Severná Amerika

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11.xsd" version="0.11" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.47.0-wmf.20</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="1728" case="first-letter">Podujatie</namespace>
      <namespace key="1729" case="first-letter">Diskusia k podujatiu</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Severná Amerika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3611</id>
    <revision>
      <id>8371582</id>
      <parentid>8246396</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8371582</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33878" sha1="gntyu3ht1mr3rqj2ls19fmcoyhdtasy" xml:space="preserve">{{Infobox Kontinent
| Kontinent  = Severná Amerika
| Obrázok    = Location_North_America.svg
| Rozloha    = 24 709 000 km2
| Obyvatelia = 592 296 233 (2021)
| Štáty      = 23 zvrchovaných štátov&lt;br /&gt;23 nezvrchovaných teritórií
| Regióny    = 
| Commons    = North America
}}

[[Súbor:North America satellite globe.jpg|náhľad|Severná Amerika z vesmíru]]

'''Severná Amerika'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; je [[kontinent]] na [[Severná pologuľa|severnej]] a [[Západná hemisféra|západnej pologuli]]. Severná Amerika hraničí na severe so [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]], na východe s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]], na juhovýchode s [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] a [[Karibské more|Karibským morom]] a na západe a juhu s [[Tichý oceán|Tichým oceánom]]. Do tohto regiónu patria [[Bahamy]], [[Bermudy]], [[Kanada]], [[Karibik]], [[Stredná Amerika]], [[Clippertonov ostrov]], [[Grónsko]], [[Mexiko]], [[Saint Pierre a Miquelon]], ostrovy [[Turks a Caicos]] a [[Spojené štáty]].

Severná Amerika má rozlohu približne 24 709 000 km2, čo predstavuje približne 16,5 % rozlohy [[Zem|Zeme]] a 4,8 % jej celkového povrchu. Rozlohou je tretím najväčším kontinentom po [[Ázia|Ázii]] a [[Afrika|Afrike]] a štvrtým najväčším kontinentom podľa počtu obyvateľov po Ázii, Afrike a [[Európa|Európe]]. V roku 2021 sa počet obyvateľov Severnej Ameriky odhadoval na viac ako 592 miliónov ľudí v [[Zoznam štátov Severnej Ameriky|23 zvrchovaných štátoch]], čo predstavuje približne 7,5% svetovej populácie.

Nie je presne známe, ako a kedy sa prvé ľudské populácie dostali do Severnej Ameriky. Je známe, že ľudia žili v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]] najmenej pred 20 000 rokmi,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Independent age estimates resolve the controversy of ancient human footprints at White Sands|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.adh5007|periodikum=Science|dátum=2023-10-06|dátum prístupu=2024-11-09|ročník=382|číslo=6666|strany=73–75|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.adh5007|jazyk=en|meno=Jeffrey S.|priezvisko=Pigati|meno2=Kathleen B.|priezvisko2=Springer|meno3=Jeffrey S.|priezvisko3=Honke}}&lt;/ref&gt; ale rôzne dôkazy poukazujú na skoršie dátumy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Evidence of human occupation in Mexico around the Last Glacial Maximum|url=https://www.nature.com/articles/s41586-020-2509-0|periodikum=Nature|dátum=2020-08|dátum prístupu=2024-11-09|ročník=584|číslo=7819|strany=87–92|issn=1476-4687|doi=10.1038/s41586-020-2509-0|jazyk=en|meno=Ciprian F.|priezvisko=Ardelean|meno2=Lorena|priezvisko2=Becerra-Valdivia|meno3=Mikkel Winther|priezvisko3=Pedersen}}&lt;/ref&gt; [[Paleoindiáni|Paleoindiánske obdobie]] v Severnej Amerike nasledovalo po poslednom glaciáli a trvalo približne do 8 000 pred Kr., keď sa začalo [[Archaická kultúra (Severná Amerika)|archaické obdobie]]. Klasická etapa nasledovala po archaickom období a trvala približne od 6. do 13. storočia. Od roku 1000 n. l. boli [[Severská kolonizácia Severnej Ameriky|Severania]] prvými Európanmi, ktorí začali objavovať a napokon aj kolonizovať oblasti Severnej Ameriky.

Objaviteľské plavby [[Krištof Kolumbus|Krištofa Kolumba]] v roku 1492 viedli k [[Kolumbovská výmena|transatlantickej výmene]], ktorá zahŕňala migráciu [[Európska kolonizácia Ameriky|európskych osadníkov]] počas [[Zámorské objavy|doby objavov]] a [[Raný novovek|raného novoveku]]. Súčasné kultúrne a etnické vzorce odrážajú interakcie medzi európskymi kolonistami, [[Indiáni|pôvodnými obyvateľmi]], [[Transatlantický obchod s otrokmi|zotročenými Afričanmi]], prisťahovalcami z Európy, Ázie a potomkami týchto príslušných skupín.

Kolonizácia Európanov v Severnej Amerike viedla k tomu, že väčšina Severoameričanov hovorí európskymi jazykmi, ako sú [[angličtina]], [[španielčina]] a [[francúzština]], a kultúry tohto regiónu bežne odrážajú [[Západná kultúra|západné tradície]]. V relatívne malých častiach Severnej Ameriky v Kanade, Spojených štátoch, Mexiku a Strednej Amerike však žije pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa naďalej drží svojich príslušných predeurópskych koloniálnych kultúrnych a jazykových tradícií.

== Etymológia ==
Najširšie akceptovaným názorom na pôvod názvu Severnej a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] je, že boli pomenované [[Nemecko|nemeckým]] [[kartografia|kartografom]] [[Martin Waldseemüller|Martinom Waldseemüllerom]] podľa [[Amerigo Vespucci|Ameriga Vespucciho]]. Vespucci bol prvý [[Európa]]n, ktorý poukazoval na to, že [[Amerika (svetadiel)|Amerika]] nie je západnou [[India|Indiou]], ale celkom novým [[kontinent]]om.

Druhou teóriou je, že [[kontinent]]y sú pomenované podľa [[anglicko|anglického]] obchodníka [[Richard Amerike|Richarda Amerika]] z [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristolu]], ktorý vraj financoval objavnú plavbu [[John Cabot|Johna Cabota]] z [[anglicko|Anglicka]] do [[Newfoundland]]u v roku [[1497]]. Ďalším rozšíreným názorom je, že [[Amerika]] bola pomenovaná podľa [[Španielsko|španielskeho]] moreplavca, so starým [[Vizigóti|vizigótskym]] menom „Amairick“. Posledná teória tvrdí, že meno má pôvod v reči amerických [[Indiáni|indiánov]]. [http://www.uhmc.sunysb.edu/surgery/america.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220422204007/https://www.uhmc.sunysb.edu/surgery/america.html |date=2022-04-22 }}

== Geografia ==
Severná Amerika zaberá severnú časť zemskej plochy nazývanej Nový svet alebo Amerika. Pobrežie [[kontinent]]u je dlhé a nepravidelné. Mimo pobrežia sa nachádza niekoľko ostrovov: hlavne [[Kanadské arktické ostrovy]], Malé a Veľké [[Antily]] a [[Aleutské ostrovy]]. [[Grónsko]], dánsky autonómny ostrov a súčasne najväčší ostrov sveta, je na rovnakej tektonickej doske a je geograficky časťou Severnej Ameriky. [[Bermudy]] nie sú súčasťou Ameriky, ale sú to oceánske polostrovy, ktoré sa utvorily pred viac ako sto miliónmi rokov. Najbližšie k nim je [[Mys Universe]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]] a preto sú často považované za časť Severnej Ameriky. Pri pobreží [[Kanada|Kanady]] sa rozkladá [[St. Pierre a Miquelon]], posledný z kedysi rozsiahlych [[Francúzsko|francúzskych]] dŕžav v Severnej Amerike.

=== Geografické rekordy ===
* Rozloha: {{km2|24523800}} (vrátane Grónska a ostrovov v [[Karibské more|Karibskom mori]])
* Najväčšia vzdialenosť sever-juh: {{km|7200|m}}
* Najväčšia vzdialenosť východ-západ: {{km|5700|m}}
* Najsevernejší bod: [[Mys Morrisa Jesupa]], severné [[Grónsko]] (83° 38' severnej šírky)
* Najzápadnejší bod: [[Attu]], [[Aleutské ostrovy|Aleuty]], [[Spojené štáty|USA]] (172° 30' východnej dĺžky)
* Najvýchodnejší bod: [[Nordøstrundingen]], severovýchodné [[Grónsko]] (12° 08' západnej dĺžky)
* Najjužnejší bod: [[polostrov de Azuero]], juhovýchodná [[Panama (štát)|Panama]] (7° 15' severnej šírky)
* Najvyšší bod: [[Mount McKinley]], [[Aljaška]], USA ({{m|6194|m}})
* Najnižší bod: [[Death Valley|Údolie smrti]], [[Kalifornia]], USA ({{m|86|m}} pod hladinou mora)
* Najvyššia zaznamenaná teplota: Dolina smrti, Kalifornia, USA (57 °C)
* Najnižšia zaznamenaná teplota: [[Northice]], Grónsko (−66 °C)
* Najväčšie jazero: [[Horné jazero]], [[Kanada]]/USA ({{km2|83270}})

== Obyvateľstvo ==
Prevažujúce jazyky v Severnej Amerike sú [[angličtina]], [[španielčina]] a [[francúzština]]. Termín angloamerický je používaný pre anglicky hovoriace krajiny Ameriky, menovite: [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada]] (kde sú oficiálne zároveň [[angličtina]] a [[francúzština]]), ale tiež niekedy [[Belize]] a časti [[Karibik]]u.

Francúzsky jazyk hral v Severnej Amerike historicky dôležitú úlohu a ponecháva si v niektorých [[región]]och značnú prítomnosť. [[Kanada]] je oficiálne dvojjazyčná; [[francúzština]] je oficiálny jazyk [[Kanada|kanadskej]] provincie [[Quebec]] a je spolu s [[angličtina|angličtinou]] oficiálny jazyk v provincii [[Nový Brunsvik]]. Ďalšia [[francúzština|francúzsky]] hovoriaca oblasť je  tiež štát [[Louisiana]] v [[Spojené štáty|USA]], kde je tiež oficiálnym jazykom.

Sociálne a kultúrne predstavuje Severná Amerika dobre definovaný celok. [[Kanada]] a [[Spojené štáty|USA]] zdieľajú kultúru a podobné tradície ako výsledok toho, že obidve krajiny sú bývalé [[Spojené kráľovstvo|britské]] [[kolónia|kolónie]]. Kvôli silným ekonomickým a historickým väzbám sa medzi týmito dvoma národmi vyvinul spoločný kultúrny a ekonomický trh. [[španielčina|Španielsky]] hovoriaca časť Severnej Ameriky zdieľa spoločnú minulosť s niekdajšími [[Španielsko|španielskymi]] [[kolónia]]mi.

Finančne sú [[Kanada]] a [[Spojené štáty|USA]] najbohatšie a najvyvinutejšie národy na [[kontinent]]e; krajiny Strednej Ameriky a [[Karibik]]u sú rozvinuté omnoho menej, zatiaľ čo [[Mexiko]] – novo industrializovaná krajina – leží medzi týmito dvoma extrémami. Najdôležitejšími obchodnými blokmi sú Karibská komunita a spoločný trh (CARICOM), Severoamerická zóna voľného obchodu (NAFTA) a nedávno podpísaná Stredoamerická zóna voľného obchodu (CAFTA) – posledná z nich je príklad ekonomickej integrácie, vyhľadávaný národmi tohoto podregiónu ako cesta ku zlepšeniu ich finančného stavu.

Demograficky je Severná Amerika rasovo a etnicky odlišný [[kontinent]]. Jej tri hlavné etnické skupiny sú belosi, černosi a miešanci. Nad ostatnými menej početnými skupinami silne prevažujú americkí [[Indiáni]] a Číňania.

== Hospodárstvo ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: right; float:right; border:1px solid #aaa; margin:10px&quot;
!Por.
!Krajina alebo
teritórium
!HDP &lt;small&gt;(PKS, vrcholový rok)&lt;/small&gt;
&lt;small&gt;v miliónoch USD&lt;/small&gt;
!Vrcholový 
rok
|-
|1
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]
|28 781 083
|2024
|-
|2
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|MEX}}[[Mexiko]]
|3 434 224
|2024
|-
|3
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Kanada]]
|2 472 227
|2024
|-
|4
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|DOM}}[[Dominikánska republika|Dominikánska]]
[[Dominikánska republika|republika]]
|293 365
|2024
|-
|5
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|CUB}}[[Kuba]]
|254 865
|2015
|-
|6
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|GUA}}[[Guatemala (štát)|Guatemala]]
|247 605
|2023
|-
|7
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|PAN}}[[Panama (štát)|Panama]]
|202 013
|2024
|-
|8
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|PUR}}[[Portoriko]]
|152 910
|2023
|-
|9
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|CRC}}[[Kostarika]]
|152 141
|2024
|}
[[Medzinárodný menový fond]] (MMF) vyhodnotil v októbri 2016 HDP na obyvateľa Severnej Ameriky na 41 830 USD, čo z nej robí najbohatší kontinent na svete,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GDP per capita of North American countries 2024 - StatisticsTimes.com | url = https://statisticstimes.com/economy/north-american-countries-by-gdp-per-capita.php | vydavateľ = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2024-11-09}}&lt;/ref&gt; za ktorým nasleduje [[Austrália a Oceánia|Oceánia]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=United States|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/united-states/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-10-29|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211212224932/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/united-states/|dátum archivácie=2021-12-12}}&lt;/ref&gt;

Kanada, Mexiko a USA majú významné a mnohostranné hospodárske systémy. USA majú najväčšie hospodárstvo na svete.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V roku 2016 mali USA podľa odhadov [[Svetová banka|Svetovej banky]] [[hrubý domáci produkt]] na obyvateľa (PPP) vo výške 57 466 USD a sú technologicky najrozvinutejšou ekonomikou z týchto troch krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Bank Open Data | url = https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.CD?year_high_desc=true | vydavateľ = World Bank Open Data | dátum prístupu = 2024-11-09}}&lt;/ref&gt; Sektor služieb v USA tvorí 77 % HDP krajiny (odhad z roku 2010), priemysel 22 % a poľnohospodárstvo 1,2 %.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Hospodárstvo USA je zároveň najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Severnej Amerike a v Amerike ako celku,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GDP per capita of South American countries 2024 - StatisticsTimes.com | url = https://statisticstimes.com/economy/south-american-countries-by-gdp-per-capita.php | vydavateľ = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2024-11-09}}&lt;/ref&gt; pričom má aj najvyšší HDP na obyvateľa v Amerike.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kanada vykazuje výrazný rast v odvetviach služieb, ťažby a výroby.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Canada|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/canada/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-10-29|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210922212931/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/canada/|dátum archivácie=2021-09-22}}&lt;/ref&gt; HDP Kanady na obyvateľa (parita kúpnej sily) sa odhaduje na 44 656 USD a v roku 2014 mala 11. najväčšie HDP (nominálne).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Sektor služieb Kanady tvorí 78 % HDP krajiny (odhad z roku 2010), priemysel 20 % a poľnohospodárstvo 2 %.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Mexiko má HDP na obyvateľa (parita kúpnej sily) vo výške 16 111 USD a v roku 2014 bolo 15. najväčším HDP (nominálne) na svete. Keďže je Mexiko novoindustrializovanou krajinou, udržiava moderné aj zastarané priemyselné a poľnohospodárske zariadenia a prevádzky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Mexico|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/mexico/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-10-29|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210126164719/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/mexico|dátum archivácie=2021-01-26}}&lt;/ref&gt; Jeho hlavnými zdrojmi príjmov sú ropa, priemyselný vývoz, priemyselný tovar, elektronika, ťažký priemysel, automobily, stavebníctvo, potravinárstvo, bankové a finančné služby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.stratfor.com/global_market_brief_mexico_sees_decline_remittances | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-11-09 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20120307204352/http://www.stratfor.com/global_market_brief_mexico_sees_decline_remittances | dátum archivácie = 2012-03-07 }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: right; float:right; border:1px solid #aaa; margin:10px&quot;
!Por.
!Krajina alebo 
teritórium
!HDP &lt;small&gt;(nominálne, vrcholový rok)&lt;/small&gt;
&lt;small&gt;v miliónoch USD&lt;/small&gt;
!Vrcholový
rok
|-
|1
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]
|28 781 083
|2024
|-
|2
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Kanada]]
|2 242 182
|2024
|-
|3
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|MEX}}[[Mexiko]]
|2 017 025
|2024
|-
|4
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|CUB}}[[Kuba]]
|545 218
|2021
|-
|5
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|DOM}}[[Dominikánska republika|Dominikánska]]
[[Dominikánska republika|republika]]
|127 356
|2024
|-
|6
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|PUR}}[[Portoriko]]
|117 902
|2023
|-
|7
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|GUA}}[[Guatemala (štát)|Guatemala]]
|110 035
|2024
|-
|8
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|CRC}}[[Kostarika]]
|96 058
|2024
|-
|9
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|PAN}}[[Panama (štát)|Panama]]
|87 347
|2024
|}
Severoamerické hospodárstvo je dobre definované a štruktúrované v troch hlavných hospodárskych oblastiach. Ide o oblasti v rámci Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA), [[Karibské spoločenstvo|Karibského spoločenstva a spoločného trhu]] (CARICOM) a [[Stredoamerický integračný systém|Stredoamerického spoločného trhu]] (CACM). Z týchto obchodných blokov sa USA zúčastňujú na dvoch. Okrem väčších obchodných blokov existuje okrem mnohých iných vzťahov voľného obchodu aj dohoda o voľnom obchode medzi Kanadou a Kostarikou, často medzi väčšími, rozvinutejšími krajinami a krajinami Strednej Ameriky a Karibiku.
[[Súbor:President Donald J. Trump at the G20 Summit (44300765490).jpg|náhľad|246x246bod|Mexický prezident [[Enrique Peña Nieto|Enrique Peňa Nieto]], americký prezident [[Donald Trump]] a kanadský premiér [[Justin Trudeau]] podpisujú Dohodu USA–Mexiko–Kanada počas samitu G20 v Buenos Aires 2018.]]
NAFTA vytvorila jeden zo štyroch najväčších obchodných blokov na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UC Atlas: Trade Blocs | url = http://ucatlas.ucsc.edu/trade/subtheme_trade_blocs.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-07-01 | dátum prístupu = 2024-11-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110701135703/http://ucatlas.ucsc.edu/trade/subtheme_trade_blocs.php | dátum archivácie = 2011-07-01 }}&lt;/ref&gt; Jeho realizácia v roku 1994 bola zameraná na hospodársku homogenizáciu s nádejou na odstránenie prekážok obchodu a zahraničných investícií medzi Kanadou, USA a Mexikom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = North American Free Trade Agreement (NAFTA) {{!}} Definition, Purpose, Members, Replacement, &amp; Provisions {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/event/North-American-Free-Trade-Agreement | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-10-29 | dátum prístupu = 2024-11-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Zatiaľ čo Kanada a USA už viedli - a dodnes vedú - najväčšie bilaterálne obchodné vzťahy na svete a kanadsko-americké obchodné vzťahy už umožňovali obchodovanie bez národných daní a ciel, NAFTA umožnila Mexiku zažiť podobný bezcolný obchod. Dohoda o voľnom obchode umožnila zrušiť clá, ktoré predtým platili v americko-mexickom obchode. Objem obchodu sa každoročne neustále zvyšoval a v roku 2010 dosiahol plošný obchod medzi tromi krajinami NAFTA historický nárast o 24,3 %, teda 791 miliárd USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Trade News {{!}} A community index of the latest news in the Global Trade Industry | url = http://www.integrationpoint.com/globaltradenews/index.php/nafta-trade-volume-increases/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-08-08 | dátum prístupu = 2024-11-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110808161643/http://www.integrationpoint.com/globaltradenews/index.php/nafta-trade-volume-increases/ | dátum archivácie = 2011-08-08 }}&lt;/ref&gt; HDP obchodného bloku NAFTA (PPP) je so 17,617 biliónov USD najväčší na svete. Čiastočne sa to pripisuje skutočnosti, že hospodárstvo USA je najväčším národným hospodárstvom na svete; v roku 2010 mala krajina nominálny HDP približne 14,7 bilióna USD. Krajiny NAFTA sú zároveň jednými z najväčších vzájomných obchodných partnerov. USA sú najväčším obchodným partnerom Kanady a Mexika, pričom Kanada a Mexiko sú navzájom tretími najväčšími obchodnými partnermi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Increase bilateral trade between NAFTA countries: CME {{!}} Canadian Manufacturing | url = http://www.canadianmanufacturing.com/general/increase-bilateral-trade-between-nafta-countries-cme-32091 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-06-04 | dátum prístupu = 2024-11-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110604035537/http://www.canadianmanufacturing.com/general/increase-bilateral-trade-between-nafta-countries-cme-32091 | dátum archivácie = 2011-06-04 }}&lt;/ref&gt; V roku 2018 bola NAFTA nahradená [[Dohoda USA–Mexiko–Kanada|Dohodou USA–Mexiko–Kanada]].

Karibský obchodný blok (CARICOM) vznikol v roku 1973, keď ho podpísalo 15 karibských krajín. V roku 2000 predstavoval objem obchodu CARICOM-u 96 miliárd USD. CARICOM umožnil aj vytvorenie spoločného pasu pre pridružené krajiny. V poslednom desaťročí sa obchodný blok zameral najmä na dohody o voľnom obchode a v rámci Úradu CARICOM pre obchodné rokovania boli podpísané dohody o voľnom obchode, ktoré nadobudli platnosť.
[[Súbor:Worlds regions by total wealth(in trillions USD), 2018.jpg|náhľad|Jednotlivé regióny sveta podľa bohatstva (v biliónoch USD) v roku 2018]]
K integrácii stredoamerických ekonomík došlo v roku 1961 podpísaním dohody o spoločnom stredoamerickom trhu, ktorá bola prvým pokusom o nadviazanie silnejšej finančnej spolupráce medzi krajinami tejto oblasti. Po realizácii Stredoamerickej dohody o voľnom obchode (CAFTA) v roku 2006 zostala budúcnosť CACM nejasná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Central American Common Market {{!}} Infoplease | url = https://www.infoplease.com/encyclopedia/social-science/government/intl-orgs/central-american-common-market | vydavateľ = www.infoplease.com | dátum prístupu = 2024-11-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Stredoamerickú dohodu o voľnom obchode podpísalo päť stredoamerických krajín, Dominikánska republika a USA. ústredným bodom CAFTA je vytvorenie zóny voľného obchodu podobnej zóne NAFTA. Okrem USA má vzťahy v stredoamerických obchodných blokoch aj Kanada.

Tieto krajiny sa zúčastňujú aj na medzikontinentálnych obchodných blokoch. Mexiko sa zúčastňuje na dohode o voľnom obchode G3 s Kolumbiou a Venezuelou a má obchodnú dohodu s [[Európska únia|EÚ]]. Spojené štáty navrhli a udržiavajú obchodné dohody v rámci Transatlantickej zóny voľného obchodu medzi sebou a Európskou úniou; Zóny voľného obchodu medzi USA a Blízkym východom medzi mnohými štátmi [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a sebou; a Transpacifického strategického hospodárskeho partnerstva medzi štátmi juhovýchodnej Ázie, Austráliou a Novým Zélandom.

=== Doprava ===
[[Súbor:Class1rr.png|náhľad|Mapa severoamerickej železničnej siete triedy I z roku 2006]]
Trasa [[Panamerická magistrála|Panamerickej magistráli]] v Amerike je časť siete ciest s dĺžkou takmer 48 000 km, ktorá prechádza kontinentálnymi štátmi. Neexistuje žiadna definitívna dĺžka Panamerickej diaľnice, pretože vlády USA a Kanady nikdy oficiálne nedefinovali žiadne konkrétne trasy ako súčasť Panamerickej diaľnice a Mexiko má oficiálne mnoho vetiev spájajúcich sa s hranicami USA. Celková dĺžka časti od Mexika po severný koniec diaľnice je však približne 26 000 km.

Prvá transkontinentálna železnica v USA bola postavená v 60. rokoch 19. storočia a spojila železničnú sieť na východe USA s Kaliforniou na pobreží Tichého oceánu. Dokončená bola 10. mája 1869 pri slávnej udalosti so zlatým hrotom na Promontory Summit v Utahu a vytvorila celoštátnu mechanizovanú dopravnú sieť, ktorá spôsobila revolúciu v obyvateľstve a hospodárstve amerického Západu a stala sa katalyzátorom prechodu od vozových súprav predchádzajúcich desaťročí k modernému dopravnému systému.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About this Collection {{!}} World Digital Library {{!}} Digital Collections {{!}} Library of Congress | url = https://www.loc.gov/collections/world-digital-library/about-this-collection/ | vydavateľ = Library of Congress, Washington, D.C. 20540 USA | dátum prístupu = 2024-11-09}}&lt;/ref&gt; Hoci išlo o úspech, dosiahla status prvej transkontinentálnej železnice tým, že spojila nespočetné množstvo železníc na východe USA s Tichým oceánom a nešlo o najväčší samostatný železničný systém na svete. Kanadská železnica Grand Trunk Railway už v roku 1867 nazbierala viac ako 2 055 km tratí tým, že cez Sarniu v Ontáriu spojila Ontário s kanadskými atlantickými provinciami na západe až po Port Huron v Michigane.

== Kultúra ==
[[Súbor:Yankee Stadium upper deck 2010.jpg|náhľad|231x231bod|[[Bejzbal]] je známy ako národná záľuba Spojených štátov a hrá sa aj v Kanade a mnohých krajinách Latinskej Ameriky.]]
Kultúry Severnej Ameriky sú rozmanité. USA a anglická Kanada majú mnoho kultúrnych podobností, zatiaľ čo francúzska Kanada má odlišnú kultúru od anglofónnej Kanady, ktorá je chránená zákonom. Keďže USA vznikli z častí, ktoré boli predtým súčasťou [[Španielske impérium|španielskeho impéria]] a neskôr nezávislého Mexika, a na juh od americko-mexickej hranice sa uskutočňuje značná a pokračujúca imigrácia osôb hovoriacich po španielsky. Na juhozápade USA existuje mnoho hispánskych kultúrnych tradícií a značná dvojjazyčnosť. Mexiko a Stredná Amerika sú súčasťou [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] a kultúrne sa odlišujú od anglofónnej a frankofónnej Severnej Ameriky. So Spojenými štátmi ich však spája vytvorenie vlád po získaní nezávislosti, ktoré sú federatívnymi zastupiteľskými republikami s písanými ústavami pochádzajúcimi z obdobia ich vzniku ako národov. Kanada je federatívna parlamentná demokracia v rámci konštitučnej monarchie.

Ústava Kanady pochádza z roku 1867, kedy bola prijatá konfederácia, v zákone o Britskej Severnej Amerike, ale až v roku 1982 získala Kanada právomoc meniť svoju vlastnú ústavu. Frankofónne dedičstvo Kanady je v zákone zakotvené od roku 1774, keď britský parlament prijal Quebecký zákon. Na rozdiel od prevažne protestantských angloamerických osadníkov v Severnej Amerike boli francúzsky hovoriaci Kanaďania katolíci a quebeckým zákonom im bola zaručená sloboda vyznávať svoje náboženstvo, obnovené právo katolíckej cirkvi vyberať [[desiatok]] na jej podporu a zavedené francúzske občianske právo za väčšiny okolností.

Odlišnosť francúzskeho jazyka a kultúry bola kodifikovaná v kanadskom práve, takže angličtina aj francúzština sú úradnými jazykmi. Spojené štáty nemajú žiadny úradný jazyk, ale ich národným jazykom je angličtina.

Kanadská vláda prijala opatrenia na ochranu kanadskej kultúry tým, že obmedzila nekanadský obsah vo vysielaní a vytvorila Kanadskú rozhlasovú a telekomunikačnú komisiu na monitorovanie kanadského obsahu. V provincii Quebec vláda zriadila Quebecký úrad pre francúzsky jazyk, ktorý anglofóni často nazývajú „jazykovou políciou“ a ktorý nariaďuje používanie francúzskej terminológie a označenia vo francúzštine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Yes, the Quebec ‘language police’ does serve a purpose|url=https://www.theglobeandmail.com/opinion/yes-the-quebec-language-police-does-serve-a-purpose/article36329861/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2017-09-21|dátum prístupu=2024-11-09|jazyk=en-CA}}&lt;/ref&gt; Od roku 1968 sa jednokomorový zákonodarný zbor nazýva Quebecké národné zhromaždenie. Deň Saint-Jean-Baptiste, 24. jún, je národným sviatkom Quebecu a oslavujú ho frankofónni Kanaďania v celej Kanade. V Quebecu bol školský systém rozdelený na katolícke a protestantské, tzv. konfesionálne školy. Anglofónne školstvo v Quebecu bolo čoraz viac oslabované.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Québec’s Bill 40 further undermines the province’s English-language school system | url = https://theconversation.com/quebecs-bill-40-further-undermines-the-provinces-english-language-school-system-131595 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum prístupu = 2024-11-09 | jazyk = en-US | meno = Richard | priezvisko = Bourhis}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:NYC Pride 2019 05.jpg|náhľad|Pochod hrdosti v New Yorku je najväčším podujatím LGBT na svete. V Severnej Amerike existujú regionálne rozdiely, pokiaľ ide o toleranciu.]]
LGBT kultúra sa výrazne prejavuje v [[Tolerancia (znášanlivosť)|tolerantnejších]] oblastiach Severnej Ameriky. Najvýraznejšie sa to prejavuje na pochodoch hrdosti v mestách po celom kontinente, pričom dva najväčšie sa konajú v [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Toronto|Toronte]].

Latinskoamerická kultúra je silná na [[Southwest (USA)|juhozápade Spojených štátov]], ako aj v [[Metropolitná oblasť New York|metropolitnej oblasti New Yorku]] a na [[Florida|Floride]], kam prichádzajú Latinoameričania z mnohých krajín [[Západná hemisféra|západnej pologule]]. Severné Mexiko, najmä mestá [[Monterrey]], [[Tijuana]], [[Ciudad Juárez]] a [[Mexicali]], je silne ovplyvnené kultúrou a spôsobom života v USA. Monterrey, moderné mesto s významnou priemyselnou spoločnosťou, sa považuje za najviac [[Amerikanizácia|amerikanizované]] mesto v Mexiku. Severné Mexiko, západ USA a [[Alberta]] v Kanade majú spoločnú [[Kovboj|kovbojskú]] kultúru.

Anglofónne karibské štáty boli svedkami a účastníkmi úpadku [[Britské impérium|Britského impéria]] a jeho vplyvu na región a jeho nahradenia hospodárskym vplyvom Severnej Ameriky v anglofónnom Karibiku. Čiastočne je to spôsobené relatívne malým počtom obyvateľov anglicky hovoriacich karibských krajín a tiež tým, že v mnohých z nich žije v súčasnosti viac ľudí v zahraničí ako tých, ktorí zostali doma.

[[Grónsko]] zažilo mnoho prisťahovaleckých vĺn zo [[Severná Kanada|severnej Kanady]], napr. z [[Thuleovia|kmeňa Thule]]. Grónsko má preto určité kultúrne väzby s [[Pôvodní obyvatelia Kanady|pôvodnými obyvateľmi Kanady]]. Grónsko sa tiež považuje za [[Severský štát|severské]] a má silné dánske väzby v dôsledku [[Dánska kolonizácia Ameriky|stáročnej kolonizácie Dánskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BAG OM GRØNLAND | url = https://arcticfriend.dk/bag-om-groenland/ | dátum prístupu = 2024-11-09 | jazyk = da-DK}}&lt;/ref&gt;

=== Šport ===
USA a Kanada majú veľké športové tímy, ktoré medzi sebou súťažia, ako sú baseball, basketbal, hokej a futbal. Kanada, Mexiko a USA budú v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026 hostiť]] [[majstrovstvá sveta vo futbale]].

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené najvýznamnejšie športové ligy v Severnej Amerike v poradí podľa priemerného príjmu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The ‘Big Five’ in North American Pro Sports | url = https://fivethirtyeight.com/features/theres-a-big-five-in-north-american-pro-sports/ | dátum vydania = 2014-04-04 | dátum prístupu = 2024-11-09 | jazyk = en-US | meno = Nate | priezvisko = Silver | url archívu = https://web.archive.org/web/20241109211459/https://fivethirtyeight.com/features/theres-a-big-five-in-north-american-pro-sports/ | dátum archivácie = 2024-11-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=MLS vs the major leagues: can soccer compete when it comes to big business?|url=https://www.theguardian.com/football/2014/mar/12/mls-soccer-nfl-nba-mlb-nhl-epl-business|periodikum=The Guardian|dátum=2014-03-12|dátum prístupu=2024-11-09|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Elliott|priezvisko=Turner}}&lt;/ref&gt; Kanada má samostatnú kanadskú futbalovú ligu, ktorá je oddelená od amerických tímov.

Americký [[lakros]] sa v Kanade považuje za národný šport. [[Curling]] je v Kanade dôležitým zimným športom a na zimných olympijských hrách je zaradený na listinu športov. Anglický šport [[kriket]] je populárny v niektorých častiach anglofónnej Kanady a veľmi obľúbený v niektorých častiach bývalého britského impéria, ale v Kanade sa považuje za menej významný šport. Box je tiež významným športom v niektorých krajinách, napríklad v Mexiku, Paname a Portoriku, a v USA sa považuje za jeden z hlavných individuálnych športov.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Liga
!Šport
!Primárna 
krajina
!Založená
!Tímy
!Príjem v
US$ (v 
miliardách)
!Priemerná
návštevnosť
|-
| align=&quot;left&quot; |[[National Football League]] (NFL)
|[[Americký futbal]]
| align=&quot;left&quot; |Spojené štáty
|1920
|32
|$9
|67 604
|-
| align=&quot;left&quot; |[[Major League Baseball]] (MLB)
|[[Bejzbal]]
| align=&quot;left&quot; |Spojené štáty
Kanada
|1869
|30
|$8
|{{nts|30458}}
|-
| align=&quot;left&quot; |[[National Basketball Association]] (NBA)
|[[Basketbal]]
| align=&quot;left&quot; |Spojené štáty
Kanada
|1946
|30
|$5
|17 347
|-
| align=&quot;left&quot; |[[National Hockey League]] (NHL)
|[[Ľadový hokej]]
| align=&quot;left&quot; |Spojené štáty
Kanada
|1917
|32
|$3,3
|17 720
|-
| align=&quot;left&quot; |[[Liga MX]]
|[[Futbal]]
| align=&quot;left&quot; |Mexico
|1943
|18
|$0,6
|25 557
|-
| align=&quot;left&quot; |[[Major League Soccer]] (MLS)
|[[Futbal]]
| align=&quot;left&quot; |Spojené štáty
Kanada
|1994
|28
|$0,5
|{{nts|21574}}
|-
| align=&quot;left&quot; |[[Canadian Football League]] (CFL)
|[[Kanadský futbal]]
| align=&quot;left&quot; |Kanada
|1958
|9
|$0,3
|{{nts|23890}}
|}

== Štáty a závislé územia ==
{{Hlavný článok|Zoznam štátov Severnej Ameriky}}

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 13.07.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Severná Amerika}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20030910030053/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/08.htm Oficiálne názvy štátov Sev. Ameriky a ich oblastí, stav 1996]
* [https://web.archive.org/web/20060307081636/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/38.htm Oficiálne názvy hlav. miest štátov a administratívnych centier Sev. Ameriky, stav 1996]

{{Pohyb kontinentov}}
{{Regióny sveta}}

[[Kategória:Severná Amerika| ]]</text>
      <sha1>gntyu3ht1mr3rqj2ls19fmcoyhdtasy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brazília</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3961</id>
    <revision>
      <id>8371583</id>
      <parentid>8362906</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8371583</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="101130" sha1="8seqm28p7x5oy678oymcvtcih95xtme" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Brazílska federatívna republika
| 2. pád názvu = Brazílie
| Vlajka = Flag of Brazil.svg
| Znak = Coat of arms of Brazil.svg
| Poloha = BRA orthographic.svg
| Motto = Ordem e Progresso&lt;br /&gt;(Poriadok a pokrok)
| Hymna = [[Hino Nacional Brasileiro]]&lt;br /&gt;(Brazílska národná hymna)
| Dlhý miestny názov = República Federativa do Brasil
| Krátky miestny názov = Brasil
| Hlavné mesto = [[Brazília (mesto)|Brazília]]
| ŠírkaSt = 15
| ŠírkaMin = 47
| ŠírkaSJ = j
| DĺžkaSt = 47
| DĺžkaMin = 52
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[São Paulo]]
| Úradné jazyky = [[portugalčina]]
| Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br /&gt;Viceprezident
| Politickí predstavitelia = [[Luiz Inácio Lula da Silva]]&lt;br /&gt;[[Geraldo Alckmin]]
| Vznik = [[7. september]] [[1822]]
| Susedia = [[Francúzska Guyana]], [[Surinam]], [[Guyana (štát)|Guyana]], [[Venezuela]], [[Kolumbia]], [[Peru]], [[Bolívia]], [[Paraguaj]], [[Argentína]], [[Uruguaj]]
| Rozloha = 8 515 767
| Poradie rozloha = 5
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 0,65
| Odhad počtu obyvateľov = 209 129 000
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2018
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 6
| Sčítanie počtu obyvateľov = 169 799 170
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2000
| Hustota obyvateľstva = 25
| Poradie hustota = 199
| HDP = 2 139 mld.
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP = 9
| HDP na hlavu = 16 199
| Poradie HDP na hlavu = 81
| HDI = 0,754
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 79
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Brazílsky real|real]]
| Kód meny = BRL
| Časové pásmo = 
| UTC posun = -2 až -5 (oficiálne 3)
| Letný čas =  
| UTC posun leto = -1 až -4 (oficiálne 2)&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| Medzinárodný kód = BRA / BR
| Kód motorových vozidiel = BR
| Internetová doména = .br
| Smerové telefónne číslo = 55
| Poznámky = &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; V južných a juhovýchodných federatívnych štátoch sa letný čas neuplatňuje.
}}

'''Brazília''', dlhý tvar '''Brazílska federatívna republika''' ({{vjz|por|República Federativa do Brasil}}) je najväčší a najľudnatejší štát v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Na severe susedí s [[Francúzska Guyana|Francúzskou Guyanou]], [[Surinam]]om, [[Guyana (štát)|Guyanou]], [[Venezuela|Venezuelou]] a [[Kolumbia|Kolumbiou]]; na západe s [[Peru]], [[Bolívia|Bolíviou]] a [[Paraguaj]]om; na juhu s [[Argentína|Argentínou]] a [[Uruguaj]]om. S rozlohou 8,5 milióna km² a viac ako 217 miliónmi obyvateľov je Brazília piatou najväčšou krajinou na svete podľa rozlohy a siedmou najľudnatejšou. Brazília je na východe ohraničená [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] a má pobrežie dlhé 7 491 km.

Na území Brazílie sa rozkladá jeden z najväčších tropických dažďových pralesov na svete - [[Amazonský prales]], ktorý je domovom rozmanitej fauny a flóry, rôznych ekologických systémov a rozsiahlych prírodných zdrojov rozprestierajúcich sa na mnohých chránených územiach. Brazília bola v minulosti najväčšou kolóniou [[Portugalsko|Portugalska]] a [[portugalčina]] je v Brazílii úradným jazykom. Hlavným mestom Brazílie je mesto [[Brazília (mesto)|Brazília]], plánovane vybudovaná v rokoch [[1956]] - [[1960]] v brazílskom vnútrozemí. Najväčším mestom je [[Sao Paulo]] s 12 miliónmi obyvateľov (2016). Federáciu tvorí zväzok 26 štátov a federálny dištrikt. Je najväčšou krajinou, v ktorej je úradným jazykom [[portugalčina]], a jedinou krajinou na americkom kontinente. Je jednou z najmultikultúrnejších a etnicky najrozmanitejších krajín vďaka viac ako storočiu masovej [[Imigrácia|imigrácie]] z celého sveta, je najľudnatejšou krajinou s rímskokatolíckou väčšinou.

Územie, ktoré sa stalo známym ako Brazília, bolo obývané už pre 50000 rokmi a na jej území sa dochovali [[Geoglyf|geoglyfy]] z predkoloniálnych čias. Pred vylodením objaviteľa [[Pedro Álvares Cabral|Pedra Álvaresa Cabrala]] v roku [[1500]] bolo obývané mnohými kmeňovými národmi. Brazília sa stala portugalskou kolóniou až do roku [[1808]], keď sa hlavné mesto ríše presunulo z [[Lisabon|Lisabonu]] do [[Rio de Janeiro|Rio de Janeira]]. V roku [[1815]] bola kolónia povýšená na kráľovstvo, keď vzniklo Spojené kráľovstvo Portugalska, Brazílie a Algarvov. Nezávislosť bola dosiahnutá v roku [[1822]] vytvorením Brazílskeho cisárstva, unitárneho štátu spravovaného v rámci [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] a parlamentného systému. Ratifikácia prvej ústavy v roku [[1824]] viedla k vytvoreniu dvojkomorového zákonodarného zboru, ktorý sa teraz nazýva Národný kongres. [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|Otroctvo]] bolo zrušené v roku [[1888]]. Krajina sa stala prezidentskou republikou v roku [[1889]] po vojenskom prevrate. V roku [[1964]] sa k moci dostala autoritárska vojenská junta, ktorá vládla do roku [[1985]], potom sa obnovila civilná vláda. Súčasná ústava Brazílie, sformulovaná z roku [[1988]] ju definuje ako demokratickú federatívnu republiku. Vďaka bohatej kultúre a histórii je krajina na trinástom mieste na svete podľa počtu pamiatok svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]].

Brazília sa považuje za vyspelú rastúcu ekonomiku, má dvanásty najväčší [[Hrubý domáci produkt|HDP]] na svete podľa nominálnej hodnoty a deviaty podľa parity kúpnej sily, najväčší v Latinskej Amerike. Ako hospodárstvo s vyšším stredným príjmom podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] a novoindustrializovaná krajina má Brazília najväčší podiel na svetovom bohatstve v Južnej Amerike a je jednou z hlavných svetových obilníc, keďže je najväčším producentom kávy za posledných 150 rokov. V krajine však pretrváva badateľné množstvo [[Korupcia|korupcie]], [[Kriminalita|kriminality]] a sociálnej nerovnosti. Brazília je zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], skupiny [[G20]], [[BRICS]], [[Mercosur]], [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]], [[Organizácia iberoamerických štátov|Organizácie iberoamerických štátov]] a [[Spoločenstvo krajín hovoriacich portugalským jazykom|Spoločenstva krajín hovoriacich portugalským jazykom]].

== Etymológia ==
Slovo &quot;Brazília&quot; pravdepodobne pochádza z portugalského slova pre brazílske drevo, [[strom]], ktorý kedysi hojne rástol pozdĺž brazílskeho pobrežia. V portugalčine sa brazílske drevo nazýva ''pau-brasil'', pričom slovom brasil sa bežne pre &quot;červený ako uhlík&quot;, spojenie vytvorené z ''brasa'' (&quot;uhlík&quot;) a prípony -''il'' (od -iculum alebo -ilium). Keďže brazílske drevo produkuje sýtočervené farbivo, bolo vysoko cenené európskym textilným priemyslom a bolo prvým komerčne využívaným produktom z Brazílie. V priebehu [[16. storočie|16. storočia]] ťažili obrovské množstvá brazílskeho dreva domorodí obyvatelia (väčšinou Tupi) pozdĺž brazílskeho pobrežia, ktorí drevo predávali európskym obchodníkom (väčšinou Portugalcom, ale aj Francúzom) výmenou za rôzny európsky spotrebný tovar.

Oficiálny portugalský názov krajiny v pôvodných portugalských záznamoch bol &quot;Krajina Svätého kríža&quot; (''Terra da Santa Cruz''), ale európski námorníci a obchodníci ju bežne nazývali &quot;Krajina Brazília&quot; (''Terra do Brasil'') kvôli obchodu s brazílskym drevom. Toto populárne pomenovanie zatienilo a nakoniec nahradilo oficiálny portugalský názov. Niektorí prví námorníci ju nazývali &quot;Zemou papagájov&quot;.

V jazyku guaraní, úradnom jazyku Paraguaja, sa Brazília nazýva &quot;''Pindorama''&quot;. Toto meno dalo regiónu pôvodné obyvateľstvo a znamenalo &quot;krajina paliem&quot;. 

== Dejiny ==

=== Jaskynné maľby ===
[[Jaskynná maľba|Jaskynné maľby]] z Boqueirão da Pedra Furada z [[Národný park Serra da Capivara|národného parku Serra da Capivara]] v štáte [[Piauí]] odhaľujú, že prvé osídlenie územie Brazílie siaha až 50000 pred n.l. To prináša nové svetlo do teórií o osídlení oboch Amerík migráciou z [[Ázia|Ázie]] cez [[Beringov prieliv|Beringovu úžinu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Serra da Capivara National Park|url=https://whc.unesco.org/en/list/606/|vydavateľ=UNESCO World Heritage Centre|dátum prístupu=2022-12-05|jazyk=en|meno=UNESCO World Heritage|priezvisko=Centre}}&lt;/ref&gt;

Jaskynné maľby nájdené v štáte [[Mato Grosso do Sul]] sú staré okolo 10000 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scientists Discover 10,000-Year-Old Cave Paintings in Brazil {{!}} Sci.News|url=https://www.sci.news/archaeology/science-cave-paintings-brazil-01529.html|vydavateľ=Sci.News: Breaking Science News|dátum vydania=2013-11-08|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=en-US|meno=News|priezvisko=Staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LOOK: Animal Trackers Make Rare, Unexpected Discovery|url=https://www.huffpost.com/entry/cave-drawings-brazil_n_4242515|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2013-11-10|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Keramika bola objavená aj v povodí rieky [[Amazonka (rieka)|Amazonka]] a [[Uhlíková metóda C14|rádiouhlíkovou metódou]] bola datovaná do obdobia 8000 - 7000 rokov pred n.l. V tom čase bol [[Dažďový les|dažďový prales]] zjavne miestom, na ktorom žili rozvinuté prehistorické kultúry.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Eighth Millennium Pottery from a Prehistoric Shell Midden in the Brazilian Amazon|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.254.5038.1621|periodikum=Science|dátum=1991-12-13|dátum prístupu=2022-12-04|ročník=254|číslo=5038|strany=1621–1624|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.254.5038.1621|jazyk=en|meno=A. C.|priezvisko=Roosevelt|meno2=R. A.|priezvisko2=Housley|meno3=M.|priezvisko3=Imazio da Silveira}}&lt;/ref&gt; Odhady hovoria, že v čase príchodu Portugalcov tu žilo okolo 7 miliónov obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The history of Brazil|url=https://www.worldcat.org/oclc/59286938|vydavateľ=Palgrave Macmillan|rok=2003|miesto=New York|isbn=1-4039-6255-3|meno=Robert M.|priezvisko=Levine}}&lt;/ref&gt;

Ľudská aktivita je dokladovaná do doby 2000 rokov pred n.l. na odľahlých miestach amazonského pralesa ([[Acre (Brazília)|Acre]], horný tok Amazonu, stredný Amazon). V týchto lokalitách pravdepodobne už vtedy podliehal prales ľudskej činnosti - bol buď vyklčovaný alebo tu boli pestované palmy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The geoglyph sites of Acre, Brazil: 10 000-year-old land-use practices and climate change in Amazonia|url=https://www.cambridge.org/core/journals/antiquity/article/geoglyph-sites-of-acre-brazil-10-000yearold-landuse-practices-and-climate-change-in-amazonia/6E74670EB776FB3DE3EE426A87847C33|periodikum=Antiquity|dátum=2020-12|dátum prístupu=2022-12-17|ročník=94|číslo=378|strany=1538–1556|issn=0003-598X|doi=10.15184/aqy.2020.208|jazyk=en|meno=Martti|priezvisko=Pärssinen|meno2=William|priezvisko2=Balée|meno3=Alceu|priezvisko3=Ranzi}}&lt;/ref&gt; Tiež tu boli objavené geoglyfy, ktoré sú datované do obdobia 1. - 15. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mysterious Amazonian Geoglyphs Were Built in Already-Altered Forests|url=https://www.livescience.com/57775-humans-altered-amazon-rainforests-geoglyphs.html|vydavateľ=livescience.com|dátum vydania=2017-02-06|dátum prístupu=2022-12-17|jazyk=en|meno=Stephanie Pappas|priezvisko=published}}&lt;/ref&gt;

Domorodé obyvateľstvo Brazílie tvorilo niekoľko veľkých domorodých etnických skupín (napr. [[Tupiovia]], [[Guaraníovia]], Gésovia a Arawakovia). Pred príchodom Európanov sa hranice medzi týmito skupinami a ich podskupinami vyznačovali vojnami, ktoré vznikali z rozdielov v [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]], [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]] a [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálneho presvedčenia]]. Tieto vojny zahŕňali aj rozsiahle vojenské akcie na súši a na vode, vrátane [[Ľudožrútstvo|kanibalistických]] rituálov na [[Vojnový zajatec|vojnových zajatcoch]]. Hoci dedičnosť mala určitú váhu, [[Vedenie ľudí|vodcovstvo]] bolo postavením, ktoré sa viac získavalo v priebehu času, než prideľovalo v rámci nástupníckych obradov a konvencií. [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|Otroctvo]] medzi Indiánmi malo iný význam ako u Európanov, pretože vychádzalo z rôznorodej sociálno-ekonomickej organizácie, v ktorej sa asymetria premietala do príbuzenských vzťahov.

=== Portugalská kolonizácia ===
Po zmluve z Tordesillas z roku [[1494]] bola [[22. apríl|22. apríla]] [[1500]], keď portugalská [[flotila]] pod velením [[Pedro Álvares Cabral|Pedra Álvaresa Cabrala]] dorazila na územie, ktoré sa teraz nazýva Brazília, vyhlásená za portugalské impérium. Portugalci sa stretli s domorodým obyvateľstvom rozdeleným do niekoľkých kmeňov, z ktorých väčšina hovorila jazykmi z rodiny Tupi-Guaraní a bojovala medzi sebou. 

V rokoch [[1541]] - [[1542]] prešiel španielsky dobyvateľ [[Francisco de Orellana]] [[Amazonka (rieka)|Amazóniu]] zo západu na východ a pomenoval rieku, po ktorej sa plavil, ''Rio das Amazonas''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biography of Francisco de Orellana, Discoverer of the Amazon River|url=https://www.thoughtco.com/biography-of-francisco-de-orellana-2136568|vydavateľ=ThoughtCo|dátum prístupu=2022-12-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Hoci prvá portugalská osada bola založená v roku [[1532]], kolonizácia sa fakticky začala v roku [[1534]], keď portugalský kráľ [[Ján III. (Portugalsko)|Ján III]]. rozdelil územie na pätnásť súkromných a autonómnych kapitánskych kolónií Brazílie. Decentralizované a neorganizované tendencie kapitanátnych kolónií sa však ukázali ako problematické a v roku [[1549]] ich portugalský kráľ reštrukturalizoval do [[Generálne guvernérstvo Brazílie|Generálneho guvernérstva Brazílie]] v meste [[Salvador (mesto)|Salvador]], ktoré sa stalo hlavným mestom jedinej a centralizovanej portugalskej kolónie v Južnej Amerike. Počas prvých dvoch storočí kolonizácie žili domorodé a európske skupiny v neustálej vojne a uzatvárali oportunistické spojenectvá s cieľom získať výhody proti sebe navzájom. V polovici [[16. storočie|16. storočia]] sa stal trstinový cukor najdôležitejším [[Vývoz (obchod)|vývozným]] artiklom Brazílie, zatiaľ čo otroci nakupovaní v [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afrike]] na trhu s otrokmi v [[Západná Afrika|západnej Afrike]] (nielen tí od portugalských spojencov z ich kolónií v [[Angola|Angole]] a [[Mozambik|Mozambiku]]) sa stali jej najväčším dovozom, aby sa vyrovnali s [[Plantáž|plantážami]] cukrovej trstiny, kvôli rastúcemu medzinárodnému dopytu po brazílskom [[Cukor (sladidlo)|cukre]]. Portugalská Brazília prijala v rokoch 1500 až 1800 viac ako 2,8 milióna otrokov z [[Afrika|Afriky]].

Koncom [[17. storočie|17. storočia]] začal klesať vývoz cukrovej trstiny a objavenie [[Zlato (minerál)|zlata]] brazílskymi &quot;bandeirantes&quot; v 90. rokoch 16. storočia sa stalo novým základom hospodárstva kolónie, čo podporilo brazílsku [[Zlatá horúčka|zlatú horúčku]], ktorá do Brazílie prilákala tisíce nových osadníkov z Portugalska a všetkých portugalských kolónií po celom svete.

Portugalské výpravy známe ako Bandeiras postupne rozšírili pôvodné koloniálne hranice Brazílie v Južnej Amerike na jej približne súčasné hranice. V tomto období sa o kolonizáciu častí Brazílie pokúšali aj iné európske mocnosti v rámci vpádov, proti ktorým museli Portugalci bojovať, najmä [[Francúzsko|Francúzi]] v [[Rio de Janeiro|Riu]] v 60. rokoch 15. storočia, v [[Maranhão|Maranhau]] v roku [[1610]] a [[Holandsko|Holanďania]] v [[Bahia (štát)|Bahii]] a [[Pernambuco|Pernambucu]] počas holandsko-portugalskej vojny po skončení Pyrenejskej únie.

Portugalská koloniálna správa v Brazílii mala dva ciele, ktoré mali zabezpečiť koloniálny poriadok a [[Monopol ponuky|monopol]] najbohatšej a najväčšej portugalskej kolónie: udržať pod kontrolou a vykoreniť všetky formy [[Povstanie|vzbury]] a odporu otrokov, ako napríklad Quilombo dos Palmares, a potlačiť všetky hnutia za autonómiu alebo nezávislosť, ako napríklad Minaské sprisahanie (Inconfidência Mineira). 

=== Povýšenie na kráľovstvo ===
Koncom roku [[1807]] španielske a [[Napoleonské vojny|napoleonské vojská]] ohrozovali bezpečnosť kontinentálneho Portugalska. Francúzske vojsko prekročilo hranice Španielska a tiahlo smerom k portugalským hraniciam. Úmyslom bolo naplenie dohody medzi Parížom a Madridom o rozdelení Portugalska medzi tieto dve mocnosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

To prinútilo princa regenta Jána VI v mene kráľovnej Márie I. presťahovať kráľovský dvor z [[Lisabon|Lisabonu]] do Ria de Janeira, kde založili jedny z prvých brazílskych finančných inštitúcií, ako napríklad miestnu [[Burza (ekonomika)|burzu]] a [[Národná banka|Národnú banku]]. Tým sa navyše ukončil portugalský monopol na brazílsky obchod a Brazília sa otvorila iným národom. Nové dekréty otvorili prístavy Brazílie spriateleným krajinám, čo znamenalo predovšetkým intenzívny obchodný styk s Britmi. Práve oni sa stáli za posilnením postavenia Brazílie ako veľkododávateľa koloniálnych produktov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku [[1809]] princ [[regent]] ako odvetu za to, že bol nútený odísť do [[Exil|exilu]], nariadil Portugalcom dobyť [[Francúzska Guyana|Francúzsku Guyanu]].

Po skončení Polostrovnej vojny ([[1807]] - [[1814]]) v roku 1814 európske súdy požadovali, aby sa kráľovná Mária I. a princ regent Ján VI. vrátili do Portugalska, pretože považovali za nevhodné, aby hlava starobylej európskej monarchie sídlila v kolónii. V roku [[1815]], v záujme toho, aby ospravedlnila pokračovanie pobytu v Brazílii, kde sa kráľovskému dvoru darilo už šesť rokov, založila koruna [[Spojené kráľovstvo Portugalska, Brazílie a Algarvov]], čím vytvorila plurikontinentálny transatlantický monarchický štát. Vedenie Portugalska, rozhorčené novým postavením svojej väčšej kolónie, však naďalej požadovalo návrat dvora do Lisabonu. V roku [[1821]] bolo požiadavkám kontinentálnych revolucionárov vyhovené a Ján VI. sa spolu s veľkým sprievodom 26. apríla nalodil do Lisabonu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Opatrný|meno=Jozef|titul=Konzervatívna revolúcia - vyhlásenie nezávislosti Brazílie pred 200 rokmi|periodikum=Historická revue|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-09-01|ročník=XXXIII|číslo=09/2022|issn=1335-6550}}&lt;/ref&gt; Tam zložil prísahu novej ústave a svojho syna, princa [[Pedro I|Pedra de Alcântara]], zanechal v kolónii ako regenta Brazílskeho kráľovstva. 

=== Nezávislosť ===
[[Súbor:Portrait of D. Pedro I (1826) - Google Art Project.jpg|náhľad|Pedro I., brazílsky cisár v rokoch [[1822]] - [[1831]]]]
Napätie medzi Portugalcami a Brazílčanmi sa zvýšilo a portugalské kortesy, vedené novým politickým režimom, ktorý zaviedla liberálna revolúcia, sa pokúsili obnoviť Brazíliu ako kolóniu. Brazílčania sa odmietli podvoliť a princ Pedro sa rozhodol postaviť sa na ich stranu a [[7. september|7. septembra]] [[1822]] vyhlásil nezávislosť krajiny od Portugalska. O mesiac neskôr bol dvadsaťtri ročný princ Pedro vyhlásený za prvého [[Cisár|cisára]] Brazílie s kráľovským titulom Dom Pedro I., čo viedlo k založeniu [[Brazílske cisárstvo|Brazílskeho cisárstva]]. 

Brazílska vojna za nezávislosť, ktorá sa začala už počas tohto procesu, sa rozšírila v severných, severovýchodných oblastiach a v provincii Cisplatina. [[8. marec|8. marca]] [[1824]] sa vzdali poslední portugalskí vojaci, [[29. august|29. augusta]] [[1825]] Portugalsko oficiálne uznalo nezávislosť Brazílie. 

Dňa [[7. apríl|7. apríla]] [[1831]], vyčerpaný rokmi administratívnych zmätkov a politickými nezhodami s liberálnymi aj konzervatívnymi stranami politiky vrátane pokusu o republikánske nástupníctvo a nezmierený s tým, ako absolutisti v Portugalsku ustúpili nástupníctvu po kráľovi Jánovi VI., Pedro I. odišiel do Portugalska. Jeho úmyslom bolo získať späť korunu svojej dcéry po tom, ako sa vzdal brazílskeho trónu v prospech svojho päťročného syna a dediča, ktorý sa tak stal druhým monarchom ríše s kráľovským titulom Dom [[Pedro II]]. 

Keďže nový cisár nemohol vykonávať svoje ústavné právomoci, Národné zhromaždenie preňho zriadilo regentstvo kým do doby, kým nedosiahol plnoletosť. Keďže chýbala charizmatická osobnosť, ktorá by predstavovala umiernenú tvár moci, v tomto období sa uskutočnila séria lokálnych [[Povstanie|povstaní]], ako napríklad Cabanagem v provincii Grão-Pará, povstanie Malê v [[Salvadore da Bahia]], [[Balaiada]] ([[Maranhão]]), [[Sabinada]] ([[Bahia (štát)|Bahia]]). Ragamuffinskú vojnu, ktorá sa začala v Rio Grande do Sul podporoval [[Giuseppe Garibaldi]]. Tieto nepokoje vyplynuli z nespokojnosti provincií s ústrednou mocou spolu so starým a latentným sociálnym napätím, ktoré bolo vlastné obrovskému, otrokárskemu a novému nezávislému národnému štátu. Toto obdobie vnútropolitických a sociálnych otrasov, ktoré zahŕňalo aj povstanie Praieira v [[Pernambuco|Pernambucu]], bolo prekonané až koncom 40. rokov [[19. storočie|19. storočia]], roky po skončení regentstva, ku ktorému došlo predčasnou korunováciou Pedra II. v roku [[1841]].

Počas poslednej fázy monarchie sa vnútropolitická diskusia sústredila na otázku [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]]. Obchod s atlantickými otrokmi bol zrušený v roku [[1850]] v dôsledku britského [[Aberdeensky zákona|Aberdeenského zákona]], ale až v máji [[1888]], po dlhom procese vnútornej mobilizácie a diskusie za etické a právne odstránenie otroctva v krajine, bola táto inštitúcia formálne zrušená schválením Zlatého zákona.

Zahraničná politika monarchie sa zaoberala krajinami, s ktorými Brazília susedila. Dlho po [[Cisplatínska vojna|Cisplatínskej vojne]], ktorá vyústila do nezávislosti Uruguaja, Brazília počas 58 rokov vlády Pedra II. vyhrala tri medzinárodné vojny. Boli to [[Platinská vojna]], [[Uruguajská vojna]] a ničivá [[Vojna trojspolku|Paraguajská vojna]], najväčšie vojnové úsilie v brazílskych dejinách.

Hoci väčšina Brazílčanov netúžila po zmene formy vlády v krajine, [[15. november|15. novembra]] [[1889]] bola monarchia po nesúhlase väčšiny dôstojníkov cisárskej armády, ako aj vidieckych a finančných elít (z rôznych dôvodov) zvrhnutá vojenským prevratom. O niekoľko dní neskôr bola štátna vlajka nahradená novým dizajnom, ktorý obsahoval národné heslo &quot;''Ordem e Progresso''&quot;, ovplyvnené [[Pozitivizmus|pozitivizmom]]. V súčasnosti je 15. november Dňom republiky, štátnym sviatkom.

=== Prvá republika ===
Ranná republikánska vláda bola vojenskou diktatúrou, pričom armáda ovládala dianie v Riu de Janeiro aj v jednotlivých štátoch. Bola potlačená sloboda tlače a voľby boli kontrolované tými, ktorí boli pri moci. Až v roku [[1894]], po hospodárskej (&quot;''encilhamento''&quot;) a vojenskej kríze (Brazílske námorné revolty), sa moci ujali civilisti a zostali pri nej až do októbra [[1930]].

Ak v súvislosti so zahraničnou politikou krajina v tomto prvorepublikovom období udržiavala relatívnu rovnováhu, ktorú charakterizoval úspech pri riešení hraničných sporov so susednými krajinami, porušila ju až vojna o región [[Acre (Brazília)|Acre]] ([[1899]] - [[1902]]) a účasť v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] ([[1914]] - [[1918]]), po ktorej nasledoval neúspešný pokus o uplatnenie významnej úlohy v [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Vnútorne sa od krízy v počas ''encilhamenta'' a námorných vzbúr začal dlhý cyklus finančnej, politickej a sociálnej nestability a trval až do 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]], ktorý udržiaval krajinu v područí rôznych povstaní, tak civilných ako aj vojenských. 
[[Súbor:Vargas e Roosevelt.jpg|náhľad|[[Getúlio Vargas]] (naľavo) a [[Franklin Delano Roosevelt]] (napravo), Rio de Janeiro, 1936]]
Postupne cyklus všeobecnej nestability vyvolaný týmito krízami podkopal režim do takej miery, že po vražde svojho protikandidáta porazený opozičný prezidentský kandidát [[Getúlio Vargas]], podporovaný väčšinou armády, úspešne viedol revolúciu v roku [[1930]]. Vargas a armáda mali dočasne prevziať moc, ale namiesto toho zrušil Kongres, zrušil ústavu, vládol s mimoriadnymi právomocami a nahradil guvernérov štátov svojimi stúpencami. 

V 30. rokoch 20. storočia sa uskutočnili tri neúspešné pokusy o odstránenie Vargasa a jeho stúpencov. Prvým bola konštitucionalistická revolúcia v roku [[1932]], ktorú viedla [[São Paulo (štát)|paulistická]] [[oligarchia]]. Druhým bolo [[Komunizmus|komunistické]] povstanie v novembri [[1935]] a posledným pokus o puč miestnych fašistov v máji [[1938]]. Povstanie v roku 1935 vyvolalo bezpečnostnú krízu, v ktorej Kongres odovzdal viac moci [[Výkonná moc|výkonnej moci]]. Štátny prevrat v roku 1937 viedol k zrušeniu volieb v roku 1938 a formalizoval Vargasa ako [[Diktátor (diplomatika)|diktátora]], čím sa začala éra ''Estado Novo'' - nového štátu. Počas tohto obdobia sa zvýšila brutalita vlády a cenzúra tlače.

Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zostala Brazília neutrálna až do augusta [[1942]]. Brazília bola tlačená [[Nacizmus|nacistickým]] režimom Nemecka a [[Fašizmus|fašistického]] Talianska v strategickom spore o južný Atlantik, a preto vstúpila do vojny na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencov]]. Okrem účasti v [[Druhá bitka o Atlantik|bitke o Atlantik]] Brazília vyslala aj expedičné sily do bojov v [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|talianskej kampani]].

Po víťazstve Spojencov v roku [[1945]] a konci fašistických režimov v Európe sa Vargasova pozícia stala neudržateľnou a bol rýchlo zvrhnutý ďalším vojenským prevratom. Vargas spáchal samovraždu v auguste [[1954]] uprostred politickej krízy po tom, čo sa vrátil k moci na základe volieb v roku [[1950]]. 

=== Súčasnosť ===
Po Vargasovej samovražde nasledovalo niekoľko krátkych dočasných vlád. [[Juscelino Kubitschek]], ktorý mal [[Česko|českých]] predkov, sa stal prezidentom v roku [[1956]] a zaujal zmierlivý postoj voči politickej opozícii, ktorý mu umožnil vládnuť bez väčších kríz. Ekonomika a priemyselný sektor zaznamenali pozoruhodný rast, ale jeho najväčším úspechom bola výstavba nového hlavného mesta [[Brazília (mesto)|Brazília]], ktoré bolo slávnostne otvorené v roku [[1960]]. Kubitschekov nástupca [[Jânio Quadros]] odstúpil v roku [[1961]], necelý rok po nástupe do funkcie, jeho viceprezident [[João Goulart]] prevzal prezidentský úrad, ale vyvolal silnú politickú opozíciu a v apríli [[1964]] bol zosadený štátnym prevratom, ktorý vyústil do [[Vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]].

Nový režim mal byť prechodný, ale postupne sa uzavrel do seba a vyhlásením piateho inštitucionálneho zákona (&quot;''Ato Institucional Número Cinco – AI-5''&quot;) v roku [[1968]] sa stal úplnou diktatúrou. Útlak sa neobmedzoval len na tých, ktorí sa v boji proti režimu uchýlili k partizánskej taktike, ale zasiahol aj inštitucionálnych oponentov, umelcov, novinárov a ďalších členov občianskej spoločnosti v krajine aj mimo nej prostredníctvom neslávne známej &quot;[[Operácia Condor|operácie Kondor]]&quot;. Autoritársky režim dosiahol ekonomickému rozmachu a začiatkom 70. rokov dosiahol vrchol popularity. Pomaly však opotrebovanie rokmi diktátorskej moci, ktorá nespomalila represie ani po porážke ľavicových partizánov, plus neschopnosť vysporiadať sa s ekonomickými krízami tohto obdobia a tlakom obyvateľstva, spôsobili, že politika otvorenia sa stala nevyhnutnou. Zo strany režimu ju viedli generáli [[Ernesto Geisel]] a [[Golbery do Couto e Silva]]. Prijatím zákona o amnestii v roku [[1979]] sa v Brazílii začal pomalý návrat k demokracii, ktorý bol zavŕšený v priebehu 80. rokov 20. storočia. 

V roku [[1985]] sa k moci vrátili civilisti, keď sa prezidentom stal [[José Sarney]]. Počas svojho pôsobenia stratil popularitu vzhľadom na to, že nedokázal zvládnuť hospodársku krízu a hyperinfláciu, ktoré zdedil po vojenskom režime. Sarneyho neúspešná vláda viedla v roku [[1989]] k zvoleniu takmer neznámeho [[Fernando Collor de Mello|Fernanda Collora]], ktorého následne Národný kongres v roku [[1992]] zbavil funkcie. Collora vystriedal jeho viceprezident [[Itamar Franco]], ktorý vymenoval [[Fernando Henrique Cardoso|Fernanda Henriqueho Cardosa]] za ministra financií. Ten v roku [[1994]] vypracoval veľmi úspešný plán ''Plano Real'', ktorý po desaťročiach neúspešných hospodárskych plánov predchádzajúcich vlád, ktoré sa pokúšali obmedziť hyperinfláciu, konečne stabilizoval brazílsku ekonomiku. Cardoso vyhral prezidentské voľby v roku [[1994]] a opäť v roku [[1998]] a úradoval ako 34. prezident Brazílie.

[[Súbor:Luiz Inácio Lula da Silva.jpg|náhľad|Luiz Inácio Lula da Silva, prezident Brazílie, prvé volebné obdobie|vľavo|170px]]

Pokojný prechod moci z rúk Cardosa na hlavného opozičného lídra [[Luiz Inácio Lula da Silva|Luiza Inácia Lulu da Silvu]] (zvoleného v roku [[2002]] a znovuzvoleného v roku [[2006]]) sa považoval za dôkaz, že Brazília dosiahla dlho očakávanú politickú stabilitu. Avšak v Brazílii vypukli od polovice prvého funkčného obdobia [[Dilma Rousseffová|Dilmy Rousseffovej]], ktorá po víťazstve vo voľbách v roku [[2010]] a opäť v roku [[2014]] tesným rozdielom vystriedala Lulu, početné pokojné nepokoje. Tie boli podnietené rozhorčením a frustráciou nahromadenou za desaťročia z korupcie, policajnej brutality, neefektívnosti politického zriadenia a verejných služieb.

Rousseffovú v roku [[2016]] v polovici jej druhého funkčného obdobia brazílsky Kongres zbavil funkcie a nahradil ju jej viceprezident [[Michel Temer]], ktorý po prijatí Rousseffovej impeachmentu [[31. august|31. augusta]] prevzal plné prezidentské právomoci. Počas procesu impeachmentu sa konali rozsiahle pouličné protesty za Rousseffovú aj proti nej. V roku [[2017]] požiadal Najvyšší súd o vyšetrovanie 71 brazílskych zákonodarcov a deviatich ministrov kabinetu prezidenta Michela Temera, ktorí boli údajne spojení s korupčným škandálom v spoločnosti [[Petrobras]]. Z korupcie bol obvinený aj samotný prezident Temer. Podľa prieskumu verejnej mienky z roku [[2018]] uviedlo 62 % obyvateľov, že korupcia je najväčším problémom Brazílie.

[[Súbor:2022-09-07 Desfile Cívico-Militar por ocasião das Comemorações do Bicentenário da Independência do Brasil - 52341366768 (cropped).jpg|náhľad|170px|Jair Bolsonaro, prezident Brazílie, na fotke z 24. apríla 2019]]

V ostro diskutovaných voľbách v roku 2018 bol za prezidenta zvolený konzervatívny kandidát [[Jair Bolsonaro]] zo Sociálno-liberálnej strany (PSL), ktorý v druhom kole zvíťazil nad Fernandom Haddadom zo Strany pracujúcich (PT) s podporou 55,13 % platných hlasov. 

Začiatkom roka [[2020]] sa Brazília stala jednou z najviac postihnutých krajín počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]], pričom dostala druhý najvyšší počet obetí na svete po Spojených štátoch. Odborníci z tejto situácie do veľkej miery obviňovali vedenie prezidenta Bolsonara, ktorý počas celej pandémie opakovane bagatelizoval hrozbu COVID-19 a odrádzal štáty a mestá od presadzovania karanténnych opatrení, pričom uprednostňoval [[národné hospodárstvo]]. 

V prezidentských voľbách v októbri [[2022]] zvíťazil Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý v druhom kole získal 50,90% hlasov oproti 49,10% pre Bolsonara.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Brazil Election Live Results Second Round 2022: State Map, Presidency, Congress|url=https://www.bloomberg.com/graphics/2022-brazil-election/|periodikum=Bloomberg.com|dátum prístupu=2022-12-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Hospodárstvo ==
Brazília je najvýznamnejším štátom juhoamerického kontinentu. Sústreďuje sa hlavne na [[priemysel]] a [[poľnohospodárstvo]] a okrem toho ma aj veľké [[nerastné suroviny|nerastné bohatstvo]]. Z viacerých ložísk nerastných surovín sa najviac ťaží [[železná ruda]], [[mangán]], [[bauxit]], [[nikel]], [[chróm]], [[volfrám]], [[cín]], [[uhlie]], [[ropa]], [[zemný plyn]], [[zlato]], [[niób]], [[zirkón]], [[diamant]]y, [[drahokamy]], [[meď]], [[zinok]], [[fosfát]]y, [[azbest]], [[tuha]], [[magnezit]], [[soľ]] a [[kaolín]]. &lt;br /&gt;
Medzi najdôležitejšie priemyslové odvetvia Brazílie patrí [[strojárstvo]] (výroba osobných a nákladných automobilov), [[hutníctvo]] (výroba surového [[železo|železa]], [[oceľ|ocele]], [[kov|farebných kovov]]), [[petrochémia]] (rafinérie [[ropa|ropy]]), [[chémia]] (výroba [[hnojivo|hnojív]], [[kyselina|kyselín]] a [[plast|plastických hmôt]]), [[potravinársky priemysel|potravinársky]], [[textilníctvo|textilný]], gumárenský, [[obuv]]nícky, [[papier]]enský a [[drevo|drevársky priemysel]]. Na výrobe [[elektrická energia|elektrickej energie]] sa vo väčšej miere podieľajú [[vodná elektráreň|vodné elektrárne]] (92% výroby [[elektrina|elektriny]]). Najväčšie vodné elektrárne sú [[Itaipú]], [[Tucuruí]], [[Ilha Solteiram]], [[Jupiá]], [[Furnas]] a [[Paulo Afonso]]. Tie využívajú veľký potenciál [[rieka|riek]]. 

Okolo 57% územia Brazílie sú [[les]]y, [[lúky]] a [[pastviny]] (22%), [[orná pôda]] (viac než 7%). [[Poľnohospodárstvo|Poľnohospodárska]] produkcia patrí k najväčším na svete, prevláda monokultúrne veľkovýrobné [[plantáž]]nictvo. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú [[káva]], [[sisal]], [[pomaranč]]e, [[cukrová trstina]], [[pšenica]], [[ryža]], [[obilie]], [[zemiaky]], [[bavlna]], palmové jadrá, [[kokosový orech|kokosové orechy]], [[zelenina]], [[hrozno]], [[ananás]]y, [[citrón]]y, [[mango]], [[papája melónová|papája]] a [[tabak]]. Živočíšna výroba je zameraná na chov [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[sviňa domáca|prasiat]], [[ovca|oviec]], [[kôň (podrod)|koní]], [[koza domáca|kôz]] a [[hydina|hydiny]]. Významný pre Brazíliu je [[rybolov]].

Brazília je členom spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky (skratka [[BRICS]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BRICS information portal|url=https://infobrics.org/page/history-of-brics/%7B&amp;#91;url&amp;#93;%7D|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-09-08|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813002839/https://infobrics.org/page/history-of-brics/%7B%5Burl%5D%7D|dátum archivácie=2020-08-13}}&lt;/ref&gt; a asociácie voľného obchodu [[Mercosur]].

== Geografia ==
Brazília zaberá rozsiahle územie pozdĺž východného pobrežia [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] a zahŕňa veľkú časť vnútrozemia [[Kontinent|kontinentu]], pričom na juhu hraničí s [[Uruguaj|Uruguajom]], na juhozápade s [[Argentína|Argentínou]] a [[Paraguaj|Paraguajom]], na západe s [[Bolívia|Bolíviou]] a [[Peru]], na severozápade s [[Kolumbia|Kolumbiou]] a na severe s [[Venezuela|Venezuelou]], [[Guyana (štát)|Guyanou]], [[Surinam|Surinamom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]] (francúzsky zámorský región [[Francúzska Guyana]]). Hraničí s každou juhoamerickou krajinou okrem [[Ekvádor|Ekvádoru]] a [[Čile]].

Patrí k nej aj niekoľko oceánskych [[Súostrovie|súostroví]], napríklad [[Fernando de Noronha]], [[atol Rocas]], [[Skaly svätého Petra a Pavla]], [[Trindade a Martim Vaz]]. Vďaka svojej rozlohe, reliéfu, podnebiu a prírodným zdrojom je Brazília geograficky rôznorodá. Pri zarátaní atlantických ostrovov leží Brazília medzi 6° severnej šírky a 34° južnej šírky a 28° a 74° západnej dĺžky.

Brazília je [[Zoznam štátov podľa rozlohy|piatou najväčšou krajinou na svete]] a treťou najväčšou v Amerike s celkovou rozlohou 8 515 767,049 km2 (3 287 956 km2), vrátane 55 455 km2 (21 411 km2) vodných plôch. Brazília je tiež najdlhšou krajinou na svete, ktorá sa rozprestiera na 4 395 km (2 731 míľ) od severu na juh, a jedinou krajinou na svete, ktorou prechádza [[rovník]] aj [[obratník Kozorožca]].

Rozprestiera sa v štyroch [[Časové pásmo|časových pásmach]]: od UTC-5 zahŕňajúceho štát Acre a najzápadnejšiu časť Amazonas, cez UTC-4 v západných štátoch, UTC-3 vo východných štátoch (národný čas) až po UTC-2 na ostrovoch v Atlantiku.

=== Povrch a hydrografia ===
[[Súbor:Amanhecer no Hercules --.jpg|náhľad|Skalný útvar a vrchol ''Dedo de Deus'' (Boží prst) v pozadí, národný parku Serra dos Órgãos, spolkový štát [[Rio de Janeiro (štát)|Rio de Janeiro]].]]
Územie Brazílie tvoria tri veľké geomorfologické celky. Na severe je [[Guyanská vysočina]], kde sa nachádza najvyššia hora Brazílie [[Pico da Neblina]], ktorá meria 3014 metrov. Na západe, juhu a v strede Brazílie je [[Amazonská nížina]] a na východe a juhovýchode rozsiahla [[Brazílska vysočina]].

Brazílska topografia zahŕňa kopce, hory, roviny, vysočiny a krovinaté oblasti. Veľká časť terénu leží v nadmorskej výške od 200 do 800 m. Hlavná vrchovina zaberá väčšinu južnej polovice krajiny. Severozápadné časti náhornej plošiny pozostávajú zo širokého zvlneného terénu, ktorý je rozčlenený nízkymi zaoblenými kopcami.

Juhovýchodná časť je členitejšia, so zložitým masívom hrebeňov a pohorí dosahujúcich nadmorskú výšku až 1 200 m. Medzi tieto pohoria patria pohoria [[Mantiqueira]], [[Espinhaço]] a [[Serra do Mar]]. Na severe tvorí Guyanská vysočina hlavné odvodňovacie rozvodie, ktoré oddeľuje rieky tečúce na juh do povodia [[Amazonka (rieka)|Amazonky]] od riek, ktoré sa vlievajú do riečneho systému [[Orinoko|Orinoka]] vo Venezuele na severe. Najvyšším bodom Brazílie je vrch [[Pico da Neblina]] s výškou 2 994 m a najnižším bodom je Atlantický oceán.

[[Súbor:Satellite picture of the Amazon River.jpg|left|thumb|Sútok [[Amazonka (rieka)|Amazonu]] a [[Rio Negro]] pri [[Manaus]]e.]] 
Brazília má hustý a zložitý systém riek, jeden z najrozsiahlejších na svete, s ôsmimi hlavnými povodiami, ktoré sa všetky vlievajú do Atlantického oceánu. Medzi hlavné rieky patrí [[Amazonka (rieka)|Amazonka]] (druhá najdlhšia rieka na svete s dĺžkou 7062 kilometrov; niektoré merania ju kladú na prvé miesto pred [[Níl]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nile River {{!}} Delta, Map, Basin, Length, Facts, Definition, Map, History, &amp; Location {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Nile-River|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2022-12-28|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;). Je zároveň najmohutnejšou riekou Brazílie a aj celého sveta (podľa prietoku). Údaje o šírke koryta dokazujú, ako sa veľtok na území Brazílie posilňuje. V [[Peru]] na [[Iquitose]] je široká 4&amp;nbsp;km, pred [[Manaus]]om 10&amp;nbsp;km, po sútoku s [[Negro (Amazonka)|Rio Negro]] 20&amp;nbsp;km a pred ostrovom [[Marajó]] 80&amp;nbsp;km. Najväčšie prítoky zľava sú rieky [[Putumayo]], [[Jarupá]] a [[Negro (Amazonka)|Rio Negro]], sprava [[Juruá]], [[Purus]], [[Madeira (rieka)|Madeira]], [[Tapajós]] a [[Xingu (rieka)|Xingu]]. Na juhu [[ostrov]]a [[Marajó]] ústi rieka [[Tocantins]] s prítokom Araguaia.

Juh Brazílie odvodňuje veľtok [[Parana]] a jej hlavný brazílsky prítok [[Iguaçu (rieka)|Iguaçu]] (ktorého súčasťou sú [[Iguaçu (vodopády)|vodopády Iguaçu]]), jej najväčší prítok, rieka [[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]] tiež pramení v Brazílii, ale zlievajú sa až na území [[Argentína|Argentíny]]; ďalej rieky [[Negro (Amazonka)|Negro]], [[São Francisco (rieka)|São Francisco]], [[Xingu (rieka)|Xingu]], [[Madeira (rieka)|Madeira]] a [[Tapajós]].

V celej oblasti je veľké množstvo vodopádov; z nich najznámejšie sú spomínané vodopády [[Iguaçu (vodopády)|Iguaçu]] a priehrada [[Itaipú|Represa Itaipú]]. Veľká priehradná nádrž [[Represa Sobradinho]] je na rieke [[Sao Francisco]], ktorá ústi na severovýchode do Atlantického oceánu. Na juhu Brazílie pri Atlantickom pobreží sú lagúnové jazerá [[Lagoa dos Patos]] a [[Lagoa Mirim]].

=== Podnebie ===
[[Súbor:Köppen Climate Classification Brazil.tiff|náhľad|Podnebie Brazílie podľa Köppenovej klasifikácie]]
Podnebie Brazílie zahŕňa širokú škálu poveternostných podmienok na veľkej ploche a rozmanitom povrchu, ale väčšina krajiny je tropická. Podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovho systému]] sa v Brazílii nachádza šesť hlavných klimatických podtypov: [[Aridné podnebie|púštny]], [[Ekvatoriálne pásmo|rovníkový]], tropický, polopúštny, [[Oceánske podnebie|oceánsky]] a subtropický. Rôzne klimatické podmienky vytvárajú prostredie od rovníkových [[Dažďový les|dažďových pralesov]] na severe a polosuchých púští na severovýchode až po [[Ihličnatý les|ihličnaté lesy]] mierneho pásma na juhu a tropické savany v strednej Brazílii.

Väčšina územia je pod vplyvom tropického, vlhkého a teplého podnebia, ktoré sa vyznačuje vysokými teplotami a značnými zrážkami; tie sú z polovice prinášané od Atlantického oceána a z polovice sa tvoria výparmi. V Brazílii trvá zima od júna do augusta, na juhu s teplotami medzi 13 - 18&amp;nbsp;°C. Leto je tam od decembra do februára, kedy sa teploty v [[Rio de Janeiro]] dostávajú často k 40&amp;nbsp;°C a neklesá pod 30&amp;nbsp;°C.

Rovníková klíma charakterizuje veľkú časť severnej Brazílie. Neexistuje tu skutočné obdobie sucha, ale existujú určité rozdiely v období roka, keď spadne najviac zrážok. Priemerné teploty sú 25 °C, pričom sú výraznejšie teplotné rozdiely medzi nocou a dňom ako medzi ročnými obdobiami.

Nad centrálnou Brazíliou sú zrážky sezónnejšie, charakteristické pre podnebie saván. Táto oblasť je rovnako rozsiahla ako povodie Amazonky, ale má veľmi odlišné podnebie, pretože leží južnejšie a vo vyššej nadmorskej výške. Vo vnútrozemí na severovýchode sú sezónne zrážky ešte extrémnejšie.

V tejto polosuchej klimatickej oblasti spravidla spadne menej ako 800 milimetrov zrážok, z ktorých väčšina spravidla spadne v období troch až piatich mesiacov v roku a občas aj menej, čo spôsobuje dlhé obdobia sucha. V rokoch [[1877]] - [[1878]] postihlo Brazíliu veľké sucho (&quot;''Grande Seca''&quot;), najhoršie v histórii Brazílie, ktoré spôsobilo smrť približne pol milióna ľudí. Podobne ničivé sucho nastalo aj v roku [[1915]].

Južne od mesta Bahia, v blízkosti pobrežia, a južnejšie na väčšine územia štátu São Paulo sa rozloženie zrážok mení, pričom prší počas celého roka. Na juhu panujú subtropické podmienky s chladnými zimami a priemernými ročnými teplotami nepresahujúcimi 18 °C, v najvyšších oblastiach nie sú zriedkavé zimné mrazy a sneženie.

V roku [[2020]] sa brazílska vláda zaviazala znížiť ročné emisie [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] o 43 % do roku 2030. Ako orientačný cieľ si stanovila aj dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2060, ak krajina získa 10 miliárd dolárov ročne.

==Administratívne členenie==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Brazílie}}
{|  class=&quot;infobox&quot;
|{{Mapa Brazílie}}
|}
Brazília je federáciou administratívne rozčlenenou na 26 [[Štáty Brazílie|členských štátov]], jeden [[federálny dištrikt]] ([[Distrito Federal do Brasil]]), v ktorom leží brazílske hlavné mesto - [[Brazília (mesto)|Brazília]] a obce. Štáty spravujú svoje záležitosti, vyberajú miestne dane a dostávajú podiely z celoštátnych daní. Majú guvernéra a jednokomorové legislatívne zhromaždenie volené priamo. Majú aj nezávislé súdnictvo pre všeobecné náležitosti. Napriek tomu majú oveľa menej autonómie vo vytváraní vlastných zákonov ako je tomu v USA. Napríklad občianske a trestné zákony môžu byť odhlasované len federálnym dvojkomorovým Kongresom a sú jednotné pre celú krajinu.  

Štáty a federálny dištrikt sú spojené do piatich štatistických regiónov: [[Norte]], [[Nordeste do Brasil]], [[Centro-Oeste do Brasil]], [[Sudeste do Brasil]] a [[Sul do Brasil]]. Brazílske regióny sú len geografické, nie politické, alebo administratívne jednotky. Hoci sú zákonom definované, sú štatistickými jednotkami a určujú, kam pôjdu federálnych financie na rozvojové projekty.  

Obce, rovnako ako štáty, majú autonómnu administratívu, vyberajú vlastné dane a dostávajú podiel z federálnych daní a daní federálneho štátu. Každá obec má predsedu a legislatívne zhromaždenie, ale žiaden osobitný súdny dvor. Na druhej strane štát sa môže viacero obcí spojiť súdnej správnej jednotky označovanej ako [[comarca]].

{| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0&quot;
|- valign=top
| width=50% |
# [[Acre]]
# [[Alagoas]]
# [[Amapá]]
# [[Amazonas (štát v Brazílii)|Amazonas]]
# [[Bahia]]
# [[Ceará]]
# [[Espírito Santo]]
# [[Goiás]]
# [[Maranhão]]
# [[Mato Grosso]]
# [[Mato Grosso do Sul]]
# [[Minas Gerais]]
# [[Pará]]
# [[Paraíba]] 
| rowspan=2 |   
| width=50% |
&lt;ol start=15&gt;
&lt;li&gt;[[Paraná (štát)|Paraná]]
&lt;li&gt;[[Pernambuco]]
&lt;li&gt;[[Piauí]]
&lt;li&gt;[[Rio de Janeiro (štát)|Rio de Janeiro]]
&lt;li&gt;[[Rio Grande do Norte]]
&lt;li&gt;[[Rio Grande do Sul]]
&lt;li&gt;[[Rondônia]]
&lt;li&gt;[[Roraima]]
&lt;li&gt;[[Santa Catarina]]
&lt;li&gt;[[São Paulo]]
&lt;li&gt;[[Sergipe]]
&lt;li&gt;[[Tocantins (štát)|Tocantins]]
&lt;li&gt;[[Distrito Federal do Brasil|Distrito Federal]]
&lt;/ol&gt;
| rowspan=2 |   
| width=33% |
|}

== Ekonomika ==
[[Súbor:14 06 2019 Foto do dia (48063388692).jpg|náhľad|[[São Paulo]], najväčšie finančné centrum Brazílie]]
Brazília má zmiešané trhové hospodárstvo s vyšším stredným príjmom, je bohatá na prírodné zdroje a má najväčšie [[národné hospodárstvo]] v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. Zároveň je to desiate najväčšie hospodárstvo na svete podľa nominálneho [[Hrubý domáci produkt|HDP]] a deviate najväčšie podľa [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parity kúpnej sily]]. Po rýchlom raste v predchádzajúcich desaťročiach sa krajina v roku [[2014]] dostala do pretrvávajúcej [[Recesia (ekonómia)|recesie]] v dôsledku politického [[Korupcia|korupčného]] škandálu a celonárodných protestov. Brazília má približne 100 miliónov ľudí v produktívnom veku, čo je piata najväčšia pracovná sila na svete. Má vysokú mieru nezamestnanosti na úrovni 14,4% od roku [[2021]]. Jej [[devízové rezervy]] sú desiate najvyššie na svete. Pokiaľ ide o chudobu, približne 1,9% celkovej populácie žije za 2,15 USD na deň, zatiaľ čo približne 19 % žije za 6,85 USD na deň. Brazílska ekonomika trpí endemickou korupciou a vysokou príjmovou nerovnosťou. Národnou menou je [[brazílsky real]].

Diverzifikované hospodárstvo Brazílie zahŕňa poľnohospodárstvo, priemysel a širokú škálu služieb. Veľký sektor služieb tvorí približne 72,7% celkového HDP, nasleduje priemyselný sektor (20,7%), zatiaľ čo poľnohospodársky sektor je najmenší a tvorí 6,6% celkového HDP.

Brazília je jedným z najväčších producentov rôznych poľnohospodárskych komodít a má aj veľký [[Družstvo (ekonómia)|družstevný]] sektor, ktorý zabezpečuje 50% potravín v krajine. Brazília je najväčším svetovým producentom [[Trstina cukrová|cukrovej trstiny]], [[Sója|sóje]], [[Káva|kávy]] a [[Pomaranč|pomarančov]]; patrí medzi 5 najväčších producentov [[Kukurica|kukurice]], [[Bavlna|bavlny]], [[Citrón|citrónov]], [[Tabak (produkt)|tabaku]], [[Ananás pestovaný|ananásu]], [[Banán|banánov]], [[Fazuľa|fazule]], [[Kokosovník|kokosových orechov]], [[Dyňa červená|melónov]] a [[Papája melónová|papáje]]; a okrem iného patrí medzi 10 najväčších svetových producentov [[Kakao|kakaa]], [[Obličkovec západný|kešu]], [[Mango|manga]], [[Ryža (potravina)|ryže]], [[Rajčiak jedlý|paradajok]], [[Cirok|ciroku]], [[Mandarínka (plod)|mandarínok]], [[Hruškovec americký|avokáda]], [[Hurma|hurmi]] a [[Guave|guavy]]. Pokiaľ ide o hospodárske zvieratá, patrí medzi 5 najväčších producentov kuracieho mäsa, hovädzieho a bravčového mäsa a kravského mlieka na svete. 

V ťažobnom sektore patrí Brazília medzi najväčších producentov [[Železná ruda|železnej rudy]], [[Meď|medi]], [[Zlato|zlata]], [[Bauxit|bauxitu]], [[Mangán|mangánu]], [[Cín|cínu]], [[Niób|nióbu]] a [[Nikel|niklu]]. Pokiaľ ide o drahé kamene, Brazília je najväčším svetovým producentom [[Ametyst|ametystu]], [[Topás|topásu]], [[Achát|achátu]] a jedným z hlavných producentov [[Skupina turmalínu|turmalínu]], [[Smaragd|smaragdu]], [[Akvamarín|akvamarínu]], [[Skupina granátu|granátu]] a [[Opál|opálu]]. Krajina je okrem iného hlavným vývozcom sóje, železnej rudy, [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] (buničiny), kukurice, hovädzieho mäsa, kuracieho mäsa, sójovej múčky, cukru, kávy, tabaku, bavlny, pomarančového džúsu, obuvi, lietadiel, automobilov, častí vozidiel, zlata, [[Etanol|etanolu]], polotovarov zo železa.
[[Súbor:10 03 2022 Operação Repatriação - Chegada dos Brasileiros e Estrangeiros provenientes da Ucrânia (51931465965).jpg|náhľad|KC-390 od spoločnosti [[Embraer]], 3. najväčšieho výrobcu civilných lietadiel po [[Boeing|Boeingu]] a [[Airbus|Airbuse]]]]
Brazília je od roku [[2021]] 24. najväčším vývozcom a 26. najväčším dovozcom na svete. Medzi ďalších veľkých obchodných partnerov patria [[Spojené štáty]], [[Argentína]], [[Holandsko]] a [[Kanada]]. Jej [[automobilový priemysel]] je ôsmym najväčším na svete.V potravinárskom priemysle bola Brazília v roku [[2019]] druhým najväčším vývozcom spracovaných potravín na svete. V roku [[2016]] bola krajina druhým najväčším výrobcom celulózy na svete a ôsmym najväčším výrobcom [[Papier|papiera]]. V obuvníckom priemysle bola Brazília v roku 2019 štvrtým najväčším výrobcom. V roku [[2018]] bol brazílsky chemický priemysel ôsmym najväčším výrobcom na svete. Hoci v roku 2013 patrila Brazília medzi päť najväčších svetových výrobcov, jej textilný priemysel je veľmi málo integrovaný do svetového obchodu.

Terciárny sektor (obchod a služby) predstavoval v roku 2018 75,8% HDP krajiny. Sektor služieb sa na HDP podieľal 60% a obchod 13%. Zahŕňa širokú škálu činností: obchod, ubytovanie a stravovanie, dopravu, komunikácie, finančné služby, činnosti v oblasti nehnuteľností a služby poskytované podnikom, verejnú správu (čistenie miest, sanitácia atď.) a ďalšie služby, ako sú vzdelávanie, sociálne a zdravotnícke služby, výskum a vývoj, športové aktivity atď. keďže pozostáva z činností, ktoré dopĺňajú ostatné sektory. Napríklad v obchodnom sektore predstavujú 53% HDP v rámci činností tohto sektora. 

=== Cestovný ruch ===
[[Súbor:Iguazu-Falls-January-2013-2.jpg|náhľad|Vodopády [[Iguaçu (vodopády)|Iguaçu]]]]
Cestovný ruch v Brazílii je rastúcim odvetvím a kľúčovým elementom hospodárskeho rastu viacerých regiónov krajiny. V roku [[2015]] krajinu navštívilo 6,36 milióna návštevníkov, čím sa z hľadiska príjazdov zahraničných turistov zaradila na prvé miesto v Južnej Amerike a na druhé miesto v Latinskej Amerike po [[Mexiko|Mexiku]]. Príjmy zo zahraničných turistov dosiahli v roku [[2010]] 6 miliárd USD, čo svedčí o oživení po hospodárskej kríze v rokoch [[2008]] - [[2009]]. Historické rekordy 5,4 milióna návštevníkov a 6,8 miliardy USD v príjmoch boli dosiahnuté v roku [[2011]]. V zozname svetových turistických destinácií bola Brazília v roku 2018 na 48. mieste s počtom 6,6 milióna turistov a príjmami 5,9 miliardy USD.

Prírodné oblasti sú jej najobľúbenejším produktom cestovného ruchu, ktorý je kombináciou ekoturistiky s oddychom a rekreáciou, najmä slnečnou a plážovou, a dobrodružným cestovným ruchom, ako aj kultúrnym cestovným ruchom. Medzi najobľúbenejšie destinácie patrí [[Amazonský prales]], pláže a duny v severovýchodnom regióne, [[Pantanal (územie)|Pantanal]] v stredozápadnom regióne, pláže v [[Rio de Janeiro (štát)|Rio de Janeiro]] a [[Santa Catarina]], kultúrny turizmus v [[Minas Gerais]] a obchodné cesty do [[São Paulo|São Paula]].

Z hľadiska indexu konkurencieschopnosti cestovného ruchu (TTCI) za rok 2015, ktorý meria faktory zatraktívňujúce rozvoj podnikania v cestovnom ruchu v jednotlivých krajinách, sa Brazília umiestnila na 28. mieste na svetovej úrovni, na treťom mieste v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]], po Kanade a Spojených štátoch.

Hlavnými konkurenčnými výhodami Brazílie sú jej prírodné zdroje, ktoré sa v tomto kritériu umiestnili na 1. mieste zo všetkých posudzovaných krajín, a 23. miesto v oblasti kultúrnych zdrojov vďaka mnohým pamiatkam svetového dedičstva. Správa TTCI uvádza hlavné slabé stránky Brazílie: jej infraštruktúra pozemnej dopravy je naďalej nedostatočne rozvinutá (116. miesto), pričom kvalita ciest sa umiestnila na 105. mieste; krajina naďalej trpí nedostatočnou cenovou konkurencieschopnosťou (114. miesto), čo je čiastočne spôsobené vysokými daňami za letenky a letiskové poplatky, ako aj vysokými cenami a vysokým zdanením. Bezpečnosť a ochrana sa výrazne zlepšili: V roku 2011 sa umiestnili na 75. mieste, pričom v roku 2008 boli na 128. mieste.

=== Veda a technika ===
Technologický výskum v Brazílii sa vo veľkej miere uskutočňuje na verejných univerzitách a výskumných ústavoch, pričom väčšina finančných prostriedkov na základný výskum pochádza z rôznych vládnych agentúr. Najcennejšími technologickými centrami v Brazílii sú [[Inštitút Oswalda Cruza]], [[Inštitút Butantan]], Letecké technické centrum vzdušných síl, Brazílska poľnohospodárska výskumná spoločnosť a [[Instituto Nacional de Pesquisas Espaciais|Národný inštitút pre vesmírny výskum]].
[[Súbor:Vls1-mockup-test.jpg|vľavo|náhľad|VLS-1 na rampe vo [[Vesmírne centrum Alcântara|Vesmírnon centre Alcântara]]]]
Brazílska vesmírna agentúra má najpokročilejší vesmírny program v Latinskej Amerike, so značnými zdrojmi na vypúšťanie dopravných prostriedkov a výrobu [[Umelá družica|satelitov]]. Krajina vyvíja [[Ponorka|ponorky]], lietadlá a podieľa sa na vesmírnom výskume. Má vlastné zdroje pre výrobu nosných rakiet a umelých družíc. V meste Alcântara sa nachádza [[Vesmírne centrum Alcântara]] (portugalsky ''Centro Espacial de Alcântara'', CEA). Prevádzkuje ho Brazílske letectvo (''Comando da Aeronáutica''). CEA je najbližšia odpaľovacia základňa k rovníku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Air Force Commander Presents Alcântara Space Center to Elon Musk|url=https://www.gov.br/en/government-of-brazil/latest-news/2022/air-force-commander-presents-alcantara-space-center-to-elon-musk|vydavateľ=Serviços e Informações do Brasil|dátum prístupu=2022-12-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Prvým brazílskym astronautom je [[Marcos Pontes]], do vesmíru letel v roku 2006.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcos Pontes {{!}} Biography &amp; Facts {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Marcos-Pontes|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2022-12-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Krajina je tiež priekopníkom v hľadaní [[Ropa|ropy]] v hlbokých vodách, odkiaľ ťaží 73 % svojich zásob. [[Urán (chemický prvok)|Urán]] sa obohacuje v továrni na jadrové palivo v Resende, väčšinou na výskumné účely (keďže Brazília získava 88 % elektrickej energie z hydroelektrární. V roku 2029 sa očakáva spustenie prvej jadrovej ponorky ''Álvaro Alberto''.

Brazília je jednou z troch krajín Latinskej Ameriky s funkčným [[Synchrotron|synchrotrónovým]] laboratóriom, výskumným zariadením v oblasti fyziky, chémie, materiálových vied a vied o živej prírode. Brazília je jedinou latinskoamerickou krajinou, ktorá má [[Polovodič|polovodičovú]] spoločnosť s vlastným výrobným závodom CEITEC. Podľa správy Svetového ekonomického fóra o globálnych informačných technológiách za roky 2009 - 2010 je Brazília 61. najväčším vývojárom [[Informačná technológia|informačných technológií]] na svete. v roku 2021 sa Brazília umiestnila na 57. mieste v [[Globálny inovačný index|Globálnom inovačnom indexe]], pričom v roku 2019 bola na 66. mieste.

Medzi najznámejších brazílskych vynálezcov patria kňazi [[Bartolomeu de Gusmão]], [[Landell de Moura]] a Francisco João de Azevedo, okrem toho [[Alberto Santos-Dumont]], [[Evaristo Conrado Engelberg]], [[Manuel Dias de Abreu]], [[Andreas Pavel]] a Nélio José Nicolai.

Brazílsku vedu reprezentujú napríklad [[César Lattes]] (teória [[Pión|piónu]]), [[Mário Schenberg]] (považovaný za najväčšieho teoretického fyzika Brazílie), [[José Leite Lopes]] (jediný brazílsky fyzik - držiteľ vedeckej ceny UNESCO), [[Artur Ávila]] (prvý latinskoamerický držiteľ [[Fieldsova medaila|Fieldsovej medaily]]) a [[Fritz Müller]] (priekopník vo faktickej podpore evolučnej teórie [[Charles Darwin|Charlesa Darwina]]). 

=== Energia ===
[[Súbor:Usina Hidroelétrica Itaipu Binacional - Itaipu Dam (17174796329).jpg|náhľad|[[Itaipú|Vodná elektráreň Itaipú]]]]
Brazília je desiatym najväčším spotrebiteľom energie na svete a veľkú časť energie získava z [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľných zdrojov]], najmä z vodnej energie a [[Etanol|etanolu]]; [[Itaipú|priehrada Itaipú]] je najväčšou vodnou elektrárňou na svete podľa výroby energie a krajina má aj ďalšie veľké elektrárne, napríklad Belo Monte a Tucuruí. Prvé auto s etanolovým motorom bolo vyrobené v roku [[1978]] a prvý letecký motor na etanol v roku 2005.

Na konci roku 2021 bola Brazília 2. krajinou na svete z hľadiska inštalovaného výkonu vodných elektrární (109,4 GW) a [[Biomasa (energetika)|biomasy]] (15,8 GW), 7. krajinou na svete z hľadiska inštalovaného výkonu [[Veterná energia|veternej energie]] (21,1 GW) a 14. krajinou na svete z hľadiska inštalovaného výkonu [[Slnečná energia|slnečnej energie]] (13. 0 GW) - na dobrej ceste stať sa aj jednou z desiatich najväčších krajín sveta v oblasti solárnej energie. Na konci roka 2021 bola Brazília 4. najväčším výrobcom veternej energie na svete (72 TWh), hneď za [[Čína|Čínou]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Nemecko|Nemeckom]], a 11. najväčším výrobcom solárnej energie na svete (16,8 TWh).

Hlavnou charakteristikou brazílskej energetickej siete je, že je založená oveľa viac na obnoviteľných zdrojoch v porovnaní so svetom. Kým v roku 2019 tvorila svetová sieť len 14% energie z obnoviteľných zdrojov, brazílska mala 45%. Ropa a ropné produkty tvorili 34,3%, deriváty cukrovej trstiny 18%, hydraulická energia 12,4%, zemný plyn 12,2%, palivové drevo a drevené uhlie 8,8%, rôzne obnoviteľné energie 7%, minerálne uhlie 5,3%, jadrová energia 1,4% a iné neobnoviteľné energie 0,6 %.

V energetickej sieti čo sa týka elektriny je rozdiel medzi Brazíliou a svetom ešte väčší: zatiaľ čo svet mal v roku 2019 len 25% elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, Brazília ich mala 83%. Brazílska elektrická sieť pozostávala z vodnej energie, 64,9%; biomasy, 8,4%; veternej energie, 8,6%; slnečnej energie 1%, zemného plynu 9,3%, ropných produktov 2%; jadrovej energie 2,5 %, uhlia a derivátov 3,3 %. Kapacita na konci roka 2021 dosiahla 181 532 MW.

Pokiaľ ide o ropu, brazílska vláda sa v priebehu desaťročí pustila do programu znižovania závislosti od dovozu ropy, ktorá predtým predstavovala viac ako 70% spotreby ropy v krajine. Brazília sa stala sebestačnou v tomto smere v rokoch 2006 - 2007. V roku 2021 krajina uzavrela rok ako siedmy producent ropy na svete s priemerom takmer 3 milióny barelov denne a stala sa vývozcom tohto produktu. 

=== Doprava ===
[[Súbor:Rodovia Dutra - panoramio.jpg|náhľad|Brazílska autostráda BR-116 v São José dos Campos, štát [[São Paulo (štát)|São Paulo]]]]
Brazílske cesty sú hlavnými dopravcami v nákladnej a osobnej doprave. Cestný systém v roku 2019 dosiahol celkovú dĺžku 1 720 000 km (1 068 758 míľ). Celkový počet spevnených ciest sa zvýšil z 35 496 km (22 056 míľ) v roku 1967 na 215 000 km (133 595 míľ) v roku 2018. Krajina má približne 14 000 km (8 699 míľ) delených diaľnic, z toho 5 000 km (3 107 míľ) len v štáte [[São Paulo]]. V súčasnosti je možné cestovať z [[Rio Grande]] na krajnom juhu krajiny do [[Brazília (mesto)|Brazílie]] (2 580 km, 1 603 míľ) alebo Casimiro de Abreu v štáte [[Rio de Janeiro (štát)|Rio de Janeiro]] (2 045 km, 1 271 míľ) len po delených diaľniciach. Prvých investícií do cestnej infraštruktúry sa vzdala v 20. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] vláda Washingtona Luísa, pokračovalo sa vo vládach Getúlia Vargasa a Eurica Gaspara Dutru. Ďalším podporovateľom výstavby diaľnic bol prezident Juscelino Kubitschek (1956 - 1961), ktorý projektoval a vybudoval hlavné mesto Brazília.

Železničný systém Brazílie upadal od roku 1945, keď sa dôraz presunul na výstavbu diaľnic. Celková dĺžka železničných tratí bola v roku [[2002]] 30 875 km (19 185 míľ) v porovnaní s 31 848 km (19 789 míľ) v roku [[1970]]. Väčšina železničného systému patrila Federálnej železničnej spoločnosti RFFSA, ktorá bola [[Privatizácia|sprivatizovaná]] v roku [[2007]]. Metro v [[São Paulo|São Paule]] bolo prvým podzemným dopravným systémom v Brazílii. Ďalšie systémy metra sa nachádzajú v mestách [[Rio de Janeiro]], [[Porto Alegre]], [[Recife]], [[Belo Horizonte]], [[Brazília (mesto)|Brazília]], [[Salvador (mesto)|Salvador]] a [[Fortaleza]]. Krajina má rozsiahlu železničnú sieť s dĺžkou 28 538 kilometrov (17 733 míľ), čo je desiata najväčšia sieť na svete. V súčasnosti sa brazílska vláda na rozdiel od minulosti snaží podporovať tento druh dopravy. Príkladom tohto stimulu je projekt vysokorýchlostnej železnice Rio-São Paulo, ktorá spojí dve hlavné mestá krajiny týmto druhom osobnej dopravy.

V Brazílii je približne 2 500 [[Letisko|letísk]] vrátane pristávacích plôch: druhý najväčší počet na svete po Spojených štátoch. Medzinárodné letisko São Paulo-Guarulhos neďaleko São Paula je najväčším a najrušnejším letiskom s takmer 20 miliónmi cestujúcich ročne, pričom vybavuje prevažnú väčšinu komerčnej dopravy v krajine.

Pre nákladnú dopravu sú dôležité vodné cesty, napr. do priemyselných zón [[Manaus|Manausu]] sa dá dostať len po vodnej ceste Solimões-Amazonas (dĺžka 3 250 km alebo 2 020 míľ, minimálna hĺbka 6 metrov alebo 20 stôp). Krajina má tiež 50 000 kilometrov (31 000 míľ) vodných ciest. Pobrežná lodná doprava spája časti krajiny, ktoré sú od seba značne oddelené. [[Bolívia]] a [[Paraguaj]] dostali voľné prístavy v [[Santos|Santose]], keďže ide o jediné dva štáty Južnej Ameriky bez prístupu k moru. Z 36 hlbokovodných prístavov sú najdôležitejšie prístavy [[Santos]], Itajaí, Rio Grande, [[Paranaguá]], [[Rio de Janeiro]], Sepetiba, [[Vitória (Brazília)|Vitória]], Suape, [[Manaus]] a São Francisco do Sul. Veľkoobjemové lode musia čakať až 18 dní, kým budú obslúžené, kontajnerové lode v priemere 36,3 hodiny. 

== Demografia ==
[[Súbor:ARCHELLA E THERY Img 06.png|náhľad|Hustota obyvateľstva v Brazílii v roku [[2000]]]]
Počet obyvateľov Brazílie podľa údajov PNAD z roku 2008 bol približne 190 miliónov (22,31 obyvateľov na kilometer štvorcový alebo 57,8 na štvorcovú míľu), pričom pomer mužov a žien bol 0,95:1 a 83,75% obyvateľstva bolo definovaných ako mestské. Väčšina obyvateľstva žije v juhovýchodnom regióne - 79,8 milióna obyvateľov a severovýchodnom regióne - 53,5 mil. obyvateľov, zatiaľ čo dva najrozľahlejšie regióny, stredozápadný a severný, ktoré spolu tvoria 64,12 % brazílskeho územia, majú spolu len 29,1 mil. obyvateľov. 

Prvé [[Sčítanie obyvateľstva|sčítanie ľudu]] v Brazílii sa uskutočnilo v roku [[1872]] a zaznamenalo 9 930 478 obyvateľov. Od roku [[1880]] do roku [[1930]] prišli do krajiny 4 milióny Európanov. V rokoch [[1940]] až [[1970]] sa počet obyvateľov Brazílie výrazne zvýšil vďaka poklesu [[Úmrtnosť|úmrtnosti]], hoci pôrodnosť zaznamenala mierny pokles. V 40. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] bola ročná miera rastu obyvateľstva 2,4%, v 50. rokoch sa zvýšila na 3,0% a v 60. rokoch zostala na úrovni 2,9%, keďže priemerná dĺžka života sa zvýšila zo 44 na 54 rokov a v roku [[2007]] na 72,6 rokov. Od 60. rokov neustále klesá, z 3,04% ročne v rokoch [[1950]] až [[1960]] na 1,05% v roku [[2008]] a očakáva sa, že do roku 2050 klesne na zápornú hodnotu -0,29%, čím sa zavŕši [[Teória demografickej revolúcie|demografický prechod]].

V roku [[2008]] bola miera [[Negramotnosť|negramotnosti]] 11,48% a medzi mladými ľuďmi (vo veku 15 - 19 rokov) 1,74%. Najvyššia bola na úrovni 20,30% na severovýchode krajiny, kde bol veľký podiel chudobného vidieckeho obyvateľstva. Negramotnosť bola vysoká (24,18%) medzi vidieckym obyvateľstvom a nižšia (9,05%) medzi mestským obyvateľstvom.

=== Rasa a etnicita ===
Podľa Národného výskumu podľa vzoriek domácností (PNAD) z roku [[2008]] sa 48,43% obyvateľov (približne 92 miliónov) označilo za belochov, 43,80 % (približne 83 miliónov) za miešancov (hnedých, ''pardo''), 6,84% (približne 13 miliónov) za černochov, 0,58% (asi 1,1 milióna) ako východoázijské (oficiálne nazývané žlté alebo ''amarela''); a 0,28% (asi 536 tisíc) ako indiánske (oficiálne nazývané ''indígena'', pôvodné obyvateľstvo), zatiaľ čo 0,07 % (asi 130 tisíc) svoju rasu neuviedlo.

Od príchodu Portugalcov v roku 1500 došlo vo všetkých regiónoch krajiny k značnému genetickému miešaniu medzi indiánmi, Európanmi a Afričanmi, pričom európsky pôvod je podľa drvivej väčšiny všetkých autozomálnych štúdií vykonaných na celej populácii dominantný v celej krajine a predstavuje 65 - 77%). Od [[19. storočie|19. storočia]] Brazília otvorila svoje hranice pre [[Imigrácia|imigráciu]]. V rokoch [[1808]] až [[1972]] sa do Brazílie prisťahovalo približne päť miliónov ľudí z viac ako 60 krajín, z ktorých väčšina bola portugalského, talianskeho, španielskeho, nemeckého, ukrajinského, poľského, židovského, ruského, čínskeho, japonského a arabského pôvodu. V Brazílii žije druhá najväčšia židovská komunita v Latinskej Amerike, ktorá tvorí 0,06 % jej populácie.

Brazílska spoločnosť je výraznejšie rozdelená podľa sociálnych tried, hoci medzi rasovými skupinami je vysoký rozdiel v príjmoch, takže rasizmus a triedny rasizmus sa často prekrývajú. 

Ľudia s významným indiánskym pôvodom tvoria väčšinu obyvateľstva v severných, severovýchodných a stredozápadných regiónoch. V roku [[2007]] Národná indiánska nadácia odhadla, že v Brazílii žije 67 rôznych nekontaktovaných kmeňov, pričom v roku [[2005]] ich bolo známych 40. Predpokladá sa, že Brazília má najväčší počet nekontaktovaných národov na svete.

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:Basílica de Nossa Senhora Aparecida e a Passarela da Fé.jpg|náhľad|Bazilika Národnej svätyne Panny Márie z Aparecidy je druhý najväčší katolícky chrám na svete]]
V krajine prevláda [[kresťanstvo]], pričom najväčším vierovyznaním je [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolícke]]. V Brazílii žije najviac katolíkov na svete. Podľa demografického sčítania obyvateľstva z roku [[2010]] (prieskum PNAD sa na náboženstvo nepýta) sa 64,63% obyvateľov hlásilo k rímskemu katolicizmu, 22,2% k [[Protestantizmus|protestantizmu]]; 2,0% ku kardecistickému špiritizmu; 3,2% k iným náboženstvám, nedeklarovaným alebo neurčeným; 8,0% nemalo žiadne náboženstvo. 

Náboženstvo v Brazílii sa sformovalo zo stretnutia katolíckej cirkvi s náboženskými tradíciami zotročených afrických národov a domorodého obyvateľstva. Toto stretnutie vierovyznaní počas portugalskej kolonizácie Brazílie viedlo k rozvoju rôznorodých synkretických praktík v rámci zastrešujúcej brazílskej katolíckej cirkvi, ktoré sa vyznačujú tradičnými portugalskými sviatkami.

Náboženský pluralizmus sa v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] zvýšil a protestantská komunita sa rozrástla na viac ako 22% obyvateľstva. Najrozšírenejšími protestantskými denomináciami sú evanjelikálne letničné denominácie. Medzi ďalšie protestantské vetvy s významným zastúpením v krajine patria [[Baptizmus|baptisti]], [[adventisti siedmeho dňa]], [[Luteránstvo|luteráni]] a [[Kalvinizmus|kalvinisti]].

V posledných desaťročiach sa v Brazílii rozšíril protestantizmus, najmä vo formách pentekostalizmu a evanjelikalizmu, zatiaľ čo podiel katolíkov výrazne klesol. Po protestantizme sú významnou skupinou aj jednotlivci nehlásiaci sa k žiadnemu náboženstvu, ktorí podľa sčítania obyvateľstva v roku [[2010]] prekročili 8% populácie. Najväčší podiel obyvateľov bez vyznania v Brazílii majú mestá [[Boa Vista (Roraima)|Boa Vista]], [[Salvador (mesto)|Salvador]] a [[Porto Velho (Rondônia)|Porto Velho]]. [[Teresina]], [[Fortaleza]] a [[Florianópolis]] boli najviac rímskokatolíckymi mestami v krajine. Veľké Rio de Janeiro, nezahŕňajúce vlastné mesto, je najviac nenáboženskou a najmenej rímskokatolíckou brazílskou perifériou, zatiaľ čo Veľké Porto Alegre a Veľká Fortaleza sú na opačných stranách týchto zoznamov.

V októbri [[2009]] brazílsky senát schválil a prezident Brazílie vo februári 2010 uzákonil dohodu s [[Vatikán|Vatikánom]], v ktorej sa uznáva právny štatút Katolíckej cirkvi v Brazílii. Dohoda potvrdila normy, ktoré sa bežne dodržiavali, pokiaľ ide o náboženskú výchovu na štátnych základných školách (ktorá zabezpečuje aj vyučovanie iných vierovyznaní), manželstvo a duchovnú pomoc vo väzniciach a nemocniciach. Projekt bol kritizovaný niektorými poslancami, ktorí schválením dohody chápali ako koniec sekulárneho štátu.

=== Zdravotníctvo ===
[[Súbor:Hospital de Clínicas PMPA.jpg|náhľad|Nemocnica v Porto Alegre]]
[[Súbor:SUS apenas preenchimento.svg|náhľad|''Sistema de Saúde Pública'' - Systém verejného zdravia]]
Brazílsky verejný zdravotný systém, tzv. jednotný zdravotný systém (''Sistema Único de Saúde'' - SUS), je riadený a poskytovaný všetkými úrovňami vlády a je najväčším systémom tohto typu na svete. Súkromné zdravotníctvo má doplnkovú rolu. 

Verejné zdravotnícke služby sú univerzálne a poskytujú sa všetkým občanom krajiny bezplatne. Výstavba a údržba zdravotných stredísk a nemocníc sa však financuje z daní a krajina vynakladá na výdavky v tejto oblasti približne 9% HDP. V roku [[2012]] pripadalo v Brazílii na každých 1 000 obyvateľov 1,85 lekára a 2,3 nemocničných lôžok.

Napriek všetkému pokroku, ktorý sa dosiahol od vytvorenia univerzálneho systému zdravotnej starostlivosti v roku [[1988]], v Brazílii stále existuje niekoľko problémov v oblasti verejného zdravia. V roku [[2006]] boli hlavnými bodmi na riešenie vysoká dojčenská (2,51%) a materská úmrtnosť (73,1 úmrtí na 1 000 pôrodov).

Počet úmrtí na neprenosné choroby, ako sú [[Ochorenie srdca|ochorenia srdca]] (151,7 úmrtí na 100 000 obyvateľov) a [[rakovina]] (72,7 úmrtí na 100 000 obyvateľov), má tiež značný vplyv na zdravie brazílskeho obyvateľstva. A napokon vonkajšie, ale prevenciou ovplyvniteľné faktory, ako sú dopravné nehody, násilie a samovraždy, spôsobili 14,9% všetkých úmrtí v krajine. Brazílsky zdravotný systém sa v roku [[2000]] umiestnil na 125. mieste spomedzi 191 hodnotených krajín [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] (WHO). 

=== Školstvo ===
[[Súbor:University sao paulo.jpg|náhľad|Univerzity v meste [[São Paulo]]]]
Federálna ústava a zákon o smerniciach a základoch národného vzdelávania určujú, že únia, štáty, federálny dištrikt a obce musia riadiť a organizovať svoje vzdelávacie systémy. Každý z týchto verejných vzdelávacích systémov je zodpovedný za svoju vlastnú údržbu, ktorá spravuje finančné prostriedky, ako aj mechanizmy a zdroje financovania. Ústava vyhradzuje 25% štátneho rozpočtu a 18% federálnych daní a daní obcí na vzdelávanie. 

Podľa IBGE (''Instituto Brasileiro de Geografia e Estatística'') bola v roku [[2019]] miera [[Gramotnosť|gramotnosti]] obyvateľstva 93,4%, čo znamená, že 11,3 milióna (6,6% obyvateľstva) ľudí v krajine je stále negramotných, pričom niektoré štáty ako [[Rio de Janeiro (štát)|Rio de Janeiro]] a [[Santa Catarina]] dosahujú približne 97 % gramotnosť. Negramotnosť je vyššia na severovýchode, kde je negramotných 13,87% obyvateľstva, zatiaľ čo na juhu je negramotných 3,3% obyvateľstva.

Brazílske súkromné inštitúcie bývajú exkluzívnejšie a ponúkajú kvalitnejšie vzdelanie, preto tam svoje deti posielajú mnohé rodiny s vysokými príjmami. 

Podľa nedávneho rebríčka QS World University Rankings 2019 je Univerzita v Sao Paule druhou najlepšou univerzitou v Latinskej Amerike. Z 20 najlepších latinskoamerických univerzít je osem brazílskych. Väčšina z nich je verejná. Navštevovanie inštitúcie vyššieho vzdelávania sa vyžaduje podľa zákona o usmerneniach a základoch vzdelávania. Materská škola, základné a stredné vzdelanie sa vyžaduje od všetkých študentov. 

=== Jazyk ===
[[Súbor:Interior do Museu da Língua Portuguesa em São Paulo, Brasil.jpg|náhľad|Múzeum portugalského jazyka v meste [[São Paulo]]]]
Úradným jazykom Brazílie je [[portugalčina]] (článok 13 ústavy Brazílskej federatívnej republiky), ktorou hovorí takmer všetko obyvateľstvo a ktorá je prakticky jediným jazykom používaným v novinách, rozhlase, televízii a na obchodné a administratívne účely. Brazília je jediným portugalsky hovoriacim národom na americkom kontinente, vďaka čomu je tento jazyk dôležitou súčasťou brazílskej národnej identity a dáva jej národnú kultúru odlišnú od španielsky hovoriacich susedov.

[[Brazílska portugalčina]] prešla vlastným vývojom, ktorý sa väčšinou podobá stredoeurópskym a južným dialektom európskej portugalčiny zo [[16. storočie|16. storočia]] (napriek veľmi značnému počtu portugalských koloniálnych osadníkov a novších prisťahovalcov pochádzajúcich zo severných oblastí a v menšej miere z portugalskej Makaronézie), pričom niekoľko vplyvov z indiánskych a afrických jazykov, najmä západoafrických a bantuských, sa obmedzuje len na slovnú zásobu. Výsledkom je, že tento jazyk je trochu odlišný, najmä vo [[Fonológia|fonológii]], od jazyka Portugalska a ostatných portugalsky hovoriacich krajín (dialekty ostatných krajín, čiastočne aj z dôvodu nedávneho ukončenia portugalského kolonializmu v týchto regiónoch, majú bližšie k súčasnej európskej portugalčine). Tieto rozdiely sú porovnateľné s rozdielmi medzi americkou a britskou angličtinou.

Zákon o [[Posunková reč|posunkovej reči]] právne uznal v roku [[2002]] (zákon bol upravený v roku [[2005]]) používanie brazílskeho posunkového jazyka, známejšieho pod portugalskou skratkou LIBRAS, vo vzdelávaní a v štátnych službách. Tento jazyk sa musí vyučovať ako súčasť vzdelávacích programov a programov [[Logopédia|logopédie]]. Učitelia, inštruktori a prekladatelia jazyka LIBRAS sú uznávanými odborníkmi. Školy a zdravotnícke služby musia zabezpečiť prístup [[Nepočujúci|nepočujúcim]].

Menšinové jazyky sa používajú v celej krajine. V odľahlých oblastiach sa hovorí stoosemdesiatimi indiánskymi jazykmi a značným počtom ďalších jazykov hovoria prisťahovalci a ich potomkovia.

V južných a juhovýchodných regiónoch žijú významné komunity [[Nemecko|nemeckého]] (väčšinou brazílsky hunsrückisch, dialekt vysokonemeckého jazyka) a [[Taliansko|talianskeho]] (väčšinou taliančina, dialekt benátčiny) pôvodu, ktorých rodné jazyky predkov sa preniesli do Brazílie a ktoré, na týchto miestach stále živé, sú ovplyvnené portugalčinou. Taliančina je oficiálne historickým dedičstvom [[Rio Grande do Sul]] a dva nemecké dialekty majú v niekoľkých obciach spoluúradný štatút. Taliančina je uznaná aj ako etnický jazyk v mikroregióne Santa Teresa a Vila Velha (štát [[Espírito Santo|Espirito Santo]]) a vyučuje sa ako povinný druhý jazyk v škole. 

=== Urbanizácia ===
[[Súbor:Belo Horizonte, Brasil horizon view.jpg|náhľad|Mesto [[Belo Horizonte]]]]

Podľa IBGE (Brazílsky inštitút pre geografiu a štatistiku) sa v mestských oblastiach sústreďuje už 84,35 % obyvateľstva, pričom najľudnatejším regiónom zostáva juhovýchodný región s viac ako 80 miliónmi obyvateľov. Najväčšími mestskými aglomeráciami v Brazílii sú [[São Paulo]] - 21,3 milióna obyvateľov, [[Rio de Janeiro]] 12,3 milióna obyvateľov a [[Belo Horizonte]] 5,1 milióna obyvateľov - všetky v juhovýchodnom regióne. Väčšina hlavných miest štátov je najväčšími mestami vo svojich štátoch, s výnimkou [[Vitória (Brazília)|Vitórie]], hlavného mesta [[Espírito Santo]], a [[Florianópolis|Florianópolisu]], hlavného mesta [[Santa Catarina|Santa Catariny]].

== Kultúra ==

Jadro brazílskej kultúry je odvodené od portugalskej kultúry vďaka silným koloniálnym väzbám s Portugalskou ríšou.[[Portugalčania|Portugalci]] sem okrem iných vplyvov priniesli [[Portugalčina|portugalský jazyk]], [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímsky katolicizmus]] a koloniálne architektonické štýly. Na kultúru však mali silný vplyv aj africké, domorodé a neportugalské európske kultúry a tradície.

Niektoré aspekty brazílskej kultúry ovplyvnil príspevok [[Taliansko|talianskych]], [[Nemecko|nemeckých]] a iných európskych, ako aj [[Japonsko|japonských]], [[Židia|židovských]] a [[Arabi|arabských]] prisťahovalcov, ktorí vo veľkom počte prišli na juh a juhovýchod Brazílie v priebehu 19. a 20. storočia. Domorodí indiáni ovplyvnili brazílsky jazyk a kuchyňu; Afričania ovplyvnili jazyk, kuchyňu, hudbu, tanec a náboženstvo.

Brazílske umenie sa od [[16. storočie|16. storočia]] vyvíjalo v rôznych štýloch, ktoré siahajú od [[Barok|baroka]] (dominantný štýl v Brazílii do začiatku 19. storočia) až po [[romantizmus]], [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]], [[expresionizmus]], [[kubizmus]], [[surrealizmus]] a [[Abstrakcionizmus (umelecký smer)|abstrakcionizmus]]. Brazílska [[kinematografia]] sa datuje od zrodu tohto média na konci 19. storočia a od 60. rokov 20. storočia získala novú úroveň medzinárodného uznania. 

=== Architektúra ===
[[Súbor:Catedral1 Rodrigo Marfan.jpg|vľavo|náhľad|Brazílska katedrála, navrhntá architektom Oscarom Niemeyerom]]
Architektúra Brazílie je ovplyvnená Európou, najmä Portugalskom. Jej história siaha 500 rokov do minulosti, keď sa v Brazílii v roku 1500 vylodil [[Pedro Álvares Cabral]]. Portugalská koloniálna architektúra bola prvou vlnou architektúry, ktorá sa dostala do Brazílie. Je základom pre všetku brazílsku architektúru neskorších storočí. V [[19. storočie|19. storočí]], v období brazílskeho cisárstva, krajina nasledovala európske trendy a prijala [[Neoklasicizmus|neoklasicistickú]] a [[Gotická architektúra|gotickú]] obrodnú architektúru. Potom v [[20. storočie|20. storočí]] najmä v hlavnom meste [[Brazília (mesto)|Brazílii]], Brazília experimentovala s modernistickou architektúrou.

Koloniálna architektúra Brazílie sa datuje do začiatku [[16. storočie|16. storočia]], keď Brazíliu prvýkrát preskúmali, dobyli a osídlili Portugalci. Tí popri svojom cieli kolonizovať Brazíliu používali architektonické prvky, ktoré poznali z Európy. Stavali portugalskú koloniálnu architektúru, ktorá zahŕňala kostoly, občiansku architektúru vrátane domov a pevností v brazílskych mestách a na vidieku.

V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] sa v brazílskej architektúre objavilo viac európskych štýlov, ako napríklad [[Neoklasicizmus|neoklasicistická]] a [[Gotická architektúra|gotická]] obrodná architektúra. Tá sa zvyčajne miešala s brazílskymi vplyvmi z vlastného dedičstva, čo vytvorilo jedinečnú podobu brazílskej architektúry.

V 50. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sa zaviedla modernistická architektúra, keď bola postavená [[Brazília (mesto)|Brazília]] ako nové federálne hlavné mesto vo vnútrozemí Brazílie, ktoré malo pomôcť rozvoju vnútrozemia. Architekt [[Oscar Niemeyer]] idealizoval a postavil vládne budovy, kostoly a občianske budovy v modernistickom štýle. 

=== Hudba ===
[[Súbor:Tom Jobim e Chico Buarque no Festival Internacional da Canção (FIC) restored.tif|náhľad|Tom Jobim, jeden zo zakladateľov smeru ''bossa nova'', a Chico Buarque]]
Brazílska hudba vznikla najmä spojením európskych, domorodých a afrických prvkov. Až do 19. storočia bolo Portugalsko vstupnou bránou pre väčšinu vplyvov, ktoré vytvorili brazílsku hudbu, hoci mnohé z týchto prvkov neboli portugalského pôvodu, ale všeobecne európskeho. Prvým bol [[José Maurício Nunes Garcia]], autor sakrálnych skladieb s vplyvom viedenského klasicizmu. Hlavným prínosom afrického prvku bola rytmická rozmanitosť a niektoré tance a nástroje, ktoré mali väčšiu úlohu pri rozvoji populárnej hudby a folklóru, prekvitajúceho najmä v dvadsiatom storočí.

Populárna hudba od konca osemnásteho storočia začala vykazovať známky formovania charakteristického brazílskeho zvuku, pričom za najtypickejšiu sa považuje [[samba]], ktorá je na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. ''Maracatu'' a ''afoxê'' sú dve hudobné tradície, ktoré sa spopularizovali svojím výskytom na každoročných [[Brazílsky karneval|brazílskych karnevaloch]]. [[Capoeira]] sa zvyčajne hrá s vlastnou hudbou označovanou ako hudba capoeira, ktorá sa zvyčajne považuje za typ ľudovej hudby s volaním a odpoveďou. ''Forró'' je typ ľudovej hudby, ktorý je významný počas ''Festa Junina'' v severovýchodnej Brazílii.

''Choro'' je veľmi populárny hudobný inštrumentálny štýl. Jeho pôvod sa datuje do [[19. storočie|19. storočia]] v [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]]. Napriek názvu má tento štýl často rýchly a veselý rytmus, vyznačuje sa virtuozitou, improvizáciou, jemnými moduláciami a je plný synkop a kontrapunktov. ''Bossa nova'' je tiež známy štýl brazílskej hudby, ktorý sa vyvinul a spopularizoval v 50. a 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Výraz &quot;b''ossa nova''&quot; znamená doslova &quot;nový trend&quot;. Lyrická fúzia samby a jazzu, bossa nova si získala veľkú popularitu od 60. rokov 20. storočia.  

=== Literatúra ===
[[Súbor:Machado de Assis aos 57 anos (cropped).jpg|vľavo|náhľad|Machado de Assis, autor básní a poviedok]]
Brazílska literatúra siaha do [[16. storočie|16. storočia]], do spisov prvých portugalských objaviteľov Brazílie, ako bol [[Pêro Vaz de Caminha]], ktoré sú plné opisov [[Fauna|fauny]], [[Flóra (kvetena)|flóry]] a komentárov o pôvodnom obyvateľstve, ktoré fascinovali európskych čitateľov.  

V Brazílii vznikli významné diela [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]] - prozaici ako [[Joaquim Manuel de Macedo]] a [[José de Alencar]] písali romány o láske a bolesti. Alencar počas svojej dlhej kariéry popisoval aj domorodé obyvateľstvo ako hrdinov v indigenistických románoch ''O Guaraní'', ''Iracema'' a ''Ubirajara''. [[Machado de Assis]], jeden z jeho súčasníkov, písal prakticky vo všetkých žánroch a naďalej si získava medzinárodnú prestíž u kritiky na celom svete.

Brazílsky modernizmus, ktorého dôkazom bol Týždeň moderného umenia (''Semana de Arte Moderna'') v roku [[1922]], sa zaoberal nacionalistickou [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardnou]] literatúrou, zatiaľ čo [[Postmoderna|postmodernizmus]] priniesol generáciu výrazných básnikov, ako boli [[João Cabral de Melo Neto]], [[Carlos Drummond de Andrade]], [[Vinicius de Moraes]], [[Cora Coralina]], [[Graciliano Ramos]], [[Cecília Meireles]], a medzinárodne známych spisovateľov zaoberajúcich sa univerzálnymi a regionálnymi témami ako [[Jorge Amado]], [[João Guimarães Rosa]], [[Clarice Lispector]] a [[Manuel Bandeira]]. 

Najvýznamnejším brazílskym literárnym ocenením je Camõesova cena, o ktorú sa Brazília delí so zvyškom portugalsky hovoriaceho sveta. Od roku [[2016]] má Brazília jedenásť držiteľov tejto ceny. Brazília má aj vlastnú literárnu akadémiu, Brazílsku akadémiu literatúry (''Academia Brasileira de Letras''), neziskovú kultúrnu organizáciu zameranú na udržiavanie starostlivosti o národný jazyk a literatúru. 

=== Brazílska kuchyňa ===
[[Súbor:Feijoada à brasileira -02.jpg|náhľad|Feijoada, typické brazílske jedlo]]
Brazílska kuchyňa sa v jednotlivých regiónoch výrazne líši, čo odráža rôznorodú zmes pôvodného a prisťahovaleckého obyvateľstva krajiny. To vytvorilo národnú kuchyňu, ktorá sa vyznačuje zachovaním regionálnych rozdielov. Príkladom je ''feijoada'', ktorá sa považuje za národné jedlo krajiny, a regionálne jedlá ako beiju, feijão tropeiro, vatapá, moqueca, polenta (z talianskej kuchyne) a acarajé (z africkej kuchyne).

Národným nápojom je [[káva]] a [[cachaça]] je brazílsky domáci alkohol. Cachaça sa destiluje z [[Trstina cukrová|cukrovej trstiny]] a je hlavnou zložkou národného kokteilu [[caipirinha]].

Typické jedlo pozostáva väčšinou z [[Ryža (potravina)|ryže]] a [[Fazuľa|fazule]] s [[Hovädzie mäso|hovädzím mäsom]], [[Šalát (jedlo)|šalátom]], [[Zemiakové hranolčeky|hranolkami]] a vyprážaným vajíčkom, často sa mieša s [[Maniok jedlý|maniokovou]] múkou (farofa). Na obed sa veľmi často jedia vyprážané [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], vyprážaný [[Maniok jedlý|maniok]], vyprážaný [[banán]], vyprážané [[mäso]] a vyprážaný [[syr]], ktoré sa podávajú vo väčšine typických reštaurácií. Obľúbené občerstvenie je pastel (vyprážané pečivo), coxinha (variácia kuracieho kroketu), pão de queijo (syrový chlieb a manioková múka, tapioka), pamonha (kukuričná a mliečna pasta), esfirra (variácia libanonského pečiva), kibbeh (z arabskej kuchyne); empanada (pečivo) a empada, malé slané koláče plnené [[Kreveta|krevetami]] alebo srdcom (stredovou dužinou) palmy.

V Brazílii sa podávajú rôzne dezerty, ako sú brigadeiros (čokoládové guľôčky), bolo de rolo (roláda s goiabada), cocada (kokosová sladkosť), beijinhos (kokosové lanýže a klinček) a romeu e julieta (syr s goiabada). [[Podzemnica olejná|Arašidy]] sa používajú na výrobu paçoca, rapadura a pé-de-moleque. Miestne bežné ovocie ako [[Euterpe oleracea|açaí]], cupuaçu, [[mango]], [[Papája melónová|papája]], [[Kakaovník pravý|kakao]], [[Obličkovec západný|kešu]], [[guave]], [[pomaranč]], [[Citrónovník limetový|limetka]], [[Mučenka jedlá|marakuja]], [[Ananás pestovaný|ananás]] a [[Slivka (veľký rod)|slivka]] sa premieňajú na šťavy a používajú sa na výrobu [[Čokoláda|čokolády]], [[Nanuk|nanukov]] a [[Zmrzlina|zmrzliny]]. 

=== Kinematografia ===
[[Súbor:Palácio dos Festivais e Cine Emabixador 01.jpg|vľavo|náhľad|Festival de Gramado, najväčší filmový festival v Brazílii]]
Brazílsky filmový priemysel vznikol koncom [[19. storočie|19. storočia]], v začiatkoch Belle Époque. Zatiaľ čo začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] existovala národná filmová produkcia, v [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]] vznikali americké filmy, ako napríklad ''Veľkolepé Rio'', ktoré mali propagovať cestovný ruch v meste. Filmy ''Limite'' ([[1931]]) a ''Ganga Bruta'' ([[1933]]) boli pri uvedení do kín zle prijaté a čo sa týka tržieb neuspeli, ale v súčasnosti sú uznávané a zaraďované medzi najlepšie brazílske filmy všetkých čias. Nedokončený film ''Všetko je to pravda'' z roku [[1941]] bol rozdelený do štyroch segmentov, z ktorých dva boli nakrútené v Brazílii a režíroval ich [[Orson Welles]]; pôvodne vznikol ako súčasť politiky dobrého suseda [[Spojené štáty|Spojených štátov]] počas vlády Getúlia Vargasa Estado Nova.

V 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sa do popredia dostalo hnutie Cinema Novo s režisérmi ako Glauber Rocha, Nelson Pereira dos Santos, Paulo Cesar Saraceni a Arnaldo Jabor. Rochove filmy ''Deus e o Diabo na Terra do Sol'' ([[1964]]) a ''Terra em Transe'' ([[1967]]) sa považujú za jedny z najväčších a najvplyvnejších v histórii brazílskeho filmu.

V 90. rokoch 20. storočia zaznamenala Brazília vlnu kritického a komerčného úspechu s filmami ako ''O Quatrilho'' (Fábio Barreto, [[1995]]), ''O Que É Isso, Companheiro?'' (Bruno Barreto, [[1997]]) a ''Central do Brasil'' (Walter Salles, [[1998]]), ktoré boli nominované na Oscara za najlepší cudzojazyčný film, pričom posledný menovaný získal nomináciu za najlepší ženský herecký výkon pre [[Fernanda Montenegro|Fernandu Montenegro]]. Kriminálny film ''[[Mesto bohov]]'' režiséra Fernanda Meirellesa z roku [[2002]] sa stretol s pozitívnym ohlasom kritiky, na Rotten Tomatoes získal 90 %, umiestnil sa v zozname najlepších filmov desaťročia Rogera Eberta a v roku [[2004]] získal štyri nominácie na Oscara vrátane nominácie za najlepšiu réžiu. Medzi významné filmové festivaly v Brazílii patria Medzinárodné filmové festivaly v São Paulo a Rio de Janeiro a festival Gramado. 

=== Masmédiá ===
Brazílska tlač sa oficiálne zrodila v [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]] [[13. máj|13. mája]] [[1808]], keď princ regent Dom João založil kráľovskú tlačiareň. [[10. september|10. septembra]] [[1808]] začali vychádzať ''Gazeta do Rio de Janeiro'', prvé noviny vydávané v krajine. Najväčšími novinami v súčasnosti sú ''Folha de S. Paulo'', ''Super Notícia'', ''O Globo'' a ''O Estado de S. Paulo''.

Rozhlasové vysielanie sa začalo [[7. september|7. septembra]] [[1922]] prejavom vtedajšieho prezidenta Pessoa a formálne sa začalo [[20. apríl|20. apríla]] [[1923]] vytvorením &quot;Rozhlasovej spoločnosti Ria de Janeiro&quot;.

Televízia v Brazílii začala oficiálne vysielať [[18. september|18. septembra]] [[1950]], keď Assis Chateaubriand založil televíziu TV Tupi. Odvtedy sa televízia v krajine rozrástla a vznikli veľké komerčné vysielacie siete ako ''Globo'', ''SBT'', ''RecordTV'', ''Bandeirantes'' a ''RedeTV''. Dnes je najdôležitejším faktorom populárnej kultúry brazílskej spoločnosti, čo naznačuje výskum, podľa ktorého až 67 % populácie sleduje denne rovnaké vysielanie [[Mydlová opera|telenoviel]]. Digitálna televízia, ktorá využíva štandard SBTVD (založený na japonskom štandarde ISDB-T), bola prijatá [[29. jún|29. júna]] [[2006]] a spustená [[2. november|2. novembra]] [[2007]]. V máji [[2010]] brazílska vláda spustila medzinárodnú televíznu stanicu ''TV Brasil Internacional'', ktorá spočiatku vysielala do 49 krajín. Medzi komerčné televízne kanály vysielané do zahraničia patria ''Globo Internacional'', ''RecordTV Internacional'' a ''Band Internacional''. 

=== Divadlo ===
[[Súbor:Augusto Boal nyc2.jpg|vľavo|náhľad|Augusto Boal, New York 2008]]
Divadlo v Brazílii má svoj pôvod v období jezuitskej expanzie, keď sa v [[16. storočie|16. storočí]] divadlo využívalo na šírenie katolíckeho učenia. V [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]] sa na scéne objavili prví dramatici tvoriaci pre dvorné alebo súkromné predstavenia. V [[19. storočie|19. storočí]] nadobudlo na význame a sile dramatické divadlo, ktorého prvým predstaviteľom bol [[Luis Carlos Martins Pena]] ([[1813]] - [[1848]]), schopný opisovať súčasnú realitu. V tomto období sa presadzovala kostýmová komédia a komická produkcia. Významný, tiež v 19. storočí, bol aj dramatik [[Antônio Gonçalves Dias]]. Vznikali aj početné [[Opera|opery]] a orchestre. Brazílsky [[dirigent]] Antônio Carlos Gomes sa stal medzinárodne známym vďaka operám ako ''Il Guarany''. Koncom 19. storočia sa stali veľmi populárnymi orchestrálne činohry, ktoré boli sprevádzané piesňami slávnych umelcov, ako napríklad dirigentky Chiquinhy Gonzaga. 

Už na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] tu boli prítomné divadlá, podnikatelia a herecké spoločnosti, ale paradoxne kvalita produktov stagnovala a až v roku [[1940]] dostalo brazílske divadlo impulz na obnovu vďaka pôsobeniu Paschoala Carlosa Magna a jeho študentského divadla, skupiny komediantov a talianskych hercov Adolfa Celiho, Ruggera Jacobbiho a Alda Calva, zakladateľov ''Teatro Brasileiro de Comedia''. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia sa na ňom zúčastňovalo divadlo venujúce sa sociálnym a náboženským otázkam a rozkvetu škôl dramatického umenia. Najvýznamnejšími autormi v tejto etape boli Jorge Andrade a Ariano Suassuna. 

=== Výtvarné umenie ===
[[Súbor:Dead Child by Portinari.jpg|náhľad|''Mŕtve dieťa'' - Candido Portinari (1944), zobrazuje utrpenie počas obdobia veľkého sucha (''Grande seca'') v rokoch [[1877]] - [[1878]].]]
Brazílske maliarstvo vzniklo koncom [[16. storočie|16. storočia]] pod vplyvom [[Barok|baroka]], [[Rokoko|rokoka]], [[Neoklasicizmus|neoklasicizmu]], [[Romantizmus|romantizmu]], [[Realizmus|realizmu]], [[Modernizmus|modernizmu]], [[Expresionizmus|expresionizmu]], [[Surrealizmus|surrealizmu]], [[Kubizmus|kubizmu]] a [[Abstrakcionizmus (umelecký smer)|abstrakcionizmu]] a stalo sa hlavným umeleckým štýlom nazývaným brazílske akademické umenie.

&quot;Francúzska umelecká misia&quot; prišla do Brazílie v roku [[1816]] s návrhom na vytvorenie umeleckej akadémie podľa vzoru uznávanej ''Académie des Beaux-Arts'', s absolventskými kurzami pre umelcov aj remeselníkov pre činnosti, ako je modelovanie, dekoratérstvo, stolárstvo a iné, a priviedla umelcov, ako bol [[Jean-Baptiste Debret]].

Po vzniku cisárskej akadémie výtvarných umení sa v priebehu [[19. storočie|19. storočia]] v krajine rozšírili nové umelecké hnutia a neskôr podujatie nazvané &quot;Týždeň moderného umenia&quot; v roku [[1922]] definitívne porušilo akademickú tradíciu a odštartovalo nacionalistický smer, ktorý bol ovplyvnený modernistickým umením.

Medzi najznámejších brazílskych maliarov patria Ricardo do Pilar a Manuel da Costa Ataíde (baroko a rokoko), Victor Meirelles, Pedro Américo a Almeida Júnior (romantizmus a realizmus), Anita Malfatti, Ismael Nery, Lasar Segall, Emiliano di Cavalcanti, Vicente do Rego Monteiro a Tarsila do Amaral (expresionizmus, surrealizmus a kubizmus), Aldo Bonadei, José Pancetti a Cândido Portinari (modernizmus). 

=== Šport ===
[[Súbor:Brasil conquista primeiro ouro olímpico nos penaltis 1039264-20082016- mg 4348.jpg|vľavo|náhľad|Prvé olympijské zlato pre brazílsky futbalový tím v roku 2016]]
Najpopulárnejším športom v Brazílii je [[futbal]]. Brazílsky mužský národný tím patrí podľa svetového rebríčka [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] medzi najlepšie na svete a rekordný piatykrát vyhral turnaj [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstiev sveta vo futbale]].

[[Volejbal]], [[basketbal]], [[Automobilový šport|automobilové preteky]] a [[Bojové umenie|bojové umenia]] tiež priťahujú veľké množstvo divákov. Napríklad brazílske národné volejbalové družstvo mužov je v súčasnosti držiteľom titulov [[Svetová liga vo volejbale|majstra sveta vo svetovej lige]], majstra sveta FIVB, [[Majstrovstvá sveta vo volejbale|majstra sveta národných družstiev]] a držiteľom svetového pohára. V automobilových pretekoch traja brazílski jazdci osemkrát vyhrali majstrovstvá sveta [[Formula 1|Formuly 1]]. Krajina dosiahla významné úspechy aj v ďalších športoch, ako je [[jachting]], [[plávanie]], [[tenis]], [[Surfing (šport)|surfovanie]], [[Skejtbording|skateboarding]], [[Zmiešané bojové umenia|MMA]], [[gymnastika]], [[Box (šport)|box]], [[džudo]], [[atletika]] a [[stolný tenis]].

Niektoré športové varianty majú svoj pôvod v Brazílii: [[plážový futbal]], [[Futsal (FIFA)|futsal]] (halový futbal) a footvolley vznikli v Brazílii ako varianty futbalu. V bojových umeniach Brazílčania vyvinuli [[Capoeira|capoeiru]], Vale tudo a [[Brazílske džiu-džicu|brazílske jiu-jitsu]].

Brazília hostila niekoľko významných medzinárodných športových podujatí, ako napríklad [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950]] a nedávno hostila [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]], [[Copa América 2019]] a [[Copa América 2021]]. Na okruhu v São Paulo, ''Autódromo José Carlos Pace'', sa každoročne koná [[Veľká cena Brazílie]]. São Paulo organizovalo IV. panamerické hry v roku [[1963]] a Rio de Janeiro hostilo XV. panamerické hry v roku [[2007]]. [[2. október|2. októbra]] [[2009]] bolo Rio de Janeiro vybrané za organizátora [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]] a [[Paralympijské hry|paralympijských hier]] [[2016]], čím sa stalo prvým juhoamerickým mestom, ktoré hostilo tieto hry, a druhým v Latinskej Amerike po Mexico City. Okrem toho krajina hostila [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvá sveta v basketbale FIBA]] v rokoch [[1954]] a [[1963]]. Na podujatí v roku 1963 získala brazílska basketbalová reprezentácia jeden zo svojich dvoch titulov majstra sveta.

== Slováci, ktorí tu pôsobili ==
* [[Viliam Vagač]] (* [[1889]]{{--}}† [[1970]]){{--}} [[rímskokatolícky kňaz]], [[salezián]], spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Taliansku, trpiteľ za vieru-[[disident]], [[misionár]] (misionárom v Brazílii bol 15 rokov).&lt;ref&gt;KUBANOVIČ, Zlatko : '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''.  Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 283 - 284.&lt;/ref&gt;
* Jozef Čakloš (* [[1908]]{{--}}† [[1928]]){{--}} [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], [[misionár]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko =  Kubanovič
  | meno =  Zlatko
  | autor =  
  | odkaz na autora =  
  | spoluautori =  
  | titul =  Človek, ktorý rozdával nádej
  | periodikum =  Don Bosco dnes
  | odkaz na periodikum =  
  | rok =  2016
  | mesiac =  
  | ročník = 47 
  | číslo =  1
  | strany = 24{{--}}25
  | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2016_01.pdf#page=24
  | dátum prístupu = 2016-09-28
  | issn = 1338-4201
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* GRAUSOVÁ, Šárka {{--}} RUDOLFOVÁ, Alena {{--}} TICHÝ, Milan (eds.) : ''Brazílie v souvislostech.'' Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2019. 424 s.
* KLÍMA, Jan: ''Dějiny Brazílie.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 459 s. ISBN 80-7106-261-8

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Brazília|commonscat=Brazil}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Brazil}}

{{Južná Amerika}}
{{WTO}}
[[Kategória:Brazília| ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Južnej Amerike]]</text>
      <sha1>8seqm28p7x5oy678oymcvtcih95xtme</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kazachstan</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4059</id>
    <revision>
      <id>8371251</id>
      <parentid>8368226</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:47:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ItzAbzor4ik</username>
        <id>281068</id>
      </contributor>
      <origin>8371251</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="92087" sha1="hebr3gim4bdfstt04ctwgj9xvlq3mbw" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Kazašská republika
| 2. pád názvu = Kazachstanu
| Vlajka = Flag_of_Kazakhstan.svg
| Znak = Emblem_of_Kazakhstan_latin.svg
| Poloha = Kazakhstan_(orthographic_projection).svg
| Motto = nie je
| Hymna = [[Meniñ Qazaqstanım]] - Môj Kazachstan&lt;br /&gt;&lt;center&gt;[[File:Kazakhstan National Anthem 2012.ogg]]&lt;/center&gt;
| Dlhý miestny názov = Qazaqstan Respublïkası&lt;br /&gt;Қазақстан Республикасы
| Krátky miestny názov = Qazaqstan&lt;br /&gt;Қазақстан
| Hlavné mesto = [[Astana]]
| ŠírkaSt = 51
| ŠírkaMin = 10
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 71
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Almaty]]
| Úradné jazyky = [[kazaština]] (štátny jazyk), [[ruština]]
| Demonym = Kazach, Kazaška&lt;ref&gt;[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Kazachstan&amp;s=exact&amp;c=4282&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=sssj&amp;d=sssj2&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ma&amp;d=hssjV&amp;d=bernolak&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=locutio&amp;d=pskcs&amp;d=psken&amp;d=noundb&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8# Slovenské slovníky]&lt;/ref&gt;
| Štátne zriadenie = [[prezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]&lt;br /&gt;[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Kasym-Žomart Tokajev]]&lt;br /&gt;[[Oljas Bektenov]]
| Vznik = [[10. december]] [[1991]] (premenovanie na Kazašskú republiku)&lt;br /&gt;[[16. december]] 1991 (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]])&lt;br /&gt;[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislého Kazachstanu)
| Susedia = [[Uzbekistan]], [[Kirgizsko]], [[Turkménsko]], [[Rusko]], [[Čína]]
| Rozloha = 2 724 900
| Poradie rozloha = 9
| Rozloha vody = 46 323,3
| Percento vody = 1,7
| Odhad počtu obyvateľov =20 075 900 
| Rok odhad počtu obyvateľov =2024 
| Poradie odhad počtu obyvateľov =62 
| Sčítanie počtu obyvateľov = 
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 
| Hustota obyvateľstva = 7
| Poradie hustota = 236
| HDP ={{rast}} 296,740 miliárd 
| Rok HDP = 2024
| Poradie HDP =49 
| HDP na hlavu ={{rast}} 14 778
| Poradie HDP na hlavu = 64
| HDI = 0,802
| Rok HDI = 2022
| Poradie (HDI) = 67
| Kategória HDI = &lt;span style=&quot;color:#090;&quot;&gt;veľmi&amp;nbsp;vysoký&lt;/span&gt;
| Mena = [[kazachstanský tenge]]
| Kód meny = KZT
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +5
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +6
| Medzinárodný kód = KAZ / KZ
| Kód motorových vozidiel = KAZ
| Internetová doména = [[.kz]]
| Smerové telefónne číslo = 7
| Poznámky = Gramotnosť: 98,4 %
}}

'''Kazachstan''' ([[Kazaština|kazašsky]]: ''Қазақстан'', &lt;small&gt;romanizovane:&lt;/small&gt; ''Qazaqstan''; [[Ruština|rusky]]: ''Казахстан'', &lt;small&gt;romanizovane:&lt;/small&gt; ''Kazachstan''), dlhý tvar '''Kazašská republika''' (kazašsky: ''Қазақстан Республикасы'', &lt;small&gt;romanizovane:&lt;/small&gt; ''Qazaqstan Respublikasy''; rusky: ''Республика Казахстан'', &lt;small&gt;romanizovane:&lt;/small&gt; ''Respublika Kazachstan''), je [[vnútrozemský štát]], ktorý sa nachádza prevažne v [[Stredná Ázia|strednej Ázii]] a malá časť leží aj vo [[Východná Európa|východnej Európe]].{{#tag:ref|Približne 4 % územia Kazachstanu na západ od rieky Ural ležia vo východnej Európe.|group=pozn.}} Na severe a západe susedí s [[Rusko|Ruskom]], na východe s [[Čína|Čínou]], na juhovýchode s [[Kirgizsko|Kirgizskom]], na juhu s [[Uzbekistan|Uzbekistanom]] a na juhozápade s [[Turkménsko|Turkménskom]], pričom pobrežie sa tiahne pozdĺž [[Kaspické more|Kaspického mora]]. [[Hlavné mesto|Hlavným mestom]] je [[Astana]] a najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom [[Alma-Ata|Almaty]]. Kazachstan je [[Zoznam štátov podľa rozlohy|deviatou najväčšou krajinou na svete podľa rozlohy]] a najväčšou vnútrozemskou krajinou. Má 20 miliónov obyvateľov a [[Zoznam štátov podľa hustoty obyvateľstva|jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete]], menej ako 6 ľudí na kilometer štvorcový.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kazakhstan’s population reaches 20 million. President Tokayev congratulates his fellow citizens — - 16.11.2023 - Kursiv Media Kazakhstan | url = https://kz.kursiv.media/en/2023-11-16/kazakhstans-population-reaches-20-million-president-tokayev-has-congratulated-his-fellow-citizens/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-11-17 | dátum prístupu = 2024-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231117134411/https://kz.kursiv.media/en/2023-11-16/kazakhstans-population-reaches-20-million-president-tokayev-has-congratulated-his-fellow-citizens/ | dátum archivácie = 2023-11-17 }}&lt;/ref&gt; Etnickí [[Kazachovia]] tvoria väčšinu, zatiaľ čo etnickí Rusi tvoria významnú menšinu. Oficiálne sekulárny Kazachstan je väčšinovo [[Moslimský svet|moslimskou krajinou]], hoci etnickí Rusi v krajine tvoria početnú kresťanskú komunitu.

Kazachstan je osídlený už od [[Paleolit|paleolitu]]. V staroveku na tomto území dominovali rôzne kočovné [[iránske národy]], ako napríklad [[Sakovia]], [[Massagetovia]] a [[Skýti]], pričom [[Staroperzská ríša|Achajmenovská perzská ríša]] expandovala smerom na juh. Už v 6. storočí sa do regiónu dostali [[Turkické národy|turkickí]] nomádi. V 13. storočí si oblasť podmanila [[Mongolská ríša]] pod vedením [[Čingischán|Džingischána]]. Po rozpade [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] v 15. storočí vznikol na území približne zodpovedajúcom dnešnému Kazachstanu [[Kazašský chanát]]. Do 18. storočia sa kazašský chanát rozpadol na tri ''džúzy'' (kmeňové jednotky), ktoré postupne pohltila a podmanila si ich [[Ruská ríša]]; v polovici 19. storočia bol celý Kazachstan nominálne pod ruskou vládou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Traditional Institutions in Modern Kazakhstan | url = https://src-h.slav.hokudai.ac.jp/sympo/97summer/galiev.html | vydavateľ = src-h.slav.hokudai.ac.jp | dátum prístupu = 2024-05-29}}&lt;/ref&gt; Po [[Ruská revolúcia (1917)|ruskej revolúcii]] v roku 1917 a následnej [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojne]] bolo územie niekoľkokrát reorganizované. V roku 1936 boli jeho moderné hranice stanovené vytvorením [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašskej sovietskej socialistickej republiky]] v rámci [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Bol poslednou [[Republiky Sovietskeho zväzu|sovietskou republikou]], ktorá vyhlásila nezávislosť počas [[Rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] v rokoch 1988 až 1991.

Kazachstan [[Ekonomika Kazachstanu|hospodársky]] a politicky dominuje v Strednej Ázii a tvorí 60% [[Hrubý domáci produkt|HDP]] regiónu, predovšetkým vďaka svojmu ropnému a plynárenskému priemyslu; má tiež rozsiahle nerastné zdroje.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Breaking News, Analysis, Politics, Blogs, News Photos, Video, Tech Reviews|url=https://content.time.com/time/world/article/0,8599,1539999,00.html|periodikum=Time|dátum=2006-09-27|dátum prístupu=2024-05-29|issn=0040-781X|jazyk=en-US|meno=YURI ZARAKHOVICH {{!}}|priezvisko=ASTANA|url archívu=https://web.archive.org/web/20240529182326/https://content.time.com/time/world/article/0,8599,1539999,00.html|dátum archivácie=2024-05-29}}&lt;/ref&gt; Má najvyšší [[index ľudského rozvoja]] v regióne. ''De iure'' je to demokratická, [[Unitárny štát|unitárna]], ústavná republika; ''de facto'' je to však [[Autoritarizmus|autoritatívny režim]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Democracy Index 2022 | url = https://www.eiu.com/n/campaigns/democracy-index-2022/ | vydavateľ = Economist Intelligence Unit | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en-GB | url archívu = https://web.archive.org/web/20220210003136/https://www.eiu.com/n/campaigns/democracy-index-2022/ | dátum archivácie = 2022-02-10 }}&lt;/ref&gt; bez slobodných volieb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kazakhstan: Nations in Transit 2020 Country Report | url = https://freedomhouse.org/country/kazakhstan/nations-transit/2020 | vydavateľ = Freedom House | dátum prístupu = 2024-05-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu od odstúpenia prezidenta [[Nursultan Nazarbajev|Nursultana Nazarbajeva]] v roku 2019 dochádza k postupným snahám o demokratizáciu a politické reformy. Kazachstan je členským štátom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]], [[Šanghajská organizácia spolupráce|Šanghajskej organizácie spolupráce]], [[Eurázijská ekonomická únia|Eurázijskej hospodárskej únie]], [[Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti|Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Organizácia islamskej spolupráce|Organizácie islamskej spolupráce]], [[Organizácia turkických štátov|Organizácie turkických štátov]] a [[Medzinárodná organizácia turkickej kultúry|Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry]].

== Dejiny ==
Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. [[1723]] porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľne pripojili k Rusku. Do polovice 19. storočia sa pod ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke [[Jaik]] (teraz [[Ural (rieka)|Ural]]). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku [[kozáci]], ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny [[Alma-Ata]]. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života.

Až do revolúcie roku [[1917]] bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila [[meď]] a [[zlato]]. Počas [[Ruská občianska vojna|revolúcie]] sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca [[1920]]. Už [[20. august]]a toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia [[celina|celiny]], ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej [[Pôda|pôdy]] odviata [[vietor|vetrom]]. Po vyhlásení nezávislosti roku [[1991]] utieklo z krajiny mnoho obyvateľov ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je [[Nursultan Nazarbajev|Nursultan A. Nazarbajev]], ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený [[1. december|1. decembra]] [[1991]]. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku [[2007]], na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana [[Nur Otan]] s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia [[OBSE]] voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň. 15. marca 2019, po 30 rokoch pri moci, oznámil [[Nursultan Nazarbajev]] svoju rezignáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kazakhstan’s president announces resignation|url=http://tass.com/world/1049367|vydavateľ=tass.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-03-19|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;Ako úradujúca [[hlava štátu]] ho 20. marca 2019 nahradil predseda Senátu [[Kasym-Žomart Tokajev]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor=INFORM.KZ|odkaz na autora=|titul=Qasym-Jomart Toqaev takes office as President of Kazakhstan|url=https://www.inform.kz/en/qasym-jomart-toqaev-takes-office-as-president-of-kazakhstan_a3509291|vydavateľ=inform.kz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-03-20|miesto=|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190325091659/https://www.inform.kz/en/qasym-jomart-toqaev-takes-office-as-president-of-kazakhstan_a3509291|dátum archivácie=2019-03-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Nástupca kazašského prezidenta zloží prísahu v stredu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/677239/nastupca-kazasskeho-prezidenta-zlozi-prisahu-v-stredu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-03-19|dátum prístupu=2019-03-19}}&lt;/ref&gt;Na počesť dlhoročného prezidenta Nursultana Nazarbajeva po ňom premenovali hlavné mesto krajiny Astana na [[Nursultan]]. Nový prezident Tokajev tiež plánuje postaviť mu pamätník a pomenovať po ňom hlavné ulice regionálnych metropol v krajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=V Kazachstane schválili premenovanie hlavného mesta. Už nebude Astana|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.teraz.sk/zahranicie/kazasski-poslanci-schvalili-premenova/385006-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-03-20|dátum prístupu=2019-03-20}}&lt;/ref&gt;

== Etymológia ==
Názov pochádza zo staroturkického slova „kazák“ („slobodný“), ktoré odrážalo nomádsky spôsob života obyvateľstva. Prvok názvu „-stan“ znamená „krajina, miesto, región“, má iránsky pôvod a je rozšírený na východe, preto možno názov „Kazachstan“ doslovne preložiť ako „krajina slobodných ľudí“. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Cossack beyond the Danube, A|url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.o004056|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2002|edícia=Oxford Music Online}}&lt;/ref&gt; Názov „kazák“ sa v roku 1936 zmenil na „kazach“, pričom sa posledné písmeno „k“ nahradilo písmenami „ch“, aby sa zabránilo zámene medzi triedou kozákov a obyvateľmi kazáchov.

== Geografia ==
Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete a 2. najväčšia republika bývalého [[ZSSR]]. Rozkladá sa medzi Altajom a [[Volga|Volgou]] a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera [[Kaspická nížina]]. Nevysoký a veľmi rozrušený [[masív Mudžogary]] a [[plošina Usťurt]] ju oddeľujú od [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami [[Kyzylkum]], [[Veľké Barsuki|Veľké]] a [[Malé Barsuki]], Priaralský [[Karakum]] a [[Mujunkum]]. Centrálnu časť krajiny vypĺňa [[Kazašská plošina]], ku ktorej sa pripája [[Turgajská plošina]] a na severe okraje [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty [[Ťanšan]]u. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: [[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]] a [[Altaj]], oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je ''[[Chan-Tengri]]'' v Ťan-šane, vysoký 6995 m.

Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú [[Meď|medené]] [[Ruda|rudy]], ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská [[chromit]]u, [[Nikel|niklových]] a [[kobalt]]ových rúd, [[bauxit]]u (Turgajská plošina), [[Zlato|zlata]], [[Železo|železa]] (Kustanajská oblasť) a [[mangán]]u (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov [[Mangyšlak]] (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: [[Irtyš]], Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: [[Aralské jazero|Aralské]], [[Balchašské jazero|Balchašské]], [[Alakoľ]] Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.

== Politika ==
[[Súbor:Kassym-Jomart Tokayev (2020-02-01).jpg|alt=Prezident|náhľad|Kasym-Žomart Tokajev- prezident]]
[[Súbor:Oljas Bektenov (2024-02-06, cropped).jpg|náhľad|Oljas Bektenov- premiér]]

=== Politický systém ===
Kazachstan je oficiálne demokratická, sekulárna a ústavná unitárna republika; [[Nursultan Nazarbajev]] bol prezidentom krajiny od roku 1991 až do 2019. Potom ho nahradil [[Kasym-Žomart Tokajev]].

Prezident môže vetovať zákon prijatý parlamentom a je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl. Predseda vlády stojí na čele kabinetu ministrov a je šéfom vlády Kazachstanu. V kabinete ministrov sú traja podpredsedovia vlády a šestnásť ministrov.

V Kazachstane je dvojkomorový parlament, ktorý tvoria [http://www.parlam.kz/en/mazhilis Mažilis] (dolná komora) a [http://senate.parlam.kz/en-US/ Senát] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210612224347/https://senate.parlam.kz/en-US/ |date=2021-06-12 }} (horná komora). Senát má 49 členov. Dvaja senátori sú volení každým z voliteľných zhromaždení (maslichat) sedemnástich hlavných správnych jednotiek Kazachstanu (štrnásť regiónov plus mestá [[Astana]], [[Alma-Ata|Almaty]] a [[Šymkent]]). Zvyšných pätnásť senátorov vymenúva sám prezident. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Constitution — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/official_documents/constitution|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150706201050/https://www.akorda.kz/en/official_documents/constitution|dátum archivácie=2015-07-06}}&lt;/ref&gt;

=== Voľby ===
V dôsledku volieb v Mažilis v septembri 2004 dominuje v dolnej komore provládna strana «[https://elbasy.kz/en/nur-otan-party Nur Otan] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210619032949/https://elbasy.kz/en/nur-otan-party |date=2021-06-19 }}». Väčšinu zvyšných kresiel získali dve ďalšie strany, vrátane agropriemyselného bloku «[[:en:Civic_Party_of_Kazakhstan|AIST]]» a strana «[[:en:Asar_(party)|Asar]]», ktorú založila dcéra prezidenta Nazarbajeva. Opozičné strany, ktoré boli oficiálne zaregistrované a boli volené vo voľbách, získali jedno kreslo.

4. decembra 2005 bol prezident [[Nursultan Nazarbajev]] znovu zvolený. Volebná komisia oznámila, že získal viac ako 90% hlasov. OBSE dospela k záveru, že voľby nespĺňajú medzinárodné štandardy.

Voľby do dolnej komory parlamentu sa konali 17. augusta 2007 a koalícia vedená vládnucou stranou «[https://elbasy.kz/en/nur-otan-party Nur Otan] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210619032949/https://elbasy.kz/en/nur-otan-party |date=2021-06-19 }}», ktorá obsahuje stranu «[[:en:Asar_(party)|Asar]]», občiansku stranu a agrárnu stranu Kazachstanu, získala každé kreslo s 88% hlasov. Žiadna z opozičných strán nedosiahla referenčnú hodnotu 7%. Opozičné strany obvinili úrady zo závažného porušenia volieb.

V roku 2010 prezident Nazarbajev odmietol výzvu priaznivcov referenda o jeho udržaní vo funkcii do roku 2020. Trval na prezidentských voľbách na päťročné funkčné obdobie. Na hlasovaní 3. apríla 2011 získal prezident Nazarbajev 95,54% hlasov, na ktorom sa zúčastnilo 89,9% registrovaných voličov. V marci 2011 Nazarbajev hovoril o pokroku, ktorý Kazachstan dosiahol v oblasti demokracie. Od roku 2010 bol Kazachstan zaregistrovaný v indexe [[Index demokracie|The Economist's Democracy Index]] ako autoritársky režim.

26. apríla 2015 sa v Kazachstane konali piate prezidentské voľby. Nazarbajev bol znovu zvolený s 97,7% hlasov.

Nazarbajev 19. marca 2019 oznámil svoju rezignáciu z prezidentského úradu. Predseda senátu Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sa stal úradujúcim prezidentom po rezignácii Nursultana Nazarbajeva. Tokajev neskôr zvíťazil v prezidentských voľbách 2019, ktoré sa konali 9. júna, a získal 70% hlasov. OBSE uviedla, že voľby sa konali so závažným porušením. Protestu proti výsledkom hlasovania sa zúčastnili tisíce ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=История президентских выборов в Казахстане|url=https://www.zakon.kz/4690268-istorija-prezidentskikh-vyborov-v.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20210607081027/https://www.zakon.kz/4690268-istorija-prezidentskikh-vyborov-v.html|dátum archivácie=2021-06-07}}&lt;/ref&gt;

Voľby do dolnej komory Parlamentu Kazašskej republiky, Mažilisu,  a do orgánov miestnej samosprávy s názvom Maslichat, majú pokojný priebeh. Konštatujú to viaceré skupiny medzinárodných pozorovateľov. Voľby boli organizované tak, že sa dodržujú všetky prísne epidemilogické normy odporúčané v mnohých krajinách vo svete. Sú to v poradí ôsme parlamentné voľby v krajine. Kazachstan má za sebou aj reformy v oblasti ekonomiky. Kassym Žomart Tokajev pripomenul, že reformy v krajine budú pokračovať. „Pripravujeme reformy. Reformy sa nesmú zastaviť,“ poznamenal. Účasť voličov bola nižšia ako účasť vo voľbách v marci 2016, keď bolo 77,1%,  ale 10. januára 2021 dosiahla 63,3%.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FN Finančné Noviny|url=https://financnenoviny.com/kazachstan-krajinu-po-volbach-uz-cakaju-dalsie-politicke-reformy-a-strategia-rozvoja-po-pandemii/|dátum vydania=2021-01-10|dátum prístupu=2021-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Bačišin}}&lt;/ref&gt;

&quot;Pre mňa nie sú najdôležitejšie všeobecné čísla hospodárskeho rozvoja, ale skutočný blahobyt všetkých našich občanov. Pri rozhodovaní o strategických otázkach sa preto bude určite brať do úvahy postavenie väčšiny obyvateľstva. Náš vzorec pre štátnu moc je: silný, splnomocnený prezident - vplyvný a schopný parlament - vláda zodpovedná voči ľuďom. Je to taký politický systém, ktorý v komplexných geopolitických realitách najviac vyhovuje potrebám nášho štátu, prispieva k plneniu strategických úloh, ktorým čelíme. Zároveň bude pokračovať proces politickej transformácie spoločnosti.Politická nadstavba musí zodpovedať hlbokým ekonomickým transformáciám, inak môžu reformy spomaliť. O tom presvedčivo hovorí svetová história&quot;. - [[Kasym-Žomart Tokajev]] z vystúpenia na oficiálnej inauguračnej slávnosti zvoleného prezidenta Kazašskej republiky, 12.06.2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Состоялась церемония официального вступления Касым-Жомарта Токаева в должность Президента Республики Казахстан — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/events/astana_kazakhstan/participation_in_events/sostoyalas-ceremoniya-oficialnogo-vstupleniya-kasym-zhomarta-tokaeva-v-dolzhnost-prezidenta-respubliki-kazahstan|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-25|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;


=== Politické reformy ===
Reformy sa začali po voľbách [[:cs:Kasym-Žomart_Kemeluly_Tokajev|Kasym-Žomart Tokajev]] v júni 2019. Tokajev zachováva kultúru opozície, verejných zhromaždení a oslabenie pravidiel pre vytváranie politických strán.

V júni 2019 bola z iniciatívy kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva vytvorená Národná rada pre verejnú dôveru ako platforma, kde môže široká verejnosť diskutovať o rôznych názoroch a posilňovať národný dialóg o verejnej politike a reformách.

Bude prijatý zákon, ktorý umožní zástupcom iných strán predsedať niektorým parlamentným výborom s cieľom podporiť rozvoj alternatívnych názorov. Minimálna hranica členstva potrebná na registráciu politickej strany sa zníži zo 40 000 na 20 000 členov.

Na uskutočnenie mierových zhromaždení v centrálnych regiónoch budú pridelené špeciálne miesta a bude prijatý nový zákon, ktorý definuje práva a povinnosti organizátorov, účastníkov a pozorovateľov.

V snahe zvýšiť verejnú bezpečnosť prezident Tokajev sprísnil tresty pre tých, ktorí spáchajú na tejto osobe trestné činy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как реализуются поручения и политические реформы Президента РК Касым-Жомарта Токаева|url=https://www.inform.kz/ru/article/3788692|vydavateľ=www.inform.kz|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=ru|priezvisko=INFORM.KZ}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

=== Súdnictvo ===
Súdnu moc vykonáva najvyšší súd, krajské, vojenské, mestské, okresné a špecializované súdy.

Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom v občianskych, trestných a iných veciach podliehajúcich miestnym a iným súdom.

Predsedu Najvyššieho súdu a sudcov volí senát na návrh prezidenta Kazachstanu na základe odporúčania Najvyššej súdnej rady. Rozhodnutím senátu parlamentu zo 17. decembra 2017 bol za predsedu najvyššieho súdu zvolený [[:ru:Асанов,_Жакип_Кажманович|Zhakip Kazhmanovich Asanov]].

Predsedov justičných komôr miestnych a iných súdov, predsedov justičných komôr Najvyššieho súdu vymenúva prezident na odporúčanie Najvyššej súdnej rady na základe prezentácie predsedu Najvyššieho súdu a rozhodnutie pléna najvyššieho súdu. Predsedov miestnych a iných súdov, sudcov miestnych a iných súdov menuje prezident Kazachstanu na odporúčanie Najvyššej súdnej rady. Krajina môže vytvoriť ďalšie súdy vrátane špecializovaných súdov (vojenské, finančné a iné).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Судебная власть в республике Казахстан: достижения, проблемы и перспективы при формировании правового государства|url=https://articlekz.com/article/21830|dátum prístupu=07.06.2021}}&lt;/ref&gt;

=== Administratívne členenie ===
Kazachstan je rozdelený do štrnástich regiónov a troch mest štátneho významu( [[Alma-Ata|Almaty]], [[Nursultan]] a [[Šymkent]]). Kraje sú rozdelené do 177 okresov. Okresy sa ďalej delia na vidiecke okresy, ktoré zahŕňajú všetky vidiecke sídla a dediny bez združenej samosprávy.

Mestá [[Alma-Ata|Almaty]], [[Nursultan]] a Šymkent majú status „štátneho významu“ a nepatria do žiadneho regiónu. Mesto [[Bajkonur (mesto)|Bajkonur]] má osobitné postavenie, pretože do roku 2050 je prenajaté Rusku pre kozmodróm [[Bajkonur]].

Na čele každého regiónu je akim (regionálny guvernér) vymenovaný prezidentom. Okresné akimy sú menované regionálnymi akimmi. Vláda Kazachstanu 10. decembra 1997 presunula svoje hlavné mesto z Almaty, ktorá bola vytvorená v rámci Sovietskeho zväzu, do Astany.

23. marca 2019 bolo mesto Astana, hlavné mesto Kazašskej republiky, premenované na mesto Nur-Sultan, hlavné mesto Kazašskej republiky. 20. marca parlament na spoločnom zasadaní komôr schválil premenovanie hlavného mesta. Hlavné mesto podporovalo premenovanie mesta Astana.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kazakhstan|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Kazakhstan&amp;oldid=1026908448|rok=2021-06-04|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1026908448}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!
!Názov mesta
!Región
!Populácia
|-
|1
|Almaty
|Almaty
|1,916,822
|-
|2
|Astana
|Astana
|1,136,156
|-
|3
|Šymkent
|Šymkent
|1,038,152
|-
|4
|Aktobe
|Aktobe
|500,757
|-
|5
|Karaganda
|Karagandy
|497,777
|-
|6
|Taraz
|Jambyl
|357,795
|-
|7
|Pavlodar
|Pavlodar
|333,479
|-
|8
|Oskemen
|Východný Kazachstan
|333,313
|-
|9
|Semey
|Východný Kazachstan
|323,138
|-
|10
|Atyrau
|Atyrau
|269,720
|}
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Население Казахстана: численность, плотность, состав, города|url=https://rosinfostat.ru/naselenie-kazahstana-i-statisticheskaya-informatsiya/#:~:text=%D0%9F%D0%BE%20%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%B0%D0%BC%20%20%20%D0%9D%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B5%20%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%B0%20%20,%20500%20757%20%204%20more%20rows|vydavateľ=rosinfostat.ru|dátum prístupu=2021-06-07}}&lt;/ref&gt;Údaje k 01.01.2020
[[Súbor:KZ-cleneni.png|náhľad|646x646bod]]
Administratívne členenie:

*[[Nursultan]] (mesto národného významu, hlavné mesto)
*[[Almaty]] (mesto národného významu, bývalé hlavné mesto)
*[[Šymkent]] (mesto národného významu)

# [[Akmolinská oblasť]] ([[Kokčetau]])
# [[Akťubinská oblasť]] ([[Akťubinsk]])
# [[Almatinská oblasť]] ([[Taldykorgan]])
# [[Atyrauská oblasť]] ([[Atyrau (mesto)|Atyrau]])
# [[Východokazašská oblasť]] ([[Usť-Kamenogorsk]])
# [[Žambylská oblasť]] ([[Taraz]])
# [[Západokazašská oblasť]] (hlavné mesto [[Uralsk]])
# [[Karagandinská oblasť]] ([[Karaganda]])
# [[Kostanajská oblasť]] ([[Kostanaj]])
# [[Kyzylordinská oblasť]] ([[Kyzyl-Orda]])
# [[Mangystauská oblasť]] ([[Aktau (mesto)|Aktau]])
# [[Pavlodarská oblasť]] ([[Pavlodar]])
# [[Severokazašská oblasť]] ([[Petropavlovsk]])
# [[:cs:Turkestánská_oblast|Turkestanská (Turkestan)]]

== Ekonomika ==

Kazachstan má najväčšiu ekonomiku v strednej [[Ázia|Ázii]] a vytvára 60% HDP regiónu. Podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] na rok 2019 je krajina na 42. mieste v poradí krajín, pokiaľ ide o HDP, na 72. mieste z hľadiska HDP na obyvateľa.

Kazachstan bol prvou bývalou sovietskou republikou, ktorá splatila dlh voči [[:cs:Mezinárodní_měnový_fond|Medzinárodnému menovému fondu]] o 7 rokov skôr, ako bolo potrebné. Krajina sa umiestnila na treťom mieste za [[Čína|Čínou]] a [[Katar (štát)|Katarom]] medzi 25 najdynamickejšími ekonomikami v prvom desaťročí 21. storočia.

Štát vstúpil do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] v roku 2015.

Miera rastu HDP, podporovaná vysokými svetovými cenami ropy, sa pohybovala od 8,9% do 13,5% medzi rokmi 2000 a 2007, poklesla na 1-3% v rokoch 2008 a 2009, potom sa od roku 2010 zvýšila. Medzi ďalšie hlavné vývozné tovary Kazachstanu patrí pšenica, textil. Kazachstan je popredným vývozcom uránu.

Krajina vo februári 2014 znehodnotila svoju menu o 19%. V auguste 2015 došlo k ďalšej 26% devalvácii.

V roku 2009 vláda zaviedla rozsiahle podporné opatrenia, ako je rekapitalizácia bánk a podpora pre sektor nehnuteľností a poľnohospodárstva, ako aj pre malé a stredné podniky. Celkové náklady na stimulačné programy dosiahli 21 miliárd dolárov alebo 20% HDP krajiny a 4 miliardy dolárov boli určené na stabilizáciu finančného sektora. Počas svetovej hospodárskej krízy sa hospodárstvo Kazachstanu v roku 2009 znížilo o 1,2%, zatiaľ čo ročná miera rastu sa následne zvýšila na 7,5% v roku 2011 a 5% v roku 2012.

Kazachstan sa v roku 1998 pustil do ambiciózneho programu dôchodkovej reformy. K 1. aprílu 2020 predstavoval dôchodkový majetok 11,7 bilióna tenge. V krajine je 11 akumulačných dôchodkových fondov. Štátny akumulačný dôchodkový fond, jediný štátny fond, bol v roku 2006 privatizovaný. Niekoľko veľkých zahraničných bánk má pobočky v Kazachstane. V roku 2019 získal Kazachstan priame zahraničné investície v hodnote 25 miliárd dolárov.

Krajina je na 39. mieste v indexe hospodárskej slobody 2020, ktorý zverejnili [[The Wall Street Journal|Wall Street Journal]] a Heritage Foundation. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Казахстан|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD&amp;oldid=114686169|rok=2021-06-04|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114686169}}&lt;/ref&gt;

=== Infraštruktúra ===
Železnice zabezpečujú 68% všetkej nákladnej a osobnej dopravy vo viac ako 57% rozlohy krajiny. Väčšina miest je spojených železnicou; vysokorýchlostné vlaky odchádzajú z [[Alma-Ata|Almaty]] (najjužnejšie mesto) do Petropavlovska (najsevernejšie mesto) asi za 18 hodín.

«Казахстанские железные дороги» (&quot;Kazašské železnice&quot;) je národná železničná spoločnosť. «Казахстанские железные дороги» (&quot;Kazašské železnice&quot;) spolupracuje s francúzskym výrobcom lokomotív «Alstom» na rozvoji železničnej infraštruktúry v Kazachstane.

31. mája 2017 bola v Astane otvorená najmodernejšia železničná stanica v Kazachstane „Nurly Zhol“. Otvorenie stanice sa uskutočnilo súčasne so začiatkom medzinárodnej výstavy EXPO-2017.

V Kazachstane je 96 letísk. Tranzit leteckej nákladnej a osobnej dopravy medzi Európou a Áziou má pre toto odvetvie veľký význam.

V roku 2009 Európska komisia zaradila na čiernu listinu všetkých kazašských leteckých dopravcov s výnimkou spoločnosti «[[:ru:Air_Astana|Air Astana]]». Od tej doby Kazachstan neustále podniká kroky na modernizáciu a aktualizáciu svojho dohľadu nad bezpečnosťou. V roku 2016 európske orgány pre bezpečnosť letov vyradili všetky kazašské letecké spoločnosti z čiernej listiny a od kazašských leteckých spoločností dostali „dostatočné dôkazy o súlade“ s medzinárodnými normami.

Pre rok 2017 je celková dĺžka cestnej siete v krajine 95,409 tisíc km. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/miid?lang=en|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/miid?lang=en|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt;

=== Poľnohospodárstvo ===
Poľnohospodárstvo v roku 2019 predstavovalo 4,5% HDP Kazachstanu. Pšenica, zemiaky, hrozno, zelenina a melóny sú najdôležitejšie poľnohospodárske komodity. Poľnohospodárska pôda zaberá viac ako 846 000 km². Viac ako 80% celkovej rozlohy krajiny predstavuje poľnohospodárska pôda vrátane takmer 70% pasienkov.

Prevažujúcim živočíšnym produktom sú mliečne výrobky, koža, mäso a vlna. Medzi hlavné plodiny v krajine patrí pšenica, jačmeň, bavlna a ryža. Vývoz pšenice, ktorá je hlavným zdrojom tvrdej meny, patrí medzi popredné komodity vývozného obchodu Kazachstanu. V roku 2019 bolo teda v Kazachstane vymlátených 17,4 milióna ton obilia, čo je o 14,3% menej ako v roku 2018. Poľnohospodárstvo v Kazachstane má stále veľa problémov v oblasti životného prostredia kvôli zlej správe vecí verejných počas sovietskeho obdobia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/moa?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/moa?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt;

=== Cestovný ruch ===
Kazachstan je rozlohou deviata najväčšia krajina. Od roku 2018 predstavoval cestovný ruch 5,7% HDP Kazachstanu a vláda plánuje zvýšiť tento podiel do roku 2025 o 8%. V peňažnom vyjadrení je ukazovateľ pre rok 2018 asi 3,4 bilióna tenge. V roku 2018 odvetvie priamo a nepriamo poskytlo v krajine viac ako 450 tisíc pracovných miest.

V roku 2018 navštívilo Kazachstan 8,5 milióna zahraničných turistov.

Krajina zaviedla bezvízový režim pre občanov 57 krajín vrátane krajín [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], USA, Spojených arabských emirátov, Kórejskej republiky, Austrálie a Nového Zélandu.

Veľké letoviská: Burabay, Saryagash, Kapshagay, Zerenda, Moyildy, Karkaralinsk, Bayanaul, Alakol, Chymbulak, Tabagan, Elekty, Akbulak, kaňon Charyn.

Rybárstvo a horská turistika sú pomerne dobre rozvinuté.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/tourism?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/tourism?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt;

=== Zelená ekonomika ===
Vláda stanovila ciele prechodu na zelenú ekonomiku v Kazachstane, ktorá sa má uskutočniť do roku 2050. Predpokladá sa, že ekologické hospodárstvo zvýši HDP o 3% a vytvorí viac ako 500 000 nových pracovných miest.

Vláda Kazachstanu stanovila ceny energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Cena za 1 kWh za energiu vyrobenú z veterných elektrární bola stanovená na 22,68 tenge (0,12 USD). Náklady na 1 kWh vyrobenú malými vodnými elektrárňami sú 16,71 tenge (0,09 USD) a bioplynové stanice - 32,23 tenge (0,18 USD).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Министерство экологии, геологии и природных ресурсов Республики Казахстан|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/ecogeo?lang=ru|vydavateľ=www.gov.kz|dátum prístupu=2021-06-07}}&lt;/ref&gt;

=== Priame zahraničné investície ===
Odo dňa nezávislosti Kazachstanu prilákali zahraničné investície 330 miliárd dolárov zo 120 krajín. Podľa amerického ministerstva zahraničia sa krajina považuje za krajinu s najlepšou investičnou klímou v regióne. Jedným z faktorov priťahujúcich priame zahraničné investície je politická stabilita krajiny. Podľa správy [[Svetová banka|Svetovej banky]] patrí Kazachstan medzi 40% krajín sveta, ktoré sa považujú za politicky najstabilnejšie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt;

=== Trh obligácií ===
5. októbra 2014 vydal Kazachstan dlhopisy na 10 a 30 rokov za 2,5 miliardy dolárov, čo bol prvý medzinárodný predaj krajiny v amerických dolároch od roku 2000. Kazachstan predal 1,5-miliárd dolárov z 10-ročných dolárových dlhopisov, a získal nadpriemerný 1,5 percentuálny bod.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt;

=== Bankovníctvo ===
Bankové podnikanie v Kazašskej republike zaznamenalo výrazný cyklus vzostupov a pádov. Po rokoch rýchleho rastu v polovici 2000 rokov sa bankový sektor v roku 2008 zrútil. Niekoľko veľkých bankových skupín, vrátane «[https://bta.kz/ BTA Bank]», «[https://ke.kz/en/ Kazakhstan Engineering]» a «Alliance Bank», čoskoro zlyhalo. Odvetvie sa odvtedy zmenšilo a reštrukturalizovalo, pričom celosystémové pôžičky sa znížili na 39% HDP v roku 2011 z 59% v roku 2007.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt;

=== Trh s nehnuteľnosťami ===
V roku 2018 predstavovala celková plocha bývania v Kazachstane 347,4 milióna m2. V rokoch 2016, 2017 a 2018 bolo uvedene do prevádzky 403,4 tisíc domov, z toho 99,5 tisíc samostatných a viac ako 303 tisíc bytov vo viacpodlažných budovách. Takmer tretina bytových domov má viac ako 50 rokov, to znamená, že boli postavené pred rokom 1970. Asi 65% bolo uvedených do prevádzky pred viac ako 25 rokmi. V roku 2018 bola obytná plocha na jedného občana Kazachstanu – 21,6 m2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt;

=== Ekonomická konkurencieschopnosť ===

Kazachstan dosiahol svoj cieľ vstúpiť do top 50 najkonkurencieschopnejších krajín v roku 2013, ale v roku 2019 klesol na 55. miesto. V roku 2013 mal Kazachstan náskok pred ostatnými štátmi SNŠ takmer vo všetkých hlavných ukazovateľoch konkurencieschopnosti vrátane inštitúcií, infraštruktúry, makroekonomického prostredia, vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, efektívnosti trhu s výrobkami, rozvoja trhu práce, rozvoja finančného trhu, technologickej pripravenosti, veľkosti trhu,zložitosť podnikania a inovácie, zaostávalo iba v kategóriách zdravotníctvo a základného vzdelávania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|url=https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru|vydavateľ=gov.egov.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=kk}}&lt;/ref&gt; 

== Obyvateľstvo ==
Obyvateľstvo Kazachstanu má pomerne pestré zloženie. 63% obyvateľstva tvoria [[Kazachovia]], 24% [[Rusi]], 3% [[Uzbeci]], 2,1% [[Ukrajinci]], 1,4% [[Ujguri]], 1,3% [[Tatári]], 1,1% [[Nemci]] a 0,1% [[Židia]]. Zvyšok - t. j. asi 4%, tvoria príslušníci iných etník. K 1. júnu 2018 Kazachstan mal 18 253 300 obyvateľov. Hustota obyvateľstva je 6,68 obyvateľa na 1 km2.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kazachstán|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Kazachst%C3%A1n&amp;oldid=19939610|rok=2021-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 19939610}}&lt;/ref&gt; V Kazachstane žijú predstavitelia viac ako 130 národností a 17 náboženstiev. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=stat.gov.kz|url=https://stat.gov.kz/|vydavateľ=stat.gov.kz|dátum prístupu=2021-06-04}}&lt;/ref&gt; Čo sa týka religiózneho zloženia, sunnitskí [[moslimovia]] tvoria 62%, ruskí [[pravoslávie|ortodoxní]] 35%, [[katolíci]] 0,66%, [[budhizmus|budhisti]] 0,5%, [[židia]] 0,1%. Zvyšok, t. j. asi 1,7%, tvoria menšinové náboženstvá a ateisti.

Kazašská spoločnosť je špecifická v tom, že veľkú úlohu v nej stále hrá tradičná klanová štruktúra, teda rozdelenie na kmeňové zväzy, tzv. Starší, Stredný a Mladší žuzy. Úlý žuz (Starší, alebo Najväčší) má korene v južnom Kazachstane, Orta žuz (Stredný) v strednom a východnom Kazachstane a Kiši žuz (Mladší alebo Malý) sa identifikuje so západnou a severnou časťou Kazachstanu. Každý žuz sa delia na rody a plemená. Orta žuz má 12 rodov a plemien. Členovia Úlý žuza môžu byť priamymi potomkami Džingischána.[https://tarikh.kz/kazahskoe-hanstvo-feodalnaya-razdroblennost/zhuz/ ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210602214014/https://tarikh.kz/kazahskoe-hanstvo-feodalnaya-razdroblennost/zhuz/ |date=2021-06-02 }}

== Kultúra ==

=== Literatúra ===
Britská encyklopédia definuje kazašskú literatúru ako &quot;kombináciu ústnej a písomnej literatúry, ktorá bola vyrobená kazašskou národnosťou v Strednej Ázie&quot;. Kazašská literatúra sa rozširuje z moderného územia Kazachstanu, vrátane obdobia Kazašského SSR a Kazašský chanát. Podľa čínskych písomných zdrojov 6 – 8. storočií mali turkické kmene Kazachstanu ústnu poetickú tradíciu. Táto tradícia pochádzala z predchádzajúcich období. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Казахстан|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD&amp;oldid=113983228|rok=2021-05-03|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 113983228}}&lt;/ref&gt;  

Na začiatku kazašskej literatúry sú bardi, niektoré tradície hľadá už v 15. storočí, ale ich básne neboli nikdy zapisované, len odovzdávané ďalšou generáciou bard. Medzi ďalších slávnych bardov patria Kaztugan-zhyrau, Zhyembet-zhyrau, Akhtamberdy-zhyrau a Bukhar zhyrau Kalkamanuly, ktorý bol poradcom Abylai-chana. „Er Targyn“ a „Alpamys“ sú dva z najslávnejších príkladov kazašskej literatúry, ktoré boli zaznamenané v 19. storočí. „Kniha môjho starého otca Korkuta“ a „Oguz Khan“ sú najslávnejšie turkické hrdinské legendy. Pôvodne vznikli okolo 9. storočia a odovzdávali z generácie na generáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Қазақ мәдениеті|url=https://kk.wikipedia.org/w/index.php?title=%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B_%D0%BC%D3%99%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5%D1%82%D1%96&amp;oldid=2830875|rok=2020-12-29|jazyk=kk|poznámka=Page Version ID: 2830875}}&lt;/ref&gt; 

Za zakladateľa kazašskej literatúry, jej prvého klasika, tak býva označovaný až autor 19. storočia [[:ru:Абай_Кунанбаев|Abaj Kunanbajuly]], ktorého najznámejším dielom je „40 úvah o živote a ľuďoch“. Kazašskú kultúru silne ovplyvnil aj tým, že bol propagátorom zblíženie s ruskou a európskou kultúrou na základe liberálneho islamu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Абай Кунанбаев|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%90%D0%B1%D0%B0%D0%B9_%D0%9A%D1%83%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D0%B1%D0%B0%D0%B5%D0%B2&amp;oldid=114313815|rok=2021-05-20|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114313815}}&lt;/ref&gt; 

Významným klasikom bol aj Ybyraj Altynsarin&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Ибрай Алтынсарин|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%98%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%B9_%D0%90%D0%BB%D1%82%D1%8B%D0%BD%D1%81%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BD&amp;oldid=114210007|rok=2021-05-15|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114210007}}&lt;/ref&gt;, ktorý zaviedol do kazaštine azbuku, ktorá je užívaná dodnes. Zakladateľmi kazašskej sovietskej literatúry boli básnici Saken Seifulin, Baimagambet Iztolin, Ilyas Džansugurov, spisovatelia Mukhtar Auezov, Sabit Mukanov, Beimbet Maylin. Prominentným kazašským autorom v sovietskej ére bol Muchtar Auezov, ktorého najslávnejšími diely sú divadelné tragédie “Abaj” a romány “Abaj” a “Abajova cesta”, a ktorý sa dočkal mnohých verejných pôct. Naopak Saken Sejfullin bol v ére stalinizmu mučený a popravený ako kazašský nacionalista. Rovnaký osud stretol aj básnika a reformátora kazašskej abecedy Ahmeta Bajtursynulyho. Objavom 60. rokov bol básnik Mukagali Makatajev.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Макатаев, Мукагали|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0%D0%B5%D0%B2,_%D0%9C%D1%83%D0%BA%D0%B0%D0%B3%D0%B0%D0%BB%D0%B8&amp;oldid=113737709|rok=2021-04-21|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 113737709}}&lt;/ref&gt; V 70. rokoch pozornosť čitateľov upútala kniha kazašského básnika a spisovateľa Olžasa Suleimenova „Az i Ya“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Сулейменов, Олжас Омарович|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%A1%D1%83%D0%BB%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BE%D0%B2,_%D0%9E%D0%BB%D0%B6%D0%B0%D1%81_%D0%9E%D0%BC%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87&amp;oldid=114596255|rok=2021-06-01|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114596255}}&lt;/ref&gt; V ňom rozvíjal predstavy o príbuznosti kazachov a starých sumerov, upozornil na veľké množstvo slov turkického pôvodu v ruštine, ktoré podľa jeho názoru hovorili o silnom vplyve turkickej kultúry na ruskú. Literatúru Kazachstanu na konci 90. rokov možno charakterizovať pokusmi pochopiť postmoderné západné experimenty v literatúre a použiť ich v kazašskej literatúre. Taktiež mnohé diela známych a málo známych kazašských autorov začali byť chápané novým spôsobom. Školské osnovy zahŕňajú diela moderných kazašských spisovateľov a básnikov, najmä Tynyshtykbek Abdikakimova.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Казахская литература. Развитие казахской поэзии.|url=https://visitkazakhstan.kz/ru/about/60/|vydavateľ=visitkazakhstan.kz|dátum prístupu=2021-06-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20210603124618/https://visitkazakhstan.kz/ru/about/60/|dátum archivácie=2021-06-03}}&lt;/ref&gt;

=== Hudba ===
Kazašským národným hudobným nástrojom, ba symbolom, je predovšetkým dombra, strunový brnkací nástroj s dlhým krkom, zvyčajne dvoma strunami a hruškovitým telom. V roku 2014 bola kazašská hra na dombru zapísaná na zoznam majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dombra|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Dombra&amp;oldid=18673952|rok=2020-06-08|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 18673952}}&lt;/ref&gt;

Pri najmenšom od 17.storočia sa kazašskí speváci sprevádzajúce sa na dombru delili do dvoch hlavných kategórií: tzv. Žyrausové zvyčajne nevytvárali vlastné originálne dielo a len reprodukovali staré piesne, a tzv. Akynové improvizovali alebo vytvárali vlastné piesne v duchu tradície. Najslávnejším akynem a tiež hráčom na dombru bol Kurmangazy Sagyrbajuly v 19. storočí a hračka na dombru, národná umelkyňa Kazašského SSR Dina Nurpeisova.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Казахская эстрада|meno=Казахская эстрада|titul=Қазақ энциклопедиясы|vydanie=Қазақ энциклопедиясы.|vydavateľ=Алматы: Қазақ энциклопедиясы.|miesto=Алматы|rok=2005|isbn=9965-9746-4-0}}&lt;/ref&gt; Folklór neskôr preslávil aj speváka Žambyla Žabajeva, hrajúceho ešte v prvej polovici 20. storočia, ktorý uviedol akynskou tradíciu do sovietskej kultúry.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Žambyl Žabajev|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDambyl_%C5%BDabajev&amp;oldid=18246450|rok=2020-03-10|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 18246450}}&lt;/ref&gt;

V populárnej hudbe sa neskôr presadila [[:ru:Рымбаева,_Роза_Куанышевна|Roza Rymbajeva]], [[:cs:Dimash_Kudaibergen|Dimash Kudaibergen]], alebo skupina „[[:cs:A’Studio|A'Studio“]]. Vo folk-rockovej hudbe skupina „Ulytau”. [[:ru:Скриптонит|Adil Oralbekovič Žalelov]] je kazašský umelec a hudobný producent, zakladateľ vydavateľstva Musica36.

Štátne divadlo opery a baletu „Astana Opera“ bolo založené v roku 2013. Astana Opera sa nachádza na ľavom brehu rieky Jesil a je pozoruhodná svojou nádherou. Je na rovnakej úrovni ako popredné svetové operné domy, ako napríklad milánska La Scala, madridské divadlo Teatro Real, Boľšoj teatr v Moskve a Metropolitná opera v New Yorku. Predsieň, vstupná hala, sály a hlavné pódium sú postavené vo vrcholnom štýle architektonického klasicizmu. Hlavná sála má kapacitu 1250 ľudí a Komorná sála má kapacitu 250. Orchestrálna jama je určená pre 120 hudobníkov a v prípade potreby ju možno použiť na rozšírenie priestoru pódia. Prvú sezónu Astana Opera oficiálne zahájila 21. júna 2013 operou „Biržan a Sara,“ ktorú zložil skvelý kazašský skladateľ Mukan Tolebajev. Na jeseň toho istého roku sa konala inaugurácia Astana Opera. Divadlo bolo predstavené svetovej komunite operou „Attila“ od Guiseppe Verdiho. Odvtedy divadlo uviedlo množstvo premiér, divadelných hier a koncertov, rozširujúc svoj repertoár s každým ďalším rokom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Астана Опера|url=https://astanaopera.kz/|vydavateľ=astanaopera.kz|dátum prístupu=2021-06-03}}&lt;/ref&gt;

=== Filmový priemysel ===
Štátny filmový priemysel je riadený prevažne prostredníctvom filmového štúdia &quot;Kazachfilm&quot; so sídlom v Almaty.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AO «Казахфильм» им. Шакена Айманова|url=https://kazakhfilmstudios.kz/|vydavateľ=kazakhfilmstudios.kz|dátum prístupu=2021-06-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20210601170914/https://www.kazakhfilmstudios.kz/|dátum archivácie=2021-06-01}}&lt;/ref&gt; V krajine sa každoročne koná filmove festivaly &quot;Astana&quot; a &quot;Eurasia&quot;. Za začiatok kazašskej kinematografie sa považuje film „Amangeldy“, uvedený na plátna v roku 1938.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Амангельды (фильм)|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%90%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D0%B3%D0%B5%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D1%8B_(%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BC)&amp;oldid=109379280|rok=2020-09-20|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 109379280}}&lt;/ref&gt; Ústrednou témou kina Kazachstanu 20. storočia bol život vtedajšeho obdobia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Краткая история казахстанского кинематографа: от Шакена Айманова до Эмира Байгазина|url=https://the-steppe.com/razvitie/kazahstanskoe-kino|vydavateľ=the-steppe.com|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

V Hollywoode sa presadil filmový režisér [[:cs:Timur_Bekmambetov|Timur Bekmambetov]] vďaka sfilmovanie «Nočnej hliadky» krajana Lukjaněnko. Ako dokumentarista preslávil Sergej Dvorcevoj, ktorý v roku 2019 získal cenu na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov. Jeho film «Tulpan» (2008) získal cenu [[:cs:Un_certain_regard|Un Certain Regard]], film «[[:en:Ayka|Ajka]]» (2018) bol nominovaný na hlavnú cenu [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatá palma]]. Prvým a doteraz jediným kazachstánským filmom nominovaným na [[:cs:92._ročník_udílení_Oscarů|Oscara]] za najlepší neanglicky hovorený film je film «[[:en:Mongol_(film)|Мongol]]» režiséra [[:en:Sergei_Bodrov|Sergeja Bodroveho.]] Hlavna herecka vo filme «Ajka» [[:cs:Samal_Esljamová|Samal Esljamová]] získala v roku 2018 na festivale v [https://www.festival-cannes.com/en/ Cannes] cenu pre najlepšiu herečku. 

=== Veda ===
V stredoveku žili na území moderného Kazachstanu takí vedci ako Al-Farabi, Y. Balasaguni, A. Yassavi, M. Khaidar Dulati, K. Zhalairi. Na území Kazachstanu sa v 9. storočí, zrejme, narodil významný filozof, logik, kozmológ a teoretik hudby [[Abú Nasr Muhammad al-Fárábí|Al-Farabi]]. Koncom 17. - začiatkom 18. storočia začali vedci z Ruska a z mnohých európskych krajín skúmať územie Kazachstanu, študovať históriu, kultúru, život a zvyky jeho obyvateľstva. Jedným z prvých bol ruský kartograf [[Semion Ulianovič Remezov|S. U. Remezov]]. [[Ruská akadémia vied]] zorganizovala v roku 1733 expedíciu na štúdium geografie, geológie a etnografie Kazachstanu.

V 19. storočí prispeli poznaniu Kazachstanu ruskí a kazašskí vedci-orientalisti: [[Piotr Petrovič Semionov-Ťan-Šanskij|P.P. Semionov-Tyan-Shansky]], N. P. Rychkov, P. M. Melioransky, V. V. Radlov, V. V. Bartold, A. A. Divaev, [[:cs:Šokan_Valichanov|Ch. Ch. Valikhanov]] , [[Abaj_Kunanbajuly|A. Kunanbaev,]] [[Ybyraj_Altynsarin|I. Altynsarin]] a ďalší. Jednou z najväčších vedeckých osobností Kazachstanu bol [[:cs:Šokan_Valichanov|Šokan Valichanov]], zakladateľ modernej kazašskej historiografie a etnografie. Na začiatku 20. storočia mala väčšina kazašských detí možnosť študovať iba v dedinskych madrasách. V roku 1916 bolo na území Kazachstanu iba niekoľko ruských a rusko-kazašských škôl, študovalo v nich 19 370 kazašských detí.

Vedecké organizácie ako Regionálna stanica ochrany rastlín (1924) a Výskumný ústav hnojív a agronomickej pôdy (1926) sa otvorili od začiatku 20. storočia. Začali pracovať oddelenia Hlavného geologického výboru mesta Almay a Ústavu neželezných kovov. V roku 1927 bola sformovaná kazašská expedícia Akadémie vied ZSSR pre komplexné štúdium prírodných zdrojov republiky, ktorú viedol akademik [[:en:Alexander_Fersman|A. E. Fersman]]. Do roku 1932 mala republika viac ako 10 výskumných ústavov a experimentálnych staníc, stovky kontrolných miest, laboratóriá a meteorologické stanice, niekoľko geologických prieskumných organizácií. 8. marca 1932 bola sformovaná kazašská základňa Akadémie vied ZSSR. Pracovali tu odvetvia zoológie a botaniky. V roku 1940 bola organizovaná pobočka Kazašskej akadémie Všezväzovej akadémie poľnohospodárskych vied. Počas druhej svetovej vojny tu pracovali svetoznámi vedci: [[Ivan_Bardin|I.P. Bardin]], [[Lev_Berg|L.S. Berg]], [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|V.I. Vernadskij]], [[Nikolaj Fioodorovič Gamaleya|N.F. Gamaleya]], I.I. I. Mandelštam, N.V. Tsitsin, S.G. Strumilin, A.M. Pankratova, A.E. Favorskij, S.E. Malov, V.G. Fesenkov, G.A. Tichov, B.A. Voroncov-Velyaminov a ďalší.

V roku 2004 bola v republike založená „Akadémia pedagogických vied“. APV sa nachádza v Almaty.

V decembri 2020 v APV Kazachstan mala:
• 186 riadnych členov (akademikov);
• 157 korešpondujúcich členov;
• 14 čestných akademikov;
• 20 zahraničných členov;
• 40 kolektívnych členov

Na základe výsledkov výskumu akadémie bolo získaných 877 patentov, vyvinutých 136 vzoriek zariadení, vytvorených a testovaných 193 odrôd poľnohospodárskych plodín, vyvinutých a testovaných 14 nových druhov a plemien hospodárskych zvierat.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Наука в Казахстане|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%B0_%D0%B2_%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%B5&amp;oldid=114302796|rok=2021-05-19|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114302796}}&lt;/ref&gt; Založením vedeckej databázy [[Sci-Hub]] na seba nedávno upozornila kazašská vedkyňa [[Alexandra Elbakjanová]].

V Kazachstane bol za éry Sovietskeho zväzu postavený prvý kozmodróm na svete – [[Bajkonur]]. Prvým kazašským kozmonautom sa tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu stal [[Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov|Toktar Aubakirov]]. Vďaka modulu [[Sojuz TM-13]] navštívil [[Mir|orbitálnu stanicu Mir]] a pobudol v kozme 7 dní. Toto prvenstvo mu neskôr zabezpečilo aj politickú kariéru. Druhým kazašským kozmonautom a zároveň prvým reprezentantom nezávislého Kazachstanu vo vesmíre sa stal v roku 1994 [[Talğat Amankeldiulı Musabayev|Talgat Musabajev]]. Ten pobudol na stanici Mir už takmer rok. Tretím kozmonautom a prvým zástupcom nezávislej kozmickej agentúry KazCosmos sa stal v roku 2016 [[Aýdın Aqanulı Aýımbetov|Ajdyn Aimbetov]]. KazCosmos bol založený v roku 2007. Už rok predtým Kazachstan vypustil na obežnú dráhu svoju prvú vlastnú družicu nazvanú KazSat-1.

=== Jedlo ===
Kazašská národná kuchyňa je historické založená na nomádskom životnom štýle kazachov. Kazašská kuchyňa je v mnohom podobná kuchyni susedných krajín Kirgizska, Uzbekistanu, Číny, Ruska a mierne sa líši v technológii prípravy a receptúry. Kvôli silnému ruskému vplyvu v priebehu 20. storočia sa niektoré ruské a ukrajinské jedlá udomácnili aj v Kazachstane. Patria sem boršč, ruské palacinky, koláče atd'. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Казахская кухня|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D0%BA%D1%83%D1%85%D0%BD%D1%8F&amp;oldid=114131536|rok=2021-05-11|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114131536}}&lt;/ref&gt; Väčšina tradičných kazašských jedál sú jedlá z mäsa a múky. Na varenie sa často používa konské, jahňacie, hovädzie mäso. V národnej kuchyni sa môže mäso pripravovať rôznymi spôsobmi a zvyčajne sa podáva so širokou škálou tradičných pekárskych výrobkov. Medzi občerstvenie často patrí čierny čaj a tradičné mliečne nápoje, ako sú ayran, šubat a kumys. Tradičná kazašská večera zahŕňa veľa predjedál na stole (baursaky, šelpeki, žent, kože, talkan, čierny kaviar), po ktorých nasleduje polievka (sorpa alebo kespe) a jedno alebo dve hlavné jedlá, ako kujrdak, kazy a bešbarmak.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vitalij Šuptar, Nick Rowan, Doc. Kajrat Zakirjanov, Rodger Chao, Azamat Kadyr, Gulmira Ernazarova.|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydavateľ=Hertfordshire Press Ltd.|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=132 - 136}}&lt;/ref&gt;
Bešbarmak - varené konské alebo baranie mäso (môže to byť aj hovädzie a ťavie mäso) s nasekanými malými kúskami cesta uvarenými vo vývare a posypanými bylinkami. Bešbarmak - v doslovnom preklade „päť prstov“ - to znamená, že ide o jedlo, ktoré sa konzumovalo piatimi prstami. Kujrdak je tiež populárny, je národná kazašská pečienka, ktorá sa pripravuje z mäsa a vnútorností, ako sú obličky, srdce, pečeň, a tiež s prídavkom cibule, bohatej zeleniny a zemiakov. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Национальная кухня Казахстана|url=https://centralasia-adventures.com/ru/kazakhstan/national_cuisine_of_kazakhstan|vydavateľ=Centralasia Adventures|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

Pijú tiež svoj národný nápoj kumys, ktorý pozostáva z fermentovaného kobylieho mlieka. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Казахская кухня|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D0%BA%D1%83%D1%85%D0%BD%D1%8F&amp;oldid=114131536|rok=2021-05-11|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114131536}}&lt;/ref&gt;

=== Sviatky ===
Nový rok, Medzinárodný deň žien, deň víťazstva 9. mája zostali v Kazachstane z obdobia existencie Sovietskeho zväzu. Tam sú aj nové sviatky. Napríklad deň nezávislosti. Deň prvého prezidenta Kazachstanu každoročne oslavujú 1. decembra.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Public holidays in Kazakhstan|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Public_holidays_in_Kazakhstan&amp;oldid=1003257886|rok=2021-01-28|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1003257886}}&lt;/ref&gt;

Nuryz je sviatkom jari. Názov sviatku Nauryz sa prekladá ako „nový deň“. V Kazachstane sa tento sviatok slávi 3 dni, od 21. marca do 23. marca, je hlavným dňom sviatku 22. marec. V tento deň, podľa kazašskej tradície, každý pripravuje „Nauryz - kože“, ktoré sa skladá zo 7 ingrediencií (voda, mäso, soí, tuk, muka, obilniny a mlieko).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Праздник весны: как празднуют Наурыз в Казахстане|url=https://kazakhstan.travel/publications/ru/53/spring-festival-how-nauryz-is-celebrated-in-kazakhstan|vydavateľ=kazakhstan.travel|dátum prístupu=2021-06-03}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Dátum
!Názov sviatku
|-
|od 1. do 2. januára
|Nový rok
|-
|8. marec
|Medzinárodný deň žien
|-
|od 21. do 23. marca
|Nauryz
|-
|1. máj
|Deň jednoty obyvateľov Kazachstanu
|-
|7. máj
|Deň obrancov vlasti
|-
|9. máj
|Deň víťazstva
|-
|6. júl
|Deň hlavného mesta
|-
|30. august
|Deň ústavy
|-
|1. december
|Deň prvého prezidenta
|-
|od 16. do 17. decembra
|Deň nezávislosti
|}
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=egov.kz|url=https://egov.kz/cms/ru/articles/holidays-calend|dátum prístupu=04.06.2021}}&lt;/ref&gt;

=== Pamiatky a architektúra ===

Najskoršie byty a osady kmeňov boli v strednom, severnom, západnom a východnom Kazachstane. Obyvanie patriarchálnej rodiny pozostával z niekoľkých priestorov až do 200 metrov štvorcových. V dôsledku nedostatočného učenia sa všetky typy mobilných obydlí často kombinujú so spoločným termínom &quot;Jurta&quot; (plstený dom). Kazašska jurta- je staroveké nomadske obydlie, ktoré je jednym zo symbolov dedičstva krajiny. Jurty sú často využivane ako mobilne miesta počas štátnych sviatkov vratane Nauryzu. Jurta má okruhly tvar, ktory jej dodáva maximalnu tepelnu učinnost. V zime je v nej teplo, a v lete chladno. Najdolezitejšou sučasťou jurty je okruhly «šanyrak» v strope, ktorý služi na odvetranie jurty a odvadzanie dymu z horiacej pece.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu.|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu.|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd, 2021.|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=126}}&lt;/ref&gt; 

Tamgalské petroglyfy. Koncom 50 rokov minulého storočia sa v roklene Tamgaly, nachádzajúcej sa v juhovýchodnej časti pohoria Ču-Ili, našli skalné rytiny a obrazy z doby bronzovej a doby železnej. Dnes je toto miesto zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=152}}&lt;/ref&gt; 

Socha Zlatý muž je jedným z najobľúbenejších symbolov Kazachstanu a jedným z vychodísk pre novú identitu kazachov. Pohrebisko, ktoré sa nachádzalo na okraji mesta Issyk, 50 km východne od Almaty, bolo vykopané v roku 1969. Archeologovia tu objavili hrob lemovaný jedľovými kladami na podlahe, na ktorej ležali pozostatky slávnostného odevu skýtskeho bojovníka a boli celé pokryté 4000 zlatými ozdobnými komponentmi. Dnes je v objekte objavu skanzen «Mohyly Sakov».&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydavateľ=Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=156}}&lt;/ref&gt;

Chan Šatyr („Stan chána“) je ďalším dramatickým výtvorom slávneho britského architekta Lorda Normana Fostera, ktorý sa už stihol stať jedným zo symbolov hlavného mesta Kazachstanu. Obrovská stavba v tvare stanu, ktorej veža sa týči do výšky 152 metrov, je najväčšou svojho druhu na svete. Chan Šatyr sa nachádza na konci „Millennium Axis,“ centrálnej architektonickej súčasti Ľavého brehu, na ktorého opačnej strane je prezidentské sídlo Ak Orda. Chan Šatyr je jedným z najväčších nákupných a zábavných centier v Kazachstane. Okrem butikov, reštaurácií a kín je tu aj niečo celkom neočakávané – plážový rezort so skutočne tropickým podnebím (vždy je tu 35 stupňov Celzia). Nachádzajú sa tu zodpovedajúce tropické rastliny, ležadlá a slnečníky ako aj vyhrievaná piesočná pláž z Maldív a teplá voda v bazénoch s umelými vlnami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Main page|url=https://www.khanshatyr.com/en|vydavateľ=www.khanshatyr.com|dátum prístupu=2021-06-03}}&lt;/ref&gt;

Astana Ballet je jedným z najznámejších divadiel v Kazachstane. Vznikol v roku 2012 z iniciatívy prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Napriek mladému veku je jeho tím dobre známy a žiadaný nielen doma, ale aj v zahraničí. Divadlo má všestranný súbor, ktorý vynikajúco uvádza balety klasického repertoáru (Giselle, Luskáčik, Legenda o láske), ako aj inscenácie renomovaných kazašských a zahraničných baletných majstrov (George Balanchine a William Forsythe, Nicolo Fonte a Raimondo Rebeck, Mukaram Avakhri a ďalší). Repertoár divadla zahŕňa viac ako 20 baletných predstavení, ako aj rozsiahle koncertné programy; klasika je kombinovaná s odvážnymi kreatívnymi umeleckými formami. Divadlo starostlivo zachováva tradície kazašskej choreografickej školy, ktorej počiatkom bola slávna Galina Ulanovová. Kolektív každý rok poteší svojich fanúšikov najmenej piatimi premiérami. Astana Ballet predstavil choreografické umenie krajiny na takých slávnych scénach, ako je Mariinské divadlo v Rusku; Palais des Congrès vo Francúzsku; Lincoln Center v USA; Covent Garden vo Veľkej Británii a v mnohých ďalších. V priestoroch divadla sa konajú medzinárodné súťaže a festivaly, medzi ktoré patrí baletný festival Eurasian Dance Festival a medzinárodná súťaž mladých klaviristov Astana Piano Passion. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Astana Ballet|url=https://astanaballet.com/en|vydavateľ=astanaballet.com|dátum prístupu=2021-06-04}}&lt;/ref&gt;

V júni až septembri 2017 sa vo vtedajšej Astane konala výstava EXPO 2017 zameraná na tému „Energia budúcnosti.“ Téma bola zameraná na budúcnosť energetiky a na inovatívne, praktické energetické riešenia a ich globálny dopad. EXPO 2017 bola prvá veľká medzinárodná výstava tohto druhu, ktorá sa konala v krajine bývalého Sovietskeho zväzu. Celkovo sa výstavy zúčastnilo 125 krajín vrátane Slovenska a 20 medzinárodných organizácií, ktoré predstavili viac ako 500 inovatívnych energetických riešení. Pavilóny od júna do septembra 2017 navštívilo viac ako 4 milióny ľudí. Výstavba na výstavisku sa riadila zásadami zelenej ekonomiky, využívaním inteligentných napájacích sietí a budov s obnoviteľnými zdrojmi energie. Tento jedinečný a vysoko pokročilý stavebný projekt podnietil technologický rozvoj krajiny, pretože na implementáciu v krajine bolo vybraných okolo 100 technológií predstavených na EXPO 2017. V súčasnosti v nich sídli Medzinárodné finančné centrum „Astana“ (AIFC) s burzou cenných papierov, Múzeum budúcnosti Nur Alem, ktoré sa nachádza v obrovskej guli s priemerom 80 metrov, Astana IT Start-up Hub, Astana IT University a Medzinárodné centrum pre zelené technológie a investičné projekty. V súvislosti s výstavou EXPO 2017 bola v hlavnom meste tiež postavená nová časť letiska a nová železničná stanica.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Международная выставка ЕХРО-2017|url=https://egov.kz/cms/ru/articles/expo2017|dátum prístupu=03.06.2021|vydavateľ=Egov}}&lt;/ref&gt;

Komplex troch veží rôznych výšok – 37, 40 a 53-poschodové – „Smaragdové veže“ patria medzi najvyššie budovy v Kazachstane. Koncept komplexu navrhol architekt Roy Varakalli a firma Zeidler Partnership Architects (Kanada) v spolupráci s inštitútom dizajnu Bazis. Výška najvyššej budovy je 201 metrov. Architektúra Smaragdových veží má mnoho jedinečných vlastností: počnúc 32. poschodím sa plocha každého nasledujúceho poschodia zväčšuje. Vďaka tomu sú budovy asymetrické s odchýlkou 9 metrov v hornej časti. Hmotnosť najvyššej budovy je 186 000 ton. V jej základoch sú vyvŕtané pilóty a základové dosky s hrúbkou asi 3 metre. Obytný komplex „Polárna žiara“ je odvážny a jedinečný projekt stelesnený v štýle hi-tech, ktorý získal cenu Medzinárodnej asociácie architektov. V tomto projekte sa spájajú najpokročilejšie úspechy v oblasti architektúry a dizajnu, konštrukčných a inžinierskych zariadení. Obytný komplex „Polárna žiara“ je navrhnutý tak, aby obyvatelia Nur-Sultana zostali počas drsnej zimy v teple a pohodlí 24 hodín denne. Za týmto účelom spája všetky tri budovy veľký stylobát, ktorý poskytuje celý rad infraštruktúry: samoobsluhy, butiky, kozmetické salóny, kaviarne, banky a ďalšie.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom:Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=38}}&lt;/ref&gt;

Abu Dabí Plaza je multifunkčný komplex pozostávajúci z niekoľkých budov rôznej výšky, ktoré sú postavené v hlavnom meste Kazachstanu. Výstavba štyroch výškových budov sa začala v novembri 2010 a dokončená bude v roku 2021. Po dokončení stavby sa Abu Dabí Plaza stane najvyššou budovou v Kazachstane a Strednej Ázii s vrcholom veže vo výške 320 metrov a so 75 poschodiami. Celková plocha hotela Abu Dabí Plaza je viac ako 515 000 m². Abu Dabí Plaza je tiež „mestom v meste,“ pretože spája 12-poschodový hotel Sheraton, nákupné centrum, supermarket, lekáreň, kaviareň a detské zábavné centrum ako aj kancelárie a apartmány business tried.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=34}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Монумент Байтерек.jpg|náhľad|Bajterek]]
Bajterek je jedným z pôvodných symbolov hlavného mesta a je vyobrazený na väčšine suveníroch. Veža Bajterek je už mnoho rokov určujúcim symbolom Kazachstanu. Výstup na kruhovú vyhliadkovú plošinu, z ktorej je nádherný výhľad na novú časť Nur-Sultana – „Ľavý breh,“ je nevyhnutnou súčasťou prehliadky mesta. Bajterek bol „vrytý“ tak hlboko do myslí ľudí, že v mnohých mestách a dedinách môžete nájsť jeho repliky. Nebuďte prekvapení, keď počas svojej cesty do Kazachstanu uvidíte v centrách dedín/miest veľa malých a stredne veľkých „Bajterekov.“ Podľa populárnej legendy je Bajterek magickým „stromom života,“ ktorý po dlhej ceste našiel hrdina mnohých kazašských príbehov, Er-Tostik. Podľa legendy čarovný vták Samruk každý deň kladie do konárov stromu zlaté vajce so všetkými snami a túžbami ľudí, ktoré sú v ňom ukryté a ktoré potom ukradne zlý drak. Na druhý deň sem však kladie nové vajce, ktoré predstavuje znovuzrodenie. Veža vysoká 97 metrov predstavuje štylizovaný strom zakončený obrovskou zlatou kupolou (priemer 22 metrov), ktorá predstavuje toto vajce. Jednou z obľúbených zábav pre návštevníkov Bajtereku je položenie rúk na kovový odtlačok dlane prvého kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý sa nachádza v panoramatickej hale veže. Ľudia si niečo želajú a hovorí sa, že sa tieto želania splnia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=БАЙТЕРЕК|url=http://bayterek.kz/|vydavateľ=bayterek.kz|dátum prístupu=2021-06-03}}&lt;/ref&gt;
Centrálna koncertná sieň „Kazachstan“ je centrom múzických umení v Nur-Sultane. Navrhol ju taliansky architekt Manfredi Nicoletti a slávnostne ju otvoril vtedajší prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev v predvečer Dňa nezávislosti Kazachstanu – 15. decembra 2009. Tvar budovy evokuje dynamiku lupeňov kvetu ako metaforu dynamiky samotnej hudby. Vonkajšia konštrukcia budovy je tvorená radom zakrivených betónových šikmých stien s modrým lakovaným skleneným obkladom zo zadnej strany. Takáto štruktúra chráni vnútorné časti budovy pred drsnými poveternostnými podmienkami Nur-Sultanu. Budova obsahuje tri rôzne hudobné sály. Zahŕňa tiež reštaurácie, obchody a bary.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd, 2021|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=30}}&lt;/ref&gt;

Knižnica Prvého Prezidenta Kazašskej republiky – El Basy („Vodcu Národa“), bola založená 13. marca 2014 s cieľom zabezpečiť fungovanie osobnej knižnice a archívu Nursultana Nazarbajeva, študovať históriu a vývoj Kazachstanu a tiež propagovať myšlienky a iniciatívy prvého prezidenta doma i v zahraničí. Knižnica zhromaždila viac ako 20 000 kníh a 700 exponátov z osobnej zbierky Nursultana Nazarbajeva: dary hláv štátov, umelecké výrobky a historické kuriozity získané na náklady samotného prvého prezidenta. Prostredníctvom elektronickej databázy môžu návštevníci získať prístup k zdrojom Svetovej digitálnej knižnice a Globálnej knižnice elektronických časopisov. Medzi inými aj Kongresová knižnica, Knižnica univerzity v Oxforde a Cambridge, Ruská štátna knižnica atď.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=28}}&lt;/ref&gt; 

Hlavna mešita v Nur-Sultane je postavena z bieleho mramoru a posobivo sa tyči do vyšky 77 metrov. Nachadza sa na Pravom brehu, v blizkosti pamatnika Kazak Eli („Kazašsky narod“) a Pyramidy. Nazov mešity Chazret Sultan nam pripomina najrozširenejši titul svateho sufi Chodži Ahmeda Jasaviho. Prvenstvo medzi mešitami ziskal Chazret Sultan až v juli 2012. Teraz je to jedna z najvačšich mešit v Strednej Azii. Na rozlohe viac ako 11 hektarov sa tu može sučasne modliť až desaťtisic ľudi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=26}}&lt;/ref&gt;

Palác Mieru a Harmónie je oficiálnym názvom paláca. Je to 62 metrov vysoká pyramída, ktorá sa nachádza na Pravom brehu, priamo oproti prezidentskej rezidencii Ak Orda a je jednou z najpozoruhodnejších pamiatok mesta. 4 strany pyramidy sú orientované na 4 svetové strany. To slúži ako symbol priatel'stva, jednoty, mieru a tolerancie, za ktorými si Kazachstan stoji.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA|meno=101 Zážitkov z Kazachstanu|titul=101 Zážitkov z Kazachstanu|vydanie=United Kingdom: Hertfordshire Press Ltd.2021|miesto=United Kingdom|rok=2021|isbn=978-1-913356-25-5|strany=20}}&lt;/ref&gt;

== Šport  ==
Kazachstánskym športovcom sa od začiatku samostatná účasť na olympijských hrách darí, majú na svojom konte už 16 zlatých olympijských medailí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Казахстан — Википедия|url=https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD|vydavateľ=ru.wikipedia.org|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Kazachstan má hlavné silné boxerský školu, boxeri dostali z olympiády už 22 medailí, z toho 7 zlatých. Na najvyššej úrovni dosiahnete v ringu [[:en:Gennady_Golovkin|Gennady Golovkin]], [[:cs:Bachyt_Sarsekbajev|Bachyt Sarsekbajev]], [[:cs:Serik_Sapijev|Serik Sapijev]], [[:cs:Bekzat_Sattarchanov|Bekzat Sattarchanov]], [[:cs:Vasilij_Žirov|Vasilij Žirov]], [[:cs:Jermachan_Ibraimov|Jermachan Ibraimov]], [[:cs:Bachtijar_Artajev|Bachtijar Artajev]] a [[:cs:Danijar_Jelusinov|Danijar Jelusinov]]. Cyklista [[:cs:Alexandr_Vinokurov|Alexander Vinokurov]] - je jedným z najvýznamnejšich športovcov, olympijský víťaz v cestnej cyklistiky a manažér známeho tímu «[[:cs:Astana–Premier_Tech|Astana Team]]». [[:cs:Olga_Rypakovová|Olga Rypaková]] získala olympijské zlato v trojskoku, [[:cs:Jurij_Melnyčenko|Jurij Melnyčenko]] v zápase grécko-rímskom, [[:cs:Olga_Šišiginová|Olga Šišiginová]] v behu na 100 metrov cez prekážky, [[:cs:Vladimir_Smirnov_(lyžař)|Vladimir Smirnov]] v behu na lyžiach na 50 km. Ešte v ZSSR ziskal olympijské zlato basketbalista [[:cs:Alžan_Žarmuchamedov|Alžan Žarmuchamedov]].

Stále väčšej popularite sa teší ľadový hokej. Kazachstan vyslal niekolko klubov do Kontinentálnej hokejovej ligy, najlepším z jeho klubov je Barys Nur-Sultan (Barys Astana).[https://hcbarys.kz/en/] V severoamerickej NHL sa presadil [[Jevgenij Viktorovič Nabokov|Jevgenij Nabokov]]. [[Zarina Dijasová]] a [[Julia Putincevová]] prenikli do prvej päťdesiatky rebríčka svetových tenisiek, v prvej stovke je aj [[Michail Alexandrovič Kukuškin|Michail Kukuškin]]. Horolezec [[:cs:Anatolij_Bukrejev|Anatolij Bukrejev]] dokázal osemnásťkrát vyliezť na vrchol prevyšujúci 8000 metrov. [[:en:Zhansaya_Abdumalik|Žansaya Abdumalik]] - kazašská šachistka, veľmajsterka medzi mužmi (2021), medzinárodná majsterka (2017) a veľmajsterka žien (2014). Zástupca mesta Almaty zo strany [[:en:Nur_Otan|Nur Otan]] (od 14. januára 2021).

V Kazachstane sa konali zimné ázijské hry 2011. Konali sa od 30. januára do 6. februára 2011 v Nur – Sultane (Astane) a Almaty. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Asijské zimní hry 2011|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Asijsk%C3%A9_zimn%C3%AD_hry_2011&amp;oldid=17654164|rok=2019-09-18|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 17654164}}&lt;/ref&gt;

== Zahraničná politika ==
Kazachstan, [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Kirgizsko]] a [[Tadžikistan]] vytvorili v roku 2000 [[:en:Eurasian_Economic_Community|Euroázijské hospodárske spoločenstvo]], aby oživili predchádzajúce snahy o harmonizáciu obchodných ciel a vytvorenie zóny voľného obchodu v rámci colnej únie. 1. decembra 2007 bolo oznámené, že Kazachstan bol zvolený za predsedu [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu]] v Európe na rok 2010. Kazachstan bol prvýkrát zvolený za člena Rady [[Organizácia Spojených národov|OSN]] pre ľudské práva 12. novembra 2012. Kazachstan aktívne podporuje mierové misie OSN na Haiti, Západnej Sahare a Pobreží Slonoviny. V marci 2014 ministerstvo obrany vybralo 20 kazašských vojenských pracovníkov ako pozorovateľov mierových misií OSN.

Zahraničná politika Kazachstanu je zameraná na Rusko, [[Čína|Čínu]], [[Spojené štáty|USA]], [[Európska únia|EÚ]] a arabské krajiny. Jedná sa o krajiny, vzťahy, s ktorými sú oficiálne orgány Kazachstanu definovali ako strategické. Od získania nezávislosti v roku 1991 uskutočňuje Kazachstan takzvanú „viacvektorovú zahraničnú politiku“. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Казахстан|url=https://ru.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD&amp;oldid=114686169|rok=2021-06-04|jazyk=ru|poznámka=Page Version ID: 114686169}}&lt;/ref&gt;

=== Kazachstan a Ruská federácia ===
[[Súbor:Парад в честь 70-летия Великой Победы - 04.jpg|náhľad|263x263bod|N. Nazarbajev a V. Putin]]
Kazachstan bol prvým štátom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], s ktorým Rusko podpísalo 25. mája 1992 „Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci“. Podľa zmluvy strany uznávajú nedotknuteľnosť hraníc, ktoré existujú medzi nimi, a zaväzujú sa vykonávať rovnocennú a prospešnú hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu. 

Ďalším zásadným bilaterálnym dokumentom je &quot;Deklarácia o večnom priateľstve a spojenectve orientovanej na 21. storočie“ podpísaná v júli 1998 počas pracovnej návštevy N. [[Nursultan Nazarbajev|Nazarbajeva]] v [[Moskva|Moskve]] (Rusko ani Kazachstan nemajú podobnú dohodu so žiadnou inou krajinou).

Za posledné roky bolo medzi krajinami podpísaných viac ako 270 dohôd. Medzi nimi: &quot;Deklarácia o rozšírení a prehĺbení rusko-kazašskej spolupráce&quot; (1995), &quot;Zmluva o právnom postavení občanov oboch republík&quot; (1995), &quot;Dohoda o zjednodušenom postupe pri nadobúdaní občianstva&quot; (1995), &quot;Dohoda o colnej únii&quot; ( 1995), &quot;Zmluva medzi Ruskou federáciou a Kazašskou republikou o štátnej hranici&quot; (2005) a ďalšie.

Rusko si v súčasnosti prenajíma 111 913 km² kazašského územia (4,1% územia krajiny) vrátane kozmodrómu [[Bajkonur]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Российско-казахстанские отношения. Справка|url=https://www.zakon.kz/59931-rossijjsko-kazakhstanskie-otnoshenija..html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum prístupu=2021-06-07|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20210607122405/https://www.zakon.kz/59931-rossijjsko-kazakhstanskie-otnoshenija..html|dátum archivácie=2021-06-07}}&lt;/ref&gt; 

=== Kazachstan a Spojené štáty americké ===
Diplomatické vzťahy Kazašskej republiky so Spojenými štátmi americkými sa nadviazali nasledujúci deň po tom, ako Amerika uznala zvrchovanosť Kazachstanu.

Hlavné kontakty medzi týmito dvoma krajinami sú v oblasti obrany a bezpečnosti. Kazachstan sa tiež zúčastňuje na programe &quot;Partnerstvo za mier&quot; iniciovanom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].

11. apríla 2010 sa prezidenti Nazarbajev a [[Barack Obama|Obama]] stretli na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone, aby rokovali o posilnení strategického partnerstva medzi USA a Kazachstanom. Zaviazali sa zintenzívniť bilaterálnu spoluprácu na podporu jadrovej bezpečnosti, regionálnej stability v Strednej Ázii, hospodárskej prosperity a ľudských hodnôt.

V apríli 2011 prezident Obama zavolal prezidentovi Nazarbajevovi a rokoval o mnohých spoločných snahách o jadrovú bezpečnosť vrátane poskytnutia jadrového materiálu z reaktora &quot;BN-350&quot;. Zhodnotili pokrok pri dosahovaní cieľov, ktoré si obaja prezidenti stanovili počas svojho bilaterálneho stretnutia na samite o jadrovej bezpečnosti v roku 2010. 28. júna 2016 bol Kazachstan zvolený za nestáleho člena [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]] na dvojročné funkčné obdobie. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kazakhstan–United States relations|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Kazakhstan%E2%80%93United_States_relations&amp;oldid=1026074960|rok=2021-05-31|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1026074960}}&lt;/ref&gt; 

=== Kazachstan a Čína ===
Vzťah medzi týmito dvoma ázijskými krajinami má pomerne dlhú a bohatú históriu. [[Čína]] a Kazachstan sú medzi sebou vo vynikajúcom vzťahu. To platí aj pre politiku a cestovný ruch a ďalšie oblasti. Rovnako ako ďalšie krajiny Strednej Ázie ich spájala [[Hodvábna cesta|Veľká hodvábna cesta]]. Takto sa dovážal nielen hodváb, ale aj kozmetika, ryža, čaj. Tieto obchodné vzťahy tiež zohrávali úlohu pri vývoji nových technológií a umenia.

Už v roku 1993 bol podpísaný dokument o priateľských vzťahoch medzi krajinami. Deklarovalo sa v ňom dodržiavanie neútočenia, ako aj rešpekt Číny zo zvrchovanosti Kazachstanu. Bolo veľmi dôležité prinútiť čínsku stranu, aby sľúbila, že nepoužije jadrové zbrane. ČĽR už v roku 1995 poskytovala Kazachstanu tieto záruky.

V posledných rokoch sa začal turistický sektor rozvíjať aktívnejšie. To zohralo veľkú úlohu pri posilňovaní vzťahov medzi krajinami a prilákalo tiež významné investície z Číny. Mnoho bežných ľudí navštívilo priateľskú krajinu, aby sa dozvedeli viac o miestnej kultúre a ak je to možné, dozvedeli sa niečo pre seba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Китай и Казахстан:Грандиозные результаты, прекрасные перспективы|url=http://kz.china-embassy.org/rus/dszc/emba/t1433443.htm|vydavateľ=kz.china-embassy.org|dátum prístupu=2021-06-08}}&lt;/ref&gt;

A obchodné vzťahy medzi krajinami sú na vysokej úrovni. Čína sa tak už stala jedným z najdôležitejších partnerov Kazachstanu v oblasti obchodu. Obchodný obrat každoročne rastie, len za posledné dva roky vzrástol o takmer 45%.

Nemožno ignorovať dodávky plynu z Kazachstanu do Číny. V posledných rokoch vznikol čínsko-kazašský plynovod, cez ktorý sa už prečerpalo viac ako 183 miliárd kubických metrov plynu. Energia sa začala rozvíjať veľmi aktívne: jadrová a veterná.

Priateľskú spoluprácu oboch krajín na samite [[Šanghajská organizácia spolupráce|ŠOS]] treba spomenúť osobitne. Každý rok sa zástupcovia ŠOS stretávajú, aby diskutovali o najdôležitejších otázkach a určili vektor vývoja pre nasledujúce mesiace. To umožňuje každému aktívnejšie sa rozvíjať v mnohých oblastiach činnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Общее состояние двусторонних отношений|url=http://kz.china-embassy.org/rus/zhgx/zhgxgk/|vydavateľ=kz.china-embassy.org|dátum prístupu=2021-06-08}}&lt;/ref&gt; 

=== Kazachstan a Európska únia ===
Jedným z najdôležitejších v zahraničnej politike Kazachstanu je európske smerovanie. Vyhliadky a nevyhnutnosť rozvoja vzťahov s [[Európska únia|Európskou úniou]] pre Kazachstan určuje úloha a miesto tejto únie v európskej a svetovej politike, hospodárstve a kultúre. Európska únia a Kazachstan sú partnermi a majú stále sa rozširujúci spoločný dialóg. Kazachstan je spojený s Európskou úniou spoločným záujmom v oblasti regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti, hospodárstva, sociálneho a kultúrneho rozvoja, uskutočňovania investičných aktivít, veľkých medzinárodných projektov, priťahovania pokrokových technológií a poznatkov do krajiny. Udržiavanie vzťahov na vysokej úrovni medzi našou republikou a Európskou úniou je prioritou. Moderné obdobie, ktorého sme svedkami, je zamerané na upevnenie a rozšírenie postavenia EÚ v strednej Ázii a kaspickom regióne. EÚ dnes už vyvinula svoju víziu budúcnosti Strednej Ázie ako regiónu, ktorý sa môže stať prekážkou obchodovania s drogami, nelegálnej migrácie a náboženského extrémizmu.

Zahraničná politika novo nezávislých štátov stredoázijského regiónu bola od samého začiatku zameraná na nadviazanie rovnocenných a vzájomne výhodných vzťahov so všetkými štátmi sveta. Jednou z týchto priorít je samozrejme rozvoj spolupráce s Európskou úniou. Spolupráca s Európskou úniou, ktorá zaujíma popredné miesto vo svetovej politike a ekonomike, má v kazašskej zahraničnej politike osobitné miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Казахстан и ЕС|url=https://eeas.europa.eu/delegations/kazakhstan/14454/%D0%BA%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D1%85%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD-%D0%B8-%D0%B5%D1%81_ru|vydavateľ=EEAS - European Commission|dátum prístupu=2021-06-08|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;  

=== Členstvo v medzinárodných organizáciách ===
Kazachstan je členom nasledujúcich medzinárodných organizácií:

* [[Organizácia Spojených národov]]
* [[Spoločenstvo nezávislých štátov]]
* [[Šanghajská organizácia spolupráce]]
* Euroatlantická partnerská rada
* Akčné plány individuálneho partnerstva
* Rada pre spoluprácu turecky hovoriacich štátov
* [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]]
* [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru]]
* Skupina jadrových dodávateľov
* [[Svetová obchodná organizácia]]
* Organizácia islamskej spolupráce.

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=&quot;pozn.&quot;}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kazakhstan|wikt=Kazachstan}}

{{Stredná Ázia}}
{{Ázia}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Kazachstan| ]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Stredná Ázia]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]</text>
      <sha1>hebr3gim4bdfstt04ctwgj9xvlq3mbw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ukrajina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4071</id>
    <revision>
      <id>8371317</id>
      <parentid>8371121</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:51:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vláda Mazepu a likvidácia Siče */</comment>
      <origin>8371317</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="138510" sha1="dzjdfuv0s6ytkt1y7cr3esmsb3ghmu4" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Ukrajina
| 2. pád názvu = Ukrajiny
| Vlajka = Flag of Ukraine.svg
| Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg
| Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg
| Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]&lt;br /&gt;(Ešte Ukrajina nezomrela)&lt;br /&gt;[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]]
| Dlhý miestny názov = –
| Krátky miestny názov = Україна
| Hlavné mesto = [[Kyjev]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 27
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 30
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kyjev
| Úradné jazyky = [[ukrajinčina]]
| Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],&lt;br&gt; [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]]
| Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] 
| Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]&lt;br /&gt;[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]&lt;br /&gt;[[Serhij Koreckij]]
| Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)&lt;br /&gt;[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
| Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]]
| Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}}
| Poradie rozloha = 45
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 3,8
| Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000&lt;ref&gt;https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/&lt;/ref&gt;
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2024
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 37
| Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001
| Hustota obyvateľstva = 73,8
| Poradie hustota = 115
| HDP = 198 miliárd 
| Rok HDP = 2021
| Poradie HDP = 56
| HDP na hlavu = 14 330 
| Poradie HDP na hlavu = 100
| HDI = 0,773
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 77
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok)
| Kód meny = UAH
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| UTC posun = +2
| Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]]
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = UKR/UA
| Kód motorových vozidiel = UA
| Internetová doména = .ua&lt;br /&gt;.укр
| Smerové telefónne číslo = 380
| Poznámky = 
}}

'''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]].

Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi.

== Pôvod názvu ==
Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.''

Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&amp;nbsp;–&amp;nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &amp;#x5B;1186&amp;#x5D; - 6698 &amp;#x5B;1190&amp;#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}&lt;/ref&gt;
 
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}

=== Starovek a stredovek ===
[[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]]

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]].

V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]].

Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]].

=== Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou ===
V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt;
 
=== Chmeľnyckého povstanie ===
[[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]]

V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]].

=== Haďačská únia ===
[[Súbor:YMR-2015-08-08 189.jpg|náhľad|Historické centrum Gadyachu]]
Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]].
=== Vláda Mazepu a likvidácia Siče ===
[[Súbor:Пам'ятний хрест жертвам Батуринської трагедії 2.jpg|náhľad|Pamätník obetiam masakru v meste Baturin v roku 1708]]
[[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]]

Po Chmelnického smrti vypukla občianska vojna, známa ako „Ruina“, ktorá sa začala nezhodami medzi rôznymi skupinami obyvateľstva o tom, či posilniť spojenectvo s Moskvou alebo uzavrieť spojenectvo s Poľskom alebo Osmanskou ríšou, čo viedlo k rozdeleniu Ukrajiny na Pravobrežnú, Ľavobrežnú a Záporožskú Sič. Najvýznamnejšou a najpamätnejšou érou bola vláda [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Osobne financoval otvorenie niekoľkých nových knižníc, postavil početné kostoly v ukrajinskom barokovom štýle a vytvoril rozvinutý právny systém pre Hetmanát. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam autonómie Hetmanátu a porušovaniu podmienok zmluvy z roku 1654 Ruskom Mazepa prerušil vzťahy s Ruskom a uzavrel spojenectvo so Švédskom, za čo ruské vojská [[Masaker v Baturine|zničili hlavné mesto Hetmanátu, Baturin]]. Po porážke v bitke pri Poltave pokračovali obmedzenia autonómie kozákov &lt;ref&gt;[https://hromadske.ua/en/amp/society/235397-their-city-is-shelled-but-they-come-here-for-a-tour-story-of-the-museum-in-baturyn-that-survived-russian-fire-and-continues-to-function “Their city is shelled but they come here for a tour.” Story of the museum in Baturyn that survived Russian fire and continues to function]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://was.media/microformats/baturinskaja-tragedija/ Батуринская трагедия]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://gazeta.ua/ru/articles/history/_russkie-vojska-vzyali-shturmom-getmanskuyu-stolicu/1057706 Русские войска взяли штурмом гетманскую столицу]&lt;/ref&gt;.
[[Súbor:Filip Orliks konstitution 10, 11-crop.tif|thumb|250px|Ústava Pilipa Orlíka, 1710]]
Hetmanát bol pod úplnou kontrolou Ruskej ríše a Záporožská Sič si zachovala svoje zvyky a určitú nezávislosť. [[Ústava Pilipa Orlika|V roku 1710 Pilip Orlik navrhol vlastnú ústavu]] &lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt;. Ukrajinskí kozáci sa zúčastnili rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 – 1774 na strane Ruskej ríše, pričom čelili neustálym nájazdom Krymského chanátu a v záujme ochrany pravoslávnej cirkvi. Mnohí záporožskí kozáci tiež podporovali Pugačevovo povstanie, národné vojenské povstanie proti nevoľníctvu v Rusku. V dôsledku toho bola v roku 1775 [[Záporožská Sič]] zlikvidovaná a kozácki vodcovia na čele s Pjotrom Kalnyševským boli vyhnaní na Solovky &lt;ref&gt;[Останній кошовий отаман Запорозької Січі https://cdiak.archives.gov.ua/v_325_Petro_Kalnyshevskii.php]&lt;/ref&gt;.

=== Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši ===
{{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}}
[[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]]

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši  pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad.
[[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]]
Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest.

Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]].

=== Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť ===
{{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}}
[[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]]

Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]].

V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

=== Sovietska éra ===
{{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}}
[[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]]
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]]
[[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]]

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;/&gt; Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}&lt;/ref&gt; Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]].

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

=== Nezávislá Ukrajina ===
[[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]]

V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]].

Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]]
[[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]]
[[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]]

Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}&lt;/ref&gt; V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

[[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]]

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}&lt;/ref&gt; Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]].

V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]].

== Geografia ==
[[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]]
[[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]]

Ukrajina je s rozlohou 603 628&amp;nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]].

=== Povrch ===
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady.

=== Podnebie ===
Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]].

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&amp;nbsp;°C na severe a +12&amp;nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&amp;nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&amp;nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&amp;nbsp;mm ročne).

=== Vodstvo ===
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&amp;nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]].

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&amp;nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]].

&lt;gallery&gt;
Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny
Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]]
Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]
Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]]
Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]]
Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]
Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]
&lt;/gallery&gt;

== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg
| šírka1 = 155
| popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny
| obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg
| šírka2 = 151
| popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny
}}

Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister
 | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html
 | vydavateľ = unian.info
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-08-29
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Štátne symboly ===
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}}

Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]].

&lt;center&gt;
{{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}}
&lt;/center&gt;

=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]]

[[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}&lt;/ref&gt; Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine.

Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená.

=== Zahraničná politika ===
[[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]]

==== Vzťahy s Ruskom ====
Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území.

Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime.

==== Vzťahy s Poľskom ====
[[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]]

Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &quot;Wołyń&quot; uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ====
Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}&lt;/ref&gt; Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor =  | odkaz na autora =  | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}&lt;/ref&gt;

V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Ekonomika ==
=== Hospodársky rast ===
[[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]]
[[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]]
[[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]]

Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]].

V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol.

V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&amp;ey=2017&amp;scsm=1&amp;ssd=1&amp;sort=country&amp;ds=.&amp;br=1&amp;pr1.x=55&amp;pr1.y=9&amp;c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&amp;s=PPPPC&amp;grp=0&amp;a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]].

=== Makroekonomické ukazovatele ===
[[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]]
[[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]]

* Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016)
* HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017)

Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]].

Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;/&gt; Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%).

Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky.

=== Nerastné bohatstvo a priemysel ===
Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]].

V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]].

=== Poľnohospodárstvo ===
Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov.

=== Doprava ===
==== Infraštruktúra ====
[[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]]
[[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]]

Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru.

Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&amp;nbsp;mm) má celkovo 23 300&amp;nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] –
[[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine.

V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“.

Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&amp;nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&amp;nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách.

Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Hromadná doprava ====
Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus.

==== Letecká doprava ====
V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]].

==== Námorná doprava ====
Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená.

=== Turizmus ===
[[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]]

Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska.

Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]].

==== Pamätihodnosti ====
[[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]]

[[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]].

Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov.

[[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]]

Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože.

[[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny.

[[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]]

[[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri.

[[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460.

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]]

K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].

V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens &amp; Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}&lt;/ref&gt;

=== Národnostné zloženie ===
[[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]]
[[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]]
K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti.

Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}&lt;/ref&gt; a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a.

Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:&lt;ref&gt;[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
 !Umiestnenie
 !Národnosť
 !Počet (tisíce)
 !%
 |-
 !1
 |[[Ukrajinci]] 
 |37 541,7
 |77,82
 |-
 !2
 |[[Rusi]] 
 |8 334,1
 |17,28
 |-
 !3
 |[[Bielorusi]] 
 |275,8
 |0,57
 |-
 !4
 |[[Moldavčania|Moldavci]]
 |258,6
 |0,54
 |-
 !5
 |[[Krymskí Tatári]]
 |248,2
 |0,51
 |-
 !6
 |[[Bulhari]]
 |204,6
 |0,42
 |-
 !7
 |[[Maďari]]
 |156,6
 |0,32
 |-
 !8
 |[[Rumuni]]
 |151,0
 |0,31
 |-
 !9
 |[[Poliaci]]
 |144,1
 |0,30
 |-
 !10
 |[[Židia]]
 |103,6
 |0,21
 |-
 !11
 |[[Arméni]]
 |99,9
 |0,21
 |-
 !12
 |[[Gréci]]
 |91,5
 |0,2
 |-
 !13
 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]]
 |73,3
 |0,2
 |-
 !14
 |[[Rómovia]]
 |47,6
 |0,1
 |-
 !15
 |[[Azerbajdžanci]]
 |45,2
 |0,1
 |-
 !16
 |[[Gruzínci]]
 |34,2
 |0,1
 |-
 !17
 |[[Nemci]]
 |33,3
 |0,1
 |-
 !18
 |[[Gagauzi]]
 |31,9
 |0,1
 |}

=== Jazyky ===
{{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}}
[[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}&lt;/ref&gt; a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}&lt;/ref&gt; podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]]
[[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]]
Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&amp;find=1&amp;text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}&lt;/ref&gt; Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.&lt;ref name=&quot;перепис-2001-мови&quot;&gt;{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt; Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.&lt;ref&gt;{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;перепис-2001-мови&quot; /&gt; Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu.

Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&amp;ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&amp;ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |url-status=live }}&lt;/ref&gt; V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&amp;ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&amp;ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |url-status=live }}&lt;/ref&gt; Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&amp;ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&amp;ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |url-status=live }}&lt;/ref&gt; ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&amp;ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&amp;ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |url-status=live }}&lt;/ref&gt; Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk.

[[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]]
Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&amp;ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&amp;path=../Database/Census/05/02/01/&amp;lang=2&amp;multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}&lt;/ref&gt; V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.&lt;ref&gt;{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]&lt;/ref&gt;

Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}&lt;/ref&gt; Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&amp;cat=reports&amp;id=1385&amp;page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}&lt;/ref&gt;

Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}&lt;/ref&gt; Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}&lt;/ref&gt; Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}&lt;/ref&gt; [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}&lt;/ref&gt;

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]]
[[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]]

Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]],  konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]].

Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje.

Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny.

=== Vzdelanie ===
[[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]]

Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.).

Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Sídla ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}}
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg
| šírka1 = 220
| popis1 = [[Kyjev]]
| obrázok2 =
| šírka2 = 220
| popis2 = [[Charkov]]
| obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg
| šírka3 = 220
| popis3 = [[Odesa]]
| obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg
| šírka4 = 220
| popis4 = [[Dnipro]]
}}

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}&lt;/ref&gt; Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

{| class=&quot;wikitable&quot;
! Poradie
! Mesto
! Región
! Počet obyvateľov
|-
| 1
| [[Kyjev]]
| [[Kyjev]]
| 2 962 180
|-
| 2
| [[Charkov]]
| [[Charkovská oblasť]]
| 1 433 886
|-
| 3
| [[Odesa]]
| [[Odeská oblasť]]
| 1 015 826
|-
| 4
| [[Dnipro]]
| [[Dnepropetrovská oblasť]]
| 980 948
|-
| 5
| [[Doneck]]
| [[Donecká oblasť]]
| 905 364
|-
| 6
| [[Záporožie]]
| [[Záporožská oblasť]]
| 722 713
|-
| 7
| [[Ľvov]]
| [[Ľvovská oblasť]]
| 721 510
|-
| 8
| [[Kryvyj Rih]]
| [[Dnepropetrovská oblasť]]
| 612 750
|-
| 9
| [[Mykolajiv]]
| [[Mykolajivská oblasť]]
| 476 101
|-
| 10
| [[Mariupoľ]]
| [[Donecká oblasť]]
| 431 859
|-
| 11
| [[Luhansk]]
| [[Luhanská oblasť]]
| 399 559
|-
| 12
| [[Vinnycia]]
| [[Vinnycká oblasť]]
| 370 601
|-
| 13
| [[Makijivka]]
| [[Donecká oblasť]]
| 340 337
|-
| 14
| [[Sevastopoľ]]
| [[Sevastopoľ]]
| 340 297
|-
| 15
| [[Simferopol]]
| [[Krym (republika)|Krym]]
| 336 330
|-
| 16
| [[Černihiv]]
| [[Černihivská oblasť]]
| 285 234
|-
| 17
| [[Cherson]]
| [[Chersonská oblasť]]
| 283 649
|-
| 18
| [[Poltava (mesto)|Poltava]] 
| [[Poltavská oblasť]]
| 283 402
|-
| 19
| [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]]
| [[Chmeľnycká oblasť]]
| 274 582
|-
| 20
| [[Čerkasy]]
| [[Čerkaská oblasť]]
| 272 651
|}

== Veda ==
[[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]]

Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]].

Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]].

Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy.

Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]].

== Kultúra ==
[[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]]

Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe.

[[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]]

V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter.

Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé.

[[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]]

Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]].

V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč.

Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]].

V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]].

Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''.

Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]].

=== Šport ===
[[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]]

Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]].

Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]].

Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]]

[[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv.

Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike.

Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum.

&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou
Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou
Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom
Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou
Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet
Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom
Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Dni pracovného pokoja ==
[[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]]

* [[1. január]] – [[Nový rok]]
* [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]])
* [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]]
* pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára)
* pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára)
* [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]]
* [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]]
* [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]]
* [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]]
* [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]]
* [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Zoznam miest na Ukrajine]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}}

== Zdroj ==
* MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007.

{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>dzjdfuv0s6ytkt1y7cr3esmsb3ghmu4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tunel Poľana</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4708</id>
    <revision>
      <id>8371452</id>
      <parentid>8110387</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:01:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371452</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6837" sha1="55neq8xlhr2swe32tbu64pmysh16i53" xml:space="preserve">{{Geobox|tunnel
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                        = Tunel Poľana
| native_name                 = 
| category                    = diaľničný tunel
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = 76B786B.jpg
| image_size                  = 
| image_caption               = Východný portál tunela
&lt;!-- *** Names **** --&gt; 
| official_name               = 
| etymology_type              = 
| etymology                   = 
| nickname                    = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag = 
| flag_size = 
| symbol = 
| symbol_size = 
&lt;!-- *** Country *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country_flag                = true
| state                       = 
| state_flag                  = 
| region_type                 = Kraj
| region                      = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                    = [[Čadca (okres)|Čadca]]
| municipality                = Skaité
| municipality_type           = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent_type                 = Diaľnica
| road                        = {{Cesta/SK-D|3}}
| road_note                   = Svrčinovec-Skalité
| road1_type                  = 
| road1_label                 = 
| road1                       = 
| road2_type                  = 
| road2                       =   
| city                        = 
| landmark                    = 
| building                    = 
| river                       = [[Jablunkovské medzihorie]]
| river_type                  = Prechod cez
| river1                      = 
| river2                      = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location                    = 
| elevation_imperial          =
| lat_d                       = 49
| lat_m                       = 29
| lat_s                       = 59.82
| lat_NS                      = S
| long_d                      = 18
| long_m                      = 55
| long_s                      = 09.22
| long_EW                     = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length_imperial             = 898
| length_type                 = 
| length_orientation          = 
| length1_imperial            = 
| length1_orientation         = 
| length1_type                = 
| length2_imperial            =
| length2_type                =
| length3_imperial            = 
| length3_type                = 
| width_imperial              = 
| width_orientation           = 
| width_note                  = 
| width_type                  = 
| width1_imperial             = 
| width1_type                 = 
| number                      = 1
| number_type                 = Počet tubusov
| height                      = 
| height_type                 = 
| height1_imperial            = 
| height1_type                = 
| height1_note                = 
| depth_imperial              = 
| volume_imperial             =
| area_imperial               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| style                       = 
| style_type                  = 
| material                    = 
| author_type                 = 
| author                      = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established_type            = Začiatok výstavby
| established                 = [[25. október|25. októbra]] [[2013]]
| established_note            = 
| established1_type           = Dátum prerazenia
| established1                = [[7. september|7. septembra]] [[2015]]
| established2_type           = Otvorenie
| established2                = [[10. jún|10. júna]] [[2017]]
| management_type             = 
| management                  = Národná diaľničná spoločnosť
&lt;!-- *** Codes ***  --&gt;
| code_type                   = 
| code_label                  = 
| code                        = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public                      =
| visitation                  = 
| visitation_date             =
| access                      = 
| access_type                 = 
&lt;!-- *** Map section *** --&gt;
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha tunela v rámci Slovenska
| map_locator        = Slovensko
| map1_background    = Žilina Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha v rámci Žilinského kraja
| map1_locator       = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| commons                     = Poľana Tunnel
| statistics                  =
| website                     = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                   = 
}}

'''Tunel Poľana''' je diaľničný jednorúrový tunel s dĺžkou 898 metrov na [[Slovensko|Slovensku]] v [[okres Čadca|okrese Čadca]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-27
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Tunel sa nachádza na [[Diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnici D3]] v úseku [[Svrčinovec]] - [[Skalité]]. 

Zmluva o dielo na výstavbu bola uzavretá [[28. jún|28. júna]] [[2013]], samotná výstavba bola oficiálne spustená [[25. október|25. októbra]] [[2013]] odovzdaním staveniska zhotoviteľovi, základný kameň stavby bol slávnostne položený [[30. október|30. októbra]] [[2013]].&lt;ref&gt;http://kysuce.sme.sk/c/6988485/v-skalitom-dnes-polozia-zakladny-kamen-vystavby-dialnicneho-useku.html&lt;/ref&gt; Razba tunela bola zahájená [[31. júl|31. júla]] [[2014]] slávnostným osadením sošky sv. Barbory pri západnom portáli.

Po 15 mesiacoch práce bol tunel [[7. september|7. septembra]] [[2015]] slávnostne prerazený&lt;ref name=prerazenie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Po 15 mesiacoch prerazili na diaľnici D3 tunel Poľana | url = http://www.aktuality.sk/clanok/303593/po-15-mesiacoch-prerazili-na-dialnici-d3-tunel-polana/ | dátum vydania = 2015-09-07 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-09-07 | vydavateľ = aktuality.sk | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; a v polovičnom profile odovzdaný do užívania [[10. jún|10. júna]] [[2017]].

Zhotoviteľom bolo konzorcium firiem Váhostav – SK, a.s., Doprastav, a.s., Strabag, s.r.o. a Metrostav SK a.s. Celý projekt bol spolufinancovaný z TEN-T programu Európskej únie.  

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Výhonok dopravná stavba}}
{{Cestné tunely na Slovensku}}
{{Diaľnica D3}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Cestné tunely na Slovensku|Poľana]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Skalité]]
[[Kategória:Diaľnica D3 (Slovensko)]]</text>
      <sha1>55neq8xlhr2swe32tbu64pmysh16i53</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Maďarský forint</title>
    <ns>0</ns>
    <id>5994</id>
    <revision>
      <id>8371542</id>
      <parentid>8200293</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:34:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Otto Takac</username>
        <id>305906</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371542</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13369" sha1="f7wk8ok9t53fc9licttpx7ocrjnz43d" xml:space="preserve">'''Maďarský florint''' je mena [[Maďarsko|Maďarska]]. Jeho [[ISO 4217]] kód je '''HUF''', v Maďarsku sa obvykle používa skratka '''Ft'''. Jeden florint sa skladá zo sto ''[[fillér|fillérov]]''. Keďže reálna hodnota fillérov je veľmi nízka (najnižšia používaná minca je 5 florintov), neexistujú žiadne fillérové mince. 

Názov ''florint'' je odvodený z mena talianskeho mesta [[Florencia]], kde sa v [[13. storočie|13. storočí]] razili mince s názvom ''fliorino d'oro''.

== Vznik a vývoj ==
Meny v Maďarsku pred zavedením forintu sa volali [[Koruna (Maďarsko)|(maďarská) koruna]] ([[1918]]{{--}}[[1927]]) a potom [[maďarské pengő]] ([[1927]]{{--}}[[1946]]).

Do obehu bol forint zavedený [[1. august]]a [[1946]], teda po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď [[hyperinflácia]] znehodnotila predošlú menu s názvom [[Maďarské pengő|pengő]]. Forinty zaviedla nová [[komunizmus|komunistická]] vláda. Výmena starej meny na novú bola realizovaná v pomere 1 forint : 4×10&lt;sup&gt;29&lt;/sup&gt; pengő. V 60. a 70. rokoch bola hodnota forintu pomerne stabilná, v 80. rokoch a po páde [[socializmus|socializmu]] sa situácia zmenila. [[Inflácia]] vzrástla až na 35 % ročne, čiže hodnota meny rýchlo klesala.

Maďarsko vstúpilo [[1. máj]]a [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Jedným zo záväzkov vyplývajúcich z pristúpenia k EU je, že vstupujúci štát po splnení všetkých podmienok zavedie namiesto svojej národnej meny spoločnú európsku menu [[euro]]. Maďarsko plánovalo euro zaviesť [[1. január]]a [[2010]]. Väčšina ekonomických štúdií ale predpokladá, že Maďarsko nebude v dohľadnej dobe schopné prijať euro.

== Mince ==
Súčasné [[minca|mince]] majú nominálne hodnoty 5, 10, 20, 50, 100 a 200 forintov. 
Na líci je [[Štátny znak Maďarska|štátny znak]] alebo ukážka domácej flóry a fauny, na rube je číslovka nominálnej hodnoty. 

Mince v nominálnej hodnote 1 a 2 forinty boli [[1. marec|1. marca]] [[2008]] stiahnuté z obehu kvôli nízkej reálnej hodnote. 
=== Pamätné mince ===
Pamätné mince sú od roku [[1989]] razené z bežných i [[Drahý kov|drahých kovov]]. Vyskytli sa aj neobvyklé nominálne hodnoty, ako napríklad 75 forintov k 75. výročiu Maďarskej národnej banky, alebo 750 forintov k MS vo futbale. Niektoré pamätné mince majú neobvyklý tvar, ako napríklad [[štvorec]] (minca s hodnotou 500 forintov pripomínajúca [[Turek (stroj)|šachový stroj  Johanna Wolfganga Kempelena]] alebo [[Rubikova kocka|Rubikovu kocku]]), [[obdĺžnik]], ba existujú aj „polené“ pamätné mince. Každoročne sú vydávané aj klasické mince venované slávnym Maďarom. Od roku [[1989]] bolo vydaných viac než sto pamätných mincí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Havel
 | meno = Jan
 | priezvisko2 = Odehnal
 | meno2 = Antonín
 | odkaz na autora = 
 | titul = Peníze do kapsy
 | vydavateľ = Albatros
 | miesto = Praha
 | rok = 2004  
 | isbn = 80-00-01408-4
 | kapitola = Maďarský forint
 | strany = 341-343
 | jazyk = Čeština}}&lt;/ref&gt;

== Bankovky ==
V súčasnosti sú v obehu [[Bankovka|bankovky]] s hodnotami 500, 1.000, 2.000, 5.000, 10.000 a 20.000 forintov. Vzory bankoviek sa nezmenili od ich uvedenia [[1. január]]a [[1993]]. Medzi platné bankovky patria aj tri pamätné bankovky. špeciálne vydanie 2.000 forintovej bankovky z [[20. august]]a [[2000]], ktorá bola emitovaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130531142248/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum archivácie=2013-05-31 }}&lt;/ref&gt;, avšak bežne v obehu sa vyskytuje len zriedkavo. 

Bankovka s hodnotou 200 forintov bola [[16. november|16. novembra]] [[2009]] stiahnutá z obehu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100304065430/http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum archivácie=2010-03-04 }}&lt;/ref&gt;

Na všetkých bankovkách sú na lícnej strane portréty významných Maďarov, na rube je miesto,  nejako späté s vyobrazenou osobnosťou. 

&lt;center&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 90%&quot;
!colspan=&quot;9&quot;| Súčasné maďarské bankovky
|-
!colspan=&quot;2&quot;| Vyobrazenie !!rowspan=&quot;2&quot;| Nominál !!rowspan=&quot;2&quot;| Rozmery !!rowspan=&quot;2&quot;| Farba !!rowspan=&quot;2&quot;| Popis !!colspan=&quot;2&quot;| V obehu 
|-
!Líc !! Rub !! od  !! do
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;2&quot;|200 forintov
|rowspan=&quot;2&quot;|126 × 74 mm
|rowspan=&quot;2&quot;|zelená
|rowspan=&quot;2&quot;|Líc: [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1308]] - [[1342]]&lt;br /&gt;Rub: hrad v [[Diósgyőri]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. máj]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[15. november]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v bankách a na poštách vymeniteľná do 15.11.2012,&lt;br /&gt; v centrálnej banke vymeniteľná do 15.11.2029)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 2001 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|500 forintov
|rowspan=&quot;23&quot;|154 × 70 mm
|rowspan=&quot;3&quot;|oranžová a hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[František II. Rákoci]] - [[Sedmohradsko|sedmohradský]] veľmož a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] na začiatku [[18. storočie|18. storočia]]&lt;br /&gt;Rub: Rákociho zámok v meste [[Sárospatak]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. december]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500Ft2006front.JPG|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500 HUF - 50th anniversary of the Hungarian revolution 1956.jpg|130px]]
|500 forintov
|oranžová a hnedá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110812142054/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum archivácie=2011-08-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;lícová strana s totožným motívom, na rube budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[20. október]] [[2006]]
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|1.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|modrá a žltá
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]]&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. september]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[10. apríl]] [[2006]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 2000 Millennium obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|1.000 forintov
|modrá a žltá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k [[Tisícročie|miléniu]]&lt;br /&gt;Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]] a text „MILLENNIUM“&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. november]] [[2000]]
|align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|2.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Gabriel Betlen]] - vojenský veliteľ a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Viktor Madarász:''„Gabriel Betlen medzi vedcami“'' 
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 reverse.jpg|130px]]
|2.000 forintov
|hnedá
|'''Pamätná bankovka'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;[[Tisícročie|miléniu]] v roku [[2000]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;Líc: [[Uhorská koruna (klenot)|uhorská kráľovská (svätoštefanská) koruna]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Gyula Beczúr:''„Krst Vajka“'' &lt;small&gt;(Vajk bolo meno kráľa Štefana I. pred pokrstením)&lt;/small&gt; 
|align=&quot;left&quot;|[[20. august]] [[2000]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|5.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|fialová 
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Štefan Sečéni]] (István Széchenyi) - maďarský politik, národný buditeľ, predstaviteľ [[Maďarská revolúcia (1848-1849)|maďarskej revolúcie]] v rokoch [[1848]]-[[1849]]&lt;br /&gt;Rub: Kaštieľ v&amp;nbsp;[[Nagycenk]]u 
|align=&quot;left&quot;|[[1. apríl]] [[1999]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2005]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|10.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|červená a tyrkysová
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] - zjednotiteľ a zakladateľ [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]&lt;br /&gt;Rub: Panoráma [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. júl]] [[1997]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[8. september]] [[2008]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|20.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|šedá a oranžová
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Ferenc Deák]] - maďarský politik a štátnik v [[19. storočie|19. storočí]]&lt;br /&gt;Rub: Historická budova parlamentu v [[Pešť|Pešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 1999)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2004]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|}
&lt;/center&gt;

=== Pamätné bankovky ===
Maďarská národná banka (MNB) emitovala aj tri pamätné bankovky. Ide o:
* '''2.000 forintová bankovka''' emitovaná [[20. august]]a [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;, v obehu sa bežne nevyskytuje, napriek tomu ide o platnú bankovku. Má odlišný vizuál na rube aj líci, hlavným motívom je [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]] a krst prvého maďarského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana I.]];
* '''1.000 forintová bankovka''' emitovaná [[1. november|1. novembra]] [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]. Vizuál bankovky je rovnaký, ako klasická bankovka, avšak na líci je doplnená o text „MILLENNIUM“. Bankovka bola bežne v obehu, jej platnosť však skončila [[13. august]]a [[2007]].
* '''500 forintová bankovka''' emitovaná [[20. október|20. októbra]] [[2006]] - vydaná k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;. Lícová strana má vizuál rovnaký ako bežná bankovka, na rube je ale budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]. Bankovka je v obehu.

== Ukážky neplatných forintových platidiel ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:HUF 10 1949 obverse.jpg|Bankovka 10 forintov (1949)
Súbor:HUF 100 1975 obverse.jpg|Bankovka 100 forintov (1975)
Súbor:HUF 50 1986 obverse.jpg|Bankovka 50 forintov (1986)
Súbor:HUF 1000 1992 obverse.jpg|Bankovka 1000 forintov (1992)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Maďarsko]]
* [[Maďarské euromince]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Forint}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Maďarský forint|8146429}}


{{ekonomický výhonok}}

{{MenyEÚ}}
{{Meny Európy}}

[[Kategória:Ekonomika v Maďarsku]]
[[Kategória:Meny v Európe]]</text>
      <sha1>f7wk8ok9t53fc9licttpx7ocrjnz43d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371543</id>
      <parentid>8371542</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:39:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Otto Takac</username>
        <id>305906</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371543</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13377" sha1="tviqxz5kc7obgdied94djs98y33ui4m" xml:space="preserve">'''Maďarský florint''' je mena [[Maďarsko|Maďarska]]. Jeho [[ISO 4217]] kód je '''HUF''', v Maďarsku sa obvykle používa skratka '''Ft'''. Jeden florint sa skladá zo sto ''[[fillér|fillérov]]''. Keďže reálna hodnota fillérov je veľmi nízka (najnižšia používaná minca je 5 florintov), neexistujú žiadne fillérové mince. 

Názov ''florint'' je odvodený z mena talianskeho mesta [[Florencia]], kde sa v [[13. storočie|13. storočí]] razili mince s názvom ''fliorino d'oro''.

== Vznik a vývoj ==
Meny v Maďarsku pred zavedením florintu sa volali [[Koruna (Maďarsko)|(maďarská) koruna]] ([[1918]]{{--}}[[1927]]) a potom [[maďarské pengő]] ([[1927]]{{--}}[[1946]]).

Do obehu bol florint zavedený [[1. august]]a [[1946]], teda po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď [[hyperinflácia]] znehodnotila predošlú menu s názvom [[Maďarské pengő|pengő]]. Florinty zaviedla nová [[komunizmus|komunistická]] vláda. Výmena starej meny na novú bola realizovaná v pomere 1 florint : 4×10&lt;sup&gt;29&lt;/sup&gt; pengő. V 60. a 70. rokoch bola hodnota forintu pomerne stabilná, v 80. rokoch a po páde [[socializmus|socializmu]] sa situácia zmenila. [[Inflácia]] vzrástla až na 35 % ročne, čiže hodnota meny rýchlo klesala.

Maďarsko vstúpilo [[1. máj]]a [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Jedným zo záväzkov vyplývajúcich z pristúpenia k EU je, že vstupujúci štát po splnení všetkých podmienok zavedie namiesto svojej národnej meny spoločnú európsku menu [[euro]]. Maďarsko plánovalo euro zaviesť [[1. január]]a [[2010]]. Väčšina ekonomických štúdií ale predpokladá, že Maďarsko nebude v dohľadnej dobe schopné prijať euro.

== Mince ==
Súčasné [[minca|mince]] majú nominálne hodnoty 5, 10, 20, 50, 100 a 200 forintov. 
Na líci je [[Štátny znak Maďarska|štátny znak]] alebo ukážka domácej flóry a fauny, na rube je číslovka nominálnej hodnoty. 

Mince v nominálnej hodnote 1 a 2 forinty boli [[1. marec|1. marca]] [[2008]] stiahnuté z obehu kvôli nízkej reálnej hodnote. 
=== Pamätné mince ===
Pamätné mince sú od roku [[1989]] razené z bežných i [[Drahý kov|drahých kovov]]. Vyskytli sa aj neobvyklé nominálne hodnoty, ako napríklad 75 forintov k 75. výročiu Maďarskej národnej banky, alebo 750 florintov k MS vo futbale. Niektoré pamätné mince majú neobvyklý tvar, ako napríklad [[štvorec]] (minca s hodnotou 500 florintov pripomínajúca [[Turek (stroj)|šachový stroj  Johanna Wolfganga Kempelena]] alebo [[Rubikova kocka|Rubikovu kocku]]), [[obdĺžnik]], ba existujú aj „polené“ pamätné mince. Každoročne sú vydávané aj klasické mince venované slávnym Maďarom. Od roku [[1989]] bolo vydaných viac než sto pamätných mincí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Havel
 | meno = Jan
 | priezvisko2 = Odehnal
 | meno2 = Antonín
 | odkaz na autora = 
 | titul = Peníze do kapsy
 | vydavateľ = Albatros
 | miesto = Praha
 | rok = 2004  
 | isbn = 80-00-01408-4
 | kapitola = Maďarský forint
 | strany = 341-343
 | jazyk = Čeština}}&lt;/ref&gt;

== Bankovky ==
V súčasnosti sú v obehu [[Bankovka|bankovky]] s hodnotami 500, 1.000, 2.000, 5.000, 10.000 a 20.000 florintov. Vzory bankoviek sa nezmenili od ich uvedenia [[1. január]]a [[1993]]. Medzi platné bankovky patria aj tri pamätné bankovky. špeciálne vydanie 2.000 florintovej bankovky z [[20. august]]a [[2000]], ktorá bola emitovaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130531142248/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum archivácie=2013-05-31 }}&lt;/ref&gt;, avšak bežne v obehu sa vyskytuje len zriedkavo. 

Bankovka s hodnotou 200 forintov bola [[16. november|16. novembra]] [[2009]] stiahnutá z obehu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100304065430/http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum archivácie=2010-03-04 }}&lt;/ref&gt;

Na všetkých bankovkách sú na lícnej strane portréty významných Maďarov, na rube je miesto,  nejako späté s vyobrazenou osobnosťou. 

&lt;center&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 90%&quot;
!colspan=&quot;9&quot;| Súčasné maďarské bankovky
|-
!colspan=&quot;2&quot;| Vyobrazenie !!rowspan=&quot;2&quot;| Nominál !!rowspan=&quot;2&quot;| Rozmery !!rowspan=&quot;2&quot;| Farba !!rowspan=&quot;2&quot;| Popis !!colspan=&quot;2&quot;| V obehu 
|-
!Líc !! Rub !! od  !! do
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;2&quot;|200 forintov
|rowspan=&quot;2&quot;|126 × 74 mm
|rowspan=&quot;2&quot;|zelená
|rowspan=&quot;2&quot;|Líc: [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1308]] - [[1342]]&lt;br /&gt;Rub: hrad v [[Diósgyőri]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. máj]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[15. november]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v bankách a na poštách vymeniteľná do 15.11.2012,&lt;br /&gt; v centrálnej banke vymeniteľná do 15.11.2029)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 2001 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|500 forintov
|rowspan=&quot;23&quot;|154 × 70 mm
|rowspan=&quot;3&quot;|oranžová a hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[František II. Rákoci]] - [[Sedmohradsko|sedmohradský]] veľmož a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] na začiatku [[18. storočie|18. storočia]]&lt;br /&gt;Rub: Rákociho zámok v meste [[Sárospatak]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. december]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500Ft2006front.JPG|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500 HUF - 50th anniversary of the Hungarian revolution 1956.jpg|130px]]
|500 forintov
|oranžová a hnedá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110812142054/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum archivácie=2011-08-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;lícová strana s totožným motívom, na rube budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[20. október]] [[2006]]
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|1.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|modrá a žltá
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]]&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. september]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[10. apríl]] [[2006]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 2000 Millennium obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|1.000 forintov
|modrá a žltá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k [[Tisícročie|miléniu]]&lt;br /&gt;Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]] a text „MILLENNIUM“&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. november]] [[2000]]
|align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|2.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Gabriel Betlen]] - vojenský veliteľ a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Viktor Madarász:''„Gabriel Betlen medzi vedcami“'' 
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 reverse.jpg|130px]]
|2.000 forintov
|hnedá
|'''Pamätná bankovka'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;[[Tisícročie|miléniu]] v roku [[2000]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;Líc: [[Uhorská koruna (klenot)|uhorská kráľovská (svätoštefanská) koruna]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Gyula Beczúr:''„Krst Vajka“'' &lt;small&gt;(Vajk bolo meno kráľa Štefana I. pred pokrstením)&lt;/small&gt; 
|align=&quot;left&quot;|[[20. august]] [[2000]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|5.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|fialová 
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Štefan Sečéni]] (István Széchenyi) - maďarský politik, národný buditeľ, predstaviteľ [[Maďarská revolúcia (1848-1849)|maďarskej revolúcie]] v rokoch [[1848]]-[[1849]]&lt;br /&gt;Rub: Kaštieľ v&amp;nbsp;[[Nagycenk]]u 
|align=&quot;left&quot;|[[1. apríl]] [[1999]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2005]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|10.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|červená a tyrkysová
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] - zjednotiteľ a zakladateľ [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]&lt;br /&gt;Rub: Panoráma [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. júl]] [[1997]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[8. september]] [[2008]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|20.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|šedá a oranžová
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Ferenc Deák]] - maďarský politik a štátnik v [[19. storočie|19. storočí]]&lt;br /&gt;Rub: Historická budova parlamentu v [[Pešť|Pešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 1999)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2004]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|}
&lt;/center&gt;

=== Pamätné bankovky ===
Maďarská národná banka (MNB) emitovala aj tri pamätné bankovky. Ide o:
* '''2.000 forintová bankovka''' emitovaná [[20. august]]a [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;, v obehu sa bežne nevyskytuje, napriek tomu ide o platnú bankovku. Má odlišný vizuál na rube aj líci, hlavným motívom je [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]] a krst prvého maďarského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana I.]];
* '''1.000 forintová bankovka''' emitovaná [[1. november|1. novembra]] [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]. Vizuál bankovky je rovnaký, ako klasická bankovka, avšak na líci je doplnená o text „MILLENNIUM“. Bankovka bola bežne v obehu, jej platnosť však skončila [[13. august]]a [[2007]].
* '''500 forintová bankovka''' emitovaná [[20. október|20. októbra]] [[2006]] - vydaná k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;. Lícová strana má vizuál rovnaký ako bežná bankovka, na rube je ale budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]. Bankovka je v obehu.

== Ukážky neplatných forintových platidiel ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:HUF 10 1949 obverse.jpg|Bankovka 10 forintov (1949)
Súbor:HUF 100 1975 obverse.jpg|Bankovka 100 forintov (1975)
Súbor:HUF 50 1986 obverse.jpg|Bankovka 50 forintov (1986)
Súbor:HUF 1000 1992 obverse.jpg|Bankovka 1000 forintov (1992)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Maďarsko]]
* [[Maďarské euromince]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Forint}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Maďarský forint|8146429}}


{{ekonomický výhonok}}

{{MenyEÚ}}
{{Meny Európy}}

[[Kategória:Ekonomika v Maďarsku]]
[[Kategória:Meny v Európe]]</text>
      <sha1>tviqxz5kc7obgdied94djs98y33ui4m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371544</id>
      <parentid>8371543</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:42:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Otto Takac</username>
        <id>305906</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371544</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13400" sha1="rpkbiasf08ceqeb6k14xgsurt2xrf5s" xml:space="preserve">'''Maďarský forint''' ''(slovensky florint)'' je mena [[Maďarsko|Maďarska]]. Jeho [[ISO 4217]] kód je '''HUF''', v Maďarsku sa obvykle používa skratka '''Ft'''. Jeden florint sa skladá zo sto ''[[fillér|fillérov]]''. Keďže reálna hodnota fillérov je veľmi nízka (najnižšia používaná minca je 5 florintov), neexistujú žiadne fillérové mince. 

Názov ''florint'' je odvodený z mena talianskeho mesta [[Florencia]], kde sa v [[13. storočie|13. storočí]] razili mince s názvom ''fliorino d'oro''.

== Vznik a vývoj ==
Meny v Maďarsku pred zavedením florintu sa volali [[Koruna (Maďarsko)|(maďarská) koruna]] ([[1918]]{{--}}[[1927]]) a potom [[maďarské pengő]] ([[1927]]{{--}}[[1946]]).

Do obehu bol florint zavedený [[1. august]]a [[1946]], teda po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď [[hyperinflácia]] znehodnotila predošlú menu s názvom [[Maďarské pengő|pengő]]. Florinty zaviedla nová [[komunizmus|komunistická]] vláda. Výmena starej meny na novú bola realizovaná v pomere 1 florint : 4×10&lt;sup&gt;29&lt;/sup&gt; pengő. V 60. a 70. rokoch bola hodnota forintu pomerne stabilná, v 80. rokoch a po páde [[socializmus|socializmu]] sa situácia zmenila. [[Inflácia]] vzrástla až na 35 % ročne, čiže hodnota meny rýchlo klesala.

Maďarsko vstúpilo [[1. máj]]a [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Jedným zo záväzkov vyplývajúcich z pristúpenia k EU je, že vstupujúci štát po splnení všetkých podmienok zavedie namiesto svojej národnej meny spoločnú európsku menu [[euro]]. Maďarsko plánovalo euro zaviesť [[1. január]]a [[2010]]. Väčšina ekonomických štúdií ale predpokladá, že Maďarsko nebude v dohľadnej dobe schopné prijať euro.

== Mince ==
Súčasné [[minca|mince]] majú nominálne hodnoty 5, 10, 20, 50, 100 a 200 forintov. 
Na líci je [[Štátny znak Maďarska|štátny znak]] alebo ukážka domácej flóry a fauny, na rube je číslovka nominálnej hodnoty. 

Mince v nominálnej hodnote 1 a 2 forinty boli [[1. marec|1. marca]] [[2008]] stiahnuté z obehu kvôli nízkej reálnej hodnote. 
=== Pamätné mince ===
Pamätné mince sú od roku [[1989]] razené z bežných i [[Drahý kov|drahých kovov]]. Vyskytli sa aj neobvyklé nominálne hodnoty, ako napríklad 75 forintov k 75. výročiu Maďarskej národnej banky, alebo 750 florintov k MS vo futbale. Niektoré pamätné mince majú neobvyklý tvar, ako napríklad [[štvorec]] (minca s hodnotou 500 florintov pripomínajúca [[Turek (stroj)|šachový stroj  Johanna Wolfganga Kempelena]] alebo [[Rubikova kocka|Rubikovu kocku]]), [[obdĺžnik]], ba existujú aj „polené“ pamätné mince. Každoročne sú vydávané aj klasické mince venované slávnym Maďarom. Od roku [[1989]] bolo vydaných viac než sto pamätných mincí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Havel
 | meno = Jan
 | priezvisko2 = Odehnal
 | meno2 = Antonín
 | odkaz na autora = 
 | titul = Peníze do kapsy
 | vydavateľ = Albatros
 | miesto = Praha
 | rok = 2004  
 | isbn = 80-00-01408-4
 | kapitola = Maďarský forint
 | strany = 341-343
 | jazyk = Čeština}}&lt;/ref&gt;

== Bankovky ==
V súčasnosti sú v obehu [[Bankovka|bankovky]] s hodnotami 500, 1.000, 2.000, 5.000, 10.000 a 20.000 florintov. Vzory bankoviek sa nezmenili od ich uvedenia [[1. január]]a [[1993]]. Medzi platné bankovky patria aj tri pamätné bankovky. špeciálne vydanie 2.000 florintovej bankovky z [[20. august]]a [[2000]], ktorá bola emitovaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130531142248/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum archivácie=2013-05-31 }}&lt;/ref&gt;, avšak bežne v obehu sa vyskytuje len zriedkavo. 

Bankovka s hodnotou 200 forintov bola [[16. november|16. novembra]] [[2009]] stiahnutá z obehu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100304065430/http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum archivácie=2010-03-04 }}&lt;/ref&gt;

Na všetkých bankovkách sú na lícnej strane portréty významných Maďarov, na rube je miesto,  nejako späté s vyobrazenou osobnosťou. 

&lt;center&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 90%&quot;
!colspan=&quot;9&quot;| Súčasné maďarské bankovky
|-
!colspan=&quot;2&quot;| Vyobrazenie !!rowspan=&quot;2&quot;| Nominál !!rowspan=&quot;2&quot;| Rozmery !!rowspan=&quot;2&quot;| Farba !!rowspan=&quot;2&quot;| Popis !!colspan=&quot;2&quot;| V obehu 
|-
!Líc !! Rub !! od  !! do
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;2&quot;|200 forintov
|rowspan=&quot;2&quot;|126 × 74 mm
|rowspan=&quot;2&quot;|zelená
|rowspan=&quot;2&quot;|Líc: [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1308]] - [[1342]]&lt;br /&gt;Rub: hrad v [[Diósgyőri]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. máj]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[15. november]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v bankách a na poštách vymeniteľná do 15.11.2012,&lt;br /&gt; v centrálnej banke vymeniteľná do 15.11.2029)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 2001 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|500 forintov
|rowspan=&quot;23&quot;|154 × 70 mm
|rowspan=&quot;3&quot;|oranžová a hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[František II. Rákoci]] - [[Sedmohradsko|sedmohradský]] veľmož a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] na začiatku [[18. storočie|18. storočia]]&lt;br /&gt;Rub: Rákociho zámok v meste [[Sárospatak]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. december]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500Ft2006front.JPG|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500 HUF - 50th anniversary of the Hungarian revolution 1956.jpg|130px]]
|500 forintov
|oranžová a hnedá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110812142054/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum archivácie=2011-08-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;lícová strana s totožným motívom, na rube budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[20. október]] [[2006]]
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|1.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|modrá a žltá
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]]&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. september]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[10. apríl]] [[2006]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 2000 Millennium obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|1.000 forintov
|modrá a žltá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k [[Tisícročie|miléniu]]&lt;br /&gt;Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]] a text „MILLENNIUM“&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. november]] [[2000]]
|align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|2.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Gabriel Betlen]] - vojenský veliteľ a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Viktor Madarász:''„Gabriel Betlen medzi vedcami“'' 
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 reverse.jpg|130px]]
|2.000 forintov
|hnedá
|'''Pamätná bankovka'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;[[Tisícročie|miléniu]] v roku [[2000]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;Líc: [[Uhorská koruna (klenot)|uhorská kráľovská (svätoštefanská) koruna]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Gyula Beczúr:''„Krst Vajka“'' &lt;small&gt;(Vajk bolo meno kráľa Štefana I. pred pokrstením)&lt;/small&gt; 
|align=&quot;left&quot;|[[20. august]] [[2000]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|5.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|fialová 
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Štefan Sečéni]] (István Széchenyi) - maďarský politik, národný buditeľ, predstaviteľ [[Maďarská revolúcia (1848-1849)|maďarskej revolúcie]] v rokoch [[1848]]-[[1849]]&lt;br /&gt;Rub: Kaštieľ v&amp;nbsp;[[Nagycenk]]u 
|align=&quot;left&quot;|[[1. apríl]] [[1999]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2005]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|10.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|červená a tyrkysová
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] - zjednotiteľ a zakladateľ [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]&lt;br /&gt;Rub: Panoráma [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. júl]] [[1997]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[8. september]] [[2008]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|20.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|šedá a oranžová
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Ferenc Deák]] - maďarský politik a štátnik v [[19. storočie|19. storočí]]&lt;br /&gt;Rub: Historická budova parlamentu v [[Pešť|Pešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 1999)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2004]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|}
&lt;/center&gt;

=== Pamätné bankovky ===
Maďarská národná banka (MNB) emitovala aj tri pamätné bankovky. Ide o:
* '''2.000 forintová bankovka''' emitovaná [[20. august]]a [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;, v obehu sa bežne nevyskytuje, napriek tomu ide o platnú bankovku. Má odlišný vizuál na rube aj líci, hlavným motívom je [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]] a krst prvého maďarského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana I.]];
* '''1.000 forintová bankovka''' emitovaná [[1. november|1. novembra]] [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]. Vizuál bankovky je rovnaký, ako klasická bankovka, avšak na líci je doplnená o text „MILLENNIUM“. Bankovka bola bežne v obehu, jej platnosť však skončila [[13. august]]a [[2007]].
* '''500 forintová bankovka''' emitovaná [[20. október|20. októbra]] [[2006]] - vydaná k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;. Lícová strana má vizuál rovnaký ako bežná bankovka, na rube je ale budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]. Bankovka je v obehu.

== Ukážky neplatných forintových platidiel ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:HUF 10 1949 obverse.jpg|Bankovka 10 forintov (1949)
Súbor:HUF 100 1975 obverse.jpg|Bankovka 100 forintov (1975)
Súbor:HUF 50 1986 obverse.jpg|Bankovka 50 forintov (1986)
Súbor:HUF 1000 1992 obverse.jpg|Bankovka 1000 forintov (1992)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Maďarsko]]
* [[Maďarské euromince]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Forint}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Maďarský forint|8146429}}


{{ekonomický výhonok}}

{{MenyEÚ}}
{{Meny Európy}}

[[Kategória:Ekonomika v Maďarsku]]
[[Kategória:Meny v Európe]]</text>
      <sha1>rpkbiasf08ceqeb6k14xgsurt2xrf5s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371574</id>
      <parentid>8371544</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:39:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/Otto Takac|Otto Takac]] ([[User_talk:Otto Takac|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-54666-6</comment>
      <origin>8200293</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13364" sha1="mfn8p5onqkm6isdeh5swfpcqm4wwma3" xml:space="preserve">'''Maďarský forint''' je mena [[Maďarsko|Maďarska]]. Jeho [[ISO 4217]] kód je '''HUF''', v Maďarsku sa obvykle používa skratka '''Ft'''. Jeden forint sa skladá zo sto ''[[fillér|fillérov]]''. Keďže reálna hodnota fillérov je veľmi nízka (najnižšia používaná minca je 5 forintov), neexistujú žiadne fillérové mince. 

Názov ''forint'' je odvodený z mena talianskeho mesta [[Florencia]], kde sa v [[13. storočie|13. storočí]] razili mince s názvom ''fiorino d'oro''.

== Vznik a vývoj ==
Meny v Maďarsku pred zavedením forintu sa volali [[Koruna (Maďarsko)|(maďarská) koruna]] ([[1918]]{{--}}[[1927]]) a potom [[maďarské pengő]] ([[1927]]{{--}}[[1946]]).

Do obehu bol forint zavedený [[1. august]]a [[1946]], teda po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď [[hyperinflácia]] znehodnotila predošlú menu s názvom [[Maďarské pengő|pengő]]. Forinty zaviedla nová [[komunizmus|komunistická]] vláda. Výmena starej meny na novú bola realizovaná v pomere 1 forint : 4×10&lt;sup&gt;29&lt;/sup&gt; pengő. V 60. a 70. rokoch bola hodnota forintu pomerne stabilná, v 80. rokoch a po páde [[socializmus|socializmu]] sa situácia zmenila. [[Inflácia]] vzrástla až na 35 % ročne, čiže hodnota meny rýchlo klesala.

Maďarsko vstúpilo [[1. máj]]a [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Jedným zo záväzkov vyplývajúcich z pristúpenia k EU je, že vstupujúci štát po splnení všetkých podmienok zavedie namiesto svojej národnej meny spoločnú európsku menu [[euro]]. Maďarsko plánovalo euro zaviesť [[1. január]]a [[2010]]. Väčšina ekonomických štúdií ale predpokladá, že Maďarsko nebude v dohľadnej dobe schopné prijať euro.

== Mince ==
Súčasné [[minca|mince]] majú nominálne hodnoty 5, 10, 20, 50, 100 a 200 forintov. 
Na líci je [[Štátny znak Maďarska|štátny znak]] alebo ukážka domácej flóry a fauny, na rube je číslovka nominálnej hodnoty. 

Mince v nominálnej hodnote 1 a 2 forinty boli [[1. marec|1. marca]] [[2008]] stiahnuté z obehu kvôli nízkej reálnej hodnote. 
=== Pamätné mince ===
Pamätné mince sú od roku [[1989]] razené z bežných i [[Drahý kov|drahých kovov]]. Vyskytli sa aj neobvyklé nominálne hodnoty, ako napríklad 75 forintov k 75. výročiu Maďarskej národnej banky, alebo 750 forintov k MS vo futbale. Niektoré pamätné mince majú neobvyklý tvar, ako napríklad [[štvorec]] (minca s hodnotou 500 forintov pripomínajúca [[Turek (stroj)|šachový stroj  Johanna Wolfganga Kempelena]] alebo [[Rubikova kocka|Rubikovu kocku]]), [[obdĺžnik]], ba existujú aj „polené“ pamätné mince. Každoročne sú vydávané aj klasické mince venované slávnym Maďarom. Od roku [[1989]] bolo vydaných viac než sto pamätných mincí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Havel
 | meno = Jan
 | priezvisko2 = Odehnal
 | meno2 = Antonín
 | odkaz na autora = 
 | titul = Peníze do kapsy
 | vydavateľ = Albatros
 | miesto = Praha
 | rok = 2004  
 | isbn = 80-00-01408-4
 | kapitola = Maďarský forint
 | strany = 341-343
 | jazyk = Čeština}}&lt;/ref&gt;

== Bankovky ==
V súčasnosti sú v obehu [[Bankovka|bankovky]] s hodnotami 500, 1.000, 2.000, 5.000, 10.000 a 20.000 forintov. Vzory bankoviek sa nezmenili od ich uvedenia [[1. január]]a [[1993]]. Medzi platné bankovky patria aj tri pamätné bankovky. špeciálne vydanie 2.000 forintovej bankovky z [[20. august]]a [[2000]], ktorá bola emitovaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130531142248/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/Bankjegy_es_erme/mnbhu_bankjegyek/6_2000_MNB%20hirdetm%C3%A9ny_2000_eml%C3%A9kbankjegy.pdf |dátum archivácie=2013-05-31 }}&lt;/ref&gt;, avšak bežne v obehu sa vyskytuje len zriedkavo. 

Bankovka s hodnotou 200 forintov bola [[16. november|16. novembra]] [[2009]] stiahnutá z obehu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100304065430/http://english.mnb.hu/Engine.aspx?page=mnben_currency_en&amp;ContentID=13183 |dátum archivácie=2010-03-04 }}&lt;/ref&gt;

Na všetkých bankovkách sú na lícnej strane portréty významných Maďarov, na rube je miesto,  nejako späté s vyobrazenou osobnosťou. 

&lt;center&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 90%&quot;
!colspan=&quot;9&quot;| Súčasné maďarské bankovky
|-
!colspan=&quot;2&quot;| Vyobrazenie !!rowspan=&quot;2&quot;| Nominál !!rowspan=&quot;2&quot;| Rozmery !!rowspan=&quot;2&quot;| Farba !!rowspan=&quot;2&quot;| Popis !!colspan=&quot;2&quot;| V obehu 
|-
!Líc !! Rub !! od  !! do
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;2&quot;|200 forintov
|rowspan=&quot;2&quot;|126 × 74 mm
|rowspan=&quot;2&quot;|zelená
|rowspan=&quot;2&quot;|Líc: [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1308]] - [[1342]]&lt;br /&gt;Rub: hrad v [[Diósgyőri]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. máj]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[15. november]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v bankách a na poštách vymeniteľná do 15.11.2012,&lt;br /&gt; v centrálnej banke vymeniteľná do 15.11.2029)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 2001 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 200 1998 reverse.jpg|130px]]
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 500 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|500 forintov
|rowspan=&quot;23&quot;|154 × 70 mm
|rowspan=&quot;3&quot;|oranžová a hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[František II. Rákoci]] - [[Sedmohradsko|sedmohradský]] veľmož a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] na začiatku [[18. storočie|18. storočia]]&lt;br /&gt;Rub: Rákociho zámok v meste [[Sárospatak]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. december]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500Ft2006front.JPG|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:500 HUF - 50th anniversary of the Hungarian revolution 1956.jpg|130px]]
|500 forintov
|oranžová a hnedá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum prístupu=2012-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110812142054/http://www.mnb.hu/Root/Dokumentumtar/MNB/A_jegybank/mnbhu_mnb_rendeletek/18_2006MNBrendelet.pdf |dátum archivácie=2011-08-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;lícová strana s totožným motívom, na rube budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[20. október]] [[2006]]
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|1.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|modrá a žltá
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]]&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. september]] [[1998]]
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[10. apríl]] [[2006]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 2000 Millennium obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 1000 1998 reverse.jpg|130px]]
|1.000 forintov
|modrá a žltá
|'''Pamätná bankovka v obehu'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k [[Tisícročie|miléniu]]&lt;br /&gt;Líc: [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]] - [[Uhorsko|uhorský]] kráľ v rokoch [[1458]]-[[1490]] a text „MILLENNIUM“&lt;br /&gt;Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo [[Visegrád]]e
|align=&quot;left&quot;|[[1. november]] [[2000]]
|align=&quot;left&quot;|[[31. august]] [[2007]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 1998 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|2.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|hnedá
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Gabriel Betlen]] - vojenský veliteľ a vodca [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Viktor Madarász:''„Gabriel Betlen medzi vedcami“'' 
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2002]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 obverse.jpg|130px]]
|align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 2000 2000 reverse.jpg|130px]]
|2.000 forintov
|hnedá
|'''Pamätná bankovka'''&lt;br /&gt;špeciálna emisia k&amp;nbsp;[[Tisícročie|miléniu]] v roku [[2000]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;Líc: [[Uhorská koruna (klenot)|uhorská kráľovská (svätoštefanská) koruna]]&lt;br /&gt;Rub: Obraz: Gyula Beczúr:''„Krst Vajka“'' &lt;small&gt;(Vajk bolo meno kráľa Štefana I. pred pokrstením)&lt;/small&gt; 
|align=&quot;left&quot;|[[20. august]] [[2000]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 5000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|5.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|fialová 
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Štefan Sečéni]] (István Széchenyi) - maďarský politik, národný buditeľ, predstaviteľ [[Maďarská revolúcia (1848-1849)|maďarskej revolúcie]] v rokoch [[1848]]-[[1849]]&lt;br /&gt;Rub: Kaštieľ v&amp;nbsp;[[Nagycenk]]u 
|align=&quot;left&quot;|[[1. apríl]] [[1999]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2005]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 10000 1997 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;4&quot;|10.000 forintov
|rowspan=&quot;4&quot;|červená a tyrkysová
|rowspan=&quot;4&quot;|Líc: [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] - zjednotiteľ a zakladateľ [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]&lt;br /&gt;Rub: Panoráma [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. júl]] [[1997]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[1998]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2001]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[8. september]] [[2008]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 obverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#000000&quot;| [[Súbor:HUF 20000 1999 reverse.jpg|130px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|20.000 forintov
|rowspan=&quot;3&quot;|šedá a oranžová
|rowspan=&quot;3&quot;|Líc: [[Ferenc Deák]] - maďarský politik a štátnik v [[19. storočie|19. storočí]]&lt;br /&gt;Rub: Historická budova parlamentu v [[Pešť|Pešti]]
|align=&quot;left&quot;|[[1. február]] [[2001]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 1999)&lt;/small&gt;
|-
|align=&quot;left&quot;|[[2004]]
|-
|align=&quot;left&quot;|[[15. apríl]] [[2009]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(emisia 2008)&lt;/small&gt;
|-
|}
&lt;/center&gt;

=== Pamätné bankovky ===
Maďarská národná banka (MNB) emitovala aj tri pamätné bankovky. Ide o:
* '''2.000 forintová bankovka''' emitovaná [[20. august]]a [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]&lt;ref name=f&gt;&lt;/ref&gt;, v obehu sa bežne nevyskytuje, napriek tomu ide o platnú bankovku. Má odlišný vizuál na rube aj líci, hlavným motívom je [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]] a krst prvého maďarského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana I.]];
* '''1.000 forintová bankovka''' emitovaná [[1. november|1. novembra]] [[2000]] - vydaná pri príležitosti [[tisícročie|milénia]]. Vizuál bankovky je rovnaký, ako klasická bankovka, avšak na líci je doplnená o text „MILLENNIUM“. Bankovka bola bežne v obehu, jej platnosť však skončila [[13. august]]a [[2007]].
* '''500 forintová bankovka''' emitovaná [[20. október|20. októbra]] [[2006]] - vydaná k&amp;nbsp;50.&amp;nbsp;výročiu [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]]&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;. Lícová strana má vizuál rovnaký ako bežná bankovka, na rube je ale budova maďarského parlamentu v [[Budapešť|Budapešti]]. Bankovka je v obehu.

== Ukážky neplatných forintových platidiel ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:HUF 10 1949 obverse.jpg|Bankovka 10 forintov (1949)
Súbor:HUF 100 1975 obverse.jpg|Bankovka 100 forintov (1975)
Súbor:HUF 50 1986 obverse.jpg|Bankovka 50 forintov (1986)
Súbor:HUF 1000 1992 obverse.jpg|Bankovka 1000 forintov (1992)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Maďarsko]]
* [[Maďarské euromince]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Forint}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Maďarský forint|8146429}}


{{ekonomický výhonok}}

{{MenyEÚ}}
{{Meny Európy}}

[[Kategória:Ekonomika v Maďarsku]]
[[Kategória:Meny v Európe]]</text>
      <sha1>mfn8p5onqkm6isdeh5swfpcqm4wwma3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Most SNP</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6075</id>
    <revision>
      <id>8371550</id>
      <parentid>8064945</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:20:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nalimer</username>
        <id>132598</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zaujímavosti */ Jaan Roose v Bratislave</comment>
      <origin>8371550</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15290" sha1="qa9nzyc0hcwob7lhbyfm6zcytl1lxby" xml:space="preserve">{{Geobox|bridge
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                        = Most SNP
| native_name                 = Most UFO
| category                    = [[zavesený most]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = Most SNP, Bratislava (by Pudelek).JPG
| image_size                  = 
| image_caption               = Pohľad na most z hradného kopca, 2013
&lt;!-- *** Names **** --&gt; 
| official_name               = Most Slovenského Národného Povstania
| etymology_type              = 
| etymology                   = bol vybraný na pamiatku protifašistického odboja a oslobodzovacích bojov počas druhej svetovej vojny
| nickname                    = Nový most
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag = 
| flag_size = 
| symbol = 
| symbol_size = 
&lt;!-- *** Country *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country_flag                = true
| state                       = 
| state_flag                  = 
| region_type                 =
| region                      = 
| municipality                = Bratislava
| municipality_type           = Mesto
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent_type                 = Cesta
| road                        = 
| road_note                   = dvojprúdový
| road1_type                  = 
| road1_label                 = 
| road1                       = 
| road2_type                  = chodníky
| road2                       = pod cestou  
| city                        = 
| landmark                    = 
| building                    = 
| river                       = Dunaj
| river_type                  = Ponad rieku
| river1                      = 
| river2                      = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location                    = 
| elevation_imperial          =
| lat_d                       = 48
| lat_m                       = 8
| lat_s                       = 18
| lat_NS                      = S
| long_d                      = 17
| long_m                      = 6
| long_s                      = 16
| long_EW                     = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length_imperial             = 430.8
| length_orientation          = 
| length1_imperial            = 74.80
| length1_orientation         = 
| length1_type                = po prvý pilier
| length2_imperial            = 303
| length2_type                = po pylón
| length3_imperial            = 54
| length3_type                = po druhý pilier
| width_imperial              = 21
| width_orientation           = 
| width_note                  = 
| width_type                  = 
| width1_imperial             = 
| width1_type                 = 
| number                      = 4
| number_type                 = Počet prúdov
| height                      = 95
| height_type                 = 
| height1_imperial            = 
| height1_type                = 
| height1_note                = 
| depth_imperial              = 
| volume_imperial             =
| area_imperial               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| style_type                  = Typ
| style                       = jednopylónový [[zavesený most]]
| material                    = oceľ
| author_type                 = Staviteľ
| author                      = Doprastav
| author1                     = Hutné montáže Ostrava
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established_type            = Postavený
| established                 = [[1967]]{{--}}[[1972]]
| established_note            = 
| established1_type           = otvorený
| established1                = [[26. august]]a [[1972]]
| established2_type           = 
| established2                = 
| management_type             = 
| management                  = 
&lt;!-- *** Codes ***  --&gt;
| code_type                   = 
| code_label                  = 
| code                        = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public                      =
| visitation                  = 
| visitation_date             =
| access                      = 
| access_type                 = 
&lt;!-- *** Map section *** --&gt;
| map =Slovakia - outline map.svg
| map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_locator = Slovensko
| map1_locator = Bratislava
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| commons                     = Nový_most
| statistics                  = 
| website                     = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                   = 
}}

'''Most SNP''' (od roku [[1993]] do [[28. august|28. augusta]] [[2012]] '''Nový most'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | priezvisko2 =  | meno2 =  | autor2 =  | odkaz na autora2 =  | priezvisko3 =  | meno3 =  | autor3 =  | odkaz na autora3 =  | titul = Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2012 | url = https://bratislava.sk/vzn/4-2012 | dátum vydania = 2012-03-29 | dátum aktualizácie = 2012-08-28 | dátum prístupu = 2025-01-20 | vydavateľ = Hlavné meto SR Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt;, prezývaný aj '''UFO most''') je jednopylónový, oceľový, cestný, [[zavesený most]] vejárového dizajnu cez [[Dunaj]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny [[pilier]] v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku [[2001]] bol vyhlásený za stavbu storočia na [[Slovensko|Slovensku]] v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie [[World Federation of Great Towers]], pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón [[most]]a. Od [[16. máj]]a [[2018]] je most [[národná kultúrna pamiatka]].&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.staremesto.sk/data/MediaLibrary/43/43825/verejna_vyhlaska_18_214.pdf|titul=Verejná vyhláška 18 214|dátum vydania=16-05-2018|dátum prístupu=2018-05-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20180518054435/http://www.staremesto.sk/data/MediaLibrary/43/43825/verejna_vyhlaska_18_214.pdf|dátum archivácie=2018-05-18}}&lt;/ref&gt;

== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|Most SNP|datum}}

== Dejiny ==
V medzinárodnej architektonickej súťaži zvíťazil iný návrh, no z ekonomických dôvodov sa rozhodlo pre návrh, ktorý skončil až na štvrtom mieste.{{bez citácie}} Postavili ho v rokoch [[1967]] až [[1972]] spoločnosti [[Doprastav]] Bratislava a [[Hutné montáže Ostrava|Hutní montáže Ostrava]] podľa projektu inžinierov [[Arpád Tesár|Arpáda Tesára]] a [[Jozef Zvara|Jozefa Zvaru]] a architektov [[Jozef Lacko|Jozefa Lacka]], [[Ladislav Kušnír|Ladislava Kušníra]] a [[Ivan Slameň|Ivana Slameňa]]. Do užívania bol daný [[26. august]]a [[1972]]. V čase projektovania bol zaveseným mostom s najväčším rozpätím poľa na svete, kým ho však dokončili zaradil sa na štvrté miesto.&lt;ref name=Paulik&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Paulík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY na území Slovenska| vydanie = | vydavateľ = JAGA group | miesto = | rok = 2012| počet strán = 258| url = | isbn = 978-80-8076-103-5 | kapitola = | strany = 65| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Z dôvodu jeho výstavby bola zbúraná značná časť bratislavského [[Podhradie (Bratislava)|Podhradia]] vrátane historicky hodnotných častí [[Vydrica (Bratislava)|Vydrice]] a [[Neologická synagóga v Bratislave|synagógy v maurskom štýle]]. Významne však urýchlil dopravu a tým aj rozvoj [[Petržalka|petržalského]] sídliska. 

V rokoch [[2005]] a [[2006]] sa z dôvodu veľkého znečistenia na Moste SNP urobil ochranný náter  na lávkach pre peších a cyklistov. V roku [[2006]] sa natreli ochranným náterom aj obidva pylóny.

== Parametre ==
Most je plechový a zavesený na jednom pylóne vysokom 84,6&amp;nbsp;m. Celková dĺžka: 430,8&amp;nbsp;m, hlavná dĺžka medzi piliermi 74,80 m – 303 m – 54 m, šírka 21&amp;nbsp;m, hmotnosť 7&amp;nbsp;537&amp;nbsp;[[tona|t]], celková výška od základov po vrchol 95 m, priemer kupoly 32 m. Merania kladú dôraz aj na výšku od vody ku časti mosta určenej pre chodcov, ktorá bola nameraná pri rýchlosti vetra 24 km/h a pri vodnom stave 321cm, 17,3 m s odchýlkou vo veľkosti jedného kameňa. Na moste sú dve dvojprúdové vozovky pre autá, pod nimi je z každej strany mosta chodník pre peších a [[cyklistika|cyklistov]].

Nový most v kategórii zavesených mostov obsadil po svojom otvorení v roku [[1972]] hneď štvrté miesto na svete. V užšej kategórii zavesených mostov, teda mosty iba s jedným pylónom a iba s jednou závesnou rovinou, mu svetové prvenstvo zostalo dodnes. Na treťom mieste je medzi mostami so šikmým pylónom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bratislava bude mať nový most
  | url = http://www.slovaci.at/modules.php?op=modload&amp;name=News&amp;file=article&amp;sid=7
  | dátum vydania = 31-10-2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070927034930/http://www.slovaci.at/modules.php?op=modload&amp;name=News&amp;file=article&amp;sid=7
  | dátum archivácie = 2007-09-27
  }}&lt;/ref&gt;

== Zaujímavosti ==
[[File:Bratislava - Most SNP (d).JPG|thumb|left|upright|Reštaurácia a vyhliadková plošina na pylóne]]
Zvláštnou atrakciou je reštaurácia na hlavici pylónu vo výške 85 m (po rekonštrukcii od roku [[2005]] s názvom ''UFO watch.taste.groove.'', kedysi pod názvom ''Bystrica''). Je spojená s vyhliadkovou plošinou, z ktorej je za dobrého počasia výhľad až do vzdialenosti 100 km. Vedie k nej [[výťah (dopravný prostriedok)|výťah]] vo východnom pilieri mosta, zatiaľ čo v západnom pilieri je umiestnené núdzové schodisko so 430 schodmi. UFO je považované za jednu z dominánt mesta a vyhľadávaným cieľom domácich i zahraničných turistov, pričom ročne ho navštívi 200-tisíc návštevníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = www.great-towers.com
  | url = http://www.great-towers.com
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

V moste sa nachádza vodovodné potrubie na zásobovanie [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]] z Petržalky.

Osvetlenie mosta bolo pôvodne riešené 3 000 svietidlami na držadlách zábradlí, v roku 1998 bolo nahradené stožiarovým osvetlením s 52 špeciálnymi svietidlami.

Most SNP slúžil ako predloha pre zavesený most [[Vanšu tilts]] v [[lotyšsko]]m meste [[Riga]] na rieke [[Daugava]]. Podobnú konštrukciu, avšak symetrickú, má aj menší [[Hainburský dunajský most]].

Most SNP bol ústredným motívom koncertu [[Jean-Michel Jarre|Jeana Michela Jarra]] „Most z budúcnosti“, ktorý odohral [[12. máj|12. mája]] [[2024]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncert Jarra a Briana Maya zatvorí Most SNP, na bezplatnej šou s lasermi a dronmi očakávajú desaťtisíce ľudí | url = https://dennikn.sk/3978743/koncert-jarra-a-briana-maya-zatvori-most-snp-na-bezplatnej-sou-s-lasermi-a-dronmi-ocakavaju-desattisice-ludi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-05-08 | dátum prístupu = 2024-05-25 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Zdút}}&lt;/ref&gt;


Dňa [[18. september|18. septembra]] [[2026]] vytvoril estónsky slackliner Jaan Roose v Bratislave svetový rekord v najväčšej vzdialenosti prejdenej na slackline počas 12 hodín. Medzi vyhliadkovou vežou UFO na Moste SNP a [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] prešiel celkovo '''14,7 km'''. Rekord v tejto disciplíne a časovom formáte dovtedy nebol stanovený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = J. Roose v Bratislave prešiel na slackline 14,7 km, stanovil svetový rekord
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000429
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2026-09-18
}}&lt;/ref&gt;
Slackline medzi oboma dominantami bola dlhá '''666 metrov''', široká '''1,9 centimetra''' a viedla vo výške približne '''100 metrov nad Dunajom'''. Roose po nej počas dvanástich hodín opakovane prechádzal medzi Mostom SNP a Bratislavským hradom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jaan Roose stanovil nový svetový rekord. Na lane medzi vežou UFO a hradom v Bratislave balansoval 12 hodín
| url = https://spravy.stvr.sk/2026/09/medzi-vezou-ufo-a-hradom-bude-balansovat-12-hodin-jaan-roose-chce-v-bratislave-prekonat-rekord/
| vydavateľ = STVR
| dátum vydania = 2026-09-18
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Bratislava15Slovakia68.JPG|Pohľad na most z hradu. 30.8.1972
Súbor:El Danubio atravesando Bratislava.jpg|Pohľad z hradu pred postavením Aupark Tower
Súbor:Bratislava New Bridge Castle and St. Martin cathedral.JPG|Pohľad z mosta na hrad a Dóm sv. Martina
Súbor:New Bridge by night.jpg|Most SNP v noci
Súbor:Novy most zo sadu.jpg|Pohľad zo Sadu Janka Kráľa
Súbor:SNP most pylóny.jpg|Výstavba pylónov
Súbor:Most SNP 1971.jpg|Výstavba mosta, 1971
Súbor:Most SNP večer.jpg|Pôvodne bolo osvetlenie riešené na zvodidlách
Súbor:Observation tower and top of tower of Nový most in Bratislava, Bratislava I District.jpg|Vyhliadka a reštaurácia
Súbor:Pozsony SNP hid epitese.jpg|Most v roku 1972
Súbor:Pont-haubané-1pylone.svg|Schéma
Súbor:Novymostzdola.jpg|Most SNP bol v roku [[2001]] vďaka svojej jedinečnosti vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku
Súbor:Bratislava - Most SNP (c).JPG|Pohľad z nábrežia Dunaja
Súbor:Twin City Liner.jpg|Pohľad spod pylóna mostu na nábreží Dunaja (v pozadí loď [[Twin City Liner]])
Súbor:Interior of Café UFO at Nový most in Bratislava, Bratislava I District.jpg|Interiér kaviarne
Súbor:View of the Bridge of the Slovak National Uprising and sunset in Bratislava.jpg|alt=|Výhľad na most so západom Slnka
Súbor:Panoramic view from Bratislava castle.jpg|alt=|Panoramatický výhľad z hradu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Nový_most_(Bratislava)|štítok=Most SNP}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.stack.sk/miso/grafika/panorama.html Panoráma Bratislavy z vrchola Mosta SNP] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090103033747/http://www.stack.sk/miso/grafika/panorama.html |date=2009-01-03 }}
* [https://davinci.fmph.uniba.sk/~prochazka11/projects/projects/UFO14_UFO_textured.7z 3D Model reštaurácie UFO na Moste SNP]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.u-f-o.sk UFO watch.taste.groove.]

{{Structurae|id=s0001105|title=Neue Brücke}}
{{Mosty v Bratislave}}
{{WFGT}}{{Ulice v Petržalke}}
[[Kategória:Mosty v Bratislave|SNP]]
[[Kategória:Zavesené mosty|SNP]]
[[Kategória:Oceľové mosty|SNP]]
[[Kategória:Rozhľadne na Slovensku]]
[[Kategória:Mosty cez Dunaj|SNP]]
[[Kategória:World Federation of Great Towers]]
[[Kategória:Architektúra z 1972]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Bratislave]]</text>
      <sha1>qa9nzyc0hcwob7lhbyfm6zcytl1lxby</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371551</id>
      <parentid>8371550</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:21:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nalimer</username>
        <id>132598</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Zaujímavosti */ riadok</comment>
      <origin>8371551</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15289" sha1="irawvu45wtsiwvc7dmsiu4tvjv0demt" xml:space="preserve">{{Geobox|bridge
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                        = Most SNP
| native_name                 = Most UFO
| category                    = [[zavesený most]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = Most SNP, Bratislava (by Pudelek).JPG
| image_size                  = 
| image_caption               = Pohľad na most z hradného kopca, 2013
&lt;!-- *** Names **** --&gt; 
| official_name               = Most Slovenského Národného Povstania
| etymology_type              = 
| etymology                   = bol vybraný na pamiatku protifašistického odboja a oslobodzovacích bojov počas druhej svetovej vojny
| nickname                    = Nový most
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag = 
| flag_size = 
| symbol = 
| symbol_size = 
&lt;!-- *** Country *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country_flag                = true
| state                       = 
| state_flag                  = 
| region_type                 =
| region                      = 
| municipality                = Bratislava
| municipality_type           = Mesto
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent_type                 = Cesta
| road                        = 
| road_note                   = dvojprúdový
| road1_type                  = 
| road1_label                 = 
| road1                       = 
| road2_type                  = chodníky
| road2                       = pod cestou  
| city                        = 
| landmark                    = 
| building                    = 
| river                       = Dunaj
| river_type                  = Ponad rieku
| river1                      = 
| river2                      = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location                    = 
| elevation_imperial          =
| lat_d                       = 48
| lat_m                       = 8
| lat_s                       = 18
| lat_NS                      = S
| long_d                      = 17
| long_m                      = 6
| long_s                      = 16
| long_EW                     = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length_imperial             = 430.8
| length_orientation          = 
| length1_imperial            = 74.80
| length1_orientation         = 
| length1_type                = po prvý pilier
| length2_imperial            = 303
| length2_type                = po pylón
| length3_imperial            = 54
| length3_type                = po druhý pilier
| width_imperial              = 21
| width_orientation           = 
| width_note                  = 
| width_type                  = 
| width1_imperial             = 
| width1_type                 = 
| number                      = 4
| number_type                 = Počet prúdov
| height                      = 95
| height_type                 = 
| height1_imperial            = 
| height1_type                = 
| height1_note                = 
| depth_imperial              = 
| volume_imperial             =
| area_imperial               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| style_type                  = Typ
| style                       = jednopylónový [[zavesený most]]
| material                    = oceľ
| author_type                 = Staviteľ
| author                      = Doprastav
| author1                     = Hutné montáže Ostrava
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established_type            = Postavený
| established                 = [[1967]]{{--}}[[1972]]
| established_note            = 
| established1_type           = otvorený
| established1                = [[26. august]]a [[1972]]
| established2_type           = 
| established2                = 
| management_type             = 
| management                  = 
&lt;!-- *** Codes ***  --&gt;
| code_type                   = 
| code_label                  = 
| code                        = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public                      =
| visitation                  = 
| visitation_date             =
| access                      = 
| access_type                 = 
&lt;!-- *** Map section *** --&gt;
| map =Slovakia - outline map.svg
| map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_locator = Slovensko
| map1_locator = Bratislava
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| commons                     = Nový_most
| statistics                  = 
| website                     = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                   = 
}}

'''Most SNP''' (od roku [[1993]] do [[28. august|28. augusta]] [[2012]] '''Nový most'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | priezvisko2 =  | meno2 =  | autor2 =  | odkaz na autora2 =  | priezvisko3 =  | meno3 =  | autor3 =  | odkaz na autora3 =  | titul = Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2012 | url = https://bratislava.sk/vzn/4-2012 | dátum vydania = 2012-03-29 | dátum aktualizácie = 2012-08-28 | dátum prístupu = 2025-01-20 | vydavateľ = Hlavné meto SR Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt;, prezývaný aj '''UFO most''') je jednopylónový, oceľový, cestný, [[zavesený most]] vejárového dizajnu cez [[Dunaj]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny [[pilier]] v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku [[2001]] bol vyhlásený za stavbu storočia na [[Slovensko|Slovensku]] v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie [[World Federation of Great Towers]], pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón [[most]]a. Od [[16. máj]]a [[2018]] je most [[národná kultúrna pamiatka]].&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.staremesto.sk/data/MediaLibrary/43/43825/verejna_vyhlaska_18_214.pdf|titul=Verejná vyhláška 18 214|dátum vydania=16-05-2018|dátum prístupu=2018-05-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20180518054435/http://www.staremesto.sk/data/MediaLibrary/43/43825/verejna_vyhlaska_18_214.pdf|dátum archivácie=2018-05-18}}&lt;/ref&gt;

== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|Most SNP|datum}}

== Dejiny ==
V medzinárodnej architektonickej súťaži zvíťazil iný návrh, no z ekonomických dôvodov sa rozhodlo pre návrh, ktorý skončil až na štvrtom mieste.{{bez citácie}} Postavili ho v rokoch [[1967]] až [[1972]] spoločnosti [[Doprastav]] Bratislava a [[Hutné montáže Ostrava|Hutní montáže Ostrava]] podľa projektu inžinierov [[Arpád Tesár|Arpáda Tesára]] a [[Jozef Zvara|Jozefa Zvaru]] a architektov [[Jozef Lacko|Jozefa Lacka]], [[Ladislav Kušnír|Ladislava Kušníra]] a [[Ivan Slameň|Ivana Slameňa]]. Do užívania bol daný [[26. august]]a [[1972]]. V čase projektovania bol zaveseným mostom s najväčším rozpätím poľa na svete, kým ho však dokončili zaradil sa na štvrté miesto.&lt;ref name=Paulik&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Paulík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY na území Slovenska| vydanie = | vydavateľ = JAGA group | miesto = | rok = 2012| počet strán = 258| url = | isbn = 978-80-8076-103-5 | kapitola = | strany = 65| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Z dôvodu jeho výstavby bola zbúraná značná časť bratislavského [[Podhradie (Bratislava)|Podhradia]] vrátane historicky hodnotných častí [[Vydrica (Bratislava)|Vydrice]] a [[Neologická synagóga v Bratislave|synagógy v maurskom štýle]]. Významne však urýchlil dopravu a tým aj rozvoj [[Petržalka|petržalského]] sídliska. 

V rokoch [[2005]] a [[2006]] sa z dôvodu veľkého znečistenia na Moste SNP urobil ochranný náter  na lávkach pre peších a cyklistov. V roku [[2006]] sa natreli ochranným náterom aj obidva pylóny.

== Parametre ==
Most je plechový a zavesený na jednom pylóne vysokom 84,6&amp;nbsp;m. Celková dĺžka: 430,8&amp;nbsp;m, hlavná dĺžka medzi piliermi 74,80 m – 303 m – 54 m, šírka 21&amp;nbsp;m, hmotnosť 7&amp;nbsp;537&amp;nbsp;[[tona|t]], celková výška od základov po vrchol 95 m, priemer kupoly 32 m. Merania kladú dôraz aj na výšku od vody ku časti mosta určenej pre chodcov, ktorá bola nameraná pri rýchlosti vetra 24 km/h a pri vodnom stave 321cm, 17,3 m s odchýlkou vo veľkosti jedného kameňa. Na moste sú dve dvojprúdové vozovky pre autá, pod nimi je z každej strany mosta chodník pre peších a [[cyklistika|cyklistov]].

Nový most v kategórii zavesených mostov obsadil po svojom otvorení v roku [[1972]] hneď štvrté miesto na svete. V užšej kategórii zavesených mostov, teda mosty iba s jedným pylónom a iba s jednou závesnou rovinou, mu svetové prvenstvo zostalo dodnes. Na treťom mieste je medzi mostami so šikmým pylónom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bratislava bude mať nový most
  | url = http://www.slovaci.at/modules.php?op=modload&amp;name=News&amp;file=article&amp;sid=7
  | dátum vydania = 31-10-2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070927034930/http://www.slovaci.at/modules.php?op=modload&amp;name=News&amp;file=article&amp;sid=7
  | dátum archivácie = 2007-09-27
  }}&lt;/ref&gt;

== Zaujímavosti ==
[[File:Bratislava - Most SNP (d).JPG|thumb|left|upright|Reštaurácia a vyhliadková plošina na pylóne]]
Zvláštnou atrakciou je reštaurácia na hlavici pylónu vo výške 85 m (po rekonštrukcii od roku [[2005]] s názvom ''UFO watch.taste.groove.'', kedysi pod názvom ''Bystrica''). Je spojená s vyhliadkovou plošinou, z ktorej je za dobrého počasia výhľad až do vzdialenosti 100 km. Vedie k nej [[výťah (dopravný prostriedok)|výťah]] vo východnom pilieri mosta, zatiaľ čo v západnom pilieri je umiestnené núdzové schodisko so 430 schodmi. UFO je považované za jednu z dominánt mesta a vyhľadávaným cieľom domácich i zahraničných turistov, pričom ročne ho navštívi 200-tisíc návštevníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = www.great-towers.com
  | url = http://www.great-towers.com
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

V moste sa nachádza vodovodné potrubie na zásobovanie [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]] z Petržalky.

Osvetlenie mosta bolo pôvodne riešené 3 000 svietidlami na držadlách zábradlí, v roku 1998 bolo nahradené stožiarovým osvetlením s 52 špeciálnymi svietidlami.

Most SNP slúžil ako predloha pre zavesený most [[Vanšu tilts]] v [[lotyšsko]]m meste [[Riga]] na rieke [[Daugava]]. Podobnú konštrukciu, avšak symetrickú, má aj menší [[Hainburský dunajský most]].

Most SNP bol ústredným motívom koncertu [[Jean-Michel Jarre|Jeana Michela Jarra]] „Most z budúcnosti“, ktorý odohral [[12. máj|12. mája]] [[2024]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncert Jarra a Briana Maya zatvorí Most SNP, na bezplatnej šou s lasermi a dronmi očakávajú desaťtisíce ľudí | url = https://dennikn.sk/3978743/koncert-jarra-a-briana-maya-zatvori-most-snp-na-bezplatnej-sou-s-lasermi-a-dronmi-ocakavaju-desattisice-ludi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-05-08 | dátum prístupu = 2024-05-25 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Zdút}}&lt;/ref&gt;

Dňa [[18. september|18. septembra]] [[2026]] vytvoril estónsky slackliner Jaan Roose v Bratislave svetový rekord v najväčšej vzdialenosti prejdenej na slackline počas 12 hodín. Medzi vyhliadkovou vežou UFO na Moste SNP a [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] prešiel celkovo '''14,7 km'''. Rekord v tejto disciplíne a časovom formáte dovtedy nebol stanovený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = J. Roose v Bratislave prešiel na slackline 14,7 km, stanovil svetový rekord
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000429
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2026-09-18
}}&lt;/ref&gt;
Slackline medzi oboma dominantami bola dlhá '''666 metrov''', široká '''1,9 centimetra''' a viedla vo výške približne '''100 metrov nad Dunajom'''. Roose po nej počas dvanástich hodín opakovane prechádzal medzi Mostom SNP a Bratislavským hradom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jaan Roose stanovil nový svetový rekord. Na lane medzi vežou UFO a hradom v Bratislave balansoval 12 hodín
| url = https://spravy.stvr.sk/2026/09/medzi-vezou-ufo-a-hradom-bude-balansovat-12-hodin-jaan-roose-chce-v-bratislave-prekonat-rekord/
| vydavateľ = STVR
| dátum vydania = 2026-09-18
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Bratislava15Slovakia68.JPG|Pohľad na most z hradu. 30.8.1972
Súbor:El Danubio atravesando Bratislava.jpg|Pohľad z hradu pred postavením Aupark Tower
Súbor:Bratislava New Bridge Castle and St. Martin cathedral.JPG|Pohľad z mosta na hrad a Dóm sv. Martina
Súbor:New Bridge by night.jpg|Most SNP v noci
Súbor:Novy most zo sadu.jpg|Pohľad zo Sadu Janka Kráľa
Súbor:SNP most pylóny.jpg|Výstavba pylónov
Súbor:Most SNP 1971.jpg|Výstavba mosta, 1971
Súbor:Most SNP večer.jpg|Pôvodne bolo osvetlenie riešené na zvodidlách
Súbor:Observation tower and top of tower of Nový most in Bratislava, Bratislava I District.jpg|Vyhliadka a reštaurácia
Súbor:Pozsony SNP hid epitese.jpg|Most v roku 1972
Súbor:Pont-haubané-1pylone.svg|Schéma
Súbor:Novymostzdola.jpg|Most SNP bol v roku [[2001]] vďaka svojej jedinečnosti vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku
Súbor:Bratislava - Most SNP (c).JPG|Pohľad z nábrežia Dunaja
Súbor:Twin City Liner.jpg|Pohľad spod pylóna mostu na nábreží Dunaja (v pozadí loď [[Twin City Liner]])
Súbor:Interior of Café UFO at Nový most in Bratislava, Bratislava I District.jpg|Interiér kaviarne
Súbor:View of the Bridge of the Slovak National Uprising and sunset in Bratislava.jpg|alt=|Výhľad na most so západom Slnka
Súbor:Panoramic view from Bratislava castle.jpg|alt=|Panoramatický výhľad z hradu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Nový_most_(Bratislava)|štítok=Most SNP}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.stack.sk/miso/grafika/panorama.html Panoráma Bratislavy z vrchola Mosta SNP] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090103033747/http://www.stack.sk/miso/grafika/panorama.html |date=2009-01-03 }}
* [https://davinci.fmph.uniba.sk/~prochazka11/projects/projects/UFO14_UFO_textured.7z 3D Model reštaurácie UFO na Moste SNP]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.u-f-o.sk UFO watch.taste.groove.]

{{Structurae|id=s0001105|title=Neue Brücke}}
{{Mosty v Bratislave}}
{{WFGT}}{{Ulice v Petržalke}}
[[Kategória:Mosty v Bratislave|SNP]]
[[Kategória:Zavesené mosty|SNP]]
[[Kategória:Oceľové mosty|SNP]]
[[Kategória:Rozhľadne na Slovensku]]
[[Kategória:Mosty cez Dunaj|SNP]]
[[Kategória:World Federation of Great Towers]]
[[Kategória:Architektúra z 1972]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Bratislave]]</text>
      <sha1>irawvu45wtsiwvc7dmsiu4tvjv0demt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ivanka pri Dunaji</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6337</id>
    <revision>
      <id>8371254</id>
      <parentid>8240481</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:05:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50659-81</username>
        <id>305830</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371254</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20715" sha1="e1erhafzslxiv4plzh8fxclmz234ife" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Ivanka pri Dunaji
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kaštieľ a kostol v Ivanke.JPG
 | Popis obrázku    = kaštieľ v Ivanke pri Dunaji
 | Znak             = Coat of Arms of Ivanka pri Dunaji.svg
 | Vlajka           = Ivanka pri dunaji-senec-flag.svg
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Senec
 | Región           = Bratislava a okolie
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.183333
 | Zemepisná dĺžka  = 17.250000
 | Nadmorská výška  = 130
 | Prvá zmienka     = [[1209]]
 | Starosta         = Vladimír Letenay&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | PSČ              = 900 28
 | Kód              = 507938
 | EČV              = SC
 | Predvoľba        = +421-2
 | Adresa           = Obecný úrad Ivanka pri Dunaji&lt;br /&gt;Moyzesova 57&lt;br /&gt;90028 Ivanka pri Dunaji
 | E-mail           = sekretariat@ivankapridunaji.sk
 | Telefón          = 45 943 301
 | Fax              = 45 944 322
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.ivankapridunaji.sk
 | Commons          = Ivanka pri Dunaji
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
}}
[[Súbor:Kaštieľ Ivanka od kostola.JPG|right|thumb|Kaštieľ v Ivanke od kostola]]
[[Súbor:Kaplnka sv. Rozálie.JPG|right|thumb|Kaplnka sv. Rozálie]]
[[Súbor:Mohyla MRŠ.JPG|right|thumb|Mohyla na mieste pádu lietadla [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]]]]

'''Ivanka pri Dunaji''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Ivánka (pri Dunaji)''}}, {{V jazyku|hun|''Pozsonyivánka'', historicky ''Iványi''}}, {{v jazyku|deu|''Iwanka an der Donau''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]], ležiaca v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] v tesnej blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]] s približne 7-tisíc obyvateľmi.

== Polohopis ==
Obec Ivanka pri Dunaji leží v rovinatej oblasti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] južne od cesty [[Bratislava]] – [[Senec]] v nadmorskej výške 128{{--}}{{m|132|m}}. Jej rozloha je {{ha|1425.7|m}}. Do katastrálneho územia obce zasahuje časť pristávacej dráhy [[Letisko M. R. Štefánika|letiska M. R. Štefánika]].

Obec sa nachádza v teplej a suchej oblasti s miernou zimou, s najväčším počtom slnečných dní v roku. Priemerná ročná teplota okolo 9 °C{{--}}10 °C, [[sneh]]ová pokrývka menej ako 44 dní, ročný priemer zrážok 650{{--}}{{mm|550|m}}.

== Dejiny ==
Územie obce bolo osídlené už v [[eneolit]]e (hrob s kostrami). Našiel sa aj [[Staroveký Rím|rímsko]]-germánsky [[žiarový hrob]] a hroby z doby [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]].

Prvýkrát sa obec spomína v roku [[1209]], keď sa stala majetkom komesa [[Šebeš]]a z rodu grófov zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] (predtým bola majetkom Bratislavy). Neskôr Ivanka patrila postupne: Serédyovcom (roku [[1553]]), panstvu [[Svätý Jur]] (asi do [[1750]]) a Grassalkovichovcom; majer s kaštieľom patril v 2. pol [[19. storočie|19. storočia]] [[Hunyady]]ovcom. V roku [[1828]] mala obec 518 obyvateľov – roľníkov.

Koncom roku [[1855]] [[Ľudovít Štúr]], ktorý žil pod policajným dozorom v [[Modra|Modre]], tajne navštívil [[Michal Obrenovič|Michala Obrenoviča]] na jeho panstve v Ivanke.

[[4. máj]]a [[1919]] sa neďaleko obce zrútilo lietadlo typu Caproni 450, v ktorom sa na Slovensko vracal [[Milan Rastislav Štefánik]] sprevádzaný dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Všetci štyria členovia posádky zahynuli.

V roku [[1923]] bola k Ivanke pripojená obec Farná (prvá zmienka [[1290]], ktorá patrila bratislavskej kapitule a v roku [[1828]] mala 289 obyvateľov, prevažne roľníkov)

V roku [[2007]] bolo z pomocou fondov EÚ zrekonštruované Námestie sv. Rozálie. V rámci neho bola postavená budova, ktorá slúži ako informačné centrum a v ktorej je pamätná izba [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. Tiež bola postavená busta tohoto dejateľa.

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Česko}} [[Pozořice]], [[Česko]]

== Stavby a pamiatky, členenie obce, ulice, námestia, parky, cintoríny ==
=== Pamiatky, pomníky, sochy a významné stavby v obci ===
==== [[Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji]] ====
Pôvodný [[rokoko]]vý kaštieľ z 2. pol. 18. stor., novogoticky upravený koncom 19. storočia. Obklopuje ho park. V kaštieli minimálne raz tajne navštívil [[Ľudovít Štúr]] srbského panovníka Mihajla Obrenoviča, ktorý tu žil v rokoch [[1853]]{{--}}[[1860]]. V súčasnosti je v správe [[Spoločnosť Ježišova|rehole jezuitov]]. Konajú sa v ňom rôzne spoločenské podujatia, napr. Mikuláš. Od septembra 2009 v kaštieli funguje [[Kolégium Antona Neuwirtha]], nezávislá vzdelávacia iniciatíva v duchu kresťanského dedičstva zameraná na vysokoškolských študentov prvého stupňa.

==== Kaplnka Svätej Rozálie ====
Na námestí sv. Rozálie stojí rotunda s novoklasicistickým priečelím, kupolovitou strechou a malou vežičkou, v ktorej je umiestnený zvon. Kaplnka bola postavená v roku [[1832]] na pamiatku ukončenia [[Mor (pestis)|morovej]] epidémie, ktorá sa šírila v Ivanke od septembra [[1831]]. Dala ju postaviť obec za richtára Štefana Morávka a je zasvätená sv. Rozálii, ku ktorej sa zbožní Ivančania utiekali s prosbou o pomoc. Epidémia ustala práve na sviatok sv. Rozálie – 4. septembra. Tento sviatok v minulosti uctievali svojou účasťou aj pútnici z okolitých dedín. V súčasnosti sa každoročne v najbližšiu nedeľu pri sviatku sv. Rozálie pri kaplnke koná slávnostná bohoslužba.

==== Kostol sv. Jána Krstiteľa ====
{{hlavný článok|Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)}}

==== Mohyla generála M. R. Štefánika od Dušana Jurkoviča ====
{{hlavný článok|Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika}}
V katastrálnom území obce sa pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] nachádza miesto, kde dopadlo [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánikovo]] lietadlo smerujúce z [[Taliansko|talianskeho]] [[Terst]]u na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku [[1923]] na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]]. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené [[lipa malolistá|lipy]]. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch  [[1988]] a [[1992]]. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: ''Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť.''

==== Sochy, pamätníky, kríže ====
* Baroková socha svätého Jána Nepomuckého z r. 1777 na Nám. Sv. Rozálie
* Barokovo-klasicistické sochy sv. [[Valerián]]a – mučeníka a sv. [[Florián]]a – patróna hasičov pred kostolom 
* Busta M. R. Štefánika na Námestí sv. Rozálie
* Pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne s kamenným reliéfom lúčiacej sa rodiny na Námestí padlých hrdinov
* Kamenný kríž so súsoším Piety na Námestí padlých hrdinov – kópia, originál z r. 1818 je v interiéri kostola
* Ohradený kamenný kríž na Moyzesovej ulici
* Kamenný kríž na Námestí padlých hrdinov

==== Významné stavby a budovy ====
* Neďaleko obce je bratislavské medzinárodné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko Milana Rastislava Štefánika]]
* Matičný dom
* Denný penzión
* Zdravotné stredisko
* Hostinec La Paloma

=== Časti a členenie obce ===
Obec sa historicky a aj katastrovo člení na „starú“ Ivanku pri Dunaji a [[Farná (časť Ivanky pri Dunaji)|Farnú]].

=== Ulice a námestia ===
Najdlhšou ulicou obce je ulica Milana Rastislava Štefánika, ktorá smeruje k Mohyle M. R. Štefánika. Významnou dopravnou tepnou je Moyzesova ulica.

V obci sú dve námestia: Námestie sv. Rozálie (zrekonštruované pomocou prostriedkov z EÚ v roku [[2007]]) a Námestie padlých hrdinov.

{{Široký obrázok|Namestie.jpg|2000px|Panoráma z námestia sv. Rozálie s kaplnkou}}
[[Súbor:Kostol v Ivanke.JPG|right|thumb|Kostol v Ivanke]]
[[Súbor:Pamätník obetiam vojen.JPG|right|thumb|Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny]]
[[Súbor:Farná Ivanka pri Dunaji Slovakia.JPG|right|thumb|Farná, časť Ivanky pri Dunaji. V pozadí za stromami jazero Šutrovka.]]
[[Súbor:Štrkovka.JPG|right|thumb|Jazero Šutrovka v Ivanke pri Dunaji]]

=== Parky ===
Za kaštieľom sa nachádza pôvodne baroková záhrada z polovice 18. stor.

V roku [[2007]] bolo do parkovej podoby upravené Námestie sv. Rozálie.

=== Cintoríny ===
Obec má dva cintoríny. „Starý“ [[Pafársky cintorín]] sa nachádza v časti Farná. „Nový“ je situovaný v časti neďaleko cesty na [[Bernolákovo]]. Nachádzajú sa na ňom okrem iných aj hroby viacerých [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]].

== Kultúra, šport a zaujímavosti v obci ==
* Na sviatok sv. Jána Krstiteľa koncom júna, ktorému je zasvätený kostol, sa v obci konajú hody (hodový turnaj vo futbale)
* Babská – tanečná zábava v utorok pred Popolcovou stredou, na ktorej sa schádzala čisto ženská spoločnosť
* Juniorské majstrovstvá Slovenska v armwrestlingu
* Bodka za prázdninami – podujatie pri ukončení letných prázdnin
* Plesy v Matičnom dome

=== Hudba ===
* [[Dychová hudba]] v Ivanke pri Dunaji bola založená v roku [[1902]]
* Credo – gospelový spevácky súbor so sprievodom rockovej kapely, zal. v r. [[1968]]
* Ariella – súbor mažoretiek, zal. v r. [[1997]]

=== Šport ===
Šport má v obci dlhodobú tradíciu. Futbalový klub oslávil v roku 2019 svoju storočnicu.
* STK Ivanka pri Dunaji. Stolnotenisový klub, od r.[[1990]]. Zakladatelia: František Zibala, Martin Jezisek, Ivan Zibala, Marian Jezisek. Najväčšie úspechy pod vedenim trénera Jána Medveckého: účasť v 1.lige žien, 1. lige dorastencov, 1.lige dorasteniek, 2.lige mužov, dvaja hráči reprezentanti Slovenska v kategórii kadetov, Majstri SR v družstvách staršieho žiactva a družstvách základných škôl 2004/2005
* Futbalový klub Slovan Ivanka pri Dunaji, založený v r. [[1919]] ako Ivansko-Farniansky mládežnícky spolok zameraný na šport a kultúru
* Basketbalový klub Klokani, od r. [[1977]]
* [http://www.ioan1209.sk/ Telovýchovná jednota Ioan 1209] založená v r. [[2013]] organizuje pravidelne pre verejnosť jarné a jesenné cyklistické preteky, Šutrovský bežecký maratón (vždy 17.11.), turnaje v malom či sálovom futbale a orientačný beh. V portfóliu má cyklistický oddiel, oddiel orientačných športov a sporadicky sa venuje malému futbalu.

=== Trampské hnutie ===
História trampského hnutia sa datuje od roku [[1941]]. Prvou trampskou osadou bola Zelená sedma. Medzi najstaršie osady patrili osada Albatros, Vaquero, Zlatá Kaledónia, Čajka, Krokodíl, Estakado, Prameň a ďalšie. Trampi z celého Slovenka i Česka sa každoročne stretávajú na potlachoch a slezinách v totemovom háji v lokalite zvanej „U Rusa“.

== Vodné toky a plochy ==
=== Vodné toky ===
* [[Šúrsky kanál]]
* [[Biela voda (rameno Malého Dunaja)|Biela voda]] 	 
* [[Ľadová voda]]
* [[Stará Blatina]]
* [[Malý Dunaj]]

=== Vodné plochy ===
* jazero Štrkovka (Šutrovka)
* štrkovisko Ľadová voda (Rohlík)
* Zelená voda

== Flóra a fauna ==
Okolie obce Ivanka pri Dunaji si zachovalo časť zvyškov pôvodného [[lužný les|lužného lesa]] so svojou typickou faunou a flórou. Môžeme tu nájsť niekoľko zaujímavých a vzácnych zástupcov rastlinnej a živočíšnej ríše. Aj skultivovaná poľnohospodárska krajina, ktorá v katastrálnom území obce prevažuje, poskytuje domov viacerým druhom živočíchov.

=== Flóra ===
[[Súbor:Arum maculatum 03 ies.jpg|náhľad|[[Áron škvrnitý|Áron]]]]
Typickými zástupcami vyššieho rastlinstva sú lesné porasty typické pre lužný les, v ktorých dominuje [[jaseň štíhly]], [[dub letný]], [[Brest (strom)|brest hrabolistý]], [[Javor|javor poľný]], [[topoľ biely]], [[topoľ čierny]], [[jelša lepkavá]], [[vŕba biela]], [[vŕba krehká]], [[jaseň žľaznatý]], [[agát biely]]. V záhrade ivanského kaštieľa a na viacerých miestach v obci, napr. vo Farnej, rastie [[pagaštan konský]]. Pri škole, na Námestí sv. Rozálie, Námestí padlých hrdinov, pri Mohyle či vo Farnej rastie [[lipa malolistá]] a [[lipa veľkolistá]].

Krovinaté porasty tvorí [[baza čierna]], [[vtáčí zob]], [[svíb krvavý]], [[čremcha obyčajná]] či [[hloh krivokališný]] a [[ruža šípová]].

Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi [[Tráva|tráv]], na jar sú lužné lesy plné [[Snežienka jarná|snežienok]], nájdeme tu viaceré druhy [[Vstavačovité|vstavačov]], [[Chochlačka dutá|chochlačku dutú]], [[Chochlačka plná|chochlačku plnú]], [[klokoč perovolistý]], [[blyskáč jarný]], [[konvalinka voňavá|konvalinku voňavú]], [[Bledavka Boucheova|bledavku Boucheovu]], [[Bledavka okolíkatá|bledavku okolíkatú]], viaceré druhy [[Hluchavka|hluchaviek]], [[Kamienka modropurpurová|kamienku modropurpurovú]], [[kokorík širokolistý]], [[Modrica strapcovitá|modricu strapcovitú]], [[pakost smradľavý]], jedovatý [[durman obyčajný]] ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý [[Áron škvrnitý|áron alpínsky]]. V [[Stará Blatina|Starej Blatine]] rastie niekoľko kolónií [[leknica žltá|leknice žltej]]. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami [[konopa siata|konopy siatej]].

Z liečivých druhov rastlín sú bežné [[čakanka obyčajná]], [[ľubovník bodkovaný]], [[púpava lekárska]], [[podbeľ liečivý]]…

Ak môžeme s veľkou dávkou zjednodušenia zaradiť k flóre aj [[huby]], tak v okolí obce nájdeme [[podpňovka obyčajná|podpňovku obyčajnú]], [[pečiarka poľná|pečiarku poľnú]], [[smrčok jedlý]], [[hnojník atramentový]] a mnoho drevokazných húb ako napr.[[sírovec žltý]] či [[trúdnik šupinatý]].

=== Fauna ===
[[Súbor:Europäische Ziesel sich beriechend.jpg|náhľad|[[Syseľ pasienkový|Sysle]]]]
[[Súbor:Woodpigeoncloseup.jpg|náhľad|[[Holub hrivnák]]]]

'''[[Hmyz]]'''

Zo širokej ríše hmyzu treba spomenúť predovšetkým tieto druhy: [[cifruša bezkrídla]], [[modlivka zelená]], [[fuzáč veľký]], [[chrúst obyčajný]], [[roháč veľký]], [[májka fialová]], z čeľadí motýľov [[Vidlochvostovité|vidlochvosty]] a  [[mlynárikovité]].

'''[[Ryby (v najširšom zmysle)|Ryby]]'''

Vo vodných plochách žijú bežné druhy rýb – kapry, sumce, šťuky, zubáče, ostrieže, zo vzácnejších druhov [[býčko škvrnitý]], hrúzovec malý, slnečnica pestrá.

'''[[Cicavce]]'''

V katastrálnom území obce pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] žije najväčšia kolónia [[Syseľ pasienkový|sysľov]] na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje [[srnec lesný]] a [[zajac poľný]], v obore medzi Ivankou a [[Bernolákovo]]m žije niekoľko desiatok kusov [[daniel škvrnitý|danielov škvrnitých]]. V [[Stará Blatina|Starej Blatine]] a [[Malý Dunaj|Malom Dunaji]] sa darí [[Vydra riečna|vydre riečnej]] a [[Ondatra pižmová|ondatre pižmovej]]. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho [[Netopiere (rad)|netopierov]]. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je [[jež bledý]].

'''[[Vtáky]]'''

Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad [[holub hrivnák]] a [[hrdlička záhradná]], pomerne bežné sú [[straka obyčajná]], [[sýkorka veľká]], [[ďateľ veľký]], [[žltochvost domový]], [[Holub domáci|holuby]] a [[Vrabcotvaré|vrabce]]. Pri poliach žije [[bažant poľovný]] a [[jarabica poľná]]. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej [[volavka popolavá|volavky popolavej]] aj [[kačica divá]] a [[hus divá]]. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza [[labuť hrbozobá]]. Za kolóniou sysľov z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] prilietajú vzácni [[orol kráľovský]] a [[sokol rároh]]. Na jazere žije [[brehuľa riečna]] a navštevujú ho aj [[Kormorán veľký|kormorány]]. Bola tu pozorovaná aj [[kajka morská]] – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo [[tesár čierny|tesára čierneho]] a [[Rybárik riečny|rybárika riečneho]]. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle [[Vrana túlavá|vrán]].

== Verejné ustanovizne a školstvo ==
=== Verejné ustanovizne ===
* Ústav fytopatológie a entomológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] (od roku [[1962]])
* Ústav biochémie a genetiky živočíchov [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
* Výskumný ústav krmovinársky (od roku [[1976]])
* Stanica chovu a šľachtenia hydiny

=== Školstvo ===
* [http://www.zsivanka.edu.sk/ Základná škola M. R. Štefánika]
* 3 materské školy
* Základná umelecká škola 
* [http://www.spojsivanka.sk/ Stredná odborná škola (SOŠ)]

== Osobnosti ==
[[Súbor:Nápis na Mohyle.JPG|náhľad|Nápis na Mohyle]]
=== Čestné občianstvo obce ===
* [[Vincent Šikula]] – šírenie dobrého mena obce a významný prínos pre rozvoj slovenskej literárnej tvorby.
* [[Ivan Hričovský|Prof. Ing. Ivan Hričovský]]
* [[Otto Kaušitz]], in memoriam
* [[Ladislav Kužela|MUDr. Ladislav Kužela, CSc.]], in memoriam

=== Cena obce ===
* Stanislav Zibala – prínos v rozvoji chrámovej hudby v obci i na Slovensku, dlhoročná organizačná, umelecká i pedagogická činnosť v súbore CREDO.
* MUDr. Vojtech Bartok (in memoriam) – dlhoročná obetavá a nezištná lekárska starostlivosť o občanov Ivanky, dobrovoľná práca v ČK, najmä pri organizovaní darcovstva krvi a zdravotníckej osvety, osobný prínos pri vybudovaní ZS v obci.
* ''[https://www.ivankapridunaji.sk/dychova-hudba.html Dychová hudba IVANKA]'' – dlhoročný prínos v rozvoji dychovej hudby v obci i na Slovensku, obohatenie kultúrnych i spoločenských podujatí.
* Rudolf Zibala (in memoriam) – dlhoročná aktívna činnosť v oblasti spoločenskej, športovej, kultúrnej a verejnoprospešnej, významný prínos o vybudovanie Základnej školy v obci.

=== Významné osobnosti ===
* [[Otto Kaušitz|Oto Kaušitz]]  – libretista, textár a prekladateľ
* [[Ladislav Kužela]] – lekár – chirurg, vysokoškolský učiteľ
* [[Ladislav Luknár]] – dramatik, spisovateľ
* [[Ján Magula]] – salezián, misionár
* [[Jozef Mišík]] – športovec, majster Slovenska vo vzpieraní, držiteľ dvoch slovenských rekordov v trhu a nadhode, majster Slovenska v zápasení
* [[Michal Kumorovitz]] – jezuitský kňaz, filozof, fyzik
* Meme admini najlepšej niche meme stránky na Slovensku sú údajne práve z tejto obce (Ihatemystupidmiserablefaglife)
*

V Ivanke pri Dunaji tak isto býva rada významných slovenských osobností, ktorí sa do tejto obce prisťahovali kvôli jej pár minútovej dostupnosti k Bratislave, výhodám vidieckeho života a rozvinutej občianskej vybavenosti, napríklad [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] a Lenka Košická, [[Daniel Dangl]], [[Andrej Bičan]], [[Ján Ďurovčík]], [[Pavol Habera]], [[Marek Maďarič]], [[Kamila Magálová]], [[Filip Tůma]], [[Aneta Parišková]]. Istú krátku dobu v Ivanke býval aj bývalý slovenský prezident [[Andrej Kiska]].

== Médiá (foto, audio, dokumenty) ==
* Malá vlastivedná knižnica 141. číslo, vydalo Vydavateľstvo KT, s.r.o., Komárno, z poverenia samosprávy v Ivanke pri Dunaji. 1999.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* http://ivanka.sk/ (Diskusno informačný portál obyvateľov obce)
* http://www.fotoivanka.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929090108/http://www.fotoivanka.sk/ |date=2007-09-29 }} (Fotogaléria obce)
* http://kamery.ivankanet.sk/ (Živá webkamera)

{{Obce okresu Senec}}

[[Kategória:Ivanka pri Dunaji| ]]
[[Kategória:Obce okresu Senec]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Dunaja]]</text>
      <sha1>e1erhafzslxiv4plzh8fxclmz234ife</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371258</id>
      <parentid>8371254</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:26:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8371254|8371254]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-50659-81|~2026-50659-81]] ([[User talk:~2026-50659-81|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8371258</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20591" sha1="p6pdtsffi0l3lg3u8qfawre1c4ud6b5" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Ivanka pri Dunaji
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kaštieľ a kostol v Ivanke.JPG
 | Popis obrázku    = kaštieľ v Ivanke pri Dunaji
 | Znak             = Coat of Arms of Ivanka pri Dunaji.svg
 | Vlajka           = Ivanka pri dunaji-senec-flag.svg
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Senec
 | Región           = Bratislava a okolie
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.183333
 | Zemepisná dĺžka  = 17.250000
 | Nadmorská výška  = 130
 | Prvá zmienka     = [[1209]]
 | Starosta         = Vladimír Letenay&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | PSČ              = 900 28
 | Kód              = 507938
 | EČV              = SC
 | Predvoľba        = +421-2
 | Adresa           = Obecný úrad Ivanka pri Dunaji&lt;br /&gt;Moyzesova 57&lt;br /&gt;90028 Ivanka pri Dunaji
 | E-mail           = sekretariat@ivankapridunaji.sk
 | Telefón          = 45 943 301
 | Fax              = 45 944 322
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.ivankapridunaji.sk
 | Commons          = Ivanka pri Dunaji
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
}}
[[Súbor:Kaštieľ Ivanka od kostola.JPG|right|thumb|Kaštieľ v Ivanke od kostola]]
[[Súbor:Kaplnka sv. Rozálie.JPG|right|thumb|Kaplnka sv. Rozálie]]
[[Súbor:Mohyla MRŠ.JPG|right|thumb|Mohyla na mieste pádu lietadla [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]]]]

'''Ivanka pri Dunaji''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Ivánka (pri Dunaji)''}}, {{V jazyku|hun|''Pozsonyivánka'', historicky ''Iványi''}}, {{v jazyku|deu|''Iwanka an der Donau''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]], ležiaca v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] v tesnej blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]] s približne 7-tisíc obyvateľmi.

== Polohopis ==
Obec Ivanka pri Dunaji leží v rovinatej oblasti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] južne od cesty [[Bratislava]] – [[Senec]] v nadmorskej výške 128{{--}}{{m|132|m}}. Jej rozloha je {{ha|1425.7|m}}. Do katastrálneho územia obce zasahuje časť pristávacej dráhy [[Letisko M. R. Štefánika|letiska M. R. Štefánika]].

Obec sa nachádza v teplej a suchej oblasti s miernou zimou, s najväčším počtom slnečných dní v roku. Priemerná ročná teplota okolo 9 °C{{--}}10 °C, [[sneh]]ová pokrývka menej ako 44 dní, ročný priemer zrážok 650{{--}}{{mm|550|m}}.

== Dejiny ==
Územie obce bolo osídlené už v [[eneolit]]e (hrob s kostrami). Našiel sa aj [[Staroveký Rím|rímsko]]-germánsky [[žiarový hrob]] a hroby z doby [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]].

Prvýkrát sa obec spomína v roku [[1209]], keď sa stala majetkom komesa [[Šebeš]]a z rodu grófov zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] (predtým bola majetkom Bratislavy). Neskôr Ivanka patrila postupne: Serédyovcom (roku [[1553]]), panstvu [[Svätý Jur]] (asi do [[1750]]) a Grassalkovichovcom; majer s kaštieľom patril v 2. pol [[19. storočie|19. storočia]] [[Hunyady]]ovcom. V roku [[1828]] mala obec 518 obyvateľov – roľníkov.

Koncom roku [[1855]] [[Ľudovít Štúr]], ktorý žil pod policajným dozorom v [[Modra|Modre]], tajne navštívil [[Michal Obrenovič|Michala Obrenoviča]] na jeho panstve v Ivanke.

[[4. máj]]a [[1919]] sa neďaleko obce zrútilo lietadlo typu Caproni 450, v ktorom sa na Slovensko vracal [[Milan Rastislav Štefánik]] sprevádzaný dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Všetci štyria členovia posádky zahynuli.

V roku [[1923]] bola k Ivanke pripojená obec Farná (prvá zmienka [[1290]], ktorá patrila bratislavskej kapitule a v roku [[1828]] mala 289 obyvateľov, prevažne roľníkov)

V roku [[2007]] bolo z pomocou fondov EÚ zrekonštruované Námestie sv. Rozálie. V rámci neho bola postavená budova, ktorá slúži ako informačné centrum a v ktorej je pamätná izba [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. Tiež bola postavená busta tohoto dejateľa.

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Česko}} [[Pozořice]], [[Česko]]

== Stavby a pamiatky, členenie obce, ulice, námestia, parky, cintoríny ==
=== Pamiatky, pomníky, sochy a významné stavby v obci ===
==== [[Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji]] ====
Pôvodný [[rokoko]]vý kaštieľ z 2. pol. 18. stor., novogoticky upravený koncom 19. storočia. Obklopuje ho park. V kaštieli minimálne raz tajne navštívil [[Ľudovít Štúr]] srbského panovníka Mihajla Obrenoviča, ktorý tu žil v rokoch [[1853]]{{--}}[[1860]]. V súčasnosti je v správe [[Spoločnosť Ježišova|rehole jezuitov]]. Konajú sa v ňom rôzne spoločenské podujatia, napr. Mikuláš. Od septembra 2009 v kaštieli funguje [[Kolégium Antona Neuwirtha]], nezávislá vzdelávacia iniciatíva v duchu kresťanského dedičstva zameraná na vysokoškolských študentov prvého stupňa.

==== Kaplnka Svätej Rozálie ====
Na námestí sv. Rozálie stojí rotunda s novoklasicistickým priečelím, kupolovitou strechou a malou vežičkou, v ktorej je umiestnený zvon. Kaplnka bola postavená v roku [[1832]] na pamiatku ukončenia [[Mor (pestis)|morovej]] epidémie, ktorá sa šírila v Ivanke od septembra [[1831]]. Dala ju postaviť obec za richtára Štefana Morávka a je zasvätená sv. Rozálii, ku ktorej sa zbožní Ivančania utiekali s prosbou o pomoc. Epidémia ustala práve na sviatok sv. Rozálie – 4. septembra. Tento sviatok v minulosti uctievali svojou účasťou aj pútnici z okolitých dedín. V súčasnosti sa každoročne v najbližšiu nedeľu pri sviatku sv. Rozálie pri kaplnke koná slávnostná bohoslužba.

==== Kostol sv. Jána Krstiteľa ====
{{hlavný článok|Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)}}

==== Mohyla generála M. R. Štefánika od Dušana Jurkoviča ====
{{hlavný článok|Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika}}
V katastrálnom území obce sa pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] nachádza miesto, kde dopadlo [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánikovo]] lietadlo smerujúce z [[Taliansko|talianskeho]] [[Terst]]u na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku [[1923]] na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]]. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené [[lipa malolistá|lipy]]. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch  [[1988]] a [[1992]]. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: ''Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť.''

==== Sochy, pamätníky, kríže ====
* Baroková socha svätého Jána Nepomuckého z r. 1777 na Nám. Sv. Rozálie
* Barokovo-klasicistické sochy sv. [[Valerián]]a – mučeníka a sv. [[Florián]]a – patróna hasičov pred kostolom 
* Busta M. R. Štefánika na Námestí sv. Rozálie
* Pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne s kamenným reliéfom lúčiacej sa rodiny na Námestí padlých hrdinov
* Kamenný kríž so súsoším Piety na Námestí padlých hrdinov – kópia, originál z r. 1818 je v interiéri kostola
* Ohradený kamenný kríž na Moyzesovej ulici
* Kamenný kríž na Námestí padlých hrdinov

==== Významné stavby a budovy ====
* Neďaleko obce je bratislavské medzinárodné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko Milana Rastislava Štefánika]]
* Matičný dom
* Denný penzión
* Zdravotné stredisko
* Hostinec La Paloma

=== Časti a členenie obce ===
Obec sa historicky a aj katastrovo člení na „starú“ Ivanku pri Dunaji a [[Farná (časť Ivanky pri Dunaji)|Farnú]].

=== Ulice a námestia ===
Najdlhšou ulicou obce je ulica Milana Rastislava Štefánika, ktorá smeruje k Mohyle M. R. Štefánika. Významnou dopravnou tepnou je Moyzesova ulica.

V obci sú dve námestia: Námestie sv. Rozálie (zrekonštruované pomocou prostriedkov z EÚ v roku [[2007]]) a Námestie padlých hrdinov.

{{Široký obrázok|Namestie.jpg|2000px|Panoráma z námestia sv. Rozálie s kaplnkou}}
[[Súbor:Kostol v Ivanke.JPG|right|thumb|Kostol v Ivanke]]
[[Súbor:Pamätník obetiam vojen.JPG|right|thumb|Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny]]
[[Súbor:Farná Ivanka pri Dunaji Slovakia.JPG|right|thumb|Farná, časť Ivanky pri Dunaji. V pozadí za stromami jazero Šutrovka.]]
[[Súbor:Štrkovka.JPG|right|thumb|Jazero Šutrovka v Ivanke pri Dunaji]]

=== Parky ===
Za kaštieľom sa nachádza pôvodne baroková záhrada z polovice 18. stor.

V roku [[2007]] bolo do parkovej podoby upravené Námestie sv. Rozálie.

=== Cintoríny ===
Obec má dva cintoríny. „Starý“ [[Pafársky cintorín]] sa nachádza v časti Farná. „Nový“ je situovaný v časti neďaleko cesty na [[Bernolákovo]]. Nachádzajú sa na ňom okrem iných aj hroby viacerých [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]].

== Kultúra, šport a zaujímavosti v obci ==
* Na sviatok sv. Jána Krstiteľa koncom júna, ktorému je zasvätený kostol, sa v obci konajú hody (hodový turnaj vo futbale)
* Babská – tanečná zábava v utorok pred Popolcovou stredou, na ktorej sa schádzala čisto ženská spoločnosť
* Juniorské majstrovstvá Slovenska v armwrestlingu
* Bodka za prázdninami – podujatie pri ukončení letných prázdnin
* Plesy v Matičnom dome

=== Hudba ===
* [[Dychová hudba]] v Ivanke pri Dunaji bola založená v roku [[1902]]
* Credo – gospelový spevácky súbor so sprievodom rockovej kapely, zal. v r. [[1968]]
* Ariella – súbor mažoretiek, zal. v r. [[1997]]

=== Šport ===
Šport má v obci dlhodobú tradíciu. Futbalový klub oslávil v roku 2019 svoju storočnicu.
* STK Ivanka pri Dunaji. Stolnotenisový klub, od r.[[1990]]. Zakladatelia: František Zibala, Martin Jezisek, Ivan Zibala, Marian Jezisek. Najväčšie úspechy pod vedenim trénera Jána Medveckého: účasť v 1.lige žien, 1. lige dorastencov, 1.lige dorasteniek, 2.lige mužov, dvaja hráči reprezentanti Slovenska v kategórii kadetov, Majstri SR v družstvách staršieho žiactva a družstvách základných škôl 2004/2005
* Futbalový klub Slovan Ivanka pri Dunaji, založený v r. [[1919]] ako Ivansko-Farniansky mládežnícky spolok zameraný na šport a kultúru
* Basketbalový klub Klokani, od r. [[1977]]
* [http://www.ioan1209.sk/ Telovýchovná jednota Ioan 1209] založená v r. [[2013]] organizuje pravidelne pre verejnosť jarné a jesenné cyklistické preteky, Šutrovský bežecký maratón (vždy 17.11.), turnaje v malom či sálovom futbale a orientačný beh. V portfóliu má cyklistický oddiel, oddiel orientačných športov a sporadicky sa venuje malému futbalu.

=== Trampské hnutie ===
História trampského hnutia sa datuje od roku [[1941]]. Prvou trampskou osadou bola Zelená sedma. Medzi najstaršie osady patrili osada Albatros, Vaquero, Zlatá Kaledónia, Čajka, Krokodíl, Estakado, Prameň a ďalšie. Trampi z celého Slovenka i Česka sa každoročne stretávajú na potlachoch a slezinách v totemovom háji v lokalite zvanej „U Rusa“.

== Vodné toky a plochy ==
=== Vodné toky ===
* [[Šúrsky kanál]]
* [[Biela voda (rameno Malého Dunaja)|Biela voda]] 	 
* [[Ľadová voda]]
* [[Stará Blatina]]
* [[Malý Dunaj]]

=== Vodné plochy ===
* jazero Štrkovka (Šutrovka)
* štrkovisko Ľadová voda (Rohlík)
* Zelená voda

== Flóra a fauna ==
Okolie obce Ivanka pri Dunaji si zachovalo časť zvyškov pôvodného [[lužný les|lužného lesa]] so svojou typickou faunou a flórou. Môžeme tu nájsť niekoľko zaujímavých a vzácnych zástupcov rastlinnej a živočíšnej ríše. Aj skultivovaná poľnohospodárska krajina, ktorá v katastrálnom území obce prevažuje, poskytuje domov viacerým druhom živočíchov.

=== Flóra ===
[[Súbor:Arum maculatum 03 ies.jpg|náhľad|[[Áron škvrnitý|Áron]]]]
Typickými zástupcami vyššieho rastlinstva sú lesné porasty typické pre lužný les, v ktorých dominuje [[jaseň štíhly]], [[dub letný]], [[Brest (strom)|brest hrabolistý]], [[Javor|javor poľný]], [[topoľ biely]], [[topoľ čierny]], [[jelša lepkavá]], [[vŕba biela]], [[vŕba krehká]], [[jaseň žľaznatý]], [[agát biely]]. V záhrade ivanského kaštieľa a na viacerých miestach v obci, napr. vo Farnej, rastie [[pagaštan konský]]. Pri škole, na Námestí sv. Rozálie, Námestí padlých hrdinov, pri Mohyle či vo Farnej rastie [[lipa malolistá]] a [[lipa veľkolistá]].

Krovinaté porasty tvorí [[baza čierna]], [[vtáčí zob]], [[svíb krvavý]], [[čremcha obyčajná]] či [[hloh krivokališný]] a [[ruža šípová]].

Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi [[Tráva|tráv]], na jar sú lužné lesy plné [[Snežienka jarná|snežienok]], nájdeme tu viaceré druhy [[Vstavačovité|vstavačov]], [[Chochlačka dutá|chochlačku dutú]], [[Chochlačka plná|chochlačku plnú]], [[klokoč perovolistý]], [[blyskáč jarný]], [[konvalinka voňavá|konvalinku voňavú]], [[Bledavka Boucheova|bledavku Boucheovu]], [[Bledavka okolíkatá|bledavku okolíkatú]], viaceré druhy [[Hluchavka|hluchaviek]], [[Kamienka modropurpurová|kamienku modropurpurovú]], [[kokorík širokolistý]], [[Modrica strapcovitá|modricu strapcovitú]], [[pakost smradľavý]], jedovatý [[durman obyčajný]] ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý [[Áron škvrnitý|áron alpínsky]]. V [[Stará Blatina|Starej Blatine]] rastie niekoľko kolónií [[leknica žltá|leknice žltej]]. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami [[konopa siata|konopy siatej]].

Z liečivých druhov rastlín sú bežné [[čakanka obyčajná]], [[ľubovník bodkovaný]], [[púpava lekárska]], [[podbeľ liečivý]]…

Ak môžeme s veľkou dávkou zjednodušenia zaradiť k flóre aj [[huby]], tak v okolí obce nájdeme [[podpňovka obyčajná|podpňovku obyčajnú]], [[pečiarka poľná|pečiarku poľnú]], [[smrčok jedlý]], [[hnojník atramentový]] a mnoho drevokazných húb ako napr.[[sírovec žltý]] či [[trúdnik šupinatý]].

=== Fauna ===
[[Súbor:Europäische Ziesel sich beriechend.jpg|náhľad|[[Syseľ pasienkový|Sysle]]]]
[[Súbor:Woodpigeoncloseup.jpg|náhľad|[[Holub hrivnák]]]]

'''[[Hmyz]]'''

Zo širokej ríše hmyzu treba spomenúť predovšetkým tieto druhy: [[cifruša bezkrídla]], [[modlivka zelená]], [[fuzáč veľký]], [[chrúst obyčajný]], [[roháč veľký]], [[májka fialová]], z čeľadí motýľov [[Vidlochvostovité|vidlochvosty]] a  [[mlynárikovité]].

'''[[Ryby (v najširšom zmysle)|Ryby]]'''

Vo vodných plochách žijú bežné druhy rýb – kapry, sumce, šťuky, zubáče, ostrieže, zo vzácnejších druhov [[býčko škvrnitý]], hrúzovec malý, slnečnica pestrá.

'''[[Cicavce]]'''

V katastrálnom území obce pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] žije najväčšia kolónia [[Syseľ pasienkový|sysľov]] na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje [[srnec lesný]] a [[zajac poľný]], v obore medzi Ivankou a [[Bernolákovo]]m žije niekoľko desiatok kusov [[daniel škvrnitý|danielov škvrnitých]]. V [[Stará Blatina|Starej Blatine]] a [[Malý Dunaj|Malom Dunaji]] sa darí [[Vydra riečna|vydre riečnej]] a [[Ondatra pižmová|ondatre pižmovej]]. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho [[Netopiere (rad)|netopierov]]. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je [[jež bledý]].

'''[[Vtáky]]'''

Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad [[holub hrivnák]] a [[hrdlička záhradná]], pomerne bežné sú [[straka obyčajná]], [[sýkorka veľká]], [[ďateľ veľký]], [[žltochvost domový]], [[Holub domáci|holuby]] a [[Vrabcotvaré|vrabce]]. Pri poliach žije [[bažant poľovný]] a [[jarabica poľná]]. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej [[volavka popolavá|volavky popolavej]] aj [[kačica divá]] a [[hus divá]]. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza [[labuť hrbozobá]]. Za kolóniou sysľov z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] prilietajú vzácni [[orol kráľovský]] a [[sokol rároh]]. Na jazere žije [[brehuľa riečna]] a navštevujú ho aj [[Kormorán veľký|kormorány]]. Bola tu pozorovaná aj [[kajka morská]] – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo [[tesár čierny|tesára čierneho]] a [[Rybárik riečny|rybárika riečneho]]. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle [[Vrana túlavá|vrán]].

== Verejné ustanovizne a školstvo ==
=== Verejné ustanovizne ===
* Ústav fytopatológie a entomológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] (od roku [[1962]])
* Ústav biochémie a genetiky živočíchov [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
* Výskumný ústav krmovinársky (od roku [[1976]])
* Stanica chovu a šľachtenia hydiny

=== Školstvo ===
* [http://www.zsivanka.edu.sk/ Základná škola M. R. Štefánika]
* 3 materské školy
* Základná umelecká škola 
* [http://www.spojsivanka.sk/ Stredná odborná škola (SOŠ)]

== Osobnosti ==
[[Súbor:Nápis na Mohyle.JPG|náhľad|Nápis na Mohyle]]
=== Čestné občianstvo obce ===
* [[Vincent Šikula]] – šírenie dobrého mena obce a významný prínos pre rozvoj slovenskej literárnej tvorby.
* [[Ivan Hričovský|Prof. Ing. Ivan Hričovský]]
* [[Otto Kaušitz]], in memoriam
* [[Ladislav Kužela|MUDr. Ladislav Kužela, CSc.]], in memoriam

=== Cena obce ===
* Stanislav Zibala – prínos v rozvoji chrámovej hudby v obci i na Slovensku, dlhoročná organizačná, umelecká i pedagogická činnosť v súbore CREDO.
* MUDr. Vojtech Bartok (in memoriam) – dlhoročná obetavá a nezištná lekárska starostlivosť o občanov Ivanky, dobrovoľná práca v ČK, najmä pri organizovaní darcovstva krvi a zdravotníckej osvety, osobný prínos pri vybudovaní ZS v obci.
* ''[https://www.ivankapridunaji.sk/dychova-hudba.html Dychová hudba IVANKA]'' – dlhoročný prínos v rozvoji dychovej hudby v obci i na Slovensku, obohatenie kultúrnych i spoločenských podujatí.
* Rudolf Zibala (in memoriam) – dlhoročná aktívna činnosť v oblasti spoločenskej, športovej, kultúrnej a verejnoprospešnej, významný prínos o vybudovanie Základnej školy v obci.

=== Významné osobnosti ===
* [[Otto Kaušitz|Oto Kaušitz]]  – libretista, textár a prekladateľ
* [[Ladislav Kužela]] – lekár – chirurg, vysokoškolský učiteľ
* [[Ladislav Luknár]] – dramatik, spisovateľ
* [[Ján Magula]] – salezián, misionár
* [[Jozef Mišík]] – športovec, majster Slovenska vo vzpieraní, držiteľ dvoch slovenských rekordov v trhu a nadhode, majster Slovenska v zápasení
* [[Michal Kumorovitz]] – jezuitský kňaz, filozof, fyzik

V Ivanke pri Dunaji tak isto býva rada významných slovenských osobností, ktorí sa do tejto obce prisťahovali kvôli jej pár minútovej dostupnosti k Bratislave, výhodám vidieckeho života a rozvinutej občianskej vybavenosti, napríklad [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] a Lenka Košická, [[Daniel Dangl]], [[Andrej Bičan]], [[Ján Ďurovčík]], [[Pavol Habera]], [[Marek Maďarič]], [[Kamila Magálová]], [[Filip Tůma]], [[Aneta Parišková]]. Istú krátku dobu v Ivanke býval aj bývalý slovenský prezident [[Andrej Kiska]].

== Médiá (foto, audio, dokumenty) ==
* Malá vlastivedná knižnica 141. číslo, vydalo Vydavateľstvo KT, s.r.o., Komárno, z poverenia samosprávy v Ivanke pri Dunaji. 1999.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* http://ivanka.sk/ (Diskusno informačný portál obyvateľov obce)
* http://www.fotoivanka.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929090108/http://www.fotoivanka.sk/ |date=2007-09-29 }} (Fotogaléria obce)
* http://kamery.ivankanet.sk/ (Živá webkamera)

{{Obce okresu Senec}}

[[Kategória:Ivanka pri Dunaji| ]]
[[Kategória:Obce okresu Senec]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Dunaja]]</text>
      <sha1>p6pdtsffi0l3lg3u8qfawre1c4ud6b5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jelšava (mesto)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7650</id>
    <revision>
      <id>8371564</id>
      <parentid>8218357</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:19:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50939-77</username>
        <id>305913</id>
      </contributor>
      <origin>8371564</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18532" sha1="jcfwgrpxncewy28ye39jfomyqme8p9t" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Jelšava
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Jelšava8.jpg
 | Popis obrázku      = Kaštieľ Coburgovcov a Koháryovcov
 | Znak               = Coat of arms of Jelšava.png
 | Vlajka             = Jelsava-revuca-flag.svg
 | Kraj               = Banskobystrický
 | Okres              = Revúca
 | Región             = Gemer
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Muráň (rieka)|Muráň]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 48.625556
 | Zemepisná dĺžka    = 20.239444
 | Nadmorská výška    = 259
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1243
 | Starosta           = Milan Kolesár&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]
 | PSČ                = 049 16
 | Kód                = 525791
 | EČV                = RA
 | Predvoľba          = +421-47
 | Adresa             = Mestský úrad Jelšava&lt;br/&gt;Námestie republiky 499&lt;br/&gt;049 16 Jelšava
 | E-mail             = info@jelsava.sk
 | Telefón            = +421 58 448 26 31
 | Fax                = +421 58 448 27 30
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.jelsava.sk
 | Commons            = Jelšava
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}

'''Jelšava''' ({{V jazyku|hun|Jolsva}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Revúca (okres)|Revúca]]. Rozprestiera sa na rozhraní [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Nachádza sa na medzinárodnej turistickej trase [[Gotická cesta]].

== Polohopis ==
Jelšava leží v mieste styku [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]], [[Slovenský kras|Slovenského krasu]] a [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenskej kotliny]], na sútoku rieky [[Muráň (rieka)|Muráň]] a potoku [[Jordán (prítok Muráňa)|Jordán]]. Je vzdialená {{Km|13|m|w}} juhovýchodne od [[Revúca (mesto)|Revúcej]], {{Km|30|m|w}} západne od [[Rožňava|Rožňavy]] a {{Km|50|m|w}} severovýchodne od [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]]. Mestom vedie [[Cesta II. triedy 532 (Slovensko)|cesta II/532]] a [[Cesta II. triedy 526 (Slovensko)|II/526]], ako aj [[železničná trať Plešivec – Muráň]].

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť [[Muránska dolina|Muránskej doliny]] po hrad Jelšavu a celé [[Štítnik|Štítnické panstvo]] Filipovi a Dietrichovi [[Bubekovci|Bubekovcom]] za zásluhy v [[Mongolský vpád do Uhorska|bojoch s Mongolmi]]. V [[14. storočí]] došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť [[železo|železnú rudu]]. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.&lt;ref name=&quot;obec historia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.jelsava.sk/historia.phtml?id5=24666 | vydavateľ = jelsava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku [[1552]] kráľ [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] udelil Jelšave právo meča. V roku [[1556]] mesto vyplienili a zapálili [[Osmanská ríša|Turci]], pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.&lt;ref name=&quot;obec historia&quot;/&gt; Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jelšava | url = https://beliana.sav.sk/heslo/jelsava | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;  V roku [[1573]] v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov. 

Od [[17. storočia]] Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku [[1880]] nebol v okolí objavený [[magnezit]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; V roku [[1893]] došlo k uvedeniu do prevádzky [[Železničná trať Plešivec – Muráň|železničnej trate z Plešivca do Muráňa]], ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.&lt;ref name=&quot;cellar&quot;/&gt; V roku [[1894]] tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku [[1923]], spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.&lt;ref name=&quot;obec historia&quot;/&gt; Počas [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku [[1932]]. V roku [[1934]] sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] od 2. novembra [[1938]] Jelšavu pričlenili k [[Maďarsko|Maďarsku]]. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou [[Rumunsko|rumunskou armádou]] 21. januára [[1945]]. 

V meste pôsobila v rokoch [[1968]]-[[1990]] [[Červená armáda|sovietska]] vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.&lt;ref name=&quot;sarvas&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Andrej Sarvaš, Čierne diery | odkaz na autora = | titul = Depresívny sprievodca Jelšavou: len Berkut, minulosť a beznádej (fotogaléria) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/869425/depresivny-sprievodca-jelsavou-len-berkut-minulost-a-beznadej-fotogaleria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-26 | dátum prístupu = 2020-05-05 }}&lt;/ref&gt; Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|posádky OS SR]] v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.&lt;ref name=&quot;sarvas&quot;/&gt; Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.&lt;ref name=&quot;sarvas&quot;/&gt; V roku [[2015]] bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku [[2017]] 25-percentná nezamestnanosť.&lt;ref name=&quot;sarvas&quot;/&gt;

== Obyvateľstvo ==
=== 2011 ===
&lt;small&gt;'''údaje''': Sčítanie obyvateľstva v roku 2011&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materinský jazyk - 2011|url=http://www.sodbtn.sk/obce/obec_stat_jazyk.php?kod_obce=525791|dátum vydania=|dátum prístupu=22.6.2018|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!materinský jazyk
!počet hovoriacich
|-
|slovenský
|2210
|-
|nezistený
|515
|-
|rómsky
|422
|-
|maďarský
|63
|-
|iný
|19
|-
|'''celkom'''
|'''3229'''
|}
[[Súbor:Jelsava jazyk 2011.png|žiadny|náhľad|Materinský jazyk obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.]]

=== 1921 ===
&lt;small&gt;'''údaje''': Sčítanie obyvateľstva v roku 1921&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sčítanie obyvateľstva (1880-2011) v meste Jelšava|url=https://velemjaro.sk/telepulestar/jolsva|dátum vydania=|dátum prístupu=22.6.2018|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!národnosť
!počet hovoriacich
|-
|maďarská
|501
|-
|česká a slovenská
|1872
|-
|nemecká
|125
|-
|iná
|324
|-
|'''celkom'''
|'''2822'''
|}
[[Súbor:Jelsava narodnosto 1921.png|žiadny|náhľad|Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1921.]]

=== 1880 ===
&lt;small&gt;'''údaje''': Sčítanie obyvateľstva v roku 1880&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!materinský jazyk
!počet hovoriacich
|-
|maďarský
|1127
|-
|nemecký
|55
|-
|slovenský
|1419
|-
|iný
|35
|-
|nezistený
|94
|-
|'''celkom'''
|'''2730'''
|}
[[Súbor:Jelsava jazyk 1880.png|žiadny|náhľad|Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.]]

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Coburgovský kaštieľ]] (predtým [[Koháriovci|Koháriovský]]), monumentálna trojpodlažná štvorkrídlová [[barok|barokovo]]-[[Klasicistická architektúra|klasicistická]] stavba s vnútorným nádvorím z rokov [[1796]]–[[1801]]. Staviteľom kaštieľa bol Mikuláš Kohári.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jelšava 
  | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/jelsava
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Údajne na jeho mieste pôvodne stál [[templári|templársky]] [[kláštor]]. Súčasná budova bola pristavená k staršiemu [[renesancia|renesančnému]] objektu z polovice [[16. storočia]]. Hlavná fasáda orientovaná do námestia je členená lizénami a výrazným trojosovým [[rizalit]]om ukončeným štítom s [[tympanón]]om. Na ňom sa nachádza reliéf vojenských trofejí s iniciálami MK, teda Mikuláš Kohári. Parter je dekorovaný pásovou [[Rustika|rustikou]]. V interiéri sa zachovala alegorická maľba zdobiaca slávnostnú sieň. V renesančnej časti sú miestnosti zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]] s [[Luneta (maľba)|lunetami]]. Kaštieľ prechádza postupnou obnovou a organizujú sa v ňom kultúrne podujatia. V budúcnosti sa v ňom plánuje možnosť ubytovania. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Jelšava9.jpg|Kaštieľ Koháriovcov
Súbor:Jelšava17.jpg
Súbor:Jelšava19.jpg|Renesančné krídlo kaštieľa
Súbor:Jelšava20.jpg
Súbor:Jelšava21.jpg
Súbor:Jelšava18.jpg
&lt;/gallery&gt;
* Jelšavský hrad - zrúcanina, pravdepodobne jestvoval už pred mongolským vpádom, spomína sa k roku 1243
* Jelšavský hrádok, zbytky v polohe Hradovisko, bol obklopený miestami zdvojenými priekopami
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1784]]–[[1785]]. Monumentálna [[empír]]ová veža bola doplnená v roku [[1834]]. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou. Nachádza sa tu [[rokoko|rokokové]] zariadenie, [[oltár]] a [[kazateľnica]] od miestneho rezbára J. Reisigera z roku [[1785]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jelšava - Evanjelický kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/jelsava-evanjelicky-kostol
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Veža, mierne vystupujúca z fasády, je členená kordónovými rímsami na tri úrovne. Je lemovaná nárožnými [[pilaster|pilastrami]] a ukončená kopulovou helmicou. 

* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov [[1838]]-[[1840]]. Autorom stavby je rakúsky architekt [[Alois Pichl]]. Vznikol na mieste [[stredovek|stredovekého]] kostola, ktorý vyhorel v roku [[1829]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jelšava
  | url = http://apsida.sk/c/7141/jelsava
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V interiéri sa nachádza hodnotný klasicistický [[organ]] od Ferdinanda Komorníka z [[Pešť|Pešti]] z roku [[1865]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Andrej Štafura
 | odkaz na autora = 
 | titul = Historické organy stredného Gemera
 | vydavateľ = Quirinus, O.Z.
 | miesto = Revúca
 | rok = 2016
 | isbn = 978-80-972541-0-0
 | kapitola = Jelšava
 | strany = 39-41
 | jazyk = po slovensky
}}&lt;/ref&gt; Hlavnej fasáde dominuje [[portikus]] s motívom trojosého víťazného oblúka ukončeného štítom s [[tympanón]]om. Nad [[portál]]om sa nachádza rozmerné termálne okno. Veže kostola majú štorcový pôdorys, rezonančné otvory sú segmentovo ukončené, završujú ich kopulové helmice.

* Historické cintoríny, kresťanský a židovský. Sú tu pochované viaceré významné osobnosti, nachádza sa tu množstvo hodnotných náhrobníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Židovský cintorín v Jelšave
  | url = https://www.ciernediery.sk/zidovsky-cintorin-jelsave/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Čierne diery
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Jelšava14.jpg|Evanjelický kostol
Súbor:Jelšava1.jpg
Súbor:Jelšava23.jpg|Kostol sv. Petra a Pavla
Súbor:Jelšava12.jpg
Súbor:Jelšava 2KS1.jpg
Súbor:Jelšava22.jpg|Interiér kostola sv. Petra a Pavla
&lt;/gallery&gt;

== Doprava ==
Cez mesto prechádzajú dve cesty druhej triedy, z juhu na sever vedie [[Cesta II. triedy 532 (Slovensko)|cesta 532]] z [[Tornaľa|Tornale]] do [[Muráň]]a, zo západu na východ mesto pretína druhý úsek [[Cesta II. triedy 526 (Slovensko)|cesty 526]] vedúci zo [[Stará Huta|Starej Huty]] do [[Rožňava|Rožňavskej Bane]]. 

Jelšava leží na železničnej trati [[Železničná trať Plešivec – Muráň|165 z Plešivca do Muráňa]], ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1893. Počas okupácie Jelšavy po Viedenskej arbitráži sa na sever od mesta začali stavať tzv. [[Gemerské spojky]], keďže časti železničnej siete boli odčlenením južných oblastí krajiny odrezané. V roku 2011 bola na trati 165 pozastavená osobná doprava po tom, ako bola už predtým zastavená od februára do júna 2003.&lt;ref name=&quot;cellar&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čellár | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Jelšava - Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/184/zeleznicna-stanica-jelsava/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | miesto = Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

Verejnú autobusovú dopravu zabezpečuje najmä spoločnosť SAD Lučenec, ktorá svojimi autobusmi spája mesto s okolitými obcami aj mestami [[Revúca (mesto)|Revúca]] a [[Rožňava]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cestovné poriadky CP.sk|url=https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhdsk/odchody/vysledky/?f=Jel%C5%A1ava%2C%2Cn%C3%A1m.&amp;fc=200003|vydavateľ=cp.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-10-24|meno=CHAPS spol s|priezvisko=r.o|url archívu=https://web.archive.org/web/20201027050240/https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhdsk/odchody/vysledky/?f=Jel%C5%A1ava,,n%C3%A1m.&amp;fc=200003|dátum archivácie=2020-10-27}}&lt;/ref&gt;

== Osobnosti mesta ==
=== Rodáci ===
* [[Ján Major]] († [[1722]]), [[evanjelický farár]], [[básnik]] a [[pedagóg]]
* [[Mikuláš Ferjenčík (banský inžinier)|Mikuláš Ferjenčík]] (* [[1859]] – † [[1912]]), banský inžinier a hutnícky odborník
* [[Ján Polomský]] (* [[1896]] – † [[1981]]), hrebenár
* [[Ľudovít Mikuláš]] (* [[1896]] – † [[1977]]), včelár, obuvník a [[starosta]]
* [[Ján Chrapan]] (* [[1908]] – † [[1969]]), [[fyzik]]
* Július Šoltész (* [[1921]] – † [[2012]]), profesor SVŠT, zakladateľ hydromeliorácií na Slovensku, dlhoročný vedúci katedry hydromeliorácií na stavebnej fakulte SVŠT

=== Pôsobili tu ===
* [[Eliáš Láni]] (* [[1570]] – † [[1618]]), evanjelický farár, básnik, náboženský [[spisovateľ]] a [[cirkevný hodnostár]]
* [[Ján Augustíni]] († [[1675]]), evanjelický farár, cirkevný hodnostár
* [[Daniel Sinapius-Horčička]] (* [[1640]] – † [[1688]]), evanjelický farár, barokový spisovateľ a [[prekladateľ]]
* [[Samuel Hruškovic]] (* [[1694]] – † [[1748]]), evanjelický farár, cirkevný hodnostár, prekladateľ, [[editor]] a náboženský spisovateľ
* [[Ján Krstiteľ Scitovský]] (* [[1785]] – † [[1866]]), [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný, [[biskup]] v [[Biskupstvo Rožňava|Rožňave]] a [[Pécs|Päťkostolí]] 
* [[Ľudovít Greiner]] (* [[1796]] – † [[1882]]), lesný hospodár, tvorca Greinerovho výškomeru na meranie stromov, spresnil výšky tatranských štítov
* [[Samo Tomášik]] (* [[1813]] – † [[1887]]), [[prozaik]], básnik a evanjelický kňaz
* [[Ladislav Remete]] (* [[1910]] – † [[1945]]), evanjelický farár, [[teológ]], [[protifašistický bojovník]]

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Jelšava11.jpg|Námestie republiky
Súbor:Jelšava6.jpg
Súbor:Jelšava5.jpg
Súbor:Jelšava13.jpg|Meštianske domy
Súbor:Jelšava2.jpg
Súbor:Jelšava 9KS1.jpg|Historický cintorín
&lt;/gallery&gt;

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Česko}} [[Uničov]], [[Česko]]
* {{flagicon|Maďarsko}} [[Slovenský Komlóš]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|Rumunsko}} [[Nadlak]], [[Rumunsko]]
* {{flagicon|Poľsko}} [[Szczekociny]], [[Poľsko]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Jelšave]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* [http://www.apsida.sk/c/7141/jelsava Apsida.sk]- profil zaniknutého gotického kostola
* [http://www.apsida.sk/c/14337/jelsava-hradovisko Apsida.sk]- profil zaniknutého gotického kostola v polohe Hradovisko

{{Obce okresu Revúca}}

[[Kategória:Jelšava (mesto)| ]]
[[Kategória:Okres Revúca]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Banské sídla na Slovensku]]</text>
      <sha1>jcfwgrpxncewy28ye39jfomyqme8p9t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hlohovec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7730</id>
    <revision>
      <id>8371513</id>
      <parentid>8369998</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:52:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50728-65</username>
        <id>305896</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Úprava blbostí a pridané nové mená</comment>
      <origin>8371513</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32194" sha1="rt4eacf7exozh7shkznw238n4mztnvm" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = mesto
 | Názov            = Hlohovec
 | Iné názvy        = Frašták, Mesto ruží
 | Prezývka         = 
 | Obrázok          = Hlohovec church4.JPG
 | Popis obrázku    = Farský kostol sv. Michala
 | Znak             = Coat of Arms of Hlohovec.svg
 | Vlajka           = Hlohovec-hlohovec-flag.svg
 | Kraj             = Trnavský
 | Okres            = Hlohovec
 | Región           = Dolné Považie
 | Časti            = Hlohovec, Nová štvrť, &lt;br/&gt;Peter, Sihoť, Šulekovo
 | Rieka            = Váh
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.433333
 | Zemepisná dĺžka  = 17.803333
 | Nadmorská výška  = 156
 | Najvyšší bod     = 338
 | Najnižší bod     = 140
 | Prvá zmienka     = 1113
 | Starosta         = Ivan Baranovič&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 920 01
 | Kód              = 507032
 | EČV              = HC
 | Predvoľba        = +421-33
 | Adresa           = Mestský úrad&lt;br/&gt;M. R. Štefánika 1&lt;br/&gt;920 01 Hlohovec
 | E-mail           = msu@hlohovec.sk
 | Telefón          = 033 / 736 81 11
 | Fax              = 033 / 742 32 28
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.hlohovec.sk
 | Commons          = Hlohovec
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Hlohovec''' je [[okresné mesto]] okresu [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. [[Prvá písomná zmienka]] o meste sa nachádza v [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]] z roku [[1113]].

== Názov ==
Meno mesta pochádza od rastliny [[Hloh krivokališný|hloh]], ktorá rastie v okolí mesta. Staršie názvy mesta sú ({{vjz|deu|''Freistadt an der Waag''}}; {{vjz|hun|''Galgóc''}}; {{vjz|slk|v [[Trnava|Trnavskom nárečí]] ''Frašták''}}), nazýva sa tiež „mesto ruží“.&lt;ref name=&quot;Hlohovec&quot;/&gt;

== Polohopis ==
[[Súbor:Hlohovec panorama.JPG|náhľad|Hlohovec, pohľad z juhu]]
Hlohovec sa nachádza na brehoch rieky [[Váh]], v severnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], na juhozápadnom okraji [[Považský Inovec|Považského Inovca]]. Západne od mestskej časti Šulekovo prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], ktorá je dostupná po [[Cesta II. triedy 513 (Slovensko)|ceste II/513]], smerujúcej na [[Nitra|Nitru]].

Od [[Piešťany|Piešťan]] na [[Sereď]] vedie mestom [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|cesta II/507]]. Z blízkeho železničného uzla v [[Železničná stanica Leopoldov|Leopoldove]] vedie Hlohovcom [[Železničná trať Leopoldov – Kozárovce|trať smerom na Nitru]] a na Topoľčany napojená na hlavnú [[Železničná trať Bratislava – Žilina|trať Bratislava – Žilina]].

Hlohovec leží {{Km|22|m|w}} južne od [[Piešťany|Piešťan]], {{Km|20|m|w}} východne od [[Trnava|Trnavy]], {{Km|20|m|w}} severne od [[Sereď|Serede]] a {{Km|25|m|w}} západne od [[Nitra|Nitry]].

=== Časti mesta ===
Na juhozápade leží mestská časť Sihoť. Na západe sa nachádza mestská časť Šulekovo (kedysi samostatná obec, do roku [[1948]] nazývaná Beregseg). V severovýchodnej časti mesta je mestská časť Nová štvrť. Ešte ďalej na sever sa nachádza mestská časť Peter (kedysi samostatná obec, starší názov Sv. Peter).&lt;ref name=&quot;Hlohovec&quot;/&gt;

=== Ulice ===
V meste Hlohovec sa nachádzajú nasledovné ulice: 
* '''Hlohovec'''
[[Bernolákova ulica (Hlohovec)|Bernolákova]], [[Bezručova ulica (Hlohovec)|Bezručova]], [[Bottova ulica (Hlohovec)|Bottova]], [[Ulica R. Dilonga (Hlohovec)|R. Dilonga]], [[Drevená ulica (Hlohovec)|Drevená]], [[Družstevná ulica (Hlohovec)|Družstevná]], [[Fándlyho ulica (Hlohovec)|Fándlyho]], [[Františkánske námestie (Hlohovec)|Františkánske námestie]], [[Fraštacká ulica (Hlohovec)|Fraštacká]], [[Hlohová ulica (Hlohovec)|Hlohová]], [[Hollého ulica (Hlohovec)|Hollého]], [[Hurbanova ulica (Hlohovec)|Hurbanova]], [[Jarmočná ulica (Hlohovec)|Jarmočná]], [[Jesenského ulica (Hlohovec)|Jesenského]], [[Kalinčiakova ulica (Hlohovec)|Kalinčiakova]], [[Kamenná ulica (Hlohovec)|Kamenná]], [[Koperníkova ulica (Hlohovec)|Koperníkova]], [[Kukučínova ulica (Hlohovec)|Kukučínova]], [[Kuzmányho ulica (Hlohovec)|Kuzmányho]], [[Komenského ulica (Hlohovec)|Komenského]], [[Ulica Kapitána Nálepku (Hlohovec)|Kapitána Nálepku]], [[Krátka ulica (Hlohovec)|Krátka]], [[Ulica M. R. Štefánika (Hlohovec)|M. R. Štefánika]], [[Manckovičova ulica (Hlohovec)|Manckovičova]], [[Ulica Mateja Bela (Hlohovec)|Mateja Bela]], [[Michalská ulica (Hlohovec)|Michalská]], [[Nábrežie Andreja Hlinku (Hlohovec)|Nábrežie Andreja Hlinku]], [[Námestie svätého Cyrila a Metoda (Hlohovec)|Námestie svätého Cyrila a Metoda]], [[Námestie svätého Michala (Hlohovec)|Námestie svätého Michala]], [[Nerudova ulica (Hlohovec)|Nerudova]], [[Nitrianska ulica (Hlohovec)|Nitrianska]], [[Palackého (Hlohovec)|Palackého]], [[Palárikova (Hlohovec)|Palárikova]], [[Pavlovičova (Hlohovec)|Pavlovičova]], [[Pod Beranom (Hlohovec)|Pod Beranom]], [[Podzámska ulica (Hlohovec)|Podzámska]], [[Pri cintoríne (Hlohovec)|Pri cintoríne]], [[Pribinova ulica (Hlohovec)|Pribinova]], [[Radlinského ulica (Hlohovec)|Radlinského]], [[Rázusova ulica (Hlohovec)|Rázusova]], [[Rozmarínová ulica (Hlohovec)|Rozmarínová]], [[Sládkovičova ulica (Hlohovec)|Sládkovičova]], [[Ulica SNP (Hlohovec)|SNP]], [[Šafárikova ulica (Hlohovec)|Šafárikova]], [[Školská ulica (Hlohovec)|Školská]], [[Šomodská ulica (Hlohovec)|Šomodská]], [[Športová ulica (Hlohovec)|Športová]], [[Štúrova ulica (Hlohovec)|Štúrova]], [[Tajovského ulica (Hlohovec)|Tajovského]], [[Tehelná ulica (Hlohovec)|Tehelná]], [[Tolstého ulica (Hlohovec)|Tolstého]], [[Továrenská ulica (Hlohovec)|Továrenská]], [[Vajanského ulica (Hlohovec)|Vajanského]], [[Vážska ulica (Hlohovec)|Vážska]], [[Vinohradská ulica (Hlohovec)|Vinohradská]], [[Vodárenská ulica (Hlohovec)|Vodárenská]], [[Za poštou (Hlohovec)|Za poštou]], [[Zábranie (Hlohovec)|Zábranie]], [[Zámocká ulica (Hlohovec)|Zámocká]], [[Závalie (Hlohovec)|Závalie]], [[Železničná ulica (Hlohovec)|Železničná]]

* '''Nová štvrť'''
[[Ulica 9. mája (Hlohovec)|Ulica 9. mája]], [[Ulica A. Felcána (Hlohovec)|A. Felcána]], [[Ulica Čsl. armády (Hlohovec)|Čsl. armády]], [[Hviezdoslavova ulica (Hlohovec)|Hviezdoslavova]], [[Jilemnického ulica (Hlohovec)|Jilemnického]], [[Ulica M. Benku (Hlohovec)|M. Benku]], [[Mierová ulica (Hlohovec)|Mierová]], [[Ulica Fraňa Kráľa (Hlohovec)|Fraňa Kráľa]], [[Ulica Františka Lipku (Hlohovec)|Františka Lipku]], [[Gáborská ulica (Hlohovec)|Gáborská]], [[Gorkého ulica (Hlohovec)|Gorkého]], [[Gagarinova ulica (Hlohovec)|Gagarinova]], [[Inovecká ulica (Hlohovec)|Inovecká]], [[Kamenohorská ulica (Hlohovec)|Kamenohorská]], [[Karpatská ulica (Hlohovec)|Karpatská]], [[Ružová ulica (Hlohovec)|Ružová]], [[Veterná ulica (Hlohovec)|Veterná]]

* '''Peter'''
[[Čulenova ulica (Hlohovec)|Čulenova]], [[Duklianska ulica (Hlohovec)|Duklianska]], [[Hošták ulica (Hlohovec)|Hošták]], [[Kruhová ulica ulica (Hlohovec)|Kruhová]], [[Ulica Ľ. Zúbka ulica (Hlohovec)|Ľ. Zúbka]], [[Pánska niva ulica (Hlohovec)|Pánska niva]], [[Rovná ulica ulica (Hlohovec)|Rovná]], [[Slnečná ulica ulica (Hlohovec)|Slnečná]], [[Svätopeterská ulica ulica (Hlohovec)|Svätopeterská]], [[Šoltésovej ulica (Hlohovec)|Šoltésovej]], [[Timravy ulica (Hlohovec)|Timravy]], [[Vansovej ulica (Hlohovec)|Vansovej]], [[Vážska ulica (Hlohovec)|Vážska]], [[Poniklecová ulica (Hlohovec)|Poniklecová]]

* '''Sihoť'''
[[Gaštanová ulica (Hlohovec)|Gaštanová]], [[Sihotská (Hlohovec)|Sihotská]]

* '''Šulekovo'''
[[Ulica D. Jurkoviča (Hlohovec)|D. Jurkoviča]], [[Hájska ulica (Hlohovec)|Hájska]], [[Holubyho ulica (Hlohovec)|Holubyho]], [[Humno (Hlohovec)|Humno]], [[Ulica Janka Kráľa (Hlohovec)|Janka Kráľa]], [[Mlynská ulica (Hlohovec)|Mlynská]], [[Novomeského (Hlohovec)|Novomeského]], [[Okrúhla ulica (Hlohovec)|Okrúhla]], [[Osloboditeľov (Hlohovec)|Osloboditeľov]], [[Pltnícka ulica (Hlohovec)|Pltnícka]], [[Podjavorinskej ulica (Hlohovec)|Podjavorinskej]], [[Rybárska ulica (Hlohovec)|Rybárska]], [[Sereďská ulica (Hlohovec)|Sereďská]], [[Školská ulica (Hlohovec)|Školská]], [[Šulekova ulica (Hlohovec)|Šulekova]], [[Záhradnícka ulica (Hlohovec)|Záhradnícka]]

=== Vodné toky ===
[[Súbor:Hlohovec vah.JPG|náhľad|rozvodnený [[Váh]] (apríl 2006), v pozadí cestný most]]

Mestom preteká [[Váh]], najdlhšia slovenská [[rieka]].

== Demografia ==
(''Stav k 01.01.2021'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=WEBYGROUP|titul=mesto.hlohovec.sk|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/OB/SK0213507032/OB|dátum prístupu=2022-03-04|vydavateľ=Štatistický Úrad Slovenskej Republiky|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* Počet obyvateľov spolu: 20 556
** muži: 10 001
** ženy: 10 555

== Symboly mesta ==
Opis erbu: V hornej striebornej polovici štítu modré brvno, dolná polovica je modrá.

Starý Hlohovec a Nový Hlohovec používali až do [[16. storočie|16. storočia]] rozmanité pečatné symboly. Starý Hlohovec mal vo svojej pečati symbol leva (zo zemepanského erbu rodu Konthovcov) a Nový Hlohovec zasa [[erb]], vychádzajúci z erbu Ujlakiovcov. &lt;ref name=&quot;Hlohovec&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Tassy
  | meno = Ján Ing.
  | priezvisko2 = Medo Jozef, Pastorek Ivan
  | meno2 = 
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 = 
  | priezvisko3 = Mutkovič
  | meno3 = Anton RNDr.
  | autor3 = 
  | titul = Hlohovec
  | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1989
  | isbn = 80-215-0057-3
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}} 
&lt;/ref&gt;

Najstarší doklad o používaní erbu Nového Hlohovca je pečať na liste zo [[6. marec|6. marca]] [[1544]]. V nej je zobrazený erb s dvakrát delenou hornou polovicou štítu. V inom pečatidle zo [[16. storočie|16. storočia]] je horná polovica štítu delená už trikrát.

Spoločný symbol obidvoch Hlohovcov vznikol až v druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]], keďže v tom období už začali tieto časti splývať. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia mesto používalo štyrikrát červeno-strieborne delený štít. V roku [[1991]] sa mesto vrátilo k používaniu erbu s dvakrát delenou polovicou štítu s použitím modrej farby a strieborného kovu.&lt;ref name=&quot;Hlohovec&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Archeologické nálezy dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v staršej dobe kamennej – [[paleolit]]e.

[[Prvá písomná zmienka]] je v [[Zoborské listiny|listine zoborského opátstva]] z roku [[1113]]. Tu sa uvádzajú majetky a osady patriace hradu Hlohovec ([[Bojničky]], [[Koplotovce]]). V listine z roku [[1247]] sa uvádza villa Galgouch, rozkladajúca sa po oboch stranách rieky Váh. Počas tatárskeho vpádu ([[1241]]{{--}}[[1242]]) bola osada zničená, ale už v roku [[1275]] sa z listiny [[Ladislav IV.|Ladislava IV.]] dozvedáme, že osada mala dve trhoviská.

V roku [[1362]] si od kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] vyžiadal [[Mikuláš Kont|Mikuláš Ujlaky nazývaný tiež Kont]], palatín Uhorska a vtedajší majiteľ hradu, pre Hlohovec prvé mestské privilégiá: výsadu trhu a privilégium mestskej samosprávy. V roku [[1446]] obsadilo hrad i mesto vojsko [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]]. V roku [[1525]] daroval kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] hrad spolu s celým panstvom [[Alexej I. Turzo|Alexejovi Turzovi]]. Turzovci vlastnili panstvo až do roku [[1635]], keď zomrel bez potomkov posledný z rodu, [[Adam Turzo]]. Po ňom kúpil od uhorského panovníka hrad i s panstvom [[Adam Forgáč]] ([[1639]]).

Život obyvateľov v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] poznačili [[protihabsburské stavovské povstania]], turecké nájazdy a [[okupácia]]. V roku [[1599]] prešlo mestom turecké vojsko a spôsobilo mestu značné škody. Začiatkom 17. storočia sa začali prvé protihabsburské povstania (v roku [[1604]] pod vedením [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] a neskôr pod vedením [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]], ktorý viackrát hrad navštívil). V roku [[1621]] sa pri Hlohovci odohrala bitka medzi cisárskym vojskom a povstalcami. V čase povstania [[Juraj Rákoci|Juraja Rákociho]] prechádzali mestom žoldnieri cisárskej armády, ktorí tiež obyvateľov a ani ich majetky nešetrili. V čase povstania [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] bolo mesto okupované Turkami, preto cisárski vojaci do mesta nevtrhli a obyvatelia zostali uchránení. Vzťahy medzi okupovaným Hlohovcom a Turkami upravovala zmluva z 12. novembra [[1663]] v ktorej [[Ahmet paša]] vzal mesto a okolité osady ([[Bojničky]], [[Kľačany]], [[Pastuchov]], [[Dvorníky]], [[Šulekovo]] a [[Červeník]]) do ochrany. Po porážke Turkov pri Viedni v roku [[1683]] sa skončila i Turecká okupácia.

V roku [[1720]] získali Hlohovec aj s panstvom [[Erdődy]]ovci, ktorí panstvo vlastnili až do roku [[1945]], kedy sovietske vojská oslobodili Hlohovec.

=== Pamiatky ===
[[Súbor:Hlohovec Castle.jpg|vpravo|náhľad|Hlohovský zámok, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby]]
{{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Hlohovci}}
* ''Hlohovský zámok''. Zámok stojí juhozápadne od mesta na okraji rozsiahleho anglického parku s francúzskymi terasami. Jeho história je úzko previazaná s mestom. Na jeho mieste stál pôvodne stredoveký hrad. Jeho existencia je doložená [[Zoborské listiny|Zoborskou listinou]] z roku 1113. Vo [[Fuldské anály|Fuldských análoch]] sa síce spomína, že hrad Galgocy založili v rokoch [[870]]{{--}}[[880]] Bavori, no nemáme nijaký ďalší dôkaz, ktorý by potvrdil, že ide o Hlohovecký hrad, tak musíme za prvú písomnú zmienku považovať predchádzajúcu listinu. Ďalšou písomnou zmienkou je darovacia listina kráľa Ladislava IV. z roku 1275, ktorou sa majiteľom hradu stáva Aba, syn Abov. V roku 1294 sa stáva spolumajiteľom Abrahám Rúfus. V roku 1321 stratili Mikuláš, Abov syn i Abrahám Rúfus všetky svoje majetky preto, lebo stáli na strane [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] v spore s kráľom Karolom Róbertom.

V rokoch 1349{{--}}1524 bol hrad i panstvo v rukách Rodu [[Ujlaky]]. Skončilo sa smrťou posledného z rodu Vavrinca (1524). Od roku 1446 bol hrad istý krátky čas sídlom [[husitstvo|husitov]] a [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]].

V nasledujúcom roku sa hrad dostal do rúk, v tej dobe jednému z najmocnejších a najbohatších rodov v Uhorsku, Thurzovcom, konkrétne hrad získal Alexius Thurzo. Jeden z posledných Thurzovcov Michal, nechal v roku 1610 nadstaviť vrchnú časť veže kostola sv. Michala do takej podoby, ako ju poznáme dnes. Úmrtím Michala (1636) sa hrad dostal do rúk kráľovskej komory.

V roku 1637 sa hrad prostredníctvom Adama, dostáva do rúk ďalšiemu významnému rodu, Forgáčovcom. Ten ho od koruny odkúpil za 182 837 zlatých. [[Adam Forgáč]] je známy aj tým, že ako veliteľ Novozámockej pevnosti ju v roku 1663 vydal Turkom.

V rokoch 1709{{--}}1716 bol hrad vo vlastníctve českého rodu pánov z Mitrovíc.

V roku 1720 daroval panovník [[Karol III.]] Hlohovec Jurajovi Leopoldovi Erdődymu za 24 000 rýnskych zlatých. Najvýznamnejšie sa do dejín hradu zapísal [[Jozef Erdődy]], ktorý nechal prestavať pôvodný hrad na reprezentačný zámok a ten sa zachoval prakticky v nezmenenej podobe až dodnes.

Monumentálna budova s rytmicky barokovo-klasicisticko členenými fasádami. Vstup podjazdom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Zámok si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu tak, ako ho postupne zväčšovali a prebudovávali. Systém mohutných oporných pilierov, ktorými zabezpečovali široké múry opevnenia nad strminami terénneho výbežku, je charakteristickým prvkom starších stavebných etáp.
Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria.

V miestnostiach na prízemí sú hrebienkové klenby, valené klenby s lunetami a pruské klenby, dokumentujúce stredoveký a renesančný vzhľad interiérov 16. a 17. stor. Barokové úpravy sú najvýraznejšie najmä na vretenovitom schodišti, kaplnke a reprezentačných miestnostiach, pôvodne zariadených empírovým nábytkom. V miestnostiach sa zachovalo empírové obloženie stien, maľby a štuková výzdoba. Pôvodný nábytok a barokové pozlátené sane sú v zbierkach múzea na hrade [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], obrazy sú v galérii na [[Bojnický zámok|Bojnickom zámku]].&lt;ref name=&quot;Historia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Mesto Hlohovec
  | url = http://www.hlohovec.sk/historia.phtml?id3=30593#spat
  | dátum vydania = 23.4.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.2.2011
  | vydavateľ = 
  | miesto = Hlohovec
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

* Farský ''kostol sv. Michala'' pochádza asi z roku [[1242]]. Murivo presbytéria a lode je z 15. storočia. V 17. storočí bola loď kostola zaklenutá valenou klenbou s lunetami, nadstavaná veža ([[1610]]) a upravená fasáda.&lt;ref name=&quot;Historia&quot;/&gt;
* ''Kaplnka sv. Anny'' je baroková stavba z roku [[1748]]. Má polygonálny pôdorys a je zaklenutá kupolou.&lt;ref name=&quot;Historia&quot;/&gt;
* ''Kláštor františkánov'' a ''kostol Všechsvätých''&lt;ref name=&quot;Historia&quot;/&gt;. Oba objekty vznikli v roku [[1492]]. V 17. storočí prebehli na oboch objektoch radikálne prestavby. V roku [[1700]] dal [[Šimon Forgáč]] pristavať k lodi kostola oktagonálnu kaplnku. V priebehu storočí boli františkáni z kláštora niekoľkokrát vyhnaní. V 80. rokoch 16. storočia bola zriadená v kláštore kníhtlačiareň, jedna z prvých na Slovensku, ktorú vlastnil kazateľ [[Peter Bornemisza]], po jeho smrti ju prevzal [[Valentín Manckovič]]. V roku [[1601]] [[Stanislav Thurzo]] zriadil v budove trojjazyčné gymnázium. V 18.{{--}}19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750{{--}}1760 [[Juraj Pavlín Bajan]], ako novici: [[Edmund Pascha]] a [[Juraj Zrunek]] (ktorému sa podľa najnovších výskumov pripisuje autorstvo Vianočnej omše F-dur, s folklórnymi prvkami). V kláštore pôsobil aj [[Konrád Švestka]], pôvodom z Kroměříža, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej Rodiny, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, Božského Srdca Ježišovho a Sv. Terézie z Avilly v kláštornom kostole. Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie [[Hlohovské hlaholské zlomky]] (2 listy staroslovienskeho textu chorvátsko – dalmátskeho pôvodu z 13.{{--}}14. storočia).
* ''Empírové divadlo''&lt;ref name=&quot;Historia&quot;/&gt; (Commedie Haus) dal postaviť v roku [[1802]] [[Jozef Erdődy]] v blízkosti zámku, ktorého bol majiteľom. Výstavbu viedol [[Pietro Travaglia]], staviteľ, maliar a sochár z rakúskeho [[Eisenstadt]]u, pôvodom Talian. Koncertoval tu [[Ludwig van Beethoven]], čo pripomína aj jeho [[busta]] umiestnená pred budovou divadla.

== Kultúra a zaujímavosti ==
[[Súbor:Hlohovec SK HVEZDAREN.JPG|náhľad|Kupola hvezdárne v Hlohovci]]

=== Divadlo ===
Mesto nemá stálu divadelnú scénu. Rôzne súbory, alebo umelci vystupujú v Dome kultúry, alebo v Empírovom divadle.

=== Múzeá ===
[[Vlastivedné múzeum]] v Hlohovci bolo založené v roku [[1959]]. Múzeum patrí k typickým regionálnym múzeám vlastivedného charakteru. Spravuje zbierky spoločenských a prírodných vied, predovšetkým v odboroch história, archeológia, národopis, zoológia a botanika.

Múzeum sídli v objekte františkánskeho kláštora, ktorý dal v roku [[1492]] postaviť [[Vavrinec Ujlaky]] a dnes je kultúrnou pamiatkou. Múzeum prevádzkuje i výstavnú sieň mimo sídla (na Rázusovej ulici).

Stále expozície:
* Expozícia historického nábytku
* Expozícia Stavovce okolia Hlohovca
* Archeologická expozícia Praveké osídlenie regiónu
* Hlohovec – feudálne mesto
* Expozícia Ženský ľudový odev
* Expozícia Porcelán, kamenina a sklo v ľudovom prostredí
* Expozícia historického portrétu a grafiky
* Expozícia Dejiny Františkánskej rehole na Slovensku

Okrem stálych expozícií múzeum poriada a organizuje rôzne výstavy a kultúrne podujatia.

=== Hudba ===
Z Hlohovca pochádza spevák [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]]. V Hlohovci v súčasnosti pôsobí množstvo mladých, ale aj skúsenejších hudobných skupín: Craniotomy, Nekultúra, Peace-is-gun, Ska3x, Slovenská klobása, Night Vision, Prograss Band, Vylízané palice, Randál, Kačakura, Acoustic Groove, Five Men Attack, McNorki, Tobago, Matúš Candrák, Black Stars Burn, skenk, MartyFella.

== Parky ==
V juhozápadnej časti mesta sa nachádza tzv. Zámocká záhrada. Je to pomerne rozsiahly park s jazierkom a francúzskymi terasami.&lt;ref name=&quot;Historia&quot;/&gt;

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==

=== Dôležité firmy ===
* Saneca Pharmaceuticals, a. s. – výroba farmaceutických výrobkov
* Drumet – oceľové laná a drôty
* BEKAERT a. s. – výroba drôtu a oceľových kordov
* Faurecia Interior Systems, s.r.o. – výroba automobilových interiérov
* Vetter Slovakia, s.r.o. – baliareň sušeného ovocia a orechov
* [[Železnice Slovenskej republiky]]
* BAYERN CENTER HC, s.r.o. - predaj a servis vozidiel značky ŠKODA

=== Školstvo ===
[[Súbor:Hlohovec cirkevnaskola.JPG|náhľad|Základná škola sv. Jozefa]]
[[Súbor:Hlohovec komenskeho gympel.JPG|náhľad|Gymnázium Ivana Kupca na Komenského ulici]]
Základné školy:
* Základná škola sv. Jozefa, na ulici Pribinova
* I. Základná škola, na ulici M. R. Štefánika
* II. Základná škola, na Koperníkovej ulici
* III. Základná škola, na ulici A. Felcána
* IV. Základná škola, na Nerudovej ulici (do šk. roku 2005/2006)
* V. Základná škola, na Školskej ulici v Šulekove
* VI. Základná škola, na Podzámskej ulici

Stredné školy:
* [[Gymnázium Ivana Kupca]] na Komenského ulici začalo písať svoju históriu v roku [[1936]]. Počas svojej existencie prešlo mnohými zložitými historickými obdobiami, organizačnými i obsahovými premenami i zmenami v názve školy. Od roku [[1991]] má gymnázium okrem štvorročnej opäť aj osemročnú formu štúdia. Pri štvorročnom štúdiu ide o všeobecné štúdium bez zamerania a pri osemročnom o štúdium so zameraním na matematiku a fyziku.
* Stredná odborná škola na ulici Nerudovej ponúka štúdium v študijných odboroch technické lýceum, chemická informatika, potravinárstvo, kozmetička a vizážistka, modelárstvo a navrhovanie odevov, chémia, operátor odevnej výroby, operátor farmaceutickej výroby, kozmetička, chémia a životné prostredie, ktoré všetky končia maturitnou skúškou. Je tu tiež možnosť štúdia v 3-ročnom učebnom odbore chemik alebo krajčír.
* Obchodná akadémia na Tehelnej ulici
* Stredná odborná škola technická na ulici F. Lipku
* Odborné učilište internátne na Palárikovej ulici. V svojich objektoch Palárikova (administratíva, internát, cvičná kuchyňa, spoločenské centrum) a  Jarmočná (triedy teoretického a praktického vyučovania, telocvičňa, posilňovňa, vonkajšie ihriská) zaisťuje výučbu v 3-ročných učebných odboroch kuchár, cukrár, krajčír, murár a maliar pre žiakov so zvláštnymi vyučovacími potrebami.
* Reedukačné centrum na ulici Zámok 1 Reedukačné centrum je najstarším zariadením tohto typu na Slovensku a je priamym následníkom Košickej kráľovskej polepšovne vzniknutej v roku 1902. Cieľom činnosti v Reedukačnom centre je výchova a vzdelávanie  detí s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu, u ktorých boli zistené také závažné poruchy správania a nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, ktoré spôsobujú to, že ich výchova sa nedá zvládnuť bežnými metódami a prostriedkami v iných  školách a zariadeniach.
* Stredná odborná škola na ulici Zámok 1, ktorá je umiestnená na prízemí budovy RC, má v súčasnosti zriadených celkom šesť tried. Škola ponúka dvojročné učebné odbory /ISCED 2C/ strojárska výroba, spracovanie dreva, stavebná výroba. Škola je zriadená ako súčasť reedukačného centra ktoré má má vlastnú kuchyňu, jedáleň, telocvičňu a ihrisko pre všetky typy loptových hier.

== Osobnosti mesta ==
* [[Viera Strnisková]] – slovenská herečka
* [[Otto Lackovič]] – slovenský herec
* [[Ivan Letko]] – slovenský herec
* [[Hana Gajdošová-Letková]] – slovenská herečka, dcéra Ivana Letka
* [[Silvia Stredňanská-Letková]] – herečka, rozhlasová režisérka
* [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] – slovenský spevák a hudobník
* [[Ivan Štrpka]] – slovenský básnik
* [[Viktor Chrenko]] – slovenský grafik
* [[František Bojničan]] – slovenský karikaturista
* [[Ivan Kupec]] – slovenský básnik, esejista a prekladateľ
* [[Ladislav Kuna]] – slovenský reprezentant
* [[Michal Černušák]] – slovenský vytvarník
* [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]] – pôsobil v Hlohovci ako farár v rokoch [[1811]]{{--}}[[1814]]. V období jeho pobytu v Hlohovci sú známe preklady antických autorov a prvotiny jeho básnickej tvorby. Do Hlohovca prišiel z [[Pobedim]]a a po skončení pôsobenia odišiel do neďalekých [[Madunice|Maduníc]]. Jeho pobyt pripomína pamätná tabuľa na [[Podzámska|Podzámskej]] ulici, na mieste kde stála stará fara, na ktorej Ján Hollý pôsobil. V Hlohovci je po ňom pomenovaná aj [[Hollého ulica (Hlohovec)|ulica]].
* Básnik [[Rudolf Dilong]] pôsobil ako františkán v hlohoveckom, ale aj v iných [[kláštor]]och. Počas svojho pôsobenia v meste tvoril básne náboženského a iného charakteru. Je po ňom nazvaná aj [[Dilongova|ulica]].
* Svetoznámy nemecký básnik [[Heinrich Heine]] má v Hlohovci pochovanú starú matku.
[[Súbor:Hlohovec Ludwig Van Beethoven.JPG|náhľad|Busta [[Beethoven]]a pred Empírovým divadlom v Hlohovci]]
* Nemecký hudobný skladateľ [[Ludwig van Beethoven]] navštívil [[Jozef Erdődy|Jozefa Erdődyho]] na hlohovskom zámku pri svojom pobyte v kúpeľoch v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Návštevu pripomína aj busta skladateľa pred Empírovým divadlom.
* [[Valentín Manckovič]] patril k prvým kníhtlačiarom na území [[Slovensko|Slovenska]]. Svoju kníhtlačiareň mal vo františkánskom kláštore v [[80. roky 16. storočia|80-tych rokoch 16. storočia]]. Pracoval aj pre majiteľov hlohoveckého panstva, ktorí boli v tom čase na strane reformácie. Vytlačil diela [[Ján Pruno Fraštacký|Jána Pruna Fraštackého]], [[Hieronymus Rauscher|Hieronyma Rauschera]] alebo aj [[Pavol Kyrmezer|Pavla Kyrmezera]]. V Hlohovci je po ňom pomenovaná [[Manckovičova|ulica]].
* [[Ján Pruno Fraštacký]] bol známy evanjelický kazateľ, učiteľ a básnik narodený v Hlohovci v roku [[1560]]. Základné vzdelanie získal v rodnom meste a vyštudoval v [[Lipsko|Lipsku]] na univerzite. Pôsobil v Hlohovci a v [[Trenčín]]e. Počas svojho krátkeho života stihol napísať ''Katechizmus slovensko-latinský'' a niekoľko príležitostných [[Renesancia (umelecký sloh)|renesančných]] básní. Zomrel v roku [[1586]].
* [[Peter Bornemisza]] patril k významným reformačným kazateľom a učiteľom. V Hlohovci pôsobil v [[16. storočie|16. storočí]] v službách Júliusa Salmu.
* [[Juraj Handerla]] bol katolícky kňaz, chovateľ a propagátor chovu [[včela (rod)|včiel]] na Slovensku. Počas pôsobenia v Hlohovci napísal a vydal dielo ''Új Mehész'' (Nový včelár). Handerla zomrel [[9. máj]]a [[1796]] v Hlohovci.
* [[Pavol Šiška]] bol katolíckym kňazom a rodákom z Hlohovca. Narodil sa [[27. máj]]a [[1878]]. Pôsobil v [[Trnava|Trnave]] a [[Malacky|Malackách]]. Istý čas bol vysťahovalcom v [[Spojené štáty|USA]], kde sa zapojil do krajanského hnutia. [[30. máj]]a 1918 podpísal [[Pittsburská dohoda|Pittsburskú dohodu]]. Zaslúžil sa aj o výstavbu kostolov a organizovanie národného slovenského života. Od roku [[1920]] pôsobil v Hlohovci. Pamätná tabuľa na počesť Pavla Šišku a s textom Pittsburskej dohody je na bývalom farskom úrade.
* [[Ignác Havran]] bol katolíckym kňazom (dekan, kanonik) a profesorom na Rím. Kat. CMBF v Bratislave. Narodil sa [[25. január]]a [[1913]] v obci Rybník. Pamätná tabuľa z dielne výtvarníka a sochára Tibora Dolníka je umiestnená na ľavej strane bočného vchodu do kostola sv. Michala Archanjela.
* V Hlohovci pôsobil aj spisovateľ [[Ľudo Zúbek]]. Bol autorom viacerých historických románov. Pracoval v meste ako bankový úradník.
* [[Vojtech Ihriský]] bol známy slovenský sochár a autor monumentálnej sochy [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslava]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] mal v Hlohovci výtvarnú dielňu. Jeho dielo zdobí aj budovu Slovenskej sporiteľne na námestí sv. Michala v Hlohovci.
* [[Juraj Pavlín Bajan]] bol [[barok]]ový katolícky kazateľ, skladateľ a hudobník pôsobiaci vo františkánskom kláštore.
* [[Edmund Pascha]] bol [[barok]]ový skladateľ a hudobník pôsobiaci vo františkánskom kláštore. Je autorom známej vianočnej omše.
* [[Ján Sinapius-Horčička]] pôsobil v Hlohovci v rokoch [[1669]]{{--}}[[1672]] ako evanjelický farár. Bol aj spisovateľom. Skladal príležitostné básne, ale aj prozaické diela oslavného a nábožensko-výchovného charakteru. Písal o poľovníctve, slávnych ženách a predovšetkým o ideálnom panovníkovi.
* V Hlohovci sa narodil ekonóm [[Andrej Kapustáš]], minister financií vlády poľského revolucionára [[Tadeusz Kościuszko|Tadeusza Kościuszka]]. V meste navštevoval židovskú školu. Neskôr pôsobil ako bankár v [[Postupim]]e a vo [[Varšava|Varšave]]. V hlavnom meste [[Poľsko|Poľska]] založil Poľskú národnú banku, navrhol prvé poľské bankovky a bol aj členom magistrátu mesta. Po porážke Kosciuszkovho povstania v roku [[1794]] ho uväznili v [[Petropavlovsk-Kamčatskij|Petropavlovsku]]. Vo väzení preložil [[Talmud]]. V roku [[1796]] bol prepustený, ale ešte v tom istom roku zomrel vo [[Vilnius]]e.
* [[Pavol Škubla]] - slovenský [[mykológia|mykológ]], [[ilustrátor]] a [[fotograf]]

== Partnerské mestá ==
* {{Minivlajka|Belgicko}} [[De Panne]], [[Belgicko]], [[1976]]
* {{Minivlajka|Česko}} [[Hranice (okres Přerov)|Hranice na Morave]], [[Česko]], [[2000]]
* {{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovenske Konjice]], [[Slovinsko]], [[1993]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Hlohovci]]
* [[Prírodná rezervácia Sedliská]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Hlohovci]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Hlohovec}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.hvezdaren.org/ Hvezdáreň a planetárium Hlohovec]
* [http://www.hlohovecko.sk/ Regionálny informačný systém mesta Hlohovec]

{{Obce okresu Hlohovec}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Hlohovec| ]]
[[Kategória:Okres Hlohovec]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0705]]
[[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>rt4eacf7exozh7shkznw238n4mztnvm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ústava</title>
    <ns>0</ns>
    <id>9882</id>
    <revision>
      <id>8371321</id>
      <parentid>8344821</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:54:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pozri aj */</comment>
      <origin>8371321</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4311" sha1="rfqy61tj5cvx87v4vxdgoclfuoonj2g" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Právo}}
[[Súbor:Constitution of the United States - DPLA - 9ca804144bd5965e992ae3528bc3c6a3 (page 1).jpg|náhľad|240px|vľavo|Titulná strana [[Ústava Spojených štátov|Americkej ústavy]] - najstaršej ústavy na svete]]

'''Ústava''' alebo zastarano '''konštitúcia''' (spolu s ostatnými '''ústavnými zákonmi''') je základný [[zákon]] [[štát]]u. Ide o zvláštnu,  najvýznamnejšiu formu zákona a právny výraz existencie štátu.

Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom, čiže normatívnym aktom najvyššej sily. 

'Pod-ústavné' (t. j. všetky ostatné) zákony a predpisy nesmú svojím obsahom ústave odporovať, pretože sú normatívnymi aktami nižšej sily.

V dnešných krajinách na prijatie ústavy alebo ústavného zákona nestačí zvyčajná nadpolovičná väčšina [[Poslanec|poslancov]] [[parlament]]u (alebo obdobného zboru), ale je potrebná väčšia väčšina (tzv.[[kvalifikovaná väčšina]]),  najčastejšie 3/5-nová alebo 2/3-nová väčšina.

Prvé ústavy vznikali so zánikom [[absolutistická monarchia|absolutistických monarchií]] (koniec 18.- 19. stor.) a so vznikom [[parlamentarizmus|parlamentarizmu]].

Na Slovensku a v mnohých iných krajinách na dodržiavanie ústavy a na rozpory iných zákonov s ňou dohliada [[Ústavný súd]] (v Košiciach). 

Podľa [[Aristoteles|Aristotela]] ústava je štátne zriadenie vytvárané deľbou mocenských pozícií medzi zložkami  spoločnosti ([[poľnohospodár]]mi, [[remeselník]]mi a [[kupec|kupcami]], chudobnými a bohatými, urodzenými a neurodzenými) a deľbou činností v oblasti riadenia spoločenských záležitostí. Podla toho, ktorá sociálna zložka v systéme štátneho zriadenia prevláda a aké záujmy sledujú vládcovia, možno rozoznať šesť foriem štátnej moci, pričom základom členenia nie sú rozdiely profesionálne, ale majetkové. Najlepšou formou ústavy je politeia, ktorá vychádza z demokratických princípov, ale nesmeruje proti bohatým. Cieľom dobrého štátu je zabezpečenie blaženého života [[otrokár]]ov a slobodných [[občan]]ov.

== Obsah ==
Určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine.

Dnešné ústavy majú spravidla päť častí:
* [[Preambula]]
* Forma štátu; deľba moci; zásady politického systému, [[samospráva|samosprávy]] (napr. obcí) a štátneho [[občianstvo|občianstva]]; [[štátny symbol|štátne symboly]]
* Základné práva,  slobody a povinnosti občanov
* Jednotlivé ústavné orgány ([[prezident]], [[vláda]] atď.), ich voľba, vzťahy medzi nimi; Orgány [[samospráva|samosprávy]]
* Prechodné a záverečné ustanovenia

== Členenia ==
[[Súbor:Konstytucja 3 Maja.jpg|náhľad|320px|vľavo|Obraz z roku 1891 zobrazujúci prijatie [[Ústava 3. mája|Ústavy 3. mája]] (1791) v [[Poľsko|Poľsku]], najstaršej ústavy v [[Európa|Európe]] a druhej vôbec (po USA)]]
* Flexibilná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje rovnaký alebo obdobný zákonodarný proces ako pre iné zákony.
* Rigidná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje náročnejší spôsob príjimania.

* Písaná ústava: Ústava vyjadrená formou zákonnej normy.
* Faktická ústava: Ústava vyjadrená inou formou; čiže organizovaná štátna moc existuje aj bez úpravy zákonnu normou.

* Reálna ústava: Zásady v nej zakotvené sú zabezpečené ďalšími ekonomickými a právnymi zárukami života spoločnosti.
* Fiktívna ústava: Zostáva iba v podobe proklamácií.

Slovenská ústava je rigidná, písaná a reálna. Príkladom faktickej ústavy je [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], ktorá dodnes písanú ústavu nemá. Prvá písaná ústava je Ústava [[Spojené štáty|USA]] z roku [[1787]].

== Pozri aj ==
* [[Ústavný vývoj na území Slovenska]]
* [[Česko-slovenská ústava]]
* [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava Slovenskej republiky]]
* [[Ústava Pilipa Orlika]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvu/ustava_aristoteles.html}}

[[Kategória:Ústavné právo]]
[[Kategória:Politológia]]</text>
      <sha1>rfqy61tj5cvx87v4vxdgoclfuoonj2g</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371325</id>
      <parentid>8371321</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:00:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-50906-07|~2026-50906-07]] ([[User_talk:~2026-50906-07|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot</comment>
      <origin>8344821</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4283" sha1="5g84ul26t2hro3rfhozlm8n7tdfeqs0" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Právo}}
[[Súbor:Constitution of the United States - DPLA - 9ca804144bd5965e992ae3528bc3c6a3 (page 1).jpg|náhľad|240px|vľavo|Titulná strana [[Ústava Spojených štátov|Americkej ústavy]] - najstaršej ústavy na svete]]

'''Ústava''' alebo zastarano '''konštitúcia''' (spolu s ostatnými '''ústavnými zákonmi''') je základný [[zákon]] [[štát]]u. Ide o zvláštnu,  najvýznamnejšiu formu zákona a právny výraz existencie štátu.

Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom, čiže normatívnym aktom najvyššej sily. 

'Pod-ústavné' (t. j. všetky ostatné) zákony a predpisy nesmú svojím obsahom ústave odporovať, pretože sú normatívnymi aktami nižšej sily.

V dnešných krajinách na prijatie ústavy alebo ústavného zákona nestačí zvyčajná nadpolovičná väčšina [[Poslanec|poslancov]] [[parlament]]u (alebo obdobného zboru), ale je potrebná väčšia väčšina (tzv.[[kvalifikovaná väčšina]]),  najčastejšie 3/5-nová alebo 2/3-nová väčšina.

Prvé ústavy vznikali so zánikom [[absolutistická monarchia|absolutistických monarchií]] (koniec 18.- 19. stor.) a so vznikom [[parlamentarizmus|parlamentarizmu]].

Na Slovensku a v mnohých iných krajinách na dodržiavanie ústavy a na rozpory iných zákonov s ňou dohliada [[Ústavný súd]] (v Košiciach). 

Podľa [[Aristoteles|Aristotela]] ústava je štátne zriadenie vytvárané deľbou mocenských pozícií medzi zložkami  spoločnosti ([[poľnohospodár]]mi, [[remeselník]]mi a [[kupec|kupcami]], chudobnými a bohatými, urodzenými a neurodzenými) a deľbou činností v oblasti riadenia spoločenských záležitostí. Podla toho, ktorá sociálna zložka v systéme štátneho zriadenia prevláda a aké záujmy sledujú vládcovia, možno rozoznať šesť foriem štátnej moci, pričom základom členenia nie sú rozdiely profesionálne, ale majetkové. Najlepšou formou ústavy je politeia, ktorá vychádza z demokratických princípov, ale nesmeruje proti bohatým. Cieľom dobrého štátu je zabezpečenie blaženého života [[otrokár]]ov a slobodných [[občan]]ov.

== Obsah ==
Určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine.

Dnešné ústavy majú spravidla päť častí:
* [[Preambula]]
* Forma štátu; deľba moci; zásady politického systému, [[samospráva|samosprávy]] (napr. obcí) a štátneho [[občianstvo|občianstva]]; [[štátny symbol|štátne symboly]]
* Základné práva,  slobody a povinnosti občanov
* Jednotlivé ústavné orgány ([[prezident]], [[vláda]] atď.), ich voľba, vzťahy medzi nimi; Orgány [[samospráva|samosprávy]]
* Prechodné a záverečné ustanovenia

== Členenia ==
[[Súbor:Konstytucja 3 Maja.jpg|náhľad|320px|vľavo|Obraz z roku 1891 zobrazujúci prijatie [[Ústava 3. mája|Ústavy 3. mája]] (1791) v [[Poľsko|Poľsku]], najstaršej ústavy v [[Európa|Európe]] a druhej vôbec (po USA)]]
* Flexibilná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje rovnaký alebo obdobný zákonodarný proces ako pre iné zákony.
* Rigidná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje náročnejší spôsob príjimania.

* Písaná ústava: Ústava vyjadrená formou zákonnej normy.
* Faktická ústava: Ústava vyjadrená inou formou; čiže organizovaná štátna moc existuje aj bez úpravy zákonnu normou.

* Reálna ústava: Zásady v nej zakotvené sú zabezpečené ďalšími ekonomickými a právnymi zárukami života spoločnosti.
* Fiktívna ústava: Zostáva iba v podobe proklamácií.

Slovenská ústava je rigidná, písaná a reálna. Príkladom faktickej ústavy je [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], ktorá dodnes písanú ústavu nemá. Prvá písaná ústava je Ústava [[Spojené štáty|USA]] z roku [[1787]].

== Pozri aj ==
* [[Ústavný vývoj na území Slovenska]]
* [[Česko-slovenská ústava]]
* [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava Slovenskej republiky]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvu/ustava_aristoteles.html}}

[[Kategória:Ústavné právo]]
[[Kategória:Politológia]]</text>
      <sha1>5g84ul26t2hro3rfhozlm8n7tdfeqs0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diktatúra</title>
    <ns>0</ns>
    <id>10810</id>
    <revision>
      <id>8371241</id>
      <parentid>8220219</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:26:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50657-41</username>
        <id>305826</id>
      </contributor>
      <origin>8371241</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1631" sha1="knfv8w9o1nh4z8d7rgsyhgu8vulng3w" xml:space="preserve">'''Diktatúra''' označuje:
* neobmedzenú vládu jedného [[človek]]a alebo skupiny ľudí ([[Ozbrojené sily|armády]], jedinej politickej strany) alebo
* [[štát]], v ktorom sa takouto formou vládne.

Čelný predstaviteľ diktatúry, teda neobmedzený vládca či vladár, ktorého slovo je ,,zákon&quot;, sa nazýva '''diktátor'''. Výraz diktátor sa pôvodne vzťahoval na starorímsky úrad ktorý bol odlišný od dnešného chápania diktatúry (pozri [[diktátor (staroveký Rím)]]).

Typy diktatúry:
* [[vojenská diktatúra|vojenská]]
* [[Fašizmus|fašistická]]
* [[Komunistický režim|komunistická]]

== Najznámejší diktátori 20. a 21. storočia ==
* [[Adolf Hitler]]
* [[Benito Mussolini]] 
* [[Josif Stalin]] 
* [[Mao Ce-Tung]] 
* [[Fidel Castro]]
* [[Pol Pot]]
* [[Idi Amin]]
* [[Augusto Pinochet]]
* [[Juan Perón]]
* [[Saddám Husajn]]
* [[Kim Čong-il|Čong-il Kim]]
* [[Kim Il-song]] (známy aj ako Kim Ir-sen)
* [[Kim Čong-un]]
* [[Muammar al-Kaddáfí]]
* [[Jeorjos Papadopulos]]
* [[Ferdinand Marcos]]
* [[Fulgencio Batista y Zaldívar]]
* [[Rafael Trujillo]]
* [[Leopold II. (Belgicko)|Léopold Louis-Philippe Marie Victor]]

== Cesty k diktatúre ==
Diktátori môžu prísť k moci rôznymi spôsobmi. Niektoré z nich sú:

* získanie moci vo [[Voľby|voľbách]]
* vojenský prevrat
* [[štátny prevrat]]
* dedičné získanie moci

== Pozri aj ==
* [[Absolutistická monarchia]]
* [[Totalitarizmus]]
* [[Policajný štát]]
* [[Demokracia]]
* [[Cenzúra internetu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}


67

{{Autoritárne formy vlády}}

[[Kategória:Vláda]]
[[Kategória:Formy vlády]]</text>
      <sha1>knfv8w9o1nh4z8d7rgsyhgu8vulng3w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371262</id>
      <parentid>8371241</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:38:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-50657-41|~2026-50657-41]] ([[User_talk:~2026-50657-41|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12</comment>
      <origin>8220219</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1626" sha1="6logy15sal48jho802p4br3qcg1imdz" xml:space="preserve">'''Diktatúra''' označuje:
* neobmedzenú vládu jedného [[človek]]a alebo skupiny ľudí ([[Ozbrojené sily|armády]], jedinej politickej strany) alebo
* [[štát]], v ktorom sa takouto formou vládne.

Čelný predstaviteľ diktatúry, teda neobmedzený vládca či vladár, ktorého slovo je ,,zákon&quot;, sa nazýva '''diktátor'''. Výraz diktátor sa pôvodne vzťahoval na starorímsky úrad ktorý bol odlišný od dnešného chápania diktatúry (pozri [[diktátor (staroveký Rím)]]).

Typy diktatúry:
* [[vojenská diktatúra|vojenská]]
* [[Fašizmus|fašistická]]
* [[Komunistický režim|komunistická]]

== Najznámejší diktátori 20. a 21. storočia ==
* [[Adolf Hitler]]
* [[Benito Mussolini]] 
* [[Josif Stalin]] 
* [[Mao Ce-Tung]] 
* [[Fidel Castro]]
* [[Pol Pot]]
* [[Idi Amin]]
* [[Augusto Pinochet]]
* [[Juan Perón]]
* [[Saddám Husajn]]
* [[Kim Čong-il|Čong-il Kim]]
* [[Kim Il-song]] (známy aj ako Kim Ir-sen)
* [[Kim Čong-un]]
* [[Muammar al-Kaddáfí]]
* [[Jeorjos Papadopulos]]
* [[Ferdinand Marcos]]
* [[Fulgencio Batista y Zaldívar]]
* [[Rafael Trujillo]]
* [[Leopold II. (Belgicko)|Léopold Louis-Philippe Marie Victor]]

== Cesty k diktatúre ==
Diktátori môžu prísť k moci rôznymi spôsobmi. Niektoré z nich sú:

* získanie moci vo [[Voľby|voľbách]]
* vojenský prevrat
* [[štátny prevrat]]
* dedičné získanie moci

== Pozri aj ==
* [[Absolutistická monarchia]]
* [[Totalitarizmus]]
* [[Policajný štát]]
* [[Demokracia]]
* [[Cenzúra internetu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}


{{Autoritárne formy vlády}}

[[Kategória:Vláda]]
[[Kategória:Formy vlády]]</text>
      <sha1>6logy15sal48jho802p4br3qcg1imdz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wolfgang Amadeus Mozart</title>
    <ns>0</ns>
    <id>14156</id>
    <revision>
      <id>8371557</id>
      <parentid>8359510</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:54:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-02</username>
        <id>305911</id>
      </contributor>
      <origin>8371557</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12684" sha1="iqd2bpgb9mo6kxsg265zmglhdas23l9" xml:space="preserve">{{Infobox Skladateľ
| meno              = Wolfgang Amadeus Mozart
| obrázok           =

| dátum narodenia   = [[27. január]] [[1756]]
| miesto narodenia  = [[Salzburg]], [[Salzburské arcibiskupstvo]]
| dátum úmrtia      = {{dúv|1791|12|05|1756|01|27}}
| miesto úmrtia     = [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]]
| národnosť         = rakúska
| obdobie tvorby    = [[1761]]{{--}}[[1791]]
| hudobný smer      = [[Klasicizmus]]
| skupina           =  
| počet diel        =
| ťažiskové žánre   = 
| kľúčové diela     = * [[Figarova svadba]];
* [[Don Giovanni]];
* klavírne sonáty, klavírne koncerty a symfónie.
| významné ocenenia = 
| podpis            = Wolfgang Amadeus Mozart Signature.svg
| web               = 
}}

[[Súbor:Wien.Mozarthouse02.jpg|thumb|Mozartov dom vo Viedni]]

'''Wolfgang Amadeus Mozart''' je nigger

(* [[27. január]] [[1756]], [[Salzburg]] – † [[5. december]] [[1791]], [[Viedeň]]), bol pokrstený ako '''Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart''' bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[klasicizmus|klasicistický]] [[hudobný skladateľ]]. Jeho diela mali veľký vplyv na vývoj európskej hudby. Je považovaný za jedného z najväčších skladateľov [[Klasicizmus|klasicizmu]] aj celých [[Dejiny hudby|dejín hudby]].

== Životopis ==
Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí [[Leopold Mozart|Leopolda]] a [[Anna Maria Mozartová|Anny Marie Mozartovcov]]. Zo všetkých siedmich súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra [[Maria Anna Mozartová|Maria Anna]], prezývaná Nannerl.

V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po metropolách celej [[Európa|Európy]]: tri roky trvajúcom po západnej Európe: severné [[Nemecko]], [[Holandsko]], [[Paríž]], ďalej [[Londýn]], [[Haag]] a znovu Paríž, južné [[Francúzsko]] a [[Švajčiarsko]]. V [[Anglicko|Anglicku]] sa zoznámil s [[Johann Christian Bach|Johannom Christianom Bachom]], ktorý ho učil hrať na klavíri a spoznal bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné predstavovaní ako zázračné deti.

V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po [[Taliansko|Taliansku]]. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucio Silla; ďalej serenádu Ascanius v Albe. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil [[Viedeň]] a [[Mníchov]], kde sa konala premiéra jeho opery Záhradníčka z lásky.

Nejakú dobu strávil Mozart v rodnom Salzburgu, ale čoskoro bol prepustený zo služby a odišiel na jeseň v roku [[1777]] s matkou na ďalšie turné po Európe. Prešiel niekoľko nemeckých miest a keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval aj s matkou do Paríža. Tá sa tu však nakazila [[Týfusová horúčka|tyfoidnou horúčkou]] a o 14 dní zomrela.

Do [[Salzburg|Salzburgu]] sa Mozart vrátil v januári [[1779]] na miesto organistu. Počas dvoch rokov pôsobenia v Salzburgu skomponoval okrem zvyčajných skladieb súvisiacich so službou pri dvore takisto niekoľko opier pre kočovné divadelné spoločnosti a [[divadlo (organizácia)|divadlo]] v [[Mníchov]]e. Mozart život v Salzburgu zle znášal. Ako arcibiskupov poddaný sa usiloval o prepustenie zo služby. Tomu arcibiskup nevyhovel, takže do Viedne Mozart ušiel ilegálne.

Vo Viedni sa Mozart zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej [[nemčina|nemčiny]]. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel Zaida a oceňovaná opera [[Únos zo Serailu]] (''Entführung aus dem Serail''). V roku [[1782]] sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda. Dovŕšila sa tým roztržka, ktorá vznikla už pri Mozartovom konflikte s arcibiskupom Hieronymom Colloredom a odchode do Viedne.

Počas prvých dvoch rokov vo Viedni dosiahol Mozart vrchol svojej tvorby, čo sa prejavilo aj na jeho príjmoch. Po pôrode jeho prvého dieťaťa Raimunda, ktorý však zomrel niekoľko mesiacov po narodení, Mozart odišiel so svojou manželkou do Salzburgu, aby ju predstavil otcovi a sestre. K uzmiereniu však nedošlo. Dva roky po narodení druhého dieťaťa Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti, porodila Konstance ďalšieho syna. Ten však zomrel takisto veľmi skoro.

V roku [[1785]] Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi [[1786]] a [[1790]] vznikli Mozartove najslávnejšie opery [[Don Giovanni]] a [[Figarova svadba]], ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian [[Lorenzo da Ponte]]. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v [[Praha|Prahe]] v [[Stavovské divadlo|Stavovskom divadle]], kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy. Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. V roku [[1789]] podnikol trojmesačné turné po severnom Nemecku, ktoré nebolo príliš finančne úspešné.

Po smrti [[Jozef II.|Jozefa II.]] v roku [[1790]] jeho brat a nástupca [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]], reorganizoval dvorný život, ale Mozarta sa to nedotklo. Náročné pre neho ale bolo financovať Konstancino liečenie v kúpeľoch Baden. Dosiaľ prekonané pôrody a nervové otrasy spôsobené stratou troch detí jej značne podlomili zdravie.

V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol [[Antonio Salieri]], s názvom Così fan tutte (Také sú všetky). Podľa romantickej fabulácie [[19. storočia]] bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri mal u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nejaké nepriateľstvo.&lt;ref&gt;O spoločnom diele Mozarta a Salieriho viď Lukáš M. Vytlačil: ''Nová edice společného díla Mozarta, Salieriho a Cornettiho = A New Edition of a Joint Work by Mozart, Salieri, and Cornetti''. Musicalia roč. 8, č. 1-2, s. 169-172 &lt;/ref&gt; V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu [[Così fan tutte]] vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a Singspiel [[Čarovná flauta]] (''Die Zauberflöte''), ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Aj keď sa ''Čarovná flauta'' na prvý pohľad javí ako obyčajná rozprávka, obsahuje celý rad radikálnych a slobodomurárskych motívov.

V zime v roku [[1791]] sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a [[5. december|5. decembra]] zomrel. Jeho posledné dielo je [[Rekviem (Mozart)|Rekviem]]. Zanechal jedno nedokončené dielo- requiem in d minor. Existujú špekulácie, podľa ktorých bol otrávený a ako nepohodlný odstránený; tie však neboli potvrdené.

== Charakter Mozartovej hudby ==
[[Súbor:Mozart - Eine kleine Nachtmusik K.525 autograph.png|náhľad|Noty na ''[[Malá nočná hudba|Malú nočnú hudbu]]'' (''Eine kleine Nachtmusik'').]]
Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Jeho hudba je živá, radostná, hravá, v pomalých vetách príjemne meditatívna, ale vždy zrozumiteľná.

== Diela ==
Keďže tvorba Wolfganga Amadea Mozarta je veľmi rozsiahla, bolo potrebné ju tematicky a časovo zoradiť. Je známe, že už počas svojho života si Mozart podrobne viedol záznam o všetkých dielach, ktoré skomponoval. 

Na orientáciu v jeho dielach sa používa tzv. [[Köchelov zoznam]] (''Köchelverzeichnis'', KV). Tento súpis všetkých zdokumentovaných diel W. A. Mozarta pochádza od [[Ludwig von Köchel|Ludwiga von Köchel]], ktorý ho po prvýkrát uverejnil v roku 1862.

=== Opery ===
* Die Schuldigkeit des ersten Gebots (1767, KV 35)
* Apollo a Hyacinth (1767, KV 38)
* Bastien a Bastienne / Bastien a Bastienka (1768, KV 50)
* La finta semplice (1768, KV 51)
* Mitridate, re di Ponto (1770, KV 87)
* Ascanio in Alba (1771, KV 111)
* Il sogno di Scipione (1771, KV 126)
* Lucio Silla (1772, KV 135)
* La finta giardiniera / Záhradníčka z lásky (1775, KV 196)
* Il re pastore (1775, KV 208)
* Zaide (1780, KV 344), Fragment
* Idomeneo, re di Creta / Idomeneo, krétsky kráľ (1781, KV 366)
* Die Entführung aus dem Serail / [[Únos zo Serailu]] (1782, KV 384)
* L'oca del Cairo (1783, KV 422), Fragment
* Lo sposo deluso ossia La rivalità di tre donne per un solo amante (1783, KV 430), Fragment
* Der Schauspieldirektor / Divadelný riaditeľ (1786, KV 486)
* Le nozze di Figaro / [[Figarova svadba]] (1786, KV 492)
* (Il dissoluto punito ossia il) [[Don Giovanni]] (1787, KV 527)
* [[Così fan tutte]] (ossia La scuola degli amanti) / Také sú všetky (1790, KV 588)
* Die Zauberflöte / [[Čarovná flauta]] (1791, KV 620)
* La clemenza di Tito / Titus (1791, KV 621) napísaná pre korunovačnú slávnosť v Prahe

=== Chrámová hudba ===
18 omší, z toho:
* Veľká omša C-mol KV 427/414a
* Omša s organovým sólom C-dur KV 259
* Korunovačná omša C-dur KV 317
* Waisenhausmesse KV 139
* Spatzenmesse KV 220a
* [[Rekviem (Mozart)|Rekviem d-mol]] (1791, KV 626)
* 4 Litánie
* 2 Vespern (Večerné modlitby)
* Oratórium :Die Schuldigkeit des ersten Gebots (1766/67, KV 35)
* Oratórium La Betulia liberata (1771, KV 118)
* Kantáty
* Motetá pre soprán a orchester, z toho: Exsultate, jubilate (KV 165)
* 17 chrámových sonát
* Ave verum corpus (KV 618)

=== Orchestrálna hudba ===
* 41 symfónií
* 27 klavírnych koncertov
* 5 husľových koncertov
* klarinetový koncert A-dur KV 622
* fagotový koncert B-dur
* 4 koncerty pre lesný roh
* 2 flautové koncerty
* koncertná symfónia pre husle a violu
* koncertná symfónia pre 4 trúbky a orchester KV 297b
* koncertná symfónia pre 2 huslí a orchester
* serenády
* pochody a tance pre orchester

=== Komorná hudba s klavírnym sprievodom ===
* 35 sonát pre husle a klavír
* klavírne triá
* 2 klavírne kvartetá
* klavírny kvintet Es-Dur (1784, KV 452)

=== Diela pre klavír ===
* 18 klavírnych sonát
* 27 klavírnych koncertov

=== Kánony ===
* 4-hlasný kánon (KV 562c; Anh.191)
* Kyrie (KV 89)
* Alleluia (KV 553)
* Ave Maria (KV 554)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Unsere Besten]]

== Dielo na internete ==
Všetky Mozartove hudobné diela (ich zachované [[partitúra|partitúry]]), ako aj písomné pramene vzťahujúce sa k jeho životu, sú voľne prístupné na internetovej stránke [https://mozarteum.at/en/ Digitale Mozart-Edition] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190220234142/https://mozarteum.at/en/ |date=2019-02-20 }}.  

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Wolfgang Amadeus Mozart}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mozart, Wolfgang Amadeus}}
[[Kategória:Osobnosti zo Salzburgu]]
[[Kategória:Rakúski hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Operní skladatelia]]
[[Kategória:Rakúski slobodomurári]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti s ulicami]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych bankovkách]]</text>
      <sha1>iqd2bpgb9mo6kxsg265zmglhdas23l9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371558</id>
      <parentid>8371557</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:56:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-02</username>
        <id>305911</id>
      </contributor>
      <origin>8371558</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12727" sha1="nfh26gfy3cimh19q34vfg8cey1pjakz" xml:space="preserve">{{Infobox Skladateľ
| meno              = Wolfgang Amadeus Mozart
| obrázok           =

| dátum narodenia   = [[27. január]] [[1756]]
| miesto narodenia  = [[Salzburg]], [[Salzburské arcibiskupstvo]]
| dátum úmrtia      = {{dúv|1791|12|05|1756|01|27}}
| miesto úmrtia     = [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]]
| národnosť         = rakúska
| obdobie tvorby    = [[1761]]{{--}}[[1791]]
| hudobný smer      = [[Klasicizmus]]
| skupina           =  
| počet diel        =
| ťažiskové žánre   = 
| kľúčové diela     = * [[Figarova svadba]];
* [[Don Giovanni]];
* klavírne sonáty, klavírne koncerty a symfónie.
| významné ocenenia = 
| podpis            = Wolfgang Amadeus Mozart Signature.svg
| web               = 
}}

[[Súbor:Wien.Mozarthouse02.jpg|thumb|Mozartov dom vo Viedni]]

'''Wolfgang Amadeus Mozart''' je nigger

(* [[27. január]] [[1756]], [[Salzburg]] – † [[5. december]] [[1791]], [[Viedeň]]), bol pokrstený ako '''Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart''' bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[klasicizmus|klasicistický]] [[hudobný skladateľ]]. Jeho diela mali veľký vplyv na vývoj európskej hudby. Je považovaný za jedného z najväčších skladateľov [[Klasicizmus|klasicizmu]] aj celých [[Dejiny hudby|dejín hudby]].

== Životopis ==
Stretol sa so mnou.

Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí [[Leopold Mozart|Leopolda]] a [[Anna Maria Mozartová|Anny Marie Mozartovcov]]. Zo všetkých siedmich súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra [[Maria Anna Mozartová|Maria Anna]], prezývaná Nannerl.

V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po metropolách celej [[Európa|Európy]]: tri roky trvajúcom po západnej Európe: severné [[Nemecko]], [[Holandsko]], [[Paríž]], ďalej [[Londýn]], [[Haag]] a znovu Paríž, južné [[Francúzsko]] a [[Švajčiarsko]]. V [[Anglicko|Anglicku]] sa zoznámil s [[Johann Christian Bach|Johannom Christianom Bachom]], ktorý ho učil hrať na klavíri a spoznal bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné predstavovaní ako zázračné deti.

V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po [[Taliansko|Taliansku]]. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucio Silla; ďalej serenádu Ascanius v Albe. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil [[Viedeň]] a [[Mníchov]], kde sa konala premiéra jeho opery Záhradníčka z lásky.

Nejakú dobu strávil Mozart v rodnom Salzburgu, ale čoskoro bol prepustený zo služby a odišiel na jeseň v roku [[1777]] s matkou na ďalšie turné po Európe. Prešiel niekoľko nemeckých miest a keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval aj s matkou do Paríža. Tá sa tu však nakazila [[Týfusová horúčka|tyfoidnou horúčkou]] a o 14 dní zomrela.

Do [[Salzburg|Salzburgu]] sa Mozart vrátil v januári [[1779]] na miesto organistu. Počas dvoch rokov pôsobenia v Salzburgu skomponoval okrem zvyčajných skladieb súvisiacich so službou pri dvore takisto niekoľko opier pre kočovné divadelné spoločnosti a [[divadlo (organizácia)|divadlo]] v [[Mníchov]]e. Mozart život v Salzburgu zle znášal. Ako arcibiskupov poddaný sa usiloval o prepustenie zo služby. Tomu arcibiskup nevyhovel, takže do Viedne Mozart ušiel ilegálne.

Vo Viedni sa Mozart zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej [[nemčina|nemčiny]]. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel Zaida a oceňovaná opera [[Únos zo Serailu]] (''Entführung aus dem Serail''). V roku [[1782]] sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda. Dovŕšila sa tým roztržka, ktorá vznikla už pri Mozartovom konflikte s arcibiskupom Hieronymom Colloredom a odchode do Viedne.

Počas prvých dvoch rokov vo Viedni dosiahol Mozart vrchol svojej tvorby, čo sa prejavilo aj na jeho príjmoch. Po pôrode jeho prvého dieťaťa Raimunda, ktorý však zomrel niekoľko mesiacov po narodení, Mozart odišiel so svojou manželkou do Salzburgu, aby ju predstavil otcovi a sestre. K uzmiereniu však nedošlo. Dva roky po narodení druhého dieťaťa Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti, porodila Konstance ďalšieho syna. Ten však zomrel takisto veľmi skoro.

V roku [[1785]] Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi [[1786]] a [[1790]] vznikli Mozartove najslávnejšie opery [[Don Giovanni]] a [[Figarova svadba]], ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian [[Lorenzo da Ponte]]. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v [[Praha|Prahe]] v [[Stavovské divadlo|Stavovskom divadle]], kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy. Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. V roku [[1789]] podnikol trojmesačné turné po severnom Nemecku, ktoré nebolo príliš finančne úspešné.

Po smrti [[Jozef II.|Jozefa II.]] v roku [[1790]] jeho brat a nástupca [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]], reorganizoval dvorný život, ale Mozarta sa to nedotklo. Náročné pre neho ale bolo financovať Konstancino liečenie v kúpeľoch Baden. Dosiaľ prekonané pôrody a nervové otrasy spôsobené stratou troch detí jej značne podlomili zdravie.

V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol [[Antonio Salieri]], s názvom Così fan tutte (Také sú všetky). Podľa romantickej fabulácie [[19. storočia]] bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri mal u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nejaké nepriateľstvo.&lt;ref&gt;O spoločnom diele Mozarta a Salieriho viď Lukáš M. Vytlačil: ''Nová edice společného díla Mozarta, Salieriho a Cornettiho = A New Edition of a Joint Work by Mozart, Salieri, and Cornetti''. Musicalia roč. 8, č. 1-2, s. 169-172 &lt;/ref&gt; V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu [[Così fan tutte]] vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a Singspiel [[Čarovná flauta]] (''Die Zauberflöte''), ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Aj keď sa ''Čarovná flauta'' na prvý pohľad javí ako obyčajná rozprávka, obsahuje celý rad radikálnych a slobodomurárskych motívov.

V zime v roku [[1791]] sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a [[5. december|5. decembra]] zomrel. Jeho posledné dielo je [[Rekviem (Mozart)|Rekviem]]. Zanechal jedno nedokončené dielo- requiem in d minor. Existujú špekulácie, podľa ktorých bol otrávený a ako nepohodlný odstránený; tie však neboli potvrdené.

== Charakter Mozartovej hudby ==
[[Súbor:Mozart - Eine kleine Nachtmusik K.525 autograph.png|náhľad|Noty na ''[[Malá nočná hudba|Malú nočnú hudbu]]'' (''Eine kleine Nachtmusik'').]]
Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, meloHITLER A NIGGER 6969

dickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Jeho hudba je živá, radostná, hravá, v pomalých vetách príjemne meditatívna, ale vždy zrozumiteľná.

== Diela ==
Keďže tvorba Wolfganga Amadea Mozarta je veľmi rozsiahla, bolo potrebné ju tematicky a časovo zoradiť. Je známe, že už počas svojho života si Mozart podrobne viedol záznam o všetkých dielach, ktoré skomponoval. 

Na orientáciu v jeho dielach sa používa tzv. [[Köchelov zoznam]] (''Köchelverzeichnis'', KV). Tento súpis všetkých zdokumentovaných diel W. A. Mozarta pochádza od [[Ludwig von Köchel|Ludwiga von Köchel]], ktorý ho po prvýkrát uverejnil v roku 1862.

=== Opery ===
* Die Schuldigkeit des ersten Gebots (1767, KV 35)
* Apollo a Hyacinth (1767, KV 38)
* Bastien a Bastienne / Bastien a Bastienka (1768, KV 50)
* La finta semplice (1768, KV 51)
* Mitridate, re di Ponto (1770, KV 87)
* Ascanio in Alba (1771, KV 111)
* Il sogno di Scipione (1771, KV 126)
* Lucio Silla (1772, KV 135)
* La finta giardiniera / Záhradníčka z lásky (1775, KV 196)
* Il re pastore (1775, KV 208)
* Zaide (1780, KV 344), Fragment
* Idomeneo, re di Creta / Idomeneo, krétsky kráľ (1781, KV 366)
* Die Entführung aus dem Serail / [[Únos zo Serailu]] (1782, KV 384)
* L'oca del Cairo (1783, KV 422), Fragment
* Lo sposo deluso ossia La rivalità di tre donne per un solo amante (1783, KV 430), Fragment
* Der Schauspieldirektor / Divadelný riaditeľ (1786, KV 486)
* Le nozze di Figaro / [[Figarova svadba]] (1786, KV 492)
* (Il dissoluto punito ossia il) [[Don Giovanni]] (1787, KV 527)
* [[Così fan tutte]] (ossia La scuola degli amanti) / Také sú všetky (1790, KV 588)
* Die Zauberflöte / [[Čarovná flauta]] (1791, KV 620)
* La clemenza di Tito / Titus (1791, KV 621) napísaná pre korunovačnú slávnosť v Prahe

=== Chrámová hudba ===
18 omší, z toho:
* Veľká omša C-mol KV 427/414a
* Omša s organovým sólom C-dur KV 259
* Korunovačná omša C-dur KV 317
* Waisenhausmesse KV 139
* Spatzenmesse KV 220a
* [[Rekviem (Mozart)|Rekviem d-mol]] (1791, KV 626)
* 4 Litánie
* 2 Vespern (Večerné modlitby)
* Oratórium :Die Schuldigkeit des ersten Gebots (1766/67, KV 35)
* Oratórium La Betulia liberata (1771, KV 118)
* Kantáty
* Motetá pre soprán a orchester, z toho: Exsultate, jubilate (KV 165)
* 17 chrámových sonát
* Ave verum corpus (KV 618)

=== Orchestrálna hudba ===
* 41 symfónií
* 27 klavírnych koncertov
* 5 husľových koncertov
* klarinetový koncert A-dur KV 622
* fagotový koncert B-dur
* 4 koncerty pre lesný roh
* 2 flautové koncerty
* koncertná symfónia pre husle a violu
* koncertná symfónia pre 4 trúbky a orchester KV 297b
* koncertná symfónia pre 2 huslí a orchester
* serenády
* pochody a tance pre orchester

=== Komorná hudba s klavírnym sprievodom ===
* 35 sonát pre husle a klavír
* klavírne triá
* 2 klavírne kvartetá
* klavírny kvintet Es-Dur (1784, KV 452)

=== Diela pre klavír ===
* 18 klavírnych sonát
* 27 klavírnych koncertov

=== Kánony ===
* 4-hlasný kánon (KV 562c; Anh.191)
* Kyrie (KV 89)
* Alleluia (KV 553)
* Ave Maria (KV 554)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Unsere Besten]]

== Dielo na internete ==
Všetky Mozartove hudobné diela (ich zachované [[partitúra|partitúry]]), ako aj písomné pramene vzťahujúce sa k jeho životu, sú voľne prístupné na internetovej stránke [https://mozarteum.at/en/ Digitale Mozart-Edition] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190220234142/https://mozarteum.at/en/ |date=2019-02-20 }}.  

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Wolfgang Amadeus Mozart}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mozart, Wolfgang Amadeus}}
[[Kategória:Osobnosti zo Salzburgu]]
[[Kategória:Rakúski hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Operní skladatelia]]
[[Kategória:Rakúski slobodomurári]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti s ulicami]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych bankovkách]]</text>
      <sha1>nfh26gfy3cimh19q34vfg8cey1pjakz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371559</id>
      <parentid>8371558</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:56:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-50958-02|~2026-50958-02]] ([[User_talk:~2026-50958-02|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.</comment>
      <origin>8359510</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12673" sha1="5ttb0d6uylmb6lbbrg7ujxgpidpht9q" xml:space="preserve">{{Infobox Skladateľ
| meno              = Wolfgang Amadeus Mozart
| obrázok           =

| dátum narodenia   = [[27. január]] [[1756]]
| miesto narodenia  = [[Salzburg]], [[Salzburské arcibiskupstvo]]
| dátum úmrtia      = {{dúv|1791|12|05|1756|01|27}}
| miesto úmrtia     = [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]]
| národnosť         = rakúska
| obdobie tvorby    = [[1761]]{{--}}[[1791]]
| hudobný smer      = [[Klasicizmus]]
| skupina           =  
| počet diel        =
| ťažiskové žánre   = 
| kľúčové diela     = * [[Figarova svadba]];
* [[Don Giovanni]];
* klavírne sonáty, klavírne koncerty a symfónie.
| významné ocenenia = 
| podpis            = Wolfgang Amadeus Mozart Signature.svg
| web               = 
}}

[[Súbor:Wien.Mozarthouse02.jpg|thumb|Mozartov dom vo Viedni]]

'''Wolfgang Amadeus Mozart''' (* [[27. január]] [[1756]], [[Salzburg]] – † [[5. december]] [[1791]], [[Viedeň]]), bol pokrstený ako '''Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart''' bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[klasicizmus|klasicistický]] [[hudobný skladateľ]]. Jeho diela mali veľký vplyv na vývoj európskej hudby. Je považovaný za jedného z najväčších skladateľov [[Klasicizmus|klasicizmu]] aj celých [[Dejiny hudby|dejín hudby]].

== Životopis ==
Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí [[Leopold Mozart|Leopolda]] a [[Anna Maria Mozartová|Anny Marie Mozartovcov]]. Zo všetkých siedmich súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra [[Maria Anna Mozartová|Maria Anna]], prezývaná Nannerl.

V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po metropolách celej [[Európa|Európy]]: tri roky trvajúcom po západnej Európe: severné [[Nemecko]], [[Holandsko]], [[Paríž]], ďalej [[Londýn]], [[Haag]] a znovu Paríž, južné [[Francúzsko]] a [[Švajčiarsko]]. V [[Anglicko|Anglicku]] sa zoznámil s [[Johann Christian Bach|Johannom Christianom Bachom]], ktorý ho učil hrať na klavíri a spoznal bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné predstavovaní ako zázračné deti.

V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po [[Taliansko|Taliansku]]. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucio Silla; ďalej serenádu Ascanius v Albe. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil [[Viedeň]] a [[Mníchov]], kde sa konala premiéra jeho opery Záhradníčka z lásky.

Nejakú dobu strávil Mozart v rodnom Salzburgu, ale čoskoro bol prepustený zo služby a odišiel na jeseň v roku [[1777]] s matkou na ďalšie turné po Európe. Prešiel niekoľko nemeckých miest a keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval aj s matkou do Paríža. Tá sa tu však nakazila [[Týfusová horúčka|tyfoidnou horúčkou]] a o 14 dní zomrela.

Do [[Salzburg|Salzburgu]] sa Mozart vrátil v januári [[1779]] na miesto organistu. Počas dvoch rokov pôsobenia v Salzburgu skomponoval okrem zvyčajných skladieb súvisiacich so službou pri dvore takisto niekoľko opier pre kočovné divadelné spoločnosti a [[divadlo (organizácia)|divadlo]] v [[Mníchov]]e. Mozart život v Salzburgu zle znášal. Ako arcibiskupov poddaný sa usiloval o prepustenie zo služby. Tomu arcibiskup nevyhovel, takže do Viedne Mozart ušiel ilegálne.

Vo Viedni sa Mozart zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej [[nemčina|nemčiny]]. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel Zaida a oceňovaná opera [[Únos zo Serailu]] (''Entführung aus dem Serail''). V roku [[1782]] sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda. Dovŕšila sa tým roztržka, ktorá vznikla už pri Mozartovom konflikte s arcibiskupom Hieronymom Colloredom a odchode do Viedne.

Počas prvých dvoch rokov vo Viedni dosiahol Mozart vrchol svojej tvorby, čo sa prejavilo aj na jeho príjmoch. Po pôrode jeho prvého dieťaťa Raimunda, ktorý však zomrel niekoľko mesiacov po narodení, Mozart odišiel so svojou manželkou do Salzburgu, aby ju predstavil otcovi a sestre. K uzmiereniu však nedošlo. Dva roky po narodení druhého dieťaťa Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti, porodila Konstance ďalšieho syna. Ten však zomrel takisto veľmi skoro.

V roku [[1785]] Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi [[1786]] a [[1790]] vznikli Mozartove najslávnejšie opery [[Don Giovanni]] a [[Figarova svadba]], ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian [[Lorenzo da Ponte]]. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v [[Praha|Prahe]] v [[Stavovské divadlo|Stavovskom divadle]], kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy. Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. V roku [[1789]] podnikol trojmesačné turné po severnom Nemecku, ktoré nebolo príliš finančne úspešné.

Po smrti [[Jozef II.|Jozefa II.]] v roku [[1790]] jeho brat a nástupca [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]], reorganizoval dvorný život, ale Mozarta sa to nedotklo. Náročné pre neho ale bolo financovať Konstancino liečenie v kúpeľoch Baden. Dosiaľ prekonané pôrody a nervové otrasy spôsobené stratou troch detí jej značne podlomili zdravie.

V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol [[Antonio Salieri]], s názvom Così fan tutte (Také sú všetky). Podľa romantickej fabulácie [[19. storočia]] bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri mal u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nejaké nepriateľstvo.&lt;ref&gt;O spoločnom diele Mozarta a Salieriho viď Lukáš M. Vytlačil: ''Nová edice společného díla Mozarta, Salieriho a Cornettiho = A New Edition of a Joint Work by Mozart, Salieri, and Cornetti''. Musicalia roč. 8, č. 1-2, s. 169-172 &lt;/ref&gt; V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu [[Così fan tutte]] vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a Singspiel [[Čarovná flauta]] (''Die Zauberflöte''), ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Aj keď sa ''Čarovná flauta'' na prvý pohľad javí ako obyčajná rozprávka, obsahuje celý rad radikálnych a slobodomurárskych motívov.

V zime v roku [[1791]] sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a [[5. december|5. decembra]] zomrel. Jeho posledné dielo je [[Rekviem (Mozart)|Rekviem]]. Zanechal jedno nedokončené dielo- requiem in d minor. Existujú špekulácie, podľa ktorých bol otrávený a ako nepohodlný odstránený; tie však neboli potvrdené.

== Charakter Mozartovej hudby ==
[[Súbor:Mozart - Eine kleine Nachtmusik K.525 autograph.png|náhľad|Noty na ''[[Malá nočná hudba|Malú nočnú hudbu]]'' (''Eine kleine Nachtmusik'').]]
Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Jeho hudba je živá, radostná, hravá, v pomalých vetách príjemne meditatívna, ale vždy zrozumiteľná.

== Diela ==
Keďže tvorba Wolfganga Amadea Mozarta je veľmi rozsiahla, bolo potrebné ju tematicky a časovo zoradiť. Je známe, že už počas svojho života si Mozart podrobne viedol záznam o všetkých dielach, ktoré skomponoval. 

Na orientáciu v jeho dielach sa používa tzv. [[Köchelov zoznam]] (''Köchelverzeichnis'', KV). Tento súpis všetkých zdokumentovaných diel W. A. Mozarta pochádza od [[Ludwig von Köchel|Ludwiga von Köchel]], ktorý ho po prvýkrát uverejnil v roku 1862.

=== Opery ===
* Die Schuldigkeit des ersten Gebots (1767, KV 35)
* Apollo a Hyacinth (1767, KV 38)
* Bastien a Bastienne / Bastien a Bastienka (1768, KV 50)
* La finta semplice (1768, KV 51)
* Mitridate, re di Ponto (1770, KV 87)
* Ascanio in Alba (1771, KV 111)
* Il sogno di Scipione (1771, KV 126)
* Lucio Silla (1772, KV 135)
* La finta giardiniera / Záhradníčka z lásky (1775, KV 196)
* Il re pastore (1775, KV 208)
* Zaide (1780, KV 344), Fragment
* Idomeneo, re di Creta / Idomeneo, krétsky kráľ (1781, KV 366)
* Die Entführung aus dem Serail / [[Únos zo Serailu]] (1782, KV 384)
* L'oca del Cairo (1783, KV 422), Fragment
* Lo sposo deluso ossia La rivalità di tre donne per un solo amante (1783, KV 430), Fragment
* Der Schauspieldirektor / Divadelný riaditeľ (1786, KV 486)
* Le nozze di Figaro / [[Figarova svadba]] (1786, KV 492)
* (Il dissoluto punito ossia il) [[Don Giovanni]] (1787, KV 527)
* [[Così fan tutte]] (ossia La scuola degli amanti) / Také sú všetky (1790, KV 588)
* Die Zauberflöte / [[Čarovná flauta]] (1791, KV 620)
* La clemenza di Tito / Titus (1791, KV 621) napísaná pre korunovačnú slávnosť v Prahe

=== Chrámová hudba ===
18 omší, z toho:
* Veľká omša C-mol KV 427/414a
* Omša s organovým sólom C-dur KV 259
* Korunovačná omša C-dur KV 317
* Waisenhausmesse KV 139
* Spatzenmesse KV 220a
* [[Rekviem (Mozart)|Rekviem d-mol]] (1791, KV 626)
* 4 Litánie
* 2 Vespern (Večerné modlitby)
* Oratórium :Die Schuldigkeit des ersten Gebots (1766/67, KV 35)
* Oratórium La Betulia liberata (1771, KV 118)
* Kantáty
* Motetá pre soprán a orchester, z toho: Exsultate, jubilate (KV 165)
* 17 chrámových sonát
* Ave verum corpus (KV 618)

=== Orchestrálna hudba ===
* 41 symfónií
* 27 klavírnych koncertov
* 5 husľových koncertov
* klarinetový koncert A-dur KV 622
* fagotový koncert B-dur
* 4 koncerty pre lesný roh
* 2 flautové koncerty
* koncertná symfónia pre husle a violu
* koncertná symfónia pre 4 trúbky a orchester KV 297b
* koncertná symfónia pre 2 huslí a orchester
* serenády
* pochody a tance pre orchester

=== Komorná hudba s klavírnym sprievodom ===
* 35 sonát pre husle a klavír
* klavírne triá
* 2 klavírne kvartetá
* klavírny kvintet Es-Dur (1784, KV 452)

=== Diela pre klavír ===
* 18 klavírnych sonát
* 27 klavírnych koncertov

=== Kánony ===
* 4-hlasný kánon (KV 562c; Anh.191)
* Kyrie (KV 89)
* Alleluia (KV 553)
* Ave Maria (KV 554)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Unsere Besten]]

== Dielo na internete ==
Všetky Mozartove hudobné diela (ich zachované [[partitúra|partitúry]]), ako aj písomné pramene vzťahujúce sa k jeho životu, sú voľne prístupné na internetovej stránke [https://mozarteum.at/en/ Digitale Mozart-Edition] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190220234142/https://mozarteum.at/en/ |date=2019-02-20 }}.  

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Wolfgang Amadeus Mozart}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mozart, Wolfgang Amadeus}}
[[Kategória:Osobnosti zo Salzburgu]]
[[Kategória:Rakúski hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Operní skladatelia]]
[[Kategória:Rakúski slobodomurári]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti s ulicami]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych bankovkách]]</text>
      <sha1>5ttb0d6uylmb6lbbrg7ujxgpidpht9q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jaromír Jágr</title>
    <ns>0</ns>
    <id>15974</id>
    <revision>
      <id>8371568</id>
      <parentid>8360473</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:24:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>-krstne meno v texte, nahrada za priezvsko</comment>
      <origin>8371568</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22484" sha1="68smokhvnnf7flsdn471qcwoos1ecgi" xml:space="preserve">{{olympijské zlato}}
{{Infobox Hokejista
 |Meno = Jaromír Jágr
 |Portrét = Jagr Czech1 crop.png
 |Veľkosť obrázku= 
 |Celé meno = 
 |Štátna príslušnosť = Česko
 |Štátna príslušnosť 2= 
 |Dátum narodenia= {{dnv|1972|2|15}}
 |Miesto narodenia= [[Kladno]], [[Česko-Slovensko]]
 |Dátum úmrtia = 
 |Miesto úmrtia = 
 |Popis = 
 |Rok1 = 1988
 |Rok2 = 
 |Pozícia = pravé krídlo
 |Streľba = ľavou rukou
 |Výška = 188
 |Váha = 109
 |Tím =  Hc Rytíři Kladno
 |Bývalé tímy = 
 |Draft = 5. celkovo, [[NHL Draft (1990)|1990]],&lt;br /&gt;[[Pittsburgh Penguins]]
 |WHA draft = 
 |Sieň slávy rok = 
 |Prezývka = Jarda
}}

{{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Ľadový hokej na Olympijských hrách|Zimné olympijské hry]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 1998|Nagano 1998]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 2006|Turín 2006]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|Bern 1990]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|Viedeň 2005]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|Kolín nad Rýnom, Mannheim 2010]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Bratislava, Košice 2011]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Stanleyho pohár]]}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1991]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1992]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|Svetový pohár]]}}
  {{Infobox-medaila farba|semifinále||&lt;center&gt;[[České národné hokejové mužstvo|2004]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta juniorov]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji juniorov 1990|Fínsko 1990]] &lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy juniorov]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy juniorov 1989|Kyjev 1989]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Super six|European Champions Cup]]}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Avangard Omsk|2005]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Art Ross Trophy|Art Ross Trophy (NHL Scoring Leader))]]}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1994/1995]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1997/1998]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1998/1999]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1999/2000]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|2000/2001]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Hart Memorial Trophy|Hart Trophy (NHL Most Valuable Player)]]}}
  {{Infobox-medaila farba|finále||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1994/1995]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|finále||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1997/1998]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1998/1999]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|finále||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1999/2000]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|finále||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|2000/2001]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|finále||&lt;center&gt;[[New York Rangers|2005/2006]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Lester B. Pearson Award|Ted Lindsay Award (NHL Player's MVP))]]}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1997/1998]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Pittsburgh Penguins|1999/2000]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[New York Rangers|2005/2006]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Bill Masterton Memorial Trophy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|víťaz||&lt;center&gt;[[Florida Panthers|2015/2016]]&lt;/center&gt;|}}
  {{Infobox koniec}}

'''Jaromír Jágr''' (* [[15. február]] [[1972]], [[Kladno]]) je [[Česko|český]] [[hokej]]ista, hrajúci  za klub Rytíři Kladno. Predtým v [[National Hockey League|NHL]] pôsobil v kluboch [[Calgary Flames]], [[Florida Panthers]], [[New Jersey Devils]], [[Boston Bruins]], [[Pittsburgh Penguins]], [[Washington Capitals]], [[New York Rangers]], [[Philadelphia Flyers]], [[Dallas Stars]] a potom hral [[Kontinentálna hokejová liga|Kontinentálnu hokejovú ligu]] za [[Avangard Omsk]]. V [[National Hockey League|NHL]] vyhral dvakrát [[Stanley Cup]], päťkrát bol víťazom kanadského bodovania a stal sa [[historicky najlepším Európanom hrajúcim v NHL.]] Od roku 2008 je členom Siene slávy českého hokeja a od roku 2024 [[Sieň slávy IIHF|Siene slávy IIHF]]. Je považovaný za jedného z najlepších hokejistov v dejinách.

V decembri 2016 sa v historickej tabuľke produktivity počtom 1 889 bodov dostal na 2. miesto za [[Wayne Gretzky|Wayne Gretzkeho]].&lt;ref&gt;http://www.nhl.sk/clanky/jagr-dnes-oslavuje-45-narodeniny-mal-som-talent-no-nikdy-som-ho-nevyuzil-naplno/&lt;/ref&gt;

18. februára 2024 [[Pittsburgh Penguins]] na slávnostnom ceremoniáli vyradili a zavesili jeho dres s číslom 68 pod strechu [[PPG Paints Arena]]. Jágr sa stal iba tretím hráčom v klubovej histórii a štvrtým Čechom v [[National Hockey League|NHL]] s touto poctou.&lt;ref&gt;https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/nhl-pittsburgh-penguins-vyvesil-dres-jaromira-jagra-2024021906122516669&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
V októbri 2025 vyšla autorizovaná biografia ''JÁ68''. Jágr na nej pracoval trinásť rokov. Kniha vydaná denníkom ''Sport'' prináša osobný pohľad do jeho života, kariéry, viery a hodnôt, ktoré ho formovali. Obsahuje aj dosiaľ nezverejnené fotografie a úvahy o zmysle športu a života. Biografia bola slávnostne pokrstená v Kladne a ponúkaná aj v špeciálnej edícii s podpisom autora.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JÁ68. Jágr a Sport spouští předprodej unikátní biografie, můžete ji exkluzivně získat i s podpisem! | url = https://isport.blesk.cz/clanek/hokej/467139/ja68-jagr-a-sport-spousti-predprodej-unikatni-biografie-muzete-ji-exkluzivne-ziskat-i-s-podpisem.html | vydavateľ = iSport.cz | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-26 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Já68 je pokřtěna. Jaromír Jágr ve své třetí knížce otevírá světu srdce i duši|url=https://kladensky.denik.cz/hokej_region/ja68-je-pokrtena-jaromir-jagr-ve-sve-treti-knizce-otevira-svetu-srdce-i-dusi-202.html|periodikum=Kladenský deník|dátum=2025-10-21|dátum prístupu=2025-10-26|jazyk=cs|meno=Rudolf|priezvisko=Muzika}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
=== [[Pittsburgh Penguins]] (1990 – 2001) ===

Jágr bol draftovaný klubom [[Pittsburgh Penguins]] ako celkovo piata voľba 1. kola draftu v roku 1990. V roku 1991 a 1992 s Penguins vyhral [[Stanley Cup]] a stal sa najmladším hráčom v histórii NHL (19 rokov), ktorý strelil gól vo finálovom zápase [[Stanley Cup]]u.

V sezóne 1994/1995 vyhral Jágr [[Art Ross Trophy]], ktorá sa udeľuje najlepšiemu hráči kanadského bodovania. V boji o ňu remizoval s [[Eric Lindros|Ericom Lindrosom]], a tak o výhre musel rozhodnúť počet nastrieľaných gólov. Tie rozhodli v prospech Jágra (Jágr - 32; Lindros - 29). Ďalší rok Jágr vytvoril nový rekord počtu získaných kanadských bodov európskym hráčom - 149 a jeho 62 gólov a 87 asistencií sa stalo doterajším maximom jeho kariéry. Od [[NHL 1997/1998|sezóny 1997/1998]] do [[NHL 2000/2001|sezóny 2000/2001]] sa Jágrovi podarilo získať 4 [[Art Ross Trophy]] v rade. V roku 1999 dostal Jágr [[Hart Memorial Trophy]], udeľovanú novinármi a funkcionármi NHL najužitočnějšiemu hráčovi súťaže, a [[Ted Lindsay Award|Lester B. Pearson Award]], ktorá sa tiež udeľuje najužitočnejšiemu hráčovi, ale je volená hráčmi samotnými . V roku 1998 doviedol Jágr [[Slovenská hokejová reprezentácia|českú hokejovú reprezentáciu]] na [[Zimné olympijské hry 1998|olympijských hrách v Nagane]] až k vytúženému zlatu.

=== [[Washington Capitals]] (2001 – 2004) ===
Do Washingtonu bol vymenený 11. júla 2001 s [[František Kučera|Františkom Kučerom]] za [[Kris Beech|Krisa Beecha]], [[Michal Sivek|Michala Sivka]] a [[Ross Lupachuk|Rossa Lupaschuka]]. Veľké očakávania, ktorá do neho Washington vkladal, však Jágr nenaplnil, a v januári 2004 bol nakoniec vymenený do klubu [[New York Rangers]].

=== [[New York Rangers]] (2004 – 2008) ===
[[Súbor:Jaromir Jagr pregame 2008-05-04.JPG|left|thumb|Jágr v drese NY Rangers, v sezóne 2007/2008.]]
Počas [[lockout v NHL|lockoutu v NHL]] v sezóne [[2004]]/[[2005|05]] hral Jágr najprv českú najvyššiu súťaž za [[HC Kladno]] a potom [[Superliga|ruskú superligu]] za [[Avangard Omsk]], s ktorým v tom istom roku zvíťazil v turnaji [[Super six|IIHF European Champions Cup]].

V sezóne 2005/2006, konkrétne 2. marca 2006, sa Jágr stal najlepším Európanom v NHL, keď v historickej tabuľke kanadského bodovania dostihol Jari Kurriho. K výhre 6:1 nad Philadelphiou prispel dvoma gólmi a jednou prihrávkou a tým zaokrúhlil svoju celkovú bilanciu v NHL na 1400 bodov. V novembri toho istého roku ho vyniesli ďalšie dva body za gól a asistenciu do siete Pittsburghu v historickom poradí produktivity na 12. miesto pred Slováka [[Stan Mikita|Stana Mikita]]. Jágr mal na konte 1468 bodov a nie je tak už pred ním žiadny hokejista s európskymi koreňmi.

=== [[Avangard Omsk]] (2008 – 2011) ===
4. júla 2008 Jágr podpísal s vedením Avangardu Omsk dvojročnú zmluvu. Po dvojročnom pôsobení v ruskom klube sa aj napriek špekuláciám o návrate do NHL rozhodol predĺžiť kontrakt aj o sezónu 2010/2011.

[[Súbor:Jaromir Jagr Watching 2011-12-29.JPG|left|thumb|Jágr v drese Flyers, v sezóne 2011/2012.]]
=== [[Philadelphia Flyers]] (2011 – 2012) ===
1. júla 2011 podpísal Jágr ako voľný hráč zmluvu s [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou]] a po troch rokoch sa vrátil do [[National Hockey League|NHL]]. V 39 rokoch je jedným z piatich najstarších aktívnych hráčov v NHL. V sezóne odohral 73 zápasov v ktorých si pripísal 54 kanadských bodov.

=== [[Dallas Stars]] (2012 – 2013) ===
Dňa 4. júla 2012 podpísal Jágr, v tej dobe už voľný hráč, ročnú zmluvu s Dallas Stars za 4,55 miliónov dolárov.

== Reprezentácia ==
Jágr získal s reprezentáciou [[České národné hokejové mužstvo|Česka]] titul majstra sveta na [[majstrovstvá sveta v hokeji 2005|majstrovstvách sveta v roku 2005]] a zlatú olympijskú medailu na [[zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] [[1998]] v [[Nagano|Nagane]] a bronzovú na [[zimné olympijské hry 2006|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e. Oblieka reprezentačný dres s číslom 68, ktoré odkazuje na [[Pražská jar|Pražskú jar]].

=== Zimné olympijské hry 2006 ===
[[České národné hokejové mužstvo|Česko]] získalo na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2006]] bronzové medaily. Úvod olympiády českej reprezentácii nevyšiel, keď v základnej skupine skončila až na štvrtom, poslednom postupovom mieste, po prehrách so [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarskom]] 2:3, [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]] 2:4 a [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]] 2:3. Vo štvrťfinále Česko vyradilo [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]]. V semifinále ich vyradili neskorší zlatí medailisti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédi]] a v boji o bronzové medaily porazili [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] 3:0. Jágr bol so siedmimi bodmi za dva góly a päť prihrávok druhý v českom mužstve za [[Martin Straka|Martinom Strakom]].

=== Štatistika na ZOH ===
[[Súbor:Jagr Czech1.png|right|thumb|Jágr v drese [[České národné hokejové mužstvo|českej reprezentácie]]]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Rok
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Počet zápasov
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Góly
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Asistencie
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Body
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Trestné minúty
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |+/-
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Strely
!bgcolor=&quot;#7fffd4&quot; |Umiestnenie
|- align=center
|[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|2006]]||8||2||5||'''7'''||6||1||20||3.

|- align=center
|[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]]||10||2||5||7||?||?||?||1.
|}

=== Klubové štatistiky ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
!rowspan=2|Sezóna
!rowspan=2|Klub
!rowspan=2|Súťaž
!colspan=5|Základná časť
!colspan=5|Play off
|-
! {{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}}  !! {{Tooltip|G|Góly}}!!{{Tooltip|A|Asistencie}} !! {{Tooltip|B|Kanadské body}} !! {{Tooltip|TM|Trestné minúty}}
! {{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}}  !! {{Tooltip|G|Góly}}!!{{Tooltip|A|Asistencie}} !! {{Tooltip|B|Kanadské body}} !! {{Tooltip|TM|Trestné minúty}}
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| [[Československá hokejová liga 1984/1985|1984–85]] || [[PZ Kladno]] || Československo – mladší dorast || 34 || 24 || 17 || 41 || — || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Československá hokejová liga 1985/1986|1985–86]] || [[PZ Kladno]] || Československo – mladší dorast || 36 || 41 || 29 || 70 || — || — || — || — || — || —
|-
| [[Československá hokejová liga 1986/1987|1986–87]] || [[PZ Kladno]] || Československo – starší dorast || 30 || 35 || 35 || 70 || — || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Československá hokejová liga 1987/1988|1987–88]] || [[PZ Kladno]] || Československo – starší dorast || 35 || 57 || 27 || 84 || — || — || — || — || — || —
|-
| [[Česko-slovenská hokejová liga 1988/1989|1988–89]] || [[Rytíři Kladno|Poldi SONP Kladno]] || [[Československá hokejová liga]] || 29 || 3 || 3 || 6 || 4 || 10 || 5 || 7 || 12 || 0
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Česko-slovenská hokejová liga 1989/1990|1989–90]] || [[Rytíři Kladno|Poldi SONP Kladno]] || Československá hokejová liga || 42 || 22 || 28 || 50 || — || 9 || 8 || 2 || 10 || —
|-
| [[NHL 1990/1991|1990–91]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[National Hockey League|NHL]] || 80 || 27 || 30 || 57 || 42 || 24 || 3 || 10 || 13 || 6
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 1991/1992|1991–92]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 70 || 32 || 37 || 69 || 34 || 21 || 11 || 13 || 24 || 6
|-
| [[NHL 1992/1993|1992–93]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 81 || 34 || 60 || 94 || 61 || 12 || 5 || 4 || 9 || 23
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 1993/1994|1993–94]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 80 || 32 || 67 || 99 || 61 || 6 || 2 || 4 || 6 || 16
|-
| [[Česká hokejová extraliga 1994/1995|1994–95]] || [[Rytíři Kladno|HC Kladno]] || [[Extraliga ledního hokeje|česká extraliga]] || 11 || 8 || 14 || 22 || 10 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 1994–95 || [[HC Bolzano]] || [[Lega Italiana Hockey Ghiaccio|Taliansko]] || 6 || 8 || 8 || 16 || 4 || — || — || — || — || —
|-
| 1994–95 || [[EHC Gelsenkirchen|Schalker Haie]] || [[2. Eishockey-Bundesliga|Nemecko]] || 1 || 1 || 10 || 11 || 0 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 1994/1995|1994–95]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 48 || 32 || 38 || 70 || 37 || 12 || 10 || 5 || 15 || 6
|-
| [[NHL 1995/1996|1995–96]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 82 || 62 || 87 || 149 || 96 || 18 || 11 || 12 || 23 || 18
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 1996/1997|1996–97]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 63 || 47 || 48 || 95 || 40 || 5 || 4 || 4 || 8 || 4
|-
| [[NHL 1997/1998|1997–98]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 77 || 35 || 67 || 102 || 64 || 6 || 4 || 5 || 9 || 2
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 1998/1999|1998–99]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 81 || 44 || 83 || 127 || 66 || 9 || 5 || 7 || 12 || 16
|-
| [[NHL 1999/2000|1999–00]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 63 || 42 || 54 || 96 || 50 || 11 || 8 || 8 || 16 || 6
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2000/2001|2000–01]] || [[Pittsburgh Penguins]] || NHL || 81 || 52 || 69 || 121 || 42 || 16 || 2 || 10 || 12 || 18
|-
| [[NHL 2001/2002|2001–02]] || [[Washington Capitals]] || NHL || 69 || 31 || 48 || 79 || 30 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2002/2003|2002–03]] || [[Washington Capitals]] || NHL || 75 || 36 || 41 || 77 || 38 || 6 || 2 || 5 || 7 || 2
|-
| [[NHL 2003/2004|2003–04]] || [[Washington Capitals]] || NHL || 46 || 16 || 29 || 45 || 26 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2003–04 || [[New York Rangers]] || NHL || 31 || 15 || 14 || 29 || 12 || — || — || — || — || —
|-
| [[Česká hokejová extraliga 2004/2005|2004–05]] || [[Rytíři Kladno|HC Kladno]] || česká extraliga || 17 || 11 || 17 || 28 || 16 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Ruská superliga ledního hokeje 2004/2005|2004–05]] || [[Avangard Omsk]] || [[Superliga|RSL]] || 32 || 16 || 22 || 38 || 63 || 11 || 4 || 10 || 14 || 22
|-
| [[NHL 2005/2006|2005–06]] || [[New York Rangers]] || NHL || 82 || 54 || 69 || 123 || 72 || 3 || 0 || 1 || 1 || 2
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2006/2007|2006–07]] || [[New York Rangers]] || NHL || 82 || 30 || 66 || 96 || 78 || 10 || 5 || 6 || 11 || 12
|-
| [[NHL 2007/2008|2007–08]] || [[New York Rangers]] || NHL || 82 || 25 || 46 || 71 || 58 || 10 || 5 || 10 || 15 || 12
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Kontinentální hokejová liga 2008/2009|2008–09]] || [[Avangard Omsk]] || [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] || 55 || 25 || 28 || 53 || 62 || 9 || 4 || 5 || 9 || 4
|-
| [[Kontinentální hokejová liga 2009/2010|2009–10]] || [[Avangard Omsk]] || KHL || 51 || 22 || 20 || 42 || 50 || 3 || 1 || 1 || 2 || 0
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Kontinentální hokejová liga 2010/2011|2010–11]] || [[Avangard Omsk]] || KHL || 49 || 19 || 31 || 50 || 48 || 14 || 2 || 7 || 9 || 8
|-
| [[NHL 2011/2012|2011–12]] || [[Philadelphia Flyers]] || NHL || 73 || 19 || 35 || 54 || 30 || 11 || 1 || 7 || 8 || 2
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Česká hokejová extraliga 2012/2013|2012–13]] || [[Rytíři Kladno|HC Kladno]] || česká extraliga || 34 || 24 || 33 || 57 || 28 || — || — || — || — || —
|-
| [[NHL 2012/2013|2012–13]] || [[Dallas Stars]] || NHL || 34 || 14 || 12 || 26 || 20 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2012–13 ||[[Boston Bruins]] || NHL || 11 || 2 || 7 || 9 || 2 || 22 || 0 || 10 || 10 || 8
|-
| [[NHL 2013/2014|2013–14]] || [[New Jersey Devils]] || NHL || 82 || 24 || 43 || 67 || 46 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2014/2015|2014–15]] || [[New Jersey Devils]] || NHL || 57 || 11 || 18 || 29 || 42 || — || — || — || — || —
|-
| 2014–15 || [[Florida Panthers]] || NHL || 20 || 6 || 12 || 18 || 6 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2015/2016|2015–16]] || [[Florida Panthers]] || NHL || 79 || 27 || 39 || 66 || 48 || 6 || 0 || 2 || 2 || 4
|- 
| [[NHL 2016/2017|2016–17]] || [[Florida Panthers]] || NHL || 82 || 16 || 30 || 46 || 56 || — || — || — ||— || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2017/2018|2017–18]] || [[Calgary Flames]] || NHL || 22 || 1 || 6 || 7 || 10 || — || — || — || — || —
|-
| [[1. česká hokejová liga 2017/2018|2017–18]] || [[Rytíři Kladno]] || [[1. česká hokejová liga|1. česká liga]] || 5 || 0 || 4 || 4 || 0 || 10 || 0 || 0 || 0 || 0
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[1. česká hokejová liga 2018/2019|2018–19]] || [[Rytíři Kladno]] || 1. česká liga || 4 || 1 || 3 || 4 || 4 || 8 || 2 || 3 || 5 || 16
|-
| [[Česká hokejová extraliga 2018/2019|2018–19]] || [[Rytíři Kladno]] || [[Česká hokejová extraliga 2018/2019#Baráž o extraligu|baráž o českú extraligu]] || 11 || 10 || 3 || 13 || 4 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Česká hokejová extraliga 2019/2020|2019–20]] || [[Rytíři Kladno]] || česká extraliga || 38 || 15 || 14 || 29 || 28 || — || — || — || — || —
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; | RSL/KHL celkom
! 187
! 82
! 101
! 183
! 223
! 37
! 11
! 23
! 34
! 34
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; | NHL celkom
! 1733
! 766
! 1155
! 1921
! 1167
! 208
! 78
! 123
! 201
! 163
|}
== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Největší Čech]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Jaromír Jágr}}

== Externé odkazy ==
* {{Hokejové odkazy}}


{{Zlatá trojkoruna}}
{{České hokejové mužstvo na ZOH 1998}}
{{České hokejové mužstvo na MS 2005}}
{{České hokejové mužstvo na ZOH 2006}}
{{České národné hokejové mužstvo na MS 2009}}
{{České národné hokejové mužstvo na MS 2010}}
{{České národné hokejové mužstvo na MS 2011}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Jágr, Jaromír}}
[[Kategória:Českí hokejoví útočníci]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Českí olympijskí víťazi]]
[[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Českí bronzoví olympijskí medailisti]]
[[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]]
[[Kategória:Hráči Pittsburgh Penguins]]
[[Kategória:Hráči Washington Capitals]]
[[Kategória:Hráči New York Rangers]]
[[Kategória:Hráči Boston Bruins]]
[[Kategória:Hráči HC Kladno]]
[[Kategória:Hráči Philadelphia Flyers]]
[[Kategória:Hráči Dallas Stars]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Pittsburgh Penguins]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1990]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1994]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2002]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2009]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2010]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]]
[[Kategória:Osobnosti z Kladna]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 1998]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2002]]</text>
      <sha1>68smokhvnnf7flsdn471qcwoos1ecgi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Masarykova univerzita</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19048</id>
    <revision>
      <id>8371572</id>
      <parentid>8105399</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:37:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Fakulty */ presun sekcie nazov, -wl na roky, drobne</comment>
      <origin>8371572</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13864" sha1="20blfkwz9s36s8cj99prk990ssijx7m" xml:space="preserve">{{Infobox Vysoká škola
 | Názov                    = Masarykova univerzita
 | Obrázok                  = Kounics_palace_in_Brno_2010.jpg
 | Popis                    = Budova rektorátu Masarykovej univerzity,&lt;br&gt; [[Kounicov palác]] na [[Žerotínovo námestie|Žerotínovom námestí]]
 | Logo                     = LogoMUNI-2018.png
 | Popis loga               = Logo Masarykovej univerzity
 | Motto                    = 
 | Pôvodný názov            = Masarykova universita (1919 – 1960) &lt;br&gt;Universita Jana Evangelisty Purkyně v Brně (1960 – 1990)
 | Latinský názov           = Universitas Masarykiana Brunensis
 | Poloha                   = 
 | Skratka                  = MU
 | Typ                      = verejná
 | Zameranie                = 
 | Náboženská príslušnosť   = 
 | Patrón                   = 
 | Rok založenia            = [[1919]]
 | Rok otvorenia            = 
 | Rok zatvorenia           = 
 | Stav                     = 
 | Rektor                   = prof. MUDr. [[Martin Bareš]], Ph.D.
 | Kvestor                  = 
 | Riaditeľ                 = 
 | Kancelár                 = 
 | Počet fakúlt             = 10 &lt;ref name=&quot;vz&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výroční zpráva o činnosti Masarykovy univerzity 2021 | url = https://www.muni.cz/media/3432240/mu_vzoc_2021-cz.pdf | vydavateľ = Masarykova univerzita | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-30 | miesto = Brno | jazyk = | strany = }}&lt;/ref&gt;{{rp|62}}
 | Počet zamestnancov       = 6 336 &lt;ref name=&quot;vz&quot; /&gt;{{rp|46}}
 | Počet študentov          = 32 786 (z toho 4 197 zahraničných)&lt;ref name=&quot;vz&quot; /&gt;{{rp|109}}
 | Pregraduálny študenti    = 
 | Postgraduálny študenti   = 
 | Doktorandi               = 
 | Rozpočet                 = 12 mld. Kč
 | Kampus                   = [[Univerzitný kampus Bohunice]]
 | Školské farby            = {{box farby|blue}} modrá &lt;br&gt; {{box farby|white}} biela
 | Školská hymna            = 
 | Maskot                   = 
 | Školský časopis          = 
 | Športová reprezentácia   = 
 | Člen                     = 
 | Nositelia Nobelovej ceny = 
 | Miesto                   = [[Brno]], [[Česko]]
 | Adresa                   = Žerotínovo nám. 617/9 &lt;br&gt;601 77 Brno
 | Telefón                  = +420 549 49 1111
 | Web                      = [https://www.muni.cz muni.cz]
 | Mail                     = info@muni.cz
}}

'''Masarykova univerzita''' ({{lat|''Universitas Masarykiana Brunensis''}}) je česká verejná [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného]] typu, ktorá bola založená v roku [[1919]]. Skladá sa z desiatich [[fakulta|fakúlt]] a sídli v [[Brno|Brne]].

Podľa počtu študentov v akreditovaných študijných programoch ide o druhú najväčšiu vysokú školu v [[Česko|Česku]]. Zároveň má dlhodobo najvyšší počet prihlášok od slovenských študentov spomedzi vysokých škôl v Česku.&lt;ref name=rakusko&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Horáková | meno = Jarmila | autor = | odkaz na autora = | titul = Do Česka chodia tí najlepší študenti zo Slovenska | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/6277076/do-ceska-chodia-ti-najlepsi-studenti-zo-slovenska.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-28 | dátum prístupu = 2023-03-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Rektor Masarykovej univerzity v Brne: Slovenskí študenti sú lepší | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/486462/rektor-masarykovej-univerzity-v-brne-slovenski-studenti-su-lepsi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-08-02 | dátum prístupu = 2023-03-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Beblavý | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = Miroslav Beblavý | titul = Najlepšia slovenská univerzita je zatiaľ v Brne (píše Miroslav Beblavý) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23151176/najlepsia-slovenska-univerzita-je-zatial-v-brne-pise-miroslav-beblavy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-27 | dátum prístupu = 2023-03-30}}&lt;/ref&gt;

Súčasným rektorom od [[1. september|1. septembra]] [[2019]] je prof. MUDr. [[Martin Bareš]], Ph.D. Predtým bol rektorom dve volebné obdobia doc. PhDr. [[Mikuláš Bek]], Ph.D.

== Názov ==
Masarykova univerzita vznikla v roku [[1919]] pod názvom '''Masarykova universita''' so sídlom v Brne, zákonom č. 50/1919 Z. z.&lt;ref&gt;Zákon ze dne 28. ledna 1919, čís. 50 Sb. z. a nař., kterým se zřizuje druhá česká universita.&lt;/ref&gt; V roku [[1960]] došlo k redukcii počtu jej fakúlt na tri a premenovaniu na '''Universita Jana Evangelisty Purkyně v Brně''', vládnym nariadením č. 120/1960 Zb.&lt;ref&gt;Nariadenie vlády č. 120/1960 Zb., vládne nariadenie o zmenách v organizácii vysokých škôl.&lt;/ref&gt; K pôvodnému názvu sa univerzita vrátila od roku [[1990]] ako '''Masarykova univerzita''', pretože novou kodifikáciou češtiny v sedemdesiatych rokoch zmizla možnosť používania [[Dublet (jazykoveda)|dubletov]] ''univerzita'', ''universita''.

V období rokov [[1998]]{{--}}[[2005]] bola univerzita vedená ako '''Masarykova univerzita v Brně''', podľa prílohy zákona o vysokých školách.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Masarykova univerzita se vrací ke svému původnímu názvu
 | periodikum = online.muni.cz
 | dátum vydania = 2006-01-05
 | dátum prístupu = 2014-07-11
 | url = http://www.online.muni.cz/component/content/article/29-kratkezpravy/226-univerzita-se-vraci-k-puvodnimu-nazvu#.U7_Q_7dIu70
 | issn = 1801-0814
}}&lt;/ref&gt; V roku [[2006]] sa sídelné mesto, mylne uvádzané v názve, opäť vypustilo.&lt;ref&gt;Čl. I. bod 62 zákona č. 552/2005 Sb., kterým se mění zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=4786 Dostupné online]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Fránek
 | meno = Tomáš
 | titul = Masarykova univerzita nemá v názvu Brno
 | periodikum = Aktualne.cz
 | dátum vydania = 2006-01-05
 | dátum prístupu = 2014-07-11
 | url = http://zpravy.aktualne.cz/domaci/masarykova-univerzita-nema-v-nazvu-brno/r~i:article:44423/
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Horák
 | meno = Ondřej
 | titul = Změnil se název naší univerzity?
 | periodikum = veda.muni.cz
 | dátum vydania = 2006-02-22
 | dátum prístupu = 2014-07-11
 | url = http://www.veda.muni.cz/tema/291-zmenil-se-nazev-nasi-univerzity#.U7_RkLdIu70
 | issn = 1805-9759
}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je tak '''Masarykova univerzita''' podľa prílohy zákona o vysokých školách zo [[Zoznam vysokých škôl v Česku|všetkých verejných a štátnych vysokých škôl v Česku]] jedinou, ktorá pri svojom názve neuvádza svoje sídlo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách – text se zapracovanými novelami | url = http://www.msmt.cz/vzdelavani/vysoke-skolstvi/zakon-c-111-1998-sb-o-vysokych-skolach-text-se-zapracovanymi | dátum prístupu = 2015-03-29 | vydavateľ = Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy České republiky | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20150402135635/http://www.msmt.cz/vzdelavani/vysoke-skolstvi/zakon-c-111-1998-sb-o-vysokych-skolach-text-se-zapracovanymi | dátum archivácie = 2015-04-02 }}&lt;/ref&gt;

== História ==
O vznik Masarykovej univerzity sa zaslúžil najmä [[Tomáš Garrigue Masaryk]], profesor [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] a neskorší prvý prezident [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V rámci svojej vedeckej a politickej činnosti venoval pozornosť rozvoji česko-slovenských vysokých škôl a už od osemdesiatych rokov [[19. storočie|19. storočia]] zdôrazňoval potrebu širokej konkurencie vo vedeckej práci. V tejto súvislosti poukazoval na to, že vtedajšia jediná česká univerzita k svojmu rozvoju potrebuje konkurentku. Zriadenie druhej českej univerzity bolo dlhé roky jednou z jeho politických priorít a mal v tejto otázke podporu rady profesorov, študentov i širokej verejnosti.

Najväčším problémom sa ukázala voľba miesta pre túto univerzitu. Napriek tomu, že všeobecne prevládal názor, že by mala byť založená v Brne, proti boli najmä brnianski Nemci, ktorí Brno politicky úplne ovládali a báli sa oslabenia svojho vplyvu. To bolo dokonca zdrojom nacionálnych konfliktov, ktoré vyvrcholili tragickými pouličnými zrážkami v roku 1905 pri príležitosti tzv. [[Volkstag]]u.

Až koniec vojny a rozpad [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] priniesol priaznivejšie podmienky pre založenie novej univerzity. Zriadená bola zákonom číslo 50 Sb. zo dna 28. januára 1919 a v dobe svojho vzniku mala štyri fakulty (právnicku, lekársku, prírodovedeckú a filozofickú). Napriek tomu, že zákon predpokladal výstavbu univerzitného areálu do roku 1930, podarilo sa realizovať iba budovu právnickej fakulty.

Nacistická okupácia spôsobila univerzite ťažké materiálne i ľudské straty (napríklad z prírodovedeckej fakulty bola popravená alebo umučená štvrtina profesorského zboru). Ďalšie neblahé zásahy nasledovali zo strany komunistickej moci po roku 1948. Najrozsiahlejšie čistky prebehli na právnickej fakulte, ktorú muselo opustiť 46 % študentov; v roku 1950 bola zrušená úplne. V rokoch 1960{{--}}1990 niesla univerzita z politických dôvodov meno ''Univerzita Jana Evangelisty Purkyně''. V roku 1946 bola zriadená [[Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity|pedagogická fakulta]], ktorá však medzi rokmi 1953 a 1964 stála mimo zväzok univerzity.

Obnovenie slobodných pomerov po [[nežná revolúcia|novembri 1989]] umožnilo univerzite ďalší rozvoj. Boli založené štyri nové fakulty, a to [[Fakulta ekonomicko-správna Masarykovej univerzity|ekonomicko-správna]] (1990), [[Fakulta informatiky Masarykovej univerzity|informatiky]] (1994), [[Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity|sociálnych štúdií]] (1998) a [[Fakulta športových štúdií Masarykovej univerzity|športových štúdií]] (2002).

Za vlastný [[informačný systém]] bola univerzite udelená v roku [[2005]] európska cena ''[[EUNIS|EUNIS Elite Award]]''. Medzinárodná spolupráca je realizovaná mimo iného v rámci ''[[Compostela Group of Universities]]'' a ''[[Utrecht Network]]''.

[[Súbor:Brno, kampus MU.JPG|náhľad|[[Univerzitný kampus Bohunice]]]]
V roku [[2010]] sa otvoril [[Univerzitný kampus Bohunice]] v brnianskych [[Brno-Bohunice|Bohuniciach]], ktorý na rozlohe 42 [[Hektár|hektárov]] poskytol nové priestory pre lekársku a prírodovedeckú fakultu a fakultu špotových štúdii. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti [[Fakultná nemocnica Bohunice|Fakultnej nemocnice Bohunice]].

V decembri 2017 univerzita predstavila nový vizuálny štýl, spracovaný agentúrou Studio Najbrt. Predošlé logo bolo používané od roku [[1990]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fojtů | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Masarykova univerzita mění logo. Dodá ho Studio Najbrt | url = https://www.online.muni.cz/udalosti/10018-novy-vizualni-styl-sjednoti-masarykovu-univerzitu | vydavateľ = Masarykova univerzita | dátum vydania = 2017-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Fakulty ==
Univerzitu v súčasnosti (2026) tvorí 10 fakúlt:&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fakulty a pracoviště | url = https://www.muni.cz/o-univerzite/fakulty-a-pracoviste | vydavateľ = Masarykova univerzita {{!}} MUNI | dátum prístupu = 2026-09-21 | jazyk = cs | meno = Masarykova | priezvisko = univerzita}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;vz&quot; /&gt;{{rp|62}}
* [[Právnická fakulta Masarykovej univerzity|Právnická fakulta]]
* [[Lekárska fakulta Masarykovej univerzity|Lekárska fakulta]]
* [[Prírodovedecká fakulta Masarykovej univerzity|Prírodovedecká fakulta]]
* [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|Filozofická fakulta]]
* [[Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity|Pedagogická fakulta]]
* [[Farmaceutická fakulta Masarykovej univerzity|Farmaceutická fakulta]]
* [[Ekonomicko-správna fakulta Masarykovej univerzity|Ekonomicko-správna fakulta]]
* [[Fakulta informatiky Masarykovej univerzity|Fakulta informatiky]]
* [[Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity|Fakulta sociálnych štúdií]]
* [[Fakulta športových štúdií Masarykovej univerzity|Fakulta športových štúdií]]

=== Ústavy ===
* Stredoeurópsky technologický inštitút&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;vz&quot; /&gt;{{rp|84-85}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CEITEC MU | url = https://www.ceitec.cz/ceitec-mu/i1 | vydavateľ = CEITEC – Central European Institute of Technology | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-30 | miesto = Brno | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Ústav výpočtovej techniky&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;vz&quot; /&gt;{{rp|86-87}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.muni.cz/ Oficiálne stránky Masarykovej univerzity]
* [https://www.em.muni.cz/ Spravodajský portál Masarykovej univerzity]

{{Masarykova univerzita}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Masarykova univerzita| ]]
[[Kategória:Školy v Brne]]
[[Kategória:Univerzity v Česku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1919]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Tomáša Garrigua Masaryka]]</text>
      <sha1>20blfkwz9s36s8cj99prk990ssijx7m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Monty Python a Svätý Grál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19071</id>
    <revision>
      <id>8371372</id>
      <parentid>8310651</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:46:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371372</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9012" sha1="kvmbz4fcxeazybj0uxqje8jhg0ceijy" xml:space="preserve">{{Infobox Film |
Farba = #FFDEAD |
Názov = Monty Python a Svätý Grál |
Poster = |
Originál = Monty Python and the Holy Grail |
Žáner=komédia/dobrodružný/fantasy |
Krajina =[[Spojené kráľovstvo]] |
Rok = 1975 |
Dĺžka = 91|
Jazyk = [[angličtina|anglický]] |
Rozpočet = 250 000 $ |
Zárobok =  |
Spoločnosť = |
Réžia = [[Terry Jones]], [[Terry Gilliam]]|
Scenár = [[John Cleese]], [[Graham Chapman]]| 
Produkcia = [[Mark Forstater]]|
Hudba=[[De Wolfe]], [[Kenneth Essex]], [[Jack Trombey]]|
Obsadenie =[[John Cleese]] ako Lanzalot a iné&lt;br /&gt;
[[Terry Gilliam]] ako Patsy a iné&lt;br /&gt;
[[Terry Jones]] ako Sir Bedevere a iné&lt;br /&gt;
[[Eric Idle]] ako Sir Robin ako iné&lt;br /&gt;
[[Michael Palin]] ako Sir Galahad a iné&lt;br /&gt;
[[Graham Chapman]] ako Kráľ Artuš a iné
}}

'''''Monty Python a Svätý Grál''''' je filmová [[komédia]] z roku [[1975]] parodujúca legendu [[Artuš|kráľa Artuša]]. Autorom je [[Veľká Británia|britská]] komediálna skupna [[Monty Python]] ([[Graham Chapman]], [[John Cleese]], [[Terry Gilliam]], [[Eric Idle]], [[Terry Jones]] a [[Michael Palin]]). Režírujú ho Gilliam a Jones vo svojich celovečerných režijných debutoch. Vznikol počas prestávky medzi treťou a štvrtou sériou ich seriálu [[Lietajúci cirkus Montyho Pythona|Monty Python's Flying Circus]] televízie [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. 

Zatiaľ čo prvý film skupiny, [[And Now for Something Completely Different|''And Now for Something Completely Different'']], bol kompiláciou skečov z prvých dvoch televíznych seriálov, ''Svätý grál'' je originálny príbeh, ktorý paroduje legendu o hľadaní [[Svätý grál|svätého grálu]] kráľom Artušom. O tridsať rokov neskôr ho Idle použil ako základ pre muzikál [[Spamalot]], ktorý v roku [[2005]] získal [[Tony Award]]. 

''Monty Python a Svätý Grál'' zarobil v [[Spojené štáty|USA]] v roku 1975 viac ako akýkoľvek iný britský film. V USA bol v roku 2011 v špeciálnom programe „''ABC Best in Film”'' vybraný ako druhá najlepšia komédia všetkých čias za filmom „''Airplane!”'' V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] ho čitatelia časopisu ''Total Film'' v roku [[2000]] zaradili na piate miesto najlepších komédií všetkých čias. V podobnej ankete divákov Channel 4 v roku [[2006]] sa umiestnil na šiestom mieste.

== Dej ==
V roku [[932|932 n. l.]] kráľ [[Artuš]] a jeho zbrojnoš Patsy, ktorý klepe [[Kokosovník|kokosovými]] škrupinami, zatiaľ čo Artuš napodobňuje jazdu na koni, cestujú po [[Veľká Británia (ostrov)|Británii]] a hľadajú mužov, ktorí by sa pridali k [[Rytieri okrúhleho stola|družine rytierov okrúhleho stola]]. Na svojej ceste Artuš debatuje s obrancami hradu, či [[Lastovička obyčajná|lastovičky]] dokážu niesť kokosové orechy, prechádza mestom postihnutým [[Mor (pestis)|morom]], rozpráva dvom [[Anarchizmus|anarchistickým]] roľníkom o tom, ako dostal meč [[Excalibur (meč)|Excalibur]] od [[Jazerná pani|Jazernej panej]] a porazí Čierneho rytiera. Na improvizovanom [[Čarodejnícke procesy|čarodejníckom procese]] prijíma do svojich radov Sira [[Bedevere|Bedevereho]] Múdreho, ku ktorému sa neskôr pridajú Sir [[Lancelot]] Odvážny, Sir [[Galahad]] Čistý, Sir Robin Nie-tak-odvážny-ako-Sir-Lancelot a Sir Neobjavujúci-sa-v-tomto-filme, spolu s ich zbrojnošmi a Robinovými spevákmi. Artuš vedie rytierov do [[Kamelot (hrad)|Kamelotu]], ale po tom, čo rytieri v hrade predvedú hudobné číslo, zmení názor a považuje to za „hlúpe miesto“. Potom sa zjaví Boh a nariadi Artušovi, aby našiel [[Svätý grál]].

Artuš a jeho rytieri prichádzajú do hradu obsadeného [[Francúzsko|francúzskymi]] vojakmi, ktorí tvrdia, že majú Grál, a posmievajú sa Britom, pričom ich zaháňajú salvou zvierat z dvora. Bedevere vymyslí plán, ako sa vkradnúť dovnútra pomocou [[Trójsky kôň (história)|trójskeho zajaca]], ale zabudne povedať ostatným, aby sa v ňom schovali. Artuš sa rozhodne, že rytieri by sa mali rozísť a hľadať Grál každý zvlášť. Medzitým je moderný historik, ktorý nakrúca dokument o artušovských legendách, zabitý neznámym rytierom na koni, čo spustí policajné vyšetrovanie.

Artuš a Bedevere dostanú pokyny od starého muža a pokúsia sa splniť podivné požiadavky desivých rytierov, ktorí hovoria „Ni!“. Sir Robin sa vyhne boju s trojhlavým rytierom tým, že utečie, kým sa hlavy medzi sebou hádajú. Sir Galahad je vedený majákom v tvare grálu k hradu Anthrax, ktorý je obsadený výlučne mladými ženami. Tie si želajú byť potrestané za to, že ho zviedli, ale je „zachránený“ Lancelotom. Lancelot nájde prosbu o pomoc. V domnení, že autorom je dáma, ktorá je nútená vydávať sa proti svojej vôli, vtrhne do hradu a masakruje niekoľkých členov svadobnej hostiny, len aby zistil, že autorom je zženštilý princ.

Artuš a jeho rytieri sa znova spoja a pripoja sa k nim brat Maynard, jeho mníšski bratia a traja noví rytieri: [[Bors (mytológia)|Bors]], [[Gawain]] a Ector. Stretnú sa s Timom Čarodejníkom, [[Pyromantia|pyromantom]], ktorý ich nasmeruje do jaskyne, kde má byť zaznamenané miesto Grálu. Vchod do jaskyne stráži Králik z Caerbannogu. Rytieri ho podcenia a zaútočia, ale Králik ľahko zabije Borsa, Gawaina a Ectora. Artuš použije „Svätý ručnú granát z [[Antiochia|Antiochie]]“, ktorú mu poskytol brat Maynard, aby zničil túto bytosť. V jaskyni nájdu nápis od [[Jozef z Arimatie|Jozefa z Arimatie]], ktorý ich nasmeruje k „hradu Aarrgh“. Sú prerušení útokom animovanej „Legendárnej čiernej príšery“, ktorá žije v jaskyni. Tá prehltne brata Maynarda a prenasleduje ostatných. Artuš a rytieri však majú šťastie, pretože animátor nečakane utrpí infarkt, čím sa Legendárna čierna príšera z príbehu vyparí.

Rytieri sa priblížia k Mostu smrti, kde veštec, strážca mosta, požaduje, aby každý z nich odpovedal na tri otázky, aby mohli prejsť, inak budú hodený do priepasti. Lancelot ľahko odpovie na jednoduché otázky a prejde. Robin na záver dostane  nečakane ťažkú otázku a nerozhodný Galahad nezvládne ľahkú otázku. Obaja sú magicky hodený do priepasti. Keď Artuš na záver dostáva otázku o lastovičkách, na základe diskusie zo začiatku filmu požiada o bližšiu špecifikáciu otázky. Strážca mosta nevie odpovedať a sám je hodený do priepasti. Bedevere sa Artuša pýta, ako to, že vie toľko o lastovičkách, a on mu odpovedá: „Ako kráľ musíš takéto veci vedieť.“

Artuš a Bedevere nemôžu nájsť Lancelota, nevediac, že ho zatkla polícia vyšetrujúca smrť historika. Nájdu hrad Aarrgh obsadený francúzskymi vojakmi zo začiatku filmu. Ich prvý útok je odrazený, takže zvolajú armádu rytierov a pripravia sa na útok. Ten je v poslednej chvíli prekazený príchodom polície, ktorá zatýka Artuša a Bedevereho pre podozrenie z vraždy historika. Policajt spacifikuje aj kameramana, čím film náhle končí.

== Hrajú  v hlavných úlohách ==
* '''Graham Chapman''' - Kráľ Artuš, [[Štikútka|štikútajúci]] strážca, prostredná hlava trojhlavého obra, hlas boží
* '''John Cleese''' - Lanzalot, Čierny rytier, francúzsky posmeškár, Tim zaklínač
* '''Terry Gilliam''' - Patsy - Artušov služobník, veštec na moste, iné
* '''Eric Idle''' - Sir Robin, iné
* '''Terry Jones''' - Sir Bedevere, iné
* '''Michael Palin''' - Sir Galahad, iné

== Zaujímavosti ==

* Týždeň pred začiatkom natáčania štáb dostal správu, že Ministerstvo životného prostredia zakazuje natáčať v akýchkoľvek hradoch. V poslednej chvíli našli súkromný hrad [[Doune (hrad)|Doune]] v [[Glencoe]]. Všetky exteriérové zábery rôznych hradov sú z Doune.
* Kamelot je model vyrezaný z preglejky. Natáčanie muselo byť mnohokrát prerušené, pretože ho vietor neustále prevracal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mindhole Blowers: 20 Facts About Monty Python and the Holy Grail That Might Make You Say, &quot;Ni!&quot; | url = https://www.pajiba.com/seriously_random_lists/mindhole-blowers-20-facts-about-monty-python-and-the-holy-grail-that-might-make-you-say-ni.php | vydavateľ = Pajiba | dátum vydania = 2011-11-14 | dátum prístupu = 2025-10-15 | meno = Cindy | priezvisko = Davis}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Artuš]]
* [[Artušovské legendy]]
* [[Svätý grál]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{preklad|en|Monty Python and the Holy Grail}}

==Externé odkazy ==
* {{imdb film|id=0071853|názov=Monty Python and the Holy Grail}}
* {{csfd film|id=3308|názov=Monty Python a Svätý Grál}}

[[Kategória:Britské filmové komédie]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy z 1974]]
[[Kategória:Filmy Monty Python]]
[[Kategória:Filmy režírované Terrym Jonesom]]
[[Kategória:Filmy Terryho Gilliama]]</text>
      <sha1>kvmbz4fcxeazybj0uxqje8jhg0ceijy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Síra</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19147</id>
    <revision>
      <id>8371526</id>
      <parentid>8032664</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:39:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50940-12</username>
        <id>305900</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vlastnosti */</comment>
      <origin>8371526</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9015" sha1="d5bkpbwsfk24niu79ez65lhxgbhb2uk" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = nekov
| Protónové číslo = 16
| Prvok vľavo = 15
| Prvok vpravo = 17
| Prvok hore = 8
| Prvok dole = 34
| Vzhľad = tuhá kryštalická látka žltej farby
| Obrázok = Sulfur-sample.jpg
| Emisné spektrá = Sulfur Spectrum.jpg
| Absorpčné spektrá = 
| Séria = [[chalkogén]]y
| Skupina = 16
| Perióda = 3
| Blok = p
| Atómová hmotnosť = 32.065
| Atómový polomer = 
| Atómový polomer vypočítaný = 
| Kovalentný polomer = 105
| Kovový polomer = 
| Van der Waalsov polomer = 180
| Iónový polomer = 
| Iónový polomer pre ión = 
| Elektronegativita = 2.58
| Ionizačná energia1 = 999.6
| Ionizačná energia2 = 2252
| Ionizačná energia3 = 3357
| Ionizačná energia4 = 
| Oxidačné čísla = -II, -I, II, '''IV''', '''VI'''
| Štandardný elektródový potenciál = 
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = 
| Poznámka = alfa modifikácia
| Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota = 2.07
| Hustota kvapaliny = 1.819
| Teplota topenia = 388.36
| Teplota varu = 717.8
| Teplota sublimácie = 
| Kritický bod teplota = 1314
| Kritický bod tlak = 20.7
| Trojný bod teplota = 
| Trojný bod tlak = 
| Skupenské teplo topenia = 1.727
| Skupenské teplo varu = 45
| Tepelná kapacita = 22.75
| Tlak pary 1 = 375
| Tlak pary 10 = 408
| Tlak pary 100 = 449
| Tlak pary 1000 = 508
| Tlak pary 10000 = 591
| Tlak pary 100000 = 717
| Kryštálová sústava = [[Rombická sústava|rombická]], [[Monoklinická sústava|monoklinická]]
| Magnetizmus = [[Diamagnetizmus|diamagnetický]]
| Elektrický odpor = 2x10&lt;sup&gt;15&lt;/sup&gt;
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 0.205
| Tepelná rozťažnosť = 
| Rýchlosť zvuku = 
| Youngov modul = 
| Pružnosť v šmyku = 
| Objemová pružnosť = 
| Poissonova konštanta = 
| Mohsova stupnica tvrdosti = 2.0
| Brinellova tvrdosť = 
| CAS = 7704-34-9
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 32
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 95.02
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 33
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 0.75
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 34
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 4.21
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 35
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 
| Polčas rozpadu = 87.32
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;]]
| Energia rozpadu = 0.167
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 35
| Produkt rozpadu protónové číslo = 17
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 36
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 0.02
}}
| Izotopy poznámka = 
| Commons = Category:Sulfur
}}

'''Síra''' (z lat. ''Sulphur'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku S a [[protónové číslo]] 16. 
V Periodickej sústave prvkov sa nachádza v skupine VI A (16. skupina). Patrí medzi chalkogény. Je to žltá kryštalická látka, kryštalizuje v kosoštvorcovej a jednoklonnej sústave. V prírode sa vyskytuje v elementárnej forme alebo vo forme zlúčenín (sulfidy, sírany). Síra je biogénny prvok, nachádza sa v aminokyselinách cysteín a metionín. V chemickom priemysle má široké použitie.

== Zlúčeniny ==
* [[Sulfán]] - má lomenú štruktúru podobne ako voda. Za bežných podmienok je to bezfarebný plyn, jedovatý, zapáchajúci po skazených vajciach. Má silné redukčné vlastnosti, ak sa nachádza v ovzduší spôsobuje sčernanie striebra.
* Sírouhlík - je to bezfarebná viskózna kvapalina, prchavá, jedovatá a so vzduchom tvorí výbušnú zmes. Je to výborné nepolárne rozpúšťadlo. Státím na vzduchu nepríjemne zapácha, láme svetlo a vo vode sa nerozpúšťa. Uskladňuje sa v tankeroch pod zemou, nad jeho hladinou je voda alebo inertný plyn. Potrubie na dopravu má dvojitý plášť, v ktorom preteká voda a musí byť uzemnené, aby nevznikla elektrická iskra.
* Sulfidy - sulfid železa (pyrit), PbS (galenit), ZnS (sfalerit), sulfid kadmia
* Siričitany (SO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;2-&lt;/sup&gt;) - soli kyseliny siričitej. Siričitany sú silné redukčné činidlá.
* Sírany (SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2-&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;) - soli kyseliny sírovej. Pentahydrát síranu meďnatého (modrá skalica) sa používa na postrekovanie ovocných stromov.
* Tiosulfáty (S&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;2-&lt;/sup&gt;) - používajú sa ako redukčné činidlo pri výrobe fotografií.
* Oxidy - [[oxid siričitý]], bezfarebný, jedovatý, dráždivý, ostro zapáchajúci plyn. Používa sa pri sírení sudov vo vinárstve. 	 [[oxid sírový]], bezfarebný plyn, ktorý sa používa na výrobu kyseliny sírovej.

Z organických zlúčenín treba spomenúť tioly (merkaptány), ktoré sa pridávajú do zemného plynu pre ľahšiu detekciu.

== Vlastnosti ==
Pri normálnej teplote je síra CITRONOVO tuhá žltá látka. Má veľmi slabý zápach. Horí modrým plameňom pričom vzniká oxid siričitý. Síra je vo vode nerozpustná, je málo rozpustná v nepolárnych rozpúšťadlách (benzén, toluén), ale je dobre rozpustná v sírouhlíku. Bežne sa vyskytuje v oxidačných stupňoch -2, +2, +4 a +6. Síra vytvára stále zlúčeniny so všetkými prvkami okrem prvkov skupiny vzácnych plynov. Základnou štruktúrou sú molekuly S&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;, ktoré vytvárajú cyklické reťazce vo forme koruny. Boli pripravené cyklické reťazce s rôznym počtom atómov, ktoré majú odlišnú kryštálovú štruktúru. Najznámejšie alotropické modifikácie sú: kosoštvorcová (rombická) a jednoklonná (monoklinická) S&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;. Amorfná síra vytvára polymérne reťazce S&lt;sub&gt;n&lt;/sub&gt;. Amorfná (alebo plastická) síra sa dá pripraviť náhlym ochladením roztavenej síry. Amorfná síra je metastabilná a po niekoľkých hodinách až dňoch sa zmení na kryštalickú.

== Použitie ==
Síra má široké uplatnenie v modernom priemysle. Používa sa v suchých článkoch, čistiacich prostriedkoch, vo fungicídoch a ako vulkanizačné činidlo. Keďže je horľavá, používa sa pri výrobe zápaliek, pušného prachu a náplní pre ohňostroje. 

Jej zlúčenina, kyselina sírová, je jednou z chemikálií s najširším použitím v chemickom priemysle. Používa sa pri spracovávaní rôznych rúd, pri výrobe hnojív, pri spracovávaní ropy atď.

== Úloha v biologických systémoch ==
V živých organizmoch sa síra vyskytuje vo forme anorganických a organických zlúčenín. Je to biogénny prvok, ktorý je dôležitý pre tvorbu bielkovín. Je súčasťou každej bunky tela, pretože sa nachádza v aminokyselinách (metionín, cysteín), a preto aj v bielkovinách a enzýmoch. Niektoré baktérie využívajú sírovodík namiesto vody ako donor elektrónov v jednoduchých procesoch podobných fotosyntéze.

Pri štúdiu metabolizmu sa zistila rôznorodosť jej zlúčenín, ktoré sa v ľudskom organizme nachádzajú, čo poukazuje na jej význam pre človeka. Tvorí súčasť niektorých vitamínov (biotín, kyselina lipoová, tiamín), koenzýmu A, heparínu, glutatiónu, lipidov v mozgu atď. Reťazce inzulínu sú navzájom viazané dvoma disulfidovými väzbami. Zlúčeniny síry majú svoju významnú úlohu pri metabolizme tukov. Metabolické štúdie s obéznymi ženami, ktorým bola podávaná potrava s rôznym množstvom bielkovín a energie, poukazujú na to, že metabolizmus síry je úzko spojený s metabolizmom dusíka.

V ľudkom organizme je malé množstvo síry prítomné aj vo forme síranov a to sodných alebo draselných, v krvi a tkanivách. Najmä v moči je prítomná vo forme síranov. Získané poznatky o jej metabolizme v ľudskom organizme vedú niektorých fyziológov k záveru, že organizmus využíva len síru s oxidačným číslom mínus dva.

Bohatým zdrojom síry sú syry, strukoviny a vajcia. Zlúčeniny síry nachádzajúce sa v cesnaku siatom, napr. aliín, alicín, alycysteín a iné sa dostávajú do krvi niekoľko minút po použití. Medzi takéto látky patrí aj ajoén, ktorý pôsobí proti malárii a znižuje zrážanlivosť krvi. Ajoén sa viaže na krvné doštičky v miestach naviazania fibrinogénu, čím blokuje jeho spojenie s nimi.

Z uvedeného vyplýva, že síra je pre ľudí esenciálny prvok. Ale niektoré zlúčeniny síry, predovšetkým sírovodík H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S a oxid siričitý SO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; majú na ľudský organizmus toxické účinky. Síra patrí medzi tie prvky, ktorých niektoré zlúčeniny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné a iné znižujú funkčnosť častí organizmu, prípadne spôsobujú aj smrť.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Sulfur|wikt=síra|štítok=síra}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Síra| ]]
[[Kategória:Chalkogény]]
[[Kategória:Nekovy]]</text>
      <sha1>d5bkpbwsfk24niu79ez65lhxgbhb2uk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371527</id>
      <parentid>8371526</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:40:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50940-12</username>
        <id>305900</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vlastnosti */</comment>
      <origin>8371527</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9015" sha1="8qnkhr7w7flya5d6vsadzqlks8w9fz4" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = nekov
| Protónové číslo = 16
| Prvok vľavo = 15
| Prvok vpravo = 17
| Prvok hore = 8
| Prvok dole = 34
| Vzhľad = tuhá kryštalická látka žltej farby
| Obrázok = Sulfur-sample.jpg
| Emisné spektrá = Sulfur Spectrum.jpg
| Absorpčné spektrá = 
| Séria = [[chalkogén]]y
| Skupina = 16
| Perióda = 3
| Blok = p
| Atómová hmotnosť = 32.065
| Atómový polomer = 
| Atómový polomer vypočítaný = 
| Kovalentný polomer = 105
| Kovový polomer = 
| Van der Waalsov polomer = 180
| Iónový polomer = 
| Iónový polomer pre ión = 
| Elektronegativita = 2.58
| Ionizačná energia1 = 999.6
| Ionizačná energia2 = 2252
| Ionizačná energia3 = 3357
| Ionizačná energia4 = 
| Oxidačné čísla = -II, -I, II, '''IV''', '''VI'''
| Štandardný elektródový potenciál = 
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = 
| Poznámka = alfa modifikácia
| Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota = 2.07
| Hustota kvapaliny = 1.819
| Teplota topenia = 388.36
| Teplota varu = 717.8
| Teplota sublimácie = 
| Kritický bod teplota = 1314
| Kritický bod tlak = 20.7
| Trojný bod teplota = 
| Trojný bod tlak = 
| Skupenské teplo topenia = 1.727
| Skupenské teplo varu = 45
| Tepelná kapacita = 22.75
| Tlak pary 1 = 375
| Tlak pary 10 = 408
| Tlak pary 100 = 449
| Tlak pary 1000 = 508
| Tlak pary 10000 = 591
| Tlak pary 100000 = 717
| Kryštálová sústava = [[Rombická sústava|rombická]], [[Monoklinická sústava|monoklinická]]
| Magnetizmus = [[Diamagnetizmus|diamagnetický]]
| Elektrický odpor = 2x10&lt;sup&gt;15&lt;/sup&gt;
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 0.205
| Tepelná rozťažnosť = 
| Rýchlosť zvuku = 
| Youngov modul = 
| Pružnosť v šmyku = 
| Objemová pružnosť = 
| Poissonova konštanta = 
| Mohsova stupnica tvrdosti = 2.0
| Brinellova tvrdosť = 
| CAS = 7704-34-9
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 32
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 95.02
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 33
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 0.75
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 34
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 4.21
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 35
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 
| Polčas rozpadu = 87.32
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;]]
| Energia rozpadu = 0.167
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 35
| Produkt rozpadu protónové číslo = 17
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 36
| Protónové číslo = 16
| Percentuálne zastúpenie = 0.02
}}
| Izotopy poznámka = 
| Commons = Category:Sulfur
}}

'''Síra''' (z lat. ''Sulphur'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku S a [[protónové číslo]] 16. 
V Periodickej sústave prvkov sa nachádza v skupine VI A (16. skupina). Patrí medzi chalkogény. Je to žltá kryštalická látka, kryštalizuje v kosoštvorcovej a jednoklonnej sústave. V prírode sa vyskytuje v elementárnej forme alebo vo forme zlúčenín (sulfidy, sírany). Síra je biogénny prvok, nachádza sa v aminokyselinách cysteín a metionín. V chemickom priemysle má široké použitie.

== Zlúčeniny ==
* [[Sulfán]] - má lomenú štruktúru podobne ako voda. Za bežných podmienok je to bezfarebný plyn, jedovatý, zapáchajúci po skazených vajciach. Má silné redukčné vlastnosti, ak sa nachádza v ovzduší spôsobuje sčernanie striebra.
* Sírouhlík - je to bezfarebná viskózna kvapalina, prchavá, jedovatá a so vzduchom tvorí výbušnú zmes. Je to výborné nepolárne rozpúšťadlo. Státím na vzduchu nepríjemne zapácha, láme svetlo a vo vode sa nerozpúšťa. Uskladňuje sa v tankeroch pod zemou, nad jeho hladinou je voda alebo inertný plyn. Potrubie na dopravu má dvojitý plášť, v ktorom preteká voda a musí byť uzemnené, aby nevznikla elektrická iskra.
* Sulfidy - sulfid železa (pyrit), PbS (galenit), ZnS (sfalerit), sulfid kadmia
* Siričitany (SO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;2-&lt;/sup&gt;) - soli kyseliny siričitej. Siričitany sú silné redukčné činidlá.
* Sírany (SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2-&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;) - soli kyseliny sírovej. Pentahydrát síranu meďnatého (modrá skalica) sa používa na postrekovanie ovocných stromov.
* Tiosulfáty (S&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;2-&lt;/sup&gt;) - používajú sa ako redukčné činidlo pri výrobe fotografií.
* Oxidy - [[oxid siričitý]], bezfarebný, jedovatý, dráždivý, ostro zapáchajúci plyn. Používa sa pri sírení sudov vo vinárstve. 	 [[oxid sírový]], bezfarebný plyn, ktorý sa používa na výrobu kyseliny sírovej.

Z organických zlúčenín treba spomenúť tioly (merkaptány), ktoré sa pridávajú do zemného plynu pre ľahšiu detekciu.

== Vlastnosti ==
Pri normálnej teplote je síra tuhá citronovo žltá látka. Má veľmi slabý zápach. Horí modrým plameňom pričom vzniká oxid siričitý. Síra je vo vode nerozpustná, je málo rozpustná v nepolárnych rozpúšťadlách (benzén, toluén), ale je dobre rozpustná v sírouhlíku. Bežne sa vyskytuje v oxidačných stupňoch -2, +2, +4 a +6. Síra vytvára stále zlúčeniny so všetkými prvkami okrem prvkov skupiny vzácnych plynov. Základnou štruktúrou sú molekuly S&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;, ktoré vytvárajú cyklické reťazce vo forme koruny. Boli pripravené cyklické reťazce s rôznym počtom atómov, ktoré majú odlišnú kryštálovú štruktúru. Najznámejšie alotropické modifikácie sú: kosoštvorcová (rombická) a jednoklonná (monoklinická) S&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;. Amorfná síra vytvára polymérne reťazce S&lt;sub&gt;n&lt;/sub&gt;. Amorfná (alebo plastická) síra sa dá pripraviť náhlym ochladením roztavenej síry. Amorfná síra je metastabilná a po niekoľkých hodinách až dňoch sa zmení na kryštalickú.

== Použitie ==
Síra má široké uplatnenie v modernom priemysle. Používa sa v suchých článkoch, čistiacich prostriedkoch, vo fungicídoch a ako vulkanizačné činidlo. Keďže je horľavá, používa sa pri výrobe zápaliek, pušného prachu a náplní pre ohňostroje. 

Jej zlúčenina, kyselina sírová, je jednou z chemikálií s najširším použitím v chemickom priemysle. Používa sa pri spracovávaní rôznych rúd, pri výrobe hnojív, pri spracovávaní ropy atď.

== Úloha v biologických systémoch ==
V živých organizmoch sa síra vyskytuje vo forme anorganických a organických zlúčenín. Je to biogénny prvok, ktorý je dôležitý pre tvorbu bielkovín. Je súčasťou každej bunky tela, pretože sa nachádza v aminokyselinách (metionín, cysteín), a preto aj v bielkovinách a enzýmoch. Niektoré baktérie využívajú sírovodík namiesto vody ako donor elektrónov v jednoduchých procesoch podobných fotosyntéze.

Pri štúdiu metabolizmu sa zistila rôznorodosť jej zlúčenín, ktoré sa v ľudskom organizme nachádzajú, čo poukazuje na jej význam pre človeka. Tvorí súčasť niektorých vitamínov (biotín, kyselina lipoová, tiamín), koenzýmu A, heparínu, glutatiónu, lipidov v mozgu atď. Reťazce inzulínu sú navzájom viazané dvoma disulfidovými väzbami. Zlúčeniny síry majú svoju významnú úlohu pri metabolizme tukov. Metabolické štúdie s obéznymi ženami, ktorým bola podávaná potrava s rôznym množstvom bielkovín a energie, poukazujú na to, že metabolizmus síry je úzko spojený s metabolizmom dusíka.

V ľudkom organizme je malé množstvo síry prítomné aj vo forme síranov a to sodných alebo draselných, v krvi a tkanivách. Najmä v moči je prítomná vo forme síranov. Získané poznatky o jej metabolizme v ľudskom organizme vedú niektorých fyziológov k záveru, že organizmus využíva len síru s oxidačným číslom mínus dva.

Bohatým zdrojom síry sú syry, strukoviny a vajcia. Zlúčeniny síry nachádzajúce sa v cesnaku siatom, napr. aliín, alicín, alycysteín a iné sa dostávajú do krvi niekoľko minút po použití. Medzi takéto látky patrí aj ajoén, ktorý pôsobí proti malárii a znižuje zrážanlivosť krvi. Ajoén sa viaže na krvné doštičky v miestach naviazania fibrinogénu, čím blokuje jeho spojenie s nimi.

Z uvedeného vyplýva, že síra je pre ľudí esenciálny prvok. Ale niektoré zlúčeniny síry, predovšetkým sírovodík H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S a oxid siričitý SO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; majú na ľudský organizmus toxické účinky. Síra patrí medzi tie prvky, ktorých niektoré zlúčeniny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné a iné znižujú funkčnosť častí organizmu, prípadne spôsobujú aj smrť.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Sulfur|wikt=síra|štítok=síra}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Síra| ]]
[[Kategória:Chalkogény]]
[[Kategória:Nekovy]]</text>
      <sha1>8qnkhr7w7flya5d6vsadzqlks8w9fz4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bruno (meno)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>22865</id>
    <revision>
      <id>8371536</id>
      <parentid>7939541</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:14:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Fillos X. premiestnil stránku [[Bruno]] na [[Bruno (meno)]]</comment>
      <origin>7939541</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="930" sha1="lz4unl9n6g0c8ccii5llu5sshxn75mw" xml:space="preserve">'''Bruno''' je mužské krstné meno, staronemeckého pôvodu. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[10. marec|10. marca]].&lt;ref&gt;{{Kalendárium}}&lt;/ref&gt;

== Známi nositelia ==
{{Pozri aj|Svätý Bruno}}
* [[Bruno Ganz]], nemecký herec
* [[Bruno Kernen]], švajčiarsky lyžiar
* [[Bruno Mráz]], slovenský hokejista
* [[Bruno Platter]], nemecký rímskokatolícky kňaz, emeritný veľmajster Rádu bratov z nemeckého domu Panny Márie v Jeruzaleme
* [[Bruno Senna]], brazílsky pilot F1
* [[Bruno Soares]], brazílsky tenista
* [[Bruno z Augsburgu]], biskup v Augsburgu
* [[Lev IX.|Bruno z Egisheimu a Dagsbergu]], duchovný z Alsaska, neskôr pápež
* [[Bruno Zevi]], taliansky  architekt, redaktor, historik architektúry, profesor
* [[Bruno zo Schauenburgu]], olomoucký biskup

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Krstné mená]]
[[Kategória:Mužské mená]]
[[Kategória:Mužské mená germánskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>lz4unl9n6g0c8ccii5llu5sshxn75mw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľké Rovné</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23849</id>
    <revision>
      <id>8371366</id>
      <parentid>8168116</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:37:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50825-17</username>
        <id>305857</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Druhý názov</comment>
      <origin>8371366</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13679" sha1="f7szfa5wvaos3dnfcj2n7me1fyzwc64" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Veľké Rovné
 | Iné názvy        = Malé Krivé 
 | Obrázok          = Kaplnka v osade Záblatie - panoramio.jpg
 | Popis obrázku    = Kaplnka v časti Záblatie
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Velke rovne-bytca-flag.svg
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Bytča
 | Región           = Horné Považie
 | Časti            = 
 | Rieka            = Rovnianka
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.2911
 | Zemepisná dĺžka  = 18.5833
 | Nadmorská výška  = 383
 | Prvá zmienka     = [[1408]]&lt;sup&gt;[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430501&amp;lstObec=518085&amp;Okruh=zaklad]&lt;/sup&gt;/[[1498]]&lt;sup&gt;[http://obce.info/index.php?make=mapa&amp;id=5&amp;obec=2692]&lt;/sup&gt;
 | Starosta         = Ladislav Korček&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 013 62
 | Kód              = 518085
 | EČV              = BY
 | Predvoľba        = +421-41
 | Adresa           = Veľké Rovné 1621
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 558 23 41, 558 23 14
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.velkerovne.sk
 | Commons          = Veľké Rovné
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Veľké Rovné''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Bytča (okres)|okrese Bytča]], ktorá sa nachádza na severozápadnej časti Slovenska. V obci je veľa miestnych častí/osád medzi najväčšie patria: [[Veľké Rovné - Horevsie|Horevsie]], Rimanovice, Žarnov, Ivor.

== Dejiny ==
Prvá zmienka o obci ''Rovné'' pochádza z [[rok]]u [[1540]], na tomto území sa predtým nachádzali osady Rimanovice (''Rimanowicz'', prvá zmienka [[1408]]) a Kriváč (prvá zmienka [[1437]]), ktoré sa však neskôr vyľudnili a zanikli. V dedine je ešte druhá historická čast a to je časť Horevsie ktorá bola v minulosti dosť považovaná ako centrum obce bol tam kostol, obchody, krčmy, cintorín. V minulosti bola obec známa predovšetkým [[Drotár|drotárstvom]]. Drotárske tradície sa snaží obec naďalej rozvíjať, v [[Budatínsky zámok|Budatínskom zámku]] pri Žiline ako i v budove Obecného domu vo Veľkom Rovnom sú stále drotárske expozície, obec tiež poriada rôzne kultúrne aktivity.

V obci sa narodil [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Vladimír Ferko]] - slovenský [[spisovateľ]], publicista a [[autor]] literatúry faktu a jeho brat [[Milan Ferko]] - autor historického románu Matúš Čák Trenčiansky a ďalších. Vladimír spolu so synom [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrejom]] sú autormi románu a rovnomenného scenára  k filmu ''Ako divé husi'' z drotárskeho prostredia.

== Symboly obce ==
Prvý odtlačok obecného znaku, ako uvádza heraldik [[Ladislav Vrtel|Ladislav Vrteľ]], je na dochovanej písomnosti z [[31. október|31. októbra]] [[1794]]. Nepochybne súvisí so starodávnym patrocíniom pôvodného i terajšieho farského [[Kostol svätého Michala archanjela (Veľké Rovné)|kostola sv. Michala archanjela]]. Tvar pečatidla je okrúhly a v pečatnom poli je zobrazený [[Michal (anjel)|sv. Michal archanjel]], stojaci na hadovi.

Pečať obce Veľké Rovné nebola v našej heraldickej literatúre známa a jej objavenie je prekvapujúce, osobitne z ikonografického hľadiska. Pozoruhodné je zobrazenie sv. Michala i skutočnosť, že stojí nie na drakovi, ako je nielen v našej, ale aj európskej heraldike obvyklé. Toto vybočenie zo všeobecnej zaužívanej ikonografickej konvencie robí symbol Veľkého Rovného jedinečný. Pozoruhodné sú aj blesky, šľahajúce z anjelovho štítu, presnejšie spoza jeho štítu, ktoré sú tiež v našej heraldike zriedkavé.

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] [[Kostol svätého Michala archanjela (Veľké Rovné)|Kostol svätého Michala archanjela]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1753]]-[[1755]]. Donátorom kostola bol miestny zemepán Pavol Anton [[Esterházi]] s manželkou. Úpravami prešiel v roku [[1902]], keď bol rozšírený a doplnený o nové presbytérium. To je zaklenuté [[koncha|konchou]], loď valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu hlavný [[oltár]] z roku [[1907]]. Výmaľba kostola od majstra Juharyho z [[Nitra|Nitry]] pochádza z roku [[1908]]. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a lizénami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom. Veža je lemovaná lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Vo veži je zvon z roku [[1763]] od majstra J. Steinstocka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Veľké Rovné - Kostol sv. Michala archanjela
  | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-rovne-kostol-sv-michala-archanjela
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;

* Socha [[Anna (svätica)|sv. Anna]] vyučuje [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]], baroková socha z roku [[1760]]. Nachádza sa v areáli kostola.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7253
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

* Prícestná [[kaplnka]] Sedembolestnej Panny Márie v časti Záblatie, [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1831]]. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Vstup je riešený ako trojosový [[portikus]]. Fasády sú členené sementovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Veľké Rovné - Prícestná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
  | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-rovne-pricestna-kaplnka-sedembolestnej-panny-marie
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;

== Príroda ==
=== Fauna ===
* v severnej časti obce (Melocík, Madzín, Črmná, Semeteš, Dolinky, Ivor) výskyt [[Medveď hnedý|medveďa]], [[Vlk dravý|vlka]], [[Rys ostrovid|rysa]], [[Jazvec lesný|jazveca]], či bylinožravých [[Cicavce|cicavcov]]
* taktiež aj iné mačkovité šelmy ako [[Kuna lesná|kuny]], [[Líška hrdzavá|líšky]] a [[Lasica hranostaj|lasice]], vzácne sa vyskytuje aj [[mačka divá]]
* na podhorských a horských lúkach sa vyskytuje [[vretenica severná]], v blízkosti potokov, pramenísk, mlák a kaluží zas výskyt [[Užovka obojková|úžoviek obojkovaných]], či [[Užovka hladká|úžoviek hladkých]]
* taktiež potvrdený výskyt rôznych iných druhov obojživelníkov, na tienistých miestach v horských bučinách sa vyskytujú napríklad [[Salamandra škvrnitá|salamandry škvrnité]], [[skokan hnedý]], [[jašterica krátkohlavá]], [[jašterica múrová]] alebo [[jašterica živorodá]]
* na podhorských spásaných či kosených lúkach taktiež bohatý výskyt rôznych [[Motýle|motýľov]] a [[hmyz]]u
* vo vrchnej časti Rovnianky (potok) v minulosti potvrdený výskyt [[Rak riečny|raka riečneho]]

=== Flóra ===
==== Dreviny (stromy a kry) ====
* počas doby ľadovej dominovala chladnomilná [[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácia]] ([[tundra]], [[Step (krajina)|step]])
* neskôr počas [[Interglaciál|interglaciálnej]] (medziľadovej) doby nahradená dubinami so zastúpením [[Dub zimný|duba zimného]], [[Lieska obyčajná|liesky obyčajnej]] a [[Hrab obyčajný|hraba obyčajného]], keďže došlo ku otepleniu až o takmer 4°C
* klíma sa opäť mierne ochladila a z juhovýchodnej Európy sa šíria porasty [[Buk lesný|buka lesného]], či [[Jedľa biela|jedle bielej]]
* v minulosti (cca. 800 rokov naspäť), keď ešte neprebehla [[valašská kolonizácia]] v horských polohách dominovali prirodzené jedľovo-bukové pralesy a prírodné lesy, na brehoch a alúviách potokov boli bohato zastúpené listnaté porasty s [[Jelša lepkavá|jelšami]], [[Vŕba|vŕbami]], či [[Jaseň štíhly|jaseňmi]]
* v nižších nadmorských výškach (začiatok Veľkého Rovného, pri cintoríne, Rimanovice, Horevsie a pod.) sa ku jedľovo-bukovým lesným porastom primiešavali dreviny ako [[dub]], [[Hrab obyčajný|hrab]], [[Lieska obyčajná|lieska]]
* vo vyšších nadmorských výškach (okolie Semeteša, Melocíka, až smerom na Dolinky) sa vyskytovali súvislé jedľovo-bukové pralesy s primiešanými druhmi [[Javor horský|javorov]], [[Brest horský|brestov]] a iných drevín, na hrebeňových miestach sa veľmi vzácny primiešaval [[smrek obyčajný]]
* v súčasnosti je väčšina katastru obce umelo vysadená monokultúrnymi lesnými porastmi [[Smrek obyčajný|smreka obyčajného]], či [[Buk lesný|buka lesného]], brehové porasty v okolí Rovnianského potoka boli vyklčované, prípadne upravené
* na spásaných lúkach sa v minulosti bohato vyskytovali [[Borievka obyčajná|borievky (Juniperus communis)]], dnes vplyvom zalesňovania, sukcesie a ruderalizácie biotopov došlo k vytlačeniu tohto druhu a vyskytuje sa len v minime
* na lúkach sú taktiež prítomné aj iné kry ako [[ruža šípová]], [[slivka trnková]], či [[Slivka trnková|trnka obyčajná]]

==== Byliny ====
* v súčasnosti väčšina lúčnych biotopov je buď obrábaná, prípadne zrekultivovaná (nitrifikácia biotopov)
* vplyvom zarastania a zalesňovania došlo k výraznému druhovému poklesu miestnej flóry
* zaujímavý je však rast rôznych druhov lúčnych orchideí z čeľade [[vstavačovité]] (Orchideaceae), ako napríklad vstavač mužský poznačený, [[vstavačovec májový]], [[vstavačovec bázový]] a iné
* na svetlejších plochách porasty s chráneným [[Orlíčnik obyčajný|orlíčnikom obyčajným]], či [[Šalvia lúčna|šalviou lúčnou]]
* typickými lesnými bylinami sú kysličky, chránené rebrovky, či rôzne druhy [[Machorasty|machorastov]]

=== Mykoflóra ===

* Celkovo na území Veľké Rovného bol potvrdený výskyt 177 druhov húb, a to z oddelení [[Vreckaté huby|Ascomycota]] a [[Bazídiové huby|Basidiomycota]].
* Vyskytujú sa tu mnohé veľmi vzácne, ohrozené či chránené druhy húb, napr. chránené druhy húb podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacou vyhláškou (aktuálne Vyhláška č. 170/2021 Z. z., ktorá nahradila staršiu Vyhlášku č. 24/2003) ''Catathelasma imperiale, Clavaria zollingeri, Hygrocybe citrinovirens'', ''Hygrocybe punicea, Lactarius repraesentaneus, Neohygrocybe ovina, Pseudotricholoma metapodium, Porpolomopsis calyptriformis.''

==== Lesné druhy ====

* v lesoch dominujú prevažne [[Mykoríza|mykorízne druhy húb]], ktoré sú naviazané na smreky, buky, liesky, vzácne jedle, hraby, osiky, či iné dreviny
* v smrekových a bukových porastoch sú to najmä rôzne druhy hríbov, muchotrávok, plávok, rýdzikov a kuriatok
* v okrajových porastoch, rastú v blízkosti briez a osík rôzne druhy kozákov (najčastejšie [[kozák brezový]] a [[kozák osikový]])
* lesné porasty sú počas letných a jesenných mesiacov využívané na hubárčenie, ktoré na tomto území pretrváva už od minulosti

==== Lúčne druhy ====

* pre výskyt lúčnych druhov húb je dôležité dbať na správne obhospodarovanie biotopov, a to správne nastaveným manažmentom v podobe kosenia či spásania
* akákoľvek rekultivácia (napr. orba) či nitrifikácia lúk (pridanie dusičnanov či fosforečnanov) vedie ku zániku pôvodnej mykoflóry, takýto osud postihol väčšinu lúk v katastri obce
* nepriaznivo na výskyt lúčnych druhov húb vplýva aj absencia kosenia či spásania
* v katastri obce sa však vyskytuje stále dostatočný počet vysoko hodnotných lúčnych biotopov, a to napríklad v častiach Melocík a Záblatie, kde je stále možné pozorovať tradičné spôsoby obhospodarovania lúk v podobe spásania
* cenné sú však aj lúčne biotopy v osadách Črmná, Dolinky, Ráztoky či Žarnov
* na lúkach bolo pozorovaných 56 druhov húb, z toho množstvo veľmi vzácnych, ktorých výskyt je v rámci Slovenska jedinečný
* z osady Melocík bol opísaný a prvýkrát publikovaný druh ''[[Neohygrocybe pseudoingrata]]''

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Rudolf Mičieta]] (* [[1909]] – † [[1991]]), včelársky odborník a [[historik]] včelárstva na Slovensku
* [[Vladimír Ferko]] (* [[1925]] – † [[2002]]), [[spisovateľ]] a [[publicista]]
* [[Milan Ferko]] (* [[1929]] – † [[2010]]), [[prozaik]], [[básnik]], [[dramatik]] a [[textár]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Bytča}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Veľké Rovné| ]]
[[Kategória:Obce okresu Bytča]]</text>
      <sha1>f7szfa5wvaos3dnfcj2n7me1fyzwc64</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371367</id>
      <parentid>8371366</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:38:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8371366|8371366]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-50825-17|~2026-50825-17]] ([[User talk:~2026-50825-17|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8371367</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13666" sha1="heseywhro0yf9tpy0we1ppo2ussl1lb" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Veľké Rovné
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kaplnka v osade Záblatie - panoramio.jpg
 | Popis obrázku    = Kaplnka v časti Záblatie
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Velke rovne-bytca-flag.svg
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Bytča
 | Región           = Horné Považie
 | Časti            = 
 | Rieka            = Rovnianka
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.2911
 | Zemepisná dĺžka  = 18.5833
 | Nadmorská výška  = 383
 | Prvá zmienka     = [[1408]]&lt;sup&gt;[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430501&amp;lstObec=518085&amp;Okruh=zaklad]&lt;/sup&gt;/[[1498]]&lt;sup&gt;[http://obce.info/index.php?make=mapa&amp;id=5&amp;obec=2692]&lt;/sup&gt;
 | Starosta         = Ladislav Korček&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 013 62
 | Kód              = 518085
 | EČV              = BY
 | Predvoľba        = +421-41
 | Adresa           = Veľké Rovné 1621
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 558 23 41, 558 23 14
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.velkerovne.sk
 | Commons          = Veľké Rovné
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Veľké Rovné''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Bytča (okres)|okrese Bytča]], ktorá sa nachádza na severozápadnej časti Slovenska. V obci je veľa miestnych častí/osád medzi najväčšie patria: [[Veľké Rovné - Horevsie|Horevsie]], Rimanovice, Žarnov, Ivor.

== Dejiny ==
Prvá zmienka o obci ''Rovné'' pochádza z [[rok]]u [[1540]], na tomto území sa predtým nachádzali osady Rimanovice (''Rimanowicz'', prvá zmienka [[1408]]) a Kriváč (prvá zmienka [[1437]]), ktoré sa však neskôr vyľudnili a zanikli. V dedine je ešte druhá historická čast a to je časť Horevsie ktorá bola v minulosti dosť považovaná ako centrum obce bol tam kostol, obchody, krčmy, cintorín. V minulosti bola obec známa predovšetkým [[Drotár|drotárstvom]]. Drotárske tradície sa snaží obec naďalej rozvíjať, v [[Budatínsky zámok|Budatínskom zámku]] pri Žiline ako i v budove Obecného domu vo Veľkom Rovnom sú stále drotárske expozície, obec tiež poriada rôzne kultúrne aktivity.

V obci sa narodil [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Vladimír Ferko]] - slovenský [[spisovateľ]], publicista a [[autor]] literatúry faktu a jeho brat [[Milan Ferko]] - autor historického románu Matúš Čák Trenčiansky a ďalších. Vladimír spolu so synom [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrejom]] sú autormi románu a rovnomenného scenára  k filmu ''Ako divé husi'' z drotárskeho prostredia.

== Symboly obce ==
Prvý odtlačok obecného znaku, ako uvádza heraldik [[Ladislav Vrtel|Ladislav Vrteľ]], je na dochovanej písomnosti z [[31. október|31. októbra]] [[1794]]. Nepochybne súvisí so starodávnym patrocíniom pôvodného i terajšieho farského [[Kostol svätého Michala archanjela (Veľké Rovné)|kostola sv. Michala archanjela]]. Tvar pečatidla je okrúhly a v pečatnom poli je zobrazený [[Michal (anjel)|sv. Michal archanjel]], stojaci na hadovi.

Pečať obce Veľké Rovné nebola v našej heraldickej literatúre známa a jej objavenie je prekvapujúce, osobitne z ikonografického hľadiska. Pozoruhodné je zobrazenie sv. Michala i skutočnosť, že stojí nie na drakovi, ako je nielen v našej, ale aj európskej heraldike obvyklé. Toto vybočenie zo všeobecnej zaužívanej ikonografickej konvencie robí symbol Veľkého Rovného jedinečný. Pozoruhodné sú aj blesky, šľahajúce z anjelovho štítu, presnejšie spoza jeho štítu, ktoré sú tiež v našej heraldike zriedkavé.

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] [[Kostol svätého Michala archanjela (Veľké Rovné)|Kostol svätého Michala archanjela]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1753]]-[[1755]]. Donátorom kostola bol miestny zemepán Pavol Anton [[Esterházi]] s manželkou. Úpravami prešiel v roku [[1902]], keď bol rozšírený a doplnený o nové presbytérium. To je zaklenuté [[koncha|konchou]], loď valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu hlavný [[oltár]] z roku [[1907]]. Výmaľba kostola od majstra Juharyho z [[Nitra|Nitry]] pochádza z roku [[1908]]. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a lizénami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom. Veža je lemovaná lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Vo veži je zvon z roku [[1763]] od majstra J. Steinstocka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Veľké Rovné - Kostol sv. Michala archanjela
  | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-rovne-kostol-sv-michala-archanjela
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;

* Socha [[Anna (svätica)|sv. Anna]] vyučuje [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]], baroková socha z roku [[1760]]. Nachádza sa v areáli kostola.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7253
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

* Prícestná [[kaplnka]] Sedembolestnej Panny Márie v časti Záblatie, [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1831]]. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Vstup je riešený ako trojosový [[portikus]]. Fasády sú členené sementovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Veľké Rovné - Prícestná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
  | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-rovne-pricestna-kaplnka-sedembolestnej-panny-marie
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;

== Príroda ==
=== Fauna ===
* v severnej časti obce (Melocík, Madzín, Črmná, Semeteš, Dolinky, Ivor) výskyt [[Medveď hnedý|medveďa]], [[Vlk dravý|vlka]], [[Rys ostrovid|rysa]], [[Jazvec lesný|jazveca]], či bylinožravých [[Cicavce|cicavcov]]
* taktiež aj iné mačkovité šelmy ako [[Kuna lesná|kuny]], [[Líška hrdzavá|líšky]] a [[Lasica hranostaj|lasice]], vzácne sa vyskytuje aj [[mačka divá]]
* na podhorských a horských lúkach sa vyskytuje [[vretenica severná]], v blízkosti potokov, pramenísk, mlák a kaluží zas výskyt [[Užovka obojková|úžoviek obojkovaných]], či [[Užovka hladká|úžoviek hladkých]]
* taktiež potvrdený výskyt rôznych iných druhov obojživelníkov, na tienistých miestach v horských bučinách sa vyskytujú napríklad [[Salamandra škvrnitá|salamandry škvrnité]], [[skokan hnedý]], [[jašterica krátkohlavá]], [[jašterica múrová]] alebo [[jašterica živorodá]]
* na podhorských spásaných či kosených lúkach taktiež bohatý výskyt rôznych [[Motýle|motýľov]] a [[hmyz]]u
* vo vrchnej časti Rovnianky (potok) v minulosti potvrdený výskyt [[Rak riečny|raka riečneho]]

=== Flóra ===
==== Dreviny (stromy a kry) ====
* počas doby ľadovej dominovala chladnomilná [[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácia]] ([[tundra]], [[Step (krajina)|step]])
* neskôr počas [[Interglaciál|interglaciálnej]] (medziľadovej) doby nahradená dubinami so zastúpením [[Dub zimný|duba zimného]], [[Lieska obyčajná|liesky obyčajnej]] a [[Hrab obyčajný|hraba obyčajného]], keďže došlo ku otepleniu až o takmer 4°C
* klíma sa opäť mierne ochladila a z juhovýchodnej Európy sa šíria porasty [[Buk lesný|buka lesného]], či [[Jedľa biela|jedle bielej]]
* v minulosti (cca. 800 rokov naspäť), keď ešte neprebehla [[valašská kolonizácia]] v horských polohách dominovali prirodzené jedľovo-bukové pralesy a prírodné lesy, na brehoch a alúviách potokov boli bohato zastúpené listnaté porasty s [[Jelša lepkavá|jelšami]], [[Vŕba|vŕbami]], či [[Jaseň štíhly|jaseňmi]]
* v nižších nadmorských výškach (začiatok Veľkého Rovného, pri cintoríne, Rimanovice, Horevsie a pod.) sa ku jedľovo-bukovým lesným porastom primiešavali dreviny ako [[dub]], [[Hrab obyčajný|hrab]], [[Lieska obyčajná|lieska]]
* vo vyšších nadmorských výškach (okolie Semeteša, Melocíka, až smerom na Dolinky) sa vyskytovali súvislé jedľovo-bukové pralesy s primiešanými druhmi [[Javor horský|javorov]], [[Brest horský|brestov]] a iných drevín, na hrebeňových miestach sa veľmi vzácny primiešaval [[smrek obyčajný]]
* v súčasnosti je väčšina katastru obce umelo vysadená monokultúrnymi lesnými porastmi [[Smrek obyčajný|smreka obyčajného]], či [[Buk lesný|buka lesného]], brehové porasty v okolí Rovnianského potoka boli vyklčované, prípadne upravené
* na spásaných lúkach sa v minulosti bohato vyskytovali [[Borievka obyčajná|borievky (Juniperus communis)]], dnes vplyvom zalesňovania, sukcesie a ruderalizácie biotopov došlo k vytlačeniu tohto druhu a vyskytuje sa len v minime
* na lúkach sú taktiež prítomné aj iné kry ako [[ruža šípová]], [[slivka trnková]], či [[Slivka trnková|trnka obyčajná]]

==== Byliny ====
* v súčasnosti väčšina lúčnych biotopov je buď obrábaná, prípadne zrekultivovaná (nitrifikácia biotopov)
* vplyvom zarastania a zalesňovania došlo k výraznému druhovému poklesu miestnej flóry
* zaujímavý je však rast rôznych druhov lúčnych orchideí z čeľade [[vstavačovité]] (Orchideaceae), ako napríklad vstavač mužský poznačený, [[vstavačovec májový]], [[vstavačovec bázový]] a iné
* na svetlejších plochách porasty s chráneným [[Orlíčnik obyčajný|orlíčnikom obyčajným]], či [[Šalvia lúčna|šalviou lúčnou]]
* typickými lesnými bylinami sú kysličky, chránené rebrovky, či rôzne druhy [[Machorasty|machorastov]]

=== Mykoflóra ===

* Celkovo na území Veľké Rovného bol potvrdený výskyt 177 druhov húb, a to z oddelení [[Vreckaté huby|Ascomycota]] a [[Bazídiové huby|Basidiomycota]].
* Vyskytujú sa tu mnohé veľmi vzácne, ohrozené či chránené druhy húb, napr. chránené druhy húb podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacou vyhláškou (aktuálne Vyhláška č. 170/2021 Z. z., ktorá nahradila staršiu Vyhlášku č. 24/2003) ''Catathelasma imperiale, Clavaria zollingeri, Hygrocybe citrinovirens'', ''Hygrocybe punicea, Lactarius repraesentaneus, Neohygrocybe ovina, Pseudotricholoma metapodium, Porpolomopsis calyptriformis.''

==== Lesné druhy ====

* v lesoch dominujú prevažne [[Mykoríza|mykorízne druhy húb]], ktoré sú naviazané na smreky, buky, liesky, vzácne jedle, hraby, osiky, či iné dreviny
* v smrekových a bukových porastoch sú to najmä rôzne druhy hríbov, muchotrávok, plávok, rýdzikov a kuriatok
* v okrajových porastoch, rastú v blízkosti briez a osík rôzne druhy kozákov (najčastejšie [[kozák brezový]] a [[kozák osikový]])
* lesné porasty sú počas letných a jesenných mesiacov využívané na hubárčenie, ktoré na tomto území pretrváva už od minulosti

==== Lúčne druhy ====

* pre výskyt lúčnych druhov húb je dôležité dbať na správne obhospodarovanie biotopov, a to správne nastaveným manažmentom v podobe kosenia či spásania
* akákoľvek rekultivácia (napr. orba) či nitrifikácia lúk (pridanie dusičnanov či fosforečnanov) vedie ku zániku pôvodnej mykoflóry, takýto osud postihol väčšinu lúk v katastri obce
* nepriaznivo na výskyt lúčnych druhov húb vplýva aj absencia kosenia či spásania
* v katastri obce sa však vyskytuje stále dostatočný počet vysoko hodnotných lúčnych biotopov, a to napríklad v častiach Melocík a Záblatie, kde je stále možné pozorovať tradičné spôsoby obhospodarovania lúk v podobe spásania
* cenné sú však aj lúčne biotopy v osadách Črmná, Dolinky, Ráztoky či Žarnov
* na lúkach bolo pozorovaných 56 druhov húb, z toho množstvo veľmi vzácnych, ktorých výskyt je v rámci Slovenska jedinečný
* z osady Melocík bol opísaný a prvýkrát publikovaný druh ''[[Neohygrocybe pseudoingrata]]''

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Rudolf Mičieta]] (* [[1909]] – † [[1991]]), včelársky odborník a [[historik]] včelárstva na Slovensku
* [[Vladimír Ferko]] (* [[1925]] – † [[2002]]), [[spisovateľ]] a [[publicista]]
* [[Milan Ferko]] (* [[1929]] – † [[2010]]), [[prozaik]], [[básnik]], [[dramatik]] a [[textár]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Bytča}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Veľké Rovné| ]]
[[Kategória:Obce okresu Bytča]]</text>
      <sha1>heseywhro0yf9tpy0we1ppo2ussl1lb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Obišovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>24067</id>
    <revision>
      <id>8371291</id>
      <parentid>8212939</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:35:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50665-37</username>
        <id>305836</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Opravil nesprávne údaje</comment>
      <origin>8371291</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11076" sha1="omnach3pgr9p7xbac5999pfy4r6xv9d" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom hrade|Obišovský hrad}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Obišovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Obisovce15Slovakia22.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Obisovce-kosice okolie-flag.svg
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Košice-okolie
 | Región           = Šariš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Svinka
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.8620
 | Zemepisná dĺžka  = 21.2382
 | Nadmorská výška  = 298
 | Prvá zmienka     = 1189
 | Starosta         = Mária Baboľová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ              = 044 81 (pošta [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]])
 | Kód              = 521817
 | EČV              = KS
 | Predvoľba        = +421-55
 | Adresa           = Obec Obišovce, Obecný úrad 133, 044 81 okr.Košice-okolie
 | E-mail           = obisovce@slovanet.sk
 | Telefón          = 00421 55 6991 312
 | Fax              = 00421 55 7296709
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obisovce.sk
 | Commons          = Obišovce
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Obišovce''' (v minulosti ''Obyšovce'', {{V jazyku|hun|''Abos''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]].

== Dejiny ==
V dobe bronzovej v katastri obce stálo hradisko na hrebeni Stráže&lt;ref&gt;http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19484&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.hradiska.sk/2015/09/obisovce-straza.html&lt;/ref&gt; nad sútokom riek Hornád a Svinka. Dnes sú v lokalite Zámčisko viditeľné ruiny [[Obišovský hrad|hradu]] z 13. storočia.&lt;ref&gt;http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19598&lt;/ref&gt;

Významným v histórii obce sa stal rok [[1867]], keď sa v obci objavili prví zememerači a inžinieri a vytýčili trasu novej železničnej trate, vedúcej cez Obišovce. Prevádzka na tomto úseku vedúcemu z [[Košice|Košíc]] cez [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] do [[Prešov|Prešova]] sa začala [[1. september|1. septembra]] [[1870]]. Súčasťou úseku bol aj unikátny [[Obišovský viadukt|železničný viadukt v Obišovciach]], ktorý preklenoval koryto rieky [[Svinka]] a mal pokračovanie v podobe železničného nadjazdu nad cestou na [[Ruské Pekľany]]. Najskôr bola zriadená spoločná železničná zastávka Kysak-Obišovce (v tom čase Obyšovce), po druhej svetovej vojne došlo ku zriadeniu železnižnej zastávky za obcou na Putnoku, no dostala názov [[Lemešany]]. V obci bola železničná zastávka zriadená až v roku 2009.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 | kapitola = Obišovce v Habsburskej ríši (1526 – 1918) : Obišovce v 20. storočí : Železnica | strany = 75{{--}}77 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Do dejín obce sa zapísali aj roky [[1918]] a [[1919]]. Kráto po vyhlásení vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]] v októbri 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. V neďalekých [[Lemešany|Lemešanoch]] vznikla okresná národná rada, paradoxne ako reakcia na výzvu maďarských orgánov, ktoré vyzývali na presne opačné reakcie. Za predsedu rady bol zvolený evanjelický farár z Obišoviec [[Ján Hyska]]. Zhromaždenie zvolených zástupcov za veľkej účasti ľudu vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k novému štátu [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko.]] Dňa [[8. december|8. decembra]] [[1918]] sa v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], konalo národného zhromaždenie proti tzv. Východoslovenskej republike, čo bol samozvaný útvar, ktorý chcel zachovať vernosť Budapešti. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí a vystúpil na ňom aj delegát z Obišoviec Ondrej Marcin, ktorý vo svojej reči predniesol, že národ slovenský je len jeden a východniari sú takí istí Slováci ako západniari.

Na [[Štedrý deň]] [[24. december|24. decembra]] [[1918]] sa v oblasti objavilo Česko-slovenské vojsko. Podľa spomienok publicistu [[Anton Prídavok|Antona Prídavku]] ho ľudia z Obišoviec očakávali s veľkou radosťou a usporiadali aj manifestačné zhromaždenie, na ktorom prevolávali na slávu Česko-slovenskej republike. V Obišovciach česko-slovenské vojsko pobudlo do jari 1919&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt; {{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 |strany=94-98|kapitola=V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky}}&lt;/ref&gt;.

Na začiatku leta [[1919]] prenikli na Slovensko jednotky [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rad]]. Obišovce a Kysak sa v júni 1919 stali miestom bitky medzi maďarskými a československými vojakmi.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadlo Maďarsku južné Slovensko a aj mesto [[Košice]] utakali [[Česi]] a [[Slováci]] a niektorí sa na čas zdržali aj v Obišovciach. Do [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysaku]] a Obišoviec sa presunul aj peší prápor z [[Košice|košíc]].

Vojnové útrapy sa Obišovciam nevyhli ani na začiatku [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. V skorých ranných hodinách [[1. september|1. septembra]] [[1944]] sa Obišovciach objavili [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizáni zväzku Čapajev]] podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k [[Bitka v Obišovciach|bitke s Nemcami a nemeckým pancierovým vlakom]], pri ktorom zahynulo 14 vojakov a partizánov. Sú pochovaní na starom cintoríne v Obišovciach a Kysaku. 

Dňa [[19. január|19. januára]] [[1945]] a skoro ráno [[20. január|20. januára]] [[1945]]  tesne pred svojim ústupom Nemci okrem deštrukcie stanice v Kysaku strhli aj všetky tri železničné mosty v Obišovciach, vrátane viaduktu a nadjazdu. Obec bola oslobodená prakticky bez boja, nakoľko jednotky Červenej armády do nej prenikli krátko po nemeckom odchode. Osloboditelia spoločne s miestnymi obyvateľmi začali nutné opravy komunkácií, no prišlo aj sklamanie, nakoľko mali voči miestnym obyvateľom hrubé spôsoby a došlo aj na rabovanie a k vlámaniu sa do kostola.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Medvec|meno=Anton|titul=Koleso času : Obišovce|vydanie=1|vydavateľ=Obišovce : Obecný úrad|rok=2014| počet strán = 342 | url = | isbn=978-80-971656-3-5|strany=113-121|kapitola=V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce}}&lt;/ref&gt;

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Obišovský hrad]] alebo Zámčisko, zvyšky zaniknutého hradu nad obcou z [[13. storočie|13. storočia]]. Zanikol už v [[15. storočie|15. storočí]]. V súčasnosti prebiehajú na hrade konzervačné práce. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia27.JPG|Obišovský hrad
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia2.JPG
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia3.JPG
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia25.JPG
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia12.JPG
&lt;/gallery&gt;
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne asi [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Od polovice [[16. storočie|16. storočia]] do roku [[1769]] bol kostol evanjelický. Následne prešiel [[barok]]ovou úpravou. Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku [[1865]]. Zariadenie kostola je [[neogotika|neogotické]] z roku [[1888]]. Zaklenutý je pruskou [[klenba|klenbou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obišovce - Kostol Ružencovej Panny Márie
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-kostol-ruzencovej-panny-marie
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Obisovce15Slovakia3.JPG|Kostol Ružencovej Panny Márie
Súbor:Obisovce15Slovakia8.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia16.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia9.JPG
&lt;/gallery&gt;
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[Tolerančný patent|tolerančná]] stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov [[1787]]{{--}}[[1789]]. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bola prisavaná eklektická veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. [[Oltár]] je [[rokoko]]vo-[[klasicizmus|klasicistický]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] z roku [[1746]]. [[Kazateľnica]] pochádza z doby výstavby kostola, [[krstiteľnica]] je klasicistická z roku [[1823]]. Obnovovaný bol v roku [[1909]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obišovce - Evanjelický kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-evanjelicky-kostol
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je však bohato dekorovaná, členená [[pilaster|pilastrami]] s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou. 
*[[Klasicistická architektúra|Klasicistický]] kaštieľ z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom. V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote. Šľachtické sídlo vlastnili kedysi [[Máriássyovci]]. V súčasnosti slúži na bývanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obišovce - www.pamiatkynaslovensku.sk - (obisovce)|url=http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce|dátum prístupu=2018-10-09|vydavateľ=www.pamiatkynaslovensku.sk}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Obisovce15Slovakia19.JPG|Evanjelický kostol
Súbor:Obisovce15Slovakia20.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia27.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia18.JPG
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Obišovce}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Košice-okolie}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obišovce| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]</text>
      <sha1>omnach3pgr9p7xbac5999pfy4r6xv9d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371314</id>
      <parentid>8371291</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:22:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>rv - bez zdroja</comment>
      <origin>8371314</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11076" sha1="1ty346l42cryisggt3s7psv0hkvut9r" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom hrade|Obišovský hrad}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Obišovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Obisovce15Slovakia22.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Obisovce-kosice okolie-flag.svg
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Košice-okolie
 | Región           = Šariš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Svinka
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.8620
 | Zemepisná dĺžka  = 21.2382
 | Nadmorská výška  = 297
 | Prvá zmienka     = 1289
 | Starosta         = Mária Baboľová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ              = 044 81 (pošta [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]])
 | Kód              = 521817
 | EČV              = KS
 | Predvoľba        = +421-55
 | Adresa           = Obec Obišovce, Obecný úrad 133, 044 81 okr.Košice-okolie
 | E-mail           = obisovce@slovanet.sk
 | Telefón          = 00421 55 6991 312
 | Fax              = 00421 55 7296709
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obisovce.sk
 | Commons          = Obišovce
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Obišovce''' (v minulosti ''Obyšovce'', {{V jazyku|hun|''Abos''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]].

== Dejiny ==
V dobe bronzovej v katastri obce stálo hradisko na hrebeni Stráže&lt;ref&gt;http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19484&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.hradiska.sk/2015/09/obisovce-straza.html&lt;/ref&gt; nad sútokom riek Hornád a Svinka. Dnes sú v lokalite Zámčisko viditeľné ruiny [[Obišovský hrad|hradu]] z 13. storočia.&lt;ref&gt;http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19598&lt;/ref&gt;

Významným v histórii obce sa stal rok [[1867]], keď sa v obci objavili prví zememerači a inžinieri a vytýčili trasu novej železničnej trate, vedúcej cez Obišovce. Prevádzka na tomto úseku vedúcemu z [[Košice|Košíc]] cez [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] do [[Prešov|Prešova]] sa začala [[1. september|1. septembra]] [[1870]]. Súčasťou úseku bol aj unikátny [[Obišovský viadukt|železničný viadukt v Obišovciach]], ktorý preklenoval koryto rieky [[Svinka]] a mal pokračovanie v podobe železničného nadjazdu nad cestou na [[Ruské Pekľany]]. Najskôr bola zriadená spoločná železničná zastávka Kysak-Obišovce (v tom čase Obyšovce), po druhej svetovej vojne došlo ku zriadeniu železnižnej zastávky za obcou na Putnoku, no dostala názov [[Lemešany]]. V obci bola železničná zastávka zriadená až v roku 2009.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 | kapitola = Obišovce v Habsburskej ríši (1526 – 1918) : Obišovce v 20. storočí : Železnica | strany = 75{{--}}77 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Do dejín obce sa zapísali aj roky [[1918]] a [[1919]]. Kráto po vyhlásení vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]] v októbri 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. V neďalekých [[Lemešany|Lemešanoch]] vznikla okresná národná rada, paradoxne ako reakcia na výzvu maďarských orgánov, ktoré vyzývali na presne opačné reakcie. Za predsedu rady bol zvolený evanjelický farár z Obišoviec [[Ján Hyska]]. Zhromaždenie zvolených zástupcov za veľkej účasti ľudu vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k novému štátu [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko.]] Dňa [[8. december|8. decembra]] [[1918]] sa v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], konalo národného zhromaždenie proti tzv. Východoslovenskej republike, čo bol samozvaný útvar, ktorý chcel zachovať vernosť Budapešti. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí a vystúpil na ňom aj delegát z Obišoviec Ondrej Marcin, ktorý vo svojej reči predniesol, že národ slovenský je len jeden a východniari sú takí istí Slováci ako západniari.

Na [[Štedrý deň]] [[24. december|24. decembra]] [[1918]] sa v oblasti objavilo Česko-slovenské vojsko. Podľa spomienok publicistu [[Anton Prídavok|Antona Prídavku]] ho ľudia z Obišoviec očakávali s veľkou radosťou a usporiadali aj manifestačné zhromaždenie, na ktorom prevolávali na slávu Česko-slovenskej republike. V Obišovciach česko-slovenské vojsko pobudlo do jari 1919&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt; {{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 |strany=94-98|kapitola=V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky}}&lt;/ref&gt;.

Na začiatku leta [[1919]] prenikli na Slovensko jednotky [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rad]]. Obišovce a Kysak sa v júni 1919 stali miestom bitky medzi maďarskými a československými vojakmi.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadlo Maďarsku južné Slovensko a aj mesto [[Košice]] utakali [[Česi]] a [[Slováci]] a niektorí sa na čas zdržali aj v Obišovciach. Do [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysaku]] a Obišoviec sa presunul aj peší prápor z [[Košice|košíc]].

Vojnové útrapy sa Obišovciam nevyhli ani na začiatku [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. V skorých ranných hodinách [[1. september|1. septembra]] [[1944]] sa Obišovciach objavili [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizáni zväzku Čapajev]] podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k [[Bitka v Obišovciach|bitke s Nemcami a nemeckým pancierovým vlakom]], pri ktorom zahynulo 14 vojakov a partizánov. Sú pochovaní na starom cintoríne v Obišovciach a Kysaku. 

Dňa [[19. január|19. januára]] [[1945]] a skoro ráno [[20. január|20. januára]] [[1945]]  tesne pred svojim ústupom Nemci okrem deštrukcie stanice v Kysaku strhli aj všetky tri železničné mosty v Obišovciach, vrátane viaduktu a nadjazdu. Obec bola oslobodená prakticky bez boja, nakoľko jednotky Červenej armády do nej prenikli krátko po nemeckom odchode. Osloboditelia spoločne s miestnymi obyvateľmi začali nutné opravy komunkácií, no prišlo aj sklamanie, nakoľko mali voči miestnym obyvateľom hrubé spôsoby a došlo aj na rabovanie a k vlámaniu sa do kostola.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Medvec|meno=Anton|titul=Koleso času : Obišovce|vydanie=1|vydavateľ=Obišovce : Obecný úrad|rok=2014| počet strán = 342 | url = | isbn=978-80-971656-3-5|strany=113-121|kapitola=V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce}}&lt;/ref&gt;

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Obišovský hrad]] alebo Zámčisko, zvyšky zaniknutého hradu nad obcou z [[13. storočie|13. storočia]]. Zanikol už v [[15. storočie|15. storočí]]. V súčasnosti prebiehajú na hrade konzervačné práce. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia27.JPG|Obišovský hrad
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia2.JPG
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia3.JPG
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia25.JPG
Súbor:Obišovský hrad16Slovakia12.JPG
&lt;/gallery&gt;
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne asi [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Od polovice [[16. storočie|16. storočia]] do roku [[1769]] bol kostol evanjelický. Následne prešiel [[barok]]ovou úpravou. Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku [[1865]]. Zariadenie kostola je [[neogotika|neogotické]] z roku [[1888]]. Zaklenutý je pruskou [[klenba|klenbou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obišovce - Kostol Ružencovej Panny Márie
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-kostol-ruzencovej-panny-marie
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Obisovce15Slovakia3.JPG|Kostol Ružencovej Panny Márie
Súbor:Obisovce15Slovakia8.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia16.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia9.JPG
&lt;/gallery&gt;
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[Tolerančný patent|tolerančná]] stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov [[1787]]{{--}}[[1789]]. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bola prisavaná eklektická veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. [[Oltár]] je [[rokoko]]vo-[[klasicizmus|klasicistický]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] z roku [[1746]]. [[Kazateľnica]] pochádza z doby výstavby kostola, [[krstiteľnica]] je klasicistická z roku [[1823]]. Obnovovaný bol v roku [[1909]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obišovce - Evanjelický kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-evanjelicky-kostol
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je však bohato dekorovaná, členená [[pilaster|pilastrami]] s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou. 
*[[Klasicistická architektúra|Klasicistický]] kaštieľ z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom. V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote. Šľachtické sídlo vlastnili kedysi [[Máriássyovci]]. V súčasnosti slúži na bývanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obišovce - www.pamiatkynaslovensku.sk - (obisovce)|url=http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce|dátum prístupu=2018-10-09|vydavateľ=www.pamiatkynaslovensku.sk}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Obisovce15Slovakia19.JPG|Evanjelický kostol
Súbor:Obisovce15Slovakia20.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia27.JPG
Súbor:Obisovce15Slovakia18.JPG
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Obišovce}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Košice-okolie}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obišovce| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]</text>
      <sha1>1ty346l42cryisggt3s7psv0hkvut9r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jánovce (okres Galanta)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25244</id>
    <revision>
      <id>8371516</id>
      <parentid>8172092</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:59:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50882-96</username>
        <id>305897</id>
      </contributor>
      <comment>/* Dejiny */</comment>
      <origin>8371516</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5672" sha1="n43afvylal30ygdxienyhr0t9f73bkd" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Jánovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = DM - Jánovce - 05.jpg
 | Popis obrázku    = Kaplnka Ružencovej Panny Márie
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Janovce-galanta-flag.svg
 | Kraj             = Trnavský
 | Okres            = Galanta
 | Región           = Dolné Považie
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.176667
 | Zemepisná dĺžka  = 17.530833
 | Nadmorská výška  = 120
 | Prvá zmienka     = 1792
 | Starosta         = Jozef Čechovič&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
 | PSČ              = 925 22 (pošta [[Veľké Úľany]])
 | Kód              = 503827
 | EČV              = GA
 | Predvoľba        = +421-31
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.janovce.sk
 | Commons          = Jánovce (Galanta District)
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Jánovčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Jánovčan}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Jánovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Galanta (okres)|okrese Galanta]].

== Polohopis ==
Obec leží v západnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] v nadmorskej výške 120 m, na rozhraní Úľanskej mokrade a Žitného ostrova. V blízkosti tečie [[Malý Dunaj]] a [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna Voda]]. Reliéf je rovinný s minimálnym relatívnym kolísaním výšky (1 m). Kataster obce je odlesnený, pôvodné vŕbovo-topoľové lužné lesy boli odstránené a zachovali sa len v podobe lesných pásov v terénnych depresiách bývalých tokov a riečnych ramien (Ereč). Úrodné černozemné a lužné pôdy sú intenzívne poľnohospodársky využívané. Klíma je teplá s malým množstvom zrážok. V mohutných štrkopieskových vrstvách sa nachádzajú veľké zásoby podzemných vôd, dopĺňané infiltráciou z [[Dunaj]]a. V blízkosti sa nachádza vodný zdroj Jelka s výdatnosťou takmer 1000 l/s, zásobujúci pitnou vodou značnú časť západného Slovenska. Celé územie obce spadá do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov.

Obec Jánovce leží 32 km od Bratislavy, 10 km od Senca a 17 km od Galanty. Ide o malú obec, s počtom obyvateľov, aktuálne k marcu 2009 je v obci k trvalému pobytu nahlásených 444 obyvateľov, 203 mužov a 241 žien. Na základe administratívno-správneho členenia z roku 1996 patrí do Trnavského kraja a okresu Galanta.

== Dejiny ==
Čisto z hospodárskych potrieb na rodinnom majetku [[Pálfiovci|Pálfiovcov]] vzniká samostatná obec Jánovce. Stalo sa, že grófka Gabriela de Colloredo zanechala územie dnešných Jánoviec Jánovi Pálfimu ml. a pomohla tak založiť obec, ktorá dostala pomenovanie po novom majiteľovi Jánovi Pálfim &quot;Jánovce&quot;.

Stalo sa tak v roku [[1792]] a už v roku [[1795]] bol vyhotovený katastrálny plán (overený hlavným župným zememeračom), ktorý je vlastne plánom obce Jánovce.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Podľa zachovaných, hoci historicky mimoriadne pochybných záznamov z konca 15. storočia sa v okolí Janoviec odohral konflikt medzi tromi miestnymi výtržníkmi, neskôr v ľudovej tradícii označovanými ako '''Traja hooligani janoveckí''', a mocenskou skupinou z Jelky, ktorá sa pokúsila rozšíriť svoj vplyv na okolité osady. Janovčania, sa podľa kronikára postavili proti „jelcanskej ciganskej tyranii“ po tom, čo jej predstavitelia údajne zaviedli nezmyselné poplatky za studničnú vodu, drevo a používanie obecnej cesty. Rozhodujúce stretnutie malo prebehnúť pri starej poľnej ceste, kde sa traja Janovčania, vybavení vidlami, sudom a sekerou neznámeho pôvodu, postavili početnejšej družine z Jelky. Hoci pramene neposkytujú žiadne dôkazy o vojenskej zdatnosti ani jednej strany, kronikár uvádza, že Janovce konflikt napokon vyhrali, pričom zásadnú úlohu mala zohrať skutočnosť, že protivníkom počas rozhodujúcej fázy „došla chuť bojovať“. Udalosť sa následne stala základom miestnej legendy o troch mužoch, ktorí síce nemali plán, výcvik ani dostatočný počet zbraní, no napriek tomu „uchránili Janovce pred Jelkou“.

== Symboly obce ==
Poddanská dedina Jánovce dostala pri svojom vzniku aj svoj znak, ktorý používala po desaťročia ako obecnú pečať.

Znak Jánoviec predstavuje tri pšeničné klasy, previazané stuhou, upevnené kosákom. Kruhopis pečate znie Janosháza Község - čiže Matúšova zem Jánovce obec.

== Občianska vybavenosť ==
V obci sa nachádza materská škola a základná škola, v ktorej je umiestnená aj miestna knižnica, budova obecného úradu, kultúrny dom, futbalový štadión ako aj potraviny a miestne pohostinstvo a pekáreň s malopredajňou.

V obci je moderný rímskokatolícky kostol z roku [[1935]], spadajúci pod farnosť vo Veľkých Úľanoch. V rokoch [[2003]]-[[2004]] prešiel kompletnou rekonštrukciou, vrátane úprav okolia. V obci sú dva cintoríny, rímskokatolícky a evanjelický.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;http://www.janovce.sk&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Galanta}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Jánovce (okres Galanta)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Galanta]]</text>
      <sha1>n43afvylal30ygdxienyhr0t9f73bkd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371517</id>
      <parentid>8371516</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:01:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50882-96</username>
        <id>305897</id>
      </contributor>
      <comment>/* Symboly obce */</comment>
      <origin>8371517</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5936" sha1="h26ie020g23cfo5s5mranb2i2ykhank" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Jánovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = DM - Jánovce - 05.jpg
 | Popis obrázku    = Kaplnka Ružencovej Panny Márie
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Janovce-galanta-flag.svg
 | Kraj             = Trnavský
 | Okres            = Galanta
 | Región           = Dolné Považie
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.176667
 | Zemepisná dĺžka  = 17.530833
 | Nadmorská výška  = 120
 | Prvá zmienka     = 1792
 | Starosta         = Jozef Čechovič&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
 | PSČ              = 925 22 (pošta [[Veľké Úľany]])
 | Kód              = 503827
 | EČV              = GA
 | Predvoľba        = +421-31
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.janovce.sk
 | Commons          = Jánovce (Galanta District)
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Jánovčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Jánovčan}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Jánovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Galanta (okres)|okrese Galanta]].

== Polohopis ==
Obec leží v západnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] v nadmorskej výške 120 m, na rozhraní Úľanskej mokrade a Žitného ostrova. V blízkosti tečie [[Malý Dunaj]] a [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna Voda]]. Reliéf je rovinný s minimálnym relatívnym kolísaním výšky (1 m). Kataster obce je odlesnený, pôvodné vŕbovo-topoľové lužné lesy boli odstránené a zachovali sa len v podobe lesných pásov v terénnych depresiách bývalých tokov a riečnych ramien (Ereč). Úrodné černozemné a lužné pôdy sú intenzívne poľnohospodársky využívané. Klíma je teplá s malým množstvom zrážok. V mohutných štrkopieskových vrstvách sa nachádzajú veľké zásoby podzemných vôd, dopĺňané infiltráciou z [[Dunaj]]a. V blízkosti sa nachádza vodný zdroj Jelka s výdatnosťou takmer 1000 l/s, zásobujúci pitnou vodou značnú časť západného Slovenska. Celé územie obce spadá do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov.

Obec Jánovce leží 32 km od Bratislavy, 10 km od Senca a 17 km od Galanty. Ide o malú obec, s počtom obyvateľov, aktuálne k marcu 2009 je v obci k trvalému pobytu nahlásených 444 obyvateľov, 203 mužov a 241 žien. Na základe administratívno-správneho členenia z roku 1996 patrí do Trnavského kraja a okresu Galanta.

== Dejiny ==
Čisto z hospodárskych potrieb na rodinnom majetku [[Pálfiovci|Pálfiovcov]] vzniká samostatná obec Jánovce. Stalo sa, že grófka Gabriela de Colloredo zanechala územie dnešných Jánoviec Jánovi Pálfimu ml. a pomohla tak založiť obec, ktorá dostala pomenovanie po novom majiteľovi Jánovi Pálfim &quot;Jánovce&quot;.

Stalo sa tak v roku [[1792]] a už v roku [[1795]] bol vyhotovený katastrálny plán (overený hlavným župným zememeračom), ktorý je vlastne plánom obce Jánovce.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Podľa zachovaných, hoci historicky mimoriadne pochybných záznamov z konca 15. storočia sa v okolí Janoviec odohral konflikt medzi tromi miestnymi výtržníkmi, neskôr v ľudovej tradícii označovanými ako '''Traja hooligani janoveckí''', a mocenskou skupinou z Jelky, ktorá sa pokúsila rozšíriť svoj vplyv na okolité osady. Janovčania, sa podľa kronikára postavili proti „jelcanskej ciganskej tyranii“ po tom, čo jej predstavitelia údajne zaviedli nezmyselné poplatky za studničnú vodu, drevo a používanie obecnej cesty. Rozhodujúce stretnutie malo prebehnúť pri starej poľnej ceste, kde sa traja Janovčania, vybavení vidlami, sudom a sekerou neznámeho pôvodu, postavili početnejšej družine z Jelky. Hoci pramene neposkytujú žiadne dôkazy o vojenskej zdatnosti ani jednej strany, kronikár uvádza, že Janovce konflikt napokon vyhrali, pričom zásadnú úlohu mala zohrať skutočnosť, že protivníkom počas rozhodujúcej fázy „došla chuť bojovať“. Udalosť sa následne stala základom miestnej legendy o troch mužoch, ktorí síce nemali plán, výcvik ani dostatočný počet zbraní, no napriek tomu „uchránili Janovce pred Jelkou“.

== Symboly obce ==
Poddanská dedina Jánovce dostala pri svojom vzniku aj svoj znak, ktorý používala po desaťročia ako obecnú pečať.

Znak Jánoviec predstavuje tri pšeničné klasy, previazané stuhou, upevnené kosákom. Kruhopis pečate znie Janosháza Község - čiže Matúšova zem Jánovce obec.

Delo namierene na Jelku ako pripomienku vitaztva proti tzv. Ciganom &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec - Oficiálna stránka obce Jánovce | url = https://www.janovce.sk/ | vydavateľ = www.janovce.sk | dátum prístupu = 2026-09-21}}&lt;/ref&gt;

== Občianska vybavenosť ==
V obci sa nachádza materská škola a základná škola, v ktorej je umiestnená aj miestna knižnica, budova obecného úradu, kultúrny dom, futbalový štadión ako aj potraviny a miestne pohostinstvo a pekáreň s malopredajňou.

V obci je moderný rímskokatolícky kostol z roku [[1935]], spadajúci pod farnosť vo Veľkých Úľanoch. V rokoch [[2003]]-[[2004]] prešiel kompletnou rekonštrukciou, vrátane úprav okolia. V obci sú dva cintoríny, rímskokatolícky a evanjelický.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;http://www.janovce.sk&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Galanta}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Jánovce (okres Galanta)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Galanta]]</text>
      <sha1>h26ie020g23cfo5s5mranb2i2ykhank</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371518</id>
      <parentid>8371517</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:01:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50882-96</username>
        <id>305897</id>
      </contributor>
      <comment>/* Polohopis */</comment>
      <origin>8371518</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6024" sha1="8qshj5evzm2hdod1dyj88v8m4delep7" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Jánovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = DM - Jánovce - 05.jpg
 | Popis obrázku    = Kaplnka Ružencovej Panny Márie
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Janovce-galanta-flag.svg
 | Kraj             = Trnavský
 | Okres            = Galanta
 | Región           = Dolné Považie
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.176667
 | Zemepisná dĺžka  = 17.530833
 | Nadmorská výška  = 120
 | Prvá zmienka     = 1792
 | Starosta         = Jozef Čechovič&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
 | PSČ              = 925 22 (pošta [[Veľké Úľany]])
 | Kód              = 503827
 | EČV              = GA
 | Predvoľba        = +421-31
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.janovce.sk
 | Commons          = Jánovce (Galanta District)
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Jánovčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Jánovčan}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Jánovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Galanta (okres)|okrese Galanta]]. Po ang. &quot;Johnsheep&quot;, po madarsky nebudeme diskutovat nazov obce. Dakujem za pochopenie.

== Polohopis ==
Obec leží v západnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] v nadmorskej výške 120 m, na rozhraní Úľanskej mokrade a Žitného ostrova. V blízkosti tečie [[Malý Dunaj]] a [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna Voda]]. Reliéf je rovinný s minimálnym relatívnym kolísaním výšky (1 m). Kataster obce je odlesnený, pôvodné vŕbovo-topoľové lužné lesy boli odstránené a zachovali sa len v podobe lesných pásov v terénnych depresiách bývalých tokov a riečnych ramien (Ereč). Úrodné černozemné a lužné pôdy sú intenzívne poľnohospodársky využívané. Klíma je teplá s malým množstvom zrážok. V mohutných štrkopieskových vrstvách sa nachádzajú veľké zásoby podzemných vôd, dopĺňané infiltráciou z [[Dunaj]]a. V blízkosti sa nachádza vodný zdroj Jelka s výdatnosťou takmer 1000 l/s, zásobujúci pitnou vodou značnú časť západného Slovenska. Celé územie obce spadá do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov.

Obec Jánovce leží 32 km od Bratislavy, 10 km od Senca a 17 km od Galanty. Ide o malú obec, s počtom obyvateľov, aktuálne k marcu 2009 je v obci k trvalému pobytu nahlásených 444 obyvateľov, 203 mužov a 241 žien. Na základe administratívno-správneho členenia z roku 1996 patrí do Trnavského kraja a okresu Galanta.

== Dejiny ==
Čisto z hospodárskych potrieb na rodinnom majetku [[Pálfiovci|Pálfiovcov]] vzniká samostatná obec Jánovce. Stalo sa, že grófka Gabriela de Colloredo zanechala územie dnešných Jánoviec Jánovi Pálfimu ml. a pomohla tak založiť obec, ktorá dostala pomenovanie po novom majiteľovi Jánovi Pálfim &quot;Jánovce&quot;.

Stalo sa tak v roku [[1792]] a už v roku [[1795]] bol vyhotovený katastrálny plán (overený hlavným župným zememeračom), ktorý je vlastne plánom obce Jánovce.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Podľa zachovaných, hoci historicky mimoriadne pochybných záznamov z konca 15. storočia sa v okolí Janoviec odohral konflikt medzi tromi miestnymi výtržníkmi, neskôr v ľudovej tradícii označovanými ako '''Traja hooligani janoveckí''', a mocenskou skupinou z Jelky, ktorá sa pokúsila rozšíriť svoj vplyv na okolité osady. Janovčania, sa podľa kronikára postavili proti „jelcanskej ciganskej tyranii“ po tom, čo jej predstavitelia údajne zaviedli nezmyselné poplatky za studničnú vodu, drevo a používanie obecnej cesty. Rozhodujúce stretnutie malo prebehnúť pri starej poľnej ceste, kde sa traja Janovčania, vybavení vidlami, sudom a sekerou neznámeho pôvodu, postavili početnejšej družine z Jelky. Hoci pramene neposkytujú žiadne dôkazy o vojenskej zdatnosti ani jednej strany, kronikár uvádza, že Janovce konflikt napokon vyhrali, pričom zásadnú úlohu mala zohrať skutočnosť, že protivníkom počas rozhodujúcej fázy „došla chuť bojovať“. Udalosť sa následne stala základom miestnej legendy o troch mužoch, ktorí síce nemali plán, výcvik ani dostatočný počet zbraní, no napriek tomu „uchránili Janovce pred Jelkou“.

== Symboly obce ==
Poddanská dedina Jánovce dostala pri svojom vzniku aj svoj znak, ktorý používala po desaťročia ako obecnú pečať.

Znak Jánoviec predstavuje tri pšeničné klasy, previazané stuhou, upevnené kosákom. Kruhopis pečate znie Janosháza Község - čiže Matúšova zem Jánovce obec.

Delo namierene na Jelku ako pripomienku vitaztva proti tzv. Ciganom &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec - Oficiálna stránka obce Jánovce | url = https://www.janovce.sk/ | vydavateľ = www.janovce.sk | dátum prístupu = 2026-09-21}}&lt;/ref&gt;

== Občianska vybavenosť ==
V obci sa nachádza materská škola a základná škola, v ktorej je umiestnená aj miestna knižnica, budova obecného úradu, kultúrny dom, futbalový štadión ako aj potraviny a miestne pohostinstvo a pekáreň s malopredajňou.

V obci je moderný rímskokatolícky kostol z roku [[1935]], spadajúci pod farnosť vo Veľkých Úľanoch. V rokoch [[2003]]-[[2004]] prešiel kompletnou rekonštrukciou, vrátane úprav okolia. V obci sú dva cintoríny, rímskokatolícky a evanjelický.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;http://www.janovce.sk&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Galanta}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Jánovce (okres Galanta)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Galanta]]</text>
      <sha1>8qshj5evzm2hdod1dyj88v8m4delep7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371529</id>
      <parentid>8371518</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:47:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-50882-96|~2026-50882-96]] ([[User_talk:~2026-50882-96|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ</comment>
      <origin>8172092</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4470" sha1="0itgvuqvsz5rl003aoklh4ij7kdkkpv" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Jánovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = DM - Jánovce - 05.jpg
 | Popis obrázku    = Kaplnka Ružencovej Panny Márie
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Janovce-galanta-flag.svg
 | Kraj             = Trnavský
 | Okres            = Galanta
 | Región           = Dolné Považie
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.176667
 | Zemepisná dĺžka  = 17.530833
 | Nadmorská výška  = 120
 | Prvá zmienka     = 1792
 | Starosta         = Jozef Čechovič&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
 | PSČ              = 925 22 (pošta [[Veľké Úľany]])
 | Kód              = 503827
 | EČV              = GA
 | Predvoľba        = +421-31
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.janovce.sk
 | Commons          = Jánovce (Galanta District)
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Jánovčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Jánovčan}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Jánovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Galanta (okres)|okrese Galanta]].

== Polohopis ==
Obec leží v západnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] v nadmorskej výške 120 m, na rozhraní Úľanskej mokrade a Žitného ostrova. V blízkosti tečie [[Malý Dunaj]] a [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna Voda]]. Reliéf je rovinný s minimálnym relatívnym kolísaním výšky (1 m). Kataster obce je odlesnený, pôvodné vŕbovo-topoľové lužné lesy boli odstránené a zachovali sa len v podobe lesných pásov v terénnych depresiách bývalých tokov a riečnych ramien (Ereč). Úrodné černozemné a lužné pôdy sú intenzívne poľnohospodársky využívané. Klíma je teplá s malým množstvom zrážok. V mohutných štrkopieskových vrstvách sa nachádzajú veľké zásoby podzemných vôd, dopĺňané infiltráciou z [[Dunaj]]a. V blízkosti sa nachádza vodný zdroj Jelka s výdatnosťou takmer 1000 l/s, zásobujúci pitnou vodou značnú časť západného Slovenska. Celé územie obce spadá do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov.

Obec Jánovce leží 32 km od Bratislavy, 10 km od Senca a 17 km od Galanty. Ide o malú obec, s počtom obyvateľov, aktuálne k marcu 2009 je v obci k trvalému pobytu nahlásených 444 obyvateľov, 203 mužov a 241 žien. Na základe administratívno-správneho členenia z roku 1996 patrí do Trnavského kraja a okresu Galanta.

== Dejiny ==
Čisto z hospodárskych potrieb na rodinnom majetku [[Pálfiovci|Pálfiovcov]] vzniká samostatná obec Jánovce. Stalo sa, že grófka Gabriela de Colloredo zanechala územie dnešných Jánoviec Jánovi Pálfimu ml. a pomohla tak založiť obec, ktorá dostala pomenovanie po novom majiteľovi Jánovi Pálfim &quot;Jánovce&quot;.

Stalo sa tak v roku [[1792]] a už v roku [[1795]] bol vyhotovený katastrálny plán (overený hlavným župným zememeračom), ktorý je vlastne plánom obce Jánovce.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Symboly obce ==
Poddanská dedina Jánovce dostala pri svojom vzniku aj svoj znak, ktorý používala po desaťročia ako obecnú pečať.

Znak Jánoviec predstavuje tri pšeničné klasy, previazané stuhou, upevnené kosákom. Kruhopis pečate znie Janosháza Község - čiže Matúšova zem Jánovce obec.

== Občianska vybavenosť ==
V obci sa nachádza materská škola a základná škola, v ktorej je umiestnená aj miestna knižnica, budova obecného úradu, kultúrny dom, futbalový štadión ako aj potraviny a miestne pohostinstvo a pekáreň s malopredajňou.

V obci je moderný rímskokatolícky kostol z roku [[1935]], spadajúci pod farnosť vo Veľkých Úľanoch. V rokoch [[2003]]-[[2004]] prešiel kompletnou rekonštrukciou, vrátane úprav okolia. V obci sú dva cintoríny, rímskokatolícky a evanjelický.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;http://www.janovce.sk&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Galanta}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Jánovce (okres Galanta)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Galanta]]</text>
      <sha1>0itgvuqvsz5rl003aoklh4ij7kdkkpv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Süleyman I.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26636</id>
    <revision>
      <id>8371388</id>
      <parentid>8370140</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:22:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Maximilián Fedora</username>
        <id>259749</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371388</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="48248" sha1="erlryc0ens3dd6d9q13yby53afuqz1i" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{Infobox Panovník
|meno             = Süleyman I.{{break}} سلطان سليمان اول
|titul            = [[Zoznam sultánov Osmanskej ríše|10. sultán]]  [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]                
|obrázok          = EmperorSuleiman.jpg
|panovanie 	  = [[30. september]] [[1520]]{{--}}[[6. september]] [[1566]]
|korunovácia      = [[30. september]] [[1520]]
|dátum narodenia  = [[6. november|6.]]/[[11. november]] [[1494]]
|miesto narodenia = [[Trabzon]], [[Osmanská ríša]]
|dátum úmrtia     = [[5. september|5.]]/[[6. september]] [[1566]]
|miesto úmrtia    = [[Szigetvár]], [[Uhorsko]]
|predchodca       = [[Selim I.]]
|nástupca         = [[Selim II.]]
|manželka         = [[Roksolana|Hürrem Sultán]] (legálna manželka)&lt;br /&gt; [[Máhidevrán Sultán|Mahidevran Gülbahar]]&lt;br /&gt;Gülfem Hatun
|potomstvo        = [[Şehzade Mahmud]]&lt;br /&gt;[[Şehzade Mustafa]]&lt;br /&gt;[[Şehzade Murad]]&lt;br /&gt;[[Şehzade Mehmed]]&lt;br /&gt;[[Mihrimáh Sultán]]&lt;br /&gt;[[Şehzade Abdullah]]&lt;br /&gt;[[Selim II.|Sultán Selim II.]] &lt;br /&gt;[[Şehzade Bayezid]]&lt;br /&gt;[[Şehzade Cihangir]]&lt;br /&gt;[[Raziye Sultan]]
|dynastia         = [[Osmanská dynastia]]
|otec             = [[Selim I.]]
|matka            = [[Ayşe Hafsa Sultán]] (Valide sultan) }}

'''Süleyman I.'''&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Honzák
|meno=František
|titul=Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti
|vydanie=2007
|vydavateľ=Slovart
|miesto=Bratislava
|rok=2007
|isbn=978-80-8085-596-3
|strany=148{{--}}151}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Jůzlová
|meno=Jana
|titul=Velcí panovníci Evropy
|vydanie=2
|vydavateľ=Nakladatelství Universum
|rok=2015
|isbn=978-80-242-4881-3
|strany=122{{--}}123
|počet strán=256
|priezvisko2=Diestler
|meno2=Radek}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Sulejman I.''', '''Sülejman I.'''&lt;ref name=&quot;:ODS&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Obrazové dejiny sveta
|vydanie=1
|vydavateľ=Slovart
|miesto=Bratislava
|rok=2006
|isbn=80-8085-101-8
|strany=308{{--}}310
|počet strán=656}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Segeš
|meno=Vladimír a kol
|titul=Kniha kráľov
|vydanie=2
|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá
|miesto=Bratislava
|rok=2003
|isbn=8010003247
|strany=202
|meno2=a kolektív}}&lt;/ref&gt;; [[Osmanská turečtina|osm. tur.]] سلطان سليمان اول, ''Sultan Süleyman-ı Evvel'', [[Turečtina|mod. tur.]] ''Birinci Süleyman, Kanunî Sultan Süleyman'' alebo ''Muhteşem Süleyman''&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Kanuni kadar romantik ve edip biri yoktur - İlber Ortaylı
|url=http://www.milliyet.com.tr/yazarlar/ilber-ortayli/kanuni-kadar-romantik-ve-edip-biri-yoktur-1339763
|vydavateľ=Milliyet
|dátum prístupu=2019-12-21
|jazyk=tr}}&lt;/ref&gt;; *[[6. november]] [[1494]]/[[11. november]] [[1494]]&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;, [[Trabzon]], [[Osmanská ríša]]{{--}}† [[5. september|5.]]/[[6. september]] [[1566]], [[Szigetvár]], [[Uhorsko]]) bol desiaty a najdlhšie panujúci [[sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], jeho vláda trvala v rokoch [[1520]] až [[1566]].

Na Západe bol známy ako '''Veľkolepý''' alebo '''Nádherný'''&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;, v Osmanskej ríši ako '''Zákonodarca'''&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:ODS&quot; /&gt; (''Kanuni'', [[Osmanská turečtina|osm. turečtinou]]: قانونى سلطان سليمان, ''Ḳānūnī Sulṭān Süleymān&lt;ref&gt;Ágoston, Gábor (2009). &quot;Süleyman I&quot;. In Ágoston, Gábor; Bruce Masters (eds.). ''Encyclopedia of the Ottoman Empire''. S. 41{{--}}45.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Suleyman the Magnificent&quot;. ''Oxford Dictionary of Islam''. Oxford University Press. 2004.&lt;/ref&gt;'' alebo ''Muhteşem Süleyman&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;'') Nie je jasné, kedy sa termín Zákonodarca prvýkrát použil ako epiteton pre Süleymana. Úplne chýba z osmanských zdrojov šestnásteho a sedemnásteho storočia a môže pochádzať zo začiatku osemnásteho storočia.&lt;ref&gt;Cemal Kafadar (1993). &quot;The Myth of the Golden Age: Ottoman Historical Consciousness in the Post-Süleymânic Era&quot;. In İnalcık, Halil; Cemal Kafadar (eds.). ''Süleyman the Second [i.e. the First] and His Time''. Istanbul: The Isis Press. S. 41. ISBN &lt;bdi&gt;975-428-052-5&lt;/bdi&gt;.&lt;/ref&gt; Vystupoval aj pod básnickým menom '''Muhibbi'''  (محبی, „Milovník“).&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Po smrti [[Selim I.|Selima I.]] v septembri [[1520]] Süleyman prevzal moc v sultanáte a svoju vládu začal kampaňami proti kresťanským veľmociam v strednej Európe a Stredomorí. V roku [[1521]] dobyl uhorský [[Belehrad]] a [[Rodos (ostrov)|Rodos,]] ktorý bol už dlho pod vládou [[Rytieri svätého Jána|Rytierov sv. Jána]]. [[29. august]]a [[1526]] v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] zlomil vojenskú silu uhorského kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] a otvoril tým cestu Turkov do [[Uhorsko|Uhorska]] a habsburgských území.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Süleyman sa stal popredným panovníkom [[Európa|Európy]] a [[Osmanská ríša]] za jeho vlády dosiahla vrchol ekonomiky, vojenskej a politickej sily. Osobne viedol osmanskú armádu pri dobývaní kresťanských pevností [[Belehrad]]u a [[Rodos (ostrov)|Rodosu]], ako aj väčšiny [[Uhorsko|Uhorska]]. V roku [[1528]] spolu so [[Ján I. (Uhorsko)|Zápoľským]] obsadil [[Budín]] a v roku [[1529]] neúspešne [[Obliehanie Viedne|obliehal Viedeň]]. V roku [[1541]] sa uhorská otázka vyriešila rozdelením Uhorska medzi Habsburgovcov, Osmanov a ich vazala Jána Zápoľského. Pripojil veľkú časť [[Blízky východ|Blízkeho východu]] počas konfliktu so [[Safíjovci|Safíjovcami]] s veľkými oblasťami [[Severná Afrika|severnej Afriky]] až na západ po [[Alžírsko]]. Pod jeho vládou ovládla osmanská flotila moria od [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] až po [[Červené more]] a cez [[Perzský záliv]].&lt;ref&gt;Mansel, str. 61.&lt;/ref&gt;

Na čele rozširujúcej sa ríše Süleyman osobne zaviedol zásadné legislatívne zmeny týkajúce sa spoločnosti, vzdelávania, daní a trestného práva. Jeho reformy uskutočňované v spojení s hlavným súdnym úradníkom ríše [[Ebussuud Efendi|Ebussuudom Efendim]] harmonizovali vzťah medzi dvoma formami osmanského práva: svetským právom ([[Kánon|kanun]]) a náboženským ([[šaría]]),&lt;ref&gt;Finkel, Caroline (2005). ''Osman's Dream: The Story of the Ottoman Empire 1300–1923''. Basic Books. p. 145. ISBN &lt;bdi&gt;978-0-465-02396-7&lt;/bdi&gt;.&lt;/ref&gt; a na ďalších 300 rokov tvorili kostru osmanského práva.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Ovládal umenie poézie a zlatníctva. Bol veľkým patrónom kultúry a za jeho vlády krajina zažívala zlatý vek v [[Kultúra v Osmanskej ríši|umeleckom]], [[Osmanská literatúra|literárnom]] a [[Osmanská architektúra|architektonickom]] vývoji.&lt;ref&gt;Atıl, str. 24.&lt;/ref&gt;

Jeho ženou bola kresťanka rusínskeho pôvodu z jeho harému [[Roksolana|Hürrem Sultán]], ktorá sa obrátila na [[islam]]. Pre jej údajné červené vlasy bola známa aj pod menom Roksolana. Po Süleymanovej smrti v roku [[1566]] nastúpil na osmanský trón Roksolanin syn [[Selim II.]] Süleymanov ďalší syn [[Şehzade Mehmed|Mehmed]] zomrel na kiahne a dvoch synov [[Şehzade Mustafa|Mustafu]] a [[Şehzade Bayezid|Bayezid]]a nechal popraviť sám sultán.&lt;ref&gt;Şahin, Kaya (2013). ''Empire and Power in the Reign of Süleyman: Narrating the Sixteenth-Century Ottoman World''. Cambridge: Cambridge University Press. S. 11.&lt;/ref&gt; Následníci Süleymana I. boli všeobecne slabší panovníci, za ktorých rozhodovali [[veľkovezír]]i.&lt;ref name=&quot;:ODS&quot; /&gt;

== Životopis ==

=== Mladosť a nástup na trón ===
Süleyman sa narodil v čiernomorskom prístave [[Trabzon]] vo východnej Osmanskej časti ríše, ako syn [[Selim I.|Şehzade Selima]], pravdepodobne [[6. november|6. novembra]] [[1494]], hoci tento dátum nie je absolútne istotý.&lt;ref&gt;Heath Lowry (1993). &quot;Süleymân's Formative Years in the City of Trabzon: Their Impact on the Future Sultan and the City&quot;. In İnalcık, Halil; Cemal Kafadar (eds.). ''Süleyman the Second [i.e. the First] and His Time''. Istanbul: The Isis Press. s. 21. ISBN &lt;bdi&gt;975-428-052-5&lt;/bdi&gt;.&lt;/ref&gt; Jeho matka bola [[Ayşe Hafsa Sultán|Hafsa Sultan]] bola moslimská konvertitka neznámeho pôvodu. Zomrela v roku 1534.&lt;ref&gt;Alan Fisher (1993). &quot;The Life and Family of Süleymân I&quot;. In İnalcık, Halil; Cemal Kafadar (eds.). ''Süleymân The Second [i.e. the First] and His Time''. Istanbul: Isis Press. s. 9. ISBN &lt;bdi&gt;975-428-052-5&lt;/bdi&gt;.&lt;/ref&gt; Ako sedemročný odišiel do hlavného mesta, kde študoval prírodné [[Veda|vedy]], [[Dejiny|históriu]], [[Literatúra|literatúru]], [[Teológia|teológiu]] a [[Vojenská taktika|vojenskú taktiku]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V priebehu života sa naučil viaceré jazyky, ovládal [[Osmanská turečtina|turečtinu]], [[Arabčina|arabčinu]], čagatajštinu, [[Perzský jazyk|perzštinu]] a [[Srbčina|srbčinu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Suleiman The Magnificent - Crystalinks
|url=https://www.crystalinks.com/suleiman.html
|vydavateľ=www.crystalinks.com
|dátum prístupu=2019-12-23}}&lt;/ref&gt; Ako mladý muž sa spriatelil s otrokom [[Pargalı Ibrahim Paša|Ibrahimom]], ktorý sa neskôr stal jedným z jeho najdôveryhodnejších poradcov, a ktorý bol neskôr na Süleymanov príkaz popravený.&lt;ref&gt;Barber, Noel (1973). ''The Sultans''. New York: Simon &amp; Schuster. s. 36. ISBN &lt;bdi&gt;0-7861-0682-4&lt;/bdi&gt;.&lt;/ref&gt; Ako sedemnásťročný bol menovaný za guvernéra [[Feodosija|Kaffy]] (Feodosie) na [[Krym (polostrov)|Krym]]e, a následne maloázijskej [[Manisa|Manisy]], s krátkym pôsobením v [[Edirne]].&lt;ref&gt;Clot, str. 28.&lt;/ref&gt;

Na osmanský trón nastúpil Süleymanv poradí  ako desiaty sultán po smrti jeho otca, sultána [[Selim I.|Selima I.]] v roku [[1520]]. [[Benátska republika|Benátsky]] vyslanec [[Bartolomeo Contarini]] poskytol niekoľko týždňov po jeho nastúpení na trón Süleymanov stručný opis: „''Sultán má iba dvadsaťpäť [v skutočnosti 26] rokov, je vysoký a štíhly, ale pevný, s tenkou a kostnatou tvárou. Fúzy sú zrejmé, ale iba biedne. Zdá sa, že sultán je priateľský a má dobrú náladu. Hovorí sa, že Süleyman je vhodne pomenovaný, má rád čítanie, je dobre informovaný a vykazuje dobrý úsudok.“'' Niektorí historici tvrdia, že v mladosti mal Süleyman obdiv k [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkému]].&lt;ref&gt;Lamb, str. 14.&lt;/ref&gt;

=== Vojenské kampane ===
{{Hlavný článok|Zoznam kampaní Süleymana I.}}

==== Dobývanie v Európe ====
{{Hlavný článok|Osmanské vojny v Európe}}

V nadväznosti na dielo svojho otca započal Süleyman už krátko po nástupe na trón sériu vojenských kampaní. V roku [[1521]] potlačil povstanie vedené osmanským guvernérom [[Damask]]u a následne začal vojská pripravovať na dobytie uhorského [[Belehrad|Belehradu]]. O dobytie dôležitého bodu na ceste do kresťanských zemí sa neúspešne pokúšal už Süleymanov pradedo [[Mehmed II.]] Kvôli silnej obrane a odporu [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] to však nedokázal. Jeho dobytie bolo nevyhnutné pre pokorenie Uhrov a a Chorvátov, ktorí boli po porážke [[Albánci|Albáncov]], [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov]], [[Bulhari|Bulharov]], [[Byzantská ríša|Byzantíncov]] a [[Srbi|Srbov]] jedinou väčšou silou na Balkáne. Süleyman obkľúčil [[Belehrad]] a začal sériu ťažkých bombardovaní z ostrova na [[Dunaj|Dunaji]]. V auguste [[1521]] Belehrad, ktorý chránený len 700 mužmi padol.&lt;ref&gt;Imber, str. 49.&lt;/ref&gt; Pád hlavnej kresťanskej pevnosti na Dunaji rozšíril strach po celej strednej Európe. Veľvyslanec [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] v [[Konštantínopol]]e napísal: „''Dobytie Belehradu bolo príčinou dramatických udalostí, ktoré pohltili Uhorsko. Viedlo k smrti kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta]], k dobytiu [[Budín|Budína]], okupácii [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], k zrúcaniu prosperujúceho kráľovstva ako aj k strachu susedných krajín, že by mali utrpieť rovnaký osud…''“&lt;ref&gt;Clot, str. 39.&lt;/ref&gt;
[[Súbor:1522-Sultan Suleiman during the Siege of Rhodes-Suleymanname-DetailBottomRight.jpg|náhľad|Süleyman počas obliehania [[Rodos (mesto)|Rodosu]] v roku [[1522]]|vľavo]]
Cesta do Uhorska a [[Rakúsko|Rakúska]] bola otvorená, ale Süleyman namiesto toho obrátil svoju pozornosť na východný [[Stredomorie|stredomorský]] ostrov [[Rhodos|Rodos]], domovskú základňu [[Maltézsky rád|Maltézskych rytierov]]. V lete roku [[1522]] k Rodosu Süleyman vyslal s využitím veľkého námorníctva veľkú armádu o počte približne 400 lodí, zatiaľ čo on sám viedol státisícovú armádu cez Malú Áziu.&lt;ref&gt;Kinross, str. 176.&lt;/ref&gt; V najbližšom pevninskom bode pri Rodose postavil Süleyman veľké opevnenie [[hrad Marmaris|Marmaris]], odkiaľ následne osmanské vojská na lodiach zaútočili na ostrov. Po päťmesačnom [[Obliehanie Rodosu (1522)|obliehaní Rodosu]], nakoniec ostrov kapituloval a Süleyman dovolil [[Maltézsky rád|rytierom Rodosu]] odísť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Siege of Rhodes
|url= https://www.britannica.com/event/Siege-of-Rhodes
|vydavateľ= Encyclopedia Britannica
|dátum prístupu=2019-12-21
|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Dobytie ostrova stálo Osmanov v dôsledku bitky a chorôb 50&amp;nbsp;000&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=War: The Definitive Visual History
|url=https://books.google.com/books?id=fKG5VcYPtp0C&amp;pg=PA397&amp;lpg=&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q&amp;f=false
|vydavateľ=Penguin
|rok=2009-10-01
|isbn=978-0-7566-6817-4
|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Warfare and Armed Conflicts: A Statistical Encyclopedia of Casualty and Other Figures, 1492{{--}}2015, 4th ed.
|url=https://books.google.sk/books?id=8urEDgAAQBAJ&amp;pg=PA23&amp;lpg=PA23&amp;dq=&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q&amp;f=false
|vydavateľ=McFarland
|rok=2017-05-09
|isbn=978-0-7864-7470-7
|jazyk=en
|meno=Micheal
|priezvisko=Clodfelter}}&lt;/ref&gt; až 60&amp;nbsp;000&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; mŕtvych (kresťanské zdroje deklarujú až 64&amp;nbsp;000 osmanských úmrtí pri bitke a 50&amp;nbsp;000 úmrtí na choroby).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po páde ostrova  pokračoval Süleyman vo svojej kampani v strednej Európe. [[29. august]]a [[1526]] porazil uhorského kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]]. Vysoká uhorská šľachta ani kresťanské mocnosti kráľa v boji nepodporili a tak Osmania slávili zdrvujúci triumf. V bitke zahynul sám kráľ i veľké množstvo uhorských zemanov. V dôsledku bitky sa uhorský odpor zrútil a [[Osmanská ríša]] sa stala hlavnou mocnosťou v strednej Európe.&lt;ref&gt;Kinross, str. 187.&lt;/ref&gt; Po stretnutí s mŕtvym telom kráľa Ľudovíta sa hovorí, že Süleyman lamentoval: ''„Prišiel som sem v náručí proti nemu; ale nechcel som, aby zomrel predtým, než ochutná sladkosti života a kráľovskej hodnosti.“''&lt;ref&gt;Severy, str 580&lt;/ref&gt; Zatiaľčo Süleyman bojoval v [[Uhorsko|Uhorsku]], v strednej Anatólii, [[Kilíkia|Kilikii]] sa pod vedením [[Kilikíjske povstanie|Kalendera Çelebiho]] vzbúrili nelojálne turkické kmene.&lt;ref&gt;N. Ciachir, ''Soliman Magnificul'' [Soliman the Magnificent]. Bucharest, 1972, Editura enciclopedică română, S. 157&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Siege of Esztergom 1543.jpg|náhľad|[[Obliehanie Ostrihomu (1543)|Obliehanie Ostrihomu]] ([[1543]]). |vľavo]]
Situácia v Uhorsku bola po bitke zložitá. Niektorí uhorskí šľachtici podporovali ako kandidáta na uhorský trón rakúskeho vojvodu [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda]], ktorý bol [[Jagelovci|Jagelovcami]] pokrvne spriaznený. Argumentačne sa opierali o predchádzajúce rodové dohody, podľa ktorých mali v prípade vymretia Jagelovcov prevziať uhorský trón.&lt;ref&gt;Imber, str. 52.&lt;/ref&gt; Iní šľachtici sa však obrátili na mocného uhorského šľachtica [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]], ktorého podporoval aj Süleyman. Habsburgovské vojská na situáciu reagovali obsadením Budína a prevzatím vlády v Uhorsku. Na to Süleyman, ktorý podporoval Zápoľského v roku [[1529]] zareagoval veľkou výpravou údolím [[Dunaj]]a. Znovu získal kontrolu nad Budínom a následne obľahol aj [[Obliehanie Viedne|Viedeň]]. Rakúšania však s posilnenou posádkou 16&amp;nbsp;000 mužov&lt;ref&gt;Turnbull, Stephen (2003). ''The Ottoman Empire 1326–1699''. New York: Osprey Publishing. S. 50.&lt;/ref&gt; spôsobili Süleymanovi prvú porážku a zasiali semená horkej osmansko-habsburskej rivality, ktorá pretrvala až do [[20. storočie|20. storočia]]. Süleymanov druhý pokus dobyť Viedeň v roku [[1532]] tiež zlyhal, pretože sa osmanské sily oneskorili pri [[Obliehanie Kőszegu|obliehaní Kőszegu]]. V oboch prípadoch osmanskú armádu trápilo zlé počasie.&lt;ref&gt;Labib, str. 444.&lt;/ref&gt;

Obnovenie konfliktu v Uhorsku v 40. rokoch 16. storočia prinieslo Süleymanovi príležitosť pomstiť porážku utrpenú pri Viedni. V roku [[1541]] sa [[Habsburgovci]] neúspešne pokúsili obliehať [[Budín]], následkom čoho Osmani v dvoch protiofenzívnych kampaniach v rokoch [[1543]] až [[1544]] dobyli pás habsburgského územia. [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a jeho brat [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] tak boli nútení uzavrieť so Süleymanom ponižujúcu päťročnú zmluvu, ktorá znamenala definitívnu stratu väčšiny Uhorska.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Symbolický význam malo neuvedenie [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] v zmluve ako „cisára“, ale ako „španielskeho kráľa“, čo viedlo k identifikácii Süleymana ako skutočného „cisára“.&lt;ref&gt;Imber, str. 54.&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Sueleymanname nahcevan.jpg|náhľad|Miniatúra zobrazujúca Süleymana pochodujúceho s armádou v [[Nachičevanská autonómna republika|Nachičevane]] v lete 1554]]
==== Osmansko-perzská vojna ====
Po stabilizovaní európskych hraníc, obrátil Süleyman svoju pozornosť na stále sa vyskytujúcu hrozbu [[Safíjovci|Safíjovskej dynastie]] z [[Irán|Perzie]]. Východné hranice žili v neustálom napätí vyvolanom sporom nadvládu v moslimskom svete. To sa prejavovalo aj v udalostiach na Blízkom Východe. Po tom, čo [[šáh]] [[Tahmásp I.|Tahmásp]] zabil bagdadského guvernéra lojálneho voči Süleymanovi, a nahradil ho perzským správcom, a po tom, čo guvernér [[Bitlis]]u zradil Osmanskú ríšu a prisahal vernosť Safíjovcom,&lt;ref&gt;Imber, str. 51.&lt;/ref&gt; Süleyman v roku [[1533]] nariadil [[veľkovezír]]ovi [[Pargalı Ibrahim Paša|Ibrahimovi Pašovi]], aby znovu získal [[Bitlís]] a obsadil [[Tabríz]]. V roku [[1534]] sám Süleyman postavil na čelo vojsk a o rok neskôr slávil vstup do [[Bagdad|Bagdadu]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Tu výrazne zvýšil svoju prestíž obnovením hrobky [[Abú Hanífa|Abú Hanifa]], zakladateľa školy islamského práva v [[Hanafijský mazhab|Hanafi]], ktorej učenia sa Osmani pridržiavali.&lt;ref&gt;Burak, Guy (2015). ''The Second Formation of Islamic Law: The Ḥanafī School in the Early Modern Ottoman Empire''. Cambridge: Cambridge University Press. S. 1. ISBN &lt;bdi&gt;978-1-107-09027-9&lt;/bdi&gt;.&lt;/ref&gt;

V snahe poraziť šáha raz a navždy sa Süleyman v rokoch 1548{{--}}1549 pustil do druhej perzskej kampane. Rovnako ako v predchádzajúcom pokuse sa Tahmásp vyhýbal priamej konfrontácii s osmanskou armádou, a namiesto toho sa rozhodol ustúpiť a pomocou použitia taktiky [[Taktika spálenej zeme|spálenej zeme]] vystaviť osmanskú armádu tvrdej zime na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. Süleyman opustil kampaň s dočasnými osmanskými ziskami v oblasti [[Tabríz]]u a [[Urmia|Urmie]] a trvalou prítomnosť Osmanov v okolí jazera [[Van]]. Osmani tak získali vládu nad západnou polovicou [[Azerbajdžan]]u a niektorými pevnostami v [[Gruzínsko|Gruzínsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= The Encyclopedia of World History
|url= http://www.bartleby.com/67/794.html
|vydavateľ= web.archive.org
|dátum vydania= 2002-09-18
|dátum prístupu= 2019-12-22
|url archívu= https://web.archive.org/web/20020918101523/http://www.bartleby.com/67/794.html
|dátum archivácie= 2002-09-18
}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1553]] začal Süleyman svoju tretiu a poslednú kampaň proti perzskému šáhovi. Süleyman síce spočiatku stratil územie okolo [[Erzurum]]u šáhovým synom, avšak následne územie znovu dobyl a prekročil horný [[Eufrat]], čím sa dostal na neosídlenú časť Perzie. Šáhova armáda pokračovala vo svojej stratégii, ako sa vyhnúť Osmanom, čo viedlo k patu, ktorý ani jednej armáde nepriniesol žiaden významný zisk. V roku [[1554]] bola podpísaná dohoda, ktorá mala uzavrieť Süleymanove ázijské kampane. Zmluva znamenala opätovné vrátenie [[Tabríz]]u, avšak zabezpečila pre krajinu [[Bagdad]], dolnú [[Mezopotámia|Mezopotámiu]], ústie rieky [[Eufrat]] a [[Tigris]], ako aj časť [[Perzský záliv|Perzského zálivu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul= Kinross, John
|url= http://dx.doi.org/10.1093/gao/9781884446054.article.t046663
|vydavateľ= Oxford University Press
|rok= 2003
|meno= Deborah C.
|priezvisko= Mays}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Battle of Preveza (1538).jpg|náhľad|[[Barbarossa Hayreddin Paša|Barbarossa Hayreddin Pasha]] porazil [[Svätá liga (1538)|Svätú ligu]] pod vedením [[Andrea Doria|Andrea Doriu]] v [[Bitka o Prevezu|bitke o Prevezu]] v roku [[1538]]]]

==== Stredozemné more a severná Afrika ====
Po konsolidácii území na pevnine bol Süleyman konfrontovaný so správou, že osmanská pevnosť [[Koroni]] v [[Morea|Morei]] (dnešný [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]]) bola dobytá admirálom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], [[Andrea Doria|Andreom Doriom]]. Prítomnosť Španielov vo východnom Stredomorí Süleyman považoval za skorý náznak úmyslu Karla V. súperiť s osmanskou dominanciou na tomto území. Süleyman si uvedomil, že je potrebné opätovne potvrdiť námornú prevahu v [[Stredomorie|Stredomorí]] a vymenoval mimoriadneho námorného veliteľa [[Hayreddin Barbarossa|Chaira ad Dína]], Európanom známeho ako [[Hayreddin Barbarossa]]. Hayreddin viedol prestavbu osmanskej flotily do podoby početne rovnocennej flotilami ostatných stredomorských krajín.

V roku [[1535]] viedol [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] Svätú ligu s 27&amp;nbsp;000 vojakmi (10&amp;nbsp;000 Španielov, 8&amp;nbsp;000 Talianov, 8&amp;nbsp;000 Nemcov a 700 rytierov sv. Jána) pri víťazstve nad Osmanmi v [[Tunis]]e, ktorou spolu s vojnou proti [[Benátska republika|Benátkam]] nasledujúci rok viedli Süleymana k prijatiu návrhov od [[František I. (Francúzsko)|Františka I. z Francúzska]] na vytvorenie dohody proti Karolovi. Obrovské moslimské územia v [[Severná Afrika|severnej Afrike]] boli v nasledujúcom období rozličnými spôsobmi pripojené k Osmanskej ríši. Barbarské štáty [[Tripolsko]], [[Tunisko]] a [[Alžírsko]] sa stali autonómnymi provinciami ríše, ktoré slúžili ako hnací motor Süleymanovho konfliktu s [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolom V.]], ktorého pokus o vytlačenie Turkov zlyhal v roku [[1541]]. Jednou z foriem boja o nadvládu v Stredozemnom mori bolo pirátstvo, ktoré Berberi pestovali.  
[[Súbor:Siege of malta 1.jpg|náhľad|Obliehanie [[Malta|Malty]] v roku [[1565]]; Turci, ktorý prichádzajú na miesto, od [[Matteo Perez d'Aleccio|Mattea Pereza d'Aleccia]]|vľavo]]
V roku [[1542]] [[František I. (Francúzsko)|František I.]] čelil spoločnému habsburskému nepriateľovi bolo francúzsko-osmanské spojenectvo znovu obnovené a Süleyman Francúzom vyslal na pomoc 100 galér.&lt;ref&gt;Kinross, str. 53.&lt;/ref&gt;   

V roku [[1530]] bol obnovený Rád svätého Jána, odvtedy známy aj ako [[Maltézsky rád]]. Osmania tento krok vnímali ako ohrozenie svojej moci a Süleyman preto vyslal na Maltu veľkú výpravu. V roku [[1565]] Osmani podnikli tzv. [[Veľké obliehanie Malty]], ktoré sa začalo 18. mája a trvalo do 8. septembra. Spočiatku sa zdalo, že pôjde o opakovanie bitky o [[Rodos (ostrov)|Rodos]], pričom väčšina maltských miest bola zničená a v bitke bolo zabitých polovica rytierov, nakoniec avšak do bitky vstúpila záchranná sila zo [[Španielsko|Španielska]], čo malo za následok stratu 10&amp;nbsp;000 osmanských jednotiek a víťazstvo kresťanských síl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= History of Malta and Gozo. From Prehistory to Independence
|url= http://www.malta.com/en/about-malta/history
|vydavateľ= www.malta.com
|dátum prístupu= 2019-12-23
|url archívu= https://web.archive.org/web/20090205022353/http://malta.com/about-malta/history-of-malta.html
|dátum archivácie= 2009-02-05
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Ottoman fleet Indian Ocean 16th century.jpg|náhľad|Osmanská flotila v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] v 16. storočí|vľavo]]
==== Kampane v Indickom oceáne ====
Objavovanie nových námorných obchodných ciest umožňovalo západoeurópskym štátom vyhnúť sa osmanskému obchodnému monopolu. Portugalský objav [[Mys dobrej nádeje|mysu Dobrej nádeje]] v roku [[1488]] inicioval sériu osmansko-portugalských námorných vojen v Indickom oceáne v priebehu 16. storočia. 

Osmanské lode plávali v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] od roku [[1518]]. Známe sú cesty osmanských [[Admirál|admirálov]] ako [[Hadim Süleyman Paša|Hadim Süleymana Pašu]], [[Seydi Ali Reis|Seyda Ali Reisa]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=Pan-Islamism: Indian Muslims, the Ottomans and Britain, 1877{{--}}1924
|url=https://books.google.sk/books?id=s04pus5jBNwC&amp;pg=PA11&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q&amp;f=false
|vydavateľ=BRILL
|rok=1997
|isbn=978-90-04-10632-1
|jazyk=en
|meno=Azmi
|priezvisko=Özcan}}&lt;/ref&gt; či [[Kurtoğlu Hızır Reis|Kurtoğlu Hızır Reisa]] do [[Mughali|mughalských]] prístavov [[Thatta]], [[Súrat]] a [[Džandžira]]. O mughalskom vládcovi [[Akbar Veľký|Akbarovi Veľkom]] je známe, že si so Süleymanom vymenil šesť dokumentov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|titul=SIX OTTOMAN DOCUMENTS ON MUGHAL-OTTOMAN RELATIONS DURING THE REIGN OF AKBAR
|url=https://academic.oup.com/jis/article/7/1/32/737289
|periodikum=Journal of Islamic Studies
|dátum=1996-01-01
|dátum prístupu=2019-12-22
|ročník=7
|číslo=1
|strany=32{{--}}48
|issn=0955-2340
|doi=10.1093/jis/7.1.32
|jazyk=en|meno=N. R.
|priezvisko=Farooqi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=Mughal-Ottoman relations: a study of political &amp; diplomatic relations between Mughal India and the Ottoman Empire, 1556{{--}}1748
|url=https://books.google.sk/books?id=uB1uAAAAMAAJ&amp;redir_esc=y
|vydavateľ=Idarah-i Adabiyat-i Delli
|rok=1989
|jazyk=en
|meno=Naimur Rahman
|priezvisko=Farooqi}}&lt;/ref&gt;

Vďaka kontrole [[Červené more|Červeného mora]] v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] Süleyman viedol niekoľko námorných kampaní proti [[Portugalsko|Portugalsku]]. V snahe odstrániť ich vplyv a obnoviť obchod s [[Mughali|Mughalskou ríšou]] Osmani v roku 1538 dobyli prístav [[Aden]] v [[Jemen]]e. Mesto sa následne stalo osmanskou základňou pre nájazdy proti portugalským majetkom na západnom pobreží Indie.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=The History of Aden
|url=https://books.google.sk/books?id=hNCPAgAAQBAJ&amp;redir_esc=y
|vydavateľ=Routledge
|rok=2005-07-27
|isbn=978-1-135-78114-9
|jazyk=en
|meno=Z. H.
|priezvisko=Kour}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=History of the Ottoman Empire and Modern Turkey
|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511614972
|vydavateľ=Cambridge University Press
|rok=1977-05-27
|isbn=978-0-521-21449-0
|meno=Stanford J.
|priezvisko=Shaw
|meno2=Ezel Kural
|priezvisko2=Shaw}}&lt;/ref&gt; V septembri 1538 Osmani zlyhali v boji proti Portugalcom pri [[Obliehanie Diu|obliehaní Diu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=An Economic and Social History of the Ottoman Empire
|url=https://books.google.sk/books?id=Ovg_RQlklU4C&amp;pg=PA326&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q&amp;f=false
|vydavateľ=Cambridge University Press
|rok=1997-05
|isbn=978-0-521-57456-3
|jazyk=en
|meno=Halil
|priezvisko=Inalcik
|meno2=Suraiya
|priezvisko2=Faroqhi}}&lt;/ref&gt; Dobytie Adenu avšak Osmanom otvorilo cestu k dobytiu celého Jemenu, vrátane [[Saná]].

V priebehu rokov [[1526]]{{--}}[[1543]] vyslal Süleyman vyše 900 tureckých vojakov, aby bojovali spolu so [[Somálčania|somálskym]] [[Adalský sultanát|Adalským sultanátom]] pod vedením [[Ahmad ibn Ibráhím al-Gází|Ahmada ibna Ibráhíma al-Gázího]] počas dobývania [[Abesínia|Abysínie]]. Po prvej ajursko-portugalskej vojne [[Osmanská ríša]] v roku [[1559]] absorbovala oslabený [[Adalský sultanát]] do svojho panstva, čím sa započala osmanská nadvláda v [[Somálsko|Somálsku]] a na [[Africký roh|Africkom rohu]]. Taktiež sa zvýšil vplyv krajiny v Indickom oceáne, konkurencieschopnosť voči [[Portugalská ríša|Portugalskej ríši]] a  okolitým krajinám.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|titul=The British Somaliland-Ethiopia Boundary
|url=http://dx.doi.org/10.2307/1785556
|periodikum=The Geographical Journal|dátum=1936-04
|dátum prístupu=2019-12-22
|ročník=87
|číslo=4
|strany=289
|issn=0016-7398
|doi=10.2307/1785556
|meno=E. H. M.
priezvisko=Clifford}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1564]] Süleyman prijal veľvyslancov z [[Sultanát Aceh|Acehu]] (sultanát na [[Sumatra|Sumatre]] v dnešnej [[Indonézia|Indonézii]]), ktorí žiadali osmanskú podporu proti Portugalcom. Sultán do Acehu vyslal rozsiahlu vojenskú podporu.

=== Smrť ===
[[Súbor:OttomanEmpire1566.png|náhľad|Osmanská ríša v čase smrti Süleymana I.]]
V roku [[1566]] sa Süleyman vydal na ďalšiu výpravu do [[Uhorsko|Uhorska,]] avšak víťazstva sa už nedočkal. [[6. september|6. septembra]] [[1566]], dva mesiace pred jeho 72. narodeninami zomrel pri obliehaní uhorského [[Szigetvár]]u. Veľkovezír nechal túto správu utajiť, avšak Turci bitku prehrali.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Telo sultána bolo odvezené späť do Istanbulu, kde bolo aj pochované, zatiaľ čo jeho srdce, pečeň a niektoré ďalšie orgány boli pochované v [[turbék]]u pri [[Szigetvár]]i. Nad hrobom [[Osmani]] vybudovali mauzóleum, ktoré bolo považované za posvätné pútnické miesto. V priebehu desiatich rokov pri ňom bola postavená mešita a [[Sufizmus|súfijský]] starobinec a miesto bolo chránené posádkou niekoľkých desiatok mužov.

== Reformy v krajine ==
[[Súbor:Suleiman the Magnificent receives an Ambassador.jpg|náhľad|Süleyman I. prijíma veľvyslanca (nakreslil [[Matrakçı Nasuh]])]]
Právny poriadok v krajine sa skladal z dvoch odvetví. Prvotným právom bola [[šaría]], ktorá bola ako božský zákon [[Islam|islamu]] mimo sultánových právomocí. Odlišné odvetvie bol ako ''kanun'' (قانون, kanonická legislatíva), ktorá bola závislá iba od vôle Süleymana ako panovníka. Týkala sa oblastí, ako sú trestné právo, držba pôdy a dane.&lt;ref&gt;Imber, str. 244.&lt;/ref&gt; Süleyman nechal zhromaždiť všetky rozsudky, ktoré vydalo deväť predchádzajúcich osmanských sultánov. Po odstránení duplikátov a výbere medzi odporujúcimi vyhláseniami vydal jediný právny poriadok revidovaný tak, aby neporušoval základné islamské zákony.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Greenblatt, str. 20.&lt;/ref&gt; V rámci toho sa Süleyman podporovaný vezírom Muftim [[Ebussuud Efendi|Ebussuudom]] snažil reformovať právne predpisy tak, aby sa prispôsobili dynamike ríše. Keď kanun dosiahol konečnú podobu, stal sa známym ako ''kanun-i Osmani'' (قانون عثمانی) alebo „osmanské zákony“ a trval viac ako tristo rokov. Osobitnú pozornosť venoval kresťanským poddaným. Zvláštnym kódexom reformoval právo upravujúc odvody a dane, ktoré majú platiť kresťania.&lt;ref&gt;Kinross, str. 210.&lt;/ref&gt; Zohrával aj dôležitú úlohu pri ochrane Židov v krajine, ktorá sa stala jedným z exilov pre španielskych [[Sefardi|Sefardov]]. Niekedy v rokoch 1553/1554 na návrh svojho obľúbeného lekára a zubára, španielskeho Žida Mojžiša Hamona vydal ''firman'' (رمان), ktorým formálne odsudzoval urážky proti Židom. Okrem toho prijal nové trestné a kriminálne právne predpisy, v ktorých stanovil súbor pokút za konkrétne trestné činy, ako aj znížil počet prípadov vyžadujúcich smrť alebo zmrzačenie. V oblasti daní sa vyberali dane z rôznych druhov tovaru a výrobkov vrátane zvierat, výťažkov, obchodných ziskov a dovozných a vývozných služieb. 

Ďalšou dôležitou oblasťou pre sultána bolo vzdelávanie. Školy v krajine boli spojené s mešitami a financované náboženskými nadáciami. Oproti kresťanským krajinám poskytovali prevažne bezplatné vzdelanie, prístupné boli moslimským mužom.&lt;ref&gt;Kinross, str. 211.&lt;/ref&gt; V hlavnom meste sa za Süleymanovej vlády zvýšil počet ''mektieb'' (مكتب, základné školy) na štrnásť. Učil chlapcov čítať a písať, ako aj princípy islamu. Mladí muži, ktorí si želali ďalšie vzdelávanie, mohli prejsť do jednej z ôsmich ''[[Medresa|medres]]'' (مدرسه, vysoké školy), ktorých štúdium zahŕňalo gramatiku, metafyziku, filozofiu, astronómiu a astrológiu. Vyššie ''medres''y poskytovali vzdelanie podobné univerzitnému, ich absolventi sa stávali ''imámami'' (امام) alebo učiteľmi. Vzdelávacie centrá boli často jednou z mnohých budov obklopujúcich nádvoria mešít, medzi ďalšie patrili knižnice, kúpele, ľudové kuchyne, rezidencie, či nemocnice v prospech verejnosti.&lt;ref&gt;McCarthy, str. ?&lt;/ref&gt;

== Osmanské umenie za Süleymanovho panovania  ==
[[Súbor:Execution of Prisonsers Belgrade-Suleymanname.jpg|náhľad|[[Osmanská ríša|Osmanská]] miniatúra zo [[Süleymanova kniha|Süleymannáme]] zobrazujúca popravu porazeného nepriateľa slonom v [[Belehrad]]e|vľavo]]
Pod Süleymanovým patronátom vstúpila Osmanská ríša do zlatého veku svojho kultúrneho rozvoja. V ríšskom sídle, v [[Topkapı Sarayı|paláci Topkapı]] boli spravované stovky umeleckých spolkov nazývaných ''Ehl-i Hiref'', t.j. Spolky remeselníkov. Po vyučení sa umelci a remeselníci mohli pohybovať vo svojom odbore a dostávali primeranú mzdu v štvrťročných ročných splátkach. Mzdové registre, ktoré prežili, svedčia o šírke Süleymanovho sponzorstva umenia. Najstaršie dokumenty z roku 1526 uvádzajú 40 spolkov s viac ako 600 členmi. ''Ehl-i Hiref'' prilákal najtalentovanejších remeselníkov ríše na sultánsky dvor, a to tak z islamského sveta, ako aj z nedávno dobytých území v Európe, čo viedlo k zmesi arabských, tureckých a európskych kultúr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Saudi Aramco World : The Golden Age of Ottoman Art
|url=https://archive.aramcoworld.com/issue/198704/the.golden.age.of.ottoman.art.htm
|vydavateľ=archive.aramcoworld.com
|dátum prístupu=2019-12-23}}&lt;/ref&gt; Medzi remeselníkov slúžiacich pre dvor patrili maliari, viazači kníh, kožušníci, klenotníci a zlatníci. Zatiaľčo predchádzajúci sultáni boli ovplyvňovaní skôr [[Perzská kultúra|perzskou kultúrou]] (napr. Süleymanov otec Selim I., písal poéziu v perzštine), Süleymanove sponzorstvo umenia prinieslo Osmanskej ríši presadenie vlastného osmanského umeleckého odkazu. 

Samotný Süleyman bol tiež básnikom. Písal v [[Perzština|perzštine]] a [[Turečtina|turečtine]] pod menom ''Muhibbi'' (محبی – „Milovník“). Niektoré jeho verše sa stali tureckými prísloviami. Po smrti jeho syna Mehmeda v roku 1543, zložil na pamiatku tohto roku pohyblivý [[chronograf]]. Okrem Süleymanovej vlastnej práce oživilo literárny svet počas jeho vlády mnoho veľkých talentov vrátane [[Fuzûlî|Fuzûlîho]] a [[Bâkî|Bâkîho]]. Literárny historik [[Elias John Wilkinson Gibb]] poznamenal, že ''„v žiadnom momente, dokonca ani v Turecku, nebola väčšia podpora venovaná poézii ako za vlády tohto sultána“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|url=http://www.byegm.gov.tr/yayinlarimiz/NEWSPOT/1999/JulyAug/N6.htm
|vydavateľ=web.archive.org
|dátum prístupu=2019-12-23
|titul=Archivovaná kópia
|url archívu=https://web.archive.org/web/20060309091926/http://www.byegm.gov.tr/yayinlarimiz/NEWSPOT/1999/JulyAug/N6.htm
|dátum archivácie=2006-03-09
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Istanbul asv2020-02 img49 Süleymaniye Mosque.jpg|náhľad|[[Mešita Süleymaniye]] v Istanbule, postavená [[Mirar Sinan|Mirarom Sinanom]], Süleymanovým hlavným architektom]]
Süleyman sa stal známym sponzorovateľom série monumentálnych architektonických vývojov v rámci svojej ríše. Prevažne kresťanský Konštantínopol sa  pomocou viacerých projektov snažil premeniť na centrum islamskej civilizácie. Vystaval viacero budov, vrátane mostov, mešít, palácov a rôznych charitatívnych a sociálnych zariadení. Najväčšie stavby postavil sultánov hlavný architekt [[Mimar Sinan]], pod ktorým osmanská architektúra dosiahla svoj vrchol. Sinan bol zodpovedný za viac ako 300 pamätníkov v celej ríši, vrátane jeho dvoch majstrovských diel, mešity [[Mešita Süleymaniye|Süleymaniye]] a [[Mešita Selimiye (Edirne)|Selimiye]], ktoré boli postavené v Adrianople (teraz [[Edirne]]) za vlády Süleymanovho syna [[Selim II.|Selima II]]. Süleyman taktiež zrekonštruoval [[Skalný dóm]] v Jeruzaleme a [[Jeruzalemské hradby]] (ktoré sú súčasnými hradbami [[Ha-Ir ha-Atika|starého mesta]] v Jeruzaleme), zrekonštruoval [[Kába|Kábu]] v [[Mekka|Mekke]] a postavil komplex v [[Damašk]]u.&lt;ref&gt;Atıl, str. 26.&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
Süleyman mal tri známe manželky:

* [[Gülfem Hatun]]
* [[Máhidevrán Sultán|Mahidevran Gülbahar]] (manželka od roku 1512/1514) Čerkeska alebo [[Albánci|Albánka]]
* [[Roksolana|Hürrem Sultan]] (známa aj ako [[Roksolana]], manželka), pôvodne Süleymanova konkubína, od roku 1531 legálna manželka, a následne aj prvá manželka – [[Haseki sultán|Haseki Sultán]]; pravdepodobne dcéra rusínskeho pravoslávneho kňaza

[[Súbor:Tughra Suleiman.jpg|náhľad|[[Tughra]]&lt;ref name=&quot;:ODS&quot; /&gt; ( kaligrafický monogram) Süleymana I.]]
Süleyman ma niekoľko detí s jeho manželkami, vrátane:

* [[Şehzade Mahmud]] (* 1512, palác Manisa, Manisa{{--}}† 29. október 1521, palác Topkapı, Istanbul);
* [[Şehzade Mustafa]] (* 1515, palác Manisa, Manisa{{--}}† 6. októbra 1553, [[Konya]]), syn Mahidevran;
* [[Şehzade Murad]] (* 1519 palác Manisa, Manisa{{--}} † 19. október 1521, palác Topkapı, Istanbul);
* [[Şehzade Mehmed]] (* 1521 palác Topkapı, Istanbul{{--}}† 6. november 1543, palác Manisa, Manisa), syn Hürrem;
* [[Şehzade Abdullah]] (* 1523 palác Topkapı, Istanbul{{--}}† 1526, palác Topkapı, Istanbul), syn Hürrem alebo Mahidevran;
* [[Selim II.|Sultán Selim II]]. (* 28. máj 1524, palác Topkapı, Istanbul – † 12./15. december 1574, palác Topkapı, Istanbul), syn Hürrem;
* [[Şehzade Bayezid]] (* 1525, palác Topkapı, Istanbul{{--}}zabitý 25. septembra 1561, [[Kazvín]], [[Safíjovci]]), syn Hürrem;
* [[Şehzade Cihangir]] (* 9. december 1531, palác Topkapı, Istanbul{{--}}† 27. november 1553, [[Konya]]), syn Hürrem 

* [[Mihrimáh Sultán]] (* 1522, palác Topkapı, Istanbul{{--}}† 25. január 1578), dcéra Hürrem, v roku 1539 vydatá za [[Rüstem Paša|Rüstema Pašu]]. Mala dve deti, jednú dcéru a jedného syna;
** [[Ayşe Hümaşah Sultán]] (* 1542, Istanbul{{--}}† 1595), v roku 1560 vydatá za [[Şemsi Ahmed Paša|Şemsi Ahmeda Pašu]], mala niekoľko detí;
** Sultanzade Osman Bey (* 1545{{--}}† 1575, Istanbul);
* [[Raziye Sultán]] – zomrela v detstve.

[[Súbor:Khourrem.jpg|náhľad|Olejomaľba [[Hürrem Sultan|Hürrem Sultán]] zo 16. storočia|vľavo]]
=== Vzťah s Hürrem Sultán ===
{{Hlavný článok|Roksolana}}
[[Roksolana]] bola konvertitkou slovanského pôvodu. Pochádzala územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorá v tom období patrila [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľskému kráľovstvu]]. Bola dcéra pravoslávneho kňaza, ktorú zajali [[Tatár|Tatári]] z [[Krymský chanát|Krymu]] a predali ako otrokyňu do Konštantínopola, kde sa nakoniec stala Süleymanovou obľúbenkyňou. Na rozdiel od osmanskej tradície si ju, konkubínu, sultán zobral za manželku a dovolil jej, aby s ním zostala v paláci po zvyšok svojho života. Roksolana mala na Süleymana veľký vplyv a na sultánovom dvore mala takmer neobmedzený vplyv. Pod umeleckým menom Muhibbi jej sultán zložil aj báseň:&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=A Message For The Sultan - Sample Activity (Women in World History Curriculum)
|url=http://www.womeninworldhistory.com/sample-10.html
|vydavateľ=www.womeninworldhistory.com
|dátum prístupu=2019-12-23}}&lt;/ref&gt;

:''Trón môjho osamelého miesta, môj blahobyt, moja láska, môj mesačný svit.''
:''Moja najúprimnejšia priateľka, moja dôverníčka, moja samotná existencia, moja sultánka, moja jedna a jediná láska.''
:''Najkrásnejšie medzi krásnymi ...''
:''Moja jar, moja veselá tvárička, môj deň, moje zlatíčko, smejúci sa list ...''
:''Moja rastlina, moja sladká, moja ruža, tá jediná, ktorá ma v tejto miestnosti neznepokojuje ...''
:''Môj Istanbul, môj Karaman, zem mojej Anatolie''
:''Môj Badachšan, môj Bagdad a Chorasán''
:''Moja žena s krásnymi vlasmi, moja láska s šikmým obočím, moja láska k očiam plným biedy ...''
:''Budem ťa vždy velebiť''
:''Ja, milovník utrápeného srdca, Muhibbi z očami plných sĺz, som šťastný.''

=== Veľkovezír Ibrahim Paša ===
[[Súbor:Suleiman I after the capture of Buda, 1529.jpg|náhľad|Süleyman v roku 1529 čakajúci na príchod [[veľkovezír]]a [[Pargalı Ibrahim Paša|Ibrahima Pašu]] v [[Budín|Budíne]].]]
{{Hlavný článok|Pargalı Ibrahim Paša}}
[[Pargalı Ibrahim Paša]] bol priateľom Süleymana už pred jeho nastúpením na trón. Ibrahim bol pôvodne kresťan z [[Parga|Pargy]] (v [[Epirus (historické územie)|Epire]]), ktorý bol zajatý pri nájazdoch počas [[Osmansko-benátska vojna (1499–1503)|osmansko-benátskej vojny]] v rokoch 1499{{--}}1503 a pravdepodobne niekedy v roku 1514 bol ako otrok poslaný Süleymanovi.&lt;ref&gt;Turan, Ebru (2009). &quot;The Marriage of Ibrahim Pasha (ca. 1495{{--}}1536): The Rise of Sultan Süleyman's Favorite to the Grand Vizierate and the Politics of the Elites in the Early Sixteenth-Century Ottoman Empire&quot;. ''Turcica''. 41: S. 3–36.&lt;/ref&gt; V jeho službách konvertoval na islam a Süleyman ho spravil vrchným sokolníkom a následne aj vrchným komorníkom. V roku 1523 sa stal [[Veľkovezír|veľkovezírom]] a veliteľom celej armády. Süleyman mu taktiež udelil hodnosť ''beylerbeya'' [[Rumélia|Rumélie]] (generálny vojenský guvernér prvého stupňa), a udelil Ibrahimovi moc nad všetkými osmanskými územiami v Európe, ako aj velenie nad vojakmi, ktorí sa v nich nachádzali v čase vojny. Podľa kronikára zo 17. storočia o túto pozíciu požiadal Süleymana, pretože sa obával o svoju bezpečnosť; na čo Süleyman odpovedal, že za jeho vlády, bez ohľadu na to, za akých okolností by ho nikdy nezabil. Počas trinástich rokov jeho veľkovezírstva, jeho rýchly rast k moci a obrovská akumulácia bohatstva spôsobili, že mal na sultánovom dvore mnoho nepriateľov. Ibrahimová drzosť počas kampane proti [[Safíjovci|Safíjovcom]], keď sa nazval ''[[serasker]] sultán'' (سرعسكر سلطان) bola priamou urážkou sultána. Ibrahimovým protivníkom bola aj sultánova manželka Hürrem Sultán, ktorá chcela za dedičov ríše svojich synov, kým Ibrahim podporoval Şehzade Mustafu. Süleymanov vzťah k Ibrahimovi sa zhoršoval, až bol nakoniec finančným tajomníkom (''defterdarom'') [[Iskender Çelebi|Iskenderom Çelebim]] presvedčený o Ibrahimovej nelojalite a 15. marca 1536 bol popravený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= İbrahim Paşa. Ottoman vizier [circa 1493{{--}}1536]
|url= https://www.britannica.com/biography/Ibrahim-Pasa-Ottoman-vizier-circa-1493-1536
|vydavateľ= Encyclopedia Britannica
|dátum prístupu= 2019-12-23
|jazyk= en}}&lt;/ref&gt;

== Dediči trónu ==
[[Súbor:Mort de Mustapha.jpg|vľavo|náhľad|Poprava [[Şehzade Mustafa|Şehzade Mustafu]] (Süleymanovho najstaršieho syna a potenciálneho dediča trónu), v roku 1553]]
Sultán Süleyman mal dve známe konkubíny (Hürrem a Máhidevrán), ktoré mu porodili šesť synov, z ktorých štyria dožili do 50. rokov 16. storočia. Boli to [[Şehzade Mustafa|Mustafa]], [[Selim II.|Selim]], [[Şehzade Bayezid|Bayezid]] a [[Şehzade Cihangir|Cihangir]]. Najstarší z nich nebol syn [[Hürrem Sultan|Hürrem]], ale [[Máhidevrán Sultán|Máhidevrán]]. Hürrem je zvyčajne aspoň čiastočne zodpovedná za intrigy pri navrhovaní nástupcu, hoci neexistujú dôkazy, ktoré by to potvrdili.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The imperial harem : women and sovereignty in the Ottoman Empire|url=https://www.worldcat.org/oclc/27811454|miesto=New York|isbn=0-19-507673-7|priezvisko=Peirce, Leslie P.}}&lt;/ref&gt; Hoci bola Süleymanovou manželkou, nevykonávala žiadnu oficiálnu verejnú funkciu. Toto je však nezabránilo k tomu, aby mala mocný politický vplyv. Keďže v ríši chýbali všetky formálne prostriedky na vymenovanie nástupcu, až do panovania [[Ahmed I.|Ahmeda I.]], dedičstvo zvyčajne zahŕňalo smrť konkurenčných princov, aby sa odvrátili občianske nepokoje a vzbury.

Od roku 1552, keď sa začala kampaň proti Perzii, kde bol Rüstem vymenovaný za hlavného veliteľa expedície, sa začali sa intrigy proti Mustafovi. Rüstem poslal jedného zo svojich najdôveryhodnejších mužov Süleymanovi, aby mu oznámil, že keďže Süleyman nebol na čele armády, vojaci si mysleli, že nastal čas, aby na trón nastúpil mladší panovník; súčasne šíril zvesti, že Mustafa sa k tejto myšlienke dokázal uchýliť. Podľahol tomu, a uveril, že Mustafa plánuje získať trón. Nasledujúce leto po návrate z kampane v Perzii ho Süleyman zavolal do svojho stanu v [[Ereğli (Konya)|údolí Ereğli]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=SARIKAMIŞ DONAN ASKERLER ANISINA YAPILMIŞ OLAN ANIT HEYKEL|url=http://dx.doi.org/10.16992/asos.1017|periodikum=the Journal of Academic Social Sciences|dátum=2016-01-01|dátum prístupu=2020-05-28|ročník=22|číslo=22|strany=1–1|issn=2148-2489|doi=10.16992/asos.1017|meno=Mustafa|priezvisko=BULAT}}&lt;/ref&gt; Keď Mustafa vstúpil do stanu svojho otca, aby sa s ním stretol, Süleymanovi kati naňho zaútočili a po dlhom boji ho uškrtili tetivou z luku.

Cihangir údajne zomrel smútkom pár mesiacov po správach o vražde svojho nevlastného brata. Obaja žijúci bratia, [[Selim II.|Selim]] a [[Şehzade Bayezid|Bayezid]], dostali velenie provincií v rôznych častiach ríše. V priebehu niekoľkých rokov však medzi bratmi vypukla občianska vojna, z ktorej každý bol podporovaný jeho lojálnymi vojskami. V roku 1559 Selim s pomocou armády svojho otca Bayezida v [[Konya|Konyi]] porazil, čo viedlo k tomu, aby spolu so svojimi štyrmi synmi hľadal [Bayezid] útočisko u [[Safíjovci|Safíjovcov]]. Po diplomatických výmenách sultán požiadal [[Tahmásp I.|šáha Safíjovcov]], aby mu bol Bayezid vydaný alebo popravený. Na oplátku za veľké množstvo zlata v roku 1561 šáh umožnil tureckému katovi uškrtiť Bayezida a jeho štyroch synov, čo o päť rokov neskôr vyčistilo cestu Selimovi k nástupu na trón.

== Iné projekty ==
{{Projekt|q}}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Zdroj ==
* {{preklad|en|Suleiman the Magnificent|931839915}}

{{Vládca
|Štát = [[Osmanská ríša]]
|Dynastia_ánonie=áno
|Dynastia = [[Osmanská dynastia]] 
|Titul = Sultán Osmanskej ríše
|Od = [[22. september]] [[1520]]
|Do = [[6. september]] [[1566]]
|Predchodca = [[Selim I.]] 
|Nástupca = [[Selim II.]]|Predchodca2=[[Selim I.]]|Od2=[[22. september]] [[1520]]|Nástupca2=[[Selim II.]]|Deň mesiac narodenia=[[6. november]]|Titul2=Kalif Osmanského kalifátu|Rok úmrtia=[[1566]]|Deň mesiac úmrtia=[[6. september]]|Rok narodenia=[[1494]]|Do2=[[6. september]] [[1566]]}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Osmanskí sultáni]]
[[Kategória:Osmanská dynastia]]
[[Kategória:Narodenia v 1494]]
[[Kategória:Úmrtia v 1566]]</text>
      <sha1>erlryc0ens3dd6d9q13yby53afuqz1i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľké Borové</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26840</id>
    <revision>
      <id>8371511</id>
      <parentid>8186242</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:42:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371511</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37031" sha1="e6t4t6ktqrltakoc9dgfvalq55ruqos" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Veľké Borové
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Velke borove jar 001 clip norm.jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = Velke Borove 2018 Municipal office CoA.png
 | Vlajka           = Velke borove-liptovsky mikulas-flag.svg
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Liptovský Mikuláš
 | Región           = Liptov
 | Časti            = Jóbova Ráztoka
 | Rieka            = Borovianka
 | Rieka 1          = [[Ráztocký potok (prítok Borovianky)|Ráztocký potok]]
 | Rieka 2          = Prosiečanka
 | Zemepisná šírka  = 49.198333
 | Zemepisná dĺžka  = 19.516667
 | Nadmorská výška  = 835
 | Prvá zmienka     = 1646 &lt;ref name=&quot;susr-zakladna-charakteristika&quot; /&gt;
 | Starosta         = Kamil Jančura&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2023-03}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 027 32 (pošta [[Zuberec]])
 | Kód              = 511137
 | EČV              = LM
 | Predvoľba        = +421-44
 | Adresa           = Obecný úrad Veľké Borové&lt;br /&gt;č. 88&lt;br /&gt;027 32 Zuberec
 | E-mail           = info@velke-borove.sk
 | Telefón          = +421-44-559 41 31
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = [http://www.velke-borove.sk/ velke-borove.sk]
 | Commons          = Veľké Borové
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
[[Súbor:Velke borove letokruhy 002.jpg|náhľad|Ženy z obce spievajú na folklórnom festivale amatérskych hudobníkov Letokruhy]]
[[Súbor:Velke borove smutniak 001.jpg|náhľad|Drevené plastiky, diela ľudového rezbára Jozefa Smutniaka z Jóbovej ráztoky pri Veľkom Borovom]]
[[Súbor:Velke borove jar 002.jpg|náhľad|Liptovské zrubové chalupy so šindľovou strechou]]
[[Súbor:Veľké Borové - rímsko-katolícky kostol povýšenia Sv. kríža.JPG|náhľad|Kostol Povýšenia sv. Kríža]]
[[Súbor:Velke borove leto pohlad na prosecne.jpg|náhľad|Leto vo Veľkom Borovom, pohľad na svahy krasovej plošiny [[Svorad (plošina)|Svorad]], v pozadí [[Prosečné (vrch)|Prosečné]] (1 372 m n. m.)]]
[[Súbor:Na Svorade - panoramio.jpg|náhľad|Lúky na krasovej plošine Svorad]]
[[Súbor:Velke borove zima 006.jpg|náhľad|Zima vo Veľkom Borovom]]
[[Súbor:Velke borove zvonica 001.jpg|náhľad|Zvonica s vyhliadkovou plošinou pri hornom penzióne. Je to zároveň esteticky poňatá trafostanica.]]
[[Súbor:Jobova-raztoka-2008-06.jpg|náhľad|Osada Jóbova Ráztoka]]
[[Súbor:Turisti na rebríkoch.jpg|náhľad|[[Prosiecka dolina]]]]
[[Súbor:Kvacianska dolina horny mlyn 001.jpg|náhľad|[[Kvačianska dolina]], Oblazy, horný mlyn]]

'''Veľké Borové''' je malá horská [[obec (Slovensko)|obec]] na severnom [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]].

== Polohopis ==
Obec leží na okraji [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]], v bezprostrednom okolí sa nachádza [[Kvačianska dolina|Kvačianska]] a [[Prosiecka dolina|Prosiecka]] dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita [[Oblazy]]) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina [[Svorad (plošina)|Svorad]], neďaleko [[Západné Tatry]] ([[Roháče]]). So susednými goralskými obcami [[Malé Borové]] a [[Huty]] tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.

== Prírodné pomery ==
Obec leží na rozhraní [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]], [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]], [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchoviny]] a [[Zuberská brázda|Zubereckej brázdy]], na pomedzí [[Liptov (región)|Liptova]] (okres [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]) a [[Orava (región)|Oravy]] (okres [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]]); horný koniec – „na chotári“ sa nachádza priamo v sedle ({{mnm|900}}), tvoriacom hranicu regiónov. Nadmorská výška v strede obce je {{mnm|835}}&lt;ref name=&quot;susr-zakladna-charakteristika&quot; /&gt;, v celom katastrálnom území {{mnm|760}} (dolina [[Borovianka|Borovianky]] pred sútokom s [[Ráztocký potok (prítok Borovianky)|Ráztockým potokom]]) až {{mnm|1372}} (vrchol [[Prosečné (vrch)|Prosečného]]).

Obcou preteká potok [[Borovianka]], ústiaci tiesňavovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do [[Kvačianska dolina|Kvačianskej doliny]]. Tesne pred sútokom s [[Kvačianka|Kvačiankou]] na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s 8-metrovým [[Ráztocký vodopád|Ráztockým vodopádom]] v závere. Na JZ sa nad obcou rozprestiera rozsiahla lúčnatá [[kras|krasová]] plošina [[Svorad (plošina)|Svorad]], nesúca názov podľa [[Rád svätého Benedikta|benediktínskeho]] pustovníka [[svorad (svätec)|sv. Andreja-Svorada]], žijúceho na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]], ktorý na Liptove podľa legiend pôsobil. Na lúkach Svoradu pramení potok [[Prosiečanka]], pred vstupom do [[Prosiecka dolina|Prosieckej doliny]] sa nachádza jej mohutný [[závrt|závrtovitý ponor]].

== Dejiny ==
Obec založená pravdepodobne v [[16. storočie|16. storočí]] [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralskými]] osadníkmi z hornej Oravy.&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt; Prvá písomná zmienka z roku [[1646]] (podľa údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]]&lt;ref name=&quot;susr-zakladna-charakteristika&quot; /&gt;, Kropilák uvádza [[1696]]&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt;). Patrila zemianskej rodine Jóbovcov (Joobovcov) z [[Prosiek]]a. Pôvodná osada (''Borovo''/''Borove''/''Borowe'') sa po roku [[1786]] rozčlenila na [[Malé Borové]] a Veľké Borové. Po roku [[1808]] bola k obci pričlenená osada Jóbovská Roztoka (Jóbova Ráztoka).&lt;ref name=&quot;majtan-1998&quot; /&gt;

Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom.&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt; Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce [[Huty]], kde prebiehala aj ťažba [[kremeň]]a. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Industrializácia priniesla nové pracovné možnosti a pritiahla nových obyvateľov, predovšetkým z Hornej Oravy.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Ravasz
| meno = Ábel
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Kovács
| meno2 = Ľuboš
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Zamišková
| meno3 = Anna
| odkaz na autora3 = 
| titul = Atlas Goralov Slovenska
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2025
| isbn = 978-80-224-2119-5
| počet strán = 160
| strany = 37, 108, 141
}}&lt;/ref&gt; Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom [[19. storočie|19. storočia]].&lt;ref name=&quot;huty-sprava-2014&quot; /&gt;

[[9. máj]]a [[1895]] v blízkosti obce dopadol [[meteorit]], kamenný [[chondrit]] typu L5 s hmotnosťou približne 6,1 [[kilogram|kg]]. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v [[Budapešť|Budapešti]], ktorému ho v roku 1895 daroval Ľudovít Kürthy, hlavný župan [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej župy]]. Menšie fragmenty sú v múzeu v [[Chicago|Chicagu]] (194 [[gram|g]]), [[Londýn]]e (53 g) a na ďalších miestach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Bérczi
 | meno = Szaniszló
 | titul = Magyarországi meteoritek
 | url = http://planetologia.elte.hu/1magymet.html
 | vydavateľ = Eötvös Loránd University
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-02-05
 | miesto = Budapešť
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Dénes
 | meno = Lajos
 | titul = Észlelő amatőrcsillagászok fóruma : Nagyborove meteorit
 | url = http://www.csillagvaros.hu/forum/viewtopic.php?f=24&amp;t=2254&amp;start=610
 | vydavateľ = Magyar Csillagászati Egyesület
 | dátum vydania = 2014-10-07
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-02-06
 | miesto = 
 | jazyk = 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180206190201/http://www.csillagvaros.hu/forum/viewtopic.php?f=24&amp;t=2254&amp;start=610
 | dátum archivácie = 2018-02-06
 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Juriš
 | meno = Marek
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Na Veľkom Borovom spadol meteorit
 | periodikum = SME
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://myliptov.sme.sk/c/8125945/na-velkom-borovom-spadol-meteorit.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2016-02-01
 | dátum prístupu = 2018-02-04
}}&lt;/ref&gt;

Za [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] boli v obci rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celom Česko-Slovensku a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári.&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;sule-2005&quot; /&gt;

V súčasnosti tvorí Veľké Borové spolu s obcami [[Huty]] a [[Malé Borové]] mikroregión Svorad, ktorý predstavuje severnú enklávu goralského osídlenia. [[Goralské nárečie]] sa však udržiava iba naprieč dospelým obyvateľstvom, z ktorých ho ho ovláda 50%, medzi deťmi je jeho znalosť minimálna.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Staršie názvy obce: ''Borovo'' (1669), ''Borove'' (1773), ''Borowe'' (1786), ''Nagy-Borove'', ''Welké Borowé'' (1808), ''Nagyborove'' (1863), ''Veľké Borové'' (1920).&lt;ref name=&quot;majtan-1998&quot; /&gt;

== Súčasnosť ==
Obec trpí posledné desaťročia úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Gejdoš | meno = Miro | titul = Veľké Borové je najmenšia obec Liptova | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myliptov.sme.sk/c/8167444/velke-borove-je-najmensia-obec-liptova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-04-09 | dátum prístupu = 2018-02-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmiznú z máp? Desať slovenských obcí, ktorým ubudlo najviac obyvateľov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://profit.sme.sk/c/22191388/zmiznu-z-map-desat-slovenskych-obci-ktorym-ubudlo-najviac-obyvatelov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-06 | dátum prístupu = 2019-09-24 }}&lt;/ref&gt;

== Časti obce ==
=== Jóbova Ráztoka ===
Pôvodne samostatná osada v doline [[Ráztocký potok (prítok Borovianky)|Ráztockého potoka]], 1,3 km severovýchodne od centra obce, je doložená v 18. storočí. K obci bola pričlenená po roku [[1808]].&lt;ref name=&quot;majtan-1998&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt; Tvorí ju len niekoľko domov, v roku [[1828]] je doložený len jeden dom a 6 obyvateľov.&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt; Po roku [[1989]] pribudlo niekoľko chát a apartmánových domov.

Staršie názvy: ''Rosztoka D[omini] Job'' (1773), ''Rosztoka'', ''Rasztoka'', ''Jób-Rosztoka'' (1786, 1808), ''Jóbowská Rostoka'', ''Jóbovská Roztoka'', ''Joobova Ráztoka''.&lt;ref name=&quot;majtan-1998&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt; Časť zdrojov uvádza súčasný názvov ako ''Jóbova ráztoka'' (s malým „r“).

== Obyvateľstvo ==
&lt;!-- 
  Timeline kód prostredníctvom Template:Vertical bar chart z enwiki
  TODO: modularizovať, údaje presunúť na Wikidata, vrátane odkazov na zdroje
--&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- align=&quot;center&quot;
! Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové nepravidelne od roku 1784
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;background: #fff&quot;
| &lt;timeline&gt;
Colors=
 id:a value:gray(0.9)
 id:b value:gray(0.7)
 id:c value:rgb(1,1,1)
 id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8)

ImageSize = width:auto barincrement:35 height:250
PlotArea  = left:50 bottom:30 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period   = from:0 till:700
TimeAxis  = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:b increment:100 start:0
ScaleMinor = gridcolor:a increment:20 start:0
BackgroundColors = canvas:c

BarData=
 bar: 1784   text: 1784
 bar: 1828   text: 1828
 bar: 1869   text: 1869
 bar: 1880   text: 1880
 bar: 1890   text: 1890
 bar: 1900   text: 1900
 bar: 1910   text: 1910
 bar: 1921   text: 1921
 bar: 1930   text: 1930
 bar: 1940   text: 1940
 bar: 1948   text: 1948
 bar: 1961   text: 1961
 bar: 1970   text: 1970
 bar: 1991   text: 1991
 bar: 2001   text: 2001
 bar: 2011   text: 2011
 bar: 2021   text: 2021
PlotData=
 color:d width:20 align:left 
 bar: 1784  from:0 till: 461
 bar: 1828  from:0 till: 597
 bar: 1869  from:0 till: 612
 bar: 1880  from:0 till: 504
 bar: 1890  from:0 till: 541
 bar: 1900  from:0 till: 643
 bar: 1910  from:0 till: 670
 bar: 1921  from:0 till: 615
 bar: 1930  from:0 till: 548
 bar: 1940  from:0 till: 672
 bar: 1948  from:0 till: 652
 bar: 1961  from:0 till: 636
 bar: 1970  from:0 till: 488
 bar: 1991  from:0 till: 152
 bar: 2001  from:0 till: 99
 bar: 2011  from:0 till: 60
 bar: 2021  from:0 till: 40
PlotData=
 bar: 1784  at: 461 fontsize:s text:461 shift:(-8,5)
 bar: 1828  at: 597 fontsize:s text:597 shift:(-8,5)
 bar: 1869  at: 612 fontsize:s text:612 shift:(-8,5)
 bar: 1880  at: 504 fontsize:s text:504 shift:(-8,5)
 bar: 1890  at: 541 fontsize:s text:541 shift:(-8,5)
 bar: 1900  at: 643 fontsize:s text:643 shift:(-8,5)
 bar: 1910  at: 670 fontsize:s text:670 shift:(-8,5)
 bar: 1921  at: 615 fontsize:s text:615 shift:(-8,5)
 bar: 1930  at: 548 fontsize:s text:548 shift:(-8,5)
 bar: 1940  at: 672 fontsize:s text:672 shift:(-8,5)
 bar: 1948  at: 652 fontsize:s text:652 shift:(-8,5)
 bar: 1961  at: 636 fontsize:s text:636 shift:(-8,5)
 bar: 1970  at: 488 fontsize:s text:488 shift:(-8,5)
 bar: 1991  at: 152 fontsize:s text:152 shift:(-8,5)
 bar: 2001  at: 99  fontsize:s text:99  shift:(-5,5)
 bar: 2011  at: 60  fontsize:s text:60  shift:(-5,5)
 bar: 2021  at: 40  fontsize:s text:40  shift:(-5,5)
&lt;/timeline&gt;
|-
| &lt;small&gt;Údaje sú k dátumu sčítania v danom roku. Zdroje: &lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;msko-1910-en1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hdlos-1880-1910&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;chytil-1929&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;susr-obyvatelia-obce-rocne&quot; /&gt;&lt;/small&gt;
|-
|}

{| class=&quot;wikitable&quot;
|- align=&quot;center&quot;
! Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové za posledných 20 rokov
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;background: #fff&quot;
| &lt;timeline&gt;
Colors=
 id:a value:gray(0.9)
 id:b value:gray(0.7)
 id:c value:rgb(1,1,1)
 id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8)

ImageSize = width:auto barincrement:32 height:250
PlotArea  = left:50 bottom:30 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period   = from:0 till:100
TimeAxis  = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:b increment:10 start:0
ScaleMinor = gridcolor:a increment:2 start:0
BackgroundColors = canvas:c

BarData=
 bar: 2004  text: 2004
 bar: 2005  text: 2005
 bar: 2006  text: 2006
 bar: 2007  text: 2007
 bar: 2008  text: 2008
 bar: 2009  text: 2009
 bar: 2010  text: 2010
 bar: 2011  text: 2011
 bar: 2012  text: 2012
 bar: 2013  text: 2013
 bar: 2014  text: 2014
 bar: 2015  text: 2015
 bar: 2016  text: 2016
 bar: 2017  text: 2017
 bar: 2018  text: 2018
 bar: 2019  text: 2019
 bar: 2020  text: 2020
 bar: 2021  text: 2021
 bar: 2022  text: 2022
 bar: 2023  text: 2023

PlotData=
 color:d width:20 align:left 
 bar: 2004  from:0 till: 86
 bar: 2005  from:0 till: 78
 bar: 2006  from:0 till: 70
 bar: 2007  from:0 till: 73
 bar: 2008  from:0 till: 71
 bar: 2009  from:0 till: 70
 bar: 2010  from:0 till: 60
 bar: 2011  from:0 till: 61
 bar: 2012  from:0 till: 60
 bar: 2013  from:0 till: 57
 bar: 2014  from:0 till: 56
 bar: 2015  from:0 till: 53
 bar: 2016  from:0 till: 50
 bar: 2017  from:0 till: 48
 bar: 2018  from:0 till: 49
 bar: 2019  from:0 till: 46
 bar: 2020  from:0 till: 42
 bar: 2021  from:0 till: 40
 bar: 2022  from:0 till: 41
 bar: 2023  from:0 till: 45

PlotData=
 bar: 2004  at: 86 fontsize:s text:86 shift:(-5,5)
 bar: 2005  at: 78 fontsize:s text:78 shift:(-5,5)
 bar: 2006  at: 70 fontsize:s text:70 shift:(-5,5)
 bar: 2007  at: 73 fontsize:s text:73 shift:(-5,5)
 bar: 2008  at: 71 fontsize:s text:71 shift:(-5,5)
 bar: 2009  at: 70 fontsize:s text:70 shift:(-5,5)
 bar: 2010  at: 60 fontsize:s text:60 shift:(-5,5)
 bar: 2011  at: 61 fontsize:s text:61 shift:(-5,5)
 bar: 2012  at: 60 fontsize:s text:60 shift:(-5,5)
 bar: 2013  at: 57 fontsize:s text:57 shift:(-5,5)
 bar: 2014  at: 56 fontsize:s text:56 shift:(-5,5)
 bar: 2015  at: 53 fontsize:s text:53 shift:(-5,5)
 bar: 2016  at: 50 fontsize:s text:50 shift:(-5,5)
 bar: 2017  at: 48 fontsize:s text:48 shift:(-5,5)
 bar: 2018  at: 49 fontsize:s text:49 shift:(-5,5)
 bar: 2019  at: 46 fontsize:s text:46 shift:(-5,5)
 bar: 2020  at: 42 fontsize:s text:42 shift:(-5,5)
 bar: 2021  at: 40 fontsize:s text:40 shift:(-5,5)
 bar: 2022  at: 41 fontsize:s text:41 shift:(-5,5)
 bar: 2023  at: 45 fontsize:s text:45 shift:(-5,5)
&lt;/timeline&gt;
|-
| &lt;small&gt;Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj: &lt;ref name=&quot;susr-obyvatelia-obce-rocne&quot; /&gt;&lt;/small&gt;
|-
|}

Údaje zo sčítaní:
* [[1784]]: 461 obyvateľov, 64 domov
* [[1828]]: 597 obyvateľov, 112 domov
* [[1910]]: 670 obyvateľov, 114 domov
* [[1991]]: 152 obyvateľov, 133 domov, 59 trvalo obývaných
* [[2001]]: {{0}}99 obyvateľov, 131 domov, 51 trvalo obývaných
* [[2011]]: {{0}}60 obyvateľov
* [[2021]]: {{0}}40 obyvateľov

Podrobné údaje zo sčítania z roku [[1910]]:&lt;ref name=&quot;msko-1910-en1&quot; /&gt;
&lt;div style=&quot;font-size: 80%; margin-left: 2em;&quot;&gt;
* 670 obyvateľov
** z toho 308 mužov, 362 žien
** z toho 69 momentálne žijúcich mimo obce
** z toho 0{{--}}5 ročných: 100, 6{{--}}11: 113, 12{{--}}14: 62, 15{{--}}19: 81, 20-39: 124, 40{{--}}59: 142, starších ako 59 rokov: 48
** z toho 382 slobodných, 245 ženatých/vydatých, 43 ovdovených, 0 rozvedených
** z toho 669 s materinským jazykom slovenským, 1 s maďarským
** z toho 21 schopných dohovoriť sa po maďarsky
** z toho 670 s rímskokatolíckym vierovyznaním
** z toho 372 gramotných
* 114 domov
** z toho 1 kamenný, 113 drevených
** z toho 114 so šindľovou strechou
&lt;/div&gt;

== Kultúra a zaujímavosti ==

=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1823]]{{--}}[[1826]]. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z [[18. storočie|18. storočia]]. V rokoch [[1880]]{{--}}[[1890]] bol upravený [[neoklasicizmus|neoklasicisticky]] a v roku [[1950]] obnovovaný. Zariadenie kostola je [[neogotika|neogotické]] z 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]], okrem [[barok]]ového [[oltár]]a [[Svätá rodina|sv. Rodiny]] z prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]], ktorý pochádza ešte z dreveného kostola.&lt;ref name=&quot;farnost-vznik&quot; /&gt; [[Krstiteľnica]] pochádza z konca 18. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Veľké Borové – Kostol Povýšenia sv. Kríža
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-borove-kostol-povysenia-sv-kriza
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-02
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt; Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej.&lt;ref name=&quot;sule-2005&quot; /&gt; Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
* Súbor [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudových]] domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby so sedlovou strechou, často s podlomenicou, z [[19. storočie|19.]] a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté [[šindeľ|šindľovou]] strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu). Obec sa vyznačuje voľnou reťazovou kolonizačnou zástavbou.&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot; /&gt; 

=== Zaujímavosti ===
V osade Jóbova Ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový [[rezbárstvo|rezbár]] Jozef Smutniak (* 1923{{--}}† 2013).&lt;ref name=&quot;sme-smutniak&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Grešová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozefa Smutniaka bude pripomínať jeho dielo v Dalovej galérii | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myliptov.sme.sk/c/6680245/jozefa-smutniaka-bude-pripominat-jeho-dielo-v-dalovej-galerii.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-02-03 | dátum prístupu = 2020-03-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dalo-smutniak&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Novotný | meno = Dalibor | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Smutniak, alebo no, toto je jako ten kolektív, moje dielo | url = https://www.youtube.com/watch?v=K-VpJ413r20 | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2017-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], kde je vystavené v priestoroch A-projektu na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.

Filmový architekt a folklorista [[Viliam Ján Gruska|Viliam J. Gruska]] (* 1936{{--}}† 2019) v obci organizoval letný folklórny festival amatérskych hudobníkov ''Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom''. Venoval sa tiež histórii obce a regiónu, natočil televízny dokument ''Rodiská a doliny vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov'' a v kultúrnom dome pri obecnom úrade založil aj rovnomennú stálu výstavu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rodiská a doliny &amp;#x5B;film&amp;#x5D; : vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov (2013) | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103719-Rodiska-a-doliny-film-vandrovnych-sklenarov-spoza-Chocskych-vrchov-2013/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-24 | miesto = Bratislava | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;skcinema-gruska&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gruska, Viliam, 1936{{--}}2019 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003447-Gruska-Viliam-1936/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190924165037/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003447-Gruska-Viliam-1936/ | dátum archivácie = 2019-09-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;snn-gruska&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Semanco | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Človek, čo prevliekal ťavu uchom ihly... | periodikum = Slovenské národné noviny | odkaz na periodikum = | url = https://snn.sk/news/clovek-co-prevliekal-tavu-uchom-ihly/ | issn = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | dátum = 2019-10-01 | dátum prístupu = 2020-03-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sme-gruska&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vojtaššáková | meno = Lýdia | autor = | odkaz na autora = | titul = Gruska prišiel na Oravu a hľadal. Objavil to, čo domáci nevideli | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myorava.sme.sk/c/22229257/gruska-prisiel-na-oravu-a-hladal-objavil-to-co-domaci-nevideli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-05 | dátum prístupu = 2020-03-14}}&lt;/ref&gt;

Na úpätí vrchu [[Súšava (vrch v Skorušinských vrchoch)|Súšava]] nad obcou vo výške 953 m n. m. rastie [[borovica lesná|borovica]], ktorá v roku [[2004]] zvíťazila v celoslovenskej ankete [[Strom roka]] (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm).&lt;!-- Pod pahorkom, vedľa cesty na „chotár“, stojí rázovitý informačný panel, venovaný borovici. (momentálne odstránený) --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vyhlásenie výsledkov súťaže „Strom roka 2004“
 | url = http://www.zelen.sk/strom_archiv.htm
 | vydavateľ = REC Slovensko
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2011-10-26
 | miesto = Bratislava
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070921110328/http://www.zelen.sk/strom_archiv.htm
 | dátum archivácie = 2007-09-21
 }}&lt;/ref&gt;

=== Turistika ===
V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec&lt;!--, krátky lyžiarsky vlek aj v obci Huty --&gt;.&lt;!-- Na hornom konci obce, od penziónu Pri Veži ''trasa zdravia'' so zastávkami na rôzne športové a strečingové aktivity.--&gt;

Značené turistické trasy v okolí obce:
* {{Turistická značka|červená}} červená diaľková turistická trasa, cyklotrasa a bežecká trasa č. 0847a [[Dolný Kubín]] – [[Malatiná]] – Veľké Borové – [[Malé Borové]] – [[Kopec (vrch v Skorušinských vrchoch)|Kopec]] – [[Zuberec]] – [[Brestová (osada)|Brestová]], [[Múzeum oravskej dediny|skanzen]] – [[Skorušina]] – [[Oravice]], prechádza po hrebeni nad obcou a horným koncom obce
* {{Turistická značka|modrá}} modrá trasa a náučný chodník č. 2708 [[Prosiek]] – [[Prosiecka dolina]] – [[Svorad (plošina)|Svorad]] – Veľké Borové – [[Oblazy]] ([[Kvačianska dolina]], rázcestie s červenou č. 0862a), prechádza dolným koncom obce
* {{Turistická značka|zelená}} zelená trasa č. 5620 [[Liptovská Anna]] – [[Pravnáč]] – [[Lomné (vrch v Chočských vrchoch)|Lomné]] – [[Svorad (plošina)|Svorad]] – [[Prosečné (vrch)|Prosečné]] – Veľké Borové, dolina [[Borovianka|Borovianky]] (rázcestie s modrou č. 2708)
* na Oblazoch ([[Kvačianska dolina]]) možnosť pripojenia na {{Turistická značka|červená}} červenú turistickú trasu č. 0862a [[Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)|Kvačany]] – [[Kvačianska dolina]] – [[Huty]] – Horáreň pod Bielou skalou, s turisticky náročnejším pokračovaním 0862b na [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivý vrch]] (1 805 m n. m.) a ďalej na východ hlavným hrebeňom [[Roháče|Roháčov]] (0862b vedie územím [[Tatranský národný park|TANAPu]] a je sezónne uzavretá v období od 1. novembra do 15. júna)

== Občianska vybavenosť ==
* predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade)
* reštaurácia (penzión Borovec, bufet Goral)
&lt;!-- * sauna (penzión Pri Veži) --&gt;

=== Ubytovanie ===
* penzión Pri Veži
* penzión Borovec
* viaceré privátne ubytovania

== Doprava ==
Až do vybudovania horského priechodu Huty na ceste [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|II/584]] v rokoch [[1982]]{{--}}[[1986]] boli horské obce Veľké Borové, Malé Borové a Huty z okresného mesta [[Liptovský Mikuláš]] dostupné len po náročnej úzkej vozovej ceste so strmými skalnatými úsekmi, vedúcej [[Kvačianska dolina|Kvačianskou dolinou]].&lt;ref name=&quot;sme-2016-hp-huty&quot; /&gt;

V súčasnosti je Veľké Borové koncovou obcou na ceste III. triedy [[Cesta III. triedy 2347 (Slovensko)|III/2347]] z Hút (križovatka s cestou [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|II/584]]). Prístup je možný:
* autom z [[Liptovská kotlina|Liptovskej kotliny]] ([[Ružomberok]], [[Liptovský Mikuláš]]) cez horský priechod Huty a obec [[Huty]]. Pri vrchole horského priechodu vyhliadka s možnosťou zastavenia s výhľadom na Liptovskú kotlinu, [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskú Maru]], [[Nízke Tatry]].
* autom z [[Oravská kotlina|Oravskej kotliny]] cez [[Zuberec]], [[Huty]]
* autobusom z [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]], [[Trstená|Trstenej]], [[Zuberec|Zuberca]]
* cestným bicyklom z [[Huty|Hút]], [[Zuberec|Zuberca]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] (náročná trasa cez horský priechod Huty)
* trekingovým alebo horským bicyklom z [[Malé Borové|Malého Borového]], [[Malatiná|Malatinej]] (okresná cesta z [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]), [[Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)|Kvačian]] ([[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]), [[Chlebnice|Chlebníc]] (dolina [[Orava (rieka)|Oravy]], železnica)
* pešo z [[Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)|Kvačian]] cez [[Kvačianska dolina|Kvačiansku dolinu]] (cca 2 hodiny)

== Osobnosti obce ==

=== Rodáci ===
* Jozef Smutniak (* 25. október 1923 – † 15. január 2013), ľudový rezbár &lt;ref name=&quot;sme-smutniak&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;dalo-smutniak&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náhrobok Jozefa Smutniaka, Veľké Borové | url = https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Jozef_Smutniak_tombstone_Velke_Borove_2020.jpg | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-01-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = }}&lt;/ref&gt;
* Alojz Glončák (* 7. september 1940 – † 23. júl 1981), metalurg a vysokoškolský pedagóg &lt;ref&gt;Alojz Glončák In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník II E{{--}}J | odkaz na titul = | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1987 | isbn = | počet strán = 599 | strany = 194 | url = https://chamo.kis3g.sk/lib/item?id=chamo:10917539&amp;theme=system}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Alojz Glončák In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Diková | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = História Serede – osobnosti – udalosti – september | url = http://www.seredskenovinky.sk/clanok/2012-09-18-historia-serede---osobnosti----udalosti---september | vydavateľ = seredskenovinky.sk | dátum vydania = 2012-09-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto =}}&lt;/ref&gt;

=== Pôsobili tu ===
* [[Viliam Ján Gruska]] (* 24. september 1936 – † 23. september 2019), filmový architekt a folklorista &lt;ref name=&quot;skcinema-gruska&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;snn-gruska&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;sme-gruska&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;kropilak-1978-3&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = 
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = III
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1978
| počet strán = 532
| strany = 242
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sule-2005&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Süle
 | meno = Peter
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Encyklopédia miest a obcí Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = PS-LINE
 | miesto = Lučenec
 | rok = 2005
 | počet strán = 960
 | url = 
 | isbn = 80-969388-8-6
 | kapitola = 
 | strany = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;majtan-1998&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Majtán
 | meno = Milan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773{{--}}1997)
 | vydanie = 
 | vydavateľ = VEDA
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1998
 | počet strán = 600
 | url = http://slovniky.korpus.sk/?w=Ve%C4%BEk%C3%A9+Borov%C3%A9
 | isbn = 80-224-0530-2
 | kapitola = 
 | strany = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;msko-1910-en1&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | titul = A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : 1. rész.
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat
 | miesto = Budapest
 | rok = 1912
 | počet strán = 880
 | url = http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_786.html
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 786
 | jazyk = 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180205072430/http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_786.html
 | dátum archivácie = 2018-02-05
 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;hdlos-1880-1910&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Majo
 | meno = Juraj
 | titul = Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880{{--}}1910
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | počet strán = 2000
 | url = https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=d1e32d14-93b0-4a12-9dc1-eced7bec606a
 | isbn = 978-80-8121-222-2
 | kapitola = 
 | strany = 33, 289, 539, 788
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;chytil-1929&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Chytil
 | meno = Alois
 | titul = Chytilův místopis ČSR
 | vydanie text = 2. aktualizované vydání
 | vydavateľ = Alois Chytil
 | miesto = Praha
 | rok = 1929
 | počet strán = 1480
 | url = http://zanikleobce.cz/chytil.php?chh=Borov%E9+Ve%BEk%E9
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 69
 }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;susr-obyvatelia-obce-rocne&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne)
 | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 2024-03-28
 | dátum prístupu = 2024-04-10
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;susr-zakladna-charakteristika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Regionálne štatistiky : Základná charakteristika
 | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/om5001rr/Z%C3%A1kladn%C3%A1%20charakteristika%20%5Bom5001rr%5D
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-02-05
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;farnost-vznik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vznik farnosti
 | url = https://farnosthuty.webnode.sk/historiafarnosti/vznik-farnosti/
 | vydavateľ = Farnosť Huty
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-02-06
 | miesto = Huty
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-2016-hp-huty&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Kubišová
 | meno = Ľubica
 | titul = Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou
 | periodikum = SME
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://myliptov.sme.sk/c/8199558/cesta-cez-priechod-huty-mala-byt-povodne-vojenskou-skrysou.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2016-06-05
 | dátum prístupu = 2018-02-07
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;huty-sprava-2014&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Individuálna výročná správa obce Huty za rok 2014
 | url = http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/4415201
 | vydavateľ = Obec Huty
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-05-31
 | miesto = 
 | strany = 6{{--}}7
 | kapitola = 1.5 História obce
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Pozri aj ==
* okolité obce: [[Malé Borové]] ([[Svetová strana|SV]], 3 km), [[Huty]] (VSV, 5 km), [[Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)|Kvačany]] (JJV, 4 km), [[Prosiek]] (JJZ, 6 km), [[Malatiná]] (ZJZ, 6 km), [[Chlebnice]] (SZ, 5 km)
* [[Kvačianska dolina]]
* [[Prosiecka dolina]]
* [[Chočské vrchy]]
* [[Západné Tatry]] ([[Roháče]])

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* [https://mojaobec.statistics.sk/html/sk.html?obec=SK0315511137 Vybrané štatistické ukazovatele] na webe Štatistického úradu SR
* On-line mapy: [http://maps.google.com/?q=49.198083,19.518242&amp;t=h&amp;z=13 Google Maps], [http://www.turistickamapa.sk/?x=19.518198984033976&amp;y=49.197354009257516 Turistická mapa], [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&amp;z=15&amp;c=19.5149,49.1987&amp;sc=n Katastrálna mapa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220404223242/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&amp;z=15&amp;c=19.5149,49.1987&amp;sc=n |date=2022-04-04 }}, [https://web.archive.org/web/20170222201442/http://lazarus.elte.hu/hun/digkonyv/topo/200e/37-49.jpg Rakúsko-Uhorská vojenská mapa 1:200 000 z roku 1910]
* [http://archive.is/RmeJx Mlyny a píla v Kvačianskej doline]
* [https://www.huty.sk/obec-2/o-obci-huty/svorad/ Mikroregión Svorad]

{{Obce okresu Liptovský Mikuláš}}

[[Kategória:Veľké Borové| ]]
[[Kategória:Obce okresu Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Goralské obce na Slovensku]]</text>
      <sha1>e6t4t6ktqrltakoc9dgfvalq55ruqos</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tŕnie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27560</id>
    <revision>
      <id>8371471</id>
      <parentid>8361162</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:12:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371471</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12849" sha1="rjtjm7nby8vilqj1v769qgrdss0u77x" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Tŕnie
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Tŕnie_obec_01.jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Trnie-zvolen-flag.svg
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Zvolen
 | Región           = Podpoľanie
 | Časti            = [[Kašova Lehôtka]], Budička
 | Rieka            = &lt;nowiki&gt;Trniansky potok&lt;/nowiki&gt;
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.6060
 | Zemepisná dĺžka  = 19.0317
 | Nadmorská výška  = 455
 | Prvá zmienka     = 1393
 | Starosta         = Martina Kubincová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ              = 962 34
 | Kód              = 518875
 | EČV              = ZV
 | Predvoľba        = +421-45
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = trnie.sk
 | Commons          = Tŕnie
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Tŕnie''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Zvolen|Zvolen]]. Osady Budička a [[Kašova Lehôtka]], ktoré patria k obci, boli v marci [[1945]] vypálené nemeckými vojakmi za pomoc partizánom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Maniak
 | meno = Marcel
 | odkaz na autora = 
 | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o.
 | miesto = Poprad
 | rok = 2019
 | počet strán = 231
 | url = 
 | isbn = 978-80-89613-26-7
 | kapitola = 
 | strany = 153
}}&lt;/ref&gt;

== Poloha ==
Obec Tŕnie je situovaná v južnej časti [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, v ich [[Celok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Turovské predhorie]].&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-08-17
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Leží v nadmorskej výške približne {{Mnm|455}}&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.606877,19.032698,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-08-16
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;, v nevýraznom údolí Trnianskeho potoka. Prístupná je cestou z [[Budča|Budče]] cez [[Turová (okres Zvolen)|Turovú]], alebo cez [[Železná Breznica|Železnú Breznicu]] a od [[Zvolen|Zvolena]] je vzdialená približne 10 km severozápadne.&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.03451&amp;y=48.60581&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Miestna časť Budička sa nachádza pod vrchom Háj ({{Mnm|576}}), približne {{Km|0,5|m|w}} juhozápadne od centra, v nadmorskej výške cca {{Mnm|490}}, [[Kašova Lehôtka]] je {{Km|1|m|w}} severne, v nadmorskej výške okolo {{Mnm|560}}&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Lokalita dnešnej obce v predhorí Kremnických vrchov, pomerne vzdialená od údolia [[Hron]]a, bola mimo historických ciest. Hoci okolie [[Zvolen]]a bolo pomerne husto osídlené už v [[eneolit|dobe kamennej]], horské polohy boli vtedajším obyvateľstvom vyhľadávané len výnimočne. V okolí Tŕnia sa doteraz nenašli tak staré stopy osídlenia, hoci nález kamennej sekerky z [[eneolit|neskorej doby kamennej]] (cca r. 2000 pred Kr.) dokladá pohyb pravekých ľudí aj na území tejto obce. Sekerka bola nájdená začiatkom 20. storočia v blízkosti miestnej jaskynky. Tá sa nachádza približne 350 metrov severovýchodne od kostola, v nadmorskej výške cca {{Mnm|485}}, v lokalite Farský jarok. Ide o pseudokrasovú erózno-kryogénnu jaskyňu s rozmermi 3 × 2 metre a výškou 1,3 metra, do ktorej vedie asi meter dlhá nízka chodba.&lt;ref name=Os&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = História obce
 | url = https://www.trnie.sk/historia-obce-0.html
 | vydavateľ = trnie.sk
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-08-26
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Hoci v nižších polohách, napr. pri [[Budča|Budči]] a [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]], sú zaznamenané archeologické nálezy aj z [[Bronzová doba|doby bronzovej]] (2400 – 800 pred Kr.), v okolí Tŕnia zatiaľ takéto dôkazy objavené neboli. Pohyb ťažiarov bol zaznamenaný už v období [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] aj v neďalekej [[Železná Breznica|Železnej Breznici]], no ten sa vo väčšom rozsahu prejavil najmä po príchode Slovanov. Prospektori hľadajúci železnú rudu a iné vzácne kovy prenikali v 8. a [[9. storočie|9. storočí]] do dolín a hôr a v blízkosti zdrojov vznikali prvé osady. Doložené sú slovanské osady v [[Trnavá Hora|Jalnej]] (poloha Brody) a Budči (polohy Strážnica, Klinovisko), preto sa predpokladá pohyb ľudí i na území Tŕnia.&lt;ref name=Os/&gt;

Písomné pramene z obdobia vzniku obce sú veľmi vzácne a preto sa pri datovaní jej založenia vychádza len z obmedzených informácií. V kanonickej vizitácii z roku [[1829]] sa uvádza, že fara v Tŕni existovala už pred rokom [[1239]]. Z toho vyplýva, že v tom čase tu už muselo existovať aj osídlenie. Pramene uvádzajú tiež výstavbu kostola kráľovnou Beatríciou, čo poukazuje na význam obce v regióne. Z toho je možno usudzovať založenie obce už pred rok [[1200]].&lt;ref name=Os/&gt; 

Najstarší zachovaný dokument spomínajúci obec je listina kráľa [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] z roku [[1285]]. V nej sa spomína zem Tŕine, ktorú kráľ za služby a vernosť daroval synom istého Saula zo [[Zvolen]]a, Samuelovi, Preuzlinovi a Michalovi. Iné dobové pramene však naznačujú, že táto rodina získala Tŕnie už v roku [[1270]], výmenou za ich majetky v [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskom komitáte]]. Potvrdzuje to predpoklad, že Tŕnie sa vyvinulo zo staroslovanskej osady.

V rokoch [[1941]] až 1945 prebehla elektrifikácia obce, do miestnych osád bola elektrina privedená v roku 1957. Od roku [[1952]] bol k dispozícii miestny rozhas, ktorý bol neskôr rozšírený aj do osád. Dostatok pitnej vody z miestnych studničiek zabezpečila výstavba rezervoára v roku [[1957]]. V danom roku bolo tiež založené JRD, v obci neskôr pribudol obchod, divadelná sála, kultúrny dom (1973) v ktorom má sídlo Obecný úrad, Jednota, pohostinstvo i pošta. Pri kultúrnom dome bol postavený detský domov, v obci pribudlo verejné osvetlenie.&lt;ref name=Os/&gt;

V obci sídlila ľudová knižnica, svoju miestnosť mal ochotnícky divadelný krúžok a folklórna skupina Trňan, založená v roku [[1971]]. Onedlho vznikla detská folklórna skupina Vrabce z Tŕnia a staršie správy spomínajú už v roku 1919 aj ochotnícke divadlo. Pri príležitosti 100. výročia založenia divadla bol založený detský a mládežnícky divadelný súbor Tŕňanský škriatok.

V roku 1990 bol ešte v „Akcii Z“ postavený lyžiarsky vlek v miestnej časti [[Kašova Lehôtka]]. Kvôli nevyhovujúcim snehovým podmienkam a nerentabilnosti bol neskôr vlek odpredaný. V rokoch [[1998]] až [[2000]] bola obec plynofikovaná a napojená na pohronský vodovod. Medzi najnovšie investície patrí obnovenie materskej školy v roku [[2016]] a zriadenie školskej jedálne, slúžiacej aj seniorom z obce. 

V roku 2019 bola zrekonštruovaná hasičská zbrojnica pre dobrovoľný hasičský zbor a zásobovanie vodou Kašovej Lehôtky zlepšil nový vodný zdroj. Prístup do osád zlepšili nové cesty, zrekonštruované bolo ihrisko a pre deti pribudli nové preliezky. V tomto roku bolo rekonštruované v celej obci aj verejné osvetlenie a úprav sa dočkal aj miestny cintorín. Medzi najnovšie investície patrí rekonštrukcia kultúrneho domu.&lt;ref name=Os/&gt;

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin Toursky|sv. Martina biskupa]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou zo [[14. storočie|14. storočia]]. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku [[1327]]. Z gotických detailov sa dochovala krížová [[klenba]] sakristie, [[pastofórium]] a profilovaný [[Portál (architektúra)|portál]] na južnej strane lode. Kostol prešiel [[renesancia|renesančnou]] úpravou v roku [[1696]] (zaklenutie lode valenou klenbou s lunetami) a [[barok|barokovou]] v roku [[1725]], kedy vznikla veža. V roku [[1936]] bol rozšírený o modernistickú prístavbu na západnej strane. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina zariadenia kostola.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tŕnie- Kostol sv. Martina biskupa
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trnie-kostol-sv-martina-biskupa
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 2019 tu prebehol krátkodobý archeologický výskum, ktorý potvrdil existenciu prikostolného cintorína a jeho využívanie už od [[16. storočie|16. storočia]]. V realizovanom výkope bolo objavených až 1459 ľudských kostí, no tiež 118 železných klincov, dlhých až 10 cm.&lt;ref name=Os/&gt;
&lt;gallery&gt;
Tŕnie kostol 01.jpg|Kostol sv. Martina biskupa
Tŕnie kostol 08.jpg
Tŕnie kostol 02.jpg
Tŕnie kostol 03.jpg|Renesančný portál kostola
Tŕnie kostol 04.jpg|Detail veže 
Tŕnie kostol 05.jpg|Detail presbytéria
&lt;/gallery&gt;
* Dedinská zvonica v časti [[Kašova Lehôtka]], [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] stavba z dreva s murovaným základom na pôdoryse štvorca zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12820
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;  Zvonica je ukončená stanovou strechou. 
* Zvonica na stĺpe v časti Hrabiny, ľudová stavba z prvej tretiny 20. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12819
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/trnie/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci

{{Obce okresu Zvolen}}

[[Kategória:Tŕnie| ]]
[[Kategória:Obce okresu Zvolen]]
[[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]]</text>
      <sha1>rjtjm7nby8vilqj1v769qgrdss0u77x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prenčov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27611</id>
    <revision>
      <id>8371549</id>
      <parentid>8166643</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:15:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Punteador</username>
        <id>257403</id>
      </contributor>
      <comment>+obrázok evanjelického kostola (vlastná fotografia na Commons)</comment>
      <origin>8371549</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6193" sha1="jvxi4zb1qvm67gg8zyhrpbcxgyzoqpl" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Prenčov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Berencsfalu, 20191020 161319.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Mikuláša
 | Znak             = Erb-Prencov.gif
 | Vlajka           = Prencov-banska stiavnica-flag.svg
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Banská Štiavnica
 | Región           = Tekov
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]]
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.3587
 | Zemepisná dĺžka  = 18.9242
 | Nadmorská výška  = 298
 | Prvá zmienka     = [[1266]]
 | Starosta         = Alena Ciglanová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 969 73
 | Kód              = 517178
 | EČV              = BS
 | Predvoľba        = +421-45
 | Adresa           = Prenčov 300
 | E-mail           = [mailto:starostka@prencov.sk starostka@prencov.sk] [mailto:lelekova.ocu@prencov.sk lelekova.ocu@prencov.sk]
 | Telefón          = 045/672 62 44
 | Fax              = 045/672 62 44
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.prencov.sk
 | Commons          = Prenčov
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Prenčov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Banská Štiavnica (okres)|okrese Banská Štiavnica]].

== Polohopis ==
Obec Prenčov sa nachádza približne 15 km južne od historického mesta [[Banská Štiavnica]]. Obec leží v [[Prenčovská kotlina|Prenčovskej kotline]], južne od vrchu [[Sitno (vrch)|Sitno]] ({{mnm|1009|w}}), najvyššieho vrchu [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]].

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266 pod menom ''Princh''. Od roku 1285 spadal Prenčov pod správu hradného panstva Litva (neskôr označovaného ako [[Čabraď (hrad)|Čabraď]]). Významnými majiteľmi Prenčova boli Horváthovci ktorých práva potvrdil kráľ [[Matej I.|Matej I. Huňadi Korvín]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čelko | meno = Mikuláš | spoluautori = a kol. | titul = Prenčov : stopy v histórii | vydanie = 1 | vydavateľ = Aprint | miesto = Žiar nad Hronom | rok = 2016 | počet strán = 303 | url = | isbn = 978-80-89415-18-2 | kapitola = | strany = 5, 265}}&lt;/ref&gt;

Do roku 1526 sa Prenčov spomína vo formách Princh, Prynchfalwa, Printstorff, Prenčov, [[Maďarský jazyk|maďarsky]] Prencsfalu, Bencsfalu, [[Nemecký jazyk|nemecky]] Prinzdorf, Prencschdorf. Od roku 1622 sa stal majetkom rodu Coburgovcov. &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Kultúra a zaujímavosti ==

=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícky]] kostol [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálne ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1736]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10329
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  V interiéri sa nachádza barokový [[oltár]] s obrazom sv. Mikuláša. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená zvonovitou helmicou.
*  [[Súbor:Prenčov - evanjelický kostol (1900) - 2019-08-11.jpg|náhľad|Evanjelický kostol z roku 1900]] [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku [[1900]]. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou vežou. Interiér kostola je plochostropý. Oltár je neoklasicistický portálového typu s obrazom Zmŕtvychvstanie od K. Dodeka z obdobia okolo roku [[1915]]. Z tejto doby pochádzajú aj neogotická [[kazateľnica]] a [[organ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prenčov- Evanjelický kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/prencov-evanjelicky-kostol
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Súsošie [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] a Panny Márie, neskorobaroková socha s ľudovými prvkami z roku [[1821]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10330
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Kultúrne podujatia ===
Každoročne sa od roku 2001 v Prenčove (a ďalších obciach Mikroregiónu Južné Sitno) koná kultúrne podujatie pod názvom Podsitnianske dni hojnosti. Podujatie je zamerané na návrat k ľudovým tradíciám a zvykom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Osobnosti obce ==

=== Pôsobili tu ===
* [[Andrej Sládkovič]] (* [[1820]] – † [[1872]]), [[evanjelický kňaz]], [[básnik]], kritik literárnych a dramatických prác, [[publicista]] a [[prekladateľ]].
* [[Andrej Kmeť]] (* [[1841]] – † [[1908]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[archeológ]], [[geológ]], [[mineralógia|mineralóg]], [[paleontológ]], [[historik]], [[botanik]] a [[etnograf]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Prenčov]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/prencov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Banská Štiavnica}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Prenčov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Banská Štiavnica]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2665]]</text>
      <sha1>jvxi4zb1qvm67gg8zyhrpbcxgyzoqpl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371553</id>
      <parentid>8371549</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:28:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Punteador</username>
        <id>257403</id>
      </contributor>
      <comment>Added gallery with pictures instead</comment>
      <origin>8371553</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6371" sha1="eqlwmggsw69ioa1w2uo5ain0baijqeo" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Prenčov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Berencsfalu, 20191020 161319.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Mikuláša
 | Znak             = Erb-Prencov.gif
 | Vlajka           = Prencov-banska stiavnica-flag.svg
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Banská Štiavnica
 | Región           = Tekov
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]]
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.3587
 | Zemepisná dĺžka  = 18.9242
 | Nadmorská výška  = 298
 | Prvá zmienka     = [[1266]]
 | Starosta         = Alena Ciglanová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 969 73
 | Kód              = 517178
 | EČV              = BS
 | Predvoľba        = +421-45
 | Adresa           = Prenčov 300
 | E-mail           = [mailto:starostka@prencov.sk starostka@prencov.sk] [mailto:lelekova.ocu@prencov.sk lelekova.ocu@prencov.sk]
 | Telefón          = 045/672 62 44
 | Fax              = 045/672 62 44
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.prencov.sk
 | Commons          = Prenčov
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Prenčov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Banská Štiavnica (okres)|okrese Banská Štiavnica]].

== Polohopis ==
Obec Prenčov sa nachádza približne 15 km južne od historického mesta [[Banská Štiavnica]]. Obec leží v [[Prenčovská kotlina|Prenčovskej kotline]], južne od vrchu [[Sitno (vrch)|Sitno]] ({{mnm|1009|w}}), najvyššieho vrchu [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]].

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266 pod menom ''Princh''. Od roku 1285 spadal Prenčov pod správu hradného panstva Litva (neskôr označovaného ako [[Čabraď (hrad)|Čabraď]]). Významnými majiteľmi Prenčova boli Horváthovci ktorých práva potvrdil kráľ [[Matej I.|Matej I. Huňadi Korvín]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čelko | meno = Mikuláš | spoluautori = a kol. | titul = Prenčov : stopy v histórii | vydanie = 1 | vydavateľ = Aprint | miesto = Žiar nad Hronom | rok = 2016 | počet strán = 303 | url = | isbn = 978-80-89415-18-2 | kapitola = | strany = 5, 265}}&lt;/ref&gt;

Do roku 1526 sa Prenčov spomína vo formách Princh, Prynchfalwa, Printstorff, Prenčov, [[Maďarský jazyk|maďarsky]] Prencsfalu, Bencsfalu, [[Nemecký jazyk|nemecky]] Prinzdorf, Prencschdorf. Od roku 1622 sa stal majetkom rodu Coburgovcov. &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Kultúra a zaujímavosti ==

=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícky]] kostol [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálne ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1736]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10329
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  V interiéri sa nachádza barokový [[oltár]] s obrazom sv. Mikuláša. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená zvonovitou helmicou.
*  [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku [[1900]]. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou vežou. Interiér kostola je plochostropý. Oltár je neoklasicistický portálového typu s obrazom Zmŕtvychvstanie od K. Dodeka z obdobia okolo roku [[1915]]. Z tejto doby pochádzajú aj neogotická [[kazateľnica]] a [[organ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prenčov- Evanjelický kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/prencov-evanjelicky-kostol
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Súsošie [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] a Panny Márie, neskorobaroková socha s ľudovými prvkami z roku [[1821]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10330
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

&lt;gallery&gt;
Berencsfalu, 20191020 161319.jpg|Kostol sv. Mikuláša (1736)
Prenčov - evanjelický kostol (1900) - 2019-08-11.jpg|Evanjelický kostol (1900)
Prenčov - súsošie sv. Štefana a Panny Márie (1821) - 2017-06-10.jpg|Súsošie sv. Štefana a Panny Márie (1821)
&lt;/gallery&gt;

=== Kultúrne podujatia ===
Každoročne sa od roku 2001 v Prenčove (a ďalších obciach Mikroregiónu Južné Sitno) koná kultúrne podujatie pod názvom Podsitnianske dni hojnosti. Podujatie je zamerané na návrat k ľudovým tradíciám a zvykom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;


== Osobnosti obce ==

=== Pôsobili tu ===
* [[Andrej Sládkovič]] (* [[1820]] – † [[1872]]), [[evanjelický kňaz]], [[básnik]], kritik literárnych a dramatických prác, [[publicista]] a [[prekladateľ]].
* [[Andrej Kmeť]] (* [[1841]] – † [[1908]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[archeológ]], [[geológ]], [[mineralógia|mineralóg]], [[paleontológ]], [[historik]], [[botanik]] a [[etnograf]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Prenčov]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/prencov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Banská Štiavnica}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Prenčov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Banská Štiavnica]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2665]]</text>
      <sha1>eqlwmggsw69ioa1w2uo5ain0baijqeo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kiarov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27984</id>
    <revision>
      <id>8371497</id>
      <parentid>8158135</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T05:41:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>obrázok</comment>
      <origin>8371497</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2555" sha1="qylw9sm1a5enz9n7geecpz8rf02ny87" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kiarov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kiarov - obecný úrad.jpg
 | Popis obrázku    = Obecný úrad
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Kiarov-velky krtis-flag.svg
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Veľký Krtíš
 | Región           = Novohrad
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.1090
 | Zemepisná dĺžka  = 19.4066
 | Nadmorská výška  = 182
 | Prvá zmienka     = 1271
 | Starosta         = Pavol Suchánsky&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]]
 | PSČ              = 991 06 (pošta [[Želovce]])
 | Kód              = 516091
 | EČV              = VK
 | Predvoľba        = +421-47
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.kiarov.sk
 | Commons          = Kiarov
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Kiarov''' ({{V jazyku|hun|Ipolykér}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Veľký Krtíš (okres)|okrese Veľký Krtíš]].

== Kultúra a zaujímavosti ==

=== Pamiatky ===
* Kaplnka [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] Ružencovej, pôvodne [[barok|baroková]] prícestná kaplnka z [[18. storočie|18. storočia]], začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] doplnená o [[klasicizmus|klasicistickú]] zvonicu. Stavba má hladké fasády, zvukové okná zvonice sú ukončené lomeným oblúkom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kiarov- Kaplnka Panny Márie Ružencovej
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kiarov-kaplnka-sedembolestnej-panny-marie
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/kiarov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Veľký Krtíš}}

[[Kategória:Kiarov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Veľký Krtíš]]</text>
      <sha1>qylw9sm1a5enz9n7geecpz8rf02ny87</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371500</id>
      <parentid>8371497</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T06:03:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>obrázok</comment>
      <origin>8371500</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2663" sha1="tuo392cuv2nk7y8v0dxvib7pi8q2kr5" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kiarov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kiarov - obecný úrad.jpg
 | Popis obrázku    = Obecný úrad
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Kiarov-velky krtis-flag.svg
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Veľký Krtíš
 | Región           = Novohrad
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.1090
 | Zemepisná dĺžka  = 19.4066
 | Nadmorská výška  = 182
 | Prvá zmienka     = 1271
 | Starosta         = Pavol Suchánsky&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]]
 | PSČ              = 991 06 (pošta [[Želovce]])
 | Kód              = 516091
 | EČV              = VK
 | Predvoľba        = +421-47
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.kiarov.sk
 | Commons          = Kiarov
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Kiarov''' ({{V jazyku|hun|Ipolykér}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Veľký Krtíš (okres)|okrese Veľký Krtíš]].

== Kultúra a zaujímavosti ==

=== Pamiatky ===
* Kaplnka [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] Ružencovej, pôvodne [[barok|baroková]] prícestná kaplnka z [[18. storočie|18. storočia]], začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] doplnená o [[klasicizmus|klasicistickú]] zvonicu. Stavba má hladké fasády, zvukové okná zvonice sú ukončené lomeným oblúkom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kiarov- Kaplnka Panny Márie Ružencovej
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kiarov-kaplnka-sedembolestnej-panny-marie
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;
 
&lt;gallery&gt;
Malý Kiarov - Kaplnka Panny Marie Ružencovej -1.jpg|Kaplnka Panny Márie Ružencove
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/kiarov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Veľký Krtíš}}

[[Kategória:Kiarov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Veľký Krtíš]]</text>
      <sha1>tuo392cuv2nk7y8v0dxvib7pi8q2kr5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Seniorát (dedičská postupnosť)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>29380</id>
    <revision>
      <id>8371398</id>
      <parentid>6090400</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:40:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Maximilián Fedora</username>
        <id>259749</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371398</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="313" sha1="agakugux5mpl0lh30kf0ke11vof14wi" xml:space="preserve">'''Seniorát''' (v staromaďarských podmienkach „oési jog“, v Čechách „stařešinství“) je princíp, že sa kniežací stolec/kráľovský trón po smrti kniežaťa/kráľa obsadzuje najstarším mužským potomkom aktuálne vládnuceho rodu. 

Opakom je [[primogenitúra]].

[[Kategória:História]]</text>
      <sha1>agakugux5mpl0lh30kf0ke11vof14wi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čingischán</title>
    <ns>0</ns>
    <id>32521</id>
    <revision>
      <id>8371267</id>
      <parentid>8371199</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:53:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50680-11</username>
        <id>305834</id>
      </contributor>
      <origin>8371267</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="404048" sha1="4bx5qj8su4imqgi11opp3q3pcvy184z" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Čingischán
|titul             = [[Kagan|veľký chán]] [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]]
|obrázok           = YuanEmperorAlbumGenghisPortrait.jpg
|popis obrázku     = Portrét zo 14. storočia, tradične pokladaný za kópiu predlohy z roku 1278; [[Národné palácové múzeum]], [[Tchaj-pej]]
|panovanie         = [[1206]] – august [[1227]]
|korunovácia       = &lt;!-- Titul prijal na kurultaji; nešlo o korunováciu v európskom zmysle --&gt;
|pôvodné meno      = Temüdžin (&lt;span lang=&quot;mn-Mong&quot;&gt;ᠲᠡᠮᠦᠵᠢᠨ&lt;/span&gt;)
|obrázok erbu      = &lt;!-- Neuvádzať; európsky typ panovníckeho erbu nemal --&gt;
|ostatné tituly    = 
|dátum narodenia   = asi [[1162]] (uvádza sa aj [[1155]] alebo [[1167]])
|miesto narodenia  = Delüün Boldog pri rieke [[Onon (rieka)|Onon]], oblasť pohoria [[Chentej]] (presná poloha sporná)
|dátum úmrtia      = [[18. august|18.]] alebo [[25. august]] [[1227]]
|miesto úmrtia     = [[Sing-čching (prefektúra)|Sing-čching]], [[Západná Sia]]
|miesto pochovania = neznáme; pravdepodobne v oblasti hory [[Burchan Chaldun]] v pohorí Chentej
|vierovyznanie     = mongolské tradičné náboženstvo ([[Šamanizmus|šamanizmus]], úcta k [[Tengri]])
|predchodca        = novovytvorený titul
|regent            = 
|nástupca          = [[Tolujchán|Toluj]] (regent do roku [[1229]])&lt;br /&gt;[[Ogotaj]] (veľký chán od roku 1229)
|manželka          = [[Börte]] (hlavná manželka)&lt;br /&gt;a ďalšie manželky
|potomstvo         = [[Džuči]]&lt;br /&gt;[[Čagataj]]&lt;br /&gt;[[Ogotaj]]&lt;br /&gt;[[Tolujchán|Toluj]]&lt;br /&gt;a ďalšie deti
|dynastia          = [[Bordžiginovci|Bordžigin]]
|otec              = [[Jesügej]]
|matka             = [[Hö’elün]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}
'''Čingischán''' ({{audio|Genghis Khan.ogg|mongolská výslovnosť}}; {{V jazyku|mon|Чингис хаан}}, klasickým mongolským písmom ᠴᠢᠩᠭᠢᠰ ᠬᠠᠭᠠᠨ; v staršom slovenskom prepise aj '''Džingischán'''&lt;ref name=&quot;Rumanek1996&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rumánek | meno = Ivan | titul = Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine (I) | periodikum = Slovenská reč | miesto = Bratislava | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV | rok = 1996 | ročník = 61 | číslo = 1 | strany = 23–29 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1996/1/sr1996-1-lq.pdf#page=27 | issn = 1338-4279}}, pozri najmä s. 29.&lt;/ref&gt;), rodným menom '''Temüdžin''' ({{V jazyku|mon|Тэмүжин}}; pravdepodobne [[1162]] – [[18. august|18.]] alebo [[25. august|25. augusta]] [[1227]]), bol mongolský panovník a vojvodca, zakladateľ a prvý [[Kagan|veľký chán]] [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]], ktorej vládol od roku [[1206]] do svojej smrti. Rok ani presné miesto jeho narodenia nie sú spoľahlivo doložené. Moderní bádatelia najčastejšie prijímajú rok 1162 a lokalitu Delüün Boldog pri hornom toku rieky [[Onon (rieka)|Onon]], jej presná poloha však zostáva sporná; v prameňoch a odbornej literatúre sa objavujú aj roky 1155 a 1167.&lt;ref name=&quot;narodenie&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 14–19 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 20–22 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 97 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt; V roku 1206 bol na [[kurultaj]]i vyhlásený za zvrchovaného vládcu Mongolov a prijal titul Čingischán, ktorého pôvodný význam a etymológia nie sú jednoznačne objasnené.&lt;ref name=&quot;vzostup_titul&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 20–94 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 20–41 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt; Položil politické a vojenské základy ríše, ktorá sa za jeho nástupcov rozšírila na najväčšiu súvislú suchozemskú ríšu v zaznamenaných dejinách.&lt;ref name=&quot;rozsah_rise&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 1–2, 94–99 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 369 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt;

Temüdžin pochádzal z rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]] a bol synom stepného predáka [[Jesügej]]a a jeho manželky [[Hö’elün]]. Po otcovej smrti stratila jeho rodina ochranu Jesügejových stúpencov a ocitla sa na okraji stepnej spoločnosti. Temüdžin si postupne vybudoval vlastnú družinu stúpencov; pri svojom vzostupe využíval sobášne väzby, osobnú vernosť, rokovania aj vojenskú silu. Významnú úlohu zohral jeho sobáš s [[Börte]], ako aj meniace sa spojenectvá s kerejitským vládcom [[Togril]]om a Temüdžinovým niekdajším spojencom a neskorším súperom Džamuchom. Na prelome 12. a 13. storočia porazil alebo začlenil do svojho zväzu Tatárov, Merkitov, Kerejitov, Najmanov a ďalšie skupiny, čím odstránil najvýznamnejších súperov o nadvládu nad mongolskou stepou.&lt;ref name=&quot;vzostup_titul&quot;/&gt; Po roku 1206 preusporiadal podrobené obyvateľstvo do vojensko-správnych jednotiek založených na desiatkovej sústave. Príslušníkov porazených skupín začleňoval do nových oddielov, čím oslaboval staršie rodové a kmeňové väzby a nahrádzal ich priamou povinnosťou voči panovníkovi. Rozšíril svoju osobnú gardu, nazývanú ''kešik'', a viaceré veliteľské a správne funkcie zveroval osvedčeným stúpencom na základe ich lojality a schopností, hoci pôvod a postavenie rodovej aristokracie naďalej zostávali dôležité. Na zapisovanie mongolčiny a potreby správy prevzal [[Staré ujgurské písmo|ujgurské písmo]] a pri budovaní štátu využíval pisárov, správcov, remeselníkov, obchodníkov a vojenských odborníkov pochádzajúcich z rozličných podrobených oblastí.&lt;ref name=&quot;reformy&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 39–41, 76–78 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 297, 505–506 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = Chinggis Khan | miesto = Oxford | vydavateľ = Oneworld | rok = 2007 | strany = 42–44, 70–73 | isbn = 978-1-85168-502-8 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt;

Po upevnení moci v stepi obrátil Čingischán pozornosť na susedné usadené štáty. Po sérii výprav prinútil tangutskú ríšu [[Západná Sia]] uznať mongolskú nadradenosť a v roku [[1211]] začal rozsiahlu vojnu proti džürčenskej [[Dynastia Ťin (1115 – 1234)|ríši Ťin]] v severnej Číne. Mongolské vojská v roku [[1215]] dobyli jej hlavné mesto Čung-tu na území dnešného [[Peking]]u, vojna s ríšou Ťin však pokračovala aj po Čingischánovej smrti a skončila sa až v roku [[1234]].&lt;ref name=&quot;cina&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 44–55 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 275–277, 590–591 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt; V roku [[1218]] jeho vojvodca [[Džebe]] zvrhol vládu karachitanského panovníka Kučlüga, čím Mongoli získali kontrolu nad územím bývalej Karachitanskej ríše. Po zadržaní a usmrtení členov mongolskej obchodnej karavány v [[Otrar]]e a následnom zabití jedného z Čingischánových vyslancov začal v roku [[1219]] vojnu proti [[Chórezmská ríša|Chórezmskej ríši]]. Počas ťaženia v rokoch 1219 – 1221 Mongoli dobyli [[Buchara|Bucharu]], [[Samarkand]] a ďalšie mestá, rozvrátili chórezmský štát a spustošili rozsiahle časti [[Transoxiana|Transoxiany]] a [[Chorásán]]u. Čingischánovi vojvodcovia Džebe a [[Sübeetej]] následne prenikli cez Irán a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] do čiernomorsko-kaspickej stepi, kde v roku [[1223]] porazili spojené vojsko [[Kumáni|Kumánov]] a ruských kniežat v [[Bitka na rieke Kalke|bitke na rieke Kalke]].&lt;ref name=&quot;zapadne_tazenie&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2017 | strany = 71–89 | isbn = 978-0-300-12533-7 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 307–308, 431, 446 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt; Mongolské vojská využívali vysokú pohyblivosť jazdectva, dôsledný prieskum, koordinované velenie, predstierané ústupy a obliehacích odborníkov prevzatých z podrobených krajín. Výboje však sprevádzali aj masakry, nútené presuny obyvateľstva, zotročovanie a ničenie miest, najmä v oblastiach, ktoré kládli odpor. Presný počet obetí nemožno spoľahlivo určiť, pretože číselné údaje stredovekých kronikárov bývali neúplné, zveličené alebo založené na literárnych konvenciách.&lt;ref name=&quot;vojenstvo_nasilie&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 169–174, 198–213 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 76–87 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 307–308, 344 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1226]] začal Čingischán nové ťaženie proti ríši Západná Sia. Počas výpravy 18. alebo 25. augusta 1227 zomrel, ešte pred konečným zánikom tangutského štátu. Príčina jeho smrti nie je spoľahlivo známa; neskoršie pramene uvádzajú chorobu, následky pádu z koňa, zranenie aj ďalšie navzájom si odporujúce vysvetlenia. Neznáme zostáva aj miesto jeho hrobu, ktoré mongolská tradícia spája s posvätnou krajinou v okolí pohoria [[Burchan Chaldun]] v oblasti [[Chentej]]a. Po jeho smrti dočasne spravoval ríšu jeho najmladší syn [[Tolujchán|Toluj]]. V roku [[1229]] bol na kurultaji zvolený za veľkého chána [[Ogotaj]], ktorého Čingischán ešte za svojho života určil za nástupcu.&lt;ref name=&quot;smrt_nastupnictvo&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 141–144 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 65–71, 94–99 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 163 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt; Vojenské a správne usporiadanie vytvorené počas jeho vlády umožnilo jeho nástupcom pokračovať v územnej expanzii a pôvod od Čingischána zostal počas nasledujúcich storočí významným zdrojom dynastickej legitimity vo veľkej časti Eurázie. Mongolská ríša za jeho potomkov prepojila dovtedy oddelené oblasti, podporila diaľkový obchod a pohyb vyslancov, remeselníkov, technológií a poznatkov, jej vznik však zároveň sprevádzali rozsiahle populačné straty a hospodárske i kultúrne škody v severnej Číne, strednej Ázii a Iráne. Čingischán preto zanechal rozdielne historické obrazy: v súčasnom [[Mongolsko|Mongolsku]] patrí k ústredným symbolom štátnosti a národnej identity, zatiaľ čo v mnohých oblastiach zasiahnutých jeho výbojmi je jeho pamiatka spojená predovšetkým s vojnou a ničením.&lt;ref name=&quot;odkaz&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 198–213 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = Chinggis Khan | miesto = Oxford | vydavateľ = Oneworld | rok = 2007 | strany = 121–158 | isbn = 978-1-85168-502-8 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 369 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}&lt;/ref&gt;

== Pôvod a raný život ==

=== Pramene a chronológia ===
[[Súbor:Jame' al-Tavarikh (Compendium of Chronicles) manuscript by Rashid al-Din Fazlullah, Iran, early 15th century AD, ink, watercolour, and gold on paper - Aga Khan Museum - Toronto, Canada - DSC06735.jpg|náhľad|List z rukopisu ''Džámi at-tavárích'' od [[Rášid ad-Dín|Rášida ad-Dína]]. Toto dielo zo začiatku 14. storočia patrí popri mongolských a čínskych kronikách k hlavným písomným prameňom o Čingischánovom živote.]]

Rekonštrukciu Temüdžinovho pôvodu a mladosti sťažuje povaha zachovaných prameňov. Najpodrobnejším rozprávaním o tomto období je anonymná ''[[Tajná história Mongolov]]'' ({{V jazyku|mon|Монголын нууц товчоо}} – ''Mongolyn nuuc tovčoo''), dvorská kronika spájajúca historické podanie, rodovú tradíciu, epickú poéziu a folklórne motívy. Jej presný čas vzniku nie je ustálený. Záverečný záznam uvádza iba rok Myši bez určenia dvanásťročného cyklu; v odbornej literatúre sa preto uvažovalo najmä o rokoch 1228, 1240, 1252 a 1264. Text sa navyše nezachoval v pôvodnom rukopise, ale predovšetkým v neskoršom prepise mongolského znenia čínskymi znakmi, ktorý vznikol na začiatku vlády [[Dynastia Ming|dynastie Ming]].&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | miesto = Leiden; Boston | vydavateľ = Brill | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | strany = xxvi – lxx; §§ 1 – 116 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodDate&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = The Date of the “Secret History of the Mongols” Reconsidered | periodikum = Journal of Song-Yuan Studies | ročník = 37 | rok = 2007 | strany = 1 – 48 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;

Ďalšiu tradíciu zachovali perzské a čínske diela, najmä Rášid ad-Dínov súbor kroník ''Džámi at-tavárích'', ''Šeng-wu čchin-čeng lu'' a oficiálne ''[[Dejiny dynastie Jüan|Dejiny Jüanu]]''. Ich autori mohli čerpať z dnes strateného mongolského diela ''Altan debter'' („Zlatá kniha“) a z informácií uchovávaných na panovníckych dvoroch. Jednotlivé pramene sa však odlišujú v chronológii aj v podaní udalostí. Oficiálna historiografia niektoré epizódy nepriaznivé pre povesť zakladateľa dynastie vynechala, zatiaľ čo ''Tajná história'' zachovala aj jeho rodinné konflikty, zajatie a porážky. Údaje o mladosti preto nemožno pokladať za rovnako spoľahlivé vo všetkých podrobnostiach; vierohodnejšie je základné poradie udalostí než presné dátumy, počty bojovníkov alebo doslovné prejavy pripisované jednotlivým osobám.&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | miesto = Oxford; Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = xiii – xvii, 1 – 41 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Morgan&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Morgan | meno = David | titul = The Mongols | miesto = Oxford | vydavateľ = Basil Blackwell | rok = 1986 | isbn = 978-0-631-17563-6 | strany = 4 – 21 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;

Pomenovanie „Mongoli“ v 12. storočí ešte nezahŕňalo všetko kočovné obyvateľstvo [[Mongolská plošina|Mongolskej plošiny]]. Označovalo užšie spoločenstvo rodov a skupín žijúcich najmä v povodí riek [[Onon]], [[Kerulen]] a [[Túl (rieka)|Túl]]. V susedstve žili ďalšie politicky samostatné spoločenstvá, napríklad [[Kereiti]], [[Naimani]], [[Merkiti]], [[Tatári (etnikum)|Tatári]] a [[Ongirati]]. Ich príslušnosť nebola nemenná: skupiny sa rozdeľovali, spájali a prijímali mená úspešných zväzov. Neskoršie používanie mena Mongoli pre obyvateľstvo Čingischánovej ríše preto nemožno bez rozlíšenia prenášať do obdobia jeho narodenia.&lt;ref name=&quot;May&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 1 – 26 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;

=== Rodový pôvod a narodenie ===
[[Súbor:OnonRiver.jpg|náhľad|[[Onon]], v ktorého povodí sa podľa mongolskej tradície Temüdžin narodil a prežil časť detstva. Presná poloha rodiska Delüün Boldog zostáva sporná.]]

Temüdžin patril po otcovi k rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]], presnejšie k jeho vetve Kijat. Rodová genealógia v ''Tajnej histórii'' odvodzuje jeho pôvod od legendárnych predkov Börte Čino a Qo’ai Maral a cez Bodončara Münchaga ho spája s Chabul-chánom, ktorý v 12. storočí stál na čele významného mongolského zväzu. Najstaršia časť rodokmeňa má mytologický charakter, no väzba na Chabulovu dynastickú líniu vyjadruje postavenie Temüdžinovej rodiny medzi stepnou aristokraciou. Jeho otec [[Jesügej]] nosil čestné označenie ''baatur'' („hrdina“, „udatný bojovník“) a viedol vlastnú družinu a okruh závislých domácností. Pramene ho však nepredstavujú ako nesporného panovníka všetkých Mongolov; jeho moc bola osobná a závisela od príbuzenských zväzkov, priazne stúpencov a dočasných spojenectiev.&lt;ref name=&quot;AtwoodEncy&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;

Temüdžinovou matkou bola [[Hö'elün]] z vetvy Olchonud, príbuznej s Ongiratmi. Podľa ''Tajnej histórie'' ju Jesügej s dvoma bratmi uniesol Merkitovi Čiledüovi, keď si ju Čiledü odvádzal ako nevestu. Táto udalosť nebola iba rodinnou epizódou: v prameňoch vytvorila príčinnú súvislosť s neskorším útokom Merkitov na Temüdžinovu domácnosť. Hö'elün sa stala Jesügejovou hlavnou manželkou a v jeho domácnosti mala vyššie postavenie než vedľajšia manželka Sočigel.&lt;ref name=&quot;Broadbridge&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Broadbridge | meno = Anne F. | titul = Women and the Making of the Mongol Empire | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2018 | isbn = 978-1-108-44100-1 | strany = 43 – 72 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;

Rok Temüdžinovho narodenia nemožno určiť s istotou. V prameňoch a modernej literatúre sa objavujú najmä roky 1155, 1162 a 1167; najčastejšie sa používa rok 1162, ktorý prijala aj moderná mongolská tradícia. ''Tajná história'' umiestňuje narodenie do lokality Delüün Boldog na hornom toku Ononu. Tá sa zvyčajne hľadá v dnešnej provincii [[Chentejský ajmag|Chentej]] v Mongolsku, predovšetkým v okolí Dadalu, navrhnutá však bola aj poloha severnejšie na území dnešného [[Buriatsko|Buriatska]]. Bez jednoznačného archeologického alebo textového dokladu nemožno spor rozhodnúť.&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodEncy&quot; /&gt;

Podľa mongolskej tradície dostal meno podľa tatárskeho zajatca Temüdžina Ügeho, ktorého Jesügej priviedol v čase synovho narodenia. Neskoršie pokusy vykladať meno zo slova označujúceho železo alebo kováča nie sú všeobecne prijaté a jeho presná etymológia zostáva sporná. ''Tajná história'' ďalej uvádza, že novorodenec zvieral v pravej ruke zrazeninu krvi veľkú ako hánka. Ide o folklórny motív, ktorý v rozprávaní predznamenáva jeho budúcu dráhu bojovníka, nie o nezávisle overiteľnú správu o pôrode.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;

Jesügej a Hö'elün mali štyroch synov — Temüdžina, Chasara, Chačiuna a Temügeho — a dcéru Temülün. Temüdžin bol najstarším synom hlavnej manželky, zatiaľ čo Begter bol najstarším synom vedľajšej manželky Sočigel; jej druhým synom bol Belgütei. Rozdielne postavenie matiek aj vek synov mali význam pri rozdeľovaní potravy, určovaní autority v domácnosti a neskôr pri otázkach nástupníctva.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Broadbridge&quot; /&gt;

=== Smrť Jesügeja a opustenie rodiny ===

Keď mal Temüdžin podľa ''Tajnej histórie'' deväť rokov, Jesügej ho vzal na cestu k Olchonudom, medzi ktorými mu chcel nájsť manželku. Cestou stretli ongiratského náčelníka Dei Sečena. Ten ponúkol Temüdžinovi svoju približne desaťročnú dcéru [[Börte]] a obe rodiny uzavreli dohodu o budúcom sobáši. Temüdžin zostal v domácnosti budúceho svokra, kde mal stráviť čas pred uzavretím manželstva a zároveň svojou prácou prispievať hostiteľskej rodine. Takýto pobyt upevňoval vzťah medzi rodinami nevesty a ženícha a neznamenal, že manželstvo bolo v tom čase už zavŕšené.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;

Na spiatočnej ceste sa Jesügej zastavil pri hodujúcej skupine Tatárov. Tí ho podľa kroniky spoznali ako niekdajšieho nepriateľa a tajne mu primiešali jed do jedla. Chorý Jesügej sa po troch dňoch vrátil do svojho tábora, požiadal príbuzného Mönglika, aby priviedol Temüdžina späť a postaral sa o domácnosť, a krátko nato zomrel. Rozprávanie o otrave nemožno overiť z nezávislého súdobého prameňa, jeho smrť v čase Temüdžinovho detstva však tvorí spoločné jadro neskoršej tradície.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;

Jesügejova smrť ukázala, nakoľko bolo postavenie stepného vodcu viazané na jeho osobu. Časť ľudí, ktorí ho nasledovali, prešla k príbuzným Tajčiutom. ''Tajná história'' spája konečný rozchod so sporom pri jarnom obrade za predkov: Hö'elün prišla neskoro a manželky niekdajšieho chána Ambagaja ju vylúčili z rozdeľovania obetného pokrmu. Nasledujúce ráno Tajčiuti pod vedením Targutaja Kiriltucha odtiahli a Jesügejove vdovy s deťmi ponechali bez svojho sprievodu. Hö'elün sa ich pokúsila zastaviť a časť ľudí nakrátko priviedla späť, napokon však odišli aj oni.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;

Rodina tak stratila ochranu širšieho spoločenstva a prístup k podstatnej časti jeho stád a ďalších zdrojov. Nebola úplne bez majetku — pramene neskôr spomínajú menší počet koní —, jej životná úroveň a politické postavenie však prudko klesli. Hö'elün s deťmi zbierala plané plody a jedlé korene, lovila drobnú zver a ryby. Kronika túto fázu podáva v poetických obrazoch zdôrazňujúcich matkinu vytrvalosť; za týmto literárnym spracovaním možno rozpoznať skutočnú stratu Jesügejovej družiny a dlhšie obdobie existenčnej neistoty.&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Morgan&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Broadbridge&quot; /&gt;

=== Rodinný konflikt, zajatie a prví stúpenci ===
[[Súbor:Burkhan Khaldun mount3.jpg|náhľad|Pohorie [[Burkhan Khaldun]]. V podaní ''Tajnej histórie'' poskytovalo Temüdžinovi a jeho rodine útočisko a nadobudlo preňho aj náboženský význam.]]

Nedostatok zdrojov prehĺbil napätie medzi synmi oboch Jesügejových manželiek. ''Tajná história'' opisuje spory po tom, čo Begter a Belgütei odobrali Temüdžinovi a Chasarovi uloveného vtáka a neskôr chytenú rybu. Temüdžin s Chasarom následne Begtera obkľúčili a zastrelili šípmi. Begter ich pred smrťou žiadal, aby aspoň ušetrili Belgüteja. Hö'elün oboch synov za čin ostro odsúdila. Epizóda sa zachovala iba v ''Tajnej histórii'' a jej bezprostrednú príčinu nemožno nezávisle potvrdiť. Popri spore o potravu mohla súvisieť aj s autoritou najstaršieho dospievajúceho muža v domácnosti; presné pohnútky však zostávajú predmetom výkladu.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;

V bližšie neurčenom čase Temüdžinovho dospievania zaútočili na rodinu Tajčiuti vedení Targutajom Kiriltuchom. Temüdžin sa ukryl v hustom poraste, po niekoľkých dňoch ho však zajali. Tajčiuti mu nasadili drevenú kladu na krk a ako väzňa ho nechávali pod dozorom jednotlivých domácností. Počas slávnosti na brehu Ononu udrel mladého strážcu kladou, utiekol a ukryl sa v riečnom koryte tak, že mu nad vodou zostala iba tvár. Sorkan-Šira zo skupiny Suldus ho zbadal, ale prenasledovateľom ho neprezradil. Jeho synovia Čimbaj a Čilaun potom rozbili kladu, ukryli utečenca vo voze s vlnou a po skončení pátrania mu pomohli odísť. Aj toto rozprávanie obsahuje dramatické prvky, mená jeho pomocníkov sa však opäť objavujú medzi ľuďmi, ktorí neskôr slúžili Čingischánovi.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;

Po návrate k rodine Temüdžin postupne získaval spoločníkov aj mimo najbližšieho príbuzenstva. Keď zlodeji odviedli rodine osem koní, vydal sa po ich stopách a stretol Boorčua, syna zámožného pastiera Nachua Bajana. Boorču mu pomohol nájsť a získať kone a odmietol ponúkaný podiel z navráteného stáda. Neskôr opustil otcovskú domácnosť a pripojil sa k Temüdžinovi. Ďalším raným prívržencom sa stal Dželme, ktorého mu odovzdal do služby otec Džarčiudaj. Spolu s Boorčuom patril Dželme k prvým Temüdžinovým osobným druhom (mongolsky ''nökör''), viazaným na vodcu vernosťou a službou. Takéto väzby, ktoré neboli založené iba na pokrvnom príbuzenstve, neskôr tvorili jednu z opôr jeho družiny.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;May&quot; /&gt;

=== Sobáš s Börte a útok Merkitov ===
[[Súbor:Djengiz Khân et Toghril Ong Khan.jpeg|náhľad|Temüdžin a kereitský vládca Togril na neskoršej perzskej miniatúre. Togrilovo spojenectvo bolo dôležité pri vyslobodení Börte a počas Temüdžinovho počiatočného vzostupu.]]

Po niekoľkých rokoch sa Temüdžin vrátil k Dei Sečenovi. Ongiratský náčelník dodržal skoršiu dohodu a Börte sa stala Temüdžinovou manželkou. Jej matka Čotan ju odprevadila k ženíchovej rodine a priniesla Hö'elün svadobný dar — plášť z čiernej sobolej kožušiny. Temüdžin tento cenný predmet odovzdal kereitskému vládcovi [[Togril]]ovi, známemu aj ako Ong-chán. Jesügej a Togril boli podľa tradície kedysi spojencami zviazanými prísahou ''anda''; Temüdžin sa na tento vzťah odvolal a prijal Togrila ako otcovského ochrancu. Dar tak nebol iba prejavom úcty, ale súčasťou obnovy politického spojenectva, ktoré mladej domácnosti poskytlo významného patróna.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Broadbridge&quot; /&gt;

Krátko nato napadla tábor skupina Merkitov. ''Tajná história'' útok vysvetľuje ako odvetu za to, že Jesügej kedysi uniesol Hö'elün Čiledüovi. Temüdžin, jeho bratia a najbližší druhovia unikli smerom k Burkhan Khaldunu, pre Börte však nezostal voľný kôň. Stará služobnica Choakčin sa ju pokúsila odviezť v krytom voze, útočníci voz prehľadali a obe ženy zajali; do zajatia sa dostala aj Sočigel. Temüdžin sa ukryl v zalesnenom pohorí. Po odchode prenasledovateľov vykonal podľa kroniky ďakovný obrad a prisľúbil Burkhan Khaldunu pravidelné obety, čím sa hora v rozprávaní stala jeho osobným ochranným miestom.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Broadbridge&quot; /&gt;

Na vyslobodenie Börte Temüdžin požiadal o pomoc Togrila a svojho priateľa z mladosti [[Džamucha|Džamuchu]], s ktorým ho spájal prísahou potvrdený vzťah ''anda''. Togril súhlasil aj s odvolaním na prijatý sobolí plášť a na niekdajšie spojenectvo s Jesügejom. Spojené oddiely napadli merkitské tábory pri dolnom toku [[Selenga|Selengy]]. Útok zastihol Merkitov nepripravených; ich vodcovia ustúpili a Temüdžin našiel Börte medzi ľuďmi unikajúcimi v noci z napadnutého tábora. Číselné údaje kroniky o veľkosti vojsk sú pravdepodobne štylizované, základná udalosť — vytvorenie koalície Togrila, Džamuchu a Temüdžina proti Merkitom a návrat Börte — sa však v historiografii všeobecne prijíma.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Morgan&quot; /&gt;

Počas zajatia bola Börte pridelená Čilgerovi Bökeovi, Čiledüovmu mladšiemu bratovi. Približne v čase jej návratu alebo krátko po ňom sa narodil jej prvý syn [[Džuči]]. Neistý odstup medzi únosom, vyslobodením a pôrodom sa neskôr stal podkladom pre pochybnosti o Džučiho biologickom otcovstve; najotvorenejšie ich zachytáva ''Tajná história'' v opise sporu medzi Čingischánovými synmi. Dostupné pramene neumožňujú otázku rozhodnúť. Temüdžin Džučiho verejne uznával za svojho najstaršieho syna a zahrnul ho medzi dedičov a veliteľov vládnuceho rodu.&lt;ref name=&quot;Broadbridge&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzSHM&quot; /&gt;

Vyslobodenie Börte ešte neznamenalo Temüdžinovu nadvládu nad stepou, ukázalo však vznik siete, z ktorej neskôr čerpal moc. Sobáš ho spojil s Ongiratmi, Togril mu poskytol postavenie klienta mocného kereitského vládcu, Džamucha vojenskú podporu a Boorču s Dželmem osobne oddaných druhov. Tieto väzby prekračovali hranice jednej rodovej vetvy a vytvorili základ samostatnej družiny, s ktorou Temüdžin vstúpil do zápasu o vedenie mongolských spoločenstiev.&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;May&quot; /&gt;

== Vzostup k moci a zjednotenie Mongolov ==

Rekonštrukcia Temüdžinovho vzostupu od rozchodu s [[Džamucha|Džamuchom]] po jeho vyhlásenie za Čingischána v roku 1206 je sťažená povahou zachovaných prameňov. Najpodrobnejšie rozprávanie prináša ''[[Tajná história Mongolov]]'', ktorá vznikla v prostredí vládnuceho rodu a spája historické udalosti s rodovou pamäťou, epickými motívmi a dodatočne štylizovanými prejavmi. Perzský dejepisec [[Rašíd ad-Dín]] a čínske diela z obdobia [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]] zachovali ďalšie podania, ich chronológia a jednotlivé podrobnosti sa však s ''Tajnou históriou'' nie vždy zhodujú. Najmä dátumy udalostí pred rokom 1201, uvádzané počty bojovníkov a doslovné znenie príhovorov preto nemožno pokladať za úplne isté.&lt;ref name=&quot;RachewiltzSources&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | strany = xxvi – lxx, 1 – 2
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskySources&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = xiii – xvii
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Rozchod s Džamuchom a prvé zvolenie za chána ===

Po výprave proti [[Merkiti|Merkitom]], počas ktorej bola oslobodená Temüdžinova manželka [[Börte]], zostali skupiny Temüdžina a Džamuchu približne rok a pol v spoločnom tábore. Obaja vodcovia obnovili vzťah ''anda'', teda obradného bratstva, ktorý uzavreli už v mladosti. Podľa ''Tajnej histórie'' sa rozišli po Džamuchovej nejednoznačnej poznámke o mieste ďalšieho táborenia. Temüdžin sa po porade s Börte a matkou [[Höelün]] rozhodol v nočnom presune oddeliť svoj tábor od Džamuchovho. Príbeh pravdepodobne zachováva spomienku na politický rozchod, jeho konkrétne okolnosti sú však podané literárne a ich presný význam zostáva predmetom výkladu.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz117-122&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 117 – 122
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskySplit&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 37 – 38
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Mongol Empire polities circa 1200.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa politických zoskupení na Mongolskej plošine okolo roku 1200|Moderná mapa hlavných politických zoskupení na Mongolskej plošine a v susedných oblastiach okolo roku 1200. Zobrazené hranice sú približné, pretože moc kočovných zväzov sa viazala skôr na ľudí a pastviny než na pevne vymedzené územie.]]

K Temüdžinovi sa následne pripojili príslušníci viacerých mongolských rodových skupín. ''Tajná história'' medzi nimi uvádza členov skupín Džalajir, Barulas, Mangut, Arulat, Besüt a Suldus, ako aj viacerých jednotlivcov, ktorých rodiny dovtedy nepatrili k najužšiemu okruhu bordžiginskej aristokracie. Ich motívy nemožno zredukovať na jedinú príčinu: úlohu mohli zohrávať príbuzenské väzby, vyhliadka na korisť a ochranu, nespokojnosť s dovtedajšími vodcami i Temüdžinova schopnosť vytvárať osobné záväzky. Časť staršej aristokracie zostala pri Džamuchovi, ale ani jeden tábor netvorila sociálne jednotná skupina. Predstava jednoduchého konfliktu medzi „aristokratickým“ Džamuchom a „ľudovým“ Temüdžinom preto nevystihuje zložité a premenlivé väzby medzi ich stúpencami.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz120-125&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 120 – 125
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayFollowers&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 31
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Temüdžinovi stúpenci ho potom vyhlásili za chána. ''Tajná história'' už pri tejto udalosti používa titul Čingischán, hoci jeho všeobecne uznávané a slávnostné prijatie spája historická tradícia až s kurultajom v roku 1206. Dátum prvého zvolenia nie je v prameňoch bezpečne určený; v literatúre sa často uvádzajú roky 1189 alebo 1190, ide však o rekonštrukcie založené na neskorších chronológiách. Nový chán rozdelil medzi svojich spoločníkov úlohy spojené so správou tábora, ochranou osoby vládcu, vedením poslov, ustajnením koní, zásobovaním a vojenským velením. Tieto úrady ešte netvorili štátnu správu v neskoršom zmysle, vytvárali však pevnejšie jadro Temüdžinovej družiny. Osobitne vyzdvihol svojich dlhoročných stúpencov [[Boorču|Boorčua]] a [[Dželme|Dželmeho]].&lt;ref name=&quot;Rachewiltz123-126&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 123 – 126
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFirstKhan&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | strany = 98
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Temüdžin o svojom zvolení informoval [[Togril|Togrila]], chána [[Kereiti|Kereitov]], s ktorým už predtým nadviazal spojenectvo. Togril jeho nové postavenie schválil a označil ho za prirodzeného vodcu otcovho ľudu. Temüdžin naďalej pôsobil v širšom mocenskom okruhu kereitského vládcu, ktorého vojenské zdroje a prestíž boli v tejto fáze podstatne väčšie. Ich vzájomné záväzky mali politickú aj osobnú podobu, v praxi sa však menili podľa momentálneho pomeru síl a záujmov oboch strán.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz126&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri § 126
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayRise&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 31 – 32
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Konflikt s Džamuchom a porážka pri Dalan Balžute ===

Napätie medzi oboma bývalými ''andami'' prerástlo do otvoreného konfliktu po incidente, pri ktorom Džamuchov príbuzný Tajčar odohnal kone patriace Temüdžinovým stúpencom a pri prenasledovaní ho zabil Džoči-Darmala. Džamucha zhromaždil trinásť bojových zoskupení a vytiahol proti Temüdžinovi. ''Tajná história'' pripisuje obom stranám po 30&amp;nbsp;000 mužov, čo treba vzhľadom na epický spôsob podania a obmedzené možnosti presného sčítania pokladať skôr za tradičný údaj než za spoľahlivú štatistiku.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz128-129&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 128 – 129
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

V bitke pri Dalan Balžute Temüdžin utrpel porážku a ustúpil do tiesňavy Džerene. Presný dátum i poloha bojiska sú neisté; často uvádzaný rok 1187 je iba jednou z moderných rekonštrukcií. Rašíd ad-Dínove neskoršie podanie pripisuje víťazstvo Temüdžinovi, no jeho chronológia a vnútorné rozpory svedčia v prospech verzie ''Tajnej histórie'', podľa ktorej zvíťazil Džamucha. Dielo ďalej uvádza, že Džamucha dal sedemdesiat zajatých mladých mužov z rodu Činos uvariť v kotloch a jedného protivníka popravil tak, že jeho odťatú hlavu priviazal ku konskému chvostu. Tieto drastické detaily nie sú nezávisle potvrdené a môžu byť súčasťou nepriateľského obrazu Džamuchu; v rozprávaní vysvetľujú, prečo po jeho víťazstve prešli niektoré skupiny na Temüdžinovu stranu.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz129-130&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 129 – 130
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyDalan&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 44 – 47
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

O Temüdžinových činoch v rokoch nasledujúcich po bitke pramene poskytujú málo údajov. Čínska správa diplomata Čao Chunga z roku 1221 tvrdí, že budúci Čingischán istý čas slúžil džürčenskej ríši Ťin, prípadne sa nachádzal v jej zajatí. Niektorí moderní historici túto správu pokladajú za možné vysvetlenie medzery v mongolskej tradícii, iní upozorňujú, že ju nemožno overiť a že význam použitých výrazov nie je jednoznačný. Pobyt na pohraničí ríše Ťin je preto možné uvádzať iba ako hypotézu, nie ako doloženú etapu Temüdžinovho života.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJinService&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 49 – 50
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayJinService&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 32
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Porážka Temüdžinovu skupinu nezničila. Naďalej k sebe viazal ''nökörov'', osobných druhov, ktorých postavenie vyplývalo predovšetkým z vernosti zvolenému vodcovi, a nie iba z príslušnosti k spoločnému rodu. Takéto väzby neboli Temüdžinovým vynálezom, no systematicky ich využíval pri budovaní družiny pozostávajúcej z ľudí rozličného pôvodu. Popri príbuzných v nej postupne nadobúdali význam Boorču, Dželme, Mukhali, Čilaun a neskôr [[Džebe]] a [[Sübeetej]]. Osobná služba však neznamenala zrušenie rodových vzťahov: oba princípy sa počas zjednocovania stepi prekrývali a Temüdžin podľa okolností využíval jeden i druhý.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyFollowers&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 37 – 41
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayNokor&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 31
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Spolupráca s ríšou Ťin a boj proti Tatárom ===

Temüdžin sa opäť preukázateľne objavuje v prameňoch v roku 1196, keď džürčenská [[Dynastia Ťin|ríša Ťin]] podnikla trestnú výpravu proti [[Tatári|Tatárom]]. Tatárske skupiny dlhodobo pôsobili na severnej hranici ríše a ich vodcovia striedavo prijímali ťinské hodnosti alebo proti ríši bojovali. Ťinský veliteľ, v ''Tajnej histórii'' označený titulom Ongging čingsang, zatlačil Tatárov smerom k rieke Ulža. Temüdžin a Togril využili situáciu, zaútočili na ustupujúcich Tatárov a zabili ich vodcu Megüdžina Seültüa. Okrem pomsty za smrť Temüdžinovho otca Jesügeja im víťazstvo prinieslo stáda, zásoby a predmety, ktoré dokladajú obchodné a politické kontakty tatárskej elity s ríšou Ťin.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz132-134&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 132 – 134
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenRise&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China
 | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368
 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 1994
 | isbn = 978-0-521-24331-5
 | strany = 330 – 333
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Za účasť na výprave udelil ťinský veliteľ Togrilovi titul ''wang'' („knieža“), z ktorého vzniklo označenie Ong chán, a Temüdžinovi titul zapisovaný v mongolskom prameni ako ''dža'ut-kuri''. Jeho presný džürčenský význam nie je istý; často sa vykladá približne ako veliteľ stoviek. Hodnosti neznamenali, že ríša Ťin získala nad ich spoločenstvami účinnú správnu kontrolu. Predstavovali skôr formálne začlenenie stepných vodcov do pohraničnej hierarchie, prostredníctvom ktorej sa džürčenský dvor usiloval ovplyvňovať pomery severne od svojich hraníc. Pre Temüdžina zároveň znamenali vonkajšie uznanie a zvýšenie prestíže voči súperom.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz134&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri § 134 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenTitles&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China
 | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368
 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 1994
 | isbn = 978-0-521-24331-5
 | strany = 331 – 334
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Po návrate z výpravy Temüdžin zaútočil na Džürkinov, ktorí predtým napadli jeho tábor a napriek dohode sa nepripojili k ťaženiu proti Tatárom. Ich vodcov Sača-bekiho a Tajčua dal popraviť a ostatných príslušníkov skupiny začlenil medzi svojich poddaných. Medzi ľuďmi, ktorí sa po porážke Džürkinov dostali do Temüdžinovej družiny, bol aj Džalajir Mukhali, neskorší veliteľ ľavého krídla mongolskej armády a jeden z najvýznamnejších Čingischánových vojvodcov. Postup proti Džürkinom ukazuje spôsob, ktorý Temüdžin uplatňoval aj pri ďalších víťazstvách: politicky nebezpečných vodcov odstránil, zatiaľ čo väčšinu porazeného obyvateľstva prerozdelil a zaradil do rozširujúceho sa spoločenstva.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz136-140&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 136 – 140
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJurkin&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 54 – 56
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Koalícia Džamuchu a podrobenie Tajčiutov a Tatárov ===

Temüdžinovo a Togrilovo mocenské postavenie vyvolalo odpor viacerých skupín východnej a strednej časti Mongolskej plošiny. V roku 1201 sa zástupcovia častí Kadaginov, Saldžiutov, [[Tajčiuti|Tajčiutov]], Tatárov, Merkitov, [[Ojrati|Oiratov]] a niektorých naimanských skupín zišli pri rieke Argun a vyhlásili Džamuchu za ''gür chána''. Význam tohto titulu nie je celkom jednoznačný; vyjadroval však nárok na nadradené postavenie nad širšou koalíciou. Zväz nebol jednotným štátom, ale spojenectvom skupín, ktoré spájal bezprostredný odpor voči Temüdžinovi a Togrilovi.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz141-143&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 141 – 143
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayCoalition&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 34 – 35
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Spojené vojská Temüdžina a Togrila sa s koalíciou stretli v oblasti Köjitenu. ''Tajná história'' pripisuje nepriateľským šamanom pokus vyvolať búrku, ktorá sa údajne obrátila proti ich vlastnému vojsku. Táto epizóda odráža význam rituálnej autority a predstáv o priazni [[Tengri|Večného neba]], nemožno ju však čítať ako doslovný opis príčiny vojenského výsledku. Džamuchova koalícia sa po bojoch rozpadla a jej jednotlivé časti sa rozptýlili. Temüdžin potom pokračoval proti Tajčiutom, ktorí patrili k jeho dlhoročným protivníkom.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz143-147&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 143 – 147
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Počas boja s Tajčiutmi zasiahol Temüdžina šíp do krku. Dželme ranu ošetril a podľa kroniky v noci prenikol do nepriateľského tábora, aby pre zraneného priniesol nápoj. Po víťazstve sa k Temüdžinovi prihlásil bojovník Džirgoadaj a bez zatajenia oznámil, že šípom zasiahol jeho koňa. Temüdžin ho prijal do služby a dal mu meno Džebe, odvodené od mongolského označenia zbrane alebo hrotu. Rozhovor zachytený v kronike je literárne spracovaný, samotný Džebe je však bezpečne doložený ako neskorší vysoký veliteľ. Podrobením Tajčiutov Temüdžin zlomil jednu z hlavných síl východnej stepi; ľudí, ktorí sa k nemu pridali alebo ktorých zajal, rozdelil medzi vlastné jednotky.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz145-150&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 145 – 150
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJebe&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 63 – 67
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

V roku 1202 podnikol Temüdžin rozhodujúcu výpravu proti tatárskym skupinám Ča'an a Alči pri Dalan Nemürges. Pred bitkou prikázal, aby bojovníci počas útoku nezastavovali zbierať korisť a aby sa všetka korisť rozdelila až po skončení boja. Jeho príbuzní Altan, Kučar a Daritaj príkaz porušili; Temüdžin ich preto nechal o získanú korisť pripraviť. Nariadenie obmedzovalo samostatné nároky urodzených veliteľov a podriaďovalo rozdeľovanie koristi spoločnému veleniu, zároveň však vyvolalo nespokojnosť dotknutých príbuzných a prispelo k ich neskoršiemu odchodu.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz153-154&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 153 – 154
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayTatars&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 36
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Po tatárskej porážke Temüdžinovi najbližší muži rozhodli o usmrtení dospelých mužov porazeného spoločenstva. Podľa ''Tajnej histórie'' mali byť ušetrení iba chlapci nižší než čap kolesa voza; plán sa však pred vykonaním prezradil a časť Tatárov sa opevnila a kládla odpor. Rozsah zabíjania sa nedá určiť a mechanické chápanie kronikárskeho údaja by bolo neprimerané, prameň však jednoznačne opisuje úmyselné hromadné usmrtenie mužskej časti porazených. Ženy, deti a ďalších príslušníkov tatárskych skupín, ktorí zabíjanie prežili, víťazi rozdelili medzi svoje domácnosti a jednotky. Temüdžin si vzal za manželky sestry Jesügen a Jesüj. Tatári neboli úplne vyhubení a ich pomenovanie nezaniklo, stratili však samostatné mocenské vedenie a veľká časť preživších bola začlenená do Temüdžinovho zväzu.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz154-156&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 154 – 156
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyTatars&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 63 – 67
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Rozchod s Togrilom a porážka Kereitov ===

Spolupráca Temüdžina s Togrilom už pred rokom 1203 opakovane narážala na rozdielne záujmy. Togril pri samostatnom útoku na Merkitov odmietol rozdeliť korisť s Temüdžinom a počas spoločného ťaženia proti naimanskému vládcovi Bujruk chánovi v noci odtiahol svoje vojsko, čím spojenca vystavil nebezpečenstvu. Keď však Naimani následne prepadli Togrilov tábor a odviedli časť jeho ľudí a stád, Temüdžin mu poslal na pomoc Boorčua, Mukhaliho, Borokula a Čilauna. Ich zásah pomohol oslobodiť Togrilovho syna Senggüma a získať späť časť koristi. Obaja vládcovia potom obnovili symbolický vzťah otca a syna, obnovený záväzok však neodstránil vzájomnú nedôveru ani súperenie o rozhodujúce postavenie v strednej stepi.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz157-164&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 157 – 164
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyKereit&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 67 – 70
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Bezprostredným podnetom roztržky sa stal neúspešný pokus o dvojitú sobášnu dohodu. Temüdžin navrhol, aby sa jeho syn [[Džuči]] oženil s Togrilovou dcérou Ča'ur-beki a aby si Senggümov syn vzal Temüdžinovu dcéru Kodžin-beki. Senggüm návrh odmietol, pretože ho považoval za zníženie postavenia kereitského vládnuceho rodu. Džamucha a viacerí Temüdžinovi odídení príbuzní zároveň presviedčali Senggüma, že Temüdžin udržiava tajné styky s [[Naimani|Naimanmi]] a pripravuje sa Kereitov opustiť. Togril spočiatku váhal, napokon však súhlasil s plánom vylákať Temüdžina na predstieranú svadobnú hostinu a zajať ho.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz165-168&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 165 – 168
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodRupture&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | strany = 98
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Temüdžin sa na cestu vydal, no Jesügejov niekdajší stúpenec Mönglik ho upozornil na možné nebezpečenstvo, a preto sa vrátil. Kereiti sa následne rozhodli pre otvorený prepad. Pastieri Badaj a Kišlik, ktorí sa pohybovali pri domácnosti jedného z kereitských hodnostárov, vypočuli prípravy útoku a v noci Temüdžina varovali. Ten opustil tábor s najbližšími ľuďmi a väčšinu majetku ponechal na mieste. Príbeh o varovaní v kronike zároveň zdôrazňuje odmenu za vernosť; obaja muži boli po roku 1206 skutočne odmenení, čo podporuje historické jadro udalosti.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz168-170&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 168 – 170
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

K rozhodujúcemu prvému stretu došlo na jar 1203 pri piesočinách Kalakaldžit (Qalaqaljit). Predvoj Temüdžinovho vojska tvorili najmä oddiely Uru'utov a Mangutov. V prudkom boji zasiahol Džürčedej šípom Senggüma do tváre; zranenie kereitského princa prispelo k zastaveniu prenasledovania, no Temüdžin nedosiahol víťazstvo a musel ustúpiť. Jeho syn [[Ogotaj]] bol zranený šípom do krku a Borokul ho odviezol z bojiska a ošetril. ''Tajná história'' uvádza, že Temüdžin po ústupe zhromaždil iba 2&amp;nbsp;600 mužov. Číslo nemusí byť presným súpisom, vystihuje však vážnosť porážky a rozsah rozptýlenia jeho vojska.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz170-175&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 170 – 175
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayQalaqaljit&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 36 – 37
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Chinggis Khan's encampment. From an early 14th century manuscript of Rashid al-Din..jpg|náhľad|vľavo|upright=0.85|alt=Perzská miniatúra zobrazujúca Čingischánov tábor|Čingischánov tábor na perzskej miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' zo začiatku 14. storočia. Ide o neskoršie umelecké zobrazenie, nie o súdobý obraz konkrétneho tábora.]]

Temüdžin s rozptýlenými stúpencami ustúpil k miestu nazývanému Baldžuna, ktorého presná poloha nie je známa. ''Tajná história'' opisuje jeho ústup a postupné zhromažďovanie síl, baldžunskú prísahu však vôbec nespomína. Tradíciu o takzvanej baldžunskej zmluve alebo prísahe zachovali čínske a perzské pramene; podľa nich ju s Temüdžinom zložila malá skupina mužov rozličného etnického a náboženského pôvodu, v niektorých podaniach pozostávajúca z devätnástich popredných stúpencov. Historik Francis Woodman Cleaves na základe jüanských životopisov obhajoval historickosť jadra tejto tradície. Keďže sa zoznamy účastníkov a podrobnosti podania líšia, presnú podobu obradu nemožno rekonštruovať; označenie „ľudia od Baldžuny“ však neskôr preukázateľne nieslo vysokú prestíž.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz182-185&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 182 – 185
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyBaljuna&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 70 – 73
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;CleavesBaljuna&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Cleaves
 | meno = Francis Woodman
 | titul = The Historicity of the Baljuna Covenant
 | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies
 | ročník = 18
 | číslo = 3/4
 | rok = 1955
 | strany = 357 – 421
 | doi = 10.2307/2718438
 | id = JSTOR 2718438
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Temüdžin počas leta obnovoval kontakty s oddelenými skupinami a prostredníctvom svojho brata [[Kasar|Kasara]] poslal Togrilovi klamlivú správu, podľa ktorej bol Kasar pripravený prejsť na kereitskú stranu. Poslovia zistili polohu a nepripravenosť Togrilovho tábora. Temüdžin potom uskutočnil nútený pochod a Kereitov pri výšinách Džedže'er prekvapil a obkľúčil. Boj trval podľa ''Tajnej histórie'' tri dni a tri noci, po ktorých sa kereitské vojsko vzdalo. Togril a Senggüm unikli; Togrila na území Naimanov zabil strážca, ktorý ho nespoznal, zatiaľ čo Senggüm pokračoval v úteku na juhozápad.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz183-188&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 183 – 188
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenKereit&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China
 | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368
 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 1994
 | isbn = 978-0-521-24331-5
 | strany = 334 – 337
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Po víťazstve bola väčšina Kereitov rozdelená medzi Temüdžinových príbuzných a veliteľov, pričom niektoré skupiny si zachovali vlastných predákov a osobitné postavenie. Časť kereitskej elity bola začlenená prostredníctvom sobášov: Temüdžin si vzal Ibaqu-beki a jej sestru [[Sorghaghtani Beki|Sorghaghtani-beki]] dal za manželku svojmu najmladšiemu synovi [[Toluj|Tolujovi]]. Kereiti boli sčasti [[Nestoriánstvo|východosýrski kresťania]], no ich náboženstvo nepredstavovalo pre začlenenie prekážku. Zánikom Togrilovej moci získal Temüdžin kontrolu nad centrálnou časťou Mongolskej plošiny, zároveň sa však bezprostredne dostal do konfliktu s Naimanmi na západe.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz187-189&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 187 – 189
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyFallKereit&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 78 – 80
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Porážka Naimanov, Merkitov a Džamuchu ===

Po páde Kereitov sa hlavným Temüdžinovým protivníkom stal naimanský vládca Tajan chán. Na jeho dvore sa zhromaždili Džamucha, zvyšky Merkitov, viacerí Temüdžinovi odídení príbuzní a ďalší porazení vodcovia. Tajan sa pokúsil získať podporu Ongutov, ktorí strážili časť severnej hranice ríše Ťin. Ongutský vládca Alakuš-tegin však návrh odmietol a Temüdžina o prípravách varoval. Temüdžinovi velitelia sa nezhodovali, či má vojsko vytiahnuť okamžite, alebo má pre nedostatok koní počkať; napokon sa rozhodli začať výpravu ešte na jar 1204, aby Naimanom nenechali čas rozšíriť koalíciu.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz190-191&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 190 – 191
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyNaiman&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 83 – 86
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Pred ťažením Temüdžin usporiadal mužstvo do jednotiek po desať, sto a tisíc bojovníkov, určil ich veliteľov a rozšíril osobnú stráž. Desiatková organizácia bola v eurázijskej stepi staršia, jej dôsledné využitie však umožňovalo spájať mužov rozličného pôvodu pod priamo menovaných veliteľov. Podľa chronologického prepočtu údajov ''Tajnej histórie'' vztýčili Temüdžinovi ľudia 17. mája 1204 bojový štandard a vyrazili na západ. Keď sa prieskumníci stretli pri Sa'arskej stepi, Temüdžin nariadil každému mužovi v noci zapáliť päť ohňov, aby Naimani nadobudli dojem, že proti nim stojí početnejšie vojsko.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz191-193&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 191 – 193 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayNaimanCampaign&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 37 – 38
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

K hlavnému boju došlo v okolí vrchu Nachu v pohorí [[Altaj]]. Tajan chán spočiatku navrhoval ustupovať a postupne vyčerpať Temüdžinove kone, jeho syn [[Küčlüg]] a ďalší velitelia však takúto taktiku odmietli ako zbabelú. Naimanské vojsko bolo v priebehu boja vytlačené na svahy vrchu. ''Tajná história'' vkladá Džamuchovi do úst opisy Temüdžinových veliteľov, ktorými mal Tajana zastrašovať; ide o epickú pasáž oslavujúcu Čingischánových druhov, nie o doslovný záznam rozhovoru. Tajan bol ťažko zranený a zomrel, zatiaľ čo Küčlüg unikol s časťou mužov. Pri nočnom ústupe sa mnoho Naimanov podľa prameňa zrútilo zo strmého svahu alebo bolo zajatých. Víťazstvo rozložilo naimanskú veľmoc, hoci jej západné zvyšky zostali pod Küčlügovým vedením činné ešte niekoľko rokov.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz193-196&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 193 – 196
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenNaiman&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China
 | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368
 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 1994
 | isbn = 978-0-521-24331-5
 | strany = 337 – 340
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Na jeseň 1204 Temüdžin zaútočil pri Karadale na Merkita Tokto'a-bekiho. Časť Merkitov bola zabitá alebo rozdelená medzi víťazov, Tokto'a však so synmi unikol smerom k hornému toku [[Irtyš|Irtyša]] a neskôr sa spojil s Küčlügom. Ich konečná porážka patrí až do obdobia po roku 1206. Jednou zo zajatých Merkitiek bola [[Töregene]], ktorú Temüdžin dal za manželku Ogotajovi; neskôr, v rokoch 1241 až 1246, vykonávala regentskú moc v Mongolskej ríši. Temüdžinovo víťazstvo z roku 1204 teda odstránilo samostatnú merkitskú moc vo východnej časti stepi, nie však všetky merkitské skupiny.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz197-199&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 197 – 199
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyMerkits&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 83 – 86
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Džamucha po naimanskej porážke zostal iba s malou skupinou druhov. V roku 1205 ho päť z nich zajalo a odovzdalo Temüdžinovi. Podľa ''Tajnej histórie'' dal Temüdžin týchto mužov popraviť za zradu vlastného pána a Džamuchovi ponúkol obnovenie ich niekdajšieho bratstva. Džamucha ponuku odmietol a požiadal o smrť bez preliatia krvi a o čestný pohreb; dielo následne uvádza, že bol usmrtený a pochovaný náležitým spôsobom. Rašíd ad-Dín zachoval odlišnú verziu, podľa ktorej ho Temüdžin dal rozštvrtiť. Rozhovor bývalých ''andov'' má podobu literárne komponovanej scény a spôsob popravy nemožno určiť s istotou, Džamuchova smrť však odstránila posledného významného súpera, ktorý si mohol nárokovať vedenie mongolských skupín.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz200-202&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 200 – 202
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJamukha&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 86 – 88
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Kurultaj v roku 1206 ===

[[Súbor:Temüjin proclaimed as Genghis Khan in 1206 Jami' al-tawarikh manuscript (trimmed).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Miniatúra vyhlásenia Temüdžina za Čingischána|Temüdžinovo vyhlásenie za Čingischána v roku 1206 na miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' z 15. storočia. Napravo od vládcu je zobrazený biely štandard s deviatimi chvostmi.]]

V roku 1206 sa pri prameňoch rieky [[Onon]] zišlo veľké zhromaždenie, tradične označované ako [[kurultaj]]. Jeho účastníci vztýčili biely štandard s deviatimi chvostmi a Temüdžina slávnostne vyhlásili za Čingischána. Pramene neumožňujú zostaviť úplný zoznam účastníkov ani presne opísať postup voľby. Zhromaždenie však nebolo prvým okamihom, keď Temüdžin používal chánsky titul; predstavovalo všeobecné potvrdenie jeho nadradenosti po porážke hlavných súperov a začiatok vlády nad novým politickým celkom.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz202-203&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 202 – 203
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Dunnell1206&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dunnell
 | meno = Ruth W.
 | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260
 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire
 | editori = Michal Biran; Hodong Kim
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2023
 | strany = 19 – 25
 | doi = 10.1017/9781316337424.002
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Pôvod a presný význam titulu „Čingis“ zostávajú sporné. Spájal sa s turkicko-mongolským výrazom pre more alebo oceán, s predstavou univerzálnej vlády aj s výrazmi označujúcimi pevnosť či silu, nijaký z týchto výkladov však nebol všeobecne prijatý. Preto nie je presné uvádzať preklad „vládca oceánu“ alebo „univerzálny vládca“ ako istý význam mena. Aj titul ''chán'' a jeho vzťah k podobe ''kagan'' sa v súdobých tradíciách používali nejednotne.&lt;ref name=&quot;RachewiltzChinggisTitle&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | strany = 405 – 407 (komentár k § 123), 954 – 955
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodChinggis&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | strany = 97 – 99
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Kurultaj zároveň potvrdil nové rozdelenie vojenskej a politickej moci. ''Tajná história'' vymenúva 95 veliteľov tisícok, pričom nie všetky ich jednotky museli mať presne tisíc bojaschopných mužov. Boorču a Mukhali získali vedúce postavenie na pravom a ľavom krídle, ďalší dlhoroční spoločníci dostali vojenské, strážne a správne úlohy. Jednotky porazených spoločenstiev boli sčasti rozptýlené medzi nové útvary, čím sa oslabovala schopnosť ich pôvodných elít obnoviť samostatnú moc. Súčasne zostali zachované výsady Čingischánových bratov, synov a ďalších príslušníkov vládnuceho rodu; nový poriadok preto kombinoval odmeňovanie osobnej služby s dynastickým princípom.&lt;ref name=&quot;Rachewiltz203-206&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 203 – 206
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayReforms&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 39 – 40
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Udalosť z roku 1206 sa preto pokladá za vznik [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]], v prameňoch označovanej ako ''Jeke Mongol ulus'', teda „Veľký mongolský štát“ alebo „Veľké mongolské spoločenstvo“. Nešlo o okamžité vytvorenie všetkých inštitúcií neskoršej ríše ani o úplné odstránenie starších identít. Kurultaj zavŕšil dlhý proces, počas ktorého Temüdžin porazil alebo pripojil hlavné mocenské zväzy Mongolskej plošiny, a poskytol spoločný rámec pre nasledujúce výboje a postupné budovanie ríšskej správy.&lt;ref name=&quot;Ratchnevsky1206&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 89 – 94
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFormation&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dunnell
 | meno = Ruth W.
 | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260
 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire
 | editori = Michal Biran; Hodong Kim
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2023
 | strany = 19 – 30
 | doi = 10.1017/9781316337424.002
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Upevnenie ríše a prvé výboje (1206 – 1215) ==

Kurultaj z roku 1206 vytvoril nový rámec Čingischánovej vlády, neznamenal však okamžité a rovnomerné ovládnutie všetkých oblastí, ktoré si panovník nárokoval. Mocenské centrum ríše zostávalo v mongolskej stepi a jeho autorita sa smerom k severným lesom, altajským údoliam a púštnym pohraničiam opierala o rozdielne formy závislosti. Niektoré spoločenstvá boli začlenené do mongolskej vojenskej organizácie, iné uznali chánovu zvrchovanosť, odovzdávali dávky, poskytovali pomocné oddiely alebo potvrdili podriadenosť sobášnym zväzkom. V rokoch 1206 až 1210 preto Čingischán súčasne upevňoval postavenie vládnuceho rodu, odstraňoval zvyšky ozbrojeného odporu v stepi a rozširoval sústavu závislých území. Až potom začal dlhodobejšiu vojnu proti džürčenskej ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]].&lt;ref name=&quot;Dunnell1206-1215&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dunnell
 | meno = Ruth W.
 | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260
 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire
 | editori = Michal Biran; Hodong Kim
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2023
 | strany = 27 – 39
 | doi = 10.1017/9781316337424.002
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China
 | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368
 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 1994
 | isbn = 978-0-521-24331-5
 | strany = 342 – 358
 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.006
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Chronológia prvých výprav nie je vo všetkých prameňoch rovnaká. ''[[Tajná história Mongolov]]'' sa sústreďuje najmä na rozhodnutia panovníka, rodinné vzťahy a zásluhy veliteľov, zatiaľ čo čínske dynastické dejiny podrobnejšie zaznamenávajú udalosti na území ríše Ťin. Perzské dejepisectvo zachovalo ďalšie správy, ale vzniklo s časovým odstupom a miestami spája udalosti, ktoré iné pramene kladú do rozličných rokov. Neisté sú predovšetkým počty vojakov a obetí, presný priebeh niektorých bitiek a doslovné znenie diplomatických rozhovorov. Moderné rekonštrukcie preto pri kampaniach z rokov 1211 až 1215 vychádzajú z porovnávania viacerých pramenných tradícií, nie z jediného súvislého opisu.&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightJin&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Wright
 | meno = David Curtis
 | kapitola = The Mongol Conquest of the Jin Empire, 1211–1234
 | titul = The Mongol World
 | editori = Timothy May; Michael Hope
 | vydavateľ = Routledge
 | miesto = Abingdon; New York
 | rok = 2022
 | strany = 101 – 117
 | isbn = 978-1-315-16517-2
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Upevnenie vlády a odstránenie vnútorných súperov ===

Jedným z prvých vážnych konfliktov po zjednotení stepi bol spor so šamanom Kököčüom, známym pod titulom Teb Tenggeri. Bol synom Müngliga, niekdajšieho druha Čingischánovho otca Jesügeja, a podľa ''Tajnej histórie'' patril k osobám, ktoré podporovali Temüdžinovo vyhlásenie za univerzálneho chána. Jeho vplyv nevychádzal z velenia samostatnému vojsku, ale z náboženskej autority, rodinných väzieb a početnej skupiny stúpencov. Prameň mu pripisuje tvrdenia, že Večné nebo zverilo vládu Čingischánovi, a tým ho predstavuje ako sprostredkovateľa nadprirodzeného potvrdenia panovníckej moci. Takéto postavenie mohlo byť pre novú dynastiu užitočné, kým podporovalo chána, zároveň však vytváralo nezávislé centrum prestíže v jeho bezprostrednom okolí.&lt;ref name=&quot;RachewiltzTebTenggeri&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 244 – 246 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyTebTenggeri&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 97 – 101
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Podľa ''Tajnej histórie'' sa Kököčü a jeho bratia pokúsili oslabiť Čingischánových súrodencov. Najprv verejne ponížili jeho brata [[Kasar|Kasara]] a šaman ho obvinil, že sa môže uchádzať o vládu. Čingischán dal Kasara zadržať, ale po zásahu matky [[Höelün]] ho prepustil; napriek tomu mu odňal časť podriadených domácností. Kököčü potom ponížil najmladšieho brata Temügeho, keď od neho požadoval vydanie človeka, ktorý prešiel do Temügeho služby. Börte upozornila manžela, že ak šaman dokáže beztrestne napádať jeho bratov, po chánovej smrti môže ohroziť aj jeho potomkov. Pri nasledujúcom stretnutí Temüge vyzval Kököčüa na zápas. Vybraní zápasníci ho vyviedli zo stanu a usmrtili; rozprávanie o jeho tele a o nadprirodzených znameniach, ktoré mali po smrti nasledovať, patrí k literárnej a náboženskej vrstve prameňa a nemožno ho nezávisle overiť.&lt;ref name=&quot;RachewiltzTebTenggeri&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyTebTenggeri&quot;/&gt;

Odstránenie Teb Tenggeriho nemožno vykladať ako všeobecný zásah proti šamanizmu ani ako zavedenie náboženského monopolu. Čingischán naďalej využíval veštby, rituály a predstavu priazne [[Tengri|Večného neba]]. Konflikt sa týkal predovšetkým toho, či môže osoba stojaca mimo vládnuceho rodu pretaviť náboženskú prestíž do samostatnej politickej moci. Kököčüovi stúpenci neboli hromadne potrestaní a jeho otec Münglig zostal v panovníkovom okruhu. Epizóda však ukázala, že osobitné postavenie členov Čingischánovej rodiny a konečné rozhodovanie chána nemali byť spochybňované ani autoritou, ktorá predtým pomáhala jeho vládu legitimizovať.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyTebTenggeri&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodTebTenggeri&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | strany = 531 – 532
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Podrobenie lesných národov a porážka zvyškov Merkitov a Najmanov ===

V roku 1207 poveril Čingischán svojho najstaršieho syna [[Džuči]]ho výpravou do lesnatých oblastí severne a severozápadne od mongolskej stepi. ''Tajná história'' označuje tamojšie spoločenstvá súhrnným pomenovaním ''hojin irgen'', teda „lesné národy“. Nešlo o jednotný etnický alebo politický celok, ale o rozličné skupiny žijúce medzi horným tokom Jeniseja, pohoriami Sajan a priľahlou tajgou. Ich hospodárstvo spájalo lov, rybolov, chov zvierat a miestami poľnohospodárstvo; pre stepných vládcov boli významné aj kožušiny, lovecké vtáky, kone a kontrola ciest vedúcich medzi stepou a sibírskym lesným pásmom.&lt;ref name=&quot;RachewiltzForestPeoples&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 239 – 242 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayForestPeoples&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 44 – 45
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Rozhodujúcu úlohu v počiatočnom priebehu výpravy zohral ojratský vodca Kutuka-beki. Prostredníctvom Džučiho uznal Čingischánovu zvrchovanosť, poskytol výprave sprievodcov a pomohol nadviazať kontakt s ďalšími skupinami. Mongolské podanie uvádza medzi spoločenstvami, ktoré boli podrobené alebo uznali mongolskú zvrchovanosť, [[Ojrati|Ojratov]], Buriatov, Bargutov, Tubasov a [[Jenisejskí Kirgizi|Jenisejských Kirgizov]]. Džuči prijal od miestnych vodcov dary a rukojemníkov, pričom Čingischán upevnil vzťah s ojratskou elitou sobášnymi dohodami. Keď sa Džuči vrátil, jeho otec ho podľa prameňa pochválil za to, že dosiahol podriadenie veľkej časti severných spoločenstiev bez rozsiahlych bojov.&lt;ref name=&quot;RachewiltzForestPeoples&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyForestPeoples&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 101 – 102
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Výsledok výpravy neznamenal zavedenie priamej mongolskej správy porovnateľnej s neskoršou správou podrobených miest. Miestni náčelníci zväčša zostali vo svojich postaveniach a ich povinnosťami boli dávky, poslušnosť, vojenská pomoc a prijímanie chánových zástupcov. Rozloha, členitosť terénu a odlišný spôsob života obyvateľov obmedzovali každodennú kontrolu zo stepi. Neskoršie povstanie Kori-Tumedov, pri ktorom bol zajatý mongolský splnomocnenec Korči a zabitý veliteľ Borokul, ukázalo, že podriadenosť z roku 1207 bola miestami iba predbežná. Prvú výpravu je preto presnejšie označovať za rozšírenie Čingischánovej zvrchovanosti a siete záväzkov než za úplné administratívne ovládnutie sibírskeho priestoru.&lt;ref name=&quot;RachewiltzForestPeoples&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayForestPeoples&quot;/&gt;

Mongolské vojská zároveň pokračovali v prenasledovaní zvyškov [[Merkiti|Merkitov]] a [[Najmani|Najmanov]], ktoré po porážkach v Mongolsku ustúpili k hornému [[Irtyš]]u. Na prelome rokov 1208 a 1209 sa pri rieke Buchtarma alebo v širšej oblasti Irtyša stretli s mongolským vojskom. Merkitský vodca Tokto'a-beki v boji zahynul a jeho synovia ustúpili ďalej na západ. Najmanský princ [[Küčlüg]] unikol do ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]], kde neskôr získal rozhodujúci vplyv. Víťazstvo odstránilo bezprostrednú hrozbu návratu veľkej najmansko-merkitskej koalície do Mongolska, neznamenalo však zničenie všetkých merkitských skupín; proti niektorým z nich sa bojovalo ešte počas nasledujúceho desaťročia.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyIrtysh&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 102 – 103
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayIrtysh&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 45 – 46
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Na západnom okraji vznikajúcej ríše nadviazal Čingischán vzťah s ujgurským štátom v okolí miest [[Turfan]] a Bešbalik. Jeho vládca Barčuk Art Tegin, ktorý používal titul idikut, sa v roku 1209 vzbúril proti nadvláde Kara Kitaj, dal zabiť karakitajského zástupcu a vyslal k Čingischánovi posolstvo so žiadosťou o prijatie do jeho zväzku. Chán jeho ponuku prijal; Barčuk v roku 1211 osobne predstúpil pred Čingischána, odovzdal mu dary a potvrdil svoju podriadenosť. Prostredníctvom dohodnutého sobášneho zväzku bol symbolicky zaradený medzi chánových synov. Ujgurský štát si zachoval vlastného panovníka a značnú mieru vnútornej samosprávy, no poskytoval Mongolom vojenskú a správnu podporu. Vzdelaní [[Ujguri]] sa postupne uplatňovali ako pisári, prekladatelia a úradníci; ich prínos však treba odlišovať od skoršieho prevzatia ujgurského písma, ktoré mongolská tradícia spája s najmanským pisárom Tata-tongom už po porážke Najmanov.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyUighurs&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 102 – 103
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodUighurs&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | strany = 562 – 564
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Výpravy proti ríši Západná Sia ===

[[Súbor:Western Xia mausoleums 3.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Pozostatky cisárskeho mauzólea ríše Západná Sia|Jedno z cisárskych mauzóleí ríše [[Západná Sia]] pri dnešnom meste [[Jin-čchuan]]. Pohrebisko ležalo neďaleko niekdajšieho hlavného mesta Čung-sing a dokladá materiálne i kultúrne zázemie tangutského štátu, proti ktorému Mongoli v rokoch 1205 až 1210 podnikli prvé veľké výpravy.]]

Prvým štátom s prevažne usadlým obyvateľstvom, proti ktorému Čingischán viedol opakované ťaženia, bola tangutská ríša [[Západná Sia]]. Rozprestierala sa v koridore Kan-su, v povodí hornej časti [[Žltá rieka|Žltej rieky]] a okolo púšte Ordos. Jej obyvateľstvo nebolo etnicky jednotné: popri vládnucich [[Tanguti|Tangutoch]] v nej žili čínske, tibetské, ujgurské a ďalšie skupiny. Štát mal vlastné písmo, byrokratickú správu, opevnené mestá a poľnohospodárske oblasti zavlažované sústavou kanálov. Ovládal tiež časť obchodných ciest spájajúcich severnú Čínu so Strednou Áziou. Pre Mongolov predstavoval zdroj koristi a hospodárskych zdrojov, možného protivníka na južnom krídle a zároveň priestor, na ktorom sa mohli oboznámiť s bojom proti opevneniam.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWesternXia&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 103 – 105
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayWesternXia&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 46 – 49
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Prvý doložený mongolský vpád na územie ríše Západná Sia sa uskutočnil v roku 1205, teda ešte pred kurultajom, a mal prevažne charakter nájazdu. Mongoli odviedli dobytok a zajatcov, ale nepokúsili sa udržať obsadené územie. Ďalšia výprava v roku 1207 smerovala proti severným pohraničným opevneniam. Čingischánove oddiely prenikli k mestu Wulahai, získali korisť a prinútili časť posádok ustúpiť, no nedokázali dlhodobo obsadiť väčšie opevnené strediská. Tieto nájazdy preverili prístupové cesty cez [[Gobi]] a odhalili rozdiel medzi mobilnou vojnou v stepi a dobývaním miest, pri ktorom jazdecké vojsko bez obliehacích strojov narážalo na nové obmedzenia.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWesternXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupWesternXia&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Sverdrup
 | meno = Carl
 | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei
 | vydavateľ = Helion &amp; Company
 | miesto = Solihull
 | rok = 2017
 | isbn = 978-1-9133-3605-9
 | strany = 95 – 98
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Na jeseň 1209, po upevnení vzťahov s Ujgurmi, začal Čingischán rozsiahlejšie ťaženie. Mongoli prešli tangutskou hranicou západne od Wulahai a stretli sa s vojskom, ktoré malo zastaviť ich postup do vnútrozemia. Po počiatočných bojoch použili predstieraný ústup, aby obrancov vylákali z výhodnejšieho postavenia, a potom ich porazili. Wulahai sa dostalo do mongolských rúk a otvorila sa cesta smerom k hlavnému mestu Čung-sing, ležiacemu pri dnešnom Jin-čchuane. Časť tangutských síl bola viazaná na hraniciach s ríšami Ťin a [[Dynastia Sung|Sung]], kým severnú hranicu chránila skôr púšť a vzdialenosť než súvislá sústava silných posádok. Mongoli tak mohli rýchlo preniknúť hlboko do štátu, hoci ešte nevedeli spoľahlivo dobývať jeho najväčšie mestá.&lt;ref name=&quot;Dunnell1206-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupWesternXia&quot;/&gt;

Pri Čung-singu sa ukázali hranice ich dovtedajších skúseností. Mesto chránili hradby a zavlažovacie kanály, pričom útočníci mali iba jednoduché prostriedky na prerážanie opevnení. Keď priamy útok neviedol k výsledku, Mongoli sa pokúsili prehradiť alebo odviesť vody Žltej rieky a zaplaviť mesto. Zemné hrádze však neboli dostatočne pevné; začiatkom roka 1210 sa pretrhli a voda zasiahla aj mongolské postavenia. Presný podiel prirodzeného poškodenia a zásahu obrancov nie je jasný. Neúspech napriek tomu poskytol Mongolom skúsenosť s využívaním miestnych pracovníkov, vodných diel a technických znalostí, ktoré neskôr systematickejšie zapájali do obliehacích operácií.&lt;ref name=&quot;MayWesternXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupWesternXia&quot;/&gt;

Tangutský cisár Siang-cung požiadal o pomoc ríšu Ťin, jej dvor však vojensky nezasiahol. Keďže Mongoli nedokázali hlavné mesto dobyť a ríša Západná Sia nemala istotu vonkajšej pomoci, obe strany pristúpili na dohodu. Cisár uznal Čingischánovu zvrchovanosť, odovzdal mu dcéru Čchaku za manželku a prisľúbil dávky v podobe tiav, sokolov, textílií a ďalších cenností. Mongolské vojsko sa následne stiahlo. Výsledkom nebolo pričlenenie ríše Západná Sia ani zrušenie jej vlády: tangutský štát si zachoval panovníka, správu, vojsko i územie a stal sa závislým spojencom, od ktorého Čingischán očakával tribút a vojenskú podporu. Vzťah zostal napätý a k úplnému zničeniu ríše došlo až počas posledného Čingischánovho ťaženia v rokoch 1226 až 1227.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWesternXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodWesternXia&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | strany = 590 – 591
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Rozchod s ríšou Ťin ===

Na juhovýchod od mongolských pastvín ležala podstatne väčšia a bohatšia ríša Ťin, ktorú od roku 1115 ovládala [[Džürčeni|džürčenská]] dynastia. Jej územie zahŕňalo [[Mandžusko]] a väčšinu severnej Číny vrátane hustého poľnohospodárskeho osídlenia, veľkých miest, baní, remeselných stredísk a rozvinutej daňovej správy. Hlavným mestom bolo Čung-tu na území dnešného [[Peking]]u. Ťinský štát zdedil a rozšíril pohraničné opevnenia, ktoré chránili horské priesmyky a prístup na [[Severočínska nížina|Severočínsku nížinu]]. Jeho ozbrojené sily pozostávali z džürčenských vojenských domácností, jazdy, pechoty, čínskych odvedencov a oddielov podriadených pohraničných spoločenstiev. Veľkosť štátu však zároveň sťažovala mobilizáciu a vnútorné rozpory medzi dvorom, veliteľmi a rozličnými skupinami obyvateľstva oslabovali jednotné vedenie obrany.&lt;ref name=&quot;FrankeJin&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Franke
 | meno = Herbert
 | kapitola = The Chin Dynasty
 | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368
 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 1994
 | isbn = 978-0-521-24331-5
 | strany = 251 – 264
 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.005
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;WrightJin&quot;/&gt;

Vzťahy medzi stepnými vodcami a ríšou Ťin boli pred rokom 1206 premenlivé. Ťinský dvor udeľoval vybraným náčelníkom tituly, prijímal od nich tribút alebo obchodoval s ich skupinami a zároveň podporoval jedných protivníkov proti druhým. Temüdžin sám v roku 1196 spolupracoval s ťinským vojskom proti Tatárom a prijal od ťinského veliteľa hodnosť. Mongolská tradícia však zachovávala aj spomienku na popravu chána Ambagaja džürčenským vládcom v 12. storočí. Keď sa po roku 1206 pomer síl na severe zmenil, predchádzajúce hodnosti už nezodpovedali Čingischánovmu postaveniu. Vojnu preto nemožno vysvetliť iba osobnou pomstou ani jediným diplomatickým incidentom. Rozhodovali aj potreba odmeňovať stúpencov korisťou, záujem o obchodné a poľnohospodárske zdroje, snaha odstrániť silného suseda a možnosť využiť politické problémy ríše Ťin.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJinOrigins&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 106 – 109
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodJin&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | strany = 275 – 277
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Po smrti cisára Čang-cunga na konci roka 1208 nastúpil na ťinský trón Wan-jen Jung-ťi. Neskoršie podania tvrdia, že Čingischán ho poznal z pohraničia a nepokladal ho za schopného vládcu. Keď ťinské posolstvo žiadalo, aby Mongoli prijali nového cisára ako svojho zvrchovaného panovníka a pokračovali v odvádzaní dávok, Čingischán požiadavku odmietol. Príbeh, podľa ktorého sa pri odpovedi obrátil na juh, napľul na zem a urazil cisára, pochádza z rozprávačskej tradície a jeho doslovný priebeh nemožno overiť. Podstatné je, že mongolský vládca prestal uznávať starú pohraničnú hierarchiu a pripravil sa na otvorenú vojnu.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJinOrigins&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Dunnell1206-1215&quot;/&gt;

Čingischánovi pomáhali informácie získané z obchodných ciest, od utečencov, prebehlíkov a skupín nespokojných s ťinskou vládou. Dôležité bolo spojenectvo s Ongutmi, turkickým a prevažne kresťanským spoločenstvom strážiacim časť severozápadnej hranice ríše Ťin. Ich vládca Alakuš Tegin Kuri odmietol bojovať proti Mongolom a umožnil im bezpečnejší prístup k pohraničným priesmykom. Čingischán upevnil spojenectvo sobášnymi väzbami. Mongoli si zároveň zabezpečili, aby ich počas výpravy bezprostredne neohrozovala ríša Západná Sia, a pri mobilizácii mohli využiť oddiely podriadených stepných skupín.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJinOrigins&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupJinOpening&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Sverdrup
 | meno = Carl
 | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei
 | vydavateľ = Helion &amp; Company
 | miesto = Solihull
 | rok = 2017
 | isbn = 978-1-9133-3605-9
 | strany = 103 – 106
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Údaje stredovekých prameňov o početnosti oboch armád sú mimoriadne nadsadené a navzájom si odporujú. Čínske a neskoršie perzské správy pripisujú ríši Ťin státisíce vojakov, nejde však o vierohodné počty mužov sústredených na jednom bojisku. Ťinská vláda mala väčšie celkové ľudské zdroje než Mongoli, no značná časť jej síl chránila rozľahlé hranice a mestá alebo existovala iba v administratívnych zoznamoch. Ani pomenovanie mongolských jednotiek ako tisícky a desaťtisícky automaticky neudáva ich skutočný stav. Presné čísla preto nemožno stanoviť; isté je iba to, že Čingischán viedol menšie, pohyblivejšie vojsko a snažil sa zabrániť tomu, aby protivník sústredil svoju celkovú prevahu na jednom mieste.&lt;ref name=&quot;SverdrupJinOpening&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightJin&quot;/&gt;

=== Začiatok vojny proti ríši Ťin v roku 1211 ===

Na jar 1211 Čingischán zvolal zhromaždenie a sústredil vojsko pri rieke [[Kerulen]]. Pred výpravou vykonal obrad, ktorým sa obracal k Večnému nebu a pripomínal smrť dávnych mongolských vládcov zabitých Džürčenmi. Náboženský jazyk dal vojne podobu odplaty schválenej nadprirodzenou mocou, praktické vedenie ťaženia však vychádzalo z dlhšej prípravy. V máji sa mongolské vojsko pohlo na juh a v nasledujúcom mesiaci dosiahlo vonkajšie pásmo ťinských pohraničných obranných línií. Onguti mu umožnili prechod cez nimi strážený úsek a poskytli znalosti o cestách, vodných zdrojoch a rozmiestnení posádok.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1211&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 108 – 111
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayJin1211-1215&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | strany = 49 – 55
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Prvá fáza invázie ešte nemusela smerovať k okamžitému zničeniu ríše Ťin. Mongolské operácie mali podobu hlbokých nájazdov, prieskumu a ničenia protivníkových zásob. Ich cieľom bolo poraziť pohraničné vojská, získať kone, potraviny, kovy, textílie a zajatcov, preveriť lojálnosť miestnych veliteľov a zabezpečiť priesmyky vedúce na Severočínsku nížinu. Jazdecké oddiely postupovali oddelene, aby našli pastvu pre veľký počet náhradných koní, a pred väčším odporom sa mohli rýchlo spojiť. Tento spôsob boja zvyšoval operačný dosah Mongolov, ale pri dlhšom zotrvaní v husto osídlených oblastiach ich robil závislými od miestnych zásob a od prístupu k pastvinám.&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupJinOpening&quot;/&gt;

[[Súbor:Bataille entre mongols &amp; chinois (1211).jpeg|náhľad|vľavo|upright=1.1|alt=Perzská miniatúra stretu mongolského a džürčenského vojska|Stret mongolského a džürčenského vojska v severnej Číne v roku 1211 na miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' z 15. storočia. Ide o neskoršie umelecké zobrazenie, nie o súdobý obraz konkrétnej bitky.]]

Ťinské velenie sa pokúsilo zastaviť útočníkov v hornatom pohraničí severozápadne od Čung-tu. Pramene opisujú sériu bojov pri miestach označovaných ako Wu-ša, Chuan-er-cuej a Jie-chu-ling (Yehuling, „Hrebeň divých líšok“). V populárnom podaní sa tieto udalosti často spájajú do jedinej veľkej bitky pri Jie-chu-lingu, ich presné poradie a vzájomný vzťah však nie sú úplne isté. Ťinský vyslanec Šimo Ming'an prešiel na mongolskú stranu a poskytol informácie o rozmiestnení obrancov. Mongoli potom zaútočili na protivníka skôr, než dokázal účinne využiť svoju početnú prevahu; významnú úlohu v boji zohral [[Mukhali]], ktorý viedol útok proti hlavnému ťinskému zoskupeniu. Porážka pripravila ríšu Ťin o veľkú časť poľnej armády nasadenej na severozápadnej hranici a narušila súdržnosť ďalších posádok.&lt;ref name=&quot;RachewiltzJinCampaign&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 247 – 249 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupJin1211&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Sverdrup
 | meno = Carl
 | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei
 | vydavateľ = Helion &amp; Company
 | miesto = Solihull
 | rok = 2017
 | isbn = 978-1-9133-3605-9
 | strany = 104 – 111
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Rozsah víťazstva nemožno vyjadriť spoľahlivým počtom padlých. Správy o niekoľkých stotisícoch zabitých vznikli v prostredí, v ktorom veľké čísla zdôrazňovali úplnosť porážky, a nezodpovedajú pravdepodobnej sile vojsk prítomných na bojisku. Dôležitejším dôsledkom bolo otvorenie prístupov k vnútornému obrannému pásmu. Mongolské predvoje pod velením [[Džebe]]ho prenikli k pevnostiam a priesmykom severne od hlavného mesta. ''Tajná história'' pripisuje Džebemu predstieraný ústup, ktorým vylákal obrancov z opevnenia, no jednotlivosti tohto rozprávania nemožno zosúladiť so všetkými čínskymi správami. Čingischánove oddiely napokon dosiahli okolie Čung-tu, neboli však pripravené na rýchle dobytie jeho mohutných hradieb.&lt;ref name=&quot;RachewiltzJinCampaign&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupJin1211&quot;/&gt;

Súčasťou širšieho ťaženia bolo aj pravé krídlo vedené Čingischánovými synmi [[Džuči]]m, [[Čagataj]]om a [[Ogotaj]]om. Jeho operácie sa začali koncom roka 1211 v oblasti medzi dnešným [[Chöch chot]]om a [[Ta-tchung]]om a v nasledujúcich kampaniach pokračovali smerom do [[Šan-si]]. Rozdelenie vojsk nútilo ríšu Ťin brániť viacero smerov a sťažovalo sústredenie záloh. Mongoli však väčšinu miest po ich vyplienení neobsadzovali trvalými posádkami. Nemali ešte dostatok správcov ani pechoty na kontrolu rozsiahleho osídleného územia a ich kone potrebovali pravidelný prístup k pastve. Poľné víťazstvá preto nepriniesli súvislú územnú správu: niektoré mestá po odchode jazdy opäť prijali ťinských úradníkov, kým iné ovládli miestni velitelia alebo prebehlíci, ktorí uznali Čingischána.&lt;ref name=&quot;Dunnell1206-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayJin1211-1215&quot;/&gt;

=== Boje v rokoch 1212 a 1213 ===

V roku 1212 sa Čingischán pokúsil dobyť západné hlavné mesto ríše Ťin, Si-ťing, dnešný [[Ta-tchung]]. Počas obliehania ho zasiahol šíp a Mongoli sa stiahli. Neúspech ukázal, že porážka ťinského poľného vojska sama osebe nestačila na prekonanie sústavy opevnených miest. Čingischán preto vo väčšej miere prijímal čínskych a kitanských odborníkov schopných stavať vrhacie stroje, viesť podkopy a organizovať obliehacie práce. Nešlo o jednorazové vytvorenie úplne nového útvaru, ale o postupné začleňovanie remeselníkov, prebehlíkov a zajatých technikov do mongolského vojska. Mobilná jazda tak začala získavať schopnosti potrebné na dlhodobejší boj v urbanizovanom prostredí.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1211&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupSiegeEngineers&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Sverdrup
 | meno = Carl
 | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei
 | vydavateľ = Helion &amp; Company
 | miesto = Solihull
 | rok = 2017
 | isbn = 978-1-9133-3605-9
 | strany = 111 – 116
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Džebe medzitým podnikol výpravu proti východnému hlavnému mestu Tung-ťing, dnešnému [[Liao-jang]]u. Podľa prameňov sa po neúspešnom priblížení zámerne vzdialil, následne sa rýchlo vrátil a prekvapil posádku, ktorá poľavila v ostražitosti. Aj keď podrobnosti o dĺžke a smere jeho manévru môžu byť literárne zvýraznené, útok ukázal, že Mongoli dokázali viesť operácie ďaleko od hlavného vojska. V Mandžusku zároveň rástla nespokojnosť [[Kitani|Kitanov]], ktorých niekdajšiu ríšu Liao Džürčeni zničili. Kitanský veliteľ Jie-lü Liou-ke sa v roku 1212 vzbúril proti ríši Ťin a následne prijal mongolskú zvrchovanosť. Jeho povstanie viazalo ťinské vojská na severovýchode a poskytlo Čingischánovi miestnych spojencov so znalosťou krajiny i čínskeho administratívneho prostredia.&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightJin&quot;/&gt;

Na jeseň 1213 sa Mongoli vrátili k hlavnému obrannému pásmu severne od Čung-tu. Priesmyk Ťü-jung bol zosilnený, no mongolské oddiely obišli alebo prelomili jeho vonkajšie postavenia a prinútili obrancov ustúpiť. Pramene pripisujú Džebemu preniknutie vedľajšou cestou a prekvapivý útok na posádku; presná trasa zostáva neistá. Po otvorení horských prechodov sa Čingischánovo vojsko dostalo na Severočínsku nížinu a mohlo obísť hlavné mesto, útočiť na zásobovacie oblasti a rozdeliť sa do viacerých operačných skupín.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 110 – 115
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupSiegeEngineers&quot;/&gt;

Ťinský štát v tom čase zasiahol vnútorný prevrat. Veliteľ Chu-ša-chu, ktorý predtým nedokázal zastaviť Mongolov, sa v Čung-tu zmocnil moci, dal zabiť cisára Wan-jen Jung-ťiho a na trón dosadil Wan-jen Süna, známeho ako cisár Süan-cung. Chu-ša-chu bol krátko nato sám zabitý ďalším ťinským veliteľom. Rýchle zmeny vo vedení oslabili koordináciu obrany a zvyšovali ochotu niektorých dôstojníkov prejsť na mongolskú stranu. Ríša Ťin však neprestala existovať ani bojovať: zachovávala si správny aparát, opevnené mestá a početné vojská v centrálnej a južnej časti svojho územia.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;FrankeJin&quot;/&gt;

Čingischán rozdelil armádu na tri veľké zoskupenia. Západné krídlo vedené Džučim, Čagatajom a Ogotajom postupovalo cez Šan-si; východné oddiely pod velením Kasara a ďalších veliteľov pôsobili smerom k Mandžusku a územiam pri zálive Po-chaj; hlavné vojsko s Čingischánom a jeho najmladším synom [[Toluj]]om prenikalo cez [[Che-pej]] do [[Šan-tung]]u. Jednotlivé prúdy sa delili na menšie pohyblivé oddiely, ktoré obchádzali pevnosti, prerušovali komunikácie a zhromažďovali zásoby. Do jari 1214 zasiahli nájazdy veľkú časť územia severne od Žltej rieky. Mongoli podľa prameňov obsadili alebo vyplienili desiatky miest, no kontrolu nad nimi aj naďalej často ponechávali prebehlíkom a miestnym spojencom.&lt;ref name=&quot;MayJin1211-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightJin&quot;/&gt;

Vojna mala rozsiahly dosah na civilné obyvateľstvo. Jazdecké vojská odoberali obilie a dobytok, presúvali remeselníkov a ďalších zajatcov a ničili zásoby, ktoré mohli využiť nepriateľské posádky. Mestá, ktoré sa vzdali včas, mohli dostať ochranu, jej rozsah však závisel od konkrétneho veliteľa a od schopnosti Mongolov vynútiť disciplínu. Miesta dobyté po odpore čelili rabovaniu, požiarom, zabíjaniu a odvádzaniu obyvateľov. Ani tieto následky nemožno spoľahlivo vyjadriť súhrnnými číslami: stredoveké kroniky používali vysoké počty na zdôraznenie katastrofy a neskoršie demografické zmeny spôsobovali popri násilí aj hlad, epidémie, útek obyvateľstva a rozpad zavlažovania či miestnej správy.&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightJin&quot;/&gt;

=== Mier z roku 1214 a presun ťinského dvora ===

Po návrate jednotlivých zoskupení sa Mongoli na jar 1214 zhromaždili pri Čung-tu. Hlavné mesto bolo silno opevnené a malo početnú posádku, ale okolitá krajina bola po predchádzajúcich výpravách spustošená. Nedostatok krmiva a potravín postihoval aj obliehateľov; v mongolskom tábore sa navyše šírili choroby. Čingischán preto napriek doterajším víťazstvám nemal istotu, že dokáže mesto dobyť bez neprimeraných strát a dlhého obliehania. Na rokovaniach požadoval, aby ťinský panovník preukázal podriadenosť a poskytol majetok potrebný na uspokojenie mongolského vojska.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayJin1211-1215&quot;/&gt;

Cisár Süan-cung napokon prijal mierové podmienky. Čingischán dostal za manželku ťinskú princeznú Čchi-kuo, dcéru v roku 1213 zavraždeného cisára Wan-jen Jung-ťiho, a spolu s ňou veľké množstvo zlata, striebra, hodvábu, koní a ľudí z dvorských domácností. Konkrétne počty odovzdaných osôb a zvierat sa v prameňoch líšia a nemožno ich pokladať za presnú inventúru. Dohoda zachránila Čung-tu pred bezprostredným útokom a Mongoli sa v máji 1214 stiahli na sever. Čingischán v tejto chvíli ešte pripustil zachovanie ríše Ťin pod jej vlastným cisárom, pokiaľ bude rešpektovať dohodnutú podriadenosť a nebude obnovovať nepriateľské postavenie na severe.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupSiegeEngineers&quot;/&gt;

Ťinský dvor však krátko nato opustil Čung-tu a presunul sa približne šesťsto kilometrov na juh do [[Kchaj-feng]]u. Rozhodnutie malo viacero príčin. Severné oblasti boli vyčerpané vojnou, zásobovanie hlavného mesta bolo neisté a dvor sa obával ďalšieho mongolského útoku i nepokojov medzi vojenskými jednotkami. Južnejšie položený Kchaj-feng mal lepšie spojenie s hlavnými daňovými a obilnými oblasťami ríše. Presun však zároveň oslabil morálku obyvateľov a posádok ponechaných na severe a signalizoval, že cisársky dvor už Čung-tu nepokladá za bezpečné sídlo.&lt;ref name=&quot;FrankeJin&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;/&gt;

Čingischán vyložil premiestnenie dvora ako porušenie mieru a ako prípravu na pokračovanie vojny. Moderní historici upozorňujú, že tento výklad zároveň poskytol vhodné odôvodnenie na obnovenie útoku: mierové podmienky zrejme presne neurčovali, kde má cisár sídliť, a ťinská vláda považovala presun za obrannú nevyhnutnosť. Napätie zvýšila vzbura kitanských a ďalších pomocných jednotiek, ktoré ťinský dvor nariadil premiestniť na juh. Časť z nich prešla k Mongolom a zapojila sa do operácií proti bývalým veliteľom. Na rozdiel od prvej výpravy už teraz nešlo iba o sezónny nájazd: cieľom bolo zlomiť ťinskú moc v severných oblastiach a získať jej bývalé hlavné mesto.&lt;ref name=&quot;AtwoodJin&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightJin&quot;/&gt;

=== Dobytie Čung-tu v roku 1215 ===

Obliehanie Čung-tu obnovili mongolské a spojenecké vojská pod vedením Samuku a viacerých kitanských a čínskych veliteľov vrátane Šimo Ming'ana. Čingischán riadil širšie operácie zo severu a nepôsobil nepretržite priamo pod hradbami. Útočníci prerušili zásobovacie cesty a obsadili okolité pevnosti; súčasne postupovali v [[Liao-tung]]u a ďalších oblastiach, aby zabránili príchodu účinnej pomoci. Opevnenie Čung-tu zostávalo silné, ale mesto stratilo dvor, časť vojska i prístup k pravidelným dodávkam obilia.&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;/&gt;

Počas dlhého obliehania vypukol v meste hlad. Pramene opisujú prudký rast cien, rozpad verejného poriadku a prípady jedenia ľudských tiel; posledný údaj treba vzhľadom na tradičné používanie motívu kanibalizmu v opisoch krajných obliehacích katastrof uvádzať s opatrnosťou, hoci závažnosť nedostatku potravy je nesporná. Posádka nemala reálnu nádej na rýchle vyslobodenie z juhu. Koncom mája 1215 veliteľ Wan-jen Fu-sing spáchal samovraždu a mesto sa následne vzdalo; pri prevode dátumov medzi čínskym a juliánskym kalendárom sa za deň pádu uvádza 31. máj alebo 1. jún.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayJin1211-1215&quot;/&gt;

Po vstupe mongolských vojsk nasledovalo rozsiahle rabovanie, odvádzanie obyvateľov a požiare. Časť obyvateľstva bola zabitá, ďalší ľudia zahynuli už počas obliehania alebo boli rozdelení medzi vojakov a veliteľov ako zajatci. Presný počet obetí nie je známy a vysoké čísla v neskorších správach nemožno overiť. Na Čingischánov rozkaz boli zhromaždené poklady bývalého dvora a vyhľadaní odborníci, remeselníci a úradníci využiteľní v službách ríše. Medzi vzdelancov, ktorých pád severnej metropoly priviedol pod mongolskú moc, patril aj kitanský učenec [[Jie-lü Čchu-cchaj]]; Čingischán ho do svojich služieb povolal neskôr.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyJin1213-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodJin&quot;/&gt;

Dobytie Čung-tu uzavrelo prvú fázu mongolsko-ťinskej vojny, neznamenalo však koniec ríše Ťin ani úplné ovládnutie severnej Číny. Ťinský cisársky dvor pokračoval v Kchaj-fengu, udržiaval rozsiahle územia južne od Žltej rieky a v niektorých severných oblastiach znovu získal mestá, z ktorých sa Mongoli stiahli. Čingischán nemal v roku 1215 vybudovanú jednotnú civilnú správu pre všetky dobyté kraje a opieral sa o miestnych prebehlíkov, kitanských spojencov a jednotlivé vojenské posádky. Vojna preto pokračovala aj po jeho odchode do Mongolska; od roku 1217 jej východnú časť vo veľkej miere viedol Mukhali a ríša Ťin zanikla až v roku 1234 za vlády Ogotaja. Rok 1215 napriek tomu ukázal, že ríša vytvorená zjednotením stepi dokáže opakovane porážať vojská veľkej usadlej mocnosti, dobyť jej hlavné mesto, viesť viacročné operácie mimo mongolského jadra a postupne si osvojiť technické i správne prostriedky potrebné na ďalšie výboje.&lt;ref name=&quot;AllsenExpansion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Dunnell1206-1215&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayJin1211-1215&quot;/&gt;

== Výboje v Strednej Ázii a vojna s Chorezmskou ríšou (1216 – 1221) ==

Po dobytí Čung-tu v roku 1215 sa ťažisko Čingischánovej osobnej vojenskej činnosti presunulo zo severnej Číny na západ. Vedenie pokračujúcej vojny proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] zveril [[Mukhali]]mu, kým sám sa začiatkom roka 1216 vrátil do Mongolska. Počas nasledujúcich troch rokov obnovil kontrolu nad časťou severných lesných oblastí, odstránil posledné väčšie skupiny ozbrojených odporcov na západnom okraji stepi a prostredníctvom výpravy veliteľa [[Džebe]]ho pričlenil územia ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]]. Mongolská ríša sa tým dostala do priameho susedstva [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]], ktorá ovládala väčšinu [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], [[Chorásán]] a rozsiahle časti iránskeho sveta. Po zlyhaní obchodných a diplomatických stykov v Otrare začal Čingischán v roku 1219 inváziu, ktorá v priebehu približne dvoch rokov rozvrátila ústrednú moc chorezmského šacha [[Muhammad II. (Chorezm)|Muhammada II.]] a priviedla mongolské vojská k [[Kaspické more|Kaspickému moru]] a rieke [[Indus]].&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dunnell
 | meno = Ruth W.
 | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260
 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire
 | editori = Michal Biran, Hodong Kim
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2023
 | strany = 39 – 52
 | doi = 10.1017/9781316337424.002
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Empire
 | vydavateľ = Edinburgh University Press
 | miesto = Edinburgh
 | rok = 2018
 | strany = 54 – 75
 | isbn = 978-0-7486-4237-3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Priebeh západných výprav je známy z prameňov, ktoré vznikli v rozdielnom prostredí a sledovali odlišné ciele. ''[[Tajná história Mongolov]]'' podrobne opisuje rozhodnutia vládnuceho rodu, no iba stručne zachytáva dobývanie jednotlivých miest. Perzský úradník [[Atá Malik Džuvajní]] písal svoje ''Dejiny dobyvateľa sveta'' približne o tri desaťročia neskôr v službách Mongolov; využil staršie svedectvá, jeho text však obsahuje literárne reči, symbolické obrazy a počty, ktoré nemožno čítať ako presné štatistiky. Ďalšie správy zanechali okrem iných [[Ibn al-Asír]], Muhammad an-Nasáví a neskôr [[Rašíd ad-Dín]]. Ich údaje sa rozchádzajú pri datovaní, veľkosti vojsk, poradí niektorých operácií i počte obetí. Moderné rekonštrukcie preto porovnávajú mongolskú, perzskú, arabskú a čínsku tradíciu a pri mnohých podrobnostiach pripúšťajú iba približný záver.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Jackson
 | meno = Peter
 | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion
 | vydavateľ = Yale University Press
 | miesto = New Haven; Londýn
 | rok = 2017
 | strany = 60 – 91
 | isbn = 978-0-300-12533-7
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Juvaini
 | meno = Ata-Malik
 | titul = The History of the World-Conqueror
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Harvard University Press
 | miesto = Cambridge, Massachusetts
 | rok = 1958
 | zväzok = 1
 | strany = 61 – 145
 | prekladatelia = John Andrew Boyle
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Obnovenie kontroly na severe a zánik ríše Kara Kitaj ===

Čingischánov návrat z čínskeho pohraničia sa časovo prekrýval s povstaním Kori-Tumedov, jedného zo spoločenstiev, ktoré boli počas Džučiho výpravy v roku 1207 zaradené medzi podriadené „lesné národy“. Chánov poverenec Korči zneužíval svoje postavenie a podľa ''Tajnej histórie Mongolov'' si násilne privlastňoval miestne ženy; Kori-Tumedi ho preto zadržali. Keď bol proti nim vyslaný Borokul, jeden z najbližších Čingischánových druhov, povstalci ho prepadli a zabili. Chán chcel pôvodne viesť odvetnú výpravu osobne, napokon však zásahom poveril dörbetského veliteľa Dörbei Doqšina. Jeho oddiely využili menej strážené cesty cez lesnatý terén, povstalcov prekvapili a obnovili nad nimi mongolskú zvrchovanosť. Táto epizóda ukázala, že podriadenosť vzdialených severných skupín naďalej závisela od vojenskej prítomnosti a od správania chánových zástupcov; nebola výsledkom súvislej a pevne zakotvenej územnej správy.&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri §§ 240 – 241, 250 – 268 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | strany = 112 – 151
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Na západnom okraji stepi medzitým pokračovalo prenasledovanie zvyškov [[Merkiti|Merkitov]], ktorí po predchádzajúcich porážkach ustupovali k turkickým kočovníkom za Irtyšom. Čingischán vyslal proti nim Džučiho; jeho vojská v rokoch 1216 až 1217 rozbili väčšiu časť zostávajúcej merkitskej skupiny. Počas týchto operácií sa Džuči pri rieke Irgiz stretol s vojskom Muhammada II. Pramene neumožňujú udalosť presne datovať – moderné rekonštrukcie ju zaraďujú do obdobia medzi rokmi 1216 a 1218 – ani jednoznačne určiť, ktorá strana začala boj. Perzské podanie tvrdí, že Džuči sa najprv odvolával na chýbajúci rozkaz viesť vojnu s Chorezmom, po Muhammadovom útoku však prijal bitku. Celodenné stretnutie neprinieslo rozhodnutie a Mongoli sa v noci stiahli. Išlo o prvý známy väčší vojenský kontakt oboch ríš, ešte nie o začiatok otvorenej vojny.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;

Na západe zostával významným protivníkom najmanský princ [[Küčlüg]]. Po porážke pri Irtyši našiel útočisko v ríši Kara Kitaj, ktorú v 12. storočí založili [[Kitani]] vytlačení zo severnej Číny. Jej panovníci používali titul gürchán a z centra v [[Balasagun]]e ovládali prostredníctvom miestnych dynastií a vyberačov daní rozsiahle územie od [[Sedemriečie|Sedemriečia]] po [[Tarimská panva|Tarimskú panvu]] a [[Transoxiana|Transoxianu]]. Štát spájal kitanské, turkické, iránske a čínske správne tradície; pod jeho zvrchovanosťou žili budhisti, moslimovia, kresťania i príslušníci ďalších náboženstiev. Küčlüg sa oženil s dcérou gürchána Jelü Č'-lu-kua, získal vlastné vojsko a v rokoch 1211 až 1213 postupne prevzal rozhodujúcu moc. Gürchána ponechal do smrti ako formálneho panovníka, v skutočnosti však spravoval jeho územie sám.&lt;ref name=&quot;BiranQaraKhitai&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Biran
 | meno = Michal
 | titul = The Empire of the Qara Khitai in Eurasian History: Between China and the Islamic World
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2005
 | strany = 69 – 90
 | isbn = 978-0-521-84226-6
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;GoldenInnerAsia&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Golden
 | meno = Peter B.
 | kapitola = Inner Asia c. 1200
 | titul = The Cambridge History of Inner Asia: The Chinggisid Age
 | editori = Nicola Di Cosmo, Allen J. Frank, Peter B. Golden
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2009
 | strany = 9 – 25
 | doi = 10.1017/CBO9781139056045.004
 | isbn = 978-0-521-84926-5
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:KaraKhitaiAD1200.png|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Mapa Strednej Ázie so zvýrazneným územím ríše Kara Kitaj okolo roku 1200|Približný rozsah ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]] okolo roku 1200. Jej ovládnutím získali Mongoli prístup k mestám [[Tarimská panva|Tarimskej panvy]] a spoločnú hranicu s [[Chorezmská ríša|Chorezmskou ríšou]]. Mapa znázorňuje politický priestor schematicky; hranice stredoázijských štátov netvorili vo všetkých oblastiach presne vymedzené línie.]]

Küčlügova vláda stratila podporu časti obyvateľstva. Moslimské pramene mu pripisujú prenasledovanie moslimov v Kašgare a Chotane, zatváranie mešít a nátlak na prijatie budhizmu alebo kresťanstva. Rozsah a jednotnosť týchto opatrení nie je možné určiť s istotou, pretože zachované opisy vznikli v nepriateľskom prostredí a zdôrazňovali náboženský protiklad. Je však doložené, že Küčlüg zasahoval do miestnych náboženských pomerov a že jeho vojenské požiadavky i vyberanie zdrojov vyvolávali odpor. Súčasne bojoval proti vládcovi mesta Almaliq Ozarovi, ktorý uznal Čingischánovu zvrchovanosť. Po Ozarovom zajatí a usmrtení dostal mongolský dvor bezprostredný dôvod zasiahnuť.&lt;ref name=&quot;BiranQaraKhitai&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodQara&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | strany = 309 – 310, 439 – 441
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

V roku 1218 vyslal Čingischán proti Küčlügovi Džebeho. Perzská tradícia uvádza dvadsaťtisíc jazdcov, tento údaj však môže označovať skôr plánovanú organizačnú silu zboru než skutočný počet mužov. Džebe vyhlásil, že obyvatelia môžu zachovávať svoje náboženstvo, a usiloval sa získať mestské elity bez zdĺhavých obliehaní. V Kašgare a ďalších sídlach sa preto proti Küčlügovej posádke obrátila časť miestneho obyvateľstva. Küčlüg ustupoval cez Tarimskú panvu a [[Pamír]] do Badachšánu, kde ho podľa Džuvajního chytili miestni lovci a odovzdali prenasledovateľom. Džebe ho dal usmrtiť; jeho hlavu mali následne ukazovať v mestách ako dôkaz konca jeho vlády. Jadrom správy je Küčlügova porážka a smrť v roku 1218, zatiaľ čo podrobnosti o zajatí a verejnom vystavovaní jeho hlavy pochádzajú z neskoršieho naratívneho podania.&lt;ref name=&quot;BiranQaraKhitai&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;

Zánikom vlády Kara Kitaj nevznikla v oblasti jednotná mongolská provincia spravovaná priamo z chánovho dvora. Čingischán prevzal sieť už existujúcich vzťahov s miestnymi vládcami a potvrdil postavenie tých, ktorí sa podriadili, vrátane karluckých a ujgurských elít. Vojensky dôležité boli horské priechody v [[Ťanšan]]e, oázy na obchodných cestách a prístup k úrodným oblastiam Sedemriečia. Zároveň sa odstránila nárazníková ríša medzi Mongolmi a Chorezmom. Od roku 1218 tak obe mocnosti zdieľali dlhú a politicky neustálenú hranicu, na ktorej sa pohybovali obchodníci, kočovníci, utečenci aj ozbrojené oddiely.&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Biran
 | meno = Michal
 | kapitola = The Mongols in Central Asia from Chinggis Khan's Invasion to the Rise of Temür
 | titul = The Cambridge History of Inner Asia: The Chinggisid Age
 | editori = Nicola Di Cosmo, Allen J. Frank, Peter B. Golden
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2009
 | strany = 46 – 66
 | doi = 10.1017/CBO9781139056045.006
 | isbn = 978-0-521-84926-5
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Od obchodných stykov k otvorenej vojne ===

[[Súbor:Khwarezmian Empire 1190 - 1220 (AD).svg|náhľad|vľavo|upright=1.35|alt=Mapa Chorezmskej ríše v Strednej Ázii a Iráne na začiatku 13. storočia|Územný rast [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]] od roku 1190 do predvečera mongolskej invázie. Ríša spájala Chorezm, Transoxianu, Chorásán a veľkú časť Iránu, ale mnohé oblasti získala iba krátko pred vojnou.]]

Chorezmská ríša dosiahla najväčší rozsah za Muhammada II. z dynastie Anúšteginovcov. Jej pôvodné jadro ležalo v zavlažovanej oblasti [[Chorezm]]u pri dolnom toku [[Amudarja|Amudarje]], no Muhammad a jeho otec Tekéš rozšírili moc do Transoxiany, Chorásánu, Afganistanu a západného Iránu. V rokoch pred mongolským vpádom Muhammad odstránil karachánovských vládcov Samarkandu, oslabil zvyšky nadvlády Kara Kitaj a prijal titul sultána. Veľkosť ríše však zakrývala jej vnútornú nesúrodosť. Viaceré územia boli dobyté iba nedávno, časť miestnych elít zostávala nespokojná a sultán sa opieral o rozličné vojenské skupiny, ktorým nie vždy dôveroval. Významnú vlastnú mocenskú základňu mala jeho matka Terken-chatun, podporovaná najmä príslušníkmi turkických kmeňových elít. Historici preto ich vzťah opisujú ako napätú dvojvládu, nie ako jednotne riadenú monarchiu.&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Barthold
 | meno = V. V.
 | titul = Turkestan Down to the Mongol Invasion
 | vydanie = 3
 | vydavateľ = Luzac &amp; Company
 | miesto = Londýn
 | rok = 1968
 | strany = 373 – 404
 | editori = C. E. Bosworth
 | prekladatelia = H. A. R. Gibb, T. Minorsky
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;BuniyatovKhwarazm&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Buniyatov
 | meno = Z. M.
 | titul = A History of the Khorezmian State under the Anushteginids, 1097–1231
 | editori = S. Mustafayev, T. Welsford
 | prekladatelia = A. Efendiyev
 | vydavateľ = International Institute for Central Asian Studies
 | miesto = Samarkand
 | rok = 2015
 | strany = 105 – 153
 | isbn = 978-9943-357-21-1
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;

Prvé priame styky medzi oboma dvormi neboli jednoznačne nepriateľské. Po mongolských úspechoch v severnej Číne vyslal Muhammad k Čingischánovi posolstvo, ktoré malo overiť rozsah jeho moci a vytvoriť podmienky pre obchod. Čingischán následne prijal chorezmských vyslancov a vyslal vlastnú delegáciu vedenú skúsenými moslimskými obchodníkmi. Obidve strany mali hospodársky záujem na obnovení trás, ktoré spájali severnú Čínu, Mongolsko, Tarimskú panvu, Transoxianu a Irán. Mongolské elity vyhľadávali kvalitné textílie, kovové výrobky a ďalší luxusný tovar, zatiaľ čo stredoázijskí kupci získavali prístup k trhom a koristi vo východnej časti ríše. Diplomatický jazyk však zároveň odrážal nezlučiteľné predstavy o hierarchii: Čingischán chápal bezpečný obchod ako súčasť vzťahu, v ktorom mal druhý vládca uznať jeho nadradené alebo aspoň osobitné postavenie, kým Muhammad sa považoval za suveréna porovnateľnej ríše.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuniyatovKhwarazm&quot;/&gt;

V roku 1218 dorazila do pohraničného mesta [[Otrar]] rozsiahla karavána smerujúca z mongolského územia do Chorezmskej ríše. Džuvajní uvádza 450 obchodníkov a približne 500 tiav naložených striebrom, hodvábom, kožušinami a ďalším tovarom. Presné čísla nemožno overiť, podstatné však je, že do podniku vložili majetok členovia Čingischánovej rodiny a vysokej elity, takže nešlo iba o súkromnú výpravu bez politického významu. Otrarský miestodržiteľ Inalčuk, známy aj titulom Gájir-chán, dal členov karavány zadržať ako údajných vyzvedačov, skonfiškoval ich tovar a napokon ich dal usmrtiť. Nie je isté, či konal na priamy Muhammadov rozkaz. Pramene umožňujú aj výklad, že sultán jeho rozhodnutie dodatočne schválil alebo odmietol zasiahnuť, pretože Inalčuk patril k mocenskému okruhu Terken-chatun a jeho vydanie by malo vnútropolitické následky.&lt;ref name=&quot;AtwoodOtrar&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | strany = 430 – 432
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

[[Súbor:Otrar aerial view from May 2016.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Letecký pohľad na archeologické pozostatky Otraru v Kazachstane|Archeologické pozostatky [[Otrar]]u v dnešnom [[Kazachstan]]e. Mesto ležalo pri sútoku obchodných ciest a na začiatku vojny chránilo severovýchodný prístup do Chorezmskej ríše. Viditeľné ruiny pochádzajú z viacerých období dejín sídla.]]

Čingischán sa najprv pokúsil dosiahnuť nápravu diplomatickou cestou. K Muhammadovi vyslal troch poslov, ktorí žiadali potrestanie alebo vydanie Inalčuka a náhradu zhabaného majetku. Sultán požiadavku odmietol; jedného posla dal usmrtiť a zvyšných dvoch poslal späť po verejnom ponížení. Rozprávania sa odlišujú v pôvode poslov aj v podrobnostiach zaobchádzania s nimi, zhodujú sa však v tom, že člen diplomatickej misie bol zabitý so súhlasom chorezmského šacha. V stepnej diplomacii išlo o útok na autoritu panovníka, ktorého ochranu poslovia zastupovali. Incident v Otrare a následné odmietnutie vyslancov preto vytvorili bezprostredný podnet na vojnu.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuniyatovKhwarazm&quot;/&gt;

Otrarskú udalosť nemožno bez ďalšieho pokladať za jedinú príčinu invázie ani tvrdiť, že Čingischán pred ňou určite nemal nijaké územné zámery. Na spoločnej hranici sa už stretávali oddiely oboch ríš; skoršia bitka pri Irgize umožnila obom stranám spoznať spôsob boja protivníka. Napätie zvyšovalo aj rýchle rozšírenie dvoch mladých ríš a snaha kontrolovať obchodné cesty. Otrar však zmenil dovtedajší spor na osobne a politicky záväzný konflikt: Čingischán mohol vojnu predstaviť vlastným stúpencom ako potrestanie vlády, ktorá zabila obchodníkov pod jeho ochranou a porušila nedotknuteľnosť vyslancov.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

=== Prípravy na inváziu a otázka nástupníctva ===

Pred odchodom na západ sa podľa ''Tajnej histórie Mongolov'' otvorila otázka, kto má po Čingischánovej smrti prevziať vládu. Podnet mala dať jeho manželka Jesüj, ktorá upozornila na nebezpečenstvo, že panovník počas ďalekého ťaženia zahynie bez určeného nástupcu. Keď Čingischán vyzval synov, aby sa vyjadrili, [[Čagataj]] spochybnil nárok najstaršieho [[Džuči]]ho narážkou na to, že sa narodil krátko po Börteinom návrate z merkitského zajatia. Džuči reagoval prudko a spor museli tlmiť prítomní hodnostári. Čagataj napokon navrhol ich mladšieho brata [[Ogotaj]]a, ktorého prijal aj Džuči; Čingischán s touto voľbou súhlasil. Rozhovor je zachovaný ako dramaticky vystavaná rodinná scéna a jeho doslovné znenie nemožno overiť. Svedčí však o tom, že otázka Džučiho pôvodu ovplyvňovala vzťahy medzi bratmi a že Ogotaj sa už pred západným ťažením stal prijateľným kompromisným kandidátom. Formálne bol za veľkého chána zvolený až na kurultaji v roku 1229.&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Čingischán zároveň zabezpečil, aby vojna na západe neviedla k strate pozícií v severnej Číne. Mukhali dostal široké právomoci, titul ''kuo-wang'' – knieža ríše – a velenie vojsk, ktoré pokračovali v boji proti ríši Ťin. Do západnej armády boli povolané oddiely z mongolského jadra ríše aj vojská podriadených spojencov, najmä Ujgurov a Karlukov. Podľa mongolskej tradície mal chán žiadať pomoc aj od ríše [[Západná Sia]], jej dvor však vyslanie pomocného vojska odmietol. Čingischán potrestanie Tangutov odložil, pretože nechcel meniť cieľ už pripravenej výpravy; odmietnutie si však zapamätal a neskôr ho uvádzal medzi dôvodmi poslednej vojny proti ríši Západná Sia.&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

Veľkosť inváznej armády nie je známa. Stredovekí autori uvádzali státisíce až vyše pol milióna mužov, čo nezodpovedá logistickým možnostiam mongolskej stepi ani pravdepodobnej veľkosti chorezmských miest. Moderné odhady sa pohybujú približne od 75 000 po 150 000 bojovníkov, no ani tieto čísla nemožno pokladať za presný stav pri nástupe. Mongolská desiatková organizácia vyjadrovala služobnú a veliteľskú štruktúru; jednotka označovaná ako tümen nemusela mať v poli plných desaťtisíc mužov. K jazdeckým oddielom sa navyše pripájali pomocné vojská, sprievod, remeselníci, tlmočníci a obliehací špecialisti z Číny, Ujgurska a už podrobených stredoázijských oblastí. Každý jazdec používal viac koní, čo zvyšovalo pohyblivosť, zároveň však vyžadovalo rozsiahle pastviny a rozdelenie armády na viac prúdov.&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Sverdrup
 | meno = Carl
 | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei
 | vydavateľ = Helion &amp; Company
 | miesto = Solihull
 | rok = 2017
 | strany = 142 – 189
 | isbn = 978-1-9133-3605-9
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SmithManpower&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Smith
 | meno = John Masson Jr.
 | titul = Mongol Manpower and Persian Population
 | periodikum = Journal of the Economic and Social History of the Orient
 | ročník = 18
 | číslo = 3
 | rok = 1975
 | strany = 271 – 299
 | doi = 10.2307/3632138
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Muhammad II. mal k dispozícii početné posádky, turkické jazdecké oddiely a zdroje bohatých miest, nedôveroval však časti veliteľov a nedokázal ich sústrediť bez politického rizika. Namiesto jednej poľnej armády rozdelil vojsko medzi opevnené mestá pri Syrdarji, v Transoxiane a Chorásáne. Takýto postup mohol Mongolov zdržať, vyčerpať pri obliehaniach a poskytnúť čas na zhromaždenie ďalších síl. V praxi im však umožnil pohybovať sa medzi izolovanými posádkami, vyberať si smer útoku a sústreďovať proti jednotlivým mestám prevahu. Rozhodnutie preto nevychádzalo iba z nesprávneho vojenského úsudku; súviselo aj s nedávnym vznikom ríše, obavou zo vzbury a súperením medzi sultánovým dvorom a okruhom Terken-chatun.&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

=== Otrar, Buchara a Samarkand ===

Hlavné mongolské sily sa zhromaždili pri hornom Irtyši a cez Sedemriečie dorazili na jeseň 1219 k východnej hranici Chorezmskej ríše. Čingischán rozdelil armádu tak, aby súčasne viazala pohraničné posádky a prenikla do vnútrozemia. Čagataj a Ogotaj zostali pri Otrare; Džuči dostal za úlohu postupovať pozdĺž dolnej Syrdarje; samostatný zbor smeroval proti mestám na hornom toku rieky a do Ferganskej kotliny. Čingischán s Tolujom a hlavnou časťou vojska obišiel pohraničný obranný pás cez púšť [[Kyzylkum]]. Pri prechode využil miestnych sprievodcov a sústavu oáz. Manéver mu umožnil priblížiť sa k Buchare zo smeru, z ktorého chorezmské velenie neočakávalo príchod veľkej armády.&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;/&gt;

Obliehanie Otraru sa začalo na jeseň 1219 a trvalo približne päť mesiacov; jeho citadela odolávala ešte dlhšie než vonkajšie mesto. Stredoveké údaje o desaťtisícoch obrancov sú pravdepodobne nadsadené, posádka však kládla podstatne dlhší odpor než väčšina miest v nasledujúcej fáze ťaženia. Časť vojska pod veliteľom menom Karača sa napokon pokúsila opustiť mesto alebo otvorila bránu útočníkom. Mongoli týchto mužov nepovažovali za dôveryhodných spojencov a dali ich zabiť. Inalčuk sa stiahol do citadely a po jej dobytí padol do zajatia. Neskoršie rozprávanie, podľa ktorého mu naliali do očí a uší roztavené striebro, nie je potvrdené skorými prameňmi; spoľahlivo je doložené iba to, že bol po zajatí popravený.&lt;ref name=&quot;AtwoodOtrar&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;

Kým obliehanie Otraru pokračovalo, Čingischán prekročil púšť Kyzylkum a vo februári 1220 sa objavil pred [[Buchara|Bucharou]]. Väčšina mestskej posádky sa pokúsila preraziť obkľúčenie, v otvorenom boji však bola rozprášená. Predstavitelia mesta následne otvorili brány, zatiaľ čo menšia skupina obrancov sa uzavrela v citadele a odolávala ešte niekoľko dní. Po jej páde boli zostávajúci vojaci zabití. Obyvateľov Mongoli vyviedli za hradby, oddelili remeselníkov určených na službu v ríši a časť mužov zaradili do pomocných pracovných a vojenských oddielov. Mesto bolo vyplienené a veľkú časť zástavby zasiahol požiar, hoci rozsah úmyselného ničenia a podiel ohňa vzniknutého počas bojov nemožno presne určiť.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

Džuvajní vložil do opisu pádu Buchary Čingischánovu reč v hlavnej mešite, v ktorej dobyvateľ vysvetľuje pohromu hriechmi obyvateľov. Text vznikol s odstupom približne jednej generácie a je vystavaný podľa pravidiel perzskej historiografie; nemožno ho pokladať za doslovný záznam chánových slov. Správa však môže zachovávať jadro udalosti, pri ktorej Čingischán verejne zhromaždil mestských hodnostárov, žiadal vydanie zásob a predstavil dobytie ako trest za odpor sultánovej vlády. Rozlišovanie medzi historickým jadrom a literárnym spracovaním je dôležité aj pri ďalších príhovoroch a dialógoch pripisovaných účastníkom vojny.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;

Z Buchary postupovalo hlavné vojsko k [[Samarkand]]u, ktorý bol Muhammadovým politickým centrom v Transoxiane a mal silnejšie opevnenie. Čagataj a Ogotaj sa po páde Otraru pripojili k otcovi, takže Mongoli mohli proti mestu sústrediť viac zborov. Perzskí kronikári pripisovali samarkandskej posádke 50 000 až 110 000 mužov, čo moderní historici považujú za nepravdepodobné; skutočná sila zrejme dosahovala iba zlomok týchto údajov. Vojaci podnikli výpad, boli však vylákaní od hradieb a porazení. Po niekoľkých dňoch sa časť predstaviteľov a posádky vzdala, kým obrancovia citadely pokračovali v boji.&lt;ref name=&quot;SmithManpower&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;/&gt;

Samarkand padol v marci 1220. Mongoli popravili veľkú časť vojakov, najmä príslušníkov turkických oddielov označovaných ako Kangli, ktorých pramene predstavujú ako jadro sultánovej posádky. Remeselníci boli rozdelení medzi členov vládnuceho rodu alebo odvedení do iných častí ríše, časť mladých mužov bola prinútená slúžiť pri ďalších operáciách a obyvateľom bol uložený majetkový odvod. Mesto utrpelo rozsiahle škody a stratilo časť obyvateľstva, neprestalo však natrvalo existovať. Už krátko po invázii v ňom mongolskí poverenci obnovovali vyberanie dávok, čo by nebolo možné pri úplnom vyľudnení. Pád Buchary a Samarkandu v rýchlom slede rozbil hlavný obranný systém Transoxiany a prinútil Muhammada pokračovať v ústupe na západ.&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;

=== Boje pri Syrdarji a dobytie Gurgandžu ===

Džučiho zbor postupoval od Otraru po prúde Syrdarje proti mestám, ktoré chránili severný okraj chorezmského územia. V Sighnaqu obyvatelia zabili vyslanca, ktorého Mongoli poslali s výzvou na kapituláciu. Po približne sedemdňovom obliehaní mesto dobyli a veľkú časť obyvateľstva usmrtili; novým správcom ustanovili syna zabitého vyslanca. Ďalšie sídla, medzi nimi Džand a Jangikent, kládli odpor v rozdielnej miere a časť ich elít ušla ešte pred príchodom Mongolov. Džuči tak zabezpečoval dolný tok rieky, prerušoval spojenie medzi Transoxianou a stepou severne od [[Aralské jazero|Aralského jazera]] a približoval sa k Chorezmu, ktorý mu mal podľa neskoršieho rozdelenia pripadnúť ako údiel.&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;

Na hornom toku Syrdarje kládol najvýraznejší odpor [[Timur Malik]], miestodržiteľ [[Chudžand]]u. Po strate mesta sa s vybranými mužmi stiahol na opevnený ostrov alebo vyvýšeninu v riečnom koryte. Obrancovia používali člny chránené mokrou plsťou a hlinou, aby obmedzili účinok šípov a zápalných striel, a podnikali výpady proti mongolským postaveniam. Keď ďalší odpor nebol možný, Timur Malik sa pokúsil prebiť po rieke a cez púšť smerom k Chorezmu. Väčšina jeho mužov zahynula, jemu sa však podarilo uniknúť a neskôr sa pripojil k Džalál ad-Dínovi. Podrobnosti jeho obrany sú v perzských dejinách štylizované do podoby hrdinského príbehu, základná udalosť však patrí k najlepšie doloženým príkladom miestneho odporu počas prvej fázy invázie.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;/&gt;

Najväčším mestom samotného Chorezmu bol [[Köneürgenç|Gurgandž]], ležiaci v husto osídlenej delte Amudarje. Jeho hospodárstvo záviselo od siete kanálov a mesto bolo významným obchodným a remeselným centrom. Terken-chatun ho opustila po Muhammadovom úteku; počas cesty na juh bola neskôr zajatá Mongolmi. Proti Gurgandžu postupovali Džuči, Čagataj a Ogotaj. Úzky priestor medzi kanálmi, mäkká pôda a hustá zástavba obmedzovali pohyb jazdy a sťažovali použitie obliehacích strojov. Boje sa preto po prerazení obrany zmenili na postupné dobývanie ulíc a domov.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuniyatovKhwarazm&quot;/&gt;

Velenie komplikoval spor medzi Džučim a Čagatajom. Džuči sa podľa prameňov pokúšal dosiahnuť kapituláciu a zachovať bohaté mesto, ktoré považoval za súčasť svojho budúceho údelu, zatiaľ čo Čagataj presadzoval tvrdší postup. Čingischán preto zveril spoločné velenie Ogotajovi. Rozhodnutie ukázalo jeho schopnosť sprostredkovať medzi staršími bratmi a zároveň podporilo postavenie už vybraného nástupcu. Gurgandž padol na jar 1221 po zdĺhavých bojoch. Remeselníci boli vyčlenení a deportovaní, časť žien a detí zotročená a veľké množstvo ostatných obyvateľov zabité. Džuvajního údaj 1,2 milióna mŕtvych vzniká mechanickým vynásobením počtu údajných popravcov a pridelených obetí a nemožno ho pokladať za demografický údaj.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SmithManpower&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Viaceré neskoršie opisy tvrdia, že Mongoli po páde mesta pretrhli hrádze a úmyselne ho zaplavili. Gurgandž i jeho okolie nepochybne utrpeli poškodenie vodných diel a zmeny riečneho koryta, nie je však možné bezpečne určiť, či išlo o plánovanú záverečnú operáciu alebo o dôsledok bojov, zanedbania kanálov a neskoršieho vývoja delty. Rovnako nemožno všetku archeologicky doloženú deštrukciu priradiť jedinému okamihu. Isté je, že mesto stratilo veľkú časť obyvateľov a dovtedajšie postavenie metropoly; osídlenie v oblasti však pokračovalo a obchodné centrum sa v ďalších desaťročiach obnovovalo na čiastočne posunutom mieste.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;/&gt;

=== Prenasledovanie Muhammada II. a ťaženie v Chorásáne ===

Muhammad II. sa po páde Buchary a Samarkandu neusadil v ďalšom pevnom obrannom centre. Ustupoval cez [[Balch]] a Chorásán do iránskeho vnútrozemia, pričom správy o rýchlom mongolskom postupe oslabovali jeho schopnosť zhromaždiť nové vojsko. Čingischán vyslal za ním Džebeho a [[Sübeetej]]a s pohyblivým jazdeckým zborom. Úlohou veliteľov nebolo systematicky obsadzovať každé mesto, ale zabrániť sultánovi vytvoriť novú armádu. Od miest, ktoré sa podrobili, žiadali zásoby a potvrdenie poslušnosti; sídla, ktoré odporovali alebo zabili poslov, napádali. Prenasledovanie viedlo cez Níšápúr, Rajj a západný Irán až ku Kaspickému moru.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Sultán napokon našiel útočisko na malom ostrove pri juhovýchodnom pobreží Kaspického mora, ktorý pramene spájajú s oblasťou Abaskúnu. Koncom roka 1220 alebo začiatkom roka 1221 tam po chorobe zomrel. Bezprostrednú príčinu smrti nemožno určiť; neskoršie texty ju vysvetľovali zápalom pľúc, úplavicou alebo celkovým vyčerpaním. Pred smrťou odvolal skoršie rozhodnutie v prospech syna Uzlaga Šáha a za nástupcu označil vojensky skúsenejšieho [[Džalál ad-Dín Mangburni|Džalál ad-Dína]]. Muhammadova smrť odstránila spoločné centrum chorezmskej legitimity, neukončila však odpor jeho synov a veliteľov. Džebe a Sübeetej po splnení prenasledovacej úlohy pokračovali na západ a sever okolo Kaspického mora; táto samostatná výprava patrila už k ďalšej fáze mongolskej expanzie.&lt;ref name=&quot;BuniyatovKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

[[Súbor:Grazing camels in the ruins of Merv.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Ťavy medzi hlinenými ruinami starovekého Mervu v Turkménsku|Časť rozsiahleho archeologického areálu [[Merv]]u v dnešnom [[Turkménsko|Turkménsku]]. Lokalita obsahuje pozostatky viacerých miest a období; dnešný stav nemožno pripísať výlučne mongolskému útoku z roku 1221.]]

Začiatkom roka 1221 prekročil Čingischán Amudarju a postupoval do severného Afganistanu. Po obsadení Balchu a počas obliehania Talikánu poveril najmladšieho syna [[Toluj]]a podrobením Chorásánu. Región patril k najbohatším a najurbanizovanejším častiam východného islamského sveta. Jeho mestá však po Muhammadovom úteku nekonali jednotne: niektoré prijali mongolské podmienky, iné sa vzbúrili po odchode prvého oddielu alebo poskytli útočisko ustupujúcim vojakom. Toluj postupoval s jadrom mongolskej jazdy, ku ktorému sa pripájali pomocné oddiely a násilne odvedení miestni obyvatelia používaní pri obliehaniach.&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;

Hlavné vojsko sa pri ďalšom postupe stretlo s odporom v hornatej oblasti [[Bamján]]u. Počas obliehania tam šíp zasiahol a usmrtil Mutugena, jedného z Čagatajových synov a Čingischánovho vnuka. Po dobytí opevneného sídla nasledovalo rozsiahle zabíjanie obyvateľov. Perzské pramene vysvetľujú mimoriadnu tvrdosť odvety priamo Mutugenovou smrťou a tvrdia, že útočníci nebrali zajatcov; presný rozsah násilia však nemožno určiť. Udalosť mala aj dynastický rozmer, pretože počas výpravy vedenej osobne Čingischánom zahynul jeho vnuk.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

Prvým veľkým cieľom bol [[Merv]]. Mesto sa po niekoľkých dňoch bojov a neúspešných výpadoch vzdalo na základe prísľubu milosti. Toluj napriek tomu nariadil obyvateľov vyviesť na rovinu, oddeliť remeselníkov a ďalšie vybrané skupiny a veľkú časť ostatných usmrtiť. Ibn al-Asír uviedol 700 000 mŕtvych, kým Džuvajní opísal sčítanie 1,3 milióna tiel. Takéto počty mnohonásobne prevyšujú pravdepodobnú kapacitu mesta a moderné bádanie ich odmieta. Ich stupňovanie však odráža, ako súčasníci a neskorší obyvatelia regiónu vnímali rozsah zabíjania, zajatia a rozptýlenia obyvateľstva. Merv sa navyše v tom istom roku vzbúril a čelil ďalšiemu zásahu, takže pramene môžu spájať obete viacerých udalostí.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SmithManpower&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;

[[Níšápúr]] sa pôvodne v roku 1220 podriadil Džebemu a Sübeetejovi, po ich odchode však prestal plniť uložené povinnosti. Pri neskoršom strete pred mestom zahynul Čingischánov zať Tokučar. Keď k Níšápúru v apríli 1221 dorazil Toluj, obrancovia sa pokúsili vyjednávať, útok sa však už začal. Po dobytí nasledovalo hromadné zabíjanie; pramene pripisujú dohľad nad odvetou Tokučarovej vdove. Aj v tomto prípade sú tradičné sedemmiestne počty obetí nezlučiteľné s odhadovanou kapacitou dobového mesta. Dobre doložené je oddelenie remeselníkov a odborníkov pred ničením mesta a skutočnosť, že násilie bolo zdôvodňované predchádzajúcim odporom a smrťou člena panovníckej rodiny.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;

Osud [[Herát]]u ukazuje, že mongolský postup neprebiehal pri každom meste rovnako. Po osemdňových bojoch v roku 1221 sa obyvatelia dohodli na kapitulácii. Toluj dal zabiť posádku, ale civilnému obyvateľstvu tentoraz prisľúbenú milosť zachoval a ustanovil v meste dozorcu. Po následnom povstaní bolo mesto na prelome rokov 1221 a 1222 znovu obliehané a napokon podrobené rozsiahlemu ničeniu. Staršie historické práce obe obliehania neraz spájali, čím sa násilie z neskoršej udalosti pripisovalo Tolujovmu prvému útoku. Rozlíšenie jednotlivých fáz zároveň ukazuje, že kapitulácia mohla obyvateľstvo dočasne ochrániť, nebola však zárukou bezpečia pri neskoršom odpore.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;

=== Džalál ad-Dín, Parván a bitka pri Induse ===

Džalál ad-Dín opustil Gurgandž ešte pred jeho pádom a cez Chorásán sa dostal do oblasti dnešného Afganistanu. V Ghazne sa k nemu pripojili zvyšky chorezmských jednotiek, miestni vládcovia a turkické i afganské oddiely. Išlo o nesúrodú koalíciu, spojenú predovšetkým odporom proti Mongolom. Na jar 1221 dosiahla prvé úspechy pri Valijáne a na jeseň sa pri [[Bitka pri Parváne|Parváne]] stretla so zborom, ktorému velil Čingischánov adoptívny syn Šigi Kutuku. Členitý terén obmedzil manévrovanie mongolskej jazdy a Džalál ad-Dín dokázal svoje jednotky udržať v sústredenom postavení. Mongolský zbor utrpel porážku, jednu z prvých výrazných porážok Čingischánovej armády počas západného ťaženia.&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuniyatovKhwarazm&quot;/&gt;

Víťazstvo malo značný psychologický účinok a povzbudilo povstania v časti už obsadených miest, Džalál ad-Dín však nedokázal koalíciu udržať. Jeho velitelia sa po bitke pohádali pri delení koristi; perzské pramene uvádzajú ako bezprostredný predmet sporu mimoriadne cenného koňa. Vodcovia viacerých afganských a turkických oddielov následne odišli aj so svojimi mužmi. Jednotlivé podrobnosti roztržky môžu byť literárne zjednodušené, odchod podstatnej časti vojska je však doložený následným priebehom ťaženia. Čingischán po správe o porážke prevzal prenasledovanie osobne a rýchlym pochodom prinútil Džalál ad-Dína ustupovať k Indusu skôr, než mohol získať náhradu za odídené jednotky.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

[[Súbor:Jalal al-Din Khwarazm-Shah crossing the rapid Indus river, escaping Chinggis Khan and his army.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Mughalská miniatúra zobrazuje Džalál ad-Dína pri prechode cez rieku Indus|Džalál ad-Dín uniká cez [[Indus]] po porážke v roku 1221. Mughalská miniatúra vznikla v rokoch 1596 až 1600 pre dielo ''Čingischán-náma'', teda takmer štyri storočia po udalosti, a predstavuje neskoršiu umeleckú interpretáciu, nie dobový záznam.]]

Koncom novembra 1221, tradične 24. novembra, Mongoli dostihli Džalál ad-Dínovo vojsko na západnom brehu Indusu. Čingischán rozvinul svoje krídla tak, aby protivníka zatlačil k rieke, a ponechal si zálohu na rozhodujúci útok. Chorezmský vládca sa pokúsil preraziť obkľúčenie, po rozpade svojho stredu však s časťou sprievodu preplával na druhý breh a unikol do severozápadnej Indie. Veľká časť jeho vojska zahynula alebo padla do zajatia; zahynuli alebo boli zajatí aj viacerí členovia jeho rodiny a sprievodu. Neskoršie perzské podanie opisuje Džalál ad-Dínov skok na koni z vysokého brehu a Čingischánov obdiv k jeho odvahe. Samotný únik cez rieku je historicky prijímaný, presná podoba skoku a chánove slová však patria k literárnej tradícii.&lt;ref name=&quot;JuvainiBoyle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

Bitka pri Induse odstránila poslednú väčšiu poľnú armádu, ktorá mohla Čingischánovi v tejto fáze ťaženia čeliť. Džalál ad-Dín však prežil, v roku 1224 sa vrátil z Indie a obnovil časť moci v Iráne a na južnom Kaukaze. Vojny proti Mongolom a susedným štátom viedol až do smrti v roku 1231. Chorezmská dynastia preto v roku 1221 úplne nezanikla, stratila však svoje stredoázijské jadro, daňovú základňu a schopnosť znovu zjednotiť územia Muhammadovej ríše.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuniyatovKhwarazm&quot;/&gt;

=== Násilie, správa dobytých oblastí a bezprostredné dôsledky ===

Vojna mala pre obyvateľstvo Transoxiany, Chorezmu a Chorásánu mimoriadne ničivé následky. Mongolské vojská pri viacerých mestách uskutočnili hromadné popravy, zotročovali obyvateľov, odvádzali remeselníkov a používali zajatcov pri ďalších obliehaniach. Násilie malo viacero funkcií: trestalo odpor a zabitie poslov, odstraňovalo posádky v tyle postupujúcej armády, poskytovalo pracovnú silu a korisť a zastrašovalo ďalšie mestá. Nešlo však o mechanicky rovnaký postup pri každom sídle. Mestá, ktoré sa podriadili včas, mohli dostať miestodržiteľa a daňové povinnosti bez okamžitého všeobecného masakru; kapitulácia po odpore, neskoršia vzbura alebo smrť člena mongolskej elity zvyšovali riziko rozsiahlej odvety. Aj tieto pravidlá sa uplatňovali nerovnomerne a záviseli od veliteľa, strategickej situácie a miestnych dohôd.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

Celkový počet obetí nemožno spoľahlivo vypočítať. Stredovekí autori pripísali jednotlivým mestám státisíce až viac než milión mŕtvych a moderné populárne práce niekedy tieto údaje sčítavajú. Takýto postup nerešpektuje kapacitu dobových sídel, opakovanie tých istých epizód ani rétorický charakter čísel v kronikách. Často ide o symbolické násobky, počty vytvorené z údajného prídelu obetí jednotlivým vojakom alebo neskoršie odhady založené na ústnom podaní. Odmietnutie týchto čísel však neznamená popretie katastrofy. Kombinácia zabíjania, zajatia, nútených presunov, úteku, straty úrody a narušenia zavlažovania spôsobila prudký pokles obyvateľstva v mnohých oblastiach, ktorého rozsah sa líšil podľa mesta a regiónu.&lt;ref name=&quot;SmithManpower&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;

Hospodárske škody nevznikli iba vypálením budov. Zavlažovacie sústavy vyžadovali pravidelnú kolektívnu údržbu; smrť alebo odchod obyvateľov, zánik miestnej správy a vojenské ničenie preto mohli viesť k zanášaniu kanálov a opúšťaniu polí. Obchodné siete sa prerušili a časť špecializovaných remeselníkov bola presunutá do Mongolska, severnej Číny alebo k dvorom členov Čingischánovej rodiny. Dlhodobý vývoj však nebol všade rovnaký. Buchara a Samarkand zostali významnými mestami a neskôr sa obnovili, zatiaľ čo niektoré časti Chorásánu a delty Amudarje sa zotavovali podstatne pomalšie. Preto nie je presné opisovať celé dobyté územie ako trvalo vyľudnené alebo všetky neskoršie hospodárske problémy vysvetľovať jedinou inváziou.&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BartholdTurkestan&quot;/&gt;

Mongoli po vojenskom víťazstve ponechávali v strategických mestách posádky a správcov, ktorí vyberali dávky, evidovali obyvateľstvo a zabezpečovali spojenie s armádou. Ich moc však v roku 1221 ešte nebola všade pevná. V Merve, Heráte a ďalších mestách vypukli povstania, keď sa hlavné vojsko vzdialilo, a nasledovali nové represívne výpravy. Časť Iránu zostávala mimo trvalej mongolskej správy a Džalál ad-Dín pokračoval v boji. Dobytie preto znamenalo rozpad Chorezmskej ríše a začiatok mongolskej vlády v Strednej Ázii, nie okamžité vytvorenie jednotnej civilnej správy nad celým priestorom od Syrdarje po západný Irán.&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;

Na konci roka 1221 sa Čingischán nachádzal pri Induse a jeho ríša siahala od severnej Číny po stredoázijské oázy. Počas západného ťaženia mongolské velenie koordinovalo niekoľko vzdialených zborov, využívalo obliehacích odborníkov a súčasne pokračovalo vo vojne na inom fronte. Ťaženie však neuzatvorilo všetky operácie, ktoré invázia vyvolala. Džebe a Sübeetej pokračovali cez Irán na Kaukaz a do pontsko-kaspickej stepi, kým Čingischán sa až v nasledujúcich rokoch vracal cez Strednú Áziu do Mongolska. Tieto udalosti, rovnako ako jeho posledná vojna proti ríši Západná Sia, tvorili ďalšiu etapu jeho vlády.&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

== Výprava na Kaukaz, bitka pri Kalke a návrat do Mongolska (1221 – 1225) ==

Porážkou Džalál ad-Dína pri rieke [[Indus]] v novembri 1221 sa skončila hlavná útočná fáza Čingischánovho ťaženia proti [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríši]], vojenské operácie vyvolané jej rozpadom však pokračovali na viacerých navzájom vzdialených územiach. Čingischán zostal s hlavnou armádou v oblasti dnešného Afganistanu a postupne sa vracal cez [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]] do Mongolska. Velitelia [[Džebe]] a [[Sübeetej]], pôvodne vyslaní prenasledovať chorezmského šacha Muhammada II., medzitým viedli samostatný zbor cez [[Irán]], [[Zakaukazsko]], severný [[Kaukaz]] a pontsko-kaspickú step. V roku 1223 porazili v [[Bitka pri Kalke|bitke pri rieke Kalka]] spojené vojsko niekoľkých kniežatstiev [[Kyjevská Rus|Rusi]] a ich kipčackých spojencov. Obe vetvy západného ťaženia sa tak vyvíjali oddelene: Čingischán sa bojov na Kaukaze ani pri Kalke osobne nezúčastnil, výprava jeho veliteľov však vychádzala z vojny, ktorú viedol, a uskutočňovala sa v rámci jeho ríše a pod jeho najvyššou autoritou.&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Maiorov
 | meno = Alexander V.
 | titul = The First Mongol Invasion of Europe: Goals and Results
 | periodikum = Journal of the Royal Asiatic Society
 | ročník = 32
 | číslo = 2
 | rok = 2022
 | strany = 411 – 438
 | doi = 10.1017/S1356186321000353
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Genghis Khan empire-en.svg|náhľad|vpravo|upright=1.45|alt=Mapa Eurázie s územím Mongolskej ríše a smermi výprav Čingischána a jeho veliteľov|Schematická mapa územného rastu Mongolskej ríše a hlavných smerov výprav do roku 1227. Na západe znázorňuje postup Džebeho a Sübeeteja cez Kaukaz ku Kalke a návrat Čingischánovej hlavnej armády do Mongolska. Šípky zjednodušujú pohyb viacerých oddielov a nevyjadrujú neistotu niektorých rekonštruovaných trás.]]

Udalosti sú zachytené v prameňoch rozličného pôvodu a veku. Arabský historik [[Izz ad-Dín ibn al-Asír|Ibn al-Asír]] písal v [[Mosul]]e ako súčasník mongolského vpádu, veľkú časť správ zo vzdialených oblastí však získaval sprostredkovane. Perzskí autori [[Atá Malik Džuvajní]] a [[Rašíd ad-Dín]] pracovali v prostredí mongolských nástupníckych štátov a mali prístup aj k tradíciám dobyvateľov. Arménske a gruzínske kroniky zachovali miestny pohľad na boje v Zakaukazsku, kým letopisy Rusi opisovali bitku pri Kalke ako náhle stretnutie s dovtedy neznámym nepriateľom. Čínske dielo ''Cesta taoistického majstra Čchang-čchuna na západ'', ktoré zostavil Li Č'-čchang podľa ciest svojho učiteľa, poskytuje podrobnú, hoci nábožensky štylizovanú chronológiu Čingischánovho pobytu v Strednej Ázii. Rozdiely medzi týmito tradíciami sa týkajú dátumov, trasy pochodu, počtu vojakov, totožnosti veliteľov aj zámeru celej výpravy. Označenie pochodu Džebeho a Sübeeteja za čisto prieskumný nájazd je preto rovnako zjednodušujúce ako predstava, že išlo o vopred pripravený plán okamžitého dobytia celej východnej Európy.&lt;ref name=&quot;JacksonWest&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Jackson
 | meno = Peter
 | titul = The Mongols and the West, 1221–1410
 | vydanie = 2
 | vydavateľ = Routledge
 | miesto = Londýn; New York
 | rok = 2018
 | strany = 39 – 56
 | isbn = 978-1-138-84848-1
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;IbnAthirRichards&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ibn al-Athir
 | meno = 'Izz al-Din
 | titul = The Chronicle of Ibn al-Athir for the Crusading Period from al-Kamil fi'l-ta'rikh. Part 3: The Years 589–629/1193–1231: The Ayyubids after Saladin and the Mongol Menace
 | prekladatelia = D. S. Richards
 | vydavateľ = Ashgate
 | miesto = Aldershot
 | rok = 2008
 | strany = 202 – 223, 281 – 289, 387 – 389
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Džebe a Sübeetej v Iráne a Zakaukazsku ===

Džebe a Sübeetej vyrazili za Muhammadom II. v roku 1220 s pohyblivým jazdeckým zborom. Džuvajní mu pripisoval približne tridsaťtisíc mužov, iné podania pracujú s dvoma tümenmi, teda s nominálnou organizačnou silou dvadsaťtisíc bojovníkov. Ani jeden údaj nemožno chápať ako presný počet prítomných vojakov. Zbor už počas prenasledovania utrpel straty, časť mužov bola oddeľovaná na vedľajšie úlohy a k Mongolom sa pripájali miestne pomocné skupiny. Po Muhammadovej smrti na ostrove v Kaspickom mori sa pôvodná úloha skončila, velitelia sa však nevrátili tou istou cestou. Rašíd ad-Dín ich ďalší postup spájal s Čingischánovým dovolením obísť Kaspické more zo západu a vrátiť sa cez krajiny na severe. Nie je možné overiť, kedy presne rozkaz dostali ani akú voľnosť im ponechával; rozhodnutia počas niekoľkoročného pochodu nevyhnutne prispôsobovali zásobovaniu, odporu miestnych vládcov a pohybu kočovných skupín.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

V severnom a západnom Iráne postupovali Mongoli cez [[Rajj]], [[Kazvín]], [[Hamadán]] a mestá iránskeho Azerbajdžanu. Ich zaobchádzanie s jednotlivými sídlami sa menilo podľa okolností. Tabríz sa útoku vyhol odovzdaním peňazí, odevov a koní, zatiaľ čo Kazvín po odpore dobyli v prudkých pouličných bojoch. Hamadán sa pri prvom príchode podrobil a prijal uloženú dávku; keď neskôr jeho obyvatelia odpor obnovili, nasledovalo obliehanie a vyplienenie. Marágha bola po dobytí v roku 1221 takisto vydrancovaná. Stredoveké správy o počtoch zabitých nemožno overiť a často sú rétoricky zveličené, pramene však zhodne ukazujú, že účelom pochodu nebolo iba sledovať pohyb Muhammada II. Zbor získaval zásoby a korisť, trestal odpor, vynucoval dočasnú poslušnosť a odstraňoval ozbrojené skupiny, ktoré mohli ohroziť jeho tyl. Nezriaďoval pritom súvislú správu nad všetkými prejdenými oblasťami.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;IbnAthirRichards&quot;/&gt;

Na zimu 1220/1221 sa zbor presunul na [[Mughanská step|Mughanskú step]] pri dolnom toku Kury. Rozsiahle pastviny umožňovali obnoviť stáda koní a poloha medzi Iránom a Kaukazom poskytovala východisko pre ďalšie operácie. Prvé mongolské stretnutie s vojskom [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskeho kráľovstva]] sa odohralo na prelome rokov 1220 a 1221 alebo začiatkom roka 1221. Po návrate do iránskeho vnútrozemia a ďalších bojoch pri Hamadáne vstúpili Džebe a Sübeetej do gruzínsko-arménskeho pohraničia opäť. Pramene dve fázy výpravy niekedy spájajú, a preto nemožno všetky opisy manévrov bezpečne priradiť ku konkrétnemu stretnutiu.&lt;ref name=&quot;DashdondogCaucasus&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dashdondog
 | meno = Bayarsaikhan
 | kapitola = Mongol Noyans in Greater Armenia (1220–1245)
 | titul = The Mongols and the Armenians (1220–1335)
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2011
 | strany = 43 – 69
 | doi = 10.1163/9789004192119_004
 | isbn = 978-90-04-19211-9
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;IbnAthirRichards&quot;/&gt;

[[Súbor:George IV of Georgia.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.78|alt=Stredoveká freska gruzínskeho kráľa Juraja IV. v korunovačnom odeve|Kráľ [[Juraj IV. (Gruzínsko)|Juraj IV. Laša]] na freske v kláštore Betania, datovanej do 13. storočia. Kráľ bol počas bojov s Mongolmi ťažko zranený a v januári 1223 zomrel; miera, do akej k jeho smrti prispelo toto zranenie, je známa najmä z gruzínskej kronikárskej tradície.]]

Gruzínsko-arménske sily viedol kráľ [[Juraj IV. (Gruzínsko)|Juraj IV. Laša]] spolu s veľmožmi zo zakarovského rodu. Mongolské a perzské podanie zdôrazňuje klamný ústup a zálohu: časť jazdy mala predstierať ústup, vylákať protivníka z usporiadaného postavenia a priviesť ho pred skrytý oddiel. Takáto taktika zodpovedala mongolskému spôsobu boja, presný priebeh ani tradičné počty desaťtisícov padlých však nemožno potvrdiť. Gruzínske vojsko utrpelo vážnu porážku a Juraj IV. bol zranený. Mongoli napriek úspechu neobsadili [[Tbilisi]] ani nevytvorili v krajine trvalú správu. Pokračovali na severovýchod cez územie [[Širván]]u, pretože ich bezprostredným cieľom bolo prekonať kaukazskú horskú bariéru a dostať sa do stepi severne od nej. Systematické mongolské podrobenie Gruzínska a Arménska prišlo až pri ďalšej invázii v 30. rokoch 13. storočia.&lt;ref name=&quot;DashdondogCaucasus&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

=== Prechod cez Kaukaz a boje s Alanmi a Kipčakmi ===

Najprístupnejší východný priechod medzi Kaukazom a Kaspickým morom chránil [[Derbent]], opevnené mesto s hradbami siahajúcimi od horského úpätia k pobrežiu. Stredoveké rozprávania uvádzajú, že Mongoli prinútili širvánšáha poskytnúť miestnych sprievodcov, jedného z nich zabili na zastrašenie ostatných a potom prešli cez ťažko priechodné horské cesty. Nie je jasné, či zbor prešiel priamo kontrolovanou derbentskou bránou, obišiel jej opevnenie vnútrozemskou trasou alebo využil viacero priechodov. Isté je, že na začiatku roka 1222 prenikol na severnú stranu Kaukazu, pričom členitý terén, nedostatok zimnej pastvy a útoky miestnych skupín obmedzovali výhody jeho jazdy.&lt;ref name=&quot;IbnAthirRichards&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DashdondogCaucasus&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

[[Súbor:Derbent citadel Naryn-Kala, the Northern city wall.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Kamenné hradby derbentskej citadely Naryn-Kala pod zalesnenými svahmi Kaukazu|Severná hradba citadely Naryn-Kala v [[Derbent]]e. Mesto ovládalo úzky pobrežný koridor medzi [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a východným Kaukazom. Dnešná podoba opevnenia je výsledkom viacerých prestavieb a nezodpovedá presne jeho stavu v roku 1222.]]

V severnom Predkaukazsku sa proti Mongolom vytvorilo spojenectvo [[Alani|Alanov]], [[Kumáni|Kipčakov]] a pravdepodobne aj ďalších miestnych skupín. Ibn al-Asír opisuje, že vyrovnaný boj znemožňoval Džebemu a Sübeetejovi pokračovať, a preto poslali Kipčakom poslov. Tí mali zdôrazňovať jazykovú a kultúrnu príbuznosť stepných národov, tvrdiť, že Alani sú Kipčakom cudzí, a ponúknuť im časť koristi a dary výmenou za odchod zo spojenectva. Kipčaci ponuku prijali a odtiahli. Mongoli následne porazili osamotených Alanov, obrátili sa proti bývalým partnerom, porazili aj ich a získali späť odovzdané dary spolu s ďalšou korisťou. Základný sled rozbitia koalície a dvoch následných útokov prijímajú aj moderné rekonštrukcie; presné slová poslov, motív spoločného pôvodu a dramatické vrátenie darov však pochádzajú z literárne spracovaných správ.&lt;ref name=&quot;IbnAthirRichards&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonWest&quot;/&gt;

Porazené kipčacké skupiny ustupovali na západ k dolnému Donu a Dnepru. Mongoli ich prenasledovali cez pontsko-kaspickú step a zimu 1222/1223 pravdepodobne strávili na pastvinách severne od Čierneho mora. Časť vojska prenikla na [[Krymský polostrov|Krym]] a napadla [[Sudak]], v dobových moslimských prameňoch nazývaný Sugdák. Mesto bolo významným čiernomorským obchodným strediskom navštevovaným gréckymi, arménskymi, rusínskymi, moslimskými a talianskymi kupcami. Časť obyvateľov a obchodníkov unikla po mori, mesto však bolo vyplienené. Neskoršie janovské opevnenia Sudaku ešte v roku 1223 nejestvovali, preto nie je presné opisovať mongolský útok ako dobytie janovskej kolónie.&lt;ref name=&quot;IbnAthirRichards&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

Pochod sa v staršej literatúre často označoval za „prieskum bojom“, ktorý mal zhromaždiť poznatky pre budúcu inváziu do Európy. Výprava nepochybne priniesla údaje o cestách, riekach, pastvinách, politických vzťahoch i spôsobe boja miestnych vojsk. Jej účastníci zároveň plienili mestá, vynucovali si podrobenie a systematicky útočili na Kipčakov, ktorých step sa v čingisovskej predstave stala súčasťou Džučiho západného údelu. Alexander Maiorov preto výpravu interpretuje ako súčasť zámeru podrobiť kipčacký priestor, nie iba ako prieskum pomerov. Rozsah pôvodného plánu však zostáva sporný: zachované rozkazy nepreukazujú, že Džebe a Sübeetej už v roku 1220 dostali podrobnú úlohu dobyť kniežatstvá Rusi alebo strednú Európu.&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonWest&quot;/&gt;

=== Kipčacká žiadosť o pomoc a koalícia kniežatstiev Rusi ===

Medzi kipčackými vodcami, ktorí ustúpili k Dnepru, bol Köten, v ruskej letopisnej tradícii označovaný ako Kotian. Jeho dcéra bola manželkou haličského kniežaťa Mstislava Mstislaviča, zvaného Udatný alebo Smelý. Köten preto požiadal zaťa a ďalšie kniežatá Rusi o pomoc. Letopisy jeho výzvu štylizujú do varovania, že Mongoli obsadili kipčackú zem v daný deň a nasledujúci deň obsadia zem kniežat. Kipčackí vyslanci priniesli kone, ťavy, zajatkyne a cennosti, ktoré mali podporiť rokovanie. Za literárnou podobou výzvy stál reálny politický problém: ak by Kipčaci zostali bez pomoci, mohli byť zničení, vytlačení do území Rusi alebo donútení prijať mongolskú zvrchovanosť a posilniť mongolské vojsko.&lt;ref name=&quot;NovgorodChronicle&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | titul = The Chronicle of Novgorod, 1016–1471
 | prekladatelia = Robert Michell, Nevill Forbes
 | editori = C. Raymond Beazley, A. A. Shakhmatov
 | vydavateľ = Offices of the Royal Historical Society
 | miesto = Londýn
 | rok = 1914
 | strany = 64 – 67
 | edícia = Camden Third Series
 | zväzok = 25
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DimnikKalka&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dimnik
 | meno = Martin
 | titul = The Dynasty of Chernigov, 1146–1246
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2003
 | strany = 293 – 298
 | isbn = 978-0-521-82442-2
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Na porade v Kyjeve sa zišli predstavitelia viacerých južných a západných kniežatstiev. K najvýznamnejším patrili haličský [[Mstislav Mstislavič]], kyjevské knieža [[Mstislav Romanovič]] a černihivské knieža [[Mstislav Svjatoslavič]]; zúčastnil sa aj mladý volynský knieža [[Daniel Haličský|Daniel Romanovič]], neskorší kráľ Daniel Haličský. Nešlo o armádu jednotného ruského štátu. Jednotlivé kniežatá viedli vlastné družiny a mestské oddiely, mali rozdielne politické záujmy a neuznávali stále spoločné velenie. Knieža Jurij Vsevolodovič z Vladimíra-Suzdaľa sa osobne nepripojil; ním vyslaný oddiel pod vedením Vasiľka Konstantinoviča dorazil príliš neskoro, aby zasiahol do bitky. Rozhodnutie vyjsť Mongolom v ústrety za Dneper malo zabrániť tomu, aby sa boj preniesol priamo k mestám Rusi, a zároveň udržať kipčackých spojencov na strane kniežat.&lt;ref name=&quot;DimnikKalka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;CelikKalka&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Çelik
 | meno = M. Bilal
 | titul = The Battle of Kalka and Its Consequences
 | periodikum = The Oriental Studies
 | číslo = 57 – 58
 | rok = 2012
 | strany = 204 – 221
 | doi = 10.15407/skhodoznavstvo2012.57-58.204
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Daniil Romanovich and Mstislav Mstislavich with their troops.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Kroniková miniatúra zobrazuje kniežatá Daniela Romanoviča a Mstislava Mstislaviča s vojskom|Daniel Romanovič a Mstislav Mstislavič s vojskom podľa ruského ''Ilustrovaného letopisného zborníka'' zo 60. až 70. rokov 16. storočia. Miniatúra vznikla viac než tri storočia po výprave a zachytáva jej neskoršiu moskovskú obrazovú tradíciu.]]

Keď sa Mongoli dozvedeli o vznikajúcej koalícii, vyslali k kniežatám poslov. Podľa Novgorodského prvého letopisu tvrdili, že neprišli bojovať proti Rusi, ale proti svojim kipčackým nepriateľom, a vyzývali kniežatá, aby do konfliktu nevstupovali. Prvých poslov dal niekto z koaličného vedenia zabiť; zodpovednosť jednotlivých kniežat nie je zo zachovaného textu jasná. Druhé posolstvo upozornilo, že spor bude odteraz rozhodnutý bojom, jeho členovia však smeli odísť. Letopisné znenie nie je stenografickým záznamom rokovania a mongolské tvrdenie o výlučne obmedzenom spore s Kipčakmi bolo účelovou diplomatickou formuláciou. Zabitie prvého posolstva napriek tomu odstránilo možnosť dohody a v mongolskej politickej kultúre predstavovalo závažné porušenie ochrany vyslancov.&lt;ref name=&quot;NovgorodChronicle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonWest&quot;/&gt;

Veľkosť oboch armád nemožno spoľahlivo určiť. Údaje o osemdesiattisícovom vojsku kniežat a Kipčakov alebo o plných dvoch až troch mongolských tümenoch sa v literatúre dlho preberali ako presné počty. V skutočnosti neexistovali pravidelné súpisy všetkých prítomných a organizačný názov tümen nezaručoval desaťtisíc bojaschopných mužov. Mongolský zbor bojoval nepretržite od roku 1220 a musel nahrádzať straty; koalícia zasa pozostávala z družín rozdielnej veľkosti, mestských vojakov a neurčitého počtu kipčackých jazdcov. Bezpečne možno povedať iba to, že išlo o mnohotisícové vojská a že početná sila koalície neodstránila jej problémy s velením a koordináciou.&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;CelikKalka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

=== Bitka pri Kalke ===

Koaličné vojsko sa v máji 1223 zhromaždilo pri Dnepri. Časť oddielov sa plavila po rieke, ďalšie postupovali po súši. Po prekročení rieky porazili predsunutú mongolskú skupinu a zmocnili sa jej koní a dobytka. Ruská kronika spája tento stret s veliteľom menom Gemia-beg alebo Gemjabek, ktorého presná totožnosť nie je známa. Úvodný úspech povzbudil kniežatá k ďalšiemu postupu. Džebe a Sübeetej ustupovali na východ a prostredníctvom menších zadných oddielov udržiavali kontakt s protivníkom. Koalícia ich nasledovala približne osem až deväť dní, čím sa vzďaľovala od Dnepra, predlžovala svoje pochodové kolóny a spotrebúvala zásoby.&lt;ref name=&quot;NovgorodChronicle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DimnikKalka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

Za deň hlavnej bitky sa tradične považuje 31. máj 1223, hoci niektoré chronologické prepočty ju kladú do júna. Odohrala sa pri rieke, ktorú letopisy nazývajú Kalka, jej presné stotožnenie s dnešným vodným tokom však zostáva predmetom diskusie. Najčastejšie sa lokalizuje do povodia rieky Kalčyk severne od [[Azovské more|Azovského mora]], boli však navrhnuté aj iné miesta. Neistota vyplýva zo zmien riečnych názvov, stručnosti opisov a z toho, že žiadny zachovaný prameň neposkytuje merateľný topografický plán bojiska. Preto nemožno s istotou rekonštruovať rozostavenie všetkých jednotiek ani presnú podobu mongolskej zálohy.&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DimnikKalka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;CelikKalka&quot;/&gt;

Mstislav Mstislavič, Daniel Romanovič a kipčacké oddiely prekročili Kalku alebo sa dostali pred zvyšok vojska ako prvé. Haličské velenie neoznámilo všetky svoje rozhodnutia ostatným kniežatám a jednotlivé časti koalície vstúpili do boja postupne. Keď Mongoli zastavili ústup a zaútočili, kipčackí jazdci sa po prvom náraze obrátili späť. Ich útek narušil približujúce sa oddiely Rusi a rozšíril paniku. Daniel Romanovič bol ranený, ale so svojou družinou unikol; Mstislav Mstislavič sa stiahol k Dnepru a podľa letopisu dal zničiť alebo odraziť člny, aby sťažil prenasledovanie. Tvrdenie, že konal iba zo žiarlivosti voči kyjevskému kniežaťu, je psychologickým vysvetlením neskorších rozprávačov. Doložené je najmä to, že koalícia nemala mechanizmus, ktorý by zabezpečil spoločný nástup, zálohu a organizovaný ústup.&lt;ref name=&quot;NovgorodChronicle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DimnikKalka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;

Mstislav Romanovič, kyjevské knieža, sa s vlastným vojskom opevnil na vyvýšenom mieste za vozmi a provizórnymi prekážkami. Jeho skupina odolávala približne tri dni. Podľa letopisnej tradície sprostredkoval vodca [[Brodnici|Brodnikov]] Ploskiňa dohodu, ktorá obrancom sľubovala bezpečný odchod výmenou za zloženie zbraní a výkupné. Po kapitulácii však Mongoli radových vojakov napadli a zajaté kniežatá usmrtili. Mstislav Romanovič, Mstislav Svjatoslavič z Černihiva a ďalší príslušníci kniežacích rodov patrili medzi mŕtvych. Mongolská jazda potom prenasledovala unikajúce skupiny smerom k Dnepru, nevydala sa však na obliehanie Kyjeva a po krátkom postupe sa obrátila na východ.&lt;ref name=&quot;NovgorodChronicle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DimnikKalka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

[[Súbor:Монгольский пир на костях.png|náhľad|vľavo|upright=1.08|alt=Ruská rukopisná miniatúra zobrazuje hostinu Mongolov nad zajatými kniežatami|Neskoršie zobrazenie rozprávania o tom, že zajatých kniežat položili pod dosky, na ktorých Mongoli usporiadali víťaznú hostinu. Miniatúra pochádza zo 16. storočia. Samotná poprava kniežat je doložená letopismi, presné usporiadanie hostiny však môže byť literárnym motívom zdôrazňujúcim ich potupnú smrť.]]

Správa o poprave kniežat pod drevenými doskami sa stala najznámejšou epizódou bitky. Často sa vysvetľuje mongolskou snahou usmrtiť významných protivníkov bez preliatia ich krvi, nemožno však dokázať, že takýto zákaz platil vždy a jednotne. Letopis využíva obraz hodujúcich víťazov a drvených zajatcov ako morálne vyvrcholenie príbehu. Historickým jadrom je zajatie a usmrtenie viacerých kniežat po prísľube bezpečia; spôsob popravy a priebeh hostiny treba opisovať ako súčasť kronikárskej tradície, nie ako presne pozorovaný obrad.&lt;ref name=&quot;NovgorodChronicle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

Straty koalície boli vysoké, ich počet však nie je možné vypočítať. Novgorodský letopis vymenúva padlých kniežat a uvádza, že domov sa vrátil iba každý desiaty bojovník. Ďalšie texty hovoria o desaťtisícoch mŕtvych. Takéto vyjadrenia zachytávajú rozsah pohromy v kolektívnej pamäti, nie výsledok sčítania. Mongolské straty pramene vôbec neuvádzajú spoľahlivo. Bitka odstránila značnú časť vojenskej elity južných kniežatstiev a oslabila niektoré dynastické vetvy, nespôsobila však zánik Rusi ani jej okamžité podrobenie. Mongoli po víťazstve nezriadili posádky, nevyberali v mestách daň a na viac než desaťročie sa z priestoru Dnepra stiahli. Veľká invázia vedená Džučiho synom Batuom v rokoch 1237 až 1241 bola samostatnou, omnoho rozsiahlejšou operáciou uskutočnenou už za vlády Ogotaja.&lt;ref name=&quot;DimnikKalka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

=== Odchod od Dnepra, povolžskí Bulhari a Džebeho osud ===

Po bitke sa Džebeho a Sübeetejov zbor vracal cez step severne od Kaspického mora. Jeho presnú trasu nie je možné sledovať po jednotlivých etapách. Ibn al-Asír zaznamenal, že v roku 620 islamského kalendára, teda v rokoch 1223 až 1224, Mongoli prišli k [[Bulharská volžsko-kamská ríša|povolžským Bulharom]]. Tí sa o ich príchode dozvedeli vopred, rozmiestnili zálohy, predstierali ústup a obkľúčili prenasledovateľov. Kronikár tvrdil, že Mongoli utrpeli veľmi ťažké straty. Táto krátka správa je hlavným priamym rozprávaním o udalosti; neuvádza presné miesto, mená veliteľov ani veľkosť vojsk.&lt;ref name=&quot;IbnAthirRichards&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZimonyiBulgars&quot;&gt;{{Citácia zborníka
 | priezvisko = Zimonyi
 | meno = István
 | kapitola = The First Mongol Raid Against the Volga-Bulgars
 | titul = Altaistic Studies: Papers at the 25th Meeting of the Permanent International Altaistic Conference at Uppsala, June 7–11, 1982
 | editori = Gunnar Jarring, Staffan Rosén
 | vydavateľ = Kungl. Vitterhets Historie och Antikvitets Akademien
 | miesto = Štokholm
 | rok = 1985
 | strany = 197 – 204
 | isbn = 91-7402-147-8
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

V modernej populárnej literatúre sa stret označuje ako „bitka v ohybe Samary“ a dopĺňa sa presným miestom, menom bulharského panovníka i počtom štyritisíc mongolských preživších. Takáto úplná rekonštrukcia presahuje údaje prameňov. Aj číslo štyritisíc vzniká z nejednoznačnej vetvy textovej tradície a nemožno ho používať ako spoľahlivý stav armády po boji. Historicky opatrný záver je, že zbor pri návrate narazil na organizovaný odpor povolžských Bulharov a pravdepodobne utrpel citeľnú porážku alebo straty. Napriek tomu nebol zničený: pokračoval cez dolné Povolžie a stepné oblasti na východ a do leta 1224 sa jeho zostávajúce jednotky spojili s Čingischánom pri [[Irtyš]]i. Povolžská Bulharská ríša zostala nezávislá až do novej mongolskej invázie v roku 1236.&lt;ref name=&quot;ZimonyiBulgars&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

Pramene sa rozchádzajú aj v otázke Džebeho posledných rokov. Po západnej výprave sa z rozprávania vytráca a na rozdiel od Sübeeteja nemá v čínskej dynastickej histórii samostatný životopis. Stephen Pow vyslovil hypotézu, že veliteľ Gemia-beg, ktorého ruský letopis spája s porazeným mongolským predvojom pri Dnepri, bol v skutočnosti Džebe a že tam padol alebo bol popravený. Dmitrij Timokhin a Vladimir Tišin túto jazykovú identifikáciu aj vysvetlenie mlčania mongolských prameňov odmietli ako nedostatočne podložené. Bez nových dokladov možno uviesť iba to, že Džebe zomrel približne v období rokov 1223 až 1225; miesto a okolnosti jeho smrti zostávajú neznáme. Sübeetej sa vrátil do služby a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu v ďalších výpravách proti ríši Ťin, povolžským Bulharom, kniežatstvám Rusi a štátom strednej Európy.&lt;ref name=&quot;PowJebe&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Pow
 | meno = Stephen
 | titul = The Last Campaign and Death of Jebe Noyan
 | periodikum = Journal of the Royal Asiatic Society
 | ročník = 27
 | číslo = 1
 | rok = 2017
 | strany = 31 – 51
 | doi = 10.1017/S135618631600033X
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;TimokhinTishin&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Timokhin
 | meno = Dmitry M.
 | priezvisko2 = Tishin
 | meno2 = Vladimir V.
 | titul = On New Trends in the Studies of the History of the Mongol Conquests: Based on the Example of Stephen Pow's Article “The Last Campaign and Death of Jebe Noyan”
 | periodikum = Golden Horde Review
 | ročník = 6
 | číslo = 3
 | rok = 2018
 | strany = 596 – 617
 | doi = 10.22378/2313-6197.2018-6-3.596-617
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Čingischán po bitke pri Induse ===

Čingischán po víťazstve pri Induse neviedol hlavnú armádu hlboko do indického vnútrozemia. Menšie oddiely prekročili rieku, prenasledovali Džalál ad-Dína a zasahovali v severozápadnom pohraničí Indie, ale nedokázali ho zajať. Veliteľ Dörbei Doqšin bol po neúspešnom prenasledovaní vyslaný znova a jeho vojaci podnikli operácie v Pandžábe, okrem iného proti pevnostiam v Soľnom pohorí a smerom k Multánu. Letné horúčavy, nedostatok vhodných pasienkov, vzdialenosť od hlavného vojska a pokračujúci odpor obmedzili ďalší postup. Rozhodnutie neuskutočniť veľkú inváziu nemožno vysvetliť jedinou príčinou: podstatné boli logistické podmienky, potreba upevniť čerstvo dobyté oblasti, vyčerpanie armády aj skutočnosť, že Čingischán dosiahol bezprostredný cieľ rozbitím Džalál ad-Dínovho vojska.&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupKhwarazm&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;

Neskoršie čínske životopisy kancelára [[Jelü Čchu-cchaj]]a vysvetľovali odchod aj stretnutím s neobyčajným zvieraťom, ktoré malo ľudskou rečou vyzvať panovníka na návrat. Jelü Čchu-cchaj údajne rozpoznal mytologického tvora a vyložil jeho zjavenie ako znamenie Večného neba. Príbeh sa stal súčasťou obrazu vzdelaného radcu, ktorý dokázal mierniť dobyvateľa; nemožno ho použiť ako faktický záznam rozhodovacieho procesu. Spoľahlivejšie údaje ukazujú, že Čingischán v roku 1222 zotrval pri severnom úpätí Hindukúša, dohliadal na potláčanie odporu v Afganistane a pripravoval pomalý presun armády na sever.&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Mongolská nadvláda v Strednej Ázii ešte nebola stabilná. V Merve, Heráte a ďalších sídlach prepukli povstania a niektoré museli byť dobýjané opakovane. Čingischán ponechával v strategických mestách vojenské posádky, darugačiov poverených dohľadom a miestnych úradníkov schopných obnoviť výber dávok. Samarkand a Buchara sa nestali iba opustenými ruinami; boli začlenené do zásobovacej a správnej siete vznikajúcej ríše. Zároveň veľké oblasti Iránu zostali mimo trvalej mongolskej kontroly a Džalál ad-Dín po návrate z Indie v roku 1224 opäť vybudoval regionálnu mocenskú základňu. Čingischánov odchod preto neznamenal úplné dokončenie dobývania západnej Ázie, ale prechod od priameho ťaženia veľkého chána k správe prostredníctvom posádok, poverencov a údelov jeho rodu.&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;

=== Stretnutia s Čchiou Čchu-ťim ===

Počas pobytu v Strednej Ázii prijal Čingischán taoistického učiteľa [[Čchiou Čchu-ťi]]ho ({{V jazyku|zh|丘處機}}; [[pchin-jin]]: Qiū Chǔjī; 1148 – 1227), známeho náboženským menom Čchang-čchun, čiže „Večná jar“. Čchiou patril k najvýznamnejším predstaviteľom školy Čchüan-čen, prúdu [[Taoizmus|taoizmu]], ktorý spájal asketickú disciplínu, vnútornú alchýmiu a prvky budhistickej i konfuciánskej etiky. Jeho povesť znalca metód na predĺženie života upútala Čingischánovu pozornosť. V roku 1219 k nemu chán vyslal úradníka Liou Čung-lua s pozvaním na dvor. Viac než sedemdesiatročný Čchiou sa v roku 1220 vydal s osemnástimi žiakmi zo Šan-tungu na cestu cez severnú Čínu, Mongolsko, [[Altaj]], Sedemriečie a Samarkand.&lt;ref name=&quot;LiChangchun&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Li
 | meno = Zhichang
 | titul = Daoist Master Changchun's Journey to the West: To the Court of Chinggis Qan and Back
 | prekladatelia = Ruth W. Dunnell, Stephen H. West, Shao-yun Yang
 | vydavateľ = Oxford University Press
 | miesto = New York
 | rok = 2023
 | strany = 6 – 7, 83 – 119
 | isbn = 978-0-19-766837-5
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Guo Xu album dated 1503 (4).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Čínska tušová maľba sediaceho taoistického učiteľa Čchiou Čchu-ťiho s palicou|Čchiou Čchu-ťi na maľbe umelca Kuo Süa, datovanej do roku 1503. Obraz vznikol takmer tri storočia po jeho ceste k Čingischánovi a zobrazuje ho ako taoistického nesmrteľného, nie ako účastníka historickej audiencie.]]

Skupina prešla cez mongolské tábory pri Kerulene, prekročila Altaj a cez Almaliq a Taškent dorazila koncom roka 1221 do Samarkandu. Čchiou tam prezimoval, pretože Čingischán sa nachádzal na juh od Amudarje. Na jar 1222 pokračoval cez Železnú bránu, prekročil Amudarju a Hindukúš a v polovici mája prišiel do chánovho tábora v okolí Talikánu v severnom Afganistane. Cestopis zaznamenáva krajinu, podnebie, pestované plodiny, vzdialenosti i stav miest po invázii, a preto je dôležitým nezávislým prameňom pre lokalizáciu pohybu mongolského dvora. Dátumy v modernom prepočte sa môžu líšiť o niekoľko dní, keďže pôvodný text používa čínsky lunisolárny kalendár.&lt;ref name=&quot;LiChangchun&quot;/&gt;

Pri prvej audiencii sa Čingischán opýtal, aký liek na dlhý život mu učiteľ priniesol. Čchiou odpovedal, že pozná spôsoby, ako chrániť a pestovať život, nie však elixír, ktorý by ho mohol neobmedzene predĺžiť. Panovník podľa cestopisu ocenil jeho otvorenosť. Ich rozhovory pokračovali na jeseň 1222 po presune tábora späť na sever. Čchiou počas troch formálnejších poučení hovoril prostredníctvom tlmočníkov o striedmosti, obmedzení sexuálnej aktivity, starostlivosti o telo, morálnom správaní a povinnostiach detí voči rodičom. Čingischán nariadil obsah zaznamenať a vyzýval prítomných členov rodiny a hodnostárov, aby si učiteľove slová zapamätali.&lt;ref name=&quot;LiChangchun&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WaleyChangchun&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Li
 | meno = Chih-ch'ang
 | titul = The Travels of an Alchemist: The Journey of the Taoist Ch'ang-Ch'un from China to the Hindukush at the Summons of Chingiz Khan
 | prekladatelia = Arthur Waley
 | vydavateľ = George Routledge &amp; Sons
 | miesto = Londýn
 | rok = 1931
 | strany = 99 – 120
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Rozhovory sa niekedy opisujú ako okamih, keď taoistický mudrc presvedčil Čingischána, aby prestal zabíjať. Takýto záver prameň nepodporuje. Cestopis zostavil Čchiouov žiak Li Č'-čchang po návrate a jeho cieľom bolo predstaviť učiteľa ako duchovnú autoritu schopnú poučiť najmocnejšieho panovníka doby. Čingischán učiteľa rešpektoval a prijal niektoré osobné rady, naďalej však viedol vojny a schvaľoval tvrdé represie. Historický význam stretnutí spočíval skôr v otvorenosti dvora voči odborníkom a náboženským predstaviteľom rozličného pôvodu, v získavaní rád o zdraví a vláde a v politickej ochrane, ktorú Čchiou následne využil pre svoju komunitu.&lt;ref name=&quot;LiChangchun&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;

V marci 1223 Čchiou opakovane požiadal o dovolenie vrátiť sa do severnej Číny. Čingischán mu poskytol sprievod a vydal listinu, ktorá jeho žiakov a náboženské ustanovizne chránila pred niektorými daňami a pracovnými povinnosťami. Neskorší predstavitelia školy Čchüan-čen vykladali tieto privilégiá veľmi široko a v severnej Číne získali chrámy, pôdu i významné postavenie; ich nároky sa neskôr stali predmetom sporov s budhistami a štátnymi úradníkmi. Čchiou sa vrátil do Číny v roku 1224 a usadil sa v Pekingu, kde v roku 1227 zomrel. Jeho cesta nemala podobu misie, ktorá by zmenila mongolské náboženstvo, ale vytvorila trvalé spojenie medzi veľko-chánskym dvorom a jednou z najvplyvnejších taoistických škôl.&lt;ref name=&quot;LiChangchun&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WaleyChangchun&quot;/&gt;

=== Návrat do Mongolska a dôsledky západných výprav ===

Čingischán začal hlavný presun na sever v druhej polovici roka 1222. Jeho mobilný dvor a armáda sa pohybovali pomalšie než samostatný jazdecký zbor, pretože ich sprevádzali rodiny, zásoby, zajatci, remeselníci a veľké stáda. Na jeseň sa chán zdržiaval v oblasti Balchu a Samarkandu, začiatkom roka 1223 prekračoval povodie Syrdarje a potom pokračoval cez Sedemriečie. Trasa umožňovala využívať už podriadené oázy, obnovovať kone na stepných pastvinách a súčasne preverovať miestnych vládcov. V lete 1224 sa Čingischán nachádzal pri Irtyši, kde sa k nemu pripojili jednotky vracajúce sa zo západnej stepi. Na jar 1225 bol opäť vo svojom hlavnom tábore pri [[Kerulen]]e.&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;LiChangchun&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Počas chánovej neprítomnosti pokračoval [[Mukhali]] vo vojne proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]]. V rokoch 1221 až 1222 prenikol do Šen-si a obsadil viacero miest pri Žltej rieke, nedokázal však zlomiť všetky opevnené centrá. Na jar 1223 zomrel po chorobe a jeho právomoci prevzal syn Bo'ol. Smrť veliteľa, ktorému Čingischán zveril takmer samostatné vedenie čínskeho frontu, oslabila sústavnosť mongolského tlaku. Ríša Ťin získala v niektorých oblastiach čas na obnovu obrany, hoci vojna sa neskončila. Udalosť zároveň ukázala, do akej miery správa obrovskej ríše závisela od malého počtu osobne poverených a skúsených veliteľov.&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;

Západné ťaženie zásadne zmenilo rozsah Mongolskej ríše. Čingischán získal kontrolu nad jadrom Transoxiany, Chorezmom a hlavnými stredoázijskými obchodnými cestami; v mestách zostali posádky a poverenci a do vnútrozemia ríše boli presunutí remeselníci, pisári a odborníci. Jeho moc na západe však nebola všade rovnaká. Mestské oblasti pri Amudarji a Syrdarji bolo možné zdaňovať prostredníctvom správnych centier, zatiaľ čo nad kočovnými spoločenstvami medzi Irtyšom, Volgou a Dneprom mala ríša iba prerušovanú vojenskú prevahu. Víťazstvá Džebeho a Sübeeteja nevytvorili na Kaukaze ani v pontskej stepi trvalú okupačnú sústavu.&lt;ref name=&quot;BiranCentralAsia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonIslamic&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;

Výprava priniesla mongolskému veleniu praktické poznatky o priechodoch cez Kaukaz, čiernomorských stepiach, povodí Dnepra a Volgy aj o vzťahoch medzi Alanmi, Kipčakmi, povolžskými Bulharmi a kniežatstvami Rusi. Nemožno však tvrdiť, že Sübeetej už pri Kalke vykonával podrobnú prípravu presne tej invázie, ktorú viedol o štrnásť rokov neskôr. Medzi oboma ťaženiami sa zmenilo vedenie ríše, zloženie armády aj politické pomery v stepi. Skúsenosť z rokov 1221 až 1224 bola jedným z podkladov neskoršej expanzie, nie jej úplným plánom.&lt;ref name=&quot;MaiorovRaid&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonWest&quot;/&gt;

Návrat ku Kerulenu uzavrel približne šesťročné obdobie, počas ktorého Čingischán osobne viedol armádu zo svojho mongolského jadra až k Indusu. V roku 1225 odpočíval, prijímal správy z jednotlivých frontov a pripravoval ďalšie rozhodnutia. Pozornosť obrátil na tangutskú ríšu [[Západná Sia]], ktorej dvor počas vojny s Chorezmom neposkytol požadovanú vojenskú pomoc a v nasledujúcich rokoch sa usiloval získať väčšiu samostatnosť. Prípravy vyústili začiatkom roka 1226 do Čingischánovho posledného ťaženia.&lt;ref name=&quot;DunnellWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

== Posledné ťaženie proti ríši Západná Sia, smrť a nástupníctvo (1226 – 1229) ==

Posledným vojenským podnikom, ktorý Čingischán osobne viedol, bolo ťaženie proti tangutskej ríši [[Západná Sia]]. Začalo sa na jar 1226 a skončilo sa zánikom štátu v nasledujúcom roku. Výprava nadväzovala na dlhodobý a premenlivý vzťah medzi oboma mocnosťami. Po vojne z rokov 1209 až 1210 uznal tangutský dvor mongolskú zvrchovanosť, odovzdával dávky a podporoval niektoré mongolské operácie proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]]. Závislosť však nebola priamou okupáciou: ríša Západná Sia si ponechala panovníka, správu, vojsko aj vlastnú zahraničnú politiku. Keď odmietla poskytnúť požadované pomocné oddiely pre vojnu s [[Chorezmská ríša|Chorezmskou ríšou]] a neskôr sa pokúsila obnoviť samostatné vzťahy s ríšou Ťin, mongolský dvor to vyložil ako porušenie podriadenosti.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Wright
 | meno = David Curtis
 | kapitola = The Mongol Conquest of Xi Xia
 | titul = The Mongol World
 | editori = Timothy May, Michael Hope
 | vydavateľ = Routledge
 | miesto = Londýn; New York
 | rok = 2022
 | strany = 89 – 100
 | doi = 10.4324/9781315165172-9
 | isbn = 978-1-315-16517-2
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dunnell
 | meno = Ruth W.
 | kapitola = The Hsi Hsia
 | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368
 | editori = Herbert Franke, Denis Twitchett
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 1994
 | strany = 208 – 214
 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.004
 | isbn = 978-0-521-24331-5
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Priebeh kampane a okolnosti Čingischánovej smrti nemožno zrekonštruovať do všetkých podrobností. ''[[Tajná história Mongolov]]'' zachovala mongolské dvorské podanie, čínska ''[[Dejiny Jüan|Jüan š’]]'' stručnú dynastickú chronológiu a perzskí historici [[Atá Malik Džuvajní]] a [[Rašíd ad-Dín]] ďalšie tradície spracované s časovým odstupom. Pramene sa nezhodujú v poradí niektorých útokov, v názvoch miest ani v dátume a príčine panovníkovej smrti. Uvádzané počty vojsk a obetí majú často literárnu alebo symbolickú povahu. Isté jadro udalostí tvorí postup mongolskej armády cez [[Kan-su|kansuský koridor]], porážka hlavného tangutského vojska pri [[Žltá rieka|Žltej rieke]], tlak na hlavné mesto Čung-sing, Čingischánova smrť v auguste 1227 a následná kapitulácia posledného tangutského panovníka.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dunnell
 | meno = Ruth W.
 | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260
 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire
 | editori = Michal Biran, Hodong Kim
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2023
 | strany = 52 – 66
 | doi = 10.1017/9781316337424.002
 | isbn = 978-1-107-11648-1
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;WrightDeath&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Wright
 | meno = David Curtis
 | kapitola = The Death of Chinggis Khan in Mongolian, Chinese, Persian, and European Sources
 | titul = Historical and Linguistic Interaction between Inner-Asia and Europe: Proceedings of the 39th Permanent International Altaistic Conference, Szeged, Hungary, June 16–21, 1996
 | editori = Árpád Berta
 | vydavateľ = JATE
 | miesto = Segedín
 | rok = 1997
 | strany = 425 – 433
 | isbn = 963-482-148-0
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Obnovenie konfliktu s ríšou Západná Sia ===

Základom sporu bol rozdielny výklad dohody uzavretej po mongolskom útoku na tangutské hlavné mesto v roku 1209. Pre Čingischána znamenalo podrobenie záväzok poskytovať vojakov a zásoby pri ďalších výpravách; tangutskí panovníci sa usilovali obmedziť svoje povinnosti a zachovať manévrovací priestor medzi Mongolmi a ríšou Ťin. Tangutské oddiely sa zúčastňovali na niektorých bojoch v severnej Číne, ale dvor nebol ochotný nasledovať Mongolov do každej vzdialenej vojny. Keď Čingischán pred inváziou do Chorezmu žiadal ďalšie vojsko, tangutský panovník alebo jeho vojenskí predstavitelia požiadavku odmietli. ''Tajná história Mongolov'' vkladá veliteľovi Aša-gambuovi posmešnú odpoveď, podľa ktorej ten, kto nemá dosť síl, nemá byť chánom. Doslovné znenie výroku nemožno overiť; v mongolskom rozprávaní vysvetľuje, prečo Čingischán prisľúbil, že sa po skončení západnej vojny vráti a urážku potrestá.&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;

Tangutská politika sa počas Čingischánovej neprítomnosti menila aj v dôsledku vývoja na čínskom pohraničí. Smrť mongolského veliteľa [[Mukhali]]ho v roku 1223 zmiernila bezprostredný tlak na ríšu Ťin a tangutský dvor sa pokúsil ukončiť nepriateľstvo so svojím východným susedom. Cisár Li Cun-sü, známy chrámovým menom Šen-cung, v roku 1223 odstúpil a vládu prevzal jeho syn Li Te-wang, ktorému bolo neskôr pridelené chrámové meno Sien-cung. Nový panovník pokračoval v odpútavaní od mongolskej závislosti a v roku 1225 obnovil mierové styky s ríšou Ťin. Neexistujú však spoľahlivé dôkazy o pevnej trojstrannej protimongolskej koalícii ríš Západná Sia, Ťin a [[Dynastia Sung|Sung]]. Záujmy týchto štátov sa rozchádzali a ich predchádzajúce vojny obmedzovali vzájomnú dôveru.&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;

Čingischán po návrate do Mongolska v roku 1225 žiadal vysvetlenie a obnovenie podriadenosti. Rokovania nepriniesli dohodu, ktorú by mongolský dvor pokladal za dostatočnú. Rozhodnutie zaútočiť malo zároveň širší strategický význam. Územie ríše Západná Sia ležalo medzi mongolskou stepou, [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskou náhornou plošinou]], kansuským koridorom a západným krídlom ríše Ťin. Jeho ovládnutie zabezpečovalo prístup k zavlažovaným poľnohospodárskym oblastiam, mestským remeslám, zásobám obilia a cestám vedúcim zo severnej Číny do Strednej Ázie. Pred obnovením veľkej vojny proti ríši Ťin chcel Čingischán odstrániť štát, ktorý by mohol ohrozovať jeho južné krídlo alebo prerušiť zásobovacie trasy.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

=== Začiatok výpravy a postup cez kansuský koridor ===

Hlavné mongolské vojsko vyrazilo začiatkom roka 1226. Jeho veľkosť nie je známa. Údaje o približne 180&amp;nbsp;000 mužoch alebo ešte väčších silách pochádzajú z neskorších rekonštrukcií a nemožno ich overiť. Mongolskú jazdu sprevádzali pomocné oddiely z už podrobených spoločenstiev, obliehací odborníci, remeselníci, tlmočníci a sprievod zabezpečujúci presun panovníkovho dvora. Armáda vstúpila do západnej časti tangutského územia mimo najhustejšie bráneného priestoru pri Žltej rieke a postupovala na juh a juhovýchod po reťazi oáz a opevnených sídiel. Takýto smer umožňoval získavať vodu, obilie a krmivo priamo v kansuskom koridore a postupne oddeľovať jeho mestá od hlavného mesta.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Jedným z prvých významných cieľov bolo mesto Čierne mesto, v tangutskom prostredí známe ako Edzina a neskôr ako [[Chara-choto]]. Ležalo pri dolnom toku rieky Edzin-gol na severozápadnom okraji štátu a kontrolovalo spojenie medzi púšťou Gobi a kansuským koridorom. Mongoli ho obsadili v roku 1226; presný priebeh útoku nie je známy. Dobytie neznamenalo trvalý zánik sídla. Chara-choto zostalo obývané aj pod mongolskou a jüanskou správou a jeho dnes viditeľné stavby a rukopisné nálezy pochádzajú z viacerých období. Mesto bolo definitívne opustené až podstatne neskôr, pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;GalambosTangut&quot;/&gt;

[[Súbor:Khara-khoto.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Hlinené ruiny opevneného mesta Chara-choto na okraji púšte Gobi|Ruiny mesta [[Chara-choto]] v dnešnom [[Vnútorné Mongolsko|Vnútornom Mongolsku]]. Mongoli sídlo dobyli v roku 1226, no pod ich vládou zostalo obývané a ďalej sa rozvíjalo. Viditeľné pozostatky preto nemožno pokladať iba za následok Čingischánovej výpravy.]]

Po ovládnutí severozápadného pohraničia postupovali mongolské oddiely k mestám Su-čou, Kan-čou a Liang-čou, približne zodpovedajúcim dnešným mestám [[Ťiou-čchüan]], [[Čang-jie]] a [[Wu-wej]]. Stredoveké názvy označovali správne oblasti i ich opevnené centrá a nemožno ich vždy bez výhrady stotožniť s dnešnými mestskými jadrami. Su-čou kládlo odpor niekoľko týždňov a po jeho páde nasledovali represie voči obrancom a časti obyvateľstva. Údaje o rozsahu zabíjania sa v prameňoch líšia; ich spoločným znakom je zdôraznenie tvrdého trestu za odmietnutie kapitulácie. Násilie malo oslabiť ďalší odpor a zároveň umožniť armáde prevziať zásoby a miestne pracovné sily.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;/&gt;

S Kan-čou spája mongolská tradícia príbeh veliteľa Ča’ana, niekdajšieho tangutského zajatca vychovaného v Čingischánovej službe. Jeho otec mal zostať veliteľom alebo významným predstaviteľom mesta. Keď sa pokúsil dohodnúť kapituláciu, skupina tangutských dôstojníkov ho údajne usmrtila a pokračovala v obrane. Po dobytí Kan-čou chcel Čingischán potrestať celé mesto, Ča’an ho však podľa podania presvedčil, aby popravil iba osoby zodpovedné za otcovu smrť a ostatných obyvateľov ušetril. Epizóda môže zachovávať reálne rokovanie sprostredkované mužom s väzbami na obe strany, jej presný priebeh a počet potrestaných však nemožno nezávisle overiť. V kronike zároveň plní didaktickú funkciu: ukazuje odmenu za vernosť a možnosť zmierniť kolektívny trest osobnou príhovornou službou.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;

V lete 1226 sa hlavná armáda zdržiavala pri pohorí [[Čchi-lien-šan]], kde boli teploty a možnosti pastvy priaznivejšie než v nižšie položenej púštnej oblasti. Liang-čou, jedno z najväčších miest koridoru, sa po vyjednávaní vzdalo alebo bolo obsadené bez dlhotrvajúceho odporu; pramene opisujú jeho osud menej jednoznačne než pád Su-čou. Súbežne operovali oddiely na západnom a južnom okraji tangutského územia. Ich cieľom bolo zabrániť sústredeniu obrancov, obsadiť horské priechody a odrezať hlavné mesto od oblastí, z ktorých mohlo dostať vojenskú pomoc a zásoby.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;

=== Pád z koňa a pokračovanie výpravy ===

''Tajná história Mongolov'' kladie na začiatok výpravy udalosť, ktorá sa neskôr spájala s Čingischánovou smrťou. Počas zimného lovu divých oslov sa jeho kôň splašil a panovník spadol na zem. Nasledujúcu noc mal vysokú horúčku alebo silné bolesti. Velitelia a členovia rodiny navrhovali stiahnuť sa a po zotavení výpravu obnoviť. Čingischán to odmietol, pretože ústup po verejne vyslovenej hrozbe by protivník mohol vyložiť ako slabosť. Najprv chcel zistiť, či tangutský dvor ponúkne prijateľnú kapituláciu; urážlivá odpoveď pripísaná Aša-gambuovi ho mala utvrdiť v rozhodnutí pokračovať.&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightDeath&quot;/&gt;

Opis nevytvára isté lekárske spojenie medzi pádom a smrťou, ku ktorej došlo až o niekoľko mesiacov. Môže ísť o spomienku na skutočné zranenie, o prvý prejav ochorenia alebo o rozprávačské predznamenanie konca panovníka. ''Tajná história'' navyše neposkytuje diagnózu a neuvádza, že by Čingischán po udalosti zostal trvalo neschopný velenia. V roku 1226 a v prvej polovici roka 1227 sa naďalej presúval s dvorom, prijímal poslov a rozhodoval o operáciách. Pád z koňa preto patrí medzi možné okolnosti zhoršenia jeho zdravia, nie medzi bezpečne preukázané bezprostredné príčiny smrti.&lt;ref name=&quot;WrightDeath&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

=== Boje pri Žltej rieke a tlak na hlavné mesto ===

Počas mongolského postupu zomrel cisár Sien-cung. Na trón nastúpil Li Sien, posledný vládca dynastie, ktorého čínske dejepisectvo označovalo aj ako Mo-ti alebo Mo-ču, teda „posledného panovníka“. Zmena na tróne nezastavila rozpad obrany. Na jeseň 1226 sa Mongoli priblížili k Ling-čou, opevnenému mestu pri Žltej rieke južne od hlavného mesta. Tangutský dvor tam vyslal hlavné poľné vojsko, aby zabránilo ďalšiemu postupu a uvoľnilo komunikáciu medzi Čung-singom a južnými oblasťami. Rozhodujúci boj sa odohral koncom novembra alebo začiatkom decembra, keď už rieku a zavlažovacie kanály čiastočne pokrýval ľad.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;/&gt;

Pramene pripisujú tangutskému vojsku státisíce mužov a opisujú celé bojisko zaplnené mŕtvymi. Takéto čísla nemožno prijať ako presný súpis. Ríša Západná Sia dokázala zhromaždiť početnú armádu z cisárskych jednotiek, miestnych posádok a pomocných skupín, no dlhá vojna, strata západných miest a obmedzené zásobovanie znižovali jej bojaschopnosť. Mongoli zvíťazili v otvorenom boji a zničili alebo rozptýlili podstatnú časť síl, ktoré mohli hlavné mesto oslobodiť. Pád Ling-čou následne otvoril prístup do nížiny pri Čung-singu a pripravil tangutský dvor o poslednú veľkú poľnú armádu.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;

Čung-sing ležal pri východnom úpätí pohoria [[Che-lan-šan]] v zavlažovanej oblasti dnešného mesta [[Jin-čchuan]]. Bol politickým a hospodárskym centrom ríše, obklopeným poľnohospodárskymi sídlami, kláštormi a cisárskymi pohrebiskami. Mongolské vojsko naň od konca roka 1226 vyvíjalo sústavný tlak, no pramene neposkytujú jednotný obraz nepretržitého obliehania. Časť armády blokovala mesto a ničila alebo obsadzovala okolité oporné body, zatiaľ čo ďalšie oddiely operovali pri pohorí Liou-pchan a na hranici s ríšou Ťin. Velenie tak spájalo izoláciu tangutského hlavného mesta s prípravou ďalšieho postupu do severnej Číny.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;

[[Súbor:六盘山红军长征纪念馆西眺.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Moderný pohľad zo svahu na zelené hrebene pohoria Liou-pchan|Pohorie [[Liou-pchan]] v dnešnej autonómnej oblasti [[Ning-sia]]. Čingischánov dvor sa v tejto širšej oblasti zdržiaval v lete 1227, presné miesto jeho posledného tábora a smrti však zostáva neisté. Fotografia zachytáva súčasnú krajinu, nie konkrétne identifikované historické miesto.]]

Na začiatku roka 1227 prenikli mongolské oddiely do južného Kan-su a údolia rieky Tchao. [[Sübeetej]] pôsobil v západnej alebo juhozápadnej časti bojiska, kým [[Ogotaj]] a Ča’an podľa čínskych záznamov zasahovali na území ríše Ťin pri rieke Wej a na okraji pohoria [[Čchin-ling]]. Rozdelenie síl malo zabrániť príchodu pomoci k Tangutom a zároveň vyskúšať prístupy k ťinským provinciám Šen-si a Che-nan. Nešlo ešte o sústavnú záverečnú inváziu do ríše Ťin; tú uskutočnili až Čingischánovi nástupcovia. Operácie však ukázali, že zničenie ríše Západná Sia bolo súčasťou širšej stratégie na čínskom fronte.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

Tangutský dvor napokon začal rokovať o kapitulácii. Podľa jednej tradície požiadal Li Sien o mesačný odklad, aby mohol zhromaždiť dary a pripraviť obradné odovzdanie moci. Vyjednávanie sprostredkoval Ča’an. Čingischán ponuku formálne prijal, ale ďalšie podania mu pripisujú rozhodnutie posledného panovníka po príchode usmrtiť. Presné podmienky dohody nepoznáme. Rokovanie mohlo slúžiť obom stranám: obliehanému mestu poskytovalo čas a Mongolom umožňovalo dokončiť operácie v okolí bez ďalšieho nákladného útoku na hradby.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

=== Čingischánova choroba a smrť ===

V lete 1227 sa Čingischán zdržiaval v širšej oblasti pohoria Liou-pchan, pravdepodobne pri hornom toku rieky Čching-šuej alebo v jednom z putovných cisárskych táborov na tangutsko-ťinskom pohraničí. Jeho zdravotný stav sa zhoršil počas pokračujúcich vojenských a diplomatických rokovaní. Základné pramene sa zhodujú iba v tom, že zomrel na území dobytej alebo práve dobývanej ríše Západná Sia v auguste 1227. V modernom prepočte sa uvádza 18. alebo 25. august; rozdiel vzniká z odlišného čítania a prevodu čínskeho a islamského kalendára. Presné miesto tábora nemožno bezpečne určiť a označenie dnešného mesta Jin-čchuan za miesto smrti je príliš určité.&lt;ref name=&quot;WrightDeath&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Čínska ''Jüan š’'' oznamuje smrť v panovníkovom dočasnom sídle bez uvedenia príčiny. Džuvajní ju pripisuje chorobe vyvolanej nezdravým podnebím a Rašíd ad-Dín hovorí všeobecne o chorobe alebo naplnení prirodzene určenej dĺžky života. ''Tajná história Mongolov'' opisuje skorší pád z koňa, horúčku a pokračovanie kampane, no výslovne netvrdí, že zranenie bolo po mnohých mesiacoch priamou príčinou smrti. Najopatrnejším záverom preto zostáva, že Čingischán zomrel po ochorení, prípadne po súbehu choroby a následkov staršieho úrazu; konkrétnu diagnózu nemožno zo zachovaných správ stanoviť.&lt;ref name=&quot;JuvainiDeath&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Juvaini
 | meno = Ata-Malik
 | titul = The History of the World-Conqueror
 | vydavateľ = Harvard University Press
 | miesto = Cambridge, Massachusetts
 | rok = 1958
 | zväzok = 1
 | strany = 180 – 183
 | prekladatelia = John Andrew Boyle
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;WrightDeath&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;

Ostatné vysvetlenia patria k neskorším a navzájom nezávislým tradíciám. [[Marco Polo]] tvrdil, že panovník zomrel po zásahu šípom do kolena, jeho rozprávanie však vzniklo desaťročia po udalosti a zamieňa ich účastníkov aj okolnosti. Haličsko-volynský letopis spájal smrť s bojom proti Tangutom a [[Giovanni da Pian del Carpine]] uvádzal zásah bleskom; obidve správy predstavujú európske podanie bez priameho prístupu k panovníkovmu táboru. Až mongolské kroniky zo 17. storočia rozvinuli príbeh o tangutskej princeznej Gürbelčin, ktorá mala Čingischána pri pohlavnom styku smrteľne zraniť ukrytou čepeľou alebo iným spôsobom. Medzi udalosťou a prvým známym záznamom tejto povesti ležia približne štyri storočia; nemožno ju preto používať ako historické svedectvo o príčine smrti.&lt;ref name=&quot;WrightDeath&quot;/&gt;

Panovníkova smrť sa bezprostredne nezverejnila. Zatajenie malo zabrániť rozpadu velenia, úniku tangutského dvora a obnoveniu odporu pred ukončením kapitulácie. Rozsah utajenia nie je možné určiť: správu museli poznať najbližší členovia rodiny, velitelia a správcovia panovníkovho tábora, zatiaľ čo pred radovými vojakmi, protivníkom a vzdialenými časťami ríše sa mohla zadržiavať. Neskoršie príbehy o tom, že Čingischán na smrteľnom lôžku vydal presný súbor posledných vojenských rozkazov, často rozvíjajú stručné pramenné údaje do literárnej podoby. Za pravdepodobné možno pokladať iba to, že velenie pokračovalo podľa už prijatého plánu a že kapitulácia ríše Západná Sia mala byť dokončená skôr, než sa strata vládcu všeobecne oznámi.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiDeath&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

=== Kapitulácia a zánik ríše Západná Sia ===

Li Sien po uplynutí dohodnutého odkladu vyšiel z hlavného mesta, odovzdal dary a uznal mongolskú moc. Stalo sa tak koncom augusta alebo v septembri 1227, teda krátko po Čingischánovej smrti. Posledný cisár bol následne usmrtený; pramene neumožňujú spoľahlivo určiť, či ho zabili bezprostredne pri prijatí, počas presunu alebo na základe skôr vydaného príkazu. Jeho smrť odstránila osobu, okolo ktorej by sa mohol obnoviť dynastický odpor. Čung-sing bol obsadený, cisársky dvor zanikol a zostávajúce posádky stratili spoločné politické centrum. Rok 1227 sa preto pokladá za koniec ríše Západná Sia ako samostatného štátu.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;

Obsadenie hlavného mesta a ďalších sídiel sprevádzalo rozsiahle zabíjanie, plienenie, ničenie zásob a odvádzanie obyvateľov. Najtvrdšie opatrenia zasiahli mestá, ktoré kládli odpor, príslušníkov panovníckeho rodu, časť vojenskej elity a obyvateľstvo oblastí ležiacich na trase armády. Počet obetí nemožno vyčísliť. Stredoveké správy používajú formulácie o úplnom vyhubení, ale podobný jazyk vyjadroval konečnosť víťazstva a trest panovníka rovnako ako demografickú skutočnosť. Archeologické a písomné doklady potvrdzujú ťažké poškodenie viacerých sídiel, nie však doslovné usmrtenie všetkých obyvateľov tangutského štátu.&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellXiaFinal&quot;/&gt;

Mongolská výprava zničila dynastiu a jej ústredné inštitúcie, nie tangutské obyvateľstvo ani kultúru v jedinom okamihu. Tanguti naďalej žili v Kan-su, Ning-sii, severnej Číne a v ďalších častiach Mongolskej ríše; jednotlivci slúžili ako vojaci, pisári, prekladatelia, budhistickí duchovní a správcovia. [[Tangutské písmo]] sa používalo ešte za [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]] a zachované rukopisy dokladajú pokračovanie náboženského a vzdelaneckého života. Niektoré mestá, medzi nimi Chara-choto, pod mongolskou vládou ďalej existovali alebo opäť nadobudli význam. Presnejšie je preto hovoriť o zániku tangutského štátu, násilnom rozvrate jeho centier a postupnej strate osobitnej politickej i jazykovej identity než o úplnom „vymazaní“ národa.&lt;ref name=&quot;GalambosTangut&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Galambos
 | meno = Imre
 | titul = Translating Chinese Tradition and Teaching Tangut Culture: Manuscripts and Printed Books from Khara-khoto
 | vydavateľ = De Gruyter
 | miesto = Berlín; Mníchov; Boston
 | rok = 2015
 | strany = 50 – 53, 226 – 229, 257 – 284
 | doi = 10.1515/9783110453959
 | isbn = 978-3-11-044406-3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;

[[Súbor:The Art of War-Tangut script.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Listy s textom zapísaným štvorcovými znakmi tangutského písma|Časť tangutského prekladu diela ''[[Umenie vojny]]'', uchovávaná v archíve autonómnej oblasti [[Ning-sia]]. Ukážka približuje podobu [[Tangutské písmo|tangutského písma]], ktorého používanie pretrvalo aj po zániku ríše Západná Sia.]]

Územie bývalej ríše bolo začlenené do mongolskej mocenskej sústavy. Strategické mestá dostali posádky a správcov, kým pôda, remeselníci a závislé domácnosti sa rozdeľovali medzi členov Čingischánovho rodu a vojenskú elitu. Ovládnutie kansuského koridoru zabezpečilo spojenie medzi Mongolskom, severnou Čínou a Strednou Áziou a odstránilo samostatnú mocnosť na západnom krídle ríše Ťin. Mongoli zároveň prevzali tangutských odborníkov a skúsenosti so správou usadlého obyvateľstva. Dobytie tak malo ničivé miestne následky, no zároveň rozšírilo ľudské, hospodárske a správne zdroje, ktoré používali nasledujúci veľkí cháni.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightXia&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

=== Pohreb a otázka miesta hrobu ===

Čingischánovo telo odviezli z tangutského územia na sever do mongolskej domoviny. Podrobnosti presunu a pohrebného obradu nie sú súčasne zaznamenané a neskoršie pramene ich dopĺňajú príbehmi, ktoré nemožno overiť. Patrí medzi ne tvrdenie, že sprievod zabíjal každého, koho cestou stretol, že kone rozdupali pôdu nad hrobom alebo že cez miesto bola odvedená rieka. Takéto motívy sa objavujú aj v rozprávaniach o iných tajných panovníckych pohreboch. Môžu odrážať skutočnú snahu obmedziť prístup k hrobu, nepredstavujú však spoľahlivý opis konkrétne vykonaných opatrení.&lt;ref name=&quot;JuvainiDeath&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;WrightDeath&quot;/&gt;

Miesto Čingischánovho hrobu dodnes nebolo bezpečne identifikované. Mongolská tradícia ho spája s posvätnou krajinou pohoria [[Burkhan Khaldun]] a širšou oblasťou [[Chentejský ajmag|Chenteja]], kde sa nachádzali rodové územia Bordžiginovcov. Toto spojenie podporujú pramenné odkazy na posvätné pohorie a neskoršia kultová tradícia, nie nález jednoznačne označenej hrobky. Lokality navrhnuté archeologickými prieskumami zostávajú hypotézami a bez rozhodujúceho dôkazu nemožno tvrdiť, že niektorá z nich obsahuje panovníkove pozostatky.&lt;ref name=&quot;UNESCOBurkhan&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Great Burkhan Khaldun Mountain and its surrounding sacred landscape
 | url = https://whc.unesco.org/en/list/1440/
 | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre
 | dátum prístupu = 2026-09-17
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;

Komplex označovaný ako [[Mauzóleum Čingischána]] v [[Ordos]]e nie je miestom preukázaného pochovania. Ide o kultové a pamätné centrum, v ktorom sa uchovávala tradícia panovníkových relikvií a „bielych stanov“ a ktoré v súčasnej podobe vzniklo po presunoch a prestavbe v 20. storočí. Jeho označenie za mauzóleum vyjadruje spomienkovú a obradnú funkciu, nie archeologicky potvrdenú prítomnosť tela. Odlišovanie ordoského svätostánku od neznámeho hrobu je nevyhnutné aj pri hodnotení obrazových a turistických materiálov.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodEncy&quot;/&gt;

[[Súbor:Genghis khan mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.2|alt=Moderná budova s troma kupolami a schodiskom pod modrou oblohou|Takzvané [[Mauzóleum Čingischána]] v [[Ordos]]e je pamätný a obradný areál, nie archeologicky potvrdená hrobka. Skutočné miesto Čingischánovho pochovania zostáva neznáme.]]

=== Tolujovo regentstvo a voľba Ogotaja ===

Čingischánova smrť neviedla k okamžitému rozdeleniu ríše, ale ani k automatickému nástupu jedného dediča. Mongolská panovnícka moc vyžadovala pôvod z vládnuceho rodu, predchádzajúce určenie vhodného kandidáta a potvrdenie zhromaždením členov dynastie a elity, označovaným ako [[kurultaj]]. Čingischán už pred chorezmskou výpravou označil za zamýšľaného nástupcu tretieho syna [[Ogotaj]]a. Voľba mala zmierniť spor medzi staršími synmi [[Džuči]]m a [[Čagataj]]om: Čagataj spochybňoval Džučiho pôvod a obaja sa navzájom odmietali uznať. Ogotaj bol prijateľnejším kompromisom, jeho skoršie určenie však samo osebe nenahrádzalo formálne potvrdenie po otcovej smrti.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;HopeQuriltai&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Hope
 | meno = Michael
 | titul = The Transmission of Authority through the Quriltais of the Early Mongol Empire and the Īlkhānate of Iran (1227–1335)
 | periodikum = Mongolian Studies
 | ročník = 34
 | rok = 2012
 | strany = 87 – 115
 | issn = 0190-3667
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Džuči zomrel na svojom západnom údele krátko pred otcom, pravdepodobne v prvej polovici roka 1227, takže sa na nástupníckom rozhodovaní nemohol zúčastniť. Jeho územia a vojenské záväzky prešli na synov, predovšetkým [[Orda-chán|Ordu]] a [[Batu-chán|Batua]]. Čagataj, Ogotaj a [[Toluj]] zostali hlavnými predstaviteľmi prvej generácie Čingischánových synov. Rozdelenie údelov medzi rodinné vetvy pritom neznamenalo, že už existovali úplne samostatné štáty. Princovia mali vlastné vojská, pastviny, príjmy a podriadené obyvateľstvo, naďalej však uznávali spoločný dynastický poriadok a najvyššiu autoritu veľkého chána.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

Po smrti otca prevzal dočasnú správu centrálneho panovníckeho majetku Toluj, najmladší syn, ktorému podľa stepnej obyčaje pripadlo jadro rodových území a veľká časť otcových domácich vojsk. V rokoch 1227 až 1229 vystupoval ako regent: dohliadal na chánov dvor, stráž, zásoby a komunikáciu medzi rodinnými vetvami, nemal však titul veľkého chána. Dvojročné obdobie nemožno jednoducho vysvetliť bojom o trón. Zhromaždenie členov rodu roztrúsených od severnej Číny po západnú časť Strednej Ázie si vyžadovalo čas a k voľbe patrili rokovania o postavení jednotlivých princov, vojenských povinnostiach a rozdelení zdrojov.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;HopeQuriltai&quot;/&gt;

Kurultaj sa zišiel v mongolskej domovine v roku 1229. Čagataj ako najstarší prítomný Čingischánov syn podporil otcovu voľbu a spolu s Tolujom a ďalšími členmi dynastie uznal Ogotaja za veľkého chána. Neskoršie podania opisujú, ako Ogotaj zo skromnosti viackrát odmietol hodnosť, ako ho príbuzní posadili na trón a ako mu zhromaždenie prisahalo poslušnosť. Jadro obradu – súhlas popredných Čingischánovcov, verejné povýšenie a spoločná hostina – zodpovedá stepnej politickej praxi; presné dialógy a počet rituálnych odmietnutí sú však literárne štylizované.&lt;ref name=&quot;HopeQuriltai&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzWest&quot;/&gt;

[[Súbor:CoronationOfOgodei1229.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.18|alt=Stredoveká perzská miniatúra zobrazuje panovníka na tróne obklopeného hodnostármi|Voľba [[Ogotaj]]a za veľkého chána na kurultaji v roku 1229 podľa rukopisu ''[[Džámi at-tavárích]]'' [[Rašíd ad-Dín|Rašída ad-Dína]] zo začiatku 14. storočia. Miniatúra vznikla približne osemdesiat rokov po udalosti a je neskoršou umeleckou predstavou obradu.]]

Ogotajovým nastolením sa skončilo regentstvo a najvyššia moc opäť získala všeobecne uznaného nositeľa. Nový veľký chán prevzal osobnú stráž, centrálnu domácnosť, komunikačnú sieť a nedokončené vojenské záväzky svojho otca. Potvrdil postavenie bratov a synovcov v ich údelových oblastiach a pokračoval v príprave vojen proti ríši Ťin, na západe i v ďalších pohraničných oblastiach. Kontinuita po roku 1227 teda nevychádzala z pevného zákona o prvorodenstve, ale z kombinácie Čingischánovho skoršieho výberu, Tolujovej dočasnej správy a dohody najvplyvnejších členov rodu na kurultaji.&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;HopeQuriltai&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayWest&quot;/&gt;

Nástupnícke riešenie zachovalo jednotu ríše v bezprostrednom období po zakladateľovej smrti, nevyriešilo však natrvalo vzťah medzi ústrednou mocou a údelmi jednotlivých rodinných vetiev. Každá ďalšia voľba veľkého chána vyžadovala nový dynastický konsenzus a osobnú účasť alebo súhlas mocných princov. Mechanizmus, ktorý v roku 1229 umožnil pokojné nastolenie Ogotaja, sa preto v neskorších desaťročiach stal aj priestorom súperenia. Za Ogotajovej vlády však ešte slúžil ako základ pokračovania spoločných výprav a ďalšieho budovania inštitúcií Mongolskej ríše.&lt;ref name=&quot;HopeQuriltai&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellFinal&quot;/&gt;

== Vláda a správa Mongolskej ríše ==
Správa ríše za Čingischána nevychádzala z jediného vopred pripraveného modelu. V mongolskej stepi sa opierala o panovníkovu domácnosť, osobné záväzky medzi vládcom a jeho stúpencami, vojenskú organizáciu a stepné obyčaje; v podrobených usadlých oblastiach zároveň preberala miestnych úradníkov, písomné postupy a daňové sústavy. Výsledkom nebol jednotný byrokratický štát porovnateľný s čínskymi dynastiami ani iba dočasný vojenský zväz. Išlo o rozrastajúcu sa ríšsku sústavu, v ktorej Čingischánov dvor spájal rozdielne spoločenstvá prostredníctvom prísahy vernosti, vojenskej služby, odovzdávania dávok, dynastických zväzkov a osobne poverených zástupcov.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongols
 | vydavateľ = Arc Humanities Press
 | miesto = Leeds
 | rok = 2019
 | strany = 55 – 62
 | doi = 10.2307/j.ctvmd838h.7
 | isbn = 978-1-64189-095-3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dunnell
 | meno = Ruth W.
 | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260
 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire
 | editori = Michal Biran, Hodong Kim
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2023
 | strany = 33 – 66
 | doi = 10.1017/9781316337424.002
 | isbn = 978-1-107-11648-1
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Presnú podobu týchto inštitúcií možno rekonštruovať iba čiastočne. ''[[Tajná história Mongolov]]'' podrobne opisuje menovania a rozkazy pripisované kurultaju z roku 1206, zachovaný text však vznikol po Čingischánovej smrti a niektoré opatrenia mohol usporiadať podľa pomerov neskoršieho obdobia. Čínske, perzské a arabské pramene zaznamenávali najmä tie časti mongolskej vlády, s ktorými sa stretli ich autori. Viaceré známe prvky správy – pravidelná poštová sieť, rozsiahle sčítania, ustálenejšie daňové úrady a sídelné centrum v [[Karakorum]]e – sa naplno rozvinuli až za [[Ogotaj]]a a ďalších veľkých chánov. Pri ich opise preto treba rozlišovať medzi základmi vytvorenými za Čingischána a neskorším inštitucionálnym usporiadaním.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri najmä §§ 202 – 234 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Morgan
 | meno = David
 | titul = The Mongols
 | vydanie = 2
 | vydavateľ = Blackwell Publishing
 | miesto = Malden; Oxford
 | rok = 2007
 | strany = 83 – 91
 | isbn = 978-1-4051-3539-9
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Chánska moc, kurultaj a dynastický štát ===

Čingischán stál na čele ríše ako najvyšší vojenský veliteľ, rozdeľovateľ ľudí a majetku a konečný rozhodca sporov medzi členmi vládnucej elity. Jeho postavenie sa opieralo o príslušnosť k rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]], úspech pri zjednotení stepi, uznanie popredných stúpencov a predstavu priazne [[Tengri|Večného neba]]. Tieto zdroje legitimity sa navzájom dopĺňali. Dynastický pôvod sám osebe nestačil, pretože z rovnakého širšieho rodu pochádzali aj jeho niekdajší súperi; vojenské víťazstvo zase nadobúdalo trvalejší politický význam až vtedy, keď ho prijali členovia rodiny, velitelia a ďalší nositelia moci.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;

Zhromaždenie označované ako [[kurultaj]] bolo miestom, na ktorom sa významní členovia dynastie a vojenskej elity radili o voľbe chána, veľkých výpravách, rozdelení úloh a ďalších otázkach spoločného záujmu. Nebolo parlamentom ani zhromaždením všetkého obyvateľstva a jeho presné zloženie nebolo upravené nemenným postupom. Rozhodujúce bolo postavenie účastníkov, ich vojenská sila a vzťah k vládnucemu rodu. Kurultaj mohol potvrdiť dohodu dosiahnutú vopred, verejne vyjadriť súhlas elity a premeniť nárok kandidáta na všeobecne uznávanú vládu. Ani po roku 1206 však nepredstavoval orgán nezávislý od chána: počas Čingischánovho života zostávalo konečné rozhodnutie v jeho rukách.&lt;ref name=&quot;HopeQuriltaiGovernment&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Hope
 | meno = Michael
 | titul = The Transmission of Authority through the Quriltais of the Early Mongol Empire and the Īlkhānate of Iran (1227–1335)
 | periodikum = Mongolian Studies
 | ročník = 34
 | rok = 2012
 | strany = 87 – 115
 | issn = 0190-3667
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

Pramene používajú pre politické spoločenstvo výraz ''ulus''. V ranom mongolskom prostredí neoznačoval iba presne ohraničené územie; mohol znamenať ľud, poddané spoločenstvo, ríšu alebo dynastický podiel zahŕňajúci ľudí, pastviny a nároky na príjmy. Čingischánov ''ulus'' preto nemožno zakresliť ako súbor správnych provincií s pevnými hranicami. Jeho jadro tvorili mongolské a ďalšie stepné skupiny rozdelené do vojensko-služobných jednotiek, kým vzdialenejšie krajiny uznávali chánovu zvrchovanosť rozličným spôsobom – od pravidelného tribútu a vojenskej pomoci až po prítomnosť posádok a poverených správcov.&lt;ref name=&quot;JacksonUlus&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Jackson
 | meno = Peter
 | kapitola = From Ulus to Khanate: The Making of the Mongol States, c. 1220–c. 1290
 | titul = The Mongol Empire and Its Legacy
 | editori = Reuven Amitai-Preiss, David O. Morgan
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden
 | rok = 1999
 | strany = 12 – 38
 | isbn = 978-90-04-11048-9
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

Panovník rozdeľoval podriadené domácnosti a vojenské jednotky medzi synov, bratov, manželky a veliteľov. Takéto podiely neboli totožné s úplne samostatnými štátmi. Ich držitelia získavali ľudí, stáda, služobné povinnosti a neskôr aj príjmy z usadlých oblastí, naďalej však podliehali povinnosti zúčastňovať sa na spoločných výpravách a uznávať Čingischánovu najvyššiu autoritu. Rozdelenie zdrojov upevňovalo vernosť jednotlivých vetiev rodu, zároveň však vytváralo základ neskorších údelových mocenských centier. Napätie medzi jednotou ríše a dynastickými podielmi teda nebolo až dôsledkom jej neskoršieho rozpadu; bolo prítomné už v spôsobe, akým sa budovala.&lt;ref name=&quot;JacksonUlus&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;

Čingischán vládol prostredníctvom osobných rozkazov, porád a poverení. Najdôležitejšie funkcie neboli oddelené na civilné a vojenské úrady v modernom zmysle. Ten istý človek mohol veliť oddielu, spravovať pridelené obyvateľstvo, viesť diplomatické rokovania a dohliadať na odovzdávanie dávok. Hodnosť vyjadrovala predovšetkým blízkosť k panovníkovi, rozsah delegovanej právomoci a počet podriadených ľudí. Čingischán pritom dokázal poveriť mimoriadne širokou samostatnosťou jednotlivcov, ktorým dôveroval, no ich moc zostávala odvodená od jeho osoby a mohla sa po smrti alebo neúspechu nositeľa zmeniť.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

=== Panovnícky dvor, ordy a osobná stráž ===

Ústredím vlády nebola počas väčšiny Čingischánovho života trvalá metropola, ale pohyblivý panovnícky dvor. Chánova ''orda'' zahŕňala obytné stany a vozy, členov rodiny, stráž, služobníctvo, pisárov, remeselníkov, pastierov, stáda, zásoby a obradné predmety. Pri presune sa táto rozsiahla domácnosť delila na usporiadané časti a využívala vopred vybrané táboriská s vodou a pastvou. Rozhodnutia o vojne, prijímanie vyslancov, rozdeľovanie koristi aj súdne pojednávania sa tak mohli uskutočňovať v panovníkovom tábore. Karakorum sa stalo vybudovaným a opevneným sídlom veľkého chána až za Ogotaja; za Čingischána zostával politickým centrom predovšetkým dvor, nie mesto.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenGuard&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | titul = Guard and Government in the Reign of the Grand Qan Möngke, 1251–1259
 | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies
 | ročník = 46
 | číslo = 2
 | rok = 1986
 | strany = 495 – 521
 | doi = 10.2307/2719141
 | issn = 0073-0548
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Čingischánove hlavné manželky mali vlastné ordy s pridelenými stádami, vozmi, služobníkmi, remeselníkmi a závislými domácnosťami. Najvyššie postavenie mala [[Börte]], matka štyroch synov uznávaných za hlavných dynastických dedičov. Samostatná domácnosť manželky nebola iba súkromným obydlím. Zabezpečovala hospodárstvo počas panovníkovej neprítomnosti, prijímala návštevy a poslov, spravovala majetok a vytvárala zázemie pre synov a ďalších príbuzných. Niektoré manželky sprevádzali chána na výpravách, iné zostávali pri svojich táboroch v mongolskej domovine. Neskoršie pramene usporadúvajú Čingischánove manželky a tábory do presných skupín, ich úplnú podobu však nemožno bez výhrad prenášať do každého obdobia jeho vlády.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeOrdos&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Broadbridge
 | meno = Anne F.
 | titul = Women and the Making of the Mongol Empire
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2018
 | strany = 73 – 140
 | isbn = 978-1-108-63662-9
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

Bezpečnosť panovníka a chod dvora zabezpečovala osobná stráž, známa ako ''[[kešig]]''. Temüdžin mal ozbrojený sprievod už pred rokom 1206, po zjednotení stepi ho však rozšíril a podrobnejšie usporiadal. ''Tajná história Mongolov'' uvádza celkový predpísaný počet desaťtisíc mužov: osemtisíc denných strážcov, tisíc nočných strážcov a tisíc nositeľov tulcov. Tieto čísla vyjadrujú normatívnu organizačnú schému zachovanú v dvorskej tradícii; nemožno z nich odvodiť, že pri chánovi bolo každý deň prítomných presne desaťtisíc plne vybavených strážcov.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenGuard&quot;/&gt;

Denná stráž chránila tábor, sprevádzala chána a vykonávala službu pri audienciách a presunoch. Noční strážcovia kontrolovali vstup do panovníkovho priestoru po zotmení, dohliadali na poriadok v bezprostrednom okolí stanu a mali presne určené odovzdávanie služby. Nosiči tulcov plnili ochranné i reprezentačné úlohy. Prameň venuje veľkú pozornosť pravidlám vstupu, striedaniu hliadok a trestom za zanedbanie služby, pretože nepretržitá ochrana panovníka bola zároveň ochranou centra celej politickej sústavy.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

Kešig nebol iba telesnou strážou. Jeho príslušníci obsluhovali panovníkovu domácnosť, spravovali kone, zásoby, zbrane a dary, odovzdávali rozkazy a získavali bezprostrednú skúsenosť s rozhodovaním dvora. Do stráže sa vyberali aj synovia a mladší príbuzní veliteľov tisícok a ďalších významných mužov, ktorých sprevádzali vlastní pomocníci a kone. Služba vytvárala osobné puto medzi mladou elitou a chánom, poskytovala výchovu pre budúcich veliteľov a súčasne držala členov vplyvných rodín v panovníkovej blízkosti. Z kešigu preto neskôr vyrástol dôležitý zdroj vojenských a správnych hodnostárov.&lt;ref name=&quot;AllsenGuard&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

Postavenie v stráži prinášalo prestíž a materiálne výhody, ale aj prísnu disciplínu. Členovia kešigu stáli v dvorskej hierarchii vyššie než mnohí velitelia mimo panovníkovej domácnosti, ich privilégium však vyplývalo zo služby. Pravidlá zaznamenané v ''Tajnej histórii'' zakazovali svojvoľné opustenie hliadky a určovali telesné tresty i nahradenie veliteľa, ktorý nedodržal rozpis. Takéto ustanovenia ukazujú, že Čingischán sa snažil previesť osobnú vernosť do pravidelne sa opakujúcej služby. Účinnosť systému napriek tomu závisela od chánovej autority a od schopnosti dvora kontrolovať vlastných príslušníkov.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenGuard&quot;/&gt;

=== Desiatková organizácia a preusporiadanie obyvateľstva ===

Základom vojensko-služobnej organizácie boli jednotky usporiadané podľa desiatkovej sústavy: desaťčlenný ''arban'', stotina ''džagun'', tisícina ''mingan'' a desaťtisícový ''tümen''. Čingischán tento spôsob členenia nevynašiel; desiatkové zoskupovanie vojakov malo v stepných štátoch staršie predlohy. Jeho význam spočíval v rozsahu a dôslednosti, s akou ho použil pri začleňovaní porazených i spojeneckých skupín do novej ríše. Jednotky slúžili na mobilizáciu, rozdelenie velenia, evidenciu služobných povinností a prideľovanie ľudí konkrétnym veliteľom.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

''Tajná história Mongolov'' uvádza, že po kurultaji v roku 1206 bolo vymenovaných deväťdesiatpäť veliteľov tisícin. Tento údaj nemožno jednoducho premeniť na počet 95&amp;nbsp;000 vojakov. ''Mingan'' bol organizačnou kategóriou a jeho skutočný stav sa menil podľa strát, vekovej skladby, dostupnosti koní a toho, koľko domácností dokázalo vystrojiť bojaschopných mužov. Časť členov zároveň vykonávala strážnu, zásobovaciu alebo inú službu mimo poľného vojska. Zoznam veliteľov je však významným dokladom toho, že Čingischán po víťazstve verejne potvrdil novú hierarchiu a priradil jej konkrétnych nositeľov.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;

Preusporiadanie narušilo niektoré staršie mocenské väzby. Ľudia porazených vodcov mohli byť rozdelení medzi viacero jednotiek a pridelení veliteľom, ktorí nepochádzali z ich vlastnej skupiny. Tým sa znižovala možnosť, že sa celé niekdajšie spoločenstvo znovu zhromaždí okolo pôvodnej elity. Čingischán zároveň ponechával funkčné rodinné a susedské väzby tam, kde neohrozovali jeho vládu. Tvrdenie, že úplne „zrušil kmene“, by preto bolo nepresné: staršie identity, rodokmene a sobášne siete pretrvali, boli však prekryté novou služobnou organizáciou a podriadené chánovým veliteľom.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

Veliteľ minganu nezodpovedal iba za bojové nasadenie. Dohliadal na mobilizáciu mužov, poriadok v jednotke, odovzdávanie správ, zhromažďovanie koní a zásob a na plnenie povinností domácností, ktoré k jeho tisícine patrili. Nižší velitelia zabezpečovali rovnaké úlohy na úrovni stotín a desiatok. V praxi sa vojenská, policajná, hospodárska a správna funkcia prekrývali. Desiatková sústava preto nebola iba taktickým rozdelením armády; v mongolskom jadre ríše tvorila aj rámec, prostredníctvom ktorého dvor organizoval podriadené obyvateľstvo.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

Menovania z roku 1206 odmeňovali dlhodobú vernosť, vojenské schopnosti, príbuzenské postavenie aj pomoc v rozhodujúcich okamihoch Temüdžinovho vzostupu. Medzi veliteľmi boli príslušníci aristokratických rodov, niekdajší osobní druhovia i muži pochádzajúci zo skromnejšieho prostredia. Možnosť postupu na základe služby bola podstatnou črtou nového poriadku, neznamenala však rovnosť všetkých poddaných ani odstránenie dedičnej elity. Členovia Čingischánovho rodu mali osobitné nároky, veliteľské domácnosti odovzdávali časť postavenia potomkom a prístup k panovníkovi zostával nerovnomerný.&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

=== Delegovaná vláda a správa podrobených krajín ===

Rýchle rozširovanie ríše neumožňovalo riadiť všetky oblasti rovnakým spôsobom. Čingischán preto kombinoval priame vojenské poverenia, podriadené miestne dynastie, mestské posádky a prevzaté správne aparáty. Skupiny, ktoré sa podrobili bez dlhého odporu, si mohli ponechať vlastného vládcu a vnútorné zvyklosti výmenou za dávky, vojenskú pomoc a prijímanie mongolských poslov. Takto si značnú mieru samosprávy zachovali napríklad ujgurský idikut v oblasti Turfanu, karluckí vládcovia a určitý čas aj tangutská ríša [[Západná Sia]]. Ich postavenie sa však mohlo zmeniť, ak dvor vyhodnotil ich konanie ako neposlušnosť.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;

Na územiach odňatých ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] sa mongolská moc opierala o kitanských, džürčenských a čínskych prebehlíkov, miestnych veliteľov a zachované úrady. V roku 1217 dostal [[Mukhali]] titul ''kuo-wang'' („knieža ríše“) a široké právomoci pokračovať vo vojne a spravovať mongolské záujmy v severnej Číne počas Čingischánovej neprítomnosti. Mohol viesť operácie, prijímať kapitulácie, potvrdzovať miestnych predstaviteľov a rozdeľovať vojenské úlohy bez toho, aby pri každom rozhodnutí čakal na nový rozkaz. Takéto poverenie svedčí o vysokej dôvere, nie o vytvorení samostatného štátu: Mukhali naďalej konal v mene chána a jeho rodina zostala súčasťou ríšskej hierarchie.&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

V [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]] Mongoli po zničení [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]] ponechávali v dôležitých mestách posádky a zástupcov, no využívali aj moslimských, [[Ujguri|ujgurských]], [[Kitani|kitanských]] a čínskych odborníkov. S ranou správou [[Buchara|Buchary]] a ďalších miest sa spája chorezmský obchodník a hodnostár [[Mahmúd Jalavač]], ktorý pred vojnou pôsobil aj v mongolskej diplomatickej službe. Zloženie správnych skupín sa menilo a neskoršie pramene nie vždy umožňujú oddeliť menovania uskutočnené ešte za Čingischána od opatrení jeho synov. Isté je, že dvor neodmietal odborníkov pre ich pôvod a často nasadzoval ľudí mimo ich rodného prostredia, čím obmedzoval ich závislosť od miestnych elít.&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Buell
 | meno = Paul D.
 | titul = Sino-Khitan Administration in Mongol Bukhara
 | periodikum = Journal of Asian History
 | ročník = 13
 | číslo = 2
 | rok = 1979
 | strany = 121 – 151
 | jstor = 41930343
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;

Označenia ako ''darugači'' alebo ''basqaq'', používané pre mongolských dozorcov a poverencov, nadobúdali presnejší význam postupne a v jednotlivých jazykových oblastiach sa neprekrývali úplne. Ich nositelia mohli dohliadať na sčítanie, dane, zásobovanie vojska, poštu, bezpečnosť alebo činnosť miestneho vládcu. Nie je preto vhodné každého raného chánovho zástupcu označovať rovnakým úradným titulom ani predpokladať, že už za Čingischána existovala jednotná sieť miestodržiteľov s rovnakými právomocami. V mnohých oblastiach mala mongolská prítomnosť ešte podobu posádky a osobitného poverenia, nie pravidelnej provinčnej správy.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;/&gt;

Významným príkladom prevzatia odborníka z podrobenej krajiny bol kitanský učenec [[Jie-lü Čchu-cchaj]]. Čingischán ho povolal do svojho okruhu po dobytí časti severnej Číny a Jie-lü ho sprevádzal aj na západnom ťažení. Za Čingischánovho života pôsobil najmä ako vzdelaný tajomník, poradca, astrológ a znalec čínskeho prostredia. Rozsiahlejšiu právomoc pri organizovaní daní v severnej Číne získal až za Ogotaja. Populárne rozprávanie, podľa ktorého už Čingischánovi ako všemocný „kancelár“ sám vysvetlil výhodnosť zdanenia namiesto vyhubenia obyvateľstva, spája jeho neskoršiu činnosť so skorším obdobím a zjednodušuje kolektívny vývoj mongolskej správy.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

[[Súbor:耶律楚材 三才圖會.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Čiernobiely drevorezový portrét učenca v čínskej úradníckej pokrývke hlavy|[[Jie-lü Čchu-cchaj]] na drevoreze z čínskej encyklopédie ''San-cchaj tchu-chuej'', vydanej na začiatku 17. storočia. Zobrazenie vzniklo takmer štyri storočia po jeho živote a nie je dobovým portrétom. Za Čingischána pôsobil predovšetkým ako tajomník, poradca a astrológ; jeho hlavná daňová a správna činnosť patrí až do vlády Ogotaja.]]

Rozličné správne tradície sa v ríši teda nevytlačili navzájom. V mongolskom jadre prevládala osobná, vojensko-domácnostná organizácia; severočínske oblasti využívali čínske a kitanské písomníctvo a úrady; stredoázijské mestá si zachovávali miestnych znalcov daní, zavlažovania a islamského práva. Nad nimi stáli mongolskí velitelia a poverenci, ktorí zabezpečovali vernosť a príjmy pre dvor. Takáto viacvrstvová sústava bola pružná, ale vytvárala prekrývajúce sa nároky armády, princov, správcov a miestnych autorít.&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

=== Písmo, pisári a vedenie záznamov ===

Rozšírenie vlády nad početnejším obyvateľstvom zvýšilo význam písomnej evidencie. Mongolská tradícia spája zavedenie písma s najmanským pisárom Tata-tongom. Po porážke Najmanov mal byť zajatý s pečaťou svojho vládcu, vysvetliť jej používanie a dostať príkaz učiť Čingischánových synov zapisovať mongolčinu upraveným [[Staroujgurské písmo|staroujgurským písmom]]. Príbeh zachovali pramene zostavené neskôr a presný okamih ani rozsah Tata-tongovej činnosti nemožno nezávisle overiť. Je však isté, že v prvých desaťročiach 13. storočia sa zvislé písmo ujgurského pôvodu stalo hlavným písmom mongolského dvora.&lt;ref name=&quot;KaraWriting&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Kara
 | meno = György
 | titul = Books of the Mongolian Nomads: More Than Eight Centuries of Writing Mongolian
 | prekladatelia = John R. Krueger
 | vydavateľ = Research Institute for Inner Asian Studies, Indiana University
 | miesto = Bloomington
 | rok = 2005
 | isbn = 978-0-933070-52-3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

Písomná evidencia nenahradila ústne vydávanie rozkazov ani osobné posolstvá. Umožnila však uchovávať zoznamy jednotiek a podriadených domácností, menovania, rozdelenie koristi, diplomatické listy, rozsudky a nároky na dávky. Pri dvore pôsobili ujgurskí a neskôr aj kitanskí, čínski, tangutskí, perzskí a ďalší pisári. Dokument mohol byť vyhotovený v mongolčine a následne preložený alebo mohol od začiatku používať jazyk miestnej správy. Ríšska komunikácia preto nebola jednojazyčná; závisela od tlmočníkov a úradníkov schopných prevádzať chánov príkaz do zrozumiteľnej a miestne vykonateľnej podoby.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;KaraWriting&quot;/&gt;

Najstarším zachovaným rozsiahlejším dokladom mongolčiny zapísanej týmto písmom je kamenný nápis spájaný s Čingischánovým synovcom Jisünggem, datovaný približne do rokov 1224 až 1225. Pripomína jeho mimoriadne ďaleký výstrel z luku počas slávnostného zhromaždenia po návrate zo západného ťaženia. Nápis nie je správnym dokumentom a neobsahuje opis štátnych inštitúcií. Jeho existencia však dokladá, že písaná mongolčina sa ešte za Čingischánovho života používala na verejné zaznamenanie udalosti spojenej s vládnucim rodom.&lt;ref name=&quot;KaraWriting&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

[[Súbor:Inner Mongolia Museum stele of Yisungge.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.84|alt=Vysoká kamenná stéla s niekoľkými zvislými riadkami mongolského písma|Kópia takzvanej Jisünggeho stély v Múzeu Vnútorného Mongolska; originál sa nachádza v [[Ermitáž (Petrohrad)|Ermitáži]]. Nápis z obdobia okolo rokov 1224 až 1225 je najstarším známym zachovaným rozsiahlejším textom v [[Mongolské písmo|mongolskom písme]]. Zaznamenáva lukostrelecký výkon, nie zákon ani správny výnos.]]

Pisári neboli jednotným úradníckym stavom s rovnakým vzdelaním. Ujgurský pisár ovládajúci mongolské písmo, čínsky literát oboznámený s kalendárom a daňovými registrami a moslimský obchodník schopný viesť účty prinášali rozdielne znalosti. Dvor ich využíval podľa potreby a často ich presúval medzi regiónmi. Závislosť od malého počtu jazykovo a odborne vybavených ľudí dávala jednotlivým pisárom značný praktický vplyv, ich právomoc však vychádzala z konkrétneho poverenia a nemusela zodpovedať neskorším názvom vysokých úradov.&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

Už spomínaný Jie-lü Čchu-cchaj bol príkladom vzdelanca, ktorého činnosť prekračovala jednu úlohu. Viedol kalendárne a astronomické pozorovania, písal poéziu a cestovné záznamy, radil pri styku s čínskym prostredím a pôsobil pri panovníkovom dvore. Jeho zachované kaligrafické dielo pochádza z roku 1240, teda z Ogotajovej vlády, a nie je mongolským úradným záznamom. Ako obrazový doklad však približuje literárnu kultúru jedného z odborníkov, ktorých raná ríša začlenila do svojho mnohonárodného dvora.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;KaraWriting&quot;/&gt;

[[Súbor:元 耶律楚材 行書贈別劉滿詩 卷-Poem of Farewell to Liu Man MET DT6277 CRD.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Vodorovný zvitok s čínskym kaligrafickým textom napísaným čiernym atramentom|Časť básnického zvitku, ktorý [[Jie-lü Čchu-cchaj]] napísal v roku 1240. Dielo vzniklo až za Ogotaja a nie je správnym dokumentom; dokladá však čínsku literárnu tradíciu vzdelancov pôsobiacich na mongolskom dvore.]]

=== Príjmy, dávky a rozdeľovanie zdrojov ===

Čingischánova ríša nemala jednotný rozpočet ani rovnakú daňovú sústavu vo všetkých krajinách. V pastierskom jadre boli základom moci stáda, vojenská služba a schopnosť domácností poskytovať kone, ovce, potraviny, stany, vozy a pracovnú silu. Povinnosti sa ukladali prostredníctvom veliteľov desiatkovej organizácie a panovníckych domácností. Ich rozsah závisel od postavenia skupiny a od konkrétnej výpravy; zachované pramene neumožňujú zostaviť všeobecný sadzobník platný počas celej Čingischánovej vlády.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

Veľkú časť príjmov prinášali vojny. Korisť tvoril dobytok, drahé kovy, textílie, zbrane, potraviny a ďalší majetok, ale aj zajatci určení na službu. Rozdeľovanie podielov malo politický význam: odmeňovalo bojovníkov, zabezpečovalo domácnosti princov a veliteľov a potvrdzovalo panovníkovo postavenie najvyššieho rozdeľovateľa. Svojvoľné rabovanie pred určeným okamihom mohlo narušiť bojové usporiadanie a pripraviť ostatných o podiel, preto sa chán usiloval podriadiť ho pravidlám. Dodržiavanie týchto pravidiel sa však v jednotlivých kampaniach líšilo a po dobytí miest dochádzalo aj k násilnému privlastňovaniu mimo formálneho delenia.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

Osobitne cenení boli remeselníci, pisári, lekári, stavitelia obliehacích strojov a ďalší odborníci. Po dobytí mesta ich Mongoli oddeľovali od ostatných obyvateľov a prideľovali panovníckemu dvoru, členom dynastie alebo vojenským jednotkám. Niektorých presídlili do Mongolska, severnej Číny či inej dobytej oblasti. Takýto presun poskytoval ríši zručnosti, ktoré v stepnom prostredí chýbali, pre dotknutých ľudí však znamenal nútené odlúčenie od domova a podriadenie služobnej povinnosti.&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

V usadlých krajinách bolo dlhodobo výhodnejšie získavať obilie, peniaze a výrobky prostredníctvom dávok než opakovaným plienením. Raná prax však zostávala nepravidelná. Vojenskí velitelia požadovali zásoby, miestni úradníci vyberali staršie dane a členovia dynastie si uplatňovali nároky na pridelené mestá alebo domácnosti. Obyvateľstvo tak mohlo čeliť súbežným požiadavkám viacerých nositeľov moci. Pravidelnejšie oddelenie daňovej správy od vojenského rabovania, podrobnejšie súpisy a pevnejšie sadzby sa presadzovali najmä po roku 1229, nie ako jednorazová Čingischánova reforma.&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

Podiely prideľované členom rodu a hodnostárom mohli zahŕňať príjem z určitého počtu domácností, pastvín, dielní alebo miest. Držiteľ tým nezískaval nevyhnutne úplnú územnú zvrchovanosť; často išlo o právo na časť výnosov a služieb v rámci spoločnej ríše. Hranica medzi majetkom panovníckej domácnosti, dynastickým údelom a verejnou povinnosťou pritom nebola ostrá. Mongolská vláda mala patrimoniálny charakter: ríšske zdroje sa spravovali prostredníctvom domácností vládnuceho rodu, hoci ich využitie už ďaleko presahovalo potreby súkromnej rodiny.&lt;ref name=&quot;JacksonUlus&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenGuard&quot;/&gt;

Obchodníci mali význam ako dodávatelia luxusného tovaru, informácií a úveru a niektorí vstupovali do partnerstiev s členmi mongolskej elity. Čingischán chránil vybrané karavány a využíval obchodníkov aj ako poslov, čo ukázala misia vyslaná do Chorezmskej ríše pred vojnou. Rozsiahlejšie obchodné združenia financované princami, známe neskôr ako ''ortoq'', a systematické daňové privilégiá sa však rozvinuli predovšetkým za jeho nástupcov. Nie je preto presné pripisovať plne sformovaný ríšsky obchodný systém už obdobiu pred rokom 1227.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

=== Súdnictvo, rozkazy a otázka jasaku ===

Riešenie sporov sa opieralo o chánove rozhodnutia, stepnú obyčaj, pravidlá vojenskej služby a postupy jednotlivých podrobených spoločností. Čingischán rozhodoval osobne v záležitostiach dynastie a najvyššej elity, menšími prípadmi sa zaoberali velitelia a osobitne poverení hodnostári. Neexistovalo jasné oddelenie súdnej, výkonnej a vojenskej moci. Trest za krádež koní, neposlušnosť v stráži alebo zatajenie koristi mohol ukladať predstaviteľ, ktorý zároveň zodpovedal za mobilizáciu a poriadok v jednotke.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

''Tajná história Mongolov'' pripisuje dôležitú súdnu a evidenčnú úlohu [[Šigi Kutuku|Šigimu Kutukuovi]], tatárskemu chlapcovi, ktorého podľa kroniky prijala do svojej domácnosti Čingischánova matka Hö'elün. Chán mu mal prikázať trestať zlodejov, naprávať klamstvá a zapisovať rozhodnutia o rozdeľovaní podriadených ľudí a o súdnych veciach do „modrej knihy“ – ''Köke Debter''. Záznam sa podľa prameňa nemal svojvoľne meniť ani za nasledujúcich generácií. Pasáž dokladá snahu spojiť rozsudok s písomnou evidenciou, nemožno z nej však bez ďalších dôkazov vytvoriť obraz ministerstva spravodlivosti ani jednotného súdu s právomocou nad každým obyvateľom ríše.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganYasa&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Morgan
 | meno = David O.
 | titul = The “Great Yāsā of Chingiz Khān” and Mongol Law in the Īlkhānate
 | periodikum = Bulletin of the School of Oriental and African Studies
 | ročník = 49
 | číslo = 1
 | rok = 1986
 | strany = 163 – 176
 | doi = 10.1017/S0041977X00042580
 | issn = 0041-977X
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

S Čingischánom sa často spája takzvaný „Veľký jasak“ alebo ''jasa''. Mongolský výraz ''jasaq'' súvisel s nariadením, úpravou alebo panovníkovým rozkazom; odlišovať ho treba od obyčaje označovanej slovom ''yosun'' a od písomného výnosu či poverenia, pre ktoré sa používal aj výraz ''jarlig''. V zachovaných prameňoch sa význam týchto slov mení podľa obdobia a jazyka autora. Neskorší perzskí a arabskí historici navyše pod označením jasa spájali jednotlivé Čingischánove rozkazy, vojenskú disciplínu, mongolské obyčaje i pravidlá pripisované jeho nástupcom.&lt;ref name=&quot;MorganYasa&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

Nezachoval sa nijaký autentický úplný text zákonníka, ktorý by bolo možné označiť za Čingischánov „Veľký jasak“. Džuvajní v 13. storočí písal o vážených záznamoch chánových nariadení uchovávaných dynastiou, neposkytol však ich súvislé znenie. Neskorší autori uvádzali rozličné zoznamy zákazov a trestov, často ovplyvnené vlastným náboženským a politickým prostredím. Moderné pokusy zostaviť z nich jednotný kód vedú k spájaniu správ z rôznych storočí a častí ríše. Presnejšie je hovoriť o súbore autoritatívnych rozkazov a precedensov, nie o bezpečne doloženej tajnej ústave s pevne uzavretým obsahom.&lt;ref name=&quot;MorganYasa&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;

Niektoré okruhy Čingischánových nariadení možno napriek tomu rozpoznať: upravovali strážnu službu, vojenskú disciplínu, deľbu koristi, povinnosti poslov, postih krádeže a neposlušnosti, organizáciu lovu a vzťahy medzi veliteľmi a podriadenými. Ich uplatňovanie neodstránilo miestne právo. Moslimské mestá naďalej využívali islamských sudcov, čínske oblasti vlastné správne a právne zvyklosti a rozličné náboženské komunity vnútorné normy, pokiaľ neodporovali požiadavkám mongolskej moci. Nad miestnymi poriadkami však stálo panovníkovo nariadenie a osobitné postavenie Čingischánovho rodu.&lt;ref name=&quot;MorganYasa&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;/&gt;

Tresty v ranom mongolskom prostredí mohli byť telesné, majetkové aj hrdelné a ich tvrdosť súvisela s vojenským charakterom spoločnosti a významom osobnej vernosti. Zároveň existovali výsady, odpustenia a ochranné prísľuby udeľované konkrétnym osobám alebo skupinám. Rovnaký čin preto nemusel byť v každom prostredí posudzovaný totožne. Pramene často zachytávajú mimoriadne prípady a exemplárne tresty, nie každodennú súdnu prax, takže mieru jednotnosti nemožno spoľahlivo určiť.&lt;ref name=&quot;RachewiltzAdministration&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

=== Poslovia, poverenia a komunikačné spojenie ===

Rozľahlá ríša potrebovala rýchle odovzdávanie rozkazov medzi panovníkovým táborom, armádami a podrobenými mestami. Čingischán využíval jazdeckých poslov, miestnych sprievodcov a po trase zhromažďované kone a zásoby. Velitelia a podriadené spoločenstvá mali povinnosť umožniť priechod oprávnenému poslovi, poskytnúť mu potravu a podľa potreby vymeniť unaveného koňa. Ochrana vyslancov mala politický význam: útok na človeka konajúceho v chánovom mene sa chápal ako útok na samotnú panovnícku autoritu.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

Za Čingischána už teda existovali komunikačné trasy, kuriérska služba a povinnosť zabezpečovať poslov, nie však ešte všade rovnaká sieť stálych poštových staníc. Pravidelnejší systém známy ako ''jam'' alebo ''örtöö'', s určenými rozostupmi staníc, počtom koní a zásobovacími kvótami, sa spája najmä s Ogotajovými nariadeniami. Neskorší úspech siete vychádzal zo skorších vojenských a diplomatických postupov, ale jej hotovú podobu nemožno spätne pripísať Čingischánovi.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

Nositeľ poverenia mohol svoju autoritu preukazovať panovníkovým listom, pečaťou alebo znakom oprávňujúcim žiadať služby. Kovové doštičky známe ako ''paiza'' alebo mongolsky ''gerege'' sú dobre doložené predovšetkým z neskoršieho 13. a 14. storočia; nadväzovali aj na staršie kitanské, džürčenské a čínske praktiky. Umožňovali rozpoznať poslov a hodnostárov, no zároveň vytvárali priestor na zneužívanie. Už raná ríša musela riešiť napätie medzi nevyhnutným zásobovaním služobných ciest a zaťažením obyvateľstva, od ktorého poslovia požadovali kone, jedlo a ubytovanie.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

[[Súbor:Mongolian Empire Silver Gerege Copy (35578340101).jpg|náhľad|vľavo|upright=0.83|alt=Podlhovastá strieborná doštička s otvorom a zvislými riadkami písma vystavená v múzeu|Múzejná kópia striebornej doštičky ''gerege'' z obdobia Mongolskej ríše v Národnom múzeu Mongolska. Zachované doštičky pochádzajú prevažne z čias Čingischánových nástupcov; približujú spôsob, akým nositeľ preukazoval poverenie a nárok na služby pri cestovaní ríšou.]]

Komunikáciu sťažovali vzdialenosti, ročné obdobia a jazyková rozmanitosť. Rozkaz smerujúci zo stepi do severnej Číny alebo Transoxiany prechádzal cez viacero veliteľov, pisárov, tlmočníkov a miestnych predstaviteľov. Každý článok mohol jeho vykonanie urýchliť, pozmeniť alebo zdržať. Čingischán preto uprednostňoval osobne overených poslov a veliteľov, od ktorých očakával presné podanie správy. Ani dobre organizovaná jazdecká komunikácia však neumožňovala každodenné riadenie všetkých vzdialených oblastí z jediného tábora.&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

Písomné poverenie a pečať nadobúdali osobitný význam pri styku s usadlými štátmi, ktorých správa bola zvyknutá na dokumenty. Zachovaná pečať z listu veľkého chána [[Güjük]]a pápežovi [[Inocent IV.|Inocentovi IV.]] z roku 1246 nesie mongolský cisársky titul a odvolanie na moc Večného neba. Pochádza takmer dve desaťročia po Čingischánovej smrti, dokladá však pokračovanie politického jazyka a písomných foriem, ktorých základy sa vytvorili za zakladateľa ríše. Nemožno ju vydávať za Čingischánovu vlastnú pečať.&lt;ref name=&quot;KaraWriting&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

[[Súbor:Imperial Seal of the Mongols 1246.svg|náhľad|vpravo|upright=1.0|alt=Štvorcová červená pečať s niekoľkými zvislými stĺpcami mongolského písma|Prekreslenie cisárskej pečate na Güjükovom liste pápežovi Inocentovi IV. z roku 1246. Pečať patrí vláde Čingischánovho vnuka, nie Čingischánovi; ukazuje neskoršie využitie mongolského písma, pečate a odkazu na Večné nebo v ríšskej diplomacii.]]

=== Charakter a hranice Čingischánovej správy ===

Čingischánova vláda bola silne centralizovaná v otázke najvyššej vernosti, velenia spoločným výpravám a rozdeľovania hlavných zdrojov, no decentralizovaná v každodennej správe. Panovník vyžadoval poslušnosť a vojenskú pomoc, zároveň ponechával veliteľom, manželkám, synom a miestnym vládam rozsiahly priestor na vykonávanie poverených úloh. Jednota ríše preto nevychádzala z rovnakých úradov v každom regióne, ale zo spoločného uznania chánovej autority, zo siete osobných vzťahov a zo schopnosti trestať odpor.&lt;ref name=&quot;JacksonUlus&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;

Sústava bola účinná pri mobilizácii veľkých síl a pri prenášaní osvedčených postupov medzi regiónmi. Desiatková organizácia poskytovala veliteľský rámec, kešig vytváral jadro oddané panovníkovi, písmo umožňovalo evidenciu a prevzatí odborníci sprostredkovali miestne znalosti. Rovnako zreteľné boli jej obmedzenia: právomoci sa prekrývali, príjmy sa vyberali nerovnomerne a vzdialené krajiny mohli po odchode hlavného vojska povstať. Stabilita závisela od osobnej autority Čingischána a od dohody medzi vetvami vládnuceho rodu.&lt;ref name=&quot;DunnellGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BuellBukhara&quot;/&gt;

Ogotaj a ďalší nástupcovia nevytvárali ríšsku správu od začiatku. Prevzali chánsku domácnosť, kešig, desiatkovú organizáciu, písomnú kancelársku prax, dynastické podiely aj skúsenosť s využívaním miestnych úradníkov. Súčasne tieto prvky menili: vybudovali Karakorum, upravili poštovú sieť, uskutočnili rozsiahlejšie sčítania a zavádzali pravidelnejšie daňové mechanizmy. Čingischánov podiel preto spočíval najmä vo vytvorení politického a služobného rámca, ktorý dokázal začleňovať rozličné správne tradície; jednotnejšiu inštitucionálnu podobu získaval tento rámec až po jeho smrti.&lt;ref name=&quot;MayGovernment&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenGuard&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganGovernment&quot;/&gt;

== Vojenská organizácia a spôsob vedenia vojny ==

Čingischánove vojenské úspechy nevychádzali z jedinej zbrane ani z nemennej taktiky. Mongolské vojsko spojilo staršie tradície kočovníckeho boja v eurázijskej stepi s politickým preusporiadaním obyvateľstva, dôsledným rozdelením velenia a schopnosťou preberať ľudí, poznatky a techniku z podrobených krajín. Jeho jadrom bola pohyblivá jazda zvyknutá bojovať lukom aj zblízka. Pri výpravách do severnej Číny a Strednej Ázie sa však k nej pripájali kitanské, džürčenské, čínske, ujgurské, karlucké, tangutské a ďalšie oddiely, ako aj pechota, remeselníci, tlmočníci a obliehací odborníci. Označenie „mongolské vojsko“ preto vyjadruje politickú príslušnosť a vrchné velenie, nie jednotný etnický pôvod alebo rovnaký spôsob boja všetkých jeho príslušníkov.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = May
 | meno = Timothy
 | titul = The Mongol Art of War: Chinggis Khan and the Mongol Military System
 | vydavateľ = Westholme Publishing
 | miesto = Yardley
 | rok = 2007
 | isbn = 978-1-59416-046-2
 | poznámka = pozri najmä kapitoly 2 – 5
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Peers
 | meno = Chris
 | titul = Genghis Khan and the Mongol War Machine
 | vydavateľ = Pen &amp; Sword Military
 | miesto = Barnsley
 | rok = 2015
 | isbn = 978-1-78340-056-0
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Rekonštrukciu sťažuje povaha prameňov. ''[[Tajná história Mongolov]]'' zachovala dvorskú tradíciu o menovaniach, disciplíne a jednotlivých výpravách, jej zachované znenie však vzniklo po Čingischánovej smrti. Perzský historik [[Atá Malik Džuvajní]] písal v polovici 13. storočia v službách mongolskej správy a [[Rašíd ad-Dín]] zostavil svoje dielo na začiatku 14. storočia. Františkán [[Giovanni da Pian del Carpine]] pozoroval mongolské vojsko až počas cesty v rokoch 1245 až 1247. Tieto texty obsahujú cenné údaje, zároveň však opisujú rozličné obdobia, oblasti a účely. Neskoršie postupy vyvinuté za Ogotaja, Möngkeho alebo Chubilaja preto nemožno automaticky pripisovať Čingischánovej armáde pred rokom 1227.&lt;ref name=&quot;RachewiltzMilitary&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri najmä §§ 190 – 202, 234 – 264 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Juvaini
 | meno = Ata-Malik
 | titul = The History of the World-Conqueror
 | prekladatelia = John Andrew Boyle
 | vydavateľ = Manchester University Press
 | miesto = Manchester
 | rok = 1958
 | zväzok = 1
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;CarpiniMilitary&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dawson
 | meno = Christopher
 | titul = The Mongol Mission: Narratives and Letters of the Franciscan Missionaries in Mongolia and China in the Thirteenth and Fourteenth Centuries
 | vydavateľ = Sheed and Ward
 | miesto = London; New York
 | rok = 1955
 | strany = 3 – 76
 | poznámka = obsahuje anglický preklad správy Giovanniho da Pian del Carpine
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Obraz mongolskej armády ako bezpočetnej, vždy rovnako organizovanej „hordy“ nezodpovedá prameňom. Stredovekí autori často používali zaokrúhlené alebo symbolické čísla a pomenovania jednotiek zamieňali za skutočný počet prítomných mužov. Armády sa počas pochodu delili, dopĺňali spojencami, strácali ľudí aj kone a oddeľovali posádky. Ich prednosťou spravidla nebola jednoduchá početná prevaha, ale schopnosť zhromaždiť potrebné sily na zvolenom mieste, koordinovať vzdialené zbory a meniť spôsob boja podľa protivníka a prostredia.&lt;ref name=&quot;SverdrupNumbersMilitary&quot;&gt;{{Citácia zborníka
 | priezvisko = Sverdrup
 | meno = Carl
 | kapitola = Numbers in Mongol Warfare
 | titul = Journal of Medieval Military History
 | editori = Clifford J. Rogers, Kelly DeVries, John France
 | zväzok = 8
 | vydavateľ = Boydell Press
 | miesto = Woodbridge
 | rok = 2010
 | strany = 109 – 117
 | isbn = 978-1-84383-596-7
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SmithManpowerMilitary&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Smith
 | meno = John Masson, Jr.
 | titul = Mongol Manpower and Persian Population
 | periodikum = Journal of the Economic and Social History of the Orient
 | ročník = 18
 | číslo = 3
 | rok = 1975
 | strany = 271 – 299
 | doi = 10.2307/3632138
 | issn = 0022-4995
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Mobilizácia, zloženie a početnosť vojska ===

V stepnom jadre ríše bola vojenská služba spojená s príslušnosťou domácnosti k určitej služobnej jednotke. Dospelý bojaschopný muž si spravidla prinášal vlastné kone, luk, šípy, odev a aspoň časť ostatnej výstroje; bohatšia domácnosť dokázala vystrojiť lepšie chráneného jazdca a poskytnúť viac náhradných koní. Mobilizácia preto nezačínala až zhromaždením na hranici. Velitelia desiatok, stotín a tisícin mali vedieť, ktoré domácnosti im podliehajú, koľko mužov a zvierat môžu poskytnúť a kde sa majú jednotky po vydaní rozkazu sústrediť. Vojenská a správna organizácia sa tým prekrývali.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzMilitary&quot;/&gt;

Desiatková sústava – ''arban'', ''džagun'', ''mingan'' a ''tümen'' – určovala postupnosť velenia a rámec mobilizácie, nie nevyhnutne presný stav každej poľnej jednotky. Tümen bol menovite desaťtisícový útvar, no po odpočítaní neprítomných, strát, strážnej služby a mužov poverených inými úlohami mohol do ťaženia nastúpiť v podstatne menšom počte. Rovnako zo zoznamu deväťdesiatich piatich veliteľov tisícin po roku 1206 nemožno vyvodiť, že Čingischán mal stále k dispozícii presne 95&amp;nbsp;000 bojovníkov. Pomenovanie jednotky vyjadrovalo jej miesto v organizácii aj vtedy, keď nebola naplnená na tabuľkový stav.&lt;ref name=&quot;SverdrupNumbersMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SmithManpowerMilitary&quot;/&gt;

Jednotky sa pri veľkých výpravách zoskupovali do pravého a ľavého krídla, stredu, predvoja a zálohy. Toto členenie malo staršie stepné predlohy a jeho konkrétna podoba sa menila podľa úlohy. Krídlo nemuselo zostať na jednej strane jediného bojiska; mohlo postupovať samostatnou trasou, obsadzovať vzdialené oblasti a s hlavným vojskom sa spojiť až po týždňoch alebo mesiacoch. Čingischán tak zveroval rozsiahle operačné úlohy synom a veliteľom, ako boli [[Mukhali]], [[Džebe]] a [[Sübeetej]]. Rozkaz obvykle určoval cieľ a vzťah k ostatným zborom, kým spôsob jeho dosiahnutia musel veliteľ prispôsobiť terénu, odporu a zásobovaniu. Takáto samostatnosť nebola moderným systémom štábneho velenia; opierala sa o osobnú dôveru, skúsenosť a spoločné pravidlá služby.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Počet etnických Mongolov bol obmedzený, preto ríša od začiatku zapájala ďalšie stepné skupiny. Keraiti, Najmani, Merkiti a Tatári po porážke nezmizli; ich preživší boli rozdelení medzi nové jednotky alebo slúžili pod vlastnými či mongolskými veliteľmi. Neskôr sa pridali Ujguri, Karlukovia, Kitani a ďalšie turkické alebo mongolské spoločenstvá. V severnej Číne prechádzali na mongolskú stranu celé kitanské, džürčenské a čínske oddiely. Niektoré zostali regionálnymi vojskami pod Mukhaliho velením, iné poskytovali pechotu, technikov a posádky. V Strednej Ázii Mongoli využívali aj miestne jazdecké pomocné zbory a mužov odvedených z dobytých miest.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Postavenie týchto síl nebolo rovnaké. Dobrovoľne podrobený vládca mohol viesť vlastných mužov ako spojenec a očakávať podiel na koristi; prebehlícky veliteľ dostával hodnosť a nové povinnosti; zajatci mohli byť nútení k pracovnej službe, obliehacím prácam alebo boju v nebezpečných úsekoch. Mongolské jadro si ponechávalo vrchné velenie a rozhodovalo o rozdelení koristi i zajatcov. Rôznorodosť vojska zvyšovala jeho schopnosti, zároveň však vyžadovala tlmočníkov, miestnych sprievodcov a veliteľov schopných zosúladiť jednotky s odlišnou výzbrojou a skúsenosťou.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;&gt;{{Citácia zborníka
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | kapitola = The Circulation of Military Technology in the Mongolian Empire
 | titul = Warfare in Inner Asian History (500–1800)
 | editori = Nicola Di Cosmo
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston; Köln
 | rok = 2002
 | strany = 265 – 293
 | doi = 10.1163/9789004391789_008
 | isbn = 978-90-04-39178-9
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Údaje kronikárov o státisícových armádach sú problematické aj z logistického hľadiska. Každý jazdec potreboval niekoľko koní a veľké vojsko sprevádzali ďalšie zvieratá, vozy a pomocný personál. Už niekoľko desiatok tisíc bojovníkov tak predstavovalo násobne väčšiu masu ľudí a zvierat, ktorú nebolo možné dlhodobo udržať na jedinom pochode alebo táborisku. Moderné odhady konkrétnych výprav sa preto líšia a nemožno ich prenášať z jednej kampane na druhú. Presnejšie než uvádzať jeden súhrnný počet je sledovať jednotlivé zbory, ich nominálne označenie a zmeny stavu počas ťaženia.&lt;ref name=&quot;SverdrupNumbersMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SmithManpowerMilitary&quot;/&gt;

=== Kone, jazdecký výcvik a operačná pohyblivosť ===

Základom mongolskej pohyblivosti nebol iba jazdec, ale sústava náhradných koní. Bojovník mohol počas pochodu striedať viac zvierat, čím rozkladal ich zaťaženie a zachovával časť stáda odpočinutú pre boj alebo rýchle prenasledovanie. Presný počet koní na jedného muža nebol stály: závisel od majetku domácnosti, druhu výpravy, ročného obdobia a strát. Správy autorov z polovice 13. storočia uvádzajú niekoľko koní na jazdca, nemožno ich však mechanicky použiť ako jednotnú normu pre všetky Čingischánove ťaženia.&lt;ref name=&quot;CarpiniMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Sinor
 | meno = Denis
 | titul = The Inner Asian Warriors
 | periodikum = Journal of the American Oriental Society
 | ročník = 101
 | číslo = 2
 | rok = 1981
 | strany = 133 – 144
 | doi = 10.2307/601755
 | issn = 0003-0279
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Stepné kone boli menšie než mnohé ťažké jazdecké plemená pestované v usadlých oblastiach, boli však odolné, dokázali si na vhodnom teréne vyhľadávať potravu a dobre znášali dlhý pohyb. Ich schopnosť pásť sa znižovala potrebu voziť všetko krmivo v zásobovacom sprievode. Nevylučovala však logistické obmedzenia. Veľké stádo potrebovalo rozsiahlu pastvu, vodu a čas na zotavenie; vyčerpaná krajina, hlboký sneh, sucho, bahno alebo nedostatok napájadiel mohli postup spomaliť rovnako ako odpor nepriateľa. Rýchlosť mongolskej armády preto nemožno vyjadriť jediným všeobecne platným počtom kilometrov za deň.&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Jazda, lov a manipulácia so stádom boli súčasťou života pastierskych rodín od detstva. Mnohí muži preto nastupovali do služby s praktickou schopnosťou jazdiť, strieľať a orientovať sa v otvorenej krajine. Neznamená to, že každý kočovník bol bez ďalšej prípravy rovnako schopným vojakom. Kolektívny boj vyžadoval reagovať na signály, udržať rozostupy, striedať kone, ustúpiť bez rozpadu zostavy a opätovne sa zhromaždiť. Veľké spoločné poľovačky, pri ktorých jazdci obkľučovali zver a postupne sťahovali kruh, poskytovali príležitosť cvičiť koordinovaný pohyb. Mali však aj hospodársku, spoločenskú a obradnú funkciu a nemožno ich pokladať iba za vojenské manévre.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;

[[Súbor:DiezAlbumsMountedArchers.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Skupiny jazdcov strieľajúce z lukov počas boja|Stretnutie jazdeckých lukostrelcov na iluminácii ''[[Džámi at-tavárích]]'' z prvej štvrtiny 14. storočia. Dielo vzniklo približne storočie po Čingischánových výpravách a nie je priamym záznamom ich výzbroje ani taktiky; zachytáva však pretrvávajúcu predstavu pohyblivého jazdeckého boja v mongolskom prostredí.]]

Náhradné kone umožňovali vysielať predvoje, hliadky a poslov ďaleko pred hlavné sily, meniť smer bez dlhého odpočinku a pokračovať v prenasledovaní protivníka. Armáda sa na pochode často rozprestierala vo viacerých súbežných prúdoch, ktoré využívali odlišné pastviny a cesty. Pred určeným cieľom sa mohli znovu sústrediť. Rozptýlenie znižovalo tlak na krajinu a sťažovalo protivníkovi odhadnúť smer hlavného úderu, nieslo však riziko, že oddelený zbor bude napadnutý skôr, než mu ostatné jednotky pomôžu. Úspech preto závisel od správneho načasovania a spoľahlivého doručovania rozkazov.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Mongoli využívali aj zimné ťaženia. Zamrznuté rieky a pevnejšia pôda mohli otvoriť trasy, ktoré boli v teplom období močaristé, a stiahnutie stád protivníka ku zimoviskám uľahčovalo ich vyhľadanie. Zima však nebola automatickou výhodou: nedostatok pastvy pod snehom a mimoriadne chladné počasie ohrozovali kone. Rozhodovanie o trase a období výpravy preto vychádzalo z miestnej znalosti riek, priesmykov, studní a sezónnych pasienkov. Pri pochode do neznámeho prostredia nadobúdali mimoriadny význam sprievodcovia a údaje získané od kupcov, vyslancov, zajatcov a prebehlíkov.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

=== Výzbroj a ochranné vybavenie ===

Najcharakteristickejšou zbraňou stepného jazdca bol [[kompozitný luk]] z dreva, rohoviny a šliach spojených lepidlom. Pri malých rozmeroch dokázal vytvoriť vysoké napätie a dal sa používať zo sedla. Výroba bola zdĺhavá a zbraň si vyžadovala ochranu pred dlhodobou vlhkosťou a poškodením spojov. Jazdec nosil luk v puzdre a šípy v tulci; ich hroty, hmotnosť a tvar sa prispôsobovali lovu, boju proti nechránenému cieľu, prenikaniu výstrojom alebo signalizácii. Tvrdenia o jednej presnej maximálnej vzdialenosti „mongolského luku“ sú zavádzajúce, pretože účinnosť závisela od konštrukcie konkrétnej zbrane, šípu, strelca, počasia a požadovanej presnosti.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Lukostreľba umožňovala napádať protivníka bez okamžitého boja zblízka, no mongolský jazdec nebol iba ľahkým lukostrelcom. K bežnej výzbroji patrila kopija alebo oštep, meč či šabľa a nôž; používali sa aj kyjaky, sekery a lasá. Výber sa líšil podľa postavenia, regiónu a úlohy. Ten istý bojovník mohol začať boj streľbou a po narušení nepriateľskej zostavy použiť kopiju alebo sečnú zbraň. Pevné rozdelenie všetkých jazdcov na výlučne „ľahkú“ a „ťažkú“ jazdu preto nevystihuje úplnú škálu výstroja, hoci lepšie chránené oddiely a družiny elity boli vhodnejšie na priamy nápor.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;

Ochranu poskytovali prešívané a kožené odevy, prilby a rozličné druhy lamelového alebo šupinového brnenia z tvrdenej kože, železa či ich kombinácie. Rozšírenie kovovej ochrany obmedzovala cena a práca potrebná na jej výrobu. Bohatí velitelia a príslušníci gardy mohli mať kvalitné kovové brnenie a ochranu koňa, zatiaľ čo chudobnejší bojovník sa spoliehal na ľahší výstroj. Výzbroj sa zároveň menila s expanziou: Mongoli získavali zbrane ako korisť, objednávali ich od podrobených remeselníkov a preberali regionálne typy z Číny, Strednej Ázie a Iránu.&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

[[Súbor:Mongol soldiers by Rashid al-Din 1305.JPG|náhľad|vľavo|upright=1.0|alt=Iluminácia skupiny ozbrojených jazdcov s lukmi a prilbami|Mongolskí lukostrelci na iluminácii bitky pri Valijáne z rukopisu ''Džámi at-tavárích'' vyhotoveného v [[Herát]]e približne v rokoch 1430 až 1434. Napriek názvu súboru nejde o originál z roku 1305 ani o dobové zobrazenie bitky z roku 1221. Iluminácia je neskoršou predstavou o mongolských bojovníkoch a nemôže sama osebe dokazovať presnú podobu Čingischánovej výzbroje.]]

Archeologické nálezy a iluminácie treba vykladať s ohľadom na miesto a datovanie. Väčšina známych perzských obrazov mongolských jazdcov pochádza zo 14. alebo 15. storočia a spája mongolské námety s umeleckými konvenciami prostredia, v ktorom vznikla. Nejde o portréty konkrétnych Čingischánových vojakov. Písomné pramene zase často opisujú nápadný alebo elitný výstroj, nie priemer celej armády. Jednotný „mongolský vojenský odev“ preto nemožno presne rekonštruovať pre všetky skupiny a roky jeho vlády.&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

=== Velenie, disciplína a komunikácia ===

Čingischánova reorganizácia obmedzila možnosť, aby bojovník nasledoval iba vlastného rodového vodcu. Muži boli pridelení konkrétnym veliteľom a rozkaz mal prechádzať po stupňoch od chána alebo veliteľa zboru cez tisíciny a stotiny až k desiatkam. Nižší veliteľ zodpovedal za to, že jeho skupina nastúpi, zostane pohromade a splní pridelenú úlohu. Systém nezrušil príbuzenské a osobné väzby, vytvoril však ďalšiu reťaz lojality, ktorej vrcholom bol chán.&lt;ref name=&quot;RachewiltzMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Disciplína sa týkala predovšetkým správania, ktoré mohlo ohroziť celú jednotku: svojvoľného opustenia postavenia, neuposlúchnutia rozkazu, predčasného plienenia, zatajenia koristi a zanedbania stráže. Pramene pripisujú takýmto previneniam prísne tresty, ich presná podoba však nebola nevyhnutne rovnaká v každej kampani. Populárne tvrdenie, že útek jedného muža vždy automaticky viedol k poprave celej desiatky, zjednodušuje neskoršie a miestami protichodné správy. Podstatná bola kolektívna zodpovednosť a vedomie, že rozpad malej skupiny môže narušiť pohyb väčšieho útvaru.&lt;ref name=&quot;RachewiltzMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;CarpiniMilitary&quot;/&gt;

Rozkazy na pochode prenášali jazdeckí poslovia; v boji sa používali zástavy, štandardy, zvuk bubnov, rohov a ďalšie vopred dohodnuté signály. Ich dosah a význam záviseli od viditeľnosti, terénu a miestnej praxe. Veľký zbor nemožno riadiť ako jedinú tesnú masu, preto velitelia museli poznať plán ešte pred začiatkom stretnutia: miesto zhromaždenia, úlohu krídla, podmienky ústupu a okamih, keď sa má zapojiť záloha. Signál potom spúšťal dohodnutú činnosť, nie podrobnú improvizovanú inštrukciu pre každého vojaka.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Vyšší velitelia dostávali pri samostatných operáciách značnú voľnosť. Džebeho prenasledovanie Küčlüga, Mukhaliho vojna proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] a výprava Džebeho so Sübeetejom západne od Kaspického mora ukazujú, že zbor dokázal pokračovať bez každodenného spojenia s Čingischánom. Táto pružnosť mala hranice. Veliteľ musel zachovať pridelené jednotky, rešpektovať dynastickú hierarchiu, odovzdávať podiel koristi a po splnení úlohy sa vrátiť alebo nadviazať spojenie podľa rozkazu. Samostatné rozhodovanie teda neznamenalo politickú nezávislosť.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;

Čingischán pri výbere veliteľov spájal osobnú vernosť so skúsenosťou a preukázanou schopnosťou. Medzi jeho významnými vojvodcami boli muži rozličného pôvodu, ktorí sa k nemu pripojili v odlišných etapách vzostupu. Postup nebol úplne založený na zásluhách v modernom zmysle: členovia dynastie a významných rodov mali osobitné postavenie a prístup ku zdrojom. Prijatie schopných ľudí mimo najužšieho príbuzenstva však rozšírilo okruh veliteľov a umožnilo poverovať paralelnými výpravami osoby, ktorých autorita vychádzala priamo z chánovho rozhodnutia.&lt;ref name=&quot;RachewiltzMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

=== Prieskum, informácie a príprava ťaženia ===

Pred hlavným vojskom postupovali hliadky a prieskumné oddiely, ktoré vyhľadávali protivníka, vodu, pastviny, brody a vhodné táboriská. Ďalšie skupiny kryli boky a tyl. Prieskum nebol oddelenou odbornou službou v modernom zmysle; vykonávali ho vybraní jazdci, miestni sprievodcovia a predvoje. Správa sa musela dostať k veliteľovi dostatočne skoro, aby mohol zmeniť smer alebo sústrediť rozptýlené jednotky. Pri pohybe v stepi pomáhala skúsenosť s čítaním stôp, prachu, ohnísk a stavu pastvín, v horských a mestských oblastiach však Mongoli potrebovali miestnu znalosť.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;

Informácie získavali aj pred začiatkom vojny. Vyslanci a kupci prinášali poznatky o cestách, cenách, opevneniach a vzťahoch medzi vládcami; prebehlíci a podrobené elity poskytovali tlmočníkov, mapové predstavy a správy o posádkach. Počas kampane vypočúvali zajatcov a využívali nespokojnosť miestnych skupín. Rozsah takéhoto zisťovania sa nedá presne zmerať a tvrdenie o všadeprítomnej, centrálne riadenej „špionážnej sieti“ presahuje dôkazy. Pramene však opakovane ukazujú, že mongolské velenie venovalo pozornosť politickým rozporom a nepokladalo každý štát za jednotný celok.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;

Diplomacia a vojenská príprava sa dopĺňali. Posolstvo požadujúce podrobenie mohlo zistiť postoj vládcu, rozdeliť jeho elitu a súčasne vytvoriť odôvodnenie ďalšieho postupu, ak boli vyslanci zadržaní alebo zabití. Ponuka priaznivejších podmienok jednej časti koalície mala oslabiť spoločný odpor, ako pri rokovaní s Kipčakmi na severnom Kaukaze. Takéto úspechy nemožno zovšeobecniť na každé stretnutie: protivníci niekedy odmietli vyjednávať, poskytli nepravdivé údaje alebo sami využili predstieraný ústup a zálohu proti Mongolom.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Klamanie protivníka zahŕňalo zastieranie smeru pochodu, zakladanie väčšieho počtu ohňov, pohyb v širokom priestore a demonštratívne vysielanie menších oddielov. Správy o vetvách vlečených za koňmi na zväčšenie oblaku prachu alebo o figurínach na náhradných koňoch môžu zachytávať skutočné jednotlivé postupy, často však pochádzajú z neskorších rozprávaní. Nie je dôvod predpokladať, že tvorili povinnú súčasť každej bitky. Dôležitejšia bola celková neistota protivníka, ktorý nepoznal počet rozptýlených zborov ani miesto ich plánovaného spojenia.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;CarpiniMilitary&quot;/&gt;

=== Poľná taktika ===

V otvorenom boji sa mongolská jazda usilovala zachovať pohyb a prinútiť protivníka reagovať. Jazdeckí lukostrelci sa približovali na dostrel, vypúšťali šípy a opäť zväčšovali vzdialenosť. Účelom nebolo vždy okamžite spôsobiť rozhodujúce straty. Opakovaná streľba mohla narušiť zostavu, zraniť kone, vyčerpať obrancov, vyprovokovať neorganizované prenasledovanie alebo zakryť pohyb iného oddielu. Ak nepriateľ zostal pevne zoradený, veliteľ mohol útok prerušiť, obísť ho alebo čakať na priaznivejšiu situáciu.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Predstieraný ústup patril k známym stepným postupom a Mongoli ho úspešne používali. Jeho vykonanie vyžadovalo, aby ustupujúci zachovali súdržnosť a aby záloha alebo ďalšie krídlo vedeli, kam prenasledovateľa nasmerovať. Protivník, ktorý opustil výhodné postavenie, predĺžil kolónu alebo unavil kone, sa mohol dostať pod útok z viacerých strán. Nie každý mongolský ústup však bol predstieraný. Pri Parváne v roku 1221 bol zbor Šigiho Kutukua skutočne porazený a pri strete s povolžskými Bulharmi po bitke na Kalke sa podľa arabského podania stali obeťou zálohy samotní Mongoli. Automatické vysvetľovanie každého ústupu ako premyslenej pasce by znemožnilo rozlíšiť úspešný manéver od neúspechu.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Po narušení protivníka mohli lepšie chránené skupiny zaútočiť kopijami a zbraňami na boj zblízka. Útok sa zameriaval na oslabené miesto, bok, veliteľský sprievod alebo jednotky oddelené od hlavnej zostavy. Časť vojska zostávala v zálohe, aby využila prielom alebo zabránila protiútoku. Mongolská taktika teda nestála proti sebe ako dva oddelené modely „streľba“ a „nápor“; účinok vytváralo ich poradie a spolupráca viacerých skupín.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;

[[Súbor:Mongol horsemen battle Jin mounted.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Iluminácia jazdeckého boja v hornatej krajine|Boj mongolských jazdcov s vojskom ríše [[Dynastia Ťin|Ťin]] na iluminácii ''Džámi at-tavárích'' približne z rokov 1305 až 1306. Zobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí po zániku ríše Ťin a približne osemdesiat rokov po Čingischánovej smrti; ide o neskoršie výtvarné podanie, nie o obrazový záznam konkrétnej bitky.]]

Obchvat a obkľúčenie boli účinné najmä vtedy, keď mal protivník obmedzený prehľad alebo sa sústredil na jeden smer. Oddelené krídla mohli prekročiť rieku inde, obísť horský priechod alebo napadnúť zásobovaciu trasu. V prameňoch sa však výsledný pohyb často opisuje jasnejšie, než ho mohli účastníci vopred plánovať. Zložité manévre boli vystavené oneskoreniu, počasiu a nesprávnym správam. Keď sa jednotlivé časti nedokázali podporiť alebo terén obmedzil jazdu, mongolské vojsko mohlo utrpieť ťažké straty.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Terén určoval, ktoré z týchto postupov sa dali použiť. Široká step zvýhodňovala rozptýlený pohyb a streľbu zo sedla; úzke údolia, les, močiare, zavlažovacie kanály a mestské ulice pohyb obmedzovali. Mongoli sa preto pokúšali vylákať nepriateľa na otvorené priestranstvo, hľadali obchádzky alebo nasadzovali miestnu pechotu a technické jednotky. Víťazstvo pri každom stretnutí nebolo nevyhnutné: veliteľ mohol prerušiť útok, vzdialiť sa a hľadať iný smer, pokiaľ tým neohrozil hlavný cieľ výpravy.&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Prenasledovanie malo zabrániť porazenému vojsku znovu sa zhromaždiť. Pohyblivé oddiely sledovali ustupujúcich, obsadzovali brody a napádali zásobovacie miesta. Niekedy dostali úlohu sledovať konkrétneho panovníka na mimoriadne veľkú vzdialenosť, ako Džebe a Sübeetej pri prenasledovaní chorezmského šacha Muhammada II. Takéto operácie súčasne prinášali nové informácie a otvárali ďalšie smery expanzie, no mohli vzdialiť zbor od hlavnej armády a prinútiť ho získavať zásoby prostredníctvom dohôd, dávok alebo plienenia.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

=== Zásobovanie a pochod ===

Pohyblivý jazdec niesol časť potravy, odevu, náradia a zbraní pri sebe alebo na náhradných koňoch. Sušené mäso, mliečne výrobky a ďalšie trvanlivé potraviny znižovali závislosť od každodenného pečenia chleba a veľkého vozového konvoja. Armádu sprevádzali aj stáda oviec a iných zvierat. Predstava, že mongolské vojsko nepotrebovalo zásobovanie, je napriek tomu nesprávna. Muži museli dostávať potravu, šípy a náhradné časti výstroja; kone potrebovali pastvu a vodu; obliehacie jednotky spotrebúvali drevo, povrazy, kov a pracovnú silu.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;CarpiniMilitary&quot;/&gt;

Rozdelenie na viac pochodových prúdov umožňovalo využívať širšie pásmo krajiny. Zároveň znižovalo veľkosť zásob, ktoré musel niesť každý zbor, pretože časť potravy a krmiva získaval na trase. Tento spôsob fungoval najlepšie v oblastiach s použiteľnou pastvou a známymi zdrojmi vody. V púšťach a pri dlhom obliehaní bolo potrebné pripraviť zásobovacie body, priviesť miestne zásoby alebo zmeniť smer. Prechod Čingischánovej armády cez púšť [[Kyzylkum]] v roku 1220 preto nebol dôkazom nezávislosti od logistiky, ale výsledkom zvolenej trasy, miestnych informácií a schopnosti pohybovať sa medzi vodnými zdrojmi bez veľkého odporu.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;

Zásoby získané od podrobených miest a vládcov boli súčasťou vojenskej sústavy. Dobrovoľná kapitulácia mohla viesť k povinnosti odovzdať obilie, kone, dobytok, textílie a pracovnú silu; pri odpore ich armáda odoberala násilne. Takéto požiadavky prenášali náklady vojny na miestne obyvateľstvo a pri opakovanom prechode viacerých zborov mohli krajinu vyčerpať. Rabovanie síce krátkodobo nasýtilo vojsko, zároveň však ničilo zdroje potrebné na ďalší pobyt. Veliteľ preto podľa situácie rozhodoval, či má sídlo zachovať ako zásobovaciu základňu, uložiť mu dávku alebo povoliť rozsiahle plienenie.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Vozy zostávali dôležité aj v armáde založenej na jazde. Prepravovali stany, zásoby panovníckej domácnosti, ťažšie náradie, korisť a osoby, ktoré necestovali na koni. Pri rýchlom prenasledovaní sa pohyblivý zbor mohol od hlavného sprievodu oddeliť, nie však natrvalo od všetkého materiálneho zázemia. S postupným zapájaním obliehacích strojov, pechoty a remeselníkov sa rozdiel medzi rýchlym jazdeckým predvojom a pomalšou hlavnou kolónou zväčšoval.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;

Mongolský systém mal vlastné logistické slabiny. Množstvo náhradných koní, ktoré zvyšovalo rýchlosť menšieho zboru, mohlo pri veľkej koncentrácii rýchlo spásť okolie tábora. Dlhý dážď poškodzoval luky a menil cesty na bahno, horúčava zvyšovala spotrebu vody a tvrdá zima mohla zakryť pastvu ľadovou kôrou. Choroby ľudí a zvierat obmedzovali operácie bez ohľadu na disciplínu. Rozhodnutie rozdeliť vojsko, uzavrieť dohodu alebo obliehanie prerušiť preto často vychádzalo aj z dostupnosti potravy a krmiva, hoci naratívne pramene uprednostňujú opis bojov.&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

=== Obliehanie a preberanie vojenskej techniky ===

Pri prvých výpravách proti opevneným sídlam ríše Západná Sia a ríše Ťin sa ukázalo, že jazda sama nedokáže spoľahlivo prekonať vysoké hradby a početnú posádku. Mongoli vedeli zablokovať prístupy, plieniť okolie a vylákať obrancov, no pri priamom útoku potrebovali rebríky, kryty, podkopy, vrhacie stroje a ľudí so stavebnými znalosťami. Neúspešný pokus zaplaviť tangutské hlavné mesto počas vojny v rokoch 1209 až 1210 ukázal riziká technických prác vedených bez dostatočnej skúsenosti. Následné kampane priniesli postupné, nie okamžité vytvorenie obliehacích kapacít.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Rozhodujúce bolo začleňovanie odborníkov z podrobených krajín. Kitanskí a čínski prebehlíci poznali opevnenia ríše Ťin, miestne stavebné postupy a obsluhu pákových vrhacích strojov. Zajatí remeselníci boli prideľovaní armáde alebo presídľovaní tam, kde ich dvor potreboval. Počas ťaženia v Strednej Ázii sa k nim pripájali ujgurskí, moslimskí a ďalší miestni technici. Vojenská technika sa tak pohybovala spolu s ľuďmi: Mongoli nepreberali iba hotový stroj, ale aj znalosti o jeho stavbe, munícii a nasadení.&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

[[Súbor:Mongol siege.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Stredoveká iluminácia obliehania mesta s lukostrelcami a vrhacím strojom|Mongolské obliehanie na iluminácii ''Džámi at-tavárích'' zo začiatku 14. storočia. V popredí je zobrazený vrhací stroj, bojovníci a obranné múry. Obraz vznikol desaťročia po Čingischánovej smrti a spája historickú pamäť s výtvarnou konvenciou ilchánovského Iránu.]]

Obliehací postup závisel od sídla. Armáda mohla mesto úplne obkľúčiť, odrezať vodu a zásobovanie, postaviť násypy a kryté prístupy, podkopávať múry alebo ich ostreľovať kameňmi. Lukostrelci a kušostrelci kryli pracovné skupiny a bránili obrancom opravovať poškodenia. Drevené veže, baranidlá, rebríky a pohyblivé zásteny sa stavali z miestneho materiálu. Nie všetky zariadenia cestovali s vojskom v hotovej podobe; odborníci mohli prevážať náradie a potrebné súčasti a zvyšok vyrobiť pri cieľovom meste.&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

V Čingischánovom období išlo najmä o pákové trebuchety poháňané skupinou ľudí a ďalšie stroje rozšírené vo východnej a strednej Ázii. Veľké trebuchety s protizávažím, známe z neskorších mongolských obliehaní na Blízkom východe a v južnej Číne, nemožno bez rozlíšenia premietať do kampaní pred rokom 1227. Podobne čínske vojská už používali strelný prach v zápalných a výbušných prostriedkoch, dôkazy však neumožňujú označiť Čingischánovu armádu za jednotne vyzbrojené „pušné“ vojsko. Prevzatie jednotlivých čínskych zbraní bolo postupné a ich opis v prameňoch nie je vždy technicky jednoznačný.&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

[[Súbor:Siege of Khujand.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.0|alt=Nedokončená iluminácia lukostrelcov za drevenými zástenami pred opevnením|Obliehanie [[Chudžand]]u v roku 1220 na nedokončenej perzskej maľbe z roku 1438. Útočiaci lukostrelci sú zobrazení za pohyblivými drevenými zástenami. Maľba vznikla vyše dve storočia po udalosti, a preto dokladá jej neskoršiu obrazovú tradíciu, nie presnú podobu zariadení použitých v roku 1220.]]

Obyvatelia dobytých miest boli nútení vykonávať zemné práce, prenášať materiál a zúčastňovať sa na ďalších obliehaniach. Takéto nasadenie šetrilo vlastných bojovníkov, dopĺňalo chýbajúcu pracovnú silu a súčasne oddeľovalo potenciálne bojaschopných mužov od ich obce. Pramene niekedy tvrdia, že zajatcov hnali pred útočníkmi ako ľudský štít. Používanie nútených pracovných a pomocných oddielov je dobre doložené, presný priebeh každej epizódy a počty nasadených ľudí však zostávajú neisté.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;

Príklady zo Strednej Ázie ukazujú rozdielnosť obliehaní. Otrar odolával niekoľko mesiacov, pretože mal pripravenú posádku a citadelu; Buchara otvorila brány po odchode väčšiny poľného vojska, ale obrancovia citadely pokračovali v boji; Samarkand mal rozsiahle opevnenie, no jeho nesúrodá posádka sa rozpadla; pri Chudžande sa Timur Malik bránil z opevneného ostrova a využíval rieku; Gurgandž prinútil útočníkov bojovať v husto zastavanom a zavlažovanom prostredí. Neexistovala teda jediná „mongolská metóda“ dobytia mesta. Velenie kombinovalo technické prostriedky, rokovanie, blokádu, útok a využívanie sporov medzi obrancami.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Rozvoj obliehacieho vojska menil aj logistiku a zloženie armády. Technici, pechota, pracovné oddiely a materiál sa pohybovali pomalšie než ľahký jazdecký zbor. Čingischán preto mohol vyslať jazdu obísť mesto, prenasledovať poľné vojsko alebo obsadiť okolie, kým iná skupina pokračovala v blokáde. V severnej Číne ponechal rozsiahlu časť takýchto operácií Mukhaliho regionálnej armáde. Schopnosť oddeliť rýchlu operačnú jazdu od síl určených na obliehanie bola rovnako dôležitá ako samotné stroje.&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

=== Kapitulácia, psychologický nátlak a násilie ===

Mongolské velenie často vyzývalo mesto alebo vládcu na podrobenie ešte pred útokom. Požadovalo otvorenie brán, odovzdanie zásob, rukojemníkov, vojakov alebo pracovníkov a prijatie mongolského poverenca. Včasná kapitulácia mohla zachovať miestnu správu a väčšinu obyvateľstva, hoci znamenala dávky, odvody a stratu politickej samostatnosti. Odpor, zabitie vyslancov, neskoršia vzbura alebo smrť člena panovníckej rodiny zvyšovali pravdepodobnosť hromadných popráv, zotročenia a ničenia. Nešlo však o právne pravidlo uplatnené pri každom sídle rovnakým spôsobom.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Povesť tvrdých odvetných opatrení mala vojenskú funkciu. Správy utečencov a vyslancov mohli presvedčiť ďalšie mesto, že odpor je beznádejný, a umožniť armáde pokračovať bez zdĺhavého obliehania. Mongoli túto povesť posilňovali šírením správ o osude odporujúcich sídiel a odovzdávaním požiadaviek, ktoré spájali poslušnosť s možnosťou prežitia. Zastrašovanie však nebolo úplne kontrolovateľným nástrojom. Mohlo protivníka prinútiť kapitulovať, ale aj presvedčiť obrancov, že po zložení zbraní nemajú čo získať. Výsledok závisel od dôveryhodnosti ponuky, miestnej politiky a skúsenosti s predchádzajúcimi mongolskými zásahmi.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;

Rozsiahle násilie pri dobývaní Chorezmskej ríše je doložené viacerými prameňmi, ich číselné údaje však nemožno preberať doslovne. Počty státisícov alebo miliónov zabitých v jednom meste prekračujú pravdepodobnú veľkosť dobového obyvateľstva a často vznikli násobením údajného počtu obetí pridelených každému vojakovi. Kritika týchto čísel neznižuje skutočný rozsah zabíjania, nútených presunov a hospodárskeho rozvratu. Oddeľuje doložený jav od literárnych čísiel, ktorými kronikári vyjadrovali úplnosť katastrofy.&lt;ref name=&quot;SmithManpowerMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupNumbersMilitary&quot;/&gt;

Zaobchádzanie s obyvateľmi malo aj praktický výberový rozmer. Remeselníci, pisári, lekári, tlmočníci a vojenskí technici mohli byť vyňatí z hromadnej odvety a pridelení dvoru alebo jednotkám. Bojaschopní muži mohli byť popravení, odzbrojení alebo zaradení do pomocných oddielov; ženy a deti mohli byť zotročené a rozdelené ako korisť. Zachovanie odborníka nebolo prejavom všeobecnej ochrany civilistov, ale súčasťou využívania ľudských zdrojov dobytej krajiny. Rozhodnutia sa líšili podľa veliteľa, fázy vojny a potreby armády.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;

Pojem [[psychologická vojna]] môže vystihnúť zámer ovplyvniť rozhodovanie protivníka, ak sa nepoužíva ako vysvetlenie všetkého násilia. Niektoré masakry boli plánovanou odvetou alebo varovaním, iné súviseli s pouličným bojom, stratou kontroly po útoku, rozdeľovaním koristi alebo osobnou pomstou za smrť príbuzného. Stredoveké pramene navyše usporadúvali udalosti tak, aby zdôraznili nevyhnutnosť víťazstva alebo boží trest. Pri jednotlivých prípadoch preto treba odlišovať bezpečne doložený výsledok od motívu, ktorý kronikár pripísal Čingischánovi alebo jeho veliteľom.&lt;ref name=&quot;JuvainiMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

=== Prednosti a obmedzenia vojenského systému ===

Účinnosť Čingischánovho vojska vyplývala zo spojenia viacerých prvkov. Desiatková organizácia poskytovala rámec mobilizácie; náhradné kone zvyšovali pohyblivosť; jazdecký výcvik umožňoval boj na rozsiahlom priestore; stupňovité velenie a vopred dohodnuté úlohy podporovali koordináciu; prieskum a diplomacia znižovali neistotu; preberanie odborníkov rozšírilo schopnosť dobývať mestá. Žiadny z týchto prvkov nebol sám osebe úplne nový a viaceré poznali aj staršie stepné ríše. Osobitný význam nadobudli rozsahom, v akom ich Čingischán uplatnil na politicky zjednotenú step a následne dopĺňal zdrojmi podrobených krajín.&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;

Systém nebol nezávislý od konkrétnych ľudí. Samostatne operujúce zbory potrebovali skúsených veliteľov, ktorí dokázali vyhodnotiť neúplné správy a zároveň zachovať dôveru chána. Jednotky z rozličných spoločenstiev museli prijímať spoločnú reťaz velenia a očakávať spravodlivý podiel na koristi. Vnútorný spor medzi členmi dynastie, strata autority alebo nesprávne načasovanie mohli koordináciu narušiť. Vojenská sústava bola preto prepojená s Čingischánovou schopnosťou odmeňovať, trestať a sprostredkovať medzi elitami.&lt;ref name=&quot;RachewiltzMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Ani pohyblivosť neodstraňovala geografické hranice. Jazdecká armáda potrebovala pastviny a pri dlhom pobyte vyčerpávala okolie; opevnené mestá si vyžadovali pomalšie technické jednotky; hory, lesy, riečne delty a zavlažované polia obmedzovali manéver. Nepriateľ, ktorý udržal súdržnú zostavu, chránil zásoby a odmietol neorganizované prenasledovanie, mohol Mongolom spôsobiť porážku. Čingischánove vojská sa z neúspechov učili a často zmenili smer alebo prostriedky, neboli však vojensky neporaziteľné.&lt;ref name=&quot;PeersWarMachineMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SinorWarriorsMilitary&quot;/&gt;

Mnohé schopnosti spájané so „mongolskou armádou“ sa naplno rozvinuli až po Čingischánovej smrti. Pravidelnejšie poštové stanice uľahčili ríšsku komunikáciu za Ogotaja, rozsiahle sčítania poskytli presnejšie údaje o zdrojoch a neskoršie armády používali špecializované čínske, moslimské a ďalšie obliehacie zbory vo väčšom rozsahu. Výpravy do Európy, na Blízky východ, do južnej Číny, Kórey, Japonska a juhovýchodnej Ázie prebiehali v odlišnom prostredí a pod vedením ďalších generácií. Nemožno ich všetky vysvetľovať ako nemenné vykonávanie Čingischánovho osobného plánu.&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;

Čingischánov prínos spočíval predovšetkým v tom, že vytvoril politické a veliteľské podmienky, v ktorých sa stepná jazdecká tradícia mohla spojiť s ľudskými a technickými zdrojmi veľkej ríše. Armáda sa počas jeho vlády menila: vo vojnách o zjednotenie stepi bola prevažne jazdeckým zväzom, pri útokoch na ríše Západná Sia a Ťin sa učila dlhodobému obliehaniu a v Strednej Ázii už koordinovala jazdu, pomocné oddiely, technikov a správne zabezpečenie na vzdialenosť tisícov kilometrov. Práve táto schopnosť prispôsobovať organizáciu novému prostrediu je presnejším vysvetlením jej úspechov než predstava jedinej tajnej taktiky alebo trvalej početnej prevahy.&lt;ref name=&quot;MayArtWarMilitary&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenMilitaryTechnology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;SverdrupNumbersMilitary&quot;/&gt;

== Náboženstvo, svetonázor a náboženská politika ==

Čingischánove náboženské predstavy nemožno zhrnúť do podoby uceleného vieroučného systému porovnateľného s učením [[budhizmus|budhizmu]], [[kresťanstvo|kresťanstva]] alebo [[islam]]u. Vyrastal v prostredí mongolskej stepi, v ktorom sa úcta k [[Tengri|Večnému nebu]], Zemi, predkom a duchom krajiny spájala s rodovými obradmi, veštením, prísahami a pôsobením rituálnych špecialistov. Tieto prvky netvorili cirkev s jednotnou hierarchiou, záväzným vyznaním viery ani súborom posvätných kníh. Moderné pomenovania „[[tengrizmus]]“ a „[[šamanizmus]]“ môžu slúžiť ako všeobecné označenia, ak sa nepoužívajú na vytvorenie predstavy nemenného a presne kodifikovaného náboženstva, ktoré by všetci kočovní obyvatelia Vnútornej Ázie vyznávali rovnakým spôsobom.&lt;ref name=&quot;AtwoodEncyReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | poznámka = pozri heslá „Religion“, „Shamanism“ a „Tengri“
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri najmä §§ 80, 103, 113, 172, 187, 202 a 244 – 246 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Najpodrobnejší mongolský naratívny prameň, ''[[Tajná história Mongolov]]'', zachytáva náboženský jazyk Čingischánovho prostredia, ale nie je doslovným záznamom jeho súkromných myšlienok. Zachované dielo bolo zostavené po jeho smrti a predstavuje minulosť z hľadiska vládnuceho rodu. Čínske, perzské a neskoršie latinské pramene vznikli v odlišných náboženských tradíciách a mongolské pojmy prekladali výrazmi ako Boh, nebo, osud alebo Prozreteľnosť. Pri ich porovnávaní preto treba odlišovať Čingischánove doložené rozhodnutia od vysvetlení, ktoré im dali budhistickí, taoistickí, moslimskí alebo kresťanskí autori.&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Morgan
 | meno = David
 | titul = The Mongols
 | vydanie = 2
 | vydavateľ = Blackwell Publishing
 | miesto = Malden; Oxford
 | rok = 2007
 | isbn = 978-1-4051-3539-9
 | strany = 39 – 42
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Validation by Holiness or Sovereignty: Religious Toleration as Political Theology in the Mongol World Empire of the Thirteenth Century
 | periodikum = The International History Review
 | ročník = 26
 | číslo = 2
 | rok = 2004
 | strany = 237 – 256
 | doi = 10.1080/07075332.2004.9641030
 | issn = 0707-5332
 | url = https://globalmiddleages.org/sites/default/files/pdf-files/atwood.pdf
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Čingischánovo zaobchádzanie s náboženskými spoločenstvami podrobených krajín sa často označuje ako „náboženská tolerancia“. Tento pojem je použiteľný iba s výhradou. Mongolská vláda spravidla nepožadovala, aby všetci poddaní prijali panovníkovo náboženstvo, a predstaviteľom viacerých tradícií udeľovala ochranu a hospodárske výsady. Nešlo však o modernú zásadu slobody svedomia, rovnosť všetkých vierovyznaní pred zákonom ani oddelenie náboženstva od štátu. Rozhodnutia vychádzali z politickej poslušnosti, povesti konkrétnych svätých mužov, očakávania ich modlitieb za panovníka a z potreby spravovať nábožensky rôznorodé obyvateľstvo. Ucelený zoznam štyroch privilegovaných náboženstiev – budhizmu, taoizmu, kresťanstva a islamu – sa v zachovaných prameňoch objavuje až po Čingischánovej smrti.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Jackson
 | meno = Peter
 | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion
 | vydavateľ = Yale University Press
 | miesto = New Haven; Londýn
 | rok = 2017
 | isbn = 978-0-300-12533-7
 | doi = 10.12987/yale/9780300125337.001.0001
 | poznámka = pozri najmä kapitoly 1 – 3
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Večné nebo, Zem a posvätná krajina ===

Najvyššou mocou, ku ktorej sa Čingischán obracal v prameňoch, bolo Večné nebo (stredomongolsky ''Möngke Tenggeri''). Večné nebo nebolo iba viditeľnou oblohou ani osobným božstvom opísaným sústavnou teológiou. V politickom a obradnom jazyku predstavovalo nadradenú moc, ktorá mohla človeku poskytnúť priazeň, víťazstvo a právo vládnuť. ''Tajná história Mongolov'' opakovane spája Temüdžinov vzostup so súhlasom alebo pomocou Večného neba a Zeme. Takéto vyjadrenia však neznamenajú, že každé rozhodnutie bolo výsledkom kňazského výroku. V rozprávaní sa nadprirodzená priazeň prejavuje prostredníctvom úspechu, schopnosti zhromaždiť stúpencov a prekonať protivníkov; politický výsledok sa zároveň spätne stáva dôkazom tejto priazne.&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Staršie európske interpretácie niekedy predstavovali Čingischána ako stúpenca jednoduchého [[monoteizmus|monoteizmu]], ktorý údajne uznával jediného Boha-stvoriteľa a z racionálnej ľahostajnosti ponechával ostatným ich vieru. Takýto obraz preslávil najmä [[Edward Gibbon]] v 18. storočí. Mongolské pramene však Večné nebo nevysvetľujú ako stvoriteľa sveta v zmysle kresťanskej alebo islamskej náuky a Čingischán po sebe nezanechal vieroučné vyhlásenie. Úcta k Večnému nebu nevylučovala obrady spojené so Zemou, predkami a miestnymi duchmi. Presnejšie je preto hovoriť o vrstvenom vnútroázijskom náboženskom prostredí než o „čistom teizme“, ktorý by predznamenával novoveké predstavy o náboženstve.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

Význam mala aj Zem, v mongolskom prostredí označovaná menom Etügen, a konkrétne prvky krajiny. Hory, rieky, pramene a miesta spojené s pôvodom rodu mohli byť nositeľmi posvätného významu. Najčastejšie uvádzaným príkladom v Čingischánovom životopise je pohorie [[Burkhan Khaldun]]. Podľa ''Tajnej histórie'' sa tam mladý Temüdžin ukryl pred Merkitmi a po záchrane si rozopäl opasok, zavesil si ho okolo krku, deväťkrát pokľakol smerom k slnku a priniesol obradnú úctu. Prisľúbil, že potomkovia jeho potomkov budú horu uctievať. Rozprávanie spája osobnú záchranu, krajinu a budúci osud rodu; zároveň bolo zaznamenané až v dynastickej kronike a nemožno z neho rekonštruovať presný priebeh všetkých obradov vykonávaných počas jeho života.&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Biran
 | meno = Michal
 | titul = Chinggis Khan
 | vydavateľ = Oneworld Publications
 | miesto = Oxford
 | rok = 2007
 | isbn = 978-1-85168-520-7
 | poznámka = pozri najmä kapitoly 1 a 5
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Posvätná krajina nebola oddelená od každodenného života. Kočovné domácnosti boli závislé od vody, pastvy, počasia a zdravia stád, takže vzťah k okoliu mal hospodársku aj obradnú stránku. Pramene poznajú modlitby, úklony, obety, liatie nápojov, veštby a výklad nezvyčajných javov. Ich vykonávanie nebolo vyhradené jednej skupine duchovných: hlava domácnosti, člen panovníckej rodiny aj špecialista mohli v odlišných situáciách uskutočniť obrad alebo vyložiť znamenie. Zachované texty venujú väčšiu pozornosť panovníkom, vojne a mimoriadnym udalostiam než pravidelnému domácemu rituálu, preto o osobnej náboženskej praxi bežných Mongolov v Čingischánovej dobe vieme podstatne menej.&lt;ref name=&quot;AtwoodEncyReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;/&gt;

[[Súbor:Mongol shamanic ovoo (2).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Kamenná mohyla s drevenými žrďami a modrými stuhami na mongolskom vrchu|Súčasné mongolské [[ovoo]] na vrchu Čingeltej pri [[Ulanbátar]]e. Kamenné mohyly a obrady spojené s posvätnou krajinou sú súčasťou živej mongolskej tradície, dnešnú podobu ovoo ani súčasné zvyky však nemožno bez ďalších dokladov premietať nezmenené do 13. storočia. Fotografia pochádza z roku 2007.]]

Súčasné mongolské ovoo – kamenné alebo drevené objekty umiestňované pri priesmykoch, vrchoch a iných významných miestach – pomáhajú názorne vysvetliť pretrvávanie predstavy posvätnej krajiny. Nie sú však priamym obrazovým prameňom k Čingischánovej dobe. Ich podoba a obrady sa počas stáročí menili pod vplyvom [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]], miestnych zvykov, štátnych zákazov aj novodobého obnovovania náboženského života. Použitie modernej fotografie preto musí byť výslovne ilustračné, nie dôkazové.&lt;ref name=&quot;AtwoodEncyReligion&quot;/&gt;

=== Náboženská legitimita panovníckej moci ===

Vyhlásenie Temüdžina za Čingischána na [[kurultaj]]i v roku 1206 malo politický aj náboženský rozmer. Jeho moc nevznikla iba z vyhlásenia rituálneho špecialistu: opierala sa o vojenské víťazstvá, súhlas členov rodu, podporu veliteľov a rozdelenie podriadených domácností. Jazyk priazne Večného neba však dával tomuto výsledku význam presahujúci dočasnú dohodu stepných vodcov. Panovník mohol svoju vládu predstavovať ako poriadok potvrdený nadradenou mocou, pričom ďalšie víťazstvá posilňovali tvrdenie, že jeho „šťastie“ alebo panovnícka priazeň naďalej trvá.&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranReligion&quot;/&gt;

V ''Tajnej histórii'' sa hranica medzi politickým rozhodnutím a náboženským vysvetlením často prelína. Poslovia a spojenci odkazujú na vôľu Večného neba, sny predpovedajú budúcu vládu a úspech jedného uchádzača sa interpretuje ako potvrdenie jeho osobitného postavenia. Tieto motívy nepreukazujú, že udalosti prebehli presne tak, ako ich kronika opisuje. Ukazujú však, akým jazykom Čingischánov dvor a jeho potomkovia vysvetľovali vznik ríše. Nebeská priazeň nebola chápaná ako automatické dedičstvo každého Bordžiginovca; musela sa prejaviť schopnosťou vládnuť a udržať poriadok.&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

Neskoršie mongolské listiny a diplomatické listy začínali formulami odvolávajúcimi sa na moc Večného neba a šťastie chána. Najznámejšie zachované príklady pochádzajú až z vlády Čingischánových nástupcov, preto nemôžu slúžiť ako doslovné znenie jeho vlastných listín. Dokladajú však pokračovanie predstavy, že panovník koná na základe nebeského poverenia a že jeho nárok na poslušnosť nebol obmedzený na jeden národ alebo náboženskú komunitu. Prijatie mongolskej zvrchovanosti sa tak mohlo formulovať ako uznanie poriadku, ktorý víťazstvom potvrdilo Večné nebo.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Allsen
 | meno = Thomas T.
 | titul = Culture and Conquest in Mongol Eurasia
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2001
 | isbn = 978-0-521-80335-9
 | strany = 79 – 101
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

S touto predstavou súvisel aj výklad víťazstva ako trestu za previnenie porazeného vládcu. [[Atá Malik Džuvajní]] vložil do svojho opisu dobytia [[Buchara|Buchary]] reč, v ktorej sa Čingischán označuje za trest zoslaný Bohom za hriechy obyvateľov a ich elít. Výrok sa často cituje ako autentické chánovo vyhlásenie, jeho presné znenie však nie je súdobým stenografickým záznamom. Džuvajní písal približne tri desaťročia po udalosti, používal islamský historiografický jazyk a vytváral literárne scény. Reč preto dokladá najmä spôsob, akým bolo mongolské víťazstvo vysvetľované v neskoršom perzskom podaní; môže zachytávať širší motív mongolskej odplaty za zabitie vyslancov, ale nemožno ju bez výhrady pokladať za doslovný Čingischánov prejav.&lt;ref name=&quot;JuvainiReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Juvaini
 | meno = Ata-Malik
 | titul = The History of the World-Conqueror
 | prekladatelia = John Andrew Boyle
 | vydavateľ = Manchester University Press
 | miesto = Manchester
 | rok = 1958
 | zväzok = 1
 | strany = 104 – 106
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Náboženská legitimita neznamenala, že chán podliehal samostatnej cirkevnej moci. Čingischán prijímal znamenia, modlitby a rady, konečné politické rozhodnutie si však ponechával. Osoba, ktorá tvrdila, že sprostredkúva vôľu Večného neba, mohla jeho vládu podporiť, no nemala zaručené postavenie nezávislé od panovníka a jeho rodiny. Najvýraznejšie to ukázal konflikt s Teb Tenggerim.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;/&gt;

=== Rituálni špecialisti a konflikt s Teb Tenggerim ===

Pre mužských rituálnych špecialistov používa ''Tajná história'' výraz ''böge''; v ďalších vnútroázijských jazykoch sa objavoval aj výraz ''qam''. Ženské špecialistky sa označovali slovom ''iduγan'', z ktorého pochádzajú neskoršie mongolské podoby ''udagan'' a ''udgan''. Slovenské slovo „šaman“ je širší porovnávací termín a nezodpovedá presne všetkým dobovým funkciám. Títo ľudia mohli vykonávať liečebné a ochranné obrady, veštiť, komunikovať s duchmi, vykladať znamenia alebo vystupovať pri významných politických udalostiach. Ich autorita závisela od osobnej povesti, rodinných väzieb a dôvery patróna; nevytvárali jednotný duchovný stav s právomocou nad celou ríšou.&lt;ref name=&quot;AtwoodEncyReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Najvýraznejšie postavenie medzi rituálnymi špecialistami na začiatku Čingischánovej vlády mal Kököčü, známy titulom Teb Tenggeri. ''Tajná história'' ho spája s vyhlásením, že Večné nebo určilo Temüdžina za panovníka. Keď však začal svoju náboženskú autoritu premieňať na samostatnú politickú moc, zhromažďoval vlastných stúpencov a zasiahol proti Čingischánovým bratom Kasarovi a Temügemu, chán dovolil jeho usmrtenie. Z náboženského hľadiska epizóda neviedla k zákazu tradičných mongolských obradov ani k prenasledovaniu ostatných šamanov. Vymedzila však hranice ich verejnej autority: rituálna prestíž mohla podporovať panovnícky poriadok, nesmela sa zmeniť na konkurenčné mocenské centrum namierené proti chánovi a jeho rodine.&lt;ref name=&quot;RachewiltzReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 97 – 101
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodEncyReligion&quot;/&gt;

Rituálni špecialisti tradičného mongolského prostredia navyše netvorili tú istú správnu kategóriu ako mnísi, kňazi a učenci podrobených usadlých krajín. Neskoršie listiny vymenúvajú budhistických, taoistických, kresťanských a moslimských duchovných oslobodených od niektorých povinností, šamani však v týchto zoznamoch chýbajú. Neboli tým nevyhnutne menej významní; patrili k domácnosti a obradnému zázemiu dvora, nie k náboženským ustanovizniam podrobených krajín, ktorých majetok a daňové postavenie bolo potrebné osobitne upraviť.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

=== Náboženská rozmanitosť vznikajúcej ríše ===

Čingischán sa s príslušníkmi veľkých písomných náboženstiev stretol ešte pred dobytím prvého rozsiahleho usadlého štátu. [[Kereiti]], [[Najmani]] a [[Onguti]] zahŕňali komunity [[Asýrska cirkev Východu|Cirkvi Východu]], [[Ujguri]] a viaceré kitanské skupiny boli ovplyvnené budhizmom a medzi obchodníkmi i jednotlivými stúpencami sa nachádzali moslimovia. Neskoršie podanie o skupine, ktorá zostala s Temüdžinom pri Baldžune v roku 1203, medzi jeho vernými uvádza kresťana Činkaja, moslimov Džafara a Hasana a dvoch Kitanov, ktorí mohli byť budhistami. Historickosť a presné zloženie tejto prísahy sú predmetom diskusie, tradícia však vystihuje rôznorodosť ľudí, ktorých spájala osobná vernosť vodcovi skôr než spoločné vierovyznanie.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;CleavesBaljunaReligion&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Cleaves
 | meno = Francis Woodman
 | titul = The Historicity of the Baljuna Covenant
 | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies
 | ročník = 18
 | číslo = 3/4
 | rok = 1955
 | strany = 357 – 421
 | doi = 10.2307/2718438
 | issn = 0073-0548
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Po roku 1206 sa rozmanitosť rýchlo zväčšovala. Pod mongolskú zvrchovanosť sa dostalo ujgurské kráľovstvo s budhistickými a ďalšími komunitami, časti budhistickej ríše [[Západná Sia]], severná Čína s budhistami, taoistami a konfuciánskymi vzdelancami, moslimská Stredná Ázia a oblasti s kresťanskými a židovskými menšinami. Dvor preto nestál pred jednorazovou otázkou, ktoré náboženstvo „povolí“. V každom regióne rozhodoval, ktoré ustanovizne zachová, komu udelí ochranu, koho poverí dohľadom a aké dávky alebo služby bude požadovať.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenReligion&quot;/&gt;

Vzťah mongolskej moci k náboženstvu mal najmenej tri odlišné roviny. Prvou bola možnosť komunity vykonávať obrady a zachovávať vlastnú vieru. Druhou bola ochrana konkrétnej osoby, chrámu alebo kláštora pred vojakmi, úradníkmi a ubytovaním poslov. Treťou boli hospodárske a služobné výsady, najmä oslobodenie od daní, dávok, pracovnej povinnosti alebo poštovej služby. Povolenie obradu automaticky neznamenalo daňové oslobodenie a výsada udelená jednému predstavenému sa nemusela vzťahovať na všetkých príslušníkov jeho náboženstva.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

Neprítomnosť určitej tradície v zozname privilegovaných skupín sama osebe neznamenala jej zákaz. Židovské komunity mohli pokračovať v náboženskej praxi, no ich duchovenstvo sa v raných mongolských výnosoch neobjavuje ako pravidelne oslobodená kategória. [[Konfucianizmus|Konfuciánski]] vzdelanci boli zase pre mongolských vládcov predovšetkým nositeľmi správnych, kalendárnych a literárnych znalostí, nie zreteľne oddeleným stavom duchovných, ktorí sa za chána modlia. Obmedzené výsady pre niektorých konfuciánov sa objavili až za Ogotaja. Tieto príklady ukazujú, že neskorší zoznam štyroch náboženstiev nevznikol jednoduchým súpisom všetkých vier prítomných v ríši.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Mongolská expanzia sa spravidla neriadila rozdelením protivníkov podľa viery. Čingischán bojoval proti kereitským a najmanským vodcom spojeným s kresťanstvom, proti budhistickým Tangutom, proti džürčenskej ríši s budhistickými a čínskymi náboženskými tradíciami i proti moslimskej Chorezmskej ríši. O podrobení alebo odplate rozhodovalo predovšetkým politické správanie: uznanie zvrchovanosti, odovzdanie požadovaných dávok, bezpečnosť vyslancov a prípadná vzbura. Náboženská príslušnosť sama osebe nechránila štát pred dobytím ani mesto pred násilím. Na druhej strane mohla miestna náboženská politika protivníka poskytnúť Mongolom možnosť získať podporu prenasledovanej skupiny, ako sa stalo počas výpravy proti Küčlügovi v ríši [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]].&lt;ref name=&quot;JacksonReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

=== Budhisti a taoisti ===

[[Súbor:Moon-Water Bodhisattva Kuanyin, detail of entertainers. China, Tangut State of Xi-Xia, Khara Khoto. 10-13th century. State Hermitage Museum.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Časť tangutskej budhistickej maľby s hudobníkmi a tanečníkmi|Detail maľby bódhisattvu Kuan-jin z [[Chara-choto|Chara-chota]], datovanej do 10. až 13. storočia, dnes v [[Ermitáž (Petrohrad)|Ermitáži]]. Dielo ilustruje rozvinutú budhistickú kultúru ríše [[Západná Sia]], ktorú Čingischán opakovane napadol; nie je zobrazením mongolského dvora ani dôkazom jeho osobnej viery.]]

Čingischán a jeho dvor sa stretávali s budhizmom vo viacerých podobách. Ujgurské elity v Turfanskej panve podporovali najmä budhistické ustanovizne, v ríši Západná Sia existovala tangutská budhistická literatúra a kláštorná kultúra a medzi Kitanmi i obyvateľmi severnej Číny pôsobili rozličné budhistické školy. Tieto komunity nemali jednotné vedenie. Kláštory vlastnili pôdu, prijímali dary, vzdelávali mníchov a mohli poskytovať pisárov či prekladateľov; ich postavenie sa preto dotýkalo nielen obradu, ale aj daní, pracovných povinností a správy majetku.&lt;ref name=&quot;AllsenReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodEncyReligion&quot;/&gt;

Neskorý budhistický životopis spája s Čingischánom mladého čchanského mnícha Chaj-jüna. Podľa tohto textu mal mongolský vládca v roku 1214 dovoliť mníchovi ponechať si oholenú hlavu a neprijať mongolský účes. Chronológia však naznačuje, že sa s ním pravdepodobnejšie stretol niektorý z Čingischánových synov, pretože chán sa v danom čase presúval zo severnej Číny. Príbeh nemožno použiť ako bezpečný doklad osobného rozhovoru. Významnejším dokladom sú neskoršie listiny a správy, podľa ktorých boli Chaj-jün a ďalší uznaní za ľudí, ktorí sa úprimne modlia k Večnému nebu, a získali ochranu pred niektorými povinnosťami. Formulácia sa viazala na povesť konkrétnych svätých mužov, nie na presnú definíciu budhizmu ako celku.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Najpodrobnejšie doloženým Čingischánovým stretnutím s predstaviteľom čínskeho náboženského života sú audiencie taoistického učiteľa [[Čchiou Čchu-ťi]]ho v rokoch 1222 a 1223. Čchiou bol patriarchom školy Čchüan-čen a na cestu zo severnej Číny do Strednej Ázie sa vydal po pozvaní z roku 1219. Rozhovory, priebeh cesty a súvisiace dokumenty zaznamenal jeho žiak Li Č'-čchang. Cestopis poskytuje podrobný záznam, zároveň však vznikol v prostredí Čchiouových nasledovníkov a zdôrazňuje učiteľovu múdrosť a duchovnú autoritu.&lt;ref name=&quot;LiChangchunReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Li
 | meno = Zhichang
 | titul = Daoist Master Changchun's Journey to the West: To the Court of Chinggis Qan and Back
 | prekladatelia = Ruth W. Dunnell, Stephen H. West, Shao-yun Yang
 | vydavateľ = Oxford University Press
 | miesto = New York
 | rok = 2023
 | isbn = 978-0-19-766837-5
 | poznámka = pozri úvod, opis audiencií a prílohu s prekladmi súvisiacich listín
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:丘處機.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|alt=Čínska tušová maľba kráčajúceho taoistického učiteľa s palicou|Portrét Čchiou Čchu-ťiho uchovávaný v Chráme bielych oblakov v Pekingu. Tradícia ho pripisuje obdobiu [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]], obraz však nemožno pokladať za bezpečne datovaný portrét vytvorený počas jeho života. Neskorší prípis pochádza z obdobia dynastie Čching.]]

Čingischán sa Čchiou Čchu-ťiho pýtal na prostriedok predlžujúci život. Učiteľ odmietol tvrdiť, že pozná elixír nesmrteľnosti, a ponúkal rady o striedmosti, telesnej disciplíne a správaní panovníka. Z náboženskopolitického hľadiska bolo dôležitejšie, že chán uznal účinnosť jeho modlitieb a poskytol jemu i jeho nasledovníkom ochranu pred daňami a rekvizíciami. Listiny spájali výsadu s tým, že komunita recituje posvätné texty, modlí sa k Večnému nebu a vyprosuje panovníkovi dlhý život. Išlo teda o výmenu: chán poskytol ochranu a hmotné zvýhodnenie, zatiaľ čo od náboženských špecialistov očakával duchovnú službu pre seba a dynastiu.&lt;ref name=&quot;LiChangchunReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

[[Súbor:丘處機面見成吉思汗.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.22|alt=Maľba audiencie taoistického učiteľa pred sediacim Čingischánom|Čchiou Čchu-ťi pred Čingischánom na novodobom múzejnom vyobrazení v Jen-tchajskom múzeu. Maľba názorne spracúva historické stretnutie, nevznikla však v 13. storočí a nie je prameňom k podobe účastníkov, tábora ani audiencie.]]

Privilégiá neboli formulované spôsobom, ktorý by jednoznačne oddeľoval taoistov od budhistov. Čínski pisári používali všeobecné alebo budhistické výrazy pre ľudí, ktorí „opustili svet“, pestujú náboženskú disciplínu a recitujú posvätné knihy. Čchiouovi nasledovníci preto neskôr tvrdili, že dostali dohľad nad širším okruhom duchovných, a preberali budhistické chrámy. Spor ukazuje, že Čingischánove rozhodnutie bolo zamerané na konkrétneho uznávaného učiteľa a jeho okruh, nie na vytvorenie presnej konfesijnej správy severnej Číny. Jasnejšie rozdelenie budhistických a taoistických inštitúcií musela riešiť až vláda [[Ogotaj]]a a ďalších panovníkov.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;LiChangchunReligion&quot;/&gt;

Tvrdenie, že Čchiou jednou vetou presvedčil Čingischána zastaviť zabíjanie, pochádza z neskoršej taoistickej pamäti a zveličuje dosah stretnutia. Cestopis dokladá, že učiteľ hovoril o súcite a dobrej vláde a že chán jeho rady počúval. Neexistuje však dôkaz o všeobecnom rozkaze ukončiť vojny alebo represie; v rokoch 1226 až 1227 Čingischán viedol ničivé ťaženie proti ríši Západná Sia. Audiencie sú významné ako doklad osobného záujmu o dlhovekosť, ochoty prijať radu z inej tradície a udeľovania výsad uznanému náboženskému predstaviteľovi, nie ako chánova konverzia na taoizmus.&lt;ref name=&quot;LiChangchunReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

=== Kresťania v stepnom a dynastickom prostredí ===

Kresťanstvo, s ktorým sa Čingischán stretával, patrilo prevažne k východosýrskej tradícii [[Asýrska cirkev Východu|Cirkvi Východu]], v staršej literatúre často označovanej ako „nestoriánska“. Do Vnútornej Ázie sa šírilo po obchodných trasách a v 11. až 13. storočí malo komunity medzi Kereitmi, Najmanmi, Ongutmi a niektorými Ujgurmi. Tvrdenie, že ktorýkoľvek z týchto národov bol ako celok jednotne kresťanský, by bolo nepresné. Vierovyznanie sa mohlo výraznejšie uplatňovať v panovníckych rodinách a konkrétnych komunitách, zatiaľ čo obyvateľstvo zachovávalo aj staršie obrady a miestne zvyky.&lt;ref name=&quot;TangChristianityReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Tang
 | meno = Li
 | titul = East Syriac Christianity in Mongol-Yuan China (12th–14th Centuries)
 | vydavateľ = Harrassowitz Verlag
 | miesto = Wiesbaden
 | rok = 2011
 | isbn = 978-3-447-06580-1
 | strany = 17 – 49, 87 – 106
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;HalbertsmaReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Halbertsma
 | meno = Tjalling H. F.
 | titul = Early Christian Remains of Inner Mongolia: Discovery, Reconstruction and Appropriation
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2008
 | isbn = 978-90-04-16708-7
 | poznámka = pozri najmä kapitoly o Ongutoch a lokalite Olon Süme
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Nestorian Stele (front).JPG|náhľad|vľavo|upright=0.55|alt=Vysoká kamenná stéla pokrytá zvislými riadkami čínskeho textu|Prekreslenie textu [[Si-anská stéla|Si-anskej stély]], vztýčenej v roku 781. Stéla dokladá prítomnosť Cirkvi Východu v Číne stáročia pred Čingischánom; nie je priamym prameňom ku kresťanstvu medzi Kereitmi, Najmanmi alebo Ongutmi v 13. storočí.]]

Čingischán nepristupoval ku kresťanským stepným skupinám ako k jednému náboženskému bloku. Kereitský vládca Togril bol najprv jeho spojencom a neskôr protivníkom; Najmani boli porazení vo vojne; ongutský vládca Alakuš Tegin Kuri naopak odmietol pomôcť ríši Ťin proti Mongolom a stal sa spojencom. Rozdielne zaobchádzanie vychádzalo z politického postavenia a lojality, nie z kresťanskej viery. Po podrobení Kereitov a Najmanov boli ich domácnosti a elity začlenené do ríše; pramene nedokladajú, že by od nich chán požadoval všeobecné zrieknutie sa kresťanstva.&lt;ref name=&quot;TangChristianityReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Významné boli sobášne väzby. Kereitská princezná [[Sorghaghtani Beki]], známa ako príslušníčka Cirkvi Východu, sa stala manželkou Čingischánovho syna [[Toluj]]a a matkou [[Möngke]]ho, [[Chubilaj]]a, [[Hülegü]]a a [[Arik Böke|Arika Bökeho]]. Jej politický a náboženský vplyv sa naplno prejavil až po Čingischánovej smrti. Už jej sobáš však ukazuje, že kresťanský pôvod nebol prekážkou vstupu do najbližšieho dynastického okruhu. Podobné manželstvá spájali Bordžiginovcov s ďalšími stepnými elitami a vytvárali na dvore prostredie, v ktorom mohli vedľa seba pôsobiť príslušníci viacerých tradícií.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Broadbridge
 | meno = Anne F.
 | titul = Women and the Making of the Mongol Empire
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2018
 | isbn = 978-1-108-42489-9
 | poznámka = pozri kapitoly o kereitských manželstvách a Sorghaghtani Beki
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;TangChristianityReligion&quot;/&gt;

Z obdobia Čingischánovho života nepoznáme spoľahlivo doložené osobné stretnutie s významným kresťanským duchovným porovnateľné s audienciami Čchiou Čchu-ťiho. Zachované pramene takisto neumožňujú určiť, kedy presne kresťanskí kňazi ako skupina získali rovnaké daňové výsady, aké sú doložené pri niektorých budhistických, taoistických a moslimských predstaviteľoch. Neskoršie mongolské listiny pripisovali ochranu kresťanského duchovenstva už Čingischánovi, mohli však spätne zhrnúť rozhodnutia viacerých období. Rozšírenie Cirkvi Východu v Mongolskej ríši za jeho synov a vnukov preto nemožno v celom rozsahu považovať za výsledok jedného zakladateľovho nariadenia.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;TangChristianityReligion&quot;/&gt;

Si-anská stéla z roku 781 dokladá omnoho staršiu prítomnosť Cirkvi Východu v Číne, nie neprerušenú inštitucionálnu kontinuitu až k Čingischánovi. Kresťanské komunity mongolského obdobia čerpali najmä zo stredoázijských a stepných sietí a do Číny sa vo väčšom počte presúvali spolu s obyvateľstvom Mongolskej ríše. Stéla je preto vhodná na vysvetlenie hlbšieho historického pozadia, ale nemala by byť opísaná ako predmet z Čingischánovho dvora alebo ako doklad jeho osobnej náboženskej politiky.&lt;ref name=&quot;TangChristianityReligion&quot;/&gt;

=== Islam a moslimské obyvateľstvo ===

Moslimovia boli prítomní v Čingischánovom okolí ešte pred vojnou s Chorezmskou ríšou, najmä ako obchodníci, diplomati a obyvatelia stredoázijských miest uznávajúcich mongolskú zvrchovanosť. Ich postavenie nebolo jednotné: kupec napojený na dvor, miestny kádí, vládca oázy a obyvateľ dobytého mesta vstupovali do odlišných vzťahov s mongolskou mocou. Pramene nedokladajú, že by Čingischán prijal islam alebo sa zaoberal jeho vieroukou ako samostatným teologickým systémom. Moslimských jednotlivcov však využíval v obchode, vyslanectvách a správe, pokiaľ prijali jeho autoritu.&lt;ref name=&quot;JacksonReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Prvým dobre doloženým verejným opatrením týkajúcim sa islamského kultu bolo [[Džebe]]ho vyhlásenie počas ťaženia proti [[Küčlüg]]ovi v rokoch 1217 až 1218. Džuvajní uvádza, že v [[Kašgar]]e a [[Chotan]]e dovolil znovu prednášať [[takbír]] a zvolávať na modlitbu [[azán]]om a dal oznámiť, aby každý zotrval pri vlastnom náboženstve. Opatrenie rušilo Küčlügove zásahy proti moslimskému obyvateľstvu a súčasne pomohlo Mongolom získať podporu miestnych obyvateľov. Išlo o slobodu náboženskej praxe v konkrétnej dobytej oblasti, nie ešte o všeobecné daňové privilégium pre všetkých moslimských duchovných v ríši.&lt;ref name=&quot;JuvainiReligionQara&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Juvaini
 | meno = Ata-Malik
 | titul = The History of the World-Conqueror
 | prekladatelia = John Andrew Boyle
 | vydavateľ = Manchester University Press
 | miesto = Manchester
 | rok = 1958
 | zväzok = 1
 | strany = 65 – 67
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Vojnu proti [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríši]] nemožno vysvetľovať ako náboženskú vojnu proti islamu. Bezprostredný konflikt vznikol po zadržaní a usmrtení členov mongolskej obchodnej karavány v [[Otrar]]e a po usmrtení jedného z vyslancov, ktorých Čingischán poslal k šachovi [[Muhammad II. (Chorezm)|Muhammadovi II.]] Mongolská armáda následne spôsobila moslimským mestám obrovské straty, ničila budovy a zabíjala alebo odvádzala obyvateľov. Rovnaký politický model odvety a podrobenia však uplatňovala aj voči odporujúcim protivníkom iného vierovyznania. Skutočnosť, že vojna nebola vedená s cieľom odstrániť islam, nezmenšuje rozsah násilia páchaného na moslimskom obyvateľstve.&lt;ref name=&quot;JacksonReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JuvainiReligion&quot;/&gt;

Po dobytí [[Samarkand]]u v marci 1220 Čingischán podľa Džuvajního vyňal miestneho kádího, šajcha al-isláma a ľudí pod ich ochranou z plienenia. Toto je prvý presne datovateľný príklad privilégia udeleného moslimským náboženským predstaviteľom za jeho vlády. Bezprostredne chránilo konkrétnych ľudí a ich okruh; nepreukazuje existenciu hotového ríšskeho zákona, ktorý by už vtedy automaticky oslobodzoval všetko moslimské duchovenstvo od všetkých daní. Neskoršie ilchánske listiny označovali výsady kádíov, učencov a potomkov prorokovej rodiny za Čingischánovo nariadenie, ale presný rozsah pôvodného rozhodnutia sa nedá spätne určiť.&lt;ref name=&quot;JuvainiReligionSamarkand&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Juvaini
 | meno = Ata-Malik
 | titul = The History of the World-Conqueror
 | prekladatelia = John Andrew Boyle
 | vydavateľ = Manchester University Press
 | miesto = Manchester
 | rok = 1958
 | zväzok = 1
 | strana = 120
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Perzský historik [[Minhádž ad-Dín Džuzdžání]] zachoval rozprávanie o kádím Vahíd ad-Dínovi, ktorého Mongoli zajali pri [[Herát]]e v roku 1221. Jeho nezranený pád z hradieb mali vyložiť ako znak osobitnej ochrany a priviesť ho k Čingischánovi. Panovníka najprv zaujali jeho výklady o predpovediach tureckých výbojov, neskôr ho však odmietol, keď duchovný odsúdil masakry. Podrobnosti pochádzajú z nepriateľsky naladeného a moralizujúceho prameňa, preto ich nemožno overiť ako presný záznam rozhovoru. Príbeh napriek tomu zapadá do širšie doloženého vzorca: chán vyhľadával jednotlivcov s povesťou duchovnej alebo vešteckej autority, no ich rady prijímal iba dovtedy, kým ich považoval za užitočné a zlučiteľné so svojou mocou.&lt;ref name=&quot;JuzjaniReligion&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Juzjani
 | meno = Minhaj-ud-Din
 | titul = Tabakat-i-Nasiri: A General History of the Muhammadan Dynasties of Asia
 | prekladatelia = Henry George Raverty
 | vydavateľ = Gilbert &amp; Rivington
 | miesto = Londýn
 | rok = 1881
 | zväzok = 2
 | strany = 1039 – 1042
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Správa [[Jie-lü Čchu-cchaj]]a z roku 1227 uvádza, že v západných krajinách boli od daní a pracovnej povinnosti oslobodení budhistickí mnísi i ďalší ľudia, ktorí pestovali náboženskú alebo mravnú disciplínu. Čínsky autor presne nerozlišoval všetky západné konfesie, jeho svedectvo však naznačuje, že výsady sa do konca Čingischánovho života neobmedzovali na jedinú vieru. Zostáva nejasné, nakoľko sa uplatňovali jednotne mimo miest priamo kontrolovaných mongolskými poverencami a či sa vzťahovali na celé ustanovizne alebo iba na osoby uznané ich predstavenými.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;JacksonReligion&quot;/&gt;

=== Výsady duchovenstva a význam „náboženskej tolerancie“ ===

Ochranné listiny udeľované náboženským predstaviteľom sa v mongolskom prostredí spájali so statusom ''[[darchan|darqan]]'' a neskôr so systémom panovníckych výnosov – [[jarlyk]]ov. Rozsah výsady sa menil. Mohla zahŕňať oslobodenie od daní, naturálnych dávok, pracovnej služby, vojenskej povinnosti, poskytovania koní alebo ubytovania pre poslov. Niekedy umožňovala bezpečný pohyb po ríši a využívanie poštových ciest. Každá takáto ochrana zároveň obmedzovala príjmy a rekvizičné možnosti miestnych úradníkov, preto musela byť podopretá chánovou autoritou a listinou, pečaťou alebo oprávneným nositeľom poverenia.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AllsenReligion&quot;/&gt;

Výnimky neboli jednostranným darom bez očakávanej protislužby. Listiny a neskoršie potvrdenia opakovane vysvetľujú, že duchovní sa majú modliť k Bohu alebo k Večnému nebu za chána, jeho rodinu a dlhý život dynastie. Mongolský panovník nevyžadoval, aby všetci používali rovnaký názov božstva alebo rovnaký obrad; podstatná bola predstava, že modlitba mravne a rituálne spôsobilého človeka môže účinne privolať nadprirodzenú priazeň. Udeľovanie výsad tak začleňovalo rozdielne tradície do panovníckeho poriadku bez toho, aby medzi nimi vytvorilo teologickú zhodu.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

Táto politika mala aj správny a hospodársky účel. Náboženskí predstavení poznali miestne obyvateľstvo, spravovali majetok a mohli sprostredkovať rozkazy. Ak chán uznal jedného z nich, mohol mu zveriť dohľad nad žiakmi alebo podriadenými ustanovizňami a zároveň od neho očakávať, že zabráni zneužívaniu výsad. Takéto usporiadanie znižovalo potrebu, aby mongolskí úradníci rozumeli vnútornej organizácii každej komunity. Súčasne vytváralo spory o to, kto je oprávneným nositeľom duchovného postavenia, ktoré pozemky patria oslobodenej ustanovizni a či sa pod jej ochranu neskrývajú ľudia usilujúci sa vyhnúť daniam.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Voľné vykonávanie náboženstva, panovnícka ochrana a daňové oslobodenie preto nemožno zamieňať. Džebeho vyhlásenie v Kašgare povoľovalo obyvateľom zotrvať pri ich viere, ale samo osebe neudeľovalo všetkým duchovným hospodárske výsady. Čchiou Čchu-ťi a jeho žiaci získali osobitnú ochranu, ktorá sa nevzťahovala automaticky na každého taoistu. Samarkandskí náboženskí hodnostári a nimi chránení ľudia boli vyňatí z plienenia v konkrétnej situácii. Z týchto miestnych rozhodnutí sa až postupne vytváral všeobecnejší precedens.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Za Čingischánovho života nie je doložený výnos, ktorý by v jedinom texte vymenoval budhistov, taoistov, kresťanov a moslimov ako štyri rovnocenné skupiny oslobodeného duchovenstva. Jednotlivé rozhodnutia z ujgurského štátu, severnej Číny a Strednej Ázie neskoršie kancelárie spojili do predstavy zakladateľovej všeobecnej politiky. Skutočnosť, že zoznam nezahŕňal tradičných mongolských šamanov, zároveň ukazuje odlišnú správnu kategóriu: chánov dvor ich nepokladal jednoducho za piatu „cirkev“ porovnateľnú s náboženskými ustanovizňami usadlých krajín.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Rozsah tolerancie mal zreteľné hranice. Náboženská komunita nemala právo odmietnuť mongolskú zvrchovanosť, chrániť ozbrojeného protivníka alebo ignorovať panovnícke nariadenia iba s odvolaním na vieru. Kláštory a chrámy mohli byť poškodené pri obliehaní, ich majetok sa mohol stať predmetom sporu a privilégiá bolo možné odňať alebo nanovo potvrdiť. Čingischán zničil politickú moc budhistickej ríše Západná Sia a jeho vojská spustošili moslimské oblasti Chorezmu, hoci zároveň chránil vybraných budhistických, taoistických a moslimských duchovných. Náboženská ochrana bola súčasťou panovníckej vlády, nie obmedzením jeho vojenskej suverenity.&lt;ref name=&quot;JacksonReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Označenie „tolerantný“ môže preto vystihnúť neprítomnosť požiadavky na jednotné vierovyznanie a praktickú možnosť viacerých komunít pôsobiť pod mongolskou vládou. Zavádzalo by však, keby naznačovalo zásadu individuálnych práv, rovnaké výsady pre každého alebo ľahostajnosť k náboženstvu. Čingischán pripisoval modlitbe a svätosti politickú účinnosť, rozlišoval medzi osobami, ktorých duchovnú autoritu uznal, a tými, ktorým ju nepriznal, a ochranu spájal so službou dynastii.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

=== Kodifikácia za Ogotaja a neskoršia tradícia ===

Po Čingischánovej smrti nadviazal [[Ogotaj]] na jednotlivé precedensy a dal im jednotnejšiu správnu podobu. Pri jeho nástupe v roku 1229 sa verejne vyhlasovali rozhodnutia a pravidlá spájané s veľkým ''[[jasa|jasakom]]''. Práve na začiatku Ogotajovej vlády sa podľa modernej rekonštrukcie ustálilo vymenúvanie budhistického, kresťanského, taoistického a moslimského duchovenstva ako privilegovaných kategórií. V severnej Číne zároveň bolo potrebné presnejšie oddeliť budhistické a taoistické inštitúcie, pretože nejednoznačne formulované výsady Čchiouových nasledovníkov viedli k sporom o chrámy, pôdu a právomoc.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Tento vývoj vysvetľuje, prečo neskoršie listiny pripisujú hotový systém Čingischánovi aj v prípadoch, keď pre jeho život chýba priamy doklad. V mongolskej právnej kultúre sa zakladateľove rozhodnutia, výroky a precedensy uchovávali, recitovali a prispôsobovali novým situáciám. ''Jasak'' nebol nevyhnutne jedinou knihou zákonov spísanou v roku 1206. Skôr išlo o rozvíjajúci sa súbor panovníckych nariadení a uznávaných precedensov, ktorý nástupcovia odvodzovali od zakladateľovej autority. Neskoršie potvrdenie výsady tak mohlo uvádzať Čingischánovo meno, hoci presnú formuláciu a rozsah stanovila až ďalšia generácia.&lt;ref name=&quot;AyalonReligion&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Ayalon
 | meno = David
 | titul = The Great Yāsa of Chingiz Khān: A Re-examination
 | periodikum = Studia Islamica
 | číslo = 33
 | rok = 1971
 | strany = 97 – 140
 | doi = 10.2307/1595029
 | issn = 0585-5292
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;

Náboženské rozpravy známe z dvorov Möngkeho a Chubilaja, ako aj správy európskych misionárov z polovice 13. storočia, opisujú už rozvinutejšiu fázu ríše. Výrok pripisovaný Möngkemu, podľa ktorého dal Boh ľuďom rozličné cesty podobne ako prsty jednej ruky, nemožno prenášať na Čingischána ako jeho vlastné slová. Rovnako nemožno zakladateľovi pripisovať všetky budhistické, kresťanské, moslimské alebo taoistické opatrenia jeho vnukov. Kontinuitu predstavovalo nadradené postavenie chána a očakávanie modlitieb za dynastiu; konkrétna rovnováha medzi komunitami sa menila podľa panovníka, regiónu a politických okolností.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

Čingischánov osobný svetonázor zostal zakotvený v úcte k Večnému nebu, posvätnej krajine a dynastickým predkom. Prijímanie rád a modlitieb budhistov, taoistov, kresťanov alebo moslimov neznamenalo opustenie tohto rámca ani synkretické spojenie všetkých náuk do nového náboženstva. Prakticky umožňovalo, aby ríša spravovala obyvateľov s odlišnými obradmi a zároveň ich duchovné autority podriadila chánovej ochrane a očakávaniam.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

Čingischán tak nevytvoril hotový systém modernej náboženskej slobody ani jednotný zákon o štyroch vierovyznaniach. Počas expanzie však prijal sériu rozhodnutí, ktoré pri správe podrobených obyvateľov spravidla nespájali politickú poslušnosť s povinnou konverziou, priznali vybraným duchovným osobitné postavenie a umožnili jeho nástupcom vytvoriť všeobecnejšiu ríšsku politiku. Jej základom nebola rovnosť vieroučných tvrdení, ale panovníkova predstava, že rozliční svätí a duchovní môžu svojimi modlitbami podporovať dynastiu, ktorej vládu potvrdilo Večné nebo.&lt;ref name=&quot;AtwoodToleranceReligion&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganReligion&quot;/&gt;

== Rodina ==

Čingischánova rodina nebola iba súkromným okruhom panovníka, ale jednou zo základných politických a hospodárskych ustanovizní vznikajúcej [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]]. Príbuzenstvo určovalo postavenie pri dvore, nárok na podiel z podrobených domácností, velenie vojsku, uzatváranie sobášnych spojenectiev aj možnosť uchádzať sa o najvyššiu vládu. Jednotlivé manželky mali vlastné pohyblivé dvory a majetok, synovia dostávali ľudí a územné podiely a dcéry spájali vládnuci rod so spojeneckými dynastiami. Moderná predstava panovníka, jeho manželky a detí ako jednej uzavretej domácnosti preto nevystihuje štruktúru Čingischánovho rodinného zázemia.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Broadbridge
 | meno = Anne F.
 | titul = Women and the Making of the Mongol Empire
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Cambridge
 | rok = 2018
 | isbn = 978-1-108-42489-9
 | doi = 10.1017/9781108347990
 | poznámka = pozri najmä kapitoly 1 – 5
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Atwood
 | meno = Christopher P.
 | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire
 | vydavateľ = Facts On File
 | miesto = New York
 | rok = 2004
 | isbn = 978-0-8160-4671-3
 | poznámka = pozri heslá „Börte“, „Chagatai“, „Jochi“, „Khatun“, „Ordo“, „Ögedei“ a „Tolui“
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Rekonštrukciu rodinných vzťahov sťažuje povaha prameňov. ''[[Tajná história Mongolov]]'' venuje veľkú pozornosť Börte, štyrom synom z ich manželstva a niekoľkým ďalším manželkám, nevytvára však úplný zoznam Čingischánových detí ani všetkých členov jeho domácností. Perzský učenec [[Rašíd ad-Dín]] a čínske dynastické dejiny zaznamenali podrobnejšie rodokmene, vznikli však až za vlády nasledujúcich generácií a ich mená, poradie manželiek i údaje o potomstve sa nie vždy zhodujú. Neskoršie čínske posmrtné tituly „cisárovná“ navyše nemožno automaticky prenášať do mongolského prostredia začiatku 13. storočia, v ktorom sa pre vysokopostavenú manželku používal titul ''qatun''.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = de Rachewiltz
 | meno = Igor
 | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century
 | vydavateľ = Brill
 | miesto = Leiden; Boston
 | rok = 2004
 | isbn = 978-90-04-13159-0
 | poznámka = pozri najmä §§ 57 – 80, 96 – 111, 155 – 156, 186, 197, 208, 238 – 246 a 254 – 255 a komentár
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Morgan
 | meno = David
 | titul = The Mongols
 | vydanie = 2
 | vydavateľ = Blackwell Publishing
 | miesto = Malden; Oxford
 | rok = 2007
 | isbn = 978-1-4051-3539-9
 | strany = 35 – 48, 89 – 104
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Mená členov rodiny sa v moderných vydaniach zapisujú rozlične, pretože stredomongolské, čínske a perzské podoby prešli odlišnými sústavami prepisu. V tejto časti sa používajú podoby nadväzujúce na mená zaužívané v článku; pri mene, ktoré môže byť pre čitateľa ťažšie identifikovateľné, je pri prvom výskyte uvedený aj častejší odborný variant. Rozdielny prepis sám osebe neznamená, že pramene hovoria o dvoch osobách.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;

=== Matka, súrodenci a pôvodná domácnosť ===

Čingischán bol najstarším synom hlavnej manželky [[Hö'elün|Höelün]] a Jesügeja. Jeho plnými súrodencami boli bratia [[Kasar]], Chačiun a [[Temüge]] a sestra Temülün; Jesügejova vedľajšia manželka Sočigel bola matkou Begtera a ďalšieho syna menom [[Belgütei]]. Rozdiel medzi plnými a nevlastnými súrodencami neznamenal, že druhá skupina stála úplne mimo rodu, ovplyvňoval však poradie v domácnosti a po Jesügejovej smrti aj spor o vedenie rodiny. Begterovo zabitie Temüdžinom a Kasarom patrí k udalostiam ich mladosti, kým Belgütei zostal Temüdžinovým stúpencom a neskôr patril medzi najstarších hodnostárov ríše.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Höelün si po smrti manžela zachovala postavenie hlavy opustenej domácnosti a pramene jej pripisujú rozhodujúcu úlohu pri udržaní detí. Po Temüdžinovom vzostupe nevystupovala iba ako súkromná matka panovníka. Mala vlastných podriadených a zasahovala do sporov medzi synmi. V už opísanom konflikte vyvolanom obvineniami šamana Kököčüa vystúpila na obranu zadržaného Kasara. ''Tajná história'' tým zachytáva napätie medzi materskou autoritou v pôvodnej domácnosti a novou panovníckou mocou najstaršieho syna. Höelün mohla chána napomenúť a dosiahnuť Kasarovo prepustenie, nedokázala však zabrániť tomu, aby mu Čingischán odňal časť podriadených ľudí.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Pri rozdeľovaní obyvateľstva pripisuje kronika Höelün a najmladšiemu Temügemu spoločný podiel desaťtisíc ľudí. Súčasné uvedenie matky a najmladšieho syna súviselo so stepnou predstavou, že najmladší syn zostáva pri rodičovskom ohnisku a preberá jadro pôvodnej domácnosti. Temüge preto nosil označenie ''otčigin'', zvyčajne vysvetľované ako „strážca ohniska“. Jeho podiel vo východnom Mongolsku patril k najväčším rodinným údielom, neznamenal však spoluvládu s Čingischánom ani právo konať proti jeho vôli.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;

Kasar získal podľa toho istého rozdelenia štyritisíc ľudí a Belgütei tisícpäťsto. Chačiun zomrel skôr a podiel dvetisíc ľudí dostal jeho syn Alčidaj. Uvedené počty nemožno chápať ako úplný súpis všetkých príslušníkov jednotlivých vetiev; kronika nimi vyjadruje pomer počiatočných dynastických podielov. Bratia zároveň zastávali vojenské a obradné úlohy. Kasar bol veliteľom a v tradícii vynikal ako lukostrelec, Belgütei vystupoval pri snemoch, zápasoch a diplomatických úkonoch a Temüge spravoval rozsiahlu domácnosť vo východnej časti mongolskej domoviny.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;

Sobáš Temülün s Butuom z Ikiresov vytvoril jedno z Temüdžinových skorých príbuzenstiev mimo vlastnej rodovej vetvy. Po jej smrti sa Butu oženil s Čingischánovou dcérou Kodžin Beki, takže spojenectvo pokračovalo v nasledujúcej generácii. Takéto opätovné prepojenie dvoch rodín ukazuje, že sobáš nebol jednorazovou dohodou medzi jednotlivcami; vytváral trvalejší okruh zaťov, vojakov a domácností, ktorý bolo možné obnovovať ďalším manželstvom.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

Čingischán rozdeľoval moc medzi pokrvných príbuzných, ale zároveň obmedzoval ich schopnosť vytvoriť nezávislé centrum. Kasarovo oslabenie a presné pridelenie ľudí jednotlivým vetvám ukazujú, že príbuzenstvo poskytovalo nárok na podiel a ochranu, nie nedotknuteľnosť. Najvyššia autorita patrila chánovi a rodinné väzby zostávali podriadené jednote ríše.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Biran
 | meno = Michal
 | titul = Chinggis Khan
 | vydavateľ = Oneworld Publications
 | miesto = Oxford
 | rok = 2007
 | isbn = 978-1-85168-520-7
 | strany = 45 – 56, 105 – 121
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Genghis Khan with sons (Marco Polo, 1400s).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Panovník leží na lôžku a rozpráva sa so štyrmi mužmi stojacimi pri ňom|Čingischán radiaci synom na smrteľnom lôžku na francúzskej miniatúre z rukopisu ''[[Livre des merveilles]]'', vytvorenej v rokoch 1410 až 1412. Obraz vznikol takmer dve storočia po udalostiach a postavy zobrazuje v predstavách západoeurópskeho autora; je dokladom neskoršej recepcie príbehu, nie autentickej podoby Čingischánovej rodiny.]]

=== Börte a hlavná manželská domácnosť ===

[[Börte]] pochádzala z vetvy Olchonud spojenej s [[Ongirati|Ongiratmi]] a s Temüdžinom bola zasnúbená ešte v detstve. Okolnosti ich sobáša, jej zajatie Merkitmi a vyslobodenie boli významné pre Temüdžinov počiatočný vzostup, v rámci rodinného usporiadania je však podstatné najmä to, že Börte zostala jeho hlavnou a najvyššie postavenou manželkou. Neskoršie sobáše s dcérami porazených alebo podrobených vládcov jej prvenstvo nezrušili. Pramene ju odlišujú od ostatných manželiek a všetci štyria synovia, medzi ktorými Čingischán vyberal nástupcu, boli pokladaní za jej deti.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ratchnevsky
 | meno = Paul
 | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy
 | vydavateľ = Blackwell
 | miesto = Oxford
 | rok = 1991
 | isbn = 978-0-631-16785-3
 | strany = 22 – 27, 63 – 68, 124 – 136
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Postavenie hlavnej manželky bolo spojené s vlastnou ''ordou'', teda táborom a dvorom zahŕňajúcim stany, vozy, stáda, zásoby, služobníctvo, remeselníkov, stráže a závislé domácnosti. Nešlo iba o obydlie, v ktorom panovník navštevoval svoju manželku. Orda bola samostatne riadeným hospodárskym celkom a po rozšírení ríše prijímala aj podiely z koristi, dávok a výnosov podrobených oblastí. Vysokopostavená manželka zabezpečovala presun tábora, správu ľudí a stád, zásobovanie, výrobu odevov a prijímanie hostí. Časť každodennej práce vykonávali pridelení služobníci a úradníci, rozhodujúca zodpovednosť za domácnosť však patrila žene, ktorá stála na jej čele.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Börte si pri sobáši priniesla veno, ktorého najznámejšou časťou bol plášť z čiernej sobolej kožušiny odovzdaný Togrilovi. Veno v stepnom prostredí mohlo okrem predmetov zahŕňať zvieratá a ľudí, presný rozsah Börteinho majetku však nie je známy. Pramene tiež neumožňujú opísať právnu hranicu medzi majetkom manželky, panovníka a celej domácnosti spôsobom zodpovedajúcim neskorším kodifikovaným vlastníckym systémom. Je však doložené, že ordy manželiek disponovali vlastnými zdrojmi a pretrvávali aj počas panovníkovej neprítomnosti; ich hospodárske postavenie preto nemožno zredukovať na osobné dary od manžela.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Zhao
 | meno = George Qingzhi
 | titul = Marriage as Political Strategy and Cultural Expression: Mongolian Royal Marriages from World Empire to Yuan Dynasty
 | vydavateľ = Peter Lang
 | miesto = New York
 | rok = 2008
 | isbn = 978-1-4331-0275-7
 | poznámka = pozri najmä kapitoly 1 – 4
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

''Tajná história Mongolov'' zachytáva Börte ako účastníčku rodinných porád, nie iba ako matku dedičov. Pri rozchode s Džamuchom patrila medzi osoby, ktorých stanovisko ovplyvnilo Temüdžinovo rozhodnutie, a pri konflikte so šamanom Kököčüom upozornila na ohrozenie chánových bratov a budúcnosti jeho detí. Doslovné znenie týchto rozhovorov je literárne spracované a nemožno ho pokladať za stenografický záznam. Ich zaradenie do dynastickej kroniky napriek tomu ukazuje, že neskorší mongolský dvor považoval zásah hlavnej manželky do záležitostí rodu za prijateľnú a významnú súčasť príbehu o vzniku ríše.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Keď Čingischán viedol dlhé výpravy mimo Mongolskej plošiny, Börte ho zrejme pravidelne nesprevádzala. Jej orda zostávala v domovine a vytvárala zázemie pre najvyššie postavenú vetvu rodiny. Neskoršie pramene opisujú správu týchto domácností podrobnejšie než súdobé záznamy, preto nie je možné presne určiť, ktoré právomoci Börte vykonávala osobne v jednotlivých rokoch. Tvrdenie, že počas každej chánovej neprítomnosti formálne „vládla ríši“, by presahovalo doklady. Jej domácnosť však spravovala rozsiahle ľudské a hmotné zdroje a jej hodnosť ovplyvňovala postavenie všetkých jej detí.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;

Mongolské a neskoršie genealogické pramene pripisujú Börte deväť detí: synov Džučiho, Čagataja, Ogotaja a Toluja a dcéry Kodžin Beki, Čečejigen, Alaku Beki, Tümelün a Al Altan. Poradie a roky narodenia dcér nie sú vo všetkých rekonštrukciách rovnaké. Isté je, že synovia z tohto manželstva vytvorili štyri hlavné mužské línie Čingischánovcov a dcéry boli využité pri budovaní sobášnych väzieb so spojeneckými alebo podrobenými elitami.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

=== Ostatné manželky a hierarchia domácností ===

Čingischán mal viacero manželiek a konkubín, spoľahlivý úplný zoznam však nemožno zostaviť. Dobytie stepného spoločenstva alebo usadlého štátu mohlo byť potvrdené sobášom s dcérou či príbuznou porazeného vládcu; niektoré zväzky zase upevňovali dobrovoľné spojenectvo. Prijatie ženy do chánovej domácnosti preto mohlo mať diplomatickú, dynastickú a symbolickú funkciu. Neznamenalo však, že všetky partnerky získali rovnakú hodnosť. Medzi manželkami existovalo presné poradie a postavenie ich detí záviselo aj od pôvodu a hodnosti matky.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

Čínske ''[[Dejiny dynastie Jüan]]'', zostavené v 14. storočí, pripisujú Čingischánovi štyri hlavné ordy, na ktorých čele stáli Börte, Chulan, Jesüj a Jesügen. Záznam je dôležitý pre poznanie neskoršej dvorskej tradície, nemusí však zachytávať nemenné usporiadanie platné počas celého chánovho života. Zloženie domácností sa menilo po sobášoch, úmrtiach, vojenských výpravách a prerozdeľovaní ľudí. Vedľajšie manželky a konkubíny mohli byť začlenené do ordy vyššie postavenej ženy, a preto počet samostatných domácností nebol totožný s počtom žien, s ktorými mal panovník partnerský vzťah.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

[[Chulan-chátún|Chulan]] (v prameňoch ''Qulan'') bola dcérou merkitského vodcu Dajira Usuna. Po rozpade merkitského odporu ju k Čingischánovi priviedol veliteľ Naja. ''Tajná história'' opisuje okolnosti jej príchodu ako spor o to, či ju Naja počas cesty chránil alebo zadržiaval z vlastného záujmu; rozprávanie zároveň zdôrazňuje Chulanino svedectvo v jeho prospech. Chulan neskôr sprevádzala Čingischána počas výpravy do Strednej Ázie, čo ju odlišovalo od Börte zostávajúcej pri svojej domovskej orde. Bola matkou syna Külgena, ktorý bol uznaným členom panovníckej rodiny, nepatril však k štvorici synov hlavnej manželky, medzi ktorými sa rozhodovalo o nástupníctve.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Tatárske sestry [[Jesügen]] a [[Jesüj]] vstúpili do Temüdžinovej domácnosti po porážke tatárskych skupín. Ich získanie už bolo opísané v časti o zjednotení stepi; z hľadiska rodinného usporiadania je dôležité, že staršia Jesüj zaujala vyššie miesto než Jesügen. Kronika výslovne opisuje, ako jej mladšia sestra prepustila vlastné sedadlo a posadila sa nižšie, čím vyjadrila poradie medzi manželkami. Táto scéna ukazuje, že seniorita sa prejavovala aj pri rozmiestnení osôb počas hostiny a audiencie. Jesüj mala navyše politický hlas: pred výpravou proti Chorezmskej ríši upozornila Čingischána, že musí určiť, kto prevezme ríšu, ak na ťažení zomrie. Podnet na otvorenie otázky nástupníctva tak dynastická kronika pripisuje jednej z jeho manželiek, nie vojenskému veliteľovi.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Kereitská princezná Ibaka Beki (''Ibaqa Beki''), dcéra Džaku Gambuho, sa stala Čingischánovou manželkou po porážke Kereitov. Neskôr ju chán odovzdal veliteľovi Džürčedejovi ako mimoriadnu odmenu za vojenské zásluhy. ''Tajná história'' uvádza, že Ibaka mala pri odchode časť svojho sprievodu a majetku zanechať Čingischánovi, zároveň však mala zachovať hodnosť, ktorú predtým zastávala medzi panovníkovými manželkami. Epizóda dokladá, že sobášne väzby mohli byť súčasťou prerozdeľovania odmien a politickej priazne. Nemožno ju vykladať ako dôkaz všeobecnej osobnej slobody žien pri výbere manžela; rozhodujúce postavenie mal panovník a prameň nezaznamenáva Ibakin súhlas alebo nesúhlas.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Čingischán uzavrel aj sobáše s princeznami usadlých štátov, medzi nimi s dcérou tangutského panovníka ríše [[Západná Sia]] a s princeznou džürčenskej ríše [[Dynastia Ťin (1115 – 1234)|Ťin]]. Tieto zväzky boli súčasťou mierových dohôd a potvrdením podriadenosti ich otcovských dynastií. O každodennom živote týchto žien v mongolskom dvore a o ich prípadnom potomstve zachované pramene poskytujú podstatne menej údajov než o Börte, Chulan, Jesüj a Jesügen. Zaradenie mena do neskoršieho zoznamu cisárových manželiek preto samo osebe neumožňuje určiť osobný vzťah k Čingischánovi ani skutočný politický vplyv.&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

Viacnásobné manželstvo bolo medzi stepnými elitami prostriedkom reprodukcie rodu a vytvárania spojenectiev, zároveň však bolo hierarchické. Niektoré ženy získali rozsiahle domácnosti, majetok a priestor na politické rozhodovanie, iné zostali v prameňoch takmer neviditeľné. Z postavenia niekoľkých mocných ''qatun'' preto nemožno odvodzovať všeobecnú rovnosť mužov a žien v Mongolskej ríši. Ženy mohli spravovať významné zdroje a zasahovať do politiky, ale sobáše boli často dohodnuté medzi rodinami, ženy sa stávali súčasťou vojnových odmien a ich postavenie záviselo od dynastickej hodnosti, materstva a priazne panovníka.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

=== Synovia a nástupníctvo ===

Štyria Börteini synovia – [[Džuči]], [[Čagataj]], [[Ogotaj]] a [[Toluj]] – mali medzi Čingischánovými mužskými potomkami osobitné postavenie. Každý dostal vlastných podriadených, vojenských veliteľov a postupne aj oblasť, z ktorej mal čerpať príjmy a rozširovať moc. Tieto podiely, označované slovom ''[[ulus]]'', neboli počas Čingischánovho života štyrmi nezávislými štátmi. Synovia podliehali otcovej najvyššej autorite, zúčastňovali sa na spoločných výpravách a ich vojská mohli byť presúvané podľa potrieb ríše.&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranFamily&quot;/&gt;

''Tajná história'' pri jednom z raných rozdelení podriadeného obyvateľstva uvádza deväťtisíc ľudí pre Džučiho, osemtisíc pre Čagataja a po päťtisíc pre Ogotaja a Toluja. Čísla vyjadrujú nerovnakú veľkosť počiatočných podielov, nie konečný počet obyvateľov ich neskorších území. Po ďalších výbojoch dostali všetky línie nové vojenské jednotky, pastviny a príjmy z usadlých krajín. Rozdelenie ľudí navyše nebolo totožné s vytýčením pevných hraníc: kočovné domácnosti sa presúvali a synovia získavali úlohu rozširovať ulus smerom do oblastí, ktoré ešte neboli úplne podrobené.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Börteini synovia a ich postavenie v Čingischánovej dynastii&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;
! Syn
! Približný rok narodenia
! Postavenie za Čingischána
! Neskorší dynastický význam
|-
| [[Džuči]]
| okolo 1182
| Verejne uznávaný najstarší syn; velil najmä na severe a západe a dostal najväčší z uvedených počiatočných podielov.
| Jeho potomkovia ovládli západnú časť ríše; z ich území sa vyvinuli džučovské štáty vrátane [[Zlatá horda|Zlatej hordy]].
|-
| [[Čagataj]]
| okolo 1183 alebo 1184
| Druhý syn hlavnej manželky; vojenský veliteľ, strážca rodových zvyklostí a držiteľ podielu smerujúceho do Strednej Ázie.
| Jeho potomkovia dali meno [[Čagatajský chanát|Čagatajskému chanátu]].
|-
| [[Ogotaj]]
| okolo 1186
| Tretí syn; po dohode v rodine určený za otcovho nástupcu v najvyššej vláde.
| V roku 1229 bol zvolený za veľkého chána; jeho potomkovia vytvorili ogotajovskú vetvu dynastie.
|-
| [[Toluj]]
| okolo 1191
| Najmladší syn; podľa stepnej tradície získal jadro otcovského majetku, vojska a domácností v Mongolsku.
| Po otcovej smrti dočasne spravoval ríšu; z jeho línie pochádzali veľkí cháni [[Möngke]] a [[Chubilaj]], zakladateľ [[Ilchanát|Ilchanátu]] [[Hülegü]] a [[Arik Böke]].
|}

==== Džuči a otázka pôvodu ====

Džuči sa narodil po Börteinom návrate z merkitského zajatia. Keďže presná dĺžka zajatia, dátum jej vyslobodenia ani deň pôrodu nie sú známe, dostupné údaje neumožňujú určiť jeho biologické otcovstvo. ''Tajná história'' zachytáva, že Čagataj počas porady o nástupníctve nazval Džučiho potomkom Merkitov. Ide o jedinú otvorenú formuláciu sporu v najstaršom mongolskom naratívnom prameni; nie je genetickým ani nezávislým svedectvom o okolnostiach počatia. Neskorší autori príbeh rozvíjali, no nemali prístup k dôkazu, ktorý by otázku mohol rozhodnúť.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyFamily&quot;/&gt;

Z dynastického hľadiska je rozhodujúce, že Čingischán Džučiho uznal. Kronika ho opakovane označuje za najstaršieho syna, chán mu pridelil najväčší z uvedených počiatočných podielov a poveroval ho samostatným velením. Pri spore s Čagatajom výslovne zakázal ďalšie urážky Džučiho pôvodu. Pochybnosti teda ovplyvňovali vzťahy medzi bratmi a znižovali Džučiho prijateľnosť pre časť elity, nezbavili ho však členstva vo vládnucom rode ani dedičských práv. Formulácia, podľa ktorej Čingischán sám považoval Džučiho za nemanželského syna, nemá oporu v ''Tajnej histórii''.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranFamily&quot;/&gt;

[[Súbor:Juchi Khan (cropped).JPG|náhľad|vľavo|upright=0.78|alt=Novodobá socha sediaceho muža v dlhom odeve a pokrývke hlavy|Novodobá socha Džučiho v mongolskom palácovom komplexe v Gačuurte. Nie je dobovým portrétom a jej črty nemožno pokladať za rekonštrukciu jeho skutočnej podoby.]]

Džučiho vzťah s otcom sa v závere jeho života zhoršil. Pri dobývaní Gurgandžu sa sporil s Čagatajom o spôsob vedenia obliehania a po západnom ťažení zostával vo svojom uluse. Perzské pramene prinášajú správy o chánovom podozrení, že syn odmieta splniť rozkaz, ich chronológia a dramatické podrobnosti však nie sú jednotné. Džuči zomrel ešte pred Čingischánom, najneskôr v prvej polovici roka 1227; v odbornej literatúre sa uvádza aj približný rok 1225. Na neskoršej voľbe veľkého chána sa preto nemohol osobne zúčastniť. Jeho podiel prešiel na synov, z ktorých najvýznamnejšími boli [[Orda-chán|Orda]], [[Batu-chán|Batu]] a [[Berke-chán|Berke]].&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RatchnevskyFamily&quot;/&gt;

==== Čagataj, Ogotaj a Toluj ====

Čagataj vystupuje v prameňoch ako dôsledný zástanca mongolských zvyklostí a panovníkových nariadení. Jeho spor s Džučim nebol iba osobnou nevraživosťou: dotýkal sa otázky, či by ostatné vetvy rodu prijali najstaršieho brata za zvrchovaného vládcu. Počas porady Čagataj uznal, že ani on by po urážke Džučiho nedokázal získať všeobecný súhlas, a navrhol Ogotaja. Neskoršie zhrnutie, že Čingischán „vydedil“ oboch starších synov, je príliš jednoznačné. Obaja si zachovali svoje ulusy, vojská a dynastické postavenie; nebol im zverený iba úrad veľkého chána, ktorý mal zachovať jednotu celej ríše.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranFamily&quot;/&gt;

[[Súbor:Chagatai Khan (cropped).JPG|náhľad|vpravo|upright=0.78|alt=Novodobá socha sediaceho muža s bradou, čiapkou a plášťom|Novodobá socha Čagataja v Gačuurte v Mongolsku. Podobne ako socha Džučiho predstavuje modernú umeleckú predstavu, nie zachovaný portrét z 13. storočia.]]

Čagatajov podiel sa sústreďoval v oblastiach niekdajšej Kara Kitaj a v západnej časti dobytej Strednej Ázie. Po Čingischánovej smrti zostal významnou autoritou počas Ogotajovej vlády a jeho súhlas posilňoval legitimitu mladšieho brata. Územie, ktoré neskôr nieslo meno [[Čagatajský chanát]], však nevzniklo okamžite ako úplne nezávislý štát s nemennými hranicami. Čagatajovci boli súčasťou spoločného imperiálneho systému a o príjmy i právomoci v mestách Strednej Ázie sa delili s veľkým chánom a ďalšími vetvami rodu.&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;

Ogotaj bol pri rodinnej porade prijatý ako kandidát schopný zmierniť napätie medzi staršími bratmi. ''Tajná história'' mu pripisuje rozvahu a ochotu počúvať rady, ale takáto charakteristika je zároveň súčasťou diela vytvoreného za vlády jeho dynastie alebo krátko po nej. Čingischánovo určenie nástupcu ešte nepredstavovalo automatické nastúpenie na trón: po panovníkovej smrti musel Ogotaja potvrdiť [[kurultaj]], na ktorom sa mali zúčastniť hlavní členovia rodu a velitelia. K voľbe došlo v roku 1229 po období Tolujovej dočasnej správy.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranFamily&quot;/&gt;

[[Súbor:YuanEmperorAlbumOgedeiPortrait.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.77|alt=Maľovaný portrét muža s fúzmi v bielej čiapke a svetlom odeve|Ogotaj na portréte zo súboru podobizní panovníkov [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]], vytvorenom v 14. storočí a uchovávanom v Národnom palácovom múzeu v Tchaj-peji. Portrét vznikol niekoľko generácií po Ogotajovej smrti, a preto jeho vernosť nemožno overiť.]]

Výber Ogotaja neznamenal zavedenie pevnej primogenitúry, teda automatického nástupníctva najstaršieho syna, ani trvalého pravidla, podľa ktorého by úrad veľkého chána patril ogotajovskej línii. Mongolské nástupníctvo spájalo pôvod z Čingischánovho rodu, vôľu predchádzajúceho panovníka, podporu významných vetiev a potvrdenie zhromaždením. Rozpor medzi osobitným postavením Ogotaja ako určeného dediča a širším právom Čingischánových potomkov podieľať sa na voľbe sa naplno prejavil v neskorších nástupníckych sporoch.&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Toluj bol najmladším zo štyroch Börteiných synov. V stepnej tradícii najmladší syn často zostával pri rodičovskej domácnosti a dedil jej jadro; tento princíp sa niekedy označuje ako ultimogenitúra. Toluj preto po otcovej smrti ovládal veľkú časť pôvodných mongolských jednotiek, domácností a pastvín, hoci nebol určený za trvalého najvyššieho panovníka. V rokoch 1227 až 1229 vykonával dočasnú správu ríše a jeho odovzdanie moci Ogotajovi bolo podstatnou súčasťou nástupníckej dohody.&lt;ref name=&quot;RatchnevskyFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;

[[Súbor:TuluiWithQueenSorgaqtani.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Stredoveká maľba sediaceho muža a ženy obklopených menšími postavami|Toluj a jeho manželka [[Sorghaghtani Beki]] na ilustrácii zo 14. storočia spojenej s Rašíd ad-Dínovým dielom ''[[Džámi at-tavárích]]''. Maľba vznikla desaťročia po ich smrti a je neskorším dynastickým vyobrazením. Ich synovia Möngke, Chubilaj, Hülegü a Arik Böke sa v polovici 13. storočia stali ústrednými postavami bojov o vedenie ríše.]]

Tolujov význam sa naplno prejavil prostredníctvom jeho potomkov so Sorghaghtani Beki. Ich syn Möngke bol v roku 1251 zvolený za veľkého chána, Chubilaj založil v Číne dynastiu Jüan, Hülegü vytvoril Ilchanát v Iráne a Arik Böke súperil s Chubilajom o najvyššiu vládu. Neskoršia prevaha tolujovskej línie nebola výsledkom Čingischánovho rozhodnutia nahradiť Ogotaja Tolujom; vznikla až z politických zápasov nasledujúcich generácií, z vojenskej sily Tolujovho dedičstva a zo schopností Sorghaghtani pri ochrane záujmov jej synov.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;

=== Külgen a ďalšie údaje o synoch ===

Najlepšie doloženým Čingischánovým synom mimo Börteinej štvorice bol Külgen, uvádzaný aj ako Kölgen, ktorého matkou bola Chulan. Ako uznaný princ dostal vlastný podiel a zúčastňoval sa na vojenských podnikoch za nasledujúcich vládcov; zahynul počas ťaženia proti ríši Ťin v roku 1235 alebo 1236. Jeho postavenie však nebolo rovnocenné so synmi hlavnej manželky pri rozhodovaní o úrade veľkého chána. Hierarchia založená na postavení matky tak mala bezprostredný politický účinok: pôvod od Čingischána zabezpečoval príslušnosť k dynastii, no pôvod od Börte určoval užší okruh hlavných dedičov.&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Perzské a čínske genealogické súpisy pripisujú Čingischánovi aj ďalších synov, ich mená a matky sa však medzi textami líšia a pri viacerých nemožno vylúčiť zámeny, alternatívne mená alebo neskoršie genealogické doplnenia. Presné tvrdenia o celkovom počte jeho biologických detí preto presahujú možnosti prameňov. Z politického hľadiska možno spoľahlivo rozlíšiť štyroch Börteiných synov, Külgena a skupinu dcér zapojených do dynastických sobášov; existencia ďalších potomkov nemala v zachovaných správach porovnateľný význam pre nástupníctvo.&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RashidFamily&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Rašíd ad-Dín
 | meno = Fazlalláh
 | titul = Jami'u't-tawarikh: Compendium of Chronicles
 | prekladatelia = Wheeler M. Thackston
 | vydavateľ = Department of Near Eastern Languages and Civilizations, Harvard University
 | miesto = Cambridge, Massachusetts
 | rok = 1998 – 1999
 | zväzok = 1 – 3
 | poznámka = pozri genealogické časti o Čingischánovi a jeho potomkoch
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Dcéry a sobášna politika ===

Čingischánove dcéry nevystupujú v prameňoch tak sústavne ako jeho synovia, ich sobáše však patrili k nástrojom rozširovania a udržiavania ríše. Spojenec, ktorý sa oženil s členkou Čingischánovho rodu, získal titul a postavenie cisárskeho zaťa (mongolsky ''güregen'') a prístup k panovníckej rodine. Od zaťa sa očakávala vojenská pomoc a politická vernosť; dcéra zároveň zostávala nositeľkou čingischánovskej hodnosti a mohla pri spojeneckom dvore dohliadať na záujmy svojho otca. Sobáš teda nevytváral iba vzťah medzi dvoma jednotlivcami, ale prepájal domácnosti, vojenské oddiely, obchodné trasy a nároky na miestnu vládu.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

Nemožno však predpokladať, že všetky dcéry vykonávali rovnakú moc alebo že každý plánovaný sobáš bol zavŕšený. ''Tajná história'' často zaznamenáva iba rozhodnutie „dať“ princeznú určitému vládcovi alebo jeho synovi, zatiaľ čo čínske a perzské pramene uvádzajú neskoršie zmeny manžela, regentstvo alebo dedičské spory. Mená princezien a ich manželov majú viacero prepisov a pri niektorých zväzkoch zostáva chronológia nejasná. Nasledujúci prehľad preto odlišuje bezpečne doložený politický smer sobáša od detailov známych iba z neskorších správ.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Dcéry pripisované Börte a ich dynastické väzby&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;
! Dcéra
! Sobášna väzba
! Politický význam a pramenné obmedzenia
|-
| Kodžin Beki&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(v prepisoch ''Qojin'' alebo ''Hodžin'')&lt;/small&gt;
| Kereiti; neskôr Ikiresi.
| Pôvodne navrhnutá za nevestu Togrilovho vnuka Tusaku; po odmietnutí návrhu sa vydala za Butua z Ikiresov.
|-
| Tümelün
| Vydala sa za Čigua z okruhu Ongiratov, príbuzného jej materskej rodiny.
| Zväzok upevňoval spojenie s Börteiným pôvodným spoločenstvom. Pramene o jej samostatnej politickej činnosti poskytujú málo údajov.
|-
| Alaka Beki&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(''Alaqa Beki'', v čínskych prameňoch Alachaj)&lt;/small&gt;
| Bola vydatá do vládnucej rodiny kresťanských [[Onguti|Ongutov]], spojencov Mongolov na hranici ríše Ťin.
| Neskoršie správy jej pripisujú správu ongutského územia po smrti mužských vládcov a význam pri udržaní tejto strategickej oblasti. Presné poradie jej manželstiev sa v rekonštrukciách líši.
|-
| Čečejigen&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(''Čöčejigen'', ''Checheyigen'')&lt;/small&gt;
| Čingischán ju dal Inalčimu, synovi oiratského vodcu Chuduku Bekiho.
| Sobáš nasledoval po dobrovoľnom podrobení Oiratov a ich pomoci pri začleňovaní „lesných národov“. Súčasne sa Džučiho dcéra Cholujkan vydala za Inalčiho brata Törölčiho, takže vznikla obojstranná dynastická sieť.
|-
| Al Altan&lt;br /&gt;&lt;small&gt;tiež ''Altalun'' alebo ''Al-Altun''&lt;/small&gt;
| Bola prisľúbená ujgurskému ''idikutovi'' Barčukovi Art Teginovi, ktorý prijal mongolskú zvrchovanosť.
| ''Tajná história'' predstavuje ujgurského vládcu ako prijatého „piateho syna“ Čingischána. Pramene nie sú jednoznačné v tom, kedy a či sa plánovaný sobáš s Barčukom osobne uskutočnil; ujgursko-čingischánovské manželské väzby však pokračovali.
|}

Kodžin Beki bola súčasťou rokovania s Kereitmi ešte pred konečným rozchodom Temüdžina a Togrila. Temüdžin navrhol, aby sa Kodžin vydala za Togrilovho vnuka Tusaku a aby sa Togrilova dcéra stala manželkou Džučiho. Kereitská strana návrh odmietla, čo ''Tajná história'' podáva ako prejav nadradenosti Senggüma a jeho rodiny. Samotný návrh ukazuje, že dvojitý sobáš mal vytvoriť vzájomné rukojemstvo a znížiť nerovnováhu medzi rodmi. Jeho odmietnutie nebolo jedinou príčinou vojny, patrilo však k prejavom rozpadu dovtedajšieho spojenectva.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Najpodrobnejšie je politické pôsobenie pripisované Alake Beki. Ongutský vládca Alakuš Tegin Kuri varoval Čingischána pred pripravovaným útokom ríše Ťin a prijal mongolskú zvrchovanosť. Sobáš s čingischánovskou princeznou začlenil jeho rodinu do cisárskeho príbuzenstva. Po vnútornom prevrate medzi Ongutmi mala Alaka podľa neskorších prameňov zachovať kontrolu nad časťou ich ľudí a územia, kým nedospel vhodný mužský dedič. Jej postavenie nebolo nezávislou kráľovskou mocou oddelenou od Mongolskej ríše: vychádzalo z otcovho poverenia, z vlastnej dynastickej hodnosti a z miestnej siete ongutských zaťov.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

Sobáš Čečejigen s Oiratmi nasledoval po tom, ako Chuduka Beki bez rozsiahleho odporu uznal Džučiho a pomohol Mongolom nadviazať kontakty s obyvateľstvom južnej Sibíri. Dvojica vzájomne prepojených sobášov – Čečejigen s Inalčim a Džučiho dcéra Cholujkan s Törölčim – vytvorila väzbu medzi dvoma generáciami Čingischánovcov a oiratskou vládnucou rodinou. Oiratské elity si vďaka tomu zachovali významné postavenie a v ďalších generáciách sa opakovane sobášili s potomkami Čingischánových synov.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;

Ujgurský vládca Barčuk Art Tegin prijal mongolskú zvrchovanosť bez vojny, poskytol správcov a pisárov a osobne sa pripojil k Čingischánovi. Kronika jeho vzťah vyjadruje metaforou „piateho syna“ a spája ho s prísľubom Al Altan. Takéto označenie neznamenalo biologické ani plné adoptívne synovstvo, ale zaradenie spojeneckého panovníka do dynastickej hierarchie. Neistota, či sa konkrétny sobáš uskutočnil v plánovanej podobe, nemení význam dlhodobého modelu: ujgurskí idikuti zostali vazalskými vládcami a ich rod sa sobášmi prepájal s Čingischánovcami.&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;

Princezné odchádzali k manželovým ľuďom spravidla s vlastným sprievodom, majetkom a pridelenými domácnosťami. V novom prostredí mohli pôsobiť ako sprostredkovateľky medzi otcovým dvorom a rodinou manžela, prijímať poslov, rozdeľovať zdroje a po smrti manžela dočasne spravovať jeho podiel. Ich bezpečnosť a autorita však záviseli od vojenskej moci Čingischánovcov a od lojality miestnych elít. Ak spojenecká dynastia povstala, princezná mohla čeliť rovnakému násiliu ako ostatní členovia dvora. Sobášna politika teda prepájala integráciu ríše s osobným rizikom žien, ktoré túto väzbu stelesňovali.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

=== Rodinné podiely a vznik čingischánovskej dynastie ===

Rozdeľovanie ľudí medzi matku, bratov, synov, manželky a dcéry vytváralo viacero mocenských centier, ktoré zostávali spojené osobou veľkého chána. Každý podiel mal vlastných veliteľov, správcov a hospodárske zázemie, jeho držiteľ však mal povinnosť poskytnúť vojakov na spoločné ťaženie a rešpektovať celodynastické rozhodnutia. Čingischán tak nezanechal ríšu ako jednotný nedeliteľný majetok jedného dediča. Ogotaj dostal najvyššiu panovnícku funkciu, kým ostatní synovia a ich potomkovia si ponechali vlastné dedičné základy moci.&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;BiranFamily&quot;/&gt;

Rodinná štruktúra po Čingischánovej smrti ešte nebola sústavou štyroch hotových chanátov. Džučovci, Čagatajovci, Ogotajovci a Tolujovci sa podieľali na spoločných kurultajoch, výpravách a výbere veľkého chána a ich územia sa prekrývali s nárokmi ústrednej moci. Samostatnejšie štáty – Zlatá horda, Čagatajský chanát, Ilchanát a ríša dynastie Jüan – sa utvárali postupne v priebehu 13. storočia. Ich neskoršie hranice preto nemožno spätne zakresliť ako Čingischánov hotový plán rozdelenia sveta medzi štyroch synov.&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;

Príslušnosť po mužskej línii k Čingischánovi sa stala základom osobitnej dynastickej legitimity. V mnohých častiach mongolského sveta sa za chána v plnom zmysle pokladal iba mužský potomok Čingischánovho rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]]. Mocní vojenskí vodcovia bez takéhoto pôvodu preto často vládli v mene čingischánovského panovníka alebo sa usilovali spojiť s dynastiou sobášom. Toto pravidlo nebolo všade uplatňované rovnako a neskôr mohlo byť obchádzané, po stáročia však ovplyvňovalo politickú kultúru Strednej Ázie a euroázijskej stepi.&lt;ref name=&quot;AtwoodFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MorganFamily&quot;/&gt;

Dynastická legitimita nevychádzala iba z biologického pôvodu. Rozhodovalo verejné uznanie člena rodu, hodnosť jeho matky, pridelený ulus, podpora príbuzných a potvrdenie na kurultaji. Džučiho prípad ukazuje, že politicky uznané synovstvo mohlo pretrvať napriek pochybnostiam o biologickom otcovstve; Külgenov prípad zase ukazuje, že nespochybnený pôvod od Čingischána automaticky nezaručoval rovnaké postavenie ako pôvod od hlavnej manželky. Rodina bola preto súčasne genealogickou, právnou a politickou kategóriou.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RachewiltzFamily&quot;/&gt;

Význam manželiek a dcér pokračoval aj po smrti zakladateľa ríše. Ovdovené ''qatun'' spravovali ordy a majetok svojich vetiev, zúčastňovali sa na kurultajoch a chránili nároky synov; niektoré, ako [[Töregene]] a neskôr Sorghaghtani Beki, zasiahli priamo do výberu najvyššieho panovníka. Ich moc patrí prevažne do dejín Čingischánových nástupcov, jej inštitucionálny základ však vznikol už za jeho vlády: vo vlastných domácnostiach manželiek, v sobášnej politike dcér a v rozdelení ľudí a zdrojov medzi jednotlivé vetvy rodu.&lt;ref name=&quot;BroadbridgeFamily&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ZhaoFamily&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Mongolská ríša]] 
* [[Tímúr]] 
* [[Tímúrovská ríša]] 

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Džingischán|commonscat=Genghis Khan}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Narodenia v 1162]]
[[Kategória:Úmrtia v 1227]]
[[Kategória:Vládcovia Mongolska]]
[[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]]</text>
      <sha1>4bx5qj8su4imqgi11opp3q3pcvy184z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Denné udalosti/09 21</title>
    <ns>10</ns>
    <id>33115</id>
    <revision>
      <id>8371469</id>
      <parentid>8116978</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:00:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typografia</comment>
      <origin>8371469</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1836" sha1="lvtdt8st975hxhszmnqnkqi4oreifzo" xml:space="preserve">{{Obrázok s popisom
|obrázok = Ch Nicolle.jpg
|meno    = [[Charles Nicolle|C. Nicolle]]
|rám     = 
}}
Meniny má [[Matúš]]. Dnes je [[Medzinárodný deň mieru]], Svetový deň vďačnosti a Svetový deň [[Alzheimerova choroba|Alzheimerovej choroby]].

* {{0}}[[455]] – cisár [[Avitus]] vstúpil do [[Rím]]a s galským vojskom a upevnil svoju moc
* [[1643]] – zomrel [[Chuang Tchaj-ťi]], zakladateľ a prvý cisár mandžuskej dynastie [[Čching]] (* [[1592]])
* [[1792]] – [[Veľká francúzska revolúcia]]: [[Národný konvent]] zvrhol monarchiu a vyhlásil republiku
* [[1853]] – narodil sa [[Heike Kamerlingh Onnes]], holandský fyzik, objaviteľ [[Supravodivosť|supravodivosti]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1926]])
* [[1866]] – narodil sa [[Charles Nicolle]], francúzsky lekár a bakteriológ, priekopník výskumu [[Škvrnitý týfus|škvrnitého týfusu]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] († [[1936]])
* [[1888]] – narodil sa [[Martin Benka]], slovenský maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista († [[1971]])
* [[1937]] – bol vydaný román [[Hobbit (román)|''Hobbit'']] anglického spisovateľa [[J. R. R. Tolkien|J. R. R. Tolkiena]]
* [[1947]] – narodil sa [[Stephen King]], americký spisovateľ, všeobecne známy svojimi hororovými románmi, vďaka ktorým si vyslúžil titul „kráľ hororu“
* [[1964]] – [[Malta]] získala nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], ale zostala členom [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]
* [[1989]] – narodil sa [[Jason Derulo]], americký spevák, skladateľ a tanečník
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>lvtdt8st975hxhszmnqnkqi4oreifzo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Technická univerzita v Košiciach</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37067</id>
    <revision>
      <id>8371315</id>
      <parentid>8061277</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:31:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371315</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12616" sha1="mhy62rpess25nlyu10ad4nb80jmrvlc" xml:space="preserve">{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = Technická univerzita v Košiciach
|Obrázok        = TUKE_budova.JPG
|Popis          = Hlavná budova TUKE
|Logo           = TUKE_logo1.jpg
|Popis loga     = Emblém Technickej univerzity
|Motto          = 
|Pôvodný názov  = Vysoká škola technická
|Latinský názov = Universitas Cassoviensis
|Poloha         = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]]
|Skratka        = TUKE
|Typ            = verejná vysoká škola
|Zameranie      = 
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 =
|Rok založenia          = [[1952]]
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = prof. Ing. [[Peter Mésároš]], PhD.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mésároša uviedli do funkcie rektora Technickej univerzity v Košiciach | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/p-mesarosa-inaugurovali-do-funkcie-n/754772-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-15 | dátum prístupu = 2023-11-15 }}&lt;/ref&gt;
|Kvestor        = Ing. Marcel Behún, PhD.
|Predseda       = 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Riaditeľ       = 
|Kancelár       =Ing. Jakub Palša, PhD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Organizačná štruktúra TUKE | url = https://www.tuke.sk/wps/portal/tuke/university/organizacna-struktura-tuke | vydavateľ = tuke.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-11-15 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231115143127/https://www.tuke.sk/wps/portal/tuke/university/organizacna-struktura-tuke | dátum archivácie = 2023-11-15 }}&lt;/ref&gt;
|Počet fakúlt   = 9
|Počet zamestnancov       = 700 vedecko pedagogických pracovníkov
|Počet študentov          = 9 714
|Pregraduálny študenti    = 
|Postgraduálny študenti   = 
|Doktorandi               = 
|Rozpočet                 = 
|Kampus                   = 28,29 [[Hektár|ha]]
|Školské farby            = {{box farby|#000000}} Pantone Black&lt;br/&gt;{{box farby|#FFFFFF}} Pantone White&lt;br/&gt;{{box farby|#A7A9AC}} Pantone 877C&lt;br/&gt;{{box farby|#A29061}} Pantone 871C 
|Školská hymna            = 
|Maskot                   = 
|Školský časopis          = Haló TU
|Športová reprezentácia   = Akademik TU Košice,&lt;br/&gt;OZ SLÁVIA TU,&lt;br/&gt;[[FaBK ATU Košice]]
|Člen                     = AIESEC, AZU, BEST, IAESTE
|Nositelia Nobelovej ceny = 
|Miesto                   = 
|Adresa                   = Letná 9, 042 00 Košice
|Telefón                  = +421 55/602 20 03
|Web                      = [https://tuke.sk/ www.tuke.sk]
|Mail                     = [mailto:kancelar@tuke.sk kancelar@tuke.sk]
}}
'''Technická univerzita v Košiciach''' so sídlom v [[Košice|Košiciach]] je verejná [[vysoká škola]] univerzitného typu.

Technická univerzita v Košiciach bola zriadená v roku [[1952]] ako ''Vysoká škola technická''. Dnešný názov získala univerzita zákonom č. 94/1991 Zb. z [[13. február]]a [[1991]].

== Dejiny ==
Technická univerzita v Košiciach bola založená v roku [[1952]]. Už v roku [[1657]] bola v Košiciach založená ''Universitas Cassoviensis'', ale technické vzdelanie bolo na úroveň vysokoškolského povýšené až v roku [[1762]], keď bola [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskou]] panovníčkou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] založená [[Banícka akadémia]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Tá poskytovala vzdelanie a vyvíjala výskumnú činnosť v celom komplexe vedných odborov, od rudného baníctva po výrobu a spracovanie kovových materiálov.&lt;ref name=&quot;historia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | titul = O nás – História TUKE| url = https://tuke.sk/wps/portal/tuke/university/o-nas| vydavateľ = tuke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210113041655/https://tuke.sk/wps/portal/tuke/university/o-nas| dátum archivácie = 2021-01-13}}&lt;/ref&gt;

Zárodky technického vysokého školstva v [[Košice|Košiciach]] neskôr pokračujú rokom [[1937]], keď bola Zákonom č. 170 [[Československá republika|Československej republiky]] zriadená ''Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach''. S vyučovaním sa malo začať už v školskom roku [[1938]]/[[1939]], no predvojnové udalosti po [[Prvá Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] prinútili presťahovať ju najskôr k [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzite v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;historia&quot;/&gt;

K skutočnému zrodu ''Vysokej školy technickej v Košiciach'' došlo na základe [[Vláda|Vládneho]] nariadenia č. 30./1952 Zb. z [[8. júla]] [[1952]], ktorým bola škola zriadená s tromi [[Fakulta|fakultami]], a to fakultou ťažkého strojárenstva, baníckou a [[Hutnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|hutníckou fakultou]]. V roku [[1969]] pribudla [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach|elektrotechnická fakulta]], v roku [[1976]] stavebná fakulta. Významnou udalosťou bolo premenovanie školy na Technickú univerzitu v Košiciach na základe zákona [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] z [[13. februára]] [[1991]]. V roku [[1992]] bola v [[Prešov]]e zriadená fakulta odborných štúdií, ktorá sa v roku [[1996]] pretransformovala na dnešnú fakultu výrobných technológií. V roku [[1992]] bola zriadená aj ekonomická fakulta, čím [[univerzita]] opustila rámec rýdzo technických disciplín a v tomto trende pokračovala aj v roku [[1998]], keď bola založená fakulta úžitkových umení.&lt;ref name=&quot;historia&quot;/&gt;

[[Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach]] bola zriadená [[1. februára]] [[2005]] a je nástupníckou organizáciou ''Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach'', v [[Európa|Európe]] i vo svete renomovanej vzdelávacej inštitúcie, ktorá počas vyše 30. rokov zabezpečovala vysokoškolské vzdelávanie pilotov a leteckého technického personálu.&lt;ref name=&quot;historia&quot;/&gt;

== Súčasnosť ==
Momentálne študuje na deviatich fakultách TUKE spolu 9 714 študentov. Z tohto počtu študuje v dennej forme 8 437 študentov – 5 050 v bakalárskom, 3 017 v inžinierskom a magisterskom a 370 v doktorandskom štúdiu. Na univerzite študujú študenti zo štyridsiatich krajín sveta. Na TUKE pracuje viac ako 700 profesorov, docentov a asistentov a rovnaký počet výskumných a technicko-hospodárskych pracovníkov.  

Technická univerzita v Košiciach je medzinárodne uzná­vanou výskumnou a vzdelávacou inšti­túciou, ktorá prináša vzdelávanie a smart riešenia pre rôzne oblasti života. S celko­vou rozlohou 43 hektárov a tromi kampusmi v dvoch [[Krajské mesto (Slovensko)|krajských mestách]] patrí k najväčším univerzitám na Slo­vensku. Univerzita pokrýva široké spektrum potrieb vzdelávania nielen pre región [[Východné Slovensko|východného Slovenska]], ale v mnohých odboroch je jediným centrom vedy, výskumu a vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Informačné zabezpečenie vedeckého výskumu a pedagogického procesu spolu poskytuje [[Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach|Univerzitná knižnica TUKE]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Univerzitná knižnica|url=http://www.lib.tuke.sk/Library/Home/About|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.lib.tuke.sk|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20180419053205/http://www.lib.tuke.sk/Library/Home/About|dátum archivácie=2018-04-19}}&lt;/ref&gt;. Technická univerzita úzko spolupracuje s inými univerzitami a s priemyselným zázemím regiónu i celého Slovenska. 

Univerzita obsahuje aj množstvo mimoštudijných aktivít: vyše 30 druhov športov, spevácky zbor, folklórny súbor, študentská televízia, rádio a členstvá v organizáciách AIESEC, AZU, BEST a IAESTE.  

Prestížne rankingové agentúry radia Technickú univerzitu v Košiciach medzi prvých päť percent najlepších univerzít sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STU Bratislava| odkaz na autora = | titul = Rebríček QS 2021: STU je opäť medzi tisíckou najlepších univerzít sveta| url = https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/rebricek-qs-2021-stu-je-opat-medzi-tisickou-najlepsich-univerzit-sveta.html?page_id=13491| vydavateľ = stuba.sk| dátum vydania = 2020-06-10| dátum aktualizácie = 2020-06-15| dátum prístupu = 2021-01-24| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Quacquarelli Symonds Limited| odkaz na autora = | titul = QS World University Rankings® 2021| url = https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2021| vydavateľ = topuniversities.com| dátum vydania = 2020-05-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-24| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt; Študenti majú taktiež možnosť zakladať [[startup]] firmy už počas štúdia alebo sa zapájať do vedeckých a inovačných projektov. Podporu mladých inovátorov zastrešuje ''Univerzitný vedecký park TECHNICOM'' prostredníctvom ''Startup centra TUKE'' a ''Inkubátora TUKE''.  

V areáli TUKE sa organizujú podujatia ako: Balónová fiesta, [[Biela noc (festival)|Biela noc]], či potulky s Milanom Kolcunom, na ktorých sa návštevníci dozvedajú o významných historických udalostiach z dejín univerzity a mesta. V akademickom roku [[2018]]/[[2019]] si TUKE v spolupráci s prestížnou univerzitou [[ETH Zürich]] pripomenula 160. výročie narodenia celosvetovo uznávaného slovenského vedca [[Aurel Stodola|Aurela Stodolu]], ktorého žiakom bol aj samotný [[Albert Einstein]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | titul = Študentský život| url = https://studium.tuke.sk/wps/portal/studium/univerzita/info-boxy-texty/studentsky-zivot| vydavateľ = studium.tuke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-24| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Fakulty ==
* [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach]]
* [[Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach]]

== Galéria ==
&lt;small&gt;''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''&lt;/small&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Technical_university_of_Kosice_-_main_campus.jpg|Main Campus
Súbor:Košice, zbrojničná, technická univerzita.jpg|Technická univerzita v Košiciach
Súbor:Technická univerzita Košice VI.JPG|Technická univerzita v Košiciach
Súbor:TUKE budova.JPG|TUKE hlavná budova
Súbor:University Library, Kosice, 2018-05-2.jpg|Univerzitná knižnica TUKE
Súbor:UVP TECHNICOM.jpg|UVP TECHNICOM
Súbor:TUKE park.jpg|TUKE park
Súbor:TUKE park 2.jpg|TUKE park
Súbor:Aula Maxima TUKE.jpg|Aula Maxima TUKE
Súbor:TUKE insignie.jpg|TUKE insígnie
Súbor:TUKE insignie 2.jpg|TUKE insígnie
Súbor:TUKE Library.jpg|TUKE Library
Súbor:Collegium_Technicum.jpg|Collegium Technicum
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Technical University of Košice}} 

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://tuke.sk/wps/portal Oficiálna stránka univerzity]

{{Súradnice|48.730479|21.245295|type:landmark|format=dms|display=title}}
{{Portál|Košice|Košický}}
{{Technická univerzita v Košiciach}}
{{Vysoké školy na Slovensku}}
{{Turistické zaujímavosti Košíc}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Technická univerzita v Košiciach| ]]
[[Kategória:Univerzity na Slovensku]]
[[Kategória:Verejné vysoké školy na Slovensku]]</text>
      <sha1>mhy62rpess25nlyu10ad4nb80jmrvlc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kliatba bratov Grimmovcov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37950</id>
    <revision>
      <id>8371373</id>
      <parentid>8037745</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:46:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371373</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2956" sha1="f1l2x22mqhch4hrgm7tn891olyuq8u6" xml:space="preserve">{{Infobox Film|
Farba=#FFDEAD|
Názov=Kliatba bratov Grimmovcov|
Poster=|
Originál=The Brothers Grimm|
Žáner=dobrodružný fantastický|
Krajina=[[Spojené štáty americké|USA]], [[Česko]]|
Rok=[[2005]]|
Dĺžka=119|
Jazyk=[[angličtina|anglický]]|
Rozpočet=|
Zárobok= |
Spoločnosť=|
Réžia=[[Terry Gilliam]]|
Scenár=[[Ehren Kruger]]|
Produkcia=Mosaic Media Group&lt;br /&gt;David Bobker |
Hudba=[[Dario Marianelli]]|
Kamera=[[Newton Thomas Sigel]]|
Obsadenie=[[Matt Damon]] ako Wilhelm Grimm&lt;br /&gt;
[[Heath Ledger]] ako Jakob Grimm&lt;br /&gt;
[[Peter Stormare]] ako Mercurio Cavaldi&lt;br /&gt;
[[Lena Headey]] ako Angelika&lt;br /&gt;
[[Jonathan Pryce]] ako Delatombe&lt;br /&gt;
[[Monica Bellucci]] ako kráľovná&lt;br /&gt;
[[Mackenzie Crook]] ako Hidlick&lt;br /&gt;
[[Richard Riginds]] ako Bunst&lt;br /&gt;
[[Julian Bleach]] ako Letorc&lt;br /&gt;
[[Bruce McEwan]] ako Dax&lt;br /&gt;
[[Tomáš Hanák]] ako Angelikin otec&lt;br /&gt;
[[Laura Greenwood]] ako Saša&lt;br /&gt;
[[Miroslav Táborský]] ako mlynár&lt;br /&gt;
[[Martin Kavan]] ako Delatombov komorník&lt;br /&gt;
[[Barbara Lukešová]] ako matka Grimmová&lt;br /&gt;
[[Jan Unger]] ako Gregor&lt;br /&gt;
[[Pepa Nos]] ako nemecký veterán&lt;br /&gt;
[[Rudolf Pellar]] ako hodinár&lt;br /&gt;
[[Hanuš Bor]] ako otec dvojičiek&lt;br /&gt;
[[Lukáš Bech]] ako hostinský&lt;br /&gt;
[[František Velecký]] &lt;br /&gt;
[[Drahomíra Fialková]] ako stará mama&lt;br /&gt;
[[Věra Uzelacová]] ako Elsina matka&lt;br /&gt;
[[Pepa Nos]] ako nemecký veterán&lt;br /&gt;
[[Rudolf Pellar]] ako hodinár |
}}

'''''Kliatba bratov Grimmovcov''''' je film režiséra [[Terry Gilliam|Terryho Gilliama]].

Kliatba bratov Grimmovcov je dobrodružný fantasy film režiséra Terryho Gilliama. Filmové hviezdy Matt Damon, Heath Ledger a Lena Headey účinkujú vo fiktívnom portréte bratov Grimmovcov, ako cestovali do Nemecka, ktoré bolo okupované Francúzskom v 19. storočí. Avšak bratia sa stretnú s reálnou rozprávkovou kliatbou, ktorá si vyžaduje skutočnú odvahu namiesto obvyklých falošných trikov. Vedľajšie úlohy: Peter Stormare, Jonathan Pryce a Monica Bellucci. Vo februári 2001 Ehren Kruger predal svoj ''spec skript'' Metro-Goldwyn-Mayer (MGM). Potom, ako prijal Gilliam pozíciu režiséra, prepísal spolu s Tony Grisoniom scenár, ale Writers Guild of America odmietli uznať ich prínos, a Kruger získal výhradné zásluhy. MGM nakoniec vypadli ako distribútor, no rozhodli sa spolufinancovať film s Dimension Films a Summit Entertainment, zatiaľ čo Dimension prevzali funkciu distribútora. Film bol natočený výhradne v Česku, kde mal často Gilliam napäté vzťahy s bratmi Bobom a Harvey Weinsteinovcami. To spôsobilo, že pôvodný dátum uvedenia do kín sa posunul o takmer 10 mesiacov. Film Kliatba bratov Grimmovcov mal nakoniec premiéru dňa 26. augusta, získal nejednoznačné recenzie a zisk sa vyšplhal na 105 320 000 dolárov.

[[Kategória:Filmy z 2005]]
[[Kategória:Filmy USA]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy Terryho Gilliama]]</text>
      <sha1>f1l2x22mqhch4hrgm7tn891olyuq8u6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike</title>
    <ns>0</ns>
    <id>38536</id>
    <revision>
      <id>8371420</id>
      <parentid>8184223</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:50:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-48217-26</username>
        <id>304550</id>
      </contributor>
      <comment>opravená linka  na správny odkaz</comment>
      <origin>8371420</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="191751" sha1="nvcz5cb929zf90phq7ncqq4xu7utxqu" xml:space="preserve">Toto je zoznam '''lokalít Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike'''. Obsahuje lokality v regióne [[Európa]] a [[Severná Amerika]].

Pri každej položke je uvedený neoficiálny slovenský názov, oficiálny anglický názov podľa zoznamu UNESCO, stručná charakteristika a odkaz na základné zdôvodnenie zápisu podľa UNESCO. Číslo v odkaze je súčasne číslo, pod ktorým je lokalita vedená v zozname.

Položky zoznamu pri jednotlivých krajinách sú zoradené podľa roku zápisu do zoznamu.
{{SHORTTOC}}
== Prehľad ==
V roku 2012 sa v tomto regióne nachádza 463 lokalít z toho je 20 hraničných a 1 bola zo zoznamu odstránená.

== {{minivlajka|Albánsko|w}} ==
[[Súbor:Butrint Albania 12 baptistery.jpg|thumb|Antické ruiny baziliky v Butrinte]]
# '''[[Butrint]]'''&lt;br /&gt;''Butrint''&lt;br /&gt;Ruiny starého antického mesta.&lt;br /&gt;1992, 1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/570
# '''Historické centrá miest [[Berat (mesto)|Berat]] a [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastër]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centres of Berat and Gjirokastra''&lt;br /&gt;Historické mestá v  Albánsku sú vzácnym príkladom dobre zachovaného otomanského mesta.&lt;br /&gt;2005, 2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/569
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Ochrid|Ochridský región]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Cultural Heritage of the Ohrid region''&lt;br /&gt;Jazero, jeho okolie a mesto pri jazere. Mesto zažívalo rozkvet hlavne medzi 7. a 19. storočím; má starobylý slovanský [[monastier]] a druhú najvýznamnejšiu kolekciu ikon z 11.  – 14. storočia na svete.&lt;br /&gt;1979, 1980, 2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/99

== {{minivlajka|Andorra|w}} ==
[[Súbor:Refuge perafita andorra.jpg|thumb|upright|Údolie Madriu-Claror-Perafita]]
# '''Údolie [[Madriu-Claror-Perafita]]'''&lt;br /&gt;''Madriu-Perafita-Claror Valley''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina údolia je príkladom toho, ako ľudia po stáročia využívali zdroje vysoko v [[Pyreneje|Pyrenejach]].&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1160

== {{minivlajka|Arménsko|w}} ==
[[Súbor:Armenia Haghbat.jpg|thumb|[[Monastier]] Haghpat]]
# '''Monastiere [[Monastier Haghpat|Haghpat]] a [[Monastier Sanahin|Sanahin]]'''&lt;br /&gt;''Monasteries of Haghpat and Sanahin''&lt;br /&gt;[[Monastier]]e sú typickou ukážkou tradičnej [[Byzantská ríša|byzantskej]] architektúry [[10. storočie|10.]] až [[13. storočie|13. storočia]].&lt;br /&gt;1996, 2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/777
# '''[[Ečmiadzinská katedrála|Katedrála]] a chrámy v [[Ečmiadzin]]e a archeologické nálezisko [[Zvarthnoc]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral and Churches of Echmiatsin and the Archaeological Site of Zvartnots''&lt;br /&gt;Ečmiadzinské chrámy a katedrála i archeologické nálezisko Zvarthnoc ukazujú vývoj a rozkvet tohto typu chrámov v celej oblasti.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1011
# '''[[Monastier Geghard|Monastier Geghard a údolie rieky Azat]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Geghard and the Upper Azat Valley''&lt;br /&gt;Geghardský [[monastier]] zahŕňa množstvo chrámov a hrobiek, ktoré ilustrujú vrchol arménskej stredovekej architektúry.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/960

== {{minivlajka|Azerbajdžan|w}} ==
[[Súbor:Palace of the Shirvanshahs.jpg|náhľad|Palác Širvanšáha]]
[[Súbor:Şəki xan sarayı.jpg|náhľad|Palác chánov]]
# '''[[Staré mesto (Baku)|Opevnené mesto Baku]] s [[Panenská veža|Panenskou vežou]] a [[Palác Širvánšáhov|Palácom Širvánšáhov]]'''&lt;br /&gt;''Walled City of Baku with the Shirvanshah's Palace and Maiden Tower''&lt;br /&gt;Vplyv striedajúcich sa kultúr od perzskej a otomanskej po ruskú. Veža Giz Galasy z [[12. storočia]] a Shirvanshahov palác z [[15. storočia]] patria medzi perly azerbajdžanskej architektúry.&lt;br /&gt;2000, 2003&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/9568
# '''[[Qobustan (chránená oblasť)|Skalné kresby v chránenej oblasti Qobustan]]'''&lt;br /&gt;''Gobustan Rock Art Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Galéria skalných kresieb a zvyšky osídlenia od neskorého paleolitu až do stredoveku.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1076
# '''Historické centrum [[Şəki]] s [[Palác chánov|Palácom chánov]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Sheki with the Khan’s Palace''&lt;br /&gt;Mesto Şəki bolo kedysi centrom výroby hodvábu a nachádza sa tu i cenný Chánov palác z 19. storočia&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1549
# '''[[Hyrkánské lesy]]'''&lt;br /&gt;''Hyrcanian forests''&lt;br /&gt;Zmiešaný horský les pozdĺž južného pobrežia Kaspického mora.&lt;br /&gt;2019, 2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1584
# '''Kultúrna krajina [[Hinalug]] a cesta [[transhumancia|transhumancie]] “Köç Yolu”'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of Khinalig People and “Köç Yolu” Transhumance Route''&lt;br /&gt;Vysokohorská obec a okolitá krajina, kde prebieha sezónna migrácia hospodárskych zvierat.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1696

== {{minivlajka|Belgicko|w}} ==
[[Súbor:Kortrijk begijnhof.JPG|thumb|Béguinages]]
[[Súbor:Grand place brussels WQ3.jpg|thumb|Grand-Place v Bruseli]]
[[Súbor:Bruggewasser.jpg|náhľad|Bruggy]]
[[Súbor:Victor Horta Hotel Tassel.JPG|náhľad|Hôtel Tassel]]
[[Súbor:Tournai JPG000a.jpg|náhľad|Katedrála Notre Dame v Tournai]]
[[Súbor:Palais Stoclet, vue ensemble.JPG|náhľad|Palais Stoclet]]
[[Súbor:0 Hornu 050322 (7).JPG|náhľad|Bane vo Valónsku]]
# '''Flámske [[Béguinages]]'''&lt;br /&gt;''Flemish Béguinages''&lt;br /&gt;Architektonický komplex – domy, kostoly, bočné budovy a zeleň, to všetko postavené v štýle typickom pre flámsky kultúrny región.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/855
# '''[[Canal du Centre (Belgicko)|Štyri vzdúvadlá na Canal du Centre a v jeho okolí – La Louviére a Le Roeulx]]'''&lt;br /&gt;''The Four Lifts on the Canal du Centre and their Environs, La Louvière and Le Roeulx Hainault''&lt;br /&gt;Štyri hydraulické lodné vzdúvadlá na historickom Canal du Centre sú príkladom priemyselnej krajiny z konca [[19. storočia]].&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/856
# '''[[Grand-Place (Brusel)|Námestie La Grand Place v Bruseli]]'''&lt;br /&gt;''Grand-Place, Brussels''&lt;br /&gt;Homogénny blok verejných a súkromných budov postavených najmä na konci [[17. storočia]].&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/857
# '''[[Zvonice v Belgicku a Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Belfries of Belgium and France''&lt;br /&gt;Tridsať zvoníc stredovekého pôvodu patriacim k radniciam, výnimočne ku kostolom.&lt;br /&gt;1999, 2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/943
# '''Historické centrum mesta [[Bruggy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Brugge''&lt;br /&gt;Jedno z obchodných a kultúrnych centier Európy, kde sa zachovalo značné množstvo gotických budov, ktoré dokresľujú ráz mesta.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/996
# '''[[Hôtel Tassel]] architekta [[Victor Horta|Victora Hortu]] v [[Brusel]]i'''&lt;br /&gt;''Major Town Houses of the Architect Victor Horta Brussels''&lt;br /&gt;Štyri mestské domy: [[Hôtel Tassel]], Hôtel Solvay, Hôtel van Eetvelde a Dóm &amp; Ateliér V. Horty – postavil architekt Victor Horta, jeden zo zakladateľov [[secesia|secesie]].&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1005
# '''[[Spiennes|Nálezisko pazúrikov z doby kamennej v Spiennes (Mons)]]'''&lt;br /&gt;''Neolithic Flint Mines at Spiennes Mons''&lt;br /&gt;Najväčšie nálezisko pazúrikov v Európe.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1006
# '''[[Katedrála Notre Dame v Tournai]]'''&lt;br /&gt;''Notre-Dame Cathedral in Tournai''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. storočia. Románska chrámová loď výnimočných rozmerov, množstvo sôch a priečna loď s piatimi vežami.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1009
# '''[[Vydavateľstvo Plantin-Moretus]]'''&lt;br /&gt;''Plantin-Moretus House-Workshops-Museum Complex ''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1185
# '''[[Palais Stoclet]] v [[Brusel]]i'''&lt;br /&gt;''Stoclet House''&lt;br /&gt;Výrazná architektúra – viedenská secesia.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1298
# '''[[Čiernouhoľné bane vo Valónsku]]'''&lt;br /&gt;''Major Mining Sites of Wallonia''&lt;br /&gt;Štyri uholné bane vo Valónsku reprezentujú priemyslovú revolúciu v Belgicku na prelome 19. a 20. storočia&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1344
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Kolónie benevolencie]]'''&lt;br /&gt;''Colonies of Benevolence''&lt;br /&gt;Sociálny experiment z 19. storočia, ktorý usiloval o zmiernenie mestskej chudoby zakladaním poľnohospodárskych kolónií na odľahlých miestach Belgicka a Holandska.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1555
# '''[[Pohrebné a pietne miesta prvej svetovej vojny (západný front)]]'''&lt;br /&gt;''Funerary and memory sites of the First World War (Western Front)''&lt;br /&gt;Pamiatka zahŕňa rôzne vojenské cintoríny, pohrebiská na bojiskáj a nemocničné cintoríny, často kombinované s pamätníkmi.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1567

== {{minivlajka|Bielorusko|w}} ==
[[Súbor:Мірскі замак 1.jpg|thumb|Mirský zámok]]
[[Súbor:Nesvizh Castle 2011.JPG|thumb|Zámok v Ňasviži]]
# '''[[Bielovežský prales]]'''&lt;br /&gt;''Belovezhskaya Pushcha / Białowieża Forest''&lt;br /&gt;Rozsiahly prírodný park poskytuje útočisko mnohým cicavcom, medzi nimi trom stovkám zubrov; čiastočne v Poľsku.&lt;br /&gt;1979, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/33
# '''[[Mirský zámok]]'''&lt;br /&gt;''Mir Castle Complex''&lt;br /&gt;Zámok pôvodne gotický z 15 storočia. Počas napoleonského obdobia niekoľkokrát poškodený. V 19. storočí opravený a okolie premenené na park.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/625
# '''[[Zámok v Ňasviži|Architektonický, obytný a kultúrny komplex rodiny Radziwillovcov v Ňasviži]]'''&lt;br /&gt;''Architectural, Residential and Cultural Complex of the Radziwill Family at Nesvizh.''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1196
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} ==
[[Súbor:Stari Most22.jpg|thumb|Stari most (znovupostavený 2004)]]
# '''[[Starý most (Mostar)|Starý most v Mostare]]'''&lt;br /&gt;''Old Bridge Area of the Old City of Mostar''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/946
# '''[[Most Mehmeda Pašu Sokolovića|Most Mehmeda Sokolovića vo Višegrade]]'''&lt;br /&gt;''Mehmed Paša Sokolović Bridge in Višegrad''&lt;br /&gt;Kamenný most zo 16. storočia a jeden z vrcholov osmanskej monumentálnej architektúry.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1260
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Jaskyňa [[Vjetrenica]]'''&lt;br /&gt;''Vjetrenica Cave, Ravno''&lt;br /&gt;Krasová jaskyňa s pozoruhodnou [[Biodiverzita|biodiverzitou]] a [[Endemit|endemizmom]].&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1673

== {{minivlajka|Bulharsko|w}} ==
[[Súbor:Boyana Church 1.jpg|thumb|Bojanský chrám]]
[[Súbor:The thracian tomb in Kazanlak from outside.jpg|thumb|Trácka hrobka v Kazanlăku]]
[[Súbor:Nessebar Festungsmauern.jpg|thumb|Nessebar]]
[[Súbor:Popovo ezero ot Jano.jpg|náhľad|Popovo jazero v Národnom parku Pirin]]
[[Súbor:Innenhof Rila-Kloster.jpg|thumb|Rilský monastier]]
# '''[[Bojanský chrám]]'''&lt;br /&gt;''Boyana Church''&lt;br /&gt;Chrám na predmestí [[Sofia|Sofie]]. Fresky z 13. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/42
# '''[[Madarský jazdec]]'''&lt;br /&gt;''Madara Rider''&lt;br /&gt;Skalný reliéf jazdca z 8. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/43
# '''[[Skalné chrámy v Ivanove]]'''&lt;br /&gt;''Rock-hewn Churches of Ivanovo''&lt;br /&gt;Komplex skalných chrámov, kaplniek a [[monastier]]ov z 12. – 14. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/45
# '''[[Trácka hrobka v Kazanlăku]]'''&lt;br /&gt;''Thracian Tomb of Kazanlak''&lt;br /&gt;Hrobka z 4. storočia pred Kr. je zdobená freskami.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/44
# '''[[Nesebar]] – staré mesto'''&lt;br /&gt;''Ancient City of Nessebar''&lt;br /&gt;Pôvodne thrácka osada, potom grécka kolónia a byzantská pevnosť.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/217
# '''[[Národný park Pirin]]'''&lt;br /&gt;''Pirin National Park''&lt;br /&gt;Vysokohorský národný park s jazerami, vodopádmi a ľadovcovými plesami.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/225
# '''[[Rilský monastier]]'''&lt;br /&gt;''Rila Monastery''&lt;br /&gt;Založený v 10. storočí. Symbolizuje kultúrnu identitu Slovanov. Fresky zo 14. storočia.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/216
# '''[[Prírodná rezervácia Srebarna]]'''&lt;br /&gt;''Srebarna Nature Reserve''&lt;br /&gt;Sladkovodné jazero –– hniezdisko mnohých druhov vtákov.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/219
# '''[[Sveštarská hrobka]]'''&lt;br /&gt;''Thracian Tomb of Sveshtari''&lt;br /&gt;Veľmi zachovalá thrácka hrobka z 3. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/359
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133

== {{minivlajka|Cyprus|w}} ==
[[Súbor:Kykkos kors.jpg|náhľad|Chrámy v Troodos]]
# '''[[Pafos]]'''&lt;br /&gt;''Paphos''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita, chrám Afrodity, paláce, divadlá, pevnosti a hrobky z 12. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/79
# '''[[Troodos|Chrámy s nástennými maľbami v Troodose]]'''&lt;br /&gt;''Painted Churches in the Troodos Region''&lt;br /&gt;Skupina byzantských chrámov, ktorých steny sú bohato pokryté nástennými maľbami.&lt;br /&gt;1985, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/351
# '''[[Choirokoitia]]'''&lt;br /&gt;''Choirokoitia''&lt;br /&gt;Neolitické sídlisko v Choirkoitii, ktoré bolo obývané od 7. do 4. tisícročia pred Kr.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/848

== {{minivlajka|Česko|w}} ==
[[Súbor:Český Krumlov (Krummau) - panorama - old city.JPG|thumb|Český Krumlov]]
[[Súbor:Houses in Telč.jpg|thumb|Telč]]
[[Súbor:Pilgrimage Church of Saint John of Nepomuk in 2023 01.jpg|thumb|Kostol svätého Jána Nepomuckého]]
[[Súbor:Kutna Hora CZ St Barbara Cathedral front view 02.JPG|thumb|Kostol sv. Barbory v Kutnej Hore]]
[[Súbor:Zámek Litomyšl 1.JPG|thumb|Zámok Litomyšl]]
[[Súbor:Villa Tugendhat-20070429.jpeg|thumb|Vila Tugendhat]]
[[Súbor:Třebíč Basilika Jihlava Ghetto.jpg|thumb|Židovská štvrť v Třebíči]]
# '''Historické centrum [[Praha|Prahy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Prague''&lt;br /&gt;Dochované početné pamiatky ako [[Karlov most]], či [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha]]. V roku 2010 sa súčasťou chráneného územia stal i zámocký park [[Zámok Průhonice|Průhonice]].&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/616
# '''Historické centrum [[Český Krumlov|Českého Krumlova]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Český Krumlov''&lt;br /&gt;Zachované veľké množstvo barokových, renesančných i gotických budov.&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/617
# '''Historické centrum  [[Telč]]a'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Telč''&lt;br /&gt;Pôvodne drevené domy koncom stredoveku prestavané do novej podoby.&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/621
# '''[[Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]]'''&lt;br /&gt;''Pilgrimage Church of St John of Nepomuk at Zelená Hora''&lt;br /&gt;Barokový kostol, ktorý postavil [[Jan Blažej Santini-Aichel]] v prvej polovici 18. storočia.&lt;br /&gt;[[1994]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/690
# '''Historické centrum [[Kutná Hora|Kutnej Hory]] s [[Chrám svätej Barbory|kostolom sv. Barbory]] a s [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa|kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] v Sedlci'''&lt;br /&gt;''Kutná Hora: Historical Town Centre with the Church of St Barbara and the Cathedral of Our Lady at Sedlec''&lt;br /&gt;Gotické pamiatky konca stredoveku.&lt;br /&gt;[[1995]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/732
# '''[[Lednicko-valtický areál]]'''&lt;br /&gt;''Lednice-Valtice Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Krajinný celok v okrese Břeclav, ktorý zahŕňa rad väčších i menších historických budov i krajinné celky.&lt;br /&gt;[[1996]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/763
# '''[[Kroměříž (arcibiskupský zámok)|Zámok Kroměříž so záhradami]]'''&lt;br /&gt;''Gardens and Castle at Kroměříž''&lt;br /&gt;Renesančný zámok s Podzámeckou a Květnou záhradou.&lt;br /&gt;[[1998]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/860
# '''[[Holašovice|Vidiecka pamiatková rezervácia Holašovice]]'''&lt;br /&gt;''Holašovice Historical Village Reservation''&lt;br /&gt;Rad budov v štýle sedliackeho baroka z druhej polovice 19. storočia.&lt;br /&gt;[[1998]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/861
# '''[[Zámok Litomyšl]]'''&lt;br /&gt;''Litomyšl Castle''&lt;br /&gt;Rozsiahly renesančný zámok, ktorého výstavba spadá do 16. storočia.&lt;br /&gt;[[1999]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/901
# '''[[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|Stĺp Najsvätejšej Trojice]] v [[Olomouc|Olomouci''']]'''&lt;br /&gt;''Holy Trinity Column in Olomouc''&lt;br /&gt;Monumentálny stĺp postavený medzi rokmi 1716 až 1754.&lt;br /&gt;[[2000]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/859
# '''[[Vila Tugendhat]]'''  v [[Brno|'''Brne''']]&lt;br /&gt;''Tugendhat Villa in Brno''&lt;br /&gt;Dielo svetoznámeho nemeckého architekta [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Mies van der Roheho]] z konca 20. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;[[2001]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1052
# '''[[Židovská štvrť (Třebíč)|Židovská štvrť v Třebíči]] a [[bazilika svätého Prokopa]]'''&lt;br /&gt;''Jewish Quarter and St Procopius' Basilica in Třebíč''&lt;br /&gt;Začiatky třebíčskej židovskej štvrte siahajú až do 12. storočia, bazilika sv. Prokopa získala súčasnú podobu o storočie neskôr.&lt;br /&gt;[[2003]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1078
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Banský región Erzgebirge/Krušnohorie]]'''&lt;br /&gt;''Erzgebirge/Krušnohoří Mining Region''&lt;br /&gt;Banská krajina Krušnohoria je výsledkom viac než 800 rokov starej priemyslovej historickej kultúrnej krajiny odkiaľ sa šírili významné vynálezy a banícke inovácie do celej Európy a sveta&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1478
# '''[[Národný žrebčín Kladruby nad Labem|Krajina pre chov a výcvik slávnostných koní v Kladruboch nad Labem]]'''&lt;br /&gt;''Landscape for Breeding and Training of Ceremonial Carriage Horses at Kladruby nad Labem''&lt;br /&gt;Národný žrebčín Kladruby nad Labem je chovnou stanicou [[beluš]]ov českého [[plemeno (chovateľstvo)|plemeňa]] [[starokladrubský kôň|starokladrubských koní]], ktorý je postavený v [[empír]]ovom štýle a je najstarším veľkým žrebčínom na svete&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1589
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Žatec]] a [[krajina žateckého chmeľu]]'''&lt;br /&gt;''Žatec and the Landscape of Saaz Hops''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina, ktorú po stáročia utvárala živá tradícia pestovania a obchodovania so známou svetovou odrodou chmeľu.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1558

== {{minivlajka|Čierna Hora|w}} ==
[[Súbor:Montenegro Tara bridge.JPG|thumb|Most cez kaňon Tara]]
[[Súbor:Bosniangraves bosniska gravar februari 2007 stecak stecci1.jpg|thumb|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]
# '''[[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Prírodná a kultúrna historická oblasť Kotor]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Culturo-Historical Region of Kotor ''&lt;br /&gt;Stredoveký prístav a obchodné centrum Čiernej Hory.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/125
# '''[[Durmitor|Národný park Durmitor]]'''&lt;br /&gt;''Durmitor National Park ''&lt;br /&gt;Prírodný park s kaňonom rieky Tara, najhlbším v Európe.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/100
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533

== {{minivlajka|Dánsko|w}} ==
[[Súbor:Jelling-Kirche suedlicher Huegel.jpg|thumb|Kostol v Jellingu]]
[[Súbor:Roskilde Cathedral aerial crop.jpg|thumb|Katedrála v Roskilde]]
[[Súbor:Denmark 0468 - Kronborg Castle.jpg|thumb|Zámok Kronborg]]
[[Súbor:Ilulisat Isfjord.jpg|thumb|Ľadovcový fjord v Ilulissate]]
[[Súbor:Christansfeld Kongens gade med hotellet.JPG|thumb|Christansfeld]]
# '''[[Runové kamene v Jellingu|Pohrebné mohyly, runové kamene a kostol]]'''&lt;br /&gt;''Jelling Mounds, Runic Stones and Church''&lt;br /&gt;Pohrebné mohyly a jeden z runových kameňov sú výraznými príkladmi pohanskej nordickej kultúry, zatiaľ  čo ďalší runový kameň a kostol svedčí o narastajúcom vplyve kresťanstva v Dánsku.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/697
# '''[[Katedrála v Roskilde]]'''&lt;br /&gt;''Roskilde Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. storočia bola prvou tehlovou gotickou katedrálou v [[Škandinávia|Škandinávii]]. Mauzóleum dánskej kráľovskej rodiny.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/695
# '''[[Zámok Kronborg]]'''&lt;br /&gt;''Kronborg Castle''&lt;br /&gt;Renesančný zámok z r. 1574 a nedotknutý dodnes. Známy ako Elsinore, dejisko Shakespearovho Hamleta.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/696
# '''[[Ľadovcový fjord v Ilulissate]]'''&lt;br /&gt;''Ilulissat Icefjord''&lt;br /&gt;Vyteká v ňom do mora ľadovec Sermeq Kujalleq – jeden z najrýchlejších ľadovcov na svete ({{m|20|m}} za deň).&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1149
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Stevns Klint]]'''&lt;br /&gt;''Stevns Klint''&lt;br /&gt;[[Vápenec|vápencový]] [[útes]] na ostrove [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]] vo východnom Dánsku.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1416
# '''[[Christiansfeld]]'''&lt;br /&gt;''Christiansfeld, a Moravian Church Settlement''&lt;br /&gt;Mesto založili v roku 1773 Moravští bratři, jeho urbanizmus vychádzal z protestantských náboženských myšlienok &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Krajina parforsného lovu na severe Sjællandu]]'''&lt;br /&gt;''The par force hunting landscape in North Zealand''&lt;br /&gt;4&amp;nbsp;543 hektárov kultúrnej krajiny, kde sa dánska aristokracia venoval parforsnému lovu.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1469
# '''Krajina [[Kujataa]] v Grónsku: poľnohospodárstvo Severanov a Inuitov na okraji ľadovcovej oblasti'''&lt;br /&gt;''Kujataa Greenland: Norse and Inuit Farming at the Edge of the Ice Cap''&lt;br /&gt;Sub-arktická poľnohospodárska kultúrna krajina na juhozápade Grónska.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1536
# '''[[Aasivissuit – Nipisat]], inuitské lovecké územie medzi ľadom a morom'''&lt;br /&gt;''Aasivissuit – Nipisat. Inuit Hunting Ground between Ice and Sea''&lt;br /&gt;Územie s ľudskou prítomnosťou už 4 200 rokov.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1557
# '''[[Vikingská kruhová pevnosť|Vikingské kruhové pevnosti]]'''&lt;br /&gt;''Viking-Age Ring Fortresses''&lt;br /&gt;Obranné stavby z druhej polovice 10. storočia.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1660

== {{minivlajka|Estónsko|w}} ==
[[Súbor:Tallinn03.jpg|thumb|Pohľad na staré mesto v Tallinne]]
# '''Historické centrum [[Tallinn]]u'''&lt;br /&gt;''Historic Centre Old Town of Tallinn''&lt;br /&gt;Mesto bolo centrom Hansy a jeho bohatstvo bolo demonštrované hojnosťou verejných budov (predtým kostolov) a architektúrou kupeckých domov.&lt;br /&gt;1997 http://whc.unesco.org/en/list/822
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Fínsko|w}} ==
[[Súbor:Suomenlinna.jpg|thumb|Pevnosť Suomenlinna]]
[[Súbor:VanhaRauma1.jpg|thumb|Staré mesto Rauma]]
[[Súbor:Petäjävesi Old Church from south.JPG|thumb|Drevený kostol v Petäjävesi]]
# '''[[Suomenlinna|Pevnosť Suomenlinna]]'''&lt;br /&gt;''Fortress of Suomenlinna''&lt;br /&gt;Námorná pevnosť z 18. storočia pri vstupe do helsinského prístavu.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/583
# '''[[Stará Rauma|Staré mesto Rauma]]'''&lt;br /&gt;''Old Rauma''&lt;br /&gt;Výnimočný príklad drevenej mestskej architektúry.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/582
# '''[[Kostol v Petäjävesi]]'''&lt;br /&gt;''Petäjävesi Old Church''&lt;br /&gt;Drevený luteránsky kostol neďaleko Jyväskylä z 18. storočia.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/584
# '''[[Verla]]'''&lt;br /&gt;''Verla Groundwood and Board Mill''&lt;br /&gt;Bývalá továreň na spracovanie dreva (1882 až 1964).&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/751
# '''[[Sammallahdenmäki|Pohrebné miesto z doby bronzovej Sammallahdenmäki]]'''&lt;br /&gt;''Bronze Age Burial Site of Sammallahdenmäki.''&lt;br /&gt;Viac ako 30 granitových hromádok kamenia na cintoríne z doby bronzovej prináša svedectvo o pohrebných rituáloch.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/579
# '''[[Kvarken]]'''&lt;br /&gt;''Kvarken Archipelago / High Coast''&lt;br /&gt;Prírodná krajina, ktorú Fínsko zdieľa spoločne so [[Švédsko]]m.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/898
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Francúzsko|w}} ==
[[Súbor:Mont St Michel 3, Brittany, France - July 2011.jpg|thumb|Le Mont-Saint-Michel]]
[[Súbor:Versailles chateau.jpg|thumb|Versailles]]
[[Súbor:Chateau de Fontainebleau-Exterior001.jpg|thumb|Zámok a park Fontainebleau]]
[[Súbor:TrBogen Orange Original.jpg|thumb|Rímske divadlo a víťazný oblúk v Orange]]
[[Súbor:FranceArlesArenes 07-2010.jpg|thumb|Rímsky amfiteáter v Arles]]
[[File:Koenigliche Saline in Arc-et-Senans Bild1 800px.jpg|thumb|Kráľovské soľné bane v Arc-et-Senans]]
[[Súbor:Nancy Porte Here BW 2015-07-18 13-45-28.jpg|thumb|Nancy]]
[[Súbor:Pont du gard v1 082005.JPG|náhľad|Most Pont du Gard]]
[[Súbor:Cathedrale Saint-Etienne (Bourges) 16-09-2006.jpg|náhľad|Katedrála svätého Štefana v Bourges]]
[[Súbor:Main entrance of the Palais des Papes - 20050823.jpg|thumb|Pápežský palác v Avignone]]
[[Súbor:Canal du midi toulouse.jpg|thumb|Canal du Midi]]
[[Súbor:Carcassonne wall.jpg|thumb|Carcassonne]]
[[Súbor:Fortifications ouest2 provins.jpg|thumb|Opevnenie mesta Provins]]
[[Súbor:LeHavre.jpg|thumb|Le Havre]]
[[Súbor:Monte Perdido and Cilindro de Marbore from Breche de Touquerouye.jpg|thumb|Monte Perdido]]
[[Súbor:GaronneBordeaux.jpg|náhľad|Bordeaux]]
[[Súbor:Ouvea Falaises de Lekini.jpg|náhľad|Lagúny Novej Kaledónie]]
[[Súbor:14-07-2011 Grand Bénare (26) Mafate (version améliorée).jpg|thumb|Národný park Réunion]]
[[File:Cevennes Florac Mimente depuis Causse Mejean.jpg|thumb|Oblasť Causses a Cévennes]]
[[File:Wallers - Fosse Arenberg, les trois chevalements (E).jpg|thumb|Bane v Nord-Pas de Calais]]
[[File:Rhinocéros grotte Chauvet.jpg|thumb|Chauvetova jaskyňa]]
[[File:Come pariou.jpg|thumb|Chaîne des Puys]]
[[File:Cordouan.jpg|thumb|Maják Cordouan]]
[[File:Maison Carree in Nimes (16).jpg|thumb|Maison carrée]]
[[File:La Pelée vue du Carbet.jpg|thumb|Pelée]]
# '''[[Le Mont-Saint-Michel]] a jeho zátoka'''&lt;br /&gt;''Mont-Saint-Michel and its Bay''&lt;br /&gt;Benediktínske opátstvo na ostrovčeku je ukážkou staviteľského majstrovstva.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/80
# '''[[Katedrála Notre-Dame (Chartres)|Katedrála Notre Dame v Chartres]]'''&lt;br /&gt;''Chartres Cathedral''&lt;br /&gt;Gotická katedrála z 12. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/81
# '''[[Zámok Versailles|Versailles]]'''&lt;br /&gt;''Palace and Park of Versailles''&lt;br /&gt;Rezidencia a park francúzskych kráľov neďaleko Paríža.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/83
# '''[[Opátstvo Vézelay]]'''&lt;br /&gt;''Vézelay, Church and Hill''&lt;br /&gt;Benediktínsky kláštor bol založený v 9. storočí a stal sa pútnickým miestom.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/84
# '''[[Lascaux (jaskyňa)|Jaskynné maľby]] v údolí rieky [[Vézère]]'''&lt;br /&gt;''Decorated Grottoes of the Vézère Valley''&lt;br /&gt;147 prehistorických lokalít a 25 jaskýň s maľbami (Lascaux).&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/85
# '''[[Zámok Fontainebleau|Zámok a park Fontainebleau]]'''&lt;br /&gt;''Palace and Park of Fontainebleau''&lt;br /&gt;Lovecký zámok francúzskych kráľov s parkom.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/160
# '''[[Katedrála Notre-Dame (Amiens)|Katedrála Notre Dame v Amiens]]'''&lt;br /&gt;''Amiens Cathedral''&lt;br /&gt;Patrí medzi najväčšie gotické kostoly.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/162
# '''[[Orange (Francúzsko)|Rímske divadlo a víťazný oblúk v Orange]]'''&lt;br /&gt;''Roman Theatre and its Surroundings and the „Triumphal Arch“ of Orange''&lt;br /&gt;Stavby zo začiatku 1. tisícročia.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/163
# '''[[Arles|Rímske a románske pamiatky Arles]]'''&lt;br /&gt;''Roman and Romanesque Monuments of Arles''&lt;br /&gt;Rímske a románske pamiatky (napr. divadlo, kúpele, nekropola, kláštor).&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/164
# '''[[Kláštor Fontenay]]'''&lt;br /&gt;''Cistercian Abbey of Fontenay''&lt;br /&gt;Cisterciánske opátstvo založené v 12. storočí.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/165
# '''[[Kráľovské soľné bane v Arc-et-Senans]]'''&lt;br /&gt;''Royal Saltworks of Arc-et-Senans''&lt;br /&gt;Bývalé soľné bane, kráľovský solivar – jedinečná architektonická pamiatka.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/203
# '''[[Nancy (mesto)|Nancy]]'''&lt;br /&gt;''Place Stanislas, Place de la Carrière and Place d'Alliance in Nancy''&lt;br /&gt;Projekt troch námestí (Place Stanislas, Place de la Carriere a Place d´Alliance) je príkladom reprezentatívnej a funkčnej architektúry.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/229
# '''[[Opátstvo Saint-Savin-sur-Gartempe]]'''&lt;br /&gt;''Church of Saint-Savin sur Gartempe''&lt;br /&gt;Opátstvo s nástennými maľbami pochádzajúcimi z 11. – 12. storočia.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/230
# '''[[Mys Girolata]], [[Mys Porto]], [[Prírodná rezervácia Scandola]] a [[Piana Calanches]] na [[Korzika|Korzike]]'''&lt;br /&gt;''Cape Girolata, Cape Porto, Scandola Nature Reserve and the Piana Calanches in Corsica''&lt;br /&gt;Chráni vegetáciu a faunu oblasti.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/258
# '''[[Pont du Gard|Most Pont du Gard]]'''&lt;br /&gt;''Pont du Gard Roman Aqueduct''&lt;br /&gt;Most vysoký 50 metrov nesie rímsky akvadukt.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/344
# '''[[Štrasburg|Historické centrum Štrasburgu]]'''&lt;br /&gt;''Strasbourg – Grande île''&lt;br /&gt;Historické centrum s katedrálou, kostolmi a palácom.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/495
# '''[[Katedrála Notre Dame (Reims)|Katedrála Notre Dame]], [[Bazilika svätého Remigia]], [[palác Tau]] v [[Reims]] '''&lt;br /&gt;''Cathedral of Notre-Dame, Former Abbey of Saint-Remi and Palace of Tau, Reims''&lt;br /&gt;Katedrála Notre Dame, palác Tau a opátstvo Saint-Remi.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/601
# '''[[Paríž]] – nábrežie Seiny'''&lt;br /&gt;''Paris, Banks of the Seine''&lt;br /&gt;Brehy rieky Seiny od Louvru až k Eiffelovke.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/600
# '''[[Katedrála svätého Štefana (Bourges)|Katedrála svätého Štefana]] v [[Bourges]]'''&lt;br /&gt;''Bourges Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. –  13. storočia.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/635
# '''[[Avignon]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Avignon''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta, vrátane Pápežského paláca.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/228
# '''[[Canal du Midi]]'''&lt;br /&gt;''Canal du Midi''&lt;br /&gt;{{km|360|m}} dlhá sieť vodných ciest z obdobia priemyselnej revolúcie spája Stredozemné more s Atlantikom.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/770
# '''[[Carcassonne|Historické opevnené mesto Carcassonne]]'''&lt;br /&gt;''Historic Fortified City of Carcassonne''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého opevneného mesta, vrátane zábran obklopujúcich hrad, pridružené domy, ulice a gotické katedrály.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/345
# '''[[Pútnické miesta na ceste do Santiaga de Compostela vo Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Routes of Santiago de Compostela in France''&lt;br /&gt;4 hlavné trasy, ktorými putovali pútnici z celej Európy a ich pamätníky.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/868
# '''Historické centrum [[Lyon]]u'''&lt;br /&gt;''Historic Site of Lyons''&lt;br /&gt;Veľa historických budov z rôznych období európskej histórie.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/872
# '''Správna oblasť [[Saint-Émilion]]'''&lt;br /&gt;''Jurisdiction of Saint-Emilion''&lt;br /&gt;Výnimočná krajina, celkom zaplnená vinicami, s mnohými historickými pamiatkami.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/932
# '''[[Zvonice v Belgicku a Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Belfries of Belgium and France''&lt;br /&gt;Tridsať zvoníc stredovekého pôvodu patriacich k radniciam, výnimočne ku kostolom.&lt;br /&gt;1999, 2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/943
# '''[[Zoznam zámkov na Loire|Údolie Loiry medzi mestami Maine a Sully-sur-Loire a Chalonnes]]'''&lt;br /&gt;''The Loire Valley between Sully-sur-Loire and Chalonnes''&lt;br /&gt;Krajina zahrňujúca historické mestá, dediny, hrad.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/933
# '''[[Provins]], mesto stredovekých trhov'''&lt;br /&gt;''Provins, Town of Medieval Fairs''&lt;br /&gt;Opevnené stredoveké mesto Provins sa nachádza v oblasti Champagne a bolo svedkom rozvoja vlnárskeho priemyslu a tiež usporadúvania medzinárodných trhov.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/873
# '''[[Le Havre]] – mesto obnovené Augustom Perretom'''&lt;br /&gt;''Le Havre, the city rebuilt by Auguste Perret ''&lt;br /&gt;Mesto zničené bombardovaním počas 2. svetovej vojny bolo obnovené podľa plánov tímu vedeného Augustom Perretom v rokoch 1945 až 1964.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1181
# '''[[Monte Perdido]] v Pyrenejach'''&lt;br /&gt;''Pyrénées – Mont Perdu'' &lt;br /&gt;Skalný masív, ktorý je súčasťou svetového dedičstva Francúzska i Španielska.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/773
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Historické centrum [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]]'''&lt;br /&gt;''Bordeaux, Port of the Moon'' &lt;br /&gt;Historické centrum mesta. Po [[Paríž]]i má najviac pamiatkovo chránených objektov vo Francúzsku.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1256
# '''[[Lagúny Novej Kaledónie]]'''&lt;br /&gt;''Lagoons of New Caledonia: Reef Diversity and Associated Ecosystems''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1115
# '''[[Vaubanove opevnenia]]'''&lt;br /&gt;''Fortifications of Vauban''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1283
# '''[[Národný park Réunion]]'''&lt;br /&gt;''Pitons, cirques and remparts of Reunion Island''&lt;br /&gt;Hornatá krajina s útesmi, rokľami. V miestnom dažďovom lese žije veľa endemických druhov fauny a flóry.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1317
# '''[[Albi (Midi-Pyrénées)|Biskupské mesto Albi]]'''&lt;br /&gt;''Episcopal City of Albi''&lt;br /&gt;Mesto Albi je tvorené kohéznym a homogénnym súborom stredovekých stavieb (katedrála, most, biskupský palác) a obytnou štvrťou.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1337
# '''[[Oblasť Causses a Cévennes]]'''&lt;br /&gt;''The Causses and the Cévennes, Mediterranean agro-pastoral Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Poľnohospodársko-pastierska kultúrna krajina na juhu Francúzska pri Stredozemnom mori&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1153
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Bane v Nord-Pas de Calais]]'''&lt;br /&gt;''Nord-Pas de Calais Mining Basin''&lt;br /&gt;Pozoruhodná kultúrna krajina, ktorá bola po 300 rokov vytváraná ťažbou uhlia.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1360
# '''[[Chauvetova jaskyňa]]'''&lt;br /&gt;''Decorated cave of Pont d’Arc, known as Grotte Chauvet-Pont d’Arc, Ardèche''&lt;br /&gt;Nálezisko jaskynných malieb z obdobia [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|mladého paleolitu]] ([[aurignacien]]).&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1426
# '''[[Burgundsko (vinárska oblasť)|Burgundská vinárska oblasť]]'''&lt;br /&gt;''Climats, terroirs of Burgundy''&lt;br /&gt;Vinárska oblasť.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1425
# '''[[Champagne (vinohradnícka oblasť)|Vinárska oblasť Champagne]]'''&lt;br /&gt;''Champagne Hillsides, Houses and Cellars''&lt;br /&gt;Vinárska oblasť. &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1465
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Marae Taputapuatea]]'''&lt;br /&gt;''Taputapuatea''&lt;br /&gt;[[Marae]] na ostrove [[Raiatea]] – politické, obradné a pohrebné centrum východnej časti [[Polynézia|Polynézie]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1529
# '''[[Chaîne des Puys]], zlomová tektonická oblasť v Limagne'''&lt;br /&gt;''Chaine des Puys – Limagne fault tectonic arena''&lt;br /&gt;Oblasť s výskytom geologických útvarov ako napr. sypané kužele, maary, sopečné dómy.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1434
# '''[[Francúzske južné a antarktické územie|Francúzske južné územia a moria]]'''&lt;br /&gt;''French Austral Lands and Seas''&lt;br /&gt;Odľahlosť týchto ostrovov od centier ľudskej činnosti z nich robí veľmi dobre zachované vitríny biologickej evolúcie a jedinečný terén pre vedecký výskum&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1603
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Maják Cordouan]]'''&lt;br /&gt;''Cordouan Lighthouse''&lt;br /&gt;Vyše 400 rokov stále slúžiaci maják, ktorého architektonickú podobu inšpirovala antika, renesancia a manierizmus. &lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1625
# '''[[Nice]], zimné letovisko na [[Azúrové pobrežie|Riviére]]'''&lt;br /&gt;''Nice, Winter Resort Town of the Riviera''&lt;br /&gt;Vďaka svojej miernej klíme a prímorskej polohe na úpätí Álp je &quot;zimným letoviskem riviéry&quot;, ktorého rozvoj typickej prímorskej promenády tu začal v roku 1832. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1635
# '''[[Pohrebné a pietne miesta prvej svetovej vojny (západný front)]]'''&lt;br /&gt;''Funerary and memory sites of the First World War (Western Front)''&lt;br /&gt;Pamiatka zahŕňa rôzne vojenské cintoríny, pohrebiská na bojiskáj a nemocničné cintoríny, často kombinované s pamätníkmi.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1567
# '''[[Maison carrée]] v [[Nîmes]]'''&lt;br /&gt;''The Maison Carrée of Nîmes''&lt;br /&gt;Staroveký rímsky chrám. &lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1569
# '''Sopky a lesy [[Pelée (stratovulkán)|Peleé]] a [[Pitons du Carbet|Pitons]] severného [[Martinik]]u'''&lt;br /&gt;''Volcanoes and Forests of Mount Pelée and the Pitons of Northern Martinique''&lt;br /&gt;Zachovalé lesy a sopečná krajina.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1657
# '''Te Henua Enata - [[Markézy]]'''&lt;br /&gt;''Te Henua Enata – The Marquesas Islands''&lt;br /&gt;Svedectvo o osídlení ostrovov ľuďmi siahajúcom až do 10. storočia.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1707
# '''[[Megalitické rady v Carnacu|Megality v Carnacu]] a na pobreží Morbihanu'''&lt;br /&gt;''Megaliths of Carnac and of the shores of Morbihan''&lt;br /&gt;Rady megalitických kameňov z doby neolitu. &lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1725

== {{minivlajka|Grécko|w}} ==
[[Súbor:Athina Pronaia Sanctuary at Delphi.jpg|thumb|Delfy]]
[[Súbor:Acropolis.JPG|thumb|Akropola v Aténach]]
[[Súbor:Moni Varlaam BW 2017-10-07 09-19-06.jpg|thumb|Monastier Meteora]]
[[Súbor:Greece Epidauros - ancient theatre.jpg|thumb|Epidauros]]
[[Súbor:RhodesIntérieurDuPalais.JPG|thumb|Rodos]]
[[Súbor:Mystras Metropolis.jpg|thumb|Mystras]]
[[Súbor:Olympie Temple Zeus.JPG|thumb|Archeologické nálezisko Olympia]]
[[Súbor:Vergina2.jpg|thumb|Vergina]]
[[Súbor:Patmos, grotta dell'apocalisse, chiesa nella grotta, 02.jpg|thumb|Patmos]]
[[Súbor:Philippi city center.jpg|thumb|Archeologická lokalita Filippi]]
# '''[[Bassai|Apollónov chrám v Bassai]]'''&lt;br /&gt;''Temple of Apollo Epicurius at Bassae''&lt;br /&gt;Apollónov chrám z 5. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/392
# '''[[Delfy]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Delphi''&lt;br /&gt;Náboženské centrum a symbol jednoty starého Grécka.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/393
# '''[[Akropola v Aténach|Aténska akropola]]'''&lt;br /&gt;''Acropolis, Athens''&lt;br /&gt;Akropola obsahuje najlepšie a najslávnejšie diela slávneho klasického gréckeho umenia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/404
# '''[[Atos (polostrov)|Hora Athos]]'''&lt;br /&gt;''Mount Athos''&lt;br /&gt;Polostrov a hora s mužskými monastiermi, ktoré boli duchovnými centrami pravoslávnej cirkvi od r. 1054.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/454
# '''[[Meteora]]'''&lt;br /&gt;''Meteora''&lt;br /&gt;[[Monastier]]e vystavané na neprístupných skalách sú významné svojimi freskami.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/455
# '''[[Solún]] – (Thessaloniké)'''&lt;br /&gt;''Paleochristian and Byzantine Monuments of Thessalonika''&lt;br /&gt;Rané kresťanské a byzantské pamiatky, vynikajúce mozaiky.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/456
# '''[[Epidauros]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Epidaurus''&lt;br /&gt;Antické mesto na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], jeho stavby patria medzi majstrovské diela.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/491
# '''[[Rodos (mesto)|Stredoveké mesto Rodos]]'''&lt;br /&gt;''Medieval City of Rhodes''&lt;br /&gt;Pevnosť a jeden z najkrajších urbanistických celkov gotiky.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/493
# '''[[Mystras]]'''&lt;br /&gt;''Mystras''&lt;br /&gt;Stredoveké byzantské mesto.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/511
# '''[[Olympia (Grécko)|Olympia]] – archeologické nálezisko.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Olympia''&lt;br /&gt;Posvätné miesto starých Grékov a miesto starogréckych olympijských hier.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/517
# '''[[Dilos]]'''&lt;br /&gt;''Delos''&lt;br /&gt;Ostrov v [[Kyklady|Kykladskom súostroví]] s chrámom Apollóna bol prosperujúcim prístavom a pútnickým miestom.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/530
# '''Monastiere [[kláštor Dafni|Dafni]], [[kláštor Hossios Lukas|Hossios Lukas]] a [[Kláštor Nea Moni|Nea Moni]]'''&lt;br /&gt;''Monasteries of of Chios''&lt;br /&gt;Monastier Dafni (pri Aténach), Hossios Lukas (pri Delfách) a Nea Moni (na ostrove Chios) predstavujú vrchol byzantskej architektúry.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/537
# '''[[Pythagoreion]] a [[Héraion (Samos)|Héraion]] na Samose'''&lt;br /&gt;''Pythagoreion and Heraion of Samos''&lt;br /&gt;Ostrov v [[Egejské more|Egejskom mori]] sa zvyšky pevnosti Pythagoreion a chrámu Héraion.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/595
# '''[[Vergina]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Vergina''&lt;br /&gt;Prvá metropola Macedónska, mesto Aigai. Zachovali sa zvyšky paláca, vyzdobeného mozaikami, a hrobky.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/780
# '''[[Mykény]] a [[Tiryns]] – archeologické lokality.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Sites of Mycenae and Tiryns''&lt;br /&gt;Impozantné ruiny dvoch najväčších miest mykénskej civilizácie.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/941
# '''[[Patmos]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre Chorá with the Monastery of Saint John „the Theologian“ and the Cave of the Apocalypse on the Island of Pátmos''&lt;br /&gt;Ostrov v súostroví Dodekánisos. Historické centrum (Chorá) s monastierom sv. Jána „Teológa“ a jaskyne Apokalypsy – miesto, kde sv. Ján napísal evanjelium a Apokalypsu.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/942
# '''Historické centrum [[Korfu (mesto)|Korfu]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Corfu''&lt;br /&gt;Stavebné pamiatky dokumentujú 12 storočí histórie mesta a ostrova.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/978
# '''Archeologická lokalita [[Filippoi|Filippi]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Philippi''&lt;br /&gt;Ruiny mesta založeného v roku 356 pred Kr.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1517
# '''Kultúrna krajina [[Zagori]]'''&lt;br /&gt;''Zagori Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina charakterizovaná kamennými dedinami, ktorých výstavba je prispôsobená okolitej horskej krajine.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1695
# '''[[Minojské paláce]]'''&lt;br /&gt;''Minoan Palatial Centres''&lt;br /&gt;6 palácových komplexov v rôznom stupni zachovalosti z obdobia medzi rokmi 1900 a 1100 pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1733

== {{minivlajka|Gruzínsko|w}} ==
[[Súbor:Swetizchoweli Kathedrale Mzcheta.jpg|thumb|upright|Katedrála v Mcchete]]
[[Súbor:Kolkheti National Park, Western Georgia, Sept. 2017.jpg|thumb|upright|Kolchidské dažďové lesy a mokrade]]
# '''Historické pamiatky v [[Mccheta|Mcchete]]'''&lt;br /&gt;''Historical Monuments of Mtskheta''&lt;br /&gt;Staroveké hlavné mesto Gruzínska a jeho [[chrám]]y sú príkladom vyspelej stredovekej architektúry na Kaukaze.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/708
# '''[[Katedrála Bagrati]] a [[kláštor Gelati|monastier Gelati]]'''&lt;br /&gt;''Bagrati Cathedral and Gelati Monastery''&lt;br /&gt;Ruiny katedrály Bagrati z konca 10. storočia a zachovalý [[monastier]] Gelati reprezentujú stredovekú architektúru Gruzínska.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/710
# '''[[Svaneti]]'''&lt;br /&gt;''Upper Svaneti''&lt;br /&gt;Izolovaná horská oblasť ukrýva unikátne stredoveké dediny a vežové domy.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/709
# '''[[Kolchidské dažďové lesy a mokrade]]'''&lt;br /&gt;''Colchic Rainforests and Wetlands''&lt;br /&gt;Staroveké opadavé kolchické dažďové pralesy a mokrade zahŕňajú veľmi rôznorodú flóru a faunu a slúžia ako zastávka na migračných trasách vtákov.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1616

== {{minivlajka|Holandsko|w}} ==
[[Súbor:Fort bij Aalsmeer 01.jpg|thumb|Amsterdam – obranná línia mesta]]
[[Súbor:Mill-kinderdijk.JPG|thumb|Mlynská sieť v meste Kinderdijk-Elshout]]
[[Súbor:Woudagemaal 03.JPG|thumb|D. F. Woudova parná čerpacia stanica]]
[[Súbor:Rietveld Schröderhuis HayKranen-20.JPG|thumb|Dom Rietvelda a Schröderovej]]
[[Súbor:Amsterdam airphoto.jpg|thumb|Kruhový systém kanálov okolo Amsterdamu zo 17. storočia]]
[[Súbor:Rotterdam van nelle fabriek.jpg|thumb|Továreň Van Nelle]]
[[Súbor:Planetarium Eise Eisinga in Franeker.jpg|thumb|Planetárium Eisa Eisinga]]
# '''[[Schokland|Schokland a okolie]]'''&lt;br /&gt;''Schokland and Surroundings''&lt;br /&gt;Oblasť získaná odvodnením Zuiderzee. V oblasti sú stopy prehistorického osídlenia.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/739
# '''[[Amsterdam]] – obranná línia mesta'''&lt;br /&gt;''Defence Line of Amsterdam''&lt;br /&gt;Obranný systém založený na ovládaní vody, ktorý nemá inde na svete obdobu.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/759
# '''[[Sieť mlynov v Kinderdijk-Elshout]]'''&lt;br /&gt;''Mill Network at Kinderdijk-Elshout''&lt;br /&gt;Kanály, rezervoáre, čerpacie stanice, administratívne budovy a veterné mlyny slúžiace na vysušenie a zavlažovanie.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/818
# '''[[Willemstad]], vnútorné mesto a prístav, [[Holandské Antily]]'''&lt;br /&gt;''Historic Area of Willemstad, Inner City and Harbour, Netherlands Antilles''&lt;br /&gt;V Holandských Antilách Holanďania založili r. 1634 obchodnú osadu v prírodnom prístave na karibskom ostrove Curaçao.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/819
# '''[[D. F. Woudova parná čerpacia stanica]]'''&lt;br /&gt;''Ir.D.F. Woudagemaal D.F. Wouda Steam Pumping Station''&lt;br /&gt;Najväčšia parou poháňaná čerpacia stanica v Lemmere v provincii Friesland z r. 1920.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/867
# '''[[Polder]] [[Beemster]]'''&lt;br /&gt;''Droogmakerij de Beemster Beemster Polder''&lt;br /&gt;Najstaršie odvodnené územie v Holandsku zo 17. storočia.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/899
# '''[[Dom Rietvelda a Schröderovej]]'''&lt;br /&gt;''Rietveld Schröderhuis Rietveld Schröder House''&lt;br /&gt;Dom v Utrechte bol postavený architektom Gerritom Thomasom Rietveldom v roku 1924 – manifest ideálov skupiny umelcov a architektov 'De Stijl'.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/965
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Amsterdamské kanály|Kruhový systém kanálov okolo Amsterdamu zo 17. storočia]]'''&lt;br /&gt;''Seventeenth-century canal ring area of Amsterdam inside the Singelgracht''&lt;br /&gt;Systém kanálov v sústredných oblúkoch, ktorý umožnil expanziu mesta Amsterdamu do pôvodne močaristej oblasti&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1349
# '''[[Továreň Van Nelle]]'''&lt;br /&gt;''Van Nellefabriek''&lt;br /&gt;Industriálna architektúra (20. roky 20. storočia) na severe Rotterdamu.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1441
# '''[[Kolónie benevolencie]]'''&lt;br /&gt;''Colonies of Benevolence''&lt;br /&gt;Sociálny experiment z 19. storočia, ktorý usiloval o zmiernenie mestskej chudoby zakladaním poľnohospodárskych kolónií na odľahlých miestach Belgicka a Holandska.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1555
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dolnogermánsky limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Lower German Limes''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku a Holandsku.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1631
# '''[[Planetárium Eisa Eisinga]] vo [[Franeker]]e'''&lt;br /&gt;''Eisinga Planetarium in Franeker''&lt;br /&gt;Najstaršie funkčné planetárium s funkčným modelom slnečnej sústavy.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1683

== {{minivlajka|Chorvátsko|w}} ==
[[Súbor:Old town of dubrovnik.jpg|thumb|Staré mesto v Dubrovníku]]
[[Súbor:2005 1031Image0011.jpg|náhled|Národný park Plitvické jazerá]]
[[Súbor:Trogir.jpg|náhled|Trogir]]
[[Súbor:Sibenik1 (js).jpg|náhľad|Katedrála sv. Jakuba]]
# '''Staré mesto [[Dubrovník]]a'''&lt;br /&gt;''Old City of Dubrovnik''&lt;br /&gt;Staré mesto a prístav na jadranskom pobreží a jeho pamiatky.&lt;br /&gt;1979, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/95
# '''[[Split]] – historický komplex a [[Diokleciánov palác]]'''&lt;br /&gt;''Historical Complex of Split with the Palace of Diocletian''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta s rímskymi, románskymi, gotickými a barokovými pamiatkami.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/97
# '''[[Národný park Plitvické jazerá]]'''&lt;br /&gt;''Plitvice Lakes National Park''&lt;br /&gt;Národný park v krasovej oblasti, jazerá, jaskyne, vodopády.&lt;br /&gt;1979, 2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/98
# '''[[Bazilika svätého Eufrázia|Biskupský komplex v Poreči]]'''&lt;br /&gt;''Episcopal Complex of the Euphrasian Basilica in the Historic Centre of Poreč''&lt;br /&gt;Najúplnejší stojaci komplex tohto typu. (Bazilika, átrium, baptistérium a biskupský palác) Bazilika kombinuje klasické a byzantské prvky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/809
# '''Historické mesto [[Trogir]]'''&lt;br /&gt;''Historic City of Trogir''&lt;br /&gt;Trogir je pozoruhodný príklad mestskej kontinuity. Pravouhlý vzor ulíc sa datuje od helénskych dôb, románske kostoly, ktoré sú doplňované význačnými renesančnými a barokovými budovami z dôb Benátskej republiky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/810
# '''[[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|Katedrála sv. Jakuba]] v [[Šibenik]]u'''&lt;br /&gt;''The Cathedral of St James in Šibenik''&lt;br /&gt;Katedrála postavená výhradne z kameňa, boli použité unikátne techniky pre klenby a dóm, kde sa úspešne miešajú gotika s renesanciou.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/963
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Planina [[Stari Grad]]'''&lt;br /&gt;''Stari Grad Plain''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1240
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533

== {{minivlajka|Island|w}} ==
[[Súbor:Thingvellir 003.jpg|thumb|Národný park Þingvellir]]
# '''[[Národný park Þingvellir]]'''&lt;br /&gt;''Þingvellir National Park''&lt;br /&gt;Národný park Þingvellir (Thingvellir) je miesto, kde sa od roku 930 až do roku 1798 konal Althing – zhromaždenie pod šírym nebom.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1152
# '''[[Surtsey]]'''&lt;br /&gt;''Surtsey''&lt;br /&gt;Novodobý sopečný ostrov.&lt;br /&gt; 2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1267
# '''[[Národný park Vatnajökull]] – dynamická povaha ohňa a ľadu'''&lt;br /&gt;''Vatnajökull National Park – dynamic nature of fire and ice''&lt;br /&gt;Okrem samotného rovnomenného ľadovca [[Vatnajökull]] je súčásťou parku aj okolitá sopečná krajina..&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1604

== {{minivlajka|Izrael|w}} ==
[[Súbor:Jerusalem Dome of the rock BW 13.JPG|thumb|Jeruzalem]]
[[Súbor:Vista general de Masada.jpg|thumb|Pevnosť Masada]]
[[Súbor:Rehov Ben Yehuda.jpg|thumb|Biele mesto]]
[[Súbor:Maresha 027.jpg|thumb|Maresha]]
[[Súbor:Cave of coffins.jpg|thumb|Bejt Še'arim]]
# '''[[Staré Mesto (Jeruzalem)|Jeruzalemské Staré Mesto]]''' a '''[[Jeruzalemské hradby|jeho hradby]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Jerusalem and its Walls''&lt;br /&gt;Staré Mesto s rozlohou {{km2|1|m}} a hradby s dĺžkou približne {{km|1|m}}, oboje z doby [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/148
# '''[[Masada]]'''&lt;br /&gt;''Masada''&lt;br /&gt;Palácový komplex nechal vystavať judský kráľ [[Herodes Veľký]]. Zvyšky Masady sa zachovali na najvyššom bode zdanlivo nedobytnej pevnosti uprostred rozoklanej krajiny.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1040
# '''Staré mesto [[Akko|Akka]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Acre''&lt;br /&gt;Pod dnešným mestom z 18. a 19. storočia sa zachovali takmer nedotknuté zvyšky jeho predchodcu, križiackeho mesta (1104{{--}}1291).&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1042
# '''[[Biele Mesto]] v [[Tel Aviv]]e'''&lt;br /&gt;''White City of Tel-Aviv – the Modern Movement''&lt;br /&gt;Biele Mesto bolo vystavané v rokoch [[1930]] až [[1948]] podľa moderných plánov Sira Patricka Geddesa.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1096
# '''[[Kadidlová cesta]] – púštne mestá v [[Negevská púšť|Negeve]]'''&lt;br /&gt;''Incense Route – Desert Cities in the Negev''&lt;br /&gt;Štyri [[Nabatejci|nabatejské]] mestá [[Avdat]], [[Mamšit]], [[Chaluca]] a [[Šivta]] s priliehajúcimi pevnosťami. Poľnohospodárska krajina a zavlažovací systém v Negevskej púšti z doby okolo začiatku nášho letopočtu.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1107
# '''Biblické tely – [[Megido]], [[Tel Chacor|Chacor]] a [[Tel Beer Ševa|Beer Ševa]]'''&lt;br /&gt;''Biblical Tels – Megiddo, Hazor, Beer Sheba.''&lt;br /&gt;Predhistorické sídliská, ktoré sa vzťahujú k udalostiam známym zo Starého zákona.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1108
# '''[[Bahaizmus|Bahájske]] svätyne a záhrady v [[Haifa|Haife]] a [[Akko|Akku]]'''&lt;br /&gt;''Bahá’i Holy Places in Haifa and the Western Galilee''&lt;br /&gt;26 budov, monumentov a miest na 11 miestach v Akku (Akre) a Haife, ktoré sú spojené s bahaistickou vierou.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1220
# '''Archeologické náleziská v pohorí [[Karmel]]: jaskyne v [[Nachal Mearot]]/[[Wádí al-Mugara]]'''&lt;br /&gt;''Sites of Human Evolution at Mount Carmel: The Nahal Me’arot / Wadi el-Mughara Caves''&lt;br /&gt;Západné svahy pohoria Karmel ukrývajú archeologické lokality staré až 500 000 rokov.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1393
# '''[[Národný park Bejt Guvrin|Jaskyne Bejt Guvrin a Maresha]] v jutskej nížine'''&lt;br /&gt;''Caves of Maresha and Bet-Guvrin in the Judean Lowlands as a Microcosm of the Land of the Caves''&lt;br /&gt;Človekom vytvorené jaskyne staré približne 2 000 rokov.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1370
# '''Nekropolis [[Bejt Še'arim]] – miesto duchovnej obnovy Židov'''&lt;br /&gt;''Necropolis of Bet She’arim: A Landmark of Jewish Renewal''&lt;br /&gt;Podzemné katakomby ako židovská nekropola, pochádzajúce z 2. storočia pr. Kr.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1471

== {{minivlajka|Írsko|w}} ==
[[Súbor:Skelligs.JPG|thumb|Skellig Michael]]
# '''[[Archeologické nálezisko v údolí rieky Boyne]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of the Bend of the Boyne''&lt;br /&gt;Údolie rieky s megalitickými stavbami.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/659
# ''' [[Skellig Michael]]'''&lt;br /&gt;''Skellig Michael''&lt;br /&gt;Ostrov s kláštorným komplexom zo 7. storočia, kde žili prví írski kresťania.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/757

== {{minivlajka|Kanada|w}} == 
[[Súbor:Authentic Viking recreation.jpg|thumb|L’Anse aux Meadows]]
[[Súbor:Head-Smashed-In.jpg|thumb|Head-Smashed-In Buffalo Jump]]
[[Súbor:Haida villagesite.jpg|thumb|SGaang Gwaii]]
[[Súbor:Wood-Buffalo-NP Gros Beak Lake 2 98-07-02.jpg|thumb|Wood Buffalo]]
[[Súbor:Lunenburg - NS - Lunenburg Hafen2.jpg|thumb|Lunenburg]]
[[Súbor:Cameron lake.jpg|thumb|Waterton Glacier]]
[[Súbor:Rideau Canal.jpg|thumb|Kanál Rideau]]
[[Súbor:Grand Pré.JPG|thumb|Grand Pré]]
[[Súbor:Joggins-fossil-cliffs.jpg|thumb|Joggins]]
[[Súbor:RedBay-Labrador.jpg|thumb|Baskická veľrybárska osada v Red Bay]]
[[Súbor:Writing on stone990.jpg|thumb|Writing-on-Stone / Áísínai'pi]]
# '''[[L’Anse aux Meadows]]'''&lt;br /&gt;''L’Anse aux Meadows National Historic Site''&lt;br /&gt;Miesto pôvodnej osady Vikingov.&lt;br /&gt;1978 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/4
# '''[[Národný park Nahanni]]'''&lt;br /&gt;''Nahanni National Park''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia v povodí rieky Nahanni.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/24
# '''[[Dinosaur Provincial Park]]'''&lt;br /&gt;''Dinosaur Provincial Park ''&lt;br /&gt;Nálezisko 60 druhov dinosaurov.&lt;br /&gt;1979 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/71
# '''[[Kluane a Wrangell-St Elias]]'''&lt;br /&gt;''Kluane/Wrangell-St Elias/Glacier Bay/Tatshenshini-Alsek''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na hraniciach Kanady a Aljašky.&lt;br /&gt;1979, 1992, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/72
# '''[[SGaang Gwaii]] – ostrov Anthony'''&lt;br /&gt;''SGaang Gwaii – Anthony Island''&lt;br /&gt;Ostrov pri pacifickom pobreží v Súostroví kráľovnej Charloty s domami, totemami a mučeníckymi kôlmi Indiánov.&lt;br /&gt;1981 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/157
# '''[[Head-Smashed-In Buffalo Jump]]'''&lt;br /&gt;''Head-Smashed-In Buffalo Jump''&lt;br /&gt;Zvyšky pôvodných indiánskych osád.&lt;br /&gt;1981 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/158
# '''[[Wood Buffalo]]'''&lt;br /&gt;''Wood Buffalo National Park''&lt;br /&gt;Národný park s najväčšou populáciou divých bizónov v Amerike a najväčšia vnútrozemská delta na svete (rieky [[Peace]] a [[Athabasca (rieka)|Athabasca]]).&lt;br /&gt;1983 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/256
# '''[[Kanadské horské parky v Skalnatých vrchoch|Kanadské horské parky]] v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]]'''&lt;br /&gt;''Canadian Rocky Mountain Parks''&lt;br /&gt;Sedem horských parkov v kanadskej časti pohoria Skalnaté vrchy &lt;small&gt;([[Banff National Park|Banff]], [[Jasper National Park|Jasper]], [[Kootenay National Park|Kootenay]], [[Yoho National Park|Yoho]], [[Mount Robson Provincial Park|Mount Robson]], [[Mount Assiniboine Provincial Park|Mount Assiniboine]], [[Hamber Provincial Park|Hamber]])&lt;/small&gt;.&lt;br /&gt;1984, 1990 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/304
# '''[[Quebec (mesto)|Quebec City]]'''&lt;br /&gt;''Historic District of Québec ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta založeného v 17. storočí zahŕňa napr. citadelu, parlament, starý prístav a obchodné štvrte.&lt;br /&gt;1985 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/300
# '''[[Národný park Gros Morne]]'''&lt;br /&gt;''Gros Morne National Park ''&lt;br /&gt;Národný park na pobreží Newfoundlandu je príkladom geologického vývoja. Zahŕňa fjordy, ľadovcové údolia, vodopády, náhorné planiny a jazerá.&lt;br /&gt;1987 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/419
# '''[[Medzinárodný park mieru Waterton Glacier]]'''&lt;br /&gt;''Waterton Glacier International Peace Park ''&lt;br /&gt;Národné parky na hranici Kanady a USA. Krajina bola modelovaná pôsobením ľadovcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/354
# '''[[Lunenburg]]'''&lt;br /&gt;''Old Town Lunenburg ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta z 18. storočia je príkladom britskej koloniálnej drevenej architektúry.&lt;br /&gt;1995 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/741
# '''[[Národný park Miguasha]]'''&lt;br /&gt;''Miguasha National Park''&lt;br /&gt;Národný park v juhovýchodnom Quebecu na južnom pobreží polostrova Gaspé. Najväčšie nálezisko fosílií z [[devon]]ského obdobia.&lt;br /&gt;1999 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/686
# '''[[Rideau Canal]] '''&lt;br /&gt;''Rideau Canal'''&lt;br /&gt;Plavebný kanál zo začiatku 19. storočia vedúci z [[Ottawa|Ottawy]] ku [[Kingston Harbour]] na [[Ontárijské jazero|Ontárijskom jazere]] ({{km|202|m}}) &lt;br /&gt;2007 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1221
# '''[[Joggins]] '''&lt;br /&gt;''Joggins Fossil Cliffs'''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1285/
# '''[[Krajina Grand Pré]] '''&lt;br /&gt;''Landscape of Grand Pré'''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina Grand Pré je svedectvom prispôsobenia sa európskych kolonizátorov Nového Škótska miestnym podmienkam&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1404
# '''[[Baskická veľrybárska osada v Red Bay]] '''&lt;br /&gt;''Red Bay Basque Whaling Station''&lt;br /&gt;Veľrybárska stanica zo 16. storočia.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1412
# '''[[Mistaken Point]]'''&lt;br /&gt;''Mistaken Point''&lt;br /&gt;17 km pobrežného útesu obsahujúceho skameneliny. &lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1497
# '''[[Pimachiowin Aki]]'''&lt;br /&gt;''Pimachiowin Aki''&lt;br /&gt;Lesnatá krajina s riekami a jazerami je domovom komunity domorodých Američanov – Anishinaabe&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1415
# '''[[Writing-on-Stone Provincial Park|Writing-on-Stone / Áísínai'pi]]'''&lt;br /&gt;''Writing-on-Stone / Áísínai'pi''&lt;br /&gt;Praveké nápisy na pieskovcových kameňoch na rozlohe 1 106 hektárov&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1597
# '''[[Tr’ondëk-Klondike]]'''&lt;br /&gt;''Tr’ondëk-Klondike''&lt;br /&gt;Kulturna krajina odrážajúca trvalé súžitie tr'ondëkských Hwëch'inov a novo prichádzajúcich obyvateľov&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1564
# '''[[Anticosti]]'''&lt;br /&gt;''Anticosti''&lt;br /&gt;Ostrov s výskytom fosilií&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1686

== {{minivlajka|Litva|w}} ==
[[Súbor:Vilnius Ostrobramska.jpg|thumb|Staré mesto vo Vilniuse]]
[[Súbor:2020, Kaunas. Centrinis paštas.JPG|thumb|Modernistický Kaunas]]
# '''[[Vilnius]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Vilnius Historic Centre''&lt;br /&gt;Gotické, renesančné a barokové pamiatky.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/541
# '''[[Kuršská kosa]]'''&lt;br /&gt;''Curonian Spit''&lt;br /&gt;{{km|98|m}} dlhá a miestami iba {{m|400|m}} široká piesočná kosa obývaná od prehistorických dôb.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/994
# '''[[Kernavė]]'''&lt;br /&gt;''Kernavė Archaeological Site Cultural Reserve of Kernavė''&lt;br /&gt;Oblasť archeologických vykopávok od neskorého paleolitu až po stredovek.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1137
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Modernistický [[Kaunas]]: Architektúra optimizmu, 1919-1939'''&lt;br /&gt;''Modernist Kaunas: Architecture of Optimism, 1919-1939''&lt;br /&gt;V období medzi dvomi svetovými vojnami bol Kaunas hlavným mestom Litvy a bolo tu postavených veľa modernistických budov, ktoré dodnes utvárajú panorámu mesta.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1661

== {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ==
[[Súbor:House of Blackheads at Dusk 3, Riga, Latvia - Diliff.jpg|thumb|Historické centrum Rigy]]
# '''[[Riga]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Riga''&lt;br /&gt;Najväčšia koncentrácia budov postavených v secesnom štýle v Európe.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/852
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Staré mesto [[Kuldīga]]'''&lt;br /&gt;''Old town of Kuldīga''&lt;br /&gt;Najzachovalejší a posledný dochovaný doklad urbanistického usporiadania ulíc a pozemkov z doby Kurského a Poľského kniežatstva na území dnešného Lotyšska.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1658

== {{minivlajka|Luxembursko|w}} ==
[[Súbor:Luxemburg.jpg|thumb|upright|Luxembourg]]
# '''Mesto [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] a jeho opevnenie.'''&lt;br /&gt;''City of Luxembourg: its Old Quarters and Fortifications''&lt;br /&gt;Staré mesto a jeho opevnení sú dokladom vojenskej architektúry.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/699

== {{minivlajka|Maďarsko|w}} ==
[[Súbor:Hollókő Ófalu Fő utca (részlet) 002.jpg|thumb|Hollókő]]
[[Súbor:Pannonhalma - Bencés apátság.jpg|thumb|Opátstvo v Pannonhalme]]
[[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|Národný park Hortobágy]]
[[Súbor:Pécs - Early Christian Mausoleum 01.JPG|thumb|Ranokresťanský cintorín v Päťkostolí]]
# '''[[Budapešť]], brehy [[Dunaj]]a a štvrť hradu Budín'''&lt;br /&gt;''Budapest, including the Banks of the Danube, the Buda Castle Quarter and Andrássy Avenue''&lt;br /&gt;Mesto má pozostatky takých monumentov, ako je rímske mesto Aquincum a gotický hrad Budín, ktoré mali významný vplyv na architektúru v ďalších obdobiach.&lt;br /&gt;1987, 2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/400
# '''[[Hollókő]]'''&lt;br /&gt;''Old Village of Hollókő and its Surroundings''&lt;br /&gt;Tradičná dedina v maďarskej puste.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/401
# '''[[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu]]'''&lt;br /&gt;''Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst''&lt;br /&gt;Rozsiahly krasový systém zahrňujúci 712 objavených jaskýň.&lt;br /&gt;1995, 2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/725
# '''[[Pannonhalmské arciopátstvo]]'''&lt;br /&gt;''Millenary Benedictine Abbey of Pannonhalma and its Natural Environment''&lt;br /&gt;Benediktínske opátstvo staré tisíc rokov, kde vznikli prvé dokumenty písané v [[maďarčina|maďarčine]].&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/758
# '''[[Národný park Hortobágy]]'''&lt;br /&gt;''Hortobágy National Park – the Puszta''&lt;br /&gt;Rozľahlá oblasť pláni a mokradí vo východnom Maďarsku.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/474
# '''Ranokresťanský cintorín v [[Pécs|Päťkostolí]]'''&lt;br /&gt;''Early Christian Necropolis of Pécs Sopianae''&lt;br /&gt;V 4. storočí boli v rímskom provinčnom meste Sopianae (terajší Pécs) postavené zdobené hrobky s nástennými maľbami.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/853
# '''[[Neziderské jazero|Kultúrna krajina Neziderského jazera]]'''&lt;br /&gt;''Fertö/Neusiedlersee Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozoruhodná dedinská architektúra v osadách obklopujúcich jazero na hraniciach Maďarska a Rakúska.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/772
# '''[[Tokaj (vinohradnícka oblasť)|Vinarská kultúrna krajina v oblasti Tokaja]]'''&lt;br /&gt;''Tokaj Wine Region Historic Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina Tokaja predstavuje dlhú tradíciu pestovania vína v tomto kraji nízkych pahorkov a riečnych údolí.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1063

== {{minivlajka|Malta|w}} ==
[[Súbor:Ggantija Temples (1).jpg|thumb|Megalitické chrámy]]
# '''[[Hypogeum v Hal Saflieni]]'''&lt;br /&gt;''Hal Saflieni Hypogeum''&lt;br /&gt;Podzemný priestor vytvorený približne v roku 2500 pred Kr. ako nekropola. &lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/130
# '''[[Valletta]]'''&lt;br /&gt;''City of Valletta''&lt;br /&gt;0pevnené mesto má pamiatky fenické, grécke, rímske, byzantské, arabské a kresťanské.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/131
# '''[[Megalitické chrámy na Malte]]'''&lt;br /&gt;''Megalithic Temples of Malta''&lt;br /&gt;Sedem megalitických chrámov na ostrovoch Malta a Gozo, medzi najvýznamnejšie patrí Ggantija.&lt;br /&gt;1980, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/132

== {{minivlajka|Moldavsko|w}} ==
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Nemecko|w}} ==
[[Súbor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg|náhľad|Aachenský dóm]]
[[Súbor:Gartenbrunnen der Würzburger Residenz.JPG|náhľad|Würzburská rezidencia]]
[[Súbor:Wieskirche.JPG|thumb|Pútnický kostol vo Wies]]
[[Súbor:Aerial image of Lübeck (view from the southwest).jpg|náhľad|Lübeck]]
[[Súbor:Kloster Lorsch 04.jpg|náhľad|Opátstvo Lorsch]]
[[Súbor:Bamberg BW 2013-06-19 17-17-19.JPG|náhľad|Bamberg]]
[[Súbor:Quedlinburg Blick von Schlossberg 2.jpg|náhľad|Quedlinburg]]
[[Súbor:VH Eingang pano.jpg|náhľad|Völklingenské hute]]
[[Súbor:Koelner Dom bei Nacht 1 RB.JPG|thumb|Kolínsky dóm]]
[[Súbor:Bodemuseum - Front.jpeg|thumb|Ostrov múzeí v Berlíne]]
[[Súbor:Wartburg Eisenach DSCN3512.jpg|thumb|Hrad Wartburg]]
[[Súbor:St. Georg Reichenau.JPG|thumb|Kláštorný ostrov Reichenau]]
[[Súbor:Zollverein Schacht 12.jpg|náhľad|Uhoľná baňa Zollverein v Essene]]
[[Súbor:Mittelrhein Burg Katz.jpg|thumb|Údolie horného Rýna]]
[[Súbor:1024 Fürst Pückler Schloss Bad Muskau-5119.jpg|náhľad|Park Mużakowski]]
[[Súbor:Regensburg 08 2006 2.jpg|thumb|Regensburg]]
[[Súbor:Hufeisensiedlung.jpg|náhľad|Moderné berlínske stavby]]
[[Súbor:Fagus Gropius Hauptgebaeude 200705 wiki front.jpg|náhľad|Továreň Fagus]]
[[Súbor:Bayreuth Fassade.jpg|náhľad|Markgrófsky operný dom]]
[[Súbor:Corvey 2.png|náhľad|Kláštor Corvey]]
[[Súbor:Hamburg, Speicherstadt, Wasserschloss -- 2016 -- 2944-50 (cropped).jpg|náhľad|Speicherstadt]]
[[Súbor:Vogelherdhoehle innen.JPG|náhľad|Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura]]
[[Súbor:Haeuser in Haithabu.jpg|náhľad|Archeologický pohraničný komplex Hedeby]]
[[Súbor:Porta Praetoria in Regensburg (Ruine).jpg|thumb|Dunajský limes]]
[[Súbor:Hochzeitsturm 14.JPG|thumb|Mathildenhöhe]]
# '''[[Aachenský dóm]]'''&lt;br /&gt;''Aachen Cathedral''&lt;br /&gt;Dóm, ktorého začiatky siahajú do 8. storočia.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/3
# '''[[Speyerský dóm|Katedrála v Speyeri]]'''&lt;br /&gt;''Speyer Cathedral''&lt;br /&gt;Bazilika z 11. storočia je jedným z najvýznamnejších románskych kostolov.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/168
# '''[[Würzburská rezidencia]]'''&lt;br /&gt;''Würzburg Residence with the Court Gardens and Residence Square''&lt;br /&gt;Jeden z najväčších barokových palácov v Nemecku.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/169
# '''[[Pútnický kostol vo Wies]]'''&lt;br /&gt;''Pilgrimage Church of Wies''&lt;br /&gt;Pútnický kostol v štýle bavorského rokoka.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/169
# '''[[Zámky Augustusburg a Falkenlust|Zámky Augustusburg a Falkenlust v Brühle]] '''&lt;br /&gt;''Castles of Augustusburg and Falkenlust at Brühl''&lt;br /&gt;Prvé rokokové zámky v Nemecku.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/288
# '''[[Hildesheimský dóm|Katedrála Panny Márie]] a [[kostol svätého Michala (Hildesheim)|Kostol svätého Michala]] v [[Hildesheim]]e'''&lt;br /&gt;''St Mary's Cathedral and St Michael's Church at Hildesheim''&lt;br /&gt;Významné románske pamiatky.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/187
# '''Rímske stavebné pamiatky, katedrála sv. Petra a kostol Panny Márie v [[Trier]]e'''&lt;br /&gt;''Roman Monuments, Cathedral of St Peter and Church of Our Lady in Trier''&lt;br /&gt;Komplex architektonických pamiatok.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/367
# '''Hanzové mesto [[Lübeck]]'''&lt;br /&gt;''Hanseatic City of Lübeck''&lt;br /&gt;Výnimočne zachovalé historické centrum.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/272
# '''[[Limes Romanus]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of Rome Empire''&lt;br /&gt;Zvyšky {{km|550|m}} dlhého hraničného valu, ktorý na území Spojeného kráľovstva pokračuje Hadriánovým valom. Celková dĺžka bola viac ako {{km|5000|m}} a siahala od severnej Británie až k Čiernemu moru.&lt;br /&gt;1987, 2005, 2008&lt;br /&gt;  http://whc.unesco.org/en/list/430
# '''Paláce a parky [[Postupim]]u a [[Berlín]]a'''&lt;br /&gt;''Palaces and Parks of Potsdam and Berlin''&lt;br /&gt;Areály Sanssouci, Neuer Garten, Glienicke, Babelsberg, Sacrow a Pfaueninsel.&lt;br /&gt;1990, 1992, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/532
# '''[[Opátstvo Lorsch]]'''&lt;br /&gt;''Abbey and Altenmünster of Lorsch''&lt;br /&gt;Bývalé opátstvo je karolínskou pamiatkou.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/515
# '''[[Bane v Rammelsbergu]] a mesto [[Goslar]]'''&lt;br /&gt;''Mines of Rammelsberg and Historic Town of Goslar''&lt;br /&gt;Výborne zachovalé staré mesto bolo kedysi členom hanzy. Rudné bane Rammelsberg sú teraz technickou pamiatkou.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/623
# '''[[Kláštor Maulbronn]]'''&lt;br /&gt;''Maulbronn Monastery Complex''&lt;br /&gt;Cisterciánsky kláštor. Najlepšie zachovaný kláštorný komplex severne od [[Alpy|Álp]].&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/546
# '''[[Bamberg]]'''&lt;br /&gt;''Town of Bamberg''&lt;br /&gt;Staré mesto, jeho architektúra výrazne ovplyvnila severné Nemecko a Maďarsko.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/624
# '''[[Quedlinburg]] – kostol, zámok a staré mesto'''&lt;br /&gt;''Collegiate Church, Castle, and Old Town of Quedlinburg''&lt;br /&gt;Staré mesto – zachované hrazdené domy, zámok a románsky kostol.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/535
# '''[[Völklingenské železiarne]]'''&lt;br /&gt;''Völklingen Ironworks''&lt;br /&gt;Staré huty z 19. storočia zostali po zastavení výroby v pôvodnom stave.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/687
# '''[[Nálezisko Messel]]'''&lt;br /&gt;''Messel Pit Fossil Site''&lt;br /&gt;Nálezisko fosílií cicavcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/720
# '''[[Kolínsky dóm]]'''&lt;br /&gt;''Cologne Cathedral''&lt;br /&gt;Gotická katedrála.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/292
# '''[[Staatliches Bauhaus|Bauhaus]]'''&lt;br /&gt;''Bauhaus and its Sites in Weimar and Dessau''&lt;br /&gt;Svetoznáma škola architektúry v mestách [[Weimar]] a [[Dessau]] priniesla v rokoch 1919 až 1933 revolúciu staviteľstva.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/729
# '''[[Martin Luther|Lutherove]] pamätníky v [[Lutherstadt Eisleben|Eislebene]] a [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]]'''.&lt;br /&gt;''Luther Memorials in Eisleben and Wittenberg''&lt;br /&gt;Domy a kostoly v mestách Eisleben a Wittenberg, ktoré majú vzťah k životu Martina Luthera a jeho žiaka Melanchthona.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/763
# '''Klasický [[Weimar]]'''&lt;br /&gt;''Classical Weimar''&lt;br /&gt;Malé mesto Weimar zaznamenalo na prelome 18. storočia pozoruhodný kultúrny rozkvet, ktorý prilákal veľa spisovateľov a učencov (Goethe a Schiller).&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/846
# '''[[Berlín]] – ostrov múzeí'''&lt;br /&gt;''Museumsinsel Museum Island, Berlin''&lt;br /&gt;Päť múzeí bolo postavených v rokoch 1824 až 1930 a ukazujú vývoj prístupu k múzejníctvu počas jedného storočia.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/896
# '''[[Wartburg (hrad)|Hrad Wartburg]]'''&lt;br /&gt;''Wartburg Castle''&lt;br /&gt;Opevnený zámok. Martin Luther tu preložil [[Nový zákon]] do [[nemčina|nemčiny]].&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/897
# '''[[Dessau-Wörlitzer Gartenreich]]'''&lt;br /&gt;''Garden Kingdom of Dessau-Wörlitz''&lt;br /&gt;Ukážka krajinného plánovania a architektúry v období osvietenstva v 18. storočí.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/534
# '''[[Kláštorný ostrov Reichenau]]'''&lt;br /&gt;''Monastic Island of Reichenau''&lt;br /&gt;Kláštor založený r. 724.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/974
# '''[[Uhoľná baňa Zollverein]] v [[Essen (Nemecko)|Essene]]'''&lt;br /&gt;''Zollverein Coal Mine Industrial Complex in Essen''&lt;br /&gt;Priemyselnú oblasť v Severnom Porýni-Vestfálsku tvorí pôvodný historický komplex baní.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/975
# '''Údolie horného [[Rýn]]a'''&lt;br /&gt;''Upper Middle Rhine Valley''&lt;br /&gt;65 kilometrov dlhý úsek údolia Rýna ilustruje so svojimi hradmi, historickými mestami a vinicami dlhú históriu pôsobenia človeka na krajinu.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1066
# '''Historické centrá miest [[Stralsund]] a [[Wismar]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centres of Stralsund and Wismar''&lt;br /&gt;Stredoveké mestá na pobreží [[Baltské more|Baltského mora]] boli hlavnými obchodnými centrami hanzovej ligy v 14. a 15. storočí.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1067
# '''[[Brémy]]: radnica a [[Socha Rolanda (Brémy)|socha Rolanda]] na Marktplatz'''&lt;br /&gt;''Town Hall and Roland on the Marketplace of Bremen''&lt;br /&gt;Radnica z 15. storočia. Celok prežil bombardovanie počas 2. svetovej vojny. Socha Rolanda pochádza z roku 1404.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1087
# '''[[Park Mużakowski]]'''&lt;br /&gt;''Muskauer Park / Park Muzakowski''&lt;br /&gt;Krajinný park po obidvoch stranách rieky Neisse a hranica medzi Poľskom a Nemeckom bol vytvorený princom Hermannom von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1127
# '''[[Regensburg]] – staré mesto a mestský dvor'''&lt;br /&gt;''Old town of Regensburg with Stadtamhof''&lt;br /&gt;Komplex historických budov a stavieb dokumentujúcich dve tisíc rokov dejín osídlenia od rímskych dôb do súčasnosti.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; [http://whc.unesco.org/en/list/1211 http://whc.unesco.org/en/list/1155]
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Moderné berlínske stavby]]'''&lt;br /&gt;''Berlin Modernism Housing Estates''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1239/
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Továreň Fagus]] v [[Alfeld]]e'''&lt;br /&gt;''Fagus Factory in Alfeld''&lt;br /&gt;Budova postavená v štýle modernej architektúry a priemyslového designu architektom [[Walter Gropius|Walterom Gropiom]] zo začiatku 20. storočia.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1368
# '''[[Markgrófsky operný dom]] v [[Bayreuth]]e'''&lt;br /&gt;''Margravial Opera House Bayreuth''&lt;br /&gt;Reprezentatívna baroková stavba z rokov 1745 až 1750 s hľadiskom pre 500 osôb.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1379
# '''[[Bergpark Wilhelmshöhe]]'''&lt;br /&gt;''Bergpark Wilhelmshöhe''&lt;br /&gt;Rozľahlý horský park v [[Kassel]]i.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1413
# '''[[Kláštor Corvey]]'''&lt;br /&gt;''Carolingian Westwork and Civitas Corvey''&lt;br /&gt;Areál opátstva z 9. storočia na brehu [[Vezera|Vezery]].&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1447
# '''Štvrte [[Speicherstadt]] a [[Kontorhausviertel]] v [[Hamburg]]u'''&lt;br /&gt;''Speicherstadt and Kontorhaus District with Chilehaus''&lt;br /&gt;Obchodné štvrte ako jedinečný symbol dejín obchodu.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1467
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura]]'''&lt;br /&gt;''Caves and Ice Age Art in the Swabian Jura''&lt;br /&gt;Pozostatky ľudského osídlenia staré až 43 000 rokov.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1527
# '''[[Naumburgský dóm]]'''&lt;br /&gt;''Naumburg Cathedral''&lt;br /&gt;Románsko-gotická katedrála .&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1470
# '''Archeologický pohraničný komplex [[Hedeby]] a [[Danevirke]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Border Complex of Hedeby and the Danevirke''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko a opevnenie z obdobia Vikingov.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1553
# '''[[Banský región Erzgebirge/Krušnohorie]]'''&lt;br /&gt;''Erzgebirge/Krušnohoří Mining Region''&lt;br /&gt;Banská krajina Krušnohoria je výsledkom viac než 800 rokov starej priemyslovej historickej kultúrnej krajiny odkiaľ sa šírili významné vynálezy a banícke inovácie do celej Európy a sveta&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1478
# '''Vodohospodársky systém [[Augsburg]]u'''&lt;br /&gt;''Water Management System of Augsburg''&lt;br /&gt;Vodohospodársky systém mesta sa vyvíjal v postupných fázach od 14. storočia do súčasnosti&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1580
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608
# '''[[Mathildenhöhe]] v [[Darmstadt (mesto)|Darmstadte]]'''&lt;br /&gt;''Mathildenhöhe Darmstadt''&lt;br /&gt;V kolóniu umelcov Mathildenhöhe v Darmstadte, ktorú dal v roku [[1899]] zriadiť veľkovojvoda [[Ernest Ľudovít (Hesensko)|Ernest Ľudovít]], sa nachádzajú secesné stavby. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1614
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dolnogermánsky limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Lower German Limes''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku a Holandsku.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1631
# '''ŠUM, židovské pamiatky miest [[Speyer]], [[Worms (mesto v Nemecku)|Worms]] a [[Mainz]]'''&lt;br /&gt;''ShUM Sites of Speyer, Worms and Mainz''&lt;br /&gt;Súbor židovských pamiatok v mestách, ktoré predstavujú kolísku európseho židovstva. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1636
# '''Židovské stredoveké dedičstvo [[Erfurt]]u'''&lt;br /&gt;''Jewish-Medieval Heritage of Erfurt''&lt;br /&gt;Stará synagóga a kúpele mikva sú svedectvom o každodennom živote, náboženstve a histórii mesta v stredoveku.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1656
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Herrnhut]] v Sasku.&lt;br /&gt;2015, 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Schwerin|Súbor schwerinskej rezidencie]]'''&lt;br /&gt;''Schwerin Residence Ensemble''&lt;br /&gt;Zámocký komplex, ktorý súčasnú podobu získal v polovici 19. storočia a je významnou ukážkou historizmu, konkrétne novorenesancie.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1705
# '''Paláce bavorského kráľa Ludovíta II.: [[Neuschwanstein]], [[Linderhof]], [[Kráľovský dom na Schachene|Schachen]] a [[Herrenchiemsee]]'''&lt;br /&gt;                                                     ''The Palaces of King Ludwig II of Bavaria: Neuschwanstein, Linderhof, Schachen and Herrenchiemsee''&lt;br /&gt;Známy zámok Neuschwanstein a tri ďalšie sídla bavorského kráľa Ľudovíta II.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1726/

== {{minivlajka|Nórsko|w}} ==
[[Súbor:Stave church Urnes, exterior view 1.jpg|thumb|Drevený kostol v Urnese]]
[[Súbor:Bryggen Bergen Norway 2009 2.jpg|thumb|Štvrť Bryggen v Bergene]]
[[Súbor:Alta petroglyphs.jpg|thumb|Skalné rytiny v Alte]]
[[Súbor:Ammoniakkvannfabrikken Notodden 1914 1916.jpg|thumb|Priemyselné dedičstvo regiónov Rjukan a Notodden]]
# '''[[Drevený kostol v Urnese]]'''&lt;br /&gt;''Urnes Stave Church''&lt;br /&gt;Drevený kostolík z 12. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/58
# '''[[Bryggen|Štvrť Bryggen]] v [[Bergen]]e'''&lt;br /&gt;''Bryggen''&lt;br /&gt;Prístavný areál Bryggen pripomína dôležitosť mesta, ktoré bolo členom Hanzy.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/59
# '''[[Røros]]'''&lt;br /&gt;''Røros''&lt;br /&gt;Bývalé banícke mesto, kde sa až do roku 1977 ťažila [[meď]].&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/55
# '''[[Skalné rytiny v Alte]]'''&lt;br /&gt;''Rock Drawings of Alta''&lt;br /&gt;Prehistorické skalné kresby ďaleko za polárnym kruhom.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/352
# '''[[Súostrovie Vega|Vegaøyan]]'''&lt;br /&gt;''Vegaøyan -- The Vega Archipelago''&lt;br /&gt;Ostrovy podávajú svedectvo o skromnom spôsobe života v nehostinnej krajine, založenom na rybolove a zbere kačacieho peria.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1143
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Západonórske [[fjord]]y [[Geirangerfjord]] a [[Nærøyfjord]]'''&lt;br /&gt;''West Norwegian Fjords – Geirangerfjord and Nærøyfjord''&lt;br /&gt;Fjordy patria medzi najdlhšie a najhlbšie na svete.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1195
# '''Priemyselné dedičstvo regiónov [[Rjukan]] a [[Notodden]]'''&lt;br /&gt;''Rjukan–Notodden Industrial Heritage Site''&lt;br /&gt;V hornatej krajine sa nachádzajú vodné elektrárne, rozvody elektriny, železnice, mestá a ďalšie priemyselná infraštruktúra z 1. polovice 20. storočia.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1486

== {{minivlajka|Poľsko|w}} ==
[[Súbor:Krakow rynek 01.jpg|náhľad|Krakov]]
[[Súbor:Wieliczka, Poland - panoramio (4).jpg|thumb|Soľná baňa Wieliczka]]
[[Súbor:Plac Zamkowy w Warszawie widziany z wieży kościoła św. Anny.JPG|náhľad|Varšavské staré mesto]]
[[Súbor:Panorama of Malbork Castle, part 4.jpg|thumb|Malbork]]
[[Súbor:Kalwaria Zebrzydowska II.JPG|thumb|Kalwaria Zebrzydowska]]
[[Súbor:Kosciol Haczow.JPG|thumb|Drevený kostol v Haczówe]]
[[Súbor:Park Mużakowski nowy zamek 22.05.2012 p2.jpg|thumb|Park Mużakowski]]
[[Súbor:Krzemionki 20150519 6519.jpg|thumb|Praveké silicitové bane Krzemionki]]
# '''[[Krakov]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Cracow's Historic Centre''&lt;br /&gt;Staré mesto vrátane kráľovského hradu a opevnenia.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/29
# '''[[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau]]'''&lt;br /&gt;''Auschwitz Concentration Camp''&lt;br /&gt;Najväčší koncentračný tábor Hitlerovej Tretej ríše.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/31
# '''[[Soľná baňa Wieliczka]]'''&lt;br /&gt;''Wieliczka Salt Mine''&lt;br /&gt;Historická soľná baňa.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/32
# '''[[Bielovežský park]]'''&lt;br /&gt;''Belovezhskaya Pushcha / Białowieża Forest''&lt;br /&gt;Rozsiahly prírodný park poskytuje útočisko mnohým cicavcom, medzi nimi trom stovkám zubrov.&lt;br /&gt;1979, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/33
# '''[[Varšavské staré mesto]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Warsaw''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, ktoré bolo po 2. svetovej vojne takmer úplne zrekonštruované.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/30
# '''[[Zamość]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Zamość''&lt;br /&gt;Renesančné mesto s pôvodným pôdorysom a opevnením. &lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/564
# '''Stredoveké mesto [[Toruń]]'''&lt;br /&gt;''Medieval Town of Toruń''&lt;br /&gt;Komplex stredovekých architektonických pamiatok.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/835
# '''[[Hrad Malbork|Hrad rádu nemeckých rytierov v Malborku]] '''&lt;br /&gt;''Castle of the Teutonic Order in Malbork''&lt;br /&gt;Stredoveký tehlový hrad.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/847
# '''[[Kalwaria Zebrzydowska]]'''&lt;br /&gt;''Kalwaria Zebrzydowska: the Mannerist Architectural and Park Landscape Complex and Pilgrimage Park''&lt;br /&gt;Architektonický komplex a pútnické miesto zasadené do krajiny.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/905
# '''[[Kostoly mieru]] v mestečkách [[Jawor]] a [[Świdnica]]'''&lt;br /&gt;''Churches of Peace in Jawor and Swidnica''&lt;br /&gt;Najstaršie cirkevné stavby s drevenou kostrou v Európe.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1054
# '''[[Drevené kostoly v južnom Malopoľsku]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of Southern Little Poland''&lt;br /&gt;Katolícke [[chrám]]y, vystavané z horizontálne uložených kmeňov.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1053
# '''[[Park Mużakowski]]'''&lt;br /&gt;''Muskauer Park / Park Muzakowski''&lt;br /&gt;Krajinný park po obidvoch stranách rieky Lužická Nisa a hranica medzi Poľskom a Nemeckom bol vytvorený princom Hermannom von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1127
# '''[[Hala Stulecia]] vo [[Vroclav]]e'''&lt;br /&gt;''Centennial Hall in Wrocław''&lt;br /&gt;Významná pamiatka modernej architektúry. Viacúčelová betónová stavba vytvorená v rokoch 1911 až 1913 nemeckým architektom Maxom Bergom&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1165
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Tserkvas of the Carpathian Region in Poland and Ukraine''&lt;br /&gt;Drevené chrámy [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkve]] v Karpatech.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1424
# '''Olovené, strieborné a zinkové bane v meste [[Tarnowskie Góry]] a ich vodohospodársky systém'''&lt;br /&gt;''Tarnowskie Góry Lead-Silver-Zinc Mine and its Underground Water Management System''&lt;br /&gt;Rozľahlý areál baní v Hornom Sliezsku.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1539
# '''Región pravekých silicitových baní [[Krzemionki]]'''&lt;br /&gt;''Krzemionki Prehistoric Striped Flint Mining Region''&lt;br /&gt;Viac než 6 000 rokov starý rozľahlý areál baní kde sa ťažili pruhované silicity&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1599

== {{minivlajka|Portugalsko|w}} ==
[[Súbor:Monasterio dominico de Santa María da Vitória.jpg|thumb|Kláštor Batalha]]
[[Súbor:Torre de Belem 1.JPG|thumb|Belémska veža v Lisabone]]
[[Súbor:Évora - Praça do Giraldo.jpg|thumb|Évora]]
[[Súbor:Mosteiro Alcobaca Vista Castelo.jpg|náhled|Kláštor Alcobaça]]
[[Súbor:View over Rio Douro at Porto.jpg|thumb|Porto]]
[[Súbor:Laurisilva La Palma.jpg|thumb|Vavrínový les na ostrove Madeira]]
[[Súbor:Mafra May 2013-2.jpg|thumb|Kráľovská budova Mafra]]
[[Súbor:Portugal-2017-C-761 (26110871507).jpg|náhled|Bom Jesus do Monte]]
# '''[[Angra do Heroísmo (okres)|Angra do Heroísmo]]'''&lt;br /&gt;''Central Zone of the Town of Angra do Heroismo in the Azores''&lt;br /&gt;Prístav a pevnosti San Sebastian a San Juan Baptista na [[Azory|Azorských ostrovoch]] – vojenská architektúra.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/206
# '''[[Lisabon]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of the Hieronymites and Tower of Belem in Lisbon''&lt;br /&gt;Kláštor rádu sv. Jeronýma a veža Belém, ktorá pripomína najmä veľké zámorské objavy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/263
# '''[[Kláštor Batalha]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Batalha''&lt;br /&gt;Dominikánsky kláštor, kde vznikli mnohé gotické diela.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/264
# '''[[Kláštor Kristovho rádu]] v [[Tomar]]e'''&lt;br /&gt;''Convent of Christ in Tomar''&lt;br /&gt;Kláštorný komplex je príkladom portugalskej renesančnej architektúry.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/265
# '''[[Évora (mesto)|Évora]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Evora''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, ktoré bolo sídlom portugalských kráľov.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/361
# '''[[Kláštor Alcobaça]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Alcobaça''&lt;br /&gt;Kláštor Santa Maria d'Alcobaça z 12. storočia.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/505
# '''[[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Porto''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta s rímskymi a novoklasicistickými pamiatkami.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/755
# '''[[Údolie Côa|Skalné maľby v údolí Côa]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Rock-Art Sites in the Côa Valley''&lt;br /&gt;Výnimočná koncentrácia skalných rytín a malieb z neskorej doby kamennej.&lt;br /&gt;1998, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/866
# '''[[Laurisilva|Vavrínový les na ostrove Madeira]]'''&lt;br /&gt;''Laurisilva of Madeira''&lt;br /&gt;Najrozsiahlejšie územie, kde rastú z 90% iba vavríny. Vyskytujú sa v ňom unikátne rastliny a živočíchy.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/934
# '''Historické centrum mesta [[Guimarães (mesto)|Guimarães]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Guimarães''&lt;br /&gt;Príklad rozvoja stredovekej osady na moderné mesto.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1031
# '''[[Vinohradnícka oblasť Alto Douro]]'''&lt;br /&gt;''Alto Douro Wine Region''&lt;br /&gt;Tradičnými metódami sa víno v tejto oblasti pestuje už asi 2 000 rokov. Tunajším hlavným produktom je portské víno.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1046
# '''Vinice na ostrove [[Pico (ostrov)|Pico]]'''&lt;br /&gt;''Landscape of the Pico Island Vineyard Culture''&lt;br /&gt;Oblasť na sopečnom ostrove Pico v súostroví [[Azory]] je typická svojimi dlhými múrikmi, vedúcimi od skalnatého pobrežia.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1117
# '''Mesto [[Elvas (mesto)|Elvas]] a jeho opevnenie'''&lt;br /&gt;''Garrison Border Town of Elvas and its Fortifications''&lt;br /&gt;V opevnenom meste sa vedľa chrámov a kláštorov nachádzajú aj pevnosti a ďalšie vojenské stavby.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1367
# '''[[Univerzita Coimbra]]'''&lt;br /&gt;''University of Coimbra – Alta and Sofia''&lt;br /&gt;Areál univerzity založenej v 12. storočí.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1387
# '''[[Mafra|Kráľovská budova Mafra]] – palác, bazilika, kláštor, záhrada a lovecký park Cerco'''&lt;br /&gt;''Royal Building of Mafra – Palace, Basilica, Convent, Cerco Garden and Hunting Park (Tapada)''&lt;br /&gt;Palácový komplex zo začiatku 18. storočia&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1573
# '''Svätyňa [[Bom Jesus do Monte]] v [[Braga (mesto)|Brage]]'''&lt;br /&gt;''Sanctuary of Bom Jesus do Monte in Braga''&lt;br /&gt;Pútnické miesto s monumentálnym barokovým schodišťom&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1590

== {{minivlajka|Rakúsko|w}} ==
[[Súbor:SalzburgerAltstadt02b.jpg|thumb|Staré mesto v Salzburgu]]
[[Súbor:Schloss Schoenbrunn August 2006 406.jpg|thumb|Zámok Schönbrunn]]
[[Súbor:Breitenstein - Semmeringbahn, Viadukt Kalte Rinne.JPG|thumb|Semmeringská železnica]]
[[Súbor:Wien1-pan.JPG|thumb|Viedeň – historické centrum]]
[[Súbor:D-BW-Uhldingen-Mühlhofen - Pfahlbaumuseum - Haus Schussenried.jpg|thumb|Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]
[[Súbor:Baden Panorama 01.jpg|thumb|Slávne kúpeľné mestá Európy - Baden]]
# '''[[Salzburg]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of the City of Salzburg''&lt;br /&gt;Staré mesto je výnimočne bohaté na stredoveké a novoveké pamiatky.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/784
# '''[[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] – palác a záhrady'''&lt;br /&gt;''Palace and Gardens of Schönbrunn''&lt;br /&gt;Rezidencia Habsburgovcov, paláce a záhrady tvoria pozoruhodný barokový celok.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/786
# '''Krajina v oblasti [[Hallstatt]]-[[Dachstein]]'''&lt;br /&gt;''Hallstatt-Dachstein Salzkammergut Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Miestne ložiská soli boli využívané už v druhom tisícročí pred Kr. Tento zdroj tvoril základ prosperity.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/806
# '''[[Semmeringská železnica]]'''&lt;br /&gt;''Semmering Railway''&lt;br /&gt;Postavená v rokoch 1848 až 1854. Jedno z najväčších „hrdinských diel“ občianskeho inžinierstva.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/785
# '''[[Graz]] – historické centrum a [[zámok Eggenberg]]'''&lt;br /&gt;''City of Graz – Historic Centre and Schloss Eggenberg''&lt;br /&gt;Stredoeurópsky mestský komplex poznamenaný stáročnou prítomnosťou Habsburgovcov.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/931
# '''Kultúrna krajina [[Wachau]]'''&lt;br /&gt;''Wachau Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Krajina si udržuje typické architektonické, stavebné a poľnohospodárske rysy svojho vývoja už od dôb praveku.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/970
# '''Kultúrna krajina [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]]'''&lt;br /&gt;'' Fertö/Neusiedlersee Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozoruhodná dedinská architektúra v osadách obklopujúcich jazero na hraniciach Maďarska a Rakúska.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/772
# '''[[Viedeň]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Vienna''&lt;br /&gt;Architektonické celky od barokových zámkov a záhrad až po domy a parky z konca 19. storočia, lemujúce ulici Ringstrasse.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1033
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608

== {{minivlajka|Rumunsko|w}} ==
[[Súbor:Danube Delta, autumn.jpg|náhľad|Delta Dunaja]]
[[Súbor:Horezu church.jpg|thumb|Monastier Horezu]]
[[Súbor:Sighisoara 200609.jpg|thumb|Sighişoara]]
[[Súbor:Cetatea Blidaru2.JPG|thumb|Dácke pevnosti v horách Orăștie]]
[[Súbor:Rosia Montana Copper Mine.jpg|thumb|Banská oblasť Roșia Montană]]
# '''[[Delta Dunaja]]'''&lt;br /&gt;''Danube Delta''&lt;br /&gt;Biosférická rezervácia, druhá najväčšia a najlepšie chránená delta v Európe.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/588
# '''[[Dediny s opevnenými kostolmi v Transilvánii]] '''&lt;br /&gt;''Villages with Fortified Churches in Transylvania''&lt;br /&gt;Živý obraz kultúrnej krajiny v Sedmohradsku.&lt;br /&gt;1993, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/596
# '''[[Monastier Horezu]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Horezu''&lt;br /&gt;[[Monastier]] zo 17. storočia v oblasti Valašska je unikátnou architektonickou čistotou.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/597
# '''[[Moldavské chrámy]]'''&lt;br /&gt;''Churches of Moldavia''&lt;br /&gt;Sedem [[chrám]]ov je vyzdobených freskami, sú to vynikajúce diela byzantského umenia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/598
# '''[[Sighişoara]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Sighişoara''&lt;br /&gt;V historickom centre sú zachované všetky znaky malého opevneného stredovekého mesta.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/902
# '''[[Drevené kostoly v oblasti Maramureș]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of Maramureş''&lt;br /&gt;Výber ôsmich drevených chrámov, výborných ukážok rôznych architektonických riešení z rôznych oblastí a dôb.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/904
# '''[[Dácke pevnosti v horách Orăștie]]'''&lt;br /&gt;''Dacian Fortresses of the Orastie Mountains''&lt;br /&gt;Šesť obranných stavieb z neskorej doby železnej, postavených od prvého storočia pred Kr. do 1. storočia po Kr. ako ochrana proti dobytiu Rimanmi.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/906
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Banská oblasť [[Roșia Montană]]'''&lt;br /&gt;''Roșia Montană Mining Landscape''&lt;br /&gt;Horská oblasť baní pri obci Roșia Montană.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1552
# '''[[Sochársky súbor Constantina Brâncușiho v Târgu Jiu]]'''&lt;br /&gt;''Brâncuși Monumental Ensemble of Târgu Jiu''&lt;br /&gt;Súbor sôch vytvorených v roku 1937 na pamiatku padlých v prvej svetovej vojne.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1473
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dácky limes|Dácia]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire - Dacia''&lt;br /&gt;Najdlhšia pozemná hranica rímskej provincie v Európe vymedzená sieťo jednotlivých miest, ktoré zahŕňajú legionárske pevnosti, pomocné pevnosti, zemné valy a strážne veže.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1718

== {{minivlajka|Rusko|w}} ==
[[Súbor:Angliyskaya Enbankment SPb.jpg|thumb|Petrohrad]]
[[Súbor:Kishi church 0.jpg|náhled|Kižský pogost]]
[[Súbor:Kreml Moskau4.jpg|thumb|Kremeľ v Moskve]]
[[Súbor:Троице-Сергиева лавра с высоты.jpg|náhled|Trojicko-sergijevská lavra]]
[[Súbor:Kolomenskoe Ascension Church and the bell tower of the George Church.jpg|náhled|upright|Chrám Nanebovstúpenia Krista v Kolomenskom]]
[[Súbor:Olchon prom.jpg|thumb|Bajkalské jazero]]
[[Súbor:D0807I14-HarbourTour.jpg|náhľad|Kamčatka]]
[[Súbor:View on Caucasus.jpg|thumb|Zapadnyj Kavkaz]]
[[Súbor:Kremlin Qazansu.JPG|thumb|Kremeľ v Kazani]]
[[Súbor:Ferapontov 001.jpg|thumb|Komplex monastiera Ferapontov]]
[[Súbor:Novodevichy Convent 2.jpg|náhľad|Novodievčí monastier]]
[[Súbor:Plato Putorana 03.jpg|thumb|Plató Putorana]]
[[Súbor:Демьян бедный.jpg|thumb|Lenskije stolby]]
[[Súbor:Белая мечеть (белое, черное).jpg|thumb|Historický a archeologický komplex Bolgaru]]
[[Súbor:Свияжск Успенско-Богородичный мужской монастырь коптер.jpg|thumb|Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky]]
[[Súbor:Belomorsk petroglyphs42.jpg|thumb|Petroglyf pri Bielom mori]]
# '''[[Petrohrad]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Saint Petersburg and Related Groups of Monuments''&lt;br /&gt;Barokové a novoklasicistické stavby.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/540
# '''[[Kiži|Drevené chrámy v Kižskom Pogoste]]'''&lt;br /&gt;''Kizhi Pogost''&lt;br /&gt;Drevené [[chrám]]y a hodinová veža na ostrove Onežského jazera.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/544
# '''[[Moskva]] – [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]] a [[Červené námestie]]'''&lt;br /&gt;''Kremlin and Red Square, Moscow''&lt;br /&gt;Vrátane baziliky Vasilia Blaženého.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/545
# '''[[Velikij Novgorod]] – historické pamiatky mesta'''&lt;br /&gt;''Historic Monuments of Novgorod and Surroundings''&lt;br /&gt;Prvá metropola Ruska, centrum pravoslávnej cirkvi a ruskej architektúry.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/604
# '''[[Solovecké ostrovy]]'''&lt;br /&gt;''Cultural and Historic Ensemble of the Solovetsky Islands''&lt;br /&gt;Na šiestich ostrovoch v Bielom mori sú stopy po prehistorickom osídlení a [[monastier]]ske stavby z 16. až 19. storočia.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/632
# '''[[Vladimír (Rusko)|Vladimír]] a [[Suzdaľ]]'''&lt;br /&gt;''White Monuments of Vladimir and Suzdal''&lt;br /&gt;Dve slávne historické centrá ruského umenia. Sústredené sú tu náboženské aj svetské pamiatky.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/633
# '''[[Trojicko-sergijevská lavra]]'''&lt;br /&gt;''Architectural Ensemble of the Trinity Sergius Lavra in Sergiev Posad''&lt;br /&gt;Pravoslávny [[monastier]], kde je pochovaný [[Boris Fiodorovič Godunov|Boris Godunov]] a ktorý ukrýva vzácne ikony.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/657
# '''[[Kolomenskoje|Chrám Nanebovstúpenia Krista v Kolomenskom]]'''&lt;br /&gt;''Church of the Ascension, Kolomenskoye''&lt;br /&gt;Chrám Nanebovzatia Pána z roku 1532. Jeho konštrukcia mala veľký vplyv na ruskú architektúru.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/634
# '''[[Komi (republika)|Komi]]'''&lt;br /&gt;''Virgin Komi Forests''&lt;br /&gt;Oblasť panenských lesov na severe európskej časti Ruska.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/719
# '''[[Bajkal (jazero)|Bajkal]]'''&lt;br /&gt;''Lake Baikal''&lt;br /&gt;Najstaršie a najhlbšie jazero na svete, v jeho vodách žije celý rad [[endemit|endemických]] druhov fauny.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/754
# '''[[Sopky Kamčatky]]'''&lt;br /&gt;''Volcanoes of Kamchatka''&lt;br /&gt;Veľa druhov sopiek a veľké množstvo iných vulkanických javov.&lt;br /&gt;1996, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/765
# '''Zlaté hory na [[Altaj]]i'''&lt;br /&gt;''Golden Mountains of Altai''&lt;br /&gt;Jedna z mála európskych horských oblastí, v ktorej sa dosiaľ neprejavili ľudské zásahy.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/768
# '''[[Zapadnyj Kavkaz]]'''&lt;br /&gt;''Western Caucasus''&lt;br /&gt;Pásy nedotknutých horských lesov sú v Európe unikátne.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/900
# '''Historický a architektonický komplex [[Kazaň]]ského Kremľa'''&lt;br /&gt;''Historic and Architectural Complex of the Kazan Kremlin''&lt;br /&gt;Zahrňuje skupinu historických budov z obdobia od 16. do 19. storočia a pozostatky skorších stavieb od 10. do 16. storočia.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/980
# '''[[Monastier Ferapontov|Komplex monastiera Ferapontov]]'''&lt;br /&gt;''The Ensemble of Ferrapontov Monastery''&lt;br /&gt;Komplex ruského pravoslávneho [[monastier]]a z 15. až 17. storočia ležiaci v oblasti Vologda.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/982
# '''[[Kuršská kosa]]'''&lt;br /&gt;''Curonian Spit''&lt;br /&gt;{{km|98|m}} dlhá a miestami iba {{m|400|m}} široká piesočná kosa obývaná od prehistorických dôb.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/994
# '''Centrálna [[Sichote-Aliň]] '''&lt;br /&gt;''Central Sikhote-Alin''&lt;br /&gt;Jeden z najbohatších a najneobvyklejších lesov mierneho pásma na svete. V tejto oblasti, kde sa stretáva [[tajga]] so subtropickým pásmom, žijú vedľa seba južné zvieratá a druhy severné.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/766
# '''[[Uvs Nuur|Panva Uvs Nuur]] '''&lt;br /&gt;''Uvs Nuur Basin''&lt;br /&gt;Najsevernejšia uzavretá panva v strednej Ázii. Plytké a veľmi slané jazero je dôležité pre migráciu vtákov.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/769
# '''[[Derbent]] – citadela, staré mesto a pevnosť'''&lt;br /&gt;''Citadel, Ancient City and Fortress Buildings of Derbent''&lt;br /&gt;Súčásť severnej línie Sasánsko-perzskej ríše. Kamenné opevnenie vzniklo v 5. storočí a je tvorené dvoma rovnobežnými múrmi, ktoré tvorili bariéru od mora až na vrchol hory.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1070
# '''[[Wrangelov ostrov|Prírodný systém na Wrangelovom ostrove]]'''&lt;br /&gt;''Natural System of Wrangel Island Reserve''&lt;br /&gt;Wrangelov ostrov nebol v štvrtohornej dobe ľadovej zaľadnený, a tak sa tu vyvinul bohatý život.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1023
# '''[[Novodievčí kláštor|Novodievčí monastier]]'''&lt;br /&gt;''Ensemble of the Novodevichy Convent''&lt;br /&gt;Monastier bol postavený v 16. až 17. storočí v tzv. moskovskom barokovom štýle.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1097
# '''[[Jaroslavľ]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historical Centre of the City of Yaroslavl''&lt;br /&gt;Obchodné centrum od 11. storočia. Monastier Spasskij zo 16. storočia. Rozsiahla výstavba v 17. storočí je dôsledkom urbanistického plánovania [[Katarína Veľká|Kataríny Veľkej]].&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1170
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Plató Putorana]]''' &lt;br /&gt;''Putorana Plateau''&lt;br /&gt;Zachovaný celý reťazec subarktických a arktických ekosystémov v izolovanom pohorí, vrátane nedotknutej tajgy, lesnej tundry, tundry a arktických púštnych systémov, ako aj nedotknuté jazerné a riečne systémy&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1234
# '''Prírodný park [[Lenskije stolby]]'''&lt;br /&gt;''Lena Pillars Nature Park''&lt;br /&gt;Vertikálne skalné stĺpy vysoké až {{m|100|m}}, tiahnúce sa niekoľko kilometrov pozdĺž brehu rieky Lena.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1299
# '''[[Historický a archeologický komplex Bolgaru]]'''&lt;br /&gt;''Bolgar Historical and Archaeological Complex''&lt;br /&gt;Stredoveké centrum [[Bulharská volžsko-kamská ríša|Volžského Bulharska]]&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/981
# '''[[Krajina Daurie]]'''&lt;br /&gt;''Landscapes of Dauria''&lt;br /&gt;Lúky, lesy a vodné plochy sú útočiskom mnohých živočíchov, najmä vtákov.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1448
# '''[[Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky (Svijažsko)|Chrám a kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v ostrovnom meste Svijažsko'''&lt;br /&gt;''Assumption Cathedral and Monastery of the town-island of Sviyazhsk''&lt;br /&gt;Cirkevný komplex na riečnom ostrove, ktorého dejiny siahajú až do 16. storočia&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1525
# '''Kostoly [[pskov]]skej školy architektúry'''&lt;br /&gt;''Churches of the Pskov School of Architecture''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta so zachovanou centrálnou pevnosťou i čiastočne stredovekým opevnením.&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1523
# '''[[Petroglyfy pri Onežskom jazere a Bielom mori]]'''&lt;br /&gt;''Petroglyphs of Lake Onega and the White Sea''&lt;br /&gt;Najrozsiahlejší súbor skalných malieb a rytín, ktoré dokumentujú kultúru neolitu [[Baltský štít|Fennoskandie]].&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1654
# '''Astronomické observatória [[Kazanská federálna univerzita|Kazanskej federálnej univerzity]] - [[Astronomické observatórium Kazanskej univerzity]] a [[Astronomičeskaja observatorija imeni V. P. Engeľgardta]]''' '''&lt;br /&gt;''Astronomical Observatories of Kazan Federal University''&lt;br /&gt;Dve observatória, ktoré sa dochovali kompletné s astronomickými prístrojmi a dnes plnia najmä vzdelávaciu funkciu.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1678
# '''[[Kenozerský národný park|Kulturna krajina jazera Kenozero]]'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of Kenozero Lake''&lt;br /&gt;Súbor historických drevených stavieb, prevažne kostolov a ďalších cirkevných stavieb, niektoré z nich postavili slovanskí osadníci v 12. storočí.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1688
# '''[[Jaskyňa Šulgan-Taš|Skalné maľby v jaskyni Šulgan-Taš]]'''&lt;br /&gt;''Rock Paintings of Shulgan-Tash Cave''&lt;br /&gt;Skalné umenie z neskorého paleolitu.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1743

== {{minivlajka|San Maríno|w}} ==
[[Súbor:Guaita.JPG|thumb|upright|San Maríno]]
# '''Historické centrum [[San Maríno (mesto)|San Marína]] a [[Monte Titano]]'''&lt;br /&gt;''San Marino Historic Centre and Mount Titano''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1245

== {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}} ==
[[Súbor:Robevihouse.JPG|thumb|upright|Staré mesto v Ochride]]
# '''[[Ochrid|Ochridský región]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Cultural Heritage of the Ohrid region''&lt;br /&gt;Jazero, jeho okolie a mesto pri jazere. Mesto zažívalo rozkvet hlavne medzi 7. a 19. storočím; má starobylý slovanský [[monastier]] a druhú najvýznamnejšiu kolekciu ikon z 11.  – 14. storočia na svete.&lt;br /&gt;1979, 1980, 2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/99
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133

== {{minivlajka|Slovensko|w}} ==
[[Súbor:Banská Štiavnica 40326.jpg|náhľad|Banská Štiavnica]]
[[Súbor:Vlkolínec, Slovakia 006.jpg|thumb|Vlkolínec]]
[[Súbor:Bardejov10Slovakia6.JPG|náhľad|Centrum Bardejova]]
[[Súbor:Gerulata.jpg|náhľad|Dunajský limes - Gerulata]]
# '''[[Banská Štiavnica]]'''&lt;br /&gt;''Banská Štiavnica''&lt;br /&gt;Historické centrum baníckeho mesta.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/618
# '''[[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]]'''&lt;br /&gt;''Levoča, Spiš Castle and the associated cultural monuments''&lt;br /&gt;[[Levoča]], [[Spišský hrad]], [[Spišské Podhradie]], [[Spišská Kapitula]], [[Žehra]]&lt;br /&gt;1993, 2009&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/620
# '''[[Vlkolínec]]'''&lt;br /&gt;''Vlkolínec''&lt;br /&gt;Pôvodná ľudová architektúra v rázovitej obci.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/622
# '''[[Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]'''&lt;br /&gt;''Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst''&lt;br /&gt;Rozsiahly krasový systém zahrňujúci 712 objavených jaskýň.&lt;br /&gt;1995, 2000, 2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/725
# '''[[Bardejov]] – mestská pamiatková rezervácia'''&lt;br /&gt;''Bardejov Town Conservation Reserve''&lt;br /&gt;Stredoveké opevnené mesto.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/973
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka]] '''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of the Slovak part of Carpathian Mountain Area''&lt;br /&gt;Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v [[Hervartov]]e, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v [[Tvrdošín]]e, evanjelický [[artikulárny kostol]] v [[Kežmarok|Kežmarku]], evanjelický artikulárny kostol v [[Hronsek]]u, evanjelický artikulárny kostol v [[Leštiny|Leštinách]], gréckokatolícky [[chrám]] sv. Mikuláša v [[Bodružal]]i, gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v [[Ladomirová|Ladomirovej]] a gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v [[Ruská Bystrá|Ruskej Bystrej]].&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1273
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608

== {{minivlajka|Slovinsko|w}} ==
[[Súbor:Skocjanske-jame-portal Slovenia.jpg|thumb|Škocjanské jaskyne]]
[[Súbor:05 Kamšt (2).JPG|thumb|Idrija]]
# '''[[Škocjanske jame]]'''&lt;br /&gt;''Škocjan Caves''&lt;br /&gt;Systém vápencových jaskýň a priepastí.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/390
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''Dedičstvo ortute – [[Almadén]] a [[Idrija]]'''&lt;br /&gt;Heritage of Mercury. Almadén and Idrija&lt;br /&gt;Jedny z najväčších svetových baní na ortuť v Španielsku a Slovinsku.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1313
# '''Diela [[Jože Plečnik|Jože Plečnika]] v [[Ľubľana|Ľubľani]]'''&lt;br /&gt;''The works of Jože Plečnik in Ljubljana – Human Centred Urban Design''&lt;br /&gt;Súbor verejných stavieb a verejných priestranstiev v Ľublani od architekta Jože Plečnika.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1643

== {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} ==
[[Súbor:Causeway-code poet-4.jpg|thumb|Giant's Causeway]]
[[Súbor:Studley Royal, Ripon.jpg|thumb|Kráľovský park Studley]]
[[Súbor:Avebury henge great circle stones 7 8 9.jpg|thumb|Avebury]]
[[Súbor:Blenheim Palace cropped.jpg|thumb|Palác Blenheim]]
[[Súbor:Hadrian's wall at Greenhead Lough.jpg|thumb|Hadriánov val]]
[[Súbor:Tower of london from swissre.jpg|thumb|Tower]]
[[Súbor:Central Edinburgh viewed from Castle 2005-06-17.jpg|náhľad|Edinburgh]]
[[Súbor:Gough island top view.png|thumb|Ostrovy Gough a Inaccessible]]
[[Súbor:Skara Brae - panoramio.jpg|thumb|Srdce neolitických Orknejí]]
[[Súbor:New Lanark buildings 2009.jpg|thumb|New Lanark]]
[[Súbor:Saltaire Salts Mill.jpg|thumb|Saltaire]]
[[Súbor:BelpermillEast.JPG|thumb|Derwent Valley Mills]]
[[Súbor:Crowns peh.jpg|thumb|Banícka oblasť v grófstvach Cornwal a West Devon]]
[[Súbor:Forthrailbridgefromsouthqueensferry.jpg|thumb|Forth Railway Bridge]]
[[Súbor:Gorham's Cave.jpg|thumb|Gorhamova jaskyňa]]
[[Súbor:Keswick Panorama - Oct 2009.jpg|thumb|Lake District]]
[[Súbor:Lovell Telescope.jpg|thumb|Observatórium Jodrell Bank]]
# '''[[Giant’s Causeway|Pobrežie Obrova cesta]] (Severné Írsko)'''&lt;br /&gt;''Giant's Causeway and Causeway Coast''&lt;br /&gt;Čadičové útvary a skalné pobrežie v okolí.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/369
# '''[[Durham|Hrad a Katedrála v Durhame]]'''&lt;br /&gt;''Durham Castle and Cathedral''&lt;br /&gt;Pevnosť a katedrála z 11. a 12. storočia sú príklady normanskej architektúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/370
# '''[[Iron Bridge]]'''&lt;br /&gt;''Ironbridge Gorge''&lt;br /&gt;Technické pamiatky na priemyselnú revolúciu v údolí rieky Severn, prvý liatinový most na svete.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/371
# '''[[Kráľovský park Studley]] a [[Kláštor Fountains|ruiny kláštora Fountains]] '''&lt;br /&gt;''Studley Royal Park including the Ruins of Fountains Abbey''&lt;br /&gt;Kráľovský park založený v 18. storočí, zámok a ruiny opátstva.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/372
# '''[[Stonehenge]] a [[Avebury]]'''&lt;br /&gt;''Stonehenge, Avebury and Associated Sites''&lt;br /&gt;Lokality pamiatok megalitickej kultúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/373
# '''[[Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. v Gwynedde]]'''&lt;br /&gt;''Castles and Town Walls of King Edward in Gwynedd''&lt;br /&gt;Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. z 13. storočia vo Walese sú príkladom obrannej architektúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/374
# '''[[St. Kilda]] (Škótsko)'''&lt;br /&gt;''St Kilda''&lt;br /&gt;Súostrovie sopečného pôvodu so skalnými útesmi a hniezdiskami ohrozených druhov vtákov.&lt;br /&gt;1986, 2004, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/387
# '''[[Palác Blenheim]]'''&lt;br /&gt;''Blenheim Palace''&lt;br /&gt;Zámok z 18. storočia je typickým príkladom kniežacieho obydlia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/425
# '''[[Westminsterský palác]], [[Westminsterské opátstvo]] a [[Kostol svätej Margaréty (Westminster)|Kostol svätej Margaréty]]'''&lt;br /&gt;''Westminster Palace, Westminster Abbey and Saint Margaret's Church''&lt;br /&gt;Pôvodná kráľovská rezidencia (teraz sídlo parlamentu), prestavaná v novogotickom štýle, spolu s opátstvom a kostolom z 11. storočia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/426
# '''[[Bath]]'''&lt;br /&gt;''City of Bath''&lt;br /&gt;Mesto založené Rimanmi, s kúpeľným komplexom a elegantnou novoklasicistiskou architektúrou.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/428
# '''[[Hadriánov val]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire''&lt;br /&gt;Zvyšky obranného valu, ktorý v 2. storočí postavili Rimania medzi Anglickom a Škótskom. Pokračuje ďalej naprieč Európou až k Čiernemu moru.&lt;br /&gt;1987, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/430
# '''[[Hendersonov ostrov]]'''&lt;br /&gt;''Henderson Island''&lt;br /&gt;Ostrov v južnom Pacifiku, súčasť [[Pitcairnove ostrovy|Pitcairnových ostrovov]]. Predstavuje prírodu nedotknutú človekom.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/487
# '''[[Tower of London]]'''&lt;br /&gt;''Tower of London''&lt;br /&gt;Londýnsky hrad.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/488
#'''[[Canterbury]]'''&lt;br /&gt;''Canterbury Cathedral, St Augustine's Abbey, and St Martin's Church''&lt;br /&gt;Katedrála, kostol sv. Martina (najstaršia v Anglicku) a bývalé opátstvo sv. Augustína.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/496
# '''[[Edinburgh]]'''&lt;br /&gt;''Old and New Towns of Edinburgh''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta s pevnosťou.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/728
# '''Ostrovy [[Gough]] a [[Inaccessible]]'''&lt;br /&gt;''Gough and Inaccessible Islands''&lt;br /&gt;Ostrovy v južnom Atlantiku, prírodná rezervácia a hniezdisko vtákov.&lt;br /&gt;1995, 2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/740
# '''Maritime [[Greenwich]]'''&lt;br /&gt;''Maritime Greenwich''&lt;br /&gt;Budovy v Greenwichi neďaleko Londýna a park, v ktorom sú umiestnené, sú význačné symboly anglického umeleckého a vedeckého úsilia v 17. a 18. storočí.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/795
# '''Srdce neolitických [[Orkneje|Orknejí]]'''&lt;br /&gt;''Heart of Neolithic Orkney''&lt;br /&gt;Neolitické monumenty.&lt;br /&gt;1999 http://whc.unesco.org/en/list/514
# '''St. George a priľahlé pevnosti, [[Bermudy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Town of St George and Related Fortifications, Bermuda''&lt;br /&gt;Príklad najranejších anglických mestských kolónií v Novom svete.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/983
# '''[[Blaenavon]] – priemyselná krajina v okolí.'''&lt;br /&gt;''Blaenavon Industrial Landscape''&lt;br /&gt;Kraj najväčších svetových vývozcov železa a uhlia v 19. storočí.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/984
# '''[[New Lanark]]'''&lt;br /&gt;''New Lanark''&lt;br /&gt;Škótska dedina, kde utopista Robert Owen vytvoril svoj model priemyselnej spoločnosti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/429
# '''[[Saltaire]]'''&lt;br /&gt;''Saltaire''&lt;br /&gt;Zachovalé priemyselné mestečko z druhej polovici 19. storočia.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1028
# '''Pobrežie [[Dorset (grófstvo)|Dorsetu]] a východného [[Devon (Anglicko)|Devonu]]'''&lt;br /&gt;''Dorset and East Devon Coast''&lt;br /&gt;Útesy zachytávajú 185 miliónov rokov v histórii Zeme.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1029
# '''[[Derwent Valley Mills|Továrne v Derwent Valley]]'''&lt;br /&gt;''Derwent Valley Mills''&lt;br /&gt;Priemyselná krajina veľkého historického významu.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1030
# '''[[Kráľovské botanické záhrady (Kew)|Kráľovské botanické záhrady]]'''&lt;br /&gt;''Royal Botanic Gardens, Kew''&lt;br /&gt;Dokumentujú vývoj záhradnej architektúry od 18. do 20. storočia.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1084
# '''[[Liverpool]] – námorné obchodné centrum'''&lt;br /&gt;''Liverpool – Maritime Mercantile City''&lt;br /&gt;Šesť oblastí historického centra a dokov je dokladom rozmachu svetového priemyslu a obchodu v 18. a 19. storočí.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1150
# '''[[Banícka oblasť v grófstvach Cornwal a West Devon]]'''&lt;br /&gt;''Cornwall and West Devon Mining Landscape''&lt;br /&gt;Svedectvo rozmachu priemyslovej revolúcie na začiatku 19. storočia. Priemyslové stavby a banícke diela po intenzívnej ťažbe medi a cínu.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1215
# '''[[Akvadukt Pontcysyllte]]'''&lt;br /&gt;''Pontcysyllte Aqueduct and Canal''&lt;br /&gt;Približne 18 kilometrov dlhý kanál bez použitia vzdúvadiel alebo vrát postavený počas priemyselnej revolúcie.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1303
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Gracehill]] v Severnom Írsku.&lt;br /&gt;2015, 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Forth Railway Bridge]]'''&lt;br /&gt;''Forth Rail Bridge''&lt;br /&gt;Železničný most cez záliv Firth of Forth.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1485
# '''Komplex [[Gorhamova jaskyňa|Gorhamovej jaskyne]] (Gibraltár)'''&lt;br /&gt;''Gorham's Cave Complex''&lt;br /&gt;Jaskyňa s pozostatkami osídlenia starými až 12 500 rokov.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1500
# '''[[Lake District]]'''&lt;br /&gt;''The English Lake District''&lt;br /&gt;Národný park v severozápadnom Anglicku, krajina dlhodobo formovaná ľudskou činnosťou.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/422
# '''[[Observatórium Jodrell Bank]]'''&lt;br /&gt;''Jodrell Bank Observatory''&lt;br /&gt;Observatórium s prvým plne riaditeľným rádioteleskopom na svete&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1594
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''Bridlicová krajina severozápadného [[Wales]]u'''&lt;br /&gt;''The Slate Landscape of Northwest Wales''&lt;br /&gt;Krajina premenená ťažbou bridlice zahŕňa okrem lomov a baní aj archeologické lokality, historické osady, železnici a cesty.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1633
# '''[[Flow Country]]'''&lt;br /&gt;''The Flow Country''&lt;br /&gt;Najväčšie rašelinisko na svete, ktoré je útočisko množstva voľne žijúcich živočíchov, vrátane širokej škály vtákov.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1722

==  {{minivlajka|Spojené štáty|w}} ==
[[Súbor:Spruce Tree House 4.jpg|thumb|Mesa Verde]]
[[Súbor:GRANDCANYONCHRISTMAS.JPG|thumb|Národný park Grand Canyon]]
[[Súbor:Icy Bay, Tyndall Glacier, and Mount St. Elias (21426102339).jpg|thumb|Kluane a Wrangell-St Elias]]
[[Súbor:Independence Hall Philly.JPG|thumb|Independence Hall]]
[[Súbor:Mammoth Cave River Styx.png|thumb|Mammoth Cave National Park]]
[[Súbor:HurricaneRidge 7392t.jpg|thumb|Olympic National Park]]
[[Súbor:Monks Mound in July.JPG|thumb|Cahokia Mounds]]
[[Súbor:FortElMorro SanJuan PuertoRico.jpg|thumb|San Juan]]
[[Súbor:Chaco Canyon Chetro Ketl great kiva plaza NPS.jpg|thumb|Chaco]]
[[Súbor:University of Virginia Rotunda.jpg|thumb|Virginská univerzita v Charlottesville]]
[[Súbor:USA 09669 Taos Pueblo Luca Galuzzi 2007.jpg|thumb|Taos Pueblo]]
[[Súbor:Carlsbad Interior Formations.jpg|thumb|Národný park Carlsbad Caverns]]
# '''[[Národný park Mesa Verde|Mesa Verde]]'''&lt;br /&gt;''Mesa Verde ''&lt;br /&gt;Pamiatky na predkolumbovskú kultúru Indiánov Anasaziov na rovnomennej náhornej planine v štáte Colorado.&lt;br /&gt;1978 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/27
# '''[[Yellowstonský národný park|Yellowstone]]'''&lt;br /&gt;''Yellowstone ''&lt;br /&gt;Národný park významný geotermálnymi javmi (gejzíry, fumaroly, horúcu pramene) a divokou prírodou.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/28
# '''[[Kluane a Wrangell-St Elias]]'''&lt;br /&gt;''Kluane/Wrangell-St Elias/Glacier Bay/Tatshenshini-Alsek''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na hraniciach Kanady a Aljašky.&lt;br /&gt;1979, 1992, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/72
# '''[[Národný park Veľký kaňon|Grand Canyon]]'''&lt;br /&gt;''Grand Canyon National Park ''&lt;br /&gt;Národný park s kaňonom hlbokým až {{m|1500|m}}, ktorý vytvorila rieka Colorado.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/75
# '''[[Everglades]]'''&lt;br /&gt;''Everglades National Park ''&lt;br /&gt;Národný park, ktorý chráni ekosystém zaplavovaných nížin na Floride.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/76
# '''[[Independence Hall]]'''&lt;br /&gt;''Independence Hall ''&lt;br /&gt;Budova vo Phidelphii (Pennsylvánia) z 1. polovice 18. storočia, kde bola podpísaná Deklarácia nezávislosti a americká ústava.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/78
# '''[[Redwood National and State Parks]]'''&lt;br /&gt;''Redwood National Park''&lt;br /&gt;Národný park s najvyššími stromami na svete (Sekvoja vždyzelená).&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/134
# '''[[Mammoth Cave National Park]]'''&lt;br /&gt;''Mammoth Cave National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňajúci najrozsiahlejšiu sieť vápencových jaskýň na svete.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/150
# '''[[Olympic National Park]]'''&lt;br /&gt;''Olympic National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňajúci vysokohorskú krajinu s ľadovcami a pobrežie Tichého oceánu s dažďovými lesmi mierneho pásma.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/151
# '''[[Cahokia Mounds]]'''&lt;br /&gt;''Cahokia Mounds State Historic Site ''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko, podáva svedectvo o predkolumbovských civilizáciách okolo Mississippi.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/198
# '''[[Great Smoky Mountains National Park]]'''&lt;br /&gt;''Great Smoky Mountains National Park''&lt;br /&gt;Národný park chráni panenskú prírodu.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/259
# '''[[San Juan (Portoriko)|San Juan]]'''&lt;br /&gt;''La Fortaleza and San Juan Historic Site in Puerto Rico''&lt;br /&gt;Opevnenie mesta San Juan vrátane pevnosti [[La Fortaleza]] na ostrove Perto Rico je príkladom adaptácie európskej vojenskej architektúry na americké prístavy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/266
# '''[[Socha Slobody]]'''&lt;br /&gt;''Statue of Liberty''&lt;br /&gt;Dar Francúzska k stému výročiu americkej nezávislosti.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/307
# '''[[Yosemitský národný park]]'''&lt;br /&gt;''Yosemite National Park ''&lt;br /&gt;Národný park typický granitovými skalnými reliéfmi, jazerami a vodopádmi.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/308
# '''[[Chaco Culture National Historical Park|Chaco]]'''&lt;br /&gt;''Chaco Culture National Historical Park''&lt;br /&gt;Národný historický park v Novom Mexiku zahŕňa pamiatky na kultúru Chaco, ktorá kvitla v 11.-12. storočí.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/353
# '''[[Hawaii Volcanoes National Park]]'''&lt;br /&gt;''Hawaii Volcanoes National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňa dva najaktívnejšie vulkány na svete a sopečnú krajinu v okolí.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/409
# '''[[Monticello (Virgínia)|Monticello]] a [[Virgínska univerzita v Charlottesville]]'''&lt;br /&gt;''Monticello and the University of Virginia in Charlottesville''&lt;br /&gt;Monticello a Virgínska univerzita v Charlottesville, práce Thomase Jeffersona, sú vynikajúcimi príkladmi novoklasicizmu.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/442
# '''[[Taos]]'''&lt;br /&gt;''Pueblo de Taos''&lt;br /&gt;Indiánske pueblá, tradičné obydlia Indiánov žijúcich na Coloradskej plošine.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/492
# '''[[Národný park Carlsbad Caverns]] '''&lt;br /&gt;''Národný park v Novom Mexiku s 81 krasovými jaskyňami.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/721
# '''[[Medzinárodný park mieru Waterton Glacier|Waterton Glacier]]'''&lt;br /&gt;''Waterton Glacier International Peace Park ''&lt;br /&gt;Národné parky na hranici Kanady a USA. Krajina bola modelovaná pôsobením ľadovcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/354
# '''Oblasť [[Papahānaumokuākea]]'''&lt;br /&gt;''Papahānaumokuākea''&lt;br /&gt;skupina ostrovčekov a atolov približne {{km|250|m}} od hlavných Havajských ostrovov.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1326
# '''Monumentálne zemné práce [[Poverty Point]]'''&lt;br /&gt;''Monumental Earthworks of Poverty Point''&lt;br /&gt;6 koncentrických polkruhových kopcov oddelených zemnými depresiami vybudovaných pred viac ako 2 000 rokmi.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1435
# '''[[Misie v San Antoniu]]'''&lt;br /&gt;''San Antonio Missions''&lt;br /&gt;Misionárske stanice vybudované františkánmi v 18. storočí.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1466
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Bethlehem (Pensylvánia)|Bethlehem]] v Pensylvánii.&lt;br /&gt;2015, rozšíření 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''Architektúra 20. storočia [[Frank Lloyd Wright|Franka Lloyda Wrighta]]'''&lt;br /&gt;''The 20th-century Architecture of Frank Lloyd Wright''&lt;br /&gt;8 stavieb od amerického architekta Franka Lloyda Wrighta, ktoré sú postavené po celých USA.&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1496
# '''Obradné zemné práce [[Hopewell]]'''&lt;br /&gt;''Hopewell Ceremonial Earthworks''&lt;br /&gt;8 lokalít, ktoré vytvorila tzv. Hopewellská civilizácia okolo rieky Ohio.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1689

== {{minivlajka|Srbsko|w}} ==
[[Súbor:Stari Ras.jpg|thumb|Stari Ras]]
[[Súbor:Monastir Studenica I.JPG|thumb|Monastier Studenica]]
# '''[[Stari Ras]] a [[monastier Sopoćani]]'''&lt;br /&gt;''Stari Ras and Sopočani''&lt;br /&gt;Prvé hlavné mesto Srbska. Komplex stredovekých pamiatok – pevnosti, [[chrám]]y a [[monastier]]e.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/96
# '''[[Monastier Studenica]]'''&lt;br /&gt;''Studenica Monastery ''&lt;br /&gt;[[Monastier]] založený v 12. storočí zakladateľom prvého srbského štátu Stevanom Nemanjou.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/389
# '''[[Stredoveké pamiatky v Kosove]]'''&lt;br /&gt;''Medieval Monuments in Kosovo''&lt;br /&gt;Stredoveké byzantské chrámy stoja na úpätí pohoria Prokletije v západnej časti [[Kosovo|Kosova]].&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/724
# ''' [[Gamzigrad]] – Romuliana, Galériov palác'''&lt;br /&gt;''Gamzigrad-Romuliana, Palace of Galerius''&lt;br /&gt;Zachovalý opevnený palác postavil na prelome 3. a 4. storočia cisár Caius Valerius Galerius Maximianus.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1253
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504

== {{minivlajka|Španielsko|w}} ==
[[Súbor:Spain Andalusia Granada BW 2015-10-25 17-24-14.jpg|thumb|Alhambra]]
[[Súbor:El escorial blick von oben.jpg|náhľad|El Escorial]]
[[Súbor:Techo de Altamira (replica)-Museo Arqueológico Nacional.jpg|náhľad|Maľby v Altamíre]]
[[Súbor:Ávila. Murallas 1.JPG|thumb|Ávila]]
[[Súbor:Cimborrio Mudéjar Catedral de Teruel.png|náhľad|Mudejarská architektúra]]
[[Súbor:Toledo Skyline Panorama, Spain - Dec 2006 edit.jpg|náhľad|Toledo]]
[[Súbor:2006 10 8 Garrovillas.JPG|náhľad|Cáceres]]
[[Súbor:Salamanca 2008.jpg|náhľad|Salamanca]]
[[Súbor:Spain PobletMonastry FrontView.jpg|náhľad|Kláštor Poblet]]
[[Súbor:Monasterio de Guadalupe.jpg|náhľad|Kláštor Santa Maria de Guadalupe]]
[[Súbor:Cuenca-panoramica4.JPG|thumb|Cuenca]]
[[Súbor:Llotja de la Seda (52042949244).jpg|thumb|La Lonja de la Seda]]
[[Súbor:Panorámica de Las Médulas.jpg|thumb|Las Médulas]]
[[Súbor:Rock Art Foz Coa 01.jpg|náhľad|Skalné maľby v údolí Côa]]
[[Súbor:Universidad de Alcalá - Colegio de San Ildefonso emplazamiento.jpg|náhľad|Alcalá de Henares]]
[[Súbor:La Laguna BW 5.JPG|náhľad|San Cristóbal de La Laguna]]
[[Súbor:Amphitheatre of Tarragona 02.jpg|thumb|Archeologická lokalita Tárraco]]
[[Súbor:Arcoiris en el Palmeral de Elche.jpg|thumb|Palmový háj v Elche]]
[[Súbor:Muralla.Lugo.Galicia.jpg|thumb|Lugo]]
[[Súbor:Aranjuez PalacioReal cadena.jpg|thumb|Kultúrna krajina Aranjuez]]
[[Súbor:Zubia jun.jpg|náhľad|Biskajský most]]
[[Súbor:Echium Wildpretii at The Teide.jpg|thumb|Národný park Teide]]
[[Súbor:Pórtico de Medina Azahara (Córdoba, Spain).jpg|thumb|Medina Azahara]]
[[Súbor:Tudons01.jpg|thumb|Prehistorické talajotické náleziská na Menorce]]
# '''[[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba – historické centrum]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Cordoba''&lt;br /&gt;Historické centrum má množstvo palácov a mešít.&lt;br /&gt;1984, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/313
# '''[[Alhambra]], [[Generalife]] a [[Albayzín]], [[Granada]]'''&lt;br /&gt;''Alhambra, Generalife and Albayzín, Granada''&lt;br /&gt;Komplex opevnených palácov Alhambra, Generalife, Albayzin a ich záhrady.&lt;br /&gt;1984, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/314
# '''[[Katedrála Panny Márie (Burgos)|Katedrála v Burgose]]'''&lt;br /&gt;''Burgos Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála, ktorá má v exteriéri aj interiéri najkrajšie prvky gotiky.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/316
# '''[[El Escorial]]'''&lt;br /&gt;''Monastery and Site of the Escurial, Madrid''&lt;br /&gt;Komplex kláštora, seminára, kostola a paláca má výnimočne krásnu polohu a čistú architektúru.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/318
# '''Diela [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]'''&lt;br /&gt;''Works of Antoni Gaudí''&lt;br /&gt;Osobité diela architekta Antonia Gaudího: [[Palacio Güell]], [[Casa Milá]], [[park Güell]].&lt;br /&gt;1984, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/320
# '''Jaskyňa [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]]'''&lt;br /&gt;''Altamira Cave''&lt;br /&gt;Prehistorické jaskynné maľby.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/310
# '''[[Segovia]] a [[akvadukt v Segovii|jej akvadukt]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Segovia and its Aqueduct''&lt;br /&gt;Staré mesto a rímsky akvadukt.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/311
# '''Pamiatky [[Oviedo|Ovieda]] a [[Astúrske kráľovstvo|Astúrie]]'''&lt;br /&gt;''Monuments of Oviedo and the Kingdom of the Asturias''&lt;br /&gt;Kostoly Asturského kráľovstva (9. storočie) v predrománskom štýle.&lt;br /&gt;1985, 1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/312
# '''[[Santiago de Compostela]] '''&lt;br /&gt;''Old Town of Santiago de Compostela''&lt;br /&gt;Pútnické mesto – jeho stará časť s pamiatkami všetkých štýlov ho radí medzi najkrajšie mestá vôbec.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/347
# '''[[Ávila]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Avila with its Extra-Muros Churches''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého opevneného mesta s kostolmi.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/348
# '''[[Mudejarská architektúra v Aragónsku]]'''&lt;br /&gt;''Mudejar Architecture of Aragon''&lt;br /&gt;Toto umenie vychádza z islamu, ale sú v ňom pozorovateľné tiež európske štýly, ktoré sa v tej dobe rozvíjali, hlavne gotika. Typické je používanie tehál a glazúrovanej keramiky v architektúre.&lt;br /&gt;1986, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/378
# '''[[Toledo]]'''&lt;br /&gt;''Historic City of Toledo''&lt;br /&gt;Mesto s dvojtisícročnou históriou, jeho pamiatky pripomínajú vplyv židovského, kresťanského a islamského náboženstva.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/379
# '''[[Národný park Garajonay]] ([[Kanárske ostrovy]])'''&lt;br /&gt;''Garajonay National Park''&lt;br /&gt;Národný park s vavrínovými lesmi.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/380
# '''[[Cáceres]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Cáceres''&lt;br /&gt;Staré mesto, v ktorého architektúre sa miesia rímske, islamské, gotické a renesančné vplyvy.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/384
# '''[[Katedrála v Seville|Katedrála]], [[Alcázar v Seville|alcázar]] a [[Archivo General de Indias]] v [[Sevilla|Seville]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral, Alcazar and Archivo de Indias in Seville''&lt;br /&gt;Gotická katedrála, maurský palác Alcázar a Archivo de Indias v Casa Lonja tvoria monumentálny komplex v srdci Sevilly.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/383
# '''[[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Salamanca''&lt;br /&gt;Staré univerzitné mesto s románskymi, gotickými, maurskými, renesančnými a barokovými pamiatkami.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/381
# '''[[Kláštor Poblet]]'''&lt;br /&gt;''Poblet Monastery''&lt;br /&gt;Staré opátstvo cisterciánov, jedno z najväčších v Španielsku (Katalánsko).&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/518
# '''Archeologická lokalita [[Mérida]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of Mérida''&lt;br /&gt;Zvyšky starého rímskeho mesta zahrňujú amfiteáter, divadlo, mosty a vodovodný systém.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/664
# '''[[Kláštor Santa Maria de Guadalupe]]'''&lt;br /&gt;''Royal Monastery of Santa Maria de Guadalupe''&lt;br /&gt;Kráľovský kláštor ilustruje štyri storočia vývoja španielskej architektúry.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/665
# '''[[Trasa pútnikov do Santiago de Compostela]]'''&lt;br /&gt;''Route of Santiago de Compostela''&lt;br /&gt;Trasa od francúzsko-španielskej hranice je lemovaná stovkami náboženských a svetských stavieb veľkej historickej hodnoty.&lt;br /&gt;1993, 2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/669
# '''[[Národný park Doñana]]'''&lt;br /&gt;''Doñana National Park''&lt;br /&gt;Národný park v Andalúzii zahrňuje prevažne lagúny a močiare a je hniezdiskom mnohých druhov vtákov.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/685
# '''[[Cuenca (Španielsko)|Cuenca]]'''&lt;br /&gt;''Historic Walled Town of Cuenca''&lt;br /&gt;Zachovalé opevnené mesto postavené Maurami je známe svojimi domami visiacimi na útesoch.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/781
# '''[[La Lonja de la Seda]] vo [[Valencia (mesto)|Valencii]]'''&lt;br /&gt;''La Lonja de la Seda de Valencia''&lt;br /&gt;La Lonja de la Seda (burza hodvábu) je skupina budov z rokov 1482 až 1533.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/782
# '''[[Monte Perdido]] v [[Pyreneje|Pyrenejách]]'''&lt;br /&gt;''Pyrénées – Mont Perdu ''&lt;br /&gt;Horská krajina na hraniciach Francúzska a Španielska s najhlbšími kaňonmi a mohutnými kruhovými stenami.&lt;br /&gt;1997, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/773
# '''[[Las Médulas]]'''&lt;br /&gt;''Las Médulas''&lt;br /&gt;Zvyšky rímskych zlatých baní.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/803
# '''[[Palau de la música Catalana]] a [[Hospital de la Santa Creu i Sant Pau]] v [[Barcelona|Barcelone]]'''&lt;br /&gt;''The Palau de la Música Catalana and the Hospital de Sant Pau, Barcelona''&lt;br /&gt;Slávne stavby katalánskeho secesného architekta menom Lluís Domènech.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/804
# '''Kláštory [[Kláštor San Millán de Yuso|San Millán de Yuso]] a [[Kláštor San Millán de Suso|San Millán de Suso]]'''&lt;br /&gt;''San Millán Yuso and Suso Monasteries''&lt;br /&gt;Kláštorná obec založená sv. Millánom v polovici 6. storočia&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/805
# '''[[Údolie Côa|Skalné maľby v údolí Côa a Siega Verde]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Rock-Art Sites in the Côa Valley and Siega Verde''&lt;br /&gt;Výnimočná koncentrácia skalných rytín a malieb z neskorej doby kamennej.&lt;br /&gt;1998, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/866
# '''[[Skalné umenie v Stredomorskej panve na Pyrenejskom polostrove]]'''&lt;br /&gt;''Rock-Art of the Mediterranean Basin on the Iberian Peninsula''&lt;br /&gt;Neskoro prehistorické skalné maľby na Iberskom polostrove tvoria výnimočne veľkú skupinu, v ktorej je živo graficky zobrazený spôsob života.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/874
# '''[[Alcalá de Henares]] – univerzita a sväté miesto'''&lt;br /&gt;''University and Historic Precinct of Alcalá de Henares''&lt;br /&gt;Prvé plánované univerzitné mesto na svete.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/876
# '''[[Ibiza (mesto)|Ibiza]]'''&lt;br /&gt;''Ibiza, biodiversity and culture''&lt;br /&gt;Príklad interakcie medzi morským a pobrežným ekosystémom.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/417
# '''[[San Cristóbal de La Laguna]]'''&lt;br /&gt;''San Cristóbal de La Laguna''&lt;br /&gt;Prvé ideálne mestské teritórium vybudované podľa filozofických princípov.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/929
# '''[[Tarragona|Tárraco – archeologická lokalita]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of Tárraco''&lt;br /&gt;Tárraco (súčasná Tarragona) bolo hlavným mestom v rímskom Španielsku a tiež rímske centrum pre celý Pyrenejský polostrov.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/875
# '''[[Palmový háj v Elche]]'''&lt;br /&gt;''Palmeral of Elche''&lt;br /&gt;Unikátny pozostatok arabských poľnohospodárskych postupoch v Európe.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/930
# '''[[Lugo]] – rímske hradby'''&lt;br /&gt;''Roman Walls of Lugo''&lt;br /&gt;Boli postavené v druhej polovici 2. storočia, aby chránili rímske mesto Lucus.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/987
# '''Románske kostoly vo [[Vall de Boí]]'''&lt;br /&gt;''Catalan Romanesque Churches of the Vall de Boí''&lt;br /&gt;Úzke a hlboké údolie Vall de Boí leží v Pyrenejach v oblasti Alta Ribagorça.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/988
# '''[[Atapuerca]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Atapuerca''&lt;br /&gt;Jaskyne v pohorí Sierra de Atapuerca obsahujú pamiatky po prvých ľudských tvoroch v Európe staré takmer milión rokov.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/989
# '''[[Kráľovský palác v Aranjueze|Kultúrna krajina Aranjuez]]'''&lt;br /&gt;''Aranjuez Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Vzácna jednota prírodných pamiatok a výsledkov rozmanitej ľudskej činnosti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1044
# '''[[Úbeda]] a [[Baeza]] – renesančné monumentálne celky'''&lt;br /&gt;''Renaissance Monumental Ensembles of Úbeda and Baeza''&lt;br /&gt;Malé mestá na juhu Španielska. Je viditeľný vplyv Maurov v 9. storočí, opätovné dobytie Španielska katolíkmi a najmä príchod renesancie v 16. storočí.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/522
# '''[[Biskajský most]]'''&lt;br /&gt;''Vizcaya Bridge''&lt;br /&gt;Visutý oceľový most prekleňujúci ústie rieky Ibaizabal západne od [[Bilbao|Bilbaa]]. Navrhnutý baskickým architektom [[Alberto de Palacio]] a dokončený v r. 1893.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1217
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Národný park Teide]]'''&lt;br /&gt;''Teide National Park''&lt;br /&gt;Horský národný park na ostrove [[Tenerife]] vrátane sopky Teide-Pico Viejo ({{m|3718|m}}) &lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1258
# '''[[Herkulova veža]]'''&lt;br /&gt;''Tower of Hercules ''&lt;br /&gt;Pôvodný maják postavili Rimania v 1. storočí nášho letopočtu. Orientačný bod pre vstup do mesta A Coruňa.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1312
# '''Kultúrna krajina [[Serra de Tramuntana]]'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of the Serra de Tramuntana''&lt;br /&gt;Pohorie na severe ostrova [[Mallorca]] obývané už tisíce rokov.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1371
# '''Dedičstvo ortute – [[Almadén]] a [[Idrija]]'''&lt;br /&gt;Heritage of Mercury. Almadén and Idrija&lt;br /&gt;Jedny z najväčších svetových baní na ortuť v Španielsku a Slovinsku.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1313
# '''[[Dolmeny v Antequere]]'''&lt;br /&gt;''Antequera Dolmens Site''&lt;br /&gt;Megalitické pamiatky z neolitu a doby bronzovej.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1501
# '''Chalífátske mesto [[Medina Azahara]]'''&lt;br /&gt;''Caliphate City of Medina Azahara''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko arabsko-muslimského stredovekého  mesta z 10. storočia.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1560
# '''Kultúrna krajina Risco Caído a posvätné hory na [[Gran Canaria]]'''&lt;br /&gt;''Risco Caído and the Sacred Mountains of Gran Canaria Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozostatky domorodcov vyznávajúcich [[Kozmológia|kozmológiu]]&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1578
# '''[[Paseo del Prado]] a [[Park Retiro v Madride|Buen Retiro]], krajina umenia a vied'''&lt;br /&gt;''Paseo del Prado and Buen Retiro, a landscape of Arts and Sciences''&lt;br /&gt;Bulvár Paseo del Prado a park Retiro v Madridue stelesňujú novú predstavu o mestskom priestore a rozvoji z obdobia osvieteného absolutizmu 18. storočia.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1618
# '''Prehistorické [[Talajotická kultúra|talajotické]] náleziská na [[Menorca|Menorce]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Sites of Talayotic Menorca''&lt;br /&gt;Náleziská situované v poľnohospodársko-pastierskej krajine ukazujú rozmanitosť pravekých sídlisk a pohrebísk a vývoj &quot;kyklopskej&quot; architektúry budovanej z veľmi veľkých kamenných blokov.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1528

== {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ==
[[Súbor:Aerial View of the Monastry of Sankt Gallen 14.02.2008 14-48-17.JPG|thumb|Kláštor St. Gallen]]
[[Súbor:Picswiss GR-80-10 Müstair (Münster)- Clostra San Jon (Kloster St Johann).jpg|thumb|Kláštor sv. Jána]]
[[Súbor:Grosser Aletschgletscher 3196.JPG|thumb|Aletschgletscher]]
[[Súbor:Rivaz.jpg|thumb|Vinice Lavaux]]
[[Súbor:Brusio.jpg|thumb|Rhétska dráha]]
[[Súbor:00 le locle2.jpg|thumb|Le Locle]]
# '''[[Bern (mesto)|Bern]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Berne''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/267
# '''[[Opátstvo svätého Havla|Kláštor St. Gallen]]'''&lt;br /&gt;''Convent of St Gall''&lt;br /&gt;Kláštor St. Gall je príkladom karolínskeho kláštora, má vzácne rukopisy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/268
# '''[[Benediktínsky kláštor svätého Jána]] v [[Müstair]]'''&lt;br /&gt;''Benedictine Convent of St John at Müstair''&lt;br /&gt;Benediktínsky ženský kláštor obsahuje figuratívne nástenné maľby a románske fresky.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/269
# '''[[Bellinzona|Tri hrady v Bellinzone]] – hrady, hradby a bašty.'''&lt;br /&gt;''Three Castles, Defensive Wall and Ramparts of the Market-town of Bellinzone''&lt;br /&gt;Skupina opevnení, ktoré sa stretávajú na hrade Castelgrande, stojacom na skalnatom vrchole nad údolím Ticina.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/884
# '''[[Aletschgletscher]]'''&lt;br /&gt;''Jungfrau-Aletsch-Bietschhorn''&lt;br /&gt;Najväčší európsky ľadovec s typickými rysmi ľadovcovej oblasti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1037
# '''[[Monte San Giorgio]]'''&lt;br /&gt;''Monte San Giorgio''&lt;br /&gt;Zalesnená hora južne od Luganského jazera je považovaná za najlepšie nálezisko morských fosílií z doby stredného triasu.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1090
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Lavaux]]'''&lt;br /&gt;''Lavaux, Vineyard Terraces''&lt;br /&gt;Viničné terasy pozdĺž Ženevského jazera pochádzajúce z 11. storočia.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1243
# '''[[Glarner Hauptüberschiebung]]'''&lt;br /&gt;''Swiss Tectonic Arena Sardona''&lt;br /&gt;Vynikajúco zachované a odkryté prejavy tektonických procesov kontinentálnej kolízie.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1179/
# '''[[Rhétska dráha]]'''&lt;br /&gt;''Rhaetian Railway in the Albula / Bernina Landscapes''&lt;br /&gt;Železničná trať v Alpách.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1276
# '''[[La Chaux-de-Fonds]]/[[Le Locle]]'''&lt;br /&gt;''La Chaux-de-Fonds / Le Locle, watchmaking town planning''&lt;br /&gt;Mestský urbanizmus a celková koncepcia bývania a výroby.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1179/
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321

== {{minivlajka|Švédsko|w}} ==
[[Súbor:Drottningholmpalace.jpg|náhľad|Palác Drottningholm]]
[[Súbor:Engelsberg blast furnace 03.jpg|náhľad|Železiarne Engelsberg]]
[[Súbor:Reiterschlacht Tanum Detail.JPG|thumb|Tanum]]
[[Súbor:Gammelstad-town-03.JPG|thumb|Gammelstad]]
[[Súbor:Sarek Skierffe Rapadelta.jpg|thumb|Laponsko]]
[[Súbor:Öland väderkvarnar.jpg|náhľad|Öland]]
[[Súbor:Gästgivars.jpg|thumb|Zdobené farmy v Hälsinglande]]
# '''[[Palác Drottningholm]]'''&lt;br /&gt;''Royal Domain of Drottningholm''&lt;br /&gt;Palác so záhradami a divadlom na ostrove v jazere Mälaren je príkladom severskej kráľovskej rezidencie.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/559
# '''[[Birka]] a [[Hovgarden]]'''&lt;br /&gt;''Birka and Hovgården''&lt;br /&gt;Vykopávky starých sídel Vikingov na ostrovoch v jazere Mälaren.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/555
# '''[[Železiarne Engelsberg]]'''&lt;br /&gt;''Engelsberg Ironworks''&lt;br /&gt;Najlepšie zachovalé švédske železiarne zo 17. a 18. storočia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/556
# '''[[Skalné rytiny v Tanume]]'''&lt;br /&gt;''Rock Carvings in Tanum''&lt;br /&gt;Obrazce z doby bronzovej vyryté do skaly.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/557
# '''[[Skogskyrkogården]]'''&lt;br /&gt;''Skogskyrkogården''&lt;br /&gt;Cintorín v [[Štokholm]]e z rokov 1917 až 1920 sa vyznačuje harmonickým spojením prírodných a architektonických prvkov.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/558
# '''[[Visby]]'''&lt;br /&gt;''Hanseatic Town of Visby''&lt;br /&gt;Staré hanzové mesto na ostrove [[Gotland (ostrov)|Gotland]] je najlepšie zachovaným opevneným mestom na severe Európy.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/731
# '''[[Luleå|Gammelstad]]'''&lt;br /&gt;''Church Village of Gammelstad, Luleå''&lt;br /&gt;Dedinu tvorí 424 drevených domčekov okolo kamenného kostola, ktoré boli obývané iba v nedeľu a slúžili ako útulok ľuďom, ktorí to mali do kostola príliš ďaleko.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/762
# '''[[Laponsko (územie)|Laponsko]]'''&lt;br /&gt;''Laponian Area''&lt;br /&gt;Oblasť za polárnym kruhom, kde pôvodní obyvatelia stále žijú tradičným spôsobom života.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/774
# '''[[Karlskrona]] – námorný prístav'''&lt;br /&gt;''Naval Port of Karlskrona''&lt;br /&gt;Prístavné mesto z konca 17. storočia.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/871
# '''[[Höga kusten]]'''&lt;br /&gt;''High Coast''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na juhozápadnom pobreží [[Botnický záliv|Botnického zálivu]].&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/898
# '''Poľnohospodárska krajina na juhu ostrova [[Öland]]'''&lt;br /&gt;''Agricultural Landscape of Southern Öland''&lt;br /&gt;Početné dôkazy osídlenia od praveku po dnešok.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/968
# '''Ťažba medi v okolí mesta [[Falun]]'''&lt;br /&gt;''Mining Area of the Great Copper Mountain in Falun''&lt;br /&gt;Meď sa tu ťažila už v 13. storočí.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1027
# '''[[Rádiová stanica vo Varbergu]]'''&lt;br /&gt;''Varberg Radio Station''&lt;br /&gt;Výnimočne zachovaná pamiatka na začiatky bezdrôtovej transatlantickej komunikácie.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1134
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Zdobené farmy v Hälsinglande]]'''&lt;br /&gt;Decorated Farmhouses of Hälsingland&lt;br /&gt;Sedem drevených stavieb predstavuje vrchol miestnej tradičnej architektúry majúci pôvod až v stredoveku&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1282

== {{minivlajka|Taliansko|w}} ==
[[Súbor:Colosseum-2003-07-09.jpg|náhľad|Rím]]
[[Súbor:Florence italy duomo.jpg|náhľad|Florencia]]
[[Súbor:Campo dei Miracoli overview2.jpg|náhľad|Piazza del Duomo, Pisa]]
[[Súbor:Matera boenisch nov 2005.jpg|náhľad|Matera]]
[[Súbor:PiazzadelCampoSiena.jpg|thumb|Siena]]
[[Súbor:Crespi d'Adda fabbrica.JPG|náhľad|Crespi d'Adda]]
[[Súbor:Castel del Monte BW 2016-10-14 12-26-11 r.jpg|thumb|Castel del Monte]]
[[Súbor:Alberobello BW 2016-10-16 13-43-03.jpg|náhľad|Alberobello]]
[[Súbor:Pienza Piazza Pio II.JPG|náhľad|Pienza]]
[[Súbor:Der bourbonische Königspalast in Caserta.jpg|thumb|Kráľovský palác Caserta]]
[[Súbor:OrtoBotPadova Incrocio viali.jpg|náhľad|Botanická záhrada v Padove]]
[[Súbor:Absidi e Ghirlandina.jpg|thumb|upright|Torre Civica ]]
[[Súbor:Agrigente Temple concorde2.jpg|thumb|Agrigento]]
[[Súbor:Aquileia Basilica, esterno - Foto Giovanni Dall'Orto.jpg|náhľad|Bazilika v Aquilei]]
[[Súbor:Urbino-vista paese.jpg|thumb|Historické centrum Urbina]]
[[Súbor:Greek library Villa Adriana.jpg|thumb|Vila Adriana v Tivoli]]
[[Súbor:VeronaPch.jpg|náhľad|Verona]]
[[Súbor:Villa d'Este 01.jpg|thumb|Villa d’Este]]
[[Súbor:Lake Lugano.jpg|thumb|Monte San Giorgio]]
[[Súbor:Casa colonica 2 Val d'Orcia Cassia.jpg|náhľad|Val d’Orcia]]
[[Súbor:Nekropolis von Pantalica.jpg|náhľad|Pantalica]]
[[Súbor:Genova Via Garibaldi noc.jpg|thumb|Janov: Le strade Nuove a systém Palazzi dei Rolli]]
[[Súbor:Dolomites cablecar view 2009.JPG|náhľad|Dolomity]]
[[Súbor:Trevi.Clitumno001.jpg|náhľad|Mocenské strediská Longobardov v Itálii]]
[[Súbor:Villa medici di belcanto, veduta 00.JPG|thumb|Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku]]
[[Súbor:Cefalu Cathedral exterior BW 2012-10-11 12-13-18.jpg|náhľad|Katedrála Premenenia Pána v Cefalù]]
[[Súbor:BG MuraVenete 05.JPG|náhľad|Benátske obranné stavby]]
[[Súbor:Padova Cappella degli Scrovegni Innen Langhaus Ost 2.jpg|náhľad|Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove]]
# '''[[Rím]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura.''&lt;br /&gt;Historické centrum s antickými pamiatkami a budovy patriace Svätej stolici.&lt;br /&gt;1980, 1990&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/91
# '''[[Miláno]] – [[Santa Maria delle Grazie (Miláno)|Kostol a dominikánsky konvent]]'''&lt;br /&gt;''Church and Dominican Convent of Santa Maria delle Grazie with „The Last Supper“ by Leonardo da Vinci''&lt;br /&gt;Kostol a konvent rádu dominikánov Santa Maria delle Grazie s ''[[Posledná večera (Leonardo)|Poslednou večerou]]'' od [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]].&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/93
# '''[[Skalné kresby vo Valcamonice]]'''&lt;br /&gt;''Rock Drawings in Valcamonica''&lt;br /&gt;Údolie s jedným z najväčších nálezísk petroglyfov.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/94
# '''[[Florencia]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Florence''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, symbol renesancie.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/174
# '''[[Benátky]] a [[Benátska lagúna]]'''&lt;br /&gt;''Venice and its Lagoon''&lt;br /&gt;Kultúrne pamiatky v meste a na 118 okolitých ostrovoch.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/394
# '''[[Piazza del Duomo]], [[Pisa]]'''&lt;br /&gt;''Piazza del Duomo, Pisa''&lt;br /&gt;Majstrovské diela stredovekej architektúry (katedrála, baptistérium a zvonica – Šikmá veža).&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/395
# '''[[San Gimignano|Historické centrum San Gimignano]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of San Gimignano''&lt;br /&gt;Historické centrum je typické svojimi vežami, symboly bohatstva miestnych patricijských rodín.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/550
# '''[[Matera]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''I Sassi di Matera''&lt;br /&gt;Historické mesto. V jeho okolí sa nachádzajú najvýznamnejšie miesta pobytu jaskynného človeka v oblasti Stredozemia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/670
# '''Mesto [[Vicenza]] a [[Palladiove vily v Benátsku]]'''&lt;br /&gt;''City of Vicenza and the Palladian Villas of the Veneto''&lt;br /&gt;Architekt Palladio je autorom takzvaného palladiánskeho štýlu, ktorý sa potom rozšíril do západnej Európy.&lt;br /&gt;1994, 1996&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/712
# '''[[Siena (mesto)|Siena]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Siena''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého toskánskeho mesta.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/717
# '''[[Neapol]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Naples''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta svedčí o vplyve mnohých kultúr.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/726
# '''[[Crespi d’Adda]]'''&lt;br /&gt;''Crespi d’Adda''&lt;br /&gt;Typické robotnícke mesto 19. a 20. storočia.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/730
# '''[[Ferrara]] a delta [[Pád (rieka)|Pádu]]'''&lt;br /&gt;''Ferrara, City of the Renaissance, and its Po Delta ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta s renesančnými pamiatkami.&lt;br /&gt;1995, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/733
# '''[[Castel del Monte (hrad)|Castel del Monte]]'''&lt;br /&gt;''Castel del Monte''&lt;br /&gt;Unikátny hrad z 13. storočia.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/398
# '''[[Alberobello]]'''&lt;br /&gt;''The Trulli of Alberobello''&lt;br /&gt;Mesto s typickými domami (tzv. trulli), ktoré sa stavajú z kameňov bez použitia malty.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/787
# '''[[Ravenna]] – [[Ranokresťanské pamiatky v Ravenne]]'''&lt;br /&gt;''Early Christian Monuments of Ravenna''&lt;br /&gt;Rané kresťanské monumenty a mozaiky z 5. až 6. storočia.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/788
# '''[[Pienza]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of the City of Pienza''&lt;br /&gt;Mesto v Toskánsku, kde sa pri stavbe začali po prvýkrát uplatňovať renesančné prvky. &lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/789
# '''[[Zámok Caserta|Kráľovský palác v Caserte]] s parkom, [[akvadukt Vanvitelli]] a komplex [[San Leucio]]'''&lt;br /&gt;''18th-Century Royal Palace at Caserta, with the Park, the Aqueduct of Vanvitelli, and the San Leucio Complex'' &lt;br /&gt;Do zoznamu je zapísaný palácový komplex, park, záhrady a akvadukt Vanvitelli a komplexom San Leucio. Dal ho vybudovať [[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] v polovici 18. storočia, aby konkuroval [[Versailles]] a [[Madrid]]u &lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/549
# '''[[Rezidencie kráľovského rodu Savojských]]'''&lt;br /&gt;''Residences of the Royal House of Savoy''&lt;br /&gt;Komplex budov vojvodu Emmanuela Philiberta Savojského v [[Turín]]e.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/823
# '''[[Botanická zahrada v Padove]]'''&lt;br /&gt;''Botanical Garden Orto Botanico, Padua''&lt;br /&gt;Prvá botanická záhrada na svete, založená r. 1545.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/824
# '''[[Portovenere]], [[Cinque Terre]] a ostrovy [[Palmaria]], [[Tino]] a [[Tinetto]]'''&lt;br /&gt;''Portovenere, Cinque Terre, and the Islands Palmaria, Tino and Tinetto''&lt;br /&gt;Ligurská pobrežná oblasť medzi Cinque Terre a Portovenere je kultúrna krajina veľké prírodnej a kultúrnej hodnoty.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/826
# '''[[Dóm v Modene|Katedrála]], [[Torre Civica]] a námestie [[Piazza Grande (Modena)|Piazza Grande]] v [[Modena|Modene]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral, Torre Civica and Piazza Grande, Modena''&lt;br /&gt;Skvelý príklad románskeho umenia a práce dvoch veľkých umelcov: Lanfranca a Wiligelma.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/827
# '''Archeologické nálezisko v [[Pompeje|Pompejách]], [[Herculaneum]]e a [[Torre Annunziata]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Areas of Pompei, Herculaneum and Torre Annunziata''&lt;br /&gt;Mestá a vily zasypané výbuchom [[Vezuv]]u v r. 79.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/829
# '''[[Amalfinské pobrežie]]'''&lt;br /&gt;''Costiera Amalfitana''&lt;br /&gt;Pobrežie Amalfi je stelesnená fyzická krása a prírodná rozmanitosť.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/830
# '''Archeologické nálezisko v [[Agrigento|Agrigente]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Area of Agrigento''&lt;br /&gt;Zvyšky chrámov v dórskom štýle a neskoršie helenistické a rímske mesto.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/831
# '''[[Villa Romana del Casale]]'''&lt;br /&gt;''Villa Romana del Casale''&lt;br /&gt;Vila postavená v 4. storočí je jedným z najluxusnejších príkladov pamiatok tohto typu – najmä mozaiky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/832
# '''[[Su Nuraxi di Barumini]]'''&lt;br /&gt;''Su Nuraxi di Barumini''&lt;br /&gt;Komplex kruhových obranných veží z otesaného kameňa s komnatami s klenutými stropmi z 2. storočia pred Kr. na [[Sardínia|Sardínii]].&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/833
# '''Archeologické nálezisko a patrialchálna bazilika v [[Aquileia]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Area and the Patriarchal Basilica of Aquileia''&lt;br /&gt;Mesto raného Ríma. Väčšina stále zostáva neodkrytá pod poľami, možno očakávať významné nálezy. Patrialchálna bazilika vyniká mozaikovou dlažbou.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/825
# '''Historické centrum [[Urbino|Urbina]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Urbino''&lt;br /&gt;Mestečko na kopcoch z 15. storočia&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/828
# '''Národný park [[Cilento]] a [[Vallo di Diano]] s archeologickými náleziskami [[Paestum]], [[Velia]] a kláštorom [[Kláštor Certosa di Padula|Certosa di Padula]]'''&lt;br /&gt;''Cilento and Vallo di Diano National Park with the Archeological sites of Paestum and Velia, and the Certosa di Padula''&lt;br /&gt;Veľa svätýň a osád pozdĺž troch horských chrbátov, tiahnúcich sa od východu na západ. Hranica medzi gréckymi kolóniami Magna Grecia a domorodými etruskými a lucanskými obyvateľmi.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/842
# '''[[Vila Adriana]] v [[Tivoli]]'''&lt;br /&gt;''Villa Adriana Tivoli''&lt;br /&gt;Komplex klasických budov postavený v 2. storočí pred Kr. rímskym cisárom Hadriánom.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/907
# '''Mesto [[Verona]]'''&lt;br /&gt;''City of Verona''&lt;br /&gt;Verona, mesto kultúry a umenia, kde sa zachovalo veľa pamiatok od staroveku po stredovek a renesanciu.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/797
# '''[[Liparské ostrovy]]'''&lt;br /&gt;''Isole Eolie Aeolian Islands''&lt;br /&gt;Súostrovie sopečného pôvodu.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/908
# '''[[Assisi]], [[bazilika svätého Františka]] a ďalšie františkánske pamiatky'''&lt;br /&gt;''Assisi, the Basilica of San Francesco and Other Franciscan Sites''&lt;br /&gt;Veľké diela stredovekého umení, ako napr. bazilika sv. Františka a obrazy maliarov ako boli Simone Martini, Cimabue, Pietro Lorenzetti a Giotto.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/990
# '''[[Villa d’Este]] v [[Tivoli]]'''&lt;br /&gt;''Villa d’Este, Tivoli''&lt;br /&gt; Svojím palácom a záhradou je jednou z najvýznamnejších ukážok najčistejšej renesančnej kultúry.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1025
# '''[[Val di Noto|Neskorobarokové mestá v údolí Val di Noto]] (juhovýchodná Sicília)'''&lt;br /&gt;''Late Baroque Towns of the Val di Noto South-eastern Sicily''&lt;br /&gt;Osem miest v juhovýchodnej Sicílii: [[Caltagirone]], [[Militello in Val di Catania]], [[Catania]], [[Modica]], [[Noto (Sicília)|Noto]], [[Palazzolo]], [[Ragusa]] a [[Scicli]]. Všetky boli znovu vystavané po zničujúcom zemetrasení v r. 1693.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1024
# '''[[Sacri Monti]] v [[Piemont]]e a [[Lombardia|Lombardii]]'''&lt;br /&gt;''Sacri Monti of Piedmont and Lombardy''&lt;br /&gt;Celkom 9 architektonických celkov kaplniek a iných sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. a 17. storočia.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1068
# '''[[Monte San Giorgio]]'''&lt;br /&gt;''Monte San Giorgio''&lt;br /&gt;Zalesnená hora južne od Luganského jazera je považovaná za najlepšie nálezisko morských fosílií z doby stredného triasu.&lt;br /&gt;2003, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1090
# '''[[Val d’Orcia]]'''&lt;br /&gt;''Val d’Orcia''&lt;br /&gt;Krajina v údolí Val d’Orcia je súčasťou oblasti okolo Sieny, ktorá sa vyvíjala od 14. storočia pod vplyvom mesta.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1026
# '''Etruské nekropoly [[Cerveteri]] a [[Tarquinia]]'''&lt;br /&gt;''Etruscan Necropolises of Cerveteri and Tarquinia''&lt;br /&gt;Dva veľké etruské cintoríny, ktoré reprezentujú odlišné typy pohrebných praktík v období od 9. do 1. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1158
# '''[[Syrakúzy]] a [[skalná nekropola Pantalica]]'''&lt;br /&gt;''Syracuse and the Rocky Necropolis of Pantalica''&lt;br /&gt;V Syrakúzach je zachovaná osada Ortygia založená Grékmi z Koryntu v 8. storočí pred Kr. Nekropola Pantalica zahrňuje viac ako 5 000 hrobiek vytesaných v skale z 13. až 15. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1200
# '''[[Janov (Taliansko)|Janov]]: [[Le strade Nuove a systém Palazzi dei Rolli]]'''&lt;br /&gt;''Genoa: Le Strade Nuove and the system of the Palazzi dei Rolli''&lt;br /&gt;Historické centrum Janova vzniklo na prelome 16. a 17. stor. Je prvým príkladom [[Urbanizmus (architektúra)|urbanistického]] plánovania centra miesta v Európe.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1211
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Rhétska dráha]]'''&lt;br /&gt;''Rhaetian Railway in the Albula / Bernina Landscapes''&lt;br /&gt;Spoločne so Švajčiarskom.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1276
# '''[[Mantova (mesto)|Mantova]] a [[Sabbioneta]]'''&lt;br /&gt;''Mantua and Sabbioneta''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1287
# '''[[Dolomity]]'''&lt;br /&gt;''The Dolomites ''&lt;br /&gt;Krasový systém, ľadovec, hlboké údolia, skladné steny.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1237
# '''[[Mocenské strediská Longobardov v Taliansku]]'''&lt;br /&gt;''Longobards in Italy. Places of the power (568{{--}}774 A.D.)''&lt;br /&gt;Sedem lokalít v severnej a strednej Itálii, ktoré zahŕňajú pevnosti, kláštory a kostoly: [[Brescia (mesto)|Brescia]], [[Cividale del Friuli]], [[Castelseprio]], [[Spoleto]], [[Campello sul Clitunno]], [[Benevento]], [[Monte Sant'Angelo]].&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1318
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku]]'''&lt;br /&gt;''Medici Villas and Gardens in Tuscany''&lt;br /&gt;Dvanásť víl a záhrad v Toskánsku ako odkaz významného mecenášského rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]].&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/175
# '''[[Etna]]'''&lt;br /&gt;''Mount Etna''&lt;br /&gt;Mohutná sopka na východe [[Sicília|Sicílie]]&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1427
# '''[[Piemont|Vinárska kultúrna krajina Piemontu]]: [[Langhe-Roero]] a [[Monferrato]]'''&lt;br /&gt;''The Vineyard Landscape of Piedmont: Langhe-Roero and Monferrato''&lt;br /&gt;Vinnárska krajina medzi riekou [[Pád (rieka)|Pád]] a [[Ligurské Alpy|Ligurskými Alpami]].&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1390/
# '''Arabsko-normanské [[Palermo]] a katedrály v [[Katedrála Premenenia Pána (Cefalù)|Cefalù]] a [[Duomo di Monreale|Monreale]]'''&lt;br /&gt;''Palerme arabo-normande et les cathédrales de Cefalú et Monreale''&lt;br /&gt;9 stavieb (paláce, kostoly, katedrály, most) spájajúcich vplyvy [[Západná kultúra|Západu]], [[Byzantská ríša|Byzancie]] a [[Islamská kultúra|moslimského sveta]] z obdobia normanských sicílskych kráľov (1130{{--}}1194).&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1487
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533
# '''[[Ivrea]] – priemyselné mesto 20. storočia'''&lt;br /&gt;''Ivrea, industrial city of the 20th century''&lt;br /&gt;Priemyselné stavby medzi rokmi 1930 a 1960&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1538
# '''Kopce prosecca [[Conegliano]] a [[Valdobbiadene]]'''&lt;br /&gt;''Le Colline del Prosecco di Conegliano e Valdobbiadene''&lt;br /&gt;Krajina preslávená pestováním a výrobou vína [[Prosecco]]&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1571
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove]]'''&lt;br /&gt;''Padua’s fourteenth-century fresco cycles''&lt;br /&gt;Skupina ôsmich církevných a svetských budov v centre Padovy s freskami zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1623
# '''[[Podlubia v Bologni]]'''&lt;br /&gt;''The Porticoes of Bologna''&lt;br /&gt;Rôznorodé otvorené stĺpové haly v Bologni, vek niektorých siaha až do 12. storočia a spolu zaberajú 62 kilometrov.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1650
# '''[[Evaporitický kras a jaskyne severných Apenín]]'''&lt;br /&gt;''Evaporitic Karst and Caves of Northern Apennines''&lt;br /&gt;Krasová oblasť s viac než 900 jaskyňai o celkovej dĺžke viac než 100 km. Krajský kras je vedecky študovaný už od 16. storočia.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1692
# '''[[Via Appia]]'''&lt;br /&gt;''Via Appia. Regina Viarum''&lt;br /&gt;Viac než 800 kilometrov dlhá, najstaršia a najvýznamnejšia z veľkých ciest [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1708
# '''Pohrebné tradície na pravekej Sardínii - [[Domus de Janas]]'''&lt;br /&gt;''Funerary Tradition in the Prehistory of Sardinia – The domus de janas''&lt;br /&gt;Pohrebné [[Hypogeum|hypogeá]] z obdobia 5. až 3. tisícročia pred Kristom.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;http://https {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612131930/http://https//www.billboard.com/music/soundtrack/chart-history// |date=2008-06-12 }}://whc.unesco.org/en/list/1730

== {{minivlajka|Turecko|w}} ==
[[Súbor:Göreme 1 11 2004.jpg|thumb|Göreme]]
[[Súbor:Divrigi,Moschee-Kale.jpg|náhľad|Veľká mešita a nemocnica v Divriği]]
[[Súbor:Lion Gate, Hattusa 01.jpg|náhľad|Chattušaš]]
[[Súbor:Nemrut dag temple view 2.jpg|náhľad|Nemrut Dağ]]
[[Súbor:Hierapolis Theatre.jpg|náhľad|Divadlo v Hierapolise]]
[[Súbor:Safranbolu traditional house 1.jpg|thumb|Safranbolu]]
[[Súbor:Troy walls and landscape 2.jpg|thumb|Trója]]
[[Súbor:Edirne 7333 Nevit.JPG|náhľad|Mešita Selimiye v Edirne]]
[[Súbor:Çatalhöyük after the first excavations by James Mellaart and his team..jpg|náhľad|Neologická lokalita Çatal Hüyük]]
[[Súbor:Aphrodisias turkey.jpg|náhľad|Aphrodisias]]
[[Súbor:Ruins of Gordion 3.JPG|thumb|Gordion]]
# '''[[Istanbul]] – historické územia.'''&lt;br /&gt;''Historic Areas of Istanbul''&lt;br /&gt;Mesto, ktoré je viac ako 2 000 rokov spojené s politickými udalosťami, náboženstvom a umením.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/356
# '''[[Národný park Göreme]] ([[Kapadócia]])'''&lt;br /&gt;''Göreme National Park and the Rock Sites of Cappadocia''&lt;br /&gt;Národný park. Svätyne, jaskynné obydlia a podzemné mestá sú vytesané do skál.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/357
# '''[[Veľká mešita a nemocnica v Divriği]] '''&lt;br /&gt;''Great Mosque and Hospital of Divriği''&lt;br /&gt;Veľká mešita a nemocnica. Mešita z roku 1228 je majstrovským dielom islamskej architektúry.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/358
# '''[[Chattušaš]]'''&lt;br /&gt;''Hattusha''&lt;br /&gt;Mesto z 2. storočia pred Kr. Zachovali sa chrámy, kráľovské paláce a opevnenia.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/377
# '''[[Nemrut Dag]]'''&lt;br /&gt;''Nemrut Dağ''&lt;br /&gt;Ruiny antického mesta zahrňujú mauzóleum Antiocha I. (1. storočie pred Kr.).&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/448
# '''[[Xanthos]] – [[Letoon]]'''&lt;br /&gt;''Xanthos-Letoon''&lt;br /&gt;Hlavné mesto Lýdie, jeho pozostatky ilustrujú miešanie lýdijských a helénskych vplyvov.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/484
# '''[[Hierapolis]] – [[Pamukkale]]'''&lt;br /&gt;''Hierapolis-Pamukkale''&lt;br /&gt;Antické mesto postavené na travertínovej kope s minerálnymi prameňmi.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/485
# '''[[Safranbolu]]'''&lt;br /&gt;''City of Safranbolu''&lt;br /&gt;Mesto bolo od 13. storočia dôležitou zastávkou karaván. Pamiatky zahrňujú napr. Starú mešitu a kúpele.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/614
# '''[[Trója]] – archeologická lokalita.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Troy''&lt;br /&gt;Trója so svojou štvortisícročnou históriou je jedným z najznámejších archeologických nálezísk na svete.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/849
# '''[[Mešita Selimiye (Edirne)|Mešita Selimiye]]'''&lt;br /&gt;''Selimiye Mosque and its Social Complex''&lt;br /&gt;Mestská dominanta bývalého hlavného mesta Osmanskej ríše [[Edirne]].&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1366
# '''Neolitická lokalita [[Çatal Hüyük]]'''&lt;br /&gt;Neolithic Site of Çatalhöyük&lt;br /&gt;Dva vrcholky v južnej Anatólii v ktorých boli nájdené dôkazy ľudského osídlenia už okolo roku 7000 pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1405
# '''[[Bursa]] a [[Cumalıkızık]], kolísky Otomanskej ríše'''&lt;br /&gt;''Bursa and Cumalıkızık: the Birth of the Ottoman Empire''&lt;br /&gt;Vidiecka i mestská architektúra zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1452
# '''[[Pergamon]] a okolitá viacvrstevná kultúrna krajina'''&lt;br /&gt;''Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Staroveké mesto na vyvýšenine nad nížinou Bakirçay.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1457
# '''[[Efez]]'''&lt;br /&gt;''Ephesus''&lt;br /&gt;Jedno z významných miest [[Iónia|iónskeho]] [[Grécko|Grécka]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] ležiace v [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]] na pobreží [[Egejské more|Egejského mora]] &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1018
# '''Pevnosť v [[Diyarbakır]]i a Hevselské záhrady'''&lt;br /&gt;''Diyarbakır Fortress and Hevsel Gardens Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Dedinská i mestská architektúra zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1488
# '''Archeologická lokalita [[Ani]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Ani''&lt;br /&gt;Stredoveké mesto na hraniciach s Arménskom.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1518
# '''[[Aphrodisias]]'''&lt;br /&gt;''Aphrodisias''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita na mieste starovekého gréckeho mesta.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1519
# '''[[Göbekli Tepe]]'''&lt;br /&gt;''Göbekli Tepe''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko monumentálnej kruhovej a obddĺžnikovej megalitickej štruktúry z obdobia neolitu.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1572
# '''[[Arslantepe]]'''&lt;br /&gt;''Arslantepe Mound''&lt;br /&gt;30 metrov vysoká mohyla s archeologickými náleziskami z obdobia 6. storočia pred n. l. až do neskorého rímskeho obdobia.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1622
# '''[[Gordion]]'''&lt;br /&gt;''Gordion''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita hlavného mesta starovekej Frýgskej ríše.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1669
# '''[[Drevené stĺpové mešity stredovekej Anatólie]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Hypostyle Mosques of Medieval Anatolia''&lt;br /&gt;Súbor 5 stredovekých mešít z 13. a 14. storočia, ktoré sa vyznačujú skladbou muriva a drevených prvkov, a tiež dreveným stropom spočívajúcim na drevených stĺpoch.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1694
# '''[[Sardy]] a [[Bin Tepe|lýdijské mohyly v Bin Tepe]]'''&lt;br /&gt;''Sardis and the Lydian Tumuli of Bin Tepe''&lt;br /&gt;Staroveké mesto a pohrebné mohyly z [[Doba železná|doby železnej]].&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1731

== {{minivlajka|Ukrajina|w}} ==
[[Súbor:Hauptgebäude der Kiewer Sophienkathedrale.jpg|thumb|Katedrála svätej Sofie]]
[[Súbor:Lwów - Widok z wieży ratuszowej 01.jpg|thumb|Ľvov]]
[[Súbor:Chernivtsi University.jpg|thumb|Rezidencia bukovinských metropolitov]]
[[Súbor:Tempel, Chersones.jpg|thumb|Tauric Chersonese]]
# '''[[Kyjev]]: [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] a [[Kyjevsko-pečerská lavra]]'''&lt;br /&gt;''Kiev: Saint-Sophia Cathedral and Related Monastic Buildings, Kiev-Pechersk Lavra''&lt;br /&gt;Ohrozené vojnou.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/527
# '''Historické centrum [[Ľvov]]a'''&lt;br /&gt;''L'viv – the Ensemble of the Historic Centre''&lt;br /&gt;Ľvov, založený v neskorom stredoveku, počas niekoľkých storočí rozkvital ako administratívne, náboženské a obchodné centrum.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/865
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Pôvodné bukové lesy Karpát a ďalších oblastí Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Rezidencia bukovinských metropolitov]]'''&lt;br/&gt;''Residence of Bukovinian and Dalmatian Metropolitans''&lt;br/&gt;Komplex obydlí bukovinských metropolitov v [[Černovice (Ukrajina)|Černovicach]] postavený medzi rokmi 1864 a 1882.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1330
# '''[[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Tserkvas of the Carpathian Region in Poland and Ukraine''&lt;br /&gt;Drevené chrámy [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkve]] v Karpatech.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1424
# '''Staroveké mesto [[Tauric Chersonese]]'''&lt;br /&gt;''Ancient City of Tauric Chersonese and its Chora''&lt;br /&gt;Starogrécke mesto založené v 5. storočí pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1411
# '''Historické centrum [[Odesa|Odesy]]'''&lt;br /&gt;''The Historic Centre of Odesa''&lt;br /&gt;Odesa bola vyhlásená za svetové dedičstvo v naliehavom jednaní v januári 2023 a umiestnená priamo na [[Lokality Svetového dedičstva v ohrození|zoznam svetového dedičstva v ohrození]].&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1703

== {{minivlajka|Vatikán|w}} ==
[[Súbor:Piazza S.Pietro.jpg|thumb|upright|Vatikán]]
# '''[[Vatikán]]'''&lt;br /&gt;''Vatican City''&lt;br /&gt;Sväté mesto kresťanov má unikátne majstrovské umelecké a architektonické diela (bazilika sv. Petra, múzeá, paláce a záhrady).&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/286

== Zdroj ==
*[http://whc.unesco.org/en/list/?search=&amp;searchSites=&amp;search_by_country=&amp;search_yearinscribed=&amp;type=all&amp;region=1&amp;themes=&amp;media=&amp;criteria_restrication=&amp;order=country World Heritage List] – Europe and North America {{eng icon}}
*{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = Seznam světového dědictví v Evropě
| revízia = 
| jazyk2 = cs
| článok2 = Seznam světového dědictví v Severní Americe
| revízia2 = 
}}

{{Svetové dedičstvo}}

[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike| ]]</text>
      <sha1>nvcz5cb929zf90phq7ncqq4xu7utxqu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371421</id>
      <parentid>8371420</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:54:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-48217-26</username>
        <id>304550</id>
      </contributor>
      <comment>správny odkaz</comment>
      <origin>8371421</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="191752" sha1="ogyb4kwpubeyv6zjz4lt0nloljjl2s8" xml:space="preserve">Toto je zoznam '''lokalít Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike'''. Obsahuje lokality v regióne [[Európa]] a [[Severná Amerika]].

Pri každej položke je uvedený neoficiálny slovenský názov, oficiálny anglický názov podľa zoznamu UNESCO, stručná charakteristika a odkaz na základné zdôvodnenie zápisu podľa UNESCO. Číslo v odkaze je súčasne číslo, pod ktorým je lokalita vedená v zozname.

Položky zoznamu pri jednotlivých krajinách sú zoradené podľa roku zápisu do zoznamu.
{{SHORTTOC}}
== Prehľad ==
V roku 2012 sa v tomto regióne nachádza 463 lokalít z toho je 20 hraničných a 1 bola zo zoznamu odstránená.

== {{minivlajka|Albánsko|w}} ==
[[Súbor:Butrint Albania 12 baptistery.jpg|thumb|Antické ruiny baziliky v Butrinte]]
# '''[[Butrint]]'''&lt;br /&gt;''Butrint''&lt;br /&gt;Ruiny starého antického mesta.&lt;br /&gt;1992, 1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/570
# '''Historické centrá miest [[Berat (mesto)|Berat]] a [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastër]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centres of Berat and Gjirokastra''&lt;br /&gt;Historické mestá v  Albánsku sú vzácnym príkladom dobre zachovaného otomanského mesta.&lt;br /&gt;2005, 2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/569
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Ochrid|Ochridský región]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Cultural Heritage of the Ohrid region''&lt;br /&gt;Jazero, jeho okolie a mesto pri jazere. Mesto zažívalo rozkvet hlavne medzi 7. a 19. storočím; má starobylý slovanský [[monastier]] a druhú najvýznamnejšiu kolekciu ikon z 11.  – 14. storočia na svete.&lt;br /&gt;1979, 1980, 2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/99

== {{minivlajka|Andorra|w}} ==
[[Súbor:Refuge perafita andorra.jpg|thumb|upright|Údolie Madriu-Claror-Perafita]]
# '''Údolie [[Madriu-Claror-Perafita]]'''&lt;br /&gt;''Madriu-Perafita-Claror Valley''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina údolia je príkladom toho, ako ľudia po stáročia využívali zdroje vysoko v [[Pyreneje|Pyrenejach]].&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1160

== {{minivlajka|Arménsko|w}} ==
[[Súbor:Armenia Haghbat.jpg|thumb|[[Monastier]] Haghpat]]
# '''Monastiere [[Monastier Haghpat|Haghpat]] a [[Monastier Sanahin|Sanahin]]'''&lt;br /&gt;''Monasteries of Haghpat and Sanahin''&lt;br /&gt;[[Monastier]]e sú typickou ukážkou tradičnej [[Byzantská ríša|byzantskej]] architektúry [[10. storočie|10.]] až [[13. storočie|13. storočia]].&lt;br /&gt;1996, 2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/777
# '''[[Ečmiadzinská katedrála|Katedrála]] a chrámy v [[Ečmiadzin]]e a archeologické nálezisko [[Zvarthnoc]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral and Churches of Echmiatsin and the Archaeological Site of Zvartnots''&lt;br /&gt;Ečmiadzinské chrámy a katedrála i archeologické nálezisko Zvarthnoc ukazujú vývoj a rozkvet tohto typu chrámov v celej oblasti.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1011
# '''[[Monastier Geghard|Monastier Geghard a údolie rieky Azat]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Geghard and the Upper Azat Valley''&lt;br /&gt;Geghardský [[monastier]] zahŕňa množstvo chrámov a hrobiek, ktoré ilustrujú vrchol arménskej stredovekej architektúry.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/960

== {{minivlajka|Azerbajdžan|w}} ==
[[Súbor:Palace of the Shirvanshahs.jpg|náhľad|Palác Širvanšáha]]
[[Súbor:Şəki xan sarayı.jpg|náhľad|Palác chánov]]
# '''[[Staré mesto (Baku)|Opevnené mesto Baku]] s [[Panenská veža|Panenskou vežou]] a [[Palác Širvánšáhov|Palácom Širvánšáhov]]'''&lt;br /&gt;''Walled City of Baku with the Shirvanshah's Palace and Maiden Tower''&lt;br /&gt;Vplyv striedajúcich sa kultúr od perzskej a otomanskej po ruskú. Veža Giz Galasy z [[12. storočia]] a Shirvanshahov palác z [[15. storočia]] patria medzi perly azerbajdžanskej architektúry.&lt;br /&gt;2000, 2003&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/9568
# '''[[Qobustan (chránená oblasť)|Skalné kresby v chránenej oblasti Qobustan]]'''&lt;br /&gt;''Gobustan Rock Art Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Galéria skalných kresieb a zvyšky osídlenia od neskorého paleolitu až do stredoveku.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1076
# '''Historické centrum [[Şəki]] s [[Palác chánov|Palácom chánov]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Sheki with the Khan’s Palace''&lt;br /&gt;Mesto Şəki bolo kedysi centrom výroby hodvábu a nachádza sa tu i cenný Chánov palác z 19. storočia&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1549
# '''[[Hyrkánské lesy]]'''&lt;br /&gt;''Hyrcanian forests''&lt;br /&gt;Zmiešaný horský les pozdĺž južného pobrežia Kaspického mora.&lt;br /&gt;2019, 2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1584
# '''Kultúrna krajina [[Hinalug]] a cesta [[transhumancia|transhumancie]] “Köç Yolu”'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of Khinalig People and “Köç Yolu” Transhumance Route''&lt;br /&gt;Vysokohorská obec a okolitá krajina, kde prebieha sezónna migrácia hospodárskych zvierat.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1696

== {{minivlajka|Belgicko|w}} ==
[[Súbor:Kortrijk begijnhof.JPG|thumb|Béguinages]]
[[Súbor:Grand place brussels WQ3.jpg|thumb|Grand-Place v Bruseli]]
[[Súbor:Bruggewasser.jpg|náhľad|Bruggy]]
[[Súbor:Victor Horta Hotel Tassel.JPG|náhľad|Hôtel Tassel]]
[[Súbor:Tournai JPG000a.jpg|náhľad|Katedrála Notre Dame v Tournai]]
[[Súbor:Palais Stoclet, vue ensemble.JPG|náhľad|Palais Stoclet]]
[[Súbor:0 Hornu 050322 (7).JPG|náhľad|Bane vo Valónsku]]
# '''Flámske [[Béguinages]]'''&lt;br /&gt;''Flemish Béguinages''&lt;br /&gt;Architektonický komplex – domy, kostoly, bočné budovy a zeleň, to všetko postavené v štýle typickom pre flámsky kultúrny región.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/855
# '''[[Canal du Centre (Belgicko)|Štyri vzdúvadlá na Canal du Centre a v jeho okolí – La Louviére a Le Roeulx]]'''&lt;br /&gt;''The Four Lifts on the Canal du Centre and their Environs, La Louvière and Le Roeulx Hainault''&lt;br /&gt;Štyri hydraulické lodné vzdúvadlá na historickom Canal du Centre sú príkladom priemyselnej krajiny z konca [[19. storočia]].&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/856
# '''[[Grand-Place (Brusel)|Námestie La Grand Place v Bruseli]]'''&lt;br /&gt;''Grand-Place, Brussels''&lt;br /&gt;Homogénny blok verejných a súkromných budov postavených najmä na konci [[17. storočia]].&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/857
# '''[[Zvonice v Belgicku a Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Belfries of Belgium and France''&lt;br /&gt;Tridsať zvoníc stredovekého pôvodu patriacim k radniciam, výnimočne ku kostolom.&lt;br /&gt;1999, 2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/943
# '''Historické centrum mesta [[Bruggy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Brugge''&lt;br /&gt;Jedno z obchodných a kultúrnych centier Európy, kde sa zachovalo značné množstvo gotických budov, ktoré dokresľujú ráz mesta.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/996
# '''[[Hôtel Tassel]] architekta [[Victor Horta|Victora Hortu]] v [[Brusel]]i'''&lt;br /&gt;''Major Town Houses of the Architect Victor Horta Brussels''&lt;br /&gt;Štyri mestské domy: [[Hôtel Tassel]], Hôtel Solvay, Hôtel van Eetvelde a Dóm &amp; Ateliér V. Horty – postavil architekt Victor Horta, jeden zo zakladateľov [[secesia|secesie]].&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1005
# '''[[Spiennes|Nálezisko pazúrikov z doby kamennej v Spiennes (Mons)]]'''&lt;br /&gt;''Neolithic Flint Mines at Spiennes Mons''&lt;br /&gt;Najväčšie nálezisko pazúrikov v Európe.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1006
# '''[[Katedrála Notre Dame v Tournai]]'''&lt;br /&gt;''Notre-Dame Cathedral in Tournai''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. storočia. Románska chrámová loď výnimočných rozmerov, množstvo sôch a priečna loď s piatimi vežami.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1009
# '''[[Vydavateľstvo Plantin-Moretus]]'''&lt;br /&gt;''Plantin-Moretus House-Workshops-Museum Complex ''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1185
# '''[[Palais Stoclet]] v [[Brusel]]i'''&lt;br /&gt;''Stoclet House''&lt;br /&gt;Výrazná architektúra – viedenská secesia.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1298
# '''[[Čiernouhoľné bane vo Valónsku]]'''&lt;br /&gt;''Major Mining Sites of Wallonia''&lt;br /&gt;Štyri uholné bane vo Valónsku reprezentujú priemyslovú revolúciu v Belgicku na prelome 19. a 20. storočia&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1344
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Kolónie benevolencie]]'''&lt;br /&gt;''Colonies of Benevolence''&lt;br /&gt;Sociálny experiment z 19. storočia, ktorý usiloval o zmiernenie mestskej chudoby zakladaním poľnohospodárskych kolónií na odľahlých miestach Belgicka a Holandska.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1555
# '''[[Pohrebné a pietne miesta prvej svetovej vojny (západný front)]]'''&lt;br /&gt;''Funerary and memory sites of the First World War (Western Front)''&lt;br /&gt;Pamiatka zahŕňa rôzne vojenské cintoríny, pohrebiská na bojiskáj a nemocničné cintoríny, často kombinované s pamätníkmi.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1567

== {{minivlajka|Bielorusko|w}} ==
[[Súbor:Мірскі замак 1.jpg|thumb|Mirský zámok]]
[[Súbor:Nesvizh Castle 2011.JPG|thumb|Zámok v Ňasviži]]
# '''[[Bielovežský prales]]'''&lt;br /&gt;''Belovezhskaya Pushcha / Białowieża Forest''&lt;br /&gt;Rozsiahly prírodný park poskytuje útočisko mnohým cicavcom, medzi nimi trom stovkám zubrov; čiastočne v Poľsku.&lt;br /&gt;1979, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/33
# '''[[Mirský zámok]]'''&lt;br /&gt;''Mir Castle Complex''&lt;br /&gt;Zámok pôvodne gotický z 15 storočia. Počas napoleonského obdobia niekoľkokrát poškodený. V 19. storočí opravený a okolie premenené na park.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/625
# '''[[Zámok v Ňasviži|Architektonický, obytný a kultúrny komplex rodiny Radziwillovcov v Ňasviži]]'''&lt;br /&gt;''Architectural, Residential and Cultural Complex of the Radziwill Family at Nesvizh.''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1196
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} ==
[[Súbor:Stari Most22.jpg|thumb|Stari most (znovupostavený 2004)]]
# '''[[Starý most (Mostar)|Starý most v Mostare]]'''&lt;br /&gt;''Old Bridge Area of the Old City of Mostar''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/946
# '''[[Most Mehmeda Pašu Sokolovića|Most Mehmeda Sokolovića vo Višegrade]]'''&lt;br /&gt;''Mehmed Paša Sokolović Bridge in Višegrad''&lt;br /&gt;Kamenný most zo 16. storočia a jeden z vrcholov osmanskej monumentálnej architektúry.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1260
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Jaskyňa [[Vjetrenica]]'''&lt;br /&gt;''Vjetrenica Cave, Ravno''&lt;br /&gt;Krasová jaskyňa s pozoruhodnou [[Biodiverzita|biodiverzitou]] a [[Endemit|endemizmom]].&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1673

== {{minivlajka|Bulharsko|w}} ==
[[Súbor:Boyana Church 1.jpg|thumb|Bojanský chrám]]
[[Súbor:The thracian tomb in Kazanlak from outside.jpg|thumb|Trácka hrobka v Kazanlăku]]
[[Súbor:Nessebar Festungsmauern.jpg|thumb|Nessebar]]
[[Súbor:Popovo ezero ot Jano.jpg|náhľad|Popovo jazero v Národnom parku Pirin]]
[[Súbor:Innenhof Rila-Kloster.jpg|thumb|Rilský monastier]]
# '''[[Bojanský chrám]]'''&lt;br /&gt;''Boyana Church''&lt;br /&gt;Chrám na predmestí [[Sofia|Sofie]]. Fresky z 13. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/42
# '''[[Madarský jazdec]]'''&lt;br /&gt;''Madara Rider''&lt;br /&gt;Skalný reliéf jazdca z 8. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/43
# '''[[Skalné chrámy v Ivanove]]'''&lt;br /&gt;''Rock-hewn Churches of Ivanovo''&lt;br /&gt;Komplex skalných chrámov, kaplniek a [[monastier]]ov z 12. – 14. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/45
# '''[[Trácka hrobka v Kazanlăku]]'''&lt;br /&gt;''Thracian Tomb of Kazanlak''&lt;br /&gt;Hrobka z 4. storočia pred Kr. je zdobená freskami.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/44
# '''[[Nesebar]] – staré mesto'''&lt;br /&gt;''Ancient City of Nessebar''&lt;br /&gt;Pôvodne thrácka osada, potom grécka kolónia a byzantská pevnosť.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/217
# '''[[Národný park Pirin]]'''&lt;br /&gt;''Pirin National Park''&lt;br /&gt;Vysokohorský národný park s jazerami, vodopádmi a ľadovcovými plesami.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/225
# '''[[Rilský monastier]]'''&lt;br /&gt;''Rila Monastery''&lt;br /&gt;Založený v 10. storočí. Symbolizuje kultúrnu identitu Slovanov. Fresky zo 14. storočia.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/216
# '''[[Prírodná rezervácia Srebarna]]'''&lt;br /&gt;''Srebarna Nature Reserve''&lt;br /&gt;Sladkovodné jazero –– hniezdisko mnohých druhov vtákov.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/219
# '''[[Sveštarská hrobka]]'''&lt;br /&gt;''Thracian Tomb of Sveshtari''&lt;br /&gt;Veľmi zachovalá thrácka hrobka z 3. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/359
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133

== {{minivlajka|Cyprus|w}} ==
[[Súbor:Kykkos kors.jpg|náhľad|Chrámy v Troodos]]
# '''[[Pafos]]'''&lt;br /&gt;''Paphos''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita, chrám Afrodity, paláce, divadlá, pevnosti a hrobky z 12. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/79
# '''[[Troodos|Chrámy s nástennými maľbami v Troodose]]'''&lt;br /&gt;''Painted Churches in the Troodos Region''&lt;br /&gt;Skupina byzantských chrámov, ktorých steny sú bohato pokryté nástennými maľbami.&lt;br /&gt;1985, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/351
# '''[[Choirokoitia]]'''&lt;br /&gt;''Choirokoitia''&lt;br /&gt;Neolitické sídlisko v Choirkoitii, ktoré bolo obývané od 7. do 4. tisícročia pred Kr.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/848

== {{minivlajka|Česko|w}} ==
[[Súbor:Český Krumlov (Krummau) - panorama - old city.JPG|thumb|Český Krumlov]]
[[Súbor:Houses in Telč.jpg|thumb|Telč]]
[[Súbor:Pilgrimage Church of Saint John of Nepomuk in 2023 01.jpg|thumb|Kostol svätého Jána Nepomuckého]]
[[Súbor:Kutna Hora CZ St Barbara Cathedral front view 02.JPG|thumb|Kostol sv. Barbory v Kutnej Hore]]
[[Súbor:Zámek Litomyšl 1.JPG|thumb|Zámok Litomyšl]]
[[Súbor:Villa Tugendhat-20070429.jpeg|thumb|Vila Tugendhat]]
[[Súbor:Třebíč Basilika Jihlava Ghetto.jpg|thumb|Židovská štvrť v Třebíči]]
# '''Historické centrum [[Praha|Prahy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Prague''&lt;br /&gt;Dochované početné pamiatky ako [[Karlov most]], či [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha]]. V roku 2010 sa súčasťou chráneného územia stal i zámocký park [[Zámok Průhonice|Průhonice]].&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/616
# '''Historické centrum [[Český Krumlov|Českého Krumlova]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Český Krumlov''&lt;br /&gt;Zachované veľké množstvo barokových, renesančných i gotických budov.&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/617
# '''Historické centrum  [[Telč]]a'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Telč''&lt;br /&gt;Pôvodne drevené domy koncom stredoveku prestavané do novej podoby.&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/621
# '''[[Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]]'''&lt;br /&gt;''Pilgrimage Church of St John of Nepomuk at Zelená Hora''&lt;br /&gt;Barokový kostol, ktorý postavil [[Jan Blažej Santini-Aichel]] v prvej polovici 18. storočia.&lt;br /&gt;[[1994]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/690
# '''Historické centrum [[Kutná Hora|Kutnej Hory]] s [[Chrám svätej Barbory|kostolom sv. Barbory]] a s [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa|kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] v Sedlci'''&lt;br /&gt;''Kutná Hora: Historical Town Centre with the Church of St Barbara and the Cathedral of Our Lady at Sedlec''&lt;br /&gt;Gotické pamiatky konca stredoveku.&lt;br /&gt;[[1995]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/732
# '''[[Lednicko-valtický areál]]'''&lt;br /&gt;''Lednice-Valtice Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Krajinný celok v okrese Břeclav, ktorý zahŕňa rad väčších i menších historických budov i krajinné celky.&lt;br /&gt;[[1996]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/763
# '''[[Kroměříž (arcibiskupský zámok)|Zámok Kroměříž so záhradami]]'''&lt;br /&gt;''Gardens and Castle at Kroměříž''&lt;br /&gt;Renesančný zámok s Podzámeckou a Květnou záhradou.&lt;br /&gt;[[1998]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/860
# '''[[Holašovice|Vidiecka pamiatková rezervácia Holašovice]]'''&lt;br /&gt;''Holašovice Historical Village Reservation''&lt;br /&gt;Rad budov v štýle sedliackeho baroka z druhej polovice 19. storočia.&lt;br /&gt;[[1998]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/861
# '''[[Zámok Litomyšl]]'''&lt;br /&gt;''Litomyšl Castle''&lt;br /&gt;Rozsiahly renesančný zámok, ktorého výstavba spadá do 16. storočia.&lt;br /&gt;[[1999]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/901
# '''[[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|Stĺp Najsvätejšej Trojice]] v [[Olomouc|Olomouci''']]'''&lt;br /&gt;''Holy Trinity Column in Olomouc''&lt;br /&gt;Monumentálny stĺp postavený medzi rokmi 1716 až 1754.&lt;br /&gt;[[2000]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/859
# '''[[Vila Tugendhat]]'''  v [[Brno|'''Brne''']]&lt;br /&gt;''Tugendhat Villa in Brno''&lt;br /&gt;Dielo svetoznámeho nemeckého architekta [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Mies van der Roheho]] z konca 20. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;[[2001]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1052
# '''[[Židovská štvrť (Třebíč)|Židovská štvrť v Třebíči]] a [[bazilika svätého Prokopa]]'''&lt;br /&gt;''Jewish Quarter and St Procopius' Basilica in Třebíč''&lt;br /&gt;Začiatky třebíčskej židovskej štvrte siahajú až do 12. storočia, bazilika sv. Prokopa získala súčasnú podobu o storočie neskôr.&lt;br /&gt;[[2003]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1078
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Banský región Erzgebirge/Krušnohorie]]'''&lt;br /&gt;''Erzgebirge/Krušnohoří Mining Region''&lt;br /&gt;Banská krajina Krušnohoria je výsledkom viac než 800 rokov starej priemyslovej historickej kultúrnej krajiny odkiaľ sa šírili významné vynálezy a banícke inovácie do celej Európy a sveta&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1478
# '''[[Národný žrebčín Kladruby nad Labem|Krajina pre chov a výcvik slávnostných koní v Kladruboch nad Labem]]'''&lt;br /&gt;''Landscape for Breeding and Training of Ceremonial Carriage Horses at Kladruby nad Labem''&lt;br /&gt;Národný žrebčín Kladruby nad Labem je chovnou stanicou [[beluš]]ov českého [[plemeno (chovateľstvo)|plemeňa]] [[starokladrubský kôň|starokladrubských koní]], ktorý je postavený v [[empír]]ovom štýle a je najstarším veľkým žrebčínom na svete&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1589
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Žatec]] a [[krajina žateckého chmeľu]]'''&lt;br /&gt;''Žatec and the Landscape of Saaz Hops''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina, ktorú po stáročia utvárala živá tradícia pestovania a obchodovania so známou svetovou odrodou chmeľu.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1558

== {{minivlajka|Čierna Hora|w}} ==
[[Súbor:Montenegro Tara bridge.JPG|thumb|Most cez kaňon Tara]]
[[Súbor:Bosniangraves bosniska gravar februari 2007 stecak stecci1.jpg|thumb|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]
# '''[[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Prírodná a kultúrna historická oblasť Kotor]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Culturo-Historical Region of Kotor ''&lt;br /&gt;Stredoveký prístav a obchodné centrum Čiernej Hory.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/125
# '''[[Durmitor|Národný park Durmitor]]'''&lt;br /&gt;''Durmitor National Park ''&lt;br /&gt;Prírodný park s kaňonom rieky Tara, najhlbším v Európe.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/100
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533

== {{minivlajka|Dánsko|w}} ==
[[Súbor:Jelling-Kirche suedlicher Huegel.jpg|thumb|Kostol v Jellingu]]
[[Súbor:Roskilde Cathedral aerial crop.jpg|thumb|Katedrála v Roskilde]]
[[Súbor:Denmark 0468 - Kronborg Castle.jpg|thumb|Zámok Kronborg]]
[[Súbor:Ilulisat Isfjord.jpg|thumb|Ľadovcový fjord v Ilulissate]]
[[Súbor:Christansfeld Kongens gade med hotellet.JPG|thumb|Christansfeld]]
# '''[[Runové kamene v Jellingu|Pohrebné mohyly, runové kamene a kostol]]'''&lt;br /&gt;''Jelling Mounds, Runic Stones and Church''&lt;br /&gt;Pohrebné mohyly a jeden z runových kameňov sú výraznými príkladmi pohanskej nordickej kultúry, zatiaľ  čo ďalší runový kameň a kostol svedčí o narastajúcom vplyve kresťanstva v Dánsku.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/697
# '''[[Katedrála v Roskilde]]'''&lt;br /&gt;''Roskilde Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. storočia bola prvou tehlovou gotickou katedrálou v [[Škandinávia|Škandinávii]]. Mauzóleum dánskej kráľovskej rodiny.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/695
# '''[[Zámok Kronborg]]'''&lt;br /&gt;''Kronborg Castle''&lt;br /&gt;Renesančný zámok z r. 1574 a nedotknutý dodnes. Známy ako Elsinore, dejisko Shakespearovho Hamleta.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/696
# '''[[Ľadovcový fjord v Ilulissate]]'''&lt;br /&gt;''Ilulissat Icefjord''&lt;br /&gt;Vyteká v ňom do mora ľadovec Sermeq Kujalleq – jeden z najrýchlejších ľadovcov na svete ({{m|20|m}} za deň).&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1149
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Stevns Klint]]'''&lt;br /&gt;''Stevns Klint''&lt;br /&gt;[[Vápenec|vápencový]] [[útes]] na ostrove [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]] vo východnom Dánsku.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1416
# '''[[Christiansfeld]]'''&lt;br /&gt;''Christiansfeld, a Moravian Church Settlement''&lt;br /&gt;Mesto založili v roku 1773 Moravští bratři, jeho urbanizmus vychádzal z protestantských náboženských myšlienok &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Krajina parforsného lovu na severe Sjællandu]]'''&lt;br /&gt;''The par force hunting landscape in North Zealand''&lt;br /&gt;4&amp;nbsp;543 hektárov kultúrnej krajiny, kde sa dánska aristokracia venoval parforsnému lovu.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1469
# '''Krajina [[Kujataa]] v Grónsku: poľnohospodárstvo Severanov a Inuitov na okraji ľadovcovej oblasti'''&lt;br /&gt;''Kujataa Greenland: Norse and Inuit Farming at the Edge of the Ice Cap''&lt;br /&gt;Sub-arktická poľnohospodárska kultúrna krajina na juhozápade Grónska.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1536
# '''[[Aasivissuit – Nipisat]], inuitské lovecké územie medzi ľadom a morom'''&lt;br /&gt;''Aasivissuit – Nipisat. Inuit Hunting Ground between Ice and Sea''&lt;br /&gt;Územie s ľudskou prítomnosťou už 4 200 rokov.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1557
# '''[[Vikingská kruhová pevnosť|Vikingské kruhové pevnosti]]'''&lt;br /&gt;''Viking-Age Ring Fortresses''&lt;br /&gt;Obranné stavby z druhej polovice 10. storočia.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1660

== {{minivlajka|Estónsko|w}} ==
[[Súbor:Tallinn03.jpg|thumb|Pohľad na staré mesto v Tallinne]]
# '''Historické centrum [[Tallinn]]u'''&lt;br /&gt;''Historic Centre Old Town of Tallinn''&lt;br /&gt;Mesto bolo centrom Hansy a jeho bohatstvo bolo demonštrované hojnosťou verejných budov (predtým kostolov) a architektúrou kupeckých domov.&lt;br /&gt;1997 http://whc.unesco.org/en/list/822
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Fínsko|w}} ==
[[Súbor:Suomenlinna.jpg|thumb|Pevnosť Suomenlinna]]
[[Súbor:VanhaRauma1.jpg|thumb|Staré mesto Rauma]]
[[Súbor:Petäjävesi Old Church from south.JPG|thumb|Drevený kostol v Petäjävesi]]
# '''[[Suomenlinna|Pevnosť Suomenlinna]]'''&lt;br /&gt;''Fortress of Suomenlinna''&lt;br /&gt;Námorná pevnosť z 18. storočia pri vstupe do helsinského prístavu.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/583
# '''[[Stará Rauma|Staré mesto Rauma]]'''&lt;br /&gt;''Old Rauma''&lt;br /&gt;Výnimočný príklad drevenej mestskej architektúry.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/582
# '''[[Kostol v Petäjävesi]]'''&lt;br /&gt;''Petäjävesi Old Church''&lt;br /&gt;Drevený luteránsky kostol neďaleko Jyväskylä z 18. storočia.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/584
# '''[[Verla]]'''&lt;br /&gt;''Verla Groundwood and Board Mill''&lt;br /&gt;Bývalá továreň na spracovanie dreva (1882 až 1964).&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/751
# '''[[Sammallahdenmäki|Pohrebné miesto z doby bronzovej Sammallahdenmäki]]'''&lt;br /&gt;''Bronze Age Burial Site of Sammallahdenmäki.''&lt;br /&gt;Viac ako 30 granitových hromádok kamenia na cintoríne z doby bronzovej prináša svedectvo o pohrebných rituáloch.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/579
# '''[[Kvarken]]'''&lt;br /&gt;''Kvarken Archipelago / High Coast''&lt;br /&gt;Prírodná krajina, ktorú Fínsko zdieľa spoločne so [[Švédsko]]m.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/898
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Francúzsko|w}} ==
[[Súbor:Mont St Michel 3, Brittany, France - July 2011.jpg|thumb|Le Mont-Saint-Michel]]
[[Súbor:Versailles chateau.jpg|thumb|Versailles]]
[[Súbor:Chateau de Fontainebleau-Exterior001.jpg|thumb|Zámok a park Fontainebleau]]
[[Súbor:TrBogen Orange Original.jpg|thumb|Rímske divadlo a víťazný oblúk v Orange]]
[[Súbor:FranceArlesArenes 07-2010.jpg|thumb|Rímsky amfiteáter v Arles]]
[[File:Koenigliche Saline in Arc-et-Senans Bild1 800px.jpg|thumb|Kráľovské soľné bane v Arc-et-Senans]]
[[Súbor:Nancy Porte Here BW 2015-07-18 13-45-28.jpg|thumb|Nancy]]
[[Súbor:Pont du gard v1 082005.JPG|náhľad|Most Pont du Gard]]
[[Súbor:Cathedrale Saint-Etienne (Bourges) 16-09-2006.jpg|náhľad|Katedrála svätého Štefana v Bourges]]
[[Súbor:Main entrance of the Palais des Papes - 20050823.jpg|thumb|Pápežský palác v Avignone]]
[[Súbor:Canal du midi toulouse.jpg|thumb|Canal du Midi]]
[[Súbor:Carcassonne wall.jpg|thumb|Carcassonne]]
[[Súbor:Fortifications ouest2 provins.jpg|thumb|Opevnenie mesta Provins]]
[[Súbor:LeHavre.jpg|thumb|Le Havre]]
[[Súbor:Monte Perdido and Cilindro de Marbore from Breche de Touquerouye.jpg|thumb|Monte Perdido]]
[[Súbor:GaronneBordeaux.jpg|náhľad|Bordeaux]]
[[Súbor:Ouvea Falaises de Lekini.jpg|náhľad|Lagúny Novej Kaledónie]]
[[Súbor:14-07-2011 Grand Bénare (26) Mafate (version améliorée).jpg|thumb|Národný park Réunion]]
[[File:Cevennes Florac Mimente depuis Causse Mejean.jpg|thumb|Oblasť Causses a Cévennes]]
[[File:Wallers - Fosse Arenberg, les trois chevalements (E).jpg|thumb|Bane v Nord-Pas de Calais]]
[[File:Rhinocéros grotte Chauvet.jpg|thumb|Chauvetova jaskyňa]]
[[File:Come pariou.jpg|thumb|Chaîne des Puys]]
[[File:Cordouan.jpg|thumb|Maják Cordouan]]
[[File:Maison Carree in Nimes (16).jpg|thumb|Maison carrée]]
[[File:La Pelée vue du Carbet.jpg|thumb|Pelée]]
# '''[[Le Mont-Saint-Michel]] a jeho zátoka'''&lt;br /&gt;''Mont-Saint-Michel and its Bay''&lt;br /&gt;Benediktínske opátstvo na ostrovčeku je ukážkou staviteľského majstrovstva.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/80
# '''[[Katedrála Notre-Dame (Chartres)|Katedrála Notre Dame v Chartres]]'''&lt;br /&gt;''Chartres Cathedral''&lt;br /&gt;Gotická katedrála z 12. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/81
# '''[[Zámok Versailles|Versailles]]'''&lt;br /&gt;''Palace and Park of Versailles''&lt;br /&gt;Rezidencia a park francúzskych kráľov neďaleko Paríža.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/83
# '''[[Opátstvo Vézelay]]'''&lt;br /&gt;''Vézelay, Church and Hill''&lt;br /&gt;Benediktínsky kláštor bol založený v 9. storočí a stal sa pútnickým miestom.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/84
# '''[[Lascaux (jaskyňa)|Jaskynné maľby]] v údolí rieky [[Vézère]]'''&lt;br /&gt;''Decorated Grottoes of the Vézère Valley''&lt;br /&gt;147 prehistorických lokalít a 25 jaskýň s maľbami (Lascaux).&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/85
# '''[[Zámok Fontainebleau|Zámok a park Fontainebleau]]'''&lt;br /&gt;''Palace and Park of Fontainebleau''&lt;br /&gt;Lovecký zámok francúzskych kráľov s parkom.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/160
# '''[[Katedrála Notre-Dame (Amiens)|Katedrála Notre Dame v Amiens]]'''&lt;br /&gt;''Amiens Cathedral''&lt;br /&gt;Patrí medzi najväčšie gotické kostoly.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/162
# '''[[Orange (Francúzsko)|Rímske divadlo a víťazný oblúk v Orange]]'''&lt;br /&gt;''Roman Theatre and its Surroundings and the „Triumphal Arch“ of Orange''&lt;br /&gt;Stavby zo začiatku 1. tisícročia.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/163
# '''[[Arles|Rímske a románske pamiatky Arles]]'''&lt;br /&gt;''Roman and Romanesque Monuments of Arles''&lt;br /&gt;Rímske a románske pamiatky (napr. divadlo, kúpele, nekropola, kláštor).&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/164
# '''[[Kláštor Fontenay]]'''&lt;br /&gt;''Cistercian Abbey of Fontenay''&lt;br /&gt;Cisterciánske opátstvo založené v 12. storočí.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/165
# '''[[Kráľovské soľné bane v Arc-et-Senans]]'''&lt;br /&gt;''Royal Saltworks of Arc-et-Senans''&lt;br /&gt;Bývalé soľné bane, kráľovský solivar – jedinečná architektonická pamiatka.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/203
# '''[[Nancy (mesto)|Nancy]]'''&lt;br /&gt;''Place Stanislas, Place de la Carrière and Place d'Alliance in Nancy''&lt;br /&gt;Projekt troch námestí (Place Stanislas, Place de la Carriere a Place d´Alliance) je príkladom reprezentatívnej a funkčnej architektúry.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/229
# '''[[Opátstvo Saint-Savin-sur-Gartempe]]'''&lt;br /&gt;''Church of Saint-Savin sur Gartempe''&lt;br /&gt;Opátstvo s nástennými maľbami pochádzajúcimi z 11. – 12. storočia.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/230
# '''[[Mys Girolata]], [[Mys Porto]], [[Prírodná rezervácia Scandola]] a [[Piana Calanches]] na [[Korzika|Korzike]]'''&lt;br /&gt;''Cape Girolata, Cape Porto, Scandola Nature Reserve and the Piana Calanches in Corsica''&lt;br /&gt;Chráni vegetáciu a faunu oblasti.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/258
# '''[[Pont du Gard|Most Pont du Gard]]'''&lt;br /&gt;''Pont du Gard Roman Aqueduct''&lt;br /&gt;Most vysoký 50 metrov nesie rímsky akvadukt.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/344
# '''[[Štrasburg|Historické centrum Štrasburgu]]'''&lt;br /&gt;''Strasbourg – Grande île''&lt;br /&gt;Historické centrum s katedrálou, kostolmi a palácom.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/495
# '''[[Katedrála Notre Dame (Reims)|Katedrála Notre Dame]], [[Bazilika svätého Remigia]], [[palác Tau]] v [[Reims]] '''&lt;br /&gt;''Cathedral of Notre-Dame, Former Abbey of Saint-Remi and Palace of Tau, Reims''&lt;br /&gt;Katedrála Notre Dame, palác Tau a opátstvo Saint-Remi.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/601
# '''[[Paríž]] – nábrežie Seiny'''&lt;br /&gt;''Paris, Banks of the Seine''&lt;br /&gt;Brehy rieky Seiny od Louvru až k Eiffelovke.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/600
# '''[[Katedrála svätého Štefana (Bourges)|Katedrála svätého Štefana]] v [[Bourges]]'''&lt;br /&gt;''Bourges Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. –  13. storočia.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/635
# '''[[Avignon]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Avignon''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta, vrátane Pápežského paláca.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/228
# '''[[Canal du Midi]]'''&lt;br /&gt;''Canal du Midi''&lt;br /&gt;{{km|360|m}} dlhá sieť vodných ciest z obdobia priemyselnej revolúcie spája Stredozemné more s Atlantikom.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/770
# '''[[Carcassonne|Historické opevnené mesto Carcassonne]]'''&lt;br /&gt;''Historic Fortified City of Carcassonne''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého opevneného mesta, vrátane zábran obklopujúcich hrad, pridružené domy, ulice a gotické katedrály.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/345
# '''[[Pútnické miesta na ceste do Santiaga de Compostela vo Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Routes of Santiago de Compostela in France''&lt;br /&gt;4 hlavné trasy, ktorými putovali pútnici z celej Európy a ich pamätníky.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/868
# '''Historické centrum [[Lyon]]u'''&lt;br /&gt;''Historic Site of Lyons''&lt;br /&gt;Veľa historických budov z rôznych období európskej histórie.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/872
# '''Správna oblasť [[Saint-Émilion]]'''&lt;br /&gt;''Jurisdiction of Saint-Emilion''&lt;br /&gt;Výnimočná krajina, celkom zaplnená vinicami, s mnohými historickými pamiatkami.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/932
# '''[[Zvonice v Belgicku a Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Belfries of Belgium and France''&lt;br /&gt;Tridsať zvoníc stredovekého pôvodu patriacich k radniciam, výnimočne ku kostolom.&lt;br /&gt;1999, 2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/943
# '''[[Zoznam zámkov na Loire|Údolie Loiry medzi mestami Maine a Sully-sur-Loire a Chalonnes]]'''&lt;br /&gt;''The Loire Valley between Sully-sur-Loire and Chalonnes''&lt;br /&gt;Krajina zahrňujúca historické mestá, dediny, hrad.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/933
# '''[[Provins]], mesto stredovekých trhov'''&lt;br /&gt;''Provins, Town of Medieval Fairs''&lt;br /&gt;Opevnené stredoveké mesto Provins sa nachádza v oblasti Champagne a bolo svedkom rozvoja vlnárskeho priemyslu a tiež usporadúvania medzinárodných trhov.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/873
# '''[[Le Havre]] – mesto obnovené Augustom Perretom'''&lt;br /&gt;''Le Havre, the city rebuilt by Auguste Perret ''&lt;br /&gt;Mesto zničené bombardovaním počas 2. svetovej vojny bolo obnovené podľa plánov tímu vedeného Augustom Perretom v rokoch 1945 až 1964.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1181
# '''[[Monte Perdido]] v Pyrenejach'''&lt;br /&gt;''Pyrénées – Mont Perdu'' &lt;br /&gt;Skalný masív, ktorý je súčasťou svetového dedičstva Francúzska i Španielska.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/773
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Historické centrum [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]]'''&lt;br /&gt;''Bordeaux, Port of the Moon'' &lt;br /&gt;Historické centrum mesta. Po [[Paríž]]i má najviac pamiatkovo chránených objektov vo Francúzsku.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1256
# '''[[Lagúny Novej Kaledónie]]'''&lt;br /&gt;''Lagoons of New Caledonia: Reef Diversity and Associated Ecosystems''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1115
# '''[[Vaubanove opevnenia]]'''&lt;br /&gt;''Fortifications of Vauban''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1283
# '''[[Národný park Réunion]]'''&lt;br /&gt;''Pitons, cirques and remparts of Reunion Island''&lt;br /&gt;Hornatá krajina s útesmi, rokľami. V miestnom dažďovom lese žije veľa endemických druhov fauny a flóry.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1317
# '''[[Albi (Midi-Pyrénées)|Biskupské mesto Albi]]'''&lt;br /&gt;''Episcopal City of Albi''&lt;br /&gt;Mesto Albi je tvorené kohéznym a homogénnym súborom stredovekých stavieb (katedrála, most, biskupský palác) a obytnou štvrťou.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1337
# '''[[Oblasť Causses a Cévennes]]'''&lt;br /&gt;''The Causses and the Cévennes, Mediterranean agro-pastoral Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Poľnohospodársko-pastierska kultúrna krajina na juhu Francúzska pri Stredozemnom mori&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1153
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Bane v Nord-Pas de Calais]]'''&lt;br /&gt;''Nord-Pas de Calais Mining Basin''&lt;br /&gt;Pozoruhodná kultúrna krajina, ktorá bola po 300 rokov vytváraná ťažbou uhlia.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1360
# '''[[Chauvetova jaskyňa]]'''&lt;br /&gt;''Decorated cave of Pont d’Arc, known as Grotte Chauvet-Pont d’Arc, Ardèche''&lt;br /&gt;Nálezisko jaskynných malieb z obdobia [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|mladého paleolitu]] ([[aurignacien]]).&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1426
# '''[[Burgundsko (vinárska oblasť)|Burgundská vinárska oblasť]]'''&lt;br /&gt;''Climats, terroirs of Burgundy''&lt;br /&gt;Vinárska oblasť.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1425
# '''[[Champagne (vinohradnícka oblasť)|Vinárska oblasť Champagne]]'''&lt;br /&gt;''Champagne Hillsides, Houses and Cellars''&lt;br /&gt;Vinárska oblasť. &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1465
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Marae Taputapuatea]]'''&lt;br /&gt;''Taputapuatea''&lt;br /&gt;[[Marae]] na ostrove [[Raiatea]] – politické, obradné a pohrebné centrum východnej časti [[Polynézia|Polynézie]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1529
# '''[[Chaîne des Puys]], zlomová tektonická oblasť v Limagne'''&lt;br /&gt;''Chaine des Puys – Limagne fault tectonic arena''&lt;br /&gt;Oblasť s výskytom geologických útvarov ako napr. sypané kužele, maary, sopečné dómy.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1434
# '''[[Francúzske južné a antarktické územie|Francúzske južné územia a moria]]'''&lt;br /&gt;''French Austral Lands and Seas''&lt;br /&gt;Odľahlosť týchto ostrovov od centier ľudskej činnosti z nich robí veľmi dobre zachované vitríny biologickej evolúcie a jedinečný terén pre vedecký výskum&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1603
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Maják Cordouan]]'''&lt;br /&gt;''Cordouan Lighthouse''&lt;br /&gt;Vyše 400 rokov stále slúžiaci maják, ktorého architektonickú podobu inšpirovala antika, renesancia a manierizmus. &lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1625
# '''[[Nice]], zimné letovisko na [[Azúrové pobrežie|Riviére]]'''&lt;br /&gt;''Nice, Winter Resort Town of the Riviera''&lt;br /&gt;Vďaka svojej miernej klíme a prímorskej polohe na úpätí Álp je &quot;zimným letoviskem riviéry&quot;, ktorého rozvoj typickej prímorskej promenády tu začal v roku 1832. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1635
# '''[[Pohrebné a pietne miesta prvej svetovej vojny (západný front)]]'''&lt;br /&gt;''Funerary and memory sites of the First World War (Western Front)''&lt;br /&gt;Pamiatka zahŕňa rôzne vojenské cintoríny, pohrebiská na bojiskáj a nemocničné cintoríny, často kombinované s pamätníkmi.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1567
# '''[[Maison carrée]] v [[Nîmes]]'''&lt;br /&gt;''The Maison Carrée of Nîmes''&lt;br /&gt;Staroveký rímsky chrám. &lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1569
# '''Sopky a lesy [[Pelée (stratovulkán)|Peleé]] a [[Pitons du Carbet|Pitons]] severného [[Martinik]]u'''&lt;br /&gt;''Volcanoes and Forests of Mount Pelée and the Pitons of Northern Martinique''&lt;br /&gt;Zachovalé lesy a sopečná krajina.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1657
# '''Te Henua Enata - [[Markézy]]'''&lt;br /&gt;''Te Henua Enata – The Marquesas Islands''&lt;br /&gt;Svedectvo o osídlení ostrovov ľuďmi siahajúcom až do 10. storočia.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1707
# '''[[Megalitické rady v Carnacu|Megality v Carnacu]] a na pobreží Morbihanu'''&lt;br /&gt;''Megaliths of Carnac and of the shores of Morbihan''&lt;br /&gt;Rady megalitických kameňov z doby neolitu. &lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1725

== {{minivlajka|Grécko|w}} ==
[[Súbor:Athina Pronaia Sanctuary at Delphi.jpg|thumb|Delfy]]
[[Súbor:Acropolis.JPG|thumb|Akropola v Aténach]]
[[Súbor:Moni Varlaam BW 2017-10-07 09-19-06.jpg|thumb|Monastier Meteora]]
[[Súbor:Greece Epidauros - ancient theatre.jpg|thumb|Epidauros]]
[[Súbor:RhodesIntérieurDuPalais.JPG|thumb|Rodos]]
[[Súbor:Mystras Metropolis.jpg|thumb|Mystras]]
[[Súbor:Olympie Temple Zeus.JPG|thumb|Archeologické nálezisko Olympia]]
[[Súbor:Vergina2.jpg|thumb|Vergina]]
[[Súbor:Patmos, grotta dell'apocalisse, chiesa nella grotta, 02.jpg|thumb|Patmos]]
[[Súbor:Philippi city center.jpg|thumb|Archeologická lokalita Filippi]]
# '''[[Bassai|Apollónov chrám v Bassai]]'''&lt;br /&gt;''Temple of Apollo Epicurius at Bassae''&lt;br /&gt;Apollónov chrám z 5. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/392
# '''[[Delfy]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Delphi''&lt;br /&gt;Náboženské centrum a symbol jednoty starého Grécka.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/393
# '''[[Akropola v Aténach|Aténska akropola]]'''&lt;br /&gt;''Acropolis, Athens''&lt;br /&gt;Akropola obsahuje najlepšie a najslávnejšie diela slávneho klasického gréckeho umenia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/404
# '''[[Atos (polostrov)|Hora Athos]]'''&lt;br /&gt;''Mount Athos''&lt;br /&gt;Polostrov a hora s mužskými monastiermi, ktoré boli duchovnými centrami pravoslávnej cirkvi od r. 1054.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/454
# '''[[Meteora]]'''&lt;br /&gt;''Meteora''&lt;br /&gt;[[Monastier]]e vystavané na neprístupných skalách sú významné svojimi freskami.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/455
# '''[[Solún]] – (Thessaloniké)'''&lt;br /&gt;''Paleochristian and Byzantine Monuments of Thessalonika''&lt;br /&gt;Rané kresťanské a byzantské pamiatky, vynikajúce mozaiky.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/456
# '''[[Epidauros]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Epidaurus''&lt;br /&gt;Antické mesto na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], jeho stavby patria medzi majstrovské diela.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/491
# '''[[Rodos (mesto)|Stredoveké mesto Rodos]]'''&lt;br /&gt;''Medieval City of Rhodes''&lt;br /&gt;Pevnosť a jeden z najkrajších urbanistických celkov gotiky.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/493
# '''[[Mystras]]'''&lt;br /&gt;''Mystras''&lt;br /&gt;Stredoveké byzantské mesto.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/511
# '''[[Olympia (Grécko)|Olympia]] – archeologické nálezisko.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Olympia''&lt;br /&gt;Posvätné miesto starých Grékov a miesto starogréckych olympijských hier.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/517
# '''[[Dilos]]'''&lt;br /&gt;''Delos''&lt;br /&gt;Ostrov v [[Kyklady|Kykladskom súostroví]] s chrámom Apollóna bol prosperujúcim prístavom a pútnickým miestom.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/530
# '''Monastiere [[kláštor Dafni|Dafni]], [[kláštor Hossios Lukas|Hossios Lukas]] a [[Kláštor Nea Moni|Nea Moni]]'''&lt;br /&gt;''Monasteries of of Chios''&lt;br /&gt;Monastier Dafni (pri Aténach), Hossios Lukas (pri Delfách) a Nea Moni (na ostrove Chios) predstavujú vrchol byzantskej architektúry.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/537
# '''[[Pythagoreion]] a [[Héraion (Samos)|Héraion]] na Samose'''&lt;br /&gt;''Pythagoreion and Heraion of Samos''&lt;br /&gt;Ostrov v [[Egejské more|Egejskom mori]] sa zvyšky pevnosti Pythagoreion a chrámu Héraion.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/595
# '''[[Vergina]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Vergina''&lt;br /&gt;Prvá metropola Macedónska, mesto Aigai. Zachovali sa zvyšky paláca, vyzdobeného mozaikami, a hrobky.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/780
# '''[[Mykény]] a [[Tiryns]] – archeologické lokality.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Sites of Mycenae and Tiryns''&lt;br /&gt;Impozantné ruiny dvoch najväčších miest mykénskej civilizácie.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/941
# '''[[Patmos]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre Chorá with the Monastery of Saint John „the Theologian“ and the Cave of the Apocalypse on the Island of Pátmos''&lt;br /&gt;Ostrov v súostroví Dodekánisos. Historické centrum (Chorá) s monastierom sv. Jána „Teológa“ a jaskyne Apokalypsy – miesto, kde sv. Ján napísal evanjelium a Apokalypsu.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/942
# '''Historické centrum [[Korfu (mesto)|Korfu]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Corfu''&lt;br /&gt;Stavebné pamiatky dokumentujú 12 storočí histórie mesta a ostrova.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/978
# '''Archeologická lokalita [[Filippoi|Filippi]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Philippi''&lt;br /&gt;Ruiny mesta založeného v roku 356 pred Kr.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1517
# '''Kultúrna krajina [[Zagori]]'''&lt;br /&gt;''Zagori Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina charakterizovaná kamennými dedinami, ktorých výstavba je prispôsobená okolitej horskej krajine.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1695
# '''[[Minojské paláce]]'''&lt;br /&gt;''Minoan Palatial Centres''&lt;br /&gt;6 palácových komplexov v rôznom stupni zachovalosti z obdobia medzi rokmi 1900 a 1100 pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1733

== {{minivlajka|Gruzínsko|w}} ==
[[Súbor:Swetizchoweli Kathedrale Mzcheta.jpg|thumb|upright|Katedrála v Mcchete]]
[[Súbor:Kolkheti National Park, Western Georgia, Sept. 2017.jpg|thumb|upright|Kolchidské dažďové lesy a mokrade]]
# '''Historické pamiatky v [[Mccheta|Mcchete]]'''&lt;br /&gt;''Historical Monuments of Mtskheta''&lt;br /&gt;Staroveké hlavné mesto Gruzínska a jeho [[chrám]]y sú príkladom vyspelej stredovekej architektúry na Kaukaze.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/708
# '''[[Katedrála Bagrati]] a [[kláštor Gelati|monastier Gelati]]'''&lt;br /&gt;''Bagrati Cathedral and Gelati Monastery''&lt;br /&gt;Ruiny katedrály Bagrati z konca 10. storočia a zachovalý [[monastier]] Gelati reprezentujú stredovekú architektúru Gruzínska.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/710
# '''[[Svaneti]]'''&lt;br /&gt;''Upper Svaneti''&lt;br /&gt;Izolovaná horská oblasť ukrýva unikátne stredoveké dediny a vežové domy.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/709
# '''[[Kolchidské dažďové lesy a mokrade]]'''&lt;br /&gt;''Colchic Rainforests and Wetlands''&lt;br /&gt;Staroveké opadavé kolchické dažďové pralesy a mokrade zahŕňajú veľmi rôznorodú flóru a faunu a slúžia ako zastávka na migračných trasách vtákov.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1616

== {{minivlajka|Holandsko|w}} ==
[[Súbor:Fort bij Aalsmeer 01.jpg|thumb|Amsterdam – obranná línia mesta]]
[[Súbor:Mill-kinderdijk.JPG|thumb|Mlynská sieť v meste Kinderdijk-Elshout]]
[[Súbor:Woudagemaal 03.JPG|thumb|D. F. Woudova parná čerpacia stanica]]
[[Súbor:Rietveld Schröderhuis HayKranen-20.JPG|thumb|Dom Rietvelda a Schröderovej]]
[[Súbor:Amsterdam airphoto.jpg|thumb|Kruhový systém kanálov okolo Amsterdamu zo 17. storočia]]
[[Súbor:Rotterdam van nelle fabriek.jpg|thumb|Továreň Van Nelle]]
[[Súbor:Planetarium Eise Eisinga in Franeker.jpg|thumb|Planetárium Eisa Eisinga]]
# '''[[Schokland|Schokland a okolie]]'''&lt;br /&gt;''Schokland and Surroundings''&lt;br /&gt;Oblasť získaná odvodnením Zuiderzee. V oblasti sú stopy prehistorického osídlenia.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/739
# '''[[Amsterdam]] – obranná línia mesta'''&lt;br /&gt;''Defence Line of Amsterdam''&lt;br /&gt;Obranný systém založený na ovládaní vody, ktorý nemá inde na svete obdobu.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/759
# '''[[Sieť mlynov v Kinderdijk-Elshout]]'''&lt;br /&gt;''Mill Network at Kinderdijk-Elshout''&lt;br /&gt;Kanály, rezervoáre, čerpacie stanice, administratívne budovy a veterné mlyny slúžiace na vysušenie a zavlažovanie.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/818
# '''[[Willemstad]], vnútorné mesto a prístav, [[Holandské Antily]]'''&lt;br /&gt;''Historic Area of Willemstad, Inner City and Harbour, Netherlands Antilles''&lt;br /&gt;V Holandských Antilách Holanďania založili r. 1634 obchodnú osadu v prírodnom prístave na karibskom ostrove Curaçao.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/819
# '''[[D. F. Woudova parná čerpacia stanica]]'''&lt;br /&gt;''Ir.D.F. Woudagemaal D.F. Wouda Steam Pumping Station''&lt;br /&gt;Najväčšia parou poháňaná čerpacia stanica v Lemmere v provincii Friesland z r. 1920.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/867
# '''[[Polder]] [[Beemster]]'''&lt;br /&gt;''Droogmakerij de Beemster Beemster Polder''&lt;br /&gt;Najstaršie odvodnené územie v Holandsku zo 17. storočia.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/899
# '''[[Dom Rietvelda a Schröderovej]]'''&lt;br /&gt;''Rietveld Schröderhuis Rietveld Schröder House''&lt;br /&gt;Dom v Utrechte bol postavený architektom Gerritom Thomasom Rietveldom v roku 1924 – manifest ideálov skupiny umelcov a architektov 'De Stijl'.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/965
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Amsterdamské kanály|Kruhový systém kanálov okolo Amsterdamu zo 17. storočia]]'''&lt;br /&gt;''Seventeenth-century canal ring area of Amsterdam inside the Singelgracht''&lt;br /&gt;Systém kanálov v sústredných oblúkoch, ktorý umožnil expanziu mesta Amsterdamu do pôvodne močaristej oblasti&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1349
# '''[[Továreň Van Nelle]]'''&lt;br /&gt;''Van Nellefabriek''&lt;br /&gt;Industriálna architektúra (20. roky 20. storočia) na severe Rotterdamu.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1441
# '''[[Kolónie benevolencie]]'''&lt;br /&gt;''Colonies of Benevolence''&lt;br /&gt;Sociálny experiment z 19. storočia, ktorý usiloval o zmiernenie mestskej chudoby zakladaním poľnohospodárskych kolónií na odľahlých miestach Belgicka a Holandska.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1555
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dolnogermánsky limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Lower German Limes''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku a Holandsku.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1631
# '''[[Planetárium Eisa Eisinga]] vo [[Franeker]]e'''&lt;br /&gt;''Eisinga Planetarium in Franeker''&lt;br /&gt;Najstaršie funkčné planetárium s funkčným modelom slnečnej sústavy.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1683

== {{minivlajka|Chorvátsko|w}} ==
[[Súbor:Old town of dubrovnik.jpg|thumb|Staré mesto v Dubrovníku]]
[[Súbor:2005 1031Image0011.jpg|náhled|Národný park Plitvické jazerá]]
[[Súbor:Trogir.jpg|náhled|Trogir]]
[[Súbor:Sibenik1 (js).jpg|náhľad|Katedrála sv. Jakuba]]
# '''Staré mesto [[Dubrovník]]a'''&lt;br /&gt;''Old City of Dubrovnik''&lt;br /&gt;Staré mesto a prístav na jadranskom pobreží a jeho pamiatky.&lt;br /&gt;1979, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/95
# '''[[Split]] – historický komplex a [[Diokleciánov palác]]'''&lt;br /&gt;''Historical Complex of Split with the Palace of Diocletian''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta s rímskymi, románskymi, gotickými a barokovými pamiatkami.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/97
# '''[[Národný park Plitvické jazerá]]'''&lt;br /&gt;''Plitvice Lakes National Park''&lt;br /&gt;Národný park v krasovej oblasti, jazerá, jaskyne, vodopády.&lt;br /&gt;1979, 2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/98
# '''[[Bazilika svätého Eufrázia|Biskupský komplex v Poreči]]'''&lt;br /&gt;''Episcopal Complex of the Euphrasian Basilica in the Historic Centre of Poreč''&lt;br /&gt;Najúplnejší stojaci komplex tohto typu. (Bazilika, átrium, baptistérium a biskupský palác) Bazilika kombinuje klasické a byzantské prvky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/809
# '''Historické mesto [[Trogir]]'''&lt;br /&gt;''Historic City of Trogir''&lt;br /&gt;Trogir je pozoruhodný príklad mestskej kontinuity. Pravouhlý vzor ulíc sa datuje od helénskych dôb, románske kostoly, ktoré sú doplňované význačnými renesančnými a barokovými budovami z dôb Benátskej republiky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/810
# '''[[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|Katedrála sv. Jakuba]] v [[Šibenik]]u'''&lt;br /&gt;''The Cathedral of St James in Šibenik''&lt;br /&gt;Katedrála postavená výhradne z kameňa, boli použité unikátne techniky pre klenby a dóm, kde sa úspešne miešajú gotika s renesanciou.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/963
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Planina [[Stari Grad]]'''&lt;br /&gt;''Stari Grad Plain''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1240
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533

== {{minivlajka|Island|w}} ==
[[Súbor:Thingvellir 003.jpg|thumb|Národný park Þingvellir]]
# '''[[Národný park Þingvellir]]'''&lt;br /&gt;''Þingvellir National Park''&lt;br /&gt;Národný park Þingvellir (Thingvellir) je miesto, kde sa od roku 930 až do roku 1798 konal Althing – zhromaždenie pod šírym nebom.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1152
# '''[[Surtsey]]'''&lt;br /&gt;''Surtsey''&lt;br /&gt;Novodobý sopečný ostrov.&lt;br /&gt; 2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1267
# '''[[Národný park Vatnajökull]] – dynamická povaha ohňa a ľadu'''&lt;br /&gt;''Vatnajökull National Park – dynamic nature of fire and ice''&lt;br /&gt;Okrem samotného rovnomenného ľadovca [[Vatnajökull]] je súčásťou parku aj okolitá sopečná krajina..&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1604

== {{minivlajka|Izrael|w}} ==
[[Súbor:Jerusalem Dome of the rock BW 13.JPG|thumb|Jeruzalem]]
[[Súbor:Vista general de Masada.jpg|thumb|Pevnosť Masada]]
[[Súbor:Rehov Ben Yehuda.jpg|thumb|Biele mesto]]
[[Súbor:Maresha 027.jpg|thumb|Maresha]]
[[Súbor:Cave of coffins.jpg|thumb|Bejt Še'arim]]
# '''[[Staré Mesto (Jeruzalem)|Jeruzalemské Staré Mesto]]''' a '''[[Jeruzalemské hradby|jeho hradby]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Jerusalem and its Walls''&lt;br /&gt;Staré Mesto s rozlohou {{km2|1|m}} a hradby s dĺžkou približne {{km|1|m}}, oboje z doby [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/148
# '''[[Masada]]'''&lt;br /&gt;''Masada''&lt;br /&gt;Palácový komplex nechal vystavať judský kráľ [[Herodes Veľký]]. Zvyšky Masady sa zachovali na najvyššom bode zdanlivo nedobytnej pevnosti uprostred rozoklanej krajiny.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1040
# '''Staré mesto [[Akko|Akka]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Acre''&lt;br /&gt;Pod dnešným mestom z 18. a 19. storočia sa zachovali takmer nedotknuté zvyšky jeho predchodcu, križiackeho mesta (1104{{--}}1291).&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1042
# '''[[Biele Mesto]] v [[Tel Aviv]]e'''&lt;br /&gt;''White City of Tel-Aviv – the Modern Movement''&lt;br /&gt;Biele Mesto bolo vystavané v rokoch [[1930]] až [[1948]] podľa moderných plánov Sira Patricka Geddesa.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1096
# '''[[Kadidlová cesta]] – púštne mestá v [[Negevská púšť|Negeve]]'''&lt;br /&gt;''Incense Route – Desert Cities in the Negev''&lt;br /&gt;Štyri [[Nabatejci|nabatejské]] mestá [[Avdat]], [[Mamšit]], [[Chaluca]] a [[Šivta]] s priliehajúcimi pevnosťami. Poľnohospodárska krajina a zavlažovací systém v Negevskej púšti z doby okolo začiatku nášho letopočtu.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1107
# '''Biblické tely – [[Megido]], [[Tel Chacor|Chacor]] a [[Tel Beer Ševa|Beer Ševa]]'''&lt;br /&gt;''Biblical Tels – Megiddo, Hazor, Beer Sheba.''&lt;br /&gt;Predhistorické sídliská, ktoré sa vzťahujú k udalostiam známym zo Starého zákona.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1108
# '''[[Bahaizmus|Bahájske]] svätyne a záhrady v [[Haifa|Haife]] a [[Akko|Akku]]'''&lt;br /&gt;''Bahá’i Holy Places in Haifa and the Western Galilee''&lt;br /&gt;26 budov, monumentov a miest na 11 miestach v Akku (Akre) a Haife, ktoré sú spojené s bahaistickou vierou.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1220
# '''Archeologické náleziská v pohorí [[Karmel]]: jaskyne v [[Nachal Mearot]]/[[Wádí al-Mugara]]'''&lt;br /&gt;''Sites of Human Evolution at Mount Carmel: The Nahal Me’arot / Wadi el-Mughara Caves''&lt;br /&gt;Západné svahy pohoria Karmel ukrývajú archeologické lokality staré až 500 000 rokov.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1393
# '''[[Národný park Bejt Guvrin|Jaskyne Bejt Guvrin a Maresha]] v jutskej nížine'''&lt;br /&gt;''Caves of Maresha and Bet-Guvrin in the Judean Lowlands as a Microcosm of the Land of the Caves''&lt;br /&gt;Človekom vytvorené jaskyne staré približne 2 000 rokov.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1370
# '''Nekropolis [[Bejt Še'arim]] – miesto duchovnej obnovy Židov'''&lt;br /&gt;''Necropolis of Bet She’arim: A Landmark of Jewish Renewal''&lt;br /&gt;Podzemné katakomby ako židovská nekropola, pochádzajúce z 2. storočia pr. Kr.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1471

== {{minivlajka|Írsko|w}} ==
[[Súbor:Skelligs.JPG|thumb|Skellig Michael]]
# '''[[Archeologické nálezisko v údolí rieky Boyne]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of the Bend of the Boyne''&lt;br /&gt;Údolie rieky s megalitickými stavbami.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/659
# ''' [[Skellig Michael]]'''&lt;br /&gt;''Skellig Michael''&lt;br /&gt;Ostrov s kláštorným komplexom zo 7. storočia, kde žili prví írski kresťania.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/757

== {{minivlajka|Kanada|w}} == 
[[Súbor:Authentic Viking recreation.jpg|thumb|L’Anse aux Meadows]]
[[Súbor:Head-Smashed-In.jpg|thumb|Head-Smashed-In Buffalo Jump]]
[[Súbor:Haida villagesite.jpg|thumb|SGaang Gwaii]]
[[Súbor:Wood-Buffalo-NP Gros Beak Lake 2 98-07-02.jpg|thumb|Wood Buffalo]]
[[Súbor:Lunenburg - NS - Lunenburg Hafen2.jpg|thumb|Lunenburg]]
[[Súbor:Cameron lake.jpg|thumb|Waterton Glacier]]
[[Súbor:Rideau Canal.jpg|thumb|Kanál Rideau]]
[[Súbor:Grand Pré.JPG|thumb|Grand Pré]]
[[Súbor:Joggins-fossil-cliffs.jpg|thumb|Joggins]]
[[Súbor:RedBay-Labrador.jpg|thumb|Baskická veľrybárska osada v Red Bay]]
[[Súbor:Writing on stone990.jpg|thumb|Writing-on-Stone / Áísínai'pi]]
# '''[[L’Anse aux Meadows]]'''&lt;br /&gt;''L’Anse aux Meadows National Historic Site''&lt;br /&gt;Miesto pôvodnej osady Vikingov.&lt;br /&gt;1978 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/4
# '''[[Národný park Nahanni]]'''&lt;br /&gt;''Nahanni National Park''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia v povodí rieky Nahanni.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/24
# '''[[Dinosaur Provincial Park]]'''&lt;br /&gt;''Dinosaur Provincial Park ''&lt;br /&gt;Nálezisko 60 druhov dinosaurov.&lt;br /&gt;1979 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/71
# '''[[Kluane a Wrangell-St Elias]]'''&lt;br /&gt;''Kluane/Wrangell-St Elias/Glacier Bay/Tatshenshini-Alsek''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na hraniciach Kanady a Aljašky.&lt;br /&gt;1979, 1992, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/72
# '''[[SGaang Gwaii]] – ostrov Anthony'''&lt;br /&gt;''SGaang Gwaii – Anthony Island''&lt;br /&gt;Ostrov pri pacifickom pobreží v Súostroví kráľovnej Charloty s domami, totemami a mučeníckymi kôlmi Indiánov.&lt;br /&gt;1981 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/157
# '''[[Head-Smashed-In Buffalo Jump]]'''&lt;br /&gt;''Head-Smashed-In Buffalo Jump''&lt;br /&gt;Zvyšky pôvodných indiánskych osád.&lt;br /&gt;1981 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/158
# '''[[Wood Buffalo]]'''&lt;br /&gt;''Wood Buffalo National Park''&lt;br /&gt;Národný park s najväčšou populáciou divých bizónov v Amerike a najväčšia vnútrozemská delta na svete (rieky [[Peace]] a [[Athabasca (rieka)|Athabasca]]).&lt;br /&gt;1983 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/256
# '''[[Kanadské horské parky v Skalnatých vrchoch|Kanadské horské parky]] v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]]'''&lt;br /&gt;''Canadian Rocky Mountain Parks''&lt;br /&gt;Sedem horských parkov v kanadskej časti pohoria Skalnaté vrchy &lt;small&gt;([[Banff National Park|Banff]], [[Jasper National Park|Jasper]], [[Kootenay National Park|Kootenay]], [[Yoho National Park|Yoho]], [[Mount Robson Provincial Park|Mount Robson]], [[Mount Assiniboine Provincial Park|Mount Assiniboine]], [[Hamber Provincial Park|Hamber]])&lt;/small&gt;.&lt;br /&gt;1984, 1990 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/304
# '''[[Quebec (mesto)|Quebec City]]'''&lt;br /&gt;''Historic District of Québec ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta založeného v 17. storočí zahŕňa napr. citadelu, parlament, starý prístav a obchodné štvrte.&lt;br /&gt;1985 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/300
# '''[[Národný park Gros Morne]]'''&lt;br /&gt;''Gros Morne National Park ''&lt;br /&gt;Národný park na pobreží Newfoundlandu je príkladom geologického vývoja. Zahŕňa fjordy, ľadovcové údolia, vodopády, náhorné planiny a jazerá.&lt;br /&gt;1987 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/419
# '''[[Medzinárodný park mieru Waterton Glacier]]'''&lt;br /&gt;''Waterton Glacier International Peace Park ''&lt;br /&gt;Národné parky na hranici Kanady a USA. Krajina bola modelovaná pôsobením ľadovcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/354
# '''[[Lunenburg]]'''&lt;br /&gt;''Old Town Lunenburg ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta z 18. storočia je príkladom britskej koloniálnej drevenej architektúry.&lt;br /&gt;1995 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/741
# '''[[Národný park Miguasha]]'''&lt;br /&gt;''Miguasha National Park''&lt;br /&gt;Národný park v juhovýchodnom Quebecu na južnom pobreží polostrova Gaspé. Najväčšie nálezisko fosílií z [[devon]]ského obdobia.&lt;br /&gt;1999 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/686
# '''[[Rideau Canal]] '''&lt;br /&gt;''Rideau Canal'''&lt;br /&gt;Plavebný kanál zo začiatku 19. storočia vedúci z [[Ottawa|Ottawy]] ku [[Kingston Harbour]] na [[Ontárijské jazero|Ontárijskom jazere]] ({{km|202|m}}) &lt;br /&gt;2007 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1221
# '''[[Joggins]] '''&lt;br /&gt;''Joggins Fossil Cliffs'''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1285/
# '''[[Krajina Grand Pré]] '''&lt;br /&gt;''Landscape of Grand Pré'''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina Grand Pré je svedectvom prispôsobenia sa európskych kolonizátorov Nového Škótska miestnym podmienkam&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1404
# '''[[Baskická veľrybárska osada v Red Bay]] '''&lt;br /&gt;''Red Bay Basque Whaling Station''&lt;br /&gt;Veľrybárska stanica zo 16. storočia.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1412
# '''[[Mistaken Point]]'''&lt;br /&gt;''Mistaken Point''&lt;br /&gt;17 km pobrežného útesu obsahujúceho skameneliny. &lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1497
# '''[[Pimachiowin Aki]]'''&lt;br /&gt;''Pimachiowin Aki''&lt;br /&gt;Lesnatá krajina s riekami a jazerami je domovom komunity domorodých Američanov – Anishinaabe&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1415
# '''[[Writing-on-Stone Provincial Park|Writing-on-Stone / Áísínai'pi]]'''&lt;br /&gt;''Writing-on-Stone / Áísínai'pi''&lt;br /&gt;Praveké nápisy na pieskovcových kameňoch na rozlohe 1 106 hektárov&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1597
# '''[[Tr’ondëk-Klondike]]'''&lt;br /&gt;''Tr’ondëk-Klondike''&lt;br /&gt;Kulturna krajina odrážajúca trvalé súžitie tr'ondëkských Hwëch'inov a novo prichádzajúcich obyvateľov&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1564
# '''[[Anticosti]]'''&lt;br /&gt;''Anticosti''&lt;br /&gt;Ostrov s výskytom fosilií&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1686

== {{minivlajka|Litva|w}} ==
[[Súbor:Vilnius Ostrobramska.jpg|thumb|Staré mesto vo Vilniuse]]
[[Súbor:2020, Kaunas. Centrinis paštas.JPG|thumb|Modernistický Kaunas]]
# '''[[Vilnius]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Vilnius Historic Centre''&lt;br /&gt;Gotické, renesančné a barokové pamiatky.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/541
# '''[[Kuršská kosa]]'''&lt;br /&gt;''Curonian Spit''&lt;br /&gt;{{km|98|m}} dlhá a miestami iba {{m|400|m}} široká piesočná kosa obývaná od prehistorických dôb.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/994
# '''[[Kernavė]]'''&lt;br /&gt;''Kernavė Archaeological Site Cultural Reserve of Kernavė''&lt;br /&gt;Oblasť archeologických vykopávok od neskorého paleolitu až po stredovek.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1137
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Modernistický [[Kaunas]]: Architektúra optimizmu, 1919-1939'''&lt;br /&gt;''Modernist Kaunas: Architecture of Optimism, 1919-1939''&lt;br /&gt;V období medzi dvomi svetovými vojnami bol Kaunas hlavným mestom Litvy a bolo tu postavených veľa modernistických budov, ktoré dodnes utvárajú panorámu mesta.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1661

== {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ==
[[Súbor:House of Blackheads at Dusk 3, Riga, Latvia - Diliff.jpg|thumb|Historické centrum Rigy]]
# '''[[Riga]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Riga''&lt;br /&gt;Najväčšia koncentrácia budov postavených v secesnom štýle v Európe.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/852
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Staré mesto [[Kuldīga]]'''&lt;br /&gt;''Old town of Kuldīga''&lt;br /&gt;Najzachovalejší a posledný dochovaný doklad urbanistického usporiadania ulíc a pozemkov z doby Kurského a Poľského kniežatstva na území dnešného Lotyšska.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1658

== {{minivlajka|Luxembursko|w}} ==
[[Súbor:Luxemburg.jpg|thumb|upright|Luxembourg]]
# '''Mesto [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] a jeho opevnenie.'''&lt;br /&gt;''City of Luxembourg: its Old Quarters and Fortifications''&lt;br /&gt;Staré mesto a jeho opevnení sú dokladom vojenskej architektúry.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/699

== {{minivlajka|Maďarsko|w}} ==
[[Súbor:Hollókő Ófalu Fő utca (részlet) 002.jpg|thumb|Hollókő]]
[[Súbor:Pannonhalma - Bencés apátság.jpg|thumb|Opátstvo v Pannonhalme]]
[[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|Národný park Hortobágy]]
[[Súbor:Pécs - Early Christian Mausoleum 01.JPG|thumb|Ranokresťanský cintorín v Päťkostolí]]
# '''[[Budapešť]], brehy [[Dunaj]]a a štvrť hradu Budín'''&lt;br /&gt;''Budapest, including the Banks of the Danube, the Buda Castle Quarter and Andrássy Avenue''&lt;br /&gt;Mesto má pozostatky takých monumentov, ako je rímske mesto Aquincum a gotický hrad Budín, ktoré mali významný vplyv na architektúru v ďalších obdobiach.&lt;br /&gt;1987, 2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/400
# '''[[Hollókő]]'''&lt;br /&gt;''Old Village of Hollókő and its Surroundings''&lt;br /&gt;Tradičná dedina v maďarskej puste.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/401
# '''[[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu]]'''&lt;br /&gt;''Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst''&lt;br /&gt;Rozsiahly krasový systém zahrňujúci 712 objavených jaskýň.&lt;br /&gt;1995, 2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/725
# '''[[Pannonhalmské arciopátstvo]]'''&lt;br /&gt;''Millenary Benedictine Abbey of Pannonhalma and its Natural Environment''&lt;br /&gt;Benediktínske opátstvo staré tisíc rokov, kde vznikli prvé dokumenty písané v [[maďarčina|maďarčine]].&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/758
# '''[[Národný park Hortobágy]]'''&lt;br /&gt;''Hortobágy National Park – the Puszta''&lt;br /&gt;Rozľahlá oblasť pláni a mokradí vo východnom Maďarsku.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/474
# '''Ranokresťanský cintorín v [[Pécs|Päťkostolí]]'''&lt;br /&gt;''Early Christian Necropolis of Pécs Sopianae''&lt;br /&gt;V 4. storočí boli v rímskom provinčnom meste Sopianae (terajší Pécs) postavené zdobené hrobky s nástennými maľbami.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/853
# '''[[Neziderské jazero|Kultúrna krajina Neziderského jazera]]'''&lt;br /&gt;''Fertö/Neusiedlersee Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozoruhodná dedinská architektúra v osadách obklopujúcich jazero na hraniciach Maďarska a Rakúska.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/772
# '''[[Tokaj (vinohradnícka oblasť)|Vinarská kultúrna krajina v oblasti Tokaja]]'''&lt;br /&gt;''Tokaj Wine Region Historic Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina Tokaja predstavuje dlhú tradíciu pestovania vína v tomto kraji nízkych pahorkov a riečnych údolí.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1063

== {{minivlajka|Malta|w}} ==
[[Súbor:Ggantija Temples (1).jpg|thumb|Megalitické chrámy]]
# '''[[Hypogeum v Hal Saflieni]]'''&lt;br /&gt;''Hal Saflieni Hypogeum''&lt;br /&gt;Podzemný priestor vytvorený približne v roku 2500 pred Kr. ako nekropola. &lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/130
# '''[[Valletta]]'''&lt;br /&gt;''City of Valletta''&lt;br /&gt;0pevnené mesto má pamiatky fenické, grécke, rímske, byzantské, arabské a kresťanské.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/131
# '''[[Megalitické chrámy na Malte]]'''&lt;br /&gt;''Megalithic Temples of Malta''&lt;br /&gt;Sedem megalitických chrámov na ostrovoch Malta a Gozo, medzi najvýznamnejšie patrí Ggantija.&lt;br /&gt;1980, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/132

== {{minivlajka|Moldavsko|w}} ==
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Nemecko|w}} ==
[[Súbor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg|náhľad|Aachenský dóm]]
[[Súbor:Gartenbrunnen der Würzburger Residenz.JPG|náhľad|Würzburská rezidencia]]
[[Súbor:Wieskirche.JPG|thumb|Pútnický kostol vo Wies]]
[[Súbor:Aerial image of Lübeck (view from the southwest).jpg|náhľad|Lübeck]]
[[Súbor:Kloster Lorsch 04.jpg|náhľad|Opátstvo Lorsch]]
[[Súbor:Bamberg BW 2013-06-19 17-17-19.JPG|náhľad|Bamberg]]
[[Súbor:Quedlinburg Blick von Schlossberg 2.jpg|náhľad|Quedlinburg]]
[[Súbor:VH Eingang pano.jpg|náhľad|Völklingenské hute]]
[[Súbor:Koelner Dom bei Nacht 1 RB.JPG|thumb|Kolínsky dóm]]
[[Súbor:Bodemuseum - Front.jpeg|thumb|Ostrov múzeí v Berlíne]]
[[Súbor:Wartburg Eisenach DSCN3512.jpg|thumb|Hrad Wartburg]]
[[Súbor:St. Georg Reichenau.JPG|thumb|Kláštorný ostrov Reichenau]]
[[Súbor:Zollverein Schacht 12.jpg|náhľad|Uhoľná baňa Zollverein v Essene]]
[[Súbor:Mittelrhein Burg Katz.jpg|thumb|Údolie horného Rýna]]
[[Súbor:1024 Fürst Pückler Schloss Bad Muskau-5119.jpg|náhľad|Park Mużakowski]]
[[Súbor:Regensburg 08 2006 2.jpg|thumb|Regensburg]]
[[Súbor:Hufeisensiedlung.jpg|náhľad|Moderné berlínske stavby]]
[[Súbor:Fagus Gropius Hauptgebaeude 200705 wiki front.jpg|náhľad|Továreň Fagus]]
[[Súbor:Bayreuth Fassade.jpg|náhľad|Markgrófsky operný dom]]
[[Súbor:Corvey 2.png|náhľad|Kláštor Corvey]]
[[Súbor:Hamburg, Speicherstadt, Wasserschloss -- 2016 -- 2944-50 (cropped).jpg|náhľad|Speicherstadt]]
[[Súbor:Vogelherdhoehle innen.JPG|náhľad|Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura]]
[[Súbor:Haeuser in Haithabu.jpg|náhľad|Archeologický pohraničný komplex Hedeby]]
[[Súbor:Porta Praetoria in Regensburg (Ruine).jpg|thumb|Dunajský limes]]
[[Súbor:Hochzeitsturm 14.JPG|thumb|Mathildenhöhe]]
# '''[[Aachenský dóm]]'''&lt;br /&gt;''Aachen Cathedral''&lt;br /&gt;Dóm, ktorého začiatky siahajú do 8. storočia.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/3
# '''[[Speyerský dóm|Katedrála v Speyeri]]'''&lt;br /&gt;''Speyer Cathedral''&lt;br /&gt;Bazilika z 11. storočia je jedným z najvýznamnejších románskych kostolov.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/168
# '''[[Würzburská rezidencia]]'''&lt;br /&gt;''Würzburg Residence with the Court Gardens and Residence Square''&lt;br /&gt;Jeden z najväčších barokových palácov v Nemecku.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/169
# '''[[Pútnický kostol vo Wies]]'''&lt;br /&gt;''Pilgrimage Church of Wies''&lt;br /&gt;Pútnický kostol v štýle bavorského rokoka.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/169
# '''[[Zámky Augustusburg a Falkenlust|Zámky Augustusburg a Falkenlust v Brühle]] '''&lt;br /&gt;''Castles of Augustusburg and Falkenlust at Brühl''&lt;br /&gt;Prvé rokokové zámky v Nemecku.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/288
# '''[[Hildesheimský dóm|Katedrála Panny Márie]] a [[kostol svätého Michala (Hildesheim)|Kostol svätého Michala]] v [[Hildesheim]]e'''&lt;br /&gt;''St Mary's Cathedral and St Michael's Church at Hildesheim''&lt;br /&gt;Významné románske pamiatky.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/187
# '''Rímske stavebné pamiatky, katedrála sv. Petra a kostol Panny Márie v [[Trier]]e'''&lt;br /&gt;''Roman Monuments, Cathedral of St Peter and Church of Our Lady in Trier''&lt;br /&gt;Komplex architektonických pamiatok.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/367
# '''Hanzové mesto [[Lübeck]]'''&lt;br /&gt;''Hanseatic City of Lübeck''&lt;br /&gt;Výnimočne zachovalé historické centrum.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/272
# '''[[Limes Romanus]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of Rome Empire''&lt;br /&gt;Zvyšky {{km|550|m}} dlhého hraničného valu, ktorý na území Spojeného kráľovstva pokračuje Hadriánovým valom. Celková dĺžka bola viac ako {{km|5000|m}} a siahala od severnej Británie až k Čiernemu moru.&lt;br /&gt;1987, 2005, 2008&lt;br /&gt;  http://whc.unesco.org/en/list/430
# '''Paláce a parky [[Postupim]]u a [[Berlín]]a'''&lt;br /&gt;''Palaces and Parks of Potsdam and Berlin''&lt;br /&gt;Areály Sanssouci, Neuer Garten, Glienicke, Babelsberg, Sacrow a Pfaueninsel.&lt;br /&gt;1990, 1992, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/532
# '''[[Opátstvo Lorsch]]'''&lt;br /&gt;''Abbey and Altenmünster of Lorsch''&lt;br /&gt;Bývalé opátstvo je karolínskou pamiatkou.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/515
# '''[[Bane v Rammelsbergu]] a mesto [[Goslar]]'''&lt;br /&gt;''Mines of Rammelsberg and Historic Town of Goslar''&lt;br /&gt;Výborne zachovalé staré mesto bolo kedysi členom hanzy. Rudné bane Rammelsberg sú teraz technickou pamiatkou.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/623
# '''[[Kláštor Maulbronn]]'''&lt;br /&gt;''Maulbronn Monastery Complex''&lt;br /&gt;Cisterciánsky kláštor. Najlepšie zachovaný kláštorný komplex severne od [[Alpy|Álp]].&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/546
# '''[[Bamberg]]'''&lt;br /&gt;''Town of Bamberg''&lt;br /&gt;Staré mesto, jeho architektúra výrazne ovplyvnila severné Nemecko a Maďarsko.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/624
# '''[[Quedlinburg]] – kostol, zámok a staré mesto'''&lt;br /&gt;''Collegiate Church, Castle, and Old Town of Quedlinburg''&lt;br /&gt;Staré mesto – zachované hrazdené domy, zámok a románsky kostol.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/535
# '''[[Völklingenské železiarne]]'''&lt;br /&gt;''Völklingen Ironworks''&lt;br /&gt;Staré huty z 19. storočia zostali po zastavení výroby v pôvodnom stave.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/687
# '''[[Nálezisko Messel]]'''&lt;br /&gt;''Messel Pit Fossil Site''&lt;br /&gt;Nálezisko fosílií cicavcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/720
# '''[[Kolínsky dóm]]'''&lt;br /&gt;''Cologne Cathedral''&lt;br /&gt;Gotická katedrála.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/292
# '''[[Staatliches Bauhaus|Bauhaus]]'''&lt;br /&gt;''Bauhaus and its Sites in Weimar and Dessau''&lt;br /&gt;Svetoznáma škola architektúry v mestách [[Weimar]] a [[Dessau]] priniesla v rokoch 1919 až 1933 revolúciu staviteľstva.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/729
# '''[[Martin Luther|Lutherove]] pamätníky v [[Lutherstadt Eisleben|Eislebene]] a [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]]'''.&lt;br /&gt;''Luther Memorials in Eisleben and Wittenberg''&lt;br /&gt;Domy a kostoly v mestách Eisleben a Wittenberg, ktoré majú vzťah k životu Martina Luthera a jeho žiaka Melanchthona.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/763
# '''Klasický [[Weimar]]'''&lt;br /&gt;''Classical Weimar''&lt;br /&gt;Malé mesto Weimar zaznamenalo na prelome 18. storočia pozoruhodný kultúrny rozkvet, ktorý prilákal veľa spisovateľov a učencov (Goethe a Schiller).&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/846
# '''[[Berlín]] – ostrov múzeí'''&lt;br /&gt;''Museumsinsel Museum Island, Berlin''&lt;br /&gt;Päť múzeí bolo postavených v rokoch 1824 až 1930 a ukazujú vývoj prístupu k múzejníctvu počas jedného storočia.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/896
# '''[[Wartburg (hrad)|Hrad Wartburg]]'''&lt;br /&gt;''Wartburg Castle''&lt;br /&gt;Opevnený zámok. Martin Luther tu preložil [[Nový zákon]] do [[nemčina|nemčiny]].&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/897
# '''[[Dessau-Wörlitzer Gartenreich]]'''&lt;br /&gt;''Garden Kingdom of Dessau-Wörlitz''&lt;br /&gt;Ukážka krajinného plánovania a architektúry v období osvietenstva v 18. storočí.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/534
# '''[[Kláštorný ostrov Reichenau]]'''&lt;br /&gt;''Monastic Island of Reichenau''&lt;br /&gt;Kláštor založený r. 724.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/974
# '''[[Uhoľná baňa Zollverein]] v [[Essen (Nemecko)|Essene]]'''&lt;br /&gt;''Zollverein Coal Mine Industrial Complex in Essen''&lt;br /&gt;Priemyselnú oblasť v Severnom Porýni-Vestfálsku tvorí pôvodný historický komplex baní.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/975
# '''Údolie horného [[Rýn]]a'''&lt;br /&gt;''Upper Middle Rhine Valley''&lt;br /&gt;65 kilometrov dlhý úsek údolia Rýna ilustruje so svojimi hradmi, historickými mestami a vinicami dlhú históriu pôsobenia človeka na krajinu.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1066
# '''Historické centrá miest [[Stralsund]] a [[Wismar]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centres of Stralsund and Wismar''&lt;br /&gt;Stredoveké mestá na pobreží [[Baltské more|Baltského mora]] boli hlavnými obchodnými centrami hanzovej ligy v 14. a 15. storočí.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1067
# '''[[Brémy]]: radnica a [[Socha Rolanda (Brémy)|socha Rolanda]] na Marktplatz'''&lt;br /&gt;''Town Hall and Roland on the Marketplace of Bremen''&lt;br /&gt;Radnica z 15. storočia. Celok prežil bombardovanie počas 2. svetovej vojny. Socha Rolanda pochádza z roku 1404.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1087
# '''[[Park Mużakowski]]'''&lt;br /&gt;''Muskauer Park / Park Muzakowski''&lt;br /&gt;Krajinný park po obidvoch stranách rieky Neisse a hranica medzi Poľskom a Nemeckom bol vytvorený princom Hermannom von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1127
# '''[[Regensburg]] – staré mesto a mestský dvor'''&lt;br /&gt;''Old town of Regensburg with Stadtamhof''&lt;br /&gt;Komplex historických budov a stavieb dokumentujúcich dve tisíc rokov dejín osídlenia od rímskych dôb do súčasnosti.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; [https://whc.unesco.org/en/list/1155 http://whc.unesco.org/en/list/1155]
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Moderné berlínske stavby]]'''&lt;br /&gt;''Berlin Modernism Housing Estates''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1239/
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Továreň Fagus]] v [[Alfeld]]e'''&lt;br /&gt;''Fagus Factory in Alfeld''&lt;br /&gt;Budova postavená v štýle modernej architektúry a priemyslového designu architektom [[Walter Gropius|Walterom Gropiom]] zo začiatku 20. storočia.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1368
# '''[[Markgrófsky operný dom]] v [[Bayreuth]]e'''&lt;br /&gt;''Margravial Opera House Bayreuth''&lt;br /&gt;Reprezentatívna baroková stavba z rokov 1745 až 1750 s hľadiskom pre 500 osôb.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1379
# '''[[Bergpark Wilhelmshöhe]]'''&lt;br /&gt;''Bergpark Wilhelmshöhe''&lt;br /&gt;Rozľahlý horský park v [[Kassel]]i.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1413
# '''[[Kláštor Corvey]]'''&lt;br /&gt;''Carolingian Westwork and Civitas Corvey''&lt;br /&gt;Areál opátstva z 9. storočia na brehu [[Vezera|Vezery]].&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1447
# '''Štvrte [[Speicherstadt]] a [[Kontorhausviertel]] v [[Hamburg]]u'''&lt;br /&gt;''Speicherstadt and Kontorhaus District with Chilehaus''&lt;br /&gt;Obchodné štvrte ako jedinečný symbol dejín obchodu.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1467
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura]]'''&lt;br /&gt;''Caves and Ice Age Art in the Swabian Jura''&lt;br /&gt;Pozostatky ľudského osídlenia staré až 43 000 rokov.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1527
# '''[[Naumburgský dóm]]'''&lt;br /&gt;''Naumburg Cathedral''&lt;br /&gt;Románsko-gotická katedrála .&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1470
# '''Archeologický pohraničný komplex [[Hedeby]] a [[Danevirke]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Border Complex of Hedeby and the Danevirke''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko a opevnenie z obdobia Vikingov.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1553
# '''[[Banský región Erzgebirge/Krušnohorie]]'''&lt;br /&gt;''Erzgebirge/Krušnohoří Mining Region''&lt;br /&gt;Banská krajina Krušnohoria je výsledkom viac než 800 rokov starej priemyslovej historickej kultúrnej krajiny odkiaľ sa šírili významné vynálezy a banícke inovácie do celej Európy a sveta&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1478
# '''Vodohospodársky systém [[Augsburg]]u'''&lt;br /&gt;''Water Management System of Augsburg''&lt;br /&gt;Vodohospodársky systém mesta sa vyvíjal v postupných fázach od 14. storočia do súčasnosti&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1580
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608
# '''[[Mathildenhöhe]] v [[Darmstadt (mesto)|Darmstadte]]'''&lt;br /&gt;''Mathildenhöhe Darmstadt''&lt;br /&gt;V kolóniu umelcov Mathildenhöhe v Darmstadte, ktorú dal v roku [[1899]] zriadiť veľkovojvoda [[Ernest Ľudovít (Hesensko)|Ernest Ľudovít]], sa nachádzajú secesné stavby. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1614
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dolnogermánsky limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Lower German Limes''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku a Holandsku.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1631
# '''ŠUM, židovské pamiatky miest [[Speyer]], [[Worms (mesto v Nemecku)|Worms]] a [[Mainz]]'''&lt;br /&gt;''ShUM Sites of Speyer, Worms and Mainz''&lt;br /&gt;Súbor židovských pamiatok v mestách, ktoré predstavujú kolísku európseho židovstva. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1636
# '''Židovské stredoveké dedičstvo [[Erfurt]]u'''&lt;br /&gt;''Jewish-Medieval Heritage of Erfurt''&lt;br /&gt;Stará synagóga a kúpele mikva sú svedectvom o každodennom živote, náboženstve a histórii mesta v stredoveku.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1656
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Herrnhut]] v Sasku.&lt;br /&gt;2015, 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Schwerin|Súbor schwerinskej rezidencie]]'''&lt;br /&gt;''Schwerin Residence Ensemble''&lt;br /&gt;Zámocký komplex, ktorý súčasnú podobu získal v polovici 19. storočia a je významnou ukážkou historizmu, konkrétne novorenesancie.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1705
# '''Paláce bavorského kráľa Ludovíta II.: [[Neuschwanstein]], [[Linderhof]], [[Kráľovský dom na Schachene|Schachen]] a [[Herrenchiemsee]]'''&lt;br /&gt;                                                     ''The Palaces of King Ludwig II of Bavaria: Neuschwanstein, Linderhof, Schachen and Herrenchiemsee''&lt;br /&gt;Známy zámok Neuschwanstein a tri ďalšie sídla bavorského kráľa Ľudovíta II.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1726/

== {{minivlajka|Nórsko|w}} ==
[[Súbor:Stave church Urnes, exterior view 1.jpg|thumb|Drevený kostol v Urnese]]
[[Súbor:Bryggen Bergen Norway 2009 2.jpg|thumb|Štvrť Bryggen v Bergene]]
[[Súbor:Alta petroglyphs.jpg|thumb|Skalné rytiny v Alte]]
[[Súbor:Ammoniakkvannfabrikken Notodden 1914 1916.jpg|thumb|Priemyselné dedičstvo regiónov Rjukan a Notodden]]
# '''[[Drevený kostol v Urnese]]'''&lt;br /&gt;''Urnes Stave Church''&lt;br /&gt;Drevený kostolík z 12. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/58
# '''[[Bryggen|Štvrť Bryggen]] v [[Bergen]]e'''&lt;br /&gt;''Bryggen''&lt;br /&gt;Prístavný areál Bryggen pripomína dôležitosť mesta, ktoré bolo členom Hanzy.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/59
# '''[[Røros]]'''&lt;br /&gt;''Røros''&lt;br /&gt;Bývalé banícke mesto, kde sa až do roku 1977 ťažila [[meď]].&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/55
# '''[[Skalné rytiny v Alte]]'''&lt;br /&gt;''Rock Drawings of Alta''&lt;br /&gt;Prehistorické skalné kresby ďaleko za polárnym kruhom.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/352
# '''[[Súostrovie Vega|Vegaøyan]]'''&lt;br /&gt;''Vegaøyan -- The Vega Archipelago''&lt;br /&gt;Ostrovy podávajú svedectvo o skromnom spôsobe života v nehostinnej krajine, založenom na rybolove a zbere kačacieho peria.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1143
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Západonórske [[fjord]]y [[Geirangerfjord]] a [[Nærøyfjord]]'''&lt;br /&gt;''West Norwegian Fjords – Geirangerfjord and Nærøyfjord''&lt;br /&gt;Fjordy patria medzi najdlhšie a najhlbšie na svete.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1195
# '''Priemyselné dedičstvo regiónov [[Rjukan]] a [[Notodden]]'''&lt;br /&gt;''Rjukan–Notodden Industrial Heritage Site''&lt;br /&gt;V hornatej krajine sa nachádzajú vodné elektrárne, rozvody elektriny, železnice, mestá a ďalšie priemyselná infraštruktúra z 1. polovice 20. storočia.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1486

== {{minivlajka|Poľsko|w}} ==
[[Súbor:Krakow rynek 01.jpg|náhľad|Krakov]]
[[Súbor:Wieliczka, Poland - panoramio (4).jpg|thumb|Soľná baňa Wieliczka]]
[[Súbor:Plac Zamkowy w Warszawie widziany z wieży kościoła św. Anny.JPG|náhľad|Varšavské staré mesto]]
[[Súbor:Panorama of Malbork Castle, part 4.jpg|thumb|Malbork]]
[[Súbor:Kalwaria Zebrzydowska II.JPG|thumb|Kalwaria Zebrzydowska]]
[[Súbor:Kosciol Haczow.JPG|thumb|Drevený kostol v Haczówe]]
[[Súbor:Park Mużakowski nowy zamek 22.05.2012 p2.jpg|thumb|Park Mużakowski]]
[[Súbor:Krzemionki 20150519 6519.jpg|thumb|Praveké silicitové bane Krzemionki]]
# '''[[Krakov]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Cracow's Historic Centre''&lt;br /&gt;Staré mesto vrátane kráľovského hradu a opevnenia.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/29
# '''[[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau]]'''&lt;br /&gt;''Auschwitz Concentration Camp''&lt;br /&gt;Najväčší koncentračný tábor Hitlerovej Tretej ríše.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/31
# '''[[Soľná baňa Wieliczka]]'''&lt;br /&gt;''Wieliczka Salt Mine''&lt;br /&gt;Historická soľná baňa.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/32
# '''[[Bielovežský park]]'''&lt;br /&gt;''Belovezhskaya Pushcha / Białowieża Forest''&lt;br /&gt;Rozsiahly prírodný park poskytuje útočisko mnohým cicavcom, medzi nimi trom stovkám zubrov.&lt;br /&gt;1979, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/33
# '''[[Varšavské staré mesto]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Warsaw''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, ktoré bolo po 2. svetovej vojne takmer úplne zrekonštruované.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/30
# '''[[Zamość]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Zamość''&lt;br /&gt;Renesančné mesto s pôvodným pôdorysom a opevnením. &lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/564
# '''Stredoveké mesto [[Toruń]]'''&lt;br /&gt;''Medieval Town of Toruń''&lt;br /&gt;Komplex stredovekých architektonických pamiatok.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/835
# '''[[Hrad Malbork|Hrad rádu nemeckých rytierov v Malborku]] '''&lt;br /&gt;''Castle of the Teutonic Order in Malbork''&lt;br /&gt;Stredoveký tehlový hrad.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/847
# '''[[Kalwaria Zebrzydowska]]'''&lt;br /&gt;''Kalwaria Zebrzydowska: the Mannerist Architectural and Park Landscape Complex and Pilgrimage Park''&lt;br /&gt;Architektonický komplex a pútnické miesto zasadené do krajiny.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/905
# '''[[Kostoly mieru]] v mestečkách [[Jawor]] a [[Świdnica]]'''&lt;br /&gt;''Churches of Peace in Jawor and Swidnica''&lt;br /&gt;Najstaršie cirkevné stavby s drevenou kostrou v Európe.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1054
# '''[[Drevené kostoly v južnom Malopoľsku]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of Southern Little Poland''&lt;br /&gt;Katolícke [[chrám]]y, vystavané z horizontálne uložených kmeňov.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1053
# '''[[Park Mużakowski]]'''&lt;br /&gt;''Muskauer Park / Park Muzakowski''&lt;br /&gt;Krajinný park po obidvoch stranách rieky Lužická Nisa a hranica medzi Poľskom a Nemeckom bol vytvorený princom Hermannom von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1127
# '''[[Hala Stulecia]] vo [[Vroclav]]e'''&lt;br /&gt;''Centennial Hall in Wrocław''&lt;br /&gt;Významná pamiatka modernej architektúry. Viacúčelová betónová stavba vytvorená v rokoch 1911 až 1913 nemeckým architektom Maxom Bergom&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1165
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Tserkvas of the Carpathian Region in Poland and Ukraine''&lt;br /&gt;Drevené chrámy [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkve]] v Karpatech.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1424
# '''Olovené, strieborné a zinkové bane v meste [[Tarnowskie Góry]] a ich vodohospodársky systém'''&lt;br /&gt;''Tarnowskie Góry Lead-Silver-Zinc Mine and its Underground Water Management System''&lt;br /&gt;Rozľahlý areál baní v Hornom Sliezsku.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1539
# '''Región pravekých silicitových baní [[Krzemionki]]'''&lt;br /&gt;''Krzemionki Prehistoric Striped Flint Mining Region''&lt;br /&gt;Viac než 6 000 rokov starý rozľahlý areál baní kde sa ťažili pruhované silicity&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1599

== {{minivlajka|Portugalsko|w}} ==
[[Súbor:Monasterio dominico de Santa María da Vitória.jpg|thumb|Kláštor Batalha]]
[[Súbor:Torre de Belem 1.JPG|thumb|Belémska veža v Lisabone]]
[[Súbor:Évora - Praça do Giraldo.jpg|thumb|Évora]]
[[Súbor:Mosteiro Alcobaca Vista Castelo.jpg|náhled|Kláštor Alcobaça]]
[[Súbor:View over Rio Douro at Porto.jpg|thumb|Porto]]
[[Súbor:Laurisilva La Palma.jpg|thumb|Vavrínový les na ostrove Madeira]]
[[Súbor:Mafra May 2013-2.jpg|thumb|Kráľovská budova Mafra]]
[[Súbor:Portugal-2017-C-761 (26110871507).jpg|náhled|Bom Jesus do Monte]]
# '''[[Angra do Heroísmo (okres)|Angra do Heroísmo]]'''&lt;br /&gt;''Central Zone of the Town of Angra do Heroismo in the Azores''&lt;br /&gt;Prístav a pevnosti San Sebastian a San Juan Baptista na [[Azory|Azorských ostrovoch]] – vojenská architektúra.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/206
# '''[[Lisabon]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of the Hieronymites and Tower of Belem in Lisbon''&lt;br /&gt;Kláštor rádu sv. Jeronýma a veža Belém, ktorá pripomína najmä veľké zámorské objavy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/263
# '''[[Kláštor Batalha]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Batalha''&lt;br /&gt;Dominikánsky kláštor, kde vznikli mnohé gotické diela.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/264
# '''[[Kláštor Kristovho rádu]] v [[Tomar]]e'''&lt;br /&gt;''Convent of Christ in Tomar''&lt;br /&gt;Kláštorný komplex je príkladom portugalskej renesančnej architektúry.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/265
# '''[[Évora (mesto)|Évora]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Evora''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, ktoré bolo sídlom portugalských kráľov.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/361
# '''[[Kláštor Alcobaça]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Alcobaça''&lt;br /&gt;Kláštor Santa Maria d'Alcobaça z 12. storočia.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/505
# '''[[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Porto''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta s rímskymi a novoklasicistickými pamiatkami.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/755
# '''[[Údolie Côa|Skalné maľby v údolí Côa]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Rock-Art Sites in the Côa Valley''&lt;br /&gt;Výnimočná koncentrácia skalných rytín a malieb z neskorej doby kamennej.&lt;br /&gt;1998, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/866
# '''[[Laurisilva|Vavrínový les na ostrove Madeira]]'''&lt;br /&gt;''Laurisilva of Madeira''&lt;br /&gt;Najrozsiahlejšie územie, kde rastú z 90% iba vavríny. Vyskytujú sa v ňom unikátne rastliny a živočíchy.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/934
# '''Historické centrum mesta [[Guimarães (mesto)|Guimarães]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Guimarães''&lt;br /&gt;Príklad rozvoja stredovekej osady na moderné mesto.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1031
# '''[[Vinohradnícka oblasť Alto Douro]]'''&lt;br /&gt;''Alto Douro Wine Region''&lt;br /&gt;Tradičnými metódami sa víno v tejto oblasti pestuje už asi 2 000 rokov. Tunajším hlavným produktom je portské víno.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1046
# '''Vinice na ostrove [[Pico (ostrov)|Pico]]'''&lt;br /&gt;''Landscape of the Pico Island Vineyard Culture''&lt;br /&gt;Oblasť na sopečnom ostrove Pico v súostroví [[Azory]] je typická svojimi dlhými múrikmi, vedúcimi od skalnatého pobrežia.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1117
# '''Mesto [[Elvas (mesto)|Elvas]] a jeho opevnenie'''&lt;br /&gt;''Garrison Border Town of Elvas and its Fortifications''&lt;br /&gt;V opevnenom meste sa vedľa chrámov a kláštorov nachádzajú aj pevnosti a ďalšie vojenské stavby.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1367
# '''[[Univerzita Coimbra]]'''&lt;br /&gt;''University of Coimbra – Alta and Sofia''&lt;br /&gt;Areál univerzity založenej v 12. storočí.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1387
# '''[[Mafra|Kráľovská budova Mafra]] – palác, bazilika, kláštor, záhrada a lovecký park Cerco'''&lt;br /&gt;''Royal Building of Mafra – Palace, Basilica, Convent, Cerco Garden and Hunting Park (Tapada)''&lt;br /&gt;Palácový komplex zo začiatku 18. storočia&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1573
# '''Svätyňa [[Bom Jesus do Monte]] v [[Braga (mesto)|Brage]]'''&lt;br /&gt;''Sanctuary of Bom Jesus do Monte in Braga''&lt;br /&gt;Pútnické miesto s monumentálnym barokovým schodišťom&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1590

== {{minivlajka|Rakúsko|w}} ==
[[Súbor:SalzburgerAltstadt02b.jpg|thumb|Staré mesto v Salzburgu]]
[[Súbor:Schloss Schoenbrunn August 2006 406.jpg|thumb|Zámok Schönbrunn]]
[[Súbor:Breitenstein - Semmeringbahn, Viadukt Kalte Rinne.JPG|thumb|Semmeringská železnica]]
[[Súbor:Wien1-pan.JPG|thumb|Viedeň – historické centrum]]
[[Súbor:D-BW-Uhldingen-Mühlhofen - Pfahlbaumuseum - Haus Schussenried.jpg|thumb|Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]
[[Súbor:Baden Panorama 01.jpg|thumb|Slávne kúpeľné mestá Európy - Baden]]
# '''[[Salzburg]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of the City of Salzburg''&lt;br /&gt;Staré mesto je výnimočne bohaté na stredoveké a novoveké pamiatky.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/784
# '''[[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] – palác a záhrady'''&lt;br /&gt;''Palace and Gardens of Schönbrunn''&lt;br /&gt;Rezidencia Habsburgovcov, paláce a záhrady tvoria pozoruhodný barokový celok.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/786
# '''Krajina v oblasti [[Hallstatt]]-[[Dachstein]]'''&lt;br /&gt;''Hallstatt-Dachstein Salzkammergut Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Miestne ložiská soli boli využívané už v druhom tisícročí pred Kr. Tento zdroj tvoril základ prosperity.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/806
# '''[[Semmeringská železnica]]'''&lt;br /&gt;''Semmering Railway''&lt;br /&gt;Postavená v rokoch 1848 až 1854. Jedno z najväčších „hrdinských diel“ občianskeho inžinierstva.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/785
# '''[[Graz]] – historické centrum a [[zámok Eggenberg]]'''&lt;br /&gt;''City of Graz – Historic Centre and Schloss Eggenberg''&lt;br /&gt;Stredoeurópsky mestský komplex poznamenaný stáročnou prítomnosťou Habsburgovcov.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/931
# '''Kultúrna krajina [[Wachau]]'''&lt;br /&gt;''Wachau Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Krajina si udržuje typické architektonické, stavebné a poľnohospodárske rysy svojho vývoja už od dôb praveku.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/970
# '''Kultúrna krajina [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]]'''&lt;br /&gt;'' Fertö/Neusiedlersee Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozoruhodná dedinská architektúra v osadách obklopujúcich jazero na hraniciach Maďarska a Rakúska.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/772
# '''[[Viedeň]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Vienna''&lt;br /&gt;Architektonické celky od barokových zámkov a záhrad až po domy a parky z konca 19. storočia, lemujúce ulici Ringstrasse.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1033
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608

== {{minivlajka|Rumunsko|w}} ==
[[Súbor:Danube Delta, autumn.jpg|náhľad|Delta Dunaja]]
[[Súbor:Horezu church.jpg|thumb|Monastier Horezu]]
[[Súbor:Sighisoara 200609.jpg|thumb|Sighişoara]]
[[Súbor:Cetatea Blidaru2.JPG|thumb|Dácke pevnosti v horách Orăștie]]
[[Súbor:Rosia Montana Copper Mine.jpg|thumb|Banská oblasť Roșia Montană]]
# '''[[Delta Dunaja]]'''&lt;br /&gt;''Danube Delta''&lt;br /&gt;Biosférická rezervácia, druhá najväčšia a najlepšie chránená delta v Európe.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/588
# '''[[Dediny s opevnenými kostolmi v Transilvánii]] '''&lt;br /&gt;''Villages with Fortified Churches in Transylvania''&lt;br /&gt;Živý obraz kultúrnej krajiny v Sedmohradsku.&lt;br /&gt;1993, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/596
# '''[[Monastier Horezu]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Horezu''&lt;br /&gt;[[Monastier]] zo 17. storočia v oblasti Valašska je unikátnou architektonickou čistotou.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/597
# '''[[Moldavské chrámy]]'''&lt;br /&gt;''Churches of Moldavia''&lt;br /&gt;Sedem [[chrám]]ov je vyzdobených freskami, sú to vynikajúce diela byzantského umenia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/598
# '''[[Sighişoara]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Sighişoara''&lt;br /&gt;V historickom centre sú zachované všetky znaky malého opevneného stredovekého mesta.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/902
# '''[[Drevené kostoly v oblasti Maramureș]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of Maramureş''&lt;br /&gt;Výber ôsmich drevených chrámov, výborných ukážok rôznych architektonických riešení z rôznych oblastí a dôb.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/904
# '''[[Dácke pevnosti v horách Orăștie]]'''&lt;br /&gt;''Dacian Fortresses of the Orastie Mountains''&lt;br /&gt;Šesť obranných stavieb z neskorej doby železnej, postavených od prvého storočia pred Kr. do 1. storočia po Kr. ako ochrana proti dobytiu Rimanmi.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/906
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Banská oblasť [[Roșia Montană]]'''&lt;br /&gt;''Roșia Montană Mining Landscape''&lt;br /&gt;Horská oblasť baní pri obci Roșia Montană.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1552
# '''[[Sochársky súbor Constantina Brâncușiho v Târgu Jiu]]'''&lt;br /&gt;''Brâncuși Monumental Ensemble of Târgu Jiu''&lt;br /&gt;Súbor sôch vytvorených v roku 1937 na pamiatku padlých v prvej svetovej vojne.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1473
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dácky limes|Dácia]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire - Dacia''&lt;br /&gt;Najdlhšia pozemná hranica rímskej provincie v Európe vymedzená sieťo jednotlivých miest, ktoré zahŕňajú legionárske pevnosti, pomocné pevnosti, zemné valy a strážne veže.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1718

== {{minivlajka|Rusko|w}} ==
[[Súbor:Angliyskaya Enbankment SPb.jpg|thumb|Petrohrad]]
[[Súbor:Kishi church 0.jpg|náhled|Kižský pogost]]
[[Súbor:Kreml Moskau4.jpg|thumb|Kremeľ v Moskve]]
[[Súbor:Троице-Сергиева лавра с высоты.jpg|náhled|Trojicko-sergijevská lavra]]
[[Súbor:Kolomenskoe Ascension Church and the bell tower of the George Church.jpg|náhled|upright|Chrám Nanebovstúpenia Krista v Kolomenskom]]
[[Súbor:Olchon prom.jpg|thumb|Bajkalské jazero]]
[[Súbor:D0807I14-HarbourTour.jpg|náhľad|Kamčatka]]
[[Súbor:View on Caucasus.jpg|thumb|Zapadnyj Kavkaz]]
[[Súbor:Kremlin Qazansu.JPG|thumb|Kremeľ v Kazani]]
[[Súbor:Ferapontov 001.jpg|thumb|Komplex monastiera Ferapontov]]
[[Súbor:Novodevichy Convent 2.jpg|náhľad|Novodievčí monastier]]
[[Súbor:Plato Putorana 03.jpg|thumb|Plató Putorana]]
[[Súbor:Демьян бедный.jpg|thumb|Lenskije stolby]]
[[Súbor:Белая мечеть (белое, черное).jpg|thumb|Historický a archeologický komplex Bolgaru]]
[[Súbor:Свияжск Успенско-Богородичный мужской монастырь коптер.jpg|thumb|Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky]]
[[Súbor:Belomorsk petroglyphs42.jpg|thumb|Petroglyf pri Bielom mori]]
# '''[[Petrohrad]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Saint Petersburg and Related Groups of Monuments''&lt;br /&gt;Barokové a novoklasicistické stavby.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/540
# '''[[Kiži|Drevené chrámy v Kižskom Pogoste]]'''&lt;br /&gt;''Kizhi Pogost''&lt;br /&gt;Drevené [[chrám]]y a hodinová veža na ostrove Onežského jazera.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/544
# '''[[Moskva]] – [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]] a [[Červené námestie]]'''&lt;br /&gt;''Kremlin and Red Square, Moscow''&lt;br /&gt;Vrátane baziliky Vasilia Blaženého.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/545
# '''[[Velikij Novgorod]] – historické pamiatky mesta'''&lt;br /&gt;''Historic Monuments of Novgorod and Surroundings''&lt;br /&gt;Prvá metropola Ruska, centrum pravoslávnej cirkvi a ruskej architektúry.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/604
# '''[[Solovecké ostrovy]]'''&lt;br /&gt;''Cultural and Historic Ensemble of the Solovetsky Islands''&lt;br /&gt;Na šiestich ostrovoch v Bielom mori sú stopy po prehistorickom osídlení a [[monastier]]ske stavby z 16. až 19. storočia.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/632
# '''[[Vladimír (Rusko)|Vladimír]] a [[Suzdaľ]]'''&lt;br /&gt;''White Monuments of Vladimir and Suzdal''&lt;br /&gt;Dve slávne historické centrá ruského umenia. Sústredené sú tu náboženské aj svetské pamiatky.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/633
# '''[[Trojicko-sergijevská lavra]]'''&lt;br /&gt;''Architectural Ensemble of the Trinity Sergius Lavra in Sergiev Posad''&lt;br /&gt;Pravoslávny [[monastier]], kde je pochovaný [[Boris Fiodorovič Godunov|Boris Godunov]] a ktorý ukrýva vzácne ikony.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/657
# '''[[Kolomenskoje|Chrám Nanebovstúpenia Krista v Kolomenskom]]'''&lt;br /&gt;''Church of the Ascension, Kolomenskoye''&lt;br /&gt;Chrám Nanebovzatia Pána z roku 1532. Jeho konštrukcia mala veľký vplyv na ruskú architektúru.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/634
# '''[[Komi (republika)|Komi]]'''&lt;br /&gt;''Virgin Komi Forests''&lt;br /&gt;Oblasť panenských lesov na severe európskej časti Ruska.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/719
# '''[[Bajkal (jazero)|Bajkal]]'''&lt;br /&gt;''Lake Baikal''&lt;br /&gt;Najstaršie a najhlbšie jazero na svete, v jeho vodách žije celý rad [[endemit|endemických]] druhov fauny.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/754
# '''[[Sopky Kamčatky]]'''&lt;br /&gt;''Volcanoes of Kamchatka''&lt;br /&gt;Veľa druhov sopiek a veľké množstvo iných vulkanických javov.&lt;br /&gt;1996, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/765
# '''Zlaté hory na [[Altaj]]i'''&lt;br /&gt;''Golden Mountains of Altai''&lt;br /&gt;Jedna z mála európskych horských oblastí, v ktorej sa dosiaľ neprejavili ľudské zásahy.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/768
# '''[[Zapadnyj Kavkaz]]'''&lt;br /&gt;''Western Caucasus''&lt;br /&gt;Pásy nedotknutých horských lesov sú v Európe unikátne.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/900
# '''Historický a architektonický komplex [[Kazaň]]ského Kremľa'''&lt;br /&gt;''Historic and Architectural Complex of the Kazan Kremlin''&lt;br /&gt;Zahrňuje skupinu historických budov z obdobia od 16. do 19. storočia a pozostatky skorších stavieb od 10. do 16. storočia.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/980
# '''[[Monastier Ferapontov|Komplex monastiera Ferapontov]]'''&lt;br /&gt;''The Ensemble of Ferrapontov Monastery''&lt;br /&gt;Komplex ruského pravoslávneho [[monastier]]a z 15. až 17. storočia ležiaci v oblasti Vologda.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/982
# '''[[Kuršská kosa]]'''&lt;br /&gt;''Curonian Spit''&lt;br /&gt;{{km|98|m}} dlhá a miestami iba {{m|400|m}} široká piesočná kosa obývaná od prehistorických dôb.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/994
# '''Centrálna [[Sichote-Aliň]] '''&lt;br /&gt;''Central Sikhote-Alin''&lt;br /&gt;Jeden z najbohatších a najneobvyklejších lesov mierneho pásma na svete. V tejto oblasti, kde sa stretáva [[tajga]] so subtropickým pásmom, žijú vedľa seba južné zvieratá a druhy severné.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/766
# '''[[Uvs Nuur|Panva Uvs Nuur]] '''&lt;br /&gt;''Uvs Nuur Basin''&lt;br /&gt;Najsevernejšia uzavretá panva v strednej Ázii. Plytké a veľmi slané jazero je dôležité pre migráciu vtákov.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/769
# '''[[Derbent]] – citadela, staré mesto a pevnosť'''&lt;br /&gt;''Citadel, Ancient City and Fortress Buildings of Derbent''&lt;br /&gt;Súčásť severnej línie Sasánsko-perzskej ríše. Kamenné opevnenie vzniklo v 5. storočí a je tvorené dvoma rovnobežnými múrmi, ktoré tvorili bariéru od mora až na vrchol hory.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1070
# '''[[Wrangelov ostrov|Prírodný systém na Wrangelovom ostrove]]'''&lt;br /&gt;''Natural System of Wrangel Island Reserve''&lt;br /&gt;Wrangelov ostrov nebol v štvrtohornej dobe ľadovej zaľadnený, a tak sa tu vyvinul bohatý život.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1023
# '''[[Novodievčí kláštor|Novodievčí monastier]]'''&lt;br /&gt;''Ensemble of the Novodevichy Convent''&lt;br /&gt;Monastier bol postavený v 16. až 17. storočí v tzv. moskovskom barokovom štýle.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1097
# '''[[Jaroslavľ]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historical Centre of the City of Yaroslavl''&lt;br /&gt;Obchodné centrum od 11. storočia. Monastier Spasskij zo 16. storočia. Rozsiahla výstavba v 17. storočí je dôsledkom urbanistického plánovania [[Katarína Veľká|Kataríny Veľkej]].&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1170
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Plató Putorana]]''' &lt;br /&gt;''Putorana Plateau''&lt;br /&gt;Zachovaný celý reťazec subarktických a arktických ekosystémov v izolovanom pohorí, vrátane nedotknutej tajgy, lesnej tundry, tundry a arktických púštnych systémov, ako aj nedotknuté jazerné a riečne systémy&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1234
# '''Prírodný park [[Lenskije stolby]]'''&lt;br /&gt;''Lena Pillars Nature Park''&lt;br /&gt;Vertikálne skalné stĺpy vysoké až {{m|100|m}}, tiahnúce sa niekoľko kilometrov pozdĺž brehu rieky Lena.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1299
# '''[[Historický a archeologický komplex Bolgaru]]'''&lt;br /&gt;''Bolgar Historical and Archaeological Complex''&lt;br /&gt;Stredoveké centrum [[Bulharská volžsko-kamská ríša|Volžského Bulharska]]&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/981
# '''[[Krajina Daurie]]'''&lt;br /&gt;''Landscapes of Dauria''&lt;br /&gt;Lúky, lesy a vodné plochy sú útočiskom mnohých živočíchov, najmä vtákov.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1448
# '''[[Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky (Svijažsko)|Chrám a kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v ostrovnom meste Svijažsko'''&lt;br /&gt;''Assumption Cathedral and Monastery of the town-island of Sviyazhsk''&lt;br /&gt;Cirkevný komplex na riečnom ostrove, ktorého dejiny siahajú až do 16. storočia&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1525
# '''Kostoly [[pskov]]skej školy architektúry'''&lt;br /&gt;''Churches of the Pskov School of Architecture''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta so zachovanou centrálnou pevnosťou i čiastočne stredovekým opevnením.&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1523
# '''[[Petroglyfy pri Onežskom jazere a Bielom mori]]'''&lt;br /&gt;''Petroglyphs of Lake Onega and the White Sea''&lt;br /&gt;Najrozsiahlejší súbor skalných malieb a rytín, ktoré dokumentujú kultúru neolitu [[Baltský štít|Fennoskandie]].&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1654
# '''Astronomické observatória [[Kazanská federálna univerzita|Kazanskej federálnej univerzity]] - [[Astronomické observatórium Kazanskej univerzity]] a [[Astronomičeskaja observatorija imeni V. P. Engeľgardta]]''' '''&lt;br /&gt;''Astronomical Observatories of Kazan Federal University''&lt;br /&gt;Dve observatória, ktoré sa dochovali kompletné s astronomickými prístrojmi a dnes plnia najmä vzdelávaciu funkciu.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1678
# '''[[Kenozerský národný park|Kulturna krajina jazera Kenozero]]'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of Kenozero Lake''&lt;br /&gt;Súbor historických drevených stavieb, prevažne kostolov a ďalších cirkevných stavieb, niektoré z nich postavili slovanskí osadníci v 12. storočí.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1688
# '''[[Jaskyňa Šulgan-Taš|Skalné maľby v jaskyni Šulgan-Taš]]'''&lt;br /&gt;''Rock Paintings of Shulgan-Tash Cave''&lt;br /&gt;Skalné umenie z neskorého paleolitu.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1743

== {{minivlajka|San Maríno|w}} ==
[[Súbor:Guaita.JPG|thumb|upright|San Maríno]]
# '''Historické centrum [[San Maríno (mesto)|San Marína]] a [[Monte Titano]]'''&lt;br /&gt;''San Marino Historic Centre and Mount Titano''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1245

== {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}} ==
[[Súbor:Robevihouse.JPG|thumb|upright|Staré mesto v Ochride]]
# '''[[Ochrid|Ochridský región]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Cultural Heritage of the Ohrid region''&lt;br /&gt;Jazero, jeho okolie a mesto pri jazere. Mesto zažívalo rozkvet hlavne medzi 7. a 19. storočím; má starobylý slovanský [[monastier]] a druhú najvýznamnejšiu kolekciu ikon z 11.  – 14. storočia na svete.&lt;br /&gt;1979, 1980, 2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/99
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133

== {{minivlajka|Slovensko|w}} ==
[[Súbor:Banská Štiavnica 40326.jpg|náhľad|Banská Štiavnica]]
[[Súbor:Vlkolínec, Slovakia 006.jpg|thumb|Vlkolínec]]
[[Súbor:Bardejov10Slovakia6.JPG|náhľad|Centrum Bardejova]]
[[Súbor:Gerulata.jpg|náhľad|Dunajský limes - Gerulata]]
# '''[[Banská Štiavnica]]'''&lt;br /&gt;''Banská Štiavnica''&lt;br /&gt;Historické centrum baníckeho mesta.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/618
# '''[[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]]'''&lt;br /&gt;''Levoča, Spiš Castle and the associated cultural monuments''&lt;br /&gt;[[Levoča]], [[Spišský hrad]], [[Spišské Podhradie]], [[Spišská Kapitula]], [[Žehra]]&lt;br /&gt;1993, 2009&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/620
# '''[[Vlkolínec]]'''&lt;br /&gt;''Vlkolínec''&lt;br /&gt;Pôvodná ľudová architektúra v rázovitej obci.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/622
# '''[[Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]'''&lt;br /&gt;''Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst''&lt;br /&gt;Rozsiahly krasový systém zahrňujúci 712 objavených jaskýň.&lt;br /&gt;1995, 2000, 2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/725
# '''[[Bardejov]] – mestská pamiatková rezervácia'''&lt;br /&gt;''Bardejov Town Conservation Reserve''&lt;br /&gt;Stredoveké opevnené mesto.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/973
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka]] '''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of the Slovak part of Carpathian Mountain Area''&lt;br /&gt;Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v [[Hervartov]]e, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v [[Tvrdošín]]e, evanjelický [[artikulárny kostol]] v [[Kežmarok|Kežmarku]], evanjelický artikulárny kostol v [[Hronsek]]u, evanjelický artikulárny kostol v [[Leštiny|Leštinách]], gréckokatolícky [[chrám]] sv. Mikuláša v [[Bodružal]]i, gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v [[Ladomirová|Ladomirovej]] a gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v [[Ruská Bystrá|Ruskej Bystrej]].&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1273
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608

== {{minivlajka|Slovinsko|w}} ==
[[Súbor:Skocjanske-jame-portal Slovenia.jpg|thumb|Škocjanské jaskyne]]
[[Súbor:05 Kamšt (2).JPG|thumb|Idrija]]
# '''[[Škocjanske jame]]'''&lt;br /&gt;''Škocjan Caves''&lt;br /&gt;Systém vápencových jaskýň a priepastí.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/390
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''Dedičstvo ortute – [[Almadén]] a [[Idrija]]'''&lt;br /&gt;Heritage of Mercury. Almadén and Idrija&lt;br /&gt;Jedny z najväčších svetových baní na ortuť v Španielsku a Slovinsku.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1313
# '''Diela [[Jože Plečnik|Jože Plečnika]] v [[Ľubľana|Ľubľani]]'''&lt;br /&gt;''The works of Jože Plečnik in Ljubljana – Human Centred Urban Design''&lt;br /&gt;Súbor verejných stavieb a verejných priestranstiev v Ľublani od architekta Jože Plečnika.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1643

== {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} ==
[[Súbor:Causeway-code poet-4.jpg|thumb|Giant's Causeway]]
[[Súbor:Studley Royal, Ripon.jpg|thumb|Kráľovský park Studley]]
[[Súbor:Avebury henge great circle stones 7 8 9.jpg|thumb|Avebury]]
[[Súbor:Blenheim Palace cropped.jpg|thumb|Palác Blenheim]]
[[Súbor:Hadrian's wall at Greenhead Lough.jpg|thumb|Hadriánov val]]
[[Súbor:Tower of london from swissre.jpg|thumb|Tower]]
[[Súbor:Central Edinburgh viewed from Castle 2005-06-17.jpg|náhľad|Edinburgh]]
[[Súbor:Gough island top view.png|thumb|Ostrovy Gough a Inaccessible]]
[[Súbor:Skara Brae - panoramio.jpg|thumb|Srdce neolitických Orknejí]]
[[Súbor:New Lanark buildings 2009.jpg|thumb|New Lanark]]
[[Súbor:Saltaire Salts Mill.jpg|thumb|Saltaire]]
[[Súbor:BelpermillEast.JPG|thumb|Derwent Valley Mills]]
[[Súbor:Crowns peh.jpg|thumb|Banícka oblasť v grófstvach Cornwal a West Devon]]
[[Súbor:Forthrailbridgefromsouthqueensferry.jpg|thumb|Forth Railway Bridge]]
[[Súbor:Gorham's Cave.jpg|thumb|Gorhamova jaskyňa]]
[[Súbor:Keswick Panorama - Oct 2009.jpg|thumb|Lake District]]
[[Súbor:Lovell Telescope.jpg|thumb|Observatórium Jodrell Bank]]
# '''[[Giant’s Causeway|Pobrežie Obrova cesta]] (Severné Írsko)'''&lt;br /&gt;''Giant's Causeway and Causeway Coast''&lt;br /&gt;Čadičové útvary a skalné pobrežie v okolí.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/369
# '''[[Durham|Hrad a Katedrála v Durhame]]'''&lt;br /&gt;''Durham Castle and Cathedral''&lt;br /&gt;Pevnosť a katedrála z 11. a 12. storočia sú príklady normanskej architektúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/370
# '''[[Iron Bridge]]'''&lt;br /&gt;''Ironbridge Gorge''&lt;br /&gt;Technické pamiatky na priemyselnú revolúciu v údolí rieky Severn, prvý liatinový most na svete.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/371
# '''[[Kráľovský park Studley]] a [[Kláštor Fountains|ruiny kláštora Fountains]] '''&lt;br /&gt;''Studley Royal Park including the Ruins of Fountains Abbey''&lt;br /&gt;Kráľovský park založený v 18. storočí, zámok a ruiny opátstva.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/372
# '''[[Stonehenge]] a [[Avebury]]'''&lt;br /&gt;''Stonehenge, Avebury and Associated Sites''&lt;br /&gt;Lokality pamiatok megalitickej kultúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/373
# '''[[Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. v Gwynedde]]'''&lt;br /&gt;''Castles and Town Walls of King Edward in Gwynedd''&lt;br /&gt;Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. z 13. storočia vo Walese sú príkladom obrannej architektúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/374
# '''[[St. Kilda]] (Škótsko)'''&lt;br /&gt;''St Kilda''&lt;br /&gt;Súostrovie sopečného pôvodu so skalnými útesmi a hniezdiskami ohrozených druhov vtákov.&lt;br /&gt;1986, 2004, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/387
# '''[[Palác Blenheim]]'''&lt;br /&gt;''Blenheim Palace''&lt;br /&gt;Zámok z 18. storočia je typickým príkladom kniežacieho obydlia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/425
# '''[[Westminsterský palác]], [[Westminsterské opátstvo]] a [[Kostol svätej Margaréty (Westminster)|Kostol svätej Margaréty]]'''&lt;br /&gt;''Westminster Palace, Westminster Abbey and Saint Margaret's Church''&lt;br /&gt;Pôvodná kráľovská rezidencia (teraz sídlo parlamentu), prestavaná v novogotickom štýle, spolu s opátstvom a kostolom z 11. storočia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/426
# '''[[Bath]]'''&lt;br /&gt;''City of Bath''&lt;br /&gt;Mesto založené Rimanmi, s kúpeľným komplexom a elegantnou novoklasicistiskou architektúrou.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/428
# '''[[Hadriánov val]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire''&lt;br /&gt;Zvyšky obranného valu, ktorý v 2. storočí postavili Rimania medzi Anglickom a Škótskom. Pokračuje ďalej naprieč Európou až k Čiernemu moru.&lt;br /&gt;1987, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/430
# '''[[Hendersonov ostrov]]'''&lt;br /&gt;''Henderson Island''&lt;br /&gt;Ostrov v južnom Pacifiku, súčasť [[Pitcairnove ostrovy|Pitcairnových ostrovov]]. Predstavuje prírodu nedotknutú človekom.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/487
# '''[[Tower of London]]'''&lt;br /&gt;''Tower of London''&lt;br /&gt;Londýnsky hrad.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/488
#'''[[Canterbury]]'''&lt;br /&gt;''Canterbury Cathedral, St Augustine's Abbey, and St Martin's Church''&lt;br /&gt;Katedrála, kostol sv. Martina (najstaršia v Anglicku) a bývalé opátstvo sv. Augustína.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/496
# '''[[Edinburgh]]'''&lt;br /&gt;''Old and New Towns of Edinburgh''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta s pevnosťou.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/728
# '''Ostrovy [[Gough]] a [[Inaccessible]]'''&lt;br /&gt;''Gough and Inaccessible Islands''&lt;br /&gt;Ostrovy v južnom Atlantiku, prírodná rezervácia a hniezdisko vtákov.&lt;br /&gt;1995, 2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/740
# '''Maritime [[Greenwich]]'''&lt;br /&gt;''Maritime Greenwich''&lt;br /&gt;Budovy v Greenwichi neďaleko Londýna a park, v ktorom sú umiestnené, sú význačné symboly anglického umeleckého a vedeckého úsilia v 17. a 18. storočí.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/795
# '''Srdce neolitických [[Orkneje|Orknejí]]'''&lt;br /&gt;''Heart of Neolithic Orkney''&lt;br /&gt;Neolitické monumenty.&lt;br /&gt;1999 http://whc.unesco.org/en/list/514
# '''St. George a priľahlé pevnosti, [[Bermudy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Town of St George and Related Fortifications, Bermuda''&lt;br /&gt;Príklad najranejších anglických mestských kolónií v Novom svete.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/983
# '''[[Blaenavon]] – priemyselná krajina v okolí.'''&lt;br /&gt;''Blaenavon Industrial Landscape''&lt;br /&gt;Kraj najväčších svetových vývozcov železa a uhlia v 19. storočí.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/984
# '''[[New Lanark]]'''&lt;br /&gt;''New Lanark''&lt;br /&gt;Škótska dedina, kde utopista Robert Owen vytvoril svoj model priemyselnej spoločnosti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/429
# '''[[Saltaire]]'''&lt;br /&gt;''Saltaire''&lt;br /&gt;Zachovalé priemyselné mestečko z druhej polovici 19. storočia.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1028
# '''Pobrežie [[Dorset (grófstvo)|Dorsetu]] a východného [[Devon (Anglicko)|Devonu]]'''&lt;br /&gt;''Dorset and East Devon Coast''&lt;br /&gt;Útesy zachytávajú 185 miliónov rokov v histórii Zeme.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1029
# '''[[Derwent Valley Mills|Továrne v Derwent Valley]]'''&lt;br /&gt;''Derwent Valley Mills''&lt;br /&gt;Priemyselná krajina veľkého historického významu.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1030
# '''[[Kráľovské botanické záhrady (Kew)|Kráľovské botanické záhrady]]'''&lt;br /&gt;''Royal Botanic Gardens, Kew''&lt;br /&gt;Dokumentujú vývoj záhradnej architektúry od 18. do 20. storočia.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1084
# '''[[Liverpool]] – námorné obchodné centrum'''&lt;br /&gt;''Liverpool – Maritime Mercantile City''&lt;br /&gt;Šesť oblastí historického centra a dokov je dokladom rozmachu svetového priemyslu a obchodu v 18. a 19. storočí.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1150
# '''[[Banícka oblasť v grófstvach Cornwal a West Devon]]'''&lt;br /&gt;''Cornwall and West Devon Mining Landscape''&lt;br /&gt;Svedectvo rozmachu priemyslovej revolúcie na začiatku 19. storočia. Priemyslové stavby a banícke diela po intenzívnej ťažbe medi a cínu.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1215
# '''[[Akvadukt Pontcysyllte]]'''&lt;br /&gt;''Pontcysyllte Aqueduct and Canal''&lt;br /&gt;Približne 18 kilometrov dlhý kanál bez použitia vzdúvadiel alebo vrát postavený počas priemyselnej revolúcie.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1303
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Gracehill]] v Severnom Írsku.&lt;br /&gt;2015, 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Forth Railway Bridge]]'''&lt;br /&gt;''Forth Rail Bridge''&lt;br /&gt;Železničný most cez záliv Firth of Forth.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1485
# '''Komplex [[Gorhamova jaskyňa|Gorhamovej jaskyne]] (Gibraltár)'''&lt;br /&gt;''Gorham's Cave Complex''&lt;br /&gt;Jaskyňa s pozostatkami osídlenia starými až 12 500 rokov.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1500
# '''[[Lake District]]'''&lt;br /&gt;''The English Lake District''&lt;br /&gt;Národný park v severozápadnom Anglicku, krajina dlhodobo formovaná ľudskou činnosťou.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/422
# '''[[Observatórium Jodrell Bank]]'''&lt;br /&gt;''Jodrell Bank Observatory''&lt;br /&gt;Observatórium s prvým plne riaditeľným rádioteleskopom na svete&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1594
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''Bridlicová krajina severozápadného [[Wales]]u'''&lt;br /&gt;''The Slate Landscape of Northwest Wales''&lt;br /&gt;Krajina premenená ťažbou bridlice zahŕňa okrem lomov a baní aj archeologické lokality, historické osady, železnici a cesty.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1633
# '''[[Flow Country]]'''&lt;br /&gt;''The Flow Country''&lt;br /&gt;Najväčšie rašelinisko na svete, ktoré je útočisko množstva voľne žijúcich živočíchov, vrátane širokej škály vtákov.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1722

==  {{minivlajka|Spojené štáty|w}} ==
[[Súbor:Spruce Tree House 4.jpg|thumb|Mesa Verde]]
[[Súbor:GRANDCANYONCHRISTMAS.JPG|thumb|Národný park Grand Canyon]]
[[Súbor:Icy Bay, Tyndall Glacier, and Mount St. Elias (21426102339).jpg|thumb|Kluane a Wrangell-St Elias]]
[[Súbor:Independence Hall Philly.JPG|thumb|Independence Hall]]
[[Súbor:Mammoth Cave River Styx.png|thumb|Mammoth Cave National Park]]
[[Súbor:HurricaneRidge 7392t.jpg|thumb|Olympic National Park]]
[[Súbor:Monks Mound in July.JPG|thumb|Cahokia Mounds]]
[[Súbor:FortElMorro SanJuan PuertoRico.jpg|thumb|San Juan]]
[[Súbor:Chaco Canyon Chetro Ketl great kiva plaza NPS.jpg|thumb|Chaco]]
[[Súbor:University of Virginia Rotunda.jpg|thumb|Virginská univerzita v Charlottesville]]
[[Súbor:USA 09669 Taos Pueblo Luca Galuzzi 2007.jpg|thumb|Taos Pueblo]]
[[Súbor:Carlsbad Interior Formations.jpg|thumb|Národný park Carlsbad Caverns]]
# '''[[Národný park Mesa Verde|Mesa Verde]]'''&lt;br /&gt;''Mesa Verde ''&lt;br /&gt;Pamiatky na predkolumbovskú kultúru Indiánov Anasaziov na rovnomennej náhornej planine v štáte Colorado.&lt;br /&gt;1978 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/27
# '''[[Yellowstonský národný park|Yellowstone]]'''&lt;br /&gt;''Yellowstone ''&lt;br /&gt;Národný park významný geotermálnymi javmi (gejzíry, fumaroly, horúcu pramene) a divokou prírodou.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/28
# '''[[Kluane a Wrangell-St Elias]]'''&lt;br /&gt;''Kluane/Wrangell-St Elias/Glacier Bay/Tatshenshini-Alsek''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na hraniciach Kanady a Aljašky.&lt;br /&gt;1979, 1992, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/72
# '''[[Národný park Veľký kaňon|Grand Canyon]]'''&lt;br /&gt;''Grand Canyon National Park ''&lt;br /&gt;Národný park s kaňonom hlbokým až {{m|1500|m}}, ktorý vytvorila rieka Colorado.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/75
# '''[[Everglades]]'''&lt;br /&gt;''Everglades National Park ''&lt;br /&gt;Národný park, ktorý chráni ekosystém zaplavovaných nížin na Floride.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/76
# '''[[Independence Hall]]'''&lt;br /&gt;''Independence Hall ''&lt;br /&gt;Budova vo Phidelphii (Pennsylvánia) z 1. polovice 18. storočia, kde bola podpísaná Deklarácia nezávislosti a americká ústava.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/78
# '''[[Redwood National and State Parks]]'''&lt;br /&gt;''Redwood National Park''&lt;br /&gt;Národný park s najvyššími stromami na svete (Sekvoja vždyzelená).&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/134
# '''[[Mammoth Cave National Park]]'''&lt;br /&gt;''Mammoth Cave National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňajúci najrozsiahlejšiu sieť vápencových jaskýň na svete.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/150
# '''[[Olympic National Park]]'''&lt;br /&gt;''Olympic National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňajúci vysokohorskú krajinu s ľadovcami a pobrežie Tichého oceánu s dažďovými lesmi mierneho pásma.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/151
# '''[[Cahokia Mounds]]'''&lt;br /&gt;''Cahokia Mounds State Historic Site ''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko, podáva svedectvo o predkolumbovských civilizáciách okolo Mississippi.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/198
# '''[[Great Smoky Mountains National Park]]'''&lt;br /&gt;''Great Smoky Mountains National Park''&lt;br /&gt;Národný park chráni panenskú prírodu.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/259
# '''[[San Juan (Portoriko)|San Juan]]'''&lt;br /&gt;''La Fortaleza and San Juan Historic Site in Puerto Rico''&lt;br /&gt;Opevnenie mesta San Juan vrátane pevnosti [[La Fortaleza]] na ostrove Perto Rico je príkladom adaptácie európskej vojenskej architektúry na americké prístavy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/266
# '''[[Socha Slobody]]'''&lt;br /&gt;''Statue of Liberty''&lt;br /&gt;Dar Francúzska k stému výročiu americkej nezávislosti.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/307
# '''[[Yosemitský národný park]]'''&lt;br /&gt;''Yosemite National Park ''&lt;br /&gt;Národný park typický granitovými skalnými reliéfmi, jazerami a vodopádmi.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/308
# '''[[Chaco Culture National Historical Park|Chaco]]'''&lt;br /&gt;''Chaco Culture National Historical Park''&lt;br /&gt;Národný historický park v Novom Mexiku zahŕňa pamiatky na kultúru Chaco, ktorá kvitla v 11.-12. storočí.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/353
# '''[[Hawaii Volcanoes National Park]]'''&lt;br /&gt;''Hawaii Volcanoes National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňa dva najaktívnejšie vulkány na svete a sopečnú krajinu v okolí.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/409
# '''[[Monticello (Virgínia)|Monticello]] a [[Virgínska univerzita v Charlottesville]]'''&lt;br /&gt;''Monticello and the University of Virginia in Charlottesville''&lt;br /&gt;Monticello a Virgínska univerzita v Charlottesville, práce Thomase Jeffersona, sú vynikajúcimi príkladmi novoklasicizmu.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/442
# '''[[Taos]]'''&lt;br /&gt;''Pueblo de Taos''&lt;br /&gt;Indiánske pueblá, tradičné obydlia Indiánov žijúcich na Coloradskej plošine.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/492
# '''[[Národný park Carlsbad Caverns]] '''&lt;br /&gt;''Národný park v Novom Mexiku s 81 krasovými jaskyňami.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/721
# '''[[Medzinárodný park mieru Waterton Glacier|Waterton Glacier]]'''&lt;br /&gt;''Waterton Glacier International Peace Park ''&lt;br /&gt;Národné parky na hranici Kanady a USA. Krajina bola modelovaná pôsobením ľadovcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/354
# '''Oblasť [[Papahānaumokuākea]]'''&lt;br /&gt;''Papahānaumokuākea''&lt;br /&gt;skupina ostrovčekov a atolov približne {{km|250|m}} od hlavných Havajských ostrovov.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1326
# '''Monumentálne zemné práce [[Poverty Point]]'''&lt;br /&gt;''Monumental Earthworks of Poverty Point''&lt;br /&gt;6 koncentrických polkruhových kopcov oddelených zemnými depresiami vybudovaných pred viac ako 2 000 rokmi.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1435
# '''[[Misie v San Antoniu]]'''&lt;br /&gt;''San Antonio Missions''&lt;br /&gt;Misionárske stanice vybudované františkánmi v 18. storočí.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1466
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Bethlehem (Pensylvánia)|Bethlehem]] v Pensylvánii.&lt;br /&gt;2015, rozšíření 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''Architektúra 20. storočia [[Frank Lloyd Wright|Franka Lloyda Wrighta]]'''&lt;br /&gt;''The 20th-century Architecture of Frank Lloyd Wright''&lt;br /&gt;8 stavieb od amerického architekta Franka Lloyda Wrighta, ktoré sú postavené po celých USA.&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1496
# '''Obradné zemné práce [[Hopewell]]'''&lt;br /&gt;''Hopewell Ceremonial Earthworks''&lt;br /&gt;8 lokalít, ktoré vytvorila tzv. Hopewellská civilizácia okolo rieky Ohio.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1689

== {{minivlajka|Srbsko|w}} ==
[[Súbor:Stari Ras.jpg|thumb|Stari Ras]]
[[Súbor:Monastir Studenica I.JPG|thumb|Monastier Studenica]]
# '''[[Stari Ras]] a [[monastier Sopoćani]]'''&lt;br /&gt;''Stari Ras and Sopočani''&lt;br /&gt;Prvé hlavné mesto Srbska. Komplex stredovekých pamiatok – pevnosti, [[chrám]]y a [[monastier]]e.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/96
# '''[[Monastier Studenica]]'''&lt;br /&gt;''Studenica Monastery ''&lt;br /&gt;[[Monastier]] založený v 12. storočí zakladateľom prvého srbského štátu Stevanom Nemanjou.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/389
# '''[[Stredoveké pamiatky v Kosove]]'''&lt;br /&gt;''Medieval Monuments in Kosovo''&lt;br /&gt;Stredoveké byzantské chrámy stoja na úpätí pohoria Prokletije v západnej časti [[Kosovo|Kosova]].&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/724
# ''' [[Gamzigrad]] – Romuliana, Galériov palác'''&lt;br /&gt;''Gamzigrad-Romuliana, Palace of Galerius''&lt;br /&gt;Zachovalý opevnený palác postavil na prelome 3. a 4. storočia cisár Caius Valerius Galerius Maximianus.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1253
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504

== {{minivlajka|Španielsko|w}} ==
[[Súbor:Spain Andalusia Granada BW 2015-10-25 17-24-14.jpg|thumb|Alhambra]]
[[Súbor:El escorial blick von oben.jpg|náhľad|El Escorial]]
[[Súbor:Techo de Altamira (replica)-Museo Arqueológico Nacional.jpg|náhľad|Maľby v Altamíre]]
[[Súbor:Ávila. Murallas 1.JPG|thumb|Ávila]]
[[Súbor:Cimborrio Mudéjar Catedral de Teruel.png|náhľad|Mudejarská architektúra]]
[[Súbor:Toledo Skyline Panorama, Spain - Dec 2006 edit.jpg|náhľad|Toledo]]
[[Súbor:2006 10 8 Garrovillas.JPG|náhľad|Cáceres]]
[[Súbor:Salamanca 2008.jpg|náhľad|Salamanca]]
[[Súbor:Spain PobletMonastry FrontView.jpg|náhľad|Kláštor Poblet]]
[[Súbor:Monasterio de Guadalupe.jpg|náhľad|Kláštor Santa Maria de Guadalupe]]
[[Súbor:Cuenca-panoramica4.JPG|thumb|Cuenca]]
[[Súbor:Llotja de la Seda (52042949244).jpg|thumb|La Lonja de la Seda]]
[[Súbor:Panorámica de Las Médulas.jpg|thumb|Las Médulas]]
[[Súbor:Rock Art Foz Coa 01.jpg|náhľad|Skalné maľby v údolí Côa]]
[[Súbor:Universidad de Alcalá - Colegio de San Ildefonso emplazamiento.jpg|náhľad|Alcalá de Henares]]
[[Súbor:La Laguna BW 5.JPG|náhľad|San Cristóbal de La Laguna]]
[[Súbor:Amphitheatre of Tarragona 02.jpg|thumb|Archeologická lokalita Tárraco]]
[[Súbor:Arcoiris en el Palmeral de Elche.jpg|thumb|Palmový háj v Elche]]
[[Súbor:Muralla.Lugo.Galicia.jpg|thumb|Lugo]]
[[Súbor:Aranjuez PalacioReal cadena.jpg|thumb|Kultúrna krajina Aranjuez]]
[[Súbor:Zubia jun.jpg|náhľad|Biskajský most]]
[[Súbor:Echium Wildpretii at The Teide.jpg|thumb|Národný park Teide]]
[[Súbor:Pórtico de Medina Azahara (Córdoba, Spain).jpg|thumb|Medina Azahara]]
[[Súbor:Tudons01.jpg|thumb|Prehistorické talajotické náleziská na Menorce]]
# '''[[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba – historické centrum]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Cordoba''&lt;br /&gt;Historické centrum má množstvo palácov a mešít.&lt;br /&gt;1984, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/313
# '''[[Alhambra]], [[Generalife]] a [[Albayzín]], [[Granada]]'''&lt;br /&gt;''Alhambra, Generalife and Albayzín, Granada''&lt;br /&gt;Komplex opevnených palácov Alhambra, Generalife, Albayzin a ich záhrady.&lt;br /&gt;1984, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/314
# '''[[Katedrála Panny Márie (Burgos)|Katedrála v Burgose]]'''&lt;br /&gt;''Burgos Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála, ktorá má v exteriéri aj interiéri najkrajšie prvky gotiky.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/316
# '''[[El Escorial]]'''&lt;br /&gt;''Monastery and Site of the Escurial, Madrid''&lt;br /&gt;Komplex kláštora, seminára, kostola a paláca má výnimočne krásnu polohu a čistú architektúru.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/318
# '''Diela [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]'''&lt;br /&gt;''Works of Antoni Gaudí''&lt;br /&gt;Osobité diela architekta Antonia Gaudího: [[Palacio Güell]], [[Casa Milá]], [[park Güell]].&lt;br /&gt;1984, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/320
# '''Jaskyňa [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]]'''&lt;br /&gt;''Altamira Cave''&lt;br /&gt;Prehistorické jaskynné maľby.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/310
# '''[[Segovia]] a [[akvadukt v Segovii|jej akvadukt]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Segovia and its Aqueduct''&lt;br /&gt;Staré mesto a rímsky akvadukt.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/311
# '''Pamiatky [[Oviedo|Ovieda]] a [[Astúrske kráľovstvo|Astúrie]]'''&lt;br /&gt;''Monuments of Oviedo and the Kingdom of the Asturias''&lt;br /&gt;Kostoly Asturského kráľovstva (9. storočie) v predrománskom štýle.&lt;br /&gt;1985, 1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/312
# '''[[Santiago de Compostela]] '''&lt;br /&gt;''Old Town of Santiago de Compostela''&lt;br /&gt;Pútnické mesto – jeho stará časť s pamiatkami všetkých štýlov ho radí medzi najkrajšie mestá vôbec.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/347
# '''[[Ávila]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Avila with its Extra-Muros Churches''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého opevneného mesta s kostolmi.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/348
# '''[[Mudejarská architektúra v Aragónsku]]'''&lt;br /&gt;''Mudejar Architecture of Aragon''&lt;br /&gt;Toto umenie vychádza z islamu, ale sú v ňom pozorovateľné tiež európske štýly, ktoré sa v tej dobe rozvíjali, hlavne gotika. Typické je používanie tehál a glazúrovanej keramiky v architektúre.&lt;br /&gt;1986, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/378
# '''[[Toledo]]'''&lt;br /&gt;''Historic City of Toledo''&lt;br /&gt;Mesto s dvojtisícročnou históriou, jeho pamiatky pripomínajú vplyv židovského, kresťanského a islamského náboženstva.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/379
# '''[[Národný park Garajonay]] ([[Kanárske ostrovy]])'''&lt;br /&gt;''Garajonay National Park''&lt;br /&gt;Národný park s vavrínovými lesmi.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/380
# '''[[Cáceres]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Cáceres''&lt;br /&gt;Staré mesto, v ktorého architektúre sa miesia rímske, islamské, gotické a renesančné vplyvy.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/384
# '''[[Katedrála v Seville|Katedrála]], [[Alcázar v Seville|alcázar]] a [[Archivo General de Indias]] v [[Sevilla|Seville]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral, Alcazar and Archivo de Indias in Seville''&lt;br /&gt;Gotická katedrála, maurský palác Alcázar a Archivo de Indias v Casa Lonja tvoria monumentálny komplex v srdci Sevilly.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/383
# '''[[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Salamanca''&lt;br /&gt;Staré univerzitné mesto s románskymi, gotickými, maurskými, renesančnými a barokovými pamiatkami.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/381
# '''[[Kláštor Poblet]]'''&lt;br /&gt;''Poblet Monastery''&lt;br /&gt;Staré opátstvo cisterciánov, jedno z najväčších v Španielsku (Katalánsko).&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/518
# '''Archeologická lokalita [[Mérida]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of Mérida''&lt;br /&gt;Zvyšky starého rímskeho mesta zahrňujú amfiteáter, divadlo, mosty a vodovodný systém.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/664
# '''[[Kláštor Santa Maria de Guadalupe]]'''&lt;br /&gt;''Royal Monastery of Santa Maria de Guadalupe''&lt;br /&gt;Kráľovský kláštor ilustruje štyri storočia vývoja španielskej architektúry.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/665
# '''[[Trasa pútnikov do Santiago de Compostela]]'''&lt;br /&gt;''Route of Santiago de Compostela''&lt;br /&gt;Trasa od francúzsko-španielskej hranice je lemovaná stovkami náboženských a svetských stavieb veľkej historickej hodnoty.&lt;br /&gt;1993, 2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/669
# '''[[Národný park Doñana]]'''&lt;br /&gt;''Doñana National Park''&lt;br /&gt;Národný park v Andalúzii zahrňuje prevažne lagúny a močiare a je hniezdiskom mnohých druhov vtákov.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/685
# '''[[Cuenca (Španielsko)|Cuenca]]'''&lt;br /&gt;''Historic Walled Town of Cuenca''&lt;br /&gt;Zachovalé opevnené mesto postavené Maurami je známe svojimi domami visiacimi na útesoch.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/781
# '''[[La Lonja de la Seda]] vo [[Valencia (mesto)|Valencii]]'''&lt;br /&gt;''La Lonja de la Seda de Valencia''&lt;br /&gt;La Lonja de la Seda (burza hodvábu) je skupina budov z rokov 1482 až 1533.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/782
# '''[[Monte Perdido]] v [[Pyreneje|Pyrenejách]]'''&lt;br /&gt;''Pyrénées – Mont Perdu ''&lt;br /&gt;Horská krajina na hraniciach Francúzska a Španielska s najhlbšími kaňonmi a mohutnými kruhovými stenami.&lt;br /&gt;1997, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/773
# '''[[Las Médulas]]'''&lt;br /&gt;''Las Médulas''&lt;br /&gt;Zvyšky rímskych zlatých baní.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/803
# '''[[Palau de la música Catalana]] a [[Hospital de la Santa Creu i Sant Pau]] v [[Barcelona|Barcelone]]'''&lt;br /&gt;''The Palau de la Música Catalana and the Hospital de Sant Pau, Barcelona''&lt;br /&gt;Slávne stavby katalánskeho secesného architekta menom Lluís Domènech.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/804
# '''Kláštory [[Kláštor San Millán de Yuso|San Millán de Yuso]] a [[Kláštor San Millán de Suso|San Millán de Suso]]'''&lt;br /&gt;''San Millán Yuso and Suso Monasteries''&lt;br /&gt;Kláštorná obec založená sv. Millánom v polovici 6. storočia&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/805
# '''[[Údolie Côa|Skalné maľby v údolí Côa a Siega Verde]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Rock-Art Sites in the Côa Valley and Siega Verde''&lt;br /&gt;Výnimočná koncentrácia skalných rytín a malieb z neskorej doby kamennej.&lt;br /&gt;1998, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/866
# '''[[Skalné umenie v Stredomorskej panve na Pyrenejskom polostrove]]'''&lt;br /&gt;''Rock-Art of the Mediterranean Basin on the Iberian Peninsula''&lt;br /&gt;Neskoro prehistorické skalné maľby na Iberskom polostrove tvoria výnimočne veľkú skupinu, v ktorej je živo graficky zobrazený spôsob života.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/874
# '''[[Alcalá de Henares]] – univerzita a sväté miesto'''&lt;br /&gt;''University and Historic Precinct of Alcalá de Henares''&lt;br /&gt;Prvé plánované univerzitné mesto na svete.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/876
# '''[[Ibiza (mesto)|Ibiza]]'''&lt;br /&gt;''Ibiza, biodiversity and culture''&lt;br /&gt;Príklad interakcie medzi morským a pobrežným ekosystémom.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/417
# '''[[San Cristóbal de La Laguna]]'''&lt;br /&gt;''San Cristóbal de La Laguna''&lt;br /&gt;Prvé ideálne mestské teritórium vybudované podľa filozofických princípov.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/929
# '''[[Tarragona|Tárraco – archeologická lokalita]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of Tárraco''&lt;br /&gt;Tárraco (súčasná Tarragona) bolo hlavným mestom v rímskom Španielsku a tiež rímske centrum pre celý Pyrenejský polostrov.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/875
# '''[[Palmový háj v Elche]]'''&lt;br /&gt;''Palmeral of Elche''&lt;br /&gt;Unikátny pozostatok arabských poľnohospodárskych postupoch v Európe.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/930
# '''[[Lugo]] – rímske hradby'''&lt;br /&gt;''Roman Walls of Lugo''&lt;br /&gt;Boli postavené v druhej polovici 2. storočia, aby chránili rímske mesto Lucus.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/987
# '''Románske kostoly vo [[Vall de Boí]]'''&lt;br /&gt;''Catalan Romanesque Churches of the Vall de Boí''&lt;br /&gt;Úzke a hlboké údolie Vall de Boí leží v Pyrenejach v oblasti Alta Ribagorça.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/988
# '''[[Atapuerca]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Atapuerca''&lt;br /&gt;Jaskyne v pohorí Sierra de Atapuerca obsahujú pamiatky po prvých ľudských tvoroch v Európe staré takmer milión rokov.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/989
# '''[[Kráľovský palác v Aranjueze|Kultúrna krajina Aranjuez]]'''&lt;br /&gt;''Aranjuez Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Vzácna jednota prírodných pamiatok a výsledkov rozmanitej ľudskej činnosti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1044
# '''[[Úbeda]] a [[Baeza]] – renesančné monumentálne celky'''&lt;br /&gt;''Renaissance Monumental Ensembles of Úbeda and Baeza''&lt;br /&gt;Malé mestá na juhu Španielska. Je viditeľný vplyv Maurov v 9. storočí, opätovné dobytie Španielska katolíkmi a najmä príchod renesancie v 16. storočí.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/522
# '''[[Biskajský most]]'''&lt;br /&gt;''Vizcaya Bridge''&lt;br /&gt;Visutý oceľový most prekleňujúci ústie rieky Ibaizabal západne od [[Bilbao|Bilbaa]]. Navrhnutý baskickým architektom [[Alberto de Palacio]] a dokončený v r. 1893.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1217
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Národný park Teide]]'''&lt;br /&gt;''Teide National Park''&lt;br /&gt;Horský národný park na ostrove [[Tenerife]] vrátane sopky Teide-Pico Viejo ({{m|3718|m}}) &lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1258
# '''[[Herkulova veža]]'''&lt;br /&gt;''Tower of Hercules ''&lt;br /&gt;Pôvodný maják postavili Rimania v 1. storočí nášho letopočtu. Orientačný bod pre vstup do mesta A Coruňa.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1312
# '''Kultúrna krajina [[Serra de Tramuntana]]'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of the Serra de Tramuntana''&lt;br /&gt;Pohorie na severe ostrova [[Mallorca]] obývané už tisíce rokov.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1371
# '''Dedičstvo ortute – [[Almadén]] a [[Idrija]]'''&lt;br /&gt;Heritage of Mercury. Almadén and Idrija&lt;br /&gt;Jedny z najväčších svetových baní na ortuť v Španielsku a Slovinsku.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1313
# '''[[Dolmeny v Antequere]]'''&lt;br /&gt;''Antequera Dolmens Site''&lt;br /&gt;Megalitické pamiatky z neolitu a doby bronzovej.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1501
# '''Chalífátske mesto [[Medina Azahara]]'''&lt;br /&gt;''Caliphate City of Medina Azahara''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko arabsko-muslimského stredovekého  mesta z 10. storočia.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1560
# '''Kultúrna krajina Risco Caído a posvätné hory na [[Gran Canaria]]'''&lt;br /&gt;''Risco Caído and the Sacred Mountains of Gran Canaria Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozostatky domorodcov vyznávajúcich [[Kozmológia|kozmológiu]]&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1578
# '''[[Paseo del Prado]] a [[Park Retiro v Madride|Buen Retiro]], krajina umenia a vied'''&lt;br /&gt;''Paseo del Prado and Buen Retiro, a landscape of Arts and Sciences''&lt;br /&gt;Bulvár Paseo del Prado a park Retiro v Madridue stelesňujú novú predstavu o mestskom priestore a rozvoji z obdobia osvieteného absolutizmu 18. storočia.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1618
# '''Prehistorické [[Talajotická kultúra|talajotické]] náleziská na [[Menorca|Menorce]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Sites of Talayotic Menorca''&lt;br /&gt;Náleziská situované v poľnohospodársko-pastierskej krajine ukazujú rozmanitosť pravekých sídlisk a pohrebísk a vývoj &quot;kyklopskej&quot; architektúry budovanej z veľmi veľkých kamenných blokov.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1528

== {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ==
[[Súbor:Aerial View of the Monastry of Sankt Gallen 14.02.2008 14-48-17.JPG|thumb|Kláštor St. Gallen]]
[[Súbor:Picswiss GR-80-10 Müstair (Münster)- Clostra San Jon (Kloster St Johann).jpg|thumb|Kláštor sv. Jána]]
[[Súbor:Grosser Aletschgletscher 3196.JPG|thumb|Aletschgletscher]]
[[Súbor:Rivaz.jpg|thumb|Vinice Lavaux]]
[[Súbor:Brusio.jpg|thumb|Rhétska dráha]]
[[Súbor:00 le locle2.jpg|thumb|Le Locle]]
# '''[[Bern (mesto)|Bern]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Berne''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/267
# '''[[Opátstvo svätého Havla|Kláštor St. Gallen]]'''&lt;br /&gt;''Convent of St Gall''&lt;br /&gt;Kláštor St. Gall je príkladom karolínskeho kláštora, má vzácne rukopisy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/268
# '''[[Benediktínsky kláštor svätého Jána]] v [[Müstair]]'''&lt;br /&gt;''Benedictine Convent of St John at Müstair''&lt;br /&gt;Benediktínsky ženský kláštor obsahuje figuratívne nástenné maľby a románske fresky.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/269
# '''[[Bellinzona|Tri hrady v Bellinzone]] – hrady, hradby a bašty.'''&lt;br /&gt;''Three Castles, Defensive Wall and Ramparts of the Market-town of Bellinzone''&lt;br /&gt;Skupina opevnení, ktoré sa stretávajú na hrade Castelgrande, stojacom na skalnatom vrchole nad údolím Ticina.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/884
# '''[[Aletschgletscher]]'''&lt;br /&gt;''Jungfrau-Aletsch-Bietschhorn''&lt;br /&gt;Najväčší európsky ľadovec s typickými rysmi ľadovcovej oblasti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1037
# '''[[Monte San Giorgio]]'''&lt;br /&gt;''Monte San Giorgio''&lt;br /&gt;Zalesnená hora južne od Luganského jazera je považovaná za najlepšie nálezisko morských fosílií z doby stredného triasu.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1090
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Lavaux]]'''&lt;br /&gt;''Lavaux, Vineyard Terraces''&lt;br /&gt;Viničné terasy pozdĺž Ženevského jazera pochádzajúce z 11. storočia.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1243
# '''[[Glarner Hauptüberschiebung]]'''&lt;br /&gt;''Swiss Tectonic Arena Sardona''&lt;br /&gt;Vynikajúco zachované a odkryté prejavy tektonických procesov kontinentálnej kolízie.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1179/
# '''[[Rhétska dráha]]'''&lt;br /&gt;''Rhaetian Railway in the Albula / Bernina Landscapes''&lt;br /&gt;Železničná trať v Alpách.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1276
# '''[[La Chaux-de-Fonds]]/[[Le Locle]]'''&lt;br /&gt;''La Chaux-de-Fonds / Le Locle, watchmaking town planning''&lt;br /&gt;Mestský urbanizmus a celková koncepcia bývania a výroby.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1179/
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321

== {{minivlajka|Švédsko|w}} ==
[[Súbor:Drottningholmpalace.jpg|náhľad|Palác Drottningholm]]
[[Súbor:Engelsberg blast furnace 03.jpg|náhľad|Železiarne Engelsberg]]
[[Súbor:Reiterschlacht Tanum Detail.JPG|thumb|Tanum]]
[[Súbor:Gammelstad-town-03.JPG|thumb|Gammelstad]]
[[Súbor:Sarek Skierffe Rapadelta.jpg|thumb|Laponsko]]
[[Súbor:Öland väderkvarnar.jpg|náhľad|Öland]]
[[Súbor:Gästgivars.jpg|thumb|Zdobené farmy v Hälsinglande]]
# '''[[Palác Drottningholm]]'''&lt;br /&gt;''Royal Domain of Drottningholm''&lt;br /&gt;Palác so záhradami a divadlom na ostrove v jazere Mälaren je príkladom severskej kráľovskej rezidencie.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/559
# '''[[Birka]] a [[Hovgarden]]'''&lt;br /&gt;''Birka and Hovgården''&lt;br /&gt;Vykopávky starých sídel Vikingov na ostrovoch v jazere Mälaren.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/555
# '''[[Železiarne Engelsberg]]'''&lt;br /&gt;''Engelsberg Ironworks''&lt;br /&gt;Najlepšie zachovalé švédske železiarne zo 17. a 18. storočia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/556
# '''[[Skalné rytiny v Tanume]]'''&lt;br /&gt;''Rock Carvings in Tanum''&lt;br /&gt;Obrazce z doby bronzovej vyryté do skaly.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/557
# '''[[Skogskyrkogården]]'''&lt;br /&gt;''Skogskyrkogården''&lt;br /&gt;Cintorín v [[Štokholm]]e z rokov 1917 až 1920 sa vyznačuje harmonickým spojením prírodných a architektonických prvkov.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/558
# '''[[Visby]]'''&lt;br /&gt;''Hanseatic Town of Visby''&lt;br /&gt;Staré hanzové mesto na ostrove [[Gotland (ostrov)|Gotland]] je najlepšie zachovaným opevneným mestom na severe Európy.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/731
# '''[[Luleå|Gammelstad]]'''&lt;br /&gt;''Church Village of Gammelstad, Luleå''&lt;br /&gt;Dedinu tvorí 424 drevených domčekov okolo kamenného kostola, ktoré boli obývané iba v nedeľu a slúžili ako útulok ľuďom, ktorí to mali do kostola príliš ďaleko.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/762
# '''[[Laponsko (územie)|Laponsko]]'''&lt;br /&gt;''Laponian Area''&lt;br /&gt;Oblasť za polárnym kruhom, kde pôvodní obyvatelia stále žijú tradičným spôsobom života.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/774
# '''[[Karlskrona]] – námorný prístav'''&lt;br /&gt;''Naval Port of Karlskrona''&lt;br /&gt;Prístavné mesto z konca 17. storočia.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/871
# '''[[Höga kusten]]'''&lt;br /&gt;''High Coast''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na juhozápadnom pobreží [[Botnický záliv|Botnického zálivu]].&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/898
# '''Poľnohospodárska krajina na juhu ostrova [[Öland]]'''&lt;br /&gt;''Agricultural Landscape of Southern Öland''&lt;br /&gt;Početné dôkazy osídlenia od praveku po dnešok.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/968
# '''Ťažba medi v okolí mesta [[Falun]]'''&lt;br /&gt;''Mining Area of the Great Copper Mountain in Falun''&lt;br /&gt;Meď sa tu ťažila už v 13. storočí.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1027
# '''[[Rádiová stanica vo Varbergu]]'''&lt;br /&gt;''Varberg Radio Station''&lt;br /&gt;Výnimočne zachovaná pamiatka na začiatky bezdrôtovej transatlantickej komunikácie.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1134
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Zdobené farmy v Hälsinglande]]'''&lt;br /&gt;Decorated Farmhouses of Hälsingland&lt;br /&gt;Sedem drevených stavieb predstavuje vrchol miestnej tradičnej architektúry majúci pôvod až v stredoveku&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1282

== {{minivlajka|Taliansko|w}} ==
[[Súbor:Colosseum-2003-07-09.jpg|náhľad|Rím]]
[[Súbor:Florence italy duomo.jpg|náhľad|Florencia]]
[[Súbor:Campo dei Miracoli overview2.jpg|náhľad|Piazza del Duomo, Pisa]]
[[Súbor:Matera boenisch nov 2005.jpg|náhľad|Matera]]
[[Súbor:PiazzadelCampoSiena.jpg|thumb|Siena]]
[[Súbor:Crespi d'Adda fabbrica.JPG|náhľad|Crespi d'Adda]]
[[Súbor:Castel del Monte BW 2016-10-14 12-26-11 r.jpg|thumb|Castel del Monte]]
[[Súbor:Alberobello BW 2016-10-16 13-43-03.jpg|náhľad|Alberobello]]
[[Súbor:Pienza Piazza Pio II.JPG|náhľad|Pienza]]
[[Súbor:Der bourbonische Königspalast in Caserta.jpg|thumb|Kráľovský palác Caserta]]
[[Súbor:OrtoBotPadova Incrocio viali.jpg|náhľad|Botanická záhrada v Padove]]
[[Súbor:Absidi e Ghirlandina.jpg|thumb|upright|Torre Civica ]]
[[Súbor:Agrigente Temple concorde2.jpg|thumb|Agrigento]]
[[Súbor:Aquileia Basilica, esterno - Foto Giovanni Dall'Orto.jpg|náhľad|Bazilika v Aquilei]]
[[Súbor:Urbino-vista paese.jpg|thumb|Historické centrum Urbina]]
[[Súbor:Greek library Villa Adriana.jpg|thumb|Vila Adriana v Tivoli]]
[[Súbor:VeronaPch.jpg|náhľad|Verona]]
[[Súbor:Villa d'Este 01.jpg|thumb|Villa d’Este]]
[[Súbor:Lake Lugano.jpg|thumb|Monte San Giorgio]]
[[Súbor:Casa colonica 2 Val d'Orcia Cassia.jpg|náhľad|Val d’Orcia]]
[[Súbor:Nekropolis von Pantalica.jpg|náhľad|Pantalica]]
[[Súbor:Genova Via Garibaldi noc.jpg|thumb|Janov: Le strade Nuove a systém Palazzi dei Rolli]]
[[Súbor:Dolomites cablecar view 2009.JPG|náhľad|Dolomity]]
[[Súbor:Trevi.Clitumno001.jpg|náhľad|Mocenské strediská Longobardov v Itálii]]
[[Súbor:Villa medici di belcanto, veduta 00.JPG|thumb|Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku]]
[[Súbor:Cefalu Cathedral exterior BW 2012-10-11 12-13-18.jpg|náhľad|Katedrála Premenenia Pána v Cefalù]]
[[Súbor:BG MuraVenete 05.JPG|náhľad|Benátske obranné stavby]]
[[Súbor:Padova Cappella degli Scrovegni Innen Langhaus Ost 2.jpg|náhľad|Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove]]
# '''[[Rím]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura.''&lt;br /&gt;Historické centrum s antickými pamiatkami a budovy patriace Svätej stolici.&lt;br /&gt;1980, 1990&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/91
# '''[[Miláno]] – [[Santa Maria delle Grazie (Miláno)|Kostol a dominikánsky konvent]]'''&lt;br /&gt;''Church and Dominican Convent of Santa Maria delle Grazie with „The Last Supper“ by Leonardo da Vinci''&lt;br /&gt;Kostol a konvent rádu dominikánov Santa Maria delle Grazie s ''[[Posledná večera (Leonardo)|Poslednou večerou]]'' od [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]].&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/93
# '''[[Skalné kresby vo Valcamonice]]'''&lt;br /&gt;''Rock Drawings in Valcamonica''&lt;br /&gt;Údolie s jedným z najväčších nálezísk petroglyfov.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/94
# '''[[Florencia]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Florence''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, symbol renesancie.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/174
# '''[[Benátky]] a [[Benátska lagúna]]'''&lt;br /&gt;''Venice and its Lagoon''&lt;br /&gt;Kultúrne pamiatky v meste a na 118 okolitých ostrovoch.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/394
# '''[[Piazza del Duomo]], [[Pisa]]'''&lt;br /&gt;''Piazza del Duomo, Pisa''&lt;br /&gt;Majstrovské diela stredovekej architektúry (katedrála, baptistérium a zvonica – Šikmá veža).&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/395
# '''[[San Gimignano|Historické centrum San Gimignano]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of San Gimignano''&lt;br /&gt;Historické centrum je typické svojimi vežami, symboly bohatstva miestnych patricijských rodín.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/550
# '''[[Matera]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''I Sassi di Matera''&lt;br /&gt;Historické mesto. V jeho okolí sa nachádzajú najvýznamnejšie miesta pobytu jaskynného človeka v oblasti Stredozemia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/670
# '''Mesto [[Vicenza]] a [[Palladiove vily v Benátsku]]'''&lt;br /&gt;''City of Vicenza and the Palladian Villas of the Veneto''&lt;br /&gt;Architekt Palladio je autorom takzvaného palladiánskeho štýlu, ktorý sa potom rozšíril do západnej Európy.&lt;br /&gt;1994, 1996&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/712
# '''[[Siena (mesto)|Siena]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Siena''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého toskánskeho mesta.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/717
# '''[[Neapol]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Naples''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta svedčí o vplyve mnohých kultúr.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/726
# '''[[Crespi d’Adda]]'''&lt;br /&gt;''Crespi d’Adda''&lt;br /&gt;Typické robotnícke mesto 19. a 20. storočia.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/730
# '''[[Ferrara]] a delta [[Pád (rieka)|Pádu]]'''&lt;br /&gt;''Ferrara, City of the Renaissance, and its Po Delta ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta s renesančnými pamiatkami.&lt;br /&gt;1995, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/733
# '''[[Castel del Monte (hrad)|Castel del Monte]]'''&lt;br /&gt;''Castel del Monte''&lt;br /&gt;Unikátny hrad z 13. storočia.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/398
# '''[[Alberobello]]'''&lt;br /&gt;''The Trulli of Alberobello''&lt;br /&gt;Mesto s typickými domami (tzv. trulli), ktoré sa stavajú z kameňov bez použitia malty.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/787
# '''[[Ravenna]] – [[Ranokresťanské pamiatky v Ravenne]]'''&lt;br /&gt;''Early Christian Monuments of Ravenna''&lt;br /&gt;Rané kresťanské monumenty a mozaiky z 5. až 6. storočia.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/788
# '''[[Pienza]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of the City of Pienza''&lt;br /&gt;Mesto v Toskánsku, kde sa pri stavbe začali po prvýkrát uplatňovať renesančné prvky. &lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/789
# '''[[Zámok Caserta|Kráľovský palác v Caserte]] s parkom, [[akvadukt Vanvitelli]] a komplex [[San Leucio]]'''&lt;br /&gt;''18th-Century Royal Palace at Caserta, with the Park, the Aqueduct of Vanvitelli, and the San Leucio Complex'' &lt;br /&gt;Do zoznamu je zapísaný palácový komplex, park, záhrady a akvadukt Vanvitelli a komplexom San Leucio. Dal ho vybudovať [[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] v polovici 18. storočia, aby konkuroval [[Versailles]] a [[Madrid]]u &lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/549
# '''[[Rezidencie kráľovského rodu Savojských]]'''&lt;br /&gt;''Residences of the Royal House of Savoy''&lt;br /&gt;Komplex budov vojvodu Emmanuela Philiberta Savojského v [[Turín]]e.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/823
# '''[[Botanická zahrada v Padove]]'''&lt;br /&gt;''Botanical Garden Orto Botanico, Padua''&lt;br /&gt;Prvá botanická záhrada na svete, založená r. 1545.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/824
# '''[[Portovenere]], [[Cinque Terre]] a ostrovy [[Palmaria]], [[Tino]] a [[Tinetto]]'''&lt;br /&gt;''Portovenere, Cinque Terre, and the Islands Palmaria, Tino and Tinetto''&lt;br /&gt;Ligurská pobrežná oblasť medzi Cinque Terre a Portovenere je kultúrna krajina veľké prírodnej a kultúrnej hodnoty.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/826
# '''[[Dóm v Modene|Katedrála]], [[Torre Civica]] a námestie [[Piazza Grande (Modena)|Piazza Grande]] v [[Modena|Modene]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral, Torre Civica and Piazza Grande, Modena''&lt;br /&gt;Skvelý príklad románskeho umenia a práce dvoch veľkých umelcov: Lanfranca a Wiligelma.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/827
# '''Archeologické nálezisko v [[Pompeje|Pompejách]], [[Herculaneum]]e a [[Torre Annunziata]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Areas of Pompei, Herculaneum and Torre Annunziata''&lt;br /&gt;Mestá a vily zasypané výbuchom [[Vezuv]]u v r. 79.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/829
# '''[[Amalfinské pobrežie]]'''&lt;br /&gt;''Costiera Amalfitana''&lt;br /&gt;Pobrežie Amalfi je stelesnená fyzická krása a prírodná rozmanitosť.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/830
# '''Archeologické nálezisko v [[Agrigento|Agrigente]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Area of Agrigento''&lt;br /&gt;Zvyšky chrámov v dórskom štýle a neskoršie helenistické a rímske mesto.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/831
# '''[[Villa Romana del Casale]]'''&lt;br /&gt;''Villa Romana del Casale''&lt;br /&gt;Vila postavená v 4. storočí je jedným z najluxusnejších príkladov pamiatok tohto typu – najmä mozaiky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/832
# '''[[Su Nuraxi di Barumini]]'''&lt;br /&gt;''Su Nuraxi di Barumini''&lt;br /&gt;Komplex kruhových obranných veží z otesaného kameňa s komnatami s klenutými stropmi z 2. storočia pred Kr. na [[Sardínia|Sardínii]].&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/833
# '''Archeologické nálezisko a patrialchálna bazilika v [[Aquileia]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Area and the Patriarchal Basilica of Aquileia''&lt;br /&gt;Mesto raného Ríma. Väčšina stále zostáva neodkrytá pod poľami, možno očakávať významné nálezy. Patrialchálna bazilika vyniká mozaikovou dlažbou.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/825
# '''Historické centrum [[Urbino|Urbina]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Urbino''&lt;br /&gt;Mestečko na kopcoch z 15. storočia&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/828
# '''Národný park [[Cilento]] a [[Vallo di Diano]] s archeologickými náleziskami [[Paestum]], [[Velia]] a kláštorom [[Kláštor Certosa di Padula|Certosa di Padula]]'''&lt;br /&gt;''Cilento and Vallo di Diano National Park with the Archeological sites of Paestum and Velia, and the Certosa di Padula''&lt;br /&gt;Veľa svätýň a osád pozdĺž troch horských chrbátov, tiahnúcich sa od východu na západ. Hranica medzi gréckymi kolóniami Magna Grecia a domorodými etruskými a lucanskými obyvateľmi.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/842
# '''[[Vila Adriana]] v [[Tivoli]]'''&lt;br /&gt;''Villa Adriana Tivoli''&lt;br /&gt;Komplex klasických budov postavený v 2. storočí pred Kr. rímskym cisárom Hadriánom.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/907
# '''Mesto [[Verona]]'''&lt;br /&gt;''City of Verona''&lt;br /&gt;Verona, mesto kultúry a umenia, kde sa zachovalo veľa pamiatok od staroveku po stredovek a renesanciu.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/797
# '''[[Liparské ostrovy]]'''&lt;br /&gt;''Isole Eolie Aeolian Islands''&lt;br /&gt;Súostrovie sopečného pôvodu.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/908
# '''[[Assisi]], [[bazilika svätého Františka]] a ďalšie františkánske pamiatky'''&lt;br /&gt;''Assisi, the Basilica of San Francesco and Other Franciscan Sites''&lt;br /&gt;Veľké diela stredovekého umení, ako napr. bazilika sv. Františka a obrazy maliarov ako boli Simone Martini, Cimabue, Pietro Lorenzetti a Giotto.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/990
# '''[[Villa d’Este]] v [[Tivoli]]'''&lt;br /&gt;''Villa d’Este, Tivoli''&lt;br /&gt; Svojím palácom a záhradou je jednou z najvýznamnejších ukážok najčistejšej renesančnej kultúry.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1025
# '''[[Val di Noto|Neskorobarokové mestá v údolí Val di Noto]] (juhovýchodná Sicília)'''&lt;br /&gt;''Late Baroque Towns of the Val di Noto South-eastern Sicily''&lt;br /&gt;Osem miest v juhovýchodnej Sicílii: [[Caltagirone]], [[Militello in Val di Catania]], [[Catania]], [[Modica]], [[Noto (Sicília)|Noto]], [[Palazzolo]], [[Ragusa]] a [[Scicli]]. Všetky boli znovu vystavané po zničujúcom zemetrasení v r. 1693.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1024
# '''[[Sacri Monti]] v [[Piemont]]e a [[Lombardia|Lombardii]]'''&lt;br /&gt;''Sacri Monti of Piedmont and Lombardy''&lt;br /&gt;Celkom 9 architektonických celkov kaplniek a iných sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. a 17. storočia.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1068
# '''[[Monte San Giorgio]]'''&lt;br /&gt;''Monte San Giorgio''&lt;br /&gt;Zalesnená hora južne od Luganského jazera je považovaná za najlepšie nálezisko morských fosílií z doby stredného triasu.&lt;br /&gt;2003, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1090
# '''[[Val d’Orcia]]'''&lt;br /&gt;''Val d’Orcia''&lt;br /&gt;Krajina v údolí Val d’Orcia je súčasťou oblasti okolo Sieny, ktorá sa vyvíjala od 14. storočia pod vplyvom mesta.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1026
# '''Etruské nekropoly [[Cerveteri]] a [[Tarquinia]]'''&lt;br /&gt;''Etruscan Necropolises of Cerveteri and Tarquinia''&lt;br /&gt;Dva veľké etruské cintoríny, ktoré reprezentujú odlišné typy pohrebných praktík v období od 9. do 1. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1158
# '''[[Syrakúzy]] a [[skalná nekropola Pantalica]]'''&lt;br /&gt;''Syracuse and the Rocky Necropolis of Pantalica''&lt;br /&gt;V Syrakúzach je zachovaná osada Ortygia založená Grékmi z Koryntu v 8. storočí pred Kr. Nekropola Pantalica zahrňuje viac ako 5 000 hrobiek vytesaných v skale z 13. až 15. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1200
# '''[[Janov (Taliansko)|Janov]]: [[Le strade Nuove a systém Palazzi dei Rolli]]'''&lt;br /&gt;''Genoa: Le Strade Nuove and the system of the Palazzi dei Rolli''&lt;br /&gt;Historické centrum Janova vzniklo na prelome 16. a 17. stor. Je prvým príkladom [[Urbanizmus (architektúra)|urbanistického]] plánovania centra miesta v Európe.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1211
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Rhétska dráha]]'''&lt;br /&gt;''Rhaetian Railway in the Albula / Bernina Landscapes''&lt;br /&gt;Spoločne so Švajčiarskom.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1276
# '''[[Mantova (mesto)|Mantova]] a [[Sabbioneta]]'''&lt;br /&gt;''Mantua and Sabbioneta''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1287
# '''[[Dolomity]]'''&lt;br /&gt;''The Dolomites ''&lt;br /&gt;Krasový systém, ľadovec, hlboké údolia, skladné steny.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1237
# '''[[Mocenské strediská Longobardov v Taliansku]]'''&lt;br /&gt;''Longobards in Italy. Places of the power (568{{--}}774 A.D.)''&lt;br /&gt;Sedem lokalít v severnej a strednej Itálii, ktoré zahŕňajú pevnosti, kláštory a kostoly: [[Brescia (mesto)|Brescia]], [[Cividale del Friuli]], [[Castelseprio]], [[Spoleto]], [[Campello sul Clitunno]], [[Benevento]], [[Monte Sant'Angelo]].&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1318
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku]]'''&lt;br /&gt;''Medici Villas and Gardens in Tuscany''&lt;br /&gt;Dvanásť víl a záhrad v Toskánsku ako odkaz významného mecenášského rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]].&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/175
# '''[[Etna]]'''&lt;br /&gt;''Mount Etna''&lt;br /&gt;Mohutná sopka na východe [[Sicília|Sicílie]]&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1427
# '''[[Piemont|Vinárska kultúrna krajina Piemontu]]: [[Langhe-Roero]] a [[Monferrato]]'''&lt;br /&gt;''The Vineyard Landscape of Piedmont: Langhe-Roero and Monferrato''&lt;br /&gt;Vinnárska krajina medzi riekou [[Pád (rieka)|Pád]] a [[Ligurské Alpy|Ligurskými Alpami]].&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1390/
# '''Arabsko-normanské [[Palermo]] a katedrály v [[Katedrála Premenenia Pána (Cefalù)|Cefalù]] a [[Duomo di Monreale|Monreale]]'''&lt;br /&gt;''Palerme arabo-normande et les cathédrales de Cefalú et Monreale''&lt;br /&gt;9 stavieb (paláce, kostoly, katedrály, most) spájajúcich vplyvy [[Západná kultúra|Západu]], [[Byzantská ríša|Byzancie]] a [[Islamská kultúra|moslimského sveta]] z obdobia normanských sicílskych kráľov (1130{{--}}1194).&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1487
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533
# '''[[Ivrea]] – priemyselné mesto 20. storočia'''&lt;br /&gt;''Ivrea, industrial city of the 20th century''&lt;br /&gt;Priemyselné stavby medzi rokmi 1930 a 1960&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1538
# '''Kopce prosecca [[Conegliano]] a [[Valdobbiadene]]'''&lt;br /&gt;''Le Colline del Prosecco di Conegliano e Valdobbiadene''&lt;br /&gt;Krajina preslávená pestováním a výrobou vína [[Prosecco]]&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1571
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove]]'''&lt;br /&gt;''Padua’s fourteenth-century fresco cycles''&lt;br /&gt;Skupina ôsmich církevných a svetských budov v centre Padovy s freskami zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1623
# '''[[Podlubia v Bologni]]'''&lt;br /&gt;''The Porticoes of Bologna''&lt;br /&gt;Rôznorodé otvorené stĺpové haly v Bologni, vek niektorých siaha až do 12. storočia a spolu zaberajú 62 kilometrov.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1650
# '''[[Evaporitický kras a jaskyne severných Apenín]]'''&lt;br /&gt;''Evaporitic Karst and Caves of Northern Apennines''&lt;br /&gt;Krasová oblasť s viac než 900 jaskyňai o celkovej dĺžke viac než 100 km. Krajský kras je vedecky študovaný už od 16. storočia.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1692
# '''[[Via Appia]]'''&lt;br /&gt;''Via Appia. Regina Viarum''&lt;br /&gt;Viac než 800 kilometrov dlhá, najstaršia a najvýznamnejšia z veľkých ciest [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1708
# '''Pohrebné tradície na pravekej Sardínii - [[Domus de Janas]]'''&lt;br /&gt;''Funerary Tradition in the Prehistory of Sardinia – The domus de janas''&lt;br /&gt;Pohrebné [[Hypogeum|hypogeá]] z obdobia 5. až 3. tisícročia pred Kristom.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;http://https {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612131930/http://https//www.billboard.com/music/soundtrack/chart-history// |date=2008-06-12 }}://whc.unesco.org/en/list/1730

== {{minivlajka|Turecko|w}} ==
[[Súbor:Göreme 1 11 2004.jpg|thumb|Göreme]]
[[Súbor:Divrigi,Moschee-Kale.jpg|náhľad|Veľká mešita a nemocnica v Divriği]]
[[Súbor:Lion Gate, Hattusa 01.jpg|náhľad|Chattušaš]]
[[Súbor:Nemrut dag temple view 2.jpg|náhľad|Nemrut Dağ]]
[[Súbor:Hierapolis Theatre.jpg|náhľad|Divadlo v Hierapolise]]
[[Súbor:Safranbolu traditional house 1.jpg|thumb|Safranbolu]]
[[Súbor:Troy walls and landscape 2.jpg|thumb|Trója]]
[[Súbor:Edirne 7333 Nevit.JPG|náhľad|Mešita Selimiye v Edirne]]
[[Súbor:Çatalhöyük after the first excavations by James Mellaart and his team..jpg|náhľad|Neologická lokalita Çatal Hüyük]]
[[Súbor:Aphrodisias turkey.jpg|náhľad|Aphrodisias]]
[[Súbor:Ruins of Gordion 3.JPG|thumb|Gordion]]
# '''[[Istanbul]] – historické územia.'''&lt;br /&gt;''Historic Areas of Istanbul''&lt;br /&gt;Mesto, ktoré je viac ako 2 000 rokov spojené s politickými udalosťami, náboženstvom a umením.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/356
# '''[[Národný park Göreme]] ([[Kapadócia]])'''&lt;br /&gt;''Göreme National Park and the Rock Sites of Cappadocia''&lt;br /&gt;Národný park. Svätyne, jaskynné obydlia a podzemné mestá sú vytesané do skál.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/357
# '''[[Veľká mešita a nemocnica v Divriği]] '''&lt;br /&gt;''Great Mosque and Hospital of Divriği''&lt;br /&gt;Veľká mešita a nemocnica. Mešita z roku 1228 je majstrovským dielom islamskej architektúry.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/358
# '''[[Chattušaš]]'''&lt;br /&gt;''Hattusha''&lt;br /&gt;Mesto z 2. storočia pred Kr. Zachovali sa chrámy, kráľovské paláce a opevnenia.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/377
# '''[[Nemrut Dag]]'''&lt;br /&gt;''Nemrut Dağ''&lt;br /&gt;Ruiny antického mesta zahrňujú mauzóleum Antiocha I. (1. storočie pred Kr.).&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/448
# '''[[Xanthos]] – [[Letoon]]'''&lt;br /&gt;''Xanthos-Letoon''&lt;br /&gt;Hlavné mesto Lýdie, jeho pozostatky ilustrujú miešanie lýdijských a helénskych vplyvov.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/484
# '''[[Hierapolis]] – [[Pamukkale]]'''&lt;br /&gt;''Hierapolis-Pamukkale''&lt;br /&gt;Antické mesto postavené na travertínovej kope s minerálnymi prameňmi.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/485
# '''[[Safranbolu]]'''&lt;br /&gt;''City of Safranbolu''&lt;br /&gt;Mesto bolo od 13. storočia dôležitou zastávkou karaván. Pamiatky zahrňujú napr. Starú mešitu a kúpele.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/614
# '''[[Trója]] – archeologická lokalita.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Troy''&lt;br /&gt;Trója so svojou štvortisícročnou históriou je jedným z najznámejších archeologických nálezísk na svete.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/849
# '''[[Mešita Selimiye (Edirne)|Mešita Selimiye]]'''&lt;br /&gt;''Selimiye Mosque and its Social Complex''&lt;br /&gt;Mestská dominanta bývalého hlavného mesta Osmanskej ríše [[Edirne]].&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1366
# '''Neolitická lokalita [[Çatal Hüyük]]'''&lt;br /&gt;Neolithic Site of Çatalhöyük&lt;br /&gt;Dva vrcholky v južnej Anatólii v ktorých boli nájdené dôkazy ľudského osídlenia už okolo roku 7000 pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1405
# '''[[Bursa]] a [[Cumalıkızık]], kolísky Otomanskej ríše'''&lt;br /&gt;''Bursa and Cumalıkızık: the Birth of the Ottoman Empire''&lt;br /&gt;Vidiecka i mestská architektúra zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1452
# '''[[Pergamon]] a okolitá viacvrstevná kultúrna krajina'''&lt;br /&gt;''Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Staroveké mesto na vyvýšenine nad nížinou Bakirçay.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1457
# '''[[Efez]]'''&lt;br /&gt;''Ephesus''&lt;br /&gt;Jedno z významných miest [[Iónia|iónskeho]] [[Grécko|Grécka]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] ležiace v [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]] na pobreží [[Egejské more|Egejského mora]] &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1018
# '''Pevnosť v [[Diyarbakır]]i a Hevselské záhrady'''&lt;br /&gt;''Diyarbakır Fortress and Hevsel Gardens Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Dedinská i mestská architektúra zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1488
# '''Archeologická lokalita [[Ani]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Ani''&lt;br /&gt;Stredoveké mesto na hraniciach s Arménskom.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1518
# '''[[Aphrodisias]]'''&lt;br /&gt;''Aphrodisias''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita na mieste starovekého gréckeho mesta.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1519
# '''[[Göbekli Tepe]]'''&lt;br /&gt;''Göbekli Tepe''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko monumentálnej kruhovej a obddĺžnikovej megalitickej štruktúry z obdobia neolitu.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1572
# '''[[Arslantepe]]'''&lt;br /&gt;''Arslantepe Mound''&lt;br /&gt;30 metrov vysoká mohyla s archeologickými náleziskami z obdobia 6. storočia pred n. l. až do neskorého rímskeho obdobia.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1622
# '''[[Gordion]]'''&lt;br /&gt;''Gordion''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita hlavného mesta starovekej Frýgskej ríše.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1669
# '''[[Drevené stĺpové mešity stredovekej Anatólie]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Hypostyle Mosques of Medieval Anatolia''&lt;br /&gt;Súbor 5 stredovekých mešít z 13. a 14. storočia, ktoré sa vyznačujú skladbou muriva a drevených prvkov, a tiež dreveným stropom spočívajúcim na drevených stĺpoch.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1694
# '''[[Sardy]] a [[Bin Tepe|lýdijské mohyly v Bin Tepe]]'''&lt;br /&gt;''Sardis and the Lydian Tumuli of Bin Tepe''&lt;br /&gt;Staroveké mesto a pohrebné mohyly z [[Doba železná|doby železnej]].&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1731

== {{minivlajka|Ukrajina|w}} ==
[[Súbor:Hauptgebäude der Kiewer Sophienkathedrale.jpg|thumb|Katedrála svätej Sofie]]
[[Súbor:Lwów - Widok z wieży ratuszowej 01.jpg|thumb|Ľvov]]
[[Súbor:Chernivtsi University.jpg|thumb|Rezidencia bukovinských metropolitov]]
[[Súbor:Tempel, Chersones.jpg|thumb|Tauric Chersonese]]
# '''[[Kyjev]]: [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] a [[Kyjevsko-pečerská lavra]]'''&lt;br /&gt;''Kiev: Saint-Sophia Cathedral and Related Monastic Buildings, Kiev-Pechersk Lavra''&lt;br /&gt;Ohrozené vojnou.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/527
# '''Historické centrum [[Ľvov]]a'''&lt;br /&gt;''L'viv – the Ensemble of the Historic Centre''&lt;br /&gt;Ľvov, založený v neskorom stredoveku, počas niekoľkých storočí rozkvital ako administratívne, náboženské a obchodné centrum.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/865
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Pôvodné bukové lesy Karpát a ďalších oblastí Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Rezidencia bukovinských metropolitov]]'''&lt;br/&gt;''Residence of Bukovinian and Dalmatian Metropolitans''&lt;br/&gt;Komplex obydlí bukovinských metropolitov v [[Černovice (Ukrajina)|Černovicach]] postavený medzi rokmi 1864 a 1882.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1330
# '''[[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Tserkvas of the Carpathian Region in Poland and Ukraine''&lt;br /&gt;Drevené chrámy [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkve]] v Karpatech.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1424
# '''Staroveké mesto [[Tauric Chersonese]]'''&lt;br /&gt;''Ancient City of Tauric Chersonese and its Chora''&lt;br /&gt;Starogrécke mesto založené v 5. storočí pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1411
# '''Historické centrum [[Odesa|Odesy]]'''&lt;br /&gt;''The Historic Centre of Odesa''&lt;br /&gt;Odesa bola vyhlásená za svetové dedičstvo v naliehavom jednaní v januári 2023 a umiestnená priamo na [[Lokality Svetového dedičstva v ohrození|zoznam svetového dedičstva v ohrození]].&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1703

== {{minivlajka|Vatikán|w}} ==
[[Súbor:Piazza S.Pietro.jpg|thumb|upright|Vatikán]]
# '''[[Vatikán]]'''&lt;br /&gt;''Vatican City''&lt;br /&gt;Sväté mesto kresťanov má unikátne majstrovské umelecké a architektonické diela (bazilika sv. Petra, múzeá, paláce a záhrady).&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/286

== Zdroj ==
*[http://whc.unesco.org/en/list/?search=&amp;searchSites=&amp;search_by_country=&amp;search_yearinscribed=&amp;type=all&amp;region=1&amp;themes=&amp;media=&amp;criteria_restrication=&amp;order=country World Heritage List] – Europe and North America {{eng icon}}
*{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = Seznam světového dědictví v Evropě
| revízia = 
| jazyk2 = cs
| článok2 = Seznam světového dědictví v Severní Americe
| revízia2 = 
}}

{{Svetové dedičstvo}}

[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike| ]]</text>
      <sha1>ogyb4kwpubeyv6zjz4lt0nloljjl2s8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371422</id>
      <parentid>8371421</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:54:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Spider 001757</username>
        <id>142600</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nemecko */ typografia</comment>
      <origin>8371422</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="191714" sha1="bdr2fqkgl12xnxngt1cv13qluhi3cox" xml:space="preserve">Toto je zoznam '''lokalít Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike'''. Obsahuje lokality v regióne [[Európa]] a [[Severná Amerika]].

Pri každej položke je uvedený neoficiálny slovenský názov, oficiálny anglický názov podľa zoznamu UNESCO, stručná charakteristika a odkaz na základné zdôvodnenie zápisu podľa UNESCO. Číslo v odkaze je súčasne číslo, pod ktorým je lokalita vedená v zozname.

Položky zoznamu pri jednotlivých krajinách sú zoradené podľa roku zápisu do zoznamu.
{{SHORTTOC}}
== Prehľad ==
V roku 2012 sa v tomto regióne nachádza 463 lokalít z toho je 20 hraničných a 1 bola zo zoznamu odstránená.

== {{minivlajka|Albánsko|w}} ==
[[Súbor:Butrint Albania 12 baptistery.jpg|thumb|Antické ruiny baziliky v Butrinte]]
# '''[[Butrint]]'''&lt;br /&gt;''Butrint''&lt;br /&gt;Ruiny starého antického mesta.&lt;br /&gt;1992, 1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/570
# '''Historické centrá miest [[Berat (mesto)|Berat]] a [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastër]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centres of Berat and Gjirokastra''&lt;br /&gt;Historické mestá v  Albánsku sú vzácnym príkladom dobre zachovaného otomanského mesta.&lt;br /&gt;2005, 2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/569
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Ochrid|Ochridský región]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Cultural Heritage of the Ohrid region''&lt;br /&gt;Jazero, jeho okolie a mesto pri jazere. Mesto zažívalo rozkvet hlavne medzi 7. a 19. storočím; má starobylý slovanský [[monastier]] a druhú najvýznamnejšiu kolekciu ikon z 11.  – 14. storočia na svete.&lt;br /&gt;1979, 1980, 2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/99

== {{minivlajka|Andorra|w}} ==
[[Súbor:Refuge perafita andorra.jpg|thumb|upright|Údolie Madriu-Claror-Perafita]]
# '''Údolie [[Madriu-Claror-Perafita]]'''&lt;br /&gt;''Madriu-Perafita-Claror Valley''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina údolia je príkladom toho, ako ľudia po stáročia využívali zdroje vysoko v [[Pyreneje|Pyrenejach]].&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1160

== {{minivlajka|Arménsko|w}} ==
[[Súbor:Armenia Haghbat.jpg|thumb|[[Monastier]] Haghpat]]
# '''Monastiere [[Monastier Haghpat|Haghpat]] a [[Monastier Sanahin|Sanahin]]'''&lt;br /&gt;''Monasteries of Haghpat and Sanahin''&lt;br /&gt;[[Monastier]]e sú typickou ukážkou tradičnej [[Byzantská ríša|byzantskej]] architektúry [[10. storočie|10.]] až [[13. storočie|13. storočia]].&lt;br /&gt;1996, 2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/777
# '''[[Ečmiadzinská katedrála|Katedrála]] a chrámy v [[Ečmiadzin]]e a archeologické nálezisko [[Zvarthnoc]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral and Churches of Echmiatsin and the Archaeological Site of Zvartnots''&lt;br /&gt;Ečmiadzinské chrámy a katedrála i archeologické nálezisko Zvarthnoc ukazujú vývoj a rozkvet tohto typu chrámov v celej oblasti.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1011
# '''[[Monastier Geghard|Monastier Geghard a údolie rieky Azat]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Geghard and the Upper Azat Valley''&lt;br /&gt;Geghardský [[monastier]] zahŕňa množstvo chrámov a hrobiek, ktoré ilustrujú vrchol arménskej stredovekej architektúry.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/960

== {{minivlajka|Azerbajdžan|w}} ==
[[Súbor:Palace of the Shirvanshahs.jpg|náhľad|Palác Širvanšáha]]
[[Súbor:Şəki xan sarayı.jpg|náhľad|Palác chánov]]
# '''[[Staré mesto (Baku)|Opevnené mesto Baku]] s [[Panenská veža|Panenskou vežou]] a [[Palác Širvánšáhov|Palácom Širvánšáhov]]'''&lt;br /&gt;''Walled City of Baku with the Shirvanshah's Palace and Maiden Tower''&lt;br /&gt;Vplyv striedajúcich sa kultúr od perzskej a otomanskej po ruskú. Veža Giz Galasy z [[12. storočia]] a Shirvanshahov palác z [[15. storočia]] patria medzi perly azerbajdžanskej architektúry.&lt;br /&gt;2000, 2003&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/9568
# '''[[Qobustan (chránená oblasť)|Skalné kresby v chránenej oblasti Qobustan]]'''&lt;br /&gt;''Gobustan Rock Art Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Galéria skalných kresieb a zvyšky osídlenia od neskorého paleolitu až do stredoveku.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1076
# '''Historické centrum [[Şəki]] s [[Palác chánov|Palácom chánov]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Sheki with the Khan’s Palace''&lt;br /&gt;Mesto Şəki bolo kedysi centrom výroby hodvábu a nachádza sa tu i cenný Chánov palác z 19. storočia&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1549
# '''[[Hyrkánské lesy]]'''&lt;br /&gt;''Hyrcanian forests''&lt;br /&gt;Zmiešaný horský les pozdĺž južného pobrežia Kaspického mora.&lt;br /&gt;2019, 2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1584
# '''Kultúrna krajina [[Hinalug]] a cesta [[transhumancia|transhumancie]] “Köç Yolu”'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of Khinalig People and “Köç Yolu” Transhumance Route''&lt;br /&gt;Vysokohorská obec a okolitá krajina, kde prebieha sezónna migrácia hospodárskych zvierat.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1696

== {{minivlajka|Belgicko|w}} ==
[[Súbor:Kortrijk begijnhof.JPG|thumb|Béguinages]]
[[Súbor:Grand place brussels WQ3.jpg|thumb|Grand-Place v Bruseli]]
[[Súbor:Bruggewasser.jpg|náhľad|Bruggy]]
[[Súbor:Victor Horta Hotel Tassel.JPG|náhľad|Hôtel Tassel]]
[[Súbor:Tournai JPG000a.jpg|náhľad|Katedrála Notre Dame v Tournai]]
[[Súbor:Palais Stoclet, vue ensemble.JPG|náhľad|Palais Stoclet]]
[[Súbor:0 Hornu 050322 (7).JPG|náhľad|Bane vo Valónsku]]
# '''Flámske [[Béguinages]]'''&lt;br /&gt;''Flemish Béguinages''&lt;br /&gt;Architektonický komplex – domy, kostoly, bočné budovy a zeleň, to všetko postavené v štýle typickom pre flámsky kultúrny región.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/855
# '''[[Canal du Centre (Belgicko)|Štyri vzdúvadlá na Canal du Centre a v jeho okolí – La Louviére a Le Roeulx]]'''&lt;br /&gt;''The Four Lifts on the Canal du Centre and their Environs, La Louvière and Le Roeulx Hainault''&lt;br /&gt;Štyri hydraulické lodné vzdúvadlá na historickom Canal du Centre sú príkladom priemyselnej krajiny z konca [[19. storočia]].&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/856
# '''[[Grand-Place (Brusel)|Námestie La Grand Place v Bruseli]]'''&lt;br /&gt;''Grand-Place, Brussels''&lt;br /&gt;Homogénny blok verejných a súkromných budov postavených najmä na konci [[17. storočia]].&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/857
# '''[[Zvonice v Belgicku a Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Belfries of Belgium and France''&lt;br /&gt;Tridsať zvoníc stredovekého pôvodu patriacim k radniciam, výnimočne ku kostolom.&lt;br /&gt;1999, 2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/943
# '''Historické centrum mesta [[Bruggy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Brugge''&lt;br /&gt;Jedno z obchodných a kultúrnych centier Európy, kde sa zachovalo značné množstvo gotických budov, ktoré dokresľujú ráz mesta.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/996
# '''[[Hôtel Tassel]] architekta [[Victor Horta|Victora Hortu]] v [[Brusel]]i'''&lt;br /&gt;''Major Town Houses of the Architect Victor Horta Brussels''&lt;br /&gt;Štyri mestské domy: [[Hôtel Tassel]], Hôtel Solvay, Hôtel van Eetvelde a Dóm &amp; Ateliér V. Horty – postavil architekt Victor Horta, jeden zo zakladateľov [[secesia|secesie]].&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1005
# '''[[Spiennes|Nálezisko pazúrikov z doby kamennej v Spiennes (Mons)]]'''&lt;br /&gt;''Neolithic Flint Mines at Spiennes Mons''&lt;br /&gt;Najväčšie nálezisko pazúrikov v Európe.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1006
# '''[[Katedrála Notre Dame v Tournai]]'''&lt;br /&gt;''Notre-Dame Cathedral in Tournai''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. storočia. Románska chrámová loď výnimočných rozmerov, množstvo sôch a priečna loď s piatimi vežami.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1009
# '''[[Vydavateľstvo Plantin-Moretus]]'''&lt;br /&gt;''Plantin-Moretus House-Workshops-Museum Complex ''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1185
# '''[[Palais Stoclet]] v [[Brusel]]i'''&lt;br /&gt;''Stoclet House''&lt;br /&gt;Výrazná architektúra – viedenská secesia.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1298
# '''[[Čiernouhoľné bane vo Valónsku]]'''&lt;br /&gt;''Major Mining Sites of Wallonia''&lt;br /&gt;Štyri uholné bane vo Valónsku reprezentujú priemyslovú revolúciu v Belgicku na prelome 19. a 20. storočia&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1344
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Kolónie benevolencie]]'''&lt;br /&gt;''Colonies of Benevolence''&lt;br /&gt;Sociálny experiment z 19. storočia, ktorý usiloval o zmiernenie mestskej chudoby zakladaním poľnohospodárskych kolónií na odľahlých miestach Belgicka a Holandska.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1555
# '''[[Pohrebné a pietne miesta prvej svetovej vojny (západný front)]]'''&lt;br /&gt;''Funerary and memory sites of the First World War (Western Front)''&lt;br /&gt;Pamiatka zahŕňa rôzne vojenské cintoríny, pohrebiská na bojiskáj a nemocničné cintoríny, často kombinované s pamätníkmi.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1567

== {{minivlajka|Bielorusko|w}} ==
[[Súbor:Мірскі замак 1.jpg|thumb|Mirský zámok]]
[[Súbor:Nesvizh Castle 2011.JPG|thumb|Zámok v Ňasviži]]
# '''[[Bielovežský prales]]'''&lt;br /&gt;''Belovezhskaya Pushcha / Białowieża Forest''&lt;br /&gt;Rozsiahly prírodný park poskytuje útočisko mnohým cicavcom, medzi nimi trom stovkám zubrov; čiastočne v Poľsku.&lt;br /&gt;1979, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/33
# '''[[Mirský zámok]]'''&lt;br /&gt;''Mir Castle Complex''&lt;br /&gt;Zámok pôvodne gotický z 15 storočia. Počas napoleonského obdobia niekoľkokrát poškodený. V 19. storočí opravený a okolie premenené na park.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/625
# '''[[Zámok v Ňasviži|Architektonický, obytný a kultúrny komplex rodiny Radziwillovcov v Ňasviži]]'''&lt;br /&gt;''Architectural, Residential and Cultural Complex of the Radziwill Family at Nesvizh.''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1196
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} ==
[[Súbor:Stari Most22.jpg|thumb|Stari most (znovupostavený 2004)]]
# '''[[Starý most (Mostar)|Starý most v Mostare]]'''&lt;br /&gt;''Old Bridge Area of the Old City of Mostar''&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/946
# '''[[Most Mehmeda Pašu Sokolovića|Most Mehmeda Sokolovića vo Višegrade]]'''&lt;br /&gt;''Mehmed Paša Sokolović Bridge in Višegrad''&lt;br /&gt;Kamenný most zo 16. storočia a jeden z vrcholov osmanskej monumentálnej architektúry.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1260
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Jaskyňa [[Vjetrenica]]'''&lt;br /&gt;''Vjetrenica Cave, Ravno''&lt;br /&gt;Krasová jaskyňa s pozoruhodnou [[Biodiverzita|biodiverzitou]] a [[Endemit|endemizmom]].&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1673

== {{minivlajka|Bulharsko|w}} ==
[[Súbor:Boyana Church 1.jpg|thumb|Bojanský chrám]]
[[Súbor:The thracian tomb in Kazanlak from outside.jpg|thumb|Trácka hrobka v Kazanlăku]]
[[Súbor:Nessebar Festungsmauern.jpg|thumb|Nessebar]]
[[Súbor:Popovo ezero ot Jano.jpg|náhľad|Popovo jazero v Národnom parku Pirin]]
[[Súbor:Innenhof Rila-Kloster.jpg|thumb|Rilský monastier]]
# '''[[Bojanský chrám]]'''&lt;br /&gt;''Boyana Church''&lt;br /&gt;Chrám na predmestí [[Sofia|Sofie]]. Fresky z 13. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/42
# '''[[Madarský jazdec]]'''&lt;br /&gt;''Madara Rider''&lt;br /&gt;Skalný reliéf jazdca z 8. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/43
# '''[[Skalné chrámy v Ivanove]]'''&lt;br /&gt;''Rock-hewn Churches of Ivanovo''&lt;br /&gt;Komplex skalných chrámov, kaplniek a [[monastier]]ov z 12. – 14. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/45
# '''[[Trácka hrobka v Kazanlăku]]'''&lt;br /&gt;''Thracian Tomb of Kazanlak''&lt;br /&gt;Hrobka z 4. storočia pred Kr. je zdobená freskami.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/44
# '''[[Nesebar]] – staré mesto'''&lt;br /&gt;''Ancient City of Nessebar''&lt;br /&gt;Pôvodne thrácka osada, potom grécka kolónia a byzantská pevnosť.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/217
# '''[[Národný park Pirin]]'''&lt;br /&gt;''Pirin National Park''&lt;br /&gt;Vysokohorský národný park s jazerami, vodopádmi a ľadovcovými plesami.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/225
# '''[[Rilský monastier]]'''&lt;br /&gt;''Rila Monastery''&lt;br /&gt;Založený v 10. storočí. Symbolizuje kultúrnu identitu Slovanov. Fresky zo 14. storočia.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/216
# '''[[Prírodná rezervácia Srebarna]]'''&lt;br /&gt;''Srebarna Nature Reserve''&lt;br /&gt;Sladkovodné jazero –– hniezdisko mnohých druhov vtákov.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/219
# '''[[Sveštarská hrobka]]'''&lt;br /&gt;''Thracian Tomb of Sveshtari''&lt;br /&gt;Veľmi zachovalá thrácka hrobka z 3. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/359
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133

== {{minivlajka|Cyprus|w}} ==
[[Súbor:Kykkos kors.jpg|náhľad|Chrámy v Troodos]]
# '''[[Pafos]]'''&lt;br /&gt;''Paphos''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita, chrám Afrodity, paláce, divadlá, pevnosti a hrobky z 12. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/79
# '''[[Troodos|Chrámy s nástennými maľbami v Troodose]]'''&lt;br /&gt;''Painted Churches in the Troodos Region''&lt;br /&gt;Skupina byzantských chrámov, ktorých steny sú bohato pokryté nástennými maľbami.&lt;br /&gt;1985, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/351
# '''[[Choirokoitia]]'''&lt;br /&gt;''Choirokoitia''&lt;br /&gt;Neolitické sídlisko v Choirkoitii, ktoré bolo obývané od 7. do 4. tisícročia pred Kr.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/848

== {{minivlajka|Česko|w}} ==
[[Súbor:Český Krumlov (Krummau) - panorama - old city.JPG|thumb|Český Krumlov]]
[[Súbor:Houses in Telč.jpg|thumb|Telč]]
[[Súbor:Pilgrimage Church of Saint John of Nepomuk in 2023 01.jpg|thumb|Kostol svätého Jána Nepomuckého]]
[[Súbor:Kutna Hora CZ St Barbara Cathedral front view 02.JPG|thumb|Kostol sv. Barbory v Kutnej Hore]]
[[Súbor:Zámek Litomyšl 1.JPG|thumb|Zámok Litomyšl]]
[[Súbor:Villa Tugendhat-20070429.jpeg|thumb|Vila Tugendhat]]
[[Súbor:Třebíč Basilika Jihlava Ghetto.jpg|thumb|Židovská štvrť v Třebíči]]
# '''Historické centrum [[Praha|Prahy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Prague''&lt;br /&gt;Dochované početné pamiatky ako [[Karlov most]], či [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha]]. V roku 2010 sa súčasťou chráneného územia stal i zámocký park [[Zámok Průhonice|Průhonice]].&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/616
# '''Historické centrum [[Český Krumlov|Českého Krumlova]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Český Krumlov''&lt;br /&gt;Zachované veľké množstvo barokových, renesančných i gotických budov.&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/617
# '''Historické centrum  [[Telč]]a'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Telč''&lt;br /&gt;Pôvodne drevené domy koncom stredoveku prestavané do novej podoby.&lt;br /&gt;[[1992]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/621
# '''[[Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]]'''&lt;br /&gt;''Pilgrimage Church of St John of Nepomuk at Zelená Hora''&lt;br /&gt;Barokový kostol, ktorý postavil [[Jan Blažej Santini-Aichel]] v prvej polovici 18. storočia.&lt;br /&gt;[[1994]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/690
# '''Historické centrum [[Kutná Hora|Kutnej Hory]] s [[Chrám svätej Barbory|kostolom sv. Barbory]] a s [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa|kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] v Sedlci'''&lt;br /&gt;''Kutná Hora: Historical Town Centre with the Church of St Barbara and the Cathedral of Our Lady at Sedlec''&lt;br /&gt;Gotické pamiatky konca stredoveku.&lt;br /&gt;[[1995]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/732
# '''[[Lednicko-valtický areál]]'''&lt;br /&gt;''Lednice-Valtice Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Krajinný celok v okrese Břeclav, ktorý zahŕňa rad väčších i menších historických budov i krajinné celky.&lt;br /&gt;[[1996]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/763
# '''[[Kroměříž (arcibiskupský zámok)|Zámok Kroměříž so záhradami]]'''&lt;br /&gt;''Gardens and Castle at Kroměříž''&lt;br /&gt;Renesančný zámok s Podzámeckou a Květnou záhradou.&lt;br /&gt;[[1998]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/860
# '''[[Holašovice|Vidiecka pamiatková rezervácia Holašovice]]'''&lt;br /&gt;''Holašovice Historical Village Reservation''&lt;br /&gt;Rad budov v štýle sedliackeho baroka z druhej polovice 19. storočia.&lt;br /&gt;[[1998]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/861
# '''[[Zámok Litomyšl]]'''&lt;br /&gt;''Litomyšl Castle''&lt;br /&gt;Rozsiahly renesančný zámok, ktorého výstavba spadá do 16. storočia.&lt;br /&gt;[[1999]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/901
# '''[[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|Stĺp Najsvätejšej Trojice]] v [[Olomouc|Olomouci''']]'''&lt;br /&gt;''Holy Trinity Column in Olomouc''&lt;br /&gt;Monumentálny stĺp postavený medzi rokmi 1716 až 1754.&lt;br /&gt;[[2000]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/859
# '''[[Vila Tugendhat]]'''  v [[Brno|'''Brne''']]&lt;br /&gt;''Tugendhat Villa in Brno''&lt;br /&gt;Dielo svetoznámeho nemeckého architekta [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Mies van der Roheho]] z konca 20. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;[[2001]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1052
# '''[[Židovská štvrť (Třebíč)|Židovská štvrť v Třebíči]] a [[bazilika svätého Prokopa]]'''&lt;br /&gt;''Jewish Quarter and St Procopius' Basilica in Třebíč''&lt;br /&gt;Začiatky třebíčskej židovskej štvrte siahajú až do 12. storočia, bazilika sv. Prokopa získala súčasnú podobu o storočie neskôr.&lt;br /&gt;[[2003]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1078
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Banský región Erzgebirge/Krušnohorie]]'''&lt;br /&gt;''Erzgebirge/Krušnohoří Mining Region''&lt;br /&gt;Banská krajina Krušnohoria je výsledkom viac než 800 rokov starej priemyslovej historickej kultúrnej krajiny odkiaľ sa šírili významné vynálezy a banícke inovácie do celej Európy a sveta&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1478
# '''[[Národný žrebčín Kladruby nad Labem|Krajina pre chov a výcvik slávnostných koní v Kladruboch nad Labem]]'''&lt;br /&gt;''Landscape for Breeding and Training of Ceremonial Carriage Horses at Kladruby nad Labem''&lt;br /&gt;Národný žrebčín Kladruby nad Labem je chovnou stanicou [[beluš]]ov českého [[plemeno (chovateľstvo)|plemeňa]] [[starokladrubský kôň|starokladrubských koní]], ktorý je postavený v [[empír]]ovom štýle a je najstarším veľkým žrebčínom na svete&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1589
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Žatec]] a [[krajina žateckého chmeľu]]'''&lt;br /&gt;''Žatec and the Landscape of Saaz Hops''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina, ktorú po stáročia utvárala živá tradícia pestovania a obchodovania so známou svetovou odrodou chmeľu.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1558

== {{minivlajka|Čierna Hora|w}} ==
[[Súbor:Montenegro Tara bridge.JPG|thumb|Most cez kaňon Tara]]
[[Súbor:Bosniangraves bosniska gravar februari 2007 stecak stecci1.jpg|thumb|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]
# '''[[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Prírodná a kultúrna historická oblasť Kotor]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Culturo-Historical Region of Kotor ''&lt;br /&gt;Stredoveký prístav a obchodné centrum Čiernej Hory.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/125
# '''[[Durmitor|Národný park Durmitor]]'''&lt;br /&gt;''Durmitor National Park ''&lt;br /&gt;Prírodný park s kaňonom rieky Tara, najhlbším v Európe.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/100
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533

== {{minivlajka|Dánsko|w}} ==
[[Súbor:Jelling-Kirche suedlicher Huegel.jpg|thumb|Kostol v Jellingu]]
[[Súbor:Roskilde Cathedral aerial crop.jpg|thumb|Katedrála v Roskilde]]
[[Súbor:Denmark 0468 - Kronborg Castle.jpg|thumb|Zámok Kronborg]]
[[Súbor:Ilulisat Isfjord.jpg|thumb|Ľadovcový fjord v Ilulissate]]
[[Súbor:Christansfeld Kongens gade med hotellet.JPG|thumb|Christansfeld]]
# '''[[Runové kamene v Jellingu|Pohrebné mohyly, runové kamene a kostol]]'''&lt;br /&gt;''Jelling Mounds, Runic Stones and Church''&lt;br /&gt;Pohrebné mohyly a jeden z runových kameňov sú výraznými príkladmi pohanskej nordickej kultúry, zatiaľ  čo ďalší runový kameň a kostol svedčí o narastajúcom vplyve kresťanstva v Dánsku.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/697
# '''[[Katedrála v Roskilde]]'''&lt;br /&gt;''Roskilde Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. storočia bola prvou tehlovou gotickou katedrálou v [[Škandinávia|Škandinávii]]. Mauzóleum dánskej kráľovskej rodiny.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/695
# '''[[Zámok Kronborg]]'''&lt;br /&gt;''Kronborg Castle''&lt;br /&gt;Renesančný zámok z r. 1574 a nedotknutý dodnes. Známy ako Elsinore, dejisko Shakespearovho Hamleta.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/696
# '''[[Ľadovcový fjord v Ilulissate]]'''&lt;br /&gt;''Ilulissat Icefjord''&lt;br /&gt;Vyteká v ňom do mora ľadovec Sermeq Kujalleq – jeden z najrýchlejších ľadovcov na svete ({{m|20|m}} za deň).&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1149
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Stevns Klint]]'''&lt;br /&gt;''Stevns Klint''&lt;br /&gt;[[Vápenec|vápencový]] [[útes]] na ostrove [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]] vo východnom Dánsku.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1416
# '''[[Christiansfeld]]'''&lt;br /&gt;''Christiansfeld, a Moravian Church Settlement''&lt;br /&gt;Mesto založili v roku 1773 Moravští bratři, jeho urbanizmus vychádzal z protestantských náboženských myšlienok &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Krajina parforsného lovu na severe Sjællandu]]'''&lt;br /&gt;''The par force hunting landscape in North Zealand''&lt;br /&gt;4&amp;nbsp;543 hektárov kultúrnej krajiny, kde sa dánska aristokracia venoval parforsnému lovu.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1469
# '''Krajina [[Kujataa]] v Grónsku: poľnohospodárstvo Severanov a Inuitov na okraji ľadovcovej oblasti'''&lt;br /&gt;''Kujataa Greenland: Norse and Inuit Farming at the Edge of the Ice Cap''&lt;br /&gt;Sub-arktická poľnohospodárska kultúrna krajina na juhozápade Grónska.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1536
# '''[[Aasivissuit – Nipisat]], inuitské lovecké územie medzi ľadom a morom'''&lt;br /&gt;''Aasivissuit – Nipisat. Inuit Hunting Ground between Ice and Sea''&lt;br /&gt;Územie s ľudskou prítomnosťou už 4 200 rokov.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1557
# '''[[Vikingská kruhová pevnosť|Vikingské kruhové pevnosti]]'''&lt;br /&gt;''Viking-Age Ring Fortresses''&lt;br /&gt;Obranné stavby z druhej polovice 10. storočia.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1660

== {{minivlajka|Estónsko|w}} ==
[[Súbor:Tallinn03.jpg|thumb|Pohľad na staré mesto v Tallinne]]
# '''Historické centrum [[Tallinn]]u'''&lt;br /&gt;''Historic Centre Old Town of Tallinn''&lt;br /&gt;Mesto bolo centrom Hansy a jeho bohatstvo bolo demonštrované hojnosťou verejných budov (predtým kostolov) a architektúrou kupeckých domov.&lt;br /&gt;1997 http://whc.unesco.org/en/list/822
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Fínsko|w}} ==
[[Súbor:Suomenlinna.jpg|thumb|Pevnosť Suomenlinna]]
[[Súbor:VanhaRauma1.jpg|thumb|Staré mesto Rauma]]
[[Súbor:Petäjävesi Old Church from south.JPG|thumb|Drevený kostol v Petäjävesi]]
# '''[[Suomenlinna|Pevnosť Suomenlinna]]'''&lt;br /&gt;''Fortress of Suomenlinna''&lt;br /&gt;Námorná pevnosť z 18. storočia pri vstupe do helsinského prístavu.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/583
# '''[[Stará Rauma|Staré mesto Rauma]]'''&lt;br /&gt;''Old Rauma''&lt;br /&gt;Výnimočný príklad drevenej mestskej architektúry.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/582
# '''[[Kostol v Petäjävesi]]'''&lt;br /&gt;''Petäjävesi Old Church''&lt;br /&gt;Drevený luteránsky kostol neďaleko Jyväskylä z 18. storočia.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/584
# '''[[Verla]]'''&lt;br /&gt;''Verla Groundwood and Board Mill''&lt;br /&gt;Bývalá továreň na spracovanie dreva (1882 až 1964).&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/751
# '''[[Sammallahdenmäki|Pohrebné miesto z doby bronzovej Sammallahdenmäki]]'''&lt;br /&gt;''Bronze Age Burial Site of Sammallahdenmäki.''&lt;br /&gt;Viac ako 30 granitových hromádok kamenia na cintoríne z doby bronzovej prináša svedectvo o pohrebných rituáloch.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/579
# '''[[Kvarken]]'''&lt;br /&gt;''Kvarken Archipelago / High Coast''&lt;br /&gt;Prírodná krajina, ktorú Fínsko zdieľa spoločne so [[Švédsko]]m.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/898
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Francúzsko|w}} ==
[[Súbor:Mont St Michel 3, Brittany, France - July 2011.jpg|thumb|Le Mont-Saint-Michel]]
[[Súbor:Versailles chateau.jpg|thumb|Versailles]]
[[Súbor:Chateau de Fontainebleau-Exterior001.jpg|thumb|Zámok a park Fontainebleau]]
[[Súbor:TrBogen Orange Original.jpg|thumb|Rímske divadlo a víťazný oblúk v Orange]]
[[Súbor:FranceArlesArenes 07-2010.jpg|thumb|Rímsky amfiteáter v Arles]]
[[File:Koenigliche Saline in Arc-et-Senans Bild1 800px.jpg|thumb|Kráľovské soľné bane v Arc-et-Senans]]
[[Súbor:Nancy Porte Here BW 2015-07-18 13-45-28.jpg|thumb|Nancy]]
[[Súbor:Pont du gard v1 082005.JPG|náhľad|Most Pont du Gard]]
[[Súbor:Cathedrale Saint-Etienne (Bourges) 16-09-2006.jpg|náhľad|Katedrála svätého Štefana v Bourges]]
[[Súbor:Main entrance of the Palais des Papes - 20050823.jpg|thumb|Pápežský palác v Avignone]]
[[Súbor:Canal du midi toulouse.jpg|thumb|Canal du Midi]]
[[Súbor:Carcassonne wall.jpg|thumb|Carcassonne]]
[[Súbor:Fortifications ouest2 provins.jpg|thumb|Opevnenie mesta Provins]]
[[Súbor:LeHavre.jpg|thumb|Le Havre]]
[[Súbor:Monte Perdido and Cilindro de Marbore from Breche de Touquerouye.jpg|thumb|Monte Perdido]]
[[Súbor:GaronneBordeaux.jpg|náhľad|Bordeaux]]
[[Súbor:Ouvea Falaises de Lekini.jpg|náhľad|Lagúny Novej Kaledónie]]
[[Súbor:14-07-2011 Grand Bénare (26) Mafate (version améliorée).jpg|thumb|Národný park Réunion]]
[[File:Cevennes Florac Mimente depuis Causse Mejean.jpg|thumb|Oblasť Causses a Cévennes]]
[[File:Wallers - Fosse Arenberg, les trois chevalements (E).jpg|thumb|Bane v Nord-Pas de Calais]]
[[File:Rhinocéros grotte Chauvet.jpg|thumb|Chauvetova jaskyňa]]
[[File:Come pariou.jpg|thumb|Chaîne des Puys]]
[[File:Cordouan.jpg|thumb|Maják Cordouan]]
[[File:Maison Carree in Nimes (16).jpg|thumb|Maison carrée]]
[[File:La Pelée vue du Carbet.jpg|thumb|Pelée]]
# '''[[Le Mont-Saint-Michel]] a jeho zátoka'''&lt;br /&gt;''Mont-Saint-Michel and its Bay''&lt;br /&gt;Benediktínske opátstvo na ostrovčeku je ukážkou staviteľského majstrovstva.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/80
# '''[[Katedrála Notre-Dame (Chartres)|Katedrála Notre Dame v Chartres]]'''&lt;br /&gt;''Chartres Cathedral''&lt;br /&gt;Gotická katedrála z 12. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/81
# '''[[Zámok Versailles|Versailles]]'''&lt;br /&gt;''Palace and Park of Versailles''&lt;br /&gt;Rezidencia a park francúzskych kráľov neďaleko Paríža.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/83
# '''[[Opátstvo Vézelay]]'''&lt;br /&gt;''Vézelay, Church and Hill''&lt;br /&gt;Benediktínsky kláštor bol založený v 9. storočí a stal sa pútnickým miestom.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/84
# '''[[Lascaux (jaskyňa)|Jaskynné maľby]] v údolí rieky [[Vézère]]'''&lt;br /&gt;''Decorated Grottoes of the Vézère Valley''&lt;br /&gt;147 prehistorických lokalít a 25 jaskýň s maľbami (Lascaux).&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/85
# '''[[Zámok Fontainebleau|Zámok a park Fontainebleau]]'''&lt;br /&gt;''Palace and Park of Fontainebleau''&lt;br /&gt;Lovecký zámok francúzskych kráľov s parkom.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/160
# '''[[Katedrála Notre-Dame (Amiens)|Katedrála Notre Dame v Amiens]]'''&lt;br /&gt;''Amiens Cathedral''&lt;br /&gt;Patrí medzi najväčšie gotické kostoly.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/162
# '''[[Orange (Francúzsko)|Rímske divadlo a víťazný oblúk v Orange]]'''&lt;br /&gt;''Roman Theatre and its Surroundings and the „Triumphal Arch“ of Orange''&lt;br /&gt;Stavby zo začiatku 1. tisícročia.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/163
# '''[[Arles|Rímske a románske pamiatky Arles]]'''&lt;br /&gt;''Roman and Romanesque Monuments of Arles''&lt;br /&gt;Rímske a románske pamiatky (napr. divadlo, kúpele, nekropola, kláštor).&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/164
# '''[[Kláštor Fontenay]]'''&lt;br /&gt;''Cistercian Abbey of Fontenay''&lt;br /&gt;Cisterciánske opátstvo založené v 12. storočí.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/165
# '''[[Kráľovské soľné bane v Arc-et-Senans]]'''&lt;br /&gt;''Royal Saltworks of Arc-et-Senans''&lt;br /&gt;Bývalé soľné bane, kráľovský solivar – jedinečná architektonická pamiatka.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/203
# '''[[Nancy (mesto)|Nancy]]'''&lt;br /&gt;''Place Stanislas, Place de la Carrière and Place d'Alliance in Nancy''&lt;br /&gt;Projekt troch námestí (Place Stanislas, Place de la Carriere a Place d´Alliance) je príkladom reprezentatívnej a funkčnej architektúry.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/229
# '''[[Opátstvo Saint-Savin-sur-Gartempe]]'''&lt;br /&gt;''Church of Saint-Savin sur Gartempe''&lt;br /&gt;Opátstvo s nástennými maľbami pochádzajúcimi z 11. – 12. storočia.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/230
# '''[[Mys Girolata]], [[Mys Porto]], [[Prírodná rezervácia Scandola]] a [[Piana Calanches]] na [[Korzika|Korzike]]'''&lt;br /&gt;''Cape Girolata, Cape Porto, Scandola Nature Reserve and the Piana Calanches in Corsica''&lt;br /&gt;Chráni vegetáciu a faunu oblasti.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/258
# '''[[Pont du Gard|Most Pont du Gard]]'''&lt;br /&gt;''Pont du Gard Roman Aqueduct''&lt;br /&gt;Most vysoký 50 metrov nesie rímsky akvadukt.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/344
# '''[[Štrasburg|Historické centrum Štrasburgu]]'''&lt;br /&gt;''Strasbourg – Grande île''&lt;br /&gt;Historické centrum s katedrálou, kostolmi a palácom.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/495
# '''[[Katedrála Notre Dame (Reims)|Katedrála Notre Dame]], [[Bazilika svätého Remigia]], [[palác Tau]] v [[Reims]] '''&lt;br /&gt;''Cathedral of Notre-Dame, Former Abbey of Saint-Remi and Palace of Tau, Reims''&lt;br /&gt;Katedrála Notre Dame, palác Tau a opátstvo Saint-Remi.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/601
# '''[[Paríž]] – nábrežie Seiny'''&lt;br /&gt;''Paris, Banks of the Seine''&lt;br /&gt;Brehy rieky Seiny od Louvru až k Eiffelovke.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/600
# '''[[Katedrála svätého Štefana (Bourges)|Katedrála svätého Štefana]] v [[Bourges]]'''&lt;br /&gt;''Bourges Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála z 12. –  13. storočia.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/635
# '''[[Avignon]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Avignon''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta, vrátane Pápežského paláca.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/228
# '''[[Canal du Midi]]'''&lt;br /&gt;''Canal du Midi''&lt;br /&gt;{{km|360|m}} dlhá sieť vodných ciest z obdobia priemyselnej revolúcie spája Stredozemné more s Atlantikom.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/770
# '''[[Carcassonne|Historické opevnené mesto Carcassonne]]'''&lt;br /&gt;''Historic Fortified City of Carcassonne''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého opevneného mesta, vrátane zábran obklopujúcich hrad, pridružené domy, ulice a gotické katedrály.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/345
# '''[[Pútnické miesta na ceste do Santiaga de Compostela vo Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Routes of Santiago de Compostela in France''&lt;br /&gt;4 hlavné trasy, ktorými putovali pútnici z celej Európy a ich pamätníky.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/868
# '''Historické centrum [[Lyon]]u'''&lt;br /&gt;''Historic Site of Lyons''&lt;br /&gt;Veľa historických budov z rôznych období európskej histórie.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/872
# '''Správna oblasť [[Saint-Émilion]]'''&lt;br /&gt;''Jurisdiction of Saint-Emilion''&lt;br /&gt;Výnimočná krajina, celkom zaplnená vinicami, s mnohými historickými pamiatkami.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/932
# '''[[Zvonice v Belgicku a Francúzsku]]'''&lt;br /&gt;''Belfries of Belgium and France''&lt;br /&gt;Tridsať zvoníc stredovekého pôvodu patriacich k radniciam, výnimočne ku kostolom.&lt;br /&gt;1999, 2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/943
# '''[[Zoznam zámkov na Loire|Údolie Loiry medzi mestami Maine a Sully-sur-Loire a Chalonnes]]'''&lt;br /&gt;''The Loire Valley between Sully-sur-Loire and Chalonnes''&lt;br /&gt;Krajina zahrňujúca historické mestá, dediny, hrad.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/933
# '''[[Provins]], mesto stredovekých trhov'''&lt;br /&gt;''Provins, Town of Medieval Fairs''&lt;br /&gt;Opevnené stredoveké mesto Provins sa nachádza v oblasti Champagne a bolo svedkom rozvoja vlnárskeho priemyslu a tiež usporadúvania medzinárodných trhov.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/873
# '''[[Le Havre]] – mesto obnovené Augustom Perretom'''&lt;br /&gt;''Le Havre, the city rebuilt by Auguste Perret ''&lt;br /&gt;Mesto zničené bombardovaním počas 2. svetovej vojny bolo obnovené podľa plánov tímu vedeného Augustom Perretom v rokoch 1945 až 1964.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1181
# '''[[Monte Perdido]] v Pyrenejach'''&lt;br /&gt;''Pyrénées – Mont Perdu'' &lt;br /&gt;Skalný masív, ktorý je súčasťou svetového dedičstva Francúzska i Španielska.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/773
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Historické centrum [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]]'''&lt;br /&gt;''Bordeaux, Port of the Moon'' &lt;br /&gt;Historické centrum mesta. Po [[Paríž]]i má najviac pamiatkovo chránených objektov vo Francúzsku.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1256
# '''[[Lagúny Novej Kaledónie]]'''&lt;br /&gt;''Lagoons of New Caledonia: Reef Diversity and Associated Ecosystems''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1115
# '''[[Vaubanove opevnenia]]'''&lt;br /&gt;''Fortifications of Vauban''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1283
# '''[[Národný park Réunion]]'''&lt;br /&gt;''Pitons, cirques and remparts of Reunion Island''&lt;br /&gt;Hornatá krajina s útesmi, rokľami. V miestnom dažďovom lese žije veľa endemických druhov fauny a flóry.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1317
# '''[[Albi (Midi-Pyrénées)|Biskupské mesto Albi]]'''&lt;br /&gt;''Episcopal City of Albi''&lt;br /&gt;Mesto Albi je tvorené kohéznym a homogénnym súborom stredovekých stavieb (katedrála, most, biskupský palác) a obytnou štvrťou.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1337
# '''[[Oblasť Causses a Cévennes]]'''&lt;br /&gt;''The Causses and the Cévennes, Mediterranean agro-pastoral Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Poľnohospodársko-pastierska kultúrna krajina na juhu Francúzska pri Stredozemnom mori&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1153
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Bane v Nord-Pas de Calais]]'''&lt;br /&gt;''Nord-Pas de Calais Mining Basin''&lt;br /&gt;Pozoruhodná kultúrna krajina, ktorá bola po 300 rokov vytváraná ťažbou uhlia.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1360
# '''[[Chauvetova jaskyňa]]'''&lt;br /&gt;''Decorated cave of Pont d’Arc, known as Grotte Chauvet-Pont d’Arc, Ardèche''&lt;br /&gt;Nálezisko jaskynných malieb z obdobia [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|mladého paleolitu]] ([[aurignacien]]).&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1426
# '''[[Burgundsko (vinárska oblasť)|Burgundská vinárska oblasť]]'''&lt;br /&gt;''Climats, terroirs of Burgundy''&lt;br /&gt;Vinárska oblasť.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1425
# '''[[Champagne (vinohradnícka oblasť)|Vinárska oblasť Champagne]]'''&lt;br /&gt;''Champagne Hillsides, Houses and Cellars''&lt;br /&gt;Vinárska oblasť. &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1465
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Marae Taputapuatea]]'''&lt;br /&gt;''Taputapuatea''&lt;br /&gt;[[Marae]] na ostrove [[Raiatea]] – politické, obradné a pohrebné centrum východnej časti [[Polynézia|Polynézie]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1529
# '''[[Chaîne des Puys]], zlomová tektonická oblasť v Limagne'''&lt;br /&gt;''Chaine des Puys – Limagne fault tectonic arena''&lt;br /&gt;Oblasť s výskytom geologických útvarov ako napr. sypané kužele, maary, sopečné dómy.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1434
# '''[[Francúzske južné a antarktické územie|Francúzske južné územia a moria]]'''&lt;br /&gt;''French Austral Lands and Seas''&lt;br /&gt;Odľahlosť týchto ostrovov od centier ľudskej činnosti z nich robí veľmi dobre zachované vitríny biologickej evolúcie a jedinečný terén pre vedecký výskum&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1603
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Maják Cordouan]]'''&lt;br /&gt;''Cordouan Lighthouse''&lt;br /&gt;Vyše 400 rokov stále slúžiaci maják, ktorého architektonickú podobu inšpirovala antika, renesancia a manierizmus. &lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1625
# '''[[Nice]], zimné letovisko na [[Azúrové pobrežie|Riviére]]'''&lt;br /&gt;''Nice, Winter Resort Town of the Riviera''&lt;br /&gt;Vďaka svojej miernej klíme a prímorskej polohe na úpätí Álp je &quot;zimným letoviskem riviéry&quot;, ktorého rozvoj typickej prímorskej promenády tu začal v roku 1832. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1635
# '''[[Pohrebné a pietne miesta prvej svetovej vojny (západný front)]]'''&lt;br /&gt;''Funerary and memory sites of the First World War (Western Front)''&lt;br /&gt;Pamiatka zahŕňa rôzne vojenské cintoríny, pohrebiská na bojiskáj a nemocničné cintoríny, často kombinované s pamätníkmi.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1567
# '''[[Maison carrée]] v [[Nîmes]]'''&lt;br /&gt;''The Maison Carrée of Nîmes''&lt;br /&gt;Staroveký rímsky chrám. &lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1569
# '''Sopky a lesy [[Pelée (stratovulkán)|Peleé]] a [[Pitons du Carbet|Pitons]] severného [[Martinik]]u'''&lt;br /&gt;''Volcanoes and Forests of Mount Pelée and the Pitons of Northern Martinique''&lt;br /&gt;Zachovalé lesy a sopečná krajina.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1657
# '''Te Henua Enata - [[Markézy]]'''&lt;br /&gt;''Te Henua Enata – The Marquesas Islands''&lt;br /&gt;Svedectvo o osídlení ostrovov ľuďmi siahajúcom až do 10. storočia.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1707
# '''[[Megalitické rady v Carnacu|Megality v Carnacu]] a na pobreží Morbihanu'''&lt;br /&gt;''Megaliths of Carnac and of the shores of Morbihan''&lt;br /&gt;Rady megalitických kameňov z doby neolitu. &lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1725

== {{minivlajka|Grécko|w}} ==
[[Súbor:Athina Pronaia Sanctuary at Delphi.jpg|thumb|Delfy]]
[[Súbor:Acropolis.JPG|thumb|Akropola v Aténach]]
[[Súbor:Moni Varlaam BW 2017-10-07 09-19-06.jpg|thumb|Monastier Meteora]]
[[Súbor:Greece Epidauros - ancient theatre.jpg|thumb|Epidauros]]
[[Súbor:RhodesIntérieurDuPalais.JPG|thumb|Rodos]]
[[Súbor:Mystras Metropolis.jpg|thumb|Mystras]]
[[Súbor:Olympie Temple Zeus.JPG|thumb|Archeologické nálezisko Olympia]]
[[Súbor:Vergina2.jpg|thumb|Vergina]]
[[Súbor:Patmos, grotta dell'apocalisse, chiesa nella grotta, 02.jpg|thumb|Patmos]]
[[Súbor:Philippi city center.jpg|thumb|Archeologická lokalita Filippi]]
# '''[[Bassai|Apollónov chrám v Bassai]]'''&lt;br /&gt;''Temple of Apollo Epicurius at Bassae''&lt;br /&gt;Apollónov chrám z 5. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/392
# '''[[Delfy]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Delphi''&lt;br /&gt;Náboženské centrum a symbol jednoty starého Grécka.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/393
# '''[[Akropola v Aténach|Aténska akropola]]'''&lt;br /&gt;''Acropolis, Athens''&lt;br /&gt;Akropola obsahuje najlepšie a najslávnejšie diela slávneho klasického gréckeho umenia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/404
# '''[[Atos (polostrov)|Hora Athos]]'''&lt;br /&gt;''Mount Athos''&lt;br /&gt;Polostrov a hora s mužskými monastiermi, ktoré boli duchovnými centrami pravoslávnej cirkvi od r. 1054.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/454
# '''[[Meteora]]'''&lt;br /&gt;''Meteora''&lt;br /&gt;[[Monastier]]e vystavané na neprístupných skalách sú významné svojimi freskami.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/455
# '''[[Solún]] – (Thessaloniké)'''&lt;br /&gt;''Paleochristian and Byzantine Monuments of Thessalonika''&lt;br /&gt;Rané kresťanské a byzantské pamiatky, vynikajúce mozaiky.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/456
# '''[[Epidauros]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Epidaurus''&lt;br /&gt;Antické mesto na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], jeho stavby patria medzi majstrovské diela.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/491
# '''[[Rodos (mesto)|Stredoveké mesto Rodos]]'''&lt;br /&gt;''Medieval City of Rhodes''&lt;br /&gt;Pevnosť a jeden z najkrajších urbanistických celkov gotiky.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/493
# '''[[Mystras]]'''&lt;br /&gt;''Mystras''&lt;br /&gt;Stredoveké byzantské mesto.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/511
# '''[[Olympia (Grécko)|Olympia]] – archeologické nálezisko.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Olympia''&lt;br /&gt;Posvätné miesto starých Grékov a miesto starogréckych olympijských hier.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/517
# '''[[Dilos]]'''&lt;br /&gt;''Delos''&lt;br /&gt;Ostrov v [[Kyklady|Kykladskom súostroví]] s chrámom Apollóna bol prosperujúcim prístavom a pútnickým miestom.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/530
# '''Monastiere [[kláštor Dafni|Dafni]], [[kláštor Hossios Lukas|Hossios Lukas]] a [[Kláštor Nea Moni|Nea Moni]]'''&lt;br /&gt;''Monasteries of of Chios''&lt;br /&gt;Monastier Dafni (pri Aténach), Hossios Lukas (pri Delfách) a Nea Moni (na ostrove Chios) predstavujú vrchol byzantskej architektúry.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/537
# '''[[Pythagoreion]] a [[Héraion (Samos)|Héraion]] na Samose'''&lt;br /&gt;''Pythagoreion and Heraion of Samos''&lt;br /&gt;Ostrov v [[Egejské more|Egejskom mori]] sa zvyšky pevnosti Pythagoreion a chrámu Héraion.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/595
# '''[[Vergina]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Vergina''&lt;br /&gt;Prvá metropola Macedónska, mesto Aigai. Zachovali sa zvyšky paláca, vyzdobeného mozaikami, a hrobky.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/780
# '''[[Mykény]] a [[Tiryns]] – archeologické lokality.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Sites of Mycenae and Tiryns''&lt;br /&gt;Impozantné ruiny dvoch najväčších miest mykénskej civilizácie.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/941
# '''[[Patmos]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre Chorá with the Monastery of Saint John „the Theologian“ and the Cave of the Apocalypse on the Island of Pátmos''&lt;br /&gt;Ostrov v súostroví Dodekánisos. Historické centrum (Chorá) s monastierom sv. Jána „Teológa“ a jaskyne Apokalypsy – miesto, kde sv. Ján napísal evanjelium a Apokalypsu.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/942
# '''Historické centrum [[Korfu (mesto)|Korfu]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Corfu''&lt;br /&gt;Stavebné pamiatky dokumentujú 12 storočí histórie mesta a ostrova.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/978
# '''Archeologická lokalita [[Filippoi|Filippi]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Philippi''&lt;br /&gt;Ruiny mesta založeného v roku 356 pred Kr.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1517
# '''Kultúrna krajina [[Zagori]]'''&lt;br /&gt;''Zagori Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina charakterizovaná kamennými dedinami, ktorých výstavba je prispôsobená okolitej horskej krajine.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1695
# '''[[Minojské paláce]]'''&lt;br /&gt;''Minoan Palatial Centres''&lt;br /&gt;6 palácových komplexov v rôznom stupni zachovalosti z obdobia medzi rokmi 1900 a 1100 pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1733

== {{minivlajka|Gruzínsko|w}} ==
[[Súbor:Swetizchoweli Kathedrale Mzcheta.jpg|thumb|upright|Katedrála v Mcchete]]
[[Súbor:Kolkheti National Park, Western Georgia, Sept. 2017.jpg|thumb|upright|Kolchidské dažďové lesy a mokrade]]
# '''Historické pamiatky v [[Mccheta|Mcchete]]'''&lt;br /&gt;''Historical Monuments of Mtskheta''&lt;br /&gt;Staroveké hlavné mesto Gruzínska a jeho [[chrám]]y sú príkladom vyspelej stredovekej architektúry na Kaukaze.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/708
# '''[[Katedrála Bagrati]] a [[kláštor Gelati|monastier Gelati]]'''&lt;br /&gt;''Bagrati Cathedral and Gelati Monastery''&lt;br /&gt;Ruiny katedrály Bagrati z konca 10. storočia a zachovalý [[monastier]] Gelati reprezentujú stredovekú architektúru Gruzínska.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/710
# '''[[Svaneti]]'''&lt;br /&gt;''Upper Svaneti''&lt;br /&gt;Izolovaná horská oblasť ukrýva unikátne stredoveké dediny a vežové domy.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/709
# '''[[Kolchidské dažďové lesy a mokrade]]'''&lt;br /&gt;''Colchic Rainforests and Wetlands''&lt;br /&gt;Staroveké opadavé kolchické dažďové pralesy a mokrade zahŕňajú veľmi rôznorodú flóru a faunu a slúžia ako zastávka na migračných trasách vtákov.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1616

== {{minivlajka|Holandsko|w}} ==
[[Súbor:Fort bij Aalsmeer 01.jpg|thumb|Amsterdam – obranná línia mesta]]
[[Súbor:Mill-kinderdijk.JPG|thumb|Mlynská sieť v meste Kinderdijk-Elshout]]
[[Súbor:Woudagemaal 03.JPG|thumb|D. F. Woudova parná čerpacia stanica]]
[[Súbor:Rietveld Schröderhuis HayKranen-20.JPG|thumb|Dom Rietvelda a Schröderovej]]
[[Súbor:Amsterdam airphoto.jpg|thumb|Kruhový systém kanálov okolo Amsterdamu zo 17. storočia]]
[[Súbor:Rotterdam van nelle fabriek.jpg|thumb|Továreň Van Nelle]]
[[Súbor:Planetarium Eise Eisinga in Franeker.jpg|thumb|Planetárium Eisa Eisinga]]
# '''[[Schokland|Schokland a okolie]]'''&lt;br /&gt;''Schokland and Surroundings''&lt;br /&gt;Oblasť získaná odvodnením Zuiderzee. V oblasti sú stopy prehistorického osídlenia.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/739
# '''[[Amsterdam]] – obranná línia mesta'''&lt;br /&gt;''Defence Line of Amsterdam''&lt;br /&gt;Obranný systém založený na ovládaní vody, ktorý nemá inde na svete obdobu.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/759
# '''[[Sieť mlynov v Kinderdijk-Elshout]]'''&lt;br /&gt;''Mill Network at Kinderdijk-Elshout''&lt;br /&gt;Kanály, rezervoáre, čerpacie stanice, administratívne budovy a veterné mlyny slúžiace na vysušenie a zavlažovanie.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/818
# '''[[Willemstad]], vnútorné mesto a prístav, [[Holandské Antily]]'''&lt;br /&gt;''Historic Area of Willemstad, Inner City and Harbour, Netherlands Antilles''&lt;br /&gt;V Holandských Antilách Holanďania založili r. 1634 obchodnú osadu v prírodnom prístave na karibskom ostrove Curaçao.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/819
# '''[[D. F. Woudova parná čerpacia stanica]]'''&lt;br /&gt;''Ir.D.F. Woudagemaal D.F. Wouda Steam Pumping Station''&lt;br /&gt;Najväčšia parou poháňaná čerpacia stanica v Lemmere v provincii Friesland z r. 1920.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/867
# '''[[Polder]] [[Beemster]]'''&lt;br /&gt;''Droogmakerij de Beemster Beemster Polder''&lt;br /&gt;Najstaršie odvodnené územie v Holandsku zo 17. storočia.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/899
# '''[[Dom Rietvelda a Schröderovej]]'''&lt;br /&gt;''Rietveld Schröderhuis Rietveld Schröder House''&lt;br /&gt;Dom v Utrechte bol postavený architektom Gerritom Thomasom Rietveldom v roku 1924 – manifest ideálov skupiny umelcov a architektov 'De Stijl'.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/965
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Amsterdamské kanály|Kruhový systém kanálov okolo Amsterdamu zo 17. storočia]]'''&lt;br /&gt;''Seventeenth-century canal ring area of Amsterdam inside the Singelgracht''&lt;br /&gt;Systém kanálov v sústredných oblúkoch, ktorý umožnil expanziu mesta Amsterdamu do pôvodne močaristej oblasti&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1349
# '''[[Továreň Van Nelle]]'''&lt;br /&gt;''Van Nellefabriek''&lt;br /&gt;Industriálna architektúra (20. roky 20. storočia) na severe Rotterdamu.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1441
# '''[[Kolónie benevolencie]]'''&lt;br /&gt;''Colonies of Benevolence''&lt;br /&gt;Sociálny experiment z 19. storočia, ktorý usiloval o zmiernenie mestskej chudoby zakladaním poľnohospodárskych kolónií na odľahlých miestach Belgicka a Holandska.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1555
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dolnogermánsky limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Lower German Limes''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku a Holandsku.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1631
# '''[[Planetárium Eisa Eisinga]] vo [[Franeker]]e'''&lt;br /&gt;''Eisinga Planetarium in Franeker''&lt;br /&gt;Najstaršie funkčné planetárium s funkčným modelom slnečnej sústavy.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1683

== {{minivlajka|Chorvátsko|w}} ==
[[Súbor:Old town of dubrovnik.jpg|thumb|Staré mesto v Dubrovníku]]
[[Súbor:2005 1031Image0011.jpg|náhled|Národný park Plitvické jazerá]]
[[Súbor:Trogir.jpg|náhled|Trogir]]
[[Súbor:Sibenik1 (js).jpg|náhľad|Katedrála sv. Jakuba]]
# '''Staré mesto [[Dubrovník]]a'''&lt;br /&gt;''Old City of Dubrovnik''&lt;br /&gt;Staré mesto a prístav na jadranskom pobreží a jeho pamiatky.&lt;br /&gt;1979, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/95
# '''[[Split]] – historický komplex a [[Diokleciánov palác]]'''&lt;br /&gt;''Historical Complex of Split with the Palace of Diocletian''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta s rímskymi, románskymi, gotickými a barokovými pamiatkami.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/97
# '''[[Národný park Plitvické jazerá]]'''&lt;br /&gt;''Plitvice Lakes National Park''&lt;br /&gt;Národný park v krasovej oblasti, jazerá, jaskyne, vodopády.&lt;br /&gt;1979, 2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/98
# '''[[Bazilika svätého Eufrázia|Biskupský komplex v Poreči]]'''&lt;br /&gt;''Episcopal Complex of the Euphrasian Basilica in the Historic Centre of Poreč''&lt;br /&gt;Najúplnejší stojaci komplex tohto typu. (Bazilika, átrium, baptistérium a biskupský palác) Bazilika kombinuje klasické a byzantské prvky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/809
# '''Historické mesto [[Trogir]]'''&lt;br /&gt;''Historic City of Trogir''&lt;br /&gt;Trogir je pozoruhodný príklad mestskej kontinuity. Pravouhlý vzor ulíc sa datuje od helénskych dôb, románske kostoly, ktoré sú doplňované význačnými renesančnými a barokovými budovami z dôb Benátskej republiky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/810
# '''[[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|Katedrála sv. Jakuba]] v [[Šibenik]]u'''&lt;br /&gt;''The Cathedral of St James in Šibenik''&lt;br /&gt;Katedrála postavená výhradne z kameňa, boli použité unikátne techniky pre klenby a dóm, kde sa úspešne miešajú gotika s renesanciou.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/963
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Planina [[Stari Grad]]'''&lt;br /&gt;''Stari Grad Plain''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1240
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533

== {{minivlajka|Island|w}} ==
[[Súbor:Thingvellir 003.jpg|thumb|Národný park Þingvellir]]
# '''[[Národný park Þingvellir]]'''&lt;br /&gt;''Þingvellir National Park''&lt;br /&gt;Národný park Þingvellir (Thingvellir) je miesto, kde sa od roku 930 až do roku 1798 konal Althing – zhromaždenie pod šírym nebom.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1152
# '''[[Surtsey]]'''&lt;br /&gt;''Surtsey''&lt;br /&gt;Novodobý sopečný ostrov.&lt;br /&gt; 2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1267
# '''[[Národný park Vatnajökull]] – dynamická povaha ohňa a ľadu'''&lt;br /&gt;''Vatnajökull National Park – dynamic nature of fire and ice''&lt;br /&gt;Okrem samotného rovnomenného ľadovca [[Vatnajökull]] je súčásťou parku aj okolitá sopečná krajina..&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1604

== {{minivlajka|Izrael|w}} ==
[[Súbor:Jerusalem Dome of the rock BW 13.JPG|thumb|Jeruzalem]]
[[Súbor:Vista general de Masada.jpg|thumb|Pevnosť Masada]]
[[Súbor:Rehov Ben Yehuda.jpg|thumb|Biele mesto]]
[[Súbor:Maresha 027.jpg|thumb|Maresha]]
[[Súbor:Cave of coffins.jpg|thumb|Bejt Še'arim]]
# '''[[Staré Mesto (Jeruzalem)|Jeruzalemské Staré Mesto]]''' a '''[[Jeruzalemské hradby|jeho hradby]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Jerusalem and its Walls''&lt;br /&gt;Staré Mesto s rozlohou {{km2|1|m}} a hradby s dĺžkou približne {{km|1|m}}, oboje z doby [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/148
# '''[[Masada]]'''&lt;br /&gt;''Masada''&lt;br /&gt;Palácový komplex nechal vystavať judský kráľ [[Herodes Veľký]]. Zvyšky Masady sa zachovali na najvyššom bode zdanlivo nedobytnej pevnosti uprostred rozoklanej krajiny.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1040
# '''Staré mesto [[Akko|Akka]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Acre''&lt;br /&gt;Pod dnešným mestom z 18. a 19. storočia sa zachovali takmer nedotknuté zvyšky jeho predchodcu, križiackeho mesta (1104{{--}}1291).&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1042
# '''[[Biele Mesto]] v [[Tel Aviv]]e'''&lt;br /&gt;''White City of Tel-Aviv – the Modern Movement''&lt;br /&gt;Biele Mesto bolo vystavané v rokoch [[1930]] až [[1948]] podľa moderných plánov Sira Patricka Geddesa.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1096
# '''[[Kadidlová cesta]] – púštne mestá v [[Negevská púšť|Negeve]]'''&lt;br /&gt;''Incense Route – Desert Cities in the Negev''&lt;br /&gt;Štyri [[Nabatejci|nabatejské]] mestá [[Avdat]], [[Mamšit]], [[Chaluca]] a [[Šivta]] s priliehajúcimi pevnosťami. Poľnohospodárska krajina a zavlažovací systém v Negevskej púšti z doby okolo začiatku nášho letopočtu.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1107
# '''Biblické tely – [[Megido]], [[Tel Chacor|Chacor]] a [[Tel Beer Ševa|Beer Ševa]]'''&lt;br /&gt;''Biblical Tels – Megiddo, Hazor, Beer Sheba.''&lt;br /&gt;Predhistorické sídliská, ktoré sa vzťahujú k udalostiam známym zo Starého zákona.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1108
# '''[[Bahaizmus|Bahájske]] svätyne a záhrady v [[Haifa|Haife]] a [[Akko|Akku]]'''&lt;br /&gt;''Bahá’i Holy Places in Haifa and the Western Galilee''&lt;br /&gt;26 budov, monumentov a miest na 11 miestach v Akku (Akre) a Haife, ktoré sú spojené s bahaistickou vierou.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1220
# '''Archeologické náleziská v pohorí [[Karmel]]: jaskyne v [[Nachal Mearot]]/[[Wádí al-Mugara]]'''&lt;br /&gt;''Sites of Human Evolution at Mount Carmel: The Nahal Me’arot / Wadi el-Mughara Caves''&lt;br /&gt;Západné svahy pohoria Karmel ukrývajú archeologické lokality staré až 500 000 rokov.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1393
# '''[[Národný park Bejt Guvrin|Jaskyne Bejt Guvrin a Maresha]] v jutskej nížine'''&lt;br /&gt;''Caves of Maresha and Bet-Guvrin in the Judean Lowlands as a Microcosm of the Land of the Caves''&lt;br /&gt;Človekom vytvorené jaskyne staré približne 2 000 rokov.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1370
# '''Nekropolis [[Bejt Še'arim]] – miesto duchovnej obnovy Židov'''&lt;br /&gt;''Necropolis of Bet She’arim: A Landmark of Jewish Renewal''&lt;br /&gt;Podzemné katakomby ako židovská nekropola, pochádzajúce z 2. storočia pr. Kr.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1471

== {{minivlajka|Írsko|w}} ==
[[Súbor:Skelligs.JPG|thumb|Skellig Michael]]
# '''[[Archeologické nálezisko v údolí rieky Boyne]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of the Bend of the Boyne''&lt;br /&gt;Údolie rieky s megalitickými stavbami.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/659
# ''' [[Skellig Michael]]'''&lt;br /&gt;''Skellig Michael''&lt;br /&gt;Ostrov s kláštorným komplexom zo 7. storočia, kde žili prví írski kresťania.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/757

== {{minivlajka|Kanada|w}} == 
[[Súbor:Authentic Viking recreation.jpg|thumb|L’Anse aux Meadows]]
[[Súbor:Head-Smashed-In.jpg|thumb|Head-Smashed-In Buffalo Jump]]
[[Súbor:Haida villagesite.jpg|thumb|SGaang Gwaii]]
[[Súbor:Wood-Buffalo-NP Gros Beak Lake 2 98-07-02.jpg|thumb|Wood Buffalo]]
[[Súbor:Lunenburg - NS - Lunenburg Hafen2.jpg|thumb|Lunenburg]]
[[Súbor:Cameron lake.jpg|thumb|Waterton Glacier]]
[[Súbor:Rideau Canal.jpg|thumb|Kanál Rideau]]
[[Súbor:Grand Pré.JPG|thumb|Grand Pré]]
[[Súbor:Joggins-fossil-cliffs.jpg|thumb|Joggins]]
[[Súbor:RedBay-Labrador.jpg|thumb|Baskická veľrybárska osada v Red Bay]]
[[Súbor:Writing on stone990.jpg|thumb|Writing-on-Stone / Áísínai'pi]]
# '''[[L’Anse aux Meadows]]'''&lt;br /&gt;''L’Anse aux Meadows National Historic Site''&lt;br /&gt;Miesto pôvodnej osady Vikingov.&lt;br /&gt;1978 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/4
# '''[[Národný park Nahanni]]'''&lt;br /&gt;''Nahanni National Park''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia v povodí rieky Nahanni.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/24
# '''[[Dinosaur Provincial Park]]'''&lt;br /&gt;''Dinosaur Provincial Park ''&lt;br /&gt;Nálezisko 60 druhov dinosaurov.&lt;br /&gt;1979 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/71
# '''[[Kluane a Wrangell-St Elias]]'''&lt;br /&gt;''Kluane/Wrangell-St Elias/Glacier Bay/Tatshenshini-Alsek''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na hraniciach Kanady a Aljašky.&lt;br /&gt;1979, 1992, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/72
# '''[[SGaang Gwaii]] – ostrov Anthony'''&lt;br /&gt;''SGaang Gwaii – Anthony Island''&lt;br /&gt;Ostrov pri pacifickom pobreží v Súostroví kráľovnej Charloty s domami, totemami a mučeníckymi kôlmi Indiánov.&lt;br /&gt;1981 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/157
# '''[[Head-Smashed-In Buffalo Jump]]'''&lt;br /&gt;''Head-Smashed-In Buffalo Jump''&lt;br /&gt;Zvyšky pôvodných indiánskych osád.&lt;br /&gt;1981 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/158
# '''[[Wood Buffalo]]'''&lt;br /&gt;''Wood Buffalo National Park''&lt;br /&gt;Národný park s najväčšou populáciou divých bizónov v Amerike a najväčšia vnútrozemská delta na svete (rieky [[Peace]] a [[Athabasca (rieka)|Athabasca]]).&lt;br /&gt;1983 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/256
# '''[[Kanadské horské parky v Skalnatých vrchoch|Kanadské horské parky]] v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]]'''&lt;br /&gt;''Canadian Rocky Mountain Parks''&lt;br /&gt;Sedem horských parkov v kanadskej časti pohoria Skalnaté vrchy &lt;small&gt;([[Banff National Park|Banff]], [[Jasper National Park|Jasper]], [[Kootenay National Park|Kootenay]], [[Yoho National Park|Yoho]], [[Mount Robson Provincial Park|Mount Robson]], [[Mount Assiniboine Provincial Park|Mount Assiniboine]], [[Hamber Provincial Park|Hamber]])&lt;/small&gt;.&lt;br /&gt;1984, 1990 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/304
# '''[[Quebec (mesto)|Quebec City]]'''&lt;br /&gt;''Historic District of Québec ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta založeného v 17. storočí zahŕňa napr. citadelu, parlament, starý prístav a obchodné štvrte.&lt;br /&gt;1985 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/300
# '''[[Národný park Gros Morne]]'''&lt;br /&gt;''Gros Morne National Park ''&lt;br /&gt;Národný park na pobreží Newfoundlandu je príkladom geologického vývoja. Zahŕňa fjordy, ľadovcové údolia, vodopády, náhorné planiny a jazerá.&lt;br /&gt;1987 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/419
# '''[[Medzinárodný park mieru Waterton Glacier]]'''&lt;br /&gt;''Waterton Glacier International Peace Park ''&lt;br /&gt;Národné parky na hranici Kanady a USA. Krajina bola modelovaná pôsobením ľadovcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/354
# '''[[Lunenburg]]'''&lt;br /&gt;''Old Town Lunenburg ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta z 18. storočia je príkladom britskej koloniálnej drevenej architektúry.&lt;br /&gt;1995 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/741
# '''[[Národný park Miguasha]]'''&lt;br /&gt;''Miguasha National Park''&lt;br /&gt;Národný park v juhovýchodnom Quebecu na južnom pobreží polostrova Gaspé. Najväčšie nálezisko fosílií z [[devon]]ského obdobia.&lt;br /&gt;1999 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/686
# '''[[Rideau Canal]] '''&lt;br /&gt;''Rideau Canal'''&lt;br /&gt;Plavebný kanál zo začiatku 19. storočia vedúci z [[Ottawa|Ottawy]] ku [[Kingston Harbour]] na [[Ontárijské jazero|Ontárijskom jazere]] ({{km|202|m}}) &lt;br /&gt;2007 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1221
# '''[[Joggins]] '''&lt;br /&gt;''Joggins Fossil Cliffs'''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1285/
# '''[[Krajina Grand Pré]] '''&lt;br /&gt;''Landscape of Grand Pré'''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina Grand Pré je svedectvom prispôsobenia sa európskych kolonizátorov Nového Škótska miestnym podmienkam&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1404
# '''[[Baskická veľrybárska osada v Red Bay]] '''&lt;br /&gt;''Red Bay Basque Whaling Station''&lt;br /&gt;Veľrybárska stanica zo 16. storočia.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1412
# '''[[Mistaken Point]]'''&lt;br /&gt;''Mistaken Point''&lt;br /&gt;17 km pobrežného útesu obsahujúceho skameneliny. &lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1497
# '''[[Pimachiowin Aki]]'''&lt;br /&gt;''Pimachiowin Aki''&lt;br /&gt;Lesnatá krajina s riekami a jazerami je domovom komunity domorodých Američanov – Anishinaabe&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1415
# '''[[Writing-on-Stone Provincial Park|Writing-on-Stone / Áísínai'pi]]'''&lt;br /&gt;''Writing-on-Stone / Áísínai'pi''&lt;br /&gt;Praveké nápisy na pieskovcových kameňoch na rozlohe 1 106 hektárov&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1597
# '''[[Tr’ondëk-Klondike]]'''&lt;br /&gt;''Tr’ondëk-Klondike''&lt;br /&gt;Kulturna krajina odrážajúca trvalé súžitie tr'ondëkských Hwëch'inov a novo prichádzajúcich obyvateľov&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1564
# '''[[Anticosti]]'''&lt;br /&gt;''Anticosti''&lt;br /&gt;Ostrov s výskytom fosilií&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1686

== {{minivlajka|Litva|w}} ==
[[Súbor:Vilnius Ostrobramska.jpg|thumb|Staré mesto vo Vilniuse]]
[[Súbor:2020, Kaunas. Centrinis paštas.JPG|thumb|Modernistický Kaunas]]
# '''[[Vilnius]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Vilnius Historic Centre''&lt;br /&gt;Gotické, renesančné a barokové pamiatky.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/541
# '''[[Kuršská kosa]]'''&lt;br /&gt;''Curonian Spit''&lt;br /&gt;{{km|98|m}} dlhá a miestami iba {{m|400|m}} široká piesočná kosa obývaná od prehistorických dôb.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/994
# '''[[Kernavė]]'''&lt;br /&gt;''Kernavė Archaeological Site Cultural Reserve of Kernavė''&lt;br /&gt;Oblasť archeologických vykopávok od neskorého paleolitu až po stredovek.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1137
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Modernistický [[Kaunas]]: Architektúra optimizmu, 1919-1939'''&lt;br /&gt;''Modernist Kaunas: Architecture of Optimism, 1919-1939''&lt;br /&gt;V období medzi dvomi svetovými vojnami bol Kaunas hlavným mestom Litvy a bolo tu postavených veľa modernistických budov, ktoré dodnes utvárajú panorámu mesta.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1661

== {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ==
[[Súbor:House of Blackheads at Dusk 3, Riga, Latvia - Diliff.jpg|thumb|Historické centrum Rigy]]
# '''[[Riga]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Riga''&lt;br /&gt;Najväčšia koncentrácia budov postavených v secesnom štýle v Európe.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/852
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Staré mesto [[Kuldīga]]'''&lt;br /&gt;''Old town of Kuldīga''&lt;br /&gt;Najzachovalejší a posledný dochovaný doklad urbanistického usporiadania ulíc a pozemkov z doby Kurského a Poľského kniežatstva na území dnešného Lotyšska.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1658

== {{minivlajka|Luxembursko|w}} ==
[[Súbor:Luxemburg.jpg|thumb|upright|Luxembourg]]
# '''Mesto [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] a jeho opevnenie.'''&lt;br /&gt;''City of Luxembourg: its Old Quarters and Fortifications''&lt;br /&gt;Staré mesto a jeho opevnení sú dokladom vojenskej architektúry.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/699

== {{minivlajka|Maďarsko|w}} ==
[[Súbor:Hollókő Ófalu Fő utca (részlet) 002.jpg|thumb|Hollókő]]
[[Súbor:Pannonhalma - Bencés apátság.jpg|thumb|Opátstvo v Pannonhalme]]
[[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|Národný park Hortobágy]]
[[Súbor:Pécs - Early Christian Mausoleum 01.JPG|thumb|Ranokresťanský cintorín v Päťkostolí]]
# '''[[Budapešť]], brehy [[Dunaj]]a a štvrť hradu Budín'''&lt;br /&gt;''Budapest, including the Banks of the Danube, the Buda Castle Quarter and Andrássy Avenue''&lt;br /&gt;Mesto má pozostatky takých monumentov, ako je rímske mesto Aquincum a gotický hrad Budín, ktoré mali významný vplyv na architektúru v ďalších obdobiach.&lt;br /&gt;1987, 2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/400
# '''[[Hollókő]]'''&lt;br /&gt;''Old Village of Hollókő and its Surroundings''&lt;br /&gt;Tradičná dedina v maďarskej puste.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/401
# '''[[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu]]'''&lt;br /&gt;''Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst''&lt;br /&gt;Rozsiahly krasový systém zahrňujúci 712 objavených jaskýň.&lt;br /&gt;1995, 2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/725
# '''[[Pannonhalmské arciopátstvo]]'''&lt;br /&gt;''Millenary Benedictine Abbey of Pannonhalma and its Natural Environment''&lt;br /&gt;Benediktínske opátstvo staré tisíc rokov, kde vznikli prvé dokumenty písané v [[maďarčina|maďarčine]].&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/758
# '''[[Národný park Hortobágy]]'''&lt;br /&gt;''Hortobágy National Park – the Puszta''&lt;br /&gt;Rozľahlá oblasť pláni a mokradí vo východnom Maďarsku.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/474
# '''Ranokresťanský cintorín v [[Pécs|Päťkostolí]]'''&lt;br /&gt;''Early Christian Necropolis of Pécs Sopianae''&lt;br /&gt;V 4. storočí boli v rímskom provinčnom meste Sopianae (terajší Pécs) postavené zdobené hrobky s nástennými maľbami.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/853
# '''[[Neziderské jazero|Kultúrna krajina Neziderského jazera]]'''&lt;br /&gt;''Fertö/Neusiedlersee Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozoruhodná dedinská architektúra v osadách obklopujúcich jazero na hraniciach Maďarska a Rakúska.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/772
# '''[[Tokaj (vinohradnícka oblasť)|Vinarská kultúrna krajina v oblasti Tokaja]]'''&lt;br /&gt;''Tokaj Wine Region Historic Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Kultúrna krajina Tokaja predstavuje dlhú tradíciu pestovania vína v tomto kraji nízkych pahorkov a riečnych údolí.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1063

== {{minivlajka|Malta|w}} ==
[[Súbor:Ggantija Temples (1).jpg|thumb|Megalitické chrámy]]
# '''[[Hypogeum v Hal Saflieni]]'''&lt;br /&gt;''Hal Saflieni Hypogeum''&lt;br /&gt;Podzemný priestor vytvorený približne v roku 2500 pred Kr. ako nekropola. &lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/130
# '''[[Valletta]]'''&lt;br /&gt;''City of Valletta''&lt;br /&gt;0pevnené mesto má pamiatky fenické, grécke, rímske, byzantské, arabské a kresťanské.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/131
# '''[[Megalitické chrámy na Malte]]'''&lt;br /&gt;''Megalithic Temples of Malta''&lt;br /&gt;Sedem megalitických chrámov na ostrovoch Malta a Gozo, medzi najvýznamnejšie patrí Ggantija.&lt;br /&gt;1980, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/132

== {{minivlajka|Moldavsko|w}} ==
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187

== {{minivlajka|Nemecko|w}} ==
[[Súbor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg|náhľad|Aachenský dóm]]
[[Súbor:Gartenbrunnen der Würzburger Residenz.JPG|náhľad|Würzburská rezidencia]]
[[Súbor:Wieskirche.JPG|thumb|Pútnický kostol vo Wies]]
[[Súbor:Aerial image of Lübeck (view from the southwest).jpg|náhľad|Lübeck]]
[[Súbor:Kloster Lorsch 04.jpg|náhľad|Opátstvo Lorsch]]
[[Súbor:Bamberg BW 2013-06-19 17-17-19.JPG|náhľad|Bamberg]]
[[Súbor:Quedlinburg Blick von Schlossberg 2.jpg|náhľad|Quedlinburg]]
[[Súbor:VH Eingang pano.jpg|náhľad|Völklingenské hute]]
[[Súbor:Koelner Dom bei Nacht 1 RB.JPG|thumb|Kolínsky dóm]]
[[Súbor:Bodemuseum - Front.jpeg|thumb|Ostrov múzeí v Berlíne]]
[[Súbor:Wartburg Eisenach DSCN3512.jpg|thumb|Hrad Wartburg]]
[[Súbor:St. Georg Reichenau.JPG|thumb|Kláštorný ostrov Reichenau]]
[[Súbor:Zollverein Schacht 12.jpg|náhľad|Uhoľná baňa Zollverein v Essene]]
[[Súbor:Mittelrhein Burg Katz.jpg|thumb|Údolie horného Rýna]]
[[Súbor:1024 Fürst Pückler Schloss Bad Muskau-5119.jpg|náhľad|Park Mużakowski]]
[[Súbor:Regensburg 08 2006 2.jpg|thumb|Regensburg]]
[[Súbor:Hufeisensiedlung.jpg|náhľad|Moderné berlínske stavby]]
[[Súbor:Fagus Gropius Hauptgebaeude 200705 wiki front.jpg|náhľad|Továreň Fagus]]
[[Súbor:Bayreuth Fassade.jpg|náhľad|Markgrófsky operný dom]]
[[Súbor:Corvey 2.png|náhľad|Kláštor Corvey]]
[[Súbor:Hamburg, Speicherstadt, Wasserschloss -- 2016 -- 2944-50 (cropped).jpg|náhľad|Speicherstadt]]
[[Súbor:Vogelherdhoehle innen.JPG|náhľad|Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura]]
[[Súbor:Haeuser in Haithabu.jpg|náhľad|Archeologický pohraničný komplex Hedeby]]
[[Súbor:Porta Praetoria in Regensburg (Ruine).jpg|thumb|Dunajský limes]]
[[Súbor:Hochzeitsturm 14.JPG|thumb|Mathildenhöhe]]
# '''[[Aachenský dóm]]'''&lt;br /&gt;''Aachen Cathedral''&lt;br /&gt;Dóm, ktorého začiatky siahajú do 8. storočia.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/3
# '''[[Speyerský dóm|Katedrála v Speyeri]]'''&lt;br /&gt;''Speyer Cathedral''&lt;br /&gt;Bazilika z 11. storočia je jedným z najvýznamnejších románskych kostolov.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/168
# '''[[Würzburská rezidencia]]'''&lt;br /&gt;''Würzburg Residence with the Court Gardens and Residence Square''&lt;br /&gt;Jeden z najväčších barokových palácov v Nemecku.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/169
# '''[[Pútnický kostol vo Wies]]'''&lt;br /&gt;''Pilgrimage Church of Wies''&lt;br /&gt;Pútnický kostol v štýle bavorského rokoka.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/169
# '''[[Zámky Augustusburg a Falkenlust|Zámky Augustusburg a Falkenlust v Brühle]] '''&lt;br /&gt;''Castles of Augustusburg and Falkenlust at Brühl''&lt;br /&gt;Prvé rokokové zámky v Nemecku.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/288
# '''[[Hildesheimský dóm|Katedrála Panny Márie]] a [[kostol svätého Michala (Hildesheim)|Kostol svätého Michala]] v [[Hildesheim]]e'''&lt;br /&gt;''St Mary's Cathedral and St Michael's Church at Hildesheim''&lt;br /&gt;Významné románske pamiatky.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/187
# '''Rímske stavebné pamiatky, katedrála sv. Petra a kostol Panny Márie v [[Trier]]e'''&lt;br /&gt;''Roman Monuments, Cathedral of St Peter and Church of Our Lady in Trier''&lt;br /&gt;Komplex architektonických pamiatok.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/367
# '''Hanzové mesto [[Lübeck]]'''&lt;br /&gt;''Hanseatic City of Lübeck''&lt;br /&gt;Výnimočne zachovalé historické centrum.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/272
# '''[[Limes Romanus]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of Rome Empire''&lt;br /&gt;Zvyšky {{km|550|m}} dlhého hraničného valu, ktorý na území Spojeného kráľovstva pokračuje Hadriánovým valom. Celková dĺžka bola viac ako {{km|5000|m}} a siahala od severnej Británie až k Čiernemu moru.&lt;br /&gt;1987, 2005, 2008&lt;br /&gt;  http://whc.unesco.org/en/list/430
# '''Paláce a parky [[Postupim]]u a [[Berlín]]a'''&lt;br /&gt;''Palaces and Parks of Potsdam and Berlin''&lt;br /&gt;Areály Sanssouci, Neuer Garten, Glienicke, Babelsberg, Sacrow a Pfaueninsel.&lt;br /&gt;1990, 1992, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/532
# '''[[Opátstvo Lorsch]]'''&lt;br /&gt;''Abbey and Altenmünster of Lorsch''&lt;br /&gt;Bývalé opátstvo je karolínskou pamiatkou.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/515
# '''[[Bane v Rammelsbergu]] a mesto [[Goslar]]'''&lt;br /&gt;''Mines of Rammelsberg and Historic Town of Goslar''&lt;br /&gt;Výborne zachovalé staré mesto bolo kedysi členom hanzy. Rudné bane Rammelsberg sú teraz technickou pamiatkou.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/623
# '''[[Kláštor Maulbronn]]'''&lt;br /&gt;''Maulbronn Monastery Complex''&lt;br /&gt;Cisterciánsky kláštor. Najlepšie zachovaný kláštorný komplex severne od [[Alpy|Álp]].&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/546
# '''[[Bamberg]]'''&lt;br /&gt;''Town of Bamberg''&lt;br /&gt;Staré mesto, jeho architektúra výrazne ovplyvnila severné Nemecko a Maďarsko.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/624
# '''[[Quedlinburg]] – kostol, zámok a staré mesto'''&lt;br /&gt;''Collegiate Church, Castle, and Old Town of Quedlinburg''&lt;br /&gt;Staré mesto – zachované hrazdené domy, zámok a románsky kostol.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/535
# '''[[Völklingenské železiarne]]'''&lt;br /&gt;''Völklingen Ironworks''&lt;br /&gt;Staré huty z 19. storočia zostali po zastavení výroby v pôvodnom stave.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/687
# '''[[Nálezisko Messel]]'''&lt;br /&gt;''Messel Pit Fossil Site''&lt;br /&gt;Nálezisko fosílií cicavcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/720
# '''[[Kolínsky dóm]]'''&lt;br /&gt;''Cologne Cathedral''&lt;br /&gt;Gotická katedrála.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/292
# '''[[Staatliches Bauhaus|Bauhaus]]'''&lt;br /&gt;''Bauhaus and its Sites in Weimar and Dessau''&lt;br /&gt;Svetoznáma škola architektúry v mestách [[Weimar]] a [[Dessau]] priniesla v rokoch 1919 až 1933 revolúciu staviteľstva.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/729
# '''[[Martin Luther|Lutherove]] pamätníky v [[Lutherstadt Eisleben|Eislebene]] a [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]]'''.&lt;br /&gt;''Luther Memorials in Eisleben and Wittenberg''&lt;br /&gt;Domy a kostoly v mestách Eisleben a Wittenberg, ktoré majú vzťah k životu Martina Luthera a jeho žiaka Melanchthona.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/763
# '''Klasický [[Weimar]]'''&lt;br /&gt;''Classical Weimar''&lt;br /&gt;Malé mesto Weimar zaznamenalo na prelome 18. storočia pozoruhodný kultúrny rozkvet, ktorý prilákal veľa spisovateľov a učencov (Goethe a Schiller).&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/846
# '''[[Berlín]] – ostrov múzeí'''&lt;br /&gt;''Museumsinsel Museum Island, Berlin''&lt;br /&gt;Päť múzeí bolo postavených v rokoch 1824 až 1930 a ukazujú vývoj prístupu k múzejníctvu počas jedného storočia.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/896
# '''[[Wartburg (hrad)|Hrad Wartburg]]'''&lt;br /&gt;''Wartburg Castle''&lt;br /&gt;Opevnený zámok. Martin Luther tu preložil [[Nový zákon]] do [[nemčina|nemčiny]].&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/897
# '''[[Dessau-Wörlitzer Gartenreich]]'''&lt;br /&gt;''Garden Kingdom of Dessau-Wörlitz''&lt;br /&gt;Ukážka krajinného plánovania a architektúry v období osvietenstva v 18. storočí.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/534
# '''[[Kláštorný ostrov Reichenau]]'''&lt;br /&gt;''Monastic Island of Reichenau''&lt;br /&gt;Kláštor založený r. 724.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/974
# '''[[Uhoľná baňa Zollverein]] v [[Essen (Nemecko)|Essene]]'''&lt;br /&gt;''Zollverein Coal Mine Industrial Complex in Essen''&lt;br /&gt;Priemyselnú oblasť v Severnom Porýni-Vestfálsku tvorí pôvodný historický komplex baní.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/975
# '''Údolie horného [[Rýn]]a'''&lt;br /&gt;''Upper Middle Rhine Valley''&lt;br /&gt;65 kilometrov dlhý úsek údolia Rýna ilustruje so svojimi hradmi, historickými mestami a vinicami dlhú históriu pôsobenia človeka na krajinu.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1066
# '''Historické centrá miest [[Stralsund]] a [[Wismar]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centres of Stralsund and Wismar''&lt;br /&gt;Stredoveké mestá na pobreží [[Baltské more|Baltského mora]] boli hlavnými obchodnými centrami hanzovej ligy v 14. a 15. storočí.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1067
# '''[[Brémy]]: radnica a [[Socha Rolanda (Brémy)|socha Rolanda]] na Marktplatz'''&lt;br /&gt;''Town Hall and Roland on the Marketplace of Bremen''&lt;br /&gt;Radnica z 15. storočia. Celok prežil bombardovanie počas 2. svetovej vojny. Socha Rolanda pochádza z roku 1404.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1087
# '''[[Park Mużakowski]]'''&lt;br /&gt;''Muskauer Park / Park Muzakowski''&lt;br /&gt;Krajinný park po obidvoch stranách rieky Neisse a hranica medzi Poľskom a Nemeckom bol vytvorený princom Hermannom von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1127
# '''[[Regensburg]] – staré mesto a mestský dvor'''&lt;br /&gt;''Old town of Regensburg with Stadtamhof''&lt;br /&gt;Komplex historických budov a stavieb dokumentujúcich dve tisíc rokov dejín osídlenia od rímskych dôb do súčasnosti.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1155
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Moderné berlínske stavby]]'''&lt;br /&gt;''Berlin Modernism Housing Estates''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1239/
# '''[[Waddensee]]'''&lt;br /&gt;''The Wadden Sea''&lt;br /&gt;Pobrežný ekosystém mokradí, slanísk, dún. Významná vtáčia lokalita.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1314
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Továreň Fagus]] v [[Alfeld]]e'''&lt;br /&gt;''Fagus Factory in Alfeld''&lt;br /&gt;Budova postavená v štýle modernej architektúry a priemyslového designu architektom [[Walter Gropius|Walterom Gropiom]] zo začiatku 20. storočia.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1368
# '''[[Markgrófsky operný dom]] v [[Bayreuth]]e'''&lt;br /&gt;''Margravial Opera House Bayreuth''&lt;br /&gt;Reprezentatívna baroková stavba z rokov 1745 až 1750 s hľadiskom pre 500 osôb.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1379
# '''[[Bergpark Wilhelmshöhe]]'''&lt;br /&gt;''Bergpark Wilhelmshöhe''&lt;br /&gt;Rozľahlý horský park v [[Kassel]]i.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1413
# '''[[Kláštor Corvey]]'''&lt;br /&gt;''Carolingian Westwork and Civitas Corvey''&lt;br /&gt;Areál opátstva z 9. storočia na brehu [[Vezera|Vezery]].&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1447
# '''Štvrte [[Speicherstadt]] a [[Kontorhausviertel]] v [[Hamburg]]u'''&lt;br /&gt;''Speicherstadt and Kontorhaus District with Chilehaus''&lt;br /&gt;Obchodné štvrte ako jedinečný symbol dejín obchodu.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1467
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321
# '''[[Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura]]'''&lt;br /&gt;''Caves and Ice Age Art in the Swabian Jura''&lt;br /&gt;Pozostatky ľudského osídlenia staré až 43 000 rokov.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1527
# '''[[Naumburgský dóm]]'''&lt;br /&gt;''Naumburg Cathedral''&lt;br /&gt;Románsko-gotická katedrála .&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1470
# '''Archeologický pohraničný komplex [[Hedeby]] a [[Danevirke]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Border Complex of Hedeby and the Danevirke''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko a opevnenie z obdobia Vikingov.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1553
# '''[[Banský región Erzgebirge/Krušnohorie]]'''&lt;br /&gt;''Erzgebirge/Krušnohoří Mining Region''&lt;br /&gt;Banská krajina Krušnohoria je výsledkom viac než 800 rokov starej priemyslovej historickej kultúrnej krajiny odkiaľ sa šírili významné vynálezy a banícke inovácie do celej Európy a sveta&lt;br /&gt;[[2019]]&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1478
# '''Vodohospodársky systém [[Augsburg]]u'''&lt;br /&gt;''Water Management System of Augsburg''&lt;br /&gt;Vodohospodársky systém mesta sa vyvíjal v postupných fázach od 14. storočia do súčasnosti&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1580
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608
# '''[[Mathildenhöhe]] v [[Darmstadt (mesto)|Darmstadte]]'''&lt;br /&gt;''Mathildenhöhe Darmstadt''&lt;br /&gt;V kolóniu umelcov Mathildenhöhe v Darmstadte, ktorú dal v roku [[1899]] zriadiť veľkovojvoda [[Ernest Ľudovít (Hesensko)|Ernest Ľudovít]], sa nachádzajú secesné stavby. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1614
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dolnogermánsky limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Lower German Limes''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku a Holandsku.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1631
# '''ŠUM, židovské pamiatky miest [[Speyer]], [[Worms (mesto v Nemecku)|Worms]] a [[Mainz]]'''&lt;br /&gt;''ShUM Sites of Speyer, Worms and Mainz''&lt;br /&gt;Súbor židovských pamiatok v mestách, ktoré predstavujú kolísku európseho židovstva. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1636
# '''Židovské stredoveké dedičstvo [[Erfurt]]u'''&lt;br /&gt;''Jewish-Medieval Heritage of Erfurt''&lt;br /&gt;Stará synagóga a kúpele mikva sú svedectvom o každodennom živote, náboženstve a histórii mesta v stredoveku.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1656
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Herrnhut]] v Sasku.&lt;br /&gt;2015, 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Schwerin|Súbor schwerinskej rezidencie]]'''&lt;br /&gt;''Schwerin Residence Ensemble''&lt;br /&gt;Zámocký komplex, ktorý súčasnú podobu získal v polovici 19. storočia a je významnou ukážkou historizmu, konkrétne novorenesancie.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1705
# '''Paláce bavorského kráľa Ludovíta II.: [[Neuschwanstein]], [[Linderhof]], [[Kráľovský dom na Schachene|Schachen]] a [[Herrenchiemsee]]'''&lt;br /&gt;                                                     ''The Palaces of King Ludwig II of Bavaria: Neuschwanstein, Linderhof, Schachen and Herrenchiemsee''&lt;br /&gt;Známy zámok Neuschwanstein a tri ďalšie sídla bavorského kráľa Ľudovíta II.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1726/

== {{minivlajka|Nórsko|w}} ==
[[Súbor:Stave church Urnes, exterior view 1.jpg|thumb|Drevený kostol v Urnese]]
[[Súbor:Bryggen Bergen Norway 2009 2.jpg|thumb|Štvrť Bryggen v Bergene]]
[[Súbor:Alta petroglyphs.jpg|thumb|Skalné rytiny v Alte]]
[[Súbor:Ammoniakkvannfabrikken Notodden 1914 1916.jpg|thumb|Priemyselné dedičstvo regiónov Rjukan a Notodden]]
# '''[[Drevený kostol v Urnese]]'''&lt;br /&gt;''Urnes Stave Church''&lt;br /&gt;Drevený kostolík z 12. storočia.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/58
# '''[[Bryggen|Štvrť Bryggen]] v [[Bergen]]e'''&lt;br /&gt;''Bryggen''&lt;br /&gt;Prístavný areál Bryggen pripomína dôležitosť mesta, ktoré bolo členom Hanzy.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/59
# '''[[Røros]]'''&lt;br /&gt;''Røros''&lt;br /&gt;Bývalé banícke mesto, kde sa až do roku 1977 ťažila [[meď]].&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/55
# '''[[Skalné rytiny v Alte]]'''&lt;br /&gt;''Rock Drawings of Alta''&lt;br /&gt;Prehistorické skalné kresby ďaleko za polárnym kruhom.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/352
# '''[[Súostrovie Vega|Vegaøyan]]'''&lt;br /&gt;''Vegaøyan -- The Vega Archipelago''&lt;br /&gt;Ostrovy podávajú svedectvo o skromnom spôsobe života v nehostinnej krajine, založenom na rybolove a zbere kačacieho peria.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1143
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''Západonórske [[fjord]]y [[Geirangerfjord]] a [[Nærøyfjord]]'''&lt;br /&gt;''West Norwegian Fjords – Geirangerfjord and Nærøyfjord''&lt;br /&gt;Fjordy patria medzi najdlhšie a najhlbšie na svete.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1195
# '''Priemyselné dedičstvo regiónov [[Rjukan]] a [[Notodden]]'''&lt;br /&gt;''Rjukan–Notodden Industrial Heritage Site''&lt;br /&gt;V hornatej krajine sa nachádzajú vodné elektrárne, rozvody elektriny, železnice, mestá a ďalšie priemyselná infraštruktúra z 1. polovice 20. storočia.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1486

== {{minivlajka|Poľsko|w}} ==
[[Súbor:Krakow rynek 01.jpg|náhľad|Krakov]]
[[Súbor:Wieliczka, Poland - panoramio (4).jpg|thumb|Soľná baňa Wieliczka]]
[[Súbor:Plac Zamkowy w Warszawie widziany z wieży kościoła św. Anny.JPG|náhľad|Varšavské staré mesto]]
[[Súbor:Panorama of Malbork Castle, part 4.jpg|thumb|Malbork]]
[[Súbor:Kalwaria Zebrzydowska II.JPG|thumb|Kalwaria Zebrzydowska]]
[[Súbor:Kosciol Haczow.JPG|thumb|Drevený kostol v Haczówe]]
[[Súbor:Park Mużakowski nowy zamek 22.05.2012 p2.jpg|thumb|Park Mużakowski]]
[[Súbor:Krzemionki 20150519 6519.jpg|thumb|Praveké silicitové bane Krzemionki]]
# '''[[Krakov]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Cracow's Historic Centre''&lt;br /&gt;Staré mesto vrátane kráľovského hradu a opevnenia.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/29
# '''[[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau]]'''&lt;br /&gt;''Auschwitz Concentration Camp''&lt;br /&gt;Najväčší koncentračný tábor Hitlerovej Tretej ríše.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/31
# '''[[Soľná baňa Wieliczka]]'''&lt;br /&gt;''Wieliczka Salt Mine''&lt;br /&gt;Historická soľná baňa.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/32
# '''[[Bielovežský park]]'''&lt;br /&gt;''Belovezhskaya Pushcha / Białowieża Forest''&lt;br /&gt;Rozsiahly prírodný park poskytuje útočisko mnohým cicavcom, medzi nimi trom stovkám zubrov.&lt;br /&gt;1979, 1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/33
# '''[[Varšavské staré mesto]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Warsaw''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, ktoré bolo po 2. svetovej vojne takmer úplne zrekonštruované.&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/30
# '''[[Zamość]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Zamość''&lt;br /&gt;Renesančné mesto s pôvodným pôdorysom a opevnením. &lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/564
# '''Stredoveké mesto [[Toruń]]'''&lt;br /&gt;''Medieval Town of Toruń''&lt;br /&gt;Komplex stredovekých architektonických pamiatok.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/835
# '''[[Hrad Malbork|Hrad rádu nemeckých rytierov v Malborku]] '''&lt;br /&gt;''Castle of the Teutonic Order in Malbork''&lt;br /&gt;Stredoveký tehlový hrad.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/847
# '''[[Kalwaria Zebrzydowska]]'''&lt;br /&gt;''Kalwaria Zebrzydowska: the Mannerist Architectural and Park Landscape Complex and Pilgrimage Park''&lt;br /&gt;Architektonický komplex a pútnické miesto zasadené do krajiny.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/905
# '''[[Kostoly mieru]] v mestečkách [[Jawor]] a [[Świdnica]]'''&lt;br /&gt;''Churches of Peace in Jawor and Swidnica''&lt;br /&gt;Najstaršie cirkevné stavby s drevenou kostrou v Európe.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1054
# '''[[Drevené kostoly v južnom Malopoľsku]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of Southern Little Poland''&lt;br /&gt;Katolícke [[chrám]]y, vystavané z horizontálne uložených kmeňov.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1053
# '''[[Park Mużakowski]]'''&lt;br /&gt;''Muskauer Park / Park Muzakowski''&lt;br /&gt;Krajinný park po obidvoch stranách rieky Lužická Nisa a hranica medzi Poľskom a Nemeckom bol vytvorený princom Hermannom von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1127
# '''[[Hala Stulecia]] vo [[Vroclav]]e'''&lt;br /&gt;''Centennial Hall in Wrocław''&lt;br /&gt;Významná pamiatka modernej architektúry. Viacúčelová betónová stavba vytvorená v rokoch 1911 až 1913 nemeckým architektom Maxom Bergom&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1165
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Tserkvas of the Carpathian Region in Poland and Ukraine''&lt;br /&gt;Drevené chrámy [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkve]] v Karpatech.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1424
# '''Olovené, strieborné a zinkové bane v meste [[Tarnowskie Góry]] a ich vodohospodársky systém'''&lt;br /&gt;''Tarnowskie Góry Lead-Silver-Zinc Mine and its Underground Water Management System''&lt;br /&gt;Rozľahlý areál baní v Hornom Sliezsku.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1539
# '''Región pravekých silicitových baní [[Krzemionki]]'''&lt;br /&gt;''Krzemionki Prehistoric Striped Flint Mining Region''&lt;br /&gt;Viac než 6 000 rokov starý rozľahlý areál baní kde sa ťažili pruhované silicity&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1599

== {{minivlajka|Portugalsko|w}} ==
[[Súbor:Monasterio dominico de Santa María da Vitória.jpg|thumb|Kláštor Batalha]]
[[Súbor:Torre de Belem 1.JPG|thumb|Belémska veža v Lisabone]]
[[Súbor:Évora - Praça do Giraldo.jpg|thumb|Évora]]
[[Súbor:Mosteiro Alcobaca Vista Castelo.jpg|náhled|Kláštor Alcobaça]]
[[Súbor:View over Rio Douro at Porto.jpg|thumb|Porto]]
[[Súbor:Laurisilva La Palma.jpg|thumb|Vavrínový les na ostrove Madeira]]
[[Súbor:Mafra May 2013-2.jpg|thumb|Kráľovská budova Mafra]]
[[Súbor:Portugal-2017-C-761 (26110871507).jpg|náhled|Bom Jesus do Monte]]
# '''[[Angra do Heroísmo (okres)|Angra do Heroísmo]]'''&lt;br /&gt;''Central Zone of the Town of Angra do Heroismo in the Azores''&lt;br /&gt;Prístav a pevnosti San Sebastian a San Juan Baptista na [[Azory|Azorských ostrovoch]] – vojenská architektúra.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/206
# '''[[Lisabon]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of the Hieronymites and Tower of Belem in Lisbon''&lt;br /&gt;Kláštor rádu sv. Jeronýma a veža Belém, ktorá pripomína najmä veľké zámorské objavy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/263
# '''[[Kláštor Batalha]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Batalha''&lt;br /&gt;Dominikánsky kláštor, kde vznikli mnohé gotické diela.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/264
# '''[[Kláštor Kristovho rádu]] v [[Tomar]]e'''&lt;br /&gt;''Convent of Christ in Tomar''&lt;br /&gt;Kláštorný komplex je príkladom portugalskej renesančnej architektúry.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/265
# '''[[Évora (mesto)|Évora]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Evora''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, ktoré bolo sídlom portugalských kráľov.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/361
# '''[[Kláštor Alcobaça]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Alcobaça''&lt;br /&gt;Kláštor Santa Maria d'Alcobaça z 12. storočia.&lt;br /&gt;1989&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/505
# '''[[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Porto''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta s rímskymi a novoklasicistickými pamiatkami.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/755
# '''[[Údolie Côa|Skalné maľby v údolí Côa]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Rock-Art Sites in the Côa Valley''&lt;br /&gt;Výnimočná koncentrácia skalných rytín a malieb z neskorej doby kamennej.&lt;br /&gt;1998, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/866
# '''[[Laurisilva|Vavrínový les na ostrove Madeira]]'''&lt;br /&gt;''Laurisilva of Madeira''&lt;br /&gt;Najrozsiahlejšie územie, kde rastú z 90% iba vavríny. Vyskytujú sa v ňom unikátne rastliny a živočíchy.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/934
# '''Historické centrum mesta [[Guimarães (mesto)|Guimarães]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Guimarães''&lt;br /&gt;Príklad rozvoja stredovekej osady na moderné mesto.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1031
# '''[[Vinohradnícka oblasť Alto Douro]]'''&lt;br /&gt;''Alto Douro Wine Region''&lt;br /&gt;Tradičnými metódami sa víno v tejto oblasti pestuje už asi 2 000 rokov. Tunajším hlavným produktom je portské víno.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1046
# '''Vinice na ostrove [[Pico (ostrov)|Pico]]'''&lt;br /&gt;''Landscape of the Pico Island Vineyard Culture''&lt;br /&gt;Oblasť na sopečnom ostrove Pico v súostroví [[Azory]] je typická svojimi dlhými múrikmi, vedúcimi od skalnatého pobrežia.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1117
# '''Mesto [[Elvas (mesto)|Elvas]] a jeho opevnenie'''&lt;br /&gt;''Garrison Border Town of Elvas and its Fortifications''&lt;br /&gt;V opevnenom meste sa vedľa chrámov a kláštorov nachádzajú aj pevnosti a ďalšie vojenské stavby.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1367
# '''[[Univerzita Coimbra]]'''&lt;br /&gt;''University of Coimbra – Alta and Sofia''&lt;br /&gt;Areál univerzity založenej v 12. storočí.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1387
# '''[[Mafra|Kráľovská budova Mafra]] – palác, bazilika, kláštor, záhrada a lovecký park Cerco'''&lt;br /&gt;''Royal Building of Mafra – Palace, Basilica, Convent, Cerco Garden and Hunting Park (Tapada)''&lt;br /&gt;Palácový komplex zo začiatku 18. storočia&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1573
# '''Svätyňa [[Bom Jesus do Monte]] v [[Braga (mesto)|Brage]]'''&lt;br /&gt;''Sanctuary of Bom Jesus do Monte in Braga''&lt;br /&gt;Pútnické miesto s monumentálnym barokovým schodišťom&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1590

== {{minivlajka|Rakúsko|w}} ==
[[Súbor:SalzburgerAltstadt02b.jpg|thumb|Staré mesto v Salzburgu]]
[[Súbor:Schloss Schoenbrunn August 2006 406.jpg|thumb|Zámok Schönbrunn]]
[[Súbor:Breitenstein - Semmeringbahn, Viadukt Kalte Rinne.JPG|thumb|Semmeringská železnica]]
[[Súbor:Wien1-pan.JPG|thumb|Viedeň – historické centrum]]
[[Súbor:D-BW-Uhldingen-Mühlhofen - Pfahlbaumuseum - Haus Schussenried.jpg|thumb|Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]
[[Súbor:Baden Panorama 01.jpg|thumb|Slávne kúpeľné mestá Európy - Baden]]
# '''[[Salzburg]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of the City of Salzburg''&lt;br /&gt;Staré mesto je výnimočne bohaté na stredoveké a novoveké pamiatky.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/784
# '''[[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] – palác a záhrady'''&lt;br /&gt;''Palace and Gardens of Schönbrunn''&lt;br /&gt;Rezidencia Habsburgovcov, paláce a záhrady tvoria pozoruhodný barokový celok.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/786
# '''Krajina v oblasti [[Hallstatt]]-[[Dachstein]]'''&lt;br /&gt;''Hallstatt-Dachstein Salzkammergut Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Miestne ložiská soli boli využívané už v druhom tisícročí pred Kr. Tento zdroj tvoril základ prosperity.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/806
# '''[[Semmeringská železnica]]'''&lt;br /&gt;''Semmering Railway''&lt;br /&gt;Postavená v rokoch 1848 až 1854. Jedno z najväčších „hrdinských diel“ občianskeho inžinierstva.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/785
# '''[[Graz]] – historické centrum a [[zámok Eggenberg]]'''&lt;br /&gt;''City of Graz – Historic Centre and Schloss Eggenberg''&lt;br /&gt;Stredoeurópsky mestský komplex poznamenaný stáročnou prítomnosťou Habsburgovcov.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/931
# '''Kultúrna krajina [[Wachau]]'''&lt;br /&gt;''Wachau Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Krajina si udržuje typické architektonické, stavebné a poľnohospodárske rysy svojho vývoja už od dôb praveku.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/970
# '''Kultúrna krajina [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]]'''&lt;br /&gt;'' Fertö/Neusiedlersee Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozoruhodná dedinská architektúra v osadách obklopujúcich jazero na hraniciach Maďarska a Rakúska.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/772
# '''[[Viedeň]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Vienna''&lt;br /&gt;Architektonické celky od barokových zámkov a záhrad až po domy a parky z konca 19. storočia, lemujúce ulici Ringstrasse.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1033
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608

== {{minivlajka|Rumunsko|w}} ==
[[Súbor:Danube Delta, autumn.jpg|náhľad|Delta Dunaja]]
[[Súbor:Horezu church.jpg|thumb|Monastier Horezu]]
[[Súbor:Sighisoara 200609.jpg|thumb|Sighişoara]]
[[Súbor:Cetatea Blidaru2.JPG|thumb|Dácke pevnosti v horách Orăștie]]
[[Súbor:Rosia Montana Copper Mine.jpg|thumb|Banská oblasť Roșia Montană]]
# '''[[Delta Dunaja]]'''&lt;br /&gt;''Danube Delta''&lt;br /&gt;Biosférická rezervácia, druhá najväčšia a najlepšie chránená delta v Európe.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/588
# '''[[Dediny s opevnenými kostolmi v Transilvánii]] '''&lt;br /&gt;''Villages with Fortified Churches in Transylvania''&lt;br /&gt;Živý obraz kultúrnej krajiny v Sedmohradsku.&lt;br /&gt;1993, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/596
# '''[[Monastier Horezu]]'''&lt;br /&gt;''Monastery of Horezu''&lt;br /&gt;[[Monastier]] zo 17. storočia v oblasti Valašska je unikátnou architektonickou čistotou.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/597
# '''[[Moldavské chrámy]]'''&lt;br /&gt;''Churches of Moldavia''&lt;br /&gt;Sedem [[chrám]]ov je vyzdobených freskami, sú to vynikajúce diela byzantského umenia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/598
# '''[[Sighişoara]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Sighişoara''&lt;br /&gt;V historickom centre sú zachované všetky znaky malého opevneného stredovekého mesta.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/902
# '''[[Drevené kostoly v oblasti Maramureș]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of Maramureş''&lt;br /&gt;Výber ôsmich drevených chrámov, výborných ukážok rôznych architektonických riešení z rôznych oblastí a dôb.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/904
# '''[[Dácke pevnosti v horách Orăștie]]'''&lt;br /&gt;''Dacian Fortresses of the Orastie Mountains''&lt;br /&gt;Šesť obranných stavieb z neskorej doby železnej, postavených od prvého storočia pred Kr. do 1. storočia po Kr. ako ochrana proti dobytiu Rimanmi.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/906
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''Banská oblasť [[Roșia Montană]]'''&lt;br /&gt;''Roșia Montană Mining Landscape''&lt;br /&gt;Horská oblasť baní pri obci Roșia Montană.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1552
# '''[[Sochársky súbor Constantina Brâncușiho v Târgu Jiu]]'''&lt;br /&gt;''Brâncuși Monumental Ensemble of Târgu Jiu''&lt;br /&gt;Súbor sôch vytvorených v roku 1937 na pamiatku padlých v prvej svetovej vojne.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1473
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dácky limes|Dácia]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire - Dacia''&lt;br /&gt;Najdlhšia pozemná hranica rímskej provincie v Európe vymedzená sieťo jednotlivých miest, ktoré zahŕňajú legionárske pevnosti, pomocné pevnosti, zemné valy a strážne veže.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1718

== {{minivlajka|Rusko|w}} ==
[[Súbor:Angliyskaya Enbankment SPb.jpg|thumb|Petrohrad]]
[[Súbor:Kishi church 0.jpg|náhled|Kižský pogost]]
[[Súbor:Kreml Moskau4.jpg|thumb|Kremeľ v Moskve]]
[[Súbor:Троице-Сергиева лавра с высоты.jpg|náhled|Trojicko-sergijevská lavra]]
[[Súbor:Kolomenskoe Ascension Church and the bell tower of the George Church.jpg|náhled|upright|Chrám Nanebovstúpenia Krista v Kolomenskom]]
[[Súbor:Olchon prom.jpg|thumb|Bajkalské jazero]]
[[Súbor:D0807I14-HarbourTour.jpg|náhľad|Kamčatka]]
[[Súbor:View on Caucasus.jpg|thumb|Zapadnyj Kavkaz]]
[[Súbor:Kremlin Qazansu.JPG|thumb|Kremeľ v Kazani]]
[[Súbor:Ferapontov 001.jpg|thumb|Komplex monastiera Ferapontov]]
[[Súbor:Novodevichy Convent 2.jpg|náhľad|Novodievčí monastier]]
[[Súbor:Plato Putorana 03.jpg|thumb|Plató Putorana]]
[[Súbor:Демьян бедный.jpg|thumb|Lenskije stolby]]
[[Súbor:Белая мечеть (белое, черное).jpg|thumb|Historický a archeologický komplex Bolgaru]]
[[Súbor:Свияжск Успенско-Богородичный мужской монастырь коптер.jpg|thumb|Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky]]
[[Súbor:Belomorsk petroglyphs42.jpg|thumb|Petroglyf pri Bielom mori]]
# '''[[Petrohrad]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Saint Petersburg and Related Groups of Monuments''&lt;br /&gt;Barokové a novoklasicistické stavby.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/540
# '''[[Kiži|Drevené chrámy v Kižskom Pogoste]]'''&lt;br /&gt;''Kizhi Pogost''&lt;br /&gt;Drevené [[chrám]]y a hodinová veža na ostrove Onežského jazera.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/544
# '''[[Moskva]] – [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]] a [[Červené námestie]]'''&lt;br /&gt;''Kremlin and Red Square, Moscow''&lt;br /&gt;Vrátane baziliky Vasilia Blaženého.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/545
# '''[[Velikij Novgorod]] – historické pamiatky mesta'''&lt;br /&gt;''Historic Monuments of Novgorod and Surroundings''&lt;br /&gt;Prvá metropola Ruska, centrum pravoslávnej cirkvi a ruskej architektúry.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/604
# '''[[Solovecké ostrovy]]'''&lt;br /&gt;''Cultural and Historic Ensemble of the Solovetsky Islands''&lt;br /&gt;Na šiestich ostrovoch v Bielom mori sú stopy po prehistorickom osídlení a [[monastier]]ske stavby z 16. až 19. storočia.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/632
# '''[[Vladimír (Rusko)|Vladimír]] a [[Suzdaľ]]'''&lt;br /&gt;''White Monuments of Vladimir and Suzdal''&lt;br /&gt;Dve slávne historické centrá ruského umenia. Sústredené sú tu náboženské aj svetské pamiatky.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/633
# '''[[Trojicko-sergijevská lavra]]'''&lt;br /&gt;''Architectural Ensemble of the Trinity Sergius Lavra in Sergiev Posad''&lt;br /&gt;Pravoslávny [[monastier]], kde je pochovaný [[Boris Fiodorovič Godunov|Boris Godunov]] a ktorý ukrýva vzácne ikony.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/657
# '''[[Kolomenskoje|Chrám Nanebovstúpenia Krista v Kolomenskom]]'''&lt;br /&gt;''Church of the Ascension, Kolomenskoye''&lt;br /&gt;Chrám Nanebovzatia Pána z roku 1532. Jeho konštrukcia mala veľký vplyv na ruskú architektúru.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/634
# '''[[Komi (republika)|Komi]]'''&lt;br /&gt;''Virgin Komi Forests''&lt;br /&gt;Oblasť panenských lesov na severe európskej časti Ruska.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/719
# '''[[Bajkal (jazero)|Bajkal]]'''&lt;br /&gt;''Lake Baikal''&lt;br /&gt;Najstaršie a najhlbšie jazero na svete, v jeho vodách žije celý rad [[endemit|endemických]] druhov fauny.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/754
# '''[[Sopky Kamčatky]]'''&lt;br /&gt;''Volcanoes of Kamchatka''&lt;br /&gt;Veľa druhov sopiek a veľké množstvo iných vulkanických javov.&lt;br /&gt;1996, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/765
# '''Zlaté hory na [[Altaj]]i'''&lt;br /&gt;''Golden Mountains of Altai''&lt;br /&gt;Jedna z mála európskych horských oblastí, v ktorej sa dosiaľ neprejavili ľudské zásahy.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/768
# '''[[Zapadnyj Kavkaz]]'''&lt;br /&gt;''Western Caucasus''&lt;br /&gt;Pásy nedotknutých horských lesov sú v Európe unikátne.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/900
# '''Historický a architektonický komplex [[Kazaň]]ského Kremľa'''&lt;br /&gt;''Historic and Architectural Complex of the Kazan Kremlin''&lt;br /&gt;Zahrňuje skupinu historických budov z obdobia od 16. do 19. storočia a pozostatky skorších stavieb od 10. do 16. storočia.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/980
# '''[[Monastier Ferapontov|Komplex monastiera Ferapontov]]'''&lt;br /&gt;''The Ensemble of Ferrapontov Monastery''&lt;br /&gt;Komplex ruského pravoslávneho [[monastier]]a z 15. až 17. storočia ležiaci v oblasti Vologda.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/982
# '''[[Kuršská kosa]]'''&lt;br /&gt;''Curonian Spit''&lt;br /&gt;{{km|98|m}} dlhá a miestami iba {{m|400|m}} široká piesočná kosa obývaná od prehistorických dôb.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/994
# '''Centrálna [[Sichote-Aliň]] '''&lt;br /&gt;''Central Sikhote-Alin''&lt;br /&gt;Jeden z najbohatších a najneobvyklejších lesov mierneho pásma na svete. V tejto oblasti, kde sa stretáva [[tajga]] so subtropickým pásmom, žijú vedľa seba južné zvieratá a druhy severné.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/766
# '''[[Uvs Nuur|Panva Uvs Nuur]] '''&lt;br /&gt;''Uvs Nuur Basin''&lt;br /&gt;Najsevernejšia uzavretá panva v strednej Ázii. Plytké a veľmi slané jazero je dôležité pre migráciu vtákov.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/769
# '''[[Derbent]] – citadela, staré mesto a pevnosť'''&lt;br /&gt;''Citadel, Ancient City and Fortress Buildings of Derbent''&lt;br /&gt;Súčásť severnej línie Sasánsko-perzskej ríše. Kamenné opevnenie vzniklo v 5. storočí a je tvorené dvoma rovnobežnými múrmi, ktoré tvorili bariéru od mora až na vrchol hory.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1070
# '''[[Wrangelov ostrov|Prírodný systém na Wrangelovom ostrove]]'''&lt;br /&gt;''Natural System of Wrangel Island Reserve''&lt;br /&gt;Wrangelov ostrov nebol v štvrtohornej dobe ľadovej zaľadnený, a tak sa tu vyvinul bohatý život.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1023
# '''[[Novodievčí kláštor|Novodievčí monastier]]'''&lt;br /&gt;''Ensemble of the Novodevichy Convent''&lt;br /&gt;Monastier bol postavený v 16. až 17. storočí v tzv. moskovskom barokovom štýle.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1097
# '''[[Jaroslavľ]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historical Centre of the City of Yaroslavl''&lt;br /&gt;Obchodné centrum od 11. storočia. Monastier Spasskij zo 16. storočia. Rozsiahla výstavba v 17. storočí je dôsledkom urbanistického plánovania [[Katarína Veľká|Kataríny Veľkej]].&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1170
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Plató Putorana]]''' &lt;br /&gt;''Putorana Plateau''&lt;br /&gt;Zachovaný celý reťazec subarktických a arktických ekosystémov v izolovanom pohorí, vrátane nedotknutej tajgy, lesnej tundry, tundry a arktických púštnych systémov, ako aj nedotknuté jazerné a riečne systémy&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1234
# '''Prírodný park [[Lenskije stolby]]'''&lt;br /&gt;''Lena Pillars Nature Park''&lt;br /&gt;Vertikálne skalné stĺpy vysoké až {{m|100|m}}, tiahnúce sa niekoľko kilometrov pozdĺž brehu rieky Lena.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1299
# '''[[Historický a archeologický komplex Bolgaru]]'''&lt;br /&gt;''Bolgar Historical and Archaeological Complex''&lt;br /&gt;Stredoveké centrum [[Bulharská volžsko-kamská ríša|Volžského Bulharska]]&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/981
# '''[[Krajina Daurie]]'''&lt;br /&gt;''Landscapes of Dauria''&lt;br /&gt;Lúky, lesy a vodné plochy sú útočiskom mnohých živočíchov, najmä vtákov.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1448
# '''[[Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky (Svijažsko)|Chrám a kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v ostrovnom meste Svijažsko'''&lt;br /&gt;''Assumption Cathedral and Monastery of the town-island of Sviyazhsk''&lt;br /&gt;Cirkevný komplex na riečnom ostrove, ktorého dejiny siahajú až do 16. storočia&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1525
# '''Kostoly [[pskov]]skej školy architektúry'''&lt;br /&gt;''Churches of the Pskov School of Architecture''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta so zachovanou centrálnou pevnosťou i čiastočne stredovekým opevnením.&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1523
# '''[[Petroglyfy pri Onežskom jazere a Bielom mori]]'''&lt;br /&gt;''Petroglyphs of Lake Onega and the White Sea''&lt;br /&gt;Najrozsiahlejší súbor skalných malieb a rytín, ktoré dokumentujú kultúru neolitu [[Baltský štít|Fennoskandie]].&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1654
# '''Astronomické observatória [[Kazanská federálna univerzita|Kazanskej federálnej univerzity]] - [[Astronomické observatórium Kazanskej univerzity]] a [[Astronomičeskaja observatorija imeni V. P. Engeľgardta]]''' '''&lt;br /&gt;''Astronomical Observatories of Kazan Federal University''&lt;br /&gt;Dve observatória, ktoré sa dochovali kompletné s astronomickými prístrojmi a dnes plnia najmä vzdelávaciu funkciu.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1678
# '''[[Kenozerský národný park|Kulturna krajina jazera Kenozero]]'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of Kenozero Lake''&lt;br /&gt;Súbor historických drevených stavieb, prevažne kostolov a ďalších cirkevných stavieb, niektoré z nich postavili slovanskí osadníci v 12. storočí.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1688
# '''[[Jaskyňa Šulgan-Taš|Skalné maľby v jaskyni Šulgan-Taš]]'''&lt;br /&gt;''Rock Paintings of Shulgan-Tash Cave''&lt;br /&gt;Skalné umenie z neskorého paleolitu.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1743

== {{minivlajka|San Maríno|w}} ==
[[Súbor:Guaita.JPG|thumb|upright|San Maríno]]
# '''Historické centrum [[San Maríno (mesto)|San Marína]] a [[Monte Titano]]'''&lt;br /&gt;''San Marino Historic Centre and Mount Titano''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1245

== {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}} ==
[[Súbor:Robevihouse.JPG|thumb|upright|Staré mesto v Ochride]]
# '''[[Ochrid|Ochridský región]]'''&lt;br /&gt;''Natural and Cultural Heritage of the Ohrid region''&lt;br /&gt;Jazero, jeho okolie a mesto pri jazere. Mesto zažívalo rozkvet hlavne medzi 7. a 19. storočím; má starobylý slovanský [[monastier]] a druhú najvýznamnejšiu kolekciu ikon z 11.  – 14. storočia na svete.&lt;br /&gt;1979, 1980, 2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/99
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133

== {{minivlajka|Slovensko|w}} ==
[[Súbor:Banská Štiavnica 40326.jpg|náhľad|Banská Štiavnica]]
[[Súbor:Vlkolínec, Slovakia 006.jpg|thumb|Vlkolínec]]
[[Súbor:Bardejov10Slovakia6.JPG|náhľad|Centrum Bardejova]]
[[Súbor:Gerulata.jpg|náhľad|Dunajský limes - Gerulata]]
# '''[[Banská Štiavnica]]'''&lt;br /&gt;''Banská Štiavnica''&lt;br /&gt;Historické centrum baníckeho mesta.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/618
# '''[[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]]'''&lt;br /&gt;''Levoča, Spiš Castle and the associated cultural monuments''&lt;br /&gt;[[Levoča]], [[Spišský hrad]], [[Spišské Podhradie]], [[Spišská Kapitula]], [[Žehra]]&lt;br /&gt;1993, 2009&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/620
# '''[[Vlkolínec]]'''&lt;br /&gt;''Vlkolínec''&lt;br /&gt;Pôvodná ľudová architektúra v rázovitej obci.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/622
# '''[[Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]'''&lt;br /&gt;''Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst''&lt;br /&gt;Rozsiahly krasový systém zahrňujúci 712 objavených jaskýň.&lt;br /&gt;1995, 2000, 2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/725
# '''[[Bardejov]] – mestská pamiatková rezervácia'''&lt;br /&gt;''Bardejov Town Conservation Reserve''&lt;br /&gt;Stredoveké opevnené mesto.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/973
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/113
# '''[[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka]] '''&lt;br /&gt;''Wooden Churches of the Slovak part of Carpathian Mountain Area''&lt;br /&gt;Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v [[Hervartov]]e, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v [[Tvrdošín]]e, evanjelický [[artikulárny kostol]] v [[Kežmarok|Kežmarku]], evanjelický artikulárny kostol v [[Hronsek]]u, evanjelický artikulárny kostol v [[Leštiny|Leštinách]], gréckokatolícky [[chrám]] sv. Mikuláša v [[Bodružal]]i, gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v [[Ladomirová|Ladomirovej]] a gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v [[Ruská Bystrá|Ruskej Bystrej]].&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1273
# '''[[Limes Romanus|Hranice Rímskej ríše]] - [[Dunajský limes]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment)''&lt;br /&gt;Pozostatky hraničného opevnenia a ďalších stavieb v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. &lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1608

== {{minivlajka|Slovinsko|w}} ==
[[Súbor:Skocjanske-jame-portal Slovenia.jpg|thumb|Škocjanské jaskyne]]
[[Súbor:05 Kamšt (2).JPG|thumb|Idrija]]
# '''[[Škocjanske jame]]'''&lt;br /&gt;''Škocjan Caves''&lt;br /&gt;Systém vápencových jaskýň a priepastí.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/390
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''Dedičstvo ortute – [[Almadén]] a [[Idrija]]'''&lt;br /&gt;Heritage of Mercury. Almadén and Idrija&lt;br /&gt;Jedny z najväčších svetových baní na ortuť v Španielsku a Slovinsku.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1313
# '''Diela [[Jože Plečnik|Jože Plečnika]] v [[Ľubľana|Ľubľani]]'''&lt;br /&gt;''The works of Jože Plečnik in Ljubljana – Human Centred Urban Design''&lt;br /&gt;Súbor verejných stavieb a verejných priestranstiev v Ľublani od architekta Jože Plečnika.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1643

== {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} ==
[[Súbor:Causeway-code poet-4.jpg|thumb|Giant's Causeway]]
[[Súbor:Studley Royal, Ripon.jpg|thumb|Kráľovský park Studley]]
[[Súbor:Avebury henge great circle stones 7 8 9.jpg|thumb|Avebury]]
[[Súbor:Blenheim Palace cropped.jpg|thumb|Palác Blenheim]]
[[Súbor:Hadrian's wall at Greenhead Lough.jpg|thumb|Hadriánov val]]
[[Súbor:Tower of london from swissre.jpg|thumb|Tower]]
[[Súbor:Central Edinburgh viewed from Castle 2005-06-17.jpg|náhľad|Edinburgh]]
[[Súbor:Gough island top view.png|thumb|Ostrovy Gough a Inaccessible]]
[[Súbor:Skara Brae - panoramio.jpg|thumb|Srdce neolitických Orknejí]]
[[Súbor:New Lanark buildings 2009.jpg|thumb|New Lanark]]
[[Súbor:Saltaire Salts Mill.jpg|thumb|Saltaire]]
[[Súbor:BelpermillEast.JPG|thumb|Derwent Valley Mills]]
[[Súbor:Crowns peh.jpg|thumb|Banícka oblasť v grófstvach Cornwal a West Devon]]
[[Súbor:Forthrailbridgefromsouthqueensferry.jpg|thumb|Forth Railway Bridge]]
[[Súbor:Gorham's Cave.jpg|thumb|Gorhamova jaskyňa]]
[[Súbor:Keswick Panorama - Oct 2009.jpg|thumb|Lake District]]
[[Súbor:Lovell Telescope.jpg|thumb|Observatórium Jodrell Bank]]
# '''[[Giant’s Causeway|Pobrežie Obrova cesta]] (Severné Írsko)'''&lt;br /&gt;''Giant's Causeway and Causeway Coast''&lt;br /&gt;Čadičové útvary a skalné pobrežie v okolí.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/369
# '''[[Durham|Hrad a Katedrála v Durhame]]'''&lt;br /&gt;''Durham Castle and Cathedral''&lt;br /&gt;Pevnosť a katedrála z 11. a 12. storočia sú príklady normanskej architektúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/370
# '''[[Iron Bridge]]'''&lt;br /&gt;''Ironbridge Gorge''&lt;br /&gt;Technické pamiatky na priemyselnú revolúciu v údolí rieky Severn, prvý liatinový most na svete.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/371
# '''[[Kráľovský park Studley]] a [[Kláštor Fountains|ruiny kláštora Fountains]] '''&lt;br /&gt;''Studley Royal Park including the Ruins of Fountains Abbey''&lt;br /&gt;Kráľovský park založený v 18. storočí, zámok a ruiny opátstva.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/372
# '''[[Stonehenge]] a [[Avebury]]'''&lt;br /&gt;''Stonehenge, Avebury and Associated Sites''&lt;br /&gt;Lokality pamiatok megalitickej kultúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/373
# '''[[Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. v Gwynedde]]'''&lt;br /&gt;''Castles and Town Walls of King Edward in Gwynedd''&lt;br /&gt;Hrady a opevnenia kráľa Eduarda I. z 13. storočia vo Walese sú príkladom obrannej architektúry.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/374
# '''[[St. Kilda]] (Škótsko)'''&lt;br /&gt;''St Kilda''&lt;br /&gt;Súostrovie sopečného pôvodu so skalnými útesmi a hniezdiskami ohrozených druhov vtákov.&lt;br /&gt;1986, 2004, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/387
# '''[[Palác Blenheim]]'''&lt;br /&gt;''Blenheim Palace''&lt;br /&gt;Zámok z 18. storočia je typickým príkladom kniežacieho obydlia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/425
# '''[[Westminsterský palác]], [[Westminsterské opátstvo]] a [[Kostol svätej Margaréty (Westminster)|Kostol svätej Margaréty]]'''&lt;br /&gt;''Westminster Palace, Westminster Abbey and Saint Margaret's Church''&lt;br /&gt;Pôvodná kráľovská rezidencia (teraz sídlo parlamentu), prestavaná v novogotickom štýle, spolu s opátstvom a kostolom z 11. storočia.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/426
# '''[[Bath]]'''&lt;br /&gt;''City of Bath''&lt;br /&gt;Mesto založené Rimanmi, s kúpeľným komplexom a elegantnou novoklasicistiskou architektúrou.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/428
# '''[[Hadriánov val]]'''&lt;br /&gt;''Frontiers of the Roman Empire''&lt;br /&gt;Zvyšky obranného valu, ktorý v 2. storočí postavili Rimania medzi Anglickom a Škótskom. Pokračuje ďalej naprieč Európou až k Čiernemu moru.&lt;br /&gt;1987, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/430
# '''[[Hendersonov ostrov]]'''&lt;br /&gt;''Henderson Island''&lt;br /&gt;Ostrov v južnom Pacifiku, súčasť [[Pitcairnove ostrovy|Pitcairnových ostrovov]]. Predstavuje prírodu nedotknutú človekom.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/487
# '''[[Tower of London]]'''&lt;br /&gt;''Tower of London''&lt;br /&gt;Londýnsky hrad.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/488
#'''[[Canterbury]]'''&lt;br /&gt;''Canterbury Cathedral, St Augustine's Abbey, and St Martin's Church''&lt;br /&gt;Katedrála, kostol sv. Martina (najstaršia v Anglicku) a bývalé opátstvo sv. Augustína.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/496
# '''[[Edinburgh]]'''&lt;br /&gt;''Old and New Towns of Edinburgh''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta s pevnosťou.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/728
# '''Ostrovy [[Gough]] a [[Inaccessible]]'''&lt;br /&gt;''Gough and Inaccessible Islands''&lt;br /&gt;Ostrovy v južnom Atlantiku, prírodná rezervácia a hniezdisko vtákov.&lt;br /&gt;1995, 2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/740
# '''Maritime [[Greenwich]]'''&lt;br /&gt;''Maritime Greenwich''&lt;br /&gt;Budovy v Greenwichi neďaleko Londýna a park, v ktorom sú umiestnené, sú význačné symboly anglického umeleckého a vedeckého úsilia v 17. a 18. storočí.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/795
# '''Srdce neolitických [[Orkneje|Orknejí]]'''&lt;br /&gt;''Heart of Neolithic Orkney''&lt;br /&gt;Neolitické monumenty.&lt;br /&gt;1999 http://whc.unesco.org/en/list/514
# '''St. George a priľahlé pevnosti, [[Bermudy]]'''&lt;br /&gt;''Historic Town of St George and Related Fortifications, Bermuda''&lt;br /&gt;Príklad najranejších anglických mestských kolónií v Novom svete.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/983
# '''[[Blaenavon]] – priemyselná krajina v okolí.'''&lt;br /&gt;''Blaenavon Industrial Landscape''&lt;br /&gt;Kraj najväčších svetových vývozcov železa a uhlia v 19. storočí.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/984
# '''[[New Lanark]]'''&lt;br /&gt;''New Lanark''&lt;br /&gt;Škótska dedina, kde utopista Robert Owen vytvoril svoj model priemyselnej spoločnosti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/429
# '''[[Saltaire]]'''&lt;br /&gt;''Saltaire''&lt;br /&gt;Zachovalé priemyselné mestečko z druhej polovici 19. storočia.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1028
# '''Pobrežie [[Dorset (grófstvo)|Dorsetu]] a východného [[Devon (Anglicko)|Devonu]]'''&lt;br /&gt;''Dorset and East Devon Coast''&lt;br /&gt;Útesy zachytávajú 185 miliónov rokov v histórii Zeme.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1029
# '''[[Derwent Valley Mills|Továrne v Derwent Valley]]'''&lt;br /&gt;''Derwent Valley Mills''&lt;br /&gt;Priemyselná krajina veľkého historického významu.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1030
# '''[[Kráľovské botanické záhrady (Kew)|Kráľovské botanické záhrady]]'''&lt;br /&gt;''Royal Botanic Gardens, Kew''&lt;br /&gt;Dokumentujú vývoj záhradnej architektúry od 18. do 20. storočia.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1084
# '''[[Liverpool]] – námorné obchodné centrum'''&lt;br /&gt;''Liverpool – Maritime Mercantile City''&lt;br /&gt;Šesť oblastí historického centra a dokov je dokladom rozmachu svetového priemyslu a obchodu v 18. a 19. storočí.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1150
# '''[[Banícka oblasť v grófstvach Cornwal a West Devon]]'''&lt;br /&gt;''Cornwall and West Devon Mining Landscape''&lt;br /&gt;Svedectvo rozmachu priemyslovej revolúcie na začiatku 19. storočia. Priemyslové stavby a banícke diela po intenzívnej ťažbe medi a cínu.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1215
# '''[[Akvadukt Pontcysyllte]]'''&lt;br /&gt;''Pontcysyllte Aqueduct and Canal''&lt;br /&gt;Približne 18 kilometrov dlhý kanál bez použitia vzdúvadiel alebo vrát postavený počas priemyselnej revolúcie.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1303
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Gracehill]] v Severnom Írsku.&lt;br /&gt;2015, 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''[[Forth Railway Bridge]]'''&lt;br /&gt;''Forth Rail Bridge''&lt;br /&gt;Železničný most cez záliv Firth of Forth.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1485
# '''Komplex [[Gorhamova jaskyňa|Gorhamovej jaskyne]] (Gibraltár)'''&lt;br /&gt;''Gorham's Cave Complex''&lt;br /&gt;Jaskyňa s pozostatkami osídlenia starými až 12 500 rokov.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1500
# '''[[Lake District]]'''&lt;br /&gt;''The English Lake District''&lt;br /&gt;Národný park v severozápadnom Anglicku, krajina dlhodobo formovaná ľudskou činnosťou.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/422
# '''[[Observatórium Jodrell Bank]]'''&lt;br /&gt;''Jodrell Bank Observatory''&lt;br /&gt;Observatórium s prvým plne riaditeľným rádioteleskopom na svete&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1594
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''Bridlicová krajina severozápadného [[Wales]]u'''&lt;br /&gt;''The Slate Landscape of Northwest Wales''&lt;br /&gt;Krajina premenená ťažbou bridlice zahŕňa okrem lomov a baní aj archeologické lokality, historické osady, železnici a cesty.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1633
# '''[[Flow Country]]'''&lt;br /&gt;''The Flow Country''&lt;br /&gt;Najväčšie rašelinisko na svete, ktoré je útočisko množstva voľne žijúcich živočíchov, vrátane širokej škály vtákov.&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1722

==  {{minivlajka|Spojené štáty|w}} ==
[[Súbor:Spruce Tree House 4.jpg|thumb|Mesa Verde]]
[[Súbor:GRANDCANYONCHRISTMAS.JPG|thumb|Národný park Grand Canyon]]
[[Súbor:Icy Bay, Tyndall Glacier, and Mount St. Elias (21426102339).jpg|thumb|Kluane a Wrangell-St Elias]]
[[Súbor:Independence Hall Philly.JPG|thumb|Independence Hall]]
[[Súbor:Mammoth Cave River Styx.png|thumb|Mammoth Cave National Park]]
[[Súbor:HurricaneRidge 7392t.jpg|thumb|Olympic National Park]]
[[Súbor:Monks Mound in July.JPG|thumb|Cahokia Mounds]]
[[Súbor:FortElMorro SanJuan PuertoRico.jpg|thumb|San Juan]]
[[Súbor:Chaco Canyon Chetro Ketl great kiva plaza NPS.jpg|thumb|Chaco]]
[[Súbor:University of Virginia Rotunda.jpg|thumb|Virginská univerzita v Charlottesville]]
[[Súbor:USA 09669 Taos Pueblo Luca Galuzzi 2007.jpg|thumb|Taos Pueblo]]
[[Súbor:Carlsbad Interior Formations.jpg|thumb|Národný park Carlsbad Caverns]]
# '''[[Národný park Mesa Verde|Mesa Verde]]'''&lt;br /&gt;''Mesa Verde ''&lt;br /&gt;Pamiatky na predkolumbovskú kultúru Indiánov Anasaziov na rovnomennej náhornej planine v štáte Colorado.&lt;br /&gt;1978 &lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/27
# '''[[Yellowstonský národný park|Yellowstone]]'''&lt;br /&gt;''Yellowstone ''&lt;br /&gt;Národný park významný geotermálnymi javmi (gejzíry, fumaroly, horúcu pramene) a divokou prírodou.&lt;br /&gt;1978&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/28
# '''[[Kluane a Wrangell-St Elias]]'''&lt;br /&gt;''Kluane/Wrangell-St Elias/Glacier Bay/Tatshenshini-Alsek''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na hraniciach Kanady a Aljašky.&lt;br /&gt;1979, 1992, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/72
# '''[[Národný park Veľký kaňon|Grand Canyon]]'''&lt;br /&gt;''Grand Canyon National Park ''&lt;br /&gt;Národný park s kaňonom hlbokým až {{m|1500|m}}, ktorý vytvorila rieka Colorado.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/75
# '''[[Everglades]]'''&lt;br /&gt;''Everglades National Park ''&lt;br /&gt;Národný park, ktorý chráni ekosystém zaplavovaných nížin na Floride.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/76
# '''[[Independence Hall]]'''&lt;br /&gt;''Independence Hall ''&lt;br /&gt;Budova vo Phidelphii (Pennsylvánia) z 1. polovice 18. storočia, kde bola podpísaná Deklarácia nezávislosti a americká ústava.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/78
# '''[[Redwood National and State Parks]]'''&lt;br /&gt;''Redwood National Park''&lt;br /&gt;Národný park s najvyššími stromami na svete (Sekvoja vždyzelená).&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/134
# '''[[Mammoth Cave National Park]]'''&lt;br /&gt;''Mammoth Cave National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňajúci najrozsiahlejšiu sieť vápencových jaskýň na svete.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/150
# '''[[Olympic National Park]]'''&lt;br /&gt;''Olympic National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňajúci vysokohorskú krajinu s ľadovcami a pobrežie Tichého oceánu s dažďovými lesmi mierneho pásma.&lt;br /&gt;1981&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/151
# '''[[Cahokia Mounds]]'''&lt;br /&gt;''Cahokia Mounds State Historic Site ''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko, podáva svedectvo o predkolumbovských civilizáciách okolo Mississippi.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/198
# '''[[Great Smoky Mountains National Park]]'''&lt;br /&gt;''Great Smoky Mountains National Park''&lt;br /&gt;Národný park chráni panenskú prírodu.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/259
# '''[[San Juan (Portoriko)|San Juan]]'''&lt;br /&gt;''La Fortaleza and San Juan Historic Site in Puerto Rico''&lt;br /&gt;Opevnenie mesta San Juan vrátane pevnosti [[La Fortaleza]] na ostrove Perto Rico je príkladom adaptácie európskej vojenskej architektúry na americké prístavy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/266
# '''[[Socha Slobody]]'''&lt;br /&gt;''Statue of Liberty''&lt;br /&gt;Dar Francúzska k stému výročiu americkej nezávislosti.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/307
# '''[[Yosemitský národný park]]'''&lt;br /&gt;''Yosemite National Park ''&lt;br /&gt;Národný park typický granitovými skalnými reliéfmi, jazerami a vodopádmi.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/308
# '''[[Chaco Culture National Historical Park|Chaco]]'''&lt;br /&gt;''Chaco Culture National Historical Park''&lt;br /&gt;Národný historický park v Novom Mexiku zahŕňa pamiatky na kultúru Chaco, ktorá kvitla v 11.-12. storočí.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/353
# '''[[Hawaii Volcanoes National Park]]'''&lt;br /&gt;''Hawaii Volcanoes National Park''&lt;br /&gt;Národný park zahŕňa dva najaktívnejšie vulkány na svete a sopečnú krajinu v okolí.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/409
# '''[[Monticello (Virgínia)|Monticello]] a [[Virgínska univerzita v Charlottesville]]'''&lt;br /&gt;''Monticello and the University of Virginia in Charlottesville''&lt;br /&gt;Monticello a Virgínska univerzita v Charlottesville, práce Thomase Jeffersona, sú vynikajúcimi príkladmi novoklasicizmu.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/442
# '''[[Taos]]'''&lt;br /&gt;''Pueblo de Taos''&lt;br /&gt;Indiánske pueblá, tradičné obydlia Indiánov žijúcich na Coloradskej plošine.&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/492
# '''[[Národný park Carlsbad Caverns]] '''&lt;br /&gt;''Národný park v Novom Mexiku s 81 krasovými jaskyňami.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/721
# '''[[Medzinárodný park mieru Waterton Glacier|Waterton Glacier]]'''&lt;br /&gt;''Waterton Glacier International Peace Park ''&lt;br /&gt;Národné parky na hranici Kanady a USA. Krajina bola modelovaná pôsobením ľadovcov.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/354
# '''Oblasť [[Papahānaumokuākea]]'''&lt;br /&gt;''Papahānaumokuākea''&lt;br /&gt;skupina ostrovčekov a atolov približne {{km|250|m}} od hlavných Havajských ostrovov.&lt;br /&gt;2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1326
# '''Monumentálne zemné práce [[Poverty Point]]'''&lt;br /&gt;''Monumental Earthworks of Poverty Point''&lt;br /&gt;6 koncentrických polkruhových kopcov oddelených zemnými depresiami vybudovaných pred viac ako 2 000 rokmi.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1435
# '''[[Misie v San Antoniu]]'''&lt;br /&gt;''San Antonio Missions''&lt;br /&gt;Misionárske stanice vybudované františkánmi v 18. storočí.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1466
# '''[[Sídla založené moravskými bratmi]]'''&lt;br /&gt;''Moravian Church Settlements''&lt;br /&gt;4 mestá v 4 rôznych štátoch, ktoré vznikli z iniciatívy [[Moravskí bratia|Moravských bratov]] - [[Bethlehem (Pensylvánia)|Bethlehem]] v Pensylvánii.&lt;br /&gt;2015, rozšíření 2024&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1468
# '''Architektúra 20. storočia [[Frank Lloyd Wright|Franka Lloyda Wrighta]]'''&lt;br /&gt;''The 20th-century Architecture of Frank Lloyd Wright''&lt;br /&gt;8 stavieb od amerického architekta Franka Lloyda Wrighta, ktoré sú postavené po celých USA.&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1496
# '''Obradné zemné práce [[Hopewell]]'''&lt;br /&gt;''Hopewell Ceremonial Earthworks''&lt;br /&gt;8 lokalít, ktoré vytvorila tzv. Hopewellská civilizácia okolo rieky Ohio.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1689

== {{minivlajka|Srbsko|w}} ==
[[Súbor:Stari Ras.jpg|thumb|Stari Ras]]
[[Súbor:Monastir Studenica I.JPG|thumb|Monastier Studenica]]
# '''[[Stari Ras]] a [[monastier Sopoćani]]'''&lt;br /&gt;''Stari Ras and Sopočani''&lt;br /&gt;Prvé hlavné mesto Srbska. Komplex stredovekých pamiatok – pevnosti, [[chrám]]y a [[monastier]]e.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/96
# '''[[Monastier Studenica]]'''&lt;br /&gt;''Studenica Monastery ''&lt;br /&gt;[[Monastier]] založený v 12. storočí zakladateľom prvého srbského štátu Stevanom Nemanjou.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/389
# '''[[Stredoveké pamiatky v Kosove]]'''&lt;br /&gt;''Medieval Monuments in Kosovo''&lt;br /&gt;Stredoveké byzantské chrámy stoja na úpätí pohoria Prokletije v západnej časti [[Kosovo|Kosova]].&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/724
# ''' [[Gamzigrad]] – Romuliana, Galériov palác'''&lt;br /&gt;''Gamzigrad-Romuliana, Palace of Galerius''&lt;br /&gt;Zachovalý opevnený palác postavil na prelome 3. a 4. storočia cisár Caius Valerius Galerius Maximianus.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1253
# '''[[Stećak|Stredoveké náhrobné kamene stećci]]'''&lt;br /&gt;''Stećci Medieval Tombstones Graveyards''&lt;br /&gt;Skupiny náhrobných kameňov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku a Čiernej Hore z 12. až 16. storočia.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1504

== {{minivlajka|Španielsko|w}} ==
[[Súbor:Spain Andalusia Granada BW 2015-10-25 17-24-14.jpg|thumb|Alhambra]]
[[Súbor:El escorial blick von oben.jpg|náhľad|El Escorial]]
[[Súbor:Techo de Altamira (replica)-Museo Arqueológico Nacional.jpg|náhľad|Maľby v Altamíre]]
[[Súbor:Ávila. Murallas 1.JPG|thumb|Ávila]]
[[Súbor:Cimborrio Mudéjar Catedral de Teruel.png|náhľad|Mudejarská architektúra]]
[[Súbor:Toledo Skyline Panorama, Spain - Dec 2006 edit.jpg|náhľad|Toledo]]
[[Súbor:2006 10 8 Garrovillas.JPG|náhľad|Cáceres]]
[[Súbor:Salamanca 2008.jpg|náhľad|Salamanca]]
[[Súbor:Spain PobletMonastry FrontView.jpg|náhľad|Kláštor Poblet]]
[[Súbor:Monasterio de Guadalupe.jpg|náhľad|Kláštor Santa Maria de Guadalupe]]
[[Súbor:Cuenca-panoramica4.JPG|thumb|Cuenca]]
[[Súbor:Llotja de la Seda (52042949244).jpg|thumb|La Lonja de la Seda]]
[[Súbor:Panorámica de Las Médulas.jpg|thumb|Las Médulas]]
[[Súbor:Rock Art Foz Coa 01.jpg|náhľad|Skalné maľby v údolí Côa]]
[[Súbor:Universidad de Alcalá - Colegio de San Ildefonso emplazamiento.jpg|náhľad|Alcalá de Henares]]
[[Súbor:La Laguna BW 5.JPG|náhľad|San Cristóbal de La Laguna]]
[[Súbor:Amphitheatre of Tarragona 02.jpg|thumb|Archeologická lokalita Tárraco]]
[[Súbor:Arcoiris en el Palmeral de Elche.jpg|thumb|Palmový háj v Elche]]
[[Súbor:Muralla.Lugo.Galicia.jpg|thumb|Lugo]]
[[Súbor:Aranjuez PalacioReal cadena.jpg|thumb|Kultúrna krajina Aranjuez]]
[[Súbor:Zubia jun.jpg|náhľad|Biskajský most]]
[[Súbor:Echium Wildpretii at The Teide.jpg|thumb|Národný park Teide]]
[[Súbor:Pórtico de Medina Azahara (Córdoba, Spain).jpg|thumb|Medina Azahara]]
[[Súbor:Tudons01.jpg|thumb|Prehistorické talajotické náleziská na Menorce]]
# '''[[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba – historické centrum]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Cordoba''&lt;br /&gt;Historické centrum má množstvo palácov a mešít.&lt;br /&gt;1984, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/313
# '''[[Alhambra]], [[Generalife]] a [[Albayzín]], [[Granada]]'''&lt;br /&gt;''Alhambra, Generalife and Albayzín, Granada''&lt;br /&gt;Komplex opevnených palácov Alhambra, Generalife, Albayzin a ich záhrady.&lt;br /&gt;1984, 1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/314
# '''[[Katedrála Panny Márie (Burgos)|Katedrála v Burgose]]'''&lt;br /&gt;''Burgos Cathedral''&lt;br /&gt;Katedrála, ktorá má v exteriéri aj interiéri najkrajšie prvky gotiky.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/316
# '''[[El Escorial]]'''&lt;br /&gt;''Monastery and Site of the Escurial, Madrid''&lt;br /&gt;Komplex kláštora, seminára, kostola a paláca má výnimočne krásnu polohu a čistú architektúru.&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/318
# '''Diela [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]'''&lt;br /&gt;''Works of Antoni Gaudí''&lt;br /&gt;Osobité diela architekta Antonia Gaudího: [[Palacio Güell]], [[Casa Milá]], [[park Güell]].&lt;br /&gt;1984, 2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/320
# '''Jaskyňa [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]]'''&lt;br /&gt;''Altamira Cave''&lt;br /&gt;Prehistorické jaskynné maľby.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/310
# '''[[Segovia]] a [[akvadukt v Segovii|jej akvadukt]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Segovia and its Aqueduct''&lt;br /&gt;Staré mesto a rímsky akvadukt.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/311
# '''Pamiatky [[Oviedo|Ovieda]] a [[Astúrske kráľovstvo|Astúrie]]'''&lt;br /&gt;''Monuments of Oviedo and the Kingdom of the Asturias''&lt;br /&gt;Kostoly Asturského kráľovstva (9. storočie) v predrománskom štýle.&lt;br /&gt;1985, 1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/312
# '''[[Santiago de Compostela]] '''&lt;br /&gt;''Old Town of Santiago de Compostela''&lt;br /&gt;Pútnické mesto – jeho stará časť s pamiatkami všetkých štýlov ho radí medzi najkrajšie mestá vôbec.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/347
# '''[[Ávila]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Avila with its Extra-Muros Churches''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého opevneného mesta s kostolmi.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/348
# '''[[Mudejarská architektúra v Aragónsku]]'''&lt;br /&gt;''Mudejar Architecture of Aragon''&lt;br /&gt;Toto umenie vychádza z islamu, ale sú v ňom pozorovateľné tiež európske štýly, ktoré sa v tej dobe rozvíjali, hlavne gotika. Typické je používanie tehál a glazúrovanej keramiky v architektúre.&lt;br /&gt;1986, 2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/378
# '''[[Toledo]]'''&lt;br /&gt;''Historic City of Toledo''&lt;br /&gt;Mesto s dvojtisícročnou históriou, jeho pamiatky pripomínajú vplyv židovského, kresťanského a islamského náboženstva.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/379
# '''[[Národný park Garajonay]] ([[Kanárske ostrovy]])'''&lt;br /&gt;''Garajonay National Park''&lt;br /&gt;Národný park s vavrínovými lesmi.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/380
# '''[[Cáceres]]'''&lt;br /&gt;''Old Town of Cáceres''&lt;br /&gt;Staré mesto, v ktorého architektúre sa miesia rímske, islamské, gotické a renesančné vplyvy.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/384
# '''[[Katedrála v Seville|Katedrála]], [[Alcázar v Seville|alcázar]] a [[Archivo General de Indias]] v [[Sevilla|Seville]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral, Alcazar and Archivo de Indias in Seville''&lt;br /&gt;Gotická katedrála, maurský palác Alcázar a Archivo de Indias v Casa Lonja tvoria monumentálny komplex v srdci Sevilly.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/383
# '''[[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Salamanca''&lt;br /&gt;Staré univerzitné mesto s románskymi, gotickými, maurskými, renesančnými a barokovými pamiatkami.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/381
# '''[[Kláštor Poblet]]'''&lt;br /&gt;''Poblet Monastery''&lt;br /&gt;Staré opátstvo cisterciánov, jedno z najväčších v Španielsku (Katalánsko).&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/518
# '''Archeologická lokalita [[Mérida]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of Mérida''&lt;br /&gt;Zvyšky starého rímskeho mesta zahrňujú amfiteáter, divadlo, mosty a vodovodný systém.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/664
# '''[[Kláštor Santa Maria de Guadalupe]]'''&lt;br /&gt;''Royal Monastery of Santa Maria de Guadalupe''&lt;br /&gt;Kráľovský kláštor ilustruje štyri storočia vývoja španielskej architektúry.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/665
# '''[[Trasa pútnikov do Santiago de Compostela]]'''&lt;br /&gt;''Route of Santiago de Compostela''&lt;br /&gt;Trasa od francúzsko-španielskej hranice je lemovaná stovkami náboženských a svetských stavieb veľkej historickej hodnoty.&lt;br /&gt;1993, 2015&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/669
# '''[[Národný park Doñana]]'''&lt;br /&gt;''Doñana National Park''&lt;br /&gt;Národný park v Andalúzii zahrňuje prevažne lagúny a močiare a je hniezdiskom mnohých druhov vtákov.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/685
# '''[[Cuenca (Španielsko)|Cuenca]]'''&lt;br /&gt;''Historic Walled Town of Cuenca''&lt;br /&gt;Zachovalé opevnené mesto postavené Maurami je známe svojimi domami visiacimi na útesoch.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/781
# '''[[La Lonja de la Seda]] vo [[Valencia (mesto)|Valencii]]'''&lt;br /&gt;''La Lonja de la Seda de Valencia''&lt;br /&gt;La Lonja de la Seda (burza hodvábu) je skupina budov z rokov 1482 až 1533.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/782
# '''[[Monte Perdido]] v [[Pyreneje|Pyrenejách]]'''&lt;br /&gt;''Pyrénées – Mont Perdu ''&lt;br /&gt;Horská krajina na hraniciach Francúzska a Španielska s najhlbšími kaňonmi a mohutnými kruhovými stenami.&lt;br /&gt;1997, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/773
# '''[[Las Médulas]]'''&lt;br /&gt;''Las Médulas''&lt;br /&gt;Zvyšky rímskych zlatých baní.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/803
# '''[[Palau de la música Catalana]] a [[Hospital de la Santa Creu i Sant Pau]] v [[Barcelona|Barcelone]]'''&lt;br /&gt;''The Palau de la Música Catalana and the Hospital de Sant Pau, Barcelona''&lt;br /&gt;Slávne stavby katalánskeho secesného architekta menom Lluís Domènech.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/804
# '''Kláštory [[Kláštor San Millán de Yuso|San Millán de Yuso]] a [[Kláštor San Millán de Suso|San Millán de Suso]]'''&lt;br /&gt;''San Millán Yuso and Suso Monasteries''&lt;br /&gt;Kláštorná obec založená sv. Millánom v polovici 6. storočia&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/805
# '''[[Údolie Côa|Skalné maľby v údolí Côa a Siega Verde]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Rock-Art Sites in the Côa Valley and Siega Verde''&lt;br /&gt;Výnimočná koncentrácia skalných rytín a malieb z neskorej doby kamennej.&lt;br /&gt;1998, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/866
# '''[[Skalné umenie v Stredomorskej panve na Pyrenejskom polostrove]]'''&lt;br /&gt;''Rock-Art of the Mediterranean Basin on the Iberian Peninsula''&lt;br /&gt;Neskoro prehistorické skalné maľby na Iberskom polostrove tvoria výnimočne veľkú skupinu, v ktorej je živo graficky zobrazený spôsob života.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/874
# '''[[Alcalá de Henares]] – univerzita a sväté miesto'''&lt;br /&gt;''University and Historic Precinct of Alcalá de Henares''&lt;br /&gt;Prvé plánované univerzitné mesto na svete.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/876
# '''[[Ibiza (mesto)|Ibiza]]'''&lt;br /&gt;''Ibiza, biodiversity and culture''&lt;br /&gt;Príklad interakcie medzi morským a pobrežným ekosystémom.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/417
# '''[[San Cristóbal de La Laguna]]'''&lt;br /&gt;''San Cristóbal de La Laguna''&lt;br /&gt;Prvé ideálne mestské teritórium vybudované podľa filozofických princípov.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/929
# '''[[Tarragona|Tárraco – archeologická lokalita]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Ensemble of Tárraco''&lt;br /&gt;Tárraco (súčasná Tarragona) bolo hlavným mestom v rímskom Španielsku a tiež rímske centrum pre celý Pyrenejský polostrov.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/875
# '''[[Palmový háj v Elche]]'''&lt;br /&gt;''Palmeral of Elche''&lt;br /&gt;Unikátny pozostatok arabských poľnohospodárskych postupoch v Európe.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/930
# '''[[Lugo]] – rímske hradby'''&lt;br /&gt;''Roman Walls of Lugo''&lt;br /&gt;Boli postavené v druhej polovici 2. storočia, aby chránili rímske mesto Lucus.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/987
# '''Románske kostoly vo [[Vall de Boí]]'''&lt;br /&gt;''Catalan Romanesque Churches of the Vall de Boí''&lt;br /&gt;Úzke a hlboké údolie Vall de Boí leží v Pyrenejach v oblasti Alta Ribagorça.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/988
# '''[[Atapuerca]] – archeologická lokalita'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Atapuerca''&lt;br /&gt;Jaskyne v pohorí Sierra de Atapuerca obsahujú pamiatky po prvých ľudských tvoroch v Európe staré takmer milión rokov.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/989
# '''[[Kráľovský palác v Aranjueze|Kultúrna krajina Aranjuez]]'''&lt;br /&gt;''Aranjuez Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Vzácna jednota prírodných pamiatok a výsledkov rozmanitej ľudskej činnosti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1044
# '''[[Úbeda]] a [[Baeza]] – renesančné monumentálne celky'''&lt;br /&gt;''Renaissance Monumental Ensembles of Úbeda and Baeza''&lt;br /&gt;Malé mestá na juhu Španielska. Je viditeľný vplyv Maurov v 9. storočí, opätovné dobytie Španielska katolíkmi a najmä príchod renesancie v 16. storočí.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/522
# '''[[Biskajský most]]'''&lt;br /&gt;''Vizcaya Bridge''&lt;br /&gt;Visutý oceľový most prekleňujúci ústie rieky Ibaizabal západne od [[Bilbao|Bilbaa]]. Navrhnutý baskickým architektom [[Alberto de Palacio]] a dokončený v r. 1893.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1217
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Národný park Teide]]'''&lt;br /&gt;''Teide National Park''&lt;br /&gt;Horský národný park na ostrove [[Tenerife]] vrátane sopky Teide-Pico Viejo ({{m|3718|m}}) &lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1258
# '''[[Herkulova veža]]'''&lt;br /&gt;''Tower of Hercules ''&lt;br /&gt;Pôvodný maják postavili Rimania v 1. storočí nášho letopočtu. Orientačný bod pre vstup do mesta A Coruňa.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1312
# '''Kultúrna krajina [[Serra de Tramuntana]]'''&lt;br /&gt;''Cultural Landscape of the Serra de Tramuntana''&lt;br /&gt;Pohorie na severe ostrova [[Mallorca]] obývané už tisíce rokov.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1371
# '''Dedičstvo ortute – [[Almadén]] a [[Idrija]]'''&lt;br /&gt;Heritage of Mercury. Almadén and Idrija&lt;br /&gt;Jedny z najväčších svetových baní na ortuť v Španielsku a Slovinsku.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1313
# '''[[Dolmeny v Antequere]]'''&lt;br /&gt;''Antequera Dolmens Site''&lt;br /&gt;Megalitické pamiatky z neolitu a doby bronzovej.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1501
# '''Chalífátske mesto [[Medina Azahara]]'''&lt;br /&gt;''Caliphate City of Medina Azahara''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko arabsko-muslimského stredovekého  mesta z 10. storočia.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1560
# '''Kultúrna krajina Risco Caído a posvätné hory na [[Gran Canaria]]'''&lt;br /&gt;''Risco Caído and the Sacred Mountains of Gran Canaria Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Pozostatky domorodcov vyznávajúcich [[Kozmológia|kozmológiu]]&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1578
# '''[[Paseo del Prado]] a [[Park Retiro v Madride|Buen Retiro]], krajina umenia a vied'''&lt;br /&gt;''Paseo del Prado and Buen Retiro, a landscape of Arts and Sciences''&lt;br /&gt;Bulvár Paseo del Prado a park Retiro v Madridue stelesňujú novú predstavu o mestskom priestore a rozvoji z obdobia osvieteného absolutizmu 18. storočia.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1618
# '''Prehistorické [[Talajotická kultúra|talajotické]] náleziská na [[Menorca|Menorce]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Sites of Talayotic Menorca''&lt;br /&gt;Náleziská situované v poľnohospodársko-pastierskej krajine ukazujú rozmanitosť pravekých sídlisk a pohrebísk a vývoj &quot;kyklopskej&quot; architektúry budovanej z veľmi veľkých kamenných blokov.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1528

== {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ==
[[Súbor:Aerial View of the Monastry of Sankt Gallen 14.02.2008 14-48-17.JPG|thumb|Kláštor St. Gallen]]
[[Súbor:Picswiss GR-80-10 Müstair (Münster)- Clostra San Jon (Kloster St Johann).jpg|thumb|Kláštor sv. Jána]]
[[Súbor:Grosser Aletschgletscher 3196.JPG|thumb|Aletschgletscher]]
[[Súbor:Rivaz.jpg|thumb|Vinice Lavaux]]
[[Súbor:Brusio.jpg|thumb|Rhétska dráha]]
[[Súbor:00 le locle2.jpg|thumb|Le Locle]]
# '''[[Bern (mesto)|Bern]]'''&lt;br /&gt;''Old City of Berne''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/267
# '''[[Opátstvo svätého Havla|Kláštor St. Gallen]]'''&lt;br /&gt;''Convent of St Gall''&lt;br /&gt;Kláštor St. Gall je príkladom karolínskeho kláštora, má vzácne rukopisy.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/268
# '''[[Benediktínsky kláštor svätého Jána]] v [[Müstair]]'''&lt;br /&gt;''Benedictine Convent of St John at Müstair''&lt;br /&gt;Benediktínsky ženský kláštor obsahuje figuratívne nástenné maľby a románske fresky.&lt;br /&gt;1983&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/269
# '''[[Bellinzona|Tri hrady v Bellinzone]] – hrady, hradby a bašty.'''&lt;br /&gt;''Three Castles, Defensive Wall and Ramparts of the Market-town of Bellinzone''&lt;br /&gt;Skupina opevnení, ktoré sa stretávajú na hrade Castelgrande, stojacom na skalnatom vrchole nad údolím Ticina.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/884
# '''[[Aletschgletscher]]'''&lt;br /&gt;''Jungfrau-Aletsch-Bietschhorn''&lt;br /&gt;Najväčší európsky ľadovec s typickými rysmi ľadovcovej oblasti.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1037
# '''[[Monte San Giorgio]]'''&lt;br /&gt;''Monte San Giorgio''&lt;br /&gt;Zalesnená hora južne od Luganského jazera je považovaná za najlepšie nálezisko morských fosílií z doby stredného triasu.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1090
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Lavaux]]'''&lt;br /&gt;''Lavaux, Vineyard Terraces''&lt;br /&gt;Viničné terasy pozdĺž Ženevského jazera pochádzajúce z 11. storočia.&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1243
# '''[[Glarner Hauptüberschiebung]]'''&lt;br /&gt;''Swiss Tectonic Arena Sardona''&lt;br /&gt;Vynikajúco zachované a odkryté prejavy tektonických procesov kontinentálnej kolízie.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1179/
# '''[[Rhétska dráha]]'''&lt;br /&gt;''Rhaetian Railway in the Albula / Bernina Landscapes''&lt;br /&gt;Železničná trať v Alpách.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1276
# '''[[La Chaux-de-Fonds]]/[[Le Locle]]'''&lt;br /&gt;''La Chaux-de-Fonds / Le Locle, watchmaking town planning''&lt;br /&gt;Mestský urbanizmus a celková koncepcia bývania a výroby.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1179/
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''&lt;br /&gt;''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''&lt;br /&gt;17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1321

== {{minivlajka|Švédsko|w}} ==
[[Súbor:Drottningholmpalace.jpg|náhľad|Palác Drottningholm]]
[[Súbor:Engelsberg blast furnace 03.jpg|náhľad|Železiarne Engelsberg]]
[[Súbor:Reiterschlacht Tanum Detail.JPG|thumb|Tanum]]
[[Súbor:Gammelstad-town-03.JPG|thumb|Gammelstad]]
[[Súbor:Sarek Skierffe Rapadelta.jpg|thumb|Laponsko]]
[[Súbor:Öland väderkvarnar.jpg|náhľad|Öland]]
[[Súbor:Gästgivars.jpg|thumb|Zdobené farmy v Hälsinglande]]
# '''[[Palác Drottningholm]]'''&lt;br /&gt;''Royal Domain of Drottningholm''&lt;br /&gt;Palác so záhradami a divadlom na ostrove v jazere Mälaren je príkladom severskej kráľovskej rezidencie.&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/559
# '''[[Birka]] a [[Hovgarden]]'''&lt;br /&gt;''Birka and Hovgården''&lt;br /&gt;Vykopávky starých sídel Vikingov na ostrovoch v jazere Mälaren.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/555
# '''[[Železiarne Engelsberg]]'''&lt;br /&gt;''Engelsberg Ironworks''&lt;br /&gt;Najlepšie zachovalé švédske železiarne zo 17. a 18. storočia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/556
# '''[[Skalné rytiny v Tanume]]'''&lt;br /&gt;''Rock Carvings in Tanum''&lt;br /&gt;Obrazce z doby bronzovej vyryté do skaly.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/557
# '''[[Skogskyrkogården]]'''&lt;br /&gt;''Skogskyrkogården''&lt;br /&gt;Cintorín v [[Štokholm]]e z rokov 1917 až 1920 sa vyznačuje harmonickým spojením prírodných a architektonických prvkov.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/558
# '''[[Visby]]'''&lt;br /&gt;''Hanseatic Town of Visby''&lt;br /&gt;Staré hanzové mesto na ostrove [[Gotland (ostrov)|Gotland]] je najlepšie zachovaným opevneným mestom na severe Európy.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/731
# '''[[Luleå|Gammelstad]]'''&lt;br /&gt;''Church Village of Gammelstad, Luleå''&lt;br /&gt;Dedinu tvorí 424 drevených domčekov okolo kamenného kostola, ktoré boli obývané iba v nedeľu a slúžili ako útulok ľuďom, ktorí to mali do kostola príliš ďaleko.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/762
# '''[[Laponsko (územie)|Laponsko]]'''&lt;br /&gt;''Laponian Area''&lt;br /&gt;Oblasť za polárnym kruhom, kde pôvodní obyvatelia stále žijú tradičným spôsobom života.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/774
# '''[[Karlskrona]] – námorný prístav'''&lt;br /&gt;''Naval Port of Karlskrona''&lt;br /&gt;Prístavné mesto z konca 17. storočia.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/871
# '''[[Höga kusten]]'''&lt;br /&gt;''High Coast''&lt;br /&gt;Prírodná rezervácia na juhozápadnom pobreží [[Botnický záliv|Botnického zálivu]].&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/898
# '''Poľnohospodárska krajina na juhu ostrova [[Öland]]'''&lt;br /&gt;''Agricultural Landscape of Southern Öland''&lt;br /&gt;Početné dôkazy osídlenia od praveku po dnešok.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/968
# '''Ťažba medi v okolí mesta [[Falun]]'''&lt;br /&gt;''Mining Area of the Great Copper Mountain in Falun''&lt;br /&gt;Meď sa tu ťažila už v 13. storočí.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1027
# '''[[Rádiová stanica vo Varbergu]]'''&lt;br /&gt;''Varberg Radio Station''&lt;br /&gt;Výnimočne zachovaná pamiatka na začiatky bezdrôtovej transatlantickej komunikácie.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1134
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Zdobené farmy v Hälsinglande]]'''&lt;br /&gt;Decorated Farmhouses of Hälsingland&lt;br /&gt;Sedem drevených stavieb predstavuje vrchol miestnej tradičnej architektúry majúci pôvod až v stredoveku&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1282

== {{minivlajka|Taliansko|w}} ==
[[Súbor:Colosseum-2003-07-09.jpg|náhľad|Rím]]
[[Súbor:Florence italy duomo.jpg|náhľad|Florencia]]
[[Súbor:Campo dei Miracoli overview2.jpg|náhľad|Piazza del Duomo, Pisa]]
[[Súbor:Matera boenisch nov 2005.jpg|náhľad|Matera]]
[[Súbor:PiazzadelCampoSiena.jpg|thumb|Siena]]
[[Súbor:Crespi d'Adda fabbrica.JPG|náhľad|Crespi d'Adda]]
[[Súbor:Castel del Monte BW 2016-10-14 12-26-11 r.jpg|thumb|Castel del Monte]]
[[Súbor:Alberobello BW 2016-10-16 13-43-03.jpg|náhľad|Alberobello]]
[[Súbor:Pienza Piazza Pio II.JPG|náhľad|Pienza]]
[[Súbor:Der bourbonische Königspalast in Caserta.jpg|thumb|Kráľovský palác Caserta]]
[[Súbor:OrtoBotPadova Incrocio viali.jpg|náhľad|Botanická záhrada v Padove]]
[[Súbor:Absidi e Ghirlandina.jpg|thumb|upright|Torre Civica ]]
[[Súbor:Agrigente Temple concorde2.jpg|thumb|Agrigento]]
[[Súbor:Aquileia Basilica, esterno - Foto Giovanni Dall'Orto.jpg|náhľad|Bazilika v Aquilei]]
[[Súbor:Urbino-vista paese.jpg|thumb|Historické centrum Urbina]]
[[Súbor:Greek library Villa Adriana.jpg|thumb|Vila Adriana v Tivoli]]
[[Súbor:VeronaPch.jpg|náhľad|Verona]]
[[Súbor:Villa d'Este 01.jpg|thumb|Villa d’Este]]
[[Súbor:Lake Lugano.jpg|thumb|Monte San Giorgio]]
[[Súbor:Casa colonica 2 Val d'Orcia Cassia.jpg|náhľad|Val d’Orcia]]
[[Súbor:Nekropolis von Pantalica.jpg|náhľad|Pantalica]]
[[Súbor:Genova Via Garibaldi noc.jpg|thumb|Janov: Le strade Nuove a systém Palazzi dei Rolli]]
[[Súbor:Dolomites cablecar view 2009.JPG|náhľad|Dolomity]]
[[Súbor:Trevi.Clitumno001.jpg|náhľad|Mocenské strediská Longobardov v Itálii]]
[[Súbor:Villa medici di belcanto, veduta 00.JPG|thumb|Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku]]
[[Súbor:Cefalu Cathedral exterior BW 2012-10-11 12-13-18.jpg|náhľad|Katedrála Premenenia Pána v Cefalù]]
[[Súbor:BG MuraVenete 05.JPG|náhľad|Benátske obranné stavby]]
[[Súbor:Padova Cappella degli Scrovegni Innen Langhaus Ost 2.jpg|náhľad|Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove]]
# '''[[Rím]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura.''&lt;br /&gt;Historické centrum s antickými pamiatkami a budovy patriace Svätej stolici.&lt;br /&gt;1980, 1990&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/91
# '''[[Miláno]] – [[Santa Maria delle Grazie (Miláno)|Kostol a dominikánsky konvent]]'''&lt;br /&gt;''Church and Dominican Convent of Santa Maria delle Grazie with „The Last Supper“ by Leonardo da Vinci''&lt;br /&gt;Kostol a konvent rádu dominikánov Santa Maria delle Grazie s ''[[Posledná večera (Leonardo)|Poslednou večerou]]'' od [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]].&lt;br /&gt;1980&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/93
# '''[[Skalné kresby vo Valcamonice]]'''&lt;br /&gt;''Rock Drawings in Valcamonica''&lt;br /&gt;Údolie s jedným z najväčších nálezísk petroglyfov.&lt;br /&gt;1979&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/94
# '''[[Florencia]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Florence''&lt;br /&gt;Historické centrum mesta, symbol renesancie.&lt;br /&gt;1982&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/174
# '''[[Benátky]] a [[Benátska lagúna]]'''&lt;br /&gt;''Venice and its Lagoon''&lt;br /&gt;Kultúrne pamiatky v meste a na 118 okolitých ostrovoch.&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/394
# '''[[Piazza del Duomo]], [[Pisa]]'''&lt;br /&gt;''Piazza del Duomo, Pisa''&lt;br /&gt;Majstrovské diela stredovekej architektúry (katedrála, baptistérium a zvonica – Šikmá veža).&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/395
# '''[[San Gimignano|Historické centrum San Gimignano]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of San Gimignano''&lt;br /&gt;Historické centrum je typické svojimi vežami, symboly bohatstva miestnych patricijských rodín.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/550
# '''[[Matera]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''I Sassi di Matera''&lt;br /&gt;Historické mesto. V jeho okolí sa nachádzajú najvýznamnejšie miesta pobytu jaskynného človeka v oblasti Stredozemia.&lt;br /&gt;1993&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/670
# '''Mesto [[Vicenza]] a [[Palladiove vily v Benátsku]]'''&lt;br /&gt;''City of Vicenza and the Palladian Villas of the Veneto''&lt;br /&gt;Architekt Palladio je autorom takzvaného palladiánskeho štýlu, ktorý sa potom rozšíril do západnej Európy.&lt;br /&gt;1994, 1996&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/712
# '''[[Siena (mesto)|Siena]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Siena''&lt;br /&gt;Príklad stredovekého toskánskeho mesta.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/717
# '''[[Neapol]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Naples''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta svedčí o vplyve mnohých kultúr.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/726
# '''[[Crespi d’Adda]]'''&lt;br /&gt;''Crespi d’Adda''&lt;br /&gt;Typické robotnícke mesto 19. a 20. storočia.&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/730
# '''[[Ferrara]] a delta [[Pád (rieka)|Pádu]]'''&lt;br /&gt;''Ferrara, City of the Renaissance, and its Po Delta ''&lt;br /&gt;Historické jadro mesta s renesančnými pamiatkami.&lt;br /&gt;1995, 1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/733
# '''[[Castel del Monte (hrad)|Castel del Monte]]'''&lt;br /&gt;''Castel del Monte''&lt;br /&gt;Unikátny hrad z 13. storočia.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/398
# '''[[Alberobello]]'''&lt;br /&gt;''The Trulli of Alberobello''&lt;br /&gt;Mesto s typickými domami (tzv. trulli), ktoré sa stavajú z kameňov bez použitia malty.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/787
# '''[[Ravenna]] – [[Ranokresťanské pamiatky v Ravenne]]'''&lt;br /&gt;''Early Christian Monuments of Ravenna''&lt;br /&gt;Rané kresťanské monumenty a mozaiky z 5. až 6. storočia.&lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/788
# '''[[Pienza]] – historické centrum'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of the City of Pienza''&lt;br /&gt;Mesto v Toskánsku, kde sa pri stavbe začali po prvýkrát uplatňovať renesančné prvky. &lt;br /&gt;1996&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/789
# '''[[Zámok Caserta|Kráľovský palác v Caserte]] s parkom, [[akvadukt Vanvitelli]] a komplex [[San Leucio]]'''&lt;br /&gt;''18th-Century Royal Palace at Caserta, with the Park, the Aqueduct of Vanvitelli, and the San Leucio Complex'' &lt;br /&gt;Do zoznamu je zapísaný palácový komplex, park, záhrady a akvadukt Vanvitelli a komplexom San Leucio. Dal ho vybudovať [[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] v polovici 18. storočia, aby konkuroval [[Versailles]] a [[Madrid]]u &lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/549
# '''[[Rezidencie kráľovského rodu Savojských]]'''&lt;br /&gt;''Residences of the Royal House of Savoy''&lt;br /&gt;Komplex budov vojvodu Emmanuela Philiberta Savojského v [[Turín]]e.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/823
# '''[[Botanická zahrada v Padove]]'''&lt;br /&gt;''Botanical Garden Orto Botanico, Padua''&lt;br /&gt;Prvá botanická záhrada na svete, založená r. 1545.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/824
# '''[[Portovenere]], [[Cinque Terre]] a ostrovy [[Palmaria]], [[Tino]] a [[Tinetto]]'''&lt;br /&gt;''Portovenere, Cinque Terre, and the Islands Palmaria, Tino and Tinetto''&lt;br /&gt;Ligurská pobrežná oblasť medzi Cinque Terre a Portovenere je kultúrna krajina veľké prírodnej a kultúrnej hodnoty.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/826
# '''[[Dóm v Modene|Katedrála]], [[Torre Civica]] a námestie [[Piazza Grande (Modena)|Piazza Grande]] v [[Modena|Modene]]'''&lt;br /&gt;''Cathedral, Torre Civica and Piazza Grande, Modena''&lt;br /&gt;Skvelý príklad románskeho umenia a práce dvoch veľkých umelcov: Lanfranca a Wiligelma.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/827
# '''Archeologické nálezisko v [[Pompeje|Pompejách]], [[Herculaneum]]e a [[Torre Annunziata]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Areas of Pompei, Herculaneum and Torre Annunziata''&lt;br /&gt;Mestá a vily zasypané výbuchom [[Vezuv]]u v r. 79.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/829
# '''[[Amalfinské pobrežie]]'''&lt;br /&gt;''Costiera Amalfitana''&lt;br /&gt;Pobrežie Amalfi je stelesnená fyzická krása a prírodná rozmanitosť.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/830
# '''Archeologické nálezisko v [[Agrigento|Agrigente]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Area of Agrigento''&lt;br /&gt;Zvyšky chrámov v dórskom štýle a neskoršie helenistické a rímske mesto.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/831
# '''[[Villa Romana del Casale]]'''&lt;br /&gt;''Villa Romana del Casale''&lt;br /&gt;Vila postavená v 4. storočí je jedným z najluxusnejších príkladov pamiatok tohto typu – najmä mozaiky.&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/832
# '''[[Su Nuraxi di Barumini]]'''&lt;br /&gt;''Su Nuraxi di Barumini''&lt;br /&gt;Komplex kruhových obranných veží z otesaného kameňa s komnatami s klenutými stropmi z 2. storočia pred Kr. na [[Sardínia|Sardínii]].&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/833
# '''Archeologické nálezisko a patrialchálna bazilika v [[Aquileia]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Area and the Patriarchal Basilica of Aquileia''&lt;br /&gt;Mesto raného Ríma. Väčšina stále zostáva neodkrytá pod poľami, možno očakávať významné nálezy. Patrialchálna bazilika vyniká mozaikovou dlažbou.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/825
# '''Historické centrum [[Urbino|Urbina]]'''&lt;br /&gt;''Historic Centre of Urbino''&lt;br /&gt;Mestečko na kopcoch z 15. storočia&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/828
# '''Národný park [[Cilento]] a [[Vallo di Diano]] s archeologickými náleziskami [[Paestum]], [[Velia]] a kláštorom [[Kláštor Certosa di Padula|Certosa di Padula]]'''&lt;br /&gt;''Cilento and Vallo di Diano National Park with the Archeological sites of Paestum and Velia, and the Certosa di Padula''&lt;br /&gt;Veľa svätýň a osád pozdĺž troch horských chrbátov, tiahnúcich sa od východu na západ. Hranica medzi gréckymi kolóniami Magna Grecia a domorodými etruskými a lucanskými obyvateľmi.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/842
# '''[[Vila Adriana]] v [[Tivoli]]'''&lt;br /&gt;''Villa Adriana Tivoli''&lt;br /&gt;Komplex klasických budov postavený v 2. storočí pred Kr. rímskym cisárom Hadriánom.&lt;br /&gt;1999&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/907
# '''Mesto [[Verona]]'''&lt;br /&gt;''City of Verona''&lt;br /&gt;Verona, mesto kultúry a umenia, kde sa zachovalo veľa pamiatok od staroveku po stredovek a renesanciu.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/797
# '''[[Liparské ostrovy]]'''&lt;br /&gt;''Isole Eolie Aeolian Islands''&lt;br /&gt;Súostrovie sopečného pôvodu.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/908
# '''[[Assisi]], [[bazilika svätého Františka]] a ďalšie františkánske pamiatky'''&lt;br /&gt;''Assisi, the Basilica of San Francesco and Other Franciscan Sites''&lt;br /&gt;Veľké diela stredovekého umení, ako napr. bazilika sv. Františka a obrazy maliarov ako boli Simone Martini, Cimabue, Pietro Lorenzetti a Giotto.&lt;br /&gt;2000&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/990
# '''[[Villa d’Este]] v [[Tivoli]]'''&lt;br /&gt;''Villa d’Este, Tivoli''&lt;br /&gt; Svojím palácom a záhradou je jednou z najvýznamnejších ukážok najčistejšej renesančnej kultúry.&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1025
# '''[[Val di Noto|Neskorobarokové mestá v údolí Val di Noto]] (juhovýchodná Sicília)'''&lt;br /&gt;''Late Baroque Towns of the Val di Noto South-eastern Sicily''&lt;br /&gt;Osem miest v juhovýchodnej Sicílii: [[Caltagirone]], [[Militello in Val di Catania]], [[Catania]], [[Modica]], [[Noto (Sicília)|Noto]], [[Palazzolo]], [[Ragusa]] a [[Scicli]]. Všetky boli znovu vystavané po zničujúcom zemetrasení v r. 1693.&lt;br /&gt;2002&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1024
# '''[[Sacri Monti]] v [[Piemont]]e a [[Lombardia|Lombardii]]'''&lt;br /&gt;''Sacri Monti of Piedmont and Lombardy''&lt;br /&gt;Celkom 9 architektonických celkov kaplniek a iných sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. a 17. storočia.&lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1068
# '''[[Monte San Giorgio]]'''&lt;br /&gt;''Monte San Giorgio''&lt;br /&gt;Zalesnená hora južne od Luganského jazera je považovaná za najlepšie nálezisko morských fosílií z doby stredného triasu.&lt;br /&gt;2003, rozšírené 2010&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1090
# '''[[Val d’Orcia]]'''&lt;br /&gt;''Val d’Orcia''&lt;br /&gt;Krajina v údolí Val d’Orcia je súčasťou oblasti okolo Sieny, ktorá sa vyvíjala od 14. storočia pod vplyvom mesta.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1026
# '''Etruské nekropoly [[Cerveteri]] a [[Tarquinia]]'''&lt;br /&gt;''Etruscan Necropolises of Cerveteri and Tarquinia''&lt;br /&gt;Dva veľké etruské cintoríny, ktoré reprezentujú odlišné typy pohrebných praktík v období od 9. do 1. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1158
# '''[[Syrakúzy]] a [[skalná nekropola Pantalica]]'''&lt;br /&gt;''Syracuse and the Rocky Necropolis of Pantalica''&lt;br /&gt;V Syrakúzach je zachovaná osada Ortygia založená Grékmi z Koryntu v 8. storočí pred Kr. Nekropola Pantalica zahrňuje viac ako 5 000 hrobiek vytesaných v skale z 13. až 15. storočia pred Kr.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1200
# '''[[Janov (Taliansko)|Janov]]: [[Le strade Nuove a systém Palazzi dei Rolli]]'''&lt;br /&gt;''Genoa: Le Strade Nuove and the system of the Palazzi dei Rolli''&lt;br /&gt;Historické centrum Janova vzniklo na prelome 16. a 17. stor. Je prvým príkladom [[Urbanizmus (architektúra)|urbanistického]] plánovania centra miesta v Európe.&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1211
# '''[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017, 2021 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Rhétska dráha]]'''&lt;br /&gt;''Rhaetian Railway in the Albula / Bernina Landscapes''&lt;br /&gt;Spoločne so Švajčiarskom.&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1276
# '''[[Mantova (mesto)|Mantova]] a [[Sabbioneta]]'''&lt;br /&gt;''Mantua and Sabbioneta''&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1287
# '''[[Dolomity]]'''&lt;br /&gt;''The Dolomites ''&lt;br /&gt;Krasový systém, ľadovec, hlboké údolia, skladné steny.&lt;br /&gt;2009&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1237
# '''[[Mocenské strediská Longobardov v Taliansku]]'''&lt;br /&gt;''Longobards in Italy. Places of the power (568{{--}}774 A.D.)''&lt;br /&gt;Sedem lokalít v severnej a strednej Itálii, ktoré zahŕňajú pevnosti, kláštory a kostoly: [[Brescia (mesto)|Brescia]], [[Cividale del Friuli]], [[Castelseprio]], [[Spoleto]], [[Campello sul Clitunno]], [[Benevento]], [[Monte Sant'Angelo]].&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1318
# '''[[Prehistorické kolové obydlia v Alpách]]'''&lt;br /&gt;''Prehistoric Pile dwellings around the Alps''&lt;br /&gt;Kolové obydlia z obdobia 5 000 až 500 rokov pred našim letopočtom v blízkosti jazier, riek či mokradí.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1363
# '''[[Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku]]'''&lt;br /&gt;''Medici Villas and Gardens in Tuscany''&lt;br /&gt;Dvanásť víl a záhrad v Toskánsku ako odkaz významného mecenášského rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]].&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/175
# '''[[Etna]]'''&lt;br /&gt;''Mount Etna''&lt;br /&gt;Mohutná sopka na východe [[Sicília|Sicílie]]&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1427
# '''[[Piemont|Vinárska kultúrna krajina Piemontu]]: [[Langhe-Roero]] a [[Monferrato]]'''&lt;br /&gt;''The Vineyard Landscape of Piedmont: Langhe-Roero and Monferrato''&lt;br /&gt;Vinnárska krajina medzi riekou [[Pád (rieka)|Pád]] a [[Ligurské Alpy|Ligurskými Alpami]].&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1390/
# '''Arabsko-normanské [[Palermo]] a katedrály v [[Katedrála Premenenia Pána (Cefalù)|Cefalù]] a [[Duomo di Monreale|Monreale]]'''&lt;br /&gt;''Palerme arabo-normande et les cathédrales de Cefalú et Monreale''&lt;br /&gt;9 stavieb (paláce, kostoly, katedrály, most) spájajúcich vplyvy [[Západná kultúra|Západu]], [[Byzantská ríša|Byzancie]] a [[Islamská kultúra|moslimského sveta]] z obdobia normanských sicílskych kráľov (1130{{--}}1194).&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1487
# '''[[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]]'''&lt;br /&gt;''Venetian Works of Defence between 15th and 17th centuries: Stato da Terra – western Stato da Mar''&lt;br /&gt;Mestské hradby, pevnosti a ďalšie obranné stavby v [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotore]], [[Šibenik]]u, [[Zadar]]e, [[Bergamo (mesto)|Bergame]], [[Peschiera del Garda]] a [[Palmanova|Palmanove]].&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1533
# '''[[Ivrea]] – priemyselné mesto 20. storočia'''&lt;br /&gt;''Ivrea, industrial city of the 20th century''&lt;br /&gt;Priemyselné stavby medzi rokmi 1930 a 1960&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1538
# '''Kopce prosecca [[Conegliano]] a [[Valdobbiadene]]'''&lt;br /&gt;''Le Colline del Prosecco di Conegliano e Valdobbiadene''&lt;br /&gt;Krajina preslávená pestováním a výrobou vína [[Prosecco]]&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1571
# '''[[Slávne kúpeľné mestá Európy]]'''&lt;br /&gt;''The Great Spa Towns of Europe''&lt;br /&gt;11 miest, ktoré sú svedectvom medzinárodnej európskej kúpeľnej kultúry, ktorá sa rozvíjala od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1613
# '''[[Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove]]'''&lt;br /&gt;''Padua’s fourteenth-century fresco cycles''&lt;br /&gt;Skupina ôsmich církevných a svetských budov v centre Padovy s freskami zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2020&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1623
# '''[[Podlubia v Bologni]]'''&lt;br /&gt;''The Porticoes of Bologna''&lt;br /&gt;Rôznorodé otvorené stĺpové haly v Bologni, vek niektorých siaha až do 12. storočia a spolu zaberajú 62 kilometrov.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1650
# '''[[Evaporitický kras a jaskyne severných Apenín]]'''&lt;br /&gt;''Evaporitic Karst and Caves of Northern Apennines''&lt;br /&gt;Krasová oblasť s viac než 900 jaskyňai o celkovej dĺžke viac než 100 km. Krajský kras je vedecky študovaný už od 16. storočia.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1692
# '''[[Via Appia]]'''&lt;br /&gt;''Via Appia. Regina Viarum''&lt;br /&gt;Viac než 800 kilometrov dlhá, najstaršia a najvýznamnejšia z veľkých ciest [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].&lt;br /&gt;2024&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1708
# '''Pohrebné tradície na pravekej Sardínii - [[Domus de Janas]]'''&lt;br /&gt;''Funerary Tradition in the Prehistory of Sardinia – The domus de janas''&lt;br /&gt;Pohrebné [[Hypogeum|hypogeá]] z obdobia 5. až 3. tisícročia pred Kristom.&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;http://https {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612131930/http://https//www.billboard.com/music/soundtrack/chart-history// |date=2008-06-12 }}://whc.unesco.org/en/list/1730

== {{minivlajka|Turecko|w}} ==
[[Súbor:Göreme 1 11 2004.jpg|thumb|Göreme]]
[[Súbor:Divrigi,Moschee-Kale.jpg|náhľad|Veľká mešita a nemocnica v Divriği]]
[[Súbor:Lion Gate, Hattusa 01.jpg|náhľad|Chattušaš]]
[[Súbor:Nemrut dag temple view 2.jpg|náhľad|Nemrut Dağ]]
[[Súbor:Hierapolis Theatre.jpg|náhľad|Divadlo v Hierapolise]]
[[Súbor:Safranbolu traditional house 1.jpg|thumb|Safranbolu]]
[[Súbor:Troy walls and landscape 2.jpg|thumb|Trója]]
[[Súbor:Edirne 7333 Nevit.JPG|náhľad|Mešita Selimiye v Edirne]]
[[Súbor:Çatalhöyük after the first excavations by James Mellaart and his team..jpg|náhľad|Neologická lokalita Çatal Hüyük]]
[[Súbor:Aphrodisias turkey.jpg|náhľad|Aphrodisias]]
[[Súbor:Ruins of Gordion 3.JPG|thumb|Gordion]]
# '''[[Istanbul]] – historické územia.'''&lt;br /&gt;''Historic Areas of Istanbul''&lt;br /&gt;Mesto, ktoré je viac ako 2 000 rokov spojené s politickými udalosťami, náboženstvom a umením.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/356
# '''[[Národný park Göreme]] ([[Kapadócia]])'''&lt;br /&gt;''Göreme National Park and the Rock Sites of Cappadocia''&lt;br /&gt;Národný park. Svätyne, jaskynné obydlia a podzemné mestá sú vytesané do skál.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/357
# '''[[Veľká mešita a nemocnica v Divriği]] '''&lt;br /&gt;''Great Mosque and Hospital of Divriği''&lt;br /&gt;Veľká mešita a nemocnica. Mešita z roku 1228 je majstrovským dielom islamskej architektúry.&lt;br /&gt;1985&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/358
# '''[[Chattušaš]]'''&lt;br /&gt;''Hattusha''&lt;br /&gt;Mesto z 2. storočia pred Kr. Zachovali sa chrámy, kráľovské paláce a opevnenia.&lt;br /&gt;1986&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/377
# '''[[Nemrut Dag]]'''&lt;br /&gt;''Nemrut Dağ''&lt;br /&gt;Ruiny antického mesta zahrňujú mauzóleum Antiocha I. (1. storočie pred Kr.).&lt;br /&gt;1987&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/448
# '''[[Xanthos]] – [[Letoon]]'''&lt;br /&gt;''Xanthos-Letoon''&lt;br /&gt;Hlavné mesto Lýdie, jeho pozostatky ilustrujú miešanie lýdijských a helénskych vplyvov.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/484
# '''[[Hierapolis]] – [[Pamukkale]]'''&lt;br /&gt;''Hierapolis-Pamukkale''&lt;br /&gt;Antické mesto postavené na travertínovej kope s minerálnymi prameňmi.&lt;br /&gt;1988&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/485
# '''[[Safranbolu]]'''&lt;br /&gt;''City of Safranbolu''&lt;br /&gt;Mesto bolo od 13. storočia dôležitou zastávkou karaván. Pamiatky zahrňujú napr. Starú mešitu a kúpele.&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/614
# '''[[Trója]] – archeologická lokalita.'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Troy''&lt;br /&gt;Trója so svojou štvortisícročnou históriou je jedným z najznámejších archeologických nálezísk na svete.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/849
# '''[[Mešita Selimiye (Edirne)|Mešita Selimiye]]'''&lt;br /&gt;''Selimiye Mosque and its Social Complex''&lt;br /&gt;Mestská dominanta bývalého hlavného mesta Osmanskej ríše [[Edirne]].&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1366
# '''Neolitická lokalita [[Çatal Hüyük]]'''&lt;br /&gt;Neolithic Site of Çatalhöyük&lt;br /&gt;Dva vrcholky v južnej Anatólii v ktorých boli nájdené dôkazy ľudského osídlenia už okolo roku 7000 pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2012&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1405
# '''[[Bursa]] a [[Cumalıkızık]], kolísky Otomanskej ríše'''&lt;br /&gt;''Bursa and Cumalıkızık: the Birth of the Ottoman Empire''&lt;br /&gt;Vidiecka i mestská architektúra zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1452
# '''[[Pergamon]] a okolitá viacvrstevná kultúrna krajina'''&lt;br /&gt;''Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Staroveké mesto na vyvýšenine nad nížinou Bakirçay.&lt;br /&gt;2014&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1457
# '''[[Efez]]'''&lt;br /&gt;''Ephesus''&lt;br /&gt;Jedno z významných miest [[Iónia|iónskeho]] [[Grécko|Grécka]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] ležiace v [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]] na pobreží [[Egejské more|Egejského mora]] &lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1018
# '''Pevnosť v [[Diyarbakır]]i a Hevselské záhrady'''&lt;br /&gt;''Diyarbakır Fortress and Hevsel Gardens Cultural Landscape''&lt;br /&gt;Dedinská i mestská architektúra zo 14. storočia.&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1488
# '''Archeologická lokalita [[Ani]]'''&lt;br /&gt;''Archaeological Site of Ani''&lt;br /&gt;Stredoveké mesto na hraniciach s Arménskom.&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1518
# '''[[Aphrodisias]]'''&lt;br /&gt;''Aphrodisias''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita na mieste starovekého gréckeho mesta.&lt;br /&gt;2017&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1519
# '''[[Göbekli Tepe]]'''&lt;br /&gt;''Göbekli Tepe''&lt;br /&gt;Archeologické nálezisko monumentálnej kruhovej a obddĺžnikovej megalitickej štruktúry z obdobia neolitu.&lt;br /&gt;2018&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1572
# '''[[Arslantepe]]'''&lt;br /&gt;''Arslantepe Mound''&lt;br /&gt;30 metrov vysoká mohyla s archeologickými náleziskami z obdobia 6. storočia pred n. l. až do neskorého rímskeho obdobia.&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1622
# '''[[Gordion]]'''&lt;br /&gt;''Gordion''&lt;br /&gt;Archeologická lokalita hlavného mesta starovekej Frýgskej ríše.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1669
# '''[[Drevené stĺpové mešity stredovekej Anatólie]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Hypostyle Mosques of Medieval Anatolia''&lt;br /&gt;Súbor 5 stredovekých mešít z 13. a 14. storočia, ktoré sa vyznačujú skladbou muriva a drevených prvkov, a tiež dreveným stropom spočívajúcim na drevených stĺpoch.&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1694
# '''[[Sardy]] a [[Bin Tepe|lýdijské mohyly v Bin Tepe]]'''&lt;br /&gt;''Sardis and the Lydian Tumuli of Bin Tepe''&lt;br /&gt;Staroveké mesto a pohrebné mohyly z [[Doba železná|doby železnej]].&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;https://whc.unesco.org/en/list/1731

== {{minivlajka|Ukrajina|w}} ==
[[Súbor:Hauptgebäude der Kiewer Sophienkathedrale.jpg|thumb|Katedrála svätej Sofie]]
[[Súbor:Lwów - Widok z wieży ratuszowej 01.jpg|thumb|Ľvov]]
[[Súbor:Chernivtsi University.jpg|thumb|Rezidencia bukovinských metropolitov]]
[[Súbor:Tempel, Chersones.jpg|thumb|Tauric Chersonese]]
# '''[[Kyjev]]: [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] a [[Kyjevsko-pečerská lavra]]'''&lt;br /&gt;''Kiev: Saint-Sophia Cathedral and Related Monastic Buildings, Kiev-Pechersk Lavra''&lt;br /&gt;Ohrozené vojnou.&lt;br /&gt;1990&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/527
# '''Historické centrum [[Ľvov]]a'''&lt;br /&gt;''L'viv – the Ensemble of the Historic Centre''&lt;br /&gt;Ľvov, založený v neskorom stredoveku, počas niekoľkých storočí rozkvital ako administratívne, náboženské a obchodné centrum.&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/865
# '''[[Struveho geodetický oblúk]]'''&lt;br /&gt;'' Struve Geodetic Arc''&lt;br /&gt;Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou {{km|2820|m}} prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.&lt;br /&gt;2005&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1187
# '''[[Pôvodné bukové lesy Karpát a ďalších oblastí Európy]]'''&lt;br /&gt;''Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''&lt;br /&gt;Zachované bučiny v rôznych oblastiach Európy od Pyrenejí po Čierne more.&lt;br /&gt;2007, 2011, 2017 &lt;br /&gt;http://whc.unesco.org/en/list/1133
# '''[[Rezidencia bukovinských metropolitov]]'''&lt;br/&gt;''Residence of Bukovinian and Dalmatian Metropolitans''&lt;br/&gt;Komplex obydlí bukovinských metropolitov v [[Černovice (Ukrajina)|Černovicach]] postavený medzi rokmi 1864 a 1882.&lt;br /&gt;2011&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1330
# '''[[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine]]'''&lt;br /&gt;''Wooden Tserkvas of the Carpathian Region in Poland and Ukraine''&lt;br /&gt;Drevené chrámy [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkve]] v Karpatech.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1424
# '''Staroveké mesto [[Tauric Chersonese]]'''&lt;br /&gt;''Ancient City of Tauric Chersonese and its Chora''&lt;br /&gt;Starogrécke mesto založené v 5. storočí pred našim letopočtom.&lt;br /&gt;2013&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/1411
# '''Historické centrum [[Odesa|Odesy]]'''&lt;br /&gt;''The Historic Centre of Odesa''&lt;br /&gt;Odesa bola vyhlásená za svetové dedičstvo v naliehavom jednaní v januári 2023 a umiestnená priamo na [[Lokality Svetového dedičstva v ohrození|zoznam svetového dedičstva v ohrození]].&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt; https://whc.unesco.org/en/list/1703

== {{minivlajka|Vatikán|w}} ==
[[Súbor:Piazza S.Pietro.jpg|thumb|upright|Vatikán]]
# '''[[Vatikán]]'''&lt;br /&gt;''Vatican City''&lt;br /&gt;Sväté mesto kresťanov má unikátne majstrovské umelecké a architektonické diela (bazilika sv. Petra, múzeá, paláce a záhrady).&lt;br /&gt;1984&lt;br /&gt; http://whc.unesco.org/en/list/286

== Zdroj ==
*[http://whc.unesco.org/en/list/?search=&amp;searchSites=&amp;search_by_country=&amp;search_yearinscribed=&amp;type=all&amp;region=1&amp;themes=&amp;media=&amp;criteria_restrication=&amp;order=country World Heritage List] – Europe and North America {{eng icon}}
*{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = Seznam světového dědictví v Evropě
| revízia = 
| jazyk2 = cs
| článok2 = Seznam světového dědictví v Severní Americe
| revízia2 = 
}}

{{Svetové dedičstvo}}

[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike| ]]</text>
      <sha1>bdr2fqkgl12xnxngt1cv13qluhi3cox</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Solar and Heliospheric Observatory</title>
    <ns>0</ns>
    <id>39384</id>
    <revision>
      <id>8371556</id>
      <parentid>8184886</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:54:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50932-60</username>
        <id>305910</id>
      </contributor>
      <comment>misia trvá už vyše 30 rokov.. (pôvodne napísané vyše 19 r. )</comment>
      <origin>8371556</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16617" sha1="sc8uoeqn52zdh8q8iffee05r6itb1nv" xml:space="preserve">{{Umelé kozmické teleso|
cospar         = 1995-065A|
názov          = SOHO|
obrázok        = NASA SOHO spacecraft.png|
katalóg        = 23726|
štart          = [[2. december]] [[1995]], 08:08:01 [[UTC]]|
kozmodróm      = [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]]&lt;ref name=&quot;fact&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = SOHO – Fact Sheet 
 | url = http://sohowww.nascom.nasa.gov/about/docs/SOHO_Fact_Sheet.pdf
 | dátum vydania = 2003-06-30
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-06-05
 | vydavateľ = NASA
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;|
raketa         = [[Atlas II|Atlas IIAS]]&lt;ref name=&quot;SPACE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Vítek
 | meno = Antonín
 | odkaz na autora = Antonín Vítek
 | titul = 1995-065A - SOHO
 | url = http://www.lib.cas.cz/space.40/1995/065A.HTM
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácia = 2008-06-23
 | dátum prístupu = 2009-6-5
 | vydavateľ = Encyklopedie SPACE 40
 | miesto = 
 | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt;|
stav           = na dráhe okolo libračného bodu L1|
zánik alebo pristátie = Životnosť|
zánik          = neobmedzená| 
prevádzkovateľ =[[Európska vesmírne agentúra|ESA]]|
výrobca        =Spojené kráľovstvo, Matra Marconi Space|
kategória      =[[slnečná sonda]]|
hmotnosť={{kg|1875}}
}}

'''Solar and Heliospheric Observatory''' (slnečné a heliosférické observatórium alebo '''SOHO''') je [[kozmická sonda]] vypustená [[2. december|2. decembra]] [[1995]] určená na štúdium [[Slnko|Slnka]], ktorá začala svoju činnosť v máji [[1996]]. Je to spoločný projekt [[Európska vesmírna agentúra|Európskej vesmírnej agentúry]] (ESA) a [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Pôvodne bola plánovaná ako dvojročná misia, ale pracuje už vyše 30 rokov. Okrem vedeckej misie je SOHO hlavným zdrojom dát o Slnku na predpoveď [[vesmírne počasie|vesmírneho počasia]].

== Vedecké ciele misie ==
* Výskum vonkajšieho okraja Slnka, ktorý sa skladá z [[Chromosféra|chromosféry]], [[Prechodová oblasť|prechodovej oblasti]] a [[koróna (astronómia)|koróny]]. Na sledovanie tejto oblasti sú určené prístroje CDS, EIT, LASCO, SUMER, SWAN, a UVCS.
* Skúmanie [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a iných javov v okolí bodu L1 (prístroje CELIAS a CEPAC).
* Výskum podpovrchových štruktúr na Slnku – [[helioseizmológia]] (prístroje GOLF, MDI, a VIRGO).

== Konštrukcia sondy ==
Sondu postavila britská spoločnosť [[Matra Marconi Space]] v spolupráci s firmami v 14 európskych krajinách, prevádzkovateľom je Európska vesmírna agentúra. Telo sondy má rozmery 4,3 × 2,7 × {{m|3.7|m}}, rozstup roztiahnutých [[slnečný panel|slnečných panelov]] je {{m|9.5|m}}. Pri štarte sonda vážila {{kg|1850}}, hmotnosť na obežnej dráhe je {{kg|610}}.&lt;ref name=&quot;fact&quot; /&gt; 

SOHO je trojosovo stabilizovaná sonda, ktorá sa skladá z dvoch základných častí:  
* Prístrojový modul, ktorý nesie prístrojové vybavenie
* Servisný modul, ktorý zabezpečuje komunikáciu, napájanie, činnosť motorov

=== Prístrojové vybavenie ===
Na sonde je umiestnených dvanásť sád prístrojov:&lt;ref name=&quot;ian&quot; /&gt;  
* [[Ďalekohľad]] pracujúci v [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialovej oblasti spektra]] EIT ({{V jazyku|eng|Extreme Ultraviolet Imaging Telescope}}) – výrobca [[Goddardovo vesmírne stredisko|NASA-GSFC]], USA
* [[Koronograf]] so [[spektrometer|spektrometrom]] LASCO ({{V jazyku|eng|Large Angle Spectrometric Coronagraph}}) – výrobca [[Naval Research Laboratory]], USA
* Spektrometer pre výskum koróny CDS ({{V jazyku|eng|Coronal Diagnostics Spectrometer}}) – výrobca [[Rutherford Appleton Laboratory]], [[Spojené kráľovstvo]]
* Prístroje pre výskum slnečného vetra CELIAS ({{V jazyku|eng|Charge, Element, and Isotope Analysis System}}) – výrobca [[Universität Bern]], [[Švajčiarsko]]
* Prístroj pre štúdium supratermálnych a energetických častíc COSTEP ({{V jazyku|eng|Comprehensive Suprathermal and Energetic Particle Analyzer}}) – výrobca [[Christian-Albrechts-Universität]] [[Kiel]], [[Nemecko]]
* Prístroj pre štúdium energetických a relativistických [[nukleón]]ov a [[elektrón]]ov ERNE ({{V jazyku|eng|Energetic and Relativistic Nuclei and Electron Experiment}}) – výrobca [[University of Turku]],  [[Fínsko]]
* Prístroj pre štúdium nízkofrekvenčných [[oscilácia|kmitov]] Slnka GOLF ({{V jazyku|eng|Global Oscillations at Low Frequencies}}) – výrobca [[Institut d'Astrophysique spatiale]], [[Francúzsko]]
* Michelsonova dopplerovská kamera pre štúdium kmitov Slnka MDI/SOI ({{V jazyku|eng|Michelson Doppler Imager/Solar Oscillations Investigation}}) – výrobca [[Stanfordova univerzita]], USA
* Prístroj pre registráciu slnečného UV žiarenia SUMER ({{V jazyku|eng|Solar Ultraviolet Measurements of emitted Radiation}}) – výrobca [[Max-Planck-Institut für Aéronomie]], Nemecko
* Pozorovanie a výskum [[Lymanova séria|Lymanovho alfa žiarenia]] SWAN ({{V jazyku|eng|Solar Wind Anisotropie}}) – výrobca [[FMI]], [[Fínsko]] a [[Service d'Aéronomie]], Francúzsko
* Koronograf so spektrometrom pre ultrafialovej oblasť UVCS ({{V jazyku|eng|Ultraviolet Coronagraph Spectrometer}}) – výrobca [[Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics]], USA
* Prístroj pre štúdium zmien intenzity slnečného žiarenia a gravitačné oscilácie VIRGO ({{V jazyku|eng|Variability of Solar Irradiance and Gravity Oscillations}}) – výrobca [[ESTEC]], [[Holandsko]]

== Obežná dráha ==
SOHO obieha okolo Slnka po kruhovej dráhe. Nachádza sa v bode, kde slnečná [[gravitácia]] spolu so zemskou dovoľujú sonde mať zhodnú obežnú periódu okolo Slnka ako má Zem ([[Libračný bod|libračný bod L1]]). Libračný bod L1 leží 1,5 milióna kilometrov od Zeme smerom k Slnku.&lt;ref name=&quot;vitek&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = Mrázek  
  | meno = Daniel  
  | odkaz na autora =  
  | titul = osmickove výročia: družice SOHO - rozhovor s Mgr. Antonína Vítka z Akadémie vied ČR  
  | url = http://www.rozhlas.cz/leonardo/vesmir/_zprava/468514  
  | dátum vydania = 2008-6-25  
  | dátum aktualizácie =  
  | dátum prístupu = 2009-6-8  
  | vydavateľ = Český rozhlas  
  | miesto =  
  | jazyk =  po česky
}}&lt;/ref&gt;  

Aj keď sa uvádza, že sonda SOHO je umiestnená v bode L1, nie je toto tvrdenie presné. Umiestnenie sondy priamo do bodu L1 by prinieslo niektoré nevýhody. Rádiový signál by bol pri komunikácií so Zemou rušený [[interferencia]]mi zo Slnka a obežná dráha by nebola stabilná. Sonda sa teda pohybuje v rovine kolmej na spojnicu Slnko – Zem, ktorá prechádza bodom L1. Obieha bod L1 po eliptickej dráhe so stredom v L1, libračný bod obehne raz za šesť mesiacov. Tým je zabezpečená kvalitná komunikácia so Zemou po celý rok.&lt;ref name=&quot;fact&quot; /&gt;

== Komunikácia so Zemou ==
Pri bežnej činnosti pri prenose fotografií a ďalších dát komunikuje sonda so sieťou NASA [[Deep Space Network]] rýchlosťou 200 kbit/s. Dáta zo sondy slúžia na určenie predpovedí [[Slnečná erupcia|slnečných erupcií]], ktoré by mohli ovplyvniť činnosť elektrických rozvodov a satelitov a umožňujú tak chrániť prístroje pred poškodením. 

V roku 2003 ESA oznámila poruchu na [[Elektromotor#Krokový motor|krokovom motore]] [[zisk antény|vysokoziskovej]] antény, ktorého činnosť je nevyhnutná pre správne zameranie antény na Zem a zabezpečenie prenosu dát vysokou rýchlosťou. Kvôli tejto poruche sa predpokladali výpadky v prenose dát zo sondy trvajúce dva až tri týždne každé tri mesiace.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko =  
  | meno =  
  | odkaz na autora =  
  | titul = Antenna anomaly may affect SOHO scientific data transmission  
  | url = http://www.esa.int/esaCP/SEMWPBWO4HD_index_0.html  
  | dátum vydania = 2003-6-24  
  | dátum aktualizácie =  
  | dátum prístupu = 2009-6-15  
  | vydavateľ = ESA  
  | miesto =  
  | jazyk = po anglicky  
}}&lt;/ref&gt; Technikom sa podarilo problém vyriešiť využitím nízkoziskovej všesmerovej antény, na ktorú sa pri výpadku prepína prenos dát. Zároveň sa k ochrane pred stratou dát využíva ukladanie do pamäťového zariadenia na sonde ({{V jazyku|eng|Solid State Recorder}} – SSR).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko =  
  | meno =  
  | odkaz na autora =  
  | titul = SOHO's antenna anomaly: things are much better than expected  
  | url = http://www.esa.int/esaCP/SEM0VZWO4HD_index_0.html  
  | dátum vydania = 2003-7-2  
  | dátum aktualizácie =  
  | dátum prístupu = 2009-6-15  
  | vydavateľ = ESA  
  | miesto =  
  | jazyk = po anglicky  
}}&lt;/ref&gt;

== Priebeh misie ==
[[Súbor:Atlas IIAS launch with SOHO.jpg|thumb|Štart sondy SOHO pomocou rakety Atlas IIAS]]  
=== Štart, dosiahnutie obežnej dráhy ===
Observatórium SOHO odštartovalo do vesmíru [[2. december|2. decembra]] [[1995]] o 8:08 UTC z [[Cape Canaveral Air Force Station]] pomocou nosnej rakety [[Atlas II|Atlas IIAS]]. Po dosiahnutí obežnej dráhy bola sonda navedená do oblasti libračného bodu L1 približne 1,5 milióna km od Zeme smerom k Slnku. V apríli 1996 bola zahájená základná dvojročná misia sondy. 

=== Strata spojenia so sondou ===
Dňa [[24. jún]]a [[1998]] vykonávali technici sa sondou rutinné manévre a kalibráciu gyroskopov. Operácie prebiehali do 23:16 UTC, keď naraz sonda stratila zameranie na Slnko.&lt;ref name=&quot;diary&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko =  
  | meno =  
  | odkaz na autora =  
  | titul = SOHO - A Diary of the Recovery  
  | url = http://sohowww.nascom.nasa.gov/operations/Recovery/recovery_diary.html  
  | dátum vydania =  
  | dátum aktualizácie = 2002-06-04  
  | dátum prístupu = 2009-06-26  
  | vydavateľ = NASA  
  | miesto =  
  | jazyk = po anglicky  
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;investigation&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko =  
  | meno =  
  | odkaz na autora =  
  | titul = SOHO Mission Interruption Joint NASA / ESA - Investigation Board  
  | url = http://umbra.nascom.nasa.gov/soho/SOHO_final_report.html  
  | dátum vydania = 1998-08-31  
  | dátum aktualizácie =  
  | dátum prístupu = 2009-06-26  
  | vydavateľ = NASA, ESA  
  | miesto =  
  | jazyk = po anglicky  
}}&lt;/ref&gt; Počítač, ktorý sondu riadi sa prepol do bezpečnostného módu ({{V jazyku|eng|Emergency Sun Reacquisition}} – ESR), pri ktorom sa snažil dostať SOHO do správnej polohy. Technikom sa podarilo nasmerovať sondu na Slnko, ale 25. júna o 02:35 UTC sonda prešla do bezpečnostného módu znovu. Po pokusoch pozemného strediska získať nad sondou kontrolu sa sonda o 04:38 UTC úplne odmlčala a kontakt so sondou SOHO bol stratený. Slnečné observatórium sa dostalo do nekontrolovanej rotácie, solárne panely neboli schopné dodávať elektrickú energiu pre napájanie prístrojov.&lt;ref name=&quot;vandenbu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = Vandenbussche  
  | meno = F. C.  
  | odkaz na autora =  
  | titul = SOHO's Recovery - An Unprecedented Success Story  
  | url = http://www.esa.int/esapub/bulletin/bullet97/vandenbu.pdf  
  | dátum vydania =  
  | dátum aktualizácie =  
  | dátum prístupu = 2009-06-26  
  | vydavateľ = ESA  
  | miesto =  
  | jazyk = po anglicky  
}}&lt;/ref&gt;  

Tím expertov [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] bol okamžite odoslaný do Spojených štátov, aby sa pokúsil priamo z [[stredisko riadenia kozmických letov|riadiaceho strediska]] letu získať opäť kontrolu nad sondou, tá sa však neozývala. 23. júla sa technici [[rádioteleskop]]om [[Observatórium Arecibo|observatória Arecibo]] a anténami siete [[Deep Space Network]] (DSN) pokúsili zistiť polohu sondy pomocou [[radar]]u. Sonda SOHO bola nájdená v blízkosti predpokladanej pozície. Prístroje, ktoré zvyčajne smerujú smerom k Slnku, boli natočené na bok a sonda rotovala rýchlosťou 1 otáčka za minútu.&lt;ref name=&quot;vandenbu&quot; /&gt; 3. augusta prijali antény siete DSN monitorovací rádiový signál zo sondy, prvýkrát od 25. júna. Riadiace stredisko sa pokúsilo odoslať do palubného počítača sondy sekvenciu príkazov. Po niekoľkých dňoch nabíjania palubných batérií sa podarilo 8. augusta stiahnuť [[telemtria|telemetrické]] dáta o stave sondy. 

Riadiaci tím&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko =  
  | meno =  
  | odkaz na autora =  
  | titul = The SOHO Recovery Team  
  | url = http://sohowww.nascom.nasa.gov/operations/Recovery/recovery_team.html  
  | dátum vydania =  
  | dátum aktualizácie = 2002-01-04  
  | dátum prístupu = 2009-07-01  
  | vydavateľ = NASA  
  | miesto =  
  | jazyk = po anglicky  
}}&lt;/ref&gt; začal riešiť, ako najlepšie využiť veľmi obmedzené množstvo elektrickej energie. Keďže zmrzlo palivo ([[hydrazín]]) v nádržiach, 12. augusta sa začalo jeho rozmrazovanie. Potom bolo rozmrazené palivové potrubie a motory. Pomocou nich bola 16. septembra sonda preorientovaná do správnej polohy s čelnou časťou proti Slnku. Po týždni ďalších opráv a úprave obežnej dráhy prešla sonda 24. septembra 1998 o 19:52 UTC do normálneho operačného režimu. Nasledovalo oživovanie a testy jednotlivých prístrojov, ktoré začalo oživením prístroja SUMER 5. októbra a bolo ukončené 24. októbra 1998 zariadením CELIAS.&lt;ref name=&quot;vandenbu&quot; /&gt; 

Novo oživená sonda mala funkčný len jeden [[gyroskop]] a aj ten prestal 21. decembra 1998 fungovať. Správnu orientáciu zabezpečovali iba zo Zeme manuálne riadené zážihy raketových motorčekov. Technici ESA vyvinuli nový automatizovaný riadiaci systém, ktorý udržuje orientáciu sondy bez gyroskopov a ktorý bol implementovaný 1. februára 1999.&lt;ref name=&quot;vandenbu&quot; /&gt;

== Objavy komét ==
Sonda sleduje pomocou širokouhlého a spektrometrického [[koronograf]]u LASCO ({{V jazyku|eng|Large Angle and Spectrometric Coronograph}}) blízke okolie Slnka. Prístroj je určený na výskum slnečnej koróny a napriek tomu, že sa s tým pôvodne nepočítalo, na snímkach z prístroja bolo objavených viac ako 1500 komét. Sonda objavuje kométy, ktoré sa priblížili do takej blízkosti Slnka, že ich nie je možné detegovať pomocou pozemných ďalekohľadov kvôli prežiareniu od Slnka. Kométa s poradovým číslom 1500 bola objavená 25. júna 2008.&lt;ref name=&quot;komety&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = Tichý  
  | meno = Miloš  
  | odkaz na autora = Miloš Tichý  
  | titul = SOHO kometa číslo 1500  
  | url = http://www.komety.cz/article.php3?sid=193  
  | dátum vydania = 2008-06-28  
  | dátum aktualizácie =  
  | dátum prístupu = 2009-06-08  
  | vydavateľ = Observatórium Kleť  
  | miesto =  
  | jazyk =  po česky
}}&lt;/ref&gt;  

Predpokladá sa, že väčšina z objavených kometárnych jadier sú fragmenty z pôvodnej veľkej kométy, ktorá sa dostala príliš blízko k Slnku a [[slapová sila|slapové sily]] ju roztrhali. Tieto fragmenty patria do [[Kométy Kreutzovej skupiny|Kreutzovej rodiny komét]].&lt;ref name=&quot;ian&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
  | priezvisko = Kubala  
  | meno = Petr  
  | odkaz na autora =   
  | titul = Desať rokov Slnko on-line  
  | url = http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1633  
  | dátum vydania = 2005-11-27  
  | dátum aktualizácie =   
  | dátum prístupu = 2009-06-08  
  | vydavateľ = Instantní astronomické noviny (IAN)  
  | miesto =   
  | jazyk = po česky  
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090901173323/http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1633  
  | dátum archivácie = 2009-09-01  
  }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;komety&quot; /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Solar and Heliospheric Observatory}}

== Referencie ==
{{Preklad|cs|SOHO (sonda)}}
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://soho.nascom.nasa.gov/ SOHO – oficiálny web NASA] {{eng icon}}
* [https://science.nasa.gov/mission/soho/ SOHO] na webe NASA Science {{eng icon}}
* [https://www.lib.cas.cz/www/space.40/1995/065A.HTM SOHO] v encyklopédii Space 40 {{ces icon}}
* {{astro.cz téma|soho|SOHO}}
* {{kosmonautix.cz téma|soho|SOHO}}

[[Kategória:Slnečné sondy]]
[[Kategória:Prebiehajúce misie]]
[[Kategória:Kozmické observatóriá]]
[[Kategória:Sondy ESA]]
[[Kategória:Kozmonautika v 1995]]
[[Kategória:Úspešné sondy]]
[[Kategória:Umelé družice v libračných bodoch sústavy Zem-Slnko]]</text>
      <sha1>sc8uoeqn52zdh8q8iffee05r6itb1nv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veselíčko (okres Přerov)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>41215</id>
    <revision>
      <id>8371502</id>
      <parentid>5589832</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T06:36:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371502</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1647" sha1="9wvmve83zw2duua7gy7n4ebwj4lz6xv" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov           = Veselíčko
 | typ             = obec
 | znak            = Veselíčko_znak.png
 | vlajka          = 
 | obrázok         = Veselíčko, zámek.jpg
 | popis           = &lt;!-- Zámek z 60. let 18. století, dnes domov mládeže --&gt;
 | ob.roz.pôs      = Lipník nad Bečvou
 | pov.ob          = Lipník nad Bečvou
 | krajina         = [[Morava (región)|Morava]]
 | rieka           = 
 | nadmorská výška = 276
 | zemepisná šírka = 49,5325
 | zemepisná dĺžka = 17,5036111
 | rozloha         = 13,16
 | prvá zmienka    = 1275
 | starosta        = Tomáš Šulák
 | PSČ             = 751 25
 | početč          = 2
 | početzsj        = 2
 | početk          = 2
 | NUTS5           = CZ0714 520420
 | adresa          = Veselíčko 68&lt;br /&gt;75125 Veselíčko u Lipníka n.B.
 | email           = info@obec-veselicko.cz
 | mapa            = 
 | popis mapy      = 
 | web             = www.obec-veselicko.cz
 | commons         = Veselíčko (Přerov District)
}}

'''Veselíčko''' je [[obec]] ležiaca v [[Okres Přerov|okrese Přerov]]. Ich [[katastrálne územie]] má rozlohu {{km2|13.16|m}} a žije tu {{OBP|CZ|071520420}} obyvateľov (''{{OBD|CZ|071520420}}'').

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Veselíčko (Přerov District)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.obec-veselicko.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120719015109/http://www.obec-veselicko.cz/ |date=2012-07-19 }}

{{moravský výhonok}}

{{Obce okresu Přerov}}

[[Kategória:Obce okresu Přerov]]</text>
      <sha1>9wvmve83zw2duua7gy7n4ebwj4lz6xv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Szilárd Németh</title>
    <ns>0</ns>
    <id>44474</id>
    <revision>
      <id>8371243</id>
      <parentid>8175595</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:30:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371243</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37108" sha1="lwlk5b56rz99mal438wzsrgqaw3z8ob" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
| meno = Szilárd Németh
| foto = 
| celé meno = 
| dátum narodenia = {{dnv|1977|8|8}}
| prezývka= ''Szili''
| rodné mesto = [[Komárno]]
| štát = [[Slovensko]]
| výška = 178 [[cm]]
| klubové číslo = 8
| pozícia = útočník
| mládežnícke roky = &lt;br /&gt;?-1994
| mládežnícke kluby = [[KFC Komárno]]&lt;br /&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
| roky = 1994–1997&lt;br /&gt;1997–1999&lt;br /&gt;1998&lt;br /&gt;1999–2001&lt;br /&gt;2001–2005&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt;2006–2011&lt;br /&gt;2011
| kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br /&gt;[[1. FC Košice]]&lt;br /&gt;→ [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] ''(hosť.)''&lt;br /&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;br /&gt;[[Middlesbrough FC|Middlesbrough]] &lt;br /&gt;→  [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] ''(hosť.)''&lt;br /&gt;[[Alemannia Aachen]]&lt;br /&gt;[[Hainburg FK]]
| zápasy(góly) = {{0}}61 (25)&lt;br /&gt;{{0}}37 (21)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}8 {{0}}(0)&lt;br /&gt;{{0}}58 (39)&lt;br /&gt;117 (23)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}9 {{0}}(0)&lt;br /&gt;{{0}}77 (17)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}9 (5)
| reprezentačné roky = 1994-1996&lt;br /&gt;1995-2000&lt;br /&gt;1995-2006
| národné mužstvo= {{SVK}} Slovensko „18“&lt;br /&gt;{{SVK|f21|1|Slovensko „21“}}&lt;br /&gt;{{SVK|f|1}}
| reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7 {{0}}(7)&lt;br /&gt;{{0}}21 {{0}}(9)&lt;br /&gt;{{0}}58 (22)
| trénerské roky             = 2014-2020&lt;br&gt;2020-2021&lt;br&gt;2021-
| trénerské kluby            = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ''(juniori)''&lt;br&gt;[[KFC Komárno]]&lt;br&gt;[[FC Rohožník]]
| pkupdate =16.septembru [[2021]]
| nmupdate = 16.septembru [[2021]]
}}

'''Szilárd Németh''' (* [[8. august]] [[1977]], [[Komárno]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista a reprezentant [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]].

== Klubová kariéra ==
Jeden z najlepších strelcov v ére samostatnosti začínal s futbalom v rodnom [[Komárno|Komárne]], kde ho objavil tréner reprezentácie do 15 rokov Anton Valovič. Jeho kariéra potom rýchlo napredovala v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, do A-mužstva ho vytiahol tréner [[Dušan Galis]]. V sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] odohral tri zápasy, ligovú premiéru absolvoval 20. mája 1995 proti [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]] (2 : 1). Medzi strelcov sa prvý krát zapísal v sezóne 1995/96, štyri dni pred svojimi 18. narodeninami, v zápase s [[1. FC Košice]] (3 : 1) po narážačke s Štefanom Rusnákom v 90. minúte uzavrel skóre.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skoro ako Dubovský
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = august
 | ročník = IL.
 | číslo = 182
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] a [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] bol najlepším strelcom „belasých“. So Slovanom získal dvakrát majstrovský titul, v roku 1997 [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a 1996 [[Slovenský Superpohár (futbal)|Matičný Pribinov pohár]].

V lete 1997 prestúpil do [[AC Sparta Praha|Sparty Praha]], vo veku 19 rokov sa stal najmladším hráčom, ktorý odišiel zo Slovana do iného klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Szilárd Németh do Sparty?
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 170
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Podpis zmluvy po prvom tréningu
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 172
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Suma 35 miliónov českých korún za jeho prestup bola v tej dobe rekordnou čiastkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Od Biniče, Németha až po Stancia. Nejdražší přestupy do české ligy
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/stanciu-sparta-anderlecht-prestup.A180117_110911_fotbal_min
  | dátum vydania = 23. 1. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 3. augusta 1997 v zápase s [[FC Viktoria Plzeň|Viktoriou Plzeň]] (2 : 1), bol to jediný zápas, v ktorom odohral 90 minút. Celkom nastúpil v lige v ôsmich zápasoch, odohral len 331 minút bez gólového zápisu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 1. fotbalová liga v číslech. Szilárd Németh
  | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/szilard-nemeth/1810/bilance?
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; V Sparte sa nepresadil, po štyroch mesiacoch sa vrátil na Slovensko do klubu [[1. FC Košice]], ktorý mal tých istých majiteľov ako Sparta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Németh už zajtra v útoku 1. FC?
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = október
 | ročník = LI.
 | číslo = 251
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Návrat na slovenské ligové trávniky oslávil dvomi gólmi proti Banskej Bystrice (4 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Némethov dvojgólový návrat
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = december
 | ročník = LI.
 | číslo = 252
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V Košiciach vytvoril útočnú dvojicu s [[Jozef Kožlej|Jozefom Kožlejom]], s klubom získal ďalšie dva majstrovské tituly.

V lete 1999 prestúpil z Košíc do [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Szilárd Németh do Interu
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = jún
 | ročník = LIII.
 | číslo = 134
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v žlto-čiernom drese získal dvakrát „double“ – víťazstvo v lige aj v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlaté písmená do žlto-čiernej histórie
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = máj
 | ročník = LIV.
 | číslo = 113
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V Interi vytvoril výbornú dvojicu s [[Peter Babnič|Petrom Babničom]], dvakrát sa stal kráľom strelcov. V sezóne [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] strelil 16 gólov, titul najlepšieho strelca si zabezpečil hetrikom v poslednom kole do siete [[ŠK Futura Humenné|Humenného]] (6 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = máj
 | ročník = LIV.
 | číslo = 115
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;. V sezóne [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] si prvenstvo vystrieľal s 23 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: V hoteli Sorea ocenili slovenských futbalových kanonierov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-hoteli-sorea-ocenili-slovenskych-futbalovych-kanonierov/
  | dátum vydania = 15. 7. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Vo veku 24 rokov mal na konte päť majstrovských titulov, v slovenskej lige bilanciu 156 zápasov a 85 gólov!

V [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] strieľal za Inter góly v predkolách proti Haka Valkeakoski a [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]], v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] vyradili žlto-čierni [[Roda JC Kerkrade|Rodu Kerkrade]], Németh skóroval v obidvoch zápasoch (2 : 0, 2 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Keď Inter vyradil Holanďanov na úkor olympijského úspechu Slovenska!
  | url = https://www.futbalovysvet.sk/clanok/31784/video-ked-inter-vyradil-holandanov-na-ukor-olympijskeho-uspechu-slovenska
  | dátum vydania = 21. 9. 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalovysvet.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2001 prestúpil do [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Szilárd Németh posílí anglický Middlesbrough
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/szilard-nemeth-posili-anglicky-middlesbrough.A010409_132621_fot_zahranici_rou
  | dátum vydania = 9. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V [[Premier League]] debutoval 25. augusta 2001 v zápase s [[Everton FC|FC Everton]] (2 : 0). Prvé góly v novom drese strelil v [[EFL Cup|Ligovom pohári]], v 2. kole proti Northamptonu Town (3 : 1),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Szilárd Németh strelil svoj premiérový gól v drese Middlesbrough
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-szilard-nemeth-strelil-svoj-premierovy-gol-v-drese-middlesbrough/
  | dátum vydania = 12. 9. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v 3. kole proti [[Blackburn Rovers FC|Blackburnu Rovers]] (1 : 2 po predĺžení). Prvý ligový gól zaznamenal 3. novembra 2001 [[Derby County FC|Derby County]] (5 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Németh svojim prvým gólom v Premier League načal &quot;baranov&quot; z Derby
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-nemeth-svojim-prvym-golom-v-premier-league-nacal-baranov-z-derby/
  | dátum vydania = 4. 11. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V Anglicku si vyslúžil prezývky „Slovakian Express“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovakian Express Szilárd Németh: Kanonier, ktorého by sme potrebovali aj dnes
  | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/slovakian-express-szilard-nemeth-kanonier-ktoreho-by-sme-potrebovali-aj-dnes-2023051107224757419
  | dátum vydania = 6. 10. 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a „super-sub“ čiže supernáhradník,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Németh nechce byť supernáhradníkom
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90562-nemeth-nechce-byt-supernahradnikom/
  | dátum vydania = 22. 3. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; keďže veľa gólov dával z pozície striedajúceho hráča. V Premier League odohral 116 zápasov, 62× nastúpil v základnej zostave, 54× striedal, dal 23 gólov. V prvej sezóne strelil tri góly, v ďalšej sedem a v sezóne 2003/04 bol s 9 gólmi najlepším strelcom mužstva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Németh najefektívnejším strelcom Middlesbrough
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nemeth-najefektivnejsim-strelcom-middlesbrough/
  | dátum vydania = 15. 7. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V tejto sezóne vyhrali ''Boro'' [[EFL Cup|Ligový pohár]], Németh hral v osemfinále a štvrťfinále, prispel k vyradeniu [[Everton FC|Evertonu]] a [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] po [[penaltový rozstrel|penaltových rozstreloch]], no v semifinále a finále už nenastúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Middlesbrough víťazom Carling Cup-u, Németh nehral
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117437-middlesbrough-vitazom-carling-cup-u-nemeth-nehral/
  | dátum vydania = 29. 2. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V lete 2004 prišli do klubu [[Mark Viduka]] a [[Jimmy Floyd Hasselbaink]], zvýšila sa konkurencia v mužstve, Németh už nedostával toľko príležitostí. V sezóne 2005/06 odohral v lige len 5 zápasov, v Ligovom pohári sa pričinil víťazným gólom proti [[Crystal Palace F.C.|Crystal Palace]] o postup do štvrťfinále. 

V [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] odohral Németh za Middlesbrough 12 zápasov. V sezóne 2004/05 Middlesbrough vyhral svoju skupinu, Németh nastúpil proti gréckemu Egaleo, [[Villareal CF|Villarealu]], [[FK Partizan|Partizanu Belehrad]] strelil gól,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Németh dal gól Partizanu Belehrad
  | url =https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94876-nemeth-dal-gol-partizanu-belehrad/
  | dátum vydania = 16. 12. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v play-off hral proti GAK Graz a v obidvoch osemfinálových stretnutiach so [[Sporting Clube de Portugal|Sportingom Lisabon]] (2 : 3, 0 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Middlesbrough s Némethom sa rozlúčil s účinkovaním v Pohári UEFA
  | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/106827-futbal-middlesbrough-s-nemethom-sa-rozlucil-s-ucinkovanim-v-pohari-uefa
  | dátum vydania = 18. 3. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  V sezóne 2005/06 Middlesbrough opäť vyhral svoju skupinu, Németh nastúpil v zápasoch proti [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppersu]], FK Dnipro a [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]. ''Boro'' sa dostali až do finále pohára, no Németh bol na jar už na hosťovaní vo francúzskom klube [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]].

V [[Ligue 1]] odohral len deväť zápasov bez gólového zápisu, debutoval 4. februára 2006 proti [[RC Lens]] (1 : 2),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Németh bude hosťovať v Štrasburgu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112732-nemeth-bude-hostovat-v-strasburgu/
  | dátum vydania = 23. 1. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; posledný krát nastúpil 15. apríla 2006 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] (1 : 1). 

V sezóne 2006/07 sa stal hráčom Alemannie Aachen, účastníka [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]]. V lige debutoval 30. septembra 2006 proti [[VfL Bochum]] (2 : 1),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek zahodil penaltu, Németh debutoval
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113014-vittek-zahodil-penaltu-nemeth-debutoval/
  | dátum vydania = 30. 9. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v sezóne však odohral len štyri zápasy, na polroka ho vyradili vážne zdravotné problémy spôsobené [[pľúcna embólia|plúcnou embóliou]]. V závere sezóny skóroval proti [[VfL Wolfsburg]] (2 : 2).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vrátil sa, ale jeho druhé oko plače
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118348-vratil-sa-ale-jeho-druhe-oko-place/
  | dátum vydania = 14. 6. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Po vypadnutí Aachenu z najvyššej súťaže pôsobil tri sezóny v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] s bilanciou 73 zápasov, 16 gólov. V sezóne 2007/08 bol najlepším strelcom mužstva, najkrajší gól dal proti Paderbornu, internetová stránka klubu ho označila za „technicky perfektnú strelu prvotriednej kvality, ktorej predchádzalo výborné spracovanie lopty“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Szilárd Németh sa dostáva do starej formy
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-szilard-nemeth-sa-dostava-do-starej-formy/
  | dátum vydania = 26. 9. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Hráčsku kariéru uzavrel v roku 2011 v rakúskej nižšej súťaži v mužstve FK Hainburg.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Szilárd Németh ukončil kariéru
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119658-szilard-nemeth-ukoncil-karieru/
  | dátum vydania = 28. 2. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2000 vyhral anketu [[Futbalista roka 2000 (Slovensko)|Futbalista roka]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Popluhár, Szilárd Németh, Meszároš a Vengloš
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = december
 | ročník = LIV.
 | číslo = 294
 | strany = 8,9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; stal sa posledným víťazom ankety pôsobiacim v [[Niké liga|slovenskej lige]], dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete relácie [[Slovenská televízia|STV]] ''Tango'' a denníka ''Šport''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Futbalová osobnosť roka 2000. Suverénna obhajoba Szilárda Németha
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = december
 | ročník = LIV.
 | číslo = 297
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2013 po založení [[Klub ligových kanonierov|Klubu ligových kanonierov]] sa stal členom elitného spolku hráčov, ktorí dosiahli métu 100 ligových gólov. Németh strelil svoj stý gól počas pôsobenia v FC Midllesbrough, 3. marca 2004 proti [[Birmingham City FC|FC Birmingham]] (1 : 3).

== Reprezentačná kariéra ==
Szilárd Németh reprezentoval vo všetkých mládežníckych kategóriach. V roku 1994 sa zúčastnil ME hráčov do 16 rokov v Írsku, kde strelil gól domácemu výberu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Víťazný vstup. ME futbalistov do 16 rokov: Írsko-RČS 0:1
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = apríl
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 96
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1995 si zahral na ME hráčov do 18 rokov v Grécku, v kvalifikácii dosiahol hetrik v zápase s Dánskom (4 : 3),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tri góly Németha
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = máj 
 | ročník = IL.
 | číslo = 114
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; na záverečnom turnaji v stretnutí s Talianskom (1 : 0) prekonal budúcu brankársku hviezdu [[Gianluigi Buffon|Gianluigiho Buffona]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovensko-Taliansko 1:0 (1:0)
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = júl
 | ročník = IL.
 | číslo = 167
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

V reprezentácii [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]] hral v troch kvalifikačných cykloch, hneď v prvom zápase za „dvadsaťjednotku“ v novembri 1995 strelil gól [[Rumunské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Rumunsku]] (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Víťazstvo vystrieľali slovanisti
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = november
 | ročník = IL.
 | číslo = 264
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V ďalšej kvalifikácii bol už jedným z lídrov mužstva, ktoré postúpilo na záverečný turnaj [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|ME &quot;21&quot; 2000]], konaný na Slovensku. V zápase proti [[Anglické národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Anglicku]] (2 : 0) dal Németh gól, víťazstvo zabezpečilo mužstvu postup na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2000 – muži|olympijský turnaj v Sydney 2000]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Krásna olympijská rozprávka je tu!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = jún
 | ročník = LIV.
 | číslo = 126
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V stretnutí o 3. miesto prehralo Slovensko so [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Španielskom]] 0 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ferron zavesil bronz na krky Španielov
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = jún
 | ročník = LIV.
 | číslo = 128
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Na olympijskom turnaji v Sydney Németh neštartoval, [[SFZ]] rozhodol, že nominácia olympijského výberu musí rešpektovať prioritu A-mužstva a klubové záujmy, každý klub mohol uvoľniť maximálne dvoch hráčov. Majstrovský [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] uvoľnil na olympiádu [[Juraj Czinege|Juraja Czinegeho]] a [[Marián Čišovský|Mariána Čišovského]], Németh a Babnič ostali mimo nomináciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ako sa skončí krásna olympijská rozprávka?
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 212
 | strany = 43
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V A-mužstve {{SVK|f|0|Slovenska}} debutoval Németh 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0). Vo veku 18 rokov, 7 mesiacov a 19 dní sa stal najmladším reprezentantom po roku 1993,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nemusíš byť smutný, Sili!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = marec
 | ročník = L.
 | číslo = 75
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v roku 2020 ho prekonal [[Tomáš Suslov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = SR A - Rekordér Tomáš Suslov sa stal najmladším hráčom v novodobej histórii slovenskej reprezentácie
  | url = https://futbalsfz.sk/sr-a-rekorder-tomas-suslov-sa-stal-najmladsim-hracom-v-novodobej-historii-slovenskej-reprezentacie/
  | dátum vydania = 19. 11. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Prvý gól strelil vo svojom treťom medzištátnom zápase 6. februára 1997 proti {{CRC|f|0|Kostarike}} (2 : 2).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Prvé góly ligových kanonierov 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = február
 | ročník = LI.
 | číslo = 3@
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} skóroval už v 17. sekunde zápasu, až do roku 2023 to bol najrýchlejší gól reprezentácie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = MUŽI A - Szilárd Németh: Proti Azerbajdžanu najrýchlejší gól môjho života
  | url = https://futbalsfz.sk/muzi-a-szilard-nemeth-proti-azerbajdzanu-najrychlejsi-gol-mojho-zivota/
  | dátum vydania = 8. 9. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] si Slovensko vybojovalo účasť v baráži, kde sa stretlo so {{ESP|f|0|Španielskom}}. V prvom zápase v [[Madrid]]e Slovensko prehralo vysoko 1 : 5, Németh znížil na 1 : 2, keď prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]]. Posledný gól zaznamenal 1. marca 2006 na [[Stade de France]] pri víťazstve 2 : 1 nad {{FRA|f|0|Francúzskom}}, ktoré o štyri mesiace vyhralo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Slováci senzačne vyhrali vo Francúzsku
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovaci-senzacne-vyhrali-vo-francuzsku/
  | dátum vydania = 1. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Posledný, 58. zápas v reprezentácii odohral 6. septembra 2006 v [[Bratislava|Bratislave]] v zápase [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácie ME 2008]] proti {{CZE|f|0|Česku}} (0 : 3). Do roku 2010 bol Németh s 22 gólmi rekordérom reprezentácie, prekonal ho [[Róbert Vittek]] (23 gólov).

== Ligové štatistiky ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-3}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#efefef&quot;
!Sezóna
!Klub
!Zápasy
!Góly
|-
| &lt;center&gt;1994/95||Slovan Bratislava||&lt;center&gt;3||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;1995/96|| Slovan Bratislava||&lt;center&gt;28|| &lt;center&gt;12
|-
|&lt;center&gt;1996/97||Slovan Bratislava||&lt;center&gt;30||&lt;center&gt;13
|-
|&lt;center&gt;1997||Sparta Praha||&lt;center&gt;8||&lt;center&gt;0
|-
!colspan=&quot;2&quot;|{{CZE}} [[1. česká futbalová liga]]
!&lt;center&gt;8
!&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;1997/98||1. FC Košice||&lt;center&gt;18||&lt;center&gt;13
|-
|&lt;center&gt;1998/99||1. FC Košice||&lt;center&gt;19||&lt;center&gt;8
|-
|&lt;center&gt;1999/00||Inter Bratislava||&lt;center&gt;26||&lt;center&gt;16
|-
|&lt;center&gt;2000/01||Inter Bratislava||&lt;center&gt;32||&lt;center&gt;23
|-
!colspan=&quot;2&quot;|{{SVK}} [[Niké liga]]
!&lt;center&gt;156 
!&lt;center&gt;85
|}
{{Stĺpce-3}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#efefef&quot;
!Sezóna
!Klub
!Zápasy
!Góly
|-
|&lt;center&gt;2001/02||Middlesbrough||&lt;center&gt;20||&lt;center&gt;3
|-
|&lt;center&gt;2002/03||Middlesbrough||&lt;center&gt;28||&lt;center&gt;7
|-
|&lt;center&gt;2003/04||Middlesbrough||&lt;center&gt;32||&lt;center&gt;9
|-
|&lt;center&gt;2004/05||Middlesbrough||&lt;center&gt;31||&lt;center&gt;4
|-
|&lt;center&gt;2005/06||Middlesbrough||&lt;center&gt;5||&lt;center&gt;0
|-
!colspan=&quot;2&quot;|{{ENG}} [[Premier League]]
!&lt;center&gt;116
!&lt;center&gt;23
|-
|&lt;center&gt;2006||RC Štrasburg||&lt;center&gt;9||&lt;center&gt;0
|-
!colspan=&quot;2&quot;|{{FRA}} [[Ligue 1]]
!&lt;center&gt;9
!&lt;center&gt;0
|}
{{Stĺpce-3}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#efefef&quot;
!Sezóna
!Klub
!Zápasy
!Góly
|-
|&lt;center&gt;2006/07||Alemannia Aachen||&lt;center&gt;4||&lt;center&gt;1
|-
!colspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
!&lt;center&gt;4
!&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2007/08||Aachen||&lt;center&gt;26||&lt;center&gt;9
|-
|&lt;center&gt;2008/09||Aachen||&lt;center&gt;26||&lt;center&gt;6
|-
|&lt;center&gt;2009/10||Aachen||&lt;center&gt;21||&lt;center&gt;1
|-
!colspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesliga]]
!&lt;center&gt;73 
!&lt;center&gt;16
|}
{{Stĺpce-3}}
{{Stĺpce-koniec}}

* Prvý ligový gól: Slovan Bratislava{{--}}1. FC Košice 3 : 1, 4. 8. 1995
* Prvý ligový hetrik: FK Dubnica nad Váhom{{--}}Slovan Bratislava 0 : 5, 1996
* Prvý gól v Premier League: FC Middlesbrough{{--}}Derby County 5 : 1, 3. 11. 2001 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Middlesbrough-Derby County 5 : 1
  | url = https://www.premierleague.com/match/3772
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = premierleague.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* Stý ligový gól: FC Birmingham{{--}}FC Middlesbrough 3 : 1, 3. 3. 2004
* Prvý gól v Bundeslige: Alemannia Aachen{{--}}VfL Wolfsburg 2 : 2, 12. 5. 2007 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Alemannia Aachen-VfL Wolfsburg 2:2
  | url = https://www.fussballdaten.de/bundesliga/2007/33/aachen-wolfsburg/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = fussballdaten.de
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* Najviac gólov v jednej sezóne: 23, Inter Bratislava, [[Mars superliga 2000/2001|2000/2001]]

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||5. 2. 1997||Alajuela||{{CRC|f|1}}||&lt;center&gt;2:2||{{gól|71}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|55}}||medzinárodný turnaj na Cypre
|-
|&lt;center&gt;3.||8. 9. 1999||[[Dubnica nad Váhom]]||{{LIE|f|1}}||&lt;center&gt;2:0||{{gól|4}}||kvalifikácia [[majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]
|-
|&lt;center&gt;4.||16. 8. 2000||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|28}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||7. 10. 2000||[[Kišiňov]]||{{MDA|f|1}}||&lt;center&gt;1:0||{{gól|79}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]]
|-
|&lt;center&gt;6.||15. 11. 2000||[[Rhodos]]||{{GRC|f|1}}||&lt;center&gt;2:0||{{gól|17}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;7.||27. 2. 2001||[[Alžír]]||{{ALG|f|1}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|61}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;8.||rowspan=&quot;2&quot;|28. 3. 2001||rowspan=&quot;2&quot;|[[Trnava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{AZE|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;3:1||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|1}} {{gól|10}}||rowspan=&quot;2&quot;|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]]
|-
|&lt;center&gt;9.
|-
|&lt;center&gt;10.||5. 9. 2001||[[Trenčín]]||{{MDA|f|1}}||&lt;center&gt;4:2||{{gól|59}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]]
|-
|&lt;center&gt;11.||21. 8. 2002||[[Olomouc]]||{{CZE|f|1}}||&lt;center&gt;1:4||{{gól|16}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;12.||12. 10. 2002||[[Bratislava]]||{{ENG|f|1}}||&lt;center&gt;1:2||{{gól|23}}||kvalifikácia [[majstrovstvá Európy vo futbale 2004|ME 2004]]
|-
|&lt;center&gt;13.||rowspan=&quot;2&quot;|2. 4. 2003||rowspan=&quot;2&quot;|[[Trnava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{LIE|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;4:0||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|51}} {{gól|64}}||rowspan=&quot;2&quot;|kvalifikácia [[majstrovstvá Európy vo futbale 2004|ME 2004]]
|-
|&lt;center&gt;14.
|-
|&lt;center&gt;15.||rowspan=&quot;2&quot;|30. 4. 2003||rowspan=&quot;2&quot;|[[Žilina]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{GRC|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|14}} {{gól|87}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;16.
|-
|&lt;center&gt;17.||10. 9. 2003||[[Žilina]]||{{MKD|f|1|Macedónsko}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|25}}||kvalifikácia [[majstrovstvá Európy vo futbale 2004|ME 2004]]
|-
|&lt;center&gt;18.||8. 9. 2004||[[Bratislava]]||{{LIE|f|1}}||&lt;center&gt;7:0||{{gól|84}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]]
|-
|&lt;center&gt;19.||9. 10. 2004||[[Bratislava]]||{{LAT|f|1}}||&lt;center&gt;4:1||{{gól|47}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]]
|-
|&lt;center&gt;20.||8. 6. 2005||[[Luxemburg]]||{{LUX|f|1}}||&lt;center&gt;4:0||{{gól|5}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]]
|-
|&lt;center&gt;21.||12. 11. 2005||[[Madrid]]||{{ESP|f|1}}||&lt;center&gt;1:5||{{gól|49}}||play-off kvalifikácie [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]]
|-
|&lt;center&gt;22.||1. 3. 2006||[[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]]||{{FRA|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|62}}||priateľský
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Slovan Bratislava (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1996/1997||1. predkolo||{{IRL}} St Patrick's ||&lt;center&gt;4:3||&lt;center&gt;2
|-
|2. predkolo||{{TUR}} Trabzonspor||&lt;center&gt;1:4||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Košice (2)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1998/1999||rowspan=&quot;2&quot;|1. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{NIR}} FC Cliftonville||&lt;center&gt;5:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;8:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Inter Bratislava (6)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2000/2001||2. predkolo||{{FIN}} FC Haka||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
|3. predkolo||{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]]||&lt;center&gt;1:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1999/2000||1. predkolo||{{ALB}} [[KS Bylis Ballsh|Bylis Balš]] ||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;2
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2000/2001||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{NLD}} [[Roda JC Kerkrade|Roda Kerkrade]] ||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za FC Middlesbrough (1)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;2004/2005||skupina||{{SCG}} [[FK Partizan|Partizan Belehrad]]||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|}

== Úspechy ==
=== Reprezentačné ===
* účasť v play-off kvalifikácie o postup na MS 2006
* 4. miesto na ME hráčov do 21 rokov 2000

=== Klubové ===
* 5× majster Slovenska (1995, 1996 so Slovanom Bratislava, 1998 s 1. FC Košice, 2000, 2001 s Interom Bratislava)
* 3× víťaz Slovenského pohára (1997 so Slovanom Bratislava, 2000, 2001 s Interom Bratislava)
* víťaz Slovenského Superpohára 1996 so Slovanom Bratislava
* majster Česka 1998 so Spartou Praha
* víťaz anglického Ligového pohára 2004 s FC Middlesbrough
* účasť v šesnásťfinále Pohára UEFA 2004/2005 s FC Middlesbrough
* účasť v skupinovej fáze Pohára UEFA 2005/2006 s FC Middlesbrough

=== Individuálne ===
* Futbalista roka 2000 (2003 - 2., 2002 - 3.)
* Hráč roka slovenskej ligy 1999, 2000 v ankete relácie STV ''Tango''
* Objav roka 1995 v ankete relácie STV ''Tango''
* Jedenástka roka: 1996, 1999, 2000
* 2× najlepší strelec ligy 1999/2000 (16 gólov), 2000/2001 (23 gólov)
* člen Klubu ligových kanonierov (108 gólov)

== Zdroje ==
* Kolektív autorov: ''Klub ligových kanonierov - od vzniku po súčasnosť'', Mladé letá, 2021

== Referencie ==
{{Referencie|3}}

== Externé odkazy ==
* [https://eu-football.info/_player.php?id=14897 Szilárd Németh na eu-football.info]
* [https://www.bdfutbol.com/en/j/j92670.html Szilárd Németh na bdfutbol.com]
* [https://www.fussballdaten.de/person/szilard-nemeth/leistungsdaten/wettbewerbe/ Szilárd Németh na fussballdaten.de]
* [http://www.soccerbase.com/players_details.sd?playerid=15662 Némethove štatistiky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040920032225/http://www.soccerbase.com/players_details.sd?playerid=15662 |date=2004-09-20 }}
* [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=6123 Sz. Németh na NFT.com] {{eng icon}}
* [http://svk.worldfootball.net/spieler_profil/szilard-nemeth/#redirect Štatistiky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230423045950/https://svk.worldfootball.net/player_summary/szilard-nemeth/#redirect |date=2023-04-23 }} na worldfootball.ent

{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
{{Futbalisti roka (Slovensko)}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Németh, Szilárd}}
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FK Inter Bratislava]]
[[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]]
[[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]]
[[Kategória:Hráči Middlesbrough FC]]
[[Kategória:Hráči FA Premier League]]
[[Kategória:Hráči RC Strasbourg]]
[[Kategória:Hráči Alemannia Aachen]]
[[Kategória:Osobnosti z Komárna]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti maďarského pôvodu]]</text>
      <sha1>lwlk5b56rz99mal438wzsrgqaw3z8ob</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Libertarianizmus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>45427</id>
    <revision>
      <id>8371451</id>
      <parentid>8356832</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:50:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <comment>/* Predstavitelia */</comment>
      <origin>8371451</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17187" sha1="ovazcymqy0bww669n1u4xjr549wa65o" xml:space="preserve">'''Libertarianizmus''' ({{V jazyku|eng|''libertarianism''}}, odvodené od {{V jazyku|lat|''liber''|slobodný}}) je označenie skupiny [[politická ideológia|politických ideológií]], ktoré nadväzujúc na [[klasický liberalizmus]] zdôrazňujú [[individualizmus (politika)|individualizmus]] odrážajúci sa v osobnej i ekonomickej [[sloboda|slobode]]. Prívrženec libertarianizmu sa označuje ako ''libertarián''.

Libertariánov spája skepticizmus voči [[Autorita (sociológia)|autorite]] a [[Štát|štátnej]] moci, zvyknú sa však rozchádzať v otázkach odporu voči existujúcim politickým a hospodárskym systémom. Rôzne školy libertariánskeho myslenia ponúkajú množstvo názorov na legitímne funkcie štátnej a súkromnej moci, ktoré často vyžadujú obmedzenie alebo zrušenie donucovacích sociálnych inštitúcií.

Niektorí libertariáni sa zasadzujú za ''[[laissez-faire]]'' [[kapitalizmus]] a silnú ochranu [[Súkromné vlastníctvo|majetkových práv]] (napríklad v oblasti pozemkov, infraštruktúry a prírodných zdrojov). Iní, predovšetkým [[Libertariánsky socializmus|libertariánski socialisti]], sa snažia kapitalizmus a súkromné vlastníctvo [[Výrobný prostriedok (reálny kapitál)|výrobných prostriedkov]] zrušiť v prospech ich [[Spoločné vlastníctvo|spoločného]] alebo [[Družstvo (ekonómia)|družstevného vlastníctva]] a riadenia, pričom súkromné vlastníctvo považujú za prekážku slobody. Ďalšie rozdelenie existuje medzi [[Minarchizmus|minarchistami]] a [[Anarchizmus|anarchistami]]. Kým minarchisti si myslia, že je potrebná minimálna centralizovaná vláda, anarchisti a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalisti]] navrhujú úplné odstránenie štátu.

Pre odlišný politicko-filozofický vývoj v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Európa|Európe]] je definícia libertarianizmu pomerne široká. Zatiaľ čo v USA sa v súčasnosti označenie liberál uplatňuje výlučne vo význame [[egalitárny liberalizmus|egalitárneho liberalizmu]], predovšetkým v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]], [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republike]], [[Čína|Číne]] sa používa takmer v pôvodnom význame klasického liberalizmu.&lt;ref name=&quot;boaz&quot;&gt;BOAZ, David. ''Libertarianism : A Primer.'' [1998]. [http://www.libertarianism.org/ex-3.html Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121210200655/http://www.libertarianism.org/ex-3.html |date=2012-12-10 }} (po anglicky)&lt;/ref&gt; Myšlienková základňa libertarianizmu tak zahŕňa predstaviteľov a pokračovateľov klasického liberalizmu, ako aj radikálne liberálne teórie [[minarchizmus|minarchizmu]], [[Objektivizmus (Ayn Rand)|objektivizmu]] a [[anarchokapitalizmus|anarchokapitalizmu]].&lt;ref name=&quot;oxford&quot;&gt;Libertarianismus. In: KRIEGER, Joel (ed.). ''Oxfordský slovník světové politiky.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 426-427. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blackwell&quot;&gt;Libertalianismus. In: MILLER, David (ed.). ''Blackwellova encyklopedie politického myšlení''. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 243-244. (po česky)&lt;/ref&gt;  Predovšetkým v americkom prostredí sa kvôli myšlienkovej blízkosti a spätému vývoju s [[Republikánska strana (USA)|Republikánskou stranou]] k libertariánom často zahŕňajú aj predstavitelia [[paleokonzervativizmus|paleokonzervativizmu]] (napr. [[Ron Paul]]).

== Pôvod a vývoj ==
[[Súbor:Hoff i Mont Pelerin society.png|náhľad|vpravo|Stretnutie Montpelerinskej spoločnosti v roku 1947 (vľavo Trygve J. B. Hoff, uprostred Ludwig von Mises)]]
Termín ''libertarianizmus'' bol prvýkrát preukázateľne použitý anglickým historikom a politickým komentátorom [[William Belsham|Williamom Belshamom]] v roku [[1789]] v eseji ''O slobode a nevyhnutnosti'', ako antonymum k [[determinizmus (filozofia)|determinizmu]].&lt;ref&gt;BELSHAM, William. ''Essays, Philosophical, Historical, and Literary.'' Poultry : C. Dilly, 1789. p. 11. (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Slovo &quot;libertarián&quot; pôvodne označovalo obhajcu slobody (anglicky ''liberty'', francúsky ''liberté''), a to najmä v politickej a sociálnej oblasti. V priebehu druhej polovice 19. storočia začalo byť asociované s anarchizmom. Prvýkrát ho v tomto zmysle použil francúzsky libertariánsky komunista [[Joseph Déjacque]] v liste [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualistovi]] [[Pierre Joseph Proudhon|Pierre-Joseph Proudhonovi]] z roku 1857.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Déjacque|meno=Joseph|titul=De l'être-humain mâle et femelle Lettre à P.J. Proudhon|url=http://joseph.dejacque.free.fr/ecrits/lettreapjp.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=29.11.2017|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; Déjacque neskôr tento termín použil aj pre svoju anarchistickú publikáciu ''Le Libertaire: Journal du Mouvement Social'', ktorá bola vydávaná v New Yorku od 9. júna 1858 do 4. februára 1861.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mouton|meno=Jean Claude|titul=Le Libertaire, Journal du mouvement social|url=http://joseph.dejacque.free.fr/libertaire/libertaire.htm|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=joseph.dejacque.free.fr}}&lt;/ref&gt;  V polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia začal [[Sébastien Faure]] publikovať novú ''Le Libertaire'', zatiaľ čo [[Tretia francúzska republika]] uzákonila tzv. ''[[lois scélérates]]'' (&quot;zločinné zákony&quot;), ktoré zakázali anarchistické publikácie vo Francúzsku. Libertariánstvo sa odvtedy opakovane využívalo ako synonymum pre anarchizmus.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nettlau|meno=Max|priezvisko2=Becker|meno2=Heiner|priezvisko3=Isca|meno3=Ida Pilat|titul=A short history of anarchism|vydavateľ=Freedom Press|miesto=London|rok=1996|isbn=0900384891|url=https://www.worldcat.org/title/short-history-of-anarchism/oclc/37529250|poznámka=OCLC: 37529250|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ward|meno=Colin|titul=Anarchism: A Very Short Introduction|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2004-10-21|isbn=9780192804778|url=https://books.google.at/books?id=kksrWshoIkYC&amp;redir_esc=y|poznámka=Google-Books-ID: kksrWshoIkYC|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] mnoho stúpencov [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] politiky [[Nový údel|Nového údelu]] z radov amerických intelektuálov sami seba pokladali za liberálov, avšak nimi presadzované budovanie [[štát blahobytu|štátu blahobytu]] a zvyšovanie štátnych výdavkov na podporu opatrení namierených proti dôsledkom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]] bolo v protiklade s pôvodným liberalizmom. Termín liberál sa v priebehu 30. a [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] zaužíval na pomenovanie stúpenca politiky [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]], ktorého najbližším ekvivalentom v európskom kontexte je označenie [[sociálna demokracia|sociálny demokrat]].&lt;ref&gt;NOVÁK, Miroslav et al. ''Úvod do studia politiky.'' Praha : Sociologické nakladatelství, 2011. 783 s. ISBN 8074190520. s 102-103. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn&quot;&gt;V politickej filozofii sa dnes tento liberalizmus označuje ako egalitárny liberalizmus (resp. sociálny, rovnostársky liberalizmus).&lt;/ref&gt;

Ako synonymum [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]] bol pojem ''libertarianizmus''  po prvý raz použitý v máji 1955 spisovateľom Deanom Russellom,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tucker|meno=Jeffrey A.|titul=Where Does the Term “Libertarian” Come From Anyway? {{!}} Jeffrey A. Tucker|periodikum=Foundation for Economic Education|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-09-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://fee.org/articles/where-does-the-term-libertarian-come-from-anyway/|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; ktorý bol kolega amerického ekonóma a publicistu [[Leonard Read|Leonarda Reada]] a sám klasický liberál. Následne začalo aj mnoho iných klasických liberálov označovať samých seba za ''libertariánov''. Akademické označenie [[klasický liberalizmus]] odmietali používať, pretože sa domnievali, že to nie je vhodný pojem pre ich de facto modernú a pokrokovú politiku a taktiež nechceli byť asociovaní s liberalizmom Nového údelu, ktorý si spájali s vládnym vlastníctvom majetku a vládnou kontrolou nad osobami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Osobnosťou najviac zodpovednou za popularizáciu slova ''libertarianizmus'' bol [[Murray Rothbard]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Cantor|meno=Paul|titul=The Invisible Hand in Popular Culture: Liberty Vs. Authority in American Film and TV, 2012|rok=2012|url=https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant|vydanie=|vydavateľ=University Press of Kentucky|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant/page/353 353], č. 2}}&lt;/ref&gt; ktorý začal publikovať libertariánske práce v 60. rokoch. V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa pojem aj vďaka vplyvu Leonarda Reada&lt;ref&gt;READ, Leonard E. Neither Left Nor Right. In ''The Freeman''. January 1956.&lt;/ref&gt; uplatnil v praxi a v roku [[1972]] vznikla [[Libertariánska strana]]. Niektorí zástancovia klasického liberalizmu sa ale s týmto pomenovaním nestotožnili, napr. [[Friedrich August von Hayek]] sa naďalej označoval za ''liberála'' alebo [[Ayn Rand]], ktorá sa pokladala za ''radikálnu prokapitalistku''.&lt;ref name=&quot;boaz&quot; /&gt; 

V akademickom prostredí libertarianizmus filozoficky etabloval [[Robert Nozick]] svojim dielom ''Anarchia, štát a utópia'' ([[1974]]), v ktorom rozvil [[John Locke|lockovskú]] teóriu štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. Na poli [[ekonómia|ekonómie]] rozvíjala svoju činnosť [[Montpelerinská spoločnosť]] založená roku [[1947]] Hayekom. V roku [[1946]] Leonard Read založil Nadáciu pre ekonomické vzdelávanie ({{V jazyku|eng|''Foundation for Economic Education''}}), ktorá sa stala prvým libertariánskym [[think tank|think tankom]] v USA. Skupina [[rakúska ekonomická škola|rakúskych ekonómov]] založila roku [[1982]] Inštitút Ludwiga von Misesa ({{V jazyku|eng|''Ludwig von Mises Institute''}}). K významným libertariánskym think tankom patrí aj Cato Institute založený v roku [[1974]].

== Filozofia ==
Je sporné, či pravicový, ľavicový a socialistický libertarianizmus predstavujú úplne odlišné ideológie a nielen variácie jednej a tej istej témy. Všetci libertariáni začínajú od koncepcie osobnej autonómie, z ktorej odvodzujú argumenty v prospech občianskych slobôd a redukcie alebo eliminácie štátu. 

[[Pravicový libertarianizmus]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Goodway|meno=David|titul=Anarchist Seeds Beneath the Snow: Left-Libertarian Thought and British Writers from William Morris to Colin Ward|url=https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7|vydanie=|vydavateľ=Liverpool University Press|miesto=Liverpool|rok=2006|isbn=|strany=[https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7/page/4 4]|poznámka=}}&lt;/ref&gt; sa vyvinul v Spojených štátoch v polovici 20. storočia a je najpopulárnejšou koncepciou libertarianizmu v tomto regióne.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Carlson|titul=|vydavateľ=|miesto=|rok=2012|isbn=|strany=1007|url=https://books.google.com/books?id=tYME6Z35nyAC&amp;pg=PA1006&amp;dq=right-libertarianism&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=uUsEUaO2OvCu0AGYvIDIAw&amp;ved=0CEoQ6AEwBA#v=onepage&amp;q=right-libertarianism&amp;f=false}}&lt;/ref&gt; Táto odnož libertarianizmu sa bežne označuje ako pokračovanie alebo radikalizácia [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Boaz|meno=David|titul=Libertarianism: A Primer|rok=1998|url=https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz|vydanie=|vydavateľ=Free Press|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz/page/22 22]-26}}&lt;/ref&gt; Praví libertariáni si vážia [[Spoločenská inštitúcia|sociálne inštitúcie]], ktoré presadzujú podmienky kapitalizmu a odmietajú inštitúcie, ktoré fungujú v opozícii voči týmto inštitúciám. [[Anarchokapitalizmus|Anarchokapitalisti]] sa snažia o úplné odstránenie štátu v prospech súkromne financovaných bezpečnostných služieb, zatiaľ čo minarchisti obraňujú &quot;nočné strážne štáty&quot;, ktoré udržiavajú len tie funkcie vlády, ktoré sú potrebné na udržanie podmienok kapitalizmu.

Kritici ako napríklad [[Corey Robin]] opisujú pravý libertarianizmus ako fundamentálne reakcionársku konzervatívnu ideológiu spojenú s tradičnejšími konzervatívnymi myšlienkami či cieľmi snahou presadzovať hierarchickú moc a hierarchické spoločenské vzťahy:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Robin|meno=Corey|titul=The Reactionary Mind: Conservativsm From Edmund Burke to Sarah Palin|url=https://archive.org/details/isbn_9780199793747|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=|rok=2011|isbn=0199793743|strany=[https://archive.org/details/isbn_9780199793747/page/15 15]-16}}&lt;/ref&gt;&lt;blockquote&gt;Konzervativizmus teda nie je oddanosť obmedzenému štátu a slobode, či skepsa voči zmenám, viera v postupnú reformu alebo politika cnosti. Tieto môžu byť vedľajšími produktmi konzervativizmu, jedným alebo viacerými jeho historicky špecifickými a stále sa meniacimi spôsobmi vyjadrovania. Ale nie sú to účely, ktoré mu vdychujú život. Konzervativizmus takisto nie je provizórnou fúziou kapitalistov, kresťanov a bojovníkov, pretože táto fúzia je vyvolaná silnejšou silou - opozíciou voči oslobodeniu mužov a žien z okov ich nadriadených, a to najmä v súkromnej sfére. Takýto názor sa môže zdať na míle vzdialený od libertariánskej obhajoby voľného trhu, ktorá zvykne oslavovať atomistického a autonómneho jednotlivca. Ale nie je. Keď libertarián pozerá na spoločnosť, nevidí izolovaných jednotlivcov; vidí súkromné, často hierarchické, skupiny, kde otec riadi svoju rodinu a majiteľ svojich zamestnancov.&lt;/blockquote&gt;[[Ľavicový libertarianizmus]] zahŕňa tie libertariánske presvedčenia, ktoré tvrdia, že prírodné zdroje Zeme patria podľa rovnostárskych princípov každému, a teda buď nesmú byť vlastnené vôbec, alebo vlastnené kolektívne. Súčasní ľavicoví libertariáni ako [[Hillel Steiner]], [[Peter Vallentyne]], [[Philippe Van Parijs]], [[Michael Otsuka]] a [[David Ellerman]] sa domnievajú, že privlastnenie pozemkov musí pre ostatných nechať &quot;rovnako dobrý dostatok&quot;, alebo musí byť zdanené spoločnosťou, aby sa tým kompenzovali vylučujúce účinky súkromného majetku. [[Libertariánsky socializmus|Libertariánski socialisti]] (sociálni a individualistickí [[Anarchizmus|anarchisti]], [[Libertariánsky marxizmus|libertariánski marxisti]], [[Výborový komunizmus|výboroví komunisti]], [[Rosa Luxemburgová|Luxemburgisti]] a [[Daniel De Leon|DeLeonisti]]) podporujú užívacie právo a socialistické ekonomické teórie vrátane [[Komunizmus|komunizmu]], [[Kolektivizmus|kolektivizmu]], [[Syndikalizmus|syndikalizmu]] a [[Mutualizmus|mutualizmu]]. Kritizujú štát za to, že pôsobí ako obhajca [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a veria, že kapitalizmus zahŕňa [[mzdové otroctvo]].

== Predstavitelia ==
Medzi dôležitých, ale ideovo nejednotných, predstaviteľov libertarianizmu patria ekonómovia [[Chicagska škola (ekonómia)|chicagskej]] ([[Milton Friedman]]) a [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej školy]] ([[Murray Rothbard]], [[Ludwig von Mises]], [[Leonard Read]], [[Friedrich August von Hayek]]), americký politik [[Ron Paul]] (s [[Republikánska strana (USA)|republikánskou]] platformou [[Tea Party]]), filozof [[Robert Nozick]], spisovateľka a filozofka [[Ayn Rand]]. Za tzv. ľavicového libertariána sám seba považuje [[anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalista]] [[Noam Chomsky]]. Jedným z najznámejších libertariánov v Rusku je [[Michail Svetov]] &lt;ref&gt;[https://svtv.org/news/2024-10-12/mikhaila-svietova-oshtrafovali-2/ Михаила Светова оштрафовали за нарушение порядка деятельности «иностранного агента»]&lt;/ref&gt;. Významným ukrajinským libertariánom je [[Gennadij Balašov]]; v marci 2014 založil politickú stranu „5.10“, ktorá vychádza z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia. Cieľom hnutia je radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chce nahradiť iba dvoma daňami pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/ Партія 5.10]&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[konzervativizmus]]
* [[liberalizmus]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Politické ideológie}}
{{Filozofia}}
[[Kategória:Libertarianizmus| ]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Filozofické smery]]
[[Kategória:Liberalizmus]]</text>
      <sha1>ovazcymqy0bww669n1u4xjr549wa65o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371464</id>
      <parentid>8371451</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:47:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <comment>/* Predstavitelia */</comment>
      <origin>8371464</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17266" sha1="6c8bbk4cxuqj3oern51ok627hq3xuel" xml:space="preserve">'''Libertarianizmus''' ({{V jazyku|eng|''libertarianism''}}, odvodené od {{V jazyku|lat|''liber''|slobodný}}) je označenie skupiny [[politická ideológia|politických ideológií]], ktoré nadväzujúc na [[klasický liberalizmus]] zdôrazňujú [[individualizmus (politika)|individualizmus]] odrážajúci sa v osobnej i ekonomickej [[sloboda|slobode]]. Prívrženec libertarianizmu sa označuje ako ''libertarián''.

Libertariánov spája skepticizmus voči [[Autorita (sociológia)|autorite]] a [[Štát|štátnej]] moci, zvyknú sa však rozchádzať v otázkach odporu voči existujúcim politickým a hospodárskym systémom. Rôzne školy libertariánskeho myslenia ponúkajú množstvo názorov na legitímne funkcie štátnej a súkromnej moci, ktoré často vyžadujú obmedzenie alebo zrušenie donucovacích sociálnych inštitúcií.

Niektorí libertariáni sa zasadzujú za ''[[laissez-faire]]'' [[kapitalizmus]] a silnú ochranu [[Súkromné vlastníctvo|majetkových práv]] (napríklad v oblasti pozemkov, infraštruktúry a prírodných zdrojov). Iní, predovšetkým [[Libertariánsky socializmus|libertariánski socialisti]], sa snažia kapitalizmus a súkromné vlastníctvo [[Výrobný prostriedok (reálny kapitál)|výrobných prostriedkov]] zrušiť v prospech ich [[Spoločné vlastníctvo|spoločného]] alebo [[Družstvo (ekonómia)|družstevného vlastníctva]] a riadenia, pričom súkromné vlastníctvo považujú za prekážku slobody. Ďalšie rozdelenie existuje medzi [[Minarchizmus|minarchistami]] a [[Anarchizmus|anarchistami]]. Kým minarchisti si myslia, že je potrebná minimálna centralizovaná vláda, anarchisti a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalisti]] navrhujú úplné odstránenie štátu.

Pre odlišný politicko-filozofický vývoj v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Európa|Európe]] je definícia libertarianizmu pomerne široká. Zatiaľ čo v USA sa v súčasnosti označenie liberál uplatňuje výlučne vo význame [[egalitárny liberalizmus|egalitárneho liberalizmu]], predovšetkým v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]], [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republike]], [[Čína|Číne]] sa používa takmer v pôvodnom význame klasického liberalizmu.&lt;ref name=&quot;boaz&quot;&gt;BOAZ, David. ''Libertarianism : A Primer.'' [1998]. [http://www.libertarianism.org/ex-3.html Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121210200655/http://www.libertarianism.org/ex-3.html |date=2012-12-10 }} (po anglicky)&lt;/ref&gt; Myšlienková základňa libertarianizmu tak zahŕňa predstaviteľov a pokračovateľov klasického liberalizmu, ako aj radikálne liberálne teórie [[minarchizmus|minarchizmu]], [[Objektivizmus (Ayn Rand)|objektivizmu]] a [[anarchokapitalizmus|anarchokapitalizmu]].&lt;ref name=&quot;oxford&quot;&gt;Libertarianismus. In: KRIEGER, Joel (ed.). ''Oxfordský slovník světové politiky.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 426-427. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blackwell&quot;&gt;Libertalianismus. In: MILLER, David (ed.). ''Blackwellova encyklopedie politického myšlení''. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 243-244. (po česky)&lt;/ref&gt;  Predovšetkým v americkom prostredí sa kvôli myšlienkovej blízkosti a spätému vývoju s [[Republikánska strana (USA)|Republikánskou stranou]] k libertariánom často zahŕňajú aj predstavitelia [[paleokonzervativizmus|paleokonzervativizmu]] (napr. [[Ron Paul]]).

== Pôvod a vývoj ==
[[Súbor:Hoff i Mont Pelerin society.png|náhľad|vpravo|Stretnutie Montpelerinskej spoločnosti v roku 1947 (vľavo Trygve J. B. Hoff, uprostred Ludwig von Mises)]]
Termín ''libertarianizmus'' bol prvýkrát preukázateľne použitý anglickým historikom a politickým komentátorom [[William Belsham|Williamom Belshamom]] v roku [[1789]] v eseji ''O slobode a nevyhnutnosti'', ako antonymum k [[determinizmus (filozofia)|determinizmu]].&lt;ref&gt;BELSHAM, William. ''Essays, Philosophical, Historical, and Literary.'' Poultry : C. Dilly, 1789. p. 11. (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Slovo &quot;libertarián&quot; pôvodne označovalo obhajcu slobody (anglicky ''liberty'', francúsky ''liberté''), a to najmä v politickej a sociálnej oblasti. V priebehu druhej polovice 19. storočia začalo byť asociované s anarchizmom. Prvýkrát ho v tomto zmysle použil francúzsky libertariánsky komunista [[Joseph Déjacque]] v liste [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualistovi]] [[Pierre Joseph Proudhon|Pierre-Joseph Proudhonovi]] z roku 1857.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Déjacque|meno=Joseph|titul=De l'être-humain mâle et femelle Lettre à P.J. Proudhon|url=http://joseph.dejacque.free.fr/ecrits/lettreapjp.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=29.11.2017|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; Déjacque neskôr tento termín použil aj pre svoju anarchistickú publikáciu ''Le Libertaire: Journal du Mouvement Social'', ktorá bola vydávaná v New Yorku od 9. júna 1858 do 4. februára 1861.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mouton|meno=Jean Claude|titul=Le Libertaire, Journal du mouvement social|url=http://joseph.dejacque.free.fr/libertaire/libertaire.htm|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=joseph.dejacque.free.fr}}&lt;/ref&gt;  V polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia začal [[Sébastien Faure]] publikovať novú ''Le Libertaire'', zatiaľ čo [[Tretia francúzska republika]] uzákonila tzv. ''[[lois scélérates]]'' (&quot;zločinné zákony&quot;), ktoré zakázali anarchistické publikácie vo Francúzsku. Libertariánstvo sa odvtedy opakovane využívalo ako synonymum pre anarchizmus.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nettlau|meno=Max|priezvisko2=Becker|meno2=Heiner|priezvisko3=Isca|meno3=Ida Pilat|titul=A short history of anarchism|vydavateľ=Freedom Press|miesto=London|rok=1996|isbn=0900384891|url=https://www.worldcat.org/title/short-history-of-anarchism/oclc/37529250|poznámka=OCLC: 37529250|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ward|meno=Colin|titul=Anarchism: A Very Short Introduction|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2004-10-21|isbn=9780192804778|url=https://books.google.at/books?id=kksrWshoIkYC&amp;redir_esc=y|poznámka=Google-Books-ID: kksrWshoIkYC|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] mnoho stúpencov [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] politiky [[Nový údel|Nového údelu]] z radov amerických intelektuálov sami seba pokladali za liberálov, avšak nimi presadzované budovanie [[štát blahobytu|štátu blahobytu]] a zvyšovanie štátnych výdavkov na podporu opatrení namierených proti dôsledkom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]] bolo v protiklade s pôvodným liberalizmom. Termín liberál sa v priebehu 30. a [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] zaužíval na pomenovanie stúpenca politiky [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]], ktorého najbližším ekvivalentom v európskom kontexte je označenie [[sociálna demokracia|sociálny demokrat]].&lt;ref&gt;NOVÁK, Miroslav et al. ''Úvod do studia politiky.'' Praha : Sociologické nakladatelství, 2011. 783 s. ISBN 8074190520. s 102-103. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn&quot;&gt;V politickej filozofii sa dnes tento liberalizmus označuje ako egalitárny liberalizmus (resp. sociálny, rovnostársky liberalizmus).&lt;/ref&gt;

Ako synonymum [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]] bol pojem ''libertarianizmus''  po prvý raz použitý v máji 1955 spisovateľom Deanom Russellom,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tucker|meno=Jeffrey A.|titul=Where Does the Term “Libertarian” Come From Anyway? {{!}} Jeffrey A. Tucker|periodikum=Foundation for Economic Education|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-09-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://fee.org/articles/where-does-the-term-libertarian-come-from-anyway/|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; ktorý bol kolega amerického ekonóma a publicistu [[Leonard Read|Leonarda Reada]] a sám klasický liberál. Následne začalo aj mnoho iných klasických liberálov označovať samých seba za ''libertariánov''. Akademické označenie [[klasický liberalizmus]] odmietali používať, pretože sa domnievali, že to nie je vhodný pojem pre ich de facto modernú a pokrokovú politiku a taktiež nechceli byť asociovaní s liberalizmom Nového údelu, ktorý si spájali s vládnym vlastníctvom majetku a vládnou kontrolou nad osobami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Osobnosťou najviac zodpovednou za popularizáciu slova ''libertarianizmus'' bol [[Murray Rothbard]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Cantor|meno=Paul|titul=The Invisible Hand in Popular Culture: Liberty Vs. Authority in American Film and TV, 2012|rok=2012|url=https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant|vydanie=|vydavateľ=University Press of Kentucky|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant/page/353 353], č. 2}}&lt;/ref&gt; ktorý začal publikovať libertariánske práce v 60. rokoch. V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa pojem aj vďaka vplyvu Leonarda Reada&lt;ref&gt;READ, Leonard E. Neither Left Nor Right. In ''The Freeman''. January 1956.&lt;/ref&gt; uplatnil v praxi a v roku [[1972]] vznikla [[Libertariánska strana]]. Niektorí zástancovia klasického liberalizmu sa ale s týmto pomenovaním nestotožnili, napr. [[Friedrich August von Hayek]] sa naďalej označoval za ''liberála'' alebo [[Ayn Rand]], ktorá sa pokladala za ''radikálnu prokapitalistku''.&lt;ref name=&quot;boaz&quot; /&gt; 

V akademickom prostredí libertarianizmus filozoficky etabloval [[Robert Nozick]] svojim dielom ''Anarchia, štát a utópia'' ([[1974]]), v ktorom rozvil [[John Locke|lockovskú]] teóriu štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. Na poli [[ekonómia|ekonómie]] rozvíjala svoju činnosť [[Montpelerinská spoločnosť]] založená roku [[1947]] Hayekom. V roku [[1946]] Leonard Read založil Nadáciu pre ekonomické vzdelávanie ({{V jazyku|eng|''Foundation for Economic Education''}}), ktorá sa stala prvým libertariánskym [[think tank|think tankom]] v USA. Skupina [[rakúska ekonomická škola|rakúskych ekonómov]] založila roku [[1982]] Inštitút Ludwiga von Misesa ({{V jazyku|eng|''Ludwig von Mises Institute''}}). K významným libertariánskym think tankom patrí aj Cato Institute založený v roku [[1974]].

== Filozofia ==
Je sporné, či pravicový, ľavicový a socialistický libertarianizmus predstavujú úplne odlišné ideológie a nielen variácie jednej a tej istej témy. Všetci libertariáni začínajú od koncepcie osobnej autonómie, z ktorej odvodzujú argumenty v prospech občianskych slobôd a redukcie alebo eliminácie štátu. 

[[Pravicový libertarianizmus]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Goodway|meno=David|titul=Anarchist Seeds Beneath the Snow: Left-Libertarian Thought and British Writers from William Morris to Colin Ward|url=https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7|vydanie=|vydavateľ=Liverpool University Press|miesto=Liverpool|rok=2006|isbn=|strany=[https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7/page/4 4]|poznámka=}}&lt;/ref&gt; sa vyvinul v Spojených štátoch v polovici 20. storočia a je najpopulárnejšou koncepciou libertarianizmu v tomto regióne.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Carlson|titul=|vydavateľ=|miesto=|rok=2012|isbn=|strany=1007|url=https://books.google.com/books?id=tYME6Z35nyAC&amp;pg=PA1006&amp;dq=right-libertarianism&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=uUsEUaO2OvCu0AGYvIDIAw&amp;ved=0CEoQ6AEwBA#v=onepage&amp;q=right-libertarianism&amp;f=false}}&lt;/ref&gt; Táto odnož libertarianizmu sa bežne označuje ako pokračovanie alebo radikalizácia [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Boaz|meno=David|titul=Libertarianism: A Primer|rok=1998|url=https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz|vydanie=|vydavateľ=Free Press|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz/page/22 22]-26}}&lt;/ref&gt; Praví libertariáni si vážia [[Spoločenská inštitúcia|sociálne inštitúcie]], ktoré presadzujú podmienky kapitalizmu a odmietajú inštitúcie, ktoré fungujú v opozícii voči týmto inštitúciám. [[Anarchokapitalizmus|Anarchokapitalisti]] sa snažia o úplné odstránenie štátu v prospech súkromne financovaných bezpečnostných služieb, zatiaľ čo minarchisti obraňujú &quot;nočné strážne štáty&quot;, ktoré udržiavajú len tie funkcie vlády, ktoré sú potrebné na udržanie podmienok kapitalizmu.

Kritici ako napríklad [[Corey Robin]] opisujú pravý libertarianizmus ako fundamentálne reakcionársku konzervatívnu ideológiu spojenú s tradičnejšími konzervatívnymi myšlienkami či cieľmi snahou presadzovať hierarchickú moc a hierarchické spoločenské vzťahy:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Robin|meno=Corey|titul=The Reactionary Mind: Conservativsm From Edmund Burke to Sarah Palin|url=https://archive.org/details/isbn_9780199793747|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=|rok=2011|isbn=0199793743|strany=[https://archive.org/details/isbn_9780199793747/page/15 15]-16}}&lt;/ref&gt;&lt;blockquote&gt;Konzervativizmus teda nie je oddanosť obmedzenému štátu a slobode, či skepsa voči zmenám, viera v postupnú reformu alebo politika cnosti. Tieto môžu byť vedľajšími produktmi konzervativizmu, jedným alebo viacerými jeho historicky špecifickými a stále sa meniacimi spôsobmi vyjadrovania. Ale nie sú to účely, ktoré mu vdychujú život. Konzervativizmus takisto nie je provizórnou fúziou kapitalistov, kresťanov a bojovníkov, pretože táto fúzia je vyvolaná silnejšou silou - opozíciou voči oslobodeniu mužov a žien z okov ich nadriadených, a to najmä v súkromnej sfére. Takýto názor sa môže zdať na míle vzdialený od libertariánskej obhajoby voľného trhu, ktorá zvykne oslavovať atomistického a autonómneho jednotlivca. Ale nie je. Keď libertarián pozerá na spoločnosť, nevidí izolovaných jednotlivcov; vidí súkromné, často hierarchické, skupiny, kde otec riadi svoju rodinu a majiteľ svojich zamestnancov.&lt;/blockquote&gt;[[Ľavicový libertarianizmus]] zahŕňa tie libertariánske presvedčenia, ktoré tvrdia, že prírodné zdroje Zeme patria podľa rovnostárskych princípov každému, a teda buď nesmú byť vlastnené vôbec, alebo vlastnené kolektívne. Súčasní ľavicoví libertariáni ako [[Hillel Steiner]], [[Peter Vallentyne]], [[Philippe Van Parijs]], [[Michael Otsuka]] a [[David Ellerman]] sa domnievajú, že privlastnenie pozemkov musí pre ostatných nechať &quot;rovnako dobrý dostatok&quot;, alebo musí byť zdanené spoločnosťou, aby sa tým kompenzovali vylučujúce účinky súkromného majetku. [[Libertariánsky socializmus|Libertariánski socialisti]] (sociálni a individualistickí [[Anarchizmus|anarchisti]], [[Libertariánsky marxizmus|libertariánski marxisti]], [[Výborový komunizmus|výboroví komunisti]], [[Rosa Luxemburgová|Luxemburgisti]] a [[Daniel De Leon|DeLeonisti]]) podporujú užívacie právo a socialistické ekonomické teórie vrátane [[Komunizmus|komunizmu]], [[Kolektivizmus|kolektivizmu]], [[Syndikalizmus|syndikalizmu]] a [[Mutualizmus|mutualizmu]]. Kritizujú štát za to, že pôsobí ako obhajca [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a veria, že kapitalizmus zahŕňa [[mzdové otroctvo]].

== Predstavitelia ==
Medzi dôležitých, ale ideovo nejednotných, predstaviteľov libertarianizmu patria ekonómovia [[Chicagska škola (ekonómia)|chicagskej]] ([[Milton Friedman]]) a [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej školy]] ([[Murray Rothbard]], [[Ludwig von Mises]], [[Leonard Read]], [[Friedrich August von Hayek]]), americký politik [[Ron Paul]] (s [[Republikánska strana (USA)|republikánskou]] platformou [[Tea Party]]), filozof [[Robert Nozick]], spisovateľka a filozofka [[Ayn Rand]]. Za tzv. ľavicového libertariána sám seba považuje [[anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalista]] [[Noam Chomsky]]. Argentínčan [[Javier Milei]] je prvým libertariánsky prezidentom na svete. Jedným z najznámejších libertariánov v Rusku je [[Michail Svetov]] &lt;ref&gt;[https://svtv.org/news/2024-10-12/mikhaila-svietova-oshtrafovali-2/ Михаила Светова оштрафовали за нарушение порядка деятельности «иностранного агента»]&lt;/ref&gt;. Významným ukrajinským libertariánom je [[Gennadij Balašov]]; v marci 2014 založil politickú stranu „5.10“, ktorá vychádza z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia. Cieľom hnutia je radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chce nahradiť iba dvoma daňami pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/ Партія 5.10]&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[konzervativizmus]]
* [[liberalizmus]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Politické ideológie}}
{{Filozofia}}
[[Kategória:Libertarianizmus| ]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Filozofické smery]]
[[Kategória:Liberalizmus]]</text>
      <sha1>6c8bbk4cxuqj3oern51ok627hq3xuel</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371465</id>
      <parentid>8371464</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:47:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <origin>8371465</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17266" sha1="6hf2g4vw9gneny6saxbsd5zx4n9l9us" xml:space="preserve">'''Libertarianizmus''' ({{V jazyku|eng|''libertarianism''}}, odvodené od {{V jazyku|lat|''liber''|slobodný}}) je označenie skupiny [[politická ideológia|politických ideológií]], ktoré nadväzujúc na [[klasický liberalizmus]] zdôrazňujú [[individualizmus (politika)|individualizmus]] odrážajúci sa v osobnej i ekonomickej [[sloboda|slobode]]. Prívrženec libertarianizmu sa označuje ako ''libertarián''.

Libertariánov spája skepticizmus voči [[Autorita (sociológia)|autorite]] a [[Štát|štátnej]] moci, zvyknú sa však rozchádzať v otázkach odporu voči existujúcim politickým a hospodárskym systémom. Rôzne školy libertariánskeho myslenia ponúkajú množstvo názorov na legitímne funkcie štátnej a súkromnej moci, ktoré často vyžadujú obmedzenie alebo zrušenie donucovacích sociálnych inštitúcií.

Niektorí libertariáni sa zasadzujú za ''[[laissez-faire]]'' [[kapitalizmus]] a silnú ochranu [[Súkromné vlastníctvo|majetkových práv]] (napríklad v oblasti pozemkov, infraštruktúry a prírodných zdrojov). Iní, predovšetkým [[Libertariánsky socializmus|libertariánski socialisti]], sa snažia kapitalizmus a súkromné vlastníctvo [[Výrobný prostriedok (reálny kapitál)|výrobných prostriedkov]] zrušiť v prospech ich [[Spoločné vlastníctvo|spoločného]] alebo [[Družstvo (ekonómia)|družstevného vlastníctva]] a riadenia, pričom súkromné vlastníctvo považujú za prekážku slobody. Ďalšie rozdelenie existuje medzi [[Minarchizmus|minarchistami]] a [[Anarchizmus|anarchistami]]. Kým minarchisti si myslia, že je potrebná minimálna centralizovaná vláda, anarchisti a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalisti]] navrhujú úplné odstránenie štátu.

Pre odlišný politicko-filozofický vývoj v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Európa|Európe]] je definícia libertarianizmu pomerne široká. Zatiaľ čo v USA sa v súčasnosti označenie liberál uplatňuje výlučne vo význame [[egalitárny liberalizmus|egalitárneho liberalizmu]], predovšetkým v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]], [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republike]], [[Čína|Číne]] sa používa takmer v pôvodnom význame klasického liberalizmu.&lt;ref name=&quot;boaz&quot;&gt;BOAZ, David. ''Libertarianism : A Primer.'' [1998]. [http://www.libertarianism.org/ex-3.html Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121210200655/http://www.libertarianism.org/ex-3.html |date=2012-12-10 }} (po anglicky)&lt;/ref&gt; Myšlienková základňa libertarianizmu tak zahŕňa predstaviteľov a pokračovateľov klasického liberalizmu, ako aj radikálne liberálne teórie [[minarchizmus|minarchizmu]], [[Objektivizmus (Ayn Rand)|objektivizmu]] a [[anarchokapitalizmus|anarchokapitalizmu]].&lt;ref name=&quot;oxford&quot;&gt;Libertarianismus. In: KRIEGER, Joel (ed.). ''Oxfordský slovník světové politiky.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 426-427. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blackwell&quot;&gt;Libertalianismus. In: MILLER, David (ed.). ''Blackwellova encyklopedie politického myšlení''. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 243-244. (po česky)&lt;/ref&gt;  Predovšetkým v americkom prostredí sa kvôli myšlienkovej blízkosti a spätému vývoju s [[Republikánska strana (USA)|Republikánskou stranou]] k libertariánom často zahŕňajú aj predstavitelia [[paleokonzervativizmus|paleokonzervativizmu]] (napr. [[Ron Paul]]).

== Pôvod a vývoj ==
[[Súbor:Hoff i Mont Pelerin society.png|náhľad|vpravo|Stretnutie Montpelerinskej spoločnosti v roku 1947 (vľavo Trygve J. B. Hoff, uprostred Ludwig von Mises)]]
Termín ''libertarianizmus'' bol prvýkrát preukázateľne použitý anglickým historikom a politickým komentátorom [[William Belsham|Williamom Belshamom]] v roku [[1789]] v eseji ''O slobode a nevyhnutnosti'', ako antonymum k [[determinizmus (filozofia)|determinizmu]].&lt;ref&gt;BELSHAM, William. ''Essays, Philosophical, Historical, and Literary.'' Poultry : C. Dilly, 1789. p. 11. (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Slovo &quot;libertarián&quot; pôvodne označovalo obhajcu slobody (anglicky ''liberty'', francúsky ''liberté''), a to najmä v politickej a sociálnej oblasti. V priebehu druhej polovice 19. storočia začalo byť asociované s anarchizmom. Prvýkrát ho v tomto zmysle použil francúzsky libertariánsky komunista [[Joseph Déjacque]] v liste [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualistovi]] [[Pierre Joseph Proudhon|Pierre-Joseph Proudhonovi]] z roku 1857.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Déjacque|meno=Joseph|titul=De l'être-humain mâle et femelle Lettre à P.J. Proudhon|url=http://joseph.dejacque.free.fr/ecrits/lettreapjp.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=29.11.2017|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; Déjacque neskôr tento termín použil aj pre svoju anarchistickú publikáciu ''Le Libertaire: Journal du Mouvement Social'', ktorá bola vydávaná v New Yorku od 9. júna 1858 do 4. februára 1861.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mouton|meno=Jean Claude|titul=Le Libertaire, Journal du mouvement social|url=http://joseph.dejacque.free.fr/libertaire/libertaire.htm|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=joseph.dejacque.free.fr}}&lt;/ref&gt;  V polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia začal [[Sébastien Faure]] publikovať novú ''Le Libertaire'', zatiaľ čo [[Tretia francúzska republika]] uzákonila tzv. ''[[lois scélérates]]'' (&quot;zločinné zákony&quot;), ktoré zakázali anarchistické publikácie vo Francúzsku. Libertariánstvo sa odvtedy opakovane využívalo ako synonymum pre anarchizmus.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nettlau|meno=Max|priezvisko2=Becker|meno2=Heiner|priezvisko3=Isca|meno3=Ida Pilat|titul=A short history of anarchism|vydavateľ=Freedom Press|miesto=London|rok=1996|isbn=0900384891|url=https://www.worldcat.org/title/short-history-of-anarchism/oclc/37529250|poznámka=OCLC: 37529250|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ward|meno=Colin|titul=Anarchism: A Very Short Introduction|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2004-10-21|isbn=9780192804778|url=https://books.google.at/books?id=kksrWshoIkYC&amp;redir_esc=y|poznámka=Google-Books-ID: kksrWshoIkYC|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] mnoho stúpencov [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] politiky [[Nový údel|Nového údelu]] z radov amerických intelektuálov sami seba pokladali za liberálov, avšak nimi presadzované budovanie [[štát blahobytu|štátu blahobytu]] a zvyšovanie štátnych výdavkov na podporu opatrení namierených proti dôsledkom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]] bolo v protiklade s pôvodným liberalizmom. Termín liberál sa v priebehu 30. a [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] zaužíval na pomenovanie stúpenca politiky [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]], ktorého najbližším ekvivalentom v európskom kontexte je označenie [[sociálna demokracia|sociálny demokrat]].&lt;ref&gt;NOVÁK, Miroslav et al. ''Úvod do studia politiky.'' Praha : Sociologické nakladatelství, 2011. 783 s. ISBN 8074190520. s 102-103. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn&quot;&gt;V politickej filozofii sa dnes tento liberalizmus označuje ako egalitárny liberalizmus (resp. sociálny, rovnostársky liberalizmus).&lt;/ref&gt;

Ako synonymum [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]] bol pojem ''libertarianizmus''  po prvý raz použitý v máji 1955 spisovateľom Deanom Russellom,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tucker|meno=Jeffrey A.|titul=Where Does the Term “Libertarian” Come From Anyway? {{!}} Jeffrey A. Tucker|periodikum=Foundation for Economic Education|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-09-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://fee.org/articles/where-does-the-term-libertarian-come-from-anyway/|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; ktorý bol kolega amerického ekonóma a publicistu [[Leonard Read|Leonarda Reada]] a sám klasický liberál. Následne začalo aj mnoho iných klasických liberálov označovať samých seba za ''libertariánov''. Akademické označenie [[klasický liberalizmus]] odmietali používať, pretože sa domnievali, že to nie je vhodný pojem pre ich de facto modernú a pokrokovú politiku a taktiež nechceli byť asociovaní s liberalizmom Nového údelu, ktorý si spájali s vládnym vlastníctvom majetku a vládnou kontrolou nad osobami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Osobnosťou najviac zodpovednou za popularizáciu slova ''libertarianizmus'' bol [[Murray Rothbard]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Cantor|meno=Paul|titul=The Invisible Hand in Popular Culture: Liberty Vs. Authority in American Film and TV, 2012|rok=2012|url=https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant|vydanie=|vydavateľ=University Press of Kentucky|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant/page/353 353], č. 2}}&lt;/ref&gt; ktorý začal publikovať libertariánske práce v 60. rokoch. V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa pojem aj vďaka vplyvu Leonarda Reada&lt;ref&gt;READ, Leonard E. Neither Left Nor Right. In ''The Freeman''. January 1956.&lt;/ref&gt; uplatnil v praxi a v roku [[1972]] vznikla [[Libertariánska strana]]. Niektorí zástancovia klasického liberalizmu sa ale s týmto pomenovaním nestotožnili, napr. [[Friedrich August von Hayek]] sa naďalej označoval za ''liberála'' alebo [[Ayn Rand]], ktorá sa pokladala za ''radikálnu prokapitalistku''.&lt;ref name=&quot;boaz&quot; /&gt; 

V akademickom prostredí libertarianizmus filozoficky etabloval [[Robert Nozick]] svojim dielom ''Anarchia, štát a utópia'' ([[1974]]), v ktorom rozvil [[John Locke|lockovskú]] teóriu štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. Na poli [[ekonómia|ekonómie]] rozvíjala svoju činnosť [[Montpelerinská spoločnosť]] založená roku [[1947]] Hayekom. V roku [[1946]] Leonard Read založil Nadáciu pre ekonomické vzdelávanie ({{V jazyku|eng|''Foundation for Economic Education''}}), ktorá sa stala prvým libertariánskym [[think tank|think tankom]] v USA. Skupina [[rakúska ekonomická škola|rakúskych ekonómov]] založila roku [[1982]] Inštitút Ludwiga von Misesa ({{V jazyku|eng|''Ludwig von Mises Institute''}}). K významným libertariánskym think tankom patrí aj Cato Institute založený v roku [[1974]].

== Filozofia ==
Je sporné, či pravicový, ľavicový a socialistický libertarianizmus predstavujú úplne odlišné ideológie a nielen variácie jednej a tej istej témy. Všetci libertariáni začínajú od koncepcie osobnej autonómie, z ktorej odvodzujú argumenty v prospech občianskych slobôd a redukcie alebo eliminácie štátu. 

[[Pravicový libertarianizmus]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Goodway|meno=David|titul=Anarchist Seeds Beneath the Snow: Left-Libertarian Thought and British Writers from William Morris to Colin Ward|url=https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7|vydanie=|vydavateľ=Liverpool University Press|miesto=Liverpool|rok=2006|isbn=|strany=[https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7/page/4 4]|poznámka=}}&lt;/ref&gt; sa vyvinul v Spojených štátoch v polovici 20. storočia a je najpopulárnejšou koncepciou libertarianizmu v tomto regióne.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Carlson|titul=|vydavateľ=|miesto=|rok=2012|isbn=|strany=1007|url=https://books.google.com/books?id=tYME6Z35nyAC&amp;pg=PA1006&amp;dq=right-libertarianism&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=uUsEUaO2OvCu0AGYvIDIAw&amp;ved=0CEoQ6AEwBA#v=onepage&amp;q=right-libertarianism&amp;f=false}}&lt;/ref&gt; Táto odnož libertarianizmu sa bežne označuje ako pokračovanie alebo radikalizácia [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Boaz|meno=David|titul=Libertarianism: A Primer|rok=1998|url=https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz|vydanie=|vydavateľ=Free Press|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz/page/22 22]-26}}&lt;/ref&gt; Praví libertariáni si vážia [[Spoločenská inštitúcia|sociálne inštitúcie]], ktoré presadzujú podmienky kapitalizmu a odmietajú inštitúcie, ktoré fungujú v opozícii voči týmto inštitúciám. [[Anarchokapitalizmus|Anarchokapitalisti]] sa snažia o úplné odstránenie štátu v prospech súkromne financovaných bezpečnostných služieb, zatiaľ čo minarchisti obraňujú &quot;nočné strážne štáty&quot;, ktoré udržiavajú len tie funkcie vlády, ktoré sú potrebné na udržanie podmienok kapitalizmu.

Kritici ako napríklad [[Corey Robin]] opisujú pravý libertarianizmus ako fundamentálne reakcionársku konzervatívnu ideológiu spojenú s tradičnejšími konzervatívnymi myšlienkami či cieľmi snahou presadzovať hierarchickú moc a hierarchické spoločenské vzťahy:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Robin|meno=Corey|titul=The Reactionary Mind: Conservativsm From Edmund Burke to Sarah Palin|url=https://archive.org/details/isbn_9780199793747|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=|rok=2011|isbn=0199793743|strany=[https://archive.org/details/isbn_9780199793747/page/15 15]-16}}&lt;/ref&gt;&lt;blockquote&gt;Konzervativizmus teda nie je oddanosť obmedzenému štátu a slobode, či skepsa voči zmenám, viera v postupnú reformu alebo politika cnosti. Tieto môžu byť vedľajšími produktmi konzervativizmu, jedným alebo viacerými jeho historicky špecifickými a stále sa meniacimi spôsobmi vyjadrovania. Ale nie sú to účely, ktoré mu vdychujú život. Konzervativizmus takisto nie je provizórnou fúziou kapitalistov, kresťanov a bojovníkov, pretože táto fúzia je vyvolaná silnejšou silou - opozíciou voči oslobodeniu mužov a žien z okov ich nadriadených, a to najmä v súkromnej sfére. Takýto názor sa môže zdať na míle vzdialený od libertariánskej obhajoby voľného trhu, ktorá zvykne oslavovať atomistického a autonómneho jednotlivca. Ale nie je. Keď libertarián pozerá na spoločnosť, nevidí izolovaných jednotlivcov; vidí súkromné, často hierarchické, skupiny, kde otec riadi svoju rodinu a majiteľ svojich zamestnancov.&lt;/blockquote&gt;[[Ľavicový libertarianizmus]] zahŕňa tie libertariánske presvedčenia, ktoré tvrdia, že prírodné zdroje Zeme patria podľa rovnostárskych princípov každému, a teda buď nesmú byť vlastnené vôbec, alebo vlastnené kolektívne. Súčasní ľavicoví libertariáni ako [[Hillel Steiner]], [[Peter Vallentyne]], [[Philippe Van Parijs]], [[Michael Otsuka]] a [[David Ellerman]] sa domnievajú, že privlastnenie pozemkov musí pre ostatných nechať &quot;rovnako dobrý dostatok&quot;, alebo musí byť zdanené spoločnosťou, aby sa tým kompenzovali vylučujúce účinky súkromného majetku. [[Libertariánsky socializmus|Libertariánski socialisti]] (sociálni a individualistickí [[Anarchizmus|anarchisti]], [[Libertariánsky marxizmus|libertariánski marxisti]], [[Výborový komunizmus|výboroví komunisti]], [[Rosa Luxemburgová|Luxemburgisti]] a [[Daniel De Leon|DeLeonisti]]) podporujú užívacie právo a socialistické ekonomické teórie vrátane [[Komunizmus|komunizmu]], [[Kolektivizmus|kolektivizmu]], [[Syndikalizmus|syndikalizmu]] a [[Mutualizmus|mutualizmu]]. Kritizujú štát za to, že pôsobí ako obhajca [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a veria, že kapitalizmus zahŕňa [[mzdové otroctvo]].

== Predstavitelia ==
Medzi dôležitých, ale ideovo nejednotných, predstaviteľov libertarianizmu patria ekonómovia [[Chicagska škola (ekonómia)|chicagskej]] ([[Milton Friedman]]) a [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej školy]] ([[Murray Rothbard]], [[Ludwig von Mises]], [[Leonard Read]], [[Friedrich August von Hayek]]), americký politik [[Ron Paul]] (s [[Republikánska strana (USA)|republikánskou]] platformou [[Tea Party]]), filozof [[Robert Nozick]], spisovateľka a filozofka [[Ayn Rand]]. Za tzv. ľavicového libertariána sám seba považuje [[anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalista]] [[Noam Chomsky]]. Argentínčan [[Javier Milei]] je prvým libertariánsky prezidentom na svete. Jedným z najznámejších libertariánov v Rusku je [[Michail Svetov]] &lt;ref&gt;[https://svtv.org/news/2024-10-12/mikhaila-svietova-oshtrafovali-2/ Михаила Светова оштрафовали за нарушение порядка деятельности «иностранного агента»]&lt;/ref&gt;. Významným ukrajinským libertariánom je [[Hennadij Balašov]]; v marci 2014 založil politickú stranu „5.10“, ktorá vychádza z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia. Cieľom hnutia je radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chce nahradiť iba dvoma daňami pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/ Партія 5.10]&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[konzervativizmus]]
* [[liberalizmus]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Politické ideológie}}
{{Filozofia}}
[[Kategória:Libertarianizmus| ]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Filozofické smery]]
[[Kategória:Liberalizmus]]</text>
      <sha1>6hf2g4vw9gneny6saxbsd5zx4n9l9us</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371467</id>
      <parentid>8371465</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:51:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <comment>/* Predstavitelia */</comment>
      <origin>8371467</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17555" sha1="rk6gk595zzvnqg0hymwityq1785hzgw" xml:space="preserve">'''Libertarianizmus''' ({{V jazyku|eng|''libertarianism''}}, odvodené od {{V jazyku|lat|''liber''|slobodný}}) je označenie skupiny [[politická ideológia|politických ideológií]], ktoré nadväzujúc na [[klasický liberalizmus]] zdôrazňujú [[individualizmus (politika)|individualizmus]] odrážajúci sa v osobnej i ekonomickej [[sloboda|slobode]]. Prívrženec libertarianizmu sa označuje ako ''libertarián''.

Libertariánov spája skepticizmus voči [[Autorita (sociológia)|autorite]] a [[Štát|štátnej]] moci, zvyknú sa však rozchádzať v otázkach odporu voči existujúcim politickým a hospodárskym systémom. Rôzne školy libertariánskeho myslenia ponúkajú množstvo názorov na legitímne funkcie štátnej a súkromnej moci, ktoré často vyžadujú obmedzenie alebo zrušenie donucovacích sociálnych inštitúcií.

Niektorí libertariáni sa zasadzujú za ''[[laissez-faire]]'' [[kapitalizmus]] a silnú ochranu [[Súkromné vlastníctvo|majetkových práv]] (napríklad v oblasti pozemkov, infraštruktúry a prírodných zdrojov). Iní, predovšetkým [[Libertariánsky socializmus|libertariánski socialisti]], sa snažia kapitalizmus a súkromné vlastníctvo [[Výrobný prostriedok (reálny kapitál)|výrobných prostriedkov]] zrušiť v prospech ich [[Spoločné vlastníctvo|spoločného]] alebo [[Družstvo (ekonómia)|družstevného vlastníctva]] a riadenia, pričom súkromné vlastníctvo považujú za prekážku slobody. Ďalšie rozdelenie existuje medzi [[Minarchizmus|minarchistami]] a [[Anarchizmus|anarchistami]]. Kým minarchisti si myslia, že je potrebná minimálna centralizovaná vláda, anarchisti a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalisti]] navrhujú úplné odstránenie štátu.

Pre odlišný politicko-filozofický vývoj v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Európa|Európe]] je definícia libertarianizmu pomerne široká. Zatiaľ čo v USA sa v súčasnosti označenie liberál uplatňuje výlučne vo význame [[egalitárny liberalizmus|egalitárneho liberalizmu]], predovšetkým v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]], [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republike]], [[Čína|Číne]] sa používa takmer v pôvodnom význame klasického liberalizmu.&lt;ref name=&quot;boaz&quot;&gt;BOAZ, David. ''Libertarianism : A Primer.'' [1998]. [http://www.libertarianism.org/ex-3.html Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121210200655/http://www.libertarianism.org/ex-3.html |date=2012-12-10 }} (po anglicky)&lt;/ref&gt; Myšlienková základňa libertarianizmu tak zahŕňa predstaviteľov a pokračovateľov klasického liberalizmu, ako aj radikálne liberálne teórie [[minarchizmus|minarchizmu]], [[Objektivizmus (Ayn Rand)|objektivizmu]] a [[anarchokapitalizmus|anarchokapitalizmu]].&lt;ref name=&quot;oxford&quot;&gt;Libertarianismus. In: KRIEGER, Joel (ed.). ''Oxfordský slovník světové politiky.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 426-427. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blackwell&quot;&gt;Libertalianismus. In: MILLER, David (ed.). ''Blackwellova encyklopedie politického myšlení''. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 243-244. (po česky)&lt;/ref&gt;  Predovšetkým v americkom prostredí sa kvôli myšlienkovej blízkosti a spätému vývoju s [[Republikánska strana (USA)|Republikánskou stranou]] k libertariánom často zahŕňajú aj predstavitelia [[paleokonzervativizmus|paleokonzervativizmu]] (napr. [[Ron Paul]]).

== Pôvod a vývoj ==
[[Súbor:Hoff i Mont Pelerin society.png|náhľad|vpravo|Stretnutie Montpelerinskej spoločnosti v roku 1947 (vľavo Trygve J. B. Hoff, uprostred Ludwig von Mises)]]
Termín ''libertarianizmus'' bol prvýkrát preukázateľne použitý anglickým historikom a politickým komentátorom [[William Belsham|Williamom Belshamom]] v roku [[1789]] v eseji ''O slobode a nevyhnutnosti'', ako antonymum k [[determinizmus (filozofia)|determinizmu]].&lt;ref&gt;BELSHAM, William. ''Essays, Philosophical, Historical, and Literary.'' Poultry : C. Dilly, 1789. p. 11. (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Slovo &quot;libertarián&quot; pôvodne označovalo obhajcu slobody (anglicky ''liberty'', francúsky ''liberté''), a to najmä v politickej a sociálnej oblasti. V priebehu druhej polovice 19. storočia začalo byť asociované s anarchizmom. Prvýkrát ho v tomto zmysle použil francúzsky libertariánsky komunista [[Joseph Déjacque]] v liste [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualistovi]] [[Pierre Joseph Proudhon|Pierre-Joseph Proudhonovi]] z roku 1857.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Déjacque|meno=Joseph|titul=De l'être-humain mâle et femelle Lettre à P.J. Proudhon|url=http://joseph.dejacque.free.fr/ecrits/lettreapjp.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=29.11.2017|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; Déjacque neskôr tento termín použil aj pre svoju anarchistickú publikáciu ''Le Libertaire: Journal du Mouvement Social'', ktorá bola vydávaná v New Yorku od 9. júna 1858 do 4. februára 1861.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mouton|meno=Jean Claude|titul=Le Libertaire, Journal du mouvement social|url=http://joseph.dejacque.free.fr/libertaire/libertaire.htm|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=joseph.dejacque.free.fr}}&lt;/ref&gt;  V polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia začal [[Sébastien Faure]] publikovať novú ''Le Libertaire'', zatiaľ čo [[Tretia francúzska republika]] uzákonila tzv. ''[[lois scélérates]]'' (&quot;zločinné zákony&quot;), ktoré zakázali anarchistické publikácie vo Francúzsku. Libertariánstvo sa odvtedy opakovane využívalo ako synonymum pre anarchizmus.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nettlau|meno=Max|priezvisko2=Becker|meno2=Heiner|priezvisko3=Isca|meno3=Ida Pilat|titul=A short history of anarchism|vydavateľ=Freedom Press|miesto=London|rok=1996|isbn=0900384891|url=https://www.worldcat.org/title/short-history-of-anarchism/oclc/37529250|poznámka=OCLC: 37529250|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ward|meno=Colin|titul=Anarchism: A Very Short Introduction|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2004-10-21|isbn=9780192804778|url=https://books.google.at/books?id=kksrWshoIkYC&amp;redir_esc=y|poznámka=Google-Books-ID: kksrWshoIkYC|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] mnoho stúpencov [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] politiky [[Nový údel|Nového údelu]] z radov amerických intelektuálov sami seba pokladali za liberálov, avšak nimi presadzované budovanie [[štát blahobytu|štátu blahobytu]] a zvyšovanie štátnych výdavkov na podporu opatrení namierených proti dôsledkom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]] bolo v protiklade s pôvodným liberalizmom. Termín liberál sa v priebehu 30. a [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] zaužíval na pomenovanie stúpenca politiky [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]], ktorého najbližším ekvivalentom v európskom kontexte je označenie [[sociálna demokracia|sociálny demokrat]].&lt;ref&gt;NOVÁK, Miroslav et al. ''Úvod do studia politiky.'' Praha : Sociologické nakladatelství, 2011. 783 s. ISBN 8074190520. s 102-103. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn&quot;&gt;V politickej filozofii sa dnes tento liberalizmus označuje ako egalitárny liberalizmus (resp. sociálny, rovnostársky liberalizmus).&lt;/ref&gt;

Ako synonymum [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]] bol pojem ''libertarianizmus''  po prvý raz použitý v máji 1955 spisovateľom Deanom Russellom,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tucker|meno=Jeffrey A.|titul=Where Does the Term “Libertarian” Come From Anyway? {{!}} Jeffrey A. Tucker|periodikum=Foundation for Economic Education|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-09-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://fee.org/articles/where-does-the-term-libertarian-come-from-anyway/|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; ktorý bol kolega amerického ekonóma a publicistu [[Leonard Read|Leonarda Reada]] a sám klasický liberál. Následne začalo aj mnoho iných klasických liberálov označovať samých seba za ''libertariánov''. Akademické označenie [[klasický liberalizmus]] odmietali používať, pretože sa domnievali, že to nie je vhodný pojem pre ich de facto modernú a pokrokovú politiku a taktiež nechceli byť asociovaní s liberalizmom Nového údelu, ktorý si spájali s vládnym vlastníctvom majetku a vládnou kontrolou nad osobami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Osobnosťou najviac zodpovednou za popularizáciu slova ''libertarianizmus'' bol [[Murray Rothbard]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Cantor|meno=Paul|titul=The Invisible Hand in Popular Culture: Liberty Vs. Authority in American Film and TV, 2012|rok=2012|url=https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant|vydanie=|vydavateľ=University Press of Kentucky|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant/page/353 353], č. 2}}&lt;/ref&gt; ktorý začal publikovať libertariánske práce v 60. rokoch. V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa pojem aj vďaka vplyvu Leonarda Reada&lt;ref&gt;READ, Leonard E. Neither Left Nor Right. In ''The Freeman''. January 1956.&lt;/ref&gt; uplatnil v praxi a v roku [[1972]] vznikla [[Libertariánska strana]]. Niektorí zástancovia klasického liberalizmu sa ale s týmto pomenovaním nestotožnili, napr. [[Friedrich August von Hayek]] sa naďalej označoval za ''liberála'' alebo [[Ayn Rand]], ktorá sa pokladala za ''radikálnu prokapitalistku''.&lt;ref name=&quot;boaz&quot; /&gt; 

V akademickom prostredí libertarianizmus filozoficky etabloval [[Robert Nozick]] svojim dielom ''Anarchia, štát a utópia'' ([[1974]]), v ktorom rozvil [[John Locke|lockovskú]] teóriu štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. Na poli [[ekonómia|ekonómie]] rozvíjala svoju činnosť [[Montpelerinská spoločnosť]] založená roku [[1947]] Hayekom. V roku [[1946]] Leonard Read založil Nadáciu pre ekonomické vzdelávanie ({{V jazyku|eng|''Foundation for Economic Education''}}), ktorá sa stala prvým libertariánskym [[think tank|think tankom]] v USA. Skupina [[rakúska ekonomická škola|rakúskych ekonómov]] založila roku [[1982]] Inštitút Ludwiga von Misesa ({{V jazyku|eng|''Ludwig von Mises Institute''}}). K významným libertariánskym think tankom patrí aj Cato Institute založený v roku [[1974]].

== Filozofia ==
Je sporné, či pravicový, ľavicový a socialistický libertarianizmus predstavujú úplne odlišné ideológie a nielen variácie jednej a tej istej témy. Všetci libertariáni začínajú od koncepcie osobnej autonómie, z ktorej odvodzujú argumenty v prospech občianskych slobôd a redukcie alebo eliminácie štátu. 

[[Pravicový libertarianizmus]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Goodway|meno=David|titul=Anarchist Seeds Beneath the Snow: Left-Libertarian Thought and British Writers from William Morris to Colin Ward|url=https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7|vydanie=|vydavateľ=Liverpool University Press|miesto=Liverpool|rok=2006|isbn=|strany=[https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7/page/4 4]|poznámka=}}&lt;/ref&gt; sa vyvinul v Spojených štátoch v polovici 20. storočia a je najpopulárnejšou koncepciou libertarianizmu v tomto regióne.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Carlson|titul=|vydavateľ=|miesto=|rok=2012|isbn=|strany=1007|url=https://books.google.com/books?id=tYME6Z35nyAC&amp;pg=PA1006&amp;dq=right-libertarianism&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=uUsEUaO2OvCu0AGYvIDIAw&amp;ved=0CEoQ6AEwBA#v=onepage&amp;q=right-libertarianism&amp;f=false}}&lt;/ref&gt; Táto odnož libertarianizmu sa bežne označuje ako pokračovanie alebo radikalizácia [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Boaz|meno=David|titul=Libertarianism: A Primer|rok=1998|url=https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz|vydanie=|vydavateľ=Free Press|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz/page/22 22]-26}}&lt;/ref&gt; Praví libertariáni si vážia [[Spoločenská inštitúcia|sociálne inštitúcie]], ktoré presadzujú podmienky kapitalizmu a odmietajú inštitúcie, ktoré fungujú v opozícii voči týmto inštitúciám. [[Anarchokapitalizmus|Anarchokapitalisti]] sa snažia o úplné odstránenie štátu v prospech súkromne financovaných bezpečnostných služieb, zatiaľ čo minarchisti obraňujú &quot;nočné strážne štáty&quot;, ktoré udržiavajú len tie funkcie vlády, ktoré sú potrebné na udržanie podmienok kapitalizmu.

Kritici ako napríklad [[Corey Robin]] opisujú pravý libertarianizmus ako fundamentálne reakcionársku konzervatívnu ideológiu spojenú s tradičnejšími konzervatívnymi myšlienkami či cieľmi snahou presadzovať hierarchickú moc a hierarchické spoločenské vzťahy:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Robin|meno=Corey|titul=The Reactionary Mind: Conservativsm From Edmund Burke to Sarah Palin|url=https://archive.org/details/isbn_9780199793747|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=|rok=2011|isbn=0199793743|strany=[https://archive.org/details/isbn_9780199793747/page/15 15]-16}}&lt;/ref&gt;&lt;blockquote&gt;Konzervativizmus teda nie je oddanosť obmedzenému štátu a slobode, či skepsa voči zmenám, viera v postupnú reformu alebo politika cnosti. Tieto môžu byť vedľajšími produktmi konzervativizmu, jedným alebo viacerými jeho historicky špecifickými a stále sa meniacimi spôsobmi vyjadrovania. Ale nie sú to účely, ktoré mu vdychujú život. Konzervativizmus takisto nie je provizórnou fúziou kapitalistov, kresťanov a bojovníkov, pretože táto fúzia je vyvolaná silnejšou silou - opozíciou voči oslobodeniu mužov a žien z okov ich nadriadených, a to najmä v súkromnej sfére. Takýto názor sa môže zdať na míle vzdialený od libertariánskej obhajoby voľného trhu, ktorá zvykne oslavovať atomistického a autonómneho jednotlivca. Ale nie je. Keď libertarián pozerá na spoločnosť, nevidí izolovaných jednotlivcov; vidí súkromné, často hierarchické, skupiny, kde otec riadi svoju rodinu a majiteľ svojich zamestnancov.&lt;/blockquote&gt;[[Ľavicový libertarianizmus]] zahŕňa tie libertariánske presvedčenia, ktoré tvrdia, že prírodné zdroje Zeme patria podľa rovnostárskych princípov každému, a teda buď nesmú byť vlastnené vôbec, alebo vlastnené kolektívne. Súčasní ľavicoví libertariáni ako [[Hillel Steiner]], [[Peter Vallentyne]], [[Philippe Van Parijs]], [[Michael Otsuka]] a [[David Ellerman]] sa domnievajú, že privlastnenie pozemkov musí pre ostatných nechať &quot;rovnako dobrý dostatok&quot;, alebo musí byť zdanené spoločnosťou, aby sa tým kompenzovali vylučujúce účinky súkromného majetku. [[Libertariánsky socializmus|Libertariánski socialisti]] (sociálni a individualistickí [[Anarchizmus|anarchisti]], [[Libertariánsky marxizmus|libertariánski marxisti]], [[Výborový komunizmus|výboroví komunisti]], [[Rosa Luxemburgová|Luxemburgisti]] a [[Daniel De Leon|DeLeonisti]]) podporujú užívacie právo a socialistické ekonomické teórie vrátane [[Komunizmus|komunizmu]], [[Kolektivizmus|kolektivizmu]], [[Syndikalizmus|syndikalizmu]] a [[Mutualizmus|mutualizmu]]. Kritizujú štát za to, že pôsobí ako obhajca [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a veria, že kapitalizmus zahŕňa [[mzdové otroctvo]].

== Predstavitelia ==
Medzi dôležitých, ale ideovo nejednotných, predstaviteľov libertarianizmu patria ekonómovia [[Chicagska škola (ekonómia)|chicagskej]] ([[Milton Friedman]]) a [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej školy]] ([[Murray Rothbard]], [[Ludwig von Mises]], [[Leonard Read]], [[Friedrich August von Hayek]]), americký politik [[Ron Paul]] (s [[Republikánska strana (USA)|republikánskou]] platformou [[Tea Party]]), filozof [[Robert Nozick]], spisovateľka a filozofka [[Ayn Rand]]. Za tzv. ľavicového libertariána sám seba považuje [[anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalista]] [[Noam Chomsky]]. Argentínčan [[Javier Milei]] je prvým libertariánsky prezidentom na svete. Jedným z najznámejších libertariánov v Rusku je [[Michail Svetov]] &lt;ref&gt;[https://svtv.org/news/2024-10-12/mikhaila-svietova-oshtrafovali-2/ Михаила Светова оштрафовали за нарушение порядка деятельности «иностранного агента»]&lt;/ref&gt;. Významným ukrajinským libertariánom je [[Hennadij Balašov]]; v marci 2014 založil politickú stranu „5.10“, ktorá vychádza z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia. Cieľom hnutia je radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chce nahradiť iba dvoma daňami pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/ Партія 5.10]&lt;/ref&gt;, po smrti Hennadija Balašova v roku 2025 sa novým lídrom strany stal jeho spolupracovník Jurij Konovalčuk &lt;ref&gt;[https://kafedra-press.kiev.ua/novini/619-yuriy-konovalchuk-tak-vynuzhdaet-sistema.html Юрий Коновальчук: «Так вынуждает система»]&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[konzervativizmus]]
* [[liberalizmus]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Politické ideológie}}
{{Filozofia}}
[[Kategória:Libertarianizmus| ]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Filozofické smery]]
[[Kategória:Liberalizmus]]</text>
      <sha1>rk6gk595zzvnqg0hymwityq1785hzgw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371474</id>
      <parentid>8371467</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:36:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Vrátené 4 revízie od [[Special:Diff/8371451|8371451]] do [[Special:Diff/8371467|8371467]] Vandalizmus, viď. predchádzajúce reverty</comment>
      <origin>8371474</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16370" sha1="h773gxnqukqih6qpp4mh9baccgmx5s6" xml:space="preserve">'''Libertarianizmus''' ({{V jazyku|eng|''libertarianism''}}, odvodené od {{V jazyku|lat|''liber''|slobodný}}) je označenie skupiny [[politická ideológia|politických ideológií]], ktoré nadväzujúc na [[klasický liberalizmus]] zdôrazňujú [[individualizmus (politika)|individualizmus]] odrážajúci sa v osobnej i ekonomickej [[sloboda|slobode]]. Prívrženec libertarianizmu sa označuje ako ''libertarián''.

Libertariánov spája skepticizmus voči [[Autorita (sociológia)|autorite]] a [[Štát|štátnej]] moci, zvyknú sa však rozchádzať v otázkach odporu voči existujúcim politickým a hospodárskym systémom. Rôzne školy libertariánskeho myslenia ponúkajú množstvo názorov na legitímne funkcie štátnej a súkromnej moci, ktoré často vyžadujú obmedzenie alebo zrušenie donucovacích sociálnych inštitúcií.

Niektorí libertariáni sa zasadzujú za ''[[laissez-faire]]'' [[kapitalizmus]] a silnú ochranu [[Súkromné vlastníctvo|majetkových práv]] (napríklad v oblasti pozemkov, infraštruktúry a prírodných zdrojov). Iní, predovšetkým [[Libertariánsky socializmus|libertariánski socialisti]], sa snažia kapitalizmus a súkromné vlastníctvo [[Výrobný prostriedok (reálny kapitál)|výrobných prostriedkov]] zrušiť v prospech ich [[Spoločné vlastníctvo|spoločného]] alebo [[Družstvo (ekonómia)|družstevného vlastníctva]] a riadenia, pričom súkromné vlastníctvo považujú za prekážku slobody. Ďalšie rozdelenie existuje medzi [[Minarchizmus|minarchistami]] a [[Anarchizmus|anarchistami]]. Kým minarchisti si myslia, že je potrebná minimálna centralizovaná vláda, anarchisti a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalisti]] navrhujú úplné odstránenie štátu.

Pre odlišný politicko-filozofický vývoj v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Európa|Európe]] je definícia libertarianizmu pomerne široká. Zatiaľ čo v USA sa v súčasnosti označenie liberál uplatňuje výlučne vo význame [[egalitárny liberalizmus|egalitárneho liberalizmu]], predovšetkým v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]], [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republike]], [[Čína|Číne]] sa používa takmer v pôvodnom význame klasického liberalizmu.&lt;ref name=&quot;boaz&quot;&gt;BOAZ, David. ''Libertarianism : A Primer.'' [1998]. [http://www.libertarianism.org/ex-3.html Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121210200655/http://www.libertarianism.org/ex-3.html |date=2012-12-10 }} (po anglicky)&lt;/ref&gt; Myšlienková základňa libertarianizmu tak zahŕňa predstaviteľov a pokračovateľov klasického liberalizmu, ako aj radikálne liberálne teórie [[minarchizmus|minarchizmu]], [[Objektivizmus (Ayn Rand)|objektivizmu]] a [[anarchokapitalizmus|anarchokapitalizmu]].&lt;ref name=&quot;oxford&quot;&gt;Libertarianismus. In: KRIEGER, Joel (ed.). ''Oxfordský slovník světové politiky.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 426-427. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blackwell&quot;&gt;Libertalianismus. In: MILLER, David (ed.). ''Blackwellova encyklopedie politického myšlení''. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 243-244. (po česky)&lt;/ref&gt;  Predovšetkým v americkom prostredí sa kvôli myšlienkovej blízkosti a spätému vývoju s [[Republikánska strana (USA)|Republikánskou stranou]] k libertariánom často zahŕňajú aj predstavitelia [[paleokonzervativizmus|paleokonzervativizmu]] (napr. [[Ron Paul]]).

== Pôvod a vývoj ==
[[Súbor:Hoff i Mont Pelerin society.png|náhľad|vpravo|Stretnutie Montpelerinskej spoločnosti v roku 1947 (vľavo Trygve J. B. Hoff, uprostred Ludwig von Mises)]]
Termín ''libertarianizmus'' bol prvýkrát preukázateľne použitý anglickým historikom a politickým komentátorom [[William Belsham|Williamom Belshamom]] v roku [[1789]] v eseji ''O slobode a nevyhnutnosti'', ako antonymum k [[determinizmus (filozofia)|determinizmu]].&lt;ref&gt;BELSHAM, William. ''Essays, Philosophical, Historical, and Literary.'' Poultry : C. Dilly, 1789. p. 11. (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Slovo &quot;libertarián&quot; pôvodne označovalo obhajcu slobody (anglicky ''liberty'', francúsky ''liberté''), a to najmä v politickej a sociálnej oblasti. V priebehu druhej polovice 19. storočia začalo byť asociované s anarchizmom. Prvýkrát ho v tomto zmysle použil francúzsky libertariánsky komunista [[Joseph Déjacque]] v liste [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualistovi]] [[Pierre Joseph Proudhon|Pierre-Joseph Proudhonovi]] z roku 1857.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Déjacque|meno=Joseph|titul=De l'être-humain mâle et femelle Lettre à P.J. Proudhon|url=http://joseph.dejacque.free.fr/ecrits/lettreapjp.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=29.11.2017|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; Déjacque neskôr tento termín použil aj pre svoju anarchistickú publikáciu ''Le Libertaire: Journal du Mouvement Social'', ktorá bola vydávaná v New Yorku od 9. júna 1858 do 4. februára 1861.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mouton|meno=Jean Claude|titul=Le Libertaire, Journal du mouvement social|url=http://joseph.dejacque.free.fr/libertaire/libertaire.htm|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=joseph.dejacque.free.fr}}&lt;/ref&gt;  V polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia začal [[Sébastien Faure]] publikovať novú ''Le Libertaire'', zatiaľ čo [[Tretia francúzska republika]] uzákonila tzv. ''[[lois scélérates]]'' (&quot;zločinné zákony&quot;), ktoré zakázali anarchistické publikácie vo Francúzsku. Libertariánstvo sa odvtedy opakovane využívalo ako synonymum pre anarchizmus.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nettlau|meno=Max|priezvisko2=Becker|meno2=Heiner|priezvisko3=Isca|meno3=Ida Pilat|titul=A short history of anarchism|vydavateľ=Freedom Press|miesto=London|rok=1996|isbn=0900384891|url=https://www.worldcat.org/title/short-history-of-anarchism/oclc/37529250|poznámka=OCLC: 37529250|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ward|meno=Colin|titul=Anarchism: A Very Short Introduction|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2004-10-21|isbn=9780192804778|url=https://books.google.at/books?id=kksrWshoIkYC&amp;redir_esc=y|poznámka=Google-Books-ID: kksrWshoIkYC|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] mnoho stúpencov [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] politiky [[Nový údel|Nového údelu]] z radov amerických intelektuálov sami seba pokladali za liberálov, avšak nimi presadzované budovanie [[štát blahobytu|štátu blahobytu]] a zvyšovanie štátnych výdavkov na podporu opatrení namierených proti dôsledkom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]] bolo v protiklade s pôvodným liberalizmom. Termín liberál sa v priebehu 30. a [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] zaužíval na pomenovanie stúpenca politiky [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]], ktorého najbližším ekvivalentom v európskom kontexte je označenie [[sociálna demokracia|sociálny demokrat]].&lt;ref&gt;NOVÁK, Miroslav et al. ''Úvod do studia politiky.'' Praha : Sociologické nakladatelství, 2011. 783 s. ISBN 8074190520. s 102-103. (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn&quot;&gt;V politickej filozofii sa dnes tento liberalizmus označuje ako egalitárny liberalizmus (resp. sociálny, rovnostársky liberalizmus).&lt;/ref&gt;

Ako synonymum [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]] bol pojem ''libertarianizmus''  po prvý raz použitý v máji 1955 spisovateľom Deanom Russellom,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tucker|meno=Jeffrey A.|titul=Where Does the Term “Libertarian” Come From Anyway? {{!}} Jeffrey A. Tucker|periodikum=Foundation for Economic Education|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-09-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://fee.org/articles/where-does-the-term-libertarian-come-from-anyway/|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; ktorý bol kolega amerického ekonóma a publicistu [[Leonard Read|Leonarda Reada]] a sám klasický liberál. Následne začalo aj mnoho iných klasických liberálov označovať samých seba za ''libertariánov''. Akademické označenie [[klasický liberalizmus]] odmietali používať, pretože sa domnievali, že to nie je vhodný pojem pre ich de facto modernú a pokrokovú politiku a taktiež nechceli byť asociovaní s liberalizmom Nového údelu, ktorý si spájali s vládnym vlastníctvom majetku a vládnou kontrolou nad osobami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Osobnosťou najviac zodpovednou za popularizáciu slova ''libertarianizmus'' bol [[Murray Rothbard]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Cantor|meno=Paul|titul=The Invisible Hand in Popular Culture: Liberty Vs. Authority in American Film and TV, 2012|rok=2012|url=https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant|vydanie=|vydavateľ=University Press of Kentucky|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant/page/353 353], č. 2}}&lt;/ref&gt; ktorý začal publikovať libertariánske práce v 60. rokoch. V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa pojem aj vďaka vplyvu Leonarda Reada&lt;ref&gt;READ, Leonard E. Neither Left Nor Right. In ''The Freeman''. January 1956.&lt;/ref&gt; uplatnil v praxi a v roku [[1972]] vznikla [[Libertariánska strana]]. Niektorí zástancovia klasického liberalizmu sa ale s týmto pomenovaním nestotožnili, napr. [[Friedrich August von Hayek]] sa naďalej označoval za ''liberála'' alebo [[Ayn Rand]], ktorá sa pokladala za ''radikálnu prokapitalistku''.&lt;ref name=&quot;boaz&quot; /&gt; 

V akademickom prostredí libertarianizmus filozoficky etabloval [[Robert Nozick]] svojim dielom ''Anarchia, štát a utópia'' ([[1974]]), v ktorom rozvil [[John Locke|lockovskú]] teóriu štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. Na poli [[ekonómia|ekonómie]] rozvíjala svoju činnosť [[Montpelerinská spoločnosť]] založená roku [[1947]] Hayekom. V roku [[1946]] Leonard Read založil Nadáciu pre ekonomické vzdelávanie ({{V jazyku|eng|''Foundation for Economic Education''}}), ktorá sa stala prvým libertariánskym [[think tank|think tankom]] v USA. Skupina [[rakúska ekonomická škola|rakúskych ekonómov]] založila roku [[1982]] Inštitút Ludwiga von Misesa ({{V jazyku|eng|''Ludwig von Mises Institute''}}). K významným libertariánskym think tankom patrí aj Cato Institute založený v roku [[1974]].

== Filozofia ==
Je sporné, či pravicový, ľavicový a socialistický libertarianizmus predstavujú úplne odlišné ideológie a nielen variácie jednej a tej istej témy. Všetci libertariáni začínajú od koncepcie osobnej autonómie, z ktorej odvodzujú argumenty v prospech občianskych slobôd a redukcie alebo eliminácie štátu. 

[[Pravicový libertarianizmus]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Goodway|meno=David|titul=Anarchist Seeds Beneath the Snow: Left-Libertarian Thought and British Writers from William Morris to Colin Ward|url=https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7|vydanie=|vydavateľ=Liverpool University Press|miesto=Liverpool|rok=2006|isbn=|strany=[https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7/page/4 4]|poznámka=}}&lt;/ref&gt; sa vyvinul v Spojených štátoch v polovici 20. storočia a je najpopulárnejšou koncepciou libertarianizmu v tomto regióne.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Carlson|titul=|vydavateľ=|miesto=|rok=2012|isbn=|strany=1007|url=https://books.google.com/books?id=tYME6Z35nyAC&amp;pg=PA1006&amp;dq=right-libertarianism&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=uUsEUaO2OvCu0AGYvIDIAw&amp;ved=0CEoQ6AEwBA#v=onepage&amp;q=right-libertarianism&amp;f=false}}&lt;/ref&gt; Táto odnož libertarianizmu sa bežne označuje ako pokračovanie alebo radikalizácia [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Boaz|meno=David|titul=Libertarianism: A Primer|rok=1998|url=https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz|vydanie=|vydavateľ=Free Press|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz/page/22 22]-26}}&lt;/ref&gt; Praví libertariáni si vážia [[Spoločenská inštitúcia|sociálne inštitúcie]], ktoré presadzujú podmienky kapitalizmu a odmietajú inštitúcie, ktoré fungujú v opozícii voči týmto inštitúciám. [[Anarchokapitalizmus|Anarchokapitalisti]] sa snažia o úplné odstránenie štátu v prospech súkromne financovaných bezpečnostných služieb, zatiaľ čo minarchisti obraňujú &quot;nočné strážne štáty&quot;, ktoré udržiavajú len tie funkcie vlády, ktoré sú potrebné na udržanie podmienok kapitalizmu.

Kritici ako napríklad [[Corey Robin]] opisujú pravý libertarianizmus ako fundamentálne reakcionársku konzervatívnu ideológiu spojenú s tradičnejšími konzervatívnymi myšlienkami či cieľmi snahou presadzovať hierarchickú moc a hierarchické spoločenské vzťahy:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Robin|meno=Corey|titul=The Reactionary Mind: Conservativsm From Edmund Burke to Sarah Palin|url=https://archive.org/details/isbn_9780199793747|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=|rok=2011|isbn=0199793743|strany=[https://archive.org/details/isbn_9780199793747/page/15 15]-16}}&lt;/ref&gt;&lt;blockquote&gt;Konzervativizmus teda nie je oddanosť obmedzenému štátu a slobode, či skepsa voči zmenám, viera v postupnú reformu alebo politika cnosti. Tieto môžu byť vedľajšími produktmi konzervativizmu, jedným alebo viacerými jeho historicky špecifickými a stále sa meniacimi spôsobmi vyjadrovania. Ale nie sú to účely, ktoré mu vdychujú život. Konzervativizmus takisto nie je provizórnou fúziou kapitalistov, kresťanov a bojovníkov, pretože táto fúzia je vyvolaná silnejšou silou - opozíciou voči oslobodeniu mužov a žien z okov ich nadriadených, a to najmä v súkromnej sfére. Takýto názor sa môže zdať na míle vzdialený od libertariánskej obhajoby voľného trhu, ktorá zvykne oslavovať atomistického a autonómneho jednotlivca. Ale nie je. Keď libertarián pozerá na spoločnosť, nevidí izolovaných jednotlivcov; vidí súkromné, často hierarchické, skupiny, kde otec riadi svoju rodinu a majiteľ svojich zamestnancov.&lt;/blockquote&gt;[[Ľavicový libertarianizmus]] zahŕňa tie libertariánske presvedčenia, ktoré tvrdia, že prírodné zdroje Zeme patria podľa rovnostárskych princípov každému, a teda buď nesmú byť vlastnené vôbec, alebo vlastnené kolektívne. Súčasní ľavicoví libertariáni ako [[Hillel Steiner]], [[Peter Vallentyne]], [[Philippe Van Parijs]], [[Michael Otsuka]] a [[David Ellerman]] sa domnievajú, že privlastnenie pozemkov musí pre ostatných nechať &quot;rovnako dobrý dostatok&quot;, alebo musí byť zdanené spoločnosťou, aby sa tým kompenzovali vylučujúce účinky súkromného majetku. [[Libertariánsky socializmus|Libertariánski socialisti]] (sociálni a individualistickí [[Anarchizmus|anarchisti]], [[Libertariánsky marxizmus|libertariánski marxisti]], [[Výborový komunizmus|výboroví komunisti]], [[Rosa Luxemburgová|Luxemburgisti]] a [[Daniel De Leon|DeLeonisti]]) podporujú užívacie právo a socialistické ekonomické teórie vrátane [[Komunizmus|komunizmu]], [[Kolektivizmus|kolektivizmu]], [[Syndikalizmus|syndikalizmu]] a [[Mutualizmus|mutualizmu]]. Kritizujú štát za to, že pôsobí ako obhajca [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a veria, že kapitalizmus zahŕňa [[mzdové otroctvo]].

== Predstavitelia ==
Medzi dôležitých, ale ideovo nejednotných, predstaviteľov libertarianizmu patria ekonómovia [[Chicagska škola (ekonómia)|chicagskej]] ([[Milton Friedman]]) a [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej školy]] ([[Murray Rothbard]], [[Ludwig von Mises]], [[Leonard Read]], [[Friedrich August von Hayek]]), americký politik [[Ron Paul]] (s [[Republikánska strana (USA)|republikánskou]] platformou [[Tea Party]]), filozof [[Robert Nozick]], spisovateľka a filozofka [[Ayn Rand]]. Za tzv. ľavicového libertariána sám seba považuje [[anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalista]] [[Noam Chomsky]].

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[konzervativizmus]]
* [[liberalizmus]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Politické ideológie}}
{{Filozofia}}
[[Kategória:Libertarianizmus| ]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Filozofické smery]]
[[Kategória:Liberalizmus]]</text>
      <sha1>h773gxnqukqih6qpp4mh9baccgmx5s6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vašo Patejdl</title>
    <ns>0</ns>
    <id>47391</id>
    <revision>
      <id>8371495</id>
      <parentid>8057129</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T05:06:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371495</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16162" sha1="hbuphrdoz2bapnbro68ddxmuuhupc96" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Vašo Patejdl
 | Obrázok           = 20070428 221002 Vaso Patejdl 1a.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = Vašo Patejdl v roku 2007
 | Popis umelca      = slovenský [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]], [[hudobný producent]]
 | Rodné meno        = Václav Patejdl
 | Umelecké mená     = Vašo Patejdl
 | Dátum narodenia   = [[10. október]] [[1954]]
 | Miesto narodenia  = [[Karlove Vary]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = {{duv|2023|8|19|1954|10|10}}
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = 
 | Pôsobenie         = [[Elán (skupina)|Elán]]
 | Žáner             = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[pop rock|poprock]], [[muzikál]], [[detská populárna pieseň]], [[synthpop]]
 | Roky pôsobenia    = [[1968]]{{--}}[[2023]]
 | Hrá na nástroje   = [[klávesový nástroj]], [[gitara]]
 | Typ hlasu         = 
 | Súvisiace články  = [[Elán (skupina)|Elán]], [[Bratislavská lýra]], [[Ľuboš Zeman]]
 | Vplyvy            = [[Chicago (hudobná skupina)|Chicago]], [[Phil Collins]]
 | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Supraphon]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Tommü Records]], [[Mercury Records]], [[PolyGram]], [[Sony BMG]], [[Universal Music Group|Universal]], [[Relax Music]], [[Esovision]], [[MC Production]]
 | Webstránka        = {{url|http://www.vasopatejdl.com}}
 | Deti              = Róbert, Václav, Benjamín &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Vašo Patejdl: Najprv bola škola, až potom hudba | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/7614174/vaso-patejdl-najprv-bola-skola-az-potom-hudba.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2015-01-29 | dátum prístupu = 2023-10-11}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Václav „Vašo“ Patejdl''' (* [[10. október]] [[1954]], [[Karlove Vary]] – † [[19. august]] [[2023]])&lt;ref name=&quot;skcinema&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;akt&quot;&gt;{{Citácia periodika  | autor = TASR | titul = Zomrel hudobník Vašo Patejdl | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/74d1UuO/zomrel-hudobnik-vaso-patejdl/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-19 | dátum prístupu = 2023-08-19}}&lt;/ref&gt; bol [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]] a [[hudobný producent]], spoluzakladateľ skupiny [[Elán (skupina)|Elán]].&lt;ref name=&quot;skcinema&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Patejdl, Vašo, 1954-2023 | titul = Heslár SFÚ | url = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002840-Patejdl-Vaso-1954/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20221017110616/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002840-Patejdl-Vaso-1954/ | dátum archivácie = 2022-10-17 }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Vašo Patejdl sa narodil [[10. október|10. októbra]] [[1954]] v Karlových Varoch. Jeho otec bol českým hudobníkom, ktorý hrával napríklad s [[Waldemar Matuška|Waldemarom Matuškom]], matka bola stavebná projektantka.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zomrel hudobník a spevák Vašo Patejdl, mal 68 rokov. Elán: V srdci zostala bolesť a prázdno|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/678555-zomrel-hudobnik-a-spevak-vaso-patejdl-mal-68-rokov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2023-08-19|dátum prístupu=2023-08-29|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Pre zhodu mien s otcom, ktorý bol tiež hudobníkom, bol Vašo často označovaný ako Václav Patejdl ml.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Václav Patejdl ml. – Všechna alba|url=https://www.supraphonline.cz/umelec/1743-vaclav-patejdl-ml|vydavateľ=Supraphonline.cz|dátum prístupu=2023-08-29|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Asi o šesť rokov neskôr po jeho narodení sa Vašova rodina presťahovala do Bratislavy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel Vašo Patejdl, hudobník a skladateľ megahitov | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/zomrel-vaso-patejdl-hudobnik-a-skladatel-megahitov/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-19 | dátum prístupu = 2023-10-11}}&lt;/ref&gt; Vašo Patejdl mal k hudbe blízko a aj keď mal pôvodne študovať hru na husliach, nakoniec pre krátky malíček presedlal na klavír.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po ukončení [[gymnázium|SVŠ]] absolvoval skúšky a ukončil štúdium kompozície u profesora [[Alexander Moyzes|Alexandra Moyzesa]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]].

=== Začiatky so skupinou Elán ===
V roku [[1968]] mal Vašo svoju kapelu, ktorá sa rozpadla. Ich bubeník totiž spolu s rodičmi emigroval. Vašo Patejdl v tom čase chodil do hudobnej školy na klavír. Jedným z jeho spolužiakov bol Jožo Ráž, ktorý mal tiež kapelu. Vašo sa s ním spojil a s novými muzikantmi sa začal učiť hrať na gitaru. Jožo neskôr priviedol ďalších kamarátov z bratislavských škôl a tak vznikol [[Elán (skupina)|Elán]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=I když studoval klasickou skladbu, zůstal prý Vašo Patejdl v duši bigbíťák|url=https://dvojka.rozhlas.cz/i-kdyz-studoval-klasickou-skladbu-zustal-pry-vaso-patejdl-v-dusi-bigbitak-7477868|vydavateľ=Dvojka|dátum vydania=2013-01-29|dátum prístupu=2023-08-29|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

Známym sa Elán stal po vystupovaní v bratislavských študentských kluboch. Do širšieho povedomia sa dostali ich pesničky „Semafór“ či „Dám ti všetko, čo mám“. V roku [[1979]] vystúpil Elán prvýkrát na Bratislavskej lýre so skladbou „Bláznivé hry“. Vašo Patejdl vtedy za ňu získal cenu za najlepší aranžmán.

=== Sólová kariéra ===
Z kapely Elán Vašo Patejdl odišiel v roku [[1985]] v čase ich najväčšieho vzostupu, potom keď vydali štyri komerčne veľmi úspešné štúdiové albumy. Na albume ktorý kapela nahrala v tomto roku, ''[[Detektívka (album)|Detektívka]]'', spolupracoval už len ako hosťujúci hudobník.

Vašo Patejdl sa osamostatnil a začal svoju úspešnú sólovú kariéru: sólové projekty z veľkej časti realizoval spolu s textárom [[Ľuboš Zeman|Ľubošom Zemanom]], s ktorým tvorili stálu autorskú dvojicu a vydali štyri kompletné sólové hudobné albumy. Spolupracovali spolu aj na niektorých ďalších albumoch. Ako sólový hudobník je Vašo Patejdl víťazom [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýry 1987]] (skladba „Umenie žiť“).

V roku [[1987]] Vašo Patejdl spolu s [[Peter Nagy|Petrom Nagyom]] a [[Beáta Dubasová|Beátou Dubasovou]] nahrali album ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]''. Spolupráci na koncipovaní tvorby pre deti sa Vašo venoval aj neskôr v 90. rokoch.

V roku [[1991]] vyšiel projekt ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]],'' [[štúdiový album]], ktorý nahral Vašo Patejdl a česky huslista [[Jaroslav Svěcený]]. album bol „Venovaný 400. výročiu narodenia J. A. Komenského a jeho odkazu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl ― Jaroslav Svěcený - Labyrinth Of The World / Labyrint Sveta|url=https://www.discogs.com/release/16225426-Va%C5%A1o-Patejdl-Jaroslav-Sv%C4%9Bcen%C3%BD-Labyrinth-Of-The-World-Labyrint-Sveta|dátum vydania=1991|dátum prístupu=2023-08-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Autorsky, hudobne aj spevácky sa podieľal na tvorbe viacerých slovenských i zahraničných interpretov. Okrem spomenutých umelcov to bola napríklad aj [[Marika Gombitová]], [[Banket (hudobná skupina)|Banket]], [[Heidi Janků]] a ďalší.

Vašo Patejdl bol zakladateľom, majiteľom a prevádzkovateľom nahrávacieho štúdia [[Relax (nahrávacie štúdio)|Relax]] v [[Bratislava|Bratislave]].

=== Filmová a muzikálová tvorba ===
Okrem sólovej kariéry sa Vašo Patejdl venoval skladaniu [[filmová hudba|filmovej hudby]]. V tom istom roku ako pracoval na svojom sólovom albume, [[Chlapčenský úsmev|''Chlapčenský úsmev'']], skomponoval a nahral hudbu k prvej časti hudobného filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]'', ktorý režíroval [[Dušan Rapoš]]. [[Soundtrack]] k tomuto filmu vyšiel na albume [[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)|''Dvaja'' (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]. Autorom textov na tomto albume bol [[Boris Filan]]. Tento film mal ďalšie dve pokračovania. Hudbu k týmto pokračovaniam z väčšej časti zložil Vašo Patejdl. Ako autor hudby s ním spolupracoval [[Pavol Habera]] a [[Ibrahim Maiga]]. Z tretej časti tohto hudobného filmu bol vydaný soundtrack ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]'' a nachádza sa na ňom jeden z najväčších Vašových hitov, skladba „Voda, čo ma drží na vodou“, ktorú naspieval [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]].

Vašo Patejdl skomponoval hudbu k viacerým [[Muzikál|muzikálom]], ktoré vyšli aj na albumoch: ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]'' (1991)'', [[Adam Šangala (album)|Adam Šangala]]'' (2004)'', [[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]'' (2007). V roku [[2008]] mal na [[Divadlo Nová scéna|Novej scéne]] premiéru aj slovenský muzikál s pesničkami z trilógie [[Fontána pre Zuzanu|''Fontána pre Zuzanu'']].

Skomponoval hudbu aj k filmu ''[[Mŕtvola musí zomrieť]]'' od režiséra [[Jozef Paštéka|Jozefa Paštéka]].

=== Návrat ku kapele Elán ===
V roku [[1996]] sa po jedenástich rokoch Vašo Patejdl znovu vrátil do Elánu, kde pôsobil ako hráč na [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]]. Patril k základnej zostave kapely, koncertoval s ňou a nahral šesť ďalších štúdiových albumov.

Vašo Patejdl zomrel v sobotu [[19. august]]a [[2023]] na [[Rakovina pankreasu|rakovinu pankreasu]].&lt;ref name=&quot;akt&quot; /&gt; Choroba mu bola diagnostikovaná iba 2 týždne pred smrťou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Patejdl zomrel dva týždne po oznámení diagnózy. Jeho manželka oznámila dátum rozlúčky | url = https://www.ta3.com/clanok/272330/patejdl-zomrel-dva-tyzdne-po-oznameni-diagnozy-jeho-manzelka-oznamila-datum-rozlucky | vydavateľ = C.E.N. | dátum vydania = 2023-08-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
{{Hlavný článok|Diskografia Vaša Patejdla}}

=== Štúdiové albumy ===
;Slovenské verzie
* 1986 ''[[Chlapčenský úsmev]]''
* 1987 ''[[Lov na city]]''
* 1989 ''[[Mon amour]]''
* 1990 ''[[Dlhá cesta / Long Way]]'' – s [[Alan Roy Scott|Alanom Royom Scottom]]
* 1991 ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]'' – s [[Jaroslav Svěcený|Jaroslavom Svěceným]]
* 1993 ''[[Esoteric: The Holy Grail]]''
* 1997 ''[[Spovedaj ma zo spomienok]]''
* 2004 ''[[Do očí]]''
* 2020 ''[[Moje československé Vianoce]]''
;Exportné, anglické coververzie
* 1987 ''[[We Don't Fall]]''
* 1989 ''[[You Still Are You]]''
;Soundtracky
* 1986 ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]''*
* 1991 ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]''
* 1993 ''[[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]'' – s [[Pavol Habera|Pavlom Haberom]]
* 1999 ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]''
* 2004 ''[[Adam Šangala (album)|Adam Šangala]]''
* 2007 ''[[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]''
{{Small|&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;&amp;nbsp;Album ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)|Dvaja...]]'' obsahuje piesne z filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]''}}
;Detské albumy
* 1987 ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' – s [[Peter Nagy|Petrom Nagyom]] a Beátou Dubasovou
* 1993 ''[[Vašo, Paťa a Kuko: Hudobná škola]]'' – s Patríciou Jarjabkovou
* 1995 ''[[Hudobná škola Vaša Patejdla II: Maškrtný bál]]''
;Kompilačné albumy
* 1994 ''[[The Best of Vašo Patejdl]]''
* 1999 ''[[Antológia 1: 1978 – 1990]]''
* 1999 ''[[Antológia 2: 1978 – 1990]]''
* 2002 ''[[Fontána pre Zuzanu – Najväčšie hity]]''
* 2005 ''[[Gold (Vašo Patejdl)|Gold]]''
* 2015 ''[[Trojalbum: To nejlepší]]''
* 2015 ''[[Opus 1986 – 1990 (pôvodné albumy s bonusmi)]]''
* 2017 ''[[Důkaz lásky (CD+DVD)]]''
;Extended Play
* 1987 ''[[Slávnosť úprimných slov]]'' – s [[Ján Lehotský|Jánom Lehotským]], Marikou Gombitovou a [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]]
;Single
* 1985 „Chlapčenský úsmev“
* 1986 „Darček“
* 1987 „Umenie žiť“
* 1988 „Stratený raj“ / „Miestna jednička“ – s [[Heidi Janků]]
* 1989 „Ztracený ráj“ / „Novinka“ – s Heidi Janků
* 1989 „Muzikantské byty“ / „Kaskadér, vol. 2“ ([[Remix]]) – s [[Beáta Dubasová|Beátou Dubasovou]]
{{Small|&lt;nowiki&gt;**&lt;/nowiki&gt;&amp;nbsp;Ak je uvedená iba jedna skladba, druhá strana [[Singel (hudba)|singla]] patrí inému interpretovi}}

== Muzikály ==
* 1991 ''[[Snehulienka a sedem pretekárov]]''
* 1994 ''[[Jozef a jeho zázračný farebný plášť]]''
* 1995 ''[[Grand Pierrot]]''
* 2003 ''[[Adam Šangala (muzikál)|Adam Šangala]]''
* 2006 ''[[Jack Rozparovač (muzikál)|Jack Rozparovač]]''
* 2013 ''[[Tisícročná včela (muzikál)|Tisícročná včela]]''
* 2014 ''[[Don Juan]]'' (2014) spolu s [[Eduard Krečmar|Eduardom Krečmarom]] pre [[Mestské divadlo Brno|Městské divadlo Brno]].&lt;ref name=seznamtese&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = (sal)| meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Seznamte se:Městské divadlo Brno 2014 | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Šalina| odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[Dopravní podnik města Brna]]| miesto = Brno | dátum = | rok = 2014| mesiac = 01| deň = 01| ročník = | typ ročníka = | číslo = 01/2014| typ čísla = | strany = 8-9| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 06| deň prístupu =23| formát = A4| issn = | doi = | pmid = | id = | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt;
* 2016 ''[[Alenka v kraji zázraků]]''

== Ocenenia ==
* [[1985]] – Strieborná lýra za pieseň „Chlapčenský úsmev“ na festivale [[Bratislavská lýra]]
* [[1987]] – Zlatá lýra za pieseň „Umenie žiť“ na festivale Bratislavská lýra
* [[1989]] – Cena novinárov za pieseň „Muzikantské byty“ ([[dueto]] s Beátou Dubasovou) na festivale Bratislavská lýra
* [[1991]] – tretie miesto za pieseň „Afrika je v nás“ na Medzinárodnom festivale piesní vo [[Viña del Mar]] v [[Čile]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.vasopatejdl.com Oficiálna stránka]
* {{csfd meno|58182}}
* {{Fdb meno|33618}}
* [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&amp;ID=332 Profil Vaša Patejdla]
* [http://www.sme.sk/c/3330633/vaso-patejdl-na-papalasskych-vecierkoch-sme-museli-hrat.html Rozhovor s Vašom Patejdlom]

{{Vašo Patejdl}}
{{Elán}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Patejdl, Vašo}}
[[Kategória:Vašo Patejdl| ]]
[[Kategória:Osobnosti z Karlových Varov]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]]
[[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]]
[[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia filmovej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]]
[[Kategória:Elán (skupina)]]
[[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Úmrtia na rakovinu pankreasu]]</text>
      <sha1>hbuphrdoz2bapnbro68ddxmuuhupc96</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Krtíš</title>
    <ns>0</ns>
    <id>48997</id>
    <revision>
      <id>8371496</id>
      <parentid>7488836</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T05:32:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>obrázok</comment>
      <origin>8371496</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3077" sha1="qqcm12kfgqx44df6z43r2q83t55hhvz" xml:space="preserve">{{Infobox Potok
| Obrázok = Krtíš - sucho 2026.jpg
| Názov = Krtíš
| Dĺžka toku = 36.5
| Plocha povodia = 238.79
| Rád toku = III.
| Povodie = [[Povodie Ipľa|Ipľa]]
| Prameň = Vrsáč, [[Krupinská planina]]
| Ústie = [[Ipeľ]], [[Slovenské Ďarmoty]]
| Hydrologické poradie = 4-24-02-634
| Číslo recipienta = }}

'''Krtíš''' je potok na juhu stredného Slovenska, na území okresov [[Zvolen]] a [[Veľký Krtíš]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to pravostranný prítok [[Ipeľ|Ipľa]], má dĺžku {{km|36.5|m}} a odvodňuje územie veľké {{km2|238.79}}.

Pramení v [[Krupinská planina|Krupinskej planine]] pod Vrsáčom ({{m|622.3|m}}) v nadmorskej výške okolo {{mnm|580|w}} Tečie na juh územím [[VVP Lešť]], napája malú vodnú nádrž a opúšťa [[VVP Lešť]]. Po výtoku z nádrže sa koryto rieky rozširuje a vteká do úzkeho údolia, kde sa esovito stáča a pokračuje juhovýchodným smerom. Neskôr sa dolina značne rozširuje, pred osadou Dolina sa opäť prudko stáča a tečie juhozápadným smerom, okrajom [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]], kde priberá svoj prvý významnejší prítok, ľavostrannú Riečku a koryto sa stáča viac k juhu. Ďalej preteká cez [[Veľký Krtíš]] a na krátkom úseku tečie opäť na juhovýchod, pri obci [[Malý Krtíš]] priberá zľava Medokýšny potok a tečie na juh popri [[Nová Ves (okres Veľký Krtíš)|Novej Vsi]] a [[Sklabiná|Sklabinej]]. Tu priberá svoj najvodnatejší prítok, pravostranný [[Plachtinský potok]] ({{mnm|158}}). Preteká rovinatým územím [[Ipeľská kotlina|Ipeľskej kotliny]] s početnými vývermi minerálnych vôd, sprava priberá Zajský potok neďaleko osady [[Peserany]]. Veľkým oblúkom obteká z východu obce [[Želovce]] a [[Záhorce]] a v ich katastroch priberá zľava najprv Želovský potok a potom Záhorský potok. Stáča sa na juhozápad a neďaleko obce [[Slovenské Ďarmoty]] ústi do [[Ipeľ|Ipľa]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.30775&amp;y=48.08847&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Súradnice|48.088728|19.307957|type:river|format=dms|display=title}}
{{Vodné toky v povodí Krtíša}}
{{Vodné toky v povodí Ipľa (2. časť)}}
{{Rieky Slovenska}}

[[Kategória:Rieky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Ipľa]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Veľký Krtíš]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]]</text>
      <sha1>qqcm12kfgqx44df6z43r2q83t55hhvz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Platňová tektonika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53615</id>
    <revision>
      <id>8371248</id>
      <parentid>8367459</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:31:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */</comment>
      <origin>8371248</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43693" sha1="qm34rj44d8kxvuulglv6ni58hpg370s" xml:space="preserve">{{Najlepší článok}}

[[Súbor:682px-Plates tect2 sk.png|thumb|upright=2|Kontinentálne platne boli zmapované v druhej polovici 20. storočia. Na tomto obrázku je znázornený aj pohyb jednotlivých platní voči sebe.]]

'''Platňová tektonika''' (iné názvy: '''dosková tektonika''',  '''globálna tektonika''')  je teória, ktorá je syntézou rôznych [[geotektonika|geotektonických]] predstáv, ktorých cieľom je objasniť tektonické javy v celosvetovom meradle. V súčasnosti je prijímaný mobilistický výklad&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Petránek, J., Synek, J.
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = On-line geologická encyklopedie - tektonika globální
  | url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?tektonika%20globalni
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.9.2008
  | vydavateľ = geology.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; založený na [[Pohyb kontinentov|pohybe kontinentov]] a [[Rozchádzanie oceánskeho dna|rozchádzaní oceánskeho dna]]. 

Táto teória hovorí o tom, že najvrchnejšia časť zemského telesa je tvorená dvoma vrstvami: vrchná [[litosféra]] je pevná a zložená prevažne z [[kyslík]]a (46,6&amp;nbsp;%), [[kremík]]a (27,7&amp;nbsp;%), [[hliník]]a (8,1&amp;nbsp;%) a [[Železo|železa]] (5,0&amp;nbsp;%). Pod ňou sa nachádza [[astenosféra]], ktorá je vo svojej vyššej časti plastická, vo väčších hĺbkach však v dôsledku nárastu tlaku mení svoje vlastnosti a je pevná&lt;ref&gt;Toshiro, T., Lay, T., 2000: [http://www.pnas.org/content/97/23/12409.full.pdf+html ''Mantle dynamics and seismic tomography.''], Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 97,  23 s. 12409–12410&lt;/ref&gt;.
Litosféra „pláva“ na astenosfére a je rozlámaná na viacero veľkých ([[Africká platňa|africká]], [[Antarktická platňa|antarktická]], [[Austrálska platňa|austrálska]], [[Eurázijská platňa|eurázijská]], [[Severoamerická platňa|severoamerická]], [[Juhoamerická platňa|juhoamerická]], [[Pacifická platňa|pacifická]], [[Kokosová platňa|kokosová]], [[platňa Nazca|Nazca]], a [[indická platňa]]) a niekoľko menších platní (alebo krýh), nazývaných aj [[tektonická platňa|tektonické platne]]. Tieto platne sa voči ostatným pohybujú, pričom môže dochádzať k ich stretom: konvergentné (dve platne do seba narážajú), divergentné (dve platne sa od seba vzďaľujú), alebo transformačné (platne sa pohybujú vedľa seba opačnými smermi). Pri stretoch nastávajú rôzne geologické fenomény: [[zemetrasenie|zemetrasenia]], [[sopečná činnosť]], [[orogenéza|vznik pohorí]], vznik [[rift|riftových zón]] a [[hlbokomorská priekopa|oceánskych priekop]].

Platňová tektonika sa vyvinula zo štúdia dvoch geologických procesov: [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]], pozorovaného už začiatkom 20. storočia a [[rozchádzanie oceánskeho dna|rozchádzania sa oceánskeho dna]] (pozorovaného v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]). Samotná teória bola vypracovaná koncom šesťdesiatych rokov a jej široká akceptácia geologickou verejnosťou spôsobila revolúciu v geologických vedách (podobne ako objavenie [[periodický zákon|periodického zákona]] v [[chémia|chémii]], [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] vo [[fyzika|fyzike]] a objavenie [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] v [[biológia|biológii]]).

== Princípy ==
{{Hlavný článok|Stavba Zeme}}
Rozdelenie zemského telesa na [[litosféra|litosféru]] a [[astenosféra|astenosféru]] je založené na ich mechanických rozdieloch. [[Litosféra]] je chladnejšia a pevná resp. krehká, zatiaľ čo [[astenosféra]] je teplejšia a [[Ťažnosť|duktilná]]. Toto rozdelenie nie je totožné s rozdelením Zeme na [[zemská kôra|kôru]], [[zemský plášť|plášť]] a [[zemské jadro|jadro]]. Základným princípom je, že litosféra je rozlámaná na viacero väčších a menších platní (dosiek), ktoré sa pohybujú po duktilnejšej astenosfére rôznymi smermi&lt;ref&gt;Reichwalder P., Jablonský J., 2003: ''Všeobecná geológia 1.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.&lt;/ref&gt;. Litosférické platne sú tenké, rigidné, horizontálne mobilné telesá pokrývajúce zakrivený povrch Zeme. Napätie na jednom okraji platne je prenesené rigidným telesom platne na opačný okraj, bez toho aby vyvolalo [[Deformácia (mechanika)|deformáciu]] vo vnútri platne. Deformácia prebieha prevažne (ale nie výlučne) len na okrajoch platní. Takéto správanie litosférického materiálu je prekvapivé hlavne pre to, že platne sú len okolo {{km|100|m}} hrubé, ale napriek tomu dokážu prenášať napätie na tisíce kilometrov.

Kolízie jednotlivých platní sa dejú pozdĺž okrajov jednotlivých platní a tieto hranice sú spojené s viacerými geologickými procesmi: [[zemetrasenie|zemetrasenia]], [[sopečná činnosť]] a vytváranie topografických nerovností: [[pohorie|pohoria]], [[stredooceánsky chrbát|stredooceánske chrbty]] a [[hlbokomorská priekopa|morské priekopy]]. Hranice platní sa vyznačujú prebiehajúcou deformáciou a sprevádzanú zemetraseniami.

Tektonické platne pozostávajú z dvoch typov kôry: oceánskej a pevninskej. Rozdiel medzi nimi je v hustote a minerálnom zložení: [[oceánska kôra]] je ťažšia a zložená z iných (tmavých, alebo [[mafický]]ch) minerálov ako [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálna]], ktorú budujú hlavne ľahšie [[granitoid]]né a premenené horniny&lt;ref&gt;Krist, E., Krivý, M., 1985: ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.&lt;/ref&gt; oveľa bohatšie na [[kremeň]]. Väčšina platní je tvorená oboma typmi kôry, iba niektoré platne sú tvorené čisto oceánskou kôrou.

== Typy okrajov ==
[[Súbor:Okraje tektonickych platni.png|thumb|right|350px|Tri typy interakcií na okrajoch tektonických platní.]]
Rozoznávame tri typy platňových okrajov, rozdelené sú na základe pohybu jednotlivých platní voči sebe. K nim sa viažu rozdielne geologické fenomény. Hranice stretu jednotlivých platní sa rozdeľujú na:
* Transformné okraje sa vyskytujú pri pohybe dvoch platní vedľa seba pozdĺž tzv. [[zlom (geológia)|transformných zlomov]].
* [[Divergentný okraj|Divergentné]], alebo konštruktívne okraje sa vyskytujú pri rozchádzaní sa dvoch platní.
* [[Aktívny okraj|Konvergentné]], alebo aktívne okraje sa vyskytujú pri zrážke dvoch platní.

Ako samostatné môžu byť chápané [[pasívny okraj|pasívne okraje]], ktoré oddeľujú [[oceánska kôra|oceánsku]] a [[kontinentálna kôra|kontinentálnu kôru]], neprebieha však na nich žiadny významný pohyb a nie sú ani okrajmi platní, ale iba vnútroplatňové rozhrania.

=== Transformné okraje ===
Bočný posun jednej platne popri druhej pozdĺž [[zlom (geológia)|transformného zlomu]] môže spôsobiť dobre pozorovateľné povrchové zmeny. Kvôli treniu sa platne neposúvajú kontinuálne. Napätie v oboch platniach sa hromadí až po určitú hranicu a keď ju prekročí, tak sa akumulovaná energia uvoľní a platne sa posunú. Toto zapríčiňuje zemetrasenia s ohniskami do hĺbky {{km|100|m}}, častý jav na transformných okrajoch. Na transformných okrajoch sa neprejavuje žiadny vulkanizmus. Transformné zlomy sa nachádzajú iba na oceánskej kôre, kde od seba oddeľujú rôzne rýchlo sa pohybujúce stredooceánske chrbty. Príkladom môže byť zlom Eltanin&lt;ref&gt;Beutel, E.K., Okal, E.A., 2003: ''Strength asperities along oceanic transform faults: a model for the origin of extensional earthquakes on the Eltanin transform system.'' Earth and Planetary Science Letters, 216, s.27&amp;nbsp;–&amp;nbsp;41&lt;/ref&gt;. Na kontinentoch sa transformné zlomy nenachádzajú, ide o [[smerný posun|smerne posuvné]] (strike-slip) zlomy. Takýmto je zlom [[San Andreas]], ktorý sa nachádza na západnom pobreží [[Spojené štáty|USA]] a je časťou komplexu zlomov v tejto oblasti. Na tomto mieste sa stretáva Severoamerická a Pacifická platňa, ktorá sa pohybuje smerom na sever. Dôsledkom tohto pohybu je posun [[Kalifornský polostrov|Kalifornského polostrovu]] na sever (podľa odhadov bude za 50&amp;nbsp;miliónov rokov Kalifornský polostrov pri pobreží [[Aljaška|Aljašky]]).

=== Divergentné okraje ===
[[Súbor:Bridge across continents iceland.jpg|thumb|„Most spájajúci kontinenty“&amp;nbsp;–&amp;nbsp;most ponad riftové údolie Alfagja na Islande, spájajúci severoamerickú a eurázijskú platňu.]]
V divergentných okrajoch dochádza k posunu dvoch platní od seba a vzniku novej [[oceánska zemská kôra|oceánskej kôry]] z magmy tvoriacej sa v mieste rozchodu (nazýva sa aj [[stredooceánsky chrbát]]). Počiatkom celého procesu je vyklenutie zemského plášťa prostredníctvom [[diapír]]u astenosféry, tzv. astenolitu&lt;ref name=&quot;Mišík, et al.&quot;&gt;Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.&lt;/ref&gt;. Táto vystupujúca [[magma]] následne spôsobí v dôsledku zmeny teplotných a tlakových podmienok vo svojom okolí roztiahnutie a stenčenie zemskej kôry. Výstup novej magmy sa zväčša odôvodňuje prítomnosťou vzostupného prúdu konvekčnej bunky (tzv. aktívny [[rozchádzanie oceánskeho dna|spreading]]) alebo ťahovým pôsobením kôry posúvajúcej sa smerom od chrbta smerom k okraju platne (tzv. pasívny [[rozchádzanie oceánskeho dna|spreading]]). Predstaviteľmi divergentných okrajov sú pre oceánsku kôru [[rift]]ové systémy oceánskych chrbtov (napr. [[Stredoatlantický chrbát]]) a pre pevninskú kôru [[rift]]ové údolia (napr. [[Východoafrická priekopová prepadlina]]). Tieto údolia sú tvorené masívnymi komplexmi [[zlom (geológia)|zlomov]], v ich strede dochádza k intenzívnym podmorským výlevom [[bazalt]]ov. Rozchádzanie sa spravidla nie je jednotné, takže jednotlivé bloky sa nepohybujú rovnakou rýchlosťou, preto na oceánskom dne nachádzame rôzne nepravidelné blokové štruktúry. Zlomové zóny sú aj miestom častých plytkých zemetrasení. Pohyb oceánskeho dna by sa dal prirovnať k dopravníkovému pásu, kde je kôra unášaná smerom od riftovej zóny k [[hlbokomorská priekopa|oceánskej priekope]].

Stredooceánske chrbty sú jedným z kľúčových dôkazov o [[rozchádzanie oceánskeho dna|rozširovaní sa morského dna]]. Prieskumom zemského magnetizmu sa objavili obrazce zmien [[magnetické pole|magnetického poľa]] na obidvoch stranách riftov. Tieto obrazce boli príliš symetrické na to aby boli náhodné. Dlhodobou analýzou týchto záznamov sa našli spojitosti medzi zmenou magnetických pólov a striedaním vrstiev v obrazcoch. Magnetické pásy korešpondujú so zmenou polarity [[Magnetické pole Zeme|magnetického poľa Zeme]]. Toto bolo potvrdené aj zistením veku jednotlivých pásov.

=== Konvergentné okraje ===
Konvergentné okraje sa vyznačujú približovaním platní. Tieto procesy sprevádza často proces označovaný ako [[subdukcia]], kedy sa ťažšia platňa (väčšinou [[oceánska kôra]]) ponára pod ľahšiu platňu ([[kontinentálna kôra]] alebo mladšia oceánska kôra). Pri týchto procesoch dochádza k vzniku mnohých fenoménov. Pri subdukcii oceánskej kôry dochádza k zoškrabávaniu&amp;nbsp;–&amp;nbsp;akrécii morských sedimentov z ponárajúcej sa platne. Môže vznikať rozsiahly komplex [[Akrečná prizma|akrečných priziem]] a [[melanž (geológia)|melanží]], ktoré nezriedka vytvárajú pásmo nevulkanických ostrovov, nachádzajúcich sa v predpolí kontinentov alebo na vonkajšej strane vulkanických ostrovných oblúkov.

==== Kolízia oceán-kontinent ====
[[Súbor:Oceanic-continental convergence Fig21oceancont i18.gif|thumb|left|250px|Kolízia '''oceán-kontinent''':&lt;br /&gt;1.&amp;nbsp;Oceánska kôra / 2.&amp;nbsp;[[Litosféra]] / 3.&amp;nbsp;[[Astenosféra]] / 4.&amp;nbsp;Pevninská kôra / 5.&amp;nbsp;Vulkanický oblúk / 6.&amp;nbsp;[[Hlbokomorská priekopa]].]]
Pohyb konvergentných okrajov závisí od typu zemskej kôry platní, ktoré kolidujú. Ak sa stretá platňa tvorená oceánskou kôrou s platňou tvorenou pevninskou kôrou, oceánska platňa sa zvyčajne ponára pod pevninskú, vytvárajúc [[subdukčná zóna|subdukčnú zónu]]. Zóna subdukcie sa na oceánskom dne prejavuje ako [[hlbokomorská priekopa]] (tiež označovaná trenč) a na pevnine ako [[sopečná činnosť|vulkanické pohorie]]. [[Seizmológia|Seizmologický]] výskum subdukčných zón poukázal na fakt, že v dôsledku [[slapové javy|slapových javov]] sú na západ orientované subdukčné zóny uklonené strmšie, ako platne subdukujúce smerom na východ. Príkladom stretu kontinentálnej a oceánskej platne (tzv. subdukcia Čilského typu) je západné pobrežie Južnej Ameriky: kolízia oceánskej [[platňa Nazca|platne Nazca]] (Atacamská priekopa) a [[Juhoamerická platňa|Juhoamerickej platne]] (pohorie [[Andy]]). Predpokladá sa, že v niektorých prípadoch môže dôjsť k špecifickému javu tzv. [[obdukcia (geológia)|obdukcia]], keď časť oceánskej kôry nesubdukuje, ale dôjde k jej prešmyknutiu cez kontinentálny okraj&lt;ref name=&quot;Mišík, et al.&quot;/&gt;. Dnes niektorí predpokladajú, že ide o určitý typ exhumácie. Pri poklesávaní oceánskej kôry dochádza k jej zahrievaniu a k strate [[fluidum (geológia)|fluidných]] zložiek (najmä [[voda|vody]]). Tieto zložky stúpajú nahor cez pevninskú kôru a ich vplyvom dochádza k znižovaniu [[Teplota topenia|teploty tavenia]], teda k tvorbe preplynenej [[magma|magmy]]. Magma môže eruptovať na povrch a vytvárať reťaz [[sopka|vulkánov]] kopírujúcich neďaleké pobrežie. Z pohľadu tektoniky sa takéto pobrežie nazýva aktívny kontinentálny okraj.

Celý [[Tichý oceán|Pacifik]] je lemovaný reťazou vulkanických pohorí a vulkanických ostrovov ([[Aleutské ostrovy|Aleuty]], [[Kamčatka]], [[Kurilské ostrovy|Kurily]], [[Japonsko]], [[Filipíny]], [[Nový Zéland]], [[Andy]] ([[Južná Amerika]]), [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]] ([[Severná Amerika]]), [[Kaskádové vrchy]] (Severná Amerika). Táto reťaz sa nazýva aj [[Ohnivý kruh]] (''The Ring of Fire'').
{{clear}}

==== Kolízia kontinent-kontinent ====
[[Súbor:Continental-continental_convergence_Fig21contcont_i18.png|thumb|right|250px|Kolízia '''kontinent-kontinent''':&lt;br /&gt;1.&amp;nbsp;Kontinentálna kôra / 2.&amp;nbsp;[[Litosféra]] / 3.&amp;nbsp;[[Astenosféra]] / 4. &amp;nbsp;Zanikajúca kontinentálna kôra / 5.&amp;nbsp;Vysokohorský chrbát / 6.&amp;nbsp;Náhorná plošina.]]
{{Hlavný článok|Orogenéza}}
Pri strete dvoch platní tvorených [[kontinentálna zemská kôra|pevninskou kôrou]] dochádza k ich vzájomnej kompresii alebo k posunu jednej platne pod druhú (špecifický typ [[subdukcia|subdukcie]]). Pri každej z týchto možností dochádza k [[orogenéza|vytvoreniu horskej reťaze]], čo je sprevádzané častými zemetraseniami, ktorých epicentrá sú najčastejšie v hĺbkach do {{km|300|m}}. Najlepším príkladom je kolízia severného okraja [[Indická platňa|Indickej platne]] s časťou [[Eurázijská platňa|Eurázijskej platne]]. Pri tomto procese sa Indická platňa podsúva pod Eurázijskú, postupne ju zdvíha. Výzdvih je spôsobený tým, že pri zdvojení [[zemská kôra|kôry]] sa ľahká kontinentálna kôra najprv zaborí do [[zemský plášť|plášťa]], no kvôli svojej nižšej hustote je postupne nadľahčovaná a vyzdvihovaná z veľkých hĺbok. Dvíhanie [[Himaláje|Himalájí]] podobne ako aj ďalších mladých [[alpínske vrásnenie|alpínskych]] pohorí ako sú [[Alpy]] alebo [[Karpaty]] prebieha dodnes. Vzájomné zrážky kontinentov, ktoré zanechali na povrchu výrazné pásmové pohoria, sú dôkazmi o komplikovaných pohyboch kontinentov v minulosti. Starými pohoriami, ktoré už erózia zarovnala natoľko, že nemajú vysokohorský charakter sú napr. [[Ardeny (pohorie)|Ardeny]], [[Ural (pohorie)|Ural]] a [[Appalače]] alebo [[Česká vysočina]], ktorá je pozostatkom rozsiahleho pohoria, ktoré vzniklo ešte počas [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]] v [[prvohory|prvohorách]].

{{clear}}

==== Kolízia oceán-oceán ====
[[Súbor:Oceanic-oceanic convergence Fig21oceanocean i18.gif|thumb|left|250px|Kolízia '''oceán-oceán''':&lt;br /&gt;1.&amp;nbsp;Oceánska kôra / 2.&amp;nbsp;[[Litosféra]] / 3.&amp;nbsp;[[Astenosféra]] / 4. &amp;nbsp;Kontinentálna kôra / 5.&amp;nbsp;[[Hlbokomorská priekopa]] / 6.&amp;nbsp;[[Ostrovný oblúk|Ostrovný vulkanický oblúk]].]]
Posledná možnosť je kolízia dvoch platní s oceánskou kôrou. Tam je mechanizmus podobný ako pri strete oceánskej a pevninskej litosféry. Jedna platňa poklesáva pod druhú, ale namiesto pásmových vulkanických pohorí na kontinente vznikajú v miestach výstupu magmy na povrch&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[ostrovný oblúk|ostrovné vulkanické oblúky]] ([[Súostrovie Tonga]], [[Aleutské ostrovy|Aleuty]] alebo [[Japonské ostrovy]]). V prípade kolízie dvoch oceánskych platní, subdukuje vždy tá so staršou (ťažšou a hrubšou) oceánskou kôrou. Ostrovný oblúk môže mať niekoľko štádií vývoja. Japonské ostrovy napr. majú komplikovanejšiu geologickú históriu, pretože sú tvorené horninami, ktoré tvorili viaceré ostrovné oblúky v rôznych obdobiach a teraz tvoria tzv. [[mikrokontinent]].

Ostrovné oblúky od najbližšej pevniny oddeľuje [[okrajové more]] alebo [[zaoblúková panva]], niekedy aj zvyškový oblúk a medzioblúková panva. Od subdukovanej platne môže ostrovný oblúk oddeľovať [[predoblúková panva]], ktorá sa najčastejšie nachádza na [[akrečný klin|akrečnom kline]], mase zmiešaných hlbokovodných a [[šelf]]ových sedimentov zachytenej na nadložnej platni. Akrečný klin však nevzniká vždy, pretože niekedy subdukcia spôsobuje jeho [[erózia|eróziu]]. Rozhraním medzi oboma platňami na oceánskom dne je [[hlbokomorská priekopa]]. Po kolízií, ktorá nasleduje po subdukcii celej oceánskej platne často nasleduje zrážka ostrovného oblúka s kontinentom. Zrážkou viacerých ostrovných oblúkov s [[Juhoamerická platňa|Juhoamerickou platňou]] vznikli [[Andy]].

== Príčiny pohybu platní ==
[[Súbor:Global plate motion.jpg|náhľad|vpravo|300px|Pohyb litosférických platní na základe meraní pomocou [[GPS]]]]
Tektonické platne sú rozsiahle ploché telesá, ich hrúbka je v porovnaní s plošným rozsahom pomerne malá. Platne sa pri tom vyznačujú schopnosťou prenášať horizontálne pôsobiace sily na značné vzdialenosti, bez toho že by sa sami výrazne týmito silami deformovali. Vedci sa preto domnievajú, že najvýznamnejšie pôsobenie síl, pohyby a deformácie sa koncentrujú na okrajoch platní&lt;ref&gt;Park, R.G., 1988: ''Geological Structures and Moving Plates.'' Chapman and Hall, New York, 337 s.&lt;/ref&gt;.

Všeobecne možno usudzovať o dvoch zásadných modeloch silového pôsobenia vplývajúceho na platne&lt;ref name=&quot;Kearey, Klepeis, Vine&quot;&gt;Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: ''Global Tectonics.'' 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.&lt;/ref&gt;:
*Plášťové vlečné sily (Mantle drag): model predpokladá, že vrchnou hraničnou vrstvou konvekčných buniek je vrchná časť astenosféry, ktorá poháňa platne viskóznym trením o ich bazálnu časť. Tieto sily vyvolávajú v nadložnej platni [[strižné napätie|strižné napätia]].&lt;ref&gt;Marko, F., 2000: ''Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.&lt;/ref&gt;
*Okrajové sily (Edge-forces): model predpokladá, že vrchnou časťou konvekčných buniek je samotná litosféra a umiestňuje hlavné pohyb vyvolávajúce sily na okraj platní.

=== Konvekčné prúdenie ===
Za jeden zo všeobecne uznávaných zdrojov energie pohybujúcej platňami sa považuje tepelný pohyb z [[zemský plášť|plášťa]] smerom k povrchu. Celý kolobeh sa začína výstupom horúceho (a teda z fyzikálneho hľadiska ľahšieho) materiálu z plášťa, jeho postupným ochladzovaním pri výstupe k povrchu (astenosfére) a po dostatočnom ochladení poklesávaním naspäť do plášťa. Celý tento proces sa nazýva [[termálne konvekčné prúdenie]]. Spolu s pohybom hmôt v dôsledku [[Trenie|trenia]] medzi [[astenosféra|astenosférou]] a [[zemská kôra|zemskou kôrou]] je unášaná aj litosferická platňa, ktorá „pláva“ po povrchu. V miestach výstupu horúcej magmy sa preto vyskytujú [[Stredooceánsky chrbát|oceánske chrbty]] (príp. [[rift]]ové údolia) a v miestach poklesu [[Hlbokomorská priekopa|hlbokomorské priekopy]]. Teplo, ktoré je hnacím motorom týchto pohybov pochádza hlavne z vnútra Zeme, no predpokladá sa, že jeho časť pochádza i z rozpadu [[Rádioaktívne prvky|rádioaktívnych prvkov]]&lt;ref name=&quot;Reichwalder, Jablonský, Všeogeo2&quot;&gt;Reichwalder P., Jablonský J., 2003: ''Všeobecná geológia 2.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 499 s.&lt;/ref&gt;.

O existencii konvekčného prúdenia v súčasnosti už nie sú žiadne pochybnosti, neobjasnený však zostáva jeho hĺbkový dosah. Zostávajú preto dva mierne odlišné modely jeho fungovania. Jeden predpokladá existenciu konvekčných buniek len vo vrchnom [[Zemský plášť|plášti]] asi do hĺbky {{km|670|m}}. Pričom spodný plášť je bez konvekcie a teplo prenáša [[Sálanie|sálaním]]. Druhý model predpokladá dve samostatné vrstvy konvekčného prúdenia, jednu v spodnom a jednu vo vrchnom plášti&lt;ref name=&quot;Reichwalder, Jablonský, Všeogeo2&quot;/&gt;.

Teplo z vrchného plášťa môže na povrch cez kôru prenikať v [[Plášťový chochol|plášťových termálnych chocholoch]], miestom ich výstupu na povrch sú tzv. [[Horúca škvrna (geológia)|horúce škvrny]]. Tu sa z neobvykle veľkých [[konvekčná bunka|konvekčných buniek]] vynáša z plášťa na povrch obrovské množstvo horúceho astenosferického materiálu. Novšie výskumy hovoria, že aj príčinou vytvorenia Stredoatlantického chrbta bola veľká horúca škvrna nachádzajúca sa pod [[Island]]om.

Konvekčné prúdenie zrejme nedosahuje takú silu ako ťahové pôsobenie platní pri subdukcii, no kontroluje pohyb platní v období, ktoré predchádza subdukcii. Medel plášťového ťahu nevysvetľuje ako je možné, že konvekčné bunky nepravidelného tvaru poháňajú platne, ktorých tvar je nepravidelný. Rovnako je nejasné ako by mohli obrovské konvekčné bunky poháňať malé platne. Preto dnes prevláda názor, že konvekcia má výrazný vplyv iba v niektorých špecifických prípadoch, napr. pri rozpade veľkých kontinentov akým bola [[Pangea]], a inak prevládajú sily pôsobiace na okrajoch platní&lt;ref name=&quot;Kearey, Klepeis, Vine&quot;/&gt;.

=== Sily pôsobiace na okrajoch platní ===
Ďalším zdrojom pohybov platní je tlaková sila riftov&amp;nbsp;–&amp;nbsp;pôsobenie ťahu [[oceánska zemská kôra|oceánskej kôry]], ktorá sa neustále pohybuje smerom od [[Stredooceánsky chrbát|oceánskych chrbtov]] (tzv. ridge push). Jednou zo zložiek pohybu je potom aj [[gravitačný sklz]]. Ťahové pôsobenie [[subdukcia|subdukujúcej]] oceánskej kôry (tzv. slab pull), ktoré je spôsobené negatívnym vztlakom ponárajúcej sa platne. Podľa dnešných predstáv dodávajú sily pôsobiace na okrajoch platní asi 95&amp;nbsp;% energie potrebnej pre pohyb platní a sú jednoznačne dominantným faktorom ovplyvňujúcim ich pohyb&lt;ref name=&quot;Condie, 1989&quot;&gt;Condie, K.C., 1989: ''Plate Tectonics and Crustal Evolution.'' Pergamon Press, Oxford, 476 s.&lt;/ref&gt;. Pri subdukcii navyše vznikajú v horninách subdukovanej platne nové minerálne fázy. Horniny prechádzajú do [[gabro]]vej a [[eklogit]]ovej fázy, ktorá je ťažšia a pri zaklesávaní ešte urýchľuje pohyb subdukujúcej platne&lt;ref name=&quot;Condie, 1989&quot;/&gt;. Pri subdukcii sa realizuje aj nasávanie do subdukčnej zóny (tzv. trench suction), proces, ktorý mení geometriu konvekčného prúdenia v okolí subdukčnej zóny a ešte viac ju urýchľuje. Tento jav môže mať za následok ústup subdukčnej zóny smerom od nadložnej platne, ako aj [[extenzia (geológia)|extenziu]] a vznik [[zaoblúková panva|zaoblúkovej panvy]] v nadložnej platni. Pohyb platní, ktorý nasleduje po začiatku subdukcie je preto rýchlejší ako vzďaľovanie platní s oceánskou kôrou a [[pasívny okraj|pasívnym okrajom]]. Dôkazom sú náhle a rýchle pohyby, ktoré predchádzali uzavretiu subdukovaných oceánov v histórii Zeme.

=== Slapové javy a odstredivá sila ===
Podobne ako pri prúdení morskej vody a atmosféry, zohráva určitú úlohu pri pohybe litosférických dosiek aj vplyv ostatných vesmírnych telies, a to najmä [[Mesiac]]a a [[Slnko|Slnka]]. Tie majú tendenciu brzdiť pohyb Zeme z východu na západ, čím môžu podporovať tú zložku pohybov platní, ktorá smeruje na západ. Pohyb na západ je ovplyvnený aj [[zotrvačnosť]]ou krýh proti rotácii Zeme. Význam zohrávajú aj [[coriolisova sila]], ktorá sa pokúša všetky horizontálne prúdenia otočiť na západ a [[odstredivá sila]], ktorá pôsobí úbytok hmoty na [[pól]]och.

Príčiny pohybu litosférických platní sú dodnes predmetom sporov odborníkov. Je zrejmé, že na ich pohyb vplýva viacero faktorov, ktoré sa navzájom kombinujú. Významný vplyv má konvekčné prúdenie, mieru účasti ostatných zložiek sa s istotou dodnes nepodarilo presne preukázať.

Pohyb platní zapríčinil v minulosti vytváranie aj rozpad kontinentov, vrátane vytvárania superkontinentov. Najstarší známy superkontinet [[Rodinia]] sa sformoval približne pred miliardou rokov v [[proterozoikum|proterozoiku]] a rozpadol sa na osem kontinentov pred 600 miliónmi rokmi pred začiatkom [[fanerozoikum|fanerozoika]]. Tieto sa potom sformovali do iného superkontinentu [[Pangea]], ktorý sa zasa rozpadol na [[Laurázia|Lauráziu]], pozostávajúcu zo Severnej Ameriky a Eurázie a [[Gondwana|Gondwanu]]. Ich neskorší rozpad spôsobil vznik kontinentov v dnešnej podobe.

== Hlavné platne ==

[[Súbor:Mapa tektonických platní.png|500px|center]]
Zoznam hlavných tektonických platní&lt;ref name=&quot;Tomek&quot;&gt;Tomek, Č., 1978: ''Deset let vývoje názorů na tektoniku litosférických desek''. Časopis pro mineralogii a geologii, 23, 4, s. 417&amp;nbsp;–&amp;nbsp;433&lt;/ref&gt;:
* [[Africká platňa]] ([[Afrika|Africký kontinent]])
* [[Antarktická platňa]] ([[Antarktída]])
* [[Austrálska platňa]] ([[Austrália (svetadiel)|Austrália]], spojená s Indickou platňou pred 50 mil. rokmi)
* [[Eurázijská platňa]] ([[Európa]] a väčšina [[Ázia|Ázie]])
* [[Juhoamerická platňa]] ([[Južná Amerika]])
* [[Severoamerická platňa]] ([[Severná Amerika]] a severovýchod [[Sibír]]i)
* [[Pacifická platňa]] (pokrývajúca [[Tichý oceán]])
Významnejšie menšie platne sú [[Karibská platňa|karibská]], [[Arabská platňa|arabská]], [[platňa Nazca|Nazca]] a iné.

== Vznik teórie ==
=== Pohyb kontinentov ===
{{Hlavný článok|Pohyb kontinentov}}

Pohyb kontinentov bola jedna z hlavných ideí o tektonike koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Neskôr však bola začlenená do platňovej tektoniky.
[[Súbor:Antonio Snider-Pellegrini Opening of the Atlantic.jpg|náhľad|vpravo|Zobrazenie otvorenia Atlantického oceánu z roku 1858 od [[Antonio Snider-Pellegrini|Snider-Pellegriniho]]]]
[[Alfred Wegener]] v roku 1912, resp. [[1915]] vo svojej knihe: ''Die Entstehung der Kontinente und Ozeane'' (Pôvod kontinentov a oceánov) uviedol vážne argumenty na dôkaz tejto teórie&lt;ref&gt;Fritscher, B., 2002, ''Alfred Wegener's &quot;The Origin of Continents&quot;, 1912.'' Episodes, Vol. 25, No.2, s. 100&amp;nbsp;–&amp;nbsp;106&lt;/ref&gt;. V knihe doložil, že susediace pobrežia Južnej Ameriky a Afriky vyzerajú, ako keby boli pred časom spojené. Nebol prvý, kto vyslovil túto domnienku (myšlienkou podobnosti okrajov kontinentov sa zaoberali už dávnejšie napr. [[Abraham Ortelius]], [[Francis Bacon]], [[Benjamin Franklin]], [[Antonio Snider-Pellegrini|Snider-Pellegrini]] či [[Frank Bursley Taylor]]), ale ako prvý ju podporil vedeckými argumentmi (porovnaním vedúcich [[fosília|skamenelín]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;rozšírenia [[glossopteris]]ovej flóry, či plazov rodu [[lystrosaurus]] na oboch kontinentoch, ale aj paleotopografickými a klimatologickými pozorovaniami). Táto teória však bola medzi geológmi prijatá vlažne, pretože jej chýbalo vysvetlenie mechanizmu pohybu kontinentov, konkrétne, daný pohyb nebol nikde pozorovaný&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Plate Tectonics: The Rocky History of an Idea
  | url = http://www.ucmp.berkeley.edu/geology/techist.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 10.10.2008
  | vydavateľ = ucmp.berkeley.edu
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Jednými z mála, ktorí sa ďalej zaoberali možnosťou pohybov kontinentov boli napríklad [[Alexander Logie du Toit|Alexander L. du Toit]] alebo [[Arthur Holmes]].

V roku [[1940]] [[Maurice Ewing]] pri seizmickom výskume Severoamerického kontinentálneho šelfu objavil, že pod [[granit]]ovými horninami pevniny ležia [[bazalt]]y morského dna. Pokiaľ by bol americký kontinent oddelený od Európy a odsunutý po oceánskom dne, okraje kontinentálneho šelfu by ohraničovali aj granitové vrstvy.

Začiatkom roku [[1950]] vedci, využívajúc leteckú techniku, začali robiť merania zmien polarity zemského magnetizmu. Toto bolo založené na magnetických vlastnostiach bazaltu, ktorý obsahuje silne magnetický [[minerál]]: [[magnetit]]. Pri utuhnutí bazaltovej magmy sa mikrokryštály magnetitu nasmerujú podľa orientácie magnetického poľa Zeme (podobne ako v magnetickej páske). Pri výskume sa objavili anomálie v usporiadaní magnetitových kryštálov. Ako sa mapovanie rozširovalo, prestali to byť len ojedinelé anomálie, ale začali sa ukazovať štruktúry podobné pásom zebry (striedanie sa pásov s normálnou a opačnou polaritou) súmerné po obidvoch stranách stredooceánskeho chrbta, známe aj ako magnetické pásy.

=== Plávajúce kontinenty ===
Pôvodne bol prevládajúci názor, že kontinenty sú tvorené statickými a približne rovnako hrubými vrstvami hornín. Už dávnejšie bolo známe, že pevnina je tvorená prevažne ľahšími [[hornina]]mi, z ktorých prevláda [[granit]] a morské dno prevažne ťažším [[bazalt]]om. Popri tomto poznaní vznikali určité nejasnosti. Problémom bolo, ako môže tenká vrstva pevninských hornín udržať [[tiaž]] veľkých pohorí. Výskumy gravitácie [[Pierre Bouguer|Pierra Bouguera]] v [[Andy|Andách]] už v 18. storočí skutočne potvrdili, že pohoria musia mať v hĺbke svoju adekvátnu oporu. Toto bolo potvrdené o storočie neskôr gravimetrickými meraniami [[George Biddell Airy|Georga B. Airyho]] v Himalájach. Stále však nebolo jasné či sú pohoria ponorené hlboko v kôre a prenikajú až do bazaltovej vrstvy alebo sú podopierané iba granitmi, ktoré sa správajú podobne ako ľadovce na morskej hladine. Až v roku 1958 [[Samuel Warren Carey]] publikoval prácu, ktorá spojila dovtedajšie poznatky o tejto problematike s koncepciou platňovej tektoniky.

=== Sformovanie teórie platňovej tektoniky ===
Vplyvom mnohých objavov (najmä objav existencie Stredoatlantického chrbta) bol v šesťdesiatych rokoch vývoj posunutý rapídne dopredu. Najvýznamnejšia boli publikácie amerických geológov [[Harry Hammond Hess|Harryho Hessa]] a [[Robert S. Dietz|Roberta Dietza]] v rokoch 1961 a 1962. Hess navrhol, že na rozdiel od pohybu kontinentov po oceánskej kôre (ako predpokladala táto pôvodná Wegenerova myšlienka), sa pohybuje dno oceánu (spolu s kontinentmi na rovnakej platni). Na potvrdenie mechanizmu rozchádzania oceánskeho dna však chýbali dôkazy.

V roku 1967 [[Jason Morgan]] navrhol, že povrch Zeme je zložený z 12-tich platní, ktoré sa jedna voči druhej pohybujú. V roku 1968 [[Xavier Le Pichon]] publikoval kompletný model šiestich hlavných platní spolu s ich pohybom.&lt;ref name=&quot;Tomek&quot;/&gt;

==== Vysvetlenie magnetických pásov ====
[[Súbor:Oceanic magnetic striping example sk.gif|thumb|Magnetické pásy na morskom dne v časovej postupnosti:&lt;br /&gt;a) Stredooceánsky chrbát pred 5 miliónmi rokov,&lt;br /&gt;b) pred 2&amp;nbsp;–&amp;nbsp;3 miliónmi rokov,&lt;br /&gt;c) súčasnosť.]]
Pri výskume oceánskeho dna, ktorý bol pôvodne vykonávaný pre vojenské účely boli objavené symetrické pásy hornín rovnobežné so streodooceánskym chrbtom, ktoré mali zrkadlovo symetrickú polaritu po obidvoch jeho stranách. V roku 1962 a nasledujúcich rokoch [[Frederick Vine|Fred Vine]] a [[Drummond Matthews]] vysvetlili, že magnetické pásy predstavujú prírastky oceánskej kôry, ktorá eruptovala pozdĺž oceánskych chrbtov. V strede oceánskeho chrbta je oceánska kôra oslabená a trhá sa na obidve strany pozdĺž chrbta. Cez tieto oslabené zóny ľahko preniká magma a vytvára novú oceánsku kôru. Tento proces, nazývaný aj rozširovanie sa morského dna, trvá milióny rokov a vytvoril {{km|50000|m}} dlhý systém stredooceánskych chrbtov. V prospech tejto teórie hovoria nasledovné dôkazy:

# horniny, nachádzajúce sa v strede, alebo v blízkosti stredu chrbta sú najmladšie, smerom od stredu sú staršie,
# najmladšie horniny majú rovnakú súčasnú (normálnu) magnetickú polaritu,
# paralelné pásy hornín s rovnakou polaritou vypovedajú, že magnetické pole Zeme menilo polaritu veľakrát.

Objasnenie štruktúry magnetických pásov na morskom dne a vznik stredooceánskych chrbtov sa rýchlo zapracovalo do teórie platňovej tektoniky. Navyše, oceánska kôra sa stala prirodzeným záznamníkom histórie zvratov magnetického poľa Zeme.

==== Objavenie subdukčných zón ====
Významným dôsledkom rozťahovania sa morského dna je vznik novej oceánskej kôry v stredooceánskych chrbtoch. Táto myšlienka mala veľkú odozvu u vedcov, ktorí tvrdili, že pohyb kontinentov možno jednoducho vysvetliť zväčšovaním sa objemu Zeme. Táto teória ''rozpínajúcej sa Zeme'' však nemohla uspokojivo vysvetliť produkciu takého množstva materiálu. Navyše, geológovia sa domnievali, že objem Zeme sa počas 4,6 mld. rokov vývoja nemenil, alebo sa menil len veľmi málo, takže kľúčová otázka bola: „Ako sa môže tvoriť nová oceánska kôra, bez zväčšovania objemu Zeme“.

Táto otázka obzvlášť iritovala [[Harry Hammond Hess|Harryho Hessa]], geológa [[Princetonská univerzita|Princetonskej univerzity]] a [[Robert Sinclair Dietz|Roberta S. Dietza]], ktorí prví vytvorili termín [[Rozchádzanie oceánskeho dna|''rozpínanie sa morského dna'']]. Obaja vtedy patrili k malej skupine ľudí, ktorí skutočne rozumeli spôsobu rozpínania sa oceánskeho dna. Pokiaľ sa v [[stredooceánsky chrbát|oceánskych chrbtoch]] tvorila nová kôra, niekde inde musela zanikať.

V tej istej dobe [[Robert R. Coats]] popísal hlavné prvky [[subdukčná zóna|subdukčnej zóny]] a [[ostrovný oblúk|ostrovného oblúka]] na [[Aleutské ostrovy|Aleutách]]. Tento článok bol neskôr označený ako „prorocký“. Ukázalo sa totiž, že oceánska kôra sa od chrbta šíri po „dopravníkovom páse“. O mnoho miliónov rokov neskôr je pohltená v hlbokých a úzkych kaňonoch zvaných [[hlbokomorská priekopa|oceánske priekopy]]. Podľa Hessa sa [[Atlantický oceán]] rozpína a [[Tichý oceán|Tichý]] zmenšuje. Stará oceánska kôra je pohlcovaná v priekopách a nová sa vytvára v chrbtoch. Vlastne oceánske dno je neustále recyklované. Ak by tomu tak nebolo, na dne morí by sa nachádzali obrovské niekoľko kilometrov hrubé vrstvy sedimentov. Najstaršie horniny nájdené na dne Atlantiku pri pobrežiach oboch kontinentov, kde by mala byť kôra najstaršia, však mali iba 180 miliónov rokov, pochádzali teda zo spodnej až strednej [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]]&lt;ref name=&quot;Mišík, et al.&quot;/&gt;. Hessova idea ľahko ozrejmila, prečo sa nezväčšuje objem Zeme, prečo majú morské sedimenty menšiu hrúbku a prečo sú oceánske horniny mladšie ako kontinentálne.

==== Mapovanie zemetrasení ====
[[Súbor:Kuril Benioff zone.JPG|náhľad|vpravo|Benioffova zóna vyznačujúca subdukciu v oblasti Kurilských ostrovov.]]
V priebehu 20. storočia sa zlepšili metódy výskumu [[zemetrasenie|seizmickej aktivity]], ako aj celosvetové používanie [[Seizmometer|seizmometrov]]. Toto malo za následok, že vedci mali podrobnejší prehľad o výskyte zemetrasení. Vytvorili sa seizmické zóny, ktoré kopírovali stredooceánske chrbty a [[subdukcia|subdukčné zóny]]. Koncom [[1920]] boli identifikované niektoré význačné zóny paralelné s oceánskymi priekopami, ktoré boli uložené pod uhlom 40&amp;nbsp;–&amp;nbsp;60° a tiahli sa desiatky kilometrov pod povrch Zeme. Tieto zóny sa nazývajú [[Benioffova zóna|Benioffove]], alebo Wadati-Benioffove na počesť seizmológov, ktorí ich prví objavili.

Akceptácia pohybu kontinentov a rozširovania sa morského dna (dvoch kľúčových súčastí platňovej tektoniky) môže byť porovnávaná s [[Mikuláš Kopernik|Kopernikovou]] revolučnou teóriou v [[astronómia|astronómii]]. Dajú sa pozorovať nápadné paralely: Predkopernikovská astronómia dokázala presne popisovať objekty, ale nevedela predpovedať ich pohyb, podobne predplatňová tektonika bola iba opisná, nevedela zodpovedať na základnú otázku ''„Prečo?“''. Platňová tektonika však bola akceptovaná omnoho rýchlejšie. Od prvotných odmietavých postojov až po širokú akceptáciu ubehlo len zopár rokov.

== Vek iniciácie platňovej tektoniky ==
Typickými sprievodnými dôkazmi platňovej tektoniky by mala byť prítomnosť produkovaných [[ofiolit]]ov (najstaršie 1,0 až 2,0 miliardy rokov staré), [[modrá bridlica|modrých bridlíc]] (940 Ma) a vysokometamorfovaných terénov (620 Ma). Z tohto niektorí vyvodzujú, že platňová tektonika nezačala skôr ako pred miliardou rokov.&lt;ref name=&quot;Rollinson&quot;&gt;Rollinson, H., 2007: When did plate tectonics begin?  Geology Today, 23, 5, s. 186&amp;nbsp;–&amp;nbsp;191&lt;/ref&gt;

Jadrá [[zirkón]]ov z [[pieskovec|pieskovcov]] v [[Jack Hills]] v západnej Austrálii sú 4,0 až 4,3 miliardy rokov staré a pochádzajúce z [[granitoid]]ných hornín. Poukazujú, že [[kontinentálna kôra]] sa sformovala už krátko po [[Vznik Zeme|vzniku Zeme]].&lt;ref name=&quot;Rollinson&quot;/&gt;

[[Izotop]]ické analýzy síry vo [[fluidná inklúzia|fluidných inklúziách]] [[diamant]]ov, poukazujú že najstaršia [[síra]] bohatá na izotopy pôvodne pochádzajúce z povrchu (ovplyvnené slnečným žiarením) sa dostala do hĺbky okolo {{km|100|m}}, zrejme procesom subdukcie pred asi 2,9 Ga (v [[Botswana|Botswane]]).&lt;ref name=&quot;Rollinson&quot;/&gt;

== Platňová tektonika na iných vesmírnych objektoch ==
Výskyt platňovej tektoniky na [[terestrické planéty|terestrických planétach]] je viazaný na veľkosť planét, hlavne na [[Super Zem|planétach väčších než Zem]]. Predpokladá sa, že Zem má minimálnu hraničnú veľkosť, a jej tektonická aktivita je značne podporovaná vodou.&lt;ref&gt;Valencia, D., O'Connell, R.J., Sasselov, D.D., 2007: [http://arxiv.org/PS_cache/arxiv/pdf/0710/0710.0699v1.pdf ''Inevitability of Plate Tectonics on Super-Earths.''] Astrophysical Journal Letters, 670, 1, 13 s.&lt;/ref&gt;

=== Venuša ===

[[Venuša]] nevykazuje znaky aktívne prebiehajúcej platňovej tektoniky. Diskutuje sa však o tom, že v minulosti tomu tak byť nemuselo. Predpokladá sa, že litosféra Venuše za posledných niekoľko sto miliónov rokov výrazne zhrubla, čo sťažuje výskum predchádzajúcich procesov. Súčasná neprítomnosť platňovej tektoniky na tejto planéte je niektorými vysvetľovaná absenciou vody v kvapalnom skupenstve&lt;ref&gt;Bortman, H., 2004: [http://www.space.com/scienceastronomy/venus_life_040826.html Was Venus alive? ''The Signs are Probably There''] Astrobiology Magazine, prístup: 27.9.2008&lt;/ref&gt; Význam vody v zemskej kôre spočíva v jej významnom vplyve na vznik [[strižná zóna|strižných zón]]. Pre proces platňovej tektoniky je potrebný krehký povrch kôry, na ktorom tieto procesy môžu prebiehať. Na Venuši však voda chýba, ak sú predpoklady, že tomu tak v minulosti nebolo, potom je pravdepodobné, že dávnejších dobách sa na Venuši procesy platňovej tektoniky prejavovali.

=== Mars ===

Na rozdiel od Venuše, kôra [[Mars]]u vodu má. Väčšina z nej je však vo forme [[ľad]]u. Mars je podstatne menší než Zem, ale niektoré javy na jeho povrchu poukazujú na procesy podobné tým, ktoré prebiehajú na Zemi. Sopky [[Tharsis]], ktoré sú situované pozdĺž jednej línie pripomínajú vulkanické oblúky na okrajoch platní na Zemi. Podobne i rozsiahly riftový systém [[Valles Marineris]] je pravdepodobne dôsledkom rozpínania kôry Marsu.

Výskumom magnetického poľa planéty sondou ''[[Mars Global Surveyor]]'' v roku 1999, boli odhalené rozsiahle stopy magnetických pruhov. Práve kvôli týmto pásmovým oblastiam s rôznou polaritou sa usudzuje, že v minulosti mohla byť na planéte aktívna platňová tektonika. Podobné náznaky priniesli aj fotografie sondy ''[[Mars Express]]'' z oblasti [[Aeolis Mensae]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.esa.int/SPECIALS/Mars_Express/SEMF399OY2F_0.html |title=Tectonic signatures at Aeolis Mensae |publisher=European Space Agency |date=28.6.2007 |accessdate=27.9.2008
}}&lt;/ref&gt;

=== Galileove mesiace ===
Niektoré [[Galileove mesiace|satelity]] [[Jupiter]]u sú tiež ovplyvnené deformáciou povrchu, ktorá je podobná platňovej tektonike. Ich povrch sa však výrazne odlišuje od zemského, hlavne celkom odlišnou horninovou náplňou.

=== Titan ===
[[Titan (mesiac)|Titan]], najväčší mesiac [[Saturn]]u, vykazoval znaky platňovej tektoniky, ktorú zaznamenala sonda [[Huygens (sonda)|Huygens]].

== Pozri aj ==
* [[Zoznam tektonických platní]]
* [[Vývoj kontinentov]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* McKnight, Tom (2004) ''Geographica: The Complete Illustrated Atlas of the World'', Barnes and Noble Books; New York ISBN 0-7607-5974-X
* Oreskes, Naomi ed. (2003) ''Plate Tectonics : An Insider's History of the Modern Theory of the Earth'', Westview Press ISBN 0-8133-4132-9
* G. Schubert, DL Turcotte, and P. Olson (2001) ''Mantle Convection in the Earth and Planets'', Cambridge University Press, Cambridge, ISBN 0-521-35367-X
* Stanley, Steven M. (1999) ''Earth System History'', W.H. Freeman and Company; pages 211–228 ISBN 0-7167-2882-6
* Thompson, Graham R. and Turk, Jonathan, (1991) ''Modern Physical Geology'', Saunders College Publishing ISBN 0-03-025398-5
* Turcotte, DL and Schubert, G. (2002) ''Geodynamics: Second Edition'', John Wiley &amp; Sons, New York, ISBN 0-521-66624-4
* Winchester, Simon (2003) ''Krakatoa: The Day the World Exploded: August 27, 1883'', HarperCollins ISBN 0-06-621285-5
* Paturi, Felix R. ''Kronika Zeme'' (1995) Fortuna Print, Bratislava ISBN 80-7153-088-3

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Plate tectonics|štítok=platňová tetonika}}.

== Externé odkazy ==
* [http://www.ucmp.berkeley.edu/geology/tectonics.html www.ucmp.berkley.edu]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;platňová tektonika, mechanizmy pohybu, animované [[Graphics Interchange Format|GIF]]-y vývoja zemskej kôry {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Portál|Vedy o Zemi}}
{{Preklad|jazyk=en|článok=Plate tectonics|revízia=45786359}}
[[Kategória:Platňová tektonika| ]]</text>
      <sha1>qm34rj44d8kxvuulglv6ni58hpg370s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boeing 737</title>
    <ns>0</ns>
    <id>65270</id>
    <revision>
      <id>8371331</id>
      <parentid>8197195</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:31:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <origin>8371331</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26157" sha1="328cioeotf29vsodgtvuqevxevk49ma" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo
 |názov = Boeing 737
 |typ = úzkotrupé [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]]
 |výrobca = [[Boeing]]
 |obrázok = Obrázok:South African Airlink Boeing 737-200 Advanced Smith.jpg
 |text = Boeing 737-200, prvý sériovo vyrábaný model 737, spoločnosti [[Airlink|South African Airlink]], 2007
 |konštruktér = 
 |prvý let = [[9. apríl]]a [[1967]]
 |zavedený = [[10. február]]a [[1968]] ([[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]])
 |vyradený =
 |výroba = [[1966]] – súčasnosť
 |vyrobených kusov = 12 409 (január 2026)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Current Products &amp; Services | url = https://www.boeing.com/commercial#/orders-deliveries | vydavateľ = boeing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 |charakter = v službe
 |varianty = [[Boeing T-43]]
 |hlavný používateľ = [[Southwest Airlines]]
 |viac používateľov = [[Ryanair]]&lt;br /&gt;[[United Airlines]]&lt;br /&gt;[[American Airlines]]
}}

'''Boeing 737''' je [[Spojené štáty|americké]] úzkotrupé [[dopravné lietadlo]], ktoré vyrába spoločnosť [[Boeing]] vo svojej továrni v [[Boeing Renton Factory|Rentone]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Toto dvojmotorové [[prúdový motor|prúdové]] lietadlo, vyvinuté ako doplnok k modelu [[Boeing 727]] na krátke a málo frekventované trasy, si zachovalo šírku trupu modelu [[Boeing 707|707]] a usporiadanie sedadiel po šiestich v rade, avšak je vybavené dvoma [[dvojprúdový motor|dvojprúdovými motormi]] [[Pratt &amp; Whitney JT8D]] pod krídlami s nízkym obtokom. Pôvodný model 737-100, navrhnutý v roku [[1964]], absolvoval svoj prvý let v [[apríl]]i [[1967]] a do prevádzky ho vo [[február]]i [[1968]] zaradila spoločnosť [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]]. Predĺžený model 737-200 bol uvedený do prevádzky v [[apríl]]i 1968 a prešiel štyrmi generáciami, pričom ponúkal niekoľko variantov s kapacitou 85 až 215 cestujúcich.

Varianty prvej generácie 737-100/200 boli poháňané dvojprúdovými motormi Pratt &amp; Whitney JT8D s nízkym obtokom a ponúkali priestor pre 85 až 130 cestujúcich. Varianty druhej generácie 737 Classic -300/400/500, ktoré boli uvedené na trh v roku [[1980]] a do prevádzky v roku [[1984]], boli modernizované úspornejšími dvojprúdovými motormi [[CFM International CFM56|CFM56-3]] s vysokým obtokom a ponúkali 110 až 168 sedadiel. Varianty tretej generácie 737 Next Generation (NG) -600/700/800/900, uvedené na trh v roku [[1997]], majú modernizované dvojprúdové motory [[CFM International CFM56|CFM56-7]] s vysokým obtokom, väčšie krídlo a vylepšený sklenený kokpit a ponúkajú 108 až 215 miest. Štvrtá a najnovšia generácia, varianty 737 MAX -7/8/9/10, poháňané vylepšenými dvojprúdovými motormi [[CFM International LEAP|CFM LEAP-1B]] s vysokým obtokom a s kapacitou 138 až 204 osôb, bola uvedená do prevádzky v roku [[2017]]. Verzie [[Boeing Business Jet]] sa vyrábajú od modelu 737NG, rovnako ako vojenské modely.

K [[február]]u [[2026]] bolo objednaných 17 313 lietadiel Boeing 737 a dodaných 12 452. Bol to najpredávanejší model komerčného lietadla, kým ho v [[október|októbri]] [[2019]] neprekonala konkurenčná séria [[Airbus A320]], a v celkovom počte dodávok si udržal náskok pred modelom A320 až do [[september|septembra]] [[2025]]. Spočiatku bolo jeho hlavným konkurentom lietadlo [[McDonnell Douglas DC-9]], po ktorom nasledovali jeho deriváty [[McDonnell Douglas MD-80|MD-80]]/[[McDonnell Douglas MD-90|MD-90]]. V roku [[2013]] celosvetová flotila lietadiel 737 absolvovala viac ako 184 miliónov letov a nalietala viac ako 264 miliónov blokových hodín od svojho uvedenia do prevádzky. Model 737 MAX, navrhnutý tak, aby konkuroval modelu [[Airbus A320neo|A320neo]], bol po dvoch smrteľných haváriách v období od [[marec|marca]] 2019 do [[november|novembra]] [[2020]] celosvetovo uzemnený.

== Prehľad vývoja ==
=== Príprava ===
[[Súbor:Boeing 737-100 N73700 1083260.jpg|thumb|left|Prototyp Boeingu 737 počas letu, 1967]]

Spoločnosť Boeing sa venovala štúdiu návrhu prúdových lietadiel s kratším doletom a zamerali sa na vybudovanie doplňujúceho lietadla k [[Boeing 727|Boeingu 727]] na krátke trate s menšou obsadenosťou.&lt;ref name=&quot;nyt transport news&quot;&gt;&quot;Transport News: Boeing Plans Jet.&quot; ''[[The New York Times]]'', 17.júla, 1964. Dostupné: 26.februára, 2008.&lt;/ref&gt; Prípravne projektové práce začali 11.mája v roku 1964 a intenzívny prieskum trhu Boeingu priniesol plány pre vývoj 50 až 60 miestneho dopravného lietadla pre trate so vzdialenosťou od 80 až 1600&amp;nbsp;km.&lt;ref name=&quot;nyt transport news&quot;/&gt; [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]] sa 19. februára 1965, stala prvým zákazníkom,&lt;ref name=&quot;Sharpe, p. 13&quot;&gt;Sharpe and Shaw 2001, s. 13.&lt;/ref&gt; s objednávkou 21 lietadiel v celkovej sume 67&amp;nbsp;miliónov [[USD]]&lt;ref name=&quot;german order&quot;&gt;&quot;German Airline Buys 21 Boeing Short-Range Jets.&quot; ''[[The Washington Post]]'', February 20, 1965. Dostupné: 26.februára, 2008.&lt;/ref&gt;(v r.1965, 190,28&amp;nbsp;miliónov USD v roku 2008) po tom, čo táto letecká spoločnosť dostala záruku od Boeingu, že projekt 737 nebude zrušený. Konzultovanie a dohodnutie sa so spoločnosťou Lufthansa v predchádzajúcom zimnom období mala u tohto projektu za následok zvýšenie sedadlovej kapacity na 100 miest.

[[Súbor:Boeing 737 patent USD206035S.jpg|thumb|Nákres Boeingu 737]]

Dňa 5. apríla 1965 Boeing oznámil objednávku spoločnosťou [[United Airlines]] na 40 lietadiel 737. United však chcel o niečo väčšie lietadlo ako 737-100. Z toho dôvodu Boeing pretiahol trup o 91&amp;nbsp;centimetrov smerom dopredu a 102&amp;nbsp;centimetrov  za krídlo. Dlhšia verzia bola označená ako 737-200, ktorá vychádzala s pôvodnej verzie 737-100 s krátkym trupom.&lt;ref&gt;Redding 1997, s. 182.&lt;/ref&gt;

Podrobné návrhové práce pokračovali na oboch variantoch v rovnakom čase. Boeing zaostával za svojimi konkurentmi v čase keď bol zahájený projekt 737 keďže u konkurenčných lietadiel [[BAC One-Eleven|BAC-111]], [[McDonnell Douglas DC-9|Douglas DC-9]], a [[Fokker F28]] už prebiehalo letové overovanie a certifikácia.&lt;ref name=&quot;german order&quot;/&gt; Pre urýchlenie vývoja, spoločnosť Boeing použila 60% štruktúry a systémov z už existujúceho typu 727, pričom najdôležitejším sa stal prierez trupu. Tento trup umožňoval 6 sedadlové usporiadanie vedľa seba v porovnaní s 5 sedadlovým usporiadaním u konkurenčných lietadiel BAC-111 a DC-9. Konštruktéri sa rozhodli osadiť gondoly motorov priamo na spodnú stranu krídiel k zmenšeniu dĺžky pristávacieho podvozku a ponechanie motorov nižšie pre jednoduchšiu obsluhu a prehliadky na zemi.&lt;ref name=&quot;JoeSutter&quot;&gt;Sutter 2006, s. 76–78.&lt;/ref&gt; Bolo testovaných mnoho variantov hrúbok pre podpery uchytenia motora v aerodynamickom tunely a bolo zistené, že najvyhovujúcejší tvar pre väčšie rýchlosti je ten, ktorý je relatívne hrubý a vypĺňa drážku medzi krídlom a hornou stranou gondoly, najmä na vonkajšej strane. Pôvodne bolo plánované použitie veľmi podobných častí aerodynamických profilov krídla ako u modelov 707 a 727 hoci o málo hrubšie. Avšak podstatné zlepšenie odporových charakteristík pri vyšších Machových číslach bolo dosiahnuté zmenou týchto častí v blízkosti gondoly.&lt;ref&gt;Olason, M.L. a Norton, D.A. &quot;Aerodynamická filozofia Boeingu 737&quot;, AIAA s. 65-739, prezentované na meetingu AIAA/RAeS/JSASS Aircraft Design and Technology, Los Angeles California, November 1965. Pretlač v AIAA Journal of Aircraft, Vol.3 No.6, November/December 1966, s.524-528.&lt;/ref&gt; Bol vybraný prúdový motor [[Pratt &amp; Whitney JT8D|Pratt &amp; Whitney JT8D-1]] s nízkym obtokovým pomerom.&lt;ref&gt;Shaw 1999, s. 6.&lt;/ref&gt; S motormi nainštalovanými na krídlách letúnu sa Boeing rozhodol osadiť na trup konvenčnú vodorovnú chvostovú plochu pred chvostovým tvarom T, aký bol použitý v prípade Boeingu 727.

== Používatelia na Slovensku ==
V súčasnosti tento typ lietadiel na Slovensku používajú spoločnosti [[AirExplore]], [[Go2Sky]] a [[Smartwings Slovakia]]. V minulosti tento typ lietadiel používali [[Air Slovakia]], [[Seagle Air]], [[Slovenské aerolínie]], Sam Air a [[SkyEurope Airlines]].

== Verzie ==
[[Súbor:Boeing 737-130, Lufthansa AN2056613.jpg|thumb|[[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]] zaviedla typ Boeing 737-100 do služby 10. februára 1968 ako prvý [[letecký dopravca]] na svete]]
[[Súbor:Boeing 737-222, United Airlines AN1045540.jpg|thumb|[[United Airlines]] uviedli 28. apríla 1968 ako prví do služby stroje Boeing 737-200]]
[[Súbor:Boeing 737-3B7, USAir AN0197433.jpg|thumb|Prvým používateľom typu Boeing 737-300 sa 28. novembra 1984 stali [[US Airways|USAir]]]]
[[Súbor:Boeing 737-401, Piedmont Airlines AN0203147.jpg|thumb|Prvý Boeing 737-400 vstúpil do služby u [[Piedmont Airlines (1948 – 1989)|Piedmont Airlines]] dňa 15. septembra 1988]]
[[Súbor:Southwest Airlines Boeing 737-500, N519SW@LAS,01.08.1995 - Flickr - Aero Icarus.jpg|thumb|Dňa 28. februára 1990 sa [[Southwest Airlines]] stali prvým používateľom strojov Boeing 737-500]]
[[Súbor:Sas b737-600 ln-rcw arp.jpg|thumb|[[Scandinavian Airlines]] sa v septembri 1998 stali prvým používateľom typu Boeing 737-600]]
[[Súbor:N785SW BWI MD1.jpg|thumb|Boeing 737-700 spoločnosti Southwest Airlines, ktorá v decembri 1997 zaviedla tento typ do služby ako prvá na svete]]
[[Súbor:D-ATUF B737-8K5W TUIfly-Hapag retro PMI 26SEP10 (6341092368).jpg|thumb|[[Hapag-Lloyd Flug|Hapag-Lloyd]] sa v apríli 1998 stali prvým používateľom typu Boeing 737-800]]
[[Súbor:EM N323AS (2896342517).jpg|thumb|Dňa 15. mája 2001 sa [[Alaska Airlines]] stali prvým prevádzkovateľom strojov Boeing 737-900]]
[[Súbor:Lionair 737-900 ER first flight.jpg|thumb|Spoločnosť [[Lion Air]] dostala 27. apríla 2007 ako prvá typ Boeing 737-900ER]]
[[Súbor:WS YYC 737 MAX 1.jpg|thumb|Boeing 737 MAX 8 spoločnosti [[WestJet]]]]

=== Pôvodná generácia ===
'''737-100''' bola najmenšia a prvá verzia tohto lietadla. Prvou spoločnosťou používajúcou Boeing 737-100 sa stala nemecká [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]]. Pôvodne malo lietadlo mať kapacitu 60-85 sedadiel, po konzultáciách s prvým objednávateľom - nemeckou Lufthansou - bolo vytvorené lietadlo pre 100 pasažierov. Celkovo bolo skonštruovaných 30 strojov modelu Boeing 737-100.

'''737-200''' je upravená (predĺžená) verzia modelu Boeing 737-100. Prvou spoločnosťou používajúcou túto verziu bola americká [[United Airlines]]. Verzia Boeing 737-200 mala kapacitu 115-130 sedadiel. Celkovo bolo vyrobených 1114 strojov modelu -200.

=== Classic ===
'''737-300''' bol nový základný model druhej generácie Boeingu 737, dlhší a väčší ako jeho predchodcovia Boeing 737-100/-200. V kabíne tohto modelu sa prvýkrát objavila kombinácia klasických budíkov a nového EFIS /Electronic Flight Instrumention System/. Druhá generácia Boeingu 737 dostala aj nové motory značky CFM (model 56). Toto boli najradikálnejšie zmeny oproti verziám -100/-200. Boeing 737-300 má pri štandardnom, dvojtriednom usporiadaní kapacitu 128 pasažierov. Maximálna kapacita je 148 pasažierov. Celkovo bolo objednaných 1104 strojov modelu -300. 

'''737-400''' bolo vyvinuté ako 150-miestna náhrada lietadiel [[Boeing 727]]. Model -400 sa ukázal byť tiež mimoriadne úspešný. Najväčšiu flotilu tejto verzie má [[Malaysia Airlines]]. Boeing 737-400 má štandardne kapacitu 146 miest (pri dvojtriednom usporiadaní), maximálna kapacita je 188 miest. Vyrobených bolo okolo 500 strojov.

'''737-500''' je menšia verzia Boeingu 737-300 a priama náhrada modelov prvej generácie. Štandardná kapacita je 108 miest (pri dvojtriednej konfigurácii), maximálna 133 miest. Vyrobených bolo približne 400 strojov.

{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = center
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Boeing 737-200 (Brasilia Air Base) JT8D.jpg
| šírka1 = 211
| popis1 = Motor JT8D Boeingu 737-200
| obrázok2 = Boeing 737-2V6 Advanced Cockpit Dubai Air Show Ryabtsev.jpg
| šírka2 = 222
| popis2 = Klasický kokpit Boeingu 737-200
| obrázok3 = Cockpit of 737-300 LN-KKU.jpg
| šírka3 = 221
| popis3 = Combi kokpit Boeingu 737-300}}

=== Nová generácia ===
'''737 NG''' (z {{eng|''Next Generation''}}) je tretia generácia úspešného lietadla pre krátke a stredné trate. Vývoj bol oficiálne potvrdený [[17. november|17. novembra]] [[1993]] a bol odpoveďou na konkurenciu konzorcia Airbus s modelmi [[Airbus A320]]. NG verzia má novší digitálny („sklenený“) kokpit, nové krídla a nové motory.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brady | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = History &amp; Development of the Boeing 737 - NGs | url = http://www.b737.org.uk/737ng.htm | vydavateľ = b737.org.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

'''737-600''' je jednou z troch NG verzií. Základom pre verziu -600 bol model Boeing 737-500. Boeing 737-600 má kapacitu 110 pasažierov v dvoch triedach, alebo 133 v jednotriednom usporiadaní. Priamo mu konkuruje [[Airbus A318|Airbusom A318]]. Boeing 737-600 má dolet 2 480 km, verzia -600HGW 5 648 km.

'''737-700/-700ER ''' je základný model novej generácie, ktorý vo výrobe nahradil predchádzajúcu verziu Boeing 737-300 a z ktorého aj koncepčne vychádza. Je ponúkaný vo verziách 737-700C, -700QC, -700HGW, -700ER a BBJ. Štandardná verzia -700 má pri dvojtriednom usporiadaní kapacitu 126 miest, maximálna kapacita je 149 miest. Priamo mu konkuruje [[Airbus A319|Airbusom A319]]. Boeing 737-700 má dolet 2 852 km, verzia -700HGW 6 037 km.

'''737-800''' je predĺžená verzia Boeingu 737-700. Vychádza z modelu Boeing 737-400, ktorý v produkcii priamo nahrádza. Pri štandardnom usporiadaní sedadiel ponúka kapacitu 162 pasažierov. Maximálna kapacita je 189 pasažierov. Boeing 737-800 má dolet 5 765 km, verzia -800HGW 5 445 km.

'''737-900/-900ER ''' je najdlhšou verziou v rade 737. Nakoľko Boeing 737-900 nemal dostatok únikových východov v súlade s predpismi FAA, kapacita tohto modelu bola obmedzená na maximálne 189 miest, aby zodpovedala štandardom FAA. Po ukončení produkcie lietadla [[Boeing 757]] bol tento typ nahradený modelom Boeing 737-900ER s novými únikovými východmi a motormi. Je v ponuke aj ako verzia BBJ3.

=== 737 MAX ===
Štvrtá generácia bola vyvinutá ako pokračovateľ Novej generácie. Použité sú väčšie, o 10 až 15 % úspornejšie, tichšie a výkonnejšie motory [[CFM International LEAP]], ktoré využíva aj nová generácia [[Airbus A320|Airbusu A320]], A320neo. Typ má tiež nový tvar krídel, využíva kompozitné materiály, osadený je nový kokpit a interiér s LED osvetlením. Predáva sa v štyroch verziách: od najkratšej MAX 7, 8, 9 a 10.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Commercial : 737 MAX | url = http://www.boeing.com/commercial/737max | vydavateľ = Boeing | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;st-20160129&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gates | meno = Dominic | autor = | odkaz na autora = | titul = Boeing’s 737 MAX takes wing with new engines, high hopes | url = https://www.seattletimes.com/business/boeing-aerospace/boeings-737-max-takes-off-on-first-flight/ | vydavateľ = Seattle Times | dátum vydania = 2016-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Táto verzia absolvovala prvý let [[29. január]]a [[2016]] a prvé lietadlo bolo dodané v roku [[2017]].&lt;ref name=&quot;st-20160129&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;od&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [737 orders and deliveries] | url = http://active.boeing.com/commercial/orders/displaystandardreport.cfm?cboCurrentModel=737&amp;optReportType=AllModels&amp;cboAllModel=737&amp;ViewReportF=View+Report | vydavateľ = Boeing | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-03-11 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181121013435/http://active.boeing.com/commercial/orders/displaystandardreport.cfm?cboCurrentModel=737&amp;optReportType=AllModels&amp;cboAllModel=737&amp;ViewReportF=View+Report | dátum archivácie = 2018-11-21 }}&lt;/ref&gt;

{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = center
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = CFM-56 Lauda 737.jpg
| šírka1 = 211
| popis1 = Motor CFM56 Boeingu 737-800
| obrázok2 = Boeing 737-9 MAX CFM LEAP-1B PAS.jpg
| šírka2 = 220
| popis2 = Motor CFM LEAP-1B Boeingu 737 MAX 9
| obrázok3 = S7 Airlines Boeing 737-800 flight deck Beltyukov.jpg
| šírka3 = 230
| popis3 = Sklenený kokpit Boeingu 737-800}}

== Technické údaje ==
=== Boeing 737 Classic ===
{| style=&quot;width:60%; text-align: center; font-size:95%;&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Parameter !! 737-100 !! 737-200 !! 737-300 !! 737-400 !! 737-500
|-
| Dĺžka || 28,65 m || 30,53 m || 33,40 m || 36,40 m || 31,01 m
|-
| Rozpätie || colspan=2 | 28,35 m || colspan=3 | 28,88 m
|-
| Šírka trupu || colspan=5 | 3,76 m
|-
| Maximálna vzletová hmotnosť || 49 940 kg || 58 100 kg || 61 250 kg || 62 820 kg || 52 400 kg
|-
| Cestovná rýchlosť || colspan=2 | Mach 0.86&lt;br /&gt;(569 mph, 917 km/h, 495 uzlov) || colspan=3 | Mach 0.85&lt;br /&gt;(563 mph, 907 km/h, 489 uzlov)
|-
| Dostup || colspan=2 | 10 700 m || 11 228 m || colspan=2 | 11 300 m
|-
| Dolet || 3 440 km || 4 200 km || 4 400 km || 5 000 km || 5 200 km
|-
| Posádka || colspan=5 | 2
|-
| Miesta na sedenie || 85 – 100 || 115 – 130 || 128 – 148 || 146 – 188 || 108 – 133
|-
| Prvý let || [[9. apríl]] [[1967]] || [[8. august]] [[1967]] || [[24. február]] [[1984]] || [[19. február]] [[1988]] || [[30. jún]] [[1989]]
|-
| Uvedenie do prevádzky || [[10. február]] [[1968]]&lt;br /&gt;[[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]] || [[28. apríl]] [[1968]]&lt;br /&gt;[[United Airlines]] || [[28. november]] [[1984]]&lt;br /&gt;[[US Airways]] || [[15. september]] [[1988]]&lt;br /&gt;[[Piedmont Airlines]] || [[28. február]] [[1990]]&lt;br /&gt;[[Southwest Airlines]]
|-
| Pohonné jednotky (2x) || colspan=2 | [[Pratt &amp; Whitney JT8D]] || colspan=3 | [[CFM International CFM56|CFM International CFM 56-3]]
|}

=== Boeing 737 Next Generation ===
{| style=&quot;width:60%; text-align: center; font-size:95%;&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Parameter !! 737-600 !! 737-700 !! 737-800 !! 737-900 !! 737-900ER
|-
| Dĺžka || 31,24 m || 33,63 m || 39,47 m || colspan=2 | 42,11 m
|-
|Posádka || colspan=5 | 2
|-
| Rozpätie || colspan=5 | 34,30 m
|-
| Šírka trupu || colspan=5 | 3,76 m
|-
| Maximálna vzletová hmotnosť || 65 150 kg || 69 400 kg || 79 010 kg || 79 016 kg || 83 627 kg
|-
| Cestovná rýchlosť || colspan=5 | Mach 0.80&lt;br /&gt;(529 mph, 852 km/h, 460 uzlov)
|-
| Dostup || colspan=5 | 12 500 m
|-
| Dolet || 5 970 km || 6 370 km || 5 765 km || 5 925 km || 6 045 km
|-
| Miesta na sedenie || 110 – 133 || 126 – 149 || 162 – 189 || 177 – 189 || 180 – 215
|-
| Prvý let || [[22. január]] [[1998]] || [[9. február]] [[1997]] || [[31. júl]] [[1997]] || [[3. august]] [[2000]] || [[1. september]] [[2006]]
|-
| Uvedenie do prevádzky || september [[1998]]&lt;br /&gt;[[Scandinavian Airlines|SAS]] || december [[1997]]&lt;br /&gt;[[Southwest Airlines]] || [[24. apríl]] [[1998]]&lt;br /&gt;[[Hapagfly|Hapag Lloyd]] || [[15. máj]] [[2001]]&lt;br /&gt;[[Alaska Airlines]] || [[27. apríl]] [[2007]]&lt;br /&gt;[[Lion Air]]
|-
| Pohonné jednotky (2x) || colspan=5 | [[CFM International CFM56|CFM International CFM 56-7B]]
|}

== Zaujímavosti ==
* Za celú históriu absolvovali Boeingy 737 viac než 296 miliónov štartov, odlietali spolu vyše 33 789 letov a odviezli vyše 12 miliárd cestujúcich. Dĺžka všetkých letov je 403-násobok vzdialenosti [[Slnko]] - [[Zem]].
* Najdlhšou linkou, na ktorej lieta Boeing 737 je linka spoločnosti Copa z Panamy do Buenos Aires. Najkratšou linkou je 14 km dlhá trasa medzi ostrovmi Kita Daito a Minami Daito v [[Japonsko|Japonsku]], ktorú prevádzkuje spoločnosť Japan Trans Ocean.

== Nehody ==
{{Neúplný zoznam}}
* 3. marca 1991 havaroval Boeing 737 spoločnosti United Airlines počas klesania na pristátie. Počas neho sa Boeing nečakane obrátil na bok a v špirále sa začal rútiť k zemi. Zomrelo 25 osôb. Príčina nehody bola objasnená až v roku 2001 po ďalších dvoch nehodách s rovnakým priebehom.  8. septembra 1994 havaroval Boeing 737 spoločnosti USAir, kde zomrelo 132 osôb a 9. júna 1996 mal rovnaké problémy Boeing 737 spoločnosti Eastwind Airlines. V tomto prípade sa posádke podarilo pristáť. Príčina nehody z roku 1991 a 1994 bola podľa záverečnej správy: za určitých okolností môže samovoľne dôjsť k zablokovaniu ovládania smerovky, k jej nekontrolovaným pohybom alebo dokonca k opačnému fungovaniu. Po výmene kritických častí už k nehode nedošlo.  Zdroj: http://technet.idnes.cz/serial-dve-letadla-se-zritila-stremhlav-az-problemy-tretiho-vysvetlily-proc-1wm-/tec_technika.aspx?c=A100614_173059_tec_technika_pka
* 24. novembra [[1992]] havaroval Boeing 737-300 spoločnosti [[China Southern Airlines]] počas klesania na pristátie. Príčinou bola chyba pilota, zomrelo všetkých 141 osôb na palube.
* 14.8.2005 havaroval Boeing 737-300 prevádzkovaný cyperskou spoločnosťou Helios Airways. Let ZU522 odštartoval dňa 14.8.2005 krátko po deviatej hodine z Larnaky a mieril do Atén. Odtiaľ mal pokračovať do Prahy. Pri predletovej kontrole si posádka nevšimla, že ovládač pretlakového systému je v polohe &quot;manual&quot;. Lietadlo totiž po predchádzajúcom lete prešlo skúškou pretlakového systému. Aby mechanici nemuseli štartovať motory Boeingu, nastavili pretlakový systém na &quot;manuál&quot; a zabudli ho prepnúť späť do polohy &quot;automatic&quot;. Lietadlo tak stále stúpalo a tlak vnútri kabíny sa znižoval. Posádka a cestujúci upadli do bezvedomia a lietadlo narazilo do kopcov blízko gréckeho Maratónu. Zahynulo všetkých 121 osôb na palube vrátane posádky.
* 22. mája [[2010]] Boeing 737-800 spoločnosti [[Air India Express]] pri pristávaní na letisku [[Mangalore]] minul runway, spadol z útesu a začal horieť. Zo 166 ľudí na palube prežilo iba 8. Táto nehoda sa stala treťou najtragickejšou nehodou v [[India|Indii]].
* 19. marec [[2016]], [[Flydubai]] let 981, Boeing 737-800 ktorý letel z [[Dubaj (mesto)|Dubaja]] ([[Spojené arabské emiráty]]) do [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]] ([[Rusko]]) havaroval pri pristátí. Zomrelo všetkých 62 osôb na palube, príčinou bola podľa predbežnej správy chyba pilota po dlhom vyčkávaní pre zlé počasie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Crash: Flydubai B738 at Rostov on Don on Mar 19th 2016, lost height on go around after stabilizer moved nose down following holding for 2 hours
 | url = http://avherald.com/h?article=495997e2
 | vydavateľ = The Aviation Herald
 | dátum vydania = 2016-03-19
 | dátum aktualizácie = 2016-04-20
 | dátum prístupu = 2016-07-16
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;
*29. októbra [[2018]] sa lietadlo 737 MAX 8 (registrované PK-LQP) letu Lion Air 610 z Jakarty do Pangkal Pinang v Indonézii sa po 13 minútach od vzletu zrútilo do mora so 189 ľudmi na palube: 181 pasažierov (178 dospelých a tri deti) a 8 členov posádky. Všetci zahynuli. Ide o najsmrteľnejšiu leteckú nehodu spomedzi všetkých typov Boeingu 737 a taktiež prvá nehoda Boeingu 737 MAX.
*10. marca [[2019]] sa Boeing 737 MAX 8 (registrovaný ET-AVJ) [[Let Ethiopian Airlines 302|letu Ethiopian Airlines 302]] z [[Addis Abeba]] do [[Nairobi]] zrútil 6 minút po vzlete. Zomrelo všetkých 157 ľudí na palube (149 pasažierov a 8 členov posádky). V čase nehody malo lietadlo len 4 mesiace.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ethiopian Airlines flight ET302 crashes en route to Kenya, killing 157|url=https://www.thenational.ae/world/africa/ethiopian-airlines-flight-et302-crashes-en-route-to-kenya-killing-157-1.835173|vydavateľ=The National|dátum prístupu=2019-03-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Mnoho leteckých úradov následne nariadilo uzemnenie modelov 737 MAX po celom svete a mnoho leteckých spoločností ich nasledovalo dobrovoľne.
*8. januára 2020 sa lietadlo Boeing 737-800 spoločnosti Ukrainian International Airlines Boeing havarovalo len tri minúty po stredajšom vzlete z Teheránu. Spomedzi 168 cestujúcich a deviatich členov posádky nikto neprežil. Ukrajinské lietadlo už bolo v plameňoch, keď spadlo na farmárske pole, čo vyvolalo špekulácie, že bolo zostrelené alebo sa zrazilo s vojenským dronom. 
*9. januára 2021 stratil stroj Boeing 737-500 smerujúci z Jakarty do Pontianaku (na ostrove Borneo) s číslom letu SJY182 kontakt s leteckým dispečingom krátko po odlete.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Indonézske lietadlo so 62 ľuďmi zmizlo z radarov, zrejme sa zrútilo do mora|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22569803/indonezske-lietadlo-s-priblizne-60-ludmi-stratilo-kontakt-s-dispecingom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-01-09|dátum prístupu=2021-01-17}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Reflist|25em}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Boeing 737}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.boeing.com/commercial/737ng Boeing 737 na oficiálnych stránkach výrobcu] {{eng icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}
{{Boeing}}

{{DEFAULTSORT:Boeing 737}}
[[Kategória:Dopravné lietadlá USA]]
[[Kategória:Lietadlá Boeing]]</text>
      <sha1>328cioeotf29vsodgtvuqevxevk49ma</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Reformácia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>67412</id>
    <revision>
      <id>8371460</id>
      <parentid>8363438</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:36:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>Letničné hnutia nevznikli v 17. storočí, ale až na prelome 19/20. Nie je pokračovaním anabaptizmu, len zdieľa niektoré motívy. Aj ďalšie freestyle úpravy bez kotvenia v zdrojoch.</comment>
      <origin>8371460</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29528" sha1="gr07xneo0oa7hbbbjnc109wuu8xx4sh" xml:space="preserve">[[Súbor:The_Protestant_Reformation.svg|alt=The_Protestant_Reformation|náhľad|250x250bod|Mapa šírenia reformačných smerov]]
[[Súbor:95Thesen.jpg|thumb|95 téz [[Martin Luther|Martina Luthera]], symbolický začiatok reformácie.]]
'''Reformácia''' (z [[latinčina|lat]]. ''obnovenie, pretvorenie'') bolo rozsiahle náboženské a kultúrne hnutie v [[Západná Európa|západnej Európe]], ktoré sa začalo v [[16. storočie|16. storočí]] a prakticky pokračuje až dodnes ako snaha reformovať [[Latinská cirkev|rímskokatolícku cirkev]]. Aktér reformácie sa nazýva reformátor.

Cieľom reformátorov bolo odstrániť z [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] prvky, ktoré z ich hľadiska odporovali [[Biblia|Biblii]]. Z reformácie vzišli [[Kresťanstvo|kresťanské cirkvi]], ktoré dnes označujeme ako [[Protestantizmus|protestantské]]. Reformácia nemala vplyv len na cirkevný život, ale aj na politiku, kultúru a školstvo. [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] v reakcii na reformáciu usporiadala [[Tridentský koncil]], ktorým sama uskutočnila určité reformy a spustila [[Rekatolizácia|rekatolizáciu]] a [[Protireformácia|protireformáciu]]. Dôsledkom boli aj viaceré nábožensko-politické nepokoje v [[Európa|Európe]].

== Príčiny reformácie ==
Príčiny reformácie sú dvojaké. Sú rozlišované cirkevné príčiny a politicko-sociálne príčiny.

Medzi cirkevné príčiny sú zaraďované materializmus a svetskosť, či niekedy až nehodnosť [[renesancia|renesančných]] pápežov 
# narušená cirkevná disciplína [[Duchovenstvo|kléru]]
# kupovanie biskupských úradov nevysvätenými šľachticmi; zápasy o [[Investitúra|investitúru]]
# nízka kultúrna a vzdelanostná úroveň nižšieho kňazstva
# neporiadok v [[kláštor]]och, úpadok ich významu, morálky a disciplíny rehoľníkov
# zneužívanie [[Otroctvo|otrokov]] na obchod (z odpustkov bola krytá časť [[štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] v jednotlivých krajinách)
# falšovanie odpustkových búl, krádeže a podvody odpustkových komisárov
# korupcia v [[Katolícka cirkev|Západnej cirkvi]]
# časté obmedzovanie inštitútu [[Pápežstvo|pápežstva]] na materiálnu a politickú sféru (veľká moc [[Rím]]a nad [[Európa|Európou]])

Medzi politicko-sociálne príčiny sú zaraďované: 
# oslobodenie od platenia daní pre kláštory, čo sa mestám javilo ako nespravodlivé hospodárske zvýhodňovanie
# snaha miest zbaviť sa závislosti na svetských a duchovných zemepánoch
# početné konflikty a boje, ktoré si vyžadovali financie
# strata vojenského významu [[Rytierstvo|rytierov]] a nižšej šľachty
# všeobecná [[korupcia]]

=== Kníhtlač a reformácia ===
Kritickým pozitívnym faktorom reformačného hnutia bolo zdokonalenie [[kníhtlač]]e. Podľa starého spôsobu sa dala jedna strana textu tlačiť len z jednoliatej kovovej matrice, ktorej vytváranie bolo zdĺhavé a nákladné. [[Johann Gutenberg]] vylepšil technológiu kníhtlače tak, že rozmerovo rovnaké litery odlieval samostatne a sériovo. Tie potom len preskupoval v sadzbe podľa okamžitej potreby. Ak sa počítalo s dotlačou knihy, uchovávanie jednoliatych foriem osobitných pre každú jednu stranu už nebolo potrebné. Drahý odlievací materiál sa mohol využívať na tlač tých textov, ktoré boli momentálne žiadané. Náklady na výtlačky kníh sa znížili a vlastniť ich už mohli aj nižšie sociálne vrstvy. Novou kníhtlačou sa reformačné spisy mohli šíriť v krátkom čase a vo veľkých množstvách.

== Predreformácia ==
[[Súbor:Muttich,_Kamil_Vladislav_-_Mistr_Jan_Hus_na_hranici_v_Kostnici_1415_(full).jpg|alt=Muttich,_Kamil_Vladislav_-_Mistr_Jan_Hus_na_hranici_v_Kostnici_1415_(full)|náhľad|250x250bod|Upálenie [[Ján Hus|Jana Husa]]]]
Hoci sa pokusy o nápravu cirkvi vyskytli už pred rokom [[1517]], tieto trvalo neovplyvnili ani teológiu a ani nemali zásadný vplyv na politické usporiadanie Európy. Predreformátori boli neúspešní aj preto, lebo ich myšlienky nemali podporu zo strany škôl či [[univerzita|univerzít]]. V prípade reformácie takáto podpora nechýbala. Už prvé reformačné tézy mali silné akademické zázemie. Ako materiál určený na učenú dišputu mali svoju vážnosť a popularitu. Príkladmi prereformačných snáh bolo pôsobenie laického kazateľa [[Pierr Valdes|Pierra Valda]] a hnutia [[Valdénstvo|valdéncov]], teológa [[Ján Viklef|Johna Wycliffa]] a hnutia [[Lollardi|lollardov]] v [[Anglicko|Anglicku]] či [[Ján Hus|Jana Husa]] v [[Čechy|Čechách]], po upálení ktorého vypuklo [[Husitstvo|husitské hnutie]]. 

== Nemecká (luteránska) reformácia ==
[[Súbor:Wittenberg,_Schlosskirche_(Juni_2026)_2.jpg|alt=Wittenberg,_Schlosskirche_(Juni_2026)_2|náhľad|250x250bod|Vyobrazenie reformátorov [[Martin Luther|Martina Luthera]] a [[Philipp Melanchthon|Philippa Melanchtona]] pod krížom, nad bránou Kostola Všetkých svätých vo [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]]]]
Prvá etapa reformácie začala teológom [[Martin Luther|Martinom Lutherom]] a jeho 95 tézami, ktoré  [[31. október|31. októbra]] [[1517]] osobne pribil na dvere chrámu vo [[Wittenberg]]u. Tézy kritizovali odpustky a v podstate sa dotýkali všetkých kritických bodov, o ktoré sa neskôr počas celej reformácie zápasilo. Cieľom téz bolo vyprovokovať akademickú diskusiu. Myšlienky vzbudili pozornosť aj u ostatného obyvateľstva. Martin Luther bol autoritou miestnej [[Univerzita vo Wittenbergu|Univerzity vo Wittenbergu]]. Rím aj z tohto dôvodu nemohol danú situáciu ignorovať. Rím označil Lutherove učenie za [[kacír]]ske. V prestížnej rozprave so svojím protivníkom, kresťanským teológom [[Johannes Eck|Johannesom Eckom]] v [[Lipsko|Lipsku]] v roku [[1519]], Luther zavrhuje učenie o pápežskej neomylnosti a neomylnosti pápežských [[koncil]]ov. Pápež [[Lev X.]] vydáva v [[15. jún]]a [[1520]] [[Pápežská bula|bulu]] ''Exsurge Domine'', v ktorej hrozí Lutherovi kliatbou. Luther naďalej prehlbuje svoje učenie a šíri svoje myšlienky vydávaním nových spisov. Tie sú verejne pálené, na čo Luther reaguje spálením pápežskej buly. Pápež vydáva [[3. január]]a [[1521]] novú bulu ''Decet Romanum Pontificem'', ktorou nariaďuje [[Exkomunikácia|exkomunikáciu]]. V roku [[1521]] je Luther predvolaný na ríšsky snem vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]]. Ani tam neodvolá svoje učenie a nemecký cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] vydáva [[Wormský edikt]], ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma a Lutherovo učenie je zakázané. Saský [[kurfirst]] [[Fridrich III. Múdry]], ktorý je Lutherovým ochrancom, inscenuje Lutherov únos a nechá ho v tajnosti previesť na hrad [[Wartburg]], kde reformátor prebýva v rokoch [[1521]] – [[1522]]. Luther počas pobytu na Wartburgu prekladá do [[Nemčina|nemčiny]] [[Biblia|Bibliu]], ktorá bola nemecky hovoriacemu obyvateľstvu dovtedy nedostupná.

Nemci prechádzajú húfne na novú vieru. Začína sa objavovať nespokojnosť proti omši a celibátu. Mnísi a mníšky opúšťajú kláštory. Dňa [[25. december|25. decembra]] [[1521]] je v mestskom chráme vo [[Wittenberg]]u prvýkrát prisluhovaná Večera Pánova evanjelickým spôsobom. [[Philipp Melanchthon]] vydáva systematické dielo ''Locci communes rerum Theologicarum''.
[[Súbor:Augsburger-Reichstag.jpg|alt=Augsburger-Reichstag|náhľad|250x250bod|Ríšsky snem v [[Augsburg|Augsburgu]], kde bolo cisárovi [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolovi V.]] predložené [[Augsburské vyznanie|Augsburské vyznanie viery]]]]
Proti radikálnym prejavom reformácie ako obrazoborectvo a sedliackym nepokojom reformátor ostro vystupuje. Na politickej úrovni dochádza v roku [[1526]] v [[Speyer]]i k rozhodnutiu, že voľba náboženstva sa ponecháva autonómnej vôli zemepánov. Keď sa na ďalšom ríšskom sneme [[1529]] toto právo opäť ruší, evanjelické stavy protestujú (odtiaľ protestanti) opustením rokovaní. V roku [[1530]] predkladajú evanjelici na sneme v [[Augsburg]]u Melanchthonove [[Augsburské vyznanie]]. Je to pokus o priblíženie sa katolíckej strane (zdôraznenie spoločných rysov viery) a zároveň prvé evanjelické vyznanie novej viery. Katolícke stavy toto dielo odmietajú a cisár hrozí protestantom represiami. Evanjelické stavy na svoju obranu zakladajú [[Šmalkaldský spolok]]. Po porážke protestantov v [[Šmalkaldská vojna|šmalkaldskej vojne]] [[1546]] – [[1547]] nasleduje prenasledovanie protestantov. Po odstúpení cisára sa uzatvára v roku [[1555]] Augsburský náboženský mier, ktorého obsahom je zrovnoprávnenie oboch náboženstvo na území Nemecka, čo znamená faktické uznanie rozdelenia cirkvi. Lutherova reformácia sa rýchlo presadila v [[Škandinávia|Škandinávii]], kde rýchlo vznikli štátne [[Luteránstvo|luteránske]] cirkvi, nezávislé od [[Svätá stolica|Ríma]].

== Švajčiarska (zwinglo-kalvínska) reformácia ==
Reformačné hnutie dospieva k diferenciácii na druhý prúd, keď na pole teológie vstupujú [[Ulrich Zwingli]] a následne [[Ján Kalvín]].
[[Súbor:Huldrych_Zwingli_death.JPG|alt=Huldrych_Zwingli_death|náhľad|250x250bod|Smrť [[Ulrich Zwingli|Ulricha Zwingliho]] v bitke pri [[Kappel|Kappeli]]]]
Pod vedením [[Ulrich Zwingli|Ulricha Zwingliho]] sa začína na jar [[1522]] reformácia v [[Zürich]]u. Mestská rada súhlasí s evanjelickým kázaním, postupne dochádza k odstráneniu údajne nebiblických elementov v cirkevnom živote, je sprevádzané aj [[Obrazoborectvo|obrazoborectvom]]. Napriek rovnakým východiskám sa teologické názory [[Ulrich Zwingli|Zwingliho]] čiastočne líšili od [[Martin Luther|Lutherových]]. Napätá situácia medzi katolíkmi a protestantmi vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] vyústila do občianskej vojny. V [[1531]] [[Ulrich Zwingi|Zwingli]] zahynul v bitke pri [[Kappel am Albis|Kappele]]. Jeho nasledovník [[Heinrich Bullinger]] spolupracoval na sformulovaní ''[[Prvé helvétske vyznanie|Prvého helvétskeho vyznania]]'' ([[1536]]).
V roku [[1533]] prišiel do Švajčiarska [[Ján Kalvín]], prenasledovaný vo Francúzsku pre svoje protestantské názory. Svoje učenie zhŕňa v publikácii ''[[Inštitúcie]]'' ([[1535]]). Od roku [[1536]] pôsobí Kalvín v [[Ženeva|Ženeve]], kde zavádza radikálnu reformáciu, ktorá sa dotýka prakticky každého aspektu civilného života všetkých obyvateľov mesta. Nakrátko je vypovedaný, po návrate pokračuje v budovaní [[teokracia|teokracie]] (prepojenie náboženstvo s politikou). Kalvínovo učenie o predestináci (predurčenie človeka ku spáse alebo zavrhnutiu) luteráni neuznávali. Rovnako nesúhlasili ani s jeho pozíciou k Svätej večeri hoci Kalvín bol v tejto otázke k Lutherovej pozícii bližšie ako Zwingli. V roku [[1549]] Kalvín s Bullingerom uzatvárajú spoločný konsenzus o Večeri pánovej (''Consensus Tigurinus'' – 1549), ktorý spája zwingliánske a kalvínske vnímanie, čím vznikla jednotná švajčiarska reformovaná cirkev. V roku [[1566]] požiadal nemecký reformovaný falcký [[kurfirst]] Ľudovít VI. Bullingera o zaslanie vyznania, ktoré vychádza po podpísaní teológov švajčiarskych kantónov pod názvom ''[[Druhé helvétske vyznanie]]''. To sa potom stáva základom reformovaných cirkví i v zahraničí.

== Anglická a škótska reformácia ==
'' Pre bližšie informácie pozri článok [[Anglická reformácia]] ''
[[Súbor:Hans_Holbein,_the_Younger,_Around_1497-1543_-_Portrait_of_Henry_VIII_of_England_-_Google_Art_Project.jpg|alt=Hans_Holbein,_the_Younger,_Around_1497-1543_-_Portrait_of_Henry_VIII_of_England_-_Google_Art_Project|náhľad|351x351bod|[[Henrich VIII.]]]]


V [[Anglicko|Anglicku]] sa reformácia spája s vládou kráľa [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Kvôli neochote pápeža anulovať jeho manželstvo, vydal v roku [[1534]] [[Zákon o zvrchovanosti]], ktorým sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi v [[Anglicko|Anglicku]], čím odtrhol rímskokatolícke diecézy v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] od pápeža a dal za vznik [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskej cirkvi]]. Významným teológom a duchovným vodcom [[Anglická reformácia|anglickej reformácie]] bol [[arcibiskup canterburský]] [[Thomas Cranmer]]. Jednotu s [[Latinská cirkev|rímskokatolíckou cirkvou]] sa podarilo obnoviť len na krátku dobu, za panovania [[Mária I. (Anglicko)|Márie I.]] Kvôli britskému kolonializmu sa [[anglikanizmus]] rozšíril vo svete. [[Anglikánsky zväz cirkví]] dnes združuje dcérske cirkvi [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglickej cirkvi]] po celom svete. 

V [[Škótsko|Škótsku]] pôsobil reformátor [[John Knox]], ktorý mal blízko ku švajčiarskej reformácii, čím sa v [[Škótsko|Škótsku]] presadil [[kalvinizmus]] a sformovala sa [[Škótska presbyteriánska cirkev]]. 
== Snaha o zjednotene reformácie ==
[[Súbor:August_Noack_Religionsgespräch_im_Marburger_Schloß_1869_Ausschnitt.jpg|alt=August_Noack_Religionsgespräch_im_Marburger_Schloß_1869_Ausschnitt|náhľad|250x250bod|Marburské náboženské rozhovory]]
Pokus o nájdenie spoločného stanoviska pri Marburských náboženských rozhovoroch v roku [[1529]] stroskotal na otázke interpretácie [[Eucharistia|Večere Pánovej]]. [[Ulrich Zwingli|Zwingli]] na rozdiel od [[Martin Luther|Luthera]] považoval prítomnosť Krista vo [[Eucharistia|Večeri Pánovej]] za čisto symbolickú, [[Martin Luther|Luther]] trval na tom, že Kristus je vo [[Eucharistia|Večeri Pánovej]] prítomný úplne reálne.

== Dôsledky reformácie ==
Reformácia poznačila mnohé oblasti života u väčšiny národov [[Európa|Európy]]. Reformačný pohyb pravdepodobne urýchlil prechod od [[feudalizmus|feudalizmu]] k [[trh]]ovoekonomickému mysleniu. Reformačná teológia zdôrazňovala podiel zodpovednosti jednotlivých veriacich na chode náboženskej obce. Jednotlivé cirkevné zhromaždenia, zbory či obce, sa stávali vnútorne súdržnejšími a vitálnejšími. Zároveň sa zvýšil stupeň ich [[autonómia|autonómie]]. Tak sa narúša totalizmus a [[Centralizácia|centralizmus]] cirkevnej hierarchie a zvýrazňuje sa pluralitný mód existencie cirkvi. Toto vnímanie sa prenáša následne do oblasti svetského fungovania. Spochybňuje sa totalita tradičnej [[hierarchia|hierarchie]] ekonomických vzťahov, nastáva demonopolizácia moci. Následná zvýšená konkurenčnosť a pluralita náboženského prostredia prináša aj zlepšenie v oblasti ekonomickej dynamiky. Inšpiratívnu úvahu o príspevku kalvinizmu k zmene trhových vzťahov realizoval [[Max Weber]].

Výsledkom reformácie je existencia nových, na [[Pápež|pápežovi]] nezávislých cirkví ([[protestantizmus|protestantizmu]]). Výraznejšie sa profilujú dva základné typy teológií – cirkvi založené hlavne na princípoch [[Martin Luther|Martina Luthera]] ([[luteráni|luteránske cirkvi]]) a cirkvi založené na na pozícii [[Ján Kalvín|Jána Kalvína]](reformované cirkvi, resp. [[kalvinizmus]]). [[Luteránstvo|Luteranizmus]] a [[kalvinizmus]] môžeme pokladať za dve hlavné osi teologického pohybu v reformácii. Z nich vychádza aj väčšina súčasných na základe reformácie vzniknutých cirkví. Dôležitým výsledkom reformácie sú jej radikálne smery, medzi inými napríklad [[anabaptizmus]] (dôraz na krst dospelých). Na anabaptizmus nepriamo a len čiastočne nadväzuje [[baptizmus]], ktorý sa formoval od začiatku 17. storočia predovšetkým v [[Holandsko|Holandsku]], [[Anglicko|Anglicku]] a neskôr v [[Nové Anglicko|Novom Anglicku]].

== Reformácia na Slovensku ==
Reformácia sa udomácnila aj na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Reformačné myšlienky k nám začali prenikať už čoskoro po Lutherovom prvom vystúpení. Prvými propagátormi reformačných ideí bolo u nás [[Nemci|nemecky]] hovoriace obyvateľstvo. To tvorilo silné enklávy najmä v banských mestách. Keďže ťažba drahých kovov bola na území Slovenska jednou z najvýznamnejších produkcií v Európe vôbec, zodpovedajúce silné ekonomické zázemie banských miest vytváralo priaznivý predpoklad aj pre prijímanie reformačných ideí. Reformácia sa šírila aj do iných ako banských miest, ako napríklad [[Levoča]], [[Bardejov]], [[Prešov]]. Luteránske reformačné prvky prijala časom väčšina obyvateľstva Horného Uhorska tak v mestách, ako aj na vidieku. Výsledok reformačnej premeny bol z hľadiska štatistiky impozantný. Na konci [[16. storočie|16. storočia]] bolo evanjelických  viac ako 90% obyvateľstva územia Slovenska. Tento stav neskôr začína klesať vďaka efektívnej protireformácii zo strany Ríma a aktivite [[Jezuiti|Rádu jezuitov]].

==== Reformačné prúdy v Uhorsku ====
Jednotlivé oblasti Uhorska prijali rôzne reformačné akcenty. Prevažná väčšina luteránov bola sústredená v Hornom Uhorsku (teda dnešné Slovensko) a kalvinizmus bol prijatý skôr [[Maďari|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom (Maďarsko a enklávy v susedných štátoch so silnou maďarskou [[Minorita|minoritou]]). Intaktné ostalo voči reformačným myšlienkam najmä obyvateľstvo z tých oblastí, ktoré boli tradične pravoslávne, resp. patrili do [[Ortodoxná cirkev|ortodoxnej cirkvi]], teda Rumuni, Srbi, Ukrajinci a dnešní Rusíni.

==== Úloha Sedmohradska v reformácii ====
V Sedmohradsku (dnes rumunská [[Transylvánia]]) existovala v dobe ranej reformácie pomerne široká náboženská sloboda a vďaka tomu sa tam reformácia úspešne etablovala. Sedmohradsko bolo počas [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočia]] ohniskom [[Protihabsburské stavovské povstania|Uhorských stavovských povstaní]], ktoré šírili myšlienky náboženskej slobody aj do ostatných oblastí Uhorska. Opakované povstania si vynútili zo strany protireformačne naladených katolíckych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] viaceré ústupky, napríklad podpísanie [[Šopronské artikuly|Šopronských artikúl]] z roku [[1681]] ([[šopronský snem]]).

== Protireformácia ==
[[Súbor:Concilio_Trento_Museo_Buonconsiglio.jpg|alt=Concilio_Trento_Museo_Buonconsiglio|náhľad|250x250bod|[[Tridentský koncil]]]]
Reformačné hnutie viedlo k zvolaniu [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]], [[protireformácia|protireformácii]] a [[rekatolizácia|rekatolizácii]], ktorú viedol [[Rím]] ([[Katolícka cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]) ako odpoveď na ideológiu reformátorov. S cieľom zabrániť reformácii používal Rím rôzne prostriedky. V politickom boji sa za katolíkov intenzívne angažoval najmä rod [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Úspešnou taktikou rímskokatolíckej cirkvi bolo poskytovanie kvalitného a bezplatného vzdelávania deťom politicky vplyvných feudálov. Kvalitné a lacné vzdelanie bolo pre rodičov motívom, prestúpiť späť ku katolíckej viere. Keďže sa uplatňoval princíp &quot;čie panstvo, toho náboženstvo&quot;, tak s feudálom konvertovali na katolicizmus automaticky aj jeho poddaní. Tento princíp &quot;deľby viery&quot; bol typický aj pre naše územie. Protireformácia našla systematický základ v pôsobení [[Jezuiti|jezuitov]] resp. v reholi [[Spoločnosť Ježišova]], ktorú založil [[Ignác z Loyoly]].

== Profilácia národov a krajín podľa reformácie ==
=== Slovensko ===
Slovensko má silnú reformačnú tradíciu. Dominantná je síce [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] (asi 3/4 kresťanov u nás), ale svoje odveké zastúpenie tu majú [[Luteránstvo|luteráni]] a aj [[Kalvinizmus|kalvíni]]. Luteráni sú združení prevažne v [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] (ECAV). V rámci celkového počtu obyvateľstva [[Slovensko|Slovenska]] hlásiaceho sa ku kresťanstvu, tvoria veriaci tejto cirkvi asi 6% podiel. Po [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] je [[ECAV]] je druhou najväčšou cirkvou na Slovensku. Štvrtou najväčšou cirkvou na [[Slovensko|Slovensku]] je [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] (pred ňou je v poradí počtu veriacich [[Gréckokatolícka cirkev]]). Jej príslušníci sú [[Kalvinizmus|kalvíni]] a zväčša sú to príslušníci maďarskej národnosti. Okrem toho sú na Slovensku aj ďalšie menšie protestantské cirkvi – [[Cirkev bratská]], [[Bratská jednota baptistov]], [[Evanjelická cirkev metodistická]], [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] a iné.

=== Česko ===
Česko má pomerne solídnu reformačnú tradíciu. Miešajú sa v nej [[Kalvinizmus|kalvínske]] a [[Luteránstvo|luteránske]] prvky. Najväčšou protestantskou cirkvou je [[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]]. Okrem toho sa v [[Čechy|Čechách]] vychádza aj z predreformácie, kedy sa vyzdvihujú myšlienky [[Ján Hus|Jana Husa]] a odkaz [[Husitstvo|husitského hnutia]], na ktorý nadväzuje [[Cirkev československá husitská]]. V dejinách tu mala veľký význam stále existujúca [[Jednota bratská]] a už zaniknutý [[Kališníctvo|utrakvizmus]]. Čím viac sa v [[Česko|Česku]] ide na východ, tým viac možno badať ubúdanie [[Kalvinizmus|kalvínskeho]] fundamentu a tým viac sa cirkevné zbory profilujú ako [[Luteránstvo|luteránske]]. Luteráni majú silnejšie zastúpenie na [[Morava (región)|Morave]] a najmä v [[České Sliezsko|Sliezsku]], kde pôsobia [[Sliezska cirkev evanjelická augsburského vyznania]] a [[Luteránska evanjelická cirkev augsburského vyznania v Českej republike|Luteránska evanjelická cirkev augsburského vyznania]].

=== Rakúsko ===
Rakúsko si viac-menej ponechalo svoj katolícky charakter, pretože katolícka dynastia [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] sídliaca vo [[Viedeň|Viedni]] ochraňovala [[katolicizmus]].

=== Poľsko === 
Poľsko zostalo voči reformácii silne imúnne a jeho katolícky charakter ostal prakticky nezmenený. Silnejšia enkláva [[Luteránstvo|luteránov]] sa nachádza v [[Sliezsko|Sliezsku]], ktorí sú kultúrne prepojení na evanjelikov na v dnešnom [[České Sliezsko|moravskom Sliezsku]].

=== Maďarsko ===
Maďarsko má silne [[Kalvinizmus|kalvínsku]] tradíciu, hoci je tam prítomná aj väčšinová [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] a aj početná [[Luteránstvo|luteránska]] menšina.

=== Nemecko ===
Približne polovica [[Nemci|Nemcov]] sú [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíci]] a polovica [[Luteránstvo|luteráni]]. Severovýchod Nemecka je silno [[Luteránstvo|luteránsky]], čím viac sa ide na juh a západ, tým viac prevažuje [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]] viera. Bavorsko je tradične silne katolícke. [[Kalvinizmus]] sa v Nemecku vyskytuje na jeho južnom a západnom okraji. [[Nemecko]] je hlavným zázemím pre vzdelávanie a vedu vo oblasti luteránskej teológie. Nemecký luteranizmus výrazne poškodilo obdobie ateizácie v rámci [[Komunizmus|komunizmu]]. Bývalé [[Nemecká demokratická republika|Východné Nemecko]] spadajúce do sovietskeho bloku sa územne prekrývalo s oblasťami, v ktorých mal [[Luteránstvo|luteranizmus]] v rámci pôvodného [[Nemecko|Nemecka]] svoje najsilnejšie zastúpenie. Vďaka tomu bola poškodená podstatná časť luteránskeho fundamentu [[Nemecko|Nemecka]].

=== Švajčiarsko, Francúzsko, Holandsko ===
[[Kalvinizmus]] má svoju historickú baštu vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a to hlavne v [[Ženeva|Ženeve]], kde [[Ján Kalvín]] uskutočnil pokus vytvoriť societu na základe svojich princípov. [[Francúzsko]] má tradíciu svojho protestantizmu podloženú hlavne kalvinizmom, ktorý zastupovali [[hugenoti]]. [[Holandsko|Holanďania]] majú tradične silné zastúpenie v [[Kalvinizmus|kalvinizme]].

=== Britské ostrovy ===
[[Angličania]] a obyvatelia [[Wales|Walesu]] sú tradične členmi [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskej cirkvi]]. V [[Škótsko|Škótsku]] je dominantný [[presbyterianizmus]] vo forme [[Škótska presbyteriánska cirkev|Škótskej cirkvi]], ale pôsobí tu aj miestna [[Anglikanizmus|anglikánska cirkev]] ktorá sa nazýva [[Škótska episkopálna cirkev]]. Na rozdiel od [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskej cirkvi]] v [[Anglicko|Anglicku]], [[Škótska presbyteriánska cirkev]] nie je v [[Škótsko|Škótsku]] formálne štátna. V [[Írsko|Írsku]] taktiež pôsobí [[Anglikanizmus|anglikánska cirkev]], no s výnimkou [[Severné Írsko|Severného Írska]] v Írsku dominuje [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]].

=== Severské krajiny ===
Pred reformáciou boli severské krajiny [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícke]]. V súčasnosti prevažuje [[Luteránstvo (kresťanský smer)|luteranizmus]]. V [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]] reformáciu prijal kráľ [[Kristián III.]], ktorý katolíkom zakázal pobyt v krajine pod trestom smrti. Katolíckych biskupov nechal uväzniť a na ich miesta nastúpilo osem [[superintendent]]ov. Vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Fínsko|Fínsku]] prijal reformáciu kráľ [[Gustáv I. Vasa]]. Na [[Island]]e posledného katolíckeho biskupa popravili. V [[Dánska cirkev]], [[Nórska cirkev]], [[Islandská cirkev]] a [[Faerská cirkev]] majú vo svojich krajinách status štátných cirkví. [[Švédska cirkev]] bola štátnou do roku [[2000]]. [[Evanjelicko-luteránska cirkev Fínska|Fínska cirkev]] má len status národnej cirkvi. Významné osobnosti severskej reformácie sú [[Hans Tausen]], [[Johannes Bugenhagen]], ktorí šírili reformáciu v [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]], [[Laurentius Petri|Lars Petri]] a [[Olaus Petri]], ktorí šírili reformáciu vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Mikael Olai Agricola|Mikael Agricola]], prvý arcibiskup [[Turku]] ktorý bol luteránom.

=== Amerika ===
[[Spojené štáty|USA]] prebrali od Angličanov protestantské dedičstvo. Výraznejšie sa v Spojených Štátoch prejavuje kalvinizmus a len v menšej miere luteranizmus. Severoameričania pokračovali v reformácii aj neskôr, keď sa v Európe vývoj už stabilizoval. Obnovy prebiehali často vo viacerých vlnách – v takzvaných prebudeniach. Silné zastúpenie má v USA [[baptizmus|baptistická]] cirkev, [[metodizmus]] a [[Letničné hnutie|letničné cirkvi]]. Katolícky fundament vystupuje výraznejšie najmä v [[Kanada|Kanade]], pretože frankofónni Kanaďania si stále udržiavajú svoju tradičnú katolícku vieru zdedenú po francúzskych kolonizátoroch. Latinsko-americké krajiny si ako dedičia španielskej koruny (resp. Portugalska) ponechali [[katolicizmus]], len v súčasnej dobe sa v nich výraznejšie presadzujú [[Letničné hnutie|letničné]] (pentakostálne) cirkvi.

=== Východná Európa a Balkán ===
Reformácia nedokázala takmer vôbec ovplyvniť východné, resp. [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne cirkvi]]. Tieto zostali voči reformnému pohybu prakticky intaktné.

[[Pobaltské štáty]], kde vládol tradičný nemecký vplyv, sú [[Luteránstvo|luteránske]] – najmä Estónsko a Lotyšsko. Litva ako sused Poľska inklinuje smerom ku katolicizmu. Chorváti a Slovinci zostali katolíkmi. V srbskej [[Vojvodina|Vojvodine]] je okrem pravoslávnych Srbov aj veľa slovenských evanjelikov, ktorí sa tam prisťahovali zo Slovenska v minulých storočiach. Je tu takisto prítomná aj maďarská kalvínska menšina. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vrbas / Verbász (SRB) Zvona reformatske crkve/ A református templom harangjai | url = https://www.youtube.com/watch?si=JiNM-OXgrSlCPLyT&amp;v=fTL6FWXcQdw&amp;feature=youtu.be | dátum vydania = 2021-10-17 | dátum prístupu = 2024-10-23 | priezvisko = Matthew's bells}}&lt;/ref&gt;Srbsko si však celkovo ponecháva svoj tradičný pravoslávny charakter. Macedónci sú takisto pravoslávni. Rumunská Transylvánia, čiže bývalé [[Sedmohradsko]] má silnú protestantskú tradíciu. Sedmohradsko umožňovalo pomerne širokú náboženskú slobodu a tak tam žilo dosť kalvínov ako aj luteránov. V porovnaní s Horným Uhorskom malo Sedmohradsko silnejšiu kalvínsku základňu. Niekoľko luteránskych enkláv tvoria v Rumunsku najmä slovenskí prisťahovalci. Zvyšok Rumunska je inak pravoslávny. Pravoslávni ostávajú aj naďalej Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Bulhari, Moldavci, Gréci, Gruzínci a Arméni.

== Významní reformační teológovia ==

* [[Martin Luther]]
* [[Philipp Melanchthon|Philipp Melanchton]]
* [[Martin Chemnitz (teológ)|Martin Chemnitz]]
* [[Johannes Bugenhagen]]
* [[Hans Tausen]]
* [[Laurentius Petri]]
* [[Olaus Petri|Olaf Petri]]
* [[Mikael Olai Agricola]]

* [[Andreas Karlstadt]]
* [[Ulrich Zwingli]]
* [[Heinrich Bullinger]]
* [[Ján Kalvín]]
* [[Theodor Beza]]
* [[Viliam Farel]]
* [[John Knox]]
* [[Thomas Cranmer]]
* [[Tomáš Müntzer]]
* [[Jan Łaski]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Reformácia}}

== Externé odkazy ==
* {{Filit|fvk/krestanstvo_reformacia.html}}

{{Dejepisný výhonok}}

[[Kategória:Reformácia| ]]</text>
      <sha1>gr07xneo0oa7hbbbjnc109wuu8xx4sh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>In-line korčule</title>
    <ns>0</ns>
    <id>67484</id>
    <revision>
      <id>8371538</id>
      <parentid>8292973</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:18:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50806-37</username>
        <id>305905</id>
      </contributor>
      <origin>8371538</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8699" sha1="kc1p3rkbus5o05rhallhbljydtrjzz7" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;0&quot; border=&quot;0&quot; align=&quot;right&quot; float style=&quot;margin-left:0.5em; margin-bottom:0.5em;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|| [[Súbor:Inlinerneu2.jpg|right|thumb|Rekreačné inline korčule s plastovým nožom integrovaným do rámu topánky.]]
|-
|| [[Súbor:Speed_Skates.jpg|right|thumb|Rýchlostné inline korčule s hliníkovým odľahčeným nožom.]]
|}

'''In-line korčule''' alebo '''inline korčule''' alebo '''inlajny''' sú typ [[kolieskové korčule|kolieskových korčúľ]], na ktorých sú kolieska zoradené v jednom rade (angl. ''in&amp;nbsp;line'') za sebou.

== Rozdelenie ==
* rekreačné a kondičné inline korčule
* pretekárske (rýchlostné) inline korčule
* inline korčule na [[inline hokej]]
* inline korčule na agresívne štýly (mestský parkúr, U-rampa, skoky)
* inline korčule na umelecké štýly ([[tanec]], [[krasokorčuľovanie]])
* špeciálne korčule (zjazd, alpine slalom)

== Stavba ==
Inline korčule sa skladajú z nasledovných častí
* topánka - upevňuje podvozok k nohe korčuliara
* podvozok - slúži na pohyb
** nôž - slúži na uchytenie koliesok
** kolieska
** ložiská
** dištančné vložky
** osky

=== Topánka ===
[[Súbor:Inline figure skate.jpg|right|thumb|Inline korčule na krasokorčuľovanie.]]
Topánky inline korčúľ sa pri jednotlivých druhoch najviac odlišujú. Okrem pretekárskych korčúľ sú to väčšinou vyššie topánky, ktoré poskytujú oporu pre [[členok]], najmä pre rekreačných inline korčuliarov a začiatočníkov.
* Rekreačné korčule majú mäkké, pohodlné topánky, často s pohodlným a rýchlym zapínaním na pracky, podobne ako na lyžiarskych topánkach. Topánky na náročnejšie použitie majú vždy klasické šnúrky.
* Hokejové korčule používajú topánku prevzatú z klasických hokejových korčúľ na ľad, ktorá je pevná a chráni nohu hráča aj pri agresívnejšej hre.
* Korčule na agresívne štýly sú pevné, masívne a relatívne vysoké, aby poskytovali podporu pre chodidlo a členok pri obratoch, výskokoch a najmä dopadoch.
* Korčule na umelecké štýly prevzali topánku z krasokorčuliarských korčúľ.
* Topánka pretekárskych korčúľ je naopak čo najnižšia, aby umožnila voľný pohyb v členku, ktorý je predpokladom pokročilých pretekárskych techník (''double-push'').

Topánky sa vyrábajú z moderných materiálov, ktoré zabezpečujú pevné uchytenie chodidla korčuliara, podporu pre členok, odvádzanie potu z pokožky a jeho odvetranie. Profesionálne športové topánky často obsahujú za tepla tvarovateľnú vnútornú výstelku, ktorá sa po krátkom nahriatí, povedzme v rúre, a obutí topánky prispôsobí tvaru chodidla a členka korčuliara. Po ochladení si takáto výstelka zachováva nadobudnutý tvar.

Najkvalitnejšie športové topánky majú škrupinu chodidla vytvarovanú z [[kompozit]]ov s [[Uhlíkové vlákno|uhlíkovými vláknami]], za tepla tvarovateľnú vnútornú výstelku a zvršok z prírodnej kože. Topánka môže byť tiež šitá na mieru.

=== Nôž ===
Nôž inline korčule je pripevnený k podrážke a nesie sústavu koliesok s ložiskami, dištančnými vložkami a oskami. Na rekreačných korčuliach je na noži jednej korčule (väčšinou pravej) pripevnená aj trecia brzda.

Na jednoduchších, rekreačných korčuliach býva nôž odliaty z [[polyuretán]]u alebo inej [[plastická hmota|plastickej hmoty]] v jednom kuse s telom alebo rámom topánky. Modely strednej a/alebo vyššej triedy môžu mať plastickú hmotu rámu a najmä noža vystuženú [[sklo|sklenými]] alebo [[kevlar]]ovými vláknami.

Modernejšie alebo profesionálnejšie korčule majú samostatný nôž pripevnený k topánke. Samostatné nože sa vyrábajú z [[uhlík]]ového kompozitu, alebo častejšie z [[hliník]]ovej zliatiny [[extrúzia|extrúziou]] alebo [[lisovanie|lisovaním]] a [[ohýbanie|ohýbaním]]. Uhlíkové nože vážia 160–180&amp;nbsp;g, hliníkové majú 170–220&amp;nbsp;g. Dĺžka noža závisí od počtu koliesok (4–5) a ich priemeru, pohybuje sa od 230 do 325&amp;nbsp;mm.

=== Kolieska ===
{| cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;0&quot;  align=&quot;right&quot; float style=&quot;margin-left:0.5em; margin-bottom:0.5em;&quot;
||
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ ''Rozdelenie koliesok pre inline korčule podľa veľkosti.''
|- style=&quot;background:LightBlue&quot;
! align=&quot;top&quot; | Priemer&lt;br /&gt;&lt;span style=&quot;font-weight:normal;&quot;&gt;[mm]&lt;/span&gt;
! valign=&quot;top&quot; | Použitie
|-
| align=&quot;center&quot; | 43–56
|| agresívne štýly
|-
| align=&quot;center&quot; | 68–72
|| umelecké štýly
|-
| align=&quot;center&quot; | 72–80
|| rekreačné inline korčuľovanie
|-
| align=&quot;center&quot; | 80–110
|| športové a pretekárske inline korčuľovanie
|}
|}

Kolieska pre inline korčule sa najčastejšie vyrábajú z [[polyuretán]]u. Disky koliesok sa vyrábajú z tvrdších [[plast]]ov.

==== Priemer ====
Kolieska inline korčúľ nesú [[hmotnosť]] korčuliara, prenášajú silu jeho [[sval]]ov na povrch a zabezpečujú kontakt s&amp;nbsp;povrchom. Rozdeľujú sa podľa veľkosti, poprípade tvaru.

Na kolieskach s väčším priemerom (nad 80&amp;nbsp;mm) sa dajú dosahovať vyššie [[rýchlosť|rýchlosti]], ale vyžadujú si použitie väčšej sily. Korčule s menšími kolieskami sa ovládajú ľahšie, sú obratnejšie, ale pomalšie.

==== Profil a šírka ====
[[Obrázok:Inline Skate Wheels.svg|right|thumb|Kolieska rôznej veľkosti s rôznym profilom:
* 54&amp;nbsp;mm kolieska na parkúr/U-rampu
* 68&amp;nbsp;mm kolieska na [[inline hokej]]
* 76&amp;nbsp;mm kolieska na rekreačnú jazdu
* 100&amp;nbsp;mm kolieska na pretekárske korčuľovanie

''Legenda:''&lt;div style=&quot;border:none; text-align:left; margin-left:1em;&quot;&gt;{{legenda|Yellow|polyuretan}}
{{legenda|Grey|disk kolieska}}
{{legenda|SteelBlue|ložiská (2&amp;nbsp;v každom koliesku)}}
{{legenda|LightSteelBlue|dištančná vložka}}&lt;/div&gt;]]
Profil koliesok je viditeľný pri pohľade spredu, dá sa tiež opísať ako tvar prierezu kolmo na rovinu otáčania. Kolieska s užším profilom sa dotýkajú povrchu menšou plochou, majú menší koeficient trenia, sú rýchlejšie, ale sú menej stabilné. Kolieska so širokým profilom sú pomalšie, ale poskytujú väčšiu stabilitu najmä pri otočkách, napr. pri inline hokeji alebo agresívnych štýloch.

Šírka kolieska je štandardizovaná na 24&amp;nbsp;mm. 

==== Tvrdosť ====
Materiál, z ktorého sú vyrobené kolieska pre inline korčule môže mať rozličnú [[tvrdosť]]. Tá sa väčšinou udáva podľa stupnice tvrdosti&amp;nbsp;A. Kolieska sa používajú v rozsahu 74A (veľmi mäkké) až po 97A (veľmi tvrdé).
Tvrdosť kolieska má vplyv na jeho trvácnosť, schopnosť absorbovať nárazy a schopnosť udržať trecí odpor (nešmyknuť sa) na rôznych typoch povrchu.
* '''mäkké kolieska''' (približne 72A–78A) umožňujú hladkú jazdu, dobre držia aj na hladkom povrchu (''lepia sa'' na povrch), ich nevýhodou je, že neumožňujú dosahovať vyššiu rýchlosť a rýchlejšie sa opotrebujú; používajú sa na in-line hokej alebo na šmykľavom povrchu (v daždi)
* '''stredne tvrdé kolieska''' (približne 78A–85A) používajú sa na rekreačne korčuľovanie
* '''tvrdé kolieska''' (približne 85A–97A) prenášajú na nohu korčuliara všetky nárazy a otrasy, ale umožňujú dosahovať vyššiu rýchlosť a sú trvanlivejšie a neobrúsia sa tak rýchlo; používajú sa na agresívne štýly, pretože sú trvácne a ich klzkosť umožňuje obraty a prudké brzdenie šmykom. Používajú sa na rýchlokorčuliarske disciplýny.
Na rekreačných korčuliach sa používajú mäkké alebo stredne tvrdé kolieska (74A–82A).
Je tiež možné kombinovať na korčuli kolieska rôznej tvrdosti, väčšinou mäkšie vpredu, na absorbovanie nárazov a&amp;nbsp;nerovností, a&amp;nbsp;tvrdšie vzadu, ako ochrana proti rýchlemu opotrebovaniu.{{Projekt}}

== historia ==
** '''Kde a kedy:''' Svoj vynález predviedol na veľkom maškarnom plese v Londýne v roku 1760. [1]
** '''Dizajn:''' Jeho korčule mali drevené kolieska pripevnené na drevenej doštičke, ktorá sa pripínala k topánkam (šlo o skorú podobu dnešných inline korčúľ). [1, 2]
** '''Čo sa stalo:''' Merlin bol nielen šikovný konštruktér, ale aj nadšený hudobnik. Na ples prišiel v Corpus Christi, hral pri tom na husliach a zároveň sa chcel predviesť novinám a hosťom na korčuliach. Keďže však jeho korčule nemali '''žiadny spôsob brzdenia ani zatáčania''', stratil kontrolu, narazil do veľkého a drahého '''zrkadla v hodnote 500 libier''', úplne ho rozbil a vážne sa zranil (poranil si ťažko aj husle

[[Kategória:Korčule]]
[[Kategória:Inline hokej]]</text>
      <sha1>kc1p3rkbus5o05rhallhbljydtrjzz7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ukrajinci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>74918</id>
    <revision>
      <id>8371401</id>
      <parentid>8371226</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:52:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>opr.</comment>
      <origin>8371401</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="59784" sha1="74xfuuaq6wugw49vpg3ngeq8yxlha76" xml:space="preserve">{{Infobox etnickej skupiny
| obrázok        = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]]
| popis obrázku  = Rozšírenie Ukrajincov vo svete
| skupina        = Ukrajinci&lt;br /&gt;(українці)
| populácia      = '''39,8'''&lt;ref&gt;[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project&lt;/ref&gt;–'''57,5'''&lt;ref&gt;The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]&lt;/ref&gt;mil.
| genealógia     = 
| hlavný región  = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}&lt;/ref&gt;
| regióny nadpis = 
| región1      = {{minivlajka|Rusko|w}} 
| pop1         = 5 864 000 (2015)
| ref1         = 
| región2      = {{minivlajka|Poľsko|w}}
| pop2         = 1 651 918 (2023) 
| ref2         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región3      = {{minivlajka|Kanada|w}}
| pop3         = 1 359 655 (2016)
| ref3         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &amp;#x5B;Country&amp;#x5D; and Canada &amp;#x5B;Country&amp;#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&amp;Geo1=PR&amp;Code1=01&amp;Geo2=PR&amp;Code2=01&amp;Data=Count&amp;SearchText=Canada&amp;SearchType=Begins&amp;SearchPR=01&amp;B1=Ethnic%20origin&amp;TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región4      = {{minivlajka|Nemecko|w}}
| pop4         = 1 125 000 (2023)
| ref4         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región5      = {{minivlajka|USA|w}}
| pop5         = 1 028 492 (2016)
| ref5         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&amp;prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&amp;prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}&lt;/ref&gt;
| región6      = {{minivlajka|Brazília|w}}
| pop6         = 600 000–1 000 000 (2015)
| ref6         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región7      = {{minivlajka|Česko|w}}
| pop7         = 508 209 (2023)
| ref7         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}&lt;/ref&gt;
| región8      = {{minivlajka|Taliansko|w}}
| pop8         = 347 183 (2023)
| ref8         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región9      = {{minivlajka|Kazachstan|w}}
| pop9         = 338 022 (2015)
| ref9         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región10     = {{minivlajka|Argentína|w}}
| pop10        = 305 000 (2007)
| ref10        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región11     = {{minivlajka|Španielsko|w}}
| pop11        = 264 528 (2023)
| ref11        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&amp;file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región12     = {{minivlajka|Rumunsko|w}}
| pop12        = 251 923 (2023)
| ref12        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}&lt;/ref&gt;
| región13     = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| pop13        = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025)
| ref13        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; {{break}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&amp;category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| jazyky       = [[ukrajinčina]]&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;slovari.yandex.ru&quot;&gt;http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&amp;stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;encyclopedia.com&quot;&gt;http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html&lt;/ref&gt;, [[ruština]]&lt;ref&gt;[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]&lt;/ref&gt;
| náboženstvo  = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné 
| príbuzní     = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]]
| poznámky     = 
}}

'''Ukrajinci'''{{#tag:ref|Do začiatku/polovice 20. storočia sa možno stretnúť aj s označením '''Malorusi'''&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]&lt;/ref&gt;, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]&lt;/ref&gt;; {{vjz|ukr|українці}}.|group = p}} sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]].

Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.&lt;ref&gt;[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}&lt;/ref&gt; Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]].

Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]].

== Etymológia ==
Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke [[Východná Európa|európskej civilizácie na západe]], &quot;[[Moskovské veľkokniežatstvo|ruského sveta]]&quot; na východe, a moslimského sveta a [[Krymskí Tatári]] na juhu.

Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjeva]], [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom &quot;Ukrajina&quot;.&lt;ref&gt;[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название &quot;Украина&quot; во времена Древней Руси?]&lt;/ref&gt; 

Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v [[Republika oboch národov|poľských]] kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski.&lt;ref&gt;[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]&lt;/ref&gt;. Za vlády [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]] a [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] boli názvy „Ukrajina“ a „Ukrajinci“ opäť medzinárodne dohodnuté v zmluvách s [[Valašsko (Rumunsko)|Valaskom]] a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]] (Chmelnickij, ktorý sa usiloval o dynastickú úniu, poslal v roku 1652 svojho syna Timoshu k moldavskému kniežaťu Vasilijovi Lupulovi, aby mu zariadil sobáš s jeho dcérou Rozandou &lt;ref&gt;[https://gazeta.ua/articles/people-and-things-journal/_sin-yide-zhenitisya-i-ne-maye-niyakih-vorozhih-namiriv-proti-polyakiv/1106184 &quot;Син їде женитися і не має ніяких ворожих намірів проти поляків&quot;]&lt;/ref&gt;) a švédskym kráľom Karolom XII, a tiež v [[Ústava Pilipa Orlika|ústave Pilipa Orlika]] z roku 1710 &lt;ref&gt;[http://litopys.org.ua/coss4/mazk11.htm Конституція України 2021 03.jpg]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt;. Toto etnonymum sa často používalo aj v osmanských kronikách kvôli tomu, že [[Osmanská ríša]] a [[Krymský chanát]] často prepadali ukrajinské územia a unášali ľudí ako otrokov a záporožskí kozáci pod vedením [[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj|Petra Konaševiča-Sahajdačného]] a [[Ivan Sirko|Ivana Sirka]] podnikali námorné výpravy proti tureckým mestám pozdĺž Čierneho mora s cieľom oslobodiť zajatých.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Морські походи під проводом П. Сагайдачного | url = https://uahistory.co/book/100-key-events-of-ukrainian-history/26.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojej novele [[Taras Buľba]] (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“.&lt;ref&gt;[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
[[Obrázok:Delineatio generalis Camporum Desertorum vulgo Ukraina - cum adjacentibus provinciis LOC 80692351.jpg|thumb|vľavo|„Ukrajina – krajina kozákov“, mapa vyhotovená v roku 1648 francúzskym veľvyslancom Guillaumom de Beauplanom (Juh je v hornej časti mapy).]]
[[Obrázok:Filip Orliks konstitution 12, 13-crop.tif|thumb|Ukrajinská ústava Pilipa Orlika z roku 1710.]]
Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného uktsjindkého jazyka. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry.&lt;ref&gt;[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини,
Криворіжжя і Херсонщини:
хрестик, лиштва та широкі рукави]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]&lt;/ref&gt;

V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu.&lt;ref&gt;[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]&lt;/ref&gt; Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu.&lt;ref&gt;[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Victor Semernev Ukrainian Cossacks and Tatars fight.jpg|thumb|Maľba zobrazujúca kozákov odrážajúcich nájazd krymsko-tatárskych jazdcov]][[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]][[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry|vľavo]]

V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]].&lt;ref&gt;[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]&lt;/ref&gt; 

Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou.&lt;ref&gt;[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]&lt;/ref&gt;
[[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]]

Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď [[Ukrajinci v Poľsku|boli súčasťou Poľskej]] republiky, [[Ukrajinci v Rumunsku|Rumunského kráľovstva]], [[Ukrajinci v Česko-Slovensku|Československa]] a [[Uhorsko|ako súčasť Maďarska]], alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]&lt;/ref&gt;

Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov &lt;ref&gt;[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]&lt;/ref&gt;.

Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny.&lt;ref&gt;[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]&lt;/ref&gt; Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí.&lt;ref&gt;[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: &quot;The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus&quot; / Маргарита Єгорченко: &quot; Концепт поета у творчості Василя Стуса&quot;]&lt;/ref&gt;

Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni &lt;ref&gt;[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]&lt;/ref&gt;. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy.&lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]&lt;/ref&gt;
[[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|Oslava Dňa nezávislosti|vľavo]]
Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov,&lt;ref&gt;[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]&lt;/ref&gt; ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo.&lt;ref&gt;[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]&lt;/ref&gt; V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]].&lt;ref&gt;[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]&lt;/ref&gt;.

== Ukrajinská kultúra ==
[[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]]
=== Národný odev ===
Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie.&lt;ref&gt;[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|Ukrajinci 19. storočia|vľavo]]Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity.&lt;ref&gt;[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]&lt;/ref&gt;

Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про &quot;червоний терор&quot;]&lt;/ref&gt;

[[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]]
=== Literatúra ===
Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte &lt;ref&gt;[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&amp;artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]&lt;/ref&gt;. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve.&lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny|vľavo]]Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše.&lt;ref&gt;[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]&lt;/ref&gt;

V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]&lt;/ref&gt;

V roku 1919 Červená aj [[Biela armáda]] popravila mnohých ukrajinských spisovateľov a verejných činiteľov; najznámejším z nich bol Hnat Mychajlyčenko &lt;ref&gt;[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Denikina_rezhym_v_Ukra ДЕНІКІНА РЕЖИМ В УКРАЇНІ 1919–1920]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CY%5CMykhailychenkoHnat.htm Mykhailychenko, Hnat]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]]
Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]&lt;/ref&gt; V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]&lt;/ref&gt;

=== Divadlo ===
[[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.|vľavo]]
Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes.&lt;ref&gt;[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]&lt;/ref&gt;

=== Tradičné obydlie ===
[[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]]
Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka.&lt;ref&gt;[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]&lt;/ref&gt;

=== Architektúra ===
[[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]]
Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách.&lt;ref&gt;[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|Hopak|vľavo]]
=== Tanec ===
[[Hopak]] je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec.&lt;ref&gt;[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&amp;lng=1&amp;id=44&amp;idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Український борщ зі сметаною.jpg|thumb|Boršč|vľavo]]
=== Kuchyňa ===
Ukrajinská kuchyňa utrpela ťažké škody počas [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru v rokoch 1932 – 1933]], keď oddiely Červenej armády a OGPU chodili z domu do domu, konfiškovali všetky zásoby potravín a dbali na to, aby si ľudia nemohli pripravovať jedlo. V dôsledku týchto udalostí, ktoré boli uznané za akt genocídy voči ukrajinskému ľudu – došlo k radikálnemu zjednodušeniu tradičnej kuchyne, keďže sa zachovali len recepty na tie najzákladnejšie pokrmy &lt;ref&gt;[https://kavun.city/articles/113191/scho-ili-nashi-praschuri-v-chasi-golodomoru-menyu-strashnih-1932-1933-rokiv Що їли наші пращури в часи Голодомору? Меню страшних 1932-1933 років]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sil.media/p/shho-yily-ukrayinczi-pid-chas-golodomoru-22768 Що їли українці під час Голодомору]&lt;/ref&gt;.

Medzi tradičné jedlá patria boršč, varenyky (taštičky z cesta), pampušky s cesnakom, salo (solený bravčový tuk) a uzvar (nápoj zo sušeného ovocia).&lt;ref&gt;[https://dubhumans.com/ukrainskyi-borshch-istoriia-tradytsii-ta-yunesko/?srsltid=AfmBOooCFxw9hlbKd1Jv5iaXIifhSKpBspjpGFvSaYme5dYXSTKgItWa Український борщ: історія, традиції та ЮНЕСКО]&lt;/ref&gt;

=== Tradičné remeslá ===
Počas rokov [[Stalinské represie|masových represií v ZSSR]] bolo mnoho remesiel a tvorcov relikvií zničených na základe obvinení z nacionalizmu. Napríklad Mychajlo Bojčuk (1882–1937) zakladateľ ukrajinského monumentálneho umenia a vodca „bojčukovskej“ školy. V súčasnosti sú známe iba štýly, ktoré prežili stalinskú totalitnú éru.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/zhovten/30/1882-narodyvsya-myhaylo-boychuk-hudozhnyk-monumentalist 1882 - народився Михайло Бойчук, художник-монументаліст]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://boychukists.com/artist/myhajlo-bojchuk/ БОЙЧУК Михайло Львович (Левонтійович)]&lt;/ref&gt;

Dekoratívna ľudová maľba, napríklad štýl Petrykivka, je zapísaná na zozname [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Vyznačuje sa pestrými kvetinovými motívmi, fantastickými vtákmi a jedinečnou technikou maľby &lt;ref&gt;[https://ich.unesco.org/en/RL/petrykivka-decorative-painting-as-a-phenomenon-of-the-ukrainian-ornamental-folk-art-00893 Petrykivka decorative painting as a phenomenon of the Ukrainian ornamental folk art]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Музей писанкового розпису в Коломиї 08.09.2024 19.jpg|thumb|Múzeum pysanky]]
Umenie zdobenia veľkonočných vajíčok ([[Pysanka|pysanky]]) zložitými vzormi a symbolmi vytvorenými voskom. Každá čiara a farba má posvätný význam.&lt;ref&gt;[https://ich.unesco.org/en/RL/pysanka-ukrainian-tradition-and-art-of-decorating-eggs-02134 Pysanka, Ukrainian tradition and art of decorating eggs]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://museum-portal.com/ua/muzeyi/280_muzey-pisankovogo-rozpisu Музей писанкового розпису]&lt;/ref&gt;

Počas ruskej invázie v roku 2022 boli zničené múzeá umenia a histórie, ako napríklad Múzeum histórie a vlastivedy v [[Ivankiv]]e, Vlastivedné múzeum v [[Kupjansk]]u, Múzeum umenia Archipa Kuindžiho v [[Mariupol]]e a Vlastivedné múzeum v [[Lysyčansk]]u ([[Luhanská oblasť]]).&lt;ref&gt;[https://www.slovoidilo.ua/2026/05/27/infografika/kultura/istorychni-krayeznavchi-mysteczki-yaki-muzeyi-ukrayiny-poshkodyla-rf-chas-velykoyi-vijny Історичні, краєзнавчі, мистецькі: які музеї України пошкодила рф за час великої війни]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.museum-ukraine.info/?p=15697 18 пам’яток архітектури, які зруйнували російські загарбники в Україні]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://foreignukraines.com/2024/01/17/russia-destroyed-38-ukrainian-museums-and-stole-480000-works-of-art/ Росія зруйнувала 38 українських музеїв і викрала 480 000 творів мистецтва]&lt;/ref&gt;

=== Šport ===
[[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|Bojový hopak|vľavo]]
Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval &quot;Bojový hopak&quot; ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove.

Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad [[Kateryna Diačenko]], [[Viktoria Ivaško]], [[Venedykt Vasilkiv]], [[Anastasia Ignatenko]], [[Matvii Marčenko]].&lt;ref&gt;[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]&lt;/ref&gt;

=== Masmédiá ===
Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, &quot;Haličská hviezda&quot;, vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch.&lt;ref&gt;[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]&lt;/ref&gt; V Ruskej ríši bola &quot;Prosvita&quot; hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou.[[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|Haličská hviezda]]V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny &quot;Svoboda&quot; vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes.

V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny.

V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy.

V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny &quot;Zasiv&quot;.

Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku.&lt;ref&gt;[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]&lt;/ref&gt;

V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“.

V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“.

Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj.

V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov.

=== Veda ===
[[Obrázok:КОМ 320 «Національна академія наук України. 100 років».jpg|thumb|Poštová známka pripomínajúca výročie Národnej akadémie vied|vľavo]]
Akadémia vied Ukrajiny bola založená 27. novembra 1918. Mnohí vedci ukrajinského pôvodu – vrátane tých, ktorí boli nútení žiť v zahraničí, významne prispeli k rozvoju ľudského potenciálu; patria k nim napríklad [[Igor Sikorsky]] a [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]].&lt;ref&gt;[https://www.nas.gov.ua/about-nas/history-nas Історія НАН України]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ukraine.ua/invest-trade/ukrainian-inventions-that-changed-the-world/ Ukrainian inventions that changed the world]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://euromaidanpress.com/2021/08/10/ukraines-30-prominent-ukrainians-who-changed-the-country-and-the-world-part-2-science/ Ukraine’s 30: Prominent Ukrainians who changed the country and the world. Part 2: Science]&lt;/ref&gt;

=== Hudba ===
Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Doždyk“ v rodnom jazyku.&lt;ref&gt;[https://kobzari.org.ua/?page=articles&amp;subpage=5 Історія кобзарства]&lt;/ref&gt; Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením.&lt;ref&gt;[https://kharkiv-nspu.org.ua/archives/7014 ПРАВДА КРІЗЬ СТОЛІТТЯ (Вбивство Леонтовича – злочин «червоного терору»)]&lt;/ref&gt; 
[[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|[[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]]]]
[[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu|vľavo]]
Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým [[Hnat Chotkevyč]] a národný umelec Ukrajinskej SSR [[Ivan Kučuhura-Kučerenko]] –, ako aj [[Olexandr Horilyj]] (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a [[Vasyl Verchovynec]] (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyr Ivasiuk]] najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom &lt;ref&gt;[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]&lt;/ref&gt;. Ukrajinská hudba sa začala rýchlo rozvíjať v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia. Jednou z najznámejších skupín bola [[Okean Elzy]]. [[Vjerka Serďučka|Andrij Danylko]] sa stal najslávnejším ukrajinským interpretom prvého desaťročia 21. storočia.&lt;ref&gt;[https://te.20minut.ua/Kult-podii/hiti-2000-h-yaki-zvuchali-z-kozhnogo-chaynika-yaku-muziku-ranishe-sluh-11040513.html Хіти 2000-х, які звучали «з кожного чайника»: яку музику раніше слухали всі]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://diyclab.wordpress.com/2018/01/02/ukrainskyi-pank-2000-2016/ Український панк: історія та локальні сцени. Частина 2 (2000–2016)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://visnyk.today/istoriia-ukrainskoi-estrady-ta-pop-muzyky-vid-vytokiv-do-suchasnosti/ Історія української естради та поп-музики: від витоків до сучасності]&lt;/ref&gt; Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny sa ukrajinská hudba naďalej vyvíjala, pričom čerpala z prvkov európskych žánrov popu a rocku a kombinovala ich s vlastnými štylistickými prvkami.&lt;ref&gt;[https://kanaldim.tv/vijna-z-muzykoyu-yak-vidrodzhuyutsya-ukrayinski-motyvy-video/ Війна з музикою: як відроджуються українські мотиви (ВІДЕО)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.rfi.fr/uk/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0/20221125-%D1%89%D0%BE-%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D0%BE-%D0%B7-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BB%D1%8F-%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83-%D0%B2%D1%96%D0%B9%D0%BD%D0%B8-%D1%96-%D0%BA%D1%83%D0%B4%D0%B8-%D0%B2%D0%BE%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D1%83%D1%85%D0%B0%D1%94%D1%82%D1%8C%D1%81%D1%8F Що стало з українською музикою після початку війни і куди вона рухається]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://liroom.com.ua/music/year-in-review-music-2022/ Рік народження нової української музики. Музичні підсумки 2022 року]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Bogdanivka Jagotyn (Bilokur) 0027.JPG|thumb|Štetce používané Kateryna Bilokur]]
=== Fotografia ===
Najznámejším ukrajinským fotografom je [[Franz de Mézer]] (1830{{--}}1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky.&lt;ref&gt;[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]&lt;/ref&gt;

=== Výtvarné umenie ===
Jednou z najznámejších ukrajinských umelkýň je [[Kateryna Bilokurová|Kateryna Bilokur]], ktorej tvorba ohromila [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]].&lt;ref&gt;[http://www.mdmu.com.ua/portfolio-item/kateryna-bilokur-2/ Катерина Білокур]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://vogue.ua/article/culture/art/10-shedevriv-vidatnoji-hudozhnici-katerini-bilokur-50693.html 10 шедеврів видатної художниці Катерини Білокур]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.wikiart.org/en/kateryna-bilokur Kateryna Bilokur]&lt;/ref&gt;

=== Kino ===
[[Odeské filmové štúdio]], najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 &lt;ref&gt;[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]&lt;/ref&gt;. Počas sovietskej éry uprostred neustálych politických represií a atmosféry strachu v spoločnosti &lt;ref&gt;[https://edu.lvivcenter.org/modules/everyday-life-of-workers-in-the-ukrainian-ssr-1920-30s/ Повсякденне життя робітників УРСР у 1920-ті – на початку 1930-х рр.]&lt;/ref&gt; podliehala kinematografia prísnej štátnej kontrole a slúžila ako nástroj propagandy; vyskytovali sa prípady, keď bola ukrajinská kultúra a jazyk v sovietskych filmoch znevažované a samotná ukrajinská identita bola označovaná za druhoradú a podradnú voči tej ruskej &lt;ref&gt;[https://telegraf.com.ua/ukr/lifestyle/2022-02-05/5695543-tovsti-zhadibni-ta-durni-yakimi-ukraintsiv-vistavlyali-u-radyanskikh-filmakh/amp Товсті, жадібні та дурні: якими українців виставляли у радянських фільмах]&lt;/ref&gt;. Zároveň boli cenzurované alebo zakázané filmy zobrazujúce Ukrajincov v pozitívnom svetle, napríklad ''Stratený list'' (Пропала грамота, 1972) &lt;ref&gt;[https://radiotrek.rv.ua/amp/cih-ukrayinskih-filmiv-vlada-srsr-boyalasya-yak-vognyu-perelik-zaboronenih-strichok-foto_367084.html Цих українських фільмів влада СРСР боялася, як вогню: перелік заборонених стрічок (ФОТО)]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia|vľavo]]
Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria ''Hladomor-33'' (Голод-33, 1991) &lt;ref&gt;[https://gazeta.ua/articles/culture/_golosuvati-za-nezalezhnist-lyudej-pidshtovhnuv-film-pro-golodomor-zgaduyemo-ukrayinske-kino-1990h/1046698 Голосувати за незалежність людей підштовхнув фільм про Голодомор. Згадуємо українське кіно 1990-х]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sil.media/p/golod-33-film-iakii-vplinuv-na-golosuvannia-za-nezalezhnist-ukrayini-843257-5244 Голод-33: фільм, який вплинув на голосування за незалежність України]&lt;/ref&gt;, ''Cesta na Sič'' (Дорога на Січ, 1994) &lt;ref&gt;[https://usfa.gov.ua/movie-catalog/doroga-na-sich-i9301 Дорога на Січ]&lt;/ref&gt;, ''Volací znak Banderas'' (Позивний Бандерас, 2017) &lt;ref&gt;[https://ukrpohliad.org/blogs/pozyvnyj-banderas-drugyj-vitchyznyanyj-film-pro-rosijsko-ukrayinsku-vijnu.html «Позивний «Бандерас» Другий вітчизняний фільм про російсько-українську війну]&lt;/ref&gt;, ''Donbas'' Sergeja Loznicu (2018) &lt;ref&gt;[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]&lt;/ref&gt;, ''Kruty 1918'' (Крути 1918, 2019) &lt;ref&gt;[https://itc.ua/articles/retsenziya-na-film-kruti-1918/amp/ Рецензія на фільм «Крути 1918»]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://independentview.net/2019/02/09/ohliad-fil-mu-kruty-1918/ Драма напівпорожньої склянки. Огляд фільму “Крути 1918”]&lt;/ref&gt;, ''Čierny havran'' (Чорний ворон, 2019) &lt;ref&gt;[https://marieclaire.ua/life/chornyj-voron-ukrayinskyj-film-nagaduvannya/ «Чорний ворон» — важливий, але не ідеальний український фільм-нагадування]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/kinematograf/retsenziya-na-film-chornyy-voron-2019 Рецензія на фільм «Чорний Ворон» (2019)]&lt;/ref&gt; a ''Ščedryk'' (Щедрик, 2023) &lt;ref&gt;[https://english.nv.ua/amp/drama-carol-of-the-bells-has-real-life-stories-from-30s-and-40s-says-director-olesia-morhunets-is-50373659.html Ukrainian-Polish historical drama ‘Carol of the Bells’ set to premier on Netflix]&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina = p}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Ukrajinský výhonok}}

[[Kategória:Ukrajinci| ]]
[[Kategória:Slovania]]
[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]</text>
      <sha1>74xfuuaq6wugw49vpg3ngeq8yxlha76</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371477</id>
      <parentid>8371401</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T01:17:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371477</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60261" sha1="2xb6u6y80t3fmj8dkg8hw2b8demfl3b" xml:space="preserve">{{Infobox etnickej skupiny
| obrázok        = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]]
| popis obrázku  = Rozšírenie Ukrajincov vo svete
| skupina        = Ukrajinci&lt;br /&gt;(українці)
| populácia      = '''39,8'''&lt;ref&gt;[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project&lt;/ref&gt;–'''57,5'''&lt;ref&gt;The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]&lt;/ref&gt;mil.
| genealógia     = 
| hlavný región  = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}&lt;/ref&gt;
| regióny nadpis = 
| región1      = {{minivlajka|Rusko|w}} 
| pop1         = 5 864 000 (2015)
| ref1         = 
| región2      = {{minivlajka|Poľsko|w}}
| pop2         = 1 651 918 (2023) 
| ref2         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región3      = {{minivlajka|Kanada|w}}
| pop3         = 1 359 655 (2016)
| ref3         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &amp;#x5B;Country&amp;#x5D; and Canada &amp;#x5B;Country&amp;#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&amp;Geo1=PR&amp;Code1=01&amp;Geo2=PR&amp;Code2=01&amp;Data=Count&amp;SearchText=Canada&amp;SearchType=Begins&amp;SearchPR=01&amp;B1=Ethnic%20origin&amp;TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región4      = {{minivlajka|Nemecko|w}}
| pop4         = 1 125 000 (2023)
| ref4         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región5      = {{minivlajka|USA|w}}
| pop5         = 1 028 492 (2016)
| ref5         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&amp;prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&amp;prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}&lt;/ref&gt;
| región6      = {{minivlajka|Brazília|w}}
| pop6         = 600 000–1 000 000 (2015)
| ref6         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región7      = {{minivlajka|Česko|w}}
| pop7         = 508 209 (2023)
| ref7         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}&lt;/ref&gt;
| región8      = {{minivlajka|Taliansko|w}}
| pop8         = 347 183 (2023)
| ref8         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región9      = {{minivlajka|Kazachstan|w}}
| pop9         = 338 022 (2015)
| ref9         = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región10     = {{minivlajka|Argentína|w}}
| pop10        = 305 000 (2007)
| ref10        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región11     = {{minivlajka|Španielsko|w}}
| pop11        = 264 528 (2023)
| ref11        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&amp;file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| región12     = {{minivlajka|Rumunsko|w}}
| pop12        = 251 923 (2023)
| ref12        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}&lt;/ref&gt;
| región13     = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| pop13        = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025)
| ref13        = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; {{break}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&amp;category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| jazyky       = [[ukrajinčina]]&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;slovari.yandex.ru&quot;&gt;http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&amp;stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;encyclopedia.com&quot;&gt;http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html&lt;/ref&gt;, [[ruština]]&lt;ref&gt;[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]&lt;/ref&gt;
| náboženstvo  = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné 
| príbuzní     = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]]
| poznámky     = 
}}

'''Ukrajinci'''{{#tag:ref|Do začiatku/polovice 20. storočia sa možno stretnúť aj s označením '''Malorusi'''&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]&lt;/ref&gt;, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]&lt;/ref&gt;; {{vjz|ukr|українці}}.|group = p}} sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]].

Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.&lt;ref&gt;[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}&lt;/ref&gt; Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]].

Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]].

== Etymológia ==
Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke [[Východná Európa|európskej civilizácie na západe]], &quot;[[Moskovské veľkokniežatstvo|ruského sveta]]&quot; na východe, a moslimského sveta a [[Krymskí Tatári]] na juhu.

Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjeva]], [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom &quot;Ukrajina&quot;.&lt;ref&gt;[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название &quot;Украина&quot; во времена Древней Руси?]&lt;/ref&gt; 

Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v [[Republika oboch národov|poľských]] kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski.&lt;ref&gt;[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]&lt;/ref&gt;. Za vlády [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]] a [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] boli názvy „Ukrajina“ a „Ukrajinci“ opäť medzinárodne dohodnuté v zmluvách s [[Valašsko (Rumunsko)|Valaskom]] a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]] (Chmelnickij, ktorý sa usiloval o dynastickú úniu, poslal v roku 1652 svojho syna Timoshu k moldavskému kniežaťu Vasilijovi Lupulovi, aby mu zariadil sobáš s jeho dcérou Rozandou &lt;ref&gt;[https://gazeta.ua/articles/people-and-things-journal/_sin-yide-zhenitisya-i-ne-maye-niyakih-vorozhih-namiriv-proti-polyakiv/1106184 &quot;Син їде женитися і не має ніяких ворожих намірів проти поляків&quot;]&lt;/ref&gt;) a švédskym kráľom Karolom XII, a tiež v [[Ústava Pilipa Orlika|ústave Pilipa Orlika]] z roku 1710 &lt;ref&gt;[http://litopys.org.ua/coss4/mazk11.htm Конституція України 2021 03.jpg]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt;. Toto etnonymum sa často používalo aj v osmanských kronikách kvôli tomu, že [[Osmanská ríša]] a [[Krymský chanát]] často prepadali ukrajinské územia a unášali ľudí ako otrokov a záporožskí kozáci pod vedením [[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj|Petra Konaševiča-Sahajdačného]] a [[Ivan Sirko|Ivana Sirka]] podnikali námorné výpravy proti tureckým mestám pozdĺž Čierneho mora s cieľom oslobodiť zajatých.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Морські походи під проводом П. Сагайдачного | url = https://uahistory.co/book/100-key-events-of-ukrainian-history/26.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojej novele [[Taras Buľba]] (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“.&lt;ref&gt;[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
[[Obrázok:Delineatio generalis Camporum Desertorum vulgo Ukraina - cum adjacentibus provinciis LOC 80692351.jpg|thumb|vľavo|„Ukrajina – krajina kozákov“, mapa vyhotovená v roku 1648 francúzskym veľvyslancom Guillaumom de Beauplanom (Juh je v hornej časti mapy).]]
[[Obrázok:Filip Orliks konstitution 12, 13-crop.tif|thumb|Ukrajinská ústava Pilipa Orlika z roku 1710.]]
Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného uktsjindkého jazyka. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry.&lt;ref&gt;[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини,
Криворіжжя і Херсонщини:
хрестик, лиштва та широкі рукави]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]&lt;/ref&gt;

V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu.&lt;ref&gt;[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]&lt;/ref&gt; Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu.&lt;ref&gt;[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Victor Semernev Ukrainian Cossacks and Tatars fight.jpg|thumb|Maľba zobrazujúca kozákov odrážajúcich nájazd krymsko-tatárskych jazdcov]][[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]][[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry|vľavo]]

V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]].&lt;ref&gt;[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]&lt;/ref&gt; 

Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933 |url=https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ |dátum prístupu=2026-09-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200927101356/https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ |dátum archivácie=2020-09-27 }}&lt;/ref&gt;
[[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]]

Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď [[Ukrajinci v Poľsku|boli súčasťou Poľskej]] republiky, [[Ukrajinci v Rumunsku|Rumunského kráľovstva]], [[Ukrajinci v Česko-Slovensku|Československa]] a [[Uhorsko|ako súčasť Maďarska]], alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]&lt;/ref&gt;

Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov &lt;ref&gt;[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]&lt;/ref&gt;.

Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny.&lt;ref&gt;[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]&lt;/ref&gt; Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí.&lt;ref&gt;[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: &quot;The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus&quot; / Маргарита Єгорченко: &quot; Концепт поета у творчості Василя Стуса&quot;]&lt;/ref&gt;

Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni &lt;ref&gt;[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]&lt;/ref&gt;. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy.&lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]&lt;/ref&gt;
[[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|Oslava Dňa nezávislosti|vľavo]]
Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov,&lt;ref&gt;[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]&lt;/ref&gt; ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo.&lt;ref&gt;[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]&lt;/ref&gt; V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]].&lt;ref&gt;[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Center Rules: The Decommunization Laws |url=https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules |dátum prístupu=2026-09-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20260321030441/https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules |dátum archivácie=2026-03-21 }}&lt;/ref&gt;.

== Ukrajinská kultúra ==
[[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]]
=== Národný odev ===
Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie.&lt;ref&gt;[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|Ukrajinci 19. storočia|vľavo]]Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity.&lt;ref&gt;[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]&lt;/ref&gt;

Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про &quot;червоний терор&quot;]&lt;/ref&gt;

[[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]]
=== Literatúra ===
Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte &lt;ref&gt;[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&amp;artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]&lt;/ref&gt;. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve.&lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny|vľavo]]Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše.&lt;ref&gt;[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]&lt;/ref&gt;

V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]&lt;/ref&gt;

V roku 1919 Červená aj [[Biela armáda]] popravila mnohých ukrajinských spisovateľov a verejných činiteľov; najznámejším z nich bol Hnat Mychajlyčenko &lt;ref&gt;[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Denikina_rezhym_v_Ukra ДЕНІКІНА РЕЖИМ В УКРАЇНІ 1919–1920]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CY%5CMykhailychenkoHnat.htm Mykhailychenko, Hnat]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]]
Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]&lt;/ref&gt; V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]&lt;/ref&gt;

=== Divadlo ===
[[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.|vľavo]]
Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes.&lt;ref&gt;[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]&lt;/ref&gt;

=== Tradičné obydlie ===
[[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]]
Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka.&lt;ref&gt;[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]&lt;/ref&gt;

=== Architektúra ===
[[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]]
Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách.&lt;ref&gt;[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|Hopak|vľavo]]
=== Tanec ===
[[Hopak]] je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec.&lt;ref&gt;[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&amp;lng=1&amp;id=44&amp;idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Український борщ зі сметаною.jpg|thumb|Boršč|vľavo]]
=== Kuchyňa ===
Ukrajinská kuchyňa utrpela ťažké škody počas [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru v rokoch 1932 – 1933]], keď oddiely Červenej armády a OGPU chodili z domu do domu, konfiškovali všetky zásoby potravín a dbali na to, aby si ľudia nemohli pripravovať jedlo. V dôsledku týchto udalostí, ktoré boli uznané za akt genocídy voči ukrajinskému ľudu – došlo k radikálnemu zjednodušeniu tradičnej kuchyne, keďže sa zachovali len recepty na tie najzákladnejšie pokrmy &lt;ref&gt;[https://kavun.city/articles/113191/scho-ili-nashi-praschuri-v-chasi-golodomoru-menyu-strashnih-1932-1933-rokiv Що їли наші пращури в часи Голодомору? Меню страшних 1932-1933 років]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sil.media/p/shho-yily-ukrayinczi-pid-chas-golodomoru-22768 Що їли українці під час Голодомору]&lt;/ref&gt;.

Medzi tradičné jedlá patria boršč, varenyky (taštičky z cesta), pampušky s cesnakom, salo (solený bravčový tuk) a uzvar (nápoj zo sušeného ovocia).&lt;ref&gt;[https://dubhumans.com/ukrainskyi-borshch-istoriia-tradytsii-ta-yunesko/?srsltid=AfmBOooCFxw9hlbKd1Jv5iaXIifhSKpBspjpGFvSaYme5dYXSTKgItWa Український борщ: історія, традиції та ЮНЕСКО]&lt;/ref&gt;

=== Tradičné remeslá ===
Počas rokov [[Stalinské represie|masových represií v ZSSR]] bolo mnoho remesiel a tvorcov relikvií zničených na základe obvinení z nacionalizmu. Napríklad Mychajlo Bojčuk (1882–1937) zakladateľ ukrajinského monumentálneho umenia a vodca „bojčukovskej“ školy. V súčasnosti sú známe iba štýly, ktoré prežili stalinskú totalitnú éru.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/zhovten/30/1882-narodyvsya-myhaylo-boychuk-hudozhnyk-monumentalist 1882 - народився Михайло Бойчук, художник-монументаліст]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://boychukists.com/artist/myhajlo-bojchuk/ БОЙЧУК Михайло Львович (Левонтійович)]&lt;/ref&gt;

Dekoratívna ľudová maľba, napríklad štýl Petrykivka, je zapísaná na zozname [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Vyznačuje sa pestrými kvetinovými motívmi, fantastickými vtákmi a jedinečnou technikou maľby &lt;ref&gt;[https://ich.unesco.org/en/RL/petrykivka-decorative-painting-as-a-phenomenon-of-the-ukrainian-ornamental-folk-art-00893 Petrykivka decorative painting as a phenomenon of the Ukrainian ornamental folk art]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Музей писанкового розпису в Коломиї 08.09.2024 19.jpg|thumb|Múzeum pysanky]]
Umenie zdobenia veľkonočných vajíčok ([[Pysanka|pysanky]]) zložitými vzormi a symbolmi vytvorenými voskom. Každá čiara a farba má posvätný význam.&lt;ref&gt;[https://ich.unesco.org/en/RL/pysanka-ukrainian-tradition-and-art-of-decorating-eggs-02134 Pysanka, Ukrainian tradition and art of decorating eggs]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://museum-portal.com/ua/muzeyi/280_muzey-pisankovogo-rozpisu Музей писанкового розпису]&lt;/ref&gt;

Počas ruskej invázie v roku 2022 boli zničené múzeá umenia a histórie, ako napríklad Múzeum histórie a vlastivedy v [[Ivankiv]]e, Vlastivedné múzeum v [[Kupjansk]]u, Múzeum umenia Archipa Kuindžiho v [[Mariupol]]e a Vlastivedné múzeum v [[Lysyčansk]]u ([[Luhanská oblasť]]).&lt;ref&gt;[https://www.slovoidilo.ua/2026/05/27/infografika/kultura/istorychni-krayeznavchi-mysteczki-yaki-muzeyi-ukrayiny-poshkodyla-rf-chas-velykoyi-vijny Історичні, краєзнавчі, мистецькі: які музеї України пошкодила рф за час великої війни]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.museum-ukraine.info/?p=15697 18 пам’яток архітектури, які зруйнували російські загарбники в Україні]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://foreignukraines.com/2024/01/17/russia-destroyed-38-ukrainian-museums-and-stole-480000-works-of-art/ Росія зруйнувала 38 українських музеїв і викрала 480 000 творів мистецтва]&lt;/ref&gt;

=== Šport ===
[[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|Bojový hopak|vľavo]]
Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval &quot;Bojový hopak&quot; ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove.

Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad [[Kateryna Diačenko]], [[Viktoria Ivaško]], [[Venedykt Vasilkiv]], [[Anastasia Ignatenko]], [[Matvii Marčenko]].&lt;ref&gt;[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]&lt;/ref&gt;

=== Masmédiá ===
Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, &quot;Haličská hviezda&quot;, vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch.&lt;ref&gt;[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]&lt;/ref&gt; V Ruskej ríši bola &quot;Prosvita&quot; hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou.[[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|Haličská hviezda]]V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny &quot;Svoboda&quot; vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes.

V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny.

V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy.

V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny &quot;Zasiv&quot;.

Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku.&lt;ref&gt;[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]&lt;/ref&gt;

V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“.

V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“.

Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj.

V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov.

=== Veda ===
[[Obrázok:КОМ 320 «Національна академія наук України. 100 років».jpg|thumb|Poštová známka pripomínajúca výročie Národnej akadémie vied|vľavo]]
Akadémia vied Ukrajiny bola založená 27. novembra 1918. Mnohí vedci ukrajinského pôvodu – vrátane tých, ktorí boli nútení žiť v zahraničí, významne prispeli k rozvoju ľudského potenciálu; patria k nim napríklad [[Igor Sikorsky]] a [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]].&lt;ref&gt;[https://www.nas.gov.ua/about-nas/history-nas Історія НАН України]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ukraine.ua/invest-trade/ukrainian-inventions-that-changed-the-world/ Ukrainian inventions that changed the world]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://euromaidanpress.com/2021/08/10/ukraines-30-prominent-ukrainians-who-changed-the-country-and-the-world-part-2-science/ Ukraine’s 30: Prominent Ukrainians who changed the country and the world. Part 2: Science]&lt;/ref&gt;

=== Hudba ===
Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Doždyk“ v rodnom jazyku.&lt;ref&gt;[https://kobzari.org.ua/?page=articles&amp;subpage=5 Історія кобзарства]&lt;/ref&gt; Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením.&lt;ref&gt;[https://kharkiv-nspu.org.ua/archives/7014 ПРАВДА КРІЗЬ СТОЛІТТЯ (Вбивство Леонтовича – злочин «червоного терору»)]&lt;/ref&gt; 
[[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|[[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]]]]
[[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu|vľavo]]
Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým [[Hnat Chotkevyč]] a národný umelec Ukrajinskej SSR [[Ivan Kučuhura-Kučerenko]] –, ako aj [[Olexandr Horilyj]] (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a [[Vasyl Verchovynec]] (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyr Ivasiuk]] najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom &lt;ref&gt;[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]&lt;/ref&gt;. Ukrajinská hudba sa začala rýchlo rozvíjať v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia. Jednou z najznámejších skupín bola [[Okean Elzy]]. [[Vjerka Serďučka|Andrij Danylko]] sa stal najslávnejším ukrajinským interpretom prvého desaťročia 21. storočia.&lt;ref&gt;[https://te.20minut.ua/Kult-podii/hiti-2000-h-yaki-zvuchali-z-kozhnogo-chaynika-yaku-muziku-ranishe-sluh-11040513.html Хіти 2000-х, які звучали «з кожного чайника»: яку музику раніше слухали всі]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://diyclab.wordpress.com/2018/01/02/ukrainskyi-pank-2000-2016/ Український панк: історія та локальні сцени. Частина 2 (2000–2016)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://visnyk.today/istoriia-ukrainskoi-estrady-ta-pop-muzyky-vid-vytokiv-do-suchasnosti/ Історія української естради та поп-музики: від витоків до сучасності]&lt;/ref&gt; Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny sa ukrajinská hudba naďalej vyvíjala, pričom čerpala z prvkov európskych žánrov popu a rocku a kombinovala ich s vlastnými štylistickými prvkami.&lt;ref&gt;[https://kanaldim.tv/vijna-z-muzykoyu-yak-vidrodzhuyutsya-ukrayinski-motyvy-video/ Війна з музикою: як відроджуються українські мотиви (ВІДЕО)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.rfi.fr/uk/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0/20221125-%D1%89%D0%BE-%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D0%BE-%D0%B7-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BB%D1%8F-%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83-%D0%B2%D1%96%D0%B9%D0%BD%D0%B8-%D1%96-%D0%BA%D1%83%D0%B4%D0%B8-%D0%B2%D0%BE%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D1%83%D1%85%D0%B0%D1%94%D1%82%D1%8C%D1%81%D1%8F Що стало з українською музикою після початку війни і куди вона рухається]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://liroom.com.ua/music/year-in-review-music-2022/ Рік народження нової української музики. Музичні підсумки 2022 року]&lt;/ref&gt;[[Obrázok:Bogdanivka Jagotyn (Bilokur) 0027.JPG|thumb|Štetce používané Kateryna Bilokur]]
=== Fotografia ===
Najznámejším ukrajinským fotografom je [[Franz de Mézer]] (1830{{--}}1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky.&lt;ref&gt;[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]&lt;/ref&gt;

=== Výtvarné umenie ===
Jednou z najznámejších ukrajinských umelkýň je [[Kateryna Bilokurová|Kateryna Bilokur]], ktorej tvorba ohromila [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]].&lt;ref&gt;[http://www.mdmu.com.ua/portfolio-item/kateryna-bilokur-2/ Катерина Білокур]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://vogue.ua/article/culture/art/10-shedevriv-vidatnoji-hudozhnici-katerini-bilokur-50693.html 10 шедеврів видатної художниці Катерини Білокур]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.wikiart.org/en/kateryna-bilokur Kateryna Bilokur]&lt;/ref&gt;

=== Kino ===
[[Odeské filmové štúdio]], najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 &lt;ref&gt;[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]&lt;/ref&gt;. Počas sovietskej éry uprostred neustálych politických represií a atmosféry strachu v spoločnosti &lt;ref&gt;[https://edu.lvivcenter.org/modules/everyday-life-of-workers-in-the-ukrainian-ssr-1920-30s/ Повсякденне життя робітників УРСР у 1920-ті – на початку 1930-х рр.]&lt;/ref&gt; podliehala kinematografia prísnej štátnej kontrole a slúžila ako nástroj propagandy; vyskytovali sa prípady, keď bola ukrajinská kultúra a jazyk v sovietskych filmoch znevažované a samotná ukrajinská identita bola označovaná za druhoradú a podradnú voči tej ruskej &lt;ref&gt;[https://telegraf.com.ua/ukr/lifestyle/2022-02-05/5695543-tovsti-zhadibni-ta-durni-yakimi-ukraintsiv-vistavlyali-u-radyanskikh-filmakh/amp Товсті, жадібні та дурні: якими українців виставляли у радянських фільмах]&lt;/ref&gt;. Zároveň boli cenzurované alebo zakázané filmy zobrazujúce Ukrajincov v pozitívnom svetle, napríklad ''Stratený list'' (Пропала грамота, 1972) &lt;ref&gt;[https://radiotrek.rv.ua/amp/cih-ukrayinskih-filmiv-vlada-srsr-boyalasya-yak-vognyu-perelik-zaboronenih-strichok-foto_367084.html Цих українських фільмів влада СРСР боялася, як вогню: перелік заборонених стрічок (ФОТО)]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia|vľavo]]
Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria ''Hladomor-33'' (Голод-33, 1991) &lt;ref&gt;[https://gazeta.ua/articles/culture/_golosuvati-za-nezalezhnist-lyudej-pidshtovhnuv-film-pro-golodomor-zgaduyemo-ukrayinske-kino-1990h/1046698 Голосувати за незалежність людей підштовхнув фільм про Голодомор. Згадуємо українське кіно 1990-х]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sil.media/p/golod-33-film-iakii-vplinuv-na-golosuvannia-za-nezalezhnist-ukrayini-843257-5244 Голод-33: фільм, який вплинув на голосування за незалежність України]&lt;/ref&gt;, ''Cesta na Sič'' (Дорога на Січ, 1994) &lt;ref&gt;[https://usfa.gov.ua/movie-catalog/doroga-na-sich-i9301 Дорога на Січ]&lt;/ref&gt;, ''Volací znak Banderas'' (Позивний Бандерас, 2017) &lt;ref&gt;[https://ukrpohliad.org/blogs/pozyvnyj-banderas-drugyj-vitchyznyanyj-film-pro-rosijsko-ukrayinsku-vijnu.html «Позивний «Бандерас» Другий вітчизняний фільм про російсько-українську війну]&lt;/ref&gt;, ''Donbas'' Sergeja Loznicu (2018) &lt;ref&gt;[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]&lt;/ref&gt;, ''Kruty 1918'' (Крути 1918, 2019) &lt;ref&gt;[https://itc.ua/articles/retsenziya-na-film-kruti-1918/amp/ Рецензія на фільм «Крути 1918»]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://independentview.net/2019/02/09/ohliad-fil-mu-kruty-1918/ Драма напівпорожньої склянки. Огляд фільму “Крути 1918”]&lt;/ref&gt;, ''Čierny havran'' (Чорний ворон, 2019) &lt;ref&gt;[https://marieclaire.ua/life/chornyj-voron-ukrayinskyj-film-nagaduvannya/ «Чорний ворон» — важливий, але не ідеальний український фільм-нагадування]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/kinematograf/retsenziya-na-film-chornyy-voron-2019 Рецензія на фільм «Чорний Ворон» (2019)]&lt;/ref&gt; a ''Ščedryk'' (Щедрик, 2023) &lt;ref&gt;[https://english.nv.ua/amp/drama-carol-of-the-bells-has-real-life-stories-from-30s-and-40s-says-director-olesia-morhunets-is-50373659.html Ukrainian-Polish historical drama ‘Carol of the Bells’ set to premier on Netflix]&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina = p}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Ukrajinský výhonok}}

[[Kategória:Ukrajinci| ]]
[[Kategória:Slovania]]
[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]</text>
      <sha1>2xb6u6y80t3fmj8dkg8hw2b8demfl3b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turbodúchadlo (spaľovací motor)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>75361</id>
    <revision>
      <id>8371453</id>
      <parentid>8226306</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:08:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371453</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30903" sha1="h5e349pnk0ah8wenfjr7nh7vfnxoqo9" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
[[Súbor:Turbocharger.jpg|thumb|Rez turbodúchadlom]]
[[Súbor:Turbolader LKW.jpg|thumb|Turbodúchadlo na bloku motora nákladného automobilu]]
'''Turbodúchadlo''' alebo '''plniaci turboagregát'''&lt;ref&gt;Trnka J., Urban J.: ''Spaľovacie motory''. [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]] Bratislava, 1992.: str. 222.&lt;/ref&gt;, hovorovo '''turbo''', z gréckeho &quot;τύρβη&quot; ([[turbulencia]]) je [[turbína|turbínou]] poháňané dúchadlo, ktoré stláča vzduch. K veľkému rozšíreniu tohto zariadenia došlo vďaka použitiu v [[spaľovací motor|spaľovacích motoroch]] kvôli zvýšeniu celkového výkonu pomocou zväčšenia množstva nasávaného [[vzduch]]u, ktorý s [[palivo]]m vchádza do [[Spaľovací priestor|spaľovacích priestorov]] motora. Hlavnou výhodou turbodúchadiel je významný nárast výkonu, spojený iba s malým zvýšením hmotnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nice |meno=Karim |url=http://auto.howstuffworks.com/turbo.htm |title=How Turbochargers Work |vydavateľ=Auto.howstuffworks.com |dátum vydania=4. december 2000 |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;reviews.cnet.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://reviews.cnet.com/8301-13746_7-20045466-48.html |dátum prístupu=2013-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110326015904/http://reviews.cnet.com/8301-13746_7-20045466-48.html |dátum archivácie=2011-03-26 }}&lt;/ref&gt; Turbodúchadlo využíva nevyužitú energiu výfukových plynov prúdiacich z motora, a tým zvyšuje celkovú [[efektívna účinnosť|účinnosť]] pohonnej jednotky. Nevýhodou je to, že pri [[benzínový motor|benzínových motoroch]] sa pri použití turbodúchadla musí znižovať [[kompresný pomer]] aby nedochádzalo k samovznieteniu paliva. To potom nepriaznivo vplýva na účinnosť motora v nízkych otáčkach, kedy turbodúchadlo nedodáva potrebné množstvo vzduchu. [[Naftový motor|Naftové motory]] týmto problémom netrpia, lebo sú principiálne založené na samovznietení paliva&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[motorová nafta|nafty]]. Pre obidva typy motorov však turbodúchadlo predstavuje veľkú výhodu vo vyšších [[nadmorská výška|nadmorských výškach]], kde je nižší [[atmosférický tlak|tlak vzduchu]]. Tento dôvod bol aj príčinou vývoja tohto zariadenia pôvodne pre [[hnacia jednotka lietadla|letecké motory]].

Podobný efekt je pri motoroch možné dosiahnuť aj [[kompresor (plyn)|kompresorom]], ale rozdiel medzi nimi je v tom, že kompresor je poháňaný prevodom od [[kľukový hriadeľ|kľukového hriadeľa]] a turbodúchadlo je poháňané turbínou, ktorú roztáčajú prúdiace výfukové plyny.

Turbodúchadlá sa najčastejšie používajú v osobných a nákladných automobiloch, lokomotívach, lietadlách a stavebných strojoch. Takisto nachádzajú uplatnenie v [[palivový článok|palivových článkoch]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Baines|meno=Nicholas C.|titul=Fundamentals of Turbocharging|rok=2005|vydavateľ=Concepts ETI|isbn=0-933283-14-8}}&lt;/ref&gt;

==História==
[[Prepĺňanie piestových spaľovacích motorov|Prepĺňanie]] sa datuje už z konca 19. storočia, kedy si v roku 1885 [[Gottlieb Daimler]] patentoval techniku, ktorá využívala [[čerpadlo]] poháňané ozubeným kolesom, ktoré dodávalo vzduch do motora s vnútorným spaľovaním.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.calaisturbo.org/history-of-the-supercharger.php |titul=History of the Supercharger |dátum prístupu=2011-06-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150713170831/http://www.calaisturbo.org/history-of-the-supercharger.php |dátum archivácie=2015-07-13 }}&lt;/ref&gt; Turbodúchadlo bolo vyvinuté švajčiarskym inžinierom Alfredom Büchim (1879&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1959), ktorý bol hlavým výskumníkom dieselového motora v továrni Gebruder Sulzer v meste Winterhur,&lt;ref&gt;Porsche Turbo: The Full History. Peter Vann. MotorBooks International, 11 Jul 2004&lt;/ref&gt; a ktorý v roku 1905 získal patent na použitie kompresora poháňaného prúdiacimi výfukovými plynmi. Ten vzduchom prepĺňal spaľovací motor pre zvýšenie výkonu, ale trvalo ďalších 20 rokov, kým bola táto idea uskutočnená.&lt;ref&gt;Compressor Performance: Aerodynamics for the User. M. Theodore Gresh. Newnes, 29 Mar 2001&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Diesel and gas turbine progress, Volume 26. Diesel Engines, 1960&lt;/ref&gt; Počas prvej svetovej vojny francúzsky inžinier [[Auguste Rateau]] vybavoval turbodúchadlami motory Renault, ktoré poháňali viaceré francúzske bojové lietadlá.&lt;ref name=&quot;Air &amp; Space, Hill Climb&quot; &gt;{{Citácia periodika|url=http://www.airspacemag.com/history-of-flight/climb.html?c=y&amp;page=1 |periodikum=Air &amp; Space Magazine |titul=Hill Climb |dátum prístupu=2010-08-02 }}&lt;/ref&gt; V roku 1918 inžinier spoločnosti [[General Electric]], [[Sanford Alexander Moss]] zapojil turbodúchadlo do leteckého motora [[V12 (motor)|V12]] ''[[Liberty L-12|Liberty]]''. Tento motor bol testovaný na vrchu [[Pikes Peak]] s výškou {{mnm|4300}}, kde spoločnosť demonštrovala možnosť zmenšenia výkonových strát vo vyšších nadmorských výškach, kde je nižší atmosférický tlak a aj hustota vzduchu.&lt;ref name=&quot;Air &amp; Space, Hill Climb&quot; /&gt; General Electric tento systém nazvala &quot;turbosupercharging&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rwebs.net/avhistory/opsman/geturbo/geturbo.htm|titul=The Turbosupercharger and the Airplane Powerplant.|dátum prístupu=2013-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20110109212349/http://rwebs.net/avhistory/opsman/geturbo/geturbo.htm|dátum archivácie=2011-01-09}}&lt;/ref&gt; V tom čase boli všetky zariadenia na prepĺňanie nazývané &quot;superchargers&quot; (kompresory), ale v dnešnej dobe termín &quot;supercharger&quot; (kompresor) označuje iba mechanicky poháňané zariadenia na prepĺňanie.

Turbodúchadlá boli po prvýkrát použité v sériovej výrobe leteckých motorov ako napr. [[Napier Lion]] v 20. rokoch. Boli však menej častejšie použité ako motorom poháňané odstredivé kompresory. Lode a lokomotívy vybavené turbodúchadlom [[preplňovaný naftový motor|preplňovanými naftovými motormi]] sa začali objavovať v 20. rokoch. Turbodúchadlá boli tiež používané v letectve, a to najviac v USA. Počas druhej svetovej vojny patrili medzi lietadlá, ktoré boli vybavené turbodúchadlami [[B-17 Flying Fortress]], [[B-24 Liberator]], [[P-38 Lightning]] a [[P-47 Thunderbolt]].

==Turbodúchadlo vs. kompresor==
{{Hlavný článok|Kompresor (plyn)}}
Na rozdiel od turbodúchadla, nie je kompresor poháňaný prúdiacimi výfukovými plynmi, ale je poháňaný mechanicky z motora.&lt;ref name=&quot;auto.howstuffworks.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://auto.howstuffworks.com/question122.htm |titul=HowStuffWorks &quot;What is the difference between a turbocharger and a supercharger on a car\'s engine?&quot; |vydavateľ=Auto.howstuffworks.com |dátum vydania=4. január 2000 |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt; Medzi typy pohonu kompresora patria remene, reťaze, hriadele alebo ozubené kolesá. Kompresor je tak mechanickou záťažou motora.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elsberg-tuning.dk/supercharging.html |titul=supercharging |vydavateľ=Elsberg-tuning.dk |date= |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Chris Longhurst |url=http://www.carbibles.com/fuel_engine_bible_pg5.html |titul=The Fuel and Engine Bible: page 5 of 6 |vydavateľ=Car Bibles |date= |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120318052801/http://www.carbibles.com/fuel_engine_bible_pg5.html |dátum archivácie=2012-03-18 }}&lt;/ref&gt; Napríklad motoru [[Rolls-Royce Merlin]] odoberá jednostupňový odstredivý kompresor 110&amp;nbsp;kW/150 koní. Za cenu týchto 110&amp;nbsp;kW/150 koní motor vyvinie navyše ďalších 400 koní, čo je vo výsledku 250-koňový rozdiel k dobru.

Ďalšou významnou nevýhodou kompresorov je nižšia adiabatická účinnosť v porovnaní s turbodúchadlom. Adiabatická účinnosť je veličina, ktorá udáva schopnosť stlačiť vzduch bez dodania nadmerného tepla tomuto vzduchu. Proces kompresie vzduchu vždy produkuje teplo ako vedľajší produkt tohto procesu, ale účinnejšie kompresory produkujú menej tepla.

==Princíp funkcie==
Vo väčšine [[piestový motor|piestových motorov]] je nasávaný vzduch &quot;ťahaný&quot; do motora prostredníctvom pohybu piestu z hornej do dolnej úvrate,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.compgoparts.com/TechnicalResources/FourStrokeEngineBasics.asp |titul=Four Stroke Engine Basics |vydavateľ=Compgoparts.com |date= |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080321100045/http://www.compgoparts.com/TechnicalResources/FourStrokeEngineBasics.asp |dátum archivácie=2008-03-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Brain |meno=Marshall |url=http://www.howstuffworks.com/engine1.htm |titul=HowStuffWorks &quot;Internal Combustion&quot; |vydavateľ=Howstuffworks.com |dátum vydania=5. apríl 2000 |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt; podobne ako je to pri [[injekčná striekačka|injekčnej striekačke]]. Množstvo vzduchu, ktoré je v danom cykle nasané, závisí od [[zdvihový objem|zdvihového objemu]] valca a [[objemová účinnosť|objemovej účinnosti]] motora.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.epi-eng.com/piston_engine_technology/volumetric_efficiency.htm |titul=Volumetric Efficiency (and the REAL factor: mass airflow) |vydavateľ=Epi-eng.com |dátum vydania=18. november 2011|dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt; Cieľom turbodúchadla je zvýšiť objemovú účinnosť motora zvýšením hustoty nasávaného plynu (zvyčajne vzduchu).

Obežné koleso dúchadla stláča nasávaný vzduch z okolia predtým, ako sa vzduch dostane do [[Zberač nasávacieho potrubia|zberača nasávacieho potrubia]] pri zvýšenom tlaku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://large.stanford.edu/courses/2010/ph240/veltman1/ |titul=Variable-Geometry Turbochargers |vydavateľ=Large.stanford.edu |dátum vydania=24. október 2010|dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt; To má za následok väčšie množstvo vzduchu vchádzajúceho do valcov. Výkon potrebný na jeho otáčanie [[radiálny kompresor|radiálneho kompresora]] pochádza z turbíny, ktorú roztáčajú prúdiace výfukové plyny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://conceptengine.tripod.com/conceptengine/id5.html |titul=How Turbo Chargers Work |vydavateľ=Conceptengine.tripod.com |date= |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120517000134/http://conceptengine.tripod.com/conceptengine/id5.html |dátum archivácie=2012-05-17 }}&lt;/ref&gt;

Turbodúchadlá sa používajú v automobilovom priemysle aj na zníženie spotreby pri zachovaní výkonu spaľovacieho motora.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://me1065.wikidot.com/variable-geometry-turbochargers |titul=Effects of Variable Geometry Turbochargers in Increasing Efficiency and Reducing Lag - Thermal Systems |doi=10.1243/0954407991526766 |vydavateľ=Me1065.wikidot.com |dátum vydania=6. december 2007 |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt; To sa dosahuje obnovovaním nevyužitej energie vo výfuku, ktorá je dodávaná do nasávania motora. Narastajúca teplota turbodúchadlom stláčaného vzduchu dáva vyššiu [[účinnosť]].

Regulácia turbodúchadiel je veľmi komplexná a bola vyvíjaná počas viac ako 100 rokov svojho použitia. Moderné turbodúchadlá môžu používať odpúšťacie, obtokové resp. regulačné ventily ([[wastegate]], [[blow-off ventil]]y) a [[Turbodúchadlo s variabilnou geometriou lopatiek|variabilnú geometriu lopatiek]].

Regulovanie hustoty nasávaného vzduchu je často spájané so stratou atmosférického tlaku zvýšením nadmorskej výšky. Preto bolo prirodzene turbodúchadlo používané v leteckých motoroch. Ako lietadlo stúpa do vyšších nadmorských výšok, tlak okolitého vzduchu rýchlo klesá. Pri nadmorskej výške {{mnm|5486}} je tlak o polovicu menší ako na úrovni morskej hladiny, čo má za následok iba polovičný výkon motora.&lt;ref name=&quot;knuteson&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Boosting Your Knowledge of Turbocharging |priezvisko=Knuteson |meno=Randy |mesiac=July |rok=1999 |dátum prístupu=2012-04-18 |url=http://www.kellyaerospace.com/articles/Turbocharging.pdf |vydavateľ=Aircraft Maintenance Technology |url archívu=https://web.archive.org/web/20120617094358/http://www.kellyaerospace.com/articles/Turbocharging.pdf |dátum archivácie=2012-06-17 }}&lt;/ref&gt;

===Nárast tlaku / plnenie===
V automobilizme termín &quot;boost&quot; (plnenie) označuje rozdiel v tlaku prepĺňajúceho a [[atmosférický tlak|atmosférického tlaku]]. Úroveň plnenia je označovaná v [[bar (tlak)|baroch]], psi alebo niekedy v [[Pascal|kPa]].&lt;ref name=&quot;knuteson&quot; /&gt;

V leteckých motoroch je prepĺňanie dôležité kvôli udržiavaniu tlaku v sacom potrubí pri narastajúcej nadmorskej výške. Tlak v sacom potrubí tak môže dosahovať aj 100 kPa.&lt;ref name=&quot;knuteson&quot; /&gt;

Na zabránenie [[detonačné spaľovanie|detonačnému spaľovaniu]] (klepanie motora) a podobných fyzických poškodení motora, sa nemôže tlak v sacom potrubí veľmi zvýšiť. Preto sa tlak v sacom potrubí reguluje určitými prostriedkami. Otváranie obtokového ventilu [[wastegate]] dovoľuje nadmernú energiu smerujúcu na turbínou prepustiť okolo turbodúchadla rovno do výfukového potrubia alebo do vzduchu kvôli zmenšeniu plniaceho tlaku. Ventil wastegate môže byť ovládaný buď manuálne (najčastejšie v lietadlách) alebo ovládacím prvkom (v automobiloch je často riadený [[Riadiaca jednotka motora|riadiacou jednotkou motora]]).

===Oneskorenie reakcie turbodúchadla===
Oneskorenie reakcie turbodúchadla, nazývané neodborne turbodiera alebo tiež turboefekt je doba, ktorá je potrebná k vytvoreniu dostatočného tlaku výfukových plynov, potrebných na roztočenie turbíny. Dostatok kinetickej energie, potrebnej k stlačeniu vzduchu vytvorí až turbína roztočená na určité otáčky.

Oneskorenie reakcie turbodúchadla sa dá eliminovať niekoľkými spôsobmi:
* znižovanie rotačnej zotrvačnosti turbodúchadla; napríklad použitím ľahších súčiastok, alebo súčiastok s menším priemerom dovoľuje rýchlejšiu odozvu.
* zmenšením trecích strát ložísk
* použitie turbodúchadla s delenou dúchadlovou časťou (twin scroll)
* použitie dvoch sekvenčných alebo paralelných turbodúchadiel
* použitie [[antilag systém]]u

[[Antilag systém]] použvajú predovšetkým pretekárske automobily, u ktorých tento systém zabraňuje zníženiu otáčok turbodúchadla po ubraní plynu napríklad pri prejazde zákrut alebo pri preraďovaní, teda vzniku turbodiery. Funguje tak, že po ubraní plynu je vstreknuté palivo do výfuku pred turbodúchadlo, kde sa vznieti a znovu ho roztočí. Navonok sa tento spôsob javí strieľaním a plameňmi z výfuku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autotuning.sk/auto/poradna/als-anti-lag-system/|titul=ALS - Anti Lag System|vydavateľ=Autotuning.sk|dátum prístupu=2013-10-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20131016222841/http://www.autotuning.sk/auto/poradna/als-anti-lag-system/|dátum archivácie=2013-10-16}}&lt;/ref&gt;

==Pracovné režimy turbodúchadla==
Turbodúchadlo v závislosti od [[motorová konfigurácia|konfigurácie piestového spaľovacieho motora]] a geometrie výfukového potrubia môže pracovať v niektorom z nasledovných režimov:
#Ak je medzi pracovnými valcami motora a turbínou dostatočne veľký zásobník, v ktorom sa ustália hodnoty tlaku a teploty spalín, turbína turbodúchadla bude pracovať ako rovnotlaková. Tento spôsob je výhodný vtedy, ak pomer tlaku vo valci pri otvorení [[ventil (piestový spaľovací motor)|ventilu]] a priemerného tlaku pred turbínou nie je veľký. 
#Ak sa spaliny privádzajú k turbíne priamo vo forme krátkych tlakových impulzov podľa toho, ako sa otvárajú výfukové ventily turbína pracuje ako impulzová. Pre vysokú účinnosť prenosu treba dodržať vhodný tvar výfukového potrubia a ďalšie parametre motora.
#Tretím spôsobom je kombinovaný systém prenosu energie s využitím tlakových konvertorov, ktorý kombinuje výhodné vlastnosti dvoch predošlých režimov.

==Hlavné komponenty turbodúchadla==
Turbodúchadlo pozostáva z troch hlavných komponentov:
* [[turbína]], ktorou je takmer vždy [[radiálna turbína]]
* dúchadlo, ktorým je takmer vždy [[radiálny kompresor]]
* stredová rotujúca ložisková/nábojová zostava

Mnoho turbodúchadiel používa ďalšie technológie, ako sú ventily wastegate, blow-off ventily a medzichladiče.

===Turbína===
Energia, ktorú poskytuje turbína je prevedená z [[entalpia|entalpie]] a kinetickej energie plynu. Ložiská turbíny dosahujú pri prúdení výfukových plynov do 250 000 otáčok za minútu.&lt;ref&gt;Mechanical engineering: Volume 106, Issues 7&amp;nbsp;–&amp;nbsp;12; p.51&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Popular Science. Detroit's big switch to Turbo Power. Apr 1984.&lt;/ref&gt; Veľkosť a tvar môžu určovať výkonové charakteristiky turbodúchadla. Tak vysoké otáčky predstavujú problém pre klasické [[Valivé ložisko|guličkové ložiská]], ktoré by mohli explodovať. Preto sa používajú [[fluidné ložisko|fluidné ložiská]], v ktorých sú pohybujúce časti oddelené a zároveň chladené tenkou vrstvou oleja. Olej sa väčšinou odoberá z mazacej sústavy motora a musí byť po prechode turbodúchadlom chladený [[Olejový chladič|olejovým chladičom]].

Výkon turbodúchadla je úzko spätý s jeho veľkosťou.&lt;ref name=&quot;eight&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Veltman |meno=Thomas |titul=Variable-Geometry Turbochargers |vydavateľ=Coursework for Physics 240 |dátum vydania=24. október 2010 |url =http://large.stanford.edu/courses/2010/ph240/veltman1/ |dátum prístupu=2012-04-17 }}&lt;/ref&gt; Väčšie turbodúchadlá sa viac zohrievajú a ich väčšia turbína poskytuje väčší tlak, ale pri nízkych otáčkach trpia oneskorením. Malé turbodúchadlá sa otáčajú rýchlo, ale nemajú taký výkon pri akcelerácii vo vysokých otáčkach.&lt;ref name=&quot;one&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tan |meno=Paul |titul=How does Variable Turbine Geometry work? |vydavateľ=PaulTan.com |dátum vydania=16. august 2006 |url =http://paultan.org/2006/08/16/how-does-variable-turbine-geometry-work/ |dátum prístupu=2012-04-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;two&quot;&gt;A National Maritime Academy Presentation. [http://www.scribd.com/doc/17453088/How-Does-Variable-Turbine-Geometry-Work Variable Turbine Geometry].&lt;/ref&gt; Na spojenie výhod malých a veľkých turbín sa používajú pokročilé návrhy, ako dvojité turbodúchadlá, turbodúchadlá s delenou dúchadlovou časťou alebo turbodúchadlá s variabilnou geometriou lopatiek.

====Twin-turbo====
{{Hlavný článok|Twin-turbo}}
'''Twin-turbo''' alebo aj '''bi-turbo''' je systém dvoch samostatných turbodúchadiel, ktoré pracujú v sekvenčnej alebo paralelnej konfigurácii.&lt;ref name=&quot;three&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;twelve&quot;&gt;[http://www.turbobygarrett.com/turbobygarrett/faq Turbo FAQ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131016203328/http://www.turbobygarrett.com/turbobygarrett/faq |date=2013-10-16 }}. Garrett by Honeywell. Retrieved April 17, 2012.&lt;/ref&gt; V paralelnej konfigurácii je každé turbodúchadlo poháňané jednou výfukovou vetvou motora. V sekvenčnom nastavení funguje jedno turbodúchadlo pri nižších otáčkach a druhé je na vopred dané rýchlosti a zaťaženia motora.&lt;ref name=&quot;twelve&quot;/&gt; Sekvenčne montované turbodúchadlá taktiež redukujú oneskorenie reakcie, ale požadujú zložité vedenie potrubí.&lt;ref name=&quot;three&quot;&gt;[http://www.autozine.org/technical_school/engine/tech_engine_3.htm#Twin-turbo Twin-Turbo: Parallel or Sequential] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130305015212/http://www.autozine.org/technical_school/engine/tech_engine_3.htm#Twin-turbo |date=2013-03-05 }}. Autozine Technical School.&lt;/ref&gt;

====Variabilná geometria lopatiek====
{{Hlavný článok|Turbodúchadlo s variabilnou geometriou lopatiek}}
Variabilná geometria (VGT) je technológia, ktorá umožňuje meniť sklon lopatiek rozvádzača turbíny turbodúchadla podľa jeho zaťaženia. Uhol lopatiek turbodúchadla nastavuje ovládací prvok, ktorý spomaľuje alebo zrýchľuje prietok vzduchu turbodúchadlom.&lt;ref name=&quot;one&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;two&quot;/&gt;. VGT nevyžaduje ventil wastegate, preto býva častejšia pri naftových motoroch, ktoré majú nižšiu teplotu výfukových plynov.

==Ďalšie technológie používané pri inštalácii turbodúchadla==
===Medzichladenie===
Pri stláčaní nasávaného vzduchu turbodúchadlom sa nasávaný vzduch prehrieva a takisto je ohrievaný prestupom tepla z výfukových plynov. Extrémne vysoká teplota nasávaného vzduchu môže prispieť ku klepaniu motora (detonačnému spaľovaniu), ktoré mechanicky ničí motor.

Popri turbodúchadlách sa často používajú [[medzichladič]]e, ktoré ochladzujú stlačený vzduch. Medzichladiče sú často testované kvôli trhlinám počas bežných servisných intervalov, a to predovšetkým pri nákladných automobiloch, kde má tento jav za následok 20% zníženie šetrenia paliva.

===Vodné vstrekovanie===
Ako alternatíva k medzichladeniu stláčaného vzduchu je vstrekovanie vody do nasávaného vzduchu, ktorá tak schladzuje nasávaný vzduch. Táto metóda je používané v automobiloch a lietadlách.

===Wastegate===
{{Hlavný článok|Wastegate}}
Mnoho turbodúchadiel používa reguláciu odpúšťaním výfukových plynov (ventil wastegate), ktorý umožňuje malým turbodúchadlám redukovať efekt oneskorenia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Nice|meno=Karim|titul =How Turbochargers Work |periodikum=Auto.howstuffworks.com |date = |url =http://auto.howstuffworks.com/turbo3.htm |dátum prístupu=2010-08-02 }}&lt;/ref&gt; Ventil wastegate reguluje tok výfukových plynov vchádzajúcich do turbíny výfukovej časti turbodúchadla. Ten môže byť riadený [[solenoid]]om, ktorý ovláda [[riadiaca jednotka motora]] alebo [[regulátor plniaceho tlaku]], ale väčšina sériovo vyrábaných automobilov používa pružinou zaťaženú membránu.

===Blow-off ventil/diverter/bypass/dump ventil===
[[Súbor:Dahlbäck valve.jpg|right|thumb|Recirkulačný bypass ventil]]
{{Hlavný článok|Blow-off ventil}}
Turbodúchadlom prepĺňané motory pracujú najlepšie pri plne otvorenej škrtiacej klapke a potrebujú vysoké otáčky. Keď je však škrtiaca klapka zavretá, stlačený vzduch nemá kde prúdiť. V tejto situácii narastá tlak na úroveň, ktorá môže viesť k poškodeniu. Keď sa tlak ďalej zvyšuje, začne sa stlačený vzduch vracať späť na lopatky dúchadla a ďalej von. Spätné prúdenie turbodúchadlom môže zapríčiniť, že sa rýchlosť otáčok hriadele turbíny spomalí rýchlejšie ako normálne, čo môže zničiť turbodúchadlo.

Aby sa predchádzalo tejto udalosti je medzi turbodúchadlo a škrtiacu klapku umiestnený ventil, ktorý vypúšťa prebytočný tlak vzduchu. Tento ventil je známy ako blow-off ventil alebo dump ventil. Je to pretlakový ventil a je bežne ovládaný vákuom v sacom potrubí.

Hlavné použitie tohto ventilu je kvôli udržaniu roztočeného turbodúchadla pri vysokých otáčkach. Vzduch je obyčajne vrátený späť na vstup turbodúchadla (diverter, bypass ventil) alebo je vzduch vypúšťaný do okolia (blow-off ventil).

==Použitie==
===Benzínové motory===
Prvé osobné automobily s prepĺňaným benzínovým motorom boli modely Oldsmobile Jetfire, ktorých motory [[Motor Oldsmobile V8|Oldsmobile V8]] používali turbodúchadlo montované na hliníkovom osemvalci s objemom 3,52 litra. V roku 1962 automobilka Chevrolet začala vybavovať svoj model [[Chevrolet Corvair]] turbodúchadlom, ktorý niesol názov Monza Spider a neskôr ako Monza. V Európe sa prepĺňanie turbodúchadlom dostalo do modelov [[Porsche 930]] či [[Saab 99|Saab 99 Turbo]]. V Severnej Amerike bol turbodúchadlom prepĺňaný populárny model [[Buick Regal|Buick Regal/T Type/Grand National]]. Dnes je prepĺňanie turbodúchadlom bežne používané mnohými automobilkami na naftových či benzínových motoroch. Prepĺňanie turbodúchadlom môže byť použité ná nárast výkonu pri zachovaní rovnakého objemu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Richard Whitehead |url=http://www.thenational.ae/lifestyle/motoring/road-test-2011-mercedes-benz-cl63-amg |titul=Road Test: 2011 Mercedes-Benz CL63 AMG |vydavateľ=Thenational.ae |dátum vydania=25. máj 2010 |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt; alebo kvôli šetreniu paliva znížením zdvihového objemu (napríklad Chevrolet Cruze s atmosférickým benzínovým motorom s objemom 1.8 litra má rovnaký výkon, 138 koní, ako jeho 1.4 litrový turbodúchadlom prepĺňaný motor).

===Naftové motory===
{{Hlavný článok|Preplňovaný naftový motor}}
Prvým sériovo vyrábaným osobným automobilom s naftovým motorom preplňovaným turbodúchadlom bol model [[Mercedes-Benz W116|Mercedes-Benz 300SD]] vyrábaný od roku 1978 s turbodúchadlom Garrett.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.honeywell.com/sites/honeywell/casestudy3_cat181ec08-fbaa1ed448-3e3e4447ab3472a0c2a5e5fdc1e6517d_H0CC06AED-44CB-396B-24A2-208C5DC4A3D0.htm |titul=Turbocharging Turns 100 |vydavateľ=Honeywell |rok=2005 |dátum prístupu=2012-09-28}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;en.turbolader.net&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://en.turbolader.net/Technology/History.aspx |titul=The history of turbocharging |vydavateľ=En.turbolader.net |dátum vydania=27. október 1959 |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;theturboforums.com&quot;&gt;http://www.theturboforums.com/turbotech/main.htm&lt;/ref&gt; V dnešnej dobe je množstvo naftových motorov preplňovaných turbodúchadlom, hlavne pre úspornosť paliva a lepšie jazdné vlastnosti.&lt;ref name=&quot;en.turbolader.net&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;theturboforums.com&quot;/&gt;

Prvý nákladný automobil s turbodúchadlom preplňovaným naftovým motorom vyrobila spoločnosť [[Saurer|Schweizer Maschinenfabrik Saurer]] v roku 1938.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.turbodriven.com/en/turbofacts/default.aspx |titul=BorgWarner turbo history |vydavateľ=Turbodriven.com |date= |dátum prístupu=2010-08-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100726074209/http://www.turbodriven.com/en/turbofacts/default.aspx |dátum archivácie=2010-07-26 }}&lt;/ref&gt;

===Motocykle===
Prvý motocykel s prepĺňaním turbodúchadlom bol [[Kawasaki Heavy Industries Motorcycle &amp; Engine|Kawasaki]] ZR1 TC z roku 1978.&lt;ref name=&quot;smith Z1R-TC&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Smith|meno=Robert|titul=1978 Kawasaki Z1R-TC: Turbo Power|periodikum=Motorcycle Classics|rok=2013|mesiac=January/February|ročník=8|vydanie=3|url=http://www.motorcycleclassics.com/classic-japanese-motorcycles/kawasaki-z1r-tc-zm0z13jfzbea.aspx|dátum prístupu=2013-02-07}}&lt;/ref&gt; Niekoľko japonských motocyklových spoločností vyrábalo začiatkom 80. rokov turbodúchadlom prepĺňané motocykle ako napríklad motocykel Honda CX500 Turbo,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bikez.com/motorcycles/honda_cx_500_turbo_1982.php|titul=Honda CX 500 Turbo |vydavateľ=Bikez.com|dátum prístupu=2013-10-15}}&lt;/ref&gt; ktorý mal priečne uložený, vodou chladený vidlicový dvojvalec, ktorý bol tiež v ponuke v atmosférickej verzii.

==Výrobcovia==
[[Honeywell Turbo Technologies|Garrett]] (dnes Honeywell) a [[BorgWarner]] sú najväčšími výrobcami turbodúchadiel v USA a Európe.&lt;ref name=&quot;bloomberg.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kitamura |meno=Makiko |url=http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&amp;sid=aYKNPOS_J37k |titul=IHI Aims to Double Turbocharger Sales by 2013 on Europe Demand |vydavateľ=Bloomberg |dátum vydania=24. júl 2008 |dátum prístupu=2012-06-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;just-auto.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |autor=CLEPA CEO Lars Holmqvist is retiring |url=http://www.just-auto.com/analysis/turbochargers-european-growth-driven-by-spread-to-small-cars_id86995.aspx |titul=Turbochargers - European growth driven by spread to small cars |vydavateľ=Just-auto.com |dátum vydania=18. november 2002 |dátum prístupu=2012-06-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120428193025/http://www.just-auto.com/analysis/turbochargers-european-growth-driven-by-spread-to-small-cars_id86995.aspx |dátum archivácie=2012-04-28 }}&lt;/ref&gt; Medzi ďalších výrobcov patria:
* [[GReddy]]
* [[HKS]]
* [[Cummins|Holset Engineering]]
* [[IHI]]
* [[Komatsu]]
* [[Kühnle, Kopp &amp; Kausch|KKK]]
* [[MAN Diesel &amp; Turbo]]
* [[Mitsubishi Heavy Industries]]
* [[Napier &amp; Son|NAPIER Turbochargers]]
* [[RE Amemiya]]
* [[Turbonetics]]
* [[Voith|Voith Turbo]]

== Referencie ==
{{reflist|2}}

==Ďalšia literatúra==
* {{Citácia knihy|autor=Michael Mayer|titul=Abgasturbolader. Sinnvolle Nutzung der Abgasenergie|vydavateľ=Moderne Industrie|isbn=3-478-93263-7|vydanie=5.|rok=2003}}
* {{Citácia knihy|autor=Gert Hack, Iris Langkabel|titul=Turbo- und Kompressormotoren. Entwicklung, Technik, Typen|vydavateľ=Motorbuch Verlag|miesto=Stuttgart|isbn=3-613-01950-7|vydanie=3.|rok=2001}}
* {{Citácia knihy|autor=Heinz Grohe|titul=Otto- und Dieselmotoren|vydavateľ=Vogel Buchverlag|isbn=3-8023-1559-6|vydanie=11.|rok=1995}}
* Trnka J., Urban J.: ''Spaľovacie motory''. [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]] Bratislava, 1992.

==Iné projekty==
{{Projekt|commons=Category:Turbocharger}}

== Externé odkazy ==
* {{Citácia periodika |url=http://www.automobilemag.com/features/news/0602_turbocharger_history/index.html |title=Happy 100th Birthday to the Turbocharger |autor=Don Sherman |periodikum=Automobile Magazine |mesiac=Február |rok=2006 |titul=Archivovaná kópia |dátum prístupu=2013-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120222033727/http://www.automobilemag.com/features/news/0602_turbocharger_history/index.html |dátum archivácie=2012-02-22 }}
* [http://ntrs.nasa.gov/archive/nasa/casi.ntrs.nasa.gov/19990018837_1999018726.pdf NASA Oil Free Turbocharger]
* [http://turbo.honeywell.com/whats-new-in-turbo/video/how-a-turbocharger-works/ Video ukazujúce prácu turbodúchadla] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140523013450/http://turbo.honeywell.com/whats-new-in-turbo/video/how-a-turbocharger-works/ |date=2014-05-23 }}

==Zdroje==
{{Preklad|en|Turbocharger|576930633|cs|Turbodmychadlo|10261088}}

[[Kategória:Turbodúchadlá]]
[[Kategória:Príslušenstvo piestových spaľovacích motorov]]</text>
      <sha1>h5e349pnk0ah8wenfjr7nh7vfnxoqo9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Airbus A330</title>
    <ns>0</ns>
    <id>75859</id>
    <revision>
      <id>8371439</id>
      <parentid>8167494</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:53:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>IB</comment>
      <origin>8371439</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10391" sha1="el1j5shvnrm9cx70ssgalyj4vflggr1" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo
|názov = A330
|typ = širokotrupé [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]]
|výrobca = [[Airbus]]
|obrázok = Obrázok:Delta Air Lines Airbus A330-300 N830NW departing Boston July 2026 1.jpg
|text = Airbus A330-300 spoločnosti [[Delta Air Lines]]
|konštruktér = 
|prvý let = [[2. novembra]] [[1992]]
|zavedený = [[17. január]]a [[1994]] ([[Air Inter]])
|vyradený = 
|výroba = [[1992]] – súčasnosť
|vyrobených kusov = 1 660 (január 2026)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orders and deliveries | url = https://www.airbus.com/en/products-services/commercial-aircraft/market/orders-and-deliveries | vydavateľ = airbus.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|charakter = v službe
|varianty = [[Airbus A330 MRTT]]&lt;br /&gt;[[Airbus CC-330 Husky]]
|hlavný používateľ = [[Delta Air Lines]]
|viac používateľov = [[Turkish Airlines]]&lt;br /&gt;[[China Eastern Airlines]]&lt;br /&gt;[[Cathay Pacific]]
}}

[[Súbor:13-08-07-hongkong-airport-04.jpg|thumb|Airbus A330-200 spoločnosti [[Air Seychelles]]]]
[[Súbor:KLM Airbus A330-200 PH-AOD Toronto Pearson International Airport.jpg|thumb|Airbus A330-200 spoločnosti [[KLM Royal Dutch Airlines|KLM]] pristáva na [[Pearsonovo medzinárodné letisko|Pearsonovom medzinárodnom letisku]] v [[Toronto|Toronte]]]][[Súbor:Air Transat A332 C-GITS.jpg|thumb|right|Airbus A330-200 spoločnosti [[Air Transat]]]]

'''Airbus A330''' je veľkokapacitné [[dopravné lietadlo]] pre stredné a dlhé trate vyrábané spoločnosťou [[Airbus]]. Bolo vyvinuté v rovnakom čase ako štvormotorový [[Airbus A340|A340]].

Airbus od začiatku vyvíjal A330 so zámerom presadiť sa na trhu lietadiel [[ETOPS]] (Extended-range Twin-engine Operation Performance Standards), ktorý bol vytvorený typmi [[Airbus A310|A310]] a [[Boeing Commercial Airplanes|Boeingami]] [[Boeing 767|767]]. [[Boeing 777]] tiež patrí do rovnakej kategórie; [[Boeing 757]] sa síce tiež uplatňuje na trhu ETOPS, ale má kratší dolet a nie je veľkokapacitné (tzv. wide-bodied design).

Trup a krídla A330 sú prakticky identické s trupom a krídlami typu A340, líši sa iba počtom a typmi použitých motorov. A330 zdedil základnú konštrukciu trupu po [[Airbus A300|Airbuse A300]], predná sekcia (nos a kokpit) a systém [[fly-by-wire]] sú z [[Airbus A320|Airbusu A320]].

== Varianty ==
Airbus A330 sa dodáva v dvoch vatiantách odlišujúcich sa v dĺžke trupu a dolete:
Existujú dva varianty A330: A330-300 s dlhším trupom, dĺžkou 63,6 m a doletom až 10&amp;nbsp;500 km. A330-200 s kratším trupom, dĺžkou 59,0 m a doletom až 12&amp;nbsp;500 km.

=== Airbus A330-200 ===
A330-200 bol vyvinutý sčasti ako náhrada za A300-600R a ako konkurent [[Boeing 767|Boeingu 767-300ER]]. A330-200 je skrátená verzia pôvodného A330-300. Je schopná prepraviť až 253 pasažierov. Zvislá chvostová plocha bola zväčšená oproti verzii -300, aby sa uchovala jej účinnosť aj pri skrátenom trupu. Rovnako bola zvýšená kapacita palivových nádrží a maximálna vzletová hmotnosť na 275 ton. Typický dolet s 253 cestujúcimi v troch triedach je 12&amp;nbsp;500 km.

Pohon zabezpečujú dva [[Dvojprúdový motor|dvojprúdové motory]] [[General Electric Aircraft Engines|General Electric]] [[General Electric CF6-80|CF6-80E]], [[Pratt &amp; Whitney]] [[Pratt &amp; Whitney PW4000|PW4000]] alebo [[Rolls-Royce plc|Rolls-Royce]] [[Rolls-Royce Trent|Trent 700]]. Všetky motory majú povolenú prevádzku podľa štandardu ETOPS-180. Prvý zákazník, [[International Lease Finance Corporation|ILFC]]/[[Canada 3000]], si A330-200 prevzal v apríli [[1998]].

Lietadlá A330-200 sa od začiatku veľmi dobre predávali, napr. v roku 2004 sa ich predalo 23 kusov oproti 9 kusom [[Boeing 767|Boeingu 767]]. Výsledkom bolo, že Boeing požiadal Rolls Royce a GE, aby vyvinuli motory, ktoré umožnia projektovanému [[Boeing 787|Boeingu 787]] byť o 15 % ekonomickejší ako A330-200.

Ekvivalentom A330-200 sú v Boeingu modely [[Boeing 767|767-400ER]] a [[Boeing 787|787-9]].

=== Airbus A330-300 ===
[[Súbor:Air Caraibes Airbus A330-300 Stegmeier.jpg|thumb|right|Airbus A330-300 spoločnosti [[Air Caraïbes]] pristáva na [[Letisko Zürich|letisku v Zürichu]]]]
[[Súbor:Airbus A330neo F-WTTN 29.jpg|thumb|Prototyp lietadla [[Airbus A330neo]]]]

A330-300 bolo vyvinutý ako náhrada za [[Airbus A300|A300]]. Je založený na predĺženom trupe A300-600 s novým krídlom, chvostovými plochami a [[fly-by-wire]] softwarom. A330-300 má kapacitu 295 cestujúcich pri usporiadaní v troch triedach (335 v dvoch a 440 v jednej triede) pri dolete 10&amp;nbsp;500 km. Pri preprave nákladu je kapacita A330-300 porovnateľná s kapacitou [[Boeing 747|Boeingu 747]]. Niektoré aerolínie prepravujú s týmito strojmi cez deň cestujúcich a cez noc iba náklad.

Pohon zabezpečujú dva motory [[General Electric CF6-80|General Electric CF6-80E]], [[Pratt &amp; Whitney PW4000]] alebo [[Rolls-Royce Trent 700]]. Všetky motory majú povolenú prevádzku podľa štandardu ETOPS-180. Prvé kusy vstúpili do služby v roku [[1993]].

Ekvivalentom A330-300 je v Boeingu model [[Boeing 777|777-200]].

=== A330 MRTT ===
{{Hlavný článok|Airbus A330 MRTT}}

[[Airbus A330 MRTT|Multi Role Tanker Transport]] je vojenská verzia A330-200, ktoré slúžia ako vzdušný tanker a strategické transportné lietadlo.

== Súhrn havárií ==
Celkový počet havárií a nehôd je k júnu 2009 12.&lt;ref&gt;http://aviation-safety.net/database/dblist.php?Type=023&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://aviation-safety.net/database/dblist.php?field=typecode&amp;var=023%&amp;cat=%1&amp;sorteer=datekey&amp;page=1&lt;/ref&gt;

*'''Katastrofy:''' 3 (celkom 338 mŕtvych)
**[[30. jún|30. júna]] [[1994]] pri skúšobnom lete havaroval Airbus A330 krátko po vzlete z [[Toulouse]], všetci na palube zahynuli.
**[[1. jún|1. júna]] [[2009]] v skorých ranných hodinách sa lietadlo A330-200 spoločnosti [[Air France]] ([[Let Air France 447]] z brazílskeho [[Rio de Janeiro|Rio de Janeira]] do [[Paríž]]a) s 228 pasažiermi a členmi posádky stratilo nad [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] z radarov. Až 6. júna 2009 boli objavené na hladine trosky stroja a telá prvých pasažierov. Príčinou nehody bolo nesprávne rozhodnutie kapitána neobletieť búrku, následkom toho po vlete do nej zamrzli pitotove trubice. Kapitán pred vletením do búrky išiel na predpísaný odpočinok a nechal menej skúsených pilotov riadiť lietadlo, ktorých neadekvátne reakcie a dezorientácia priviedli stroj k pádu.
**[[12. máj]]a [[2010]] A330-200 líbyjských aerolínií al-Afrikíja havaroval asi 10 minút pred pristátím v Tripolise, všetci (103 osôb) na palube zahynuli, okrem osemročného chlapca z Holandska.
*'''Nehody:''' 3 (0 mŕtvych)
**[[24. júl|24. júla]] [[2001]], boli dva A330-243 spoločnosti [[SriLankan Airlines]] zničené na zemi príslušníkmi hnutia [[Tamilskí tygri]] v [[Kolombo|Kolombe]] spoločne s [[Airbus A320|A320-200]], [[Airbus A340|A340-300]] a letkou vojenských lietadiel. Ďalšie dve lietadlá, A320 a A340, boli poškodené, ale neskôr opravené.&lt;ref&gt;http://aviation-safety.net/database/operator/airline.php?var=6660&lt;/ref&gt;

** [[24. august]]a [[2001]], počas letu 236 spoločnosti [[Air Transat]] došlo lietadlu A330-243 palivo nad Atlantickým oceánom a stroj musel prekonať vzdialenosť 120 km bezmotorovým (kĺzavým) letom na letisko na [[Azory|Azorských ostrovoch]]. Nikto nezahynul, lietadlo bolo iba mierne poškodené pri núdzovom pristátí.
** [[7. október|7. októbra]] [[2008]] mal vážne technické ťažkosti A330-300 spoločnosti [[Qantas]]. Pri lete došlo chybou autopilota k prepadu lietadla asi o 300 metrov a zraneniu viac ako 70 cestujúcich.&lt;ref&gt;http://zpravy.idnes.cz/letadlem-zamaval-autopilot-ne-turbulence-zjistilo-vysetrovani-p8d-/zahranicni.asp?c=A081014_132651_zahranicni_stf&lt;/ref&gt;
* '''Únosy:''' 2 (celkom 1 mŕtvy).

== Technické údaje ==
{| style=&quot;width:60%; text-align: center; font-size:95%;&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Parameter !! A330-200 !! A330-300
|-
| Celková dĺžka || 58,8 m || 63,6 m
|-
| Výška (po vrch ZCHP/Zvislej chvostovej plochy/) || 17,40 m || 16,85 m 
|-
| Priemer trupu || colspan=2 | 5,64 m
|-
| Maximálna šírka kabíny || colspan=2 | 5,28 m
|-
| Dĺžka kabíny || 45,0 m || 50,35 m
|-
| Rozpätie (geometrické) || colspan=2 | 60,3 m
|-
| Plocha krídla || colspan=2 | 361,6 m²
|-
| Šíp krídla || colspan=2 | 30°
|-
| Rázvor || 22,2 m || 25,6 m
|-
| Rozchod || colspan=2 | 10,69 m
|-
| Motory || colspan=2 | 2× dvojprúdové CF6-80E1 ''alebo'' PW4000 ''alebo'' RR Trent 700
|-
| Ťah motorov || colspan=2 | 303 – 320 kN
|- 
| Typický počet cestujúcich || 253 (3 triedy)&lt;br /&gt;293 (2 triedy) || 295 (3 triedy)&lt;br /&gt;335 (2 triedy)
|-
| Dolet&lt;br /&gt;(s max. počtom pasažierov) || 12 500 km || 10 500 km
|-
| Maximálna rýchlosť || colspan=2 | Mach 0.86&lt;br /&gt;(567 mph, 913 km/h, 492 uzlov)
|-
| Objem nákladného priestoru (štandardný/možný) || colspan=2 | 19,7 / 13,76 m³
|-
| Max. hmotnosť na ploche || colspan=2 | 230,9 (233,9) t
|- 
| Max. vzletová hmotnosť || colspan=2 | 230 (233) t
|-
| Max. hmotnosť pri pristátí || 180 (182) t || 185 (187) t 
|-
| Max. hmotnosť bez paliva || 168 (170) t || 173 (175) t 
|-
| Max. množstvo paliva || 139 100 l || 97 170 l 
|- 
| Typická prázdna operačná hmotnosť || 119,6 t || 122,2 (124,5) t 
|-
| Typická hmotnosť nákladu || 36,4 t || 45,9 t
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Airbus A330}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.airbus.com/en/aircraftfamilies/a330a340/ Details on the Airbus A330/A340 family of aircraft]
* [http://www.airliners.net/info/stats.main?id=26 History and pictures of the Airbus A330-200]
* [http://www.airliners.net/info/stats.main?id=25 History and pictures of the Airbus A330-300]
* [http://www.planespotters.net/Production_List/Airbus/A330/index.html Airbus A330 Production List] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140727162421/http://www.planespotters.net/Production_List/Airbus/A330/index.html |date=2014-07-27 }}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}
{{Lietadlá Airbus}}

[[Kategória:Lietadlá Airbus]]
[[Kategória:Medzinárodné projekty dopravných lietadiel]]</text>
      <sha1>el1j5shvnrm9cx70ssgalyj4vflggr1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tom Gehrels</title>
    <ns>0</ns>
    <id>81537</id>
    <revision>
      <id>8371377</id>
      <parentid>8342986</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:57:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371377</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6238" sha1="rjkad3k4cw0b3019qkncwj018zyeovp" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Tom Gehrels
   |Portrét          = Tom Gehrels.jpg
   |Veľkosť obrázka  = 
   |Popis            = holandsko-americký astronóm
   |Dátum narodenia  = [[21. február]] [[1925]]
   |Miesto narodenia = [[Haarlemmermeer]], [[Holandsko]]
   |Dátum úmrtia     = {{dúv|2011|7|11|1925|2|21}}
   |Miesto úmrtia    = [[Tucson]], [[Arizona]], [[Spojené štáty|USA]]
   |Podpis           =
 }}
'''Anton M.J. &quot;Tom&quot; Gehrels'''&lt;ref name=uanews&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = University of Arizona
 | titul = Astronomer Tom Gehrels, 1925-2011
 | url = http://uanews.org/story/astronomer-tom-gehrels-1925-2011
 | dátum vydania = 2011-07-12
 | dátum prístupu = 2015-1-28
 | miesto = 
 | jazyk = anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006102928/http://uanews.org/story/astronomer-tom-gehrels-1925-2011
 | dátum archivácie = 2014-10-06
 }}&lt;/ref&gt; (* [[21. február]] [[1925]], [[Haarlemmermeer]], [[Holandsko]] - † [[11. júl]] [[2011]], [[Tucson]], [[Arizona]], [[Spojené štáty|USA]]) bol americký [[astronóm]] holandského pôvodu.

== Životopis ==
Narodil sa v Haarlemmermeere v Holandsku. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ako teenager bol aktívnym členom holandského odboja.&lt;ref name=uanews/&gt; Po úteku do [[Spojené kráľovstvo|Británie]] sa vrátil ako parašutista [[Special Operations Executive]] a organizátor sabotáži proti nacistom.&lt;ref name=uanews/&gt;

Po vojne vyštudoval [[Universiteit Leiden|univerzitu]] v [[Leiden]]e, kde promoval v roku [[1951]] z fyziky a astronómie. V štúdiu pokračoval na [[University of Chicago]], kde získal doktorát z astronómie a astrofyziky v roku [[1956]]. V roku [[1960]] nastúpil na [[University of Arizona]], spolu s [[Gerald Kuiper|Kuiperom]], kde pôsobil ďalších 50 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = New Netherland Institute
 | titul = Anton (Tom) Gehrels  [1925-2011] Astronomer 
 | url = http://www.newnetherlandinstitute.org/history-and-heritage/dutch_americans/anton-tom-gehrels
 | dátum vydania = 2011-07-12 
 | dátum prístupu = 2015-1-28
 | miesto = 
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Podieľal sa na štruktúre programu [[Spacewatch]] na objavovanie [[planétka|asteroidov]] v blízkosti [[Zem]]e. Objavil viacero [[kométa|komét]], medzi inými [[64P/Swift-Gehrels]], [[78P/Gehrels]], [[82P/Gehrels]] a [[90P/Gehrels]].

Okrem toho sa podieľal na objavení 4 329 asteroidov, medzi nimi [[Blízkozemská planétka|blízkozemských planetiek]] [[1864 Daedalus]], [[5011 Ptah]] a [[4587 Rees]], ako aj asteroidov zo skupiny [[Trójan (planétka)|Trójan]].&lt;ref&gt;[http://www.cfa.harvard.edu/iau/lists/MPDiscsAlpha.html ''Minor Planet Discoverers (Alphabetically)''], Liste des [[Minor Planet Center]], 19. júl 2009 (anglicky)&lt;/ref&gt;

Väčšinu svojich neskorších objavov urobil v spolupráci s holandskými astronómami, manželmi [[Ingrid van Houten-Groeneveld]]ovou a [[Cornelis Johannes van Houten|Cornelisom Johannesom van Houtenom]].&lt;ref&gt;{{citácia knihy 
|url=http://www.seti.org/Page.aspx?pid=1164 
|titul=SETI Institute - Long-Lost, Dangerous Asteroid Is Found Again 
|vydavateľ=Seti.org 
|dátum vzniku=2007-10-04 
|dátum prístupu=2010-12-03 
|url archívu=https://web.archive.org/web/20110615072109/http://www.seti.org/Page.aspx?pid=1164 
|dátum archivácie=2011-06-15 
}}&lt;/ref&gt; Gehrels robil pozorovania oblohy [[Palec (jednotka dĺžky)|48-palcovým]]-[[Schmidtov teleskop|Smchidtovym teleskopom]] v [[Palomar Observatory]] v [[Spojené štáty|USA]]. Fotografické platne boli posielané do Holandska na univerzitu v Leidene, kde ich van Houtenovci vyhodnocovali.

== Bibliografia ==
*''Physical Studies of Minor Planets'', edited by Tom Gehrels (1971), NASA SP-267
*''Planets Stars and Nebulae Studied With Photopolarimetry'', edited by Tom Gehrels (1974) Tucson: University of Arizona Press ISBN 0-8165-0428-8
*''Jupiter: Studies of the Interior, Atmosphere, Magnetosphere, and Satellites'', edited by Tom Gehrels and Mildred Shapley Matthews (1976) Tucson: University of Arizona Press ISBN 0-8165-0530-6
*''Protostars &amp; Planets: Studies of Star Formation and of the Origin of the Solar System'', edited by Tom Gehrels and Mildred Shapley Matthews (1978) Tucson: University of Arizona Press ISBN 0-8165-0674-4
*''Asteroids'', edited by Tom Gehrels and Mildred Shapley Matthews (1979), ISBN 0-8165-0695-7
*''Saturn'', edited by Tom Gehrels and Mildred Shapley Matthews (1984) Tucson: University of Arizona Press ISBN 0-8165-0829-1
*''Asteroids II'', edited by Richard P. Binzel, Tom Gehrels, and Mildred Shapely Matthews (1989)Tucson: University of Arizona Press ISBN 0-8165-1123-3
*''Hazards Due to Comets and Asteroids'', edited by Tom Gehrels, Mildred Shapley Matthews, and A. M. Schumann (1994) Tucson: University of Arizona Press ISBN 0-8165-1505-0
*''On the Glassy Sea, in Search of a Worldview'', Tom Gehrels (2007, originally published in 1988), ISBN 1-4196-8247-4
*''Survival Through Evolution: From Multiverse to Modern Society'', Tom Gehrels (2007), ISBN 1-4196-7055-7

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

==Externé odkazy ==
*[http://www.lpl.arizona.edu/people/faculty/gehrels.html Gehrels] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150815220355/http://www.lpl.arizona.edu/people/faculty/gehrels.html |date=2015-08-15 }} 
*[http://uanews.org/story/astronomer-tom-gehrels-1925-2011 Obituary] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141006102928/http://uanews.org/story/astronomer-tom-gehrels-1925-2011 |date=2014-10-06 }} 
*[http://arboretum.arizona.edu/honoring-prof-tom-gehrels Memorial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151118112329/http://arboretum.arizona.edu/honoring-prof-tom-gehrels |date=2015-11-18 }} 

== Zdroj ==
{{Portál|Astronómia}}
{{Preklad|de|Tom Gehrels|124868971|en|Tom Gehrels|629664706}}

{{biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gehrels, Tom}}
[[Kategória:Astronómovia USA]]
[[Kategória:Holandskí astronómovia]]
[[Kategória:Objavitelia asteroidov]]
[[Kategória:Objavitelia komét]]</text>
      <sha1>rjkad3k4cw0b3019qkncwj018zyeovp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bendery</title>
    <ns>0</ns>
    <id>82146</id>
    <revision>
      <id>8371387</id>
      <parentid>5974988</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:15:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50796-56</username>
        <id>305861</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371387</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="693" sha1="9ogczpzdsqzbpekrn9jw99v6esr2cs9" xml:space="preserve">[[Súbor:JD voksal Bendery.jpg|right|thumb|Bendery]]

'''Bendery''' (Бендеры po [[ruština|rusky]]) alebo '''Tighina''' (Тигина v [[moldavčina|moldavskej]] cyrilike) je mesto v [[Podnestersko|Podnestersku]], v jednom z regiónov [[Moldavsko|Moldavska]]. V roku [[2005]] tu žilo 142&amp;nbsp;000 obyvateľov. Patrí medzi podnesterské mestá s veľmi významnou [[Rumuni|rumunskou]] populáciou.
== Pozri aj ==
* [[Ústava Pilipa Orlika]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Tighina|štítok=mesto Bendery}}

== Externé odkazy ==
* [http://bendery.md Portál mesta]


{{moldavský výhonok}}


{{Administratívne členenie Moldavska}}

[[Kategória:Mestá v Moldavsku]]</text>
      <sha1>9ogczpzdsqzbpekrn9jw99v6esr2cs9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371389</id>
      <parentid>8371387</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:28:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-50796-56|~2026-50796-56]] ([[User_talk:~2026-50796-56|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot</comment>
      <origin>5974988</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="650" sha1="cghbmyw7mfs5rmosu8j4p7b47x0273k" xml:space="preserve">[[Súbor:JD voksal Bendery.jpg|right|thumb|Bendery]]

'''Bendery''' (Бендеры po [[ruština|rusky]]) alebo '''Tighina''' (Тигина v [[moldavčina|moldavskej]] cyrilike) je mesto v [[Podnestersko|Podnestersku]], v jednom z regiónov [[Moldavsko|Moldavska]]. V roku [[2005]] tu žilo 142&amp;nbsp;000 obyvateľov. Patrí medzi podnesterské mestá s veľmi významnou [[Rumuni|rumunskou]] populáciou.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Tighina|štítok=mesto Bendery}}

== Externé odkazy ==
* [http://bendery.md Portál mesta]


{{moldavský výhonok}}


{{Administratívne členenie Moldavska}}

[[Kategória:Mestá v Moldavsku]]</text>
      <sha1>cghbmyw7mfs5rmosu8j4p7b47x0273k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Karpaty</title>
    <ns>0</ns>
    <id>83642</id>
    <revision>
      <id>8371247</id>
      <parentid>8252196</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:31:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8371247</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="107873" sha1="lkiwi3jkpxf5voik7cg95c30er5rffk" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Geobox| Range
&lt;!-- *** Name section *** --&gt;
| name                        = Karpaty
| native_name                 = 
| other_name                  = 
| category                    = Pohorie
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = Pop Ivan Massif, Maramures.jpg
| image_size                  =    
| image_caption               = Maramureský masív, Rumunsko
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                     = Česko
| country_flag                = 1
| country1                    = Maďarsko
| country2                    = Poľsko
| country3                    = Rakúsko
| country4                    = Rumunsko
| country5                    = Slovensko
| country6                    = Srbsko
| country7                    = Ukrajina
| city                        = 
| city1                       = 
&lt;!-- *** Orography *** --&gt;
| parent                      = 
| part_fold                   = 1
| part_type                   = Vertikálne delenie
| part                        = Západné Karpaty
| part1                       = Juhovýchodné Karpaty
| part2                       = [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]
| part3                       = Južné Karpaty
| part4                       = Rumunské Západné Karpaty
| part5                       = Transylvánska panva
| part6                       = Srbské Karpaty
| border                      = 
| border1                     = 
| geology                     = [[flyšové pásmo]], [[neovulkanity]],&lt;br /&gt;[[oravikum]] 
| geology1                    = 
| period                      = [[Terciér]]
| period1                     = 
| orogeny                     = [[Alpínske vrásnenie]]
| orogeny1                    =  
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location                    = 
| highest_coordinates_type    = region:SK_type:mountain
| highest                     = Gerlachovský štít
| highest_country             = Slovensko
| highest_region              = Prešovský kraj
| highest_district            = [[Poprad (okres)|Poprad]]
| highest_elevation           = 2655
| highest_lat_d               = 49
| highest_lat_m               = 09
| highest_lat_s               = 49
| highest_lat_NS              = S
| highest_long_d              = 20  
| highest_long_m              = 08
| highest_long_s              = 02
| highest_long_EW             = V
| woods                       =
&lt;!-- *** Geography *** --&gt;
| area                        = 210000
| length                      = 1400
| length_orientation          = 
| length_round                =
| width                       = 
| width_orientation           = 
| width_round                 =
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free_name                   =  
| free_value                  = 
&lt;!-- *** Map section *** --&gt;
| map                         = Geographic_map_of_Carpathian_mountains_CS.svg{{!}}lang=cs
| map_size                    = 300px
| map_caption                 = Karpatský oblúk od Viedne a Bratislavy až po Srbské Karpaty 
| map_first                   = 
| commons                     = Carpathian Mountains
}}
[[Súbor:Gerlach south face B.jpg|náhľad|Gerlachovský štít]]
'''Karpaty'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; (iné názvy: '''Karpatská sústava''', '''Karpatský systém''', '''karpatský oblúk''') je rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové]] [[pohorie]] v strednej a východnej [[Európa|Európe]], súčasť [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskeho]] geologického systému. Vznikli počas mladších [[Terciér|treťohôr]], patria teda k mladým európskym pohoriam. Zasahujú na územie [[Rakúsko|Rakúska]], [[Česko|Česka]], [[Slovensko|Slovenska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Srbsko|Srbska]]. Na severozápade ich [[Viedenská kotlina|Viedenská panva]] a [[Karnuntská brána]] oddeľujú od [[Alpy|Álp]], zo severu sú obklopené [[Čelná karpatská priehlbina|čelnou karpatskou priehlbinou]], na juhovýchode, vo východnom Srbsku, plynulo prechádzajú do [[Balkanidy|Balkanidov]]. Vonkajšie pásmo je tvorené z [[flyš]]ových príkrovov, centrálne pásmo hlbinnými vyvreninami a vápencami, vnútorné povrchovými vyvreninami, pozostatky treťohorného vulkanizmu. Celková rozloha pohoria sa uvádza na približne 200&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; – {{km2|210000}}, celá Karpatská oblasť s priľahlými panvami, nížinami a pahorkatinami tak až 530 tisíc km².{{Bez citácie}} Dĺžka karpatského oblúka počítaná od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]] je zhruba 1 450 – {{km|1500|m}}, šírka sa pohybuje medzi 12 a {{km|350|m}}.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian Mountains
| periodikum = Encyclopedia Britannica
| url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt; Najvyšší bod Karpát je [[Gerlachovský štít]] v slovenských [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] s výškou {{mnm|2655}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Poloha a geomorfologické členenie Tatier
| periodikum = spravatanap.sk
| url = http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-43/poloha-a-geomorfologicke-clenienie-tatier-sk
| dátum prístupu = 2021-05-26
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210526212233/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-43/poloha-a-geomorfologicke-clenienie-tatier-sk
| dátum archivácie = 2021-05-26
}}&lt;/ref&gt; Ďalšie oblasti vysokohorského charakteru sa rozkladajú v rumunských Južných Karpatoch s reťazcom masívov [[Munții Retezat|Retezat]], [[Munții Parâng|Parâng]], [[Munții Făgăraș|Fagaraš]] a [[Munții Bucegi|Bucegi]], ktoré presahujú 2 500 metrov; inak má väčšina Karpát skôr ráz lesnatých stredohôr. Nad [[Horná hranica lesa|hornou hranicou lesa]] sa nachádza asi 5 % rozlohy pohoria; časti trvalo nad [[Snežná čiara|snežnou čiarou]] ani [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]] sa tu nenachádzajú.

Karpaty sú jedným z najvýznamnejších území divokej prírody v Európe. Žije tu okrem iného najväčšia európska populácia [[Medveď hnedý|medveďa hnedého]], [[Vlk dravý|vlka]], [[Kamzík vrchovský|kamzíka]] a [[Rys ostrovid|rysa]], mnoho vzácnych vtákov ako [[orol skalný]] či [[orol krikľavý]] a taktiež viac než tretina všetkých európskych druhov rastlín vrátane mnohých [[endemit]]ných a [[Relikt (biológia)|reliktných]] druhov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian montane conifer forests – The Encyclopedia of Earth
| periodikum = editors.eol.org
| url = https://editors.eol.org/eoearth/wiki/Carpathian_montane_conifer_forests
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt; V Rumunsku sa nachádza druhá najväčšia plocha [[prales]]ov v Európe po Rusku, celkom 250 000 hektárov (65 %); väčšina z nich sa nachádza v Karpatoch,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Salvaţi pădurile virgine!
| periodikum = web.archive.org
| url = http://www.jurnalul.ro/stiri/observator/salvati-padurile-virgine-594667.html
| dátum vydania = 2011-10-27
| jazyk = ro
| dátum prístupu = 2021-05-05
| url archívu = https://web.archive.org/web/20111027163558/http://www.jurnalul.ro/stiri/observator/salvati-padurile-virgine-594667.html
| dátum archivácie = 2011-10-27
}}&lt;/ref&gt; pričom [[Južné Karpaty]] predstavujú najväčšiu nefragmentovanú lesnú oblasť v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = EUROPE: New Move to Protect Virgin Forests
| periodikum = www.globalissues.org
| url = https://www.globalissues.org/news/2011/05/30/9865
| jazyk = en-gb
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt; Najviac lesov tvoria podhorské [[Bučina (biotop)|bučiny]] a horské [[Smrečina (biotop)|smrečiny]]. Miera odlesňovania v dôsledku nezákonnej ťažby dreva je ale vysoká.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Romania breaks up alleged €25m illegal logging ring
| periodikum = the Guardian
| url = http://www.theguardian.com/environment/2018/may/31/romania-breaks-up-alleged-25m-illegal-logging-ring
| dátum vydania = 2018-05-31
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt; Mimoriadne druhovo bohatá je v Karpatoch náhradná vegetácia lúk, [[bielokarpatské lúky]] v Česku držia dokonca svetový rekord v absolútnom počte druhov na malej a strednej ploche.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Chytrý
| meno = Milan
| priezvisko2 = Härtel
| meno2 = Handrij
| priezvisko3 = Šumberová
| meno3 = Kateřina
| titul = Rodinné stříbro české vegetace: máme u nás něco, co jinde nemají?
| periodikum = Živa
| vydavateľ = Academia
| url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/rodinne-stribro-ceske-vegetace-mame-u-nas-neco-co.pdf
| dátum prístupu = 2021-06-15
}}&lt;/ref&gt; V horách a ich [[Podhorie (geomorfologický podcelok)|podhoriach]] vyviera mnoho [[Termálny prameň|termálnych]] a [[Minerálna voda|minerálnych vôd]], pričom na Rumunsko pripadá tretina všetkých týchto európskych vôd.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CAPITAL
| meno = de
| titul = Bucureşti, staţiune balneară – o glumă bună?
| periodikum = www.capital.ro
| url = https://www.capital.ro/bucuresti-statiune-balneara-o-gluma-buna-115796.html
| jazyk = Ro
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt;

V karpatskej oblasti sa stretávajú vplyvy mnohých národov, jazykov a kultúr, prejavujúce sa podobným folklórom a tradíciami; charakteristická podoba pastevnej horskej krajiny aj mnohých miestopisných názvov je spojená predovšetkým s tzv. [[Valašská kolonizácia|valašskou kolonizáciou]] v stredoveku a ranom novoveku. Okrem prírodného bohatstva sa tu nachádza aj mnoho kultúrnych pamiatok: na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zapísané [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pôvodné bukové lesy Karpát]], ale tiež aj ľudové drevené chrámy [[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine|poľských, ukrajinských]], [[Drevené kostoly v oblasti Maramureș|rumunských]] a [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|slovenských]] dedín, [[Dediny s opevnenými kostolmi v Transylvánii|opevnené dediny Sedmohradska]], pravoslávne kláštory v bývalom [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom kniežatstve]] alebo unikátne jaskyne [[Slovenský raj|Slovenského raja]] a [[Slovenský kras|krasu]].
== Názov ==
Pohorie sa v modernej dobe nazýva ''Karpaty'' v [[Čeština|češtine]], [[Poľština|poľštine]] a [[Slovenčina|slovenčine]] a ''Карпати'' (''Karpaty'') v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], ''Карпати''/''Karpati'' v [[Srbčina|srbčine]], ''Carpați'' (čítaj [karpac]) v [[Rumunčina|rumunčine]], ''Карпаты'' v [[Rusínčina|rusínčine]], ''Karpaten'' v [[Nemčina|nemčine]] a ''Kárpátok'' v [[Maďarčina|maďarčine]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Moldovanu
| meno = Dragoș
| titul = Toponimie de origine Romană în Transilvania și în sud-vestul Moldovei
| periodikum = Anuar de Lingvistică şi Istorie Literară
| vydavateľ = Geografický ústav Rumunské akademie
| url = http://www.alil.ro/wp-content/uploads/2012/05/Toponime-de-origine-roman%C4%83-%C3%AEn-Transilvania-%C5%9Fi-%C3%AEn-sud-vestul-Moldovei.pdf
| dátum vydania = 2010
| jazyk = ro
| dátum prístupu = 2021-05-05
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160305184711/http://www.alil.ro/wp-content/uploads/2012/05/Toponime-de-origine-roman%C4%83-%C3%AEn-Transilvania-%C5%9Fi-%C3%AEn-sud-vestul-Moldovei.pdf
| dátum archivácie = 2016-03-05
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| titul = Korai magyar történeti lexikon : 9-14. század
| vydavateľ = Akadémiai Kiadó
| miesto = Budapest
| počet strán = 753
| isbn = 963-05-6722-9
| isbn2 = 978-963-05-6722-0
| oclc = 32052132
| jazyk = hu
}}&lt;/ref&gt; Aj keď [[toponymum]] (v tvare ''Karpates oros'') zaznamenal [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaios]] už v 2. storočí nášho letopočtu,&lt;ref name=&quot;Král&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko1 = Král
| meno1 = Václav
| titul = Fyzická geografie Evropy
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok = 1999
| počet_strán = 348
| kapitola = Alpsko-Karpatská oblast
| strany = 131 – 175
| isbn = 80-200-0684-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = BUZA
| meno = MIRCEA
| titul = Rev. Roum. Géogr./Rom. Journ. Geogr., 55, (1), p. 23–36, 2011, Bucureşti.ON THE ORIGINS AND HISTORICAL EVOLUTION OF TOPONYMY ON THE TERRITORY OF ROMANIA
| url = http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf
| vydavateľ = Revue Roumaine de Géographie / Romanian Journal of Geography
| dátum vydania = 2011
| dátum prístupu = 2021-05-05
| jazyk = ro
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180410004328/http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf
| dátum archivácie = 2018-04-10
| nedostupné = ano
}}&lt;/ref&gt; je moderná forma mena vo väčšine jazykov [[Neologizmus|neologizmom.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Buza
| meno = Mircea
| titul = On the origins and historical evolution of toponymy on the territory of Romania
| url = http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf
| vydavateľ = Revue Roumaine de Géographie / Romanian Journal of Geography.
| dátum vydania = 2011
| dátum prístupu = 27 June 2015
| jazyk = ro
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180410004328/http://www.rjgeo.ro/atasuri/revue%20roumaine_55_1/M.%20Buza.pdf
| dátum archivácie = 2018-04-10
| nedostupné = ano
}}&lt;/ref&gt; Napríklad ich stredoveké [[Maďarčina|uhorské]] meno bolo ''Havasok'' („Snežné hory“); ruské kroniky ich označovali ako „Uhorské hory“.{{Sfn|Blazovich|1994|s=332}}{{Sfn|Moldovanu|2010|s=18}} Neskoršie zdroje ako [[Dimitrie Cantemir]] a taliansky kronikár Giovanandrea Gromo označovali pohorie ako „Transylvánske hory“, zatiaľ čo historik zo 17. storočia Constantin Cantacuzino preložil názov hôr pre taliansko-rumunský glosár ako „Rumunské hory“.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

Meno „Karpaty“ je úzko späté so starými dáckymi kmeňmi nazývanými „Karpes“ alebo „[[Karpovia]]“, ktorí žili na rozsiahlom území od východného a severovýchodného brehu Čierneho mora až po sedmohradské pláne v dnešnom Rumunsku a Moldavsku. Názov ''Karpaty'' môže nakoniec pochádzať z [[Praindoeurópčina|protoindoeurópskeho]] koreňa ''*sker-''/''* ker-'', z ktorého pochádza [[Albánčina|albánske]] slovo ''karpë'' (skala) a [[Slovanské jazyky|slovanské]] slovo ''skala'' (aj útes), možno prostredníctvom [[Dáčtina|dáckeho]] kognátu, ktorý znamenal horu, skalu alebo drsný terén (porov. germánsky koreň ''*skerp-'', staronórsky ''harfr'' „brázda“, gótsky ''skarpo'', stredonemecky ''scharf'' „hrnčiar“ a moderný hornonemecký ''Scherbe'' „črepina“, staroanglicky ''scearp'' a anglicky ''sharp'' (ostrý'')'', litovsky ''kar~pas'' „rezať, sekať, zárez“, lotyšsky ''cirpt'' „strih, klip“). Archaické poľské slovo ''karpa'' znamenalo „členité nerovnosti, podvodné prekážky/skaliská, členité korene alebo kmene“. Častejšie slovo ''skarpa'' znamená ostrý útes alebo iný zvislý terén. Názov môže taktiež pochádzať z indoeurópskeho ''*kwerp'' „otáčať“, podobné staroanglickému ''hweorfan'' „otáčať, meniť“ (anglicky warp) a gréckemu ''καρπός'' ''karpós'' „zápästie“, možno odkazujúce na to, ako sa pohorie ohýba alebo stáča do tvaru písmena L.&lt;ref&gt;Room, Adrian. ''Placenames of the World''. London: MacFarland and Co., Inc., 1997.&lt;/ref&gt;

V neskorších [[Rímske cisárstvo|rímskych]] dokumentoch boli [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|východné Karpaty]] označované ako ''Montes Sarmatici'' (čo znamená [[Sarmati|Sarmatské]] pohorie).&lt;ref&gt;E.g. in work ''Tractatus de duabus Sarmatiis, Asiana et Europiana, et de contentis in eis'' by [[Maciej Miechowita|Mathias de Miechow]], first edition from 1517. [https://www.hs-augsburg.de/~harsch/Chronologia/Lspost16/Miechow/mie_tr21.html Second book, chapter 1].&lt;/ref&gt; [[Západné Karpaty]] sa nazývaly ''Carpates'', meno, ktoré je po prvýkrát zaznamenané v [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiovej]] ''[[Geograﬁa (Ptolemaios)|Geografii]]'' (2. stor. n. l.).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dictionary of Greek and Roman Geography (1854), CARPATES MONS
| periodikum = www.perseus.tufts.edu
| url = http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0064:entry=carpates-mons-geo
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt; V škandinávskej ''ságe Hervarar'', ktorá rozpráva starogermánske legendy o bojoch medzi [[Góti|Gótmi]] a [[Huni|Hunmi]], sa meno ''Karpates'' objavuje v predvídateľnej germánskej podobe ako ''Harvaða fjöllum'' (viac [[Grimmov zákon]]). [[Gervasius z Tilbury]] vo svojom ''Otia Imperialia'' („Rekreácia pre cisára“) z roku 1211 písal o pohorí ako o ''Hunských alpách''. Uhorské listiny z 13. – 15. storočia pomenovávajú hory ''Thorchal'', ''Tarczal'' alebo menej často ''Montes Nivium'' („Zasnežené hory“). V Poľsku názov „Karpaty“ prvýkrát použil prírodovedec a geograf [[Stanisław Staszic]] (1755 – 1826) v roku 1815 vo svojom diele ''O ziemiorództwie Karpatów i innych gór i równin Polski'' (O pozemkovom hospodárstve Karpát a iných hôr a pláňach Poľska).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = O ziemiorodztwie Karpatow i innych gor i rownin Polski – Stanisław Staszic
| periodikum = winntbg.bg.agh.edu.pl
| url = https://winntbg.bg.agh.edu.pl/skrypty3/0431/
| jazyk = pl
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt;

== Geografické vymedzenie ==

[[Obrázok:Mapcarpat2.png|thumb|
{{legenda|#00FF00|Vonkajšie Západné Karpaty}}
{{legenda|#9AFF9A|Vnútorné Západné Karpaty}}
{{legenda|#D2691E|Vonkajšie Východné Karpaty}}
{{legenda|#E9967A|Vnútorné Východné Karpaty}}
{{legenda|#87CEFA|Južné Karpaty}}
{{legenda|#B22222|Carpații Occidentali (Západorumunské Karpaty)}}
{{legenda|#9370DB|Transilvánska kotlina}}
{{legenda|#FF00FF|Karpatske planine (srbské Karpaty)}}
rieky :a – Visla, b – Dunaj, c – Tisa, d – Sáva, e – Dnester, f – Prut]]

Podľa [[geomorfológia|geomorfologického delenia]] sú [[Členenie Karpát|Karpaty]] [[Podsústava (geomorfológia)|geomorfologickým subsystémom]] [[Alpsko-himalájsky systém|Alpsko-himalájskeho systému]]. Ich presné vymedzenie sa však v literatúre rôzni a existujú na neho rôzne pohľady; často, ale nie výlučne, je prijímaná definícia poľského geológa [[Jerzy Kondracki|Jerzyho Kondrackého]] z roku 1989.&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kadlečík
| meno = Ján
| spoluautori = (ed.)
| titul = Draft List Of Invasive Alien Species Of The Carpathian Region // Carpathian Red List Of Forest Habitats And Species Carpathian List Of Invasive Alien Species.
| url = https://www.researchgate.net/publication/281032951_DRAFT_CARPATHIAN_RED_LIST_OF_BIRDS_AVES
| vydavateľ = State Nature Conservancy Of The Slovak Republic
| miesto = Banská Bystrica
| dátum vydania = 2014
| dátum prístupu = 2021-05-25
}}&lt;/ref&gt; Po geologickej stránke je hranicou Karpát na západe prietok Dunaja [[Viedenská kotlina|Viedenskou kotlinou]] a ďalej [[Karnuntská brána]], ktorá tvorí hranicu medzi [[Hainburské vrchy|Hainburskými vrchmi]] (Karpaty) a [[Litavské vrchy|Litavskými vrchmi]] (najvýchodnejší výbežok celého systému [[Alpy|Álp]]). Zo západu, severu a východu je pohorie obklopené pásmom tzv. [[Čelná karpatská priehlbina|karpatskými priehlbinami]] – tektonických poklesov, ktoré ich oddeľujú od susedných horských celkov. Na západe sú to [[Moravská brána]], [[Vyškovská brána]] a moravské úvaly v Česku hranicou medzi Karpatmi a pohoriami hercýnskeho [[Geológia Českého masívu|Českého masívu]], na severe ich pás zníženín oddeľuje od taktiež hercýnskej [[Poľská vysočina|Poľskej vysočiny]], na východe od hornatého [[Podolie (historické územie)|Podolia]]. Na juhu a juhovýchode svahy Karpát spadajú do [[Dolnodunavska nizina|Dolnodunajskej nížiny]]. Priestor vnútri karpatského oblúka vypĺňajú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]], v [[Vyšehradská brána|dunajskom ohybe]] tak plynulo nadväzuje [[Zadunajské stredohorie]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Transylvánska vysočina je spravidla považovaná za súčasť Karpát, existujú však aj poňatia, kedy tomu tak nie je.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;

Najproblematickejšie je vymedzenie hranice Karpát v [[Srbsko|Srbsku]] vzhľadom na to, že hranica s nadväzujúcimi [[Balkanidy|Balkanidmi]] nie je geologická (obe pohoria patria do Alpsko-himalájskeho systému) a je teda viac-menej záležitosťou konvencie. Ako hranica sa v literatúre uvádza až päť rôznych možností.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Vystrčil
| meno = Robert
| titul = Srbské Karpaty
| periodikum = DuseKarpat.cz
| url = https://www.dusekarpat.cz/srbsko/
| dátum prístupu = 2021-05-16
}}&lt;/ref&gt; Niekedy je za hranicu považovaný už samotný Dunaj, ako aj u spomínaného Kondrackého, pre účely Karpatských dohovorov je prijímaná definícia Srbskej akadémie vied, ktorá za súčasť Karpát považuje iba južný breh úžiny [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]] v rozsahu územia národného parku [[Národný park Đerdap|Djerdap]]. Často je hranica vedená údolím rieky [[Timok|Crni Timok]], po línii [[Stalać]] – [[Sokobanja]] – [[Knjaževac]] (masívy [[Ozren]] a [[Devica]] by potom patrili už pod Balkán), alebo ešte o niečo južnejšie údoliami riek [[Nišava]] a [[Svrljiški Timok.]]'''&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = kolektiv autorů
| titul = Current State of Forest Resources in the Carpathians
| url = http://www.carpathianconvention.org/tl_files/carpathiancon/Downloads/02%20Activities/Forest/Current%20state%20of%20Forest%20Resources%20in%20the%20Carpathians%20(1).pdf
| dátum prístupu = 2021-05-06
}}&lt;/ref&gt;'''

== Delenie Karpát ==
{{Hlavný článok|Členenie Karpát}}
[[Súbor:Carpathians division.svg|náhľad|Mapka č. 2: Novšie delenie podľa Kondrackého (1989): Západné Karpaty sú delené na Vonkajšie (1), Centrálne (2) a Vnútorné (3), Rumunské západné Karpaty zjednotené s Transylvánskou vysočinou (7). Pohorie Poiana Ruscă a Banátske Karpaty sú zahrnuté do Južných Karpát (6) rovnako ako Srbské Karpaty, tu v úzkom pojatí zahrňujúcom iba južný breh Dunaja. Východné Karpaty (4, 5) sú rovnaké ako v mapke hore, hranica medzi Západnými a Východnými je posunutá viac na východ. (I. – Čelná karpatská priehlbina, II. – Dolnodunajská nížina, III. – Panónska panva)]]
Podobne ako samotné vymedzenie Karpát, aj ich delenie je predmetom rozporov a v jednotlivých zdrojoch a krajinách sa dosť líši.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Najčastejšie sa Karpaty v literatúre delia na tri [[Provincia (geomorfológia)|geomorfologické provincie]] – [[Západné Karpaty|Západné]], [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné]] a [[Južné Karpaty]]. Hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi je kladená buď do oblasti [[Lupkovský priesmyk|Lupkovského priesmyku]], alebo ďalej na západ do [[Kurovské sedlo|Kurovského sedla]] (taktiež aj Tyličského) na slovensko-poľskej hranici, zhruba na spojnici miest [[Bardejov]] a [[Nowy Sącz]].&lt;ref name=&quot;#1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vněkarpatské sníženiny
| url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/vnekarpatske-snizeniny/
| dátum prístupu = 2021-05-06
}}&lt;/ref&gt; Hranicou medzi Východnými a Južnými Karpatmi je tradične rumunský priesmyk [[Predeal]] ({{mnm|1033}}) na spojnici mesta [[Brašov (mesto)|Brašov]] na severe a údolím rieky [[Prahova (rieka)|Prahova]] na juhu, objavujú sa však aj názory na jej mierne posunutie do údolia rieky [[Dâmbovița (rieka)|Dâmbovițy]]; v tom prípade by pohorie [[Munții Bucegi|Bucegi]] spadalo ešte pod Východné Karpaty.&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;

Tieto tri základné provincie sú ďalej delené do subprovincií podľa tektonickej a geologickej stavby. Podľa klasického delenia zodpovedajú subprovincie Vonkajších Západných a Vonkajších Východných Karpát flyšovému pásmu, vnútorné patria k jadrovým kryštalickým a niekde aj k vulkanickým pohoriam. V modernejšom pojatí sú Západné Karpaty členené podľa tektonickej stavby na tri časti: Vonkajšie (flyšové), [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálne]] (tzv. [[Pásmo jadrových pohorí]]) a Vnútorné (viac spodná mapka).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Západní Karpaty {{!}} Moravské-Karpaty.cz
| url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/zapadni-karpaty/
| dátum prístupu = 2021-05-26
| jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; Na západe tvorí hranicu medzi Vonkajšími a Vnútornými Karpatmi taktiež vápencové [[Pieninské bradlové pásmo|Bradlové pásmo]] (viac nižšie [[#Geológia|kapitola Geológie]]).&lt;ref name=&quot;:4&quot;/&gt; Čelná karpatská priehlbina je obvykle považovaná za súčasť (subprovinciu) jednotlivých provincií, ku ktorým prilieha.&lt;ref name=&quot;#1&quot;/&gt;

Neustálené je delenie rumunských Karpát, ktoré je v rumunskej literatúre menej prepracované a nesleduje rovnaké geomorfologické kritéria a ich hierarchiu. Južné Karpaty, [[Carpații Occidentali (v širšom zmysle)|Rumunské Západné Karpaty]] (alebo aj Apuseni) a Transylvánska vysočina sa tu posudzujú obvykle samostatne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Geomorfologické členění moravských Karpat {{!}} Moravské-Karpaty.cz
| url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/geomorfologicke-cleneni/
| dátum prístupu = 2021-05-26
| jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; Rumunské západné Karpaty sú pritom vymedzené taktiež nejednoznačne: hranica buď prebieha údoliami riek [[Cerna (rieka)|Cerna]] a [[Timiș (rieka)|Timiș]] (pozri mapka č. 1, časti 5, 6), alebo sú pohoria [[Munții Poiana Ruscă|Poiana Rusca]] a [[Banátske vrchy]] priradené k Južným Karpatom a hranicou je údolie [[Mureš (rieka)|Mureše]] (v mapke č. 2 časti 6, 7). Odlišne je tu taktiež delenie Východných Karpát (pozri nižšie).&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;Jiří Čížek a kolektiv: ''Rumunské a bulharské hory.'' 223 pp. Olympia, Praha, 1986. Str. 9.&lt;/ref&gt;

Prehľad karpatských geomorfologických subprovincií a ich najvyšších vrcholov je nasledujúci:

#[[Vonkajšie Západné Karpaty]] ([[Babia hora|Babia góra]] v Poľsku, {{mnm|1725}})
#[[Vnútorné Západné Karpaty]] ([[Gerlachovský štít]], {{mnm|2654}}, tiež delené na Centrálne a Vnútorné)
#[[Vonkajšie Východné Karpaty]] ([[Hoverla]], {{mnm|2061}})
#[[Vnútorné Východné Karpaty]] ([[Pietrosul]], {{mnm|2303}})
#[[Južné Karpaty]] ([[Moldoveanu]], {{mnm|2544}})
#[[Carpații Occidentali (v širšom zmysle)|Rumunské Západné Karpaty]] ([[Cucurbăta Mare]], {{mnm|1849}})
#[[Transilvánska kotlina]] (najvyššie vrcholy ojedinele okolo {{mnm|800}})
#[[Srbské Karpaty]] ([[Šiljak]], {{mnm|1560}}); niekedy sú priraďované k Južným Karpatom, inokedy do Karpát vôbec nie sú zaraďované.

[[Súbor:Stříbrnické paseky (8).jpg|náhľad|Krajina v Chříboch]]
Najväčšia časť Karpát, zhruba 55 % ich rozlohy, sa nachádza v Rumunsku. Z ostatných krajín pripadá na Slovensko 17 %, na Ukrajinu necelých 11 %, na Poľsko necelých 10 %, na Maďarsko 3,8 %, na Česko 3,3 % a na Rakúsko a Srbsko (v najužšej definícii) menej než 0,5 % rozlohy.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Fitogeograficzne problemy Karpat
| periodikum = ROCZNIKI BIESZCZADZKIE
| url = https://www.bdpn.pl/dokumenty/roczniki/tom17/art_02.pdf
| jazyk = pl
| dátum prístupu = 2021-04-27
}}&lt;/ref&gt; Vzhľadom na nejednoznačné vymedzenie v literatúre predovšetkým pri srbských horách je však tieto počty treba brať iba ako orientačné. V nasledujúcich odsekoch je podaný výber niektorých karpatských pohorí podľa jednotlivých štátov; pre úplný a geomorfologicky usporiadaný prehľad pozri článok [[Členenie Karpát]].
[[Súbor:Vršatské bradlá z hradu.jpg|náhľad|[[Vršatské bradlá|Vršatské bradlo]] na Slovensku, súčasť vápencového Bradlového pásma Karpát]]

=== Rakúske Karpaty ===
Do Rakúska zasahuje karpatský systém len úplne okrajovo a pokrýva iba 0,5 % krajiny. Severná časť patrí do [[Jihomoravské Karpaty|Jihomoravských Karpát]]: leží tu aj najvyšší bod rakúskych Karpát kopec [[Buschberg]] ({{mnm|491}}) v oblasti [[Leiser Berge]]. Južná časť, [[Hainburské vrchy]], je južným výbežkom [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. [[Karnuntská brána]], južne od Hainburských vrchov, tvorí hranicu medzi Karpatmi a Alpami.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

=== Moravské Karpaty ===
V Česku pokrývajú karpatské pohoria najvýchodnejšiu časť Česka, celkovo zhruba 8,5 % krajiny.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Najvyšším vrcholom Karpát v Česku je [[Lysá hora (vrch v Česku)|Lysá hora]] ({{mnm|1324}}). Všetky pohoria patria do subprovincie Vonkajších Západných Karpát a ich vymedzenie v Česku aj na Slovensku je ustálené a jednotné.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vnější Západní Karpaty {{!}} Moravské-Karpaty.cz
| url = http://moravske-karpaty.cz/prirodni-pomery/geomorfologie/vnejsi-zapadni-karpaty/
| dátum prístupu = 2021-05-26
| jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; 
{{stĺpce|šírka = 27em| 
*[[Jihomoravské Karpaty]] vrátane [[Pavlovské vrchy|Pavlovských vrchov]]
*[[Středomoravské Karpaty]]: [[Ždánický les]], [[Chřiby]], [[Kyjovská pahorkatina]], [[Litenčická pahorkatina]]
* [[Slovensko-moravské Karpaty]]:
**[[Biele Karpaty]]
**[[Javorníky]]
**[[Vizovická vrchovina]]
*[[Západobeskydské podhůří]]
**[[Podbeskydská pahorkatina]]
**[[Pogórze Śląskie]]
* [[Západné Beskydy]] (Západná časť Západných Beskýd)
** [[Hostýnsko-vsetínská hornatina]]
** [[Moravskoslezské Beskydy]]
** [[Jablunkovská brázda]]
** [[Rožnovská brázda]]
** [[Jablunkovské mezihoří]]
** [[Sliezske Beskydy]]
}}
[[Súbor:Łomnica a1.jpg|náhľad|[[Lomnický štít]] ({{m|2634|m}}) vo Vysokých Tatrách, tretia najvyššia hora Karpát]]
[[Súbor:Belá (ZA), ovce - panoramio.jpg|náhľad|Pastva oviec na Slovensku]]
[[Súbor:Dreveník, 2019 (08).jpg|náhľad|Krajina na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiši]] so [[Spišský hrad|Spišským hradom]]]]

=== Slovenské Karpaty ===
Na Slovensku Karpaty zaberajú takmer 72 % územia,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; nachádzajú sa tu taktiež najvyššie vrcholy celého pohoria. O časť svojich vrcholov sa Slovensko delí s Poľskom, [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654}}) je najvyšším vrcholom Karpát vôbec. Členenie do nižších geomorfologických celkov je ustálené; pre usporiadanie je použité klasické delenie Západných Karpát na [[Vonkajšie Západné Karpaty|Vonkajšie]] a [[Vnútorné Západné Karpaty|Vnútorné]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Mazúr
| menno = E.
| priezvisko2 = Lukniš
| meno2 = M.
| titul = GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE SLOVENSKA
| url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/geog/kfg/Studium/predmety_1._stupen/geomorfoskripta_len_lit/PrilohaC_geomorfol_clen_slov.pdf
| dátum prístupu = 2021-05-26
}}&lt;/ref&gt; v komentári tiež modernejšie Kondrackého delenie.&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Kondracki
| meno = Jerzy
| titul = Karpaty
| url = 
| vydanie = 2. opr
| vydavateľ = Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne
| miesto = Warszawa
| počet strán = 260
| isbn = 83-02-04067-3
| isbn2 = 978-83-02-04067-2
| oclc = 69640214
}}&lt;/ref&gt;
{{stĺpce|šírka = 27em|
'''Vonkajšie Západné Karpaty'''
* [[Slovensko-moravské Karpaty]]
** [[Biele Karpaty]]
** [[Javorníky]]
** [[Myjavská pahorkatina]]
** [[Považské podolie]]
* [[Západné Beskydy]], resp. Západná časť Západných Beskýd
** [[Hostýnsko-vsetínská hornatina]]
** [[Moravsko-sliezske Beskydy]]
** [[Turzovská vrchovina]]
** [[Jablunkovské mezihoří]]
* [[Stredné Beskydy]]
** [[Beskid Żywiecki]], [[Oravské Beskydy]], [[Kysucké Beskydy]], [[Kysucká vrchovina]], [[Oravská Magura]], [[Oravská vrchovina]]
* [[Východné Beskydy]]
** [[Ľubovnianska vrchovina]], [[Čergov (pohorie)|Čergov]], [[Pieniny]]
* [[Podhôľno-magurská oblasť]], napr. [[Levočské vrchy]] (v novších pojatiach radená do celku Centrálnych Západných Karpát)
'''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'''
* [[Pásmo jadrových pohorí|Fatransko-tatranská oblasť]] (v novších pojatiach radená do Centrálnych Západných Karpát), napr.:
** [[Malé Karpaty]], [[Považský Inovec]], [[Tribeč]], [[Strážovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Súľovské vrchy]], [[Chočské vrchy]], [[Tatry]], [[Nízke Tatry]]
* [[Slovenské rudohorie]], napr. [[Veporské vrchy]], [[Slovenský kras]]
* [[Slovenské stredohorie]], napr.
** [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Pohronský Inovec]], [[Štiavnické vrchy]], [[Kremnické vrchy]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Krupinská planina]]
* [[Lučensko-košická zníženina]]
* [[Matransko-slanská oblasť]]
** [[Burda (pohorie)|Burda]], [[Cerová vrchovina]], [[Slanské vrchy]], [[Zemplínske vrchy]]
'''Vonkajšie Východné Karpaty'''
* [[Nízke Beskydy]]
* [[Poloniny]]
'''Vnútorné Východné Karpaty'''
*[[Vihorlatsko-gutinská oblasť]]
** [[Vihorlatské vrchy]]
}}
[[Súbor:Połonina Wetlińska - panoramio.jpg|náhľad|Typická karpatská polonina, východné Poľsko]]

=== Poľské Karpaty ===
Väčšinu hraničných pohorí na juhu krajiny zdieľa Poľsko so Slovenskom a Ukrajinou, ďalej sem zasahuje podhorie vonkajších západných a východných Karpát. Najvyššou horou Poľska sú [[Rysy]] ({{m|2500|m}}) vo Vysokých Tatrách. Celkom pohorie zaberá necelých 6,5 % štátu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Použitý prehľad zodpovedá klasickému deleniu Karpát na vnútorné a vonkajšie.&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Kondracki
| meno = Jerzy
| titul = Karpaty
| url = 
| vydanie = Wyd. 2 popr
| vydavateľ = Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne
| miesto = Warszawa
| počet strán = 260
| isbn = 83-02-04067-3
| isbn2 = 978-83-02-04067-2
| oclc = 69640214
}}&lt;/ref&gt;
{{stĺpce|šírka = 27em| 
'''Vonkajšie Západné Karpaty'''
* [[Západobeskydské podhůří]] (Pogórze Zachodniobeskidzkie)
* [[Západné Beskydy]] (v širšom zmysle), napr.
** [[Sliezske Beskydy]]
** [[Kotlina Żywiecka]]
** [[Beskid Żywiecki]]
** [[Kysucká vrchovina]] (Góry Kisuckie)
** [[Oravská Magura]] (Magura Orawska)
** [[Malé Beskydy]]
* [[Podhôľno-magurská oblasť]] (v novších geologických pojatiach radená do Centrálnych Západných Karpát spolu s nasledujúcou oblasťou)
'''Vnútorné Západné Karpaty'''
* [[Pásmo jadrových pohorí|Fatransko-tatranská oblast]]
** [[Tatry]]
'''Vonkajšie Východné Karpaty'''
* [[Pogórze Środkowobeskidzkie]]
*  [[Nízke Beskydy]]
* [[Poloniny]]
** [[Bukovské vrchy]] (Bieszczady)
}}
[[Súbor:Вид на Говерлу та Говерляну.jpg|náhľad|[[Hoverla]] ({{m|2061|m}}) – najvyššia hora Ukrajiny]]

=== Ukrajinské Karpaty ===
Na Ukrajine Karpaty zaberajú prevažne oblasť bývalej [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a južnú časť [[Halič (región)|Haliča]] na samom západe krajiny, celkom iba asi 3,6 % z celkovej rozlohy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Niektoré pohoria sem presahujú zo Slovenska a Poľska a zodpovedajú ich geomorfologickému začleneniu. Najvyšším vrcholom je [[Hoverla]] ({{m|2061|m}}).

'''Vonkajšie Východné Karpaty'''
* [[Poloniny]], napr. [[Bukovské vrchy]], [[Čornohora]], [[Polonina Boržava|Boržava]], [[Polonina Krásná|Krásná]], [[Gorgany]], [[Svidovec]]
'''Vnútorné Východné Karpaty'''
* [[Vihorlatsko-gutinská oblasť]]
* [[Maramurešsko-rodenská oblasť]], napr. [[Munții Maramureșulu|Maramurešské pohorie]] (Rachivs'ki hory)
[[Súbor:Pietrosu Mare.jpg|náhľad|Krajina východných Karpát, pohorie [[Rodna]]]]

=== Rumunské Karpaty ===
[[Súbor:Lacul Bucura, Lacul Ana a Lacul Bucurelu.jpg|náhľad|Jazero [[Bucura]] v pohorí [[Munții Retezat|Retezat]], Rumunsko]]
[[Súbor:Bucegi jepiimici.JPG|náhľad|Bucegi v Rumunsku]]
V Rumunsku sa nachádza väčšina pohoria, ktoré zaberá zhruba 47,5 % rumunského územia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Moldoveanu]] ({{m|2544|m}}) je najvyššou rumunskou horou a zároveň najvyšším karpatským vrcholom mimo Vysoké Tatry. Delenie Karpát v rumunskej literatúre sa odlišuje od toho používaného v Česku a na Slovensku: Východné Karpaty sú tu namiesto Vonkajších a Vnútorných delené na tri časti: severné ([[Carpații Maramureșului și Bucovinei|Maramurešské a Bukovinské Karpaty]]), stredné ([[Carpații Moldo-Transilvani|Moldavsko-transilvánske Karpaty]]) a južnú časť ([[Carpații de Curbură|Oblúkové Karpaty]]). V nasledujúcom prehľade je zachované delenie použité v ostatných kapitolách článku.&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt; 
{{stĺpce|šírka = 300px|'''Vonkajšie Východní Karpaty''' (taktiež [[Munții Carpați ai Moldo-Munteniei|Moldavsko-muntenské Karpaty]]), napr.:
* [[Tarcău]]
* [[Buzău]]
* [[Nemirei]]
* [[Vrancea]]
'''Vnútorné Východné Karpaty'''
* [[Munții Maramureșulu|Maramureš]]
* [[Rodna]]
* [[Igniș]]
* [[Harghita (pohorie)|Harghita]]
* [[Hășmaș]]
* [[Ciucaș]]
* [[Ceahlău]]
* [[Gurghiu]]
* [[Munții Bistriței|Bistrița]]
* [[Căliman]]
* [[Bărgău]]
* [[Țibleș]]
'''Južné Karpaty'''
* [[Bucegi (pohorie)|Bucegi]]
* [[Piatra Craiului]]
* [[Munții Făgăraș|Fagaraš]]
* [[Iezer Păpușa]]
* [[Munții Parâng|Parâng]]
* [[Munții Șureanu|Șureanu]]
* [[Semenic]]
* [[Godeanu]]
* [[Mehedinți (pohorie)|Mehedinți]]
* [[Vâlcan]]
* [[Munții Retezat|Retezat]]
* [[Căpățâni]]
* [[Lotru]]
* [[Cindrel]]
* [[Poiana Ruscă]] (niekedy radené k nasledujúcemu celku)
* [[Banát (pohorie)|Banátské hory]] (niekedy radené k nasledujúcemu celku)
'''Rumunské západné Karpaty'''
* [[Apusenské vrchy]]
* [[Trascău]]
* [[Bihor (pohorie)|Bihor]]
* [[Muntele Mare]]
* [[Gilău]]
* [[Vlădeasa]]
* [[Sedmohradské rudohorie]]
*'''[[Transilvánska kotlina]]'''}}
[[Súbor:Bükk, Háromkő.JPG|náhľad|Panoráma vápencového pohoria Bükk v&amp;#x20;Maďarsku]]

=== Maďarské Karpaty ===
Všetky hornatiny v maďarských Karpatoch ležia v [[Északi-középhegység|Severomaďarskom stredohorí]], čo je geomorfologická oblasť Vnútorných Západných Karpát na severovýchode krajiny. Niektoré maďarské pohoria zasahujú tiež na Slovensko. Najvyšším vrcholom Maďarska je [[Kékes]] ({{mnm|1014}}) v pohorí Matra. Celkom Karpaty zaujímajú 8,3 % maďarského územia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
{{stĺpce|šírka=27em|
* [[Börzsöny]]
* [[Vyšehradské vrchy]]
* [[Gödöllő (pohorie)|Gödöllő]] 
* [[Cerová vrchovina|Cserhát-hegység]] (Cerová vrchovina)
* [[Matra (pohorie)|Matra]]
* [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové hory]] (Bükk)
* [[Cserehát]] 
* [[Slanské vrchy]] (Tokaji-hegység či Zemplényi-hegység)
* [[Zemplínske vrchy]] (Zempléni-szigethegység)
}}

=== Srbské Karpaty ===
Názory na priebeh hranice srbských Karpát sa v literatúre líšia (potri vyššie). V širokom pojatí by ich najvyšším vrcholom bol [[Šiljak]] v masíve [[Rtanj]] s [[Nadmorská výška|nadmorskou výškou]] {{m|1560|m}}.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = KARPATY.net – Jižní Karpaty (Carpatii Meridionali), základní informace a členění
| periodikum = karpaty.net
| url = http://karpaty.net/karpaty/jizni-karpaty.htm
| dátum prístupu = 2021-05-26
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210511053031/http://www.karpaty.net/karpaty/jizni-karpaty.htm
| dátum archivácie = 2021-05-11
}}&lt;/ref&gt;
* [[Rtanj|Rtanj planina]]
* [[Homoljske planine|Homolje]]
* [[Beljanica]]

== Geológia ==
=== Geologická stavba ===
[[Súbor:Петрашівська стінка.JPG|vlevo|náhľad|Zvrásnené vrstvy [[flyš]]ových usadenín, typické pre vonkajšie pásmo Karpát]]
Karpaty sú [[pásmové pohorie]] s komplexnou geologickou štruktúrou, ktorá nadväzuje na Alpy. Geologicky je vonkajšia časť západných a východných Karpát tvorená širokým pásmom [[flyš]]ových príkrovov, tvorených paleogénnymi až kriedovými usadeninami [[ílovec|ílovcov]], [[Pieskovec|pieskovcov]] a [[Zlepenec|zlepencov]]. V centrálnych, jadrových častiach Západných Karpát a prakticky v celých Južných Karpatoch prevládajú staré hlbinné vyvreniny a metamorfované horniny [[Kryštalinikum|kryštalinika]], prevažne [[granit]]y a [[granitoid]]y. Na ne potom často aj v celých subpohoriach, ako sú [[Malá Fatra|Malá]] a [[Veľká Fatra]], [[Pieniny]], [[Slovenský raj]], [[Hășmaș]], [[Ceahlău]], [[Piatra Craiului]] alebo [[Apusenské vrchy]], nasadajú mladšie, druhohorné [[Vápenec|vápence]] a [[Dolomit (hornina)|dolomity]], ktoré sú mnohokrát silno skrasovatené (napríklad v masíve [[Bihor (pohorie)|Bihor]]). Tieto horniny vystupujú na povrch taktiež v [[Pieninské bradlové pásmo|Bradlovom pásme]] na rozhraní medzi Vonkajšími a Vnútornými západnými Karpatmi. Vo vnútorných oblastiach priliehajúcich k Panónskej a Transilvánskej panve je potom prstenec [[Sopečná činnosť|vulkanických pohorí]] zložených z povrchových vyvrenín – [[andezit]]ov, [[dacit]]ov a [[bazalt]]ov: [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Căliman]], [[Harghita (pohorie)|Harghita]], [[Vihorlatské vrchy|Vihorlat]], [[Zemplínske vrchy]] a ďalšie, miestami so zachovanými postvulkanickými javmi. [[Transilvánska kotlina]] je tvorená prevažne kenozoickými usadenými horninami.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

[[Čelná karpatská priehlbina]] je pozostatok niekdajších prielivov medzi horskými pásmami Karpát a hercynikom a ako také sú vyplnené morskými sedimentmi, následne po vyzdvihnutí aj riečnymi sedimentmi a eolickou [[spraš]]ou, svoje uloženiny zanechal na severe taktiež aj pevninský ľadovec. Podobne [[Panónska panva|Panónia]] je stále poklesávajúci pozostatok pevninskej dosky Tisie prekrytý od druhohôr nánosmi sedimentov. V rôznych oblastiach karpatského oblúka sa nachádzajú ložiská [[minerál]]ov a nerastných surovín, napríklad [[Ropa|ropy]], [[Zemný plyn|zemného plynu]], [[Čierne uhlie|čierneho]] a [[Hnedé uhlie|hnedého uhlia]], [[Ruda|kovových rúd]] (najviac v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]] a v pohorí [[Sedmohradské rudohorie]] v Apusenských vrchoch) a [[Halit|kamennej soli]], ktorá sa ťažila okrem iného v oblasti Maramureša a [[Solotvyno|Solotvyny]]; pozostatky po ťažbe sú tu soľné jazerá využívané v súčasnosti k liečebným a rekreačným účelom.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian Mountains
| periodikum = Encyclopedia Britannica
| url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-03
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Kopecký
| meno = Pavel
| titul = Z obrovské sovětské továrny zbylo jen torzo a vyschlé krátery
| periodikum = Deník.cz
| dátum vydania = 2017-09-17
| jazyk = cs
| url = https://www.denik.cz/cestovani/slavna-tezba-soli-na-podkarpatske-rusi-zbylo-jen-torzo-20170830.html
| dátum prístupu = 2021-05-30
}}&lt;/ref&gt;

=== Geologický vývoj ===
[[Súbor:Carpathians_dem.jpg|náhľad|Reliéf pohorí]]
Vznik karpatského pohoria je výsledkom dlhodobého procesu [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]], ktorého impulzom bola kolízia [[Africká platňa|Africkej tektonickej dosky]] s niekoľkými okrajovými krustálnymi blokmi (Apulia, Tisia, Alcapa, moesijska doska, [[Geológia Českého masívu|Český masív]]) [[Eurázijská platňa|Eurázijskej dosky]]. Vrásnenie začalo už v spodnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]] vyzdvihnutím vnútorných [[Kryštalinikum|kryštalinických]] útvarov z druhohorného geosynklinálneho mora; tým vznikli jadrové pohoria Karpát, po ktorých obvode dochádzalo k usadzovaniu flyšových vrstiev. Vrásnenie pokračovalo v starších až mladších treťohorách zdvihnutím týchto vrstiev a vyvrásnením vonkajšieho pásu pohoria. Nadväzujúcom orografickým prejavom bolo prebudenie vulkanickej činnosti (zhruba pred 50 miliónmi rokov), ktoré dali vzniknúť pásu vnútorných sopečných pohorí; posledné erupcie karpatských vulkánov sú odhadované do doby pred 40 až 10 tisícmi rokmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Global Volcanism Program
| periodikum = Global Volcanism Program
| url = https://volcano.si.edu/volcano.cfm?vn=210801
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-20
}}&lt;/ref&gt; Medzitým dochádzalo k postupnému uzatváraniu okrajových pozostatkov starého [[Tethys (more)|mora Tethys]] obklopujúcich nové pohorie, jeho vysušovanie a sedimentácii usadenín počas vzniku Panónskej a Transilvánskej panvy. Dotvorenie profilu pohorí o glaciálne typy reliéfu bolo dokonané v [[Kvartér|štvrtohorách]] posunom ľadovcov počas [[ľadová doba|ľadových dôb]]; v Karpatoch malo ale vplyv len okrajový vzhľadom na ich celkovo malé zaľadnenie iba v najvyšších častiach. Ďalej na podobu reliéfu pôsobila erózna sila vody, keď vyzdvihnutie starých plošín v treťohorách dalo vzniknúť niektorým hlbokým údoliam riek ([[prielom Hornádu]], [[prielom Dunajca]], [[Bicazská súteska]]), [[kras]]ovatenie vápencov a taktiež časté [[Zosuv svahu|svahové zosuvy]] hlavne vo flyšovom pásme. Tektonická činnosť ale trvá aj naďalej: najvyššie horské pásma sa dvíhajú o 4 až 10 milimetrov ročne a niektoré časti južných a východných Karpát, predovšetkým oblasť [[Carpații de Curbură|Oblúkových Karpát]] ([[Vrancea]]), sú stále tektonicky nepokojné v dôsledku [[Subdukcia|subdukcie dosiek]] a z času na čas tu dochádza k zemetraseniam.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KLÁŠTERKOVÁ
| meno = Hana
| titul = Klimatická charakteristika horní hranice lesa v Karpatech (bakalářská práce)
| url = https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/90550
| vydavateľ = Univerzita Karlova
| miesto = Praha
| dátum vydania = 2017
| dátum prístupu = 2021-04-29
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

== Geomorfológia ==
[[Súbor:Rysy, wierzcholek slowacki.jpg|náhľad|Najvyššie partie Tatier aj celých Karpát: vľavo [[Gerlachovský štít]], uprostred [[Rysy]], vpravo [[Vysoká (vrch v Tatrách)|Vysoká]]]]
Oproti iným alpidským pohoriam sú Karpaty mene kompaktné. To znamená, že tu nie je žiadny súvislý hlavný hrebeň, ale horstvo sa skladá z väčšieho množstva nadväzujúcich subpohorí oddelených kotlinami a priesmykmi.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; [[Reliéf (geomorfológia)|Reliéf]] Karpát je hlavne štruktúrny. Zrejmé je to napríklad vo Vonkajších Karpatoch, kde paralelné horské chrbty zodpovedajú [[Vrása|antiklinálam]] či [[Príkrov (geológia)|príkrovovým]] jednotkám. Vnútorné Západné Karpaty a celé Južné Karpaty majú [[Kra (geologie)|kernou stavbu]]-*(preložiť), keď vyvýšené kry tvoria horské pásma a masívy a poklesnuté kry tvoria medzihorské [[Panva (geomorfológia)|panvy]], [[Kotlina|kotliny]] a [[Brázda|brázdy]]. Štruktúrne je aj usporiadanie riečnej siete – hojné sú pozdĺžne údolia, prebiehajúce v smere horských pásiem, zatiaľ čo priečne údolia sú obvykle krátke a kaňonovité; niekedy však pretínajú aj celé horské pásma, tak ako prielom [[Olt (rieka v Rumunsku)|Oltu]] priesmykom [[Priesmyk Turnu Roșu|Červenej veže]] alebo [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]] na Dunaji, s 144 kilometrami najdlhšia roklina v Európe.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;

Väčšina pohorí má lesnatý ráz [[Hornatina|stredohôr]], modelovaný činnosťou riek a [[Zosuv svahu|svahovými pohybmi]]. V rôznych nadmorských výškach sú zachované zvyšky [[neogén]]nych zarovnaných povrchov, ktoré dokladajú obdobie tektonického pokoja a zmenšovania výškových rozdielov medzi fázami horotvorných procesov. V Južných a Západných Karpatoch sú rozlišované tri úrovne týchto zarovnaných povrchov.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt; Transilvánska vysočina, väčšina moravských Karpát mimo hlavné hraničné pohorie a slovenské aj poľské podhoria majú zvlnený ráz [[Pahorkatina|pahorkatín]] a [[Vrchovina|vrchovín]].
[[Súbor:Cheile Turzii (Turda Gorges).jpg|vľavo|náhľad|Vápencová roklina [[Cheile Turzii]] v Apusenskom pohorí]]
[[Veľhornatina|Vysokohorské]] oblasti s veľhorským reliéfom sa vyskytujú po celej dĺžke karpatského oblúka, v Západných a Južných Karpatoch a v strednej časti Východných Karpát, ale iba izolovane. V týchto veľhorských oblastiach bol reliéf modelovaný v období [[pleistocén]]u činnosťou [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]]. Zaľadnenie malo ostrovný charakter a bolo plošne malého rozsahu. Išlo o karové a údolné ľadovce, z ktorých najdlhšie dosahovali dĺžok necelých {{km|14|m}}. Pleistocénna [[snežná čiara]] bola o niečo nižšie v Západných Karpatoch (1 600 – {{m|1700|m}}) než v Južných Karpatoch (1 700 – {{m|1900|m}}), typický ľadovcový reliéf je vyvinutý v pohoriach, ktoré významne prevyšujú tieto nadmorské výšky. V takýchto pohoriach sú početné ľadovcové [[Kar (geológia)|kary]], [[Údolie tvaru U|trogové údolia]], [[Moréna|morény]] a početné [[Ľadovcové jazero|ľadovcové jazerá]].&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;

V horských masívoch, kde geologický podklad tvoria [[Vápenec|vápence]] či [[Dolomit (minerál)|dolomity]], je vyvinutý [[Kras|krasový reliéf]]. Nachádzajú sa tu tvary povrchového aj podpovrchového krasu. Tvary povrchového krasu ([[škrapy]], [[závrt]]y, [[priepasť|priepasti]], [[úval]]y, výnimočne [[polje]]) sú najlepšie vyvinuté na plošinách, ako je [[Slovenský kras]] alebo [[Mehedinți (pohorie)|Munții Mehedinți]]. Podpovrchový kras vytvára na mnohých miestach výdatné zásoby [[Podzemná voda|podzemných vôd]]. Nachádzajú sa tu aj rozsiahle [[Jaskyňa|jaskynné systémy]], ako je [[Peștera Vântului]] s dĺžkou cez {{km|48|m}},&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko1 = Manolache
 | meno1 = Elena
 | priezvisko2 = Ponac
 | meno2 = Bogdan
 | titul = Geomicrobiology of black sediments in Vantului Cave (Romania): preliminary results
 | periodikum = Cave and Karst Science
 | vydavateľ = British Cave Research Association
 | ročník = 27
 | číslo = 3
 | dátum_vydania = 2000-12-21
 | strany = 109 – 112
 | url = http://cavescience2-cloud.bcra.org.uk/3_CaveAndKarstScience/cks081.pdf
 | issn = 1356-191x
 | dátum_prístupu = 2021-06-03
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; alebo [[Demänovské jaskyne]] s dĺžkou cez {{km|41|m}}.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Tabuľka najdlhších jaskýň na Slovensku
 | url = https://sss.sk/tabulka-najdlhsich-jaskyn-na-slovensku/
 | vydavateľ = Slovenská speleologická spoločnosť
 | dátum_vydania = 2020
 | dátum_prístupu = 2021-06-03
 | jazyk = slovensky
}}&lt;/ref&gt; Vo vyšších nadmorských výškach sú aj ľadové jaskyne ([[Ghețarul de la Scărișoara]], [[Dobšinská ľadová jaskyňa]] a iné).&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;
[[Súbor:Pohľad na Vihorlat z Červenej skaly.JPG|náhľad|Vrchol [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatu]] ({{mnm|1076}}) je vyhasnutým vulkánom]]
Vo Vnútorných Karpatoch je zastúpený aj reliéf neovulkanických pohorí. Z charakteristických tvarov takéhoto reliéfu sú tu zastúpené napríklad vypreparované [[Sopečný sopúch|sopúchy]] a [[Žila (geológia)|žily]], lávové príkrovy, [[Sopečný kráter|krátery]] a [[Kaldera|kaldery]]. Príkladom môže byť pohorie [[Poľana (pohorie)|Poľana]] v Západných Karpatoch s kalderou s priemerom {{km|6|m}}, pohorie [[Căliman]] s kalderou s priemerom {{km|10|m}} alebo pohorie [[Gurghiu]], kde má kráter Saca šírku 14 – {{km|20|m}}. V niektorých pohoriach vulkanického pôvodu sa vyskytujú [[postvulkanické javy]] ako [[Fumarola|solfatary]], [[Mofeta|mofety]] s únikmi dusivých sírnych a uhličitých plynov alebo [[Bahenná sopka|bahennými sopkami]] (napríklad [[Bahenné sopky v Berce|v Berce]]), s ktorými súvisí aj hojný výskyt [[Minerálna voda|minerálnych vôd]].&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;

Najvyššou časťou celého pohoria sú slovenské [[Vysoké Tatry]], v ktorých aj cez ich malú rozlohu leží 15 najvyšších vrcholov vrátane [[Gerlachovský štít|Gerlachovského štítu]] ({{mnm|2654}}).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko1 = Chovancová
 | meno1 = Barbara
 | priezvisko2 = Koutná
 | meno2 = Alena
 | priezvisko3 = Ładygin
 | meno3 = Zbigniew
 | priezvisko4 = Šmatlák
 | meno4 = Josef
 | titul = Tatry – příroda
 | vydavateľ = Baset
 | rok = 2010
 | počet_strán = 648
 | isbn = 978-80-7340-114-6
}}&lt;/ref&gt; Okrem 16. mieste sa objavuje iný než slovenský vrchol, a to [[Moldoveanu]] v rumunskom masíve [[Munții Făgăraș|Fagaraš]] ({{mnm|2544}}).&lt;ref name=&quot;rumstat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko1 = Virdol
 | meno1 = Daniel Celu
 | titul = 2017: Anuarul statistic al Romăniei; Romanian Statistical Yearbook
 | url = https://insse.ro/cms/sites/default/files/field/publicatii/anuarul_statistic_al_romaniei_carte_en.pdf
 | vydavateľ = Romania Institutul Naţional de Statistică
 | dátum_vydania = 2018
 | dátum_prístupu = 2021-06-03
 | jazyk = rumunsky, anglicky
 | strany = 11
}}&lt;/ref&gt; Tretím najvyšším pohorím je taktiež rumunský [[Munții Parâng|Parâng]] s horou [[Parângul Mare]] ({{mnm|2519}}).&lt;ref name=&quot;rumstat&quot; /&gt; Výšku 2 500 metrov presahujú ešte pohoria [[Munții Retezat|Retezat]] ([[Peleaga]], {{mnm|2509}})&lt;ref name=&quot;rumstat&quot; /&gt; a [[Bucegi (pohorie)|Bucegi]] ([[Omu]], {{mnm|2505}})&lt;ref name=&quot;rumstat&quot; /&gt; a 2 400 metrov masív [[Iezer Păpușa|Iezer Păpuşa]] ([[Roșu (Iezer Păpușa)|Roşu]], {{mnm|2469}})&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vârful Roșu – Peakbagger.com
| periodikum = www.peakbagger.com
| url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=71449
| dátum prístupu = 2021-06-08
}}&lt;/ref&gt;; všetky spomínané pohoria patria do Južných Karpát. Najvyšším pohorím Východných Karpát je [[Rodna]] s vrcholom [[Pietrosul Rodnei|Pietrosul]] ({{mnm|2303}}).&lt;ref name=&quot;rumstat&quot; /&gt; Za najnižší bod sa považuje hladina Dunaja v rokline [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]], s nadmorskou výškou {{mnm|70}}&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;

== Klimatické pomery ==
[[Súbor:Брескул.jpg|náhľad|Zimná inverzia v ukrajinskej [[Čornohora|Čornohore]]|vľavo]]
Klíma Karpát je prevažne typicky [[Mierne pásmo|stredoeurópska]] a mierne [[Kontinentálne podnebie|kontinentálna]], pričom jej kontinentalita narastá smerom od západu na východ, čo sa prejavuje aj na posune nadmorských výšok pri [[vegetačná stupňovitosť|vegetačnou stupňovitosťou]]. Čo do vlhkosti sa tu prejavuje [[zrážkový tieň]] Álp a [[Geológia Českého masívu|Českého masívu]], ktoré ležia bližšie k oceánu. Najsuchšie sú najnižšie polohy, napríklad celoročný [[Zrážky|zrážkový úhrn]] v Transilvánskej panve je iba 600 mm. Zrážkové úhrny stúpajú s nadmorskou výškou a taktiež západ pohoria je výrazne vlhší než jeho východ a juh: v Tatrách môžu zrážky presahovať aj 2000 mm ročne, zatiaľ čo vo východných a južných Karpatoch sa úhrny pohybují medzi 1000 – 1200 mm. Najviac zrážok spadne priemerne v júni, ale vo vyšších polohách sú zrážky počas roka rozložené rovnomernejšie než v nízkych; na juhu pôsobí už vplyv submediteránnej klímy so zrážkovými maximami na jar a na jeseň a so suchším letom. Priemerné ročné teploty pochopiteľne klesajú s nadmorskou výškou, častým javom je ale v Karpatoch zimná [[Inverzia teploty vzduchu|teplotná inverzia]], keď chladný vzduch steká z úbočí do horských údolí a kotlín a spôsobuje tu výrazne dlhotrvajúce mrazy (až -30 °C), zatiaľ čo slnečné vrcholy sú teplejšie. Vo vyšších polohách je taktiež menší ročný výkyv priemerných teplôt než v údoliach. Najteplejším mesiacom je v nižších polohách júl, vo vysokých august; najchladnejším potom január, respektíve február. Sneh leží na záveterných svahoch najvyšších horských štítov nepretržite až 10 mesiacov, miestami sa tvoria aj dlhodobo trvajúce [[Firn|firnové polia]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = V Tatrách stále přežívá ledovec » Zpráva » Tatry.CZ
| periodikum = www.tatry.cz
| url = https://www.tatry.cz/cs/v-tatrach-stale-preziva-ledovec
| dátum prístupu = 2021-05-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210513230148/https://www.tatry.cz/cs/v-tatrach-stale-preziva-ledovec
| dátum archivácie = 2021-05-13
}}&lt;/ref&gt;

== Vodstvo ==
[[Súbor:Djerdap (Iron Gate) gorge.JPG|náhľad|Prielom Dunaja Železnými vrátami]]
Prevažná väčšina Karpát (zhruba 90 %) patrí k úmoriu [[Čierne more|Čierneho mora]], kam je odvodňovaná predovšetkým množstvom ľavostranných prítokov Dunaja; k najvýznamnejším z nich patrí [[Váh]], [[Ipeľ]], [[Tisa]], [[Mureš (rieka)|Mureș]], [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]], [[Siret]] či [[Prut]]. Na svahoch Východných Karpát pramení rieka [[Dnester]]. Severná časť pohoria je odvodňovaná do [[Baltské more|Baltského mora]] [[Visla|Vislou]] a [[San (rieka)|Sanom]] a niekoľkými prítokmi Odry. Horské rieky sú spravidla prudké, s veľkým spádom a skalnatým dnom, v nižších polohách sú doposiaľ zachované [[Divočiaca rieka|divočiace rieky]] s voľným modelovaním koryta štrkovými náplavmi. [[Odtokový režim]] karpatských riek je prevažne snehovo-dažďový, s maximálnymi prietokmi a rozvodňovaním na jar v marci a  v apríli a ďalej v lete (jún a júl). Občas bývajú záplavy kvôli horším [[Retencia (hydrológia)|retenčným]] vlastnostiam flyšových pôd na okrajoch pohorí katastrofické. Najväčšia priehradná nádrž (z približne päťdesiatich v Karpatoch), [[Železné vráta (roklina)|Železné vráta]], sa nachádza na rumunsko-srbskej hranici, ďalšia v údolí [[Bistrița (rieka)|Bistrițy]] v Rumunsku, jedna v údolí rieky [[Sana (rieka)|Sana]] v Poľsku a priehrada [[Orava (vodná nádrž)|Orava]] na severnom Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian Mountains – Drainage
| periodikum = Encyclopedia Britannica
| url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-03
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika
| titul = ABOUT THE CARPATHIANS – Carpathian Heritage Society
| periodikum = archive.wikiwix.com
| url = http://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.carpathians.pl/carpathians03.html
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-05
}}&lt;/ref&gt;

Aj keď je v Karpatoch asi 450 jazier, ich celková rozloha je menšia než 4 km². Jazerá vo vysokých horách sú prevažne ľadovcového pôvodu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Najviac [[Ľadovcové jazero|ľadovcových jazier]] je v Tatrách a v Južných Karpatoch. Najväčšie je [[Morské oko (pleso)|Morskie oko]] na poľskej strane Tatier s plochou necelých 35 ha; v Južných Karpatoch je najväčšie desaťhektárové jazero [[Bucura]] v pohorí Retezat. Existujú tu tiež aj [[Morénové jazero|morénové jazerá]], ako [[Morské oko (jazero)|Veľké Vihorlatské]] alebo [[Lacul Roșu|jazero Roșu]], a taktiež jediné sopečné [[Lacul Sfânta Ana|jazero svätej Anny]] vo vyhasnutom kráteri niekdajšieho vulkánu. Svetovým unikátom je slané heliotermické [[Ursu|jazero Ursu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bear Lake, in Sovata, a holder of three world records – AGERPRES
| periodikum = www.agerpres.ro
| url = https://www.agerpres.ro/english/2013/07/18/bear-lake-in-sovata-a-holder-of-three-world-records-09-24-55
| jazyk = ro
| dátum prístupu = 2021-06-08
| url archivu = https://web.archive.org/web/20210608162344/https://www.agerpres.ro/english/2013/07/18/bear-lake-in-sovata-a-holder-of-three-world-records-09-24-55
| dátum archivácie = 2021-06-08
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210608162344/https://www.agerpres.ro/english/2013/07/18/bear-lake-in-sovata-a-holder-of-three-world-records-09-24-55
}}&lt;/ref&gt; Vo vulkanických pohoriach vyviera niekoľko desiatok [[Minerálny prameň|minerálnych]] a [[Termálny prameň|termálnych prameňov]], často využitých pre kúpeľné účely, a dokonca aj gejzírov ([[Herliansky gejzír]] na úpätí Slanských vrchov).&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ledovcová jezera v Jižních Karpatech – outdoor web Treking.cz
| periodikum = www.treking.cz
| url = https://www.treking.cz/karpaty/ledovcova-jezera-v-jiznich-karpatech.htm
| dátum prístupu = 2021-04-26
}}&lt;/ref&gt;

== Pôdy ==
[[Súbor:Tatry - panorama z Polskiego Spiszu.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Tatry z poľskej strany]]
Pôdy Karpát sa medzi sebou líšia v závislosti na geologickom zložení [[pôdotvorný substrát|pôdotvorného substrátu]] a na klimatických pomeroch, poťažmo teda nadmorskej výške. Karpatské pôdy vznikajú v horských podmienkach s mrazovým [[zvetrávanie|zvetrávaním]] a s intenzívnymi a rýchlymi [[Zosuv svahu|svahovými]] a [[fluviálne procesy|fluviálnymi]] procesmi. Typický pre pôdy Karpát je tak plytký [[pôdny profil]] a veľký podiel [[klast]]ov; rôznorodosť stanovísk vedie k mozaikovitému pôdnemu pokryvu. V alpínskom pásme nad hornou hranicou lesa prevládajú [[leptosol]]y, ako sú [[litozem]]e, [[ranker]]y, na vápencoch [[Rendzina|rendziny]]. Typické sú taktiež [[organosol]]y v miestach akumulácie nerozloženého organického materiálu. Pri hranici lesa v subalpínskom pásme prevládajú [[podzol]]y. Pod hranicou lesa prevládajú vo flyšovom pásme hôr vo Vonkajších Karpatoch nenásytené [[kambisol]]y. Kambické rankery alebo nasytené kambisoly tu pokrývajú len malé plochy na flyši v karbonátovom vývoji. Vo Vnútorných Karpatoch, rovnako ako v Južnych Karpatoch, majú pôdy značne rozrôznený geologický podklad. Na nekarbonátových horninách tu prevládajú kyslé pôdy (hlavne podzoly, na strmých svahoch podzolové rankery), vo vápencových pohoriach sú vyvinuté [[Rendzina|rendziny]], vo vulkanických okrem nasýtených kambisolov tiež humózne sopečné [[andosol]]y.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;UNEP&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | autor1 = UNEP
 | titul = Carpathians Environment Outlook
 | vydavateľ = United Nations Environment Programme
 | miesto = Geneva
 | rok = 2007
 | počet_stran = 233
 | strany = 22–24, 114–123
 | isbn = 978-92-807-2870-5
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Pôdy Karpát sú ohrozené [[Erózia pôdy|pôdnou eróziou]], ktorá je následkom nevhodného poľnohospodárskeho a lesníckeho managementu, a taktiež [[odlesňovanie|odlesňovaním]].&lt;ref name=&quot;UNEP&quot;/&gt;

== Biologická diverzita ==
=== Vegetačné stupne a biotopy ===
[[Súbor:NPR-Stužica2015f.jpg|náhľad|Bukovojedľový prales v [[Stužica|NPR Stužica]] na Slovensku]]
[[Biogeografia|Biogeograficky]] patria Karpaty k stredoeurópskej provincii Holarktickej ríše; východné svahy tvoria jej východnú hranicu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Holarctis – Cirkumboreální oblast – Středoevropská provincie {{!}} BOTANY.cz
| url = https://botany.cz/cs/stredoevropska-provincie/
| dátum prístupu = 2021-06-08
}}&lt;/ref&gt; Ich [[vegetačná stupňovitosť]] je ovplyvnena výššie spomínaným klimatickým rozdielom medzi západnou a východnou časťou pohoria; na východe a juhu sú preto posunuté až o niekoľko sto metrov vyššie. V nízkych pahorkatinách podhorí (do 500, resp. {{mnm|650}}) vrátane juhomoravských Karpát či Transilvánskej vysočiny prevládajú [[Dubovo-hrabové lesy lipové|dubohrabiny]] a na klimaticky príjemných stanoviskách južných svahov taktiež aj [[Teplomilná dúbrava|teplomilné dúbravy]], [[suché trávniky]] a [[lesostep]]y s teplomilnými druhmi rastlín. Vyššie sú pre Karpaty typické rozsiahle plochy podhorských a horských [[Bučina (biotop)|bučín a jedľobučín]], miestami doposiaľ pralesovitého charakteru; na západe sa rozkladajú zhruba medzi 500 a {{mnm|1100}}, na juhu a východe medzi 650 až 1400. Časť z nich bola vyhlásená súčasťou prírodného dedičstva UNESCO ako [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]. Na ne vo vyšších polohách (1100 – 1400, resp. 1400 – 1900) nadväzujú zonálne horské [[Smrek (rod)|smrečiny]]. Lesy so smrekom a [[Jedľa biela|jedľou bielou]] nahradzujú bučiny taktiež v kotlinách centrálnych častí; smrek bol avšak lesnícky rozšírený aj do ďalších vegetačných stupňov, často vo forme monokultúry.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
[[Súbor:Rzekabiałka.jpg|náhľad|vľavo|Štrkonosná rieka [[Biela voda (prítok Dunajca)|Biela voda]] v južnom Poľsku, v pozadí Vysoké Tatry]]
[[Horná hranica lesa|Hranica lesa]] sa v Karpatoch v priemere nachádza vo výškach zhruba 1650 – {{mnm|1750}}, smerom na juh a východ stúpa miestami až k 2 000 metrom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Na mnohých miestach bola umelo znížená tvorbou letných pastvín, tzv. [[Polonina|polonín]], a to aj o stovky metrov; fytocenologicky sú to prevažne [[Lúka|lúky]], ktoré po opustení pastvy opäť podliehajú sukcesii [[Brusnica (rod)|brusnicových]] krovín a neskôr stromov. Lesná hranica je tvorená [[Smrek obyčajný|smrekom obyčajným]], [[Jarabina vtáčia|jarabinou]], miestami aj [[Smrekovec opadavý|smrekovcom]] a [[Borovica limbová|limbou]], v poloninách aj [[Buk lesný|bukom]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Subalpínsky stupeň je tvorený porastami [[Borovica horská|kosodreviny]], [[Breza karpatská|brezy karpatskej]], [[Vŕba sliezska|vŕby sliezskej]], v južných a východných Karpatoch aj [[Jelša zelená|jelše zelenej]], zakrpatenej [[Borievka obyčajná|borievky]] a karpatského [[Rhododendron|rododendrónu]]. V najvyšších polohách sú [[Hoľa (pasienok)|alpínske lúky]] (na bazických stanoviskách druhovo bohaté, na kyslých s prevládajúcimi [[sítina trojklaná|sítinou trojklanou]] a na východe s [[carex curvula|ostricou]]) a taktiež snehové polia. Niválny stupeň, teda vysokohorská oblasť večného snehu a ľadu, v Karpatoch nie je vyvinutý; iba niekoľko najvyšších masívov zasahuje do stupňa subniválneho ([[Vysoké Tatry]] nad {{mnm|2300}}, ojedinele aj exponované najvyššie štíty južných Karpát).&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Chytrý
| meno = Milan
| titul = Vegetace a biotopy Evropy: Karpaty
| url = https://www.youtube.com/watch?v=En6Soo8AHW0&amp;t=1975s
| vydavateľ = Přírodovědecká fakulta Masarykovy univerzity
| dátum vydania = 2020
| dátum prístupu = 2021-05-10
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Biota_Slovenska
| periodikum = www.herber.webz.cz
| url = http://www.herber.webz.cz/www_slovakia/biogeografie.html
| dátum prístupu = 2021-04-29
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Bocicoel 2009b.JPG|náhľad|Po stáročia obhospodárované karpatské lúky patria k druhovo najbohatším biotopom na svete (Rumunsko)]]
Náhradnou poloprirodzenou vegetáciou stredných a podhorských polôh sú [[Lúka|lúky]], [[Sad (poľnohospodárstvo)|lúčne sady]] a [[Pasienok|pasienky]], a to v širokej škále podôb od trvalejšie zamokrených cez mezofílne až po suché trávniky. Vďaka dlhodobému pôsobeniu tradičných spôsobov extenzívneho hospodárenia (pastva, kosenie) a veľkým rozlohám sú často mimoriadne druhovo bohaté; [[bielokarpatské lúky]] v Česku s mnohými [[Vstavačovité|orchidejami]] alebo niektoré lúky v Transilvánii na bazických pôdach držia svetové rekordy v počte druhov zaznamenaných na ploche malého a stredného rozsahu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Chytrý
| meno = M.
| priezvisko2 = Dražil
| meno2 = Tomáš
| priezvisko3 = Hájek
| meno3 = M.
| titul = The most species-rich plant communities in the Czech Republicand Slovakia (with new world records)
| periodikum = Preslia
| url = http://www.preslia.cz/P153Chytry_highres.pdf
| dátum vydania = 2015
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-06-15
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210616043343/http://www.preslia.cz/P153Chytry_highres.pdf
| dátum archivácie = 2021-06-16
}}&lt;/ref&gt; Predovšetkým na flyšových vrstvách sú časté lúčne svahové [[pramenisko]] a [[slatinisko]], v oblastiach vyvierania minerálnych prameňov tiež s unikátnou [[Halofilné rastliny|halofilnou]] vegetáciou.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Pravé [[vrchovisko]] sa v Karpatoch vyskytujú menej, napríklad na Orave. Pestro sú zastúpené spoločenstvá bazických aj kyslých skál a sutí, a to ako bylinné, tak lesné, ako sú [[Suťový les|suťové lesy]] a druhovo bohaté [[Bor (les)|reliktné bory]] na vápencoch, obsahujúce množstvo endemitov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Erico-Pinetea • Pladias: Databáze české flóry a vegetace
| periodikum = pladias.cz
| url = https://pladias.cz/vegetation/description/Erico-Pinetea
| dátum prístupu = 2021-05-20
}}&lt;/ref&gt; Veľký spád doposiaľ neregulovaných horských riek voľne modelujúcich svoje korytá umožňuje tiež existenciu vzácnych spoločenstiev štrkových náplavov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Salicion elaeagno-daphnoidis • Pladias: Databáze české flóry a vegetace
| periodikum = pladias.cz
| url = https://pladias.cz/vegetation/description/Salicion%20elaeagno-daphnoidis
| dátum prístupu = 2021-05-20
}}&lt;/ref&gt;

Ako bolo už spomínané, počas ľadových dôb boli Karpaty zaľadnené iba máloplošne v niekoľkých najvyšších oblastiach; prevládajúca vegetácia tu inak v tej dobe bola chladná [[lesostep]] až [[lesotundra]] analogická krajinám súčasného južného Sibíra, s odolnými ihličnanmi a na vhodných miestach aj listnáčmi, ako duby, buky či bresty. Pohorie tak mohlo predstavovať [[Refugium (ekológia)|refugium]] mnohých aj mezofilných druhov rastlín, ktoré sa tu zachovali ako treťohorné relikty, a po odoznení glaciálu taktiež jednu z migračných trás pre šírenie hlavne horských druhov do novo dostupných oblastí Európy.&lt;ref&gt;HORSÁK, Michal a Milan CHYTRÝ. „Krajiny zamrzlé v čase I. Jižní Sibiř – současná analogie střední Evropy v době ledové.“ ''Živa.'' 2010, roč. 58, č. 3, s. 118–120. ISSN 0044-4812.&lt;/ref&gt;

=== Flóra ===
[[Súbor:Rhododendron myrtifolium (kotschyi) (35280457661).jpg|náhľad|Rhododendron myrtifolium v subalpínskom stupni hôr]]
Pohorie patrí k floristicky najvýznačnejším a na [[endemit]]y a [[Relikt (biológia)|relikty]] (vrátane paleoendemitov a treťohôrných reliktov) najbohatším oblastiam Európy, hoci jeho flóra je o niečo menej výrazná než v susedných Alpách. Dôvodom tohto bohatstva sú pestré fytogeografické podmienky, členitý reliéf geologicky mladého pohoria aj zastúpenie kyslého silikátového aj bázického vápencového a vulkanického podložia. Mnoho prvkou majú společných s Alpami, predovšetkým východnými, ale tiež aj s [[Pyreneje|Pyrenejami]], alebo naopak s jižnými pohoriami Balkánu. Fytogeograficky od juhu do najteplejších oblastí zasahuje [[Elementy flóry|element]] teplomilnej [[Fytogeografické členení Európy|submediteránnej kveteny]], od východu a z panónskej kotliny vplyv ponticko-panónsky s druhmi kontinentálnych stepí, ktorý dosahuje okrem Transilvánie až na južnú Moravu. Boreálna eurosibírska flóra sa v Karpatoch objavuje v horských smrečinách a [[Vrchovisko|rašeliniskách]] a konečne k [[Fytogeografické členenie Európy|alpsko-karpatskému floroelementu]] patria horské a vysokohorské rastliny ako [[prvosienka holá]] (''Primula auricula''), [[prvosienka najmenšia]] (''P. minima''), [[horec bodkovaný]] (''Gentiana punctata'') a [[Horec Clusiov|Clusiov]] (''G. clusii'') alebo [[ostrica pevná]] (''Carex firma''), ktoré sú z väčšej časti glaciálnymi reliktami.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Turis
| meno = Peter
| priezvisko2 = Košťál
| meno2 = Jaroslav
| titul = Rostliny Karpat
| vydavateľ = Academia
| místo = Praha
| rok vydania = 2019
| isbn = 978-80-200-2937-9
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Fytogeografie I.
| periodikum = www.naturabohemica.cz
| url = http://www.naturabohemica.cz/fytogeografie-i/?
| dátum prístupu = 2021-05-04
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Hendrych
| meno = Radovan
| titul = Fytogeografie
| vydavateľ = SPN
| miesto = Praha
| rok vydania = 1984
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Hepatica_transsilvanica_01.jpg|vľavo|náhľad|Hepatica transsilvanica rastie prevažne v bukových lesoch]]
Flóra samotných Karpát obsahuje okolo 3900 pôvodných druhov, z čoho je 250 (resp. 420 vrátane [[Apomixia|apomiktov]]) endemických druhov. Len málo z nich je pritom rozšírených po celej dĺžke karpatského oblúka: k takýmto endemitom či subendemitom patria napríklad [[zvonček karpatský]] (''Campanula carpatica''), [[zubačka žliazkatá]] (''Dentaria glandulosa''), [[scila karpatská]] (''Scilla kladnii'') alebo [[kostihoj srdcovitolistý]] (''Symphytum cordatum''). Medzi Západnými a Východnými Karpatami prebieha výrazná fytogeografická hranica. Endemity Západných Karpát sú [[poniklec slovenský]] (''Pulsatilla slavica''), rastúcí v [[Bor (les)| reliktných boroch]] na vápencových svahoch, [[Lykovec muránsky]] (''Daphne arbuscula'') z [[Muránska planina|Muránskej planiny]], [[lomikameň tatranský]] (''Saxifraga wahlenbergii''), [[stračonôžka tatranská]] (''Delphinium oxysepalum''), [[klinček lesklý]] (''Dianthus nitidus''), [[soldanelka karpatská]] (''Soldanella carpatica'') či [[prilbica tuhá moravská]] (''Aconitum firmum'' subsp. ''moravicum''). Iba vo Východných a Južných Karpatoch rastie [[šafran karpatský]] (''Crocus heuffelianus''), [[Syringa josikaea]] (''Syringa josikaea''), [[hepatica transsilvanica]] (''Hepatica transsilvanica''), [[iskerník karpatský]] (''Ranunculus carpaticus''), [[Rhododendron myrtifolium]] (''Rhododendron myrtifolium'') alebo žlto kvitnúci [[Mak (rod)|mak]] ''Papaver corona-sancti-stephani''.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Urfus
| meno = Tomáš
| priezvisko2 = Chrtek
| meno2 = Jindřich
| titul = Karpaty – nedoceněné centrum evropské diverzity rostlin
| periodikum = Živa
| vydavateľ = Academia
| url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/karpaty-nedocenene-centrum-evropske-diverzity-rost.pdf
| číslo = 5/2019
| dátum prístupu = 2021-04-26
}}&lt;/ref&gt;

=== Fauna ===
[[Súbor:Hucul ZHKH BdPN Wolosate 1.jpg|náhľad|Voľne sa pasúce huculské kone – plemeno pochádzajúce z východných Karpát]]
V oblasti fauny patria Karpaty so svojim množstvom odľahlých plôch s malým zaľudnením a nenarušenou prírodou k najcennejším priestorom Európy. Prežíva tu doposiaľ napríklad množstvo veľkých šeliem (viac než tretina všetkých európskych populácií), ako sú [[medveď hnedý]] (''Ursus arctos'', okolo 8 000 kusov), [[vlk dravý]] (''Canis lupus'', cez 4 000 kusov), [[rys ostrovid]] (''Lynx lynx'', 3 000 kusov)&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Heritage in the Natural Environment
| periodikum = www.ccibis.org
| url = http://www.ccibis.org/carpathian-features/82-heritage-in-the-natural-environment
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-06
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210506205736/http://www.ccibis.org/carpathian-features/82-heritage-in-the-natural-environment
| dátum archivácie = 2021-05-06
| nedostupné = ano
}}&lt;/ref&gt;, ďalej tiež [[mačka divá]] (''Felis silvestris silvestris'') alebo [[vydra riečna]] (''Lutra lutra''). Pre veľké šelmy sú karpatské hory nielen životným priestorom, ale taktiež najdôležitejším európskym migračným koridorom.&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = THE STATUS OF THE CARPATHIANS
| url = https://wwfeu.awsassets.panda.org/downloads/ceri_statusofthecarpathians_wwfdcp2001.pdf
| vydavateľ = The Carpathian Ecoregion Initiative
| dátum vydania = 2001
| dátum prístupu = 2021-05-13
}}&lt;/ref&gt; K ďalším významným cicavcom patrí napríklad [[kamzík vrchovský tatranský]] (''Rupicapra rupicapra'' subsp. ''tatrica''), [[jeleň lesný]] (''Cervus elaphus'' var. ''carpathica''), [[svišť vrchovský]] s jedným [[svišť tatranský|endemickým poddruhom]] (''Marmota marmota latirostris'') v Tatrách či niekoľko reintrodukovaných populácií [[zubor lesný|zubra lesného]] (''Bison bonasus''); k drobnejším endemitom patrí hlodavec [[hrabošík tatranský]] (''Pitymys tatricus'') z vysokohorských tatranských lúk. V [[Poloniny|poloninách]] sa dá miestami naraziť aj na stáda polodivokých [[Hucul (kôň)|huculských koní]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Eastern Europe: Czech Republic, Poland, Romania, Slovakia, and Ukraine
| periodikum = World Wildlife Fund
| url = https://www.worldwildlife.org/ecoregions/pa0504
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-04-26
}}&lt;/ref&gt;

Hory sú bohaté taktiež na zástupcov vtáctva, ktorého tu žije okolo 300 druhov. Vysoké horské polohy sú hniezdiskom [[Orol skalný|orla skalného]] (''Aquila heliaca'', takmer polovica európskej populácie) a [[Orol krikľavý|orla krikľavého]] (''Aquila promarina''), v hlbokých lesoch žije [[hlucháň hôrny]] (''Tetrao urogallus''), [[ďateľ bielochrbtý]] (''Dendrocopos leucotos'') či [[sova dlhochvostá]] (''Strix uralensis'', pätina európskej populácie). V strmých skalných trhlinách má hniezdisko [[murárik červenokrídly]] (''Tichodroma muraria''), na horských lúkach a poloninách ohrozený [[chrapkáč poľný]] (''Crex crex''). Ďalej tu žije mnoho ohrozených či dokonca endemických druhov obojživelníkov a plazov: vo vlhkých bukových lesoch je to napríklad [[mlok karpatský]] (''Triturus montandini''), na teplých južných svahoch v krovinách a sadoch [[užovka stromová]] (''Zamenis longissima''). Rýb je tu okolo 100 druhov, z toho 10 endemitov. Okrem toho sa tu odhaduje okolo 35 – 40 000 druhov hmyzu.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

== Ochrana prírody ==
[[Súbor:Lake Synevyr.jpg|náhľad|vľavo|Jazero [[Sinevir]] ve rovnakomennom národnom parku]]
Prvé prírodné rezervácie vznikali v Karpatoch od 30. rokov 20. storočia, ale sieť chránených území sa pomerne dobre rozvinula až od 80. rokov 20. storočia. Chránených je asi 16 % rozlohy Karpát, avšak miera ochrany sa v jednotlivých krajinách regiónu líši.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian montane conifer forests - The Encyclopedia of Earth
| periodikum = editors.eol.org
| url = https://editors.eol.org/eoearth/wiki/Carpathian_montane_conifer_forests
| dátum prístupu = 2021-05-30
}}&lt;/ref&gt; Na území Karpát sa nachádza 36 [[Národný park|národných parkov]], 51 [[Prírodný park|prírodných parkov]] a veľkoplošných [[Chránená krajinná oblasť|chránených území]], 19 [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] a okolo 200 ďalších chránených oblastí, s celkovou rozlohou 36 000 km².&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian Network of Protected Areas
| periodikum = www.carpathianparks.org
| url = http://www.carpathianparks.org/description.html
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-04-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210419223101/http://www.carpathianparks.org/description.html
| dátum archivácie = 2021-04-19
}}&lt;/ref&gt; K najvýznamnejším patria napríklad [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národné parky na Slovensku]], [[Magurský národný park|Magurský park]] v Poľsku, [[Karpatský národný prírodný park]] a [[Sinevir (národný prírodný park)|národný prírodný park Sinevir]] s rehabilitačným centrom medveďa hnedého na Ukrajine, alebo národné parky [[Národný park Piatra Craiului|Piatra Craiului]], [[Munții Retezat|Retezat]], [[Národný park Cozia|Cozia]], [[Národný park Domogled-Valea Cernei|Domogled]], [[Národný park Cheile Nerei-Beușnița|Cheile Nerei]] či [[Národný park Rodna|Rodna]] v Rumunsku a [[Národný park Đerdap|Đerdap]] v Srbsku, chrániace územie okolo prielomu Dunaja tiesňavou [[Železné vráta (roklina)|Železné vrata]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian Network of Protected Areas
| periodikum = www.carpathianparks.org
| url = http://www.carpathianparks.org/map.html
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-04-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210420094803/http://www.carpathianparks.org/map.html
| dátum archivácie = 2021-04-20
}}&lt;/ref&gt; Ohrozením pre karpatskú prírodu je hlavne intenzívna a často nelegálna ťažba dreva s premenou druhovej skladby lesov, nevhodné zalesňovanie nelesných biotopov, pytliactvo a nekontrolovaná výstavba dopravnej, športovej a turistickej infraštruktúry.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Ochrana prírody vo východnej časti pohoria je taktiež menej efektívnejšia než v západnej a podľa rôznych referencií mnohokrát prebieha iba formálne.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

Pre zachovanie prírodných hodnôt funguje od roku 2006 [[Karpatská zmluva]], v ktorej sa sedem karpatských štátov (všetky až na Rakúsko) zaviazalo k ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva a k udržateľnému rozvoju na celom území Karpát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = ČR
| meno = MŽP
| titul = Karpatská úmluva
| periodikum = http://
| url = https://www.mzp.cz/cz/karpatska_umluva
| dátum vydania = 2020-02-19
| dátum prístupu = 2021-04-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210427113221/https://www.mzp.cz/cz/karpatska_umluva
| dátum archivácie = 2021-04-27
}}&lt;/ref&gt;

== História ==
[[Súbor:Zabytkowa cerkiew wpisana na listę UNESCO.jpg|náhľad|Drevený kostol sv. Paraskevy v [[Kwiatoň|Kwiatoni]] v Poľsku, [[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine|pamiatka UNESCO]]]]
Ľudské osídlenie karpatskej oblasti trvá nepretržite od doby kamennej; najstarší z nich, [[Človek neandertálsky|neandertálske]], je dochované z [[paleolit]]u objavmi z [[Šipka (národná prírodná pamiatka)|jaskyne Šipka]] pri Štramberku. Od [[Železná doba|doby železnej]] sa tu postupne vystriedalo či prelínalo [[Kelti|keltské]], [[Tráci|trácke]] a [[Dákovia|dácke]] osídlenie a neskôr [[Provincia (staroveký Rím)|rímske]] osídlenie, v [[Sťahovanie národov|dobe sťahovania národov]] [[Germáni|germánske]], [[Góti|gótske]], [[Kumáni (západní Kypčakovia)|kumánske]], [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] či [[Huni|hunské]] osídlenie, neskôr aj [[Slovania|slovanské]] (Češi, Slováci, Poliaci, Ukrajinci), [[Valasi (severné Karpaty)|valaské]], [[Židia|židovské]] a [[Rómovia|rómske]]. [[Maďari|Maďarské]] etnikum vybudovalo vo vnútri karpatského oblúka v 10. – 11. storočí mocnú [[Uhorsko|uhorskú ríšu]], susediace cez horský hrebeň s kniežatstvami [[Kyjevská Rus|kyjevskej Rusi]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| titul = Školní atlas světových dějin
| vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik
| miesto = Praha
| rok vydania = 1971
}}&lt;/ref&gt; Pravdepodobne najvýznamnejšou a do značnej miery zjednocujúcou historickou udalosťou bola v 13. – 16. storočí [[valašská kolonizácia]] – spontánna, nijako nekoordinovaný proces, pri ktorom pastierske, pôvodne valašské (rumunské) etnikum pozvoľna postupovalo od juhu po hrebeňoch karpatského oblúka smerom na sever a západ a pritom sa [[Asimilácia (sociológia)|asimilovalo]] s existujúcimi obyvateľmi. Hrebeň hôr tvoril historickú hranicu [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašského]] a [[Sedmohradské kniežatstvo|Sedmohradského kniežatstva]] a na severe [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a niekdajšieho [[Malopoľsko|Malopoľska]]. Územie na juhovýchode bolo od 16. storočia pod vplyvom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ich vazalov a po vypudení Osmanov osídľovaná obyvateľstvom z rôznych oblastí strednej Európy.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt; Odľahlé pohorie mnohokrát slúžilo ako útočisko pre obyvateľstvo vyhnané alebo prenasledované v okolitých rovinách, ako boli [[Huculi]], [[Lipovania]], [[hajduci]], ale aj rôzni [[Zbojníctvo|zbojníci]]; v [[Lesné kostoly v Beskydách|lesných kostoloch Beskýd]] sa v dobe [[protireformácia|protireformácie]] zhromažďovali [[Luteránstvo|evanjelici]] k tajným bohoslužbám.&lt;ref&gt;Súhrnné zdroje podľa francúzskej verzie: « ''Westermann Grosser Atlas zur Weltgeschichte'' », 1985, {{ISBN|3-14-100919-8}}; « ''DTV Atlas zur Weltgeschichte'' », 1987, {{ISBN|2-7242-3596-7}}; « ''Putzger historischer Weltatlas Cornelsen'' » 1990, {{ISBN|3-464-00176-8}}; « ''Atlas historique Georges Duby'' », Larousse 1987, {{ISBN|2-03-503009-9}}; série « ''Atlas des Peuples'' » d'André et Jean Sellier, La Découverte : « ''Europe centrale'' » : 1992, {{ISBN|2-7071-2032-4}} et « ''Orient'' » : 1993, {{ISBN|2-7071-2222-X}}; « ''Történelmi atlasz a középiskolák számára'' » (« Atlas historique pour les collèges »), Budapest 1991, {{ISBN|963-351-422-3}} a « ''Atlas istorico-geografic'' », l'Académie roumaine, 1995, {{ISBN|973-27-0500-0}}.&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|náhľad|vľavo|Etnická mapa Rakúska-Uhorska ukazuje národnostnú pestrosť karpatského priestoru v roku 1911]]
V 19. storočí patrila väčšina Karpát, vrátane historických území [[Halič (región)|Halič]], [[Bukovina (krajina)|Bukovina]], [[Sedmohradsko]] a [[Sikulská oblasť|Sikulsko]] pod správu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]]; po hrebeni Južných a časti Východných Karpát prechádzala jeho hranica s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunským kráľovstvom]]. V priebehu oboch svetových vojen boli Karpaty miestom tuhých frontových aj partizánskych bojov, na čo spomína mnoho pamätníkov a vojenských cintorínov v oblasti, napríklad v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]]. Doba 20. a 21. storočia priniesla [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciu]] a intenzifikáciu poľnohospodárstva, budovanie priemyselnej, dopravnej a turistickej infraštruktúry a hlavne s nástupom východoeurópskeho kapitalizmu aj neriadenou a bezohľadnou exploatáciou prírodného bohatstva lesov holorubmi, expanziou turistických rezortov, zjazdoviek aj postupné opúšťanie tradičnej pastierskej a poľnohospodárskej kultúry vedúcej k zarastaniu nevyužívaných polonín, sadov a lúk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = EUROPE: New Move to Protect Virgin Forests
| periodikum = www.globalissues.org
| url = https://www.globalissues.org/news/2011/05/30/9865
| jazyk = en-gb
| dátum prístupu = 2021-05-04
}}&lt;/ref&gt; Celkom na území Karpát žije okolo 17 miliónov ľudí,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian Network of Protected Areas
| periodikum = www.carpathianparks.org
| url = http://www.carpathianparks.org/home.html
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-04-27
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210421022421/http://www.carpathianparks.org/home.html
| dátum archivácie = 2021-04-21
}}&lt;/ref&gt; pričom hustota osídlenie je značne nevyrovnaná: zatiaľ čo v medzihorských panvách a údoliach prekračuje priemerne 200 obyvateľov na 1 km², rozsiahle horské oblasti sú prakticky trvalo neosídlené.&lt;ref name=&quot;Král&quot; /&gt; K najväčším mestám vo vnútri horského systému patrí [[Zlín]], [[Trenčín]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]], [[Košice]], [[Baia Mare]], [[Sibiu (mesto)|Sibiu]], [[Brašov (mesto)|Brašov]], [[Petroșani|Petrosani]] či [[Kluž]].

== Kultúra ==
[[Súbor:Hutsul musicians with trembits.jpg|náhľad|Huculskí hudobníci s tradičnými nástrojmi]]
Karpaty sú oblasťou, kde sa vždy vzájomne stretávali rôzne kultúrne vplyvy. Sú alebo boli domovom mnohých malých národov, ako sú [[Rusíni]], [[Huculi]], [[Lemkovia]], [[Bojkovia]], [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]], a národnostných enkláv, ako napr. [[Sedmohradskí Sasi|sedmohradskí Nemci]] a Maďari ([[Sikuli (Rumunsko)|Sikuli]]), [[Česi v Rumunsku|Banátski Česi]] a ďalší. Stýka sa tu západný ([[Latinská cirkev|rímskokatolícky]]) a východný ([[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]]) kresťanský ritus. Táto zmes kultúr tu zanechala dedičstvo v podobe pestro prepletenej mozaiky jazykov, vzájomne podobných legiend a povestí, ale aj pamiatok architektúry, remesiel, použitého umenia (výšivky, rezbárstvo, keramika), oblečenia, hudby, tanca (slovenský [[odzemok]], huculský [[Arkan (tanec)|arkan]]), kuchyne aj tradícií. Valašská kultúra salašníckeho [[pastier]]stva silno prispela k vytvoreniu charakteristickej podoby karpatskej krajiny s vysokohorskými pastvinami, mýtinami, lúkami a [[koliba]]mi, ale podpísala sa an na kultúrnej stránke. V jazyku patrí medzi spoločné dedičstvo valašskej kolonizácia takzvané [[Karpatizmus|karpatizmy]] – výrazy zdieľané od Rumunska až po moravské [[Moravské Valašsko|Valašsko]] a pomenovávacie objekty spojené s pastierskym životom, ako sú výrobky z mlieka (''bryndza,'' ''žinčica'', ''oštiepok''), typické potraviny (''kyselica'', ''halušky''), pastiersky život (''bača'', ''fujara'', ''gazda'') alebo krajinné útvary (''chotár'', ''kyčera'', ''magura'', ''grúň'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Magda
| meno = Pavel
| titul = Vliv pastevectví na krajinu a lidovou kulturu moravských Karpat
| periodikum = www.casopisveronica.cz
| url = http://www.casopisveronica.cz/clanek.php?id=1705
| jazyk = 
| dátum prístupu = 2021-04-26
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Goláňová
| meno = Hana
| titul = NÁŘEČNÍ LEXIKUM NA VÝCHODNÍ MORAVě A KARPATSKÁ SALAŠNICKÁ KOLONIZACE
| periodikum = Národopisná revue
| vydavateľ = Národní ústav lidové kultury
| url = http://revue.nulk.cz/pdf/r4-2016.pdf
| dátum vydania = 4/2016
| dátum prístupu = 2021-05-17
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210517160537/http://revue.nulk.cz/pdf/r4-2016.pdf
| dátum archivácie = 2021-05-17
}}&lt;/ref&gt; Spoločný menovateľ života v odľahlých horách sa pri horalských národoch prejavil na charakteristických spoločenských tradíciách kombinujúcich ľudové kresťanstvo a magické povery,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Calendar habits and Boyko region rituals
| url = https://carpathianculture.eu/calendar-habits-and-boyko-region-rituals/
| dátum prístupu = 2021-05-17
| jazyk = en-GB
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210517175146/https://carpathianculture.eu/calendar-habits-and-boyko-region-rituals/
| dátum archivácie = 2021-05-17
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Traditional spiritual culture of Boykos
| url = https://carpathianculture.eu/traditional-spiritual-culture-of-boykos/
| dátum prístupu = 2021-05-17
| jazyk = en-GB
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; tradíciu prírodného liečiteľstva („bohyne“ na [[Moravské Kopanice|Kopaniciach]], huculskí [[Molfar|molfari]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = A visit at a herbalist
| url = https://carpathianculture.eu/a-visit-at-a-herbalist/
| dátum prístupu = 2021-05-17
| jazyk = en-GB
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210517190949/https://carpathianculture.eu/a-visit-at-a-herbalist/
| dátum archivácie = 2021-05-17
}}&lt;/ref&gt;) aj naskrz podobnej kuchyni využívajúcej vo veľkej miere zemiaky, kyslú kapustu, pohanku, proso, výrobkov z kozieho a ovčieho mlieka, ľanového oleja, lesných plodov, lieskových orieškov, medu či húb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian table
| url = https://carpathianculture.eu/carpathian-table/
| dátum prístupu = 2021-05-17
| jazyk = en-GB
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210517175143/https://carpathianculture.eu/carpathian-table/
| dátum archivácie = 2021-05-17
}}&lt;/ref&gt;

== Ekonomika, cestovný ruch ==
[[Súbor:Demanova Ice Cave 27.jpg|náhľad|vľavo|[[Demänovská ľadová jaskyňa]] na Slovensku patrí k významným turistickým cieľom]]
Priemysel v Karpatoch nie je príliš významný, obzvlášť po jeho úpadku so zánikom komunizmu; hlavnými ekonomickými zdrojmi doposiaľ zostávajú poľnohospodárstvo (v nižších polohách a v údoliach) a lesníctvo. V teplejších oblastiach a na južných svahoch sa pestuje [[Kukurica siata|kukurica]], [[cukrová repa]], [[Vinič hroznorodý|vinná réva]] či [[tabak]], v chladnejších oblastiach [[Raž siata|žito]], [[Ovos siaty|ovos]], [[pšenica]] a [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]]. Charakteristickým rysom krajiny v podhorí sú staré extenzívne [[Sad (poľnohospodárstvo)|ovocné sady]] s krajovou produkciou predovšetkým jabĺk a sliviek. Na horách stále prevažuje [[pastier]]níctvo so stádami ovcí, dobytku a koní, aj keď s generačnou výmenou postupne zaniká, predovšetkým na západe. Hlavným zdrojom príjmov je v mnohých oblastiach odjakživa ťažba dreva, ktoré sa skôr po horských riekach plavilo dole do podhorí. Veľká exploatácia karpatských lesov začala v 19. storočí so zavedením železníc a postupne viedla k vyrúbaniu mnohých pôvodných porastov a ich nahradením smrekovými monokultúrami. Naopak na udržateľnom hospodárskom sprístupňovaní pralesov Bukoviny a Podkarpatskej Rusi začiatkom 20. storočia sa významne podieľal český lesnícky inžinier [[Josef Opletal]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Opletal
| meno = Josef
| titul = Moje paměti
| vydanie = 2
| vydavateľ = Mendelova univerzita
| miesto = Brno
| rok vydania = 2005
| isbn = 80-7157-837-1
}}&lt;/ref&gt; V 21. storočí sa v krajinách západných Karpát postupne presadzuje šetrnejšie lesnícke hospodárenie, na východe však dochádza stále k masívnym, často aj nelegálnym holorubom.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian montane conifer forests – The Encyclopedia of Earth
| periodikum = editors.eol.org
| url = https://editors.eol.org/eoearth/wiki/Carpathian_montane_conifer_forests
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-07
}}&lt;/ref&gt;

Rastúcim zdrojom príjmov je [[turistika]] a [[agroturistika]]. Pohoria karpatského oblúka patria k obľúbeným cieľom ako pre bežných turistov, tak aj viacdenných trekov a diaľkových prechodov; čiastočne po hrebeňoch Karpát vedú [[Európska diaľková trasa|európske diaľkové trasy]][[Medzinárodná diaľková turistická trasa E3|E3]] a [[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8|E8]] (slovenská časť ako [[Cesta hrdinov SNP|Cesta hrdinov Slovenského národného povstania]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Trail across the Carpathian mountains
| url = https://www.transcarpathian.org/trail/
| dátum vydania = 2019-06-09
| dátum prístupu = 2021-05-03
| jazyk = en-US
}}&lt;/ref&gt; Dobré podmienky sú tu pre horské bicykle, [[horolezectvo]] i [[kajak]]ing či [[rafting]]. Významnými strediskami [[Zimné športy|zimných športov]] sú slovenské letoviská Vysokých Tatier, [[Zakopané|Zakopane]] v Poľsku alebo rumunská [[Sinaia]]. Pri termálnych a minerálnych prameňoch vznikli početné kúpele ([[Piešťany]], [[Luhačovice]], [[Vyšné Ružbachy]], [[Smrdáky|Smrďáky]], [[Eger]], [[Krynica-Zdrój|Krynica]], [[Soločín]], [[Borsec]], [[Băile Herculane]] a mnoho ďalších).&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Carpathian Mountains – The economy
| periodikum = Encyclopedia Britannica
| url = https://www.britannica.com/place/Carpathian-Mountains
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2021-05-03
}}&lt;/ref&gt; V mnohých oblastiach sa dá stretnúť s tradičnou ľudovou architektúrou a kultúrnymi pamiatkami, z ktorých sú mnohé zaradené na zoznam pamiatok UNESCO, či už ide o typické drevené kostolíky [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|na Slovensku]], v [[Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine|Poľsku a na Ukrajine]] a [[Drevené kostoly v oblasti Maramureș|v Maramureši]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = tošovský
| titul = DŘEVĚNÉ PERLY KARPAT
| periodikum = ikoktejl
| url = http://www.czech-press.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=1139:devne-perly-karpat-sp-1088753669&amp;catid=1655&amp;Itemid=148
| jazyk = 
| dátum prístupu = 2021-04-29
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210429070252/http://www.czech-press.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=1139:devne-perly-karpat-sp-1088753669&amp;catid=1655&amp;Itemid=148
| dátum archivácie = 2021-04-29
}}&lt;/ref&gt; [[Dediny s opevnenými kostolmi v Transylvánii|opevnené dediny Sedmohradska]] alebo pravoslávne kláštory v bývalej [[Moldávia|Rumunskej Moldávii]] a [[Bukovina (krajina)|Bukovine]] ([[Kláštor Putna|Putna]], [[Kláštor Moldovița|Moldovița]] a ďalšie). Turistov lákajú taktiež aj unikátne ľadové jaskyne [[Slovenský raj|Slovenského raja]] a [[Slovenský kras|krasu]] či bývalé soľné bane Maramurešských hôr. Zaujímavosťou je sieť úzkorozchodných lesných železníc, budovaných na prelome 19. a 20. storočia za účelom dopravy dreva a lesných pracovníkov do odľahlých oblastí hôr. Mnoho ich v 20. storočí zaniklo, [[Bieszczadská lesná dráha|niektoré]] doposiaľ slúžia ako turistická atrakcia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = KARPATY.net – Lesní železnice v Karpatech, přehled funkčních i nefunkčních lesních železnic
| periodikum = www.karpaty.net
| url = http://www.karpaty.net/zeleznice/zeleznice.htm
| dátum prístupu = 2021-04-30
| url archívu = https://web.archive.org/web/20211023220833/http://www.karpaty.net/zeleznice/zeleznice.htm
| dátum archivácie = 2021-10-23
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Karpatské lesní železnice, obrazová publikace – outdoor web Treking.cz
| periodikum = www.treking.cz
| url = https://www.treking.cz/archiv/lesnizeleznice.htm
| dátum prístupu = 2021-04-30
}}&lt;/ref&gt;

== Odraz v umení a vede ==
[[Súbor:&quot;Grojcowianie&quot; folklore group in Żywiec Beskids clothing.jpg|náhľad|Folklórna slávnosť v poľských Beskydách]]
Vzhľadom k bohatej a pestrej histórii sa Karpaty objavujú tiež v mnohých umeleckých dielach, ktoré je obtiažné stručne a v úplnosti postihnúť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vyhledávání
| periodikum = www.databazeknih.cz
| url = https://www.databazeknih.cz/search?q=karpat&amp;sm=books
| dátum prístupu = 2021-05-10
}}&lt;/ref&gt; Ako kulisa slúži odľahlé pohorie napríklad románom ''[[Dracula (román)|Drakula]]'' [[Bram Stoker|Brama Stokera]] alebo ''[[Tajomný hrad v Karpatoch]]'' [[Jules Verne|Julesa Verna]]. Česká literatúra počas prvej československej republiky spracovávala témy novo pripojenej Podkarpatskej Rusi: odohráva sa tu mnoho próz a reportáži [[Ivan Olbracht|Ivana Olbrachta]] (''[[Země beze jména]]'', ''[[Hory a staletí]]'', ''[[Nikola Šuhaj loupežník]]'', ''[[Golet v údolí|Golet v  údolí]]''), črty Stanislava Kostky Neumanna (''Enciány s Popa Ivana'') alebo ''[[Hordubal]]'' Karola Čapka. Život v horských vsách Bukoviny zachycovala ukrajinská spisovateľka [[Olha Kobyljanska]], život karpatskej zveri a všeobecná prírodná tématika je obsahom próz českého spisovateľa a lesníka Jaroslava Hubálka (''Ze stínů karpatských pralesů'' a iné).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Databazeknih.cz
| titul = Jaroslav Hubálek
| periodikum = www.databazeknih.cz
| url = https://www.databazeknih.cz/autori/jaroslav-hubalek-19464
| dátum prístupu = 2021-05-22
}}&lt;/ref&gt; Tradície a problémy moravsko-slovenských Karpát v modernej literatúre prozaicky stvárnila Květa Legátová (''[[Želary]]'') alebo Kateřina Tučková (''[[Žítkovské bohyně (kniha)|Žítkovské bohyně]]''). Poetickými literárnymi sprievodcami po Karpatoch, hlavne rumunských, sú ''[[Karpatské hry]]'' Miloslava Nevrlého alebo ''[[Vábení ducha Karpat]]'' Věry Koutecké. Život pastierov na ukrajinských poloninách zobrazuje ukrajinský dokument režiséra Ostapa Kostyuka ''[[Živý oheň (dokument)|Živý oheň]]'' z roku 2015. Svojbytným a vyhraneným literárnym typom objavujúcim sa v mnohých podobách je karpatský zbojník s typickými atribútmi ako je nezraniteľnosť, nadprirodzené schopnosti, silné sociálne cítenie s odbojom proti panstvu a podobne; k takýmto patrí aj sliezsky [[Ondráš]], slovenský [[Juraj Jánošík|Jánošík]], podkarpatský [[Nikola Šuhaj]] či ukrajinský [[Oleksa Dovbuš]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Votruba
| meno = Adam
| titul = Jsme takoví, jaké máme loupežníky
| periodikum = Deník Referendum
| url = https://denikreferendum.cz/clanek/19473-jsme-takovi-jake-mame-loupezniky
| jazyk = 
| dátum prístupu = 2021-05-18
}}&lt;/ref&gt;

Mnoho pohorí aj jednotlivých vrcholov je opradených ľudovými legendami a povesťami. Napríklad [[Ceahlău]], prezývaný „rumunský Olymp“, bolo posvätným pohorím starých [[Dákovia|Dákov]] a sídlom ich najvyššieho boha [[Zalmoxis]]a,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = CEAHLAU National Park, Carpathian Mountains – ROMANIA, Travel and Tourism Information.
| periodikum = romaniatourism.com
| url = http://romaniatourism.com/park-national-ceahlau.html
| dátum prístupu = 2021-05-16
}}&lt;/ref&gt; tatranský vrch [[Kriváň]] je národným symbolom Slovenska a jeho historického obrodenia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vysoké Tatry: Kriváň – symbol Slovenska (www.infoglobe.cz)
| periodikum = www.infoglobe.cz
| url = https://www.infoglobe.cz/tip-na-vylet/vysoke-tatry-krivan-symbol-slovenska/
| dátum prístupu = 2021-05-16
}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; mnoho pohanských aj kresťanských legiend je spojených s horou [[Radhošť (vrch)|Radhošť]] v Moravskosliezských Beskydách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Radhošť – mystická hora, skrývající mnoho tajemství.
| periodikum = beskydy.org
| url = http://beskydy.org/radhost/
| dátum prístupu = 2021-05-20
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Podľa Karpát pomenoval nemecký astronóm [[Johann Heinrich von Mädler]] pohorie [[Montes Carpatus]] na [[Privrátená strana Mesiaca|privrátenej strane Mesiaca]].&lt;ref name=&quot;rukl3&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Rükl
| meno = Antonín
| odkaz na autora = Antonín Rükl
| titul = Atlas Měsíce
| vydavateľ = Aventinum
| miesto = Praha
| kapitola = Copernicus
| strany = 88/31
| isbn = 80-85277-10-7
| rok = 1991
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;nasa&quot;&gt;[https://web.archive.org/web/20111018101201/http://planetarynames.wr.usgs.gov/Feature/4006 Montes Carpatus], Gazetteer of Planetary Nomenclature, [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]], [[United States Geological Survey|USGS]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] {{en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 21.05.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Bílek
| meno = Aleš
| priezvisko2 = Kučera
| meno2 = Aleš
| titul = Karpatské lesní železnice
| vydavateľ = Konting
| rok vydania = 2007
| miesto = Náchod
| isbn = 978-80-903308-1-8
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Čihař
| meno = Martin
| titul = Příroda hor a velehor: Karpaty
| vydavateľ = Karolinum
| miesto = Praha
| rok vydania = 2000
| isbn = 80-246-0137-0
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Herianová
| meno = Silvia
| priezviko2 = Královičová
| meno2 = Andrea
| titul = Svet Karpát – príručka k environmentálnej výchove
| vydavateľ = Daphne
| rok vydania = 2009
| isbn = 978-80-89133-17-8
| miesto= Bratislava
| jazyk = sk
}}
*{{Citácia knihy
| priezvisko = Kondracki
| meno = Jerzy
| titul = Karpaty
| vydavateľ = Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne
| miesto = Warszawa
| rok vydania = 1989
| isbn = 83-02-04067-3
| jazyk = pl
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Nevrlý
| meno = Miloslav
| titul = Karpatské hry
| vydanie = 
| vydavateľ = Vestri
| rok vydania = 2006
| miesto = Liberec
| isbn=80-903029-5-5
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Sándor
| meno = Szakáll
| autor = 
| spoluautori = et al.
| titul = Minerals of the Carpathians
| vydavateľ = Granit
| miesto = Praha
| rok vydania = 2002
| isbn = 80-7296-014-8
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Sičynskij
| meno = Vladimír
| titul = Dřevěné stavby v karpatské oblasti
| vydavateľ = Slovanský ústav AV ČR
| miesto= Praha
| rok vydania = 1940
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Urban
| meno = Peter
| titul = Karpatské povesti
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok vydania = 2013
| isbn = 978-80-8115-113-2
| miesto= Martin
| jazyk = sk
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Carpathian Mountains|wikt=Karpaty}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Karpaty|21109656}}

[[Kategória:Karpaty| ]]
[[Kategória:Alpsko-himalájska sústava]]
[[Kategória:Pohoria v Česku]]
[[Kategória:Pohoria v Maďarsku]]
[[Kategória:Pohoria v Poľsku]]
[[Kategória:Pohoria v Rumunsku]]
[[Kategória:Pohoria na Slovensku]]
[[Kategória:Pohoria na Ukrajine]]
[[Kategória:Pohoria v Európe]]</text>
      <sha1>lkiwi3jkpxf5voik7cg95c30er5rffk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kozáci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>83945</id>
    <revision>
      <id>8371443</id>
      <parentid>8327551</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:05:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DmitriulyVolnyi</username>
        <id>305879</id>
      </contributor>
      <comment>/* Ukrajinskí kozáci */</comment>
      <origin>8371443</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26655" sha1="cwxhpsv6xa9s4almb1nio5t1mulqwfb" xml:space="preserve">[[Súbor:Repin Cossacks.jpg|náhľad|''Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi''&lt;br /&gt;[[Iľja Jefimovič Repin]]]]

'''Kozáci''' sú obyvatelia žijúci v stepiach juhovýchodnej [[Európa|Európy]] a juhozápadného (ázijského) [[Rusko|Ruska]]&lt;ref name=&quot;IELV&quot;&gt;Báliková, J. a kol. ''Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti.'' Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 251&lt;/ref&gt;. Kozáci sa vyznačujú známkami [[etnikum|etnika]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Kazaki, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia
  | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636557
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt; aj [[národ]]a, niekedy (napr. na ruskom území) sú považovaní za tzv. [[subetnická skupina|subetnickú skupinu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Tolkovoj slovar - Subetničeskaja gruppa (subetnos)
  | url = http://www.ethnomuseum.ru/glossary/?%D1%F3%E1%FD%F2%ED%E8%F7%E5%F1%EA%E0%FF%20%E3%F0%F3%EF%EF%E0%20%28%F1%F3%E1%FD%F2%ED%EE%F1%29
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = ethnomuseum.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Oproti okolitým etnikám sa kozáctvo vyznačuje osobitnými sociálnymi a historickými koreňmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Kozačestvo, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia
  | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636621
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;. Známi sú veľkou mierou samostatnosti, vojenským a jazdeckým majstrovstvom. Kozáci môžu byť tiež chápaní ako vojenské, najmä [[Jazdectvo (druh pozemných vojsk)|jazdecké]] jednotky z nich utvorené. V kozáctve sa spája svojbytnosť rôznych národov, najmä: [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Rusi|Rusov]], ďalej [[Kalmyci|Kalmykov]], [[Burjati|Burjatov]], [[Baškirci|Baškircov]], [[Tatári|Tatárov]], [[Evenkovia|Evenkov]], [[Osetinci|Osetincov]] ako aj mnohých ďalších.

== Pôvod názvu ==
Pôvod slova ''kozák'' (po ukrajinsky: козак; po rusky: казак;) má niekoľko možných verzií pôvodu. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z turkického slova ''kazak'' a znamená „slobodný človek“, alebo tiež „dobrodruh“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Harper, D
  | titul = Online Etymology Dictionary
  | url = http://www.etymonline.com/index.php?term=Cossack
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = etymonline.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;. Iní spájajú ruský názov ''kazaki'' s menom [[Chazari|Chazarov]] – ''kazari'', kočovného národa kedysi žijúceho medzi [[Volga|Volgou]] a [[Dneper|Dneprom]], či [[Kirgizi|Kirgizmi]], ktorí si sami hovoria ''kajsaki''. Ďalšie etymologické hypotézy hovoria o mongolskom pôvode slova, kde ''ko-'' znamená ochrana a ''-zach'' hranica. Prvé písomné zmienky o kozákoch sú z ruských letopisov a kroník z rokov [[1395]] a [[1444]]. V obidvoch sa spomínajú ako samostatná vojenská vrstva spoločnosti.

== Pôvod kozáctva ==
Kozáci boli rôznorodé, prevažne [[Východní Slovania|východo slovanské]] slobodné obyvateľstvo žijúce na okrajoch hraníc [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]], [[Litva|Litvy]], [[Poľsko|Poľska]] a tatárskych chánstiev, v riedko osídlených oblastiach, ďaleko od štátnych centier, približne medzi [[Dnester|Dnestrom]] a [[Volga|Volgou]]. Po rozpade [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] toto obyvateľstvo pravdepodobne vzájomne splývalo a miešalo sa s mnohými kočovnými kmeňmi. Kozáci tak žili v malých samostatných komunitách, pričom často utvárali vlastné ozbrojené jednotky nezávislé od okolitých krajín. Vojenstvo malo pre nich veľký význam, boli zväčša v stave permanentnej vojny s okolitými kočovnými národmi. Preto bola vojnová korisť jedným z ich hlavných zdrojov živobytia. Pri ich výpravách na [[Krym]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], do [[Osmanská ríša|Turecka]] a [[Perzia|Perzie]], podnikali riskantné výpravy nielen na súši, ale aj po mori. Používali pri tom iba ľahké lode, často dokonca iba člny vydlabané z kmeňov stromov. Svoju korisť dávali do spoločného kotla a prenechávali na starosť pokladníkovi. Až po skončení výpravy usporiadali radu ''duvan'', na ktorej sa korisť (takzvaný ''jasir'') rozdelila. Podiel závisel od zásluh jednotlivca a jeho hodnosti, podiel po tých čo zahynuli dostali pozostalí. Samostatný podiel dostala [[Pravoslávie|pravoslávna cirkev]], z ukoristených [[kanón|diel]] sa odlievali [[zvon]]y.

== Ukrajinskí kozáci ==
V [[15. storočie|15. storočí]] sa veľká časť územia, na ktorom toto obyvateľstvo žilo, stala súčasťou litovského štátu. Tamojší kozáci sa tak ocitli na pohraničí Litvy a Krymského chanátu, ktorý cez ich územie často podnikal lúpežné výpady. [[Rok]]u [[1572]] poľský kráľ [[Žigmund II. August]] vydal príkaz na spísanie zoznamu registrovaných kozákov. Tento prvý zoznam obsahoval asi 300 mien. Prví kozáci dostali od poľského štátu za svoju službu peniaze. Zaobstaral im aj odev a výstroj. Ponechal im samosprávu a samostatný [[súd]]. Počas vlády [[Štefan Bátori|Štefana Bátoriho]] v roku [[1578]] sa počet registrovaných kozákov rozrástol na 600. Kozákom bola prenechaná správa nad mestom Terechtemirov pri Perejaslavli spolu s neďalekým kláštorom. V meste bola umiestenená kozácka zbrojnica a nemocnica. [[Republika oboch národov|Rzeczpospolita]] tak získala skvelých bojovníkov na ochranu svojich južných hraníc pred útokmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a jej spojencov.

V nasledujúcom období získalo ich vojenské umenie dobrú povesť, kozácke jednotky si začali najímať i západoeurópske krajiny. Kozáci žijúci na [[Ukrajina|Ukrajine]] v okolí rieky [[Dneper]] sa sústredili okolo mesta [[Záporožie]], kde vytvorili svoju najväčšiu pevnosť zvanú [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožská Sič]]. Okolo roku [[1530]] sa táto [[Sič]] stala ich centrom. Tu sídlil ''[[koš (kozácky samosprávny orgán)|koš]]'', čo bol ich hlavný a najvyšší samosprávny orgán, ktorého veliteľ sa volil na 1 rok a nazýval sa ''košový ataman'' alebo jednoducho ''košový''. Volila ho ''sičská rada'' skladajúca sa zo ''staršinov'', čo bol kozácky ekvivalent dôstojníkov. Takáto svojrázna kozácka republika existovala na Siči do roku [[1654]].

Kozáci sa formálne delili na ''kurene'', akési jednotky, ktorých bolo dohromady najviac 38. Nižším stupňom vo vojenskej hierarchii bol ''polk'' – [[pluk]]. Ten sa ďalej delil na ''sotni'', čiže stotiny, alebo [[rota (vojenská jednotka)|roty]] a ešte nižšie ''stancie'', teda obce. Kozáci viedli aktívny boj proti inovercom, ktorými pre nich boli najmä krymskí [[Tatári]], [[Turci]], poľskí a litovskí [[Katolícka cirkev|katolíci]], [[Židia]] ako aj ostatní najmä západoeurópski prisťahovalci na Ukrajine. Záporožská Sič tak zohrala významnú úlohu pri formovaní [[Ukrajinci|ukrajinského národa]] a v jeho boji za samostatnosť v [[16. storočie|16.]] až [[18. storočie|18. storočí]]. 
[[Súbor:Pochod Chmielnickiego z Tuhaj Bejem (76340518) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|Postup spoločného kozácko-tatárskeho vojska.]]
Rzeczpospolita sprvu využívala kozákov ako vojsko, a do ich vnútorných záležitostí príliš nezasahovala, čo kozákom dosť vyhovovalo. Litovská a Poľská šľachta však od [[17. storočie|17. storočia]] začala zaberať ich územie a nedbajúc na ich štatút samostatného slobodného obyvateľstva, robila z nich svojich poddaných. Registrovaných kozákov sa pokúšala použiť na potlačenie ukrajinského národnooslobodzovacieho hnutia. Kozáckym veliteľom boli udeľované šľachtické tituly, ani to však nepomohlo a jednotky registrovaných kozákov často prechádzali k povstalcom. Začiatkom 17. storočia prebehlo niekoľko krvavých kozáckych povstaní. Najväčšie z nich viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]] v rokoch [[1648]] až [[1654]]. V [[1649]] povolil poľský kráľ Chmeľnickému zvýšiť počet registrovaných kozákov na 40 000, ale už roku [[1651]] po Beresteckej bitke sa musel ich počet znížiť na 20 000. Povstanie sa veľkou mierou podieľalo na kolapse Poľsko-Litovskej únie. Po Perejaslavskej rade roku [[1654]] sa ľavobrežná Ukrajina prvýkrát spojila s Ruským cárstvom, vtedy bol zostavený aj posledný zoznam registrovaných kozákov. Nachádzalo sa v ňom 60 000 mien. Kozácko-Ruská jednota však nevydržala dlho, lebo aj ruskí [[cár]]i sa pokúšali okresať kozácku samostatnosť.
[[Súbor:Sergiy Vasylkivskiy- Cossack.jpg|náhľad|vpravo|Pešiak záporožského vojska, 17.-18. storočie.]]
Záporožský ataman [[Kosťa Hordienko]] sa spolu s atamanom [[Ivan Stepanovič Mazepa|Mazepom]] spojili so [[Švédsko|Švédmi]] a bojovali proti Rusku v [[Severná vojna|Severnej vojne]]. Preto bola roku [[1709]] príkazom [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] Sič zlikvidovaná, zámienkou bolo povstanie atamana [[K. A. Bulavin]]a. Sičskí kozáci vo veľkom množstve ušli na územie Krymského chanátu, odkiaľ sa vrátilli až v roku [[1734]]. Čoskoro vytvorili novú Sič, ale aj tá bola nakoniec roku [[1775]] cárskou mocou zlikvidovaná, čím na [[Ukrajina|Ukrajine]] zanikla kozácka autonómia.

Medzi rokmi [[1650]] – [[1765]] Záporožci organizovali spoločne s Ruským cárstvom v riedko osídlenom Ostrožskom, Charkovskom, Oktyrskom, Sumskom a Iziumskom regióne slobodné kozácke osady. V roku 1708 Ukrajinci pod vedením [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] s odvolaním sa na to, že Rusko nedodržalo podmienky spojeneckej zmluvy z roku 1654 – prerušili vzťahy s Ruskom a uzavreli spojenectvo so Švédskom; následne [[Masaker v Baturyne|vojská na príkaz Petra Veľkého vypálili Baturin]], vtedajšie hlavné mesto ukrajinského hetmanátu. [[Bitka pri Poltave]] sa odohrala v roku 1709 a Rusko v nej zvíťazilo vďaka svojej početnej vojenskej prevahe. 

V roku 1710 bola prijatá [[Ústava Pilipa Orlika]], ktorá zakotvila základy štátneho usporiadania Záporožskej Siče a vytvorila podmienky pre budúci rozvoj ukrajinskej spoločnosti.Ich autonómia sa udržala do [[28. júl]]a [[1765]], kedy ich dekrétom zrušila [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]]. Kozácke jazdecké jednotky premenili na [[husár]]ov, ktorí sa stali súčasťou pravidelnej cárskej armády. ''Staršinovia'' dostali automaticky šľachtický titul a dôstojnícku hodnosť. Kozáci, ktorí tak neučinili, dostali možnosť presťahovať sa do okolia rieky [[Kubáň (región)|Kubáň]], ktorú v tej dobe Rusko kolonizovalo.

== Ruskí kozáci ==
Prví ruskí kozáci žili pravdepodobne na južných hraniciach ruského cárstva. V oblasti siahajúcej od stredného toku [[Volga|Volgy]] cez líniu mestských pevností idúcu od [[Riazaň|Riazane]] k [[Tula|Tule]]. Najznámejší sú donskí kozáci, ktorí prešli rieku Don smerom do Ázie.

S rozširovaním cárskej moci sa spolu s hranicami posúvali na juh a východ. V dobe svojho najväčšieho rozmachu, v období od 16. do [[19. storočie|19. storočia]], utvorili niekoľko centier, najväčšie z nich boli na riekach [[Ural (rieka)|Jaik]], [[Don]], [[Kubáň]] a [[Terek]]. Ďalšie významné kozácke vojská boli z okolia [[Astrachaň]]a a [[Orenburg]]u. Jaickí kozáci pre cárske [[Rusko]] od začiatku 16. storočia získali prakticky celú [[Sibír]]. Z novovzniknutého Sibírskeho kozáckeho vojska sa neskôr oddelili Semirečenské vojsko v [[Kirgizsko|Kirgizsku]] a v [[Turkestan]]e, Zabajkalské, Amurské a Ussurijské vojsko. Menšie oddiely boli i v [[Krasnojarsk]]u, [[Irkutsk]]u a na rieke [[Jenisej]].

Kozáci v Rusku plnili v 16. a 17. storočí najmä funkciu ochrany hraníc a pohraničných oblastí pred nájazmi Tatárov a Nogajcov. Neskôr pomáhali pri podmaňovaní [[Sibír]]i, [[Kaukaz]]u a [[Ďaleký východ (Rusko)|Ďalekého Východu]]. V roku [[1645]] kozák [[Vasilij Pojarkov]] preplával po rieke [[Amur (rieka)|Amur]] do [[Ochotské more|Ochotského mora]], kde objavil Severný [[Sachalin]] a následne sa vrátil do [[Jakutsk]]a. Ďalší ruský kozák [[Semion Ivanovič Dežňov]] preplával z ústia rieky [[Kolyma]] v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] do rieky [[Anadyr]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] a objavil prieliv medzi [[Ázia|Áziou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Kamčatka|Kamčatku]] preskúmal v rokoch [[1697]] – [[1699]] kozák [[Vladimir Vasilievič Atlasov]].

V 17. a 18. storočí sa ruské kozáctvo podieľalo veľkou mierou na mnohých povstaniach a útokoch proti [[Rusko|Ruskému štátu]]. Z jeho radov vzišli mnohí organizátori kozáckych a roľníckych povstaní, ako napríklad [[Stepan Razin]] a [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Jemelian Pugačov]]. Kozáci majú podiel na udalostiach takzvanej [[Smutná doba|Smutnej doby]] začiatkom 17. storočia. Podporovali [[Lžidimitrij I.|Lžidimitrija I.]] a tvorili podstatnú časť jeho armády. Mali veľký význam pri zvolení [[Michal III. (Rusko)|Michala III.]] za cára.

Roku [[1671]] sa ruskému cárovi [[Fiodor III.|Fiodorovi III.]] podarilo dostať kozákov pod svoju kontrolu. Z dobrovoľných spojencov, sa tak stali cárskymi poddanými. Do ich organizácie čoraz viac zasahovala cárska moc, ktorá ju do konca 17. storočia začala upravovať v súlade so svojou vlastnou administratívou. Od roku [[1721]] spadali kozáci pod Vojenské kolégium, ktoré bolo akýmsi predchodcom Ruského ministerstva obrany. V tom istom roku [[Peter Veľký]] pozastavil voľbu atamanov kozákmi a nariadil ich výber cárskou mocou. Po likvidácii Pugačovovho povstania v roku [[1775]] počas panovania [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]], boli zlikvidované aj posledné prvky kozáckej autonómie. V [[1798]] boli kozácke hodnosti nahradené armádnymi, kozácki staršinovia prebrali dôstojnícke hodnosti a dostali šľachtické tituly. V roku [[1802]] vydali prvé armádne smernice pre kozácke vojská. Od roku [[1827]] bol za najvyššieho atamana všetkých kozáckych vojsk v cárskom Rusku, volený následník trónu. V [[1838]] bol vytvorený organizačný poriadok pre kozácke oddiely, tie v [[1857]] prešli pod správu Velenia (od [[1867]] Hlavného velenia) nepravideľných (od [[1879]] – kozáckych) vojsk Ministerstva vojny, od roku [[1910]] podliehajúce Hlavnému štábu.

Z vojenského hľadiska boli kozáci univerzálnym druhom vojska. Vojenskí odborníci ich uznávali ako najlepšie [[ľahké jazdectvo]], vynikajúce na obchvatné manévre a útoky na tylo nepriateľa – teda špecifické operácie, kde sa plne využívala ich rýchlosť v spojení s presným manévrovaním nezomknutých formácií, čo bolo obzvlášť efektívne v boji s [[Európa|európskymi]] armádami. To potvrdili počas [[Severná vojna|Severnej]] a [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej]] vojny, ako aj počas [[Taliansko|Talianskeho]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarskeho]] pochodu [[Alexander Vasilievič Suvorov|Alexandra Suvorova]]. Významnou mierou sa podpísali na výsledku partizánskej vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi]] v [[1812]]. roku. Bez kozáckych [[šabľa|šabieľ]] by sa nezaobišla žiadna [[rusko-turecká vojna]] v 18. a 19. storočí.

[[Súbor:Kubanskie kazaki 2.jpg|thumb|Kubánski kozáci]]
[[Súbor:Siberian Cossack 190x.jpg|left|thumb|Sibírsky kozák, okolo r.1890.]]

Podľa zákona z roku [[1875]] trvala kozácka služba 20 rokov. Začínala sa vo veku 18 rokov. Prvé 3 roky navštevoval kozák prípravnú triedu, 4 roky slúžil v normálnej vojenskej službe, 8 v zľahčenej službe a 5 v zálohe. Do služby každý prišiel vo svojej uniforme, so strelnou aj chladnou zbraňou a jazdeckým koňom. Za prípravu, výcvik a vojenskú službu niesla zodpovednosť kozácka občina – [[stanica]].

Kozácka samospráva a služba bola v úzkej súvislosti s prerozdeľovaním pôdy, ktorá zabezpečovala ich obživu a bola tak základom ich materiálnych hodnôt. Hlavným vlastníkom pôdy bol štát, ktorý v mene cára dával časť pôdy kozáckym vojskám, ktoré si ju vykúpili vlastnou krvou. Časť tejto pôdy si kozácke vojsko nechávalo v zálohe a zvyšok prerozdeľovalo jednotlivým staniciam. Tie znovu prerozdeľovali pôdu medzi kozákov. Tí boli za doživotné používanie pôdy a oslobodenie od platenia daní povinní znášať vojenskú službu. Pôdu udeľovali aj kozáckej šľachte, v závislosti od ich dôstojníckej hodnosti aj dedične. Táto pôda sa nesmela predávať osobám nevojenského pôvodu. V 19. storočí bolo poľnoshospodástvo hlavným druhom hospodárstva v kozáckych regiónoch, aj keď v rôznych oblastiach existovali určité odlišnosti, ako intenzívny rybolov v Uralskom, Donskom a Ussurijskom vojsku, poľovníctvo v Sibírskom, či vinohradníctvo a ovocinárstvo na Kaukaze a Done. Bol to značný rozdiel a veľký príklon k poľnohospodárstvu oproti predošlým dobám, keď v sa Donskom vojsku na začiatku 18. storočia podobná činnosť medzi kozákmi nemilosrdne trestala a uprednostňovalo sa pastierstvo a chov koní.

Koncom 19. storočia medzi kozákmi ešte stále prevládal silný zmysel pre súdržnosť a nadradenosť, prameniaci z ich spôsobu života, ako aj lojalita k cárskej vláde. Preto boli často nasadzovaní na potláčanie vzbúr a nepokojov, najmä počas rozsiahlych robotníckych a roľníckych nepokojov v [[1905]] a [[1906]]. Cárska vláda sa do značnej miery opierala o ich spoľahlivosť aj na začiatku [[20. storočie|20. storočia]], kedy ich spoločenstvá a polofeudálna vojenská služba boli do veľkej miery prekonané. Kozáci už neboli natoľko oslavovaní ruskou armádou, ktorá v nich videla málo disciplinované a nedostatočne vycvičené vojenské jednotky. Ich bojové oddiely sa začali využívať ako prieskumníci, vojenské spojky, či predvádzací sprievod. Keď sa začala vo februári [[1917]] [[VOSR|revolúcia]], tak sa k nej sprvu zapojilo len málo kozáckych jednotiek. Avšak zbehnutie celej kozáckej cárskej gardy (takzvaný ''Konvoi''), bolo veľkým úderom pre cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]]

== Kozáci v prvej a druhej svetovej vojne ==
Cárska moc spočiatku využívala kozákov ako lojálne vojsko pri potláčaní vzbúr. Po vypuknutí [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa väčšina kozákov postavila proti sovietskej moci a hlavne na juhu a východe krajiny sa stali hlavnou silou [[biela armáda|bielej armády]]. Mnohí skúsení velitelia, ako [[Piotr Nikolajevič Krasnov|Krasnov]] či [[Andrej Grigorievič Škuro|Škuro]], sa postavili na stranu bielych. Najväčšie kozácke jednotky predstavovala [[Donská armáda]] na juhu krajiny a [[Orenburská armáda|Orenburská]] a [[Uralská armáda]] na východe.

Len menšia časť kozákov sa naopak pridala k [[Červená armáda|Červenej armáde]], medzi nimi i neskôr známy [[Semion Buďonnyj]]. Po víťazstve komunistov v roku [[1920]] nakoniec prišla krutá rana vo forme dekozakizácie (po rusky: ''razkazačivanie''). Komunistická vláda totiž tvrdila, že kozáci sú nebezpečný teroristický živel a potenciálny nepriateľ ich režimu. Kozácka samospráva bola zrušená a ich oblasti boli rozdelené medzi jednotlivé zväzové republiky. To bolo najhoršie pre kozákov na [[Terek]]u a [[Don]]e. Čoskoro na to sa ich dotkla [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|vlna združstevňovania]] a mnohí z nich boli označení ako [[kulak|kulaci]] a odoslaní na nútené práce.

V roku [[1936]] bola zrealizovaná myšlienka zaviesť kozácke jednotky do [[Červená armáda|Červenej armády]]. Kozáci v Červenej armáde boli jazdecké jednotky, ktoré však len veľmi okrajovo nadväzovali na svojich predchodcov.

Počas [[východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]] sa [[Adolf Hitler|Hitler]] snažil využiť kozácku nespokojnosť s vládou boľševikov najprv na Ukrajine. V roku 1942 sa Nemci dostali do kozáckych oblastí na juhu Ruska. Kozáci sa znovu zachovali rôzne, mnohí sa pridali k nacistom najmä na [[Don]]e, kde boli rany počas združstevňovania najtvrdšie. A Nemci sa tu pokúsili si miestne obyvateľstvo nakloniť a viedli tu pomerne miernu politiku.&lt;ref&gt;Correlli Bernett: ''Hitlerovi generálové''. Brno, Jota 1997, s. 284 - 285&lt;/ref&gt; V oblasti Kubáne roku [[1942]] Nemci vytvorili akýsi kozácky okres. Nemcom sa podarilo vytvoriť počas vojny 2 kozácke divízie ([[1. Kossaken-Kavallerie-Division|1.]] a [[2. Kossaken-Kavallerie-Division]]), ktoré boli Nemcami organizované na Ukrajine, sa neskôr používali v boji proti partizánom v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], prípadne boli nasadené aj v Maďarsku. Týmto jednotkám, ktoré prevzali organizačnú štruktúru nemeckého jazdectva velili nemeckí dôstojníci. Mnohí iní jednotlivci sa zúčastnili na likvidácii židovského obyvateľstva, či na bojoch s partizánmi v rámci nemeckých [[Hilfswilliger]]. Časť týchto jednotiek vstúpila do [[Ruská oslobodenecká armáda|ruskej oslobodeneckej armády]] generála [[Andrej Andrejevič Vlasov|Vlasova]]. Aj napriek tomu mnoho kozákov radšej bojovalo v partizánskych jednotkách proti Nemcom.

Keď začiatkom roku [[1943]] začali z Kubáne a Donu nemecké vojská ustupovať, odišlo odtiaľ s nimi spolu so svojimi rodinami niekoľko desiatok tisíc kozákov. Ich počet v nemeckej armáde nepresiahol 20 000. Po vojne [[Veľká Británia|Britská]] a [[Spojené štáty|Americká]] [[armáda]] vrátila do [[ZSSR]] 150 000 mužov, žien a detí, ktorí tvrdili, že sú kozáci. Veľa z nich nikdy nebolo občanmi ZSSR (mnohí boli príslušníci rôznych ázijských národov napr. [[Afganci]], ktoré boli organizované v zvláštnych oddieloch), kde ich považovali za zradcov a poslali ich na nútené práce do [[gulag]]ov. Návrat do ich vlasti im umožnili až po smrti Stalina. Represáliami boli však postihnuté v oveľa väčšej miere aj iné národy severného kaukazu ako [[Karačevci]], [[Balchari]], [[Innguši]] a [[Čečeni]].

Pravidelné kozácke jednotky Červenej armády sa po prvýkrát vyznamenali [[Bitka o Moskvu|v bitke pred Moskvou]], kde operovali v rámci sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5. armády]]. Kozácka [[20. jazdecká divízia]], (neskôr premenovaná na [[Sovietsky 2. gardový jazdecký zbor|2. gardový jazdecký zbor]], ktorému velil generálmajor [[Lev Michailovič Dovator|L.M. Dovator]]), prerazila nemeckú líniu medzi [[Istra (mesto)|Istrou]], [[Kubinka|Kubinkou]] a [[Možajsk]]om na styku nemeckého [[VII. zbor Wehrmachtu|VII.]] a [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]]&lt;ref&gt;Paul Carell: ''Operace Barbarossa''. Plzeň, Mustang 1996, s. 262 - 265&lt;/ref&gt; a niekoľko týždňov viedla ťažké boje v nemeckom tyle.

Inde, kde sa Nemci správali k obyvateľstvu kruto, však spontánne vznikali kozácke partizánske oddiely a kozácke obyvateľstvo sa stavalo Nemcom na odpor. Kozáci výrazne pomohli pri obrane predpolia Kaukazu. V Červenej armáde od začiatku vojny bojovalo 100 000 kozákov. Najväčší význam zohrali na sovietskej strane kozáci z oblasti Tereku a Kubáne, keď sa podieľali na oslobodzovaní [[Krasnodar]]u. Slávnostnej prehliadky víťazstva na Červenom námestí [[24. jún]]a [[1945]] sa zúčastnil aj čestný oddiel Kubáňskych kozákov.

== Kozáctvo v súčasnosti ==
Po vojne boli kozácke jednotky spolu s jazdectvom zo Sovietskej armády vyradené a kozáctvo ako ozbrojená zložka prakticky zaniklo. Nezanikli však kultúrne tradície kozáckeho ľudu. Počas [[Perestrojka|perestrojky]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa pomery v ZSSR uvoľnili, čo dovolilo opätovne vzniknúť základom kozáckej organizácie, podobne ako bola známa z minulosti pred [[Ruská občianska vojna|Občianskou vojnou]]. 28. až [[30. jún]]a [[1990]] bola na zjazde kozákov v Moskve vytvorená rada atamanov a zvolený prvý nový celosovietsky ataman [[Alexandr Martynov]]. Onedlho na to začali v bývalých kozáckych oblastiach vznikať organizácie, ktoré združujú kozácke spoločenstvá. V súčasnosti sa takáto samospráva rozvíja vo všetkých oblastiach, kde žijú kozáci. Na juhu Ruska kozáci fungujú ako polovojenská organizácia, ktorá hliadkuje v ruských oblastiach. Ruská [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie#Štátna duma|Štátna duma]] prijala v roku 2005 zákon o kozáckej štátnej službe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Federálny zákon číslo 154-FЗ O štátnej službe ruského kozáctva z 5.12.2005
  | url = http://www.rg.ru/2005/12/08/kazachestvo.html
  | dátum vydania = 8.12.2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 14.3.2014
  | vydavateľ = Российская газета
  | miesto = Moskva
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;.

== Kultúra ==
Kozácky tradičný odev sa skladá z [[tunika|tuniky]], vysokých [[topánky|topánok]] a [[čapica|čapice]] z [[ovčia koža|ovčej kože]]. Kozácka hudba a tanec sa vyznačuje rýchlym tempom a atletickými skokmi&lt;ref name=&quot;IELV&quot; /&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Ausky
| meno = Stanislav A
| odkaz na autora = 
| editori = Jaroslav Hulák
| titul = Kozáci
| url = https://archive.org/details/kozaci0000ausk
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
| rok = 1999
| isbn = 80-200-0766-0
| počet strán = 311
| strany = 
}}
* KUNEC, Patrik: Oslnivý súmrak kozáckeho štátu : Ivan Mazepa a snahy o zjednotenie Ukrajiny na prelome 17. a 18. storočia. In: ''Historická revue'', roč. XXXVI, 2025, č. 2, s. 20 – 25.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cossacks|štítok=kozáci}}.
[[Kategória:Kozáci| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]
[[Kategória:Rusko]]

[[Kategória:Kavaléria]]</text>
      <sha1>cwxhpsv6xa9s4almb1nio5t1mulqwfb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371444</id>
      <parentid>8371443</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:07:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DmitriulyVolnyi</username>
        <id>305879</id>
      </contributor>
      <comment>/* Ukrajinskí kozáci */</comment>
      <origin>8371444</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26319" sha1="dsz4qqnked608s7lqca2sxw7sn87h3m" xml:space="preserve">[[Súbor:Repin Cossacks.jpg|náhľad|''Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi''&lt;br /&gt;[[Iľja Jefimovič Repin]]]]

'''Kozáci''' sú obyvatelia žijúci v stepiach juhovýchodnej [[Európa|Európy]] a juhozápadného (ázijského) [[Rusko|Ruska]]&lt;ref name=&quot;IELV&quot;&gt;Báliková, J. a kol. ''Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti.'' Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 251&lt;/ref&gt;. Kozáci sa vyznačujú známkami [[etnikum|etnika]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Kazaki, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia
  | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636557
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt; aj [[národ]]a, niekedy (napr. na ruskom území) sú považovaní za tzv. [[subetnická skupina|subetnickú skupinu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Tolkovoj slovar - Subetničeskaja gruppa (subetnos)
  | url = http://www.ethnomuseum.ru/glossary/?%D1%F3%E1%FD%F2%ED%E8%F7%E5%F1%EA%E0%FF%20%E3%F0%F3%EF%EF%E0%20%28%F1%F3%E1%FD%F2%ED%EE%F1%29
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = ethnomuseum.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Oproti okolitým etnikám sa kozáctvo vyznačuje osobitnými sociálnymi a historickými koreňmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Kozačestvo, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia
  | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636621
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;. Známi sú veľkou mierou samostatnosti, vojenským a jazdeckým majstrovstvom. Kozáci môžu byť tiež chápaní ako vojenské, najmä [[Jazdectvo (druh pozemných vojsk)|jazdecké]] jednotky z nich utvorené. V kozáctve sa spája svojbytnosť rôznych národov, najmä: [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Rusi|Rusov]], ďalej [[Kalmyci|Kalmykov]], [[Burjati|Burjatov]], [[Baškirci|Baškircov]], [[Tatári|Tatárov]], [[Evenkovia|Evenkov]], [[Osetinci|Osetincov]] ako aj mnohých ďalších.

== Pôvod názvu ==
Pôvod slova ''kozák'' (po ukrajinsky: козак; po rusky: казак;) má niekoľko možných verzií pôvodu. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z turkického slova ''kazak'' a znamená „slobodný človek“, alebo tiež „dobrodruh“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Harper, D
  | titul = Online Etymology Dictionary
  | url = http://www.etymonline.com/index.php?term=Cossack
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = etymonline.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;. Iní spájajú ruský názov ''kazaki'' s menom [[Chazari|Chazarov]] – ''kazari'', kočovného národa kedysi žijúceho medzi [[Volga|Volgou]] a [[Dneper|Dneprom]], či [[Kirgizi|Kirgizmi]], ktorí si sami hovoria ''kajsaki''. Ďalšie etymologické hypotézy hovoria o mongolskom pôvode slova, kde ''ko-'' znamená ochrana a ''-zach'' hranica. Prvé písomné zmienky o kozákoch sú z ruských letopisov a kroník z rokov [[1395]] a [[1444]]. V obidvoch sa spomínajú ako samostatná vojenská vrstva spoločnosti.

== Pôvod kozáctva ==
Kozáci boli rôznorodé, prevažne [[Východní Slovania|východo slovanské]] slobodné obyvateľstvo žijúce na okrajoch hraníc [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]], [[Litva|Litvy]], [[Poľsko|Poľska]] a tatárskych chánstiev, v riedko osídlených oblastiach, ďaleko od štátnych centier, približne medzi [[Dnester|Dnestrom]] a [[Volga|Volgou]]. Po rozpade [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] toto obyvateľstvo pravdepodobne vzájomne splývalo a miešalo sa s mnohými kočovnými kmeňmi. Kozáci tak žili v malých samostatných komunitách, pričom často utvárali vlastné ozbrojené jednotky nezávislé od okolitých krajín. Vojenstvo malo pre nich veľký význam, boli zväčša v stave permanentnej vojny s okolitými kočovnými národmi. Preto bola vojnová korisť jedným z ich hlavných zdrojov živobytia. Pri ich výpravách na [[Krym]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], do [[Osmanská ríša|Turecka]] a [[Perzia|Perzie]], podnikali riskantné výpravy nielen na súši, ale aj po mori. Používali pri tom iba ľahké lode, často dokonca iba člny vydlabané z kmeňov stromov. Svoju korisť dávali do spoločného kotla a prenechávali na starosť pokladníkovi. Až po skončení výpravy usporiadali radu ''duvan'', na ktorej sa korisť (takzvaný ''jasir'') rozdelila. Podiel závisel od zásluh jednotlivca a jeho hodnosti, podiel po tých čo zahynuli dostali pozostalí. Samostatný podiel dostala [[Pravoslávie|pravoslávna cirkev]], z ukoristených [[kanón|diel]] sa odlievali [[zvon]]y.

== Ukrajinskí kozáci ==
V [[15. storočie|15. storočí]] sa veľká časť územia, na ktorom toto obyvateľstvo žilo, stala súčasťou litovského štátu. Tamojší kozáci sa tak ocitli na pohraničí Litvy a Krymského chanátu, ktorý cez ich územie často podnikal lúpežné výpady. [[Rok]]u [[1572]] poľský kráľ [[Žigmund II. August]] vydal príkaz na spísanie zoznamu registrovaných kozákov. Tento prvý zoznam obsahoval asi 300 mien. Prví kozáci dostali od poľského štátu za svoju službu peniaze. Zaobstaral im aj odev a výstroj. Ponechal im samosprávu a samostatný [[súd]]. Počas vlády [[Štefan Bátori|Štefana Bátoriho]] v roku [[1578]] sa počet registrovaných kozákov rozrástol na 600. Kozákom bola prenechaná správa nad mestom Terechtemirov pri Perejaslavli spolu s neďalekým kláštorom. V meste bola umiestenená kozácka zbrojnica a nemocnica. [[Republika oboch národov|Rzeczpospolita]] tak získala skvelých bojovníkov na ochranu svojich južných hraníc pred útokmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a jej spojencov.

V nasledujúcom období získalo ich vojenské umenie dobrú povesť, kozácke jednotky si začali najímať i západoeurópske krajiny. Kozáci žijúci na [[Ukrajina|Ukrajine]] v okolí rieky [[Dneper]] sa sústredili okolo mesta [[Záporožie]], kde vytvorili svoju najväčšiu pevnosť zvanú [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožská Sič]]. Okolo roku [[1530]] sa táto [[Sič]] stala ich centrom. Tu sídlil ''[[koš (kozácky samosprávny orgán)|koš]]'', čo bol ich hlavný a najvyšší samosprávny orgán, ktorého veliteľ sa volil na 1 rok a nazýval sa ''košový ataman'' alebo jednoducho ''košový''. Volila ho ''sičská rada'' skladajúca sa zo ''staršinov'', čo bol kozácky ekvivalent dôstojníkov. Takáto svojrázna kozácka republika existovala na Siči do roku [[1654]].

Kozáci sa formálne delili na ''kurene'', akési jednotky, ktorých bolo dohromady najviac 38. Nižším stupňom vo vojenskej hierarchii bol ''polk'' – [[pluk]]. Ten sa ďalej delil na ''sotni'', čiže stotiny, alebo [[rota (vojenská jednotka)|roty]] a ešte nižšie ''stancie'', teda obce. Kozáci viedli aktívny boj proti inovercom, ktorými pre nich boli najmä krymskí [[Tatári]], [[Turci]], poľskí a litovskí [[Katolícka cirkev|katolíci]], [[Židia]] ako aj ostatní najmä západoeurópski prisťahovalci na Ukrajine. Záporožská Sič tak zohrala významnú úlohu pri formovaní [[Ukrajinci|ukrajinského národa]] a v jeho boji za samostatnosť v [[16. storočie|16.]] až [[18. storočie|18. storočí]]. 
[[Súbor:Pochod Chmielnickiego z Tuhaj Bejem (76340518) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|Postup spoločného kozácko-tatárskeho vojska.]]
Rzeczpospolita sprvu využívala kozákov ako vojsko, a do ich vnútorných záležitostí príliš nezasahovala, čo kozákom dosť vyhovovalo. Litovská a Poľská šľachta však od [[17. storočie|17. storočia]] začala zaberať ich územie a nedbajúc na ich štatút samostatného slobodného obyvateľstva, robila z nich svojich poddaných. Registrovaných kozákov sa pokúšala použiť na potlačenie ukrajinského národnooslobodzovacieho hnutia. Kozáckym veliteľom boli udeľované šľachtické tituly, ani to však nepomohlo a jednotky registrovaných kozákov často prechádzali k povstalcom. Začiatkom 17. storočia prebehlo niekoľko krvavých kozáckych povstaní. Najväčšie z nich viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]] v rokoch [[1648]] až [[1654]]. V [[1649]] povolil poľský kráľ Chmeľnickému zvýšiť počet registrovaných kozákov na 40 000, ale už roku [[1651]] po Beresteckej bitke sa musel ich počet znížiť na 20 000. Povstanie sa veľkou mierou podieľalo na kolapse Poľsko-Litovskej únie. Po Perejaslavskej rade roku [[1654]] sa ľavobrežná Ukrajina prvýkrát spojila s Ruským cárstvom, vtedy bol zostavený aj posledný zoznam registrovaných kozákov. Nachádzalo sa v ňom 60 000 mien. Kozácko-Ruská jednota však nevydržala dlho, lebo aj ruskí [[cár]]i sa pokúšali okresať kozácku samostatnosť.
[[Súbor:Sergiy Vasylkivskiy- Cossack.jpg|náhľad|vpravo|Pešiak záporožského vojska, 17.-18. storočie.]]
Záporožský ataman [[Kosťa Hordienko]] sa spolu s atamanom [[Ivan Stepanovič Mazepa|Mazepom]] spojili so [[Švédsko|Švédmi]] a bojovali proti Rusku v [[Severná vojna|Severnej vojne]], následne [[Masaker v Baturyne|vojská na príkaz Petra Veľkého vypálili Baturin]], vtedajšie hlavné mesto ukrajinského hetmanátu. Preto bola roku [[1709]] príkazom [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] Sič zlikvidovaná, zámienkou bolo povstanie atamana [[K. A. Bulavin]]a. V roku 1710 bola prijatá [[Ústava Pilipa Orlika]], ktorá zakotvila základy štátneho usporiadania Záporožskej Siče a vytvorila podmienky pre budúci rozvoj ukrajinskej spoločnosti. Sičskí kozáci vo veľkom množstve ušli na územie Krymského chanátu, odkiaľ sa vrátilli až v roku [[1734]]. Čoskoro vytvorili novú Sič, ale aj tá bola nakoniec roku [[1775]] cárskou mocou zlikvidovaná, čím na [[Ukrajina|Ukrajine]] zanikla kozácka autonómia.

Medzi rokmi [[1650]] – [[1765]] Záporožci organizovali spoločne s Ruským cárstvom v riedko osídlenom Ostrožskom, Charkovskom, Oktyrskom, Sumskom a Iziumskom regióne slobodné kozácke osady. Ich autonómia sa udržala do [[28. júl]]a [[1765]], kedy ich dekrétom zrušila [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]]. Kozácke jazdecké jednotky premenili na [[husár]]ov, ktorí sa stali súčasťou pravidelnej cárskej armády. ''Staršinovia'' dostali automaticky šľachtický titul a dôstojnícku hodnosť. Kozáci, ktorí tak neučinili, dostali možnosť presťahovať sa do okolia rieky [[Kubáň (región)|Kubáň]], ktorú v tej dobe Rusko kolonizovalo.

== Ruskí kozáci ==
Prví ruskí kozáci žili pravdepodobne na južných hraniciach ruského cárstva. V oblasti siahajúcej od stredného toku [[Volga|Volgy]] cez líniu mestských pevností idúcu od [[Riazaň|Riazane]] k [[Tula|Tule]]. Najznámejší sú donskí kozáci, ktorí prešli rieku Don smerom do Ázie.

S rozširovaním cárskej moci sa spolu s hranicami posúvali na juh a východ. V dobe svojho najväčšieho rozmachu, v období od 16. do [[19. storočie|19. storočia]], utvorili niekoľko centier, najväčšie z nich boli na riekach [[Ural (rieka)|Jaik]], [[Don]], [[Kubáň]] a [[Terek]]. Ďalšie významné kozácke vojská boli z okolia [[Astrachaň]]a a [[Orenburg]]u. Jaickí kozáci pre cárske [[Rusko]] od začiatku 16. storočia získali prakticky celú [[Sibír]]. Z novovzniknutého Sibírskeho kozáckeho vojska sa neskôr oddelili Semirečenské vojsko v [[Kirgizsko|Kirgizsku]] a v [[Turkestan]]e, Zabajkalské, Amurské a Ussurijské vojsko. Menšie oddiely boli i v [[Krasnojarsk]]u, [[Irkutsk]]u a na rieke [[Jenisej]].

Kozáci v Rusku plnili v 16. a 17. storočí najmä funkciu ochrany hraníc a pohraničných oblastí pred nájazmi Tatárov a Nogajcov. Neskôr pomáhali pri podmaňovaní [[Sibír]]i, [[Kaukaz]]u a [[Ďaleký východ (Rusko)|Ďalekého Východu]]. V roku [[1645]] kozák [[Vasilij Pojarkov]] preplával po rieke [[Amur (rieka)|Amur]] do [[Ochotské more|Ochotského mora]], kde objavil Severný [[Sachalin]] a následne sa vrátil do [[Jakutsk]]a. Ďalší ruský kozák [[Semion Ivanovič Dežňov]] preplával z ústia rieky [[Kolyma]] v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] do rieky [[Anadyr]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] a objavil prieliv medzi [[Ázia|Áziou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Kamčatka|Kamčatku]] preskúmal v rokoch [[1697]] – [[1699]] kozák [[Vladimir Vasilievič Atlasov]].

V 17. a 18. storočí sa ruské kozáctvo podieľalo veľkou mierou na mnohých povstaniach a útokoch proti [[Rusko|Ruskému štátu]]. Z jeho radov vzišli mnohí organizátori kozáckych a roľníckych povstaní, ako napríklad [[Stepan Razin]] a [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Jemelian Pugačov]]. Kozáci majú podiel na udalostiach takzvanej [[Smutná doba|Smutnej doby]] začiatkom 17. storočia. Podporovali [[Lžidimitrij I.|Lžidimitrija I.]] a tvorili podstatnú časť jeho armády. Mali veľký význam pri zvolení [[Michal III. (Rusko)|Michala III.]] za cára.

Roku [[1671]] sa ruskému cárovi [[Fiodor III.|Fiodorovi III.]] podarilo dostať kozákov pod svoju kontrolu. Z dobrovoľných spojencov, sa tak stali cárskymi poddanými. Do ich organizácie čoraz viac zasahovala cárska moc, ktorá ju do konca 17. storočia začala upravovať v súlade so svojou vlastnou administratívou. Od roku [[1721]] spadali kozáci pod Vojenské kolégium, ktoré bolo akýmsi predchodcom Ruského ministerstva obrany. V tom istom roku [[Peter Veľký]] pozastavil voľbu atamanov kozákmi a nariadil ich výber cárskou mocou. Po likvidácii Pugačovovho povstania v roku [[1775]] počas panovania [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]], boli zlikvidované aj posledné prvky kozáckej autonómie. V [[1798]] boli kozácke hodnosti nahradené armádnymi, kozácki staršinovia prebrali dôstojnícke hodnosti a dostali šľachtické tituly. V roku [[1802]] vydali prvé armádne smernice pre kozácke vojská. Od roku [[1827]] bol za najvyššieho atamana všetkých kozáckych vojsk v cárskom Rusku, volený následník trónu. V [[1838]] bol vytvorený organizačný poriadok pre kozácke oddiely, tie v [[1857]] prešli pod správu Velenia (od [[1867]] Hlavného velenia) nepravideľných (od [[1879]] – kozáckych) vojsk Ministerstva vojny, od roku [[1910]] podliehajúce Hlavnému štábu.

Z vojenského hľadiska boli kozáci univerzálnym druhom vojska. Vojenskí odborníci ich uznávali ako najlepšie [[ľahké jazdectvo]], vynikajúce na obchvatné manévre a útoky na tylo nepriateľa – teda špecifické operácie, kde sa plne využívala ich rýchlosť v spojení s presným manévrovaním nezomknutých formácií, čo bolo obzvlášť efektívne v boji s [[Európa|európskymi]] armádami. To potvrdili počas [[Severná vojna|Severnej]] a [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej]] vojny, ako aj počas [[Taliansko|Talianskeho]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarskeho]] pochodu [[Alexander Vasilievič Suvorov|Alexandra Suvorova]]. Významnou mierou sa podpísali na výsledku partizánskej vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi]] v [[1812]]. roku. Bez kozáckych [[šabľa|šabieľ]] by sa nezaobišla žiadna [[rusko-turecká vojna]] v 18. a 19. storočí.

[[Súbor:Kubanskie kazaki 2.jpg|thumb|Kubánski kozáci]]
[[Súbor:Siberian Cossack 190x.jpg|left|thumb|Sibírsky kozák, okolo r.1890.]]

Podľa zákona z roku [[1875]] trvala kozácka služba 20 rokov. Začínala sa vo veku 18 rokov. Prvé 3 roky navštevoval kozák prípravnú triedu, 4 roky slúžil v normálnej vojenskej službe, 8 v zľahčenej službe a 5 v zálohe. Do služby každý prišiel vo svojej uniforme, so strelnou aj chladnou zbraňou a jazdeckým koňom. Za prípravu, výcvik a vojenskú službu niesla zodpovednosť kozácka občina – [[stanica]].

Kozácka samospráva a služba bola v úzkej súvislosti s prerozdeľovaním pôdy, ktorá zabezpečovala ich obživu a bola tak základom ich materiálnych hodnôt. Hlavným vlastníkom pôdy bol štát, ktorý v mene cára dával časť pôdy kozáckym vojskám, ktoré si ju vykúpili vlastnou krvou. Časť tejto pôdy si kozácke vojsko nechávalo v zálohe a zvyšok prerozdeľovalo jednotlivým staniciam. Tie znovu prerozdeľovali pôdu medzi kozákov. Tí boli za doživotné používanie pôdy a oslobodenie od platenia daní povinní znášať vojenskú službu. Pôdu udeľovali aj kozáckej šľachte, v závislosti od ich dôstojníckej hodnosti aj dedične. Táto pôda sa nesmela predávať osobám nevojenského pôvodu. V 19. storočí bolo poľnoshospodástvo hlavným druhom hospodárstva v kozáckych regiónoch, aj keď v rôznych oblastiach existovali určité odlišnosti, ako intenzívny rybolov v Uralskom, Donskom a Ussurijskom vojsku, poľovníctvo v Sibírskom, či vinohradníctvo a ovocinárstvo na Kaukaze a Done. Bol to značný rozdiel a veľký príklon k poľnohospodárstvu oproti predošlým dobám, keď v sa Donskom vojsku na začiatku 18. storočia podobná činnosť medzi kozákmi nemilosrdne trestala a uprednostňovalo sa pastierstvo a chov koní.

Koncom 19. storočia medzi kozákmi ešte stále prevládal silný zmysel pre súdržnosť a nadradenosť, prameniaci z ich spôsobu života, ako aj lojalita k cárskej vláde. Preto boli často nasadzovaní na potláčanie vzbúr a nepokojov, najmä počas rozsiahlych robotníckych a roľníckych nepokojov v [[1905]] a [[1906]]. Cárska vláda sa do značnej miery opierala o ich spoľahlivosť aj na začiatku [[20. storočie|20. storočia]], kedy ich spoločenstvá a polofeudálna vojenská služba boli do veľkej miery prekonané. Kozáci už neboli natoľko oslavovaní ruskou armádou, ktorá v nich videla málo disciplinované a nedostatočne vycvičené vojenské jednotky. Ich bojové oddiely sa začali využívať ako prieskumníci, vojenské spojky, či predvádzací sprievod. Keď sa začala vo februári [[1917]] [[VOSR|revolúcia]], tak sa k nej sprvu zapojilo len málo kozáckych jednotiek. Avšak zbehnutie celej kozáckej cárskej gardy (takzvaný ''Konvoi''), bolo veľkým úderom pre cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]]

== Kozáci v prvej a druhej svetovej vojne ==
Cárska moc spočiatku využívala kozákov ako lojálne vojsko pri potláčaní vzbúr. Po vypuknutí [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa väčšina kozákov postavila proti sovietskej moci a hlavne na juhu a východe krajiny sa stali hlavnou silou [[biela armáda|bielej armády]]. Mnohí skúsení velitelia, ako [[Piotr Nikolajevič Krasnov|Krasnov]] či [[Andrej Grigorievič Škuro|Škuro]], sa postavili na stranu bielych. Najväčšie kozácke jednotky predstavovala [[Donská armáda]] na juhu krajiny a [[Orenburská armáda|Orenburská]] a [[Uralská armáda]] na východe.

Len menšia časť kozákov sa naopak pridala k [[Červená armáda|Červenej armáde]], medzi nimi i neskôr známy [[Semion Buďonnyj]]. Po víťazstve komunistov v roku [[1920]] nakoniec prišla krutá rana vo forme dekozakizácie (po rusky: ''razkazačivanie''). Komunistická vláda totiž tvrdila, že kozáci sú nebezpečný teroristický živel a potenciálny nepriateľ ich režimu. Kozácka samospráva bola zrušená a ich oblasti boli rozdelené medzi jednotlivé zväzové republiky. To bolo najhoršie pre kozákov na [[Terek]]u a [[Don]]e. Čoskoro na to sa ich dotkla [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|vlna združstevňovania]] a mnohí z nich boli označení ako [[kulak|kulaci]] a odoslaní na nútené práce.

V roku [[1936]] bola zrealizovaná myšlienka zaviesť kozácke jednotky do [[Červená armáda|Červenej armády]]. Kozáci v Červenej armáde boli jazdecké jednotky, ktoré však len veľmi okrajovo nadväzovali na svojich predchodcov.

Počas [[východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]] sa [[Adolf Hitler|Hitler]] snažil využiť kozácku nespokojnosť s vládou boľševikov najprv na Ukrajine. V roku 1942 sa Nemci dostali do kozáckych oblastí na juhu Ruska. Kozáci sa znovu zachovali rôzne, mnohí sa pridali k nacistom najmä na [[Don]]e, kde boli rany počas združstevňovania najtvrdšie. A Nemci sa tu pokúsili si miestne obyvateľstvo nakloniť a viedli tu pomerne miernu politiku.&lt;ref&gt;Correlli Bernett: ''Hitlerovi generálové''. Brno, Jota 1997, s. 284 - 285&lt;/ref&gt; V oblasti Kubáne roku [[1942]] Nemci vytvorili akýsi kozácky okres. Nemcom sa podarilo vytvoriť počas vojny 2 kozácke divízie ([[1. Kossaken-Kavallerie-Division|1.]] a [[2. Kossaken-Kavallerie-Division]]), ktoré boli Nemcami organizované na Ukrajine, sa neskôr používali v boji proti partizánom v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], prípadne boli nasadené aj v Maďarsku. Týmto jednotkám, ktoré prevzali organizačnú štruktúru nemeckého jazdectva velili nemeckí dôstojníci. Mnohí iní jednotlivci sa zúčastnili na likvidácii židovského obyvateľstva, či na bojoch s partizánmi v rámci nemeckých [[Hilfswilliger]]. Časť týchto jednotiek vstúpila do [[Ruská oslobodenecká armáda|ruskej oslobodeneckej armády]] generála [[Andrej Andrejevič Vlasov|Vlasova]]. Aj napriek tomu mnoho kozákov radšej bojovalo v partizánskych jednotkách proti Nemcom.

Keď začiatkom roku [[1943]] začali z Kubáne a Donu nemecké vojská ustupovať, odišlo odtiaľ s nimi spolu so svojimi rodinami niekoľko desiatok tisíc kozákov. Ich počet v nemeckej armáde nepresiahol 20 000. Po vojne [[Veľká Británia|Britská]] a [[Spojené štáty|Americká]] [[armáda]] vrátila do [[ZSSR]] 150 000 mužov, žien a detí, ktorí tvrdili, že sú kozáci. Veľa z nich nikdy nebolo občanmi ZSSR (mnohí boli príslušníci rôznych ázijských národov napr. [[Afganci]], ktoré boli organizované v zvláštnych oddieloch), kde ich považovali za zradcov a poslali ich na nútené práce do [[gulag]]ov. Návrat do ich vlasti im umožnili až po smrti Stalina. Represáliami boli však postihnuté v oveľa väčšej miere aj iné národy severného kaukazu ako [[Karačevci]], [[Balchari]], [[Innguši]] a [[Čečeni]].

Pravidelné kozácke jednotky Červenej armády sa po prvýkrát vyznamenali [[Bitka o Moskvu|v bitke pred Moskvou]], kde operovali v rámci sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5. armády]]. Kozácka [[20. jazdecká divízia]], (neskôr premenovaná na [[Sovietsky 2. gardový jazdecký zbor|2. gardový jazdecký zbor]], ktorému velil generálmajor [[Lev Michailovič Dovator|L.M. Dovator]]), prerazila nemeckú líniu medzi [[Istra (mesto)|Istrou]], [[Kubinka|Kubinkou]] a [[Možajsk]]om na styku nemeckého [[VII. zbor Wehrmachtu|VII.]] a [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]]&lt;ref&gt;Paul Carell: ''Operace Barbarossa''. Plzeň, Mustang 1996, s. 262 - 265&lt;/ref&gt; a niekoľko týždňov viedla ťažké boje v nemeckom tyle.

Inde, kde sa Nemci správali k obyvateľstvu kruto, však spontánne vznikali kozácke partizánske oddiely a kozácke obyvateľstvo sa stavalo Nemcom na odpor. Kozáci výrazne pomohli pri obrane predpolia Kaukazu. V Červenej armáde od začiatku vojny bojovalo 100 000 kozákov. Najväčší význam zohrali na sovietskej strane kozáci z oblasti Tereku a Kubáne, keď sa podieľali na oslobodzovaní [[Krasnodar]]u. Slávnostnej prehliadky víťazstva na Červenom námestí [[24. jún]]a [[1945]] sa zúčastnil aj čestný oddiel Kubáňskych kozákov.

== Kozáctvo v súčasnosti ==
Po vojne boli kozácke jednotky spolu s jazdectvom zo Sovietskej armády vyradené a kozáctvo ako ozbrojená zložka prakticky zaniklo. Nezanikli však kultúrne tradície kozáckeho ľudu. Počas [[Perestrojka|perestrojky]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa pomery v ZSSR uvoľnili, čo dovolilo opätovne vzniknúť základom kozáckej organizácie, podobne ako bola známa z minulosti pred [[Ruská občianska vojna|Občianskou vojnou]]. 28. až [[30. jún]]a [[1990]] bola na zjazde kozákov v Moskve vytvorená rada atamanov a zvolený prvý nový celosovietsky ataman [[Alexandr Martynov]]. Onedlho na to začali v bývalých kozáckych oblastiach vznikať organizácie, ktoré združujú kozácke spoločenstvá. V súčasnosti sa takáto samospráva rozvíja vo všetkých oblastiach, kde žijú kozáci. Na juhu Ruska kozáci fungujú ako polovojenská organizácia, ktorá hliadkuje v ruských oblastiach. Ruská [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie#Štátna duma|Štátna duma]] prijala v roku 2005 zákon o kozáckej štátnej službe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Federálny zákon číslo 154-FЗ O štátnej službe ruského kozáctva z 5.12.2005
  | url = http://www.rg.ru/2005/12/08/kazachestvo.html
  | dátum vydania = 8.12.2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 14.3.2014
  | vydavateľ = Российская газета
  | miesto = Moskva
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;.

== Kultúra ==
Kozácky tradičný odev sa skladá z [[tunika|tuniky]], vysokých [[topánky|topánok]] a [[čapica|čapice]] z [[ovčia koža|ovčej kože]]. Kozácka hudba a tanec sa vyznačuje rýchlym tempom a atletickými skokmi&lt;ref name=&quot;IELV&quot; /&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Ausky
| meno = Stanislav A
| odkaz na autora = 
| editori = Jaroslav Hulák
| titul = Kozáci
| url = https://archive.org/details/kozaci0000ausk
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
| rok = 1999
| isbn = 80-200-0766-0
| počet strán = 311
| strany = 
}}
* KUNEC, Patrik: Oslnivý súmrak kozáckeho štátu : Ivan Mazepa a snahy o zjednotenie Ukrajiny na prelome 17. a 18. storočia. In: ''Historická revue'', roč. XXXVI, 2025, č. 2, s. 20 – 25.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cossacks|štítok=kozáci}}.
[[Kategória:Kozáci| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]
[[Kategória:Rusko]]

[[Kategória:Kavaléria]]</text>
      <sha1>dsz4qqnked608s7lqca2sxw7sn87h3m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371445</id>
      <parentid>8371444</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:08:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DmitriulyVolnyi</username>
        <id>305879</id>
      </contributor>
      <origin>8371445</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26319" sha1="anrdeui5hdremp7t67m7j3jts4reubq" xml:space="preserve">[[Súbor:Repin Cossacks.jpg|náhľad|''Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi''&lt;br /&gt;[[Iľja Jefimovič Repin]]]]

'''Kozáci''' sú obyvatelia žijúci v stepiach juhovýchodnej [[Európa|Európy]] a juhozápadného (ázijského) [[Rusko|Ruska]]&lt;ref name=&quot;IELV&quot;&gt;Báliková, J. a kol. ''Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti.'' Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 251&lt;/ref&gt;. Kozáci sa vyznačujú známkami [[etnikum|etnika]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Kazaki, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia
  | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636557
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt; aj [[národ]]a, niekedy (napr. na ruskom území) sú považovaní za tzv. [[subetnická skupina|subetnickú skupinu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Tolkovoj slovar - Subetničeskaja gruppa (subetnos)
  | url = http://www.ethnomuseum.ru/glossary/?%D1%F3%E1%FD%F2%ED%E8%F7%E5%F1%EA%E0%FF%20%E3%F0%F3%EF%EF%E0%20%28%F1%F3%E1%FD%F2%ED%EE%F1%29
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = ethnomuseum.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Oproti okolitým etnikám sa kozáctvo vyznačuje osobitnými sociálnymi a historickými koreňmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Kozačestvo, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia
  | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636621
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;. Známi sú veľkou mierou samostatnosti, vojenským a jazdeckým majstrovstvom. Kozáci môžu byť tiež chápaní ako vojenské, najmä [[Jazdectvo (druh pozemných vojsk)|jazdecké]] jednotky z nich utvorené. V kozáctve sa spája svojbytnosť rôznych národov, najmä: [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Rusi|Rusov]], ďalej [[Kalmyci|Kalmykov]], [[Burjati|Burjatov]], [[Baškirci|Baškircov]], [[Tatári|Tatárov]], [[Evenkovia|Evenkov]], [[Osetinci|Osetincov]] ako aj mnohých ďalších.

== Pôvod názvu ==
Pôvod slova ''kozák'' (po ukrajinsky: козак; po rusky: казак;) má niekoľko možných verzií pôvodu. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z turkického slova ''kazak'' a znamená „slobodný človek“, alebo tiež „dobrodruh“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Harper, D
  | titul = Online Etymology Dictionary
  | url = http://www.etymonline.com/index.php?term=Cossack
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.4.2011
  | vydavateľ = etymonline.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;. Iní spájajú ruský názov ''kazaki'' s menom [[Chazari|Chazarov]] – ''kazari'', kočovného národa kedysi žijúceho medzi [[Volga|Volgou]] a [[Dneper|Dneprom]], či [[Kirgizi|Kirgizmi]], ktorí si sami hovoria ''kajsaki''. Ďalšie etymologické hypotézy hovoria o mongolskom pôvode slova, kde ''ko-'' znamená ochrana a ''-zach'' hranica. Prvé písomné zmienky o kozákoch sú z ruských letopisov a kroník z rokov [[1395]] a [[1444]]. V obidvoch sa spomínajú ako samostatná vojenská vrstva spoločnosti.

== Pôvod kozáctva ==
Kozáci boli rôznorodé, prevažne [[Východní Slovania|východo slovanské]] slobodné obyvateľstvo žijúce na okrajoch hraníc [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]], [[Litva|Litvy]], [[Poľsko|Poľska]] a tatárskych chánstiev, v riedko osídlených oblastiach, ďaleko od štátnych centier, približne medzi [[Dnester|Dnestrom]] a [[Volga|Volgou]]. Po rozpade [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] toto obyvateľstvo pravdepodobne vzájomne splývalo a miešalo sa s mnohými kočovnými kmeňmi. Kozáci tak žili v malých samostatných komunitách, pričom často utvárali vlastné ozbrojené jednotky nezávislé od okolitých krajín. Vojenstvo malo pre nich veľký význam, boli zväčša v stave permanentnej vojny s okolitými kočovnými národmi. Preto bola vojnová korisť jedným z ich hlavných zdrojov živobytia. Pri ich výpravách na [[Krym]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], do [[Osmanská ríša|Turecka]] a [[Perzia|Perzie]], podnikali riskantné výpravy nielen na súši, ale aj po mori. Používali pri tom iba ľahké lode, často dokonca iba člny vydlabané z kmeňov stromov. Svoju korisť dávali do spoločného kotla a prenechávali na starosť pokladníkovi. Až po skončení výpravy usporiadali radu ''duvan'', na ktorej sa korisť (takzvaný ''jasir'') rozdelila. Podiel závisel od zásluh jednotlivca a jeho hodnosti, podiel po tých čo zahynuli dostali pozostalí. Samostatný podiel dostala [[Pravoslávie|pravoslávna cirkev]], z ukoristených [[kanón|diel]] sa odlievali [[zvon]]y.

== Ukrajinskí kozáci ==
V [[15. storočie|15. storočí]] sa veľká časť územia, na ktorom toto obyvateľstvo žilo, stala súčasťou litovského štátu. Tamojší kozáci sa tak ocitli na pohraničí Litvy a Krymského chanátu, ktorý cez ich územie často podnikal lúpežné výpady. [[Rok]]u [[1572]] poľský kráľ [[Žigmund II. August]] vydal príkaz na spísanie zoznamu registrovaných kozákov. Tento prvý zoznam obsahoval asi 300 mien. Prví kozáci dostali od poľského štátu za svoju službu peniaze. Zaobstaral im aj odev a výstroj. Ponechal im samosprávu a samostatný [[súd]]. Počas vlády [[Štefan Bátori|Štefana Bátoriho]] v roku [[1578]] sa počet registrovaných kozákov rozrástol na 600. Kozákom bola prenechaná správa nad mestom Terechtemirov pri Perejaslavli spolu s neďalekým kláštorom. V meste bola umiestenená kozácka zbrojnica a nemocnica. [[Republika oboch národov|Rzeczpospolita]] tak získala skvelých bojovníkov na ochranu svojich južných hraníc pred útokmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a jej spojencov.

V nasledujúcom období získalo ich vojenské umenie dobrú povesť, kozácke jednotky si začali najímať i západoeurópske krajiny. Kozáci žijúci na [[Ukrajina|Ukrajine]] v okolí rieky [[Dneper]] sa sústredili okolo mesta [[Záporožie]], kde vytvorili svoju najväčšiu pevnosť zvanú [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožská Sič]]. Okolo roku [[1530]] sa táto [[Sič]] stala ich centrom. Tu sídlil ''[[koš (kozácky samosprávny orgán)|koš]]'', čo bol ich hlavný a najvyšší samosprávny orgán, ktorého veliteľ sa volil na 1 rok a nazýval sa ''košový ataman'' alebo jednoducho ''košový''. Volila ho ''sičská rada'' skladajúca sa zo ''staršinov'', čo bol kozácky ekvivalent dôstojníkov. Takáto svojrázna kozácka republika existovala na Siči do roku [[1654]].

Kozáci sa formálne delili na ''kurene'', akési jednotky, ktorých bolo dohromady najviac 38. Nižším stupňom vo vojenskej hierarchii bol ''polk'' – [[pluk]]. Ten sa ďalej delil na ''sotni'', čiže stotiny, alebo [[rota (vojenská jednotka)|roty]] a ešte nižšie ''stancie'', teda obce. Kozáci viedli aktívny boj proti inovercom, ktorými pre nich boli najmä krymskí [[Tatári]], [[Turci]], poľskí a litovskí [[Katolícka cirkev|katolíci]], [[Židia]] ako aj ostatní najmä západoeurópski prisťahovalci na Ukrajine. Záporožská Sič tak zohrala významnú úlohu pri formovaní [[Ukrajinci|ukrajinského národa]] a v jeho boji za samostatnosť v [[16. storočie|16.]] až [[18. storočie|18. storočí]]. 
[[Súbor:Pochod Chmielnickiego z Tuhaj Bejem (76340518) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|Postup spoločného kozácko-tatárskeho vojska.]]
Rzeczpospolita sprvu využívala kozákov ako vojsko, a do ich vnútorných záležitostí príliš nezasahovala, čo kozákom dosť vyhovovalo. Litovská a Poľská šľachta však od [[17. storočie|17. storočia]] začala zaberať ich územie a nedbajúc na ich štatút samostatného slobodného obyvateľstva, robila z nich svojich poddaných. Registrovaných kozákov sa pokúšala použiť na potlačenie ukrajinského národnooslobodzovacieho hnutia. Kozáckym veliteľom boli udeľované šľachtické tituly, ani to však nepomohlo a jednotky registrovaných kozákov často prechádzali k povstalcom. Začiatkom 17. storočia prebehlo niekoľko krvavých kozáckych povstaní. Najväčšie z nich viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]] v rokoch [[1648]] až [[1654]]. V [[1649]] povolil poľský kráľ Chmeľnickému zvýšiť počet registrovaných kozákov na 40 000, ale už roku [[1651]] po Beresteckej bitke sa musel ich počet znížiť na 20 000. Povstanie sa veľkou mierou podieľalo na kolapse Poľsko-Litovskej únie. Po Perejaslavskej rade roku [[1654]] sa ľavobrežná Ukrajina prvýkrát spojila s Ruským cárstvom, vtedy bol zostavený aj posledný zoznam registrovaných kozákov. Nachádzalo sa v ňom 60 000 mien. Kozácko-Ruská jednota však nevydržala dlho, lebo aj ruskí [[cár]]i sa pokúšali okresať kozácku samostatnosť.
[[Súbor:Sergiy Vasylkivskiy- Cossack.jpg|náhľad|vpravo|Pešiak záporožského vojska, 17.-18. storočie.]]
Záporožský ataman [[Kosťa Hordienko]] sa spolu s atamanom [[Ivan Stepanovič Mazepa|Mazepom]] spojili so [[Švédsko|Švédmi]] a bojovali proti Rusku v [[Severná vojna|Severnej vojne]], následne [[Masaker v Baturine|vojská na príkaz Petra Veľkého vypálili Baturin]], vtedajšie hlavné mesto ukrajinského hetmanátu. Preto bola roku [[1709]] príkazom [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] Sič zlikvidovaná, zámienkou bolo povstanie atamana [[K. A. Bulavin]]a. V roku 1710 bola prijatá [[Ústava Pilipa Orlika]], ktorá zakotvila základy štátneho usporiadania Záporožskej Siče a vytvorila podmienky pre budúci rozvoj ukrajinskej spoločnosti. Sičskí kozáci vo veľkom množstve ušli na územie Krymského chanátu, odkiaľ sa vrátilli až v roku [[1734]]. Čoskoro vytvorili novú Sič, ale aj tá bola nakoniec roku [[1775]] cárskou mocou zlikvidovaná, čím na [[Ukrajina|Ukrajine]] zanikla kozácka autonómia.

Medzi rokmi [[1650]] – [[1765]] Záporožci organizovali spoločne s Ruským cárstvom v riedko osídlenom Ostrožskom, Charkovskom, Oktyrskom, Sumskom a Iziumskom regióne slobodné kozácke osady. Ich autonómia sa udržala do [[28. júl]]a [[1765]], kedy ich dekrétom zrušila [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]]. Kozácke jazdecké jednotky premenili na [[husár]]ov, ktorí sa stali súčasťou pravidelnej cárskej armády. ''Staršinovia'' dostali automaticky šľachtický titul a dôstojnícku hodnosť. Kozáci, ktorí tak neučinili, dostali možnosť presťahovať sa do okolia rieky [[Kubáň (región)|Kubáň]], ktorú v tej dobe Rusko kolonizovalo.

== Ruskí kozáci ==
Prví ruskí kozáci žili pravdepodobne na južných hraniciach ruského cárstva. V oblasti siahajúcej od stredného toku [[Volga|Volgy]] cez líniu mestských pevností idúcu od [[Riazaň|Riazane]] k [[Tula|Tule]]. Najznámejší sú donskí kozáci, ktorí prešli rieku Don smerom do Ázie.

S rozširovaním cárskej moci sa spolu s hranicami posúvali na juh a východ. V dobe svojho najväčšieho rozmachu, v období od 16. do [[19. storočie|19. storočia]], utvorili niekoľko centier, najväčšie z nich boli na riekach [[Ural (rieka)|Jaik]], [[Don]], [[Kubáň]] a [[Terek]]. Ďalšie významné kozácke vojská boli z okolia [[Astrachaň]]a a [[Orenburg]]u. Jaickí kozáci pre cárske [[Rusko]] od začiatku 16. storočia získali prakticky celú [[Sibír]]. Z novovzniknutého Sibírskeho kozáckeho vojska sa neskôr oddelili Semirečenské vojsko v [[Kirgizsko|Kirgizsku]] a v [[Turkestan]]e, Zabajkalské, Amurské a Ussurijské vojsko. Menšie oddiely boli i v [[Krasnojarsk]]u, [[Irkutsk]]u a na rieke [[Jenisej]].

Kozáci v Rusku plnili v 16. a 17. storočí najmä funkciu ochrany hraníc a pohraničných oblastí pred nájazmi Tatárov a Nogajcov. Neskôr pomáhali pri podmaňovaní [[Sibír]]i, [[Kaukaz]]u a [[Ďaleký východ (Rusko)|Ďalekého Východu]]. V roku [[1645]] kozák [[Vasilij Pojarkov]] preplával po rieke [[Amur (rieka)|Amur]] do [[Ochotské more|Ochotského mora]], kde objavil Severný [[Sachalin]] a následne sa vrátil do [[Jakutsk]]a. Ďalší ruský kozák [[Semion Ivanovič Dežňov]] preplával z ústia rieky [[Kolyma]] v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] do rieky [[Anadyr]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] a objavil prieliv medzi [[Ázia|Áziou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Kamčatka|Kamčatku]] preskúmal v rokoch [[1697]] – [[1699]] kozák [[Vladimir Vasilievič Atlasov]].

V 17. a 18. storočí sa ruské kozáctvo podieľalo veľkou mierou na mnohých povstaniach a útokoch proti [[Rusko|Ruskému štátu]]. Z jeho radov vzišli mnohí organizátori kozáckych a roľníckych povstaní, ako napríklad [[Stepan Razin]] a [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Jemelian Pugačov]]. Kozáci majú podiel na udalostiach takzvanej [[Smutná doba|Smutnej doby]] začiatkom 17. storočia. Podporovali [[Lžidimitrij I.|Lžidimitrija I.]] a tvorili podstatnú časť jeho armády. Mali veľký význam pri zvolení [[Michal III. (Rusko)|Michala III.]] za cára.

Roku [[1671]] sa ruskému cárovi [[Fiodor III.|Fiodorovi III.]] podarilo dostať kozákov pod svoju kontrolu. Z dobrovoľných spojencov, sa tak stali cárskymi poddanými. Do ich organizácie čoraz viac zasahovala cárska moc, ktorá ju do konca 17. storočia začala upravovať v súlade so svojou vlastnou administratívou. Od roku [[1721]] spadali kozáci pod Vojenské kolégium, ktoré bolo akýmsi predchodcom Ruského ministerstva obrany. V tom istom roku [[Peter Veľký]] pozastavil voľbu atamanov kozákmi a nariadil ich výber cárskou mocou. Po likvidácii Pugačovovho povstania v roku [[1775]] počas panovania [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]], boli zlikvidované aj posledné prvky kozáckej autonómie. V [[1798]] boli kozácke hodnosti nahradené armádnymi, kozácki staršinovia prebrali dôstojnícke hodnosti a dostali šľachtické tituly. V roku [[1802]] vydali prvé armádne smernice pre kozácke vojská. Od roku [[1827]] bol za najvyššieho atamana všetkých kozáckych vojsk v cárskom Rusku, volený následník trónu. V [[1838]] bol vytvorený organizačný poriadok pre kozácke oddiely, tie v [[1857]] prešli pod správu Velenia (od [[1867]] Hlavného velenia) nepravideľných (od [[1879]] – kozáckych) vojsk Ministerstva vojny, od roku [[1910]] podliehajúce Hlavnému štábu.

Z vojenského hľadiska boli kozáci univerzálnym druhom vojska. Vojenskí odborníci ich uznávali ako najlepšie [[ľahké jazdectvo]], vynikajúce na obchvatné manévre a útoky na tylo nepriateľa – teda špecifické operácie, kde sa plne využívala ich rýchlosť v spojení s presným manévrovaním nezomknutých formácií, čo bolo obzvlášť efektívne v boji s [[Európa|európskymi]] armádami. To potvrdili počas [[Severná vojna|Severnej]] a [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej]] vojny, ako aj počas [[Taliansko|Talianskeho]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarskeho]] pochodu [[Alexander Vasilievič Suvorov|Alexandra Suvorova]]. Významnou mierou sa podpísali na výsledku partizánskej vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi]] v [[1812]]. roku. Bez kozáckych [[šabľa|šabieľ]] by sa nezaobišla žiadna [[rusko-turecká vojna]] v 18. a 19. storočí.

[[Súbor:Kubanskie kazaki 2.jpg|thumb|Kubánski kozáci]]
[[Súbor:Siberian Cossack 190x.jpg|left|thumb|Sibírsky kozák, okolo r.1890.]]

Podľa zákona z roku [[1875]] trvala kozácka služba 20 rokov. Začínala sa vo veku 18 rokov. Prvé 3 roky navštevoval kozák prípravnú triedu, 4 roky slúžil v normálnej vojenskej službe, 8 v zľahčenej službe a 5 v zálohe. Do služby každý prišiel vo svojej uniforme, so strelnou aj chladnou zbraňou a jazdeckým koňom. Za prípravu, výcvik a vojenskú službu niesla zodpovednosť kozácka občina – [[stanica]].

Kozácka samospráva a služba bola v úzkej súvislosti s prerozdeľovaním pôdy, ktorá zabezpečovala ich obživu a bola tak základom ich materiálnych hodnôt. Hlavným vlastníkom pôdy bol štát, ktorý v mene cára dával časť pôdy kozáckym vojskám, ktoré si ju vykúpili vlastnou krvou. Časť tejto pôdy si kozácke vojsko nechávalo v zálohe a zvyšok prerozdeľovalo jednotlivým staniciam. Tie znovu prerozdeľovali pôdu medzi kozákov. Tí boli za doživotné používanie pôdy a oslobodenie od platenia daní povinní znášať vojenskú službu. Pôdu udeľovali aj kozáckej šľachte, v závislosti od ich dôstojníckej hodnosti aj dedične. Táto pôda sa nesmela predávať osobám nevojenského pôvodu. V 19. storočí bolo poľnoshospodástvo hlavným druhom hospodárstva v kozáckych regiónoch, aj keď v rôznych oblastiach existovali určité odlišnosti, ako intenzívny rybolov v Uralskom, Donskom a Ussurijskom vojsku, poľovníctvo v Sibírskom, či vinohradníctvo a ovocinárstvo na Kaukaze a Done. Bol to značný rozdiel a veľký príklon k poľnohospodárstvu oproti predošlým dobám, keď v sa Donskom vojsku na začiatku 18. storočia podobná činnosť medzi kozákmi nemilosrdne trestala a uprednostňovalo sa pastierstvo a chov koní.

Koncom 19. storočia medzi kozákmi ešte stále prevládal silný zmysel pre súdržnosť a nadradenosť, prameniaci z ich spôsobu života, ako aj lojalita k cárskej vláde. Preto boli často nasadzovaní na potláčanie vzbúr a nepokojov, najmä počas rozsiahlych robotníckych a roľníckych nepokojov v [[1905]] a [[1906]]. Cárska vláda sa do značnej miery opierala o ich spoľahlivosť aj na začiatku [[20. storočie|20. storočia]], kedy ich spoločenstvá a polofeudálna vojenská služba boli do veľkej miery prekonané. Kozáci už neboli natoľko oslavovaní ruskou armádou, ktorá v nich videla málo disciplinované a nedostatočne vycvičené vojenské jednotky. Ich bojové oddiely sa začali využívať ako prieskumníci, vojenské spojky, či predvádzací sprievod. Keď sa začala vo februári [[1917]] [[VOSR|revolúcia]], tak sa k nej sprvu zapojilo len málo kozáckych jednotiek. Avšak zbehnutie celej kozáckej cárskej gardy (takzvaný ''Konvoi''), bolo veľkým úderom pre cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]]

== Kozáci v prvej a druhej svetovej vojne ==
Cárska moc spočiatku využívala kozákov ako lojálne vojsko pri potláčaní vzbúr. Po vypuknutí [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa väčšina kozákov postavila proti sovietskej moci a hlavne na juhu a východe krajiny sa stali hlavnou silou [[biela armáda|bielej armády]]. Mnohí skúsení velitelia, ako [[Piotr Nikolajevič Krasnov|Krasnov]] či [[Andrej Grigorievič Škuro|Škuro]], sa postavili na stranu bielych. Najväčšie kozácke jednotky predstavovala [[Donská armáda]] na juhu krajiny a [[Orenburská armáda|Orenburská]] a [[Uralská armáda]] na východe.

Len menšia časť kozákov sa naopak pridala k [[Červená armáda|Červenej armáde]], medzi nimi i neskôr známy [[Semion Buďonnyj]]. Po víťazstve komunistov v roku [[1920]] nakoniec prišla krutá rana vo forme dekozakizácie (po rusky: ''razkazačivanie''). Komunistická vláda totiž tvrdila, že kozáci sú nebezpečný teroristický živel a potenciálny nepriateľ ich režimu. Kozácka samospráva bola zrušená a ich oblasti boli rozdelené medzi jednotlivé zväzové republiky. To bolo najhoršie pre kozákov na [[Terek]]u a [[Don]]e. Čoskoro na to sa ich dotkla [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|vlna združstevňovania]] a mnohí z nich boli označení ako [[kulak|kulaci]] a odoslaní na nútené práce.

V roku [[1936]] bola zrealizovaná myšlienka zaviesť kozácke jednotky do [[Červená armáda|Červenej armády]]. Kozáci v Červenej armáde boli jazdecké jednotky, ktoré však len veľmi okrajovo nadväzovali na svojich predchodcov.

Počas [[východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]] sa [[Adolf Hitler|Hitler]] snažil využiť kozácku nespokojnosť s vládou boľševikov najprv na Ukrajine. V roku 1942 sa Nemci dostali do kozáckych oblastí na juhu Ruska. Kozáci sa znovu zachovali rôzne, mnohí sa pridali k nacistom najmä na [[Don]]e, kde boli rany počas združstevňovania najtvrdšie. A Nemci sa tu pokúsili si miestne obyvateľstvo nakloniť a viedli tu pomerne miernu politiku.&lt;ref&gt;Correlli Bernett: ''Hitlerovi generálové''. Brno, Jota 1997, s. 284 - 285&lt;/ref&gt; V oblasti Kubáne roku [[1942]] Nemci vytvorili akýsi kozácky okres. Nemcom sa podarilo vytvoriť počas vojny 2 kozácke divízie ([[1. Kossaken-Kavallerie-Division|1.]] a [[2. Kossaken-Kavallerie-Division]]), ktoré boli Nemcami organizované na Ukrajine, sa neskôr používali v boji proti partizánom v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], prípadne boli nasadené aj v Maďarsku. Týmto jednotkám, ktoré prevzali organizačnú štruktúru nemeckého jazdectva velili nemeckí dôstojníci. Mnohí iní jednotlivci sa zúčastnili na likvidácii židovského obyvateľstva, či na bojoch s partizánmi v rámci nemeckých [[Hilfswilliger]]. Časť týchto jednotiek vstúpila do [[Ruská oslobodenecká armáda|ruskej oslobodeneckej armády]] generála [[Andrej Andrejevič Vlasov|Vlasova]]. Aj napriek tomu mnoho kozákov radšej bojovalo v partizánskych jednotkách proti Nemcom.

Keď začiatkom roku [[1943]] začali z Kubáne a Donu nemecké vojská ustupovať, odišlo odtiaľ s nimi spolu so svojimi rodinami niekoľko desiatok tisíc kozákov. Ich počet v nemeckej armáde nepresiahol 20 000. Po vojne [[Veľká Británia|Britská]] a [[Spojené štáty|Americká]] [[armáda]] vrátila do [[ZSSR]] 150 000 mužov, žien a detí, ktorí tvrdili, že sú kozáci. Veľa z nich nikdy nebolo občanmi ZSSR (mnohí boli príslušníci rôznych ázijských národov napr. [[Afganci]], ktoré boli organizované v zvláštnych oddieloch), kde ich považovali za zradcov a poslali ich na nútené práce do [[gulag]]ov. Návrat do ich vlasti im umožnili až po smrti Stalina. Represáliami boli však postihnuté v oveľa väčšej miere aj iné národy severného kaukazu ako [[Karačevci]], [[Balchari]], [[Innguši]] a [[Čečeni]].

Pravidelné kozácke jednotky Červenej armády sa po prvýkrát vyznamenali [[Bitka o Moskvu|v bitke pred Moskvou]], kde operovali v rámci sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5. armády]]. Kozácka [[20. jazdecká divízia]], (neskôr premenovaná na [[Sovietsky 2. gardový jazdecký zbor|2. gardový jazdecký zbor]], ktorému velil generálmajor [[Lev Michailovič Dovator|L.M. Dovator]]), prerazila nemeckú líniu medzi [[Istra (mesto)|Istrou]], [[Kubinka|Kubinkou]] a [[Možajsk]]om na styku nemeckého [[VII. zbor Wehrmachtu|VII.]] a [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]]&lt;ref&gt;Paul Carell: ''Operace Barbarossa''. Plzeň, Mustang 1996, s. 262 - 265&lt;/ref&gt; a niekoľko týždňov viedla ťažké boje v nemeckom tyle.

Inde, kde sa Nemci správali k obyvateľstvu kruto, však spontánne vznikali kozácke partizánske oddiely a kozácke obyvateľstvo sa stavalo Nemcom na odpor. Kozáci výrazne pomohli pri obrane predpolia Kaukazu. V Červenej armáde od začiatku vojny bojovalo 100 000 kozákov. Najväčší význam zohrali na sovietskej strane kozáci z oblasti Tereku a Kubáne, keď sa podieľali na oslobodzovaní [[Krasnodar]]u. Slávnostnej prehliadky víťazstva na Červenom námestí [[24. jún]]a [[1945]] sa zúčastnil aj čestný oddiel Kubáňskych kozákov.

== Kozáctvo v súčasnosti ==
Po vojne boli kozácke jednotky spolu s jazdectvom zo Sovietskej armády vyradené a kozáctvo ako ozbrojená zložka prakticky zaniklo. Nezanikli však kultúrne tradície kozáckeho ľudu. Počas [[Perestrojka|perestrojky]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa pomery v ZSSR uvoľnili, čo dovolilo opätovne vzniknúť základom kozáckej organizácie, podobne ako bola známa z minulosti pred [[Ruská občianska vojna|Občianskou vojnou]]. 28. až [[30. jún]]a [[1990]] bola na zjazde kozákov v Moskve vytvorená rada atamanov a zvolený prvý nový celosovietsky ataman [[Alexandr Martynov]]. Onedlho na to začali v bývalých kozáckych oblastiach vznikať organizácie, ktoré združujú kozácke spoločenstvá. V súčasnosti sa takáto samospráva rozvíja vo všetkých oblastiach, kde žijú kozáci. Na juhu Ruska kozáci fungujú ako polovojenská organizácia, ktorá hliadkuje v ruských oblastiach. Ruská [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie#Štátna duma|Štátna duma]] prijala v roku 2005 zákon o kozáckej štátnej službe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Federálny zákon číslo 154-FЗ O štátnej službe ruského kozáctva z 5.12.2005
  | url = http://www.rg.ru/2005/12/08/kazachestvo.html
  | dátum vydania = 8.12.2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 14.3.2014
  | vydavateľ = Российская газета
  | miesto = Moskva
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;.

== Kultúra ==
Kozácky tradičný odev sa skladá z [[tunika|tuniky]], vysokých [[topánky|topánok]] a [[čapica|čapice]] z [[ovčia koža|ovčej kože]]. Kozácka hudba a tanec sa vyznačuje rýchlym tempom a atletickými skokmi&lt;ref name=&quot;IELV&quot; /&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Ausky
| meno = Stanislav A
| odkaz na autora = 
| editori = Jaroslav Hulák
| titul = Kozáci
| url = https://archive.org/details/kozaci0000ausk
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
| rok = 1999
| isbn = 80-200-0766-0
| počet strán = 311
| strany = 
}}
* KUNEC, Patrik: Oslnivý súmrak kozáckeho štátu : Ivan Mazepa a snahy o zjednotenie Ukrajiny na prelome 17. a 18. storočia. In: ''Historická revue'', roč. XXXVI, 2025, č. 2, s. 20 – 25.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cossacks|štítok=kozáci}}.
[[Kategória:Kozáci| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]
[[Kategória:Rusko]]

[[Kategória:Kavaléria]]</text>
      <sha1>anrdeui5hdremp7t67m7j3jts4reubq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Letisko M. R. Štefánika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>84814</id>
    <revision>
      <id>8371302</id>
      <parentid>8294233</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:47:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371302</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="51609" sha1="aaw2kodc2gu14bcqzfbetjbynu5nsr1" xml:space="preserve">{{Infobox Letisko
|názov = Letisko M. R. Štefánika
|iné názvy = Letisko Bratislava
|typ = medzinárodné verejné civilné
|obrázok = BRATISLAVSKÝ TERMINÁL - panoramio.jpg
|popis obrázka = 
|prevádzkovateľ = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
|otvorené = [[1951]]
|mesto = [[Bratislava]]
|webstránka = [https://www.bts.aero/ www.bts.aero]
|nadmorská výška  = 132
|zemepisná šírka = 48,17
|zemepisná dĺžka = 17,212778
|ICAO=LZIB
|IATA=BTS
|rok štatistiky=2025
|cestujúcich=2 438 215
|lietadiel=29 002
|dráha 1= 04/22
|dĺžka 1= 2 900
|povrch 1= [[Cement (stavebníctvo)|cemento]]-[[betón]]
|dráha 2= 13/31
|dĺžka 2= 3 190
|povrch 2= [[Cement (stavebníctvo)|cemento]]-[[betón]]
}}

'''Letisko M. R. Štefánika''' ({{vjz|eng|''M. R. Štefánik Airport''}}; [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''BTS''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LZIB'''), nazývané tiež '''Letisko Bratislava''' ({{vjz|eng|''Bratislava Airport''}}), je hlavným medzinárodným [[letisko]]m na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa približne deväť [[kilometer|kilometrov]] severovýchodne od centra [[Bratislava|Bratislavy]] a rozprestiera sa na území troch obcí ([[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]], [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Bratislava-Vrakuňa]] a [[Ivanka pri Dunaji]]).

Pôvodne bolo známe ako '''Letisko Bratislava-Ivanka''', ale krátko po získaní nezávislosti Slovenska v roku [[1993]] bolo premenované na počesť generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]] (1880{{--}}1919), ktorého lietadlo havarovalo v blízkosti Bratislavy v roku [[1919]]. Letisko vlastní a prevádzkuje spoločnosť ''Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)'', ktorá je od [[september|septembra]] [[2014]] prostredníctvom [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|ministerstva dopravy]] v úplnom vlastníctve Slovenskej republiky.

Bratislavské letisko je hlavnou základňou [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky|Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] a z komerčných [[letecký dopravca|dopravcov]] tu majú svoje bázy [[Ryanair]], [[AirExplore]], [[Smartwings Slovakia]], [[Wizz Air]] (od novembra 2025) a počas letnej sezóny [[Air Horizont]]. Počas krátkeho obdobia v roku [[2011]] bolo letisko aj sekundárnou základňou pre [[České aerolinie]] a v rokoch [[2004]] až [[2005]] sekundárnou bázou [[Austrian Airlines]]. Okrem toho sídlia v priestoroch letiska aj dve údržbárske spoločnosti, Austrian Technik Bratislava a East Air Company. Air Livery na letisku prevádzkuje jednu lakovňu pre lietadlá. V rebríčku obsluhy lietadiel sa letisko nachádza v kategórii 4E a v kategórii 7 alebo 8 v rebríčku záchranárskej infraštruktúry.

Letisko sa nachádza severovýchodne od centra hlavného mesta SR, pričom pokrýva spádovú oblasť štyroch krajín a je vzdialené jednu hodinu jazdy autom od [[Letisko Viedeň-Schwechat|Letiska Viedeň-Schwechat]], ktoré leží 49 kilometrov západne od centra Bratislavy. Bratislavské letisko slúži tiež ako nízkonákladová alternatíva pre cestujúcich z a do [[Viedeň|Viedne]] a priľahlých regiónov. 

== Poloha ==
Letisko sa nachádza 9&amp;nbsp;km severovýchodne od centra mesta, na rozlohe 4,77&amp;nbsp;km². Nachádza sa len hodinu jazdy od [[Viedeň|Viedne]] (Rakúsko), [[Brno|Brna]] (Česko) a [[Győr]]u (Maďarsko), pokrývajúc tak [[Spádová oblasť|spádovú oblasť]] až štyroch krajín. Najbližším hlavným medzinárodným letiskom je [[Letisko Viedeň-Schwechat]], približne 50&amp;nbsp;km na západ.

== História ==
[[Súbor:Aero A-14 00074330.jpg|thumb|left|[[Aero A.14|Aero A.14 Brandenburg]] s imatrikulačnou značkou L-BARA počas letu]]

Prvý let na trase [[Praha]] – [[Bratislava]] sa uskutočnil [[29. október|29. októbra]] [[1923]] lietadlom [[Aero A.14]] vtedajších [[České aerolinie|Československých štátnych aerolínií]] s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na [[Letisko Vajnory|letisku vo Vajnoroch]] po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý {{km|320|m}}. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k [[Jadranské more|Jadranskému moru]], do [[Viedeň|Viedne]], [[Kluž]]e a [[Bukurešť|Bukurešti]]. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku [[1947]] a stavba sa začala v roku [[1948]]. Bola vybudovaná [[vzletová a pristávacia dráha]] v smere 04/22 s dĺžkou {{m|1900|m}} a v smere 13/31 s dĺžkou {{m|1500|m}}. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] bola otvorená v roku [[1951]]. V nedeľu [[31. marec|31. marca]] [[1957]] predpoludním pristálo na bratislavskom letisku [[Sovietsky zväz|sovietske]] [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]] [[Tupolev Tu-104]] (CCCP-L5423) [[Aeroflot]]u, ktoré vzbudilo záujem u verejnosti. Tisíce ľudí si prišlo pozrieť tento stroj, pričom mali možnosti si prehliadnuť aj interiér lietadla. V tom čase išlo o jediný prevádzkovaný typ prúdového dopravného lietadla v pravidelnej preprave osôb na svete. V roku [[1970]] bol otvorený dnešný Terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – [[Letisko Václava Havla Praha|Praha]] – [[Letisko Amsterdam-Schiphol|Amsterdam]] – [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|New York]], na ktorej lietali [[České aerolinie|Československé aerolínie]] s lietadlami typu [[Iliušin Il-62]]. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku {{m|2900|m}} a dráha 13/31 na dĺžku {{m|2950|m}}. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku [[1997]]&lt;nowiki/&gt;bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o {{m|240|m}}, t. j. na celkovú dĺžku VPD {{m|3190|m}}. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola otvorená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy.

[[Súbor:Air Slovakia, Slovak Airlines, Sky Europe Kral.jpg|thumb|[[Boeing 737|Boeing 737-200]] [[AIR SLOVAKIA|Air Slovakia]], [[Fokker 100]] [[SLOVENSKÉ AEROLÍNIE|Slovenských aerolínií]] a [[Boeing 737|Boeing 737-500]] [[SkyEurope Airlines]] na bratislavskom letisku, 2006]]

Bratislavské letisko zažilo dramatický prepad počtu cestujúcich v 90-tych rokoch kvôli otvoreniu hraníc a následnej silnej konkurencii neďalekého letiska vo Viedni. Po roku 2000 sa situácia začala zlepšovať, keď do Bratislavy začali lietať západoeurópski nízkonákladoví dopravcovia [[Ryanair]] a [[easyJet]], ale hlavne vďaka vzniku a rapídnej expanzii novovzniknutého slovenského dopravcu [[SkyEurope Airlines]], ktorý bol vôbec prvou nízkonákladovou aerolinkou založenou v post-komunistickej Európe. Počty pasažierov stúpali každým rokom o desiatky percent: v roku 2005 využilo služby letiska 1 326 493 cestujúcich, zatiaľčo v roku 2006 to už bolo 1 937 642 a v roku 2008 dosiahlo letisko svoj nadlho najlepší výsledok - 2 218 545. V nasledujúcich rokoch však aj na Slovensku naplno udrela globálna finančná kríza, čo sa dotklo aj leteckej dopravy: postupne skrachovali všetky vtedy lietajúce slovenské aerolinky ([[Slovenské aerolínie]], [[SkyEurope Airlines|SkyEurope]], [[Seagle Air]], [[Air Slovakia]], [[Danube Wings]], [[Samair]]) a počty prepravených pasažierov tak každým rokom klesali. Obrátiť to mala až nová spolupráca letiska s rakúskou leteckou spoločnosťou [[Niki (letecká spoločnosť)|Niki]], ktorú pompézne ohlásili na konci roka [[2014]]. Lietať sa malo od apríla 2015 do [[Letisko Brusel-Zaventem|Bruselu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palmy de Mallorca]], ale i do neďalekej [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]]. Spoločnosť však linky neskôr presunula na [[október 2015]], ale nakoniec ich kvôli zlej finančnej situácii skupiny [[Air Berlin]] vôbec nespustila. Medzitým však najväčšia letecká spoločnosť na letisku v Bratislave, [[Ryanair]], otvorila 29. marca 2015 svoju 71. bázu. Spočiatku na letisku mala bázovať dve svoje lietadlá. [[Ryanair]] však svoje sľuby nenaplnil a bázu v Bratislave otvoril s jedným prenajatým Boeingom 737-400 slovenskej spoločnosti [[AirExplore]], ktorý ku koncu leta 2015 nahradil svojim Boeingom 737-800. Počty cestujúcich pasažierov tiež od roku 2015 začali postupne stúpať, za čo letisko vďačilo pokrízovému ekonomickému rastu v Európe a následnému príchodu nových zahraničných dopravcov na letisko, konkrétne [[Norwegian Air Shuttle]], [[flydubai]], [[Pobeda]], [[Wizz Air]], [[Air Cairo]], [[Georgian Airways]], [[Ellinair]] a [[Charlie Airlines|Cyprus Airways]]. Okrem toho tiež [[Ryanair]] a [[Smartwings]] naďalej navyšovali počty destinácií a v posledných rokoch letisku pomohli aj silné dovolenkové sezóny s enormnými počtami charterových letov. Niektoré aerolinky sa medzičasom z letiska stiahli ([[Norwegian Air Shuttle]], [[Georgian Airways]], [[České aerolinie|ČSA]]), ale letisko aj tak každým rokom rastie a v roku 2018 dosiahlo svoj úplne najlepší výsledok - 2 292 712 pasažierov prepravených v jednom roku.

== Vybavenie ==
=== Terminály ===
Letisko má v súčasnosti tri terminály:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;34%&quot; | Terminál A
! width=&quot;34%&quot; | Terminál B
! width=&quot;34%&quot; | Terminál všeobecného letectva
|-
|Otvorený v roku [[2010]], druhá časť v roku [[2012]]
|Otvorený v roku [[1994]], zrekonštruovaný v roku [[2012]]
|Otvorený v roku [[2006]], v roku [[2016]] prerobený na VIP
|-
| Odlety do krajín [[Schengenský priestor|Schengenu]] – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v Termináli B (mimo [[Schengenský priestor|Schengenu]]), všetky prílety
| Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo [[Schengen]]u (prízemie)
| Súkromné, obchodné, VIP a sanitné lety a vybavovanie členov posádok
|-
| [[Súbor:BTS Terminal A.jpg|250px]]
| [[Súbor:BTS Terminal B.jpg|250px]]
| [[Súbor:17-05-30-M R Štefánik Airport-DSC 1822.jpg|250px]]
|}

Súčasná kapacita letiska je 5 miliónov cestujúcich ročne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predstavenie terminálu {{!}} Letisko Bratislava (BTS) | url = http://bts.aero/o-spolocnosti/terminal/predstavenie-terminalu/ | vydavateľ = bts.aero | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Prvá časť nového Terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých dopravcov. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu. V odletovej časti terminálu sa nachádza 29 check-inových pultov, pričom jeden z nich sa nachádza oddelený od ostatných a slúži pre odovzdávanie, ako aj výdaj nadrozmerných batožín. V neverejnej, odletovej časti terminálu sa nachádza 13 odletových brán (tzv. gateov), z toho osem slúži pre vnútroštátne lety a lety v rámci [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a zvyšných päť, ktoré sú oddelené pasovou kontrolou, pre lety mimo [[Schengenský priestor]].

V roku [[2016]] bol Terminál C prestavaný na VIP terminál, resp. Terminál všeobecného letectva (General Aviation Terminal). Do užívania bol odovzdaný začiatkom predsedníctva [[Slovensko|Slovenska]] [[Európska únia|EÚ]] v [[júl 2016|júli 2016]].
== Plánované rozšírenie terminálu ==

V dôsledku prudkého nárastu počtu cestujúcich pripravuje Letisko M. R. Štefánika spolu s Ministerstvom dopravy SR rozšírenie existujúceho terminálu.&lt;ref name=&quot;asb&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.asb.sk/development/vyzva-pre-letisko-bratislava-musi-investovat-do-terminalu-a-novych-stojisk-pre-lietadla-tlaci-na-to-velky-rast-cestujucich|title=Výzva pre bratislavské letisko: musí investovať do terminálu a nových stojísk pre lietadlá|work=ASB.sk|date=2026-07-03|accessdate=2026-07-17}}&lt;/ref&gt; V roku 2025 letisko odbavilo približne 2,4 milióna cestujúcich, čo predstavuje výrazný medziročný nárast, a pre rok 2026 sa odhaduje viac ako 4 milióny cestujúcich, čím sa počet priblíži ku kapacite terminálu stanovenej na 5 miliónov cestujúcich ročne.&lt;ref name=&quot;bratislavak&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.bratislavak.sk/clanky/14351/bratislavske-letisko-po-problemoch-s-kontrolami-a-zmeskanymi-letmi-planuje-velke-rozsirenie-terminalu-za-50-milionov-eur|title=Bratislavské letisko chystá rozšírenie terminálu za 50 miliónov eur|work=Bratislavak.sk|accessdate=2026-07-17}}&lt;/ref&gt;

Dňa 3. júla 2026 predseda vlády SR Robert Fico požiadal vedenie letiska a ministerstvo dopravy o predloženie stratégie ďalšieho rozvoja letiska na rokovanie vlády, plánované na august alebo september 2026.&lt;ref name=&quot;teraz&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-letisko-bratislava-a-md-maju/975234-clanok.html|title=Premiér: Letisko Bratislava a rezort dopravy pripravia stratégiu rozvoja|work=TASR / Teraz.sk|date=2026-07-03|accessdate=2026-07-17}}&lt;/ref&gt; Predbežné plány počítajú s rozšírením terminálu do tvaru písmena L, vybudovaním nových priestorov pre cestujúcich a doplnením stojísk pre lietadlá.&lt;ref name=&quot;bratislavak&quot; /&gt; Odhadované náklady na projekt sa pohybujú okolo 50 miliónov eur; podľa premiéra by letisko mohlo stavbu financovať prostredníctvom komerčného úveru vzhľadom na svoju priaznivú finančnú situáciu.&lt;ref name=&quot;teraz&quot; /&gt; Presný termín realizácie ani konečná podoba projektu ku júlu 2026 zatiaľ neboli schválené.&lt;ref name=&quot;bratislavak&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{reflist}}


=== Dráhový systém ===
[[Súbor:Bts schema.jpg|thumb|Schéma letiska]]

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletových a pristávacích dráh]] s cementovo-betónovým povrchom

(04/22 – 2 900 × {{m|60|m}}, 13/31 – 3 190 × {{m|45|m}}), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu [[Boeing 747]].

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Označenie dráhy'''
|'''Rozmery'''
|'''Zemepisný (zem.) a magnetický (mag.)  smer''' 
|'''Únosnosť (PCN) a povrch'''
|-
|04
|2  900 x 60 m
|043,91°  zem. smer

039,79°  mag. smer
|PCN*  54/R/B/X/T

betón
|-
|22
|2  900 x 60 m
|223,93°  zem. smer

219,81°  mag. smer
|PCN*  54/R/B/X/T

betón
|-
|13
|3 190 x 45 m
|133,91°  zem. smer

129,80°  mag. smer
|PCN*  50/R/B/X/T

betón
|-
|31
|3 190 x 45 m
|313,93°  zem. smer

309,82°  mag. smer
|PCN*  50/R/B/X/T

betón
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;Únosnosť PCN predstavuje bezrozmerné číslo, udávajúce klasifikačné číslo vozovky v závislosti na únosnosti podložia vozovky. Udáva, že akékoľvek lietadlo s klasifikačným číslom ACN (aircraft clasification number) rovným alebo menším ako je uvedené číslo PCN, môže túto vozovku využívať bez ďalšieho obmedzenia. Skladá sa z piatich častí, pričom každá z nich vyjadruje iný parameter.

1.      časť - číslo udávajúce vzťah medzi PCN/ACN

2.      časť - písmená R (tuhá) alebo F (netuhá) udávajú typ povrchu vozovky

3.      časť - písmená A (vysoká únosnosť) B (stredná únosnosť), C (nízka únosnosť), D (veľmi nízka únosnosť) udávajú únosnosť podložia vozovky

4.      časť - písmená W (bez obmedzenia), X (vysoký), Y (stredný), Z (nízky) udávajú maximálny povolený pôsobiaci tlak kolesa na vozovku, písmená T (technické hodnotenie), U (hodnotenie podľa skúseností) udávajú akým spôsobom bola vytvorená prvá časť kódu PCN

=== Konfigurácia vzletovo-pristávacích dráh ===
Letisko M. R. Štefánika v Bratislave od jeho samého počiatku využíva krížiacu sa konfiguráciu dvoch vzletovo-pristávacích dráh, pričom tieto dve dráhy sú na seba kolmé. Tento typ konfigurácie platí ak sa dve alebo viac vzletovo-pristávacích dráh navzájom fyzicky pretínajú v jednom bode. Daná konfigurácia je vhodná vtedy, ak sa v oblasti daného letiska vyskytuje silný vietor, ktorý počas celého roka fúka z viacerých smerov.  Za podmienok veľmi silného vetra sa zvyčajne využíva iba jedna z dvoch vzletovo-pristávacích dráh, zatiaľ čo pri bezvetrí alebo miernych meteorologických podmienkach sa využívajú obidve vzletovo-pristávacie dráhy súčasne. Avšak, pre túto konfiguráciu plynú aj určité nevýhody, a to hlavne z hľadiska kapacity. Napríklad v porovnaní s paralelnou konfiguráciou s dráhami vzdialenými od seba aspoň 1311 metrov, ktorá má schopnosť pokryť 103 až 197 VFR a 99 až 119 IFR pohybov za hodinu a ročne spolu až 370 000 pohybov. Krížiaca sa konfigurácia je určená skôr  pre letiská s menšou prevádzkou. Dokáže totiž pokryť iba 72 až 98 pohybov za hodinu pre VFR lety a 56 až 60 pohybov za hodinu pre IFR lety. Čo sa týka ročných pohybov, tie sa pohybujú v rozmedzí od 200 000 pohybov až do 265 000 pohybov.  

=== Preferencie dráhového systému ===
Bratislavské letisko má pridelenú určitú preferenciu dráhového systému ako pre odlety, tak aj prílety. Tieto preferencie súvisia hlavne s prevládajúcimi meteorologickými podmienkami v danej oblasti a prístrojového vybavenia jednotlivých dráh. Pre vzlety z letiska existuje preferencia prednostného využívania dráhy 04 a dráhy 13. Čo sa týka príletov, tu sú prednostne využívané dráhy 22 a 31.

=== Pristávacie a rádionavigačné zariadenia ===
'''VPD 22'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Typ zariadenia'''
|'''ID'''
|'''Frekvencia'''
|-
|Localizer 22 (ILS  CAT I)
|OKR
|108,3&amp;nbsp;MHz
|-
|Glide path ILS 22
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|334,1&amp;nbsp;MHz
|-
|Vonkajšie  návestidlo
|čiarky
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|Stredné návestidlo
|bodka/čiarka
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|DME
|OKR
|CH 20 X
|-
|NDB
|OKR
|391&amp;nbsp;kHz
|}
'''VPD 31'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Typ zariadenia'''
|'''ID'''
|'''Frekvencia'''
|-
|Localizer 31 (ILS  CAT III A)
|OB
|110,7&amp;nbsp;MHz
|-
|Glide path ILS 31
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|330,2&amp;nbsp;MHz
|-
|Vonkajšie  návestidlo
|čiarky
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|Stredné návestidlo
|bodka/čiarka
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|DME
|OB
|CH 44 X
|-
|NDB
|OB
|330&amp;nbsp;kHz
|}

=== Vodorovné značenie, vodiaca sústava a značky dráhového systému ===
'''VPD 04:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy C, A, F a D,

''c)     svetelné návestidlá:''

prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

'''VPD 22:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy D, F, A, C a D,

''c)     svetelné návestidlá:''

jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT I), prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

'''VPD 13:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy D, GG a F,

''c)     svetelné návestidlá:''

svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

'''VPD 31:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy G, D a F,

''c)     svetelné návestidlá:''

jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT III A), svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, dotykové postranné svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, zábleskový svetelný systém, svetelný rad, koncové svetelné priečky VPD.

=== Rolovacie dráhy, ich šírka, povrch a únosnosť ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rolovacia dráha'''
|   '''Šírka'''
|'''Povrch'''
|'''Únosnosť'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |A
| rowspan=&quot;2&quot; |24  m
| rowspan=&quot;2&quot; |betón
|PCN  48/R/A/X/T medzi APN a TWY D
|-
|PCN  54/R/A/X/T medzi VPD 04 a TWY D
|-
|B
|22  m
|betón
|PCN  30/R/A/X/T
|-
|C
|22  m
|betón
|PCN  54/R/A/X/T
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |D
| rowspan=&quot;2&quot; |24  m
| rowspan=&quot;2&quot; |betón
|PCN  54/R/A/X/T medzi THR RWY 04 a TWY A
|-
|PCN  30/R/B/X/T medzi TWY A a THR RWY 22
|-
|F
|22  m
|betón
|PCN  48/R/A/X/T
|-
|G
|22  m
|betón
|PCN  51/R/A/X/T
|-
|GG
|22  m
|betón
|PCN  51/R/A/X/T
|}

=== Osvetlenie rolovacích dráh ===
Rolovacie dráhy A, B, C, D, F a G sú vybavené postrannými svetelnými radmi modrej farby. Čo sa týka osových svetelných radov, tie je možné nájsť len od stojiska 11 po rolovaciu dráhu F, ďalej od stojiska číslo 35 taktiež po rolovaciu dráhu F. Samotná rolovacia dráha F disponuje osovým osvetlením od hlavnej odbavovacej plochy smerom ku stop priečke dráhy 13. Všetky osové svetelné rady sú obojsmerné a svietia zelenou farbou.

== Aerolínie a destinácie ==

=== Pravidelné linky ===
''(aktualizované 12. 07. 2026)''

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:75%&quot;
|- bgcolor=&quot;lightgrey&quot;   	
! width=&quot;27%&quot; |Aerolínie|| width=&quot;100%&quot; class=&quot;unsortable&quot; , |Destinácie
! width=&quot;10%&quot; |Terminál
|-
|[[Air Cairo]]
|[[Medzinárodné letisko Hurghada|Hurghada]]
|B
|-
|[[Air Montenegro]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Podgorica|Podgorica]]
|B
|-
|[[Pegasus Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Istanbul]] 
'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]]
|B
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Ryanair]]
| Alicante, [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Ateny]] , [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], Bari, [[Letisko Charleroi Brusel-Juh|Charleroi]], [[Letisko Eindhoven|Eindhoven]], Lamenzia, [[Letisko Lanzarote|Lanzarote]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Malaga]], [[Medzinárodné letisko Malta|Malta]], [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno–Malpensa]], Neapol, Palermo, Rím–Ciampino, [[Letisko Solún|Solún]], [[Letisko Vincenza Floria Trapani-Birgi|Trapani]], [[Letisko Varšava-Modlin|Varšava - Modlin]] 
'''Sezónne:''' [[Letisko Alghero-Fertilia|Alghero]], [[Letisko Burgas|Burgas]],[[Letisko Gdansk|Gdansk]], [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], Pisa, [[Letisko Skiathos|Skiathos]], [[Letisko Zadar|Zadar]], [[Mezinárodne letisko Matky Terezy Tirana|Tirana]], Turín (od 26. Októbra 2026)
| A
|-
| Dalaman, [[Letisko Dublin|Dublin]], Edinburgh, [[Letisko Londýn-Stansted|Londýn–Stansted]], Malaga,Manchester   
'''Sezónne:''' [[Medzinárodné letisko Pafos|Pafos]], [[Letisko Leeds Bradford|Leeds/Bradford]]
| B
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Smartwings]]
| '''Sezónne:''' [[Letisko Burgas|Burgas]], [[Letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]], [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Letisko Rodos-Diagoras|Rodos]], [[Medzinárodné letisko Zakynthos|Zakynthos]]
| A
|-
| '''Sezónne:''' [[Medzinárodné letisko Dubaj|Dubaj]], [[Medzinárodné letisko Larnaka|Larnaka]]
| B
|-
|[[SunExpress]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]]
|B
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Wizz Air]]
| [[Letisko Alicante-Elche|Alicante]], [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]], [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bazilej-Mulhouse-Freiburg|Bazilej-Mulhouse-Freiburg]], [[Letisko Berlín-Schönefeld|Berlín]], [[Letisko Dortmund|Dortmund]], [[Letisko Košice|Košice]], [[Medzinárodné letisko Lamezia Terme|Lamezia Terme]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Malaga]], [[Medzinárodné letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Nice-Côte d’Azur|Nice]], [[Letisko Oslo-Gardermoen|Oslo]], [[Medzinárodné letisko Palermo|Palermo]], [[Medzinárodné letisko Plovdiv|Plovdiv]], [[Letisko Podgorica|Podgorica]], [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino|Rím - Fiumicino]], [[Medzinárodné letisko Varna|Varna]], [[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Mykonos|Mykonos]]
| A
|-
| [[Letisko Agadir–Al Massira|Agadir]] (od 27 Októbra 2026), [[Medzinárodné letisko Heydar Aliyev|Baku]] (od 28 Októbra 2026), [[Medzinárodné letisko Hurgada|Hurghada]] (od 26 Októbra 2026), [[Letisko Jerevan Zvartnots|Jerevan]], [[Letisko Kišiňov|Kišiňov]], [[Medzinárodné letisko Dávida Budovateľa|Kutaisi]], [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Ochrid|Ochrid]], [[Letisko Priština|Priština]], [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]]''',''' [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]], [[Letisko Tuzla|Tuzla]]
| B
|-
|[[Wizz Air UK]]
|[[Letisko Londýn-Luton|Londýn–Luton]]
|B
|}

{{Navbox
|list1=
[[Súbor:Black pog.svg|10px]] '''Bratislava'''
[[Súbor:Blue pog.svg|10px]] '''Celoročná destinácia'''
[[Súbor:Yellow pog.svg|10px]] '''Sezónna destinácia - leto'''
[[Súbor:White pog.svg|10px]] '''Sezónna destinácia - zima'''
{{LocMap+ | Európa
 | float = center
 | width = 1000
 | caption = {{big|Pravidelné destinácie v Európe}}
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Európa
    | label = '''Bratislava'''
    | mark     = Black pog.svg
    | position = right
    | lat = 48.1439
    | lon = 17.1097
  }}
 {{LocMap~ | Európa
    | label = Korfu
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 39.6019
    | lon = 19.9117
}}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Turín
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 45.2025
    | lon = 7.649444
}}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Podgorica
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 42.359444
    | lon = 19.251944
}}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Pisa
    | mark = Yellow pog.svg
    | lat = 43.683889
    | lon = 10.3925
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Nice
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 43.665278
    | lon = 7.215
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Mykonos
    | mark = Yellow pog.svg
    | lat = 37.435128
    | lon = 25.348103
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Tirana
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = top 
    | lat = 41.414722
    | lon = 19.720556
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Varšava - Modlin
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 52.451111
    | lon = 20.651667
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Varšava - Chopin
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 52.165833
    | lon = 20.967222
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Berlín
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 52.366667
    | lon = 13.503333
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Yerevan
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.147222
    | lon = 44.395833
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Kutaisi
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 42.176389
    | lon = 42.4825
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Dortmund
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 51.518333
    | lon = 7.612222
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Kišiňov
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 46.927778
    | lon = 28.930833
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Ochrid
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 41.18
    | lon = 20.742222
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Priština
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 42.572778
    | lon = 21.035833
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Rím - Fiumincino
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 41.800278
    | lon = 12.238889
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Tel Aviv
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 32.009444
    | lon = 34.882778
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Tuzla
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 44.458611
    | lon = 18.724722
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Alghero
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.6311
    | lon = 8.2886
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Charleroi
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 50.46
    | lon = 4.4528
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Košice
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 48.72
    | lon = 21.258056
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Oslo
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 59.9138
    | lon = 10.7387
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Alicante
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 38.3452
    | lon = -0.481006
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Malaga
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 36.7196
    | lon = -4.42002
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Barcelona
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 41.3879
    | lon = 2.16992
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Lamezia Terme
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 38.966667
    | lon = 16.3
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Bazilej-Mulhouse-Freiburg
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 47.585278
    | lon = 7.565
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Neapol
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 40.833333
    | lon = 14.25
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Atény
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 37.9816
    | lon = 23.7308
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Dublin
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 53.4214
    | lon = -6.27
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Edinburgh
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 55.95
    | lon = -3.3725
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Palermo
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 38.116667
    | lon = 13.366667
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Plovdiv
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 42.143333
    | lon = 24.748889
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Varna
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 43.21667
    | lon = 27.91667
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Leeds/Bradford
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = top
    | lat = 53.8661
    | lon = -1.6608
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Londýn–Stansted
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 51.886890
    | lon = 0.248730
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Malta
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 35.8575
    | lon = 14.4775
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Gdansk
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = right
    | lat = 54.3782
    | lon = 18.4753
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Miláno–Malpensa
    | mark = Blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 45.6227
    | lon = 8.7282
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Zadar
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 44.0965
    | lon = 15.3534
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Skiathos
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = right
    | lat = 39.1762
    | lon = 23.5012
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Manchester
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 53.3539
    | lon = -2.275
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Pafos
    | mark     = Yellow pog.svg
    |position = left
    | lat = 34.7183
    | lon = 32.485
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Rím–Ciampino
    | mark     = Blue pog.svg
    |position = left
    | lat = 41.7994
    | lon = 12.5972
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Bari
    | mark     = Blue pog.svg
    |position = right
    | lat = 41.08
    | lon = 16.45
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Burgas
    | mark     = Yellow pog.svg
    | lat = 42.5703
    | lon = 27.5153
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Palma de Mallorca
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 39.5517
    | lon = 2.7389
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Istanbul
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.908551
    | lon = 29.314866
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Londýn–Luton
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 51.8747
    | lon = -0.3683
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Skopje
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 41.9611
    | lon = 21.6269
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Eindhoven
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 51.45
    | lon = 5.3744
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Solún
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 40.5197
    | lon = 22.9708
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Dalaman
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = top
    | lat = 36.71472
    | lon = 28.79278
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Trapani
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 37.91194
    | lon = 12.49333
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Larnaka
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = right
    | lat = 34.87889
    | lon = 33.63028
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Antalya
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = bottom
    | lat = 36.90028
    | lon = 30.79278
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Iraklio
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = top
    | lat = 35.33972
    | lon = 25.18028
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Rodos
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 36.40556
    | lon = 28.08611
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Zakynthos
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 37.75083
    | lon = 20.88417
  }}
}}
}}
{{LocMap+ | Svet
 | float = center
 | width = 1000
 | caption = {{big|Pravidelné destinácie mimo Európy}}
 | relief = 1
 | places =
{{LocMap~ | Svet
    | label = '''Bratislava'''
    | mark     = Black pog.svg
    | position = left
    | lat = 48.1439
    | lon = 17.1097
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Baku
    | mark = blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 40.4675
    | lon = 50.046667
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Agadir
    | mark = blue pog.svg
    | position = top
    | lat = 30.325
    | lon = -9.413056
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Dubaj
    | mark     = White pog.svg
    | position = right
    | lat = 25.2528
    | lon = 55.3644
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Yerevan
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.147222
    | lon = 44.395833
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Kutaisi
    | mark = Blue pog.svg
    | position = top
    | lat = 42.176389
    | lon = 42.4825
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Hurghada
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 27.17806
    | lon = 33.79917
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Lanzarote
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 28.9456
    | lon = -13.6053
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Tel Aviv
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 32.009444
    | lon = 34.882778
  }}
}}

=== Nákladná doprava ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:75%&quot;
|- bgcolor=lightgrey
! width=&quot;27%&quot;|Aerolínie|| width=&quot;90%&quot;, class=&quot;unsortable&quot;|Destinácie
|-
| [[DHL Aviation]]
| [[Letisko Brusel-Zaventem|Brusel]], [[Letisko Leipzig/Halle|Lipsko/Halle]], [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]]
|-
|}

=== VIP a iní operátori ===
* [[JetAge]] – letecká škola
* [[ABS Jets]] – ''na letisku má bázu''
* [[Tatra Jet]] – ''na letisku má sekundárnu bázu''

=== Štatistické údaje ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;padding:0.5em;font-size: 87.5%;text-align: right&quot;
|+ '''Počet vybavených cestujúcich, pohybov lietadiel a hmotnosť prepraveného nákladu od roku 2000'''
|-
! | Rok
! | &lt;abbr title=&quot;Pravidelná aj nepravidelná doprava&quot;&gt;Pasažieri&lt;/abbr&gt;
! | Zmena
! | Náklad&lt;br /&gt;(tony)
! | Zmena
! | &lt;abbr title=&quot;Vzlety a pristátia&quot;&gt;Pohyby&lt;br /&gt;lietadiel&lt;/abbr&gt;
! | Zmena
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2000||283 714||style=&quot;color:green&quot; | +2,8%||2 878||style=&quot;color:green&quot; | +79,3%||||
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2001||293 326||style=&quot;color:green&quot; | +3,4%||3 171||style=&quot;color:green&quot; | +10,2%||||
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2002||368 203||style=&quot;color:green&quot; | +25,5%||4 831||style=&quot;color:green&quot; | +52,3%||17 472||
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2003||480 011||style=&quot;color:green&quot; | +30,4%||10 883||style=&quot;color:green&quot; | +125,3%||21 214||style=&quot;color:green&quot; | +21,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2004||893 614||style=&quot;color:green&quot; | +86,2%||6 972||style=&quot;color:red&quot; | -35,9%||27 133||style=&quot;color:green&quot; | +27,9%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2005||1 326 493||style=&quot;color:green&quot; | +48,4%||3 633||style=&quot;color:red&quot; | -47,9%||30 380||style=&quot;color:green&quot; | +12,0%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2006||1 937 642||style=&quot;color:green&quot; | +46,1%||5 055||style=&quot;color:green&quot; | +39,1%||31 149||style=&quot;color:green&quot; | +2,5%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2007||2 024 142||style=&quot;color:green&quot; | +4,5%||1 969||style=&quot;color:red&quot; | -61,0%||31 599||style=&quot;color:green&quot; | +1,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2008||2 218 545||style=&quot;color:green&quot; | +9,6%||6 961||style=&quot;color:green&quot; | +253,5%||34 873||style=&quot;color:green&quot; | +10,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2009||1 710 018||style=&quot;color:red&quot; | -22,9%||11 903||style=&quot;color:green&quot; | +71,0%||29 481||style=&quot;color:red&quot; | -15,5%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2010||1 665 704||style=&quot;color:red&quot; | -2,6%||17 717||style=&quot;color:green&quot; | +48,8%||27 220||style=&quot;color:red&quot; | -7,7%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2011||1 585 064||style=&quot;color:red&quot; | -4,8%||20 530||style=&quot;color:green&quot; | +15,9%||25 358||style=&quot;color:red&quot; | -6,8%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2012||1 416 010||style=&quot;color:red&quot; | -10,7%||22 563||style=&quot;color:green&quot; | +9,9%||23 412||style=&quot;color:red&quot; | -7,7%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2013||1 373 078||style=&quot;color:red&quot; | -3,0%||21 271||style=&quot;color:red&quot; | -5,7%||22 935||style=&quot;color:red&quot; | -2,0%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2014||1 355 625||style=&quot;color:red&quot; | -1,3%||19 448||style=&quot;color:red&quot; | -8,6%||21 481||style=&quot;color:red&quot; | -6,3%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2015||1 564 311||style=&quot;color:green&quot; | +15,4%||21 098||style=&quot;color:green&quot; | +8,5%||24 622||style=&quot;color:green&quot; | +14,6%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2016||1 756 808||style=&quot;color:green&quot; | +12,3%||22 895||style=&quot;color:green&quot; |+8,5% ||25 690||style=&quot;color:green&quot; | +4,3%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2017&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=bts.aero|meno=|titul=Letisko Bratislava dosiahlo 3. najlepší výsledok vo svojej histórii|periodikum=bts.aero|odkaz na periodikum=|vydavateľ=bts.aero|miesto=Bratislava|dátum=10.01.2018|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-dosiahlo-3-najlepsi-vysledok-vo-svojej-historii/|dátum prístupu=2018-01-11|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;||1 942 069||style=&quot;color:green&quot; | +10,6%||26 246||style=&quot;color:green&quot; |+14,6% ||27 322||style=&quot;color:green&quot; | +6,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2018&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =  | meno =  | autor = TA3 SITA | odkaz na autora =  | titul = Na bratislavské letisko prišlo vlani najviac pasažierov v histórii | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum =  | url = https://www.ta3.com/clanok/1146061/na-bratislavske-letisko-prislo-vlani-najviac-pasazierov-v-historii.html | issn =  | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-17 | dátum prístupu = 2019-01-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204000926/https://www.ta3.com/clanok/1146061/na-bratislavske-letisko-prislo-vlani-najviac-pasazierov-v-historii.html | dátum archivácie = 2019-02-04 }}&lt;/ref&gt;||2 292 712 || style=&quot;color:green&quot; | +18,1%||24 458||style=&quot;color:red&quot; |-6,8% ||30 366||style=&quot;color:green&quot; | +11,1%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2019&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko v Bratislave vybavilo vlani 2,29 milióna cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-v-bratislave-vybavilo-vlani-2-29-miliona-cestujucich/|dátum vydania=23. január 2020|dátum prístupu=13. november 2020|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||2 290 242 || style=&quot;color:red&quot; | -0,1%||20 449|| style=&quot;color:red&quot; |-16,4% ||28 745||style=&quot;color:red&quot; |-5,3% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2020&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko M. R. Štefánika vybavilo vlani 405-tisíc cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-m-r-stefanika-vybavilo-vlani-405-tisic-cestujucich/|dátum vydania=19.01.2021|dátum prístupu=16.03.2021|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||405 097 || style=&quot;color:red&quot; | -82,3%||24 739|| style=&quot;color:green&quot; |+21,0% ||13 797||style=&quot;color:red&quot; |-52,0% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výročná správa|url=https://www.bts.aero/content/01/vyrocna-sprava-2021.pdf|dátum vydania=01.02.2022|dátum prístupu=08.01.2024|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||480 152 || style=&quot;color:green&quot; | +18,5%||19 623 || style=&quot;color:red&quot; | -20,7% ||17 831 ||style=&quot;color:green&quot; | +29,2% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2022&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výročná správa|url=https://www.bts.aero/content/13/vyrocna-sprava-2022.pdf|dátum vydania=20.01.2023|dátum prístupu=08.01.2024|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||1 406 284 || style=&quot;color:green&quot; | +192,9%||18 042 || style=&quot;color:red&quot; | -8,1% ||24 283 ||style=&quot;color:green&quot; | +36,2% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2023
|1 813 660
|style=&quot;color:green&quot; | +28,4%
|11 082
|style=&quot;color:red&quot; | -38,6%
|26 386
|style=&quot;color:green&quot; | +8,7%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko Bratislava vybavilo v roku 2024 spolu 1 948 008 cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-vybavilo-v-roku-2024-spolu-1-948-008-cestujucich/|dátum vydania=14.01.2025|dátum prístupu=14.01.2025|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;
|1 948 008
|style=&quot;color:green&quot; | +7,4%
|11 136
|style=&quot;color:green&quot; | +0,5%
|28 098
|style=&quot;color:green&quot; | +6%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko Bratislava vybavilo v roku 2025 najvyšší počet cestujúcich vo svojej histórii|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-vybavilo-v-roku-2025-najvyssi-pocet-cestujucich-vo-svojej-historii/|dátum vydania=13.01.2026|dátum prístupu=13.01.2026|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;
|2 438 215
|style=&quot;color:green&quot; | +25,16%
|18 929
|style=&quot;color:green&quot; | +70%
|29 002
|style=&quot;color:green&quot; | +3%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2026 (Jún)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko Bratislava vybavilo v roku 2025 najvyšší počet cestujúcich vo svojej histórii|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-po-prvy-raz-v-historii-odbavilo-viac-ako-pol-miliona-cestujucich-za-mesiac/|dátum vydania=10.07.2026|dátum prístupu=10.07.2026|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;
|1 948 630
|style=&quot;color:green&quot; | +123%
|10 508
|style=&quot;color:green&quot; | +15%
|18 627
|style=&quot;color:green&quot; | +44%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;

|-
|
|}

== Doprava na letisko ==
[[Súbor:Mercedes Capacity in Bratislava Airport.jpg|thumb|Autobusová zastávka na letisku]]

Letisko je v rámci siete [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD]] obsluhované cez centrum mesta s [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]] nasledovnými linkami zo zastávky:
{{Zastávka|ba|Letisko}}

Spojenie s neďalekým [[Letisko Viedeň-Schwechat|letiskom Viedeň-Schwechat]] a centrom [[Viedeň|Viedne]] je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov [[Flixbus]] a [[Slovak Lines]]. V rámci vnútroštátnej diaľkovej dopravy taktiež letisko obsluhuje viacero liniek so spojeniami s mnohými mestami a obcami Slovenska. V budúcnosti sa tiež plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]. V prípade možného vybudovania zvažovanej trate [[Wolfsthal]] – [[Bratislava]] by vlaková linka mohla prepojiť letiská v Bratislave a Viedni.

== Letecké nehody ==
[[Súbor:Caproni Ca-33 replica, Italy - Air Force AN2191471.jpg|thumb|right|[[Caproni Ca.3|Caproni Ca.33]] v označení [[Talianske vzdušné sily|talianskych vzdušných síl]] v Termináli A]]
[[Súbor:Il-18 CSA.jpg|thumb|right|[[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18B]] (OK-NAB) vo farbách [[České aerolinie|Československých aerolínií]]]]

* [[4. máj]]a [[1919]] havarovalo v oblasti letiska lietadlo [[Caproni Ca.3|Caproni Ca.33]] s [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikom]], dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády [[Edvard Beneš|E. Beneša]] a [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]].
* [[24. november|24. novembra]] [[1966]] havarovalo na svahu kopca [[Sakrakopec]] {{km|8|m}} od letiska lietadlo [[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18B]] (LZ-BEN) – [[let TABSO LZ101]]. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb na palube.
* [[28. júl]]a [[1976]] došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iliušin Il-18B (OK-NAB) [[Let ČSA 001|letu ČSA 001]] do jazera [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]], pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.
* [[11. február]]a [[1977]] došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi {{km|2|m}} pred prahom VPD 22. Išlo o stroj [[Iľjušin Il-14|Avia Av-14-32T]] (OK-OCA), let OK 475 na trase [[Praha]] – [[Bratislava]] – [[Košice]]. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.
* [[20. október|20. októbra]] [[1977]] došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] [[Viera Husáková|Viera]]. Vinou zlého počasia [[Havária vrtuľníka Mil Mi-8 v Bratislave|havaroval počas pristávacieho manévru]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]], ktorý ju prepravoval z [[Bardejov]]a do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.
* [[8. február]]a [[1999]] sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu [[Boeing 707|Boeing 707-328C]] [[Ghana|ghanskej]] spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Accident Boeing 707-328C 9G-ROX, Sunday 7 February 1999 | url = https://asn.flightsafety.org/asndb/323803 | vydavateľ = asn.flightsafety.org | dátum prístupu = 2026-07-12 | meno = Harro | priezvisko = Ranter}}&lt;/ref&gt;
* [[6. jún]]a [[1999]] v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo [[BAE Systems Hawk|BAE Hawk 200]] [[Royal Air Force|britského kráľovského letectva]]. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až {{km|600|m}}/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&amp;Menu=main |dátum prístupu=2011-01-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120302224323/http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&amp;Menu=main |dátum archivácie=2012-03-02 }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==

&lt;gallery&gt;
Súbor:Bratislava airport.jpg|Pohľad na letisko a jeho dráhy z výšky
Súbor:Bratislava Control tower.jpg|Riadiaca veža
Súbor:BTS airport 3.jpg|Niekdajší Terminál A 
Súbor:Bratislava - Milan Rastislav Stefanik (Ivanka) (BTS - LZIB) AN1902830.jpg|Nový Terminál A v období po otvorení jeho prvej časti
Súbor:16-05-03-Letisko Milana Rastislava Štefánika-RalfR-DSCF7939 40 41.jpg|Check-in zóna 
Súbor:17-06-01-Flughafen Bratislava RR71735.jpg|Odletová zóna 
Súbor:Bratislava Airport Arrivals.jpg|Príletová zóna 
&lt;/gallery&gt;


== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.bts.aero/ Oficiálna stránka] {{slk icon}}
* [http://bts.slovak-airports.net Neoficiálna stránka] {{slk icon}}
* [http://www.bratislava-airport.sk/ Neoficiálna stránka] {{slk icon}}

{{Portál|Bratislava|Bratislavský|Letectvo|Letecký}}
{{Bratislava}}
{{Letiská na Slovensku}}

[[Kategória:Letiská na Slovensku]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Milana Rastislava Štefánika]]</text>
      <sha1>aaw2kodc2gu14bcqzfbetjbynu5nsr1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371308</id>
      <parentid>8371302</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:55:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>IB</comment>
      <origin>8371308</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="51909" sha1="du6303sh8xpsiean71m5el1mrbijnbq" xml:space="preserve">{{Infobox Letisko
|názov           = Letisko M. R. Štefánika
|iné názvy       = Letisko Bratislava
|obrázok         = BRATISLAVSKÝ TERMINÁL - panoramio.jpg
|popis obrázka   = Terminál A 
|IATA            = BTS
|ICAO            = LZIB
|typ             = medzinárodné verejné civilné
|majiteľ         = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
|otvorené        = [[1951]]
|zatvorené       = 
|mesto           = [[Bratislava]]/[[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]]
|nadmorská výška = 133
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.212778
|dráha 1         = 04/22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = [[cement (stavebníctvo)|cemento]]-[[betón]]
|dráha 2         = 13/31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
|rok štatistiky  = 2025 
|cestujúcich     = 2 438 215
|lietadiel       = 29 002 lietadiel
|webstránka      = {{url|https://www.bts.aero}}
|poznámky        = 
}}

'''Letisko M. R. Štefánika''' ({{vjz|eng|''M. R. Štefánik Airport''}}; [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''BTS''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LZIB'''), nazývané tiež '''Letisko Bratislava''' ({{vjz|eng|''Bratislava Airport''}}), je hlavným medzinárodným [[letisko]]m na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa približne deväť [[kilometer|kilometrov]] severovýchodne od centra [[Bratislava|Bratislavy]] a rozprestiera sa na území troch obcí ([[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]], [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Bratislava-Vrakuňa]] a [[Ivanka pri Dunaji]]).

Pôvodne bolo známe ako '''Letisko Bratislava-Ivanka''', ale krátko po získaní nezávislosti Slovenska v roku [[1993]] bolo premenované na počesť generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]] (1880{{--}}1919), ktorého lietadlo havarovalo v blízkosti Bratislavy v roku [[1919]]. Letisko vlastní a prevádzkuje spoločnosť ''Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)'', ktorá je od [[september|septembra]] [[2014]] prostredníctvom [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|ministerstva dopravy]] v úplnom vlastníctve Slovenskej republiky.

Bratislavské letisko je hlavnou základňou [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky|Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] a z komerčných [[letecký dopravca|dopravcov]] tu majú svoje bázy [[Ryanair]], [[AirExplore]], [[Smartwings Slovakia]], [[Wizz Air]] (od novembra 2025) a počas letnej sezóny [[Air Horizont]]. Počas krátkeho obdobia v roku [[2011]] bolo letisko aj sekundárnou základňou pre [[České aerolinie]] a v rokoch [[2004]] až [[2005]] sekundárnou bázou [[Austrian Airlines]]. Okrem toho sídlia v priestoroch letiska aj dve údržbárske spoločnosti, Austrian Technik Bratislava a East Air Company. Air Livery na letisku prevádzkuje jednu lakovňu pre lietadlá. V rebríčku obsluhy lietadiel sa letisko nachádza v kategórii 4E a v kategórii 7 alebo 8 v rebríčku záchranárskej infraštruktúry.

Letisko sa nachádza severovýchodne od centra hlavného mesta SR, pričom pokrýva spádovú oblasť štyroch krajín a je vzdialené jednu hodinu jazdy autom od [[Letisko Viedeň-Schwechat|Letiska Viedeň-Schwechat]], ktoré leží 49 kilometrov západne od centra Bratislavy. Bratislavské letisko slúži tiež ako nízkonákladová alternatíva pre cestujúcich z a do [[Viedeň|Viedne]] a priľahlých regiónov. 

== Poloha ==
Letisko sa nachádza 9&amp;nbsp;km severovýchodne od centra mesta, na rozlohe 4,77&amp;nbsp;km². Nachádza sa len hodinu jazdy od [[Viedeň|Viedne]] (Rakúsko), [[Brno|Brna]] (Česko) a [[Győr]]u (Maďarsko), pokrývajúc tak [[Spádová oblasť|spádovú oblasť]] až štyroch krajín. Najbližším hlavným medzinárodným letiskom je [[Letisko Viedeň-Schwechat]], približne 50&amp;nbsp;km na západ.

== História ==
[[Súbor:Aero A-14 00074330.jpg|thumb|left|[[Aero A.14|Aero A.14 Brandenburg]] s imatrikulačnou značkou L-BARA počas letu]]

Prvý let na trase [[Praha]] – [[Bratislava]] sa uskutočnil [[29. október|29. októbra]] [[1923]] lietadlom [[Aero A.14]] vtedajších [[České aerolinie|Československých štátnych aerolínií]] s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na [[Letisko Vajnory|letisku vo Vajnoroch]] po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý {{km|320|m}}. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k [[Jadranské more|Jadranskému moru]], do [[Viedeň|Viedne]], [[Kluž]]e a [[Bukurešť|Bukurešti]]. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku [[1947]] a stavba sa začala v roku [[1948]]. Bola vybudovaná [[vzletová a pristávacia dráha]] v smere 04/22 s dĺžkou {{m|1900|m}} a v smere 13/31 s dĺžkou {{m|1500|m}}. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] bola otvorená v roku [[1951]]. V nedeľu [[31. marec|31. marca]] [[1957]] predpoludním pristálo na bratislavskom letisku [[Sovietsky zväz|sovietske]] [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]] [[Tupolev Tu-104]] (CCCP-L5423) [[Aeroflot]]u, ktoré vzbudilo záujem u verejnosti. Tisíce ľudí si prišlo pozrieť tento stroj, pričom mali možnosti si prehliadnuť aj interiér lietadla. V tom čase išlo o jediný prevádzkovaný typ prúdového dopravného lietadla v pravidelnej preprave osôb na svete. V roku [[1970]] bol otvorený dnešný Terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – [[Letisko Václava Havla Praha|Praha]] – [[Letisko Amsterdam-Schiphol|Amsterdam]] – [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|New York]], na ktorej lietali [[České aerolinie|Československé aerolínie]] s lietadlami typu [[Iliušin Il-62]]. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku {{m|2900|m}} a dráha 13/31 na dĺžku {{m|2950|m}}. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku [[1997]]&lt;nowiki/&gt;bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o {{m|240|m}}, t. j. na celkovú dĺžku VPD {{m|3190|m}}. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola otvorená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy.

[[Súbor:Air Slovakia, Slovak Airlines, Sky Europe Kral.jpg|thumb|[[Boeing 737|Boeing 737-200]] [[AIR SLOVAKIA|Air Slovakia]], [[Fokker 100]] [[SLOVENSKÉ AEROLÍNIE|Slovenských aerolínií]] a [[Boeing 737|Boeing 737-500]] [[SkyEurope Airlines]] na bratislavskom letisku, 2006]]

Bratislavské letisko zažilo dramatický prepad počtu cestujúcich v 90-tych rokoch kvôli otvoreniu hraníc a následnej silnej konkurencii neďalekého letiska vo Viedni. Po roku 2000 sa situácia začala zlepšovať, keď do Bratislavy začali lietať západoeurópski nízkonákladoví dopravcovia [[Ryanair]] a [[easyJet]], ale hlavne vďaka vzniku a rapídnej expanzii novovzniknutého slovenského dopravcu [[SkyEurope Airlines]], ktorý bol vôbec prvou nízkonákladovou aerolinkou založenou v post-komunistickej Európe. Počty pasažierov stúpali každým rokom o desiatky percent: v roku 2005 využilo služby letiska 1 326 493 cestujúcich, zatiaľčo v roku 2006 to už bolo 1 937 642 a v roku 2008 dosiahlo letisko svoj nadlho najlepší výsledok - 2 218 545. V nasledujúcich rokoch však aj na Slovensku naplno udrela globálna finančná kríza, čo sa dotklo aj leteckej dopravy: postupne skrachovali všetky vtedy lietajúce slovenské aerolinky ([[Slovenské aerolínie]], [[SkyEurope Airlines|SkyEurope]], [[Seagle Air]], [[Air Slovakia]], [[Danube Wings]], [[Samair]]) a počty prepravených pasažierov tak každým rokom klesali. Obrátiť to mala až nová spolupráca letiska s rakúskou leteckou spoločnosťou [[Niki (letecká spoločnosť)|Niki]], ktorú pompézne ohlásili na konci roka [[2014]]. Lietať sa malo od apríla 2015 do [[Letisko Brusel-Zaventem|Bruselu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palmy de Mallorca]], ale i do neďalekej [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]]. Spoločnosť však linky neskôr presunula na [[október 2015]], ale nakoniec ich kvôli zlej finančnej situácii skupiny [[Air Berlin]] vôbec nespustila. Medzitým však najväčšia letecká spoločnosť na letisku v Bratislave, [[Ryanair]], otvorila 29. marca 2015 svoju 71. bázu. Spočiatku na letisku mala bázovať dve svoje lietadlá. [[Ryanair]] však svoje sľuby nenaplnil a bázu v Bratislave otvoril s jedným prenajatým Boeingom 737-400 slovenskej spoločnosti [[AirExplore]], ktorý ku koncu leta 2015 nahradil svojim Boeingom 737-800. Počty cestujúcich pasažierov tiež od roku 2015 začali postupne stúpať, za čo letisko vďačilo pokrízovému ekonomickému rastu v Európe a následnému príchodu nových zahraničných dopravcov na letisko, konkrétne [[Norwegian Air Shuttle]], [[flydubai]], [[Pobeda]], [[Wizz Air]], [[Air Cairo]], [[Georgian Airways]], [[Ellinair]] a [[Charlie Airlines|Cyprus Airways]]. Okrem toho tiež [[Ryanair]] a [[Smartwings]] naďalej navyšovali počty destinácií a v posledných rokoch letisku pomohli aj silné dovolenkové sezóny s enormnými počtami charterových letov. Niektoré aerolinky sa medzičasom z letiska stiahli ([[Norwegian Air Shuttle]], [[Georgian Airways]], [[České aerolinie|ČSA]]), ale letisko aj tak každým rokom rastie a v roku 2018 dosiahlo svoj úplne najlepší výsledok - 2 292 712 pasažierov prepravených v jednom roku.

== Vybavenie ==
=== Terminály ===
Letisko má v súčasnosti tri terminály:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;34%&quot; | Terminál A
! width=&quot;34%&quot; | Terminál B
! width=&quot;34%&quot; | Terminál všeobecného letectva
|-
|Otvorený v roku [[2010]], druhá časť v roku [[2012]]
|Otvorený v roku [[1994]], zrekonštruovaný v roku [[2012]]
|Otvorený v roku [[2006]], v roku [[2016]] prerobený na VIP
|-
| Odlety do krajín [[Schengenský priestor|Schengenu]] – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v Termináli B (mimo [[Schengenský priestor|Schengenu]]), všetky prílety
| Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo [[Schengen]]u (prízemie)
| Súkromné, obchodné, VIP a sanitné lety a vybavovanie členov posádok
|-
| [[Súbor:BTS Terminal A.jpg|250px]]
| [[Súbor:BTS Terminal B.jpg|250px]]
| [[Súbor:17-05-30-M R Štefánik Airport-DSC 1822.jpg|250px]]
|}

Súčasná kapacita letiska je 5 miliónov cestujúcich ročne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predstavenie terminálu {{!}} Letisko Bratislava (BTS) | url = http://bts.aero/o-spolocnosti/terminal/predstavenie-terminalu/ | vydavateľ = bts.aero | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Prvá časť nového Terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých dopravcov. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu. V odletovej časti terminálu sa nachádza 29 check-inových pultov, pričom jeden z nich sa nachádza oddelený od ostatných a slúži pre odovzdávanie, ako aj výdaj nadrozmerných batožín. V neverejnej, odletovej časti terminálu sa nachádza 13 odletových brán (tzv. gateov), z toho osem slúži pre vnútroštátne lety a lety v rámci [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a zvyšných päť, ktoré sú oddelené pasovou kontrolou, pre lety mimo [[Schengenský priestor]].

V roku [[2016]] bol Terminál C prestavaný na VIP terminál, resp. Terminál všeobecného letectva (General Aviation Terminal). Do užívania bol odovzdaný začiatkom predsedníctva [[Slovensko|Slovenska]] [[Európska únia|EÚ]] v [[júl 2016|júli 2016]].
== Plánované rozšírenie terminálu ==

V dôsledku prudkého nárastu počtu cestujúcich pripravuje Letisko M. R. Štefánika spolu s Ministerstvom dopravy SR rozšírenie existujúceho terminálu.&lt;ref name=&quot;asb&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.asb.sk/development/vyzva-pre-letisko-bratislava-musi-investovat-do-terminalu-a-novych-stojisk-pre-lietadla-tlaci-na-to-velky-rast-cestujucich|title=Výzva pre bratislavské letisko: musí investovať do terminálu a nových stojísk pre lietadlá|work=ASB.sk|date=2026-07-03|accessdate=2026-07-17}}&lt;/ref&gt; V roku 2025 letisko odbavilo približne 2,4 milióna cestujúcich, čo predstavuje výrazný medziročný nárast, a pre rok 2026 sa odhaduje viac ako 4 milióny cestujúcich, čím sa počet priblíži ku kapacite terminálu stanovenej na 5 miliónov cestujúcich ročne.&lt;ref name=&quot;bratislavak&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.bratislavak.sk/clanky/14351/bratislavske-letisko-po-problemoch-s-kontrolami-a-zmeskanymi-letmi-planuje-velke-rozsirenie-terminalu-za-50-milionov-eur|title=Bratislavské letisko chystá rozšírenie terminálu za 50 miliónov eur|work=Bratislavak.sk|accessdate=2026-07-17}}&lt;/ref&gt;

Dňa 3. júla 2026 predseda vlády SR Robert Fico požiadal vedenie letiska a ministerstvo dopravy o predloženie stratégie ďalšieho rozvoja letiska na rokovanie vlády, plánované na august alebo september 2026.&lt;ref name=&quot;teraz&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-letisko-bratislava-a-md-maju/975234-clanok.html|title=Premiér: Letisko Bratislava a rezort dopravy pripravia stratégiu rozvoja|work=TASR / Teraz.sk|date=2026-07-03|accessdate=2026-07-17}}&lt;/ref&gt; Predbežné plány počítajú s rozšírením terminálu do tvaru písmena L, vybudovaním nových priestorov pre cestujúcich a doplnením stojísk pre lietadlá.&lt;ref name=&quot;bratislavak&quot; /&gt; Odhadované náklady na projekt sa pohybujú okolo 50 miliónov eur; podľa premiéra by letisko mohlo stavbu financovať prostredníctvom komerčného úveru vzhľadom na svoju priaznivú finančnú situáciu.&lt;ref name=&quot;teraz&quot; /&gt; Presný termín realizácie ani konečná podoba projektu ku júlu 2026 zatiaľ neboli schválené.&lt;ref name=&quot;bratislavak&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{reflist}}


=== Dráhový systém ===
[[Súbor:Bts schema.jpg|thumb|Schéma letiska]]

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletových a pristávacích dráh]] s cementovo-betónovým povrchom

(04/22 – 2 900 × {{m|60|m}}, 13/31 – 3 190 × {{m|45|m}}), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu [[Boeing 747]].

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Označenie dráhy'''
|'''Rozmery'''
|'''Zemepisný (zem.) a magnetický (mag.)  smer''' 
|'''Únosnosť (PCN) a povrch'''
|-
|04
|2  900 x 60 m
|043,91°  zem. smer

039,79°  mag. smer
|PCN*  54/R/B/X/T

betón
|-
|22
|2  900 x 60 m
|223,93°  zem. smer

219,81°  mag. smer
|PCN*  54/R/B/X/T

betón
|-
|13
|3 190 x 45 m
|133,91°  zem. smer

129,80°  mag. smer
|PCN*  50/R/B/X/T

betón
|-
|31
|3 190 x 45 m
|313,93°  zem. smer

309,82°  mag. smer
|PCN*  50/R/B/X/T

betón
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;Únosnosť PCN predstavuje bezrozmerné číslo, udávajúce klasifikačné číslo vozovky v závislosti na únosnosti podložia vozovky. Udáva, že akékoľvek lietadlo s klasifikačným číslom ACN (aircraft clasification number) rovným alebo menším ako je uvedené číslo PCN, môže túto vozovku využívať bez ďalšieho obmedzenia. Skladá sa z piatich častí, pričom každá z nich vyjadruje iný parameter.

1.      časť - číslo udávajúce vzťah medzi PCN/ACN

2.      časť - písmená R (tuhá) alebo F (netuhá) udávajú typ povrchu vozovky

3.      časť - písmená A (vysoká únosnosť) B (stredná únosnosť), C (nízka únosnosť), D (veľmi nízka únosnosť) udávajú únosnosť podložia vozovky

4.      časť - písmená W (bez obmedzenia), X (vysoký), Y (stredný), Z (nízky) udávajú maximálny povolený pôsobiaci tlak kolesa na vozovku, písmená T (technické hodnotenie), U (hodnotenie podľa skúseností) udávajú akým spôsobom bola vytvorená prvá časť kódu PCN

=== Konfigurácia vzletovo-pristávacích dráh ===
Letisko M. R. Štefánika v Bratislave od jeho samého počiatku využíva krížiacu sa konfiguráciu dvoch vzletovo-pristávacích dráh, pričom tieto dve dráhy sú na seba kolmé. Tento typ konfigurácie platí ak sa dve alebo viac vzletovo-pristávacích dráh navzájom fyzicky pretínajú v jednom bode. Daná konfigurácia je vhodná vtedy, ak sa v oblasti daného letiska vyskytuje silný vietor, ktorý počas celého roka fúka z viacerých smerov.  Za podmienok veľmi silného vetra sa zvyčajne využíva iba jedna z dvoch vzletovo-pristávacích dráh, zatiaľ čo pri bezvetrí alebo miernych meteorologických podmienkach sa využívajú obidve vzletovo-pristávacie dráhy súčasne. Avšak, pre túto konfiguráciu plynú aj určité nevýhody, a to hlavne z hľadiska kapacity. Napríklad v porovnaní s paralelnou konfiguráciou s dráhami vzdialenými od seba aspoň 1311 metrov, ktorá má schopnosť pokryť 103 až 197 VFR a 99 až 119 IFR pohybov za hodinu a ročne spolu až 370 000 pohybov. Krížiaca sa konfigurácia je určená skôr  pre letiská s menšou prevádzkou. Dokáže totiž pokryť iba 72 až 98 pohybov za hodinu pre VFR lety a 56 až 60 pohybov za hodinu pre IFR lety. Čo sa týka ročných pohybov, tie sa pohybujú v rozmedzí od 200 000 pohybov až do 265 000 pohybov.  

=== Preferencie dráhového systému ===
Bratislavské letisko má pridelenú určitú preferenciu dráhového systému ako pre odlety, tak aj prílety. Tieto preferencie súvisia hlavne s prevládajúcimi meteorologickými podmienkami v danej oblasti a prístrojového vybavenia jednotlivých dráh. Pre vzlety z letiska existuje preferencia prednostného využívania dráhy 04 a dráhy 13. Čo sa týka príletov, tu sú prednostne využívané dráhy 22 a 31.

=== Pristávacie a rádionavigačné zariadenia ===
'''VPD 22'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Typ zariadenia'''
|'''ID'''
|'''Frekvencia'''
|-
|Localizer 22 (ILS  CAT I)
|OKR
|108,3&amp;nbsp;MHz
|-
|Glide path ILS 22
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|334,1&amp;nbsp;MHz
|-
|Vonkajšie  návestidlo
|čiarky
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|Stredné návestidlo
|bodka/čiarka
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|DME
|OKR
|CH 20 X
|-
|NDB
|OKR
|391&amp;nbsp;kHz
|}
'''VPD 31'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Typ zariadenia'''
|'''ID'''
|'''Frekvencia'''
|-
|Localizer 31 (ILS  CAT III A)
|OB
|110,7&amp;nbsp;MHz
|-
|Glide path ILS 31
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|330,2&amp;nbsp;MHz
|-
|Vonkajšie  návestidlo
|čiarky
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|Stredné návestidlo
|bodka/čiarka
|75&amp;nbsp;MHz
|-
|DME
|OB
|CH 44 X
|-
|NDB
|OB
|330&amp;nbsp;kHz
|}

=== Vodorovné značenie, vodiaca sústava a značky dráhového systému ===
'''VPD 04:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy C, A, F a D,

''c)     svetelné návestidlá:''

prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

'''VPD 22:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy D, F, A, C a D,

''c)     svetelné návestidlá:''

jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT I), prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

'''VPD 13:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy D, GG a F,

''c)     svetelné návestidlá:''

svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

'''VPD 31:'''

''a)     značenie bielou farbou:''

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

''b)     značenie žltou farbou:''

značky výjazdu na rolovacie dráhy G, D a F,

''c)     svetelné návestidlá:''

jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT III A), svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, dotykové postranné svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, zábleskový svetelný systém, svetelný rad, koncové svetelné priečky VPD.

=== Rolovacie dráhy, ich šírka, povrch a únosnosť ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rolovacia dráha'''
|   '''Šírka'''
|'''Povrch'''
|'''Únosnosť'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |A
| rowspan=&quot;2&quot; |24  m
| rowspan=&quot;2&quot; |betón
|PCN  48/R/A/X/T medzi APN a TWY D
|-
|PCN  54/R/A/X/T medzi VPD 04 a TWY D
|-
|B
|22  m
|betón
|PCN  30/R/A/X/T
|-
|C
|22  m
|betón
|PCN  54/R/A/X/T
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |D
| rowspan=&quot;2&quot; |24  m
| rowspan=&quot;2&quot; |betón
|PCN  54/R/A/X/T medzi THR RWY 04 a TWY A
|-
|PCN  30/R/B/X/T medzi TWY A a THR RWY 22
|-
|F
|22  m
|betón
|PCN  48/R/A/X/T
|-
|G
|22  m
|betón
|PCN  51/R/A/X/T
|-
|GG
|22  m
|betón
|PCN  51/R/A/X/T
|}

=== Osvetlenie rolovacích dráh ===
Rolovacie dráhy A, B, C, D, F a G sú vybavené postrannými svetelnými radmi modrej farby. Čo sa týka osových svetelných radov, tie je možné nájsť len od stojiska 11 po rolovaciu dráhu F, ďalej od stojiska číslo 35 taktiež po rolovaciu dráhu F. Samotná rolovacia dráha F disponuje osovým osvetlením od hlavnej odbavovacej plochy smerom ku stop priečke dráhy 13. Všetky osové svetelné rady sú obojsmerné a svietia zelenou farbou.

== Aerolínie a destinácie ==

=== Pravidelné linky ===
''(aktualizované 12. 07. 2026)''

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:75%&quot;
|- bgcolor=&quot;lightgrey&quot;   	
! width=&quot;27%&quot; |Aerolínie|| width=&quot;100%&quot; class=&quot;unsortable&quot; , |Destinácie
! width=&quot;10%&quot; |Terminál
|-
|[[Air Cairo]]
|[[Medzinárodné letisko Hurghada|Hurghada]]
|B
|-
|[[Air Montenegro]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Podgorica|Podgorica]]
|B
|-
|[[Pegasus Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Istanbul]] 
'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]]
|B
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Ryanair]]
| Alicante, [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Ateny]] , [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], Bari, [[Letisko Charleroi Brusel-Juh|Charleroi]], [[Letisko Eindhoven|Eindhoven]], Lamenzia, [[Letisko Lanzarote|Lanzarote]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Malaga]], [[Medzinárodné letisko Malta|Malta]], [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno–Malpensa]], Neapol, Palermo, Rím–Ciampino, [[Letisko Solún|Solún]], [[Letisko Vincenza Floria Trapani-Birgi|Trapani]], [[Letisko Varšava-Modlin|Varšava - Modlin]] 
'''Sezónne:''' [[Letisko Alghero-Fertilia|Alghero]], [[Letisko Burgas|Burgas]],[[Letisko Gdansk|Gdansk]], [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], Pisa, [[Letisko Skiathos|Skiathos]], [[Letisko Zadar|Zadar]], [[Mezinárodne letisko Matky Terezy Tirana|Tirana]], Turín (od 26. Októbra 2026)
| A
|-
| Dalaman, [[Letisko Dublin|Dublin]], Edinburgh, [[Letisko Londýn-Stansted|Londýn–Stansted]], Malaga,Manchester   
'''Sezónne:''' [[Medzinárodné letisko Pafos|Pafos]], [[Letisko Leeds Bradford|Leeds/Bradford]]
| B
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Smartwings]]
| '''Sezónne:''' [[Letisko Burgas|Burgas]], [[Letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]], [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Letisko Rodos-Diagoras|Rodos]], [[Medzinárodné letisko Zakynthos|Zakynthos]]
| A
|-
| '''Sezónne:''' [[Medzinárodné letisko Dubaj|Dubaj]], [[Medzinárodné letisko Larnaka|Larnaka]]
| B
|-
|[[SunExpress]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]]
|B
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Wizz Air]]
| [[Letisko Alicante-Elche|Alicante]], [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]], [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bazilej-Mulhouse-Freiburg|Bazilej-Mulhouse-Freiburg]], [[Letisko Berlín-Schönefeld|Berlín]], [[Letisko Dortmund|Dortmund]], [[Letisko Košice|Košice]], [[Medzinárodné letisko Lamezia Terme|Lamezia Terme]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Malaga]], [[Medzinárodné letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Nice-Côte d’Azur|Nice]], [[Letisko Oslo-Gardermoen|Oslo]], [[Medzinárodné letisko Palermo|Palermo]], [[Medzinárodné letisko Plovdiv|Plovdiv]], [[Letisko Podgorica|Podgorica]], [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino|Rím - Fiumicino]], [[Medzinárodné letisko Varna|Varna]], [[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Mykonos|Mykonos]]
| A
|-
| [[Letisko Agadir–Al Massira|Agadir]] (od 27 Októbra 2026), [[Medzinárodné letisko Heydar Aliyev|Baku]] (od 28 Októbra 2026), [[Medzinárodné letisko Hurgada|Hurghada]] (od 26 Októbra 2026), [[Letisko Jerevan Zvartnots|Jerevan]], [[Letisko Kišiňov|Kišiňov]], [[Medzinárodné letisko Dávida Budovateľa|Kutaisi]], [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Ochrid|Ochrid]], [[Letisko Priština|Priština]], [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]]''',''' [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]], [[Letisko Tuzla|Tuzla]]
| B
|-
|[[Wizz Air UK]]
|[[Letisko Londýn-Luton|Londýn–Luton]]
|B
|}

{{Navbox
|list1=
[[Súbor:Black pog.svg|10px]] '''Bratislava'''
[[Súbor:Blue pog.svg|10px]] '''Celoročná destinácia'''
[[Súbor:Yellow pog.svg|10px]] '''Sezónna destinácia - leto'''
[[Súbor:White pog.svg|10px]] '''Sezónna destinácia - zima'''
{{LocMap+ | Európa
 | float = center
 | width = 1000
 | caption = {{big|Pravidelné destinácie v Európe}}
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Európa
    | label = '''Bratislava'''
    | mark     = Black pog.svg
    | position = right
    | lat = 48.1439
    | lon = 17.1097
  }}
 {{LocMap~ | Európa
    | label = Korfu
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 39.6019
    | lon = 19.9117
}}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Turín
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 45.2025
    | lon = 7.649444
}}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Podgorica
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 42.359444
    | lon = 19.251944
}}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Pisa
    | mark = Yellow pog.svg
    | lat = 43.683889
    | lon = 10.3925
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Nice
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 43.665278
    | lon = 7.215
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Mykonos
    | mark = Yellow pog.svg
    | lat = 37.435128
    | lon = 25.348103
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Tirana
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = top 
    | lat = 41.414722
    | lon = 19.720556
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Varšava - Modlin
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 52.451111
    | lon = 20.651667
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Varšava - Chopin
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 52.165833
    | lon = 20.967222
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Berlín
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 52.366667
    | lon = 13.503333
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Yerevan
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.147222
    | lon = 44.395833
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Kutaisi
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 42.176389
    | lon = 42.4825
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Dortmund
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 51.518333
    | lon = 7.612222
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Kišiňov
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 46.927778
    | lon = 28.930833
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Ochrid
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 41.18
    | lon = 20.742222
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Priština
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 42.572778
    | lon = 21.035833
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Rím - Fiumincino
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 41.800278
    | lon = 12.238889
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Tel Aviv
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 32.009444
    | lon = 34.882778
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Tuzla
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 44.458611
    | lon = 18.724722
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Alghero
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.6311
    | lon = 8.2886
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Charleroi
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 50.46
    | lon = 4.4528
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Košice
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 48.72
    | lon = 21.258056
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Oslo
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 59.9138
    | lon = 10.7387
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Alicante
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 38.3452
    | lon = -0.481006
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Malaga
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 36.7196
    | lon = -4.42002
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Barcelona
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 41.3879
    | lon = 2.16992
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Lamezia Terme
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 38.966667
    | lon = 16.3
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Bazilej-Mulhouse-Freiburg
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 47.585278
    | lon = 7.565
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Neapol
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 40.833333
    | lon = 14.25
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Atény
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 37.9816
    | lon = 23.7308
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Dublin
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 53.4214
    | lon = -6.27
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Edinburgh
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 55.95
    | lon = -3.3725
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Palermo
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 38.116667
    | lon = 13.366667
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Plovdiv
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 42.143333
    | lon = 24.748889
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Varna
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 43.21667
    | lon = 27.91667
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Leeds/Bradford
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = top
    | lat = 53.8661
    | lon = -1.6608
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Londýn–Stansted
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 51.886890
    | lon = 0.248730
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Malta
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 35.8575
    | lon = 14.4775
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Gdansk
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = right
    | lat = 54.3782
    | lon = 18.4753
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Miláno–Malpensa
    | mark = Blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 45.6227
    | lon = 8.7282
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Zadar
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 44.0965
    | lon = 15.3534
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Skiathos
    | mark = Yellow pog.svg
    | position = right
    | lat = 39.1762
    | lon = 23.5012
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Manchester
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 53.3539
    | lon = -2.275
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Pafos
    | mark     = Yellow pog.svg
    |position = left
    | lat = 34.7183
    | lon = 32.485
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Rím–Ciampino
    | mark     = Blue pog.svg
    |position = left
    | lat = 41.7994
    | lon = 12.5972
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Bari
    | mark     = Blue pog.svg
    |position = right
    | lat = 41.08
    | lon = 16.45
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Burgas
    | mark     = Yellow pog.svg
    | lat = 42.5703
    | lon = 27.5153
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Palma de Mallorca
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 39.5517
    | lon = 2.7389
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Istanbul
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.908551
    | lon = 29.314866
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Londýn–Luton
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 51.8747
    | lon = -0.3683
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Skopje
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 41.9611
    | lon = 21.6269
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Eindhoven
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 51.45
    | lon = 5.3744
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Solún
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 40.5197
    | lon = 22.9708
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Dalaman
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = top
    | lat = 36.71472
    | lon = 28.79278
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Trapani
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 37.91194
    | lon = 12.49333
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Larnaka
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = right
    | lat = 34.87889
    | lon = 33.63028
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Antalya
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = bottom
    | lat = 36.90028
    | lon = 30.79278
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Iraklio
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = top
    | lat = 35.33972
    | lon = 25.18028
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Rodos
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 36.40556
    | lon = 28.08611
  }}
{{LocMap~ | Európa
    | label = Zakynthos
    | mark     = Yellow pog.svg
    | position = left
    | lat = 37.75083
    | lon = 20.88417
  }}
}}
}}
{{LocMap+ | Svet
 | float = center
 | width = 1000
 | caption = {{big|Pravidelné destinácie mimo Európy}}
 | relief = 1
 | places =
{{LocMap~ | Svet
    | label = '''Bratislava'''
    | mark     = Black pog.svg
    | position = left
    | lat = 48.1439
    | lon = 17.1097
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Baku
    | mark = blue pog.svg
    | position = right
    | lat = 40.4675
    | lon = 50.046667
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Agadir
    | mark = blue pog.svg
    | position = top
    | lat = 30.325
    | lon = -9.413056
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Dubaj
    | mark     = White pog.svg
    | position = right
    | lat = 25.2528
    | lon = 55.3644
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Yerevan
    | mark = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 40.147222
    | lon = 44.395833
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Kutaisi
    | mark = Blue pog.svg
    | position = top
    | lat = 42.176389
    | lon = 42.4825
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Hurghada
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 27.17806
    | lon = 33.79917
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Lanzarote
    | mark     = Blue pog.svg
    | position = left
    | lat = 28.9456
    | lon = -13.6053
  }}
{{LocMap~ | Svet
    | label = Tel Aviv
    | mark = Blue pog.svg
    | lat = 32.009444
    | lon = 34.882778
  }}
}}

=== Nákladná doprava ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:75%&quot;
|- bgcolor=lightgrey
! width=&quot;27%&quot;|Aerolínie|| width=&quot;90%&quot;, class=&quot;unsortable&quot;|Destinácie
|-
| [[DHL Aviation]]
| [[Letisko Brusel-Zaventem|Brusel]], [[Letisko Leipzig/Halle|Lipsko/Halle]], [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]]
|-
|}

=== VIP a iní operátori ===
* [[JetAge]] – letecká škola
* [[ABS Jets]] – ''na letisku má bázu''
* [[Tatra Jet]] – ''na letisku má sekundárnu bázu''

=== Štatistické údaje ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;padding:0.5em;font-size: 87.5%;text-align: right&quot;
|+ '''Počet vybavených cestujúcich, pohybov lietadiel a hmotnosť prepraveného nákladu od roku 2000'''
|-
! | Rok
! | &lt;abbr title=&quot;Pravidelná aj nepravidelná doprava&quot;&gt;Pasažieri&lt;/abbr&gt;
! | Zmena
! | Náklad&lt;br /&gt;(tony)
! | Zmena
! | &lt;abbr title=&quot;Vzlety a pristátia&quot;&gt;Pohyby&lt;br /&gt;lietadiel&lt;/abbr&gt;
! | Zmena
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2000||283 714||style=&quot;color:green&quot; | +2,8%||2 878||style=&quot;color:green&quot; | +79,3%||||
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2001||293 326||style=&quot;color:green&quot; | +3,4%||3 171||style=&quot;color:green&quot; | +10,2%||||
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2002||368 203||style=&quot;color:green&quot; | +25,5%||4 831||style=&quot;color:green&quot; | +52,3%||17 472||
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2003||480 011||style=&quot;color:green&quot; | +30,4%||10 883||style=&quot;color:green&quot; | +125,3%||21 214||style=&quot;color:green&quot; | +21,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2004||893 614||style=&quot;color:green&quot; | +86,2%||6 972||style=&quot;color:red&quot; | -35,9%||27 133||style=&quot;color:green&quot; | +27,9%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2005||1 326 493||style=&quot;color:green&quot; | +48,4%||3 633||style=&quot;color:red&quot; | -47,9%||30 380||style=&quot;color:green&quot; | +12,0%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2006||1 937 642||style=&quot;color:green&quot; | +46,1%||5 055||style=&quot;color:green&quot; | +39,1%||31 149||style=&quot;color:green&quot; | +2,5%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2007||2 024 142||style=&quot;color:green&quot; | +4,5%||1 969||style=&quot;color:red&quot; | -61,0%||31 599||style=&quot;color:green&quot; | +1,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2008||2 218 545||style=&quot;color:green&quot; | +9,6%||6 961||style=&quot;color:green&quot; | +253,5%||34 873||style=&quot;color:green&quot; | +10,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2009||1 710 018||style=&quot;color:red&quot; | -22,9%||11 903||style=&quot;color:green&quot; | +71,0%||29 481||style=&quot;color:red&quot; | -15,5%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2010||1 665 704||style=&quot;color:red&quot; | -2,6%||17 717||style=&quot;color:green&quot; | +48,8%||27 220||style=&quot;color:red&quot; | -7,7%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2011||1 585 064||style=&quot;color:red&quot; | -4,8%||20 530||style=&quot;color:green&quot; | +15,9%||25 358||style=&quot;color:red&quot; | -6,8%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2012||1 416 010||style=&quot;color:red&quot; | -10,7%||22 563||style=&quot;color:green&quot; | +9,9%||23 412||style=&quot;color:red&quot; | -7,7%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2013||1 373 078||style=&quot;color:red&quot; | -3,0%||21 271||style=&quot;color:red&quot; | -5,7%||22 935||style=&quot;color:red&quot; | -2,0%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2014||1 355 625||style=&quot;color:red&quot; | -1,3%||19 448||style=&quot;color:red&quot; | -8,6%||21 481||style=&quot;color:red&quot; | -6,3%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2015||1 564 311||style=&quot;color:green&quot; | +15,4%||21 098||style=&quot;color:green&quot; | +8,5%||24 622||style=&quot;color:green&quot; | +14,6%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2016||1 756 808||style=&quot;color:green&quot; | +12,3%||22 895||style=&quot;color:green&quot; |+8,5% ||25 690||style=&quot;color:green&quot; | +4,3%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2017&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=bts.aero|meno=|titul=Letisko Bratislava dosiahlo 3. najlepší výsledok vo svojej histórii|periodikum=bts.aero|odkaz na periodikum=|vydavateľ=bts.aero|miesto=Bratislava|dátum=10.01.2018|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-dosiahlo-3-najlepsi-vysledok-vo-svojej-historii/|dátum prístupu=2018-01-11|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;||1 942 069||style=&quot;color:green&quot; | +10,6%||26 246||style=&quot;color:green&quot; |+14,6% ||27 322||style=&quot;color:green&quot; | +6,4%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2018&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =  | meno =  | autor = TA3 SITA | odkaz na autora =  | titul = Na bratislavské letisko prišlo vlani najviac pasažierov v histórii | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum =  | url = https://www.ta3.com/clanok/1146061/na-bratislavske-letisko-prislo-vlani-najviac-pasazierov-v-historii.html | issn =  | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-17 | dátum prístupu = 2019-01-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204000926/https://www.ta3.com/clanok/1146061/na-bratislavske-letisko-prislo-vlani-najviac-pasazierov-v-historii.html | dátum archivácie = 2019-02-04 }}&lt;/ref&gt;||2 292 712 || style=&quot;color:green&quot; | +18,1%||24 458||style=&quot;color:red&quot; |-6,8% ||30 366||style=&quot;color:green&quot; | +11,1%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2019&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko v Bratislave vybavilo vlani 2,29 milióna cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-v-bratislave-vybavilo-vlani-2-29-miliona-cestujucich/|dátum vydania=23. január 2020|dátum prístupu=13. november 2020|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||2 290 242 || style=&quot;color:red&quot; | -0,1%||20 449|| style=&quot;color:red&quot; |-16,4% ||28 745||style=&quot;color:red&quot; |-5,3% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2020&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko M. R. Štefánika vybavilo vlani 405-tisíc cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-m-r-stefanika-vybavilo-vlani-405-tisic-cestujucich/|dátum vydania=19.01.2021|dátum prístupu=16.03.2021|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||405 097 || style=&quot;color:red&quot; | -82,3%||24 739|| style=&quot;color:green&quot; |+21,0% ||13 797||style=&quot;color:red&quot; |-52,0% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výročná správa|url=https://www.bts.aero/content/01/vyrocna-sprava-2021.pdf|dátum vydania=01.02.2022|dátum prístupu=08.01.2024|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||480 152 || style=&quot;color:green&quot; | +18,5%||19 623 || style=&quot;color:red&quot; | -20,7% ||17 831 ||style=&quot;color:green&quot; | +29,2% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2022&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výročná správa|url=https://www.bts.aero/content/13/vyrocna-sprava-2022.pdf|dátum vydania=20.01.2023|dátum prístupu=08.01.2024|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;||1 406 284 || style=&quot;color:green&quot; | +192,9%||18 042 || style=&quot;color:red&quot; | -8,1% ||24 283 ||style=&quot;color:green&quot; | +36,2% 
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2023
|1 813 660
|style=&quot;color:green&quot; | +28,4%
|11 082
|style=&quot;color:red&quot; | -38,6%
|26 386
|style=&quot;color:green&quot; | +8,7%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko Bratislava vybavilo v roku 2024 spolu 1 948 008 cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-vybavilo-v-roku-2024-spolu-1-948-008-cestujucich/|dátum vydania=14.01.2025|dátum prístupu=14.01.2025|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;
|1 948 008
|style=&quot;color:green&quot; | +7,4%
|11 136
|style=&quot;color:green&quot; | +0,5%
|28 098
|style=&quot;color:green&quot; | +6%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko Bratislava vybavilo v roku 2025 najvyšší počet cestujúcich vo svojej histórii|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-vybavilo-v-roku-2025-najvyssi-pocet-cestujucich-vo-svojej-historii/|dátum vydania=13.01.2026|dátum prístupu=13.01.2026|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;
|2 438 215
|style=&quot;color:green&quot; | +25,16%
|18 929
|style=&quot;color:green&quot; | +70%
|29 002
|style=&quot;color:green&quot; | +3%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;
|style=&quot;text-align: left&quot; |2026 (Jún)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko Bratislava vybavilo v roku 2025 najvyšší počet cestujúcich vo svojej histórii|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-po-prvy-raz-v-historii-odbavilo-viac-ako-pol-miliona-cestujucich-za-mesiac/|dátum vydania=10.07.2026|dátum prístupu=10.07.2026|vydavateľ=bts.aero}}&lt;/ref&gt;
|1 948 630
|style=&quot;color:green&quot; | +123%
|10 508
|style=&quot;color:green&quot; | +15%
|18 627
|style=&quot;color:green&quot; | +44%
|- style=&quot;background:#eee;&quot;

|-
|
|}

== Doprava na letisko ==
[[Súbor:Mercedes Capacity in Bratislava Airport.jpg|thumb|Autobusová zastávka na letisku]]

Letisko je v rámci siete [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD]] obsluhované cez centrum mesta s [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]] nasledovnými linkami zo zastávky:
{{Zastávka|ba|Letisko}}

Spojenie s neďalekým [[Letisko Viedeň-Schwechat|letiskom Viedeň-Schwechat]] a centrom [[Viedeň|Viedne]] je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov [[Flixbus]] a [[Slovak Lines]]. V rámci vnútroštátnej diaľkovej dopravy taktiež letisko obsluhuje viacero liniek so spojeniami s mnohými mestami a obcami Slovenska. V budúcnosti sa tiež plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]. V prípade možného vybudovania zvažovanej trate [[Wolfsthal]] – [[Bratislava]] by vlaková linka mohla prepojiť letiská v Bratislave a Viedni.

== Letecké nehody ==
[[Súbor:Caproni Ca-33 replica, Italy - Air Force AN2191471.jpg|thumb|right|[[Caproni Ca.3|Caproni Ca.33]] v označení [[Talianske vzdušné sily|talianskych vzdušných síl]] v Termináli A]]
[[Súbor:Il-18 CSA.jpg|thumb|right|[[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18B]] (OK-NAB) vo farbách [[České aerolinie|Československých aerolínií]]]]

* [[4. máj]]a [[1919]] havarovalo v oblasti letiska lietadlo [[Caproni Ca.3|Caproni Ca.33]] s [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikom]], dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády [[Edvard Beneš|E. Beneša]] a [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]].
* [[24. november|24. novembra]] [[1966]] havarovalo na svahu kopca [[Sakrakopec]] {{km|8|m}} od letiska lietadlo [[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18B]] (LZ-BEN) – [[let TABSO LZ101]]. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb na palube.
* [[28. júl]]a [[1976]] došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iliušin Il-18B (OK-NAB) [[Let ČSA 001|letu ČSA 001]] do jazera [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]], pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.
* [[11. február]]a [[1977]] došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi {{km|2|m}} pred prahom VPD 22. Išlo o stroj [[Iľjušin Il-14|Avia Av-14-32T]] (OK-OCA), let OK 475 na trase [[Praha]] – [[Bratislava]] – [[Košice]]. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.
* [[20. október|20. októbra]] [[1977]] došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] [[Viera Husáková|Viera]]. Vinou zlého počasia [[Havária vrtuľníka Mil Mi-8 v Bratislave|havaroval počas pristávacieho manévru]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]], ktorý ju prepravoval z [[Bardejov]]a do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.
* [[8. február]]a [[1999]] sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu [[Boeing 707|Boeing 707-328C]] [[Ghana|ghanskej]] spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Accident Boeing 707-328C 9G-ROX, Sunday 7 February 1999 | url = https://asn.flightsafety.org/asndb/323803 | vydavateľ = asn.flightsafety.org | dátum prístupu = 2026-07-12 | meno = Harro | priezvisko = Ranter}}&lt;/ref&gt;
* [[6. jún]]a [[1999]] v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo [[BAE Systems Hawk|BAE Hawk 200]] [[Royal Air Force|britského kráľovského letectva]]. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až {{km|600|m}}/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&amp;Menu=main |dátum prístupu=2011-01-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120302224323/http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&amp;Menu=main |dátum archivácie=2012-03-02 }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==

&lt;gallery&gt;
Súbor:Bratislava airport.jpg|Pohľad na letisko a jeho dráhy z výšky
Súbor:Bratislava Control tower.jpg|Riadiaca veža
Súbor:BTS airport 3.jpg|Niekdajší Terminál A 
Súbor:Bratislava - Milan Rastislav Stefanik (Ivanka) (BTS - LZIB) AN1902830.jpg|Nový Terminál A v období po otvorení jeho prvej časti
Súbor:16-05-03-Letisko Milana Rastislava Štefánika-RalfR-DSCF7939 40 41.jpg|Check-in zóna 
Súbor:17-06-01-Flughafen Bratislava RR71735.jpg|Odletová zóna 
Súbor:Bratislava Airport Arrivals.jpg|Príletová zóna 
&lt;/gallery&gt;


== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.bts.aero/ Oficiálna stránka] {{slk icon}}
* [http://bts.slovak-airports.net Neoficiálna stránka] {{slk icon}}
* [http://www.bratislava-airport.sk/ Neoficiálna stránka] {{slk icon}}

{{Portál|Bratislava|Bratislavský|Letectvo|Letecký}}
{{Bratislava}}
{{Letiská na Slovensku}}

[[Kategória:Letiská na Slovensku]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Milana Rastislava Štefánika]]</text>
      <sha1>du6303sh8xpsiean71m5el1mrbijnbq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Medzinárodná stupnica obťažnosti riek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>88983</id>
    <revision>
      <id>8371581</id>
      <parentid>8174067</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */</comment>
      <origin>8371581</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2592" sha1="rz40l4f8z0463uokonde8koey79h1nc" xml:space="preserve">[[Obrázok:Scouting -Big.jpg|right|thumb|200px|Rieka [[Arkansas (rieka)]]]]

'''Medzinárodná stupnica obťažnosti riek''' je stupnica, ktorá delí rieky na stojaté (stupne ZWA až ZWC) a tečúce (WWI-WW6). Skratka WW pochádza z anglického ''Wild Water'' (divoká voda) alebo nemeckého výrazu ''Wildwasser'' (divoká voda).

Aktuálna stupnica rozoznáva nasledujúce stupne obťažnosti:

==ZW A==
* stojatá voda  
* jazerá, priehrady
* bez nárokov na ovládanie lode
* otvorené lode
* odporúčaná plávacia vesta

príklad: [[vodná nádrž Liptovská Mara]]
 
==ZW B==
* pokojná voda
* mierny tok ({{m|0.5|m}}/s) prehľadné, bez zákrut
* bez nárokov
* otvorené lode
* plávacia vesta

príklad: [[Malý Dunaj]]
 
==ZW C==
* mierny prúd
* rýchlosť 0,5 – {{m|1.5|m}}/s, prehľadné
* znalosť základného záberu
* otvorené lode
* plávacia vesta

príklad: [[Morava (rieka)|Morava]]
 
==WW I==
* ľahká
* pravidelné prúdnice a vlny, prehľadné zákruty
* Základný a spätný záber
* otvorené lode + lode zaistené proti potopeniu

príklad: [[Dunajec]] nad Červeným Kláštorom

==WW II==
* mierne ťažká
* nepravidelné prúdnice a vlny, malé pereje a valce, meandre, neprehľadné riečisko, zarastené brehy
* znalosť všetkých záberov, ovládanie lode
* zatvorené lode alebo nafukovacie, zaistené voči potopeniu, plávacia vesta a prilba

príklad: [[Čierny Váh]]
 
==WW III==
* [[ťažká voda]]
* vysoké nepravidelné vlny, časté valce a víry, kamenné bloky, stupne, rýchlosť viac ako {{m|4|m}}/s
* veľmi dobré ovládanie lode, znalosť eskimáckeho obratu
* len zatvorené lode, vhodný neoprén
* plávacia vesta s popruhom, prilba, hádzačka

príklad: [[Bialka]] od sútoku s Javorinkou

==WW IV==
* veľmi ťažká
* vysoké vlny, dlhé pereje, držiace valce, vysoké stupne zablokované neprehľadné koryto
* nutná znalosť eskimáckeho obratu, jazda LEN v skupine na dohľad
* prehliadka úseku nutná, dobrá kondícia, duševná pohoda

príklad: Bialka kaskáda, WildBach ([[Kežmarská Biela voda]])

==WW V==
* mimoriadne ťažká
* vodnaté zablokované potoky a rieky, vysoké stupne, nebezpečné valce. Prehliadka nutná
* len pre skúsených jazdcov
* dtto
* dtto + zabezpečenie z brehu !!!

príklad: [[Soča]] – [[Kobaridský kaňon]]
 
==WW  VI==
* krajne ťažká
* hranica zjazdnosti, len za určitého vodného stavu, sifóny
* len pre profesionálov
* dtto
* dtto + dobré [[životné poistenie]]

== X ==
* nezjazdné

[[Kategória:Rieky]]
[[Kategória:Vodné športy]]
[[Kategória:Stupnice]]</text>
      <sha1>rz40l4f8z0463uokonde8koey79h1nc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Atlantída</title>
    <ns>0</ns>
    <id>90387</id>
    <revision>
      <id>8371585</id>
      <parentid>8362408</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */</comment>
      <origin>8371585</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9823" sha1="qd8ru59lbeydmqx0k4gsbnyumg9hno8" xml:space="preserve">{{iné významy}}

[[Súbor:Atlantis map Kampanakis.jpg|náhľad|Imaginárna mapa Atlantídy z 19. storočia]]

'''Atlantída'''&lt;ref&gt;Atlantída. in: Encyclopaedia Beliana 1. 1999. S. 437&lt;/ref&gt; alebo '''Atlantis'''&lt;ref&gt;Atlantis. in: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 239&lt;/ref&gt; ([[starogréčtina|po grécky]] ''Atlantis'') je legendárny [[ostrov]] (prípadne [[krajina]]) s&amp;nbsp;vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín [[more|mora]]. 

O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje [[Platón]]. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie aténskeho politika [[Solón]]a. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v&amp;nbsp;roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná [[ľadová doba]]). 

Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o&amp;nbsp;jeho existencii a&amp;nbsp;možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú [[Platón]]ove spisy, v&amp;nbsp;ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a&amp;nbsp;polohu; mala ležať niekde za ''Herkulovými stĺpmi'' (asi dnešný [[Gibraltársky prieliv]]).

== Platónov odkaz ==
[[Súbor:Platon-2.jpg|náhľad|Platón]]
[[Platón]]ove písomné dialógy ''[[Timaios (Platónov dialóg)|Timaios]]'' a&amp;nbsp;''[[Kritias (Platónov dialóg)|Kritias]]'', napísané v&amp;nbsp;roku [[360 pred Kr.]], sú jediným zdrojom informácií o&amp;nbsp;Atlantíde. V&amp;nbsp;týchto dialógoch odkazuje Platón na rozprávanie gréckeho štátnika [[Solón]]a, ktorý sa vraj všetko o&amp;nbsp;Atlantíde dozvedel pri svojej ceste do [[Egypt]]a.

Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred dobou, v&amp;nbsp;ktorej žil [[Solón]] (čiže 9600 pred Kr.), za Herkulovými stĺpmi kontinent veľký ako [[Ázia]] (čiže dnešná [[Malá Ázia]]) a&amp;nbsp;[[Líbya]] (čiže severná [[Afrika]]). Podľa [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]] tejto oblasti vládne [[Poseidón]], boh morí; názov „Atlantida“ je odvodený od mena jeho najstaršieho syna [[Atlas (mytológia)|Atlanta]] (pozor na zámenu s&amp;nbsp;rovnomenným [[titan]]om, podľa ktorého bol pomenovaný [[Atlantický oceán]]). [[Poseidón]] mal so svojou manželkou [[Kleitó]] celkovo 10 synov (päť dvojčiat) a&amp;nbsp;Atlantída sa preto administratívne delila na desať provincií.

=== Opis Atlantídy ===
Atlantída mala byť veľmi úrodná a&amp;nbsp;husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 [[stádium|stádií]], okolo centrálneho chrámového pahorka boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s&amp;nbsp;morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidónov chrám uprostred mesta.

Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v&amp;nbsp;bielej, čiernej a&amp;nbsp;červenej farbe. V&amp;nbsp;Atlantíde boli dva pramene, jeden s&amp;nbsp;horúcou a&amp;nbsp;druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s&amp;nbsp;ďalšími vyspelými civilizáciami v&amp;nbsp;zahraničí.

=== Vojna so Stredomorím ===
Platón spomína aj vojnu, ktorá vypukla medzi krajinami pred a&amp;nbsp;za Herkulovými stĺpmi (čiže Atlantída bojovala proti [[Egypt]]u, pra-Aténam a&amp;nbsp;ostatným štátom v&amp;nbsp;[[Stredomorie|Stredomorí]]). Pred začiatkom tejto vojny si Atlantíďania podmanili veľkú časť Stredomoria až k&amp;nbsp;[[Egypt]]u. Oveľa menším, ale statočnejším pra-Aténam sa podarilo Atlantídu poraziť a&amp;nbsp;oslobodiť krajiny až k&amp;nbsp;Herkulovým stĺpom. Neskôr, po mohutnom zemetrasení, sa celý atlantický kontinent potopil do mora.

== Geografická poloha Atlantídy ==
Atlantída sa mala nachádzať vo vonkajšom oceáne za Herkulovými stĺpmi (dnešný [[Gibraltársky prieliv]]). Gréci [[Atlantický oceán]] považovali za [[svetový oceán]] obopínajúci tri kontinenty: [[Európa|Európu]], [[Afrika|Afriku]] a&amp;nbsp;[[Ázia|Áziu]]. Podľa tejto definície teda Atlantída mohla ležať kdekoľvek mimo Stredozemného mora, od [[Švédsko|Švédska]] po [[India|Indiu]]. Hypotéz o&amp;nbsp;možnej polohe Atlantídy je teda nepreberné množstvo.

=== Kréta ===
Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Solón mohol pri preklade egyptských rukopisov zameniť číslovku „1000“ za „100“. To by znamenalo, že Atlantída zanikla v&amp;nbsp;období okolo roku 1500 pred Kr. a&amp;nbsp;mala desaťkrát menšie rozmery. Títo bádatelia (''James Mavor'', ''James Baikie'') tvrdia, že zánik [[Minojská civilizácia|minojskej civilizácie]] je identický so zánikom Atlantídy. Na [[Kréta|Kréte]] sa navyše našli mnohé reliéfy a&amp;nbsp;nástenné maľby znázorňujúce lov býkov a&amp;nbsp;býčie zápasy. Býčí kult bol podľa [[Platón]]a vyznávaný aj na Atlantíde. Podľa najnovších výskumov však minojská civilizácia neskončila pre výbuch [[sopka|sopky]] na vulkanickom ostrove [[Théra]] blízko [[Kréta|Kréty]], ako sa prv predpokladalo (podobnosť so zánikom Atlantídy tak odpadá), ale existovala ešte približne 200 rokov po tejto katastrofe. Kréta sa navyše samozrejme nenachádza v&amp;nbsp;oceáne za [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]].

=== Trója ===
Iní autori (napr. ''Eberhard Zangger'') predpokladajú, že celá história Atlantídy je v&amp;nbsp;podstate egyptská verzia [[Ilias|Iliady]] spätne prenesená do [[Grécko|Grécka]] [[Solón]]om. Herkulove stĺpy by teda znamenali prieliv [[Dardanely]]. Atlantída mala ležať za Herkulovými stĺpmi, ale [[Trója]] z&amp;nbsp;egyptského pohľadu leží pred Dardanelami. Trója tiež nezanikla zemetrasením a&amp;nbsp;následným potopením.

=== Čierne more ===
Podľa jednej teórie atlantická civilizácia existovala približne okolo roku 5500 pred Kr. na severozápadnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] (vtedy ešte sladkovodného jazera) a&amp;nbsp;bola zničená pri pretrhnutí prírodnej hrádze na mieste dnešného [[Istanbul]]u a&amp;nbsp;následnej potope a&amp;nbsp;prepojení Čierneho a&amp;nbsp;[[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Herkulove stĺpy by teda v&amp;nbsp;tomto prípade znamenali [[Bospor|Bosporský prieliv]].

=== Spartel ===
Skupina francúzskych vedcov sa domnieva, že Atlantída sa mohla nachádzať na zatopenom ostrove Spartel v&amp;nbsp;[[Cádiz|Cádizskom zálive]]. Podľa ich analýz morského dna vyšlo najavo, že sa Spartel potopil v&amp;nbsp;dôsledku mnohých zemetrasení a&amp;nbsp;vĺn [[cunami]].

=== Sardínia ===
Taliansky novinár ''Sergio Frau'' vo svojom článku ''„Le colonne d'Ercole“'' tvrdí, že v&amp;nbsp;čase pred [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] znamenali Herkulove stĺpy Sicílsky prieliv. Atlantída by teda mohla byť totožná so [[Sardínia|Sardíniou]], ktorú postihla prírodná katastrofa. Jedna časť uniknutých obyvateľov následne založila [[Etruskovia|etruskú civilizáciu]] na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] a&amp;nbsp;zvyšok preživšieho obyvateľstva sa pripojil k&amp;nbsp;ostatným morským národom pri útoku na Egypt (výrazná podobnosť s&amp;nbsp;opisovanou vojnou o&amp;nbsp;Stredomorie).

=== Ďalšie lokality ===
Medzi ďalšie uvažované lokality patrí v&amp;nbsp;Stredomorí [[Malta]] a&amp;nbsp;[[Cyprus]], v&amp;nbsp;Atlantickom oceáne potom napríklad [[Írsko]], ostrovy [[Karibik]]u či [[Azory]].

Manželia Rand a&amp;nbsp;Rose Flem-Athovci sa na základe prác profesora Charlese Hapgooda, ktorý v&amp;nbsp;50. rokoch vyslovil teóriu o&amp;nbsp;posune zemskej kôry, domnievajú, že Antarktída je stratená Atlantída. Flem-Athovci svoju teóriu publikovali v&amp;nbsp;knihe ''Keď padalo nebo/Hľadanie Atlantídy'' (When The Sky Fell).

== Kritika ==
Väčšina historikov sa zhoduje, že Atlantída je iba Platónova fikcia. Dôvodom pre to je, že v&amp;nbsp;období 10 000 rokov pred Kr. je existencia takto vyspelých civilizácií nepravdepodobná, neexistujú ani iné písomné pramene než Platónove (Atlantídu nespomína [[Herodotos]] ani žiaden iný grécky autor, hoci by im vtedy museli byť dejiny Atlantídy známe).

Platón zrejme použil príbeh Atlantídy ako demonštráciu ideálneho štátu - súžitie ľudí na kontinente líči Platón ako demokratický spoločenský ideál, formu štátu, ktorú vždy odporúčal svojim súčasníkom. Pôvodne mali Atlantíďania podľa Platóna žiť usporiadane a&amp;nbsp;v súlade so zákonmi bohov. Neskôr ale začali túžiť po väčšom bohatstve a&amp;nbsp;moci, stratili dôveru bohov a&amp;nbsp;[[Zeus]] sa nakoniec rozhodol celý kontinent zničiť mohutným zemetrasením.

== Atlantológia ==
[[Súbor:Ignatius-Donnelly.jpg|náhľad|Ignatius Donnelly]]
Americký vedec a politik [[Ignatius Donnelly]], ktorý sa považuje za otca Atlantológie, sa najviac preslávil svojou knihou, ktorá vyšla v roku 1882 pod titulom ''Atlantída – svet pred potopou''. 

Donnelly v nej obsiahlo porovnáva stavebné prvky, ktoré sa vyskytujú v Starom aj Novom svete, a prichádza k názoru, že stratená civilizácia musela byť ich spoločným predchodcom. 

Myslel si, že tento ostrovný kontinent kedysi ležal v šírych vodách Atlantického oceána a spájal Európu a Afriku s Amerikou. Jeho obyvatelia, majestátna rasa spola ľudských, spola božských bytostí, položila základy civilizácií na celom svete.

Podľa Donnellyho prepočtov možno predpokladať, že Atlantída zmizla pod morom asi pred 12&amp;nbsp;000 rokmi.

Jeho špekulácie o Atlantíde sú bohužiaľ síce presvedčivejšie ako bájky, ale nie ako presné archeologické skúmanie. Na základe neho totiž nemožno považovať stratenú civilizáciu Atlantídy za chýbajúci článok medzi oboma stranami oceánu.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Atlantis}}

[[Kategória:Záhady]]</text>
      <sha1>qd8ru59lbeydmqx0k4gsbnyumg9hno8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Učebná pomôcka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>98835</id>
    <revision>
      <id>8371482</id>
      <parentid>7940054</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T03:06:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371482</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2243" sha1="nqd75xj55sgixghu8xkuubvoe5ufayq" xml:space="preserve">'''Učebná pomôcka''' je hmotný [[prostriedok]] , ktorý pomáha pri [[vyučovanie|vyučovaní]] v [[škola|škole]].

== Pozri aj ==
* [[určovací kľúč]]
* [[mapa]]
* [[pomôcka]]
* [[pracovná pomôcka]]
* [[náčinie]]
* [[pomoc]]

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/pomocka_ucebna.html}}
* Dostál, J. (editor) [http://infotech.upol.cz/web_sbornik/sbornik_INFOTECH07_dil_1.pdf Infotech 2007 – moderní informační a komunikační technologie ve vzdělávání.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080920180453/http://infotech.upol.cz/web_sbornik/sbornik_INFOTECH07_dil_1.pdf |date=2008-09-20 }} Olomouc: Votobia, 2007. 881 s. ISBN 978-80-7220-301-7.
* Dostál, J. [http://sites.google.com/site/dos003/ke-sta%C5%BEen%C3%AD-1 Učební pomůcky a zásada názornosti.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080921190507/http://sites.google.com/site/dos003/ke-sta%C5%BEen%C3%AD-1 |date=2008-09-21 }} Olomouc: Votobia, 2008. 40 s. ISBN 978-80-7220-310-9.
* Dostál, J. [http://sites.google.com/site/dos003/ke-sta%C5%BEen%C3%AD-1 Počítač ve vzdělávání – modul 1.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080921190507/http://sites.google.com/site/dos003/ke-sta%C5%BEen%C3%AD-1 |date=2008-09-21 }} Olomouc: Votobia, 2007. 125 s. ISBN  	978-80-7220-295-9
* Dostál, J. [http://sites.google.com/site/dos003/ke-sta%C5%BEen%C3%AD-1 Počítač ve vzdělávání – modul 2.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080921190507/http://sites.google.com/site/dos003/ke-sta%C5%BEen%C3%AD-1 |date=2008-09-21 }}  Olomouc: Votobia, 2007. 124 s. ISBN  	978-80-7220-295-9
* Dostál, J. [http://www.jtie.upol.cz/clanky_2_2009/multimedialni_hypertextove_a_hypermedialni_ucebni_pomucky.pdf Multimediální, hypertextové a hypermediální učební pomůcky – trend soudobého vzdělávání.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120222104225/http://www.jtie.upol.cz/clanky_2_2009/multimedialni_hypertextove_a_hypermedialni_ucebni_pomucky.pdf |date=2012-02-22 }} Časopis pre technickú a informačnú výchovu. 2009, Olomouc, Vydala Univerzita Palackého, Ročník 1, Číslo 2, s. 18 - 23. ISSN 1803-537X (print). ISSN 1803-6805 (on-line).

[[Kategória:Vzdelávanie]]
[[Kategória:Didaktika]]</text>
      <sha1>nqd75xj55sgixghu8xkuubvoe5ufayq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Proterozoikum</title>
    <ns>0</ns>
    <id>101172</id>
    <revision>
      <id>8371584</id>
      <parentid>8224786</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8371584</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22386" sha1="k197su238p9vtjf3z59jmgsx63nvg24" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox geochronologická jednotka|
 Nazov=Proterozoikum|
 Mapa=|
 O2=|
 CO2=|
 Teplota=|
}}
{{Geologické obdobia}}

[[Obrázok:Laurencia.jpg|thumb|right|Červená riasa Laurencia. Podobné riasy sa vyskytovali už v [[Mezoproterozoikum|mezoproterozoiku]].]]

'''Proterozoikum''' (iné názvy: '''starohory'''; staršie: ''mladšie pre(d)kambrium, algonkium, predprvohory, pre(d)kambrium, eozoikum''; nevžitý tvar: ''prvotnoživotovršie''&lt;ref&gt;SAMUEL, O. Deväťdesiatpäť rokov profesora Jána Volka-Starohorského. In: Geologické práce - Správy 67, 1977 [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/gp_spravy/GPS_067.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180327213831/http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/gp_spravy/GPS_067.pdf |date=2018-03-27 }}, S. 12&lt;/ref&gt;) je [[Eón (geológia)|eón]] vo vývoji [[Zem]]e, v poradí tretí po [[Archaikum|archaiku]], po ňom nasledovalo [[fanerozoikum]]. Časový interval proterozoika je 2,5 miliardy – 542 mil. rokov. Pojem starohôr vymedzil [[Ebenezer Emmons|E. Emmons]] a [[Charles Doolittle Walcott|Ch. D. Walcott]] v roku [[1888]]. Český (a slovenský) názov starohory vymyslel v roku 1946 O. Kodym &lt;ref&gt;prekambrium. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]].&lt;/ref&gt;.

Pôvodne bola hranica medzi proterozoikom a fanerozoikom ([[Kambrium|kambriom]]) stanovená na prvý masívny výskyt [[Fosília|skamenelín]] vyšších živých foriem (napr. [[trilobit]]ov), no napriek neskorším objavom existencie života v proterozoiku sa táto hranica už nemenila, takže zostáva zachovaná na 542 mil. r

Rozdelenie:

Podľa nového delenia sa proterozoikum delí na tri [[Éra (geológia)|éry]]:                                                                         
* [[mezoproterozoikum]]
* [[paleoproterozoikum]]

Staršie delenie:
* [[sinikum]] (545 – 800 mil. rokov)
* [[riphaikum]] (800 mil. – 1,65 mld. rokov)
* [[animikium]] (1,65 – 2,2 mld. rokov)
* [[huronikum]] (2,2 – 2,45 mld. rokov)

== Geologický vývoj ==
Proterozoikum je z hľadiska geologického vývoja oveľa lepšie doložené ako archaikum. V proterozoiku sa často vyskytujú [[Súvrstvie|súvrstvia]] [[Usadená hornina|sedimentov]] plytkých (epikontinentálnych) morí, na rozdiel od prevažne hlbokomorských [[Metamorfóza (geológia)|metamorfovaných]] usadenín. Ďalším typom horninových formácií, ktoré sú typické najmä pre začiatok proterozoika, sú „[[páskaté železné rudy]]“. Proterozoikum je známe vývojom a následným rozpadom niekoľkých [[superkontinent]]ov ([[Atlantika]], [[Columbia (kontinent)|Columbia]], [[Nena]] a [[Rodinia]]) a s nimi spojenými [[Orogenéza|orogénnymi]] udalosťami. V proterozoiku došlo k [[Hurónske zaľadnenie|hurónskemu]] [[Glaciál|zaľadneniu]] počas periódy [[siderm]] – [[orosir]] a globálnemu zaľadneniu v periódach [[kryogén]] – [[ediakar]], nazývanému aj ''„[[Zamrznutá Zem|Zem – snehová guľa]]“'' („Snowball Earth“).

Počiatok proterozoika sa ešte stále nesie v znamení nižšieho obsahu [[kyslík]]a v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]]. S pribúdajúcim nárastom organizmov, najmä  tých, u ktorých sa vyvinula [[fotosyntéza]], sa zvyšoval podiel O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; v atmosfére, až kým koncom proterozoika nedosiahol dnešnú úroveň.

=== Severná Európa ===
Ku kontinentom, ktoré vznikli v [[Archaikum|archaiku]], sa pričleňovali nové pevninové masívy. K jadru [[Baltský štít|Baltského štítu]] v severnej [[Európa|Európe]] sa pripojili ďalšie oblasti súše: väčšia časť Fínska a Švédska s výnimkou najkrajnejšieho juhu a juhozápadu, [[baltský kontinentálny chrbát]], [[stredoruská  doska|stredoruská]] a [[povolžská doska]]. Pevnina sa utvárala v troch tektonických cykloch:
* [[karelskosvekofenidský cyklus]]
* [[krivorožský cyklus]]
* [[volynský cyklus]]
Keďže zároveň s karelidmi sa prvý raz v Európe jednoznačne vyskytli plytkovodné sedimenty, predpokladá sa, že pred 2 000 až 1 800 mil. rokmi zaplavili veľké priestory Baltského štítu na východe rozsiahle plytké moria.

=== Horské pásma ===
V dôsledku intenzívnych tektonických pohybov vznikali v tomto období na celej [[Zem]]i početné [[Vrásové pohorie|vrásové horské systémy]]. Tri z piatich [[Tektonický proces|tektonických fáz]] sa odohrali približne pred 1900 mil. rokmi. Veľký význam malo aj [[zvetrávanie]] a odnos zvetranín, ktoré zmenili vzhľad a charakter nových pohorí. Obdobie, v ktorom vzniklo jedno vrásové pohorie nazývame, [[tektonický cyklus]]. Často trvalo dlhšie ako 100 mil. rokov a vždy ho sprevádzali magmatické javy, ktorých cyklus predstavoval [[Tektonická éra|tektonickú éru]]. Na Začiatku bol vznik [[Geosynklinála|geosynkinály]], zvyčajne viac ako {{km|1000|m}} dlhej depresie [[Zemská kôra|zemskej kôry]], vyplnenej horninami. Geosynklinála sa mohla pri svojom pozvoľnom klesaní naplniť sedimentami hrubými až niekoľko tisíc metrov. Na konci geosynklinálneho obdobia sa centrálne časti začali dvíhať.  Sčasti tu pôsobila tlaková šmyková sila, sčasti [[vztlak]] ľahších hornín v ťažšom materiáli [[Zemský plášť|zemského plášťa]]. Keď sa vrásnenie presunulo z centrálnej časti geosynlikály k jej okrajom, nastali [[Tektonické obdobie|tektonické obdobia]]. V priebehu času sa geosynlinála vyvrásnila v celom rozsahu, pričom sa na jej okrajoch nahromadilo veľké množstvo sedimentov ([[molasa]]) pochádzajúcich z už vysokého centrálneho pohoria. V týchto fázach vznikali z odkrytých kryštalických jadier centrálne horské časti veľkých vrásových pohorí, zatiaľ čo zo [[Sedimentárna hornina|sedimentárnych hornín]] okrajové obalové oblasti. Systém vrás v horninách postihnutých [[Orogenéza|orogenézou]] (gr. ''oros'' = pohorie, ''genesis'' = vznik) na konci tektonickej fázy už nemenil. Začalo sa vysokohorské obdobie  orogenetického cyklu, v priebehu ktorého sa pohorie pôsobením vztlaku v zemskom materiáli dvíhalo. V tejto etape postupoval a silnej vplyv zvetrávania a odnosu materiálu z vyčnievajúceho pohoria, prehlbovali sa doliny a postavenie štítov v pohorí sa zvýrazňovalo. Opísaný mechanizmus je pre väčšinu teórii viac-menej spoločný.

=== Pevninové masívy v Severnej Amerike ===
Severoamerické archaické jadrá sa rozdelili na nové pevninové rozsiahle masívy : Arktické ostrovy, oblasť veľkých prérií, oblasť centrálnych rovín a [[Labrador]]u. Pri zväčšovaní plochy sa uplatnila iná schéma ako vo východoeurópskej platforme. Kým [[litosférická doska]]  vo východnej Európe ma skôr mriežkovitú stavbu, americká sa rozširovala zonálne – archaické jadrá boli obklopované stále novými geologickými časťami. Mobilná zóna (oblasť hromadenia sedimentov, metamorfózy hornín a [[Granitizácia|granitizácie]]) sa priebežne presúvala z centrálnych častí k okraju. Keďže v každej oblasti pôsobilo niekoľko na seba nadväzujúcich geologických cyklov, sú na americkom kontinente vzájomné vzťahy geologických činiteľov mimoriadne zložité.

=== Morská voda bez soli ===
[[Obrázok:Na,11.jpg|thumb|right|Vzorka sodíka]]
[[Obrázok:7092 pieskovna Dolinka pri Hradisti pod Vratnom dolomit.JPG|thumb|right|Dolomit]]
Zloženie morskej vody v proterozoiku nie je presne známe. Isté je len to, že obsah minerálnych látok v mori sa výrazne odlišoval od dnešného. Podobne ako dnes aj vtedy  záviselo zloženie morskej vody od procesov a pomerov na povrchu Zeme. More pred 2 500 mil. rokmi obsahovalo extrémne málo takých minerálnych zložiek, ktoré by sa doňho splavili ako produkty [[Erózia|erózie]] kontinentov. Chýbali rozpustné soli [[sodík]]a (teda aj [[kamenná soľ]]), [[draslík]]a, [[horčík]]a a [[vápnik]]a. Vo vysokej miere boli pravdepodobne prítomné prvky pochádzajúce zo [[Vulkanizmus|sopečnej činnosti]] ako [[chróm]], [[bróm]], [[jód]] a [[síra]]. Pokiaľ ide o obsah [[kyslík]]a vo [[Voda|vode]], môžeme s istotou povedať, že morská voda v ranom proterozoiku pôsobila redukčne, vytláčala kyslík z chemických zlúčenín. Iba pred 2 300 mil. rokmi sa morská voda obohatila kyslíkom v dôsledku prudkého nástupu fotosynteticky aktívnych [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]].

=== Tvorba dolomitu ===
Na začiatku proterozoika sa začala v stále sa rozširujúcich plytkých moriach rozsiahla tvorba [[dolomit (hornina)|dolomitických]] hornín. Spolu s [[Vápenec|vápencami]] patria medzi [[Karbonátová hornina|karbonátové horniny]], ktoré nie sú v predkambrijských súboroch veľmi rozšírené a zastúpené sú len [[dolomit (hornina)|dolomitmi]]. Ich sedimenty často dosahujú mocnosť niekoľko tisíc metrov. [[Dolomit]] je vápenato-horečnatý uhličitan CaMg(CO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;. Z morskej vody sa vylučuje len za určitých podmienok, najmä pri kolísaní jej chemického zloženia alebo pri teplotných zmenách. Vznikal väčšinou z vápnitých sedimentov ako produktov činnosti živých organizmov. Prudký prírastok fotosynteticky aktívnych organizmov v plytkých moriach, viedol v proterozoiku k zvýšenej spotrebe [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]], ktorý má pri rozpúšťaní vápenca významnú úlohu: ak klesá jeho obsah, vyzráža sa pevný vápenec, čím sa vytvorí predpoklad vzniku dolomitickej horniny. Pri charakteristickom zložení vtedajších morí vápenec dolomitizoval (zmena na dolomit). Ak sa vápenec vyskytol vo forme [[aragonit]]u (rombická kryštalická štruktúra), celý proces sa odohral veľmi jednoducho: štruktúra zostala zachovaná, len [[vápnik]] bol sčasti nahradený [[horčík]]om.

=== Uránové ložiská ===
[[Obrázok:UraniumUSGOV.jpg|thumb|right|Ruda uránu]]
Rozšírenie veľkých a plytkých morských paniev v dôsledku [[Transgresia|transgresie]] mora a zvýšenie obsahu kyslíka v morskej vode po náraste fotosynteticky aktívnych organizmov spôsobili základnú zmenu uránových ložísk. Prvotné uránové rudy dovtedy (pred 4 000 – 2 500 mil. rokmi) vznikali na povrchu archaických pevninových jadier. Tu boli postupne rozrušované, transportované a ukladané v moriach do rozsypov, kde ich obohacovalo gravitačné triedenie a iné procesy. Asi pred 2 000 mil. rokmi začali tieto uránové zlúčeniny v prostredí plytkého mora [[Oxidácia|oxidovať]] a mohli sa rozpúšťať vo vode. Morskými prúdmi a prúdením podzemnej vody urán migroval a opätovne sa vyzrážal vo forme pevnej rudy na inom mieste. Veľmi vhodné na to boli oblasti starého morského dna alebo strižné zóny so zvýšeným obsahom [[grafit]]u, v ktorých nastávajú priaznivé redukčné pomery (znižuje sa obsah kyslíka vo vode). Keď sa rozpustený urán dostal na takéto miesto, opäť sa zmenil na pevnú rudu a vytváral bohaté ložiská. Príkladom je panva jazera [[Athabasca (jazero)|Athabasca]] v [[Kanada|Kanade]] alebo [[austrálske Severné teritórium]]. Všeobecne takéto ložiská, v ktorých ruda vznikla vyzrážaním minerálov z roztokov, sa nazývajú [[metasomatické ložiska|infiltračné]]. Tento nový typ bohatých [[urán]]ových ložísk opäť potvrdzuje mohutné rozšírenie fotosynteticky aktívnych [[Riasa|rias]] a mikroorganizmov, pretože ich vznik prinajmenšom v prvej fáze sprevádzala veľká spotreba kyslíka.

=== Meteorit v Kanade ===
[[Obrázok:Sudbury Wanapitei WorldWind.jpg|thumb|right|Sudburský kráter]]
Približne pred 1800 mil. rokmi neďaleko dnešného [[Sudbury]] (Kanada) dopadol na Zem obrovský [[meteorit]] s niekoľkokilometrovým priemerom. Sudburský meteorit svojím dopadom nielenže rozdrvil horniny vonkajšej [[zemská kôra|zemskej kôry]], ale porušil kôru až po žeravotekutý plášť, čo vyvolalo náhly pokles tlaku. Pod vplyvom obrovskej energie dopadu sa plastický materiál plášťa ešte viac roztavil a prenikol do roztavenej zemskej kôry. Výsledkom bola [[heterogénna magma]], ktorá stuhla pozdĺž [[kráter]]a. V mnohých sa pritom obohatila [[sulfid]]mi, hlavne [[pentlandit]]om, [[sulfidy niklu|sírnikom niklu]] a [[sulfidy železa|železa]] [(Ni, Fe)&lt;sub&gt;9&lt;/sub&gt;S&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;]. Vzniklo tak najvýznamnejšie ložisko [[Nikel|niklu]] na Zemi. Celkové zásoby niklu v ňom sú 5,8 mil. ton, pričom 6,7 mil. ton niklu sa už vyťažilo, údaj je z roku [[1996]]. Intenzita dopadov meteoritických častíc sa postupne znížila na dnešnú úroveň. Štatisticky sa dá rátať so vznikom podobného krátera asi raz za 250 000 rokov.

=== Rudné minerály ===
Asi pred 2300 mil. rokmi sa začalo intenzívne zásobovanie oceánov kyslíkom, ktorý sa vtedy nachádzal predovšetkým v plytkých moriach. Neskôr sčasti unikal do [[Atmosféra|atmosféry]]. Kyslík rozpustený v morskej vode vytváral (v regionálnom meradle) nové možnosti pre tvorbu sedimentov, hlavne pre vznik rudných ložísk. Vyvolával totiž vo veľkých rozmeroch oxidáciu železa rozpusteného vo vode, a tým podnecoval jeho vyzrážanie. V oblastiach dovtedy chudobných na kyslík sa v rôznych typoch [[Sedimentárna hornina|sedimentárnych hornín]], ako sú [[íl]]y, [[uhličitan]]y či [[bituminózne sedimenty]], začali utvárať [[Sulfidická ruda|sulfidické rudy]] farebných kovov (viazané so sírou) – kýzové ložiská. Vďaka týmto okolnostiam vznikli podmienky na tvorbu rúd [[Olovo|olova]], [[chromit]]u, [[Zinok|zinku]], [[Zlato|zlata]], [[Meď|medi]], uránu a [[Platina|platiny]]. Približne pred 1800 mil. rokmi dosiahla tvorba týchto ložísk maximum. Potom intenzita ich vzniku začala klesať. 

==== Galenit ====
[[Obrázok:Galena.jpg|thumb|right|Galenit]]
[[Galenit]] je [[sulfid olovnatý]] (PbS) s hutnosťou 7,2 – 7,6. Je to  geologicky najvýznamnejšia ruda olova (obsahuje až 86,6% olova), ktorá sa často vyskytuje nielen v sedimentoch proterozoika, ale aj v hydrotermálnych rudných žilách. Takéto žily vznikajú, keď sa v horninovom prostredí ochladí voda, zohriata vulkanickou činnosťou, obsahujúca vysoký podiel rozpustených minerálov. Pritom sa vylučuje ruda. Vyskytuje sa aj v kontaktne [[Metasomatóza (geológia)|metasomatických horninách]], [[premenená hornina|metamorfitoch]] a [[žulový pegmatit|pegmatitoch]]. U nás sa nachádza pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Kryštály galenitu sú kubické alebo oktaédrické a majú olovenú farbu.

==== Oloveno-zinková ruda ====
[[Obrázok:Sphalerite.jpg|thumb|left|Sfalerit]]
[[Sfalerit]] je [[sírnik zinočnatý]] (ZnS). Vyskytuje sa vo farebných variáciách od žltej cez hnedú až po čiernu. Tvorí hexagonálne  tetraédrické kryštály. Sfalerit je najviac rozšírená zinková ruda. často sa vyskytuje zároveň s galenitom a tvorí tak zmiešanú oloveno-zinkovú rudu. Minerály v tejto zmiešanej rude len málokedy tvoria väčšie kryštály, skôr sa vyskytujú v podobe  jemno až hrubozrnných agregátov. Všeobecne sa kovový zinok vyskytuje s inými kovmi, okrem olova najmä so železom, ale aj so zlatom alebo meďou. Dnes sa tieto rudy ťažia na [[Slovensko|Slovensku]] v okolí Banskej Štiavnice.

==== Kremenec ====
[[Obrázok:Quartzite 2 jpg.jpg|thumb|right|Kremenec]]
[[Kremenec]] ([[kvarcit]]) sa v proterozoiku usadzoval vo veľkej miere. Je to veľmi pevný kremenný [[pieskovec]] bez základnej hmoty. Jeho farba sa mení od bielej po svetlosivú. Vznikol rastom jednotlivých zrniek [[kremeň]]a pod zvýšeným tlakom v určitom chemickom prostredí, až úplne zaplnil póry.  Kremeň (SiO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;) v jemne kryštalickej forme sa nazýva [[chalcedón]]. Prúžkovanou a často rôznofarebnou formou je [[achát]], ktorý kryštalizuje v dutinách. Kremeň sa vyskytuje v mnohých farebných variáciách (fialový [[ametyst]] alebo hnedá [[záhneda]]).

==== Titánová ruda ====
[[Obrázok:Hematyt i rutyl, Brazylia.jpg|thumb|left|Rutil]]
V proterozoiku boli priaznivé podmienky pre vznik titánových rúd. Ťažisko ich tvorby ležalo v časovom rozsahu pred 2 000 – 1 200 mil. rokmi, pričom vznik titánových rúd pravdepodobne nebol podmienený obohatením atmosféry kyslíkom. Nachádza sa totiž v [[Rift|riftových zónach]], ktoré sa v tomto období vyskytli prvý raz. Preto sa predpokladá, že titánové rudy sú magmatického pôvodu. Medzi tieto rudy patria [[rutil]] a [[anatas]] (TiO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;), [[ilmenit]] (FeTiO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;) a [[titanit]] [CaTiO (SiO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)]. Hlavné náleziská rutilu sú v [[Rakúsko|Rakúsku]], kryštalický rutil sa nachádza v [[Revúca (mesto)|Revúcej]].

==== Chromit ====
[[Obrázok:Chromit, Albania.jpg|thumb|right|Chromit]]
[[Chromit]]ové ložiská v raných dejinách Zeme vznikali veľmi zriedka, mali však aj dve krátkodobé etapy intenzívnej tvorby pred 2 500 – 2 000 mil. rokmi. [[Chromit]]y sa väčšinou vyskytujú  spolu s platinovými rudami. Chromit je oxid železa a [[chróm]]u (FeCr&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;). Je hnedočiernej až čiernej farby, tvorí pevnú zrnitú hmotu, zriedka býva hrubokryštalický. Je to najdôležitejšia ruda chrómu. Podobne ako titánová ruda nevznikal pôsobením atmosféry, ale tvoril sa z [[Magma|magmy]] v riftových oblastiach. Významné ložisko chromitu je [[Bushveldský masív]] v južnej [[Afrika|Afrike]].

==== Pyrit ====
[[Obrázok:Pyrit 1a.jpg|thumb|left|Pyrit]]
Okrem vzniku primárnych minerálov vznikali minerály aj premenou z iných (sekundárne). Pod vplyvom zvyšovania kyslíka v atmosfére korodoval a rozrušoval sa [[pyrit]] (FeS&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;) alebo [[uraninit]] (UO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;). Z pyritu sa odštiepila [[síra]] a vznikol [[oxid železitý]], [[hematit]] (Fe&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;), charakteristická zložka nových červených sedimentov. Pyrit v tomto období aj vznikal a to v oblasti riftových sedimentov pri prenikaní magmy do hlbinných hornín. Tieto pyrity nepatria medzi kvalitné rudy kvôli obsahu neželanej síry.

==== Niklová ruda ====
[[Obrázok:Ni,28.jpg|thumb|right|Nikel]]
Pred 1 800 mil. rokmi nastalo krátke obdobie intenzívnej tvorby sulfidických niklových ložísk spolu s ložiskami rúd medi a platiny. Tieto rudy sa vo veľkej miere vyskytovali už pred 2 800 – 2 500 mil. rokmi, keď boli viazané iba na podmorské [[Láva|lávové]] výlevy. V tom čase vznikali niklové rudy v magmatických ložiskách, v zónach veľkých pevninových zlomov a v priekopových štruktúrach. Najdôležitejšia ruda [[Nikel|niklu]] je [[pentlandit]] (Ni, Fe)&lt;sub&gt;9&lt;/sub&gt;S&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;. Na Slovensku sa niklové rudy vyskytujú v [[Rudňany|Rudňanoch]], [[Rožňava|Rožňave]] a [[Dobšiná|Dobšinej]].

== Vývoj života ==
V proterozoiku sú dôkazy existencie [[život|života]] stále vzácne. S určitosťou je možné tvrdiť, že v tomto období existovali baktérie a sinice a predpokladá sa vznik organizmov s bunkovým jadrom, najmä rias. Na konci proterozoika sa už rozvíjali aj mnohobunkové organizmy ([[mechúrniky]], [[obrúčkavce]], [[článkonožce]]) – úplne prvý výskyt je z obdobia pred 2 000 mil. rokmi zo západného [[Texas]]u. O asi 100 miliónov rokov neskôr sa objavujú diskovité mnohobunkovce označované ako [[gabonionta|gabonionty]]&lt;ref&gt;Hyžný, M., Harzhauser, M., 2014, Najstaršie mnohobunkovce za humnom. Quark, 5, XX, s. 51&lt;/ref&gt;. Dve veľké ľadové periódy priniesli útlm vo vývoji, no začiatkom kambria nastáva ''„populačná explózia“''. Zo starohôr je známy aj prvý organizmus so sexuálnym mechanizmom rozmnožovania (t. j. rozdielne orgány samčích a samičích rastlín) – červená riasa '''Bangiomorpha pubescens'''.

=== Nové baktérie v moriach ===

Vo všetkých okrajových moriach prakontinentu, do ktorého sa zjednotili [[kratogén]]y, sa zjavili jednobunkové [[Baktéria|baktérie]] (tzv. ''[[Schizomycetes]]''), ktoré sa začali rýchlo rozmnožovať. Uskutočňovali [[Fotosyntéza|fotosyntézu]] a odoberali tak z morskej vody [[oxid uhličitý]], pričom sa vylučovali uhličitany. Nové baktérie sa tak zúčastňovali na vzniku [[Organogénne sedimenty|organogénnych sedimentov]] (vznikli za účasti organizmov). Kyslík, ktorý sa pri fotosyntéze uskutočňovanej baktériami uvoľňoval ako vedľajší produkt, sa však nedostal do atmosféry. V redukčnom prostredí pramorí sa opäť viazal s inými prvkami.  Kmene raných baktérií sa svojou stavbou veľmi ponášali na [[sinice]] (''Syanophyta''), ktoré už existovali viac ako 1000 mil. rokov (už pred 3600 mil. rokmi). Spoločným znakom obidvoch skupín bolo, že ich [[Bunka|bunky]] ešte nemali oddelené [[bunkové jadro]]. Organizmy, ktoré nemajú bunkové jadro oddelené membránou sa nazývajú [[Prokaryotická bunka|prokaryotické]] na rozdiel od [[Eukaryotická bunka|eukaryotických]], ktorých jadro je od [[Cytoplazma|cytoplazmy]] oddelené [[Cytoplazmatická membrána|membránou]]. Prokaryotická bunka má veľmi jednoduchú stavbu a je oveľa menšia. Jej priemer je iba 1/{{mm|1000|m}}. Je obklopená jednoduchou membránou. Vnútri bunky sa nachádza prstencovitá molekula [[DNA]] ([[deoxyribonukleová kyselina]]), ktorá obsahuje všetky genetické informácie ([[genóm]]y) a pravdepodobne je predstupňom bunkového jadra ([[nukleoid]]). Vonkajšia membrána býva často prehnutá a vytvára vnútorné hadicové útvary alebo vnútorné membránové systémy. Prehnutia vonkajšej membrány sú pravdepodobne miesto, kde sa koncentrovali mnohé enzýmy. Vo vnútorných membránových systémoch sú látky potrebné pre fotosyntézu. Na vonkajšej strane majú prokaryotické baktérie bičíky, tenké rúrkovité útvary, ktoré sú zložené z rovnakých bielkovín ako bunková membrána. Bičíky umožňujú organizmu pohyb a súčasne víria vodu s čiastočkami potravy.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Chronostratigrafická tabuľka]]
* [[Prekambrium]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.stratigraphy.org/geowhen/timelinestages.html databáza GeoWhen]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Proterozoic|štítok=proterozoikum}}

{{Eóny}}
{{Proterozoikum}}

[[Kategória:Proterozoikum| ]]</text>
      <sha1>k197su238p9vtjf3z59jmgsx63nvg24</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vancouver</title>
    <ns>0</ns>
    <id>107686</id>
    <revision>
      <id>8371486</id>
      <parentid>8237292</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T04:20:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371486</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="109755" sha1="lstebs5ay1ujd61cv4tjwwedt7lssiq" xml:space="preserve">{{Najlepší článok}}
{{Geobox Canada| 
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Vancouver
| other_name         = 
| category           = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Vancouver Montage 2020.jpg
| image_caption      = Zhora zľava: vancouverský [[Downtown (Vancouver)|downtown]], [[Science World (Vancouver)|Science World]], [[BC Place]] a [[Canoe Bridge]], [[Granville Street Bridge]], [[False Creek]], [[Indiáni|indiánske]] [[totem]]y v [[Stanley Park|Stanley Parku]] a [[Harbour Centre]]
| image_size         = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Vancouver.svg
| symbol             = Coat of arms of Vancouver.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = City of Vancouver
| motto              = „By Sea, Land, and Air We Prosper“
| nickname           = „[[Hollywood severu]]“
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Kanada
| country_flag       = 1
| state              = [[Súbor:Flag of British Columbia.svg|23px]] [[Britská Kolumbia]]
| region             = Lower Mainland
| histregion         = 
| district           = [[Regionálny okres Metro Vancouver|Metro Vancouver]]
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = true
| elevation          = 
| lat_d              = 49
| lat_m              = 15
| lat_s              = 40
| lat_NS             = S
| long_d             = 123
| long_m             = 6
| long_s             = 50
| long_EW            = Z
| coordinates_type   = type:city
| highest            = 
| highest_elevation  = 167
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 0
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 114.67
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 675 218
| population_date    = 2017
| population_urban   = 2524113 [[Lower Mainland]]
| population_metro   = 2249725 [[Regionálny okres Metro Vancouver|Metro Vancouver]]
| population_density = 5749,9
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = [[6. apríl]] [[1886]]
| established_type   = 
| mayor              = [[Gregor Robertson]]
| mayor_type         = 
| mayor_party        = [[Vision Vancouver]]
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Pacific Standard Time|PST]] | utc_offset =-8
| timezone_DST       = [[Pacific Standard Time#Pacific Daylight Time|PDT]] | utc_offset_DST =-7
| postal_code        = V5K až V6Z
| area_code          = (+1) [[Zoznam telefónnych predvolieb v Britskej Kolumbii|(604)]], [[Zoznam telefónnych predvolieb v Britskej Kolumbii|(778)]]
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = 
| code1              = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Stadtgliederung Vancouver 2008.png
| map_background     = 
| map_caption        = &lt;small&gt;Vancouverské mestské časti&lt;/small&gt;
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Vancouver
| statistics         = 
| website            = http://vancouver.ca
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = '''Demonym''': ''Vancouverite''
}}

'''Vancouver''' ({{IPA|væːnˈkʰuv̥ɚ}}) je pobrežné [[Mesto (všeobecne)|mesto]] nachádzajúce sa na juhozápade [[Kanada|kanadskej]] provincie [[Britská Kolumbia]]. Je pomenované podľa [[Anglicko|anglického]] kapitána a prieskumníka [[George Vancouver|Georgea Vancouvera]]. Samotné meno Vancouver pochádza z [[Holandčina|holandského]] &quot;van Coevorden&quot;, znamenajúc niekto z ({{nld|&quot;van&quot;}}) [[Coevorden]]u, historického mesta v [[Holandsko|Holandsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Davis  | meno = Chuck  | odkaz na autora =   | titul = The History of Metropolitan Vancouver  | url = http://www.vancouverhistory.ca/archives_coevorden.htm  | dátum aktualizácie = 2008-07-02  | dátum prístupu = 2010-02-02  | jazyk = po anglicky  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110610231756/http://www.vancouverhistory.ca/archives_coevorden.htm  | dátum archivácie = 2011-06-10  }}&lt;/ref&gt;

Vancouver je najväčšie [[Metropola|metropolitné centrum]] v západnej časti Kanady a tretie najväčšie v celej Kanade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Population of census metropolitan areas (2001 Census boundaries) | url = http://www40.statcan.ca/l01/cst01/demo05a.htm | dátum aktualizácie = 2009-10-08 | dátum prístupu = 2010-02-02 | vydavateľ = Statistics Canada | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt; Je to jedno z miest tvoriacich [[regionálny okres Metro Vancouver]] a jedno z miest väčšej geografickej oblasti známej ako [[Lower Mainland]]. Nachádza sa tu [[Port Metro Vancouver]], [[prístav]] svetového významu.

V meste žije 675 218  obyvateľov na ploche {{km2|114.67}}, pričom v celej metropolitnej oblasti žije 2,2 miliónov obyvateľov na území veľkom {{km2|2878.52}}.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Municipal Population Estimates 2007 | url = http://www.bcstats.gov.bc.ca/data/pop/pop/mun/Mun2007txt.pdf | dátum vydania = 2007-12| dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Province of British Columbia Statistics Canada | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Province of British Columbia and Greater Vancouver Transit Authority (TransLink) Facts 2008 | url = http://www.bcstats.gov.bc.ca/data/pop/pop/mun/Mun2007txt.pdf | dátum vydania = 2007-12| dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Government of Canada | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt; Je značne etnicky a lingvisticky rôznorodé, keďže 52% jeho obyvateľov a 43% obyvateľov metropolitnej oblasti nemá za svoj [[materinský jazyk]] [[Angličtina|angličtinu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2006 Census: Population by mother tongue - cities | url = http://www12.statcan.ca/english/census06/data/highlights/Language/Table401.cfm?Lang=E&amp;T=401&amp;GH=7&amp;GF=59&amp;G5=0&amp;SC=1&amp;RPP=100&amp;SR=401&amp;S=0&amp;O=A&amp;D1=1 | dátum aktualizácie = 2009-04-07 | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Statistics Canada | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080126104933/http://www12.statcan.ca/english/census06/data/highlights/Language/Table401.cfm?Lang=E&amp;T=401&amp;GH=7&amp;GF=59&amp;G5=0&amp;SC=1&amp;RPP=100&amp;SR=401&amp;S=0&amp;O=A&amp;D1=1 | dátum archivácie = 2008-01-26 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2006 Census: Population by mother tongue - Metro regions | url = http://www12.statcan.ca/english/census06/data/highlights/Language/Table401.cfm?Lang=E&amp;T=401&amp;GH=5&amp;GF=59&amp;SC=1&amp;S=0&amp;O=A | dátum aktualizácie = 2009-04-07 | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Statistics Canada | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080504094744/http://www12.statcan.ca/english/census06/data/highlights/Language/Table401.cfm?Lang=E&amp;T=401&amp;GH=5&amp;GF=59&amp;SC=1&amp;S=0&amp;O=A | dátum archivácie = 2008-05-04 }}&lt;/ref&gt; Mesto sa rýchlo rozvíja a odhaduje sa, že počet obyvateľov metropolitnej oblasti dosiahne v roku [[2021]] viac ako 3 milióny. Hustotou obyvateľstva sa Vancouver radí na štvrté miesto na kontinente, po mestách [[New York (mesto)|New York]], [[San Francisco]] a [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], pričom v roku 2021 môže byť podľa odhadov už na druhom mieste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vancouver | url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/?id=100997 | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Emporis, Inc. | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;

Vancouver sa nachádza medzi úžinou [[Strait of Georgia]] a pohorím [[Pobrežné vrchy]]. Mesto bolo založené v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] [[Prisťahovalectvo|prisťahovalcami]] prilákanými [[Sobia zlatá horúčka|Sobiou zlatou horúčkou]] a [[Zlatá horúčka v kaňone Fraser|zlatou horúčkou v kaňone Fraser]] a spolu s príchodom transkontinentálnej [[Kanadská pacifická železnica|kanadskej pacifickej železnice]] sa rýchlo rozvinulo z malej osady na metropolitné centrum. Prístav nadobudol medzinárodný význam ako uzol globálnej obchodnej siete [[Britské impérium|Britského impéria]], keď v kombinácii s parnými loďami a železnicou skrátil prepravnú dobu tovaru z [[Orient]]u do [[Londýn]]a.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Morley | meno = Alan | titul = Vancouver, from milltown to metropolis | vydavateľ = Mitchell press | rok = 1974 | url = http://lccn.loc.gov/64026114 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Norris | meno = John M. | titul = Strangers Entertained | vydavateľ = Vancouver, British Columbia Centennial '71 Committee | rok = 1971 | url = http://lccn.loc.gov/72170963 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je to najrušnejší prístav v Kanade a podľa prepravenej tonáže štvrtý najväčší prístav v Severnej Amerike.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Stevens | meno = Leah | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rise of the Port of Vancouver, British Columbia | periodikum = Economic Geography | odkaz na periodikum = Economic Geography | rok = 1936 | mesiac = január | ročník = 12 | číslo = 1 | strany = 61–70 | url = http://links.jstor.org/sici?sici=0013-0095%28193601%2912%3A1%3C61%3AROTPOV%3E2.0.CO%3B2-R | doi = 10.2307/140264 | issn = 0013-0095 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Port Metro Vancouver Mid-Year Stats Include Bright Spots in a Difficult First Half for 2009 | url = http://www.portmetrovancouver.com/about/news/09-07-31/Port_Metro_Vancouver_Mid-Year_Stats_Include_Bright_Spots_in_a_Difficult_First_Half_for_2009.aspx | dátum vydania = 2009-07-31 | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = [[Port Metro Vancouver]] | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110615025718/http://www.portmetrovancouver.com/about/news/09-07-31/Port_Metro_Vancouver_Mid-Year_Stats_Include_Bright_Spots_in_a_Difficult_First_Half_for_2009.aspx | dátum archivácie = 2011-06-15 }}&lt;/ref&gt;

Až do [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] bola ekonomika Vancouveru založená na tradičných sektoroch Britskej Kolumbie: [[Ťažba dreva|ťažbe dreva]], [[Lesníctvo|lesníctve]], [[Baníctvo|baníctve]], [[Rybárstvo|rybárstve]] a [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]]. Za posledných 30 rokov sa diverzifikovala a dnešný Vancouver má po lesníctve silný [[Služby|sektor služieb]] a rozrastajúci sa [[Turistika|turistický priemysel]]. Mesto je známe aj ako tretie najväčšie centrum produkcie filmov a seriálov v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] po [[Hollywood]]e a [[New York (mesto)|New Yorku]], niekedy je označované aj ako [[Hollywood severu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Industry Profile | url = http://www.bcfilmcommission.com/about_us/industry_profile.htm | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = BC Film Commission | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vancouver Film Industry | url = http://www.vancouver.com/movies/hollywood_north/vancouver_film_industry_overview/index.htm | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Vancouver.com | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080517112136/http://www.vancouver.com/movies/hollywood_north/vancouver_film_industry_overview/index.htm | dátum archivácie = 2008-05-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Gasher | meno = Mike | titul = Hollywood North: The Feature Film Industry in British Columbia | vydavateľ = University of British Columbia Press | rok = 2002| url = | isbn = 0-7748-0967-1 | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Overnight visitors to Greater Vancouver by volume, monthly and annual basis | url = http://www.tourismvancouver.com/pdf/research/monthly_overnight_visitors_1994_2005.pdf | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Vancouver Convention and Visitors Bureau | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110717081342/http://www.tourismvancouver.com/pdf/research/monthly_overnight_visitors_1994_2005.pdf | dátum archivácie = 2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Film &amp; Television Production | url = http://www.vancouvereconomic.com/page/film-television-production | dátum prístupu = 2010-02-03 | vydavateľ = Vancouver Economic Development Commission | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090414224905/http://vancouvereconomic.com/page/film-television-production | dátum archivácie = 2009-04-14 }}&lt;/ref&gt; Vo Vancouveri sa rozrastá high-tech priemysel, najmä tvorba a vývoj počítačových hier.

Vancouver bol viackrát za sebou vyhlásený za jedno z troch miest na svete s najlepšími podmienkami pre život.&lt;ref&gt;{{cite news | title = Vancouver and Melbourne top city league| publisher = BBC News| date = 4 October 2002 | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/2299119.stm | accessdate =30.06.2008 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news | title = Vancouver is 'best place to live' | publisher = BBC News | date = 4 October 2005| url = http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/4306936.stm | accessdate =30.06.2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news | title = Vancouver world's second-best place to live: survey| publisher = CBC News| date = 3 March 2003| url = http://www.cbc.ca/money/story/2003/03/03/cities030303.html | accessdate =30.06.2008|archiveurl=http://web.archive.org/web/20071013223608/http://www.cbc.ca/money/story/2003/03/03/cities030303.html|archivedate=13 October 2007}}&lt;/ref&gt;
V roku [[2007]] bol vyhlásený spolu s [[Viedeň|Viedňou]] za tretie najlepšie mesto čo sa týka kvality života, po [[Zürich]]u a [[Ženeva|Ženeve]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = Vancouver leads Canadian cities in world survey| publisher = CBC.ca| url = http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2007/04/02/city-rankings-070402.html| accessdate = 30.06.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070406190710/http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2007/04/02/city-rankings-070402.html| archivedate = 2007-04-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.cbc.ca/news/interactives/map-expensivecities/ Expensive cities: The global cost of living]. Interactive map. CBC.ca. Prístup: 30.06.2008.&lt;/ref&gt; V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Vancouver umiestnil na 6. mieste.&lt;ref name=&quot;dennikn-vieden&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1574506/je-pomala-a-bezpecna-vieden-zostava-najlepsim-mestom-pre-zivot/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-05 | dátum prístupu = 2019-09-08 }}&lt;/ref&gt; Podľa magazínu ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' mal v roku 2007 Vancouver šiesty najviac nadhodnotený trh s [[nehnuteľnosť]]ami na svete a druhý v Severnej Amerike, po americkom meste [[Los Angeles]].&lt;ref&gt;{{cite web|date=30.06.2008|title=World's Most Overpriced Real Estate Markets|publisher=[[Forbes.com]]|first=Matt|last=Woolsey|url=http://www.forbes.com/realestate/2007/08/24/housing-overpriced-world-forbeslife-cx_mw_0824realestate.html}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|date=30.06.2008|title=In Pictures: World's Most Overpriced Real Estate Markets|publisher=[[Forbes.com]]|first=Matt|last=Woolsey|url=http://www.forbes.com/2007/08/24/housing-overpriced-world-forbeslife-cx_mw_0824realestate_slide_7.html?thisSpeed=30000}}&lt;/ref&gt; V roku 2007 bol Vancouver vyhlásený po [[Toronto|Toronte]] za druhé najdrahšie mesto pre život v Kanade a 89 najdrahšie celosvetovo, v roku 2006 bol 56 nadrahším mestom na svete. V tom istom prieskume boli [[Zürich]] a [[Ženeva]] vyhlásené za deviate a siedme najdrahšie mestá sveta.&lt;ref&gt;{{cite news|first=Eric|last=Beauchesne|title=Toronto pegged as priciest place to live in Canada|publisher=CanWest News Service|date=24 June 2006|url=http://www.canada.com/vancouversun/news/story.html?id=245b1dc8-1b43-46cb-bd84-6e78ab8a5afb&amp;k=54140|accessdate=30.06.2008}}&lt;/ref&gt; V roku 2007 bol vyhlásený za desiate najčistejšie mesto na svete.&lt;ref&gt;{{cite web|date=30.06.2008|title=Which Are The World's Cleanest Cities?|publisher=[[Forbes.com]]|first=Robert|last=Malone|url=http://www.forbes.com/2007/04/16/worlds-cleanest-cities-biz-logistics-cx_rm_0416cleanest_slide_13.html?thisSpeed=30000}}&lt;/ref&gt;

Od [[12. február|12.]] do [[28. február]]a [[2010]] sa vo Vancouveri a v lyžiarskom stredisku [[Whistler Blackcomb]], ležiacom {{km|125|m}} na sever pri meste [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistler]], konali [[Zimné olympijské hry 2010|zimné olympijské hry]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.winter2010.com/|title=Vancouver 2010|publisher=Vancouver Organizing Committee for the 2010 Olympic Games|accessdate=30.06.2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180504133529/http://winter2010.com/ |date=2018-05-04 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|author=|title=Vancouver to host 2010 Winter Olympics||publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/sport/newsid_3039000/3039690.stm|date=2003-07-18|accessdate=30.06.2008}}&lt;/ref&gt; V roku [[2026]] bolo jedným z dejísk [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|Majstrovstiev sveta vo futbale]].

== Dejiny ==
[[Súbor:1898 Van Pan Map.jpg|thumb|Vancouver v roku 1898]]

Podľa [[Archeológia|archeologických]] vykopávok je možné prvé osídlenie tejto oblasti datovať do obdobia medzi rokmi 6000 až 8000 pred Kr.&lt;ref&gt;{{cite web| last = Thom| first = Brian| year = 1996| url = http://home.istar.ca/~bthom/LONGTERM-FIN.htm| title = Stó:lo Culture - Ideas of Prehistory and Changing Cultural Relationships to the Land and Environment| accessdate = 31.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070718061334/http://home.istar.ca/~bthom/LONGTERM-FIN.htm| archivedate = 2007-07-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name = Atlas&gt;{{cite book | author=Carlson, Keith Thor (ed.) | title= A Stó:lō-Coast Salish Historical Atlas | location=Vancouver, BC | publisher=Douglas &amp; McIntyre | year=2001 | pages = 6–18 | isbn=1-5505-4812-3}}&lt;/ref&gt; Mesto sa nachádza na tradičnom území [[Indiáni|indiánskych]] kmeňov [[Squamish]], [[Musqueam]] a [[Tsleil-Waututh]] zo skupiny [[Pobrežní Sališovia|pobrežných Sališov]]. Svoje osady mali na mieste dnešného Vancouveru, na miestach ako je [[Stanley Park]], zátoka [[False Creek]], [[Kitsilano]], Point Grey a ústie [[Fraser (rieka)|rieky Fraser]].&lt;ref name = Atlas/&gt; Pobrežné oblasti ako prvý z [[Európania|európanov]] preskúmal v roku [[1791]] [[Španielsko|španielsky]] prieskumník [[José María Narváez]], ktorého o rok neskôr nasledoval [[Spojené kráľovstvo|britský]] kapitán [[George Vancouver]].&lt;ref&gt;{{cite book| last = Davis| first = Chuck| coauthors = W. Kaye Lamb| title = Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia| publisher = Linkman Press| date = 1997| location = Surrey, BC| pages = 34–36| url = http://www.discovervancouver.com/GVB/captain-george-vancouver.asp| id = ISBN 978-1-896846-00-2}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100530000309/http://www.discovervancouver.com/GVB/captain-george-vancouver.asp |date=2010-05-30 }}&lt;/ref&gt; [[Simon Fraser]], prieskumník a obchodník [[Severozápadná spoločnosť|Severozápadnej spoločnosti]] bol prvým európanom, ktorý stál suchou nohou na mieste dnešného Vancouveru. V roku [[1808]] splavil [[Fraser (rieka)|rieku Fraser]] až po [[West Point Grey]], blízko miesta kde sa dnes nachádza kampus [[University of British Columbia]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = History of City of Vancouver| publisher = Caroun.com| url = http://www.caroun.com/Countries/America/Canada/Vancouver/2-VancouverHistory.html | accessdate =01.07.2008}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Vancouver Gastown Gassy Jack cropped.jpg|left|thumb|170px|Socha [[John Deighton|Gassy Jacka]] v historickej štvrti [[Gastown]]]]

[[Sobia zlatá horúčka]], ktorá vypukla v roku [[1861]] priviedla vyše 25 000 mužov, väčšinou z [[Kalifornia|Kalifornie]], k ústiu [[Fraser (rieka)|rieky Fraser]]. Položila základy trvalého osídlenia, ktoré vzniklo v roku [[1862]] na mieste dnešnej mestskej časti [[Marpole]] na McLearyho farme pri rieke, východne od starej osady indiánskeho kmeňa Musqueam.&lt;ref name=&quot;Vancouver's past&quot;&gt;{{cite book| last = Hull| first = Raymond| title = Vancouver's Past| publisher = University of Washington Press| date = 1974| location = Seattle|coauthors=Soules, Gordon, Soules, Christine| id = ISBN 978-0-295-95364-9}}&lt;/ref&gt; Píla postavená v ''Moodyville'' (súčasný [[North Vancouver (mesto)|North Vancouver]]) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších prevádzok na južnom brehu a v okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stampovi. Stamp, ktorý začal ťažiť drevo v okolí mesta [[Port Alberni]] sa pokúsil postaviť pílu v [[Brockton Point]]e, na mieste kde sa dnes nachádza [[maják]] vo východnej časti [[Stanley Park|Stanley parku]], no silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť ho na Gore Street, ktoré sa neskôr stalo známe ako [[Hastings Mill]]. Píla sa stala centrom okolo ktorého sa sformoval dnešný Vancouver. S príchodom [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]] začal jej význam postupne klesať, no naďalej ostávala dôležitou súčasťou mesta až do jej zatvorenia v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]].&lt;ref name=&quot;GVB&quot;&gt;{{cite book| last = Davis| first = Chuck| title = The Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia| publisher = Linkman Press| date = 1997| location = Surrey, British Columbia| pages = 39–47| url = http://www.discovervancouver.com/gvb/history-of-vancouver.asp| accessdate = | id = ISBN 978-1-896846-00-2}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030218062138/http://www.discovervancouver.com/GVB/history-of-vancouver.asp |date=2003-02-18 }}&lt;/ref&gt;

Vancouver je jedným z najmladších miest v Britskej Kolumbii.&lt;ref name=&quot;Horizons&quot;&gt;{{cite book | last = Cranny| first = Michael| coauthors = Jarvis, Moles, Seney| title = Horizons: Canada Moves West| publisher = Prentice Hall Ginn Canada| date = 1999| location = Scarborough, ON| id = ISBN 978-0-13-012367-1}}&lt;/ref&gt; [[Gastown]], ďalšia z osád, sa rýchlo rozrástla v roku [[1867]] v okolí krčmy, ktorú postavil [[John Deighton]] prezývaný [[John Deighton|utáraný (Gassy) Jack]].&lt;ref name=&quot;Horizons&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Gastown.org - History|url=http://www.gastown.org/history/index.html|accessdate=01.07.2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091125034053/http://www.gastown.org/history/index.html|archivedate=2009-11-25}}&lt;/ref&gt; V roku [[1870]] vláda provincie [[Britská Kolumbia]] preskúmala rozvojový potenciál osady Gastown a rozhodla o jej rozšírení na mesto, ktoré na počesť britského ministra pre kolónie [[Granville Leveson-Gower|Granvilla Levesona-Gowera]] premenovala na [[Granville (Britská Kolumbia)|Granville]]. Toto mesto spolu s jeho prírodným prístavom sa neskôr stalo konečnou stanicou Kanadskej pacifickej železnice.

[[Súbor:Canadian steam.jpg|thumb|Prvá lokomotíva, ktorá dorazila do Vancouveru po trase transkontinentálnej železnice v roku 1887]]

Rozvíjajúce sa mesto bolo [[6. apríl]]a [[1886]] premenované z Granville na Vancouver a oficiálne zapísané do registra ako mestská samospráva. Toho istého roku do mesta dorazila transkontinentálna [[Kanadská pacifická železnica]] (CPR), ktorej konečnú trasu navrhol [[Henry John Cambie]]. Meno nového mesta určil prezident Kanadskej pacifickej železnice [[William Cornelius Van Horne]].

Dňa [[13. jún]]a [[1886]] vypukol v meste veľký požiar, ktorý ho premenil na spálenisko. Mesto bolo po požiari rýchlo obnovené, pričom v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady ktorá mala iba 1 000 obyvateľov sa Vancouver do konca [[19. storočie|19. storočia]] rozrástol na mesto s 20 000 a do roku [[1911]] až so 100 000 obyvateľmi.&lt;ref&gt;{{cite book| last = Davis| first = Chuck | coauthors = Richard von Kleist | title = Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia | publisher = Linkman Press| date = 1997 | location = Surrey, BC| pages = 780 | id = ISBN 978-1-896846-00-2}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:First Vancouver Council Meeting after fire.jpg|left|thumb|Prvé zasadanie mestskej rady po požiari v roku 1886]]

Počas [[Zlatá horúčka na Klondike|zlatej horúčky na Klondikeu]] v roku [[1898]] predávali [[zlatokop]]om vancouverskí kupci veľké množstvo tovaru a vybavenia. Jeden z týchto kupcov, Charles Woodward, otvoril v roku [[1892]] prvý obchodný dom [[Woodward’s]] na rohu dnešných ulíc Georgia Street a Main Street a spolu so [[Spencer’s]] a [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu|Spoločnosťou Hudsonovho zálivu]] sformovali dominantné jadro siete [[maloobchod]]ov v meste počas nadchádzajúcich desaťročí.&lt;ref&gt;{{cite web| title = Our History: Acquisitions, RETAIL, Woodward’s Stores Limited| publisher = Hudson's Bay Company| url = http://www.hbc.com/hbcheritage/history/acquisitions/retail/woodwards.asp| accessdate = 01.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070227013354/http://www.hbc.com/hbcheritage/history/acquisitions/retail/woodwards.asp| archivedate = 2007-02-27}}&lt;/ref&gt;

[[Ekonomika]] Vancouveru bola v tej dobe veľmi závislá od veľkých firiem, napríklad od [[Severozápadná spoločnosť|Severozápadnej spoločnosti]] a [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]], ktoré mali prostriedky na rýchly rozvoj mesta a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, no hlavným priemyslom ostávala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a tovaru v prístave [[Port of Vancouver]].&lt;ref&gt;{{cite journal| last = McCandless | first = R. C.| title = Vancouver's 'Red Menace' of 1935: The Waterfront Situation| journal = BC Studies | issue = 22| pages = 68| date = 1974 }}&lt;/ref&gt;

V období po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] počas [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]] v [[20. roky 20. storočia|20.]] a [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] dochádzalo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedených najmä členmi [[Komunistická strana|komunistickej strany]], ktoré vyvrcholili v roku [[1935]].&lt;ref&gt;{{cite journal| last = Manley| first = John | title = Canadian Communists, Revolutionary Unionism, and the 'Third Period': The Workers' Unity League,| journal = Journal of the Canadian Historical Association, New Series| volume = 5| pages = 167–194| date = 1994| url = http://www.erudit.org/revue/jcha/1994/v5/n1/031078ar.pdf | accessdate =01.07.2008}}&lt;/ref&gt; Viac ako 1 600 štrajkujúcich vtedy zaplnilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré boli pod správou armády vo vzdialených oblastiach západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch násilných dennodenných protestov štrajkujúci robotníci obrátili svoj hnev proti federálnej vláde v [[Ottawa|Ottawe]] a rozhodli sa odcestovať na východ, aby federálnej vláde oznámili svoje požiadavky.&lt;ref&gt;{{cite book| last = Brown| first = Lorne| title = When Freedom was Lost: The Unemployed, the Agitator, and the State| publisher = Black Rose Books| date = 1987| location = Montreal| id = ISBN 978-0-920057-77-3}}&lt;/ref&gt; Medzi ďalšie spoločenské hnutia tej doby patrilo [[Feminizmus (hnutie)|feministické hnutie]] a ''Zväz kresťanských žien'', ktoré žiadali zákaz pitia a distribúcie alkoholu – tvrdili že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti.&lt;ref&gt;{{cite book| last = Robin| first = Martin| title = The Rush for Spoils: The Company Province,| publisher = McClelland and Stewart| date = 1972| location = Toronto| pages = 172| id = ISBN 0-7710-7675-4}}&lt;/ref&gt; [[Prohibícia v Kanade|Prohibícia]] sa začala v Kanade po skončení prvej svetovej vojny a trvala do roku [[1921]], kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom [[Alkoholický nápoj|alkoholických nápojov]], ktorá trvá dodnes.&lt;ref&gt;{{cite book| last = Robin| first = Martin| title = The Rush for Spoils: The Company Province,| publisher = McClelland and Stewart| date = 1972| location = Toronto| pages = 187–188| id = ISBN 0-7710-7675-4}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Damage done by the Asiatic Exclusion League.jpg|thumb|Škody po nepokojoch v septembri 1907, ktoré viedla [[Liga za vylúčenie Ázijcov]]]]

Prvý kanadský [[Droga (omamná látka)|protidrogový]] zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli potom, čo [[Liga za vylúčenie Ázijcov]] (združenie zo začiatku 20. storočia, ktoré chcelo zabrániť v príchodu do [[Kanada|Kanady]] a [[Spojené štáty|USA]] emigrantom z [[Východná Ázia|východnej Ázie]]) viedlo výtržnosti proti štvrtiam [[Chinatown (Vancouver)|Chinatown]] a [[Japantown (Vancouver)|Japantown]]. Ppčas vyšetrovania násilností bolo odhalené že dvaja z poškodených boli výrobcami [[Ópium|ópia]] a častými návštevníkmi fajčiarní ópia boli biele ženy a  [[číňania]]. Na základe tejto skutočnosti bol neskôr schválený federálny zákon ktorý zakázal výrobu, predaj a dovoz ópia na iné ako medicínske účely&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Carstairs
  | meno = Catherine
  | odkaz na autora = 
  | titul = 'Hop Heads' and 'Hypes':Drug Use, Regulation and Resistance in Canada
  | url = http://www.collectionscanada.ca/obj/s4/f2/dsk2/ftp03/NQ53757.pdf
  | dátum vydania = 2000
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 01.07.2008
  | vydavateľ =University of Toronto
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | druh nosiča = PDF
}}&lt;/ref&gt;.

Zlúčenie s mestami [[Point Grey]] a ''South Vancouver'' dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou [[Metropola|metropolou]] v krajine. K [[1. január]]u [[1929]] mal rozšírený Vancouver viac ako 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom [[Burrard (polostrov)|polostrove Burrard]], od rieky Fraser až k [[fjord]]u [[Burrard Inlet]].&lt;ref&gt;{{cite book| last = Francis| first = Daniel| title = L.D.:Mayor Louis Taylor and the Rise of Vancouver| publisher = Arsenal Pulp Press| date = 2004| location = Vancouver| pages = 135| id = ISBN 1-55152-156-3}}&lt;/ref&gt;

== Geografia a podnebie ==
Vancouver sa rozprestiera na ploche {{km2|114.67}}, na [[Nížina|nížinách]] a [[Pahorkatina|pahorkatinách]]. Nie je súčasťou neďalekého [[Vancouverov ostrov|Vancouverovho ostrova]], no ostrov aj mesto sú pomenované podľa toho istého človeka, kapitána Britského kráľovského námorníctva (Royal Navy) [[George Vancouver|Georgea Vancouvera]].

Mesto sa nachádza na [[Burrard (polostrov)|polostrove Burrard]], ktorý leží medzi fjordom [[Burrard Inlet]] na severe a riekou [[Fraser (rieka)|Fraser]] na juhu. Súčasťou mesta je tretí najväčší mestský park v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], [[Stanley Park]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=World66 - Vancouver Travel Guide|url=http://www.world66.com/northamerica/canada/britishcolumbia/vancouver|publisher=World 66|accessdate=01.07.2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060513001153/http://www.world66.com/northamerica/canada/britishcolumbia/vancouver|archivedate=2006-05-13}}&lt;/ref&gt; Park zaberá plochu viac ako {{ha|400|m|w}}, jeho veľká časť je zalesnená – je v ňom viac ako pol milióna stromov, z ktorých niektoré sú staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne viac ako 8 miliónov návštevníkov, turistov aj domácich.

[[Súbor:Queen Elizabeth Park.jpg|thumb|left|[[Queen Elizabeth Park]]]]

Na obzore mestu dominuje pohorie [[North Shore (pohorie)|North Shore]], v jasný deň pri dobrej viditeľnosti je možné zbadať aj [[stratovulkán]] [[Baker (sopka)|Mount Baker]] ({{m|3285|m}}), nachádzajúci sa na juhovýchode v [[Spojené štáty|USA]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Ďalej je možné vidieť [[Vancouverov ostrov]] na západe a pobrežie [[Sunshine Coast]] na severozápade.&lt;ref name=&quot;aboutvancouver&quot;&gt;{{cite web | title = About Vancouver| publisher = City of Vancouver| url = http://vancouver.ca/aboutvan.htm#history| accessdate=01.07.2008}}&lt;/ref&gt;

Na kanadské pomery sú [[podnebie (klíma)|klimatické podmienky]] nezvyčajne mierne.&lt;ref&gt;{{cite web| title = Weather Winners — Mildest Winters| publisher = Environment Canada| url = http://www.on.ec.gc.ca/weather/winners/element.cfm?lang=e| accessdate = 01.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20071101043343/http://www.on.ec.gc.ca/weather/winners/element.cfm?lang=e| archivedate = 2007-11-01}}&lt;/ref&gt; Vancouver má oceánsku klímu, ktorá je otepľovaná teplým japonským oceánskym prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná teplota pohybuje okolo 22 stupňov [[Stupeň Celzia|Celzia]], v januári okolo 8 stupňov.&lt;ref&gt;{{cite web|title=British Columbia - Weather and Climate|url=http://www.britishcolumbia.com/information/details.asp?id=16|accessdate=01.07.2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070930014440/http://www.britishcolumbia.com/information/details.asp?id=16|archivedate=2007-09-30}}&lt;/ref&gt; Najvyššia nameraná teplota 34,4 °C bola zaznamenaná [[30. júl]]a [[2009]], čím prekonala predchádzajúci rekord 33,8 °C z predošlého dňa, [[29. júl]]a 2009.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Hottest day ever recorded in Vancouver|url=http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/29/bc-heat-wave-forecast.html|accessdate=04.08.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090731182327/http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/29/bc-heat-wave-forecast.html|archivedate=2009-07-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Temperature record broken in Lower Mainland — again|url=http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/30/bc-090730-heat-record.html|accessdate=04.08.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090803160458/http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/30/bc-090730-heat-record.html|archivedate=2009-08-03}}&lt;/ref&gt; Celodenné mrazy a sneženie býva zriedkavé. Priemerné množstvo [[Dážď|zrážok]] v celej oblasti je {{mm|1219|m}} za rok, no na severe na úpätí hôr naprší za rok vyše {{mm|2000|m}}.&lt;ref name=&quot;aboutvancouver&quot; /&gt; Zrážky sa najčastejšie vyskytujú medzi októbrom a začiatkom apríla.

[[Súbor:Vancouverpalms.jpg|thumb|Palmy pri pláži [[Sunset Beach]] sú pre mesto netypické, no sú vhodným potvrdením jeho miernej klímy v porovnaní so zvyškom Kanady]]

Stromy a rastliny vo Vancouveri a okolí sa skladajú z [[Dažďový les|dažďových lesov]] mierneho pásma pozostávajúcich z [[Borovicorasty|ihličnanov]] a zmiešaných skupín [[javor]]ov a [[Jelša|jelší]] a aj veľkých [[močiar]]istých oblastí (aj vo vyšších polohách z dôvodu horšieho odvodnenia).&lt;ref&gt;{{cite web| title= Stanley Park, Vancouver Parks Board, 2006| url= http://www.city.vancouver.bc.ca/Parks/parks/stanley/| publisher= City of Vancouver| accessdate= 01.07.2008| archiveurl= https://web.archive.org/web/20060927054317/http://www.city.vancouver.bc.ca/parks/parks/stanley/| archivedate= 2006-09-27}}&lt;/ref&gt; Medzi ihličnany, vyskytujúce sa v oblasti patrí [[smrek sitkanský]], [[tuja riasnatá]], [[jedľovec rôznolistý]] a [[douglaska tisolistá]]. Ihličnany v oblasti Vancouveru sa vyznačujú najväčšou koncentráciou vysokých stromov z týchto druhov na celom pobreží Britskej Kolumbie. Iba v zátoke [[Elliott Bay]] v [[Seattle|Seattli]] sú stromy, ktoré sa môžu porovnávať s tými vo fjorde [[Burrard Inlet]] a v zátoke [[English Bay]]. Najväčšie stromy sa vyskytovali v oblasti dnešného [[Gastown|Gastownu]], miesta, kde sa s ťažbou dreva začalo najskôr a na južných brehoch zátok [[False Creek]] a English Bay, najmä na okolí pláže [[Jericho Beach]]. Les v [[Stanley Park]]u je väčšinou druhej a tretej generácie, ťažba dreva v ňom prebiehala medzi [[60. roky 20. storočia|60.]] až [[80. roky 20. storočia|80. rokmi 20. storočia]]. Ešte dnes sa v ňom dajú nájsť dôkazy používania starých techník ťažby dreva, ako napríklad zárezy v stromoch po používaní dosiek, ktoré sa do nich pri rezaní stromu vrážali. Drevorubač, ktorý na nich stál, tak mohol strom píliť vo väčšej výške, kde bol kmeň stromu užší ako pri zemi.&lt;ref&gt;{{cite web| title= Stanley Park: Forest - Monument Trees| url=http://vancouver.ca/parks/parks/stanley/nature.htm|publisher=vancouver.ca |accessdate=04.08.2009}}&lt;/ref&gt;
 
Vo Vancouveri a v oblasti [[Lower Mainland]] sa dá nájsť značne rôznorodá zbierka stromov a rastlín z rôznych častí kontinentu a dokonca až spoza oceánu z [[Východná Ázia|východnej Ázie]]. Ako príklad je možné uviesť rôzne druhy [[Arekovité|paliem]], [[blahočet čilský]], [[javor dlaňolistý]], [[Azalka|azalky]], [[Magnólia|magnólie]], [[rhododendron]]y (alpské ruže) a [[Čerešňa pílkatá|čerešne pílkaté]] (známe pod názvom [[sakura]]), ktoré tu boli vysadené v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=A Short History of Our Trees|url=http://www.vcbf.ca/history|publisher=Vancouver Cherry Blossom Festival|accessdate=01.07.2008}}&lt;/ref&gt; V rôznych častiach okresu [[West Vancouver (Britská Kolumbia)|West Vancouver]] sa vyskytuje [[arbutus menziesii]].

Zatiaľ čo počet áut vo Vancouveri sa zvýšil spolu s nárastom populácie, počet majiteľov áut a priemerná najazdená vzdialenosť vodičov jazdiacich každý deň od počiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] klesla. Vancouver je jediné veľké kanadské mesto s týmto trendom. Napriek tomu, že doba jazdy autom narástla o jednu tretinu a zvýšil sa aj objem automobilovej dopravy, do [[Downtown (Vancouver)|downtownu]] jazdí o 7% menej áut.&lt;ref&gt;{{cite web|title =Planning &amp; Transportation| publisher = City of Vancouver| url = http://vancouver.ca/commsvcs/planning/stats/plantransport/index.htm| accessdate=01.07.2008}}&lt;/ref&gt; Obyvatelia buď viac inklinujú k životu v oblastiach bližších k ich záujmom, alebo vo väčšej miere používajú bicykle a služby hromadnej dopravy. Čiastočne to je výsledok tlaku mestských plánovačov na vyriešenie problémov s automobilovou dopravou a kampaní na ochranu [[Životné prostredie|životného prostredia]].

{{Infobox Počasie
|metric_first=yes
|single_line=yes
|location=Vancouver
| Jan_Hi_°C =6
| Feb_Hi_°C =8
| Mar_Hi_°C =10
| Apr_Hi_°C =13
| May_Hi_°C =17
| Jun_Hi_°C =19
| Jul_Hi_°C =22
| Aug_Hi_°C =22
| Sep_Hi_°C =19
| Oct_Hi_°C =14
| Nov_Hi_°C =9
| Dec_Hi_°C =6
| Year_Hi_°C =14
| Jan_Lo_°C =0
| Feb_Lo_°C =2
| Mar_Lo_°C =3
| Apr_Lo_°C =5
| May_Lo_°C =8
| Jun_Lo_°C =11
| Jul_Lo_°C =13
| Aug_Lo_°C =13
| Sep_Lo_°C =11
| Oct_Lo_°C =7
| Nov_Lo_°C =3
| Dec_Lo_°C =1
| Year_Lo_°C =7
| Jan_Precip_mm =154
| Feb_Precip_mm =123
| Mar_Precip_mm =114
| Apr_Precip_mm =84
| May_Precip_mm =68
| Jun_Precip_mm =55
| Jul_Precip_mm =40
| Aug_Precip_mm =39
| Sep_Precip_mm =54
| Oct_Precip_mm =113
| Nov_Precip_mm =181
| Dec_Precip_mm =176
| Year_Precip_mm =1199
|source = Environment Canada &lt;ref name = climateYVR&gt;{{cite web|url=http://www.climate.weatheroffice.ec.gc.ca/climate_normals/results_e.html?Province=ALL&amp;StationName=vancouver&amp;SearchType=BeginsWith&amp;LocateBy=Province&amp;Proximity=25&amp;ProximityFrom=City&amp;StationNumber=&amp;IDType=MSC&amp;CityName=&amp;ParkName=&amp;LatitudeDegrees=&amp;LatitudeMinutes=&amp;LongitudeDegrees=&amp;LongitudeMinutes=&amp;NormalsClass=A&amp;SelNormals=&amp;StnId=889&amp;|title=Canadian Climate Normals 1971-2000|publisher=Environment Canada|accessdate=04.08.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081211181645/http://www.climate.weatheroffice.ec.gc.ca/climate_normals/results_e.html?Province=ALL&amp;StationName=vancouver&amp;SearchType=BeginsWith&amp;LocateBy=Province&amp;Proximity=25&amp;ProximityFrom=City&amp;StationNumber=&amp;IDType=MSC&amp;CityName=&amp;ParkName=&amp;LatitudeDegrees=&amp;LatitudeMinutes=&amp;LongitudeDegrees=&amp;LongitudeMinutes=&amp;NormalsClass=A&amp;SelNormals=&amp;StnId=889&amp;|archivedate=2008-12-11}}&lt;/ref&gt;
|accessdate = 04.08.2009
}}

== Vzhľad mesta ==
=== Urbanistika ===
Mestskí plánovači sa na konci [[50. roky 20. storočia|50.]] a [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] rozhodli podporiť výstavbu výškových obytných budov v mestskej časti [[West End (Vancouver)|West End]] skrz prísne požiadavky vyžadujúce odstupy a otvorený priestor medzi budovami s cieľom zaistiť pre ich obyvateľov výhľad a mestskú zeleň.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.discovery.org/a/4205|title=&quot;Some things worked: The best - or worst- planning decisions made in the Lower Mainland.&quot;|publisher=Vancouver Sun|accessdate=04.08.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100406135151/http://www.discovery.org/a/4205|archivedate=2010-04-06}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Vancouver aerial view.jpg|left|thumb|Letecký pohľad na vancouverský [[Downtown (Vancouver)|downtown]]]]

Tento úspech pri vytváraní síce husto obývaných, no príjemných obytných zón sa od polovice [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] uplatnil pri obnove starých priemyselných zón ako napríklad severnej časti [[False Creek]]u a prístavu [[Coal Harbour]]. Výsledkom bolo kompaktné jadro mesta, prispôsobené verejnej doprave, chodcom a cyklistom. Hustota obyvateľstva je v downtowne podľa sčítania ľudu z roku [[2001]] približne 121 obyvateľov na [[hektár]]. Radnica pokračuje v politike zvyšovania hustoty obyvateľstva s cieľom zamedziť nekontrolovanému rozširovaniu mesta.

[[Súbor:One Wall Centre.jpg|thumb|[[One Wall Centre]]]]

Skrz aktívne plánovanie urbanistiky mesta sa Vancouver v tomto stal unikátnym v porovnaní s ostatnými severoamerickými mestami, pričom je pravidelne oceňovaný za kvalitu života v meste. Tento úspech viedol aj k vytvoreniu nového štýlu v urbanistike označovaného ako [[Vancouverism]], ktorý je charakteristický vysokými obytnými budovami a budovami so zmiešaným využitím umiestnenými v strede mesta.&lt;ref&gt;{{cite web | title = Vancouverism| publisher = Canadian Architect| url = http://www.canadianarchitect.com/Issues/ISarticle.asp?id=177934&amp;story_id=164583120907&amp;issue=08012006&amp;PC= Vancouverism: Definitions| accessdate=04.08.2009}}&lt;/ref&gt;

Mestská radnica schválila v roku [[1990]] kvôli ochrane výhľadu na pohorie [[North Shore (pohorie)|North Shore]] smernicu &quot;View Protection Guidelines&quot;. Jej cieľom bolo zaviesť v downtowne obmedzenie výšky mrakodrapov na 91 metrov. Tým sa síce podarilo udržať výhľad na hory, no viacerí obyvatelia mesta mali dojem, že silueta mesta je plochá a chýba jej vizuálna príťažlivosť. Po vypracovaní štúdie v roku [[1997]], ktorej záver znel, že siluete mesta by zmena prospela, sa postoj mestskej rady k danej problematike zmenil. Štúdia z roku [[1997]] určila, že v downtowne sa nachádza 5 miest, kde budovy mohli presiahnuť limit o 137 metrov a dve miesta, kde sa limit dal prekročiť o 122 metrov.&lt;ref&gt;{{cite web| title = Downtown Vancouver Skyline Study| work = Special Council Meeting Minutes | publisher = City of Vancouver| date = 7 and 23 April 1997| url=http://www.vancouver.ca/ctyclerk/cclerk/970407/skyline.htm | format = [[PDF]]| accessdate =03.07.2008}}&lt;/ref&gt; O osem rokov neskôr päť zo siedmich vytipovaných miest už bolo zastavaných, alebo na nich prebiehala výstavba výškových budov. Najvyššou z týchto nových budov je 201 metrov vysoký obytný dom/hotel [[Living Shangri-La]], ktorého výstavba bola dokončená v roku [[2008]].&lt;ref name=&quot;autogenerated1&quot; /&gt;

=== Architektúra ===
[[Súbor:Vancouver Public Central Library (23725337068).jpg|thumb|[[Vancouver Public Library]]]]

Medzi významné budovy je možné zaradiť katedrálu [[Christ Church Cathedral (Vancouver)|Christ Church Cathedral]], [[Hotel Vancouver]], antropologické múzeum [[Museum of Anthropology (Vancouver)|Museum of Anthropology]] a galériu umenia [[Vancouver Art Gallery]].&lt;ref name=&quot;The History of Metropolitan Vancouver&quot;&gt;{{cite web| last = Davis| first = Chuck| url = http://www.vancouverhistory.ca/archives_rattenbury.htm| title = The History of Metropolitan Vancouver| work = Rattenbury| publisher = Vancouver History| accessdate = 03.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070103045039/http://www.vancouverhistory.ca/archives_rattenbury.htm| archivedate = 2007-01-03}}&lt;/ref&gt; V oblasti [[Downtown (Vancouver)|downtownu]] sa nachádza niekoľko pozoruhodných moderných budov, medzi ktoré patrí [[Harbour Centre]], Súdny dvor mesta Vancouver s blízkym námestím [[Robson Square]] a verejná knižnica [[Vancouver Public Library]], ktorá pripomína [[Koloseum]] v [[Rím]]e.

Medzi ďalšie významné budovy patrí bývalá centrála spoločnosti [[BC Hydro]], teraz obytný dom, nachádzajúci sa na rohu ulíc [[Burrard Street]] a [[Nelson Street]] a bývalý kanadský pavilón z [[Expo 86]], [[Canada Place]] so svojou strechou pripomínajúcou biele lodné plachty, v jeho susedstve sa nachádza kongresové centrum [[Vancouver Convention &amp; Exhibition Centre]]. Počas zimných olympijských hier v roku 2010 bolo hlavným vysielacím strediskom pre medzinárodné médiá. Súčasťou budovy Canada Place je aj terminál pre výletné lode a trajekty a hotel [[Pan-Pacific]]. Dve výškové budovy, ktoré dominujú výhľadu na juh sú [[Mestská radnica (Vancouver)|Mestská radnica]] a pavilón Centennial fakultnej nemocnice [[Vancouver General Hospital]].&lt;ref&gt;{{cite book| last = Davis| first = Chuck| coauthors = Harold Kalman| title = Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia| publisher = Linkman Press| date = 1997| location = Surrey, BC| pages = 185–196| url = http://www.discovervancouver.com/GVB/no-buildings.asp| id = ISBN 978-1-896846-00-2}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book| last = Kalman| first = Harold| title = Exploring Vancouver: Ten Tours of the City and its Buildings| publisher = University of British Columbia Press| date = 1974| location = Vancouver| pages = 160–161| id = ISBN 0-7748-0028-3}}&lt;/ref&gt;

V období pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] sa v downtovne nachádzali najvyššie budovy [[Britské impérium|Britského impéria]]. Medzi ne patrili [[Province Building]], [[Dominion Building]], [[Sun Tower]] a [[Marine Building]], postavená v štýle [[art deco]].&lt;ref&gt;{{cite book| last = Kalman| first = Harold| title = Exploring Vancouver: Ten Tours of the City and its Buildings| publisher = University of British Columbia Press| date = 1974| location = Vancouver| pages = 22,24,78| id = ISBN 0-7748-0028-3}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web| url = http://two.archiseek.com/archives/9631| title = Marine Building| publisher = Archiseek| accessdate = 03.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20140323231001/http://two.archiseek.com/archives/9631| archivedate = 2014-03-23}}&lt;/ref&gt; Medzi budovy postavené v tom období patrí aj galéria Vancouver Art Gallery.&lt;ref name=&quot;The History of Metropolitan Vancouver&quot; /&gt;

Medzi najvyššie budovy v meste patrí 62-poschodový mrakodrap [[Living Shangri-La]] s výškou 201 metrov.&lt;ref name=&quot;autogenerated1&quot;&gt;{{cite web |url = http://www.emporis.com/en/wm/bu/?id=176375| title = Living Shangri-La | publisher = Emporis Buildings | accessdate=04.08.2009}}&lt;/ref&gt; Druhou najvyššou budovou vo Vancouveri je [[One Wall Centre]] so 150 metrami a 48 poschodiami, nasledovaný 149 metrovou [[Shaw Tower]] s 41 poschodiami.&lt;ref name=&quot;autogenerated1&quot; /&gt;&lt;ref name=buildings_feet/&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=100997&amp;bt=2&amp;ht=2&amp;sro=1| title = Vancouver High-rise buildings| publisher = Emporis Buildings | accessdate =04.08.2009}}&lt;/ref&gt; Harbour Centre so 146 metrami je tretí, [[Granville Square]] a [[Royal Centre]] so 142 a 141 metrami sú na štvrtom a piatom mieste.&lt;ref name=buildings_feet&gt;{{cite web |url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=100997&amp;bt=2&amp;ht=3&amp;sro=1| title = Vancouver High-rise buildings (in feet)| publisher = Emporis Buildings | accessdate=03.07.2008}}&lt;/ref&gt; V meste sú aj ďalšie budovy, ktoré nedosahujú výšku 140 metrov.&lt;ref&gt;{{cite web |url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=100997&amp;bt=2&amp;ht=2&amp;sro=1| title = Vancouver High-rise buildings| publisher = Emporis Buildings | accessdate=03.07.2008}}&lt;/ref&gt;

{{Široký obrázok|Burrard Bridge View.jpg|800px|Panoráma Vancouveru uprostred leta}}

== Obyvateľstvo ==
Vancouver sa niekedy nazýva ''mesto štvrtí'' z dôvodu veľkej etnickej rôznorodosti jeho obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Berger
  | meno = Thomas R.
  | odkaz na autora = 
  | titul = A City of Neighbourhoods: Report of the 2004 Vancouver Electoral Reform Commission
  | url = http://www.city.vancouver.bc.ca/erc/pdf/verc_report.pdf
  | dátum vydania = 8. jún 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.07.2008
  | vydavateľ = City of Vancouver
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | druh nosiča = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20040629065115/http://www.city.vancouver.bc.ca/erc/pdf/verc_report.pdf
  | dátum archivácie = 2004-06-29
  }}&lt;/ref&gt;. Obyvatelia pôvodom z [[Anglicko|Anglicka]], [[Škótsko|Škótska]] a [[Írsko|Írska]] sú historicky najväčšou etnickou skupinou v meste a prvky anglickej kultúry a spoločnosti sú v niektorých oblastiach Vancouveru veľmi zjavné, a to najmä v [[South Granville Rise (Vancouver)|South Granville]] a [[Kerrisdale]].&lt;ref&gt;[http://www40.statcan.ca/l01/cst01/demo27x.htm Population by selected ethnic origins, by census metropolitan areas (2001 Census)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060519074857/http://www40.statcan.ca/l01/cst01/demo27x.htm |date=2006-05-19 }}, Statistics Canada (2001).&lt;/ref&gt; Ďalšou veľkou európskou etnickou skupinou sú [[Nemci]]. Nemeckí emigranti boli až do vypuknutia anti-nemeckých nálad vo spoločnosti po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1914]] hlavnou silou medzi miestnymi podnikateľmi a vyššou spoločnosťou.

[[Súbor:Millennium Gate.jpg|left|thumb|Brána Millennium Gate v [[Chinatown (Vancouver)|Chinatowne]]]]

[[Číňania]] v [[Chinatown (Vancouver)|Chinatowne]] sú veľmi viditeľnou skupinou, mesto má jednu z najrozšírenejších komunít hovoriacou čínskymi jazykmi v celej Severnej Amerike.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Visible minorities (2001 census)|url=http://www40.statcan.ca/l01/cst01/demo53e.htm|publisher=Statistics Canada|accessdate=02.07.2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060908222615/http://www40.statcan.ca/l01/cst01/demo53e.htm|archivedate=2006-09-08}}&lt;/ref&gt; Ďalšie mestské štvrte so zastúpením etnických menšín sú [[Little Italy (Vancouver)|Little Italy]], [[Japantown (Vancouver)|Japantown]], [[Greektown (Vancouver)|Greektown]] a [[Punjabi Market (Vancouver)|Punjabi Market]] (označovaný niekedy aj ako [[Punjabi Market (Vancouver)|Little India]]). Medzi významné [[Ázia|ázijské]] etniká vo Vancouveri patria [[Vietnam]]ci, [[Filipíny|Filipínci]], [[Kambodža]]nia, [[Južná Kórea|Juhokórejci]] a [[Japonsko|Japonci]]. Napriek narastajúcemu počtu latinoameričanov a afričanov prichádzajúcich do Vancouveru v [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] bola emigračná vlna z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] a [[Afrika|Afriky]] relatívne malá (3,6% a 3,3% v porovnaní s celkovým počtom emigrantov).&lt;ref&gt;Hiebert, D., (June 2009). [https://web.archive.org/web/20110611225327/http://www.irpp.org/choices/archive/vol15no7.pdf “The Economic Integration of Immigrants in Metropolitan Vancouver.”] ''IRPPChoices'' '''15'''(7), p. 6. Prístup: 06.08.2009.&lt;/ref&gt;

[[Súbor:St Marys Kerrisdale.jpg|thumb|[[Anglikánstvo|Anglikánsky]] [[kostol]] v [[Kerrisdale]]]]

Veľa emigrantov z [[Hongkong]]u si vybralo Vancouver za svoj domov po pripojení bývalej britskej kolónie Hongkong k [[Čína|Číne]], pokračovali týmto v tradícii prisťahovalectva z celého sveta, v dôsledku ktorej je Vancouver po [[Toronto|Toronte]] druhou najpopulárnejšou destináciou pre [[emigrant]]ov v Kanade.&lt;ref&gt;{{cite web| title = Canada's ethnocultural portrait: Canada| publisher = Statistics Canada| date = 2001| url = http://www12.statcan.ca/english/census01/products/analytic/companion/etoimm/canada.cfm| accessdate = 02.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070202013310/http://www12.statcan.ca/english/census01/products/analytic/companion/etoimm/canada.cfm| archivedate = 2007-02-02}}&lt;/ref&gt;

Po prívale emigrantov z Hongkongu sú najväčšou etnickou skupinou v meste (okrem [[Spojené kráľovstvo|Britov]]) [[Nemecko|Nemci]], nasledovaní [[Taliani|Talianmi]], [[Škandinávia|škandinávčanmi]] a [[Východná Európa|východoeurópanmi]]. Prvé emigračné vlny [[Juhoslávia|Juhoslovanov]] prišli spolu s Talianmi po prvej svetovej vojne, [[Česi]], [[Slováci]], [[Poliaci]] a [[Maďari]] ich nasledovali po začiatku sovietskej nadvlády vo východnej Európe po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Prvá veľká vlná [[Gréci|gréckych]] prisťahovalcov sa datuje do obdobia konca [[60. roky 20. storočia|60.]] a počiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]], keď sa počas diktátorskej vlády v Grécku usídlili v oblasti [[Kitsilano|Kitsilana]].

V meste aj v metropolitnej oblasti sa nachádza početná skupina pôvodných obyvateľov – [[Indiáni|indiánskych]] kmeňov, v Kanade nazývaných ako [[prvé národy]]. Vo Vancouveri sa vytvorila najpočetnejšia komunita pôvodných obyvateľov v celej provincii [[Britská Kolumbia]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=Community Highlights for VancouverStatistics Canada (2001 census)|url=http://www12.statcan.ca/english/Profil01/CP01/Details/Page.cfm?Lang=E&amp;Geo1=CSD&amp;Code1=5915022&amp;Geo2=PR&amp;Code2=59&amp;Data=Count&amp;SearchText=Vancouver&amp;SearchType=Begins&amp;SearchPR=01&amp;B1=All&amp;Custom=|date= (2001 census data)|publisher=Statistics Canada|accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt;

Hoci niekedy dochádza k incidentom s rasovým podtextom, Vancouver má relatívne harmonické rasové a etnické spolunažívanie.&lt;ref&gt;{{cite web| last = Community Services| first = Social Planning| title = Multiculturalism and Diversity: Vancouver's Diverse Population| publisher = City of Vancouver| url = http://www.city.vancouver.bc.ca/commsvcs/socialplanning/initiatives/multicult/index.htm| accessdate = 02.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070930160617/http://www.city.vancouver.bc.ca/commsvcs/socialplanning/initiatives/multicult/index.htm| archivedate = 2007-09-30}}&lt;/ref&gt; Prejavuje sa to aj napríklad relatívne vysokým počtom zmiešaných manželstiev, zmiešané páry sú bežným javom v jednotlivých štvrtiach. Takisto oba tradičné čínske sviatky [[Festival dračích lodí|Duanwu Festival]], nazývaný aj [[Festival dračích lodí]], ktorý sa slávi v piatom dni piateho mesiaca čínskeho kalendára a [[Čínsky nový rok]], ktorý trvá od 1 až do 15 dňa prvého mesiaca v čínskom [[Lunárny kalendár|lunárnom kalendári]] sú oslavované všetkými etnickými skupinami.

=== Viditeľné minority ===
[[Súbor:Vancouver census 2006 pie chart visible minorities population characteristics.png|thumb|300px|Viditeľné minority vo Vancouveri (údaje zo zčítania ľudu v roku 2006)]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
!Skupina&lt;ref&gt;{{cite web|title=Census-recensement|url=http://www12.statcan.ca/census-recensement/2006/dp-pd/prof/92-591/details/page.cfm?Lang=E&amp;Geo1=CSD&amp;Code1=5915022&amp;Geo2=PR&amp;Code2=59&amp;Data=Count&amp;SearchText=Vancouver&amp;SearchType=Begins&amp;SearchPR=01&amp;B1=All&amp;GeoLevel=&amp;GeoCode=5915022|publisher=Statistics Canada|accessdate=02.07.2008}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
!Populácia
!Percentá
|-
|[[Číňania]] 	
|168 215
|29,4%
|-
|[[Južná Ázia|Juhoázijčania]]
|32 515
|5,7%
|-
|[[Filipínci]]
|28 605
|5,0%
|-
|[[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodní ázijci]]
|14 850
|2,6%
|-
|[[Japonci]]
|9 730
|1,7%
|-
|[[Kórejčania]]
|8 780
|1,5%
|-
|[[Latinská Amerika|Latinoameričania]]
|8 225
|1,4%
|-
|Viacero predkov z vid. min.
|7 320
|1,3%
|-
|[[Juhozápadná Ázia|Juhozápadní ázijci]]
|5 355
|0.9%
|-
|[[Černosi]]
|5 290
|0,9%
|-
|[[Arabi]]
|1 875
|0,3%
|}

=== Rast populácie ===
Do údajov spred roku [[1931]] nie sú zahrnuté bývalé mestá Point Grey a South Vancouver.&lt;ref&gt;{{cite web| title = British Columbia Regional District and Municipal Census Populations| publisher = BC Stats| url =http://www.bcstats.gov.bc.ca/data/dd/handout/hist_cen.pdf|format = [[PDF]]|accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web| title = British Columbia Municipal and Regional District 1996 Census Results| publisher = BC Stats| url = http://www.bcstats.gov.bc.ca/data/cen96/mun_rd.asp| accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web| title = British Columbia Municipal and Regional District 2001 Census Results| publisher = BC Stats| url = http://www.bcstats.gov.bc.ca/data/cen01/mun_rd.asp| accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book| last = Davis| first = Chuck| title = The Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopedia| publisher = Linkman Press| date = 1997| location = Surrey, BC| pages = 780| id = ISBN 978-1-896846-00-2}}&lt;/ref&gt;

{|
|- style=&quot;vertical-align: top;&quot;
|
&lt;small&gt;''Počet obyvateľov (v tis.)''&lt;/small&gt;
&lt;timeline&gt;
Colors=
  id:lightgrey value:gray(0.9)
  id:darkgrey value:gray(0.7)
  id:sfondo value:rgb(1,1,1)
  id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8)

ImageSize = width:500 height:370
PlotArea = left:50 bottom:50 top:20 right:20
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:700
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:100 start:0
ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:50 start:0
BackgroundColors = canvas:sfondo

BarData=
  bar:1891 text:1891
  bar:1901 text:1901
  bar:1911 text:1911
  bar:1921 text:1921
  bar:1931 text:1931
  bar:1941 text:1941
  bar:1951 text:1951
  bar:1961 text:1961
  bar:1966 text:1966
  bar:1971 text:1971
  bar:1976 text:1976
  bar:1981 text:1981
  bar:1986 text:1986
  bar:1991 text:1991
  bar:1996 text:1996
  bar:2001 text:2001
  bar:2006 text:2006
  bar:2007 text:2007

PlotData=
  color:barra width:20 align:left

  bar:1891 from:0 till: 13.709
  bar:1901 from:0 till: 26.133
  bar:1911 from:0 till: 100.401
  bar:1921 from:0 till: 117.217
  bar:1931 from:0 till: 246.593
  bar:1941 from:0 till: 275.353
  bar:1951 from:0 till: 344.833
  bar:1961 from:0 till: 384.522
  bar:1966 from:0 till: 410.375
  bar:1971 from:0 till: 426.256
  bar:1976 from:0 till: 410.188
  bar:1981 from:0 till: 414.281
  bar:1986 from:0 till: 431.147
  bar:1991 from:0 till: 471.644
  bar:1996 from:0 till: 514.008
  bar:2001 from:0 till: 545.671
  bar:2006 from:0 till: 578.041
  bar:2007 from:0 till: 611.869

PlotData=

  bar:1891 at: 13.709 fontsize:S text: 13 shift:(-10,5)
  bar:1901 at: 26.133 fontsize:S text: 26 shift:(-10,5)
  bar:1911 at: 100.401 fontsize:S text: 100 shift:(-10,5)
  bar:1921 at: 117.217 fontsize:S text: 117 shift:(-10,5)
  bar:1931 at: 246.593 fontsize:S text: 246 shift:(-10,5)
  bar:1941 at: 275.353 fontsize:S text: 275 shift:(-10,5)
  bar:1951 at: 344.833 fontsize:S text: 344 shift:(-10,5)
  bar:1961 at: 384.522 fontsize:S text: 384 shift:(-10,5)
  bar:1966 at: 410.375 fontsize:S text: 410 shift:(-10,5)
  bar:1971 at: 426.256 fontsize:S text: 426 shift:(-10,5)
  bar:1976 at: 410.188 fontsize:S text: 410 shift:(-10,5)
  bar:1981 at: 414.281 fontsize:S text: 414 shift:(-10,5)
  bar:1986 at: 431.147 fontsize:S text: 431 shift:(-10,5)
  bar:1991 at: 471.644 fontsize:S text: 471 shift:(-10,5)
  bar:1996 at: 514.008 fontsize:S text: 514 shift:(-10,5)
  bar:2001 at: 545.671 fontsize:S text: 545 shift:(-10,5)
  bar:2006 at: 578.041 fontsize:S text: 578 shift:(-10,5)
  bar:2007 at: 611.869 fontsize:S text: 611 shift:(-10,5)

TextData=
  fontsize:S pos:(20,20)
  text:&quot;Zdroj: statcan&quot;

&lt;/timeline&gt;
| 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: right;&quot;
|- style=&quot;text-align: center;&quot;
! Rok
! Vancouver
! Metro Vancouver
|-
| 1931 || 246 593 || 347 709
|-
| 1941 || 275 353 || 393 898
|-
| 1951 || 344 833 || 562 462
|-
| 1956 || 365 844  || 665 564
|-
| 1961 || 384 522 || 790 741
|-
| 1966 || 410 375 || 892 853
|-
| 1971 || 426 256 || 1 028 334
|-
| 1976 || 410 188 || 1 085 242
|-
| 1981 || 414 281 || 1 169 831
|-
| 1986 || 431 147 || 1 266 152
|-
| 1991 || 471 644 || 1 602 590
|-
| 1996 || 514 008 || 1 831 665
|-
| 2001 || 545 671 || 1 986 965
|-
| 2006 || 578 041 || 2 116 581
|}
|}

== Ekonomika ==
Vďaka jeho polohe na pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] a tomu, že je posledným mestom na trase [[Trans-Canada Highway|kanadskej transkontinentálnej diaľnice]] a [[Kanadská pacifická železnica|železnice]] je Vancouver jedným z najväčších [[priemysel]]ných centier v krajine.&lt;ref name=&quot;aboutvancouver&quot;/&gt;

[[Súbor:PortOVan.jpg|thumb|[[Port of Vancouver]]]]

Prístav [[Port of Vancouver]] (kód CXH), ktorý je jedným z najväčších prístavov v Kanade prepraví ročne do 130 krajín tovar v hodnote vyše 75 miliárd [[Kanadský dolár|kanadských dolárov]]. Prístav vytvára 10,5 miliardy dolárov pre kanadský [[Hrubý domáci produkt|HDP]] a 22 miliárd dolárov v [[export]]e.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.portmetrovancouver.com/about/factsandstats.aspx|title=Facts and Stats|publisher=Vancouver Port Authority|accessdate=06.08.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100210012845/http://www.portmetrovancouver.com/about/factsandstats.aspx|archivedate=2010-02-10}}&lt;/ref&gt; Vancouver je tiež hlavným centrom kanadského lesohospodárskeho priemyslu a baníctva.

[[Súbor:Canadaplace-pano.jpg|left|thumb|[[Canada Place]]]]
[[Súbor:Plaza of Nations.jpg|left|thumb|[[Plaza of Nations]]]]

Za poslednú dekádu sa Vancouver stal dôležitým centrom [[softvér]]ového inžinierstva, [[Filmový priemysel|filmového]] a [[Biotechnológia|biotechnologického]] priemyslu.&lt;ref name = Economy&gt;[http://wn.com/s/vancouvercity/index4.html Vancouver: Economy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100131015805/http://wn.com/s/vancouvercity/index4.html |date=2010-01-31 }} Vancouver City Guide. World News Network. Prístup: 06.08.2009&lt;/ref&gt;

Mesto a jeho okolie sú aj obľúbenou turistickou destináciou. Turisti často navštevujú [[Stanley Park]], [[Queen Elizabeth Park]] a ďalšie parky, hory, oceán, záhrady a hlboké lesy, ktoré sa dvíhajú po úpätiach hôr. Značný počet parkov, pláží, nábreží a vrcholkov hôr spolu s jeho multi-kultúrnym a multi-etnickým charakterom vytvárajú jedinečný charakter mesta.

Výletné lode v prístave prepravia viac ako milión pasažierov ročne. Tí cestujú hlavne na sever na [[Aljaška|Aljašku]], po pobreží Britskej Kolumbie a na juh do [[Spojené štáty|USA]], do štátu [[Washington (štát USA)|Washington]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=Why visit Vancouver?|publisher=Tourism Vancouver|url=http://www.tourismvancouver.com/visitors/about_vancouver/why_vancouver|accessdate=02.07.2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20061108051613/http://www.tourismvancouver.com/visitors/about_vancouver/why_vancouver|archivedate=2006-11-08}}&lt;/ref&gt;

Popularita mesta si vyberá svoju daň. Vancouver je drahé mesto, s najvyššími cenami bytov v Kanade.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.demographia.com/dhi-ix2005q3.pdf|title=Demographia International Housing Affordability Survey: 2006|publisher=Wendell Cox Consultancy|accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Housing Affordability|url=http://www.rbc.com/economics/market/pdf/house.pdf|publisher=RBC Financial Group|accessdate=02.07.2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20030312105705/http://www.rbc.com/economics/market/pdf/house.pdf|archivedate=2003-03-12}}&lt;/ref&gt; Mestská radnica prijala niekoľko plánov na zníženie cien nehnuteľností, ako napríklad podporu stavby družstevných bytov, kontrolu plánovanej výstavby a upredňostňovanie stavby výškových obytných budov. V meste žije značný počet zámožných obyvateľov.

Cena priemerného dvojpodlažného domu sa v druhej polovici roka [[2007]] vo Vancouveri pohybovala na úrovni 757 750 [[Kanadský dolár|CAD]], čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s cenou 467 742 CAD v [[Toronto|Toronte]] a 322 853 v [[Calgary]], ďalších drahých mestách (v cenách nehnuteľností) v Kanade.&lt;ref&gt;{{cite web| title = Survey of Canadian Average House Prices in the First Quarter 2007| work = Economics/Research| publisher = Royal LePage| date = 29 March 2007| url = http://www.royallepage.ca/CMSTemplates/AboutUs/Company/CompanyTemplate.aspx?id=1506|format=[[PDF]]|accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt; V októbri [[2008]] indexy nehnuteľností poklesli a stiahli priemernú cenu za dvojpodlažný dom tesne nad 700 000 [[Kanadský dolár|CAD]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = Real Estate Price Charts Blog| publisher = Brian Ripley's Canadian Housing Price Charts| url = http://www.chpc.biz/| accessdate = 30.11.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20090419075002/http://www.chpc.biz/| archivedate = 2009-04-19}}&lt;/ref&gt; Ceny bytov dosiahli svoj vrchol v roku [[2008]], v roku [[2009]] poklesli v priemere o 9%. Pokles cien prilákal nových kupcov a očakáva sa, že ceny sa stabilizujú.&lt;ref&gt;British Columbia Real Estate Association. (Spring, 2009). [https://web.archive.org/web/20090824013816/http://www.bcrea.bc.ca/economics/HousingForecast.pdf &quot;Housing Forecast.&quot;] ''BCREA Economics.'' Prístup:06.08.2009.&lt;/ref&gt; 

[[Súbor:The Telus World of Science (2666520215).jpg|thumb|[[Science World]] sídliaci v budove [[Telus World of Science (Vancouver)|Telus World of Science]]]]

Veľký a neklesajúci záujem o stavbu družstevných výškových domov v centre mesta sa začal koncom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Bol z veľkej časti financovaný veľkým prílevom [[kapitál]]u [[emigrant]]ov z [[Hongkong]]u, ktorí sa z neho odsťahovali pred jeho pripojením k [[Čína|Číne]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = For Many From Hong Kong, Vancouver Is a Way Station| publisher = New York Times Hong Kong| date = 14 February 1997| url = http://www.nytimes.com/specials/hongkong/archive/0214hongkong-vancouver.html|format=[[html]]|accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt; Výškové obytné budovy z toho obdobia dnes dominujú centru mesta v oblastiach [[Yaletown (Vancouver)|Yaletown]] a [[Coal Harbour]]. Menšie skupiny sa nachádzajú v okolí staníc nadzemného [[Metro|metra]] [[SkyTrain]] vo východnej časti mesta.

Vancouver bolo usporiadateľské mesto [[Zimné olympijské hry 2010|XXI. Zimných olympijských hier]], čo malo značný vplyv na miestny ekonomický rozvoj. V roku [[1986]] sa vo Vancouveri konalo iné významné svetové podujatie, Svetová výstava – [[Expo]]. Bolo to posledný raz, čo sa konalo v Severnej Amerike, navštívilo ho viac ako 20 miliónov divákov. Pre Expo bolo postavených niekoľko stavieb, vytvárajúcich dnešnú podobu mesta, menovite verejný dopravný systém [[SkyTrain]], [[Plaza of Nations]], [[Telus World of Science (Vancouver)|Telus World of Science]] a [[Canada Place]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = Expo '86 | work = The Canadian Encyclopedia| publisher = Historica| url = http://www.canadianencyclopedia.ca/index.cfm?PgNm=TCE&amp;ArticleId=A0002692| accessdate=02.07.2008}}&lt;/ref&gt;

{{Široký obrázok|Vancouver Panorama.jpg|2000px|Panoráma Vancouveru pri pohľade z juhu}}

== Samospráva mesta ==
[[Súbor:City Hall (6868486297).jpg|thumb|Budova mestskej radnice]]

Vancouver má na rozdiel od ostatných miest v Britskej Kolumbii špeciálny štatút, tzv. [[Vancouverská charta|Vancouverskú chartu]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.qp.gov.bc.ca/statreg/stat/V/vanch_00.htm|title=Vancouver Charter|publisher=Queen's Printer (British Columbia)|accessdate=02.07.2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081029101024/http://www.qp.gov.bc.ca/statreg/stat/V/vanch_00.htm|archivedate=2008-10-29}}&lt;/ref&gt; Táto legislatíva schválená v roku [[1953]] nahradila ''Vancouver Incorporation Act'' z roku [[1921]] a zaručila mestu väčšie a odlišné právomoci oproti ostatným mestám v provincii.

Mestskej komunálnej politike od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] dominuje stredopravá [[Non-Partisan Association]] (NPA), ktorá sa až do roku 2008 s malými prestávkami striedala u moci so stredoľavými politickými stranami.&lt;ref name=&quot;GVB&quot; /&gt; NPA sa v roku 2002 rozštiepila kvôli nezhodám nad riešením problematiky drogovo závislých, čo využila ľavicová [[Coalition of Progressive Electors]], ktorá zvíťazila vo voľbách so svojím programom tzv. minimalizácie škôd po užívaní drog.

Vancouver spravuje mestská rada [[Vancouver City Council]], ktorá ma desať členov, s deväťčlenným školským výborom – [[Vancouver School Board]] a sedem členným výborom pre správu parkov – [[Vancouver Parks Board]]. Všetky výbory a zastupiteľstvo sú zvolené väčšinovým volebným systémom na trojročné volebné obdobie. Západná časť mesta (west side), ktorá je bohatšia oproti východnej, volí väčšinou konzervatívne a liberálne politické strany, zatiaľ čo východná časť (east side) si vyberá strany z ľavicovo orientovaného politického spektra. Tento jav sa prejavil aj vo výsledkoch samosprávnych volieb v roku 2005 a vo federálnych voľbách v roku 2006.

Aj keď dochádza k polarizácii politických názorov, v množstve dôležitých vecí vedia jednotlivé strany nájsť politický konsenzus. Ochrana mestských parkov a zelene, zameranie na rozvoj rýchlej mestskej verejnej dopravy ako protiváhy ku stavbe diaľnic a záujem o verejný rozvoj sú hlavnými témami, ktoré majú širokú podporu v celom politickom spektre.

Bývalý starosta Larry Campbell bol zvolený do úradu čiastočne aj pre jeho ochotu vyskúšať alternatívne spôsoby boja proti [[Droga|drogám]]. Mesto si osvojilo štvorbodovú protidrogovú stratégiu, ktorá kombinuje zníženie zdravotného rizika (napr. výmeny ihiel, dohľad nad injekčnými miestami) s liečbou, postihom a prevenciou.&lt;ref&gt;{{cite web| title = Four Pillars Drug Strategy| publisher = City of Vancouver| date = 2001| url = http://vancouver.ca/fourpillars/| accessdate = 02.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070927175438/http://www.vancouver.ca/fourpillars/| archivedate = 2007-09-27}}&lt;/ref&gt; Táto stratégia bola odozvou radnice na narastajúci počet [[HIV]] pozitívnych a [[Vírusová hepatitída (MKCH-10)|hepatitídou typu C]] nakazených užívateľov drog v mestskej časti [[Downtown Eastside (Vancouver)|Downtown Eastside]]. Túto štvrť charakterizuje značná chudoba, je domovom prostitúcie a obchodu s drogami, čo spôsobilo nárast epidémie [[Aids]] v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]].

[[Larry Campbell]] sa rozhodol znova nekandidovať, vzápätí bol menovaný do [[Kanadský Senát|kanadského senátu]]. V mestských voľbách v roku [[2005]] bol zvolený do čela mesta [[Sam Sullivan]], kandidát centristickej NPA, ktorý porazil [[Jim Green|Jima Greena]] z centristickej strany VVA ([[Vision Vancouver]]).

Sam Sullivan v roku 2008 podľahol v primárkach NPA na post starostu mesta svojmu straníckemu protikandidátovi [[Peter Ladner|Peterovi Ladnerovi]]. Ladnerovým protikandidátom vo voľbách bol [[Gregor Robertson]] z [[Vision Vancouver]]. Robertson voľby vyhral s veľkým náskokom o vyše 20 000 hlasov. Jeho strana [[Vision Vancouver]] v nich získala aj sedem z desiatich kresiel v mestskej rade [[Vancouver City Council]], COPE získala dva a NPA jeden. Vo výbore pre správu parkov – Parks Board, získal Vision Vancouver štyri miesta a po jednom COPE, NPA a Green Party. V školskom výbore – School Board dostal Vision Vancouver štyri, COPE tri a NPA dve miesta.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://vancouver.ca/electionresults2008|title=Vancouver Votes Municipal Election 2008|publisher=City of Vancouver|accessdate=02.02.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210310084626/https://vancouver.ca/your-government/get-government-information.aspx|archivedate=2021-03-10}}&lt;/ref&gt;

=== Zastúpenie na úrovni provincie ===
[[Súbor:British Columbia Parliament Buildings - Pano - HDR.jpg|thumb|Budova parlamentu provincie [[Britská Kolumbia]] v meste [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]]]]

V legislatívnom zastúpení provincie [[Britská Kolumbia]] je Vancouver reprezentovaný 11 zástupcami, medzi ktorých patrí aj [[Gordon Campbell]], súčasný premiér provincie. Vo voľbách v roku 2009 získala liberálna [[British Columbia Liberal Party|BC Liberal Party]] šesť a [[British Columbia New Democratic Party|BC New Democratic Party]] päť kresiel.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.leg.bc.ca/mla/MLALookup/LocIndex.asp?Community=V |title=MLA Finder |accessdate=2010-01-22 |publisher=Legislative Assembly of British Columbia |date=02.02.2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120112101537/http://www.leg.bc.ca/mla/MLALookup/LocIndex.asp?Community=V |archivedate=2012-01-12 }}&lt;/ref&gt;

=== Zastúpenie na federálnej úrovni ===
V kanadskej dolnej snemovni [[House of Commons (kanada)|House of Commons]] je Vancouver reprezentovaný piatimi členmi parlamentu. Vo [[Kanadské federálne voľby 2008|federálnych voľbách v roku 2008]] získala [[Liberal Party of Canada]] tri a [[New Democratic Party]] dve kreslá.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cbc.ca/news/canadavotes/ridings|title=Canada Votes 2008: Results, Ridings &amp; Candidates|publisher=CBCnews.ca|accessdate=10.9.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080917205114/http://www.cbc.ca/news/canadavotes/ridings|archivedate=2008-09-17}}&lt;/ref&gt;

=== Policajné zložky ===
[[Súbor:Vancouver Police on bike.jpg|thumb|Príslušník [[Vancouver Police Department]] na motorke]]

Zatiaľ čo väčšina oblasti [[Lower Mainland]] je pod správou Divízie E [[Kanadská kráľovská jazdná polícia|Kanadskej kráľovskej jazdnej polície]] – ''Royal Canadian Mounted Police'' (RCMP), Vancouver má svoju vlastnú mestskú políciu (takisto ako [[West Vancouver (Britská Kolumbia)|West Vancouver]], [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]], [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]] a [[Port Moody (Britská Kolumbia)|Port Moody]]).&lt;ref&gt;{{cite web| title = Welcome to &quot;E&quot; Division| publisher = Royal Canadian Mounted Police| url = http://bc.rcmp.ca/ViewPage.action?siteNodeId=24&amp;languageId=1| accessdate = 02.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20100629032905/http://bc.rcmp.ca/ViewPage.action?siteNodeId=24&amp;languageId=1| archivedate = 2010-06-29}}&lt;/ref&gt; Jej súčasťou je jednotka na bicykloch, jednotka psovodov s policajnými psami, prístavná polícia a jazdná polícia, používaná hlavne na kontrolu [[Stanley Park]]u a príležitostne aj v štvrtiach Downtown Eastside a [[West End (Britská Kolumbia)|West End]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = Mounted Squad: Patrol District One| publisher = Vancouver Police Department| url = http://vancouver.ca/police/operations/mounted/index.htm| date = 2005-01-18| accessdate = 02.02.2010| archiveurl = http://web.archive.bibalex.org/web/20050221232742/http://vancouver.ca/police/operations/mounted/index.htm| archivedate = 2005-02-21}}&lt;/ref&gt; V roku 2005 bola založená dopravná polícia metropolitnej oblasti, [[South Coast British Columbia Transportation Authority Police Service]] (SCBCTAPS) s plnou policajnou právomocou.

V roku 2008 mal Vancouver siedmu najvyššiu kriminalitu v krajine, čo je oproti roku 2005 pokles o tri miesta.&lt;ref name=&quot;STCD&quot;&gt;{{cite web| title = Police-reported crime statistics| publisher = Statistics Canada| url = http://www.statcan.gc.ca/daily-quotidien/090721/dq090721a-eng.htm|date=21.07.2009|accessdate=16.01.2010}}&lt;/ref&gt; Majetková trestná činnosť je v meste dosť vysoká, Vancouver sa v nej radí medzi najviac postihnuté severoamerické mestá.&lt;ref&gt;{{cite news|author=CBC News|url=http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2006/01/12/bc_crime20060112.html|title=Vancouver property crime down in 2005|accessdate=10.9.2009|archiveurl=http://web.archive.org/web/20070504162145/http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2006/01/12/bc_crime20060112.html|archivedate=2007-05-04}}&lt;/ref&gt; Podľa štúdie kanadského štatistického úradu z roku [[2006]] má [[regionálny okres Metro Vancouver]] najvyššiu úroveň páchania trestných činov so zbraňou spomedzi všetkých metropolitných okresov v Kanade. Podľa tejto štatistiky sa v ňom spácha 45,3 násilných trestných činov so zbraňou na 100 000 obyvateľov, čo je oveľa viac než kanadský celoštátny priemer pohybujúci sa na úrovni 27,5.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.canada.com/vancouversun/news/story.html?k=19079&amp;id=4b651ab1-e729-44a9-86d3-79a1ddc84689 |title=Gun crime in Metro Vancouver highest per capita in Canada |publisher=Canada.com |accessdate=10.9.2009}}&lt;/ref&gt; Séria prestreliek medzi členmi gangov začiatkom roku [[2009]] vyústila podľa polície až vo vojnu gangov.

=== Armádne zložky ===
[[Súbor:Seaforth Armoury WLM2012.JPG|thumb|Kasáreň [[Seaforth Armoury]]]]

Vo Vancouveri sa nachádza veliteľstvo [[39 Canadian Brigade Group|39. kanadskej brigádnej skupiny]] kanadských ozbrojených síl [[Land Force Western Area]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = Land Force Western Area| publisher = National Defense Canada| url = http://www.army.gc.ca/lfwa/what_is_lfwa.asp| accessdate = 10.9.2009| archiveurl = https://web.archive.org/web/20090505214307/http://www.army.gc.ca/lfwa/what_is_lfwa.asp| archivedate = 2009-05-05}}&lt;/ref&gt; Medzi miestne jednotky rezervistov patria prieskumný pluk [[The British Columbia Regiment (Duke of Connaught's Own)]] a pechotný pluk [[The Seaforth Highlanders of Canada]] umiestnené v kasárňach [[Seaforth Armoury]] a [[Beatty Street Drill Hall]] a [[15th Field Regiment, Royal Canadian Artillery|15. poľný pluk kanadského kráľovského delostrelectva]] umiestnený v kasárni [[Bessborough Armoury]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = Land Force Western Area Units| publisher = National Defense Canada| url = http://www.army.gc.ca/lfwa/units_city.asp| accessdate = 10.9.2009| archiveurl = https://web.archive.org/web/20090506110111/http://www.army.gc.ca/lfwa/units_city.asp| archivedate = 2009-05-06}}&lt;/ref&gt; Divízia námorných rezervistov [[HMCS Discovery]] sídli na ostrove [[Deadman's Island (Vancouver)|Deadman's Island]] v [[Stanley Park]]u.&lt;ref&gt;{{cite web| title = The Naval Reserve: HMCS Discovery| publisher = National Defense Canada| url = http://www.navy.forces.gc.ca/navres/1/1-n_eng.asp?category=106| accessdate = 10.9.2009| archiveurl = https://web.archive.org/web/20090225100920/http://www.navy.forces.gc.ca/navres/1/1-n_eng.asp?category=106| archivedate = 2009-02-25}}&lt;/ref&gt; [[RCAF Station Jericho Beach]], prvá letecká zakladňa v Kanade, bola v roku 1947 prevzatá kanadskou armádou. Základňa bola zatvorená v roku 1996 a premenovaná na Jericho Park, no budova jej bývalého veliteľstva stále patrí armáde.&lt;ref&gt;{{cite web| title = Jericho Beach Flying Boat Station| publisher = Royal Canadian Legion, BC/Yukon Command| url = http://www.bcyuk.legion.ca/node/745| accessdate = 10.9.2009| archiveurl = https://web.archive.org/web/20110706184233/http://www.bcyuk.legion.ca/node/745| archivedate = 2011-07-06}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
[[Súbor:Flyer trolleybuses on the Granville Mall in 2019.jpg|thumb|[[Trolejbus]] prechádzajúci cez pešiu zónu [[Granville Mall (Vancouver)|Granville Mall]]]]

[[Električka|Električkový]] dopravný systém bol vo Vancouveri založený v roku [[1890]] a smeroval z mosta [[Granville Bridge]] na Westminster Avenue (terajšia [[Main Street (Vancouver)|Main Street]] a [[Kingsway (Vancouver)|Kingsway]]). O rok neskôr začala spoločnosť ''Westminster and Vancouver Tramway Company'' prevádzkovať prvú kanadskú medzimestskú linku medzi mestami [[Westminster (Britská Kolumbia)|Westminster]] a Vancouver až do [[Chilliwack (Britská Kolumbia)|Chilliwacku]] a spolu s ďalšou z mosta Granville Bridge cez [[Kerrisdale]] do [[Steveston (Britská Kolumbia)|Stevestonu]], čo napomohlo rozvoju okrajových štvrtí.&lt;ref&gt;{{cite web | last = Davis| first = Chuck| url = http://www.vancouverhistory.ca/chronology2.html| title = The History of Metropolitan Vancouver| accessdate=25.01.2010}}&lt;/ref&gt;

[[British Columbia Electric Railway]] prevádzkovala mestskú a medzimestskú železnicu, ktorá bola v roku [[1958]] nahradená mestskými [[autobus]]mi a [[trolejbus]]mi.&lt;ref&gt;{{cite web| last = Davis| first = Chuck| url = http://www.vancouverhistory.ca/chronology1958.htm| title = The History of Metropolitan Vancouver| accessdate = 25.01.2010| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070103044837/http://www.vancouverhistory.ca/chronology1958.htm| archivedate = 2007-01-03}}&lt;/ref&gt; Vo Vancouveri je po [[San Francisco|San Franciscu]] najväčší počet trolejbusov v Severnej Amerike.

Mestské zastupiteľstvo sa v rámci plánu dlhodobého rozvoja mesta rozhodlo v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] zakázať výstavbu ďalších dialnic.&lt;ref&gt;{{cite news|last=Millar|first=Royce|title=No freeways puts Vancouver on top|url=http://www.theage.com.au/articles/2006/09/10/1157826813807.html|accessdate=25.01.2010}}&lt;/ref&gt; Jediná dialnica v mestskom obvode je [[Trans-Canada Highway]], ktorá prechádza cez severovýchodný okraj mesta.

[[Súbor:Vancouver SkyTrain.jpg|left|thumb|Súprava metra [[SkyTrain (Vancouver)|SkyTrain]]]]
[[Súbor:A look downtown (759827996).jpg|thumb|Kompa [[SeaBus]] vo [[fjord]]e [[Burrard Inlet]], v pozadí je downtown s [[Harbour Centre]] a [[Canada Place]]]]

[[TransLink (Vancouver)|TransLink]], sieť mestskej hromadnej dopravy poskytuje verejnú dopravu v metropolitnej oblasti. Prevádzkuje autobusovú a trolejbusovú sieť, rýchlu autobusovú sieť B-Line, kompu [[SeaBus]], železnicu [[West Coast Express]] a tri trasy, [[Expo Line (SkyTrain)|Expo Line]], [[Millennium Line (SkyTrain)|Millennium Line]] a [[Canada Line (SkyTrain)|Canada Line]] automatizovaného nadzemného metra [[SkyTrain (Vancouver)|SkyTrain]].&lt;ref name = Translink10&gt;{{cite web| month = July | year = 2008 | url =http://www.translink.ca/~/media/Documents/Plans%20and%20Projects/10%20Year%20Plan/2009%2010%20Year%20Transportation%20and%20Financial%20Plan.ashx| title = 2009 10-Year Transportation &amp; Financial Plan | format = PDF| publisher = TransLink | accessdate =25.01.2010}}&lt;/ref&gt;

V najbližších rokoch sa plánuje dokončenie veľkého množstva projektov, vrátane mosta [[Golden Ears Bridge]]. V roku [[2016]] má byť dokončená linka [[Evergreen Line (SkyTrain)|Evergreen Line]], ktorá spojí mestá [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]] a [[Port Moody (Britská Kolumbia)|Port Moody]] s už vybudovanou sieťou metra SkyTrain. Takisto sa plánuje podzemné rozšírenie [[Millennium Line (SkyTrain)|Millennium Line]] smerom na západ až k [[University of British Columbia]] popod [[Broadway (Vancouver)|Broadway]] a rozšírenie a zvýšenie kapacity [[Expo Line (SkyTrain)|Expo Line]].&lt;ref name = Translink10/&gt;

Z železničnej stanice [[Pacific Central Station]] smeruje na východ trasa kanadskej železnice [[VIA Rail Canada|VIA Rail]], na juh do [[Seattle|Seattlu]] kanadsko-americkej železnice [[Amtrak Cascades]] a do pohoria [[Skalnaté vrchy|Rocky Mountains]] smeruje turisticko-náučná trasa kanadskej spoločnosti [[Rocky Mountaineer]].

Na juh od Vancouveru leží medzinárodné letisko [[Vancouver International Airport]] (YVR). Nachádza sa v meste [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]] na ostrove [[Sea Island (Britská Kolumbia)|Sea Island]]. Je to druhé najrušnejšie letisko v Kanade a druhá najväčšia vstupná brána (gateway) pre medzinárodné lety na západnom pobreží Severnej Ameriky. Na letisku má svoje sídlo [[HeliJet]], najväčšia letecká spoločnosť zabezpečujúca prepravu vrtuľníkmi v Severnej Amerike. Poskytuje pravidelné spojenie medzi letiskom a prístavmi vo Vancouveri a [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]].

V oblasti sa nachádzajú dva terminály pre [[trajekt]]y spoločnosti [[BC Ferries]]. Jeden je na severozápade v zátoke [[Horseshoe Bay]] v obci [[West Vancouver (Britská Kolumbia)|West Vancouver]], druhý sa nachádza na juhu v obci [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]], v jej juhozápadnej časti [[Tsawwassen (Britská Kolumbia)|Tsawwassen]].

Malé kompy operujúce v zálive [[False Creek]] poskytujú spojenie medzi ostrovom [[Granville Island]], [[Downtown (Vancouver)|downtownom]] a [[Kitsilanom]]. Vancouver má tiež širokú sieť [[Cyklotrasa|cyklotrás]], [[bicyklovanie]] je narýchlejšie rastúci spôsob dopravy v meste.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://vancouver.ca/engsvcs/transport/cycling/stats.htm|title=Cycling statistics|publisher=City of Vancouver|date=2009|accessdate=25.01.2010}}&lt;/ref&gt;

== Školstvo ==
[[Súbor:UBC-Main-Mall2-1650x1050.jpg|thumb|left|[[University of British Columbia]]]]

Vancouver spravuje [[School District 39 Vancouver]], druhý najväčší školský obvod v Britskej Kolumbii.&lt;ref&gt;{{cite web| year = June 2005| url = http://www.bced.gov.bc.ca/review/039_2005.pdf| title = District Review Report, School District No. 39 Vancouver| format = PDF| publisher = British Columbia Education| accessdate = 03.07.2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20051227103357/http://www.bced.gov.bc.ca/review/039_2005.pdf| archivedate = 2005-12-27}}&lt;/ref&gt; V rámci neho študuje viac ako 110 000 žiakov a študentov na základných, stredných a vysokých školách, čo z neho robí druhý najväčší školský obvod v provincii.&lt;ref name=&quot;VSB1&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.vsb.bc.ca/about-vsb|title=About Us|publisher=Vancouver School Board|date=2009|accessdate=16.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110716060130/http://www.vsb.bc.ca/about-vsb|archivedate=2011-07-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;VSB2&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.bced.gov.bc.ca/reports/pdfs/student_stats/039.pdf|title=District Review Report, School District No. 39 Vancouver|format=PDF|publisher=British Columbia Education|date=2009|accessdate=16.01.2010}}&lt;/ref&gt; Nachádza sa v ňom 74 [[Základná škola|základných škôl]], 17 základných zlúčených skôl, 18 [[Stredná škola|stredných škôl]], 7 stredísk pre vzdelávanie dospelých, 2 Vancouver Learn Network, medzi ktoré patrí aj 18 [[Bilingválna škola|bilingválnych škôl]], poskytujúcich vyučovanie vo [[Francúzština|francúzštine]] a [[Mandarínska čínština|mandarínskej čínštine]], [[umelecká škola|umelecké školy]] a školy pre nadané deti.&lt;ref name=&quot;VSB1&quot; /&gt; Viac ako 46 súkromných škôl s rôznym zameraním je spôsobilých pre čiastočné provinčné [[Dotácia|dotácie]], vo väčšine z nich sa musí platiť [[školné]]. Študuje v nich približne 10% všetkých študentov.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.fisabc.ca/About-FISA/History|title=FISA History|publisher=Federation of Independent School Associations|date=2009|accessdate=16.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110416105557/http://www.fisabc.ca/About-FISA/History|archivedate=2011-04-16}}&lt;/ref&gt; V meste sa tiež nachádzajú tri školy, ktoré sú súčasťou frankofónnej školskej oblasti [[Conseil scolaire francophone de la Colombie-Britannique]].

[[Súbor:Blusson Hall.jpg|thumb|Blusson Hall v priestoroch [[Simon Fraser University]]]]

Vo Vancouveri sú dve najväčšie univerzity v oblasti [[Regionálny okres Metro Vancouver|Metro Vancouver]], [[University of British Columbia]] (UBC) a [[Simon Fraser University]] (SFU). V roku 2008 na nich študovalo viac ako 80 000 študentov, denného, diaľkového a postgraduálneho štúdia.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ubc.ca/about/|title=About UBC|publisher=[[University of British Columbia]]|date=2009|accessdate=16.01.2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.sfu.ca/about/|title=About SFU|publisher=[[Simon Fraser University]]|date=2009|accessdate=16.01.2010}}&lt;/ref&gt; UBC bola v roku 2006 vyhlásená za 26. najlepšiu univerzitu na svete a SFU sa v roku [[2009]] v rebríčku [[Maclean’s University Rankings]] umiestnila ako najlepšia kanadská univerzita.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ubc.ca/about/global.html|title=UBC: Our Place AMong the World's Best|publisher=UBC|date=2006|accessdate=16.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110607230651/http://www.ubc.ca/about/global.html|archivedate=2011-06-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.sfu.ca/sfunews/news/story_12300840.shtml|title=We’re No. 1 in Canadian rankings|publisher=SFU|date=13.11.2008|accessdate=16.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210310084627/https://www.google-analytics.com/urchin.js|archivedate=2021-03-10}}&lt;/ref&gt;

[[British Columbia Institute of Technology]], poskytujúca polytechnické vzdelanie, [[Vancouver Community College]] a [[Langara College]] sú verejne financované vysoké školy, ktoré dopĺňajú ďalšie súkromné vysoké školy poskytujúce vzdelanie napr. v oblasti obchodu a ponúkajúce univerzitné transfer programy. Medzi ne patrí najmä [[Douglas College]] a [[Capilano University]]. [[Emily Carr University of Art and Design]] udeľuje [[certifikát]]y, [[diplom]]y a tituly v umení a dizajne, [[Vancouver Film School]] poskytuje svojim študentom jednoročné učebné osnovy pre oblasť produkcie filmov.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ecuad.ca/about|title=Emily Carr University of Art + Design|publisher=[[Emily Carr University of Art and Design]]|date=2009|accessdate=16.01.2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.vfs.com/thisisvfs.php|title=Message from the President of Vancouver Film School, James Griffin|publisher=[[Vancouver Film School]]|date=2009|accessdate=16.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101219002454/http://www.vfs.com/thisisvfs.php|archivedate=2010-12-19}}&lt;/ref&gt;

Medzinárodní študenti a študenti, ktorí majú angličtinu ako cudzí, alebo druhý jazyk, sa veľkou mierou podieľajú pri zápise na štúdiá v týchto verejných a súkromných vysokoškolských inštitúciách. Vancouver School Board vo svojej správe uvádza, že v školskom roku 2008/2009 až 53% študentov nemalo za svoj materinský jazyk angličtinu.&lt;ref name=&quot;VSB2&quot; /&gt;

== Umenie a kultúra ==
=== Film a divadlo ===
[[Súbor:Vancity Theatre.jpg|thumb|left|170px|[[VIFF Centre]], otvorené v roku 2005, v ktorom sa nachádzajú produkčné miestnosti a kancelárie [[Vancouver International Film Festival]]]]

Medzi významné divadelné spoločnosti patrí [[Arts Club Theatre Company]], [[Vancouver Playhouse Theatre Company]] a [[Bard on the Beach]]. Medzi menšie patria [[Studio 58]], [[Touchstone Theatre]], ''Carousel Theatre'' a ''United Players of Vancouver''. V meste pôsobí aj [[Theatre Under the Stars]] – Divadlo pod hviezdami, ktoré má vystúpenia v lete v [[Stanley Park]]u a každoročný festival alternatívneho divadla [[Vancouver Fringe Festival|Fringe Festival]].

[[Vancouver International Film Festival]], ktorý sa koná každý rok v septembri po dobu dvoch týždňov, je jedným z najväčších filmových festivalov v Severnej Amerike. Počas jeho trvania sa na ňom premietne vyše 350 filmov.

=== Múzeá ===
[[Súbor:Vancouver (BC, Canada), Art Gallery -- 2022 -- 1923.jpg|thumb|[[Vancouver Art Gallery]]]]
[[Súbor:Nightlife-in-Vancouver.jpg|thumb|Nočný život vo Vancouveri – roh ulíc [[Nelson Street|Nelson]] a [[Granville Street]]]]

V mestskej časti Kitsilano sa nachádzajú [[Vancouver Maritime Museum]], ktoré je námorným múzeom a [[Astronómia|astronomické]] múzeum [[H. R. MacMillan Space Centre]]. [[Museum of Anthropology (Vancouver)|Museum of Anthropology]] je [[Antropológia|antropologickým]] múzeom s najväčšími zbierkami umenia a kultúry indiánskych kmeňov žijúcich na severozápadnom pobreží Ameriky. S astronomickým múzeom H. R. MacMillan Space Centre zdieľa spoločné priestory [[Museum of Vancouver]]. Interaktívnym múzeom je [[Science World at TELUS World of Science|Science World]]. Mesto ponúka aj rôznorodý výber verejne prístupných umeleckých diel.

Galéria umenia [[Vancouver Art Gallery]] má trvalú zbierku viac ako 10 000 exponátov, ktorých hodnota je ocenená na vyše 100 miliónov kanadských dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web| url=http://www.vanartgallery.bc.ca/visit_the_gallery/visit_the_gallery.html| title=Welcome from Kathleen Bartels, Director of the Vancouver Art Gallery| publisher=Vancouver Art Gallery| accessdate=06.07.2008| archiveurl=https://web.archive.org/web/20071107115909/http://www.vanartgallery.bc.ca/visit_the_gallery/visit_the_gallery.html| archivedate=2007-11-07}}&lt;/ref&gt;

=== Hudba ===
Vo Vancouveri žijú hudobní skladatelia a interpreti [[Klasická hudba|klasickej hudby]], [[folk]]u a [[Populárna hudba|pop-music]]. [[Vancouver Symphony Orchestra]] je mestský profesionálny [[symfonický orchester]], [[Vancouver Opera]] je najväčšia [[opera]] v meste.

V meste vznikol značný počet [[Punk rock|punkových]] hudobných skupín, vrátane pionierov [[hardcore punk]]u [[D.O.A.]] V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]], keď sa stal populárnym [[alternatívny rock]], sa pozdvihlo viacero vancouverských skupín. Medzi súčasné úspešné kapely patria [[Gob]] a [[Stabilo]]. Vo Vancouveri tiež vznikla vplyvná [[heavy metal]]ová skupina [[Strapping Young Lad]] a elektro-industriálne skupiny [[Skinny Puppy]] a [[Front Line Assembly]].

V súčasnosti je Vancouver domovom veľkého počtu nezávislých kapiel, ako [[The New Pornographers]] a [[Destroyer]] a nezávislých nahrávacích spoločností ako [[Nettwerk]] a [[Mint Records]].

Medzi populárnych hudobných interpretov patria [[Bryan Adams]], [[Sarah McLachlan]], [[Heart]], [[Chilliwack]] a ďalší.&lt;ref&gt;{{cite web| last = Gooch| first = Bryan N. S.| title = Vancouver, BC:1945–91| work = The Canadian Encyclopedia| publisher = Historica| url = http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&amp;Params=U1SEC842192| accessdate = 2006-11-23| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070930033715/http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&amp;Params=U1SEC842192| archivedate = 2007-09-30}}&lt;/ref&gt;

Veľké koncerty sa väčšinou konajú v miestach ako [[Rogers Arena]], v divadle [[Queen Elizabeth Theatre]] a na štadiónoch [[BC Place]] a [[Pacific Coliseum]]. Menšie koncerty sú v [[Plaza of Nations]], [[Commodore Ballroom]] a v divadle [[Orpheum]]. V meste sa konajú každoročne dva významné hudobné festivaly, [[Vancouver International Jazz Festival]] a [[Vancouver Folk Music Festival]].

[[India|Indická]] a veľká [[Čína|čínska]] populácia vo Vancouveri majú tiež niekoľko svojich hviezd. Niektorí z indokanadských umelcov si vytvorili meno aj v [[Bollywood]]e a v iných odvetviach indického zábavného priemyslu.

=== Nočný život ===
Nočný život bol vo Vancouveri v porovnaní s inými mestami relatívne obmedzený, so skoršou záverečnou dobou pre bary a nočné kluby a s neochotou úradov dovoliť ich dlhšiu prevádzku. Od roku [[2003]] začalo mesto experimentovať s neskoršou záverečnou, uvoľnilo regulácie a prejavilo snahu vytvoriť z [[Downtown (Vancouver)|downtownu]] [[Granville Entertainment District|zábavnú štvrť]], najmä na okolí Granville Street.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Police take aim at Vancouver's entertainment district| publisher = CBC | date = 7 November 2006| url=http://www.cbc.ca/news/story/2006/11/07/bc-police-bars.html | accessdate=06.07.2008}}&lt;/ref&gt;

== Turistika ==
[[Súbor:Inukshuk.jpg|thumb|left|[[Inukšuk]] v zátoke [[English Bay]]]]
[[Súbor:Vancouver Skyline and Mountains.jpg|thumb|Pohľad na pohorie [[North Shore (pohorie)|North Shore]] z [[Queen Elizabeth Park]]]]

Mierna klíma a blízkosť hôr, riek, jazier a [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] robia z mesta populárny cieľ pre [[Turistika|turistov]] a [[šport]]ovcov. Prejavuje sa to aj na jeho obyvateľoch, Vancouver má po mestách [[Toronto]], [[Montreal]] a [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] štvrtú najštíhlejšiu populáciu v [[Kanada|Kanade]].&lt;ref&gt;{{cite web| title = Regional differences in obesity| work = Health Reports| publisher = Statistics Canada| date = 22 August 2006| url =http://www.statcan.ca/Daily/English/060822/d060822b.htm | accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|first=Sharon|last=Kirkey|title=Suburban Sprawl|publisher=CanWest News Service|date=[[2006-08-23]]|url=http://www.canada.com/topics/bodyandhealth/story.html?id=eee5654b-03e0-4dc3-8e3c-c116ee68a15c&amp;k=82271&amp;p=2|accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt;

Vo Vancouveri je viac ako 1 298 hektárov parkov, spolu so [[Stanley Park]]om, ktorý je so {{ha|404|m|w}}mi najväčší.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://vancouver.ca/parks/info/aboutus/index.htm|title=About the Park Board|publisher=Vancouver Board of Parks and Recreation|accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt;

Mesto má niekoľko veľkých [[pláž]]í, z ktorých mnohé so sebou navzájom susedia. Najväčšie zoskupenie pláží sa tiahne od pobrežia Stanley Parku, cez záliv [[False Creek]] až k južnej časti zátoky [[English Bay]], od Kitsilana až po [[University Endowment Lands]], oblasť patriacu University of British Columbia (na ktorej sa tiež nachádzajú pláže, no nie sú majetkom mesta). Medzi 18 kilometrov pláží v meste patria Second Beach, Third Beach, First Beach, [[Sunset Beach]], [[Kitsilano Beach]], [[Jericho Beach]], [[Locarno Beach]], [[Spanish banks]], Spanish Banks Extension a Spanish Banks West. Pri pobreží je možné vykonávať rôzne [[vodné športy]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://vancouver.ca/parks/rec/beaches/index.htm|title=Recreation: Beaches|publisher=Vancouver Parks Board|date=2009|accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Capilano Suspension Bridge, Vancouver, Canada (July 2016) 1.jpg|thumb|[[Visutý most]] [[Capilano Suspension Bridge]]]]

V pohorí [[North Shore (pohorie)|North Shore]] sú tri lyžiarsky obľúbené vrchy so [[zjazdovka]]mi, [[Cypress Mountain]], [[Grouse Mountain]] a [[Mount Seymour]]. Všetky sa nachádzajú 20 až 30 minút cesty autom od [[Downtown (Vancouver)|downtownu]]. Cez pohorie vedú aj svetoznáme cyklotrasy. Rieky [[Capillano (rieka)|Capillano]], [[Seymour (rieka)|Seymour]] a záliv [[Lynn Creek]], vzdialené od downtownu 20 minút autom predstavujú výzvu pre milovníkov [[rafting]]u a [[Kajakovanie|kajakovania]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.metrovancouver.org/SERVICES/PARKS_LSCR/REGIONALPARKS/Pages/CapilanoRiver.aspx|title=Capilano River|publisher=Metro Vancouver|date=2009|accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt; Medzi obľúbené turistické miesta patrí aj cesta ponad priehradu [[Cleveland Dam]] a [[visutý most]] [[Capilano Suspension Bridge]], klenúci sa ponad [[Capilano (rieka)|rieku Capilano]] v oblasti [[North Vancouver (okres)|North Vancouver]].

V mesiaci máj sa v meste vždy koná [[Vancouver Marathon]], 10 kilometrový beh [[Vancouver Sun Run]] sa beží každý apríl a polmaratón Scotiabank Vancouver Half-Marathon sa beží každý jún. [[Grouse Grind]] je 2,9 kilometra dlhá turistická trasa na hore [[Grouse Mountain]], otvorená cez letné a jesenné mesiace, na ktorej sa koná každoročný beh Grouse Grind Mountain Run. Medzi turistické trasy patrí [[Baden-Powell Trail]], namáhavá, 42 kilometrov dlhá trasa tiahnuca sa od zátoky [[Horseshoe Bay]] v okrese [[West Vancouver]] až po oblasť [[Deep Cove]] v meste [[North Vancouver (mesto)|North Vancouver]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.car-free.ca/bc-car-free/hiking/baden-powell-centennial-trail.html|title=Baden-Powell Centennial Trail|author=Brian Grover|publisher=BC Car-Free|date=2009|accessdate=27.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100402110037/http://www.car-free.ca/bc-car-free/hiking/baden-powell-centennial-trail.html|archivedate=2010-04-02}}&lt;/ref&gt;

126 kilometrov od Vancouveru sa nachádza lyžiarske stredisko [[Whistler Blackcomb]]. Je to najväčší lyžiarsky rezort v Severnej Amerike, rozprestierajúci sa na ploche 3 307 hektárov. V stredisku sa v roku [[2010]] spolu s mestom [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistler]] a Vancouverom konali [[Zimné olympijské hry 2010|zimné olympijské]] a [[Zimné paralympijské hry 2010|zimné paralympijské hry]].

{{Široký obrázok|Beach vancouver.jpg|800px|Panoráma pláže vo Vancouveri}}

== Šport ==
[[Súbor:Rogers Arena.jpg|thumb|Hokejový štadión [[Rogers Arena]], v ktorom hrá [[Vancouver Canucks]]]]
[[Súbor:BC Place Opening Day 2011-09-30.jpg|thumb|Štadión [[BC Place]], v ktorom hrá ragbyový klub [[British Columbia Lions|BC Lions]]]]

Mesto je domovom profesionálneho [[Ľadový hokej|hokejového]] klubu [[Vancouver Canucks]], hrajúceho v [[Severozápadná divízia (NHL)|Severozápadnej divízii]] [[National Hockey League|NHL]]. Juniorský klub [[Vancouver Giants]] hrá vo [[Western Hockey League|WHL]]. [[27. máj]]a [[2007]] vyhral vo finále [[Memorial Cup]]u a získal titul, ktorý sa udeľuje najlepšiemu klubu spomedzi kanadských juniorských súťaží [[OHL]], [[QJMHL]] a WHL.

V rokoch [[1911]] až [[1926]] pôsobil v meste hokejový klub [[Vancouver Millionaires]], ktorý hral v [[Pacific Coast Hockey Association|PCHA]] a [[Western Canada Hockey League|WCHL]]. V roku [[1915]] vyhral [[Stanley Cup]].

Profesionálnym [[ragby (Rugby Union)|ragby]]ovým klubom je od roku [[1954]] [[BC Lions]], hrajúci v [[Canadian Football League|CFL]]. [[19. november|19. novembra]] [[2006]] vyhral [[Grey Cup]].

[[Vancouver Canadians]] je [[bejzbal]]ový klub hrajúci v [[Northwest League]].

[[Vancouver Whitecaps FC]] je profesionálny [[futbal]]ový klub. Mužský tím hrá v tzv. dočasnej lige [[USSF Division 2 Professional League]] a ženský v lige [[W-League]].

=== Významní športovci z Vancouveru ===
* [[Karen Magnussenová]], kanadská krasokorčuliarka, majsterka sveta [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1973|1973]] z [[Bratislava|Bratislavy]] a strieborná olympijská medailistka [[Zimné olympijské hry 1972|1972]] zo [[Sapporo|Sappora]]
* [[Brittany Baxterová]], kanadská futbalistka, bronzová olympijská medailistka [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – ženy|2012]] z [[Londýn]]a

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Klub || Šport || Liga || Štadión || Vznik || Majster
|-
| [[Vancouver Canucks]]
| [[ľadový hokej]]
| [[National Hockey League|NHL]]
| [[Rogers Arena]]
| 1970
| 0
|-
| [[Vancouver Giants]]
| [[ľadový hokej]]
| [[Western Hockey League|WHL]]
| [[Pacific Coliseum]]
| 2001
| 1
|-
| [[BC Lions]]
| [[Ragby (Rugby Union)|ragby]]
| [[Canadian Football League|CFL]]
| [[Empire Field]] (dočasne, počas renovácie štadióna [[BC Place]])
| 1954
| 5
|-
| [[Vancouver Canadians]]
| [[bejzbal]]
| [[Northwest League|NWL]]
| [[Scotiabank Field at Nat Bailey Stadium|Nat Bailey Stadium]]
| 2000
| 0
|-
| [[Vancouver Whitecaps FC]]&lt;br /&gt;[[Vancouver Whitecaps FC (ženy)]]
| [[futbal]]
| [[Major League Soccer|MLS]]&lt;br /&gt;[[W-League]]
| [[Swangard Stadium]]
| 2011&lt;br /&gt;2003
| 0&lt;br /&gt;2
|}

== Médiá ==
[[Súbor:2010-08 750 Burrard Street.jpg|thumb|left|V budove [[750 Burrard Street]] sídli ústredie mediálneho konglomerátu [[Bell Media]] na západnom pobreží a regionálne kancelárie denníka ''[[The Globe and Mail]]'']]

Vancouver je veľké filmové a televízne produkčné centrum. Je prezývané [[Hollywood severu]], pričom pre filmovú tvorbu je využívané takmer sto rokov, od čias [[Edison Studios]]. V roku [[2008]] oznámila [[BC Film Commission]], že v meste sa nakrútilo vyše 260 filmov a seriálov, čo Vancouver robí tretím najväčším filmovým strediskom v Severnej Amerike po mestách [[Los Angeles]] a [[New York (mesto)|New York]] a po Los Angeles druhým najväčším miestom v produkcii televíznej tvorby na svete.&lt;ref&gt;{{cite web|title=British Columbia Film Commission Production Statistics 2008|url=http://www.bcfilmcommission.com/smallbox4/file.php?sb49b56f0452715|publisher=BC Film Commission|date=2008|format=PDF|accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Vancouver Film Industry|url=http://www.vancouver.com/movies/hollywood_north/vancouver_film_industry_overview/index.htm|publisher=Canada.com|accessdate=27.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080517112136/http://www.vancouver.com/movies/hollywood_north/vancouver_film_industry_overview/index.htm|archivedate=2008-05-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.vancouver.hm/facts.html|title=Some 'useless' facts about Vancouver|publisher=Vancouver dot Travel|accessdate=27.01.2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090803120700/http://www.vancouver.hm/facts.html|archivedate=2009-08-03}}&lt;/ref&gt;

V meste sa distribuuje široký mix miestnych, národných a medzinárodných novín. Medzi dva veľké denníky vydávané v [[Angličtina|anglickom]] jazyku patria [[The Vancouver Sun]] a [[The Province]]. Medzi národné denníky patrí [[The Globe and Mail]] a [[National Post]]. Ďalšie denníky sú bezplatné [[24H]] (s miestnym zameraním), lokálne vydanie bezplatného [[Metro International]], dva razy do týždňa vychádzajúci [[Vancouver Courier]] a nezávislý denník [[The Georgia Straight]]. [[Ming Pao]], [[Sing Tao Daily]] a [[World Journal]] pokrývajú veľkú mestskú populáciu hovoriacu [[Kantončina|kantončinou]] a [[Mandarínčina|mandarínskou]] [[Čínština|čínštinou]]. Iné jazykové komunity v celej oblasti Lower Mainland čítajú rôzne miestne a medzinárodné noviny.

Medzi niektoré z miestnych [[Televízna stanica|televíznych staníc]] patria [[CBUT|CBC]], [[CKVU-TV|Citytv]], [[CIVT-TV|CTV]] a [[CHAN-TV|Global BC]]. [[CHNM-TV|OMNI British Columbia]] poskytuje denné spravodajstvo v kantonskej a mandarínskej čínštine, [[Pandžábčina|pandžábčine]] a [[Kórejčina|kórejčine]] a týždenné v jazyku [[tagalog]], spolu s programami zameranými aj pre iné etnické a jazykové skupiny divákov. [[Fairchild TV]] a [[Talentvision]] vysielajú v kantonskej a mandarínskej čínštine.

Medzi [[Rozhlasová stanica|rozhlasové stanice]] so spravodajstvom patria [[CBU (AM)|CBC Radio One]], [[CKNW]] a [[CKWX|News 1130]]. Frankofónne obyvateľstvo má svoje vysielanie cez pobočky [[Canadian Broadcasting Corporation|Radio-Canada]] [[CBUFT]] ([[Télévision de Radio-Canada]]), [[CBUF-FM]] ([[Première Chaîne]]) a [[CBUX-FM]] ([[Espace musique]]).

Dominancia médií je často diskutovanou témou vo Vancouveri, lebo denníky The Vancouver Sun, The Province, Vancouver Courier a ďalšie miestne noviny ako Surrey Now, Burnaby Now a Richmond News sú spolu s televíznou stanicou Global BC vo vlastníctve [[Postmedia Network]], jednej z najväčších mediálnych spoločností v Kanade.&lt;ref&gt;{{cite  web|url=http://www.straight.com/article-261366/canwest-seeks-bankruptcy-protection-broadcasting-assets-and-national-post|title=Canwest seeks bankruptcy protection for broadcasting assets and National Post| work =[[The Georgia Straight]] | author=Smith, Charlie| date=2009-10-06 |accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt; Táto koncentrácia médií vlastnených jednou spoločnosťou viedla ku vzniku nezávislých online médií, ako [[The Tyee]] a [[NowPublic]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://thetyee.ca/News/2005/03/16/CanWest_Metro_Daily_Dominance/|title=CanWest Metro Move Preserves Daily Dominance|publisher=[[The Tyee]]|author= Shannon Rupp|date=2005-03-16|accessdate=27.01.2010}}&lt;/ref&gt;

== Partnerské mestá ==
Vancouver bol prvým mestom v Kanade, ktoré sa pripojilo k medzinárodnému systému partnerských miest&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Smith
  | meno = Patrick J. 
  | priezvisko2 = Stewart
  | meno2 = Kennedy 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Beavers and Cats Revisited: Creatures and Tenants versus Municipal Charter(s) and Home Rule
  | url = http://www.queensu.ca/iigr/conf/Arch/03/03-2/Kennedy_and_Stewart.pdf
  | dátum vydania = 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.01.2010
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | druh nosiča = PDF
}}&lt;/ref&gt;. Partnerskými mestami Vancouveru sú:
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Odesa]], [[Ukrajina]] (1944)
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Jokohama]], [[Japonsko]] (1965)
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Amsterdam]], [[Holandsko]] (1975)
* {{minivlajka|Škótsko}} [[Edinburgh]], [[Škótsko]] (1978)
* {{minivlajka|Čína}} [[Kanton (mesto)|Kanton]], [[Čína]] (1985)
* {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Los Angeles]], [[Spojené štáty|USA]] (1986)
* {{minivlajka|Ekvádor}} [[Latacunga]], [[Ekvádor]] (2005)
* {{minivlajka|Brazília}} [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]] (2010)
* {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika]] (2007)
* {{minivlajka|Ekvádor}} [[Quito]], [[Ekvádor]] (1956)
* {{minivlajka|Čína}} [[Dalian]], [[Čína]]

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Vancouver}}
*{{wikivoyage}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.vancouver.ca Oficiálna stránka mesta Vancouver] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Vancouver}}

{{Mestá v Kanade}}
{{Mestské časti vo Vancouveri}}
{{Historické oblasti a územia vo Vancouveri}}
{{Regionálny okres Metro Vancouver}}
{{Metropolitné oblasti Kanady}}

[[Kategória:Vancouver| ]]
[[Kategória:Mestá v Britskej Kolumbii]]
[[Kategória:Olympijské mestá]]
[[Kategória:Prístavné mestá v Kanade]]
[[Kategória:Univerzitné mestá v Kanade]]</text>
      <sha1>lstebs5ay1ujd61cv4tjwwedt7lssiq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Arsenal FC</title>
    <ns>0</ns>
    <id>110525</id>
    <revision>
      <id>8371344</id>
      <parentid>8359039</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:59:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samuelskere</username>
        <id>305846</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371344</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="88365" sha1="9ttwafkfmkqu83x89j0nmmewi9jwq1g" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8371347</id>
      <parentid>8371344</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:17:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/Samuelskere|Samuelskere]] ([[User_talk:Samuelskere|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Feriontly17x17x7</comment>
      <origin>8359039</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="91501" sha1="m6n7qr8gh9yt1bpg2n4y7o53dkbn4nc" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = Arsenal
| obrázok     = [[Súbor:Arsenal logo, Emirates Stadium N7 - geograph.org.uk - 2516224.jpg|180px]]
| logo        = 
| celýnázov   = Arsenal Football Club
| prezývka    = The Gunners, Gooners
| založený    = [[1886]] ako ''Dial Square''
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Emirates Stadium]]
| kapacita    = 60 704
| majiteľ     = [[Kroenke Sports &amp; Entertainment]]
| predseda    = Stan a Josh Kroenke
| tréner      = [[Mikel Arteta]]
| liga        = [[FA Premier League|Premier League]]
| sezóna      = [[Premier League 2025/2026|2025/26]]
| pozícia     = 1. miesto
| vzor_lp1    = _arsenal2627h
| vzor_t1     = _arsenal2627h
| vzor_pp1    = _arsenal2627h
| vzor_tr1    = _arsenal2627h
| vzor_po1    = _arsenal2627hl
| ľavéplece1  = FFFFFF
| telo1       = F00000
| pravéplece1 = FFFFFF
| trenírky1   = FFFFFF
| ponožky1    = F00000
| vzor_lp2    = _arsenal2627a
| vzor_t2     = _arsenal2627a
| vzor_pp2    = _arsenal2627a
| vzor_tr2    = _arsenal2627a
| vzor_po2    = _arsenal2627al
| ľavéplece2  = 0D1B5C
| telo2       = 0D1B5C
| pravéplece2 = 0D1B5C
| trenírky2   = 0D1B5C
| ponožky2    = 0D1B5C
| vzor_lp3    = _arsenal2627t
| vzor_t3     = _arsenal2627t
| vzor_pp3    = _arsenal2627t
| vzor_tr3    = _arsenal2627t
| vzor_po3    = _arsenal2627tl
| ľavéplece3  = FAF7B4
| telo3       = FAF7B4
| pravéplece3 = FAF7B4
| trenírky3   = 13223F
| ponožky3    = 13223F
}}

'''Arsenal Football Club''' je profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Islington|Islingtone]] v severnom [[Londýn]]e v [[Anglicko|Anglicku]]. Súťaží v [[Premier League 2024/2025|Premier League]], najvyššej lige anglického futbalu. V domácom futbale Arsenal vyhral 14 ligových titulov (vrátane jedného titulu bez prehry), rekordných 14 [[FA Cup|FA Cupov]], 2 [[EFL Cup|Ligové poháre]], 18 [[FA Community Shield|FA Community Shields]] a trofej k storočnici Football League. V európskom futbale vyhral jeden [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] a jeden [[Inter-Cities Fairs Cup]]. Pokiaľ ide o získané trofeje, je tretím najúspešnejším klubom v anglickom futbale.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal FC
  | url = https://www.footballhistory.org/club/arsenal.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = footballhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; 

Arsenal bol prvým klubom z južného Anglicka, ktorý sa v roku 1893 pripojil k [[Football League First Division|Football League]], a do prvej divízie sa dostal v roku 1904. Po zostupe iba raz, v roku 1913, pokračuje v najdlhšej sérii v najvyššej divízii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = English Clubs Divisional Movements 1888-2016
  | url = https://www.rsssf.org/tablese/engall.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = rsssf
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; a vyhral druhý najväčší počet zápasov v najvyššej súťaži v histórii anglického futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = England - First Level All-Time Tables 1888/89-2018/19
  | url = https://www.rsssf.org/tablese/engalltime.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = rsssf
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; V 30. rokoch 20. storočia Arsenal vyhral päť ligových titulov a dva FA Cupy, a po vojne ďalší FA Cup a dva tituly. V sezóne 1970/1971 získal svoj prvý double v lige a FA Cupe. Medzi rokmi 1989 a 2005 získal päť ligových titulov a päť FA Cupov, vrátane dvoch ďalších double. 20. storočie zakončili s najvyšším priemerným umiestnením v lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Football: How consistency and caution made Arsenal England's greatest team of the 20th century
  | url = http://www.independent.co.uk/sport/football-how-consistency-and-caution-made-arsenal-englands-greatest-team-of-the-20th-century-1133020.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = independent
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303192410/http://www.independent.co.uk/sport/football-how-consistency-and-caution-made-arsenal-englands-greatest-team-of-the-20th-century-1133020.html
  | dátum archivácie = 2016-03-03
  }}&lt;/ref&gt; Medzi rokmi 1998 a 2017 sa Arsenal kvalifikoval do Ligy majstrov UEFA, čo je anglický futbalový rekord devätnástich po sebe nasledujúcich sezón.

V roku 1886 založili muniční pracovníci Royal Arsenalu vo [[Woolwich|Woolwichi]] klub pod názvom Dial Square. V roku 1913 klub prešiel cez mesto na štadión Arsenalu v [[Highbury]], čím sa stal blízkym susedom [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] a vytvoril severolondýnske derby. [[Herbert Chapman]] získal pre klub prvý trofej a jeho odkaz umožnil obdobie plné trofejí v 30. rokoch 20. storočia. Pomohol zaviesť čísla dresov a pridal tiež biele rukávy a jasnejšiu červenú farbu na dres klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Formed 1886 Elected to Division Two 1893
  | url = http://historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = historicalkits
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200711145624/http://historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm
  | dátum archivácie = 2020-07-11
  }}&lt;/ref&gt; [[Arsène Wenger]] bol najdlhšie slúžiacim manažérom klubu a získal najviac trofejí. Vyhral rekordných sedem FA Cupov a jeho tretí a posledný tím, ktorý získal titul, vytvoril anglický rekord za najdlhšiu sériu bez prehry v najvyššej súťaži so 49 zápasmi v rokoch 2003 až 2004, čím získal prezývku Neporaziteľní.

V roku 2006 sa klub presťahoval na neďaleký štadión [[Emirates Stadium|Emirates]]. S ročným príjmom 716,5 milióna libier v sezóne 2024-2025 odhadol [[Forbes (magazín)|Forbes]] hodnotu Arsenalu na 2,26 miliardy [[Americký dolár|amerických dolárov]], čo z neho robí siedmy najcennejší futbalový klub na svete&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Formed 1886 Elected to Division Two 1893
  | url = https://www.deloitte.com/uk/en/services/financial-advisory/analysis/deloitte-football-money-league.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = deloitte
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;, pričom je jedným z najsledovanejších na sociálnych sieťach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Soccer clubs: Europe's top 10 on social media 2022
  | url = https://www.ispo.com/en/news-markets/soccer-clubs-europes-top-10-social-media
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = ispo
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; Mottom klubu je Victoria Concordia Crescit, latinsky „Víťazstvo prostredníctvom harmónie“.

== História ==

=== 1886–1912: Z Dial Square do Royal Arsenal  ===
[[Súbor:Arsenal 1888 squad photo.jpg|300px|thumb|vľavo|Zostava Royal Arsenal (sezóna 1888 – 1889)]]
V [[Október 1886|októbri 1886]] založil Škót [[David Danskin]] a pätnásť kolegov z muničného závodu vo Woolwichi futbalový klub Dial Square, pomenovaný podľa dielne v srdci komplexu Royal Arsenal. Každý člen prispel šiestimi pencami a Danskin pridal aj tri šilingy, aby pomohol založiť klub.&lt;ref name=&quot;woolwich&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  'Royal Arsenal' formed in Woolwich
  | url = https://www.arsenal.com/history/laying-the-foundations/-royal-arsenal-formed-in-woolwich
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = arsenal
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Dial Square odohral svoj prvý zápas [[11. december|11. decembra]] [[1886]] proti Eastern Wanderers a vyhral 6:0. Klub bol v januári 1887 premenovaný na Royal Arsenal,&lt;ref name=&quot;fchd_woolwich&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; a jeho prvým domovom bol Plumstead Common, hoci väčšinu času trávil hraním na [[Manor Ground]]. Ich prvými trofejami boli Kent Senior Cup a London Charity Cup v rokoch 1889 – 1890 a London Senior Cup v rokoch 1890 – 1891; to boli jediné trofeje grófskej asociácie, ktoré Arsenal získal počas svojho pôsobenia v juhovýchodnom Londýne.&lt;ref name=&quot;wool&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; V roku 1891 sa Royal Arsenal stal prvým londýnskym klubom, ktorý sa stal profesionálnym.&lt;ref name=&quot;d_woolwich&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

Royal Arsenal bol druhýkrát premenovaný po tom, čo sa v roku 1893 stal spoločnosťou s ručením obmedzeným. Svoje nové meno, Woolwich Arsenal, zaregistrovali vo Football League, keď klub neskôr v tom istom roku vzrástol. Woolwich Arsenal bol prvým južným členom Football League, začínal v druhej divízii a v roku 1904 sa dostal do prvej divízie. Klesajúca návštevnosť v dôsledku finančných ťažkostí medzi pracovníkmi v munícii a príchodu iných futbalových klubov v meste doviedla klub v roku 1910 takmer k bankrotu.&lt;ref name=&quot;x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Woolwich Arsenal 1910 - the arrival of Hall and Norris
  | url = http://www.wrightanddavis.co.uk/Norris/SLWA10.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = wrightanddavis
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160410074122/http://www.wrightanddavis.co.uk/Norris/SLWA10.html
  | dátum archivácie = 2016-04-10
  }}&lt;/ref&gt; Podnikatelia Henry Norris a William Hall sa zapojili do činnosti klubu a snažili sa ho posunúť vpred.&lt;ref name=&quot;x1&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://thearsenalcollection.org.uk/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalcollection
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

=== 1912–1925: Klub bánk Anglicka ===
V roku 1913, krátko po zostupe späť do druhej divízie, sa klub presťahoval cez [[Temža|rieku]] na nový štadión [[Arsenal Stadium]] v ​​[[Highbury]].&lt;ref name=&quot;x2&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  It Wasn't Just Emily Davison! Sport, Suffrage and Society in Edwardian Britain
  | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09523360802212271
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = tandfonline
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; V roku 1919 Football League kontroverzne hlasovala za postup Arsenalu namiesto zostupujúcich miestnych rivalov [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] do novo rozšírenej prvej divízie, napriek tomu, že v poslednej predvojnovej sezóne druhej divízie 1914–15 skončili iba na piatom mieste. Neskôr, v tom istom roku začal Arsenal v oficiálnych dokumentoch vynechávať „The“ a postupne menil svoj názov naposledy na Arsenal, ako je známy do dnes.&lt;ref name=&quot;x2&quot;/&gt; S novým domovom a futbalom prvej divízie bola návštevnosť viac ako dvojnásobná oproti Manor Ground a rozpočet Arsenalu rýchlo rástol.&lt;ref name=&quot;x3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Woolwich Arsenal FC: 1893–1915 The club that changed football
  | url = http://thearsenalhistory.com/?p=7732
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150806204052/http://thearsenalhistory.com/?p=7732
  | dátum archivácie = 2015-08-06
  }}&lt;/ref&gt; S rekordnými výdavkami a príjmami z predaja vstupeniek sa Arsenal rýchlo stal známym ako klub ''Bank of England''.&lt;ref name=&quot;x4&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Terrace Heroes: The Life and Times of the 1930s Professional Footballer
  | url = https://books.google.cz/books?id=nn5tY8lLNl8C&amp;redir_esc=y
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Terrace Heroes
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

=== 1925–1934: Legendárni Gunners Herberta Chapmana === 
[[Súbor:Herbert Chapman bust 20050922.jpg|200px|thumb|vpravo|Socha na počesť [[Herbert Chapman|Herberta Chapmana]]]]
Poloha Arsenalu a rekordná platová ponuka prilákali v roku 1925 hviezdneho manažéra [[Huddersfield Town AFC|Huddersfield Town]] [[Herbert Chapman|Herberta Chapmana]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Simon|priezvisko=Page|titul= Herbert Chapman: The First Great Manager |rok=2006 |vydavateľ=Birmingham: Heroes Publishing |strany=109}}&lt;/ref&gt; Počas nasledujúcich piatich rokov Chapman vybudoval revolučný nový Arsenal. Najprv vymenoval nového trénera [[Tom Whittaker|Toma Whittakera]], ktorý sa stal legendárnym manažérom Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Roy|priezvisko=Peskett|titul= Tom Whittaker's Arsenal Story (First ed.) |rok=1957 |vydavateľ=Birmingham: Sporting Handbooks |strany=109}}&lt;/ref&gt; S pomocou [[Charlie Buchan|Charlieho Buchana]] zaviedol vznikajúcu formáciu WM, ktorá slúžila ako stabilný základ jeho tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Roy|priezvisko=Peskett|titul= Charles Buchan: A Lifetime in Football |rok=1955 |vydavateľ= Random House |strany=97}}&lt;/ref&gt; Získal tiež generačné mladé talenty, ako boli [[Cliff Bastin]] a [[Eddie Hapgood]], a zároveň rozdal vysoké príjmy Highbury hviezdam, ako boli [[David Jack]] a [[Alex James]].

Transformovaný Chapmanov Arsenal získal svoju prvú národnú trofej, FA Cup v roku 1930, a nasledovali ligové tituly v rokoch 1930 – 1931 a 1932 – 1933.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Tony|priezvisko=Brown|titul= Champions all! |rok=2007 |vydavateľ= Nottingham: SoccerData |strany=6-7}}&lt;/ref&gt; Chapman tiež dohliadal na zmeny mimo ihriska: na dresu boli pridané biele rukávy a čísla dresov; stanica metra bola pomenovaná po klube;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome to The Arsenal Collection | url = https://thearsenalcollection.org.uk/ | vydavateľ = thearsenalcollection | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a bola dokončená prvá z dvoch honosných tribún v štýle Art Deco s jednými z prvých reflektorov v anglickom futbale.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Death Of Herbert Chapman Of Arsenal On This Day, 6th January 1934 | url = http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ = islington | dátum prístupu = 2005-02-14 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie = 2012-02-04 }}&lt;/ref&gt; Náhle, uprostred sezóny 1933 – 1934, Chapman zomrel na zápal pľúc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Death Of Herbert Chapman Of Arsenal On This Day, 6th January 1934 | url = https://afchistory.wordpress.com/2013/01/06/the-death-of-herbert-chapman-of-arsenal-on-this-day-6th-january-1934/ | vydavateľ = islington | dátum prístupu = 2013-01-06 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20160701111225/https://afchistory.wordpress.com/2013/01/06/the-death-of-herbert-chapman-of-arsenal-on-this-day-6th-january-1934/ | dátum archivácie = 2016-07-01 }}&lt;/ref&gt;

=== 1934–1947: Shaw, Allison a druhá svetová vojna === 
Chapmanova smrť znamenala, že práca zostala na jeho kolegoch [[Joe Shaw|Joeovi Shawovi]] a [[George Allison|Georgeovi Allisonovi]], ktorí sa ukázali ako bystrí a dokonalí strážcovia Chapmanovho vynikajúceho tímu Arsenal, pričom dosiahli hetrik ligových víťazstiev s titulmi v rokoch 1933–34, 1934–35 a 1937–38 a potom ešte vyhrali FA Cup v roku 1936.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joe Shaw | url = http://spartacus-educational.com/ARSEshawJ.htm | vydavateľ = spartacus-educational | dátum prístupu = 1997 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170722210145/http://spartacus-educational.com/ARSEshawJ.htm | dátum archivácie = 2017-07-22 }}&lt;/ref&gt; Druhá svetová vojna znamenala, že najvyššia futbalová liga bola na sedem rokov pozastavená. Zatiaľ čo Arsenal bol národom oslavovaný ako symbol solidarity, vojna si na tíme vybrala obrovskú daň, pretože v klube zahynulo viac hráčov ako v ktoromkoľvek špičkovom klube.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Anton |priezvisko= Rippon |titul= Gas Masks for Goal Posts: Football in Britain During the Second World War |rok= 2011 |vydavateľ= The History Press |strany= 288 }}&lt;/ref&gt; 

=== 1947–1962: Tím Gunners Toma Whittakera ===
Napriek tomuto obdobiu turbulencií a fluktuácie sa Arsenal vrátil a v druhej povojnovej sezóne 1947–48 vyhral ligu. Bola to prvá sezóna Toma Whittakera ako manažéra a znamenala, že klub vyrovnal rekord majstrov Anglicka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =English Clubs Divisional Movements 1888-2016 | url =https://www.rsssf.org/tablese/engall.html | vydavateľ = rsssf | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Whittaker, napriek svojej skromnosti, bol často označovaný ako „mozog“ stojaci za charizmatickým Chapmanovým legendárnym tímom Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Whittaker
| url = https://spartacus-educational.com/ARSEwhittaker.htm| vydavateľ = spartacus-educational  | dátum prístupu = 1997  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Zostavil úspešný a vysoko kvalifikovaný tím Arsenalu napriek značne obmedzeným zdrojom a v roku 1950 tím vyhral tretí FA Cup a v sezóne 1952–53 získali rekordný siedmy titul, čím sa Arsenal stal v tom čase najúspešnejším tímom v anglickej histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Feature
League title win 1952/53 | url = https://www.arsenal.com/news/features/20160216/league-title-win-1952/53| vydavateľ = arsenal | dátum prístupu = 2016  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 1962–1984: Zverenci Billyho Wrighta, Bertieho Meeho a Terryho Neilla ===
[[Súbor:Alan Ball and Bertie Mee.png|300px|thumb|vpravo|[[Alan Ball]] (vľavo) a [[Bertie Mee]] (ktorý doviedol Arsenal k ich prvému double v roku 1971), na snímke z roku 1972]]
Arsenal nevyhral Ligu ani FA Cup ďalších 18 rokov. Tím šampiónov z roku 1953 zostarol a klub nedokázal prilákať dostatočne silné náhrady.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =History
Post-War Arsenal | url =https://www.arsenal.com/history/post-war-arsenal/post-war-arsenal-overview | vydavateľ = arsenal | dátum prístupu = 2017 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Hoci bol Arsenal v týchto rokoch konkurencieschopný, jeho šťastie upadalo; klub strávil väčšinu 50. a 60. rokov v priemernosti v strede tabuľky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=John |priezvisko=Sowman |titul=The Long Sleep 1953 – 1970: A view from the terrace  |rok=2016  |vydavateľ= Hamilton House. |strany= }}&lt;/ref&gt; 

Arsenal v roku 1966 predbežne vymenoval klubového fyzioterapeuta Bertieho Meeho za zastupujúceho manažéra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Bertie Mee Appointed Acting Manager Of Arsenaln This Day, 20th June 1966| url = https://afchistory.wordpress.com/2012/06/20/bertie-mee-appointed-acting-manager-of-arsenaln-this-day-20th-june-1966/| vydavateľ = afchistory| dátum prístupu = 2012| jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20160707165252/https://afchistory.wordpress.com/2012/06/20/bertie-mee-appointed-acting-manager-of-arsenaln-this-day-20th-june-1966/| dátum archivácie = 2016-07-07}}&lt;/ref&gt; S novým asistentom [[Don Howe|Donom Howeom]] a novými hráčmi ako [[Bob McNab]] a [[George Graham]] doviedol Mee Arsenal do ich prvého finále Ligového pohára v sezónach 1967 – 1968 a 1968 – 1969. Nasledujúca sezóna priniesla prelom, keď Arsenal získal svoju prvú súťažnú európsku trofej, Inter-Cities Fairs Cup 1969 – 1970. V nasledujúcej sezóne dosiahol Arsenal ešte väčší triumf s prvým double v lige a FA Cupe a novým rekordom v titule majstra Anglicka.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Tossel |titul=Seventy-One Guns: The Year of the First Arsenal Double  |rok=2012  |vydavateľ=Mainstream Publishing  |strany=240 }}&lt;/ref&gt; Toto znamenalo predčasný vrchol desaťročia; tím, ktorý vyhral double, sa čoskoro rozpadol a zvyšok desaťročia sa niesol v znamení série tesných neúspechov, pričom Arsenal skončil ako finalista FA Cupu v roku 1972 a finalista prvej divízie v sezónach 1972 – 1973.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Bertie Mee | url =https://www.independent.co.uk/news/obituaries/bertie-mee-9180594.html | vydavateľ =independent  | dátum prístupu =2001  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Bývalý hráč Terry Neill nahradil Meeho v roku 1976. Vo veku 34 rokov sa stal doteraz najmladším manažérom Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =History
The Managers | url =https://www.arsenal.com/history/the-managers | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu = 2017 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; S novými posilami ako [[Malcolm Macdonald]] a [[Pat Jennings]] a s množstvom talentovaných hráčov v tíme, ako boli [[Liam Brady]] a [[Frank Stapleton]], sa klub dostal do troch finále FA Cupu (1978, 1979 a 1980) a finále Pohára víťazov pohárov v roku 1980 prehral na penalty. Jedinou trofejou klubu počas tohto obdobia bol FA Cup 1979, ktorý získal víťazstvom 3:2 nad [[Manchester United FC|Manchestrom United]] na poslednú chvíľu, pričom finále je všeobecne považované za klasiku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal’s Complete FA Cup Final Record | url =http://www.thearsenalhistory.com/?p=10493 | vydavateľ =thearsenalhistory | dátum prístupu =2015 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160418052939/http://www.thearsenalhistory.com/?p=10493 | dátum archivácie =2016-04-18 }}&lt;/ref&gt; 

=== 1984–1996: Arsenal Georga Grahama ===
Jeden z dvojnásobných víťazov Meeho triumfu, [[George Graham]], sa vrátil ako manažér v roku 1986 a Arsenal v roku 1987 pod ním vyhral svoj prvý Ligový pohár, čo bola Grahamova prvá sezóna na čele klubu. Do roku 1988 do klubu prišli noví hráči [[Nigel Winterburn]], [[Lee Dixon]] a [[Steve Bould]], aby doplnili „slávnu štvorku obrany“ vedenú domácim hráčom [[Tony Adams|Tonym Adamsom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The Joy of Six: Great defences | url =http://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/08/joy-of-six-great-defences | vydavateľ =theguardian | dátum prístupu =2009 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160310083329/http://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/08/joy-of-six-great-defences | dátum archivácie =2016-03-10 }}&lt;/ref&gt; Grahamovo krédo uprednostňovania defenzívnej excelentnosti sa zdanlivo stretlo s tradične expanzívnymi motívmi klubu a mnohí boli skeptickí či to bude fungovať s mladým kádrom. Jeho metódy si však po počiatočných úspechoch rýchlo získali popularitu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History
Graham's Glory Years | url =https://www.arsenal.com/history/grahams-glory-years/graham-s-glory-years-overview | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2017  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Tím vyhral trofej k storočnici Football League v roku 1988 a nasledoval ho titul Football League v sezóne 1988–89, ktorý získal gólom na poslednú chvíľu v poslednom zápase sezóny proti ďalšiemu uchádzačovi o titul [[Liverpool FC|Liverpoolu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | titul =Top Ten: Title Run-ins&quot;. Sky Sports.  | url =http://www.skysports.com/story/0,19528,11670_3335042,00.html  | vydavateľ =skysports  | dátum prístupu =2008  | jazyk =en  | url archívu =https://web.archive.org/web/20090104063057/http://www.skysports.com/story/0,19528,11670_3335042,00.html  | dátum archivácie =2009-01-04  }}&lt;/ref&gt; 

Grahamov Arsenal získal ďalší titul v sezóne 1990 – 1991, pričom prehral iba jeden zápas. V roku 1993 vyhral double, FA Cup a Ligový pohár, a v roku 1994 Pohár víťazov pohárov. Grahamova reputácia bola poškvrnená, keď sa zistilo, že prijímal provízie od agenta [[Rune Hauge|Runeho Haugeho]] za podpisovanie zmluv s určitými hráčmi, a v roku 1995 bol prepustený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why the FA banned George Graham | url = http://www.independent.co.uk/sport/why-the-fa-banned-george-graham-1581266.html | vydavateľ = independent | dátum prístupu = 1995 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20111210021132/http://www.independent.co.uk/sport/why-the-fa-banned-george-graham-1581266.html | dátum archivácie = 2011-12-10 }}&lt;/ref&gt; 

Jeho nástupca, [[Bruce Rioch]], vydržal iba jednu sezónu a klub opustil po spore s predstavenstvom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rioch at odds with the system | url =https://www.independent.co.uk/sport/rioch-at-odds-with-the-system-1309564.html | vydavateľ =independent  | dátum prístupu =1996  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 1996–2018: Éra Arsèna Wengera ===
[[Súbor:Arsene Wenger JHayes (cropped).jpg|200px|thumb|vpravo|[[Arsène Wenger|Arsène Wenge]]r v roku 2012]]
Klub sa výrazne premenil počas pôsobenia francúzskeho manažéra [[Arsène Wenger|Arsèna Wengera]], ktorý bol vymenovaný v roku 1996. Jeho tím definoval útočný futbal, prepracovanie stravovacích a fitness postupov, a elitný skauting.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Myles |priezvisko=Palmer |titul=The Professor: Arsène Wenger  |rok=2011  |vydavateľ=Ebury  |strany=432 }}&lt;/ref&gt; Arsenal získal kľúčových hráčov z Wengerovej domoviny, ako boli [[Patrick Vieira]] a [[Thierry Henry]], druhý ligový a pohárový double v sezóne 1997–98 a tretí v sezóne 2001–02. Okrem toho sa klub dostal do finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] v sezóne 1999–2000, zvíťazil vo finále FA Cupu v rokoch 2003 a 2005 a v sezóne 2003–04 vyhral [[Premier League]] bez prehry v jedinom zápase, čo mu vynieslo prezývku „Neporaziteľní“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arsenal the Invincibles| url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/3713537.stm | vydavateľ =bbc| dátum prístupu =2004  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Tento úspech sa dosiahol v sérii 49 ligových zápasov bez prehry od 7. mája 2003 do 24. októbra 2004, čo je dodnes národný rekord.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal run ends at 49 | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/3950453.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2004  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal skončil na prvom alebo druhom mieste v lige v ôsmich z prvých deviatich Wengerových sezón v klube, hoci nikdy nezískal titul v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =ARSENAL | url =https://www.fchd.info/ARSENAL.HTM | vydavateľ =fchd  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Klub sa nikdy nedostal ďalej ako do štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] až do sezóny 2005 – 2006; v tej sezóne sa stali prvým klubom z Londýna, ktorý sa dostal do finále v päťdesiatročnej histórii súťaže, ale [[FC Barcelona|Barcelona]] ich porazila 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | titul =Ronaldinho delivers for Barça  | url =http://www.uefa.com/competitions/ucl/history/Season=2005/intro.html  | vydavateľ =uefa  | dátum prístupu =2006  | jazyk =en  | url archívu =https://web.archive.org/web/20080917155229/http://www.uefa.com/competitions/ucl/history/Season=2005/intro.html  | dátum archivácie =2008-09-17  }}&lt;/ref&gt; V júli 2006 sa po 93 rokoch na Highbury presťahovali na Emirates Stadium. Arsenal sa dostal do finále Ligových pohárov v rokoch 2007 a 2011, kde prehrali 2:1 s [[Chelsea FC|Chelsea]] a [[Birmingham City FC|Birminghamom City]]. Klub nezískal trofej od FA Cupu v roku 2005, až kým Arsenal, vedený rekordným hráčom klubu [[Mesut Özil|Mesutom Özilom]], neporazil [[Hull City AFC|Hull City]] vo finále FA Cupu v roku 2014. O rok neskôr Arsenal  víťazil v FA Cupe,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =FA Cup final: Alexis Sánchez inspires Arsenal to win over Aston Villa | url =https://www.theguardian.com/football/2015/may/30/fa-cup-final-arsenal-aston-villa-alexis-sanchez | vydavateľ = theguardian | dátum prístupu =2015  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a stal sa najúspešnejším klubom v histórii turnaja, keď v sezóne 2016 – 2017 vyhral svoj 13. FA Cup. V tej istej sezóne však Arsenal skončil v lige piaty, prvýkrát od príchodu Wengera v roku 1996, čo bolo jeho miesto mimo prvej štvorky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal 2-1 Chelsea | url =https://www.bbc.com/sport/football/39984089 | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2017  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vo svojej 21. a poslednej sezóne skončil Arsenal pod vedením Arsèna Wengera šiesty a vyhral [[FA Community Shield]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal 2017/18 Premier League season review | url =https://www.skysports.com/football/news/11670/11371039/arsenal-2017-18-premier-league-season-review | vydavateľ =skysports  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Wenger opustil Arsenal po skončení sezóny [[13. máj|13. mája]] [[2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsene Wenger ends Arsenal tenure with slim victory over Huddersfield | url =https://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/huddersfield-vs-arsenal-result-goals-highlights-arsene-wenger-aubameyang-a8349441.html | vydavateľ =independent  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 2018–2020: Revolúcia po Wengerovi ===
Dňa [[23. máj|23. mája]] [[2018]] za nového hlavného trénera klubu menovaný Španiel [[Unai Emery]]. Stal sa vôbec prvým „hlavným trénerom“ klubu a druhým manažérom mimo Spojeného kráľovstva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Unai Emery announced as new Arsenal head coach | url =https://www.skysports.com/football/news/11670/11382525/arsenal-confirm-appointment-of-unai-emery-as-new-head-coach | vydavateľ =skysports  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V Emeryho prvej sezóne skončil Arsenal na piatom mieste v Premier League a na druhom mieste v [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európskej lige]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Chelsea win the 2019 UEFA Europa League | url =https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/0251-0e9ce2d466b4-6403225af104-1000--chelsea-win-the-2019-uefa-europa-league/ | vydavateľ =uefa  | dátum prístupu =2019  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Dňa [[29. november|29. novembra]] [[2019]] bol Emery odvolaný z funkcie manažéra a za dočasného hlavného trénera bol menovaný bývalý hráč a asistent trénera prvého tímu [[Fredrik Ljungberg|Freddie Ljungberg]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Club announcement
Unai Emery leaves club | url =https://www.arsenal.com/news/unai-emery-leaves-club | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2019  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 2020 – súčasnosť: Éra Mikela Artetu ===
[[Súbor:Mikel Arteta 2021 (cropped).png|200px|thumb|vpravo|[[Mikel Arteta]] v roku 2021]]
[[20. december|20. decembra]] [[2019]] Arsenal vymenoval bývalého kapitána klubu [[Mikel Arteta|Mikela Artetu]] za nového hlavného trénera.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Mikel Arteta joining as our new head coach | url =https://www.arsenal.com/news/mikel-arteta-joining-our-new-head-coach | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2019  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal ukončil sezónu 2019–20 na ôsmom mieste, čo je ich najnižšie umiestnenie od sezóny 1994–95, ale porazil Chelsea 2:1 a získal rekordné 14. víťazstvo v FA Cupe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =FA Cup final 2020: Arsenal 2-1 Chelsea - Aubameyang double secures victory | url =https://www.bbc.com/sport/football/53546100 | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu = 2020 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal ukončil sezónu 2020–21 opäť na ôsmom mieste a po prvýkrát za 26 rokov sa nekvalifikoval do európskej súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal fails to qualify for Europe for 1st time in 25 years | url =https://indianexpress.com/article/sports/football/english-premier-league/arsenal-fails-to-qualify-for-europe-for-1st-time-in-25-years-7327569/ | vydavateľ =indianexpress  | dátum prístupu =2021  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcej sezóne (2021 – 2022) Arteta zostavil najmladší tím v Premier League s priemerným vekom v základnej zostave 24 rokov a 308 dní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Our 2021/22 season in numbers | url =https://www.arsenal.com/premier-league-stats-review-emirates-stadium-attendance-goals-appearances | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2022  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V tom roku skončili v Premier League na piatom mieste a kvalifikovali sa do Európskej ligy UEFA v nasledujúcej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal, trajectory and perspective – they've proved they belong in title races&quot; | url =https://www.nytimes.com/athletic/5495373/2024/05/17/arsenal-trajectory-and-perspective-whatever-happens-theyve-proved-they-belong-in-title-races/ | vydavateľ =nytimes  | dátum prístupu =2024  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2022 – 2023 sa Arsenal vrátil do Ligy majstrov, keď skončil druhý za Manchesterom City, čím vytvoril rekord v najdlhšom čase strávenom na čele tabuľky bez toho, aby skutočne vyhral ligu, pričom skončil s 84 bodmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Mikel Arteta: Arsenal 'must heal' after painful collapse in Premier League title race | url =https://www.bbc.com/sport/football/65660638 | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2023  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2023 – 24 Arsenal porazil Manchester City a získal svoj 17. titul FA Community Shield. V Premier League skončili druhí za Manchesterom City s lepším počtom bodov (89) oproti predchádzajúcej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal Analysed: 9 reasons why we shined in 23/24 | url =https://www.arsenal.com/news/arsenal-analysed-9-reasons-why-we-shined-2324 | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2024  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V Lige majstrov UEFA v sezóne 2024 – 2025 sa dostali do semifinále, ale prehrali s [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] s celkovým skóre 3:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal miss out on Champions League final after defeat in Paris | url =https://www.premierleague.com/en/news/4304103 | vydavateľ =premierleague  | dátum prístupu =2025  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal skončil tretiu sezónu po sebe na druhom mieste, tentoraz za Liverpoolom, a v sezóne Premier League 2024 – 2025 nazbieral 74 bodov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url =https://www.livesport.cz/tabulka/xjLzNo5G/lAkHuyP3/#/lAkHuyP3/table/overall | vydavateľ =livesport  | dátum prístupu =  | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Klubový znak ==
Prvý znak Royal Arsenalu sa vyznačoval tromi kanónmi. Podobne vyzeral erb Woolwichskej štvrte.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Crest
  | url = http://www.arsenal.com/history/the-crest
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Znak sa zmenil po presune na Highbury v roku 1913. Od roku 1922 sa v znaku nachádza len jediný kanón smerujúci na východ. Jeho súčasťou je prezývka klubu &quot;The Gunners&quot;, ktorá sa nachádza hneď vedľa kanónu. Taký vzhľad mal znak len do roku 1925. Potom bol kanón prevrátený na druhú stranu a hrúbka jeho hlavne bola zúžená. V roku 1949 klub predstavil zmodernizovanú verziu znaku. Nachádzal sa v ňom rovnaký štýl kanónu, ako v minulom znaku. Nad ním je umiestený názov klubu, ktorý je napísaný gotickým písmom. Pod ním sa nachádza erb Islingtonskej štvrte a ešte pod ním je zvitok, na ktorom je napísané latinské motto: Victoria Concordia Crescit (Víťazstvo prichádza s harmóniou). Tvorcom toho všetkého bol klubový editor Harry Homer. Prvýkrát v histórii bol znak nakreslený farebne. Počas jeho životnosti boli jeho farby mierne pozmenené, keď sa v ňom nakoniec objavila červená, zlatá a zelená. Vplyvom veľa úprav nebol Arsenal schopný zaviesť na znak autorské práva. Tiež viedol dlhú právnu bitku s pouličným obchodníkom, ktorý predával „neoficiálne veci“ Arsenalu. Právny spor sa nakoniec podarilo klubu vyhrať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Free
  | meno = Dominic
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal v. Reed in the Court of Appeal
  | url = http://www.simkins.co.uk/ebulletins/DAFArsenalReed.aspx
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = Michael Simkins LLP
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20080408000718/http://www.simkins.co.uk/ebulletins/DAFArsenalReed.aspx
  | dátum archivácie = 2008-04-08
  }}&lt;/ref&gt; Arsenal následne usiloval o komplexnú právnu ochranu. Preto bol v roku 2002 predstavený nový znak. V ňom boli použité moderné krivky a zjednodušený štýl, ktorý sa ľahko kopíroval.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal go for a makeover
  | url =  http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/arsenal/1795444.stm
  | dátum vydania = 2004-2-1
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = BBC Sport
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Kanón smeroval východným smerom. Pre názov klubu, ktorý bol umiestnený nad kanónom, bolo použité písmo sans-serif. Zelenú farbu nahradila tmavomodrá. S novým znakom ale neboli všetci spokojný. Napríklad zástupcovia združenia ’The Arsenal Independent Supporters’ kritizovali klub za to, že sa v ňom neodrážala tradícia a história Arsenalu a za to, že táto zmena nebola prekonzultovaná s fanúšikmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Crestfallen
  | url = http://www.aisa.org/pdfs/crest_leaflet.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = Arsenal Independent Supporters' Association
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20061108191039/http://www.aisa.org/pdfs/crest_leaflet.pdf
  | dátum archivácie = 2006-11-08
  }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Arsenal crest 1888.png|200px|thumb|vľavo|Prvý znak Arsenalu od roku 1888.]]
Do 60-tych rokov sa znak objavoval na dresoch len pri významných zápasoch, ako bolo finále FA Cupu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Arsenal shirt badge
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-arsenal-shirt-badge
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-1-24
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

Vzhľad monogramu bol navrhnutý v štýle [[Art deco]]. Písmena A a C ležia v šesťuholníku na sebe. Vnútri písmen sa nachádza futbalová lopta. Tento príklad klubového znaku, ako súčasť rebrandingu zavedeného Herbertom Chapmanom v 30-tych rokoch, nebol používaný len na dresoch pri významných zápasoch, ale aj ako designový prvok, ktorý bol použitý nad hlavnou bránou na Highbury. Taktiež ním bola vyložená podlaha vtedajšieho štadiónu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Art Deco crest
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-art-deco-crest
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-1-24
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Od roku 1967 sa na dresoch pravidelne objavoval biely kanón. V 90-tych rokoch bol nahradený klubovým logom, kde sa občas objavila prezývka klubu „The Gunners“. V sezóne 2011/12 Arsenal oslavoval 125 rokov svojej existencie. Súčasťou výročia bola upravená verzia súčasného znaku. Znak bol celý v bielej farbe. Z pravej strany ho obklopovalo 15 dubových listov. Z ľavej strany potom 15 listov vavrínu. Dubové listy predstavujú 15 zakladajúcich členov klubu, ktorí sa stretli v pube Royal Oak (Kráľovský dub). Ostatných 15 vavrínových listov predstavuje detail vzoru na šiestych penciach, ktoré zaplatili zakladatelia za založenie klubu. Vavrínové listy tiež predstavujú silu. Ďalej sa v znaku po stranách nachádzajú číslice 1886 a 2011 a na spodnej časti znaku je ešte vyobrazené motto „Forward“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 125th anniversary crest
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/125-years-in-the-making-anniversary-crest
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2011-5-1
  | vydavateľ = Arsenal F.C.
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

== Klubové farby ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;margin-left:1em;float:right&quot;
|-
!Obdobie
!Výrobca dresov
!Hlavný sponzor
|-
|1930 – 1970
|[[Bukta]]
|rowspan=2|''žiadny''
|-
|1971 – 1980
|rowspan=2|[[Súbor:Umbro.svg|70px]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[Umbro]]&lt;/small&gt;
|-
|1981 – 1986
|rowspan=3|[[Súbor:JVC Logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[JVC]]
|-
|1986 – 1994
|[[Súbor:Adidas Logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[Adidas]]&lt;/small&gt;
|-
|1994 – 1999
|rowspan=4|[[Súbor:Logo NIKE.svg|70px]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[Nike]]&lt;/small&gt;
|-
|1999 – 2002
|[[Súbor:Dreamcast logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[Súbor:SEGA logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[Dreamcast]] / [[Sega]]
|-
|2002 – 2006
|[[Súbor:O2.svg|70px]][[Telefónica Slovakia|O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]]
|-
|2006 – 2014
|rowspan=2|[[Súbor:Emirates logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[Tajarán al-Imárát|Emirates]]
|-
|2014-
| &lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[PUMA Group|Puma]]
|}
Po väčšinu svojej histórie boli hlavnými farbami pri domácich zápasoch Arsenalu červená a biela. Dresy boli červené s bielymi rukávmi, zatiaľ čo trenky boli celé biele. Po založený, v roku 1886, poslal Nottingham Forest do klubu dar. Ako uznanie tohto činu sa stala červená hlavnou farbou klubu. Dvaja členovia zo zakladateľov Dial Square, [[Fred Beardsley]] a [[Morris Bates]], boli bývalými hráčmi Nottinghamu, ktorí sa presťahovali do Woolwicha za prácou. Po zostavený prvého tímu nemal tím žiadne dresy, a tak Beardsley s Batesem napísali domov list s prosbou o zaslanie futbalového vybavenia. Obratom im prišli dresy a futbalová lopta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Arsenal home kit
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-arsenal-kit
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2012-10-28
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Dresy mali vínovú farbu, trenky boli biele a ponožky biele s modrými pruhmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal
  | url = http://www.historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2006-12-8
  | vydavateľ = D &amp; M Moor
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;
V roku 1933 chcel mať Herbert Chapman svojich hráčov oblečených vo viac výrazných dresoch. Preto nechal na rukávy pridať bielu a zmenil vínovú farbu na svetlejšiu. Červená a biela sa od tej doby vždy vyskytovali na dresoch Arsenalu. Výnimkou boli dve sezóny. V ročníku 1966/67 boli dresy celé v červenej farbe. Toto sa ukázalo ako nepopulárne riešenie a hneď nasledujúcu sezónu došlo k návratu späť k bielym rukávom. V ročníku 2005/06, Arsenal hral svoju poslednú sezónu na Highbury, došlo k návratu k vínovej farbe dresov, ktoré mal klub na dresoch v roku 1913. To bola prvá sezóna hraná na Highbury. Nasledujúci ročník klub už odohral vo svojich červeno-bielych dresoch. V sezóne 2008/09 nahradzujú biele rukávy červené rukávy so širokým bielym pruhom.

Po mnoho rok mali vonkajšie dresy Arsenalu bielu farbu a k nim pripadali buď čierne, alebo biele trenky. Od sezóny 1969/70 boli vonkajšie dresy zmenené na žlté a modré. V ročníku 1982/83 mali vonkajšie dresy zelenú farbu. Od počiatku 90-tych rokov, keď sa na trhu začali objavovať repliky dresov, sa vonkajšie farby menia pravidelne. Behem tohto obdobia bolo na vonkajších dresoch použité dvojfarebné prevedenie modrej, alebo variácie tradičnej žltej a modrej. V sezóne 2001/02 bola použitá metalická zlatá a na tretí dres potom pruhovaná navy. Medzi rokmi 2005 a 2007 boli vonkajšie dresy žlté a tmavo šedé.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Change Kits
  | url = http://www.historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal-change-kits.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2009-11-27
  | vydavateľ = D &amp; M Moor
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Od roku 2009 sa vzhľad vonkajších dresov mení každú sezónu. Vonkajší dres sa použije ďalšiu sezónu ako tretí variant za predpokladu, že je predstavený nový domáci dres.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Club Charter
  | url = http://www.arsenal.com/the-club/corporate-info/the-club-charter
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2009-10-23
  | vydavateľ = Arsenal F.C.
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

=== Výrobca dresov ===
Za celú svoju históriu vystriedal Arsenal niekoľko výrobcov dresov. Od 30-tych až do 70-tych rokov bola výrobcom dresov spoločnosť [[Bukta]]. Od 70-tych rokov do roku 1986 spoločnosť [[Umbro]]. Medzi rokmi 1986 a 1994 spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 1994 až 2014 spoločnosť [[Nike]]. Od roku 2014 to už je [[PUMA Group|Puma]].

=== Hlavný sponzor ===
Rovnako ako väčšina klubov aj Arsenal mal od 80-tych rokov na svojom dresu vyobrazeného hlavného sponzora. V rokoch 1982 – 1999 ním bolo [[JVC]]. Od roku 1999 do roku 2002 [[Sega]]. Medzi rokmi 2002 a 2006 [[Telefónica Slovakia|O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]], a od roku 2006 je hlavným sponzorom letecká spoločnosť [[Tajarán al-Imárát|Emirates]].

== Štadióny ==

=== Manor Ground ===
[[Súbor:Manor Ground, Woolwich Arsenal vs. Everton.jpg|315px|thumb|vpravo|Manor Ground, Woolwich Arsenal vs. [[Everton FC|Everton]]. (1905)]]
Pred vstupom do Football League hral Arsenal krátko na Plumstead Common, potom na [[Manor Ground]] v [[Plumsteade]] a potom strávil tri roky medzi rokmi 1890 a 1893 na neďalekom [[Invicta Ground]]. Po vstupe do Football League v roku 1893 sa klub vrátil na Manor Ground ktorý zmodernizoval. Arsenal tam pokračoval v hraní svojich domácich zápasov ďalších dvadsať rokov (s dvoma výnimkami v sezóne 1894 – 1895), až do presťahovania sa do severného Londýna v roku 1913.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Simon |priezvisko=Inglis |titul=Football Grounds of Britain (3rd ed.)  |rok=CollinsWillow  |vydavateľ=1996  |strany=16-17 }}&lt;/ref&gt;

=== Highbury ===
[[Súbor:The last ever game at Highbury.jpg|315px|thumb|vpravo|Posledný odohraný zápas na Highbury proti [[Wigan Athletic FC|Wiganu]]. (2006)]] 
Štadión Arsenalu, všeobecne známy ako [[Arsenal Stadium|Highbury]], bol domovom klubu od septembra 1913 do mája 2006. Pôvodný štadión navrhol renomovaný futbalový architekt [[Archibald Leitch]] a mal dizajn bežný pre mnohé futbalové ihriská v Spojenom kráľovstve v tej dobe, s jednou krytou tribúnou a tromi otvorenými radmi terasovitých konštrukcií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2005 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}&lt;/ref&gt; Celý štadión prešiel v 30. rokoch 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou: boli postavené nové západná a východná tribúna v štýle [[Art deco|Art Deco]], ktoré boli otvorené v rokoch 1932 a 1936, a na terasu na severnom brehu, ktorá bola bombardovaná počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a obnovená až v roku 1954, bola pridaná strecha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2005 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}&lt;/ref&gt;

Highbury mohol v čase svojho vrcholu pojať viac ako 60 000 divákov a do začiatku 90. rokov mal kapacitu 57 000. Taylorova správa a predpisy Premier League zaviazali Arsenal k tomu, aby včas pre sezónu 1993 – 1994 prestaval Highbury na štadión s kapacitou všetkých miest na sedenie, čím sa kapacita znížila na 38 419 sediacich divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal Stadium, Highbury | url =http://www.arsenal.com/article.asp?thisNav=The+Club&amp;article=344883&amp;Title=Highbury | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu = | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20080111223345/http://www.arsenal.com/article.asp?thisNav=The+Club&amp;article=344883&amp;Title=Highbury | dátum archivácie =2008-01-11 }}&lt;/ref&gt; Táto kapacita sa musela počas zápasov Ligy majstrov ešte viac znížiť, aby sa na ňu mohli umiestniť ďalšie reklamné tabule, a to natoľko, že Arsenal dve sezóny, od roku 1998 do roku 2000, hral domáce zápasy Ligy majstrov na Wembley, ktoré mohlo pojať viac ako 70 000 divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Sport: Football Arsenal get Wembley go-ahead | url =http://news.bbc.co.uk/2/hi/sport/football/138932.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =1998  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Rozšírenie Highbury bolo obmedzené, pretože východná tribúna bola označená za pamiatkovo chránenú budovu II. stupňa a ostatné tri tribúny sa nachádzali v blízkosti obytných budov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2007 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}&lt;/ref&gt; Tieto obmedzenia bránili klubu v maximalizácii príjmov zo zápasov počas 90. rokov a prvého desaťročia 21. storočia, čím ho vystavili riziku, že v tom čase zaostane za futbalovým boomom.

=== Emirates ===
[[Súbor:Arsenal against Bournemouth, Emirates.jpg|280px|thumb|vpravo|Arsenal proti [[AFC Bournemouth|Bournemouthu]]. (2024)]]
Po zvážení rôznych možností Arsenal v roku 2000 navrhol výstavbu nového štadióna s kapacitou 60 361 miest na štadióne [[Ashburton Grove]], odvtedy premenovaného na [[Emirates Stadium]], približne 500 metrov juhozápadne od Highbury.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal unveil new stadium plans | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/1011234.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2000  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Projekt sa spočiatku oneskoril kvôli byrokracii a rastúcim nákladom,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal stadium delay | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/2953273.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2003  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a výstavba bola dokončená v júli 2006, včas pred začiatkom sezóny 2006 – 2007.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Bergkamp given rousing farewell
 | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/5203954.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2006  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Štadión bol pomenovaný po svojich sponzoroch, leteckej spoločnosti [[Tajarán al-Imárát|Emirates]], s ktorou klub podpísal najväčšiu sponzorskú zmluvu v histórii anglického futbalu v hodnote približne 100 miliónov libier.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal unveil new stadium plans | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/1011234.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2000  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Niektorí fanúšikovia označovali štadión ako Ashburton Grove alebo Grove, pretože nesúhlasili s firemným sponzorstvom názvov štadiónov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The 'E' Word | url =http://www.arsenal-world.co.uk/news/loadnews.asp?cid=TMNW&amp;id=283908 | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2006 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20061008060533/http://www.arsenal-world.co.uk/news/loadnews.asp?cid=TMNW&amp;id=283908 | dátum archivácie =2006-10-08 }}&lt;/ref&gt; Štadión bude oficiálne známy ako Emirates Stadium minimálne do roku 2028 a letecká spoločnosť bude sponzorom dresov klubu minimálne do roku 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal agree £200m shirt sponsorship deal with Emirates until 2024 | url =https://www.telegraph.co.uk/football/2018/02/19/arsenal-agree-200m-shirt-sponsorship-deal-emirates-2024/ | vydavateľ =telegraph  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Od začiatku sezóny 2010 – 2011 sú tribúny štadióna oficiálne známe ako North Bank, East Stand, West Stand a Clock End a kapacita Emirates je teraz 60 704. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Handbook
Season 2020/21 | url =https://resources.premierleague.com/premierleague/document/2021/04/07/6ebff069-a7ee-415d-afbd-15878b6d33b2/2020-21-PL-Handbook-240321.pdf | vydavateľ =premierleague  | dátum prístupu =2020  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
Vzhľadom vysoký záujem o lístky a expanziu miest na ďalších štadiónich je v pláne rozširovať kapacitu až na 80 000 divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =December 2024: Emirates to reach 80,000 capacity in future
 | url =https://footballgroundguide.com/news/emirates-stadium-expansion.html | vydavateľ =footballgroundguide  | dátum prístupu =2025 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;  

Hráči Arsenalu trénujú v tréningovom centre [[Sobha Realty]] v [[Hertfordshire]], účelovom zariadení, ktoré bolo otvorené v roku 1999.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal gets a complex | url = https://www.architectsjournal.co.uk/archive/arsenal-gets-a-complex| vydavateľ =architectsjournal  | dátum prístupu = 1999 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Predtým klub využíval zariadenia na neďalekom pozemku, ktorý vlastnila Študentská únia [[University College London|University College of London]].

== Panoráma ==
{{Široký obrázok|Inside the Emirates Stadium - Panorama.jpg|1800px|Panoráma z južnej tribúny na [[Emirates Stadium|Emirates]]}}

== Tréningové centrum ==
[[Súbor:London Colney, Arsenal FC training ground - geograph.org.uk - 1386293.jpg|315px|náhľad|vľavo|Časť tréningového centra Arsenalu v Colney.]]
Tréningové centrum Arsenalu sa nachádza v blízkosti [[Colney]] v [[Hertfordshire]]. Nachádza sa tu desať ihrísk, vnútorné zariadenie a taktiež lekárske a rehabilitačné centrum.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Training Ground | url = https://www.arsenalinsider.com/club/training-ground/| vydavateľ = arsenalinsider | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Oficiálne otvorenie centra sa konalo [[11. október|11. októbra]] [[1999]] za účasti ministerky športu [[Kate Hoey]] a stálo približne 10 miliónov libier. Prostriedky na vybudovanie centra boli získané hlavne z prestupu [[Nicolas Anelka|Nicolasa Anelku]] do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Training Grounds: The Arsenal Training Centre (London Colney), Arsenal FC | url = https://jobsinfootball.com/blog/training-grounds/arsenal-training-centre-london-colney/| vydavateľ =jobsinfootball| dátum prístupu = 2022 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vo februári 1998 Hertsmere Borough Council udelili súhlas Arsenalu na vybudovanie centra na zelenej lúke v blízkosti Colney.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Howarth
  | meno = Anita
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal FC scores Green Belt training centre
  | url = http://www.lexisnexis.com/uk/nexis/results/docview/docview.do?docLinkInd=true&amp;risb=21_T18697630582&amp;format=GNBFI&amp;sort=RELEVANCE&amp;startDocNo=1&amp;resultsUrlKey=29_T18697630586&amp;cisb=22_T18697630585&amp;treeMax=true&amp;treeWidth=0&amp;csi=274985&amp;docNo=1
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1998-7-10
  | vydavateľ = EGi News
  | miesto = Londýn
  | jazyk = anglický
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Zaujímavé je že hneď vedľa sa nachádzalo tréningové centrum [[Watford FC|Watfordu]] ktoré je tam dodnes.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The UCL Sports Ground
  | url = https://www.google.co.nz/maps/place/The+UCL+Sports+Ground/@51.7100273,-0.2831831,16z/data=!4m2!3m1!1s0x0:0xd55bb6e1ca663803?hl=en
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-4-25
  | vydavateľ = Google Maps
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Došlo k záveru, že centrum pre klub akým je Arsenal, je nevyhnutné. Preto boli plány predložené ministrovi životného prostredia Johnovi Prescottovi, ktorý stavbu odobril. Stavebné povolenie bolo dosiahnuté v septembri 1998.

Richard Marshall a Dearle &amp; Henderson navrhli tréningové centrum s jeho celým zariadeným.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Taylor |titul=Arsenal gets a complex |rok=1999 |vydavateľ=Emap|strany=20}}&lt;/ref&gt; Wenger bol taktiež zapojený do procesu výstavby a zdieľal nápady z jeho predchádzajúceho pôsobenia v [[Japonsko|Japonsku]], kde sa taktiež postaral o vybudovanie centra. V rámci inšpirácie boli navštívené podobné centrá v [[Európa|Európe]] ako napríklad centrum [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] alebo [[AJ Auxerre|Auxerre]]. Projekt zahŕňal 140 árov pôdy a bol postavený za 45 týždňov.
Predseda Arsenalu [[Peter Hill-Wood]] ho opísal ako &quot;jednoducho skvelé&quot;, zatiaľ čo Wenger ho považoval ako &quot;veľké lákadlo&quot; pre hráčov aby sa upísali Arsenalu. Taktiež zdôraznil, že je veľmi dôležité aby bol A-tím spolu s mládežou na jednom mieste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Peter Hill Wood and the end of the dream of an Arsenal owned by its fans | url =https://untold-arsenal.com/archives/73584 | vydavateľ =untold-arsenal  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Fanúšikovia ==
[[Súbor:Arsenal Flag (6823998047).jpg|315px|thumb|vpravo|Fanúšikovia Arsenalu so zástavou.]]
Fanúšikovia Arsenalu sa označujú ako „Gooners“ – názov odvodený od prezývky klubu „The Gunners“. Prakticky všetky domáce zápasy sú vypredané; v sezóne 2007 – 2008 mal Arsenal druhú najvyššiu priemernú návštevnosť v lige pre anglický klub (60 070, čo bolo 99,5 % dostupnej kapacity), &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Premiership | url =http://www.tonykempster.co.uk/prematt.htm?comp=1 | vydavateľ =tonykempster  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a od roku 2015 tretiu najvyššiu priemernú návštevnosť všetkých čias.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =All Time League
Attendance Records | url =http://www.nufc.com/2015-16html/attendance-all-time.html | vydavateľ =nufc | dátum prístupu =2015 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160406083542/http://www.nufc.com/2015-16html/attendance-all-time.html | dátum archivácie =2016-04-06 }}&lt;/ref&gt; Arsenal má siedmu najvyššiu priemernú návštevnosť medzi európskymi futbalovými klubmi, hneď za [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], [[FC Barcelona|Barcelonou]], [[Manchester United FC|Manchestrom United]], [[Real Madrid CF|Realom Madrid]], [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] a [[FC Schalke 04|Schalke 04]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Barclays Premier League Stats: Team Attendance - 2010-11 | url =http://soccernet.espn.go.com/stats/attendance/_/league/eng.1/year/2010/barclays-premier-league | vydavateľ =soccernet | dátum prístupu =2011 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20121026112107/http://soccernet.espn.go.com/stats/attendance/_/league/eng.1/year/2010/barclays-premier-league | dátum archivácie =2012-10-26 }}&lt;/ref&gt; Poloha klubu, susediaci s bohatými oblasťami ako [[Canonbury]] a [[Barnsbury]], zmiešanými oblasťami ako [[Islington]], [[Holloway]], [[Highbury]] a priľahlou londýnskou štvrtou [[Camden (londýnsky obvod)|Camden]] a prevažne robotníckymi oblasťami ako [[Finsbury Park]] a [[Stoke Newington]], znamená, že fanúšikovia Arsenalu pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev. Veľká časť afro-karibskej podpory pochádza zo susedného londýnskeho obvodu [[Hackney]] a veľká časť juhoázijských fanúšikov Arsenalu dochádza na štadión z [[Wembley Park (stanica metra)|Wembley Parku]], severozápadne od hlavného mesta. Tradične tu bola aj veľká írska komunita, ktorá nasledovala Arsenal, pričom okolitý Islington a najmä neďaleká oblasť Archway mali veľkú komunitu obyvateľov s írskym dedičstvom. Írska migrácia do severného Londýna je však v poslednom čase oveľa nižšia ako v 60. alebo 70. rokoch 20. storočia.

Rovnako ako všetky veľké anglické futbalové kluby, aj Arsenal má množstvo domácich fanúšikovských klubov vrátane Klubu fanúšikov futbalu Arsenalu, ktorý úzko spolupracuje s klubom, a Asociácie nezávislých fanúšikov Arsenalu, ktorá si udržiava nezávislejšiu líniu. Nadácia fanúšikov Arsenalu podporuje väčšiu účasť fanúšikov na vlastníctve klubu. V [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] je oficiálny fanklub združujúci fanúšikov už od  [[27. september|27. septembra]] [[2005]] so sídlom v [[Bohumín|Bohumíne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Czech &amp; Slovak Arsenal FC Supporters Club | url =https://www.gunners.cz/supporters-club/ | vydavateľ =gunners  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Mimo Londýna vždy existovali fanúšikovia Arsenalu a od príchodu satelitnej televízie sa väzba fanúšikov na futbalový klub stala menej závislou od geografie. Správa SPORT+MARKT z roku 2011 odhadovala globálnu fanúšikovskú základňu Arsenalu cez 113 miliónov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Liverpool lag in fight for global fan supremacy as TV row grows | url =https://www.thetimes.com/sport/football/article/liverpool-lag-in-fight-for-global-fan-supremacy-as-tv-row-grows-h8zk7bxmb88 | vydavateľ =thetimes  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;. Na sociálnej sieti [[Instagram]] sleduje Arsenal viac ako 31 miliónov fanúšikov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal  | url =https://www.instagram.com/arsenal/ | vydavateľ = instagram | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a na sieti [[Facebook]] dokonca viac než 46 miliónov fanúšikov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal | url =https://www.facebook.com/Arsenal/ | vydavateľ =facebook  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;  

=== Známi fanúšikovia ===
{{Col-begin|width=67%}}
{{Col-break}}

* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alžbeta II.]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Princ Harry]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Which football club does Prince Harry support? | url =https://www.goal.com/en/news/british-royal-family-which-football-clubs-do-the-queen-prince-harry--prince-william-support/1gthimbbarryx1wljrnon8p7ie | vydavateľ = goal | dátum prístupu =2022  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
* {{Minivlajka|USA}} [[Jim Carrey]]&lt;ref name=&quot;fchd_royal2&quot;&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jim Carrey and Jeff Daniels: 'Alexis is a pitbull!'
  | url = https://youtube.com/watch?v=dPczMiM43_c
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Robert Pattinson]]&lt;ref&gt;Potter, Alistair. (16 August 2012) [http://www.metro.co.uk/sport/oddballs/862336-r-pattz-arsenals-the-one-true-love-i-miss-most Robert Pattinson: Arsenal is the one true love I miss most now I'm in LA]. Metro.co.uk. Retrieved on 25 August 2012.&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Kevin Costner]] &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.indielondon.co.uk/film/open_range_costnerQ&amp;A.html |title=Open Range – Kevin Costner Q&amp;A |publisher=indielondon.co.uk}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Zac Efron]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://fitperez.com/2012-04-23-zac-efron-catches-some-over-seas-sports/?from=PH#.T5XERasV3Hk |title=Zac Efron Catches A Game Across The Pond! |deadurl=no |accessdate=2 June 2013 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Idris Elba]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.arsenal.com/usa/sh/usa/news/features/idris-elba |title=FREE VIDEO: 'The Wire' star Idris Elba &amp;#124; Features &amp;#124; News |publisher=Arsenal.com |date=29 October 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100206213002/http://www.arsenal.com/usa/sh/usa/news/features/idris-elba |archivedate=2010-02-06 |accessdate=2 June 2013 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Andrew Garfield]]&lt;ref&gt;{{cite web|last=Chang |first=Jen |url=http://www.popsugar.com/Pictures-Andrew-Garfield-His-Girlfriend-Hanging-Out-LA-Before-Oscars-14356320|title=Andrew Garfield Unleashes His Arsenal of Hotness! |publisher=Pop Sugar |date=22 February 2011 |deadurl=no |accessdate=2 June 2013}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Demi Moorová]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.standard.co.uk/sport/hollywood-united-7233584.html |title=Hollywood United |publisher=Evening Standard |date=3 November 2004 |deadurl=no |accessdate=2 June 2013}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Kanada}} [[Keanu Reeves]]&lt;ref name=Schwimmer/&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[David Schwimmer]]&lt;ref name=Schwimmer&gt;{{cite web|url=http://www.contactmusic.com/new/xmlfeed.nsf/story/schwimmer-joins-alist-arsenal-supporters |title=David Schwimmer – Schwimmer Joins A-List Arsenal Supporters – Contactmusic News |publisher=Contactmusic.com |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Colin Firth]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nick Hornby's Official Website – Film&lt;!-- Bot generated title --&gt; |url=http://www.penguin.co.uk/static/cs/uk/0/minisites/nickhornby/film/fp_firthdivision.html |dátum prístupu=2016-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130515025139/http://www.penguin.co.uk/static/cs/uk/0/minisites/nickhornby/film/fp_firthdivision.html |dátum archivácie=2013-05-15 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Hugh Laurie]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Which club does hugh Laurie(dr.house) support? |url=https://answers.yahoo.com/question/index?qid=20100208081904AAOBpmS |dátum prístupu=2016-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160405095005/https://answers.yahoo.com/question/index?qid=20100208081904AAOBpmS |dátum archivácie=2016-04-05 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Leona Lewis]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2631411/Arsenal-fan-Leona-Lewis-sings-national-anthem-team-FA-Cup-Final-black-cape-white-shirt.html|title=Arsenal fan Leona Lewis sings national anthem as her team wins FA Cup Final - Daily Mail Online|work=Mail Online}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Gilmour]]&lt;ref&gt;{{cite web|title=FAQs|website=David Gilmour Official Website|url=http://www.davidgilmour.com/faqs.htm|accessdate=2016-03-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130119032849/http://www.davidgilmour.com/faqs.htm|archivedate=2013-01-19}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Sean Combs]]&lt;ref&gt;{{cite web|author=9 November 2006, 15:32 GMT |url=http://www.digitalspy.co.uk/showbiz/news/a39187/p-diddy-stays-loyal-to-arsenal.html |title=Showbiz – News – P Diddy stays loyal to Arsenal |publisher=Digital Spy |date=9 November 2006 |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Mick Jagger]]&lt;ref name=&quot;fifa.com&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.fifa.com/worldcup/%20news/newsid%3D1264299/?intcmp=tweets_voiceofthesite |title=Jagger: I'm having a really good time |publisher=FIFA.com |date=1 July 2010 |accessdate=2 November 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100717074354/http://www.fifa.com/worldcup/news/newsid=1264299/?intcmp=tweets_voiceofthesite |archivedate=2010-07-17 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[John Lydon]]&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.thecnj.com/islington/2009/110609/inews110609_03.html |title=Hands off Bear plaque, says Sex Pistols' Johnny Rotten |work=Islington Tribune |date=6 November 2009 |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Roger Waters]]&lt;ref name=&quot;WatersGooner&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/italy/9964558/Pink-Floyds-Roger-Waters-pays-tribute-to-father-at-war-grave.html |title=Pink Floyd's Roger Waters pays tribute to father at war grave |work=Daily Telegraph |date=1 April 2013 |accessdate=25 March 2014 |author=McKenna, Josephine |location=London |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/20130403232143/http://www.telegraph.co.uk:80/news/worldnews/europe/italy/9964558/Pink-Floyds-Roger-Waters-pays-tribute-to-father-at-war-grave.html |archivedate=3 April 2013 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Jay-Z]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.contactmusic.com/news.nsf/story/jay-z-lends-his-support-to-london-soccer-club_1129777 |title=Jay-Z Lends His Support To London Soccer Club – Contactmusic News |publisher=Contactmusic.com |date=25 January 2010 |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/showbiz/bizarre/2797682/Jay-Z-I-want-Cheryl-Cole.html |location=London | work=The Sun | title=JayZ I want Cheryl Cole |date=7 January 2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.arsenal.com/usa/news/features/grammy-gunner|title=Grammy Gunner|author=Rippleffect Ltd.|work=arsenal.com}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Chris Martin]]&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-2316153/Jay-Z-Chris-Martin-watch-Arsenal-v-Manchester-United.html#comments | location=London | work=Daily Mail | title=Emirates State of Mind: Jay-Z and Coldplay star Chris Martin watch Arsenal face champions Man United | first=John | last=Drayton | date=28 April 2013}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Hugh Laurie 2009.jpg|180px|thumb|vpravo|&quot;Priženil som sa do rodiny Arsenalu.&quot; To sú slová fanúšika [[Hugh Laurie|Hugha Laurieho]].]]
* {{Minivlajka|Holandsko}} [[Dennis Bergkamp]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.arsenalsupportersclub.co.uk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=82:dennis-bergkamp-interview&amp;catid=48:afscc-exclusive-interviews&amp;Itemid=71 |title=&quot;Dennis Bergkamp&quot; – Forever in all Gooner's heart |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140819084531/http://www.arsenalsupportersclub.co.uk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=82:dennis-bergkamp-interview&amp;catid=48:afscc-exclusive-interviews&amp;Itemid=71 |archivedate=2014-08-19 |accessdate=2016-03-24 }}&lt;/ref&gt;  {{ref|fn_b|b}}
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]]&lt;ref&gt;{{cite web | title=Henry: I'll always be an Arsenal fan | url=http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=1186660.html | publisher=[http://www.fifa.com/ FIFA] | date=28 March 2010 | accessdate=10 May 2010 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20100406074139/http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=1186660.html | archivedate=2010-04-06 | deadurl=no }}&lt;/ref&gt;  {{ref|fn_b|b}}
* {{Minivlajka|Argentína}} [[Diego Maradona]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.footballgeeza.com/maradonas-an-arsenal-fan-and-wanted-to-sign-for-the-gunners/ |title=Maradona’s an Arsenal Fan and Wanted to Sign For The Gunners |work=Football Geeza |accessdate=2016-03-24 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160309165139/http://www.footballgeeza.com/maradonas-an-arsenal-fan-and-wanted-to-sign-for-the-gunners/ |archivedate=2016-03-09 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Per Mertesacker]]&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.standard.co.uk/sport/gooner-for-life-per-mertesacker-reveals-childhood-support-for-arsenal-as-he-signs-new-deal-9168422.html |title=Gooner for life! Per Mertesacker reveals childhood support for Arsenal as he signs new deal | location=London | work=Evening Standard | accessdate=7 October 2015 | date=4 March 2014}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferenc Puskás]]&lt;ref&gt;[http://bleacherreport.com/articles/63194-a-tribute-to-ferenc-puskas A Tribute To...Ferenc Puskas]. Bleacher Report. Retrieved on 25 August 2012.&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Eduardo da Silva]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://arsenal-mania.com/.../Eduardo-dreams-of-Arsenal-return.html |title=Eduardo dreams of Arsenal return |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131212063620/http://arsenal-mania.com/.../Eduardo-dreams-of-Arsenal-return.html |archivedate=2013-12-12 |accessdate=2016-03-24 }}&lt;/ref&gt; {{ref|fn_b|b}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ashley Young]]&lt;ref&gt;{{cite news |title=Young enjoying Watford resurgence | url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/w/watford/4613138.stm| publisher=BBC sport| date=16 January 2006 | accessdate=17 May 2011 | first=Chris | last=Bevan}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Lewis Hamilton]] &lt;ref&gt;{{cite web |title=Lewis Hamilton on Arsenal, Wenger's future and meeting the Queen |url=http://talksport.com/f1/lewis-hamilton-arsenal-wengers-future-and-meeting-queen-141125126397 |work=Talksport.com |accessdate=10 June 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160409231650/http://talksport.com/f1/lewis-hamilton-arsenal-wengers-future-and-meeting-queen-141125126397 |archivedate=2016-04-09 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Mo Farah]]&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.telegraph.co.uk/sport/othersports/athletics/7919147/European-Athletics-Championships-2010-Mo-Farahs-quest-gets-Arsene-Wengers-backing.html | location=London | work=The Daily Telegraph | title=European Athletics Championships 2010: Mo Farah's quest gets Arsene Wenger's backing | first=Ian | last=Chadband | date=30 July 2010}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Aleksander Kwaśniewski]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://collections.europarchive.org/tna/20080205132101/www.fco.gov.uk/servlet/Front%3Fpagename=OpenMarket/Xcelerate/ShowPage&amp;c=Page&amp;cid=1007029391629&amp;a=KArticle&amp;aid=1082827410236 |title=Newsfile 3 May 2004: Polish President's State Visit to the UK |accessdate=23 September 2012 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Nick Clegg]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://metro.co.uk/2013/02/20/heartbroken-nick-clegg-pipes-up-for-underachieving-arsenal-and-backs-arsene-wenger-3505557/ |title='Heartbroken' Nick Clegg pipes up for underachieving Arsenal and backs Arsene Wenger |accessdate=15 August 2013}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[François Hollande]]&lt;ref&gt;{{cite news | title=10 The Feral Beast: Bin Laden toppled as top Gooner | url=http://www.independent.co.uk/news/people/diary/the-feral-beast-bin-laden-toppled-as-top-gooner-7742345.html | publisher=[http://www.independent.co.uk/] | accessdate=7 September 2013| deadurl= no | location=London | first=Matthew | last=Bell | date=13 May 2012}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Austrália}} [[Kevin Rudd]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://twitter.com/MrKRudd/status/673097118370824192 |title=I'm a bit of an Arsenal fan}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Usáma bin Ládin]]&lt;ref&gt;{{cite news |title=Fanatical about football| url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/funny_old_game/1650069.stm| publisher=BBCsport | date=11 November 2001 | accessdate=28 April 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.huffingtonpost.co.uk/2012/05/28/robert-mugabe-reveals-chelsea-fan_n_1549808.html|title=Robert Mugabe Reveals He Is A Chelsea Fan And Other Infamous Fans|work=The Huffington Post UK|accessdate=13 August 2015}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Jackie Chan]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal F.C. famous supporters | url =https://www.imdb.com/list/ls009004369/ | vydavateľ =imdb  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
{{Col-end}}

== 50 najlepších hráčov Gunners ==
{{Col-begin|width=67%}}[[Súbor:Damián Suchanovský Charlton.jpg|thumb|200px|Thierry Henry– jedna z mnohých legiend Arsenalu|vpravo]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Gunners Greatest 50 Players | url =https://www.arsenal.com/history/gunners-greatest-50-players | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
* {{Minivlajka|Holandsko}}  [[Dennis Bergkamp]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Tony Adams]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ian Wright]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Patrick Vieira]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Robert Pires]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Seaman]]
* {{Minivlajka|Írsko}} [[Liam Brady]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Charlie George]]
* {{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Pat Jennings]]
* {{Minivlajka|Švédsko}} [[Fredrik Ljungberg]]
* {{Minivlajka|Holandsko}} [[Marc Overmars]]
* {{Minivlajka|Nigéria}} [[Nwankwo Kanu]]
* {{Minivlajka|Írsko}} [[David O'Leary]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Sol Campbell]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Rocastle]]
* {{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Pat Rice]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Cliff Bastin]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ray Parlour]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Martin Keown]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Lee Dixon]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Emmanuel Petit]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Brian Talbot]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[John Radford]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ashley Cole]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Paul Merson]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alan Smith (rozlišovacia stránka)|Alan Smith]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[Charlie Nicholas]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Anelka]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[Frank McLintock]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ted Drake]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Nigel Winterburn]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Sylvain Wiltord]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Danny Clapton]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Sammy Nelson]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Kenny Sansom]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Michael Thomas]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Steve Williams]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[Bob Wilson]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[George Armstrong]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[George Eastham]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[George Graham]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Andy Ducat]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Malcolm Macdonald]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alan Ball]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alex Jones (rozlišovacia stránka)|Alex James]]
* {{Minivlajka|Írsko}} [[Frank Stapleton]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Tony Woodcock]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Jack]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Peter Storey]]
{{Col-end}}

=== Ďalší známi hráči ===
{{Col-begin|width=67%}}
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Jens Lehmann]]
* {{Minivlajka|Španielsko}} [[Francesc Fabregas]]
* {{Minivlajka|Holandsko}} [[Robin van Persie]]
* {{Minivlajka|Španielsko}} [[Mikel Arteta]]
* {{Minivlajka|Španielsko}} [[Santi Cazorla]]
* {{Minivlajka|Chile}} [[Alexis Sanchéz]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Gabon}} [[Pierre-Emerick Aubameyang]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Alexandre Lacazette]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Mesut Özil]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Jack Wilshere]]
* {{Minivlajka|Wales}} [[Aaron Ramsey]]
{{Col-end}}

== Rivalita ==
[[Súbor:The second half... (5195057092).jpg|300px|thumb|vpravo|[[Severolondýnske derby]] v roku 2010 na [[Emirates Stadium|Emirates]].]] Najdlhšia a najhlbšia rivalita Arsenalu je s ich najbližším významným susedom, [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]; zápasy medzi týmito dvoma klubmi sa označujú ako [[Severolondýnske derby|severolondýnske derby]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =5 obscure stats about north London derby history | url =https://www.arsenal.com/news/5-obscure-stats-about-north-london-derby-history | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2025  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Rivalita existuje aj medzi Arsenalom a [[Chelsea FC|Chelsea]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =A brief history of the Arsenal-Chelsea rivalry and why it matters | url =https://www.theguardian.com/sport/2015/apr/22/a-brief-history-of-the-arsenal-chelsea-rivalry-and-why-it-matters | vydavateľ =theguardian  | dátum prístupu =2015  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Okrem toho si Arsenal a [[Manchester United FC|Manchester United]] koncom 80. rokov 20. storočia vytvorili silnú rivalitu na ihrisku, ktorá sa zintenzívnila začiatkom 21. storočia, keď oba kluby bojovali o titul v Premier League.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | titul =The Classic: Arsenal-Manchester Utd  | url =http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid%3D109924.html  | vydavateľ =fifa  | dátum prístupu =2007  | jazyk =en  | url archívu =https://web.archive.org/web/20070824031335/http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid%3D109924.html  | dátum archivácie =2007-08-24  }}&lt;/ref&gt; Medzi mestských rivalov patria aj [[West Ham United FC|West Ham]], [[Fulham FC|Fulham]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], and [[Brentford FC|Brentford]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The biggest rivals in Arsenal Football Club history | url = https://dailycannon.com/2023/07/the-biggest-rivals-in-arsenal-football-club-history/| vydavateľ =dailycannon  | dátum prístupu = 2023  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Aktuálna súpiska ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. január 2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[David Raya]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[William Saliba]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Cristhian Mosquera]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Ben White]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ekvádor|poz=O|meno=[[Piero Hincapié]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Gabriel Magalhães]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Bukayo Saka]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Nórsko|poz=Z|meno=[[Martin Odegaard]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[Gabriel Jesus]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Eberechi Eze]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[Gabriel Martinelli]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Jurrien Timber]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Kepa Arrizabalaga]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Viktor Gyökeres]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Christian Norgaard]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Belgicko|poz=Ú|meno=[[Leandro Trossard]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Noni Madueke]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Mikel Merino]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Nemecko|poz=Ú|meno=[[Kai Havertz]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Riccardo Calafiori]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Tommy Setford]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Martín Zubimendi]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Declan Rice]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=49|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Myles Lewis-Skelly]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
''Legenda: B – Brankár, O – Obranca, Z – Záložník, Ú – Útočník''

== Hráči na hosťovaní ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. január  2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Jakub Kiwior]]}} (na hosťovaní v tíme [[FC Porto]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Ukrajina|poz=O|meno=[[Oleksandr Zinchenko]]}} (na hosťovaní v tíme [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forrest FC]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Portugalsko|poz=Z|meno=[[Fábio Vieira]]}} (na hosťovaní v [[Hamburger SV]] do konca sezońy 2025/26)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Ethan Nwaneri]]}} (na hosťovaní v [[Olympique de Marseille]] do konca sezóny 2025/26)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Reiss Nelson]]}} (na hosťovaní v tíme [[Brentford FC]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Estónsko|poz=B|meno=[[Karl Hein]]}} (na hosťovaní v tíme [[SV Werder Bremen]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska koniec}}

== Akadémia ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=6. marec 2026}}
&lt;br&gt; {{Futbalová súpiska hráč|čís=48|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Josh Nichols]]}}
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=52|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Jaden Dixon]]}}&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=56|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Max Dowman]]}}&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Harriman-Annous]]}}
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Ife Ibrahim]]}}  
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=78|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Jack Porter]]}}
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Brando Bailey-Joseph]]}}  
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=89|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Marli Salmon]]}}  
{{Futbalová súpiska koniec}}

== Realizačný tím ==
''Aktuálne k dátumu: 26. august 2025.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Coaching Staff | Team Behind the Team
  | url = https://www.arsenalinsider.com/club/coaching-staff/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2012-5-30
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Pozícia
! Meno
|-
| Hlavný tréner
|{{flagicon|Spain}}[[Mikel Arteta]]
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{NED}} [[Albert Stuivenberg]]
|-
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{ARG}} [[Gabriel Heinze]]
|-
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{FRA}} [[Nicolas Jover]]
|-
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{ESP}} [[Miguel Molina]]
|-
|Tréner brankárov
|{{ESP}} [[Iñaki Caña]]
|}

== Tituly ==

==== Domáce súťaže ====

* [[FA Premier League|'''Premier League''']] '''(14x)''' 1931, 1933, 1934, 1935, 1938, 1948, 1953, 1971, 1989, 1991, 1998, 2002, 2004, 2026
* '''[[FA Cup]]: (14x)''' 1930, 1936, 1950, 1971, 1979, 1993, 1998, 2002, 2003, 2005, 2014, 2015, 2017, 2020
* '''[[EFL Cup]]: (2x)''' 1987, 1993
* '''[[FA Community Shield]] (18x)''' 1930, 1931, 1933, 1934, 1938, 1948, 1953, 1991 (zdieľaný s Tottenham Hotspur), 1998, 1999, 2002, 2004, 2014, 2015, 2017, 2020, 2023, 2026

'''Medzinárodne súťaže'''
* '''[[Pohár UEFA]]: (1x)''' 1970
* '''[[Pohár víťazov pohárov]]: (1x)''' 1994

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.arsenal.com/ Oficiálne stránky Arsenal FC] 
* [https://www.flashscore.sk/tim/arsenal/hA1Zm19f/ Arsenal výsledky]
{{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Futbalisti Arsenal FC}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}}
{{G-14}}
[[Kategória:Arsenal FC| ]]
[[Kategória:Anglické futbalové kluby]]
[[Kategória:Kluby FA Premier League]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Víťazi Pohára FA]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1886]]
[[Kategória:Šport v Londýne]]</text>
      <sha1>m6n7qr8gh9yt1bpg2n4y7o53dkbn4nc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371363</id>
      <parentid>8371347</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:32:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samuelskere</username>
        <id>305846</id>
      </contributor>
      <comment>par</comment>
      <origin>8371363</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2388" sha1="il3w6lova7aeia0xen0jd6eoywkokvu" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = Arsenal
| obrázok     = [[Súbor:Arsenal logo, Emirates Stadium N7 - geograph.org.uk - 2516224.jpg|180px]]
| logo        = 
| celýnázov   = Arsenal Football Club
| prezývka    = The Gunners, Gooners
| založený    = [[1886]] ako ''Dial Square''
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Emirates Stadium]]
| kapacita    = 60 704
| majiteľ     = [[Kroenke Sports &amp; Entertainment]]
| predseda    = Stan a Josh Kroenke
| tréner      = [[Mikel Arteta]]
| liga        = [[FA Premier League|Premier League]]
| sezóna      = [[Premier League 2025/2026|2025/26]]
| pozícia     = 1. miesto
| vzor_lp1    = _arsenal2627h
| vzor_t1     = _arsenal2627h
| vzor_pp1    = _arsenal2627h
| vzor_tr1    = _arsenal2627h
| vzor_po1    = _arsenal2627hl
| ľavéplece1  = FFFFFF
| telo1       = F00000
| pravéplece1 = FFFFFF
| trenírky1   = FFFFFF
| ponožky1    = F00000
| vzor_lp2    = _arsenal2627a
| vzor_t2     = _arsenal2627a
| vzor_pp2    = _arsenal2627a
| vzor_tr2    = _arsenal2627a
| vzor_po2    = _arsenal2627al
| ľavéplece2  = 0D1B5C
| telo2       = 0D1B5C
| pravéplece2 = 0D1B5C
| trenírky2   = 0D1B5C
| ponožky2    = 0D1B5C
| vzor_lp3    = _arsenal2627t
| vzor_t3     = _arsenal2627t
| vzor_pp3    = _arsenal2627t
| vzor_tr3    = _arsenal2627t
| vzor_po3    = _arsenal2627tl
| ľavéplece3  = FAF7B4
| telo3       = FAF7B4
| pravéplece3 = FAF7B4
| trenírky3   = 13223F
| ponožky3    = 13223F
}}ARSEnal a.k.a the bottler a.k.a gooners je tím ktorý vždy skonči druhý v premier league ale v 2025/26 sezóne po 22 vyhrali premier league . Taktiež sa dostali na finále ligy majstrov po 20 rokoch ale nečakane prehrali potom čo dali ten haramball výkon 20% posession a Gabriel penalty miss ktorý až skončil u susedovej záhrady . 

List európskych trofejí :

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.arsenal.com/ Oficiálne stránky Arsenal FC] 
* [https://www.flashscore.sk/tim/arsenal/hA1Zm19f/ Arsenal výsledky]
{{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Futbalisti Arsenal FC}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}}
{{G-14}}
[[Kategória:Arsenal FC| ]]
[[Kategória:Anglické futbalové kluby]]
[[Kategória:Kluby FA Premier League]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Víťazi Pohára FA]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1886]]
[[Kategória:Šport v Londýne]]</text>
      <sha1>il3w6lova7aeia0xen0jd6eoywkokvu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371365</id>
      <parentid>8371363</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:37:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8371363|8371363]] používateľa [[Special:Contributions/Samuelskere|Samuelskere]] ([[User talk:Samuelskere|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8371365</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="91501" sha1="m6n7qr8gh9yt1bpg2n4y7o53dkbn4nc" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = Arsenal
| obrázok     = [[Súbor:Arsenal logo, Emirates Stadium N7 - geograph.org.uk - 2516224.jpg|180px]]
| logo        = 
| celýnázov   = Arsenal Football Club
| prezývka    = The Gunners, Gooners
| založený    = [[1886]] ako ''Dial Square''
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Emirates Stadium]]
| kapacita    = 60 704
| majiteľ     = [[Kroenke Sports &amp; Entertainment]]
| predseda    = Stan a Josh Kroenke
| tréner      = [[Mikel Arteta]]
| liga        = [[FA Premier League|Premier League]]
| sezóna      = [[Premier League 2025/2026|2025/26]]
| pozícia     = 1. miesto
| vzor_lp1    = _arsenal2627h
| vzor_t1     = _arsenal2627h
| vzor_pp1    = _arsenal2627h
| vzor_tr1    = _arsenal2627h
| vzor_po1    = _arsenal2627hl
| ľavéplece1  = FFFFFF
| telo1       = F00000
| pravéplece1 = FFFFFF
| trenírky1   = FFFFFF
| ponožky1    = F00000
| vzor_lp2    = _arsenal2627a
| vzor_t2     = _arsenal2627a
| vzor_pp2    = _arsenal2627a
| vzor_tr2    = _arsenal2627a
| vzor_po2    = _arsenal2627al
| ľavéplece2  = 0D1B5C
| telo2       = 0D1B5C
| pravéplece2 = 0D1B5C
| trenírky2   = 0D1B5C
| ponožky2    = 0D1B5C
| vzor_lp3    = _arsenal2627t
| vzor_t3     = _arsenal2627t
| vzor_pp3    = _arsenal2627t
| vzor_tr3    = _arsenal2627t
| vzor_po3    = _arsenal2627tl
| ľavéplece3  = FAF7B4
| telo3       = FAF7B4
| pravéplece3 = FAF7B4
| trenírky3   = 13223F
| ponožky3    = 13223F
}}

'''Arsenal Football Club''' je profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Islington|Islingtone]] v severnom [[Londýn]]e v [[Anglicko|Anglicku]]. Súťaží v [[Premier League 2024/2025|Premier League]], najvyššej lige anglického futbalu. V domácom futbale Arsenal vyhral 14 ligových titulov (vrátane jedného titulu bez prehry), rekordných 14 [[FA Cup|FA Cupov]], 2 [[EFL Cup|Ligové poháre]], 18 [[FA Community Shield|FA Community Shields]] a trofej k storočnici Football League. V európskom futbale vyhral jeden [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] a jeden [[Inter-Cities Fairs Cup]]. Pokiaľ ide o získané trofeje, je tretím najúspešnejším klubom v anglickom futbale.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal FC
  | url = https://www.footballhistory.org/club/arsenal.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = footballhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; 

Arsenal bol prvým klubom z južného Anglicka, ktorý sa v roku 1893 pripojil k [[Football League First Division|Football League]], a do prvej divízie sa dostal v roku 1904. Po zostupe iba raz, v roku 1913, pokračuje v najdlhšej sérii v najvyššej divízii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = English Clubs Divisional Movements 1888-2016
  | url = https://www.rsssf.org/tablese/engall.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = rsssf
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; a vyhral druhý najväčší počet zápasov v najvyššej súťaži v histórii anglického futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = England - First Level All-Time Tables 1888/89-2018/19
  | url = https://www.rsssf.org/tablese/engalltime.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = rsssf
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; V 30. rokoch 20. storočia Arsenal vyhral päť ligových titulov a dva FA Cupy, a po vojne ďalší FA Cup a dva tituly. V sezóne 1970/1971 získal svoj prvý double v lige a FA Cupe. Medzi rokmi 1989 a 2005 získal päť ligových titulov a päť FA Cupov, vrátane dvoch ďalších double. 20. storočie zakončili s najvyšším priemerným umiestnením v lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Football: How consistency and caution made Arsenal England's greatest team of the 20th century
  | url = http://www.independent.co.uk/sport/football-how-consistency-and-caution-made-arsenal-englands-greatest-team-of-the-20th-century-1133020.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = independent
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303192410/http://www.independent.co.uk/sport/football-how-consistency-and-caution-made-arsenal-englands-greatest-team-of-the-20th-century-1133020.html
  | dátum archivácie = 2016-03-03
  }}&lt;/ref&gt; Medzi rokmi 1998 a 2017 sa Arsenal kvalifikoval do Ligy majstrov UEFA, čo je anglický futbalový rekord devätnástich po sebe nasledujúcich sezón.

V roku 1886 založili muniční pracovníci Royal Arsenalu vo [[Woolwich|Woolwichi]] klub pod názvom Dial Square. V roku 1913 klub prešiel cez mesto na štadión Arsenalu v [[Highbury]], čím sa stal blízkym susedom [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] a vytvoril severolondýnske derby. [[Herbert Chapman]] získal pre klub prvý trofej a jeho odkaz umožnil obdobie plné trofejí v 30. rokoch 20. storočia. Pomohol zaviesť čísla dresov a pridal tiež biele rukávy a jasnejšiu červenú farbu na dres klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Formed 1886 Elected to Division Two 1893
  | url = http://historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = historicalkits
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200711145624/http://historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm
  | dátum archivácie = 2020-07-11
  }}&lt;/ref&gt; [[Arsène Wenger]] bol najdlhšie slúžiacim manažérom klubu a získal najviac trofejí. Vyhral rekordných sedem FA Cupov a jeho tretí a posledný tím, ktorý získal titul, vytvoril anglický rekord za najdlhšiu sériu bez prehry v najvyššej súťaži so 49 zápasmi v rokoch 2003 až 2004, čím získal prezývku Neporaziteľní.

V roku 2006 sa klub presťahoval na neďaleký štadión [[Emirates Stadium|Emirates]]. S ročným príjmom 716,5 milióna libier v sezóne 2024-2025 odhadol [[Forbes (magazín)|Forbes]] hodnotu Arsenalu na 2,26 miliardy [[Americký dolár|amerických dolárov]], čo z neho robí siedmy najcennejší futbalový klub na svete&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Formed 1886 Elected to Division Two 1893
  | url = https://www.deloitte.com/uk/en/services/financial-advisory/analysis/deloitte-football-money-league.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = deloitte
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;, pričom je jedným z najsledovanejších na sociálnych sieťach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Soccer clubs: Europe's top 10 on social media 2022
  | url = https://www.ispo.com/en/news-markets/soccer-clubs-europes-top-10-social-media
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = ispo
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; Mottom klubu je Victoria Concordia Crescit, latinsky „Víťazstvo prostredníctvom harmónie“.

== História ==

=== 1886–1912: Z Dial Square do Royal Arsenal  ===
[[Súbor:Arsenal 1888 squad photo.jpg|300px|thumb|vľavo|Zostava Royal Arsenal (sezóna 1888 – 1889)]]
V [[Október 1886|októbri 1886]] založil Škót [[David Danskin]] a pätnásť kolegov z muničného závodu vo Woolwichi futbalový klub Dial Square, pomenovaný podľa dielne v srdci komplexu Royal Arsenal. Každý člen prispel šiestimi pencami a Danskin pridal aj tri šilingy, aby pomohol založiť klub.&lt;ref name=&quot;woolwich&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  'Royal Arsenal' formed in Woolwich
  | url = https://www.arsenal.com/history/laying-the-foundations/-royal-arsenal-formed-in-woolwich
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = arsenal
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Dial Square odohral svoj prvý zápas [[11. december|11. decembra]] [[1886]] proti Eastern Wanderers a vyhral 6:0. Klub bol v januári 1887 premenovaný na Royal Arsenal,&lt;ref name=&quot;fchd_woolwich&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; a jeho prvým domovom bol Plumstead Common, hoci väčšinu času trávil hraním na [[Manor Ground]]. Ich prvými trofejami boli Kent Senior Cup a London Charity Cup v rokoch 1889 – 1890 a London Senior Cup v rokoch 1890 – 1891; to boli jediné trofeje grófskej asociácie, ktoré Arsenal získal počas svojho pôsobenia v juhovýchodnom Londýne.&lt;ref name=&quot;wool&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; V roku 1891 sa Royal Arsenal stal prvým londýnskym klubom, ktorý sa stal profesionálnym.&lt;ref name=&quot;d_woolwich&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

Royal Arsenal bol druhýkrát premenovaný po tom, čo sa v roku 1893 stal spoločnosťou s ručením obmedzeným. Svoje nové meno, Woolwich Arsenal, zaregistrovali vo Football League, keď klub neskôr v tom istom roku vzrástol. Woolwich Arsenal bol prvým južným členom Football League, začínal v druhej divízii a v roku 1904 sa dostal do prvej divízie. Klesajúca návštevnosť v dôsledku finančných ťažkostí medzi pracovníkmi v munícii a príchodu iných futbalových klubov v meste doviedla klub v roku 1910 takmer k bankrotu.&lt;ref name=&quot;x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Woolwich Arsenal 1910 - the arrival of Hall and Norris
  | url = http://www.wrightanddavis.co.uk/Norris/SLWA10.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = wrightanddavis
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160410074122/http://www.wrightanddavis.co.uk/Norris/SLWA10.html
  | dátum archivácie = 2016-04-10
  }}&lt;/ref&gt; Podnikatelia Henry Norris a William Hall sa zapojili do činnosti klubu a snažili sa ho posunúť vpred.&lt;ref name=&quot;x1&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Welcome to The Arsenal Collection
  | url = https://thearsenalcollection.org.uk/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalcollection
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

=== 1912–1925: Klub bánk Anglicka ===
V roku 1913, krátko po zostupe späť do druhej divízie, sa klub presťahoval cez [[Temža|rieku]] na nový štadión [[Arsenal Stadium]] v ​​[[Highbury]].&lt;ref name=&quot;x2&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul =  It Wasn't Just Emily Davison! Sport, Suffrage and Society in Edwardian Britain
  | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09523360802212271
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = tandfonline
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; V roku 1919 Football League kontroverzne hlasovala za postup Arsenalu namiesto zostupujúcich miestnych rivalov [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] do novo rozšírenej prvej divízie, napriek tomu, že v poslednej predvojnovej sezóne druhej divízie 1914–15 skončili iba na piatom mieste. Neskôr, v tom istom roku začal Arsenal v oficiálnych dokumentoch vynechávať „The“ a postupne menil svoj názov naposledy na Arsenal, ako je známy do dnes.&lt;ref name=&quot;x2&quot;/&gt; S novým domovom a futbalom prvej divízie bola návštevnosť viac ako dvojnásobná oproti Manor Ground a rozpočet Arsenalu rýchlo rástol.&lt;ref name=&quot;x3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Woolwich Arsenal FC: 1893–1915 The club that changed football
  | url = http://thearsenalhistory.com/?p=7732
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = thearsenalhistory
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150806204052/http://thearsenalhistory.com/?p=7732
  | dátum archivácie = 2015-08-06
  }}&lt;/ref&gt; S rekordnými výdavkami a príjmami z predaja vstupeniek sa Arsenal rýchlo stal známym ako klub ''Bank of England''.&lt;ref name=&quot;x4&quot;&gt; {{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rundle
  | meno = Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Terrace Heroes: The Life and Times of the 1930s Professional Footballer
  | url = https://books.google.cz/books?id=nn5tY8lLNl8C&amp;redir_esc=y
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Terrace Heroes
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

=== 1925–1934: Legendárni Gunners Herberta Chapmana === 
[[Súbor:Herbert Chapman bust 20050922.jpg|200px|thumb|vpravo|Socha na počesť [[Herbert Chapman|Herberta Chapmana]]]]
Poloha Arsenalu a rekordná platová ponuka prilákali v roku 1925 hviezdneho manažéra [[Huddersfield Town AFC|Huddersfield Town]] [[Herbert Chapman|Herberta Chapmana]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Simon|priezvisko=Page|titul= Herbert Chapman: The First Great Manager |rok=2006 |vydavateľ=Birmingham: Heroes Publishing |strany=109}}&lt;/ref&gt; Počas nasledujúcich piatich rokov Chapman vybudoval revolučný nový Arsenal. Najprv vymenoval nového trénera [[Tom Whittaker|Toma Whittakera]], ktorý sa stal legendárnym manažérom Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Roy|priezvisko=Peskett|titul= Tom Whittaker's Arsenal Story (First ed.) |rok=1957 |vydavateľ=Birmingham: Sporting Handbooks |strany=109}}&lt;/ref&gt; S pomocou [[Charlie Buchan|Charlieho Buchana]] zaviedol vznikajúcu formáciu WM, ktorá slúžila ako stabilný základ jeho tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Roy|priezvisko=Peskett|titul= Charles Buchan: A Lifetime in Football |rok=1955 |vydavateľ= Random House |strany=97}}&lt;/ref&gt; Získal tiež generačné mladé talenty, ako boli [[Cliff Bastin]] a [[Eddie Hapgood]], a zároveň rozdal vysoké príjmy Highbury hviezdam, ako boli [[David Jack]] a [[Alex James]].

Transformovaný Chapmanov Arsenal získal svoju prvú národnú trofej, FA Cup v roku 1930, a nasledovali ligové tituly v rokoch 1930 – 1931 a 1932 – 1933.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Tony|priezvisko=Brown|titul= Champions all! |rok=2007 |vydavateľ= Nottingham: SoccerData |strany=6-7}}&lt;/ref&gt; Chapman tiež dohliadal na zmeny mimo ihriska: na dresu boli pridané biele rukávy a čísla dresov; stanica metra bola pomenovaná po klube;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome to The Arsenal Collection | url = https://thearsenalcollection.org.uk/ | vydavateľ = thearsenalcollection | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a bola dokončená prvá z dvoch honosných tribún v štýle Art Deco s jednými z prvých reflektorov v anglickom futbale.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Death Of Herbert Chapman Of Arsenal On This Day, 6th January 1934 | url = http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ = islington | dátum prístupu = 2005-02-14 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie = 2012-02-04 }}&lt;/ref&gt; Náhle, uprostred sezóny 1933 – 1934, Chapman zomrel na zápal pľúc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Death Of Herbert Chapman Of Arsenal On This Day, 6th January 1934 | url = https://afchistory.wordpress.com/2013/01/06/the-death-of-herbert-chapman-of-arsenal-on-this-day-6th-january-1934/ | vydavateľ = islington | dátum prístupu = 2013-01-06 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20160701111225/https://afchistory.wordpress.com/2013/01/06/the-death-of-herbert-chapman-of-arsenal-on-this-day-6th-january-1934/ | dátum archivácie = 2016-07-01 }}&lt;/ref&gt;

=== 1934–1947: Shaw, Allison a druhá svetová vojna === 
Chapmanova smrť znamenala, že práca zostala na jeho kolegoch [[Joe Shaw|Joeovi Shawovi]] a [[George Allison|Georgeovi Allisonovi]], ktorí sa ukázali ako bystrí a dokonalí strážcovia Chapmanovho vynikajúceho tímu Arsenal, pričom dosiahli hetrik ligových víťazstiev s titulmi v rokoch 1933–34, 1934–35 a 1937–38 a potom ešte vyhrali FA Cup v roku 1936.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joe Shaw | url = http://spartacus-educational.com/ARSEshawJ.htm | vydavateľ = spartacus-educational | dátum prístupu = 1997 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170722210145/http://spartacus-educational.com/ARSEshawJ.htm | dátum archivácie = 2017-07-22 }}&lt;/ref&gt; Druhá svetová vojna znamenala, že najvyššia futbalová liga bola na sedem rokov pozastavená. Zatiaľ čo Arsenal bol národom oslavovaný ako symbol solidarity, vojna si na tíme vybrala obrovskú daň, pretože v klube zahynulo viac hráčov ako v ktoromkoľvek špičkovom klube.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Anton |priezvisko= Rippon |titul= Gas Masks for Goal Posts: Football in Britain During the Second World War |rok= 2011 |vydavateľ= The History Press |strany= 288 }}&lt;/ref&gt; 

=== 1947–1962: Tím Gunners Toma Whittakera ===
Napriek tomuto obdobiu turbulencií a fluktuácie sa Arsenal vrátil a v druhej povojnovej sezóne 1947–48 vyhral ligu. Bola to prvá sezóna Toma Whittakera ako manažéra a znamenala, že klub vyrovnal rekord majstrov Anglicka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =English Clubs Divisional Movements 1888-2016 | url =https://www.rsssf.org/tablese/engall.html | vydavateľ = rsssf | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Whittaker, napriek svojej skromnosti, bol často označovaný ako „mozog“ stojaci za charizmatickým Chapmanovým legendárnym tímom Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Whittaker
| url = https://spartacus-educational.com/ARSEwhittaker.htm| vydavateľ = spartacus-educational  | dátum prístupu = 1997  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Zostavil úspešný a vysoko kvalifikovaný tím Arsenalu napriek značne obmedzeným zdrojom a v roku 1950 tím vyhral tretí FA Cup a v sezóne 1952–53 získali rekordný siedmy titul, čím sa Arsenal stal v tom čase najúspešnejším tímom v anglickej histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Feature
League title win 1952/53 | url = https://www.arsenal.com/news/features/20160216/league-title-win-1952/53| vydavateľ = arsenal | dátum prístupu = 2016  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 1962–1984: Zverenci Billyho Wrighta, Bertieho Meeho a Terryho Neilla ===
[[Súbor:Alan Ball and Bertie Mee.png|300px|thumb|vpravo|[[Alan Ball]] (vľavo) a [[Bertie Mee]] (ktorý doviedol Arsenal k ich prvému double v roku 1971), na snímke z roku 1972]]
Arsenal nevyhral Ligu ani FA Cup ďalších 18 rokov. Tím šampiónov z roku 1953 zostarol a klub nedokázal prilákať dostatočne silné náhrady.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =History
Post-War Arsenal | url =https://www.arsenal.com/history/post-war-arsenal/post-war-arsenal-overview | vydavateľ = arsenal | dátum prístupu = 2017 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Hoci bol Arsenal v týchto rokoch konkurencieschopný, jeho šťastie upadalo; klub strávil väčšinu 50. a 60. rokov v priemernosti v strede tabuľky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=John |priezvisko=Sowman |titul=The Long Sleep 1953 – 1970: A view from the terrace  |rok=2016  |vydavateľ= Hamilton House. |strany= }}&lt;/ref&gt; 

Arsenal v roku 1966 predbežne vymenoval klubového fyzioterapeuta Bertieho Meeho za zastupujúceho manažéra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Bertie Mee Appointed Acting Manager Of Arsenaln This Day, 20th June 1966| url = https://afchistory.wordpress.com/2012/06/20/bertie-mee-appointed-acting-manager-of-arsenaln-this-day-20th-june-1966/| vydavateľ = afchistory| dátum prístupu = 2012| jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20160707165252/https://afchistory.wordpress.com/2012/06/20/bertie-mee-appointed-acting-manager-of-arsenaln-this-day-20th-june-1966/| dátum archivácie = 2016-07-07}}&lt;/ref&gt; S novým asistentom [[Don Howe|Donom Howeom]] a novými hráčmi ako [[Bob McNab]] a [[George Graham]] doviedol Mee Arsenal do ich prvého finále Ligového pohára v sezónach 1967 – 1968 a 1968 – 1969. Nasledujúca sezóna priniesla prelom, keď Arsenal získal svoju prvú súťažnú európsku trofej, Inter-Cities Fairs Cup 1969 – 1970. V nasledujúcej sezóne dosiahol Arsenal ešte väčší triumf s prvým double v lige a FA Cupe a novým rekordom v titule majstra Anglicka.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Tossel |titul=Seventy-One Guns: The Year of the First Arsenal Double  |rok=2012  |vydavateľ=Mainstream Publishing  |strany=240 }}&lt;/ref&gt; Toto znamenalo predčasný vrchol desaťročia; tím, ktorý vyhral double, sa čoskoro rozpadol a zvyšok desaťročia sa niesol v znamení série tesných neúspechov, pričom Arsenal skončil ako finalista FA Cupu v roku 1972 a finalista prvej divízie v sezónach 1972 – 1973.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Bertie Mee | url =https://www.independent.co.uk/news/obituaries/bertie-mee-9180594.html | vydavateľ =independent  | dátum prístupu =2001  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Bývalý hráč Terry Neill nahradil Meeho v roku 1976. Vo veku 34 rokov sa stal doteraz najmladším manažérom Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =History
The Managers | url =https://www.arsenal.com/history/the-managers | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu = 2017 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; S novými posilami ako [[Malcolm Macdonald]] a [[Pat Jennings]] a s množstvom talentovaných hráčov v tíme, ako boli [[Liam Brady]] a [[Frank Stapleton]], sa klub dostal do troch finále FA Cupu (1978, 1979 a 1980) a finále Pohára víťazov pohárov v roku 1980 prehral na penalty. Jedinou trofejou klubu počas tohto obdobia bol FA Cup 1979, ktorý získal víťazstvom 3:2 nad [[Manchester United FC|Manchestrom United]] na poslednú chvíľu, pričom finále je všeobecne považované za klasiku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal’s Complete FA Cup Final Record | url =http://www.thearsenalhistory.com/?p=10493 | vydavateľ =thearsenalhistory | dátum prístupu =2015 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160418052939/http://www.thearsenalhistory.com/?p=10493 | dátum archivácie =2016-04-18 }}&lt;/ref&gt; 

=== 1984–1996: Arsenal Georga Grahama ===
Jeden z dvojnásobných víťazov Meeho triumfu, [[George Graham]], sa vrátil ako manažér v roku 1986 a Arsenal v roku 1987 pod ním vyhral svoj prvý Ligový pohár, čo bola Grahamova prvá sezóna na čele klubu. Do roku 1988 do klubu prišli noví hráči [[Nigel Winterburn]], [[Lee Dixon]] a [[Steve Bould]], aby doplnili „slávnu štvorku obrany“ vedenú domácim hráčom [[Tony Adams|Tonym Adamsom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The Joy of Six: Great defences | url =http://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/08/joy-of-six-great-defences | vydavateľ =theguardian | dátum prístupu =2009 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160310083329/http://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/08/joy-of-six-great-defences | dátum archivácie =2016-03-10 }}&lt;/ref&gt; Grahamovo krédo uprednostňovania defenzívnej excelentnosti sa zdanlivo stretlo s tradične expanzívnymi motívmi klubu a mnohí boli skeptickí či to bude fungovať s mladým kádrom. Jeho metódy si však po počiatočných úspechoch rýchlo získali popularitu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History
Graham's Glory Years | url =https://www.arsenal.com/history/grahams-glory-years/graham-s-glory-years-overview | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2017  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Tím vyhral trofej k storočnici Football League v roku 1988 a nasledoval ho titul Football League v sezóne 1988–89, ktorý získal gólom na poslednú chvíľu v poslednom zápase sezóny proti ďalšiemu uchádzačovi o titul [[Liverpool FC|Liverpoolu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | titul =Top Ten: Title Run-ins&quot;. Sky Sports.  | url =http://www.skysports.com/story/0,19528,11670_3335042,00.html  | vydavateľ =skysports  | dátum prístupu =2008  | jazyk =en  | url archívu =https://web.archive.org/web/20090104063057/http://www.skysports.com/story/0,19528,11670_3335042,00.html  | dátum archivácie =2009-01-04  }}&lt;/ref&gt; 

Grahamov Arsenal získal ďalší titul v sezóne 1990 – 1991, pričom prehral iba jeden zápas. V roku 1993 vyhral double, FA Cup a Ligový pohár, a v roku 1994 Pohár víťazov pohárov. Grahamova reputácia bola poškvrnená, keď sa zistilo, že prijímal provízie od agenta [[Rune Hauge|Runeho Haugeho]] za podpisovanie zmluv s určitými hráčmi, a v roku 1995 bol prepustený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why the FA banned George Graham | url = http://www.independent.co.uk/sport/why-the-fa-banned-george-graham-1581266.html | vydavateľ = independent | dátum prístupu = 1995 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20111210021132/http://www.independent.co.uk/sport/why-the-fa-banned-george-graham-1581266.html | dátum archivácie = 2011-12-10 }}&lt;/ref&gt; 

Jeho nástupca, [[Bruce Rioch]], vydržal iba jednu sezónu a klub opustil po spore s predstavenstvom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rioch at odds with the system | url =https://www.independent.co.uk/sport/rioch-at-odds-with-the-system-1309564.html | vydavateľ =independent  | dátum prístupu =1996  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 1996–2018: Éra Arsèna Wengera ===
[[Súbor:Arsene Wenger JHayes (cropped).jpg|200px|thumb|vpravo|[[Arsène Wenger|Arsène Wenge]]r v roku 2012]]
Klub sa výrazne premenil počas pôsobenia francúzskeho manažéra [[Arsène Wenger|Arsèna Wengera]], ktorý bol vymenovaný v roku 1996. Jeho tím definoval útočný futbal, prepracovanie stravovacích a fitness postupov, a elitný skauting.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Myles |priezvisko=Palmer |titul=The Professor: Arsène Wenger  |rok=2011  |vydavateľ=Ebury  |strany=432 }}&lt;/ref&gt; Arsenal získal kľúčových hráčov z Wengerovej domoviny, ako boli [[Patrick Vieira]] a [[Thierry Henry]], druhý ligový a pohárový double v sezóne 1997–98 a tretí v sezóne 2001–02. Okrem toho sa klub dostal do finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] v sezóne 1999–2000, zvíťazil vo finále FA Cupu v rokoch 2003 a 2005 a v sezóne 2003–04 vyhral [[Premier League]] bez prehry v jedinom zápase, čo mu vynieslo prezývku „Neporaziteľní“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arsenal the Invincibles| url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/3713537.stm | vydavateľ =bbc| dátum prístupu =2004  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Tento úspech sa dosiahol v sérii 49 ligových zápasov bez prehry od 7. mája 2003 do 24. októbra 2004, čo je dodnes národný rekord.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal run ends at 49 | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/3950453.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2004  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal skončil na prvom alebo druhom mieste v lige v ôsmich z prvých deviatich Wengerových sezón v klube, hoci nikdy nezískal titul v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =ARSENAL | url =https://www.fchd.info/ARSENAL.HTM | vydavateľ =fchd  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Klub sa nikdy nedostal ďalej ako do štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] až do sezóny 2005 – 2006; v tej sezóne sa stali prvým klubom z Londýna, ktorý sa dostal do finále v päťdesiatročnej histórii súťaže, ale [[FC Barcelona|Barcelona]] ich porazila 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | titul =Ronaldinho delivers for Barça  | url =http://www.uefa.com/competitions/ucl/history/Season=2005/intro.html  | vydavateľ =uefa  | dátum prístupu =2006  | jazyk =en  | url archívu =https://web.archive.org/web/20080917155229/http://www.uefa.com/competitions/ucl/history/Season=2005/intro.html  | dátum archivácie =2008-09-17  }}&lt;/ref&gt; V júli 2006 sa po 93 rokoch na Highbury presťahovali na Emirates Stadium. Arsenal sa dostal do finále Ligových pohárov v rokoch 2007 a 2011, kde prehrali 2:1 s [[Chelsea FC|Chelsea]] a [[Birmingham City FC|Birminghamom City]]. Klub nezískal trofej od FA Cupu v roku 2005, až kým Arsenal, vedený rekordným hráčom klubu [[Mesut Özil|Mesutom Özilom]], neporazil [[Hull City AFC|Hull City]] vo finále FA Cupu v roku 2014. O rok neskôr Arsenal  víťazil v FA Cupe,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =FA Cup final: Alexis Sánchez inspires Arsenal to win over Aston Villa | url =https://www.theguardian.com/football/2015/may/30/fa-cup-final-arsenal-aston-villa-alexis-sanchez | vydavateľ = theguardian | dátum prístupu =2015  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a stal sa najúspešnejším klubom v histórii turnaja, keď v sezóne 2016 – 2017 vyhral svoj 13. FA Cup. V tej istej sezóne však Arsenal skončil v lige piaty, prvýkrát od príchodu Wengera v roku 1996, čo bolo jeho miesto mimo prvej štvorky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal 2-1 Chelsea | url =https://www.bbc.com/sport/football/39984089 | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2017  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vo svojej 21. a poslednej sezóne skončil Arsenal pod vedením Arsèna Wengera šiesty a vyhral [[FA Community Shield]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal 2017/18 Premier League season review | url =https://www.skysports.com/football/news/11670/11371039/arsenal-2017-18-premier-league-season-review | vydavateľ =skysports  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Wenger opustil Arsenal po skončení sezóny [[13. máj|13. mája]] [[2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsene Wenger ends Arsenal tenure with slim victory over Huddersfield | url =https://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/huddersfield-vs-arsenal-result-goals-highlights-arsene-wenger-aubameyang-a8349441.html | vydavateľ =independent  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 2018–2020: Revolúcia po Wengerovi ===
Dňa [[23. máj|23. mája]] [[2018]] za nového hlavného trénera klubu menovaný Španiel [[Unai Emery]]. Stal sa vôbec prvým „hlavným trénerom“ klubu a druhým manažérom mimo Spojeného kráľovstva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Unai Emery announced as new Arsenal head coach | url =https://www.skysports.com/football/news/11670/11382525/arsenal-confirm-appointment-of-unai-emery-as-new-head-coach | vydavateľ =skysports  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V Emeryho prvej sezóne skončil Arsenal na piatom mieste v Premier League a na druhom mieste v [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európskej lige]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Chelsea win the 2019 UEFA Europa League | url =https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/0251-0e9ce2d466b4-6403225af104-1000--chelsea-win-the-2019-uefa-europa-league/ | vydavateľ =uefa  | dátum prístupu =2019  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Dňa [[29. november|29. novembra]] [[2019]] bol Emery odvolaný z funkcie manažéra a za dočasného hlavného trénera bol menovaný bývalý hráč a asistent trénera prvého tímu [[Fredrik Ljungberg|Freddie Ljungberg]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Club announcement
Unai Emery leaves club | url =https://www.arsenal.com/news/unai-emery-leaves-club | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2019  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

=== 2020 – súčasnosť: Éra Mikela Artetu ===
[[Súbor:Mikel Arteta 2021 (cropped).png|200px|thumb|vpravo|[[Mikel Arteta]] v roku 2021]]
[[20. december|20. decembra]] [[2019]] Arsenal vymenoval bývalého kapitána klubu [[Mikel Arteta|Mikela Artetu]] za nového hlavného trénera.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Mikel Arteta joining as our new head coach | url =https://www.arsenal.com/news/mikel-arteta-joining-our-new-head-coach | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2019  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal ukončil sezónu 2019–20 na ôsmom mieste, čo je ich najnižšie umiestnenie od sezóny 1994–95, ale porazil Chelsea 2:1 a získal rekordné 14. víťazstvo v FA Cupe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =FA Cup final 2020: Arsenal 2-1 Chelsea - Aubameyang double secures victory | url =https://www.bbc.com/sport/football/53546100 | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu = 2020 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal ukončil sezónu 2020–21 opäť na ôsmom mieste a po prvýkrát za 26 rokov sa nekvalifikoval do európskej súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal fails to qualify for Europe for 1st time in 25 years | url =https://indianexpress.com/article/sports/football/english-premier-league/arsenal-fails-to-qualify-for-europe-for-1st-time-in-25-years-7327569/ | vydavateľ =indianexpress  | dátum prístupu =2021  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcej sezóne (2021 – 2022) Arteta zostavil najmladší tím v Premier League s priemerným vekom v základnej zostave 24 rokov a 308 dní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Our 2021/22 season in numbers | url =https://www.arsenal.com/premier-league-stats-review-emirates-stadium-attendance-goals-appearances | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2022  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V tom roku skončili v Premier League na piatom mieste a kvalifikovali sa do Európskej ligy UEFA v nasledujúcej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal, trajectory and perspective – they've proved they belong in title races&quot; | url =https://www.nytimes.com/athletic/5495373/2024/05/17/arsenal-trajectory-and-perspective-whatever-happens-theyve-proved-they-belong-in-title-races/ | vydavateľ =nytimes  | dátum prístupu =2024  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2022 – 2023 sa Arsenal vrátil do Ligy majstrov, keď skončil druhý za Manchesterom City, čím vytvoril rekord v najdlhšom čase strávenom na čele tabuľky bez toho, aby skutočne vyhral ligu, pričom skončil s 84 bodmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Mikel Arteta: Arsenal 'must heal' after painful collapse in Premier League title race | url =https://www.bbc.com/sport/football/65660638 | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2023  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2023 – 24 Arsenal porazil Manchester City a získal svoj 17. titul FA Community Shield. V Premier League skončili druhí za Manchesterom City s lepším počtom bodov (89) oproti predchádzajúcej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal Analysed: 9 reasons why we shined in 23/24 | url =https://www.arsenal.com/news/arsenal-analysed-9-reasons-why-we-shined-2324 | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2024  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V Lige majstrov UEFA v sezóne 2024 – 2025 sa dostali do semifinále, ale prehrali s [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] s celkovým skóre 3:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal miss out on Champions League final after defeat in Paris | url =https://www.premierleague.com/en/news/4304103 | vydavateľ =premierleague  | dátum prístupu =2025  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Arsenal skončil tretiu sezónu po sebe na druhom mieste, tentoraz za Liverpoolom, a v sezóne Premier League 2024 – 2025 nazbieral 74 bodov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url =https://www.livesport.cz/tabulka/xjLzNo5G/lAkHuyP3/#/lAkHuyP3/table/overall | vydavateľ =livesport  | dátum prístupu =  | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Klubový znak ==
Prvý znak Royal Arsenalu sa vyznačoval tromi kanónmi. Podobne vyzeral erb Woolwichskej štvrte.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Crest
  | url = http://www.arsenal.com/history/the-crest
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Znak sa zmenil po presune na Highbury v roku 1913. Od roku 1922 sa v znaku nachádza len jediný kanón smerujúci na východ. Jeho súčasťou je prezývka klubu &quot;The Gunners&quot;, ktorá sa nachádza hneď vedľa kanónu. Taký vzhľad mal znak len do roku 1925. Potom bol kanón prevrátený na druhú stranu a hrúbka jeho hlavne bola zúžená. V roku 1949 klub predstavil zmodernizovanú verziu znaku. Nachádzal sa v ňom rovnaký štýl kanónu, ako v minulom znaku. Nad ním je umiestený názov klubu, ktorý je napísaný gotickým písmom. Pod ním sa nachádza erb Islingtonskej štvrte a ešte pod ním je zvitok, na ktorom je napísané latinské motto: Victoria Concordia Crescit (Víťazstvo prichádza s harmóniou). Tvorcom toho všetkého bol klubový editor Harry Homer. Prvýkrát v histórii bol znak nakreslený farebne. Počas jeho životnosti boli jeho farby mierne pozmenené, keď sa v ňom nakoniec objavila červená, zlatá a zelená. Vplyvom veľa úprav nebol Arsenal schopný zaviesť na znak autorské práva. Tiež viedol dlhú právnu bitku s pouličným obchodníkom, ktorý predával „neoficiálne veci“ Arsenalu. Právny spor sa nakoniec podarilo klubu vyhrať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Free
  | meno = Dominic
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal v. Reed in the Court of Appeal
  | url = http://www.simkins.co.uk/ebulletins/DAFArsenalReed.aspx
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = Michael Simkins LLP
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20080408000718/http://www.simkins.co.uk/ebulletins/DAFArsenalReed.aspx
  | dátum archivácie = 2008-04-08
  }}&lt;/ref&gt; Arsenal následne usiloval o komplexnú právnu ochranu. Preto bol v roku 2002 predstavený nový znak. V ňom boli použité moderné krivky a zjednodušený štýl, ktorý sa ľahko kopíroval.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal go for a makeover
  | url =  http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/arsenal/1795444.stm
  | dátum vydania = 2004-2-1
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = BBC Sport
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Kanón smeroval východným smerom. Pre názov klubu, ktorý bol umiestnený nad kanónom, bolo použité písmo sans-serif. Zelenú farbu nahradila tmavomodrá. S novým znakom ale neboli všetci spokojný. Napríklad zástupcovia združenia ’The Arsenal Independent Supporters’ kritizovali klub za to, že sa v ňom neodrážala tradícia a história Arsenalu a za to, že táto zmena nebola prekonzultovaná s fanúšikmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Crestfallen
  | url = http://www.aisa.org/pdfs/crest_leaflet.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-8-11
  | vydavateľ = Arsenal Independent Supporters' Association
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20061108191039/http://www.aisa.org/pdfs/crest_leaflet.pdf
  | dátum archivácie = 2006-11-08
  }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Arsenal crest 1888.png|200px|thumb|vľavo|Prvý znak Arsenalu od roku 1888.]]
Do 60-tych rokov sa znak objavoval na dresoch len pri významných zápasoch, ako bolo finále FA Cupu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Arsenal shirt badge
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-arsenal-shirt-badge
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-1-24
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

Vzhľad monogramu bol navrhnutý v štýle [[Art deco]]. Písmena A a C ležia v šesťuholníku na sebe. Vnútri písmen sa nachádza futbalová lopta. Tento príklad klubového znaku, ako súčasť rebrandingu zavedeného Herbertom Chapmanom v 30-tych rokoch, nebol používaný len na dresoch pri významných zápasoch, ale aj ako designový prvok, ktorý bol použitý nad hlavnou bránou na Highbury. Taktiež ním bola vyložená podlaha vtedajšieho štadiónu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Art Deco crest
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-art-deco-crest
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-1-24
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Od roku 1967 sa na dresoch pravidelne objavoval biely kanón. V 90-tych rokoch bol nahradený klubovým logom, kde sa občas objavila prezývka klubu „The Gunners“. V sezóne 2011/12 Arsenal oslavoval 125 rokov svojej existencie. Súčasťou výročia bola upravená verzia súčasného znaku. Znak bol celý v bielej farbe. Z pravej strany ho obklopovalo 15 dubových listov. Z ľavej strany potom 15 listov vavrínu. Dubové listy predstavujú 15 zakladajúcich členov klubu, ktorí sa stretli v pube Royal Oak (Kráľovský dub). Ostatných 15 vavrínových listov predstavuje detail vzoru na šiestych penciach, ktoré zaplatili zakladatelia za založenie klubu. Vavrínové listy tiež predstavujú silu. Ďalej sa v znaku po stranách nachádzajú číslice 1886 a 2011 a na spodnej časti znaku je ešte vyobrazené motto „Forward“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 125th anniversary crest
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/125-years-in-the-making-anniversary-crest
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2011-5-1
  | vydavateľ = Arsenal F.C.
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

== Klubové farby ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;margin-left:1em;float:right&quot;
|-
!Obdobie
!Výrobca dresov
!Hlavný sponzor
|-
|1930 – 1970
|[[Bukta]]
|rowspan=2|''žiadny''
|-
|1971 – 1980
|rowspan=2|[[Súbor:Umbro.svg|70px]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[Umbro]]&lt;/small&gt;
|-
|1981 – 1986
|rowspan=3|[[Súbor:JVC Logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[JVC]]
|-
|1986 – 1994
|[[Súbor:Adidas Logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[Adidas]]&lt;/small&gt;
|-
|1994 – 1999
|rowspan=4|[[Súbor:Logo NIKE.svg|70px]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[Nike]]&lt;/small&gt;
|-
|1999 – 2002
|[[Súbor:Dreamcast logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[Súbor:SEGA logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[Dreamcast]] / [[Sega]]
|-
|2002 – 2006
|[[Súbor:O2.svg|70px]][[Telefónica Slovakia|O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]]
|-
|2006 – 2014
|rowspan=2|[[Súbor:Emirates logo.svg|70px]]&lt;br /&gt;[[Tajarán al-Imárát|Emirates]]
|-
|2014-
| &lt;br /&gt;&lt;small&gt;[[PUMA Group|Puma]]
|}
Po väčšinu svojej histórie boli hlavnými farbami pri domácich zápasoch Arsenalu červená a biela. Dresy boli červené s bielymi rukávmi, zatiaľ čo trenky boli celé biele. Po založený, v roku 1886, poslal Nottingham Forest do klubu dar. Ako uznanie tohto činu sa stala červená hlavnou farbou klubu. Dvaja členovia zo zakladateľov Dial Square, [[Fred Beardsley]] a [[Morris Bates]], boli bývalými hráčmi Nottinghamu, ktorí sa presťahovali do Woolwicha za prácou. Po zostavený prvého tímu nemal tím žiadne dresy, a tak Beardsley s Batesem napísali domov list s prosbou o zaslanie futbalového vybavenia. Obratom im prišli dresy a futbalová lopta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Arsenal home kit
  | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-arsenal-kit
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2012-10-28
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Dresy mali vínovú farbu, trenky boli biele a ponožky biele s modrými pruhmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal
  | url = http://www.historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2006-12-8
  | vydavateľ = D &amp; M Moor
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;
V roku 1933 chcel mať Herbert Chapman svojich hráčov oblečených vo viac výrazných dresoch. Preto nechal na rukávy pridať bielu a zmenil vínovú farbu na svetlejšiu. Červená a biela sa od tej doby vždy vyskytovali na dresoch Arsenalu. Výnimkou boli dve sezóny. V ročníku 1966/67 boli dresy celé v červenej farbe. Toto sa ukázalo ako nepopulárne riešenie a hneď nasledujúcu sezónu došlo k návratu späť k bielym rukávom. V ročníku 2005/06, Arsenal hral svoju poslednú sezónu na Highbury, došlo k návratu k vínovej farbe dresov, ktoré mal klub na dresoch v roku 1913. To bola prvá sezóna hraná na Highbury. Nasledujúci ročník klub už odohral vo svojich červeno-bielych dresoch. V sezóne 2008/09 nahradzujú biele rukávy červené rukávy so širokým bielym pruhom.

Po mnoho rok mali vonkajšie dresy Arsenalu bielu farbu a k nim pripadali buď čierne, alebo biele trenky. Od sezóny 1969/70 boli vonkajšie dresy zmenené na žlté a modré. V ročníku 1982/83 mali vonkajšie dresy zelenú farbu. Od počiatku 90-tych rokov, keď sa na trhu začali objavovať repliky dresov, sa vonkajšie farby menia pravidelne. Behem tohto obdobia bolo na vonkajších dresoch použité dvojfarebné prevedenie modrej, alebo variácie tradičnej žltej a modrej. V sezóne 2001/02 bola použitá metalická zlatá a na tretí dres potom pruhovaná navy. Medzi rokmi 2005 a 2007 boli vonkajšie dresy žlté a tmavo šedé.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Change Kits
  | url = http://www.historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal-change-kits.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2009-11-27
  | vydavateľ = D &amp; M Moor
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Od roku 2009 sa vzhľad vonkajších dresov mení každú sezónu. Vonkajší dres sa použije ďalšiu sezónu ako tretí variant za predpokladu, že je predstavený nový domáci dres.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Club Charter
  | url = http://www.arsenal.com/the-club/corporate-info/the-club-charter
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2009-10-23
  | vydavateľ = Arsenal F.C.
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;

=== Výrobca dresov ===
Za celú svoju históriu vystriedal Arsenal niekoľko výrobcov dresov. Od 30-tych až do 70-tych rokov bola výrobcom dresov spoločnosť [[Bukta]]. Od 70-tych rokov do roku 1986 spoločnosť [[Umbro]]. Medzi rokmi 1986 a 1994 spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 1994 až 2014 spoločnosť [[Nike]]. Od roku 2014 to už je [[PUMA Group|Puma]].

=== Hlavný sponzor ===
Rovnako ako väčšina klubov aj Arsenal mal od 80-tych rokov na svojom dresu vyobrazeného hlavného sponzora. V rokoch 1982 – 1999 ním bolo [[JVC]]. Od roku 1999 do roku 2002 [[Sega]]. Medzi rokmi 2002 a 2006 [[Telefónica Slovakia|O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]], a od roku 2006 je hlavným sponzorom letecká spoločnosť [[Tajarán al-Imárát|Emirates]].

== Štadióny ==

=== Manor Ground ===
[[Súbor:Manor Ground, Woolwich Arsenal vs. Everton.jpg|315px|thumb|vpravo|Manor Ground, Woolwich Arsenal vs. [[Everton FC|Everton]]. (1905)]]
Pred vstupom do Football League hral Arsenal krátko na Plumstead Common, potom na [[Manor Ground]] v [[Plumsteade]] a potom strávil tri roky medzi rokmi 1890 a 1893 na neďalekom [[Invicta Ground]]. Po vstupe do Football League v roku 1893 sa klub vrátil na Manor Ground ktorý zmodernizoval. Arsenal tam pokračoval v hraní svojich domácich zápasov ďalších dvadsať rokov (s dvoma výnimkami v sezóne 1894 – 1895), až do presťahovania sa do severného Londýna v roku 1913.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Simon |priezvisko=Inglis |titul=Football Grounds of Britain (3rd ed.)  |rok=CollinsWillow  |vydavateľ=1996  |strany=16-17 }}&lt;/ref&gt;

=== Highbury ===
[[Súbor:The last ever game at Highbury.jpg|315px|thumb|vpravo|Posledný odohraný zápas na Highbury proti [[Wigan Athletic FC|Wiganu]]. (2006)]] 
Štadión Arsenalu, všeobecne známy ako [[Arsenal Stadium|Highbury]], bol domovom klubu od septembra 1913 do mája 2006. Pôvodný štadión navrhol renomovaný futbalový architekt [[Archibald Leitch]] a mal dizajn bežný pre mnohé futbalové ihriská v Spojenom kráľovstve v tej dobe, s jednou krytou tribúnou a tromi otvorenými radmi terasovitých konštrukcií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2005 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}&lt;/ref&gt; Celý štadión prešiel v 30. rokoch 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou: boli postavené nové západná a východná tribúna v štýle [[Art deco|Art Deco]], ktoré boli otvorené v rokoch 1932 a 1936, a na terasu na severnom brehu, ktorá bola bombardovaná počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a obnovená až v roku 1954, bola pridaná strecha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2005 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}&lt;/ref&gt;

Highbury mohol v čase svojho vrcholu pojať viac ako 60 000 divákov a do začiatku 90. rokov mal kapacitu 57 000. Taylorova správa a predpisy Premier League zaviazali Arsenal k tomu, aby včas pre sezónu 1993 – 1994 prestaval Highbury na štadión s kapacitou všetkých miest na sedenie, čím sa kapacita znížila na 38 419 sediacich divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal Stadium, Highbury | url =http://www.arsenal.com/article.asp?thisNav=The+Club&amp;article=344883&amp;Title=Highbury | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu = | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20080111223345/http://www.arsenal.com/article.asp?thisNav=The+Club&amp;article=344883&amp;Title=Highbury | dátum archivácie =2008-01-11 }}&lt;/ref&gt; Táto kapacita sa musela počas zápasov Ligy majstrov ešte viac znížiť, aby sa na ňu mohli umiestniť ďalšie reklamné tabule, a to natoľko, že Arsenal dve sezóny, od roku 1998 do roku 2000, hral domáce zápasy Ligy majstrov na Wembley, ktoré mohlo pojať viac ako 70 000 divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Sport: Football Arsenal get Wembley go-ahead | url =http://news.bbc.co.uk/2/hi/sport/football/138932.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =1998  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Rozšírenie Highbury bolo obmedzené, pretože východná tribúna bola označená za pamiatkovo chránenú budovu II. stupňa a ostatné tri tribúny sa nachádzali v blízkosti obytných budov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2007 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}&lt;/ref&gt; Tieto obmedzenia bránili klubu v maximalizácii príjmov zo zápasov počas 90. rokov a prvého desaťročia 21. storočia, čím ho vystavili riziku, že v tom čase zaostane za futbalovým boomom.

=== Emirates ===
[[Súbor:Arsenal against Bournemouth, Emirates.jpg|280px|thumb|vpravo|Arsenal proti [[AFC Bournemouth|Bournemouthu]]. (2024)]]
Po zvážení rôznych možností Arsenal v roku 2000 navrhol výstavbu nového štadióna s kapacitou 60 361 miest na štadióne [[Ashburton Grove]], odvtedy premenovaného na [[Emirates Stadium]], približne 500 metrov juhozápadne od Highbury.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal unveil new stadium plans | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/1011234.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2000  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Projekt sa spočiatku oneskoril kvôli byrokracii a rastúcim nákladom,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal stadium delay | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/2953273.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2003  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a výstavba bola dokončená v júli 2006, včas pred začiatkom sezóny 2006 – 2007.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Bergkamp given rousing farewell
 | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/5203954.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2006  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Štadión bol pomenovaný po svojich sponzoroch, leteckej spoločnosti [[Tajarán al-Imárát|Emirates]], s ktorou klub podpísal najväčšiu sponzorskú zmluvu v histórii anglického futbalu v hodnote približne 100 miliónov libier.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal unveil new stadium plans | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/1011234.stm | vydavateľ =bbc  | dátum prístupu =2000  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Niektorí fanúšikovia označovali štadión ako Ashburton Grove alebo Grove, pretože nesúhlasili s firemným sponzorstvom názvov štadiónov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The 'E' Word | url =http://www.arsenal-world.co.uk/news/loadnews.asp?cid=TMNW&amp;id=283908 | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2006 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20061008060533/http://www.arsenal-world.co.uk/news/loadnews.asp?cid=TMNW&amp;id=283908 | dátum archivácie =2006-10-08 }}&lt;/ref&gt; Štadión bude oficiálne známy ako Emirates Stadium minimálne do roku 2028 a letecká spoločnosť bude sponzorom dresov klubu minimálne do roku 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal agree £200m shirt sponsorship deal with Emirates until 2024 | url =https://www.telegraph.co.uk/football/2018/02/19/arsenal-agree-200m-shirt-sponsorship-deal-emirates-2024/ | vydavateľ =telegraph  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Od začiatku sezóny 2010 – 2011 sú tribúny štadióna oficiálne známe ako North Bank, East Stand, West Stand a Clock End a kapacita Emirates je teraz 60 704. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Handbook
Season 2020/21 | url =https://resources.premierleague.com/premierleague/document/2021/04/07/6ebff069-a7ee-415d-afbd-15878b6d33b2/2020-21-PL-Handbook-240321.pdf | vydavateľ =premierleague  | dátum prístupu =2020  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
Vzhľadom vysoký záujem o lístky a expanziu miest na ďalších štadiónich je v pláne rozširovať kapacitu až na 80 000 divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =December 2024: Emirates to reach 80,000 capacity in future
 | url =https://footballgroundguide.com/news/emirates-stadium-expansion.html | vydavateľ =footballgroundguide  | dátum prístupu =2025 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;  

Hráči Arsenalu trénujú v tréningovom centre [[Sobha Realty]] v [[Hertfordshire]], účelovom zariadení, ktoré bolo otvorené v roku 1999.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal gets a complex | url = https://www.architectsjournal.co.uk/archive/arsenal-gets-a-complex| vydavateľ =architectsjournal  | dátum prístupu = 1999 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Predtým klub využíval zariadenia na neďalekom pozemku, ktorý vlastnila Študentská únia [[University College London|University College of London]].

== Panoráma ==
{{Široký obrázok|Inside the Emirates Stadium - Panorama.jpg|1800px|Panoráma z južnej tribúny na [[Emirates Stadium|Emirates]]}}

== Tréningové centrum ==
[[Súbor:London Colney, Arsenal FC training ground - geograph.org.uk - 1386293.jpg|315px|náhľad|vľavo|Časť tréningového centra Arsenalu v Colney.]]
Tréningové centrum Arsenalu sa nachádza v blízkosti [[Colney]] v [[Hertfordshire]]. Nachádza sa tu desať ihrísk, vnútorné zariadenie a taktiež lekárske a rehabilitačné centrum.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Training Ground | url = https://www.arsenalinsider.com/club/training-ground/| vydavateľ = arsenalinsider | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Oficiálne otvorenie centra sa konalo [[11. október|11. októbra]] [[1999]] za účasti ministerky športu [[Kate Hoey]] a stálo približne 10 miliónov libier. Prostriedky na vybudovanie centra boli získané hlavne z prestupu [[Nicolas Anelka|Nicolasa Anelku]] do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Training Grounds: The Arsenal Training Centre (London Colney), Arsenal FC | url = https://jobsinfootball.com/blog/training-grounds/arsenal-training-centre-london-colney/| vydavateľ =jobsinfootball| dátum prístupu = 2022 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vo februári 1998 Hertsmere Borough Council udelili súhlas Arsenalu na vybudovanie centra na zelenej lúke v blízkosti Colney.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Howarth
  | meno = Anita
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal FC scores Green Belt training centre
  | url = http://www.lexisnexis.com/uk/nexis/results/docview/docview.do?docLinkInd=true&amp;risb=21_T18697630582&amp;format=GNBFI&amp;sort=RELEVANCE&amp;startDocNo=1&amp;resultsUrlKey=29_T18697630586&amp;cisb=22_T18697630585&amp;treeMax=true&amp;treeWidth=0&amp;csi=274985&amp;docNo=1
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1998-7-10
  | vydavateľ = EGi News
  | miesto = Londýn
  | jazyk = anglický
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Zaujímavé je že hneď vedľa sa nachádzalo tréningové centrum [[Watford FC|Watfordu]] ktoré je tam dodnes.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The UCL Sports Ground
  | url = https://www.google.co.nz/maps/place/The+UCL+Sports+Ground/@51.7100273,-0.2831831,16z/data=!4m2!3m1!1s0x0:0xd55bb6e1ca663803?hl=en
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-4-25
  | vydavateľ = Google Maps
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Došlo k záveru, že centrum pre klub akým je Arsenal, je nevyhnutné. Preto boli plány predložené ministrovi životného prostredia Johnovi Prescottovi, ktorý stavbu odobril. Stavebné povolenie bolo dosiahnuté v septembri 1998.

Richard Marshall a Dearle &amp; Henderson navrhli tréningové centrum s jeho celým zariadeným.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Taylor |titul=Arsenal gets a complex |rok=1999 |vydavateľ=Emap|strany=20}}&lt;/ref&gt; Wenger bol taktiež zapojený do procesu výstavby a zdieľal nápady z jeho predchádzajúceho pôsobenia v [[Japonsko|Japonsku]], kde sa taktiež postaral o vybudovanie centra. V rámci inšpirácie boli navštívené podobné centrá v [[Európa|Európe]] ako napríklad centrum [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] alebo [[AJ Auxerre|Auxerre]]. Projekt zahŕňal 140 árov pôdy a bol postavený za 45 týždňov.
Predseda Arsenalu [[Peter Hill-Wood]] ho opísal ako &quot;jednoducho skvelé&quot;, zatiaľ čo Wenger ho považoval ako &quot;veľké lákadlo&quot; pre hráčov aby sa upísali Arsenalu. Taktiež zdôraznil, že je veľmi dôležité aby bol A-tím spolu s mládežou na jednom mieste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Peter Hill Wood and the end of the dream of an Arsenal owned by its fans | url =https://untold-arsenal.com/archives/73584 | vydavateľ =untold-arsenal  | dátum prístupu =2018  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Fanúšikovia ==
[[Súbor:Arsenal Flag (6823998047).jpg|315px|thumb|vpravo|Fanúšikovia Arsenalu so zástavou.]]
Fanúšikovia Arsenalu sa označujú ako „Gooners“ – názov odvodený od prezývky klubu „The Gunners“. Prakticky všetky domáce zápasy sú vypredané; v sezóne 2007 – 2008 mal Arsenal druhú najvyššiu priemernú návštevnosť v lige pre anglický klub (60 070, čo bolo 99,5 % dostupnej kapacity), &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Premiership | url =http://www.tonykempster.co.uk/prematt.htm?comp=1 | vydavateľ =tonykempster  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a od roku 2015 tretiu najvyššiu priemernú návštevnosť všetkých čias.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =All Time League
Attendance Records | url =http://www.nufc.com/2015-16html/attendance-all-time.html | vydavateľ =nufc | dátum prístupu =2015 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160406083542/http://www.nufc.com/2015-16html/attendance-all-time.html | dátum archivácie =2016-04-06 }}&lt;/ref&gt; Arsenal má siedmu najvyššiu priemernú návštevnosť medzi európskymi futbalovými klubmi, hneď za [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], [[FC Barcelona|Barcelonou]], [[Manchester United FC|Manchestrom United]], [[Real Madrid CF|Realom Madrid]], [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] a [[FC Schalke 04|Schalke 04]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Barclays Premier League Stats: Team Attendance - 2010-11 | url =http://soccernet.espn.go.com/stats/attendance/_/league/eng.1/year/2010/barclays-premier-league | vydavateľ =soccernet | dátum prístupu =2011 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20121026112107/http://soccernet.espn.go.com/stats/attendance/_/league/eng.1/year/2010/barclays-premier-league | dátum archivácie =2012-10-26 }}&lt;/ref&gt; Poloha klubu, susediaci s bohatými oblasťami ako [[Canonbury]] a [[Barnsbury]], zmiešanými oblasťami ako [[Islington]], [[Holloway]], [[Highbury]] a priľahlou londýnskou štvrtou [[Camden (londýnsky obvod)|Camden]] a prevažne robotníckymi oblasťami ako [[Finsbury Park]] a [[Stoke Newington]], znamená, že fanúšikovia Arsenalu pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev. Veľká časť afro-karibskej podpory pochádza zo susedného londýnskeho obvodu [[Hackney]] a veľká časť juhoázijských fanúšikov Arsenalu dochádza na štadión z [[Wembley Park (stanica metra)|Wembley Parku]], severozápadne od hlavného mesta. Tradične tu bola aj veľká írska komunita, ktorá nasledovala Arsenal, pričom okolitý Islington a najmä neďaleká oblasť Archway mali veľkú komunitu obyvateľov s írskym dedičstvom. Írska migrácia do severného Londýna je však v poslednom čase oveľa nižšia ako v 60. alebo 70. rokoch 20. storočia.

Rovnako ako všetky veľké anglické futbalové kluby, aj Arsenal má množstvo domácich fanúšikovských klubov vrátane Klubu fanúšikov futbalu Arsenalu, ktorý úzko spolupracuje s klubom, a Asociácie nezávislých fanúšikov Arsenalu, ktorá si udržiava nezávislejšiu líniu. Nadácia fanúšikov Arsenalu podporuje väčšiu účasť fanúšikov na vlastníctve klubu. V [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] je oficiálny fanklub združujúci fanúšikov už od  [[27. september|27. septembra]] [[2005]] so sídlom v [[Bohumín|Bohumíne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Czech &amp; Slovak Arsenal FC Supporters Club | url =https://www.gunners.cz/supporters-club/ | vydavateľ =gunners  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Mimo Londýna vždy existovali fanúšikovia Arsenalu a od príchodu satelitnej televízie sa väzba fanúšikov na futbalový klub stala menej závislou od geografie. Správa SPORT+MARKT z roku 2011 odhadovala globálnu fanúšikovskú základňu Arsenalu cez 113 miliónov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Liverpool lag in fight for global fan supremacy as TV row grows | url =https://www.thetimes.com/sport/football/article/liverpool-lag-in-fight-for-global-fan-supremacy-as-tv-row-grows-h8zk7bxmb88 | vydavateľ =thetimes  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;. Na sociálnej sieti [[Instagram]] sleduje Arsenal viac ako 31 miliónov fanúšikov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal  | url =https://www.instagram.com/arsenal/ | vydavateľ = instagram | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a na sieti [[Facebook]] dokonca viac než 46 miliónov fanúšikov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal | url =https://www.facebook.com/Arsenal/ | vydavateľ =facebook  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;  

=== Známi fanúšikovia ===
{{Col-begin|width=67%}}
{{Col-break}}

* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alžbeta II.]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Princ Harry]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Which football club does Prince Harry support? | url =https://www.goal.com/en/news/british-royal-family-which-football-clubs-do-the-queen-prince-harry--prince-william-support/1gthimbbarryx1wljrnon8p7ie | vydavateľ = goal | dátum prístupu =2022  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
* {{Minivlajka|USA}} [[Jim Carrey]]&lt;ref name=&quot;fchd_royal2&quot;&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jim Carrey and Jeff Daniels: 'Alexis is a pitbull!'
  | url = https://youtube.com/watch?v=dPczMiM43_c
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Robert Pattinson]]&lt;ref&gt;Potter, Alistair. (16 August 2012) [http://www.metro.co.uk/sport/oddballs/862336-r-pattz-arsenals-the-one-true-love-i-miss-most Robert Pattinson: Arsenal is the one true love I miss most now I'm in LA]. Metro.co.uk. Retrieved on 25 August 2012.&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Kevin Costner]] &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.indielondon.co.uk/film/open_range_costnerQ&amp;A.html |title=Open Range – Kevin Costner Q&amp;A |publisher=indielondon.co.uk}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Zac Efron]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://fitperez.com/2012-04-23-zac-efron-catches-some-over-seas-sports/?from=PH#.T5XERasV3Hk |title=Zac Efron Catches A Game Across The Pond! |deadurl=no |accessdate=2 June 2013 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Idris Elba]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.arsenal.com/usa/sh/usa/news/features/idris-elba |title=FREE VIDEO: 'The Wire' star Idris Elba &amp;#124; Features &amp;#124; News |publisher=Arsenal.com |date=29 October 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100206213002/http://www.arsenal.com/usa/sh/usa/news/features/idris-elba |archivedate=2010-02-06 |accessdate=2 June 2013 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Andrew Garfield]]&lt;ref&gt;{{cite web|last=Chang |first=Jen |url=http://www.popsugar.com/Pictures-Andrew-Garfield-His-Girlfriend-Hanging-Out-LA-Before-Oscars-14356320|title=Andrew Garfield Unleashes His Arsenal of Hotness! |publisher=Pop Sugar |date=22 February 2011 |deadurl=no |accessdate=2 June 2013}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Demi Moorová]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.standard.co.uk/sport/hollywood-united-7233584.html |title=Hollywood United |publisher=Evening Standard |date=3 November 2004 |deadurl=no |accessdate=2 June 2013}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Kanada}} [[Keanu Reeves]]&lt;ref name=Schwimmer/&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[David Schwimmer]]&lt;ref name=Schwimmer&gt;{{cite web|url=http://www.contactmusic.com/new/xmlfeed.nsf/story/schwimmer-joins-alist-arsenal-supporters |title=David Schwimmer – Schwimmer Joins A-List Arsenal Supporters – Contactmusic News |publisher=Contactmusic.com |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Colin Firth]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nick Hornby's Official Website – Film&lt;!-- Bot generated title --&gt; |url=http://www.penguin.co.uk/static/cs/uk/0/minisites/nickhornby/film/fp_firthdivision.html |dátum prístupu=2016-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130515025139/http://www.penguin.co.uk/static/cs/uk/0/minisites/nickhornby/film/fp_firthdivision.html |dátum archivácie=2013-05-15 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Hugh Laurie]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Which club does hugh Laurie(dr.house) support? |url=https://answers.yahoo.com/question/index?qid=20100208081904AAOBpmS |dátum prístupu=2016-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160405095005/https://answers.yahoo.com/question/index?qid=20100208081904AAOBpmS |dátum archivácie=2016-04-05 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Leona Lewis]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2631411/Arsenal-fan-Leona-Lewis-sings-national-anthem-team-FA-Cup-Final-black-cape-white-shirt.html|title=Arsenal fan Leona Lewis sings national anthem as her team wins FA Cup Final - Daily Mail Online|work=Mail Online}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Gilmour]]&lt;ref&gt;{{cite web|title=FAQs|website=David Gilmour Official Website|url=http://www.davidgilmour.com/faqs.htm|accessdate=2016-03-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130119032849/http://www.davidgilmour.com/faqs.htm|archivedate=2013-01-19}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Sean Combs]]&lt;ref&gt;{{cite web|author=9 November 2006, 15:32 GMT |url=http://www.digitalspy.co.uk/showbiz/news/a39187/p-diddy-stays-loyal-to-arsenal.html |title=Showbiz – News – P Diddy stays loyal to Arsenal |publisher=Digital Spy |date=9 November 2006 |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Mick Jagger]]&lt;ref name=&quot;fifa.com&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.fifa.com/worldcup/%20news/newsid%3D1264299/?intcmp=tweets_voiceofthesite |title=Jagger: I'm having a really good time |publisher=FIFA.com |date=1 July 2010 |accessdate=2 November 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100717074354/http://www.fifa.com/worldcup/news/newsid=1264299/?intcmp=tweets_voiceofthesite |archivedate=2010-07-17 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[John Lydon]]&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.thecnj.com/islington/2009/110609/inews110609_03.html |title=Hands off Bear plaque, says Sex Pistols' Johnny Rotten |work=Islington Tribune |date=6 November 2009 |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Roger Waters]]&lt;ref name=&quot;WatersGooner&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/italy/9964558/Pink-Floyds-Roger-Waters-pays-tribute-to-father-at-war-grave.html |title=Pink Floyd's Roger Waters pays tribute to father at war grave |work=Daily Telegraph |date=1 April 2013 |accessdate=25 March 2014 |author=McKenna, Josephine |location=London |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/20130403232143/http://www.telegraph.co.uk:80/news/worldnews/europe/italy/9964558/Pink-Floyds-Roger-Waters-pays-tribute-to-father-at-war-grave.html |archivedate=3 April 2013 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Jay-Z]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.contactmusic.com/news.nsf/story/jay-z-lends-his-support-to-london-soccer-club_1129777 |title=Jay-Z Lends His Support To London Soccer Club – Contactmusic News |publisher=Contactmusic.com |date=25 January 2010 |accessdate=2 November 2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/showbiz/bizarre/2797682/Jay-Z-I-want-Cheryl-Cole.html |location=London | work=The Sun | title=JayZ I want Cheryl Cole |date=7 January 2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.arsenal.com/usa/news/features/grammy-gunner|title=Grammy Gunner|author=Rippleffect Ltd.|work=arsenal.com}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Chris Martin]]&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-2316153/Jay-Z-Chris-Martin-watch-Arsenal-v-Manchester-United.html#comments | location=London | work=Daily Mail | title=Emirates State of Mind: Jay-Z and Coldplay star Chris Martin watch Arsenal face champions Man United | first=John | last=Drayton | date=28 April 2013}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Hugh Laurie 2009.jpg|180px|thumb|vpravo|&quot;Priženil som sa do rodiny Arsenalu.&quot; To sú slová fanúšika [[Hugh Laurie|Hugha Laurieho]].]]
* {{Minivlajka|Holandsko}} [[Dennis Bergkamp]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.arsenalsupportersclub.co.uk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=82:dennis-bergkamp-interview&amp;catid=48:afscc-exclusive-interviews&amp;Itemid=71 |title=&quot;Dennis Bergkamp&quot; – Forever in all Gooner's heart |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140819084531/http://www.arsenalsupportersclub.co.uk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=82:dennis-bergkamp-interview&amp;catid=48:afscc-exclusive-interviews&amp;Itemid=71 |archivedate=2014-08-19 |accessdate=2016-03-24 }}&lt;/ref&gt;  {{ref|fn_b|b}}
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]]&lt;ref&gt;{{cite web | title=Henry: I'll always be an Arsenal fan | url=http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=1186660.html | publisher=[http://www.fifa.com/ FIFA] | date=28 March 2010 | accessdate=10 May 2010 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20100406074139/http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=1186660.html | archivedate=2010-04-06 | deadurl=no }}&lt;/ref&gt;  {{ref|fn_b|b}}
* {{Minivlajka|Argentína}} [[Diego Maradona]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.footballgeeza.com/maradonas-an-arsenal-fan-and-wanted-to-sign-for-the-gunners/ |title=Maradona’s an Arsenal Fan and Wanted to Sign For The Gunners |work=Football Geeza |accessdate=2016-03-24 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160309165139/http://www.footballgeeza.com/maradonas-an-arsenal-fan-and-wanted-to-sign-for-the-gunners/ |archivedate=2016-03-09 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Per Mertesacker]]&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.standard.co.uk/sport/gooner-for-life-per-mertesacker-reveals-childhood-support-for-arsenal-as-he-signs-new-deal-9168422.html |title=Gooner for life! Per Mertesacker reveals childhood support for Arsenal as he signs new deal | location=London | work=Evening Standard | accessdate=7 October 2015 | date=4 March 2014}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferenc Puskás]]&lt;ref&gt;[http://bleacherreport.com/articles/63194-a-tribute-to-ferenc-puskas A Tribute To...Ferenc Puskas]. Bleacher Report. Retrieved on 25 August 2012.&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Eduardo da Silva]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://arsenal-mania.com/.../Eduardo-dreams-of-Arsenal-return.html |title=Eduardo dreams of Arsenal return |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131212063620/http://arsenal-mania.com/.../Eduardo-dreams-of-Arsenal-return.html |archivedate=2013-12-12 |accessdate=2016-03-24 }}&lt;/ref&gt; {{ref|fn_b|b}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ashley Young]]&lt;ref&gt;{{cite news |title=Young enjoying Watford resurgence | url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/w/watford/4613138.stm| publisher=BBC sport| date=16 January 2006 | accessdate=17 May 2011 | first=Chris | last=Bevan}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Lewis Hamilton]] &lt;ref&gt;{{cite web |title=Lewis Hamilton on Arsenal, Wenger's future and meeting the Queen |url=http://talksport.com/f1/lewis-hamilton-arsenal-wengers-future-and-meeting-queen-141125126397 |work=Talksport.com |accessdate=10 June 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160409231650/http://talksport.com/f1/lewis-hamilton-arsenal-wengers-future-and-meeting-queen-141125126397 |archivedate=2016-04-09 }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Mo Farah]]&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.telegraph.co.uk/sport/othersports/athletics/7919147/European-Athletics-Championships-2010-Mo-Farahs-quest-gets-Arsene-Wengers-backing.html | location=London | work=The Daily Telegraph | title=European Athletics Championships 2010: Mo Farah's quest gets Arsene Wenger's backing | first=Ian | last=Chadband | date=30 July 2010}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Aleksander Kwaśniewski]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://collections.europarchive.org/tna/20080205132101/www.fco.gov.uk/servlet/Front%3Fpagename=OpenMarket/Xcelerate/ShowPage&amp;c=Page&amp;cid=1007029391629&amp;a=KArticle&amp;aid=1082827410236 |title=Newsfile 3 May 2004: Polish President's State Visit to the UK |accessdate=23 September 2012 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Nick Clegg]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://metro.co.uk/2013/02/20/heartbroken-nick-clegg-pipes-up-for-underachieving-arsenal-and-backs-arsene-wenger-3505557/ |title='Heartbroken' Nick Clegg pipes up for underachieving Arsenal and backs Arsene Wenger |accessdate=15 August 2013}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[François Hollande]]&lt;ref&gt;{{cite news | title=10 The Feral Beast: Bin Laden toppled as top Gooner | url=http://www.independent.co.uk/news/people/diary/the-feral-beast-bin-laden-toppled-as-top-gooner-7742345.html | publisher=[http://www.independent.co.uk/] | accessdate=7 September 2013| deadurl= no | location=London | first=Matthew | last=Bell | date=13 May 2012}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Austrália}} [[Kevin Rudd]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://twitter.com/MrKRudd/status/673097118370824192 |title=I'm a bit of an Arsenal fan}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Usáma bin Ládin]]&lt;ref&gt;{{cite news |title=Fanatical about football| url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/funny_old_game/1650069.stm| publisher=BBCsport | date=11 November 2001 | accessdate=28 April 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.huffingtonpost.co.uk/2012/05/28/robert-mugabe-reveals-chelsea-fan_n_1549808.html|title=Robert Mugabe Reveals He Is A Chelsea Fan And Other Infamous Fans|work=The Huffington Post UK|accessdate=13 August 2015}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|USA}} [[Jackie Chan]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal F.C. famous supporters | url =https://www.imdb.com/list/ls009004369/ | vydavateľ =imdb  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
{{Col-end}}

== 50 najlepších hráčov Gunners ==
{{Col-begin|width=67%}}[[Súbor:Damián Suchanovský Charlton.jpg|thumb|200px|Thierry Henry– jedna z mnohých legiend Arsenalu|vpravo]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Gunners Greatest 50 Players | url =https://www.arsenal.com/history/gunners-greatest-50-players | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
* {{Minivlajka|Holandsko}}  [[Dennis Bergkamp]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Tony Adams]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ian Wright]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Patrick Vieira]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Robert Pires]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Seaman]]
* {{Minivlajka|Írsko}} [[Liam Brady]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Charlie George]]
* {{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Pat Jennings]]
* {{Minivlajka|Švédsko}} [[Fredrik Ljungberg]]
* {{Minivlajka|Holandsko}} [[Marc Overmars]]
* {{Minivlajka|Nigéria}} [[Nwankwo Kanu]]
* {{Minivlajka|Írsko}} [[David O'Leary]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Sol Campbell]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Rocastle]]
* {{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Pat Rice]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Cliff Bastin]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ray Parlour]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Martin Keown]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Lee Dixon]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Emmanuel Petit]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Brian Talbot]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[John Radford]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ashley Cole]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Paul Merson]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alan Smith (rozlišovacia stránka)|Alan Smith]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[Charlie Nicholas]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Anelka]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[Frank McLintock]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ted Drake]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Nigel Winterburn]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Sylvain Wiltord]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Danny Clapton]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Sammy Nelson]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Kenny Sansom]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Michael Thomas]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Steve Williams]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[Bob Wilson]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[George Armstrong]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[George Eastham]]
* {{Minivlajka|Škótsko}} [[George Graham]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Andy Ducat]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Malcolm Macdonald]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alan Ball]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alex Jones (rozlišovacia stránka)|Alex James]]
* {{Minivlajka|Írsko}} [[Frank Stapleton]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Tony Woodcock]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Jack]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Peter Storey]]
{{Col-end}}

=== Ďalší známi hráči ===
{{Col-begin|width=67%}}
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Jens Lehmann]]
* {{Minivlajka|Španielsko}} [[Francesc Fabregas]]
* {{Minivlajka|Holandsko}} [[Robin van Persie]]
* {{Minivlajka|Španielsko}} [[Mikel Arteta]]
* {{Minivlajka|Španielsko}} [[Santi Cazorla]]
* {{Minivlajka|Chile}} [[Alexis Sanchéz]]
{{Col-break}}
* {{Minivlajka|Gabon}} [[Pierre-Emerick Aubameyang]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Alexandre Lacazette]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Mesut Özil]]
* {{Minivlajka|Anglicko}} [[Jack Wilshere]]
* {{Minivlajka|Wales}} [[Aaron Ramsey]]
{{Col-end}}

== Rivalita ==
[[Súbor:The second half... (5195057092).jpg|300px|thumb|vpravo|[[Severolondýnske derby]] v roku 2010 na [[Emirates Stadium|Emirates]].]] Najdlhšia a najhlbšia rivalita Arsenalu je s ich najbližším významným susedom, [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]; zápasy medzi týmito dvoma klubmi sa označujú ako [[Severolondýnske derby|severolondýnske derby]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =5 obscure stats about north London derby history | url =https://www.arsenal.com/news/5-obscure-stats-about-north-london-derby-history | vydavateľ =arsenal  | dátum prístupu =2025  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Rivalita existuje aj medzi Arsenalom a [[Chelsea FC|Chelsea]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =A brief history of the Arsenal-Chelsea rivalry and why it matters | url =https://www.theguardian.com/sport/2015/apr/22/a-brief-history-of-the-arsenal-chelsea-rivalry-and-why-it-matters | vydavateľ =theguardian  | dátum prístupu =2015  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Okrem toho si Arsenal a [[Manchester United FC|Manchester United]] koncom 80. rokov 20. storočia vytvorili silnú rivalitu na ihrisku, ktorá sa zintenzívnila začiatkom 21. storočia, keď oba kluby bojovali o titul v Premier League.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | titul =The Classic: Arsenal-Manchester Utd  | url =http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid%3D109924.html  | vydavateľ =fifa  | dátum prístupu =2007  | jazyk =en  | url archívu =https://web.archive.org/web/20070824031335/http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid%3D109924.html  | dátum archivácie =2007-08-24  }}&lt;/ref&gt; Medzi mestských rivalov patria aj [[West Ham United FC|West Ham]], [[Fulham FC|Fulham]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], and [[Brentford FC|Brentford]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The biggest rivals in Arsenal Football Club history | url = https://dailycannon.com/2023/07/the-biggest-rivals-in-arsenal-football-club-history/| vydavateľ =dailycannon  | dátum prístupu = 2023  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Aktuálna súpiska ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. január 2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[David Raya]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[William Saliba]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Cristhian Mosquera]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Ben White]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ekvádor|poz=O|meno=[[Piero Hincapié]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Gabriel Magalhães]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Bukayo Saka]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Nórsko|poz=Z|meno=[[Martin Odegaard]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[Gabriel Jesus]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Eberechi Eze]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[Gabriel Martinelli]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Jurrien Timber]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Kepa Arrizabalaga]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Viktor Gyökeres]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Christian Norgaard]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Belgicko|poz=Ú|meno=[[Leandro Trossard]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Noni Madueke]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Mikel Merino]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Nemecko|poz=Ú|meno=[[Kai Havertz]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Riccardo Calafiori]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Tommy Setford]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Martín Zubimendi]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Declan Rice]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=49|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Myles Lewis-Skelly]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
''Legenda: B – Brankár, O – Obranca, Z – Záložník, Ú – Útočník''

== Hráči na hosťovaní ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. január  2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Jakub Kiwior]]}} (na hosťovaní v tíme [[FC Porto]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Ukrajina|poz=O|meno=[[Oleksandr Zinchenko]]}} (na hosťovaní v tíme [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forrest FC]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Portugalsko|poz=Z|meno=[[Fábio Vieira]]}} (na hosťovaní v [[Hamburger SV]] do konca sezońy 2025/26)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Ethan Nwaneri]]}} (na hosťovaní v [[Olympique de Marseille]] do konca sezóny 2025/26)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Reiss Nelson]]}} (na hosťovaní v tíme [[Brentford FC]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Estónsko|poz=B|meno=[[Karl Hein]]}} (na hosťovaní v tíme [[SV Werder Bremen]] do konca sezóny 2025/2026)
{{Futbalová súpiska koniec}}

== Akadémia ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=6. marec 2026}}
&lt;br&gt; {{Futbalová súpiska hráč|čís=48|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Josh Nichols]]}}
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=52|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Jaden Dixon]]}}&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=56|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Max Dowman]]}}&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Harriman-Annous]]}}
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Ife Ibrahim]]}}  
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=78|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Jack Porter]]}}
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Brando Bailey-Joseph]]}}  
&lt;br&gt;{{Futbalová súpiska hráč|čís=89|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Marli Salmon]]}}  
{{Futbalová súpiska koniec}}

== Realizačný tím ==
''Aktuálne k dátumu: 26. august 2025.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Arsenal Coaching Staff | Team Behind the Team
  | url = https://www.arsenalinsider.com/club/coaching-staff/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2012-5-30
  | vydavateľ = Arsenal F.C
  | miesto = 
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Pozícia
! Meno
|-
| Hlavný tréner
|{{flagicon|Spain}}[[Mikel Arteta]]
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{NED}} [[Albert Stuivenberg]]
|-
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{ARG}} [[Gabriel Heinze]]
|-
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{FRA}} [[Nicolas Jover]]
|-
|-
| Asistent hlavného trénera
|{{ESP}} [[Miguel Molina]]
|-
|Tréner brankárov
|{{ESP}} [[Iñaki Caña]]
|}

== Tituly ==

==== Domáce súťaže ====

* [[FA Premier League|'''Premier League''']] '''(14x)''' 1931, 1933, 1934, 1935, 1938, 1948, 1953, 1971, 1989, 1991, 1998, 2002, 2004, 2026
* '''[[FA Cup]]: (14x)''' 1930, 1936, 1950, 1971, 1979, 1993, 1998, 2002, 2003, 2005, 2014, 2015, 2017, 2020
* '''[[EFL Cup]]: (2x)''' 1987, 1993
* '''[[FA Community Shield]] (18x)''' 1930, 1931, 1933, 1934, 1938, 1948, 1953, 1991 (zdieľaný s Tottenham Hotspur), 1998, 1999, 2002, 2004, 2014, 2015, 2017, 2020, 2023, 2026

'''Medzinárodne súťaže'''
* '''[[Pohár UEFA]]: (1x)''' 1970
* '''[[Pohár víťazov pohárov]]: (1x)''' 1994

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.arsenal.com/ Oficiálne stránky Arsenal FC] 
* [https://www.flashscore.sk/tim/arsenal/hA1Zm19f/ Arsenal výsledky]
{{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Futbalisti Arsenal FC}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}}
{{G-14}}
[[Kategória:Arsenal FC| ]]
[[Kategória:Anglické futbalové kluby]]
[[Kategória:Kluby FA Premier League]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Víťazi Pohára FA]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1886]]
[[Kategória:Šport v Londýne]]</text>
      <sha1>m6n7qr8gh9yt1bpg2n4y7o53dkbn4nc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Star Trek VIII: Prvý kontakt</title>
    <ns>0</ns>
    <id>111678</id>
    <revision>
      <id>8371414</id>
      <parentid>8038667</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:27:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371414</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7045" sha1="py66j7kh05nl5f84ern5c7lhf64pk9n" xml:space="preserve">{{Infobox Film
|Názov          = Star Trek: Prvý kontakt
|Originál       = Star Trek: First Contact
|Poster         =
|Žáner          = [[sci-fi]]
|Krajina        = [[Spojené štáty|USA]]
|Rok            = 1996
|Dĺžka          = 111
|Pôvodný jazyk  = anglicky
|Rozpočet       = 47 000 000 $ 
|Zárobok        = 146 027 888 $ (celosvetovo)
|Spoločnosť     = [[Paramount Pictures]]
|Dátum uvedenia = 22.11.1996
|Réžia          = [[Jonathan Frakes]]
|Scenár         = [[Rick Berman]] (námet)&lt;br /&gt;[[Ronald D. Moore]]&lt;br /&gt;[[Brannon Braga]]
|Produkcia      = [[Rick Berman]]
|Hudba          = [[Jerry Goldsmith]]
|Kamera         = [[Matthew F. Leonetti]]
|Predchádzajúci = [[Star Trek: Generácie]]
|Nasledujúci    = [[Star Trek: Vzbura]]
|Obsadenie      = 
|imdb_id        = 0117731
|csfd_id        = 19251
}}

'''''Star Trek VIII: Prvý kontakt''''' je v poradí ôsmy celovečerný film na tému [[Star Trek]]. Druhý zo série, ktorá vychádza z postáv a udalostí seriálu ''[[Star Trek: Nová generácia]]''.

Krátko po uvedení filmu ''[[Star Trek: Generácie]]'' dostali scenáristi [[Ronald D. Moore]] a [[Brannon Braga]] úlohu spracovať ďalší príbeh, tentoraz s významnou účasťou [[Borgovia|Borgov]]. Producent [[Rick Berman]] požadoval zaradenie cestovania v čase, čo scenáristi vyriešili umiestnením príbehu do [[21. storočie|21. storočia]]. Réžiu dostal [[Jonathan Frakes]], v seriáli a filmoch ako komandér [[William T. Riker]]. Rozpočet bol stanovený na 47 mil. $, dovtedy najvyšší v celej sérii Star Trek.

Došlo k viacerým vylepšeniam, ako po stránke technického prevedenia vesmírných lodí, samotných bojov v otvorenom vesmíre, tak aj designovým zmenám uniforiem posádky a vo stvárnení Borgov. Film bol nominovaný na [[Academy Awards]] za masky.

== Zápletka ==
[[Borgovia]] sa snažia cestovaním v čase z roku 2373 do roku 2063&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Star Trek: First Contact
  | url = http://memory-alpha.org/en/wiki/Star_Trek:_First_Contact
  | dátum vydania =  26.11.2003 
  | dátum aktualizácie = 25.6.2009
  | dátum prístupu = 29.6.2009
  | vydavateľ = [[Memory Alpha]]
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; prekaziť ľuďom na Zemi prvý pokus s [[warp]] rýchlosťou. Tým by spôsobili zmeny v [[Chronológia|časovej osi]], zabránili prvému kontaktu s [[Vulkánci|Vulkáncami]]. Bez prvého kontaktu by nedošlo na spustošenej Zemi k technickému a spoločenskému rozvoju, k vzniku [[Spojená federácia planét|Spojenej federácie planét]], a tak k ohrozeniu budúcich plánov Borgov v asimilovaní &lt;math&gt;\alpha&lt;/math&gt; [[galaktický kvadrant|kvadrantu]]. 
&lt;blockquote&gt;
Je tam vysoká koncentrácia metánu a oxidu uhličitého. Populácia približne deväť miliárd. Všetci Borgovia. ''(Dat o Zemi v budúcnosti)''
&lt;/blockquote&gt;

&lt;blockquote&gt;
Odpor je márny. ''(Borgské spoločenstvo)''
&lt;/blockquote&gt;

A preto sa posádka [[USS Enterprise|USS Enterprise E]] snaží cestovaním v čase za borgskou loďou zabrániť týmto zmenám.

== Príbeh ==

{{Spoiler}}
[[Hviezdny čas (Star Trek)|Hviezdny čas]] 50893,5. Borgovia opäť útočia na [[Zem]]. Kapitán [[Jean-Luc Picard]] a jeho loď s novým poradovým značením [[USS Enterprise|USS Enterprise E]] dostáva priamy rozkaz hliadkovať v [[Neutrálna zóna (Star trek)|Neutrálnej zóne]]. Rozkaz bol vydaný z obavy, že kapitán nie je dostatočne spoľahlivý, keďže bol pred šiestimi rokmi asimilovaný a bol Borgom s menom Locutus. Rozkazu sa vzoprie a letí s plnou podporou posádky Enterprise do boja o Zem. Prevezme velenie nad takmer padlou flotilou lodí a spoločným útokom, s využitím znalostí o Borgoch dôjde k zničeniu útočiacej borgskej kocky. Z kocky však unikne guľovitý modul, ktorý vyvolá chronometrický vír na cestovanie v čase. Modul ním letí na Zem do roku 2063. Na Zemi bolo desať rokov po 3. svetovej vojne, väčšina planéty bola zničená a nefungovala žiadna obrana. Posádka Enterprise zachytená vírom vidí dopad na populáciu na Zemi, a preto zachováva kurz a letí vírom za Borgami, so snahou predísť zmene v časovej línii, ktorú spôsobili.

Modul bombarduje územie [[Montana (USA)|Montany]], plán štartu rakety takmer stroskotáva. Enterprise po prelete časovým oknom zničí modul, no nezabráni [[transportér (star trek)|transportu]] niekoľkých Borgov na Enterprise, ktorí sa ju pokúšajú asimilovať. Z väčšej časti sú úspešní, zajali [[Dat]]a, ich hlavnou snahou je kontaktovať súčasných Borgov v &lt;math&gt;\delta&lt;/math&gt; [[galaktický kvadrant|kvadrante]], využitím [[deflektor]]u Enterprise. Pokus je Picardom, [[Worf]]om a ďalším dôstojníkom zmarený, no nepriaznivý vývoj situácie núti kapitána spustiť autodeštrukciu.

Na zemi v Montane zatiaľ časť posádky ([[William T. Riker]], [[Deanna Troi]], [[Beverly Crusherová]]) presviedča miestneho vedca [[Zefram Cochrane|Zeframa Cochrana]], aby vzlietol so svojou raketou ''Phoenix'' a použil warpový pohon. Tým by upútal pozornosť [[Vulkánci|Vulkáncov]], ktorí prelietajú slnečnou sústavou. A došlo by tak k prvému medziplanetárnemu kontaktu ľudí s inou rasou. Cochran čelí príbehom z budúcnosti o tom, aký je slávny, uznávaný a pod. Spolu s jeho alkoholizmom má posádka problém presvedčiť ho v pláne vzlietnuť.

Úspešne dôjde k štartu Phoenixu, zatiaľ čo na sa evakuovanej Enterprise kapitán snaží oslobodiť Data výmenou za seba. Ako niekdajší člen spoločenstva, silná osobnosť je pre Borgov veľmi cenný. Dat však dostal od Borgov ľudskú kožu a konečne sa takmer úplne poľudštil, a tak zostal Borgom zaviazaný. Kapitánovi nezostáva nič, len sledovať ako Dat zastavuje autodeštrukciu, vystreľuje salvu [[torpédo (star trek)|fotónových torpéd]] na Phoenix. Dat však náhle poruší obal chladenia warpového jadra, unikajúci plyn devastuje biologickú zložku Borgov. Picard hrozbe unikol, Dat obetoval svoje ľudské časti tela, Cochranovú loď zle nastavené torpéda minuli. Vulkánci pristanú na Zemi, Enterprise v zákryte mesiaca už čo najmenej ovplyvňuje časovú os. S využitím borgskej technológiej, ktorá zostala integrovaná do lodných systémov sa vráti posádka v čase naspäť domov.
{{Endspoiler}}

== Referencie ==
&lt;references/&gt;
&lt;!-- Clanok je uvedeny aj v externych odkazoch, pokial je tato referencia zbytocna (zdvojena), prosim odstranit --&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Star Trek VIII: First Contact}}

== Externé odkazy ==
* [http://memory-alpha.org/en/wiki/Star_Trek:_First_Contact Prvý kontakt] na [[Memory Alpha]] (Star Trek [[wiki]])
{{Preklad|jazyk=en|článok=Star Trek: First Contact|revízia=297849286}}

{{Star Trek}}

[[Kategória:Star Trek]]
[[Kategória:Sci-fi filmy USA]]
[[Kategória:Filmy štúdia Paramount Pictures]]
[[Kategória:Filmy z 1996]]
[[Kategória:Vedecko-fantastické filmy]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy o cestovaní v čase]]</text>
      <sha1>py66j7kh05nl5f84ern5c7lhf64pk9n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Star Trek IV: The Voyage Home</title>
    <ns>0</ns>
    <id>113393</id>
    <revision>
      <id>8371413</id>
      <parentid>8039066</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:26:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371413</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3007" sha1="n6uaqj6nph600t0190kf2hwlgtl8i9z" xml:space="preserve">{{Infobox Film
|Názov          = Star Trek IV: The Voyage Home
|Originál       = Star Trek IV: The Voyage Home
|Poster         =
|Žáner          = [[sci-fi]], [[komédia]], dobrodružný
|Krajina        = [[:Kategória:Filmy USA|USA]]
|Rok            = [[:Kategória:Filmy z 1986|1986]]
|Dĺžka          = 119
|Pôvodný jazyk  = anglicky
|Rozpočet       = 27 000 000 $
|Zárobok        = 133 000 000 $ (celosvetovo)
|Spoločnosť     = [[Paramount Pictures]]
|Dátum uvedenia = 26.11.1986
|Réžia          = [[Leonard Nimoy]]
|Scenár         = [[Steve Meerson]]&lt;br /&gt; [[Peter Krikes]]&lt;br /&gt; [[Nicholas Meyer]]&lt;br /&gt; [[Harve Bennett]]&lt;br /&gt; '''charaktery:'''&lt;br /&gt; [[Gene Roddenberry]] 
|Produkcia      = [[Harve Bennett]]
|Hudba          = [[Leonard Rosenman]]
|Kamera         = 
|Predchádzajúci = [[Star Trek III: The Search for Spock]]
|Nasledujúci    = [[Star Trek V: The Final Frontier]]
|Obsadenie      = 
|imdb_id        = 0092007
|csfd_id        = 20584
}}
'''Star Trek IV: The Voyage Home''' (doslova ''Star Trek IV: Cesta domov'') je štvrtý film na tému [[Star Trek]]. Nakrútila ho spoločnosť Paramount v roku [[1986]] a úzko súvisí s predchádzajúcim filmom ''[[Star Trek III: The Search For Spock]]''. 
Režíroval ho [[Leonard Nimoy]], herec hrajúci [[Spock]]a.

== Príbeh ==
{{spoiler}}
Admirál [[James T. Kirk]] letí na planétu [[Vulkán (Star Trek)|Vulkán]], aby zachránil [[Spocka]], ktorý je v zlom stave. Spocka síce zachráni, ale cestou na Zem, kam letia s ukradnutým klingonským plavidlom, sa dozvie strašnú vec – niečo na [[Zem]]i odparuje [[oceán]]y a po celej planéte vypadáva elektrina. Príčinou je mimozemská sonda, ktorá prišla skontrolovať, ako sa darí veľrybám – vysiela totiž signály, ktoré majú nadviazať komunikáciu s veľrybami. Lenže veľryby sú v 23. storočí vyhynuté, sonda tak pátra ďalej a nejde ju zneškodniť, pretože v jej blízkosti prestáva fungovať elektronika. Preto admirál Kirk podstupuje cestu časom do minulosti, aby ukoristil  a priviezol späť do svojej doby veľryby. Film je predovšetkým komédia, pretože posádka Enterprise sa ocitne v dobe, ktorá je jej absolútne cudzia. Kirk prehlási o Zemi že je &quot;Terra Incognita&quot; – zem neznáma. Nakoniec sa Kirkovi podarí priviesť nielen veľryby, ale aj jednu domorodkyňu z 20. storočia.    
{{endspoiler}}

== Zaujímavosti ==

*V scéne kde Čechov hľadá základňu jadrových ponoriek bola pre väčšiu autenticitu použitá skrytá kamera, takže zmätenie policajtov je skutočné.
*Inštitút pre výskum veľrýb v skutočnom San Franciscu neexistuje.

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Star Trek IV: The Voyage Home}}

== Externé odkazy ==
{{Memoryalpha|Star Trek IV: The Voyage Home}}
{{-}}
{{Star Trek}}

[[Kategória:Star Trek]]
[[Kategória:Sci-fi filmy USA]]
[[Kategória:Filmy z 1986]]
[[Kategória:Filmy štúdia Paramount Pictures]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy o cestovaní v čase]]</text>
      <sha1>n6uaqj6nph600t0190kf2hwlgtl8i9z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tatra K2</title>
    <ns>0</ns>
    <id>125002</id>
    <revision>
      <id>8371293</id>
      <parentid>8341548</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:36:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371293</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34071" sha1="e0rabemlpf0dicngdirlt647j0tsuug" xml:space="preserve">{{Infobox električka
| názov                 = Tatra K2
| obrázok               = Brno, Město Brno, Moravské náměstí, Tatra K2 (5).jpg
| veľkosť obrázku       = 
| popis obrázku         = Brnianska električka Tatra K2 na linke č. 5

&lt;!-- Výrobné údaje --&gt;
| typ                   = K2
| výrobca               = [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]
| prototyp              = 1966
| prevádzkovateľ        = 
| rok výroby            = 1966{{--}}1983
| počet kusov           = 569
| rok modernizácie      = 
| počet modernizovaných = 
| v prevádzke           = 

&lt;!-- Technické údaje --&gt;
| dĺžka                 = 20 400 mm
| šírka                 = 2 500 mm
| výška                 = 3 050 mm
| hmotnosť              = 21 900 kg
| rýchlosť              = 60 km/h
| rozchod               = 1 000 / 1 435 / 1 524 mm

&lt;!-- Obsaditeľnosť --&gt;
| sedenie               = 49
| státie                = 108 (5 os./m²)

&lt;!-- Motory a elektrická výzbroj --&gt;
| motor                 = TE 022
| výkon                 = 4×40 kW
| elektrická výzbroj    = odporová UA 12
| napätie               = 600 V DC

| poznámky              = 
}}

'''Tatra K2''' je dvojčlánková [[električka]], ktorá bola vyrábaná v rokoch 1966 (prototyp v roku 1966) až 1983 v podniku [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD Praha, závod Tatra Smíchov]] a ktorá bola odvodená od štandardného vozňa [[Tatra T3]]. Celkovo bolo vyrobených 569 kusov tejto prvej sériovo vyrábanej [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] kĺbovej električky, ktorá našla uplatnenie ako u tuzemských dopravných podnikov, tak aj v zahraničí ([[Sarajevo]] a [[Sovietsky zväz]]). V súčasnosti električky K2 jazdí už iba v [[Bratislava|Bratislave]], [[Brno|Brne]] a Sarajeve, predovšetkým už v modernizovanom prevedení (rekonštrukcie sú vykonávané od polovice 90. rokov 20. storočia).

== Historické pozadie ==
Pretože klasické električky koncepcie [[PCC]] nemohli nahradiť súpravy vlaky starých dvojnápravových električiek,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=BUTSCHEK|meno=Alan|titul=100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000|vydanie=|vydavateľ=Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF|miesto=Ústí nad Labem a Brno|rok=2000|isbn=|strany=76}}&lt;/ref&gt; pristúpil podnik ČKD na začiatku 60. rokov 20. storočia k vývoju dvojčlánkovej električky odvodené z typu [[Tatra T3]], ktorá bola označená ako [[Tatra K1]] a ktorej dva prototypy boli vyrobené v roku 1964.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K2|url=http://www.prazsketramvaje.cz/view.php?cisloclanku=2006041005|vydavateľ=www.prazsketramvaje.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; Problémy ale nastali u nespoľahlivej elektropneumatickej výzbroje.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ČERNÝ|meno=Martin|titul=Malý atlas městské dopravy 2002|vydanie=|vydavateľ=Gradis Bohemia|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-902791-5-5|strany=68–69}}&lt;/ref&gt; Preto v roku 1966 vznikol prototypový vozeň s úplne elektrickou výzbrojou, ktorý bol označený ako K2.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Losos|meno=Ludvík|titul=Atlas tramvají|vydanie=1.|vydavateľ=NADAS|miesto=Praha|rok=1981|strany=54, 127, 171|jazyk=česky|odkaz na autora2=a kol.}}&lt;/ref&gt;

Výroba električiek K2 potom pokračovala, najmä pre česko-slovenské dopravné podniky, až do roku 1983. Nástupcom typu K2 sa mali stať električky Tatra KT6, ich vývoj ale bol zastavený.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=MARA|meno=Robert|titul=Tatra T3 1960–2000. 40 let tramvají Tatra T3|vydanie=|vydavateľ=K-Report Pavel Malkus|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-903012-0-7|strany=76}}&lt;/ref&gt;

== Konštrukcia ==
Tatra K2 je jednosmerný šesťnápravový motorový električkový vozeň skladajúci sa z dvoch článkov. Po mechanickej stránke je zhodný so svojím predchodcom, električkou [[Tatra K1|K1]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Krajné podvozky sú [[Hnacia náprava|hnacie]], prevzaté z električky Tatra T3, stredný bežný podvozok (bez motorov ale s brzdou), na ktorom spočívajú oba články, je bezmotorový s elektromagnetickými čeľusťovými brzdami a koľajnicovými brzdami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Kĺbové spojenie oboch článkov karosérie sa nachádza na strednom podvozku, priechod je krytý mechom. Oproti štandardným vozidlám T3 sa v osi električky na spodku nenachádza masívny centrálny nosník, celý spodok je odľahčený.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; V každom článku sa v pravej bočnici nachádzajú dvoje štvorkrídlove skladacie dvere ovládané elektricky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Čelá električky sú vyrobené z [[Laminát|laminátovej]] škrupiny a boli navrhnuté [[František Kardaus|Františkom Kardausom]] (zhodné s typom T3).

Podlaha sa v električke K2 nachádza vo výške 900 mm nad temenom [[Koľajnica|koľajnice]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatra / ČKD K2 • imhd.sk Bratislava|url=http://imhd.zoznam.sk/ba/popis-typu-vozidla/21/Tatra-CKD-K2.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-05-06|dátum prístupu=2020-04-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20130506012337/http://imhd.zoznam.sk/ba/popis-typu-vozidla/21/Tatra-CKD-K2.html|dátum archivácie=2013-05-06}}&lt;/ref&gt; Interiér vozňa je z vnútornej strany obložený [[Umakart|umakartom]] (bočnice pod oknami), podlaha je vyrobená z vodovzdornej [[Preglejka|preglejky]], ktorá je pokrytá gumovým kobercom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Okenné sklá sú uchytené v karosérii pomocou gumových profilov. Horná časť okien je posuvná, k vetraniu okrem toho slúži aj štyri stropné vetracie klapky. Osvetlenie je riešené pomocou [[Žiarivka|žiariviek]], kúrenie je odporové, v prvom článku v stojanoch sedadiel, v článku zadnom v bočniciach.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;Butschek, s. 77.&lt;/ref&gt; Laminátové sedačky (u prvých sérií koženkové) pre cestujúcich sú v električke K2 rozmiestnené v troch radoch 2+1. V prednej časti vozňa sa nachádza oddelená kabína vodiča, ktorý ovláda električku jazdným a brzdovým pedálom.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Električka K2 je vybavená elektrickou výzbrojou typu UA12 s [[Odporová regulacia výkonu|odporovou reguláciou výkonu]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; V krajných podvozkoch sa nachádzajú vždy dva [[Elektromotor|trakčné motory]] TE 022 (každý poháňa jednu nápravu), ktoré sú zapojené sériovo, vzájomné spojenie oboch podvozkov je paralelné.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Pri rozjazde vozňa je plne využitý odpor [[Zrýchľovač|zrýchľovača]] (na rozdiel od električiek T2 a T3). Napájanie riadiacich obvodov a chladenie motorov prvého podvozku je vyriešené [[Motorgenerátor|motorgenerátorom]], motory tretieho podvozku majú vlastný motorventilátor.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Elektrický prúd je odoberaný z [[Trolejové vedenie|trolejového vedenia]] [[Pantograf (zberač prúdu)|pantografom]] na prednom článku, u vozov K2YU z prvých sérií pre Sarajevo bol zberač prúdu umiestnený na článku zadnom. 

Vyrábané boli verzie K2 pre Česko-Slovensko, K2SU pre Sovietsky zväz a K2YU pre [[Juhoslávia|Juhosláviu]], pričom rozdiely medzi jednotlivými variantmi boli malé.

=== Rekonštrukcia a modernizácia ===
Modernizácia zásadnejšieho charakteru električiek K2 prevádzkovaných v Česku a na Slovensku prebiehajú postupne od roku 1995, v súčasnej dobe sú už skôr uprednostňované novostavby električiek na dokladoch pôvodných starších vozňov.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Typ
!Modernizacia
!Modernizácia
v rokoch
!Prevádzka
|-
|[[Tatra K2G]]
|el. výzbroj TV8
|1995{{--}}2005
|Ostrava, Bratislava
|-
|[[Tatra K2R]]Tatra K2R.03
|nový dizajn, el. výzbroj TV8
|1995{{--}}1998
1997{{--}}1999
|Brno
|-
|[[Tatra K2S]]
|nový dizajn, el. výzbroj TV14 alebo TV Progress
|1998{{--}}2009
|Bratislava
|-
|[[Satra II]]
|nový dizajn, el. výzbroj TV14 alebo Siemens
|1998{{--}}201?
|Sarajevo
|-
|[[Tatra K2T]]
|el. výzbroj TV14
|1999{{--}}2000
|Brno
|-
|[[Tatra K2R.03-P]]
|nový dizajn, el. výzbroj TV Progress
|2000{{--}}2002
|Brno
|-
|[[Tatra K2P]]
|el. výzbroj TV Progress
|2000{{--}}2005
|Brno, Ostrava
|-
|[[Tatra K3R-N]]
|nový dizajn, el. výzbroj TV Progress, nový stredný nízkopodlažný článok
|2002{{--}}2004
|Brno
|-
|[[Satra III]]
|nový dizajn, el. výzbroj Siemens, nový stredný nízkopodlažný článok
|2004{{--}}201?
|Sarajevo
|}

=== Novostavby ===
Novostavby modernizovaných električiek K2 sú vykonávané od polovice prvého desaťročia 21. storočia. Vozidlá sú oficiálne vedené ako rekonštruované, fakticky ide ale o novostavby električiek (v niektorých prípadoch sú použité napr. pôvodné podvozky).
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Typ
!Modernizacia
!Výroba
v rokoch
!Prevádzka
|-
|[[Tatra K3R-N]]
|nový dizajn, el. výzbroj TV Progress, nový stredný nízkopodlažný článok
|2006
|Brno
|-
|[[Tatra K2S]]
|nový dizajn, el. výzbroj TV Progress
|2007{{--}}2009
|Bratislava
|-
|[[Vario LF2|Vario LF2R.E]]
|nový dizajn, el. výzbroj TV Progress, čiastočne nízkopodlažný vozeň
|2008{{--}}2018
|Brno
|-
|[[Vario LF2|Vario LF2R.S]]
|nový dizajn, el. výzbroj Škoda, čiastočne nízkopodlažný vozeň
|2013{{--}}2014
|Ostrava
|}

== Dodávky električiek ==
V rokoch 1966 až 1983 bolo vyrobených celkom 569 električiek K2. Ich najväčšími prevádzkovateľmi sa stali niektoré česko-slovenské dopravné podniky, ktoré vozne typu K2 prevádzkujú doteraz. Časť električiek bola v 60. rokoch exportovaná do Sovietskeho zväzu, kde sa ale príliš neuchytili a boli pomerne skoro vyradené. Necelá stovka kusov bola dodaná aj do Sarajeva, kde vozidlá tohto typu doteraz jazdí.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Súčasný štát
!Mesto
!Stránka
!Typ
!Roky dodávok
!Počet vozňov
!Evidenčné čísla
pri dodaní
!Poznámky
!Zdroj
|-
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}}
|[[Sarajevo]]
|[[Električková doprava v Sarajeve|stránka]]
|K2YU
|1973 – 1983
|90
|201–290
|&amp;nbsp;
|
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |{{Minivlajka|Česko|w}}
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Brno]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Električková doprava v Brne|stránka]]
|K2
|1967 – 1983
|120
|601–607, 1008–1117
|č. 607 – prototyp, čísla 1024, 1046, 1105 bola obsadená dvakrát
|&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozy K2 {{!}} Evidence DPMB {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=K2&amp;dopravce=DPMB|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|K2YU
|1983
|15
|1118–1132
|&amp;nbsp;
|&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozy K2YU {{!}} Evidence DPMB {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?typ=K2YU|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Ostrava]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Električková doprava v Ostrave|stránka]]
|K2
|1967 – 1969
|8
|802–809
|&amp;nbsp;
|&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MHD Ostrava|url=http://www.mhd-ostrava.cz/index.php?s=k2|vydavateľ=www.mhd-ostrava.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|K2YU
|1983
|2
|810–811
|&amp;nbsp;
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MHD Ostrava|url=http://www.mhd-ostrava.cz/index.php?s=k2|vydavateľ=www.mhd-ostrava.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=&quot;7&quot; |{{Minivlajka|Rusko|w}}
|[[Jekaterinburg]]
|[[Električková doprava v Jekaterinburgu|stránka]]
|K2SU
|1967 – 1969
|20
|801–820
|&amp;nbsp;
|&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Екатеринбургский трамвай {{!}}{{!}} Подвижной состав {{!}}{{!}} K-2|url=http://e-tram.narod.ru/tramcars/k2.html|vydavateľ=e-tram.narod.ru|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Moskva]]
|[[Električková doprava v Moskve|stránka]]
|K2SU
|1967 – 1970
|60
|151–211
|okrem čísla 156
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Московский Трамвай {{!}}{{!}} История|url=http://tram.ruz.net/history/ivanov15.htm|vydavateľ=tram.ruz.net|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Novosibirsk]]
|[[Električková doprava v Novosibirsku|stránka]]
|K2SU
|1967 – 1969
|36
|121–156
|&amp;nbsp;
|
|-
|[[Rostov nad Donom]]
|[[Električková doprava v Rostove nad Donom|stránka]]
|K2SU
|1968
|5
|1001–1005
|&amp;nbsp;
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rostov-na-Donu, Tatra K2 — Zoznam vozového parku|url=https://transphoto.org/list.php?serv=1&amp;cid=110&amp;mid=436|vydavateľ=transphoto.org|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Samara]]
|[[Električková doprava v Samare|stránka]]
|K2SU
|1967 – 1969
|30
|1001–1030
|&amp;nbsp;
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Самаратранс.info: Tatra-K2 — Общественный транспорт Самарской области|url=http://www.samaratrans.info/wiki/index.php/Tatra-K2|vydavateľ=www.samaratrans.info|dátum prístupu=2020-04-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20100111082717/http://www.samaratrans.info/wiki/index.php/Tatra-K2|dátum archivácie=2010-01-11}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Tula]]
|[[Električková doprava v Tule|stránka]]
|K2SU
|1969 – 1970
|19
|401–419
|&amp;nbsp;
|&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tula, Tatra K2 — Zoznam vozového parku|url=https://transphoto.org/list.php?serv=1&amp;cid=7&amp;mid=436|vydavateľ=transphoto.org|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ufa]]
|[[Električková doprava v Ufe|stránka]]
|K2SU
|1968 – 1969
|35
|&amp;nbsp;
|&amp;nbsp;
|
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |{{Minivlajka|Slovensko|w}}
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Bratislava]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Električková doprava v Bratislave|stránka]]
|K2
|1969 – 1977
|86
|309–394
|&amp;nbsp;
|&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;
|-
|K2YU
|1983
|3
|7085–7087
|&amp;nbsp;
|&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;
|-
|{{Minivlajka|Ukrajina|w}}
|[[Charkov]]
|[[Električková doprava v Charkove|stránka]]
|K2SU
|1968 – 1969
|40
|1901–1940
|&amp;nbsp;
|
|}

== Prevádzka ==

=== Prototyp ===
Prototyp električky K2 bol vyrobený v roku 1966 a pre skúšobné jazdy v [[Praha|Prahe]] bol označený číslom 7001.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;!-- Údajná prvá prototypová električka s duplicitným číslom 7000/II nikdy neexistovala, ako sa často chybne uvádza. (https://www.k-report.net/discus/messages/48/24410.html?1536956937) --&gt; Tento vozeň bol neskôr preznačený na č. 7000 a následne vystavený na [[Medzinárodný strojársky veľtrh|Medzinárodnom strojárskom veľtrhu]] v roku 1966&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; a na konci toho istého roka bol odovzdaný do [[Most (mesto)|Mostu]], kde skúšky pokračovali aj počas roka 1967.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=NEVYHOŠTĚNÝ|meno=Petr|titul=50 let rychlodráhy Most – Litvínov (1. část)|periodikum=Městská doprava|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2007|ročník=2|číslo=|strany=19–21|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Na prelome rokov 1967 a 1968 bol odpredaný do Brna, kde bol s číslom 607 zaradený začiatkom roka 1968 do bežnej prevádzky.&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DPMB 1007 (K2) {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vuz.php?id=4008|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; V roku 1969 bol predznačený na číslo 1007, vyradený bol ako prvý brniansky vozeň K2 (okrem požiarov) v roku 1988 a následne bol zošrotovaný.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

=== Česko ===
==== Brno ====
[[Súbor:100RIES_58.jpg|náhľad|Historická Tatra K2 v Brne]]
[[Súbor:Tatra_K2_(Brno).jpg|náhľad|Tatra K2YU v Brne]]
Najväčším prevádzkovateľom električiek K2 sa stal [[Dopravní podnik města Brna]] (DPMB). Do moravskej metropoly bolo prvých šesť vozňov (č. 601–606) dodaných začiatkom roka 1967, ich pravidelná prevádzka začala 19. februára toho istého roku.&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozy K2 {{!}} Evidence DPMB {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=K2&amp;dopravce=DPMB|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; Električka č. 605 bola vystavená na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu konanom v septembri, v prevádzke sa preto objavila až v októbri 1967.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DPMB 1005 (K2) {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vuz.php?id=4006|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; Na začiatku roka 1968 bol zakúpený siedmy vozeň (č. 607), išlo o prototyp, ktorý bol predtým skúšaný v Prahe a Moste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DPMB 1007 (K2) {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vuz.php?id=4008|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; V roku 1969 došlo k prečíslovaniu električiek, vozne boli označené číslami 1001–1007. Dodávky električiek K2 do Brna pokračovali v rokoch 1969, 1973, 1974, 1975 a 1977 až do evidenčného čísla 1117 (spolu teda 117 kusov).&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;

Na prelome rokov 1975 a 1976 bol vozeň č. 1013 skúšobne zapožičaný do [[Budapešť|Budapešti]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DPMB 1013 (K2) {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vuz.php?id=4014|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; V druhej polovici 70. rokov došlo k niekoľkým požiarom, pri ktorých boli električky K2 zničené. Preto DPMB zakúpil od ČKD náhradné vozové skrine, prípadne aj celé nové električky. Išlo o vozy č. 1024 (nový z roku 1977), č. 1046 (z roku 1979) a č. 1105 (z roku 1982).&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;

V roku 1983 pribudlo do Brna posledných 15 električiek K2 (č. 1118–1132), tentokrát v prevedení K2YU, ktoré boli pôvodne určené pre Sarajevo.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V roku 1984 bol vozeň č. 1118 upravený v rámci tzv. &quot;malé modernizácie&quot; na typ K2MM. Do prevádzky s cestujúcimi bol vypravený až po rozsiahlych skúškach na jar 1986.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Následne boli tieto rekonštrukcie vykonané aj u ďalších vozňov, príliš sa ale neosvedčili a električky boli neskôr uvedené do pôvodného stavu.

V roku 1995 sa začali skutočné modernizácie električiek K2, ktoré sa už blížili hranicu životnosti.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Najskôr bol rozbehnutý projekt [[Tatra K2R]], ktorý sa vplyvom niekoľkých udalostí (nedostatok finančných prostriedkov, krach ČKD, ai.) transformoval do električiek Tatra K2R.03, [[Tatra K2R.03-P|K2R.03-P]], [[Tatra K2T|K2T]] a [[Tatra K2P|K2P]]. Hlavným účelom týchto modernizácii (okrem celkovej opravy vozňa) bolo nahradenie nehospodárnej elektrickej výzbroje. Celkovo bolo modernizovaných 44 vozňov K2, ku ktorým sa v roku 2004 pridali ešte dve trojčlánkové električky [[Tatra K3R-N]].&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=KOCMAN|meno=Tomáš|titul=Brněnské tramvaje 2003 – 2008: 3. část – Článkové tramvaje K2, K3 a VarioLF2|periodikum=Městská doprava|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2008|ročník=|číslo=5|strany=10–11|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Vozeň č. 1007 bol  vyradený začiatkom roka 1988. Po dodávke poslednej série električiek Tatra T3SUCS v roku 1989, počas rokov 1989 a 1990 bola odpísaná časť najstarších vozňov K2.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Ďalšie električky boli vyradené v roku 1997, po roku 2003 (električka č. 1095 bola v roku 2005 odovzdaná do Technického múzea v Brne)&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; a po roku 2008, kedy sú vozy K2 nahradzované čiastočne nízkopodlažnými električkami [[Vario LF2]]. Napríklad v roku 2007 bolo doteraz v stave 39 nerekonštruovaných vozňov K2 s pôvodnou elektrickou výzbrojou, pričom celkový počet prevádzkovaných vozňov doplnilo ďalších 44 modernizovaných električiek K2 (nepočítajúc K3R-N).&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; O štyri roky neskôr klesol počet &quot;ká dvojok&quot; v pôvodnom stave na 30&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=KOCMAN|meno=Tomáš|titul=Současnost brněnské MHD – 1. část|periodikum=Městská doprava|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2011|ročník=4|číslo=|strany=17–20|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; a roku 2014 ich prevádzkových bolo iba 15, z toho prevažná väčšina z poslednej série z roku 1983.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=KOCMAN|meno=Tomáš|titul=Tramvajová doprava v Brně 2012-2014|periodikum=Městská doprava|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2015|ročník=1|číslo=1|strany=14–23|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Vozne č. 1034, 1074 a 1104 boli po vyradení odpredané firme [[Pars nova]], ktorá je po modernizácii (č. 1034 a 1074 – typ [[Satra II]], č. 1104 – typ [[Satra III]]) dodala do Sarajeva.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

==== Olomouc ====
[[Dopravní podnik města Olomouce]] v 90. rokoch 20. storočia uvažoval, vzhľadom na potrebu vyradeniu najstarších električiek T3, o nákupe dvoch alebo troch brnianskych vozňov K2. DPMO nakoniec dal prednosť nákupu nových nízkopodlažných električiek [[Škoda 03 T]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MHD Olomouc – Tramvaje 03T – Astra|url=http://www.mhd-olomouc.cz/Info/tramvaje-03T-astra|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-11-21|dátum prístupu=2020-04-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20151121062739/http://www.mhd-olomouc.cz/Info/tramvaje-03T-astra|dátum archivácie=2015-11-21}}&lt;/ref&gt;

==== Ostrava ====
[[Súbor:K2G_806,_Ostrava.jpg|náhľad|Modernizovaná [[Tatra K2G]] v Ostrave]]
Do Ostravy boli prvé kĺbové električky z produkcie ČKD dodané už v roku 1965, vtedy išlo o typ [[Tatra K1]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K1|url=http://www.prazsketramvaje.cz/view.php?cisloclanku=2006041004|vydavateľ=www.prazsketramvaje.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; Vozne typu K2 boli do Ostravy dodané v troch etapách: tri električky začiatkom roku 1967 (č. 802–804, vyrobené už v roku 1966&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhledávání vozů vyrobeno mezi lety 1966 a 1967, hledaný typ: K2, řazeno dle roku výroby a v. č.|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?manufacturedMin=1966&amp;manufacturedMax=1967&amp;order=manufactured-serialNumber&amp;typeOrMainTypeLikeArray%5B0%5D=K2|dátum vydania=2020-06-18|dátum prístupu=2020-07-13|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200713095912/https://seznam-autobusu.cz/seznam?manufacturedMin=1966&amp;manufacturedMax=1967&amp;order=manufactured-serialNumber&amp;typeOrMainTypeLikeArray%5B0%5D=K2|dátum archivácie=2020-07-13}}&lt;/ref&gt;), päť v roku 1969 (č. 805–809) a posledné dve typu K2YU, pôvodne vyrobené pre Sarajevo, v roku 1983 (č. 810 a 811).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Novšie vozne zakúpené v rokoch 1969 a 1983 boli v druhej polovici 90. rokov 20. storočia modernizované na typ Tatra K2G, so zvyšnými električkami sa počítalo už iba na dožitie a pre zachovanie historického vozňa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=ŠTĚPÁN|meno=Jaromír|titul=Modernizace tramvají v Ostravě|periodikum=Městská doprava|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2002|ročník=|číslo=6|strany=6–9|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Električky č. 802 a 803 ale napriek tomu boli začiatkom 21. storočia modernizované (typ K2R.P), vozeň č. 804 bol v roku 2005 vyradený a mal byť zachovaný ako historický. K tomu ale vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nedošlo a električka bola 4. novembra 2010 odvezená do šrotu.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Ako ďalšie bola vyradená električka K2G č. 810.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; V roku 2013 boli odstavené vozne K2G č. 808 a 809, na ktorých dokladoch boli postavené vozy Vario LF2 č. 1402 a 1403. Električka č. 811 bola vyradená v roku 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP Ostrava: vozy K2 {{!}} seznam-autobusu.cz|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&amp;ntyp=K2|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2020-04-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20200607083049/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&amp;ntyp=K2|dátum archivácie=2020-06-07}}&lt;/ref&gt; V roku 2018 boli postupne vyradené vozne K2G ev. č. 805–807, čím došlo k ukončeniu prevádzky typu K2G v Ostrave. Posledné dve prevádzkové električky K2R.P boli vyradené na jeseň toho istého roku po dodávke dvadsiatich nových električiek [[Stadler Tango NF2]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KPMHD_Ostrava na Instagrame: „Dnes se pomyslně rozloučíme s jedním typem tramvaje který po ostravských kolejích jezdil něco málo přes 50 let. Jedná se o typ K2 a jeho…“|url=https://www.instagram.com/p/BpZmiUJn90T/|vydavateľ=Instagram|dátum prístupu=2020-04-26|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Vozeň ev. č. 802 má byť prevedený do [[Zbierka vozidiel MHD Dopravného podniku Ostrava|múzejnej zbierky DP Ostrava]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DP Ostrava #8210 (ČKD Tatra K2R.P) {{!}} seznam-autobusu.cz|url=https://seznam-autobusu.cz/vuz/18236|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; zatiaľ čo K2R.P č. 803 sa stala historickým vozňom miestneho Krúžku priateľov MHD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DP Ostrava #803 (ČKD Tatra K2R.P) {{!}} seznam-autobusu.cz|url=https://seznam-autobusu.cz/vuz/18237|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2020-04-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20190818172659/https://seznam-autobusu.cz/vuz/18237|dátum archivácie=2019-08-18}}&lt;/ref&gt;

=== Slovensko ===

==== Bratislava ====
[[Súbor:Bratislava, Staré Mesto, Špitálská, Tramvaj K2.jpg|náhľad|Bratislavská električka K2 v pôvodnom náteru]]
[[Súbor:Bratislava, Radlinského ulica, Tatra K2S č. 7112 (2013-10-25; 01).jpg|náhľad|Modernizovaná bratislavská električka K2S]]
Jedinou [[Slovensko|slovenskou]] električkovou prevádzkou, kam boli dodané kĺbové vozne K2, sa stala Bratislava. Prvý vozeň tohto typu sa tu objavil v roku 1969 (č. 309), pravidelné dodávky ale začali až v roku 1971 a pokračovali v rokoch 1974, 1975 a 1977 (celkovo 86 vozňov do evidenčného čísla 394).&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Posledná električka č. 394 (od roku 1983 č. 8133) ale nikdy v prevádzke s cestujúcimi nebola, od dodania bola až do svojho vyradenia v roku 2009 využívaná výlučne ako cvičný voz. V roku 1983 boli zakúpené tri električky K2YU, ktoré boli pôvodne vyrobené pre Sarajevo a ktoré v Bratislave dostali čísla 7085–7087. V tom istom roku boli totiž ostatné vozne K2 (č. 309–393, okrem č. 318) prečíslované na rad 7001–7084. Električka č. 318 bola totiž v roku 1983 vyradená kvôli prasknutému nosnému čapu a poslúžila ako zdroj náhradných dielov.

Medzi rokmi 1998 a 2009 boli bratislavské vozne K2 modernizované na typ [[Tatra K2S]] (jeden vozeň aj na typ [[Tatra K2G|K2G]]). Posledný nerekonštruovaný vozeň K2 ev. č. 7084 bol vyradený 1. februára 2010, takže v prevádzke sú už iba modernizované typy K2G a K2S.

Prvou vyradenou K2 sa v Bratislave stal vozeň č. 318 (1983), nasledovaný v 80. rokoch ďalšími dvoma električkami (nehoda a požiar). Ďalšie elektricky boli vyradené začiatkom 90. rokov 20. storočia po dodaní električiek Tatra T6A5, nasledujúce v roku 1997 (opäť dodávka T6A5) a v roku 2009 (novostavby električiek K2S).&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vozeň č. 7009 bol po vyradení v roku 1993 zaradený medzi historické vozne pod svojím pôvodným číslom 317. Po svojom vyradení v roku 2009 zostali zachované v poslednom prevádzkovom stave aj električky č. 7086 a č. 8133. Električky č. 7034 a 7038 boli po vyradení opravené v ČKD a v roku 1996 darované do Sarajeva.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

=== Bosna a Hercegovina ===

==== Sarajevo ====
[[Súbor:Sarajevo Tram-231 Line-3 2011-10-15.jpg|náhľad|Sarajevská Tatra K2YU]]
Do Sarajeva, hlavného mesta [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], dodalo ČKD medzi rokmi 1973 a 1983 celkovo 90 električiek K2YU, označené boli číslami 201–290.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Od česko-slovenských vozňov K2 sa odlišovali predovšetkým pantografom, ktorý bol u starších dodávok umiestnený na zadnom článku. Pre Sarajevo bola aj pôvodne určená dvadsiatka vozňov K2YU, ktorú v roku 1983 odkúpili české a slovenské dopravné podniky (15 ks do Brna, 2 ks do Ostravy, 3 ks do Bratislavy).

V rámci povojnovej pomoci darovalo v roku 1996 ČKD miestnemu dopravnému podniku dve opravené ojazdené bratislavské električky K2, ktoré v Sarajeve dostali čísla 291 a 292. ČKD v spolupráci s Pars nova odkúpilo aj vyradený brnenský vozeň K2 a zmodernizovalo ho na prototyp typu [[Satra II]] (1998).&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V roku 2004 vznikli prototypy Satra II a [[Satra III]] s odlišnou elektrickou výzbrojou (oba vozne boli aj odkúpené z Brna),&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; sériové modernizácie už prebiehajú na pôvodných sarajevských vozňoch K2YU, ktorých počet tak pomaly ubúda.

=== Rusko ===
[[Súbor:Tatra_K2SU_300,_museum,_Yekaterinburg,_2014.jpg|náhľad|Muzeálna električka Tatra K2SU w Jekaterinburgu]]
Električky K2 neboli, na rozdiel od vozňov Tatra T3, v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] príliš úspešné. Väčšina exportovaných vozňov bola po približne 10 rokoch prevádzky zrušená. Hoci kapacitne kĺbový vozeň vyhovoval, problémy boli s nehnaným stredným podvozkom či konštrukciou kĺbu.

Najväčším prevádzkovateľom vozňov K2SU v ZSSR bol moskovský dopravný podnik, ktorý zakúpil v rokoch 1967 až 1970 (zrejme) 60 vozov (č. 151–211, okrem č. 156), vrátane prototypu (č. 151), ktorý ale bol čoskoro odpredaný do Novosibirska. Prvá električka K2SU bola do Moskvy dodaná v januári 1967 a v prevádzke sa objavila 30. januára toho istého roku. V roku 1970 sa konala skúška súpravy tvorenej dvomi vozňami K2SU, k jej nasadeniu do pravidelnej prevádzky ale nedošlo. V roku 1976 jazdilo v Moskve 49 električiek K2SU, posledné vozne boli vyradené v roku 1981.

Ďalšími sovietskymi prevádzkami s električkami K2SU boli [[Ufa]], [[Novosibirsk]], [[Rostov nad Donom]] (všetkých päť vozňov dodaných v roku 1968 bolo vyradených o 10 rokov neskôr), [[Samara]] (30 električiek v rokoch 1967{{--}}1969, vyradené v roku 1979), [[Jekaterinburg]] (1967{{--}}1969 20 vozňov, posledné vyradené 1980, jeden je zachovaný ako historický)&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; a [[Tula]] (19 kusov v rokoch 1969 a 1970; jeden voz zrušený po požiari v roku 1971, ďalších šesť vyradených v roku 1976, zvyšok do roku 1978).&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

=== Ukrajina ===
Najúspešnejším prevádzkovateľom sa stal ukrajinský [[Charkov]], kam bolo dodaných 40 vozňov v rokoch 1968 a 1969. Prvé električky K2SU sa v Charkove objavili v decembri 1968, ich pravidelná prevádzka začala 1. februára 1969.&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Харьков транспортный. Трамвай. Подвижной состав. Tatra-K2|url=http://gortransport.kharkov.ua/ps_models/47/|vydavateľ=gortransport.kharkov.ua|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt; Ďalšie dorazili do konca toho istého roka, všetky vozne tohto typu niesli čísla 1901–1940. V druhej polovici 70. rokov boli zakúpené vyradené vozne K2SU, štyri z Tuly a päť z Moskvy, ktoré poslúžili ako zdroj náhradných dielov.&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt; Vďaka nim a vďaka dielňam charkovského dopravného podniku tu vozne K2SU jazdili bez väčších problémov až do roku 1991, kedy boli vyradené posledné.&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt; Osudnými sa im stali dodávky električiek [[Tatra T6B5]].

== Historické vozy ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Pôvodná&lt;br /&gt;prevádzka
! Evidenčné číslo
! Súčasný majiteľ
! Typ
! Rok výroby
! Historický&lt;br /&gt;od roku
! Zdroj
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Električková doprava v Bratislave|Bratislava]]
|317
|[[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
|K2
|1971
|1994
|
|-
|7103
|[[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
|K2S
|1971
|2024
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČKD Tatra K2 #7103 | url = https://imhd.sk/ba/vozidlo/412/%C4%8CKD-Tatra-K2-7103 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2024-05-07 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|7086
|[[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]
|K2YU
|1983
|2009
|
|-
|8133
|DPP
|K2
|1977
|2009
|
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Električková doprava v Brne|Brno]]
|[[Zbierka vozidiel MHD Technického múzea v Brne#Tatra K2|1095]]
|[[Technické muzeum v Brne|TMB]]
|K2
|1977
|2005
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DPMB 1095 (K2MM) {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vuz.php?id=4101|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|1123
|[[Dopravní podnik města Brna|DPMB]]
|K2YU
|1983
|2016
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DPMB 1123/II (K2) {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vuz.php?id=4133|vydavateľ=www.bmhd.cz|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Električková doprava v Jekaterinburgu|Jekaterinburg]]
|813
|EMUP „TTU“
|K2SU
|1968
|1998
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Yekaterinburg, električkový voz č. 300|url=https://transphoto.org/vehicle/146550|vydavateľ=transphoto.org|dátum prístupu=2020-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]]
|[[Zbierka vozidiel MHD Dopravného podniku Ostrava#Tatra K2|803]]
|[[Dopravní podnik Ostrava|DPO]]
|K2R.P
|1966
|2019
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůz DP Ostrava #803 (ČKD Tatra K2R.P) {{!}} seznam-autobusu.cz|url=https://seznam-autobusu.cz/vuz/18237|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2020-04-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20190818172659/https://seznam-autobusu.cz/vuz/18237|dátum archivácie=2019-08-18}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Tatra K2|18014116}}

{{Električky ČKD}}

[[Kategória:Električky Tatra ČKD|K2]]
[[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané od roku 1966]]
[[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané do roku 1983]]
[[Kategória:Kĺbové električky]]</text>
      <sha1>e0rabemlpf0dicngdirlt647j0tsuug</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brad Pitt</title>
    <ns>0</ns>
    <id>126988</id>
    <revision>
      <id>8371410</id>
      <parentid>8213669</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:17:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Link</comment>
      <origin>8371410</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10343" sha1="9od1xvzfxrbawhs3iqcfiw7cx47madq" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Brad Pitt
| fotka                            = Brad Pitt-69858.jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = Pitt na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2024
| celé meno                        = William Bradley Pitt
| dátum narodenia                  = {{dnv|1963|12|18}}
| miesto narodenia                 = [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia                    = 
| prezývky                         = 
| povolanie                        = 
| roky pôsobenia                   = [[1987]] – doteraz
| manželka                         = [[Jennifer Aniston]] &lt;small&gt;([[2000]] – r. [[2005]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;  ([[2014]] - r. [[2019]])&lt;/small&gt;
| priateľka                        = [[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;([[2005]] – [[2014]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;Ines de Ramon &lt;small&gt;(2022 -)&lt;/small&gt;
| deti                             = 6
| rodičia                          = Jane Eta, William Alvin Pitt
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
| Oscar                            = '''[[Cena Akadémie za najlepší film|Najlepší film]]''' &lt;br /&gt; [[86th Academy Awards|2014]] – ''[[12 rokov otrokom]]'' &lt;br /&gt; ([[Producent (umenie)|producent]])&lt;br /&gt; '''[[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2020]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]
| Australian Film Institute Awards = 
| Ariel Awards                     = 
| BAFTA Awards                     = '''[[British Academy of Film and Television Arts|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br/&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Cézar                            = 
| Cena Emmy                        = 
| Filmfare Awards                  = 
| Gemini Awards                    = 
| Zlatý glóbus                     = '''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''[[12 opíc]]''&lt;br /&gt;'''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Zlatá malina                     = '''Najhorší filmový pár'''&lt;br/&gt;[[1994]] – ''[[Interview s upírom]]''
| Goya Awards                      = 
| Cena Grammy                      = 
| Laurence Olivier Awards          = 
| IFTA Awards                      = 
| NAACP Image Awards               = 
| National Film Awards             = 
| Screen Actors Guild Awards       = 
| Tony Awards                      = 
| ostatné ocenenia                 = '''[[Saturn Award]] za najlepšieho herca v hlavnej filmovej úlohe'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''Dvanásť opíc''&lt;br/&gt;
'''[[Volpi Cup]] za najlepšieho herca'''&lt;br/&gt;[[2007]] – ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]''
| Český lev                        = 
| Zlatý medveď                     = 
}}

'''William Bradley „Brad“ Pitt''' (* [[18. december]] [[1963]], [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[herec]] a [[Producent (umenie)|producent]]. Stal sa slávnym v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]], keď hral v niekoľkých veľkých [[hollywood]]skych filmoch. Vyhral [[Zlatý glóbus]] i [[Academy Awards|Oscara]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Brad Pitt {{!}} Ocenění
| periodikum = ČSFD.cz
| url = https://www.csfd.cz/tvurce/5-brad-pitt/oceneni/
| jazyk = cs-CZ
| dátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;, Oscara získal aj ako producent za film ''12 rokov otrokom'' (12 Years a Slave)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor = Alena Stará, TV Max
| titul = Oscara už konečně získal. Teď se chce Brad Pitt věnovat hlavně produkci
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/brad-pitt-herec-producent-oscar-tenkrat-v-hollywoodu.A200228_140230_filmvideo_mama
| dátum vydania = 2020-03-08
| daátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;.

== Biografia ==
Brad Pitt vyrastal v [[Springfield (Missouri)|Springfielde]] ako najstarší z troch detí vo veriacej rodine. Jeho otec sa volal William Alvin Pitt a vlastnil prepravnú spoločnosť, jeho matka bola školská poradkyňa. Vyštudoval Kickapooho strednú školu, po strednej škole začal študovať na Univerzite v Missouri žurnalistiku, grafický a reklamný design a reklamu.

Od detstva sa veľmi zaujímal o film a všetko okolo neho. Nakoniec sa rozhodol, že opustí školu a vydá sa do [[Los Angeles]], bez dokončeného vysokoškolského vzdelania, kde si zahral v jednom nie príliš úspešnom TV seriáli. Potom, aby si privyrobil na herecké kurzy, venoval sa obvyklým zamestnaniam začínajúcich hercov: predával zmrzlinu, strážil parkovisko a prezlečený za kura robil živú reklamu. Spočiatku mal možnosti vystupovať v reklame a televízii, postupne sa snažil dostať do filmu.

== Súkromie ==
Brad bol 5 rokov manželom známej americkej herečky [[Jennifer Aniston]]ovej. V roku [[2005]] oficiálne potvrdili rozchod a požiadali o rozvod. Onedlho sa Brad začal verejne objavovať po boku slávnej americkej herečky [[Angelina Jolie|Angeline Jolie]], s ktorou sa zblížil už pred svojím rozvodom. Spoznal sa s ňou pri natáčaní filmu Mr&amp;Mrs Smith. Prijal za vlastné jej dve adoptované deti (Maddoxa (8) z Kambodže, Zaharu (5) z Etiópie) a v roku [[2006]] sa im narodila dcéra Shiloh Nouvel Joliová-Pittová. Následne si adoptovali ďalšie dieťa, Paxa (6) z Vietnamu. V roku [[2008]] Angelina porodila dvojičky – Vivienne Marcheline a Knox Leona. [[19. september|19. septembra]] [[2016]] podala Angelina Jolie návrh na rozvod, v ktorom žiada o zverenie detí do svojej starostlivosti. Oficiálne sa rozviedli v roku 2019.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/news/2016/09/20/angelina-jolie-and-brad-pitt-to-divorce/ Angelina Jolie and Brad Pitt divorce: Pair split over 'irreconcilable differences' as actor denies substance abuse claims]&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
*''F1'' - 2025
*''Ad Astra'' - 2019
* ''Vtedy v Hoollywoode'' - 2019
* ''Deadpool 2'' - 2018
* ''War Machine'' - 2017
* ''Spojenci'' - 2016
*''[[Stávka na neistotu]]'' (2015) 
* ''[[Železné srdce]]'' (2014)
* ''[[Svetová vojna Z]]'' (2013)
* ''[[12 rokov otrokom]]'' (2013)
* ''[[Moneyball]]'' (2011)
* ''[[Megamozog]]'' (2010)
* ''[[Nehanební bastardi]]'' (2009) 50.''
* ''[[Podivný prípad Benjamina Buttona]]'' (2008)
* ''[[Po prečítaní spáľte]]'' (2008)
* ''[[Dannyho trinástka]]'' (2007)
* ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]'' (2007)  
* ''[[Babel]]'' (2006)
* ''[[Pán a pani Smithovci]]'' (2005)
* ''[[Dannyho dvanástka]]'' (2004)
* ''[[Trója (film)|Trója]]'' (2004)
* ''Freedom: A History of Us'' (2003) 40.
* ''Full Frontal'' (2002)
* ''Confessions of a Dangerous Mind'' (2002)
* ''Ocean's Eleven'' (Dannyho jedenástka) (2001)
* ''[[Priatelia (seriál)|Priatelia]]'' (v epizóde 'The One with the Rumor') (2001) – TV seriál
* ''[[Spy Game]]'' (2001)
* ''[[Mexičan]]'' (2001)
* ''[[Podfu(c)k]]'' (2000)
* ''[[Klub bitkárov (film)|Klub bitkárov]]'' (1999) 30.
* ''[[V koži Johna Malkovicha]]'' (1999)
* ''[[Zoznámte sa Joe Black]]'' (1998)
* ''The Dark Side of the Sun'' (1997)
* ''Seven Years in Tibet'' (Sedem rokov v Tibete) (1997)
* ''The Devil's Own'' (1997)
* ''Sleepers'' (1996)
* ''[[12 opíc|Dvanásť opíc]]'' (1995)
* ''[[Sedem (film)|Se7en]]'' (Sedem) (1995)
* ''Legends of the Fall'' (Legenda o vášni) (1994)
* ''Interview with the Vampire: The Vampire Chronicles'' (Interview s upírom) (1994) 20.
* ''The Favor'' (1994)
* ''True Romance'' (1993)
* ''Kalifornia'' (1993)
* ''A River Runs Through It'' (1992)
* ''Tales from the Crypt'' (v epizóde 'King of the Road') (1992)
* ''Cool World'' (1992)
* ''Two-Fisted Tales'' (1992)
* ''Contact'' (Kontakt) (1992)
* ''Johnny Suede'' (1991) 20.
* ''Thelma &amp; Louise'' (1991)
* ''Across the Tracks'' (1991)
* ''Glory Days'' (1990)
* ''Too Young to Die?'' (1990)
* ''The Image'' (1990)
* ''thirtysomething'' (v epizóde 'Love and Sex') (1989)
* ''Cutting Class'' (1989)
* ''Happy Together'' (1989)
* ''Growing Pains'' (1989) 10.
* ''Freddy's Nightmares'' (v epizóde 'Black Tickets') (1989)
* ''Head of the Class'' (v epizóde 'Partners') (1989)
* ''A Stoning in Fulham County'' (1988)
* ''21 Jump Street'' (v epizóde 'Best Years of Your Life') (1988)
* ''Dallas'' (1987)
* ''Another World'' (1987)
* ''Less Than Zero'' (1987)
* ''No Man's Land'' (1987)
* ''No Way Out'' (1987)1.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Brad Pitt|commons=Category:Brad Pitt}}

== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|id=5|meno=Brad Pitt}}
* {{imdb meno|id=0000093|meno=Brad Pitt}}

{{Biografický výhonok}}

{{Navboxes
|title = Ceny Brada Pitta
|list =
{{Oscar - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 1981 - 2000}}
{{Cena BAFTA pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny National Board of Review Award pre najlepšieho vedľajšieho herca}}
{{Držitelia ceny Screen Actors Guild Award za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pitt, Brad}}
[[Kategória:Filmoví herci USA]]
[[Kategória:Televízni herci USA]]
[[Kategória:Dabingoví herci USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Televízni producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatá malina za najhorší pár na plátne]]
[[Kategória:Osobnosti z Oklahomy]]</text>
      <sha1>9od1xvzfxrbawhs3iqcfiw7cx47madq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vlajka Ukrajiny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>138132</id>
    <revision>
      <id>8371323</id>
      <parentid>7959761</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:58:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <origin>8371323</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13031" sha1="ale1wrf25r9ozo8j041ndc627v16en7" xml:space="preserve">[[Súbor:Flag of Ukraine.svg|thumb|Vlajka [[Ukrajina|Ukrajiny]]]]
[[Súbor:Flag of Ukraine (construction sheet).svg|thumb|Rozmery ukrajinskej vlajky]]
[[Súbor:Typical agricultural landscape of Kherson Oblast.jpg|thumb|Symbolika ukrajinskej vlajky (nebo a polia)]]
[[Súbor:Flag of Ukraine over city Dnipro.jpg|thumb|Vlajka Ukrajiny v meste [[Dnipro]] (bývalý Dnepropetrovsk)]]

'''Vlajka [[Ukrajina|Ukrajiny]]''' je jedným z ukrajinských štátnych symbolov. Tvorí ju list v pomere 2:3 s dvoma vodorovnými pruhmi, [[modrá|modrým]], symbolizujúci nebo, a [[žltá|žltým]], ktorý predstavuje ukrajinské polia. Dňa [[28. január]]a [[1992]] bola oficiálne prijatá za štátnu vlajku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vlajka Ukrajiny|url=https://www.statnevlajky.sk/ukrajina|vydavateľ=www.statnevlajky.sk|dátum prístupu=2020-11-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 

== Dejiny ==
Dnešné hlavné mesto [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Kyjev]], bolo v rokoch [[882]] až [[1169]] hlavným mestom najstaršieho východoslovanského štátu ''Rus'', ktorý historici neskôr nazvali [[Kyjevská Rus]]. Po jej [[rozpad Kyjevskej Rusi|rozpade na niekoľko nezávislých kniežatstiev]] ([[1132]]) bol Kyjev dobytý v roku [[1240]] počas [[mongolský vpád do Európy|mongolského vpádu do Európy]]. Od konca [[14. storočie|14. storočia]] bola krajina rozdelená medzi [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľsko]] a [[Litovské veľkokniežatstvo|Litvu]]. Po pokuse o vytvorenie nezávislého štátu v rokoch [[1648]] – [[1654]] bolo územie dnešnej Ukrajiny postupne pripojené k [[Ruské cárstvo|Rusku]]. V [[Ústava Pilipa Orlika|ústave ukrajinských kozákov z roku 1710]] boli za symboly Ukrajiny ustanovené kresťanské zástavy zobrazujúce mušketiera. Od konca [[18. storočie|18. storočia]] do začiatku [[20. storočie|20. storočia]] sa Ukrajina ocitla pod vládou dvoch impérií – [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] a [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. V roku [[1848]] sa začali používať [[modrá|modro]]-[[žltá|žlté]] vlajky so žltým levom v skoku, ktoré boli inšpirované starým [[Halič (región)|haličským]] znakom (pozri [[Haličsko-volynské kniežatstvo]]). V krátkom čase však bol lev odstránený a používala sa iba modro-žltá, vodorovná bikolóra, podobná súčasnej vlajke. Po prvej [[ruská revolúcia (1905)|ruskej revolúcii]] v roku [[1905]] sa vlajka rozšírila po celej Ukrajine.&lt;ref name=&quot;vexilologie-vexilolog&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VEXILOLOG | url = http://vexilologie.cz/vexilolo/noxx.php?n=07 | vydavateľ = vexilologie.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Po [[februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcii]] v Rusku bola [[17. marec|17. marca]] [[1917]] založená [[Centrálna rada Ukrajiny]]. Odvtedy sa v Kyjeve začali na štátnej úrovni objavovať modro-žlté vlajky. Centrálna rada začala od [[Dočasná vláda Ruska|Dočasnej vlády Ruska]] požadovať [[autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] a v [[jún]]i 1917 ju aj vyhlásila. Po [[októbrová revolúcia|boľševickej revolúcii]] vyhlásila [[20. november|20. novembra]] širšiu autonómiu ukrajinských území od Ruska a [[22. január]]a [[1918]] protisovietsku [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskú ľudovú republiku]], ktorá používala modro-žltú vlajku. V tom období tiež na časti ukrajinského územia vznikla prosovietska [[Ukrajinská ľudová republika sovietov]] a niekoľko ďalších nezávislých subjektov. Ukrajinská ľudová republika sovietov používala (zdroje informácií sú však sporné) pravdepodobne červený list so žlto-modrou bikolórou v kantóne. Po občianskej vojne sa [[8. február]]a 1918 chopili moci sovietske oddiely. Centrálna rada však podpísala separátny mier s [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]] a [[18. február]]a začala [[Deutsches Heer|nemecká]] a [[rakúsko-uhorská armáda]] obsadzovať Ukrajinu, kde bola [[29. apríl]]a nastolená [[bábkový štát|bábková vláda]] ([[Ukrajinský štát]]) s hajtmanom [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlom Skoropadským]]. Vlajkou bola opäť modro-žltá bikolóra. Ukrajinský štát existoval do [[14. december|14. decembra]]. Dňa [[1. november|1. novembra]] 1918 vyhlásila počas rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] nezávislosť [[Západoukrajinská ľudová republika]], ktorá [[13. november|13. novembra]] schválila modro-žltú vlajku a existovala do [[18. júl]]a [[1919]], kedy [[Druhá poľská republika|Poľsko]] dokázalo obsadiť väčšinu jej územia.&lt;ref name=&quot;vexilologie-vexilolog&quot;/&gt;

Dňa [[10. marec|10. marca]] 1919 bol vyhlásená nezávislá [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská socialistická sovietska republika]] (USSR). Od [[14. marec|14. marca]] bola prijatím konečného znenia prvej Ústavy Ukrajinskej SSR zavedená vlajka podľa vzoru [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky]]. Tvoril ju [[červená|červený]] list so zlatou skratkou USSR v [[ruská cyrilika|azbuke]] (УССР) v ľavom hornom rohu so zlatým okrajom. Dňa [[30. december|30. decembra]] [[1922]] spojením Ruskej SFSR, Ukrajinskej SSR, [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruskej SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazskej SFSR]] vznikol [[Sovietsky zväz]]. V súvislosti so vznikom ZSSR bola [[15. január]]a [[1923]] prvýkrát potvrdená a zverejnená podoba štátnej vlajky Ukrajinskej SSR opísaná v ústave z roku 1919. [[Všeukrajinský ústredný výkonný výbor]] a [[Rada ľudových komisárov Ukrajinskej SSR]] vydali [[6. júl]]a [[1927]] uznesenie „O zabezpečení rovnoprávnosti jazykov a rozvoji ukrajinskej kultúry“, v ktorom sa odporúčalo používať [[ukrajinčina|ukrajinský jazyk]] aj v symboloch Ukrajinskej SSR. Ústava prijatá [[15. máj]]a [[1929]] oficiálne zaviedla tieto zmeny. Skratka УССР sa vo vlajke zmenila na У.С.Р.Р., ktorá zodpovedala názvu republiky v ukrajinčine, a zmizol okolo nej zlatý okraj. Ústava z [[30. január]]a [[1937]] zmenila okrem iného názov republiky na Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku aj podobu vlajky. Iniciály v ľavom hornom rohu sa zmenili na УРСР a pribudol pod ne zlatý [[kosák a kladivo]], symboly [[komunizmus|komunistickej]] moci.&lt;ref name=&quot;vexilologie-vexilolog&quot;/&gt;

Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]. V roku [[1945]] sa zakladajúcimi krajinami [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) stali aj ZSSR, Bieloruská SSR a Ukrajinská SSR. Keďže ich vlajky boli navzájom a od vlajok ostatných sovietskych republík takmer na nerozoznanie, rozhodlo sa o ich zmene. Dňa [[21. november|21. novembra]] [[1949]] bol prijatý výnos Prezídia [[Najvyšší soviet Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky|Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR]] „O štátnej vlajke Ukrajinskej SSR“ a [[5. júl]]a [[1950]] bol schválený zákonom. Ukrajina ako jedna z prvých zaviedla vlajku podľa vzoru, ktorý neskôr prevzali aj ostatné sovietske republiky. Išlo o vlajku, ktorá pozostávala z dvoch vodorovných pruhov, červeného a modrého, v pomere 2:1. Na červenom pruhu bol pri žrdi zlatý kosák a kladivo a nad ním zlato lemovaná červená päťramenná hviezda ako na [[vlajka Sovietskeho zväzu|štátnej vlajke ZSSR]]. Pomer strán vlajky bol 1:2. Hoci bola Ukrajina vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, jej vlajka sa bežne používala aj na medzinárodnej scéne. Spoločne s vlajkou Bieloruska boli ako jediné z vlajok vtedajších zväzových republík vyvesené pred budovou OSN v [[New York (mesto)|New Yorku]].&lt;ref name=&quot;vexilologie-vexilolog&quot;/&gt; 

Výnosom [[Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík|Prezídia]] [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu ZSSR]] bol [[19. august]]a [[1955]] schválený „Predpis o štátnej vlajke ZSSR“, v ktorom bola okrem iného aj presne opísaná kresba kosáku a kladiva, čo sa implementovalo aj do vlajok všetkých zväzových republík. Ústava Ukrajinskej SSR z roku [[1978]] ponechala vlajku nezmenenú. Počas sovietskej éry sa vlastníctvo modro-žltej vlajky považovalo za trestný čin a jej objavenie na verejných miestach bola mimoriadna udalosť. Bezpečnostné služby vynakladali maximálne úsilie na identifikáciu a potrestanie „protisovietskych živlov“. Vlastenci boli za takéto činy odsúdení na dva roky väzenia. V [[50. roky 20. storočia|50.]] až [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] [[KGB]] pravidelne informovala o vyvesovaní modro-žltej vlajky na rôznych miestach Ukrajiny. Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1989]] bolo v Kyjeve založené Národné hnutie Ukrajiny za prestavbu „Ruch“, ktorého symbolom sa stala svetlomodro-žltá vlajka. V dňoch [[13. september|13.]] až [[15. septembra]] [[1990]] kyjevský soviet povolil používanie modro-žltých vlajok spolu s doterajšou vlajkou Ukrajinskej SSR.&lt;ref name=&quot;vexilologie-vexilolog&quot;/&gt;

Dňa [[24. august]]a [[1991]] vyhlásil Najvyšší soviet Ukrajinskej SSR nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu a [[4. september|4. septembra]] bola nad budovou parlamentu vedľa vlajky Ukrajinskej SSR slávnostne vztýčená aj svetlomodro-žltá vlajka, hoci ešte nebola schválená. Uznesenie Prezídia [[Verchovna rada Ukrajiny|Verchovnej rady Ukrajiny]] z [[18. september|18. septembra]] 1991 povolilo používanie modro-žltej vlajky pri všetkých protokolárnych príležitostiach. Odvtedy sa vo všetkých prípadoch, ktoré si vyžadovali použitie štátnej vlajky, používala modro-žltá vlajka namiesto vlajky Ukrajinskej SSR. Dňa [[28. január]]a [[1992]] prijalo zasadanie Verchovnej rady na návrh ukrajinského prezidenta [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonida Kravčuka]] väčšinou hlasov Nariadenie o štátnej vlajke Ukrajiny, čím sa modro-žltá vlajka oficiálne stala štátnou. Pomer jej strán je 2:3. Vlajka Ukrajinskej SSR bola definitívne zrušená [[18. júl]]a 1992 vypustením článku 167 z Ústavy Ukrajiny z roku 1978. Od roku [[2004]] sa [[23. august]]a na Ukrajine oslavuje Deň vlajky. Sviatok bol ustanovený dekrétom prezidenta [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonida Kučmu]] na počesť stáročnej histórie ukrajinskej štátnosti, štátnych symbolov nezávislej Ukrajiny a na podporu úcty občanov k štátnym symbolom. V roku [[2009]] vykonal prezident [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]] zmeny dekrétu a zaviedol každoročný oficiálny ceremoniál vztyčovania vlajky.&lt;ref name=&quot;vexilologie-vexilolog&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNIAN redaction | odkaz na autora = | titul = Ukraine celebrating National Flag Day | url = https://www.unian.info/society/amp-2095679-ukraine-celebrating-national-flag-day.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = 2017-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Obrázok:Flag of Ukraine.svg|Jedna z podôb ukrajinskej národnej vlajky od roku 1848
Obrázok:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|Vlajka Ukrajinskej ľudovej republiky (1917 – 1921), Ukrajinského štátu (1918) a Západoukrajinskej ľudovej republiky (13. november 1918 – 1919)
Obrázok:Flag of Ukrainian People's Republic of the Soviets.svg|Jedna z možných podôb vlajky Ukrajinskej ľudovej republiky sovietov (1917 – 1918)
Obrázok:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919-1929).svg|Vlajka Ukrajinskej socialistickej sovietskej republiky (14. marec 1919 – 15. máj 1929)
Obrázok:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1929-1937).svg|Vlajka Ukrajinskej SSR (15. máj 1929 – 30. január 1937)
Obrázok:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1937–1949).svg|Vlajka Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (30. január 1937 – 5. júl 1950)
Obrázok:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (early variant).svg|Vlajka Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (5. júl 1950 – 19. august 1955)
Obrázok:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic.svg|Vlajka Ukrajinskej SSR (19. august 1955 – 18. september 1991)
Obrázok:Flag of Ukraine (Soviet shades).svg|Vlajka Ukrajiny (18. september 1991 – 28. január 1992)
Obrázok:Flag of Ukraine (fair blue).svg|Vlajka Ukrajiny so svetlejšími odtieňmi sa často používa ako alternatíva k tmavšej verzii
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Vlajky krajín Európy}}

[[Kategória:Vlajky štátov|Ukrajina]]
[[Kategória:Ukrajina]]</text>
      <sha1>ale1wrf25r9ozo8j041ndc627v16en7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ústava Spojených štátov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>143857</id>
    <revision>
      <id>8371322</id>
      <parentid>8250481</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:55:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <origin>8371322</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14776" sha1="9y43eo61463kb0lcpb0qp1wa4h2x0ya" xml:space="preserve">[[Súbor:Constitution of the United States - DPLA - 9ca804144bd5965e992ae3528bc3c6a3 (page 1).jpg|thumb|Prvá strana originálneho zápisu Ústavy]]

'''Ústava Spojených štátov''' ([[Angličtina|anglicky]] '''Constitution of the United States of America''') je najvyšší zákon [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Definuje vzťah medzi jednotlivými zložkami moci - [[Zákonodarná moc|zákonodárnej]], [[Výkonná moc|výkonnej]] a [[Súdna moc|súdnou]] - a ľudom Spojených štátov, ako aj ostatnými osobami nachádzajúcimi sa na jej území.

Bola schválená v pôvodnom znení [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarným zhromaždením]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]] dňa [[17. september|17. septembra]] [[1787]] a neskôr ratifikovaná občanmi v jednotlivých štátoch.

[[Ústava]] má ústredné miesto v americkom práve a politickej kultúre. Po ústave [[San Maríno|San Marína]] je americká ústava najstarším platným základným zákonom na svete. Opis dokumentu je možné vidieť v [[Národný archív (USA)|Národnom archíve]] vo [[Washington, D.C.|Washingtone, D.C.]]

== Originálne strany Ústavy ==
&lt;gallery&gt;
Image:Constitution of the United States - DPLA - 9ca804144bd5965e992ae3528bc3c6a3 (page 1).jpg|Page 1
Image:Constitution_of_the_United_States,_page_2.jpg|Page 2
Image:Constitution_of_the_United_States,_page_3.jpg|Page 3
Image:Constitution_of_the_United_States,_page_4.jpg|Page 4
&lt;/gallery&gt;

== Cesta k prijatiu ústavy ==
=== Počiatky politického vývoja ===
Počiatok americkej nezávislosti siaha do roku [[1763]], keď bol [[Parížsky mier|parížskym mierom]] z roku 1763 ukončený konflikt, ktorý v Európe dostal názov [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]], v Amerike [[Francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánska vojna]]. [[Spojené kráľovstvo|Anglicko]] zdanlivo posilnilo svoje pozície na [[Amerika (svetadiel)|americkom kontinente]] územnými ziskami, ale taktiež potrebovala po vyhratej vojne zlepšiť svoju finančnú situáciu. Nové dane a clá u amerických poplatníkov vyvolali hromadný odpor. A už v polovici 60. rokov nadobudol organizovanú podobu. Vznikali zo začiatku tajné, neskôr verejne pôsobiace organizácie Synov (ale i Dcér) slobody. Američania išli do revolúcie s heslom „žiadne zdanenie bez zastúpenia“. V počiatkoch nešlo o to, aby v anglickom parlamente zasadali zástupcovia amerických osadníkov. Naopak, Američania s tradíciou vlastných koloniálnych zastupiteľských orgánov odmietali akúkoľvek zvrchovanosť anglického parlamentu. Jediné, čo až do vyhlásenia nezávislosti nikto nespochybňoval, bola zvrchovanosť panovníka.

Rastúce napätie vo vzťahoch s materskou zemou viedlo k zvolaniu I. Kontinentálneho kongresu v roku [[1774]] do [[Philadelphia|Philadelphie]], kde sa zišli delegáti 12 provincií. Výsledkom rokovaní bolo vytvorenie tzv. Asociácie, t. j. združenia, ktoré zakazovalo obchodný styk s materskou zemou - Anglickom. Asociácia bola zrodom politickej komunity - Únie, ktorá síce nebola oficiálne vyhlásená, ale fakticky existovala. Bol to prvý a veľmi závažný krok k zjednoteniu.

=== Vyhlásenie nezávislosti ===
II. Kontinentálny kongres v roku [[1775]] bol postavený pred novú skutočnosť, začala sa vojna za nezávislosť. Delegáti museli riešiť mnoho praktických problémov súvisiacich s vedením vojny, zabezpečením vojska, ale i problémov finančných a obchodných. Prebiehajúca vojna krajinu výrazne zradikalizovala. Silneli hlasy, ktoré volali po úplnej nezávislosti. V tomto ohľade zohralo mimoriadnu úlohu dielo, ktoré sa stalo významným stavebným kameňom pri vytváraní amerického politického systému. Bol to pamflet [[Thomas Paine|Thomasa Painea]] ''Common Sense'' – Zdravý rozum. Bol vydaný v januári roku [[1776]] a počas troch mesiacov sa predalo 120 000 výtlačkov, pričom v tomto období žilo v kolóniách približne tri milióny belošského obyvateľstva, a úroveň vzdelania v [[18. storočie|18. storočí]] nebola vysoká. T. Paine sa v svojom pamflete zameral na úplnú nezávislosť. Nevystupoval proti anglickému parlamentu, ale priamo proti kráľovi. T. Paine odmietal [[Monarchia|monarchiu]] (hlavne dedičnú).

Rozhodujúci krok učinil Kongres [[4. júl]]a [[1776]], keď bola slávnostne vyhlásená a schválená [[Deklarácia nezávislosti]]. Kráľ, do tej doby v dokumentoch Kongresu nedotknuteľný, bol prehlásený za vinníka všetkých krívd a zločinov. Hlavným autorom prehlásenia nezávislosti bol [[Thomas Jefferson]]. Jeho text bol však komisiou [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] čiastočne upravený, hlavne pasáže týkajúce sa [[Otroctvo|otroctva]], to však bolo neprijateľné pre južné štáty a v záujme udržania jednoty nebola táto časť prehlásenia prijatá.

=== Formovanie ústavy ===
Vyhlásením nezávislosti začala prvá etapa konštituovania nového politického systému, pričom zásadné miesto patrilo prijímaniu nových ústav ako v jednotlivých provinciách, tak ústavy platnej pre celú Úniu. Ústava prestala byť chápaná ako dohoda medzi vládnucimi a ovládanými, ale ako vzájomná dohoda všetkých medzi sebou. Skúsenosti s anglickou vládou sa odrazili hlavne v obavách z centralizácie moci, z jej zneužitia. Preto v mnohých prípadoch zákonodarné orgány jednotlivých štátov nemali právo meniť ústavu, dokonca ani jej jednotlivé články. Hlavnou starosťou tvorcov ústav bolo obmedziť právomoci exekutívy. [[Guvernér (USA)|Guvernér]]i mali iba administratívne právomoci, boli zbavení možnosti zákonodarnej iniciatívy, volebné obdobie bolo jeden rok. V [[Pensylvánia|Pensylvánii]] funkciu guvernéra plnila dvanásťčlenná rada, ktorá bola volená ľudom. Mnoho sporov vznikalo pri otázke, či legislatíva má byť jednokomorová alebo dvojkomorová. Jednokomorová, lebo zloženie obyvateľstva v Amerike bolo jednoliate, hlavne chýbala tradičná [[aristokracia]]. Dvojkomorový parlament by naopak mohol napomáhať pri utváraní vrstvy privilegovaných. Väčšina štátov zahrnula do ústavy dvojkomorový [[parlament]]. V jeho prospech hovorila tradícia a zároveň ho preferovala väčšina vtedajších uznávaných mysliteľov ako J. Swift, D. Hume.

Návrh ústavy pre celú Úniu sa začal prejednávať v lete roku 1776. Rokovania boli dlhé a plné rozporov a trvali viac ako rok. Najbúrlivejšie boli diskusie o spôsobe hlasovania v Kongrese. Odpor predovšetkým spôsoboval návrh na tzv. vážené hlasovanie, teda väčší počet hlasov pre väčšie štáty. Nakoniec bolo rozhodnuté o rovnom postavení všetkých štátov, všetky mali v Kongrese jeden hlas. Po dlhých rokovaniach boli nakoniec 15. novembra 1777 Články Konfederácie a večnej únie podpísané zástupcami všetkých trinástich štátov. Tento ústavný text ponechával značné právomoci jednotlivým štátom ([[zvrchovanosť]], [[Sloboda|slobodu]] a [[nezávislosť]]), vrátane [[Jurisdikcia|jurisdikcie]] a práv nepostúpených priamo Konfederácii. Články Konfederácie vlastne legalizovali už existujúci systém [[Vláda|vlády]], ako sa vyvinul v období I. a II. Kontinentálneho kongresu a znamenali faktické vytvorenie konfederácie. Centrálnym úradom sa stal [[Kongres Spojených štátov]] (United States Congress), kde mal každý štát jeden hlas. Dve dôležité právomoci boli Kongresu odoprené, a to právomoc zdaňovať a právomoc regulovať obchod.

Táto prvá ústava musela preukázať svoju životaschopnosť vo veľmi zložitom období. Mier bol uzatvorený až v roku [[1783]] a potom bolo nutné prekonať problémy plynúce z nutnosti obnoviť spustošenú zem a z nedostatku finančných zdrojov. Hlavnou prekážkou ďalšieho rozvoja boli práve obmedzenia týkajúce sa práva vyberať [[Daň|dane]], regulovať obchod a fakticky neexistovala výkonná moc. Prestíž Kongresu klesala, niektoré štáty nevysielali svojich delegátov na rokovania a jeho neschopnosť získať peniaze v rámci Únie veľmi zhoršovala i medzinárodnú dôveryhodnosť. [[Francúzsko]] odmietlo poskytnúť úver Kongresu Spojených štátov.

V roku 1787 sa vo [[Philadelphia|Philadelphii]] zišiel konvent, ktorý mal nájsť riešenie. Prakticky všetci delegáti sa zhodovali, že existujúci systém je treba zmeniť. Jednoznačne bol prijatý princíp deľby moci na [[Zákonodarná moc|zákonodarnú]], [[Výkonná moc|výkonnú]] a [[Súdna moc|súdnu]]. Pomerne bez problémov sa rozhodlo o zriadení dvojkomorového Kongresu. Ale akým spôsobom voliť do týchto komôr a ako ich od seba odlíšiť, bolo omnoho zložitejšie. Nakoniec sa dospelo ku kompromisu. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov]] (United States House of Representatives) bola volená priamymi voľbami, senátori zákonodarstvom jednotlivých štátov (od roku 1913 bolo toto ustanovenie zrušené XVII. dodatkom k ústave a i do Senátu sú voľby priame). V [[Senát Spojených štátov|Senáte Spojených štátov]] (United States Senate) získal každý štát rovné zastúpenie dvoch [[Senát Spojených štátov|senátorov]]. Presadilo sa riešenie, aby Senát presadzoval záujmy jednotlivých štátov. Funkčné obdobie poslancov Snemovne reprezentantov bolo určené na dva roky, u senátorov na šesť. Pričom každé dva roky je volená tretina senátorov. Tým, otcovia zakladatelia, sledovali stabilizáciu moci – zabrániť príliš extrémnym výkyvom v rozhodovaní podľa momentálnej situácie a prípadnej momentálnej väčšiny. I v prípade veľmi nepokojnej vnútornej situácie je veľmi ťažké, aby prevahu v Kongrese získali radikálne skupiny, ktoré by mohli zásadným spôsobom transformovať spoločnosť. Stabilizačnú funkciu plní i [[prezident]]ské veto, jeho účinnosti môže zabrániť dvojtretinový nesúhlas poslancov v oboch snemovniach.

I v diskusii ohľadom hlavy štátu boli spory. Rada delegátov požadovala, aby prezidenta volil Kongres či zhromaždenia štátov, niektorí z nich požadovali jeho absolútnu závislosť na Kongrese. Naopak napríklad B. Franklin požadoval priamu voľbu. Kompromisné stanovisko nakoniec riešilo problém zavedením nepriamej voľby prostredníctvom tzv. kolégia voliteľov (electoral college). Dôležitou témou bola i dĺžka funkčného obdobia. Rozmedzie dva až sedem rokov zaznievalo na rokovaniach najčastejšie, spory sa viedli aj či je možné opätovné
zvolenie prezidenta do funkcie. Konečný kompromis nakoniec rozhodol o štyroch rokoch funkčného obdobia a znovuzvolenie nijak neobmedzil (maximálne dve funkčné obdobia pre prezidenta upravil až XXII. dodatok k ústave ratifikovaný v roku 1951).

Súdna moc prislúcha [[Najvyšší súd USA|Najvyššiemu súdu]] (Supreme Court) a nižším súdom, ktoré zriaďuje Kongres. Federálni sudcovia sú do svojich funkcií menovaní doživotne a nesmie im byť znížený plat počas ich pôsobnosti. Išlo o dosiahnutie maximálnej nezávislosti súdov. Sú menovaní prezidentom so súhlasom Senátu a odvolaní môžu byť ústavnou žalobou (impeachment).

Autori ústavy usilovali o to, aby nemohlo dôjsť k uzurpovaniu a zneužitiu moci, a preto vytvorili tzv. systém bŕzd a protiváh (checks and balances). Tak právomoc Kongresu bola prakticky obmedzená relatívnym vetom prezidenta, prezidentova právomoc je obmedzená súhlasom Senátu pri menovaní sudcov Najvyššieho súdu, vyslancov a ďalších štátnych úradníkov a procedúrou nazývanou impeachment, na základe ktorej na návrh Snemovne reprezentantov môže byť v procese pred Senátom za riadenia predsedu Najvyššieho súdu zbavený svojho úradu. Relatívne najvyššiu nezávislosť získalo súdnictvo, i keď nového sudcu menuje prezident so súhlasom Senátu.

Nová ústava postúpila mnoho práv federálnej vláde na úkor jednotlivých štátov. Hlavne Kongres získal právo ukladať a vyberať dane, clá, dávky a poplatky, riadiť obchod s cudzími národmi, medzi jednotlivými štátmi federácie a taktiež s [[Indiáni|indiánskymi]] kmeňmi, raziť peniaze, upraviť ich hodnotu, domáci i zahraničný kurz. Naopak nemohol uvaľovať akékoľvek clá na vývoz výrobkov. Jednotlivým štátom bolo zakázané uzavrieť akúkoľvek medzištátnu zmluvu, vstúpiť do aliancie či konfederácie, určovať clá a zriaďovať vojsko v čase mieru. Ústava zaručovala republikánsku formu vlády a zakazovala používania a udeľovania [[šľachtic]]kých titulov.

=== Prijatie ústavy ===
Nová ústava bola prijatá po necelých štyroch mesiacoch rokovaní [[17. septembra]] [[1787]]. Napriek tomu, že v niektorých pasážach bola v rozpore s demokratickými princípmi (zachovanie otroctva), bol to najdemokratickejší a najpokrokovejší dokument danej doby.

I keď podľa návrhu novej ústavy stačil k jej prijatiu súhlas dvojtretinovej väčšiny (teda deviatich) štátov, vznikol problém, či bude vôbec ratifikovaná. Bez problémov bola prijatá len v troch štátoch. V ostatných štátoch sa obyvateľstvo rozdelilo na antifederalistov, vystupovali proti ratifikácii ústavy, a federalisti, ktorí jej znenie obhajovali. Hlavným problém bolo, či je nutné v novej ústave zakotviť [[Listina základných práv a slobôd|Listinu práv a slobôd]]. Nakoniec sa rozhodlo, že štáty ratifikovali ústavu len podmienene s požiadavkou, aby bola doplnená o Listinu práv a slobôd. V septembri roku 1789 boli prijaté dodatky k ústave, ktoré zaručovali slobodu vyznania, slova, zhromažďovania a práva nosiť zbraň. Ratifikáciou prvých desiatich dodatkov k ústave v roku 1791 bol ukončený celý proces ústavnej transformácie spoločnosti. V súčasnosti je prijatých 27 dodatkov k ústave.
== Pozri aj ==
* [[Ústava Pilipa Orlika]]

== Zoznam bibliografických odkazov ==
DVOŘÁKOVÁ, V. – KUNC, J. – ŘÍCHOVÁ, B. – STRAHALOVÁ, Š. – JEŘÁBEK, M. Komparace politických systémů. Základní modely demokratických systémů. Praha: VŠE – Nakladatelství Oeconomica, 2008. ISBN 978-80-245-1357-7.

ŠKALOUD, J. et. al. Komparace politických systémů. Praha: VŠE, 1993. ISBN 80-7079-495-X.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=United States Constitution}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.archives.gov/exhibits/charters/constitution.html Ústava Spojených štátov amerických] {{eng icon}}
* [http://klempera.tripod.com/usustava.htm Americká ústava]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Ces icon}}

[[Kategória:Dejiny USA]]
[[Kategória:Ústavy v USA]]</text>
      <sha1>9y43eo61463kb0lcpb0qp1wa4h2x0ya</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371324</id>
      <parentid>8371322</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:00:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-50906-07|~2026-50906-07]] ([[User_talk:~2026-50906-07|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker</comment>
      <origin>8250481</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14733" sha1="cx128owzr3qn4kj267wmqkzc7jm1zgy" xml:space="preserve">[[Súbor:Constitution of the United States - DPLA - 9ca804144bd5965e992ae3528bc3c6a3 (page 1).jpg|thumb|Prvá strana originálneho zápisu Ústavy]]

'''Ústava Spojených štátov''' ([[Angličtina|anglicky]] '''Constitution of the United States of America''') je najvyšší zákon [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Definuje vzťah medzi jednotlivými zložkami moci - [[Zákonodarná moc|zákonodárnej]], [[Výkonná moc|výkonnej]] a [[Súdna moc|súdnou]] - a ľudom Spojených štátov, ako aj ostatnými osobami nachádzajúcimi sa na jej území.

Bola schválená v pôvodnom znení [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarným zhromaždením]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]] dňa [[17. september|17. septembra]] [[1787]] a neskôr ratifikovaná občanmi v jednotlivých štátoch.

[[Ústava]] má ústredné miesto v americkom práve a politickej kultúre. Po ústave [[San Maríno|San Marína]] je americká ústava najstarším platným základným zákonom na svete. Opis dokumentu je možné vidieť v [[Národný archív (USA)|Národnom archíve]] vo [[Washington, D.C.|Washingtone, D.C.]]

== Originálne strany Ústavy ==
&lt;gallery&gt;
Image:Constitution of the United States - DPLA - 9ca804144bd5965e992ae3528bc3c6a3 (page 1).jpg|Page 1
Image:Constitution_of_the_United_States,_page_2.jpg|Page 2
Image:Constitution_of_the_United_States,_page_3.jpg|Page 3
Image:Constitution_of_the_United_States,_page_4.jpg|Page 4
&lt;/gallery&gt;

== Cesta k prijatiu ústavy ==
=== Počiatky politického vývoja ===
Počiatok americkej nezávislosti siaha do roku [[1763]], keď bol [[Parížsky mier|parížskym mierom]] z roku 1763 ukončený konflikt, ktorý v Európe dostal názov [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]], v Amerike [[Francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánska vojna]]. [[Spojené kráľovstvo|Anglicko]] zdanlivo posilnilo svoje pozície na [[Amerika (svetadiel)|americkom kontinente]] územnými ziskami, ale taktiež potrebovala po vyhratej vojne zlepšiť svoju finančnú situáciu. Nové dane a clá u amerických poplatníkov vyvolali hromadný odpor. A už v polovici 60. rokov nadobudol organizovanú podobu. Vznikali zo začiatku tajné, neskôr verejne pôsobiace organizácie Synov (ale i Dcér) slobody. Američania išli do revolúcie s heslom „žiadne zdanenie bez zastúpenia“. V počiatkoch nešlo o to, aby v anglickom parlamente zasadali zástupcovia amerických osadníkov. Naopak, Američania s tradíciou vlastných koloniálnych zastupiteľských orgánov odmietali akúkoľvek zvrchovanosť anglického parlamentu. Jediné, čo až do vyhlásenia nezávislosti nikto nespochybňoval, bola zvrchovanosť panovníka.

Rastúce napätie vo vzťahoch s materskou zemou viedlo k zvolaniu I. Kontinentálneho kongresu v roku [[1774]] do [[Philadelphia|Philadelphie]], kde sa zišli delegáti 12 provincií. Výsledkom rokovaní bolo vytvorenie tzv. Asociácie, t. j. združenia, ktoré zakazovalo obchodný styk s materskou zemou - Anglickom. Asociácia bola zrodom politickej komunity - Únie, ktorá síce nebola oficiálne vyhlásená, ale fakticky existovala. Bol to prvý a veľmi závažný krok k zjednoteniu.

=== Vyhlásenie nezávislosti ===
II. Kontinentálny kongres v roku [[1775]] bol postavený pred novú skutočnosť, začala sa vojna za nezávislosť. Delegáti museli riešiť mnoho praktických problémov súvisiacich s vedením vojny, zabezpečením vojska, ale i problémov finančných a obchodných. Prebiehajúca vojna krajinu výrazne zradikalizovala. Silneli hlasy, ktoré volali po úplnej nezávislosti. V tomto ohľade zohralo mimoriadnu úlohu dielo, ktoré sa stalo významným stavebným kameňom pri vytváraní amerického politického systému. Bol to pamflet [[Thomas Paine|Thomasa Painea]] ''Common Sense'' – Zdravý rozum. Bol vydaný v januári roku [[1776]] a počas troch mesiacov sa predalo 120 000 výtlačkov, pričom v tomto období žilo v kolóniách približne tri milióny belošského obyvateľstva, a úroveň vzdelania v [[18. storočie|18. storočí]] nebola vysoká. T. Paine sa v svojom pamflete zameral na úplnú nezávislosť. Nevystupoval proti anglickému parlamentu, ale priamo proti kráľovi. T. Paine odmietal [[Monarchia|monarchiu]] (hlavne dedičnú).

Rozhodujúci krok učinil Kongres [[4. júl]]a [[1776]], keď bola slávnostne vyhlásená a schválená [[Deklarácia nezávislosti]]. Kráľ, do tej doby v dokumentoch Kongresu nedotknuteľný, bol prehlásený za vinníka všetkých krívd a zločinov. Hlavným autorom prehlásenia nezávislosti bol [[Thomas Jefferson]]. Jeho text bol však komisiou [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] čiastočne upravený, hlavne pasáže týkajúce sa [[Otroctvo|otroctva]], to však bolo neprijateľné pre južné štáty a v záujme udržania jednoty nebola táto časť prehlásenia prijatá.

=== Formovanie ústavy ===
Vyhlásením nezávislosti začala prvá etapa konštituovania nového politického systému, pričom zásadné miesto patrilo prijímaniu nových ústav ako v jednotlivých provinciách, tak ústavy platnej pre celú Úniu. Ústava prestala byť chápaná ako dohoda medzi vládnucimi a ovládanými, ale ako vzájomná dohoda všetkých medzi sebou. Skúsenosti s anglickou vládou sa odrazili hlavne v obavách z centralizácie moci, z jej zneužitia. Preto v mnohých prípadoch zákonodarné orgány jednotlivých štátov nemali právo meniť ústavu, dokonca ani jej jednotlivé články. Hlavnou starosťou tvorcov ústav bolo obmedziť právomoci exekutívy. [[Guvernér (USA)|Guvernér]]i mali iba administratívne právomoci, boli zbavení možnosti zákonodarnej iniciatívy, volebné obdobie bolo jeden rok. V [[Pensylvánia|Pensylvánii]] funkciu guvernéra plnila dvanásťčlenná rada, ktorá bola volená ľudom. Mnoho sporov vznikalo pri otázke, či legislatíva má byť jednokomorová alebo dvojkomorová. Jednokomorová, lebo zloženie obyvateľstva v Amerike bolo jednoliate, hlavne chýbala tradičná [[aristokracia]]. Dvojkomorový parlament by naopak mohol napomáhať pri utváraní vrstvy privilegovaných. Väčšina štátov zahrnula do ústavy dvojkomorový [[parlament]]. V jeho prospech hovorila tradícia a zároveň ho preferovala väčšina vtedajších uznávaných mysliteľov ako J. Swift, D. Hume.

Návrh ústavy pre celú Úniu sa začal prejednávať v lete roku 1776. Rokovania boli dlhé a plné rozporov a trvali viac ako rok. Najbúrlivejšie boli diskusie o spôsobe hlasovania v Kongrese. Odpor predovšetkým spôsoboval návrh na tzv. vážené hlasovanie, teda väčší počet hlasov pre väčšie štáty. Nakoniec bolo rozhodnuté o rovnom postavení všetkých štátov, všetky mali v Kongrese jeden hlas. Po dlhých rokovaniach boli nakoniec 15. novembra 1777 Články Konfederácie a večnej únie podpísané zástupcami všetkých trinástich štátov. Tento ústavný text ponechával značné právomoci jednotlivým štátom ([[zvrchovanosť]], [[Sloboda|slobodu]] a [[nezávislosť]]), vrátane [[Jurisdikcia|jurisdikcie]] a práv nepostúpených priamo Konfederácii. Články Konfederácie vlastne legalizovali už existujúci systém [[Vláda|vlády]], ako sa vyvinul v období I. a II. Kontinentálneho kongresu a znamenali faktické vytvorenie konfederácie. Centrálnym úradom sa stal [[Kongres Spojených štátov]] (United States Congress), kde mal každý štát jeden hlas. Dve dôležité právomoci boli Kongresu odoprené, a to právomoc zdaňovať a právomoc regulovať obchod.

Táto prvá ústava musela preukázať svoju životaschopnosť vo veľmi zložitom období. Mier bol uzatvorený až v roku [[1783]] a potom bolo nutné prekonať problémy plynúce z nutnosti obnoviť spustošenú zem a z nedostatku finančných zdrojov. Hlavnou prekážkou ďalšieho rozvoja boli práve obmedzenia týkajúce sa práva vyberať [[Daň|dane]], regulovať obchod a fakticky neexistovala výkonná moc. Prestíž Kongresu klesala, niektoré štáty nevysielali svojich delegátov na rokovania a jeho neschopnosť získať peniaze v rámci Únie veľmi zhoršovala i medzinárodnú dôveryhodnosť. [[Francúzsko]] odmietlo poskytnúť úver Kongresu Spojených štátov.

V roku 1787 sa vo [[Philadelphia|Philadelphii]] zišiel konvent, ktorý mal nájsť riešenie. Prakticky všetci delegáti sa zhodovali, že existujúci systém je treba zmeniť. Jednoznačne bol prijatý princíp deľby moci na [[Zákonodarná moc|zákonodarnú]], [[Výkonná moc|výkonnú]] a [[Súdna moc|súdnu]]. Pomerne bez problémov sa rozhodlo o zriadení dvojkomorového Kongresu. Ale akým spôsobom voliť do týchto komôr a ako ich od seba odlíšiť, bolo omnoho zložitejšie. Nakoniec sa dospelo ku kompromisu. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov]] (United States House of Representatives) bola volená priamymi voľbami, senátori zákonodarstvom jednotlivých štátov (od roku 1913 bolo toto ustanovenie zrušené XVII. dodatkom k ústave a i do Senátu sú voľby priame). V [[Senát Spojených štátov|Senáte Spojených štátov]] (United States Senate) získal každý štát rovné zastúpenie dvoch [[Senát Spojených štátov|senátorov]]. Presadilo sa riešenie, aby Senát presadzoval záujmy jednotlivých štátov. Funkčné obdobie poslancov Snemovne reprezentantov bolo určené na dva roky, u senátorov na šesť. Pričom každé dva roky je volená tretina senátorov. Tým, otcovia zakladatelia, sledovali stabilizáciu moci – zabrániť príliš extrémnym výkyvom v rozhodovaní podľa momentálnej situácie a prípadnej momentálnej väčšiny. I v prípade veľmi nepokojnej vnútornej situácie je veľmi ťažké, aby prevahu v Kongrese získali radikálne skupiny, ktoré by mohli zásadným spôsobom transformovať spoločnosť. Stabilizačnú funkciu plní i [[prezident]]ské veto, jeho účinnosti môže zabrániť dvojtretinový nesúhlas poslancov v oboch snemovniach.

I v diskusii ohľadom hlavy štátu boli spory. Rada delegátov požadovala, aby prezidenta volil Kongres či zhromaždenia štátov, niektorí z nich požadovali jeho absolútnu závislosť na Kongrese. Naopak napríklad B. Franklin požadoval priamu voľbu. Kompromisné stanovisko nakoniec riešilo problém zavedením nepriamej voľby prostredníctvom tzv. kolégia voliteľov (electoral college). Dôležitou témou bola i dĺžka funkčného obdobia. Rozmedzie dva až sedem rokov zaznievalo na rokovaniach najčastejšie, spory sa viedli aj či je možné opätovné
zvolenie prezidenta do funkcie. Konečný kompromis nakoniec rozhodol o štyroch rokoch funkčného obdobia a znovuzvolenie nijak neobmedzil (maximálne dve funkčné obdobia pre prezidenta upravil až XXII. dodatok k ústave ratifikovaný v roku 1951).

Súdna moc prislúcha [[Najvyšší súd USA|Najvyššiemu súdu]] (Supreme Court) a nižším súdom, ktoré zriaďuje Kongres. Federálni sudcovia sú do svojich funkcií menovaní doživotne a nesmie im byť znížený plat počas ich pôsobnosti. Išlo o dosiahnutie maximálnej nezávislosti súdov. Sú menovaní prezidentom so súhlasom Senátu a odvolaní môžu byť ústavnou žalobou (impeachment).

Autori ústavy usilovali o to, aby nemohlo dôjsť k uzurpovaniu a zneužitiu moci, a preto vytvorili tzv. systém bŕzd a protiváh (checks and balances). Tak právomoc Kongresu bola prakticky obmedzená relatívnym vetom prezidenta, prezidentova právomoc je obmedzená súhlasom Senátu pri menovaní sudcov Najvyššieho súdu, vyslancov a ďalších štátnych úradníkov a procedúrou nazývanou impeachment, na základe ktorej na návrh Snemovne reprezentantov môže byť v procese pred Senátom za riadenia predsedu Najvyššieho súdu zbavený svojho úradu. Relatívne najvyššiu nezávislosť získalo súdnictvo, i keď nového sudcu menuje prezident so súhlasom Senátu.

Nová ústava postúpila mnoho práv federálnej vláde na úkor jednotlivých štátov. Hlavne Kongres získal právo ukladať a vyberať dane, clá, dávky a poplatky, riadiť obchod s cudzími národmi, medzi jednotlivými štátmi federácie a taktiež s [[Indiáni|indiánskymi]] kmeňmi, raziť peniaze, upraviť ich hodnotu, domáci i zahraničný kurz. Naopak nemohol uvaľovať akékoľvek clá na vývoz výrobkov. Jednotlivým štátom bolo zakázané uzavrieť akúkoľvek medzištátnu zmluvu, vstúpiť do aliancie či konfederácie, určovať clá a zriaďovať vojsko v čase mieru. Ústava zaručovala republikánsku formu vlády a zakazovala používania a udeľovania [[šľachtic]]kých titulov.

=== Prijatie ústavy ===
Nová ústava bola prijatá po necelých štyroch mesiacoch rokovaní [[17. septembra]] [[1787]]. Napriek tomu, že v niektorých pasážach bola v rozpore s demokratickými princípmi (zachovanie otroctva), bol to najdemokratickejší a najpokrokovejší dokument danej doby.

I keď podľa návrhu novej ústavy stačil k jej prijatiu súhlas dvojtretinovej väčšiny (teda deviatich) štátov, vznikol problém, či bude vôbec ratifikovaná. Bez problémov bola prijatá len v troch štátoch. V ostatných štátoch sa obyvateľstvo rozdelilo na antifederalistov, vystupovali proti ratifikácii ústavy, a federalisti, ktorí jej znenie obhajovali. Hlavným problém bolo, či je nutné v novej ústave zakotviť [[Listina základných práv a slobôd|Listinu práv a slobôd]]. Nakoniec sa rozhodlo, že štáty ratifikovali ústavu len podmienene s požiadavkou, aby bola doplnená o Listinu práv a slobôd. V septembri roku 1789 boli prijaté dodatky k ústave, ktoré zaručovali slobodu vyznania, slova, zhromažďovania a práva nosiť zbraň. Ratifikáciou prvých desiatich dodatkov k ústave v roku 1791 bol ukončený celý proces ústavnej transformácie spoločnosti. V súčasnosti je prijatých 27 dodatkov k ústave.

== Zoznam bibliografických odkazov ==
DVOŘÁKOVÁ, V. – KUNC, J. – ŘÍCHOVÁ, B. – STRAHALOVÁ, Š. – JEŘÁBEK, M. Komparace politických systémů. Základní modely demokratických systémů. Praha: VŠE – Nakladatelství Oeconomica, 2008. ISBN 978-80-245-1357-7.

ŠKALOUD, J. et. al. Komparace politických systémů. Praha: VŠE, 1993. ISBN 80-7079-495-X.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=United States Constitution}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.archives.gov/exhibits/charters/constitution.html Ústava Spojených štátov amerických] {{eng icon}}
* [http://klempera.tripod.com/usustava.htm Americká ústava]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Ces icon}}

[[Kategória:Dejiny USA]]
[[Kategória:Ústavy v USA]]</text>
      <sha1>cx128owzr3qn4kj267wmqkzc7jm1zgy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Červený teror</title>
    <ns>0</ns>
    <id>150590</id>
    <revision>
      <id>8371330</id>
      <parentid>8276647</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:31:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371330</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5315" sha1="0l1qbsky5wlrhrm5ommjgjff3uz7amb" xml:space="preserve">'''Červený teror''' bolo boľševické úsilie fyzicky zlikvidovať svojich oponentov ([[1. septembra]] [[1918]] – [[jún]] [[1922]]). Bol súčasťou [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]].

Kým cársky režim trestal socialistickú podvratnú činnosť tromi rokmi vyhnanstva (iba za atentát ([[Fanny Kaplanová]]) a [[vlastizrada|vlastizradu]] ([[Matvej Konstantinovič Muranov]]) bolo doživotné vyhnanstvo a za kráľovraždu bol [[trest smrti]] ([[Alexandr Ulianov]])), boľševici sa rozhodli svojich oponentov zlikvidovať aj fyzicky. Ako zámienka im k tomu poslúžil nesúhlas ľavých [[eser]]ov s brest-litovským mierom, ktorý bol podpísaný [[3. marca]] 1918. IV. všeruský zjazd sovietov dňa [[15. marca]] 1918 vyslovil súhlas s ratifikáciou. Nemecká ríša vyslala do [[Moskva|Moskvy]] vyslanca [[gróf]]a [[Wilhelm Mirbach|Wilhelma Mirbacha]], Sovieti poslali do [[Berlín]]a trockistu [[Adolf Abramovič Joffe|Adolfa Abramoviča Joffea]], ktorý tam organizoval revolučnú propagandu.

Ďna [[20. júna]] 1918 eser [[Grigorij Ivanovič Semionov]] (nezamieňať s vodcom bielych) zavraždil [[Vladimir Volodarskij|Vladimira Volodarského]], člena Všeruského centrálneho výkonného výboru sovietov (Всероссийского центрального исполнительного комитета советов, ВЦИК – VCIK) a vrchného cenzora v [[Petrohrad]]e. Na začiatku júla 1918 sa konal V. všeruský zjazd sovietov. Ľavý eseri chceli uskutočniť &quot;tretiu ruskú revolúciu&quot;, preto obsadili budovu moskovskej Čeky. Za búrlivých diskusií medzi boľševikmi a esermi&lt;ref&gt;Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 161.&lt;/ref&gt; bola [[4. júla]] 1918 schválená ústava [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]. Keď pluk lotyšských červených strelcov pod velením bývalého cárskeho dôstojníka [[Jukums Vācietis|Isakima Vacetisa]] budovu Čeky dobyl späť, povstanie ľavých eserov sa zrútilo. Jej vodcov zatkli a popravili. Dňa [[6. júla]] 1918 ľaví eserovia ešte zavraždili vyslanca Mirbacha. Lenin (predseda vlády) a Sverdlov (hlava štátu) okamžite Nemcom kondolovali a odsúdili tento čin. Nemci žiadali povolenie, aby nemecké vyslanectvo v Moskve mohol chrániť nemecký pluk. Lenin z nacionálnych dôvodov odmietol. Nemci už nemali silu reagovať tvrdo a iba presunuli svoje vyslanectvo do samostatného Estónska. [[20. august]]a 1918 Nemci a sovieti uzavreli faktickú spojeneckú zmluvu: za ruské dodávky potravín a surovín Nemci prestali podporovať bielych. Po abdikácii Viliama II. vyhásil Lenin brest-litovskú mierovú zmluvu za neplatnú.

Ďna [[30. august]]a 1918 Fanny Kaplanová údajne postrelila Lenina a v ten istý deň Leonid Kanegeiser zavraždil šéfa petrohradskej Čeky Mojseja Urického. Väščina historikov sa prikláňa k teórii, že teror rozpútali ľavý eseri a boľševici iba tvrdo reagovali. Menšina (Oleg Vasiljev&lt;ref&gt;Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 190.&lt;/ref&gt;, [[Václav Veber]]&lt;ref&gt;Václav Veber: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[Karlova univerzita]] 1996, p. 53.&lt;/ref&gt;) považuje &quot;atentáty&quot; na Lenina a Urického za boľševickú provokáciu. Kľúčové je svedectvo Baturina a Leninovho vodiča Gila. Celý príbeh sprevádzali mnohé podozrivé okolnosti. Urickij bol nespoľahlivý element, lebo bol proti brest-litovskému mieru a rezignoval na svoj post. Vrátil sa čoskoro po Mirbachovej vražde.

Dňa [[2. septembra]] 1918 bol v celom Rusku vyhlásený výnimočný stav. Dňa [[5. septembra]] 1918 Sovnarkom vydal dekrét o červenom terore: Noviny tlačili zoznamy zastrelených. Boli zavedené ''trojky'', ktoré vynášali rozsudky s trestom smrti. Trest bol vykonaný do 24 hodín. Všetkých väznených členov dočasnej vlády (Временного правительства) verejne popravili: ministra spravodlivosti Ščeglovitova, ministra vnútra Chvostova, ministra vnútra Protopova, náčelníka policajného oddelenia Beleckého a arcidiakona Vostrogova.&lt;ref&gt;Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 194.&lt;/ref&gt; Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. V roku 1919 táto politika vyvolala [[Grigorijevovo povstanie|rozsiahle povstanie]]. Dňa [[20. apríl]]a [[1921]] bol vydaný dekrét o vytvorení špeciálneho koncentračného tábora pre 10 000 – 20 000 ľudí za polárnym kruhom.&lt;ref&gt;Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 203.&lt;/ref&gt;

Výsledkom červeného teroru bolo 13 000 000 mŕtvych (5 000 000 zomrelo hladom), 2 500 000 deportovaných a 1 500 000 emigrantov. Počet obyvateľov Moskvy sa znížil na polovicu a Petrohradu o 2/3. 86 % pracujúcich robilo v poľnohospodárstve.&lt;ref&gt;[[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 111.&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pramene ==
* Protokoly s výsluchmi Fanny Kaplanovej a Leninovho vodiča Gila vydal roku 1923 Ústav červenej profesúry v časopise Protetárska revolúcia. Stalin tým sledoval poškodenie Trockého.
* Vladimír Iľjič Lenin: ''Bežné úlohy sovietskej vlády''

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Komunizmus]]
[[Kategória:Terorizmus]]
[[Kategória:Prenasledovanie kresťanov]]</text>
      <sha1>0l1qbsky5wlrhrm5ommjgjff3uz7amb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Korupcia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>155354</id>
    <revision>
      <id>8371454</id>
      <parentid>8297628</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:16:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <comment>/* Boj proti korupcii */</comment>
      <origin>8371454</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11132" sha1="3djlgoj236nz1fqm4mmu3urrfuaysnt" xml:space="preserve">[[Súbor:UNCAC 1.png|náhľad|Dohovor OSN proti korupcii]]
'''Korupcia''' (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť:
[[Súbor:World Map Index of perception of corruption 2009.svg|thumb|right|Index korupcie v spoločnosti v krajinách sveta.]]
[[Súbor:Dato Sri Mohd Najib Tun Razak.JPG|thumb|Bývalým Malajzijský premiér [[Najib Razak]], dieťa na plagáte korupcie&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Explainer: Malaysia's ex-PM Najib and the multi-billion dollar 1MDB scandal|url=https://www.reuters.com/world/asia-pacific/malaysias-ex-pm-najib-multi-billion-dollar-1mdb-scandal-2022-08-23/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-23|dátum prístupu=|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;]] 
* v užšom zmysle: aktívne aj pasívne [[podplácanie]] (v slovenskom [[Trestný zákon|Trestnom zákone]] má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia)
* v širšom zmysle: 
** podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu
** podľa [[Transparency International]]: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech
** podľa [[politológia|politológa]] [[Harold Dwight Lasewell|Harolda Dwighta Lasewella]]: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody)
* v najširšom zmysle: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť

Sledovaním a kvantifikovaním korupcie vo svete sa dnes zaoberá najmä [[Transparency International]], ktorá každoročne vydáva index vnímania korupcie (CPI) v sledovaných štátoch. S korupciou súvisí iný neduh a to [[klientelizmus]]. Na klientelizmus v slovenskej [[politika|politike]] dlhodobo upozorňuje aj [[mimovládna organizácia]] [[Aliancia Fair-play]].

== Spoločenské a politické dôsledky korupcie ==
* Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
* Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy [[demokracia|demokracie]].
* Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]].

== Ekonomické dôsledky korupcie ==
* Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu).
* Zneisťuje [[investor]]ov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde.
* Narúša súťaženie, bráni [[Transparentnosť|transparentnosti]], a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov).
* Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu.
* Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.

== Dopad korupcie na obchod ==
* Slovenská spoločnosť, ktorá podpláca zahraničného verejného činiteľa, sa dopúšťa skutku, ktorý je trestný aj podľa slovenského práva. Niektoré vlády a medzinárodné organizácie ako aj [[Svetová banka]] zverejňujú zoznam spoločností, ktoré sa podieľali na korupcii. Tieto spoločnosti môžu byť vylúčené z verejných služieb a medzinárodných projektov.
* Ak sa stane všeobecne známy, že spoločnosť sa podieľala na korupčnom správaní, dobré meno spoločnosti môže korupcia vážne poškodiť v očiach obchodných partnerov a verejnosti. Mnohoročné úsilie a vybudovanie dobrého mena môže zničiť jediný korupčný škandál.
* Spoločnosť, ktorá podpláca iných, podnecuje korupciu vo svojom vlastnom okruhu. Osoby, ktoré podplácajú verejných činiteľov v mene spoločnosti, môžu byť samé v pokušení zneužiť informácie, peniaze, vplyv pre svoje potreby a nechať sa podplatiť.

== Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)
== Spôsoby riešenia problému korupcie ==

Libertarianizmus je jednou z politických ideológií, ktoré sa usilujú vytvoriť podmienky, v ktorých korupcia nemôže existovať.

V roku 2023 sa [[Javier Milei]] stal prvým libertariánskym prezidentom na svete (v Argentíne). Podľa viacerých štúdií došlo v krajine v septembri 2026 – presne 1 000 dní po začiatku zavádzania libertariánskej ideológie – k hospodárskemu rozmachu &lt;ref&gt;[ ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[ ]&lt;/ref&gt; == Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)
== Spôsoby riešenia problému korupcie ==

[[Libertarianizmus]] je jednou z politických ideológií, ktoré sa usilujú vytvoriť podmienky, v ktorých korupcia nemôže existovať.

V roku 2023 sa [[Javier Milei]] stal prvým libertariánskym prezidentom na svete (v Argentíne). Podľa viacerých štúdií došlo v krajine v septembri 2026 – presne 1 000 dní po začiatku zavádzania libertariánskej ideológie – k hospodárskemu rozmachu &lt;ref&gt;[https://bondvigilantes.com/blog/2026/09/1000-days-of-milei/ 1,000 Days of Milei]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.riotimesonline.com/argentina-milei-1000-days-in-office-2026/ Argentina: Milei’s 1,000 Days Bring Lower Inflation]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.infobae.com/politica/2026/09/16/los-1000-dias-de-milei-el-gobierno-llega-con-su-peor-valoracion-malestar-economico-pero-conserva-su-piso-electoral/?outputType=amp-type Los 1000 días de Milei: el Gobierno llega con su peor valoración y malestar económico, pero conserva su piso electoral]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ 1000 días de Javier Milei: los logros, las crisis que lo marcaron y los déficits]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ Milei cumplió 1.000 días de Gobierno y una encuesta reveló que tiene más del 50% de imagen negativa]&lt;/ref&gt;.

[[Obrázok:Логотип партії 5.10.jpg|thumb|Logo politickej strany „5.10“]]

Na Ukrajine, ktorá bola v roku 2018 najskorumpovanejšou krajinou v Európe podľa údajov Medzinárodného menového fondu &lt;ref&gt;[https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/what-is-wrong-with-the-ukrainian-economy/ What is wrong with the Ukrainian economy?]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://minfin.com.ua/ua/amp/2018/10/16/35280817/ МВФ назвав Україну найбіднішою країною у Європі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lmn.in.ua/najbidnisha-krayina-yevropy/ Найбідніша країна Європи]&lt;/ref&gt; založil ukrajinský politik [[Hennadij Balašov]] politickú stranu „[[politická strana 5.10|5.10]]“. Strana, vychádzajúca z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia, si kládla za cieľ radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chcela nahradiť iba dvoma odvodmi pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru. V [[Prezidentské volby na Ukrajině 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] skončila strana 5.10 na 14. mieste &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/main/13-programa-partii.html Програма Партії 5.10]&lt;/ref&gt;. Po smrti Hennadija Balašova v roku 2025 sa novým lídrom strany stal jeho spolupracovník Jurij Konovalčuk &lt;ref&gt;[https://kafedra-press.kiev.ua/novini/619-yuriy-konovalchuk-tak-vynuzhdaet-sistema.html Юрий Коновальчук: «Так вынуждает система»]&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm JASPI – Zbierka zákonov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080617010821/http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm |date=2008-06-17 }}

[[Kategória:Korupcia| ]]
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Trestné právo]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Ekonomické problémy]]</text>
      <sha1>3djlgoj236nz1fqm4mmu3urrfuaysnt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371455</id>
      <parentid>8371454</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:16:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <origin>8371455</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11087" sha1="ilbn3477v3e14fxh3hoai6gvdsxause" xml:space="preserve">[[Súbor:UNCAC 1.png|náhľad|Dohovor OSN proti korupcii]]
'''Korupcia''' (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť:
[[Súbor:World Map Index of perception of corruption 2009.svg|thumb|right|Index korupcie v spoločnosti v krajinách sveta.]]
[[Súbor:Dato Sri Mohd Najib Tun Razak.JPG|thumb|Bývalým Malajzijský premiér [[Najib Razak]], dieťa na plagáte korupcie&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Explainer: Malaysia's ex-PM Najib and the multi-billion dollar 1MDB scandal|url=https://www.reuters.com/world/asia-pacific/malaysias-ex-pm-najib-multi-billion-dollar-1mdb-scandal-2022-08-23/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-23|dátum prístupu=|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;]] 
* v užšom zmysle: aktívne aj pasívne [[podplácanie]] (v slovenskom [[Trestný zákon|Trestnom zákone]] má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia)
* v širšom zmysle: 
** podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu
** podľa [[Transparency International]]: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech
** podľa [[politológia|politológa]] [[Harold Dwight Lasewell|Harolda Dwighta Lasewella]]: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody)
* v najširšom zmysle: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť

Sledovaním a kvantifikovaním korupcie vo svete sa dnes zaoberá najmä [[Transparency International]], ktorá každoročne vydáva index vnímania korupcie (CPI) v sledovaných štátoch. S korupciou súvisí iný neduh a to [[klientelizmus]]. Na klientelizmus v slovenskej [[politika|politike]] dlhodobo upozorňuje aj [[mimovládna organizácia]] [[Aliancia Fair-play]].

== Spoločenské a politické dôsledky korupcie ==
* Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
* Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy [[demokracia|demokracie]].
* Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]].

== Ekonomické dôsledky korupcie ==
* Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu).
* Zneisťuje [[investor]]ov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde.
* Narúša súťaženie, bráni [[Transparentnosť|transparentnosti]], a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov).
* Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu.
* Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.

== Dopad korupcie na obchod ==
* Slovenská spoločnosť, ktorá podpláca zahraničného verejného činiteľa, sa dopúšťa skutku, ktorý je trestný aj podľa slovenského práva. Niektoré vlády a medzinárodné organizácie ako aj [[Svetová banka]] zverejňujú zoznam spoločností, ktoré sa podieľali na korupcii. Tieto spoločnosti môžu byť vylúčené z verejných služieb a medzinárodných projektov.
* Ak sa stane všeobecne známy, že spoločnosť sa podieľala na korupčnom správaní, dobré meno spoločnosti môže korupcia vážne poškodiť v očiach obchodných partnerov a verejnosti. Mnohoročné úsilie a vybudovanie dobrého mena môže zničiť jediný korupčný škandál.
* Spoločnosť, ktorá podpláca iných, podnecuje korupciu vo svojom vlastnom okruhu. Osoby, ktoré podplácajú verejných činiteľov v mene spoločnosti, môžu byť samé v pokušení zneužiť informácie, peniaze, vplyv pre svoje potreby a nechať sa podplatiť.

== Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)
== Spôsoby riešenia problému korupcie ==

Libertarianizmus je jednou z politických ideológií, ktoré sa usilujú vytvoriť podmienky, v ktorých korupcia nemôže existovať.

V roku 2023 sa [[Javier Milei]] stal prvým libertariánskym prezidentom na svete (v Argentíne). Podľa viacerých štúdií došlo v krajine v septembri 2026 – presne 1 000 dní po začiatku zavádzania libertariánskej ideológie – k hospodárskemu rozmachu &lt;ref&gt;[ ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[ ]&lt;/ref&gt; == Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)
[[Libertarianizmus]] je jednou z politických ideológií, ktoré sa usilujú vytvoriť podmienky, v ktorých korupcia nemôže existovať.

V roku 2023 sa [[Javier Milei]] stal prvým libertariánskym prezidentom na svete (v Argentíne). Podľa viacerých štúdií došlo v krajine v septembri 2026 – presne 1 000 dní po začiatku zavádzania libertariánskej ideológie – k hospodárskemu rozmachu &lt;ref&gt;[https://bondvigilantes.com/blog/2026/09/1000-days-of-milei/ 1,000 Days of Milei]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.riotimesonline.com/argentina-milei-1000-days-in-office-2026/ Argentina: Milei’s 1,000 Days Bring Lower Inflation]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.infobae.com/politica/2026/09/16/los-1000-dias-de-milei-el-gobierno-llega-con-su-peor-valoracion-malestar-economico-pero-conserva-su-piso-electoral/?outputType=amp-type Los 1000 días de Milei: el Gobierno llega con su peor valoración y malestar económico, pero conserva su piso electoral]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ 1000 días de Javier Milei: los logros, las crisis que lo marcaron y los déficits]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ Milei cumplió 1.000 días de Gobierno y una encuesta reveló que tiene más del 50% de imagen negativa]&lt;/ref&gt;.

[[Obrázok:Логотип партії 5.10.jpg|thumb|Logo politickej strany „5.10“]]

Na Ukrajine, ktorá bola v roku 2018 najskorumpovanejšou krajinou v Európe podľa údajov Medzinárodného menového fondu &lt;ref&gt;[https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/what-is-wrong-with-the-ukrainian-economy/ What is wrong with the Ukrainian economy?]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://minfin.com.ua/ua/amp/2018/10/16/35280817/ МВФ назвав Україну найбіднішою країною у Європі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lmn.in.ua/najbidnisha-krayina-yevropy/ Найбідніша країна Європи]&lt;/ref&gt; založil ukrajinský politik [[Hennadij Balašov]] politickú stranu „[[politická strana 5.10|5.10]]“. Strana, vychádzajúca z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia, si kládla za cieľ radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chcela nahradiť iba dvoma odvodmi pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru. V [[Prezidentské volby na Ukrajině 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] skončila strana 5.10 na 14. mieste &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/main/13-programa-partii.html Програма Партії 5.10]&lt;/ref&gt;. Po smrti Hennadija Balašova v roku 2025 sa novým lídrom strany stal jeho spolupracovník Jurij Konovalčuk &lt;ref&gt;[https://kafedra-press.kiev.ua/novini/619-yuriy-konovalchuk-tak-vynuzhdaet-sistema.html Юрий Коновальчук: «Так вынуждает система»]&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm JASPI – Zbierka zákonov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080617010821/http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm |date=2008-06-17 }}

[[Kategória:Korupcia| ]]
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Trestné právo]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Ekonomické problémy]]</text>
      <sha1>ilbn3477v3e14fxh3hoai6gvdsxause</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371456</id>
      <parentid>8371455</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:17:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <comment>/* Boj proti korupcii */</comment>
      <origin>8371456</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10610" sha1="rliu8nenlyq2nhb8zp9zzdi29im2sew" xml:space="preserve">[[Súbor:UNCAC 1.png|náhľad|Dohovor OSN proti korupcii]]
'''Korupcia''' (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť:
[[Súbor:World Map Index of perception of corruption 2009.svg|thumb|right|Index korupcie v spoločnosti v krajinách sveta.]]
[[Súbor:Dato Sri Mohd Najib Tun Razak.JPG|thumb|Bývalým Malajzijský premiér [[Najib Razak]], dieťa na plagáte korupcie&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Explainer: Malaysia's ex-PM Najib and the multi-billion dollar 1MDB scandal|url=https://www.reuters.com/world/asia-pacific/malaysias-ex-pm-najib-multi-billion-dollar-1mdb-scandal-2022-08-23/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-23|dátum prístupu=|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;]] 
* v užšom zmysle: aktívne aj pasívne [[podplácanie]] (v slovenskom [[Trestný zákon|Trestnom zákone]] má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia)
* v širšom zmysle: 
** podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu
** podľa [[Transparency International]]: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech
** podľa [[politológia|politológa]] [[Harold Dwight Lasewell|Harolda Dwighta Lasewella]]: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody)
* v najširšom zmysle: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť

Sledovaním a kvantifikovaním korupcie vo svete sa dnes zaoberá najmä [[Transparency International]], ktorá každoročne vydáva index vnímania korupcie (CPI) v sledovaných štátoch. S korupciou súvisí iný neduh a to [[klientelizmus]]. Na klientelizmus v slovenskej [[politika|politike]] dlhodobo upozorňuje aj [[mimovládna organizácia]] [[Aliancia Fair-play]].

== Spoločenské a politické dôsledky korupcie ==
* Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
* Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy [[demokracia|demokracie]].
* Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]].

== Ekonomické dôsledky korupcie ==
* Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu).
* Zneisťuje [[investor]]ov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde.
* Narúša súťaženie, bráni [[Transparentnosť|transparentnosti]], a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov).
* Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu.
* Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.

== Dopad korupcie na obchod ==
* Slovenská spoločnosť, ktorá podpláca zahraničného verejného činiteľa, sa dopúšťa skutku, ktorý je trestný aj podľa slovenského práva. Niektoré vlády a medzinárodné organizácie ako aj [[Svetová banka]] zverejňujú zoznam spoločností, ktoré sa podieľali na korupcii. Tieto spoločnosti môžu byť vylúčené z verejných služieb a medzinárodných projektov.
* Ak sa stane všeobecne známy, že spoločnosť sa podieľala na korupčnom správaní, dobré meno spoločnosti môže korupcia vážne poškodiť v očiach obchodných partnerov a verejnosti. Mnohoročné úsilie a vybudovanie dobrého mena môže zničiť jediný korupčný škandál.
* Spoločnosť, ktorá podpláca iných, podnecuje korupciu vo svojom vlastnom okruhu. Osoby, ktoré podplácajú verejných činiteľov v mene spoločnosti, môžu byť samé v pokušení zneužiť informácie, peniaze, vplyv pre svoje potreby a nechať sa podplatiť.

== Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)
== Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)

[[Libertarianizmus]] je jednou z politických ideológií, ktoré sa usilujú vytvoriť podmienky, v ktorých korupcia nemôže existovať. V roku 2023 sa [[Javier Milei]] stal prvým libertariánskym prezidentom na svete (v Argentíne). Podľa viacerých štúdií došlo v krajine v septembri 2026 – presne 1 000 dní po začiatku zavádzania libertariánskej ideológie – k hospodárskemu rozmachu &lt;ref&gt;[https://bondvigilantes.com/blog/2026/09/1000-days-of-milei/ 1,000 Days of Milei]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.riotimesonline.com/argentina-milei-1000-days-in-office-2026/ Argentina: Milei’s 1,000 Days Bring Lower Inflation]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.infobae.com/politica/2026/09/16/los-1000-dias-de-milei-el-gobierno-llega-con-su-peor-valoracion-malestar-economico-pero-conserva-su-piso-electoral/?outputType=amp-type Los 1000 días de Milei: el Gobierno llega con su peor valoración y malestar económico, pero conserva su piso electoral]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ 1000 días de Javier Milei: los logros, las crisis que lo marcaron y los déficits]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ Milei cumplió 1.000 días de Gobierno y una encuesta reveló que tiene más del 50% de imagen negativa]&lt;/ref&gt;.

[[Obrázok:Логотип партії 5.10.jpg|thumb|Logo politickej strany „5.10“]]

Na Ukrajine, ktorá bola v roku 2018 najskorumpovanejšou krajinou v Európe podľa údajov Medzinárodného menového fondu &lt;ref&gt;[https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/what-is-wrong-with-the-ukrainian-economy/ What is wrong with the Ukrainian economy?]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://minfin.com.ua/ua/amp/2018/10/16/35280817/ МВФ назвав Україну найбіднішою країною у Європі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lmn.in.ua/najbidnisha-krayina-yevropy/ Найбідніша країна Європи]&lt;/ref&gt; založil ukrajinský politik [[Hennadij Balašov]] politickú stranu „[[politická strana 5.10|5.10]]“. Strana, vychádzajúca z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia, si kládla za cieľ radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chcela nahradiť iba dvoma odvodmi pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru. V [[Prezidentské volby na Ukrajině 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] skončila strana 5.10 na 14. mieste &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/main/13-programa-partii.html Програма Партії 5.10]&lt;/ref&gt;. Po smrti Hennadija Balašova v roku 2025 sa novým lídrom strany stal jeho spolupracovník Jurij Konovalčuk &lt;ref&gt;[https://kafedra-press.kiev.ua/novini/619-yuriy-konovalchuk-tak-vynuzhdaet-sistema.html Юрий Коновальчук: «Так вынуждает система»]&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm JASPI – Zbierka zákonov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080617010821/http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm |date=2008-06-17 }}

[[Kategória:Korupcia| ]]
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Trestné právo]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Ekonomické problémy]]</text>
      <sha1>rliu8nenlyq2nhb8zp9zzdi29im2sew</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371458</id>
      <parentid>8371456</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:18:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <origin>8371458</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9306" sha1="inhasr6d3oswf3pm279lw55vx5bhxwr" xml:space="preserve">[[Súbor:UNCAC 1.png|náhľad|Dohovor OSN proti korupcii]]
'''Korupcia''' (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť:
[[Súbor:World Map Index of perception of corruption 2009.svg|thumb|right|Index korupcie v spoločnosti v krajinách sveta.]]
[[Súbor:Dato Sri Mohd Najib Tun Razak.JPG|thumb|Bývalým Malajzijský premiér [[Najib Razak]], dieťa na plagáte korupcie&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Explainer: Malaysia's ex-PM Najib and the multi-billion dollar 1MDB scandal|url=https://www.reuters.com/world/asia-pacific/malaysias-ex-pm-najib-multi-billion-dollar-1mdb-scandal-2022-08-23/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-23|dátum prístupu=|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;]] 
* v užšom zmysle: aktívne aj pasívne [[podplácanie]] (v slovenskom [[Trestný zákon|Trestnom zákone]] má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia)
* v širšom zmysle: 
** podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu
** podľa [[Transparency International]]: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech
** podľa [[politológia|politológa]] [[Harold Dwight Lasewell|Harolda Dwighta Lasewella]]: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody)
* v najširšom zmysle: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť

Sledovaním a kvantifikovaním korupcie vo svete sa dnes zaoberá najmä [[Transparency International]], ktorá každoročne vydáva index vnímania korupcie (CPI) v sledovaných štátoch. S korupciou súvisí iný neduh a to [[klientelizmus]]. Na klientelizmus v slovenskej [[politika|politike]] dlhodobo upozorňuje aj [[mimovládna organizácia]] [[Aliancia Fair-play]].

== Spoločenské a politické dôsledky korupcie ==
* Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
* Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy [[demokracia|demokracie]].
* Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]].

== Ekonomické dôsledky korupcie ==
* Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu).
* Zneisťuje [[investor]]ov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde.
* Narúša súťaženie, bráni [[Transparentnosť|transparentnosti]], a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov).
* Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu.
* Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.

== Dopad korupcie na obchod ==
* Slovenská spoločnosť, ktorá podpláca zahraničného verejného činiteľa, sa dopúšťa skutku, ktorý je trestný aj podľa slovenského práva. Niektoré vlády a medzinárodné organizácie ako aj [[Svetová banka]] zverejňujú zoznam spoločností, ktoré sa podieľali na korupcii. Tieto spoločnosti môžu byť vylúčené z verejných služieb a medzinárodných projektov.
* Ak sa stane všeobecne známy, že spoločnosť sa podieľala na korupčnom správaní, dobré meno spoločnosti môže korupcia vážne poškodiť v očiach obchodných partnerov a verejnosti. Mnohoročné úsilie a vybudovanie dobrého mena môže zničiť jediný korupčný škandál.
* Spoločnosť, ktorá podpláca iných, podnecuje korupciu vo svojom vlastnom okruhu. Osoby, ktoré podplácajú verejných činiteľov v mene spoločnosti, môžu byť samé v pokušení zneužiť informácie, peniaze, vplyv pre svoje potreby a nechať sa podplatiť.

== Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)

[[Libertarianizmus]] je jednou z politických ideológií, ktoré sa usilujú vytvoriť podmienky, v ktorých korupcia nemôže existovať. V roku 2023 sa [[Javier Milei]] stal prvým libertariánskym prezidentom na svete (v Argentíne). Podľa viacerých štúdií došlo v krajine v septembri 2026 – presne 1 000 dní po začiatku zavádzania libertariánskej ideológie – k hospodárskemu rozmachu &lt;ref&gt;[https://bondvigilantes.com/blog/2026/09/1000-days-of-milei/ 1,000 Days of Milei]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.riotimesonline.com/argentina-milei-1000-days-in-office-2026/ Argentina: Milei’s 1,000 Days Bring Lower Inflation]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.infobae.com/politica/2026/09/16/los-1000-dias-de-milei-el-gobierno-llega-con-su-peor-valoracion-malestar-economico-pero-conserva-su-piso-electoral/?outputType=amp-type Los 1000 días de Milei: el Gobierno llega con su peor valoración y malestar económico, pero conserva su piso electoral]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ 1000 días de Javier Milei: los logros, las crisis que lo marcaron y los déficits]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ Milei cumplió 1.000 días de Gobierno y una encuesta reveló que tiene más del 50% de imagen negativa]&lt;/ref&gt;.

[[Obrázok:Логотип партії 5.10.jpg|thumb|Logo politickej strany „5.10“]]

Na Ukrajine, ktorá bola v roku 2018 najskorumpovanejšou krajinou v Európe podľa údajov Medzinárodného menového fondu &lt;ref&gt;[https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/what-is-wrong-with-the-ukrainian-economy/ What is wrong with the Ukrainian economy?]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://minfin.com.ua/ua/amp/2018/10/16/35280817/ МВФ назвав Україну найбіднішою країною у Європі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lmn.in.ua/najbidnisha-krayina-yevropy/ Найбідніша країна Європи]&lt;/ref&gt; založil ukrajinský politik [[Hennadij Balašov]] politickú stranu „[[politická strana 5.10|5.10]]“. Strana, vychádzajúca z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia, si kládla za cieľ radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chcela nahradiť iba dvoma odvodmi pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru. V [[Prezidentské volby na Ukrajině 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] skončila strana 5.10 na 14. mieste &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/main/13-programa-partii.html Програма Партії 5.10]&lt;/ref&gt;. Po smrti Hennadija Balašova v roku 2025 sa novým lídrom strany stal jeho spolupracovník Jurij Konovalčuk &lt;ref&gt;[https://kafedra-press.kiev.ua/novini/619-yuriy-konovalchuk-tak-vynuzhdaet-sistema.html Юрий Коновальчук: «Так вынуждает система»]&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm JASPI – Zbierka zákonov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080617010821/http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm |date=2008-06-17 }}

[[Kategória:Korupcia| ]]
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Trestné právo]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Ekonomické problémy]]</text>
      <sha1>inhasr6d3oswf3pm279lw55vx5bhxwr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371463</id>
      <parentid>8371458</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:45:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <comment>/* Boj proti korupcii */</comment>
      <origin>8371463</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9478" sha1="nea26m1wp9671e5r4vxzghrv409tqmq" xml:space="preserve">[[Súbor:UNCAC 1.png|náhľad|Dohovor OSN proti korupcii]]
'''Korupcia''' (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť:
[[Súbor:World Map Index of perception of corruption 2009.svg|thumb|right|Index korupcie v spoločnosti v krajinách sveta.]]
[[Súbor:Dato Sri Mohd Najib Tun Razak.JPG|thumb|Bývalým Malajzijský premiér [[Najib Razak]], dieťa na plagáte korupcie&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Explainer: Malaysia's ex-PM Najib and the multi-billion dollar 1MDB scandal|url=https://www.reuters.com/world/asia-pacific/malaysias-ex-pm-najib-multi-billion-dollar-1mdb-scandal-2022-08-23/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-23|dátum prístupu=|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;]] 
* v užšom zmysle: aktívne aj pasívne [[podplácanie]] (v slovenskom [[Trestný zákon|Trestnom zákone]] má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia)
* v širšom zmysle: 
** podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu
** podľa [[Transparency International]]: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech
** podľa [[politológia|politológa]] [[Harold Dwight Lasewell|Harolda Dwighta Lasewella]]: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody)
* v najširšom zmysle: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť

Sledovaním a kvantifikovaním korupcie vo svete sa dnes zaoberá najmä [[Transparency International]], ktorá každoročne vydáva index vnímania korupcie (CPI) v sledovaných štátoch. S korupciou súvisí iný neduh a to [[klientelizmus]]. Na klientelizmus v slovenskej [[politika|politike]] dlhodobo upozorňuje aj [[mimovládna organizácia]] [[Aliancia Fair-play]].

== Spoločenské a politické dôsledky korupcie ==
* Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
* Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy [[demokracia|demokracie]].
* Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]].

== Ekonomické dôsledky korupcie ==
* Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu).
* Zneisťuje [[investor]]ov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde.
* Narúša súťaženie, bráni [[Transparentnosť|transparentnosti]], a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov).
* Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu.
* Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.

== Dopad korupcie na obchod ==
* Slovenská spoločnosť, ktorá podpláca zahraničného verejného činiteľa, sa dopúšťa skutku, ktorý je trestný aj podľa slovenského práva. Niektoré vlády a medzinárodné organizácie ako aj [[Svetová banka]] zverejňujú zoznam spoločností, ktoré sa podieľali na korupcii. Tieto spoločnosti môžu byť vylúčené z verejných služieb a medzinárodných projektov.
* Ak sa stane všeobecne známy, že spoločnosť sa podieľala na korupčnom správaní, dobré meno spoločnosti môže korupcia vážne poškodiť v očiach obchodných partnerov a verejnosti. Mnohoročné úsilie a vybudovanie dobrého mena môže zničiť jediný korupčný škandál.
* Spoločnosť, ktorá podpláca iných, podnecuje korupciu vo svojom vlastnom okruhu. Osoby, ktoré podplácajú verejných činiteľov v mene spoločnosti, môžu byť samé v pokušení zneužiť informácie, peniaze, vplyv pre svoje potreby a nechať sa podplatiť.

== Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)

[[Libertarianizmus]] je jednou z politických ideológií, ktoré sa usilujú vytvoriť podmienky, v ktorých korupcia nemôže existovať. Nemecká strana „Alternatíva pre Nemecko“ presadzuje myšlienky blízke libertarianizmu, najmä pokiaľ ide o znižovanie štátnych výdavkov a boj proti byrokracii. V roku 2023 sa [[Javier Milei]] stal prvým libertariánskym prezidentom na svete (v Argentíne). Podľa viacerých štúdií došlo v krajine v septembri 2026 – presne 1 000 dní po začiatku zavádzania libertariánskej ideológie – k hospodárskemu rozmachu &lt;ref&gt;[https://bondvigilantes.com/blog/2026/09/1000-days-of-milei/ 1,000 Days of Milei]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.riotimesonline.com/argentina-milei-1000-days-in-office-2026/ Argentina: Milei’s 1,000 Days Bring Lower Inflation]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.infobae.com/politica/2026/09/16/los-1000-dias-de-milei-el-gobierno-llega-con-su-peor-valoracion-malestar-economico-pero-conserva-su-piso-electoral/?outputType=amp-type Los 1000 días de Milei: el Gobierno llega con su peor valoración y malestar económico, pero conserva su piso electoral]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ 1000 días de Javier Milei: los logros, las crisis que lo marcaron y los déficits]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lanacion.com.ar/politica/1000-dias-de-milei-los-logros-las-crisis-que-lo-marcaron-y-los-deficits-de-su-gestion-nid06092026/ Milei cumplió 1.000 días de Gobierno y una encuesta reveló que tiene más del 50% de imagen negativa]&lt;/ref&gt;.

[[Obrázok:Логотип партії 5.10.jpg|thumb|Logo politickej strany „5.10“]]

Na Ukrajine, ktorá bola v roku 2018 najskorumpovanejšou krajinou v Európe podľa údajov Medzinárodného menového fondu &lt;ref&gt;[https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/what-is-wrong-with-the-ukrainian-economy/ What is wrong with the Ukrainian economy?]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://minfin.com.ua/ua/amp/2018/10/16/35280817/ МВФ назвав Україну найбіднішою країною у Європі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lmn.in.ua/najbidnisha-krayina-yevropy/ Найбідніша країна Європи]&lt;/ref&gt; založil ukrajinský politik [[Hennadij Balašov]] politickú stranu „[[politická strana 5.10|5.10]]“. Strana, vychádzajúca z libertariánsko-minarchistickej ideológie a rovnomenného spoločenského hnutia, si kládla za cieľ radikálne zmenšiť štátny aparát a zrušiť väčšinu daní, pričom ich chcela nahradiť iba dvoma odvodmi pre Ukrajincov: 5-percentnou daňou zo mzdy a 10-percentnou daňou z predaja a nákupu tovaru. V [[Prezidentské volby na Ukrajině 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] skončila strana 5.10 na 14. mieste &lt;ref&gt;[https://510.ukr-site.org.ua/main/13-programa-partii.html Програма Партії 5.10]&lt;/ref&gt;. Po smrti Hennadija Balašova v roku 2025 sa novým lídrom strany stal jeho spolupracovník Jurij Konovalčuk &lt;ref&gt;[https://kafedra-press.kiev.ua/novini/619-yuriy-konovalchuk-tak-vynuzhdaet-sistema.html Юрий Коновальчук: «Так вынуждает система»]&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm JASPI – Zbierka zákonov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080617010821/http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm |date=2008-06-17 }}

[[Kategória:Korupcia| ]]
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Trestné právo]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Ekonomické problémy]]</text>
      <sha1>nea26m1wp9671e5r4vxzghrv409tqmq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371472</id>
      <parentid>8371463</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:33:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Vrátené 5 revízií od [[Special:Diff/8371454|8371454]] do [[Special:Diff/8371463|8371463]] Vandalizmus</comment>
      <origin>8371472</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6280" sha1="agkl39datlkh2jtuckm62z65altfgxt" xml:space="preserve">[[Súbor:UNCAC 1.png|náhľad|Dohovor OSN proti korupcii]]
'''Korupcia''' (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť:
[[Súbor:World Map Index of perception of corruption 2009.svg|thumb|right|Index korupcie v spoločnosti v krajinách sveta.]]
[[Súbor:Dato Sri Mohd Najib Tun Razak.JPG|thumb|Bývalým Malajzijský premiér [[Najib Razak]], dieťa na plagáte korupcie&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Explainer: Malaysia's ex-PM Najib and the multi-billion dollar 1MDB scandal|url=https://www.reuters.com/world/asia-pacific/malaysias-ex-pm-najib-multi-billion-dollar-1mdb-scandal-2022-08-23/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-23|dátum prístupu=|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;]] 
* v užšom zmysle: aktívne aj pasívne [[podplácanie]] (v slovenskom [[Trestný zákon|Trestnom zákone]] má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia)
* v širšom zmysle: 
** podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu
** podľa [[Transparency International]]: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech
** podľa [[politológia|politológa]] [[Harold Dwight Lasewell|Harolda Dwighta Lasewella]]: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody)
* v najširšom zmysle: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť

Sledovaním a kvantifikovaním korupcie vo svete sa dnes zaoberá najmä [[Transparency International]], ktorá každoročne vydáva index vnímania korupcie (CPI) v sledovaných štátoch. S korupciou súvisí iný neduh a to [[klientelizmus]]. Na klientelizmus v slovenskej [[politika|politike]] dlhodobo upozorňuje aj [[mimovládna organizácia]] [[Aliancia Fair-play]].

== Spoločenské a politické dôsledky korupcie ==
* Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
* Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy [[demokracia|demokracie]].
* Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]].

== Ekonomické dôsledky korupcie ==
* Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu).
* Zneisťuje [[investor]]ov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde.
* Narúša súťaženie, bráni [[Transparentnosť|transparentnosti]], a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov).
* Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu.
* Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.

== Dopad korupcie na obchod ==
* Slovenská spoločnosť, ktorá podpláca zahraničného verejného činiteľa, sa dopúšťa skutku, ktorý je trestný aj podľa slovenského práva. Niektoré vlády a medzinárodné organizácie ako aj [[Svetová banka]] zverejňujú zoznam spoločností, ktoré sa podieľali na korupcii. Tieto spoločnosti môžu byť vylúčené z verejných služieb a medzinárodných projektov.
* Ak sa stane všeobecne známy, že spoločnosť sa podieľala na korupčnom správaní, dobré meno spoločnosti môže korupcia vážne poškodiť v očiach obchodných partnerov a verejnosti. Mnohoročné úsilie a vybudovanie dobrého mena môže zničiť jediný korupčný škandál.
* Spoločnosť, ktorá podpláca iných, podnecuje korupciu vo svojom vlastnom okruhu. Osoby, ktoré podplácajú verejných činiteľov v mene spoločnosti, môžu byť samé v pokušení zneužiť informácie, peniaze, vplyv pre svoje potreby a nechať sa podplatiť.

== Boj proti korupcii ==
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]].
* Dohovor o boji s podplácaním zahraničných [[verejný činiteľ|verejných činiteľov]] v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.) 
* Revidované odporúčanie [[Rada OECD|Rady OECD]] (1997)
* Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
* Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
* Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
* Dohovor [[Organizácia spojených národov|OSN]] proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
* Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
* Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
* Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm JASPI – Zbierka zákonov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080617010821/http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm |date=2008-06-17 }}

[[Kategória:Korupcia| ]]
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Trestné právo]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Ekonomické problémy]]</text>
      <sha1>agkl39datlkh2jtuckm62z65altfgxt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ján Baláž</title>
    <ns>0</ns>
    <id>158210</id>
    <revision>
      <id>8371354</id>
      <parentid>7894318</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:31:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50739-24</username>
        <id>305850</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371354</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2603" sha1="itypq9jiuxaspex5j59jsz6fpbar6uh" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Ján Baláž
 | Obrázok             = Jano Balaz.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = Jån Baláž v roku 2018
 | Popis umelca        = slovenský gitarista, spevák a skladateľ
 | Rodné meno          = 
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1951|8|24}} 
 | Miesto narodenia    = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko]]   
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Pôsobenie           = [[spevák]], [[hudobník]], [[gitarista]]
 | Hrá na nástroje     = 
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[Elán_(skupina)|Elán]], [[Jožo Ráž]], [[Vašo Patejdl]], [[Modus (hudobná skupina)|Modus]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Webstránka          =
 }}

'''Ján Baláž''' (* [[24. august]] [[1951]], [[Nitra]]) je [[slovensko|slovenský]] [[gitara|gitarista]], [[spevák]] a skladateľ. Je jedným zo zakladajúcich členov skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]]. Od roku 1980 spolu s [[Jožo Ráž|Jožom Rážom]] a [[Václav Patejdl|Vašom Patejdlom]] patrí k základnej zostave kapely [[Elán (skupina)|Elán]].

Ján Baláž od 7 rokov navštevoval ľudovú školu umenia, odbor [[husle]], od 14 rokov sa učil hrať na [[Gitara|gitaru]]. Ovláda aj hru na [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbku]] a [[ventil|ventilový]] [[Pozauna|trombón]]. V 17 rokoch bol spoluzakladateľom skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]], v roku 2014 obnovil pôsobenie v tejto skupine.

== Diskografia ==
=== So skupinou Elán ===
{{Hlavný článok|Diskografia skupiny Elán}}

==Filmografia==
* ''[[Rabaka (film)|Rabaka]]''
* ''[[Fontána pre Zuzanu]]''
* ''[[Fontána pre Zuzanu 2]]''
* ''[[Fontána pre Zuzanu 3]]''

== Iné projekty ==
{{Projekt }}
== Externé odkazy ==
* [http://www.elan.cz/ Elán] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200804173945/https://www.elan.cz/ |date=2020-08-04 }}
* [https://web.archive.org/web/20131225111530/http://www.janobalaz.sk/ Jano Baláž]
* [https://www.facebook.com/pages/Modus/238314747948?fref=ts/ Modus]

{{Elán}}
{{Modus}}

{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Baláž, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]]
[[Kategória:Modus (hudobná skupina)]]
[[Kategória:Elán (skupina)]]
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]</text>
      <sha1>itypq9jiuxaspex5j59jsz6fpbar6uh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ruská občianska vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>168067</id>
    <revision>
      <id>8371332</id>
      <parentid>8371073</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:35:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* Boje na Ukrajine */</comment>
      <origin>8371332</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41652" sha1="2680kza6c8zdygojmtoccjxbzrpfesu" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Ruská občianska vojna
|súčasť= 
|obrázok= CWRArticleImage.jpg
|text k obr='''Zhora v smere hodinových ručičiek:''' Donská armáda v roku 1919; ruská pechotná divízia na pochode v roku 1920; guľometný voz 1. jazdeckej armády, Lev Trockij v roku 1918, Boľševici popravení Rakúsko-uhorskou armádou v roku 1918.
|dátum= [[7. november]] [[1917]] až [[16. jún]] [[1923]]
|miesto= územie bývalého [[Ruské impérium|Ruského impéria]], [[Irán]] a [[Mongolsko]]
|casus= 
|územie= [[Fínsko]], [[Poľsko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a [[Litva]] získali nezávislosť; [[Rumunsko]] anektovalo [[Besarábia|Besarábiu]].
|výsledok= Víťazstvo [[boľševik]]ov. Nastolenie vlády [[soviet]]ov a vznik [[ZSSR]], na podstatnej časti bývalého územia Ruského impéria.
|protivník1= Boľševici:&lt;br/&gt;
[[Súbor:Flag RSFSR 1918.svg|border|25px]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg|border|25px]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1919–1927).svg|border|25px]] [[Bieloruská sovietská socialistická republika|Bieloruská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Transcaucasian SFSR.svg|border|25px]] [[Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika|Zakaukazská SFSR]]&lt;br/&gt;&lt;hr&gt;[[File:Flag of Khiva 1920-1923.svg|border|25px]] [[Chórezmská ľudová sovietska republika|Chórezmská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Bucharská ľudová sovietska republika|Bucharská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg|border|25px]] [[Tuvianska ľudová republika|Tuvianska ĽR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Mongolia (1921–1924).svg|border|25px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolská ĽR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Far Eastern Republic.svg|border|25px]] [[Ďalekovýchodná republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Galician SSR.svg|border|25px]] [[Haličská sovietska socialiská republika|Haličská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Persian Socialist Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Perzská socialistická sovietska republika|Perzská SSR]] [[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Tauridská sovietska socialistická republika|Tauridská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Besarábská sovietska socialistická republika|Besarábská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Odeská sovietska republika|Odeská SR]]&lt;br/&gt;[[File:Red flag.svg|border|25px]] [[Fínska socialistická robotnícka republika|Fínska SRR]]
|protivník2= Biele hnutie:
{{Minivlajka|Rusko}} [[Ruský štát]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Južné Rusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Východná Okraina]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Dočasná Priamuryjská vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Dočasná sibírska vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Provisional Regional Government of the Urals.svg|border|25px]] [[Dočasná Uralská regionálna vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Proposed Flag of the Alash Autonomy (horizontal).svg|border|25px]] [[Alašská autonómia|Alaš Orda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Don Cossacks.svg|border|25px]] [[Donská republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Kuban People's Republic.svg|border|25px]] [[Kubánska ľudová republika|Kubánska ĽR]]
|velitel1=
|velitel2=
|sila1= asi 3 milióny mužov
|sila2= 500&amp;nbsp;000 bielych a 100&amp;nbsp;000 vojakov intervenčných vojsk
|straty1= najmenej 879&amp;nbsp;000 mŕtvych
|straty2= najmenej 300&amp;nbsp;000 padlých
|straty3= 13 miliónov mŕtvych, najmenej 1 milión utečencov
|poznámky= 
|protivník3=Separatisti:
{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|border|25px]] [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajina]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|border|25px]] [[Druhá poľská republika|Poľsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|border|25px]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:National flag of the Moldavian Democratic Republic.svg|border|25px]] [[Moldavská demokratická republika|Moldavsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921, 1-2).svg|border|25px]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Jakutsko]]&lt;br/&gt;a ďalší}}
'''Ruská občianska vojna''' bol [[ozbrojený konflikt]] medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa [[Ruská ríša|Ruského impéria]], medzi rokmi [[1918]] a [[1922]] resp. [[1923]]. Prebiehal od vypuknutia [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]], kedy sa podarilo získať moc v krajine [[boľševik]]om až do vzniku [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Väčšina bojov sa skončila víťazstvom boľševikov v roku [[1922]], menšie ozbrojené zrážky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch.

Vojna bola dôsledkom revolučnej krízy, ktorá začala na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] rozkladať Ruský štát. Politickými predpokladmi boli dôsledky [[Ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcie v rokoch 1905 a 1907]], a najmä dôsledky hospodárskej krízy v rokoch [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá viedla k pádu [[monarchia|monarchie]], hospodárskemu úpadku a hlbokým sociálnym, národným, politickým a ideologickým rozporom medzi obyvateľstvom krajiny. Výsledkom bola krvavá [[občianska vojna]] prebiehajúca po celej krajine medzi vojskami [[boľševici|boľševikov]] a rôznorodých síl, ktoré sa im postavili na odpor.

[[Boľševici]] sformovali na obranu svojich záujmov [[červená armáda|červenú armádu]]. Proti nej stáli zvyšky bývalej cárskej armády, tzv. [[biela armáda]] ([[biele hnutie]]). No existovali aj iné sily napr. [[anarchisti]] ([[zelená armáda]], [[čierna armáda]], [[Revolučná oslobodzovacia armáda Ukrajiny]]). Proti jednaniu bojujúcich strán na rôznych miestach spontánne vypukali [[Roľnícke povstanie|roľnícke povstania]]. Počas celej vojny jednotky bielogvardejcov ustupovali na [[Ďaleký východ]], kde ich boľševici nakoniec porazili. Súčasťou občianskej vojny bol aj rad menších vpádov intervenčných vojsk (Britov, Nemcov, Francúzov, Poliakov) a predovšetkým boj [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] proti boľševikom.

== Predohra ==
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|vľavo|Rozutekaný dav protestujúcich robotníkov a obyvateľov Petrohradu na Nevskom prospekte v momente, keď spustili jednotky dočasnej vlády do civilistov paľbu guľometmi 4. júla 1917.]]
Medzi hlavné príčiny [[občianska vojna|občianskej vojny]] patrili [[politika|politické]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]], [[ekonomika|ekonomické]] ale aj [[národnosť|národnostno]]-[[etnikum|etnické]] rozpory, ktoré nedokázala vyriešiť [[Ruská revolúcia 1917|revolúcia]] (najprv [[Februárová revolúcia (1917)|februárová]] a neskôr [[Októbrová revolúcia|októbrová]]). K týmto otázkam do októbra 1917 pribudla aj otázka ukončenia [[Prvá svetová vojna|vojny]] a agrárnej politiky. V krajine po nástupe boľševikov koncom roka 1917 síce zavládol relatívny pokoj a nedochádzalo k veľkým násilnostiam, pretože [[Vladimir Iľjič Lenin|V. Lenin]] prisľúbil na začiatok nasledujúceho roka voľby do Ústavodarného zhromaždenia, išlo však iba o akési ticho pred búrkou. Založenie tajnej polície&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[čeka|čeky]] a následné rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia, v ktorom získala väčšinu strana [[eser]]ov, spolu s [[diktátor]]ským jednaním [[boľševik]]ov viedli k vzniku odporu proti ich vláde. Hlavnými predstaviteľmi odporu boli niektorí vysokí velitelia bývalej cárskej armády. Podpora protiboľševických síl bola aj v zahraničí, 22. decembra 1917 sa v Paríži konala konferencia [[Francúzska tretia republika|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], ktorej účastníci sa dohodli na vojenskej a ekonomickej pomoci odporcom boľševizmu v Rusku.

Po tom čo [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorské]] vojská vo februári 1918 okupovali veľkú časť Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltských krajín a južného Ruska a boľševici pristúpili 3. marca 1918 k podpísaniu [[Brest-litovský mier|Brest-litovského mieru]] čím Rusko prestalo zasahovať do diania [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].

Dôležitým predpokladom vyostrenia situácie v krajine bolo rozhodnutie boľševikov vyberať časť úrody od roľníkov aby umožnil násilnú [[rekvirácia|rekviráciu]] obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov pre potreby zásobovania miest. 13. mája 1918 bol vydaný dekrét, ktorý tzv. ľudovému komisariátu pre zásobovanie umožňoval násilne zabavovať potraviny roľníkom všetkých tried.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;&gt;Werth, N., 1999, Štát proti svojmu ľudu. in Courtois, S., Werth, N., Panné, J. L., Paczkowski, A., Bartošek, K., Margolin, J. L., Čierna kniha komunizmu. Zločiny, teror, represálie, Agora, Bratislava, s. 65-66&lt;/ref&gt; 11. júna 1918 boli podobným spôsobom ustanovené soviety (výbory) dedinskej chudoby, ktoré mali spolupracovať so zásobovacími jednotkami a rekvirovať poľnohospodárske prebytky bohatých roľníkov (tzv. [[kulak]]ov). Vzhľadom na to, že množstvo ruských mužov na vidieku sa len nedávno vrátilo z vojny aj so zbraňou, voči bezohľadnému jednaniu boľševikov rýchlo stúpal odpor. V júni a júli 1918 prepuklo v oblastiach kontrolovaných boľševikmi vyše 100 vzbúr a roľníckych povstaní. Napriek tomu, že sa jednalo o vzbury podporované väčšinou celými komunitami, teda drobnými, strednými aj bohatými roľníkmi, tieto boli zakaždým označované ako vzbury [[kulak]]ov a nemilosrdne a brutálne potláčané.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;/&gt;

== Občianska vojna ==
=== Prvá etapa ===
Väčšina súčasných ruských historikov považuje za začiatok občianskej vojny pouličné boje, ktoré sa začali v [[Petrohrad]]e v období prebiehajúcej októbrovej revolúcie 7. novembra 1917. Faktom však zostáva, že až do mája 1918 neprebiehali žiadne významnejšie boje, preto je často udávaným začiatkom bojov máj 1918&lt;ref name=&quot;BSE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Golubev, A. V., Najda, C. F.
  | titul = Graždanskaja vojna i vojennaja intervencia 1918-20, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
  | url = http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1.5.2011
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110214173229/http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20
  | dátum archivácie = 2011-02-14
  }}&lt;/ref&gt;, kedy sa začali boje medzi boľševikmi a [[česko-slovenské légie v Rusku|československými légiami v Rusku]] a prepukli rozsiahle boje medzi boľševikmi a [[kozáci|kozákmi]] na Done.

[[15. január]]a 1918 podpísal Lenin dekrét, na základe ktorého sa začali [[23. február]]a [[1918]] formovať jednotky [[červená armáda|červenej armády]]. Jej velenia sa [[8. apríl]]a [[1918]] chopil [[Lev Davidovič Trockij|L. D. Trockij]]. Boľševici následne prešli do štádia tzv. [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]]. Koncom apríla 1918 mala červená armáda 196 000 mužov.

V [[Uralský federálny okruh|Uralskej oblasti]] v marci povstali proti boľševikom kozáci, ktorí si neskôr poradili s jednotkami vyslanými na potlačenie povstania. Proti boľševikom povstali aj kozáci v [[Zabajkalsko|Zabajkalsku]], z [[Mandžusko|Mandžuska]] im prišiel na pomoc oddiel kozákov pod vedením [[Grigorij Michajlovič Semionov|G. M. Semionova]]. Boje medzi bielymi a červenými tu trvali so striedavými úspechmi na oboch stranách až do leta. Kozáci povstali aj na Done. Viedol ich ataman [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnov]]. Pod jeho velením sa začala formovať tzv. [[donská armáda]].

18. júna sa začalo povstanie kozákov v oblasti [[Terek]]u na [[Kaukaz]]e. Povstalcom velil [[Lazar Fiodorovič Bičerachov|L. F. Bičerachov]]. Kozákom sa podarilo vyhnať boľševikov, časť z nich zablokovali v [[Groznyj|Groznom]] a [[Kizľar]]e. V auguste medzitým kozáci vyhnali boľševikov z Kubáne a začali postup na Kaukaz.

8. júna sa [[Zakaukazská demokratická federatívna republika]] rozpadla na 3 samostatné krajiny: [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Gruzínsko obsadili nemecké vojská. Arménsko utrpelo veľké územné straty v dôsledku útoku [[Turecko|Turecka]]. Azerbajdžan boľševici neudržali a prenechali vládu menševikom. Do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] aj oblasti Kaukazu naďalej zasahovali vojská Turecka a Britského impéria. Časť miestnych vládcov napr. [[Fajzulla Chodžajev]] sa pridala na stranu boľševikov, iní ako [[Buchara|bucharský]] [[emir]] [[Mohammed Alim Chan]] sa pridal k moslimským [[basmači|basmačom]] a viedol boje s boľševikmi.

6. marca 1918 sa anglo-francúzsko-americké vojská vylodili v [[Murmansk]]u na severe Ruska. Išlo iba o malý výsadok 2 rôt námornej pechoty, ktoré mali zaisťovať sklady vojenského materiálu, ktorý bol privezený do Ruska aby sa nedostal do rúk Nemcov. Až do 30. júna nedošlo k žiadnemu konfliktu medzi týmito jednotkami a boľševickou vládou. V apríli sa vylodil vo [[Vladivostok]]u na Ďalekom východe menší japonský kontingent, ktorý po dvoch týždňoch z mesta bez boja odišiel. V auguste došlo k výsadku britských vojsk v [[Archangeľsk]]u. Začala sa tvoriť protiboľševická severná armáda, ktorej početné stavy však boli nízke. Miestne obyvateľstvo v oblastiach pod kontrolou intervenčných vojsk zväčša zotrvávalo vo vyčkávacej pozícií a nevyjadrovalo sympatie ani jednej zo strán.
[[Súbor:Vagón vlaku čs. legií.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci československých légií pri transporte vlakom]]
Významnú úlohu v bojoch zohrala aj vzbura [[Československé légie v Rusku|československého zboru]], ktorého bojový stav tvorilo asi 40 000 mužov. Išlo o jednotky vytvorené zo zajatých [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ktorí boli ochotní bojovať proti silám [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] po boku [[Ruská armáda|cárskej armády]], ale po ukončení bojov na východnom fronte im bolo 15. januára 1918 umožnené presunúť sa na [[Ďaleký východ]] a cez [[USA]] do [[Európa|Európy]]. 14. mája 1918 sa cestou na Ďaleký východ dostali legionári do konfliktu s boľševikmi v meste [[Čeľabinsk]]. Keďže boli tieto vojská presúvané po [[Transsibírska magistrála|transsibírskej magistrále]], podarilo sa im získať kontrolu nad jej podstatnou časťou 31. mája obsadili [[Tomsk]] a [[Kurgan]], 7. júna [[Omsk]], 8. júna [[Samara|Samaru]] a 18. júna [[Krasnojarsk]]. Boľševici v dôsledku aktivity československých légií 13. júna zorganizovali [[východný front (ruská občianska vojna)|východný front]], ktorému velil gen. [[Michail Artemievič Muraviov|M. A. Muraviov]]

V oblastiach odkiaľ sa im podarilo vytlačiť boľševikov sa chopili moci prívrženci [[eseri|eserov]], ktorým pomáhalo v tejto fáze hlavne to, že sa opierali o politickú podporu hlavne [[vidiek|vidieckeho]] obyvateľstva. 8. júna 1918 eseri v Samare založili Výbor členov Ústavodarného zhromaždenia ([[Komuč]]), ktorý mal nadväzovať na boľševikmi rozpustený [[parlament]]. S pomocou československých légií sa im podarilo obsadiť oblasť [[Samara|Samary]] a [[Ufa|Ufy]] a začať tu formovať protiboľševickú armádu. V Samare bola vytvorená jednotka o sile niekoľkých stoviek mužov pod vedením podplukovníka [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|V. O. Kappeľa]]. Nábor do radov bielej armády však na rozdiel od boľševickej červenej armády nebol plne dobrovoľný a podstatná časť jej príslušníkov tvorili [[branec|branci]]. Bojová [[morálka]] týchto jednotiek bola všeobecne pomerne nízka. Kappeľ však s touto jednotkou 21. júla obsadil [[Simbirsk]]. Eserský Komuč následne Kappeľa povýšil a poveril ho vedením Národnej armády.

Do leta 1918 takmer 75 % územia Ruska kontrolovali rôznorodé sily a armády, ktoré vystupovali proti boľševikom. Sovietska politika [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]], rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia ale aj ďalšie kroky boľševikov najmä likvidácia [[kozáci|kozáckej]] organizácie (raskazačivanie) viedla v rôznych regiónoch k [[roľnícke povstanie|roľníckym]] a [[kozáci|kozáckym]] povstaniam a umožnili vznik silného protiboľševického hnutia. Tieto sily následne viedli rozsiahle bojové operácie proti boľševikom. Boľševikom v tej dobe pomohol fakt, že [[menševici]] (sociálni demokrati) sa z [[ideológia|ideologických]] dôvodov odmietli pridať na stranu eserov a naopak začali podporovať boľševické sily.

=== Druhá etapa ===
[[Súbor:Russian civil war West 1918-20.png|náhľad|vpravo|Znázornenie pohybov hraníc územia držaných boľševickými a protiboľševickými silami v európskej časti Ruska v rokoch 1918&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1921]]
==== Boje na Urale, Sibíri a Ďalekom východe ====
Od konca roku 1918 sa začali najsilnejšie boje medzi bielogvardejcami a boľševikmi. 6. až 7. augusta 1918 sa bielym s pomocou československých légií podarilo obsadiť [[Kazaň]] neskôr aj [[Iževsk]] a [[Votkinsk]]. Bieli v Kazani pod Koppeľovym vedením získali časť ruského zlatého pokladu (650 miliónov zlatých rubľov, a ďalších 100 miliónov v zlate, platine a iných cennostiach), získali tiež veľké zásoby zbraní, munície a liekov. Na stranu protiboľševických síl prešla aj celá akadémia generálneho štábu na čele s generálom [[Alexandr Ivanovič Andogskij|A. I. Andogským]]. V septembri však boli bieli v [[bitka o Kazaň|bojoch pri Kazani]] porazení a československé légie z oblasti ustúpili.

Boľševické vojská na Sibíri boli nútené ustúpiť z [[Irkutsk]]a na [[Zabajkalsko]]. V auguste biela armáda obsadila aj [[Verchneudinsk]] a [[Čita|Čitu]], v prvej polovici septembra aj [[Chabarovsk]] a [[Blagoveščensk]]. 18. septembra boľševické sily opustili mesto [[Zeja (mesto)|Zeja]], posledné mesto na Ďalekom východe v ich rukách&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;.

Eseri sa 30. augusta pokúsili spáchať atentát na [[Lenin]]a, boli však neúspešní. 5. septembra 1918 začali boľševici aplikovať tzv. [[červený teror]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;išlo o masové represie voči ich politickým protivníkom. V priebehu prvej noci v Moskve a Petrohrade zabili 2200 ľudí.

11. novembra 1918 v dôsledku revolúcie v Nemecku kapitulovali vojská [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] a [[prvá svetová vojna]] skončila. Súčasťou nemeckej kapitulácie a následných dohôd bolo i to, aby Nemci držali postavenia na ruskom území do príchodu vojsk Dohody. Po odchode väčšiny nemeckých vojsk však okupované oblasti obsadila červená armáda, iba niektoré miesta napr. [[Sevastopoľ]] a [[Odesa]] boli zaistené vojskami Dohodových mocností. Na území Nemcami obsadených krajín vznikli nezávislé krajiny [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]] a [[Ukrajina]], ktoré neskôr začali spolupracovať s víťazmi vojny a vytvárať si vlastné armády. Sovietski predstavitelia po odchode Nemcov začali organizovať obsadenie Ukrajiny, Bieloruska a Pobaltia. Vznikol [[západný front (ruská občianska vojna)|západný front]], ktorému velil [[Dmitrij Nikolajevič Naďožnyj|D. N. Naďožnyj]] a ukrajinský front, ktorému velil [[Vladimir Alexandrovič Antonov-Ovsejenko|V. A. Antonov-Ovsejenko]]. Boľševikom sa podarilo do januára 1919 obsadiť Bielorusko a Pobaltie a vytvorili tam sovietske vlády.

Neschopnosť organizovať efektívnu obranu pred boľševikmi viedlo veliteľov bielej armády k nespokojnosti s eserskou vládou. 18. novembra 1918 v [[Omsk]]u skupina dôstojníkov uskutočnila prevrat, rozohnali eserskú vládu a plnú moc predali do rúk admirálovi [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A. V. Kolčakovi]]. Kolčaka následne vyhlásili za najvyššieho (všeruského) vládcu a bol onedlho uznaný aj krajinami Dohody. Admirál vyhlásil stav [[vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]] a začal reorganizovať armádu. Po radikalizácii protiboľševických síl, hlavne po likvidácii Ufského direktória Kolčakovými jednotkami sa vo februári 1919 na zjazde v Petrohrade eseri dohodli na skončení pokusov o zvrhnutie sovietskej vlády. Eseri označili Kolčaka za nebezpečnejšieho nepriateľa ako je Lenin a nariadili organizovať svojim členom sabotáže a boj proti bielogvardejcom. Keďže aj v samotnej Kolčakovej vláde bolo mnoho eserov a menševikov, a eseri mali veľkú popularitu medzi obyvateľstvom ruského vidieka, strata podpory eserov bola jedným z rozhodujúcich momentov, ktorý zohral úlohu pri potlačení síl bielych. V Kolčakovom tyle sa rozhorel partizánsky boj vedený boľševikmi. Veľká časť verejnosti videla v jeho [[nacionalizmus|nacionalistickej]] a procárskej politike krok späť a jeho vojská rýchlo strácali sympatie vo vnútri krajiny ale aj mimo nej, keď mu s časom prestali poskytovať Američania pomoc.
[[Súbor:Kolchak troop inspection 1919.jpg|náhľad|vpravo|Kolčak na inšpekcii svojich jednotiek, rok 1919]]
V decembri 1918 Kolčakove vojská začali ofenzívu a 24. decembra obsadili [[Perm (mesto)|Perm]], boli však porazení pri Ufe a boli nútení zastaviť svoj postup. Bielogvardejské vojská na východe boli sústredené do západného frontu pod vedením Kolčaka. Tvorili ich 4 armády: Západná, Sibírska, Orenburská a Uralská. Začiatkom marca Kolčak operoval vojskami o sile 150 000 mužov. Plánoval spojenie so severnou armádou (gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|J. K. Miller]]) v oblasti [[Vologda|Vologdy]] a následne úder na [[Moskva|Moskvu]]. V tej istej dobe vypuklo v tyle boľševického východného frontu v [[Simbirská gubernia|Simbirskej]] a [[Samarská gubernia|Samarskej gubernii]] roľnícke povstanie. Povstalci v počte asi 150 000 mužov však boli zle organizovaní a slabo vyzbrojení a v apríli 1919 ich červená armáda porazila. V priebehu marca až apríla Kolčakove jednotky získali späť [[Ufa|Ufu]] (14. marca), [[Iževsk]] aj [[Votkinsk]] a držali tak v rukách celý Ural a snažili sa prebojovať k Volge. Pri Samare a Kazani však boli zastavení početnejšími boľševickými jednotkami.

28. apríla 1919 červená armáda prešla do protiofenzívy, v priebehu ktorej sa jej 9. júna podarilo obsadiť Ufu. V nasledujúcom období bielogvardejské sily pod vedením admirála [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]] utrpeli rad porážok. 9. júna 1919 boľševické sily pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|M. Tuchačevského]] zatlačili Kolčakove jednotky za Ural a pokračovali v ich prenasledovaní na východ. Kolčak v tej dobe stratil všetku zahraničnú vojenskú podporu. Podpora medzi obyvateľmi krajiny sa tiež rozkladala v dôsledku zavedenia [[statkár]]skych práv a krutému prenasledovaniu svojich odporcov (tzv. [[Biely teror (Rusko)|biely teror]]). 25. júla Tuchačevskij obsadil [[Čeľabinsk]]. 14. novembra sa jeho vláda na Sibíri celkom zrútila, keď bol [[Omsk]] bez boja vydaný boľševikom. Zajaté boli desiatky tisíc vojakov a rad vysoko postavených [[dôstojník]]ov. Boľševici získali množstvo vojenského materiálu. Sám Kolčak utiekol s pomocou československých légií do [[Irkutsk]]a. Mesto však v zápätí obsadili ľaví eseri.

Československé légie, ktorým hrozilo v oblasti obkľúčenie, vydali Kolčaka aj prevážaný zlatý poklad do rúk miestnej vlády. 4. januára 1920 Kolčak rezignoval. Miestna vláda sa v priebehu nasledovných týždňov vzdala boľševikom. 6. marca boli Kolčak a premiér Viktor Pepeľajev v Irkutsku odsúdení za teror proti civilnému obyvateľstvu, kontrarevolučné aktivity a ďalšie zločiny na trest smrti a nasledujúceho dňa popravení. Smrťou Kolčaka však boľševická vláda na Sibíri nebola ešte plne nastolená.

==== Boje na severe ====
Formovanie bieleho protiboľševického hnutia na severe európskej časti Ruska prebiehalo v najťažších podmienkach, pretože v tejto oblasti mali [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratické]] sily ([[eseri]] a [[menševici]]) najväčšiu podporu. Bielym veliteľom sa podarilo zorganizovať iba niekoľko rôt a žiadne boje tu fakticky neprebiehali. Na vidieku však existovala relatívne silnejšia protiboľševická nálada a vznikali tu partizánske oddiely. Do oblasti tiež z Fínska prenikali jednotky olenockej dobrovoľníckej armády.

V priebehu roku 1918 bol [[Vladimir Vladimirovič Maruševskij|V. V. Maruševskij]] poverený vedením protiboľševických síl oblasti [[Murmansk]]a a [[Archangeľsk]]a. V novembri vláda bielych v severnej oblasti poverila obsadením postu gubernátora gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|K. M. Millera]]. Ten začal s podporou Britov organizovať armádu. Bieli však mali nedostatok dôstojníkov čo nezlepšila ani organizácia dôstojníckych kurzov a britská pomoc. Bojaschopnosť severnej armády zostávala na nízkej úrovni a bojové operácie viedli hlavne britské vojská. Tie sa nakoniec v priebehu druhej polovice roku 1919 stiahli.

Miller rozhodol uskutočniť na území severnej oblasti 25. augusta 1919 [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. V decembri však boľševici prešli do ofenzívy, obsadili [[Šenkursk]] a priblížili sa k Archangeľsku. V dňoch 24. až 25. februára 1920 veľká časť severnej armády kapitulovala. 19. februára 1920 bol Miller nútený emigrovať. Spolu s ním odišlo asi 800 vojakov a civilistov na ľadoborcoch Kozma Minin, Kanada a jachte Jaroslavna.

==== Boje na severozápade ====
[[Súbor:Petrograd1919.JPG|náhľad|vpravo|Príprava barikád v Petrohrade ako dôsledok útoku Judeničovych vojsk]]
V januári 1919 sa v [[Helsinki|Helsinkách]] pod vedením kadeta Kartaševa začali organizovať ďalšie protiboľševické sily. Jej materiálnu podporu zabezpečoval ropný magnát [[Stepan Georgievič Liazonov|S. G. Lianozov]]. Vedením vojsk bol poverený gen. [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|N. N. Judenič]].

Národné vlády Estónska, Litvy a Lotyšska mali na začiatku roku 1919 moc len nad časťou svojho územia. V spolupráci s bielogvardejcami a nemeckou armádou však prešli do útoku a v priebehu prvej polovice roku 1919 vládu boľševikov v tomto regióne potlačili.

5. júna 1919 bol Judenič poverený [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakom]] velením všetkým pozemným a námorným silám operujúcim proti boľševikom na [[severozápadný front (ruská občianska vojna)|severozápadnom fronte]]. 11. augusta 1919 bola v [[Tallinn]]e vyhlásená tzv. [[Vláda severozápadnej oblasti]] predsedom ktorej sa stal S. Lianozov. Táto vláda následne pod tlakom Angličanov, ktorí prisľúbili dodávky zbraní, uznala Estónsku vládu a neskôr viedla rokovania s Fínmi. Kolčakova vláda na Sibíri však napokon odmietala naďalej diskutovať o akýchkoľvek národných požiadavkách Fínov a pobaltských národov bez vlastnej účasti.

V novembri 1919 sa Judeničovo vojsko najskôr o sile [[Zbor (vojenstvo)|zboru]] neskôr označené ako [[Severná armáda]] začalo útoky na boľševické sily smerom na [[Petrohrad]]. Sovieti sa rozhodli mesto po úvodnom váhaní brániť. Bieli najprv postupovali spolu s Estóncami pod vedením gen. [[Johan Laidoner|Laidonera]]. No kvôli demoralizácií ruských vojsk nebol ich postup úspešný a boli nútení ustúpiť späť. Estónsko medzitým podpísalo s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] v [[Tartu]] mier. A časť Judeničových vojsk bola internovaná Estóncami. Fíni v tej dobe tiež nadviazali s boľševikmi normálne vzťahy a rozhodli sa ukončiť podporu ruských protiboľševických síl zo svojho územia.

==== Boje na Ukrajine ====
[[Súbor:Січові стрільці в Києві, початок 1918 року.jpg|vpravo|náhľad|Ukrajinskí sičoví strelci, elita armády Ukrajinskej ľudovej republiky]]
Po neúspechu prvých jednaní o mieri medzi boľševikmi a [[Ústredné veľmoci|Ústrednými veľmocami]] začali Nemci rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine a v Bielorusku, pričom prenikli hlboko do vnútrozemia. Na Ukrajine vytvorili [[bábkový štát]] [[Ukrajinská ľudová republika]] pod vedením atamana [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]]. Po porážke Nemcov vo vojne však boľševici prešli do ofenzívy. Na Ukrajine obsadili ešte v decembri 1918 [[Charkov]], [[Poltava|Poltavu]] a [[Jekaterinoslav]]. 5. februára 1919 obsadili [[Kyjev]]. Vojská Ukrajinskej ľudovej republiky pod vedením [[Symon Vasyľovyč Petľura|S. V. Petľuru]] ustúpili ku [[Kamenec-Podoľskij|Kamenci-Podoľskému]]. 6. apríla 1919 boľševici obsadili Odesu a koncom mesiaca aj [[Krym]]. V máji 1919 vypuklo v dôsledku politiky boľševikov [[Grigorijevovo povstanie|rozsiahle povstanie pod vedením Grigorjeva]].

==== Boje na juhu Ruska ====
V máji 1918 kozáci na juhu Ruska pod vedením [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnova]] s pomocou rumunských vojsk obsadili [[Novočerkask]]. Jeho [[donská armáda]] mala asi 50 000 mužov. V júli 1918 sa tieto vojská pokúsili obsadiť [[Caricyn]] a spojiť sa bielymi na východe. V auguste a septembri donská armáda zaútočila aj v oblasti [[Povorino|Povorina]] a [[Voronež]]e. Boľševici 11. septembra vytvorili v tej oblasti južný front, ktorému velil gen. [[Pavel Pavlovič Sytin|P. P. Sytin]]. 24. októbra sa boľševikom podarilo zastaviť postup kozákov jednak na Voronež ale aj pri Caricyne, odkiaľ boli zatlačení späť za [[Don]].
[[Súbor:Kornilovzy.jpg|vpravo|náhľad|Oddiel s vlajkou jednotiek gen. Kornilova.]]
V oblasti južného Ruska vytvorili príslušníci bývalej cárskej armády 7. januára 1918 tzv. [[dobrovoľnícka armáda|dobrovoľnícku armádu]]. Velili jej generáli [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]] a [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a po ich smrti v septembri 1918 gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]]. Dobrovoľnícka armáda spolu s kozáckou donskou armádou tvorila tzv. [[Ozbrojené sily južného Ruska]].

Krasnov sa pokúsil o útok na Caricyn ešte raz v januári 1919 ale opäť neuspel. Po odchode zahraničných vojsk, ktoré ho podporovali, ako aj neúspechoch na fronte v jeho armáde nastal úpadok morálky a kozácke vojsko sa začalo rozpadať. Po tom, čo sa boľševikom podarilo dostať na Don, začali teror namierený proti kozákom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;razkazačivanie. V marci 1919 vypuklo povstanie kozákov na hornom Done&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Viošenské povstanie. Kozáci sformovali armádu o sile asi 40 000 ľudí, vrátane starcov a mladistvých a bojovali v obkľúčení boľševikmi do 8. júna 1919, kedy sa k nim prebojovali sily donskej armády.

V lete roku 1919 využila dobrovoľnícka armáda povstania v tyle boľševikov ([[Nestor Ivanovič Machno|Machno]], [[Nikofor Aleksandrovič Grigoriev|Grigoriev]], Viošenské povstanie) a prešla do ofenzívy. Koncom júna 1919 obsadila Caricyn, Charkov, Alexandrovsk, Jekaterinoslav aj Krym. 12. júna 1919 [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] uznal Kolčaka za vládcu Ruska a najvyššieho veliteľa ruských vojsk. Denikin vpadol svojimi silami do tyla boľševického južného frontu a spôsobil jeho kolaps. 18. augusta sa podarilo donskej armáde obsadiť Nikolajev, 23. augusta Odesu, 30. Kyjev. 20. septembra získali Kursk a o 10 dní neskôr Voronež. 13. októbra obsadil Oriol. Boľševici v tej oblasti čelili katastrofe a pripravovali sa na prechod do ilegality, v Moskve bola vytvorená podzemná organizácia komunistickej strany a väčšina oficiálneho aparátu sa presunula do [[Vologda|Vologdy]]. Neskôr v januári 1920 sa bielym podarilo získať aj [[Rostov-na-Donu]]. Dobrovoľnícka armáda tu však dosiahla zenit svojich úspechov. Boľševici zorganizovali rad ofenzív jazdeckými jednotkami gen. [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]]. 25. februára 1920 prebehli ťažké boje pri Egorlickej. Dobrovoľnícka armáda bola nútená vydať Rostov a ustúpiť na [[Kubáň (región)|Kubáň]]. Z Novorossijska boli bielogvardejci evakuovaní v marci 1920 britskými loďami na Krym. Evakuácia prebiehala chaoticky. Denikin v tomto období rezignoval a jeho funkciu prebral barón [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|P. N. Vrangeľ]].

=== Tretia etapa ===
==== Poľsko-sovietska vojna ====
[[Súbor:Polish-soviet war 1920 Polish defences near Milosna, August.jpg|náhľad|vpravo|Poľská obrana pred Varšavou v auguste 1920.]]
{{hlavný článok|Poľsko-boľševická vojna}}
V roku 1918 sa poľský vojvodca [[Józef Piłsudski]] rozhodol navrátiť Poľsku hranice [[Republika oboch národov|republiky]] z roku 1772&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Bajura, D. A.
  | titul = Sovietsko-poľskie otnošenia v 30-e gody
  | url = http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.5.2011
  | vydavateľ = lib.babr.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070808003657/http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum archivácie = 2007-08-08
  }}&lt;/ref&gt; a vytvoriť tak z Poľska veľmoc siahajúcu od [[Baltské more|Baltu]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]].

25. apríla 1920 poľské vojská vyzbrojené Francúzmi vtrhli na západnú Ukrajinu a neskôr 6. mája 1920 obsadili Kyjev. 14. mája však boľševický západný front pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]] a 26. mája juhozápadný front pod vedením [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]] prešli do protiofenzívy a zatlačili Poliakov späť.

V priebehu druhej polovice augusta 1920 boli však boľševici v [[Bitka o Varšavu (1920)|bitke pred Varšavou]] zastavení a prinútení ustúpiť. Poliakom sa tak podarilo obsadiť rozsiahle oblasti západného Bieloruska a Ukrajiny. Napriek niekoľkým pokusom o protiofenzívu boľševici už Poliakov nevytlačili späť a požiadali o mier.

==== Boje na Kryme ====
Po evakuácií jednotiek ruskej armády (ozbrojené sily južného Ruska) na Krym a abdikácii Denikina sa o znovunastolenie poriadku v armáde pokúsil gen. Vrangeľ. Tvrdými opatreniami, vrátane popráv dôstojníkov, nakoniec upevnil disciplínu a predišiel rozpadu armády. Biele vojská na Kryme však čelili logistickým problémom, pretože zásoby Krymu boli neustálymi bojmi prakticky vyčerpané. Vrangeľ preto ešte v priebehu roku 1919 požiadal o podporu Francúzsko.

14. augusta 1920 sa asi 4500 mužov bielej armády pod vedením gen. S. G. Ulagaja vylodilo na Kubáni s cieľom opäť vytvoriť front proti boľševikom v tejto oblasti. V prvých ozbrojených stretoch síce úspešne postupovali, ale Ulagaj napriek pôvodnému plánu neudrel dostatočne skoro na centrum oblasti [[Jekaterinodar]] a boľševikom sa následne podarilo prisunúť do oblasti posily a postupne zablokovať jeho vojská. Tie sa následne 7. septembra 1920 evakuovali z brehov [[Azovské more|Azovského mora]] späť na Krym.

V júli a auguste sa Vrangeľ rozhodol zaútočiť smerom na západ na podporu Poliakov. Prípravou na túto ofenzívu bol vpád do oblasti [[Donbas]]u, z ktorého mohlo byť v neskoršej dobe ohrozované jeho tylo. V októbri sa však Vrangeľovi nepodarilo významnejšie postúpiť na pravom brehu Dnepra a 12. októbra 1920 uzavreli Poliaci s boľševikmi prímerie. Tí následne začali presúvať svoje vojská z poľského frontu na juh proti bielym. 28. októbra 1920 oddiely boľševikov pod vedením [[Michail Vasilievič Frunze|M. V. Frunzeho]] napadli Vrangeľove vojská s cieľom obkľúčiť ich severne od Krymu v Severnej Tavrii. Obkľúčenie sa boľševikom nepodarilo úspešne uzavrieť a väčšina Vrangeľovej armády sa stiahla 3. novembra na Krym, kde sa opevnili v pripravených pozíciách.

[[Súbor:Perekop 1.gif|náhľad|vpravo|Mapa bojov na Kryme začiatkom novembra 1920.]]
Frunze, ktorý bol v takmer 5 násobnej početnej prevahe so 190 000 vojakmi začal 7. novembra útok na Krym. 11. novembra navrhol Frunze pomocou telegramu Vrangeľovmu štábu podmienky kapitulácie, ktorú však bieli neprijali. Presile boľševikov, ktorým v tej dobe pomáhal aj Machno so svojimi anarchistickými vojskami, sa Vrangeľovej armáde nepodarilo dlho vzdorovať.

14. novembra 1920 bol nútený z Krymu ustúpiť so zvyškom vojsk, rodinami dôstojníkov a množstvom obyvateľov [[Sevastopoľ]]a, [[Jalta|Jalty]], [[Feodózia|Feodózie]] a [[Kerč]]e mimo územia Ruska do tureckého [[Istanbul]]u. Spolu s ním odišlo v priebehu 3 dní asi 100 000 ľudí. Evakuáciu podporovali námorné sily vojsk Dohody s viac než 126 loďami.

Boľševici na Kryme rozpútali vlnu teroru, ktorá stála životy asi 60 až 120 000 ľudí.

==== Boje na Ďalekom východe ====
Boje medzi boľševikmi a zahraničnými vojskami spolu so zvyškami protiboľševických síl trvali boľševickej [[Národno-revolučná armáda Ďalekovýchodnej republiky|NRA]] pod vedením [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|V. K. Bľjuchera]] do jesene 1922. 24. októbra 1922 sa po dohode s miestnou vládou stiahli z [[Vladivostok]]u japonské vojská. Nasledujúceho dňa do mesta vstúpili boľševickí partizáni a zvyšky bielej armády boli nútené odísť za hranice.

Protiboľševické vojská gen. [[Anatolij Nikolajevič Pepeľajev|A. N. Pepeľajeva]] viedli bojové operácie na Ďalekom východe až do 1. júla 1923.

== Dôsledky ==
[[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vpravo|Obete hladomoru v Ruskom Saratove, rok 1921]]
Na konci občianskej vojny časť krajín bývalého cárskeho Ruska zostala nezávislá. Boli to hlavne [[Poľsko]], [[Pobaltské krajiny]] ([[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]]) a [[Fínsko]]. Boľševici zvíťazili nad bielogvardejcami vo všetkých ostatných častiach krajiny vrátane Ukrajiny, Kaukazu a Sibíri. Lenin v roku 1922 vyhlásil na tomto území vznik [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]].

V rokoch 1921 prebehlo ešte niekoľko protiboľševických povstaní v [[Kronstadtská rebélia|Kronštadte]] a [[Tambov]]e ale aj niektorých oblastiach Ukrajiny a inde. Za oficiálny koniec občianskej vojny je väčšinou historikov považovaná likvidácia veľkých protiboľševických vojsk pri obsadení [[Vladivostok]]u v októbri 1922 a ďalších nepriateľských síl v [[Stredná Ázia|Strednej Ázií]].

Občianska vojna si v Rusku a krajinách pričlenených k nemu v rámci Sovietskeho zväzu vyžiadala obrovské obete. V dôsledku hladu, chorôb, teroru, alebo v boji zahynulo 8 až 13 miliónov ľudí. Z toho červená armáda stratila asi 1 milión padlých. Do zahraničia emigrovali asi 2 milióny ľudí, išlo o významnú časť ruskej inteligencie. Ekonomické škody boli obrovské, priemyselná výroba poklesla o 80&amp;nbsp;–&amp;nbsp;90 % oproti roku [[1913]].

7. novembra 1997 prezident Ruskej federácie [[Boris Nikolajevič Jeľcin|B. Jeľcin]] v nariadil vybudovať Moskve pamätník ruským obetiam občianskej vojny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Ukaz prezidenta RF ot 06.11.1997 no. 1155 „O vozvedenii pamjatnika Rossijanam, pogybšim v gody graždanskoj vojny“
  | url = http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum vydania = 07.11.1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.08.2011
  | vydavateľ = graph.document.kremlin.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120103185716/http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum archivácie = 2012-01-03
  }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

=== Zdroj ===
{{preklad|ru|Гражданская война в России|34122129}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Civil war of Russia}}

{{Portál|Rusko|Ruský}}

[[Kategória:Ruská občianska vojna| ]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojny Ruska]]</text>
      <sha1>2680kza6c8zdygojmtoccjxbzrpfesu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371333</id>
      <parentid>8371332</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:43:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* odporu v trakte Chladný Jar */</comment>
      <origin>8371333</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42321" sha1="n5srlj1n84r8wp6zgnju76g0w8xzdt8" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Ruská občianska vojna
|súčasť= 
|obrázok= CWRArticleImage.jpg
|text k obr='''Zhora v smere hodinových ručičiek:''' Donská armáda v roku 1919; ruská pechotná divízia na pochode v roku 1920; guľometný voz 1. jazdeckej armády, Lev Trockij v roku 1918, Boľševici popravení Rakúsko-uhorskou armádou v roku 1918.
|dátum= [[7. november]] [[1917]] až [[16. jún]] [[1923]]
|miesto= územie bývalého [[Ruské impérium|Ruského impéria]], [[Irán]] a [[Mongolsko]]
|casus= 
|územie= [[Fínsko]], [[Poľsko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a [[Litva]] získali nezávislosť; [[Rumunsko]] anektovalo [[Besarábia|Besarábiu]].
|výsledok= Víťazstvo [[boľševik]]ov. Nastolenie vlády [[soviet]]ov a vznik [[ZSSR]], na podstatnej časti bývalého územia Ruského impéria.
|protivník1= Boľševici:&lt;br/&gt;
[[Súbor:Flag RSFSR 1918.svg|border|25px]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg|border|25px]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1919–1927).svg|border|25px]] [[Bieloruská sovietská socialistická republika|Bieloruská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Transcaucasian SFSR.svg|border|25px]] [[Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika|Zakaukazská SFSR]]&lt;br/&gt;&lt;hr&gt;[[File:Flag of Khiva 1920-1923.svg|border|25px]] [[Chórezmská ľudová sovietska republika|Chórezmská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Bucharská ľudová sovietska republika|Bucharská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg|border|25px]] [[Tuvianska ľudová republika|Tuvianska ĽR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Mongolia (1921–1924).svg|border|25px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolská ĽR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Far Eastern Republic.svg|border|25px]] [[Ďalekovýchodná republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Galician SSR.svg|border|25px]] [[Haličská sovietska socialiská republika|Haličská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Persian Socialist Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Perzská socialistická sovietska republika|Perzská SSR]] [[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Tauridská sovietska socialistická republika|Tauridská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Besarábská sovietska socialistická republika|Besarábská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Odeská sovietska republika|Odeská SR]]&lt;br/&gt;[[File:Red flag.svg|border|25px]] [[Fínska socialistická robotnícka republika|Fínska SRR]]
|protivník2= Biele hnutie:
{{Minivlajka|Rusko}} [[Ruský štát]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Južné Rusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Východná Okraina]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Dočasná Priamuryjská vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Dočasná sibírska vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Provisional Regional Government of the Urals.svg|border|25px]] [[Dočasná Uralská regionálna vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Proposed Flag of the Alash Autonomy (horizontal).svg|border|25px]] [[Alašská autonómia|Alaš Orda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Don Cossacks.svg|border|25px]] [[Donská republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Kuban People's Republic.svg|border|25px]] [[Kubánska ľudová republika|Kubánska ĽR]]
|velitel1=
|velitel2=
|sila1= asi 3 milióny mužov
|sila2= 500&amp;nbsp;000 bielych a 100&amp;nbsp;000 vojakov intervenčných vojsk
|straty1= najmenej 879&amp;nbsp;000 mŕtvych
|straty2= najmenej 300&amp;nbsp;000 padlých
|straty3= 13 miliónov mŕtvych, najmenej 1 milión utečencov
|poznámky= 
|protivník3=Separatisti:
{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|border|25px]] [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajina]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|border|25px]] [[Druhá poľská republika|Poľsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|border|25px]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:National flag of the Moldavian Democratic Republic.svg|border|25px]] [[Moldavská demokratická republika|Moldavsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921, 1-2).svg|border|25px]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Jakutsko]]&lt;br/&gt;a ďalší}}
'''Ruská občianska vojna''' bol [[ozbrojený konflikt]] medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa [[Ruská ríša|Ruského impéria]], medzi rokmi [[1918]] a [[1922]] resp. [[1923]]. Prebiehal od vypuknutia [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]], kedy sa podarilo získať moc v krajine [[boľševik]]om až do vzniku [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Väčšina bojov sa skončila víťazstvom boľševikov v roku [[1922]], menšie ozbrojené zrážky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch.

Vojna bola dôsledkom revolučnej krízy, ktorá začala na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] rozkladať Ruský štát. Politickými predpokladmi boli dôsledky [[Ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcie v rokoch 1905 a 1907]], a najmä dôsledky hospodárskej krízy v rokoch [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá viedla k pádu [[monarchia|monarchie]], hospodárskemu úpadku a hlbokým sociálnym, národným, politickým a ideologickým rozporom medzi obyvateľstvom krajiny. Výsledkom bola krvavá [[občianska vojna]] prebiehajúca po celej krajine medzi vojskami [[boľševici|boľševikov]] a rôznorodých síl, ktoré sa im postavili na odpor.

[[Boľševici]] sformovali na obranu svojich záujmov [[červená armáda|červenú armádu]]. Proti nej stáli zvyšky bývalej cárskej armády, tzv. [[biela armáda]] ([[biele hnutie]]). No existovali aj iné sily napr. [[anarchisti]] ([[zelená armáda]], [[čierna armáda]], [[Revolučná oslobodzovacia armáda Ukrajiny]]). Proti jednaniu bojujúcich strán na rôznych miestach spontánne vypukali [[Roľnícke povstanie|roľnícke povstania]]. Počas celej vojny jednotky bielogvardejcov ustupovali na [[Ďaleký východ]], kde ich boľševici nakoniec porazili. Súčasťou občianskej vojny bol aj rad menších vpádov intervenčných vojsk (Britov, Nemcov, Francúzov, Poliakov) a predovšetkým boj [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] proti boľševikom.

== Predohra ==
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|vľavo|Rozutekaný dav protestujúcich robotníkov a obyvateľov Petrohradu na Nevskom prospekte v momente, keď spustili jednotky dočasnej vlády do civilistov paľbu guľometmi 4. júla 1917.]]
Medzi hlavné príčiny [[občianska vojna|občianskej vojny]] patrili [[politika|politické]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]], [[ekonomika|ekonomické]] ale aj [[národnosť|národnostno]]-[[etnikum|etnické]] rozpory, ktoré nedokázala vyriešiť [[Ruská revolúcia 1917|revolúcia]] (najprv [[Februárová revolúcia (1917)|februárová]] a neskôr [[Októbrová revolúcia|októbrová]]). K týmto otázkam do októbra 1917 pribudla aj otázka ukončenia [[Prvá svetová vojna|vojny]] a agrárnej politiky. V krajine po nástupe boľševikov koncom roka 1917 síce zavládol relatívny pokoj a nedochádzalo k veľkým násilnostiam, pretože [[Vladimir Iľjič Lenin|V. Lenin]] prisľúbil na začiatok nasledujúceho roka voľby do Ústavodarného zhromaždenia, išlo však iba o akési ticho pred búrkou. Založenie tajnej polície&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[čeka|čeky]] a následné rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia, v ktorom získala väčšinu strana [[eser]]ov, spolu s [[diktátor]]ským jednaním [[boľševik]]ov viedli k vzniku odporu proti ich vláde. Hlavnými predstaviteľmi odporu boli niektorí vysokí velitelia bývalej cárskej armády. Podpora protiboľševických síl bola aj v zahraničí, 22. decembra 1917 sa v Paríži konala konferencia [[Francúzska tretia republika|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], ktorej účastníci sa dohodli na vojenskej a ekonomickej pomoci odporcom boľševizmu v Rusku.

Po tom čo [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorské]] vojská vo februári 1918 okupovali veľkú časť Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltských krajín a južného Ruska a boľševici pristúpili 3. marca 1918 k podpísaniu [[Brest-litovský mier|Brest-litovského mieru]] čím Rusko prestalo zasahovať do diania [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].

Dôležitým predpokladom vyostrenia situácie v krajine bolo rozhodnutie boľševikov vyberať časť úrody od roľníkov aby umožnil násilnú [[rekvirácia|rekviráciu]] obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov pre potreby zásobovania miest. 13. mája 1918 bol vydaný dekrét, ktorý tzv. ľudovému komisariátu pre zásobovanie umožňoval násilne zabavovať potraviny roľníkom všetkých tried.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;&gt;Werth, N., 1999, Štát proti svojmu ľudu. in Courtois, S., Werth, N., Panné, J. L., Paczkowski, A., Bartošek, K., Margolin, J. L., Čierna kniha komunizmu. Zločiny, teror, represálie, Agora, Bratislava, s. 65-66&lt;/ref&gt; 11. júna 1918 boli podobným spôsobom ustanovené soviety (výbory) dedinskej chudoby, ktoré mali spolupracovať so zásobovacími jednotkami a rekvirovať poľnohospodárske prebytky bohatých roľníkov (tzv. [[kulak]]ov). Vzhľadom na to, že množstvo ruských mužov na vidieku sa len nedávno vrátilo z vojny aj so zbraňou, voči bezohľadnému jednaniu boľševikov rýchlo stúpal odpor. V júni a júli 1918 prepuklo v oblastiach kontrolovaných boľševikmi vyše 100 vzbúr a roľníckych povstaní. Napriek tomu, že sa jednalo o vzbury podporované väčšinou celými komunitami, teda drobnými, strednými aj bohatými roľníkmi, tieto boli zakaždým označované ako vzbury [[kulak]]ov a nemilosrdne a brutálne potláčané.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;/&gt;

== Občianska vojna ==
=== Prvá etapa ===
Väčšina súčasných ruských historikov považuje za začiatok občianskej vojny pouličné boje, ktoré sa začali v [[Petrohrad]]e v období prebiehajúcej októbrovej revolúcie 7. novembra 1917. Faktom však zostáva, že až do mája 1918 neprebiehali žiadne významnejšie boje, preto je často udávaným začiatkom bojov máj 1918&lt;ref name=&quot;BSE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Golubev, A. V., Najda, C. F.
  | titul = Graždanskaja vojna i vojennaja intervencia 1918-20, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
  | url = http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1.5.2011
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110214173229/http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20
  | dátum archivácie = 2011-02-14
  }}&lt;/ref&gt;, kedy sa začali boje medzi boľševikmi a [[česko-slovenské légie v Rusku|československými légiami v Rusku]] a prepukli rozsiahle boje medzi boľševikmi a [[kozáci|kozákmi]] na Done.

[[15. január]]a 1918 podpísal Lenin dekrét, na základe ktorého sa začali [[23. február]]a [[1918]] formovať jednotky [[červená armáda|červenej armády]]. Jej velenia sa [[8. apríl]]a [[1918]] chopil [[Lev Davidovič Trockij|L. D. Trockij]]. Boľševici následne prešli do štádia tzv. [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]]. Koncom apríla 1918 mala červená armáda 196 000 mužov.

V [[Uralský federálny okruh|Uralskej oblasti]] v marci povstali proti boľševikom kozáci, ktorí si neskôr poradili s jednotkami vyslanými na potlačenie povstania. Proti boľševikom povstali aj kozáci v [[Zabajkalsko|Zabajkalsku]], z [[Mandžusko|Mandžuska]] im prišiel na pomoc oddiel kozákov pod vedením [[Grigorij Michajlovič Semionov|G. M. Semionova]]. Boje medzi bielymi a červenými tu trvali so striedavými úspechmi na oboch stranách až do leta. Kozáci povstali aj na Done. Viedol ich ataman [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnov]]. Pod jeho velením sa začala formovať tzv. [[donská armáda]].

18. júna sa začalo povstanie kozákov v oblasti [[Terek]]u na [[Kaukaz]]e. Povstalcom velil [[Lazar Fiodorovič Bičerachov|L. F. Bičerachov]]. Kozákom sa podarilo vyhnať boľševikov, časť z nich zablokovali v [[Groznyj|Groznom]] a [[Kizľar]]e. V auguste medzitým kozáci vyhnali boľševikov z Kubáne a začali postup na Kaukaz.

8. júna sa [[Zakaukazská demokratická federatívna republika]] rozpadla na 3 samostatné krajiny: [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Gruzínsko obsadili nemecké vojská. Arménsko utrpelo veľké územné straty v dôsledku útoku [[Turecko|Turecka]]. Azerbajdžan boľševici neudržali a prenechali vládu menševikom. Do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] aj oblasti Kaukazu naďalej zasahovali vojská Turecka a Britského impéria. Časť miestnych vládcov napr. [[Fajzulla Chodžajev]] sa pridala na stranu boľševikov, iní ako [[Buchara|bucharský]] [[emir]] [[Mohammed Alim Chan]] sa pridal k moslimským [[basmači|basmačom]] a viedol boje s boľševikmi.

6. marca 1918 sa anglo-francúzsko-americké vojská vylodili v [[Murmansk]]u na severe Ruska. Išlo iba o malý výsadok 2 rôt námornej pechoty, ktoré mali zaisťovať sklady vojenského materiálu, ktorý bol privezený do Ruska aby sa nedostal do rúk Nemcov. Až do 30. júna nedošlo k žiadnemu konfliktu medzi týmito jednotkami a boľševickou vládou. V apríli sa vylodil vo [[Vladivostok]]u na Ďalekom východe menší japonský kontingent, ktorý po dvoch týždňoch z mesta bez boja odišiel. V auguste došlo k výsadku britských vojsk v [[Archangeľsk]]u. Začala sa tvoriť protiboľševická severná armáda, ktorej početné stavy však boli nízke. Miestne obyvateľstvo v oblastiach pod kontrolou intervenčných vojsk zväčša zotrvávalo vo vyčkávacej pozícií a nevyjadrovalo sympatie ani jednej zo strán.
[[Súbor:Vagón vlaku čs. legií.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci československých légií pri transporte vlakom]]
Významnú úlohu v bojoch zohrala aj vzbura [[Československé légie v Rusku|československého zboru]], ktorého bojový stav tvorilo asi 40 000 mužov. Išlo o jednotky vytvorené zo zajatých [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ktorí boli ochotní bojovať proti silám [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] po boku [[Ruská armáda|cárskej armády]], ale po ukončení bojov na východnom fronte im bolo 15. januára 1918 umožnené presunúť sa na [[Ďaleký východ]] a cez [[USA]] do [[Európa|Európy]]. 14. mája 1918 sa cestou na Ďaleký východ dostali legionári do konfliktu s boľševikmi v meste [[Čeľabinsk]]. Keďže boli tieto vojská presúvané po [[Transsibírska magistrála|transsibírskej magistrále]], podarilo sa im získať kontrolu nad jej podstatnou časťou 31. mája obsadili [[Tomsk]] a [[Kurgan]], 7. júna [[Omsk]], 8. júna [[Samara|Samaru]] a 18. júna [[Krasnojarsk]]. Boľševici v dôsledku aktivity československých légií 13. júna zorganizovali [[východný front (ruská občianska vojna)|východný front]], ktorému velil gen. [[Michail Artemievič Muraviov|M. A. Muraviov]]

V oblastiach odkiaľ sa im podarilo vytlačiť boľševikov sa chopili moci prívrženci [[eseri|eserov]], ktorým pomáhalo v tejto fáze hlavne to, že sa opierali o politickú podporu hlavne [[vidiek|vidieckeho]] obyvateľstva. 8. júna 1918 eseri v Samare založili Výbor členov Ústavodarného zhromaždenia ([[Komuč]]), ktorý mal nadväzovať na boľševikmi rozpustený [[parlament]]. S pomocou československých légií sa im podarilo obsadiť oblasť [[Samara|Samary]] a [[Ufa|Ufy]] a začať tu formovať protiboľševickú armádu. V Samare bola vytvorená jednotka o sile niekoľkých stoviek mužov pod vedením podplukovníka [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|V. O. Kappeľa]]. Nábor do radov bielej armády však na rozdiel od boľševickej červenej armády nebol plne dobrovoľný a podstatná časť jej príslušníkov tvorili [[branec|branci]]. Bojová [[morálka]] týchto jednotiek bola všeobecne pomerne nízka. Kappeľ však s touto jednotkou 21. júla obsadil [[Simbirsk]]. Eserský Komuč následne Kappeľa povýšil a poveril ho vedením Národnej armády.

Do leta 1918 takmer 75 % územia Ruska kontrolovali rôznorodé sily a armády, ktoré vystupovali proti boľševikom. Sovietska politika [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]], rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia ale aj ďalšie kroky boľševikov najmä likvidácia [[kozáci|kozáckej]] organizácie (raskazačivanie) viedla v rôznych regiónoch k [[roľnícke povstanie|roľníckym]] a [[kozáci|kozáckym]] povstaniam a umožnili vznik silného protiboľševického hnutia. Tieto sily následne viedli rozsiahle bojové operácie proti boľševikom. Boľševikom v tej dobe pomohol fakt, že [[menševici]] (sociálni demokrati) sa z [[ideológia|ideologických]] dôvodov odmietli pridať na stranu eserov a naopak začali podporovať boľševické sily.

=== Druhá etapa ===
[[Súbor:Russian civil war West 1918-20.png|náhľad|vpravo|Znázornenie pohybov hraníc územia držaných boľševickými a protiboľševickými silami v európskej časti Ruska v rokoch 1918&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1921]]
==== Boje na Urale, Sibíri a Ďalekom východe ====
Od konca roku 1918 sa začali najsilnejšie boje medzi bielogvardejcami a boľševikmi. 6. až 7. augusta 1918 sa bielym s pomocou československých légií podarilo obsadiť [[Kazaň]] neskôr aj [[Iževsk]] a [[Votkinsk]]. Bieli v Kazani pod Koppeľovym vedením získali časť ruského zlatého pokladu (650 miliónov zlatých rubľov, a ďalších 100 miliónov v zlate, platine a iných cennostiach), získali tiež veľké zásoby zbraní, munície a liekov. Na stranu protiboľševických síl prešla aj celá akadémia generálneho štábu na čele s generálom [[Alexandr Ivanovič Andogskij|A. I. Andogským]]. V septembri však boli bieli v [[bitka o Kazaň|bojoch pri Kazani]] porazení a československé légie z oblasti ustúpili.

Boľševické vojská na Sibíri boli nútené ustúpiť z [[Irkutsk]]a na [[Zabajkalsko]]. V auguste biela armáda obsadila aj [[Verchneudinsk]] a [[Čita|Čitu]], v prvej polovici septembra aj [[Chabarovsk]] a [[Blagoveščensk]]. 18. septembra boľševické sily opustili mesto [[Zeja (mesto)|Zeja]], posledné mesto na Ďalekom východe v ich rukách&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;.

Eseri sa 30. augusta pokúsili spáchať atentát na [[Lenin]]a, boli však neúspešní. 5. septembra 1918 začali boľševici aplikovať tzv. [[červený teror]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;išlo o masové represie voči ich politickým protivníkom. V priebehu prvej noci v Moskve a Petrohrade zabili 2200 ľudí.

11. novembra 1918 v dôsledku revolúcie v Nemecku kapitulovali vojská [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] a [[prvá svetová vojna]] skončila. Súčasťou nemeckej kapitulácie a následných dohôd bolo i to, aby Nemci držali postavenia na ruskom území do príchodu vojsk Dohody. Po odchode väčšiny nemeckých vojsk však okupované oblasti obsadila červená armáda, iba niektoré miesta napr. [[Sevastopoľ]] a [[Odesa]] boli zaistené vojskami Dohodových mocností. Na území Nemcami obsadených krajín vznikli nezávislé krajiny [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]] a [[Ukrajina]], ktoré neskôr začali spolupracovať s víťazmi vojny a vytvárať si vlastné armády. Sovietski predstavitelia po odchode Nemcov začali organizovať obsadenie Ukrajiny, Bieloruska a Pobaltia. Vznikol [[západný front (ruská občianska vojna)|západný front]], ktorému velil [[Dmitrij Nikolajevič Naďožnyj|D. N. Naďožnyj]] a ukrajinský front, ktorému velil [[Vladimir Alexandrovič Antonov-Ovsejenko|V. A. Antonov-Ovsejenko]]. Boľševikom sa podarilo do januára 1919 obsadiť Bielorusko a Pobaltie a vytvorili tam sovietske vlády.

Neschopnosť organizovať efektívnu obranu pred boľševikmi viedlo veliteľov bielej armády k nespokojnosti s eserskou vládou. 18. novembra 1918 v [[Omsk]]u skupina dôstojníkov uskutočnila prevrat, rozohnali eserskú vládu a plnú moc predali do rúk admirálovi [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A. V. Kolčakovi]]. Kolčaka následne vyhlásili za najvyššieho (všeruského) vládcu a bol onedlho uznaný aj krajinami Dohody. Admirál vyhlásil stav [[vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]] a začal reorganizovať armádu. Po radikalizácii protiboľševických síl, hlavne po likvidácii Ufského direktória Kolčakovými jednotkami sa vo februári 1919 na zjazde v Petrohrade eseri dohodli na skončení pokusov o zvrhnutie sovietskej vlády. Eseri označili Kolčaka za nebezpečnejšieho nepriateľa ako je Lenin a nariadili organizovať svojim členom sabotáže a boj proti bielogvardejcom. Keďže aj v samotnej Kolčakovej vláde bolo mnoho eserov a menševikov, a eseri mali veľkú popularitu medzi obyvateľstvom ruského vidieka, strata podpory eserov bola jedným z rozhodujúcich momentov, ktorý zohral úlohu pri potlačení síl bielych. V Kolčakovom tyle sa rozhorel partizánsky boj vedený boľševikmi. Veľká časť verejnosti videla v jeho [[nacionalizmus|nacionalistickej]] a procárskej politike krok späť a jeho vojská rýchlo strácali sympatie vo vnútri krajiny ale aj mimo nej, keď mu s časom prestali poskytovať Američania pomoc.
[[Súbor:Kolchak troop inspection 1919.jpg|náhľad|vpravo|Kolčak na inšpekcii svojich jednotiek, rok 1919]]
V decembri 1918 Kolčakove vojská začali ofenzívu a 24. decembra obsadili [[Perm (mesto)|Perm]], boli však porazení pri Ufe a boli nútení zastaviť svoj postup. Bielogvardejské vojská na východe boli sústredené do západného frontu pod vedením Kolčaka. Tvorili ich 4 armády: Západná, Sibírska, Orenburská a Uralská. Začiatkom marca Kolčak operoval vojskami o sile 150 000 mužov. Plánoval spojenie so severnou armádou (gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|J. K. Miller]]) v oblasti [[Vologda|Vologdy]] a následne úder na [[Moskva|Moskvu]]. V tej istej dobe vypuklo v tyle boľševického východného frontu v [[Simbirská gubernia|Simbirskej]] a [[Samarská gubernia|Samarskej gubernii]] roľnícke povstanie. Povstalci v počte asi 150 000 mužov však boli zle organizovaní a slabo vyzbrojení a v apríli 1919 ich červená armáda porazila. V priebehu marca až apríla Kolčakove jednotky získali späť [[Ufa|Ufu]] (14. marca), [[Iževsk]] aj [[Votkinsk]] a držali tak v rukách celý Ural a snažili sa prebojovať k Volge. Pri Samare a Kazani však boli zastavení početnejšími boľševickými jednotkami.

28. apríla 1919 červená armáda prešla do protiofenzívy, v priebehu ktorej sa jej 9. júna podarilo obsadiť Ufu. V nasledujúcom období bielogvardejské sily pod vedením admirála [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]] utrpeli rad porážok. 9. júna 1919 boľševické sily pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|M. Tuchačevského]] zatlačili Kolčakove jednotky za Ural a pokračovali v ich prenasledovaní na východ. Kolčak v tej dobe stratil všetku zahraničnú vojenskú podporu. Podpora medzi obyvateľmi krajiny sa tiež rozkladala v dôsledku zavedenia [[statkár]]skych práv a krutému prenasledovaniu svojich odporcov (tzv. [[Biely teror (Rusko)|biely teror]]). 25. júla Tuchačevskij obsadil [[Čeľabinsk]]. 14. novembra sa jeho vláda na Sibíri celkom zrútila, keď bol [[Omsk]] bez boja vydaný boľševikom. Zajaté boli desiatky tisíc vojakov a rad vysoko postavených [[dôstojník]]ov. Boľševici získali množstvo vojenského materiálu. Sám Kolčak utiekol s pomocou československých légií do [[Irkutsk]]a. Mesto však v zápätí obsadili ľaví eseri.

Československé légie, ktorým hrozilo v oblasti obkľúčenie, vydali Kolčaka aj prevážaný zlatý poklad do rúk miestnej vlády. 4. januára 1920 Kolčak rezignoval. Miestna vláda sa v priebehu nasledovných týždňov vzdala boľševikom. 6. marca boli Kolčak a premiér Viktor Pepeľajev v Irkutsku odsúdení za teror proti civilnému obyvateľstvu, kontrarevolučné aktivity a ďalšie zločiny na trest smrti a nasledujúceho dňa popravení. Smrťou Kolčaka však boľševická vláda na Sibíri nebola ešte plne nastolená.

==== Boje na severe ====
Formovanie bieleho protiboľševického hnutia na severe európskej časti Ruska prebiehalo v najťažších podmienkach, pretože v tejto oblasti mali [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratické]] sily ([[eseri]] a [[menševici]]) najväčšiu podporu. Bielym veliteľom sa podarilo zorganizovať iba niekoľko rôt a žiadne boje tu fakticky neprebiehali. Na vidieku však existovala relatívne silnejšia protiboľševická nálada a vznikali tu partizánske oddiely. Do oblasti tiež z Fínska prenikali jednotky olenockej dobrovoľníckej armády.

V priebehu roku 1918 bol [[Vladimir Vladimirovič Maruševskij|V. V. Maruševskij]] poverený vedením protiboľševických síl oblasti [[Murmansk]]a a [[Archangeľsk]]a. V novembri vláda bielych v severnej oblasti poverila obsadením postu gubernátora gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|K. M. Millera]]. Ten začal s podporou Britov organizovať armádu. Bieli však mali nedostatok dôstojníkov čo nezlepšila ani organizácia dôstojníckych kurzov a britská pomoc. Bojaschopnosť severnej armády zostávala na nízkej úrovni a bojové operácie viedli hlavne britské vojská. Tie sa nakoniec v priebehu druhej polovice roku 1919 stiahli.

Miller rozhodol uskutočniť na území severnej oblasti 25. augusta 1919 [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. V decembri však boľševici prešli do ofenzívy, obsadili [[Šenkursk]] a priblížili sa k Archangeľsku. V dňoch 24. až 25. februára 1920 veľká časť severnej armády kapitulovala. 19. februára 1920 bol Miller nútený emigrovať. Spolu s ním odišlo asi 800 vojakov a civilistov na ľadoborcoch Kozma Minin, Kanada a jachte Jaroslavna.

==== Boje na severozápade ====
[[Súbor:Petrograd1919.JPG|náhľad|vpravo|Príprava barikád v Petrohrade ako dôsledok útoku Judeničovych vojsk]]
V januári 1919 sa v [[Helsinki|Helsinkách]] pod vedením kadeta Kartaševa začali organizovať ďalšie protiboľševické sily. Jej materiálnu podporu zabezpečoval ropný magnát [[Stepan Georgievič Liazonov|S. G. Lianozov]]. Vedením vojsk bol poverený gen. [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|N. N. Judenič]].

Národné vlády Estónska, Litvy a Lotyšska mali na začiatku roku 1919 moc len nad časťou svojho územia. V spolupráci s bielogvardejcami a nemeckou armádou však prešli do útoku a v priebehu prvej polovice roku 1919 vládu boľševikov v tomto regióne potlačili.

5. júna 1919 bol Judenič poverený [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakom]] velením všetkým pozemným a námorným silám operujúcim proti boľševikom na [[severozápadný front (ruská občianska vojna)|severozápadnom fronte]]. 11. augusta 1919 bola v [[Tallinn]]e vyhlásená tzv. [[Vláda severozápadnej oblasti]] predsedom ktorej sa stal S. Lianozov. Táto vláda následne pod tlakom Angličanov, ktorí prisľúbili dodávky zbraní, uznala Estónsku vládu a neskôr viedla rokovania s Fínmi. Kolčakova vláda na Sibíri však napokon odmietala naďalej diskutovať o akýchkoľvek národných požiadavkách Fínov a pobaltských národov bez vlastnej účasti.

V novembri 1919 sa Judeničovo vojsko najskôr o sile [[Zbor (vojenstvo)|zboru]] neskôr označené ako [[Severná armáda]] začalo útoky na boľševické sily smerom na [[Petrohrad]]. Sovieti sa rozhodli mesto po úvodnom váhaní brániť. Bieli najprv postupovali spolu s Estóncami pod vedením gen. [[Johan Laidoner|Laidonera]]. No kvôli demoralizácií ruských vojsk nebol ich postup úspešný a boli nútení ustúpiť späť. Estónsko medzitým podpísalo s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] v [[Tartu]] mier. A časť Judeničových vojsk bola internovaná Estóncami. Fíni v tej dobe tiež nadviazali s boľševikmi normálne vzťahy a rozhodli sa ukončiť podporu ruských protiboľševických síl zo svojho územia.

==== Boje na Ukrajine ====
[[Súbor:Січові стрільці в Києві, початок 1918 року.jpg|vpravo|náhľad|Ukrajinskí sičoví strelci, elita armády Ukrajinskej ľudovej republiky]]
Po neúspechu prvých jednaní o mieri medzi boľševikmi a [[Ústredné veľmoci|Ústrednými veľmocami]] začali Nemci rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine a v Bielorusku, pričom prenikli hlboko do vnútrozemia. Na Ukrajine vytvorili [[bábkový štát]] [[Ukrajinská ľudová republika]] pod vedením atamana [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]]. Po porážke Nemcov vo vojne však boľševici prešli do ofenzívy. Na Ukrajine obsadili ešte v decembri 1918 [[Charkov]], [[Poltava|Poltavu]] a [[Jekaterinoslav]]. 5. februára 1919 obsadili [[Kyjev]]. Vojská Ukrajinskej ľudovej republiky pod vedením [[Symon Vasyľovyč Petľura|S. V. Petľuru]] ustúpili ku [[Kamenec-Podoľskij|Kamenci-Podoľskému]]. 6. apríla 1919 boľševici obsadili Odesu a koncom mesiaca aj [[Krym]]. V máji 1919 vypuklo v dôsledku politiky boľševikov [[Grigorijevovo povstanie|rozsiahle povstanie pod vedením Grigorjeva]].

==== Boje na juhu Ruska ====
V máji 1918 kozáci na juhu Ruska pod vedením [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnova]] s pomocou rumunských vojsk obsadili [[Novočerkask]]. Jeho [[donská armáda]] mala asi 50 000 mužov. V júli 1918 sa tieto vojská pokúsili obsadiť [[Caricyn]] a spojiť sa bielymi na východe. V auguste a septembri donská armáda zaútočila aj v oblasti [[Povorino|Povorina]] a [[Voronež]]e. Boľševici 11. septembra vytvorili v tej oblasti južný front, ktorému velil gen. [[Pavel Pavlovič Sytin|P. P. Sytin]]. 24. októbra sa boľševikom podarilo zastaviť postup kozákov jednak na Voronež ale aj pri Caricyne, odkiaľ boli zatlačení späť za [[Don]].
[[Súbor:Kornilovzy.jpg|vpravo|náhľad|Oddiel s vlajkou jednotiek gen. Kornilova.]]
V oblasti južného Ruska vytvorili príslušníci bývalej cárskej armády 7. januára 1918 tzv. [[dobrovoľnícka armáda|dobrovoľnícku armádu]]. Velili jej generáli [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]] a [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a po ich smrti v septembri 1918 gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]]. Dobrovoľnícka armáda spolu s kozáckou donskou armádou tvorila tzv. [[Ozbrojené sily južného Ruska]].

Krasnov sa pokúsil o útok na Caricyn ešte raz v januári 1919 ale opäť neuspel. Po odchode zahraničných vojsk, ktoré ho podporovali, ako aj neúspechoch na fronte v jeho armáde nastal úpadok morálky a kozácke vojsko sa začalo rozpadať. Po tom, čo sa boľševikom podarilo dostať na Don, začali teror namierený proti kozákom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;razkazačivanie. V marci 1919 vypuklo povstanie kozákov na hornom Done&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Viošenské povstanie. Kozáci sformovali armádu o sile asi 40 000 ľudí, vrátane starcov a mladistvých a bojovali v obkľúčení boľševikmi do 8. júna 1919, kedy sa k nim prebojovali sily donskej armády.

V lete roku 1919 využila dobrovoľnícka armáda povstania v tyle boľševikov ([[Nestor Ivanovič Machno|Machno]], [[Nikofor Aleksandrovič Grigoriev|Grigoriev]], Viošenské povstanie) a prešla do ofenzívy. Koncom júna 1919 obsadila Caricyn, Charkov, Alexandrovsk, Jekaterinoslav aj Krym. 12. júna 1919 [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] uznal Kolčaka za vládcu Ruska a najvyššieho veliteľa ruských vojsk. Denikin vpadol svojimi silami do tyla boľševického južného frontu a spôsobil jeho kolaps. 18. augusta sa podarilo donskej armáde obsadiť Nikolajev, 23. augusta Odesu, 30. Kyjev. 20. septembra získali Kursk a o 10 dní neskôr Voronež. 13. októbra obsadil Oriol. Boľševici v tej oblasti čelili katastrofe a pripravovali sa na prechod do ilegality, v Moskve bola vytvorená podzemná organizácia komunistickej strany a väčšina oficiálneho aparátu sa presunula do [[Vologda|Vologdy]]. Neskôr v januári 1920 sa bielym podarilo získať aj [[Rostov-na-Donu]]. Dobrovoľnícka armáda tu však dosiahla zenit svojich úspechov. Boľševici zorganizovali rad ofenzív jazdeckými jednotkami gen. [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]]. 25. februára 1920 prebehli ťažké boje pri Egorlickej. Dobrovoľnícka armáda bola nútená vydať Rostov a ustúpiť na [[Kubáň (región)|Kubáň]]. Z Novorossijska boli bielogvardejci evakuovaní v marci 1920 britskými loďami na Krym. Evakuácia prebiehala chaoticky. Denikin v tomto období rezignoval a jeho funkciu prebral barón [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|P. N. Vrangeľ]].

=== Tretia etapa ===
==== Poľsko-sovietska vojna ====
[[Súbor:Polish-soviet war 1920 Polish defences near Milosna, August.jpg|náhľad|vpravo|Poľská obrana pred Varšavou v auguste 1920.]]
{{hlavný článok|Poľsko-boľševická vojna}}
V roku 1918 sa poľský vojvodca [[Józef Piłsudski]] rozhodol navrátiť Poľsku hranice [[Republika oboch národov|republiky]] z roku 1772&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Bajura, D. A.
  | titul = Sovietsko-poľskie otnošenia v 30-e gody
  | url = http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.5.2011
  | vydavateľ = lib.babr.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070808003657/http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum archivácie = 2007-08-08
  }}&lt;/ref&gt; a vytvoriť tak z Poľska veľmoc siahajúcu od [[Baltské more|Baltu]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]].

25. apríla 1920 poľské vojská vyzbrojené Francúzmi vtrhli na západnú Ukrajinu a neskôr 6. mája 1920 obsadili Kyjev. 14. mája však boľševický západný front pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]] a 26. mája juhozápadný front pod vedením [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]] prešli do protiofenzívy a zatlačili Poliakov späť.

V priebehu druhej polovice augusta 1920 boli však boľševici v [[Bitka o Varšavu (1920)|bitke pred Varšavou]] zastavení a prinútení ustúpiť. Poliakom sa tak podarilo obsadiť rozsiahle oblasti západného Bieloruska a Ukrajiny. Napriek niekoľkým pokusom o protiofenzívu boľševici už Poliakov nevytlačili späť a požiadali o mier.

==== Boje na Kryme ====
Po evakuácií jednotiek ruskej armády (ozbrojené sily južného Ruska) na Krym a abdikácii Denikina sa o znovunastolenie poriadku v armáde pokúsil gen. Vrangeľ. Tvrdými opatreniami, vrátane popráv dôstojníkov, nakoniec upevnil disciplínu a predišiel rozpadu armády. Biele vojská na Kryme však čelili logistickým problémom, pretože zásoby Krymu boli neustálymi bojmi prakticky vyčerpané. Vrangeľ preto ešte v priebehu roku 1919 požiadal o podporu Francúzsko.

14. augusta 1920 sa asi 4500 mužov bielej armády pod vedením gen. S. G. Ulagaja vylodilo na Kubáni s cieľom opäť vytvoriť front proti boľševikom v tejto oblasti. V prvých ozbrojených stretoch síce úspešne postupovali, ale Ulagaj napriek pôvodnému plánu neudrel dostatočne skoro na centrum oblasti [[Jekaterinodar]] a boľševikom sa následne podarilo prisunúť do oblasti posily a postupne zablokovať jeho vojská. Tie sa následne 7. septembra 1920 evakuovali z brehov [[Azovské more|Azovského mora]] späť na Krym.

V júli a auguste sa Vrangeľ rozhodol zaútočiť smerom na západ na podporu Poliakov. Prípravou na túto ofenzívu bol vpád do oblasti [[Donbas]]u, z ktorého mohlo byť v neskoršej dobe ohrozované jeho tylo. V októbri sa však Vrangeľovi nepodarilo významnejšie postúpiť na pravom brehu Dnepra a 12. októbra 1920 uzavreli Poliaci s boľševikmi prímerie. Tí následne začali presúvať svoje vojská z poľského frontu na juh proti bielym. 28. októbra 1920 oddiely boľševikov pod vedením [[Michail Vasilievič Frunze|M. V. Frunzeho]] napadli Vrangeľove vojská s cieľom obkľúčiť ich severne od Krymu v Severnej Tavrii. Obkľúčenie sa boľševikom nepodarilo úspešne uzavrieť a väčšina Vrangeľovej armády sa stiahla 3. novembra na Krym, kde sa opevnili v pripravených pozíciách.

[[Súbor:Perekop 1.gif|náhľad|vpravo|Mapa bojov na Kryme začiatkom novembra 1920.]]
Frunze, ktorý bol v takmer 5 násobnej početnej prevahe so 190 000 vojakmi začal 7. novembra útok na Krym. 11. novembra navrhol Frunze pomocou telegramu Vrangeľovmu štábu podmienky kapitulácie, ktorú však bieli neprijali. Presile boľševikov, ktorým v tej dobe pomáhal aj Machno so svojimi anarchistickými vojskami, sa Vrangeľovej armáde nepodarilo dlho vzdorovať.

14. novembra 1920 bol nútený z Krymu ustúpiť so zvyškom vojsk, rodinami dôstojníkov a množstvom obyvateľov [[Sevastopoľ]]a, [[Jalta|Jalty]], [[Feodózia|Feodózie]] a [[Kerč]]e mimo územia Ruska do tureckého [[Istanbul]]u. Spolu s ním odišlo v priebehu 3 dní asi 100 000 ľudí. Evakuáciu podporovali námorné sily vojsk Dohody s viac než 126 loďami.

Boľševici na Kryme rozpútali vlnu teroru, ktorá stála životy asi 60 až 120 000 ľudí.

==== odporu v trakte Chladný Jar ====
[[Súbor:Холодний Яр, аерофотозйомка, монастир 6.jpg|vpravo|náhľad|Kláštor v Cholodnom Jare, miesto záverečných bojov občianskej vojny]]
Po vzniku ZSSR v roku 1922 kládli sovietskej moci najprudší odpor bojovníci Republiky Cholodnyj Jar v strednej Ukrajine. Na 1923 im Čeka uštedrila rozhodujúcu porážku a 9. februára 1923 boli vodcovia Cholodného Jaru popravení zastrelením vo väznici Lukjanivska v Kyjeve &lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/9/1923-povstannya-holodnoyarciv-u-lukyanivskiy-vyaznyci 1923 - повстання холодноярців]&lt;/ref&gt;.
==== Boje na Ďalekom východe ====
Boje medzi boľševikmi a zahraničnými vojskami spolu so zvyškami protiboľševických síl trvali boľševickej [[Národno-revolučná armáda Ďalekovýchodnej republiky|NRA]] pod vedením [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|V. K. Bľjuchera]] do jesene 1922. 24. októbra 1922 sa po dohode s miestnou vládou stiahli z [[Vladivostok]]u japonské vojská. Nasledujúceho dňa do mesta vstúpili boľševickí partizáni a zvyšky bielej armády boli nútené odísť za hranice.

Protiboľševické vojská gen. [[Anatolij Nikolajevič Pepeľajev|A. N. Pepeľajeva]] viedli bojové operácie na Ďalekom východe až do 1. júla 1923.

== Dôsledky ==
[[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vpravo|Obete hladomoru v Ruskom Saratove, rok 1921]]
Na konci občianskej vojny časť krajín bývalého cárskeho Ruska zostala nezávislá. Boli to hlavne [[Poľsko]], [[Pobaltské krajiny]] ([[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]]) a [[Fínsko]]. Boľševici zvíťazili nad bielogvardejcami vo všetkých ostatných častiach krajiny vrátane Ukrajiny, Kaukazu a Sibíri. Lenin v roku 1922 vyhlásil na tomto území vznik [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]].

V rokoch 1921 prebehlo ešte niekoľko protiboľševických povstaní v [[Kronstadtská rebélia|Kronštadte]] a [[Tambov]]e ale aj niektorých oblastiach Ukrajiny a inde. Za oficiálny koniec občianskej vojny je väčšinou historikov považovaná likvidácia veľkých protiboľševických vojsk pri obsadení [[Vladivostok]]u v októbri 1922 a ďalších nepriateľských síl v [[Stredná Ázia|Strednej Ázií]].

Občianska vojna si v Rusku a krajinách pričlenených k nemu v rámci Sovietskeho zväzu vyžiadala obrovské obete. V dôsledku hladu, chorôb, teroru, alebo v boji zahynulo 8 až 13 miliónov ľudí. Z toho červená armáda stratila asi 1 milión padlých. Do zahraničia emigrovali asi 2 milióny ľudí, išlo o významnú časť ruskej inteligencie. Ekonomické škody boli obrovské, priemyselná výroba poklesla o 80&amp;nbsp;–&amp;nbsp;90 % oproti roku [[1913]].

7. novembra 1997 prezident Ruskej federácie [[Boris Nikolajevič Jeľcin|B. Jeľcin]] v nariadil vybudovať Moskve pamätník ruským obetiam občianskej vojny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Ukaz prezidenta RF ot 06.11.1997 no. 1155 „O vozvedenii pamjatnika Rossijanam, pogybšim v gody graždanskoj vojny“
  | url = http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum vydania = 07.11.1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.08.2011
  | vydavateľ = graph.document.kremlin.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120103185716/http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum archivácie = 2012-01-03
  }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

=== Zdroj ===
{{preklad|ru|Гражданская война в России|34122129}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Civil war of Russia}}

{{Portál|Rusko|Ruský}}

[[Kategória:Ruská občianska vojna| ]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojny Ruska]]</text>
      <sha1>n5srlj1n84r8wp6zgnju76g0w8xzdt8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371334</id>
      <parentid>8371333</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:43:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <origin>8371334</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42322" sha1="0ffv0vctbxtrkcywxufgmek6w2e640i" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Ruská občianska vojna
|súčasť= 
|obrázok= CWRArticleImage.jpg
|text k obr='''Zhora v smere hodinových ručičiek:''' Donská armáda v roku 1919; ruská pechotná divízia na pochode v roku 1920; guľometný voz 1. jazdeckej armády, Lev Trockij v roku 1918, Boľševici popravení Rakúsko-uhorskou armádou v roku 1918.
|dátum= [[7. november]] [[1917]] až [[16. jún]] [[1923]]
|miesto= územie bývalého [[Ruské impérium|Ruského impéria]], [[Irán]] a [[Mongolsko]]
|casus= 
|územie= [[Fínsko]], [[Poľsko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a [[Litva]] získali nezávislosť; [[Rumunsko]] anektovalo [[Besarábia|Besarábiu]].
|výsledok= Víťazstvo [[boľševik]]ov. Nastolenie vlády [[soviet]]ov a vznik [[ZSSR]], na podstatnej časti bývalého územia Ruského impéria.
|protivník1= Boľševici:&lt;br/&gt;
[[Súbor:Flag RSFSR 1918.svg|border|25px]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg|border|25px]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1919–1927).svg|border|25px]] [[Bieloruská sovietská socialistická republika|Bieloruská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Transcaucasian SFSR.svg|border|25px]] [[Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika|Zakaukazská SFSR]]&lt;br/&gt;&lt;hr&gt;[[File:Flag of Khiva 1920-1923.svg|border|25px]] [[Chórezmská ľudová sovietska republika|Chórezmská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Bucharská ľudová sovietska republika|Bucharská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg|border|25px]] [[Tuvianska ľudová republika|Tuvianska ĽR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Mongolia (1921–1924).svg|border|25px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolská ĽR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Far Eastern Republic.svg|border|25px]] [[Ďalekovýchodná republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Galician SSR.svg|border|25px]] [[Haličská sovietska socialiská republika|Haličská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Persian Socialist Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Perzská socialistická sovietska republika|Perzská SSR]] [[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Tauridská sovietska socialistická republika|Tauridská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Besarábská sovietska socialistická republika|Besarábská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Odeská sovietska republika|Odeská SR]]&lt;br/&gt;[[File:Red flag.svg|border|25px]] [[Fínska socialistická robotnícka republika|Fínska SRR]]
|protivník2= Biele hnutie:
{{Minivlajka|Rusko}} [[Ruský štát]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Južné Rusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Východná Okraina]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Dočasná Priamuryjská vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Dočasná sibírska vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Provisional Regional Government of the Urals.svg|border|25px]] [[Dočasná Uralská regionálna vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Proposed Flag of the Alash Autonomy (horizontal).svg|border|25px]] [[Alašská autonómia|Alaš Orda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Don Cossacks.svg|border|25px]] [[Donská republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Kuban People's Republic.svg|border|25px]] [[Kubánska ľudová republika|Kubánska ĽR]]
|velitel1=
|velitel2=
|sila1= asi 3 milióny mužov
|sila2= 500&amp;nbsp;000 bielych a 100&amp;nbsp;000 vojakov intervenčných vojsk
|straty1= najmenej 879&amp;nbsp;000 mŕtvych
|straty2= najmenej 300&amp;nbsp;000 padlých
|straty3= 13 miliónov mŕtvych, najmenej 1 milión utečencov
|poznámky= 
|protivník3=Separatisti:
{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|border|25px]] [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajina]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|border|25px]] [[Druhá poľská republika|Poľsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|border|25px]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:National flag of the Moldavian Democratic Republic.svg|border|25px]] [[Moldavská demokratická republika|Moldavsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921, 1-2).svg|border|25px]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Jakutsko]]&lt;br/&gt;a ďalší}}
'''Ruská občianska vojna''' bol [[ozbrojený konflikt]] medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa [[Ruská ríša|Ruského impéria]], medzi rokmi [[1918]] a [[1922]] resp. [[1923]]. Prebiehal od vypuknutia [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]], kedy sa podarilo získať moc v krajine [[boľševik]]om až do vzniku [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Väčšina bojov sa skončila víťazstvom boľševikov v roku [[1922]], menšie ozbrojené zrážky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch.

Vojna bola dôsledkom revolučnej krízy, ktorá začala na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] rozkladať Ruský štát. Politickými predpokladmi boli dôsledky [[Ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcie v rokoch 1905 a 1907]], a najmä dôsledky hospodárskej krízy v rokoch [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá viedla k pádu [[monarchia|monarchie]], hospodárskemu úpadku a hlbokým sociálnym, národným, politickým a ideologickým rozporom medzi obyvateľstvom krajiny. Výsledkom bola krvavá [[občianska vojna]] prebiehajúca po celej krajine medzi vojskami [[boľševici|boľševikov]] a rôznorodých síl, ktoré sa im postavili na odpor.

[[Boľševici]] sformovali na obranu svojich záujmov [[červená armáda|červenú armádu]]. Proti nej stáli zvyšky bývalej cárskej armády, tzv. [[biela armáda]] ([[biele hnutie]]). No existovali aj iné sily napr. [[anarchisti]] ([[zelená armáda]], [[čierna armáda]], [[Revolučná oslobodzovacia armáda Ukrajiny]]). Proti jednaniu bojujúcich strán na rôznych miestach spontánne vypukali [[Roľnícke povstanie|roľnícke povstania]]. Počas celej vojny jednotky bielogvardejcov ustupovali na [[Ďaleký východ]], kde ich boľševici nakoniec porazili. Súčasťou občianskej vojny bol aj rad menších vpádov intervenčných vojsk (Britov, Nemcov, Francúzov, Poliakov) a predovšetkým boj [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] proti boľševikom.

== Predohra ==
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|vľavo|Rozutekaný dav protestujúcich robotníkov a obyvateľov Petrohradu na Nevskom prospekte v momente, keď spustili jednotky dočasnej vlády do civilistov paľbu guľometmi 4. júla 1917.]]
Medzi hlavné príčiny [[občianska vojna|občianskej vojny]] patrili [[politika|politické]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]], [[ekonomika|ekonomické]] ale aj [[národnosť|národnostno]]-[[etnikum|etnické]] rozpory, ktoré nedokázala vyriešiť [[Ruská revolúcia 1917|revolúcia]] (najprv [[Februárová revolúcia (1917)|februárová]] a neskôr [[Októbrová revolúcia|októbrová]]). K týmto otázkam do októbra 1917 pribudla aj otázka ukončenia [[Prvá svetová vojna|vojny]] a agrárnej politiky. V krajine po nástupe boľševikov koncom roka 1917 síce zavládol relatívny pokoj a nedochádzalo k veľkým násilnostiam, pretože [[Vladimir Iľjič Lenin|V. Lenin]] prisľúbil na začiatok nasledujúceho roka voľby do Ústavodarného zhromaždenia, išlo však iba o akési ticho pred búrkou. Založenie tajnej polície&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[čeka|čeky]] a následné rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia, v ktorom získala väčšinu strana [[eser]]ov, spolu s [[diktátor]]ským jednaním [[boľševik]]ov viedli k vzniku odporu proti ich vláde. Hlavnými predstaviteľmi odporu boli niektorí vysokí velitelia bývalej cárskej armády. Podpora protiboľševických síl bola aj v zahraničí, 22. decembra 1917 sa v Paríži konala konferencia [[Francúzska tretia republika|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], ktorej účastníci sa dohodli na vojenskej a ekonomickej pomoci odporcom boľševizmu v Rusku.

Po tom čo [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorské]] vojská vo februári 1918 okupovali veľkú časť Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltských krajín a južného Ruska a boľševici pristúpili 3. marca 1918 k podpísaniu [[Brest-litovský mier|Brest-litovského mieru]] čím Rusko prestalo zasahovať do diania [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].

Dôležitým predpokladom vyostrenia situácie v krajine bolo rozhodnutie boľševikov vyberať časť úrody od roľníkov aby umožnil násilnú [[rekvirácia|rekviráciu]] obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov pre potreby zásobovania miest. 13. mája 1918 bol vydaný dekrét, ktorý tzv. ľudovému komisariátu pre zásobovanie umožňoval násilne zabavovať potraviny roľníkom všetkých tried.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;&gt;Werth, N., 1999, Štát proti svojmu ľudu. in Courtois, S., Werth, N., Panné, J. L., Paczkowski, A., Bartošek, K., Margolin, J. L., Čierna kniha komunizmu. Zločiny, teror, represálie, Agora, Bratislava, s. 65-66&lt;/ref&gt; 11. júna 1918 boli podobným spôsobom ustanovené soviety (výbory) dedinskej chudoby, ktoré mali spolupracovať so zásobovacími jednotkami a rekvirovať poľnohospodárske prebytky bohatých roľníkov (tzv. [[kulak]]ov). Vzhľadom na to, že množstvo ruských mužov na vidieku sa len nedávno vrátilo z vojny aj so zbraňou, voči bezohľadnému jednaniu boľševikov rýchlo stúpal odpor. V júni a júli 1918 prepuklo v oblastiach kontrolovaných boľševikmi vyše 100 vzbúr a roľníckych povstaní. Napriek tomu, že sa jednalo o vzbury podporované väčšinou celými komunitami, teda drobnými, strednými aj bohatými roľníkmi, tieto boli zakaždým označované ako vzbury [[kulak]]ov a nemilosrdne a brutálne potláčané.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;/&gt;

== Občianska vojna ==
=== Prvá etapa ===
Väčšina súčasných ruských historikov považuje za začiatok občianskej vojny pouličné boje, ktoré sa začali v [[Petrohrad]]e v období prebiehajúcej októbrovej revolúcie 7. novembra 1917. Faktom však zostáva, že až do mája 1918 neprebiehali žiadne významnejšie boje, preto je často udávaným začiatkom bojov máj 1918&lt;ref name=&quot;BSE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Golubev, A. V., Najda, C. F.
  | titul = Graždanskaja vojna i vojennaja intervencia 1918-20, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
  | url = http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1.5.2011
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110214173229/http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20
  | dátum archivácie = 2011-02-14
  }}&lt;/ref&gt;, kedy sa začali boje medzi boľševikmi a [[česko-slovenské légie v Rusku|československými légiami v Rusku]] a prepukli rozsiahle boje medzi boľševikmi a [[kozáci|kozákmi]] na Done.

[[15. január]]a 1918 podpísal Lenin dekrét, na základe ktorého sa začali [[23. február]]a [[1918]] formovať jednotky [[červená armáda|červenej armády]]. Jej velenia sa [[8. apríl]]a [[1918]] chopil [[Lev Davidovič Trockij|L. D. Trockij]]. Boľševici následne prešli do štádia tzv. [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]]. Koncom apríla 1918 mala červená armáda 196 000 mužov.

V [[Uralský federálny okruh|Uralskej oblasti]] v marci povstali proti boľševikom kozáci, ktorí si neskôr poradili s jednotkami vyslanými na potlačenie povstania. Proti boľševikom povstali aj kozáci v [[Zabajkalsko|Zabajkalsku]], z [[Mandžusko|Mandžuska]] im prišiel na pomoc oddiel kozákov pod vedením [[Grigorij Michajlovič Semionov|G. M. Semionova]]. Boje medzi bielymi a červenými tu trvali so striedavými úspechmi na oboch stranách až do leta. Kozáci povstali aj na Done. Viedol ich ataman [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnov]]. Pod jeho velením sa začala formovať tzv. [[donská armáda]].

18. júna sa začalo povstanie kozákov v oblasti [[Terek]]u na [[Kaukaz]]e. Povstalcom velil [[Lazar Fiodorovič Bičerachov|L. F. Bičerachov]]. Kozákom sa podarilo vyhnať boľševikov, časť z nich zablokovali v [[Groznyj|Groznom]] a [[Kizľar]]e. V auguste medzitým kozáci vyhnali boľševikov z Kubáne a začali postup na Kaukaz.

8. júna sa [[Zakaukazská demokratická federatívna republika]] rozpadla na 3 samostatné krajiny: [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Gruzínsko obsadili nemecké vojská. Arménsko utrpelo veľké územné straty v dôsledku útoku [[Turecko|Turecka]]. Azerbajdžan boľševici neudržali a prenechali vládu menševikom. Do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] aj oblasti Kaukazu naďalej zasahovali vojská Turecka a Britského impéria. Časť miestnych vládcov napr. [[Fajzulla Chodžajev]] sa pridala na stranu boľševikov, iní ako [[Buchara|bucharský]] [[emir]] [[Mohammed Alim Chan]] sa pridal k moslimským [[basmači|basmačom]] a viedol boje s boľševikmi.

6. marca 1918 sa anglo-francúzsko-americké vojská vylodili v [[Murmansk]]u na severe Ruska. Išlo iba o malý výsadok 2 rôt námornej pechoty, ktoré mali zaisťovať sklady vojenského materiálu, ktorý bol privezený do Ruska aby sa nedostal do rúk Nemcov. Až do 30. júna nedošlo k žiadnemu konfliktu medzi týmito jednotkami a boľševickou vládou. V apríli sa vylodil vo [[Vladivostok]]u na Ďalekom východe menší japonský kontingent, ktorý po dvoch týždňoch z mesta bez boja odišiel. V auguste došlo k výsadku britských vojsk v [[Archangeľsk]]u. Začala sa tvoriť protiboľševická severná armáda, ktorej početné stavy však boli nízke. Miestne obyvateľstvo v oblastiach pod kontrolou intervenčných vojsk zväčša zotrvávalo vo vyčkávacej pozícií a nevyjadrovalo sympatie ani jednej zo strán.
[[Súbor:Vagón vlaku čs. legií.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci československých légií pri transporte vlakom]]
Významnú úlohu v bojoch zohrala aj vzbura [[Československé légie v Rusku|československého zboru]], ktorého bojový stav tvorilo asi 40 000 mužov. Išlo o jednotky vytvorené zo zajatých [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ktorí boli ochotní bojovať proti silám [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] po boku [[Ruská armáda|cárskej armády]], ale po ukončení bojov na východnom fronte im bolo 15. januára 1918 umožnené presunúť sa na [[Ďaleký východ]] a cez [[USA]] do [[Európa|Európy]]. 14. mája 1918 sa cestou na Ďaleký východ dostali legionári do konfliktu s boľševikmi v meste [[Čeľabinsk]]. Keďže boli tieto vojská presúvané po [[Transsibírska magistrála|transsibírskej magistrále]], podarilo sa im získať kontrolu nad jej podstatnou časťou 31. mája obsadili [[Tomsk]] a [[Kurgan]], 7. júna [[Omsk]], 8. júna [[Samara|Samaru]] a 18. júna [[Krasnojarsk]]. Boľševici v dôsledku aktivity československých légií 13. júna zorganizovali [[východný front (ruská občianska vojna)|východný front]], ktorému velil gen. [[Michail Artemievič Muraviov|M. A. Muraviov]]

V oblastiach odkiaľ sa im podarilo vytlačiť boľševikov sa chopili moci prívrženci [[eseri|eserov]], ktorým pomáhalo v tejto fáze hlavne to, že sa opierali o politickú podporu hlavne [[vidiek|vidieckeho]] obyvateľstva. 8. júna 1918 eseri v Samare založili Výbor členov Ústavodarného zhromaždenia ([[Komuč]]), ktorý mal nadväzovať na boľševikmi rozpustený [[parlament]]. S pomocou československých légií sa im podarilo obsadiť oblasť [[Samara|Samary]] a [[Ufa|Ufy]] a začať tu formovať protiboľševickú armádu. V Samare bola vytvorená jednotka o sile niekoľkých stoviek mužov pod vedením podplukovníka [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|V. O. Kappeľa]]. Nábor do radov bielej armády však na rozdiel od boľševickej červenej armády nebol plne dobrovoľný a podstatná časť jej príslušníkov tvorili [[branec|branci]]. Bojová [[morálka]] týchto jednotiek bola všeobecne pomerne nízka. Kappeľ však s touto jednotkou 21. júla obsadil [[Simbirsk]]. Eserský Komuč následne Kappeľa povýšil a poveril ho vedením Národnej armády.

Do leta 1918 takmer 75 % územia Ruska kontrolovali rôznorodé sily a armády, ktoré vystupovali proti boľševikom. Sovietska politika [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]], rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia ale aj ďalšie kroky boľševikov najmä likvidácia [[kozáci|kozáckej]] organizácie (raskazačivanie) viedla v rôznych regiónoch k [[roľnícke povstanie|roľníckym]] a [[kozáci|kozáckym]] povstaniam a umožnili vznik silného protiboľševického hnutia. Tieto sily následne viedli rozsiahle bojové operácie proti boľševikom. Boľševikom v tej dobe pomohol fakt, že [[menševici]] (sociálni demokrati) sa z [[ideológia|ideologických]] dôvodov odmietli pridať na stranu eserov a naopak začali podporovať boľševické sily.

=== Druhá etapa ===
[[Súbor:Russian civil war West 1918-20.png|náhľad|vpravo|Znázornenie pohybov hraníc územia držaných boľševickými a protiboľševickými silami v európskej časti Ruska v rokoch 1918&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1921]]
==== Boje na Urale, Sibíri a Ďalekom východe ====
Od konca roku 1918 sa začali najsilnejšie boje medzi bielogvardejcami a boľševikmi. 6. až 7. augusta 1918 sa bielym s pomocou československých légií podarilo obsadiť [[Kazaň]] neskôr aj [[Iževsk]] a [[Votkinsk]]. Bieli v Kazani pod Koppeľovym vedením získali časť ruského zlatého pokladu (650 miliónov zlatých rubľov, a ďalších 100 miliónov v zlate, platine a iných cennostiach), získali tiež veľké zásoby zbraní, munície a liekov. Na stranu protiboľševických síl prešla aj celá akadémia generálneho štábu na čele s generálom [[Alexandr Ivanovič Andogskij|A. I. Andogským]]. V septembri však boli bieli v [[bitka o Kazaň|bojoch pri Kazani]] porazení a československé légie z oblasti ustúpili.

Boľševické vojská na Sibíri boli nútené ustúpiť z [[Irkutsk]]a na [[Zabajkalsko]]. V auguste biela armáda obsadila aj [[Verchneudinsk]] a [[Čita|Čitu]], v prvej polovici septembra aj [[Chabarovsk]] a [[Blagoveščensk]]. 18. septembra boľševické sily opustili mesto [[Zeja (mesto)|Zeja]], posledné mesto na Ďalekom východe v ich rukách&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;.

Eseri sa 30. augusta pokúsili spáchať atentát na [[Lenin]]a, boli však neúspešní. 5. septembra 1918 začali boľševici aplikovať tzv. [[červený teror]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;išlo o masové represie voči ich politickým protivníkom. V priebehu prvej noci v Moskve a Petrohrade zabili 2200 ľudí.

11. novembra 1918 v dôsledku revolúcie v Nemecku kapitulovali vojská [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] a [[prvá svetová vojna]] skončila. Súčasťou nemeckej kapitulácie a následných dohôd bolo i to, aby Nemci držali postavenia na ruskom území do príchodu vojsk Dohody. Po odchode väčšiny nemeckých vojsk však okupované oblasti obsadila červená armáda, iba niektoré miesta napr. [[Sevastopoľ]] a [[Odesa]] boli zaistené vojskami Dohodových mocností. Na území Nemcami obsadených krajín vznikli nezávislé krajiny [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]] a [[Ukrajina]], ktoré neskôr začali spolupracovať s víťazmi vojny a vytvárať si vlastné armády. Sovietski predstavitelia po odchode Nemcov začali organizovať obsadenie Ukrajiny, Bieloruska a Pobaltia. Vznikol [[západný front (ruská občianska vojna)|západný front]], ktorému velil [[Dmitrij Nikolajevič Naďožnyj|D. N. Naďožnyj]] a ukrajinský front, ktorému velil [[Vladimir Alexandrovič Antonov-Ovsejenko|V. A. Antonov-Ovsejenko]]. Boľševikom sa podarilo do januára 1919 obsadiť Bielorusko a Pobaltie a vytvorili tam sovietske vlády.

Neschopnosť organizovať efektívnu obranu pred boľševikmi viedlo veliteľov bielej armády k nespokojnosti s eserskou vládou. 18. novembra 1918 v [[Omsk]]u skupina dôstojníkov uskutočnila prevrat, rozohnali eserskú vládu a plnú moc predali do rúk admirálovi [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A. V. Kolčakovi]]. Kolčaka následne vyhlásili za najvyššieho (všeruského) vládcu a bol onedlho uznaný aj krajinami Dohody. Admirál vyhlásil stav [[vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]] a začal reorganizovať armádu. Po radikalizácii protiboľševických síl, hlavne po likvidácii Ufského direktória Kolčakovými jednotkami sa vo februári 1919 na zjazde v Petrohrade eseri dohodli na skončení pokusov o zvrhnutie sovietskej vlády. Eseri označili Kolčaka za nebezpečnejšieho nepriateľa ako je Lenin a nariadili organizovať svojim členom sabotáže a boj proti bielogvardejcom. Keďže aj v samotnej Kolčakovej vláde bolo mnoho eserov a menševikov, a eseri mali veľkú popularitu medzi obyvateľstvom ruského vidieka, strata podpory eserov bola jedným z rozhodujúcich momentov, ktorý zohral úlohu pri potlačení síl bielych. V Kolčakovom tyle sa rozhorel partizánsky boj vedený boľševikmi. Veľká časť verejnosti videla v jeho [[nacionalizmus|nacionalistickej]] a procárskej politike krok späť a jeho vojská rýchlo strácali sympatie vo vnútri krajiny ale aj mimo nej, keď mu s časom prestali poskytovať Američania pomoc.
[[Súbor:Kolchak troop inspection 1919.jpg|náhľad|vpravo|Kolčak na inšpekcii svojich jednotiek, rok 1919]]
V decembri 1918 Kolčakove vojská začali ofenzívu a 24. decembra obsadili [[Perm (mesto)|Perm]], boli však porazení pri Ufe a boli nútení zastaviť svoj postup. Bielogvardejské vojská na východe boli sústredené do západného frontu pod vedením Kolčaka. Tvorili ich 4 armády: Západná, Sibírska, Orenburská a Uralská. Začiatkom marca Kolčak operoval vojskami o sile 150 000 mužov. Plánoval spojenie so severnou armádou (gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|J. K. Miller]]) v oblasti [[Vologda|Vologdy]] a následne úder na [[Moskva|Moskvu]]. V tej istej dobe vypuklo v tyle boľševického východného frontu v [[Simbirská gubernia|Simbirskej]] a [[Samarská gubernia|Samarskej gubernii]] roľnícke povstanie. Povstalci v počte asi 150 000 mužov však boli zle organizovaní a slabo vyzbrojení a v apríli 1919 ich červená armáda porazila. V priebehu marca až apríla Kolčakove jednotky získali späť [[Ufa|Ufu]] (14. marca), [[Iževsk]] aj [[Votkinsk]] a držali tak v rukách celý Ural a snažili sa prebojovať k Volge. Pri Samare a Kazani však boli zastavení početnejšími boľševickými jednotkami.

28. apríla 1919 červená armáda prešla do protiofenzívy, v priebehu ktorej sa jej 9. júna podarilo obsadiť Ufu. V nasledujúcom období bielogvardejské sily pod vedením admirála [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]] utrpeli rad porážok. 9. júna 1919 boľševické sily pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|M. Tuchačevského]] zatlačili Kolčakove jednotky za Ural a pokračovali v ich prenasledovaní na východ. Kolčak v tej dobe stratil všetku zahraničnú vojenskú podporu. Podpora medzi obyvateľmi krajiny sa tiež rozkladala v dôsledku zavedenia [[statkár]]skych práv a krutému prenasledovaniu svojich odporcov (tzv. [[Biely teror (Rusko)|biely teror]]). 25. júla Tuchačevskij obsadil [[Čeľabinsk]]. 14. novembra sa jeho vláda na Sibíri celkom zrútila, keď bol [[Omsk]] bez boja vydaný boľševikom. Zajaté boli desiatky tisíc vojakov a rad vysoko postavených [[dôstojník]]ov. Boľševici získali množstvo vojenského materiálu. Sám Kolčak utiekol s pomocou československých légií do [[Irkutsk]]a. Mesto však v zápätí obsadili ľaví eseri.

Československé légie, ktorým hrozilo v oblasti obkľúčenie, vydali Kolčaka aj prevážaný zlatý poklad do rúk miestnej vlády. 4. januára 1920 Kolčak rezignoval. Miestna vláda sa v priebehu nasledovných týždňov vzdala boľševikom. 6. marca boli Kolčak a premiér Viktor Pepeľajev v Irkutsku odsúdení za teror proti civilnému obyvateľstvu, kontrarevolučné aktivity a ďalšie zločiny na trest smrti a nasledujúceho dňa popravení. Smrťou Kolčaka však boľševická vláda na Sibíri nebola ešte plne nastolená.

==== Boje na severe ====
Formovanie bieleho protiboľševického hnutia na severe európskej časti Ruska prebiehalo v najťažších podmienkach, pretože v tejto oblasti mali [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratické]] sily ([[eseri]] a [[menševici]]) najväčšiu podporu. Bielym veliteľom sa podarilo zorganizovať iba niekoľko rôt a žiadne boje tu fakticky neprebiehali. Na vidieku však existovala relatívne silnejšia protiboľševická nálada a vznikali tu partizánske oddiely. Do oblasti tiež z Fínska prenikali jednotky olenockej dobrovoľníckej armády.

V priebehu roku 1918 bol [[Vladimir Vladimirovič Maruševskij|V. V. Maruševskij]] poverený vedením protiboľševických síl oblasti [[Murmansk]]a a [[Archangeľsk]]a. V novembri vláda bielych v severnej oblasti poverila obsadením postu gubernátora gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|K. M. Millera]]. Ten začal s podporou Britov organizovať armádu. Bieli však mali nedostatok dôstojníkov čo nezlepšila ani organizácia dôstojníckych kurzov a britská pomoc. Bojaschopnosť severnej armády zostávala na nízkej úrovni a bojové operácie viedli hlavne britské vojská. Tie sa nakoniec v priebehu druhej polovice roku 1919 stiahli.

Miller rozhodol uskutočniť na území severnej oblasti 25. augusta 1919 [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. V decembri však boľševici prešli do ofenzívy, obsadili [[Šenkursk]] a priblížili sa k Archangeľsku. V dňoch 24. až 25. februára 1920 veľká časť severnej armády kapitulovala. 19. februára 1920 bol Miller nútený emigrovať. Spolu s ním odišlo asi 800 vojakov a civilistov na ľadoborcoch Kozma Minin, Kanada a jachte Jaroslavna.

==== Boje na severozápade ====
[[Súbor:Petrograd1919.JPG|náhľad|vpravo|Príprava barikád v Petrohrade ako dôsledok útoku Judeničovych vojsk]]
V januári 1919 sa v [[Helsinki|Helsinkách]] pod vedením kadeta Kartaševa začali organizovať ďalšie protiboľševické sily. Jej materiálnu podporu zabezpečoval ropný magnát [[Stepan Georgievič Liazonov|S. G. Lianozov]]. Vedením vojsk bol poverený gen. [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|N. N. Judenič]].

Národné vlády Estónska, Litvy a Lotyšska mali na začiatku roku 1919 moc len nad časťou svojho územia. V spolupráci s bielogvardejcami a nemeckou armádou však prešli do útoku a v priebehu prvej polovice roku 1919 vládu boľševikov v tomto regióne potlačili.

5. júna 1919 bol Judenič poverený [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakom]] velením všetkým pozemným a námorným silám operujúcim proti boľševikom na [[severozápadný front (ruská občianska vojna)|severozápadnom fronte]]. 11. augusta 1919 bola v [[Tallinn]]e vyhlásená tzv. [[Vláda severozápadnej oblasti]] predsedom ktorej sa stal S. Lianozov. Táto vláda následne pod tlakom Angličanov, ktorí prisľúbili dodávky zbraní, uznala Estónsku vládu a neskôr viedla rokovania s Fínmi. Kolčakova vláda na Sibíri však napokon odmietala naďalej diskutovať o akýchkoľvek národných požiadavkách Fínov a pobaltských národov bez vlastnej účasti.

V novembri 1919 sa Judeničovo vojsko najskôr o sile [[Zbor (vojenstvo)|zboru]] neskôr označené ako [[Severná armáda]] začalo útoky na boľševické sily smerom na [[Petrohrad]]. Sovieti sa rozhodli mesto po úvodnom váhaní brániť. Bieli najprv postupovali spolu s Estóncami pod vedením gen. [[Johan Laidoner|Laidonera]]. No kvôli demoralizácií ruských vojsk nebol ich postup úspešný a boli nútení ustúpiť späť. Estónsko medzitým podpísalo s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] v [[Tartu]] mier. A časť Judeničových vojsk bola internovaná Estóncami. Fíni v tej dobe tiež nadviazali s boľševikmi normálne vzťahy a rozhodli sa ukončiť podporu ruských protiboľševických síl zo svojho územia.

==== Boje na Ukrajine ====
[[Súbor:Січові стрільці в Києві, початок 1918 року.jpg|vpravo|náhľad|Ukrajinskí sičoví strelci, elita armády Ukrajinskej ľudovej republiky]]
Po neúspechu prvých jednaní o mieri medzi boľševikmi a [[Ústredné veľmoci|Ústrednými veľmocami]] začali Nemci rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine a v Bielorusku, pričom prenikli hlboko do vnútrozemia. Na Ukrajine vytvorili [[bábkový štát]] [[Ukrajinská ľudová republika]] pod vedením atamana [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]]. Po porážke Nemcov vo vojne však boľševici prešli do ofenzívy. Na Ukrajine obsadili ešte v decembri 1918 [[Charkov]], [[Poltava|Poltavu]] a [[Jekaterinoslav]]. 5. februára 1919 obsadili [[Kyjev]]. Vojská Ukrajinskej ľudovej republiky pod vedením [[Symon Vasyľovyč Petľura|S. V. Petľuru]] ustúpili ku [[Kamenec-Podoľskij|Kamenci-Podoľskému]]. 6. apríla 1919 boľševici obsadili Odesu a koncom mesiaca aj [[Krym]]. V máji 1919 vypuklo v dôsledku politiky boľševikov [[Grigorijevovo povstanie|rozsiahle povstanie pod vedením Grigorjeva]].

==== Boje na juhu Ruska ====
V máji 1918 kozáci na juhu Ruska pod vedením [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnova]] s pomocou rumunských vojsk obsadili [[Novočerkask]]. Jeho [[donská armáda]] mala asi 50 000 mužov. V júli 1918 sa tieto vojská pokúsili obsadiť [[Caricyn]] a spojiť sa bielymi na východe. V auguste a septembri donská armáda zaútočila aj v oblasti [[Povorino|Povorina]] a [[Voronež]]e. Boľševici 11. septembra vytvorili v tej oblasti južný front, ktorému velil gen. [[Pavel Pavlovič Sytin|P. P. Sytin]]. 24. októbra sa boľševikom podarilo zastaviť postup kozákov jednak na Voronež ale aj pri Caricyne, odkiaľ boli zatlačení späť za [[Don]].
[[Súbor:Kornilovzy.jpg|vpravo|náhľad|Oddiel s vlajkou jednotiek gen. Kornilova.]]
V oblasti južného Ruska vytvorili príslušníci bývalej cárskej armády 7. januára 1918 tzv. [[dobrovoľnícka armáda|dobrovoľnícku armádu]]. Velili jej generáli [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]] a [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a po ich smrti v septembri 1918 gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]]. Dobrovoľnícka armáda spolu s kozáckou donskou armádou tvorila tzv. [[Ozbrojené sily južného Ruska]].

Krasnov sa pokúsil o útok na Caricyn ešte raz v januári 1919 ale opäť neuspel. Po odchode zahraničných vojsk, ktoré ho podporovali, ako aj neúspechoch na fronte v jeho armáde nastal úpadok morálky a kozácke vojsko sa začalo rozpadať. Po tom, čo sa boľševikom podarilo dostať na Don, začali teror namierený proti kozákom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;razkazačivanie. V marci 1919 vypuklo povstanie kozákov na hornom Done&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Viošenské povstanie. Kozáci sformovali armádu o sile asi 40 000 ľudí, vrátane starcov a mladistvých a bojovali v obkľúčení boľševikmi do 8. júna 1919, kedy sa k nim prebojovali sily donskej armády.

V lete roku 1919 využila dobrovoľnícka armáda povstania v tyle boľševikov ([[Nestor Ivanovič Machno|Machno]], [[Nikofor Aleksandrovič Grigoriev|Grigoriev]], Viošenské povstanie) a prešla do ofenzívy. Koncom júna 1919 obsadila Caricyn, Charkov, Alexandrovsk, Jekaterinoslav aj Krym. 12. júna 1919 [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] uznal Kolčaka za vládcu Ruska a najvyššieho veliteľa ruských vojsk. Denikin vpadol svojimi silami do tyla boľševického južného frontu a spôsobil jeho kolaps. 18. augusta sa podarilo donskej armáde obsadiť Nikolajev, 23. augusta Odesu, 30. Kyjev. 20. septembra získali Kursk a o 10 dní neskôr Voronež. 13. októbra obsadil Oriol. Boľševici v tej oblasti čelili katastrofe a pripravovali sa na prechod do ilegality, v Moskve bola vytvorená podzemná organizácia komunistickej strany a väčšina oficiálneho aparátu sa presunula do [[Vologda|Vologdy]]. Neskôr v januári 1920 sa bielym podarilo získať aj [[Rostov-na-Donu]]. Dobrovoľnícka armáda tu však dosiahla zenit svojich úspechov. Boľševici zorganizovali rad ofenzív jazdeckými jednotkami gen. [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]]. 25. februára 1920 prebehli ťažké boje pri Egorlickej. Dobrovoľnícka armáda bola nútená vydať Rostov a ustúpiť na [[Kubáň (región)|Kubáň]]. Z Novorossijska boli bielogvardejci evakuovaní v marci 1920 britskými loďami na Krym. Evakuácia prebiehala chaoticky. Denikin v tomto období rezignoval a jeho funkciu prebral barón [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|P. N. Vrangeľ]].

=== Tretia etapa ===
==== Poľsko-sovietska vojna ====
[[Súbor:Polish-soviet war 1920 Polish defences near Milosna, August.jpg|náhľad|vpravo|Poľská obrana pred Varšavou v auguste 1920.]]
{{hlavný článok|Poľsko-boľševická vojna}}
V roku 1918 sa poľský vojvodca [[Józef Piłsudski]] rozhodol navrátiť Poľsku hranice [[Republika oboch národov|republiky]] z roku 1772&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Bajura, D. A.
  | titul = Sovietsko-poľskie otnošenia v 30-e gody
  | url = http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.5.2011
  | vydavateľ = lib.babr.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070808003657/http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum archivácie = 2007-08-08
  }}&lt;/ref&gt; a vytvoriť tak z Poľska veľmoc siahajúcu od [[Baltské more|Baltu]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]].

25. apríla 1920 poľské vojská vyzbrojené Francúzmi vtrhli na západnú Ukrajinu a neskôr 6. mája 1920 obsadili Kyjev. 14. mája však boľševický západný front pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]] a 26. mája juhozápadný front pod vedením [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]] prešli do protiofenzívy a zatlačili Poliakov späť.

V priebehu druhej polovice augusta 1920 boli však boľševici v [[Bitka o Varšavu (1920)|bitke pred Varšavou]] zastavení a prinútení ustúpiť. Poliakom sa tak podarilo obsadiť rozsiahle oblasti západného Bieloruska a Ukrajiny. Napriek niekoľkým pokusom o protiofenzívu boľševici už Poliakov nevytlačili späť a požiadali o mier.

==== Boje na Kryme ====
Po evakuácií jednotiek ruskej armády (ozbrojené sily južného Ruska) na Krym a abdikácii Denikina sa o znovunastolenie poriadku v armáde pokúsil gen. Vrangeľ. Tvrdými opatreniami, vrátane popráv dôstojníkov, nakoniec upevnil disciplínu a predišiel rozpadu armády. Biele vojská na Kryme však čelili logistickým problémom, pretože zásoby Krymu boli neustálymi bojmi prakticky vyčerpané. Vrangeľ preto ešte v priebehu roku 1919 požiadal o podporu Francúzsko.

14. augusta 1920 sa asi 4500 mužov bielej armády pod vedením gen. S. G. Ulagaja vylodilo na Kubáni s cieľom opäť vytvoriť front proti boľševikom v tejto oblasti. V prvých ozbrojených stretoch síce úspešne postupovali, ale Ulagaj napriek pôvodnému plánu neudrel dostatočne skoro na centrum oblasti [[Jekaterinodar]] a boľševikom sa následne podarilo prisunúť do oblasti posily a postupne zablokovať jeho vojská. Tie sa následne 7. septembra 1920 evakuovali z brehov [[Azovské more|Azovského mora]] späť na Krym.

V júli a auguste sa Vrangeľ rozhodol zaútočiť smerom na západ na podporu Poliakov. Prípravou na túto ofenzívu bol vpád do oblasti [[Donbas]]u, z ktorého mohlo byť v neskoršej dobe ohrozované jeho tylo. V októbri sa však Vrangeľovi nepodarilo významnejšie postúpiť na pravom brehu Dnepra a 12. októbra 1920 uzavreli Poliaci s boľševikmi prímerie. Tí následne začali presúvať svoje vojská z poľského frontu na juh proti bielym. 28. októbra 1920 oddiely boľševikov pod vedením [[Michail Vasilievič Frunze|M. V. Frunzeho]] napadli Vrangeľove vojská s cieľom obkľúčiť ich severne od Krymu v Severnej Tavrii. Obkľúčenie sa boľševikom nepodarilo úspešne uzavrieť a väčšina Vrangeľovej armády sa stiahla 3. novembra na Krym, kde sa opevnili v pripravených pozíciách.

[[Súbor:Perekop 1.gif|náhľad|vpravo|Mapa bojov na Kryme začiatkom novembra 1920.]]
Frunze, ktorý bol v takmer 5 násobnej početnej prevahe so 190 000 vojakmi začal 7. novembra útok na Krym. 11. novembra navrhol Frunze pomocou telegramu Vrangeľovmu štábu podmienky kapitulácie, ktorú však bieli neprijali. Presile boľševikov, ktorým v tej dobe pomáhal aj Machno so svojimi anarchistickými vojskami, sa Vrangeľovej armáde nepodarilo dlho vzdorovať.

14. novembra 1920 bol nútený z Krymu ustúpiť so zvyškom vojsk, rodinami dôstojníkov a množstvom obyvateľov [[Sevastopoľ]]a, [[Jalta|Jalty]], [[Feodózia|Feodózie]] a [[Kerč]]e mimo územia Ruska do tureckého [[Istanbul]]u. Spolu s ním odišlo v priebehu 3 dní asi 100 000 ľudí. Evakuáciu podporovali námorné sily vojsk Dohody s viac než 126 loďami.

Boľševici na Kryme rozpútali vlnu teroru, ktorá stála životy asi 60 až 120 000 ľudí.

==== Odporu v trakte Chladný Jar ====
[[Súbor:Холодний Яр, аерофотозйомка, монастир 6.jpg|vpravo|náhľad|Kláštor v Cholodnom Jare, miesto záverečných bojov občianskej vojny]]
Po vzniku ZSSR v roku 1922 kládli sovietskej moci najprudší odpor bojovníci Republiky Cholodnyj Jar v strednej Ukrajine. Na 1923 im Čeka uštedrila rozhodujúcu porážku a 9. februára 1923 boli vodcovia Cholodného Jaru popravení zastrelením vo väznici Lukjanivska v Kyjeve &lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/9/1923-povstannya-holodnoyarciv-u-lukyanivskiy-vyaznyci 1923 - повстання холодноярців]&lt;/ref&gt;.

==== Boje na Ďalekom východe ====
Boje medzi boľševikmi a zahraničnými vojskami spolu so zvyškami protiboľševických síl trvali boľševickej [[Národno-revolučná armáda Ďalekovýchodnej republiky|NRA]] pod vedením [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|V. K. Bľjuchera]] do jesene 1922. 24. októbra 1922 sa po dohode s miestnou vládou stiahli z [[Vladivostok]]u japonské vojská. Nasledujúceho dňa do mesta vstúpili boľševickí partizáni a zvyšky bielej armády boli nútené odísť za hranice.

Protiboľševické vojská gen. [[Anatolij Nikolajevič Pepeľajev|A. N. Pepeľajeva]] viedli bojové operácie na Ďalekom východe až do 1. júla 1923.

== Dôsledky ==
[[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vpravo|Obete hladomoru v Ruskom Saratove, rok 1921]]
Na konci občianskej vojny časť krajín bývalého cárskeho Ruska zostala nezávislá. Boli to hlavne [[Poľsko]], [[Pobaltské krajiny]] ([[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]]) a [[Fínsko]]. Boľševici zvíťazili nad bielogvardejcami vo všetkých ostatných častiach krajiny vrátane Ukrajiny, Kaukazu a Sibíri. Lenin v roku 1922 vyhlásil na tomto území vznik [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]].

V rokoch 1921 prebehlo ešte niekoľko protiboľševických povstaní v [[Kronstadtská rebélia|Kronštadte]] a [[Tambov]]e ale aj niektorých oblastiach Ukrajiny a inde. Za oficiálny koniec občianskej vojny je väčšinou historikov považovaná likvidácia veľkých protiboľševických vojsk pri obsadení [[Vladivostok]]u v októbri 1922 a ďalších nepriateľských síl v [[Stredná Ázia|Strednej Ázií]].

Občianska vojna si v Rusku a krajinách pričlenených k nemu v rámci Sovietskeho zväzu vyžiadala obrovské obete. V dôsledku hladu, chorôb, teroru, alebo v boji zahynulo 8 až 13 miliónov ľudí. Z toho červená armáda stratila asi 1 milión padlých. Do zahraničia emigrovali asi 2 milióny ľudí, išlo o významnú časť ruskej inteligencie. Ekonomické škody boli obrovské, priemyselná výroba poklesla o 80&amp;nbsp;–&amp;nbsp;90 % oproti roku [[1913]].

7. novembra 1997 prezident Ruskej federácie [[Boris Nikolajevič Jeľcin|B. Jeľcin]] v nariadil vybudovať Moskve pamätník ruským obetiam občianskej vojny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Ukaz prezidenta RF ot 06.11.1997 no. 1155 „O vozvedenii pamjatnika Rossijanam, pogybšim v gody graždanskoj vojny“
  | url = http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum vydania = 07.11.1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.08.2011
  | vydavateľ = graph.document.kremlin.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120103185716/http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum archivácie = 2012-01-03
  }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

=== Zdroj ===
{{preklad|ru|Гражданская война в России|34122129}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Civil war of Russia}}

{{Portál|Rusko|Ruský}}

[[Kategória:Ruská občianska vojna| ]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojny Ruska]]</text>
      <sha1>0ffv0vctbxtrkcywxufgmek6w2e640i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371342</id>
      <parentid>8371334</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:55:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Odporu v trakte Chladný Jar */ form.</comment>
      <origin>8371342</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42332" sha1="e9e5kgcqjzcpsss6j6cfyv0as5ct04q" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Ruská občianska vojna
|súčasť= 
|obrázok= CWRArticleImage.jpg
|text k obr='''Zhora v smere hodinových ručičiek:''' Donská armáda v roku 1919; ruská pechotná divízia na pochode v roku 1920; guľometný voz 1. jazdeckej armády, Lev Trockij v roku 1918, Boľševici popravení Rakúsko-uhorskou armádou v roku 1918.
|dátum= [[7. november]] [[1917]] až [[16. jún]] [[1923]]
|miesto= územie bývalého [[Ruské impérium|Ruského impéria]], [[Irán]] a [[Mongolsko]]
|casus= 
|územie= [[Fínsko]], [[Poľsko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a [[Litva]] získali nezávislosť; [[Rumunsko]] anektovalo [[Besarábia|Besarábiu]].
|výsledok= Víťazstvo [[boľševik]]ov. Nastolenie vlády [[soviet]]ov a vznik [[ZSSR]], na podstatnej časti bývalého územia Ruského impéria.
|protivník1= Boľševici:&lt;br/&gt;
[[Súbor:Flag RSFSR 1918.svg|border|25px]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg|border|25px]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1919–1927).svg|border|25px]] [[Bieloruská sovietská socialistická republika|Bieloruská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Transcaucasian SFSR.svg|border|25px]] [[Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika|Zakaukazská SFSR]]&lt;br/&gt;&lt;hr&gt;[[File:Flag of Khiva 1920-1923.svg|border|25px]] [[Chórezmská ľudová sovietska republika|Chórezmská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Bucharská ľudová sovietska republika|Bucharská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg|border|25px]] [[Tuvianska ľudová republika|Tuvianska ĽR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Mongolia (1921–1924).svg|border|25px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolská ĽR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Far Eastern Republic.svg|border|25px]] [[Ďalekovýchodná republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Galician SSR.svg|border|25px]] [[Haličská sovietska socialiská republika|Haličská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Persian Socialist Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Perzská socialistická sovietska republika|Perzská SSR]] [[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Tauridská sovietska socialistická republika|Tauridská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Besarábská sovietska socialistická republika|Besarábská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Odeská sovietska republika|Odeská SR]]&lt;br/&gt;[[File:Red flag.svg|border|25px]] [[Fínska socialistická robotnícka republika|Fínska SRR]]
|protivník2= Biele hnutie:
{{Minivlajka|Rusko}} [[Ruský štát]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Južné Rusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Východná Okraina]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Dočasná Priamuryjská vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Dočasná sibírska vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Provisional Regional Government of the Urals.svg|border|25px]] [[Dočasná Uralská regionálna vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Proposed Flag of the Alash Autonomy (horizontal).svg|border|25px]] [[Alašská autonómia|Alaš Orda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Don Cossacks.svg|border|25px]] [[Donská republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Kuban People's Republic.svg|border|25px]] [[Kubánska ľudová republika|Kubánska ĽR]]
|velitel1=
|velitel2=
|sila1= asi 3 milióny mužov
|sila2= 500&amp;nbsp;000 bielych a 100&amp;nbsp;000 vojakov intervenčných vojsk
|straty1= najmenej 879&amp;nbsp;000 mŕtvych
|straty2= najmenej 300&amp;nbsp;000 padlých
|straty3= 13 miliónov mŕtvych, najmenej 1 milión utečencov
|poznámky= 
|protivník3=Separatisti:
{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|border|25px]] [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajina]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|border|25px]] [[Druhá poľská republika|Poľsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|border|25px]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:National flag of the Moldavian Democratic Republic.svg|border|25px]] [[Moldavská demokratická republika|Moldavsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921, 1-2).svg|border|25px]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Jakutsko]]&lt;br/&gt;a ďalší}}
'''Ruská občianska vojna''' bol [[ozbrojený konflikt]] medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa [[Ruská ríša|Ruského impéria]], medzi rokmi [[1918]] a [[1922]] resp. [[1923]]. Prebiehal od vypuknutia [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]], kedy sa podarilo získať moc v krajine [[boľševik]]om až do vzniku [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Väčšina bojov sa skončila víťazstvom boľševikov v roku [[1922]], menšie ozbrojené zrážky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch.

Vojna bola dôsledkom revolučnej krízy, ktorá začala na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] rozkladať Ruský štát. Politickými predpokladmi boli dôsledky [[Ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcie v rokoch 1905 a 1907]], a najmä dôsledky hospodárskej krízy v rokoch [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá viedla k pádu [[monarchia|monarchie]], hospodárskemu úpadku a hlbokým sociálnym, národným, politickým a ideologickým rozporom medzi obyvateľstvom krajiny. Výsledkom bola krvavá [[občianska vojna]] prebiehajúca po celej krajine medzi vojskami [[boľševici|boľševikov]] a rôznorodých síl, ktoré sa im postavili na odpor.

[[Boľševici]] sformovali na obranu svojich záujmov [[červená armáda|červenú armádu]]. Proti nej stáli zvyšky bývalej cárskej armády, tzv. [[biela armáda]] ([[biele hnutie]]). No existovali aj iné sily napr. [[anarchisti]] ([[zelená armáda]], [[čierna armáda]], [[Revolučná oslobodzovacia armáda Ukrajiny]]). Proti jednaniu bojujúcich strán na rôznych miestach spontánne vypukali [[Roľnícke povstanie|roľnícke povstania]]. Počas celej vojny jednotky bielogvardejcov ustupovali na [[Ďaleký východ]], kde ich boľševici nakoniec porazili. Súčasťou občianskej vojny bol aj rad menších vpádov intervenčných vojsk (Britov, Nemcov, Francúzov, Poliakov) a predovšetkým boj [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] proti boľševikom.

== Predohra ==
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|vľavo|Rozutekaný dav protestujúcich robotníkov a obyvateľov Petrohradu na Nevskom prospekte v momente, keď spustili jednotky dočasnej vlády do civilistov paľbu guľometmi 4. júla 1917.]]
Medzi hlavné príčiny [[občianska vojna|občianskej vojny]] patrili [[politika|politické]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]], [[ekonomika|ekonomické]] ale aj [[národnosť|národnostno]]-[[etnikum|etnické]] rozpory, ktoré nedokázala vyriešiť [[Ruská revolúcia 1917|revolúcia]] (najprv [[Februárová revolúcia (1917)|februárová]] a neskôr [[Októbrová revolúcia|októbrová]]). K týmto otázkam do októbra 1917 pribudla aj otázka ukončenia [[Prvá svetová vojna|vojny]] a agrárnej politiky. V krajine po nástupe boľševikov koncom roka 1917 síce zavládol relatívny pokoj a nedochádzalo k veľkým násilnostiam, pretože [[Vladimir Iľjič Lenin|V. Lenin]] prisľúbil na začiatok nasledujúceho roka voľby do Ústavodarného zhromaždenia, išlo však iba o akési ticho pred búrkou. Založenie tajnej polície&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[čeka|čeky]] a následné rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia, v ktorom získala väčšinu strana [[eser]]ov, spolu s [[diktátor]]ským jednaním [[boľševik]]ov viedli k vzniku odporu proti ich vláde. Hlavnými predstaviteľmi odporu boli niektorí vysokí velitelia bývalej cárskej armády. Podpora protiboľševických síl bola aj v zahraničí, 22. decembra 1917 sa v Paríži konala konferencia [[Francúzska tretia republika|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], ktorej účastníci sa dohodli na vojenskej a ekonomickej pomoci odporcom boľševizmu v Rusku.

Po tom čo [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorské]] vojská vo februári 1918 okupovali veľkú časť Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltských krajín a južného Ruska a boľševici pristúpili 3. marca 1918 k podpísaniu [[Brest-litovský mier|Brest-litovského mieru]] čím Rusko prestalo zasahovať do diania [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].

Dôležitým predpokladom vyostrenia situácie v krajine bolo rozhodnutie boľševikov vyberať časť úrody od roľníkov aby umožnil násilnú [[rekvirácia|rekviráciu]] obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov pre potreby zásobovania miest. 13. mája 1918 bol vydaný dekrét, ktorý tzv. ľudovému komisariátu pre zásobovanie umožňoval násilne zabavovať potraviny roľníkom všetkých tried.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;&gt;Werth, N., 1999, Štát proti svojmu ľudu. in Courtois, S., Werth, N., Panné, J. L., Paczkowski, A., Bartošek, K., Margolin, J. L., Čierna kniha komunizmu. Zločiny, teror, represálie, Agora, Bratislava, s. 65-66&lt;/ref&gt; 11. júna 1918 boli podobným spôsobom ustanovené soviety (výbory) dedinskej chudoby, ktoré mali spolupracovať so zásobovacími jednotkami a rekvirovať poľnohospodárske prebytky bohatých roľníkov (tzv. [[kulak]]ov). Vzhľadom na to, že množstvo ruských mužov na vidieku sa len nedávno vrátilo z vojny aj so zbraňou, voči bezohľadnému jednaniu boľševikov rýchlo stúpal odpor. V júni a júli 1918 prepuklo v oblastiach kontrolovaných boľševikmi vyše 100 vzbúr a roľníckych povstaní. Napriek tomu, že sa jednalo o vzbury podporované väčšinou celými komunitami, teda drobnými, strednými aj bohatými roľníkmi, tieto boli zakaždým označované ako vzbury [[kulak]]ov a nemilosrdne a brutálne potláčané.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;/&gt;

== Občianska vojna ==
=== Prvá etapa ===
Väčšina súčasných ruských historikov považuje za začiatok občianskej vojny pouličné boje, ktoré sa začali v [[Petrohrad]]e v období prebiehajúcej októbrovej revolúcie 7. novembra 1917. Faktom však zostáva, že až do mája 1918 neprebiehali žiadne významnejšie boje, preto je často udávaným začiatkom bojov máj 1918&lt;ref name=&quot;BSE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Golubev, A. V., Najda, C. F.
  | titul = Graždanskaja vojna i vojennaja intervencia 1918-20, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
  | url = http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1.5.2011
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110214173229/http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20
  | dátum archivácie = 2011-02-14
  }}&lt;/ref&gt;, kedy sa začali boje medzi boľševikmi a [[česko-slovenské légie v Rusku|československými légiami v Rusku]] a prepukli rozsiahle boje medzi boľševikmi a [[kozáci|kozákmi]] na Done.

[[15. január]]a 1918 podpísal Lenin dekrét, na základe ktorého sa začali [[23. február]]a [[1918]] formovať jednotky [[červená armáda|červenej armády]]. Jej velenia sa [[8. apríl]]a [[1918]] chopil [[Lev Davidovič Trockij|L. D. Trockij]]. Boľševici následne prešli do štádia tzv. [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]]. Koncom apríla 1918 mala červená armáda 196 000 mužov.

V [[Uralský federálny okruh|Uralskej oblasti]] v marci povstali proti boľševikom kozáci, ktorí si neskôr poradili s jednotkami vyslanými na potlačenie povstania. Proti boľševikom povstali aj kozáci v [[Zabajkalsko|Zabajkalsku]], z [[Mandžusko|Mandžuska]] im prišiel na pomoc oddiel kozákov pod vedením [[Grigorij Michajlovič Semionov|G. M. Semionova]]. Boje medzi bielymi a červenými tu trvali so striedavými úspechmi na oboch stranách až do leta. Kozáci povstali aj na Done. Viedol ich ataman [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnov]]. Pod jeho velením sa začala formovať tzv. [[donská armáda]].

18. júna sa začalo povstanie kozákov v oblasti [[Terek]]u na [[Kaukaz]]e. Povstalcom velil [[Lazar Fiodorovič Bičerachov|L. F. Bičerachov]]. Kozákom sa podarilo vyhnať boľševikov, časť z nich zablokovali v [[Groznyj|Groznom]] a [[Kizľar]]e. V auguste medzitým kozáci vyhnali boľševikov z Kubáne a začali postup na Kaukaz.

8. júna sa [[Zakaukazská demokratická federatívna republika]] rozpadla na 3 samostatné krajiny: [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Gruzínsko obsadili nemecké vojská. Arménsko utrpelo veľké územné straty v dôsledku útoku [[Turecko|Turecka]]. Azerbajdžan boľševici neudržali a prenechali vládu menševikom. Do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] aj oblasti Kaukazu naďalej zasahovali vojská Turecka a Britského impéria. Časť miestnych vládcov napr. [[Fajzulla Chodžajev]] sa pridala na stranu boľševikov, iní ako [[Buchara|bucharský]] [[emir]] [[Mohammed Alim Chan]] sa pridal k moslimským [[basmači|basmačom]] a viedol boje s boľševikmi.

6. marca 1918 sa anglo-francúzsko-americké vojská vylodili v [[Murmansk]]u na severe Ruska. Išlo iba o malý výsadok 2 rôt námornej pechoty, ktoré mali zaisťovať sklady vojenského materiálu, ktorý bol privezený do Ruska aby sa nedostal do rúk Nemcov. Až do 30. júna nedošlo k žiadnemu konfliktu medzi týmito jednotkami a boľševickou vládou. V apríli sa vylodil vo [[Vladivostok]]u na Ďalekom východe menší japonský kontingent, ktorý po dvoch týždňoch z mesta bez boja odišiel. V auguste došlo k výsadku britských vojsk v [[Archangeľsk]]u. Začala sa tvoriť protiboľševická severná armáda, ktorej početné stavy však boli nízke. Miestne obyvateľstvo v oblastiach pod kontrolou intervenčných vojsk zväčša zotrvávalo vo vyčkávacej pozícií a nevyjadrovalo sympatie ani jednej zo strán.
[[Súbor:Vagón vlaku čs. legií.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci československých légií pri transporte vlakom]]
Významnú úlohu v bojoch zohrala aj vzbura [[Československé légie v Rusku|československého zboru]], ktorého bojový stav tvorilo asi 40 000 mužov. Išlo o jednotky vytvorené zo zajatých [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ktorí boli ochotní bojovať proti silám [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] po boku [[Ruská armáda|cárskej armády]], ale po ukončení bojov na východnom fronte im bolo 15. januára 1918 umožnené presunúť sa na [[Ďaleký východ]] a cez [[USA]] do [[Európa|Európy]]. 14. mája 1918 sa cestou na Ďaleký východ dostali legionári do konfliktu s boľševikmi v meste [[Čeľabinsk]]. Keďže boli tieto vojská presúvané po [[Transsibírska magistrála|transsibírskej magistrále]], podarilo sa im získať kontrolu nad jej podstatnou časťou 31. mája obsadili [[Tomsk]] a [[Kurgan]], 7. júna [[Omsk]], 8. júna [[Samara|Samaru]] a 18. júna [[Krasnojarsk]]. Boľševici v dôsledku aktivity československých légií 13. júna zorganizovali [[východný front (ruská občianska vojna)|východný front]], ktorému velil gen. [[Michail Artemievič Muraviov|M. A. Muraviov]]

V oblastiach odkiaľ sa im podarilo vytlačiť boľševikov sa chopili moci prívrženci [[eseri|eserov]], ktorým pomáhalo v tejto fáze hlavne to, že sa opierali o politickú podporu hlavne [[vidiek|vidieckeho]] obyvateľstva. 8. júna 1918 eseri v Samare založili Výbor členov Ústavodarného zhromaždenia ([[Komuč]]), ktorý mal nadväzovať na boľševikmi rozpustený [[parlament]]. S pomocou československých légií sa im podarilo obsadiť oblasť [[Samara|Samary]] a [[Ufa|Ufy]] a začať tu formovať protiboľševickú armádu. V Samare bola vytvorená jednotka o sile niekoľkých stoviek mužov pod vedením podplukovníka [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|V. O. Kappeľa]]. Nábor do radov bielej armády však na rozdiel od boľševickej červenej armády nebol plne dobrovoľný a podstatná časť jej príslušníkov tvorili [[branec|branci]]. Bojová [[morálka]] týchto jednotiek bola všeobecne pomerne nízka. Kappeľ však s touto jednotkou 21. júla obsadil [[Simbirsk]]. Eserský Komuč následne Kappeľa povýšil a poveril ho vedením Národnej armády.

Do leta 1918 takmer 75 % územia Ruska kontrolovali rôznorodé sily a armády, ktoré vystupovali proti boľševikom. Sovietska politika [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]], rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia ale aj ďalšie kroky boľševikov najmä likvidácia [[kozáci|kozáckej]] organizácie (raskazačivanie) viedla v rôznych regiónoch k [[roľnícke povstanie|roľníckym]] a [[kozáci|kozáckym]] povstaniam a umožnili vznik silného protiboľševického hnutia. Tieto sily následne viedli rozsiahle bojové operácie proti boľševikom. Boľševikom v tej dobe pomohol fakt, že [[menševici]] (sociálni demokrati) sa z [[ideológia|ideologických]] dôvodov odmietli pridať na stranu eserov a naopak začali podporovať boľševické sily.

=== Druhá etapa ===
[[Súbor:Russian civil war West 1918-20.png|náhľad|vpravo|Znázornenie pohybov hraníc územia držaných boľševickými a protiboľševickými silami v európskej časti Ruska v rokoch 1918&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1921]]
==== Boje na Urale, Sibíri a Ďalekom východe ====
Od konca roku 1918 sa začali najsilnejšie boje medzi bielogvardejcami a boľševikmi. 6. až 7. augusta 1918 sa bielym s pomocou československých légií podarilo obsadiť [[Kazaň]] neskôr aj [[Iževsk]] a [[Votkinsk]]. Bieli v Kazani pod Koppeľovym vedením získali časť ruského zlatého pokladu (650 miliónov zlatých rubľov, a ďalších 100 miliónov v zlate, platine a iných cennostiach), získali tiež veľké zásoby zbraní, munície a liekov. Na stranu protiboľševických síl prešla aj celá akadémia generálneho štábu na čele s generálom [[Alexandr Ivanovič Andogskij|A. I. Andogským]]. V septembri však boli bieli v [[bitka o Kazaň|bojoch pri Kazani]] porazení a československé légie z oblasti ustúpili.

Boľševické vojská na Sibíri boli nútené ustúpiť z [[Irkutsk]]a na [[Zabajkalsko]]. V auguste biela armáda obsadila aj [[Verchneudinsk]] a [[Čita|Čitu]], v prvej polovici septembra aj [[Chabarovsk]] a [[Blagoveščensk]]. 18. septembra boľševické sily opustili mesto [[Zeja (mesto)|Zeja]], posledné mesto na Ďalekom východe v ich rukách&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;.

Eseri sa 30. augusta pokúsili spáchať atentát na [[Lenin]]a, boli však neúspešní. 5. septembra 1918 začali boľševici aplikovať tzv. [[červený teror]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;išlo o masové represie voči ich politickým protivníkom. V priebehu prvej noci v Moskve a Petrohrade zabili 2200 ľudí.

11. novembra 1918 v dôsledku revolúcie v Nemecku kapitulovali vojská [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] a [[prvá svetová vojna]] skončila. Súčasťou nemeckej kapitulácie a následných dohôd bolo i to, aby Nemci držali postavenia na ruskom území do príchodu vojsk Dohody. Po odchode väčšiny nemeckých vojsk však okupované oblasti obsadila červená armáda, iba niektoré miesta napr. [[Sevastopoľ]] a [[Odesa]] boli zaistené vojskami Dohodových mocností. Na území Nemcami obsadených krajín vznikli nezávislé krajiny [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]] a [[Ukrajina]], ktoré neskôr začali spolupracovať s víťazmi vojny a vytvárať si vlastné armády. Sovietski predstavitelia po odchode Nemcov začali organizovať obsadenie Ukrajiny, Bieloruska a Pobaltia. Vznikol [[západný front (ruská občianska vojna)|západný front]], ktorému velil [[Dmitrij Nikolajevič Naďožnyj|D. N. Naďožnyj]] a ukrajinský front, ktorému velil [[Vladimir Alexandrovič Antonov-Ovsejenko|V. A. Antonov-Ovsejenko]]. Boľševikom sa podarilo do januára 1919 obsadiť Bielorusko a Pobaltie a vytvorili tam sovietske vlády.

Neschopnosť organizovať efektívnu obranu pred boľševikmi viedlo veliteľov bielej armády k nespokojnosti s eserskou vládou. 18. novembra 1918 v [[Omsk]]u skupina dôstojníkov uskutočnila prevrat, rozohnali eserskú vládu a plnú moc predali do rúk admirálovi [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A. V. Kolčakovi]]. Kolčaka následne vyhlásili za najvyššieho (všeruského) vládcu a bol onedlho uznaný aj krajinami Dohody. Admirál vyhlásil stav [[vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]] a začal reorganizovať armádu. Po radikalizácii protiboľševických síl, hlavne po likvidácii Ufského direktória Kolčakovými jednotkami sa vo februári 1919 na zjazde v Petrohrade eseri dohodli na skončení pokusov o zvrhnutie sovietskej vlády. Eseri označili Kolčaka za nebezpečnejšieho nepriateľa ako je Lenin a nariadili organizovať svojim členom sabotáže a boj proti bielogvardejcom. Keďže aj v samotnej Kolčakovej vláde bolo mnoho eserov a menševikov, a eseri mali veľkú popularitu medzi obyvateľstvom ruského vidieka, strata podpory eserov bola jedným z rozhodujúcich momentov, ktorý zohral úlohu pri potlačení síl bielych. V Kolčakovom tyle sa rozhorel partizánsky boj vedený boľševikmi. Veľká časť verejnosti videla v jeho [[nacionalizmus|nacionalistickej]] a procárskej politike krok späť a jeho vojská rýchlo strácali sympatie vo vnútri krajiny ale aj mimo nej, keď mu s časom prestali poskytovať Američania pomoc.
[[Súbor:Kolchak troop inspection 1919.jpg|náhľad|vpravo|Kolčak na inšpekcii svojich jednotiek, rok 1919]]
V decembri 1918 Kolčakove vojská začali ofenzívu a 24. decembra obsadili [[Perm (mesto)|Perm]], boli však porazení pri Ufe a boli nútení zastaviť svoj postup. Bielogvardejské vojská na východe boli sústredené do západného frontu pod vedením Kolčaka. Tvorili ich 4 armády: Západná, Sibírska, Orenburská a Uralská. Začiatkom marca Kolčak operoval vojskami o sile 150 000 mužov. Plánoval spojenie so severnou armádou (gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|J. K. Miller]]) v oblasti [[Vologda|Vologdy]] a následne úder na [[Moskva|Moskvu]]. V tej istej dobe vypuklo v tyle boľševického východného frontu v [[Simbirská gubernia|Simbirskej]] a [[Samarská gubernia|Samarskej gubernii]] roľnícke povstanie. Povstalci v počte asi 150 000 mužov však boli zle organizovaní a slabo vyzbrojení a v apríli 1919 ich červená armáda porazila. V priebehu marca až apríla Kolčakove jednotky získali späť [[Ufa|Ufu]] (14. marca), [[Iževsk]] aj [[Votkinsk]] a držali tak v rukách celý Ural a snažili sa prebojovať k Volge. Pri Samare a Kazani však boli zastavení početnejšími boľševickými jednotkami.

28. apríla 1919 červená armáda prešla do protiofenzívy, v priebehu ktorej sa jej 9. júna podarilo obsadiť Ufu. V nasledujúcom období bielogvardejské sily pod vedením admirála [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]] utrpeli rad porážok. 9. júna 1919 boľševické sily pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|M. Tuchačevského]] zatlačili Kolčakove jednotky za Ural a pokračovali v ich prenasledovaní na východ. Kolčak v tej dobe stratil všetku zahraničnú vojenskú podporu. Podpora medzi obyvateľmi krajiny sa tiež rozkladala v dôsledku zavedenia [[statkár]]skych práv a krutému prenasledovaniu svojich odporcov (tzv. [[Biely teror (Rusko)|biely teror]]). 25. júla Tuchačevskij obsadil [[Čeľabinsk]]. 14. novembra sa jeho vláda na Sibíri celkom zrútila, keď bol [[Omsk]] bez boja vydaný boľševikom. Zajaté boli desiatky tisíc vojakov a rad vysoko postavených [[dôstojník]]ov. Boľševici získali množstvo vojenského materiálu. Sám Kolčak utiekol s pomocou československých légií do [[Irkutsk]]a. Mesto však v zápätí obsadili ľaví eseri.

Československé légie, ktorým hrozilo v oblasti obkľúčenie, vydali Kolčaka aj prevážaný zlatý poklad do rúk miestnej vlády. 4. januára 1920 Kolčak rezignoval. Miestna vláda sa v priebehu nasledovných týždňov vzdala boľševikom. 6. marca boli Kolčak a premiér Viktor Pepeľajev v Irkutsku odsúdení za teror proti civilnému obyvateľstvu, kontrarevolučné aktivity a ďalšie zločiny na trest smrti a nasledujúceho dňa popravení. Smrťou Kolčaka však boľševická vláda na Sibíri nebola ešte plne nastolená.

==== Boje na severe ====
Formovanie bieleho protiboľševického hnutia na severe európskej časti Ruska prebiehalo v najťažších podmienkach, pretože v tejto oblasti mali [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratické]] sily ([[eseri]] a [[menševici]]) najväčšiu podporu. Bielym veliteľom sa podarilo zorganizovať iba niekoľko rôt a žiadne boje tu fakticky neprebiehali. Na vidieku však existovala relatívne silnejšia protiboľševická nálada a vznikali tu partizánske oddiely. Do oblasti tiež z Fínska prenikali jednotky olenockej dobrovoľníckej armády.

V priebehu roku 1918 bol [[Vladimir Vladimirovič Maruševskij|V. V. Maruševskij]] poverený vedením protiboľševických síl oblasti [[Murmansk]]a a [[Archangeľsk]]a. V novembri vláda bielych v severnej oblasti poverila obsadením postu gubernátora gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|K. M. Millera]]. Ten začal s podporou Britov organizovať armádu. Bieli však mali nedostatok dôstojníkov čo nezlepšila ani organizácia dôstojníckych kurzov a britská pomoc. Bojaschopnosť severnej armády zostávala na nízkej úrovni a bojové operácie viedli hlavne britské vojská. Tie sa nakoniec v priebehu druhej polovice roku 1919 stiahli.

Miller rozhodol uskutočniť na území severnej oblasti 25. augusta 1919 [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. V decembri však boľševici prešli do ofenzívy, obsadili [[Šenkursk]] a priblížili sa k Archangeľsku. V dňoch 24. až 25. februára 1920 veľká časť severnej armády kapitulovala. 19. februára 1920 bol Miller nútený emigrovať. Spolu s ním odišlo asi 800 vojakov a civilistov na ľadoborcoch Kozma Minin, Kanada a jachte Jaroslavna.

==== Boje na severozápade ====
[[Súbor:Petrograd1919.JPG|náhľad|vpravo|Príprava barikád v Petrohrade ako dôsledok útoku Judeničovych vojsk]]
V januári 1919 sa v [[Helsinki|Helsinkách]] pod vedením kadeta Kartaševa začali organizovať ďalšie protiboľševické sily. Jej materiálnu podporu zabezpečoval ropný magnát [[Stepan Georgievič Liazonov|S. G. Lianozov]]. Vedením vojsk bol poverený gen. [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|N. N. Judenič]].

Národné vlády Estónska, Litvy a Lotyšska mali na začiatku roku 1919 moc len nad časťou svojho územia. V spolupráci s bielogvardejcami a nemeckou armádou však prešli do útoku a v priebehu prvej polovice roku 1919 vládu boľševikov v tomto regióne potlačili.

5. júna 1919 bol Judenič poverený [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakom]] velením všetkým pozemným a námorným silám operujúcim proti boľševikom na [[severozápadný front (ruská občianska vojna)|severozápadnom fronte]]. 11. augusta 1919 bola v [[Tallinn]]e vyhlásená tzv. [[Vláda severozápadnej oblasti]] predsedom ktorej sa stal S. Lianozov. Táto vláda následne pod tlakom Angličanov, ktorí prisľúbili dodávky zbraní, uznala Estónsku vládu a neskôr viedla rokovania s Fínmi. Kolčakova vláda na Sibíri však napokon odmietala naďalej diskutovať o akýchkoľvek národných požiadavkách Fínov a pobaltských národov bez vlastnej účasti.

V novembri 1919 sa Judeničovo vojsko najskôr o sile [[Zbor (vojenstvo)|zboru]] neskôr označené ako [[Severná armáda]] začalo útoky na boľševické sily smerom na [[Petrohrad]]. Sovieti sa rozhodli mesto po úvodnom váhaní brániť. Bieli najprv postupovali spolu s Estóncami pod vedením gen. [[Johan Laidoner|Laidonera]]. No kvôli demoralizácií ruských vojsk nebol ich postup úspešný a boli nútení ustúpiť späť. Estónsko medzitým podpísalo s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] v [[Tartu]] mier. A časť Judeničových vojsk bola internovaná Estóncami. Fíni v tej dobe tiež nadviazali s boľševikmi normálne vzťahy a rozhodli sa ukončiť podporu ruských protiboľševických síl zo svojho územia.

==== Boje na Ukrajine ====
[[Súbor:Січові стрільці в Києві, початок 1918 року.jpg|vpravo|náhľad|Ukrajinskí sičoví strelci, elita armády Ukrajinskej ľudovej republiky]]
Po neúspechu prvých jednaní o mieri medzi boľševikmi a [[Ústredné veľmoci|Ústrednými veľmocami]] začali Nemci rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine a v Bielorusku, pričom prenikli hlboko do vnútrozemia. Na Ukrajine vytvorili [[bábkový štát]] [[Ukrajinská ľudová republika]] pod vedením atamana [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]]. Po porážke Nemcov vo vojne však boľševici prešli do ofenzívy. Na Ukrajine obsadili ešte v decembri 1918 [[Charkov]], [[Poltava|Poltavu]] a [[Jekaterinoslav]]. 5. februára 1919 obsadili [[Kyjev]]. Vojská Ukrajinskej ľudovej republiky pod vedením [[Symon Vasyľovyč Petľura|S. V. Petľuru]] ustúpili ku [[Kamenec-Podoľskij|Kamenci-Podoľskému]]. 6. apríla 1919 boľševici obsadili Odesu a koncom mesiaca aj [[Krym]]. V máji 1919 vypuklo v dôsledku politiky boľševikov [[Grigorijevovo povstanie|rozsiahle povstanie pod vedením Grigorjeva]].

==== Boje na juhu Ruska ====
V máji 1918 kozáci na juhu Ruska pod vedením [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnova]] s pomocou rumunských vojsk obsadili [[Novočerkask]]. Jeho [[donská armáda]] mala asi 50 000 mužov. V júli 1918 sa tieto vojská pokúsili obsadiť [[Caricyn]] a spojiť sa bielymi na východe. V auguste a septembri donská armáda zaútočila aj v oblasti [[Povorino|Povorina]] a [[Voronež]]e. Boľševici 11. septembra vytvorili v tej oblasti južný front, ktorému velil gen. [[Pavel Pavlovič Sytin|P. P. Sytin]]. 24. októbra sa boľševikom podarilo zastaviť postup kozákov jednak na Voronež ale aj pri Caricyne, odkiaľ boli zatlačení späť za [[Don]].
[[Súbor:Kornilovzy.jpg|vpravo|náhľad|Oddiel s vlajkou jednotiek gen. Kornilova.]]
V oblasti južného Ruska vytvorili príslušníci bývalej cárskej armády 7. januára 1918 tzv. [[dobrovoľnícka armáda|dobrovoľnícku armádu]]. Velili jej generáli [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]] a [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a po ich smrti v septembri 1918 gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]]. Dobrovoľnícka armáda spolu s kozáckou donskou armádou tvorila tzv. [[Ozbrojené sily južného Ruska]].

Krasnov sa pokúsil o útok na Caricyn ešte raz v januári 1919 ale opäť neuspel. Po odchode zahraničných vojsk, ktoré ho podporovali, ako aj neúspechoch na fronte v jeho armáde nastal úpadok morálky a kozácke vojsko sa začalo rozpadať. Po tom, čo sa boľševikom podarilo dostať na Don, začali teror namierený proti kozákom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;razkazačivanie. V marci 1919 vypuklo povstanie kozákov na hornom Done&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Viošenské povstanie. Kozáci sformovali armádu o sile asi 40 000 ľudí, vrátane starcov a mladistvých a bojovali v obkľúčení boľševikmi do 8. júna 1919, kedy sa k nim prebojovali sily donskej armády.

V lete roku 1919 využila dobrovoľnícka armáda povstania v tyle boľševikov ([[Nestor Ivanovič Machno|Machno]], [[Nikofor Aleksandrovič Grigoriev|Grigoriev]], Viošenské povstanie) a prešla do ofenzívy. Koncom júna 1919 obsadila Caricyn, Charkov, Alexandrovsk, Jekaterinoslav aj Krym. 12. júna 1919 [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] uznal Kolčaka za vládcu Ruska a najvyššieho veliteľa ruských vojsk. Denikin vpadol svojimi silami do tyla boľševického južného frontu a spôsobil jeho kolaps. 18. augusta sa podarilo donskej armáde obsadiť Nikolajev, 23. augusta Odesu, 30. Kyjev. 20. septembra získali Kursk a o 10 dní neskôr Voronež. 13. októbra obsadil Oriol. Boľševici v tej oblasti čelili katastrofe a pripravovali sa na prechod do ilegality, v Moskve bola vytvorená podzemná organizácia komunistickej strany a väčšina oficiálneho aparátu sa presunula do [[Vologda|Vologdy]]. Neskôr v januári 1920 sa bielym podarilo získať aj [[Rostov-na-Donu]]. Dobrovoľnícka armáda tu však dosiahla zenit svojich úspechov. Boľševici zorganizovali rad ofenzív jazdeckými jednotkami gen. [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]]. 25. februára 1920 prebehli ťažké boje pri Egorlickej. Dobrovoľnícka armáda bola nútená vydať Rostov a ustúpiť na [[Kubáň (región)|Kubáň]]. Z Novorossijska boli bielogvardejci evakuovaní v marci 1920 britskými loďami na Krym. Evakuácia prebiehala chaoticky. Denikin v tomto období rezignoval a jeho funkciu prebral barón [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|P. N. Vrangeľ]].

=== Tretia etapa ===
==== Poľsko-sovietska vojna ====
[[Súbor:Polish-soviet war 1920 Polish defences near Milosna, August.jpg|náhľad|vpravo|Poľská obrana pred Varšavou v auguste 1920.]]
{{hlavný článok|Poľsko-boľševická vojna}}
V roku 1918 sa poľský vojvodca [[Józef Piłsudski]] rozhodol navrátiť Poľsku hranice [[Republika oboch národov|republiky]] z roku 1772&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Bajura, D. A.
  | titul = Sovietsko-poľskie otnošenia v 30-e gody
  | url = http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.5.2011
  | vydavateľ = lib.babr.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070808003657/http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum archivácie = 2007-08-08
  }}&lt;/ref&gt; a vytvoriť tak z Poľska veľmoc siahajúcu od [[Baltské more|Baltu]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]].

25. apríla 1920 poľské vojská vyzbrojené Francúzmi vtrhli na západnú Ukrajinu a neskôr 6. mája 1920 obsadili Kyjev. 14. mája však boľševický západný front pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]] a 26. mája juhozápadný front pod vedením [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]] prešli do protiofenzívy a zatlačili Poliakov späť.

V priebehu druhej polovice augusta 1920 boli však boľševici v [[Bitka o Varšavu (1920)|bitke pred Varšavou]] zastavení a prinútení ustúpiť. Poliakom sa tak podarilo obsadiť rozsiahle oblasti západného Bieloruska a Ukrajiny. Napriek niekoľkým pokusom o protiofenzívu boľševici už Poliakov nevytlačili späť a požiadali o mier.

==== Boje na Kryme ====
Po evakuácií jednotiek ruskej armády (ozbrojené sily južného Ruska) na Krym a abdikácii Denikina sa o znovunastolenie poriadku v armáde pokúsil gen. Vrangeľ. Tvrdými opatreniami, vrátane popráv dôstojníkov, nakoniec upevnil disciplínu a predišiel rozpadu armády. Biele vojská na Kryme však čelili logistickým problémom, pretože zásoby Krymu boli neustálymi bojmi prakticky vyčerpané. Vrangeľ preto ešte v priebehu roku 1919 požiadal o podporu Francúzsko.

14. augusta 1920 sa asi 4500 mužov bielej armády pod vedením gen. S. G. Ulagaja vylodilo na Kubáni s cieľom opäť vytvoriť front proti boľševikom v tejto oblasti. V prvých ozbrojených stretoch síce úspešne postupovali, ale Ulagaj napriek pôvodnému plánu neudrel dostatočne skoro na centrum oblasti [[Jekaterinodar]] a boľševikom sa následne podarilo prisunúť do oblasti posily a postupne zablokovať jeho vojská. Tie sa následne 7. septembra 1920 evakuovali z brehov [[Azovské more|Azovského mora]] späť na Krym.

V júli a auguste sa Vrangeľ rozhodol zaútočiť smerom na západ na podporu Poliakov. Prípravou na túto ofenzívu bol vpád do oblasti [[Donbas]]u, z ktorého mohlo byť v neskoršej dobe ohrozované jeho tylo. V októbri sa však Vrangeľovi nepodarilo významnejšie postúpiť na pravom brehu Dnepra a 12. októbra 1920 uzavreli Poliaci s boľševikmi prímerie. Tí následne začali presúvať svoje vojská z poľského frontu na juh proti bielym. 28. októbra 1920 oddiely boľševikov pod vedením [[Michail Vasilievič Frunze|M. V. Frunzeho]] napadli Vrangeľove vojská s cieľom obkľúčiť ich severne od Krymu v Severnej Tavrii. Obkľúčenie sa boľševikom nepodarilo úspešne uzavrieť a väčšina Vrangeľovej armády sa stiahla 3. novembra na Krym, kde sa opevnili v pripravených pozíciách.

[[Súbor:Perekop 1.gif|náhľad|vpravo|Mapa bojov na Kryme začiatkom novembra 1920.]]
Frunze, ktorý bol v takmer 5 násobnej početnej prevahe so 190 000 vojakmi začal 7. novembra útok na Krym. 11. novembra navrhol Frunze pomocou telegramu Vrangeľovmu štábu podmienky kapitulácie, ktorú však bieli neprijali. Presile boľševikov, ktorým v tej dobe pomáhal aj Machno so svojimi anarchistickými vojskami, sa Vrangeľovej armáde nepodarilo dlho vzdorovať.

14. novembra 1920 bol nútený z Krymu ustúpiť so zvyškom vojsk, rodinami dôstojníkov a množstvom obyvateľov [[Sevastopoľ]]a, [[Jalta|Jalty]], [[Feodózia|Feodózie]] a [[Kerč]]e mimo územia Ruska do tureckého [[Istanbul]]u. Spolu s ním odišlo v priebehu 3 dní asi 100 000 ľudí. Evakuáciu podporovali námorné sily vojsk Dohody s viac než 126 loďami.

Boľševici na Kryme rozpútali vlnu teroru, ktorá stála životy asi 60 až 120 000 ľudí.

==== Odpor v trakte Chladný Jar ====
[[Súbor:Холодний Яр, аерофотозйомка, монастир 6.jpg|vpravo|náhľad|Kláštor v Cholodnom Jare, miesto záverečných bojov občianskej vojny]]
Po vzniku ZSSR v roku 1922 kládli sovietskej moci najprudší odpor bojovníci Republiky Cholodnyj Jar v strednej Ukrajine. Čeka im uštedrila rozhodujúcu porážku začiatkom roka 1923 a [[9. február]]a boli vodcovia Cholodného Jaru popravení zastrelením vo väznici Lukjanivska v Kyjeve.&lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/9/1923-povstannya-holodnoyarciv-u-lukyanivskiy-vyaznyci 1923 - повстання холодноярців]&lt;/ref&gt;

==== Boje na Ďalekom východe ====
Boje medzi boľševikmi a zahraničnými vojskami spolu so zvyškami protiboľševických síl trvali boľševickej [[Národno-revolučná armáda Ďalekovýchodnej republiky|NRA]] pod vedením [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|V. K. Bľjuchera]] do jesene 1922. 24. októbra 1922 sa po dohode s miestnou vládou stiahli z [[Vladivostok]]u japonské vojská. Nasledujúceho dňa do mesta vstúpili boľševickí partizáni a zvyšky bielej armády boli nútené odísť za hranice.

Protiboľševické vojská gen. [[Anatolij Nikolajevič Pepeľajev|A. N. Pepeľajeva]] viedli bojové operácie na Ďalekom východe až do 1. júla 1923.

== Dôsledky ==
[[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vpravo|Obete hladomoru v Ruskom Saratove, rok 1921]]
Na konci občianskej vojny časť krajín bývalého cárskeho Ruska zostala nezávislá. Boli to hlavne [[Poľsko]], [[Pobaltské krajiny]] ([[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]]) a [[Fínsko]]. Boľševici zvíťazili nad bielogvardejcami vo všetkých ostatných častiach krajiny vrátane Ukrajiny, Kaukazu a Sibíri. Lenin v roku 1922 vyhlásil na tomto území vznik [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]].

V rokoch 1921 prebehlo ešte niekoľko protiboľševických povstaní v [[Kronstadtská rebélia|Kronštadte]] a [[Tambov]]e ale aj niektorých oblastiach Ukrajiny a inde. Za oficiálny koniec občianskej vojny je väčšinou historikov považovaná likvidácia veľkých protiboľševických vojsk pri obsadení [[Vladivostok]]u v októbri 1922 a ďalších nepriateľských síl v [[Stredná Ázia|Strednej Ázií]].

Občianska vojna si v Rusku a krajinách pričlenených k nemu v rámci Sovietskeho zväzu vyžiadala obrovské obete. V dôsledku hladu, chorôb, teroru, alebo v boji zahynulo 8 až 13 miliónov ľudí. Z toho červená armáda stratila asi 1 milión padlých. Do zahraničia emigrovali asi 2 milióny ľudí, išlo o významnú časť ruskej inteligencie. Ekonomické škody boli obrovské, priemyselná výroba poklesla o 80&amp;nbsp;–&amp;nbsp;90 % oproti roku [[1913]].

7. novembra 1997 prezident Ruskej federácie [[Boris Nikolajevič Jeľcin|B. Jeľcin]] v nariadil vybudovať Moskve pamätník ruským obetiam občianskej vojny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Ukaz prezidenta RF ot 06.11.1997 no. 1155 „O vozvedenii pamjatnika Rossijanam, pogybšim v gody graždanskoj vojny“
  | url = http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum vydania = 07.11.1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.08.2011
  | vydavateľ = graph.document.kremlin.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120103185716/http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum archivácie = 2012-01-03
  }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

=== Zdroj ===
{{preklad|ru|Гражданская война в России|34122129}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Civil war of Russia}}

{{Portál|Rusko|Ruský}}

[[Kategória:Ruská občianska vojna| ]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojny Ruska]]</text>
      <sha1>e9e5kgcqjzcpsss6j6cfyv0as5ct04q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371386</id>
      <parentid>8371342</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:15:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>opravy</comment>
      <origin>8371386</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42787" sha1="aqt56yqjkls4t65gzic7r9yzoephb2h" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Ruská občianska vojna
|súčasť= 
|obrázok= CWRArticleImage.jpg
|text k obr='''Zhora v smere hodinových ručičiek:''' Donská armáda v roku 1919; ruská pechotná divízia na pochode v roku 1920; guľometný voz 1. jazdeckej armády, Lev Trockij v roku 1918, Boľševici popravení Rakúsko-uhorskou armádou v roku 1918.
|dátum= [[7. november]] [[1917]] až [[16. jún]] [[1923]]
|miesto= územie bývalého [[Ruské impérium|Ruského impéria]], [[Irán]] a [[Mongolsko]]
|casus= 
|územie= [[Fínsko]], [[Poľsko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a [[Litva]] získali nezávislosť; [[Rumunsko]] anektovalo [[Besarábia|Besarábiu]].
|výsledok= Víťazstvo [[boľševik]]ov. Nastolenie vlády [[soviet]]ov a vznik [[ZSSR]], na podstatnej časti bývalého územia Ruského impéria.
|protivník1= Boľševici:&lt;br/&gt;
[[Súbor:Flag RSFSR 1918.svg|border|25px]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg|border|25px]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1919–1927).svg|border|25px]] [[Bieloruská sovietská socialistická republika|Bieloruská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Transcaucasian SFSR.svg|border|25px]] [[Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika|Zakaukazská SFSR]]&lt;br/&gt;&lt;hr&gt;[[File:Flag of Khiva 1920-1923.svg|border|25px]] [[Chórezmská ľudová sovietska republika|Chórezmská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Bucharská ľudová sovietska republika|Bucharská ĽSR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg|border|25px]] [[Tuvianska ľudová republika|Tuvianska ĽR]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Mongolia (1921–1924).svg|border|25px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolská ĽR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Far Eastern Republic.svg|border|25px]] [[Ďalekovýchodná republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Galician SSR.svg|border|25px]] [[Haličská sovietska socialiská republika|Haličská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Persian Socialist Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Perzská socialistická sovietska republika|Perzská SSR]] [[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Tauridská sovietska socialistická republika|Tauridská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Besarábská sovietska socialistická republika|Besarábská SSR]]&lt;br/&gt;[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Odeská sovietska republika|Odeská SR]]&lt;br/&gt;[[File:Red flag.svg|border|25px]] [[Fínska socialistická robotnícka republika|Fínska SRR]]
|protivník2= Biele hnutie:
{{Minivlajka|Rusko}} [[Ruský štát]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Južné Rusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Východná Okraina]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Dočasná Priamuryjská vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Dočasná sibírska vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of the Provisional Regional Government of the Urals.svg|border|25px]] [[Dočasná Uralská regionálna vláda]]&lt;br/&gt;[[File:Proposed Flag of the Alash Autonomy (horizontal).svg|border|25px]] [[Alašská autonómia|Alaš Orda]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Don Cossacks.svg|border|25px]] [[Donská republika]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Kuban People's Republic.svg|border|25px]] [[Kubánska ľudová republika|Kubánska ĽR]]
|velitel1=
|velitel2=
|sila1= asi 3 milióny mužov
|sila2= 500&amp;nbsp;000 bielych a 100&amp;nbsp;000 vojakov intervenčných vojsk
|straty1= najmenej 879&amp;nbsp;000 mŕtvych
|straty2= najmenej 300&amp;nbsp;000 padlých
|straty3= 13 miliónov mŕtvych, najmenej 1 milión utečencov
|poznámky= 
|protivník3=Separatisti:
{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|border|25px]] [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajina]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|border|25px]] [[Druhá poľská republika|Poľsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|border|25px]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:National flag of the Moldavian Democratic Republic.svg|border|25px]] [[Moldavská demokratická republika|Moldavsko]]&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921, 1-2).svg|border|25px]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]&lt;br/&gt;[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Jakutsko]]&lt;br/&gt;a ďalší}}
'''Ruská občianska vojna''' bol [[ozbrojený konflikt]] medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa [[Ruská ríša|Ruského impéria]], medzi rokmi [[1918]] a [[1922]] resp. [[1923]]. Prebiehal od vypuknutia [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]], kedy sa podarilo získať moc v krajine [[boľševik]]om až do vzniku [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Väčšina bojov sa skončila víťazstvom boľševikov v roku [[1922]], menšie ozbrojené zrážky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch.

Vojna bola dôsledkom revolučnej krízy, ktorá začala na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] rozkladať Ruský štát. Politickými predpokladmi boli dôsledky [[Ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcie v rokoch 1905 a 1907]], a najmä dôsledky hospodárskej krízy v rokoch [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá viedla k pádu [[monarchia|monarchie]], hospodárskemu úpadku a hlbokým sociálnym, národným, politickým a ideologickým rozporom medzi obyvateľstvom krajiny. Výsledkom bola krvavá [[občianska vojna]] prebiehajúca po celej krajine medzi vojskami [[boľševici|boľševikov]] a rôznorodých síl, ktoré sa im postavili na odpor.

[[Boľševici]] sformovali na obranu svojich záujmov [[červená armáda|červenú armádu]]. Proti nej stáli zvyšky bývalej cárskej armády, tzv. [[biela armáda]] ([[biele hnutie]]). No existovali aj iné sily napr. [[anarchisti]] ([[zelená armáda]], [[čierna armáda]], [[Revolučná oslobodzovacia armáda Ukrajiny]]). Proti jednaniu bojujúcich strán na rôznych miestach spontánne vypukali [[Roľnícke povstanie|roľnícke povstania]]. Počas celej vojny jednotky bielogvardejcov ustupovali na [[Ďaleký východ]], kde ich boľševici nakoniec porazili. Súčasťou občianskej vojny bol aj rad menších vpádov intervenčných vojsk (Britov, Nemcov, Francúzov, Poliakov) a predovšetkým boj [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] proti boľševikom.

== Predohra ==
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|vľavo|Rozutekaný dav protestujúcich robotníkov a obyvateľov Petrohradu na Nevskom prospekte v momente, keď spustili jednotky dočasnej vlády do civilistov paľbu guľometmi 4. júla 1917.]]
Medzi hlavné príčiny [[občianska vojna|občianskej vojny]] patrili [[politika|politické]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]], [[ekonomika|ekonomické]] ale aj [[národnosť|národnostno]]-[[etnikum|etnické]] rozpory, ktoré nedokázala vyriešiť [[Ruská revolúcia 1917|revolúcia]] (najprv [[Februárová revolúcia (1917)|februárová]] a neskôr [[Októbrová revolúcia|októbrová]]). K týmto otázkam do októbra 1917 pribudla aj otázka ukončenia [[Prvá svetová vojna|vojny]] a agrárnej politiky. V krajine po nástupe boľševikov koncom roka 1917 síce zavládol relatívny pokoj a nedochádzalo k veľkým násilnostiam, pretože [[Vladimir Iľjič Lenin|V. Lenin]] prisľúbil na začiatok nasledujúceho roka voľby do Ústavodarného zhromaždenia, išlo však iba o akési ticho pred búrkou. Založenie tajnej polície&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[čeka|čeky]] a následné rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia, v ktorom získala väčšinu strana [[eser]]ov, spolu s [[diktátor]]ským jednaním [[boľševik]]ov viedli k vzniku odporu proti ich vláde. Hlavnými predstaviteľmi odporu boli niektorí vysokí velitelia bývalej cárskej armády. Podpora protiboľševických síl bola aj v zahraničí, 22. decembra 1917 sa v Paríži konala konferencia [[Francúzska tretia republika|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], ktorej účastníci sa dohodli na vojenskej a ekonomickej pomoci odporcom boľševizmu v Rusku.

Po tom čo [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorské]] vojská vo februári 1918 okupovali veľkú časť Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltských krajín a južného Ruska a boľševici pristúpili 3. marca 1918 k podpísaniu [[Brest-litovský mier|Brest-litovského mieru]] čím Rusko prestalo zasahovať do diania [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].

Dôležitým predpokladom vyostrenia situácie v krajine bolo rozhodnutie boľševikov vyberať časť úrody od roľníkov aby umožnil násilnú [[rekvirácia|rekviráciu]] obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov pre potreby zásobovania miest. 13. mája 1918 bol vydaný dekrét, ktorý tzv. ľudovému komisariátu pre zásobovanie umožňoval násilne zabavovať potraviny roľníkom všetkých tried.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;&gt;Werth, N., 1999, Štát proti svojmu ľudu. in Courtois, S., Werth, N., Panné, J. L., Paczkowski, A., Bartošek, K., Margolin, J. L., Čierna kniha komunizmu. Zločiny, teror, represálie, Agora, Bratislava, s. 65-66&lt;/ref&gt; 11. júna 1918 boli podobným spôsobom ustanovené soviety (výbory) dedinskej chudoby, ktoré mali spolupracovať so zásobovacími jednotkami a rekvirovať poľnohospodárske prebytky bohatých roľníkov (tzv. [[kulak]]ov). Vzhľadom na to, že množstvo ruských mužov na vidieku sa len nedávno vrátilo z vojny aj so zbraňou, voči bezohľadnému jednaniu boľševikov rýchlo stúpal odpor. V júni a júli 1918 prepuklo v oblastiach kontrolovaných boľševikmi vyše 100 vzbúr a roľníckych povstaní. Napriek tomu, že sa jednalo o vzbury podporované väčšinou celými komunitami, teda drobnými, strednými aj bohatými roľníkmi, tieto boli zakaždým označované ako vzbury [[kulak]]ov a nemilosrdne a brutálne potláčané.&lt;ref name=&quot;Werth1999&quot;/&gt;

== Občianska vojna ==
=== Prvá etapa ===
Väčšina súčasných ruských historikov považuje za začiatok občianskej vojny pouličné boje, ktoré sa začali v [[Petrohrad]]e v období prebiehajúcej októbrovej revolúcie 7. novembra 1917. Faktom však zostáva, že až do mája 1918 neprebiehali žiadne významnejšie boje, preto je často udávaným začiatkom bojov máj 1918&lt;ref name=&quot;BSE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Golubev, A. V., Najda, C. F.
  | titul = Graždanskaja vojna i vojennaja intervencia 1918-20, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
  | url = http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1.5.2011
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110214173229/http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20
  | dátum archivácie = 2011-02-14
  }}&lt;/ref&gt;, kedy sa začali boje medzi boľševikmi a [[česko-slovenské légie v Rusku|československými légiami v Rusku]] a prepukli rozsiahle boje medzi boľševikmi a [[kozáci|kozákmi]] na Done.

[[15. január]]a 1918 podpísal Lenin dekrét, na základe ktorého sa začali [[23. február]]a [[1918]] formovať jednotky [[červená armáda|červenej armády]]. Jej velenia sa [[8. apríl]]a [[1918]] chopil [[Lev Davidovič Trockij|L. D. Trockij]]. Boľševici následne prešli do štádia tzv. [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]]. Koncom apríla 1918 mala červená armáda 196 000 mužov.

V [[Uralský federálny okruh|Uralskej oblasti]] v marci povstali proti boľševikom kozáci, ktorí si neskôr poradili s jednotkami vyslanými na potlačenie povstania. Proti boľševikom povstali aj kozáci v [[Zabajkalsko|Zabajkalsku]], z [[Mandžusko|Mandžuska]] im prišiel na pomoc oddiel kozákov pod vedením [[Grigorij Michajlovič Semionov|G. M. Semionova]]. Boje medzi bielymi a červenými tu trvali so striedavými úspechmi na oboch stranách až do leta. Kozáci povstali aj na Done. Viedol ich ataman [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnov]]. Pod jeho velením sa začala formovať tzv. [[donská armáda]].

18. júna sa začalo povstanie kozákov v oblasti [[Terek]]u na [[Kaukaz]]e. Povstalcom velil [[Lazar Fiodorovič Bičerachov|L. F. Bičerachov]]. Kozákom sa podarilo vyhnať boľševikov, časť z nich zablokovali v [[Groznyj|Groznom]] a [[Kizľar]]e. V auguste medzitým kozáci vyhnali boľševikov z Kubáne a začali postup na Kaukaz.

8. júna sa [[Zakaukazská demokratická federatívna republika]] rozpadla na 3 samostatné krajiny: [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Gruzínsko obsadili nemecké vojská. Arménsko utrpelo veľké územné straty v dôsledku útoku [[Turecko|Turecka]]. Azerbajdžan boľševici neudržali a prenechali vládu menševikom. Do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] aj oblasti Kaukazu naďalej zasahovali vojská Turecka a Britského impéria. Časť miestnych vládcov napr. [[Fajzulla Chodžajev]] sa pridala na stranu boľševikov, iní ako [[Buchara|bucharský]] [[emir]] [[Mohammed Alim Chan]] sa pridal k moslimským [[basmači|basmačom]] a viedol boje s boľševikmi.

6. marca 1918 sa anglo-francúzsko-americké vojská vylodili v [[Murmansk]]u na severe Ruska. Išlo iba o malý výsadok 2 rôt námornej pechoty, ktoré mali zaisťovať sklady vojenského materiálu, ktorý bol privezený do Ruska aby sa nedostal do rúk Nemcov. Až do 30. júna nedošlo k žiadnemu konfliktu medzi týmito jednotkami a boľševickou vládou. V apríli sa vylodil vo [[Vladivostok]]u na Ďalekom východe menší japonský kontingent, ktorý po dvoch týždňoch z mesta bez boja odišiel. V auguste došlo k výsadku britských vojsk v [[Archangeľsk]]u. Začala sa tvoriť protiboľševická severná armáda, ktorej početné stavy však boli nízke. Miestne obyvateľstvo v oblastiach pod kontrolou intervenčných vojsk zväčša zotrvávalo vo vyčkávacej pozícií a nevyjadrovalo sympatie ani jednej zo strán.
[[Súbor:Vagón vlaku čs. legií.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci československých légií pri transporte vlakom]]
Významnú úlohu v bojoch zohrala aj vzbura [[Československé légie v Rusku|československého zboru]], ktorého bojový stav tvorilo asi 40 000 mužov. Išlo o jednotky vytvorené zo zajatých [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ktorí boli ochotní bojovať proti silám [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] po boku [[Ruská armáda|cárskej armády]], ale po ukončení bojov na východnom fronte im bolo 15. januára 1918 umožnené presunúť sa na [[Ďaleký východ]] a cez [[USA]] do [[Európa|Európy]]. 14. mája 1918 sa cestou na Ďaleký východ dostali legionári do konfliktu s boľševikmi v meste [[Čeľabinsk]]. Keďže boli tieto vojská presúvané po [[Transsibírska magistrála|transsibírskej magistrále]], podarilo sa im získať kontrolu nad jej podstatnou časťou 31. mája obsadili [[Tomsk]] a [[Kurgan]], 7. júna [[Omsk]], 8. júna [[Samara|Samaru]] a 18. júna [[Krasnojarsk]]. Boľševici v dôsledku aktivity československých légií 13. júna zorganizovali [[východný front (ruská občianska vojna)|východný front]], ktorému velil gen. [[Michail Artemievič Muraviov|M. A. Muraviov]]

V oblastiach odkiaľ sa im podarilo vytlačiť boľševikov sa chopili moci prívrženci [[eseri|eserov]], ktorým pomáhalo v tejto fáze hlavne to, že sa opierali o politickú podporu hlavne [[vidiek|vidieckeho]] obyvateľstva. 8. júna 1918 eseri v Samare založili Výbor členov Ústavodarného zhromaždenia ([[Komuč]]), ktorý mal nadväzovať na boľševikmi rozpustený [[parlament]]. S pomocou československých légií sa im podarilo obsadiť oblasť [[Samara|Samary]] a [[Ufa|Ufy]] a začať tu formovať protiboľševickú armádu. V Samare bola vytvorená jednotka o sile niekoľkých stoviek mužov pod vedením podplukovníka [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|V. O. Kappeľa]]. Nábor do radov bielej armády však na rozdiel od boľševickej červenej armády nebol plne dobrovoľný a podstatná časť jej príslušníkov tvorili [[branec|branci]]. Bojová [[morálka]] týchto jednotiek bola všeobecne pomerne nízka. Kappeľ však s touto jednotkou 21. júla obsadil [[Simbirsk]]. Eserský Komuč následne Kappeľa povýšil a poveril ho vedením Národnej armády.

Do leta 1918 takmer 75 % územia Ruska kontrolovali rôznorodé sily a armády, ktoré vystupovali proti boľševikom. Sovietska politika [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]], rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia ale aj ďalšie kroky boľševikov najmä likvidácia [[kozáci|kozáckej]] organizácie (raskazačivanie) viedla v rôznych regiónoch k [[roľnícke povstanie|roľníckym]] a [[kozáci|kozáckym]] povstaniam a umožnili vznik silného protiboľševického hnutia. Tieto sily následne viedli rozsiahle bojové operácie proti boľševikom. Boľševikom v tej dobe pomohol fakt, že [[menševici]] (sociálni demokrati) sa z [[ideológia|ideologických]] dôvodov odmietli pridať na stranu eserov a naopak začali podporovať boľševické sily.

=== Druhá etapa ===
[[Súbor:Russian civil war West 1918-20.png|náhľad|vpravo|Znázornenie pohybov hraníc územia držaných boľševickými a protiboľševickými silami v európskej časti Ruska v rokoch 1918&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1921]]
==== Boje na Urale, Sibíri a Ďalekom východe ====
Od konca roku 1918 sa začali najsilnejšie boje medzi bielogvardejcami a boľševikmi. 6. až 7. augusta 1918 sa bielym s pomocou československých légií podarilo obsadiť [[Kazaň]] neskôr aj [[Iževsk]] a [[Votkinsk]]. Bieli v Kazani pod Koppeľovym vedením získali časť ruského zlatého pokladu (650 miliónov zlatých rubľov, a ďalších 100 miliónov v zlate, platine a iných cennostiach), získali tiež veľké zásoby zbraní, munície a liekov. Na stranu protiboľševických síl prešla aj celá akadémia generálneho štábu na čele s generálom [[Alexandr Ivanovič Andogskij|A. I. Andogským]]. V septembri však boli bieli v [[bitka o Kazaň|bojoch pri Kazani]] porazení a československé légie z oblasti ustúpili.

Boľševické vojská na Sibíri boli nútené ustúpiť z [[Irkutsk]]a na [[Zabajkalsko]]. V auguste biela armáda obsadila aj [[Verchneudinsk]] a [[Čita|Čitu]], v prvej polovici septembra aj [[Chabarovsk]] a [[Blagoveščensk]]. 18. septembra boľševické sily opustili mesto [[Zeja (mesto)|Zeja]], posledné mesto na Ďalekom východe v ich rukách&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;.

Eseri sa 30. augusta pokúsili spáchať atentát na [[Lenin]]a, boli však neúspešní. 5. septembra 1918 začali boľševici aplikovať tzv. [[červený teror]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;išlo o masové represie voči ich politickým protivníkom. V priebehu prvej noci v Moskve a Petrohrade zabili 2200 ľudí.

11. novembra 1918 v dôsledku revolúcie v Nemecku kapitulovali vojská [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] a [[prvá svetová vojna]] skončila. Súčasťou nemeckej kapitulácie a následných dohôd bolo i to, aby Nemci držali postavenia na ruskom území do príchodu vojsk Dohody. Po odchode väčšiny nemeckých vojsk však okupované oblasti obsadila červená armáda, iba niektoré miesta napr. [[Sevastopoľ]] a [[Odesa]] boli zaistené vojskami Dohodových mocností. Na území Nemcami obsadených krajín vznikli nezávislé krajiny [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]] a [[Ukrajina]], ktoré neskôr začali spolupracovať s víťazmi vojny a vytvárať si vlastné armády. Sovietski predstavitelia po odchode Nemcov začali organizovať obsadenie Ukrajiny, Bieloruska a Pobaltia. Vznikol [[západný front (ruská občianska vojna)|západný front]], ktorému velil [[Dmitrij Nikolajevič Naďožnyj|D. N. Naďožnyj]] a ukrajinský front, ktorému velil [[Vladimir Alexandrovič Antonov-Ovsejenko|V. A. Antonov-Ovsejenko]]. Boľševikom sa podarilo do januára 1919 obsadiť Bielorusko a Pobaltie a vytvorili tam sovietske vlády.

Neschopnosť organizovať efektívnu obranu pred boľševikmi viedlo veliteľov bielej armády k nespokojnosti s eserskou vládou. 18. novembra 1918 v [[Omsk]]u skupina dôstojníkov uskutočnila prevrat, rozohnali eserskú vládu a plnú moc predali do rúk admirálovi [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A. V. Kolčakovi]]. Kolčaka následne vyhlásili za najvyššieho (všeruského) vládcu a bol onedlho uznaný aj krajinami Dohody. Admirál vyhlásil stav [[vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]] a začal reorganizovať armádu. Po radikalizácii protiboľševických síl, hlavne po likvidácii Ufského direktória Kolčakovými jednotkami sa vo februári 1919 na zjazde v Petrohrade eseri dohodli na skončení pokusov o zvrhnutie sovietskej vlády. Eseri označili Kolčaka za nebezpečnejšieho nepriateľa ako je Lenin a nariadili organizovať svojim členom sabotáže a boj proti bielogvardejcom. Keďže aj v samotnej Kolčakovej vláde bolo mnoho eserov a menševikov, a eseri mali veľkú popularitu medzi obyvateľstvom ruského vidieka, strata podpory eserov bola jedným z rozhodujúcich momentov, ktorý zohral úlohu pri potlačení síl bielych. V Kolčakovom tyle sa rozhorel partizánsky boj vedený boľševikmi. Veľká časť verejnosti videla v jeho [[nacionalizmus|nacionalistickej]] a procárskej politike krok späť a jeho vojská rýchlo strácali sympatie vo vnútri krajiny ale aj mimo nej, keď mu s časom prestali poskytovať Američania pomoc.
[[Súbor:Kolchak troop inspection 1919.jpg|náhľad|vpravo|Kolčak na inšpekcii svojich jednotiek, rok 1919]]
V decembri 1918 Kolčakove vojská začali ofenzívu a 24. decembra obsadili [[Perm (mesto)|Perm]], boli však porazení pri Ufe a boli nútení zastaviť svoj postup. Bielogvardejské vojská na východe boli sústredené do západného frontu pod vedením Kolčaka. Tvorili ich 4 armády: Západná, Sibírska, Orenburská a Uralská. Začiatkom marca Kolčak operoval vojskami o sile 150 000 mužov. Plánoval spojenie so severnou armádou (gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|J. K. Miller]]) v oblasti [[Vologda|Vologdy]] a následne úder na [[Moskva|Moskvu]]. V tej istej dobe vypuklo v tyle boľševického východného frontu v [[Simbirská gubernia|Simbirskej]] a [[Samarská gubernia|Samarskej gubernii]] roľnícke povstanie. Povstalci v počte asi 150 000 mužov však boli zle organizovaní a slabo vyzbrojení a v apríli 1919 ich červená armáda porazila. V priebehu marca až apríla Kolčakove jednotky získali späť [[Ufa|Ufu]] (14. marca), [[Iževsk]] aj [[Votkinsk]] a držali tak v rukách celý Ural a snažili sa prebojovať k Volge. Pri Samare a Kazani však boli zastavení početnejšími boľševickými jednotkami.

28. apríla 1919 červená armáda prešla do protiofenzívy, v priebehu ktorej sa jej 9. júna podarilo obsadiť Ufu. V nasledujúcom období bielogvardejské sily pod vedením admirála [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]] utrpeli rad porážok. 9. júna 1919 boľševické sily pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|M. Tuchačevského]] zatlačili Kolčakove jednotky za Ural a pokračovali v ich prenasledovaní na východ. Kolčak v tej dobe stratil všetku zahraničnú vojenskú podporu. Podpora medzi obyvateľmi krajiny sa tiež rozkladala v dôsledku zavedenia [[statkár]]skych práv a krutému prenasledovaniu svojich odporcov (tzv. [[Biely teror (Rusko)|biely teror]]). 25. júla Tuchačevskij obsadil [[Čeľabinsk]]. 14. novembra sa jeho vláda na Sibíri celkom zrútila, keď bol [[Omsk]] bez boja vydaný boľševikom. Zajaté boli desiatky tisíc vojakov a rad vysoko postavených [[dôstojník]]ov. Boľševici získali množstvo vojenského materiálu. Sám Kolčak utiekol s pomocou československých légií do [[Irkutsk]]a. Mesto však v zápätí obsadili ľaví eseri.

Československé légie, ktorým hrozilo v oblasti obkľúčenie, vydali Kolčaka aj prevážaný zlatý poklad do rúk miestnej vlády. 4. januára 1920 Kolčak rezignoval. Miestna vláda sa v priebehu nasledovných týždňov vzdala boľševikom. 6. marca boli Kolčak a premiér Viktor Pepeľajev v Irkutsku odsúdení za teror proti civilnému obyvateľstvu, kontrarevolučné aktivity a ďalšie zločiny na trest smrti a nasledujúceho dňa popravení. Smrťou Kolčaka však boľševická vláda na Sibíri nebola ešte plne nastolená.

==== Boje na severe ====
Formovanie bieleho protiboľševického hnutia na severe európskej časti Ruska prebiehalo v najťažších podmienkach, pretože v tejto oblasti mali [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratické]] sily ([[eseri]] a [[menševici]]) najväčšiu podporu. Bielym veliteľom sa podarilo zorganizovať iba niekoľko rôt a žiadne boje tu fakticky neprebiehali. Na vidieku však existovala relatívne silnejšia protiboľševická nálada a vznikali tu partizánske oddiely. Do oblasti tiež z Fínska prenikali jednotky olenockej dobrovoľníckej armády.

V priebehu roku 1918 bol [[Vladimir Vladimirovič Maruševskij|V. V. Maruševskij]] poverený vedením protiboľševických síl oblasti [[Murmansk]]a a [[Archangeľsk]]a. V novembri vláda bielych v severnej oblasti poverila obsadením postu gubernátora gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|K. M. Millera]]. Ten začal s podporou Britov organizovať armádu. Bieli však mali nedostatok dôstojníkov čo nezlepšila ani organizácia dôstojníckych kurzov a britská pomoc. Bojaschopnosť severnej armády zostávala na nízkej úrovni a bojové operácie viedli hlavne britské vojská. Tie sa nakoniec v priebehu druhej polovice roku 1919 stiahli.

Miller rozhodol uskutočniť na území severnej oblasti 25. augusta 1919 [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. V decembri však boľševici prešli do ofenzívy, obsadili [[Šenkursk]] a priblížili sa k Archangeľsku. V dňoch 24. až 25. februára 1920 veľká časť severnej armády kapitulovala. 19. februára 1920 bol Miller nútený emigrovať. Spolu s ním odišlo asi 800 vojakov a civilistov na ľadoborcoch Kozma Minin, Kanada a jachte Jaroslavna.

==== Boje na severozápade ====
[[Súbor:Petrograd1919.JPG|náhľad|vpravo|Príprava barikád v Petrohrade ako dôsledok útoku Judeničovych vojsk]]
V januári 1919 sa v [[Helsinki|Helsinkách]] pod vedením kadeta Kartaševa začali organizovať ďalšie protiboľševické sily. Jej materiálnu podporu zabezpečoval ropný magnát [[Stepan Georgievič Liazonov|S. G. Lianozov]]. Vedením vojsk bol poverený gen. [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|N. N. Judenič]].

Národné vlády Estónska, Litvy a Lotyšska mali na začiatku roku 1919 moc len nad časťou svojho územia. V spolupráci s bielogvardejcami a nemeckou armádou však prešli do útoku a v priebehu prvej polovice roku 1919 vládu boľševikov v tomto regióne potlačili.

5. júna 1919 bol Judenič poverený [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakom]] velením všetkým pozemným a námorným silám operujúcim proti boľševikom na [[severozápadný front (ruská občianska vojna)|severozápadnom fronte]]. 11. augusta 1919 bola v [[Tallinn]]e vyhlásená tzv. [[Vláda severozápadnej oblasti]] predsedom ktorej sa stal S. Lianozov. Táto vláda následne pod tlakom Angličanov, ktorí prisľúbili dodávky zbraní, uznala Estónsku vládu a neskôr viedla rokovania s Fínmi. Kolčakova vláda na Sibíri však napokon odmietala naďalej diskutovať o akýchkoľvek národných požiadavkách Fínov a pobaltských národov bez vlastnej účasti.

V novembri 1919 sa Judeničovo vojsko najskôr o sile [[Zbor (vojenstvo)|zboru]] neskôr označené ako [[Severná armáda]] začalo útoky na boľševické sily smerom na [[Petrohrad]]. Sovieti sa rozhodli mesto po úvodnom váhaní brániť. Bieli najprv postupovali spolu s Estóncami pod vedením gen. [[Johan Laidoner|Laidonera]]. No kvôli demoralizácií ruských vojsk nebol ich postup úspešný a boli nútení ustúpiť späť. Estónsko medzitým podpísalo s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] v [[Tartu]] mier. A časť Judeničových vojsk bola internovaná Estóncami. Fíni v tej dobe tiež nadviazali s boľševikmi normálne vzťahy a rozhodli sa ukončiť podporu ruských protiboľševických síl zo svojho územia.

==== Boje na Ukrajine ====
[[Súbor:Січові стрільці в Києві, початок 1918 року.jpg|vpravo|náhľad|Ukrajinskí sičoví strelci, elita armády Ukrajinskej ľudovej republiky]]
Po neúspechu prvých jednaní o mieri medzi boľševikmi a [[Ústredné veľmoci|Ústrednými veľmocami]] začali Nemci rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine a v Bielorusku, pričom prenikli hlboko do vnútrozemia. Na Ukrajine vytvorili [[bábkový štát]] [[Ukrajinská ľudová republika]] pod vedením atamana [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]]. Po porážke Nemcov vo vojne však boľševici prešli do ofenzívy. Na Ukrajine obsadili ešte v decembri 1918 [[Charkov]], [[Poltava|Poltavu]] a [[Jekaterinoslav]]. 5. februára 1919 obsadili [[Kyjev]]. Vojská Ukrajinskej ľudovej republiky pod vedením [[Symon Vasyľovyč Petľura|S. V. Petľuru]] ustúpili ku [[Kamenec-Podoľskij|Kamenci-Podoľskému]]. 6. apríla 1919 boľševici obsadili Odesu a koncom mesiaca aj [[Krym]]. V máji 1919 vypuklo v dôsledku politiky boľševikov [[Grigorijevovo povstanie|rozsiahle povstanie pod vedením Grigorjeva]].

==== Boje na juhu Ruska ====
V máji 1918 kozáci na juhu Ruska pod vedením [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnova]] s pomocou rumunských vojsk obsadili [[Novočerkask]]. Jeho [[donská armáda]] mala asi 50 000 mužov. V júli 1918 sa tieto vojská pokúsili obsadiť [[Caricyn]] a spojiť sa bielymi na východe. V auguste a septembri donská armáda zaútočila aj v oblasti [[Povorino|Povorina]] a [[Voronež]]e. Boľševici 11. septembra vytvorili v tej oblasti južný front, ktorému velil gen. [[Pavel Pavlovič Sytin|P. P. Sytin]]. 24. októbra sa boľševikom podarilo zastaviť postup kozákov jednak na Voronež ale aj pri Caricyne, odkiaľ boli zatlačení späť za [[Don]].
[[Súbor:Kornilovzy.jpg|vpravo|náhľad|Oddiel s vlajkou jednotiek gen. Kornilova.]]
V oblasti južného Ruska vytvorili príslušníci bývalej cárskej armády 7. januára 1918 tzv. [[dobrovoľnícka armáda|dobrovoľnícku armádu]]. Velili jej generáli [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]] a [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a po ich smrti v septembri 1918 gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]]. Dobrovoľnícka armáda spolu s kozáckou donskou armádou tvorila tzv. [[Ozbrojené sily južného Ruska]].

Krasnov sa pokúsil o útok na Caricyn ešte raz v januári 1919 ale opäť neuspel. Po odchode zahraničných vojsk, ktoré ho podporovali, ako aj neúspechoch na fronte v jeho armáde nastal úpadok morálky a kozácke vojsko sa začalo rozpadať. Po tom, čo sa boľševikom podarilo dostať na Don, začali teror namierený proti kozákom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;razkazačivanie. V marci 1919 vypuklo povstanie kozákov na hornom Done&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Viošenské povstanie. Kozáci sformovali armádu o sile asi 40 000 ľudí, vrátane starcov a mladistvých a bojovali v obkľúčení boľševikmi do 8. júna 1919, kedy sa k nim prebojovali sily donskej armády.

V lete roku 1919 využila dobrovoľnícka armáda povstania v tyle boľševikov ([[Nestor Ivanovič Machno|Machno]], [[Nikofor Aleksandrovič Grigoriev|Grigoriev]], Viošenské povstanie) a prešla do ofenzívy. Koncom júna 1919 obsadila Caricyn, Charkov, Alexandrovsk, Jekaterinoslav aj Krym. 12. júna 1919 [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] uznal Kolčaka za vládcu Ruska a najvyššieho veliteľa ruských vojsk. Denikin vpadol svojimi silami do tyla boľševického južného frontu a spôsobil jeho kolaps. 18. augusta sa podarilo donskej armáde obsadiť Nikolajev, 23. augusta Odesu, 30. Kyjev. 20. septembra získali Kursk a o 10 dní neskôr Voronež. 13. októbra obsadil Oriol. Boľševici v tej oblasti čelili katastrofe a pripravovali sa na prechod do ilegality, v Moskve bola vytvorená podzemná organizácia komunistickej strany a väčšina oficiálneho aparátu sa presunula do [[Vologda|Vologdy]]. Neskôr v januári 1920 sa bielym podarilo získať aj [[Rostov-na-Donu]]. Dobrovoľnícka armáda tu však dosiahla zenit svojich úspechov. Boľševici zorganizovali rad ofenzív jazdeckými jednotkami gen. [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]]. 25. februára 1920 prebehli ťažké boje pri Egorlickej. Dobrovoľnícka armáda bola nútená vydať Rostov a ustúpiť na [[Kubáň (región)|Kubáň]]. Z Novorossijska boli bielogvardejci evakuovaní v marci 1920 britskými loďami na Krym. Evakuácia prebiehala chaoticky. Denikin v tomto období rezignoval a jeho funkciu prebral barón [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|P. N. Vrangeľ]].

=== Tretia etapa ===
==== Poľsko-sovietska vojna ====
[[Súbor:Polish-soviet war 1920 Polish defences near Milosna, August.jpg|náhľad|vpravo|Poľská obrana pred Varšavou v auguste 1920.]]
{{hlavný článok|Poľsko-boľševická vojna}}
V roku 1918 sa poľský vojvodca [[Józef Piłsudski]] rozhodol navrátiť Poľsku hranice [[Republika oboch národov|republiky]] z roku 1772&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Bajura, D. A.
  | titul = Sovietsko-poľskie otnošenia v 30-e gody
  | url = http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.5.2011
  | vydavateľ = lib.babr.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070808003657/http://lib.babr.ru/index.php?book=1770
  | dátum archivácie = 2007-08-08
  }}&lt;/ref&gt; a vytvoriť tak z Poľska veľmoc siahajúcu od [[Baltské more|Baltu]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]].

25. apríla 1920 poľské vojská vyzbrojené Francúzmi vtrhli na západnú Ukrajinu a neskôr 6. mája 1920 obsadili Kyjev. 14. mája však boľševický západný front pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]] a 26. mája juhozápadný front pod vedením [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]] prešli do protiofenzívy a zatlačili Poliakov späť.

V priebehu druhej polovice augusta 1920 boli však boľševici v [[Bitka o Varšavu (1920)|bitke pred Varšavou]] zastavení a prinútení ustúpiť. Poliakom sa tak podarilo obsadiť rozsiahle oblasti západného Bieloruska a Ukrajiny. Napriek niekoľkým pokusom o protiofenzívu boľševici už Poliakov nevytlačili späť a požiadali o mier.

==== Boje na Kryme ====
Po evakuácií jednotiek ruskej armády (ozbrojené sily južného Ruska) na Krym a abdikácii Denikina sa o znovunastolenie poriadku v armáde pokúsil gen. Vrangeľ. Tvrdými opatreniami, vrátane popráv dôstojníkov, nakoniec upevnil disciplínu a predišiel rozpadu armády. Biele vojská na Kryme však čelili logistickým problémom, pretože zásoby Krymu boli neustálymi bojmi prakticky vyčerpané. Vrangeľ preto ešte v priebehu roku 1919 požiadal o podporu Francúzsko.

14. augusta 1920 sa asi 4500 mužov bielej armády pod vedením gen. S. G. Ulagaja vylodilo na Kubáni s cieľom opäť vytvoriť front proti boľševikom v tejto oblasti. V prvých ozbrojených stretoch síce úspešne postupovali, ale Ulagaj napriek pôvodnému plánu neudrel dostatočne skoro na centrum oblasti [[Jekaterinodar]] a boľševikom sa následne podarilo prisunúť do oblasti posily a postupne zablokovať jeho vojská. Tie sa následne 7. septembra 1920 evakuovali z brehov [[Azovské more|Azovského mora]] späť na Krym.

V júli a auguste sa Vrangeľ rozhodol zaútočiť smerom na západ na podporu Poliakov. Prípravou na túto ofenzívu bol vpád do oblasti [[Donbas]]u, z ktorého mohlo byť v neskoršej dobe ohrozované jeho tylo. V októbri sa však Vrangeľovi nepodarilo významnejšie postúpiť na pravom brehu Dnepra a 12. októbra 1920 uzavreli Poliaci s boľševikmi prímerie. Tí následne začali presúvať svoje vojská z poľského frontu na juh proti bielym. 28. októbra 1920 oddiely boľševikov pod vedením [[Michail Vasilievič Frunze|M. V. Frunzeho]] napadli Vrangeľove vojská s cieľom obkľúčiť ich severne od Krymu v Severnej Tavrii. Obkľúčenie sa boľševikom nepodarilo úspešne uzavrieť a väčšina Vrangeľovej armády sa stiahla 3. novembra na Krym, kde sa opevnili v pripravených pozíciách.

[[Súbor:Perekop 1.gif|náhľad|vpravo|Mapa bojov na Kryme začiatkom novembra 1920.]]
Frunze, ktorý bol v takmer 5 násobnej početnej prevahe so 190 000 vojakmi začal 7. novembra útok na Krym. 11. novembra navrhol Frunze pomocou telegramu Vrangeľovmu štábu podmienky kapitulácie, ktorú však bieli neprijali. Presile boľševikov, ktorým v tej dobe pomáhal aj Machno so svojimi anarchistickými vojskami, sa Vrangeľovej armáde nepodarilo dlho vzdorovať.

14. novembra 1920 bol nútený z Krymu ustúpiť so zvyškom vojsk, rodinami dôstojníkov a množstvom obyvateľov [[Sevastopoľ]]a, [[Jalta|Jalty]], [[Feodózia|Feodózie]] a [[Kerč]]e mimo územia Ruska do tureckého [[Istanbul]]u. Spolu s ním odišlo v priebehu 3 dní asi 100 000 ľudí. Evakuáciu podporovali námorné sily vojsk Dohody s viac než 126 loďami.

Boľševici na Kryme rozpútali vlnu teroru, ktorá stála životy asi 60 až 120 000 ľudí.

==== Povstanie v Cholodnom Jare  ====
[[Súbor:Холодний Яр, аерофотозйомка, монастир 6.jpg|vpravo|náhľad|Kláštor v Cholodnom Jare, miesto záverečných bojov občianskej vojny]]
Po vzniku ZSSR v roku 1922 kládli sovietskej moci stále odpor ukrajinskí bojovníci Republiky Cholodnyj Jar v strednej Ukrajine v oblasti [[Čyhyryn]]u v dnešenej Čerkasskej oblasti. Ich armáda tvorená ozbrojenými sedliakmi aj vojakmi porazenej [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] mala do 15 000 mužov. [[Čeka]] im uštedrila rozhodujúcu porážku začiatkom roka 1923 a [[9. február]]a boli vodcovia Cholodného Jaru popravení zastrelením vo väznici Lukjanivska v Kyjeve.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1923 - повстання холодноярців | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/9/1923-povstannya-holodnoyarciv-u-lukyanivskiy-vyaznyci | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Boje na Ďalekom východe ====
Boje medzi boľševikmi a zahraničnými vojskami spolu so zvyškami protiboľševických síl trvali boľševickej [[Národno-revolučná armáda Ďalekovýchodnej republiky|NRA]] pod vedením [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|V. K. Bľjuchera]] do jesene 1922. 24. októbra 1922 sa po dohode s miestnou vládou stiahli z [[Vladivostok]]u japonské vojská. Nasledujúceho dňa do mesta vstúpili boľševickí partizáni a zvyšky bielej armády boli nútené odísť za hranice.

Protiboľševické vojská gen. [[Anatolij Nikolajevič Pepeľajev|A. N. Pepeľajeva]] viedli bojové operácie na Ďalekom východe až do 1. júla 1923.

== Dôsledky ==
[[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vpravo|Obete hladomoru v Ruskom Saratove, rok 1921]]
Na konci občianskej vojny časť krajín bývalého cárskeho Ruska zostala nezávislá. Boli to hlavne [[Poľsko]], [[Pobaltské krajiny]] ([[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]]) a [[Fínsko]]. Boľševici zvíťazili nad bielogvardejcami vo všetkých ostatných častiach krajiny vrátane Ukrajiny, Kaukazu a Sibíri. Lenin v roku 1922 vyhlásil na tomto území vznik [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]].

V rokoch 1921 prebehlo ešte niekoľko protiboľševických povstaní v [[Kronstadtská rebélia|Kronštadte]] a [[Tambov]]e ale aj niektorých oblastiach Ukrajiny a inde. Za oficiálny koniec občianskej vojny je väčšinou historikov považovaná likvidácia veľkých protiboľševických vojsk pri obsadení [[Vladivostok]]u v októbri 1922 a ďalších nepriateľských síl v [[Stredná Ázia|Strednej Ázií]].

Občianska vojna si v Rusku a krajinách pričlenených k nemu v rámci Sovietskeho zväzu vyžiadala obrovské obete. V dôsledku hladu, chorôb, teroru, alebo v boji zahynulo 8 až 13 miliónov ľudí. Z toho červená armáda stratila asi 1 milión padlých. Do zahraničia emigrovali asi 2 milióny ľudí, išlo o významnú časť ruskej inteligencie. Ekonomické škody boli obrovské, priemyselná výroba poklesla o 80&amp;nbsp;–&amp;nbsp;90 % oproti roku [[1913]].

7. novembra 1997 prezident Ruskej federácie [[Boris Nikolajevič Jeľcin|B. Jeľcin]] v nariadil vybudovať Moskve pamätník ruským obetiam občianskej vojny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Ukaz prezidenta RF ot 06.11.1997 no. 1155 „O vozvedenii pamjatnika Rossijanam, pogybšim v gody graždanskoj vojny“
  | url = http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum vydania = 07.11.1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.08.2011
  | vydavateľ = graph.document.kremlin.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120103185716/http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319
  | dátum archivácie = 2012-01-03
  }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

=== Zdroj ===
{{preklad|ru|Гражданская война в России|34122129}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Civil war of Russia}}

{{Portál|Rusko|Ruský}}

[[Kategória:Ruská občianska vojna| ]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojny Ruska]]</text>
      <sha1>aqt56yqjkls4t65gzic7r9yzoephb2h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Thin Lizzy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>169357</id>
    <revision>
      <id>8371356</id>
      <parentid>8191277</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:40:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371356</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16939" sha1="11cdck181gjcujol9jdghmnp2pb06rk" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom albume|Thin Lizzy (album)}}
{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = [[Súbor:Thin Lizzy Logo.svg|150px]]
 | Obrázok             = Thin Lizzy -1983.jpg
 | Popis obrázku       = Thin Lizzy v roku 1983. Zľava: [[John Sykes]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] a [[Darren Wharton]]; [[Brian Downey]] nie je viditeľný
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Írsko}}[[Dublin]], [[Írsko]]
 | Žáner               = [[Hard rock]]&lt;br /&gt;[[blues rock]]&lt;br /&gt;[[heavy metal]]&lt;br /&gt;[[folk rock]] (pôvodne)
 | Roky pôsobenia      = [[1969]] — [[1983]], [[1994]], [[1996]] – [[2009]], [[2010]] – [[2013]], [[2016]] – [[2017]], [[2019]]
 | Hudobný vydavateľ   = [[Decca Records|Decca]], [[Vertigo Records|Vertigo]], [[Mercury Records|Mercury]] (USA), [[BMG Special Products|BMG]], [[EMI]], [[Deram Records|Deram]], [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]] (USA)
 | Súvisiace články = [[Skid Row (írska skupina)|Skid Row]], [[Orphanage (írska skupina)|Orphanage]], [[Funky Junction]], [[The Greedies]], [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Wild Horses, [[Blue Murder]], [[Dare]], 21 Guns, [[Black Star Riders]]
 | Webstránka          = {{url|http://www.thinlizzyband.com/}}
 | Členovia skupiny    = 
[[Scott Gorham]]&lt;br/&gt;[[Darren Wharton]]&lt;br/&gt;[[Ricky Warwick]]&lt;br/&gt;[[Damon Johnson]]&lt;br/&gt;[[Scott Travis]]&lt;br/&gt;[[Troy Sanders]]
 | Bývalí členovia     = [[Phil Lynott]], [[Brian Downey]], [[Eric Bell]], [[Eric Wrixon]], [[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Gary Moore]], [[Snowy White]], [[Randy Gregg]], [[Michael Lee]], [[John Sykes]]
 }}
'''Thin Lizzy''' je [[írsko|írska]] [[hard rock]]ová skupina, ktorá vznikla v [[Dublin]]e v roku [[1969]]. Ich hudba je ovplyvnená širším spektrom žánrov, ako je [[blues]], [[soul music|soul]], [[psychedelický rock]], ale aj tradičnou írskou ľudovou hudbou. Štýl Thin Lizzy je vo všeobecnosti klasifikovaný ako [[hard rock]] a niekedy až ako [[heavy metal]].

Dvaja členovia tejto skupiny: bubeník, [[Brian Downey]] a basgitarista a spevák, [[Phil Lynott]], sa poznali už od základnej školy. Členovia skupiny pochádzali z obidvoch strán pomyselnej katolícko-protestantskej hranice, ktorá rozdeľuje Írsko. Bolo tomu tak aj v čase [[Konflikt v Severnom Írsku|najväčších severoírskych konfliktov]] („The Troubles“). Lynott viedol kapelu počas ich kariéry, kedy nahrali dvanásť štúdiových albumov. Bol v tom období aj autorom väčšiny ich hudobných nápadov. Single z tejto éry: tradičná írska balada „[[Whiskey in the Jar]]“, „[[The Boys Are Back in Town]]“ a „Waiting for an Alibi“ sa stali medzinárodnými hitmi. Po Lynottovej smrti v roku 1986 vznikali viaceré reinkarnácie skupiny. Najprv to boli hudobníci okolo gitaristov [[Scott Gorham|Scotta Gorhama]] a [[John Sykes|Johna Sykesa]]. Sykes od skupiny v roku 2009 odišiel. Gorham neskôr pokračoval s novou zostavou, v ktorej sa nachádzal aj Brian Downey. V roku 2012 sa Gorham a Downey rozhodli nenahrať nový materiál ako Thin Lizzy. Vznikla tak nová kapela, [[Black Star Riders]], ktorá koncertovala a produkovala nové hudobné projekty, akým bol napríklad aj ich debutový album [[All Hell Breaks Loose|''All Hell Breaks Loose'']]. Ako Thin Lizzy plánujú koncertovať len príležitostne.&lt;ref name=&quot;noise11.com&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.noise11.com/news/exclusive-thin-lizzy-to-end-black-star-riders-to-begin-20121221 |title=Thin Lizzy to End, Black Star Riders to Begin |date=20 December 2012 |publisher=noise11.com}}&lt;/ref&gt;

[[Phil Lynott]], ''[[de facto]]'' líder Thin Lizzy, bol zároveň jedným z mála írskych hudobníkov čiernej pleti, ktorý dosiahol výraznejší úspech fakticky nielen v hardrockovom, ale aj všeobecne v rockovom [[hudobný žáner|žánri]]. Pri ňom a Downeym, ktorí patrili skôr do rytmickej sekcii kapely, sa vystriedalo viacero významných gitaristov, ako sú [[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]] ([[Motörhead]]), [[Snowy White]] (spolupracoval s kapelou [[Pink Floyd]], či s [[Roger Waters|Rogerom Watersom]]) a [[Gary Moore]].

Časopis [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] opisuje kapelu ako výrazne hard rockovú, „ďaleko od burcujúceho metalového balíka polovice 70. rokov“.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20071223002851/http://www.rollingstone.com/artists/thinlizzy/biography Thin Lizzy]. ''Rolling Stone''.&lt;/ref&gt; Hudobný kritik z [[Allmusic|AllMusic]], [[John Dougan]], napísal, že „Ako tvorivá sila kapely bol Lynott bystrejším a inteligentnejším textárom než mnohí jemu podobní, pričom uprednostňoval drámy z robotníckej triedy o láske a nenávisti ovplyvnené [[Bob Dylan|Bobom Dylanom]], [[Bruce Springsteen|Bruceom Springsteenom]] a prakticky aj celú írsku literárnu tradíciu.“

== História ==
[[Súbor:Thin Lizzy founders.png|náhľad|Brian Downey, Phil Lynott a Eric Bell, traja zo štyroch zakladajúcich členov skupiny Thin Lizzy]]
Skupina Thin Lizzy vznikla po tom, čo [[Eric Bell]] a [[Eric Wrixon]] na koncerte v Countdown Clube v decembri 1969 spoznali [[Brian Downey|Briana Downeyho]] a [[Phil Lynott|Phila Lynotta]], členov vystupujúcej skupiny Orphanage. V januári 1970 začali členovia skúšať v skúšobni a [[18. február|18. februára]] tlači oficiálne oznámili vznik skupiny Thin Lizzy. K názvu sa inšpirovali postavou [[Robot|robota]] z britského detského komiksu [[The Dandy|''The Dandy'']], Tin Lizzie,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 years of Thin Lizzy: Remembering the night frontman Phil Lynott took a tumble and fell into a Kirkcaldy crowd|url=https://www.thecourier.co.uk/fp/past-times/1403099/50-years-of-thin-lizzy-remembering-the-night-frontman-phil-lynott-took-a-tumble-and-fell-into-a-kirkcaldy-crowd/|dátum prístupu=2021-12-29|jazyk=en-GB|meno=Gayle|priezvisko=Ritchie}}&lt;/ref&gt; ktorý upravili do podoby Thin Lizzy, čím odkazovali na dublinský akcent, v ktorom „thin“ sa číta ako „t'in“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Thin Lizzy|url=https://books.google.com/books?id=o6kvltyHwX8C&amp;pg=PA30|vydavateľ=SAF Publishing Ltd|rok=2006-02|isbn=978-0-946719-81-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: o6kvltyHwX8C|meno=Alan|priezvisko=Byrne}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Thin Lizzy: The Boys Are Back in Town|url=https://books.google.com/books?id=hjMDAwAAQBAJ&amp;pg=PT30|vydavateľ=Omnibus Press|rok=2012-11-20|isbn=978-0-85712-801-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: hjMDAwAAQBAJ|meno=Harry|priezvisko=Doherty|meno2=Scott|priezvisko2=Gorham}}&lt;/ref&gt; Na prvých koncertoch bola skupina nesprávne nazývaná Tin Lizzy alebo Thin Lizzie.&lt;ref&gt;BROOKS, Ken. ''Phil Lynott &amp; Thin Lizzy: Rockin' Vagabond''. Agenda, 2000&lt;/ref&gt; Prvý singel, [[The Farmer (singel)|„The Farmer“/„I Need You“]], vydalo v júli 1970 vydavateľstvo [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]].

[[Súbor:Thin Lizzy 1970s.jpg|náhľad|Thin Lizzy v roku 1977. Zľava: Scott Gorham, Brian Robertson, Brian Downey, Phil Lynott]]

Skupina Thin Lizzy sa v dobe svojho vzniku veľmi neodlišovala od iných štandardných [[rock]]ových skupín. Od roku [[1974]] ako jedna z prvých hardrockových formácií začala využívať harmóniu dvoch [[sólová gitara|sólových gitár]], spôsobu hry, ktorej priekopníkmi boli v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] [[Wishbone Ash]] a nezávisle v tej istej dobe [[Spojené štáty|americké]] skupiny [[Lynyrd Skynyrd]] a [[The Allman Brothers Band]]. Príkladmi harmónie gitarového duelu skupiny Thin Lizzy sú skladby „[[The Boys Are Back in Town]]“ a „Cowboy Song“ z albumu ''[[Jailbreak (album)|Jailbreak]]''. Štýl hry na dve sólové gitary neskôr zušľachtili a spopularizovali v novej vlne britského [[heavy metal]]u hlavne skupiny [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]]. Neskoršie kapely obdivovali gitarovú techniku akú skupina Thin Lizzy predviedla v skladbe „Massacre“ z albumu ''[[Live and Dangerous]]'' ([[1978]]). Charakteristické bolo aj využívanie [[kvákadlo|kvákadla]] ({{V jazyku|eng|''wah-wah pedal''}}) gitaristom [[Brian Robertson (gitarista)|Brianom Robertsonom]] ako rozšírenia pri sólovej hre, na rozdiel od štandardného spôsobu využívania tohto pedálu pri rytmickej hre na gitaru.

[[Súbor:Thin Lizzie live at Ramblin' Man Fair 2016 (28564246212).jpg|náhľad|Thin Lizzy na Ramblin' Man Fair v roku 2016]]

Posledný koncert Thin Lizzy s Philom Lynottom sa konal 4. septembra 1983 na festivale Monsters of Rock v [[Norimberg]]u. V roku 1985 Lynott s Downeym uvažovali o reformácii skupiny, ktorá sa však neuskutočnila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why a &quot;betrayed&quot; Phil Lynott wasn't invited to play Live Aid | url = https://faroutmagazine.co.uk/why-a-betrayed-phil-lynott-wasnt-invited-to-play-live-aid/ | vydavateľ = faroutmagazine.co.uk | dátum vydania = 2023-10-08 | dátum prístupu = 2024-03-27 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; Po Lynottovej smrti sa skupina reformovala pri príležitosti benefičného koncertu [[Self Aid]] v zložení Moore, Downey, Gorham, Wharton a Bob Daisley (basgitara). V roku 1996 [[John Sykes]] obnovil pôsobenie Thin Lizzy a viedol ju do roku 2010. Od roku 2010 je na čele skupiny spevák [[Ricky Warwick]].

== Členovia ==
=== Zakladajúci členovia ===
* [[Phil Lynott]] – [[basgitara]], [[spev]] (1969–1983)
* [[Eric Bell]] – [[gitara]] (1969–1973)
* [[Brian Downey]] – [[bicie]] (1969–1983, 1996–1998, 2010–2013)
* [[Eric Wrixon]] – [[klávesy]] (1969–1970) a účasť na prvom singli „The Farmer“.

=== Bývalí členovia ===
* [[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]] – gitara (1974–1977, 1977–1978)
* [[Gary Moore]] – gitara (1974, 1977, 1978–1979)
* [[Snowy White]] – gitara (1980–1982)
* [[John Sykes]] – gitara, spev (1982–1983, 1996–2009)
* [[Darren Wharton]] – klávesy (1980–1983, 1996–2001, 2010–súčasnosť)
* [[Marco Mendoza]] – basgitara, sprievodný spev (1996–2003, 2005–2007, 2010–2013)
* [[Tommy Aldridge]] – bicie (1998–2003, 2007–2009)
* [[Guy Pratt]] – basgitara, sprievodný spev (2003)
* [[Michael Lee]] – bicie (2003–2007)
* [[Randy Gregg]] – basgitara, sprievodný spev (2003–2005)
* [[Francesco DiCosmo]] – basgitara, sprievodný spev (2007–2009)
* [[Vivian Campbell]] – gitara, sprievodný spev (2010–2011)
* [[Richard Fortus]] – gitara, sprievodný spev (2011)
* [[Ian Haugland]] – bicie (2016)
* [[Tom Hamilton]] – basgitara (2016–2017)

=== Súčasní členovia ===
* [[Scott Gorham]] – gitara, sprievodný spev (1974–1983, 1996–súčasnosť)
* [[Darren Wharton]] – klávesy, hlavný a sprievodný spev (1980–1983, 1996–2001, 2010–súčasnosť)
* [[Ricky Warwick]] – hlavný spev, občasná gitara
* [[Damon Johnson]] – gitara, sprievodný spev
* [[Troy Sanders]] – basgitara
* [[Scott Travis]] – bicie, perkusie
 
=== Spolupráca so skupinou na turné === 
* [[John Cann]] (známy ako [[John Du Cann]]) – gitara (1974) 
* [[Andy Gee]] – gitara (1974) 
* [[Midge Ure]] – gitara (1979), náhrada za Gary Moora na turné ''Black Rose''. 
* [[Dave Flett]] – gitara (1979), vystúpenie na ''[[Top of the Pops]]'' v novembri 1979 na singli „Sarah“. 
* [[Mark Nauseef]] – bicie (1978), náhrada za Downeyho na austrálskom turné v roku 1978.

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
* ''[[Thin Lizzy (album)|Thin Lizzy]]'' (1971) 
* ''[[Shades of a Blue Orphanage]]'' (1972) 
* ''[[Vagabonds of the Western World]]'' (1973) 
* ''[[Nightlife (Thin Lizzy)|Nightlife]]'' (1974) 
* ''[[Fighting (Thin Lizzy)|Fighting]]'' (1975) 
* ''[[Jailbreak (album)|Jailbreak]]'' (1976) 
* ''[[Johnny the Fox]]'' (1976) 
* ''[[Bad Reputation (Thin Lizzy)|Bad Reputation]]'' (1977) 
* ''[[Black Rose: A Rock Legend]]'' (1979) 
* ''[[Chinatown (Thin Lizzy)|Chinatown]]'' (1980) 
* ''[[Renegade (Thin Lizzy)|Renegade]]'' (1981) 
* ''[[Thunder and Lightning]]'' (1983)

=== Albumy z koncertov ===
* ''[[Live and Dangerous]]'' (1978) 
* ''[[Life (album Thin Lizzy)|Life]]'' (1983) 
* ''[[BBC Radio One Live in Concert]]'' (1994) 
* ''[[The Peel Sessions]]'' (1994) 
* ''[[Boys Are Back in Town: Live in Australia]]'' (1999) 
* ''[[One Night Only]]'' (2000)
* ''[[Still Dangerous (Live at the Tower Theatre Philadelphia 1977)]]'' (2008)
* ''[[UK Tour '75]] (2008)
* ''[[Live '77]]'' (2009)
* ''[[High Voltage Recorded Live - July 23rd 2011]]'' (2011)
* ''[[Live In London 2011 - 22.01.2011 Apollo Hammersmith]]'' (2011)
* ''[[Live In London 2011 - 23.01.2011 Indigo2]]'' (2011)
* ''[[European Tour 2011 - Wolverhampton]]'' ([[USB]], 2011)
* ''[[Live 2012 – O2 Shepards Bush Empire London]]'' (2012)
* ''[[Live from London]]'' (2017)
* ''[[The Boys Are Back Live in Chicago]]'' (2020)
* ''[[Live in Chicago]]'' (2020)
* ''[[Live in Glasgow]]'' (2020)
* ''[[Live in Japan]]'' (2020)
* ''[[Hammersmith Live 1980]]'' (2021)
* ''[[The Boys Are Back in Town (Live at the Sydney Opera House October 1978)]] / [[Phil Lynott: Songs for While I'm Away|Songs for While I'm Away]]'' ([[Blu-Ray]]+[[DVD]]+[[CD]], 2022)
* ''[[Tower Theatre 1977: The Classic Philly Broadcast]]'' (2022)
* ''[[Breaking Out in Chicago]]'' (2022)
* ''[[Live in Japan 1980]]'' (2022)
* ''[[Tokyo 1980]] (2023)
* ''[[Live and Dangerous at Hammersmith 14 Nov 1976]]'' (2023)

=== Kompilácie ===
* ''[[The Beginning (Thin Lizzy)|The Beginning]],'' Vol 12 (Decca, 1974 – [[Nemecko]]) 
* ''[[Remembering – Part 1]]'' (Decca, 08/76) 
* ''[[Rocker]]'' (1971–1974) (London, 1977 – USA) 
* ''Greatest Hits'' (Decca Nova, 1977 – Nemecko)
* ''[[The Continuing Saga of Ageing Orphans]]'' (Decca, 09/79) 
* ''[[Profile]]'' (Decca, 1979 – Nemecko) 
* ''[[The Japanese Compilation Album]]'' (Vertigo, 25/02/80 – [[Japonsko]]) 
* ''[[The Adventures of Thin Lizzy]]'' (Vertigo, 27/03/81) 
* ''[[Lizzy Killers]]'' (Vertigo, 1981) 
* ''V.I.P.'' (Vertigo, 1981 – Nemecko)
* ''Whiskey in the Jar'' (Decca, 1981 – Nemecko) 
* ''Rockers'' (Decca, 12/81) 
* ''[[Thin Lizzy – Der Weisse Serie]]'' (Decca, 1982 – Nemecko) 
* ''Whiskey in the Jar'' (Karussell, 1983 - Nemecko) 
* ''The Boys Are Back in Town'' (Pickwick, 11/83) 
* ''[[The Collection]]'' (Castle, 11/85) 
* ''Whiskey in the Jar'' (Pickwick, 04/86) 
* ''[[The Best of: Soldier of Fortune]]'' (Telstar, 11/87) 
* ''[[Lizzy Lives]]'' (Grand Slamm, 03/89 - USA) 
* ''[[Dedication: The Very Best of Thin Lizzy]]'' (Vertigo, 04/02/91) 
* ''[[Wild One: The Very Best of Thin Lizzy]]'' (04/01/96) 
* ''Whiskey in the Jar'' (album) (Karussell, Spektrum, Universal, 1996, 1998, 2000) 
* ''[[Master Series]]'' (Deram, 1998 - Nemecko) 
* ''The Boys Are Back in Town'' (Vertigo, 06/12/00 - [[Švédsko]]) 
* ''[[Vagabonds, Kings, Warriors, Angels]]'' (Mercury, 07/12/01 - 4CD Box Set) 
* ''[[Thin Lizzy Greatest Hits]]'' (Universal, 07/06/04) 
* ''[[The Definitive Collection (Thin Lizzy)|The Definitive Collection]]'' (Island Mercury, 20/06/06)
* ''The Silver Collection'' (Spectrum, Universal, 2007)
* ''The Rocker'' (Universal, Brunswick News, 2007 – Nemecko)
* ''New Collection'' (Universal, D.K. &amp; Moon Producing Centre, 2008 – Ukrajina)
* ''Gold'' (Universal, 2010 – Južná Afrika)
* ''Jailbreak + Black Rose'' (Universal, Mercury, 2010)
* ''Waiting for an Alibi – The Collection'' (Spectrum, Universal, 2011)
* ''Icon'' (Mercury, Universal, 2011)
* ''At the BBC'' (Universal, Mercury, 2012)
* ''Thin Lizzy / Shades of a Blue Orphanage'' (Universal, Decca, 2013)
* ''Black Rose/A Rock Legend &amp; Chinatown'' (Friday Music, 2018)
* ''Essential'' (Universal, 2020)
* ''[[Rock Legends]]'' (Universal, 2020)
* ''Collected'' (Universal, 2021)
* ''[[Greatest Hits]]'' (Universal, 2021)
* ''[[1976 (Thin Lizzy)|1976]]'' (box set, Universal, 2024)

=== Výber nezverejnených skladieb&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rare songs that Philip Lynott have been involved with. Thin Lizzy Guide made by Peter Nielsen | url = https://www.thinlizzyguide.com/Songs/a_z/rare_songs.htm | vydavateľ = www.thinlizzyguide.com | dátum prístupu = 2023-11-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231216101623/https://www.thinlizzyguide.com/Songs/a_z/rare_songs.htm | dátum archivácie = 2023-12-16 }}&lt;/ref&gt; ===
* „Belfast Friend“ (1970)
* „Into the Fire“ (1970)
* „Sorry Woman“ (1970)
* „Christmas Song“ (1974–75)
* „Talking“ (1977)
* „[[Bad Is Bad#Pôvodná verzia|Bad Is Bad]]“ (feat. [[Huey Lewis]]; 1978)
* „Blue Parris“ (1979–80)
* „The Story of My Life“ (1981)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Thin Lizzy}}

== Zdroj ==
*{{Preklad|en|Thin Lizzy|1062693884}}

{{Thin Lizzy}}

[[Kategória:Írske rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1969]]
[[Kategória:Hardrockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]]
[[Kategória:Interpreti Parlophone]]
[[Kategória:Thin Lizzy| ]]</text>
      <sha1>11cdck181gjcujol9jdghmnp2pb06rk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slieň</title>
    <ns>0</ns>
    <id>182527</id>
    <revision>
      <id>8371246</id>
      <parentid>7672135</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:31:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */</comment>
      <origin>8371246</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13701" sha1="4vrlc0lxp7s9nsfy06dkp82n08cx1w9" xml:space="preserve">{{Infobox hornina|
 Hornina_Nazov= Slieň|
 Hornina_Obrazok= Puchov Marl IMG 0209.JPG|
 Hornina_Popis= Púchovský slieň, kameňolom Horné Srnie, bradlové pásmo|
 Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina|usadené horniny]]|
 Hornina_Zlozenie= [[kalcit]], [[ílové minerály]]|
 Hornina_Akcesorie= [[Prach]], [[piesok]], [[limonit]], organické zvyšky alebo [[bitúmen]], [[glaukonit]] |
 Hornina_Textura= jemnozrnná|
 Hornina_Farba= sivá|
 Hornina_Hustota= |
}}
'''Slieň''' a jeho [[Diagenéza|spevnený]] ekvivalent '''slieňovec''' je [[usadená hornina]], ktorá je prechodom medzi [[Vápenec|vápencami]] a [[Ílovec|ílovitými horninami]]. Niekedy je tiež klasifikovaná ako chemicko-klastická hornina. Patria medzi ne rôzne stupne vápenatých ílovcov a ílovitých vápencov, kde tvorí vápenatá zložka 25 až 75% objemu horniny a ílovitá zložka ostatných 75 až 25% objemu horniny.

Vzniká [[Sedimentácia (geológia)|usadzovaním]] ílovitých a vápencových častíc vo vodnom prostredí, najprv vo forme bahna. Neskôr dochádza k jeho [[Diagenéza|spevneniu]], kedy sa z neho stáva slieň, či ďalším spevňovaním slieňovec, prípadne [[bridlica (sediment)|slienitá bridlica]]. Sliene s hojnou prímesou klastického kremeňa sú niekedy označované ako [[šlír]].

== Klasifikácia a vymedzenie pojmu slieň ==
Neostrý prechod medzi [[karbonáty|karbonátovými]] a [[Ílovec|ílovitými horninami]] v smere rastu podielu ílovitej zložky tvorí rad [[vápenec]] – ílovitý vápenec – vápenatý ílovec – [[ílovec]].&lt;ref name=&quot;Hejtman, B.&quot;&gt;Hejtman, B., 1977. Petrografie. Nakladatelství technické literatury, Praha, 264 s.&lt;/ref&gt; Vápenec obsahuje maximálne 10 % ílovitej zložky.&lt;ref&gt;Krist, E., Krivý, M., 1985. Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.&lt;/ref&gt; Ílovitý vápenec má už 10-50% ílovej zložky a zvyšných 50 – 90% objemu tvoria karbonáty. Ak podiel ílovitých látok prekročí 50%, hovoríme už o vápnitých ílovcoch.

Ílovité vápence až vápnité [[Íl|íly]] sa často označujú vžitým a jednoduchším, avšak pomerne všeobecným termínom sliene alebo slieňovce. Sliene sú však definované len  ako zmes vápenatých karbonátov a ílov s obsahom ílovitých minerálov v rozmedzí 25-75%&lt;ref name=&quot;Petránek, J.&quot;&gt;Petránek, J.,  1963. Usazené horniny. Nakladatelství Československé akademie vĕd, Praha, 687 s.&lt;/ref&gt;, a nepokrývajú preto celkom celý rad od ílovitých vápencov po vápenaté íly. Termín slieň a slieňovec však dobre vystihuje vlastnosť, že hornina je tvorená zmesou ílovitých a karbonátových minerálov, pričom nie je potrebné vyjadrovať, v akej miere sú jednotlivé zložky zastúpené.

Takéto horniny sú v prírode veľmi časté a s ílovcami a vápencami sa mnohokrát rôzne prelínajú a striedajú. Podľa vzrastajúceho stupňa [[Diagenéza|spevnenia]] ich možno triediť na sliene, slieňovce a slienité bridlice.&lt;ref name=&quot;Hejtman, B.&quot;/&gt;

Z hľadiska [[Ložisková geológia|ložiskovej geológie]] je dôležitý obsah CaO, ktorý pri slieňoch a slieňovcoch dosahuje 14 až 42%. Horniny s obsahom od 22 do 42% sú však niekedy nazývané aj vápnité sliene alebo vápnité slieňovce, čím sa zdôrazňuje vyšší obsah CaO.&lt;ref name=&quot;Zuberec, J. Tréger, M., Lexa, J. a Baláž, P.&quot;&gt;Zuberec, J. Tréger, M., Lexa, J. a Baláž, P., 2005. Nerastné suroviny Slovenska. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 350 s.&lt;/ref&gt;   

== Minerálne zloženie ==
Medzi minerály podieľajúce sa na tvorbe slienitých hornín patria hlavne [[aluminosilikáty]] a [[karbonáty]], ktoré sa v hornine nachádzajú v rôznych pomeroch. Všeobecne 25 - 75% objemu zmesi tvoria aluminosilikáty a ostatných 75 – 25% karbonáty. Spomedzi aluminosilikátov to sú najčastejšie minerály ílovej skupiny napr. [[illit]] a [[kaolinit]], ktoré vznikajú rozpadom [[Skupina živca|živcov]], alebo [[montmorillonit]], ktorý vzniká premenou [[Vulkanoklast|sopečných produktov]]. Karbonátické minerály tejto skupiny hornín zastupuje hlavne [[kalcit]]&lt;ref name=&quot;Hejtman, B.&quot;/&gt;, no často môžu obsahovať aj malé množstvo [[Dolomit (minerál)|dolomitu]].&lt;ref name=&quot;Kukal, Z.&quot;&gt;Kukal, Z., 1986. Základy sedimentologie. Academia, Praha, 446 s.&lt;/ref&gt; Podľa obsahu [[Uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] ich možno rozdeliť na nízkopercentné (25 – 50% CaCO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;) a vysokopercentné (50 – 75% CaCO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;).&lt;ref name=&quot;Petránek, J.&quot;/&gt;

Častými prímesami slieňov sú [[klast]]y [[prach]]ovej až [[piesok|pieskovej]] veľkosti, preto možno v malom množstve sledovať ako prímes aj [[kremeň]]. Spomedzi neklastických prímesí možno pozorovať červené, hnedé až fialové trojmocné oxidy [[železo|železa]], najmä [[hematit]]. Zelenkasté sfarbenie spôsobuje dvojmocné železo, ktoré môže pochádzať z kryštálovej mriežky [[illit]]u alebo [[chlorit]]u. Zelené sfarbenie spôsobujú aj [[glaukonit]]ické [[sľuda|sľudy]], ktoré sú indikátorom vzniku v morskom prostredí.&lt;ref name=&quot;Zuberec, J. Tréger, M., Lexa, J. a Baláž, P.&quot;/&gt;

Organické zvyšky často reprezentujú kalcitové alebo kremité ihlice morských [[Hubky|hubiek]], či kremité schránky [[prvoky|prvokov]] [[radiolaria]].&lt;ref name=&quot;Kukal, Z.&quot;/&gt; Sliene, obsahujúce ihlice hubiek a prachový materiál, sa označujú ako prachovité spongilitické ílovce alebo [[opuka|opuky]].

== Vznik ==
Väčšina slieňov má morský alebo [[jazero|jazerný]] pôvod. Bývajú pridružené k ložiskám [[evaporit]]ov v soľných [[Panva (geológia)|panvách]], kde sa pomerne často striedajú s vrstvami [[sadrovec|sadrovca]] a [[halit|kamennej soli]].&lt;ref&gt;Pellant, Ch., 2005. Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, 256 s.&lt;/ref&gt; Pri usadzovaní v plytkom sladkovodnom jazernom prostredí s hojnou vegetáciou sa na ich tvorbe podieľajú aj biochemické deje.&lt;ref name=&quot;Petránek, J.&quot;/&gt; Medzi slienité horniny možno zaradiť časť [[jazerná krieda|jazerných kried]].&lt;ref name=&quot;Hejtman, B.&quot;/&gt; Jazerá, typické rýchlou sedimentáciou, sú pomerne dobré prostredie pre zachovanie kalcifikovaných organizmov a [[peľ]]ových zrniečok.&lt;ref&gt;Pentecost, A., Spiro, B., Numez, R., 2000: [http://www.the-conference.com/JConfAbs/5/782.pdf ''Postglacial Sedimentary Record of a Marl Lake.''] Journal of Conference Abstracts Golfschmidt 2000, 5, 2, Oxford, s. 782&lt;/ref&gt; V jazerných sedimentoch sa často nachádzajú v podloží vrstiev [[rašelina|rašeliny]] na [[rašelinisko|rašeliniskách]].

V dôsledku [[glaciálne geologické procesy|glaciálnych procesov]] tiež dochádza k vzniku a usadzovaniu slieňov v postglaciálnych prostrediach, kde tvoria prechod medzi [[suvok|suvkovými]] ílmi a vápenatými jazernými usadeninami, tzv. suvkové sliene.&lt;ref name=&quot;Petránek, J.&quot;/&gt;

== Diagnostické vlastnosti ==
Sliene bez prímesí iných [[minerál]]ov sú sivej alebo svetlo sivej farby. Prímesi ďalších látok, ako [[glaukonit]], môžu dodať zelené sfarbenie. Sivočervenú až sivohnedú farbu dodávajú [[železo|železité]] [[oxid]]y. Organický [[detrit]], prípadne [[bitúmen]] môže spôsobovať tmavé sfarbenie. Jemnozrnná štruktúra nemá žiadne zvláštne makroskopické znaky. Horninu je najvhodnejšie skúmať pomocou [[mikroskop]]u. Prítomnosť [[vápenec|vápenca]] spôsobuje, že sliene prudko reagujú so zriedenou [[Kyselina chlorovodíková|kyselinou chlorovodíkovou]]. Opuky majú sivo žltú až žltkastú farbu. Často sa striedajú s polohami rôznych odtieňov.

== Výskyt ==
=== Vo svete ===
[[Súbor:PortlandQuarry.jpg|náhľad|Kameňolom na ostrove Portland]]
Vápnité ílovce a ílovité vápence sú na území Slovenska aj vo svete jedny z najbežnejších hornín. Tvoria napríklad spodné stratigrafické [[člen (stratigrafia)|členy]] kriedových súvrství [[Doverské útesy|Doverských útesov]], kde sa striedajú sliene s prímesou glaukonitu rytmicky s polohami vápencov a slieňov bez prímesí. Podobné vrchnokriedové cyklické sekvencie v Nemecku boli korelované a zodpovedajú [[Milankovićove cykly|Milankovičovym cyklom]].&lt;ref&gt;Niebuhr, B., 2005: [http://geolmag.geoscienceworld.org/cgi/content/abstract/142/1/31'' Geochemistry and time-series analyses of orbitally forced Upper Cretaceous marl–limestone rhythmites (Lehrte West Syncline, northern Germany).''] Geological Magazine, 142, 1, s. 31-55&lt;/ref&gt; Známe sú tiež jurské ílovité vápence ostrova [[Isle of Portland|Portland]] na pobreží [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]], ktoré sa stali pre svoj vhodný obsah vápenatých a ílovitých látok pôvodnou surovinou pre výrobu [[Portlandský cement|portlandského cementu]] podľa patentu z roku [[1824]].

Na území [[Český masív|Českého masívu]] možno nájsť najmä opuky hlavne v kriedových súvrstviach, kde sa na odkryvoch často opakujú. Pekné odkryvy možno nájsť v údolí [[Tichá Orlice|Tichej]] a [[Divoká Orlice|Divokej Orlice]] vo východných Čechách blízko [[Choceň|Chocnĕ]], ale aj pri [[Praha|Prahe]], napr. na [[Bílá Hora|Bielej hore]] alebo na [[Kněževes (okres Praha-západ)|Knĕževsi]]. Slienité bridlice sú v menšom množstve známe zo súvrství ílovitých bridlíc v [[barrandien]]e.&lt;ref name=&quot;Hejtman, B.&quot;/&gt;

=== Na Slovensku ===
V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú sliene rozšírené napríklad v [[mezozoikum|druhohorných]] sekvenciách obalu [[tatrikum|tatrika]] a [[subtatranské príkrovy|subtatranských príkrovoch]].&lt;ref name=&quot;www.mineraly.sk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Minerály a horniny Slovenska - Usadené horniny - Slieň
  | url = http://www.mineraly.sk/files/hor/slie%C5%88ovec.htm#...
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 28.9.2007
  | vydavateľ = mineraly.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Nachádzajú sa tam sliene [[Jura (geochronologická jednotka)|jurského]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedového]], menej [[trias]]ového veku. Škvrnité sliene s slienité bridlice tzv. [[fleckenmergel]] ([[allagäuské súvrstvie]]), sedimentovali hlavne v hlbokomorskom prostredí.&lt;ref name=&quot;Mišík et al., 1985&quot;&gt;Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.&lt;/ref&gt; Pestré, hlavne červené sliene jury a kriedy sú známe z [[bradlové pásmo|bradlového pásma]], tzv. púchovské sliene alebo škvrnité slieňovce [[Czorsztýnsky sled|čorštýnskej jednotky]], tvoriace obal [[Ľaliovky|krinoidových]] vápencov.&lt;ref name=&quot;Zuberec, J. Tréger, M., Lexa, J. a Baláž, P.&quot;/&gt; Sliene sa nachádzajú aj v ďalších oblastiach bradlového pásma, ako sú brodnianske a rudinské vrstvy [[kysucká jednotka|kysuckej jednotky]]. Slieňovce sú tiež súčasťou viacerých súvrství [[manínska jednotka|manínskej jednotky]]&lt;ref name=&quot;Mišík et al., 1985&quot;/&gt;, dôležité sú predovšetkým sliene [[butkovské súvrstvie|butkovského súvrstvia]], ťažené pre cementáreň v [[Ladce|Ladcoch]].

Vyskytujú sa aj vo vonkajšom [[flyš]]i a [[paleogén]]nych horninách Centrálnych Karpát.&lt;ref name=&quot;www.mineraly.sk&quot;/&gt; Nespevnené sliene sa na území Slovenska zachovali len v morských [[neogén]]nych panvách na južnom Slovensku. [[Paleogén]]ne horniny už vykazujú znaky prechodu k viac spevnenej forme, ktorou je slieňovec.&lt;ref name=&quot;Hejtman, B.&quot;/&gt;

Ekonomicky zaujímavé ložiská ílovitých vápencov v bradlovom pásme sa nachádzajú a ťažia pri [[Horné Srnie|Hornom Srní]] v [[Trenčín (okres)|okrese Trenčín]], ďalšie ložiská sa nachádzajú blízko [[Krivoklát]]u. Na východe sa sliene ťažia v [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrom]] v [[Vranov nad Topľou (okres)|okrese Vranov nad Topľou]]. Ílovité vápence [[krížňanský príkrov|krížňanského príkrovu]] sa ťažia v [[Kostiviarska|Kostiviarskej]] pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v [[Lietavská Lúčka|Lietavskej Lúčke]], no ďalšie ložiská sú aj pri [[Biely Potok (Ružomberok)|Bielom Potoku]] a [[Vlkolínec|Vlkolínci]] blízko [[Ružomberok|Ružomberka]]. Ložiská slieňov v [[silický príkrov|silickom príkrove]] sa nachádzajú blízko [[Hrhov]]a.&lt;ref name=&quot;Zuberec, J. Tréger, M., Lexa, J. a Baláž, P.&quot;/&gt;

== Použitie ==
[[Súbor:Přední Kopaniny.jpg|náhľad|vpravo|Opukový lom Přední Kopaniny, Česko]]
Vápnité ílovce a ílovité vápence sú zvlášť vhodné na výrobu [[portlandský cement|cementu]] a hydraulického [[Vápno (materiál)|vápna]]. Ich výhodou pri výrobe cementu oproti bežným vápencom je prítomnosť hydraulických prímesí, takže do nich nie je potrebné vo veľkom pridávať ďalšie prímesi. Na tieto účely sa však používajú najmä sliene s vyšším obsahom CaO. Pri spekaní [[slinok|slinku]] je však pomerne nevýhodná ich vysoká teplota topenia. Na výrobu žiaruvzdorných materiálov je vhodné aby takéto sliene nemali prímesi Fe&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;. Používajú sa aj na [[meliorácia|melioráciu]] piesčitých, alebo neutralizáciu kyslých [[Pôda|pôd]].&lt;ref name=&quot;Zuberec, J. Tréger, M., Lexa, J. a Baláž, P.&quot;/&gt;

Opuky sa používali v minulosti ako [[stavebný kameň]]. V súčasnej dobe sa skôr používajú ako dekoračný a [[obkladový kameň]].&lt;ref name=&quot;Hejtman, B.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Marl|štítok=slieň}}.

[[Kategória:Usadené horniny]]</text>
      <sha1>4vrlc0lxp7s9nsfy06dkp82n08cx1w9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Neman (rieka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>184323</id>
    <revision>
      <id>8371540</id>
      <parentid>8364221</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:24:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Úmorie Baltského mora]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8371540</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7659" sha1="t0e8oid9qpxp4hmmd5gvthx7vacidxd" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Neman
| other_name         = 
| category           = Rieka
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Liskiava Neman.jpg
| image_caption      = Rieka Neman
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Bielorusko
| country1           = Rusko
| country2           = Litva
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source             = Minské pohorie
| source_type        = Prameň
| source_location    = 
| source_region      = 
| source_elevation   = 
| source_lat_d       = 
| source_long_d      = 
| source1            = 
| source1_location   = 
| source1_region     = 
| mouth              = [[Kuršský záliv]], [[Baltské more]]
| mouth_location     = 
| mouth_elevation    = 
| mouth_lat_d        = 
| mouth_long_d       = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 937
| width              = 
| depth              = 
| watershed          = 98200
| discharge          = 678
| discharge_location = Litva
| discharge_max      = 
| discharge_min      = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Nemunas-en.png
| map_background     = 
| map_caption        = Mapa rieky '''Neman'''
| map_locator        = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Neman
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
'''Neman'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{V jazyku|bel|Нёман, Нёманец}}, {{V jazyku|lit|Nemunas}}, {{V jazyku|rus|Неман, Нямунас}}, {{V jazyku|pol|Niemen}}, {{V jazyku|deu|Memel}}) je najdlhšia a najvodnatejšia rieka [[Hrodnianska oblasť|Hrodnianskej oblasti]] [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Litva|Litvy]] s prietokom {{m3|678}}/sek (v Bielorusku {{m3|214}}/sek). Pramení v [[Bielorusko|Bielorusku]] 45&amp;nbsp;kilometrov južne od [[Minsk]]a, v Minskom pohorí a vteká do [[Kuršský záliv|Kuršského zálivu]] v [[Baltské more|Baltskom mori]]. Preteká [[Bielorusko]]m, [[Rusko]]m a [[Litva|Litvou]]. Na litovské územie vstupuje za bieloruským mestom [[Hrodna]]. Až po mesto [[Kaunas]] vytvára [[meander|meandre]].

Tvorí východnú hranicu medzi Litvou, [[Bielorusko]]m a Litvou a [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]]. Od roku [[2004]] je aj hraničnou riekou [[Európska únia|Európskej únie]] v krajine.

Tečie cez [[Nemenská nížina|Nemenskú]], [[Stredolitovská nížina|Stredolitovskú]] a [[Prímorská nížina|Prímorskú nížinu]].

Jej celková dĺžka činí {{km|937|m}}, na území Litvy je dlhá {{km|359|m}}.

Celková rozloha povodia rieky je {{km2|98200}}, na území Litvy je to {{km2|46600}}, čo je 72&amp;nbsp;% vodnej plochy krajiny. Nemunas je hlboký iba 5 metrov a v delte pri Baltskom mori široký {{m|500|m}}. Rieka sa vyformovala v [[štvrtohory|štvrtohorách]] pred 25 000{{--}}22 000 rokmi.

== Prítoky ==
=== Sprava ===
* [[Usa (rieka)|Usa]]
* [[Sula (rieka)|Sula]]
* [[Berezina]]
* [[Gavia (rieka)|Gavia]]
* [[Ditva]]
* [[Kotra]]
* [[Neris]] ({{km|510|m}})

=== Zľava ===
* [[Ščiara]] ({{km|325|m}})
* [[Šešupė]] ({{km|298|m}})
* [[Uša]]
* [[Zalvianka]]
* [[Ros]]
* [[Svisloč]]

== Využitie ==
Po celej dĺžke rieky je mnoho korýt a plytkých jazier (dohromady tvoria 2,5&amp;nbsp;% vodnej plochy Litvy), pieskových ostrovov a kaskád. V blízkosti mesta Kaunas je vybudovaná [[Kaunasská priehrada]], na ktorej sa nachádza veľká vodná elektráreň. Voda z rieky sa používa na priemyselné účely. Koryto je na {{km|26.4|m}} pokryté vodnými kanálmi.

Pravidelná lodná doprava premáva od mesta [[Birštonai]]. Od mesta [[Kaunas]] po mesto [[Nida]] premávajú malé výletné lode. Rieka je spojená [[Oginský kanál|Oginským kanálom]] s [[Dneper|Dneprom]] a [[Augustrovský kanál|Augustrovským kanálom]] s [[Visla|Vislou]].

== Vodný režim ==
Takmer do ústia s riekou [[Sula]] je tok nevýrazný a nezaujímavý. Priemerná nadmorská výška, v ktorej rieka Nemunas tečie je 8 - 15 metrov, na dolnom toku aj 30{{--}}50 metrov. Jej šírka sa pohybuje v rozmedzí od 1{{--}}{{km|4|m}}. Každoročné povodne na tejto rieke bývajú vačšinou v jesených a zimných mesiacoch roka po dobu 30{{--}}50 dní. Najvyšší stav hladiny rieky zaznamenali v roku [[1958]], keď pri meste [[Hrodno]] namerali výšku až 8,1 metra. Rieka zvykne v druhej polovici decembra na určitý čas zamŕzať. Hrúbka ľadu vtedy dosahuje 54{{--}}{{cm|63|m}}. 

== Dejiny ==
Kedysi bola rieka hraničnou riekou východnej hranice [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Podľa Nemcov sa takto volala už od roku 1250, keď tu germánske kmene vybudovali mesto [[Klaipėda]] a pomenovali ho po rieke.

Štátna hranica medzi Krajinou germánskeho kmeňa a Litvy bola uzatvorená v roku [[1422]] [[Melnská dohoda|Dohodou pri jazere Melno]]. Bola dlho neporušená. V roku [[1920]] sa teritórium mesta [[Klaipėda]] na základe dohody z Versailles z roku [[1919]] osamostatnilo od  Východného Pruska.

== Etymologický pôvod slova Nemunas ==
Niektorí tvrdia, že názov rieky znamená „''mokré miesto''“, iní zase, že Nemunas bol bohom v baltskej mytológii.

== Neman v kultúre ==
O Nemane písali [[Jakub Kolas]], [[Eliza Orzeszkowa]], Anatoľ Astrejka, Maksim Tank, Danuta Bičeľ-Zahnetava a iné bieloruské a poľské spisovatelia.
V litovskej kultúre ju Litovci nazývajú „''otcom litovských riek''“. Mnohé ľudové súbory majú názov tejto rieky vo svojom názve. Litovci často citujú verše básnika [[Jonas Mačiulevičius|Jonasa Mačiulevičiusa]], ktorý napísal:
: ''Kur bėga Šešupė, kur Nemunas teka''
: ''Tai mūsų tėvynė, graži Lietuva.''

: ''Kde tečie Šešupė a Nemunas''
: ''to je naša domovina, prekrásna Litva.''

== Mestá v blízkosti vodného toku ==
* [[Hrodno]]
* [[Druskininkai]]
* [[Alitus]]
* [[Birštonas]]
* [[Kaunas]]
* [[Jurbarkas]]
* [[Tilsit]]

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 09.06.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
* [http://www.neman-online.info/neman/river.php Rieka Neman] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070317211031/http://www.neman-online.info/neman/river.php |date=2007-03-17 }} {{rus icon}}
* [http://www.fishtour.by/lakes.php?id=515 Vodné toky Bieloruska — Neman] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090204094838/http://www.fishtour.by/lakes.php?id=515 |date=2009-02-04 }} {{rus icon}}
* [http://www.nemunodelta.lt Národný park v delte rieky Nemunas] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180308231653/http://www.nemunodelta.lt/ |date=2018-03-08 }} — po litovsky

[[Kategória:Rieky v Bielorusku]]
[[Kategória:Rieky v Litve]]
[[Kategória:Rieky v Rusku]]
[[Kategória:Rieky v európskej časti Ruska]]
[[Kategória:Úmorie Baltského mora]]</text>
      <sha1>t0e8oid9qpxp4hmmd5gvthx7vacidxd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dejiny Ukrajiny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>185373</id>
    <revision>
      <id>8371318</id>
      <parentid>8371116</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:51:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vláda Pylypa Orlika */</comment>
      <origin>8371318</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="202289" sha1="doc7hqh1hksf2m0k7lqpnds7emqpcye" xml:space="preserve">Tento článok je o '''dejinách [[Ukrajina|Ukrajiny]]'''.

== Začiatky osídľovania Ukrajiny ==
Prvé stopy po ľudských obydliach na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa datujú do obdobia pred 150 tisíc rokmi, kedy sa do tejto oblasti dostali [[neandertálci]]{{ref|1}}, ktorí sem prišli pravdepodobne z [[Kaukaz]]u a [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. Okolo 40 tisíc rokov pred Kr. sa v polovici posledného obdobia [[doba ľadová|doby ľadovej]] na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] objavili [[Kromaňonec|kromaňonci]] (homo sapiens)&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ľudia, z ktorých pochádza dnešný človek{{ref|2}}. Prispôsobujúc sa k chladnému podnebiu a k ťažkému získavaniu si potravy, si títo ľudia, ktorí sa živili lovom a zbieraním plodov, zostrojovali rôzne predmety a zbrane a obydlia z darov prírody. O 30 tisíc rokov neskôr (10 000 pred Kr.), keď ustúpil posledný ľadovec, ktorý zanechal po sebe dnešný charakterný profil [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa v období ukrajinského [[neolit]]u (6000&amp;nbsp;–&amp;nbsp;2000 pr. Kr.) ľudstvo na jeho území prešlo hlbšími zmenami ako pred 2&amp;nbsp;–&amp;nbsp;3 miliónmi rokov. Hoci to bolo obdobie [[doba kamenná|doby kamennej]], s kameňom malo málo čo do činenia. Revolučný význam neolitickej civilizácie spočíval hlavne v tom, že ľudia postupne vynachádzali rôzne spôsoby získavania obživy. Časom zistili, že zber plodov a lov môžu zameniť za výrobu svojich vlastných produktov.

[[Súbor:Tripolye hut.jpg|thumb|left|Obydlia tripolcov]]
Predpokladá sa, že poľnohospodárstvo na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] vzniklo niekedy na prelome 5.&amp;nbsp;–&amp;nbsp;4. storočia pred Kr. v oblasti riek Južný Bug a [[Dnester]], keď nastal rozvoj prvých hospodárskych občín vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. V tomto období začali postupne obrábať svoje polia a od lovu prechádzali k pestovaniu plodín. Pri poliach časom vznikali prvé osady. Hospodárstvo, na rozdiel od lovu a zberu plodín, si však vyžadovalo pomerne veľkú pracovnú silu a tak postupne vznikali primitívne formy spoločensko-politických organizácií.

=== Ľud tripolskej kultúry ===
Najznámejšie hospodárske kmene na území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa spájajú s tzv. [[tripolská kultúra|tripolskou kultúrou]], ktorá sa rozvíjala v oblasti dolín [[Dnester|Dnestra]], [[Južný Bug|Južného Bugu]] a [[Prut]]u a časom aj [[Dneper|Dnepra]]. V období svojho najväčšieho rozkvetu (3500&amp;nbsp;–&amp;nbsp;2700 pred Kr.) žili ľud tripolcov v početných (600&amp;nbsp;–&amp;nbsp;700 ľudí) dedinách. Ich obydlia boli spravidla dlhé a úzke a každý člen rodiny mal v dome vlastnú izbu a pec. Ornament na hlinených miskách, ktorý predstavoval spojenie charakteristických plynulých vzorov žltej, čiernej a bielej farby, svedčí o magických rituáloch a viere v nadpozemské bytosti, ktoré boli súčasťou života ľudu tripolskej kultúry. Táto kultúra však mala aj praktické výhody. Práve tripolci bol strojcami prvého mechanického prístroja&amp;nbsp;–&amp;nbsp;vrtáku na výrobu dier&amp;nbsp;–&amp;nbsp;dnešnej vŕtačky. Veľký význam pre rozvoj hospodárstva malo vynájdenie dreveného pluhu, vďaka čomu sa obrábanie pôdy zrýchlilo. Okrem týchto výdobytkov začali tripolci používať aj [[meď]].

Dnes je málo čo známe o úpadku ľudu tripolskej kultúry. Archeológovia však predpokladajú, že postupný rast obyvateľstva [[Ukrajina|Ukrajiny]] časom vysunul kmene tripolcov, ktorí začali osídľovať nové územia. V roku 2000 pred Kr., keď si niektorých tripolcov asimilovali iné kmene a ostatní sa uchýlili do ukrajinských stepí, ako celok prestali existovať.

=== Kočovníci ===
Územie dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] bolo pre svoju východnú geografickú polohu často centrom života kočovných kmeňov, ktoré do tejto oblasti prišli v roku 3000 pred Kr. Na prelome takmer dvoch tisícročí budúci kočovníci viedli polokočovný spôsob života a zaoberali sa pasením svojich stád na eurázijských stepiach a poľnohospodárstvom. Okolo roku 1000 pred Kr. sa z nich stali skutoční kočovníci a postupne začali osídľovať iné úrodné oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]] s cieľom nájsť ďalšiu obživu a pastviny pre svoje stáda. Prechádzajúc z miesta na miesto, získali nové vlastnosti, medzi inými aj bojovnosť, ktorá bola životne dôležitou vlastnosťou, aby si mohli novonájdené pastviny pred častými potýčkami s nepriateľmi ubrániť.

Okolo roku 3000 pred Kr. sa na ľavom brehu [[Dneper|Dnepra]] objavil ľud tzv. jamovej kultúry a po nich prichádzali ďalšie kmene. Stále migrácie kmeňov z oblasti [[Kaspické more|Kaspického mora]] boli pre toto rané obdobie dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] charakteristické. Silnejšie kmene vytláčali slabšie a tie sa postupne dostávali na perifériu Eurázijskej stepi.

=== Kimerovia ===
{{Hlavný článok|Kimerovia}}
Medzi rokmi 1500&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1000 pred Kr. sa človek naučil techniku jazdy na koni. Kimérijci&amp;nbsp;–&amp;nbsp;prví kočovní jazdci, ktorí prišli na ukrajinské územie, boli jej prvými po mene známymi obyvateľmi [[Ukrajina|Ukrajiny]] v jej dejinách. [[Homér]] o nich vo svojej [[Odysea|Odysei]] takto píše: ''„Zem na severnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] je zemou Kimérijcov.“'' Toto [[Homér]]ove svedectvo je pravdepodobne najstaršia písomná zmienka o [[Ukrajina|Ukrajine]]. Ale nič viac, okrem názvu ľudí, ktorí obývali tieto územia, v tom čase pre [[Gréci|Grékov]] známych ako „koniec sveta“ [[Homér]] nespomína. Veľa vedcov zastáva názor, že Kimérijci sa do oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]] dostali z nižného Povolžia kočovným spôsobom cez pohoria Severného Kaukazu a okolo roku 1500 pred Kr. sa objavili na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Iní však vyvracajú hypotézu o migrácii a tvrdia, že Kimérijci boli pôvodným obyvateľstvom [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Pravda je však taká, že obývali medziriečie [[Don]]a a [[Dnester|Dnestra]] do 7. storočia pred Kr. O niečo neskôr, v dôsledku tlaku iných kočovných kmeňov prichádzajúcich z východu, pobrali sa smerom k [[Malá Ázia|Malej Ázii]].

Toto sú však len dve z mnohých hypotéz o zrode Kimérijcov. Vyčerpávajúca analýza všetkých možných zdrojov prinútila historikov k radu záverov:
* Kimérijci boli prví usadlíci na ukrajinskom území, ktorí prešli ku kočovnému spôsobu života.
* Kimérijci ovládali umenie jazdy na koni a ich vojsko sa skladalo z mnohých jazdcov.
* Vďaka kontaktom s majstrami kovu z oblasti [[Kaukaz]]u začali na [[Ukrajina|Ukrajine]] vyrábať [[železo]].

[[Súbor:Scythian Warriors.jpg|thumb|Skýtski bojovníci]]

=== Skýti ===
{{Hlavný článok|Skýti}}
[[Skýti]], ktorí sa začiatkom 7. storočia pred Kr. objavili v ukrajinskej stepi, neostali bez povšimnutia a v kronikách sa o nich píše:

&lt;blockquote&gt;
''„Hľa ide národ zo severnej strany... v ruke drží luk a krátke kopije, sú krutí! S nikým sa neotáľajú! Hlas ich kričí ako hukot vĺn mora. Skáču na koňoch vystrojení ako jeden... všetci sú to ľudia chrabrí... národ zďaleka, národ dávny... jazyk ktorého ty nevieš. On spáli tvoju úrodu a chlieb tvoj, zničí tvojich synov a dcéry, pozabíja kravy a ovce tvoje, zahubí vinohrady a mečom poškodí tvoje mestá, do ktorých ty vkladáš svoju dôveru.“''
&lt;/blockquote&gt;

[[Súbor:PazyrikHorseman.JPG|thumb|left|Skýtsky jazdec]]
Spustošiac mnoho krajín [[Blízky východ|Blízkeho východu]] sa [[Skýti]] nakoniec usadili v stepiach na severnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] a na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] založili prvý veľký politický zväz&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Skýtsky štát. V 5. storočí pr. Kr. ich navštívil [[Herodotos]] a takto opísal ich obyvateľstvo:

&lt;blockquote&gt;
''„Bez pochyby to boli indoeurópania, predstavitelia raných kočovných kmeňov, ktoré tisíce rokov vládli Eurázijskej stepi.“''
&lt;/blockquote&gt;

Skýtske obyvateľstvo tiež rozdelil na Pacharov{{ref|3}} a Cárskych Skýtov{{ref|4}}. Aby v sebe rozvíjali vojenský inštinkt, mali vo zvyku piť krv prvého zavraždeného nepriateľa a vyrábať si z lebiek mŕtvych nepriateľov čaše okrášlené zlatom a striebrom. Boli oddanými priateľmi a priateľstvo si veľmi cenili. Svojim obchodným partnerom predávali predmety, ktorými sa neskôr stala [[Ukrajina]] vo svete známa: [[vosk]], [[meď]], kožušiny, [[otrok]]ov za čo dostali víno a klenoty. Za dní [[Skýti|Skýtov]] sa [[Ukrajina]] stala dôležitou, hoci vzdialenou časťou antickej civilizácie [[Stredozemie|Stredozemia]]. Cez grécke kolónie na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] mali kontakt na civilizáciu starovekých [[Gréci|Grékov]], ktorú si veľmi vážili. Kontakty so svetom [[Stredomorie|Stredomoria]] však prinášali aj konflikty. V roku 513 pred Kr. vojská [[Peržania|Peržanov]] obsadili územia dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Ale aj voči taktike vypálenia zeme sa [[Skýti]] vedeli ubrániť. Na prelome 5.&amp;nbsp;–&amp;nbsp;4. storočia pred Kr. si podmanili [[Tráci|Trákov]] v oblasti [[Dunaj]]a. Toto víťazstvo však bolo pre nich nepotrebné, pretože ich doviedlo až k vlastnému koncu. V roku [[339]] pred Kr. ich Filip Macedónsky v bitke porazil. Bol to začiatok konca [[Skýti|Skýtov]].

[[Súbor:Бой скифов со славянами.jpg|thumb|Boj [[Skýti|Skýtov]] so [[Slovania|Slovanmi]]]]
Približne po sto rokoch väčšinu skýtskeho obyvateľstva asimilovali [[Sarmati]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;druhý najmocnejší kmeň  kočovníkov z východu. Iba niekoľkým z nich sa na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]] podarilo prežiť do [[3. storočie|3. storočia]].

=== Sarmati ===
{{Hlavný článok|Sarmati}}
V priebehu takmer 400 rokov (2. storočie pred Kr.&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[2. storočie]] po Kr.) stepiam severného a východného pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]] vládli [[Sarmati]]{{ref|5}}{{ref|6}}, ktorí do tejto oblasti prišli od rieky [[Volga]]. Spočiatku sa pokojne zmiešavali so [[Skýti|Skýtmi]] a [[Gréci|Grékmi]], ktorí žili na území severne od [[Čierne more|Čierneho mora]]. Časom však boli stále viac a viac agresívni a nakoniec si [[Skýti|Skýtov]] podmanili. Keď ich však vojna nevedela uspokojiť [[Sarmati]] začali obchodovať.  Ich karavany cestovali po ďalekých krajinách a odtiaľ do svojho hlavného mesta Tanais na rieke [[Don]] vozili čínsky hodváb, kaukazský kryštál a polodrahokamy z [[Irán]]u a [[India|Indie]]. Ako všetky kočovné kmene v ukrajinských stepiach, aj [[Sarmati]] boli výbojný kmeň so slabo rozvinutou zväzovou štruktúrou a častými bojmi medzi sarmatskými kmeňmi Jazigov, Roksolanov a [[Alani|Alanov]]. Každý z nich sa snažil ovládnuť ukrajinské územie. Keďže [[Ukrajina]] bola v tomto období v centre migračných procesov ([[Sťahovanie národov]]), [[Sarmati]] často súperili s inými kmeňmi, dokonca im aj odovzdávali moc. Poslednú porážku im uštedrili [[Huni]], [[Germáni]], [[Góti]] a [[Rimania]] v [[2. storočie|2. storočí]] a skoncovali s ich existenciou.

Čoskoro [[Sarmati|Sarmatov]] na ukrajinskom území vymenili ďalšie kočovné kmene. [[Sarmati]] však boli posledným indoeurópskym národom, ktorý prišiel na územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] z východu. Po nich takmer na celé tisícročie Eurázijské stepi ovládli turecké národy.

=== Grécke kolónie na území Ukrajiny ===
Noví usadlíci neprichádzali na územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] iba stepou, ale aj po mori. Urobili tak aj [[Gréci]], ktorí sa postupne usadzovali na pobrežiach [[Stredozemné more|Stredozemného]], [[Egejské more|Egejského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]] a kolonizovali ich zákutia. Podľa slov [[Platón]]a [[Gréci]] obsadili moria od [[Gibraltár]]u až po [[Kaukaz]] ''„ako žaby po daždi“''. Na prelome 7.&amp;nbsp;–&amp;nbsp;6. storočia pred Kr. založili mnoho miest v oblasti severného pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]], ktoré vo 4. storočí pred Kr. zažili svoj najväčší rozmach (Olbia, Chersones, Feodosia, Tanais, Pantikapaion). Ich niekoľkoročný rozkvet však v 2. storočí pred Kr. vystriedali veľké ťažkosti. Zostrili sa sociálne štrajky medzi mestským obyvateľstvom, ktoré bolo prevažne zložené z bývalých otrokov a vrchnosťou miest. Navyše, posilnenie [[Rím]]a narušilo politickú rovnováhu vo svete [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]].

V roku 68 pred Kr. [[Rímska ríša]] porazila posledného cára z dynastie Spartokidovcov Mitridata IV., ovládla pobrežie [[Čierne more|Čierneho mora]] a zničila tak Bosporský štát. Do určitej miery však vrátila gréckym mestám na území ukrajinského pobrežia ekonomickú a politickú stabilitu. Jednako v [[1. storočie|1. storočí]] častejšie vpády Barbarov s cieľom oslabiť [[Rím]] sa v krátkom čase pričinili o zruinovanie gréckych miest na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. V roku [[270]] síce odolávali nájazdom [[Góti|Gótov]], ale o sto rokov neskôr ich celkom zničili [[Huni]].

== Obdobie Kyjevskej Rusi ==
[[Súbor:Kievan Rus en.jpg|náhľad|Mapa [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[11. storočie|11. storočí]]]]
{{Hlavný článok|Kyjevská Rus}}

=== Rozdelenie dejín Kyjevskej Rusi podľa ukrajinských historikov ===
&lt;small&gt;Rozdelenie dejín [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] z pohľadu ruských historikov pozri v článku o [[dejiny Ruska|dejinách Ruska]] v časti [[Dejiny Ruska#Staroruský štát (9. storočie&amp;nbsp;–&amp;nbsp;13. storočie)|Rozdelenie dejín Kyjevskej Rusi podľa ruských historikov]].&lt;/small&gt; 
==== Prvé obdobie ([[882]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[972]]) ====
Obdobie veľkého rozmachu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] ohraničujúce takmer sto rokov od vlády [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] ([[882]]) do smrti [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I. Igoreviča]] v roku [[972]]. Panovníci [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] si v tomto období dobyli strategickú obchodnú [[Cesta zo Škandinávie do Grécka|Cestu zo Škandinávie do Grécka]] a podmanili si kočovné kmene žijúce v jej okolí, aby tak mohli dať základ budúcemu štátnemu útvaru na území [[východná Európa|východnej Európy]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]].

==== Druhé obdobie ([[980]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1054]]) ====
Obdobie vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] a [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] je charakteristické upevnením vlády [[Kyjev]]a nad podmanenými územiami a obyvateľmi, politickým vrcholom [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;jeho ekonomickým a kultúrnym rozmachom. Najdôležitejšími udalosťami tohto obdobia boli prijatie [[pravoslávie|kresťanstva východného rítu]] a uzákonenie [[Ruská pravda|prvých zákonov Kyjevskej Rusi]].

==== Tretie obdobie ([[1054]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1240]]) ====
Posledné obdobie dejín [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] predstavuje neustály boj medzi kniežatami o trón [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]], rastúce nebezpečenstvo nájazdov nomádskych kmeňov a stagnácia ekonomiky krajiny, ktoré sa najviac prejavilo za vlády [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] ([[1113]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1125]]) a [[Mstislav|Mstislava Vladimiroviča]] ([[1125]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1132]]). Po spustošnení [[Kyjev]]a [[Andrej I. (Vladimír)|Andrejom I. Bogoľubským]] v roku [[1169]] konečnú bodku za dejinami [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] urobili [[Tatári|mongolo-tatárske kmene]], ktoré v roku [[1240]] definitívne zastavili trvácnosť [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]].

=== Teórie vzniku Ruského štátu ===
{{Hlavný článok|Normanská teória vzniku ruského štátu|Chazarská teória vzniku ruského štátu}}
V polovici [[9. storočie|9. storočia]] sa z oblasti [[Podneprie|Podnepria]] v hospodárskom, kultúrnom a politickom zmysle stala tichá zátoka. O približne 150 rokov neskôr sa však toto územie stalo srdcom [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;silného politického zjednotenia, ktoré sa rýchlo obrátilo v jedno najrozvinutejších a ekonomicky prekvitajúcich spoločenstiev vtedajšej [[Európa|Európy]]. Aby sme pochopili, prečo je to tak, musíme vedieť, čo sa píše o pôvode a vzniku [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]]:

&lt;blockquote&gt;
''„V roku [[852]] sa začala volať [naša zem]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Ruskou zemou... V roku [[859]] Varjagovia, ktorí prišli spoza mora, začali vyberať daň od Čudov, Slovanov, Merov, Vesov a Krivičov. V roku 6370 ([[862]]) vyhnali Varjagov za more a začali si sami vládnuť. Nebolo medzi nimi pravdy, búrili sa medzi sebou a bojovali. I povedali si: „Nájdeme si knieža, ktoré by nám vládlo a súdilo nás podľa práva.“ Išli teda k Varjagom (k Rusom). Títo Varjagovia sa nazývali Rusmi, ako sa Švédi nazývajú Švédmi a iní Normanmi a Angličanmi a ešte iní Holanďanmi&amp;nbsp;–&amp;nbsp;tak i títo. I povedali Slovanom: „Zem naša je veľká a úrodná, ale poriadku v nej nieto. Prídite nám vládnuť.“ Zobrali teda troch bratov i prišli.“''
&lt;/blockquote&gt;

Opierajúc sa o tento úryvok, rad nemeckých vedcov ([[Gottlieb Siegfried Bayer]], [[Gerhard Friedrich Müller]], [[August Ludwig von Schlözer]]), ktorí v [[18. storočie|18. storočí]] slúžili na dvoroch [[Ruské impérium|Ruského impéria]], rozvíjali tzv. [[Normanská teória vzniku ruského štátu|normanskú teóriu vzniku ruského štátu]] {{ref|7}}. Podčiarknutie dôležitosti nemeckého vplyvu a prízvukovanie nespôsobilosti [[Slovania|Slovanov]] založiť svoj vlastný štát, prinútili slávneho ruského vedca [[18. storočie|18. storočia]] [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michaila Vasilieviča Lomonosova]] napísať nemeckým vedcom odpoveď, v ktorej dokázal prvoradú úlohu [[Slovania|Slovanov]] v založení [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. [[Michail Vasilievič Lomonosov|Lomonosovo]] tvrdenie bolo tzv. antinormanskou koncepciou a bolo začiatkom sporov, ktoré dodnes trvajú. Na prelome [[19. storočie|19.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[20. storočie|20. storočia]] však zvíťazila [[Normanská teória vzniku ruského štátu|normanská teória]], nakoľko ju podporovala väčšina západných a rad  známych ruských historikov tohto obdobia.

V 30. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sovietski učenci začali protiútok a [[normanská teória vzniku ruského štátu|normanskú teóriu]] vyhlásili za politicky škodlivú, pretože sa v nej odmieta spôsobilosť slovanských národov založiť nezávislý štát. Pri tom však brali ohľad na tendencie [[Nestor]]a&amp;nbsp;–&amp;nbsp;autora letopisu [[Povesť dávnych liet]] z [[11. storočie|11. storočia]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorý poukazoval na mnoho vnútorných rozporov medzi jeho rozprávaním a archeologickými vykopávkami, ktoré nepotvrdzovali širokú účasť [[Varjagovia|Varjagov]] v [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Vychádzajúc z týchto poznatkov prišli k záveru, že [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] založili [[Anti|východní Slovania]].

{{Hlavný článok|Rusi}}
V značnej miere tieto fakty prinútili konať aj lingvistov, ktorí si vytvorili svoju teóriu pôvodu slova [[Rusko|Rus]]:
* Normanisti dokazujú že toto slovo pochádza od slova ''Ruotsi'' (''goichi''), ktorým [[Fíni]] nazývali [[Švédi|Švédov]]. Navyše toto slovo má pôvod v starom švédskom slove ''gogig'', čo v [[slovenčina|slovenčine]] znamená ''veslovať''. Nakoľko [[Fíni]] udržiavajú veľmi úzke priateľské vzťahy so [[Švédi|Švédmi]] a tiež [[Slovania|Slovanmi]], obyvatelia [[Fínsko|Fínska]] sa rozhodli, že tento názov (''Ruotsi'') budú používať pre oba národy&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Švédi|Švédov]] a [[Slovania|Slovanov]].
* V antinormanskej koncepcii sa slovo [[Rusko|Rus]] spája s názvami riek [[Ros]] a [[Rusna]] v oblasti strednej [[Ukrajina|Ukrajiny]].
* Iná hypotéza hovorí, že existuje spojenie medzi týmto slovom a názvom nomádskeho kmeňa [[Roksolania|Roksolanov]], ktorých názov pochádza z iránskeho slova gjoch ([[slovenčina|po slovensky]]: ''Svetlo'').

[[Súbor:Варяги.jpg|náhľad|[[Rusi]] vítajú [[Varjagovia|Varjagov]]]]
Nakoľko sa javí, že tieto hypotézy sú nedostatočné, žiadna z nich nemala väčšiu podporu. Čo sa týka samotného slova „Rus“, ním zo začiatku nazývali [[Varjagovia|Varjagov]], potom územia [[Poľania|Poľanov]] v strednej [[Ukrajina|Ukrajine]] a časom aj [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]]. Ak sa však nepodarilo dosiahnuť konkrétny záver v otázke pôvodu slova [[Kyjevská Rus|Rus]], tak neexistuje ani všeobecný pozitívny súhlas relatívne širšieho problému&amp;nbsp;–&amp;nbsp;vzťah vonkajšieho vplyvu [[Varjagovia|Škandinávcov]] na faktory samostatnej slovanskej evolúcie v zrode a vývoji [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Výsledkom dlhotrvajúceho sporu je málo nových faktických údajov. Možno nevedomosť mnohých vedcov  bola príčinou postupnej nutnosti hľadať kompromisné riešenie.

V súčasnosti sa tvrdí, a tým sa dosiahol aj konsenzus, že [[Varjagovia|Škandinávci]] mali pomerne veľký vplyv na spoločnosť a kultúru [[Anti|východných Slovanov]]. Putujúc v neveľkých zoskupeniach podnikavých obchodníkov si [[Varjagovia]] rýchlo osvojovali východoslovanský jazyk a kultúru. Preto však, že ich bolo málo, sotva mohli vážnejšie ovplyvniť charakter života miestneho obyvateľstva. Ťažko však poprieť účasť, ba dokonca vedúcu rolu [[Varjagovia|Varjagov]] v politickom živote [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], berúc do úvahy, že všetci panovníci [[Kyjev]]a až do [[Sviatoslav II.|Sviatoslava II.]] vrátane ich družiny&amp;nbsp;–&amp;nbsp;mali škandinávske mená. [[Varjagovia]] hrali rolu katalyzátora politického rozvoja vďaka ktorému si alebo podriadili [[Slovania|Slovanov]] a ich politickú organizáciu svojej, alebo boli pre nich hrozbou, ktorá [[Slovania|Slovanov]] prinútila samostatne lepšie sa organizovať. Je však pravda, že v mnohých prípadoch záujmy [[Anti|východných Slovanov]] a [[Varjagovia|Varjagov]] korešpondovali. Tento fakt sa do určitej miery podpísal na ohraničení vplyvu [[Chazari|Chazarov]] na [[Slovania|Slovanov]], odporu vpádov na nomádske kmene a na zabezpečenie a ochranu dneperskej obchodnej cesty do [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].

Preto je dosť opovážlivé tvrdiť, že vznik [[Kyjev]]a a [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] bolo zásluhou nejakej samostatnej etnickej skupiny ([[Slovania]]), ale výsledkom zložitej slovansko-škandinávskej spolupráce{{ref|8}}.

==== Z rozprávania Nestora Letopisca ====
&lt;blockquote&gt;
''„Ešte rýchlejšie a rozhodnejšie sa rozvíjali udalostí, ktoré boli príčinou príchodu Škandinávcov na scénu dejín vtedajšieho sveta. Aby sme ich mohli pochopiť, musíme predovšetkým poznať životné podmienky a okolitú krajinu Švédska a Škandinávie 8.&amp;nbsp;–&amp;nbsp;9. storočia, kde sa v tom čase rozmohol, z doteraz nezistených príčin, nevídaný demografický boom. Mnohí mladí Škandinávci, ktorí nenašli prijateľné podmienky na to, aby mohli vo svojej rodnej zemi aj naďalej ostať, sa poberali na lodiach hľadať svoj osud v cudzine. Podnikali pustošivé výpravy do krajín západnej Európy a usadzovali sa na podmanených územiach Anglicka, Francúzska, Talianska a Sicílie, kde zakladali svoje kráľovstvá a kniežatstvá. Iní zase preplávali Atlantický oceán a kolonizovali Island, Grónsko a, čo je veľmi pravdepodobné, dostali sa až k brehom severnej Ameriky. Tretia skupina Škandinávcov&amp;nbsp;–&amp;nbsp;tzv. Varjagovia&amp;nbsp;–&amp;nbsp;smerovali na juhovýchod a usadzovali sa na brehoch Baltského mora, pri Ladožskom jazere a neskôr aj v Novgorode a pri jazere Ilmen. V týchto oblastiach žili vo svojich usadlostiach&amp;nbsp;–&amp;nbsp;opevnených pevnostiach a remeselníckych dielňach, v ktorých bývali spolu so ženami a deťmi.“''
&lt;/blockquote&gt;

[[Súbor:Varangian routes.png|thumb|left|[[Cesta zo Škandinávie do Grécka]] (fialová)]]
&lt;blockquote&gt;
''„Obchodom, ale mnohokrát i krádežou (a to najmä vtedy, keď získanie tovaru prvým spôsobom dosiahnuť nešlo), získavali kožušinu, med, vosk a otrokov. Často však chceli podstatne viac ako im miestni obyvatelia mohli dať. Preto začali pátrať po rôznych riečnych cestách vedúcich na juh a možnostiach ako sa dostať k mestám v Byzantskej ríši obývaným islamským obyvateľstvom. Za krátky čas si osvojili riečnu sieť a zistili, že s Baltského mora sa po Volge dostanú ku Kaspiku a odtiaľ cestou do Bagdadu. Neskôr vznikla dôležitejšia cesta&amp;nbsp;–&amp;nbsp;v letopisoch nazvaná ako tzv. [[Cesta zo Škandinávie do Grécka]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorá spájala sever s juhom a končila sa v Konštantínopole. Presídlenie Varjagov bolo teda otázkou času.“''
&lt;/blockquote&gt;

Ako sa píše v [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] ''„... v roku [[862]] dvaja Varjagovia&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Askold a Dir&amp;nbsp;–&amp;nbsp;opustili ženu svojho kniežaťa Rurika a odplávali z Novgorodu so svojimi vojakmi dolu Dneprom ku Kyjevu a podmanili si miestne obyvateľstvo (Poľanov), ktoré im každoročne prinášalo daň. “''

&lt;blockquote&gt;
''„Askold a Dir si očividne veľmi rýchlo prisvojili všetko bohatstvo, silu a slávu, pretože už v roku [[860]] spoločne s Poľanmi zaútočili na Konštantínopol. Čoskoro sa ich hrdinské činy rozniesli po celej krajine a dopočuli sa ich aj obyvatelia Novgorodu. Hoci knieža Rurik už dávno umrel a jeho syn Igor bol ešte mladý na to, aby vládol krajine, Oleg, ktorý zodpovedal za Igora kým nedosiahol vek plnoletosti, vzal so sebou manželku a Igora a odplával do Kyjeva. Po príchode sa snažil získať si zatiaľ obsadený panovnícky trón. Ľsťou vylákal za mesto Askolda a Dira, obvinil ich z uzurpovania moci a následne zavraždil. V roku [[882]] sa usadil v Kyjeve a vyhlásil toto mesto za „matku ruských miest“.“''
&lt;/blockquote&gt;

Takto o príchode [[Varjagovia|Varjagov]] do [[Kyjev]]a rozpráva kronikár [[Nestor]]. Výsledkom starostlivej analýzy textu, ktorou sa zaoberalo mnoho pokolení vedcov, sa vo výpovedi [[Nestor]]a aj napriek najpravdepodobnejšej verzii príchodu [[Varjagovia|Varjagov]] na územie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktorú nám podáva, nachádzajú mnohé chyby a nedopracované miesta.

Dnes sa historici čudujú, prečo sa meno takého mocného a múdreho panovníka akým [[Rurik]] bol ani raz nespomína v zdrojoch z jeho doby ([[9. storočie]]). Niektorí dokonca spochybňujú samotný fakt existencie [[Rurik]]a a zaoberajú sa otázkou či sa v skutočnosti [[Askold]] a [[Dir]] mohol podriadiť [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegovi]]. Bol vôbec [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] skutočne pokrvne spojený s [[Rurik]]om, alebo sa nám letopisec snaží priblížiť jeho pôvod a rodostrom? A ako objasniť, či náhodou regenstvo [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] netrvalo aj po dosiahnutí plnoletosti [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora]]?

Nakoľko však chýbajú relevantné a hodnoverné informácie, ktoré by dokumentovali vládu kniežaťa [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] aj v iných zdrojoch, ťažko je odlíšiť realitu od výmyslu v Nestorovej kronike vzniku [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]].

=== Vzostup Kyjeva ===
[[Kyjev]], ako aj väčšina veľkých miest sveta, vďačí sláve za svoju výhodnú geografickú polohu. Nachádza sa na strednom toku [[Dneper|Dnepra]] a bol vždy tranzitným uzlom, ktorý spájal [[Čierne more]] s [[Baltské more|Baltským]]. Okolitá príroda&amp;nbsp;–&amp;nbsp;na severe lesy a na juhu stepi&amp;nbsp;–&amp;nbsp;už doredu určovala nemalý strategický význam mesta. Preto sa stal centrom bitiek, bojov a vzájomných vzťahov dvoch historických smerov.

[[Súbor:1899. Russian konung Oleg by Vasnetsov-2.jpg|thumb|[[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg I.]] pri kostiach svojho obľúbeného koňa]]
=== Prví panovníci ===
{{Hlavný článok|Kij|Šček|Choriv}}
Podľa historikov už v [[6. storočie|6.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[7. storočie|7. storočí]] [[Poľania]] na čele so svojim legendárnym vodcom [[Kij]]om{{ref|9}} vytvorili silný kmeňový zväz, ktorý vládol ostatným kmeňom a udržiaval úzke priateľské vzťahy s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. Je však veľmi spochybniteľné to, či prví panovníci [[Kyjev]]a mali ponatie o štátnosti.

Ďalšou činnosťou kniežat [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] bol zber dane{{ref|10}}. Každoročne na jar, keď sa na rieke začali topiť ľady, obyvatelia [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] posielali po nej panovníkovi daň. V [[Kyjev]]e ho potom nakladali do karaván a odvážali do [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Cestou si však museli dávať veľký pozor na časté hrozby kočovných kmeňov, ktoré sa snažili získať si čo i len kúsok z nazhromaždenej dane panovníka.

[[Súbor:A06 Oleg shield Tsargrad by Bruni.jpg|thumb|left|[[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg I.]] pribíja na bránu [[Konštantínopol]]u svoj erb]]
==== Oleg I. ====
{{Hlavný článok|Oleg (Kyjevská Rus)}}
O prvom historicky dokázateľnom panovníkovi [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] a [[Kyjev]]a sa vie veľmi málo. Dodnes nie je jasné, či patril k dynastii [[Dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]], alebo bol samozvancom, ktorého letopisec [[Nestor]] po niekoľkých storočiach pripísal k tejto dynastii. Nedá však v žiadnom prípade pochybovať o tom, že [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] bol talentovaným a odvážnym panovníkom. V roku [[882]] si aj s jeho obyvateľmi podmanil [[Kyjev]] a následne rozšíril svoju vládu (t. j. právo na zber dane) aj na okolité kmene [[Drevľania|Drevľanov]].

Počas svojej vlády sa dostal do konfliktu s [[Chazari|Chazarmi]], ktorých vojsko porazil pri [[Kaspické more|Kaspickom mori]]. Na vrchole svojej slávy v roku [[911]] na čele s vojskom napadol a vyplienil [[Konštantínopol]]{{ref|11}}. Počas svojej vlády ([[882]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[912]]) sa snažil o zjednotenie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] s [[Novgorod]]om, a tak si podrobiť tieto dve hlavné časti na obchodnej [[Cesta zo Škandinávie do Grécka|ceste zo Škandinávie do Grécka]].

[[Súbor:Knyaz Igor in 945 by Lebedev.jpg|thumb|[[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igor I.]] zbiera daň od [[Drevľania|Drevľanov]]]]
==== Igor I. ====
{{Hlavný článok|Igor I. (Kyjevská Rus)}}
Vláda [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora I.]] ([[912]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[945]]) nebola až taká úspešná ako vláda jeho predchodcu [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]]. Ako bolo u kyjevských panovníkov zvykom, aj on si od začiatku svojej vlády udržiaval kontakt s jemu podmanenými kmeňmi [[Drevľania|Drevľanov]]. Tí to však túto situáciu dlho nezniesli a spoločne s kmeňom [[Uliči|Uličov]] proti svojmu panovníkovi povstali. Dlho trvalo [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igorovi]] kým ich znova naučil poslušnosti platiť daň a kým mohol nadviazať na úspešnú expanzívnu politiku [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega I.]]

Keď v roku [[941]] uplynula 30 ročná mierová zmluva uzatvorená medzi [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]] a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] v roku [[911]] po dobytí [[Konštantínopol]]u [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegom I.]], [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igor]] mohol toto najbohatšie mesto [[Východná Európa|východnej Európy]] znova dobyť. Bitka o [[Konštantínopol]] sa však preňho skončila fiaskom a panovník bol nútený z horiacich a potápajúcich sa lodí utiecť a v roku [[944]] podpísať mierovú zmluvu. Koncom toho roka sa opäť vzmohol a pokúsil sa hľadať expanzívne šťastie na východe krajiny. S veľkým ruským vojskom sa mu podarilo olúpiť mestá na pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]] a víťazoslávne sa vrátiť späť do [[Kyjev]]a.

[[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igorovo]] kraľovanie sa však skončilo tak, ako sa aj začalo&amp;nbsp;–&amp;nbsp;povstaním [[Drevľania|Drevľanov]].

[[Súbor:Olga illustration from 1869 book.jpg|thumb|left|[[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga I.]] prvá panovníčka [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a [[Kyjev]]a]]
==== Oľga I. ====
{{Hlavný článok|Oľga (Kyjevská Rus)}}
Autor [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] bol bez pochyby priaznivo naklonený k prvej panovníčke [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľge I.]] ([[945]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[957]])&amp;nbsp;–&amp;nbsp;žene [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora I.]] a regentke ich syna [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] Často ju opisoval ako krásnu, energickú a predovšetkým múdru panovníčku. Mnísi z kláštorov ju zasa za všetko štedro chválili, čo možno azda vysvetliť tým, že v roku [[955]] sa ako prvá panovníčka odhodlala prijať na území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] [[kresťanstvo]]{{ref|12}}{{ref|13}}. Ale aj bez týchto komplimentov by bola [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga I.]] slávnou kyjevskou kňažnou.

V časoch keď bola pomsta absolútnou morálnou povinnosťou, sa [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga]] rýchlo a účinne pomstila [[Drevľania|Drevľanom]] za smrť svojho manžela. Na druhej strane si však uvedomovala, že bolo by potrebné zmeniť ľubovoľne a chaoticky ladený charakter zberu daní, ktorý bol príčinou smrti [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora I.]] Do dejín ruského národa sa preto zapísala ako prvá panovníčka, ktorá zreformovala poľnohospodárstvo [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a reformou presne určila, z akých zemí sa má po akom čase zbierať určená daň. Samozrejme, dávala pozor aj na to, aby jej poddaní mali z čoho žiť a znova platiť daň.

Panovníčka veľmi často cestovala. Pred vojnovým konfliktom dávala prednosť diplomatickému vyriešeniu sporov. V roku [[957]] ho dokonca na rokovaniach s konštantínopolským imperátorom preľstila a už nikdy viac sa s ním na jeho požiadanie nestretla. Najmocnejší vladár vtedajšieho sveta sa cítil urazený. Mnohí letopisci tomuto faktu pripisujú veľkú dôležitosť, pretože to svedčalo o postupnom vzrastaní moci [[Kyjev]]a a [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] nad [[Konštantínopol]]om a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]].

[[Súbor:Lebedev Svyatoslavs meeting with Emperor John.jpg|thumb|Stretnutie [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] s byzantským imperátorom [[Ján I. Cimiskes|Jánom I.]] na brehu [[Dunaj]]a]]
==== Sviatoslav I. ====
{{Hlavný článok|Sviatoslav I.}}
Odvážny a výbušný, priamočiary a surový, [[Sviatoslav I.|Sviatoslav I. Igorevič]] bol predovšetkým knieža-vojak, ktorý si počas svojej vlády ([[945]]/[[962]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[972]]) vyslúžil prezývku „kozák na tróne“ práve pre svoju vojnovú povahu. Jeho slovanské meno, škandinávska výchova a nomádsky spôsob života sa odzrkadlili v spoločenstve európskeho a ázijskeho začiatku. Jeho vláda symbolizovala vzrast skorých hrdinských dní v dejinách [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]].

V roku [[964]] ako 22 ročný začal vojnu na východe svojej krajiny, ktorej cieľom bolo podrobiť si východoslovanský kmeň [[Viatiči|Viatičov]], žijúcich v okolí rieky [[Oka]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;v pôvodnej vlasti dnešných [[Rusi|Rusov]], ktorí tam majú svoj pôvod. Podrobenie si tohto východoslovanského kmeňa znamenalo pre [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] rozšírenie vplyvu na všetkých [[Anti|východných Slovanov]] a možnosť kolonizácie severovýchodných území, ktoré sú dodnes súčasťou [[Ruská federácia|Ruska]].

Vyhratou bitkou proti [[Bulhari|Bulharom]] a [[Chazari|Chazarom]] pri [[Volga|Volge]] zasa položil základy konca [[Chazarský chanát|Chazarského chanátu]]. Porážkou [[Chazari|Chazarov]] navyše [[Sviatoslav I.]] odstránil svojho súpera v hegemónii nad územím [[Eurázia|Eurázie]], čím začal kontrolovať veľkú obchodnú cestu vedúcu po [[Volga|Volge]] a tiež sa pričinil o zastavenie nájazdov nomádskych kmeňov ([[Pečenehovia]]) na ukrajinské stepi.

V druhej polovici svojej vlády sa [[Sviatoslav I.]] celkom orientoval na oblasť [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. V roku [[968]] súhlasil s pomocou v boji proti [[Peter I. (Bulharsko)|Petrovi I.]] na strane vojska [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Na čele obrovského vojska zničil svojich protivníkov a ovládol bohaté mestá na pobreží [[Dunaj]]a. Panovníka tento kraj až natoľko očaril, že len nebezpeční [[Pečenehovia]] ho dokázali zalarmovať, aby sa vrátil späť do [[Kyjev]]a. Hneď ako však hrozba pominula, panovník,&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorému odteraz patrili všetky územia od [[Volga|Volgy]] až k [[Dunaj]]u,&amp;nbsp;–&amp;nbsp;sa rozhodol, že sa na [[Dunaj]] znova presťahuje a urobí si tam rezidenciu{{ref|14}}. Za svojho nástupcu v [[Kyjev]]e teda vymenoval svojho staršieho syna [[Jaropolk I.|Jaropolka I. Sviatoslaviča]], mladšieho syna [[Oleg Sviatoslavič (knieža drevlanské)|Olega]] urobil panovníkom [[Drevľania|Drevľanov]] a najmladšieho [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Sviatoslaviča]] posadil na trón v [[Novgorod]]e.

Keď sa byzantský imperátor dozvedel o svojom agresívnom západnom susedovi, vyhlásil mu vojnu a po dlhom odolávaní [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] ho prinútil vzdať sa. Krajinu [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] nečakane napadli [[Pečenehovia]], ktorí ho zavraždili. [[Povesť dávnych liet]] tieto udalosti opisuje takto: ''„...chán Pečenehov prikázal z lebky Sviatoslava I. urobiť pohár.“'' Tak sa skončili znamenité dni vlády [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I. Igoreviča]].

[[Súbor:Крещение Руси.jpg|thumb|left|Pokrstenie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]]]
=== Kyjev na vrchole svojej slávy ===
{{Hlavný článok|Jaropolk I.}}
Po smrti [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] sa na území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] prvýkrát (z pochpiteľného dôvodu) objavili politické rozbroje medzi príslušníkmi dynastie [[Dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]], nakoľko trón panovníka [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] a [[Kyjev]]a bol prázdny. Medzi kandidátmi na trón vypukla občianska vojna, v ktorej [[Jaropolk I.]] zavraždil svojho brata [[Oleg Sviatoslavič (knieža drevlanské)|Olega]]. Mladý [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]], ktorý sa obával o svoj život a osud, zutekal z [[Novgorod]]u do [[Švédsko|Švédska]], odkiaľ sa o niekoľko rokov neskôr vrátil a s početnou skupinou [[Varjagovia|Varjagov]] v boji zabil brata [[Jaropolk I.|Jaropolka I.]]

==== Vladimír I. Veľký ====
{{Hlavný článok|Vladimír I. (Kyjevská Rus)}}
Roky vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] ([[978]]/[[980]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1015]]) boli pre [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] niečím, čo dovtedy krajina vo svojich dejinách ešte nezažila. Hoci varjagské kniežatá od tohto momentu hľadeli na [[Kyjevská Rus|Rus]] iba ako na arénu ďalších možností na realizáciu expanzívnej politiky panovníkov [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]], naopak, [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] vládol krajine oveľa konštruktívnejšie než jeho nasledovníci. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pokladali za dôležité rozširovanie svojho územia a zber daní, v centre pozornosti nového panovníka [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] bol predovšetkým blahobyt a prosperita krajiny, ktorý sa už za jeho vlády začal prejavovať. Postupne sa jeho krajina začala dvíhať z prachu vojen k lepším a trvácnejším hodnotám.

Udržiaval priateľské kontakty s okolitými štátmi ([[České kráľovstvo]], [[Uhorsko]], [[Poľsko]]) a snažil sa o prístup k čo možno najviac obchodným cestám, aby jeho krajina aj naďalej prekvitala{{ref|15}}.

Najväčšou zásluhou [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] bolo prijatie [[pravoslávie|kresťanstva východného rítu]]{{ref|16}}{{ref|17}} v roku [[988]]. Pochopil, že [[Kyjevská Rus]] svoju etapu tradičného pohanského náboženstva už prežila a začal sa zaoberať otázkou spresnenia charakteristiky obrazu duchovných, sociálnych a politických snáh vtedajšej spoločnosti [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]].

Vďaka jeho epochálnemu výberu bola [[Kyjevská Rus]] navždy spájaná s kresťanským Západom a nie z islamským Východom. Toto spojenie podmienilo jej nevídaný historický, spoločenský a politický rozvoj.

[[Súbor:Yaroslav I of Russia (Granovitaya palata, 1881-2).jpg|thumb|[[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]]]]

==== Jaroslav I. Múdry ====
{{Hlavný článok|Jaroslav I. (Kyjevská Rus)}}
Smrť [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] bola príčinou novej bratovražednej vojny dynastie [[Dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]]. Za podpory [[Poliaci|Poliakov]] starší syn [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Sviatopolk I.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;napadol svojich mladších bratov [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]], [[Svätý Boris|Borisa]] a [[Svätý Gleb|Gleba]] a zavraždil ich{{ref|18}}. Jeho druhý syn&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]] z [[Novgorod]]u,&amp;nbsp;–&amp;nbsp;v roku [[1019]] s pomocou veľkého vojska [[Varjagovia|Varjagov]] porazil [[Sviatopolk I.|Sviatopolkove]] vojská. Týmto víťazstvom však v [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] nedosiahol plnú moc a vládu. Navyše ho znova napadol jeho brat [[Mstislav Vladimirovič (Tmutrakanské kniežatstvo)|Mstislav]]. Aby predišli ďalšiemu spoločnému krviprelievaniu, dohodli sa na prerozdelení vlády v krajine. [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I.]] ostal v [[Novgorod]]e a pod svoju vládu získal všetky územia od [[Dneper|Dnepra]] a [[Mstislav Vladimirovič (Tmutrakanské kniežatstvo)|Mstislav]] začal vládnuť v [[Tmutrakanské kniežatstvo|Tmutrakanskom]] ([[990]]/[[1010]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1036]]) a [[Černigovské kniežatstvo|Černigovskom kniežatstve]] ([[1024]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1036]]). [[Kyjev]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;pre oboch panovníkov dôležité mesto&amp;nbsp;–&amp;nbsp;nebolo nikoho. Po [[Mstislav Vladimirovič (Tmutrakanské kniežatstvo)|Mstislavovej]] smrti ho však do smrti svojej v roku [[1054]] obsadil [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]] a stal sa tak jediným vládcom [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]].

==== Vladimír II. Monomach ====
{{Hlavný článok|Vladimír II. (Kyjevská Rus)}}
Po období častých výmien kniežat na tróne [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] za 59 rokov vymenilo osem panovníkov, sa konečne pre [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] našiel vhodný panovník&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II. Monomach]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;syn veľkokniežaťa{{ref|19}} [[Vsevolod I.|Vsevoloda I. Jaroslaviča]].

Ešte predtým ako sa dostal na trón na stretnutí kniežat [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[Ľubeč]]i pri [[Kyjev]]e v roku [[1097]] sa pokúšal zaviesť nový systém následníctva trónu, aby zamedzil bratovražedným vojnám. Nijaký kompromis však nedosiahol a čo sa týkalo samotného Kyjeva, ten tak či onak zostal jablkom sváru.

Ešte spred časov svojej vlády ([[1113]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1125]]) si zasluhujú pozornosť boje proti [[Polovci|Polovcom]], z ktorých panovník porazil asi 200 oddielov a vodcov. Tieto bitky z rokov [[1103]], [[1107]] a [[1111]] sa do [[Dejiny Ruska|dejín Ruska]] a Ukrajiny zapísali zlatými písmenami. Dôkazom popularity [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] bol fakt, že po smrti [[Sviatoslav II.|Sviatoslava II. Jaroslaviča]] kyjevčania povstali a dožadovali sa, aby práve on zasadol na kyjevský trón, hoci nebol priamym následníkom. Až keď sa 60-ročný budúci panovník rozhodol postaviť na čelo [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], vtedy sa povstanie vzbúrených kyjevčanov skončilo.

Za svojej vlády vynikal obrovskou autoritou, ktorá mu dovolila spojiť väčšinu roztratených ruských území do jedného celku. Žiaľ, od tých čias už na [[Kyjevská Rus|Rusi]] nikdy nepanovala taká jednota a súhlas ako za vlády [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II.]] Urobil aj niektoré zmeny v sociálnej oblasti, aby uspokojil nedostatky svojich poddaných. Dôkazom toho, ako seriózne bral panovník do úvahy spoločenské problémy, sú slová jeho rady, s ktorými sa obrátil na svojich synov tesne pred svojou smrťou.

[[Súbor:Отдых В.Мономаха после охоты.jpg|left|thumb|Knieža [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II. Monomach]] oddychuje po poľovačke na kraji lesa]]
&lt;blockquote&gt;
''„Najviac zo všetkého nezábudajte na chudobných... a nedávajte šancu silným, aby zvíťazili nad človekom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;biednym smerdom {{ref|20}} 
&lt;/blockquote&gt;

Načúval žiadostiam jeho ľudu a systematizoval ich povinnosti vo svojom kódexe práva vďaka čomu ešte väčšmi vzrástla jeho popularita u ľudí. Obnovil poriadok v [[Kyjev]]e, ktorý bol po povstaní jeho obyvateľov takmer v ruinách a získal si podporu bojarov a kupcov.

Koncepcia udržať roztrasené ruské územia v jednote však [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimírovi Monomachovi]] dlho nevydržala. Po jeho smrti v roku [[1125]] sa ju podarilo udržať už len jeho synovi [[Mstislav|Mstislavovi Vladimirovičovi]]. Jeho smrť v roku [[1132]] určila koniec dní [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;jednej veľkej etapy [[Dejiny Ruska|dejín Ruska]] a Ukrajiny, počas ktorých [[Kyjev]] hral hlavnú rolu centra ruských údelných kniežatstiev a území&amp;nbsp;–&amp;nbsp;a bola začiatkom [[Rozpad Kyjevskej Rusi|politickej rozdrobenosti Staroruského štátu]].

=== Úpadok Kyjeva ===
{{Hlavný článok|Rozpad Kyjevskej Rusi}}
==== Politický úpadok ====
Po smrti [[Mstislav|Mstislava Vladimiroviča]] panovníci [[Dynastia Rurikovcov|dynastie Rurikovcov]], ktorí sa silou mocou snažili o zachovanie celistvosti územia [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], už nemali toľko možností a podmienky na udržanie tak veľkého štátneho útvaru, akým [[Kyjevská Rus]] v [[12. storočie|12. storočí]] bola. Navyše sa okrem politických problémov{{ref|21}} v krajine objavili aj iné aspekty [[Rozpad Kyjevskej Rusi|rozpadu Kyjevskej Rusi]]. S víťazstvom princípu následníctva aký sa pokúšal zaviesť [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II. Monomach]] (princíp prechodu vlády z otca na syna) nad systémom rotácie a prechodu vlády na prvorodeného syna po smrti panovníka aký zaviedol [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]], sa čím ďalej tým viac hlbšie zakoreňovali rodinné putá panovníkov v jednotlivých kniežacích údeloch. Preto boli údelné kniežatá v bližšom vzťahu so svojím kniežatstvom, v ktorom videli svoju budúcnosť a nie z [[Kyjev]]om, o ktorého trón sa viedol medzi panovníkmi neustály boj{{ref|22}}.

Navyše so vznikom nových kniežatstiev, ktoré sa vytvorili po [[Rozpad Kyjevskej Rusi|rozpade Kyjevskej Rusi]] sa obyvateľstvo a územie [[Kyjev]]a zmenšilo do takej miery, že nedokázalo čeliť expanzívnej politike údelných kniežatstiev, ktoré si čím ďalej tým viac ukrajovali z územia [[Kyjev]]a. Ani vtedy však mesto, napriek strate mnohých území, nestrácalo na kráse a s priľahlými územiami, ktoré jej zostali, sa začalo nazývať „Ruskou zemou“ v užšom zmysle slova.
Kto dobyl [[Kyjev]], nielenže mohol byť právom hrdý na svoje vysoké postavenie v [[Dynastia Rurikovcov|dynastii Rurikovcov]] a mohol byť na jej samom vrchole, ale mohol byť hrdý aj na to, že vládne v meste, ktoré už dávno nazývali „Matkou ruských miest“.

==== Ekonomický úpadok ====
{{Hlavný článok|Cesta zo Škandinávie do Grécka}}
Koncom [[11. storočie|11. storočia]] funkcia a význam [[Cesta zo Škandinávie do Grécka|obchodnej cesty zo Škandinávie do Grécka]], ktorá v mnohom pozitívne ovplyvnila rozvoj [[Kyjev]]a, začala postupne upadať, čo sa odrazilo na celkovej ekonomike [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]. Podnikaví talianski kupci totiž [[Kyjev]] na svojich cestách do [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], [[Malá Ázia|Malej Ázie]], [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a krajín [[západná Európa|západnej Európy]] začali húfne obchádzať{{ref|23}}. Okrem toho ruské kniežatá, ktoré medzi sebou stále bojovali o kyjevský trón, ťažko ubránili hlavnú cestu popri [[Dneper|Dnepri]] od nájazdov nomádskych kmeňov{{ref|24}}.

Všetky tieto udalosti, ktoré zostrovali vzťahy medzi nespokojnými kyjevčanmi a ich panovníkmi boli príčinou vzniku sociálnych nepokojov obyvateľstva a zrodom nezastaviteľného úpadku [[Kyjev]]a vo sfére politickej, ekonomickej a sociálnej.

== Obdobie pred Poľsko-litovským štátom ==
[[Súbor:Lithuanian state in 13-15th centuries.png|thumb|[[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] v [[15. storočie|15. storočí]]]]
: ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]]''

=== Ukrajina v období vlády Poľska a Litvy ===
Po samostatnom období prvého štátneho útvaru [[Anti|východných Slovanov]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;nastalo obdobie vlády, kedy sa na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] prejavil vplyv susedných krajín&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]]. Ukrajinské obyvateľstvo sa tak na niekoľko storočí ocitlo pod nevôľou iných národov a politickú samostatnosť a národnú hrdosť si muselo vybojovať. Tento boj o národné sebaurčenie sa stal a dodnes zostal jednou z najdôležitejších tém dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]].

=== Expanzia Litvy na územie Ukrajiny ===
Prvým národom, ktorý prejavil záujem o ukrajinské územie boli [[Litovci]], keď začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] knieža [[Mindaugas]] zaútočil na [[Bielorusko]] a následne jeho syn [[Algirdas]] v 40. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] aj na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. O dvadsať rokov neskôr sa mu podarilo podmniť si aj malé kniežatstvá v oblasti rieky [[Dneper]] a v roku [[1362]] aj [[Kyjev]], čím jeho expanzívna politika dosiahla za jeho vlády absolútny vrchol. [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] sa totiž v tomto období stalo najväčším štátom [[Európa|Európy]], keď si podmanilo aj polovicu územia bývalej 
[[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]{{ref|25}}{{ref|26}}.

Podľa niektorých ukrajinských historikov expanzívny krok litovských kniežat smerom na východ neznamenal zničenie [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] a zabratie jeho územia cudzími kmeňovými zoskupeniami, ktoré pohltili [[Ukrajina|Ukrajinu]], lež naopak, bol jeho znovuzrodením, pretože litovské kniežatá na jeho území svojou taktikou vlády v mnohom pripomínali panovníkov z [[Dynastia Rurikovcov|dynastie Rurikovcov]]. Dokázali sa prispôsobiť k miestnym tradíciám [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]] a na svojom novopripojenom území sa riadili heslom ''„Staré nezmeníš a nové nezavedieš.“'' pričom zachovali úradný jazyk, ktorým bola [[ruština]].

=== Expanzia Poľska na územie Ukrajiny ===
Ďalším národom, ktorý okupoval ukrajinské územia a snažil sa získať ich vplyv boli [[Poliaci]] na čele s [[Kazimír III. Veľký|Kazimírom III. Veľkým]], ktorý sa na susednom území snažil obnoviť stredovekú poľskú monarchiu. Záujem na rozšírení svojej krajiny smerom na východ nemal iba poľský panovník, ale aj poľskí magnáti a katolícka cirkev, ktorí kráľa podporovali, pretože si chceli podmaniť dôležité obchodné cesty v [[Halič]]i. V spolupráci s [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom I.]] a na základe s ním uzatvoreného dohovoru{{ref|27}} ešte v roku [[1339]], ktorým sa obaja panovníci zaviazali spoločnými silami postupovať pri obsadzovaní územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], sa mu to s ťažkosťami podarilo.

[[Súbor:Jadwiga by Bacciarelli.jpg|thumb|left|[[Hedviga I.]]]]
O územie [[Halič]]e však musel naďalej bojovať, pretože sa na neho vyrútili vojská litovského kniežaťa. Vojna medzi oboma kniežatmi sa skončila v roku [[1366]]. Jej výsledkom bola poľská okupácia celej [[Halič]]e a časti [[Volyň|Volyne]], čím sa územie [[Poľsko|Poľska]] rozšírilo o vyše {{km2|52000}}. Na základe dohovoru z roku [[1339]] medzi [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom I.]] a [[Kazimír III. Veľký|Kazimírom III.]] v roku [[1370]] po smrti poľského kráľa prešlo pod správu uhorského kráľa a od roku [[1384]] v ňom začala vládnuť [[Hedviga I.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;dcéra [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorá dva roky po nástupe na trón definitívne pripojila [[Halič]] k [[Poľsko|Poľsku]]. Ihneď po jej pripojení stanovila nové podmienky medzi svojimi poddanými. Okrem [[ruština|ruštiny]] sa oficiálne mohla používať aj [[latinčina]] a [[pravoslávie]] bolo rímskym pápežom [[Benedikt XII.|Benediktom XII.]] vymenené za [[katolicizmus]]{{ref|28}}.

Poľská anexia územia obývaného ukrajinským obyvateľstvom bola v konečnom dôsledku dôležitým bodom zvratu v dejinách oboch národov. Pre [[Poliaci|Poliakov]] totiž znamenala počiatok stálej orientácie smerom na východ na rozdiel od západnej, ktorá pretrvávala v skoršom období. Táto zmena mala za následok ďalekosiahlu zmenu politických a sociálno-ekonomických hľadísk v budúcom [[Poľsko|Poľsku]].

Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] zámena svojich kniežat za cudzích bola nielen jednoduchou zámenou čelných predstaviteľov krajiny, ale znamenala aj zoznámenie sa ukrajinských obyvateľov s novým náboženstvom a kultúrou. Bez ohľadu na pozitívne následky tejto symbiózy dvoch príslušníkov národov, neskoršie časy ukázali, že práve toto „zoznámenie sa s cudzím“ u [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vyvolalo ostré náboženské, sociálne a etnické konflikty, ktoré sa najviac prejavili v nasledujúcich 600 rokoch vo všetkých oblastiach života ukrajinského obyvateľstva.

=== Poľsko-litovská únia ===
[[Súbor:Herb Rzeczypospolitej Obojga Narodow.svg|thumb|Erb [[Republika oboch národov|Republiky Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]].|433x433bod]]
{{Hlavný článok|Republika oboch národov}}
Obe krajiny&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Poľsko]] a [[Litva]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;rýchlo pochopili, že ich spájajú spoločné záujmy. Nachádzali sa pod hrozbou agresívneho útoku a expanzívnych plánov [[rád nemeckých rytierov|rádu nemeckých rytierov]], ktorí sa nachádzali v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]]. Zoslabnuté [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] sa nedokázalo brániť nájazdom nemeckých rytierov zo severu a navyše zložitá situácia v [[Veľké moskovské kniežatstvo|Moskovskom kniežatstve]], ktoré hrozilo vojenským vpádom na územie [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] z východu, rýchlo zhoršovala jeho rast moci a prestíž.

Medzitým sa [[Poliaci]], nespokojní s dynastickými zväzkami s [[Uhorsko|Uhrami]], snažili podmaniť si ďalšie ukrajinské územia a hľadali tak nové možnosti na uskutočnenie svojich plánov. V tomto momente poľskí magnáti navrhli neočakávanú ponuku&amp;nbsp;–&amp;nbsp;uzatvoriť úniu medzi [[Poľsko]]m a [[Litva|Litvou]] a vydať poľskú kráľovnú [[Hedviga I.|Hedvigu I.]] za nového litovského veľkokniežaťa [[Vladislav II. (Poľsko)|Jogaila]].

[[Súbor:Polish-Lithuanian Commonwealth 1635.png|thumb|left|Mapa [[Republika oboch národov|Republiky Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]].|284x284bod]]
V roku [[1385]] došlo v malom bieloruskom meste k podpisu zmluvy a vzniku [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej únie]]. Litovské veľkoknieža si vzalo poľskú kráľovnú a bolo korunované za poľského kráľa. Spolu s ostatnými požiadavkami, o ktorých sa v zmluve pojednávalo, nový poľský kráľ vrátil litovskému obyvateľstvu [[katolicizmus]] a litovské a ukrajinské územia sa „na veky večné“ (''„на возрасты вечные“'') pripojili k [[Poľsko|Poľsku]]{{ref|29}}. Hoci boli [[Litva]] a [[Poľsko]] medzi sebou spojené [[Krevská únia|Krevskou úniou]], litovská šľachta si dokázala popri [[Vladislav II. (Poľsko)|Vladislavovi II.]] vychovať vlastného talentovaného panovníka [[Vytautas]]a, ktorý v roku [[1392]] prinútil poľského kráľa uznať jeho faktickú moc a vládu nad [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovským veľkokniežatstvom]] {{ref|30}}{{ref|31}} čím si [[Litva]] zachovala vlastnú nezávislosť. Navyše knieža [[Vytautas]] začal podľa vzoru [[Algirdas]]a rozširovať územie [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] smerom na východ, čím si získal mnohé srdcia [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorí mali záujem na opätovnom pripojení bývalých ruských území, pokorení Zlatej Hordy [[Tatári|Tatárov]] a vybudovaní nových pevností, ktoré by ich uchránili pred nájazdmi kočovných kmeňov. Aj pri týchto odvážnych krokoch{{ref|32}} kniežaťa [[Vytautas]]a sa objavili určité problémy{{ref|33}}{{ref|34}}, s ktorými neboli [[Ukrajinci]] spokojní. S takotou politikou kniežaťa [[Vytautas]]a [[Ukrajinci]] nesúhlasili a búrili sa ďalej a v roku [[1413]], keď sa [[Vladislav II. (Poľsko)|Vladislav II.]] s [[Vytautas]]om dohodli na zrovnoprávnení litovskej a poľskej šľachty, nepokoje ukrajinských bojarov vzrástli, pretože sa právom obávali zhoršenia vzťahov s litovskými šľachtickými kolegami. Navyše sa stupňovali nepokoje aj medzi prívržencami [[katolicizmus|katolicizmu]] a [[pravoslávie|pravoslávia]], ktoré vznikli ešte v časoch uzatvárania [[Krevská únia|Krevskej únie]] v roku [[1385]] a vyvrcholili po smrti kniežaťa [[Vytautas]]a v roku [[1430]].

Novým kniežaťom [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] sa stal mladší brat [[Vytautas]]a [[Švidrigail]], ktorý dal počas svojej vlády poľskému kráľovi jasne najavo, aké bude jeho smerovanie vlády, keď začal podporovať ukrajinských pravoslávnych veriacich. To sa poľskému kráľovi znepáčilo a [[Švidrigail]]a na tróne [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] vymenil za [[Vytautas]]ovho mladšieho brata [[Žigimantas I.|Žigimantasa I.]], a boj sa mohol začať. Tábory sa rozdelili na dva{{ref|35}}&amp;nbsp;–&amp;nbsp;jedni podporovali [[Žigimantas|Žigimantasa I.]] a druhí [[Švidrigail]]a, ktorý bol nakoniec v roku [[1440]] rukami litovskej šľachty zavraždený.

V polovici [[15. storočie|15. storočia]] sa vzťahy medzi litovskou a ukrajinskou šľachtou znova zostrili, zvášť po tom, ako nové veľkoknieža [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimiras Jogalaitis]] urobil niekoľko reformných krokov v oblasti centralizácie krajiny&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Kyjev]] a [[Volyň]] sa podľa vzoru [[Poľsko|Poľska]] pretransformovali na obyčajné provincie s čím [[Ukrajinci]] absolútne nesúhlasili, pretože stratili samostatnosť na [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovskom veľkokniežatstve]]. Týmto krokom litovského veľkokniežaťa sa prvky štátnosti [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] pomaly, ale isto začali vytrácať zo života obyvateľov jeho kniežatstva.
[[Súbor:Ivan III of Russia 3.jpg|thumb|Portrét Ivana III. Veľkého.]]
==== Vzrast moci Moskvy ====
Expanzívna politika, ktorú [[Moskva]] v [[15. storočie|15. storočí]] viedla, postupne nútila litovské veľkokniežatá hlbšie sa zamyslieť nad jej rizikami, ktoré sa v konečnom dôsledku objavili, keď po páde [[Konštantínopol]]u sa v doktríne{{ref|36}} [[Moskva]] vyhlásila za „tretí Rím“. Moskovské knieža [[Ivan III. (moskovské kniežatstvo)|Ivan III. Veľký]] sa od tejto chvíle vyhlásilo za „pána celej Rusi“ ([[ruština|po rusky]]: ''государь всей Руси'') a o svojich zemiach povedal, že odteraz musia patriť [[Moskva|Moskve]].

Panovníka [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] tieto vyjadrenia moskovského kniežaťa veľmi znepokojovali a rozhodol sa na moskovské knieža zaútočiť. Boj spečatený mierovou zmluvou sa mu stal nakoniec osudným, pretože po podpise dohovoru v roku [[1503]] stratil takmer tretinu svojho územia, na ktorom bolo vyše dvadsať jeho miest.

==== Krymský chanát ====
{{Hlavný článok|Krymský chanát}}
Zložité problémy [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] neustávali ani po roku [[1503]]. V časoch pomalého úpadku Zlatej Hordy sa jej kočovní členovia&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Tatári]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorí osídľovali oblasti okolo [[Čierne more|Čierneho mora]] oddelili a na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]] si vytvorili svoj vlastný štát&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Krymský chanát]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorému vládli panovníci z rodu [[dynastia Gyrejovcov|Girejovcov]]. Ich expanzívne chúťky pokračovali smerom na pobrežie [[Krymský polostrov|Krymského polostrova]], kde si s pomocou [[Osmani|osmanských Turkov]] podmanili talianske a grécke obchodné mestá. [[Osmanská ríša]] sa tak postupne rozšírila aj na územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] a získala si [[Krymský chanát]]. Jeho cháni si však dokázali zachovať svoju autonómiu, pretože podnikali lúpežné výpravy k pohraničnému obyvateľstvu ukrajinského územia a odtiaľ nosili lacnú pracovnú silu v podobe ukrajinských nevoľníkov, ktorých potom predávali do [[Konštantínopol]]u. Po krátkom čase nebezpečenstvo zo stepí opäť viselo nad ukrajinským ľudom, obývajúcim pohraničné oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]].

[[Súbor:Unia Lubelska.JPG|left|thumb|[[Lublinská únia|Lublinská únia.]]]]

=== Lublinská únia ===
{{Hlavný článok|Lublinská únia}}
Na začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bolo jasné, že [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] bolo na pokraji úpadku. Vyvrcholením narastajúcej krízy bola vojna s [[Cárske Rusko|Moskovským cárstvom]] v rokoch [[1562]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1570]], po tom ako si [[Litva]] nedokázala ubrániť svoje územia pred nájazdmi [[Tatári|Tatárov]]. [[Litva]] sa obrátila s pomocou na [[Poľsko]], ktoré súhlasilo pod podmienkou, že oba štáty, ktorým doteraz vládol jeden monarcha, znova utvoria jeden zväz, a tak [[1. júl]]a [[1569]] podpísali na rokovaniach v poľskom [[Lublin]]e zmluvu o vzniku [[lublinská únia|lublilnskej únie]].

Na jej základe vznikol [[Poľsko-litovský štát]] na čele s jedným kráľom, parlament, vlastné peniaze, daň a jednotnú zahraničnú politiku. [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] si však do určitej miery zachovalo autonómiu, vlastné vojsko a súdy&amp;nbsp;–&amp;nbsp;stratilo však všetky ukrajinské územia, ktoré sa stali súčasťou [[Republika oboch národov|Poľskej koruny]].

Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] bola [[lublinská únia]] veľkou udalosťou. Nehľadiac na svoje nedostatky, [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] pre nich bolo len príjemným umelým predĺžením svojho života. Ukrajinské kniežatá, hoci boli podriadené litovským, mali veľký vplyv v spoločenskej, ekonomickej, religiózenej a kultúrnej oblasti života. Ale osud, ktorý poslihol [[Halič]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;územie, ktoré sa ako prvé dostalo pod vládu [[Poľsko|Poľska]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;postihol aj ostatné ukrajinské územia, ktoré [[Poľsko]] od [[Litva|Litvy]] získalo a budúcnosť a ďalšie pretrvanie ukrajinského obyvateľstva ako jedného etnika boli spochybniteľné{{ref|37}}.

[[Súbor:Podział administracyjny I RP.png|thumb|Územie [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]] v [[17. storočie|17. storočí]].]]
Poľskí magnáti tak mali voľnú cestu ku kultúrnej asimilácii ukrajinskej šľachty vládnucim národom ([[Poľsko]]m), čo bol dosiaľ nevídaný jav v dejinách [[Ukrajina|Ukrajiny]]. [[Ukrajinci]] začali postupne strácať akúkoľvek možnosť prejaviť svoje záujmy, hoci boli na svojom vlastnom území.

== Ukrajina ako súčasť Poľsko-litovského štátu ==
: ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Štát oboch národov&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Poľsko-litovský štát]] a [[Poľsko-litovský štát]].''
Z pohľadu počtu obyvateľstva tvorilo ukrajinské etnikum v [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovskom štáte]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;podelenom na šesť vojvodstiev&amp;nbsp;–&amp;nbsp;jeho menšiu časť, ktorá však obývala jeho väčšiu časť územia {{ref|38}}. V období jeho trvania ([[1. júl]] [[1596]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[15. január]] [[1797]]) ukrajinské a bieloruské etnikum samo seba nazývalo [[rusíni|rusínmi]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;slovom odvodeným od slova „Rus“ {{ref|39}}&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Rusi]] zasa [[Moskovská Rus|Moskvitmi]].

=== Brestská únia (1596) ===
Od momentu [[Východná schizma|rozkolu]] [[pravoslávie|pravoslávnej]] a [[katolicizmus|katolíckej cirkvi]] v roku [[1054]] sa ideou opätovného zjednotenia zaoberali obe cirkvi. Na [[Ukrajina|Ukrajine]] sa pokusy ich zjednotenia začali už v [[13. storočie|13. storočí]], ale prvý úspech - zjednotenie na [[Florentský koncil|Florentskom koncile]] v roku [[1439]] vydržalo len veľmi krátko. Predstavitelia pravoslávnej cirkvi sa zjednotenie obávali, pretože sa donievali, že by na území [[východná Európa|východnej Európy]] mohla prevládnuť [[Latinská cirkev]]. Poľskí rímskokatolíci sa snažili o úniu, dúfajúc, že im pomôže pri asimilácii ukrajinského pravoslávia a ďalšom rozmachu vplyvu poľského [[katolicizmus|katolicizmu]]. Ukrajinských šľachticov do únie lanárili poľskí [[jezuiti]] a aj horlivý katolík [[Žigmund III. Vasa|Žigmund III.]], ktorý podporoval túto myšlienku{{ref|40}}.

Prvý krok k uzavretiu zjednotenia (únie) však spravili biskupi pravoslávnej cirkvi. V roku [[1590]] ľvovský pravoslávny biskup [[Gedeon Balaban]], unavený neustálymi spormi a finančnými požiadavkami konštantínopolského patriarchu, otvoril otázku uzatvorenia únie s [[Rím]]om. Bol presvedčený, že [[katolicizmus]] vnesie do [[pravoslávie|pravoslávia]] poriadok a disciplínu, zvýši prestíž biskupov a pravoslávnych veriacich zrovnoprávni s rímskokatolíckymi veriacimi [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]]. Navyše mali pravoslávni biskupi dostať výhody a miesta vo vplyvnom senáte katolíckych biskupov a byť s nimi zrovnoprávnení. Výraznou pohnútkou bola aj potreba spojenca proti silnejúcemu protestantskému tlaku. Povzbudení takýmito lákavými perspektívami sa zúčastnil niekoľkých tajných rokovaní s poľskými svetskými a cirkevnými predstaviteľmi a v júni v roku [[1595]] uzatvoril s [[Rím]]om úniu{{ref|41}}.

Kyjevský vojvodca [[Konstantin Konstantinovič Ostrožskij|Konstantin Ostrožskij]] sprvu podporoval myšlienku únie s [[Rím]]om, no neskôr od nej odstúpil. Nehnevalo ho len to, že únia bola uzatvorená, ale aj spôsob jej uzatvorenia{{ref|42}}. V roku [[1596]] sa v bieloruskom meste [[Brest (Bielorusko)|Brest]] zišla celá cirkevná špička krajiny. Od samého začiatku však delegáti snemu nemohli nájsť spoločnú reč, preto sa zhromaždenie rozčeslo na dve. Väčšina biskupov hlasovala za zjednotenie, dvaja biskupi a časť laikov ho naopak odmietli. Kyjevská metropolia sa rozdelila na dve časti – zjednotenú a nezjednotenú. Snaha o zjednotenie kresťanských cirkví sa skončila rozdrobením a miesto dvoch cirkví existovali tri – rímskokatolícka, gréckokatolícka (uniatská) a pravoslávna.

== Doba kozákov ==
[[Súbor:Repin Cossacks.jpg|náhľad|left|[[List záporožských kozákov tureckému sultánovi|Kozáci píšuci list tureckému sultánovi.]]]]
{{Hlavný článok|Kozáci}}
Od roku [[1240]], keď na [[Kyjev]] zaútočili nomádske kmene [[Tatári|Tatárov]], sa hlavnou arénou udalostí ukrajinských dejín stali [[Halič]] a [[Volyň]]. Koncom [[16. storočie|16. storočia]] sa však stredobodom udalostí znova stal východ [[Ukrajina|Ukrajiny]] a oblasť [[Dneper|Dnepru]], kde sa opätovne rozprúdil dávny boj medzi miestnymi usadlíkmi a kočovnými kmeňmi, ktorí sa snažili presadiť [[islam]]. Následný útlak obyvateľstva bol príčinou mnohých útekov a príchodu [[kozáci|kozákov]]{{ref|46}}, ktorí sa usadzovali v hraničných oblastiach [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{ref|47}}{{ref|48}}. Ich prvotným cieľom bolo odrážať nájazdy [[Tatári|Tatárov]] v čom sa im darilo. Postupne v bojoch proti nim a ich spojencom [[Osmani|osmanským Turkom]] zdokonaľovali svoje vojenské schopnosti a organizovanosť armády a ukrajinská spoločnosť ich začala považovať nielen za bojovníkov proti hrozbe [[islam]]u, ale aj ako na obrancov proti národno-náboženskému a spoločensko-ekonomickému útlaku poľskej šľachty{{ref|48}}{{ref|50}}. Tieto kozácke činy opisuje jeden turecký historik [[17. storočie|17. storočia]] takto:

&lt;blockquote&gt;
''„Možno z určitosťou povedať, že na svete neexistujú ľudia, ktorým by na svojom živote vôbec nezáležalo a menej sa báli smrti, než títo ''[kozáci]''... (?) Znalci vojenského fachu tvrdia, že títo ľudia, vďaka svojej chrabrosti a šikovnosti, ktorá sa prejavuje najmä v bojoch na mori {{ref|51}}, nemajú vo svete rovných.“''
&lt;/blockquote&gt;

=== Prvé povstania ===
[[Súbor:Bohdan Khmelnytsky.jpg|thumb|Kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdan Michajlovič Chmeľnickij]]. ]]
Poľská vláda a šľachta reagovali na rýchly rast kozáctva rozpačito. Len ťažko mohli pochopiť ako sa zo sloboných a na svojom pánovi nezávislých ľudí vytvorilo jednotné spoločenstvo. Veľmi často ich však za zvýšený plat a mnohé iné výhody nasadzovala do bojov proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Názory kráľa a magnátov na vzťah voči [[kozáci|kozákom]] sa v mnohom líšili. Pre kráľa boli [[kozáci]] zdrojom skúseností, lacnou vojenskou silou a potenciálnou protiváhou rastúcej moci magnátov, pre ktorých symbolizovali schopnosť ubrániť hraničné oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]] od nájazdov nepriateľov, a tak zostrenie týchto protikladov bolo len otázkou času. Ten čas prišiel v roku [[1591]], kedy na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] vypuklo prvé kozácke povstanie, v ktorom [[kozáci]] chceli pomstiť nespravodlivosť svojich pánov{{ref|52}}{{ref|53}}.

==== Povstanie Bohdana Chmeľnického (1648) ====
''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Chmeľnyckého povstanie|Povstanie Bohdana Chmeľnyckého]]'' 

Povstanie, ktoré vypuklo na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] v roku [[1648]], bolo jednou z najväčších katakliziem v dejinách ukrajinského národa. Stretli sa v ňom najmocnejší feudáli a najnepokoriteľnejší národ&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Ukrajinci]]. Arénou povstaleckých bojov sa stal [[Kyjev]] a jeho okolité oblasti. V tom čase to bol unikátny priestor na realizáciu a presadenie svojich záujmov, a to nielen pre [[Poľsko-litovský štát]], ale aj pre celú [[Európa|Európu]]{{ref|54}}.

Prvé víťazstvá [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]] prišli [[6. máj]]a [[1648]]. Odvtedy sa protivníci postupne pridávali na stranu víťaza, pretože videli, že proti jeho veľkej armáde nemajú šancu. V rukách [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]] postupne skončili najdôležitejší dôstojníci poľskej šľachty. [[Poliaci]] sa ocitli v nezávideniahodnej situácii, navyše im [[1. jún]]a [[1648]] umrel poľský kráľ [[Vladislav IV.]] Po celej krajine postupne vypukli ďalšie povstania, organizované miestnymi mešťanmi a roľníkmi, ktorí sa chceli pomstiť za útlak svojim pánom. Všetky tieto udalosti sa opisujú v jednom ukrajinskom letopise takto:

&lt;blockquote&gt;
''„...kdekoľvek sa nachádzala šľachta, jej služobníctvo, Židia&amp;nbsp;–&amp;nbsp;všetkých vraždili, nešetriac ženy ani ich deti, kradli majetok, vypaľovali kostoly a paláce. Nič nenechali a všetko spustošili.“''
&lt;/blockquote&gt;

Za niekoľko mesiacov bola na [[Ukrajina|Ukrajine]] zlikvidovaná celá poľská šľachta. Obzvlášť silný zásah do života spoločnosti utrpeli [[Židia]]{{ref|55}}, keď v rokoch [[1648]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1656]] ich z ukrajinského územia vymizlo vyše desať tisíc, podľa niektorých historických prameňov dokonca až okolo pol milióna {{ref|56}}.

Začiatkom roka [[1649]] sa [[Bohdan Chmeľnický]] vrátil na čele víťazného vojska do [[Kyjev]]a. Ukrajinské duchovenstvo ho v meste vítalo ako „Mojžiša, ktorý oslobodil svoj národ z poľského otroctva“. Na jeseň toho roku&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[18. september|18. septembra]] [[1649]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;bola v ukrajinskom meste Zborov podpísaná [[Zborovská dohoda|Zborovská mierová zmluva]], ktorá zabezpečila práva a záujmy pravoslávnej cirkvi a [[kozáci|kozákov]], ktorým chcel hajtman dať šľachtické tituly a rozmiestniť ich po krajine. Na základe tejto zmluvy sa poľská vláda zaviazala amnestovať všetkých účastníkov povstania a [[Židia]] spolu s [[jezuiti|jezuitmi]] sa museli z [[Ukrajina|Ukrajiny]] vysťahovať. Takto dohodnutá mierová zmluva, aj napriek tomu, že [[Bohdan Chmeľnický]] s ňou v niektorých bodoch nesúhlasil{{ref|57}}, bola schválená na mimoriadnom zjazde ukrajinského snemu v novembri [[1649]].

[[Súbor:Battle of Beresteczko 1651.jpg|thumb|left|Bitka pri meste Beresteczko.]]
Dňa [[6. január]]a roku [[1651]] vypukla nová poľsko-ukrajinská vojna. (Dvojtýždňová vojna sa ale oficiálne začala dňa [[18. jún]]a roku [[1651]]). [[Bohdan Chmeľnický]] a jeho armáda však v nej boli porazení, a to vďaka chýbajúcej podpore [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], ktorí v momente zlomu bitky sa z bojového poľa stiahli a odmietli svojmu vodcovi pomôcť. Svoje grandiózne víťazstvo v bitke [[Poliaci]] potvrdili na mierových rokovaniach v ukrajinskom meste [[Bila Cerkva]]. Mier bol podpísaný dňa [[28. september|28. septembra]] [[1651]]. Pre [[kozáci|kozákov]] bol však tento mier menej výhodným{{ref|58}}, než ten, ktorý podpísali dňa [[18. september|18. septembra]] roku [[1649]]. Poľská šľachta očakávala, že teraz podmienky mierovej zmluvy obe strany dodržia a s pomocou vojenskej sily sa znova začala usadzovať na ukrajinskom území. Tisíce [[Ukrajinci|Ukrajincov]] začali húfne utekať k východným hraniciam svojej krajiny do [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]], aby si zachránili svoj život pred [[Poliaci|Poliakmi]]. Tu ich vrelo vítali, ba dokonca im dovolili založiť si vlastný štát&amp;nbsp;–&amp;nbsp;tzv. [[Slobodná Ukrajina|Slobodnú Ukrajinu]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;štát, rozkladajúci sa súčasnom území mesta [[Charkov]] a jeho oblasti.

[[Bohdan Chmeľnický]] sa však opätovne pozviechal a spolu s novým vojskom, ktoré bolo ustanovené na tajnej kozáckej rade v apríli roku [[1652]] v jeho rezidencii v [[Čyhyryn|Čyhyrine]], zaútočil na [[Poliaci|Poliakov]] rozmiestnených pri moldavskej hranici a dňa [[1. máj]]a roku [[1652]] ich porazili. Smrť svojich vojakov, ktorí zahynuli v bitke pri meste Beresteczko pomstili smrťou všetkých zajatých príslušníkov poľskej armády. Keď sa zvesť o víťazstve [[kozáci|kozákov]] rozšírila po celej krajine, opäť vypukli aj protipoľské povstania. Kozácke vojská obsadili väčšiu časť územia, ktoré ovládali až do vypuknutia bitky pri meste Beresteczko. V tejto situácii sa však už ani [[Poliaci]], ani [[Ukrajinci]], unavení bojom, neodhodlali urobiť posledný, najdôležitejší, krok.

Aby malo povstanie úspech, musel sa jeho vodca orientovať na zahraničnú pomoc. Diplomatickou cestou si získal podporu [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], keď ich pozval do zväzu s ukrajinskými [[kozáci|kozákmi]]. Zväz však nemal úspech, nakoľko neriešil problémy vo vzťahoch medzi [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]], ktoré [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]] trápili. Chcel totiž docieliť, aby ukrajinskí [[kozáci]] mali autonómiu v rámci [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]], ktorú by dosiahol pomocou ich pretransformovania na jednotlivé rovnoprávne subjekty [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]]. No tvrdohlavosť poľskej šľachty, ktorá nechcela toto zrovnoprávnenie uznať, im v tom bránila. [[Bohdan Chmeľnický]] sa aj napriek tomu, že kandidátov na odstránenie poľskej šľachty z územia [[Ukrajina|Ukrajiny]] bolo viac{{ref|59}}, obrátil na tureckého sultána a stal sa jeho vazalom. Nakoniec si ho však pod svoj patronát vzal moskovský cár [[Alexej I. (Rusko)|Alexej I.]], a to na základe „pravoslávnej viery a svätej cirkvi Božej“. Prijatím tohto rozhodnutia sa obyvatelia [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]] nádejali, že sa [[Ukrajina]] stane akousi nárazníkovou zónou proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], na ktorej by mohli rozšíriť svoj vplyv a že získajú niektoré územia, ktoré [[Poľsko-litovský štát]] od [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rokoch [[1648]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1651]] získal.

==== Perejaslavská rada ====
Dňa [[18. január]]a roku [[1654]] zvolal [[Bohdan Chmeľnický]] v [[Perejaslav]]e pri [[Kyjev]]e Najvyššiu kozácku radu, na ktorej sa prijal konečný verdikt o osude [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorá prešla pod kompetencie ruského cára. Ešte v ten istý deň sa na miestnom mestskom námestí konali voľby na post potencionálneho kandidáta, ktorý by zastupoval [[Ukrajina|Ukrajinu]] vo veciach politických a spoločenských. Spomedzi štyroch kandidátov (poľského kráľa, krymského chána, tureckého sultána a ruského cára), hajtman [[Bohdan Chmeľnický]] vybral ruského cára, s čím jeho ľud davovo súhlasil. Svoj výber následne potvrdil spoločnou prísahou v mestskom chráme. Tu sa však stalo niečo, s čím [[Bohdan Chmeľnický]] nepočítal. Podľa tradície, ktorá v [[Poľsko|Poľsku]] vládla, mali zložiť prísahu obe zainteresované strany. [[Ukrajinci]] zaprisahať vernosť cárovi, a cár zase národu a sľúbiť im, že ich bude pred [[Poliaci|Poliakmi]] brániť a vážiť si ich práva a privilégiá. Jeden z prisahajúcich odmietal v mene svojho monarchu prísahu zložiť, vraj preto, že na rozdiel od poľského kráľa je cár samodŕžavcom a neprisahá vernosť svojim poddaným. Nakoniec bola prísaha zložená aj bez neho a s oslavou v uliciach mesta sa mohlo začať. Po celej krajine sa šíril cárov príkaz prisahať vernosť jemu a jeho následíkom. Všetko toto nadšenie ľudu zhrnulo do seba slávnostné podpísanie Perejaslavskej dohody{{ref|60}} medzi [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Moskovská Rus|Moskovskou Rusou]], ktorá urobila vo svojich dejinách gigantický krok vpred na ceste za svojou územnou expanziou. Odo dňa podpisu dohody sa [[Ukrajina]] v dobrom aj v zlom stala súčasťou [[Ruské cárstvo|Ruska]] a jej osud bol s ním na nasledujúce desaťročia úzko spojený{{ref|61}}.

==== Dôsledky Perejaslavského dohovoru ====
[[Súbor:Lemke Skirmish with Polish Tatars.png|thumb|Švédski jazdci počas [[Bitka pri Varšave (1656)|Bitky o Varšavu]] v roku [[1656]]. |309x309bod]]
Jedným z prvých dôsledkov dohovoru bola radikálna zmena politických zväzov v regióne. Odpoveďou [[Poliaci|Poliakov]] a [[Tatári|Tatárov]] na podpis zmluvy medzi ruským cárom a [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanom Chmeľnickým]] bola nová vojna, ktorá vypukla začiatkom jari roku [[1654]], keď moskovské vojská sprevádzané veľkým kontingentom [[kozáci|kozákov]] na čele s [[Vasilij Nikiforovič Zolotarenko|Vasilijom Zolotarenkom]] vstúpili na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] a zobrali [[Poliaci|Poliakom]] jeho väčšiu časť. Na jeseň toho roku sa hlavné boje presunuli do oblasti juhozápadnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], kde [[Tatári]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;neviazaní voči [[Ukrajinci|Ukrajincom]] nijakou politickou dohodou,&amp;nbsp;–&amp;nbsp;pokračovali v plienení krajiny{{ref|62}}.

Do boja proti poľskej armáde sa zapojili aj [[Švédi]]{{ref|63}}, ktorí chceli [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanovi Chmeľnickému]] pomôcť obnoviť [[Kyjevské kniežatstvo]]. V roku [[1656]], keď už bolo porážku [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]] cítiť vo vzduchu sa k [[Ukrajinci|Ukrajincom]] pridal aj [[Juraj II. Rákoci]]. [[Bohdan Chmeľnický]] mal v tomto momente v očiach všetkých [[Poliaci|Poliakov]] závideniahodnú situáciu, ktorú využil na napadnutie [[Poľsko|Poľska]] so zámerom rozdeliť ho. Jednou z jeho podmienok bol prechod všetkých ukrajinských území pod jeho vládu vrátane územia [[Halič]]e a [[Volynská oblasť|Volyne]]. Stala sa však nečakaná udalosť. V roku [[1656]] vo [[Vilnius]]e uzavrel ruský cár s [[Poliaci|Poliakmi]] mier bez toho, aby o tom [[Ukrajinci]] vedeli. Z obavy, že Moskviti obetujú [[Poliaci|Poliakom]] ukrajinské záujmy, hajtman a kozácke plukovníci obvinili ruského cára z porušenia Perejaslavskej dohody. Ich delegáciu dokonca nechceli na rokovania pustiť. [[Bohdan Chmeľnický]] teda poslal svojmu spojencovi list, v ktorom porovnal správanie [[Švédi|Švédov]] a Moskvitov:

&lt;blockquote&gt;
''„Švédi sú ľudia čestní: sľúbili nám priateľstvo a zväz, oni držia slovo. Cár však uzavrel s Poliakmi mierovú zmluvu a chce nás obetovať v ich rukách.“''
&lt;/blockquote&gt;

Nič to však nepomohlo, naopak, na scénu dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] prišlo ďalšie prekvapenie. Spoločný ukrajinsko-sedmohradský vojenský postup na [[Poľsko-litovský štát]] sa skončil fiaskom a z jeho porážky [[kozáci]] obvinili svojho hajtmana. Zvesť o porážke vojska sa dostala takisto k hajtmanovi [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnickému]], ktorý napokon dňa [[4. september|4. septembra]] roku [[1657]] ťažko chorý vo svojej rezidencii v [[Čyhyryn|Čyhyryne]] zomrel.

==== Dôsledky Perejaslavského dohovoru ====
[[Súbor:Lemke Skirmish with Polish Tatars.png|thumb|Švédski jazdci počas [[Bitka pri Varšave (1656)|Bitky o Varšavu]] v roku [[1656]]. |309x309bod]]
Jedným z prvých dôsledkov dohovoru bola radikálna zmena politických zväzov v regióne. Odpoveďou [[Poliaci|Poliakov]] a [[Tatári|Tatárov]] na podpis zmluvy medzi ruským cárom a [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanom Chmeľnickým]] bola nová vojna, ktorá vypukla začiatkom jari roku [[1654]], keď moskovské vojská sprevádzané veľkým kontingentom [[kozáci|kozákov]] na čele s [[Vasilij Nikiforovič Zolotarenko|Vasilijom Zolotarenkom]] vstúpili na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] a zobrali [[Poliaci|Poliakom]] jeho väčšiu časť. Na jeseň toho roku sa hlavné boje presunuli do oblasti juhozápadnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], kde [[Tatári]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;neviazaní voči [[Ukrajinci|Ukrajincom]] nijakou politickou dohodou,&amp;nbsp;–&amp;nbsp;pokračovali v plienení krajiny{{ref|62}}.

Do boja proti poľskej armáde sa zapojili aj [[Švédi]]{{ref|63}}, ktorí chceli [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanovi Chmeľnickému]] pomôcť obnoviť [[Kyjevské kniežatstvo]]. V roku [[1656]], keď už bolo porážku [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]] cítiť vo vzduchu sa k [[Ukrajinci|Ukrajincom]] pridal aj [[Juraj II. Rákoci]]. [[Bohdan Chmeľnický]] mal v tomto momente v očiach všetkých [[Poliaci|Poliakov]] závideniahodnú situáciu, ktorú využil na napadnutie [[Poľsko|Poľska]] so zámerom rozdeliť ho. Jednou z jeho podmienok bol prechod všetkých ukrajinských území pod jeho vládu vrátane územia [[Halič]]e a [[Volynská oblasť|Volyne]]. Stala sa však nečakaná udalosť. V roku [[1656]] vo [[Vilnius]]e uzavrel ruský cár s [[Poliaci|Poliakmi]] mier bez toho, aby o tom [[Ukrajinci]] vedeli. Z obavy, že Moskviti obetujú [[Poliaci|Poliakom]] ukrajinské záujmy, hajtman a kozácke plukovníci obvinili ruského cára z porušenia Perejaslavskej dohody. Ich delegáciu dokonca nechceli na rokovania pustiť. [[Bohdan Chmeľnický]] teda poslal svojmu spojencovi list, v ktorom porovnal správanie [[Švédi|Švédov]] a Moskvitov:

&lt;blockquote&gt;
''„Švédi sú ľudia čestní: sľúbili nám priateľstvo a zväz, oni držia slovo. Cár však uzavrel s Poliakmi mierovú zmluvu a chce nás obetovať v ich rukách.“''
&lt;/blockquote&gt;

Nič to však nepomohlo, naopak, na scénu dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] prišlo ďalšie prekvapenie. Spoločný ukrajinsko-sedmohradský vojenský postup na [[Poľsko-litovský štát]] sa skončil fiaskom a z jeho porážky [[kozáci]] obvinili svojho hajtmana. Zvesť o porážke vojska sa dostala takisto k hajtmanovi [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnickému]], ktorý napokon dňa [[4. september|4. septembra]] roku [[1657]] ťažko chorý vo svojej rezidencii v [[Čyhyryn|Čyhyryne]] zomrel.
=== Obdobie „ruiny“ ===
Po Chmelnického smrti vypukla na Ukrajine občianska vojna. Vyvolala ju túžba jednej časti obyvateľstva posilniť spojenectvo s Moskvou, inej uzavrieť dohodu s Poľskom a tretej s Osmanskou ríšou. Tieto nezhody viedli k rozdeleniu krajiny na Pravobrežnú a Ľavobrežnú Ukrajinu, oddelené riekou Dneper. Záporožská Sič bol považované za neutrálne. V roku 1700 poľské úrady zrušili Hetmanát na Pravom brehu &lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/13474871/page:49/ Доба “Руїни” в історії України: загальна характеристика.]&lt;/ref&gt;.
=== Mazepova vláda ===
[[Súbor:Батуринська фортеця.jpg|thumb|300px|Rekonštrukcia pevnosti v Baturine]]
[[Ivan Mazepa]] zlepšil systém vyššieho vzdelávania a právny systém na územiach ovládaných ukrajinskými kozákmi. Kvôli porušeniu Perejaslavskej zmluvy Ruskom s ním prerušil vzťahy a uzavrel spojenectvo so Švédskom. Ako odvetu moskovské [[Masaker v Baturine|vojská na príkaz Petra Veľkého zničili Baturin]], vtedajšie hlavné mesto ľavobrežného Hetmanátu. Po porážke v bitke pri Poltave Mazepa emigroval &lt;ref&gt;[https://localhistory.org.ua/texts/statti/popil-baturina-chomu-moskoviti-virishili-spaliti-getmansku-stolitsiu/ Попіл Батурина: Чому московити вирішили спалити гетьманську столицю]&lt;/ref&gt;.
=== Vláda Pylypa Orlika ===
[[Súbor:Конституція України 2021 05.jpg|thumb|280px|Ústava Pilipa Orlíka]]
Hetmanát bol pod úplnou kontrolou Ruskej ríše a Záporožská Sič si zachovala svoje zvyky a určitú nezávislosť. [[Ústava Pilipa Orlika|V roku 1710 Pilip Orlik navrhol vlastnú ústavu]] &lt;ref&gt;[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt;.

=== Vláda Petra Kalnyševského ===
[[Súbor:Плита Новой Запорожской Сечи.jpg|thumb|280px|pamätnú tabuľu na počesť Petra Kalnyševského]]
Ukrajinskí kozáci sa zúčastnili rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 – 1774 na strane Ruskej ríše, pričom čelili neustálym nájazdom Krymského chanátu a v záujme ochrany pravoslávnej cirkvi. Mnohí záporožskí kozáci tiež podporovali Pugačevovo povstanie, národné vojenské povstanie proti nevoľníctvu v Rusku. V dôsledku toho bola v roku 1775 [[Záporožská Sič]] zlikvidovaná a kozácki vodcovia na čele s Pjotrom Kalnyševským boli vyhnaní na Solovky &lt;ref&gt;[Останній кошовий отаман Запорозької Січі https://cdiak.archives.gov.ua/v_325_Petro_Kalnyshevskii.php]&lt;/ref&gt;.

== Ukrajina ako súčasť dvoch impérií ==
[[Súbor:Russian Empire Map.jpg|thumb|[[Ruské impérium]] v roku [[1914]]]]
[[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|thumb|left|[[Rakúsko-Uhorsko]] v roku [[1911]]]]
Počas takmer 150 rokov (od konca [[18. storočie|18. storočia]] do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]) sa [[Ukrajinci]] ocitli pod vládou dvoch impérií&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Ruské impérium|Ruského impéria]]{{ref|64}} a monarchie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Na začiatku novej etapy svojich dejín sa tak museli prispôsobovať novému politickému systému, ktorý sa radikálnym spôsobom odlišoval od toho, na čo boli dlho zvyknutí. Tak ako všetky impériá, aj [[Ruské impérium]] [[Romanovci|Romanovcov]] a [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] boli obrovské štátne útvary, ktorých obyvateľstvo bolo etnicky a kultúrne rôznorodé. Výhradne centralizovaná politická moc bola sústredená do rúk imperátora, ktorý nepotreboval brať do úvahy názory, myšlienky a želania svojich poddaných. Od svojho ľudu požadovali poslušnosť a vernosť, pretože to považovali nielen za politickú, ale i morálnu a náboženskú povinnosť. Za pokoru a poslušnosť ľudu ich panovníci odmeňovali a sľubovali im bezpečnosť, stabilitu a poriadok, čo sa mnohým obyvateľom oboch impérií veľmi páčilo.

=== Ukrajina ako súčasť Ruského impéria ===
{{Hlavný článok|Dejiny Ruska|Ruské impérium}}
Proces presadzovania štruktúr moci imperátora [[Ruské impérium|Ruského impéria]] sa na ukrajinských územiach začal ešte v 70. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] a svoju konečnú formu dostal o 50 rokov neskôr. Vtedy bola [[Ukrajina]] rozdelená na deväť gubernii{{ref|65}}, ktoré spolu tvorili tri veľké regióny&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Ľavobrežná Ukrajina|Ľavobrežnú Ukrajinu]] ([[Černihivská gubernia|Černihivská]], [[Poltavská gubernia|Poltavská]] a [[Charkovská gubernia]]), [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnú Ukrajinu]] ([[Kyjevská gubernia|Kyjevská]], [[Volyňská gubernia|Volyňská]] a [[Podolská gubernia]]) a novoosídlený juh, ktorý bol kedysi domovinou záporožských kozákov a [[Krymský chanát|Krymského chanátu]] ([[Jekaterinoslavská gubernia|Jekaterinoslavská]], [[Chersonská gubernia|Chersonská]] a [[Krymská gubernia]]). Každá gubernia sa delila na okresy, ktoré zase spolčovali mestá a dediny.

=== Ukrajina ako súčasť Rakúsko-Uhorska ===
{{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}
Obdobie, v ktorom [[Mária Terézia]] a jej syn [[Jozef II.]] uskutočnili rad reforiem bolo pre ukrajinský národ veľmi prospešné a významné, nakoľko boli tieto reformy urobené v dobe, keď sa súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] stala [[Halič]], ktorá bola obývaná [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Tí sa takýmto spôsobom pričlenili k monarchii [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] práve v čase jej najväčšieho rozmachu.

== Ukrajina v 20. storočí ==
[[Súbor:Russian 8-inch Guns NGM-v31-p374.jpg|thumb|Delostrelectvo cárskej armády pri ceste na front]]
{{Hlavný článok|Prvá svetová vojna}}
Keď [[Nemecko]] vyhlásilo krajinám sveta vojnu, pretože v ňom chcelo prerozdeliť mocenské vplyvy – zrodila sa [[prvá svetová vojna]], ktorá sa pre [[Európa|Európu]] stala prvou hrôzostrašnou skúsenosťou. Dokázala do seba zainteresovať nielen armády do vojny zapojených krajín, ale aj ich obyvateľstvo, ktoré neváhalo finančne podporovať svojich vojakov na frontoch. Táto vojna sa v konečnom dôsledku pre krajiny, ktoré v nej bojovali, stala súťažou, v ktorej išlo o to, kedy sa ktorá krajina ako prvá totálne zruinuje. Silnejšie krajiny však prekvapilo to, že neruské národy sa tiež snažili o právo na kontrolu vlastného osudu, preto výnimkou nebola ani [[Ukrajina]], kde sa v roku [[1917]] rozpútala [[Ukrajinská národná revolúcia]]. Tá by však nevypukla keby silným štátom vo vojne postupne nedochádzali sily, čím dávali možnosť utláčaným menším národom, aby riešili svoju politickú nezávislosť od silnejších krajín. Nakoniec, bola to jediná výhoda vojny a pozitívny aspekt, ktorý umožnil slabším krajinám bojovať o svoj ďalší osud.

=== Ukrajina počas prvej svetovej vojny ===
Dôsledky vojny boli pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] veľmi ťažké. Počas celého jej priebehu totiž bolo celé územie [[Halič]]e, na ktorom sa usídlili pod paľbou neustáleho boja a najväčšieho krviprelievania na východnom fronte. Obyvatelia tejto oblasti museli znášať hrubosť ruských a rakúskych vojvodcov ako aj nimi postupné ničenie obydlí a vyvražďovanie obyvateľstva. Zároveň s fyzickými stratami vojna ešte viac prispela k zhoršeniu osudu a situácie [[Ukrajinci|Ukrajincov]], nemajúcich svoj vlastný štát, ktorý by garantoval ich konkrétne záujmy. Množstvo ukrajinských vojakov bojovalo a zomieralo za obe impérie{{ref|66}}, ktoré po celý čas dokázali ignorovať ich národné záujmy a, navyše, aktívne sa snažili&amp;nbsp;–&amp;nbsp;a [[Ruské impérium]] toho bolo príkladom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;zničiť ich národné hnutie.

Vojna sa pre ukrajinský národ začala v auguste roku [[1914]], keď bola v [[Ľvov]]e všetkými ukrajinskými parlamentnými stranami založená [[Spoločná ukrajinská rada]]{{ref|67}}, ktorej cieľom bolo uchrániť ukrajinské obyvateľstvo od dôsledkov vojny. Na jej čele stál prorakúšan [[Kosťa Levickij]], ktorý nabádal [[Ukrajinci|Ukrajincov]], aby bojovali za konštitučné [[Rakúsko-Uhorsko]] na jeho strane proti [[Ruské impérium|Ruskému impériu]] a jeho samodŕžaviu slovami ''„víťazstvo Rakúsko-Uhorska bude aj vašim víťazstvom a čím viac si bude Rusko uvedomovať svoju porážku vo vojne, tým bližšie bude čas oslobodenia ukrajinského národa“''. Na to všetci [[Ukrajinci]] začali húfne vstupovať do armády [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s nádejou, že sa jeho slová splnia.

[[Súbor:Kingdom of Galicia.png|left|thumb|Územie [[Halič]]e v rokoch [[1722]]{{--}}[[1918]]]]
Ledva sa však [[Ukrajinci]] stihli spamätať, a museli pred ruskou armádou utekať do [[Viedeň|Viedne]], pretože im [[Rusi]] zrovnali zo zemou východnú časť [[Halič]]e{{ref|68}} a zlomili odpor rakúsko-uhorskej armády{{ref|69}}. Z neúspechu obvinili [[Ukrajinci|Ukrajincov]] slúžiacich v armáde [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktorí zradili, tajne pomáhali [[Rusi|Rusom]] a sympatizovali s nimi.

Situácia sa pre ukrajinské obyvateľstvo napokon nezlepšila, naopak, príslušníci rakúsko-uhorskj armády prenasledovali rusofilov a ruská armáda zase na oplátku ukrajinofilov. A to všetko pre obyčajné územie východnej [[Halič]]e. Zatvorili sa všetky ukrajinské kultúrne ustanovizne, prestali sa vydávať periodiká a zaviedli sa určité opatrenia na ohraničenie použitia [[ukrajinčina|ukrajinského jazka]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;naopak, [[ruština]] sa postupne etablovala do role úradného jazyka na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Obzvlášť masové ataky zažívala [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;symbol západoukrajinskej samobytnosti,&amp;nbsp;–&amp;nbsp;keď v [[Ruské impérium|Rusku]] skončilo tisíce gréckokatolíckych kňazov, ktorí boli nahradení pravoslávnymi, snažiacimi sa obrátiť ukrajinské obyvateľstvo na [[pravoslávie|pravoslávnu vieru]]. Plány [[Ruské impérium|Ruského impéria]] však narušilo [[Rakúsko-Uhorsko]], ktoré svojou armádou v máji [[1915]] zaútočilo na územie východnej [[Halič]]e. Ruská armáda však na ústupe ešte stihla vziať niekoľko skupín ukrajinského obyvateľstva ako rukojemníkov, na ktorých vo svojej krajine aj naďalej uskutočňovala politiku [[mazepizmus|mazepizmu]], ktorú ruský politik [[Pavel Nikolajevič Miľukov|Pavel Miľukov]] označil za „európsky škandál“.

V roku [[1916]] po zatknutí ukrajinského dejateľa [[Michail Sergejevič Gruševskij|Michaila Gruševského]], ktorý bol jedným z dôležitých členov [[Ukrajinské národné hnutie|Ukrajinského národného hnutia]] sa situácia ešte zhoršila{{ref|70}}. [[Ukrajinci]] v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]] sa však nevzdávali a tajne rozbehli tlač ukrajinských kníh a novín. Okrem toho sa začalo dariť aj ukrajinským knižniciam a kníhkupectvám a v neposlednom rade aj organizácii [[Spoločnosť ukrajinských progresistov]], ktorej cieľom bolo získať pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] autonómiu. Čím ďalej tým viac bolo cítiť, že [[Rakúsko-Uhorsko]] už nemá vo vojne veľa síl, a tak sa v máji [[1915]] otvorila cesta pre obnovenie činnosti [[Spoločná ukrajinská rada|Spoločnej ukrajinskej rady]], ktorá keď videla, že o svoj osud bojujú aj iné menšie národy [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tentoraz už smelšie stanovila svoje požiadavky v mene ukrajinského národa. Chcela dosieliť nezávislosť ruskej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]], a tiež širokú autonómiu pre územie východnej [[Halič]]e a [[Bukovina|Bukoviny]]. V snahe toto všetko dosiahnuť sa rada v roku [[1916]] na znak protestu rozpustila a vo viedenskom parlamente svoje záujmy naďalej hájila v Ukrajinskom klube, ktorého predsedom sa stal [[Jevhen Petruševyč]].

Začiatkom roka [[1917]] sa krajiny, bojujúce v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] ocitli na pokraji krachu. Ten sa obzvlášť prejavil v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]], kde sa všetka špina vojny vybúrila na prehnitom režime okradnutého cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] Zo všetkých krajín, ktoré sa vojny zúčastnili, [[Ruské impérium]] stratilo vo vojne najviac ľudí&amp;nbsp;–&amp;nbsp;vyše osem miliónov ranených a zajatých vrátane [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Vojna prispela k ešte väčšej kríze v spoločnosti, v ktorej navyše zúril hlad, pretože mobilizáciou mužskej časti obyvateľstva sa znížila výroba produktov a priemyselných výrobkov a ceny rýchlo rástli. Obyvateľstvo [[Európa|Európy]] bolo v beznádejnej situácii.

=== Ruská februárová revolúcia (1917) ===
{{Hlavný článok|Februárová revolúcia (1917)|Ukrajinská národná revolúcia}}
[[Súbor:Soldiers demonstration.February 1917.jpg|thumb|Vojenská demonštrácia počas februárovej revolúcie]]
Beznádejnú situáciu sa pokúsila vyriešiť [[Februárová revolúcia (1917)|Februárová revolúcia]], ktorá vypukla v [[Ruské impérium|Rusku]] v roku [[1917]]. Bola to však skôr chaos než revolúcia. Začala sa dosť nevinne, keď [[8. marec|8. marca]] [[1917]] (podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]] [[23. február]]a [[1917]]) petrohradskí robotníci vyhlásili štrajkovú pohotovosť kvôli nedostatku potravín. Obyvateľstvo mesta sa postupne pridávalo na stranu štrajkujúcich robotníkov a demonštrujúc s nimi im prejavilo solidaritu. Keď ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] videl, že demonštrácie sa rozmáhajú po celej krajine, rozhodol sa trónu [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vzdať. Jeho ministri a úradníci sa od strachu rozutekali a armáda sa navzájom postrieľala. Za neuveriteľne krátky čas (štyri dni od začiatku revolúcie) sa cársky režim v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]] rozpadol ako domček z karát.
[[Súbor:Vremenniy komitet gozdumy 1917.jpg|left|thumb|Predstavitelia Dočasnej vlády ruskej štátnej dumy v roku 1917]] 
Zvrhnúť cára z trónu bolo veľmi jednoduché, nájsť za neho náhradu, ktorú by akceptoval celý ruský národ bolo však nad mieru ťažké. Kandidáti, ktorí by nahradili cára v ďalšej etape [[Dejiny Ruska|ruských dejín]] a chopili sa politickej moci v krajine, boli dvaja&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Dočasný výbor Štátnej dumy]]{{ref|71}} ([[ruština|po rusky]]: ''Временный комитет Государственной Думы для водворения порядка в Петрограде и для сношения с учреждениями и лицами'', [[slovenčina|po slovensky]]: ''Dočasná vláda štátnej dumy pre ustanovenie poriadku v Petrohrade a styk s organizáciami a osobami''), sformovaná s dočasných poslancov [[ruská duma|ruskej štátnej dumy]], ktorá sa snažila vziať na svoje plecia vládu až do času, kým sa v [[Ruská federácia|Rusku]] nenájde stály politický predstaviteľ so svojou predstavou politiky v krajine a [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov]]{{ref|72}}. Ale stále spory medzi týmito dvoma orgánmi a vzájomné prekážky, ktoré si navzájom medzi sebou kládli, vnášali do tejto problematickej otázky týkajúcej sa [[Dejiny Ruska|dejín Ruska]] veľký otáznik.

=== Novátorské 20. roky ===
{{Hlavný článok|Zväz sovietskych socialistických republík|Nová ekonomická politika}}
Necelých sedem rokov vojen a občianskych nepokojov doviedli [[boľševik]]mi podrobené územia [[Ruské impérium|Ruského impéria]] do stavu totálneho kolapsu a zruinovali ich. Len na [[Ukrajina|Ukrajine]] všetky si [[prvá svetová vojna]] ako aj [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] vyžiadali vyše 1,5 milióna životov. Nedostatok potravinárskych produktov a materiálu na kúrenie spolu s rastúcou nezamestnanosťou prinútilo státisíce ľudí zanechať mestá a usídliť sa na dedinách. Továrenská výroba sa prakticky zastavila a na obyvateľstve bolo vidno, že ešte nie je pripravené na sociálne zmeny, aké sa snažili do jeho života etablovať [[boľševik|boľševici]].

Ale bez ohľadu na víťazstvo ani oni neboli v takej situácii, aby mohli presadiť a realizovať svoj premyslený plán. Smrť [[Vladimír Iľjič Lenin|Vladimíra Iľjiča Lenina]] v roku [[1924]] vyvolala v [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strane]] krízu, ktorá prehlbovala spory o smerovaní novovytvorenej ruskej spoločnosti. V takýchto podmienkach teda musela pracovať pozorne a svižne, ak svoj úmysel chcela zrealizovať do konca 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]].

Vďaka vláde, ktorá ustúpila roľníkom a tiež vďaka sovietom, ktorí sa pokúšali získať si čo najväčšiu podporu u neruských národov, ukrajinskú istotu ako aj presvedčenie vo vlastné sily a snahu o opätovné prežitie znovuzrodenia ukrajinského národa v priebehu druhého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] možno považovať za zlatý vek [[Ukrajinci|Ukrajincov]] za vlády sovietov.

[[Súbor:Tabulka gramotnosti.jpg|thumb|Tabuľka gramotnosti ukrajinského obyvateľstva v rokoch [[1917]] a [[1927]]]] 
{{Hlavný článok|Ukrajinizácia}}
Bez prísľubu [[boľševik]]ov vážiť si princíp sebaurčenia národov, výchovu národných sovietskych republík [[komunistická strana Sovietskeho zväzu]] ešte stále dostatočne nepodporovala neruské národy v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]]. Ten čas prišiel až v roku [[1923]]{{ref|73}}.

Kampaň [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]] obyvateľstva sa rozšírila do všetkých oblastí života [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]]. Najväčší vplyv mala na výchovu a vzdelávanie. Na rozdiel od padlého cárskeho režimu sa [[boľševik|boľševici]] sústredili na oblasť školstva, kde jej dodnes vidno ich výsledky{{ref|74}}. Ich najväčšie úspechy sa odzrkadlili v oblasti likvidácie negramotnosti. [[Ukrajinčina]] bola postupne zavádzaná do dôstojníckych škôl, ba dokonca sa ju museli učiť aj príslušníci [[Červená armáda|Červenej armády]], nakoľko ich ukrajinský národ obvinil, že rusifikujú ukrajinské obyvateľstvo{{ref|75}}.

=== Teror 30. rokov ===
{{Hlavný článok|Josif Vissarionovič Stalin|Stalinizmus|Ukrajinská sovietska socialistická republika}}
[[Súbor:Joseph Stalin, 1912.jpg|thumb|Portrét [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] z roku [[1912]]]]
Koncom 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]] boli [[boľševik|boľševici]] pripravení zosilniť kurz výstavby komunistickej spoločnosti. Pod vedením [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] zrušili [[Vladimír Iľjič Lenin|Leninovu]] [[nová ekonomická politika|novú ekonomickú politiku]] a pokračovali v zavádzaní sociálno-ekonomických a politických zmien v spoločnosti, ktorá do [[dejiny Ruska|dejín Ruska]] vošla pod názvom [[Druhá revolúcia v Rusku]] ([[ruština|po rusky]]: ''Вторая революция в России''). No spolu s masovým pokrokom 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] sa v ňom objavili aj niektoré tradičné aspekty ruskej politiky&amp;nbsp;–&amp;nbsp;centralizmus a samodŕžavie. Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] tento katastrofický scenár predstavoval koniec všetkým pokusom vyhlásiť vlastnú cestu ku [[komunizmus|komunizmu]]. [[Ukrajina]] sa tak zase raz stala iba súčasťou niečoho veľkého a [[Ukrajinci]], hoci o tom ešte nevedia, budú musieť za dosiahnutie cieľov [[boľševik]]ov tak ako ešte nikdy predtým vo svojich dejinách draho zaplatiť, hoci si ich sami nestanovili.

==== Hladomor na Ukrajine (1932&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1933) ====
{{Hlavný článok|Hladomor na Ukrajine}}
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|thumb|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach Charkova roku 1933 (foto A. Wienerberger)]]
[[Hladomor]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] v rokoch [[1932]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1933]] možno porovnať s [[holokaust]]om [[Židia|Židov]] a [[genocída (právo)|genocídou]] arménskeho obyvateľstva. Hoci západné krajiny o hladomore vedeli, z ich pozície, ktorú spoločne deklarovali v dokumente britského ministerstva zahraničných vecí{{ref|76}}, nemohli nič urobiť. Navyše mnohí západní intelektuáli v čase veľkej depresie pociťovali silné prosovietske sympatie a energicky vyvracali každú kritiku [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], obzvlášť tú, ktorá sa týkala [[hladomor]]u: ''„Hanebným nebolo to, že ospravedlňovali činy sovietov, ale to, že o nich dokonca nechceli počuť a vidieť fakty na vlastné oči!“'' 
Podľa odhadov zomrelo počas hladomoru 5 až 6 miliónov ľudí, existujú zdroje, ktoré uvádzajú až 10 miliónov ľudí.
[[Hladomor]] ako tragédia, rozsah ktorej nemožno pochopiť, zanechal na obyvateľstve [[Ukrajina|Ukrajiny]] hlboké sociálne, psychologické a demografické stopy, ktorých sa dodnes nezbavilo a vrhol čierny tieň na metódy a všetky dovtedajšie dosiahnuté ciele sovietskeho systému.

==== Koniec ukrajinizácie obyvateľstva ====
Ďalším úderom pre ukrajinské obyvateľstvo bola po [[Hladomor na Ukrajine|hladomore]] 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] centralizácia, koniec [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]] obyvateľstva a jeho postupná rusifikácia. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] od roku [[1933]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] posielal tisíce ruských straníckych funkcionárov, aby v tejto oblasti posilnili politiku [[kolektivizácia|kolektivizácie]] a postupne medzi obyvateľstvo zaviedli [[ruština|ruštinu]]{{ref|77}}. Zároveň sa zveličovali všetky aspekty ruskej kultúry a podčiarkovala sa vedúca úloha [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruska]] v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]]. Toto všetko sa pritom dialo pod rúškom rozvoja internacionalizmu, proletárskej solidarity a „bratstva národov“. Na margo tohto všetkého [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] v roku [[1936]] povedal:

&lt;blockquote&gt;
''„Obyvateľstvo národov Sovietskeho zväzu sa od základu zmenilo. Zmizol z neho vzájomný pocit nedôvery a namiesto toho sa rozvíjal pocit obojstranného priateľstva medzi ľudom, ktorý tak položil základ naozajstnej bratskej spolupráci národov v systéme jednotného zväzového štátu.“''{{ref|78}}{{ref|79}}
&lt;/blockquote&gt;

V školách sa zaviedlo povinné vyučovanie [[ruština|ruského jazyka]], zmenila sa ukrajinská [[azbuka]], gramatika a slovníky sa priblížili k idealizovaným ruským. Používanie [[ruština|ruštiny]] sa na [[Ukrajina|Ukrajine]] značne rozšírilo{{ref|80}}. Podobné zmeny nastali aj v tlači. Keď na [[Ukrajina|Ukrajine]] v roku [[1931]] výchádzalo v [[ukrajinčina|ukrajinčine]] 90&amp;nbsp;% novín a 85&amp;nbsp;% časopisov, do roku [[1940]] ich percento pokleslo na 70&amp;nbsp;% a 45&amp;nbsp;%. V literatúre sa udomácnil princíp [[socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Významní ukrajinskí básnici a spisovatelia sa rozvíjali pod vplyvom [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]]. Situácia na konci 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]], keď štátna moc podporovala politiku [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]], bola presným opakom tej o desať rokov neskoršej, kedy vplyv [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] a ruskej kultúry nad [[Ukrajina|Ukrajinou]] panoval.

[[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] [[februárová revolúcia]] v roku [[1917]] príniesla do rýchlo sa rozvíjajúcich miest krajiny rozvoj priemyslu. Poľnohospodárstvo začalo postupne upadať a súkromné vlastníctvo v ňom bolo úplne zlikvidované. Tieto zmeny, a obzvlášť [[kolektivizácia]], boli na [[Ukrajina|Ukrajine]] sprevádzané neslýchaným násilím a cenou množstva ľudských obetí. Akékoľvek dobrá by sovietska modernizácia [[Ukrajina|Ukrajine]] priniesla, možno bez&amp;nbsp;sporu povedať, že tieto dobrá vyšli ukrajinský národ neskutočne draho.

=== Ukrajina medzi dvoma svetovými vojnami ===
{{Hlavný článok|Ukrajinci v Poľsku|Ukrajinci v Rumunsku|Ukrajinci v Česko-Slovensku}}
Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa na nedávnych územiach [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vytvorili nové štáty [[východná Európa|východnej Európy]]. Princíp samourčenia národov, ktorí [[boľševik|boľševici]] nasľubovali všetkým národom pod ich vedením bol húfne podporovaný, nie vždy sa však použil v správnom prípade, čoho výsledkom bolo, že nie každý národ dostal svoj nový štát. Menšinové národy sa preto začali búriť a sociálno-ekonomické problémy, ktoré trýznili tento región ešte z čias [[Ruské impérium|Ruského impéria]] iba prehlbovali napätú situáciu.

Ani sedemmiliónová menšina [[Ukrajinci|Ukrajincov]] to so svojím osudom nemala jednoduché. Ako jediná veľká menšina, ktorej obyvateľstvo bolo kedysi pričlenené k [[Rakúsko-Uhorsko|Habsburskej monarchii]], si nedokázala utvoriť svoj vlastný štát. Väčšina [[Ukrajinci|Ukrajincov]] sa tak stali štátnymi príslušníkmi [[Poľsko|Poľska]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

=== Ukrajina počas druhej svetovej vojny ===
{{Hlavný článok|Druhá svetová vojna}}
Od hroziacej [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá vypukla [[1. september|1. septembra]] [[1939]] mohli [[Ukrajinci]] máločo na základe vývoja jej situácie stratiť. Obavy z rán [[stalinizmus|stalinizmu]] a v západnej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]] zo strachu pred [[Poľsko]]m, [[Rumunsko]]m a [[Maďarsko]]m mnoho [[Ukrajinci|Ukrajincov]] dúfalo, že akékoľvek zmeny vo svete&amp;nbsp;–&amp;nbsp;hoci aj vojna&amp;nbsp;–&amp;nbsp;prinesú zlepšenie podmienok ich existencie v nasledujúcej etape ich dejín. Stalo sa však to, čo [[Ukrajinci]] vôbec neočakávali. Vojna radikálne zmenila situáciu ukrajinského obyvateľstva a ich osud bol ešte horší ako predtým. Keď [[Adolf Hitler]] v septembri [[1939]] napadol [[Poľsko]], na území [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]] sa ešte viac prejavili represálie obyvateľstva, ktoré v tejto oblasti rozbehol sovietsky režim. Ale nemecké vojská [[Červená armáda|Červenú armádu]] z územia [[Ukrajina|Ukrajiny]] vyhnali a v krajine zaviedli [[nacizmus|nacistický režim]], ktorý tu dosiahol svoj najväčší vrchol krutosti. [[Ukrajinci]], ktorí sa zrazu ocitli medzi režimom [[nacizmus|nacizmu]] a [[stalinizmus|stalinizmu]], navyše zbavení vlastného štátu, ktorý by hájil ich záujmy, boli nechránení pred spustočením vojnou a politikou totalitných krajín, ktoré v nej bojovali.

==== Prvá etapa ====
{{Hlavný článok|Sovietska okupácia Zakarpatska}}
Úlohu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a jej obyvateľstva v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] historici delia na dve etapy:
* Prvá etapa ([[1. september]] [[1939]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[22. jún]] [[1941]])&amp;nbsp;–&amp;nbsp;napadnutie [[Poľsko|Poľska]] [[Nemecko]]m a okupácia východnej hranice [[Poľsko|Poľska]] vojskami [[Červená armáda|Červenej armády]].
* Druhá etapa ([[22. jún]] [[1941]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;jeseň [[1944]])&amp;nbsp;–&amp;nbsp;napadnutie [[Zväz sovietskych socialistických republík|ZSSR]] [[Nemecko]]m až po vyhnanie nemeckých vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Počas celého tohto obdobia bolo [[Ukrajinci]] pod tlakom a vládou [[nacizmus|nacizmu]].

Základnou črtou tejto etapy, ktorá sa týkala iba [[Ukrajinci|Ukrajincov]] v [[Zakarpatsko|Zakarpatsku]], bol prechod ich území pod vlastníctvo okupantov, predovšetkým sovietov. Spomedzi mnohých faktorov, ktoré zapríčinili vojnu, najdôležitejší význam mali dve diplomatické dohody, ktoré na [[Ukrajina|Ukrajincov]] priamo vplývali. Keď [[30. september|30. septembra]] [[1938]] západné krajiny na čele s [[Anglicko]]m podpísali [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], pokúšali sa zmierniť [[Adolf Hitler|Hitlerove]] chúťky, dovolili mu rozčleniť [[Česko-Slovensko]] vrátane [[Zakarpatsko|Zakarpatska]]. Ale miesto toho, aby mu vyhoveli, v nacistoch prebudili ďalšie chúťky k teritoriálnym úlovkom. Druhým dokumentom bol [[pakt Ribbentrop-Molotov]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;nacisticko-socialistický pakt, jeden z najčudesnejších v dejinách uzatvárania zmlúv{{ref|81}}, podpísaný [[23. august]]a [[1939]]{{ref|82}}, na základe ktorého [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]] rozšíril svoj vplyv na územia [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]]. Keď [[Adolf Hitler|Hitler]] dostal od [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] garanciu neutrality [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], napadnutím [[Poľsko|Poľska]] vyprovokoval [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]].

==== Druhá etapa ====
{{Hlavný článok|Operácia Barbarossa|Ríšsky komisariát Ukrajina|Ukrajinci pod okupáciou Maďarska}}
Dňa [[22. jún]]a [[1941]] nacistické [[Nemecko]] nečakane napadlo [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]]. So stretom dvoch totalitárnych systémov sa začala vojna gigantických rozmerov a veľkej krutosti. Dôvera [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] k [[Adolf Hitler|Hitlerovi]], že nenaruší nacisticko-sovietsky pakt sa zrazu rozpadla. Navyše generáli [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] sa dopustili strategickej chyby, keď sa so svojimi veľkými vojskami ustanovili veľmi blízko hraníc, čím umožnili rýchlej tankovej divízii [[Nemci|Nemcov]] ich obkľúčiť a poraziť. Nasledovala porážka [[Červená armáda|Červenej armády]] za porážkou a [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]] na chvíľu zachvátila panika, že sa každú chvíľu zrúti.

V septembri roku [[1941]] [[Nemci]] dokonca zvíťazili v rade bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]], ktorých výsledkom bolo zajatie 650 000 vojakov sovietskej armády v [[Kyjev]]e. Za štyri mesiace od vpádu [[Nemecko|Nemecka]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[Nemci]] okupovali takmer celú [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Do decembra roku [[1941]] mali pod kontrolou okolo 80 miliónov obyvateľov (42&amp;nbsp;% obyvateľov bývalého [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]]) a ovládali väčšiu časť ekonomiky [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]]. Okrem toho zajali aj 3,8 milióna sovietskych vojakov, z ktorých 1,3 milióna bolo [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Celý vývoj udalostí nasvedčoval tomu, ako ľahko sa [[Červená armáda]] dokázala postaviť k obrane sovietskeho systému{{ref|83}}.

[[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] preto použil proti [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] taktiku „vypálenia zeme“, ktorá podľa jeho slov mala „nepriateľovi neznesiteľne strpčiť život“. Všetky priemyselné podniky, ktoré by mohli [[Nemci]] v boji použiť na svoj víťazný postup vpred dal podpáliť a zrovnať so zemou{{ref|84}}. Aby pred [[Nemci|Nemcami]] uchránil svoje priemyselné podniky [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ich vrátane pracovníkov a vedcov presťahoval na [[Ural]] a do oblasti [[stredná Ázia|strednej Ázie]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;tam, kam sa [[Nemci]] mohli len ťažko dostať. V ďalšej etape vývoja vojny sa tento krok masového sťahovania podnikov a ľudí ukázal ako múdry, pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] bol aj naďalej schopný odolávať v boji proti [[Nemci|Nemcom]].

==== Vláda nacizmu na Ukrajine ====
{{Hlavný článok|Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše}}
[[Súbor:Gitler-vizvolitel.jpg|thumb|Nacistický propagandistický plagát s ukrajinským nápisom Гітлер Визволитель (''Hitler Vyzvolyteľ''), čo v preklade znamená ''Hitler osloboditeľ'']]

Podľa názoru historikov [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ''„zo všetkých východných území, ktoré obsadila Hitlerova Tretia ríša, bola bez pochyby najdôležitejšia Ukrajina. Ona bola najväčšou sovietskou republikou, ktorá sa nevyhla okupácii Nemeckom, a tiež bola najväčšou zásobárňou produktov a pracovnej sily, ktorá nemala seberovných.“'' Nacistická vláda sa teda musela s touto cennou trofejou nejako vysporiadať, a tak vypracovala dva varianty. Prvý variant sa spájal s nacistickým ideológom [[:cs:Alfred_Rosenberg|Alfredom Rosenbergom]], ktorý [[Ukrajinci|Ukrajincom]] ponúkol vlastný štát{{ref|85}} (ten však mali pripravený v [[Nemecko|Nemecku]], pod ktorého nadvládou tam mali byť), ak ich budú podporovať v boji proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. Druhý variant, preferovaný väčšinou nacistov, vôbec nebral do úvahy záujmy ukrajinského ľudu, práve naopak, deportoval ich do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]] v [[Nemecko|Nemecku]].

Keď nadišiel čas vyhlásenia nacistického režimu na [[Ukrajina|Ukrajine]], [[Adolf Hitler]] v tejto oblasti vybral svojho námestníka [https://cs.frwiki.wiki/wiki/Erich_Koch Ericha Kocha], známeho svojou krutosťou, netrpezlivosťou a nenávisťou k [[Slovania|Slovanom]]{{ref|86}}{{ref|87}}{{ref|88}}. V auguste roku [[1941]] [[Adolf Hitler|Hitler]] rozdelil územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] na jednotlivé administratívne oblasti. Najväčšiu z nich s hlavným mestom [[Rovno]] (tzv. Reichkomisariat) dostal do opatery práve [[Erich Koch]]. Územie [[Halič]]e [[Nemci]] pripojili k [[Poľsko|Poľsku]] a [[Bukovina]] a časť juhovýchodnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] vrátane [[Odesa|Odesy]] sa stali súčasťou spojenca [[Nemecko|Nemecka]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Rumunsko|Rumunska]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;a utvorili oblasť [[Podnestersko]]. Iba oblasť okolo mesta [[Charkov]] bola pod správou nemeckej armády. Tieto kroky nemeckej vlády aj tak svedčili o presvedčení nacistického vedenia v tom, že „Ukrajina neexistuje... je to len geografické pomenovanie“.

Na prelome augusta a septembra roku [[1941]] [[Nemci]] uskutočnili ešte niekoľko krokov, ktoré sa hlboko odrazili na celom obyvateľstve [[Ukrajina|Ukrajiny]]. [[Erich Koch]] totiž začal pracovať na svojej hlavnej úlohe a prikázal vyviesť celé ukrajinské poľnohospodárstvo, aby vraj zachránil [[jednotné roľnícke družstvo|kolchozy]]. Bolo to však isté ako za čias sovietov, lenže v inej forme a pod iným názvom. Preto iba takýmto spôsobom ide vysvetliť fakt, že 85&amp;nbsp;% všetkého vybavenia [[Nemecko|Nemecka]] (vrátane úrodnej pôdy) mali [[Nemci]] z okupovaného sovietskeho územia [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Protinacistické nálady však ešte viac vzrástli, keď sa [[Adolf Hitler]] rozhodol, že ukrajinské obyvateľstvo odvezie do svojej ríše, kde ho zamestná ako [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|lacnú pracovnú silu]].

=== Obdobie stalinizmu na Ukrajine ===

{{Hlavný článok|Stalinizmus|Josif Vissarionovič Stalin}}
Veľký morálny stimul, ktorý víťazstvom v druhej svetovej vojne boľševici dosiahli [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] v jeho zámere ďalšieho rozvoja [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] nestačil. Bol presvedčený, že vojna sovietskej spoločnosti uštedrila vážny problém v jeho ideologickom smerovaní. Tých 70 miliónov sovietov, ktorí obývali zónu nemeckej okupácie, pracovali v [[Nemecko|Nemecku]] a dostali sa do jeho zajatia sa totiž zoznámilo so západným spôsobom života a bolo presvedčených, že taký [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]], aký chcel [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] vybudovať&amp;nbsp;–&amp;nbsp;nechcú. Okrem toho anexiou územia [[Ukrajina|Ukrajiny]] [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskym zväzom]] sa jeho súčasťou stalo aj mnoho ďalších ukrajinských občanov, ktorí sa na zlúčenie so sovietskou krajinou pozerali skepticky, alebo priamo nesúhlasili s jej ideológiou a smerovaním a politickým systémom v nej. Preto musel [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] posilniť kontrolu medzi ukrajinským obyvateľstvom, aby ich presvedčil o správnosti svojho smerovania. Medzi skupinu ľudí, ktorí sa zasadzovali za väčšiu liberalizáciu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a jeho kultúry poslal v roku [[1946]] svoju blízku „pravú ruku“&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Andrej Alexejevič Ždanov|Andreja Ždanova]], aby tam urobil poriadky{{ref|89}}.

[[Stalinizmus]] nakoniec pohltil všetky oblasti ukrajinského života&amp;nbsp;–&amp;nbsp;tak kultúru a náboženstvo{{ref|90}} ako aj literatúru{{ref|91}} a hudbu{{ref|92}}&amp;nbsp;–&amp;nbsp;a svoj vrchol dosiahol v roku [[1951]], keď autora básne „Milujte Ukrajinu!“ obvinili z nacionalizmu a prinútili ho verejne sa ospravedlniť. Takéto kroky sovietskej vlády sa však nekončili len pri obvineniach jednotlivých ľudí. Obeťami [[stalinizmus|stalinizmu]] bolo aj mnoho [[Židov]], ktorých sovieti prenasledovali a vraždili{{ref|93}}.

Keď však [[5. marec|5. marca]] [[1953]] veľký vodca [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]] [[Josif Vissarionovič Stalin]] umrel, [[Ukrajina]] a jej obyvateľstvo si vydýchla, pretože úmysel o zintenzívnení stalinistického režimu sovietom nevyšiel. Zakarpatským [[Ukrajinci|Ukrajincom]] sa smrťou [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] otvoril iný svet, s ktorým mali iba malé skúsenosti z rokov [[1939]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1941]]. Pripojenie [[Ukrajina|Ukrajiny]] k [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskemu zväzu]] pre nich znamenalo nový život a nové politické a kultúrne hodnoty v ňom.

==== Rusifikácia obyvateľstva ====
[[Súbor:Periodika a knihy.jpg|thumb|left|Percentuálne vyjadrenie vydávania periodik a kníh v [[ukrajinčina|ukrajinskom jazyku]] v rokoch [[1960]]{{--}}[[1980]]]]
Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] stálo vedenie [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] pred zložitým problémom ako zjednotiť vyše sto rôznych národov, keď každý z nich obýva v krajine vlastné územie, má svoju vlastnú kultúru, dejiny a ekonomické záujmy. Sovietski ideológovia poststalinského obdobia museli nájsť vhodný spôsob ako docieliť toto spojenie do jedného celku. Z tohto dôvodu vyvinuli niekoľko predstáv svojho smerovania:
* Rozkvet: v sovietskej vlasti všetky národy prežívajú nebývalý progres.
* Zblíženie: všetky národy od vzniku [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] sa majú časom zblížiť, aby utvorili nový typ spoločnosti{{--}}sovietsky národ.
* Rusifikácia{{ref|94}} (prispôsobenie): Keďže ruské obyvateľstvo v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]] počtom prevažovalo nad ostatnými národnosťami, [[Rusi]] navyše založili [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickú stranu]] a boli autormi sovietskeho systému ([[stalinizmus]]), zaujímali viac pozícií v štátnom aparáte a ich jazyk sa stal základným komunikačným prostriedkom v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;hľadelo sa naňho ako na základ, ktorý drží [[Zväz sovietskych socialistických republík]] pohromade.

[[Súbor:Ukrajincina.jpg|thumb|Počet [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorí označili [[ukrajinčina|ukrajinčinu]] za svoj rodný jazyk v rokoch [[1959]] a [[1979]]]]
Sovietske vedenie si preto myslelo, že čím viac sa druhé národy [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] budú podobať [[Rusi|Rusom]], tým silnejšie bude cítiť vzájomné zblíženie a solidárnosť. Západní vedci a disidenti však pod skrytým pojmom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;„rusifikácia neruských občanov“&amp;nbsp;–&amp;nbsp;videli, že zblíženie, zjednotenie a sovietsky národ je niečo iné ako to pôvodne sovietske vedenie zamýšľalo{{ref|95}}.

=== Stagnácia a pokus o reformy ===
{{Hlavný článok|Leonid Iľjič Brežnev}}
Od 60. rokov [[20. storočie|20. storočia]] sa začal prejavovať silný [[konzervativizmus]] brežnevovského krídla komunistickej strany. Obávajúc sa nečakaných zmien po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] byrokratické vedenie [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] dúfalo, že sa jej podarí zachrániť ten systém, ktorý v krajine zaviedol Stalin&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ale v o niečo mäkšej forme ako ju on prezentoval. Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] to znamenalo, že nie [[Kyjev]], ale [[Moskva]] bude v ich ďalšej etape vývinu histórie určovať smer.

Hoci sa sovietsky režim považoval za nezničiteľný, medzi obyvateľstvom rástli obavy o efektivitu a spôsob pozdvihnutia jeho životnej úrovne. V polovici 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] bola preto zmena režimu v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]] viac ako potrebná a ostré debaty okolo kandidátov na odvážlivú zmenu celej sovietskej spoločnosti boli v tých dňoch veľmi aktuálne.

==== Éra Michaila Sergejeviča Gorbačova ====
[[Súbor:Gorbatschow DR-Forum 129 b2.jpg|left|thumb|[[Michail Sergejevič Gorbačov]] v roku [[2007]]]]
{{Hlavný článok|Konstantin Ustinovič Černenko|Jurij Vladimirovič Andropov|Michail Sergejevič Gorbačov}}
Po smrti [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Iľjiča Brežneva]] v roku [[1982]] bol za predsedu komunistickej strany zvolený [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]], ktorý rovnako nechcel dopustiť, aby boli v krajine uskutočnené významnejšie reformy.
Černenko tak ako aj jeho mierne progresívnejší nasledovník [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]] v priebehu roka po nástupe do funkcie umrel. To bol signál, že vedenie strany potrebuje mladšiu, oveľa energickejšiu silu, ktorá by bola schopná potrebné reformy v krajine aj uskutočniť. Preto [[Ústredný výbor komunistickej strany Sovietskeho zväzu|ÚV KSSZ]] na svojom zasadnutí v roku [[1985]] do funkcie svojho predsedu zvolil [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michaila Sergejeviča Gorbačova]]. S jeho príchodom prišla aj nová generácia ľudí&amp;nbsp;–&amp;nbsp;prvých lídrov [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] po smrti Stalina v roku [[1953]], ktorí sa po jeho boku vypracovali na dôveryhodné osoby v krajine.

{{Hlavný článok|Perestrojka}}
Ihneď po nástupe do funkcie začal [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] propagovať prestavbu sovietskeho systému, no obzvlášť jej ekonomiky. Aby tento cieľ dosiahol, vyhlásil demokratický štýl vlády a postupne začal približovať myšlienky svojho režimu sovietskej spoločnosti, vyzývajúc svojich členov vlády k verejnej [[informovanosť|informovanosti]] vo veciach riadenia [[štát]]u a občanov k [[pluralizmus|pluralizmu]] myslí v rámci socialistického výberu.

{{Hlavný článok|Černobyľská havária}}
Ešte skôr než stihol [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] svoje veľké plány so [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskym zväzom]] uskutočniť, [[Ukrajina|Ukrajinu]] postihla [[Černobyľská havária|jadrová katastrofa globálneho rozsahu]]. Dňa [[26. apríl]]a [[1986]] 110 kilometrov severozápadne od [[Kyjev]]a vybuchol reaktor [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]]. Obrovská hustá rádioaktívna hmla, ešte väčšia ako po [[Zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki|zhodení atómovej bomby na Hirošimu]], zahalila okolie [[Černobyľ]]u a neskôr sa rozšírila aj na juhovýchodné územie [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Škandinávia|Škandinávie]]. Keď [[Moskva]] videla, že sa dôsledky výbuchu jadrovej elektrárne nedajú ukryť, požiadala o pomoc pri odstraňovaní následkov škody západné krajiny [[Európa|Európy]]. Dôsledkom celého nešťastia bolo vyše 35 000 mŕtvych ľudí a ani toto číslo podľa mnohých historikov nie je konečným. Vyše 135 000 [[Ukrajinci|Ukrajincov]] muselo navždy opustiť svoje domovy.

===== Gorbačovova glasnosť a Ukrajina =====
{{Hlavný článok|Glasnosť}}
Keď [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] po svojom nástupe do funkcie predsedu [[Ústredný výbor komunistickej strany Sovietskeho zväzu|ÚV KSSZ]] začal uskutočňovať prestavbu režimu v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]], v [[Moskva|Moskve]] bolo jasné, že sa bez ohľadu na skepsu sovietskej spoločnosti snaží presadiť svoje reformy.

Nové myšlienky [[glasnosť|glasnosti]] sa ihneď začali objavovať vo väčšine periodik v krajine. Začalo sa otvorene hovoriť o [[kult osobnosti|kulte osobnosti]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] a publikovali sa noví ruskí autori, ktorí zastávali čisto antisovietske názory. Tento boom „nového ducha“ sa však na [[Ukrajina|Ukrajine]] prejavoval pomaly nakoľko vedúce posty v krajine zastávali prívrženci brežnevovského režimu. Aj napriek tomu sa široký ohlas politiky [[glasnosť|glasnosti]] prejavil v [[Ľvov]]e&amp;nbsp;–&amp;nbsp;v hlavnom meste národne založených zakarpatských [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Tu sa zhromaždení disidenti a ich prívrženci v júni a júli roku [[1988]] uskutočnili niekoľko manifestácií, na ktorých otvorene demonštrovali proti utláčaniu ukrajinského národa. O mesiac neskôr ich však [[KGB]] začala svojským spôsobom zatýkať. Organizátorov manifestácií obvinila z „protisovietskej činnosti“ a niektorých z nich zatkla.

=== Nezávislosť Ukrajiny ===
{{Hlavný článok|Vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny}}
V septembri a októbri roku [[1990]] sa zdvihla rozsiahla vlna demonštrácii za samostatnosť [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Keď bol [[24. októbra]] [[1990]] z Ústavy [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] vypustený článok o [[vedúca úloha strany|vedúcej úlohe komunistickej strany]], prestal v krajine existovať sovietsky systém. Zmena v politickom systéme krajiny priniesla zblíženie s [[Ruská federácia|Ruskom]], ale zároveň s konfliktom kvôli polostrovu [[Krym]] priniesla aj politickú nestabilitu. Po pokuse o vojenský prevrat v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]] v auguste roku [[1991]] [[Ukrajina]] vyhlásila [[24. augusta]] [[1991]] bez ohľadu na ďalší osud [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] svoju [[Vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny|samostatnosť]].

[[Súbor:Leonid Kuchma.jpg|left|thumb|[[Leonid Daniilovič Kučma|Leonid Kučma]]]]
=== Prví prezidenti Ukrajiny ===
{{Hlavný článok|Leonid Makarovič Kravčuk}}
Dňa [[1. december|1. decembra]] [[1991]] bol s počtom 61,6&amp;nbsp;% právoplatných hlasov voličov do funkcie prvého prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] zvolený [[Leonid Makarovič Kravčuk|Leonid Kravčuk]]. Jeho ekonomickú politiku však [[Ukrajinci]] veľmi často kritizovali, pretože nezabraňoval korupcii v privatizácii štátneho priemyslu. Za jeho vlády ([[1992]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1994]]) na [[Ukrajina|Ukrajine]] vzrástla inflácia na svetové maximum&amp;nbsp;–&amp;nbsp;10 000&amp;nbsp;%{{ref|96}}. Milióny pôžičiek, ktoré si ukrajinská vláda vzala doslova krachli, štát nestíhal vyplácať mzdy robotníkom ani učiteľom.

Obyvateľstvo krajiny bolo jej vývojom a napätými vzťahmi s [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] šokované. Ľudia z priemyselnejšej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]], kde obyvateľstvo hovorilo prevažne [[ruština|rusky]] sa preto rozhodli, že v nasledujúcich voľbách podporia proruského kandidáta [[Leonid Danilovič Kučma|Leonida Kučmu]], ktorý niekoľkými sloganmi o boji proti korupcii, reštrukturalizácii ukrajinskej ekonomiky a väčšej integrácii s [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] si získal srdcia i hlasy celého ukrajinského národa a vo voľbách v roku [[1994]] dokázal poraziť svojho protikandidáta [[Leonid Makarovič Kravčuk|Leonida Kravčuka]], ktorý získal len 45,1&amp;nbsp;%.

{{Hlavný článok|Leonid Danilovič Kučma}}
Kariéra druhého prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa začala rozbiehať pomaly v roku [[1993]], keď sa v septembri vzdal funkcie ukrajinského premiéra a vo voľbách o rok neskôr ([[1994]]) kandidoval na post hlavy štátu. Po nástupe do funkcie ([[19. júl]] [[1994]]) zvýšil ekonomický rating krajiny obnovením ekonomických vzťahov s [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] a trhovou reformou. Krajine sa začalo dariť a keď po piatich rokoch nastal čas, aby si [[Ukrajinci]] znova zvolili svojho prezidenta, do tohto úradu, v ktorom zotrval do [[23. január]]a [[2005]], sa v roku [[1999]] dostal druhýkrát.

Jeho posledných päť rokov prezidentovania však bolo poznačených kontroverznými nahrávkami s pravdepodobným vrahom novinára [[Georgij Gongadze|Georgija Gongadzeho]], ktorého zavraždili v septembri roku [[2000]]. Tieto informácie, ktoré vyniesol na povrch ukrajinský opozičný politik [[Alexandr Alexandrovič Moroz|Alexander Moroz]] sa v konečnom dôsledku pre [[Leonid Danilovič Kučma|Leonida Kučmu]] stali osudnými. V ďalších prezidentských voľbách na post hlavy štátu už nekandidoval. Na tomto poste ho [[23. január]]a [[2005]] nahradil [[Viktor Juščenko]].

== Ukrajina v 21. storočí ==
=== Oranžová revolúcia ===
{{hlavný článok|Oranžová revolúcia}}
[[Súbor:Orange ribbon.png|thumb|Symbol [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] a solidarity s hnutím [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]]]
Vyústením prvej politickej krízy, ktorá [[Ukrajina|Ukrajinu]] zasiahla v roku [[2004]] bola tzv. [[Oranžová revolúcia]]{{ref|97}} ([[ukrajinčina|po ukrajinsky]]: ''Помаранчева революція'', ''Майдан''{{ref|98}}), ktorá vypukla [[22. november|22. novembra]] [[2004]] po vyhlásení výsledkov prvého kola prezidentských volieb Ústrednou volebnou komisiou [[Ukrajina|Ukrajiny]], na základe ktorých vyhral [[Viktor Juščenko|Juščenkov]] protikandidát [[Viktor Janukovyč]]. Výsledkom revolúcie bolo opätovné hlasovanie za prezidentských kandidátov v druhom kole, ktoré vyhral opozičný kandidát [[Viktor Juščenko]]. Po vyhlásení druhého kola ukrajinský parlament inicioval zmenu ústavy [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorej cieľom bolo znížiť úroveň významu sporných prezidentských volieb v krajine. Táto zmena ústavy vošla do ukrajinských dejín ako konštitučná reforma.

Zmena úradujúcej elity [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorá v krajine počas revolúcie vládla, radikálne zmenila smerovanie krajiny v jej nasledujúcom období dejín a dala tak vážny dôvod jej pozorovateľom na otvorenie témy tzv. [[farebná revolúcia|farebných revolúcií]], ktoré sa začali zmenou vlád v [[Srbsko|Srbsku]], pokračovali v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]] a [[Kirgizsko|Kirgizsku]].

=== Politická kríza na Ukrajine (2006) ===
{{Hlavný článok|Politická kríza na Ukrajine (2006)|Ropný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou (2005&amp;nbsp;–&amp;nbsp;2006)}}
Začiatkom roka [[2006]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] vyvrcholil po udalostiach roku [[2004]] druhý vážny problém. Päťdesiat päť poslancov národnej rady [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa vzdalo svojho mandátu v ukrajinskom parlamente, čím následne nemohol ďalej fungovať. Príčinou konfliktu bol vtedajší dlhodobý [[Ropný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou (2005&amp;nbsp;–&amp;nbsp;2006)|spor]] medzi [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] a [[Ukrajina|Ukrajinou]] o dodávkach [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] tiahnúci sa z prelomu rokov [[2005]] a [[2006]]. [[Ruská federácia|Rusko]] chcelo, aby [[Ukrajina]] za dodávky týchto dvoch komodít zaplatila viac, s čím nebolo spokojné ukrajinské vedenie. Toto zvýšenie cien sa však napokon prejavilo aj na svetovom trhu cien a obchodovania s [[ropa|čiernym zlatom]].

Konflikt bol formálne uzatvorený v noci z [[3. január|3.]] na [[4. január]]a [[2006]] podpisom dohody, z ktorou súhlasili obe strany. Ukrajinský parlament však využil túto dohodu na štrajk. Vláda [[Jurij Ivanovič Jechanurov|Jurija Jechanurova]] bola paralyzovaná a neskôr sa celkom rozpadla, hoci s menšinou dokázala vládnuť do [[25. júl]]a [[2006]], kedy ju [[Viktor Juščenko]] rozpustil a vymenoval novú.

[[Súbor:Julija tymoschenko 2002.jpg|left|thumb|[[Júlia Tymošenková]]]]
=== Politická kríza na Ukrajine (2007) ===
{{Hlavný článok|Politická kríza na Ukrajine (2007)}}
Nová vláda, ktorá vzišla z politickej krízy roku [[2006]] sa udržala pri moci sotva rok. Vnútropolitická kríza, ktorá vypukla dlhodobým bojom o moc medzi prezidentom [[Viktor Juščenko|Viktorom Juščenkom]] a premiérom [[Viktor Janukovyč|Viktorom Janukovyčom]], vyvrcholila [[2. apríl]]a [[2007]], keď prezident vydal príkaz o predčasnom ukončení mandátu národnej rady [[Ukrajina|Ukrajiny]] a na [[27. máj]]a [[2007]] vypísal termín predčasných volieb.

Medzitým však parlament vyhlásil prezidentov príkaz za nezákonný a o deň neskôr ([[3. apríl]] [[2008]]) ho postúpil na prešetrenie ústavnému súdu. Dňa [[25. apríl]]a [[2007]] preto [[Viktor Juščenko]] podpísal nový príkaz na rozpustenie parlamentu a predčasné voľby presunul na koniec júna. Začiatkom mája [[2007]] sa obe strany stretli na vzájomných rokovania, ktoré trvali tri týždne. Ani po tomto čase však nedospeli ku vzájomnej dohode a kompromisu, čím sa situácia koncom mája znova zostrila. Hroziacemu ozbrojenému konfliktu oboch strán&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ohlásenému na [[24. máj|24.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[26. máj]]a [[2007]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;sa však podarilo predísť. V noci z [[26. máj|26.]] na [[27. máj]]a [[2007]] sa po 12 hodinách rokovania dospelo k [http://www.president.gov.ua/ru/news/6344.html trojstrannej dohode], ktorá sa stala základom príkazu č. 497/2007 prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] zo dňa [[5. jún]]a [[2007]] o predčasných voľbách do ukrajinského parlamentu.

Tie sa konali [[30. september|30. septembra]] [[2007]]. Na základe ich výsledkov sa do parlamentu dostalo päť strán. [[Socialistická strana Ukrajiny]], ktorá prešla z „oranžovej koalície“ na stranu Strany regiónov a z ktorej vzišiel vtedajší premiér [[Viktor Janukovyč]] sa do parlamentu nedostala. [[Blok Júlie Tymošenkovej]] a strana [[Naša Ukrajina]] dostali v parlamente zo 450 kresiel 228 mandátov. Dňa [[29. november|29. novembra]] [[2007]] opätovne spoločne vytvorili „oranžovú koalíciu“ a [[18. december|18. decembra]] toho roku na druhýkrát za premiéra [[Ukrajina|Ukrajiny]] zvolili [[Júlia Tymošenková|Júliu Tymošenkovú]] a vláda [[Viktor Janukovyč|Viktora Janukovyča]] sa vzdala svojho mandátu.

Ani táto zmena však nepriniesla želaný výsledok. Opozícia blokovala prácu parlamentu, ktorý naďalej nebol uznášaniaschopný a za prvé tri mesiace svojej vlády dokázal prijať iba tri zákony! V určitých otázkach na danú problematiku prezident ani premiérka nedokázali nájsť spoločnú reč. Časť ukrajinských politológov a politikov túto patovú situáciu v ukrajinskej politike považovalo za pokračovanie krízy ukrajinského parlamentu, ktorá môže krajinu doviesť k štrajku vlády, ba dokonca k ďalším predčasným voľbám.

=== Politická kríza na Ukrajine (2008) ===
V polovičke septembra [[2008]] vyvrcholila na [[Ukrajina|Ukrajine]] už v poradí tretia politická kríza{{ref|99}}. Nezabránila tomu ani desaťdňová lehota, v ktorej mohli obe strany sporu krízu prekonať. Jej výsledkom bol teda rozpad vlády premiérky [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]]. Kríza bola vyústením sporov medzi prezidentom [[Viktor Juščenko|Viktorom Juščenkom]] a ukrajinskou premiérkou. Ukrajinský prezident vyhlásil termín predčasných volieb na Ukrajine na [[7. december|7. decembra]] [[2008]]. [[Júlia Tymošenková]] v nastávajúcich predčasných voľbách vidí prezidentovu snahu o jej zosadenie z postu premiéra Ukrajiny {{ref|100}}. Nepriamo to potvrdzujú aj slová prezidenta, ktorý pri ohlasovaní rozpustenia parlamentu povedal, že demokratickú koalíciu ako sa na [[Ukrajina|Ukrajine]] nazývalo spojenie [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] a [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]], zničila práve premiérka, a to údajne len pre svoje osobné (prezidentské) ambície. [[Júlia Tymošenková|Tymošenková]] navrhla, aby sa súčasné predčasné parlamentné voľby spojili s prezidentskými, pričom naznačila, že by kandidovala. [[Moscow Times]] pripomínajú, že [[Viktor Juščenko|Juščenko]] odišiel z deväť mesiacov trvajúcej koalície po tom, ako sa [[Júlia Tymošenková|Tymošenková]] spojila s opozíciou a poločne prijali rad zákonov, ktoré prezidentovi obmedzujú právomoci. [[Viktor Juščenko|Juščenko]] taktiež tvrdo kritizoval [[Ruská federácia|Rusko]] za zásah v [[Gruzínsko|Gruzínsku]] a Tymošenková to neurobila, bola zdržanlivá. Zároveň vyzvala na vyvážené vzťahy z [[Ruská federácia|Ruskom]].

Ukrajinské voľby si všímajú aj poľské noviny [[Dziennik]]. Podľa nich v zložení parlamentu zrejme ani po predčasných voľbách nebudú veľké zmeny. Zároveň citujú ukrajinské zdroje, podľa ktorých sa na hlasovaní zúčastní nová strana [[Blok Viktora Juščenka]] s prezidentom na čele. Jeho hlavným cieľom bude vojna proti [[Blok Júlie Tymošenkovej|Bloku Júlie Tymošenkovej]] o elektroreaktor v západnej a centrálnej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Denník sa odvoláva na zdroje z kancelárie prezidenta, ktorý chce na západe Ukrajiny využiť na boj proti [[Júlia Tymošenková|Tymošenkovej]] všetko  čo by ju mohlo oslabiť. Bude apelovať na vlastenectvo, vstup do [[Severoatlantická aliancia|Severoatlantickej aliancie]] a na boj proti ruke [[Moskva|Kremľa]]. Noviny citujú aj ukrajinského politológa [[Iľko Kučeriv|Iľka Kučeriva]], ktorý tvrdí, že [[Viktor Juščenko|Juščenko]] nemal inú možnosť než vypísať voľby. Podľa neho sa všetci politici na Ukrajine, vrátane prezidenta [[Viktor Juščenko|Juščenka]], dostali do slepej uličky a nie sú schopní dohodnúť sa. Preto zdôraznil, že nové voľby sú lepšie, ako neustále urážky čo je podľa neho tá dobrá stránka celej situácie. Zlá je, že [[Ukrajinci]] si uvedomili v akom nedokonalom štáte žijú. Politológ tvrdí, že príčinou predčasných volieb je najmä konflikt medzi [[Viktor Juščenko|Juščenkom]] a [[Júlia Tymošenková|Tymošenkovou]] o to kto vlastne vládne. Ak sa podľa neho neplní ústava a keď sa nestanoví kto hrá prvé husle, či  prezident alebo premiér, konflikty sa  budú opakovať.

Obe výrazné tváre ukrajinskej politiky, razantná [[Júlia Tymošenková]] s nevinne pôsobiacim dievčenským vrkočom a bojovne zjazvený [[Viktor Juščenko]], ktorý sa zotavil po ťažkej chorobe, podľa niektorých ale po otrávení nepriateľmi, sú v podstate jediné, ktoré sa dávajú  do súvislosti s predčasnými ukrajinskými voľbami. Iní politici akoby sa  vytratili {{ref|101}}. Nová deliaca čiara ukrajinskej politiky sa však už neťahá medzi tradične interpretovaným proruským a prozápadným táborom. Rivalmi nastávajúceho politického zápasu sú tvrdo prozápadný [[Viktor Juščenko]] a mierne prozápadná [[Júlia Tymošenková]], ktorá v posledných mesiacoch&amp;nbsp;–&amp;nbsp;a najmä po vojenskom zásahu [[Moskva|Moskvy]] v [[Gruzínsko|Gruzínsku]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;presadzuje, ako sama hovorí, vyváženú politiku medzi [[Ruská federácia|Ruskom]] a [[Európska únia|Západom]]. Opozičného [[Viktor Janukovyč|Viktora Janukovyča]], ktorý zastáva záujmy početnej ruskojazyčnej menšiny na [[Ukrajina|Ukrajine]] nateraz médiá ignorujú, čo však neznamená, že je marginálny. Naopak, jeho preferencie sú stále vysoké a jeho skutočná sila sa môže ukázať práve po voľbách. Mimochodom sily expremiéra [[Viktor Janukovyč|Janukovyča]] a premiérky [[Júlia Tymošenková|Tymošenkovej]] sú podľa prieskumov vyrovnané. [[Viktor Juščenko|Juščenkovo]] zoskupenie za nimi výrazne zaostáva. Bezprostredným vyhroteným vzťahom medzi prezidentom a premiérkou sa stal vpád ruských vojsk do [[Gruzínsko|Gruzínska]]. [[Viktor Juščenko]] reagoval mimoriadne ostro&amp;nbsp;–&amp;nbsp;odsúdil zásah [[Moskva|Moskvy]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;a vyhlásil, že tieto udalosti sú hrozbou aj pre [[Ukrajina|Ukrajinu]].

{{Hlavný článok|Rusko-gruzínsky konflikt na Kaukaze}}
Kroky premiérky po roztržke však boli neočakávané. V parlamente sa spojila so svojím dovtedajším úhlavným nepriateľom&amp;nbsp;–&amp;nbsp;proruskými silami&amp;nbsp;–&amp;nbsp;a zákonom obmedzila prezidentovi právomoci. Zároveň naznačila, že by chcela doterajší prezidentský systém vlády na [[Ukrajina|Ukrajine]] zmeniť na parlamentný. Pred týmto krokom však varoval napríklad aj bývalý ukrajinský prezident [[Leonid Kučma]]. Podľa neho by parlamentný systém [[Ukrajina|Ukrajinu]] ešte viac zdestabilizoval a označil ho za nevhodný na ukrajinské pomery. [[Viktor Juščenko|Juščenkova]] reakcia potom postupne viedla k vyhláseniu predčasných parlamentných volieb. Bloky oboch lídrov dávajú politológovia do súvislosti najmä s dôležitejšími prezidentskými voľbami v roku [[2010]], na ktorých sa očakáva súboj práve [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] a [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]]. Súčasný prezident už obvinil svoju potencionálnu súperku, že sa politikou ústretovejšou k [[Moskva|Moskve]] usiluje o podporu [[Ruská federácia|Ruska]]. V komplikovanej situácii na [[Ukrajina|Ukrajine]] vidí [[Viktor Juščenko]] tzv. ruskú ruku, ktorá by mohla [[Júlia Tymošenková|Júliu Tymošenkovú]] ako prezidentskú kandidátku podporiť. [[Ruská federácia|Rusko]] však momentálnu situáciu na [[Ukrajina|Ukrajine]] pokojne pozoruje a nevyjadruje sa k nej. [[Ukrajina|Ukrajinu]] ale súčasne viní z vojenskej podpory [[Gruzínsko|Gruzínska]] a konfliktov v [[Abcházsko|Abcházsku]] a [[Južné Osetsko|Južnom Osetsku]]. [[Moskva]] označuje dodávky ukrajinských zbraní do [[Tbilisi]] za nelegálne a žiada ich vyšetrenie. Všetky ruské obvinenia smerujú predovšetkým k [[Viktor Juščenko|Viktorovi Juščenkovi]] ako spojencovi gruzínskeho prezidenta [[Michail Saakašvili|Michaila Saakašviliho]]. Podľa pozorovateľov však permanentná nestabilita v regióne vyhovuje práve asertívnemu [[Ruská federácia|Rusku]]. Veď pokračujúca destabilizácia [[Ukrajina|Ukrajiny]] je popri mocenskom boji medzi prezidentom [[Viktor Juščenko|Viktorom Juščenkom]] a premiérkou [[Júlia Tymošenková|Júliou Tymošenkovou]], výraznou črtou nástávajúcich parlamentných volieb aj keď tie sú len predohorou k neskorším dôležitejším prezidentským.

Dňa [[16. december|16. decembra]] [[2008]] bola v ukrajinskom parlamente sformovaná vládnuca koalícia. Jej súčasťou sa stali politické bloky [[Blok Júlie Tymošenkovej|Júlie Tymošenkovej]] a [[Blok Vladimira Litvina|Vladimira Litvina]] a proprezidentská frakcia [[Naša Ukrajina-Narodná domobrana]]. Vznik novej aliancie je začiatkom konca dlhotrvajúcej parlamentnej krízy, ktorá v krajine vládne od polovice septembra [[2008]]. Na druhej strane vznik aliancie zabránil súčasnému prezidentovi [[Viktor Juščenko|Viktorovi Juščenkovi]] vyhlásiť v krajine predčasné voľby a [[Júlia Tymošenková|Júlii Tymošenkovej]] zase umožnil zachovať si post premiéra [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Podľa slov prezidenta [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] je to ''„začiatok cesty k politickému outsiderstvu“''. Súčasne práve na „koalícii troch“ a predsedovi vlády teraz leží celá zodpovednosť za situáciu v ukrajinskej ekonomike a dopad svetovej finančnej krízy v krajine. Predsedovia troch vládnych strán podpísali text zmluvy vzniku trojkoalície (tzv. Národný rozvoj, stabilita a poriadok), ktorým sa zaviazali nemeniť tie ustanovenia ukrajinskej ustavy, ktoré sa týkajú prerozdelenia moci prezidenta a parlamentu a zároveň potvrdili ochotu [[Ukrajina|Ukrajiny]] vstúpiť do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Severoatlantická aliancia|NATO]].

=== Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou ===
Prezidentské voľby v roku 2010 vyhral [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|V. F. Janukovyč]], keď získal 48 % hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Janukovyč novým ukrajinským prezidentem
  | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/80313-janukovyc-novym-ukrajinskym-prezidentem
  | dátum vydania =  08.02.2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = [[ČT24]]
  | miesto = 
  | jazyk =
}}/&lt;/ref&gt;. [[Strana regiónov]] tak získala post predsedu parlamentu, premiéra aj prezidenta. Za transparentné a čestné voľby označili pozorovatelia, medzi nimi aj [[OBSE]]. Janukovyč presadzoval okrem normalizácie vzťahov s Ruskom aj priblíženie krajiny so západom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Asociačná dohoda s Ukrajinou má zelenú
  | url = http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/clanok/asociacna-dohoda-s-ukrajinou-ma-zelenu-022873
  | dátum vydania = 17.09.2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = [[EurActiv.sk]], [[TASR]]
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; K podpisu asociačnej dohody o vstupe do Európskej únie malo dôjsť na summite Východnho partnerstva v novembri 2013. 21. novembra 2013 na summite vo [[Vilnius]]e však ukrajinský prezident Janukovyč odmietol pokračovať so slovami, že by takéto jednanie bolo pre Ukrajinu zatiaľ nevýhodné. Zdroje sa zhodujú na tom, že k takémuto kroku pristúpil v dôsledku tlaku vyvíjaného Ruskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Tvardzík
  | meno = J
  | odkaz na autora = 
  | titul = Boj o Ukrajinu sa vyostruje: Buď blokády alebo obmedzená suverenita
  | url = http://ekonomika.etrend.sk/svet/boj-o-ukrajinu-sa-vyostruje-bud-blokady-alebo-obmedzena-suverenita.html
  | dátum vydania = 25.11.2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = etrend.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141104151930/http://ekonomika.etrend.sk/svet/boj-o-ukrajinu-sa-vyostruje-bud-blokady-alebo-obmedzena-suverenita.html
  | dátum archivácie = 2014-11-04
  }}&lt;/ref&gt;

22. novembra 2013 došlo v hlavnom meste Kyjeve k prvej vlne demonštrácii, ktoré vyvrcholili pod označením [[Euromajdan]] pred Vianocami 2013. Na hlavnom Kyjevskom Námestí nezávislosti sa stretlo podľa odhadov až 200 000 ľudí, ktorí prišli vyjadriť nesúhlas so zastavením procesu zbližovania krajiny so západom. V januári 2014 v Kyjeve spustili na protestujúcich neznáme ozbrojené zložky streľbu a došlo tiež k stratám na životoch ako na strane protestujúcich tak i na strane polície a jednotiek ministerstva vnútra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kyjev: Demonstranti obsadili ministerstvo spravedlnosti, zemědělství i energetiky
  | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/259799-kyjev-demonstranti-obsadili-ministerstvo-spravedlnosti-zemedelstvi-i-energetiky/
  | dátum vydania = 26.01.2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = [[ČT24]]
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Po tom čo agresívne zrážky prerástli de neúnosných rozmerov bol prezident Janukovyč parlamentom 22. februára 2014 odvolaný a následne utiekol z krajiny. Za neštandardných okolností bol parlamentom zvolený za dočasného prezidenta [[Oleksandr Valentynovyč Turčynov|O. V. Turčynov]], predsedom vlády sa stal parlamentom zvolený [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]].

=== Krymská kríza a nepokoje na východe krajiny ===
Vnútorná nestabilita krajiny podnietila Ruských predstaviteľov k [[Krymská kríza|obsadeniu polostrova Krym]], ktorú vykonali s ich podporou proruskí ozbrojenci bez viditeľných vojenských označení. [[Krymská kríza|Obsadenie Krymu]] si vyžiadalo minimálne obete na životoch. [[6. marec|6. marca]] [[2014]] sa o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny jednohlasne vyslovil Krymský parlament, [[16. marec|16. marca]] toto rozhodnutie potvrdilo viacerými stranami kritizované referendum.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Krym vyhlásil samostatnost. Bylo ale referendum v pořádku?
  | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/266546-krym-vyhlasil-samostatnost-bylo-ale-referendum-v-poradku/
  | dátum vydania = 17.03.2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = [[Česká televízia]]
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Následne Krymský parlament 17. marca vyhlásil Krym za nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym a požiadal o vstup do Ruskej federáce.

Na Ukrajine sa medzitým [[25. máj]]a [[2014]] uskutočnili prezidentské voľby. V prvom kole ich vyhral oligarcha [[Petro Porošenko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = TASR, stl
  | titul = Petro Porošenko sa už vyhlásil za prezidenta. Druhé kolo podľa neho nebude
  | url = http://hn.hnonline.sk/svet-120/petro-porosenko-sa-uz-vyhlasil-za-prezidenta-druhe-kolo-podla-neho-nebude-618858
  | dátum vydania = 25.05.2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = [[Hospodárske noviny]]
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141026125355/http://hn.hnonline.sk/svet-120/petro-porosenko-sa-uz-vyhlasil-za-prezidenta-druhe-kolo-podla-neho-nebude-618858
  | dátum archivácie = 2014-10-26
  }}&lt;/ref&gt;

Krátko po zvrhnutí prezidenta Janukovyča vo februári vypukli v rusky hovoriacich oblastiach na východe Ukrajiny proruské protesty, ktoré neskôr prerástli do [[ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|ozbrojeného konfliktu s vládnymi silami]]. Tzv. separatisti vyhlásili v [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] dve samostatné ľudové republiky, ktoré označili ako tzv. [[Novorusko]]. Od polovice apríla 2014, kedy sa boje začali si do 10. augusta podľa správ pozorovateľov OSN boje vyžidali asi 2086 mŕtvých a 5000 zranených.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = ČTK
  | titul = OSN: Boje na východe Ukrajiny si vyžiadali dve tisícky mŕtvych
  | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/326748-osn-boje-na-vychode-ukrajiny-si-vyziadali-dve-tisicky-mrtvych/
  | dátum vydania = 13.08.2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V dôsledku bojov do polovice augusta opustilo svoje domovy na východe Ukrajiny vyše 800 až 850 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = UNHCR Says More Than 800,000 Displaced By Ukraine Conflict
  | url = http://www.rferl.org/content/refugees-ukraine-unhcr/26654070.html
  | dátum vydania = 26.10.2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = rferl.org
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Veľká časť z nich smerovala do Ruska. Počas bojov bol nad územím separatistov 17. júla 2014 bol pravdepodobne zostrelený civilný [[Boeing 777]] spoločnosti Malaysia Airlines letiaci z Amsterdamu do Kuala Lumpur ([[Let Malaysia Airlines 17]]). Okolnosti pádu lietadla sú dodnes predmetom vyšetrovania. Incident si vyžiadal životy 298 cestujúcich a členov posádky. Spolu s ozbrojeným konfliktom sa rozhorela aj intenzívna [[Informácia|informačná]] a [[propaganda|propagandistická]] vojna. 5. septembra 2014 v Bieloruskom Minsku podpísali predstavitelia separatistov a Ukrajiny dohodu o prímerí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na Ukrajině začal platit klid zbraní
  | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/285249-na-ukrajine-zacal-platit-klid-zbrani/
  | dátum vydania = 05.09.2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.10.2014
  | vydavateľ = Česká televízia
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Napriek faktu, že obe strany neprestali v plnej miere s bojovými operáciami, ich tempo aj rozsah sa výrazne zmiernili. Došlo tiež k výmene zajatcov. Cez zimu 2014/2015 sa boje medzi povstalcami a ukrajinskými jednotkami rozhoreli vo veľkej miere znovu do pôvodného rozsahu. Kvôli eskalácii konfliktu začali obe stranu znovu rokovať o prímerí. K dohode napokon došlo 12. februára opäť v Minsku. Prímerie má platiť od polnoci 15. februára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Tóda, M., TASR
  | titul = V Minsku dohodli prímerie pre Donbas, platiť začne v nedeľu
  | url = https://dennikn.sk/47968/v-minsku-dohodli-primerie/
  | dátum vydania = 12.02.2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 13.02.2015
  | vydavateľ = dennikn.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
# {{pozn|1}}Mali malý mozog, nízke čelo, a masívne čeľuste s veľkými zubami. Chodili vzpriamení a do veľkej miery mali šikovne rozvinuté ruky.
# {{pozn|2}}Boli pomerne vysokí, vzpriamení, a mali značne rozvinuté rozumové vlastnosti.
# {{pozn|3}}Skýti žijúci a poľnohospodáriaci na pravom brehu [[Dneper|Dnepra]]. [[Herodotos]] ich považoval za pôvodných obyvateľov tohto kraja. Svoj názov si zvolili od kočovníkov, ktorí si ich podrobili. Niektorí historici ich považujú za predkov [[Slovania|Slovanov]].
# {{pozn|4}}V ich rukách sa sústreďovala všetka politická moc. Boli to kočovníci, ktorí sami seba považovali najpočetnejšiu a najlepšie vyzbrojenú skupinu spomedzi ostatných kmeňov [[Skýti|Skýtov]]. Od mnohých iných kmeňov obývajúcich územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] vyžadovali, aby im platili daň.
# {{pozn|5}}Z doterajších dostupných zdrojov o [[Sarmati|Sarmatoch]] vyplýva, že svojím vonkajším vzhľadom a poľnohospodárstvom pripomínali [[Skýti|Skýtov]] a iné skoršie nomádske kmene. Jeden letopisec o nich píše: ''„Sú vysokí, krásni, svetlovlasí a zlosť v ich očiach vzbudzuje hrôzu. Nosili čiapky, dlhé nohavice a obuv z mäkkej kože. Jedli mäso, syr a pili mlieko. Žili v stanoch. Ich zvláštnosťou bola rola ženy v rodine.“''
# {{pozn|6}}[[Herodotos]] o legende pôvodu [[Sarmati|Sarmatov]], podľa ktorej pochádzajú zo zväzu amazónok zo [[Skýti|Skýtmi]] hovorí: ''„Sarmatské ženy žili ako niekedy amazonky. Zver lovili na koňoch, zúčastňovali sa vojen a obliekali sa ako muži.“''
# {{pozn|7}}V tejto teórii tvrdili, že [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] založili [[Varjagovia]] germánsko-škandinávskej národnosti na [[Západná Európa|Západe]] známej ako [[Vikingovia]] alebo [[Normani]]. Jej prívržencami boli okrem iných aj ukrajinskí vedci [[Michail Sergejevič Gruševskij|Michail Gruševskij]] a [[Nikolaj Ivanovič Kostomarov|Nikolaj Kostomarov]].
# {{pozn|8}}Americký vedec Jemeljan Pricak na margo etnického pôvodu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] povedal, že táto otázka je irelevantná. Podľa neho bola [[Kyjevská Rus]] od začiatku polyetnickým a mnohojazyčným obchodným zväzom, ktorý s cieľom ustanoviť kontrolu nad obchodnými cestami medzi [[Baltské more|Baltským]] a [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] vytvoril politicky jednotný štát&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]].
# {{pozn|9}}Podľa [[Legenda o založení Kyjeva|legendy o založení Kyjeva]], toto mesto založili bratia [[Kij]], [[Šček]] a [[Choriv]] a ich sestra [[Lybeď]] a podľa prvého z bratov mesto dostalo názov [[Kyjev]]. Hoci sú poznatky vedcov o dňoch založenia [[Kyjev]]a malé, dá sa predpokladať, že [[Anti|východní Slovania]] a [[Poľania]] sa postupne vo zväzoch viac presadzovali a časom si vytvorili vhodné podmienky na vytvorenie politickej a kultúrnej jednotky, ktorá sa nazýva [[Kyjevská Rus]].
# {{pozn|10}}''„Veľkomožné knieža bolo kupcom, ktorého činnosť sa fakticky sústreďovala v oblasti obchodovania so slabo rozvinutými mestami, ktorým na základe odovzdania dane panovníkovi, knieža zabezpečilo ochranu a poriadok. Takýmto spôsobom prví panovníci Kyjeva obohacovali nielen seba ale aj Kyjev, a to na úkor slabších miest, hoci im garantovali rôzne práva. Kyjev sa tak stal centrom veľkého, mocného a politicky schopného štátu.“''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;povedal na margo spôsobu výberu daní americký historik [[Richard Pipes]].
# {{pozn|11}}Autor [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] dobytie [[Konštantínopol]]u opisuje (zveličuje) slovami ''„...akoby sám knieža pribíjal na vstupnú bránu Konštantínopolu svoj erb.“''.
# {{pozn|12}}Ako sa neskôr v časoch panovania [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] ([[978]]/[[980]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1015]]) ukázalo, pokrstenie [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľgy]], ktorá v krste prijala meno Elena, zapustilo na území [[Kyjev]]a svoje korene. Susedstvo [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] s [[Dejiny Bulharska#Prvé bulharské cárstvo|Bulharmi]] a na novú vieru konvertovanými [[Poľské kráľovstvo|Poliakmi]] a [[Uhorsko|Uhrami]] len urýchlilo tento proces. Ale prijatie kresťanstva v takej podobe, akú [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prebral z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], sa predovšetkým vysvetľuje ako politická príčina.
# {{pozn|13}}Ťažko povedať prečo prišlo [[pravoslávie]] na územie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] práve z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] a nie [[Rímska ríša|Ríma]]. V roku [[1054]], kedy v oboch cirkvách nastal rozkol, [[Kyjevská Rus|Kyjev]] sa postavil na stranu [[Byzantská ríša|Konštantínopola]] a odvrhol [[katolicizmus]]. V konečnom dôsledku toto odvrhnutie [[katolicizmus|kresťanstva západného rítu]] bolo počiatkom budúcich dodnes beznádejne sa končiacich konfliktov medzi [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a najbližšími susedmi a nositeľmi katolíckej viery&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Poliaci|Poliakmi]].
# {{pozn|14}}''„Nechcem viac žiť v Kyjeve. Chcem žiť v Preslave na Dunaji, pretože tam je stred zeme mojej, tam sa nachádza všetka dobrota&amp;nbsp;–&amp;nbsp;od Grékov zlato, víno, ovocie, mäso&amp;nbsp;–&amp;nbsp;od Čechov a Uhrov striebro a kone a od Rusov kožušina a vosk, i meď, i potomstvo.“''
# {{pozn|15}}Všetky územia, na ktorých [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] vládol, mali ku koncu jeho vlády rozlohu takmer {{km2|800000}} a boli najväčšími územiami pod správou jedného panovníka vo vtedajšej [[Európa|Európe]].
# {{pozn|16}}[[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírovi I.]] sa ponúkali dve cesty&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[pravoslávie]] alebo [[islam]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;samozrejme, náboženstvá susediacich krajín s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]], s ktorými sa panovník snažil udržiavať čo najtesnejšie obchodné a politické vzťahy.
# {{pozn|17}}V [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] sa hoci hovorí, že ruskí poslovia odmietli [[islam]], pretože nedovoľoval jeho stúpencom požívať alkoholické nápoje a náboženstvo [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] predsalen vzbudzovalo v obyvateľoch [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] väčší záujem. V skutočnosti sa však [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] vôbec nerozhodoval podľa týchto kritérií, ale podľa konkrétnych politických a ekonomických faktorov.
# {{pozn|18}}Posledných dvoch [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírových]] bratov neskôr ruská pravoslávna cirkev kanonizovala za svätých.
# {{pozn|19}}Titul [[veľkoknieža Kyjevskej Rusi]] ([[ruština|po rusky]]: ''Князь всея Руси'') si panovníci [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] prisvojili od [[11. storočie|11. storočia]]. Prvým z nich bol [[Vsevolod I.|Vsevolod I. Jaroslavič]], panovník [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v rokoch [[1076]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1077]] a [[1078]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1093]].
# {{pozn|20}}Podľa zákonov [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] to bola najrozšírenejšia vrstva obyvateľsva [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[11. storočie|11.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[14. storočie|14. storočí]].
# {{pozn|21}}Analogické problémy postihli aj iné stredoveké štátne útvary [[Európa|Európy]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;napríklad [[Franská ríša|Franskú ríšu]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]].
# {{pozn|22}}Ukrajinský historik [[Štefan Tomašinskij]] sa na margo bojov o trón [[Kyjev]]a vyjadril, že v období rokov [[1146]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1246]] [[Kyjev]]u vládlo 24 kniežat až 47-krát. Z nich jedno bolo až sedemkrát na tróne, päť kniežat vládlo trikrát a osem po dva razy. Pozoruhodné je, že zo 47 panovaní kniežat 35 trvalo menej ako rok.
# {{pozn|23}}V roku [[1204]], keď sa v [[Bagdad]]e začal na začiatku [[14. storočie|14. storočia]] politicky vzmáhať v dávnych časoch prekvitajúci [[Abbasidský chalifát]], [[Kyjev]] dokonca stratil svojich dôležitých obchodných partnerov.
# {{pozn|24}}Práve nomádske kmene, s ktorými sa niektoré kniežatá snažili uzatvárať  manželské zväzky, boli odvekým nepriateľom panovníkov [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] čo sa potvrdilo aj v časoch nájazdov [[Tatári|mongolo-tatárskych kmeňov]] v [[13. storočie|13. storočí]].
# {{pozn|25}}Je však nesprávne interpretovať túto expanzívnu politiku kniežaťa [[Algirdas]]a na ukrajinské územie ako nájazd zúrivých tlúp z iných území. Ak by sme chceli nájsť vhodné slová na vyjadrenie tohto cieľavedomého procesu rozširovania litovského územia, mali by sme radšej hovoriť o pripojení a spojení dvoch krajín. Samotné litovské kniežatá považovali svoju expanzívnu politiku za „misiu zjednotenia území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]“, preto sa mnohí historici pri porovnaní [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]] a [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]] s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]] z hľadiska zachovania podobnosti tradícií viac prikláňajú k [[Kyjevská Rus|Staroruskému štátu]].
# {{pozn|26}}Viac o expanzívnej politike litovského kniežaťa [[Algirdas]]a sa nezachovalo, respektíve ďalšie informácie nie sú historicky dôkladne podložené.
# {{pozn|27}}Súčasťou dohovoru bola aj klauzula o prechode všetkých kompetencií na [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] ak [[Kazimír III. Veľký|Kazimír III.]] umrie a nezanechá mužského potomka.
# {{pozn|28}}Už v roku [[1375]] vzniklo v meste [[Ľvov]] prvé katolícke arcibiskupstvo, ktoré položilo základ rozvoju kláštorov [[františkáni|františkánov]] a [[dominikáni|dominikánov]], šíriacich novú vieru medzi poľskou, nemeckou, českou a uhorskou šľachtou.
# {{pozn|29}}Z formálneho hľadiska uzatvorením [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej únie]] si chcel nový poľský kráľ podmaniť a zničiť [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]]. Ale nezávisle od dohody medzi poľskými magnátmi a [[Vladislav II. (Poľsko)|Jogailom]], [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] zostalo dostatočne silným a životaschopným štátnym útvarom a litovská šľachta priveľmi sebavedomá, aby dovolila [[Poľsko|Poľsku]] pohltiť jeho územie.
# {{pozn|30}}Niekoľkokrát počas svojej vlády sa [[Vytautas]] snažil prerušiť vzťahy s [[Poľsko]]m a získať kráľovský titul pre seba. Hoci všetky tieto pokusy boli neúspešné, do veľkej miery dostatočne signalizovali silu a odhodlanie ukrajinskej a litovskej šľachty [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] držať krok s [[Poľsko]]m.
# {{pozn|31}}Pre ukrajinských feudálov zachovanie autonómie [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] znamenalo otázku života a smrti, nakoľko litovská šľachta považovala túto skupinu ukrajinského obyvateľstva na rozdiel od poľskej za seberovnú.
# {{pozn|32}}[[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] do istej miery pripomínalo [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]], pretože bolo zložené z niekoľkých polonezávislých údelných kniežatstiev, ktorým vládli kniežatá z rodu [[Gediminasovci|Gediminasovcov]] alebo ich bojari, a to na základe dobrej vôle panovníka. Tak ako kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktoré boli centrálne riadené z [[Kyjev]]a, kniežatstvá [[Dejiny Litvy#Litovké veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] patrili pod správu [[Vilnius]]u&amp;nbsp;–&amp;nbsp;hlavného mesta veľkokniežatstva a rezidencie litovských kniežat. Čím sa však [[Dejiny Litvy#Litovské Veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] od [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] za vlády kniežaťa [[Vytautas]]a podstatne odlišovalo bolo to, že knieža dokázalo zamedziť takej rozdrobenosti na menšie kniežatstvá, akú postihla [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a jej [[Staroruské kniežatstvo|kniežatstvá]]. Litovské veľkokniežatá boli totiž plne a jednoznačne najvyššími panovníkmi a nie len prvými spomedzi rovných v dynastii ako to bolo u [[dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]].
# {{pozn|33}}Koncom [[14. storočie|14. storočia]] preto uskutočnil rad reforiem, ktorými zabezpečil pevnejšie postavenie panovníkov z dynastie a zabránil tým hlbšie sa usadiť panovníkom v ich údelných kniežatstvách, pretože vedel, že potom by uprednostňovali svoje záujmy pred záujmami [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]]. Niektorých z nich dokonca podozrieval zo separatistických nálad.
# {{pozn|34}}Zmeny sa dotkli aj nižšej šľachty. Tá musela u absolvovať vojenský výcvik a na určitý čas slúžiť u kniežaťa v armáde. Iba tak si mohla zachovať právo na svoje územia a pozemky. Práve táto zmena bola ukrajinskej šľachte dovtedy celkom neznáma a ona sa tak stala objektom silnej centralizovanej moci litovského veľkokniežaťa.
# {{pozn|35}}Otázky, ktoré rozdeľovali tieto dva tábory boli pre oba národy životne dôležité, pretože sa v nich rozhodovalo o tom či [[Republika oboch národov|poľsko-litovská únia]] prežije, alebo či sa prejaví vplyv a dominancia [[Ukrajinci|Ukrajincov]] v [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovskom veľkokniežatsve]] ak na jeho tróne ostane [[Švidrigal]] a tým sa zároveň zamedzí dostup [[Poliaci|Poliakov]] k šírim ukrajinským územiam [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]].
# {{pozn|36}}V nej sa vyhlasovalo, že po páde [[Rím]]a, a [[Konštantínopol]]u sa mala [[Moskva]] stať tretím večným, svätým a svetovým impériom.
# {{pozn|37}}Navyše v [[14. storočie|14.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[16. storočie|16. storočí]] vyšli na scénu svetových dejín dve krajiny, ktoré mali najväčší zálusk na získaní území nie iba [[Ukrajina|Ukrajiny]], ale aj [[Krymský chanát|Krymského chanátu]] a [[Cárske Rusko|Moskovského cárstva]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Litva]] a [[Poľsko]]. Perspektívy prežietia ukrajinského etnika boli mizivé.
# {{pozn|38}}Ukrajincov v [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovskom štáte]] bolo vyše dvoch miliónov obyvateľov, čo je približne 28&amp;nbsp;% z celkového počtu 7,5 milióna obyvateľov štátu. Treba si uvedomiť, že [[Poľsko-litovský štát]] bol v dobe jeho vzniku (koniec [[16. storočie|16. storočia]]) najväčším štátom [[Európa|Európy]] z rozlohou vyše {{km2|815000}}, z ktorých iba {{km2|180000}} obývali [[Poliaci]], zvyšok si podelili medzi seba [[Litovci]], [[Bielorusi]], [[Židia]], [[Nemci]] a [[Arménci]].
# {{pozn|39}}Podrobnosti o ukrajinskom etniku pozri v článku [[Rusi]]!
# {{pozn|40}}Okrem katolíckej viery ho k podpore myšlienky cirkevnej únie viedol aj fakt, že únia by viac spájala [[Ukrajina|Ukrajinu]] a [[Bielorusko]] s [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]] a oddialila by ich od vplyvu susednej pravoslávnej [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]].
# {{pozn|41}}Koncom roka [[1595]] bola únia s [[Rím]]om oficiálne potvrdená pápežom [[Klement VIII. (pápež)|Klementom VIII.]] v [[Rím]]e. Pápežovi predložili 33 podmienok - zachovať tradičnú pravoslávnu liturgiu a obrady a tiež právo kňazov vstupovať do manželského zväzku a pod.. Pravoslávna cirkev zase vo veciach viery a dogmy uprednostňovala autoritu [[Rím]]a.
# {{pozn|42}}V liste rímskemu pápežovi označil štyroch biskupov, ktorí úniu uzatvárali za „vlkov v ovčom kožuchu, ktorí zradili svoje pastviny“ a vyzval obyvateľstvo na protest.
# {{pozn|46}}Slovo „kozák“ v [[turečtina|tureckom jazyku]] znamená slobodný a na svojom pánovi nezávislý človek, ktorý nemal jasne určené miesto v spoločnosti a obýval mierne obývané územia krajiny.
# {{pozn|47}}Domovinou [[kozáci|kozákov]] bola [[Záporožská Seč]]. Ležala na križovatke obchodnej cesty medzi [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]] a pobrežím [[Čierne more|Čierneho mora]], ktorá bola jej obyvateľmi hojne využívaná. [[Kozáci]] sa zvyčajne okrem obchodovania zaoberali aj rybolovom ťažbou soli v ústí [[Dneper|Dnepra]].
# {{pozn|48}}Výsledkom formovania novej spoločnosti, ktorá sa vytvorila na hraniciach [[Ukrajina|Ukrajiny]] v oblasti rieky [[Dneper]] bol vznik kozáckeho hnutia. Prví slovanskí kozáci sa v dejinách [[Ukrajina|Ukrajiny]] na jej území objavovali od [[1480]] roku a s rozmachom nevoľníctva v polovici [[16. storočie|16. storočia]] sa ich počet značne zvýšil. Spočiatku boli členmi kozáckeho hnutia chudobná šľachta, neskôr sa pridali [[Poliaci]], [[Bielorusi]], [[Rusi]], [[Moldavci]] ba dokonca [[Tatári]]. Najväčší podiel v hnutí však tvorili [[Ukrajinci]]. Hoci sa riadili princípom bratstva a rovnosti, postupne medzi nimi rôznorodosť názorov prevažovala nad spoločným zámerom a krokmi a často bola príčinou nepokojov a roztržiek. Ako príklad stačí uviesť ich pravidelné zjazdy, kde si zvykli voliť svojich kozáckych atamanov a hajtmanov, na ktorých vyhrávala tá strana, ktorá hlasnejšie kričala.
# {{pozn|49}}Najväčší rozmach dosiahli [[kozáci]] v rokoch [[1600]] – [[1620]], keď na svojich vojenských ťaženiach dobyli baštu [[Turci|Turkov]] na [[Čierne more|Čiernom mori]] – [[Varna (Bulharsko)|Varnu]] – a dostali sa až do [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. V roku [[1615]] a [[1620]] dokonca dvakrát vypálili prístav v [[Konštantínopol]]e.
# {{pozn|50}}Časom si [[kozáci]] vydobyli popredné miesto v ukrajinskej spoločnosti. Zúčastňovali sa na riešení otázky existencie ukrajinského národa a zaoberali sa opätovným nadväzovaním vzťahov, ktoré [[Ukrajinci]] stratili počas polonizácie ukrajinskej šľachty.
# {{pozn|51}}Nemenej nebezpeční boli [[kozáci]] aj na súši. Nespokojný turecký sultán [[Osman II.]] hromžil na poľského panovníka, ktorý nedokázal skrotiť [[kozáci|kozákov]] útočiacich na [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]] a zaútočil na [[Poľsko-litovský štát]]. [[Kozáci]] poľskému panovníkovi v boji proti tureckému sultánovi pomohli a spoločne s tureckú armádu porazili.
# {{pozn|52}}[[Poliaci]] si mysleli, že víťazstvom v povstaní vyriešili kozácky problém, pretože sa navyše medzi kozákmi po skončení povstania zostrili vnútorné konflikty. Preto na rokovaniach, ktoré povstanie ukončili sa kozáci dohodli na spolupráci s [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]], dufajúc, že znova im bude prinávrátený sociálny štatút a spokojnosť, ktoré boli pre nich nevyhnutné pre nakopovanie ich ďalšieho bohatstva.
# {{pozn|53}} Hoci si poľskí magnáti dokázali [[Ukrajina|Ukrajinu]] „scivilizovať“, stali sa jedným z faktorov nestability a napätia. Svoju politiku voči ostatným magnátom uskutočňovali na základe hesla „silný má vždy pravdu“. Tieto egocentrické a anarchistické tendencie a tiež slabá autorita kráľa prinútili poľské obyvateľstvo v pohraničných oblastiach [[Ukrajina|Ukrajiny]] uznať, že „v ich krajine vládne bezvládie“.
# {{pozn|54}}Tieto zeme patrili najbohatším a najmocnejším magnátom [[Európa|Európy]], navyše ich obýval ľud, ktorý bol vždy pripravený ísť do boja chrániť a bojovať o svoje záujmy.
# {{pozn|55}}[[Židia]] dodnes považujú [[povstanie Bohdana Chmeľnického]] za jednu zo svojich najhrôzostrašnejších udalostí vo svojich dejinách.
# {{pozn|56}}Toto číslo je len odhad, nakoľko chýbajú lepšie dôkazy! Niektoré odhady však uvádzajú až číslo 500 tisíc (!!!).
# {{pozn|57}}Práve pre jeho nesúhlas vyprovokoval nové povstanie. Navyše slepý náboženský fanatizmus poľskej spoločnosti, ktorá sa nevedela zmieriť s myšlienkou zrovnoprávnenia pravoslávnej a katolíckej cirkvi urobil zo [[Zborovská mierová zmluva|Zborovskej mierovej zmluvy]] fikciu, nedodržiavanú oboma stranami, a tak [[24. december|24. decembra]] [[1560]] (podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[5. január]]a [[1561]]) poľský sejm vyhlásil [[kozáci|kozákom]] novú vojnu.
# {{pozn|58}}Kozácka armáda sa zo 40 000 členov zúžila na polovicu a vláda a kompetencie hajtmana sa vymedzili len na územie [[Kyjev]]a.
# {{pozn|59}}Najpravdepodobnejší kandidát na tento post bol pravoslávny moskovský cár, s ktorým [[Bohdan Chmeľnický]] vychádzal dobre, možno práve preto, lebo boli obaja tej istej viery.
# {{pozn|60}}Časom si na akt uzatvorenia Perejaslavskej zmluvy vytvorili ruskí historici päť odlišných názorov. Podľa ruského právnika Vasilija Sergejeviča zmluva symbolizovala personálnu úniu medzi [[Moskovská Rus|Moskovskou Rusou]] a [[Ukrajina|Ukrajinou]], na čele ktorých stál jeden monarcha, ale dve rôzne vlády. Iný ruský právnik [[Nikolaj Diakonov]] si myslí, že „osobným podriadením sa“ ruskému cárovi, [[Ukrajinci]] bezpodmienečne súhlasili, aby ich zeme pohltila [[Moskovská Rus]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;preto táto zmluva bola „reálnou úniou“. Naopak ruský historik [[Benedikt Alexandrovič Mjakotin|Benedikt Mjakotin]] a ukrajinský historik [[Michail Sergejevič Gruševskij|Michail Gruševskij]] považovali Perejaslavskú zmluvu za formu vazalskej závislosti, v ktorej silnejšia strana (ruský cár) súhlasila s ochranou slabšej strany ([[Ukrajinci|Ukrajincov]]) bez toho, aby nejakým spôsobom zasahovala do jej vnútorných záležitostí. [[Ukrajinci]] boli na oplátku povinní cárovi platiť daň a byť k dispozícii v čase vojny s určitým počtom vojakov. Iný ukrajinský historik [[Vjačeslv Kazimirovič Lipinskij|Vjačeslav Lipinskij]] si myslí, že podpísanie Prejaslavskej dohody, nebolo ničím iným než len uzatvorením dočasného vojenského zväzu medzi [[Moskovská Rus|Moskovskou Rusou]] a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Za komunistického režimu sa v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] tvrdilo a v roku [[1954]] na oslavách 300. výročia rusko-ukrajinského zväzu v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväze sovietskych socialistických republík]] aj vyhlásilo (pravda, nie vedcom, ale [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickou stranou]]), že Perejaslavská dohoda bola kulminačným momentom v odvekej snahe [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Rusi|Rusov]] k opätovnému zjednoteniu a že toto opätovné zjednotenie týchto dvoch národov bolo základným cieľom protipoľského [[Povstanie Bohadana Chmeľnického|povstania Bohdana Chmeľnického]] v roku [[1648]]. Oficiálna sovietska teória o tomto povstaní hovorí, že „záchrana ukrajinského národa je možná iba v jednote s veľkým ruským národom“. Túto teóriu sa v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] snažil vyvrátiť ukrajinský vedec [[Michail Julianovič Brajčevskij|Michail Brajčevskij]], čo malo za následok prudký pád jeho kariéry. Pre sovietskych historikov zostala takáto interpretácia [[Povstanie Bohdana Chmeľnického|povstania Bohdana Chmeľnického]] povinnou, ak chceli zachovať podporu a priazeň [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strane Sovietskeho zväzu]].
# {{pozn|61}}To, či tento krok bol alebo nebol správny, ukázal čas. Dodnes sa však na [[Ukrajina|Ukrajine]] mnohí historici medzi sebou hádajú, či to bolo v tom čase nevyhnutné. Navyše dnes sa už k originálnym dokumentom z [[18. január]]a [[1654]] nedá dostať, nakoľko sú spálené. Zostali len nepravdivé kópie alebo preklady. Ruský archivár [[Peter Šafranov]] si dokonca myslí, že tieto dokumenty boli dokonca sfalšované ruskými pisármi.
# {{pozn|62}}Podrobný opis tejto udalosti podáva vo svojej reportáži jeden poľský komandant: ''„Podľa môjho názoru iba samotný počet mŕtvych bábätiek, ktoré boli nájdení na cestách a v domoch dosiahol desať tisíc. Prikázal som ich pochovať do poľa, i v jednom spoločnom hrobe bolo viac ako 270 tiel. Všetky bábätká mali menej ako jeden rok, nakoľko starších naverbovali na roboty. Skupiny roľníkov, ktorí sa zachránili ich oplakávajú.“''
# {{pozn|63}}Počas bojov proti [[Poliaci|Poliakom]] [[Švédi]] nečakane zaútočili na spojenca [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Moskovská Rus|Moskovskú Rus]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;aby oplatili dávnu prehru vo vojne o prístup k [[Baltské more|Baltskému moru]] z čias [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV. Hrozného]]. Napätie v rusko-ukrajinských vzťahoch začalo postupne narastať a presúvalo sa aj na územie [[Bielorusko|Bieloruska]]. Tu sa rozbehla súťaž jednej tretiny [[Kyjevská Rus|Rusi]] ([[Ukrajinci]]) proti druhej (Moskviti) o tretiu časť ([[Bielorusi]]), ktorá vojne vôbec neprospievala a v konečnom dôsledku vytesnila [[kozáci|kozákov]] z územia [[Bielorusko|Bieloruska]].
# {{pozn|64}}[[Ukrajinci]] sa počas pridruženosti k impériu ([[18. storočie|18.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[19. storočie]]) nazývali [[Malorusi|Malorusmi]], v sústave [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] zase [[Rusíni]].
# {{pozn|65}}Na čele gubernie stál gubernátor, ktorého do funkcie menoval cár. Pod gubernátorom stál úradník&amp;nbsp;–&amp;nbsp;volený miestnou šľachtou,&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorý mal na starosti výber dane, udržiavanie poriadku a vzdelávanie obyvateľstva.
# {{pozn|66}}Dokonca sa museli vraždiť medzi sebou, nakoľko boli účastníkmi boja na oboch stranách!
# {{pozn|67}}Na vznik [[Spoločná ukrajinská rada|Spoločnej ukrajinskej rady]] reagovali aj socialisti z ruskej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]] a vytvorili podobný spolok&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Zväz oslobodenia Ukrajiny]] na čele s [[Vladimir Viktorovič Dorošenko|Vladimirom Dorošenkom]],&amp;nbsp;–&amp;nbsp;ktorý zastrešoval [[Ukrajinci|Ukrajincov]] v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]]. Jej cieľom bolo vyhlásiť [[Ukrajina|Ukrajinu]] za samostatný štát, a to ako prvá organizácia medzi všetkými ostatnými. Na to, aby tento cieľ dosiahla, začala spolupracovať s [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m na osamostatnení sa od [[Ruské impérium|Ruska]].
# {{pozn|68}}Obyvateľstvo, ktoré tam ostalo sa ocitlo pod okupáciou [[Ruské impérium|Ruského impéria]] a jeho vládni predstavitelia im dali rýchlo na vedomie, že ich územie nepovažujú za nové a dočasne získané územie, ktoré sa volá inak ako „dávna ruská zem“, ktorá je teraz „navždy spojená s Matkou Rusou“. (Neskôr sa rozprávanie o území [[Halič]]e dostalo do života ukrajinského obyvateľstva ako ''Mýtus o „ruskej“ Haliči''.) Na jeho čele stál generál-gubernátor [[Georgij Alexejevič Bobrinskij|Georgij Bobrinskij]], ktorý okamžite po nástupe do funkcie začal za veľkej podpory rusofilov uskutočňovať politiku [[Mazepizmus|mazepizmu]] proti členom [[Ukrajinské národné hnutie|Ukrajinského národného hnutia]] ([[Julian Andrejevič Javorskij|Julian Javorskij]], [[Vladimir Feofilovič Dudykevič|Vladimir Dudykevič]]).
# {{pozn|69}}Na jej ústupe začala časť maďarského vojska terorizovať ukrajinské obyvateľstvo, ktoré neskôr bez obvinenia súdilo a popravovalo. Navyše v rakúskych koncentračných táboroch ([[Thalerhoff]], [[Graz]]) skončilo vyše 30 000 [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. O tom sa však dodnes na základe rozhodnutia parlamentu z roku [[1917]] nehovorí.
# {{pozn|70}}Cársky minister zahraničných vecí po jeho zatknutí spokojne vyhlásil, že ''„teraz je ten správny čas, kedy treba raz a navždy skoncovať s ukrajinským hnutím“.''
# {{pozn|71}}Tá však nemala reálnu podporu v národe, pretože jej administratíva sa nachádzala v chaose a jej polícia bola takmer celá rozpustená. Navyše na nej zostal celý hnoj národom nepopulárnej [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].
# {{pozn|72}}[[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradská rada]] podriadená socialistom, spomedzi ktorých [[boľševik|boľševici]] tvorili iba menšinu, predstavovala náhodné zhromaždenie radikálnej inteligencie, robotníkov a vojakov, ktorej cieľom bolo prehĺbiť revolúciu a postaviť nové spoločenstvo na základe socialistických princípov.
# {{pozn|73}}Na XII. zjazde vedenie [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]] položilo základy politiky podstaty. Tá sa zakladala na podpore predstaviteľov neruských národov, ktorí v štátnom aparáte rozširovali svoj materinský jazyk a šírili tak kultúru a sociálny rozvoj iných národov. Ukrajinských dejinách táto politika ostala pod názvom [[ukrajinizácia]].
# {{pozn|74}}Takáto veľká zainteresovanosť sa vysvetľuje niekoľkými faktormi: aby mohla sovietska spoločnosť slúžiť ako príklad nového politického zriadenia, musela byť vzdelaná, navyše vzdelané obyvateľstvo zvyšovalo potenciál výroby a moc štátu (ideologický pohľad); vzdelanie ponúkalo neuveriteľné možnosti priblížiť nasledujúcim generáciám sovietskych občanov krajinu [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] (národný pohľad).
# {{pozn|75}}Existovali plány reorganizácie [[Červená armáda|Červenej armády]] na princípe ich územného rozloženia. Ich iniciátorom bol veliteľ [[Červená armáda|Červenej armády]] v [[ruská občianska vojna|občianskej vojne]] [[Michail Vasilevič Frunze|Michail Frunze]].
# {{pozn|76}}''„To je pravda, že samozrejme máme akú-takú predstavu o hladomore na juhu [[Zväz sovietskych socialistických republík|Ruska]], ktorú sme nadobudli z tlače... Nechceme ju však uverejniť, pretože by to uškodilo sovietskej vláde a našim vzťahom s ňou.“''
# {{pozn|77}}Tieto zmeny vo vedúcej politike [[Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|ÚV KSSZ]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] vrátane príchodu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] na čelo strany historici okomentovali ako „návrat Rusov“. Keď v roku [[1933]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] namiesto ruského šovinizmu zavádzal v [[Moskva|Moskve]] miestny nacionalizmus, začal sa koniec [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]] a a represálie zainteresovaných v ukrajinskej kultúre. Značne sa znížil počet ukrajinských škôl a učiteľov, z knižníc boli povyhadzované najlepšie diela ukrajinskej vedeckej a krásnej literatúry. Takisto bolo dokonca zakázané spievať ukrajinské ľudové piesne a zatvorené všetky ukrajinské divadlá. Pracovníkom v múzeách prikázali „idealizovať dejiny kozáctva“ a štátna moc v [[Moskva|Moskve]] v konečnom dôsledku využívala každú príležitosť na to, aby hanebne pohŕdla a povzniesla sa nad „národnou teóriou samostatnosti Ukrajiny“.
# {{pozn|78}}Práve tu má korene tvrdenie, ktoré hovorí, že ruský jazyk bol jazykom mieru a pokroku. Najlepšie totiž zodpovedal úlohám rozvoja internacionálneho priateľstva, spolupráce a progresu.
# {{pozn|79}}[[Rusi]] nielenže vychvaľovali svoj jazyk, ale ho aj idealizovali a tiež aj samých seba za svoje úspechy v revolúciách. Dokonca sa označovali za mystických patrónov druhých národov [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] a celého sveta. Príkladom tejto novej propagandistickej línie bolo tvrdenie, že ''„Ruský národ je veľký národ, ktorý pomáha ľudstvu dosiahnuť víťazstvá demokracie a socializmu. Pod vedením svojej robotníckej triedy sa ako prvý národ v histórii oslobodil od kapitalistických ideí. Robotnícka trieda sa totiž mohla oslobodiť spod národného, politického a ekonomického útlaku celej veľkej rodiny národov, ktoré obývali bývalé Cárske Rusko.“'' Sovietski ideológovia mohli práve týmto dokázať, že nová [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] politika predstavovala návrat k tradičnému ruskému šovinizmu a bola nádejnou cestou k progresu, socializmu a internacionalizmu.
# {{pozn|80}}Už v roku [[1935]] začali členovia [[Komunistická strana Ukrajiny|Komunistickej strany Ukrajiny]] postupnú deukrajinizáciu, ba dokonca prestali hovoriť po [[ukrajinčina|ukrajinsky]].
# {{pozn|81}}[[Adolf Hitler]], ktorý evidentne neskrýval nenávisť k sovietskemu systému a svojim teritoriálnym pretenciám na východe [[Európa|Európy]], chcel predovšetkým neutralizovať [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]] dúfajúc, že sa mu ho podarí obrátiť na jeho starnu a spoločne s ním napadnúť [[Francúzsko]] a [[Anglicko]], a tak získať čas na prípavu na vojnu, pokým bude medzi „kapitalistami“ prebiehať vzájomné vykorisťovanie.
# {{pozn|82}}Okrem požiadaviek, ktoré dohovor dvoch štátov riešil, zmluva predbežne počítala aj s výmenou zbraní a polotovarov. Navyše, jeho súčasťou bol aj tajný protokol, v ktorom sa [[Adolf Hitler|Hitler]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] dohodli na rozdelení svojho vplyvu v [[Európa|Európe]].
# {{pozn|83}}Z tohto všetkého neskôr obviňovali ukrajinské obyvateľstvo, ktoré vojakom [[Červená armáda|Červenej armády]] v obrane vlasti nepomáhalo, navyše [[Ukrajinci]] v [[Zakarpatsko|Zakarpatsku]] vítali [[Nemci|Nemcov]] ako svojich osloboditeľov spod útlaku sovietov a očakávali od nich, že aspoň trocha zmäkčia stalinistický režim. Je preto pochopiteľné, že sa v nemeckej tlači vyskytli obrázky ako [[Ukrajinci]] vítajú nemecký [[Wehrmacht]] s tradičným chlebom a soľou.
# {{pozn|84}}[[Kyjev]] znášal ešte väčšie straty, než pri napadnutí [[Nemci|Nemcami]], keď pri náletoch sovietov boli zničené jeho najznámejšie stavby. V [[Donbas]]e zase [[boľševik|boľševici]] zatopili takmer všetky bane a zničili všetkých 54 vysokých pecí v republike.
# {{pozn|85}}Podľa rasovej doktríny nacistov boli všetci [[Slovania]] ľuďmi druhej kategórie, ktorým prislúchalo slúžiť [[Nemci|Nemcom]], navyše podľa [[Adolf Hitler|Hitlera]] bolo územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] objektom nemeckej koloniálnej expanzie a [[Ukrajinci]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;budúci otroci nemeckých kolonistov.
# {{pozn|86}}Známy je jeden z jeho výrokov: ''„Ak so mnou bude za jedným stolom sedieť Ukrajinec, som povinný mojim mužom povedať, aby ho zastrelili.“''
# {{pozn|87}}Podobne nacistický režim zaobchádzal aj so židovským obyvateľstvom. Na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] boli súčasťou asi 50 [[geto|giet]], nakoniec skončili vo vyše 180 [[koncentračný tábor|koncetračných tábroch]] rozmiestnených po celej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Za niekoľko mesiacov okupanti, no najmä skupiny SS, zavraždili približne 850 000 [[Židia|Židov]].
# {{pozn|88}}Taká istá situácia bola so sovietskymi zajatcami. Z 5,8 milióna zajatých sovietov v rukách [[Nemci|Nemcov]], zomrelo asi 3,3 milióna (z toho 1,3 milióna na [[Ukrajina|Ukrajine]]).
# {{pozn|89}}''„Našou úlohou je skoncovať s buržoáznou kultúrou, ktorá sa nachádza v stave úpadku!“''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;povedal, no ak bolo [[Andrej Alexejevič Ždanov|Ždanovovým]] cieľom odstrániť vplyv západnej kultúry na [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]], sovietskemu národu mal ponúknuť lákavejšiu alternatívu. Preto jeho ideologická kampaň dala nový počiatok vyzdvihovaniu ruskej kultúry a vedeckých úspechov. Sovieti vždy mali človeka, ktorý rozvil ideu každého vynálezcu zo západu, pre každého najlepšieho spisovateľa západu našli adekvátneho, či dokonca lepšieho ruského autora a pre každého slávneho štátnika zo západných krajín [[Európa|Európy]] mali ruského politika s ešte väčšími politickými úspechmi. Táto nová forma ruského nacionalizmu nebola ničím neočakávaným. Ešte v máji roku [[1945]] ju [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] spomenul vo svojom prejave o ruskom národe.
# {{pozn|90}}Jedným z prvých adeptov na ataky zo strany sovietov bola gréckokatolícka cirkev. Priestor na útok na národnú cirkev [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]] sa utvoril [[1. november|1. novembra]] [[1944]], keď umrel jej metropolita [[Andrej Šeptickij]]. Kňazi sa bránili, nič im to však nepomohlo a príslušníci [[NKVD]] medzi nimi rozmetali teror. Dňa [[8. marec|8. marca]] [[1946]], a to bez účasti biskupov ich dokonca prinútili zorganizovať synodu, na ktorej zhromaždení riešili otázku budúcich vzťahov s rímskym pápežom. Sovieti však mali plán už dopredu premyslený. Výsledkom synody bolo totiž totálne zničenie gréckokatolíckej cirkvi v regióne [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]] do roku [[1951]], zrušenie záverov Brestskej únie z roku [[1596]] a spojenie gréckokatolíckej cirkvi s ruskou pravoslávnou cirkvou a nie [[Rím]]om. Ak mnohí kňazi nechceli podľahnúť sovietskej taktike teroru, museli sa vzdať svojej dovtedajšej viery a prestúpiť na [[pravoslávie]], inak ich posielali do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]] a [[gulag]]ov na [[Sibír]]. Sovietskemu režimu sa však aj tak nepodarilo donútiť vzdať sa niektorých verných kresťanov svojej viery, ktorí aj po prechode na [[pravoslávie]] zachovávali svoje gréckokatolícke obrady a svätili svoje sviatky. Nezastaviteľný teror sovietskej propagandy proti gréckokatolíkom svedčil o nesmrteľnej vernosti [[Ukrajinci|Ukrajincov]] zo [[Zakarpatsko|Zakarpatska]] k svojej dávnej viere.
# {{pozn|91}}Ukrajinské literárne časopisy a encyklopédie obviňovali z upriamovania sa na čisto ukrajinské témy.
# {{pozn|92}}Veľké útoky na svoju osobu a tvorbu zažívali ukrajinskí hudobní skladatelia, ktorých obviňovali z toho, že vo svojich dielach rozvíjali tradičné ukrajinské témy. Napríklad operu [[Konstantin Fedorovič Daňkevič|Konstantina Daňkeviča]] [[Bohdan Chmeľnickij (opera)|Bohdan Chmeľnickij]] sovietska moc kritizovala za to, že ruský národ v nej nemá dostatočne jasne stanovené miesto a úlohu.
# {{pozn|93}}Mnoho židovských spisovateľov, vedcov a umelcov bolo prenasledovaných a obvinených z [[kozmopolitizmus|kozmopolitizmu]] a [[kolaborácia|kolaborácie]] s [[Ukrajinci|Ukrajincami]], ktorí sa snažili [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskemu zväzu]] škodiť.
# {{pozn|94}}Politika rusifikácie však celkom nezabránila procesu prestavby ukrajinského národa. Dve jeho generácie ešte stále samých seba nazývali [[Malorusi|Malorusmi]], [[Chochlovia|chochlami]] alebo jednoducho miestnymi obyvateľmi, generácia neskôr (zakarpatskí [[Ukrajinci]]) zase [[Lemkovia|lemkami]] a [[Rusíni|rusínami]]. Na všetky tieto etnografické skupiny sa však na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] pozeralo ako na príslušníkov ukrajinského národa, teda [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a nebral sa do úvahy rozdiel v regionálnej kultúre! Dnes si však už deti ich detí pod vplyvom vývoja dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] hovoria [[Ukrajinci]].
# {{pozn|95}}Samotní [[Ukrajinci]] vyvracali tvrdenia o tom, že prevaha [[ruština|ruského jazyka]] a ruskej kultúry je tým hlavným produktom progresu a nadšenia vo výstavbe nového typu spoločnosti&amp;nbsp;–&amp;nbsp;„sociálneho a medzinárodného spoločenstva&amp;nbsp;–&amp;nbsp;sovietskeho národa“. Podčiarkovanie úlohy [[ruština|ruštiny]] bolo podľa nich len „starým vínom v nových džbánoch“.
# {{pozn|96}}Najsmutnejším symbolom [[Leonid Makarovič Kravčuk|Kravčukovej]] éry v úrade prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] bol krach Čiernomorského závodu na výrobu parníkov v [[Odesa|Odese]]. Tento najväčší obchodný prístav na svete bol rozpredaný zahraničným firmám pre svoje obrovské dlhy. Stovky námorníkov boli nútení odísť do zahraničia a tam si hľadať novú prácu, pretože [[Ukrajina]] im nebola schopná zaplatiť im za robotu.
# {{pozn|97}} Bola to kampaň celonárodných protestov a mítingov prívržencov [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]], hlavného kandidáta opozície v prezidentských voľbách na Ukrajine v roku [[2004]].
# {{pozn|98}} Майдан ([[slovenčina|po slovensky]]: ''Námestie'') bol verbálny symbol [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] z roku [[2004]] a do dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa navždy v súvislosti s revolúciou vpísal ako slovné spojenie ''ideály Majdanu''.
# {{pozn|99}} Koaličnú krízu v [[Kyjev]]e vyvolali začiatkom septembra [[2008]] mocenské spory medzi politikmi. Prezidentova strana vtedy oznámila odchod z koalície s premiérkou [[Júlia Tymošenková|Júliou Tymošenkovou]], pretože nesúhlasila so sériou zákonov, ktoré obmedzujú právomoci prezidenta. Tie presadil práve premiérkin [[Blok Júlie Tymošenkovej|blok]]. Proeurópsky prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] obvinil premiérku z toho, že sa spolčuje s proruskou opozíciou.
# {{pozn|100}} [[Júlia Tymošenková]] rozpustenie parlamentu považuje za protiústavné.
# {{pozn|101}} Platí to najmä o bývalom premiérovi a lídrovi opozície [[Viktor Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]], ktorý doteraz vystupoval ako proruská protiváha k prozápadným silám [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] a [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ruska]]
* [[Dejiny Litvy]]
* [[Dejiny Poľska]]

== Zdroj ==
* O. Subteľnyj. Ystorija Ukrajiny. Kyjiv, 2006.
* Časti prekladov z dejín Ukrajiny z anglickej a ruskej wikipédie.
* [[TA3|Televízia TA3]]: Politická kríza na Ukrajine v roku 2008. (správa zo [[16. september|16. septembra]] [[2008]])
* [[Slovenský rozhlas]]: Kebísek R.&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Čítanie zo zahraničnej tlače. (správy z [[10. október|10.]] a [[12. október|12. októbra]] [[2008]])
* Denník [[Kommersant]]: [http://www.kommersant.ru/doc.aspx?DocsID=1095157 Коалиция правящего меньшинства] ([[17. december]] [[2008]]) {{rus icon}}
* Denník [[Kommersant]]: [http://www.kommersant.ru/doc.aspx?DocsID=1095633 Виктор Ющенко пригрозил поддержавшим коалицию депутатам лишением мандатов] ([[17. december]] [[2008]]) {{rus icon}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Téma Európy|Dejiny}}

[[Kategória:Dejiny Ukrajiny| ]]
[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Dejiny podľa štátu|Ukrajina]]</text>
      <sha1>doc7hqh1hksf2m0k7lqpnds7emqpcye</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Déjà Vu (film)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>192229</id>
    <revision>
      <id>8371412</id>
      <parentid>8277568</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:24:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371412</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2628" sha1="al5sj6vmykhxi97mjil2o1zmhouj7c3" xml:space="preserve">{{Infobox Film
|Názov          = Déjà Vu
|Originál       = 
|Poster         = Deja Vu Logo.svg
|Žáner          = [[akčný film]], [[sci-fi]], [[krimi]], [[triler]], [[dráma]], [[romantický]]
|Námet          = 
|Dĺžka          = 129 minút
|Krajina        = [[Spojené štáty|USA]]
|Jazyk          = [[angličtina]]
|Rok            = [[2006]]
|Dátum uvedenia = 
|Spoločnosť     = Touchstone Pictures
|Rozpočet       = 75 000 000 USD
|Zárobok        = 
|Ocenenia       = 
|Réžia          = [[Tony Scott]]
|Produkcia      = [[Jerry Bruckheimer]]
|Scenár         = Bill Marsilii, Terry Rossio
|Hudba          = [[Harry Gregson-Williams]]
|Kamera         = Paul Cameron
|Strih          = 
|Obsadenie      = 
|Obsadenie2     = [[Denzel Washington]]&lt;br /&gt;[[Val Kilmer]]&lt;br /&gt;[[Paula Pattonová]]&lt;br /&gt;[[Bruce Greenwood]]&lt;br /&gt;[[Adam Goldberg]]&lt;br /&gt;[[Jim Caviezel]]
|Predchádzajúci = 
|Nasledujúci    = 
|Commons        = 
|imdb_id        = 0453467
|csfd_id        = 
}}
'''''Déjà Vu''''' je [[Spojené štáty|americký]] [[sci-fi]] kriminálny [[triler]] z roku [[2006]] v hlavnej úlohe s [[Denzel Washington|Denzelom Washingtonom]] v produkcii [[Jerry Bruckheimer|Jerryho Bruckheimera]] a réžii [[Tony Scott|Tonyho Scotta]].

== Zápletka ==
{{spoiler}}
Agent vládnej agentúry ''ATF'', Doug Carlin (Denzel Washington) vyšetruje rozsiahly bombový útok v [[Algiers]], [[New Orleans]], [[Spojené štáty|USA]]. Carlin je po výbuchu nálože na trajekte privolaný na zaistenie dôkazov. Šerif Reed ho informuje, že tam bolo telo ženy ešte hodinu pred výbuchom, ale zhorelo v explózii. Agent [[FBI]], Agent Pryzwarra (Val Kilmer), ho prizve, aby sa vo vyšetrovaní pripojil k ich tímu, vedenom Jackom McCreadym, pričom používajú časové okno a tzv [[červia diera|červiu dieru]] (Einstein-Rosenov most), aby sa pozreli štyri a štvrť dňa v čase späť. Zistí, že záhadná mŕtva žena sa volala Claire Kucheverová a rozhodne sa sledovať jej posledné chvíle, aby odhalil zločinca. Počas vyšetrovania sa však do nej zamiluje a pokúša sa zmeniť osud tým, že jej zachráni život.
{{endspoiler}}

== Pozadie ==
Filmovanie v New Orleans, USA sa zdržalo po [[Hurikán Katrina|hurikáne Katrina]] kvôli devastácii, ktorú táto búrka spôsobila.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb film|id=0453467|názov=Déjà Vu}}
* {{csfd film|id=215206|názov=Déjà Vu}}

[[Kategória:Akčné filmové trilery USA]]
[[Kategória:Road movies USA]]
[[Kategória:Filmy z 2006]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy o cestovaní v čase]]</text>
      <sha1>al5sj6vmykhxi97mjil2o1zmhouj7c3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alitalia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>194645</id>
    <revision>
      <id>8371427</id>
      <parentid>8219980</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:14:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>update</comment>
      <origin>8371427</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17621" sha1="3pfvbxw8cn52wf1dn1hgdlk1wp2btt2" xml:space="preserve">{{Infobox Letecká spoločnosť
| názov               = Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A
| logo                = Alitalia logo.svg
| logo_size           = 250px
| IATA                = AZ
| ICAO                = AZA 
| callsign            = ALITALIA
| založená            = [[16. september|16. septembra]] [[1946]] (ako ''Aerolinee Italiane Internazionali'')&lt;br /&gt;[[12. január]]a [[2009]] (ako ''Alitalia – Compagnia Aerea Italiana S.p.A'')&lt;br /&gt;[[1. január]]a [[2015]] (ako ''Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A'')
| začiatok činnosti   = [[5. máj]]a [[1947]]
| hlavné letiská      = [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino|Rím-Fiumicino]]
| focus_cities        = &lt;div&gt;
* [[Letisko Linate|Miláno-Linate]]
* [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno-Malpensa]]
&lt;/div&gt;
| frequent_flyer      = MilleMiglia
| lounge              = 
| aliancia            = [[SkyTeam]]
| veľkosť flotily     = 92
| destinácie          = 100
| slogan              = {{vjz|ita|''C'è sempre un motivo per volare con noi''}}&lt;br /&gt;''Vždy existuje dôvod lietať s nami''
| materská spoločnosť = 
| sídlo               = [[Fiumicino]], [[Rím]], [[Taliansko]]
| kľúčové osobnosti   = &lt;div&gt;
* Francesco Caio (predseda)
* Fabio Lazzerini (CEO)
&lt;/div&gt;
| zamestnanci         = 12 013 (v roku 2018)
| webová stránka      = [https://www.alitalia.com/ www.alitalia.com]
|ukončenie činnosti=[[15. októbr]]a [[2021]]}}

'''Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A''' (doslova: ''Alitalia – Talianska letecká spoločnosť''), vystupovala pod značkou '''Alitalia''', bola [[Taliansko|taliansky]] národný [[letecký dopravca]]. Názov spoločnosti bol slovnou hračkou, pričom ''Ali'' znamenalo krídla, ''Italia'' bolo Taliansko. Alitalia sídlila v meste [[Fiumicino]] v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] [[Rím]]a. Hlavnou základňou dopravcu bolo [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino]] v Ríme. Na regionálnych linkách spoločnosť lietala pod značkou [[Alitalia CityLiner]].

Pôvodná ''Alitalia – Linee Aeree Italiane S.p.A'' vznikla [[16. september|16. septembra]] [[1946]] pod názvom ''Aerolinee Italiane Internazionali'' (doslova: ''Talianske medzinárodné aerolínie'') na základe anglo-talianskej dohody, pričom spoločnosť financovala talianska vláda a dopravca [[British European Airways]]. Alitalia začala svoju činnosť [[5. máj]]a [[1947]]. Inauguračný let dopravcu sa uskutočnil z [[Turín]]a do [[Catania|Catanie]] a Ríma lietadlom [[Fiat G.12]], ktoré pilotoval Virginio Reinero. Dňa [[31. október|31. októbra]] [[1957]] sa Alitalia spojila s Linee Aeree Italiane, čím vznikla ''Alitalia – Linee Aeree Italiane''. Od roku [[2001]] bola Alitalia členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] [[2008]] pôvodná Alitalia [[bankrot|zbankrotovala]], ale v [[január]]i [[2009]] začala svoju činnosť „nová“ ''Alitalia – Compagnia Aerea Italiana S.p.A.'', ktorá sa v roku [[2015]] zreorganizovala. Od [[17. marec|17. marca]] [[2020]] bol dopravca v úplnom vlastníctve talianskej vlády. Dňa [[10. október|10. októbra]] 2020 talianska vláda podpísala [[dekrét]], ktorým sa umožnila reorganizácia spoločnosti pod názov ''Alitalia – Italia Trasporto Aereo S.p.A.''. Po mnohých finančných problémoch, ktoré boli ešte viac prehĺbené [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou COVID-19]], Alitalia nakoniec ukončila svoju činnosť [[15. október|15. októbra]] [[2021]]. Veľkú časť flotily, letiskových slotov a zamestnancov prevzala nová štátna spoločnosť [[ITA Airways|Italia Trasporto Aereo]] (ITA).

== Destinácie ==
Alitalia v lietala do 100 pravidelných a sezónnych destinácií v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].

=== Codeshare ===
Alitalia mala tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a prevádzkovala spoločné lety so spoločnosťami: 

{{Stĺpce|6|
* [[Aeroflot]]
* [[Aerolíneas Argentinas]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://aviationtribune.com/airlines/south-america-and-caribbean/alitalia-aerolineas-argentinas-boost-commercial-agreement/|title=Alitalia and Aerolineas Argentinas to Boost Commercial Agreement|date=25 May 2017|website=Aviationtribune.com|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191009230454/http://aviationtribune.com/airlines/south-america-and-caribbean/alitalia-aerolineas-argentinas-boost-commercial-agreement/|archivedate=2019-10-09}}&lt;/ref&gt;
* [[Air Corsica]]
* [[Air Europa]]
* [[Air France]]
* [[Air France Hop]]
* [[Air Malta]]
* [[Air SERBIA Beograd|Air Serbia]]
* [[Air Seychelles]]
* [[airBaltic]]
* [[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]]&lt;ref&gt;{{cite news|title=ANA and Alitalia in commercial pact|url=https://www.flightglobal.com/news/articles/ana-and-alitalia-in-commercial-pact-447012/|access-date=27 March 2018|website=Flightglobal.com|date=27 March 2018}}&lt;/ref&gt;
* [[Azerbaijan Airlines]]
* [[Azul Brazilian Airlines]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2019-12-04.html|title=2019-12-04 - Press Releases - Alitalia|website=corporate.alitalia.it|access-date=16 December 2019|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200725035118/http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2019-12-04.html|archivedate=2020-07-25}}&lt;/ref&gt;
* [[Bulgaria Air]]&lt;ref&gt;{{cite news|last1=Liu|first1=Jim|title=Alitalia / Bulgaria Air expands codeshare partnership in W17|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/275878/alitalia-bulgaria-air-expands-codeshare-partnership-in-w17/|access-date=23 November 2017|website=Routesonline.com|date=23 November 2017}}&lt;/ref&gt;
* [[Blue Air]]
* [[China Airlines]]
* [[China Eastern Airlines]]
* [[China Southern Airlines]]
* [[Croatia Airlines]]
* [[České aerolinie]]
* [[Delta Air Lines]]
* [[Al-ittihád at-tajarán|Etihad Airways]]
* [[Gol Transportes Aéreos]]
* [[Hainan Airlines]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/270988/alitalia-hainan-airlines-launches-codeshare-service-from-jan-2017/ |title=Alitalia / Hainan Airlines launches codeshare service from Jan 2017 |publisher=Routesonline |access-date=22 May 2017}}&lt;/ref&gt;
* [[Interjet]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/284465/alitalia-interjet-plans-codeshare-partnership-from-late-may-2019/ |title=Alitalia / InterJet plans codeshare partnership from late-May 2019 |publisher=Routesonline |date= 22 May 2019 |access-date= 22 May 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[Kenya Airways]]&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/283482/alitalia-kenya-airways-resumes-codeshare-partnership-from-june-2019/|title=Alitalia / Kenya Airways resumes codeshare partnership from June 2019|website=Routesonline|date=21 March 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]]
* [[Korean Air]]
* [[Kuwait Airways]]
* [[Luxair]]
* [[Middle East Airlines]]
* [[Montenegro Airlines]]
* [[Pegasus Airlines]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2018-04-13.html|title=Alitalia and Pegasus Airlines enter into a codeshare agreement|website=Corporate.alitalia.it|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191009230458/http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2018-04-13.html|archivedate=2019-10-09}}&lt;/ref&gt;
* [[Royal Air Maroc]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://corporate.alitalia.it/it/media/comunicati-sai/2018-05-29.html|title=Alitalia and Royal Air Maroc enter into a codeshare agreement|website=Corporate.alitalia.it|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190228004245/http://corporate.alitalia.it/it/media/comunicati-sai/2018-05-29.html|archivedate=2019-02-28}}&lt;/ref&gt;
* [[Royal Jordanian]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.payloadasia.com/2017/02/alitalia-royal-jordanian-enter-codeshare-agreement/ |title=Alitalia and Royal Jordanian enter into a codeshare agreement |website=Payloadasia.com |date=6 February 2017 |access-date=22 May 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170206123313/http://www.payloadasia.com/2017/02/alitalia-royal-jordanian-enter-codeshare-agreement/ |archive-date=6 February 2017 |url-status=dead  }}&lt;/ref&gt;
* [[Saudia]]
* [[SriLankan Airlines]]
* [[TAP Air Portugal]]
* [[TAROM]]
* [[Uzbekistan Airways]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/273171/alitalia-resumes-uzbekistan-airways-codeshare-service-from-june-2017/|title=Alitalia resumes Uzbekistan Airways codeshare service from June 2017|first=UBM (UK)|last=Ltd. 2019|website=Routesonline}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Alitalia expands Uzbekistan Airways codeshare from late-July 2019 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/285522/alitalia-expands-uzbekistan-airways-codeshare-from-late-july-2019/ |access-date=22 July 2019 |work=Routesonline |date=22 July 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[Vietnam Airlines]]
* [[Virgin Australia (Austrália)]]
* [[XiamenAir]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liu | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Alitalia and Xiamen Airlines begins codeshare partnership in late-Sep 2019 | url = https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/286753/alitalia-and-xiamen-airlines-begins-codeshare-partnership-in-late-sep-2019/ | vydavateľ = routesonline.com | dátum vydania = 8 October 2019 10:30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Flotila ==
[[Súbor:Alitalia (2780874729).jpg|thumb|Turistická trieda na palube [[Airbus A320#A319|Airbusu A319-100]] spoločnosti Alitalia]]
[[Súbor:EHGritaly 120303-03 (Alitalia Economy class meal).JPG|thumb|Občerstvenie podávané v turistickej triede počas letu Toronto-Pearson – Rím-Fiumicino]]

=== Bývalá flotila ===
Flotila spoločnosti Alitalia pozostávala v novembri 2020 z nasledujúcich lietadiel:

&lt;center&gt;
{| class=&quot;toccolours&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; style=&quot;border-collapse:collapse;text-align:center&quot;
|+'''Flotila osobných dopravných lietadiel Alitalie'''
|- style=&quot;background:#00663f;color:white;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:125px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Lietadlo&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:60px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;V prevádzke&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Fotografia&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:60px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Objednávky&lt;/span&gt;
! colspan=&quot;5&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Počet sedadiel&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Poznámky&lt;/span&gt;
|- style=&quot;background:#00663f; color:white;&quot;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt; &lt;abbr title=&quot;Magnifica/Business Class Medium Haul&quot;&gt;B&lt;/abbr&gt; &lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt; &lt;abbr title=&quot;Premium Economy&quot;&gt;E+&lt;/abbr&gt; &lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt; &lt;abbr title=&quot;Turistická trieda&quot;&gt;E&lt;/abbr&gt; &lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Spolu&lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Ref.&lt;/span&gt;
|-
|[[Airbus A320#A319|Airbus A319-100]]
|22
|[[Súbor:EI-IMC FCO (30209005115).jpg|100px]]
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|144
|144
|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A319 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A319.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175814/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A319.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
|
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Airbus A320|Airbus A320-200]]
|rowspan=&quot;3&quot;|38
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Alitalia, EI-DSW, Airbus A320-216 (49575150816).jpg|100px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|&amp;mdash;
|rowspan=&quot;3&quot;|&amp;mdash;
|rowspan=&quot;3&quot;|&amp;mdash;
|171
|171
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A320 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A320.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175816/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A320.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
|rowspan=&quot;3&quot;|
|-
|174
|174
|-
|180
|180
|-
|[[Airbus A320#A321|Airbus A321-100]]
|6&lt;ref&gt;{{cite web | url =  https://www.azfleet.info/modelli/airbus-a321?tipo_flotta=attuale | title = Airbus A321 | publisher = AZ Fleet  | access-date = 15 July 2020}}&lt;/ref&gt;
|[[Súbor:I-BIXP - Airbus A321-112 - Alitalia (31797985201).jpg|100px]]
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|200
|200
|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A321 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A321.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175819/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A321.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
|V roku 2020 majú byť vyradené.&lt;ref name=&quot;AZcut&quot;&gt;{{Cite web|title=Alitalia taglia le rotte per Santiago e Seul: perdono 50 milioni di euro all’anno|url=https://www.corriere.it/cronache/20_febbraio_21/crisi-alitalia-perde-76-mila-euro-giorno-volare-cile-corea-sud-2efcb0ec-541a-11ea-a963-13c45ec676cd.shtml|last=Berberi|first=Leonard|date=21 February 2020|website=Corriere della Sera|language=it|access-date=22 February 2020}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Airbus A330|Airbus A330-200]]
|rowspan=&quot;2&quot;|14&lt;ref name=&quot;Airbus A330&quot;&gt;{{cite web | url =  https://www.azfleet.info/modelli/airbus-a330?tipo_flotta=attuale | title = Airbus A330 | publisher = AZ Fleet  | access-date = 15 July 2020}}&lt;/ref&gt;
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:EI-EJM KJFK (37103765503).jpg|100px]]
|rowspan=&quot;2&quot;|&amp;mdash;
|rowspan=&quot;2&quot;|22
|17
|219
|256
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A330 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A330.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175822/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A330.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;2&quot; | Lietadlo s reg. EI-DIR je vo farbách aliancie [[SkyTeam]].&lt;br /&gt;Tri lietadlá sú odstavené.&lt;ref name=&quot;Airbus A330&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Alitalia Fleet|url=https://www.planespotters.net/airline/Alitalia}}&lt;/ref&gt;
|-
|&amp;mdash;
|240
|262
|-
|[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]]
|10
|[[Súbor:Alitalia, EI-DBK, Boeing 777-243 ER (27844812494).jpg|100px]]
|&amp;mdash;
|30
|24
|239
|293
|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: B777-200 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-B777-200.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210117115820/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-B777-200.pdf |archivedate=2021-01-17 }}&lt;/ref&gt;
|Lietadlo s reg. EI-DDH je vo farbách aliancie SkyTeam.&lt;br/&gt;Stroje s reg. EI-DDH, EI-ISE, I-DISU sú odstavené.&lt;ref&gt;{{cite web | url =  https://www.azfleet.info/modelli/boeing-777?tipo_flotta=attuale | title = Boeing 777 | publisher = AZ Fleet  | access-date = 15 July 2020}}&lt;/ref&gt;
|-style=&quot;background:#00663f;color:white;&quot;
! colspan=&quot;10&quot;|Nákladné lietadlá Alitalie
|-
|[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]]
|1
|
|&amp;mdash;
| colspan=&quot;5&quot; |nákladný
|Osobné dopravné lietadlo prestavané na nákladné.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://aircargoitaly.com/riconfigurato-da-alitalia-un-primo-aereo-passeggeri-a-full-cargo/ |website=aircargoitaly.com |title=Riconfigurato da Alitalia un primo aereo passeggeri a full cargo |date=15 July 2020 |language=Italian |trans-title= Alitalia reconfigured its first full-cargo passenger aircraft}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Boeing 777|Boeing 777-300ER]]
|1
|
|&amp;mdash;
| colspan=&quot;5&quot; |nákladný
|Osobné dopravné lietadlo prestavané na nákladné.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://italiavola.com/2020/10/11/alitalia-cargo-gli-interni-del-b777-3q8er-ei-wla-svuotato/ |website=italiavola.com |title=Alitalia Cargo : gli interni del B777/3Q8ER EI-WLA svuotato |date=11 October 2020 |language=Italian |trans-title= Alitalia Cargo: the interior of the converted B777 / 3Q8ER EI-WLA}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;V roku 2020 má byť vyradené.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=News for Airlines, Airports and the Aviation Industry {{!}} CAPA|url=https://centreforaviation.com/news/alitalia-to-retire-single-777-300er-in-2020-report-977726|access-date=2020-10-08|website=centreforaviation.com}}&lt;/ref&gt;
|-
!Spolu
!92&lt;ref&gt;{{cite web | url = https://www.azfleet.info/flotta-attuale | title = Flotta attuale  | publisher = AZ Fleet | access-date = 25 July 2020}}&lt;/ref&gt;
!
!&amp;mdash;
! colspan=&quot;6&quot; |
|}&lt;/center&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Alitalia}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.alitalia.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227221912/https://www.alitalia.com/ |date=2019-02-27 }}

== Zdroj ==
{{preklad|en|Alitalia|988396464}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}{{Referencie}}

[[Kategória:Letecké spoločnosti Talianska]]
[[Kategória:Podniky založené v 1999]]</text>
      <sha1>3pfvbxw8cn52wf1dn1hgdlk1wp2btt2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371432</id>
      <parentid>8371427</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:19:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>IB</comment>
      <origin>8371432</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17639" sha1="bcdg10ward9o2zkrc4yfa0xa3btbik2" xml:space="preserve">{{Infobox Letecká spoločnosť
| názov               = Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A
| logo                = Alitalia logo.svg
| logo_size           = 250px
| IATA                = AZ
| ICAO                = AZA 
| callsign            = ALITALIA
| založená            = [[16. september|16. septembra]] [[1946]] (ako ''Aerolinee Italiane Internazionali'')&lt;br /&gt;[[12. január]]a [[2009]] (ako ''Alitalia – Compagnia Aerea Italiana S.p.A'')&lt;br /&gt;[[1. január]]a [[2015]] (ako ''Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A'')
| začiatok činnosti   = [[5. máj]]a [[1947]]
| ukončenie činnosti  = [[15. október|15. októbra]] [[2021]]
| hlavné letiská      = [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino|Rím-Fiumicino]]
| focus_cities        = &lt;div&gt;
* [[Letisko Linate|Miláno-Linate]]
* [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno-Malpensa]]
&lt;/div&gt;
| frequent_flyer      = MilleMiglia
| lounge              = 
| aliancia            = [[SkyTeam]]
| veľkosť flotily     = 92
| destinácie          = 100
| slogan              = {{vjz|ita|''C'è sempre un motivo per volare con noi''}}&lt;br /&gt;''Vždy existuje dôvod lietať s nami''
| materská spoločnosť = 
| sídlo               = [[Fiumicino]], [[Rím]], [[Taliansko]]
| kľúčové osobnosti   = &lt;div&gt;
* Francesco Caio (predseda)
* Fabio Lazzerini (CEO)
&lt;/div&gt;
| zamestnanci         = 12 013 (v roku 2018)
| webová stránka      = [https://www.alitalia.com/ www.alitalia.com]
}}

'''Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A''' (doslova: ''Alitalia – Talianska letecká spoločnosť''), vystupovala pod značkou '''Alitalia''', bola [[Taliansko|taliansky]] národný [[letecký dopravca]]. Názov spoločnosti bol slovnou hračkou, pričom ''Ali'' znamenalo krídla, ''Italia'' bolo Taliansko. Alitalia sídlila v meste [[Fiumicino]] v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] [[Rím]]a. Hlavnou základňou dopravcu bolo [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino]] v Ríme. Na regionálnych linkách spoločnosť lietala pod značkou [[Alitalia CityLiner]].

Pôvodná ''Alitalia – Linee Aeree Italiane S.p.A'' vznikla [[16. september|16. septembra]] [[1946]] pod názvom ''Aerolinee Italiane Internazionali'' (doslova: ''Talianske medzinárodné aerolínie'') na základe anglo-talianskej dohody, pričom spoločnosť financovala talianska vláda a dopravca [[British European Airways]]. Alitalia začala svoju činnosť [[5. máj]]a [[1947]]. Inauguračný let dopravcu sa uskutočnil z [[Turín]]a do [[Catania|Catanie]] a Ríma lietadlom [[Fiat G.12]], ktoré pilotoval Virginio Reinero. Dňa [[31. október|31. októbra]] [[1957]] sa Alitalia spojila s Linee Aeree Italiane, čím vznikla ''Alitalia – Linee Aeree Italiane''. Od roku [[2001]] bola Alitalia členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] [[2008]] pôvodná Alitalia [[bankrot|zbankrotovala]], ale v [[január]]i [[2009]] začala svoju činnosť „nová“ ''Alitalia – Compagnia Aerea Italiana S.p.A.'', ktorá sa v roku [[2015]] zreorganizovala. Od [[17. marec|17. marca]] [[2020]] bol dopravca v úplnom vlastníctve talianskej vlády. Dňa [[10. október|10. októbra]] 2020 talianska vláda podpísala [[dekrét]], ktorým sa umožnila reorganizácia spoločnosti pod názov ''Alitalia – Italia Trasporto Aereo S.p.A.''. Po mnohých finančných problémoch, ktoré boli ešte viac prehĺbené [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou COVID-19]], Alitalia nakoniec ukončila svoju činnosť [[15. október|15. októbra]] [[2021]]. Veľkú časť flotily, letiskových slotov a zamestnancov prevzala nová štátna spoločnosť [[ITA Airways|Italia Trasporto Aereo]] (ITA).

== Destinácie ==
Alitalia v lietala do 100 pravidelných a sezónnych destinácií v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].

=== Codeshare ===
Alitalia mala tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a prevádzkovala spoločné lety so spoločnosťami: 

{{Stĺpce|6|
* [[Aeroflot]]
* [[Aerolíneas Argentinas]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://aviationtribune.com/airlines/south-america-and-caribbean/alitalia-aerolineas-argentinas-boost-commercial-agreement/|title=Alitalia and Aerolineas Argentinas to Boost Commercial Agreement|date=25 May 2017|website=Aviationtribune.com|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191009230454/http://aviationtribune.com/airlines/south-america-and-caribbean/alitalia-aerolineas-argentinas-boost-commercial-agreement/|archivedate=2019-10-09}}&lt;/ref&gt;
* [[Air Corsica]]
* [[Air Europa]]
* [[Air France]]
* [[Air France Hop]]
* [[Air Malta]]
* [[Air SERBIA Beograd|Air Serbia]]
* [[Air Seychelles]]
* [[airBaltic]]
* [[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]]&lt;ref&gt;{{cite news|title=ANA and Alitalia in commercial pact|url=https://www.flightglobal.com/news/articles/ana-and-alitalia-in-commercial-pact-447012/|access-date=27 March 2018|website=Flightglobal.com|date=27 March 2018}}&lt;/ref&gt;
* [[Azerbaijan Airlines]]
* [[Azul Brazilian Airlines]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2019-12-04.html|title=2019-12-04 - Press Releases - Alitalia|website=corporate.alitalia.it|access-date=16 December 2019|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200725035118/http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2019-12-04.html|archivedate=2020-07-25}}&lt;/ref&gt;
* [[Bulgaria Air]]&lt;ref&gt;{{cite news|last1=Liu|first1=Jim|title=Alitalia / Bulgaria Air expands codeshare partnership in W17|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/275878/alitalia-bulgaria-air-expands-codeshare-partnership-in-w17/|access-date=23 November 2017|website=Routesonline.com|date=23 November 2017}}&lt;/ref&gt;
* [[Blue Air]]
* [[China Airlines]]
* [[China Eastern Airlines]]
* [[China Southern Airlines]]
* [[Croatia Airlines]]
* [[České aerolinie]]
* [[Delta Air Lines]]
* [[Al-ittihád at-tajarán|Etihad Airways]]
* [[Gol Transportes Aéreos]]
* [[Hainan Airlines]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/270988/alitalia-hainan-airlines-launches-codeshare-service-from-jan-2017/ |title=Alitalia / Hainan Airlines launches codeshare service from Jan 2017 |publisher=Routesonline |access-date=22 May 2017}}&lt;/ref&gt;
* [[Interjet]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/284465/alitalia-interjet-plans-codeshare-partnership-from-late-may-2019/ |title=Alitalia / InterJet plans codeshare partnership from late-May 2019 |publisher=Routesonline |date= 22 May 2019 |access-date= 22 May 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[Kenya Airways]]&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/283482/alitalia-kenya-airways-resumes-codeshare-partnership-from-june-2019/|title=Alitalia / Kenya Airways resumes codeshare partnership from June 2019|website=Routesonline|date=21 March 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]]
* [[Korean Air]]
* [[Kuwait Airways]]
* [[Luxair]]
* [[Middle East Airlines]]
* [[Montenegro Airlines]]
* [[Pegasus Airlines]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2018-04-13.html|title=Alitalia and Pegasus Airlines enter into a codeshare agreement|website=Corporate.alitalia.it|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191009230458/http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2018-04-13.html|archivedate=2019-10-09}}&lt;/ref&gt;
* [[Royal Air Maroc]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://corporate.alitalia.it/it/media/comunicati-sai/2018-05-29.html|title=Alitalia and Royal Air Maroc enter into a codeshare agreement|website=Corporate.alitalia.it|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190228004245/http://corporate.alitalia.it/it/media/comunicati-sai/2018-05-29.html|archivedate=2019-02-28}}&lt;/ref&gt;
* [[Royal Jordanian]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.payloadasia.com/2017/02/alitalia-royal-jordanian-enter-codeshare-agreement/ |title=Alitalia and Royal Jordanian enter into a codeshare agreement |website=Payloadasia.com |date=6 February 2017 |access-date=22 May 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170206123313/http://www.payloadasia.com/2017/02/alitalia-royal-jordanian-enter-codeshare-agreement/ |archive-date=6 February 2017 |url-status=dead  }}&lt;/ref&gt;
* [[Saudia]]
* [[SriLankan Airlines]]
* [[TAP Air Portugal]]
* [[TAROM]]
* [[Uzbekistan Airways]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/273171/alitalia-resumes-uzbekistan-airways-codeshare-service-from-june-2017/|title=Alitalia resumes Uzbekistan Airways codeshare service from June 2017|first=UBM (UK)|last=Ltd. 2019|website=Routesonline}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Alitalia expands Uzbekistan Airways codeshare from late-July 2019 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/285522/alitalia-expands-uzbekistan-airways-codeshare-from-late-july-2019/ |access-date=22 July 2019 |work=Routesonline |date=22 July 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[Vietnam Airlines]]
* [[Virgin Australia (Austrália)]]
* [[XiamenAir]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liu | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Alitalia and Xiamen Airlines begins codeshare partnership in late-Sep 2019 | url = https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/286753/alitalia-and-xiamen-airlines-begins-codeshare-partnership-in-late-sep-2019/ | vydavateľ = routesonline.com | dátum vydania = 8 October 2019 10:30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Flotila ==
[[Súbor:Alitalia (2780874729).jpg|thumb|Turistická trieda na palube [[Airbus A320#A319|Airbusu A319-100]] spoločnosti Alitalia]]
[[Súbor:EHGritaly 120303-03 (Alitalia Economy class meal).JPG|thumb|Občerstvenie podávané v turistickej triede počas letu Toronto-Pearson – Rím-Fiumicino]]

=== Bývalá flotila ===
Flotila spoločnosti Alitalia pozostávala v novembri 2020 z nasledujúcich lietadiel:

&lt;center&gt;
{| class=&quot;toccolours&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; style=&quot;border-collapse:collapse;text-align:center&quot;
|+'''Flotila osobných dopravných lietadiel Alitalie'''
|- style=&quot;background:#00663f;color:white;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:125px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Lietadlo&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:60px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;V prevádzke&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Fotografia&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:60px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Objednávky&lt;/span&gt;
! colspan=&quot;5&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Počet sedadiel&lt;/span&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Poznámky&lt;/span&gt;
|- style=&quot;background:#00663f; color:white;&quot;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt; &lt;abbr title=&quot;Magnifica/Business Class Medium Haul&quot;&gt;B&lt;/abbr&gt; &lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt; &lt;abbr title=&quot;Premium Economy&quot;&gt;E+&lt;/abbr&gt; &lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt; &lt;abbr title=&quot;Turistická trieda&quot;&gt;E&lt;/abbr&gt; &lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Spolu&lt;/span&gt;
! style=&quot;width:25px;&quot; |&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Ref.&lt;/span&gt;
|-
|[[Airbus A320#A319|Airbus A319-100]]
|22
|[[Súbor:EI-IMC FCO (30209005115).jpg|100px]]
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|144
|144
|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A319 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A319.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175814/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A319.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
|
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Airbus A320|Airbus A320-200]]
|rowspan=&quot;3&quot;|38
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Alitalia, EI-DSW, Airbus A320-216 (49575150816).jpg|100px]]
|rowspan=&quot;3&quot;|&amp;mdash;
|rowspan=&quot;3&quot;|&amp;mdash;
|rowspan=&quot;3&quot;|&amp;mdash;
|171
|171
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A320 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A320.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175816/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A320.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
|rowspan=&quot;3&quot;|
|-
|174
|174
|-
|180
|180
|-
|[[Airbus A320#A321|Airbus A321-100]]
|6&lt;ref&gt;{{cite web | url =  https://www.azfleet.info/modelli/airbus-a321?tipo_flotta=attuale | title = Airbus A321 | publisher = AZ Fleet  | access-date = 15 July 2020}}&lt;/ref&gt;
|[[Súbor:I-BIXP - Airbus A321-112 - Alitalia (31797985201).jpg|100px]]
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|&amp;mdash;
|200
|200
|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A321 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A321.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175819/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A321.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
|V roku 2020 majú byť vyradené.&lt;ref name=&quot;AZcut&quot;&gt;{{Cite web|title=Alitalia taglia le rotte per Santiago e Seul: perdono 50 milioni di euro all’anno|url=https://www.corriere.it/cronache/20_febbraio_21/crisi-alitalia-perde-76-mila-euro-giorno-volare-cile-corea-sud-2efcb0ec-541a-11ea-a963-13c45ec676cd.shtml|last=Berberi|first=Leonard|date=21 February 2020|website=Corriere della Sera|language=it|access-date=22 February 2020}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Airbus A330|Airbus A330-200]]
|rowspan=&quot;2&quot;|14&lt;ref name=&quot;Airbus A330&quot;&gt;{{cite web | url =  https://www.azfleet.info/modelli/airbus-a330?tipo_flotta=attuale | title = Airbus A330 | publisher = AZ Fleet  | access-date = 15 July 2020}}&lt;/ref&gt;
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:EI-EJM KJFK (37103765503).jpg|100px]]
|rowspan=&quot;2&quot;|&amp;mdash;
|rowspan=&quot;2&quot;|22
|17
|219
|256
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: A330 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A330.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175822/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A330.pdf |archivedate=2020-11-02 }}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;2&quot; | Lietadlo s reg. EI-DIR je vo farbách aliancie [[SkyTeam]].&lt;br /&gt;Tri lietadlá sú odstavené.&lt;ref name=&quot;Airbus A330&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Alitalia Fleet|url=https://www.planespotters.net/airline/Alitalia}}&lt;/ref&gt;
|-
|&amp;mdash;
|240
|262
|-
|[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]]
|10
|[[Súbor:Alitalia, EI-DBK, Boeing 777-243 ER (27844812494).jpg|100px]]
|&amp;mdash;
|30
|24
|239
|293
|&lt;ref&gt;{{cite web |title=Seat map: B777-200 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-B777-200.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210117115820/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-B777-200.pdf |archivedate=2021-01-17 }}&lt;/ref&gt;
|Lietadlo s reg. EI-DDH je vo farbách aliancie SkyTeam.&lt;br/&gt;Stroje s reg. EI-DDH, EI-ISE, I-DISU sú odstavené.&lt;ref&gt;{{cite web | url =  https://www.azfleet.info/modelli/boeing-777?tipo_flotta=attuale | title = Boeing 777 | publisher = AZ Fleet  | access-date = 15 July 2020}}&lt;/ref&gt;
|-style=&quot;background:#00663f;color:white;&quot;
! colspan=&quot;10&quot;|Nákladné lietadlá Alitalie
|-
|[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]]
|1
|
|&amp;mdash;
| colspan=&quot;5&quot; |nákladný
|Osobné dopravné lietadlo prestavané na nákladné.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://aircargoitaly.com/riconfigurato-da-alitalia-un-primo-aereo-passeggeri-a-full-cargo/ |website=aircargoitaly.com |title=Riconfigurato da Alitalia un primo aereo passeggeri a full cargo |date=15 July 2020 |language=Italian |trans-title= Alitalia reconfigured its first full-cargo passenger aircraft}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Boeing 777|Boeing 777-300ER]]
|1
|
|&amp;mdash;
| colspan=&quot;5&quot; |nákladný
|Osobné dopravné lietadlo prestavané na nákladné.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://italiavola.com/2020/10/11/alitalia-cargo-gli-interni-del-b777-3q8er-ei-wla-svuotato/ |website=italiavola.com |title=Alitalia Cargo : gli interni del B777/3Q8ER EI-WLA svuotato |date=11 October 2020 |language=Italian |trans-title= Alitalia Cargo: the interior of the converted B777 / 3Q8ER EI-WLA}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;V roku 2020 má byť vyradené.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=News for Airlines, Airports and the Aviation Industry {{!}} CAPA|url=https://centreforaviation.com/news/alitalia-to-retire-single-777-300er-in-2020-report-977726|access-date=2020-10-08|website=centreforaviation.com}}&lt;/ref&gt;
|-
!Spolu
!92&lt;ref&gt;{{cite web | url = https://www.azfleet.info/flotta-attuale | title = Flotta attuale  | publisher = AZ Fleet | access-date = 25 July 2020}}&lt;/ref&gt;
!
!&amp;mdash;
! colspan=&quot;6&quot; |
|}&lt;/center&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Alitalia}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.alitalia.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227221912/https://www.alitalia.com/ |date=2019-02-27 }}

== Zdroj ==
{{preklad|en|Alitalia|988396464}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}{{Referencie}}

[[Kategória:Letecké spoločnosti Talianska]]
[[Kategória:Podniky založené v 1999]]</text>
      <sha1>bcdg10ward9o2zkrc4yfa0xa3btbik2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turie Pole</title>
    <ns>0</ns>
    <id>197971</id>
    <revision>
      <id>8371457</id>
      <parentid>8344166</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:18:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371457</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1327" sha1="s8h3r5eyymu012ymm0v3z3ynwixj5z5" xml:space="preserve">'''Turie Pole''' je zaniknutá obec pri [[Horný Tisovník|Hornom Tisovníku]]. Prvá písomná zmienka pochádza z 14. storočia. V roku [[1921]] v nej žilo 976 obyvateľov v 210 domoch&lt;ref&gt;[[Alois Chytil|CHYTIL, Alois]] ''Chytilův místopis ČSR (2. aktualizované vydání z roku 1929)''. 2.&amp;nbsp;vyd. Praha: 1929. str. 1007&lt;/ref&gt;. Obyvatelia boli vysťahovaní. Zanikla v roku 1951 v dôsledku zriadenia [[Lešť (vojenský obvod)|vojenského obvodu Lešť]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = LEŠŤ
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = II
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1977
| počet strán = 517
| strany = 144
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.zanikleobce.cz/chytil.php?menu=15&amp;chs=1007 Chytilův místopis, strana 1007 na českom webe www.zanikleobce.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304212849/http://www.zanikleobce.cz/chytil.php?menu=15&amp;chs=1007 |date=2016-03-04 }}

{{Súradnice|48.401483|19.33755|type:city|format=dms|display=title}}

{{Slovenský výhonok}}

[[Kategória:Slovenské obce zaniknuté vysídlením]]</text>
      <sha1>s8h3r5eyymu012ymm0v3z3ynwixj5z5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Luis Enrique</title>
    <ns>0</ns>
    <id>199174</id>
    <revision>
      <id>8371552</id>
      <parentid>8304511</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:25:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie výhonku</comment>
      <origin>8371552</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12359" sha1="1pvcksmg8f7hkz1sfkg8i15qyuyifjb" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
|          meno = Luis Enrique
|          foto = Luis Enrique 12.jpg
|            celé meno = Luis Enrique Martínez García
|           prezývka = ''Lucho''
|         dátum narodenia = {{dnv|1970|5|8}}
|         rodné mesto = [[Gijón]]
|                štát = [[Španielsko]], {{ESP}}
|              výška = 1,80 m
|            pozícia = [[Stredopoliar]], [[útočník]]
|          mládežnícke roky = 1981 – 1988
|          mládežnícke kluby = [[Sporting de Gijón]]
|               roky = 1988 – 1990&lt;br /&gt;1989 – 1991&lt;br /&gt;1991 – 1996&lt;br /&gt;1996 – 2004
|               kluby = [[Sporting de Gijón B]]&lt;br /&gt;[[Sporting de Gijón]]&lt;br /&gt;[[Real Madrid]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]
|       zápasy(góly) = 61 (28)&lt;br /&gt;36 (15)&lt;br /&gt;157 (15)&lt;br /&gt;207 (73)&lt;br /&gt;
|       reprezentačné roky = 1991 – 2002
|        národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 62 (12)
|      trénerovské roky = 2008 – 2011&lt;br /&gt;2011 – 2012&lt;br /&gt;2013 – 2014&lt;br /&gt;2014 – 2017&lt;br /&gt;2018 – 2019&lt;br /&gt;2019 – 2022&lt;br /&gt;2023 –
|       trénované kluby = [[FC Barcelona B]]&lt;br /&gt;[[AS Rím]]&lt;br /&gt;[[Celta Vigo]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]&lt;br /&gt;[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]&lt;br /&gt;[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
}}


'''Luis Enrique''', celým menom '''Luis Enrique Martínez García''' (* [[8. máj]] [[1970]], [[Gijón]], [[Astúria]], [[Španielsko]]) je bývalý [[Španielsko|španielsky]] [[futbal]]ista a futbalový tréner. Od roku [[2023]] je hlavným trénerom francúzskeho klubu [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]].

== Hráčska kariéra ==

Luis Enrique začal svoju futbalovú kariéru v [[Sporting de Gijón]]. Od štrnástich do osemnástich rokov pôsobil v mládežníckom klube CD La Braña a v roku [[1988]] sa vrátil do Sportingu, kde začal nastupovať za rezervné mužstvo. V roku [[1989]] debutoval za prvý tím v [[La Liga|La Lige]]. Za Sporting odohral v najvyššej španielskej súťaži 36 zápasov a strelil 15 gólov. &lt;ref&gt;[https://www.fcbarcelona.com/en/news/829973/sporting-gijon-home-is-where-luis-enriques-heart-was Sporting Gijón: Home is where Luis Enrique’s heart is] – FC Barcelona&lt;/ref&gt;

V roku [[1991]] prestúpil do [[Real Madrid]], za ktorý odohral 157 ligových zápasov a strelil 15 gólov. S klubom získal [[La Liga|španielsky ligový titul]] v sezóne 1994/95, [[Copa del Rey]] v sezóne 1992/93 a [[Supercopa de España]] v roku 1993. &lt;ref&gt;[https://www.uefa.com/news-media/news/01a0-0f845a3de7cf-da7b7ec99ecc-1000--luis-enrique-calls-it-a-day/ Luis Enrique calls it a day] – UEFA&lt;/ref&gt;

V roku [[1996]] prestúpil ako voľný hráč do [[FC Barcelona]]. V katalánskom klube pôsobil až do konca svojej hráčskej kariéry v roku [[2004]]. Za Barcelonu odohral 207 ligových zápasov a strelil 73 gólov. Vo všetkých súťažiach zaznamenal podľa klubových štatistík 355 zápasov a 123 gólov. &lt;ref&gt;[https://players.fcbarcelona.com/en/player/489-luis-enrique-luis-enrique-martinez-garcia Luis Enrique Martínez García] – FC Barcelona&lt;/ref&gt;

S Barcelonou získal dva [[La Liga|ligové tituly]], dva triumfy v [[Copa del Rey]], [[Supercopa de España]], [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], [[Európsky superpohár]], [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]] a [[Copa Catalunya|dva katalánske poháre]]. V Barcelone pôsobil aj ako jeden z kapitánov mužstva. &lt;ref&gt;[https://www.fcbarcelona.com/en/news/648051/luis-enrique-martinez Luis Enrique Martínez] – FC Barcelona&lt;/ref&gt;

Profesionálnu hráčsku kariéru ukončil v roku [[2004]].

== Reprezentačná kariéra ==

Za [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielsku reprezentáciu]] debutoval 17. apríla [[1991]] v zápase proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]]. Za Španielsko odohral 62 zápasov a strelil 12 gólov. Zúčastnil sa [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstiev sveta 1994]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|majstrovstiev Európy 1996]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|majstrovstiev sveta 1998]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstiev sveta 2002]]. &lt;ref&gt;[https://rfef.es/es/perfil-carrera-exito-dirigir-seleccion PERFIL | Una carrera de éxito para dirigir la Selección] – RFEF&lt;/ref&gt;

V roku [[1992]] bol členom španielskeho olympijského tímu, ktorý na [[Letné olympijské hry 1992|Letných olympijských hrách v Barcelone]] získal zlaté medaily. &lt;ref&gt;[https://players.fcbarcelona.com/en/player/489-luis-enrique-luis-enrique-martinez-garcia Luis Enrique Martínez García] – FC Barcelona&lt;/ref&gt;

== Trénerská kariéra ==

Po ukončení hráčskej kariéry sa Luis Enrique začal venovať trénovaniu. V roku [[2008]] sa stal trénerom rezervného tímu [[FC Barcelona B]]. Počas troch sezón doviedol mužstvo k postupu do [[Segunda División]]. &lt;ref&gt;[https://rfef.es/es/perfil-carrera-exito-dirigir-seleccion PERFIL | Una carrera de éxito para dirigir la Selección] – RFEF&lt;/ref&gt;

V sezóne 2011/12 pôsobil ako hlavný tréner [[AS Rím]]. Po ročnom pôsobení v Taliansku sa na jednu sezónu vrátil do Španielska ako tréner [[Celta Vigo|Celty Vigo]], s ktorou v sezóne 2013/14 obsadil v [[La Liga|La Lige]] deviate miesto. &lt;ref&gt;[https://editorial.uefa.com/resources/0264-10fc2d3cc741-d1c88a85252d-1000/uefa_nations_league_finals_pk_2021.pdf UEFA Nations League Finals – Team Profile: Spain] – UEFA&lt;/ref&gt;

=== FC Barcelona ===

V máji [[2014]] sa stal hlavným trénerom [[FC Barcelona]], kde nahradil [[Gerardo Martino|Gerarda Martina]]. Vo svojej prvej sezóne získal s Barcelonou [[La Liga|španielsky ligový titul]], [[Copa del Rey]] a [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Barcelona sa tak pod jeho vedením stala víťazom [[treble|treble]]. &lt;ref&gt;[https://www.fcbarcelona.com/en/news/648051/luis-enrique-martinez Luis Enrique Martínez] – FC Barcelona&lt;/ref&gt;

V sezóne 2015/16 získal s Barcelonou ďalší ligový titul a [[Copa del Rey]]. Zároveň s mužstvom získal [[Európsky superpohár]] a [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]]. V sezóne 2016/17 pridal tretí triumf v Copa del Rey. Po sezóne 2016/17 z funkcie trénera Barcelony odišiel. Za tri sezóny získal s klubom deväť trofejí. &lt;ref&gt;[https://www.fcbarcelona.com/en/news/648051/luis-enrique-martinez Luis Enrique Martínez] – FC Barcelona&lt;/ref&gt;

=== Španielska reprezentácia ===

V júli [[2018]] sa stal trénerom [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielskej reprezentácie]]. Počas prvého pôsobenia vo funkcii viedol mužstvo do júna [[2019]], keď z osobných dôvodov dočasne odstúpil. V novembri 2019 sa k reprezentácii vrátil a zostal jej trénerom do decembra [[2022]]. &lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/en/staff/luis-enrique Luis Enrique] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;

So Španielskom sa zúčastnil [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|majstrovstiev Európy 2020]], na ktorých tím postúpil do semifinále, a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|majstrovstiev sveta 2022]]. V roku 2021 priviedol reprezentáciu do finále [[Liga národov UEFA|Ligy národov UEFA]], v ktorom Španielsko prehralo s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. Po majstrovstvách sveta 2022 vo funkcii skončil. &lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/en/staff/luis-enrique Luis Enrique] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;

=== Paríž Saint-Germain ===

V júli [[2023]] sa stal hlavným trénerom [[Paris Saint-Germain FC|Paríža Saint-Germain]]. V sezóne 2023/24 získal s klubom [[Ligue 1]], [[Coupe de France]] a [[Trophée des Champions]]. &lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/en/staff/luis-enrique Luis Enrique] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;

V sezóne 2024/25 získal s PSG ďalší ligový titul a [[Coupe de France]], ako aj [[Trophée des Champions]]. V máji 2025 priviedol mužstvo k historicky prvému triumfu klubu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], keď PSG vo finále v [[Mníchov|Mníchove]] zdolalo [[Inter Miláno|Inter Miláno]] 5:0. Následne s klubom získal aj [[Európsky superpohár]] a [[Interkontinentálny pohár FIFA|Interkontinentálny pohár FIFA]]. PSG tak v tomto období získalo šesť trofejí. &lt;ref&gt;[https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0299-1db3ed7babb3-e6227af6104f-1000--meet-the-champions-league-finalists/ Paris win Champions League: Meet the 2024/25 victors] – UEFA&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/en/content/paris-saint-germain-win-the-champions-league-for-the-first-time-in-their-history-paris-saint-germain-inter-milan-fc-2024-2025 Paris Saint-Germain win the Champions League for the first time in their history!] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/26 obhájil s PSG titul v [[Ligue 1]] a získal druhú [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]] za sebou. Vo finále 30. mája [[2026]] PSG zdolalo [[Arsenal FC|Arsenal]] po penaltovom rozstrele 4:3 po remíze 1:1. Počas sezóny získalo PSG aj [[Európsky superpohár]], [[Trophée des Champions]] a [[Interkontinentálny pohár FIFA|Interkontinentálny pohár FIFA]]. &lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/en/content/pr-paris-saint-germain-win-the-champions-league-for-the-second-successive-season Paris Saint-Germain win the Champions League for the second successive season] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;

V auguste [[2026]] získal Luis Enrique s PSG ďalší [[Európsky superpohár]], keď Parížania vo finále zdolali [[Aston Villa FC|Aston Villu]] 2:1. Podľa Paríža Saint-Germain išlo o jeho 13. trofej vo funkcii trénera klubu. &lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/en/content/le-choix-de-la-continuite-paris-saint-germain-20262027 Le choix de la continuité] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/en/content/paris-saint-germain-win-the-2026-uefa-super-cup Paris Saint-Germain win the 2026 UEFA Super Cup] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;

V septembri [[2026]] Paríž Saint-Germain oznámil predĺženie zmluvy s Luisom Enriquem do roku [[2030]]. &lt;ref&gt;[https://www.psg.fr/content/le-choix-de-la-continuite-paris-saint-germain-20262027 Le choix de la continuité] – Paris Saint-Germain&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

=== Ako hráč ===

;[[Real Madrid]]

* [[La Liga]]: [[La Liga 1994/1995|1994/95]]
* [[Copa del Rey]]: [[Copa del Rey 1992/1993|1992/93]]
* [[Supercopa de España]]: [[Supercopa de España 1993|1993]]

;[[FC Barcelona]]

* [[La Liga]]: [[La Liga 1997/1998|1997/98]], [[La Liga 1998/1999|1998/99]]
* [[Copa del Rey]]: [[Copa del Rey 1996/1997|1996/97]], [[Copa del Rey 1997/1998|1997/98]]
* [[Supercopa de España]]: [[Supercopa de España 1996|1996]]
* [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]: [[Pohár víťazov pohárov UEFA 1996/1997|1996/97]]
* [[Európsky superpohár]]: [[Európsky superpohár 1997|1997]]
* [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]]: [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2000|2000]]
* [[Copa Catalunya]]: 1999/00, 2003/04

;Španielsko

* [[Letné olympijské hry 1992|Olympijské hry]]: [[Letné olympijské hry 1992|1992]]

=== Ako tréner ===

;[[FC Barcelona]]

* [[La Liga]]: [[La Liga 2014/2015|2014/15]], [[La Liga 2015/2016|2015/16]]
* [[Copa del Rey]]: [[Copa del Rey 2014/2015|2014/15]], [[Copa del Rey 2015/2016|2015/16]], [[Copa del Rey 2016/2017|2016/17]]
* [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2014/15]]
* [[Európsky superpohár]]: [[Európsky superpohár 2015|2015]]
* [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]]: [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2015|2015]]

;[[Paríž Saint-Germain]]

* [[Ligue 1]]: 2023/24, 2024/25, 2025/26
* [[Coupe de France]]: 2023/24, 2024/25
* [[Trophée des Champions]]: 2023, 2024, 2025
* [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/25]], [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/26]]
* [[Európsky superpohár]]: [[Európsky superpohár 2025|2025]], [[Európsky superpohár 2026|2026]]
* [[Interkontinentálny pohár FIFA]]: [[Interkontinentálny pohár FIFA 2025|2025]]

== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==

{{Projekt}}

== Externé odkazy ==

* [https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/players/489/luis-enrique Luis Enrique] na FCBarcelona.com
* [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/clubs/players/49946--luis-enrique/ Luis Enrique] na UEFA.com
* [https://www.psg.fr/en/staff/luis-enrique Luis Enrique] na Paris Saint-Germain

{{Futbalový výhonok}}
{{Autoritné údaje}}</text>
      <sha1>1pvcksmg8f7hkz1sfkg8i15qyuyifjb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zubáč veľkoústy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>200858</id>
    <revision>
      <id>8371548</id>
      <parentid>7929421</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:12:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>S1umberparty</username>
        <id>281477</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie novej sekcie Správanie a aktivita</comment>
      <origin>8371548</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6128" sha1="fpbyvun19qd3aoent57qp7ewrrqx2ul" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=zubáč veľkoústy|
Obrázok=Gös, Iduns kokbok.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref&gt;Freyhof, J. &amp; Kottelat, M. 2008. Sander lucioperca . The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T20860A9231839. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T20860A9231839.en. Prístup. 16. február 2020.&lt;/ref&gt;|
Skry12=áno| 
Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=|
Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=|
Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=|
Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=|
Kmeň po slovensky=[[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=|
Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=|
Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=|
Trieda po slovensky=[[lúčoplutvovce]]|Trieda po latinsky=Actinopterygii|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =|
Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=Protacanthopterygii|
Rad po slovensky=[[ostriežotvaré]]|Rad po latinsky= Perciformes|
Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=|
Čeľaď po slovensky=[[ostriežovité]]|Čeľaď po latinsky=Percidae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=|
Rod po slovensky=[[zubáč]]|Rod po latinsky=Sander|
Druh po slovensky=zubáč veľkoústy|Druh po latinsky=S. lucioperca|
Binomické meno=Sander lucioperca| 
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=1758|
Synonymá=zubáč obyčajný, ''Stizostedion lucioperca''| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Zubáč veľkoústy''' alebo staršie '''zubáč obyčajný''' (lat. ''Sander lucioperca'', syn. ''Stizostedion lucioperca'') je druh ryby z čeľade [[ostriežovité]].

Z hospodárskeho (udržuje populácie drobných rýb a má chutné mäso) aj športového hľadiska je to cenný druh (bojovná ryba).&lt;ref name=&quot;VKŽ&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Anděra
 | meno = Miloš
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Velká kniha živočichů : hmyz, ryby, obojživelníci, plazi, ptáci, savci : &amp;#x5B;1582 barevných ilustrací&amp;#x5D;
 | vydanie = 3
 | vydavateľ = Príroda
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2001
 | počet strán = 344
 | url = 
 | isbn = 80-07-00863-2
 | kapitola = 
 | strany = 222
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Opis ==
Telo je pretiahnuté, z bokov sploštené. Hlava je zakončená koncovými ústami. Vo veľkej tlame sa nachádza rad drobných zúbkov a na začiatku čeľuste má veľké tzv. psie zuby – ''caniny''.&lt;ref name=&quot;IP&quot;/&gt; Na chrbte sa nachádzajú dve chrbtové plutvy, prvá vystužená tvrdými lúčmi, druhá mäkkými. Brušné plutvy sú umiestnené hneď za úrovňou prsných. Telo je sfarbené šedo s odtieňmi zelenej. V mladosti sú na bokoch zreteľné zvislé tmavé pruhy do čierna. Dorastá do dĺžky až 130 [[cm]] a hmotnosti 1 [[kg]]&lt;ref name=&quot;IP&quot;/&gt; (iný zdroj uvádza 8 až 15 kg&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Příroda České republiky (průvodce faunou)
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Academia
 | miesto = 
 | rok = 2007
 | počet strán = 439
 | url = 
 | isbn = 978-80-200-1569-3
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;). Bežne sa dožíva 15 rokov.&lt;ref name=&quot;IP&quot;/&gt; Najstarší známy exemplár mal 25 rokov.{{chýba citácia}}

== Výskyt ==
Pôvodnou domovinou zubáča je povodie [[Dunaj]]a a [[Volga|Volgy]]. Odtiaľ sa postupne rozšíril do strednej a ďalej do západnej [[Európa|Európy]]. Obýva predovšetkým veľké, pomaly tečúce úseky [[rieka|riek]], údolné nádrže a [[rybník]]y. Ide o druh, ktorý je veľmi chúlostivý na kvalitu vody a stredne náročný na obsah kyslíka.&lt;ref name=&quot;IP&quot;/&gt;

Žije aj v slanej vode [[Kaspické more|Kaspického]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], trie sa v sladkej vode.&lt;ref name=&quot;VKŽ&quot;/&gt;

== Správanie a aktivita ==

Zubáč veľkoústy je predátor, ktorý je aktívny najmä za súmraku a v noci. Pri love využíva schopnosť orientovať sa pri nízkej intenzite svetla. Výskumy ukázali, že mladé jedince uprednostňujú prostredie s nízkou intenzitou osvetlenia, čo môže súvisieť s ich prirodzeným správaním a potravnou aktivitou.&lt;ref&gt;{{cite journal |last1=Luchiari |first1=A. C. |last2=de Morais Freire |first2=F. A. |last3=Koskela |first3=J. |last4=Pirhonen |first4=J. |title=Light intensity preference of juvenile pikeperch Sander lucioperca (L.) |journal=Aquaculture Research |volume=37 |issue=15 |year=2006 |pages=1572–1577 |doi=10.1111/j.1365-2109.2006.01599.x}}&lt;/ref&gt;

== Potrava ==
V mladosti sa živí predovšetkým [[planktón]]om, [[mäkkýše|mäkkýšmi]] a ďalšími [[bezstavovce|bezstavovcami]] (hlavne [[perloočky|perloočkami]]&lt;ref name=&quot;IP&quot;/&gt;). V dospelosti prijíma výhradne drobnejšie druhy [[ryby (v najširšom zmysle)|rýb]]. Dôležité sú ''[[Acerina cernua]]'', ''[[Perca fluviatilis]]'' a ''[[Alburnus alburnus]]''&lt;ref name=&quot;IP&quot;/&gt;.

== Rozmnožovanie ==
Zubáč veľkoústy pohlavne dospieva vo veku 3{{--}}5 rokov. Trie sa v období od apríla do mája. V tomto období [[samec]] vyčistí v plytčinách určitý úsek dna a vytvorí hniezdo. Naň potom [[samica]] nakladie [[ikra|ikry]]. Samec znášku stráži a chráni pred prípadnými predátormi až do vyliahnutia poteru a potom chráni aj vyliahnutú mlaď.&lt;ref name=&quot;IP&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Holčík J., Hensel K.
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ichtyologická príručka
 | vydanie = 1971
 | vydavateľ =Obzor
 | miesto = Bratislava
 | rok = 
 | url = 
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = 126
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Sander lucioperca 1.jpg|zubáč veľkoústy, Cyprus, 2007
Súbor:StizostedionLuciopercaAquarium.JPG|zubáč veľkoústy po prvom lete, akvárium
Súbor:Zander.jpg|Pohľad na ústa
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Sander lucioperca|commons=Sander lucioperca}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Ostriežovité]]
[[Kategória:Mihule a ryby na Slovensku]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]</text>
      <sha1>fpbyvun19qd3aoent57qp7ewrrqx2ul</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Star Alliance</title>
    <ns>0</ns>
    <id>204563</id>
    <revision>
      <id>8371383</id>
      <parentid>8339352</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:13:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>logo</comment>
      <origin>8371383</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3604" sha1="4q81owxz4b9ofv31ylckgp9c1ejievt" xml:space="preserve">[[Súbor:Logo of Star Alliance.svg|thumb|Logo Star Alliance]]

'''Star Alliance''' je v súčasnosti (jún 2014) najväčšia aliancia leteckých spoločností. Založená bola v roku [[1997]] ako najstaršia aliancia na princípe spolupráce medzi leteckými spoločnosťami. Jej znak predstavuje prvých 5 leteckých spoločností, ktoré založili túto alianciu. Nimi boli: [[Air Canada]], [[Lufthansa]], [[Scandinavian Airlines|Scandinavian Airlines System]], [[Thai Airways International|Thajské Aerolínie]] a [[United Airlines]].

== Členovia aliancie ==
K 27. júnu 2014 má 27 členov &lt;small&gt;(v zátvorke sú uvedené aj dcérske spoločnosti)&lt;/small&gt;:

*{{flagicon|Canada}} [[Air Canada]], 14. mája 1997 (Canada Air Georgian, Canada EVAS Air, Canada Jazz Aviation, Canada Sky Regional Airlines, Canada Air Canada Jetz, Canada Air Canada Rouge
*{{flagicon|Germany}} [[Lufthansa]], 14. mája 1997 (Air Dolomiti, Eurowings, Lufthansa CityLine)
*{{flagicon|Thailand}} [[Thai Airways International]], 14. mája 1997 (Thai Smile)
*{{flagicon|United States}} [[United Airlines]], 14. mája 1997 (Cape Air, Chautauqua Airlines, CommutAir, ExpressJet Airlines, GoJet Airlines, Mesa Airlines, Shuttle America, Silver Airways, SkyWest Airlines, Trans States Airlines)
*{{flagicon|New Zealand}} [[Air New Zealand]], 3. mája 1995 (New Zealand Air Nelson, New Zealand Eagle Airways, New Zealand Mount Cook Airline)
*{{flagicon|Japan}} [[All Nippon Airways]], 15. októbra 1999 (Air Japan, ANA Wings)
*{{flagicon|Austria}} [[Austrian Airlines]], 26. marca 2000 (Austrian myHoliday, [[Tyrolean Airways]])
*{{flagicon|Singapore}} [[Singapore Airlines]], 1. apríla 2000 (Silkair)
*{{flagicon|South Korea}} [[Asiana Airlines]], 28. marca 2003
*{{flagicon|Poland}} [[LOT Polish Airlines]], 26. októbra 2003
*{{flagicon|India}} [[Air India]], 11. júla 2004{{#tag:ref|Oficiálne vstúpi až 11. júla 2014|group=&quot;pozn&quot;}} (Air India Express, Air India Regional)
*{{flagicon|Slovenia}} [[Adria Airways]], [[18. novembra]] [[2004]]
*{{flagicon|Croatia}} [[Croatia Airlines]], 18. novembra 2004
*{{flagicon|Taliansko}} [[ITA Airways]], od 2026
*{{flagicon|Portugal}} [[TAP Portugal]], 14. marca 2005 (Portugalia, [PGA Express])
*{{flagicon|Switzerland}} [[Swiss International Air Lines]], 1. apríla 2006 (Swiss European Air Lines)
*{{flagicon|South Africa}} [[South African Airways]], 10. apríla 2006 (Airlink, South African Express)
*{{flagicon|China}} [[Air China]], 12. decembra 2007
*{{flagicon|Turkey}} [[Turkish Airlines]], 1. apríla 2008
*{{flagicon|Egypt}} [[EgyptAir]], 11. júla 2008 (EgyptAir Express)
*{{flagicon|Belgium}} [[Brussels Airlines]], 9. decembra 2009
*{{flagicon|Greece}} [[Aegean Airlines]], [[30. júna]] [[2010]] (Olympic Air)
*{{flagicon|Ethiopia}} [[Ethiopian Airlines]], 13. decembra 2011
*{{flagicon|Colombia}} [[Avianca|Avianca Holdings]], 21. júna 2012 (Avianca Costa Rica, Avianca El Salvador, Avianca Guatemala, Avianca Honduras, Avianca Nicaragua, Avianca Peru, Avianca Brazil)
*{{flagicon|Panama}} [[Copa Airlines]], 21. júna 2012 (Copa Airlines Colombia)
*{{flagicon|China}} [[Shenzhen Airlines]], 29. novembra 2012
*{{flagicon|Taiwan}} [[EVA Air]], 18. júna 2013 (Uni Air)

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot; /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
[http://aliancie.air4u.sk/star-alliance.html Star Alliance na Air4u.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090724080435/http://aliancie.air4u.sk/star-alliance.html |date=2009-07-24 }}
[http://www.staralliance.com www.staralliance.com]

{{Letecký výhonok}}

[[Kategória:Letecké aliancie]]</text>
      <sha1>4q81owxz4b9ofv31ylckgp9c1ejievt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Toyota</title>
    <ns>0</ns>
    <id>204732</id>
    <revision>
      <id>8371408</id>
      <parentid>8113401</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:14:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371408</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8510" sha1="1gk56hbgault9rbzdgix3kt5vbi8k29" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Toyota Motor Corporation
| Logo spoločnosti     = Toyota carlogo.svg
| Veľkosť loga         = 230px
| Popis                =
| Právna forma         = [[Verejná obchodná spoločnosť]] ([[Kabušiki gaiša]])
| IČO                  = 
| Odvetvie             = 
| Založená             = 28. august 1937
| Zakladateľ           = [[Kiichiro Toyoda]]
| Sídlo                = [[Toyota (Aiči)|Toyota]], [[Aiči (prefektúra)|Aiči]]
| Štát sídla           = Japonsko
| Pôvod                = 
| Vedenie              = 
| Územný rozsah        = 
| Priemysel            = 
| Produkcia            = {{rast}} 9 909 440 vozidiel (''CY 2012'')&lt;ref name=&quot;Prod 2012&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www2.toyota.co.jp/en/news/13/01/0128.html |titul=TMC Announces Results for December 2012 and CY2012 |vydavateľ=Toyota Motor Corporation |miesto=Japonsko |dátum prístupu=2013-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140101144449/http://www2.toyota.co.jp/en/news/13/01/0128.html |dátum archivácie=2014-01-01 }}&lt;/ref&gt;
| Aktíva               = {{rast}} 77,281 miliardy [[Americký dolár|USD]] (2013) &lt;ref name='xbrlus_2012'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1094517/000119312513268044/0001193125-13-268044-index.htm |titul=TOYOTA MOTOR CORP/ 2013 Annual Report Form (20-F) |vydavateľ=United States Securities and Exchange Commission |formát=XBRL |dátum prístupu=2014-07-20}}&lt;/ref&gt;
| Obrat                = {{rast}} 22,064 triliónov [[jen]]ov (FY 2013) &lt;ref name=&quot;FY2013&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.toyota-global.com/investors/financial_result/2013/pdf/q4/summary.pdf |titul=Consolidated Results for FY2013 (April 1, 2012 through March 31, 2013) |autor=Toyota Motor Corporation |vydavateľ=Global website |dátum prístupu=2013-05-11}}&lt;/ref&gt;
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = {{rast}} 1,320 triliónov jenov (FY 2013) &lt;ref name=&quot;FY2013&quot;/&gt;
| Zisk                 = {{rast}} 962,1 miliardy jenov (FY 2013)&lt;ref name=&quot;FY2013&quot;/&gt;
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              = [[Lexus]]&lt;br /&gt;[[Scion]]
| Dcérske spoločnosti  = 522 (Toyota Group)
| Vlastník             = 
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://www.toyota-global.com/ Toyota Global]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}
[[Súbor:Toyota Avensis 2 front 20071015.jpg|náhľad|[[Toyota Avensis]]]]
[[Súbor:00-05 Toyota Celica.jpg|náhľad|[[Toyota Celica]]]]
[[Súbor:Supra MKIV Color 1A1.jpg|náhľad|[[Toyota Supra]]]]
[[Súbor:2014 Toyota Corolla S (1.8, CVT).jpg|náhľad|[[Toyota Corolla]]]]
[[Súbor:Toyota Hilux Double Cab 3.0 D-4D front.jpg|náhľad|[[Toyota Hilux]]]]
[[Súbor:2009-2011 Toyota Land Cruiser Prado (KDJ150R) VX 5-door wagon (2011-10-25) 01.jpg|náhľad|[[Toyota Land Cruiser]]]]
[[Súbor:FJ Cruiser 2007.jpg|náhľad|[[toyota FJ Cruiser]]]]
'''Toyota Motor Corporation'''  (jap. トヨタ自動車株式会社 – [[Transkripcia (jazykoveda)|transkripcia]]: ''Tojota džidóša kabušiki gaiša'', doslovný preklad: ''Tojota automobilová akciová spoločnosť'') je japonská automobilka, ktorá sídli v [[Toyota (Aiči)|Toyote]], [[Aiči (prefektúra)|Aichi]]. V roku 2013 zamestnávala 333 498 ľudí po celom svete&lt;ref name=Toyotaprofile&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.toyota-global.com/company/profile/overview/ |titul=Overview |autor=Toyota Motor Corporation |vydavateľ=Global website |dátum prístupu=2013-09-25}}&lt;/ref&gt; a v januári 2014 bola [[Zoznam najväčších spoločností podľa obratu|štrnástou najväčšou spoločnosťou na svete podľa obratu]]. Podľa produkcie bola v roku 2012 Toyota najväčšou automobilkou na svete.&lt;ref name=&quot;OICA2012&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.oica.net/wp-content/uploads/2013/03/ranking-2012.pdf |title=World motor vehicle production OICA correspondants survey without double counts world ranking of manufacturers year 2012 |vydavateľ=OICA |dátum vydania=Marec 2013 |dátum prístupu=2014-07-20 |titul=Archivovaná kópia |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924055508/http://www.oica.net/wp-content/uploads/2013/03/ranking-2012.pdf |dátum archivácie=2015-09-24 }}&lt;/ref&gt; V júli roku 2012 automobilka vyrobila svoje 200-miliónte vozidlo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Malcolm |priezvisko=Flynn |url=http://www.themotorreport.com.au/54659/toyota-77-years-200-million-vehicles |titul=Toyota Announces Its 200 Millionth Vehicle After 77 Years Of Production &amp;#124; Reviews &amp;#124; Prices &amp;#124; Australian specifications |vydavateľ=Themotorreport.com.au |dátum prístupu=2012-09-09}}&lt;/ref&gt; Toyota je tiež prvou automobilkou na svete, ktorá ročne vyrobí viac ako 10 miliónov automobilov.

Spoločnosť založil v roku 1937 [[Kiichiro Toyoda]], ako vedľajšiu spoločnosť firmy [[Toyota Industries]] jeho otca.

== Súčasné a nevýrobné vozidlá ==
{|
| valign=top |
* [[Toyota 2000GT]] 
* [[Toyota 4Runner]] (alebo [[Toyota Hilux Surf]])
* [[Toyota Allex]]
* [[Toyota Allion]]
* [[Toyota Alphard]]
* [[Toyota Altezza]] 
* [[Toyota Aristo]] 
* [[Toyota Avalon]] 
* [[Toyota Avanza]]
* [[Toyota Avensis]]
* [[Toyota Auris]]
* [[Toyota Aygo]] 
* [[Toyota bB]] 
* [[Toyota Brevis]]
* [[Toyota Caldina]]
* [[Toyota Cami]]
* [[Toyota Camry]]
* [[Toyota Camry Solara]]
* [[Toyota Carina]]
* [[Toyota Cavalier]] 
* [[Toyota Celica]]
* [[Toyota Celica GT-4]]
* [[Toyota Celsior]] 
* [[Toyota Century]]
* [[Toyota Chaser]]
* [[Toyota Classic]]
* [[Toyota Coaster]]
* [[Toyota Comfort]]
* [[Toyota Corolla|Toyota Corolla/Sprinter]]
* [[Toyota Corolla Verso]]
* [[Toyota Corona]] 
* [[Toyota Mark II]]
* [[Toyota Cressida|Toyota Cressida/Cresta/Chaser/Mark II]]
* [[Toyota Cresta]]
* [[Toyota Crown]]
* [[Toyota Cynos]]
* [[Toyota Dyna]]
* [[Toyota Echo]]
* [[Toyota Estima|Toyota Estima/Estima Lucida/Estima Enima]]
* [[Toyota FJ40]]
* [[Toyota FJ45]]
* [[Toyota FJ55]]
* [[Toyota FJ60]]
* [[Toyota FJ62]]
* [[Toyota FJ Cruiser]]
* [[Toyota Fortuner]]
* [[Toyota Fun Cargo]]
* [[Toyota Granvia]]
* [[Toyota Harrier]] 
* [[Toyota Hi-Lux]]
* [[Toyota Hiace]]
* [[Toyota HiClass]]
* [[Toyota Highlander]]
* [[Toyota Innova|Toyota Innova/Kijang Innova]]
* [[Toyota Ipsum]]
* [[Toyota Isis]]
||
| valign=top |
* [[Toyota ist]] 
* [[Toyota Kijang / Tamaraw Revo]]
* [[Toyota Kluger|Toyota Kluger/Highlander]]
* [[Toyota Land Cruiser]]
* [[Toyota Lexcen]] 
* [[Toyota LiteAce]]
* [[Toyota Majesta]]
* [[Toyota Mark X]]
* [[Toyota Matrix]]
* [[Toyota MiniAce]]
* [[Toyota MR2|Toyota MR2/MR-S]]
* [[Toyota Noah]]
* [[Toyota Opa]]
* [[Toyota Origin]]
* [[Toyota Paseo]]
* [[Toyota Passo]]
* [[Toyota Pickup]]
* [[Toyota Porte]]
* [[Toyota Premio]]
* [[Toyota Previa]] 
* [[Toyota Prius]], [[hybrid]]
* [[Toyota Prius+]], [[hybrid]]
* [[Toyota Prius plug-in]], [[hybrid]]
* [[Toyota Probox]]
* [[Toyota Progres]]
* [[Toyota Publica]]
* [[Toyota Raum]]
* [[Toyota RAV4]] a [[Toyota RAV4 EV]]
* [[Toyota Regius]]
* [[Toyota SA]]
* [[Toyota Sera]]
* [[Toyota Sequoia]]
* [[Toyota Sienna]]
* [[Toyota Sienta]]
* [[Toyota Soarer]] 
* [[Toyota AE86|Toyota Sprinter Trueno]]
* [[Toyota Starlet]]
* [[Toyota Stout]]
* [[Toyota Succeed]]
* [[Toyota Supra|Toyota Supra/Celica Supra]]
* [[Toyota Surf]]
* [[Toyota T100]]
* [[Toyota Tacoma]]
* [[Toyota Tercel|Toyota Tercel/Corsa/Corolla II]]
* [[Toyota TownAce]]
* [[Toyota ToyoAce]]
* [[Toyota Tundra]]
* [[Toyota Van]]
* [[Toyota Verossa]]
* [[Toyota Verso]]
* [[Toyota Vios]] 
* [[Toyota Vista]]
* [[Toyota Yaris|Toyota Yaris/Vitz/Platz/Echo]]
* [[Toyota Voltz]] 
* [[Toyota Voxy]]
* [[Toyota WiLL]]
* [[Toyota Windom]]
* [[Toyota WISH]]
|}

== Referencie ==
{{reflist}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.toyota-global.com/ Toyota Global]
* [http://www.toyota.co.jp/Museum/ Toyota Automobile Museum in Aichi, Japan]
* [http://www.toyota-motorsport.com/ Toyota Motorsport GmbH official site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100812094952/http://www.toyota-motorsport.com/ |date=2010-08-12 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Toyota|631037793}}

{{Toyota}}

[[Kategória:Toyota| ]]
[[Kategória:Nikkei 225]]
[[Kategória:Japonské automobilky]]
[[Kategória:Podniky obchodované na Tokijskej burze]]
[[Kategória:Podniky obchodované na Newyorskej burze]]
[[Kategória:Výrobcovia motorov]]
[[Kategória:Podniky v robotike]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1937]]</text>
      <sha1>1gk56hbgault9rbzdgix3kt5vbi8k29</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľkonočná oktáva</title>
    <ns>0</ns>
    <id>205118</id>
    <revision>
      <id>8371504</id>
      <parentid>8346046</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T06:51:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371504</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1707" sha1="f5jmy2vsgspodkswq2pvzpom0w0bmpe" xml:space="preserve">[[Súbor:Chora Anastasis2.jpg|náhľad|[[Ježiš Kristus]], zobrazený po boku svätých, vyzdvihuje [[Adam a Eva|Adama a Evu]] z hrobov a potláča smrť. Freska zmŕtvychvstania v [[Chrám svätého Spasiteľa (Chóra)|Chráme svätého Spasiteľa v Chóre]], okolo roku [[1315]], dnes [[Istanbul]], [[Turecko]]]]
'''Veľkonočná oktáva''' je týždeň [[Latinská cirkev|rímskokatolíckeho]] [[Liturgický rok|liturgického roka]], ktorý sa začína nedeľou [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstania Pána]] a končí sa na [[Nedeľa Božieho milosrdenstva|Nedeľu Božieho milosrdenstva]], t. j. druhú veľkonočnú nedeľu (o 8 dní neskôr, preto oktáva). V [[kresťanstvo|kresťanstve]] je [[Veľká noc]] slávnosťou [[Ježiš Kristus|Kristovho]] víťazstva nad smrťou najväčším sviatkom, preto samotný deň slávnosti je akoby predĺžený o osem dní, keď si majú veriaci uvedomiť veľkosť a význam Kristovho vzkriesenia pre svoj život.

Sviatočné dni veľkonočnej oktávy majú liturgické náležitosti [[Zmŕtvychvstanie Pána|Nedele Pánovho zmŕtvychvstania]], čiže dve čítania, hymnus glória aj krédo a nepovinnú sekvenciu. 

Pendantom v [[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávnej]] cirkvi je [[Svetlý týždeň]].

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://breviar.sk/include/vnokt.htm Veľkonočná oktáva - breviar.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220527221558/https://breviar.sk/include/vnokt.htm |date=2022-05-27 }} 

{{kresťanský výhonok}}

{{Liturgický rok}}

[[Kategória:Veľká noc]]
[[Kategória:Liturgický rok]]
[[Kategória:Týždne]]</text>
      <sha1>f5jmy2vsgspodkswq2pvzpom0w0bmpe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Airbus A340</title>
    <ns>0</ns>
    <id>205219</id>
    <revision>
      <id>8371438</id>
      <parentid>8173396</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:51:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>IB</comment>
      <origin>8371438</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25941" sha1="tcx93ok9xb4oyc7rgxu3yprb7gsnnns" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo
|názov = A340
|typ = širokotrupé [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]]
|výrobca = [[Airbus]]
|obrázok = Obrázok:F-GLZH CDG (46671826914).jpg
|text = Airbus A340-300 spoločnosti [[Air France]]
|prvý let = [[25. október|25. októbra]] [[1991]]
|zavedený = [[15. marec|15. marca]] [[1993]] ([[Lufthansa]] a [[Air France]])
|vyradený = 
|výroba = [[1991]] – [[2012]] 
|vyrobených kusov = 380 (377 dodaných aerolíniám)
|charakter = v službe
|hlavný používateľ = [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]]
|viac používateľov = [[Mahan Air]]&lt;br /&gt;[[Conviasa]]&lt;br /&gt;[[Edelweiss Air]]
}}

'''Airbus A340''' je diaľkové širokotrupé [[dopravné lietadlo]], ktoré vyvinula a vyrábala spoločnosť [[Airbus]]. Jeho konštrukcia je z veľkej časti zhodná s dvojmotorovým [[Airbus A330|Airbusom A330]]. Pôvodné varianty mali rovnaký trup a krídla, kým neskoršie verzie sú dlhšie a majú väčšie krídla.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.airbus.com/en/aircraftfamilies/a330a340/a330-200/specifications.html|title=Aircraft Family – (A330-200) Specifications|publisher=airbus.com}}&lt;/ref&gt; 

A340 bol pôvodne navrhnutý ako konkurencia lietadiel [[Boeing 747]], ale posledná verzia priamo konkuruje [[Boeing 777|Boeingom 777]] na dlhých a veľmi dlhých tratiach.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.aeroworldnet.com/1ls02210.htm|title=AA 2000: Airbus A340 vs Boeing 777 Continues in Singapore|author=Rebecca Rayko|publisher=AeroWorldNet|accessdate=2009-03-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090321091700/http://aeroworldnet.com/1ls02210.htm|archivedate=2009-03-21}}&lt;/ref&gt; Prvý variant A340-300 vzlietol prvýkrát [[25. október|25. októbra]] [[1991]]. Bolo to prvé štvormotorové lietadlo Airbusu a prvé civilné veľkokapacitné lietadlo s [[fly-by-wire]] ovládaním.

== História ==
=== Koncepcia ===
Prvé štúdie modelu boli publikované v roku [[1981]] v novembrovom vydaní ''Air International Magazine'' pod názvom TA11 (zo skratky ''Twin Aisle'', dve uličky)..&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.globalaircraft.org/planes/airbus_a340.pl|title=Airbus A340|publisher=Global Aircraft}}&lt;/ref&gt; Podobný názov mali aj [[Airbus A320|A320]] (SA9) a A330 (TA9)..&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.flug-revue.rotor.com/FRheft/FRH0002/FR0002d.htm|title=THE AIRBUS STORY|author=Norbert Burgner}}&lt;/ref&gt; Napriek vzrastajúcemu dopytu [[Lufthansa|Lufthansy]] po modele A320 sa pokračovalo vo vývoji TA11..&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.airbus.com/en/corporate/people/company_evolution/history/part_6.html|title=Corporate information-History|publisher=Airbus}}&lt;/ref&gt;

=== Výroba ===
Výroba nového Airbusu bola zahájená v roku [[1988]], pričom  A340 pre dlhé trate sa mal stať vhodným doplnením modelu [[Airbus A320|A320]] na krátke trate a [[Airbus A300|A300]] pre stredné trate. Podobne, ako pri A320 sa dbalo predovšetkým na jednoduchosť lietadla a prehľadnosť palubnej dosky..&lt;ref&gt;{{cite book|title=Dopravní letadla světa|author=Kuna, Z., Velc, J.|year=1993|publisher=Fragment|page=19|isbn=80-85768-02-X}}&lt;/ref&gt; V tom čase najnovšie veľkokapacitné lietadlo Boeingu (dvojmotorový [[Boeing 767]]) mal nevýhodu oproti lietadlám ako bol B747 kvôli pravidlám [[ETOPS]]: dvojmotorové lietadlo muselo po celú dobu letu zostať dostatočne blízko núdzovým letiskám, aby v prípade poruchy jedného z dvoch motorov mohlo bezpečne pristáť. Štvormotorový A340 bol pokusom vyrobiť novú generáciu konkurentov strojom B747, ktorých by sa netýkali obmedzenia ETOPS. Počas druhej polovici 90. rokov Airbus  presadzoval filozofiu, že 4 motory (Airbusu A340) sú vždy lepšie ako dva motory (Boeingu 777), pretože poskytujú omnoho väčšiu mieru bezpečnosti pri poruche jedného z nich. Ale keď neskôr začali rásť ceny leteckého paliva, začali aerolinky stále viac objednávať konkurenčný B777. V roku 2005 už Airbus získal iba 15 objednávok na A340.

[[Súbor:Airbus A340-211, Airbus Industrie AN0726637.jpg|thumb|right|Technologický demonštrátor Airbus A340-200 na [[Farnborough International Airshow|Medzinárodnom aerosalóne vo Farnborough]], 1992]]

Konštruktéri Airbusu navrhovali A340 súčasne s dvojmotorovým [[Airbus A330|A330]]: oba stroje zdieľajú zhodné krídlo, podobnú konštrukciu trupu a oba používajú vyspelú [[avionika|avioniku]] vyvinutú pôvodne pre A320.

Pôvodným zámerom bolo použiť novo vyvíjané (superfan) motory IAE (International Aero Engines), ale spoločnosť IAE ich vývoj zrušila, a tak boli použité motory [[CFM International|CFMI]] [[CFM International CFM56|CFM56-5C4]]. Keď v roku [[1991]] vzlietol prvý A340, konštruktéri zistili závažnú chybu v konštrukcii krídla: nebolo dostatočne pevné, aby unieslo vonkajšie motory bez skrútenia a kmitania. Aby sa tomu zabránilo, bolo vyvinuté špeciálne „zaoblenie“ spodnej časti krídla nazvané [[plastron]], ktoré upravuje prúdenie vzduchu okolo pylónov. Takto upravený A340 bol uvedený do prevádzky v roku [[1993]] spoločnosťami [[Lufthansa]] a [[Air France]].

Do októbra [[2005]] bolo objednaných celkovo 385 strojov A340 a z toho 310 už bolo dodaných.

V januári [[2006]] Airbus oznámil, že plánuje vývoj zväčšenej verzie A340, nazvanej A340E (E ako enhanced – zväčšený), ako reakciu na znižujúci sa predaj typu, konkurenciu nových verzií Boeingu 777 a vzrastajúce ceny leteckého paliva. V roku 2005 Boeing získal 154 objednávok na svoj model 777, zatiaľ čo Airbus iba 15 na A340. Airbus tvrdí, že zväčšený A340 bude hospodárnejší ako staršia verzia A340 a bude schopný efektívne konkurovať Boeingu 777.

== Varianty ==
Airbus pôvodne ponúkal dve verzie modelu A340, A340-200 a A340-300. A340-200 bola kratšia ako A340-300 a mala menšiu kapacitu, ale dlhší dolet. V roku [[1997]] Airbus začal výrobu predĺžených verzií A340 s novým väčším krídlom – verzia 500 s veľmi dlhým doletom a verzia 600 s vyššou kapacitou. Obe verzie vstúpili do služby v roku [[2002]].

=== A340-200 ===
[[Súbor:SAA Airbus A340-200 Lebeda-1.jpg|right|thumb|Airbus A340-200 spoločnosti [[South African Airways]] pristáva na [[Medzinárodné letisko Olivera Tamba|Medzinárodnom letisku Olivera Tamba]] v [[Johannesburg]]u]]

Verzia A340-200 mala s 261 miestami pre cestujúcich v troch triedach dolet 13&amp;nbsp;000 km a s 239 miestami 14&amp;nbsp;800 km. Bola poháňaná štyrmi [[Dvojprúdový motor|dvojprúdovými motormi]] [[CFM International|CFMI]] [[CFM International CFM56|CFM56-5C]]. A340-200 sa vyrábala od roku [[1987]] a po prvýkrát vzlietla [[1. apríl]]a [[1992]]. Táto verzia sa príliš dobre nepredávala a už sa nevyrába.

==== A340-8000 ====
A340-8000 je variant A340-200 so zväčšenou kapacitou palivových nádrží, ktoré zväčšili ''maximálnu vzletovú hmotnosť'' (MTOW) lietadla na 275 ton. Dolet s 232 cestujúcimi v troch triedach je 15&amp;nbsp;000 km. Pohon zabezpečujú štyri dvojprúdové motory [[CFM International|CFMI]] [[CFM International CFM56|CFM56-5C4]] každý s ťahom 151 kN. Objednaný bol iba jeden exemplár [[brunej]]ským sultánom, ktorý bol vyrobený, ale nebol dodaný. 

Ďalšie A340-200 boli neskôr upravované tzv. ''balíčkami zlepšujúcimi výkon'' (performance improvement packages, PIP), ktoré im umožňujú dosiahnuť podobné výkony. Také stroje sa označujú A340-213X.

=== A340-300 ===
[[Súbor:Finnair Airbus A340-313E Spijkers.jpg|thumb|right|Airbus A340-300 spoločnosti [[Finnair]]]]

A340-300 má kapacitu 295 cestujúcich v troch triedach a dolet 12&amp;nbsp;400 km. Je to pôvodná verzia typu A340, ktorá po prvýkrát vzlietla [[25. októbra]] [[1991]] a do služby v Lufthanse a Air France vstúpila v marci [[1993]]. Je poháňaná štyrmi dvojprúdovými motormi [[CFM International|CFMI]] [[CFM International CFM56|CFM56-5C]]. Podľa neoverených správ má táto verzia nízku rýchlosť stúpania v porovnaní s ostatnými verziami A340 a konkurenčnými typmi Boeingu.

Priamym konkurentom tejto verzie je [[Boeing 777#777-200ER|Boeing 777-200ER]].

==== A340-313X, -313E ====
A340-313X je verzia A340 so zvýšenou hmotnosťou po prvýkrát dodaná pre [[Singapore Airlines]] v apríli 1996 (dnes už Singapore Airlines túto verziu neprevádzkujú). A340-313E bola po prvýkrát dodaná pre [[Swiss International]] v roku 2003. Obe verzie majú MTOW medzi 271 a 275 [[tona]]mi a typický dolet s 295 cestujúcimi medzi 13&amp;nbsp;100&amp;nbsp;km a 13&amp;nbsp;500&amp;nbsp;km. Pohon zabezpečujú motory [[CFM International|CFMI]] [[CFM International CFM56|CFM56-5C4]] s ťahom 151&amp;nbsp;kN.

=== A340-500 ===
[[Súbor:Singapore Airlines Airbus A340-541 (9V-SGD) on finals at Changi.jpg|thumb|right|Airbus A340-500 spoločnosti [[Singapore Airlines]]]]

A340-500 bolo civilné dopravné lietadlo s najdlhším doletom na svete ([[KC-10 Extender]] je sériovo vyrábané lietadlo s najdlhším doletom na svete) až do predstavenia [[Boeing 777#777-200LR Worldliner|Boeingu 777-200LR „Worldliner“]] na začiatku roka 2006. S 313 cestujúcimi v troch triedach má dolet viac ako 16&amp;nbsp;000 km. Napr. [[Singapore Airlines]] prevádzkujú tento model na svojej nonstop linke z [[Newark (New Jersey)|Newarku]] v [[New Jersey]] do [[Singapur]]u, 18 hodín trvajúca cesta je najdlhší pravidelný, non-stop komerčný let na svete.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.heraldtribune.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20041219/NEWS/412190407/1006/SPORTS&amp;Page=2|title=Airbus says time is right for A380|accessdate=2008-03-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080506160319/http://www.heraldtribune.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20041219/NEWS/412190407/1006/SPORTS&amp;Page=2|archivedate=2008-05-06}}&lt;/ref&gt; Lietadlá na tejto linke lietajú so zníženým množstvom nákladu, s menším množstvom cestujúcich a s prídavnými palivovými nádržami. Hovorí sa, že A340-500 môže letieť z [[Londýn]]a až priamo do [[Perth (Západná Austrália)|Perthu]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]]..&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.buzzle.com/editorials/6-29-2004-56033.asp|title=Record Longest Flight Flies in the Face of Its Critics}}&lt;/ref&gt; Táto verzia A340 uskutočnila svoj prvý let [[11. február]]a [[2002]] a letové certifikáty získala [[3. decembra]] [[2002]]. Prvým zákazníkom bola spoločnosť [[Emirates]].

V porovnaní s A340-300 má A340-500 o 3,3 m dlhší trup, zväčšenú plochu krídla, výrazne zväčšenú kapacitu palivových nádrží (o 50%), mierne vyššiu cestovnú rýchlosť, väčšiu vodorovnú chvostovú plochu a menšiu zvislú chvostovú plochu. Rovnako ako [[Boeing 777|777-300]] má aj A340-500/-600 kamery, ktoré pomáhajú pilotom pri rolovaní na letisku. A340-500 poháňajú štyri [[Dvojprúdový motor|dvojprúdové motory]] [[Rolls-Royce Trent|Rolls-Royce Trent 553]] každý s ťahom 236 kN.

Airbus ponúka aj verziu so zvýšenou hmotnosťou '''A340-500HGW''' (''H''igh ''G''ross ''W''eight), ktorá má dolet 16&amp;nbsp;700 km a maximálnu vzletovú hmotnosť ([[MTOW]]) 380 ton. Používa rovnakú zosilenú konštrukciu a zväčšenú kapacitu palivových nádrží ako A340-600HGW.

Priamym konkurentom je model Boeingu [[Boeing 777#777-200LR Worldliner|777-200LR]], ktorý vstúpil na trh vo februári 2006.

=== A340-600 ===
[[Súbor:A340Iberia.jpg|thumb|right|Airbus A340-600 vo farbách španielskej spoločnosti [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]] počas letu]]

A340-600 bol navrhnutý ako náhrada za dosluhujúce [[Boeing 747|Boeingy 747]] prvej generácie. Dokáže prepraviť 380 cestujúcich v troch triedach (419 v dvoch triedach) na vzdialenosť 13&amp;nbsp;900 km. Ponúka teda prepravu rovnakého množstva pasažierov ako 747, ale s dvojnásobným nákladovým priestorom a nižšími nákladmi. Prvý let A340-600 uskutočnil [[23. apríl]]a [[2001]]. Vo [[Virgin Atlantic Airways|Virgin Atlantic]] začal pravidelnú prevádzku v auguste 2002. [[Cathay Pacific]] používa tieto lietadlá na svojich nonstop linkách medzi [[Hongkong]]om a [[New York (mesto)|New York City]] (JFK), kde však sú prenajaté stroje A340-600 od roku [[2007]] nahradené novými [[Boeing 777|Boeingami 777-300ER]].

A340-600 je o viac ako 10 m dlhší ako základná verzia -300, vďaka čomu je najdlhším dopravným lietadlom na svete (je o viac ako 4 m dlhší ako Boeing 747-400, ale v budúcnosti bude prekonaný novou nákladnou verziou [[Boeing 747-8|747-8]]). Je poháňaný štyrmi dvojprúdovými motormi [[Rolls-Royce Trent|Rolls-Royce Trent 556]] každý s ťahom 249 kN. Pod trupom má navyše pridaný štvorkolesový podvozok, ktorý mu pomáha zvládnuť zvýšenú maximálnu vzletovú hmotnosť (MTOW). 

Prvých sedem strojov A340-600 bolo dodaných s príliš ťažkými krídlami. Zákazníkovi ([[Virgin Atlantic Airways|Virgin Atlantic]]) na jeho žiadosť boli dodané nové lietadlá a pôvodné stroje boli za zníženú cenu dodané spoločnostiam [[Iberia Airlines]] a [[Cathay Pacific]].

[[14. apríl]]a [[2006]] úspešne prešiel certifikačným procesom nový variant Airbusu A340-600 so zvýšenou maximálnou vzletovou hmotnosťou (MTOW = 380 ton) a dlhším doletom (14&amp;nbsp;600 km). Verzia nesie označenie '''A340-600HGW''' („High Gross Weight“). Používa zosilnenú konštrukciu, zväčšenú kapacitu palivových nádrží a pri výrobe sa využívajú nové technológie (napr. zvarovanie [[laser]]ovým lúčom). Prvým zákazníkom bol [[Qatar Airways]] v lete 2006, potom nasledovala Lufthansa, Virgin Atlantic a Etihad Airways. Prvý let tejto verzie sa uskutočnil [[18. novembra]] [[2005]]..&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.airbus.com/en/presscentre/pressreleases/pressreleases_items/11_18_05_A340600.html|title=New A340-600 takes to the skies |date=15. november 2005}}&lt;/ref&gt;

Priamym konkurentom je model Boeingu [[Boeing 777#777-300ER|777-300ER]].

== Technické údaje ==
{| style=&quot;width:60%; text-align: center; font-size:95%;&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|- 
! Parameter !! A340-200 !! A340-300 !! A340-500 !! A340-600
|-
| Dĺžka || 59,40 m || 63,60 m || 67,90 m || 75,30 m
|-
| Rozpätie || colspan=2 | 60,30 m ||  colspan=2 | 63,45 m
|-
| Šírka trupu || colspan=4 | 5,64 m
|-
| Maximálna vzletová hmotnosť || 257 t || | 271 t || colspan=2 | 368 t
|-
| Cestovná rýchlosť || colspan=2 | Mach 0.82&lt;br /&gt;(546&amp;nbsp;mph, 880&amp;nbsp;km/h, 475&amp;nbsp;uzlov) || colspan=2 | Mach 0.85&lt;br /&gt;(562&amp;nbsp;mph, 905&amp;nbsp;km/h, 488&amp;nbsp;uzlov)
|-
| Dostup || colspan=2 | 12&amp;nbsp;500 m || colspan=2 | 12&amp;nbsp;525 m
|-
| Dolet || 14&amp;nbsp;800 km || 13&amp;nbsp;350 km || 16&amp;nbsp;050 km || 13&amp;nbsp;900 km
|-
| Posádka || colspan=4 | 2
|-
| Miesta na sedenie || 261-300 || 295-335 || 313-359 || 380-419
|-
| Pohonné jednotky (4x) || colspan=2 | [[CFM International CFM56|CFMI CFM 56-5C2]] || [[Rolls-Royce]] [[Rolls-Royce Trent 500|Trent 553]] || [[Rolls-Royce]] [[Rolls-Royce Trent 500|Trent 556]]
|}

== Súhrn nehôd ==
Stav k [[23. august|23. augustu]] [[2021]]:

=== Totálne straty ===
[[Súbor:Airfranceflight358.jpg|thumb|Ohorený A340-300 spoločnosti [[Air France]] na [[Pearsonovo medzinárodné letisko|Pearsonovom medzinárodnom letisku]] v [[Toronto|Toronte]] 2.&amp;nbsp;augusta&amp;nbsp;2005]]

Typ A340 doposiaľ nemal žiadnu haváriu, pri ktorej by zahynul človek&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ranter | meno = Harro | autor = | odkaz na autora = | titul = Aviation Safety Network &gt; ASN Aviation Safety Database &gt; Type index &gt; ASN Aviation Safety Database results | url = http://aviation-safety.net/database/types/Airbus-A340/losses | vydavateľ = aviation-safety.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ale šesť lietadiel bolo zničených:
* Air France A340-211 (F-GNIA): [[20. január]]a [[1994]] lietadlo Air France A340-211 (F-GNIA) zhorelo počas údržby na [[Letisko Charlesa de Gaulla|letisku Charlesa de Gaulla]].
* [[24. júl]] [[2001]], A340-312 spoločnosti [[Sri Lankan Airlines]] bolo zničené na zemi príslušníkmi hnutia [[Tamilskí tigri]] v [[Kolombo|Kolombe]], [[Srí Lanka]], spoločne s [[Airbus A320|A320-200]], dvoma [[Airbus A330|A330-243]] a letkou vojenských lietadiel. Ďalšie dve lietadlá, A320 a A340, boli poškodené, ale neskôr opravené..&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://aviation-safety.net/database/operator/airline.php?var=6660|title=SriLankan Airlines Operator info|publisher=Aviation Safety Network}}&lt;/ref&gt;
* [[Let Air France č. 358]]: [[2. august]] [[2005]] všetkých 297 cestujúcich a 12 členov posádky prežilo haváriu a následný oheň svojho A340-300 (F-GLZQ), ktorý v búrke prešiel ranvej 24L na [[Pearsonovo medzinárodné letisko v Toronte|Pearsonovom medzinárodnom letisku]] v [[Toronto|Toronte]]. Lietadlo zišlo do potoka Etobicoke (Etobicoke Creek) a rozlomilo sa. 43 ľudí sa zranilo, niektorí z nich vážne, pretože niektoré záchranné kĺzavky nefungovali tak, ako mali. To prinútilo niektorých cestujúcich zoskočiť zo skoro štvormetrovej výšky na zem..&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.iht.com/articles/2005/08/03/america/web.0803passenger.php|title=Passengers tell of harrowing escape|date=3. august 2005|archiveurl=https://archive.is/Oyki|archivedate=2012-05-30}}&lt;/ref&gt;
* [[15. november]] [[2007]] – Airbus A340-642X (v.č. 856) výrobnej značky F-WWCJ bol vážne poškodený počas pozemnej skúšky motorov na letisku v Toulouse. Novo vyrobené lietadlo malo byť za šesť dní predané leteckej spoločnosti [[Etihad Airways]]. Pri rutinnej skúške sa zle zabrzdený stroj rozbehol a narazil do betónového múru. Na palube bolo zranených päť ľudí, z toho traja vážne. Lietadlo bolo nakoniec odpísané.&lt;ref&gt;{{Cite web
 | author =  | author_link =  | title = Industrial accident at Airbus facility – Saint Martin site | url = http://www.airbus.com/en/presscentre/pressreleases/pressreleases_items/07_11_16_accident_airbus_facility.html | origdate = 2007-11-16 | date = | accessdate = 2007-12-23 | publisher = Airbus.com | language = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web | author = David Kaminski-Morrow | author_link =  | title = Toulouse accident occurred as Airbus A340 was exiting engine test-pen
 | url = http://www.flightglobal.com/articles/2007/11/19/219705/toulouse-accident-occurred-as-airbus-a340-was-exiting-engine-test-pen.html
 | origdate = 2007-11-19 | date = | accessdate = 2007-12-23 | publisher = Flightglobal.com | language = po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web | author =  | author_link =  | title = K nehodě nedodaného Airbusu A340 | url = http://www.letectvi.cz/letectvi/Article64824.html | origdate = 2007-12-19 | date =  | accessdate = 2007-12-23 | publisher = letectví.cz | language = po česky | archiveurl = https://web.archive.org/web/20071221072105/http://www.letectvi.cz/letectvi/Article64824.html | archivedate = 2007-12-21 }}&lt;/ref&gt;
* [[9. november]] [[2007]] - Let 6463 [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]] pri pristaní v [[Quito]] prešiel dráhu a poškodil podvozok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report: Iberia A346 at Quito on Nov 9th 2007, overran runway | url = http://avherald.com/h?article=422bdd7d | vydavateľ = avherald.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[11. jún]] [[2018]] - A340-300 Lufthansa (D-AIFA) vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]e začal horieť od ťažného auta, nikto nebol zranený no lietadlo bolo odpísané.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Accident: Lufthansa A343 at Frankfurt on Jun 11th 2018, tow truck catches fire | url = http://avherald.com/h?article=4b9bfba4 | vydavateľ = avherald.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Steinke | meno = Sebastian | autor = | odkaz na autora = | titul = Brennender Flugzeugschlepper beschädigt leere A340 | url = https://www.flugrevue.de/zivil/zwischenfall-in-frankfurt-ohne-passagiere-brennender-flugzeugschlepper-beschaedigt-leere-a340/ | vydavateľ = flugrevue.de | dátum vydania = 2018-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Ďalšie havárie ===
* A340-311 spoločnosti [[Virgin Atlantic Airways]] bol [[5. novembra]] [[1997]] prinútený pristáť na londýnskom [[Letisko Heathrow|letisku Heathrow]] s pravým podvozkom zatiahnutým. Pri pristávaní skolaboval aj ľavý podvozok. Všetkých 100 cestujúcich bolo nezranených a lietadlo bolo počas 28 dní opravené.
* Podvozok stroja A340-211 spoločnosti [[Sabena]] skolaboval počas pristáta na [[Letisko Brusel|bruselskom letisku]] [[29. august]]a [[1998]]. Pravá vodorovná chvostová plocha bola zničená.
* [[9. apríl]]a [[2004]] A340-313X spoločnosti [[Emirates]] vyšlo z dráhy pri vzlete z medzinárodného letiska v [[Johannesburg]]u. Obaja piloti neboli zvyknutí na tento ľahší variant Airbusu. Pri príkaze „zdvihnúť“ pilot pritiahol riadiaci joystick. Podľa správy aeroliniek sa ale „približne šesť alebo sedem sekúnd nos lietadla nepohol hore“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.fsaviation.com/~airvideo/a340/operators/incidents/incidents.html|title=fsaviation.com|accessdate=2008-03-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200225065727/http://www.fsaviation.com/~airvideo/a340/operators/incidents/incidents.html|archivedate=2020-02-25}}&lt;/ref&gt; Nos sa nakoniec hore pohol, ale lietadlo sa ešte od zeme neodlepilo. Posádka počula hluk, nastavila výkon motorov na maximum a asi po dvoch sekundách lietadlo vzlietlo.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.findarticles.com/p/articles/mi_m0UBT/is_4_19/ai_n9476427|title=Emirates A340 Overrun at Johannesburg Still Unexplained|date=31. január 2005|accessdate=2008-03-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080407135439/http://findarticles.com/p/articles/mi_m0UBT/is_4_19/ai_n9476427|archivedate=2008-04-07}}&lt;/ref&gt; Správa letiska oznámila, že 25 prahových a približovacích svetiel a povrch vzletovej dráhy boli poškodené, keď lietadlo prešlo koniec dráhy 21R. Vypočítaná rýchlosť odlepenia nosového podvozku bola očividne príliš nízka, a tak systém fly-by-wire radšej držal lietadlo na zemi ako by riskoval pretočenie. Pilot už pred tým, počas lietania na simulátore, dostal zlé inštrukcie o rýchlosti potrebnej k odlepeniu nosového podvozku. Po vyšetrení udalosti za to Airbus kritizoval spoločnosť [[Emirates]].

== Objednávky a hlavní používatelia ==
 {| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;border: 1px solid #aaa;margin-top: 0.5em;margin-bottom: 0.5em;border-collapse:collapse;&quot;
|bgcolor=&quot;#FFDEAD&quot; colspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot;|'''Zoznam objednávok a dodaných modelov.&lt;ref&gt;[http://www.airbus.com/en/corporate/orders_and_deliveries/ Auflistung der Bestellungen und Auslieferungen des Airbus A340]&lt;/ref&gt;'''
|- align=&quot;left&quot;
|- bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;
!width=&quot;16%&quot;|
!width=&quot;16%&quot;|A340-200
!width=&quot;16%&quot;|A340-300
!width=&quot;16%&quot;|A340-500
!width=&quot;16%&quot;|A340-600
!width=&quot;16%&quot;|Spolu
|-
|bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;|&amp;nbsp; Objednávky || align=&quot;center&quot; | 29 || align=&quot;center&quot; | 217 || align=&quot;center&quot; | 38 || align=&quot;center&quot; | 105 || align=&quot;center&quot; | 389
|-
|bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;|&amp;nbsp; Dodávky || align=&quot;center&quot; | 29 || align=&quot;center&quot; | 214 || align=&quot;center&quot; | 26 || align=&quot;center&quot; | 79 || align=&quot;center&quot; | 348
|-
|bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;|&amp;nbsp; V službe || align=&quot;center&quot; | 27 || align=&quot;center&quot; | 212 || align=&quot;center&quot; | 26 || align=&quot;center&quot; | 79 || align=&quot;center&quot; | 344
|-
|bgcolor=&quot;#FFDEAD&quot; colspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot;|'''Najväčší používatelia Airbus A340'''
|- bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;
!colspan=&quot;2&quot;|Airbus A340-200/-300
!colspan=&quot;2&quot;|Airbus A340-500
!colspan=&quot;2&quot;|Airbus A340-600
|- align=&quot;center&quot;
| [[Lufthansa]]||35 || [[Emirates]]/[[Kingfisher Airlines]] || 10 || [[Lufthansa]] || 24 
|- align=&quot;center&quot;
| [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]]|| 18 || [[Singapore Airlines]]|| 5 || [[Virgin Atlantic Airways]] || 20
|- align=&quot;center&quot;
| [[Singapore Airlines]]|| 17 || [[Etihad Airways]]/[[Thai Airways International]] || 4 || [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]] || 14
|- align=&quot;center&quot;
| [[ILFC]]&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; || 16 || [[Air Canada]] || 2 || [[ILFC]]&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; || 13
|-
|bgcolor=&quot;#FFDEAD&quot; colspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot;|'''Najväčší objednávatelia Airbus A340'''
|- bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;
!colspan=&quot;2&quot;|Airbus A340-200/-300
!colspan=&quot;2&quot;|Airbus A340-500
!colspan=&quot;2&quot;|Airbus A340-600
|- align=&quot;center&quot;
| [[Lufthansa]] || 28 || [[Emirates]] || 10 || [[Virgin Atlantic Airways]] || 19 
|- align=&quot;center&quot;
| [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]]|| 20 || [[Singapore Airlines]]|| 5 || [[Lufthansa]] || 17
|- align=&quot;center&quot;
| [[Air France]]|| 19 || [[Etihad Airways]]/[[Thai Airways International]] || 4 || [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]] || 13
|- align=&quot;center&quot;
| [[Cathay Pacific]] || 15 || [[TAM Linhas Aéreas|TAM]] || 2 || [[South African Airways|SAA]] || 9
|-
|bgcolor=&quot;#eeeeee&quot; colspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot;|(Stav z: 29. februára 2008)
|-
|}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Airbus A340|3014337|de|Airbus A340|57119370}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Airbus A340}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.airbus.com/en/aircraftfamilies/ Rodina lietadiel Airbus]
* [http://www.airliners.net/info/stats.main?id=27 História a obrázky Airbus A340-300]
* [http://www.aircraft-info.net/aircraft/jet_aircraft/airbus/A340-200/ Aircraft-Info.net – Airbus A340-200]
* [http://www.a340.net/ A340 fan site]
* [https://www.youtube.com/watch?v=uEAFrpxXEf0 Ako postaviť Airbus A340-600 za 346 sekúnd] (video)

{{Portál|Letectvo|Letecký}}
{{Lietadlá Airbus}}

[[Kategória:Lietadlá Airbus]]
[[Kategória:Medzinárodné projekty dopravných lietadiel]]</text>
      <sha1>tcx93ok9xb4oyc7rgxu3yprb7gsnnns</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>208797</id>
    <revision>
      <id>8371541</id>
      <parentid>8370494</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:33:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8371541</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8460" sha1="8uc3fo41d0r85095q0msfdnuha9fw2u" xml:space="preserve">{{Infobox Organizácia
  | ŠtýlTela              =
  | Názov                 = Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu
  | ŠtýlNázvu             =
  | Obrázok               = International Atomic Energy Agency Logo.svg
  | ŠírkaObrázku          =
  | AltTextObrázku        =
  | KomentárObrázku       =
  | ŠtýlKomentáruObrázku  =
  | ŠtýlHlavičiek         =
  | ŠtýlPopisov           =
  | ŠtýlDát               =
  | Mapa                  = IAEA member states.svg
  | ŠírkaMapy             =
  | AltTextMapy           =
  | KomentárMapy          =
  | Mapa2                 =
  | OficiálnyNázov        = 
  | KrátkyNázov           =
  | Motto                 = Atoms for Peace and Development
  | Predchodca            =
  | Nasledovník           =
  | Vznik                 = [[29. júl]] [[1957]]
  | Zánik                 =
  | Typ                   = medzinárodná organizácia
  | PrávnePostavenie      = 
  | Zameranie             = [[jadrová energia]]
  | Ústredie              = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
  | Miesto                =
  | Súradnice             =
  | OblasťPôsobenia       = celosvetovo
  | Členstvo              = 182 štátov
  | RokovacíJazyk         = 
  | GenerálnyTajomník     = 
  | Prezident             =
  | TitulLídra            = Generálny riaditeľ
  | MenoLídra             = {{flagicon|ARG}}[[Rafael Grossi|Rafael Mariano Grossi]]
  | TitulLídra2           = Predseda Rady guvernérov
  | MenoLídra2            = {{flagicon|AUS}}[[Ian David Grainge Biggs]]
  | TitulLídra3           = Predseda Generálnej konferencie 
  | MenoLídra3            = {{flagicon|ARG}}[[Gustavo Zlauvinen]] 
  | KľúčovíĽudia          =
  | HlavnýOrgán           = Generálna konferencia
  | RodičovskáOrganizacia = [[OSN]]
  | Vzťah                 =
  | Rozpočet              = 442,1 mil. USD (2026)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Agency's Programme and Budget 2026-2027 | url = https://www.iaea.org/sites/default/files/gc/gc69-6_0.pdf | vydavateľ = iaea.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-18 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
  | OrganizačnáZložka     =
  | Dobrobolníci          =
  | Webstránka            = {{URL|iaea.org}}
  | PredchádzajúciNázov   =
  | Poznámka              =

  | Portál                =
}}

{{nositeľ Nobelovej ceny}}
[[Súbor:Flag of IAEA.svg|right|thumb|Vlajka IAEA]]
'''Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu''', skratka '''MAAE''' (angl. ''International Atomic Energy Agency'', '''IAEA''') je medzinárodná organizácia, patriaca do štruktúr [[OSN]], ktorá dohliada a ustanovuje pravidlá pre mierové využitie [[Jadrová energia|jadrovej energie]]. Je tiež orgánom zodpovedným za kontrolu dodržiavania [[Zmluva o nešírení jadrových zbraní|Zmluvy o nešírení jadrových zbraní]] (NPT).

Založená bola [[29. júl]]a [[1957]] a v súčasnosti má 182 členských štátov.

Jej hlavné sídlo sa nachádza vo [[Viedeň|Viedni]], regionálne kancelárie sú v [[Ženeva|Ženeve]], [[New York]]u, [[Toronto|Toronte]] a v [[Tokio|Tokiu]]. 

== Orgány ==
Na čele MAAE stojí generálny riaditeľ, volený Radou guvernérov na štvorročné obnoviteľné obdobie. Generálnym riaditeľom agentúry bol od roku [[1997]] Egypťan [[Muhammad al-Barádaí]], ktorý v tom istom roku [[1997]] vystriedal Švéda [[Hans Blix|Hansa Blixa]]. V roku [[2005]] bola jemu a celej organizácii udelená [[Nobelova cena za mier]]. Generálnym riaditeľom medzi rokmi 2009{{--}}2019 bol Japonec [[Jukija Amano]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Novým šéfom MAAE je Japonec Jukija Amano
  | url = http://www.sme.sk/c/4917889/novym-sefom-maae-je-japonec-jukija-amano
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 18. júla 2019 zomrel Amano počas výkonu funkcie, čo bolo ohlásené 22. júla 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nóta sekretariátu - oznámenie
  | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/announcement
  | dátum vydania = 22.7.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-07-23
  | vydavateľ = MAAE
  | miesto = Viedeň
  | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Miesto generálneho riaditeľa od 3. decembra 2019 zastáva Rafael Mariano Grossi.

Hlavnými orgánmi MAAE sú ''Generálna konferencia MAAE'', ktorá združuje všetky členské štáty a stretáva sa na riadnych zasadnutiach raz ročne (v septembri) a ''Rada guvernérov MAAE'' s 35 členmi, ktorá sa stretáva päťkrát do roka na riadnych zasadnutiach a je volená (okrem stálych členov) na obdobie dvoch rokov. Podľa potreby sa môžu uskutočniť aj mimoriadne zasadnutia Rady guvernérov MAAE.

=== Generálny riaditeľ ===
==== Voľba generálneho riaditeľa ====
Súčasná forma voľby generálneho riaditeľa MAAE je upravená procedúrou, schválenou Radou guvernérov v roku 1997. Štáty môžu navrhovať kandidátov (ktorí nemusia byť štátnymi príslušníkmi daného štátu) a ich prihlášky následne adresovať na predsedajúceho Rady guvernérov. Rada guvernérov sa následne oboznámi s kandidátmi, môže si ich prizvať na otvorené rozhovory a vykonáva neformálne hlasovania na zistenie podpory, za účelom možného zaistenia konsenzu pri hlasovaní. Pokiaľ sa zdá, že konsenzus nebude dosiahnutý, prechádza sa ku voľbe. Na zvolenie kandidáta je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov (23 z 35). Voľba pozostáva z dvoch fáz - fáza tajného hlasovania (''balloting stage'') a fáza vymenúvania (''appointment stage'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = International Atomic Energy Agency : personal reflections.
  | vydanie = 
  | vydavateľ = MAAE - Division of Publications
  | miesto = Viedeň
  | rok = 1997
  | isbn = 92–0–102497–5
  | kapitola = 
  | strany = 72
  | jazyk = en
}} &lt;/ref&gt; V každom kole hlasujú členské štáty Rady guvernérov iba za jedného kandidáta, po každom kole ten s najnižším počtom hlasov z boja vypadáva. Akonáhle je dosiahnutá dvojtretinová väčšina, postupuje sa ku druhej fáze. Pokiaľ ostanú dvaja kandidáti bez dosiahnutia 2/3 podpory, hlasuje sa princípom Áno/Nie/Zdržiavam sa pri každom z nich osobitne. Ak ani tak jeden z nich nezíska podporu, prebehne nová voľba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štatút MAAE
  | url = https://www.iaea.org/about/statute
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-09-09
  | vydavateľ = MAAE
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

V druhej fáze predseda Rady guvernérov navrhne kandidáta s podporou 2/3 vymenovať verejne – aklamáciou – alebo tajne. Vymenovanie musí byť následne schválené tiež Generálnou konferenciou MAAE.

=== Zoznam generálnych riaditeľov ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! Meno !! Národnosť !! Doba úradu !! Trvanie (v rokoch)
|-
|[[W. Sterling Cole]] || {{flagicon|USA}} [[USA]]|| 1. december 1957 – 30. november 1961||4
|-
|[[Sigvard Eklund]] || {{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] || 1. december 1961 – 30. november 1981||20
|-
|[[Hans Blix]] || {{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]]|| 1. december 1981 – 30. november 1997||16
|-
|[[Mohamed ElBaradei]] || {{flagicon|Egypt}} [[Egypt]] || 1. december 1997 – 30. november 2009||12
|-
|[[Jukija Amano]] || {{flagicon|Japonsko}} [[Japonsko]] || 1. december 2009 – 18. júl 2019||9
|-
|[[Cornel Feruta]] (zastupujúci) ||{{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunsko]] || 25. júl 2019 – 2. december 2019 ||1/3
|-
|[[Rafael Grossi]] ||{{flagicon|Argentína}} [[Argentína]] || 3. december 2019 – dodnes ||
|}

Ostatnými druhmi energie sa zaoberá [[Medzinárodná energetická agentúra]].

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:IAEA}}


{{Výhonok}}

{{Organizácia Spojených národov}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za mier 2001 – 2025}}

[[Kategória:Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu| ]]
[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Jadrová energia]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]]</text>
      <sha1>8uc3fo41d0r85095q0msfdnuha9fw2u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cordillera de Apaneca</title>
    <ns>0</ns>
    <id>208966</id>
    <revision>
      <id>8371587</id>
      <parentid>5314991</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */</comment>
      <origin>8371587</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2568" sha1="7alr3rdrehyc0qa0ft0d8m84sm2n1nm" xml:space="preserve">{{Infobox sopka |
 obrázok= Cordillera de Apaneca.jpg|
 názov= {{Minivlajka|Salvádor}} Cordillera de Apaneca|
 popis obrázka= |
 typ= [[stratovulkán]]y|
 Sopka_Posledná erupcia= |
 najvyšší bod výška= 2 036|
 dĺžka d= 89|
 dĺžka m= 49|
 dĺžka s= 10|
 dĺžka VZ= z|
 šírka d= 13|
 šírka m= 53|
 šírka s= 27|
 šírka SJ= s|
 mapa1 = World location map (equirectangular 180).svg|
 popis mapy1 = Poloha na mape sveta|
 lokátor1 = Svet|
 región1= |
 štát1= [[Salvádor]]|
 pohorie= Cordillera de Apaneca|
}}

'''Cordillera de Apaneca''' je [[pohorie]] [[Sopka|vulkanického]] pôvodu, nachádzajúce sa v juhozápadnej časti [[Salvádor]]a, neďaleko hraníc s [[Guatemala (štát)|Guatemalou]]. Masív je tvorený širokým diapazónom [[Vyvretá hornina|vulkanitov]] (od [[bazalt]]ov až po [[andezit]]y). Pohorie má dĺžku asi {{km|50|m}}, tiahne sa v smere východ-západ a najvyšší vrch je [[Cerro de Aguila]] ({{m|2036|m}}).

Na západnom okraji sa nachádza [[dacit]]ovo [[ryolit]]ová [[pleistocén]]na [[kaldera]] ''Concepción de Ataco'' s rozmermi 5 × {{km|3.5|m}} spolu s pridruženými postkalderovými [[Láva|lávovými]] dómami andezitovo-dacitového zloženia. Najmladšie členy komplexu sú už spomenutý Cerro de Aguila, ''Cerro los Naranjos''a ''Laguna Verde''. Na severných úbočiach sa vyskytujú početné [[Fumarola|fumarolické]] a [[Hydrotermálny prameň|hydrotermálne polia]].

== Zoznam vulkanických foriem pohoria Cordillera de Apaneca ==
* '''Stratovulkány'''
** Cerro Cachio – {{m|1841|m}}
** Cerro de Apaneca – {{m|1831|m}}
** Cerro de las Ninfas – {{m|1760|m}}
** Cerro el Aguila – {{m|2036|m}}
** Cerro el Ojo de Agua de la Virgen – {{m|1966|m}}
** Cerro las Rana – {{m|1970|m}}
** Cerro los Naranjos – {{m|1961|m}}
** [[Laguna Verde (sopka)|Laguna Verde]] – {{m|1829|m}}
* '''Troskové kužele'''
** Cerro la Cumbre – {{m|1720|m}}
** Cuyotepe
** El Cerrito – {{m|1622|m}}
* '''Krátery'''
** Concepción de Ataco
** Hoyo de Cuajuste – {{m|1500|m}}
** Laguna las Ninfas – {{m|1640|m}}
** Laguna Seca de la Ranas – {{m|1800|m}}
* '''Lávové dómy'''
** Cerro Himalaya
** Cerro San Lazaro – {{m|803|m}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Cordillera de Apaneca|štítok=pohorie Cordillera de Apaneca}}.

== Externé odkazy ==
* [ www.volcano.si.edu] – pohorie Cordillera de Apaneca na Global Volcanism Program {{eng icon}}

[[Kategória:Pohoria v Salvádore]]
[[Kategória:Sopky Salvádora]]
[[Kategória:Stratovulkány]]</text>
      <sha1>7alr3rdrehyc0qa0ft0d8m84sm2n1nm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Szczawnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219830</id>
    <revision>
      <id>8371242</id>
      <parentid>7919729</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:27:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371242</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4486" sha1="bz0gdi7amp5z5s618l27clss3qc1e3e" xml:space="preserve">{{Infobox Poľské mesto |
Obrázok          =Szczawnica,_ul._Zdrojowa_2-4.jpg |
Názov            = Szczawnica |
URL znaku        = POL Szczawnica COA.svg |
URL polohy       = |
Vojvodstvo       = [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] |
Powiat           = [[Powiat nowotarski]] |
Gmina            = Szczawnica |
Druh             = mestská |
Severná šírka    = |
Východná dĺžka   = |
Nadmorská výška  = 430 - 510|
Rozloha          = |
Počet obyvateľov = 7378 |
Stav k           = 30.6.2007 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10           = |
EČV              = |
PSČ              = |
Predvoľba        = |
Adresa           = |
Telefón          = |
Fax              = |
Starosta         = |
|vlajka=POL_Szczawnica_flag.svg}}

'''Szczawnica''' ([[Slovenčina|slov.]] Štiavnica) je kúpeľné [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľskom vojvodstve]] v okrese [[Powiat nowotarski]] rozprestierajúce sa na hraniciach zo [[Slovensko|Slovenskom]]. V roku 2007 tu žilo cez sedem tisíc obyvateľov.

Szczawnica je známou ozdravovňou už od polovice devätnásteho storočia. Vďaka prítomnosti alkalických [[Šťaveľ|šťaveľových]] prameňov (od štaveľa, alebo štiavu ([[Poľština|pol]]. ''szczaw'') vznikol aj názov mesta) a špecifickej mikroklíme sa tu liečia mnohé choroby [[Dýchacia sústava|dýchacích]] a [[Močová sústava|močových]] ciest a [[Tráviaci trakt|tráviaceho traktu]]. &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Szczawnica (Poľsko) | url = https://spisskabela.sk/mesto/partnerske-mesta/mesto-szczawnica-polsko/ | vydavateľ = Mesto Spišská Belá | dátum prístupu = 2023-12-29 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Szczawnica má mnoho [[Lyžovanie|lyžiarskych]] tratí a zjazdoviek. Najdlhšia (2 km) z nich - Palenica je vybavená 4-miestnou lyžiarskou [[Lanovka|lanovkou]] s horným osvetlením a kapacitou 2200 osôb za hodinu.

== História ==
Prvá zmienka o Szczawnici pochádza z roku [[1413]]. &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Za tvorcu kúpeľov je považovaný [[József Szalay|Józef Szalay]], ktorý prevzal mesto v roku [[1839]], postavil prvé penzióny a reštaurácie a upravil Górny park. &lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kúpeľné poľské mestečko Szczawnica | url = https://antiquavilla.sk/kupelne-polske-mestecko-szczawnica/ | vydavateľ = Antiqua Villa | dátum vydania = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2023-12-29 | jazyk = sk-SK | meno = Ján | priezvisko = Eliaš }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; V roku [[1876]] prešiel do rúk Akadémie Umiejętności, ktorá ho v roku [[1909]] predala grófovi Adamovi Stadnickému. Nový majiteľ zrekonštruoval kúpeľné domy a postavil sanatóriá: „Inhalatorium“ a „Modrzewie“.

Po 2. svetovej vojne v roku [[1948]] boli kúpele znárodnené a v druhej polovici 20. storočia zažila Szczawnica obdobie dynamického rozvoja. 22. júla [[1962]] boli mestu udelené mestské práva. V roku [[2005]] poľská vláda oficiálne vrátila väčšinu akcií kúpeľov ich predvojnovým majiteľom (rodine Stadnickým). &lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Partnerské mestá ==

* {{flagicon|Slovensko}}[[Spišská Belá]], [[Slovensko]]
* {{flagicon|Slovensko}}[[Lesnica]], [[Slovensko]]
* {{flagicon|Taliansko}}[[Oliveto Citra]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Nemecko}}[[Perleberg]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Maďarsko}}[[Harkány]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|Ukrajina}}[[Chmilnyk|Chmilnik]], [[Ukrajina]]

== Referencie ==
&lt;small&gt;[1]{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto Szczawnica (Poľsko) | url = https://spisskabela.sk/mesto/partnerske-mesta/mesto-szczawnica-polsko/ | vydavateľ = Mesto Spišská Belá | dátum prístupu = 2023-12-29 | jazyk = sk-SK}}&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;[2] {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kúpeľné poľské mestečko Szczawnica | url = https://antiquavilla.sk/kupelne-polske-mestecko-szczawnica/ | vydavateľ = Antiqua Villa | dátum vydania = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2023-12-29 | jazyk = sk-SK | meno = Ján | priezvisko = Eliaš | url archívu = https://web.archive.org/web/20231229203939/https://antiquavilla.sk/kupelne-polske-mestecko-szczawnica/ | dátum archivácie = 2023-12-29 }}&lt;/small&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Szczawnica}}

{{poľský výhonok}}
{{Malopoľské vojvodstvo}}

[[Kategória:Mestá v Malopoľskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat nowotarski]]</text>
      <sha1>bz0gdi7amp5z5s618l27clss3qc1e3e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Generálny guvernér</title>
    <ns>0</ns>
    <id>241228</id>
    <revision>
      <id>8371380</id>
      <parentid>8284896</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:06:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Maximilián Fedora</username>
        <id>259749</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371380</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1375" sha1="5hb1dfaz0m7ozmdqfo1lc5juoxiacto" xml:space="preserve">'''Generálny guvernér''' alebo zriedkavo (najmä pre Rusko) '''generálny gubernátor''' či '''generálny miestodržiteľ''' je titul, ktorým sa označuje zvolený zástupca hlavy štátu alebo vlády pre správu niektorého územia, obyčajne v kolónii. 

Dnes sa tento titul (tiež ako '''zástupca kráľa''', neformálne často '''vicekráľ''') používa v krajinách [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] ([[Antigua a Barbuda]], [[Austrália]], [[Bahamy]], [[Barbados]], [[Belize]], [[Grenada]], [[Jamajka]], [[Kanada]], [[Novozélandské kráľovstvo]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Svätá Lucia]], [[Svätý Krištof a Nevis]], [[Svätý Vincent a Grenadíny]], [[Šalamúnove ostrovy]], [[Tuvalu]]).

V minulosti sa používal napríklad v bývalých kolóniách [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] (vrátane Indie), Španielska, Holandska, Ruska, Francúzska, Pruska, Nemecka, Rakúskej monarchie, Rakúsko-Uhorska, Švédska, Portugalska, Talianska a podobne.

V [[Ruské impérium|Ruskom impériu]] sa tento titul v rokoch používal aj ako najvyššia hodnosťou miestnej správy. Generálny gubernátor mal všetku občiansku a vojenskú moc. Od roku [[1775]] po vzniku [[Generálne gubernátorstvo|generálnych gubernátorstiev]] stál na ich čele.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Tituly]]
[[Kategória:Guvernéri]]</text>
      <sha1>5hb1dfaz0m7ozmdqfo1lc5juoxiacto</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ostrov Petra I.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>253410</id>
    <revision>
      <id>8371337</id>
      <parentid>8231169</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:50:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SrpskiAnonimac</username>
        <id>138170</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371337</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10180" sha1="0fqqevyontb3g0ztkumxyzz0ncd2en9" xml:space="preserve">[[Súbor:Antarctica, Norway territorial claim (Peter I Island).svg|náhľad|Poloha]]
[[Súbor:Peter I Island - Sentinel-2 L1C - Highlight Optimized Natural Color - 2022-12-04.jpg|náhľad|Satelitná snímka ostrova (december 2022)]]
'''Ostrov Petra I.'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{vjz|nor|Peter I Øy}}) je [[ostrov]] a zámorske územie [[Nórsko|Nórskeho kráľovstva]]. Nachádza sa blízko [[Antarktída|Antarktídy]] v [[Amundsenovo more|Amundsenovom mori]]. Objavil ho [[Rusko|ruský]] námorný dôstojník [[Faddej Faddejevič Bellinsgauzen]] [[21. január]]a [[1821]]. Ostrov má rozlohu {{km2|249}} a nachádza sa v juhovýchodnej časti [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Ostrov nie je trvalo obývaný, nachádza sa tu len automatická meteorologická stanica a rádiostanica.

Povrch ostrova je z väčšej časti pokrytý [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]]. Najvyšším bodom je [[sopka]] s výškou {{mnm|1755}} ({{V jazyku|eng|Lars Christensen Peak}}).

== Dejiny ==
Ostrov bol prvýkrát spozorovaný 21. októbra [[1821]] počas expedície Fabiana Gottlieba von Bellingshausena,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Rubin (2005): 180&lt;/ref&gt; ktorý velil ruským lodiam ''Vostok'' a ''Mirny''. Bellingshausen ostrov pomenoval na počesť ruského cára [[Peter Veľký|Petra I.]] Hustý morský ľad však zabránil jeho expedícii priblížiť sa k ostrovu na menej ako 25 kilometrov.

Ostrov Petra I. sa tak stal prvým územím objaveným južne od [[Južný polárny kruh|Antarktického kruhu]] a v tom čase predstavoval najjužnejšie známe pevninské územie na svete.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;Barr (1987): 67&lt;/ref&gt;

V januári [[1910]] [[Francúzsko|francúzska]] expedícia vedená Jeanom-Baptistom Charcotom potvrdila Bellingshausenov objav, no ani tej sa nepodarilo na ostrov vystúpiť, keďže ich od pobrežia delil pás ľadu široký približne päť kilometrov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
[[Súbor:Peter_I_Island_1929A.jpg|vľavo|náhľad|Prvé pristátie na ostrove (1929)]]
V rokoch [[1926]] a [[1927]] nórsky námorník [[Eyvind Tofte]] oboplával a zmapoval ostrov z paluby lode ''Odd I''. Ani jemu sa však nepodarilo vylodiť pre nepriaznivé ľadové podmienky.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Nórsky majiteľ veľrybárskej flotily [[Lars Christensen]] financoval v [[Medzivojnové obdobie|medzivojnovom období]] niekoľko expedícií do [[Antarktída|Antarktídy]] – čiastočne z vedeckých dôvodov, no aj so zámerom získať územia pre [[Nórsko]]. Jeho motiváciou bolo britské zdaňovanie veľrybárskych staníc v [[Antarktída|Antarktíde]]; Christensen dúfal, že ak sa mu podarí zriadiť stanice na nórskom území, dane budú smerovať do jeho vlastnej krajiny.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Kyvik ''et al.'' (2008): 52&lt;/ref&gt;

Prvé úspešné vylodenie na ostrove uskutočnila druhá expedícia ''Norvegia'', financovaná Christensenom a vedená Nilsom Larsenom a Olom Olstadom. Výprava pristála 2. februára [[1929]] a nárokovala ostrov pre [[Nórsko]]. Larsen sa pokúsil o ďalšie vylodenie v roku [[1931]], no tentoraz mu v tom zabránil ľadovec.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Ostrov Petra I. bol následne 6. marca [[1931]] oficiálne vyhlásený pod nórske vlastníctvo kráľovským dekrétom&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; a 23. marca [[1933]] nadobudol štatút závislého územia [[Nórsko|Nórska]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lov om Bouvet-øya, Peter I's øy og Dronning Maud Land m.m. (bilandsloven) -  - Lovdata | url = https://lovdata.no/dokument/NL/lov/1930-02-27-3/%C2%A71 | vydavateľ = lovdata.no | dátum prístupu = 2025-10-05 | jazyk = no}}&lt;/ref&gt;

Ďalšie vylodenie na ostrove sa uskutočnilo 10. februára [[1948]] loďou Brategg pod velením Nila Larsena. Počas troch dní vykonávala expedícia [[Biológia|biologické]], [[Geológia|geologické]] a hydrografické prieskumy, kým ich nedonútil formujúci sa ľad odísť. Expedícia postavila na ostrove chatrč, do ktorej umiestnila kópiu dokumentu o nároku z roku [[1929]]. Dňa 23. júna [[1961]] sa ostrov stal súčasťou Antarktickej zmluvy, ktorú [[Nórsko]] podpísalo v roku [[1959|1959.]]&lt;ref&gt;Barr (1987): 79&lt;/ref&gt; Odvtedy sa na ostrove uskutočnilo niekoľko vylodení z rôznych krajín na vedecké účely,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; ako aj obmedzený počet turistických expedícií.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku [[1987]] vyslal [[Nórsky polárny inštitút]] na ostrov päť vedcov, ktorí tu strávili jedenásť dní. Hlavným cieľom expedície bolo letecké fotografovanie a topografické merania, ktoré umožnili vytvorenie presnej mapy ostrova. Okrem toho sa tím venoval morskému biologickému výskumu, pričom boli vykonávané aj [[Geológia|geologické]], [[Biológia|biologické]] a iné prieskumy. Expedícia zároveň postavila automatickú meteorologickú stanicu.&lt;ref&gt;Barr (1987): 68&lt;/ref&gt; Na ostrov boli neskôr vyslané aj tri DX expedície v rokoch [[1987]], [[1994]] a [[2006]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter One 1987 | url = http://www.peterone.com/1987.htm | vydavateľ = www.peterone.com | dátum prístupu = 2025-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110928092437/http://www.peterone.com/1987.htm | dátum archivácie = 2011-09-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3Y0PI | url = http://www.peterone.com/3y0pi.html | vydavateľ = www.peterone.com | dátum prístupu = 2025-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303213206/http://www.peterone.com/3y0pi.html | dátum archivácie = 2016-03-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home | url = https://www.peterone.com/ | vydavateľ = Peterone | dátum prístupu = 2025-10-05 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

== Geografia ==

[[Súbor:Küste_der_Peter-I.-Insel_in_der_Amundsen-See_1994.jpg|alt=Image of barren, glacial coastline surrounded by ice cliffs and bergs|náhľad|Pobrežie ostrova Petra I., spozorované počas expedície nemeckého výskumného ľadoborca RV ''Polarstern'' v roku [[1994]]]]
Ostrov Petra I. je [[vulkanický ostrov]] ležiaci 450 kilometrov od pobrežia [[Ellsworthová zem|Ellsworthovej zeme]] na kontinentálnej [[Antarktída|Antarktíde]] a 1 400 kilometrov od [[Smithov ostrov|Smithovho ostrova]]. Má rozlohu 154 km² a približne 95 % jeho povrchu pokrýva [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovec]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miljøstatus i Norge : Peter I Øy | url = http://www.miljostatus.no/Tema/Polaromradene/Antarktis/Peter-I-Oy/ | vydavateľ = www.miljostatus.no | dátum prístupu = 2025-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110928140534/http://www.miljostatus.no/Tema/Polaromradene/Antarktis/Peter-I-Oy/ | dátum archivácie = 2011-09-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;Barr (1987): 65&lt;/ref&gt;

Ostrov obklopujú 40 metrov vysoké ľadovcové steny a vertikálne útesy.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter I Øy - Norsk Polarinstitutt | url = http://www.npolar.no/no/antarktis/peter-I-oy.html | vydavateľ = www.npolar.no | dátum prístupu = 2025-10-15 | jazyk = no}}&lt;/ref&gt; Dlhé úseky ľadovcových čiapok sú doplnené skalnými výbežkami.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Vylodenie je možné iba na troch miestach a len počas krátkeho obdobia v roku, keď ostrov nie je obklopený [[Kryha (ľad)|ľadovými kryhami]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Tieto vylodenia sa uskutočňujú na západnej strane pri Kapp Ingrid Christensen, polostrove, ktorý rozdeľuje [[Záliv|zátoky]] Norvegiabukta a Sandefjordbukta.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; [[Pláž]] v Norvegiabukta je široká len 4 metre a prístupná je cez prirodzenú skalnú bránu Tsarporten.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Na západnej strane sa nachádza prirodzená plošina, zatiaľ čo severné a južné pobrežie tvorí ľadové nábrežie. Východná strana je najstrmšia a v mori sa tu nachádzajú dva skalné stĺpy s plochými vrcholmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Antarctic cruise may include a visit to the remote Peter I Island | url = http://www.adventure-life.com/articles/peter-island-overview-772 | vydavateľ = www.adventure-life.com | dátum prístupu = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt;

Ostrov je [[Štítový vulkán|štítovým vulkánom]], pričom nie je známe, či je stále aktívny. Vzorky hornín z ostrova boli datované do obdobia pred 0,1 až 0,35 miliónmi rokov, vďaka čomu bol ostrov zaradený medzi [[Holocén|holocénne]] alebo historické sopky. Najvyšší vrchol, Lars Christensen Peak, je výrazne vystupujúci kopec s výškou 1 640 metrov a kruhovým kráterom širokým približne 100 metrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Volcanism Program {{!}} Peter I Island | url = https://volcano.si.edu/volcano.cfm?vn=390029 | vydavateľ = Smithsonian Institution {{!}} Global Volcanism Program | dátum prístupu = 2025-10-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vrchol bol pomenovaný na počesť [[Lars Christensen|Larsa Christensena]]. Presný stav sopky nie je známy, pretože vrchol ostrova vykazuje minimálne zmeny spôsobené zaľadnením, čo naznačuje, že posledná erupcia mohla nastať pred niekoľkými storočiami.&lt;ref&gt;LeMasurier (1990): 512&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 10.06.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Pozri aj ==
* [[územné nároky na Antarktídu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.volcano.si.edu/world/volcano.cfm?vnum=1900-029 Peter I Island] na ''www.volcano.si.edu'' {{eng icon}}

{{Územné nároky na Antarktídu}}

[[Kategória:Ostrovy Nórska]]
[[Kategória:Štítové vulkány]]
[[Kategória:Sopky Antarktídy]]
[[Kategória:Vrchy v Antarktíde]]
[[Kategória:Ostrovy Antarktídy]]
[[Kategória:Eponymické termíny v geografii]]</text>
      <sha1>0fqqevyontb3g0ztkumxyzz0ncd2en9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Infobox Letisko/Dokumentácia</title>
    <ns>10</ns>
    <id>268876</id>
    <revision>
      <id>8371301</id>
      <parentid>7135061</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:47:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>/* Použitie */</comment>
      <origin>8371301</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3585" sha1="lede67b2dkxq2uhrq9g8zfgpv598i2u" xml:space="preserve">== Použitie ==
&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko
|názov           = 
|iné názvy       = 
|obrázok         = 
|popis obrázka   = 
|IATA            = 
|ICAO            = 
|typ             = 
|majiteľ         = 
|prevádzkovateľ  = 
|otvorené        =
|zatvorené       = 
|mesto           = 
|nadmorská výška = 
|zemepisná šírka = 
|zemepisná dĺžka = 
|dráha 1         = 
|dĺžka 1         = 
|povrch 1        = 
|dráha 2         = 
|dĺžka 2         = 
|povrch 2        =
|dráha 3         = 
|dĺžka 3         = 
|povrch 3        = 
|dráha 4         = 
|dĺžka 4         = 
|povrch 4        = 
|dráha 5         = 
|dĺžka 5         = 
|povrch 5        = 
|dráha 6         = 
|dĺžka 6         = 
|povrch 6        = 
|dráha 7         = 
|dĺžka 7         = 
|povrch 7        = 
|dráha 8         = 
|dĺžka 8         = 
|povrch 8        = 
|dráha 9         = 
|dĺžka 9         = 
|povrch 9        = 
|dráha 10        = 
|dĺžka 10        = 
|povrch 10       =
|rok štatistiky  = 
|cestujúcich     = 
|lietadiel       = 
|webstránka      = 
|poznámky        = 
}}&lt;/pre&gt;

== Parametre ==
;popis obrázku
: je popis obrázku, ktorý sa zobrazí pri presunutí myšou naň
;nadmorská výška
: nadmorská výška v akej sa letisko nachádza
;zemepisná šírka
: zemepisná šírka stupne, v desatinnom tvare (napr. 50,028056) 
;zemepisná dĺžka
: zemepisná dĺžka stupne, v desatinnom tvare (napr. 15,201389)
;rok štatistiky
: je údaj o roku, kedy bola vykonaná štatistika

== Príklady použitia ==
Príklad použitia infoboxu pre článok '''[[Letisko M. R. Štefánika]]''':

{{Infobox Letisko 
|názov           = Letisko M. R. Štefánika 
|typ             = medzinárodné civilné 
|obrázok         = Bratislava airport.jpg 
|popis obrázku   = 
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) 
|otvorené        = [[1951]] 
|mesto           = [[Bratislava]] 
|webstránka      = [http://www.letiskobratislava.sk/ www.letiskobratislava.sk]
|nadmorská výška = 132
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.2125
|ICAO            = LZIB 
|IATA            = BTS 
|rok štatistiky  = 2009 
|cestujúcich     = 1 710 018 
|lietadiel       = 29 481 lietadiel
|dráha 1         = 04-22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = cemento-betón
|dráha 2         = 13-31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
}}

&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko 
|názov           = Letisko M. R. Štefánika 
|typ             = medzinárodné civilné 
|obrázok         = Bratislava airport.jpg 
|popis obrázku   = 
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) 
|otvorené        = [[1951]] 
|mesto           = [[Bratislava]] 
|webstránka      = [http://www.letiskobratislava.sk/ www.letiskobratislava.sk]
|nadmorská výška = 132
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.2125
|ICAO            = LZIB 
|IATA            = BTS 
|rok štatistiky  = 2009 
|cestujúcich     = 1 710 018 
|lietadiel       = 29 481 lietadiel
|dráha 1         = 04-22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = cemento-betón
|dráha 2         = 13-31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
}}
&lt;/pre&gt;

== Pozri aj==
* [[Šablóna:Infobox Letecká spoločnosť]]
* [[Šablóna:Infobox Lietadlo]]
* [[Šablóna:Infobox Letecká nehoda]]

&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Dokumentácia šablón]]&lt;/noinclude&gt;

&lt;includeonly&gt;
&lt;!-- Kategórie --&gt;
[[Kategória:Dopravné infobox šablóny|Letisko]]
&lt;/includeonly&gt;</text>
      <sha1>lede67b2dkxq2uhrq9g8zfgpv598i2u</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371303</id>
      <parentid>8371301</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:47:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>/* Príklady použitia */</comment>
      <origin>8371303</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3585" sha1="bs175ezcnc9rl4bx6h717soimq86y6i" xml:space="preserve">== Použitie ==
&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko
|názov           = 
|iné názvy       = 
|obrázok         = 
|popis obrázka   = 
|IATA            = 
|ICAO            = 
|typ             = 
|majiteľ         = 
|prevádzkovateľ  = 
|otvorené        =
|zatvorené       = 
|mesto           = 
|nadmorská výška = 
|zemepisná šírka = 
|zemepisná dĺžka = 
|dráha 1         = 
|dĺžka 1         = 
|povrch 1        = 
|dráha 2         = 
|dĺžka 2         = 
|povrch 2        =
|dráha 3         = 
|dĺžka 3         = 
|povrch 3        = 
|dráha 4         = 
|dĺžka 4         = 
|povrch 4        = 
|dráha 5         = 
|dĺžka 5         = 
|povrch 5        = 
|dráha 6         = 
|dĺžka 6         = 
|povrch 6        = 
|dráha 7         = 
|dĺžka 7         = 
|povrch 7        = 
|dráha 8         = 
|dĺžka 8         = 
|povrch 8        = 
|dráha 9         = 
|dĺžka 9         = 
|povrch 9        = 
|dráha 10        = 
|dĺžka 10        = 
|povrch 10       =
|rok štatistiky  = 
|cestujúcich     = 
|lietadiel       = 
|webstránka      = 
|poznámky        = 
}}&lt;/pre&gt;

== Parametre ==
;popis obrázku
: je popis obrázku, ktorý sa zobrazí pri presunutí myšou naň
;nadmorská výška
: nadmorská výška v akej sa letisko nachádza
;zemepisná šírka
: zemepisná šírka stupne, v desatinnom tvare (napr. 50,028056) 
;zemepisná dĺžka
: zemepisná dĺžka stupne, v desatinnom tvare (napr. 15,201389)
;rok štatistiky
: je údaj o roku, kedy bola vykonaná štatistika

== Príklady použitia ==
Príklad použitia infoboxu pre článok '''[[Letisko M. R. Štefánika]]''':

{{Infobox Letisko 
|názov           = Letisko M. R. Štefánika 
|typ             = medzinárodné civilné 
|obrázok         = Bratislava airport.jpg 
|popis obrázka   = 
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) 
|otvorené        = [[1951]] 
|mesto           = [[Bratislava]] 
|webstránka      = [http://www.letiskobratislava.sk/ www.letiskobratislava.sk]
|nadmorská výška = 132
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.2125
|ICAO            = LZIB 
|IATA            = BTS 
|rok štatistiky  = 2009 
|cestujúcich     = 1 710 018 
|lietadiel       = 29 481 lietadiel
|dráha 1         = 04-22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = cemento-betón
|dráha 2         = 13-31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
}}

&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko 
|názov           = Letisko M. R. Štefánika 
|typ             = medzinárodné civilné 
|obrázok         = Bratislava airport.jpg 
|popis obrázka   = 
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) 
|otvorené        = [[1951]] 
|mesto           = [[Bratislava]] 
|webstránka      = [http://www.letiskobratislava.sk/ www.letiskobratislava.sk]
|nadmorská výška = 132
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.2125
|ICAO            = LZIB 
|IATA            = BTS 
|rok štatistiky  = 2009 
|cestujúcich     = 1 710 018 
|lietadiel       = 29 481 lietadiel
|dráha 1         = 04-22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = cemento-betón
|dráha 2         = 13-31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
}}
&lt;/pre&gt;

== Pozri aj==
* [[Šablóna:Infobox Letecká spoločnosť]]
* [[Šablóna:Infobox Lietadlo]]
* [[Šablóna:Infobox Letecká nehoda]]

&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Dokumentácia šablón]]&lt;/noinclude&gt;

&lt;includeonly&gt;
&lt;!-- Kategórie --&gt;
[[Kategória:Dopravné infobox šablóny|Letisko]]
&lt;/includeonly&gt;</text>
      <sha1>bs175ezcnc9rl4bx6h717soimq86y6i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371306</id>
      <parentid>8371303</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:54:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>/* Parametre */</comment>
      <origin>8371306</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3585" sha1="kaneh6zdl71hwil0xvflgsb3ue3e70z" xml:space="preserve">== Použitie ==
&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko
|názov           = 
|iné názvy       = 
|obrázok         = 
|popis obrázka   = 
|IATA            = 
|ICAO            = 
|typ             = 
|majiteľ         = 
|prevádzkovateľ  = 
|otvorené        =
|zatvorené       = 
|mesto           = 
|nadmorská výška = 
|zemepisná šírka = 
|zemepisná dĺžka = 
|dráha 1         = 
|dĺžka 1         = 
|povrch 1        = 
|dráha 2         = 
|dĺžka 2         = 
|povrch 2        =
|dráha 3         = 
|dĺžka 3         = 
|povrch 3        = 
|dráha 4         = 
|dĺžka 4         = 
|povrch 4        = 
|dráha 5         = 
|dĺžka 5         = 
|povrch 5        = 
|dráha 6         = 
|dĺžka 6         = 
|povrch 6        = 
|dráha 7         = 
|dĺžka 7         = 
|povrch 7        = 
|dráha 8         = 
|dĺžka 8         = 
|povrch 8        = 
|dráha 9         = 
|dĺžka 9         = 
|povrch 9        = 
|dráha 10        = 
|dĺžka 10        = 
|povrch 10       =
|rok štatistiky  = 
|cestujúcich     = 
|lietadiel       = 
|webstránka      = 
|poznámky        = 
}}&lt;/pre&gt;

== Parametre ==
;popis obrázka
: je popis obrázku, ktorý sa zobrazí pri presunutí myšou naň
;nadmorská výška
: nadmorská výška v akej sa letisko nachádza
;zemepisná šírka
: zemepisná šírka stupne, v desatinnom tvare (napr. 50,028056) 
;zemepisná dĺžka
: zemepisná dĺžka stupne, v desatinnom tvare (napr. 15,201389)
;rok štatistiky
: je údaj o roku, kedy bola vykonaná štatistika

== Príklady použitia ==
Príklad použitia infoboxu pre článok '''[[Letisko M. R. Štefánika]]''':

{{Infobox Letisko 
|názov           = Letisko M. R. Štefánika 
|typ             = medzinárodné civilné 
|obrázok         = Bratislava airport.jpg 
|popis obrázka   = 
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) 
|otvorené        = [[1951]] 
|mesto           = [[Bratislava]] 
|webstránka      = [http://www.letiskobratislava.sk/ www.letiskobratislava.sk]
|nadmorská výška = 132
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.2125
|ICAO            = LZIB 
|IATA            = BTS 
|rok štatistiky  = 2009 
|cestujúcich     = 1 710 018 
|lietadiel       = 29 481 lietadiel
|dráha 1         = 04-22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = cemento-betón
|dráha 2         = 13-31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
}}

&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko 
|názov           = Letisko M. R. Štefánika 
|typ             = medzinárodné civilné 
|obrázok         = Bratislava airport.jpg 
|popis obrázka   = 
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) 
|otvorené        = [[1951]] 
|mesto           = [[Bratislava]] 
|webstránka      = [http://www.letiskobratislava.sk/ www.letiskobratislava.sk]
|nadmorská výška = 132
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.2125
|ICAO            = LZIB 
|IATA            = BTS 
|rok štatistiky  = 2009 
|cestujúcich     = 1 710 018 
|lietadiel       = 29 481 lietadiel
|dráha 1         = 04-22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = cemento-betón
|dráha 2         = 13-31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
}}
&lt;/pre&gt;

== Pozri aj==
* [[Šablóna:Infobox Letecká spoločnosť]]
* [[Šablóna:Infobox Lietadlo]]
* [[Šablóna:Infobox Letecká nehoda]]

&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Dokumentácia šablón]]&lt;/noinclude&gt;

&lt;includeonly&gt;
&lt;!-- Kategórie --&gt;
[[Kategória:Dopravné infobox šablóny|Letisko]]
&lt;/includeonly&gt;</text>
      <sha1>kaneh6zdl71hwil0xvflgsb3ue3e70z</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371307</id>
      <parentid>8371306</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:55:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>update</comment>
      <origin>8371307</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4047" sha1="2c4wdeihdnefg2cnthsae3d9il4seqf" xml:space="preserve">== Použitie ==
&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko
|názov           = 
|iné názvy       = 
|obrázok         = 
|popis obrázka   = 
|IATA            = 
|ICAO            = 
|typ             = 
|majiteľ         = 
|prevádzkovateľ  = 
|otvorené        =
|zatvorené       = 
|mesto           = 
|nadmorská výška = 
|zemepisná šírka = 
|zemepisná dĺžka = 
|dráha 1         = 
|dĺžka 1         = 
|povrch 1        = 
|dráha 2         = 
|dĺžka 2         = 
|povrch 2        =
|dráha 3         = 
|dĺžka 3         = 
|povrch 3        = 
|dráha 4         = 
|dĺžka 4         = 
|povrch 4        = 
|dráha 5         = 
|dĺžka 5         = 
|povrch 5        = 
|dráha 6         = 
|dĺžka 6         = 
|povrch 6        = 
|dráha 7         = 
|dĺžka 7         = 
|povrch 7        = 
|dráha 8         = 
|dĺžka 8         = 
|povrch 8        = 
|dráha 9         = 
|dĺžka 9         = 
|povrch 9        = 
|dráha 10        = 
|dĺžka 10        = 
|povrch 10       =
|rok štatistiky  = 
|cestujúcich     = 
|lietadiel       = 
|webstránka      = 
|poznámky        = 
}}&lt;/pre&gt;

== Parametre ==
;popis obrázka
: je popis obrázka, ktorý sa zobrazí pri presunutí myšou naň
;nadmorská výška
: nadmorská výška v akej sa letisko nachádza
;zemepisná šírka
: zemepisná šírka stupne, v desatinnom tvare (napr. 50,028056) 
;zemepisná dĺžka
: zemepisná dĺžka stupne, v desatinnom tvare (napr. 15,201389)
;rok štatistiky
: je údaj o roku, kedy bola vykonaná štatistika

== Príklady použitia ==
Príklad použitia infoboxu pre článok '''[[Letisko M. R. Štefánika]]''':

{{Infobox Letisko
|názov           = Letisko M. R. Štefánika
|iné názvy       = Letisko Bratislava
|obrázok         = BRATISLAVSKÝ TERMINÁL - panoramio.jpg
|popis obrázka   = Terminál A 
|IATA            = BTS
|ICAO            = LZIB
|typ             = medzinárodné verejné civilné
|majiteľ         = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
|otvorené        = [[1951]]
|zatvorené       = 
|mesto           = [[Bratislava]]/[[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]]
|nadmorská výška = 133
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.212778
|dráha 1         = 04/22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = [[cement (stavebníctvo)|cemento]]-[[betón]]
|dráha 2         = 13/31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
|rok štatistiky  = 2025 
|cestujúcich     = 2 438 215
|lietadiel       = 29 002 lietadiel
|webstránka      = {{url|https://www.bts.aero}}
|poznámky        = 
}}

&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
{{Infobox Letisko
|názov           = Letisko M. R. Štefánika
|iné názvy       = Letisko Bratislava
|obrázok         = BRATISLAVSKÝ TERMINÁL - panoramio.jpg
|popis obrázka   = Terminál A 
|IATA            = BTS
|ICAO            = LZIB
|typ             = medzinárodné verejné civilné
|majiteľ         = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
|prevádzkovateľ  = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
|otvorené        = [[1951]]
|zatvorené       = 
|mesto           = [[Bratislava]]/[[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]]
|nadmorská výška = 133
|zemepisná šírka = 48.17
|zemepisná dĺžka = 17.212778
|dráha 1         = 04/22
|dĺžka 1         = 2 900
|povrch 1        = [[cement (stavebníctvo)|cemento]]-[[betón]]
|dráha 2         = 13/31
|dĺžka 2         = 3 190
|povrch 2        = cemento-betón
|rok štatistiky  = 2025 
|cestujúcich     = 2 438 215
|lietadiel       = 29 002 lietadiel
|webstránka      = {{url|https://www.bts.aero}}
|poznámky        = 
}}
&lt;/pre&gt;

== Pozri aj==
* [[Šablóna:Infobox Letecká spoločnosť]]
* [[Šablóna:Infobox Lietadlo]]
* [[Šablóna:Infobox Letecká nehoda]]

&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Dokumentácia šablón]]&lt;/noinclude&gt;

&lt;includeonly&gt;
&lt;!-- Kategórie --&gt;
[[Kategória:Dopravné infobox šablóny|Letisko]]
&lt;/includeonly&gt;</text>
      <sha1>2c4wdeihdnefg2cnthsae3d9il4seqf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Časostroj (film)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>273419</id>
    <revision>
      <id>8371415</id>
      <parentid>8092910</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:28:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371415</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1282" sha1="g44gad3nxpuxzxc1x33yxb9aqrhgyrw" xml:space="preserve">'''Časostroj''' alebo '''Stroj času''' (angl. ''The Time Machine'') je [[Vedecko-fantastický film|vedecko-fantastický]] [[Dobrodružný film|dobrodružný]] film USA z roku [[2002]] nakrútený na motívy románu britského spisovateľa Herberta Georga Wellsa, ktorý v angličtine vyšiel pod názvom The Time Machine, v slovenčine pod názvom [[Stroj času (román)|Stroj času]]. Film nakrútil [[Simon Wells]], pravnuk spomenutého spisovateľa.
 
Román bol sfilmovaný filmovými spoločnosťami Warnes Bros. Pictures &amp; DreamWorks Pictures. Opisuje príbeh profesora a vynálezcu, ktorého smrť partnerky motivuje vynájsť stroj času, ale pri testovaní stroja sa omylom dostane do blízkej aj veľmi vzdialenej budúcnosti ľudstva.

== Obsadenie ==
* Dr. Alexander Hartdegen - [[Guy Pearce]]
* Mara - [[Samantha Mumba]]
* David Philby - [[Mark Addy]]
* Emma - [[Sienna Guillory]]

== Pozri aj ==
* [[Cestovanie v čase]]

== Externé odkazy ==
* {{csfd film|id=13542|názov=Časostroj}}
* {{imdb film|id=0268695|názov=The Time Machine}}

{{filmový výhonok}}

[[Kategória:Filmy USA]]
[[Kategória:Vedecko-fantastické filmy]]
[[Kategória:Filmy z 2002]]
[[Kategória:Sfilmované knihy]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy o cestovaní v čase]]</text>
      <sha1>g44gad3nxpuxzxc1x33yxb9aqrhgyrw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Polyaromatický uhľovodík</title>
    <ns>0</ns>
    <id>276680</id>
    <revision>
      <id>8371244</id>
      <parentid>8325107</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:31:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|1 */</comment>
      <origin>8371244</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2876" sha1="eudxfd6q1sf5lf75vyxe8lhqtcxtd96" xml:space="preserve">[[Súbor:Benzo-a-pyrene.svg|thumb|right|200px|Benzo[a]pyren - štruktúrny vzorec]]
[[Súbor:Anthracene.svg|thumb|right|200px|[[Antracén]] - štruktúrny vzorec]]

'''Polyaromatické uhľovodíky''' ('''PAU''') alebo '''polycyklické aromatické uhľovodíky''' ('''PAH''', z anglického ''polycyclic aromatic hydrocarbons'') sú skupinou aromatických uhľovodíkov s najmenej dvoma benzénovými jadrami, ktoré vznikajú prevažne pri nedokonalom spaľovaní. Patria sem napríklad [[naftalén]], [[antracén]] a [[fenantrén]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aromatické uhľovodíky vo vode|url=https://euroclean.sk/slovnik-sk/aromaticke-uhlovodiky-ve-vode/|vydavateľ=euroclean.sk|dátum prístupu=2022-09-21}}&lt;/ref&gt; 

== Vlastnosti ==
Existujú stovky PAU, z ktorých mnohé sú [[mutagén]]ne alebo [[karcinogén]]ne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU)|url=https://www.svps.sk/potraviny/info_PAU.asp|vydavateľ=www.svps.sk|dátum prístupu=2022-09-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20220921204231/https://www.svps.sk/potraviny/info_PAU.asp|dátum archivácie=2022-09-21}}&lt;/ref&gt; Najlepšie bol preskúmaný [[Benzo(a)pyrén|benzo[a]pyrén]] (BaP), ktorý môže byť vdýchnutý, ale vstupuje do tela aj v potrave alebo cez kožu. Expozícia BaP môže viesť k ohrozeniu zdravého vývoja plodu, vzniku [[rakovina|rakoviny]], podráždeniu až popáleniu kože.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) |url=http://www.irz.cz/latky/polycyklicke_aromati |dátum prístupu=2009-05-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090611143930/http://www.irz.cz/latky/polycyklicke_aromati |dátum archivácie=2009-06-11 }}&lt;/ref&gt;

== Zdroje znečistenia PAU ==
Významnými zdrojmi znečistenia polyaromatickými uhľovodíkmi sú priemyselné podniky (chemičky, hute, elektrárne, teplárne), ale aj spaľovacie motory dopravných prostriedkov alebo individuálne vykurovanie. Vo vnútornom prostredí môžu byť významným zdrojom PAU cigaretový dym, sviečky a vonné tyčinky alebo tepelná úprava potravín (napr. [[grilovanie]]).&lt;ref&gt;[[Miroslav Šuta]]: ''Chemické látky v životním prostředí a zdraví'' (Ekologický institut Veronica, Brno 2008, ISBN 978-80-87308-00-4)&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
{{Portál|Chémia}}
* [[Ivan Holoubek]]: ''Polycyklické aromatické uhlovodíky (PAHs) v prostředí'', [[Český ekologický ústav]], [[Praha]] [[1996]], ISBN 80-85087-44-8 {{ces icon}}
* [[Miroslav Šuta]]: ''Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví'', [[Děti Země]] [[2008]], ISBN 80-86678-10-5 {{ces icon}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Chemický výhonok}}

[[Kategória:Karcinogény]]
[[Kategória:Polyaromatické uhľovodíky]]</text>
      <sha1>eudxfd6q1sf5lf75vyxe8lhqtcxtd96</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Spolková krajina (Rakúsko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>278481</id>
    <revision>
      <id>8371478</id>
      <parentid>8339151</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T01:22:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50748-61</username>
        <id>305885</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad spolkových krajín */</comment>
      <origin>8371478</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5079" sha1="n143uu2wflnxs612xqijrdt0a1a4e46" xml:space="preserve">&lt;div style=&quot;float: right; margin-right: 1.5em&quot;&gt;{{Rakúske spolkové krajiny (mapa)}}&lt;/div&gt;

'''Spolkové krajiny''' alebo '''krajiny''' (obidva názvy sa používajú oficiálne) sú jednotlivé štáty, ktoré spolu tvoria [[Rakúsko|Rakúsku republiku]], a zároveň najvyššie administratívne jednotky Rakúska. Vznikli v roku 1920 transformáciou [[korunné krajiny|korunných krajín]] na území moderného Rakúska.

Sedem z deviatich rakúskych spolkových krajín existovalo už v stredoveku. Dňa 30. augusta 1921 k ním pribudol aj [[Burgenland]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]]. Dňa 1. januára 1922 bola od [[Dolné Rakúsko|Dolného Rakúska]] oddelená [[Viedeň]], ktorá je teda najmladšou spolkovou krajinou.

== Prehľad spolkových krajín ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: right;&quot;
|-
! class=&quot;unsortable&quot; | [[Erb]]
! Spolková krajina
! Znak
! Hlavné mesto
! [[Počet obyvateľov]] &lt;small&gt;(k 1.1.2020)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bevölkerung zu Jahres-/Quartalsanfang | url = https://www.statistik.at/statistiken/bevoelkerung-und-soziales/bevoelkerung/bevoelkerungsstand/bevoelkerung-zu-jahres-/-quartalsanfang | vydavateľ = STATISTIK AUSTRIA | dátum prístupu = 2024-08-19 | jazyk = de-AT}}&lt;/ref&gt;
! [[Rozloha]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;v [[km²]]&lt;/small&gt;
! [[Hustota obyvateľov]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;na / [[km²]]&lt;/small&gt;
! [[Zoznam miest v Rakúsku|Počet miest]]
! [[Zoznam obcí v Rakúsku|Počet obcí]]
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Burgenland Wappen.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Burgenland]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | B
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Eisenstadt]]
| {{OBP|AT|1}}
| {{Rozloha|AT|1|T}}
| {{OBH|AT|1|A}}
| 13
| 158
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Kaernten shield CoA.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko (Kärnten)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | K
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Klagenfurt]]
| {{OBP|AT|2}}
| {{Rozloha|AT|2|T}}
| {{OBH|AT|2|A}}
| 17
| 115
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Niederösterreich CoA.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dolné Rakúsko|Dolné Rakúsko (Niederösterreich)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | NÖ
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Sankt Pölten]]
| style=&quot;text-align:right; padding:.5ex;&quot; | {{OBP|AT|3}}
| {{Rozloha|AT|3|T}}
| {{OBH|AT|3|A}}
| 74
| style=&quot;text-align:right; padding:.5ex;&quot; | 499
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Oberoesterreich Wappen.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Horné Rakúsko|Horné Rakúsko (Oberösterreich)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | OÖ
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Linz]]
| {{OBP|AT|4}}
| {{Rozloha|AT|4|T}}
| {{OBH|AT|4|A}}
| 29
| 416
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Salzburg Wappen.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Salzbursko|Salzbursko (Salzburg)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | S
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Salzburg]]
| {{OBP|AT|5}}
| {{Rozloha|AT|5|T}}
| {{OBH|AT|5|A}}
| 10
| 109
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Steiermark Wappen.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko (Steiermark)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | St
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Graz]]
| {{OBP|AT|6}}
| {{Rozloha|AT|6|T}}
| {{OBH|AT|6|A}}
|  padding:.5ex;&quot; | 34
|  padding:.5ex;&quot; | 508
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:AUT Tirol COA.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko (Tirol)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | T
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Innsbruck]]
| {{OBP|AT|7}}
| {{Rozloha|AT|7|T}}
| {{OBH|AT|7|A}}
| 11
| 268
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Vorarlberg CoA.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Vorarlbersko|Vorarlbersko (Vorarlberg)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | V
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Bregenz]]
| {{OBP|AT|8}}
| {{Rozloha|AT|8|T}}
| {{OBH|AT|8|A}}
| 5
| 91
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Súbor:Wien Wappen.svg|50px]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Viedeň|Viedeň (Wien)]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | W
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Wien 
| {{OBP|AT|9}}
| 415
| {{OBH|AT|9|415}}
| –
| (23 mestských častí)
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy v nemčine ==
* [http://www.statistik.at/ Statistik Austria]
* [http://gazetteer.de/ World Gazetteer – Aktuálne počty obyvateľov rakúskych miest]
* [http://www.citypopulation.de/Oesterreich_d.html City Population – Historické počty obyvateľov rakúskych miest]
* [http://www.kerokero.de/modules.php?story=260 Zoznam zaujímavých odkazov k najväčším rakúskym mestám] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070930062820/http://www.kerokero.de/modules.php?story=260 |date=2007-09-30 }}
* [http://www.weltkarte.com/europa/landkarte_oesterreich.htm Mapy a plány miest v Rakúsku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060519211013/http://www.weltkarte.com/europa/landkarte_oesterreich.htm |date=2006-05-19 }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Spolkové krajiny v Rakúsku| ]]</text>
      <sha1>n143uu2wflnxs612xqijrdt0a1a4e46</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Teng Siao-pching</title>
    <ns>0</ns>
    <id>279719</id>
    <revision>
      <id>8371338</id>
      <parentid>7956487</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:52:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Signature_of_Deng_Xiaoping_19840126.svg bol odstránený, pretože ho Túrelio na Commons zmazal.</comment>
      <origin>8371338</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10003" sha1="blv4a2xuewjp8x4md4ync8xdm5rogzf" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno             = Teng Siao-pching
| Rodné meno       = 
| Portrét          = Deng Xiaoping at the arrival ceremony for the Vice Premier of China (cropped).jpg
| Popis portrétu   = Teng Siao-pching v roku 1979
| Poradie          = 1.
| Úrad             = [[podpredseda Štátnej rady ČĽR]]
| Začiatok obdobia = 17. január 1975 
| Koniec obdobia   = 18. jún 1983
| Poradie2         = 
| Úrad2            = 
| Začiatok obdobia2= 
| Koniec obdobia2  = 
| Poradie3         = predseda
| Úrad3            = [[Ústredná vojenská komisia|Ústrednej vojenskej komisie]]
| Začiatok obdobia3= 28. jún 1981
| Koniec obdobia3  = 9. november 1989
| Predchodca3       = 
| Nástupca3         = [[Ťiang Ce-min]]
| Dátum narodenia  = [[22. august]] [[1904]]
| Miesto narodenia = [[Kuang-an]], [[Čching]] (dnešná [[Čína]])
| Dátum úmrtia     = {{duv|1997|2|19|1904|8|22}}
| Miesto úmrtia    = [[Peking]], Čína
| Politická strana = [[Komunistická strana Číny]] (od 1924)
| Manželka         = Čang Si-jüan (1928 – 1929)&lt;br /&gt;Ťin Wej-jing (1931 – 1939)&lt;br /&gt;[[Čuo Lin]] (od 1939)
| Deti             = 6
| Národnosť        = [[Hakka]]
| Podpis           =
| Webstránka       = [http://www.gov.cn/test/2007-11/21/content_811765.htm Teng Siao-pching]
}}

'''Teng Siao-pching''' ({{vjz|cmn|邓小平}}; {{py|Dèng Xiǎopíng}}; * [[22. august]] [[1904]], [[Kuang-an]] – † [[19. február]] [[1997]], [[Peking]]) bol [[Čína|čínsky]] štátnik, revolucionár a politický teoretik, ktorý bol v rokoch [[1978]] až [[1989]] najvyšším vodcom Čínskej ľudovej republiky. Po smrti [[Mao Ce-tung]]a v roku [[1976]] sa Teng postupne dostal k najvyššej moci a krajinu viedol prostredníctvom ďalekosiahlych hospodárskych reforiem. Transformoval hospodárstvo Číny na socialistické trhové hospodárstvo a pre jeho prínos k [[socializmus s čínskymi špecifikami|socializmu s čínskymi špecifikami]] sa všeobecne považuje za „architekta modernej Číny“. Významne prispel k tomu, že Čína sa stala jednou z najväčších ekonomík na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Skřivan
| meno = Aleš
| odkaz na autora = 
| titul = Teng Siao-pching: první muž Říše středu
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Epocha
| rok = 1996
| isbn = 80-902129-1-3
| edícia = Portréty 
| zväzok edície = 2
| počet strán = 89
| strany = 27
}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodil sa v provincii [[S’-čchuan]] v rodine príslušníkov národnostnej menšiny [[Hakka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Luodai, a Hakkanese town in Sichuan Province | url = http://www.gov.cn/english/2008-01/14/content_857292.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20180917215533/http://www.gov.cn/english/2008-01/14/content_857292.htm | vydavateľ = gov.cn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-06 | dátum archivácie = 2018-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Po štúdiu na [[Čunking|Čunkinskej]] prípravnej škole odišiel v roku [[1919]] ako pätnásťročný na štúdiá do [[Tretia francúzska republika|Francúzska]]. Vo Francúzsku však strávil viac času prácou ako štúdiom a pod vplyvom kolegov (okrem iných aj [[Čou En-laj]]a) začal študovať [[marxizmus|marxistické myšlienky]]. V roku [[1924]] sa stal členom [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] a vo [[február]]i až [[august]]e [[1926]] absolvoval krátke štúdium v [[Moskva|Moskve]].&lt;ref name=&quot;ossp&quot;&gt;TENG SIAO-PCHING. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Krieger
| meno = Joel
| odkaz na autora = 
| spoluautori = ed.
| prekladatelia = Zdena Gellnarová et al
| titul = Oxfordský slovník světové politiky
| vydanie text = České vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ottovo nakladatelství
| rok = 2000
| isbn = 80-7181-463-6
| počet strán = 1090
| strany = 884-886
}}&lt;/ref&gt; Toho istého roku sa po siedmich rokoch vrátil do [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číny]]. V Číne sa aktívne zúčastnil na aktivitách komunistickej strany – viedol povstanie proti vládnemu [[Kuomintang]]u, zakladal soviety vo vidieckych oblastiach južnej Číny, zúčastnil sa na [[Dlhý pochod (armáda)|Dlhom pochode]], bojoval v [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistickej armáde]] proti Japoncom a bol pri vzniku [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] v roku [[1949]]. 

Ako osoba blízka [[Mao Ce-tung]]ovi stúpal po straníckom rebríčku a v roku [[1954]] sa stal generálnym tajomníkom strany.&lt;ref name=&quot;ossp&quot;/&gt; V roku [[1957]] sa podieľal na kampani proti [[pravica (politika)|pravičiarom]], ktorá zlikvidovala celú jednu generáciu intelektuálov.&lt;ref&gt;[http://www.czcn.org/z-medii/databaze/1-databaze/3343-teng-siao-pching-napravoval-maovy-ideologicke-vystelky.pdf ČTK: Teng Siao-pching napravoval Maovy ideologické výstřelky]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Počas [[Veľký skok vpred|Veľkého skoku vpred]], vidiac jeho negatívne dôsledky, presadzoval spoločne s prezidentom [[Liou Šao-čchi]]m pragmatickú politiku. Z tejto doby pochádza jeho najznámejší výrok: ''„Je mi jedno, či je mačka biela alebo čierna, je dobrá, pokiaľ chytá myši.“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Moravčík
  | meno = L
  | titul = Dve revolúcie Teng Siao-pchinga
  | url = http://www.noveslovo.sk/c/11112/Dve_revolucie_Teng_Siao_pchinga
  | dátum vydania = 26.6.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 18.1.2011
  | vydavateľ = noveslovo.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160313084047/http://www.noveslovo.sk/c/11112/dve_revolucie_teng_siao_pchinga
  | dátum archivácie = 2016-03-13
  }}&lt;/ref&gt; Teng spolu s prezidentom Liouom ''de facto'' vytvorili pravicové krídlo v strane, a preto sa stali terčom kritiky počas [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|kultúrnej revolúcie]], ktorá začala v roku [[1966]].&lt;ref name=&quot;ossp&quot;/&gt; Teng bol poslaný pracovať do továrne vyrábajúcej [[traktor]]y v južnej Číne. V roku [[1972]] ho Mao, potom ako prijal jeho sebakritiku, povolal späť do [[Peking]]u. Po Čou En-lajovej smrti na začiatku roka [[1976]] však bol Teng opäť odstavený od moci, tentoraz tzv. [[banda štyroch|bandou štyroch]], a poslaný do [[S’-čchuan]]u.

Po smrti Mao Ce-tunga v [[september|septembri]] 1976 sa Teng Siao-pching postupne pomocou známostí od [[júl]]a [[1977]] dostával na vyššie pozície v rámci strany a štátneho aparátu.&lt;ref name=&quot;ossp&quot;/&gt; Postupne sa mu podarilo vyšachovať z najvyšších pozícií Maovho nástupcu [[Chua Kuo-feng]]a a dosadiť do najvyšších pozícií svojich protežantov. Sám na najvyššie priečky v administratíve nevystúpil a v roku [[1987]] odišiel i zo straníckeho vedenia a politiku ovplyvňoval z úzadia.

Teng Siao-pching nastúpil trend otvorenia sa Číny [[západný blok|Západu]] a v roku [[1978]] normalizoval vzťahy s [[Japonsko]]m. Nasledujúci rok podnikol cestu do [[Spojené štáty|USA]], kde sa stretol s [[prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Jimmy Carter|Jimmym Carterom]]. Od roku [[1979]] Čína a USA nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy.&lt;ref&gt;VZTAHY ČÍNA-USA. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Krieger
| meno = Joel
| odkaz na autora = 
| spoluautori = ed.
| prekladatelia = Zdena Gellnarová et al
| titul = Oxfordský slovník světové politiky
| vydanie text = České vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ottovo nakladatelství
| rok = 2000
| isbn = 80-7181-463-6
| počet strán = 1090
| strany = 977-979
}}&lt;/ref&gt; V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] sa snažil zjednotiť [[Hongkong]], [[Macao]] a [[Taiwan]] s Čínou a rozvinul myšlienku „[[jedna krajina, dva systémy]]“. V roku [[1984]] podpísal s [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]] zmluvu o prechode Hongkongu pod čínsku správu v roku [[1997]]. Nasledujúceho roku podpísal podobnú zmluvu s [[Portugalsko]]m o [[Macao|Macau]]. V roku 1978 naštartoval [[Čínska hospodárska reforma|ekonomickú reformu]], ktorej ciele boli definované [[Štyri modernizácie|štyrmi modernizáciami]], a to poľnohospodárstva, priemyslu, vedy a technológie a obrany. Týmto sa čínska ekonomika transformovala na tzv. „socialistické trhové hospodárstvo“. Prvým krokom bola dekolektivizácia poľnohospodárstva a s tým spojená možnosť roľníkov predávať prebytky na trhu. Ďalším Tengovým revolučným krokom bolo založenie „špeciálnych ekonomických zón“ v pobrežných oblastiach južnej Číny, ktoré boli proexportne orientované a zároveň pritiahli do krajiny zahraničných investorov. V roku [[1992]] vykonal slávnu [[Teng Siao-pchingova cesta na juh|cestu na juh]], čím dodal silný podnet k rastu čínskej ekonomiky, ktorá bola otrasená sankciami po [[Protesty na Námestí Tchien-an-men|udalostiach na Námestí Tchien-an-men]] v roku [[1989]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Patriarcha čínskych reforiem Teng Siao-pching oslávil 92. narodeniny
  | url = http://www.sme.sk/c/2088032/patriarcha-cinskych-reforiem-teng-siao-pching-oslavil-92-narodeniny.html
  | dátum vydania = 23.8.1996
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 18.1.2011
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://encyklopedia.sme.sk/c/1721532/siao-pching-teng.html Teng Siao-pching na stránkach encyklopedia.sme.sk] {{slk icon}}

{{Osobnosť roka časopisu Time 1976–2000}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Teng, Siao-pching}}

[[Kategória:Čínski politici]]
[[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]</text>
      <sha1>blv4a2xuewjp8x4md4ync8xdm5rogzf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cestovanie v čase</title>
    <ns>0</ns>
    <id>285616</id>
    <revision>
      <id>8371416</id>
      <parentid>8274215</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:30:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Oprava - link</comment>
      <origin>8371416</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6743" sha1="sibypaj6kudud36x07hfc7xz22cg7y8" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}

'''Cestovanie v čase''' je teoretická koncepcia, kedy sa cestovateľ ([[človek]]) pohybuje do [[minulosť|minulosti]] či do [[budúcnosť|budúcnosti]], väčšinou za pomoci nejakého stroja času.

== Cestovanie v čase vo vede ==
Už od počiatku vedy si mnohí ľudia kládli otázku, či je možné cestovať do minulosti a zmeniť ju, alebo cestovať do budúcnosti a vyhnúť sa následkom. 

=== Cestovanie do budúcnosti ===
Napriek tomu, že až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bolo cestovanie v čase považované za nemožné, fyzik [[Albert Einstein]] pomocou [[špeciálna teória relativity|špeciálnej teórie relativity]] ukázal, že do budúcnosti je cestovať možné. Podľa tejto teórie, pokiaľ sa akékoľvek teleso približuje [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]], čas sa preň z hľadiska ostatných spomalí, takže vlastne cestuje do budúcnosti. Rovnaký efekt je možný docieliť pobytom v silnom [[gravitačné pole|gravitačnom poli]], napr. v blízkosti [[čierna diera|čiernej diery]]. Pri žiadnom z týchto spôsobov nie sú možné cesty späť do minulosti, cesta je len jednosmerná.

=== Cestovanie do minulosti ===
Cestovanie do minulosti je teoreticky omnoho zložitejšie a aj moderná fyzika ho je schopná len ťažko popísať. Odborníci sa delia na dva tábory, niektorí poukazujú na to, že to možné je, niektorí ho odmietajú.

Odporcovia svoje hlavné argumenty stavajú na existencii časových [[paradox]]ov. Časový paradox je jav, kedy by prípadný pozorovateľ mohol pomocou cesty časom do minulosti zabrániť tomu, aby do nej odcestoval, a vytvoril tak situáciu, ktorá nemá riešenie, stav kedy [[reakcia]] zruší [[akcia|akciu]] ([[Paradox starého otca]]).

Naproti tomu, tí ktorí veria v takúto možnosť, poukazujú napr. na to, že pri priblížení dvoch [[kozmická struna|kozmických strún]] by mohlo prísť k situácii, ktorá by cestovanie do minulosti umožnila, napr. na modeli [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]], v ktorých sa vyskytujú častice s uzavretou svetočiarou. Pohybové rovnice potom zostávajú konzistentné aj v systémoch s umelým zavedeným strojom času a ukazuje sa, že aj spomínané paradoxy môže príroda obísť. Otvorenou však zostáva otázka vytvorenia stroja času. Niekedy sa poukazuje na fakt, že keby bolo možné cestovať podľa klasických predstáv do minulosti, mali by sme okolo seba pozorovať návštevníkov z budúcnosti, čo sa nedeje. Avšak, podľa určitých teórií je možné vytvoriť len taký stroj času, ktorý umožňuje návrat len do okamihu jeho zostrojenia. Bolo by teda možné sa vracať len do doby vytvorenia prvého z nich, čo sa zatiaľ nestalo.

Jeden z teoretických prostriedkov na cestovanie do minulosti sú tzv. [[červia diera|červie diery]].

== Cestovanie v čase v populárnej kultúre ==
Vo filme sa koncepcia cestovania v čase objavila už v jeho začiatkoch. V 80. rokoch bol asi najvýznamnejším filmom, kde sa objavili nie len základné charakteristiky cestovania v čase, ale napr. aj časové paradoxy, Návrat do budúcnosti. Ciest časom do minulosti potom pribúdalo. Z neustálej obavy hrdinu z narušenia minulosti si veľa filmov s časovými paradoxmi nerobili príliš hlavu, predpokladá sa, že keď sa budú postavy chovať opatrne, nič sa nezmení (napr. [[Star Trek]] IV, Lovci dinosaurov) alebo vyriešia tie najhoršie problémy a dúfajú, že detaily divák odpustí ([[Terminátor]]). Otázke cestovania v čase sa často venovali aj sci-fi seriály [[Stargate SG-1]] či [[Stargate Atlantis]] alebo [[Doctor Who]].

=== Filmy a seriály, v ktorých sa cestuje v čase ===
{{stĺpce|3|
* [[Andromeda (seriál)|Andromeda]]
* [[Avengers: Endgame]]
* [[Cesta do praveku]]
* [[Červený trpaslík (seriál)|Červený trpaslík]]
* Dark (2017)[https://www.netflix.com/sk/title/80100172]
* [[Déjà Vu (film)|Déjà Vu]] ([[2006]])
* [[Lovci dinosaurov(film)|Lovci dinosaurov]] ([[2004]])
* [[Doctor Who]] ([[1963]])
* [[Donnie Darko]] ([[2001]])
* [[12 opíc|Dvanásť opíc]] ([[1995]])
* [[Fringe]] ([[2008]])
* [[Futurama]] ([[1999]])
* [[Harry Potter a väzeň z Azkabanu]] ([[2004]])
* [[Hrdinovia]] ([[2006]])
* [[Hviezdna brána (seriál)|Hviezdna brána]] ([[1999]]) cs§ da
* [[Hviezdna brána: Atlantída]] ([[2005]])
* [[Interstellar]] ([[2014]])
* [[Návrat do budúcnosti]] ([[1985]])
* [[Návrat do budúcnosti II]] ([[1989]])
* [[Návrat do budúcnosti III]] ([[1990]])
* [[Návštěvníci|Návštevníci]] ([[1981]])
* [[Návštevníci (film)|Návštevníci]] ([[1993]])
* [[Návštevníci 2]] ([[1998]])
* [[Návštevníci: Cesta do Ameriky]] ([[2001]])
* [[Osudový dotyk]] ([[2004]])
* [[Planéta opíc (film z roku 1968)|Planéta opíc]] ([[1968]])
* [[Star Trek]] ([[1966]])
* [[Star Trek IV: The Voyage Home]] ([[1986]])
* [[Star Trek: First Contact]] ([[1996]])
* [[Star Trek (film)|Star Trek]] ([[2009]])
* [[Stroj času (film z roku 1960)|Stroj času]] ([[1960]])
* [[Časostroj (film)|Stroj času]] ([[2002]])
* [[Terminátor (film)|Terminátor]] ([[1984]])
* [[Terminátor 2: Deň zúčtovania]] ([[1991]])
* [[Terminátor 3: Vzbura strojov]] ([[2003]])
* [[The Flash]] ([[2014]])
* [[Stratení vo vesmíre]] ([[1998]])
* [[Nezvestní]]
* [[Záhada bermudského trojuholníka]]
* [[Čierny rytier]]
* [[Spy Kids 4D: Stroj Času]]
* [[Primer (film)|Primer]] ([[2004]])
* [[Zítra vstanu a opařím se čajem]] ([[1977]])
* [[Time traveler's wife]] ([[2009]])
* [[Bill and Ted's Excellent Adventure]] ([[1989]])
* [[Kľúče od mesta]] ([[1983]])
* [[Timecop]] ([[1994]])
* [[Jurské komando]] ([[2008]])
* [[Dievča z budúcnosti]] ([[1991]])
* [[Misfits]] ([[2009]])
* Probudím se včera (2012)
* Project Almanac/Projekt minulosť (2015)
* Dvanásť opíc (seriál) (2015)
* Rubínovo červená (2013)
* Zafírovo modrá (2014)
* Smaragdovo zelená (2016)
* Kámošky s časem  (2015)}}

== Cestovanie v čase v literatúre ==
* [[Herbert George Wells|H. G. Wells]]: [[Stroj času (román)|Stroj času]]
* [[Mark Twain]]: [[Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša]]
* [[Isaac Asimov]]: [[Koniec večnosti]]
* [[Arthur C. Clarke]]: [[Svit vzdialených dní]], [[Oko času]]
* [[Stephen Baxter]]: [[Časupodobné nekonečno]]
* [[Poul William Anderson]] : [[Strážcovia času (Anderson)|Strážcovia času]]
* [[Robert A. Heinlein]] : romány ''Dvere do leta'', ''Farnhamov únik'', ''Číslo beštie'', ''Dosť času na lásku'', poviedky ''All You Zombies'', ''By His Bootstraps'' a viacero iných, kde sa o cestovaní v čase zmieňuje len okrajovo.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Cestovanie v čase| ]]
[[Kategória:Čas]]</text>
      <sha1>sibypaj6kudud36x07hfc7xz22cg7y8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Airbus A350</title>
    <ns>0</ns>
    <id>301214</id>
    <revision>
      <id>8371400</id>
      <parentid>8167493</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:52:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <origin>8371400</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17776" sha1="ltuju86c3i92jijm26w6ox5ucf6avvn" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo
|názov = A350 
|obrázok = Súbor:Air france airbus a350 f-htya.jpg
|text = Airbus A350-900 [[Air France]]
|typ = širokotrupé [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]]
|výrobca = [[Airbus]]
|prvý let = [[14. jún]]a [[2013]]
|zavedený = [[15. január]]a [[2015]] ([[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]])
|hlavný používateľ = [[Singapore Airlines]]
|viac používateľov = [[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]]&lt;br /&gt;[[Cathay Pacific]]&lt;br /&gt;[[Air France]]
|výroba = [[2010]] – súčasnosť
|charakter = v službe
|vyrobených kusov = 700 (január 2026)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orders and deliveries | url = https://www.airbus.com/en/products-services/commercial-aircraft/market/orders-and-deliveries | vydavateľ = airbus.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

'''Airbus A350''' je [[dopravné lietadlo]] určené pre lety na dlhé vzdialenosti, vyvíjané spoločnosťou [[Airbus]]. Je priamym konkurentom lietadiel [[Boeing 777]] a [[Boeing 787]]. Projekt A350 je odpoveďou Airbusu na vývoj modelu B787 u konkurenčného [[Boeing]]u. Pôvodný A350 mal používať veľké množstvo komponentov z už existujúceho typu [[Airbus A330|A330]] (napr. trup), ale veľký úspech úplne nového [[Boeing 787|Boeingu 787]] a reakcie potenciálnych zákazníkov prinútili spoločnosť [[Airbus]] zmeniť projekt A350 a vytvoriť tak úplne nový typ dopravného lietadla. Airbus A350 je rodina širokotrupných lietadiel s prúdovými motormi a tento model je prvý [[Airbus]], ktorý ma vystužený trup a obe krídla z uhlíkových vlákien. Prepravnú kapacitu majú 250-350 cestujúcich v troch triedach, v závislosti na variante.

Nový Airbus A350 je na trhu známy ako A350 XWB, pričom XWB znamená eXtra Wide Body (extra široké telo). Hlavným zákazníkom pre A350 je [[Qatar Airways]], ktorý objednal 80 lietadiel s troma variantami. Náklady na vývoj presiahli vyše 12 miliárd eur (15 miliard dolárov, alebo 10 miliárd libier). Zavedenie lietadla prebehlo v polovici roku 2014, pričom už k [[31. január]]u [[2013]] mal výrobca podpísaných 592 objednávok. Toto moderné lietadlo prvýkrát vzlietlo [[14. jún]]a [[2013]] v [[Toulouse]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] presne o 10:00 hodine.

== Varianty ==
[[Súbor:Qatar Airways A350-941 (A7-ALA) landing at Frankfurt Airport.jpg|thumb|A350-900 v službách [[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]]]]
[[Súbor:B-LXI@HKG (20190716180850).jpg|thumb|A350-1000 spoločnosti [[Cathay Pacific]]]]
[[Súbor:N508DN, a350 (39758160940).jpg|thumb|A350-900 [[Delta Air Lines]]]]
[[Súbor:Airbus A-350 XWB F-WWYB cockpit view.jpg|thumb|Kokpit lietadla A350]]
[[Súbor:Rolls-Royce Trent XWB on Airbus A350-941 F-WWCF MSN002 ILA Berlin 2016 01.jpg|thumb|Jeden z motorov [[Rolls-Royce Trent XWB]]]]

Airbus A350 sa vyrába vo verziách A350-900, A350-900ULR a A350-1000, vývoj typu A350-800 bol v roku 2014 pozastavený.

== Technické údaje ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:95%;&quot;
|-
!Model
! A350-800&lt;ref name=&quot;A350-800_specs&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.airbus.com/aircraftfamilies/passengeraircraft/a350xwbfamily/a350-800/specifications/ |title= A350-800 specifications |publisher= [[Airbus]] |accessdate= 3 December 2015}}&lt;/ref&gt;
! A350-900&lt;ref name=&quot;A350-900_airport&quot;&gt;{{cite web |url= http://www.airbus.com/fileadmin/media_gallery/files/tech_data/AC/Airbus-AC-A350-Apr15.pdf |title= A350-900 aircraft characteristics |date= 1 April 2015 |publisher= [[Airbus]]}}&lt;/ref&gt;
! A350-1000&lt;ref name=&quot;A350-1000_specs&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.airbus.com/aircraftfamilies/passengeraircraft/a350xwbfamily/a350-1000/specifications/ |title= A350-1000 specifications |publisher= [[Airbus]] |accessdate= 3 December 2015}}&lt;/ref&gt;
|-
| Posádka
| colspan=3 | 2
|- 
| Miesta na sedenie
| 280 (bežne)&lt;br/&gt; 440 (maximum)
| 325 (bežne)&lt;ref name=&quot;A350-900_specs&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.airbus.com/aircraftfamilies/passengeraircraft/a350xwbfamily/a350-900/specifications/ |title= A350-900 specifications |publisher= [[Airbus]] |accessdate= 3 December 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt; 315 (48B+267Y)&lt;br/&gt; 440 (maximum)
| 366 (bežne)&lt;br/&gt; 369 (54B+315Y)&lt;ref name=&quot;A350-1000_airport&quot;&gt;{{cite web |url= http://www.airbus.com/fileadmin/media_gallery/files/tech_data/AC/A350-1000_Airport_Compatibility_Brochure_August_2014.pdf
 |title= Airport Compatibility Brochure A350-1000 |date= 6 June 2014 |publisher= [[Airbus]]}}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt; 387 (2-triedy)&lt;ref&gt;{{cite web |url= http://bloga350.blogspot.fr/2015/02/airbus-announces-18-additional-seats.html |title= Airbus announces 18 additional seats for A350-1000 |publisher= A350 XWB News |date= 3 February 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt;440 (maximum) 
|-
| Celková dĺžka
| 60,54 m (198,6 ft)
| 66,80 m (219,0 ft)
| 73,78 m (242,1 ft)
|- 
| Rozpätie
| colspan=3 | 64,75 m (212,4 ft)
|- 
| Plocha krídla
| colspan=2 | 442 m² (4760 sqft) || 460 m² (5000 sqft)
|- 
| Celková výška
| colspan=2 | 17,05 m (55,90 ft) || 17,08 m (56,00 ft)
|- 
| Šírka trupu
| colspan=3 | 5,96 m (19,6 ft)
|- 
| Šírka sedadla
| colspan=3 | 18,0 palcov (45,7 cm) 9 sedadiel vedľa seba - trieda Economy&lt;br/&gt;
16,8 palcov (42,7 cm) 10 husto posadených sedadiel vedľa seba - trieda Economy
|- 
| Výška trupu
|
| 6,09 m (20 ft)
|
|- 
| Šírka kabíny
| colspan=3|5,61 m (18,4 ft)
|- 
| [[Maximálna vzletová hmotnosť]]
| 248 
| 275 t &lt;br /&gt; 280 t (-900ULR)
| 308 t
|- 
| Maximálna pristávacia hmotnosť
| 190 t
| 207 t
| 233 t
|- 
| Maximálna hmotnosť bez paliva
| 178 t
| 195,7 t
| 220 t
|- 
| Prázdna hmotnosť (výroba)
|
| 115,7 t
|
|- 
| Prázdna prevádzková hmotnosť
| 
| 138,5 t
| 155 t
|- 
| Kapacita nákladu, maximum
| 28 leteckých kontajnerov
| 36 leteckých kontajnerov
| 44 leteckých kontajnerov
|- 
| Cestovná rýchlosť
| colspan=3 | Mach 0,85; 487 uzlov (902 km/h) v cestovnej výške (-57°C) 
|- 
| Cestovná rýchlosť, maximum
| colspan=3 | Mach 0,89; 510 uzlov (940 km/h) v cestovnej výške (-57°C) 
|-  
| Dolet
| 15 200 km
| 14 350 km&lt;br /&gt;16 120 km (-900ULR)
| 14 800 km
|-
| Potrebná dĺžka vzletovej dráhy
| ||2 670 m  ||
|-
| Potrebná dĺžka pristávacej dráhy
| ||1 860 m  ||
|-
| Objem palivových nádrží
| 138 000 l
| 140 795 l&lt;br /&gt;165 000 l (-900ULR)
| 156 000 l
|-
|Výška letu
|
| 43 100 ft (13 100 m)
|
|- 
|Motory (2×) || colspan=&quot;3&quot; | Rolls-Royce Trent XWB
|- 
|Maximálny ťah
| 337 kN
| 374,5 kN
| 432 kN
|}

=== Označenie modelu lietadla ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Model !! Motor !! Dátum certifikácie
|-
|A350-841 || Trent XWB-79B || 
|-
|A350-941 || Trent XWB-84 || 30. september 2014
|-
|A350-1041 || Trent XWB-97 || 
|}

===[[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]] označenie modelu lietadla===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|-
! Označenie
! Typ
|-
|A358
|Airbus A350-800
|-
|A359
|Airbus A350-900
|-
|A35K
|Airbus A350-1000
|}

== Objednané a dodané lietadlá ==

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 98%;&quot;  
|- style=&quot;color: black; background-color:#738EB9;&quot;
| Spoločnosť
| Dodanie
| A350-800
| A350-900
| A350-1000
| Objednané
| Dodané
|- 
|[[Aer Lingus]] 
|2018
|
|9
|
|9
|
|- 
|[[Aeroflot]] 
|2018
|8
|14
|
|22
|
|- 
|[[Afriqiyah Airways]] 
|2017
|
|10
|
|10
|
|-
|[[Air Caraïbes]]
|2020
|
|
|3
|3
|
|- 
|[[Air China]]
|2016
|
|10
|
|10
|
|-
|[[Air France]]
|2017
|
|25
|
|25
|
|- 
|[[Air Mauritius]]
|2019
|
|4
|
|4
|
|-
|[[AirAsia X]]
|2016
|
|10
|
|10
|
|- 
|[[Asiana Airlines]] 
|2016
|8
|12
|10
|30
|
|- 
|[[Avianca]] 
|2016
|
|10
|
|10
|
|- 
|[[Cathay Pacific]]
|2016
|
|20
|26
|46
|
|- 
|[[China Airlines]]
|2016
|
|14
|
|14
|4
|-
|[[Delta Air Lines]]
|2017
|
|25
|
|25
|
|-
|[[Ethiopian Airlines]]
|2017
|
|12
|
|12
|
|- 
|[[Etihad Airways]]
|2016
|
|40
|22
|62
|
|- 
|[[Finnair]]  
|2015
|
|19
|
|19
|3
|-
|[[Hong Kong Airlines]]  
|2018
|
|15
|
|15
|
|-
|[[Japan Airlines]]
|2019
|
|18
|13
|31
|
|-
|[[Kuwait Airways]]
|2019
|
|10
|
|10
|
|-
|[[Libyan Airlines]]
|2017
|
|6
|
|6
|
|- 
|[[Lufthansa]]   
|2016
|
|25
|
|25
|
|-
|[[Qatar Airways]]  
|2014
|
|43
|37
|80
|58
|-
|[[Scandinavian Airlines]]  
|2018
|
|8
|
|8
|
|-
|[[Singapore Airlines]]  
|2015
|
|70
|
|70
|1
|-
|[[SriLankan Airlines]]  
|2019
|
|4
|
|4
|
|-
|[[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
|2015
|
|27
|
|27
|2
|-

|[[TAP Portugal]]
|2017
|
|12
|
|12
|
|-
|[[Thai Airways International]]
|2016
|
|4
|
|4
|
|-
|[[United Airlines]]
|2018
|
|
|35
|35
|
|-
|[[US Airways]]
|2017
|
|22
|
|22
|
|-
|[[Vietnam Airlines]]
|2015
|
|10
|
|10
|4
|-
|[[Yemenia]]
|?
|
|10
|
|10
|
|-
|[[Air Lease Corporation]]
|2018
|
|20
|5
|25
|
|-
|[[ALAFCO]]
|?
|
|12
|
|12
|
|-
|[[AWAS (Pegasus Aviation)]]
|?
|
|2
|
|2
|
|-
|[[CIT Group]]
|?
|
|14
|
|14
|
|-
|[[IAG]] [[British Airways]]
|2018
|
|
|18
|18
|
|-
|[[IAG]] [[Iberia]]
|2018
|
|8
|
|8
|
|-
|[[ILFC]]
|?
|
|20
|
|20
|
|-
|[[VIP]] neznámy
|?
|
|1
|
|1
|
|-
|bgcolor=&quot;#738EB9&quot;|SPOLU
|bgcolor=&quot;#738EB9&quot;|
| bgcolor=&quot;#738EB9&quot;|16
| bgcolor=&quot;#738EB9&quot;|595
| bgcolor=&quot;#738EB9&quot;|169
|bgcolor=&quot;#738EB9&quot;|780 
|bgcolor=&quot;#738EB9&quot;|18
|}

{| class=&quot;toccolours sortable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;white-space:nowrap; border-collapse:collapse; text-align:center;&quot;
|- style=&quot;background: #F2F2F2;&quot;
! Sériové číslo MSN
! Typ
! Test. registrácia
! Registrácia
! Spoločnosť
! Prvý let
! Dodanie
|-
| 0001
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WXWB
| F-WXWB
| [[Airbus]]
| 14. 6. 2013
| -
|-
| 0002
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WWCF
| F-WWCF
| [[Airbus]]
| 26. 2. 2014
| -
|-
| 0003
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZGG
| F-WZGG
| [[Airbus]]
| 14. 10. 2013
| -
|-
| 0004
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZNW
| F-WZNW
| [[Airbus]]
| 26. 2. 2014
| -
|-
| 0005
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WWYB
| F-WWYB
| [[Airbus]]
| 20. 6. 2014
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|-
| 0006
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFA
| A7-ALA
| [[Qatar Airways]]
| 15. 10. 2014
| 22.12.2014
|-
| 0007
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFB
| A7-ALB
| [[Qatar Airways]]
| 21. 1. 2015
| 5. 3. 2015
|-
| 0008
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFC
| A7-ALE
| [[Qatar Airways]]
| 9. 7. 2015
| 30. 10. 2015
|-
| 0009
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFD
| A7-ALC
| [[Qatar Airways]]
|27. 3. 2015
|7. 5. 2015
|-
| 0010
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFE
| A7-ALD
| [[Qatar Airways]]
|11. 5. 2015
|14. 6. 2015
|-
| 0011
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFF
| A7-ALF
| [[Qatar Airways]]
| 28. 8. 2015
| 29. 10. 2015
|-
| 0012
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFG
| A7-ALH
| [[Qatar Airways]]
| 5. 2. 2016
| 7. 3. 2016
|-
| 0013
| bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;|A350-900
| F-WZFH
| A7-ALG
| [[Qatar Airways]]
| 8. 10. 2015
| 20. 11. 2015
|-
| 0014
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFI
| VN-A886
| [[Vietnam Airlines]]
|1. 6. 2015 
|29. 6. 2015
|-
| 0015
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFJ
| VN-A887
| [[Vietnam Airlines]]
| 31. 7. 2015
| 19. 9. 2015
|-
| 0016
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFK
| VN-A888
| [[Vietnam Airlines]]
| 10. 9. 2015
| 20. 10. 2015
|-
| 0017
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFL
| VN-A889
| [[Vietnam Airlines]]
| 30. 10. 2015
| 1. 12. 2015
|-
| 0018
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFM
| OH-LWA
| [[Finnair]]
| 16. 9. 2015
| 7. 10. 2015
|-
| 0019
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFN
| OH-LWB
| [[Finnair]]
| 22. 10. 2015
| 14. 12. 2015
|-
| 0020
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFO
| OH-LWC
| [[Finnair]]
| 7. 11. 2015
| 30. 12. 2015
|-
| 0021
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFP
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0022
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFQ
| 
| [[Finnair]]
| 
| 
|-
| 0023
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFR
| 
| [[Finnair]]
| 
| 
|-
| 0024
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFS
| PR-XTA
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 1. 12. 2015
| 16. 12. 2015
|-
| 0025
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFT
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0026
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFU
| 9V-SMA
| [[Singapore Airlines]]
| 2. 2. 2016
| 26. 2. 2016
|-
| 0027
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFV
| PR-XTB
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 10. 2. 2016
| 18. 3. 2016
|-
| 0028
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFW
| 
| [[Finnair]]
| 
| 
|-
| 0029
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFX
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 24. 3. 2016
| 
|-
| 0030
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFY
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0031
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZFZ
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0032
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZGA
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0033
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZGB
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0034
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZGC
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0035
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZGD
| 
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 
| 
|-
| 0036
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZDE
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0037
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZDF
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0038
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZDG
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0039
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZDH
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0040
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZDI
| 
| [[Ethiopian Airlines]]
| 
| 
|-
| 0041
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-WZDJ
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0042
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0043
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Ethiopian Airlines]]
| 
| 
|-
| 0044
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Thai Airways International|Thai Airways]]
| 
| 
|-
| 0045
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 
| 
|-
| 0046
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0047
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0048
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 
| 
|-
| 0049
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[China Airlines]]
| 
| 
|-
| 0050
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 
| 
|-
| 0051
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Finnair]]
| 
| 
|-
| 0052
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[SriLankan Airlines]]
| 
| 
|-
| 0053
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0054
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0055
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[SriLankan Airlines]]
| 
| 
|-
| 0056
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Vietnam Airlines]]
| 
| 
|-
| 0057
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[China Airlines]]
| 
| 
|-
| 0058
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0059
|bgcolor=&quot;#FF6347&quot;| A350-1000
| F-
| 
| [[Airbus]]
| 
| 
|-
| 0060
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0061
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0062
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0063
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[SriLanka Airlines]]
| 
| 
|-
| 0064
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 
| 
|-
| 0065
|bgcolor=&quot;#FF6347&quot;| A350-1000
| F-
| 
| [[Airbus]]
| 
| 
|-
| 0066
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[China Airlines]]
| 
| 
|-
| 0067
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0068
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0069
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0070
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Vietnam Airlines]]
| 
| 
|-
| 0071
|bgcolor=&quot;#FF6347&quot;| A350-1000
| F-
| 
| [[Airbus]]
| 
| 
|-
| 0072
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 
| 
|-
| 0073
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0074
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Lufthansa]]
| 
| 
|-
| 0075
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Cathay Pacific]]
| 
| 
|-
| 0076
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0077
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0078
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0079
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[TAM Linhas Aéreas|TAM]]
| 
| 
|-
| 0080
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0081
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0082
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Air Caraïbes]]
| 
| 
|-
| 0083
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0084
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0085
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Asiana Airlines]]
| 
| 
|-
| 0086
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0087
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0088
|bgcolor=&quot;#FF6347&quot;| A350-1000
| F-
| 
| [[Qatar Airways]]
| 
| 
|-
| 0089
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0090
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[TAP Portugal]]
| 
| 
|-
| 0091
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0092
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Singapore Airlines]]
| 
| 
|-
| 0093
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0094
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0095
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0096
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0097
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0098
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0099
|bgcolor=&quot;#1E90FF&quot;| A350-900
| F-
| 
| [[Vietnam Airlines]]
| 
| 
|-
| 0100
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
| 0101
| A350-
| F-
| 
| 
| 
| 
|-
|}

== Nehody ==
* 2. januára 2024 sa let č. '''[[Let Japan Airlines 516|JL516]]''' na Medzinárodnom Letisku [[Medzinárodné letisko Tokio|Tokio Haneda]] stretol na dráhe 34R s letom č. '''[[JA722A]],''' ktorý bol operovaný Japónskou pobrežnou strážou s lietadlom [[De Havilland Canada Dash 8]]. Celkom zomrelo 5 ľudí.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Airbus A350}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Airbus A350}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

{{Lietadlá Airbus}}

[[Kategória:Lietadlá Airbus]]
[[Kategória:Medzinárodné projekty dopravných lietadiel]]</text>
      <sha1>ltuju86c3i92jijm26w6ox5ucf6avvn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>TAROM</title>
    <ns>0</ns>
    <id>306234</id>
    <revision>
      <id>8371382</id>
      <parentid>8358791</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:12:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>update</comment>
      <origin>8371382</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12819" sha1="20det2q7isfrxwkou2zpn7fzdg8h831" xml:space="preserve">{{Infobox Letecká spoločnosť
| názov               = TAROM – Transporturile Aeriene Române
| logo                = TAROM Logo tail (blue).svg
| logo_size           = 150px
| IATA                = RO
| ICAO                = ROT
| callsign            = TAROM
| založená            = [[1920]] (ako ''CFRNA'')
| začiatok činnosti   = 1920
| ukončenie činnosti  =
| hlavné letiská      = [[Medzinárodné letisko Henriho Coandu|Bukurešť-Henri Coandă]]
| focus_cities        = [[Medzinárodné letisko Jasy|Jasy]]
| frequent_flyer      = Flying Blue
| lounge              = 
| aliancia            = [[SkyTeam]]
| veľkosť flotily     = 14
| destinácie          = 28
| slogan              = 
| materská spoločnosť = 
| sídlo               = [[Otopeni]], [[Ilfov (župa)|Ilfov]], [[Rumunsko]]
| kľúčové osobnosti   = Cristian Anghel&lt;ref&gt;[https://www.economica.net/directorul-general-al-tarom-george-barbu-i-a-dat-demisia_185642.html Directorul general al Tarom, George Barbu, și-a dat demisia]&lt;/ref&gt; ([[výkonný riaditeľ|CEO]])
| zamestnanci         = 
| webová stránka      = {{url|https://www.tarom.ro/en}}
}}

'''Transporturile Aeriene Române S.A.''', vystupuje pod značkou '''TAROM''', je [[Rumunsko|rumunský]] národný [[letecký dopravca]] so sídlom v [[Otopeni]] neďaleko [[Bukurešť|Bukurešti]]. Hlavnou základňou spoločnosti je [[Medzinárodné letisko Henriho Coandu]] v Otopeni. Obchodná značka ''TAROM'' je [[akronym]]om z [[rumunčina|rumunského]] názvu: '''''T'''ransporturile '''A'''eriene '''Rom'''âne''. Celkovo 97,17% spoločnosti vlastní rumunská vláda. V roku 2018 dopravca prepravil takmer 2,75 milióna cestujúcich. TAROM je do 25. júna 2010 členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]].

== História ==
[[Súbor:YR-IMD IL-18 TAROM LGW 30APR69 (6798530494).jpg|thumb|left|[[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18V]] spoločnosti TAROM na letisku [[Letisko Londýn-Gatwick|Gatwick]] v [[Londýn]]e, 30. apríl 1969]]
[[Súbor:Tarom BAC 1-11 Volpati-1.jpg|thumb|right|[[BAC One-Eleven|BAC 1-11 400]] TAROM-u na letisku [[Letisko Paríž-Le Bourget|Le Bourget]] v [[Paríž]]i, máj 1971]]
[[Súbor:Tupolev Tu-154B YR-TPC Tarom Vienna 07.05.77.jpg|thumb|right|[[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154B]] TAROM-u na [[Viedeň|viedenskom]] letisku [[Letisko Viedeň-Schwechat|Schwechat]], 7. máj 1977]]
[[Súbor:TAROM Boeing 707 Durand-1.jpg|thumb|right|[[Boeing 707|Boeing 707-3K1C]] TAROM-u na letisku [[Letisko Londýn-Heathrow|Heathrow]] v Londýne, február 1981]]

Predchodca TAROM-u vznikol v roku 1920 pod názvom ''CFRNA'' ({{vjz|fra|''Compagnie franco-roumaine de navigation aérienne''}}; doslova: ''Francúzsko-rumunská spoločnosť pre leteckú navigáciu''). Do svojho premenovania na ''TAROM'', dňa 18. septembra 1954, vystriedala tri ďalšie názvy a prevádzkovala niekoľko pravidelných letov predovšetkým medzi [[Bukurešť]]ou a [[Paríž]]om, ďalej potom do miest najmä v [[stredná Európa|strednej Európe]]. V roku 1960 už TAROM obsluhoval množstvo pravidelných [[Európa|európskych]] liniek a 14. mája 1974 začal lietať na svojej prvej transatlantickej linke do [[New York (mesto)|New Yorku]] na [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]].

Ďalší vývoj spoločnosti značne ovplyvnila skutočnosť, že Rumunsko bolo jednou z krajín [[východný blok|východného bloku]]. TAROM začal používať lietadlá výhradne [[Sovietsky zväz|sovietskej]] výroby ([[Iliušin Il-14|Il-14]], [[Iliušin Il-18|Il-18]], diaľkový [[Iliušin Il-62|Il-62]], [[Tupolev Tu-154|Tu-154]] a ďalšie). Okrem nich používal k letom do destinácií v Európe a na [[Blízky východ|Blízkom východe]] aj lietadlá [[BAC One-Eleven|BAC 1-11]] a [[Boeing 707]] pre diaľkové lety.

V roku 1993 začala spoločnosť prevádzkovať pravidelné lety do [[Montreal]]u a [[Bangkok]]u a kúpila prvé francúzske diaľkové dopravné lietadlo [[Airbus A310|Airbus A310-300]]. V priebehu deväťdesiatych rokov TAROM nahradil svoju diaľkovú flotilu Boeingov 707 a Iliušinov Il-62 ďalšími dvomi Airbusmi A310. 

V roku 2001 však boli zrušené neziskové diaľkové lety do Bangkoku a Montrealu. Medzikontinentálne lety sa rušili aj naďalej – v roku 2002 [[Chicago]], v roku 2003 [[Peking]] a New York. Ďalej sa zrušilo i niekoľko vnútroštátnych a európskych liniek. Rok 2004 bol pre spoločnosť po posledných desiatich rokoch prvým ziskovým. V roku 2006 pribudli do flotily lietadlá [[Airbus A320#A318|Airbus A318]], [[Boeing 737|Boeing 737-800]] a [[ATR 72]]. Dňa 5. júna 2010 bol vtedajší vernostný program TAROM-u, Smart Miles, premenovaný na Flying Blue a 25. júna toho istého roku sa dopravca stal členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]]. Dňa 29. októbra 2016 TAROM vyradil posledné dva Airbusy A310-300 po poslednom lete z [[Madrid]]u do Bukurešti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Romania's Tarom ends A310 operations | url = https://www.ch-aviation.com/portal/news/50443-romanias-tarom-ends-a310-operations | vydavateľ = ch-aviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku 2018 spoločnosť podpísala zmluvu na dodanie piatich [[Boeing 737#737 MAX|Boeingov 737 MAX 8]].

== Destinácie ==
TAROM v súčasnosti lieta do 28 pravidelných a sezónnych destinácií v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a [[Afrika|Afrike]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Harta rutelor TAROM | url = https://www.tarom.ro/harta-rutelor-tarom | vydavateľ = tarom.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Codeshare ===
TAROM má tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a v súčasnosti prevádzkuje spoločné lety so spoločnosťami: 

{{Stĺpce|3|
* [[Air Europa]] 
* [[Air France]] 
* [[Air Serbia]] 
* [[airBaltic]]&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Liu |first=Jim |date=23 November 2017 |title=airBaltic / TAROM expands codeshare routes in W17 |work=Routesonline |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/275877/airbaltic-tarom-expands-codeshare-routes-in-w17/ |access-date=23 November 2017}}&lt;/ref&gt;
* [[Bulgaria Air]]
* [[Condor (letecká spoločnosť)|Condor]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.romania-insider.com/tarom-condor-airlines-agreement-usa-canada-2026|title=TAROM and Condor Airlines launch codeshare partnership linking Romania to US and Canada|publisher=Romania Insider|date=25 March 2026}}&lt;/ref&gt;
* [[El Al]]&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Genn |first1=James |title=El Al and Romania's TAROM launch codeshare, boosting Tel Aviv-Bucharest flights |url=https://www.jpost.com/business-and-innovation/article-846583 |access-date=18 March 2025 |work=JPost.com |publisher=The Jerusalem Post |date=18 March 2025 |language=en}}&lt;/ref&gt;
* [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]]
* [[Middle East Airlines]]
* [[Scandinavian Airlines]]&lt;ref&gt;{{cite web|title=TAROM and Scandinavian Airlines begins Codeshare partnerships|url=https://seenews.com/news/tarom-sas-launch-codeshare-partnership-1289109}}&lt;/ref&gt;
* [[Turkish Airlines]]&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Bobon |first=Gabriel |date=2020-07-29 |title=Turkish Airlines și TAROM semnează acord de codeshare pe ruta Istanbul – București |trans-title=Turkish Airlines and TAROM sign codeshare agreement on the Istanbul – Bucharest route |url=https://boardingpass.ro/turkish-airlines-si-tarom-semneaza-acord-de-codeshare-pe-ruta-istanbul-bucuresti/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20200815150555/https://boardingpass.ro/turkish-airlines-si-tarom-semneaza-acord-de-codeshare-pe-ruta-istanbul-bucuresti/ |archive-date=2020-08-15 |access-date=2020-08-15 |website=BoardingPass.ro |language=ro}}&lt;/ref&gt;
}}

=== Destinácie v minulosti ===
Pravidelné medzinárodné linky TAROM-u v lete 1968:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = TAROM (1968) | url = http://timetableimages.com/ttimages/ro6804.htm | vydavateľ = timetableimages.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200114203142/http://timetableimages.com/ttimages/ro6804.htm | dátum archivácie = 2020-01-14 }}&lt;/ref&gt;

{{Stĺpce|2|
* Bukurešť-Băneasa – Sofia (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Sofia – Atény (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Atény (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Atény – Káhira (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Praha – Berlín-Schönefeld (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Berlín-Schönefeld – Kodaň (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Brusel – Londýn-Gatwick (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Budapešť – Varšava (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Istanbul-Yeşilköy – Bejrút (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Praha – Kodaň (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Viedeň – Frankfurt (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Frankfurt (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Moskva-Šeremetievo (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Zürich – Paríž-Le Bourget (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Viedeň – Paríž-Le Bourget (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Paríž-Le Bourget (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Rím-Fiumicino (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Tel Aviv (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Viedeň (Il-18)
* Bukurešť-Băneasa – Zürich (Il-18)
}}

== Flotila ==
[[Súbor:Tarom, YR-BGK, Boeing 737-82R (42582531500).jpg|thumb|right|[[Boeing 737|Boeing 737-800]] TAROM-u na [[Letisko Frankfurt nad Mohanom]]]]
[[Súbor:TAROMAirbusA 318 (2).JPG|thumb|right|Turistická trieda na palube [[Airbus A320#A318|Airbusu A318-100]] spoločnosti TAROM]]
[[Súbor:Tarom Food on RO391 to LHR, not really tasty, but heartily old-school... - Flickr - Aero Icarus.jpg|thumb|right|Občerstvenie podávané v turistickej triede počas letu Bukurešť – Londýn-Heathrow]]

=== Súčasná flotila ===
Flotila TAROM-u pozostávala v septembri 2026 z nasledujúcich lietadiel:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The fleet | url = https://www.tarom.ro/en/fleet | vydavateľ = tarom.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

&lt;center&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;4&quot; style=&quot;border-collapse:collapse;text-align:center&quot;
|+ Flotila TAROM-u
|- 
! rowspan=&quot;2&quot;|Lietadlo
! rowspan=&quot;2&quot;|V prevádzke
! rowspan=&quot;2&quot;|Fotografia
! rowspan=&quot;2&quot;|Objednávky
! colspan=&quot;3&quot;|Počet sedadiel
! rowspan=&quot;2&quot;|Poznámky
|- 
! &lt;abbr title=&quot;Obchodná trieda&quot;&gt;C&lt;/abbr&gt;
! &lt;abbr title=&quot;Turistická trieda&quot;&gt;Y&lt;/abbr&gt;
! Spolu
|-
|[[ATR 72|ATR 72-500]]
|2
|[[Súbor:ATR 72-500 Tarom (ROT) F-WWER - MSN 867 - Named Ialomita - Will be YR-ATI (3533428401).jpg|100px]]
|—
|—
|68
|68
|-
|[[ATR 72|ATR 72-600]]
|4
|
|3&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://boardingpass.ro/tarom-va-receptiona-in-2023-trei-atr-uri-72-600-si-patru-boeinguri-737-max/ | titul = TAROM va recepționa în 2023 trei ATR-uri 72-600 și patru Boeinguri 737 MAX | dátum vydania = 20252-04-20 | dátum prístupu = 2025-04-15 | vydavateľ = boardingpass.ro | jazyk = ro}}&lt;/ref&gt;
|—
|72
|72
|Náhrada za ATR 42-500.
|-
|-
|[[Boeing 737|Boeing 737-700]]
|3
|[[Súbor:YR-BGI (45702768162).jpg|100px]]
|—
|14
|102
|116
|
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Boeing 737|Boeing 737-800]]
|rowspan=&quot;2&quot;|4
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:YR-BGK Boeing 737-82R Tarom LHR 17.1.22.jpg|100px]]
|rowspan=&quot;2&quot;|—
|—
|189
|189
|rowspan=&quot;2&quot;|
|-
|16
|144
|160
|-
|[[Boeing 737#737 MAX|Boeing 737 MAX 8]]
|1
|
|8&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-britain-airshow-tarom/romanian-airline-tarom-boeing-announce-737-purchase-leasing-deal-idUSKBN1K61GC|title=Romanian airline Tarom, Boeing announce 737 purchase, leasing deal|last=Editorial|first=Reuters|work=U.S.|access-date=16 July 2018|language=en-US}}&lt;/ref&gt;
|colspan=&quot;3&quot;|neznámy
|Dodávky lietadiel majú začať v auguste 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://boardingpass.ro/tarom-va-primi-doua-boeinguri-737-max-in-august-2025/ | titul = TAROM va primi două Boeinguri 737 MAX în august 2025 | vydavateľ = boardingpass.ro | dátum vydania = 2023-12-30 | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = ro}}&lt;/ref&gt;
|-
!Spolu
!14
!
!11
!colspan=&quot;4&quot;|
|}
&lt;/center&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tarom.ro/en Oficiálna stránka] {{eng icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Letecké spoločnosti Rumunska]]
[[Kategória:Podniky založené v 1920]]</text>
      <sha1>20det2q7isfrxwkou2zpn7fzdg8h831</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Andrej-airliner</title>
    <ns>2</ns>
    <id>313000</id>
    <revision>
      <id>8371327</id>
      <parentid>8371222</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:22:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <origin>8371327</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5669" sha1="aisyjw1o7a0755ko53rurzurnc25goc" xml:space="preserve">{|class=&quot;wikitable&quot; align=right
|+
!O mne
|-
|{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Flag of Greece.svg|45px]]|text=Tento redaktor má rád '''[[Grécko]]'''.}}
|-
|{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Boeing 777-31H, Emirates JP452808.jpg|45px]]|text=Tento redaktor sa zaujíma o '''[[letectvo]]'''.}}
|-
|{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Air template.svg|45px]]|text=Tento redaktor je zakladateľom a bývalým správcom '''[[Portál:Letectvo|leteckého portálu]]'''.}}
|-
|{{Wikinarodeniny|[[15. január]]a}}
|-
|{{Šablóna:Autopatrolled}}
|-
|{{Univerzálna nálepka|obrazok=Ty|text=Tento redaktor preferuje '''[[tykanie]]'''.|farba_pozadie=#90EE90|farba_pozadie_obrazok=#008000}}
|-
|{{nefajčiar}}
|-
!Jazyky
|-
|{{User sk}}
|-
|{{user cs-4}}
|-
|{{user en-3}}
|-
|{{user de-2}}
|-
|{{user el-1}}
|-
!Iné
|-
|{{Univerzálna nálepka
|obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|45px|link=]]
|text = Nájdete ma tiež na '''[[Wikipédia:Discord|discordovom serveri Wikimedia Slovensko]]''' pod nickom '''drew'''.
|farba_pozadie = #839FDF
|farba_pozadie_obrazok = #3C3A3C}}
|-
|{{Počet článkov}}
|}

[[Wikipédia|Wikipédiu]] som objavil koncom roka [[2008]] a začiatkom [[február]]a [[2009]] som začal postupne prispievať. Mojou hlavnou témou je civilné [[letectvo]].

Od začiatku ma zaujímali najmä [[letecký dopravca|aerolínie]], [[letisko|letiská]], [[dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]] a letecké spojenia, spočiatku predovšetkým tie súvisiace so [[zoznam letísk na Slovensku|slovenskými letiskami]]. Postupne som svoj záber rozšíril na zahraničných dopravcov a letiská, jednotlivé typy lietadiel a ďalšie oblasti letectva. Založil som aj [[Portál:Letectvo|letecký portál]].

Počas rokov som sa intenzívnejšie venoval aj [[vojenské letectvo|vojenskému letectvu]], [[kozmonautika|kozmonautike]], [[dejiny|dejinám]] a [[geografia|geografii]], neskôr aj širšej údržbe a rozširovaniu Wikipédie. Typické je pre mňa systematické spracovanie celých skupín vzájomne súvisiacich článkov. Jednotlivé témy sa v mojej činnosti striedali a opakovane vracali, no civilné letectvo zostalo témou, ku ktorej mám najbližšie.

== Ocenenia ==
{| style=&quot;width:250px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; float: left; margin-right: 5px&quot;
|[[File:Avion wiki.jpg|200px]]
Za prínos leteckému portálu ti udeľujem toto lietadlo. &lt;br&gt;[[Meta:User:Jagermeister|Jagermeister]] 11:06, 29. október 2011 (UTC)&lt;br/&gt;&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:29, 25. február 2017 (UTC)
|}

{{Vyznamenanie|kod=1002|text='''Wikiškriatok''' Za Tvoji na první pohled více i méně viditelnou práci a úpravy posouvající články k dokonalosti.|podpis=--&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#0000FF&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 14:05, 26. máj 2023 (UTC)}}

&lt;center&gt;
{{Nálepka ľavá
  |float = rightt
  |text_farba = black
  |text_farba_pozadie = white
  |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
  |obrazok_farba_pozadie = #0000EE
  |okraj_farba = #0000EE 
  |okraj_sirka = 1
  |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
*--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 10:28, 11. jún 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:26, 11. jún 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:JanoB|JanoB]] ([[Diskusia s redaktorom:JanoB|diskusia]]) 20:20, 31. júl 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:BT|'''&lt;font face= &quot;Comic Sans MS&quot; color=&quot;#0000FF&quot;&gt;B&lt;/font&gt;&lt;font face= &quot;Comic Sans MS&quot; color=&quot;#FF0000&quot;&gt;T&lt;/font&gt;''']][[Diskusia s redaktorom:BT|&lt;span style='color:#66CD00'&gt;✉&lt;/span&gt;]] 23:00, 5. november 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 5. november 2015 (UTC)
*--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:08, 9. apríl 2016 (UTC)
*--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 08:48, 10. august 2016 (UTC)
*--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] &lt;small&gt;([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])&lt;/small&gt; 10. 10. 2016, 16:48 (UTC)
*--[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 14:00, 5. november 2017 (UTC)
*--[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 02:30, 10. august 2018 (UTC)
*--[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 15:39, 8. december 2018 (UTC)
*--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:19, 8. december 2018 (UTC)
*--[[Redaktor:LubomirSvantner|LubomirSvantner]] ([[Diskusia s redaktorom:LubomirSvantner|diskusia]]) 23:55, 14. november 2019 (UTC)
*--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:37, 3. máj 2023 (UTC)
*--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:32, 22. január 2024 (UTC)
*--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:08, 21. december 2025 (UTC)
*--[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:45, 1. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --&gt;
}}
&lt;/center&gt;

[[Kategória:Wikipédia:Redaktori]]</text>
      <sha1>aisyjw1o7a0755ko53rurzurnc25goc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371328</id>
      <parentid>8371327</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:29:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <origin>8371328</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5651" sha1="qajrzqwy31aveui9jge0qt4wpqs8eku" xml:space="preserve">{|class=&quot;wikitable&quot; align=right
|+
!O mne
|-
|{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Flag of Greece.svg|45px]]|text=Tento redaktor má rád '''[[Grécko]]'''.}}
|-
|{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Boeing 777-31H, Emirates JP452808.jpg|45px]]|text=Tento redaktor sa zaujíma o '''[[letectvo]]'''.}}
|-
|{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Air template.svg|45px]]|text=Tento redaktor je zakladateľom a bývalým správcom '''[[Portál:Letectvo|leteckého portálu]]'''.}}
|-
|{{Wikinarodeniny|[[15. január]]a}}
|-
|{{Šablóna:Autopatrolled}}
|-
|{{Univerzálna nálepka|obrazok=Ty|text=Tento redaktor preferuje '''[[tykanie]]'''.|farba_pozadie=#90EE90|farba_pozadie_obrazok=#008000}}
|-
|{{nefajčiar}}
|-
!Jazyky
|-
|{{User sk}}
|-
|{{user en-3}}
|-
|{{user de-2}}
|-
|{{user el-1}}
|-
!Iné
|-
|{{Univerzálna nálepka
|obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|45px|link=]]
|text = Nájdete ma tiež na '''[[Wikipédia:Discord|discordovom serveri Wikimedia Slovensko]]''' pod nickom '''drew'''.
|farba_pozadie = #839FDF
|farba_pozadie_obrazok = #3C3A3C}}
|-
|{{Počet článkov}}
|}

[[Wikipédia|Wikipédiu]] som objavil koncom roka [[2008]] a začiatkom [[február]]a [[2009]] som začal postupne prispievať. Mojou hlavnou témou je civilné [[letectvo]].

Od začiatku ma zaujímali najmä [[letecký dopravca|aerolínie]], [[letisko|letiská]], [[dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]] a letecké spojenia, spočiatku predovšetkým tie súvisiace so [[zoznam letísk na Slovensku|slovenskými letiskami]]. Postupne som svoj záber rozšíril na zahraničných dopravcov a letiská, jednotlivé typy lietadiel a ďalšie oblasti letectva. Založil som aj [[Portál:Letectvo|letecký portál]].

Počas rokov som sa intenzívnejšie venoval aj [[vojenské letectvo|vojenskému letectvu]], [[kozmonautika|kozmonautike]], [[dejiny|dejinám]] a [[geografia|geografii]], neskôr aj širšej údržbe a rozširovaniu Wikipédie. Typické je pre mňa systematické spracovanie celých skupín vzájomne súvisiacich článkov. Jednotlivé témy sa v mojej činnosti striedali a opakovane vracali, no civilné letectvo zostalo témou, ku ktorej mám najbližšie.

== Ocenenia ==
{| style=&quot;width:250px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; float: left; margin-right: 5px&quot;
|[[File:Avion wiki.jpg|200px]]
Za prínos leteckému portálu ti udeľujem toto lietadlo. &lt;br&gt;[[Meta:User:Jagermeister|Jagermeister]] 11:06, 29. október 2011 (UTC)&lt;br/&gt;&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:29, 25. február 2017 (UTC)
|}

{{Vyznamenanie|kod=1002|text='''Wikiškriatok''' Za Tvoji na první pohled více i méně viditelnou práci a úpravy posouvající články k dokonalosti.|podpis=--&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#0000FF&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 14:05, 26. máj 2023 (UTC)}}

&lt;center&gt;
{{Nálepka ľavá
  |float = rightt
  |text_farba = black
  |text_farba_pozadie = white
  |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
  |obrazok_farba_pozadie = #0000EE
  |okraj_farba = #0000EE 
  |okraj_sirka = 1
  |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
*--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 10:28, 11. jún 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:26, 11. jún 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:JanoB|JanoB]] ([[Diskusia s redaktorom:JanoB|diskusia]]) 20:20, 31. júl 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:BT|'''&lt;font face= &quot;Comic Sans MS&quot; color=&quot;#0000FF&quot;&gt;B&lt;/font&gt;&lt;font face= &quot;Comic Sans MS&quot; color=&quot;#FF0000&quot;&gt;T&lt;/font&gt;''']][[Diskusia s redaktorom:BT|&lt;span style='color:#66CD00'&gt;✉&lt;/span&gt;]] 23:00, 5. november 2015 (UTC)
*--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 5. november 2015 (UTC)
*--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:08, 9. apríl 2016 (UTC)
*--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 08:48, 10. august 2016 (UTC)
*--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] &lt;small&gt;([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])&lt;/small&gt; 10. 10. 2016, 16:48 (UTC)
*--[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 14:00, 5. november 2017 (UTC)
*--[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 02:30, 10. august 2018 (UTC)
*--[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 15:39, 8. december 2018 (UTC)
*--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:19, 8. december 2018 (UTC)
*--[[Redaktor:LubomirSvantner|LubomirSvantner]] ([[Diskusia s redaktorom:LubomirSvantner|diskusia]]) 23:55, 14. november 2019 (UTC)
*--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:37, 3. máj 2023 (UTC)
*--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:32, 22. január 2024 (UTC)
*--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:08, 21. december 2025 (UTC)
*--[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:45, 1. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --&gt;
}}
&lt;/center&gt;

[[Kategória:Wikipédia:Redaktori]]</text>
      <sha1>qajrzqwy31aveui9jge0qt4wpqs8eku</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Užovka obojková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>319885</id>
    <revision>
      <id>8371483</id>
      <parentid>8366559</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T03:14:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371483</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="73677" sha1="l9bcvbhwulbxsl25tj0ueahvkziz1t9" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=užovka obojková|
Obrázok=Grass Snake - Natrix natrix.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/165594334/545209 IUCN Red list 2022.1.  Prístup 23. septembra 2022]&lt;/ref&gt;, na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref name=&quot;bioregio&quot; /&gt;|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Lepidosauria|
Rad po slovensky= [[jašterotvaré]]|Rad po latinsky=Squamata|
Podrad po slovensky= [[hady]] (hadoblížne)|Podrad po latinsky=Serpentes|
Čeľaď po slovensky= [[užovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Colubridae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Natricinae|
Rod po slovensky= [[natrix|užovka]]|Rod po latinsky=Natrix|
Druh po slovensky=užovka obojková|Druh po latinsky=N. natrix|
Binomické meno=Natrix natrix|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=Natrix_natrix_distribution_updated_(with_borders,_cropped).png|
Titulok2=Mapa rozšírenia užovky obojkovej k roku 2020; po prekvalifikovaní poddruhu ''N. natrix astreptophora'' na nový druh ''[[Natrix astreptophora]]'' (2016) a ''N. natrix helvetica'' na nový druh ''[[Natrix helvetica]]'' (2017). Na mape chýba aj označenie areálu niekedy uznávaného poddruhu ''N. natrix cypriaca'' žijúceho na [[Cyprus|Cypre]].|
}}
'''Užovka obojková''' alebo staršie '''užovka obyčajná''' ([[Latinčina|lat.]] ''Natrix natrix'') je [[Európa|európsky]] prakticky nejedovatý&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Užovka obojková nie je technicky vzato nejedovatá. Ako niektoré iné [[Užovkovité|užovky]], aj ona má vyvinuté jedové žľazy, avšak nedokáže ich využiť pre chýbajúce funkčné jedové kanáliky (pozdĺžne drážky) s vývodom do zubov. Užovky rodu ''[[Natrix]]'' namiesto toho disponujú [[Jed|jedovatými]] slinami, vďaka ktorým dokážu paralyzovať svoju typickú korisť, teda obojživelníky, alebo si uľahčujú trávenie potravy, no pre človeka vo všeobecnosti nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo. U [[Alergia|alergikov]] však môžu vo vzácnych prípadoch vyvolať aj smrteľnú reakciu – [[Anafylaxia|anafylaktický šok]]. Podobne ako pri bodnutí včelou, osou alebo pri uhryznutí akýmkoľvek iným živočíchom, extrémne citlivý jedinec môže zareagovať alergickým šokom na cudzorodé bielkoviny obsiahnuté v hadích slinách. Nejde však o toxickú otravu hadím jedom ako takú, ale o prehnanú imunitnú reakciu organizmu (Griehl 2004, Moravec 2019).&lt;/ref&gt; [[hady|had]] z [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[Užovkovité|užovkovitých]], [[Podčeľaď|podčeľade]] [[Natricinae]] a [[Rod (taxonómia)|rodu]] ''[[Natrix]]''. Je široko rozšírený v [[Európa|Európe]], ale vyskytuje sa aj v niektorých oblastiach [[Juhozápadná Ázia|juhozápadnej]] a [[Stredná Ázia|strednej]] [[Ázia|Ázie]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je najhojnejším druhom hada. Dosahuje obvyklú dĺžku tela 50 až 150 cm a hmotnosť 95 až 240 g. Samec je menší ako samica. Hlavným charakteristickým znakom sú [[Mesiac|polmesiacovité]] škvrny za hlavou.

Delí sa na rad [[Poddruh|poddruhov]], štandardne asi na 14, ale počet sa líši štúdia od štúdie. Odlišujú sa od seba sfarbením, veľkosťou a hmotnosťou. Niektorým jedincom môže charakteristická kresba chýbať, alebo sa môžu naopak vyznačovať inou kresbou.

Cez [[Zima|zimu]] obvykle [[Prezimovanie (biológia)|hibernuje]] a pári sa krátko po [[Jar|jarnom]] prebudení. Je to [[Vajcorodé (Prototheria)|vajcorodý]] druh, ktorý preferuje život pri [[Voda|vode]]. Tomu zodpovedá aj jedálniček, pretože sa živia hlavne [[Obojživelníky|obojživelníkmi]] a [[Ryby (Osteichthyes)|rybami]]. Zmocniť sa však dokáže aj menších [[Cicavce|cicavcov]] ([[Hlodavce|hlodavcov]]) alebo [[Vtáky|vtákov]]. V období rozmnožovania samica kladie asi 2 až 40 vajíčok. Mláďatá sa vyliahnu za 6 až 10 týždňov, sú 15 až 21 cm veľké a úplne samostatné. Pohlavne dospejú vo veku troch až piatich rokov. V dobrých podmienkach sa užovka dožíva najčastejšie 15 až 25 rokov.

[[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodný zväz ochrany prírody]] (IUCN) hodnotí druh ako [[najmenej ohrozený]], pretože jeho globálnu populáciu považuje za „relatívne stabilnú“, avšak mnoho poddruhov či subpopulácií je ohrozených (napr. v [[Česko|Česku]] alebo vo [[Švédsko|Švédsku]]) či dokonca na pokraji vyhynutia (na [[Sardínia|Sardínii]] alebo na [[Cyprus|Cypre]]). Na Slovensku je užovka obojková považovaná za [[Zraniteľný|zraniteľnú]]. V rámci Európy je chránená [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernským dohovorom]].

== Taxonómia a nomenklatúra ==
Druh prvýkrát vedecky opísal švédsky prírodovedec [[Carl Linné]] v roku 1758 pod názvom ''Coluber natrix'' vo svojej knihe [[Systema naturae|''Systema naturæ'']], v ktorej sa zaoberal binomickou nomenklatúrou rastlín a živočíchov. Hady nemal veľmi rád a svoju averziu k týmto tvorom demonštroval v niekoľkých pasážach svojich spisov. Podobne sa staval napríklad k ropuchám. Obojživelníky a plazy popisoval ako „najstrašnejšie a najodpornejšie zvieratá“, ale napriek tomu sa im venoval s rovnakým zápalom, ako v prípade iných druhov živočíchov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The taxonomic status of grass snake, Natrix natrix (Linnaeus, 1758 (Squamata: Colubridae), with designation of a neotype|url=https://www.mapress.com/zt/article/view/zootaxa.4853.1.5|periodikum=Zootaxa|dátum=2020-09-21|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=4853|číslo=1|issn=1175-5334|doi=10.11646/zootaxa.4853.1.5|meno=Michael|priezvisko=NoréN|meno2=Erik|priezvisko2=åHlander|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WAHLGREN, Richard. (2012). ''Carl Linnaeus and the Amphibia''. Bibliotheca Herpetologica. Sv. 9. [https://www.researchgate.net/publication/306013227_Carl_Linnaeus_and_the_Amphibia Dostupné online]. (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Slovo ''natrix'' pochádza z [[Latinčina|latinčiny]] a v preklade znamená „[[Hydra (mytológia)|hydra]]“ či „vodný had“, čo dokonale vystihuje spôsob života i schopnosti užovky, ktorá je viazaná na vodné prostredie.&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt; V [[Slovenčina|slovenčine]] nesie had vedecké meno užovka ''obojková'' na základe výrazných polmesiacových škvŕn tesne za hlavou, ktoré pripomínajú obojok.

V priebehu [[Biologická evolúcia|evolúcie]] sa tento druh oddelil od svojho najbližšieho príbuzného, [[Užovka fŕkaná|užovky fŕkanej]], pred 13 až 22 miliónmi rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Evolution and phylogeny of the genus Natrix (Serpentes: Colubridae)|url=http://dx.doi.org/10.1111/j.1095-8312.2006.00561.x|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2006-01-17|dátum prístupu=2023-12-03|ročník=87|číslo=1|strany=127–143|issn=0024-4066|doi=10.1111/j.1095-8312.2006.00561.x|meno=D.|priezvisko=GUICKING|meno2=R.|priezvisko2=LAWSON|meno3=U.|priezvisko3=JOGER|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Užovka obojková je považovaná za priameho potomka vyhynutého druhu ''[[Natrix longivertebrata]]'',&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ancestry of the Grass Snake (Natrix natrix): Paleontological Evidence|url=http://dx.doi.org/10.2307/1564762|periodikum=Journal of Herpetology|dátum=1991-12|dátum prístupu=2023-12-03|ročník=25|číslo=4|strany=412–418|issn=0022-1511|doi=10.2307/1564762|meno=Zbigniew|priezvisko=Szyndlar|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; ktorý žil v [[Miocén|miocéne]] a [[Pliocén|pliocéne]] v oblastiach dnešného [[Poľsko|Poľska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Moldavsko|Moldavska]].&lt;ref&gt;Jean-Claude Rage et Salvador Baillon, ''Amphibians and squamate reptiles from the late early Miocene (MN 4) of Béon 1 (Montréal-du-Gers, southwestern France)'', Geodiversitas, roč. 27, 2005, s. 413–441. [cit. 2023-12-03]. [https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.mnhn.fr%2Fmuseum%2Ffront%2Fmedias%2Fpublication%2F6633_g05n3a4.pdf%2Findex.html#federation=archive.wikiwix.com&amp;tab=url Dostupné online]. (po anglicky)&lt;/ref&gt; Za najstaršiu dochovanú [[Fosília|fosíliu]] užovky obojkovej sa považuje nález z Poľska datovaný do doby pred 3,2 až 4,9 miliónmi rokov (pliocén).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = †Natrix natrix Linnaeus 1758 (water snake) | url = https://paleobiodb.org/classic/basicTaxonInfo?taxon_no=64962 | vydavateľ = paleobiodb.org | dátum prístupu = 2023-12-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Výskyt ==
[[Súbor:Natrix natrix distribution.png|náhľad|Rozšírenie užovky obojkovej do prekvalifikovania poddruhu ''N. natrix astreptophora'' na nový druh ''[[Natrix astreptophora]]'' (2016) ''a N. natrix helvetica'' na nový druh ''[[Natrix helvetica]]'' (2017). Vyznačený je aj niekedy uznávaný poddruh ''N. natrix cypriaca'' a jeho oblasť výskytu na [[Cyprus|Cypre]].]]
Užovka obojková sa vyskytuje – keď nebudeme počítať so zmenou u poddruhu ''Natrix natrix astreptophora'' či ''Natrix natrix helvetica'' (viď odsek nižšie) – v nížinách kontinentálnej [[Európa|Európy]], od južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] po južné [[Taliansko]], na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] s výnimkou [[Írsko|Írska]] a [[Škótsko|Škótska]]. Obýva aj severozápadnú [[Afrika|Afriku]] a [[Juhozápadná Ázia|juhozápadnú]] a [[Stredná Ázia|strednú]] [[Ázia|Áziu]].&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natrix natrix | url = https://reptile-database.reptarium.cz/species.php?genus=Natrix&amp;species=natrix | vydavateľ = The Reptile Database | dátum prístupu = 2023-12-01 | priezvisko = Uetz | meno = Peter | priezvisko2 = Hallermann | meno2 = Jakob | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Moravec|meno=Jiří|titul=Obojživelníci a plazi České republiky|vydanie=1|vydavateľ=Akademie věd České republiky (Academia)|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-200-2984-3|strany=278–294, 407–416|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Nachádza sa teda na území týchto štátov: [[Albánsko]], [[Alžírsko]], [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Bielorusko]], [[Belgicko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Bulharsko]], [[Cyprus]], [[Česko]], [[Čierna Hora]], [[Čína]], [[Dánsko]], [[Estónsko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Gruzínsko]], [[Holandsko]], [[Chorvátsko]], [[Irán]], [[Kazachstan]], [[Kosovo]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Luxembursko]], [[Maďarsko]], [[Maroko]], [[Moldavsko]], [[Mongolsko]], [[Nórsko]], [[Poľsko]], [[Portugalsko]], [[Rakúsko]], [[Rumunsko]], [[Rusko]], [[Severné Macedónsko]], [[Slovensko]], [[Slovinsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Srbsko]], [[Sýria]], [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Švédsko]], [[Taliansko]], [[Tunisko]], [[Turecko]], [[Turkménsko]], [[Ukrajina]].&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú (viď [[Užovka obojková#Hrozby a ochrana|hrozby a ochrana]]).

=== Poddruhy ===
Populácia živočícha žijúca na rozsiahlom areáli sa vetví na niekoľko [[Poddruh|poddruhov]]. V prípade užovky obojkovej ich bolo uznávaných asi 14 a navzájom sa od seba líšia sfarbením. Systém však nie je ustálený a môže dôjsť k rôznym zmenám.&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil taxonu: užovka obojková, Natrix natrix (Linnaeus, 1758) | url = https://www.biolib.cz/cz/taxon/id368/ | vydavateľ = BioLib: Biological library | dátum prístupu = 2023-12-01 | meno = Jan | priezvisko = Kubát | priezvisko2 = Hudeczek | meno2 = Jakub | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mitochondrial phylogeography, contact zones and taxonomy of grass snakes (  N atrix natrix  ,  N . megalocephala  )|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/zsc.12018|periodikum=Zoologica Scripta|dátum=2013-09|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=42|číslo=5|strany=458–472|issn=0300-3256|doi=10.1111/zsc.12018|jazyk=en|meno=Carolin|priezvisko=Kindler|meno2=Wolfgang|priezvisko2=Böhme|meno3=Claudia|priezvisko3=Corti}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Integrative taxonomy provides evidence for the species status of the Ibero-Maghrebian grass snake Natrix astreptophora|url=https://academic.oup.com/biolinnean/article-lookup/doi/10.1111/bij.12782|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2016-08|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=118|číslo=4|strany=873–888|doi=10.1111/bij.12782|jazyk=en|meno=Felix|priezvisko=Pokrant|meno2=Carolin|priezvisko2=Kindler|meno3=Martin|priezvisko3=Ivanov | issn=0024-4066}}&lt;/ref&gt; Napríklad od roku 2016 je poddruh ''N. natrix astreptophora'' z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] a severozápadnej [[Afrika|Afriky]] považovaný za samostatný druh ''[[Natrix astreptophora]]''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; V roku 2017 boli užovky obojkové zo [[Západná Európa|západnej Európy]], od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] po [[Taliansko]], preklasifikované na nový [[Druh (taxonómia)|druh]] ''[[Natrix helvetica]]'' (pôvodne poddruh ''N. natrix helvetica'') a navyše k nemu preradené štyri poddruhy, pôvodne poddruhy druhu ''Natrix natrix'', a síce ''N. helvetica helvetica'', ''N. helvetica cetti'', ''N. helvetica corsa'' a ''N. helvetica sicula'' ([[Synonymum|syn]]. ''N. helvetica lanzai&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;'')''.''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Hybridization patterns in two contact zones of grass snakes reveal a new Central European snake species|url=https://www.nature.com/articles/s41598-017-07847-9|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-08-07|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=7|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-017-07847-9|jazyk=en|meno=Carolin|priezvisko=Kindler|meno2=Maxime|priezvisko2=Chèvre|meno3=Sylvain|priezvisko3=Ursenbacher}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake (Natrix helvetica) | url = https://www.woodlandtrust.org.uk/trees-woods-and-wildlife/animals/reptiles-and-amphibians/grass-snake/ | dátum prístupu = 2023-12-03 | vydavateľ = The Woodland Trust | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Podľa ''The Reptile Database'' sa užovka obojková delí iba na päť poddruhov (k decembru 2023):&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

* ''Natrix natrix natrix'' (Linnaeus 1758) – Európa (Nórsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko atď.)
* ''Natrix natrix vulgaris'' (Laurenti 1768) – Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Česko, Maďarsko, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko
* ''Natrix natrix scutata'' (Pallas 1771) – Fínsko, Rusko (východne od Dnepra), Západný Kaukaz, Ukrajina, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Bielorusko, Turecko, Kazachstan
* ''Natrix natrix moreotica'' (Bedriaga 1882) – Grécko
* ''Natrix natrix syriaca'' (Hecht 1930) – Sýria, Turecko

=== Výskyt a stav na Slovensku ===
Ekosozologický status od roku 2001 ''LR:lc'' – menej ohrozený.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia)
 | strany = 148 - 149
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt; Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v roku 2014 v rámci projektu Bioregio&lt;ref&gt;https://www.interregeurope.eu/bioregio/&lt;/ref&gt; vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''LC'' – [[najmenej ohrozený]].&lt;ref name=&quot;bioregio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík | url = http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-03-29 | miesto =  | jazyk = en | dátum archivácie = 2017-06-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170603140803/http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf }}&lt;/ref&gt; V roku 2023 bol druh považovaný za ''VU'' – [[zraniteľný]].&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;

== Opis ==
[[Súbor:2017.07.17.-17-Tiefer See oder Grubensee-Storkow (Mark)--Ringelnatter.jpg|náhľad|Užovka obojková]]
Užovka obojková je tzv. pravá (aglyfná) užovka, pre ktorú je typické, že má hladké a rovnomerne tvarované zuby bez pozdĺžnej ryhy (nedokáže teda vstreknúť [[jed]]).&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Griehl|meno=Klaus|titul=Hadi: Hroznýšovití a užovkovití hadi v teráriu|vydanie=3|vydavateľ=Jan Vašut s. r. o.|miesto=Praha|isbn=80-7236-001-9|jazyk=cs|strany=4, 7–9, 12, 42}}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Ako niektoré iné [[Užovkovité|užovky]] aj užovka obojková má vyvinuté jedové žľazy, ale nemôže ich využiť kvôli chýbajúcim funkčným jedovým kanálikom (pozdĺžnym drážkam) s vývodom do zubov.&lt;/ref&gt;

Samce merajú najčastejšie medzi 50 až 85 cm, samice medzi 60 až 150 cm.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Moravec|meno=Jiří|titul=Fauna ČR - Plazi / Reptilia|vydanie=1|vydavateľ=Akademie věd České republiky (Academia)|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-200-2416-9|strany=337–363|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ferri|meno=Vincenzo|titul=Serpents de France et d'Europe|vydanie=|vydavateľ=De Vecchi|miesto=Paris|rok=2011|isbn=978-2-7328-9607-6|strany=57|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Grass snakes exploit anthropogenic heat sources to overcome distributional limits imposed by oviparity|url=https://besjournals.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2435.2010.01730.x|periodikum=Functional Ecology|dátum=2010-10|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=24|číslo=5|strany=1095–1102|issn=0269-8463|doi=10.1111/j.1365-2435.2010.01730.x|jazyk=en|meno=Kristin|priezvisko=Löwenborg|meno2=Richard|priezvisko2=Shine|meno3=Simon|priezvisko3=Kärvemo}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake | url = https://www.wildlifetrusts.org/wildlife-explorer/reptiles/grass-snake | vydavateľ = The Wildlife Trusts | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Všeobecne neprekročí dĺžku 110 či 115 cm,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; iba tie najstaršie jedince dosahujú dĺžku 180 cm,&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake guide: species facts, how to identify, and where to see | url = https://www.discoverwildlife.com/animal-facts/reptiles/facts-about-grass-snakes | vydavateľ = Discover Wildlife (Our Media) | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en | priezvisko = Allain | meno = Steve | dátum vydania = 2019-07-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; podľa niektorých zdrojov aj 200 cm,&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; možno i 210 cm&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;. Parametre hadov sú často veľmi odlišné aj preto, že žijú v rôznom prostredí a vytvárajú tak niekoľko poddruhov.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Geographic variation in diet composition of the grass snake (Natrix natrix) along the mainland and an island of italy: the effects of habitat type and interference with potential competitors|url=https://www.ingentaconnect.com/contentone/bhs/thj/2005/00000015/00000004/art00002|periodikum=The Herpetological Journal|dátum=2005-10-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=15|číslo=4|strany=221–230|meno=Luca|priezvisko=Luiselli|meno2=Ernesto|priezvisko2=Filippi|meno3=Massimo|priezvisko3=Capula|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=How a thermal dichotomy in nesting environments influences offspring of the world's most northerly oviparous snake, Natrix natrix (Colubridae): Grass Snake Nest-Site Dichotomy|url=https://academic.oup.com/biolinnean/article-lookup/doi/10.1111/j.1095-8312.2012.01972.x|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2012-12|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=107|číslo=4|strany=833–844|doi=10.1111/j.1095-8312.2012.01972.x|jazyk=en|meno=Kristin|priezvisko=Löwenborg|meno2=Karl|priezvisko2=Gotthard|meno3=Mattias|priezvisko3=Hagman}}&lt;/ref&gt; Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí od 50 do 515 g, priemerne váži asi 95 až 240 g, opäť v závislosti od poddruhu.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European grass snake (Natrix natrix) longevity, ageing, and life history | url = https://genomics.senescence.info/species/entry.php?species=Natrix_natrix | vydavateľ = The Human Ageing Genomic Resources (HAGR) | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Ringelnatter (Natrix natrix) head.jpg|náhľad|Užovka obojková s typickou kresbou za hlavou]]
Hlavu má mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu a plochejšiu až mierne trojbokú, ľahšie ju možno rozlíšiť od krku. Samce majú hlavu menej výraznú a teda pretiahnutejšiu. Samice sú celkovo väčšie a robustnejšie, niekedy výrazne.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Zaujímavá je ale chvostová (subkaudálna) časť samcov, ktorá je často dlhšia a silnejšia ako u samíc. Obvykle tvorí asi 20 – 30 % dĺžky tela a smerom ku koncu sa zužuje.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Samci využijú dlhší koniec chvosta pravdepodobne pri pytačkách. Ako do seba súperi zaplietajú telá, rivala, ktorý sa uchádza o tú istú družku, takto ľahšie premôže lepšie vybavený samec. Dlhý chvost tak môže byť znakom dominancie a plodnosti – najdlhší bude mať úspešný jedinec, ktorý sa pravidelne pári.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The causes of intraspecific variation in sexual dimorphism in the common grass snake populations, Natrix natrix LINNAEUS, 1758 (Serpentes, Colubridae): Data from the South Western Poland|url=https://www.ingentaconnect.com/content/10.3409/000000007783995408|periodikum=Acta Zoologica Cracoviensia - Series A: Vertebrata|dátum=2007-05-31|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=50|číslo=1|strany=9–13|issn=1895-3123|doi=10.3409/000000007783995408|jazyk=en|meno=Bartosz|priezvisko=Borczyk}}&lt;/ref&gt; Podobne ako u iných hadov je telo užovky na dotyk suché a príjemne chladivé.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Užovka obojková - Natrix natrix | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=261 | vydavateľ = PŘÍRODA.cz | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs | priezvisko = Kadlíková | meno = Lenka | dátum vydania = 2005-01-13}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Natrix natrix persa3.jpg|náhľad|Užovka obojková so svetlými pásmi (odchýlka ''persa'')]]
[[Súbor:2011.04 snok the grass snake.JPG|vľavo|náhľad|Spodná strana užovky obojkovej]]
Farbu má rôznu, v závislosti na obývanom prostredí; obvykle tmavo zelenú až bridlicovo šedú, menej už hnedastú s nepravidelnými drobnými čiernymi škvrnami a dvoma charakteristickými belavými, žltými až oranžovými, čierno lemovanými polmesiacovitými škvrnami za hlavou (obojok).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Užovka obojková | url = https://www.ifauna.cz/clanky/3065-uzovka-obojkova.html | vydavateľ = iFauna | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs | priezvisko = Horčic | meno = Richard}}&lt;/ref&gt; Experimenty ukázali, že táto typická kresba pomáha odlákať potenciálnych predátorov (tzv. aposematizmus), pretože im pripomína nebezpečný či jedovatý nepožívateľný hmyz. To by vysvetľovalo, prečo sú aj mláďatá takto pestro a často ešte výraznejšie sfarbené, podobne ako dospelí.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; S vekom polmesiacovité škvrny blednú a najmä u starších samíc sú len šedobiele až biele.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Niektorým poddruhom polmesiačiky za hlavou buď úplne chýbajú, alebo sú sotva viditeľné.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Are Juvenile Grass Snakes, Natrix natrix, Aposematically Coloured?|url=https://www.jstor.org/stable/3565512?origin=crossref|periodikum=Oikos|dátum=1987-03|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=48|číslo=3|strany=265|doi=10.2307/3565512|meno=Thomas|priezvisko=Madsen|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Niektoré užovky môžu mať na tele aj drobné svetlé škvrny, ktoré niekedy splynú a vytvoria pozdĺžne pásy (tzv. odchýlka ''persa'', typická pre poddruh z juhovýchodnej Európy).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musilová | meno = Radka | titul = Albinismus užovky obojkové | url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/albinismus-uzovky-obojkove.pdf | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2023-12-01 | vydavateľ = Živa | priezvisko2 = Zavadil | meno2 = vít | priezvisko3 = Kotlík | meno3 = Petr | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; Existujú aj exempláre šedé alebo čierné. Brucho majú užovky obvykle svetlejšie. Spodná časť tela je belavá s nepravidelnými čiernymi kotvičkami či kockami, ktoré sú užitočne pri identifikácii jedincov; rozvrh týchto fliačikov nikdy nie je totožný. Niekedy je však brušná strana skôr čierna, že prevláda tmavšie sfarbenie.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Nájdený bol aj veľmi vzácny albín.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Dúhovka oka je tradične čierna s bielym až žltým okrajom (napr. poddruh ''N. n. astreptophora'' má dúhovku jasne červenú, avšak tento je už považovaný za [[Natrix astreptophora|samostatný druh]]).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Biológia a ekológia ==
[[Súbor:Usmijärven rantakäärme.jpg|náhľad|Užovka obojková vo vode]]
Užovka obojková obýva oblasti až do [[Nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 3 000 metrov (max. asi 3 060 metrov&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;), dokáže teda žiť aj v dosť chladnom prostredí, čo je u [[Vajcorodé (Prototheria)|vajcorodých]] hadov nezvyčajné, preferuje však nížiny. Je to prispôsobivý druh a preniká tak do najrôznejších [[Biotop|habitatov]]. Vyskytuje sa väčšinou v blízkosti [[Voda|vody]], preto uprednostňuje [[Mokraď (ekológia)|mokrade]], [[Potok|potoky]] a iné vodné plochy. Je skvelým plavcom a dokáže sa dobre potápať. Pod vodnou hladinou vydrží až pol hodiny bez toho, aby sa nadýchla. S vodou je tak spätá, že sa v nej aj vyzlieka a nahrádza tak starú opotrebenú kožu (viď [[Užovka obojková#Vyzliekanie kože a rast|vyzliekanie kože a rast]]). Často sa zatúla a do určitej miery znesie aj antropizované stanovištia. Môže sa tak ukázať na viniciach, v zatopených pieskovniach, v starých lomoch, pri zrúcaninách a nakoniec aj v blízkosti ľudských obydlí.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kdo najde nejdelší užovku! | url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/kdo-najde-nejdelsi-uzovku.pdf | vydavateľ = Živa | dátum prístupu = 2023-12-01 | priezvisko = Vlašín | meno = Mojmír | dátum vydania = 2017 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Les reptiles de France, Belgique, Luxembourg et Suisse|vydavateľ=Biotope [Museum national d'histoire naturelle]|rok=2010|miesto=Mèze Paris|isbn=978-2-914817-49-3|edícia=Collection Parthénope|meno=Jean-Pierre|priezvisko=Vacher|meno2=Michel|priezvisko2=Geniez|jazyk=fr|strany=455}}&lt;/ref&gt; Niektoré antropogénne zdroje sú pre užovky životne dôležité, mikrohabitaty ako kompostárne a hnojiská, najmä v menej vhodných lokalitách s chladnejšou klímou.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Agricultural by-products provide critical habitat components for cold-climate populations of an oviparous snake (Natrix natrix)|url=http://link.springer.com/10.1007/s10531-012-0308-0|periodikum=Biodiversity and Conservation|dátum=2012-09|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=21|číslo=10|strany=2477–2488|issn=0960-3115|doi=10.1007/s10531-012-0308-0|jazyk=en|meno=Kristin|priezvisko=Löwenborg|meno2=Simon|priezvisko2=Kärvemo|meno3=Alma|priezvisko3=Tiwe}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Grass snakes (Natrix natrix) in Sweden decline together with their anthropogenic nesting-environments|url=https://www.ingentaconnect.com/contentone/bhs/thj/2012/00000022/00000003/art00012|periodikum=The Herpetological Journal|dátum=2012-07-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=22|číslo=3|strany=199–202|meno=Mattias|priezvisko=Hagman|meno2=Johan|priezvisko2=Elmberg|meno3=Simon|priezvisko3=Kärvemo|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Užovka Řešetova Lhota.jpg|náhľad|Užovka obojková schovaná pod drevom]]
Užovka obojková je denný živočích a ako iné druhy hadov sa rada vyhrieva na [[Slnko|slnku]]. Dobíja tak energiu a zbiera nové sily, pretože teplo povzbudzuje jej [[Látková premena|metabolizmus]]. Len príležitostne, napríklad pri veľmi teplom počasí, je možné naraziť na hada aj v [[Noc|nočných]] hodinách. Hoci sa užovka s obľubou zdržiava vo vode, nemôže v nej byť príliš dlho, aby sa jej telesná teplota nedostala pod prijateľnú úroveň. Tá totiž ovplyvňuje agilitu (rýchlosť) hada, ktorá je veľmi dôležitá ako pri love potravy, tak pri úniku pred dravcami. Preto sa užovka musí pravidelne vyhrievať – vystavovať slnku, aby si udržala optimálnu telesnú teplotu. Rýchlej strate teploty bráni aj tým, že zvinie telo do kompaktnej pozície. Významnú úlohu zohráva aj sfarbenie; tmavší jedinci pohlcujú viac tepla. Pokiaľ je jej teplota naopak príliš vysoká, hľadá úkryt v tieni alebo práve vo vode. Ak si zháňa potravu alebo partnera v čase [[Kopulácia (párenie)|párenia]], pohybuje sa na širšom priestore. Túlavá je tiež tesne pred [[Prezimovanie (biológia)|hibernáciou]] a po nej.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lizards and Snakes in France{{!}} | url = https://www.rogermeekherpetology.com/herpetology-research-france-lizards-and-snakes.html | vydavateľ = Roger Meek Herpetology | dátum vydania =  | dátum prístupu = 2023-12-01 | priezvisko = Meek | meno = Roger | dátum archivácie = 2021-12-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20211206210809/https://www.rogermeekherpetology.com/herpetology-research-france-lizards-and-snakes.html | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;LAŇKA, Václav. ''První území s komplexní ochranou plazů na Křivoklátsku'' [online]. Praha: Bohemia centralis, 1983 [cit. 2023-12-01]. Kapitola Užovka obojková /Natrix natrix LINNAEUS, 1758/ (po česky)&lt;/ref&gt;

=== Potrava ===
Keďže vie veľmi dobre plávať, potravu si najčastejšie hľadá medzi vodnými živočíchmi. Živí sa tak hlavne [[Obojživelníky|obojživelníkmi]] a prípadne [[Ryby (Osteichthyes)|rybami]], a ďalej [[Jaštery (Lacertilia)|jašteričkami]], [[Hmyz|hmyzom]] a inými menšími tvormi. Najčastejšou a väčšinou preferovanou korisťou sú [[Skokanovité|skokany]] a [[Ropuchovité|ropuchy]], prípadne iné druhy [[Žabotvaré|žiab]] vo všetkých vývojových štádiách. Z iných obojživelníkov konzumuje [[Mlok bodkovaný|mloky]] a iné [[salamandrovité]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Salamanders of the Old World: The Salamanders of Europe, Asia and Northern Africa|url=https://books.google.cz/books?id=7Z6XCgAAQBAJ&amp;pg=PA254&amp;lpg=PA254&amp;dq=grass+snake+vs+salamander&amp;source=bl&amp;ots=daOIYodJxM&amp;sig=ACfU3U1YMuRwiQ5mzvpycFel7FTf3mYtvg&amp;hl=cs&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjflqCQl_npAhVE4eAKHXT1Aa0Q6AEwG3oECAsQAQ#v=onepage&amp;q=grass%20snake%20vs%20salamander&amp;f=false|vydavateľ=BRILL|rok=2014|isbn=978-90-04-28562-0|jazyk=en|meno=Max|priezvisko=Sparreboom|strany=254–255}}&lt;/ref&gt; Vyhýba sa však [[Kunkovité|kunkám]] a [[Salamandra škvrnitá|salamandre škvrnitej]] kvôli sekrétu vylučovanému ich pokožkou, ktorý je pre ňu jedovatý.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Niekedy v skladbe koristi môžu zohrávať zásadnú úlohu ryby mnohých druhov (prevažujú [[kaprovité]], vrátane druhov s tŕňmi – [[ostriež zelenkastý]]),&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; ale na užovku sú obyčajne príliš rýchle, takže sa zmocní predovšetkým tých rýb, ktoré sú buď choré alebo už po smrti.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; V južných oblastiach sa medzi korisťou častejšie vyskytujú jašterice a prípadne iné [[plazy]]. V malej miere sú potom zastúpené drobné [[cicavce]] ([[hlodavce]]), menšie [[vtáky]], hmyz a [[Ulitníky|slimáky]].&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt; Napríklad v [[South East England|juhovýchodnom]] [[Anglicko|Anglicku]] sa strava užoviek skladala predovšetkým zo žiab (63 %), ďalej boli bežné malé cicavce (25 %), ryby (10 %) a nakoniec v menšej miere vtáky (1 %).&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Food Habits of the Grass Snake in Southeastern England: Is Natrix natrix a Generalist Predator?|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.1670/87-03A|periodikum=Journal of Herpetology|dátum=2004-03|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=38|číslo=1|strany=88–95|issn=0022-1511|doi=10.1670/87-03A|jazyk=en|meno=Patrick T.|priezvisko=Gregory|meno2=Leigh Anne|priezvisko2=Isaac}}&lt;/ref&gt; Obeť uchopuje do čeľustí a drží ju ostrými zúbkami. Väčší úlovok vynáša na breh, menší dokáže zjesť rovno pod hladinou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;{{Viaceré obrázky|zarovnanie=|smer=horizontálny|hlavička=|šírka=220|obrázok1=Užovka_obojková_s_úlovkem_(04)_(cropped).jpg|popis1=Užovka obojková požierajúca [[Ropucha bradavičnatá|ropuchu]]|obrázok2=Nastik_((Natrix_natrix)._04.jpg|popis2=... a z opačnej strany tela}}Vďaka široko roztiahnuteľným čeľustiam dokáže prehltnúť aj väčšie živočíchy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Veľkosť koristi sa odvíja od veľkosti hada, takže väčších živočíchov sa zmocnia skôr samice.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Predation by grass snakes ( Natrix natrix ) at a site in southern England|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1996.tb05437.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1996-05|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=239|číslo=1|strany=73–82|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1996.tb05437.x|jazyk=en|meno=C. J.|priezvisko=Reading|meno2=J. L.|priezvisko2=Davies}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Growth Rates, Maturation and Sexual Size Dimorphism in a Population of Grass Snakes, Natrix natrix, in Southern Sweden|url=https://www.jstor.org/stable/3544592?origin=crossref|periodikum=Oikos|dátum=1983-02|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=40|číslo=2|strany=277–282|doi=10.2307/3544592|meno=Thomas|priezvisko=Madsen|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Tie tiež konzumujú viac hlodavcov ako samce.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Korisť obvykle pohltí hlavou napred, aby sa jej v pažeráku nezadrhli šupiny alebo plutvy, ale napríklad ropuchy nezriedka odzadu – ľahšie tak z nafúknutej žaby vytlačí vzduch, čím pretromfne jej obrannú stratégiu.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Svoju obeť prehĺta za živa, lebo ju nemá ako zabiť – uškrtiť ju nedokáže a ani jed využiť nemôže (jed v slinách ju maximálne len ochromí).&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natrix natrix natrice biscia dal collare biscia d'acqua | url = https://www.summagallicana.it/lessico/n/natrice.htm | vydavateľ = www.summagallicana.it | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World First Hypomelanistic Natrix Captive Breeding | url = http://reptileapartment.com/hypomelanistic-grass-snake-worlds-first/ | dátum vydania = 2015-02-14 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | meno = Christian | priezvisko = Castille | vydavateľ = ReptileApartment.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20231202150118/http://reptileapartment.com/hypomelanistic-grass-snake-worlds-first/ | dátum archivácie = 2023-12-02 }}&lt;/ref&gt; Aby ju ľahšie požierala, obalí ju slinami.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Pretože nedokáže rozomlieť potravu pomocou zubov, disponuje namiesto toho veľmi účinnými tráviacimi sekrétmi, ktoré si poradia aj s kosťami, šľachami alebo so srsťou – vstrebať potravu jej pomôže obsah tzv. Duvernoyových žliaz, ktorý sa mieša so slinami, keď korisť prehĺta.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Salivary and gastric juice secretion in the grass snake, Natrix natrix L.|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0010406X70900848|periodikum=Comparative Biochemistry and Physiology|dátum=1970-08|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=35|číslo=4|strany=885–903|doi=10.1016/0010-406X(70)90084-8|jazyk=en|meno=RafaŁ|priezvisko=Skoczylas}}&lt;/ref&gt; Za deň strávi množstvo potravy, ekvivalent 1,6 – 2,3 % svojej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; Doba trávenia je závislá na vonkajšej teplote a veľkosti koristi, pričom obojživelníky a ryby trávi rýchlejšie ako teplokrvné stavovce.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt; Opäť aktívna je až po úplnom strávení potravy a vylúčení [[Výkal|exkrementov]].&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Väčšiu korisť loví približne každých 20 dní, [[Gravidita|gravidná]] samica môže držať pôst aj 45 dní.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;[[Súbor:Ringelnatter beim züngeln.jpg|náhľad|Užovka obojková vyplazujúca svoj rozoklaný jazyk, ktorým vníma svoje okolie]]Svoju obeť vypátra najmä zrakom alebo „čuchom“. Pohybujúcu sa žabu je schopná zaznamenať aj na vzdialenosť niekoľkých metrov. Okrem toho nenápadným kmitaním jazyka skúma vzduch a zbiera pachové častice. Tieto pachy sa potom detegujú v [[Vomeronazálny orgán|Jacobsonovom orgáne]], ktorý je vystlaný veľmi citlivými chemoreceptormi, ktoré dokážu korisť presne lokalizovať.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Embryology of the VNO and associated structures in the grass snake Natrix natrix (Squamata: Natricinae): a 3D perspective|url=http://frontiersinzoology.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12983-017-0188-y|periodikum=Frontiers in Zoology|dátum=2017-12|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=14|číslo=1|issn=1742-9994|doi=10.1186/s12983-017-0188-y|jazyk=en|meno=Paweł|priezvisko=Kaczmarek|meno2=Mateusz|priezvisko2=Hermyt|meno3=Weronika|priezvisko3=Rupik}}&lt;/ref&gt; Pokiaľ je potravy dostatok, jej obľúbenou loveckou taktikou je číhanie a čakanie na vhodnú príležitosť na útok, teda na okamih, keď sa akákoľvek potenciálna korisť priblíži na dosah, čo ju stojí najmenej síl.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

=== Prezimovanie ===
[[Súbor:Composthoop voor ringslangen in de Bijlmerweide Amsterdam 01.JPG|náhľad|Hromada kompostu, pre užovku dôležitý mikrohabitat]]
Ako [[Poikilotermia|poikilotermný]] živočích trávi užovka najchladnejšiu časť roka v [[Prezimovanie (biológia)|hibernácii]]. K zimnému spánku sa uchyľuje na jeseň, medzi septembrom a októbrom (najneskôr v novembri), kedy prestáva mať záujem o potravu a začína sa sťahovať k zimoviskám. Tesne pred hibernáciou možno užovku zastihnúť veľmi ďaleko od vody, pretože pátra po vhodnej skrýši. Vhodným úkrytom môže byť hlbšia nora malých cicavcov, skalná rozsadlina, dutina v padnutom kmeni, polorozborený kamenný múrik alebo pivnica staršieho domu. Veľmi obľúbená je tiež hromada tlejúceho organického materiálu, do ktorej v lete užovka kladie svoje vajíčka. Niektoré zimoviská môže využívať hneď niekoľko druhov plazov alebo obojživelníkov, takže je možné na jednom mieste zastihnúť užovku obojkovú spolu s [[Vretenica severná|vretenicou severnou]], alebo napríklad s rôznymi druhmi jašteričiek, hoci mnoho z nich loví pre potravu.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Edgar|meno=Paul|titul=Reptile Habitat Management Handbook|vydanie=1|vydavateľ=Amphibian and Reptile Conservation|miesto=Bournemouth|rok=2010|isbn=978-0-9566717-0-7|strany=45–49|priezvisko2=Foster|meno2=Jim|priezvisko3=Baker|meno3=John|jazyk=en|url=https://mokrady.wbs.cz/literatura_ke_stazeni/reptile_habitat_management_guidelines.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Biomarkers of oxidative stress and acetylcholinesterase activity in the blood of grass snake (Natrix natrix L.) during prehibernation and posthibernation periods|url=http://www.scielo.br/scielo.php?script=sci_arttext&amp;pid=S1516-89132015000300443&amp;lng=en&amp;tlng=en|periodikum=Brazilian Archives of Biology and Technology|dátum=2015-06|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=58|číslo=3|strany=443–453|issn=1516-8913|doi=10.1590/S1516-8913201500308|meno=Jelena|priezvisko=Gavric|meno2=Marko|priezvisko2=Prokic|meno3=Svetlana|priezvisko3=Despotovic|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Rozmnožovanie ===
[[Súbor:Mating of Grass snakes (Natrix natrix).jpg|náhľad|Prepletanie tiel počas snahy o spárenie (na snímke sú tri samce a jedna podstatne väčšia samica)]]
[[Súbor:Natrix 0697.JPG|náhľad|Vajcia užovky obojkovej]]
[[Súbor:Juveniele Ringelnatter Natrix natrix auf den Langenwiesen S Grabener 25 08 2016.jpeg|náhľad|Mláďa užovky obojkovej]]
Cez zimu hibernuje a pári sa krátko po jarnom prebudení; v závislosti na lokalite približne od polovice marca do začiatku mája, pričom hlavné obdobie párenia pripadá na koniec apríla a máj. Výnimočne sa pária aj na jeseň (v septembri). Kým však pytačky započnú, ešte sa had vyzlečie – vymení starú opotrebovanú kožu za novú.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Užovky vytvárajú krátkodobé stabilné páry a schádzajú sa na párenie vo väčších skupinách, pričom prevažujú samci, ktorí sú prilákaní feromónmi samice. Väčšie a zdatnejšie samce sa pária častejšie a atraktívnejšie sú pre ne tie samice, ktoré vyrástli do väčších rozmerov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Individual success in mating balls of the grass snake, Natrix natrix: size is important|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1996.tb05474.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1996-08|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=239|číslo=4|strany=731–740|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1996.tb05474.x|jazyk=en|meno=Luca|priezvisko=Luiselli}}&lt;/ref&gt; Často sa pária s viacerými samicami a tie tak produkujú geneticky rozmanitejšie mláďatá.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Frequency of multiple paternity in the grass snake (Natrix natrix)|url=https://brill.com/view/journals/amre/33/2/article-p308_15.xml|periodikum=Amphibia-Reptilia|dátum=2012|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=33|číslo=2|strany=308–312|issn=0173-5373|doi=10.1163/156853812X634053|meno=Barbara|priezvisko=Meister|meno2=Sylvain|priezvisko2=Ursenbacher|meno3=Bruno|priezvisko3=Baur|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ku skutočným súbojom medzi samcami nedochádza, a to ani v prípade, že o jednu samicu usiluje niekoľko náruživých sokov. V takom prípade sa samce len vzájomne prepletajú a ovíjajú okolo zadnej časti tela samice, pričom ich hlavnou zbraňou je dlhší chvost. Silnejší samec maximálne slabšieho odtlačí, alebo konkurenta pritlačí k zemi a usiluje sa o čo najlepšiu pozíciu. K páreniu dochádza po dobu niekoľkých hodín. Pri samotnej [[Kopulácia (párenie)|kopulácii]] samec pritisne svoju [[Kloaka (anatómia)|kloaku]] k jej a pomocou [[Hemipenis|hemipenisu]] samicu oplodní.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V priebehu júna až augusta, teda po asi dvojmesačnej [[Gravidita|gravidite]], samica kladie 2 až 40 [[Vajce|vajec]] (zriedkavo aj 50 a viac, možno až 100;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; podľa veľkosti hada – väčšie hady sú plodnejšie&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Food habits, growth rates, and reproductive biology of grass snakes, Natrix natrix (Colubridae) in the Italian Alps|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1997.tb01965.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1997-02|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=241|číslo=2|strany=371–380|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1997.tb01965.x|jazyk=en|meno=L.|priezvisko=Luiselli|meno2=M.|priezvisko2=Capula|meno3=R.|priezvisko3=Shine}}&lt;/ref&gt;).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pettersson | meno = Gustav | titul = Movement pattern and habitat use of female grass snakes (Natrix natrix) in a semi-urban environment | url = https://stud.epsilon.slu.se/7465/1/pettersson_g_141103.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2023-12-02 | vydavateľ = SLU, Department of Ecology | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hand | meno = Nigel | titul = Bromyard Downs Reptile Survey April - August 2014 | url = https://www.bromyarddowns.co.uk/media/1684/bromyard-downs-reptile-survey-2014.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2023-12-02 | vydavateľ = Wildlife {{!}} Bromyard Downs Common Association | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20231205122914/http://www.bromyarddowns.co.uk/media/1684/bromyard-downs-reptile-survey-2014.pdf | dátum archivácie = 2023-12-05 }}&lt;/ref&gt; Vajcia sú dlhé asi 25 až 30 mm, široké 13 až 20 mm, majú pružný kožovitý povrch a vážia každé 4,5 až 5,5 g. Veľkosť vajec sa v priebehu [[Inkubačná lehota (zoológia)|inkubácie]] mení, priebežne nadobúdajú na objeme. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže možno v tesnej blízkosti nájsť niekoľko sto až tisíc vajec.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach, pod kameňmi, do hromád spráchnivelého dreva, do lístia, hnijúcej vegetácie a iných podobných úkrytoch, ktoré sú dostatočne teplé a vlhké. Známe sú tak aj prípady, kedy kládli svoje vajcia do [[Kompost|kompostu]] či [[Hnojivo|hnoja]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch koncom leta, v auguste alebo v septembri (zriedkavo aj skôr, napr. v polovici júla, keď samice nakladú vajcia so zárodkami už v pokročilom vývine).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Development of the egg tooth – The tool facilitating hatching of squamates: Lessons from the grass snake Natrix natrix|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0044523116301267|periodikum=Zoologischer Anzeiger|dátum=2017-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=266|strany=61–70|doi=10.1016/j.jcz.2016.11.001|jazyk=en|meno=Mateusz|priezvisko=Hermyt|meno2=Paweł|priezvisko2=Kaczmarek|meno3=Magdalena|priezvisko3=Kowalska}}&lt;/ref&gt; Vajcia potrebujú teplotu najmenej 21 [[Stupeň Celzia|°C]], ideálna je 28 °C. Podľa okolitej teploty je inkubačná doba kratšia alebo dlhšia; konštantná vysoká teplota všeobecne urýchľuje vývoj embrya a zaisťuje zdravie a výkonnosť mláďat.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Fitness disadvantages to disrupted embryogenesis impose selection against suboptimal nest-site choice by female grass snakes, Natrix natrix (Colubridae): Disrupted embryogenesis in snakes|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1420-9101.2010.02153.x|periodikum=Journal of Evolutionary Biology|dátum=2011-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=24|číslo=1|strany=177–183|doi=10.1111/j.1420-9101.2010.02153.x|jazyk=en|meno=K.|priezvisko=LöWenborg|meno2=R.|priezvisko2=Shine|meno3=M.|priezvisko3=Hagman}}&lt;/ref&gt; Škrupinu prerazia za pomoci vaječného zuba. [[Novorodenec|Novorodené]] hady sú dlhé 15 až 21 cm a sú samostatné ihneď po vyliahnutí. Samice rastú rýchlejšie ako samce a dosahujú väčšie rozmery.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt; Samce pohlavne dospievajú vo veku troch rokov (keď sú veľké asi 40 až 50 cm), samice v štyroch až piatich rokoch (pri veľkosti zhruba 60 až 70 cm).&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; Ak sú podmienky menej priaznivé, rozmnožujú sa hady ešte neskôr, i v šiestich až ôsmich rokoch.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; V dobrých podmienkach sa dožívajú najčastejšie 15 až 25 rokov, môžu sa však dožiť aj 28 rokov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Couleuvre à collier, Natrix natrix | url = http://www.herpfrance.com/fr/reptile/couleuvre_a_collier_natrix_natrix.php | vydavateľ = Reptiles &amp; Amphibiens de France | dátum prístupu = 2023-12-01 | dátum archivácie = 2016-03-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307182533/http://herpfrance.com/fr/reptile/couleuvre_a_collier_natrix_natrix.php#federation=archive.wikiwix.com&amp;tab=url | jazyk = fr }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barred grass snake | url = https://reserves-naturelles.strasbourg.eu/en/foret-de-la-robertsau/discover/barred-grass-snake/ | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en | vydavateľ = Nature reserves Strasbourg | url archívu = https://web.archive.org/web/20231205122335/https://reserves-naturelles.strasbourg.eu/en/foret-de-la-robertsau/discover/barred-grass-snake/ | dátum archivácie = 2023-12-05 }}&lt;/ref&gt;

=== Vyzliekanie kože a rast ===
[[Súbor:Natrix natrix Deutschland 011.jpg|náhľad|Užovka obojková s potemnelo sfarbeným telom a modravo zakalenými očami, čo značí, že sa had vyzlieka]]
Ide o proces, pri ktorom had zhodí a nahradí starú, opotrebovanú kožu, ktorá už mu je „malá“, pretože počas života neustále rastie. Hadia koža totiž nie je flexibilná (naťahovacia). V mladosti sa had zbavuje kože častejšie, pretože rastie rýchlejšie, aby sa dostal z kritickej fázy, keď ho ohrozujú predátori. V dospelosti sa vyzlieka len niekoľkokrát ročne, v neskoršom veku (hady staršie ako 10 rokov) možno len dvakrát ročne a u najstarších jedincov sa vyzlieka menej ako raz ročne. Celý proces vyzliekania môže trvať 7 až 14 dní. Spočiatku had začína strácať svoje jasné farby a koža a oči sa mu do dvoch dní zakalia, pretože pod vrchnú vrstvu preniká voda. Počas nasledujúcich troch až piatich dní sa stará koža postupne odlupuje. Keď sa úplne uvoľní, had sa začne trieť o tvrdé predmety, aby kúsok po kúsku oddelil starú kožu od novej, až kým sa mu ju nepodarí zhodiť celú (začínajúc od hlavy a pokračujúc až po koniec chvosta). Zvyčajne to robí cez noc, pretože na to potrebuje dostatok vlhkosti, a nezriedka aj priamo vo vode. Počas tohto náročného procesu had neloví potravu a pokojne odpočíva v ústraní, takže ak je vyrušený, môže byť agresívnejší.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nature curiosity: Why do snakes shed their skin? | url = https://reconnectwithnature.org/news-events/the-buzz/nature-curiosity-why-do-snakes-shed-their-skin/ | vydavateľ = Accelerator, The Forest Preserve District of Will County | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | dátum vydania = 2020-08-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svlékání kůže hadů | url = https://www.chovzvirat.cz/clanek/329-svlekani-kuze-hadu/ | vydavateľ = ChovZvířat.cz | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = cs | priezvisko = Pokorný | meno = Zdeněk | dátum vydania = 2011-01-31 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Co s nedosvlečeným hadem? | url = https://plzen.rozhlas.cz/co-s-nedosvlecenym-hadem-6735277 | vydavateľ = Plzeň, Český rozhlas | dátum vydania = 2016-04-29 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = cs | priezvisko = Vaicenbacherová | meno = Soňa}}&lt;/ref&gt; Zvlečená koža sa nazýva lieno.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „lieno“ v Krátkom slovníku slovenského jazyka | url = https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/kratky-slovnik/?q=lieno | vydavateľ = Slovnik.sk (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Ringier Slovakia Media s.r.o.) | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Antipredačné správanie a nepriatelia ==
Užovka obojková je v porovnaní s ostatnými hadmi neobyčajne rýchla, dokáže vyvinúť rýchlosť aj 6,7 km/h (4,2 mph),&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Guinness Book of Records: 22nd ed|url=https://archive.org/details/guinnessbookofre0000unse_q0b0|vydavateľ=Guinness Superlatives|rok=1975|isbn=978-0-900424-26-7|jazyk=en|poznámka=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The Guinness Book of Records 1989|url=https://archive.org/details/guinnessbookofre00dona|vydavateľ=Guinness Publishing|rok=1988|isbn=978-0-85112-878-8|jazyk=en|meno=Norris|priezvisko=McWhirter|priezvisko2=McFarlan|meno2=Donald|strany=[https://archive.org/details/guinnessbookofre00dona/page/34 34]}}&lt;/ref&gt; ale napr. africká [[mamba čierna]] sa dokáže plaziť rýchlosťou až 16 km/h.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Spawls|meno=Stephen|titul=A Field Guide to the Reptiles of East Africa|vydanie=2|vydavateľ=Princeton University Press|miesto=Bloomsbury|isbn=978-1-4729-3561-8|strany=1201–1202|priezvisko2=Howell|meno2=Kim|priezvisko3=Drewes|meno3=Robert|jazyk=en|rok=2017}}&lt;/ref&gt; Zo všetkých najrýchlejší je potom asi štrkáč ''[[Crotalus cerastes]]'', ktorý sa podľa niektorých zdrojov dokáže po súši pohybovať rýchlosťou až 29 km/h.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fastest Snakes In The World: Top 3 Ground &amp; Strike Speed | url = https://safarisafricana.com/fastest-snakes-in-the-world/ | vydavateľ = safarisafricana.com | dátum vydania = 2020-05-19 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viperid Spotlight: All About Sidewinders (Crotalus cerastes) | url = https://wsed.org/viperid-spotlight-all-about-sidewinders-crotalus-cerastes/ | dátum vydania = 2020-11-09 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | priezvisko = Hicks | meno = Alexandra | vydavateľ = Wild Snakes : Education and Discussion | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211183803/https://wsed.org/viperid-spotlight-all-about-sidewinders-crotalus-cerastes/ | dátum archivácie = 2023-12-11 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Skin-Deep Physics of Sidewinder Snakes|url=https://www.nytimes.com/2021/02/01/science/sidewinders-snakes-physics.html|periodikum=The New York Times|dátum=2021-02-01|dátum prístupu=2023-12-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Asher|priezvisko=Elbein}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Nastik.jpg|náhľad|Keď sa užovka obojková cíti ohrozená, nafúkne krk do trojuholníkovitého tvaru hlavy, aby pripomínala jedovatého hada]]
[[Súbor:BatrixNatrixBellyPattern.JPG|náhľad|Jedna z typických obranných stratégií užovky obojkovej, hranie sa na mŕtvu]]
Útek je jej hlavnou obrannou stratégiou, pokiaľ ale takú možnosť nemá (napr. ak nemá optimálnu telesnú teplotu dôležitú pre vyšší výkon), alebo ju prepásla, má ešte iné „esá v rukáve“. Jednou z ďalších možností je varovný signál v podobe hlasného syčania (v 25 % prípadov, o vysokej frekvencii 5 000 – 10 000 [[Hertz (jednotka)|Hz]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The snake hiss: potential acoustic mimicry in a viper-colubrid complex: Snake Acoustic Mimicry|url=https://academic.oup.com/biolinnean/article-lookup/doi/10.1111/bij.12374|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2014-12|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=113|číslo=4|strany=1107–1114|doi=10.1111/bij.12374|jazyk=en|meno=Fabien|priezvisko=Aubret|meno2=Alain|priezvisko2=Mangin}}&lt;/ref&gt;), ďalej nafukovanie krku a prudké pohyby, trochu na spôsob [[Kobra|kobry]] a iných jedovatých hadov, za čo pravdepodobne môže tzv. fosílne správanie – akési naučené napodobňovanie kobier rodu ''[[Naja]]'' z dôb, kedy užovky a kobry žili bok po boku a teda zdieľali územie ([[miocén]] až [[pliocén]]).&lt;ref&gt;Pokrant, Felix &amp; Kindler, Carolin &amp; Vamberger, Melita &amp; Smith, Krister &amp; Fritz, Uwe. (2017). ''Grass snakes (Natrix natrix, N. astreptophora) mimicking cobras display a 'fossil behavior''&lt;nowiki/&gt;'. Vertebrate Zoology. 67(2). 261–269. [https://www.senckenberg.de/wp-content/uploads/2019/07/12_vertebrate_zoology_67-2_pokrant_261-269.pdf Dostupné online]. (po anglicky)&lt;/ref&gt; Niekedy pri tom uskutoční výpad, ktorý však len simuluje, lebo pri ňom neotvára čeľuste. Ak všetka snaha o zastrašenie nepriateľa zlyhá, dokáže na obranu vypustiť zapáchajúcu tekutinu z kloaky; odér je podobný [[Cesnak (rod)|cesnaku]] a má pripomínať jedovatého hada alebo [[Kadáver|rozkladajúci sa mŕtvolu]]. Stočí sa pri tom do klbka bruchom hore a prípadne aj otvorí papuľu. Počas predstierania smrti niekedy nechá von z čeľustí voľne spustený jazyk. Bezvládne visieť zostane užovka aj v prípade, že ju človek vezme do rúk. Takto sa snaží odradiť dravca, ktorý uprednostňuje živú korisť, a teda protivníka zmiasť a získať tým čas na vhodný okamih na únik.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Snakes | url = https://www.jason-steel.co.uk/british-snakes.php | vydavateľ = www.jason-steel.co.uk | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | priezvisko = Steel | meno = Jason}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Death feigning by grass snakes (Natrix natrix) in response to handling by human &quot;predators.&quot;|url=http://doi.apa.org/getdoi.cfm?doi=10.1037/0735-7036.121.2.123|periodikum=Journal of Comparative Psychology|dátum=2007|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=121|číslo=2|strany=123–129|issn=1939-2087|doi=10.1037/0735-7036.121.2.123|jazyk=en|meno=Patrick T.|priezvisko=Gregory|meno2=Leigh Anne|priezvisko2=Isaac|meno3=Richard A|priezvisko3=Griffiths}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bluffing and Waiting: Handling Effects and Post‐Release Immobility in a Death‐Feigning Snake ( Natrix natrix )|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1439-0310.2008.01524.x|periodikum=Ethology|dátum=2008-08|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=114|číslo=8|strany=768–774|issn=0179-1613|doi=10.1111/j.1439-0310.2008.01524.x|jazyk=en|meno=Patrick T.|priezvisko=Gregory}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Why Play Dead?|url=http://doi.wiley.com/10.2307/4017568|periodikum=Science News|dátum=2006-10-28|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=170|číslo=18|strany=280–281|doi=10.2307/4017568|meno=Susan|priezvisko=Milius|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Determinants of anti-predator tactics in hatchling grass snakes (Natrix natrix)|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0376635715000376|periodikum=Behavioural Processes|dátum=2015-04|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=113|strany=60–65|doi=10.1016/j.beproc.2015.01.009|jazyk=en|meno=Mattias|priezvisko=Hagman|meno2=Kristin|priezvisko2=Löwenborg|meno3=Richard|priezvisko3=Shine}}&lt;/ref&gt; Napodobňovať jedovatého hada či robiť mŕtveho dokáže druh nezávisle od jeho pohlavia, veku a skúseností, ide o dedičnú schopnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=On the defensive behavior of the grass snake Natrix natrix (Linnaeus, 1758)|url=http://link.springer.com/10.1134/S1067413607020105|periodikum=Russian Journal of Ecology|dátum=2007-04|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=38|číslo=2|strany=124–127|issn=1067-4136|doi=10.1134/S1067413607020105|jazyk=en|meno=M. V.|priezvisko=Ushakov}}&lt;/ref&gt; Ak napokon žiadna z týchto obranných stratégií nezafunguje, môže sa pokúsiť nepriateľa uhryznúť. Keď sa s užovkou manipuluje, môže sa stať, že pri tom vyzvracia obsah žalúdka (z frustrácie, aby odľahčila telo a mohla ľahšie utiecť, alebo skrátka preto, že nedávno ulovila potravu a teda vinou neodbornej manipulácie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Vet Report: Reptile Vomiting and Regurgitation | url = https://reptilesmagazine.com/the-vet-report-reptile-vomiting-and-regurgitation/ | dátum vydania = 2017-11-09 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | meno = Douglas | priezvisko = Mader | vydavateľ = Reptiles Magazine}}&lt;/ref&gt;

Užovky rodu ''[[Natrix]]'' disponujú [[Jed|jedovatými]] slinami, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky a pre človeka vo všeobecnosti nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo,&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; avšak u [[Alergia|alergikov]] môžu vo vzácnych prípadoch vyvolať aj smrteľnú reakciu – [[Anafylaxia|anafylaxiu]].&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; Podobne ako pri bodnutí včelou, osou alebo pri uhryznutí akýmkoľvek iným živočíchom, extrémne senzitívny jedinec môže v prípade užovky obojkovej zareagovať alergickým šokom na cudzorodé bielkoviny obsiahnuté v ich slinách. Nejde však o toxickú otravu hadím jedom v pravom zmysle slova, ale o (nadmernú) imunitnú reakciu organizmu. Hoci do čeľade [[Užovkovité|Colubridae]] (užovkovité) patrí užovka obojková a drvivá väčšina ďalších nejedovatých hadov, niektorí ich zástupcovia skutočne môžu predstavovať vážne riziko pre človeka. Prípady klinicky významných otráv po uhryznutí sú potvrdené napríklad u [[Bojga africká|bojgy africkej]] (''Dispholidus typus''), užovky ''[[Rhabdophis tigrinus]]'' či užovky ''[[Rhabdophis subminiatus]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Venomous Bites From Nonvenomous Snakes A Critical Analysis Of Risk And Management Of Colubrid Snake Bites|url=|vydavateľ=Elsevier|rok=2011|isbn=978-0-12-387732-1|poznámka=|meno=Scott A.|priezvisko=Weinstein|miesto=Amsterdam|priezvisko2=Warrel|meno2=David A.|priezvisko3=White|meno3=Julian|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The structural and functional diversification of the Toxicofera reptile venom system|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0041010112000621|periodikum=Toxicon|dátum=2012-09|dátum prístupu=2026-09-06|ročník=60|číslo=4|strany=434–448|doi=10.1016/j.toxicon.2012.02.013|jazyk=en|meno=Bryan G.|priezvisko=Fry|meno2=Nicholas R.|priezvisko2=Casewell|meno3=Wolfgang|priezvisko3=Wüster}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=What killed Karl Patterson Schmidt? Combined venom gland transcriptomic, venomic and antivenomic analysis of the South African green tree snake (the boomslang), Dispholidus typus|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0304416517300284|periodikum=Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - General Subjects|dátum=2017-04|dátum prístupu=2026-09-06|ročník=1861|číslo=4|strany=814–823|doi=10.1016/j.bbagen.2017.01.020|jazyk=en|meno=Davinia|priezvisko=Pla|meno2=Libia|priezvisko2=Sanz|meno3=Gareth|priezvisko3=Whiteley}}&lt;/ref&gt; Popísané boli aj miernejšie otravy po uhryznutí [[Užovka pásikavá|užovkou pásikovou]] (''Thamnophis sirtalis'') alebo [[Užovka pôvabná|užovkou pôvabnou]] (''Thamnophis elegans'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Human envenomation from the bite of the eastern garter snake, Thamnophis s. sirtalis (Serpentes: Colubridae)|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0041010185903769|periodikum=Toxicon|dátum=1985-01|dátum prístupu=2026-09-06|ročník=23|číslo=4|strany=719–721|doi=10.1016/0041-0101(85)90376-9|jazyk=en|meno=William K.|priezvisko=Hayes|meno2=Floyd E.|priezvisko2=Hayes}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Envenomation Following the Bite of a Wandering Garter Snake (Thamnophis elegans vagrans)|url=http://www.tandfonline.com/doi/full/10.3109/15563658108990284|periodikum=Clinical Toxicology|dátum=1981-01|dátum prístupu=2026-09-06|ročník=18|číslo=5|strany=573–579|issn=0009-9309|doi=10.3109/15563658108990284|jazyk=en|meno=Darwin K.|priezvisko=Vest}}&lt;/ref&gt;

Napriek pútavej obrannej stratégii sa užovka stáva korisťou mnohých živočíchov, na ktoré napríklad predstieranie smrti neplatí. Typickými predátormi sú [[Jazvec|jazvece]], [[Ježovité|ježkovia]], [[Diviak lesný|diviaky]], [[Lasicovité|lasicovité šelmy]] (napr. [[Kuna (rod)|kuny]]), [[Líška hrdzavá|líšky]], [[Mačkovité|mačky]] a [[vtáky]] (najmä [[Sokolotvaré|dravce]] alebo [[Bocianotvaré|brodivý]]). Výnimočne sú usmrtené aj inými [[Plazy|plazmi]], napr. [[Užovka hladká|užovkou hladkou]]. Mláďatá sú ešte zraniteľnejšie, na ne sa môžu zamerať aj oveľa menšie druhy vtákov, [[hlodavce]], [[Žabotvaré|žaby]] alebo tiež zdatné [[Bystruška|bystrušky]]. Samotné vajíčka užoviek dokáže vyplieniť aj kŕdeľ [[Mravcovité|mravcov]]. Avšak najväčším nepriateľom užoviek je [[Človek rozumný|človek]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

== Hrozby a ochrana ==
[[Súbor:Mrtvá mladá užovka.jpg|náhľad|Mŕtva užovka obojková na ceste]]
Prakticky v celej [[Európa|Európe]] populácia užoviek klesá. Druh je pravdepodobne veľmi citlivý na antropizáciu či degradáciu svojho [[Biotop|prirodzeného prostredia]] a okrem toho umiera aj v dôsledku intenzívnej automobilovej dopravy počas migrácie cez cesty. Za úbytok populácií je teda často zodpovedný človek, a to napríklad aj tým, že odvodňuje mokraďové biotopy, čerpá vody z riek, znečisťuje vodné toky, alebo keď do lokalít zavlečie [[Nepôvodný druh|nepôvodné druhy živočíchov]] (napr. [[norok americký]], [[medvedík čistotný]]). Na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]] alebo v [[Mongolsko|Mongolsku]] je druh ohrozený priamo ťažobnou činnosťou.&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Capture and recapture of Grass snakes near Amsterdam|url=https://www.researchgate.net/publication/254899538_Capture_and_recapture_of_Grass_snakes_near_Amsterdam|periodikum=Herpetologia Bonnensis|dátum=2006|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=2|jazyk=en|meno=J.|priezvisko=van Roon|meno2=I.|priezvisko2=Dicke|meno3=R.|priezvisko3=Brinks|strany=191–192}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Baier, Felix &amp; Wiedl, H.-J. (2010). T''he re-evaluated conservation status of the mountain populations of the highly endangered Cyprus grass snake, Natrix natrix cypriaca (Hecht, 1930), with miscellaneous natural history notes''. Salamandra. roč. 46., čís. 1, s. 16–23. [https://www.salamandra-journal.com/index.php/home/contents/2010-vol-46/8-baier-f-h-j-wiedl/file Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231202102258/https://www.salamandra-journal.com/index.php/home/contents/2010-vol-46/8-baier-f-h-j-wiedl/file |date=2023-12-02 }} (po anglicky)&lt;/ref&gt; Dôležitým faktorom je tiež dostupnosť koristi. V oblastiach, kde populácia hadov klesá, sa zdá, že pokles koreluje s úbytkom populácie obojživelníkov žijúcich v rovnakých lokalitách a tvoriacich ich hlavnú potravu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Snakes in Decline: Not as Good as You May Think|url=https://www.thesciencebreaker.org/breaks/evolution-behaviour/snakes-in-decline-not-as-good-as-you-may-think|periodikum=TheScienceBreaker|dátum=2020|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=06|číslo=04|doi=10.25250/thescbr.brk412|meno=Julie M.|priezvisko=Ray|meno2=Graziella V.|priezvisko2=DiRenzo|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230925060227/https://thesciencebreaker.org/breaks/evolution-behaviour/snakes-in-decline-not-as-good-as-you-may-think|dátum archivácie=2023-09-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The effects of amphibian population declines on the structure and function of Neotropical stream ecosystems|periodikum=Frontiers in Ecology and the Environment|dátum=2006-02|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=4|číslo=1|strany=27–34|issn=1540-9295|doi=10.1890/1540-9295(2006)004[0027:TEOAPD]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Matt R.|priezvisko=Whiles|meno2=Karen R.|priezvisko2=Lips|meno3=Cathy M.|priezvisko3=Pringle}}&lt;/ref&gt; A podobne ako v prípade iných hadov, aj užovka obojková je ľuďmi prenasledovaná a zbytočne (napríklad zo strachu) zabíjaná.&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V menej vhodných regiónoch, kde panuje chladnejšia klíma a užovky by normálne nemali šancu prežiť, sú niektoré antropogénne zdroje (tj. staré senníky, komposty či hnojiská) naopak veľmi prínosné.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;
[[Súbor:Stamp of Albania - 1966 - Colnect 136635 - Grass Snake Natrix natrix.jpeg|náhľad|Užovka obojková na [[Poštová známka|známke]] [[Albánsko|Albánska]], 1966  ]]
[[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodný zväz ochrany prírody]] (IUCN) hodnotí druh ako [[najmenej ohrozený]] (k roku 2016). Globálnu populáciu považuje za „relatívne stabilnú“, ale niektoré [[Poddruh|poddruhy]] či subpopulácie sú ohrozené (napr. ''Natrix n. natrix'' v [[Česko|Česku]] alebo vo [[Švédsko|Švédsku]]) až kriticky ohrozené (''Natrix n. cetti'' zo [[Sardínia|Sardínie]]&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;od roku 2017 poddruh ''Natrix helvetica cetti'' druhu ''[[Natrix helvetica]]''&lt;/ref&gt;, ''Natrix n. schweizeri'' z ostrova [[Milos (ostrov|Milos]] či ''Natrix n. cypriaca'' z [[Cyprus|Cypru]]). Fragmentované populácie možno teda nájsť najmä v južných oblastiach výskytu (napr. tiež v [[Mongolsko|Mongolsku]], [[Irán]]e alebo [[Turkménsko|Turkménsku]]). V niektorých štátoch je naopak veľmi hojný, ako napr. v [[Doneck|Donecku]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] (až 120 exemplárov na [[hektár]] – stav [[Ruská invázia na Ukrajinu|pred vojnou]]).&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt; 

Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha III).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake - Natrix natrix (Linnaeus 1758) | url = https://eunis.eea.europa.eu/species/Natrix%20natrix#legal_status | dátum prístupu = 2023-12-02 | vydavateľ = European Environment Agency (EEA) | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 1997-01-01 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-02-21 | miesto = Banská Bystrica}}&lt;/ref&gt; Zvlášť chránený je potom v jednotlivých štátoch s ohľadom na tamojšiu populáciu a hrozby, napríklad v [[Belgicko|Belgicku]], [[Česko|Česku]], vo [[Francúzsko|Francúzsku]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;od roku 2017 tu žijúci druh [[Natrix helvetica|''Natrix helvetica'']] (pôvodne poddruh druhu ''Natrix Natrix'' – užovky obojkové)&lt;/ref&gt;, v [[Luxembursko|Luxembursku]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt; či na [[Slovensko|Slovensku]] (pozri nižšie).

=== Na Slovensku ===
Na Slovensku je užovka obojková zákonom chránená a považovaná za [[Zraniteľný|zraniteľnú]]. Spoločenská hodnota je 300 [[Symbol eura|€]] (Vyhláška MŽP č. 170/2021).&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atlas živočíchov: užovka obojková | url = http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/Detail/48509?ReturnPage=rg_AnimalGallery | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;vyhl170&quot;&gt;{{citácia elektronického dokumentu | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/ | titul = Vyhláška č. 170/2021 Z. z. | dátum prístupu = 23.06.2021 | vydavateľ = Úrad vlády Slovenskej republiky | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* GRIEHL, Klaus. ''Hadi: Hroznýšovití a užovkovití hadi v teráriu''. 3. vyd. Praha: Jan Vašut s. r. o., 2004. &lt;nowiki&gt;ISBN 80-7236-001-9&lt;/nowiki&gt;. (po česky)
* MORAVEC, Jiří. ''Fauna ČR - Plazi / Reptilia''. 1. vyd. Praha : Akademie věd České republiky (Academia), 2015. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-200-2416-9|ISBN 978-80-200-2416-9]]. (po česky)
* MORAVEC, Jiří. ''Obojživelníci a plazi České republiky''. 1. vyd. Praha : Akademie věd České republiky (Academia), 2019. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-200-2984-3|ISBN 978-80-200-2984-3]]. (po česky)

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Natrix natrix|štítok=užovka obojková}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Užovkovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]</text>
      <sha1>l9bcvbhwulbxsl25tj0ueahvkziz1t9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kékes</title>
    <ns>0</ns>
    <id>326931</id>
    <revision>
      <id>8371508</id>
      <parentid>7921185</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:10:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-51158-32</username>
        <id>305893</id>
      </contributor>
      <origin>8371508</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3887" sha1="s03um3ihmpqm1xcz6yg16qcfsk7apji" xml:space="preserve">{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name = Kékes
| native_name =
| other_name =Modravá
| category = vrch
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology = 
| nickname = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image = Kekesteto1.JPG
| image_caption = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Maďarsko
| country_flag = 1
| state = Hevešská župa
| state_type = Župa
| region = 
| district = 
| municipality =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range = [[Matra (pohorie)|Matra]]
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location = 
| elevation = 1014
| prominence =   
| lat_d = 47 | lat_m = 52 | lat_s = 44 | lat_NS = S 
| long_d = 20 | long_m = 00 | long_s = 37 | long_EW = V
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology = 
| orogeny = 
| period = 
| biome = 
| plant = 
| animal = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public = 
| access =  
| ascent = 
| ascent_date = 
&lt;!-- *** Free fields (for any data) *** --&gt;
| free = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map = Hungary physical map.svg
| map_caption = Poloha v rámci Maďarska  
| map_background = 
| map_locator = Maďarsko
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website = 
| commons = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes = 
}}
'''Kékes''' alebo '''Kékestető''' ({{V jazyku|slk|''Modravá'' alebo ''Modravá hora''}}) je najvyšší vrch v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Nachádza sa na severe krajiny v [[Hevešská župa|Hevešskej župe]] v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Na vrchole sa nachádza 176 metrov vysoká televízna veža s rozhľadňou z roku 1958. Vrchol je obľúbenou turistickou atrakciou. Na jeho svahu sú s {{km|18|m}} najdlhšie zjazdovky v krajine.

Názov ''Kékes'' je odvodený z častej modrastej farby vrchola. V maďarčine znamená slovo ''kék'' modrý a ''kékes'' modrastý.
[[Súbor:Kékes TV torony.JPG|náhľad|vľavo]]

== Vysielač Kékes ==
'''Vysielač Kékes''' sa spolu s inými objektmi nachádza na vrchole hory. Je situovaný asi {{km|7|m}} severovýchodne od mesta [[Gyöngyös]] a je prístupný asfaltovou cestou.

Kotvená veža bola sprevádzkovaná v roku [[1981]] a s výškou 176 metrov patrí k najvyšším stavbám v Maďarsku. Zabezpečuje šírenie televízneho aj rozhlasového signálu pre severnú časť stredného Maďarska, no vďaka vysokej efektívnej výške, vysokým vyžiareným výkonom a svojej polohe je jeho signál zachytiteľný aj na veľkej časti západného a stredného [[Slovensko|Slovenska]].

== Vysielanie ==
V súčasnej dobe je možné z vysielača prijímať:

=== Rozhlas&lt;ref&gt;[http://fmscan.org/ml.php?r=f&amp;t=3700102 Zoznam vysielaných rádií]&lt;/ref&gt; ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:right&quot;
|- bgcolor=&quot;#dfdfdf&quot;
! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]&lt;br /&gt;[MHz]
! Stanica
! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]
! Polarizácia
|-
|{{0}}90,7 MHz 
|Bartók Rádió
|28 kW 
|Horizontálna
|-
|{{0}}95,5 MHz 
|Kossuth Rádió
|20 kW 
|Horizontálna
|-
|{{0}}99,8 MHz 
|Dankó Rádió
|0,3 kW 
|Horizontálna
|-
|102,7 MHz 
|Petőfi Rádió
|28 kW 
|Horizontálna
|-
|104,7 MHz 
|Retró Radió
|34 kW 
|Horizontálna
|-
|}

=== Digitálna televízia (DVB-T)&lt;ref&gt;[http://fmscan.org/ml.php?r=t&amp;t=3700102 Vysielané TV z Kékesa]&lt;/ref&gt; ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:right&quot;
|- bgcolor=&quot;#dfdfdf&quot;
! Kanál
! [[Multiplex (digitálna televízia)|Multiplex]]
! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]
! Polarizácia
! Poznámka
|-  
|56
|[[Multiplex 1 (Maďarsko)|Multiplex 1]]
|50 kW 
|Horizontálna
|Miskolc
|-
|39
|[[Multiplex 2 (Maďarsko)|Multiplex 2]]
|50 kW 
|Horizontálna
|
|-
|69
|[[Multiplex 3 (Maďarsko)|Multiplex 3]]
|50 kW 
|Horizontálna
|
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kékes}}

{{Najvyššie vrchy európskych krajín}}

[[Kategória:Vrchy v Maďarsku]]
[[Kategória:Tisícovky v Maďarsku]]
[[Kategória:Vysielače v Maďarsku|Kékes]]
[[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]]</text>
      <sha1>s03um3ihmpqm1xcz6yg16qcfsk7apji</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Borat</title>
    <ns>0</ns>
    <id>331628</id>
    <revision>
      <id>8371448</id>
      <parentid>5412133</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:38:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Zrušené presmerovanie na [[Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa]]</comment>
      <origin>8371448</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="380" sha1="t0eh4rslmh2s4aq2pat2v51c1amudtd" xml:space="preserve">'''Borat''' môže byť:

* postava vytorená Sacha Baron Cohenom, pozri [[Borat (postava)]]
* americký film z roku 2006, pozri ''[[Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa]]''
* americký film z roku 2020, pozri ''[[Borat Subsequent Moviefilm]]''
* šou z roku 2004, pozri ''[[Borat's Television Programme]]''

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>t0eh4rslmh2s4aq2pat2v51c1amudtd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371450</id>
      <parentid>8371448</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:41:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Doplnenie záverečnej sekcie.</comment>
      <origin>8371450</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="451" sha1="9uc99n2tjpjhn8n3q8ex7a48q3y4ggb" xml:space="preserve">'''Borat''' môže byť:

* postava vytorená Sacha Baron Cohenom, pozri [[Borat (postava)]]
* americký film z roku 2006, pozri ''[[Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa]]''
* americký film z roku 2020, pozri ''[[Borat Subsequent Moviefilm]]''
* šou z roku 2004, pozri ''[[Borat's Television Programme]]''
* krsné meno, pozri [[Borat (meno)]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>9uc99n2tjpjhn8n3q8ex7a48q3y4ggb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tamar Science Park</title>
    <ns>0</ns>
    <id>334160</id>
    <revision>
      <id>8371272</id>
      <parentid>8341341</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:03:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371272</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1223" sha1="k8xqux78qpitu8lsh2hcoguzauizf4t" xml:space="preserve">[[Súbor:Tamar Science Park.jpg|náhľad|Tamar Science Park]]
'''Tamar Science Park''' je [[vedecký park]] nachádzajúci sa v [[anglicko]]m meste [[Plymouth (Anglicko)|Plymouth]]. Park bol založený v roku [[1995]]. Je jedným z najlepšie sa rozvíjajúcich vedeckých parkov vo Veľkej Británií.{{bez citácie}} 

==Charakteristika==
V prvej fáze výstavby bol prvý podnik ''Hyperbaric Medical Centre'' umiestnený a otvorený vo vedeckom parku v Plymouthe v roku [[1996]]. Druhá a tretia fáza bola dokončená v apríli [[2004]] otvorením troch vysoko špecializovaných stavieb poskytujúcich ďalšie prenajímateľné plochy. V septembri 2004 bola otvorená nová budova, ktorá zabezpečila spoluprácu medzi vysokou školou medicíny a zubného lekárstva. Štvrtá fáza bola dokončená v novembri 2004 a zdvojnásobila veľkosť parku.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.tamarsciencepark.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110203052824/http://www.tamarsciencepark.com/ |date=2011-02-03 }} {{eng icon}}
{{Coord|50|25|03|S|4|06|32|Z|region:GB-DEV_type:landmark|display=title}}

[[Kategória:Vedecké parky v Spojenom kráľovstve]]</text>
      <sha1>k8xqux78qpitu8lsh2hcoguzauizf4t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gerard Piqué</title>
    <ns>0</ns>
    <id>337927</id>
    <revision>
      <id>8371290</id>
      <parentid>8209892</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:35:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava a doplnenie výhonku</comment>
      <origin>8371290</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10016" sha1="a3mtkdh9d6wgm1i714nx04agdul0jeo" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
| meno = Gerard Piqué
| celé meno = Gerard Piqué Bernabéu
| obrázok = Gerard Piqué 2018.jpg
| popis obrázku = Gerard Piqué v roku 2018
| výška = 194 cm
| dátum narodenia = {{Dátum narodenia|1987|2|2}}
| miesto narodenia = [[Barcelona]]
| štát = [[Španielsko]]
| pozícia = [[Obranca (futbal)|stredný obranca]]
| mládežnícke roky = 1997 – 2004
| mládežnícke kluby = [[FC Barcelona]]
| roky = 2004 – 2008&lt;br /&gt;2006 – 2007&lt;br /&gt;2008 – 2022
| kluby = [[Manchester United FC|Manchester United]]&lt;br /&gt;→ [[Real Zaragoza]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]
| zápasy(góly) = 23 (2)&lt;br /&gt;28 (3)&lt;br /&gt;616 (52)
| roky reprezentácie = 2004&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;2006 – 2008&lt;br /&gt;2009 – 2018
| reprezentácia = Španielsko U17&lt;br /&gt;Španielsko U19&lt;br /&gt;Španielsko U20&lt;br /&gt;Španielsko U21&lt;br /&gt;[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
| zápasy reprezentácie(góly) = 8 (3)&lt;br /&gt;8 (3)&lt;br /&gt;5 (1)&lt;br /&gt;12 (1)&lt;br /&gt;102 (5)
| klubaktualizácia =
| reprezentáciaaktualizácia =
}}

'''Gerard Piqué Bernabéu''' (* [[2. február]] [[1987]], [[Barcelona]], Španielsko) je bývalý španielsky [[futbal]]ista, ktorý hrával na pozícii [[Obranca (futbal)|stredného obrancu]]. Najväčšiu časť profesionálnej kariéry strávil v [[FC Barcelona]], za ktorý odohral 616 súťažných zápasov a získal 30 významných trofejí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué
| url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/players/2737/gerard-pique
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Manchester United ===

Piqué vyrastal v mládežníckej akadémii FC Barcelona, no v roku 2004 odišiel do [[Manchester United FC|Manchesteru United]]. Za anglický klub debutoval v októbri 2004. V prvej sezóne nastúpil vo všetkých súťažiach na niekoľko zápasov a postupne získaval skúsenosti v seniorskom futbale.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Piqué jugó 25 minutos en su debut como diablo rojo
| url = https://as.com/futbol/2004/10/27/mas_futbol/1098858484_850215.html
| vydavateľ = Diario AS
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 2006/2007 hosťoval v [[Real Zaragoza|Reale Zaragoza]], kde pravidelne nastupoval v [[La Liga|La Lige]]. Po návrate do Manchesteru United získal v sezóne 2007/2008 [[Premier League]] a [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué
| url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/players/2737/gerard-pique
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

=== FC Barcelona ===

V lete 2008 sa Piqué vrátil do FC Barcelona. Oficiálne debutoval 13. augusta 2008 v zápase 3. predkola Ligy majstrov proti [[Wisła Krakov|Wisłe Krakov]], ktorý Barcelona vyhrala 4:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué announces he is leaving FC Barcelona
| url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2889653/gerard-pique-announces-he-is-leaving-barca
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

Počas prvého obdobia v Barcelone sa stal stabilnou súčasťou základnej zostavy. V sezóne 2008/2009 získal s klubom [[La Liga|španielsky ligový titul]], [[Copa del Rey]] a Ligu majstrov UEFA. Barcelona v tejto sezóne získala treble.

Piqué patril medzi kľúčových obrancov mužstva aj v ďalších sezónach. S Barcelonou získal viacero domácich aj medzinárodných trofejí vrátane ďalších titulov v La Lige, Copa del Rey, Ligy majstrov UEFA, [[Superpohár UEFA|Superpohára UEFA]] a [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA|Majstrovstiev sveta klubov FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué, 600 games for FC Barcelona
| url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2526616/gerard-piqu-600-games-for-fc-barcelona
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

V marci 2022 odohral za Barcelonu svoj 600. súťažný zápas.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué, 600 games for FC Barcelona
| url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2526616/gerard-piqu-600-games-for-fc-barcelona
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2022 oznámil, že ukončí svoje pôsobenie v Barcelone. Posledný zápas odohral 5. novembra 2022 proti [[UD Almería|Almeríi]]. Za Barcelonu napokon odohral 616 súťažných zápasov a získal 30 významných trofejí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué announces he is leaving FC Barcelona
| url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2889653/gerard-pique-announces-he-is-leaving-barca
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = All the details of the Gerard Piqué tribute
| url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2891139/all-the-details-of-the-gerard-piqu-tribute
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

== Štatistiky ==

Počas profesionálnej kariéry odohral Piqué za Manchester United 23 súťažných zápasov a strelil dva góly. Počas hosťovania v Reale Zaragoza v sezóne 2006/2007 nastúpil na 28 súťažných zápasov a zaznamenal tri góly. Za FC Barcelona odohral 616 súťažných zápasov a strelil 52 gólov. Celkovo tak v klubových súťažiach nastúpil na 667 zápasov a strelil 57 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué
| url = https://www.worldfootball.net/player_summary/pique/
| vydavateľ = WorldFootball.net
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué, un central de llegenda
| url = https://files.fcf.cat/pdfs/noticies/1029836.pdf
| vydavateľ = Federació Catalana de Futbol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

Za Španielsko odohral 102 reprezentačných zápasov a strelil päť gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué
| url = https://rfef.es/es/selecciones/jugadores/gerard-pique
| vydavateľ = Real Federación Española de Fútbol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

Piqué reprezentoval Španielsko na viacerých mládežníckych úrovniach a v roku 2009 debutoval za A-mužstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Pique confirms international retirement
| url = https://ipt.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/2018russia/news/pique-confirms-international-retirement
| vydavateľ = FIFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

Bol súčasťou španielskeho tímu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta 2010]], kde Španielsko získalo titul majstra sveta. O dva roky neskôr sa predstavil aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvách Európy 2012]], ktoré Španielsko vyhralo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Pique confirms international retirement
| url = https://ipt.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/2018russia/news/pique-confirms-international-retirement
| vydavateľ = FIFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 po majstrovstvách sveta oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry. Celkovo za Španielsko odohral 102 zápasov a strelil päť gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué
| url = https://rfef.es/es/selecciones/jugador/gerard-pique
| vydavateľ = Real Federación Española de Fútbol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==

Piqué je zakladateľom a prezidentom futbalovej súťaže [[Kings League]], ktorá bola spustená v Barcelone v roku 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Kings League
| url = https://kingsleague.pro/en/about
| vydavateľ = Kings League
| vydavateľ = Kings League
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

V minulosti bol vo vzťahu so speváčkou [[Shakira|Shakirou]], s ktorou má dve deti.

== Iné aktivity ==

Piqué sa po ukončení futbalovej kariéry začal venovať aj ďalším podnikateľským aktivitám. V roku 2018 sa stal prezidentom klubu [[FC Andorra]], ktorý pod jeho vedením postupne postúpil do profesionálnych súťaží v Španielsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = History
| url = https://www.fcandorra.com/en/history
| vydavateľ = FC Andorra
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

V rozhovore pre Diario AS uviedol, že by sa v budúcnosti chcel stať trénerom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Gerard Piqué: &quot;I’m going to be a coach&quot;
| url = https://en.as.com/soccer/gerard-pique-im-going-to-be-a-coach-n/
| vydavateľ = Diario AS
| dátum prístupu = 2026-09-20
}}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia a úspechy ==

=== Manchester United ===

* [[Premier League]]: [[Premier League 2007/2008|2007/2008]]
* [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]]

=== FC Barcelona ===

* [[La Liga]]: 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016, 2017/2018, 2018/2019
* [[Copa del Rey]]: 2008/2009, 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018
* [[Liga majstrov UEFA]]: 2008/2009, 2010/2011, 2014/2015
* [[Superpohár UEFA]]: 2009, 2011, 2015
* [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]]: 2009, 2011, 2015
* [[Supercopa de España]]: 2009, 2010, 2011, 2013, 2016, 2018

=== Španielsko ===

* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]]
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Majstrovstvá Európy 2012]]

== Individuálne ocenenia ==

* člen [[FIFPro World XI]]: 2010, 2012, 2016
* člen [[UEFA Team of the Year]]: 2010, 2011, 2012, 2015, 2016

== Externé odkazy ==

* [https://rfef.es/es/selecciones/jugador/gerard-pique Gerard Piqué – profil na RFEF]
* [https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/players/2737/gerard-pique Gerard Piqué – FC Barcelona]

== Referencie ==

{{Referencie}}</text>
      <sha1>a3mtkdh9d6wgm1i714nx04agdul0jeo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371309</id>
      <parentid>8371290</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:58:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8371290|8371290]] používateľa [[Special:Contributions/SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[User talk:SlovakWikiEditor|diskusia]]) bola vrátená neodstraňujte prosím kategórie a šablóny</comment>
      <origin>8371309</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9474" sha1="2slfo6hm0y54vjre4i0wwz37a3ljnm9" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
|meno = Gerard Piqué
|foto = Gerard Piqué.jpg
|celé meno = Gerard Piqué i Bernabeu
|dátum narodenia = {{dnv|1987|2|2}}
|rodné mesto = [[Barcelona]]
|štát = [[Španielsko]]
|výška = 194 cm
|prezývka = 
|pozícia = Obranca
|súčasný klub = [[FC Barcelona]]
|klubové číslo = 3
|roky = 2004-2008&lt;br/&gt;2006-2007&lt;br/&gt;2008-
|kluby = [[Manchester United F.C.]]&lt;br /&gt;→ [[Real Zaragoza]] (hosť.)&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]
|zápasy(góly) = 12 (0)&lt;br/&gt;22 (2)&lt;br/&gt;298 (26)
|reprezentačné roky = 2006–2008&lt;br/&gt;2009-2018
|národné mužstvo=[[Španielske národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Španielsko U20]]&lt;br/&gt;[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
|reprezentačné zápasy(góly) =12 (1)&lt;br/&gt;102 (5)
|pkupdate = 7.2.2019
|nmupdate = 7.2.2019
}}

'''Gerard Piqué i Bernabeu''' (* [[2. február]] [[1987]], [[Barcelona]], [[Španielsko]]) je bývalý španielsky futbalista, ktorý hral ako stredný [[obranca]] v klube [[FC Barcelona]]. V roku 2004 opustil klub [[Manchester United FC]], kde pôsobil štyri roky. Piqué je jedným zo štyroch hráčov, ktorí vyhrali [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]] dva roky po sebe, každý rok s iným tímom. Piqué tiež zastupoval španielsky národný tím, ktorý vyhral na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta vo futbale 2010]]. Práve tam sa zoznámil so slávnou kolumbijskou speváčkou [[Shakira|Shakirou]], s ktorou tvorili pár. Spojila ich hymna majstrovstiev sveta &quot;Waka Waka (This Time for Africa)&quot;, kde Gerard účinkoval. Majú spolu dvoch synov.

Svoju kariéru ukončil dňa 5.11.2022 po zápase FC Barcelona vs Almería

== Kariéra v kluboch ==
=== Začiatky ===

Piqué začal svoju kariéru v tímoch mládeže FC Barcelona ako defenzívny [[záložník]], ale potom podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu s klubom [[Manchester United]].

=== Manchester United ===
Piqué debutoval za Manchester United v októbri [[2004]], keď Manchester zvíťazil 3:0. Svojimi výkonmi si, najmä v rezerve tímu, vybojoval novú zmluvu, ktorú podpísal vo februári roku 2005 (s platnosťou až do leta 2009). Piqué následne odišiel na 20-zápasové hosťovanie na [[Old Trafford]]. Dňa [[5. máj]]a [[2007]] klub oznámil, že Piqué zostane aj na nasledujúcu sezónu. Piquého návrat na Old Trafford mal byť na deväť ligových vystúpení počas sezóny [[FA Premier League 2007/08|2007 – 2008]]. Piqué skóroval hneď cez svoj prvý štart v Lige majstrov. Vyhrali 4:0 proti [[FK Dynamo Kyjev]]. Jeho druhý gól pre klub tiež prišiel v Lige majstrov s hlavičkou [[Nani]]ho, dňa [[12. decembra]] [[2007]].

=== Návrat do Barcelony ===
Dňa [[27. máj]]a [[2008]] Piqué podpísal štvorročnú zmluvu s Barcelonou. Prejavil radosť s jeho návratom do Barcelony (Piqué hral v Barcelone už za svojej detskej kariéry). Piqué strelil prvý gól pre Barcelonu v skupinovej fáze Ligy majstrov dňa [[26. novembra]] [[2008]]. Jeho druhý gól pre klub nasledoval o dva mesiace neskôr, dňa [[29. január]]a [[2009]], v [[Copa del Rey]] v zápase proti miestnym súperom Španielska. Strelil gól v 57. minúte a tak vyhrala Barcelona 3:2. Dňa 13. mája 2009 zdvihol svoju prvú trofej kariéry v Barcelone, keď pomohol svojmu klubu zvíťaziť 4:1 nad [[Athletic Bilbao]] v Copa Del Rey v konečnom znení súťaže. Prvýkrát hral proti svojmu starému klubu Manchestru United v roku [[2009]] vo finále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov]] [[27. máj]]a, ktoré Barcelona vyhrala 2:0. Dňa [[26. február]]a [[2010]] Piqué podpísal predĺženie zmluvy, ktoré ho bude udržiavať v Barcelone najmenej do leta [[2015]].

== Reprezentačná kariéra ==
[[6. októbra]] [[2009]] debutoval Piqué v [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielskej reprezentácii]] v zápase proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] v [[Sevilla|Seville]]. 

[[28. marca]] [[2009]] bol nominovaný na kvalifikačný zápas na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale 2010]] proti Turecku. V zápase strelil svoj prvý reprezentačný gól a zároveň víťazný. O štyri dni neskôr tak isto nastúpil na zápas proti Turecku. V tomto zápase nestrelil gól, ale jeho tím vyhral 2 – 1.

Bol nominovaný do základnej zostavy Španielska na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta]] v Južnej Afrike, kde tvoril obrannú dvojicu z [[Carles Puyol|Carlesom Puyolom]]. Na šampionáte odohral sedem zápasov vrátane [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Finále|finále]] proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]], ktoré Španielsko vyhralo 1 – 0 po predĺžení a získalo svoj prvý titul Majstra sveta. Zúčastnil sa tiež ME 2012 v Poľsku a na Ukrajine, kde Španielsko opäť slávilo triumf a obhájilo titul z ME 2008. 

=== Reprezentačné góly ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:100%&quot;
|+
! #!! Dátum!! Miesto!! Súper!! Na!! Výsledok!! Zápas
|-
| 1. || 28. marec 2009 || [[Madrid]], [[Španielsko]] || {{minivlajka|Turecko}} {{TUR|f}} || '''1''' – 0 || 1 – 0 || [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 5|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2010]]
|-
| 2. || 12. august 2009 || [[Skopje]], [[Severné Macedónsko]] || {{minivlajka|Severné Macedónsko}} {{MKD|f}} || 2 – '''2''' || 2 – 3 || priateľský
|-
| 3. || 5. september 2009 || [[La Coruña]], [[Španielsko]] || {{minivlajka|Belgicko}} {{BEL|f}} || '''3''' – 0 || 5 – 0 || [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 5|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2010]]
|-
| 4. || 14. október 2009 || [[Zenica]], [[Bosna a Hercegovina]] || {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} {{BIH|f}} || 0 – '''1''' || 2 – 5 || [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 5|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2010]]
|}

== Klubové štatistiky ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!rowspan=&quot;2&quot;|Klub
!rowspan=&quot;2&quot;|Sezóna
!colspan=&quot;2&quot;|Liga
!colspan=&quot;2&quot;|Pohár
!colspan=&quot;2&quot;|Ligový pohár
!colspan=&quot;2&quot;|Európske súťaže
!colspan=&quot;2&quot;|Ostatné súťaže
!colspan=&quot;2&quot;|Celkovo
|-
!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Manchester United F.C.|Manchester United]]
|[[FA Premier League 2004/05|2004/05]]
|0||0||1||0||1||0||1||0||0||0||3||0
|-
|[[FA Premier League 2005/06|2005/06]]
|3||0||2||0||2||0||0||0||0||0||7||0
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Real Zaragoza]] (hosť.)
|[[La Liga 2006/07|2006 – 07]]
|22||2||6||1||colspan=&quot;2&quot;|–||0||0||0||0||28||3
|-
!Celkovo
!22||2||6||1||colspan=&quot;2&quot;|–||0||0||0||0||28||3
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Manchester United F.C.|Manchester United]]
|[[FA Premier League 2007/08|2007/08]]
|9||0||0||0||1||0||3||2||0||0||13||2
|-
!Celkovo
!12!!0!!3!!0!!4!!0!!4!!2!!0!!0!!23!!2
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[FC Barcelona|Barcelona]]
|[[La Liga 2008/09|2008 – 09]]
|25||1||6||1||colspan=&quot;2&quot;|–||14||1||0||0||45||3
|-
|[[La Liga 2009/10|2009 – 10]]
|32||2||1||0||colspan=&quot;2&quot;|–||11||2||5||0||49||4
|-
|[[La Liga 2010/2011|2010 – 11]]
|16||1||4||0||colspan=&quot;2&quot;|–||6||0||1||0||27||1
|-
!Celkovo
!73!!4!!11!!1!!colspan=&quot;2&quot;|–!!31!!3!!6!!0!!121!!8
|-
!colspan=&quot;2&quot;|Celkovo v kariére
!107!!6!!20!!2!!4!!0!!35!!5!!6!!0!!172!!13
|}

== Trofeje ==
=== Klubové ===
;Manchester United
* '''[[FA Premier League|Anglická liga]]: (1)''' [[FA Premier League 2007/2008|2007 – 08]]
* '''[[Football League Cup|Anglický ligový pohár]]: (1) ''' [[Football League Cup 2005 – 06|2005 – 06]]
* '''[[FA Community Shield|Anglický superpohár]]: (1)''' [[FA Community Shield 2007|2007]]
* '''[[Liga majstrov UEFA]]: (1)''' [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/08]]

;Barcelona
* '''[[La Liga|Španielska liga]]: (2)''' [[La Liga 2008 – 09|2008 – 09]], [[La Liga 2009 – 10|2009 – 10]]
* '''[[Copa del Rey|Španielsky pohár]]: (1)''' [[Copa del Rey 2008 – 09|2008 – 09]]
* '''[[Supercopa de España|Španielsky Superpohár]]: (1)''' [[Supercopa de España 2009|2009]]
* '''[[Liga majstrov UEFA]]: (1)''' [[Liga majstrov UEFA 2008/09|2008/09]]
* '''[[Európsky Superpohár]]: (1)''' [[Európsky Superpohár 2009|2009]]
* '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]]: (1)''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|2009]]

=== Reprezentačné ===
* '''[[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]: (1)''' [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]
* '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]: (1)''' [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]

=== Individuálne ===
* [[FIFPro]] (zostava): 2010
* [[Tím roka UEFA]]: 2010

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Gerard Piqué}}


{{Futbalisti FC Barcelona}}{{Španielske národné mužstvo na MS 2010}}{{Španielske národné mužstvo na ME 2012}}{{Španielske národné mužstvo na MS 2014}}{{Španielske národné mužstvo na MS 2018}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Piqué, Gerard}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Osobnosti z Barcelony]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]</text>
      <sha1>2slfo6hm0y54vjre4i0wwz37a3ljnm9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Uccle</title>
    <ns>0</ns>
    <id>340930</id>
    <revision>
      <id>8371475</id>
      <parentid>7625004</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:41:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371475</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1424" sha1="qkj99wav7gz2ii55k2szfpxt6t5gk3y" xml:space="preserve">{{Infobox Belgická obec
|názov=Uccle
|status=obec
|obrázok=Uccle01.1777.jpg
|názov2=Uccle
|jazyk.zkratka2=fra
|názov3=Ukkel
|jazyk.zkratka3=nld
|popis obrázku=Mapa z roku 1777
|vlajka=Flag of Uccle.svg
|erb =Uccle Blason.svg
|mapa obce v provincii=Uccle Brussels-Capital Belgium Map.svg
|región=[[Región Brusel-hlavné mesto|Brusel-hl. mesto]]
|vlajka regiónu=Flag of the Brussels-Capital Region (1991–2015).svg
|spoločenstvo=[[Francúzske spoločenstvo Belgicka|Francúzske]]
|spoločenstvo2=[[Flámske spoločenstvo Belgicka|Flámske]] 
|vlajka komunity=Flag_of_Wallonia.svg
|vlajka komunity2=Flag_of_Flanders.svg  
|okres=Brusel - hlavné mesto
|šírka_stupne=50
|šírka_minuty=48
|dlžka_stupne=4
|dlžka_minuty=20
|nis=21016
|psč=1180
|telefón=02
|web=www.uccle.be
}}

'''Uccle''' je obec v [[Región Brusel-hlavné mesto|Bruselskom regióne]]. 

== Obyvateľstvo ==
Uccle má približne 77 589 obyvateľov (2010)&lt;ref&gt;[http://statbel.fgov.be/fr/statistiques/chiffres/population/structure/residence/index.jsp Štruktúra obyvateľstva]&lt;/ref&gt;. 

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Uccle}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.uccle.be/ Oficiálne stránky obce] {{Webarchive|url=http://arquivo.pt/wayback/20141204015045/http://www.uccle.be/ |date=2014-12-04 }}

{{Región Brusel - hlavné mesto}} 
{{Portál|Belgicko|Belgický}}

[[Kategória:Obce v Belgicku]]</text>
      <sha1>qkj99wav7gz2ii55k2szfpxt6t5gk3y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Una</title>
    <ns>0</ns>
    <id>352040</id>
    <revision>
      <id>8371245</id>
      <parentid>6380237</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:31:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */</comment>
      <origin>8371245</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3828" sha1="gdy7okpl8khlp7iimav2b30lz529fyv" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Una
| other_name         = 
| category           = rieka
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Una, úsek pod Bihaćem.jpg
| image_caption      = Tok rieky pri Bihači
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Bosna a Hercegovina
| country1           = Chorvátsko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Balkánsky polostrov|Balkán]]
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source             = Jadovnik (Dináre)
| source_type        = Prameň
| source_location    = 
| source_region      = 
| source_elevation   = 
| source_lat_d       = 
| source_lat_m       = 
| source_lat_s       = 
| source_lat_NS      = 
| source_long_d      = 
| source_long_m      = 
| source_long_s      = 
| source_long_EW     = 
| source1            = 
| source1_location   = 
| source1_region     = 
| mouth              = [[Sáva (rieka)|Sáva]]
| mouth_location     = 
| mouth_elevation    = 85
| mouth_lat_d        = 45.2696
| mouth_long_d       = 16.9182
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 212
| width              = 
| depth              = 
| watershed          = 10400
| discharge          = 200
| discharge_location = 
| discharge_max      = 
| discharge_min      = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha ústia rieky
| map_locator        = Chorvátsko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = River Una (Sava)
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Una''' ({{srp|Уна}}) je [[rieka]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], pričom časťou toku tvorí ich hranicu. Pramení v oblasti ''Jadovnik'' v [[Dináre|Dinárskych horách]] a po {{km|212|m}} dlhej púti [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Sáva (rieka)|Sávy]]. Rieka s povodím {{km2|10400}} bola pomenovaná už [[Staroveký Rím|Rimanmi]] a pre čistú, azúrovo priezračnú vodu ju mnohí súčasníci považujú za najkrajšiu európsku rieku{{chýba citácia}}. 

== Opis toku ==
Na svojom toku vytvára mnohé pereje a vodopády a z veľkej časti preteká neobývanou krajinou. Popri toku sú dodnes viditeľné pozostatky vojny v podobe vypálených a zničených obydlí a nefungujúcej železnice. Za osadou Celje sa nachádzajú impozantné, {{m|17|m}} vysoké a {{m|50|m}} široké vodopády ''Štbački Buk'', od ktorých rieka pokračuje kaňonom, vyhľadávaným vodákmi z celého sveta. Po opustení kaňonu sa tok dostáva do otvorenej krajiny a v husto obývanej oblasti miest Ripač a [[Bihać]] vytvára meandre. Nasleduje ďalší [[kaňon]] Grmuša, za ktorým sa úplne mení doterajší horský charakter Uny, ktorá sa mení na nížinnú rieku, pomaly sa vinúcu krajinou k sútoku so Sávou pri meste ''Jasenovac''.

=== Prítoky ===
* [[Unac (prítok Uny)|Unac]]
* Sana
* Klokot
* Krušnica

=== Vodný režim ===
Vodný režim Uny má snehovo dažďový charakter s najvyššími prietokmi na jar. Časté sú i jesenné dažďami spôsobené povodne, kedy sa prietok nezriedka zvýši nad {{m3|1000}}/s. Ten priemerný ročný dosahuje v ústí {{m3|200}}/s., čo umožňuje plavbu menších lodí na jej dolnom toku.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:River Una (Sava)}}

== Zdroje ==
* {{preklad|cs|Una|6390728}}

[[Kategória:Rieky v Chorvátsku]]
[[Kategória:Rieky v Bosne a Hercegovine]]</text>
      <sha1>gdy7okpl8khlp7iimav2b30lz529fyv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>HC Nové Zámky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>379683</id>
    <revision>
      <id>8371429</id>
      <parentid>8358330</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:17:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jacoob75</username>
        <id>284292</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371429</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="38602" sha1="2eppqczsq1vu3518btc5azuvan2yc80" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox bordered&quot; cellpadding=&quot;4&quot; style=&quot;font-size: 90%; width: 20em;&quot;
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''HC Nové Zámky'''
|-
| colspan=&quot;2&quot; |
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''Klubové údaje'''
|-
|| '''Založenie''' || 2011 (pôvodný 1965)
|-
|| '''Klubové farby''' || zelená, biela, čierna&lt;br /&gt;{{colorbox|green}} {{colorbox|white}} {{colorbox|black}}
|-
||'''Prezývka'''|| Býci
|-
|| '''Liga''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[TIPOS Slovenská hokejová liga]]
|-
|| '''Prezident klubu''' ||Ing. František Sucharda
|- 
|'''Generálny manažér''' || {{minivlajka|Slovensko}}[[Patrik Koči]]
|- 
|'''Tréner'''|| [[Juraj Štefanka]]
|-
|'''Asistent trénera'''|| [[Stanislav Petrík]]
|-
|'''Tréner brankárov'''|| -
|-
|'''Kapitán'''|| -
|-
|'''Asistenti kapitána'''|| -

|-
|| '''Adresa''' || Nitrianska 13
940 01 [[Nové Zámky]]
|-
|| '''Kontakt''' || tel: +421 35 6426058 
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''Štadión'''
|-  
| colspan=&quot;2&quot; |
|-
|| '''Názov''' || Zimný štadión Nové Zámky
|-
|| '''Adresa''' || Športová 1
940 64 [[Nové Zámky]]
|-
|| '''Kapacita''' || 4 500 divákov (2000 miest na sedenie)  
|-
|| '''Stav''' || zastrešený
|- 
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''Internet'''
|-
|valign=&quot;top&quot; | Homepage || colspan=&quot;2&quot; | [http://hcnovezamky.eu hcnovezamky.eu]
|-
|valign=&quot;top&quot; | Facebook || colspan=&quot;2&quot; | [https://www.facebook.com/HockeyClubNoveZamky HC Nové Zámky]
|-
|valign=&quot;top&quot; |E-Mail || colspan=&quot;2&quot; | [mailto:nz.zimnystadion@gmail.com nz.zimnystadion@gmail.com]
|}
'''HC Nové Zámky''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Ľadový hokej|hokejový]] klub v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], ktorý bol v rokoch 2016-2025 pravidelným účastníkom najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - [[Tipos extraliga]].

Predošlé názvy klubu boli: Ice Tigers Nové Zámky, HC Mikron Nové Zámky.

== História ==
Na jar 2011 vznikol nový hokejový klub HC Nové Zámky s.r.o., ktorý zastrešuje seniorský hokej v Nových Zámkoch a úzko spolupracuje pri výchove mládeže v združenom klube [[HK Lokomotíva Nové Zámky]]. HC Nové Zámky sa v roku 2011 uchádzali o účasť v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] administratívnym krokom, odkúpením licencie od MHK Dolný Kubín, čo zo začiatku riadiaci orgán akceptoval, no vo finálnej fáze riadiaci orgán bezprecedentne zamietol vstup Nových Zámkov do [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]].

Následne sa klub na základe povolenia [[Slovenský zväz ľadového hokeja|SZĽH]] prihlásil do medzinárodnej [[MOL Liga|MOL ligy]]. Hneď v prvej sezóne sa Nové Zámky prebojovali do semifinále, kde však prehrali s klubom [[HSC Csíkszereda]]. Nasledujúcu sezónu 2013/14 sa už HC Nové Zámky stali víťazom [[MOL Liga|MOL Ligy]]. V sezóne 2014/15 sa opäť prebojovali do finále, kde však nestačili na [[Miskolci JJSE]].

HC Nové Zámky pôsobili aj [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejovej lige]], ktorú v sezóne 2014/15 vyhrali. Po splnení štandardných podmienok v sezóne 2015/16 nahradili v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]]  klub [[HC Prievidza|MŠHK Prievidza]], ktorý sa zo súťaže k 26. novembru 2014 odhlásil a bol považovaný za zostupujúce mužstvo. V sezóne 2015/16 klub opustil MOL ligu a začal hrať 1. hokejovú ligu na Slovensku.

Ako nováčik v sezóne 2015/16 obsadili  HC Nové Zámky pod vedením [[Miroslav Chudý|Miroslava Chudého]] a [[Jaroslav Török|Jaroslava Töröka]] v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] po základnej časti druhé miesto so ziskom 90 bodov. V prvom kole play-off triumfovali nad [[HC Dukla Senica]] 3:1 na zápasy a v semifinále narazili na [[MHK 32 Liptovský Mikuláš]]. Cez Liptovský Mikuláš prešli hľadko, 3:0 na zápasy a s istotou účasti v baráži o [[Tipsport liga|Tipsport Ligu]] vo finále vyzvali [[HC 46 Bardejov]]. Vo finálovej sérii triumfovali 3:2 na zápasy a stali sa víťazom [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] v sezóne 2015/16.

Postupom do finále [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] si Novozámčania zabezpečili postup do play-out (baráže) [[Tipsport liga 2015/2016|Tipsport Ligy 2015/16]]. Spolu s HC Nové Zámky sa v play-out predstavil aj ich finálový súper, [[HC 46 Bardejov]] a deviate mužstvo Tipsport Ligy, [[ŠHK 37 Piešťany]]. [[HK 36 Skalica]] sa z Tipsport Ligy odhlásila a tak sa play-out odohralo s tromi mužstvami. Tabuľku play-out ovládli HC Nové Zámky so ziskom 13 bodov a stali sa prvým postupujúcim do [[Tipsport liga 2016/2017|Tipsport Ligy 2016/17]]. Na druhom, postupovom mieste sa umiestnili s 12 bodmi [[ŠHK 37 Piešťany]] a na poslednom, nepostupovom mieste s 11 bodmi [[HC 46 Bardejov]].

V sezóne [[Tipsport liga 2016/2017|Tipsport ligy 2016/17]] boli HC Nové Zámky nováčikom spolu so staronovým účastníkom [[MHK 32 Liptovský Mikuláš]], ktorý sa vrátil po 6 sezónach v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] do najvyššej súťaže, po odkúpení licencie od tímu [[ŠHK 37 Piešťany]]. HC Nové Zámky vo svojej prvej sezóne postúpili do playoff z 8. miesta, kde sa v štvrťfinále stretli proti víťazovi základnej časti - HC '05 Banská Bystrica. V 4. zápase série sa Novým Zámkom podarilo vyhrať prvýkrát zápas v play-off (výsledkom 3:2), ale ani to nestačilo na neskoršieho majstra celej ligy Banskú Bystricu, ktorá Nové Zámky porazila celkovo 4:1 na zápasy. Ďalšiu sezónu [[Tipsport liga 2017/2018|17/18]] HC Nové Zámky opäť postúpili do playoff z 8. miesta, avšak tentokrát vo štvrťfinále nestačili na svojho krajského rivala z [[HK Nitra|Nitry]], ktorý ich porazil 4:0 na zápasy. V ďalšej sezóne [[Tipsport liga 2018/2019|18/19]] (po zmene formátu ligy) sa Nové Zámky dlho držali v prvej šestke avšak po prehre v rozhodujúcom zápase s [[HK Dukla Trenčín|Duklou Trenčín]] si nakoniec zahrali osemfinále proti tímu [[HC 07 Detva]], ktorý ich porazil 3:1 na zápasy. V ďalšej sezóne - [[Tipsport liga 2019/2020|19/20]] sa Novým Zámkom, v historicky prvom zápase proti [[HC Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]], ktorý sa po 7 rokoch v [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] vrátil do najvyššej slovenskej súťaže, podarilo vyhrať 6:7 na [[Zimný štadión Ondreja Nepelu|zimnom štadióne Ondreja Nepelu]]. Sezóna sa však skončila predčasne kvôli pandémii koronavírusu. 

Pred sezónou [[Tipos extraliga 2020/2021|20/21]], ktorá bola opäť poznačená koronavírusom, sa HC Nové Zámky účastnili Tipsport Kaufland Cupu, kde hrali v skupine s tímami [[HC Slovan Bratislava]], [[HK Nitra]] a [[HK Skalica]], kde Nové Zámky skončili na nepostupovom 3. mieste. A práve po zápase s tímom [[HK Skalica]] sa hráči tímu HC Nové Zámky ako jeden z prvých slovenských tímov nakazili koronavírusom pre ktorý začali sezónu neskoršie. Aj napriek covidu sa Novým Zámkom darilo a držali sa dlho na prvom mieste, ale po sérii prehier skončili na 9. mieste, kde si po 2 rokoch zahrali opäť osemfinále, tentokrát proti osemnásobnému majstrovi Slovenska [[HC Košice]], ktoré Nové Zámky porazili 3:1 na zápasy a po 3 rokoch sa predstavili vo štvrťfinále proti víťazovi základnej časti - [[HKm Zvolen]], ktorý ich porazil 4:0 na zápasy. V ďalšej sezóne [[Tipos extraliga 2021/2022|21/22]] sa Nové Zámky umiestnili na nepostupovom 11. mieste, ale vyhli sa baráži. Sezóna [[Tipos extraliga 2022/2023|22/23]] bola zatiaľ pre HC Nové Zámky najvydarenejšia. Ako v sezóne [[Tipos extraliga 2020/2021|20/21]] sa Nové Zámky dlho držali na prvom mieste, ale po sérii neúspešných zápasov sa Zámky nakoniec udržali v prvej šestke a postúpili po 4-krát do štvrťfinále, kde sa opäť stretli s tímom [[HKm Zvolen]], ktorý ich opäť porazil tentokrát 4:1 na zápasy. Zámky sa nakoniec ocitli na celkovom 7. mieste. V sezóne [[Tipos extraliga 2023/2024|23/24]] skončili na nepostupovom 11. mieste, kde skončili s 58 bodmi a mali 6 bodovú stratu na 10. miesto.

Sezóna [[Tipos extraliga 2024/2025|24/25]] bola pre klub najhoršia. Od začiatku sa klubu nedarilo, v prvom a štvrtom kole prehrali s gólovým rozdielom, no v šiestom kole prehrali s [[HK Nitra|Nitrou]] 1:6. Následne vyhrali so [[HC Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]] 2:0 a so [[HK Spišská Nová Ves|Spišskou Novou Vsou]] 8:5, no prestalo sa im dariť do Vianoc, kde vyhrali s [[HC MONACObet Banská Bystrica|Banskou Bystricou]] 4:0 a s [[HK Nitra|Nitrou]] 8:1. Novým Zámkom sa napriek tomu nepodarilo sa dostať aspoň na 11. miesto a vyhrali z 54 zápasov iba 8-krát, začo získali iba 29 bodov. Stratu na 11. miesto mali až 30 bodov. Dlho bola budúcnosť klubu nejasná. Či sa bude hrať [[TIPOS Slovenská hokejová liga|TIPOSSHL]], maďarskú [[MOL Liga|MOL ligu]] alebo skončí hokej dlho nebolo známe, no nakoniec sa klub rozhodol hrať [[TIPOS Slovenská hokejová liga|TIPOSSHL]] 1. hokejovú ligu.

== Športové úspechy ==
* 2013/14 - Majster [[MOL Liga|MOL Ligy]]
* 2014/15 - Vicemajster [[MOL Liga|MOL Ligy]]
* 2014/15 - Víťaz základnej časti 2. hokejovej ligy skupiny A (západ)
* 2014/15 - Celkový víťaz 2. hokejovej ligy
* 2015/16 - Víťaz [[1. hokejová liga SR 2015/2016|1. hokejovej ligy]]
* 2015/16 - Postup do [[Tipsport liga|Tipsport Ligy]]
* 2018 - Víťaz Vyšehradského pohára
* 2020/21 - Postup do štvrťfinále [[Tipos extraliga |Tipos extraligy]] v predkole cez súpera [[HC Košice]]

== Celkové umiestnenia v jednotlivých sezónach ==

=== {{minivlajka|Maďarsko}} {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Rumunsko}} MOL Liga  ===
* '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] 2013/14
* '''2. miesto:''' [[Súbor:Med 2.png]] 2014/15
* '''4. miesto:''' 2012/13

=== {{minivlajka|Slovensko}} 2. hokejová liga ===
* '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] 2014/15
* '''6. miesto:''' 2011/12, 2013/14
* '''7. miesto:''' 2012/13

=== {{minivlajka|Slovensko}} 1. hokejová liga SR ===
* '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] 2015/16
* '''7. miesto:''' 2025/26

=== {{minivlajka|Slovensko}} Play-out Extraligy ===
* '''1. miesto:''' postup do Tipsport Ligy 2015/16

=== {{minivlajka|Slovensko}} Extraliga ===
* '''7.miesto:''' 2022/23
* '''8.miesto:''' 2016/17, 2017/18, 2020/21
* '''9.miesto:''' 2018/19
* '''11.miesto:''' 2019/20, 2021/22, 2023/24
* '''12. miesto:''' 2024/25

== Účinkovanie na ligovej scéne ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Maďarsko}} MOL liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[MOL Liga 2012/2013|2012/13]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| '''4.''' miesto
| 48
| '''85'''
| '''Semifinále''' (prehra 0:3 séria) {{minivlajka|Rumunsko}} [[SC Csíkszereda]])
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[MOL Liga liga 2013/2014|2013/14]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| '''2.''' miesto
| 48
| '''90'''
| '''Finále''' (výhra 4:2 séria) {{minivlajka|Rumunsko}} [[ASC Corona Brašov]]
| [[Súbor:Med 1.png]] Zlato
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[MOL Liga 2014/2015|2014/15]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| '''3.''' miesto
| 42
| '''76'''
| '''Finále''' (prehra 0:4 séria) {{minivlajka|Maďarsko}} [[DVTK Jegesmedvék]]
| [[Súbor:Med 2.png]] Striebro
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská 2. hokejová liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2011/2012|2011/12]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''6.''' miesto (skupina A)
| 18
| '''22'''
|
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2012/2013|2012/13]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''7.''' miesto (skupina A)
| 24
| '''16'''
|
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2013/2014|2013/14]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''6.''' miesto (skupina A) 
| 21
| '''28'''
|
| 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2014/2015|2014/15]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''1.''' miesto (skupina A)
| 24
| '''63'''
| '''Baráž o postup''' (výhra 2:1 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[MHK Humenné]]
| [[Súbor:Med 1.png]] Zlato
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská 1. hokejová liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/16]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}}[[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| '''2.''' miesto
| 41
| '''90'''
| '''Finále''' (výhra 3:2 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 46 Bardejov]]
| [[Súbor:Med 1.png]] Zlato
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[TIPOS Slovenská hokejová liga 2024/2025|2025/26]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}}[[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| '''7.''' miesto
| 46
| '''73'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 0:3) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 19 Humenné]]
| 
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''8.''' miesto 
| 56
| '''74'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 1:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC ’05 Banská Bystrica]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''8.''' miesto
| 56
| '''60'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 0:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}}[[HK Nitra]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''7.''' miesto 
| 57 
| '''92'''
|'''Predkolo''' (prehra 1:3 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 07 Detva]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''11.''' miesto
| 55
| '''59'''
| (nedohrané)
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''9.''' miesto 
| 50
| '''61'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 0:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HKM Zvolen]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''11.''' miesto
| 50 
| '''53'''
| -
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''6.''' miesto 
| 50
| '''77'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 1:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HKM Zvolen]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''11.''' miesto 
| 50
| '''58'''
| -
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
|'''12.''' miesto
|54
| '''29'''
| -
|
|}

== Účinkovanie v domácich pohároch ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4|{{flagicon|Slovensko}} Tipsport Kaufland Cup
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Ročník
! Skupina
! Pozícia
! Umiestnenie
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2020
| B
| 3. miesto
| 
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4|{{flagicon|Slovensko}} JOJ Šport Slovenský Pohár
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Ročník
! Skupina
! Pozícia
! Umiestnenie
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2023
| C
| 2. miesto
| 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2025
| -
| -
| Osemfinále
|}

==Návštevnosť divákov v jednotlivých sezónach==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Domáce Zápasy
! Priemerná návštevnosť
! Najnižšia návštevnosť
! Najvyššia návštevnosť
! Celková Návštevnosť
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]]
| 30
| 1 346.1
| 567
| 3 826
| '''40 383'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]]
| 30
| 1 157.1
| 528
| 1 945
| '''34 714'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]]
| 30
| 1 307.6
| 523
| 2 165
| '''39 228'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]]
| 27
| 1 107.2
| 758
| 2 237
| '''29 895'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21*]] 
| -
| -
| -
| -
| - 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22**]]
| 18 (25)
| 1 201.4
| 750
| 1 865
| '''20 625'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]]
| 27
| 2 420.6
| 1 053
| 3 826
| '''65 356'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] 
| 25
| 1 970.4
| 1 247
| 3 046
| '''49 259'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] 
| 27
| 1 199.4
| 290
| 2 412
| '''32 383'''
|}
* sezóna [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]] bola celá odohraná bez divákov v dôsledku [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie Covid-19]].
** sezóna [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] bola ovplyvnená  [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou Covid-19]]. 18 zápasov bolo odohratých bez diváckeho obmedzenia, 5 zápasov bez prítomnosti divákov a 2 zápasy s maximalnou kapacitou 100 ľudí (bez započítania do priemeru).

===Rekordné návštevnosti===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Poradie
! Dátum
! Domáci
! Výsledok
! Hostia
! Návštevnosť 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 1.
| 14.10.2016
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 3:4sn 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 826'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2.
| 28.12.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 6:3 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava]]
| '''3 826'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 3.
| 30.10.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 4:3 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HKM Zvolen]]
| '''3 568'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 4.
| 21.10.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 5:0
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava]]
| '''3 498'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 5.
| 29.01.2023
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 1:3 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 425'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 6.
| 23.10.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 8:1 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 367'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 7.
| 04.01.2023
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 1:2 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 216'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 8.
| 30.12.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 3:2
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Dukla Trenčín]]
| '''3 172'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 9.
| 01.04.2016
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 8:4 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[ŠHK 37 Piešťany]]
| '''3 128'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 10.
| 27.10.2023
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 2:3sn
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 046'''
|}

== Produktivita lídrov v jednotlivých sezónach ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Najlepší strelec
! Góly
! Najproduktívnejší hráč 
! Body
|-
| [[MOL Liga 2012/2013|2012/2013]]
| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Martin Uhnák
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''20'''
| {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štefanka
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''53'''
|-
| [[MOL Liga 2013/2014|2013/2014]]
| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Erik Weissmann
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''25'''
| {{minivlajka|Slovensko}} Erik Weissmann
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''65'''
|-
| [[MOL Liga 2014/2015|2014/2015]]
| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Juraj Faith 
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''27'''
| {{minivlajka|Slovensko}} Juraj Faith
| style=&quot;text-align:center&quot;|'''56'''
|-
| [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/2016]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| {{minivlajka|Česko}} Albín Podstavek
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''25'''
| {{minivlajka|Česko}} Albín Podstavek
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''65'''
|-
| [[Tipsport liga 2016/2017|2016/2017]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Matej Paulovič
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''15'''
| {{minivlajka|Fínsko}} Ossi Saarinen
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''36'''
|-
| [[Tipsport liga 2017/2018|2017/2018]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Eduard Šimun
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''18'''
| {{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''34'''
|-
| [[Tipsport liga 2018/2019|2018/2019]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''20'''
| {{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''38'''
|-
| [[Tipsport liga 2019/2020|2019/2020]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Václav Stupka
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''22'''
| {{minivlajka|Česko}} Tomáš Pospíšil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''42'''
|-
|[[Tipos extraliga 2020/2021|2020/2021]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Fínsko}} Janne Seppänen
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''14'''
| {{minivlajka|Fínsko}} Janne Seppänen
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''34'''
|-
| [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/2022]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''23'''
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''44'''
|-
| [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/2023]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''31'''
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''55'''
|-
| [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/2024]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Troy Loggins
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''21'''
| {{minivlajka|Kanada}} Marc-Olivier Roy
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''37'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/2025]]
| rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Kanada}} Christian Thomas 
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center&quot; | '''14'''
| rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Kanada}} Jayce Hawryluk 
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center&quot; | '''27'''
|-
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} William Rapuzzi
|-
| [[TIPOS Slovenská hokejová liga 2025/2026|2025/2026]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| {{minivlajka|Kanada}} Justin Paul
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''19'''
| {{minivlajka|Kanada}} Justin Paul
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''55'''
|}

== Historické tabulky lídrov všetkých čias ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
| colspan=&quot;6&quot; |{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Maďarsko}} Maďarská liga (2012-2015)
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Poradie
! Meno
! Perióda sezón
! Zápasy
! Góly/Asistencie
! Body
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Martin Frolík
| 2013-2015
| 97
| 42/63
| '''105'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Erik Čaládi
| 2012-2015
| 116
| 53/49
| '''102'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Albín Podstavek
| 2013-2015
| 94
| 36/63
| '''99'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štefanka
| 2012-2015
| 119
| 24/75
| '''99'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 5.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Erik Weissmann
| 2013-2015
| 72
| 36/50
| '''86'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 6.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Marek Uram
| 2013-2015
| 64
| 27/52
| '''79'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 7.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Pavel Kowalczyk
| 2013-2015
| 97
| 22/55
| '''77'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 8.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Ondrej Štefanka
| 2012-2015
| 157
| 27/49
| '''76'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 9.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Martin Uhnák
| 2012-2015
| 106
| 27/39
| '''66'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 10.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Juraj Faith
| 2014-2015
| 49
| 27/29
| '''56'''
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
| colspan=&quot;6&quot; |{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská liga (2016-2025)
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Poradie
! Meno
! Perióda sezón
! Zápasy
! Góly/Asistencie
! Body
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| 2021-2023
| 104
| 54/45
| '''99'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Patrik Števuliak
| 2019-2024
| 207
| 37/58
| '''95'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Juraj Jurík
| 2018-2021
| 161
| 28/52
| '''80'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Filip Bajtek
| 2018-2021
| 143
| 30/45
| '''75'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 5.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Richard Ondrušek
| 2017-2025
| 360
| 34/39
| '''73'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 6.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Tomáš Pospíšil
| 2018-2020
| 72
| 32/40
| '''72'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 7.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Austin Farley
| 2021-2024
| 88
| 28/44
| '''72'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 8.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| 2017-2019
| 120
| 32/40
| '''72'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 9.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Mike Lee
| 2022-2024
| 94
| 16/48
| '''64'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 10.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Václav Stupka
| 2019-2024
| 89
| 35/25
| '''60'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 11.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Branislav Fábry
| 2016-2020
| 236
| 22/36
| '''58'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 12.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Mikúš
| 2022-2024
| 96
| 30/27
| '''57'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 13.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Ben Johnson
| 2022-2024
| 88
| 21/33
| '''54'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 14.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Patrik Rogoň
| 2018-2021
| 167
| 23/28
| '''51'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 15.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Eduard Šimun
| 2017-2019
| 82
| 26/22
| '''48'''
|}

== Súpiska sezóny 2026/2027 ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left; text-align:center&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4| Hráči
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Pozícia
! Národ.
! Meno
! Narodenie
|-align=center
| rowspan=&quot;2&quot; | Brankári
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Jozef Hamran
| 2006
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Michal Dubek
| 2005
|-align=center
| rowspan=&quot;9&quot; | Obrancovia
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Martin Knižka 
| 2001
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Karol Korím 
| 1993
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Zdenko Sedlák
| 2002
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Áron Mészáros 
| 2006
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Michal Roman
| 1997
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Peter Novajovský
| 1989
|-align=center
| {{minivlajka|Fínsko}}
| align=left | Kalle Maalahti
| 1991
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Michal Chatrnúch 
| 2000
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Shawn Lalonde
| 1990
|-align=center
| rowspan=&quot;14&quot; | Útočníci
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Jayce Hawryluk 
| 1999
|-align=center
| {{minivlajka|USA}}
| align=left | William Rapuzzi 
| 1999
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Jakub Linet 
| 1990
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Nick Ritchie
| 1995
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Lukáš Handlovský 
| 1986
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Richard Ondrušek
| 1997
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Christian Thomas 
| 1998
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Maxim Golod 
| 2000
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Adam Lapšanský 
| 1990
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Hugo Kováč
| 2000
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Alex Géci
| 2003
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Marek Slovák 
| 1988
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Dominik Jendek 
| 2001
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Jakub Ružek 
| 2004
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left; text-align:center&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4| Realizačný tím
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Pozícia
! Národ.
! Meno
! Narodenie
|-align=center
| Hlavný tréner
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Juraj Štefanka
| 1971
|- align=&quot;center&quot;
| Asistent trénera
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=&quot;left&quot; | Stanislav Petrík
| 1977
|}

== Slávni a Známi hráči pôsobiaci v klube ==
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Chovan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Karol Križan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Branislav Konrád]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Tomek]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Kužela]] (člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|Siene slávy slovenského hokeja]] od roku 2004)
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Bukovinský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hejčík]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Miklošovič]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Ölvecký]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Andrej Kudrna]]
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Vladimirs Mamonovs]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Kolník]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Barinka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Uram]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Erik Weissmann]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Faith]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Chrenko]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Gergő Nagy]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Štefanka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ondrej Štefanka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Hurtaj]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Dubec]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Martin Frolík]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Albín Podstavek]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Kowalczyk]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Uhnák]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Erik Čaládi]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Chovan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Zlocha ml.]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Michal Hudec]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Novák]]
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Johannes Reichel]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Svoboda]]
* {{minivlajka|Švédsko}} [[Joakim Lundström]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Kytnár]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Matej Paulovič]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Ossi Saarinen]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Kamil Brabenec]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Rastislav Špirko]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Ordzovenský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Václav Stupka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Branislav Fábry]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Lantoši]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Henrich Ručkay]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Jakub Ručkay]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Andrej Košarištan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Jurík]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Pospíšil]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Adam Zbořil]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Graeme Clarke]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Brandt Clarke]] (2021 [[Vstupný draft NHL|Vstupný draft NHL]] 8. miesto Los Angeles Kings)
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Henri Kiviaho]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Janne Seppänen]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Majdan]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Chris Langkow]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Kozák]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Robby Jackson]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Austin Farley]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Ben Johnson]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Mike Lee]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Kantor]]
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Roberts Mamčics]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Bezúch]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Šišovský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Adam Lapšanský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Mikúš]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Mikúš]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Mišiak]] (2023 [[Vstupný draft NHL|Vstupný draft NHL]] 55. miesto Chicago Blackhawks)
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Troy Loggins]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Marc-Olivier Roy]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Handlovský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Slovák]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Kalle Maalahti]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Nathan Beaulieu]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Christian Thomas]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[William Rapuzzi]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Nick Ritchie]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Shawn Lalonde]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Christopher Gibson]]

== Známi tréneri pôsobiaci v klube ==

* {{minivlajka|Česko}} [[Ladislav Lubina]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Spišák]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Hurtaj]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Chudý]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Štefan Mikeš]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Jančuška]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Mosnár]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Gergely Majoross]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Karri Kivi]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Holaň]]
* Clark Donatelli 

== Pozri aj ==

* [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]
* [[Tipos extraliga]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.hcnovezamky.eu Oficiálna stránka HC Nové Zámky]

{{Hokejové kluby na Slovensku}}

[[Kategória:Šport v Nových Zámkoch]]
[[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Nové Zámky, HC MIKRON]]
[[Kategória:MOL Liga|HC MIKRON]]</text>
      <sha1>2eppqczsq1vu3518btc5azuvan2yc80</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371430</id>
      <parentid>8371429</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:19:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jacoob75</username>
        <id>284292</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371430</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="38611" sha1="rkr0s9k4y79dwwmpc34zvji7b4bcjmd" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox bordered&quot; cellpadding=&quot;4&quot; style=&quot;font-size: 90%; width: 20em;&quot;
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''HC Nové Zámky'''
|-
| colspan=&quot;2&quot; |
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''Klubové údaje'''
|-
|| '''Založenie''' || 2011 (pôvodný 1965)
|-
|| '''Klubové farby''' || zelená, biela, čierna&lt;br /&gt;{{colorbox|green}} {{colorbox|white}} {{colorbox|black}}
|-
||'''Prezývka'''|| Býci
|-
|| '''Liga''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[TIPOS Slovenská hokejová liga]]
|-
|| '''Prezident klubu''' ||Ing. František Sucharda
|- 
|'''Generálny manažér''' || {{minivlajka|Slovensko}}[[Patrik Koči]]
|- 
|'''Tréner'''|| [[Juraj Štefanka]]
|-
|'''Asistent trénera'''|| [[Stanislav Petrík]]
|-
|'''Tréner brankárov'''|| -
|-
|'''Kapitán'''|| Karol Korím
|-
|'''Asistenti kapitána'''||

|-
|| '''Adresa''' || Nitrianska 13
940 01 [[Nové Zámky]]
|-
|| '''Kontakt''' || tel: +421 35 6426058 
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''Štadión'''
|-  
| colspan=&quot;2&quot; |
|-
|| '''Názov''' || Zimný štadión Nové Zámky
|-
|| '''Adresa''' || Športová 1
940 64 [[Nové Zámky]]
|-
|| '''Kapacita''' || 4 500 divákov (2000 miest na sedenie)  
|-
|| '''Stav''' || zastrešený
|- 
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#006600; padding:5px;&quot; 
| colspan=&quot;2&quot; | '''Internet'''
|-
|valign=&quot;top&quot; | Homepage || colspan=&quot;2&quot; | [http://hcnovezamky.eu hcnovezamky.eu]
|-
|valign=&quot;top&quot; | Facebook || colspan=&quot;2&quot; | [https://www.facebook.com/HockeyClubNoveZamky HC Nové Zámky]
|-
|valign=&quot;top&quot; |E-Mail || colspan=&quot;2&quot; | [mailto:nz.zimnystadion@gmail.com nz.zimnystadion@gmail.com]
|}
'''HC Nové Zámky''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Ľadový hokej|hokejový]] klub v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], ktorý bol v rokoch 2016-2025 pravidelným účastníkom najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - [[Tipos extraliga]].

Predošlé názvy klubu boli: Ice Tigers Nové Zámky, HC Mikron Nové Zámky.

== História ==
Na jar 2011 vznikol nový hokejový klub HC Nové Zámky s.r.o., ktorý zastrešuje seniorský hokej v Nových Zámkoch a úzko spolupracuje pri výchove mládeže v združenom klube [[HK Lokomotíva Nové Zámky]]. HC Nové Zámky sa v roku 2011 uchádzali o účasť v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] administratívnym krokom, odkúpením licencie od MHK Dolný Kubín, čo zo začiatku riadiaci orgán akceptoval, no vo finálnej fáze riadiaci orgán bezprecedentne zamietol vstup Nových Zámkov do [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]].

Následne sa klub na základe povolenia [[Slovenský zväz ľadového hokeja|SZĽH]] prihlásil do medzinárodnej [[MOL Liga|MOL ligy]]. Hneď v prvej sezóne sa Nové Zámky prebojovali do semifinále, kde však prehrali s klubom [[HSC Csíkszereda]]. Nasledujúcu sezónu 2013/14 sa už HC Nové Zámky stali víťazom [[MOL Liga|MOL Ligy]]. V sezóne 2014/15 sa opäť prebojovali do finále, kde však nestačili na [[Miskolci JJSE]].

HC Nové Zámky pôsobili aj [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejovej lige]], ktorú v sezóne 2014/15 vyhrali. Po splnení štandardných podmienok v sezóne 2015/16 nahradili v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]]  klub [[HC Prievidza|MŠHK Prievidza]], ktorý sa zo súťaže k 26. novembru 2014 odhlásil a bol považovaný za zostupujúce mužstvo. V sezóne 2015/16 klub opustil MOL ligu a začal hrať 1. hokejovú ligu na Slovensku.

Ako nováčik v sezóne 2015/16 obsadili  HC Nové Zámky pod vedením [[Miroslav Chudý|Miroslava Chudého]] a [[Jaroslav Török|Jaroslava Töröka]] v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] po základnej časti druhé miesto so ziskom 90 bodov. V prvom kole play-off triumfovali nad [[HC Dukla Senica]] 3:1 na zápasy a v semifinále narazili na [[MHK 32 Liptovský Mikuláš]]. Cez Liptovský Mikuláš prešli hľadko, 3:0 na zápasy a s istotou účasti v baráži o [[Tipsport liga|Tipsport Ligu]] vo finále vyzvali [[HC 46 Bardejov]]. Vo finálovej sérii triumfovali 3:2 na zápasy a stali sa víťazom [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] v sezóne 2015/16.

Postupom do finále [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] si Novozámčania zabezpečili postup do play-out (baráže) [[Tipsport liga 2015/2016|Tipsport Ligy 2015/16]]. Spolu s HC Nové Zámky sa v play-out predstavil aj ich finálový súper, [[HC 46 Bardejov]] a deviate mužstvo Tipsport Ligy, [[ŠHK 37 Piešťany]]. [[HK 36 Skalica]] sa z Tipsport Ligy odhlásila a tak sa play-out odohralo s tromi mužstvami. Tabuľku play-out ovládli HC Nové Zámky so ziskom 13 bodov a stali sa prvým postupujúcim do [[Tipsport liga 2016/2017|Tipsport Ligy 2016/17]]. Na druhom, postupovom mieste sa umiestnili s 12 bodmi [[ŠHK 37 Piešťany]] a na poslednom, nepostupovom mieste s 11 bodmi [[HC 46 Bardejov]].

V sezóne [[Tipsport liga 2016/2017|Tipsport ligy 2016/17]] boli HC Nové Zámky nováčikom spolu so staronovým účastníkom [[MHK 32 Liptovský Mikuláš]], ktorý sa vrátil po 6 sezónach v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] do najvyššej súťaže, po odkúpení licencie od tímu [[ŠHK 37 Piešťany]]. HC Nové Zámky vo svojej prvej sezóne postúpili do playoff z 8. miesta, kde sa v štvrťfinále stretli proti víťazovi základnej časti - HC '05 Banská Bystrica. V 4. zápase série sa Novým Zámkom podarilo vyhrať prvýkrát zápas v play-off (výsledkom 3:2), ale ani to nestačilo na neskoršieho majstra celej ligy Banskú Bystricu, ktorá Nové Zámky porazila celkovo 4:1 na zápasy. Ďalšiu sezónu [[Tipsport liga 2017/2018|17/18]] HC Nové Zámky opäť postúpili do playoff z 8. miesta, avšak tentokrát vo štvrťfinále nestačili na svojho krajského rivala z [[HK Nitra|Nitry]], ktorý ich porazil 4:0 na zápasy. V ďalšej sezóne [[Tipsport liga 2018/2019|18/19]] (po zmene formátu ligy) sa Nové Zámky dlho držali v prvej šestke avšak po prehre v rozhodujúcom zápase s [[HK Dukla Trenčín|Duklou Trenčín]] si nakoniec zahrali osemfinále proti tímu [[HC 07 Detva]], ktorý ich porazil 3:1 na zápasy. V ďalšej sezóne - [[Tipsport liga 2019/2020|19/20]] sa Novým Zámkom, v historicky prvom zápase proti [[HC Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]], ktorý sa po 7 rokoch v [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] vrátil do najvyššej slovenskej súťaže, podarilo vyhrať 6:7 na [[Zimný štadión Ondreja Nepelu|zimnom štadióne Ondreja Nepelu]]. Sezóna sa však skončila predčasne kvôli pandémii koronavírusu. 

Pred sezónou [[Tipos extraliga 2020/2021|20/21]], ktorá bola opäť poznačená koronavírusom, sa HC Nové Zámky účastnili Tipsport Kaufland Cupu, kde hrali v skupine s tímami [[HC Slovan Bratislava]], [[HK Nitra]] a [[HK Skalica]], kde Nové Zámky skončili na nepostupovom 3. mieste. A práve po zápase s tímom [[HK Skalica]] sa hráči tímu HC Nové Zámky ako jeden z prvých slovenských tímov nakazili koronavírusom pre ktorý začali sezónu neskoršie. Aj napriek covidu sa Novým Zámkom darilo a držali sa dlho na prvom mieste, ale po sérii prehier skončili na 9. mieste, kde si po 2 rokoch zahrali opäť osemfinále, tentokrát proti osemnásobnému majstrovi Slovenska [[HC Košice]], ktoré Nové Zámky porazili 3:1 na zápasy a po 3 rokoch sa predstavili vo štvrťfinále proti víťazovi základnej časti - [[HKm Zvolen]], ktorý ich porazil 4:0 na zápasy. V ďalšej sezóne [[Tipos extraliga 2021/2022|21/22]] sa Nové Zámky umiestnili na nepostupovom 11. mieste, ale vyhli sa baráži. Sezóna [[Tipos extraliga 2022/2023|22/23]] bola zatiaľ pre HC Nové Zámky najvydarenejšia. Ako v sezóne [[Tipos extraliga 2020/2021|20/21]] sa Nové Zámky dlho držali na prvom mieste, ale po sérii neúspešných zápasov sa Zámky nakoniec udržali v prvej šestke a postúpili po 4-krát do štvrťfinále, kde sa opäť stretli s tímom [[HKm Zvolen]], ktorý ich opäť porazil tentokrát 4:1 na zápasy. Zámky sa nakoniec ocitli na celkovom 7. mieste. V sezóne [[Tipos extraliga 2023/2024|23/24]] skončili na nepostupovom 11. mieste, kde skončili s 58 bodmi a mali 6 bodovú stratu na 10. miesto.

Sezóna [[Tipos extraliga 2024/2025|24/25]] bola pre klub najhoršia. Od začiatku sa klubu nedarilo, v prvom a štvrtom kole prehrali s gólovým rozdielom, no v šiestom kole prehrali s [[HK Nitra|Nitrou]] 1:6. Následne vyhrali so [[HC Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]] 2:0 a so [[HK Spišská Nová Ves|Spišskou Novou Vsou]] 8:5, no prestalo sa im dariť do Vianoc, kde vyhrali s [[HC MONACObet Banská Bystrica|Banskou Bystricou]] 4:0 a s [[HK Nitra|Nitrou]] 8:1. Novým Zámkom sa napriek tomu nepodarilo sa dostať aspoň na 11. miesto a vyhrali z 54 zápasov iba 8-krát, začo získali iba 29 bodov. Stratu na 11. miesto mali až 30 bodov. Dlho bola budúcnosť klubu nejasná. Či sa bude hrať [[TIPOS Slovenská hokejová liga|TIPOSSHL]], maďarskú [[MOL Liga|MOL ligu]] alebo skončí hokej dlho nebolo známe, no nakoniec sa klub rozhodol hrať [[TIPOS Slovenská hokejová liga|TIPOSSHL]] 1. hokejovú ligu.

== Športové úspechy ==
* 2013/14 - Majster [[MOL Liga|MOL Ligy]]
* 2014/15 - Vicemajster [[MOL Liga|MOL Ligy]]
* 2014/15 - Víťaz základnej časti 2. hokejovej ligy skupiny A (západ)
* 2014/15 - Celkový víťaz 2. hokejovej ligy
* 2015/16 - Víťaz [[1. hokejová liga SR 2015/2016|1. hokejovej ligy]]
* 2015/16 - Postup do [[Tipsport liga|Tipsport Ligy]]
* 2018 - Víťaz Vyšehradského pohára
* 2020/21 - Postup do štvrťfinále [[Tipos extraliga |Tipos extraligy]] v predkole cez súpera [[HC Košice]]

== Celkové umiestnenia v jednotlivých sezónach ==

=== {{minivlajka|Maďarsko}} {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Rumunsko}} MOL Liga  ===
* '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] 2013/14
* '''2. miesto:''' [[Súbor:Med 2.png]] 2014/15
* '''4. miesto:''' 2012/13

=== {{minivlajka|Slovensko}} 2. hokejová liga ===
* '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] 2014/15
* '''6. miesto:''' 2011/12, 2013/14
* '''7. miesto:''' 2012/13

=== {{minivlajka|Slovensko}} 1. hokejová liga SR ===
* '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] 2015/16
* '''7. miesto:''' 2025/26

=== {{minivlajka|Slovensko}} Play-out Extraligy ===
* '''1. miesto:''' postup do Tipsport Ligy 2015/16

=== {{minivlajka|Slovensko}} Extraliga ===
* '''7.miesto:''' 2022/23
* '''8.miesto:''' 2016/17, 2017/18, 2020/21
* '''9.miesto:''' 2018/19
* '''11.miesto:''' 2019/20, 2021/22, 2023/24
* '''12. miesto:''' 2024/25

== Účinkovanie na ligovej scéne ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Maďarsko}} MOL liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[MOL Liga 2012/2013|2012/13]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| '''4.''' miesto
| 48
| '''85'''
| '''Semifinále''' (prehra 0:3 séria) {{minivlajka|Rumunsko}} [[SC Csíkszereda]])
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[MOL Liga liga 2013/2014|2013/14]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| '''2.''' miesto
| 48
| '''90'''
| '''Finále''' (výhra 4:2 séria) {{minivlajka|Rumunsko}} [[ASC Corona Brašov]]
| [[Súbor:Med 1.png]] Zlato
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[MOL Liga 2014/2015|2014/15]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| '''3.''' miesto
| 42
| '''76'''
| '''Finále''' (prehra 0:4 séria) {{minivlajka|Maďarsko}} [[DVTK Jegesmedvék]]
| [[Súbor:Med 2.png]] Striebro
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská 2. hokejová liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2011/2012|2011/12]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''6.''' miesto (skupina A)
| 18
| '''22'''
|
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2012/2013|2012/13]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''7.''' miesto (skupina A)
| 24
| '''16'''
|
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2013/2014|2013/14]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''6.''' miesto (skupina A) 
| 21
| '''28'''
|
| 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2014/2015|2014/15]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]]
| '''1.''' miesto (skupina A)
| 24
| '''63'''
| '''Baráž o postup''' (výhra 2:1 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[MHK Humenné]]
| [[Súbor:Med 1.png]] Zlato
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská 1. hokejová liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/16]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}}[[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| '''2.''' miesto
| 41
| '''90'''
| '''Finále''' (výhra 3:2 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 46 Bardejov]]
| [[Súbor:Med 1.png]] Zlato
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[TIPOS Slovenská hokejová liga 2024/2025|2025/26]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}}[[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| '''7.''' miesto
| 46
| '''73'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 0:3) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 19 Humenné]]
| 
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=7|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Pozícia (základná časť)
! Zápasy (základná časť)
! Body (základná časť)
! Celkové umiestnenie (vyraďovacia časť)
! Medaila
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''8.''' miesto 
| 56
| '''74'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 1:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC ’05 Banská Bystrica]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''8.''' miesto
| 56
| '''60'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 0:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}}[[HK Nitra]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''7.''' miesto 
| 57 
| '''92'''
|'''Predkolo''' (prehra 1:3 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 07 Detva]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| '''11.''' miesto
| 55
| '''59'''
| (nedohrané)
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''9.''' miesto 
| 50
| '''61'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 0:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HKM Zvolen]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''11.''' miesto
| 50 
| '''53'''
| -
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''6.''' miesto 
| 50
| '''77'''
| '''Štvrťfinále''' (prehra 1:4 séria) {{minivlajka|Slovensko}} [[HKM Zvolen]]
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| '''11.''' miesto 
| 50
| '''58'''
| -
|
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]]
| style=&quot;text-align:left&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
|'''12.''' miesto
|54
| '''29'''
| -
|
|}

== Účinkovanie v domácich pohároch ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4|{{flagicon|Slovensko}} Tipsport Kaufland Cup
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Ročník
! Skupina
! Pozícia
! Umiestnenie
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2020
| B
| 3. miesto
| 
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#0000ff; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4|{{flagicon|Slovensko}} JOJ Šport Slovenský Pohár
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Ročník
! Skupina
! Pozícia
! Umiestnenie
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2023
| C
| 2. miesto
| 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2025
| -
| -
| Osemfinále
|}

==Návštevnosť divákov v jednotlivých sezónach==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská liga
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Domáce Zápasy
! Priemerná návštevnosť
! Najnižšia návštevnosť
! Najvyššia návštevnosť
! Celková Návštevnosť
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]]
| 30
| 1 346.1
| 567
| 3 826
| '''40 383'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]]
| 30
| 1 157.1
| 528
| 1 945
| '''34 714'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]]
| 30
| 1 307.6
| 523
| 2 165
| '''39 228'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]]
| 27
| 1 107.2
| 758
| 2 237
| '''29 895'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21*]] 
| -
| -
| -
| -
| - 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22**]]
| 18 (25)
| 1 201.4
| 750
| 1 865
| '''20 625'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]]
| 27
| 2 420.6
| 1 053
| 3 826
| '''65 356'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] 
| 25
| 1 970.4
| 1 247
| 3 046
| '''49 259'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] 
| 27
| 1 199.4
| 290
| 2 412
| '''32 383'''
|}
* sezóna [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]] bola celá odohraná bez divákov v dôsledku [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie Covid-19]].
** sezóna [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] bola ovplyvnená  [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou Covid-19]]. 18 zápasov bolo odohratých bez diváckeho obmedzenia, 5 zápasov bez prítomnosti divákov a 2 zápasy s maximalnou kapacitou 100 ľudí (bez započítania do priemeru).

===Rekordné návštevnosti===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Poradie
! Dátum
! Domáci
! Výsledok
! Hostia
! Návštevnosť 
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 1.
| 14.10.2016
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 3:4sn 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 826'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2.
| 28.12.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 6:3 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava]]
| '''3 826'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 3.
| 30.10.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 4:3 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HKM Zvolen]]
| '''3 568'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 4.
| 21.10.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 5:0
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava]]
| '''3 498'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 5.
| 29.01.2023
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 1:3 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 425'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 6.
| 23.10.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 8:1 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 367'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 7.
| 04.01.2023
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 1:2 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 216'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 8.
| 30.12.2022
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky
| 3:2
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Dukla Trenčín]]
| '''3 172'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 9.
| 01.04.2016
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 8:4 
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[ŠHK 37 Piešťany]]
| '''3 128'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 10.
| 27.10.2023
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} Nové Zámky 
| 2:3sn
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|Slovensko}} [[HK Nitra]]
| '''3 046'''
|}

== Produktivita lídrov v jednotlivých sezónach ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Sezóna
! Súťaž
! Najlepší strelec
! Góly
! Najproduktívnejší hráč 
! Body
|-
| [[MOL Liga 2012/2013|2012/2013]]
| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Martin Uhnák
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''20'''
| {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štefanka
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''53'''
|-
| [[MOL Liga 2013/2014|2013/2014]]
| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Erik Weissmann
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''25'''
| {{minivlajka|Slovensko}} Erik Weissmann
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''65'''
|-
| [[MOL Liga 2014/2015|2014/2015]]
| {{minivlajka|Maďarsko}} [[MOL Liga|MOL Liga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Juraj Faith 
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''27'''
| {{minivlajka|Slovensko}} Juraj Faith
| style=&quot;text-align:center&quot;|'''56'''
|-
| [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/2016]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[TIPOS Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| {{minivlajka|Česko}} Albín Podstavek
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''25'''
| {{minivlajka|Česko}} Albín Podstavek
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''65'''
|-
| [[Tipsport liga 2016/2017|2016/2017]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Matej Paulovič
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''15'''
| {{minivlajka|Fínsko}} Ossi Saarinen
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''36'''
|-
| [[Tipsport liga 2017/2018|2017/2018]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Eduard Šimun
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''18'''
| {{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''34'''
|-
| [[Tipsport liga 2018/2019|2018/2019]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''20'''
| {{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''38'''
|-
| [[Tipsport liga 2019/2020|2019/2020]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipsportliga]]
| {{minivlajka|Slovensko}} Václav Stupka
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''22'''
| {{minivlajka|Česko}} Tomáš Pospíšil
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''42'''
|-
|[[Tipos extraliga 2020/2021|2020/2021]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Fínsko}} Janne Seppänen
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''14'''
| {{minivlajka|Fínsko}} Janne Seppänen
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''34'''
|-
| [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/2022]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''23'''
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''44'''
|-
| [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/2023]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''31'''
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''55'''
|-
| [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/2024]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} Troy Loggins
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''21'''
| {{minivlajka|Kanada}} Marc-Olivier Roy
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''37'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/2025]]
| rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos extraliga]]
| {{minivlajka|Kanada}} Christian Thomas 
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center&quot; | '''14'''
| rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Kanada}} Jayce Hawryluk 
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center&quot; | '''27'''
|-
| {{minivlajka|Spojené štáty americké}} William Rapuzzi
|-
| [[TIPOS Slovenská hokejová liga 2025/2026|2025/2026]]
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos Slovenská hokejová liga|1. hokejová liga]]
| {{minivlajka|Kanada}} Justin Paul
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''19'''
| {{minivlajka|Kanada}} Justin Paul
| style=&quot;text-align:center&quot;| '''55'''
|}

== Historické tabulky lídrov všetkých čias ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
| colspan=&quot;6&quot; |{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Maďarsko}} Maďarská liga (2012-2015)
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Poradie
! Meno
! Perióda sezón
! Zápasy
! Góly/Asistencie
! Body
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Martin Frolík
| 2013-2015
| 97
| 42/63
| '''105'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Erik Čaládi
| 2012-2015
| 116
| 53/49
| '''102'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Albín Podstavek
| 2013-2015
| 94
| 36/63
| '''99'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štefanka
| 2012-2015
| 119
| 24/75
| '''99'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 5.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Erik Weissmann
| 2013-2015
| 72
| 36/50
| '''86'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 6.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Marek Uram
| 2013-2015
| 64
| 27/52
| '''79'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 7.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Pavel Kowalczyk
| 2013-2015
| 97
| 22/55
| '''77'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 8.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Ondrej Štefanka
| 2012-2015
| 157
| 27/49
| '''76'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 9.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Martin Uhnák
| 2012-2015
| 106
| 27/39
| '''66'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 10.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Juraj Faith
| 2014-2015
| 49
| 27/29
| '''56'''
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
| colspan=&quot;6&quot; |{{flagicon|Slovensko}} HC Nové Zámky
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
|colspan=6|{{flagicon|Slovensko}} Slovenská liga (2016-2025)
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Poradie
! Meno
! Perióda sezón
! Zápasy
! Góly/Asistencie
! Body
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Robby Jackson
| 2021-2023
| 104
| 54/45
| '''99'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Patrik Števuliak
| 2019-2024
| 207
| 37/58
| '''95'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Juraj Jurík
| 2018-2021
| 161
| 28/52
| '''80'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Filip Bajtek
| 2018-2021
| 143
| 30/45
| '''75'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 5.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Richard Ondrušek
| 2017-2025
| 360
| 34/39
| '''73'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 6.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Tomáš Pospíšil
| 2018-2020
| 72
| 32/40
| '''72'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 7.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Austin Farley
| 2021-2024
| 88
| 28/44
| '''72'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 8.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Česko}} Adam Zbořil
| 2017-2019
| 120
| 32/40
| '''72'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 9.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Mike Lee
| 2022-2024
| 94
| 16/48
| '''64'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 10.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Václav Stupka
| 2019-2024
| 89
| 35/25
| '''60'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 11.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Branislav Fábry
| 2016-2020
| 236
| 22/36
| '''58'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 12.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Mikúš
| 2022-2024
| 96
| 30/27
| '''57'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 13.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Spojené štáty americké}} Ben Johnson
| 2022-2024
| 88
| 21/33
| '''54'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 14.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Patrik Rogoň
| 2018-2021
| 167
| 23/28
| '''51'''
|- style=&quot;text-align:center&quot;
| 15.
| style=&quot;text-align:left&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} Eduard Šimun
| 2017-2019
| 82
| 26/22
| '''48'''
|}

== Súpiska sezóny 2026/2027 ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left; text-align:center&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4| Hráči
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Pozícia
! Národ.
! Meno
! Narodenie
|-align=center
| rowspan=&quot;2&quot; | Brankári
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Jozef Hamran
| 2006
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Michal Dubek
| 2005
|-align=center
| rowspan=&quot;9&quot; | Obrancovia
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Martin Knižka 
| 2001
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Karol Korím 
| 1993
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Zdenko Sedlák
| 2002
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Áron Mészáros 
| 2006
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Michal Roman
| 1997
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Peter Novajovský
| 1989
|-align=center
| {{minivlajka|Fínsko}}
| align=left | Kalle Maalahti
| 1991
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Michal Chatrnúch 
| 2000
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Shawn Lalonde
| 1990
|-align=center
| rowspan=&quot;14&quot; | Útočníci
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Jayce Hawryluk 
| 1999
|-align=center
| {{minivlajka|USA}}
| align=left | William Rapuzzi 
| 1999
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Jakub Linet 
| 1990
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Nick Ritchie
| 1995
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Lukáš Handlovský 
| 1986
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Richard Ondrušek
| 1997
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Christian Thomas 
| 1998
|-align=center
| {{minivlajka|Kanada}}
| align=left | Maxim Golod 
| 2000
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Adam Lapšanský 
| 1990
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Hugo Kováč
| 2000
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Alex Géci
| 2003
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Marek Slovák 
| 1988
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Dominik Jendek 
| 2001
|-align=center
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Jakub Ružek 
| 2004
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: left; text-align:center&quot;
|- align=center style=&quot;background:#006600; font-weight:bold; color:#FFFFFF&quot;
|colspan=4| Realizačný tím
|- align=center style=&quot;background:#efefef; font-weight:bold;&quot;
! Pozícia
! Národ.
! Meno
! Narodenie
|-align=center
| Hlavný tréner
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=left | Juraj Štefanka
| 1971
|- align=&quot;center&quot;
| Asistent trénera
| {{minivlajka|Slovensko}}
| align=&quot;left&quot; | Stanislav Petrík
| 1977
|}

== Slávni a Známi hráči pôsobiaci v klube ==
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Chovan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Karol Križan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Branislav Konrád]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Tomek]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Kužela]] (člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|Siene slávy slovenského hokeja]] od roku 2004)
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Bukovinský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hejčík]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Miklošovič]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Ölvecký]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Andrej Kudrna]]
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Vladimirs Mamonovs]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Kolník]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Barinka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Uram]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Erik Weissmann]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Faith]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Chrenko]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Gergő Nagy]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Štefanka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ondrej Štefanka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Hurtaj]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Dubec]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Martin Frolík]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Albín Podstavek]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Kowalczyk]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Uhnák]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Erik Čaládi]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Chovan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Zlocha ml.]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Michal Hudec]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Novák]]
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Johannes Reichel]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Svoboda]]
* {{minivlajka|Švédsko}} [[Joakim Lundström]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Kytnár]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Matej Paulovič]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Ossi Saarinen]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Kamil Brabenec]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Rastislav Špirko]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Ordzovenský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Václav Stupka]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Branislav Fábry]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Lantoši]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Henrich Ručkay]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Jakub Ručkay]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Andrej Košarištan]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Jurík]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Pospíšil]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Adam Zbořil]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Graeme Clarke]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Brandt Clarke]] (2021 [[Vstupný draft NHL|Vstupný draft NHL]] 8. miesto Los Angeles Kings)
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Henri Kiviaho]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Janne Seppänen]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Majdan]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Chris Langkow]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Kozák]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Robby Jackson]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Austin Farley]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Ben Johnson]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Mike Lee]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Kantor]]
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Roberts Mamčics]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Bezúch]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Šišovský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Adam Lapšanský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Mikúš]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Mikúš]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Mišiak]] (2023 [[Vstupný draft NHL|Vstupný draft NHL]] 55. miesto Chicago Blackhawks)
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Troy Loggins]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Marc-Olivier Roy]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Handlovský]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Slovák]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Kalle Maalahti]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Nathan Beaulieu]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Christian Thomas]]
* {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[William Rapuzzi]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Nick Ritchie]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Shawn Lalonde]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Christopher Gibson]]

== Známi tréneri pôsobiaci v klube ==

* {{minivlajka|Česko}} [[Ladislav Lubina]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Spišák]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Hurtaj]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Chudý]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Štefan Mikeš]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Jančuška]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Mosnár]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Gergely Majoross]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Karri Kivi]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Holaň]]
* Clark Donatelli 

== Pozri aj ==

* [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]
* [[Tipos extraliga]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.hcnovezamky.eu Oficiálna stránka HC Nové Zámky]

{{Hokejové kluby na Slovensku}}

[[Kategória:Šport v Nových Zámkoch]]
[[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Nové Zámky, HC MIKRON]]
[[Kategória:MOL Liga|HC MIKRON]]</text>
      <sha1>rkr0s9k4y79dwwmpc34zvji7b4bcjmd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Titanium</title>
    <ns>0</ns>
    <id>391437</id>
    <revision>
      <id>8371364</id>
      <parentid>8358809</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:34:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 3 sources and tagging 12 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371364</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29239" sha1="028i76vcqwq9ixu6ngz5z2qm9vrk19z" xml:space="preserve">{{Infobox singel
| Názov = Titanium
| z Albumu = ''[[Nothing But the Beat]]''
| Interpret = [[David Guetta]]
| Interpret2 = [[Sia Furler|Sia]]
| Obrázok = 
| Veľkosť obrázku = 
| Popis =
| Strana A = 
| Strana B = 
| Formát = [[Digital download]]
| Dátum vydania = 9. december 2011
| Nahrané = 
| Žáner = [[House (hudba)|House]], [[Electro house]], [[Dance]]
| Dĺžka = 4:05
| Vydavateľ = [[Virgin Records|Virgin]], [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]
| Textár = [[Sia Furler]], David Guetta, Giorgio Tuinfort, [[Afrojack|Nick Van De Wall]]
| Skladateľ = 
| Producent = David Guetta, Giorgio Tuinfort, Afrojack
| URL text = 
| Certifikácie = 
| Recenzie =
| Umiestnenie v rebríčkoch = 
| Predchádzajúci singel = „[[Without You]]“&lt;br /&gt;(2011)
| Tento singel = '''„Titanium“'''&lt;br /&gt;(2011)
| Nasledujúci singel = „[[Turn Me On]]“&lt;br /&gt;(2011)    
| Predchádzajúci singel2 = „[[I Love It]]“&lt;br /&gt;(2011)
| Tento singel2 = „'''Titanium'''“&lt;br /&gt;(2011)
| Nasledujúci singel2 = „[[Wild Ones]]“&lt;br /&gt;(2011) 
| Misc =      
}}
„'''Titanium'''“ je skladba [[Francúzsko|francúzskeho]] DJa [[David Guetta|Davida Guettu]], ktorá obsahuje vokály austrálskej speváčky [[Sia Furler|Sii Furler]]. Skladba pochádza z Guettovho piateho štúdiového albumu ''[[Nothing But the Beat]]'',&lt;ref name=&quot;superstar&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Moran|meno=Jonathan|url=http://www.dailytelegraph.com.au/entertainment/insider/french-dj-superstar-sings-sias-praise/story-e6frewt9-1226091319564|titul=French DJ superstar sings Sia's praise|periodikum=[[The Daily Telegraph (Austrália)|The Daily Telegraph]]|vydavateľ=[[News Limited]]|dátum vydania=10. júl 2011|dátum prístupu=2011-10-10}}&lt;/ref&gt; pričom ju napísali Sia Furler, Guetta, Giorgio Tuinfort a [[Afrojack]].&lt;ref name=&quot;Album Credits&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=[[David Guetta]]-[[Nothing but the Beat]]|rok=2011|formát=Liner Notes|vydavateľ=[[Positiva Records]]|strany=5}}&lt;/ref&gt; Produkovali ju takisto Guetta, Tuinfort a Afrojack.&lt;ref name=&quot;Album Credits&quot;/&gt; Skladba „Titanium“ bola pôvodne dňa 8. augusta 2011 vydaná vo forme [[digital download]] ako prvý z troch [[propagačný singel|propagačných singlov]] z albumu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.capitalradiomalawi.com/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=86:david-guetta-&amp;catid=41:music-reviews|titul=David Guetta – Nothing but the Beat &lt;nowiki&gt;|&lt;/nowiki&gt; Album Review|vydavateľ=[[Capital Radio Malawi]]|dátum vydania=5. september 2011|dátum prístupu=2011-10-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20110930051411/http://www.capitalradiomalawi.com/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=86:david-guetta-&amp;catid=41:music-reviews|dátum archivácie=2011-09-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;davidreleases&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Daniels|meno=Colin|url=http://www.digitalspy.com.au/music/news/a334742/david-guetta-releases-sia-collaboration-titanium.html|titul=David Guetta releases Sia collaboration 'Titanium'|work=''[[Digital Spy]]''|vydavateľ=[[Hachette Filipacchi Médias]]|dátum vydania=12. august 2011|dátum prístupu=2011-10-10}}&lt;/ref&gt; Neskôr v decembri 2011 bola vydaná ako štvrtý singel z albumu. Skladba pôvodne obsahovala vokály americkej speváčky [[Mary J. Blige]], ktorej verzia skladby prenikla na internet v júli 2011.&lt;ref name=&quot;davidreleases&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://idolator.com/5945772/mary-j-blige-david-guetta-titanium|titul=Mary J. Blige Gets Metallic On David Guetta's Leaked Track &quot;Titanium&quot;|work=''[[Idolator]]''|vydavateľ=[[Buzz Media]]|dátum vydania=21. júl 2011|dátum prístupu=2011-10-10|url archívu=https://archive.today/20120530094102/http://idolator.com/5945772/mary-j-blige-david-guetta-titanium|dátum archivácie=2012-05-30}}&lt;/ref&gt;

„Titanium“ je [[balada]], ktorá je tvorená zo žánrov [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[House (hudba)|house]] a [[urban (hudba)|urban]]-[[dance]]. Text piesne hovorí o vnútornej sile. Skladba sa dostala do prvej desiatky v Austrálii, Rakúsku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Írsku, Holandsku, Novom Zélande, Nórsku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve. Takisto sa dostala do prvej dvadsiatky v Kanade. [[Videoklip|Hudobné video]] k piesni malo premiéru dňa 21. decembra 2011, ale neukazuje ani Guettu ani Siu Furler. Namiesto toho sa video zameriava na mladého chlapca, hraného [[Ryan Lee|Ryanom Leem]], s [[Nadprirodzenosť|nadprirodzenými]] silami.

==Zloženie==
Skladba „Titanium“ bola označená ako &quot;emotívna [[balada]]&quot;,&lt;ref name=&quot;popcrush&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Shetler|meno=Scott|url=http://popcrush.com/david-guetta-nothing-but-the-beat-album-review/|titul=David Guetta, 'Nothing but the Beat' – Album Review|vydavateľ=PopCrush|dátum vydania=29. august 2011|dátum prístupu= 2011-10-11}}&lt;/ref&gt; ktorá je tvorená zo žánrov [[pop (hudobný žáner)|pop]],&lt;ref name=&quot;samesame&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.samesame.com.au/reviews/7248/CD-David-Geuttas-Nothing-But-The-Beat.htm|titul=CD: David Guetta's Nothing But The Beat|vydavateľ=[[Samesame.com.au]]|dátum vydania=26. august 2011|dátum prístupu=2011-10-13}}&lt;/ref&gt; [[House (hudba)|house]]&lt;ref name=&quot;frenchhouse&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Gregory|meno=Andrew|url=http://www.dailytelegraph.com.au/french-house-flavour-for-sias-new-track/story-fn6bm6am-1226113874184|titul=French House flavour for Sia's new track|periodikum=The Daily Telegraph|vydavateľ=News Limited|dátum vydania=12. august 2011|dátum prístupu= 2011-10-11}}&lt;/ref&gt; a [[urban (hudba)|urban]]-[[dance]].&lt;ref name=&quot;4music&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Griffiths|meno=David|url=http://www.4music.com/news/reviews/1272/David-Guetta-Nothing-But-the-Beat|titul=News: David Guetta – Nothing but the Beat|vydavateľ=[[4Music]]|dátum vydania=1. september 2011|dátum prístupu=2011-10-11}}&lt;/ref&gt; Podľa hudobnej stránky vydanej na Musicnotes.com spoločnosťou [[Sony/ATV Music Publishing]] je skladba zložená v [[takt|celom takte]] s [[tempo]]m 126 [[BPM|úderov za minútu]]. Zvuky brnkania na gitare sú porovnávané s tými v skladbe „[[Every Breath You Take]]“.&lt;ref name=&quot;about.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Norman|meno=Ben|url=http://dancemusic.about.com/od/reviews/fr/David-Guetta-Nothing-But-The-Beat-CD-Review.htm|titul=David Guetta – Nothing But the Beat CD Review|vydavateľ=[[About.com]]|dátum prístupu=2011-10-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20111012053327/http://dancemusic.about.com/od/reviews/fr/David-Guetta-Nothing-But-The-Beat-CD-Review.htm|dátum archivácie=2011-10-12}}&lt;/ref&gt;

==Zoznam skladieb==
*;Digital EP&lt;ref name=&quot;digital&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://itunes.apple.com/mx/album/titanium-remixes-feat.-sia/id484111308|titul=Titanium - Remixes - Mexico|dátum prístupu=2011-12-22|jazyk=Španielsky|vydavateľ=iTunes|dátum vydania=9. december 2011}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.beatport.com/release/titanium-remixes/836158 |titul=Titanium (Remixes) [F*** Me I'm Famous] en &quot;Beatport&quot;}}&lt;/ref&gt;
#„Titanium“ (featuring Sia) [Alesso Remix] – 6:43
#„Titanium“ (featuring Sia) [Nicki Romero Remix] – 5:40
#„Titanium“ (featuring Sia) [Arno Cost Remix] – 7:02
#„Titanium“ (featuring Sia) [Gregori Klosman Remix] – 6:23
#„Titanium“ (featuring Sia) [Extended Version] – 5:12

==Zostava a personál==
*Afrojack – [[textár|texty]], produkcia, [[mixovanie hudby]]
*Sia Furler – spev, texty
*David Guetta – texty, [[hudobný producent|produkcia]], mixovanie hudby
*Giorgio Tuinfort – texty, produkcia

==Rebríčky a certifikácie==
{{col-begin}}
{{col-2}}
===Týždenné pozície v rebríčkoch===
{|class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot;
! scope=&quot;col&quot; |Rebríček (2011–12)
! scope=&quot;col&quot; |Vrcholové&lt;br/&gt;pozície
|-
| Austrália ([[Australian Recording Industry Association|ARIA]])&lt;ref name=&quot;sc_Australia_David Guetta feat. Sia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.australian-charts.com/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=Australian-charts.com – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu=2011-12-22|vydavateľ=Hung Medien - ARIA Top 50 Singles}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|5
|-
|Belgicko ([[Ultratop 50]]) (Flámsko)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=Ultratop.be – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu=2012-02-15 |enlaceautor= |fecha= |formato= |obra= |editor= |vydavateľ=[[Ultratop 50]]|ubicación= |jazyk=Holandsky|cita=}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|10
|-
|Belgicko ([[Ultratop 40]]) (Valónsko)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=Ultratop.be – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu= 2011-12-22|vydavateľ=[[Ultratop 40]]|ubicación= |jazyk=Francúzsky|cita=}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|4
|-
| Brazília ([[Billboard Brasil|''Billboard'' Hot Pop Songs]])&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |ultimo= |primeiro= |autorlink= |coautores= |rok=2011 |mesiac=Február |titul=Billboard Brasil Hot Pop &amp; Popular |periodikum=[[Billboard Brasil]] |vydanie=16 |issn=977-12176-5885482 |strany=78–79 |id= |url=http://www.flexaccess.com.br/TopBrasil/Top5Brasilmusical.asp |accessdate= |dátum prístupu=2012-02-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120308081218/http://www.flexaccess.com.br/TopBrasil/Top5Brasilmusical.asp |dátum archivácie=2012-03-08 }}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1
|-
|Dánsko ([[Tracklisten]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.danishcharts.com/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=Danishcharts.com – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu=2012-02-15|vydavateľ=[[Tracklisten]]|jazyk=Anglicky|cita=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120209114043/http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=David+Guetta+Feat%2E+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|dátum archivácie=2012-02-09}}&lt;/ref&gt;  
| style=&quot;text-align:center;&quot;|3
|-
|Fínsko ([[Mitä hittiä]])&lt;ref name=&quot;finnishcharts&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.finnishcharts.com/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=Finnishcharts.com – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu=2011-12-22|vydavateľ=[[Mitä hittiä]]|jazyk=Anglicky|cita=}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|4
|-
|Francúzsko ([[Syndicat National de l’Édition Phonographique|SNEP]])&lt;ref name=&quot;sc_France_David Guetta feat. Sia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lescharts.com/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=Lescharts.com – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu=2011-12-22|vydavateľ=[[Syndicat National de l’Édition Phonographique]]|jazyk=Francúzsky|cita=}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|3
|-
|Írsko ([[Irish Singles Chart]])&lt;ref name=&quot;sc_Ireland_David Guetta feat. Sia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&amp;ct=240001&amp;arch=t&amp;lyr=2011&amp;year=2011&amp;week=39|titul=Top 50 Singles - Chart track|dátum prístupu=2011-12-22|dátum vydania=29. september 2011|vydavateľ=[[Irish Singles Chart]]|ubicación=|jazyk=Anglicky|cita=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120614124000/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&amp;ct=240001&amp;arch=t&amp;lyr=2011&amp;year=2011&amp;week=39|dátum archivácie=2012-06-14}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|4
|-
|Kanada ([[Canadian Hot 100]])&lt;ref name=&quot;sc_Billboardcanadianhot100_David Guetta&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acharts.us/canada_singles_top_100/2011/34|titul=Canada Singles Top 100 – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu= 2011-12-22|dátum vydania=27. august 2011|vydavateľ=[[Canadian Hot 100]]}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|17
|-
|Maďarsko ([[Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége|Dance Top 40]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mahasz.hu/?menu=slagerlistak&amp;menu2=archivum&amp;lista=dance&amp;ev=2012&amp;het=5&amp;submit_=Keres%E9s|titul=Archívum – Slágerlisták – MAHASZ – Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége|dátum prístupu=2012-02-15|vydavateľ=[[Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége]]|ubicación=|jazyk=Maďarsky|cita=}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|8
|-
|Nemecko ([[Media Control Charts]])&lt;ref name=&quot;sc_Germany_David Guetta feat. Sia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/David+Guetta+feat.+Sia/Titanium/single|titul=David Guetta feat. Sia|dátum prístupu=2011-12-22|vydavateľ=musicline.de|jazyk=Nemecky|cita=|url archívu=https://web.archive.org/web/20121003191946/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/David+Guetta+feat.+Sia/Titanium/single|dátum archivácie=2012-10-03}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|5
|-
| Rakúsko ([[Ö3 Austria Top 40]])&lt;ref name=&quot;sc_Austria_David Guetta feat. Sia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.austriancharts.at/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=David Guetta feat. Sia – Titanium Austriancharts.at|dátum prístupu=2011-12-22|vydavateľ=[[Ö3 Austria Top 40]]}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|3
|-
| Rumunsko ([[Romanian Top 100]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kissfm.ro/emisiuni/30/play770/Romanian-Top-100.html#play|titul=Romanian Top 100|vydavateľ=[[Kiss FM]]|dátum prístupu=2012-02-19}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 22
|-
| Slovensko ([[Rádio Top 100 Oficiálna]])&lt;ref name=&quot;slovakia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=18&amp;titul=146680&amp;sec=571ed92cd0fe6cddf6148adc1e62e2ab|titul=RADIO TOP100 Oficiálna: Titanium|vydavateľ=International Federation of the Phonographic Industry (IFPI)|dátum prístupu=2011-12-10}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 13
|-
|Škótsko ([[The Official Charts Company]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theofficialcharts.com/archive-chart/_/22/2012-02-04|titul=Theofficialcharts – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu=2012-01-30|vydavateľ=[[The Official Charts Company]]}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1
|-
|Španielsko ([[PROMUSICAE]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spanishcharts.com/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=Spanishcharts.com – David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu= 2011-12-22|vydavateľ=[[PROMUSICAE]]|jazyk=Španielsky|cita=}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 6
|-
|Taliansko ([[FIMI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.italiancharts.com/showitem.asp?interpret=David+Guetta+feat.+Sia&amp;titel=Titanium&amp;cat=s|titul=David Guetta feat. Sia – Titanium|dátum prístupu=2012-02-15|vydavateľ=[[FIMI|Top Digital Download]]|jazyk=Taliansky|cita=}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|5
|-
|UK Dance ([[UK Dance Chart|The Official Charts Company]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theofficialcharts.com/archive-chart/_/18/2012-01-28/|titul=2012 Top 40 Dance Singles Archive|vydavateľ=[[UK Dance Chart|The Official Charts Company]]|dátum prístupu=2012-02-28}}&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|1
|-
|UK Singles ([[UK Singles Chart|The Official Charts Company]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theofficialcharts.com/archive-chart/_/1/2011-08-20|titul=2012 Top 40 Official UK Singles Archive |vydavateľ=[[UK Singles Chart|The Official Charts Company]]|dátum prístupu=2012-02-28}}&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|1
|-
|US [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]&lt;ref name=&quot;billboardhot100&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/charts/hot-100#/charts/hot-100?chartDate=2011-08-27&amp;order=gainer|titul=Hot 100: Week of August 27, 2011|work=Billboard|vydavateľ=Prometheus Global Media|dátum vydania=27. august 2011|dátum prístupu= 2011-10-12}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|66
|-
|US [[Hot Dance Club Songs]] (''[[Billboard]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/column/chartbeat/chart-highlights-black-keys-crown-alternative-1005616842.story#/column/chartbeat/chart-highlights-black-keys-crown-alternative-1005616842.story|titul=Chart Highlights: Black Keys Crown Alternative Songs – Chart Beat|work=Billboard|vydavateľ=Prometheus Global Media|dátum vydania=5. december 2011|dátum prístupu=2011-12-07}}&lt;/ref&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;|42
|-
|US [[Latin Pop Songs]] (''[[Billboard]]'')&lt;ref name=&quot;billboardhot100-2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/column/chartbeat/chart-highlights-adele-s-a-winner-at-radio-1006183572.story|titul=Chart Highlights: Adele's a Winner at Radio, Too|work=Billboard|vydavateľ=Prometheus Global Media|dátum vydania=11. február 2012|dátum prístupu=2012-02-11}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;|40
|-
|}
{{col-2}}

===Certifikácie===
{| class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Krajina
! scope=&quot;col&quot; class=&quot;unsortable&quot;| Poskytovateľ
! scope=&quot;col&quot;| [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]
|-
| Austrália 
| [[Australian Recording Industry Association|ARIA]]
| 4× Platina&lt;ref name=&quot;ariacert&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ariacharts.com.au/pages/charts_display_singles.asp?chart=1U50|titul=Top 50 Singles Chart|vydavateľ=[[Australian Recording Industry Association]] (ARIA)|dátum prístupu=2012-02-05}}&lt;/ref&gt;
|-
| Dánsko
| [[IFPI Dánsko|IFPI]]
| Platina&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpi.dk/?q=certificeringer&amp;page=16|titul=Certificeringer|jazyk=Dánsky|vydavateľ=[[IFPI Dánsko]]|dátum prístupu=2012-02-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| Nemecko
| [[Bundesverband Musikindustrie|BVMI]]
| Zlato&lt;ref name=&quot;gercert&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/?action=suche&amp;strTitel=&amp;strInterpret=David_Guetta&amp;strTtArt=alle&amp;strAwards=checked|titul=Certified Awards Search|vydavateľ=[[Bundesverband Musikindustrie]] (BVMI)|dátum prístupu=2012-02-16}}&lt;/ref&gt;
|-
| Nový Zéland 
| [[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]]
| Platina&lt;ref name=&quot;nzcert&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nztop40.co.nz/chart/singles|titul=NZ Top 40 Singles Chart – 16 January 2012|vydavateľ=[[Recording Industry Association of New Zealand]] (RIANZ)|archiveurl=http://www.webcitation.org/64kua11Su|archivedate=January 16, 2012|dátum prístupu=2012-02-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20120215004148/http://nztop40.co.nz/chart/singles|dátum archivácie=2012-02-15}}&lt;/ref&gt;
|-
| Rakúsko 
| [[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI]]
| Zlato&lt;ref name=&quot;austriacert&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpi.at/?section=goldplatin|titul=IFPI Austria – Verband der Österreichischen Musikwirtschaft|jazyk=Nemecky|vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry]] (IFPI)|dátum prístupu=2012-01-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20081216161149/http://www.ifpi.at/?section=goldplatin|dátum archivácie=2008-12-16}}&lt;/ref&gt;
|-
| Spojené kráľovstvo 
| [[British Phonographic Industry|BPI]]
| Striebro&lt;ref name=&quot;ukcert&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/Search.aspx|titul=Certified Awards Search|vydavateľ=[[British Phonographic Industry]] (BPI)|dátum prístupu=2012-02-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20110511120001/http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx|dátum archivácie=2011-05-11}}&lt;/ref&gt;
|-
| Taliansko 
| [[Federation of the Italian Music Industry|FIMI]]
| Zlato&lt;ref name=&quot;fimi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fimi.it/temp/cert_GFK_download_042012.pdf|2=|titul=Certificazione Single Digital dalla settimana 1 del 2009 alla settimana 4 del 2012|jazyk=Taliansky|vydavateľ=[[Federation of the Italian Music Industry]] (FIMI)|formát=PDF|dátum prístupu=2012-02-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20160306193606/http://www.fimi.it/temp/cert_GFK_download_042012.pdf|dátum archivácie=2016-03-06}}&lt;/ref&gt;
|-
|}

===Koncoročné pozície v rebríčkoch===
{|class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot; border=&quot;1&quot;
|-
!scope=&quot;col&quot;| Rebríček (2011)
!scope=&quot;col&quot;| Pozícia
|-
|Australian Singles Chart&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aria.com.au/pages/documents/ARIAEOYChart2011.pdf|titul=ARIA 2011 Top 100 Singles Chart|vydavateľ=Australian Recording Industry Association (ARIA)|formát=PDF|dátum prístupu=2012-01-01}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 18
|-
|Austrian Singles Chart&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://oe3.orf.at/charts/stories/singleyear/|titul=Ö3 Austria Top 40 – Single Charts 2011|jazyk=Nemecky|vydavateľ=Oe3.orf.at|dátum prístupu=2012-01-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120104112351/http://oe3.orf.at/charts/stories/singleyear/|dátum archivácie=2012-01-04}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 21
|-
|Belgian Singles Chart (Valónsko)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/fr/annual.asp?year=2011&amp;cat=s|titul=Rapports annuels 2011|jazyk=Francúzsky|vydavateľ=Ultratop. Hung Medien|dátum prístupu=2011-12-25}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 76
|-
| German Singles Chart&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.de/charts/Single_Jahrescharts_2011|titul=Single Jahrescharts 2011|jazyk=Nemecky|vydavateľ=[[MTV Central]]. [[MTV Networks]]|dátum prístupu=2012-01-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20120109011856/http://www.mtv.de/charts/Single_Jahrescharts_2011|dátum archivácie=2012-01-09}}&lt;/ref&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| 25
|-
|Netherlands [[Mega Single Top 100|Single Top 100]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.dutchcharts.nl/jaaroverzichten.asp?year=2011&amp;cat=s |titul=Dutch Charts 2011 |jazyk=Holandsky |vydavateľ=[[Mega Single Top 100]]. Hung Medien |dátum prístupu=2011-12-25}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 20
|-
|Swedish Singles Chart&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.hitlistan.se/netdata/ghl002.mbr/lista?liid=43&amp;dfom=20110001 |titul=Årslista  Singlar – År 2011 |jazyk=Švédsky |vydavateľ=Sverigetopplistan. Grammofonleverantörernas förening |dátum prístupu=2012-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141213032329/http://www.hitlistan.se/netdata/ghl002.mbr/lista?liid=43&amp;dfom=20110001 |dátum archivácie=2014-12-13 }}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 33
|-
|Swiss Singles Chart&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hitparade.ch/year.asp?key=2011|titul=Schweizer Jahreshitparade 2011|vydavateľ=[[Swiss Music Charts]]. Hung Medien|dátum prístupu=2011-01-02}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 56
|}
{{col-end}}

==História vydaní==
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; 
|-
! scope=&quot;col&quot; | Krajina
! scope=&quot;col&quot; | Dátum vydania
! scope=&quot;col&quot; | Formát
|-
| Rakúsko&lt;ref name=&quot;digital&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://at.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Nemecky|vydavateľ=at.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=&quot;8&quot;|9. december 2011
| rowspan=&quot;15&quot;|[[Extended play|Digital EP]]
|-
| Belgicko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nl-be.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Holandsky|vydavateľ=nl-be.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Fínsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://fi.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|vydavateľ=fi.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Nemecko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://de.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Nemecky|vydavateľ=de.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Taliansko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://it.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|language=Italian|vydavateľ=it.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Holandsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nl.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Holandsky|vydavateľ=nl.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Nórsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://no.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|vydavateľ=no.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Švajčiarsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://de-ch.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Nemecky|vydavateľ=de-ch.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Francúzsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://fr.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Francúzsky|vydavateľ=fr.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|rowspan=&quot;6&quot;|12. december 2011
|-
| Luxembursko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lu.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|vydavateľ=lu.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20251103104930/https://lu.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|dátum archivácie=2025-11-03}}&lt;/ref&gt;
|-
| Nový Zéland&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nz.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|vydavateľ=nz.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Portugalsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://pt.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Portugalsky|vydavateľ=pt.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20251018160105/https://pt.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|dátum archivácie=2025-10-18}}&lt;/ref&gt;
|-
| Singapur&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sg.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|vydavateľ=sg.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Švédsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://se.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|vydavateľ=se.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| Španielsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://es.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|titul=David Guetta – Titanium|jazyk=Španielsky|vydavateľ=es.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20120103210229/http://es.7digital.com/artists/david-guetta/titanium/|dátum archivácie=2012-01-03}}&lt;/ref&gt;
|13. december 2011
|-
| Írsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ie.7digital.com/artists/david-guetta/titanium-cazzette-mix/|titul=David Guetta – Titanium (Cazzette mix)|vydavateľ=ie.7digital.com|dátum prístupu=2011-12-18}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|rowspan=&quot;2&quot;|16. december 2011
|rowspan=&quot;2&quot;|Digital Remix 
|-
|Spojené kráľovstvo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://itunes.apple.com/gb/album/titanium-feat.-sia-cazzettes/id487672899|titul=Titanium (feat. Sia) Cazzette's Ant Seeking Hamster Mix – Single|vydavateľ=[[iTunes Store]]. [[Apple Inc.]]|dátum prístupu=2011-12-18}}&lt;/ref&gt;
|}

==Referencie==
{{reflist|2}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Titanium (song)|479082358}}

{{David Guetta}}

[[Kategória:Single z 2011]]
[[Kategória:Piesne z 2011]]
[[Kategória:Single Davida Guettu]]
[[Kategória:Piesne Davida Guettu]]
[[Kategória:Single Sii Furler]]
[[Kategória:Piesne Sii Furler]]
[[Kategória:Electropopové balady]]</text>
      <sha1>028i76vcqwq9ixu6ngz5z2qm9vrk19z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Le Mayet-d’École</title>
    <ns>0</ns>
    <id>392538</id>
    <revision>
      <id>8371275</id>
      <parentid>8301509</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:13:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kontributor 2K</username>
        <id>239199</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>erb</comment>
      <origin>8371275</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2553" sha1="9iius5hjwwdrd6rxcwwjyf7wflfetjf" xml:space="preserve">{{Infobox Francúzska obec
| názov            = Le Mayet-d'École
| francúzsky názov = 
| pôvodný názov    =
| typ              = obec
| erb              = Blason ville fr Le Mayet-d'École 03.svg
| vlajka           = 
| obrázok          = 
| popis obrázka    = 
| obyvateľov       = 272
| obyvateľov aglomerácie= 
| región           = [[Auvergne-Rhône-Alpes]]
| departement      = [[Allier (departement)|Allier]]
| obvod            = [[Vichy (obvod)|Vichy]]
| kantón           = [[Escurolles (kantón)|Escurolles]]
| rieka            =
| starosta         =
| lat_deg          = 46
| lat_min          = 10
| lat_sec          = 9
| lat_SJ           = S
| lon_deg          = 3
| lon_min          = 14
| lon_sec          = 28
| lon_VZ           = V
| rozloha          = 6.76
| najvyšší bod     = 320
| najvyšší bod názov=
| najnižší bod     = 269
| najnižší bod názov=
| PSČ              = 03800
| kód              = &lt;!-- telefónna predvoľba --&gt;
| insee            = 03164
| commons          = 
| web              = &lt;!-- webová stránka --&gt;
}}
'''Le Mayet-d'École''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Allier (departement)|Allier]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Auvergne-Rhône-Alpes]].

== Poloha ==

Le Mayet-d'École má rozlohu {{km2|6.76}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|320}} a najnižší bod {{mnm|269 }}&lt;ref name=ign&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN)
  | titul = Répertoire Géographique des Communes
  | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862
  | jazyk = po francúzsky
  | dátum prístupu = 2012-03-06
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862
  | dátum archivácie = 2011-05-02
  }}&lt;/ref&gt;

== Obyvateľstvo ==

Le Mayet-d'École má 272 obyvateľov (2009)&lt;ref&gt;Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=03164 Dostupné online.] (po francúzsky)&lt;/ref&gt;.

Graf vývoja obyvateľstva:
{{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee=03164}}
== Referencie ==

{{Referencie}}

== Pozri aj ==

*[[Zoznam obcí departementu Allier]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
[[Kategória:Obce v departemente Allier]]</text>
      <sha1>9iius5hjwwdrd6rxcwwjyf7wflfetjf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Najvyššie ligy na Slovensku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>433013</id>
    <revision>
      <id>8371531</id>
      <parentid>8072066</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:50:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>owl</comment>
      <origin>8371531</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2125" sha1="8b0xzpe6z29hypqrurgo26hfas23qf8" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno  = Najvyššie ligy na Slovensku
|nadpis = Najvyššie ligy na Slovensku [[Súbor:Coat of arms of Slovakia 3d.svg|15px]]

|štýl nad = font-size: smaller
|nad = [[:Kategória:Šport na Slovensku|Šport na Slovensku]]

|skupina1 = Mužské ligy
|zoznam1 = 
* [[Slovenská futbalová liga|americký futbal]]
* [[Basketbalová extraliga mužov|basketbal]]
* [[Slovenská bejzbalová extraliga|bejzbal]]
* [[Curlingová 1. liga mužov|curling]]
* [[Slovenská florbalová extraliga mužov|florbal]]
* [[Niké liga|futbal]]
* [[1. Slovenská liga vo futsale|futsal (FIFA)]]
* [[Extraliga hádzanárov|hádzaná]]
* [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov|hokejbal]]
* [[Slovenská inline hokejová extraliga|inline hokej (IIHF)]]
* [[Slovenská interkrosová PORFIX liga|interkros]]
* [[1. slovenská národná korfbalová liga|korfbal]]
* [[Tipsport liga|ľadový hokej]]
* [[Slovenská lakrosová liga|lakros]]
* [[Nohejbalová interliga mužov|nohejbal]]
* [[Slovenská liga v pozemnom hokeji mužov|pozemný hokej]]
* [[Slovenská liga v 7s ragby|ragby]]
* [[Mužská softbalová liga|softbal]]
* [[Ultimate liga SAF|ultimate frisbee]]
* [[Vodnopólová extraliga mužov|vodné pólo]]
* [[Volejbalová extraliga mužov|volejbal]]

|skupina2 = Ženské ligy
|zoznam2 = 
* [[Basketbalová extraliga žien|basketbal]]
* [[Curlingová 1. liga žien|curling]]
* [[Slovenská florbalová extraliga žien|florbal]]
* [[1. slovenská futbalová liga žien|futbal]]
* [[1. futsalová liga žien|futsal (FIFA)]]
* [[Majstrovstvá Slovenska v hádzanej žien|hádzaná]]
* [[Slovenská ženská hokejová liga|ľadový hokej]]
* [[1. Slovenská nohejbalová liga žien|nohejbal]]
* [[Slovenská liga v pozemnom hokeji žien|pozemný hokej]]
* [[Ženská softbalová liga|softbal]]
* [[1. vodnopólová liga žien|vodné pólo]]
* [[Volejbalová extraliga žien|volejbal]] 

|pod = ''zaniknuté'': [[1. slovenská liga v sálovom futbale|sálový futbal]] 
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny športových líg|Slovensko]]
[[Kategória:Športové navigačné šablóny Slovenska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>8b0xzpe6z29hypqrurgo26hfas23qf8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Letecký dopravca</title>
    <ns>0</ns>
    <id>443498</id>
    <revision>
      <id>8371239</id>
      <parentid>8302719</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:05:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <origin>8371239</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="938" sha1="liqtlmajzj116l06cgkfklvftqv28mu" xml:space="preserve">[[Súbor:Frankfurt Airport United Airlines Boeing 777-224ER N77006 (DSC02815).jpg|thumb|[[Boeing 777]] [[United Airlines]], najväčšieho leteckého dopravcu na svete z hľadiska veľkosti flotily]] 

'''Letecký dopravca''' (iné názvy: '''podnik leteckej dopravy, letecký dopravný podnik''', ak ide o spoločnosť: '''letecká spoločnosť''', (najmä) ak ide o pravidelnú prepravu na tratiach: '''aerolínie''' alebo jazykovo nevhodne '''aerolinky''';  angl. ''air carrier, air transport operator, air transport company, airline company, airline'') je (fyzická alebo právnická) [[osoba]], ktorá sa zaväzuje uskutočňovať leteckú dopravu priamo alebo prenajatými dopravnými prostriedkami. Odlišný je termín [[letecký prepravca]].

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.faa-aircraft-certification.com/faa-definitions.html FAA Definitions (anglicky)]

[[Kategória:Letecké spoločnosti]]</text>
      <sha1>liqtlmajzj116l06cgkfklvftqv28mu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Okolo Slovenska</title>
    <ns>0</ns>
    <id>445000</id>
    <revision>
      <id>8371304</id>
      <parentid>8371019</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:52:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Okolo Slovenska 2026 */ akt</comment>
      <origin>8371304</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="71340" sha1="kdujg7lwyrus3zvubw7th7k2pnq5sii" xml:space="preserve">&lt;!--{{Športová aktualita|cyklistika}}--&gt;
{{Infobox cyklistický pretek
|             obrázok = 
|               popis = 
|               názov = Okolo Slovenska
|     slovenský názov = Okolo Slovenska
|              ročník = 70 (2026)
|             krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|              termín = premenlivý
|         typ preteku = [[Športová cyklistika#Cestná cyklistika|Cestná cyklistika]]
|         organizátor = [[Slovenský zväz cyklistiky]]
|    riaditeľ preteku = Peter Privara
|         vzdialenosť = 700{{--}}900 km
|         prvý ročník = 1954
|               etapy = 5/4 + 1
|          prvý víťaz = {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]]
|    počet víťazstiev = 3
|  najčastejší víťazi = {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]&lt;br&gt; {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
|      posledný víťaz = {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid
}}

'''Okolo Slovenska''' ({{eng|Tour of Slovakia}}; {{fra|Tour de Slovaquie}}) sú medzinárodné etapové preteky, ktoré sa konajú na [[Slovensko|Slovensku]]. Boli založené v roku [[1954]] a od roku [[2002]] boli zaraďované do kategórie 2.2 v [[UCI Continental Circuits]]. V roku [[2017]] boli zaradené do kategórie 2.1.

Sú to [[Preteková etapa|etapové preteky]], ktoré sa obyčajne skladajú z 5 alebo viac etáp.

== História ==
Prvé preteky Okolo Slovenska boli odštartované [[19. jún]]a [[1954]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Stalinovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]] a obsahovali 7 etáp. Vyhral ich český cyklista [[Karel Nesl]], pričom slovenský cyklista [[Vlastimil Ružička]] vyhral tri zo siedmich etáp. Konali sa väčšinou v júni, od roku [[2018]] sa konali v septembri, v roku [[2024]] opäť na konci júna.

=== Víťazi ===
{{stĺpce|4|
* 1954 {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]]
* 1955 {{minivlajka|Česko}} [[Jan Veselý (cyklista)|Jan Veselý]]
* 1956 {{minivlajka|Taliansko}} [[Aurelio Cestari]]
* 1957 {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Le Don]]
* 1958 {{minivlajka|Česko}} [[Walter Renner]]
* 1959 {{minivlajka|NDR}} [[Lothar Höhne]]
* 1960 {{minivlajka|Maďarsko}} [[Antal Megyergi]]
* 1961{{--}}63 ''nekonali sa''
* 1964 {{minivlajka|Česko}} [[Matej Laczo]]
* 1965 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]]
* 1966 {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Konečný]]
* 1967 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
* 1968 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
* 1969 {{minivlajka|Česko}} [[Břetislav Souček]]
* 1970 {{minivlajka|Česko}} [[Vlastimil Moravec]]
* 1971 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]]
* 1972 {{minivlajka|Česko}} [[Antonin Bartoníček]]
* 1973 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
* 1974 {{minivlajka|Česko}} [[Pavol Čambal]]
* 1975 {{minivlajka|Česko}} [[Josef Dvořák]]
* 1976 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]
* 1977 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]]
* 1978 {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Rooij]]
* 1979 {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Poslušný]]
* 1980 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]
* 1981 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andreï Vedernikov]]
* 1982 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Vladimir Volochin]]
* 1983 {{minivlajka|NDR}} [[Bernd Drogan]]
* 1984 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]]
* 1985 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]
* 1986 {{minivlajka|Česko}} [[Václav Toman]]
* 1987 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Ivanov]]
* 1988 {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Sedláček]]
* 1989 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Pavel Tonkov]]
* 1990 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Lipták]]
* 1991 {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinrich Trumheller]]
* 1992 {{minivlajka|Česko}} [[Lubor Tesař]]
* 1993 {{minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Honchar]]
* 1994 {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Švehlík]]
* 1995 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]]
* 1996 {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]]
* 1997 {{minivlajka|Česko}} [[Jaromír Purmenský]]
* 1998 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Andrej Hauptman]]
* 1999 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]]
* 2000 {{minivlajka|Česko}} [[René Andrle]]
* 2001 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]]
* 2002 {{minivlajka|Švédsko}} [[Gustav Larsson]]
* 2003 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]]
* 2004 {{minivlajka|Poľsko}} [[Piotr Chmielewski]]
* 2005 {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Prázdnovský]]
* 2006 {{minivlajka|Poľsko}} [[Radosław Romanik]]
* 2007 {{minivlajka|Holandsko}} [[Joost van Leijen]]
* 2008 {{minivlajka|Dánsko}} [[Kristoffer Gudmund Nielsen]]
* 2009 {{minivlajka|Austrália}} [[Leigh Howard]]
* 2010 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Robert Vrečer]]
* 2011 {{minivlajka|Rusko}} [[Nikita Novikov]]
* 2012 {{minivlajka|Taliansko}} [[Enrico Rossi (cyklista)|Enrico Rossi]]
* 2013 {{minivlajka|Česko}} [[Petr Vakoč]]
* 2014 {{minivlajka|Ukrajina}} Oleksandr Polivoda 
* 2015 {{minivlajka|Taliansko}} Davide Viganò 
* 2016 {{minivlajka|Taliansko}} Mauro Finetto
* 2017 {{minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
* 2018 {{minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe
* 2019 {{minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert
* 2020 {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle
* 2021 {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]
* 2022 {{minivlajka|Česko}} Josef Černý
* 2023 {{minivlajka|Francúzsko}} Rémi Cavagna 
* 2024 {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid
}}

== Ročníky ==
* Ročník 2011 začal dňa [[4. jún]]a v [[Nováky|Novákoch]] a skončil dňa [[11. jún]]a [[2011]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]].
* Ročník 2012 začal dňa [[5. jún]]a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a skončil [[9. jún]]a [[2012]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]].

=== Okolo Slovenska 2013 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 57. ročníka (2013)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.935 | lon = 21.905 | label = [[Humenné]] | position = left }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.257 | label = [[Košice]] | position = right }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = left }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.895 | lon = 18.041 | label = [[Trenčín]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.427 | lon = 17.797 | label = [[Hlohovec|Hlohovec - cieľ]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = Bratislava - zrušený cieľ | position = right }}
}}
57. ročník pretekov Okolo Slovenska začal [[4. jún]]a [[2013]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[8. jún]]a v [[Hlohovec|Hlohovci]]. Pôvodný cieľ v [[Bratislava|Bratislave]] bol z dôvodu povodní zrušený, čím sa skrátila aj dĺžka pretekov. Z celkových plánovaných 770,6 km bolo napokon v 4. etapách odjazdených 666,7 km. Celkovým víťazom sa stal český pretekár Petr Vakoč z tímu Etixx-Ihned.&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/2013/ Základné údaje o preteku]&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Pozn.
|-
|'''1''' || [[4. jún]]a || 162,9 || [[Košice]] || [[Humenné]] || 
|-
|'''2''' || [[5. jún]]a || 212,5 || [[Stropkov]] || [[Liptovský Hrádok]] ||
|-
|'''3''' || [[6. jún]]a || 225,8 || Liptovský Hrádok || [[Trenčín]] || 
|-
|'''4''' || [[7. jún]]a || 65,5 || Trenčín || [[Hlohovec]] || 
|-
|'''5''' || [[8. jún]]a || 103,9 || Bratislava || Bratislava || zrušená&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/2013/novinky/pozor_zmena_dalsich_etap_v_dosledku_kalamitnej_situacie/ Povodne ovplyvnili dĺžku pretekov]&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2014 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 58. ročníka (2014)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.727	| lon = 18.76 | label = [[Handlová]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.217 | lon = 18.603 | label = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }}
}}
58. ročník etapových pretekov začal [[3. jún]]a [[2014]] prológom v [[Stropkov]]e a skončil [[7. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 722,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, z toho prvú tvorila časovka tímov. V 22 nahlásených tímoch pretekalo 132 pretekárov z 20. krajín, ktorí absolvovali 10 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/2014/novinky/trat_pretekov_58_rocnika/ Základné údaje o preteku]&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Pozn.
|-
|'''1''' || [[3. jún]]a || 15,4 || [[Stropkov]] || Stropkov || tímová časovka
|-
|'''2''' || [[4. jún]]a || 200,6 || Stropkov || [[Liptovský Hrádok]] ||
|-
|'''3''' || [[5. jún]]a || 173,8 || Liptovský Hrádok || [[Handlová]] || 
|-
|'''4''' || [[6. jún]]a || 154 || Handlová || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || 
|-
|'''5''' || [[7. jún]]a || 178,6 || Levice || [[Bratislava]] || 
|}

=== Okolo Slovenska 2015 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 59. ročníka (2015)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.07 | lon = 18.948 | label = [[Šahy]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.851 | lon = 20.187 | label = [[Telgárt]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 20.315 | label = [[Poprad]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.592 | lon = 18.852 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.757 | lon = 17.831 | label = [[Nové Mesto nad Váhom]] | position = top }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }}
}}
59. ročník etapových pretekov začal [[9. jún]]a [[2015]] exhibíciou a prológom v [[Šahy|Šahách]] a skončil [[14. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 861,3 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala špeciálna exhibícia, nezapočítavaná do celkových výsledkov. 

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Pozn.
|-
|'''Ex''' || [[9. jún]]a || - || [[Šahy]] || Šahy || exhibícia
|-
|'''1''' || [[10. jún]]a || 181 || Šahy || [[Telgárt]] || 
|-
|'''2''' || [[11. jún]]a || 158,6 || Telgárt || [[Poprad]] ||
|-
|'''3''' || [[12. jún]]a || 195 || Poprad || [[Žiar nad Hronom]] || 
|-
|'''4''' || [[13. jún]]a || 201,7 || Žiar n/Hr. || [[Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]] || 
|-
|'''5''' || [[14. jún]]a || 125 || Nové Mesto n/V. || [[Bratislava]] || 
|}

=== Okolo Slovenska 2016 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 60. ročníka (2016)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.12 | lon = 20.063 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.26 | lon = 19.614 | label = [[Zuberec]] | position = left}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.779 | lon = 18.581 | label = [[Bojnice]] | position = top}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.589 | lon = 17.833 | label = [[Piešťany]] | position = bottom}}
}}
60. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2016]] prológom v [[Banská Bystrica|B. Bystrici]] a skončil [[12. jún]]a v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Celkových 806,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. V 24 nahlásených tímoch&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/timy&lt;/ref&gt; pretekalo 142 pretekárov, ktorí absolvovali 17 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/pozname-detaily-trasy-60-rocnika-pretekov Základné údaje o preteku]&lt;/ref&gt; Celkovým víťazom sa stal [[Taliansko|talian]] Mauro Finetto.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
|-
|'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 1,1&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/prolog&lt;/ref&gt; || [[Banská Bystrica]] || B. Bystrica || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka
|-
|'''1''' || [[8. jún]]a || 136,8&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/1-etapa&lt;/ref&gt; || B. Bystrica || B. Bystrica || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP
|-
|'''2''' || [[9. jún]]a || 170,1&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/2-etapa&lt;/ref&gt; || B. Bystrica || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP
|-
|'''3''' || [[10. jún]]a || 193,2&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/3-etapa&lt;/ref&gt; || Štrbské Pleso || [[Zuberec]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]  || 4 RP/4 HP
|-
|'''4''' || [[11. jún]]a || 183,7&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/4-etapa&lt;/ref&gt; || Zuberec || [[Bojnice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP
|-
|'''5''' || [[12. jún]]a || 121,9&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/5-etapa&lt;/ref&gt; || Bojnice || [[Piešťany]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/2 HP
|}

=== Okolo Slovenska 2017 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 61. ročníka (2017)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.025 | lon = 20.588 | label = [[Levoča]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Trnava]] | position = top}}
}}
61. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2017]] prológom v [[Levoča|Levoči]] a skončil [[11. jún]]a v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Celkových 762,1 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. Pretekári z 25. nahlásených tímov absolvovali 14 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 3,7&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Levoča]] || Levoča|| [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''1''' || [[8. jún]]a || 211,8&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Levoča || [[Banská Bystrica|B. Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Estónsko}} Mihkel Räim || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''2''' || [[9. jún]]a || 172&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || B. Bystrica || [[Nitra]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Malucelli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''3''' || [[10. jún]]a || 222,1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Nitra || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]]  || 3 RP/4 HP || {{Minivlajka|Slovinsko}} Matej Mugerli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''4''' || [[11. jún]]a || 152,5&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Trnava || Trnava || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Rusko}} Ivan Savitckii || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|}

=== Okolo Slovenska 2018 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 62. ročníka (2018)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.055 | lon = 20.295 | label = [[Poprad]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.076 | lon = 19.308 | label = [[Ružomberok]] | position = left }} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.959 | lon = 18.173 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Galanta]] | position = bottom}}
}}
62. ročník etapových pretekov začal [[12. september|12. septembra]] [[2018]] prológom v [[Poprad]]e a skončil [[16. september|16. septembra]] v [[Galanta|Galante]]. Celkových 708,7 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzal prológ. Spolu 142 pretekárov z 21 nahlásených tímov absolvovalo 16 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[12. september|12. septembra]] || 1,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 || [[Poprad]] || Poprad || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels 
|-
|'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || 164,4&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Poprad || [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe 
|-
|'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || 191,7&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Ružomberok]] || [[Dubnica nad Váhom|Dubnica n/V.]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Nemecko}} Rüdiger Selig || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe
|-
|'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || 180,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Dubnica n/V. || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]]  || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Pelucchi || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe
|-
|'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || 157,2&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Nitra || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Holandsko}} Fabio Jakobsen || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2018/4-etapa/Stage%204%20celkove.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2019 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 63. ročníka (2019)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.292 | lon = 21.276 | label = [[Bardejov]] | position = bottom}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.082 | lon = 19.301 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.432 | lon = 17.799 | label = [[Hlohovec]] | position = right}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.681 | lon = 17.367 | label = [[Senica]] | position = right}} 
}}
63. ročník etapových pretekov začal [[18. september|18. septembra]] [[2019]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v [[Senica|Senici]]. Celkových 714,3 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 14 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ktoré dokončilo 135 zo 147 pretekárov.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[18. september|18. septembra]] || 138,2 || [[Bardejov]] || Bardejov || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/1 HP || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff
|-
|'''časovka''' || [[18. september|18. septembra]] || 7,4 || Bardejov || Bardejov || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] ||  ||{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1b-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng 
|-
|'''2''' || [[19. september|19. septembra]] || 227 || Bardejov || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Rumunsko}} Eduard-Michael Grosu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/2-etapa/etapa-2-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert
|-
|'''3''' || [[20. september|20. septembra]] || 200,6 || Ružomberok || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}}Arnaud Demare&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/3-etapa/etapa3-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert
|-
|'''4''' || [[21. september|21. septembra]] || 142,1 || Hlohovec || [[Senica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Elia Viviani&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2020 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 64. ročníka (2020)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.223 | lon = 18.739 | label = [[Žilina]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.145 | label = [[Banská Bystrica]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.591 | lon = 18.850 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.419 | lon = 18.412 | label = [[Topoľčianky]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.846 | lon = 17.228 | label = [[Skalica (mesto)|Skalica]] | position = top}} 
}}
64. ročník etapových pretekov začal [[16. september|16. septembra]] [[2020]] v [[Žilina|Žiline]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Celkových 672,5 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 21 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 106,4&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1a. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1a-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Žilina]] || Žilina || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{EST}} Martin Laas&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1a/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''časovka''' || [[16. september|16. septembra]] || 7,1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1b. etapa (ITT) | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1b-etapa-itt | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Žilina || Žilina || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] ||  || {{GER}} Jannik Steimle || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1b/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 206,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Žilina || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/10 HP || {{GER}} Nico Denz || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/2/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 181,3&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Banská Bystrica || [[Žiar nad Hronom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/3/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 171,1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Topoľčianky]] || [[Skalica (mesto)|Skalica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Rudy Barbier || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/4/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2021 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 65. ročníka (2021)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.999 | lon = 20.752 | label = [[Spišské Podhradie]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.212 | lon = 19.298 | label = [[Dolný Kubín]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.116 | lon = 18.443 | label = [[Považská Bystrica]] | position = left}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.912 | lon = 18.164 | label = [[Trenčianske Teplice]] | position = bottom}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = bottom}} 
}}
65. ročník etapových pretekov začal [[15. september|15. septembra]] [[2021]] prológom v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Trnava|Trnave]]. Celkových 692,1 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 15 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 65. ročník pretekov Okolo Slovenska prevedie svetový pelotón od východu až po západ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/65-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-prevedie-svetovy-peloton-od-vychodu-az-po-zapad | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[15. september|15. septembra]] || 1,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Košice]] || Košice || [[File:Plainstage.svg|20px|alt=|link=]] ||  ||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves&lt;ref name=&quot;sportakt&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska: Peter Sagan dnes v prológu obsadil miesto v najlepšej desiatke| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/sckss5e/okolo-slovenska-peter-sagan-dnes-v-prologu-obsadil-miesto-v-najlepsej-desiatke/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-15| dátum prístupu = 2021-09-15}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves&lt;ref name=&quot;sportakt&quot;/&gt;
|-
|'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 158,4&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Košice || Košice || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg&lt;ref name=&quot;cyklonews&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = 1. etapa Okolo Slovenska 2021: Hodeg oslavuje, Sagan druhý| url = https://www.cyklonews.sk/1-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-alvaro-hodeg/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-16| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg&lt;ref name=&quot;cyklonews&quot;/&gt;
|-
|'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 179,7&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Spišské Podhradie]] || [[Dolný Kubín]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle&lt;ref name=&quot;procyclingstats&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska / Tour de Slovaquie - Stage 2| url = https://www.procyclingstats.com/race/okolo-slovenska/2021/stage-2| vydavateľ = procyclingstats.com| dátum vydania = 2021-09-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-17| miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sportnet&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Sagan vybojoval opäť druhú priečku, šprint ovplyvnil pád| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/cyklistika-peter-sagan-2-etapa-vysledky-spurt-okolo-slovenska-2021/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-17| dátum prístupu = 2021-09-17}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg&lt;ref name=&quot;procyclingstats&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;sportnet&quot;/&gt;
|-
|'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 193,2&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Dolný Kubín || [[Považská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP ||{{minivlajka|Nórsko}} Kristoffer Halvorsen&lt;ref name=&quot;3etapa2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora = | titul = 3. etapa Okolo Slovenska 2021: Halvorsen najrýchlejší, Sagan vedie| url = https://www.cyklonews.sk/3-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-peter-sagan-treti/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]&lt;ref name=&quot;3etapa2021&quot;/&gt;
|-
|'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 159,2&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 || [[Trenčianske Teplice]] || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP ||{{minivlajka|Izrael}} Itamar Einhorn&lt;ref name=&quot;4etapa2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sedlák| meno = Samuel| autor =| odkaz na autora =| titul = 4. etapa Okolo Slovenska 2021; Einhorn etapovým víťazom, Sagan žltým kráľom| url = https://www.cyklonews.sk/4-etapa-okolo-slovenska-2021/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-19| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]&lt;ref name=&quot;4etapa2021&quot;/&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2022 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 66. ročníka (2022)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.146 | lon = 17.122 | label = [[Bratislava]] | position = right}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.450 | lon = 18.907 | label = [[Banská Štiavnica]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.945 | lon = 20.562 | label = [[Spišská Nová Ves]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}}  

}}
66. ročník etapových pretekov začal [[13. september|13. septembra]] [[2022]] prológom a časovkou jednotlivcov v [[Bratislava|Bratislave]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Košice|Košiciach]]. Celkových 727,7 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/66-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[13. september|13. septembra]] || 7 || [[Bratislava]] || [[Bratislava]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] ||  || {{GBR}} Ethan Vernon&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/prolog/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{GBR}} Ethan Vernon
|-
|'''1''' || [[14. september|14. septembra]] || 142,3 || [[Šamorín]] || [[Trnava]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/1 HP || {{GBR}} Ethan Vernon&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/1%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{GBR}} Ethan Vernon
|-
|'''2''' || [[15. september|15. septembra]] || 186,3 || [[Hlohovec]] || [[Banská Štiavnica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{IRL}} Archie Ryan&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/2%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{CZE}} Josef Černý
|-
|'''3''' || [[16. september|16. septembra]] || 210 || [[Detva]] || [[Spišská Nová Ves]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{NED}} Koen Bouwman&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/3%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{CZE}} Josef Černý 
|-
|'''4''' || [[17. september|17. septembra]] || 182,1 || [[Levoča]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{NED}} Jasper Haest&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 || {{CZE}} Josef Černý&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2023 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 67. ročníka (2023)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.115 | lon = 18.329 | label = [[Púchov]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.087 | label = [[Nitra]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.058 | lon = 20.296 | label = [[Poprad]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 18.922 | label = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}}  

}}
67. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov [[12. september|12. septembra]] [[2023]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Púchov]]e. Celkových 821,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 18 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 67. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/67-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Do súťaže nastúpili 4 tímy najvyššej ligy (Groupama - FDJ, Astana - Qazaqstan, Jumbo - Visma a Soudal - Quick-Step), 6 prokontinentálnych (EOLO - Kometa, Caja Rural - Seguros RGA, Green Project - Bardiani CSF, Equipo Kern Pharma, Human Powered Health a Team Corratec)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov Okolo Slovenska odštartovala slávnostná prezentácia | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/8-67-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-odstartovala-slavnostna-prezentacia | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a 11 kontinentálnych, medzi nimi reprezentácia Holandska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov prevedie medzinárodný pelotón od východu až po západ krajiny | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/1-67-rocnik-pretekov-prevedie-medzinarodny-peloton-od-vychodu-az-po-zapad-krajiny | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podujatia sa zúčastnila dvojica slovenských tímov - Dukla Banská Bystrica a RRK Group - Pierre Baugette – Benzinol. 

Celkovým víťazom sa stal Rémi Cavagna z tímu Soudal – Quick-Step, zelený dres v bodovacej súťaži získal Tim Merlier z rovnakého tímu, bodkovaný dres najlepšieho vrchára získal Milan Vader z tímu Jumbo – Visma a biely pre najlepšieho cyklistu do 25 rokov získal jeho tímový kolega Colby Simmons. Najlepším slovenským zástupcom bol Lukáš Kubiš z Dukly Banská Bystrica a ocenenie pre najbojovnejšieho pretekára získal Thibaut Pinot z tímu Groupama – FDJ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Soudal - Quick-Step bol úspešný aj v Púchove, poslednú etapu vyhral Kasper Asgreen | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/14-soudal-quick-step-bol-uspesny-aj-v-puchove-poslednu-etapu-vyhral-kasper-asgreen | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || {{Km|172.7|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{FRA}} Rémi Cavagna&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/1.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna
|-
|'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || {{Km|144.6|m|w}} || [[Prešov]] || [[Poprad]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{BEL}} Tim Merlier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/2.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna
|-
|'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || {{Km|171.6|m|w}} || [[Ružomberok]] || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{ITA}} Andrea Bagioli&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/3.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna
|-
|'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|149|m|w}} || [[Prievidza]] || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{BEL}} Tim Merlier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/4.%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna 
|-
|'''5''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|183.5|m|w}} || [[Hlohovec]] || [[Púchov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{DEN}} Kasper Asgreen&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/5.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna 
|}

=== Okolo Slovenska 2024 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 68. ročníka (2024)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 47.994 | lon = 17.616 | label = [[Dunajská Streda]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.43 | lon = 17.8 | label = [[Hlohovec]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.961 | lon = 18.166 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.08 | lon = 19.3 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right}} 

}}
68. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a tímovou časovkou [[26. jún]]a [[2024]] v [[Dunajská Streda|Dunajskej Strede]] a skončil [[30. jún]]a na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. Celkových 707,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 20 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Etapy - 68. ročník
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Do súťaže nastúpili tímy Soudal - Quick-Step (7 jazdcov), Cofidis (7), Jayco AlUla (7), Dukla B. Bystrica (7), Pierre Baguette Cycling (7), Lotto Dstny (7), Team Polti - Kometa (7), Q36.5 Pro Cycling (7), Bingoal WB (7), Team Corratec (7), Caja Rural - Seguros RGA (7), Team Novo Nordisk (6), Arkéa - B&amp;B Hôtels Cont. (7), VolkerWessels Team (7), ARA | Skip Capital (6), Elkov - Kasper (7), ATT Investments (7), Biesse Carrera (7), Adria Mobil (7), Hrinkow Advarics (7) a Mexická reprezentácia (7).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Štartová listina
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Svojou účasťou v tomto ročníku zavŕšil svoju kariéru [[Peter Sagan]].

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[26. jún]]a || {{Km|28.8|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 1. etapa (TTT)
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/1-etapa-ttt
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Dunajská Streda]] || [[Dunajská Streda]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka || Team Jayco Alula&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-1/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || 
|-
|'''2''' || [[27. jún]]a || {{Km|192|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 2. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/2-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Nitra]] || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{DNK}} Anders Foldager&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-2/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{DNK}} Anders Foldager
|-
|'''3''' || [[28. jún]]a || {{Km|161.2|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 3. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/3-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Piešťany]] || [[Dubnica nad Váhom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}}  Julian Alaphilippe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-3/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{DNK}} Anders Foldager
|-
|'''4''' || [[29. jún]]a || {{Km|183.5|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 4. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/4-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Partizánske]] || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/7 HP || {{GER}} Johannes Adamietz&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-4/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{SUI}} Mauro Schmid
|-
|'''5''' || [[30. jún]]a || {{Km|142.3|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 5. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/5-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Liptovský Mikuláš]] || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GER}} Felix Engelhardt&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-5/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{SUI}} Mauro Schmid
|}

=== Okolo Slovenska 2025 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 69. ročníka (2025)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.293 | lon = 21.274 | mark = Green pog.svg | label = [[Bardejov]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | mark = Red pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.306 | lon = 21.567 | mark = Red pog.svg | label = [[Svidník]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.136 | lon = 20.428 | mark = Blue pog.svg | label = [[Kežmarok]] | position = left}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.734 | lon = 19.139 | mark = Blue pog.svg | label = [[Banská Bystrica]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.243 | lon = 18.308 | mark = Black pog.svg | label = [[Vráble]] | position = top}}   
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.205 | lon = 17.646 | mark = Black pog.svg | label = [[Sládkovičovo]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.294 | lon = 18.234 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kohútka]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.937 | lon = 18.143 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Nová Dubnica]] | position = top}} 
}}
69. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[17. september|17. septembra]] [[2025]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v horskom stredisku [[Kohútka]]. Celkových 795,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 horských a 9 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Etapy - 69. ročník
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-17
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Jayco AlUla (WT), Soudal - Quick-Step (WT), Visma | Lease a Bike (WT), Unibet Tietema Rockets (PT), Lotto Dstny (PT), Solution Tech Vini Fantini (PT), Team Novo Nordisk (PT), Dukla Banská Bystrica (CT), Pierre Baguette Cycling (CT), Groupama - FDJ (CT), XDS Astana Development (CT), Biesse Carrera Premac (CT), VolkerWesseles Team (CT), ATT Investments (CT), Elkov - Kasper (CT), Illes Balears Arabay (CT), Adria Mobil (CT), Karcag Épkar Team (CT), Diftar Continental Team (CT) a Mazowsze Serce Polski (CT).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Štartová listina
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-17
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovensko zastupovali Dukla Banská Bystrica a Pierre Baguette Cycling.

Prvé 4 etapy mali rovnakého víťaza, náš Lukáš Kubiš s ním vo všetkých týchto etapách viedol rovnocenný súboj, pričom skončil na 2. mieste. O celkovom poradí sa rozhodlo v poslednej etape, kde zvíťazil Paul Double z tímu Jayco – AlUla, druhý skončil Bart Lemmen a tretí Thomas Gloag. Zelený dres bodovacej súťaže získal Paul Magnier, vrchársky bodkovaný dres Martin Voltr, biely pre cyklistu do 23 rokov Cian Ujitdebroecks. Najlepším Slovákom aj najbojovnejším pretekárom celého ročníka sa stal celkovo šiesty Lukáš Kubiš.&lt;ref name=O25/&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|141.2|m|w}} || [[Bardejov]] || [[Bardejov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 1. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/1-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-18
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''2''' || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|169.4|m|w}} || [[Svidník]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 2. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/2-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-18
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''3''' || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|191.7|m|w}} || [[Kežmarok]] || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 3. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/3-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-19
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''4''' || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|169.1|m|w}} || [[Vráble]] || [[Sládkovičovo]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 4. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/4-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-20
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''5''' || [[21. september|21. septembra]] || {{Km|124|m|w}} || [[Nová Dubnica]] || [[Kohútka]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GBR}} Paul Double || {{GBR}} Paul Double&lt;ref name=O25&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Paul Double po skvelom výkone víťazom etapy aj celého Okolo Slovenska
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/39-paul-double-po-skvelom-vykone-vitazom-etapy-aj-celeho-okolo-slovenska
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-21
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2026 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 70. ročníka (2026)
| relief = 1
| places = 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.256 | mark = Green pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.024 | lon = 20.589 | mark = Red pog.svg | label = [[Levoča]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.083 | lon = 19.611 | mark = Red pog.svg | label = [[Liptovský Mikuláš]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.335 | lon = 19.557 | mark = Blue pog.svg | label = [[Tvrdošín]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.150 | lon = 18.284 | mark = Blue pog.svg | label = [[Dohňany]] | position = top}}   
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.064 | lon = 18.326 | mark = Black pog.svg | label = [[Beluša]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.190 | lon = 17.728 | mark = Black pog.svg | label = [[Galanta]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.615 | lon = 19.142 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Sliač]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.882 | lon = 20.138 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kráľova hoľa]] | position = bottom}} 
}}
70. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[16. september|16. septembra]] [[2026]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[20. september|20. septembra]] na vrchole [[Kráľova hoľa]]. Celkových 889,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 horských a 9 rýchlostných prémií.

Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Soudal – Quick-Step (WT; 7), Lotto – Intermarché (WT; 7), Groupama – FDJ United (CT; 7), Cofidis (PT; 6), Team Novo Nordisk (PT; 7), Dukla Banská Bystrica (CT; 7), Bahrain Victorious Development (CT; 7), Lucky Sport (CT; 7), Drali Repsol (CT; 7), ATT Investments (CT; 7), Kasper Crypto4me (CT; 7), Tirol KTM (CT; 7), Hrinkow Advarics (CT; 7), Kolesarski klub Novo Mesto (CT; 7), Biesse Carrera Premac (CT; 7), Voster ATS (CT; 7), Team Storck - MRW Bau (CT; 7), United Shipping (CT; 7), Universe Cycling Team (CT; 7) a Mazowsze Serce Polski (CT; 7).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tímy
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-19
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 1. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/1-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|162.6|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier
|-
|'''2'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 2. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/2-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|186.8|m|w}} || [[Levoča]] || [[Liptovský Mikuláš]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier
|-
|'''3'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 3. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/3-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|195.1|m|w}} || [[Tvrdošín]] || [[Dohňany]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt
|-
|'''4'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 4. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/4-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|197.5|m|w}} || [[Beluša]] || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || {{HUN}} Erik Fetter || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt 
|-
|'''5'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 5. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/5-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|147.4|m|w}} || [[Sliač]] || [[Kráľova hoľa]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

==Externé odkazy==
*[http://www.okoloslovenska.com/ Okolo Slovenska] oficiálna stránka pretekov.
*[http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 Tour de Slovaquie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120325130329/http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 |date=2012-03-25 }} výsledky na ''Cycling Archives''
*[http://www.cyclingnews.com/races/55th-tour-of-slovakia-2-2/race-history Tour de Slovaquie] výsledky na ''Cycling News''

==Zdroj==
{{Preklad|en|Tour de Slovaquie|496818883}}

[[Kategória:Cyklistické preteky na Slovensku]]</text>
      <sha1>kdujg7lwyrus3zvubw7th7k2pnq5sii</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371313</id>
      <parentid>8371304</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:17:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Okolo Slovenska 2026 */ dopl.</comment>
      <origin>8371313</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="71982" sha1="e2zs8sjpjv0ntzxv21g2huim007zlqy" xml:space="preserve">&lt;!--{{Športová aktualita|cyklistika}}--&gt;
{{Infobox cyklistický pretek
|             obrázok = 
|               popis = 
|               názov = Okolo Slovenska
|     slovenský názov = Okolo Slovenska
|              ročník = 70 (2026)
|             krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|              termín = premenlivý
|         typ preteku = [[Športová cyklistika#Cestná cyklistika|Cestná cyklistika]]
|         organizátor = [[Slovenský zväz cyklistiky]]
|    riaditeľ preteku = Peter Privara
|         vzdialenosť = 700{{--}}900 km
|         prvý ročník = 1954
|               etapy = 5/4 + 1
|          prvý víťaz = {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]]
|    počet víťazstiev = 3
|  najčastejší víťazi = {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]&lt;br&gt; {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
|      posledný víťaz = {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid
}}

'''Okolo Slovenska''' ({{eng|Tour of Slovakia}}; {{fra|Tour de Slovaquie}}) sú medzinárodné etapové preteky, ktoré sa konajú na [[Slovensko|Slovensku]]. Boli založené v roku [[1954]] a od roku [[2002]] boli zaraďované do kategórie 2.2 v [[UCI Continental Circuits]]. V roku [[2017]] boli zaradené do kategórie 2.1.

Sú to [[Preteková etapa|etapové preteky]], ktoré sa obyčajne skladajú z 5 alebo viac etáp.

== História ==
Prvé preteky Okolo Slovenska boli odštartované [[19. jún]]a [[1954]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Stalinovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]] a obsahovali 7 etáp. Vyhral ich český cyklista [[Karel Nesl]], pričom slovenský cyklista [[Vlastimil Ružička]] vyhral tri zo siedmich etáp. Konali sa väčšinou v júni, od roku [[2018]] sa konali v septembri, v roku [[2024]] opäť na konci júna.

=== Víťazi ===
{{stĺpce|4|
* 1954 {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]]
* 1955 {{minivlajka|Česko}} [[Jan Veselý (cyklista)|Jan Veselý]]
* 1956 {{minivlajka|Taliansko}} [[Aurelio Cestari]]
* 1957 {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Le Don]]
* 1958 {{minivlajka|Česko}} [[Walter Renner]]
* 1959 {{minivlajka|NDR}} [[Lothar Höhne]]
* 1960 {{minivlajka|Maďarsko}} [[Antal Megyergi]]
* 1961{{--}}63 ''nekonali sa''
* 1964 {{minivlajka|Česko}} [[Matej Laczo]]
* 1965 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]]
* 1966 {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Konečný]]
* 1967 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
* 1968 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
* 1969 {{minivlajka|Česko}} [[Břetislav Souček]]
* 1970 {{minivlajka|Česko}} [[Vlastimil Moravec]]
* 1971 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]]
* 1972 {{minivlajka|Česko}} [[Antonin Bartoníček]]
* 1973 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]]
* 1974 {{minivlajka|Česko}} [[Pavol Čambal]]
* 1975 {{minivlajka|Česko}} [[Josef Dvořák]]
* 1976 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]
* 1977 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]]
* 1978 {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Rooij]]
* 1979 {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Poslušný]]
* 1980 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]
* 1981 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andreï Vedernikov]]
* 1982 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Vladimir Volochin]]
* 1983 {{minivlajka|NDR}} [[Bernd Drogan]]
* 1984 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]]
* 1985 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]
* 1986 {{minivlajka|Česko}} [[Václav Toman]]
* 1987 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Ivanov]]
* 1988 {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Sedláček]]
* 1989 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Pavel Tonkov]]
* 1990 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Lipták]]
* 1991 {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinrich Trumheller]]
* 1992 {{minivlajka|Česko}} [[Lubor Tesař]]
* 1993 {{minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Honchar]]
* 1994 {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Švehlík]]
* 1995 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]]
* 1996 {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]]
* 1997 {{minivlajka|Česko}} [[Jaromír Purmenský]]
* 1998 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Andrej Hauptman]]
* 1999 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]]
* 2000 {{minivlajka|Česko}} [[René Andrle]]
* 2001 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]]
* 2002 {{minivlajka|Švédsko}} [[Gustav Larsson]]
* 2003 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]]
* 2004 {{minivlajka|Poľsko}} [[Piotr Chmielewski]]
* 2005 {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Prázdnovský]]
* 2006 {{minivlajka|Poľsko}} [[Radosław Romanik]]
* 2007 {{minivlajka|Holandsko}} [[Joost van Leijen]]
* 2008 {{minivlajka|Dánsko}} [[Kristoffer Gudmund Nielsen]]
* 2009 {{minivlajka|Austrália}} [[Leigh Howard]]
* 2010 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Robert Vrečer]]
* 2011 {{minivlajka|Rusko}} [[Nikita Novikov]]
* 2012 {{minivlajka|Taliansko}} [[Enrico Rossi (cyklista)|Enrico Rossi]]
* 2013 {{minivlajka|Česko}} [[Petr Vakoč]]
* 2014 {{minivlajka|Ukrajina}} Oleksandr Polivoda 
* 2015 {{minivlajka|Taliansko}} Davide Viganò 
* 2016 {{minivlajka|Taliansko}} Mauro Finetto
* 2017 {{minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
* 2018 {{minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe
* 2019 {{minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert
* 2020 {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle
* 2021 {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]
* 2022 {{minivlajka|Česko}} Josef Černý
* 2023 {{minivlajka|Francúzsko}} Rémi Cavagna 
* 2024 {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid
}}

== Ročníky ==
* Ročník 2011 začal dňa [[4. jún]]a v [[Nováky|Novákoch]] a skončil dňa [[11. jún]]a [[2011]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]].
* Ročník 2012 začal dňa [[5. jún]]a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a skončil [[9. jún]]a [[2012]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]].

=== Okolo Slovenska 2013 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 57. ročníka (2013)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.935 | lon = 21.905 | label = [[Humenné]] | position = left }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.257 | label = [[Košice]] | position = right }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = left }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.895 | lon = 18.041 | label = [[Trenčín]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.427 | lon = 17.797 | label = [[Hlohovec|Hlohovec - cieľ]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = Bratislava - zrušený cieľ | position = right }}
}}
57. ročník pretekov Okolo Slovenska začal [[4. jún]]a [[2013]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[8. jún]]a v [[Hlohovec|Hlohovci]]. Pôvodný cieľ v [[Bratislava|Bratislave]] bol z dôvodu povodní zrušený, čím sa skrátila aj dĺžka pretekov. Z celkových plánovaných 770,6 km bolo napokon v 4. etapách odjazdených 666,7 km. Celkovým víťazom sa stal český pretekár Petr Vakoč z tímu Etixx-Ihned.&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/2013/ Základné údaje o preteku]&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Pozn.
|-
|'''1''' || [[4. jún]]a || 162,9 || [[Košice]] || [[Humenné]] || 
|-
|'''2''' || [[5. jún]]a || 212,5 || [[Stropkov]] || [[Liptovský Hrádok]] ||
|-
|'''3''' || [[6. jún]]a || 225,8 || Liptovský Hrádok || [[Trenčín]] || 
|-
|'''4''' || [[7. jún]]a || 65,5 || Trenčín || [[Hlohovec]] || 
|-
|'''5''' || [[8. jún]]a || 103,9 || Bratislava || Bratislava || zrušená&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/2013/novinky/pozor_zmena_dalsich_etap_v_dosledku_kalamitnej_situacie/ Povodne ovplyvnili dĺžku pretekov]&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2014 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 58. ročníka (2014)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.727	| lon = 18.76 | label = [[Handlová]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.217 | lon = 18.603 | label = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }}
}}
58. ročník etapových pretekov začal [[3. jún]]a [[2014]] prológom v [[Stropkov]]e a skončil [[7. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 722,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, z toho prvú tvorila časovka tímov. V 22 nahlásených tímoch pretekalo 132 pretekárov z 20. krajín, ktorí absolvovali 10 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/2014/novinky/trat_pretekov_58_rocnika/ Základné údaje o preteku]&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Pozn.
|-
|'''1''' || [[3. jún]]a || 15,4 || [[Stropkov]] || Stropkov || tímová časovka
|-
|'''2''' || [[4. jún]]a || 200,6 || Stropkov || [[Liptovský Hrádok]] ||
|-
|'''3''' || [[5. jún]]a || 173,8 || Liptovský Hrádok || [[Handlová]] || 
|-
|'''4''' || [[6. jún]]a || 154 || Handlová || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || 
|-
|'''5''' || [[7. jún]]a || 178,6 || Levice || [[Bratislava]] || 
|}

=== Okolo Slovenska 2015 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 59. ročníka (2015)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.07 | lon = 18.948 | label = [[Šahy]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.851 | lon = 20.187 | label = [[Telgárt]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 20.315 | label = [[Poprad]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.592 | lon = 18.852 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.757 | lon = 17.831 | label = [[Nové Mesto nad Váhom]] | position = top }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }}
}}
59. ročník etapových pretekov začal [[9. jún]]a [[2015]] exhibíciou a prológom v [[Šahy|Šahách]] a skončil [[14. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 861,3 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala špeciálna exhibícia, nezapočítavaná do celkových výsledkov. 

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Pozn.
|-
|'''Ex''' || [[9. jún]]a || - || [[Šahy]] || Šahy || exhibícia
|-
|'''1''' || [[10. jún]]a || 181 || Šahy || [[Telgárt]] || 
|-
|'''2''' || [[11. jún]]a || 158,6 || Telgárt || [[Poprad]] ||
|-
|'''3''' || [[12. jún]]a || 195 || Poprad || [[Žiar nad Hronom]] || 
|-
|'''4''' || [[13. jún]]a || 201,7 || Žiar n/Hr. || [[Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]] || 
|-
|'''5''' || [[14. jún]]a || 125 || Nové Mesto n/V. || [[Bratislava]] || 
|}

=== Okolo Slovenska 2016 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 60. ročníka (2016)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.12 | lon = 20.063 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right }}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.26 | lon = 19.614 | label = [[Zuberec]] | position = left}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.779 | lon = 18.581 | label = [[Bojnice]] | position = top}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.589 | lon = 17.833 | label = [[Piešťany]] | position = bottom}}
}}
60. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2016]] prológom v [[Banská Bystrica|B. Bystrici]] a skončil [[12. jún]]a v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Celkových 806,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. V 24 nahlásených tímoch&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/timy&lt;/ref&gt; pretekalo 142 pretekárov, ktorí absolvovali 17 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;[http://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/pozname-detaily-trasy-60-rocnika-pretekov Základné údaje o preteku]&lt;/ref&gt; Celkovým víťazom sa stal [[Taliansko|talian]] Mauro Finetto.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
|-
|'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 1,1&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/prolog&lt;/ref&gt; || [[Banská Bystrica]] || B. Bystrica || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka
|-
|'''1''' || [[8. jún]]a || 136,8&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/1-etapa&lt;/ref&gt; || B. Bystrica || B. Bystrica || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP
|-
|'''2''' || [[9. jún]]a || 170,1&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/2-etapa&lt;/ref&gt; || B. Bystrica || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP
|-
|'''3''' || [[10. jún]]a || 193,2&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/3-etapa&lt;/ref&gt; || Štrbské Pleso || [[Zuberec]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]  || 4 RP/4 HP
|-
|'''4''' || [[11. jún]]a || 183,7&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/4-etapa&lt;/ref&gt; || Zuberec || [[Bojnice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP
|-
|'''5''' || [[12. jún]]a || 121,9&lt;ref&gt;http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/5-etapa&lt;/ref&gt; || Bojnice || [[Piešťany]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/2 HP
|}

=== Okolo Slovenska 2017 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 61. ročníka (2017)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.025 | lon = 20.588 | label = [[Levoča]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Trnava]] | position = top}}
}}
61. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2017]] prológom v [[Levoča|Levoči]] a skončil [[11. jún]]a v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Celkových 762,1 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. Pretekári z 25. nahlásených tímov absolvovali 14 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 3,7&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Levoča]] || Levoča|| [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''1''' || [[8. jún]]a || 211,8&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Levoča || [[Banská Bystrica|B. Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Estónsko}} Mihkel Räim || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''2''' || [[9. jún]]a || 172&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || B. Bystrica || [[Nitra]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Malucelli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''3''' || [[10. jún]]a || 222,1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Nitra || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]]  || 3 RP/4 HP || {{Minivlajka|Slovinsko}} Matej Mugerli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|-
|'''4''' || [[11. jún]]a || 152,5&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Trnava || Trnava || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Rusko}} Ivan Savitckii || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik
|}

=== Okolo Slovenska 2018 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 62. ročníka (2018)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.055 | lon = 20.295 | label = [[Poprad]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.076 | lon = 19.308 | label = [[Ružomberok]] | position = left }} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.959 | lon = 18.173 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Galanta]] | position = bottom}}
}}
62. ročník etapových pretekov začal [[12. september|12. septembra]] [[2018]] prológom v [[Poprad]]e a skončil [[16. september|16. septembra]] v [[Galanta|Galante]]. Celkových 708,7 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzal prológ. Spolu 142 pretekárov z 21 nahlásených tímov absolvovalo 16 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[12. september|12. septembra]] || 1,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 || [[Poprad]] || Poprad || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels 
|-
|'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || 164,4&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Poprad || [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe 
|-
|'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || 191,7&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Ružomberok]] || [[Dubnica nad Váhom|Dubnica n/V.]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Nemecko}} Rüdiger Selig || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe
|-
|'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || 180,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Dubnica n/V. || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]]  || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Pelucchi || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe
|-
|'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || 157,2&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Nitra || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Holandsko}} Fabio Jakobsen || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2018/4-etapa/Stage%204%20celkove.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2019 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 63. ročníka (2019)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.292 | lon = 21.276 | label = [[Bardejov]] | position = bottom}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.082 | lon = 19.301 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.432 | lon = 17.799 | label = [[Hlohovec]] | position = right}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.681 | lon = 17.367 | label = [[Senica]] | position = right}} 
}}
63. ročník etapových pretekov začal [[18. september|18. septembra]] [[2019]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v [[Senica|Senici]]. Celkových 714,3 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 14 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ktoré dokončilo 135 zo 147 pretekárov.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[18. september|18. septembra]] || 138,2 || [[Bardejov]] || Bardejov || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/1 HP || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff
|-
|'''časovka''' || [[18. september|18. septembra]] || 7,4 || Bardejov || Bardejov || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] ||  ||{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1b-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng 
|-
|'''2''' || [[19. september|19. septembra]] || 227 || Bardejov || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Rumunsko}} Eduard-Michael Grosu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/2-etapa/etapa-2-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert
|-
|'''3''' || [[20. september|20. septembra]] || 200,6 || Ružomberok || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}}Arnaud Demare&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/3-etapa/etapa3-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert
|-
|'''4''' || [[21. september|21. septembra]] || 142,1 || Hlohovec || [[Senica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Elia Viviani&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2020 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 64. ročníka (2020)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.223 | lon = 18.739 | label = [[Žilina]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.145 | label = [[Banská Bystrica]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.591 | lon = 18.850 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.419 | lon = 18.412 | label = [[Topoľčianky]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.846 | lon = 17.228 | label = [[Skalica (mesto)|Skalica]] | position = top}} 
}}
64. ročník etapových pretekov začal [[16. september|16. septembra]] [[2020]] v [[Žilina|Žiline]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Celkových 672,5 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 21 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 106,4&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1a. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1a-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Žilina]] || Žilina || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{EST}} Martin Laas&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1a/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''časovka''' || [[16. september|16. septembra]] || 7,1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1b. etapa (ITT) | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1b-etapa-itt | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Žilina || Žilina || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] ||  || {{GER}} Jannik Steimle || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1b/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 206,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Žilina || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/10 HP || {{GER}} Nico Denz || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/2/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 181,3&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Banská Bystrica || [[Žiar nad Hronom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/3/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 171,1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Topoľčianky]] || [[Skalica (mesto)|Skalica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Rudy Barbier || {{GER}} Jannik Steimle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/4/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2021 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 65. ročníka (2021)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.999 | lon = 20.752 | label = [[Spišské Podhradie]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.212 | lon = 19.298 | label = [[Dolný Kubín]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.116 | lon = 18.443 | label = [[Považská Bystrica]] | position = left}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.912 | lon = 18.164 | label = [[Trenčianske Teplice]] | position = bottom}}
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = bottom}} 
}}
65. ročník etapových pretekov začal [[15. september|15. septembra]] [[2021]] prológom v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Trnava|Trnave]]. Celkových 692,1 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 15 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 65. ročník pretekov Okolo Slovenska prevedie svetový pelotón od východu až po západ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/65-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-prevedie-svetovy-peloton-od-vychodu-az-po-zapad | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[15. september|15. septembra]] || 1,6&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Košice]] || Košice || [[File:Plainstage.svg|20px|alt=|link=]] ||  ||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves&lt;ref name=&quot;sportakt&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska: Peter Sagan dnes v prológu obsadil miesto v najlepšej desiatke| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/sckss5e/okolo-slovenska-peter-sagan-dnes-v-prologu-obsadil-miesto-v-najlepsej-desiatke/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-15| dátum prístupu = 2021-09-15}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves&lt;ref name=&quot;sportakt&quot;/&gt;
|-
|'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 158,4&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Košice || Košice || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg&lt;ref name=&quot;cyklonews&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = 1. etapa Okolo Slovenska 2021: Hodeg oslavuje, Sagan druhý| url = https://www.cyklonews.sk/1-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-alvaro-hodeg/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-16| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg&lt;ref name=&quot;cyklonews&quot;/&gt;
|-
|'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 179,7&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || [[Spišské Podhradie]] || [[Dolný Kubín]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle&lt;ref name=&quot;procyclingstats&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska / Tour de Slovaquie - Stage 2| url = https://www.procyclingstats.com/race/okolo-slovenska/2021/stage-2| vydavateľ = procyclingstats.com| dátum vydania = 2021-09-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-17| miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sportnet&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Sagan vybojoval opäť druhú priečku, šprint ovplyvnil pád| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/cyklistika-peter-sagan-2-etapa-vysledky-spurt-okolo-slovenska-2021/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-17| dátum prístupu = 2021-09-17}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg&lt;ref name=&quot;procyclingstats&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;sportnet&quot;/&gt;
|-
|'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 193,2&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || Dolný Kubín || [[Považská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP ||{{minivlajka|Nórsko}} Kristoffer Halvorsen&lt;ref name=&quot;3etapa2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora = | titul = 3. etapa Okolo Slovenska 2021: Halvorsen najrýchlejší, Sagan vedie| url = https://www.cyklonews.sk/3-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-peter-sagan-treti/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]&lt;ref name=&quot;3etapa2021&quot;/&gt;
|-
|'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 159,2&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 || [[Trenčianske Teplice]] || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP ||{{minivlajka|Izrael}} Itamar Einhorn&lt;ref name=&quot;4etapa2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sedlák| meno = Samuel| autor =| odkaz na autora =| titul = 4. etapa Okolo Slovenska 2021; Einhorn etapovým víťazom, Sagan žltým kráľom| url = https://www.cyklonews.sk/4-etapa-okolo-slovenska-2021/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-19| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]&lt;ref name=&quot;4etapa2021&quot;/&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2022 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 66. ročníka (2022)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.146 | lon = 17.122 | label = [[Bratislava]] | position = right}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.450 | lon = 18.907 | label = [[Banská Štiavnica]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.945 | lon = 20.562 | label = [[Spišská Nová Ves]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}}  

}}
66. ročník etapových pretekov začal [[13. september|13. septembra]] [[2022]] prológom a časovkou jednotlivcov v [[Bratislava|Bratislave]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Košice|Košiciach]]. Celkových 727,7 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/66-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''Prológ''' || [[13. september|13. septembra]] || 7 || [[Bratislava]] || [[Bratislava]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] ||  || {{GBR}} Ethan Vernon&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/prolog/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{GBR}} Ethan Vernon
|-
|'''1''' || [[14. september|14. septembra]] || 142,3 || [[Šamorín]] || [[Trnava]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/1 HP || {{GBR}} Ethan Vernon&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/1%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{GBR}} Ethan Vernon
|-
|'''2''' || [[15. september|15. septembra]] || 186,3 || [[Hlohovec]] || [[Banská Štiavnica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{IRL}} Archie Ryan&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/2%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{CZE}} Josef Černý
|-
|'''3''' || [[16. september|16. septembra]] || 210 || [[Detva]] || [[Spišská Nová Ves]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{NED}} Koen Bouwman&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/3%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{CZE}} Josef Černý 
|-
|'''4''' || [[17. september|17. septembra]] || 182,1 || [[Levoča]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{NED}} Jasper Haest&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 || {{CZE}} Josef Černý&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2023 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 67. ročníka (2023)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.115 | lon = 18.329 | label = [[Púchov]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.087 | label = [[Nitra]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.058 | lon = 20.296 | label = [[Poprad]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 18.922 | label = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}}  

}}
67. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov [[12. september|12. septembra]] [[2023]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Púchov]]e. Celkových 821,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 18 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 67. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/67-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Do súťaže nastúpili 4 tímy najvyššej ligy (Groupama - FDJ, Astana - Qazaqstan, Jumbo - Visma a Soudal - Quick-Step), 6 prokontinentálnych (EOLO - Kometa, Caja Rural - Seguros RGA, Green Project - Bardiani CSF, Equipo Kern Pharma, Human Powered Health a Team Corratec)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov Okolo Slovenska odštartovala slávnostná prezentácia | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/8-67-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-odstartovala-slavnostna-prezentacia | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a 11 kontinentálnych, medzi nimi reprezentácia Holandska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov prevedie medzinárodný pelotón od východu až po západ krajiny | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/1-67-rocnik-pretekov-prevedie-medzinarodny-peloton-od-vychodu-az-po-zapad-krajiny | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podujatia sa zúčastnila dvojica slovenských tímov - Dukla Banská Bystrica a RRK Group - Pierre Baugette – Benzinol. 

Celkovým víťazom sa stal Rémi Cavagna z tímu Soudal – Quick-Step, zelený dres v bodovacej súťaži získal Tim Merlier z rovnakého tímu, bodkovaný dres najlepšieho vrchára získal Milan Vader z tímu Jumbo – Visma a biely pre najlepšieho cyklistu do 25 rokov získal jeho tímový kolega Colby Simmons. Najlepším slovenským zástupcom bol Lukáš Kubiš z Dukly Banská Bystrica a ocenenie pre najbojovnejšieho pretekára získal Thibaut Pinot z tímu Groupama – FDJ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Soudal - Quick-Step bol úspešný aj v Púchove, poslednú etapu vyhral Kasper Asgreen | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/14-soudal-quick-step-bol-uspesny-aj-v-puchove-poslednu-etapu-vyhral-kasper-asgreen | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || {{Km|172.7|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{FRA}} Rémi Cavagna&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/1.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna
|-
|'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || {{Km|144.6|m|w}} || [[Prešov]] || [[Poprad]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{BEL}} Tim Merlier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/2.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna
|-
|'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || {{Km|171.6|m|w}} || [[Ružomberok]] || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{ITA}} Andrea Bagioli&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/3.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna
|-
|'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|149|m|w}} || [[Prievidza]] || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{BEL}} Tim Merlier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/4.%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna 
|-
|'''5''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|183.5|m|w}} || [[Hlohovec]] || [[Púchov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{DEN}} Kasper Asgreen&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/5.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || {{FRA}} Rémi Cavagna 
|}

=== Okolo Slovenska 2024 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 68. ročníka (2024)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 47.994 | lon = 17.616 | label = [[Dunajská Streda]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.43 | lon = 17.8 | label = [[Hlohovec]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.961 | lon = 18.166 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.08 | lon = 19.3 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right}} 

}}
68. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a tímovou časovkou [[26. jún]]a [[2024]] v [[Dunajská Streda|Dunajskej Strede]] a skončil [[30. jún]]a na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. Celkových 707,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 20 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Etapy - 68. ročník
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Do súťaže nastúpili tímy Soudal - Quick-Step (7 jazdcov), Cofidis (7), Jayco AlUla (7), Dukla B. Bystrica (7), Pierre Baguette Cycling (7), Lotto Dstny (7), Team Polti - Kometa (7), Q36.5 Pro Cycling (7), Bingoal WB (7), Team Corratec (7), Caja Rural - Seguros RGA (7), Team Novo Nordisk (6), Arkéa - B&amp;B Hôtels Cont. (7), VolkerWessels Team (7), ARA | Skip Capital (6), Elkov - Kasper (7), ATT Investments (7), Biesse Carrera (7), Adria Mobil (7), Hrinkow Advarics (7) a Mexická reprezentácia (7).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Štartová listina
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Svojou účasťou v tomto ročníku zavŕšil svoju kariéru [[Peter Sagan]].

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[26. jún]]a || {{Km|28.8|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 1. etapa (TTT)
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/1-etapa-ttt
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Dunajská Streda]] || [[Dunajská Streda]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka || Team Jayco Alula&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-1/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || 
|-
|'''2''' || [[27. jún]]a || {{Km|192|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 2. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/2-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Nitra]] || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{DNK}} Anders Foldager&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-2/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{DNK}} Anders Foldager
|-
|'''3''' || [[28. jún]]a || {{Km|161.2|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 3. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/3-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Piešťany]] || [[Dubnica nad Váhom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}}  Julian Alaphilippe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-3/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{DNK}} Anders Foldager
|-
|'''4''' || [[29. jún]]a || {{Km|183.5|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 4. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/4-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Partizánske]] || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/7 HP || {{GER}} Johannes Adamietz&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-4/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{SUI}} Mauro Schmid
|-
|'''5''' || [[30. jún]]a || {{Km|142.3|m|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 5. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/5-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[Liptovský Mikuláš]] || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GER}} Felix Engelhardt&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-5/etapa.pdf
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-07-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || {{SUI}} Mauro Schmid
|}

=== Okolo Slovenska 2025 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 69. ročníka (2025)
| relief = 1
| places =
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.293 | lon = 21.274 | mark = Green pog.svg | label = [[Bardejov]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | mark = Red pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.306 | lon = 21.567 | mark = Red pog.svg | label = [[Svidník]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.136 | lon = 20.428 | mark = Blue pog.svg | label = [[Kežmarok]] | position = left}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.734 | lon = 19.139 | mark = Blue pog.svg | label = [[Banská Bystrica]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.243 | lon = 18.308 | mark = Black pog.svg | label = [[Vráble]] | position = top}}   
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.205 | lon = 17.646 | mark = Black pog.svg | label = [[Sládkovičovo]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.294 | lon = 18.234 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kohútka]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.937 | lon = 18.143 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Nová Dubnica]] | position = top}} 
}}
69. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[17. september|17. septembra]] [[2025]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v horskom stredisku [[Kohútka]]. Celkových 795,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 horských a 9 rýchlostných prémií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Etapy - 69. ročník
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-17
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Jayco AlUla (WT), Soudal - Quick-Step (WT), Visma | Lease a Bike (WT), Unibet Tietema Rockets (PT), Lotto Dstny (PT), Solution Tech Vini Fantini (PT), Team Novo Nordisk (PT), Dukla Banská Bystrica (CT), Pierre Baguette Cycling (CT), Groupama - FDJ (CT), XDS Astana Development (CT), Biesse Carrera Premac (CT), VolkerWesseles Team (CT), ATT Investments (CT), Elkov - Kasper (CT), Illes Balears Arabay (CT), Adria Mobil (CT), Karcag Épkar Team (CT), Diftar Continental Team (CT) a Mazowsze Serce Polski (CT).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Štartová listina
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-17
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovensko zastupovali Dukla Banská Bystrica a Pierre Baguette Cycling.

Prvé 4 etapy mali rovnakého víťaza, náš Lukáš Kubiš s ním vo všetkých týchto etapách viedol rovnocenný súboj, pričom skončil na 2. mieste. O celkovom poradí sa rozhodlo v poslednej etape, kde zvíťazil Paul Double z tímu Jayco – AlUla, druhý skončil Bart Lemmen a tretí Thomas Gloag. Zelený dres bodovacej súťaže získal Paul Magnier, vrchársky bodkovaný dres Martin Voltr, biely pre cyklistu do 23 rokov Cian Ujitdebroecks. Najlepším Slovákom aj najbojovnejším pretekárom celého ročníka sa stal celkovo šiesty Lukáš Kubiš.&lt;ref name=O25/&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|141.2|m|w}} || [[Bardejov]] || [[Bardejov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 1. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/1-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-18
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''2''' || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|169.4|m|w}} || [[Svidník]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 2. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/2-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-18
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''3''' || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|191.7|m|w}} || [[Kežmarok]] || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 3. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/3-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-19
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''4''' || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|169.1|m|w}} || [[Vráble]] || [[Sládkovičovo]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 4. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/4-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-20
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''5''' || [[21. september|21. septembra]] || {{Km|124|m|w}} || [[Nová Dubnica]] || [[Kohútka]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GBR}} Paul Double || {{GBR}} Paul Double&lt;ref name=O25&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Paul Double po skvelom výkone víťazom etapy aj celého Okolo Slovenska
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/39-paul-double-po-skvelom-vykone-vitazom-etapy-aj-celeho-okolo-slovenska
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-21
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Okolo Slovenska 2026 ===
{{LocMap+ | Slovensko
| float = right
| width = 400
| caption = Etapové centrá 70. ročníka (2026)
| relief = 1
| places = 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.256 | mark = Green pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.024 | lon = 20.589 | mark = Red pog.svg | label = [[Levoča]] | position = right}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.083 | lon = 19.611 | mark = Red pog.svg | label = [[Liptovský Mikuláš]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.335 | lon = 19.557 | mark = Blue pog.svg | label = [[Tvrdošín]] | position = top}}  
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.150 | lon = 18.284 | mark = Blue pog.svg | label = [[Dohňany]] | position = top}}   
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.064 | lon = 18.326 | mark = Black pog.svg | label = [[Beluša]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.190 | lon = 17.728 | mark = Black pog.svg | label = [[Galanta]] | position = top}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.615 | lon = 19.142 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Sliač]] | position = bottom}} 
  {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.882 | lon = 20.138 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kráľova hoľa]] | position = bottom}} 
}}
70. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[16. september|16. septembra]] [[2026]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[20. september|20. septembra]] na vrchole [[Kráľova hoľa]]. Celkových 889,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 horských a 9 rýchlostných prémií.

Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Soudal – Quick-Step (WT; 7), Lotto – Intermarché (WT; 7), Groupama – FDJ United (CT; 7), Cofidis (PT; 6), Team Novo Nordisk (PT; 7), Dukla Banská Bystrica (CT; 7), Bahrain Victorious Development (CT; 7), Lucky Sport (CT; 7), Drali Repsol (CT; 7), ATT Investments (CT; 7), Kasper Crypto4me (CT; 7), Tirol KTM (CT; 7), Hrinkow Advarics (CT; 7), Kolesarski klub Novo Mesto (CT; 7), Biesse Carrera Premac (CT; 7), Voster ATS (CT; 7), Team Storck - MRW Bau (CT; 7), United Shipping (CT; 7), Universe Cycling Team (CT; 7) a Mazowsze Serce Polski (CT; 7).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tímy
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-19
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:97%; width=15%; text-align:center&quot;
|+ '''Etapy pretekov'''
|-
!Etapa
!Dátum
!Dĺžka
!Štart
!Cieľ
!Profil
!Pozn.
!Víťaz etapy
!Celkový líder
|-
|'''1'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 1. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/1-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|162.6|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier
|-
|'''2'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 2. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/2-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|186.8|m|w}} || [[Levoča]] || [[Liptovský Mikuláš]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier
|-
|'''3'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 3. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/3-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|195.1|m|w}} || [[Tvrdošín]] || [[Dohňany]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt
|-
|'''4'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 4. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/4-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|197.5|m|w}} || [[Beluša]] || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || {{HUN}} Erik Fetter || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt 
|-
|'''5'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Orsigo
 | odkaz na autora = 
 | titul = 5. etapa
 | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/5-etapa
 | vydavateľ = okoloslovenska.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|147.4|m|w}} || [[Sliač]] || [[Kráľova hoľa]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt
|}

==== Držitelia dresov ====
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!Dres
!Víťaz
!Tím
|-
| [[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] Žltý
| {{minivlajka|Belgicko}} Lennert van Eetvelt
| Lotto
|-
| [[Súbor:Jersey green.svg|25px]] Zelený
| {{minivlajka|FRA}} Paul Magnier
| Soudal Quick-Step
|-
| [[Súbor:Jersey_polkadot.svg|20px]] Bodkovaný
| {{minivlajka|SWE}} Carl Kagevi 
| Lucky Sport
|-
| [[Súbor:Jersey white.svg|25px]] Biely
| {{minivlajka|BRA}} Henrique Bravo 
| Soudal Quick-Step
|-
| Bielo-modro-červený
| {{minivlajka|Slovensko}} Richard Riška
| Hrinkow
|-
| Tímová súťaž
| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Groupama-FDJ]]
| 11h 14' 40'' 
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

==Externé odkazy==
*[http://www.okoloslovenska.com/ Okolo Slovenska] oficiálna stránka pretekov.
*[http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 Tour de Slovaquie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120325130329/http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 |date=2012-03-25 }} výsledky na ''Cycling Archives''
*[http://www.cyclingnews.com/races/55th-tour-of-slovakia-2-2/race-history Tour de Slovaquie] výsledky na ''Cycling News''

==Zdroj==
{{Preklad|en|Tour de Slovaquie|496818883}}

[[Kategória:Cyklistické preteky na Slovensku]]</text>
      <sha1>e2zs8sjpjv0ntzxv21g2huim007zlqy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>VSŽ Košice v sezóne 1973/1974</title>
    <ns>0</ns>
    <id>460922</id>
    <revision>
      <id>8371253</id>
      <parentid>8303969</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:52:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rastislavke</username>
        <id>305345</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizácia sezóny 1973-74 (všetky časti, chýba slovenský pohár) - Rastislavke</comment>
      <origin>8371253</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="64273" sha1="o7w1ggdbkp5j0jrtgw03wvyxkerww95" xml:space="preserve">{{Infobox hokejový tím
| meno           = TJ VSŽ Košice&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(sezóna 1973/1974)&lt;/small&gt;
| farba hlavičky = #FF8C00
| farba textu    = #000000
| mesto          = [[Košice]]
| súťaž          = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]]
| súťaž názov    = '''6. miesto''' &lt;small&gt;(45 bodov)&lt;/small&gt;
| súťaž1         = Liga&lt;br /&gt;&lt;div style=&quot;margin-left:20px;&quot;&gt;''Štatút''&lt;br /&gt;''Hierarchia''&lt;/div&gt;
| súťaž1 názov   = I. liga&lt;br /&gt;celoštátna súťaž&lt;br /&gt;najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]]

| blok1 popis    = Viceprezident oddielu&lt;br /&gt;Klubové farby
| blok1 dáta     = Dušan Klinger&lt;br /&gt;&lt;small&gt;oranžová, čierna, biela&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}}
| tréner         = doc. [[Ladislav Horský]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;asistent [[Juraj Ferenc]]&lt;/small&gt;

| blok2 hlavička = Výsledky sezóny
| blok2 popis    = I. liga
| blok2 dáta     = '''6. miesto''' &lt;small&gt;(45 bodov)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;19 výhier – 7 remíz – 18 prehier&lt;br /&gt;'''148:139'''&lt;br /&gt;&lt;small&gt;doma: 14–3–5, 91:64; vonku: 5–4–13, 57:75&lt;/small&gt;
| blok2 popis1   = Slovenský pohár
| blok2 dáta1    = '''víťaz''' &lt;small&gt;(vo finále proti Slovanu Bratislava)&lt;/small&gt;
| blok2 popis2   = Medzinárodný turnaj
| blok2 dáta2    = '''3. miesto v skupine C''' &lt;small&gt;(4 body; 2–0–4; 26:29)&lt;/small&gt;

| blok3 hlavička = Lídri tímu
| blok3 popis    = Najlepší strelec
| blok3 dáta     = [[Vincent Lukáč]] – '''28 gólov''' &lt;small&gt;(starší sezónny údaj)&lt;/small&gt;
| blok3 popis1   = Najlepší nahrávač
| blok3 dáta1    = [[Bedřich Brunclík]] – '''27 asistencií'''
| blok3 popis2   = Najproduktívnejší
| blok3 dáta2    = [[Bedřich Brunclík]] – '''50 bodov''' &lt;small&gt;(23+27)&lt;/small&gt;

| voľné hl.      = Sezóny
| názov          = &lt;span style=&quot;font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;← [[VSŽ Košice v sezóne 1972/1973|'''1972/73''']]&lt;/span&gt;
| dáta           = &lt;div style=&quot;text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;[[VSŽ Košice v sezóne 1974/1975|'''1974/75''']] →&lt;/div&gt;
| názov štad.    = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''&lt;br /&gt;[[Košice]], [[Česko-Slovensko]]
}}

'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1973/1974|1973/1974]]''' odohrali jubilejnú desiatu sezónu v najvyššej československej súťaži. Liga sa rozšírila z desiatich na dvanásť klubov, play-off sa nehralo a o majstrovi rozhodla tabuľka po 44 kolách. Košice obsadili '''6. miesto''' so ziskom '''45 bodov''', bilanciou '''19 výhier, 7 remíz a 18 prehier''' a skóre '''148:139'''. Po prvý raz v prvoligovej histórii klubu tak dosiahli kladné skóre aj kladný pomer víťazstiev a prehier.&lt;ref name=&quot;hist7374&quot;&gt;[https://historia.hckosice.sk/sezona/1973-1974 Sezóna 1973/1974], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;liga7374&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/CZ-1973-74.pdf Československo 1973/74 – I. liga], dobový štatistický prehľad.&lt;/ref&gt;

Zásadnou zmenou bol odchod [[Jiří Holeček|Jiřího Holečka]] do Sparty Praha. Holeček bol pri všetkých deviatich predchádzajúcich prvoligových sezónach Košíc od premiéry v ročníku 1964/65. Z dovtedajšej dvojky sa brankárskou jednotkou stal [[Pavol Svitana]]. Dobová reportáž uvádza, že ho svojmu nástupcovi odporučil práve Holeček; obrancovia mu spočiatku pomáhali opatrnejšou hrou a Svitana sa postupne zaradil medzi najväčšie opory mužstva. Tréner doc. [[Ladislav Horský]] považoval mladý tím za schopný bojovať o piate až šieste miesto.&lt;ref name=&quot;start7374&quot;&gt;Milan Rumann: „Odvážnejšie ciele“, ''Štart'', ročník 1973/74, s. 19–21.&lt;/ref&gt;

Konečné postavenie potvrdilo, že išlo o úspešný ročník mladého mužstva. Košice mali rovnakých 45 bodov ako piate Kladno a za štvrtým Brnom zaostali iba o bod. Pred posledným kolom však boli ešte bod za Slovanom. V záverečnom priamom zápase 14. mája 1974 zdolali Bratislavčanov '''6:5''', preskočili ich v tabuľke a prvýkrát v klubovej histórii skončili v najvyššej súťaži pred Slovanom. Výsledok bol o to výraznejší, že všetky tri predchádzajúce ligové stretnutia so Slovanom v sezóne prehrali 0:2, 2:4 a 2:3.&lt;ref name=&quot;archive7374&quot;&gt;[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice – 1973/74], HC Košice.&lt;/ref&gt;

K vrcholom ročníka patrila výhra '''12:2''' v Chomutove, domáce víťazstvá nad Jihlavou 5:4 a 2:0 a zisk [[Slovenský pohár v ľadovom hokeji|Slovenského pohára]] po finálovom úspechu proti Slovanu Bratislava. Počas dlhej jarnej ligovej prestávky mužstvo odohralo aj šesť zápasov medzinárodného turnaja a v skupine C obsadilo tretie miesto. Dňa 30. októbra 1973 strelil [[Vincent Lukáč]] proti Českým Budějoviciam jubilejný '''1 000. ligový gól Košíc'''.&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;pohare1974&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf Pohárové súťaže – Medzinárodný turnaj 1974], AVLH, s. 20.&lt;/ref&gt;

&lt;small&gt;'''Poznámka k prameňom:''' výsledky, dátumy a skóre po tretinách sú kontrolované podľa klubového archívu a dobového súťažného prehľadu. Mená strelcov pochádzajú zo sekundárneho prepisu denníka ''Rudé právo'' na fóre hokejových štatistikov. Tento prepis pri úvodnom víťazstve nad Kladnom 7:3 neuvádza ani jedného zo siedmich košických strelcov a pri výhre 4:3 nad VŽKG zachytáva iba troch zo štyroch; pri zápase v Chomutove sú dva góly vedené iba pod priezviskom „Lukáč“. Chýbajúce mená sa preto nedopĺňajú odhadom. Dobové podklady neobsahujú pri všetkých zápasoch časy gólov, nahrávačov, divákov, brankárov, strely, tresty ani rozhodcov.&lt;ref name=&quot;statforum7374&quot;&gt;[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461 Československo 1973/74 – výsledky a strelci], Fórum hokejových štatistikov; sekundárny prepis podľa ''Rudého práva'' 1973 a 1974.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

== Pred sezónou ==
Košice vstupovali do ročníka po deviatom mieste 1972/73, ale s omladeným mužstvom a odvážnejšími cieľmi. Ladislav Horský zostal hlavným trénerom, Juraj Ferenc jeho asistentom a Dušan Klinger viceprezidentom oddielu. Rozšírenie ligy prinieslo osem zápasov navyše a návrat k dlhodobej súťaži bez play-off.&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7374&quot; /&gt;

Odchod Holečka znamenal koniec desaťročnej brankárskej éry. Pavol Svitana prešiel z úlohy náhradníka do pozície jednotky a o miesto za ním sa uchádzal mladý Jaroslav Rozsypal. Do širšieho kádra sa zaradili aj obranca Marián Repašský a útočník Anton Lach. Dobová reportáž vyzdvihovala mládežnícku základňu a medzi perspektívnymi hráčmi menovala Svitanu, Bača, Šterbáka, Repašského, Imricha a Vincenta Lukáčovcov.&lt;ref name=&quot;start7374&quot; /&gt;

== Sezóna ==
=== Káder ===
;Realizačný tím a vedenie
* '''hlavný tréner:''' doc. [[Ladislav Horský]]
* '''asistent trénera:''' [[Juraj Ferenc]]
* '''viceprezident oddielu:''' Dušan Klinger

&lt;small&gt;Súpiska spája klubový historický prehľad a rozšírený register Elite Prospects. Jiří Holeček v nej nie je uvedený, pretože klubová história a dobová reportáž potvrdzujú jeho odchod do Sparty pred začiatkom ročníka. Národnosti, roky narodenia, posty a čísla vychádzajú z Elite Prospects; vek je rozsah počas sezóny 1973/74.&lt;ref name=&quot;EP7374&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1973-1974 HC Košice 1973/74 – súpiska], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;


{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Brankári}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Stanislav Dorčiak]]
|align=center|B
|align=center|—
|align=center|[[1949]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jaroslav Rozsypal]]
|align=center|B
|align=center|—
|align=center|[[1955]]
|align=center|18–19
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Pavol Svitana]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1948]]
|align=center|25–26
|align=center|—
|align=center|—
|}

{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Obrancovia}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|16
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Bačo]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|22–23
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|2
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Milan Gregor]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1942]]
|align=center|31–32
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Miroslav Kiš]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1946]]
|align=center|27–28
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|5
|align=center|{{minivlajka|Česko}}
|[[Karel Metelka]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1942]]
|align=center|31–32
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|6
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Marián Repašský]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;nováčik zo širšej mládežníckej základne&lt;/small&gt;
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1956]]
|align=center|17–18
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|12
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vladimír Šandrik]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|22–23
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Šterbák]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1952]]
|align=center|21–22
|align=center|—
|align=center|—
|}

{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Útočníci}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|14
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Peter Brťan]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1945]]
|align=center|28–29
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|7
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Bedřich Brunclík]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1946]]
|align=center|27–28
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Karel Čapek]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1950]]
|align=center|23–24
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|9
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Faith]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1948]]
|align=center|25–26
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|11
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Hegyi]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1947]]
|align=center|26–27
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|15
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Kolláth]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|30–31
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|13
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Karol Köver]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1949]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Anton Lach]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1954]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|8
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Imrich Lukáč]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1949]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vincent Lukáč]]
|align=center|ĽK
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|22
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Štefan Onofrej]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1951]]
|align=center|22–23
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|17
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Smerčiak]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|30–31
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Július Šupler]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1950]]
|align=center|23–24
|align=center|—
|align=center|—
|}


&lt;small&gt;Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo spoľahlivo doložiť. Rozšírený register nemusí znamenať štart v ligovom zápase.&lt;ref name=&quot;EP7374&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Zmeny v kádri ====
===== Pred sezónou =====
Pri starších sezónach nemožno každú zmenu medzi databázovými registrami automaticky považovať za klasický prestup. Časť mien patrila širšiemu kádru alebo mládežníkom a pri viacerých hráčoch sa nezachovalo bezprostredné pôsobisko. Tabuľky preto oddeľujú doložený Holečkov prestup od ostatných zmien registra.

{|
| valign=&quot;top&quot; |
'''Príchody'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno'''
! '''Odkiaľ'''
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Jaroslav Rozsypal]] || {{minivlajka|Slovensko}} mládežnícky alebo širší káder TJ VSŽ Košice &lt;small&gt;(prvá seniorská sezóna zachytená v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;start7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;rozsypalEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/130670/jaroslav-rozsypal Jaroslav Rozsypal – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Marián Repašský]] || {{minivlajka|Slovensko}} mládežnícky alebo širší káder TJ VSŽ Košice &lt;small&gt;(prvá seniorská sezóna zachytená v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;start7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;repaskyEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/127995/marian-repasky Marián Repašský – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Anton Lach]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Poprad|TJ LVS Poprad]]&lt;ref name=&quot;lachEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/130695/anton-lach Anton Lach – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|}
| valign=&quot;top&quot; |
'''Odchody z A-mužstva a širšieho registra'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno'''
! '''Kam'''
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Jiří Holeček]] || {{minivlajka|Česko}} [[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]]&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;start7374&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Dušan Kuriš]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1972/73 je posledná sezóna v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;kurisEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/914543/dusan-kuris Dušan Kuriš – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Karol Schwarz]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1972/73 je posledná sezóna v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;schwarzEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922971/karol-schwarz Karol Schwarz – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[František Gregor]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1972/73 je posledná sezóna v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;fgregorEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/206839/frantisek-gregor František Gregor – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Oskar Ivanko]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1972/73 je posledná sezóna v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;ivankoEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922968/oskar-ivanko Oskar Ivanko – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| Socha || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(neúplná identita; 1972/73 je jediná sezóna v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;sochaEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922969/socha Socha – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Miloš Bellan]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1972/73 je posledná sezóna v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;bellanEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922967/milos-bellan Miloš Bellan – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Ján Biely]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1972/73 je posledná sezóna v registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;bielyEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/914548/jan-biely Ján Biely – profil a kariérny prehľad], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|}
|}
&lt;small&gt;'''Poznámka:''' Holečkov odchod do Sparty a Lachov príchod z Popradu sú doložené konkrétnym smerom prestupu. Pri ostatných menách ide o rozdiel medzi rozšírenými sezónnymi registrami 1972/73 a 1973/74; individuálne profily po ročníku 1972/73 neuvádzajú ďalší klub, preto nemožno bez prameňa tvrdiť, že hráči prestúpili alebo práve vtedy ukončili kariéru. Samostatné B-mužstvo v tomto ročníku do súťaže nenastúpilo, preto sa nevytvára osobitná podkapitola ani zoznam presunov medzi A- a B-tímom.&lt;ref name=&quot;EP7273compare&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1972-1973 HC Košice 1972/73 – súpiska], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;EP7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;snhl7374&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/CZ-1973-74-DS.pdf Československo 1973/74 – slovenské nižšie súťaže], dobový štatistický prehľad.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

===== Zmeny počas sezóny =====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:88%;&quot;
! Oblasť !! Zistenie
|-
| '''brankári''' || Pavol Svitana sa po Holečkovom odchode stal jednotkou; Jaroslav Rozsypal bol mladým náhradníkom.
|-
| '''obrana''' || Obrancovia v úvode hrali opatrnejšie, aby novú jednotku podporili; podľa Horského sa spolupráca postupne stabilizovala.
|-
| '''mladí hráči''' || Väčší priestor dostávali Repašský, Bačo, Šterbák, Vincent Lukáč a ďalší hráči nastupujúcej generácie.
|-
| '''prestupy počas ročníka''' || Dostupné pramene neuvádzajú potvrdený príchod alebo odchod z A-mužstva uprostred ligovej sezóny.
|}

=== I. československá hokejová liga ===
==== Herný systém ====
I. liga sa rozšírila na dvanásť mužstiev. Každý klub hral s každým súperom štyrikrát, dvakrát doma a dvakrát vonku, spolu 44 zápasov. Za víťazstvo sa udeľovali dva body a za remízu jeden. Play-off sa nehralo; majstrom sa stal prvý tím konečnej tabuľky a posledný Chomutov zostúpil.&lt;ref name=&quot;liga7374&quot; /&gt;

==== Priebeh sezóny ====
Košice začali dvoma domácimi výhrami 7:3 nad Kladnom a Litvínovom, ale september uzavreli iba s vyrovnaným skóre 23:23 a šiestimi bodmi. Najúspešnejším mesiacom bol október: mužstvo vyhralo šesť z deviatich zápasov, doma nestratilo ani bod a získalo 13 bodov. V tomto období zdolalo Jihlavu 5:4, vyhralo v Kladne 3:0 a 30. októbra pri triumfe 7:3 nad Českými Budějovicami dosiahol Vincent Lukáč tisíci košický ligový gól.&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;archive7374&quot; /&gt;

Od 21. novembra do 4. decembra prišla päťzápasová séria prehier. Košice ju ukončili domácou výhrou 3:1 nad Litvínovom. Január priniesol štyri víťazstvá vrátane rekordnej kanonády 12:2 v Chomutove a čistého konta 2:0 proti neskoršiemu majstrovi Jihlave. Na druhej strane nasledovala prehra 4:10 na Kladne. Po zápase 1. marca sa liga pre reprezentačný program prerušila až do 26. apríla; dobová reportáž upozorňovala, že dlhá pauza môže ovplyvniť záverečné umiestnenie.&lt;ref name=&quot;start7374&quot; /&gt;

V posledných šiestich kolách Košice získali päť bodov. Pred záverečným duelom mali 43 bodov, Slovan 44. Víťazstvo 6:5 preto rozhodlo o prvom košickom umiestnení pred bratislavským rivalom. Šieste VSŽ mali rovnaký počet bodov ako piate Kladno a iba o bod menej než štvrté Brno. V kontexte Holečkovho odchodu, zmeny brankárskej jednotky a mladého kádra išlo o výrazný posun z deviateho miesta 1972/73.&lt;ref name=&quot;liga7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;

==== Zápasy ====
&lt;small&gt;Všetkých 44 výsledkov, dátumy a skóre po tretinách sú overené v klubovom archíve a dobovom súťažnom prehľade.&lt;ref name=&quot;archive7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7374&quot; /&gt; Strelci pochádzajú zo sekundárneho prepisu ''Rudého práva''.&lt;ref name=&quot;statforum7374&quot; /&gt; (*) priezvisko Lukáč bez iniciály pri dvoch hráčoch v zostave; (†) zápis „Kolar“ nie je možné bezpečne priradiť a zostáva v podobe prameňa. Pri prvom zápase chýbajú všetci košickí strelci a pri 28. kole jeden; nevypĺňajú sa odhadom. Časy gólov, asistencie, brankári, návštevy, rozhodcovia, strely a tresty nie sú v súbore zápisov úplné.&lt;/small&gt;

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=2 style=&quot;background:#FFFFFF;border-top:#FF8C00 5px solid;border-bottom:#000000 5px solid;&quot; | I. československá hokejová liga 1973/1974 – TJ VSŽ Košice
|}


{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;September 1973: 2–2–3, skóre 23:23 (Doma: 2–1–1; Vonku: 0–1–2) Body: 6&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[7. september]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=7:3
 |tretiny=(3:1, 3:1, 1:1)
 |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=''mená siedmich košických strelcov sa v prepise nezachovali''
 |góly2=Čermák, E. Novák, Křiváček
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[11. september]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |skóre=2:0
 |tretiny=(0:0, 2:0, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Praha]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Dohnal, Černý
 |góly2=—
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[14. september]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=7:3
 |tretiny=(1:0, 2:3, 4:0)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2, [[Peter Brťan|Brťan]], [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[Ján Bačo|Bačo]], [[Anton Lach|Lach]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Beránek, Hlinka, Bubla
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|4.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[18. september]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=1:3
 |tretiny=(0:0, 0:1, 1:2)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Ebermann, Vrabec, Balun
}}


|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|5.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[21. september]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=4:4
 |tretiny=(1:3, 2:0, 1:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Kolár, Pražák, Partl, Joun
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], „Kolar“&lt;small&gt;†&lt;/small&gt;, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Ján Šterbák|Šterbák]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|6.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[25. september]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:4
 |tretiny=(2:2, 0:1, 2:1)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Šterbák|Šterbák]]
 |góly2=Mec, Strilka, Čížek, Volan
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|7.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[28. september]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[Piráti Chomutov|TJ VTŽ Chomutov]]
 |skóre=4:0
 |tretiny=(2:0, 1:0, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Chomutov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Chuchel, Růžička, Dědek, Široký
 |góly2=—
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Október 1973: 6–1–2, skóre 29:21 (Doma: 4–0–0; Vonku: 2–1–2) Body: 13&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|8.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[2. október]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:3
 |tretiny=(1:0, 3:0, 0:3)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]], [[Anton Lach|Lach]], [[Ján Faith|Faith]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Havlíček, Farda, Jiřík
}}


|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|9.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[5. október]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |skóre=2:2
 |tretiny=(0:0, 1:2, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Pardubice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Šťastný, Prýl
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[František Kolláth|Kolláth]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|10.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[9. október]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:4
 |tretiny=(0:1, 2:2, 3:1)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Nový 2, Titz, Suchý
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|11.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[12. október]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=2:0
 |tretiny=(0:0, 0:0, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Nedomanský, Haas
 |góly2=—
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|12.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[16. október]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |skóre=0:3
 |tretiny=(0:1, 0:0, 0:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Kladno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=—
 |góly2=[[Ján Bačo|Bačo]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|13.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[19. október]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:1
 |tretiny=(2:0, 0:0, 0:1)
 |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Ján Bačo|Bačo]], [[Ján Hegyi|Hegyi]]
 |góly2=Kochta
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|14.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[23. október]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=2:4
 |tretiny=(1:2, 1:1, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Waldhauser 2
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2, [[Anton Lach|Lach]], [[Ján Bačo|Bačo]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|15.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[26. október]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=4:2
 |tretiny=(1:0, 1:1, 2:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Ebermann 2, Vrabec, Opacity
 |góly2=[[Ján Faith|Faith]], [[František Smerčiak|Smerčiak]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|16.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[30. október]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=7:3
 |tretiny=(1:1, 1:1, 5:1)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[František Kolláth|Kolláth]] 2, [[Ján Bačo|Bačo]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Klabouch, Kolár, Vopatek
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;November 1973: 2–1–3, skóre 18:19 (Doma: 1–0–2; Vonku: 1–1–1) Body: 5&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|17.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[3. november]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=3:4
 |tretiny=(2:1, 0:1, 1:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Mec 2, Čížek
 |góly2=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|18.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[5. november]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:1
 |tretiny=(1:1, 2:0, 2:0)
 |mužstvo2=[[Piráti Chomutov|TJ VTŽ Chomutov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 3, [[Anton Lach|Lach]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]]
 |góly2=Zeman
}}


|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|19.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[9. november]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |skóre=3:3
 |tretiny=(1:1, 0:0, 2:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Jiřík, Černý, Mráz
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2, [[František Smerčiak|Smerčiak]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|20.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[21. november]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:5
 |tretiny=(0:2, 2:2, 2:1)
 |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Ján Bačo|Bačo]], [[Milan Gregor|M. Gregor]]
 |góly2=Šťastný 2, Martinec 2, Pavlíček
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|21.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[24. november]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=3:0
 |tretiny=(1:0, 0:0, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Jihlava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Výborný, Augusta, M. Dvořák
 |góly2=—
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|22.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[27. november]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:4
 |tretiny=(1:1, 0:3, 1:0)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Miklošovič 3, Šťastný
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;December 1973: 1–0–2, skóre 6:8 (Doma: 1–0–1; Vonku: 0–0–1) Body: 2&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|23.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[1. december]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:3
 |tretiny=(1:1, 1:1, 0:1)
 |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Július Šupler|Šupler]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]
 |góly2=Vinc, E. Novák, Křiváček
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|24.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[4. december]] [[1973]]
 |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |skóre=4:1
 |tretiny=(0:1, 1:0, 3:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Praha]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Richter, Vícha, Kostka, Havel
 |góly2=[[Ján Šterbák|Šterbák]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|25.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[7. december]] [[1973]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:1
 |tretiny=(2:0, 1:0, 0:1)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[František Kolláth|Kolláth]]
 |góly2=Ulrych
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Január 1974: 4–0–3, skóre 29:21 (Doma: 3–0–1; Vonku: 1–0–2) Body: 8&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|27.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[11. január]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=5:3
 |tretiny=(1:0, 2:1, 2:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Pražák, Pouzar, Edelman, Mařík, Klabouch
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Peter Brťan|Brťan]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|28.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[15. január]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:3
 |tretiny=(0:2, 0:0, 4:1)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[Peter Brťan|Brťan]], ''jeden strelec v prepise chýba''
 |góly2=Stránský 2, Čížek
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|29.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[18. január]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[Piráti Chomutov|TJ VTŽ Chomutov]]
 |skóre=2:12
 |tretiny=(0:3, 1:2, 1:7)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Chomutov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Leška, Chuchel
 |góly2=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]] 6, [[Štefan Onofrej|Onofrej]] 2, Lukáč 2&lt;small&gt;*&lt;/small&gt;, [[Ján Faith|Faith]], [[Peter Brťan|Brťan]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|26.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[20. január]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:3
 |tretiny=(4:1, 1:0, 0:2)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[Július Šupler|Šupler]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Klapáč, Bednář, Rosický
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|30.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[22. január]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:3
 |tretiny=(0:1, 0:2, 2:0)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[František Kolláth|Kolláth]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Janák 2, Nekola
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|31.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[25. január]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |skóre=5:1
 |tretiny=(0:0, 3:1, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Pardubice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Paleček 2, Martinec, Veith, Haňka
 |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|32.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[29. január]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:0
 |tretiny=(1:0, 1:0, 0:0)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Ján Bačo|Bačo]], [[Ján Faith|Faith]]
 |góly2=—
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Február 1974: 2–0–3, skóre 19:21 (Doma: 1–0–0; Vonku: 1–0–3) Body: 4&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|33.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[2. február]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=3:2
 |tretiny=(1:0, 0:2, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Nedomanský, Mrukvia, Miklošovič
 |góly2=[[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|34.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[5. február]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |skóre=10:4
 |tretiny=(3:2, 5:1, 2:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Kladno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Müller 3, Hrabě 2, Nedvěd, Novák, Sýkora, Křiváček, Vejvoda
 |góly2=[[Anton Lach|Lach]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Peter Brťan|Brťan]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|35.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[19. február]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:1
 |tretiny=(3:0, 2:0, 0:1)
 |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Ján Bačo|Bačo]], [[Peter Brťan|Brťan]]
 |góly2=Nikl
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|36.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[23. február]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=4:3
 |tretiny=(3:0, 0:1, 1:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Hlinka 3, Bubla
 |góly2=[[Ján Bačo|Bačo]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Ján Šterbák|Šterbák]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|37.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[26. február]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:2, 1:3, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Ebermann, Kosan, Sýkora
 |góly2=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]] 2, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Július Šupler|Šupler]], [[František Smerčiak|Smerčiak]]
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Marec 1974: 1–0–0, skóre 5:2 (Doma: 1–0–0; Vonku: 0–0–0) Body: 2&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|38.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[1. marec]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:2
 |tretiny=(1:0, 2:1, 2:1)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Ján Faith|Faith]] 2, [[František Kolláth|Kolláth]]
 |góly2=Partl, Ebermann
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Apríl 1974: 0–1–1, skóre 6:9 (Doma: 0–1–0; Vonku: 0–0–1) Body: 1&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|39.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[26. apríl]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=5:2
 |tretiny=(1:0, 1:1, 3:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Vůjtek, Strilka, O. Pavlík, Lyčka, Čížek
 |góly2=[[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Ján Šterbák|Šterbák]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|40.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[30. apríl]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:4
 |tretiny=(1:2, 1:1, 2:1)
 |mužstvo2=[[Piráti Chomutov|TJ VTŽ Chomutov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2, [[Ján Bačo|Bačo]], [[František Smerčiak|Smerčiak]]
 |góly2=Kubát, Branda, Zeman, Kostka
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Máj 1974: 1–2–1, skóre 13:15 (Doma: 1–1–0; Vonku: 0–1–1) Body: 4&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas

|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|41.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[3. máj]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |skóre=1:1
 |tretiny=(0:0, 1:1, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Mráz
 |góly2=[[Peter Brťan|Brťan]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|42.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[7. máj]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:5
 |tretiny=(1:1, 3:1, 1:3)
 |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2, [[Vladimír Šandrik|Šandrik]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Anton Lach|Lach]]
 |góly2=Haňka 2, Šťastný, J. Novák, Beránek
}}


|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|43.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[10. máj]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=4:1
 |tretiny=(0:0, 2:1, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Jihlava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=Hrbatý, Chalupa, Nový, Suchý
 |góly2=[[Anton Lach|Lach]]
}}


|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|44.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[14. máj]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=6:5
 |tretiny=(3:0, 1:1, 2:4)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461
 |góly1=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]] 2, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Nedomanský 3, Tajcnár, Haas
}}


|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}


==== Bilancia podľa mesiacov ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;&quot;
! Mesiac !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Doma !! Vonku
|-
| align=left|September 1973 || 7 || 2 || 2 || 3 || 23:23 || 6 || 2–1–1 || 0–1–2
|-
| align=left|Október 1973 || 9 || 6 || 1 || 2 || 29:21 || 13 || 4–0–0 || 2–1–2
|-
| align=left|November 1973 || 6 || 2 || 1 || 3 || 18:19 || 5 || 1–0–2 || 1–1–1
|-
| align=left|December 1973 || 3 || 1 || 0 || 2 || 6:8 || 2 || 1–0–1 || 0–0–1
|-
| align=left|Január 1974 || 7 || 4 || 0 || 3 || 29:21 || 8 || 3–0–1 || 1–0–2
|-
| align=left|Február 1974 || 5 || 2 || 0 || 3 || 19:21 || 4 || 1–0–0 || 1–0–3
|-
| align=left|Marec 1974 || 1 || 1 || 0 || 0 || 5:2 || 2 || 1–0–0 || 0–0–0
|-
| align=left|Apríl 1974 || 2 || 0 || 1 || 1 || 6:9 || 1 || 0–1–0 || 0–0–1
|-
| align=left|Máj 1974 || 4 || 1 || 2 || 1 || 13:15 || 4 || 1–1–0 || 0–1–1
|- bgcolor=&quot;#FFE2C2&quot;
| align=left|'''Spolu''' || '''44''' || '''19''' || '''7''' || '''18''' || '''148:139''' || '''45''' || '''14–3–5''' || '''5–4–13'''
|}

==== Konečná tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/- | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka
|- style=&quot;background:#FFF2A8;&quot;
|1.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||44||30||9||5||199:89||+110||69||'''majster ČSSR'''
|-
|2.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||44||28||2||14||163:108||+55||58||
|-
|3.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||44||23||9||12||151:125||+26||55||
|-
|4.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||44||18||10||16||148:139||+9||46||
|-
|5.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]||44||19||7||18||159:145||+14||45||pred Košicami podľa pomocného kritéria
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''6.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''44'''||'''19'''||'''7'''||'''18'''||'''148:139'''||'''+9'''||'''45'''||prvýkrát pred Slovanom
|-
|7.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||44||19||6||19||162:177||−15||44||
|-
|8.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||44||18||4||22||140:157||−17||40||
|-
|9.||align=left|[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]||44||14||10||20||149:156||−7||38||
|-
|10.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||44||13||9||22||123:169||−46||35||
|-
|11.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||44||14||6||24||147:169||−22||34||
|- style=&quot;background:#FFCCCC;&quot;
|12.||align=left|[[Piráti Chomutov|TJ VTŽ Chomutov]]||44||6||7||31||124:240||−116||19||zostup
|}
&lt;small&gt;O majstrovi rozhodla dlhodobá tabuľka; play-off sa nehralo. Kladno a Košice získali zhodne 45 bodov, pričom Košice mali o päť gólov horší rozdiel skóre. Dobový súťažný prehľad aj aktuálna klubová história uvádzajú pri Chomutove skóre 124:240; staršia wiki verzia mala 124:210.&lt;ref name=&quot;liga7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Bilancia podľa prostredia ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! Prostredie !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }}
|-
| align=left|'''Doma''' || 22 || 14 || 3 || 5 || 91:64 || 31
|-
| align=left|'''Vonku''' || 22 || 5 || 4 || 13 || 57:75 || 14
|- bgcolor=&quot;#FFE2C2&quot;
| align=left|'''Spolu''' || '''44''' || '''19''' || '''7''' || '''18''' || '''148:139''' || '''45'''
|}

==== Bilancia po štvrtinách súťaže ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! Úsek !! Kolá !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! Body
|-
| I. štvrtina || 1.–11. || 4 || 3 || 4 || 34:34 || 11
|-
| II. štvrtina || 12.–22. || 6 || 1 || 4 || 36:29 || 13
|-
| III. štvrtina || 23.–33. || 5 || 0 || 6 || 37:32 || 10
|-
| IV. štvrtina || 34.–44. || 4 || 3 || 4 || 41:44 || 11
|}

==== Bilancia a série ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:72%;&quot;
! Štatistika !! Hodnota
|-
| Celková bilancia || '''19–7–18''' &lt;small&gt;(V–R–P)&lt;/small&gt;
|-
| Domáca bilancia || '''14–3–5''', skóre '''91:64''', 31 bodov
|-
| Vonkajšia bilancia || '''5–4–13''', skóre '''57:75''', 14 bodov
|-
| Najdlhšia séria víťazstiev || '''3 zápasy''' &lt;small&gt;(trikrát: 16.–23. október; 30. október – 5. november 1973; 15.–20. január 1974)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez prehry || '''4 zápasy''' &lt;small&gt;(30. október – 9. november 1973; V–V–V–R)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria prehier || '''5 zápasov''' &lt;small&gt;(21. november – 4. december 1973)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez víťazstva || '''6 zápasov''' &lt;small&gt;(9. november – 4. december 1973; R–P–P–P–P–P)&lt;/small&gt;
|-
| Čisté kontá || '''2''' &lt;small&gt;0:3 v Kladne; 2:0 doma proti Jihlave&lt;/small&gt;
|-
| Zápasy bez streleného gólu || '''4''' &lt;small&gt;v Sparte, Chomutove, Bratislave a Jihlave&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššie víťazstvo || '''12:2''' v Chomutove &lt;small&gt;(18. január 1974; rozdiel desať gólov)&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššia prehra || '''4:10''' v Kladne &lt;small&gt;(5. február 1974; rozdiel šesť gólov)&lt;/small&gt;
|-
| Najviac gólov v zápase || '''14''' &lt;small&gt;Chomutov – Košice 2:12 a Kladno – Košice 10:4&lt;/small&gt;
|}
&lt;small&gt;'''Vysvetlivky:''' V – víťazstvo; R – remíza; P – prehra. Série sú počítané chronologicky podľa skutočných dátumov zápasov vrátane predohrávaného 26. kola.&lt;/small&gt;

==== Štatistiky hráčov ====
===== Oficiálne doložené ligové údaje =====
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center; width:78%; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;&quot;
! Hráč !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| G | Góly }} !! {{tooltip| A | Asistencie }} !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka
|-
| align=left|[[Bedřich Brunclík]] || 44 || 23 || '''27''' || '''50''' || 7. najproduktívnejší hráč celej ligy
|-
| align=left|[[Vincent Lukáč]] || — || '''28''' || — || — || strelecký údaj zachovaný v staršom sezónnom prehľade; zápasový prepis je neúplný
|}
&lt;small&gt;Dobový ligový prehľad vedený podľa oficiálnych zápisov uvádza pri Brunclíkovi 44 zápasov, 23 gólov, 27 asistencií a 50 bodov; rovnaký súčet 50 bodov uvádza aj text klubovej histórie. Tabuľkový modul klubovej stránky a Elite Prospects zobrazujú 23+19=42, preto je rozpor v článku výslovne zachytený a prednosť dostáva dobový celoligový prehľad.&lt;ref name=&quot;liga7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EPstats7374&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1973-1974?tab=stats HC Košice 1973/74 – štatistiky], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

===== Strelci zachytení v zápasovom prepise =====
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center; width:86%;&quot;
! Hráč !! Zachytené góly !! Poznámka
|-
| align=left|[[Vincent Lukáč]] || '''24''' || ďalšie dva zásahy sú vedené iba ako „Lukáč“
|-
| align=left|[[Bedřich Brunclík]] || 20 || úplný sezónny údaj je 23
|-
| align=left|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Karel Čapek]] || 14 || šesť gólov v zápase 12:2 v Chomutove
|-
| align=left|[[Ján Bačo]] || 10 ||
|-
| align=left|[[Imrich Lukáč]] || 10 || môže mu patriť časť dvoch gólov zapísaných iba ako „Lukáč“
|-
| align=left|[[František Smerčiak]] || 9 ||
|-
| align=left|[[Peter Brťan]] || 8 ||
|-
| align=left|[[František Kolláth]] || 8 || navyše jeden neidentifikovaný zápis „Kolar“ môže byť skomoleninou priezviska
|-
| align=left|[[Anton Lach]] || 7 ||
|-
| align=left|[[Ján Faith]] || 6 ||
|-
| align=left|[[Ján Hegyi]] || 6 ||
|-
| align=left|[[Ján Šterbák]] || 6 ||
|-
| align=left|[[Július Šupler]] || 3 ||
|-
| align=left|[[Štefan Onofrej]] || 3 ||
|-
| align=left|[[Vladimír Šandrik]] || 2 ||
|-
| align=left|[[Milan Gregor]] || 1 ||
|- style=&quot;background:#F1F1F1;&quot;
| align=left|''Lukáč bez iniciály''&lt;small&gt;*&lt;/small&gt; || 2 || nemožno rozdeliť medzi Imricha a Vincenta Lukáča
|- style=&quot;background:#F1F1F1;&quot;
| align=left|''„Kolar“''&lt;small&gt;†&lt;/small&gt; || 1 || meno sa nepodarilo bezpečne stotožniť
|- bgcolor=&quot;#FFE2C2&quot;
| align=left|'''Zachytené v prepise''' || '''140''' || zo 148 tímových gólov; 137 možno bezpečne priradiť ku konkrétnemu hráčovi
|}
&lt;small&gt;Chýba sedem strelcov z úvodného zápasu proti Kladnu a jeden strelec z domáceho zápasu proti VŽKG. Preto sú uvedené počty iba rekonštrukciou zápasového prepisu a pri väčšine hráčov nemajú nahradiť úplnú oficiálnu štatistiku.&lt;ref name=&quot;statforum7374&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

===== Brankári =====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:82%; text-align:center; border-collapse:collapse; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Brankár !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| GAA | Priemer inkasovaných gólov }} !! {{tooltip| SV% | Úspešnosť zákrokov }} !! Poznámka
|-
| align=left|[[Pavol Svitana]] || — || — || — || po Holečkovom odchode brankárska jednotka a jedna z opôr mužstva
|-
| align=left|[[Jaroslav Rozsypal]] || — || — || — || mladý náhradník
|-
| align=left|[[Stanislav Dorčiak]] || — || — || — || uvedený iba v rozšírenom databázovom registri
|}
&lt;small&gt;Použité pramene neuvádzajú úplný rozpis štartov, odchytané minúty, priemer inkasovaných gólov ani úspešnosť zákrokov. Jiří Holeček je z brankárskej tabuľky vynechaný, pretože pred sezónou prestúpil do Sparty.&lt;ref name=&quot;start7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EPstats7374&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

=== Medzinárodný turnaj 1974 ===
Počas ligovej prestávky medzi 1. marcom a 26. aprílom 1974 sa Košice zúčastnili medzinárodného turnaja československých a sovietskych klubov. Súťaž mala tri štvorčlenné skupiny a nekonal sa záverečný finálový turnaj. TJ VSŽ hrala v skupine C s Duklou Jihlava, VŽKG Ostrava a Traktorom Čeljabinsk. V šiestich stretnutiach dosiahla dve víťazstvá a štyri prehry, skóre 26:29 a so štyrmi bodmi obsadila tretie miesto. Pri rovnosti bodov skončila pred Čeljabinskom vďaka lepšiemu rozdielu skóre.&lt;ref name=&quot;pohare1974&quot; /&gt;

==== Skupina C ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/- | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }}
|-
|1.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||6||5||0||1||32:15||+17||10
|-
|2.||align=left|[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]||6||3||0||3||20:24||−4||6
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''3.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''6'''||'''2'''||'''0'''||'''4'''||'''26:29'''||'''−3'''||'''4'''
|-
|4.||align=left|[[Traktor Čeľabinsk|Traktor Čeljabinsk]]||6||2||0||4||23:33||−10||4
|}

==== Zápasy Košíc ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%;&quot;
! Kolo !! Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[23. marec]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=5:2
 |tretiny=(1:2, 2:0, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[24. marec]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[Traktor Čeľabinsk|Traktor Čeljabinsk]]
 |skóre=6:5
 |tretiny=(2:2, 2:3, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[25. marec]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:2, 2:3, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|4.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[28. marec]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:2, 1:3, 1:0)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|5.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[27. marec]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=1:4
 |tretiny=(0:0, 0:1, 1:3)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|6.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[30. marec]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=10:6
 |tretiny=(0:1, 5:4, 5:1)
 |mužstvo2=[[Traktor Čeľabinsk|Traktor Čeljabinsk]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|}
&lt;small&gt;Prameň uvádza kompletné výsledky a skóre po tretinách, ale neobsahuje strelcov, časy gólov, nahrávačov, brankárov, divácke návštevy ani strely. Tieto údaje preto nie sú dopĺňané odhadom. Zápas 5. kola proti VŽKG sa hral už 27. marca, teda pred stretnutím 4. kola proti Jihlave z 28. marca.&lt;ref name=&quot;pohare1974&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

=== Slovenský pohár ===
Košice získali [[Slovenský pohár v ľadovom hokeji|Slovenský pohár]], keď vo finále zdolali Slovan Bratislava. Klubová história označuje trofej za prvý presun pohára na východ Slovenska. Použité podklady neuvádzajú úplný pavúk, dátumy ani skóre jednotlivých pohárových zápasov, preto sa k súťaži nevytvárajú nedoložené zápasové boxy.&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;

=== Zaujímavosti a význam sezóny ===
Ročník 1973/74 znamenal pre Košice výrazný športový posun. Po deviatom mieste predchádzajúcej sezóny sa mladé mužstvo dostalo na šieste miesto, bod od štvrtej priečky. Rovnakých 45 bodov malo piate Kladno. Košice pritom dosiahli prvé kladné prvoligové skóre 148:139 a po prvý raz zaznamenali viac výhier než prehier.

Najväčšou personálnou skúškou bol odchod Jiřího Holečka. Reprezentačný brankár bol pri všetkých dovtedajších košických sezónach v najvyššej súťaži, no po desiatich rokoch v klube odišiel do Sparty. Pavol Svitana dokázal prechod z dlhoročnej dvojky na jednotku zvládnuť a podľa dobovej reportáže sa stal jednou z hlavných opôr. Úspech preto nebol iba výsledkom tabuľky, ale aj potvrdením generačnej výmeny.&lt;ref name=&quot;start7374&quot; /&gt;

O symbolickom prvenstve pred Slovanom rozhodol až posledný zápas. Košice pred ním zaostávali o bod, hoci s Bratislavčanmi predtým v ročníku trikrát prehrali. Výhra 6:5 posunula VSŽ na 45 bodov a Slovan zostal so 44 bodmi siedmy. Rovnakého súpera Košice zdolali aj vo finále Slovenského pohára.&lt;ref name=&quot;hist7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;archive7374&quot; /&gt;

Vincent Lukáč strelil 30. októbra 1973 tisíci košický gól v I. lige. V januári nasledovala rekordná výhra 12:2 v Chomutove, pri ktorej zápasový prepis pripisuje Karlovi Čapkovi šesť gólov. Hoci je prepis pri dvoch zápasoch neúplný, zachytáva 140 zo 148 tímových zásahov; 137 z nich možno bezpečne priradiť ku konkrétnemu hráčovi.&lt;ref name=&quot;statforum7374&quot; /&gt;

Bedřich Brunclík odohral všetkých 44 ligových zápasov a s bilanciou 23 gólov a 27 asistencií nazbieral 50 bodov. V celoligovej produktivite skončil siedmy, za Václavom Nedomanským, Vladimírom Martinecom, Ivanom Hlinkom, Milanom Novým, Júliusom Haasom a Zdeňkom Mrázom.&lt;ref name=&quot;liga7374&quot; /&gt;

* A-mužstvo obsadilo 6. miesto s bilanciou 19–7–18 a skóre 148:139.
* Košice získali 31 bodov doma a 14 vonku.
* Piate Kladno malo rovnakých 45 bodov; štvrté Brno iba o bod viac.
* Posledná výhra 6:5 zabezpečila prvé ligové umiestnenie pred Slovanom.
* Pavol Svitana sa po Holečkovom odchode stal jednotkou.
* Vincent Lukáč dosiahol tisíci košický ligový gól.
* Košice vyhrali Slovenský pohár.
* Na medzinárodnom turnaji obsadili 3. miesto v skupine C; zdolali VŽKG Ostrava 5:3 a Traktor Čeljabinsk 10:6.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://historia.hckosice.sk/sezona/1973-1974 Sezóna 1973/1974 – 100 rokov hokeja v Košiciach]
* [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice]
* [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1973-1974 TJ VSŽ Košice 1973/74 – Elite Prospects]
* [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3461 Československo 1973/74 – výsledky a strelci]
* [https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf Pohárové súťaže – Medzinárodný turnaj 1974]

{{Sezóny HC Košice}}
{{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}}

[[Kategória:Ľadový hokej v 1973]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 1974]]
[[Kategória:Sezóny HC Košice]]</text>
      <sha1>o7w1ggdbkp5j0jrtgw03wvyxkerww95</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>VSŽ Košice v sezóne 1974/1975</title>
    <ns>0</ns>
    <id>460928</id>
    <revision>
      <id>8371417</id>
      <parentid>8303971</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:31:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rastislavke</username>
        <id>305345</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizácia sezóny 1974-75 (všetky časti) - Rastislavke</comment>
      <origin>8371417</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="74163" sha1="p7x7a2owi96dhym4sggoep32quygpz3" xml:space="preserve">{{Infobox hokejový tím
| meno           = TJ VSŽ Košice&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(sezóna 1974/1975)&lt;/small&gt;
| farba hlavičky = #FF8C00
| farba textu    = #000000
| mesto          = [[Košice]]
| súťaž          = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]]
| súťaž názov    = '''10. miesto''' &lt;small&gt;(37 bodov)&lt;/small&gt;
| súťaž1         = Liga&lt;br /&gt;&lt;div style=&quot;margin-left:20px;&quot;&gt;''Štatút''&lt;br /&gt;''Hierarchia''&lt;/div&gt;
| súťaž1 názov   = I. liga&lt;br /&gt;celoštátna súťaž&lt;br /&gt;najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]]

| blok1 hlavička = Vedenie klubu
| blok1 popis    = Predseda oddielu&lt;br /&gt;Klubové farby
| blok1 dáta     = V. Závodský&lt;br /&gt;&lt;small&gt;oranžová, čierna, biela&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}}
| tréner         = doc. [[Ladislav Horský]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;asistent [[Juraj Ferenc]]&lt;/small&gt;

| blok2 hlavička = Výsledky sezóny
| blok2 popis    = I. liga
| blok2 dáta     = '''10. miesto''' &lt;small&gt;(37 bodov)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;16 výhier – 5 remíz – 23 prehier&lt;br /&gt;'''128:152''' &lt;small&gt;(rozdiel −24)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;&lt;small&gt;doma: 11–4–7, 74:66; vonku: 5–1–16, 54:86&lt;/small&gt;
| blok2 popis1   = Pohár oslobodenia
| blok2 dáta1    = '''2. miesto v 2. skupine''' &lt;small&gt;(12 bodov; 5–2–3; 37:37)&lt;/small&gt;
| blok2 popis2   = Tatranský pohár
| blok2 dáta2    = '''2. miesto''' &lt;small&gt;(4 body; 2–0–1; 24:11)&lt;/small&gt;

| blok3 hlavička = Lídri tímu
| blok3 popis    = Najlepší strelec
| blok3 dáta     = [[Vincent Lukáč]] – '''25 gólov''' &lt;small&gt;(zápasový prepis)&lt;/small&gt;
| blok3 popis1   = Najlepší nahrávač
| blok3 dáta1    = [[Bedřich Brunclík]] – '''20 asistencií'''
| blok3 popis2   = Najproduktívnejší
| blok3 dáta2    = [[Bedřich Brunclík]] – '''44 bodov''' &lt;small&gt;(24+20)&lt;/small&gt;

| voľné hl.      = Sezóny
| názov          = &lt;span style=&quot;font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;← [[VSŽ Košice v sezóne 1973/1974|'''1973/74''']]&lt;/span&gt;
| dáta           = &lt;div style=&quot;text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;[[VSŽ Košice v sezóne 1975/1976|'''1975/76''']] →&lt;/div&gt;
| názov štad.    = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''&lt;br /&gt;[[Košice]], [[Česko-Slovensko]]
| kapacita       = 7 100 divákov
}}

'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1974/1975|1974/1975]]''' odohrali jedenásty ročník v najvyššej československej súťaži; pre ligu išlo o jej 32. ročník. Po historicky úspešnom šiestom mieste z predchádzajúcej sezóny prišlo výrazné zhoršenie: mužstvo obsadilo '''10. miesto''' z dvanástich účastníkov, získalo '''37 bodov''' a zaznamenalo bilanciu '''16 výhier, 5 remíz a 23 prehier''' pri skóre '''128:152'''. Klubová história hodnotí výsledok ako dovtedy najhorší košický ročník v I. lige.&lt;ref name=&quot;hist7475&quot;&gt;[https://historia.hckosice.sk/sezona/1974-1975 Sezóna 1974/1975], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;liga7475&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/CZ-1974-75.pdf Československo 1974/75 – I. liga], dobový štatistický prehľad zostavený podľa oficiálnych zápisov.&lt;/ref&gt;

Košice absolvovali ročník pod vedením doc. [[Ladislav Horský|Ladislava Horského]] a jeho asistenta [[Juraj Ferenc|Juraja Ferenca]].&lt;ref name=&quot;hist7475&quot; /&gt;

Bezprostrednou prípravou na ligu bol [[Tatranský pohár]] v Poprade. VSŽ na ňom zdolali [[Kristall Saratov]] 11:2 a domáci Poprad 11:4, v záverečnom zápase podľahli Slovanu Bratislava 2:5 a pri rovnosti štyroch bodov obsadili '''2. miesto'''. Košičania mali najlepšie celkové skóre turnaja 24:11; [[Bedřich Brunclík]] bol vyhlásený za najlepšieho útočníka a [[Vincent Lukáč]] za najlepšieho strelca.&lt;ref name=&quot;tatranskypohar1974&quot;&gt;[https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1974/ Tatranský pohár 1974], Tatranský pohár.&lt;/ref&gt;

Ročník bol dôležitý generačne. V A-mužstve sa po prvý raz stretli všetci traja bratia Lukáčovci: [[Imrich Lukáč|Imrich]], [[Vincent Lukáč|Vincent]] a sedemnásťročný debutant [[Jozef Lukáč]]. Do širšej súpisky pribudli ďalší mladí hráči z košického prostredia. Najvýraznejšou individuálnou osobnosťou zostal [[Bedřich Brunclík]], ktorému dobový ligový prehľad pripisuje 42 zápasov, 24 gólov, 20 asistencií a 44 bodov; v celej lige bol šiestym najproduktívnejším hráčom.&lt;ref name=&quot;EP7475&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1974-1975 HC Košice 1974/75 – súpiska], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;EPstats7475&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1974-1975?tab=stats HC Košice 1974/75 – štatistiky], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;

Ligový program prerušila po februári dlhá pauza. V marci a začiatkom apríla ju vyplnil [[Pohár oslobodenia]], v ktorom VSŽ odohrali desať zápasov a v druhej skupine skončili druhé za Plzňou. Do ligy sa vrátili 25. apríla a ročník uzavreli 16. mája 1975.&lt;ref name=&quot;pohar7475&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf Pohárové súťaže – Pohár oslobodenia 1975], AVLH.&lt;/ref&gt;

&lt;small&gt;'''Poznámka k prameňom:''' dátumy, výsledky a skóre po tretinách sú kontrolované podľa klubového archívu a dobového súťažného prehľadu. Mená strelcov ligových gólov pochádzajú zo sekundárneho prepisu denníka ''Rudé právo'' na fóre hokejových štatistikov. Prepis zachytáva všetkých 128 košických gólov; pri poslednom zápase chýba jeden zo štyroch strelcov Jihlavy. Poradie gólov, časy, asistencie, brankári, návštevy, strely, tresty a rozhodcovia sa pri väčšine zápasov nezachovali, preto sa nedopĺňajú odhadom.&lt;ref name=&quot;archive7475&quot;&gt;[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice – 1974/75], HC Košice.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;statforum7475&quot;&gt;[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462 Československo 1974/75 – výsledky a strelci], Fórum hokejových štatistikov; sekundárny prepis podľa ''Rudého práva'' 1974 a 1975.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

== Pred sezónou ==
Po šiestom mieste 1973/74 boli očakávania vyššie, kostra mužstva i trénerská dvojica zostali zachované. Brankárskou jednotkou bol naďalej [[Pavol Svitana]], do rozšírenej súpisky však pribudli mladí brankári [[Michal Orenič]] a [[Jaroslav Rozsypal]] i databázovo vedený [[Martin Ligeti]]. Obranu doplnili okrem iných [[Marián Brúsil]] a [[Ivan Országh]], útok sedemnásťročný Jozef Lukáč a šestnásťročný [[Milan Mažgút]].&lt;ref name=&quot;hist7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7475&quot; /&gt;

Personálne zmeny neboli iba omladením. [[Milan Gregor]] a [[Karel Metelka]] sa v nasledujúcej košickej súpiske už neobjavili; dostupné registre však neuvádzajú ich bezprostredný ďalší hráčsky klub, preto sa smer ich odchodu neuvádza ako istý. Osobitnú pozornosť si vyžadujú [[Stanislav Dorčiak]] a [[Miroslav Kiš]]: starší databázový register ich ešte priraďuje ku Košiciam, no popradské klubové súpisky ich uvádzajú v Poprade už v ročníku 1973/74 aj 1974/75. Nešlo teda o nový presun pred sezónou 1974/75, ale o starší odchod, ktorý sa prejavil rozdielne v jednotlivých registroch.&lt;ref name=&quot;poprad7374&quot;&gt;[https://www.hokejpoprad.sk/historia/1973-1974_a.html Sezóna 1973/1974 – hráčsky káder Popradu], HK Poprad.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;poprad7475&quot;&gt;[https://www.hokejpoprad.sk/historia/1974-1975_a.html Sezóna 1974/1975 – hráčsky káder Popradu], HK Poprad.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;EP7374compare&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1973-1974 HC Košice 1973/74 – súpiska], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;

== Sezóna ==
=== Káder ===
;Realizačný tím a vedenie
* '''hlavný tréner:''' doc. [[Ladislav Horský]]
* '''asistent trénera:''' [[Juraj Ferenc]]
* '''predseda oddielu:''' V. Závodský &lt;small&gt;(údaj zachovaný zo staršej verzie článku)&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;Súpiska spája klubový historický prehľad a rozšírený register Elite Prospects. Národnosti, posty, hokejky, roky narodenia, čísla a dostupné telesné údaje vychádzajú z databázového registra; vek je rozsah počas sezóny 1974/75. Poznámky k postaveniu brankárov sú uvedené až v samostatnej štatistickej časti, nie priamo v kádri.&lt;ref name=&quot;hist7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7475&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Brankári}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Martin Ligeti]]
|align=center|B
|align=center|—
|align=center|[[1951]]
|align=center|23–24
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Michal Orenič]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jaroslav Rozsypal]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1955]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Pavol Svitana]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1948]]
|align=center|26–27
|align=center|—
|align=center|—
|}
{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Obrancovia}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|16
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Bačo]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|23–24
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Marián Brúsil]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1956]]
|align=center|18–19
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Klimčák]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ivan Országh]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1955]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|6
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Marián Repašský]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1956]]
|align=center|18–19
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|6
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vladimír Šandrik]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|23–24
|align=center|185 cm
|align=center|89 kg
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|12
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Šterbák]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1952]]
|align=center|22–23
|align=center|—
|align=center|—
|}
{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Útočníci}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|14
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Peter Brťan]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1945]]
|align=center|29–30
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|7
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Bedřich Brunclík]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1946]]
|align=center|28–29
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Karel Čapek]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1950]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|9
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Faith]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1948]]
|align=center|26–27
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|11
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Hegyi]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1947]]
|align=center|27–28
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|15
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Kolláth]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|31–32
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|13
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Karol Köver]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1949]]
|align=center|25–26
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Anton Lach]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|20–21
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|8
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Imrich Lukáč]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1949]]
|align=center|25–26
|align=center|174 cm
|align=center|69 kg
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|21
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jozef Lukáč]]
|align=center|Ú
|align=center|R
|align=center|[[1957]]
|align=center|17–18
|align=center|181 cm
|align=center|80 kg
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vincent Lukáč]]
|align=center|ĽK
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|20–21
|align=center|175 cm
|align=center|77 kg
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Milan Mažgút]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1958]]
|align=center|16–17
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|22
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Štefan Onofrej]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|23–24
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Peter Petričko]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1956]]
|align=center|18–19
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|17
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Smerčiak]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|31–32
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jaroslav Spodniak]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Július Šupler]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1950]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Česko}}
|[[Jaroslav Zec]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1953]]
|align=center|21–22
|align=center|—
|align=center|—
|}

&lt;small&gt;Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo doložiť; nejde o nulovú hodnotu.&lt;/small&gt;

==== Zmeny v kádri ====
===== Pred sezónou =====
Pri starších súpiskách nemožno každý rozdiel medzi dvoma registrami automaticky považovať za klasický prestup. Časť mladých hráčov bola povýšená zo širšej klubovej základne a pri niektorých menách databázy neuvádzajú predchádzajúce alebo nasledujúce pôsobisko. Tabuľka preto oddeľuje doložený smer od nedoloženého.

{| 
| valign=&quot;top&quot; |
'''Príchody a zaradenia do širšieho kádra'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno''' !! '''Odkiaľ'''
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Martin Ligeti]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''predchádzajúce pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1974/75 je jediná sezóna v dostupnom registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;ligetiEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922974/martin-ligeti Martin Ligeti – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Michal Orenič]] || {{minivlajka|Slovensko}} juniorka [[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] &lt;small&gt;(prvá evidovaná seniorská sezóna)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;orenicEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/127992/michal-orenic Michal Orenič – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Marián Brúsil]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''predchádzajúce pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(prvá evidovaná sezóna)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;brusilEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/127132/marian-brusil Marián Brúsil – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Ján Klimčák]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''predchádzajúce pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(prvá evidovaná sezóna)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;klimcakEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922976/jan-klimcak Ján Klimčák – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Ivan Országh]] || {{minivlajka|Slovensko}} širšia košická mládežnícka základňa / ''bez doloženého predchádzajúceho seniorského klubu'' &lt;small&gt;(v ročníku bol vedený aj pri ČSSR U20)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;orszaghEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/526582/ivan-orszagh Ivan Országh – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Jozef Lukáč]] || {{minivlajka|Slovensko}} mládež [[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] &lt;small&gt;(sedemnásťročný debutant A-mužstva)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;jozefEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/125787/jozef-lukac Jozef Lukáč – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Milan Mažgút]] || {{minivlajka|Slovensko}} mládež [[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] &lt;small&gt;(šestnásťročný hráč širšej súpisky)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;mazgutEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/127584/milan-mazgut Milan Mažgút – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Peter Petričko]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''predchádzajúce pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(prvá evidovaná sezóna)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;petrickoEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922978/peter-petricko Peter Petričko – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Jaroslav Spodniak]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''predchádzajúce pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1974/75 je jediná sezóna v dostupnom registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;spodniakEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/922979/jaroslav-spodniak Jaroslav Spodniak – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Jaroslav Zec]] || {{minivlajka|Česko}} návrat do košickej súpisky; ''bezprostredné pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(za Košice je evidovaný už v 1971/72)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;zecEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/130701/jaroslav-zec Jaroslav Zec – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|}
| valign=&quot;top&quot; |
'''Odchody z A-mužstva'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno''' !! '''Kam'''
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Stanislav Dorčiak]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Poprad|TJ Pozemné stavby Poprad]] &lt;small&gt;(doložený tam už v 1973/74; nejde o nový presun pred týmto ročníkom)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;poprad7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;poprad7475&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Miroslav Kiš]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Poprad|TJ Pozemné stavby Poprad]] &lt;small&gt;(doložený tam už v 1973/74; nejde o nový presun pred týmto ročníkom)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;poprad7374&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;poprad7475&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Milan Gregor]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie hráčske pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1973/74 je posledná košická sezóna v porovnaných registroch)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;EP7374compare&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7475&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Karel Metelka]] || {{minivlajka|Česko}} ''ďalšie hráčske pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1973/74 je posledná hráčska sezóna v registri; neskôr pôsobil ako tréner)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;metelkaEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/staff/10967/karel-metelka Karel Metelka – hráčsky a trénerský profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|}
|}
&lt;small&gt;'''Poznámka:''' pri mladých hráčoch ide prevažne o prvý výskyt v rozšírenej sezónnej súpiske, nie vždy o administratívny prestup. Dorčiak a Kiš sú uvedení pre vysvetlenie rozdielu medzi registrami, nie ako nové odchody leta 1974: popradská evidencia ich kladie do Popradu už o sezónu skôr. Pri Gregorovi a Metelkovi nie je bezprostredný cieľ v dostupných súpiskách uvedený, preto nie je nahradený domnienkou.&lt;/small&gt;

===== Zmeny počas sezóny =====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:88%;&quot;
! Oblasť !! Zistenie
|-
| '''mladí hráči''' || V A-mužstve debutoval sedemnásťročný Jozef Lukáč; v rozšírenej súpiske boli aj ďalší tínedžeri Marián Brúsil, Marián Repašský, Milan Mažgút a Peter Petričko.
|-
| '''bratia Lukáčovci''' || Prvý raz boli v jednom košickom A-kádri vedení Imrich, Vincent aj Jozef Lukáč.
|-
| '''prestupy počas ligy''' || Dostupné pramene neuvádzajú spoľahlivo doložený príchod alebo odchod z A-mužstva uprostred ligového programu.
|}

=== Tatranský pohár 1974 ===
Košice vstúpili do sezóny na 27. ročníku Tatranského pohára, ktorý sa hral od 26. do 28. augusta 1974 na novom krytom zimnom štadióne v Poprade. Bol to prvý ročník turnaja usporiadaný v augustovom termíne ako príprava pred ligovou sezónou. Štyri mužstvá hrali v jednej skupine systémom každý s každým.&lt;ref name=&quot;tatranskypohar1974&quot; /&gt;

VSŽ začali vysokou výhrou 11:2 nad nováčikom najvyššej sovietskej súťaže Kristallom Saratov. Na druhý deň zdolali domáci Poprad 11:4, no v priamom súboji o prvenstvo prehrali so Slovanom Bratislava 2:5. Slovan i Košice získali štyri body; prameň uvádza na prvom mieste Slovan a na druhom VSŽ. Keďže zverejnené celkové skóre je 11:9 pri Slovane a 24:11 pri Košiciach, poradie nemožno vysvetliť celkovým rozdielom skóre; zodpovedá však výsledku vzájomného zápasu.&lt;ref name=&quot;tatranskypohar1974&quot; /&gt;

==== Konečná tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/− | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }}
|- style=&quot;background:#FFF2A8;&quot;
|1.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||3||2||0||1||11:9||+2||4
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''2.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''3'''||'''2'''||'''0'''||'''1'''||'''24:11'''||'''+13'''||'''4'''
|-
|3.||align=left|{{minivlajka|Sovietsky zväz}} Kristall Saratov||3||1||0||2||6:15||−9||2
|-
|4.||align=left|[[HK Poprad|TJ LVS Poprad]]||3||1||0||2||12:18||−6||2
|}
&lt;small&gt;Poradie, výsledky a skóre sú prevzaté z turnajového prehľadu. Stĺpec +/− je dopočítaný zo skóre. Pri rovnosti bodov stránka neuvádza presné znenie dobového pomocného kritéria; konečné poradie prvých dvoch mužstiev zodpovedá ich vzájomnému zápasu.&lt;ref name=&quot;tatranskypohar1974&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Zápasy Košíc ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%;&quot;
! Zápas !! Stretnutie
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[26. august]] [[1974]]
 |čas=19:00
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=11:2
 |tretiny=(4:0, 6:1, 1:1)
 |mužstvo2={{minivlajka|Sovietsky zväz}} Kristall Saratov
 |štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]]
 |divákov=1 500
 |správa=https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1974/
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 3×&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Ján Hegyi|Hegyi]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Jaroslav Zec|Zec]]
 |góly2=Barinev&lt;br /&gt;Sadomov
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[27. august]] [[1974]]
 |čas=19:00
 |mužstvo1=[[HK Poprad|TJ LVS Poprad]]
 |skóre=4:11
 |tretiny=(3:3, 0:6, 1:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]]
 |divákov=1 700
 |správa=https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1974/
 |góly1=Kroták&lt;br /&gt;Boroň&lt;br /&gt;V. Mrukvia&lt;br /&gt;Handzuš
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Július Šupler|Šupler]] 2×&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]] 2×&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]] 2×&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]&lt;br /&gt;[[Marián Repašský|Repašský]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[28. august]] [[1974]]
 |čas=19:00
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:5
 |tretiny=(0:1, 0:2, 2:2)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]]
 |správa=https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1974/
 |góly1=[[Ján Hegyi|Hegyi]]&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]
 |góly2=Stanek 2×&lt;br /&gt;Kečka&lt;br /&gt;Molnár&lt;br /&gt;Dučaj
}}
|}
&lt;small&gt;Pri prvom stretnutí prameň zachoval aj košickú zostavu: [[Pavol Svitana|Svitana]] – [[Ján Faith|Faith]], [[František Kolláth|Kolláth]] – [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]] – [[Július Šupler|Šupler]], [[Marián Repašský|Repašský]] – [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Hegyi|Hegyi]] – [[Peter Brťan|Brťan]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Ján Bačo|Bačo]] – [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Anton Lach|Lach]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] – [[Jaroslav Zec|Zec]]. Všetkých šesť stretnutí turnaja navštívilo spolu približne 5 000 divákov. Za najlepšieho útočníka vyhlásili Bedřicha Brunclíka a za najlepšieho strelca Vincenta Lukáča.&lt;ref name=&quot;tatranskypohar1974&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

=== I. československá hokejová liga ===
==== Herný systém ====
I. liga mala dvanásť účastníkov. Každý klub hral s každým súperom štyrikrát, dvakrát doma a dvakrát vonku, spolu 44 zápasov. Za víťazstvo sa udeľovali dva body a za remízu jeden. Play-off sa nehralo a o majstrovi rozhodla konečná tabuľka; titul získalo Kladno. Deviate kolo bolo z 8. októbra pre reprezentačný zápas s Kanadou preložené na 1. december 1974.&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;

==== Priebeh sezóny ====
Košice počas prvých jedenástich kôl získali deväť bodov a v prvej štvrtine súťaže boli deviate. September priniesol dve domáce víťazstvá, ale aj vysoké prehry 1:6 so Spartou a 2:7 v Kladne. Na začiatku októbra VSŽ vyhrali doma nad Českými Budějovicami 4:1 a vo Vítkoviciach 3:2, po remíze 3:3 s Jihlavou však z nasledujúcich piatich duelov získali iba dva body. Najvýraznejším výsledkom jesene bola domáca výhra 9:4 nad Litvínovom, pri ktorej Vincent Lukáč strelil štyri góly.&lt;ref name=&quot;archive7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;statforum7475&quot; /&gt;

V novembri sa mužstvo zlepšilo. Po výhre 4:0 nad Plzňou nasledovali remízy v Českých Budějoviciach a s VŽKG, domáci úspech 2:1 nad Pardubicami a výhra 4:1 v Jihlave. Druhá štvrtina priniesla desať bodov a bola bodovo najlepšou časťou košickej ligovej sezóny. December a január však opäť znamenali kolísanie: z jedenástich zápasov VSŽ vyhrali iba tri a šesť prehrali.&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;

Najlepší úsek prišiel vo februári. Košice zdolali Jihlavu 5:2, vyhrali v Gottwaldove 7:4 a 18. februára deklasovali Litvínov '''11:3'''. V tomto zápase zaznamenali hetriky František Smerčiak a Vincent Lukáč. Po prehre 0:4 na Sparte sa ligová súťaž prerušila; počas prestávky VSŽ odohrali Pohár oslobodenia. Po návrate získali v posledných siedmich ligových kolách päť bodov. Záverečná prehra 2:4 v Jihlave potvrdila 10. miesto.&lt;ref name=&quot;archive7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;statforum7475&quot; /&gt;

Konečný rozdiel medzi domácimi a vonkajšími výkonmi bol výrazný. Na Nerudovej ulici Košice dosiahli bilanciu 11–4–7 a získali 26 bodov; na ihriskách súperov iba 5–1–16 a 11 bodov. Napriek desiatemu miestu mali pred jedenástymi Vítkovicami náskok troch bodov a pred posledným Gottwaldovom trinásť bodov.&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;

==== Zápasy ====
&lt;small&gt;Všetkých 44 výsledkov, dátumy a skóre po tretinách sú overené v klubovom archíve a dobovom ligovom prehľade.&lt;ref name=&quot;archive7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt; Strelci pochádzajú zo sekundárneho prepisu ''Rudého práva''.&lt;ref name=&quot;statforum7475&quot; /&gt; V 43. kole je zápis „Sumpler“ opravený na Júliusa Šuplera podľa košickej súpisky. Pri poslednom zápase chýba jeden zo štyroch strelcov Jihlavy. Keďže sa nezachovalo poradie ani časy gólov, polia „stav“ a časové údaje sa nevymýšľajú.&lt;/small&gt;

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=2 style=&quot;background:#FFFFFF;border-top:#FF8C00 5px solid;border-bottom:#000000 5px solid;&quot; | I. československá hokejová liga 1974/1975 – TJ VSŽ Košice
|}

{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;September 1974: 2–0–4 (Doma: 2–0–1 ; Vonku: 0–0–3) Body: 4&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[10. september]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=4:3
 |tretiny=(0:1, 2:2, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Keška&lt;br /&gt;Miklošovič&lt;br /&gt;Žižka&lt;br /&gt;Haas
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[13. september]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:3
 |tretiny=(3:1, 2:1, 0:1)
 |mužstvo2=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]] 2×&lt;br /&gt;[[Anton Lach|Lach]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Ján Hegyi|Hegyi]]
 |góly2=Plihal&lt;br /&gt;Balun&lt;br /&gt;Dolák
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[17. september]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=5:2
 |tretiny=(2:1, 0:0, 3:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Tarant&lt;br /&gt;Vopat&lt;br /&gt;Leška&lt;br /&gt;Hlinka&lt;br /&gt;Bubla
 |góly2=[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|4.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[20. september]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=1:6
 |tretiny=(0:0, 0:2, 1:4)
 |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Kochta 2×&lt;br /&gt;Brdička&lt;br /&gt;Kostka&lt;br /&gt;Honc&lt;br /&gt;Nikl
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|5.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[24. september]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |skóre=7:2
 |tretiny=(1:0, 5:2, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Kladno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Vejvoda 2×&lt;br /&gt;Nový 2×&lt;br /&gt;Novák&lt;br /&gt;Vinš&lt;br /&gt;Müller
 |góly2=[[Peter Brťan|Brťan]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|6.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[27. september]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:2
 |tretiny=(1:1, 1:0, 1:1)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]
 |góly2=Číhal&lt;br /&gt;Mráz
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Október 1974: 3–1–4 (Doma: 2–1–1 ; Vonku: 1–0–3) Body: 7&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|7.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[1. október]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=4:3
 |tretiny=(0:0, 2:2, 2:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Vrabec&lt;br /&gt;Ebermann&lt;br /&gt;Schejbal&lt;br /&gt;Kajkl
 |góly2=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Anton Lach|Lach]]&lt;br /&gt;[[Ján Hegyi|Hegyi]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|8.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[4. október]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:1
 |tretiny=(0:1, 0:0, 4:0)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]
 |góly2=Klabouch
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|10.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[11. október]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=2:3
 |tretiny=(0:1, 0:1, 2:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Holan 2×
 |góly2=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|11.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[15. október]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:3
 |tretiny=(2:2, 1:1, 0:0)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Dvořáček&lt;br /&gt;Kraft&lt;br /&gt;Augusta
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|12.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[19. október]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:4
 |tretiny=(2:0, 0:1, 0:3)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Ján Hegyi|Hegyi]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]
 |góly2=Žižka&lt;br /&gt;Marián Šťastný&lt;br /&gt;Miklošovič&lt;br /&gt;Mrukvia
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|13.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[22. október]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |skóre=3:1
 |tretiny=(1:1, 2:0, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Zajíček&lt;br /&gt;Janeček&lt;br /&gt;Mařík
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|14.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[25. október]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=9:4
 |tretiny=(2:1, 4:2, 3:1)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 4×&lt;br /&gt;[[Peter Brťan|Brťan]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]
 |góly2=Hlinka&lt;br /&gt;Zikmund&lt;br /&gt;Ulrych&lt;br /&gt;Vopat
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|15.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[29. október]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |skóre=6:0
 |tretiny=(1:0, 1:0, 4:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Praha]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Vícha 2×&lt;br /&gt;Šíma&lt;br /&gt;Kostka&lt;br /&gt;Kuneš&lt;br /&gt;Nikl
 |góly2=—
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;November 1974: 3–2–2 (Doma: 2–1–1 ; Vonku: 1–1–1) Body: 8&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|16.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[1. november]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=0:6
 |tretiny=(0:2, 0:1, 0:3)
 |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=—
 |góly2=Křiváček 3×&lt;br /&gt;Nový 2×&lt;br /&gt;Pospíšil
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|17.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[5. november]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |skóre=4:1
 |tretiny=(1:1, 3:0, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Fiala&lt;br /&gt;Macháč&lt;br /&gt;Jiřík&lt;br /&gt;Nekola
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|18.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[8. november]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:0
 |tretiny=(2:0, 2:0, 0:0)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 3×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=—
}}

|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|19.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[19. november]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=5:5
 |tretiny=(3:1, 2:4, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Pražák 2×&lt;br /&gt;Klabouch&lt;br /&gt;Kolář&lt;br /&gt;Pouzar
 |góly2=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|20.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[22. november]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:1
 |tretiny=(0:0, 0:0, 2:1)
 |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Anton Lach|Lach]]
 |góly2=Paleček
}}

|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|21.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[26. november]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:3
 |tretiny=(2:0, 1:1, 0:2)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Ján Hegyi|Hegyi]]&lt;br /&gt;[[Július Šupler|Šupler]]
 |góly2=Holan&lt;br /&gt;Stránský&lt;br /&gt;Mec
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|22.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[29. november]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=1:4
 |tretiny=(0:2, 1:1, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Jihlava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Roháčik
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×&lt;br /&gt;[[Peter Brťan|Brťan]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;December 1974: 1–1–3 (Doma: 1–1–0 ; Vonku: 0–0–3) Body: 3&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|9.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[1. december]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |skóre=3:2
 |tretiny=(1:0, 2:2, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Pardubice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Dočkal&lt;br /&gt;Paleček&lt;br /&gt;Veith
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|23.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[3. december]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=6:3
 |tretiny=(4:0, 1:2, 1:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Haas 3×&lt;br /&gt;Marián Šťastný 2×&lt;br /&gt;Molnár
 |góly2=[[Peter Brťan|Brťan]]&lt;br /&gt;[[Anton Lach|Lach]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|24.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[6. december]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:2
 |tretiny=(1:0, 1:2, 0:0)
 |mužstvo2=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;[[Anton Lach|Lach]]
 |góly2=Pavlíček&lt;br /&gt;Zajíček
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|25.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[10. december]] [[1974]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=4:2
 |tretiny=(0:0, 2:0, 2:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Ulrych&lt;br /&gt;Zikmund&lt;br /&gt;Beránek&lt;br /&gt;Hlinka
 |góly2=[[Anton Lach|Lach]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|26.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[13. december]] [[1974]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:2
 |tretiny=(1:1, 1:0, 1:1)
 |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Peter Brťan|Brťan]]
 |góly2=Vorlíček 2×
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Január 1975: 2–0–4 (Doma: 1–0–1 ; Vonku: 1–0–3) Body: 4&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|27.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[10. január]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |skóre=4:0
 |tretiny=(1:0, 3:0, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Kladno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Novák 2×&lt;br /&gt;Bauer&lt;br /&gt;Křiváček
 |góly2=—
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|28.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[14. január]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:1
 |tretiny=(0:0, 1:1, 1:0)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]
 |góly2=Macháč
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|29.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[17. január]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=6:4
 |tretiny=(2:2, 1:1, 3:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Huml&lt;br /&gt;Ruprecht&lt;br /&gt;Vrabec&lt;br /&gt;Rosický&lt;br /&gt;Otte&lt;br /&gt;Kajkl
 |góly2=[[Ján Bačo|Bačo]] 2×&lt;br /&gt;[[Jaroslav Zec|Zec]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|30.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[21. január]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:5
 |tretiny=(0:2, 1:1, 1:2)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Klabouch&lt;br /&gt;Mařík&lt;br /&gt;Partl&lt;br /&gt;Dvořák&lt;br /&gt;Kolář
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|31.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[24. január]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:0, 1:4, 1:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Pardubice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Šťastný&lt;br /&gt;Martinec&lt;br /&gt;Haňka
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 3×&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Ivan Országh|Országh]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|32.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[28. január]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=4:2
 |tretiny=(3:0, 1:1, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Mec 2×&lt;br /&gt;O. Pavlík&lt;br /&gt;Stránský
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Február 1975: 3–0–2 (Doma: 2–0–1 ; Vonku: 1–0–1) Body: 6&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|33.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[7. február]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:2
 |tretiny=(1:0, 0:1, 4:1)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]
 |góly2=Hrbatý&lt;br /&gt;Výborný
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|34.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[11. február]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:0, 1:3, 1:2)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]] 2×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Molnár 2×&lt;br /&gt;Haas 2×&lt;br /&gt;Peter Šťastný
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|35.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[14. február]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |skóre=4:7
 |tretiny=(1:1, 2:4, 1:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=V. Králik 2×&lt;br /&gt;Plihal&lt;br /&gt;Balun
 |góly2=[[Štefan Onofrej|Onofrej]] 3×&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|36.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[18. február]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=11:3
 |tretiny=(3:2, 4:1, 4:0)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[František Smerčiak|Smerčiak]] 3×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]] 2×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Ján Hegyi|Hegyi]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]
 |góly2=Zikmund&lt;br /&gt;Machulda&lt;br /&gt;Hlinka
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|37.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[21. február]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |skóre=4:0
 |tretiny=(0:0, 3:0, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Praha]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Richter&lt;br /&gt;Honc&lt;br /&gt;Kochta&lt;br /&gt;Kostka
 |góly2=—
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Apríl 1975: 0–1–1 (Doma: 0–1–0 ; Vonku: 0–0–1) Body: 1&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|38.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[25. apríl]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:3
 |tretiny=(0:0, 1:2, 2:1)
 |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Anton Lach|Lach]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Kaberle&lt;br /&gt;Skrbek&lt;br /&gt;Bauer
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|39.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[29. apríl]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |skóre=2:1
 |tretiny=(1:0, 0:1, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Macháč&lt;br /&gt;Černý
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Máj 1975: 2–0–3 (Doma: 1–0–2 ; Vonku: 1–0–1) Body: 4&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|40.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[2. máj]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=0:4
 |tretiny=(0:0, 0:1, 0:3)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=—
 |góly2=Ruprecht 2×&lt;br /&gt;Ebermann&lt;br /&gt;Kajkl
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|41.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[6. máj]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=1:2
 |tretiny=(1:0, 0:1, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Anderle
 |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|42.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[10. máj]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:1, 0:2, 2:2)
 |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Ján Šterbák|Šterbák]] 2×&lt;br /&gt;[[Anton Lach|Lach]]
 |góly2=Bohuslav Šťastný 2×&lt;br /&gt;Kodoúsek&lt;br /&gt;Bezdíček&lt;br /&gt;Martinec
}}

|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|43.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[13. máj]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:1
 |tretiny=(1:0, 3:1, 0:0)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=[[Július Šupler|Šupler]]&lt;br /&gt;[[Ján Hegyi|Hegyi]]&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]
 |góly2=Kačír
}}

|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|44.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[16. máj]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=4:2
 |tretiny=(2:1, 1:1, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Jihlava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462
 |góly1=Horáček&lt;br /&gt;Novák&lt;br /&gt;Kupec&lt;br /&gt;''jeden strelec v prepise chýba''
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]
}}

|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

==== Bilancia podľa mesiacov ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;&quot;
! Mesiac !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Doma !! Vonku

|-
| align=left|September 1974 || 6 || 2 || 0 || 4 || 16:27 || 4 || 2–0–1 || 0–0–3
|-
| align=left|Október 1974 || 8 || 3 || 1 || 4 || 25:27 || 7 || 2–1–1 || 1–0–3
|-
| align=left|November 1974 || 7 || 3 || 2 || 2 || 19:20 || 8 || 2–1–1 || 1–1–1
|-
| align=left|December 1974 || 5 || 1 || 1 || 3 || 12:17 || 3 || 1–1–0 || 0–0–3
|-
| align=left|Január 1975 || 6 || 2 || 0 || 4 || 15:23 || 4 || 1–0–1 || 1–0–3
|-
| align=left|Február 1975 || 5 || 3 || 0 || 2 || 26:18 || 6 || 2–0–1 || 1–0–1
|-
| align=left|Apríl 1975 || 2 || 0 || 1 || 1 || 4:5 || 1 || 0–1–0 || 0–0–1
|-
| align=left|Máj 1975 || 5 || 2 || 0 || 3 || 11:15 || 4 || 1–0–2 || 1–0–1
|- bgcolor=&quot;#FFE2C2&quot;
| align=left|'''Spolu''' || '''44''' || '''16''' || '''5''' || '''23''' || '''128:152''' || '''37''' || '''11–4–7''' || '''5–1–16'''
|}

==== Konečná tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/- | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka
|- style=&quot;background:#FFF2A8;&quot;
|1.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]||44||27||8||9||176:106||+70||62||'''majster ČSSR'''
|-
|2.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||44||25||4||15||151:112||+39||54||
|-
|3.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||44||21||9||14||146:115||+31||51||
|-
|4.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||44||22||5||17||159:157||+2||49||
|-
|5.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||44||22||2||20||145:155||−10||46||
|-
|6.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||44||19||7||18||146:115||+31||45||
|-
|7.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||44||19||7||18||155:138||+17||45||
|-
|8.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||44||18||5||21||130:141||−11||41||
|-
|9.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||44||18||4||22||154:169||−15||40||
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''10.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''44'''||'''16'''||'''5'''||'''23'''||'''128:152'''||'''−24'''||'''37'''||dovtedy najhoršie ligové umiestnenie klubu
|-
|11.||align=left|[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]||44||15||4||25||126:162||−36||34||
|- style=&quot;background:#FFCCCC;&quot;
|12.||align=left|[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]||44||9||6||29||95:189||−94||24||zostup do II. ligy
|}
&lt;small&gt;O majstrovi rozhodla dlhodobá tabuľka; play-off sa nehralo. Stĺpec +/− je dopočítaný zo skóre. Poradie a všetky ostatné údaje vychádzajú z dobového ligového prehľadu.&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Bilancia podľa prostredia ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! Prostredie !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/- | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }}
|-
| align=left|'''Doma''' || 22 || 11 || 4 || 7 || 74:66 || +8 || 26
|-
| align=left|'''Vonku''' || 22 || 5 || 1 || 16 || 54:86 || −32 || 11
|- bgcolor=&quot;#FFE2C2&quot;
| align=left|'''Spolu''' || '''44''' || '''16''' || '''5''' || '''23''' || '''128:152''' || '''−24''' || '''37'''
|}

==== Bilancia po štvrtinách súťaže ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! Úsek !! Kolá !! Priebežné miesto !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/- | Rozdiel skóre }} !! Body
|-
| I. štvrtina || 1.–11. || 9. || 4 || 1 || 6 || 31:40 || −9 || 9
|-
| II. štvrtina || 12.–22. || 7. || 4 || 2 || 5 || 31:37 || −6 || 10
|-
| III. štvrtina || 23.–33. || 9. || 4 || 1 || 6 || 30:39 || −9 || 9
|-
| IV. štvrtina || 34.–44. || 8. || 4 || 1 || 6 || 36:36 || 0 || 9
|}
&lt;small&gt;Priebežné miesto označuje poradie mužstva iba v tabuľke príslušnej jedenásťzápasovej štvrtiny, nie celkové postavenie po danom kole.&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Bilancia a série ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:74%;&quot;
! Štatistika !! Hodnota
|-
| Celková bilancia || '''16–5–23''' &lt;small&gt;(V–R–P)&lt;/small&gt;
|-
| Domáca bilancia || '''11–4–7''', skóre '''74:66''', 26 bodov
|-
| Vonkajšia bilancia || '''5–1–16''', skóre '''54:86''', 11 bodov
|-
| Najdlhšia séria víťazstiev || '''2 zápasy''' &lt;small&gt;(4.–11. október 1974 a 14.–18. február 1975)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez prehry || '''5 zápasov''' &lt;small&gt;(8.–29. november 1974; V–R–V–R–V)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria prehier || '''3 zápasy''' &lt;small&gt;(17.–24. september a 29. október – 5. november 1974)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez víťazstva || '''4 zápasy''' &lt;small&gt;(1.–10. december 1974; P–P–R–P)&lt;/small&gt;
|-
| Čisté kontá || '''1''' &lt;small&gt;4:0 proti Plzni, 8. november 1974&lt;/small&gt;
|-
| Zápasy bez streleného gólu || '''5''' &lt;small&gt;dvakrát proti Sparte, dvakrát proti Kladnu a raz proti Plzni&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššie víťazstvo || '''11:3''' proti Litvínovu &lt;small&gt;(18. február 1975; rozdiel osem gólov)&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššia prehra || '''0:6''' proti Kladnu &lt;small&gt;(1. november 1974; rozdiel šesť gólov)&lt;/small&gt;
|-
| Najviac gólov v zápase || '''14''' &lt;small&gt;Košice – Litvínov 11:3, 18. február 1975&lt;/small&gt;
|}
&lt;small&gt;'''Vysvetlivky:''' V – víťazstvo; R – remíza; P – prehra. Série sú počítané chronologicky podľa skutočných dátumov zápasov. Preložené 9. kolo sa preto započítava 1. decembra, nie na pôvodnom mieste medzi 8. a 10. kolom.&lt;/small&gt;

==== Štatistiky hráčov ====
===== Doložené súhrnné ligové údaje =====
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center; width:78%; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;&quot;
! Hráč !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| G | Góly }} !! {{tooltip| A | Asistencie }} !! {{tooltip| B | Body }} !! {{tooltip| B/Z | Body na zápas }} !! Poznámka
|-
| align=left|[[Bedřich Brunclík]] || '''42''' || '''24''' || '''20''' || '''44''' || 1,05 || 6. najproduktívnejší hráč celej ligy
|-
| align=left|[[Jozef Lukáč]] || 21 || 2 || 3 || 5 || 0,24 || sedemnásťročný debutant; zápasový prepis mu pripisuje 4 góly
|}
&lt;small&gt;Dobový ligový prehľad podľa oficiálnych zápisov uvádza pri Brunclíkovi 42 zápasov a 44 bodov (24+20). Klubový text rovnako uvádza 44 bodov, kým jeho tabuľkový modul a Elite Prospects zobrazujú 40 zápasov a 43 bodov (24+19). V článku dostáva prednosť dobový celoligový prehľad a rozdiel je výslovne zaznamenaný. Pri Jozefovi Lukáčovi uvádza databázová tabuľka dva góly, kým menný prepis jednotlivých zápasov štyri; oba údaje zostávajú oddelené a nie sú násilne zjednotené.&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hist7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EPstats7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;statforum7475&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

===== Strelci zachytení v zápasovom prepise =====
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center; width:82%;&quot;
! Hráč !! Zachytené góly !! Poznámka

|-
| align=left|[[Vincent Lukáč]] || '''25''' || 
|-
| align=left|[[Bedřich Brunclík]] || '''24''' || 
|-
| align=left|[[František Smerčiak]] || '''12''' || 
|-
| align=left|[[Ján Faith]] || '''9''' || priradený aj gól zapísaný v prepise ako „Vaith“
|-
| align=left|[[Peter Brťan]] || '''9''' || 
|-
| align=left|[[Anton Lach]] || '''8''' || 
|-
| align=left|[[Štefan Onofrej]] || '''7''' || 
|-
| align=left|[[Ján Hegyi]] || '''6''' || 
|-
| align=left|[[Ján Bačo]] || '''5''' || 
|-
| align=left|[[Jozef Lukáč]] || '''4''' || 
|-
| align=left|[[Ján Šterbák]] || '''4''' || 
|-
| align=left|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Karel Čapek]] || '''4''' || 
|-
| align=left|[[Vladimír Šandrik]] || '''4''' || 
|-
| align=left|[[Imrich Lukáč]] || '''3''' || 
|-
| align=left|[[Július Šupler]] || '''2''' || 
|-
| align=left|[[Ivan Országh]] || '''1''' || 
|-
| align=left|[[Jaroslav Zec]] || '''1''' || 
|- bgcolor=&quot;#FFE2C2&quot;
| align=left|'''Spolu''' || '''128''' || zhoduje sa s oficiálnym tímovým skóre
|}
&lt;small&gt;Prepis zachytáva všetkých 128 ligových gólov VSŽ. Podľa jeho súčtu bol najlepším košickým strelcom Vincent Lukáč s 25 gólmi; rovnaký údaj uvádzala aj staršia verzia článku. Súčet Bedřicha Brunclíka sa zhoduje s dobovým údajom 24. Klubový štatistický modul, ktorý obsahuje iba časť hráčov, označuje Brunclíka za najlepšieho strelca, preto je rozdiel medzi prameňmi v texte zachovaný.&lt;ref name=&quot;statforum7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hist7475&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

===== Brankári =====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:82%; text-align:center; border-collapse:collapse; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Brankár !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| GAA | Priemer inkasovaných gólov }} !! {{tooltip| SV% | Úspešnosť zákrokov }} !! Poznámka
|-
| align=left|[[Pavol Svitana]] || — || — || — || pokračoval ako brankárska jednotka po Holečkovom odchode v predchádzajúcej sezóne
|-
| align=left|[[Jaroslav Rozsypal]] || — || — || — || mladý brankár v rozšírenej súpiske
|-
| align=left|[[Michal Orenič]] || — || — || — || prvá evidovaná seniorská sezóna
|-
| align=left|[[Martin Ligeti]] || — || — || — || uvedený v rozšírenom databázovom registri
|}
&lt;small&gt;Použité pramene neuvádzajú kompletný rozpis štartov, odchytané minúty, priemer inkasovaných gólov ani úspešnosť zákrokov. Tieto hodnoty preto nie sú dopočítavané zo samotných výsledkov.&lt;ref name=&quot;EP7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EPstats7475&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

=== Pohár oslobodenia 1975 ===
Po februárovej časti ligy sa dvanásť prvoligových klubov rozdelilo do dvoch šesťčlenných skupín Pohára oslobodenia. Hralo sa dvojkolovo v skupinách a bez finále. Košice v druhej skupine dosiahli päť víťazstiev, dve remízy a tri prehry, skóre 37:37 a so ziskom 12 bodov skončili druhé za Plzňou. Celkovým víťazom bola vyhlásená Dukla Jihlava ako víťaz prvej skupiny s lepším podielom skóre než Plzeň.&lt;ref name=&quot;pohar7475&quot; /&gt;

==== Druhá skupina ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/- | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }}
|-
|1.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||10||7||0||3||50:27||+23||14
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''2.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''10'''||'''5'''||'''2'''||'''3'''||'''37:37'''||'''0'''||'''12'''
|-
|3.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||10||5||1||4||33:37||−4||11
|-
|4.||align=left|[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]||10||4||1||5||41:36||+5||9
|-
|5.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||10||3||2||5||38:40||−2||8
|-
|6.||align=left|[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]||10||3||0||7||34:56||−22||6
|}

==== Zápasy Košíc ====

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%;&quot;
! Kolo !! Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[5. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=1:6
 |tretiny=(1:2, 0:3, 0:1)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[7. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |skóre=4:6
 |tretiny=(0:1, 3:1, 1:4)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[11. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=2:5
 |tretiny=(2:2, 0:1, 0:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|4.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[14. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |skóre=3:2
 |tretiny=(0:0, 1:1, 2:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Přerov]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|5.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[16. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=6:6
 |tretiny=(0:2, 5:0, 1:4)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|6.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[20. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=7:2
 |tretiny=(3:1, 1:0, 3:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|7.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[23. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:1
 |tretiny=(1:1, 2:0, 1:0)
 |mužstvo2=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|8.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[25. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:3
 |tretiny=(1:1, 3:0, 0:2)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|9.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[28. marec]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:3
 |tretiny=(2:2, 1:1, 2:0)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|10.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[1. apríl]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=2:2
 |tretiny=(1:0, 1:0, 0:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf
}}
|}
&lt;small&gt;Prameň uvádza kompletné výsledky a skóre po tretinách, ale nie strelcov, časy gólov, nahrávačov, brankárov, návštevy, strely, tresty ani rozhodcov. Preto sa tieto polia nevypĺňajú odhadom. Stretnutie 8. kola Košice – VŽKG sa odohralo už 25. marca, deň pred všeobecným termínom kola.&lt;ref name=&quot;pohar7475&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

=== Mládež ===
Staršia textácia článku uvádzala, že výsledky mládežníckych družstiev boli skromnejšie než v predchádzajúcich obdobiach. A-dorast TJ VSŽ obsadil v lige 4. miesto, B-dorast skončil na krajských majstrovstvách druhý a starší i mladší žiaci sa vo svojich skupinách umiestnili medzi 2. a 4. miestom. Tréneri A-mužstva preto postupne zapájali hráčov z juniorky, predovšetkým Jozefa Lukáča a brankára Michala Oreniča.{{bez citácie}}
&lt;small&gt;Umiestnenia mládežníckych družstiev sú zachované z pôvodného textu článku; v dodaných sezónnych a ligových prehľadoch sa ich nepodarilo nezávisle overiť.&lt;/small&gt;

=== Zaujímavosti a význam sezóny ===
Ročník 1974/75 bol ostrým kontrastom k predchádzajúcemu šiestemu miestu. Košice získali o osem bodov menej, strelili o dvadsať gólov menej a inkasovali o trinásť viac než v sezóne 1973/74. Výsledkom bolo 10. miesto, ktoré klubová história označuje za dovtedy najhoršie prvoligové umiestnenie. Mužstvo však malo trojbodový náskok pred Vítkovicami a trinásťbodový pred posledným Gottwaldovom.&lt;ref name=&quot;hist7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;

Najpozitívnejším dlhodobým prvkom bola generačná obmena. Sedemnásťročný Jozef Lukáč odohral podľa databázového prehľadu 21 ligových zápasov a získal päť bodov. Po prvý raz tak boli v A-tíme naraz všetci traja bratia Lukáčovci. Klub zároveň pokračoval v zaraďovaní vlastných odchovancov, čo malo význam pre ďalšie sezóny aj napriek slabšiemu tabuľkovému výsledku.&lt;ref name=&quot;hist7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;jozefEP&quot; /&gt;

V mennom zápasovom prepise bol najlepším košickým strelcom Vincent Lukáč s 25 gólmi. Bedřich Brunclík nazbieral podľa dobového oficiálneho prehľadu 24 gólov, 20 asistencií a 44 bodov, bol najlepším košickým nahrávačom a najproduktívnejším hráčom a v celoligovom poradí produktivity skončil šiesty. Najvýraznejší jednorazový strelecký výkon zaznamenal Vincent Lukáč: štyri góly pri víťazstve 9:4 nad Litvínovom; vo februárovej odvete 11:3 strelili po tri góly Vincent Lukáč aj František Smerčiak.&lt;ref name=&quot;liga7475&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;statforum7475&quot; /&gt;

Počas dlhej jarnej prestávky Košice uspeli v Pohári oslobodenia. V desaťzápasovej skupine získali 12 bodov a za víťaznou Plzňou zaostali o dva body. Doma v tejto súťaži neprehrali s Gottwaldovom, VŽKG, Brnom ani Slovanom; jedinú domácu pohárovú prehru utrpeli s Plzňou.&lt;ref name=&quot;pohar7475&quot; /&gt;

Ešte pred začiatkom ligy obsadili VSŽ druhé miesto na Tatranskom pohári. V troch zápasoch strelili 24 gólov, zvíťazili 11:2 nad Saratovom a 11:4 nad Popradom a podľahli iba neskoršiemu víťazovi Slovanu. Turnaj mal pre Košice aj dve individuálne ocenenia: Bedřich Brunclík bol najlepším útočníkom a Vincent Lukáč najlepším strelcom.&lt;ref name=&quot;tatranskypohar1974&quot; /&gt;

V ankete [[Zlatá hokejka]] za rok 1975 sa z Košičanov najvyššie umiestnil obranca [[Ján Šterbák]], ktorý s 18 hlasmi obsadil 25. miesto. Anketa v tom ročníku vyberala iba spomedzi vopred nominovaných hráčov.&lt;ref name=&quot;zlatahokejka1975&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/zlata_hokejka.pdf Zlatá hokejka – 7. ročník 1975], AVLH.&lt;/ref&gt;

* A-mužstvo obsadilo 10. miesto s bilanciou 16–5–23 a skóre 128:152.
* Doma získalo 26 bodov, vonku iba 11.
* Vincent Lukáč je v zápasovom prepise najlepším strelcom VSŽ s 25 gólmi; Bedřich Brunclík bol so 44 bodmi šiestym najproduktívnejším hráčom celej ligy.
* Jozef Lukáč debutoval ako sedemnásťročný; v jednom kádri sa stretli všetci traja bratia Lukáčovci.
* Najvyššou výhrou bolo 11:3 nad Litvínovom, najvyššou prehrou 0:6 s Kladnom.
* V Pohári oslobodenia skončili Košice druhé v skupine s bilanciou 5–2–3 a skóre 37:37.
* Na Tatranskom pohári 1974 obsadili druhé miesto s bilanciou 2–0–1 a skóre 24:11.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://historia.hckosice.sk/sezona/1974-1975 Sezóna 1974/1975 – 100 rokov hokeja v Košiciach]
* [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice]
* [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1974-1975 TJ VSŽ Košice 1974/75 – Elite Prospects]
* [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3462 Československo 1974/75 – výsledky a strelci]
* [https://avlh.sweb.cz/CZ-1974-75.pdf Československo 1974/75 – dobový ligový prehľad]
* [https://avlh.sweb.cz/poharove_souteze.pdf Pohárové súťaže – Pohár oslobodenia 1975]
* [https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1974/ Tatranský pohár 1974 – výsledky, zostavy a individuálne ocenenia]

{{Sezóny HC Košice}}
{{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}}

[[Kategória:Ľadový hokej v 1974]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 1975]]
[[Kategória:Sezóny HC Košice]]</text>
      <sha1>p7x7a2owi96dhym4sggoep32quygpz3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vanuatské národné futsalové družstvo mužov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>462476</id>
    <revision>
      <id>8371487</id>
      <parentid>8225241</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T04:32:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371487</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6120" sha1="3ghu6x32o0ofq63enewg97zocq1vz68" xml:space="preserve">{{Infobox Národné futbalové mužstvo |
  Meno = Vanuatské národné futsalové družstvo mužov|
  Znak = Coat_of_arms_of_Vanuatu.svg|
  Prezývka = ''Men in Black and Gold''|
  Asociácia = Vanuatu Football Federation|
  Tréner = {{VUT}} [[Louis Dominique]] &lt;small&gt;(2014)&lt;/small&gt;|
  Najviac štartov = |
  Najlepší strelec = |

vzor_lp1=|
vzor_t1=_vanuatu|
vzor_pp1=|
vzor_tr1=|
ľavéplece1=FF0000|
telo1=FFD700|
pravéplece1=008000|
trenírky1=000000|
ponožky1=000000|

vzor_lp2=|
vzor_t2=|
vzor_pp2=|
vzor_tr2=|
ľavéplece2=FF0000|
telo2=FF0000|
pravéplece2=FF0000|
trenírky2=FF0000|
ponožky2=FF0000|

  Prvý zápas =  {{AUS|fsm|1}} {{ku|8|1}} '''Vanuatu''' {{VUT}}&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(Majstrovstvá Oceánie, [[Austrália]], [[1992]])&lt;/small&gt; |
  Najvyššia výhra  = {{VUT}} '''Vanuatu''' {{ku|11|1}} {{NCL|fsm|2}}&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(Majstrovstvá Oceánie, [[Fidži]], [[2008]])&lt;/small&gt; |
  Najvyššia prehra = {{SLB|fsm|1|Šalam. ostrovy}} {{ku|13|1}} '''Vanuatu''' {{VUT}} &lt;br /&gt;&lt;small&gt;(Majstrovstvá Oceánie, [[Fidži]], [[2011]])&lt;/small&gt; |  
  Štarty MS = 0|
  Prvá účasť MS = -| 
  Najlepší výsledok MS = |
  Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale|Majstrovstvá Oceánie]] |
  Štarty MR = 10|
  Prvá účasť MR = 1992|
  Najlepší výsledok MR = [[Súbor:Silver medal Oceania.svg|16px]] striebro: 2x (1992, 1996) |
}}

'''Vanuatské národné futsalové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Vanuatu]] v medzinárodných [[futsal (FIFA)|futsalových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou ''Vanuatu Football Federation'' (VFF). Prvý medzinárodný zápas abslvovalo v roku [[1992]]. V auguste 2014 mu patrilo v medzinárodnom rebríčku 81. miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = World Ranking
  | url = http://www.futsalworldranking.be/rank.htm
  | dátum vydania = 18.8.2014
  | dátum prístupu = 18.8.2014
  | vydavateľ = futsalworldranking.be
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181126075708/http://www.futsalworldranking.be/rank.htm
  | dátum archivácie = 2018-11-26
  }}&lt;/ref&gt; 

== Vrcholné podujatia ==
Na [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|majstrovstvá sveta FIFA]] sa vanuatské družstvo nedokázalo kvalifikovať ani raz.  

Družstvo sa zúčastnilo všetkých [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale|majstrovstiev Oceánie]], spolu teda 10-krát, čo sa žiadnemu inému tímu nepodarilo. Svoj najväčší úspech zaznamenalo v rokoch 1992 a 1996, keď skončilo na ňom na striebornom mieste za favorizovanou [[Austrálske národné futsalové družstvo mužov|Austráliou]]. Okrem toho dosiahlo z ďalších štyroch turnajov 4 bronzové umiestnenia. Na posledných 2 turnajoch skončilo zhodne na 4. mieste. V roku 2011 ho o šiesty bronz obral v zápase o 3. miesto [[Novozélandské národné futsalové družstvo mužov|Nový Zéland]] až po penaltách. O 2 roky neskôr dosiahlo svoje najhoršie umiestnenie, keď sa nedostalo ani do semifinále a v súboji o 5. miesto prehralo so {{SLB|fsm|0|Šalamúnovými ostrovmi}}.

== Výsledky ==
;[[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|Majstrovstvá sveta FIFA]]
{| class=&quot;wikitable&quot; width=55% style=&quot;text-align:center;&quot; 
|- 
! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− 
!! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|Umiestenie
|-
| [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1989|MS 1989]]{{--}}[[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2012|MS 2012]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa''
|}

;[[Majstrovstvá Oceánie vo futsale|Majstrovstvá Oceánie]]
{| class=&quot;wikitable&quot; width=55% style=&quot;text-align:center;&quot; 
|- 
! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− 
!! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|Umiestenie
|-
| {{AUS}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 1992|1992]] || 4|| 2|| 0|| 2|| 19|| 24|| −5|| [[Súbor:Silver medal Oceania.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| style=&quot;border: 2px solid red&quot;|{{VUT}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 1996|1996]] || 6|| 3|| 1|| 2|| 26|| 21|| +5|| [[Súbor:Silver medal Oceania.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| style=&quot;border: 2px solid red&quot;|{{VUT}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 1999|1999]] || 6|| 3|| 2|| 1|| 22|| 14|| +8|| [[Súbor:Bronze medal Oceania.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{AUS}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 2004|2004]] || 5|| 3|| 0|| 2|| 21|| 11|| +10|| [[Súbor:Bronze medal Oceania.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{FJI}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 2008|2008]] || 6|| 4|| 0|| 2|| 29|| 8|| +21|| [[Súbor:Bronze medal Oceania.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{FJI}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 2009|2009]] || 4|| 1|| 0|| 3|| 11|| 20|| −9|| [[Súbor:Bronze medal Oceania.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{FJI}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 2010|2010]] || 6|| 3|| 0|| 3|| 21|| 22|| −1|| 4. miesto
|-
| {{FJI}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 2011|2011]] || 5|| 2|| 1|| 2|| 20|| 24|| −4|| 4. miesto
|-
| {{NZL}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 2013|2013]] || 4|| 1|| 0|| 3|| 16|| 26|| −10|| 6. miesto
|-
| {{NCL}} [[Majstrovstvá Oceánie vo futsale 2014|2014]] || 4|| 1|| 0|| 3|| 12|| 21|| −9|| 5. miesto
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Vanuatské národné futbalové mužstvo]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.vanuafoot.vu/ Oficiálna stránka Vanuatu Football Federation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150705000707/http://www.vanuafoot.vu/ |date=2015-07-05 }} {{eng icon}}
* [http://www.oceaniafootball.com/ofc/Competitions/TeamList/tabid/1014/Competition/f38b61e1-38db-4f62-936f-b31852354871/language/en-US/Default.aspx Vanuatské družstvo na stránke Oceánskej futbalovej federácie] {{eng icon}}
* [http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp Zápasy družstva na futsalplanet.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161116194204/http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp |date=2016-11-16 }} {{eng icon}}

{{Oceánske národné futsalové družstvá}}

[[Kategória:Národné futsalové družstvá]]
[[Kategória:Vanuatské národné družstvá|Futsal]]</text>
      <sha1>3ghu6x32o0ofq63enewg97zocq1vz68</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>VSŽ Košice v sezóne 1975/1976</title>
    <ns>0</ns>
    <id>473699</id>
    <revision>
      <id>8371528</id>
      <parentid>8303972</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:44:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rastislavke</username>
        <id>305345</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizácia sezóny 1975-76 (všetky časti) - Rastislavke</comment>
      <origin>8371528</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="53929" sha1="msjyskamwb9qwhdelyfdftpdddnguzg" xml:space="preserve">{{Infobox hokejový tím
| meno           = TJ VSŽ Košice&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(sezóna 1975/1976)&lt;/small&gt;
| farba hlavičky = #FF8C00
| farba textu    = #000000
| mesto          = [[Košice]]
| súťaž          = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]]
| súťaž názov    = '''9. miesto''' &lt;small&gt;(31 bodov)&lt;/small&gt;
| súťaž1         = Liga&lt;br /&gt;&lt;div style=&quot;margin-left:20px;&quot;&gt;''Štatút''&lt;br /&gt;''Hierarchia''&lt;/div&gt;
| súťaž1 názov   = I. liga&lt;br /&gt;celoštátna súťaž&lt;br /&gt;najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]]

| blok1 hlavička = Vedenie klubu
| blok1 popis    = Viceprezident&lt;br /&gt;Predseda oddielu&lt;br /&gt;Tajomník oddielu&lt;br /&gt;Klubové farby
| blok1 dáta     = Dušan Klinger&lt;br /&gt;V. Závodský&lt;br /&gt;A. Heinrich&lt;br /&gt;&lt;small&gt;oranžová, čierna, biela&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}}
| tréner         = [[Pavol Zábojník]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;asistent [[Tibor Ágh]]&lt;/small&gt;

| blok2 hlavička = Výsledky sezóny
| blok2 popis    = Základná časť
| blok2 dáta     = '''7. miesto''' &lt;small&gt;(23 bodov)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;10 výhier – 3 remízy – 9 prehier&lt;br /&gt;'''61:60''' &lt;small&gt;(rozdiel +1)&lt;/small&gt;
| blok2 popis1   = Skupina o 7.–12. miesto
| blok2 dáta1    = '''3. miesto v skupine''' &lt;small&gt;(spolu 31 bodov)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;v nadstavbe 2–4–4, skóre '''30:40'''
| blok2 popis2   = Konečné umiestnenie
| blok2 dáta2    = '''9. miesto''' &lt;small&gt;(31 bodov)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;12 výhier – 7 remíz – 13 prehier&lt;br /&gt;'''91:100''' &lt;small&gt;(rozdiel −9)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;&lt;small&gt;doma: 9–3–4, 55:37; vonku: 3–4–9, 36:63&lt;/small&gt;
| blok2 popis3   = Tatranský pohár
| blok2 dáta3    = '''2. miesto''' &lt;small&gt;(5 bodov; 2–1–0; 15:7)&lt;/small&gt;

| blok3 hlavička = Lídri tímu
| blok3 popis    = Najlepší strelec
| blok3 dáta     = [[Vincent Lukáč]] – '''17 gólov'''
| blok3 popis1   = Najlepší nahrávač
| blok3 dáta1    = [[Vincent Lukáč]] – '''17 asistencií'''
| blok3 popis2   = Najproduktívnejší
| blok3 dáta2    = [[Vincent Lukáč]] – '''34 bodov''' &lt;small&gt;(17+17)&lt;/small&gt;
| blok3 popis3   = Kapitán
| blok3 dáta3    = [[Bedřich Brunclík]]

| voľné hl.      = Sezóny
| názov          = &lt;span style=&quot;font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;← [[VSŽ Košice v sezóne 1974/1975|'''1974/75''']]&lt;/span&gt;
| dáta           = &lt;div style=&quot;text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;[[VSŽ Košice v sezóne 1976/1977|'''1976/77''']] →&lt;/div&gt;
| názov štad.    = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''&lt;br /&gt;[[Košice]], [[Česko-Slovensko]]
| kapacita       = 7 100 divákov
}}

'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1975/1976|1975/1976]]''' odohrali dvanásty ročník medzi československou elitou. Mužstvo získalo '''31 bodov''' za 12 víťazstiev a sedem remíz, pri skóre '''91:100''' obsadilo konečné '''9. miesto''' a druhý raz v klubovej histórii skončilo pred bratislavským Slovanom.&lt;ref name=&quot;hist7576&quot;&gt;[https://historia.hckosice.sk/sezona/1975-1976 Sezóna 1975/1976], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;liga7576&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/CZ-1975-76.pdf Československo 1975/76 – I. liga], dobový štatistický prehľad zostavený podľa oficiálnych zápisov.&lt;/ref&gt;

Súťaž mala vzhľadom na prípravu reprezentácie na zimné olympijské hry v Innsbrucku a majstrovstvá sveta v Katoviciach skrátený a delený model. Dvanásť klubov najprv odohralo 22-kolovú základnú časť systémom doma – vonku; potom sa tabuľka rozdelila na skupinu o 1.–6. miesto a skupinu o 7.–12. miesto, v ktorých pribudlo ďalších desať duelov. Československo získalo na olympijskom turnaji striebro a na svetovom šampionáte titul majstra sveta.&lt;ref name=&quot;hist7576&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7576&quot; /&gt;

Košičania boli po 22 kolách mimoriadne blízko hornej šestky. Sparta, Plzeň aj VSŽ mali po 23 bodov a o zaradení mužstiev do nadstavbových skupín rozhodlo skóre. Plzeň mala bilanciu 80:77 a rozdiel +3, Košice 61:60 a rozdiel +1, preto VSŽ skončili siedme a namiesto skupiny o 1.–6. miesto pokračovali v dolnej šestici. Klubová história túto situáciu vystihuje tvrdením, že k postupu chýbal jediný gól.&lt;ref name=&quot;hist7576&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7576&quot; /&gt; Účasť v hornej skupine by Košiciam zaručila konečné umiestnenie medzi šiestimi najlepšími a zmenila by hodnotenie ročníka na výrazný úspech. V skupine o 7.–12. miesto však mužstvo získalo iba osem bodov za bilanciu 2–4–4 a kleslo na konečnú deviatu priečku. Deviate miesto preto nemožno označiť za výrazný výsledkový úspech, pre omladené mužstvo však bola sezóna dôležitou skúsenosťou v najvyššej súťaži.

Trénerskú dvojicu tvorili [[Pavol Zábojník]] a jeho asistent [[Tibor Ágh]], kapitánom mužstva bol skúsený [[Bedřich Brunclík]]. Najvýraznejšou postavou ročníka bol [[Vincent Lukáč]]: v 28 ligových zápasoch dosiahol 17 gólov a 17 asistencií, so 34 bodmi bol v oficiálnom poradí šiestym najproduktívnejším hráčom súťaže a bodovo sa vyrovnal Jiřímu Bublovi.&lt;ref name=&quot;liga7576&quot; /&gt; Brankár [[Pavol Svitana]] bol nominovaný na ZOH 1976 ako tretí brankár československého výberu.&lt;ref name=&quot;hist7576&quot; /&gt;

== Pred sezónou ==
Po nevydarenom 10. mieste v ročníku 1974/75 sa zmenilo športové vedenie A-mužstva. Ladislava Horského a Juraja Ferenca nahradili Pavol Zábojník s Tiborom Ághom. Káder ďalej omladol: v rozšírenej súpiske pribudli brankár Slavomír Stankoczi a hráči Ľubomír Divulit a Dušan Jankovský. Dobová tímová fotografia priamo zdôrazňovala, že do prvoligových dresov vo väčšom počte vstúpili bývalí dorastenci.&lt;ref name=&quot;EP7475compare&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1974-1975 HC Košice 1974/75 – súpiska], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;EP7576&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1975-1976 HC Košice 1975/76 – súpiska], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;

Prípravu preveril 28. ročník Tatranského pohára v Poprade. VSŽ zdolali československú juniorskú reprezentáciu 4:1 a domáci Poprad 8:3, vo finále remizovali so Slovanom 3:3. Obaja finalisti získali päť bodov, no prvý bol vedený Slovan; Košice skončili druhé. Pavol Svitana bol vyhlásený za najlepšieho brankára a Ján Faith za najlepšieho obrancu turnaja.&lt;ref name=&quot;tatransky1975&quot;&gt;[https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1975/ Tatranský pohár 1975], Tatranský pohár.&lt;/ref&gt;

== Sezóna ==
=== Káder ===
;Realizačný tím a vedenie
* '''hlavný tréner:''' [[Pavol Zábojník]]
* '''asistent trénera:''' [[Tibor Ágh]]
* '''viceprezident:''' Dušan Klinger
* '''predseda oddielu:''' V. Závodský &lt;small&gt;(údaj zachovaný zo staršej verzie článku)&lt;/small&gt;
* '''tajomník oddielu:''' A. Heinrich &lt;small&gt;(údaj zachovaný zo staršej verzie článku)&lt;/small&gt;
* '''kapitán:''' [[Bedřich Brunclík]] &lt;small&gt;(podľa dobovej tímovej fotografie)&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;Súpiska spája klubový historický prehľad, dobovú tímovú fotografiu a rozšírený register Elite Prospects. Národnosti, posty, hokejky, roky narodenia, čísla a dostupné telesné údaje vychádzajú z databázového registra; vek je rozsah počas sezóny 1975/76.&lt;ref name=&quot;hist7576&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7576&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Brankári}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Michal Orenič]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|21–22
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Slavomír Stankoczi]]
|align=center|B
|align=center|—
|align=center|[[1957]]
|align=center|18–19
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Pavol Svitana]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1948]]
|align=center|27–28
|align=center|—
|align=center|—
|}
{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Obrancovia}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|16
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Bačo]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Marián Brúsil]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1956]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Klimčák]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ivan Országh]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1955]]
|align=center|20–21
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|6
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Marián Repašský]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1956]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|6
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vladimír Šandrik]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|24–25
|align=center|185 cm
|align=center|89 kg
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|12
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Šterbák]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1952]]
|align=center|23–24
|align=center|—
|align=center|—
|}
{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Útočníci}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|14
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Peter Brťan]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1945]]
|align=center|30–31
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|7
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|'''[[Bedřich Brunclík]] (C)'''
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1946]]
|align=center|29–30
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Karel Čapek]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1950]]
|align=center|25–26
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ľubomír Divulit]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1956]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|9
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Faith]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1948]]
|align=center|27–28
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|11
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Hegyi]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1947]]
|align=center|28–29
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Dušan Jankovský]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1955]]
|align=center|20–21
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|15
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Kolláth]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|32–33
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Anton Lach]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|21–22
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|8
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Imrich Lukáč]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1949]]
|align=center|26–27
|align=center|174 cm
|align=center|69 kg
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jozef Lukáč]]
|align=center|Ú
|align=center|R
|align=center|[[1957]]
|align=center|18–19
|align=center|181 cm
|align=center|80 kg
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|21
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vincent Lukáč]]
|align=center|ĽK
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|21–22
|align=center|175 cm
|align=center|77 kg
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|22
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Štefan Onofrej]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Peter Petričko]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1956]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|17
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Smerčiak]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|32–33
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Július Šupler]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1950]]
|align=center|25–26
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Česko}}
|[[Jaroslav Žec]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1953]]
|align=center|22–23
|align=center|—
|align=center|—
|}

&lt;small&gt;Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo doložiť; nejde o nulovú hodnotu.&lt;/small&gt;

==== Zmeny v kádri ====
===== Pred sezónou =====
Rozdiel medzi dvoma historickými súpiskami nemusí znamenať klasický prestup. Najmä pri mladých hráčoch išlo často o postup z dorastu alebo o zaradenie do širšieho A-kádra; pri viacerých menách nie je v dostupných registroch uvedený bezprostredný predchádzajúci či nasledujúci klub. Tabuľky preto rozlišujú doložený presun od samotnej zmeny v sezónnej evidencii.

{| 
| valign=&quot;top&quot; |
'''Príchody a zaradenia do širšieho kádra'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno''' !! '''Odkiaľ'''
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Slavomír Stankoczi]] || {{minivlajka|Slovensko}} mládežnícka alebo širšia košická súpiska; ''bezprostredný klub nedoložený'' &lt;small&gt;(prvý výskyt v porovnanej súpiske A-mužstva)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;EP7576&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Ľubomír Divulit]] || {{minivlajka|Slovensko}} mládež [[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] / širší klubový káder &lt;small&gt;(prvá evidovaná seniorská sezóna)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;divulitEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/130693/lubomir-divulit Ľubomír Divulit – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Dušan Jankovský]] || {{minivlajka|Slovensko}} košický dorast alebo širší klubový káder; ''bezprostredné pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(prvý výskyt v porovnanej súpiske)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;EP7576&quot; /&gt;
|}
| valign=&quot;top&quot; |
'''Odchody alebo vyradenia z evidovanej súpisky'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno''' !! '''Kam'''
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Martin Ligeti]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie hráčske pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(1974/75 je jediný výskyt v porovnanom registri)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;EP7475compare&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7576&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Jaroslav Rozsypal]] || {{minivlajka|Slovensko}} mimo evidovanej súpisky 1975/76; do košického registra sa vrátil v 1976/77 &lt;small&gt;(prestup do iného klubu nie je doložený)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;rozsypalEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/130670/jaroslav-rozsypal Jaroslav Rozsypal – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Karol Köver]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie hráčske pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(posledná evidovaná košická sezóna 1974/75)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;koverEP&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/player/918477/karol-kover Karol Köver – profil], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Milan Mažgút]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko nedoložené'' &lt;small&gt;(nefiguruje v porovnanej súpiske 1975/76)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;EP7475compare&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7576&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| Spodniak || {{minivlajka|Slovensko}} ''ďalšie pôsobisko a jednoznačná identifikácia nedoložené'' &lt;small&gt;(meno sa v novej súpiske neobjavuje)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;EP7475compare&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7576&quot; /&gt;
|}
|}

&lt;small&gt;'''Poznámka:''' pri Stankoczim, Divulitovi a Jankovskom ide predovšetkým o prvý výskyt v porovnanej rozšírenej súpiske; dobová fotografia označuje nových mladých hráčov ako bývalých dorastencov. Pri Rozsypalovi išlo iba o sezónnu absenciu v registri, keďže sa v Košiciach znovu objavil v nasledujúcom ročníku. Tam, kde prameň neuvádza klub, cieľ ani pôvod nie sú dopĺňané odhadom.&lt;/small&gt;

===== Zmena realizačného tímu =====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:88%;&quot;
! Funkcia !! 1974/75 !! 1975/76 !! Poznámka
|-
| hlavný tréner || doc. [[Ladislav Horský]] || [[Pavol Zábojník]] || zmena pred sezónou
|-
| asistent trénera || [[Juraj Ferenc]] || [[Tibor Ágh]] || zmena pred sezónou
|}

=== Tatranský pohár 1975 ===
Turnaj sa hral 18.–20. augusta 1975 v Poprade systémom každý s každým. Košice neprehrali, pri rovnosti piatich bodov však obsadili druhé miesto za Slovanom Bratislava. O prvenstve rozhodol turnajový kľúč pri rovnosti bodov; oba tímy vo vzájomnom finálovom zápase remizovali 3:3, pričom Slovan mal výrazne lepšie celkové skóre. Košický brankár Pavol Svitana a obranca Ján Faith získali individuálne ocenenia.&lt;ref name=&quot;tatransky1975&quot; /&gt;

==== Konečná tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/− | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }}
|- style=&quot;background:#FFF2A8;&quot;
|1.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||3||2||1||0||27:8||+19||5
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''2.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''3'''||'''2'''||'''1'''||'''0'''||'''15:7'''||'''+8'''||'''5'''
|-
|3.||align=left|[[HK Poprad|TJ LS Poprad]]||3||1||0||2||11:28||−17||2
|-
|4.||align=left|{{minivlajka|Česko-Slovensko}} ČSSR „19“||3||0||0||3||7:17||−10||0
|}

==== Zápasy ====
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%;&quot;
|-
!width=25|Deň
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[18. august]] [[1975]]
 |čas=19:00
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:1
 |tretiny=(1:0, 1:1, 2:0)
 |mužstvo2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} ČSSR „19“
 |štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]]
 |správa=https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1975/
 |góly1=[[František Kolláth|Kolláth]] 2×&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]
 |góly2=Kopecký
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[19. august]] [[1975]]
 |čas=19:00
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=8:3
 |tretiny=(3:0, 1:2, 4:1)
 |mužstvo2=[[HK Poprad|TJ LS Poprad]]
 |štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]]
 |divákov=500
 |správa=https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1975/
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Július Šupler|Šupler]]&lt;br /&gt;[[Jaroslav Žec|Žec]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Kordoš 2×&lt;br /&gt;Dovala
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[20. august]] [[1975]]
 |čas=19:00
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=3:3
 |tretiny=(1:2, 1:0, 1:0)&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(údaj v prameni; súčet tretín nezodpovedá konečnému skóre 3:3)&lt;/small&gt;
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]], [[Poprad]]
 |divákov=1 700
 |správa=https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1975/
 |góly1=[[Marián Šťastný]] 2×&lt;br /&gt;Haas
|góly2=[[Peter Brťan|Brťan]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}
|}
&lt;small&gt;Pri finále turnajový zdroj uvádza výsledok 3:3, no rozpis tretín 1:2, 1:0, 1:0 dáva súčet 3:2. Bez druhého dobového zápisu sa nejasnosť neopravuje odhadom.&lt;/small&gt;

=== I. československá liga ===
==== Herný systém ====
V základnej časti hralo dvanásť mužstiev dvojkolovo každý s každým, spolu 22 zápasov. Prvých šesť klubov postúpilo do skupiny o 1.–6. miesto, zvyšných šesť do skupiny o 7.–12. miesto. Výsledky a body zo základnej časti sa prenášali; v každej nadstavbovej skupine sa odohralo ďalších desať kôl, takže každý klub absolvoval spolu 32 stretnutí.&lt;ref name=&quot;liga7576&quot; /&gt;

==== Zápasy ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; margin:0.4em auto; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
|-
! Zápasy základnej časti I. československej ligy 1975/1976 &lt;small&gt;(1.–22. kolo)&lt;/small&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;September 1975: 2–1–2 (Doma: 1–1–0; Vonku: 1–0–2) Body: 5&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|4.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[12. september]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:2
 |tretiny=(0:1, 1:0, 4:1)
 |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Ivan Országh|Országh]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Vejvoda&lt;br /&gt;Sýkora
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[16. september]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |skóre=5:1
 |tretiny=(1:0, 2:1, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Praha]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Brdička 3×&lt;br /&gt;Holý&lt;br /&gt;Honc
 |góly2=[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[19. september]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:3
 |tretiny=(0:2, 3:0, 0:1)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Mařík&lt;br /&gt;Kolář&lt;br /&gt;Čech
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[23. september]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |skóre=2:4
 |tretiny=(2:2, 0:0, 0:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Kšica&lt;br /&gt;Nekola
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|5.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[30. september]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=8:1
 |tretiny=(0:0, 5:0, 3:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Peter Šťastný 2×&lt;br /&gt;Staněk 2×&lt;br /&gt;Haas&lt;br /&gt;Mrukvia&lt;br /&gt;Miklošovič&lt;br /&gt;Hanták
 |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]]
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Október 1975: 5–1–3 (Doma: 3–0–2; Vonku: 2–1–1) Body: 11&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|6.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[3. október]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[Ingstav Brno|TJ Ingstav Brno]]
 |skóre=3:1
 |tretiny=(1:1, 0:0, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Janák&lt;br /&gt;Salajka&lt;br /&gt;Šepek
 |góly2=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|7.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[7. október]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=1:0
 |tretiny=(0:0, 0:0, 1:0)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]]
 |góly2=—
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|8.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[10. október]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=1:1
 |tretiny=(1:0, 0:0, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Stránský
 |góly2=[[Ján Bačo|Bačo]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|9.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[14. október]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:3
 |tretiny=(1:1, 1:1, 0:1)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]]&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]
 |góly2=Horáček&lt;br /&gt;Výborný&lt;br /&gt;M. Novák
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|10.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[17. október]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=2:5
 |tretiny=(2:1, 0:0, 0:4)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Kokrment&lt;br /&gt;Tarant
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|11.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[21. október]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:2
 |tretiny=(1:1, 1:1, 1:0)
 |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]
 |góly2=Martinec&lt;br /&gt;Veith
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|12.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[24. október]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:1
 |tretiny=(1:0, 0:0, 3:1)
 |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]
 |góly2=Šíma
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|13.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[28. október]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=0:1
 |tretiny=(0:1, 0:0, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=—
 |góly2=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|14.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[31. október]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:4
 |tretiny=(0:2, 2:0, 1:2)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]
 |góly2=Mráz 2×&lt;br /&gt;Černý&lt;br /&gt;Číhal
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;November 1975: 2–0–3 (Doma: 2–0–1; Vonku: 0–0–2) Body: 4&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|15.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[4. november]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |skóre=6:2
 |tretiny=(3:0, 2:0, 1:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Kladno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Nový&lt;br /&gt;Pospíšil&lt;br /&gt;Sýkora&lt;br /&gt;Müller&lt;br /&gt;Nedvěd&lt;br /&gt;Novák
 |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|16.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[7. november]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=1:3
 |tretiny=(0:1, 0:1, 1:1)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]
 |góly2=Miklošovič&lt;br /&gt;Žižka&lt;br /&gt;Haas
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|17.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[22. november]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=6:1
 |tretiny=(1:1, 1:0, 4:0)
 |mužstvo2=[[Ingstav Brno|TJ Ingstav Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Jaroslav Žec|Žec]]&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Ján Hegyi|Hegyi]]
 |góly2=Janák
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|18.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[25. november]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=2:0
 |tretiny=(2:0, 0:0, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Vrabec&lt;br /&gt;Huml
 |góly2=—
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|19.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[28. november]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=6:3
 |tretiny=(3:0, 1:1, 2:2)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Ján Faith|Faith]] 2×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]
 |góly2=Kačír&lt;br /&gt;Holan&lt;br /&gt;Černík
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;December 1975: 1–1–1 (Doma: 1–0–0; Vonku: 0–1–1) Body: 3&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|20.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[2. december]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=4:2
 |tretiny=(2:1, 2:1, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Jihlava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Výborný 2×&lt;br /&gt;Roháčik&lt;br /&gt;Král
 |góly2=[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|21.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[5. december]] [[1975]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:1
 |tretiny=(1:0, 2:1, 2:0)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]
 |góly2=Tarant
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|22.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[9. december]] [[1975]]
 |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |skóre=4:4
 |tretiny=(3:3, 1:1, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Pardubice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Bohuslav Šťastný 3×&lt;br /&gt;Paleček
 |góly2=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; margin:0.8em auto 0.4em; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
|-
! Zápasy nadstavby – skupina o 7.–12. miesto I. československej ligy 1975/1976 &lt;small&gt;(23.–32. kolo)&lt;/small&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Február 1976: 1–0–3 (Doma: 1–0–0; Vonku: 0–0–3) Body: 2&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|29.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[17. február]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=8:3
 |tretiny=(1:0, 2:1, 5:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Marián Šťastný 3×&lt;br /&gt;Miklošovič 2×&lt;br /&gt;Staněk&lt;br /&gt;Haas&lt;br /&gt;Molnár
 |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|23.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[20. február]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[Ingstav Brno|TJ Ingstav Brno]]
 |skóre=8:5
 |tretiny=(4:1, 1:2, 3:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Bavor 2×&lt;br /&gt;Poláček 2×&lt;br /&gt;Šetek 2×&lt;br /&gt;Hájek&lt;br /&gt;Salajka
 |góly2=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|24.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[24. február]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:3
 |tretiny=(1:1, 2:2, 1:0)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Ján Faith|Faith]] 2×&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]
 |góly2=Marián Šťastný 2×&lt;br /&gt;Warzecha
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|25.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[27. február]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=6:2
 |tretiny=(4:1, 2:1, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Vůjtek 2×&lt;br /&gt;Kuděla&lt;br /&gt;Keler&lt;br /&gt;Stankovič&lt;br /&gt;Stránský
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Marec 1976: 1–4–1 (Doma: 1–2–1; Vonku: 0–2–0) Body: 6&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|26.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[2. marec]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=0:1
 |tretiny=(0:0, 0:1, 0:0)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=—
 |góly2=Partl
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|27.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[5. marec]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=2:2
 |tretiny=(2:1, 0:1, 0:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Leška&lt;br /&gt;Tarant
 |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|28.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[9. marec]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:4
 |tretiny=(1:2, 2:1, 1:1)
 |mužstvo2=[[Ingstav Brno|TJ Ingstav Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]] 2×&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]
 |góly2=Polanský&lt;br /&gt;Janák&lt;br /&gt;Salajka&lt;br /&gt;Hájek
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|30.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[16. marec]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:5
 |tretiny=(2:2, 2:3, 1:0)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Ľubomír Divulit|Divulit]]
 |góly2=Černík 2×&lt;br /&gt;O. Pavlík 2×&lt;br /&gt;Kuděla
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|31.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[19. marec]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=2:2
 |tretiny=(0:1, 2:0, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=Hlach&lt;br /&gt;Anderle
 |góly2=[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Jaroslav Žec|Žec]]
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|32.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[23. marec]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:1
 |tretiny=(2:0, 1:1, 0:0)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457
 |góly1=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]] 2×&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]
 |góly2=Obrtlík
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

&lt;small&gt;'''Vysvetlivky mesačných bilancií:''' V–R–P – víťazstvá, remízy a prehry. Strelci sú uvedení v podobe a počte zachytenom v prepise ''Rudého práva''. Symbol „2×“ alebo „3×“ označuje počet gólov hráča, nie čas strelenia. Poradie mien nie je poradím gólov.&lt;ref name=&quot;statforum7576&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Tabuľka po základnej časti ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/− | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka
|- style=&quot;background:#DDEEFF;&quot;
|1.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]||22||14||2||6||97:59||+38||30||skupina o 1.–6. miesto
|- style=&quot;background:#DDEEFF;&quot;
|2.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||22||12||5||5||86:64||+22||29||skupina o 1.–6. miesto
|- style=&quot;background:#DDEEFF;&quot;
|3.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||22||10||5||7||72:53||+19||25||skupina o 1.–6. miesto
|- style=&quot;background:#DDEEFF;&quot;
|4.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||22||11||2||9||61:67||−6||24||skupina o 1.–6. miesto
|- style=&quot;background:#DDEEFF;&quot;
|5.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||22||10||3||9||71:54||+17||23||skupina o 1.–6. miesto
|- style=&quot;background:#DDEEFF;&quot;
|6.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||22||10||3||9||80:77||+3||23||posledný postupujúci
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''7.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''22'''||'''10'''||'''3'''||'''9'''||'''61:60'''||'''+1'''||'''23'''||skupina o 7.–12. miesto
|-
|8.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||22||9||3||10||72:78||−6||21||skupina o 7.–12. miesto
|-
|9.||align=left|[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]||22||7||6||9||71:76||−5||20||skupina o 7.–12. miesto
|-
|10.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||22||8||3||11||70:86||−16||19||skupina o 7.–12. miesto
|-
|11.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||22||8||0||14||65:93||−28||16||skupina o 7.–12. miesto
|-
|12.||align=left|[[Ingstav Brno|TJ Ingstav Brno]]||22||5||1||16||57:96||−39||11||skupina o 7.–12. miesto
|}

==== Konečná tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/− | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka
|- style=&quot;background:#DDEEFF; border-bottom:2px solid #000000;&quot;
! colspan=&quot;10&quot; | Skupina o 1.–6. miesto
|- style=&quot;background:#FFF2A8;&quot;
|1.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]||32||21||4||7||146:82||+64||46||'''majster'''
|-
|2.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||32||19||6||7||127:92||+35||44||
|-
|3.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||32||14||8||10||103:82||+21||36||
|-
|4.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||32||15||3||14||94:100||−6||33||
|-
|5.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||32||13||3||16||116:132||−16||29||
|-
|6.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||32||11||4||17||94:99||−5||26||
|- style=&quot;background:#FFE2C2; border-top:4px solid #000000; border-bottom:2px solid #FF8C00;&quot;
! colspan=&quot;10&quot; | Skupina o 7.–12. miesto
|-
|7.||align=left|[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]||32||13||7||12||123:114||+9||33||
|-
|8.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||32||14||4||14||96:110||−14||32||
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''9.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''32'''||'''12'''||'''7'''||'''13'''||'''91:100'''||'''−9'''||'''31'''||udržanie v I. lige
|-
|10.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||32||13||3||16||111:116||−5||29||
|-
|11.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||32||12||2||18||95:122||−27||26||
|- style=&quot;background:#FFCCCC;&quot;
|12.||align=left|[[Ingstav Brno|TJ Ingstav Brno]]||32||8||3||21||87:134||−47||19||zostup
|}
&lt;small&gt;Poradie je výsledkom dvoch oddelených nadstavbových skupín. Preto napríklad siedme Vítkovice získali viac bodov než piata Plzeň alebo šiesta Sparta, nemohli ich však v konečnom poradí preskočiť.&lt;ref name=&quot;liga7576&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Bilancia a série ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:76%;&quot;
! Štatistika !! Hodnota
|-
| Celková bilancia || '''12–7–13''' &lt;small&gt;(V–R–P)&lt;/small&gt;, skóre '''91:100''', rozdiel '''−9''', 31 bodov
|-
| Základná časť || '''10–3–9''', skóre '''61:60''', 23 bodov
|-
| Skupina o 7.–12. miesto || '''2–4–4''', skóre '''30:40''', 8 bodov
|-
| Domáca bilancia || '''9–3–4''', skóre '''55:37''', rozdiel '''+18''', 21 bodov
|-
| Vonkajšia bilancia || '''3–4–9''', skóre '''36:63''', rozdiel '''−27''', 10 bodov
|-
| Najdlhšia séria víťazstiev || '''4 zápasy''' &lt;small&gt;(17.–28. október 1975)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez prehry || '''5 zápasov''' &lt;small&gt;(5.–23. marec 1976; R–R–R–R–V)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria prehier || '''3 zápasy''' &lt;small&gt;(31. október – 7. november 1975)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez víťazstva || '''6 zápasov''' &lt;small&gt;(27. február – 19. marec 1976; P–P–R–R–R–R)&lt;/small&gt;
|-
| Čisté kontá || '''2''' &lt;small&gt;(Plzeň 1:0; České Budějovice 1:0)&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššie víťazstvo || '''6:1''' &lt;small&gt;proti Ingstavu Brno, 22. november 1975&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššia prehra || '''1:8''' &lt;small&gt;na Slovane Bratislava, 30. september 1975; rozdiel sedem gólov&lt;/small&gt;
|-
| Najviac gólov v zápase || '''13''' &lt;small&gt;Ingstav Brno – Košice 8:5, 20. február 1976&lt;/small&gt;
|}
&lt;small&gt;'''Vysvetlivky:''' V – víťazstvo; R – remíza; P – prehra. Série sú počítané chronologicky podľa skutočných dátumov, nie podľa čísel kôl.&lt;/small&gt;

=== Štatistiky hráčov ===
Dobový prepis všetkých zápasov umožňuje spočítať strelcov presne na tímový súčet 91 gólov. Oficiálny súťažný prehľad zároveň zachoval kompletnú bilanciu Vincenta Lukáča; klubová databáza uvádza kompletné čísla Jozefa Lukáča. Pri Jozefovi vzniká rozdiel: databáza mu pripisuje 10 gólov, kým menné súčty zo zachovaných zápasových správ dávajú osem. Obe hodnoty sú preto uvedené oddelene a bez svojvoľného zjednotenia.&lt;ref name=&quot;hist7576&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7576&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;statforum7576&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Hráč !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| G | Góly – publikovaná sezónna štatistika }} !! {{tooltip| A | Asistencie }} !! {{tooltip| B | Body }} !! Góly zo zápasových správ !! Poznámka
|-
|align=left|[[Vincent Lukáč]]||28||'''17'''||'''17'''||'''34'''||'''17'''||6. v ligovom poradí produktivity
|-
|align=left|[[Bedřich Brunclík]]||—||—||—||—||'''12'''||
|-
|align=left|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Karel Čapek]]||—||—||—||—||'''9'''||vrátane opravy podôb „Chapek/Kapek“
|-
|align=left|[[Jozef Lukáč]]||24||'''10'''||'''6'''||'''16'''||'''8'''||rozdiel medzi sezónnou databázou a zápasovým prepisom
|-
|align=left|[[Ján Faith]]||—||—||—||—||'''8'''||vrátane gólu zapísaného ako „Vaith“
|-
|align=left|[[František Smerčiak]]||—||—||—||—||'''7'''||
|-
|align=left|[[Imrich Lukáč]]||—||—||—||—||'''6'''||
|-
|align=left|[[Štefan Onofrej]]||—||—||—||—||'''6'''||
|-
|align=left|[[Peter Brťan]]||—||—||—||—||'''4'''||
|-
|align=left|[[Ján Bačo]]||—||—||—||—||'''3'''||
|-
|align=left|[[František Kolláth]]||—||—||—||—||'''3'''||
|-
|align=left|[[Vladimír Šandrik]]||—||—||—||—||'''2'''||
|-
|align=left|[[Jaroslav Žec]]||—||—||—||—||'''2'''||
|-
|align=left|[[Ľubomír Divulit]]||—||—||—||—||'''1'''||
|-
|align=left|[[Ján Hegyi]]||—||—||—||—||'''1'''||
|-
|align=left|[[Ivan Országh]]||—||—||—||—||'''1'''||
|-
|align=left|[[Ján Šterbák]]||—||—||—||—||'''1'''||
|- class=&quot;sortbottom&quot; style=&quot;background:#EEEEEE; font-weight:bold;&quot;
|align=left|Spolu||32||—||—||—||'''91'''||súhlasí s oficiálnym tímovým skóre
|}

==== Brankári ====
V sezónnej súpiske boli vedení Pavol Svitana, Michal Orenič a Slavomír Stankoczi. Dostupné zápasové prepisy neuvádzajú rozdelenie štartov, minút ani inkasovaných gólov medzi jednotlivých brankárov, preto sa individuálne brankárske čísla nedopočítavajú. Svitana zostal reprezentačne najvýraznejším košickým brankárom: bol najlepším brankárom Tatranského pohára a ako tretí brankár cestoval s československou reprezentáciou na olympijské hry v Innsbrucku.&lt;ref name=&quot;tatransky1975&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hist7576&quot; /&gt;

=== Zaujímavosti a význam sezóny ===
* '''Odchod doc. Ladislava Horského:''' po sezóne 1974/75 sa skončilo štvorročné pôsobenie doc. [[Ladislav Horský|Ladislava Horského]] pri košickom A-mužstve a pred ročníkom 1975/76 ho nahradili hlavný tréner [[Pavol Zábojník]] s asistentom [[Tibor Ágh|Tiborom Ághom]]. Od nasledujúcej sezóny 1976/77 Horský opäť viedol [[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] a v ročníku 1978/79 ho priviedol k československému titulu – vôbec prvému prvenstvu slovenského klubu v spoločnej federálnej lige. Stal sa tak významnou osobnosťou dejín košického aj bratislavského hokeja. Slovan ho zaradil do svojej siene slávy a jeho pamiatku pripomína aj čestná vlajka pod strechou bratislavského zimného štadióna.&lt;ref name=&quot;horskystaff&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/staff/11702/ladislav-horsky Ladislav Horský – trénerská kariéra], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;slovan1979&quot;&gt;[https://www.hcslovan.sk/article/uplynulo-45-rokov-od-federalneho-titulu Uplynulo 45 rokov od federálneho titulu], HC Slovan Bratislava, 23. marec 2024.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;slovanhorskyhall&quot;&gt;[https://www.youtube.com/watch?v=FsRJA2CdF5M Virtuálna sieň slávy Slovana: Ladislav Horský], HC Slovan Bratislava, 28. marec 2022.&lt;/ref&gt;
* '''O osude sezóny rozhodlo skóre:''' VSŽ získali v základnej časti rovnakých 23 bodov ako Sparta a Plzeň, ale pri delení súťaže skončili siedme. Klubová história hovorí o jedinom chýbajúcom góle; oficiálna tabuľka zaznamenáva rozdiel skóre +1 pri Košiciach a +3 pri Plzni. Postup do hornej šestky by klubu zabezpečil prinajmenšom 6. miesto a znamenal by úspešnú sezónu bez ohľadu na výsledky nadstavby.
* '''Deviate miesto a skúsenosť mladého tímu:''' v dolnej nadstavbovej skupine Košice dosiahli iba dve víťazstvá a po siedmom mieste zo základnej časti klesli na konečnú deviatu priečku. Nešlo o výrazný výsledkový úspech, no pre omladený káder bola sezóna cennou skúsenosťou a viacerí mladí hráči získali stabilnejší priestor v I. lige.
* '''Silný október, slabšia nadstavba:''' po dvoch prehrách na prelome septembra a októbra Košice v deviatich októbrových zápasoch dosiahli bilanciu 5–1–3. V posledných desiatich dueloch nadstavby však vyhrali len dvakrát.
* '''Štyri marcové remízy za sebou:''' duely s Litvínovom, Ingstavom, Vítkovicami a Českými Budějovicami sa skončili nerozhodne. Päťzápasovú sériu bez prehry uzavrela výhra 3:1 nad Litvínovom.
* '''Vzostup Vincenta Lukáča:''' 21-ročný útočník sa s bilanciou 17+17 zaradil medzi šesť najproduktívnejších hráčov ligy a prvýkrát sa stal jednoznačným lídrom košickej produktivity.
* '''Úspech na Tatranskom pohári:''' Košice turnaj neprehrali, získali dve individuálne ceny a skončili druhé iba za Slovanom.
* '''Pred Slovanom:''' konečné 9. miesto znamenalo, že VSŽ skončili druhýkrát v klubovej histórii pred bratislavským rivalom.
* '''Reprezentačný presah:''' Pavol Svitana bol tretím brankárom strieborného olympijského tímu ČSSR. Ligový kalendár mal medzi 9. decembrom a 17. februárom dlhú prestávku, ktorá súvisela s reprezentačnou prípravou.
* '''Úspešná mládež:''' mladší i starší žiaci VSŽ Košice získali titul majstra Slovenska, čo dopĺňalo výrazné omladenie A-mužstva.&lt;ref name=&quot;hist7576&quot; /&gt;

==== Poznámka k prameňom ====
&lt;small&gt;Dátumy, výsledky a skóre po tretinách sú kontrolované podľa klubového archívu a oficiálneho súťažného prehľadu. Strelci pochádzajú zo sekundárneho prepisu denníka ''Rudé právo'' na fóre hokejových štatistikov. Prepis zachytáva všetkých 91 košických ligových gólov, ale spravidla neuvádza ich časy, poradie, asistencie, brankárov, návštevy, strely, tresty ani rozhodcov; tieto polia preto nie sú dopĺňané odhadom. Zjavné prepisové podoby „Vaith“, „Chapek“, „Kapek“ a „V. Likac“ sú v článku zjednotené na Ján Faith, Karel Čapek a Vincent Lukáč.&lt;ref name=&quot;archive7576&quot;&gt;[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice – 1975/76], HC Košice.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;statforum7576&quot;&gt;[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457 Československo 1975/76 – výsledky a strelci], Fórum hokejových štatistikov; sekundárny prepis podľa ''Rudého práva'' 1975 a 1976.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://historia.hckosice.sk/sezona/1975-1976 Sezóna 1975/1976 – 100 rokov hokeja v Košiciach]
* [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice]
* [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1975-1976 HC Košice 1975/76 – Elite Prospects]
* [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3457 Československo 1975/76 – výsledky a strelci]
* [https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1975/ Tatranský pohár 1975]

{{Sezóny HC Košice}}
{{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}}

[[Kategória:Ľadový hokej v 1975]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 1976]]
[[Kategória:Sezóny HC Košice]]</text>
      <sha1>msjyskamwb9qwhdelyfdftpdddnguzg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>VSŽ Košice v sezóne 1976/1977</title>
    <ns>0</ns>
    <id>473764</id>
    <revision>
      <id>8371555</id>
      <parentid>8303974</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:36:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rastislavke</username>
        <id>305345</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizácia sezóny 1976-77 (všetky časti) - Rastislavke</comment>
      <origin>8371555</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="61805" sha1="5j4m2gwcbs0ld52a6gk7owq3dux9cpf" xml:space="preserve">{{Infobox hokejový tím
| meno           = TJ VSŽ Košice&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(sezóna 1976/1977)&lt;/small&gt;
| farba hlavičky = #FF8C00
| farba textu    = #000000
| mesto          = [[Košice]]
| súťaž          = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]]
| súťaž názov    = '''10. miesto''' &lt;small&gt;(37 bodov)&lt;/small&gt;
| súťaž1         = Liga&lt;br /&gt;&lt;div style=&quot;margin-left:20px;&quot;&gt;''Štatút''&lt;br /&gt;''Hierarchia''&lt;/div&gt;
| súťaž1 názov   = I. liga&lt;br /&gt;celoštátna súťaž&lt;br /&gt;najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]]

| blok1 hlavička = Vedenie klubu
| blok1 popis    = Prezident&lt;br /&gt;Viceprezident&lt;br /&gt;Vedúci mužstva&lt;br /&gt;Tajomník oddielu&lt;br /&gt;Klubové farby
| blok1 dáta     = Viliam Závodský&lt;br /&gt;Eduard Petríčko&lt;br /&gt;Eduard Petríčko&lt;br /&gt;A. Heinrich&lt;br /&gt;&lt;small&gt;oranžová, čierna, biela&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}}
| tréner         = [[Pavol Zábojník]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;asistent [[Tibor Ágh]]&lt;/small&gt;

| blok2 hlavička = Výsledky sezóny
| blok2 popis    = I. liga
| blok2 dáta     = '''10. miesto''' &lt;small&gt;(37 bodov)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;15 výhier – 7 remíz – 22 prehier&lt;br /&gt;'''176:176''' &lt;small&gt;(rozdiel 0)&lt;/small&gt;
| blok2 popis1   = Domáca bilancia
| blok2 dáta1    = 10 výhier – 3 remízy – 9 prehier&lt;br /&gt;'''93:74''' &lt;small&gt;(23 bodov; rozdiel +19)&lt;/small&gt;
| blok2 popis2   = Vonkajšia bilancia
| blok2 dáta2    = 5 výhier – 4 remízy – 13 prehier&lt;br /&gt;'''83:102''' &lt;small&gt;(14 bodov; rozdiel −19)&lt;/small&gt;

| blok3 hlavička = Lídri tímu
| blok3 popis    = Najlepší strelec
| blok3 dáta     = [[Vincent Lukáč]] – '''48 gólov'''
| blok3 popis1   = Najlepší nahrávač
| blok3 dáta1    = [[Vincent Lukáč]] – '''34 asistencií''' &lt;small&gt;(klubový prehľad; oficiálny súpis 31)&lt;/small&gt;
| blok3 popis2   = Najproduktívnejší
| blok3 dáta2    = [[Vincent Lukáč]] – '''82 bodov''' &lt;small&gt;(48+34; oficiálny súpis 79)&lt;/small&gt;

| voľné hl.      = Sezóny
| názov          = &lt;span style=&quot;font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;← [[VSŽ Košice v sezóne 1975/1976|'''1975/76''']]&lt;/span&gt;
| dáta           = &lt;div style=&quot;text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;&quot;&gt;[[VSŽ Košice v sezóne 1977/1978|'''1977/78''']] →&lt;/div&gt;
| názov štad.    = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''&lt;br /&gt;[[Košice]], [[Česko-Slovensko]]
| kapacita       = 7 100 divákov
}}

'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1976/1977|1976/1977]]''' odohrali trinásty ročník medzi československou elitou. V 34. ročníku najvyššej súťaže získali '''37 bodov''' za 15 víťazstiev a sedem remíz a so vzácne vyrovnaným skóre '''176:176''' obsadili konečné '''10. miesto'''. Za Košicami zostali Zetor Brno a zostupujúci Gottwaldov.&lt;ref name=&quot;hist7677&quot;&gt;[https://historia.hckosice.sk/sezona/1976-1977 Sezóna 1976/1977], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;liga7677&quot;&gt;[https://avlh.sweb.cz/CZ-1976-77.pdf Československo 1976/77 – I. liga], dobový štatistický prehľad zostavený podľa oficiálnych zápisov.&lt;/ref&gt;

Ročník sa hral klasickým štvorkolovým systémom: dvanásť klubov sa stretlo štyrikrát, dvakrát doma a dvakrát vonku, takže každý tím absolvoval 44 zápasov. VSŽ začali troma prehrami a na prvé víťazstvo čakali do 5. kola, keď doma zdolali Litvínov 7:1. Nasledovala séria štyroch výhier, no mužstvo nedokázalo výkon stabilizovať. Najúspešnejšia bola tretia štvrtina súťaže (5–2–4, skóre 50:37); v poslednej štvrtine klesla bilancia na 2–2–7.&lt;ref name=&quot;liga7677&quot; /&gt;

Tím trénera [[Pavol Zábojník|Pavla Zábojníka]] a asistenta [[Tibor Ágh|Tibora Ágha]] bol mimoriadne produktívny, ale rovnaký počet gólov aj inkasoval. Vrcholom bol domáci triumf 10:2 nad Slovanom Bratislava v predposlednom kole. Slabší záver však určil konečné umiestnenie v spodnej časti tabuľky: z posledných dvanástich stretnutí Košice vyhrali iba dve. Klubový historický prehľad uvádza deväť prehier, priamy súčet výsledkov však dáva bilanciu 2–2–8.&lt;ref name=&quot;hist7677&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;archive7677&quot;&gt;[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice – 1976/77], HC Košice.&lt;/ref&gt;

Jednoznačnou osobnosťou sezóny bol 22-ročný [[Vincent Lukáč]]. Vo všetkých zachovaných zápasových správach mu vychádza presne '''48 gólov'''. Klubový prehľad a Elite Prospects mu pripisujú 44 zápasov, 34 asistencií a 82 bodov; oficiálny ligový súpis uvádza 42 zápasov, 31 asistencií a 79 bodov. V oboch podobách bol druhým najproduktívnejším hráčom ligy za Milanom Novým z Kladna.&lt;ref name=&quot;EP7677stats&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1976-1977?tab=stats HC Košice 1976/77 – hráčske štatistiky], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;liga7677&quot; /&gt;

== Pred sezónou ==
Košice vstupovali do ročníka po tesnom nepostupe do hornej skupiny v sezóne 1975/76 a po desiatich rokoch od prechodu vojenskej Dukly pod telovýchovnú jednotu VSŽ. Letná príprava prebiehala v Košiciach, na Zlatej Idke a v hoteli FIS vo Vysokých Tatrách. Vladimír Šandrik sa vysokohorského sústredenia nezúčastnil pre reprezentačné povinnosti v NSR; Pavol Svitana mal počas prípravy zdravotné ťažkosti.&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot;&gt;''Hokej 1976–77: 10 rokov hokeja VSŽ''. TJ VSŽ Košice, 1976, s. 4–7.&lt;/ref&gt;

Káder sa omladil domácimi hráčmi a doplnil návratom brankára Jaroslava Rozsypala z dvojročnej vojenskej služby. Z Liptovského Mikuláša prišiel Peter Filipovič. Naopak Ján Hegyi a Peter Brťan sa vrátili do materských klubov, Marián Brúsil odišiel na základnú vojenskú službu a hosťujúci Pavel Hrubý zamieril do Slovana Bratislava. Vedúcim mužstva sa namiesto Dušana Klingera stal Eduard Petríčko.&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;

=== Zmeny v kádri ===
{| 
| valign=&quot;top&quot; |
'''Príchody a zaradenia do A-mužstva'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno''' !! '''Odkiaľ'''
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Peter Filipovič]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Jaroslav Rozsypal]] || {{minivlajka|Slovensko}} návrat po dvojročnej základnej vojenskej službe v [[HC Dukla Jihlava|Dukle Jihlava]] a [[Bílí Tygři Liberec|Liberci]]&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Róbert Gold]] || {{minivlajka|Slovensko}} odchovanec / košický dorast, zaradený do ligového kádra&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Peter Petríčko]] || {{minivlajka|Slovensko}} odchovanec / košický dorast, zaradený do ligového kádra&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#CAE1FF&quot;
| [[Ľubomír Divulit]] || {{minivlajka|Slovensko}} odchovanec / košický dorast, zaradený do ligového kádra&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|}
| valign=&quot;top&quot; |
'''Odchody z A-mužstva'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
! '''Meno''' !! '''Kam'''
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Ján Hegyi]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[HC 05 Banská Bystrica|Banská Bystrica]] &lt;small&gt;(návrat do materského klubu)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Peter Brťan]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Poprad|TJ LS Poprad]] &lt;small&gt;(návrat do materského klubu)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Marián Brúsil]] || základná vojenská služba; konkrétny vojenský klub dobový prameň neuvádza&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| [[Pavel Hrubý]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] &lt;small&gt;(v závere 1975/76 hosťoval zo Spišskej Novej Vsi)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|- bgcolor=&quot;#FFEFDB&quot;
| Jozef Kriška || základná vojenská služba &lt;small&gt;(do Košíc prišiel z Liptovského Mikuláša, ale odišiel ešte pred začiatkom ligy)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
|}
|}
&lt;small&gt;Dobová brožúra rozlišuje skutočné prestupy, návraty do materských klubov, vojenskú službu a preradenie odchovancov. Pri Mariánovi Brúsilovi a Jozefovi Kriškovi neuvádza cieľový vojenský oddiel, preto sa klub nedopĺňa odhadom.&lt;/small&gt;

== Sezóna ==
=== Káder ===
;Realizačný tím a vedenie
* '''hlavný tréner:''' [[Pavol Zábojník]]
* '''asistent trénera:''' [[Tibor Ágh]]
* '''prezident:''' Viliam Závodský
* '''viceprezident a vedúci mužstva:''' Eduard Petríčko
* '''tajomník oddielu:''' A. Heinrich &lt;small&gt;(údaj zachovaný zo staršej verzie článku)&lt;/small&gt;
* '''lekár mužstva:''' MUDr. Branislav Bohuš
* '''masér mužstva:''' Jozef Kriška

&lt;small&gt;Hlavná súpiska vychádza z dobovej klubovej brožúry; databáza Elite Prospects slúži najmä na kontrolu národností a rokov narodenia. Čísla dresov sú uvedené iba tam, kde ich zachytila dobová publikácia. Vek je rozsah počas sezóny 1976/77.&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7677&quot;&gt;[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1976-1977 HC Košice 1976/77 – súpiska], Elite Prospects.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Brankári}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|1
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Pavol Svitana]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1948]]
|align=center|28–29
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|24
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Michal Orenič]]
|align=center|B
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|22–23
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|26
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jaroslav Rozsypal]]
|align=center|B
|align=center|—
|align=center|[[1955]]
|align=center|21–22
|align=center|—
|align=center|—
|}
{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Obrancovia}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|12
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vladimír Šandrik]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|25–26
|align=center|185 cm
|align=center|89 kg
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|10
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Šterbák]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1952]]
|align=center|24–25
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|2
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ivan Országh]]
|align=center|O
|align=center|—
|align=center|[[1955]]
|align=center|21–22
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|6
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Marián Repašský]]
|align=center|O
|align=center|L
|align=center|[[1956]]
|align=center|20–21
|align=center|—
|align=center|—
|}
{| width=78%
!colspan=9 style=&quot;border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;&quot; |&lt;center&gt;{{big|Útočníci}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=24%|'''Hráč'''
!width=5%|Post
!width=7%|Hokejka
!width=21%|Narodený
!width=7%|Vek
!width=8%|Výška
!width=8%|Váha
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|15
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Kolláth]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|33–34
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|7
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Bedřich Brunclík]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1946]]
|align=center|30–31
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|9
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Faith]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1948]]
|align=center|28–29
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|22
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Štefan Onofrej]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|25–26
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|8
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Róbert Gold]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1957]]
|align=center|19–20
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|4
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ľubomír Divulit]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1956]]
|align=center|20–21
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|17
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[František Smerčiak]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1943]]
|align=center|33–34
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|14
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jozef Lukáč]]
|align=center|Ú
|align=center|R
|align=center|[[1957]]
|align=center|19–20
|align=center|181 cm
|align=center|80 kg
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|21
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Vincent Lukáč]]
|align=center|ĽK
|align=center|L
|align=center|[[1954]]
|align=center|22–23
|align=center|175 cm
|align=center|77 kg
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|16
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Karel Čapek]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1950]]
|align=center|26–27
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|18
|align=center|{{minivlajka|Česko}}
|[[Jaroslav Žec]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1953]]
|align=center|23–24
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|19
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Imrich Lukáč]]
|align=center|Ú
|align=center|L
|align=center|[[1949]]
|align=center|27–28
|align=center|174 cm
|align=center|69 kg
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|11
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Bačo]]
|align=center|PK
|align=center|L
|align=center|[[1951]]
|align=center|25–26
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|13
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Peter Petríčko]]
|align=center|PK
|align=center|—
|align=center|[[1956]]
|align=center|20–21
|align=center|—
|align=center|—
|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|—
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Peter Filipovič]]
|align=center|Ú
|align=center|—
|align=center|[[1955]]
|align=center|21–22
|align=center|—
|align=center|—
|}

&lt;small&gt;Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo doložiť; nejde o nulovú hodnotu. Ján Bačo je v dobovej brožúre zaradený ako pravé krídlo, zatiaľ čo Elite Prospects ho vedie ako obrancu; tabuľka uprednostňuje súdobý klubový prameň. Zápasový prepis navyše uvádza jedného strelca v podobe „Baciak“ a v 41. kole Milana Mažgúta. Keďže „Baciaka“ nemožno bezpečne stotožniť s Bačom a ani jeden z týchto dvoch výskytov nie je v hlavnej dobovej súpiske, sú zachytené v štatistike gólov, nie doplnené do kádra odhadom.&lt;ref name=&quot;statforum7677&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

=== I. československá liga ===
==== Herný systém ====
Najvyššiu súťaž hralo dvanásť mužstiev štvorkolovo každý s každým. Každý klub odohral 44 stretnutí, 22 doma a 22 vonku. Za víťazstvo sa udeľovali dva body a za remízu jeden. Posledný tím zostupoval priamo do nižšej súťaže.&lt;ref name=&quot;liga7677&quot; /&gt; Ročník bol zároveň posledným, v ktorom si mužstvá v polovici tretej tretiny menili strany.&lt;ref name=&quot;liga7677&quot; /&gt;

==== Zápasy ====
&lt;div style=&quot;border-top:5px solid #000000;border-bottom:4px solid #FF8C00;text-align:center;font-weight:bold;margin:0.5em 0;&quot;&gt;Zápasy I. československej ligy 1976/1977&lt;/div&gt;
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;September 1976: 0–0–3 (Doma: 0–0–1; Vonku: 0–0–2) Body: 0&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|1.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[21. september]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |skóre=5:1
 |tretiny=(3:1, 1:0, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Praha]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Honc 2×&lt;br /&gt;Vicha 2×&lt;br /&gt;Nikl
 |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ivan Országh|Országh]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|2.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[24. september]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]
 |skóre=4:3
 |tretiny=(0:2, 3:1, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Číhal&lt;br /&gt;Mráz&lt;br /&gt;Vorlíček&lt;br /&gt;Kunc&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Nekola, Číhal, Macháč, Černý)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[František Kolláth|Kolláth]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|3.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[28. september]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:6
 |tretiny=(2:2, 1:3, 1:1)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Ján Bačo|Bačo]] 2×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Šterbák|Šterbák]] 2×, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Otte 3×&lt;br /&gt;Klapáč&lt;br /&gt;Ebermann&lt;br /&gt;Schejbal&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Kraft, Klapáč, Ebermann)&lt;/small&gt;
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Október 1976: 5–1–3 (Doma: 3–0–2; Vonku: 2–1–1) Body: 11&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|4.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[1. október]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=4:4
 |tretiny=(2:2, 0:2, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Pouzar&lt;br /&gt;Čech&lt;br /&gt;Edelmann&lt;br /&gt;Kolář&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Pražák, Mařík, Dvořák, Kolář, Klabouch)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]] 2×&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Róbert Gold|Gold]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|5.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[5. október]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=7:1
 |tretiny=(3:0, 3:0, 1:1)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]] 2×&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Jaroslav Žec|Žec]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Šterbák|Šterbák]] 2×, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Jaroslav Žec|Žec]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Tarant
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|6.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[8. október]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:1, 1:1, 1:3)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Pardubice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Buliš&lt;br /&gt;Káďoušek&lt;br /&gt;Novák&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Pecival, Beránek)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2×, [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×, [[Peter Filipovič|Filipovič]], [[František Kolláth|Kolláth]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|7.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[12. október]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:2
 |tretiny=(2:0, 1:1, 2:1)
 |mužstvo2=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]] 2×, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2×, [[Jozef Lukáč|J. Lukáč]], Baciak)&lt;/small&gt;
 |góly2=Veselý 2×&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Pelc 2×)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|8.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[15. október]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=3:4
 |tretiny=(1:1, 2:2, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Kuridym&lt;br /&gt;Dvořák&lt;br /&gt;Holan&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Kačír, Stankovič)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Peter Filipovič|Filipovič]]&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Jaroslav Žec|Žec]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|9.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[19. október]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:9
 |tretiny=(1:1, 0:4, 1:4)
 |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Nový 3×&lt;br /&gt;Křiváček 3×&lt;br /&gt;Nedvěd&lt;br /&gt;Sýkora&lt;br /&gt;Vysušil&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Nedvěd 3×, E. Novák 2×, Pospíšil 2×, Nový)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|10.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[23. október]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=4:1
 |tretiny=(2:0, 0:1, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Staněk&lt;br /&gt;Tajcnár&lt;br /&gt;P. Šťastný&lt;br /&gt;M. Šťastný&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Císař, Bukovinský, Žižka, M. Šťastný, P. Šťastný)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Bedřich Brunclík|Brunclík]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|11.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[26. október]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=1:3
 |tretiny=(0:0, 1:1, 0:2)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Veith&lt;br /&gt;Augusta&lt;br /&gt;Havlíček&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Výborný, Černík, Havlíček, Augusta)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|12.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[30. október]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=9:3
 |tretiny=(3:1, 3:1, 3:1)
 |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Róbert Gold|Gold]]&lt;br /&gt;Baciak&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]] 3×, [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×, [[Peter Filipovič|Filipovič]], [[Ján Šterbák|Šterbák]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Nejedlý 2×&lt;br /&gt;Nikl&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Kochta, Mec, Honc)&lt;/small&gt;
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;November 1976: 3–1–4 (Doma: 2–1–1; Vonku: 1–0–3) Body: 7&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|13.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[2. november]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:6
 |tretiny=(2:0, 0:3, 0:3)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ Zetor Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]] 2×)&lt;/small&gt;
 |góly2=Mráz 2×&lt;br /&gt;Kunc&lt;br /&gt;Vajcner&lt;br /&gt;Číhal&lt;br /&gt;Nekola&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Mráz 2×, Číhal 2×)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|14.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[5. november]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=7:4
 |tretiny=(0:2, 4:1, 3:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Vrabec 2×&lt;br /&gt;Klapáč 2×&lt;br /&gt;Sýkora&lt;br /&gt;Kajkl&lt;br /&gt;Otte&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Ebermann 2×, Ďuriš, Klapáč, Kajkl, Kosan, Koci)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Róbert Gold|Gold]] 2×&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Peter Filipovič|Filipovič]] 2×, [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|15.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[9. november]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=7:3
 |tretiny=(5:1, 0:0, 2:2)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;vlastný gól (Edelmann)&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×, [[Jozef Lukáč|J. Lukáč]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Čech&lt;br /&gt;Mařík&lt;br /&gt;Pražák&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Pouzar, Lála)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|16.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[16. november]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=7:3
 |tretiny=(2:1, 2:1, 3:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Hlinka 3×&lt;br /&gt;Bubla 2×&lt;br /&gt;Ulrych&lt;br /&gt;Kokrment&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Hlinka 2×, Tarant 2×, Bubla, Ulrych, Opacity)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Šterbák|Šterbák]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|17.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[19. november]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=7:2
 |tretiny=(2:0, 2:1, 3:1)
 |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]] 3×, [[Ivan Országh|Országh]] 2×, [[Ján Bačo|Bačo]], [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[František Smerčiak|Smerčiak]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Beránek&lt;br /&gt;Martinec&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Káďoušek, Sekera)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|18.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[23. november]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |skóre=3:5
 |tretiny=(1:2, 2:2, 0:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Krejčí&lt;br /&gt;Veselý&lt;br /&gt;Čech&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Balun, Stuchlík, Pelc)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]], [[Jaroslav Žec|Žec]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Róbert Gold|Gold]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|19.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[26. november]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:2
 |tretiny=(0:2, 2:0, 0:0)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Holan&lt;br /&gt;Štránský&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Richtár, Štránský, Holan)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|20.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[30. november]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |skóre=10:3
 |tretiny=(4:0, 4:1, 2:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Kladno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Čermák 2×&lt;br /&gt;E. Novák 2×&lt;br /&gt;Bauer&lt;br /&gt;Sýkora&lt;br /&gt;Škrbek&lt;br /&gt;Křiváček&lt;br /&gt;Neliba&lt;br /&gt;Vysušil&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Sýkora 3×, Vins, Čermák, Vysušil, Neliba, Nový, Nedvěd)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Jaroslav Žec|Žec]], [[Ľubomír Divulit|Divulit]], Baciak)&lt;/small&gt;
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;December 1976: 0–2–1 (Doma: 0–1–0; Vonku: 0–1–1) Body: 2&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|21.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[3. december]] [[1976]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:2
 |tretiny=(0:0, 2:1, 0:1)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Róbert Gold|Gold]], [[Ján Faith|Faith]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Žižka&lt;br /&gt;Kužela
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|22.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[7. december]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=4:2
 |tretiny=(0:0, 3:2, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Jihlava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Jiří Holík&lt;br /&gt;Hrbatý&lt;br /&gt;Brdička&lt;br /&gt;Havlíček&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Černík 2×, Jiří Holík)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Bedřich Brunclík|Brunclík]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|23.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[9. december]] [[1976]]
 |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |skóre=5:5
 |tretiny=(1:2, 3:1, 1:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Praha]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Kochta 3×&lt;br /&gt;Šíma&lt;br /&gt;Holý&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Nejedlý, Šíma, Kostka, Kochta, Holý)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×&lt;br /&gt;[[Ivan Országh|Országh]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Jozef Lukáč|J. Lukáč]])&lt;/small&gt;
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Január 1977: 4–1–1 (Doma: 3–0–0; Vonku: 1–1–1) Body: 9&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|24.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[11. január]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ Zetor Brno]]
 |skóre=4:4
 |tretiny=(1:1, 1:1, 2:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Brno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Černý&lt;br /&gt;Mráz&lt;br /&gt;Nekola&lt;br /&gt;Macháč&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Vajcner, Macháč, Číhal)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Róbert Gold|Gold]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]] 3×, [[Ján Šterbák|Šterbák]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|25.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[14. január]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=5:1
 |tretiny=(2:1, 1:0, 2:0)
 |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Róbert Gold|Gold]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[František Smerčiak|Smerčiak]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Sýkora&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Ebermann)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|26.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[18. január]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |skóre=3:8
 |tretiny=(0:2, 3:1, 0:5)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[České Budějovice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Pražák&lt;br /&gt;Anderle&lt;br /&gt;Mařík&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Kočer, Klabouch, Pražák)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Marián Repašský|Repašský]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Róbert Gold|Gold]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Faith|Faith]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|27.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[21. január]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:3
 |tretiny=(1:0, 1:1, 2:2)
 |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]&lt;br /&gt;[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Marián Repašský|Repašský]], [[Ján Bačo|Bačo]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Ján Šterbák|Šterbák]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Zikmund&lt;br /&gt;Opacity&lt;br /&gt;Rykl&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Hubl, Leška, Tarant, Opacity)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|28.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[25. január]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |skóre=5:3
 |tretiny=(2:0, 2:1, 1:2)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Pardubice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Novák&lt;br /&gt;Beránek&lt;br /&gt;Káďoušek&lt;br /&gt;Šťastný&lt;br /&gt;Bezdíček&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Bezdíček, Hanka, Beránek, Šťastný)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[Peter Filipovič|Filipovič]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Róbert Gold|Gold]], Baciak)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|29.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[28. január]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=8:1
 |tretiny=(2:0, 3:0, 3:1)
 |mužstvo2=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×, [[Ján Bačo|Bačo]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Vlk&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Sedlák)&lt;/small&gt;
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Február 1977: 1–0–3 (Doma: 0–0–2; Vonku: 1–0–1) Body: 2&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|30.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[1. február]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[HC Vítkovice Ridera|TJ VŽKG Ostrava]]
 |skóre=1:6
 |tretiny=(1:2, 0:1, 0:3)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Ostrava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Štránský
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|31.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[4. február]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=4:6
 |tretiny=(2:2, 0:2, 2:2)
 |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×, [[František Kolláth|Kolláth]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Ján Faith|Faith]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Křiváček 2×&lt;br /&gt;Nový 2×&lt;br /&gt;E. Novák&lt;br /&gt;Sýkora&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Pospíšil 4×, E. Novák 2×, Müller, Vejvoda)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|32.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[7. február]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |skóre=5:3
 |tretiny=(0:2, 3:1, 2:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Bratislava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=M. Šťastný 2×&lt;br /&gt;P. Šťastný 2×&lt;br /&gt;Bezák&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Mišovič 2×, Haas, Císař)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Ján Faith|Faith]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Peter Filipovič|Filipovič]] 2×, [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|33.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[10. február]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=0:3
 |tretiny=(0:2, 0:0, 0:1)
 |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=—
 |góly2=Novák&lt;br /&gt;Havlíček&lt;br /&gt;Miklošovič&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Brdička, Adamík, Veith)&lt;/small&gt;
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Marec 1977: 1–2–6 (Doma: 1–1–3; Vonku: 0–1–3) Body: 4&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|34.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[1. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=2:6
 |tretiny=(1:2, 0:0, 1:4)
 |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Ján Faith|Faith]]
 |góly2=Kochta 2×&lt;br /&gt;Honc&lt;br /&gt;Mec&lt;br /&gt;Nikl&lt;br /&gt;Vlček&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Holý 2×, Mec, Nikl, Richter)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|35.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[4. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:1
 |tretiny=(0:0, 2:0, 1:1)
 |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ Zetor Brno]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Baciak, [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Ján Faith|Faith]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Železný&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Kunc, Macháč)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|36.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[8. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]
 |skóre=7:6
 |tretiny=(2:2, 3:1, 2:3)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Plzeň]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Kraft 2×&lt;br /&gt;Klapáč&lt;br /&gt;Vrabec&lt;br /&gt;Sýkora&lt;br /&gt;Huml&lt;br /&gt;Ebermann&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Bednář 2×, Klapáč, Kraft, Kosan)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]&lt;br /&gt;[[František Kolláth|Kolláth]]&lt;br /&gt;[[Peter Filipovič|Filipovič]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]] 2×, [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|37.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[11. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:3
 |tretiny=(1:0, 1:3, 1:0)
 |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Róbert Gold|Gold]]&lt;br /&gt;[[Ján Bačo|Bačo]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ivan Országh|Országh]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Kočer&lt;br /&gt;Lála&lt;br /&gt;Klabouch&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Mařík, Lála, Kočer, Anderle)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|38.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[15. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]
 |skóre=5:4
 |tretiny=(3:4, 1:0, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Litvínov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Hlinka 2×&lt;br /&gt;Tarant&lt;br /&gt;Ulrych&lt;br /&gt;Zikmund&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Kokrment 2×, Bubla, Machulda)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 3×&lt;br /&gt;[[Štefan Onofrej|Onofrej]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×, [[Jaroslav Žec|Žec]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|39.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[18. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:4
 |tretiny=(0:1, 2:2, 1:1)
 |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Ján Bačo|Bačo]])&lt;/small&gt;
 |góly2=J. Novák 2×&lt;br /&gt;Stix&lt;br /&gt;Hanka&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Hanka, Beránek, Martinec, Novotný)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffeeaa&quot;
|40.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffeeaa
 |dátum=[[22. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]
 |skóre=4:4
 |tretiny=(3:1, 0:2, 1:1)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Vodák 2×&lt;br /&gt;Hanáčik&lt;br /&gt;Michalovský&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Santarius 4×)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Ján Faith|Faith]] 2×&lt;br /&gt;[[František Smerčiak|Smerčiak]]&lt;br /&gt;[[Peter Filipovič|Filipovič]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Peter Filipovič|Filipovič]], Baciak, [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Ján Faith|Faith]])&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|41.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[25. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=3:5
 |tretiny=(2:1, 1:2, 0:2)
 |mužstvo2=[[HC Vítkovice Ridera|TJ Vítkovice]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Milan Mažgút|Mažgút]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Ján Faith|Faith]] 2×)&lt;/small&gt;
 |góly2=Štránský 2×&lt;br /&gt;Vůjtek&lt;br /&gt;Neuwirth&lt;br /&gt;Holan&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Neuwirth 2×, Kudela, Slavík, Vlk)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|42.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[29. marec]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ Poldi SONP Kladno]]
 |skóre=4:3
 |tretiny=(3:1, 0:2, 1:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Kladno]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Křiváček&lt;br /&gt;Nový&lt;br /&gt;Nedvěd&lt;br /&gt;Vins&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Nedvěd, Vins, E. Novák, Müller, Čermák)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2× &lt;small&gt;(v prepise „F. Lukáč“)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Peter Filipovič|Filipovič]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2×, [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]], [[Marián Repašský|Repašský]])&lt;/small&gt;
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}
{| class=&quot;toccolours&quot; width=100% style=&quot;clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|&lt;div class=&quot;NavFrame&quot;&gt;
&lt;div class=&quot;NavHead&quot; style=&quot;background:#FF8C00;color:#000000;&quot;&gt;Apríl 1977: 1–0–1 (Doma: 1–0–0; Vonku: 0–0–1) Body: 2&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;NavContent&quot; style=&quot;text-align:center; display:none;&quot;&gt;
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
!width=25|Kolo
!width=975|Zápas
|- bgcolor=&quot;#ddffdd&quot;
|43.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ddffdd
 |dátum=[[1. apríl]] [[1977]]
 |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |skóre=10:2
 |tretiny=(3:0, 4:0, 3:2)
 |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]
 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×&lt;br /&gt;[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2×&lt;br /&gt;[[Peter Filipovič|Filipovič]] 2×&lt;br /&gt;[[Ján Šterbák|Šterbák]]&lt;br /&gt;[[Ivan Országh|Országh]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 5×, [[Ľubomír Divulit|Divulit]] 3×, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2×, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]])&lt;/small&gt;
 |góly2=Kužela&lt;br /&gt;Bukovinský&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Císař, M. Šťastný, P. Šťastný)&lt;/small&gt;
}}
|- bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot;
|44.
|{{Hokejbox2
 |bg=#ffbbbb
 |dátum=[[3. apríl]] [[1977]]
 |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]
 |skóre=5:2
 |tretiny=(1:0, 1:2, 3:0)
 |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''
 |štadión=[[Jihlava]]
 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469
 |góly1=Novák&lt;br /&gt;Chalupa&lt;br /&gt;Hrbatý&lt;br /&gt;Jar. Holík&lt;br /&gt;Mrukvia&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(asistencie: Brdička, Novák, Miklošovič)&lt;/small&gt;
 |góly2=[[Róbert Gold|Gold]]&lt;br /&gt;[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]
}}
|}
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|}

&lt;small&gt;Farebné rozlíšenie: zelená – víťazstvo Košíc, žltá – remíza, červená – prehra. Meno s údajom „2×“ alebo „3×“ označuje počet gólov či asistencií, nie čas udalosti. Pri zápase 42. kola je dobový prepis „F. Lukáč“ opravený na Vincenta Lukáča: v kádri nie je hráč s takouto iniciálou a po oprave súčet Vincentových gólov presne zodpovedá obom sezónnym štatistikám (48). V 15. kole je zachovaný vlastný gól Edelmannom a podoba „Baciak“ sa nemení bez ďalšieho dôkazu.&lt;ref name=&quot;statforum7677&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Konečná tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| +/− | Rozdiel skóre }} !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka
|- style=&quot;background:#FFF2A8;&quot;
|1.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ Poldi SONP Kladno]]||44||33||4||7||214:111||+103||70||'''majster'''
|-
|2.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||44||32||5||7||183:90||+93||69||
|-
|3.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||44||23||6||15||156:131||+25||52||
|-
|4.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||44||20||10||14||175:145||+30||50||
|-
|5.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||44||18||8||18||154:156||−2||44||
|-
|6.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||44||19||6||19||118:125||−7||44||
|-
|7.||align=left|[[HC Vítkovice Ridera|TJ Vítkovice]]||44||17||7||20||159:160||−1||41||
|-
|8.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||44||17||6||21||178:191||−13||40||
|-
|9.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||44||16||8||20||144:190||−46||40||
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
|'''10.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''44'''||'''15'''||'''7'''||'''22'''||'''176:176'''||'''0'''||'''37'''||udržanie v I. lige
|-
|11.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ Zetor Brno]]||44||11||7||26||119:168||−49||29||
|- style=&quot;background:#FFCCCC;&quot;
|12.||align=left|[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]||44||3||6||35||119:252||−133||12||zostup
|}
&lt;small&gt;Brniansky klub nastupoval v prvých šiestich kolách ako TJ ZKL Brno, potom ako TJ Zetor Brno. Vítkovice hrali do 34. kola ako TJ VŽKG Ostrava a Kladno do 36. kola ako TJ SONP Kladno.&lt;ref name=&quot;liga7677&quot; /&gt;&lt;/small&gt;

==== Bilancia a série ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:78%;&quot;
! Štatistika !! Hodnota
|-
| Celková bilancia || '''15–7–22''' &lt;small&gt;(V–R–P)&lt;/small&gt;, skóre '''176:176''', rozdiel '''0''', 37 bodov
|-
| Domáca bilancia || '''10–3–9''', skóre '''93:74''', rozdiel '''+19''', 23 bodov
|-
| Vonkajšia bilancia || '''5–4–13''', skóre '''83:102''', rozdiel '''−19''', 14 bodov
|-
| Najúspešnejšia štvrtina ligy || '''3. štvrtina: 5–2–4''', skóre '''50:37''', 12 bodov
|-
| Najslabšia štvrtina ligy || '''4. štvrtina: 2–2–7''', skóre '''43:46''', 6 bodov
|-
| Najdlhšia séria víťazstiev || '''4 zápasy''' &lt;small&gt;(5.–15. október 1976)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez prehry || '''5 zápasov''' &lt;small&gt;(1.–15. október 1976; R–V–V–V–V)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria prehier || '''4 zápasy''' &lt;small&gt;(4. február – 1. marec 1977)&lt;/small&gt;
|-
| Najdlhšia séria bez víťazstva || '''7 zápasov''' &lt;small&gt;(8.–29. marec 1977; P–R–P–P–R–P–P)&lt;/small&gt;
|-
| Čisté kontá || '''0''' &lt;small&gt;(Košice ani raz nevyhrali bez inkasovaného gólu; sami neskórovali raz)&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššie víťazstvo || '''10:2''' &lt;small&gt;proti Slovanu Bratislava, 1. apríl 1977; rozdiel osem gólov&lt;/small&gt;
|-
| Najvyššie prehry || '''2:9''' doma a '''3:10''' vonku proti Kladnu &lt;small&gt;(rozdiel sedem gólov)&lt;/small&gt;
|-
| Najviac gólov v zápase || '''13''' &lt;small&gt;Kladno – Košice 10:3 a Plzeň – Košice 7:6&lt;/small&gt;
|-
| Trestné minúty mužstva || '''528'''
|}
&lt;small&gt;'''Vysvetlivky:''' V – víťazstvo; R – remíza; P – prehra. Série sú počítané chronologicky podľa dátumov zápasov.&lt;/small&gt;

==== Bilancia po štvrtinách súťaže ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Úsek !! Kolo !! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− !! Body
|-
| 1. štvrtina || 1.–11. || 11 || 4 || 1 || 6 || 37:44 || −7 || 9
|-
| 2. štvrtina || 12.–22. || 11 || 4 || 2 || 5 || 46:49 || −3 || 10
|- bgcolor=&quot;#FF8C00&quot;
| '''3. štvrtina''' || '''23.–33.''' || '''11''' || '''5''' || '''2''' || '''4''' || '''50:37''' || '''+13''' || '''12'''
|-
| 4. štvrtina || 34.–44. || 11 || 2 || 2 || 7 || 43:46 || −3 || 6
|}

=== Štatistiky hráčov ===
Zápasové správy zachytávajú všetkých 176 košických gólov vrátane jedného vlastného gólu súpera. Súhrn sa zhoduje s oficiálnym tímovým skóre. Pri asistenciách ide o zachované menné záznamy; nejde o úplnú oficiálnu sezónnu štatistiku a ich poradie v boxoch sa nesmie chápať ako jednoznačné priradenie ku konkrétnemu gólu.&lt;ref name=&quot;statforum7677&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;&quot;
! Hráč !! Publikovaná sezónna bilancia {{tooltip| Z–G–A–B | zápasy–góly–asistencie–body }} !! Góly zo zápasových správ !! Zachované asistencie !! Poznámka
|-
|align=left|[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]||klub/EP: 44–48–34–82&lt;br /&gt;&lt;small&gt;oficiálny súpis: 42–48–31–79&lt;/small&gt;||'''48'''||26||48 gólov zhodne vo všetkých súčtoch; rozdiel pri Z/A/B
|-
|align=left|[[Jozef Lukáč|J. Lukáč]]||klub/EP: 44–28–17–45||'''26'''||3||zápasové správy dávajú 26 gólov, databáza 28
|-
|align=left|[[Bedřich Brunclík|Brunclík]]||—||'''16'''||24||
|-
|align=left|[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]||—||'''12'''||18||
|-
|align=left|[[Ján Faith|Faith]]||—||'''11'''||22||
|-
|align=left|[[František Kolláth|Kolláth]]||—||'''8'''||3||
|-
|align=left|[[Ján Bačo|Bačo]]||—||'''8'''||4||
|-
|align=left|[[František Smerčiak|Smerčiak]]||—||'''7'''||3||
|-
|align=left|[[Ján Šterbák|Šterbák]]||—||'''7'''||12||
|-
|align=left|[[Peter Filipovič|Filipovič]]||—||'''7'''||7||
|-
|align=left|[[Róbert Gold|Gold]]||—||'''7'''||5||
|-
|align=left|[[Karel Čapek (ľadový hokejista)|Čapek]]||—||'''6'''||8||
|-
|align=left|[[Štefan Onofrej|Onofrej]]||—||'''3'''||2||
|-
|align=left|[[Vladimír Šandrik|Šandrik]]||—||'''3'''||2||
|-
|align=left|[[Ivan Országh|Országh]]||—||'''2'''||4||
|-
|align=left|[[Jaroslav Žec|Žec]]||—||'''1'''||5||
|-
|align=left|[[Marián Repašský|Repašský]]||—||'''1'''||2||
|-
|align=left|[[Milan Mažgút|Mažgút]]||—||'''1'''||—||uvedený iba v zápisovom prepise 41. kola
|-
|align=left|Baciak||—||'''1'''||5||neidentifikovaná podoba mena v dobovom prepise
|-
|align=left|vlastný gól (Edelmann)||—||'''1'''||—||vlastný gól hráča Českých Budějovíc v 15. kole
|- class=&quot;sortbottom&quot; style=&quot;background:#EEEEEE; font-weight:bold;&quot;
|align=left|Spolu||—||'''176'''||—||vrátane jedného vlastného gólu; súhlasí s oficiálnym skóre
|}

&lt;small&gt;Pri Vincentovi Lukáčovi a Jozefovi Lukáčovi sú uvedené obe publikované sezónne bilancie bez svojvoľného zjednotenia. Stĺpec „zachované asistencie“ je súčet mien uvedených v jednotlivých zápisových prepisoch a môže byť neúplný.&lt;/small&gt;

==== Brankári ====
V dobovej súpiske figurovali Pavol Svitana, Michal Orenič a Jaroslav Rozsypal. Rozsypal sa vrátil po dvojročnej vojenskej službe a rozšíril dovtedajšiu dvojicu. Použité ligové zápisy neuvádzajú, ktorý brankár odchytal konkrétne stretnutie, počet štartov, minút ani zásahov; individuálne brankárske čísla sa preto nedopočítavajú.&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EP7677&quot; /&gt;

=== Zaujímavosti a význam sezóny ===
* '''Desať rokov pod VSŽ:''' ročník pripomenul desaťročie od prechodu vojenskej Dukly Košice pod telovýchovnú jednotu VSŽ. Klub k jubileu vydal dobovú brožúru ''Hokej 1976–77: 10 rokov hokeja VSŽ''.&lt;ref name=&quot;brozura7677&quot; /&gt;
* '''Košičania na Tatranskom pohári:''' VSŽ na 29. Tatranskom pohári nevystúpili ako samostatné mužstvo. Za výber Popradu však nastúpili Pavol Svitana, Ján Faith a Ján Šterbák; Vladimír Šandrik bol v československej reprezentácii, ktorá turnaj vyhrala. Výber Popradu podľahol ČSSR 0:7 a skončil štvrtý.&lt;ref name=&quot;tatransky1976&quot;&gt;[https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1976/ Tatranský pohár 1976], Tatranský pohár.&lt;/ref&gt;
* '''Prvý úspech až v piatom kole:''' po troch prehrách a remíze v Českých Budějoviciach prišlo víťazstvo 7:1 nad Litvínovom. Od 1. do 15. októbra mužstvo neprehralo päťkrát za sebou.
* '''Najlepší úsek v januári:''' januárová bilancia 4–1–1 a skóre 32:17 vytiahli Košice nahor; zvlášť výrazné boli výhry 8:3 v Českých Budějoviciach a 8:1 nad Gottwaldovom.
* '''Nevydarený záver:''' po 33. kole mali Košice v tretej štvrtine ligy bilanciu 5–2–4. Posledných jedenásť kôl prinieslo iba šesť bodov a mužstvo kleslo na 10. miesto.
* '''Desať gólov Slovanu:''' výhra 10:2 z 1. apríla bola najvyšším víťazstvom sezóny a zároveň jediným košickým dvojciferným výsledkom ročníka.
* '''Vincent Lukáč medzi elitou:''' 48 gólmi vytvoril viac než štvrtinu tímovej produkcie. V ligovej produktivite bol druhý za Milanom Novým; klubový prehľad ho pri 34 asistenciách označuje aj za najlepšieho nahrávača súťaže, kým oficiálny súpis eviduje 31 asistencií.&lt;ref name=&quot;hist7677&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;liga7677&quot; /&gt;
* '''Útočná sila verzus disciplína:''' mužstvo strelilo 176 gólov, rovnako veľa inkasovalo a nazbieralo 528 trestných minút. Vyrovnané celkové skóre pri 10. mieste dobre vystihuje rozdiel medzi produktívnym útokom a nestálou obranou.&lt;ref name=&quot;hist7677&quot; /&gt;
* '''Majster a zmena medzi slovenskými klubmi:''' titul obhájilo Kladno, ktoré viedol 59-gólový Milan Nový, prvýkrát ocenený Zlatou hokejkou. Gottwaldov zostúpil a nahradila ho Dukla Trenčín, takže Slovensko malo v nasledujúcom ročníku troch účastníkov najvyššej súťaže.&lt;ref name=&quot;hist7677&quot; /&gt;


&lt;small&gt;'''Poznámka k prameňom:''' dátumy, výsledky a skóre po tretinách sú kontrolované podľa klubového archívu a oficiálneho súťažného prehľadu. Strelci a súhrnné asistencie pochádzajú zo sekundárneho prepisu denníka ''Československý sport''. Prepis neuvádza časy väčšiny gólov a asistencie nie sú vždy jednoznačne priradené ku konkrétnemu gólu; preto sú v boxoch uvedené súhrnne v zátvorke. Brankári, návštevy, strely, tresty a rozhodcovia sa pri jednotlivých ligových zápasoch v použitom prepise nezachovali a nie sú dopĺňané odhadom.&lt;ref name=&quot;statforum7677&quot;&gt;[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469 Československo 1976/77 – výsledky, strelci a asistencie], Fórum hokejových štatistikov; sekundárny prepis podľa denníka ''Československý sport'' 1976 a 1977.&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://historia.hckosice.sk/sezona/1976-1977 Sezóna 1976/1977 – 100 rokov hokeja v Košiciach]
* [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice]
* [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1976-1977 HC Košice 1976/77 – Elite Prospects]
* [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?f=408&amp;t=3469 Československo 1976/77 – výsledky, strelci a asistencie]
* [https://tatranskypohar.estranky.sk/clanky/tatransky-pohar/1976/ Tatranský pohár 1976]

{{Sezóny HC Košice}}
{{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}}

[[Kategória:Ľadový hokej v 1976]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 1977]]
[[Kategória:Sezóny HC Košice]]</text>
      <sha1>5j4m2gwcbs0ld52a6gk7owq3dux9cpf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>University of St Andrews</title>
    <ns>0</ns>
    <id>486706</id>
    <revision>
      <id>8371479</id>
      <parentid>8358890</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T02:07:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371479</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21994" sha1="hvo140t7yusofc0dw5kf21319yv25zh" xml:space="preserve">{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = University of St Andrews
|Obrázok        = &lt;!-- Stačí presný názov súboru nahraného na commons --&gt;
|Popis          = 
|Logo           = 
|Popis loga     =
|Motto          = ΑΙΕΝ ΑΡΙΣΤΕΥΕΙΝ ([[Gréčtina|grécky]])&lt;br /&gt;„Byť stále najlepší“
|Pôvodný názov  = 
|Latinský názov = Universitas Sanctii Andreae apud Scotos
|Poloha         = St Andrews, Fife, Scotland
|Skratka        = 
|Typ            = 
|Zameranie      = 
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 =
|Rok založenia          = 1410 - 1413
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = prof. Sally Mapstone&lt;ref name=mapstone/&gt;
|Prorektor      = 
|Kvestor        = 
|Predseda       = 
|Prezident      = 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Riaditeľ       = 
|Kancelár       = Sir Menzies Campbell
|Počet fakúlt   = 
|Počet zamestnancov       = 926 (vyučujúci), 309 (admin) 
|Počet študentov          = 7775
|Pregraduálny študenti    = 6169
|Postgraduálny študenti   = 1606
|Doktorandi               = 
|Rozpočet                 = 
|Kampus                   = 
|Školské farby            = 
|Školská hymna            = 
|Maskot                   = 
|Školský časopis          = [http://www.thesaint-online.com/ The Saint]
|Športová reprezentácia   = [http://www.st-andrews.ac.uk/sport/ Saints Sport]
|Člen                     = 
|Nositelia Nobelovej ceny = 
|Miesto                   = 
|Adresa                   = 
|Telefón                  = 
|Web                      = [http://www.st-andrews.ac.uk st-andrews.ac.uk]
|Mail                     = 
}}
[[Súbor:St Andrews University Classics Building.jpg|náhľad|University of St Andrews]]
'''University of St Andrews''' je najstaršia [[univerzita]] v [[Škótsko|Škótsku]] a tretia najstaršia v anglicky hovoriacom svete, po [[University of Oxford|Oxforde]] a [[University of Cambridge|Cambridge]]. Bola založená v rozpätí rokov [[1410]] až [[1413]] sériou pápežských búl a dekrétov. Nachádza sa v meste [[St Andrews]], v okrese [[Fife]], na východnom pobreží Škótska.

V roku 2019 bola hodnotená po Cambridge ako druhá najlepšia univerzita v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], najlepšia v Škótsku a jedna z najlepších na svete.&lt;ref name=&quot;Campus - FAZ&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=St Andrews beats Oxford to take second place in Guardian university rankings|url=https://www.theguardian.com/education/2019/jun/07/st-andrews-beats-oxford-to-take-second-place-in-guardian-university-rankings|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=4.7.2019|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Podľa rebríčka ''The Times Higher Education World Universities Ranking'' z roku 2010 patrila medzi 20 najlepších univerzít v spoločenských vedách na svete.&lt;ref name=&quot;timeshighereducation1&quot;&gt;[http://www.timeshighereducation.co.uk/world-university-rankings/2010-2011/arts-and-humanities.html Top Universities for Arts &amp; Humanities 2010–2011]. Timeshighereducation.co.uk (28 October 2010). Retrieved on 14 May 2011.&lt;/ref&gt; Ako jedna iba z dvoch univerzít v Spojenom Kráľovstve bola menovaná ako univerzita roka podľa The Times a Sunday University 'Good University Guide. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=University of the Year 2020: St Andrews is UK’s best place to study|url=https://www.thetimes.co.uk/article/good-university-guide-2020-of-year-st-andrews-uk-best-place-to-study-jbrf3mcdp|dátum prístupu=2021-01-26|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Alastair|priezvisko=McCall}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=St Andrews named University of the Year|url=https://www.bbc.com/news/uk-scotland-edinburgh-east-fife-49769133|periodikum=BBC News|dátum=2019-09-20|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V národnom študentskom prieskume dosiahla najvyššie hodnotenie spokojnosti študentov spomedzi všetkých univerzít v Škótsku.&lt;ref name=&quot;National Student Survey data 2012&quot;&gt;{{cite web|title=National Student Survey data 2012|url=http://www.hefce.ac.uk/whatwedo/lt/publicinfo/nationalstudentsurvey/nationalstudentsurveydata/2012/|accessdate=2 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130803235404/http://www.hefce.ac.uk/whatwedo/lt/publicinfo/nationalstudentsurvey/nationalstudentsurveydata/2012/|archivedate=2013-08-03}}&lt;/ref&gt; V roku 2015 sa St Andrews umiestnila na druhom mieste vo svete zo všetkých malých a stredných univerzít pomocou metrík od QS Intelligence Unit.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=QS World University Rankings: World Map Results (Filter by Institution Profile)|url=www.iu.qs.com/university-rankings/world-university-rankings/|dátum vydania=|dátum prístupu=30.12.2015|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; St Andrews vyprodukovala najviac riaditeľov spoločností FTSE 100 v pomere k jej veľkosti v porovnaní s ktoroukoľvek  inou vzdelávacou inštitúciou v Británii. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Royal university's graduate roll call|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/scotland/1532435.stm|dátum=2001-09-24|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Počas školského roka tvoria študenti a zamestnanci univerzity viac ako tretinu obyvateľstva mestečka St Andrews.&lt;ref name=&quot;The University today&quot;&gt;{{cite web|title=The University today|url=http://www.st-andrews.ac.uk/about/theuniversitytoday/|accessdate=3 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070601172548/http://www.st-andrews.ac.uk/about/TheUniversitytoday/|archivedate=2007-06-01}}&lt;/ref&gt; Viac ako 30&amp;nbsp;% študentov je zo zahraničia, zastúpených je viac ako 100 krajín, pričom 15&amp;nbsp;% študentov pochádza zo Severnej Ameriky.&lt;ref&gt;[http://www.st-andrews.ac.uk/admissions/ug/int/northamericanapplicants North American applicants | University of St Andrews] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131124005513/http://www.st-andrews.ac.uk/admissions/ug/int/northamericanapplicants/ |date=2013-11-24 }}. St-andrews.ac.uk. Retrieved on 14 May 2011.&lt;/ref&gt; Univerzitné športové tímy súťažia v ligách a pohároch BUCS.&lt;ref name=&quot;Saint Sport&quot;&gt;{{cite web|title=Saint Sport|url=http://www.st-andrews.ac.uk/sport/|accessdate=3 January 2013}}&lt;/ref&gt; Študentská komunita je známa zachovávaním množstva tradícii a zvykov.&lt;ref name=&quot;The low-down on our traditions&quot;&gt;{{cite web|title=The low-down on our traditions|url=http://www.thesaint-online.com/2012/09/the-low-down-on-our-traditions/|accessdate=3 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130202212638/http://www.thesaint-online.com/2012/09/the-low-down-on-our-traditions/|archivedate=2013-02-02}}&lt;/ref&gt; Od septembra 2016 je rektorka (Principal and Vice-Chancellor) prof. Sally Mapstone, odborníčka na škótsku literatúru.&lt;ref name=mapstone&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = The Principal and Vice-Chancellor | url = http://www.st-andrews.ac.uk/about/governance/key-officials/principal/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-03-28 | vydavateľ = University of St Andrews | miesto = Fife | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329051628/http://www.st-andrews.ac.uk/about/governance/key-officials/principal/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Univerzita bola založená v roku 1410 skupinou [[Rád_svätého_Augustína|augustiniánov]], ktorí boli vyhnaní z univerzity v [[Paríž]]i ako dôsledok [[Západná schizma|Západnej schizmy]] a vojnami medzi [[Anglicko]]m a [[Škótsko]]m z [[University of Oxford|univerzít v Oxforde]] a [[University of Cambridge|Cambridge]]. Títo mnísi vytvorili spoločnosť vyššieho vzdelávania v mestečku St Andrews zameranú na [[teológia|teológiu]], [[logika|logiku]], [[filozofia|filozofiu]] a [[právo]]. V roku 1411 udelil [[biskup]] diecézy St Andrews, Henry Wardlaw, tejto spoločnosti vzdelancov a učiteľov výsady.&lt;ref name=&quot;Meadieval university&quot;&gt;{{cite web|title=Meadieval university|url=http://www.st-andrews.ac.uk/media/court-office/documents/medieval_university.pdf|accessdate=3 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130722053757/http://www.st-andrews.ac.uk/media/court-office/documents/medieval_university.pdf|archivedate=2013-07-22}}&lt;/ref&gt; Biskup Wardlaw následne úspešne žiadal avignonského pápeža [[Benedikt XIII.|Benedikta XIII.]] o pridelenie štatútu univerzity sériou búl, ktoré sú datované do roku 1413. Kráľ [[Jakub V.]] podporil univerzitu v roku 1532 vydaním výsadnej listiny.&lt;ref name=&quot;St Andrews history of the university&quot;&gt;{{cite web|title=St Andrews history of the university|url=http://www.st-andrews.ac.uk/about/historyoftheuniversity/|accessdate=2 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130911191652/http://www.st-andrews.ac.uk/about/historyoftheuniversity/|archivedate=2013-09-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{CathEncy|wstitle=University of Saint Andrews}}&lt;/ref&gt;

== Hodnotenia univerzity ==
University of St Andrews sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach všetkých rebríčkov britských univerzít.&lt;ref name=&quot;theuniversitytoday&quot;&gt;[http://www.st-andrews.ac.uk/about/TheUniversitytoday/ The University Today] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070601172548/http://www.st-andrews.ac.uk/about/TheUniversitytoday/ |date=2007-06-01 }}. st-andrews.ac.uk (8 October 2010). Retrieved on 28 September 2012.&lt;/ref&gt; Absencia University of St Andrews na najvyšších priečkach medzinárodných rebríčkov najlepších svetových univerzít je zapríčinená malou veľkosťou tejto prestížnej a elitnej inštitúcie.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!
!2015
!2014
!2013
! 2012
! 2011
! 2010
! 2009
! 2008
! 2007
! 2006
! 2005
|-
! Times Good University Guide
|3.
|
|
|
| 4.&lt;ref name=&quot;The Times Good University Guide&quot;&gt;{{Cite news |url=http://extras.thetimes.co.uk/gooduniversityguide/institutions/ |title=The Times Good University Guide |work=The Times |location=UK |accessdate=4 June 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221129125021/https://extras.thetimes.co.uk/gooduniversityguide/institutions/ |date=2022-11-29 }}&lt;/ref&gt;
| 4.&lt;ref&gt;{{Cite news | url=http://extras.timesonline.co.uk/tol_gug/gooduniversityguide.php | title=The Times Good University Guide | work=The Times | location=UK | accessdate=6 March 2009 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080214084916/http://www.scis.org.uk/genInfo/genInfo_scott_exam.html |date=2008-02-14 }}&lt;/ref&gt;
| 5.&lt;ref&gt;{{Cite news | url=http://extras.timesonline.co.uk/tol_gug/gooduniversityguide.php | title=The Sunday Times Good University Guide League Tables | work=The Sunday Times | location=UK | accessdate=4 September 2008 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080214084916/http://www.scis.org.uk/genInfo/genInfo_scott_exam.html |date=2008-02-14 }}&lt;/ref&gt;
| 5.&lt;ref&gt;{{Cite news | url=http://extras.timesonline.co.uk/gug/gooduniversityguide.php | title=The Times Good University Guide 2008 | work=The Times | location=UK | accessdate=3 November 2007 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100314143419/http://extras.timesonline.co.uk/gug/gooduniversityguide.php |date=2010-03-14 }}&lt;/ref&gt;
| 20.&lt;ref&gt;{{Cite news | url=http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0,,102571,00.html | title=The Times Good University Guide 2007 – Top Universities 2007 League Table | work=The Times | location=UK | accessdate=3 November 2007 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080513090853/http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0%2C%2C102571%2C00.html |date=2008-05-13 }}&lt;/ref&gt;
| 7.
| 9.&lt;ref&gt;{{Cite news |url=http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0,,32607,00.html |title=The Times Top Universities |work=The Times |location=UK |accessdate=3 November 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100601015322/http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0%2C%2C32607%2C00.html |date=2010-06-01 }}&lt;/ref&gt;
|-
! Guardian University Guide
|3.&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;http://www.theguardian.com/education/ng-interactive/2014/jun/02/university-league-tables-2015-the-complete-list&lt;/ref&gt;
|4.&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;
|4.&lt;ref&gt;http://www.theguardian.com/education/table/2013/jun/03/university-league-table-2014&lt;/ref&gt;
|3.&lt;ref name=&quot;Guardian 2012&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.guardian.co.uk/education/2011/may/16/cambridge-tops-guardian-league-table|title=University guide 2012: University league table |date=16 May 2011 | work=The Guardian | location=London | accessdate=16 May 201}}&lt;/ref&gt;
|4.&lt;ref name=&quot;Guardian 2011&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.guardian.co.uk/education/table/2010/jun/04/university-league-table |title=University guide 2011: University league table |date=4 June 2010 | work=The Guardian | location=London | accessdate=30 June 2010}}&lt;/ref&gt;
|3.&lt;ref name=&quot;Guardian 2010&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.guardian.co.uk/education/table/2009/may/12/university-league-table |title=University guide 2010: University league table |date=12 May 2009 | work=The Guardian | location=London | accessdate=27 May 2010}}&lt;/ref&gt;
|5.&lt;ref name=&quot;Guardian 2009&quot;&gt;{{Cite news |url=http://browse.guardian.co.uk/education?SearchBySubject=false&amp;FirstRow=0&amp;SortOrderDirection=&amp;SortOrderColumn=GuardianTeachingScore&amp;Subject=Subject&amp;Go=Go |title=University ranking by institution |work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200728003334/https://www.theguardian.com/us |date=2020-07-28 }}&lt;/ref&gt;
|4.&lt;ref name=&quot;Guardian 2008&quot;&gt;{{Cite news |url=http://browse.guardian.co.uk/education?SearchBySubject=&amp;FirstRow=0&amp;SortOrderDirection=&amp;SortOrderColumn=GuardianTeachingScore&amp;Subject=University+ranking&amp;Institution= |title=University ranking by institution |work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200728003339/https://www.theguardian.com/us |date=2020-07-28 }}&lt;/ref&gt;
| 
| 43.&lt;ref name=&quot;Guardian 2006&quot;&gt;{{Cite news |url=http://browse.guardian.co.uk/education/2006?SearchBySubject=&amp;FirstRow=40&amp;SortOrderDirection=&amp;SortOrderColumn=GuardianTeachingScore&amp;Subject=Institution-wide&amp;Institution= |title=University ranking by institution |work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200728003335/https://www.theguardian.com/us |date=2020-07-28 }}&lt;/ref&gt;
| 11.&lt;ref name=&quot;Guardian 2005&quot;&gt;{{Cite news|url=http://education.guardian.co.uk/universityguide2005/table/0,,-5163901,00.html?start=10&amp;index=3&amp;index=3|title=University ranking by institution|work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }}&lt;/ref&gt;
|-
! Sunday Times University Guide
|3.
|
|
|
| 7.&lt;ref name=&quot;stug2011&quot;&gt;{{Cite news |url=http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/University_Guide |title=The Sunday Times Good University Guide League Tables |work=The Sunday Times |location=UK |accessdate=12 September 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140719070112/http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/University_Guide/ |date=2014-07-19 }}&lt;/ref&gt;
| 5.&lt;ref name=&quot;stug2010&quot;&gt;{{Cite news |url=http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |title=The Sunday Times Good University Guide League Tables |work=The Sunday Times |location=UK |accessdate=13 September 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100522133308/http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |date=2010-05-22 }}&lt;/ref&gt;
| 5.&lt;ref name=&quot;stug2009&quot;&gt;{{Cite news |url=http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |title=The Sunday Times Good University Guide League Tables |work=The Sunday Times |location=UK |accessdate=23 September 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100522133308/http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |date=2010-05-22 }}&lt;/ref&gt;
| 6.&lt;ref name=&quot;stug2009&quot; /&gt;
| 10.&lt;ref name=&quot;stug2007&quot;&gt;{{cite
web|url=http://www.st-andrews.ac.uk/news/Title,16135,en.html|title=University of St Andrews Website|work=University of St Andrews|accessdate=29 March 2010}}&lt;/ref&gt;
| 14.&lt;ref name=&quot;stug2006&quot;&gt;{{Cite news|url=http://extras.timesonline.co.uk/stug2006/stug2006.pdf|title=The Sunday Times University League Table|work=The Sunday Times|location=UK|accessdate=3 November 2007|format=PDF}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110728044842/http://extras.timesonline.co.uk/stug2006/stug2006.pdf |date=2011-07-28 }}&lt;/ref&gt;
| 14.&lt;ref name=&quot;stug2005&quot;&gt;{{Cite news|url=http://extras.timesonline.co.uk/pdfs/univ07ten.pdf|format=PDF|title=University ranking based on performance over 10 years|work=The Times|location=UK|year=2007|accessdate=28 April 2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080414064446/http://extras.timesonline.co.uk/pdfs/univ07ten.pdf |date=2008-04-14 }}&lt;/ref&gt;
|-
! Complete University Guide
| 4.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2015&lt;/ref&gt;
| 6.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2014&lt;/ref&gt;
| 6.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2013&lt;/ref&gt;
| 6.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2012&lt;/ref&gt;
| 6.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2011&lt;/ref&gt;
| 7.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2010&lt;/ref&gt;
| 7.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2009&lt;/ref&gt;
| 5.&lt;ref&gt;http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2008&lt;/ref&gt;
|
|
|
|-
|}

== Prijímacie konanie ==
The University of St Andrews je celkovo jednou z najkonkurencieschopnejších univerzít vo Veľkej Británii, pričom miera prijatia v rokoch 2016-17 bola iba 8,35%.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=St Andrews University hits out at claims it &quot;prefers&quot; fee-paying students from England over Scots|url=https://www.heraldscotland.com/news/14612463.st-andrews-university-hits-out-at-claims-it-prefers-fee-paying-students-from-england-over-scots/|vydavateľ=HeraldScotland|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Podmienkou prijatia sú väčšinou výsledky z maturitných skúšok ekvivalentné škótskym AAAAB, AAA z anglických A-levels, alebo minimálne 38 bodov z [[International Baccalaureate]] (IB), &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?o=Entry |title=Top UK University League Tables and Rankings 2013 |publisher=Complete University Guide |date= |accessdate=2012-06-06 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140406172723/http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?o=Entry |archivedate=2014-04-06 }}&lt;/ref&gt; avšak prijatí študenti majú v priemere A*A*AA z A-levels. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=University League Tables 2021|url=https://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings|vydavateľ=www.thecompleteuniversityguide.co.uk|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;     

== Významní absolventi a osobnosti univerzity ==
*Kráľ James II of Scotland (1430 – † 1460), kráľ Škótska od 1437 až po jeho úmrtie.
*James Wilson (1742 – † 1798), signatár Deklarácie Nezávislosti Spojených Štátov Amerických. 
*[[John Knox]]  (* asi 1505 – † 1572), škótsky cirkevný reformátor a teológ, zakladateľ [[Škótska cirkev|Škótskej cirkvi (Church of Scotland)]]
* [[John Napier]] (* 1550 - † 1617), škótsky matematik a prírodovedec
* [[William, princ z Walesu]] (* 1982) následník britského trónu
* Catherine Middleton, vojvodkyňa z Cambridge (* 1982) manželka princa Williama
* [[John Stuart Mill]] (* 1806 – † 1873), britský filozof, logik, ekonóm, morálny a politický teoretik
* [[James Matthew Barrie]] (* 1860 – † 1937), škótsky spisovateľ a dramatik
* [[Fridtjof Nansen]] (* 1861 – † 1930), nórsky prieskumník, vedec a diplomat
* [[Rudyard Kipling]] (* 1865 – † 1936, britský spisovateľ, novinár a básnik, prvý britský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1907)
* [[Jan Christiaan Smuts]] (* 1870 – † 1950), bol juhoafrický filozof, štátnik a poľný maršal 
* [[Walter Norman Haworth]] (* 1883 – † 1950), britský chemik, nositeľ Nobelovej ceny (1937)
* [[James W. Black]] (* 1924 - † 2010), škótsky farmakológ, nositeľ Nobelovej ceny (1988)
* [[Beatie Charles Forbes|B. C. Forbes]] (* 1880 - † 1954), novinár a spisovateľ, zakladateľ magazínu Forbes
* [[Alex Salmond]] (* 1954) škótsky premiér v rokoch 2007 až 2014

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:University of St Andrews}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.st-andrews.ac.uk/ University of St Andrews website]
* [http://www.standrewsfreshers.com/ StAndrewsFreshers]
* [http://www.yourunion.net/ University of St Andrews Students' Association Website]
* [http://www.standrewsradio.com/ University of St Andrews Student Radio] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201127001818/http://www.standrewsradio.com/ |date=2020-11-27 }}
* [http://www.thesaint-online.com/ The Saint - Student Newspaper]
* [http://www.thesinner.net/ The Sinner - Independent Student Website and Guide to St Andrews ]
* [http://www-history.mcs.st-and.ac.uk/ The MacTutor History of Mathematics archive]
* [http://www.st-andrews.ac.uk/projectzambia/ Project Zambia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100624071023/http://www.st-andrews.ac.uk/projectzambia/ |date=2010-06-24 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Univerzita v St Andrews|10062520}}

{{Portál|Spojené kráľovstvo}}

[[Kategória:University of St Andrews| ]]
[[Kategória:Univerzity v Škótsku|St Andrews]]</text>
      <sha1>hvo140t7yusofc0dw5kf21319yv25zh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Židovská kuchyňa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>489746</id>
    <revision>
      <id>8371255</id>
      <parentid>7117260</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:19:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50619-48</username>
        <id>305831</id>
      </contributor>
      <comment>/* Náboženské pravidlá */</comment>
      <origin>8371255</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2469" sha1="7u6v3v4xt6loknprpco8ipiuz857ej4" xml:space="preserve">[[Súbor:Challah Bread Six Braid 1.JPG|náhľad|Chala]]
'''Židovská kuchyňa''' je veľmi unikátna a neobvyklá tým, že do nej zasahuje sama filozofia [[Židia|židovského]] stravovania a prvky náboženských pravidiel, tie sú konkrétne obsiahnuté predovšetkým v [[Tóra|Tóre]] známe ako [[kašrut]]. Často tieto pravidlá nezasahujú len do jedla samotného a jeho prípravy, ale aj do jeho podávania (napr. času podania či používania rôzneho typu riadu), či napríklad do práce mäsiarov, pretože židovská kuchyňa má aj svoje vlastné pravidlá pre zabíjanie zvierat. Zo židovskej kuchyne tiež pochádza slovo ''[[Kašrut|košer]]'' znamenajúce v pôvodnom význame čistý/povolený a odkazujúce teda na rozlíšenie potravín podľa rituálnej čistoty.

== Náboženské pravidlá ==
Zo zveri je absolútne zakázané konzumovať [[Bravčové mäso|bravčovinu]], [[Kôň (podrod)|koňa]], [[úhor]]a a [[jeseter]]a (druh ryby) a krv akéhokoľvek zvieraťa. Veľmi prísne sa dodržuje pravidlo oddeľovania jedál mäsitých od jedál obsahujúcich [[Mlieko (cicavce)|mlieko]] („Neuvaríš kozľa v mlieku jeho matky“). Zachovávajú sa aj určité stanovené odstupy pri konzumácii takto rôznych typov jedál. Konkrétne po konzumácii čohokoľvek, čo obsahuje len kúsok mäsa, sa nesmie po dobu 6 hodín piť a jesť nič mliečneho a mlieko obsahujúceho, samozrejme vrátane mlieka samotného. Po mliečnom jedle sa zase nesmie celú hodinu jesť hovädzie. Pri spracovaní navzájom podľa pravidiel nezlučiteľných potravín sa používajú rôzne sady riadu, poháre, príbory ale aj napr. rôzne utierky. Zvieratá musí mäsiar usmrcovať vždy jedným rezom, ktorý pretne krčnú tepnu.

== Literatúra ==
* BARECKI, Józef; LEBKOWSKI, Marek; ZYGMUNTOWICZ, Andrzej. ''Židovská kuchyňa''. Bratislava: Champagne Avantgarde, 1992. ISBN 80-7150-021-6
* JANALÍK, František; MARHOLD, Jiří. ''Tajemství židovské kuchyně, aneb, 270 tradičních židovských receptů''. Praha: Plot, 2003. ISBN 80-86523-23-3
* KREKULOVÁ, Alena. ''Židovská kuchyňa''. Bratislava: Slovart, 2002. ISBN 80-7145-652-7
* WIRKOWSKI, Eugeniusz. ''Židovská kuchyňa: 160 kóšerných jedál''. Bratislava: Práca, 1992. ISBN 80-7094-271-1

==Pozri aj ==
* [[Kašrut]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Židovská kuchyně|10093177}}

{{Gastronomický výhonok}}

[[Kategória:Židovská kuchyňa| ]]</text>
      <sha1>7u6v3v4xt6loknprpco8ipiuz857ej4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pierre Rolland</title>
    <ns>0</ns>
    <id>491177</id>
    <revision>
      <id>8371319</id>
      <parentid>7659636</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:53:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>drobné</comment>
      <origin>8371319</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3917" sha1="rd50goaafbzihljsdlg71semijq2iou" xml:space="preserve">{{Infobox Cyklista
| meno cyklistu      = Pierre Rolland
| obrázok            = Pierre Rolland CD 2011.jpg
| veľkosť obrázku    = 230px
| popisok            =
| celé meno          =
| prezývka           = 
| dátum narodenia    = {{dnv|1986|10|10}}
| miesto narodenia   = [[Gien (obec)|Gien]], [[Francúzsko]]
| výška              = 184 cm
| váha               = 71 kg
| momentálny tím     = Cannondale Drapac
| funkcia            = Cyklista
| typ cyklistu       = Vrchár
| amatérske roky     = 2005&lt;br&gt;2006
| amatérske tímy     = Super Sport 35&lt;br&gt;[[Crédit Agricole]] ''(etapár)''
| profesionálne roky = 2007–2008&lt;br /&gt;2009–súčasnosť
| profesionálne tímy = [[Crédit Agricole]]&lt;br /&gt;[[Team Europcar|Bbox Bouygues Telecom]]
| hlavné víťazstvá   = '''Tour de France'''
:[[Biele tričko (Tour de France)|Biele tričko]] ([[Tour de France 2011|2011]])
:2. etapy ([[Tour de France 2011|2011]], [[Tour de France 2012|2012]])
| aktualizácia       = 11. apríl 2013
}}
'''Pierre Rolland''' (* [[10. október]] [[1986]], [[Gien (obec)|Gien]], [[Francúzsko]]) je francúzsky profesionálny [[Cestná cyklistika|cestný cyklista]], ktorý preteká za [[Kontinentálny tím UCI|kontinentálny tím]] [[Team Europcar|Cannondale Drapac]].

==Kariéra==
Rolland sa narodil v [[Gien (obec)|Giene]] a s profesionálnou cyklistikou začal v roku 2007 v tíme [[Crédit Agricole]]. Počas [[Tour de France 2011]] významne pomáhal svojmu tímovému kolegovi [[Thomas Voeckler|Thomasovi Voecklerovi]] v udržaní žltého trička. Na [[Tour de France 2012]] vyhral 11. etapu s cieľom na vrchole La Toussuire/Les Sybelles.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wiggins and Froome fill top two places|url=http://www.bbc.co.uk/sport/0/cycling/18819093|vydavateľ=BBC Sport|dátum prístupu=2012-07-18|dátum vydania=12. júl 2012}}&lt;/ref&gt; V celkovej klasifikácii skončil v Tour de France 2012 na 8. mieste, čo je jeho najväčším úspechom.

==Najlepšie výsledky==
;2007
:1st Stage 2 [[Tour du Limousin]]
:2nd Overall [[La Tropicale Amissa Bongo]]
::1st Stage 1
;2008
:1. miesto [[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] Klasifikácia vrchárov [[Critérium du Dauphiné Libéré 2008|Critérium du Dauphiné Libéré]]
;2009
:3. miesto celkovo [[La Tropicale Amissa Bongo]]
;2010
:1. miesto [[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] Klasifikácia vrchárov [[Critérium International]]
:2. miesto celkovo, [[Circuit de Lorraine]]
::1. miesto v 4. etape
:8. miesto celkovo [[Critérium du Dauphiné 2010|Critérium du Dauphiné]]
;2011
:10. miesto celkovo [[Tour de France 2011|Tour de France]]
::1. miesto v 19. etape&lt;ref&gt;[http://www.cyclingnews.com/races/tour-de-france-2011/stage-19/results Tour De France: Stage 19, Route Maps &amp; Results] Cyclingnews.com, 22 July 2011&lt;/ref&gt;
::1. miesto [[Súbor:Jersey white.svg|20px]] Biele tričko
;2012
:1. miesto v 3. etape [[Étoile de Bessèges]]
:8. miesto celkovo [[Tour de France 2012|Tour de France]]
::1. miesto v 11. etape
;2013
:1. miesto [[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] celkovo [[Circuit de la Sarthe]]
::1. miesto v 4. etape
:3. miesto [[Paris–Camembert]]
:10. miesto celkovo [[Giro del Trentino 2013|Giro del Trentino]]

==Referencie==
{{reflist}}

==Iné projekty==
{{Projekt|commons.Category:Pierre Rolland (cyclist)}}

==Externé odkazy==
* [http://www.pierrerolland.fr/ Oficiálna webstránka]
* [http://en.teameuropcar.com/cycling/pierre-rolland_prs114083/person.shtml Pierre Rolland profile] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130601000708/http://en.teameuropcar.com/cycling/pierre-rolland_prs114083/person.shtml |date=2013-06-01 }} Team Europcar

==Zdroj==
{{Preklad|en|Pierre Rolland (cyclist)|552005164}}

{{DEFAULTSORT:Rolland, Pierre}}

[[Kategória:Francúzski cyklisti]]
[[Kategória:Etapoví víťazi Tour de France]]
[[Kategória:Cyklisti na Letných olympijských hrách 2008]]
[[Kategória:Francúzski olympionici]]</text>
      <sha1>rd50goaafbzihljsdlg71semijq2iou</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Milujem Slovensko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>494259</id>
    <revision>
      <id>8371362</id>
      <parentid>8370598</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:13:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Michal Langr</username>
        <id>186496</id>
      </contributor>
      <comment>/* 17. séria (2026) */</comment>
      <origin>8371362</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="92771" sha1="0j3242n3hpqc3m1c95awbajbota6lbc" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Milujem Slovensko
| en                   = 
| druhý názov          = 
| logo                 = 
| typ                  = zábavno-vedomostná súťaž
| formát               = 
| tvorca               = John de Mol Jr.
| scenár               = Pavel Graus&lt;br&gt;Pavol Kohút
| réžia                = [[Rado Štefanov]]
| moderátori           = [[Martin Nikodým]]
| porota               = 
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{minivlajka|Slovensko|w}}&lt;br&gt;(pôvodne&lt;br&gt;{{minivlajka|Holandsko|w}})
| počet sérií          = 16
| počet epizód         = 249
| zoznam epizód        = #Zoznam dielov|zoznam častí
| výkonní producenti   = John de Mol Jr.
| produkcia            = Renata Koleková&lt;br&gt;Zuzana Joklová&lt;br&gt;Emília Šranková
| strih                = Ingrid Duditšová 
| produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]
[[TV JOJ]]
| dĺžka                = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min.
| vysielanie           = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]&lt;br&gt;[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť
| tv                   = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]&lt;br&gt;[[TV JOJ]]
| formát obrazu        =16:9 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = 
| imdb id              = 6293736
| tv com id            = 
| csfd id              = 337518
}}

'''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].&lt;ref&gt;{{csfd film|337518}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{imdb film|6293736}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt; O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom je [[Matej Cifra|Matej &quot;Sajfa&quot; Cifra]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

== Účinkujúci ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! rowspan=&quot;2&quot; |Účinkujúci
! rowspan=&quot;2&quot; |Účinkuje ako
! colspan=&quot;17&quot; |Séria
|-
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
|-
|[[Martin Nikodým]]
|moderátor
| colspan=&quot;17&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Adela Vinczeová]]
|kapitánka tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Matej Cifra]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Daniel Dangl]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;8&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Juraj Tabaček]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Stanislava Kašperová]]
|kapitánka tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Samuel Tomeček]]
|spevák
| colspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Martin Madej]]
|spevák
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Erika Rein]]
|speváčka
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Laura Weng]]
|speváčka
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Andrea Gabrišová]]
|speváčka
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;16&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Romana Polnická]]
|speváčka
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Katarína Ščevlíková]]
|speváčka
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;8&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Eva Pšenková]]
|speváčka
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Veronika Adamičková]]
|speváčka
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Daniela Tomešová]]
|speváčka
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;13&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Viktória Beňová]]
|speváčka
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Anabela Mollová]]
|speváčka
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Ondrej Kandráč]]
|spevák
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria 
! rowspan=&quot;2&quot; | Počet častí
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série 
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#FFD700; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria (2013)|1]]'''
| 15
| [[1. apríl]] [[2013]]
| [[5. júl]] [[2013]]
| rowspan=&quot;15&quot; | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]
|-
| style=&quot;background:#FF4500; width:1%;&quot; | 
| '''[[#2. séria (2013)|2]]'''
| 15
| [[6. september]] [[2013]]
| [[20. december]] [[2013]]
|-
| style=&quot;background:#008000; width:1%;&quot; | 
| '''[[#3. séria (2014)|3]]'''
| 15
| [[5. september]] [[2014]]
| [[31. december]] [[2014]]
|-
| style=&quot;background:#45B1E8; width:1%;&quot; | 
| '''[[#4. séria (2015)|4]]'''
| 15
| [[4. september]] [[2015]]
| [[31. december]] [[2015]]
|-
| style=&quot;background:#E32636; width:1%;&quot; | 
| '''[[#5. séria (2016)|5]]'''
| 16
| [[2. september]] [[2016]]
| [[31. december]] [[2016]]
|-
| style=&quot;background:#9FA91F; width:1%;&quot; | 
| '''[[#6. séria (2017)|6]]'''
| 14
| [[8. september]] [[2017]]
| [[31. december]] [[2017]]
|-
| style=&quot;background:#2E5894; width:1%;&quot; |
| '''[[#7. séria (2018)|7]]'''
| 15
| [[7. september]] [[2018]]
| [[31. december]] [[2018]]
|-
| style=&quot;background:#A8516E; width:1%;&quot; | 
| '''[[#8. séria (2019)|8]]'''
| 14
| [[13. september]] [[2019]]
| [[31. december]] [[2019]]
|-
| style=&quot;background:#c28b6c; width:1%;&quot; | 
| '''[[#9. séria (2020)|9]]'''
| 16
| [[11. september|11. september 2020]]
| [[31. december]] [[2020]]
|-
| style=&quot;background:#66A2B6; width:1%;&quot; | 
| '''[[#10. séria (2021)|10]]'''
| 16
| [[3. september]] [[2021]]
| [[31. december]] [[2021]]
|-
| style=&quot;background:#9A2B3F; width:1%;&quot; | 
| '''[[#11. séria (2022)|11]]'''
| 14
| [[14. január]] [[2022]]
| [[18. apríl|18. apríl 2022]]
|-
| style=&quot;background:#6EA635; width:1%;&quot; | 
| '''[[#12. séria (2022)|12]]'''
| 14
| [[9. september]] [[2022]]
| [[31. december]] [[2022]]
|-
| style=&quot;background:#142390; width:1%;&quot; |
| '''[[#13. séria (2023)|13]]'''
| 16
| [[13. január]] [[2023]]
| [[12. máj]] [[2023]]
|-
| style=&quot;background:#E60000; width:1%;&quot; |
| '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]'''
| 18
| [[31. december]] [[2023]]
| [[17. máj]] [[2024]]
|-
| style=&quot;background:#E2B700; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]'''
| 18
| [[31. december]] [[2024]]
| [[23. máj]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#9C1DE3; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]'''
|18
|[[31. december]] [[2025]]
|[[19. jún]] [[2026]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#33CC33; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]'''
|17
|[[4. september]] [[2026]]
|[[31. december]] [[2026]]
|-
|}

== Zoznam dielov ==
=== 1. séria (2013)===
'''Víťaz série:''' Adela (8:7)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #FFD700; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 1
| 1
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nikol Weiterová]]&lt;br&gt;[[Petra Polnišová]]&lt;br&gt;[[Peter Kočiš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]&lt;br&gt;[[Otto Weiter]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. apríl 2013
| Veľkonočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 2
| 2
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Gabriela Marcinková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Haasová]]&lt;br&gt;[[Richard Stanke]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. apríl 2013
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 3
| 3
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Chren]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 12. apríl 2013
| Epizóda 3 
| {{N/A}}
|-
| 4
| 4
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Molnárová]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]&lt;br&gt;[[Jozef Pročko]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Molnárová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Kovács]]&lt;br&gt;[[Diana Mórová]] 		
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 19. apríl 2013
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 5
| 5
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Dominik Hrbatý]]&lt;br&gt;[[Roman Luknár]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Modrovský]]&lt;br&gt;[[Jeanette Štefankova]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]] 						
| Danov&lt;br&gt;tím
| 26. apríl 2013
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 6
| 6 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Libor Hudáček]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]	
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jaroslav Janus]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]]						
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 3. máj 2013
| Hokejový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 7
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jeanette Borhyová]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]	
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]	
| Danov&lt;br&gt;tím
| 10. máj 2013
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 8
| 8
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]	
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 17. máj 2013
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 9
| 9
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Hana Lasicová]]&lt;br&gt;[[Hana Rapantová]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milena Minichová]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]&lt;br&gt;[[Marta Sládečková]]	
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 24. máj 2013
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 10
| 10 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Chabroňová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Boris Farkaš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondrej Kovaľ]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Patrícia Jariabková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. máj 2013
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 11
| 11
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Hantuchová]]&lt;br&gt;[[Milan Ondrík]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]] 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Štumpfová]]&lt;br&gt;[[Ivan Jakeš]]&lt;br&gt;[[Juraj Topor]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 7. jún 2013
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 12
| 12
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]] 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 14. jún 2013
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 13
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Cmorik]]&lt;br&gt;[[Dagmar Duditšová]]&lt;br&gt;[[Peter Nagy]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 21. jún 2013
| Východniarsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 14
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondřej Brzobohatý]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky]]&lt;br&gt;[[Peter Batthyany]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zdenka Predná]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]&lt;br&gt;[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 28. jún 2013
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 15
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mara Lukama]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Katarína Hasprová]]&lt;br&gt;[[Jozef Banáš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. júl 2013
| Prázdninový špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 2. séria (2013)===
'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #FF4500; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 16
| 1 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivica Sláviková]]&lt;br&gt;[[Ján Ďurovčík]]&lt;br&gt;[[Maroš Kramár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Tlučková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. september 2013
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 17
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslav Šmajda]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kamasová]]&lt;br&gt;[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Glosíková]]&lt;br&gt;[[Roman Volák]]&lt;br&gt;[[Ivana Christová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. september 2013
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 18
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Zimányiová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Marián Greksa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Juraj Burian]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. september 2013
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 19
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Harich]]&lt;br&gt;[[Lucia Vráblicová]]&lt;br&gt;[[Rasťo Piško]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. september 2013
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 20
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Mária Breinerová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. október 2013
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 21
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondrej Antálek]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa ml.]]&lt;br&gt;[[Ľudovít Mravec Jakubove]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniel Antálek]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. október 2013
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 22
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Slavomír Jurko]]&lt;br&gt;[[Ján Filc]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Švidraňová]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. október 2013
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 23
| 8 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Palonder]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kocúriková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Michaela Čobejová]]&lt;br&gt;[[Ján Greššo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 25. október 2013
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 24
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ramon|Rakby]]&lt;br&gt;[[Zuzana Skopálová]]&lt;br&gt;[[Ivo Gogál]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Hatalová]]&lt;br&gt;[[Katarína Feldeková]]&lt;br&gt;[[Štefan Kožka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 8. november 2013
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 25
| 10 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Twiins|Veronika Nízlová]]&lt;br&gt;[[Jana Pištejová]]&lt;br&gt;[[Ján Berky Mrenica ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Twiins|Daniela Nízlová]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Ivo Ladižinský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. november 2013
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 26
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Zora Czoborová]]&lt;br&gt;[[Oliver Andrásy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Wanda Hrycová]]&lt;br&gt;[[Štefan Skrúcaný]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. november 2013
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 27
| 12 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]&lt;br&gt;[[Pavel Drapák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Hurajová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]&lt;br&gt;[[Martin Žúži]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 29. november 2013
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 28
| 13 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Richard Lintner]]&lt;br&gt;[[Juraj Rašla]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Stano Král]]
| Remíza
| 6. december 2013
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 29
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marián Mitaš]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marek Ťapák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Makranský]]&lt;br&gt;[[Lucia Lapišáková]]&lt;br&gt;[[Lenka Barilíková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. december 2013
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 30
| 15 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Ján Gordulič]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Paulovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Paulovičová]]&lt;br&gt;[[Ludwig Bagin]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]]
| Remíza
| 20. december 2013
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
|}
=== 3. séria (2014)===
'''Víťaz série:''' Dano (7:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #008000; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 31
| 1 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Kosorínová]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]&lt;br&gt;[[Peter Hrivňák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ján Dobrík]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. september 2014
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 32
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kozáková]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Yvetta Blanarovičová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 12. september 2014
| Stredoslovenský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 33
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dáša Šarközyová]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]&lt;br&gt;[[Igor Adamec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nika Karch]]&lt;br&gt;[[Milo Kráľ]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 19. september 2014
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 34
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Nemtuda]]&lt;br&gt;[[Dagmar Sanitrová]]&lt;br&gt;[[Martin Malachovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 26. september 2014
| Bratislavský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 35
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Judit Bárdos]]&lt;br&gt;[[Viliam Csontos]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Andrea Coddington]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. október 2014
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 36
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Meľo]]&lt;br&gt;[[Lucia Hablovičová]]&lt;br&gt;[[Roman Bombošá]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]&lt;br&gt;[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 10. október 2014
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 37
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Žampa]]&lt;br&gt;[[Petra Millerová]]&lt;br&gt;[[Ján Snopko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andreas Žampa]]&lt;br&gt;[[Ivan Bindas]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 17. október 2014
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 38
| 8 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petraník]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]&lt;br&gt;[[Zuzana Frenglová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Oľga Hamadejová]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Mária Breinerová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 24. október 2014
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 39
| 9 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]&lt;br&gt;[[Lucia Siposová]]&lt;br&gt;[[Peter Nagy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lenka Libjaková]]&lt;br&gt;[[Johnny Mečoch]]&lt;br&gt;[[Zuzana Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. október 2014
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 40
| 10
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo st.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Husárová]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo ml.]]&lt;br&gt;[[Andy Timková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 7. november 2014
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 41
| 11  										
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Sabo]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[František Výrostko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Izakovičová]]&lt;br&gt;[[Jana Kolesárová]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 14. november 2014
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 42
| 12 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ľubomír Bukový]]&lt;br&gt;[[Ivana Ilgová]]&lt;br&gt;[[Peter Šimun]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Dadíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 21. november 2014
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 43
| 13 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Alexander Štefuca]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Vizvári]]&lt;br&gt;[[Petra Marko]]&lt;br&gt;[[Miguel Mendez]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 28. november 2014
| Epizóda 13
| {{N/A}}
|-
| 44
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Peter Oszlík]]&lt;br&gt;[[Marcela Molnárová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]&lt;br&gt;[[Ivan Vereš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 5. december 2014
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 45
| 15				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nikol Weiterová]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2014
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}
=== 4. séria (2015)===
'''Víťaz série:''' Adela (9:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #45B1E8; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 46
| 1 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Silvia Šarköziová]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vanessa Šarköziová]]&lt;br&gt;[[René Štúr]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. september 2015
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 47
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Šmahel]]&lt;br&gt;[[Dorota Nvotová]]&lt;br&gt;[[Dana Gudabová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Peter Kočiš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. september 2015
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 48
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Kimlička]]&lt;br&gt;[[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Katarína Hasprová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Mutňanská]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Ivan Béla Vojtek]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. september 2015
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 49
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Humeňanská]]&lt;br&gt;[[Jozef Holly]]&lt;br&gt;[[Branislav Bajza]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Michal Soltész]]&lt;br&gt;[[Dana Košická]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. september 2015
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 50
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Martin Chynoranský]]&lt;br&gt;[[Robo Opatovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Michal Režný]]&lt;br&gt;[[Palo Janík]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 2. október 2015
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 51
| 6 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kubáčková]]&lt;br&gt;[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Julo Viršík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Peter Trník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. október 2015
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 52
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tatiana Šúrová]]&lt;br&gt;[[Peter Ševčík]]&lt;br&gt;[[Štefan Skrúcaný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Štefečeková]]&lt;br&gt;[[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 23. október 2015
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 53
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Hafner]]&lt;br&gt;[[Tomáš Kovács]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Eva Bacigalová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. október 2015
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 54
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Robo Papp]]&lt;br&gt;[[Martina Halinárová]]&lt;br&gt;[[Lenka Slaná]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Patrik Vyskočil]]&lt;br&gt;[[Sisa Sklovská]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. november 2015
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 55
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marian Vojtko]]&lt;br&gt;[[Miroslav Dvorský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Zeleníková]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kandráč]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. november 2015
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 56
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Tóth]]&lt;br&gt;[[Ľubica Čekovská]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Layla (speváčka)|Layla]]&lt;br&gt;[[Barbara Štubňová]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 20. november 2015
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 57
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marta Maťová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Gabriela Marcinková]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Dagmar Duditšová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 27. november 2015
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 58
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Radomír Milić]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mirka Pavlíková]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. december 2015
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 59
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Michal Slanička]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kovalčíková]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Oľga Záblacká]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. december 2015
|  Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 60
| 15 					 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Milan Ondrík]]&lt;br&gt;[[Otto Weiter]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Peter Lengyel]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2015
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}
=== 5. séria (2016)===
'''Víťaz série:''' Adela (8:7)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #E32636; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 61
| 1  					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Hatalová]]&lt;br&gt;[[Stanislav Staško]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. september 2016
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 62
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Danica Matušová]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Monika Haasová]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 9. september 2016
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 63
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marcel Lomnický]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Zora Czoborová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Barbara Kelíšková]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 16. september 2016
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 64
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Ivanková]]&lt;br&gt;[[Martin Pupiš]]&lt;br&gt;[[Karol Csino]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Gabriela Csinová]]&lt;br&gt;[[Marek Ťapák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 23. september 2016
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 65
| 5 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Ružička]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]&lt;br&gt;[[Zuzana Frenglová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. september 2016
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 66
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Hošek]]&lt;br&gt;[[Jozef Kramár]]&lt;br&gt;[[Petra Nagyová-Džerengová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Mäsiarová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Peter Krajčovič]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 7. október 2016
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 67
| 7 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Svarinská]]&lt;br&gt;[[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Beňuš]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
| Remíza
| 14. október 2016
| Muži proti ženám
| {{N/A}}
|-
| 68
| 8 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Szabo]]&lt;br&gt;[[Terézia Kružliaková]]&lt;br&gt;[[Matej Drlička]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 21. október 2016
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 69
| 9 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Škantár]]&lt;br&gt;[[Tomáš Pokorný]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ladislav Škantár]]&lt;br&gt;[[Barbora Andrešičová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. október 2016
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 70
| 10 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Wallner]]&lt;br&gt;[[Juraj Jedinák]]&lt;br&gt;[[Zuzana Šebestová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Hanzelová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. november 2016
| Rozhlas vs. televízia
| {{N/A}}
|-
| 71
| 11 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miro Čech]]&lt;br&gt;[[Michaela Čobejová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Michal Domonkoš]]&lt;br&gt;[[Silvia Lakatošová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2016
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 72
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Šafářiková]]&lt;br&gt;[[Martin Kaprálik]]&lt;br&gt;[[Pavol Remenár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petranik]]&lt;br&gt;[[Michaela Kapráliková]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. november 2016
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 73
| 13 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Labuda]]&lt;br&gt;[[Juraj Zaujec]]&lt;br&gt;[[Matej Cifra]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Katarína Baranová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. december 2016
|  Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 74
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vladislav Plevčík]]&lt;br&gt;[[Twiins|Veronika Nízlová]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Twiins|Daniela Nízlová]]&lt;br&gt;[[Laci Strike]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 9. december 2016
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 75
| 15 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lina Mayer]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kovalčíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Maroš Kramár]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. december 2016
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 76
| 16 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Hablovičová]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]&lt;br&gt;[[František Kovár]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2016
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}
=== 6. séria (2017)===
'''Víťaz série:''' Dano (5:9)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #9FA91F; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 77
| 1  										
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]&lt;br&gt;[[Pavol Hammel]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Gulisova]]&lt;br&gt;[[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Marcela Laiferová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. september 2017
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 78
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Frlajs]]&lt;br&gt;[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Anka Balková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Koči]]&lt;br&gt;[[Lucia Lužinská]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. september 2017
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 79
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sorizzo]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Miro Konôpka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Koleno]]&lt;br&gt;[[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 29. september 2017
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 80
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Šoralová]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Adrian Kokoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Suvereno]]&lt;br&gt;[[Maroš Čupka]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 6. október 2017
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 81
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Bažík]]&lt;br&gt;[[Silvia Krpelanová]]&lt;br&gt;[[Ján Lehotský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Jozef Dado Nagy]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. október 2017
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 82
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Rybáriková]]&lt;br&gt;[[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Bekr]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lýdia Petrušová]]&lt;br&gt;[[Mišo Biely]]&lt;br&gt;[[Adriana Drafiová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 20. október 2017 
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 83
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Dubovcová]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Štrbová]]&lt;br&gt;[[Petra Toth]]&lt;br&gt;[[Martin Malachovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. október 2017
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 84
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Aron Tesfaye]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Viňarský]]&lt;br&gt;[[Miguel Méndez]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Kosorínová]]&lt;br&gt;[[Peter Pohančaník]]&lt;br&gt;[[Miroslav Janík]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. november 2017
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 85
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matúš Krnčok]]&lt;br&gt;[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]&lt;br&gt;[[Radovan Orth]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Igor Novosad]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 10. november 2017
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 86
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Miroslav Frindt]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Silvia Nájdená]]&lt;br&gt;[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Ľubica Čekovská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 24. november 2017
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 87
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Monika Zázrivcová]]&lt;br&gt;[[Brunno Oravec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nika Karch]]&lt;br&gt;[[Jozef Metelka]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. december 2017
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 88
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Edyn]]&lt;br&gt;[[Miro Jaroš]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Žiaranová]]&lt;br&gt;[[Vierka Ayisi]]&lt;br&gt;[[Gizela Oňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 8. december 2017
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 89
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Přemek Boublík]]&lt;br&gt;[[Masahiko Shiraki]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. december 2017
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 90
| 14 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Milo Kráľ]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2017
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 7. séria (2018)===
V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj &quot;Šoko&quot; Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]].

'''Víťaz série:''' Šoko (6:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Stanky Kašperovej 
! Tím Juraja &quot;Šoka&quot; Tabačka
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #2E5894; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 91
| 1  															
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Pavel Mihaľák]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 7. september 2018
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 92
| 2
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Mikulcová]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]&lt;br&gt;[[Jevgenij Libezňuk]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Jakab Rakovská]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 14. september 2018
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 93
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Richterová]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martina Slobodová]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 21. september 2018
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-

| 94
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vladislav Plevčík]]&lt;br&gt;[[Martina Jančeková]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Moravčík]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 28. september 2018
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 95
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Strapková]]&lt;br&gt;[[Ondrej Antálek]]&lt;br&gt;[[Ján Škorňa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mirka Luberdová]]&lt;br&gt;[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Ladislav Borbély]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 5. október 2018
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 96
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Palonder]]&lt;br&gt;[[Veronika Paulovičová]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 12. október 2018
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 97
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Paulína Fialková]]&lt;br&gt;[[Slavomír Jurko]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivona Fialková]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 19. október 2018
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 98
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Baloghová]]&lt;br&gt;[[Lukasz Kos]]&lt;br&gt;[[Martin Dejdar]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viktória Ráková]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 26. október 2018
| Špeciál{{--}}100. rokov&lt;br&gt;vzniku ČSR
| {{N/A}}
|-
| 99
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Karol Čičmanc]]&lt;br&gt;[[Miloš Bubán]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[PPPeter|Peter Popluhár]]&lt;br&gt;[[Martina Kacinová]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 2. november 2018
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 100
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Tomešová]]&lt;br&gt;[[Pavol Graus]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Gabrišová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Miro Kasprzyk]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 9. november 2018
| 100. jubilejný diel
| {{N/A}}
|-
| 101
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Valihora]]&lt;br&gt;[[Miro Beňúš]]&lt;br&gt;[[Slavo Gibarthi]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Šencová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Boris Lettrich]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 23. november 2018
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 102
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Nováková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Andrej Palko]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 30. november 2018
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 103
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[František Kovár]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Slavomír Hlásný]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 7. december 2018
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 104
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Jablonský]]&lt;br&gt;[[Dušan Rapoš]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Peter Bebjak]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]] 
| Remíza
| 14. december 2018
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 105
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2018 
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 8. séria (2019)===
V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka.

'''Víťaz série:''' Dano (5:9)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #A8516E; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 106
| 1
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Siposová]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. september 2019
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 107
| 2 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kohútková]]&lt;br&gt;[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]&lt;br&gt;[[Stanislav Gális]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. september 2019
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 108
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Tomeček]]&lt;br&gt;[[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Róbert Mikla]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Humeňanská]]&lt;br&gt;[[Martina Schindlerová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. september 2019
| SuperStar špecial
| {{N/A}}
|-
| 109
| 4 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Košec]]&lt;br&gt;[[Oľga Hamadejová]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Chabroňová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. október 2019
| Športový moderátori vs&lt;br&gt;Dámský klub
| {{N/A}}
|-
| 110
| 5 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Roman Volák]]&lt;br&gt;[[Marco Klepoch]]&lt;br&gt;[[Dušan Pašek ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Monika Chochlíková]]&lt;br&gt;[[Oľga Beständig]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. október 2019
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 111
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Jánoš]]&lt;br&gt;[[Kristína Tóthová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Vravník]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislav Pitoňák]]&lt;br&gt;[[Dana Košická]]&lt;br&gt;[[Ivan Krúpa]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. október 2019
| [[Divadlo Jána Palárika]] vs&lt;br&gt;[[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo v Košiciach]]
| {{N/A}}
|-
| 112
| 7 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mojmír Caban]]&lt;br&gt;[[Simona Miháliková]]&lt;br&gt;[[Ondrej Hraška]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tereza Heftyová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Mischura]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. október 2019
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 113
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Andrea Karnasová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matúš Beniak]]&lt;br&gt;[[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Boris Farkaš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. november 2019
| [[Hniezdo (serial)|Hniezdo]] vs&lt;br&gt;[[Kriminálka 5. C|Kriminálka 5.C]]
| {{N/A}}
|-
| 114
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Spielmann]]&lt;br&gt;[[Nikita Slovák]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2019
| Špeciál{{--}}30 rokov od&lt;br&gt;Sametovej revolúcie
| {{N/A}}
|-
| 115
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Milan Zimnýkoval]]&lt;br&gt;[[Milan Urbaník]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Dorčíková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Miro Konôpka]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. november 2019
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 116
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tony Porucha]]&lt;br&gt;[[Lucia Vašíková]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Gabo Žifčák]]&lt;br&gt;[[Ján Gordulič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 29. november 2019
| Tanečníci vs&lt;br&gt;stand-uperi
| {{N/A}}
|-
| 117
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Matúš Okajček]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Miroslav Bača]]&lt;br&gt;[[Jakub Petraník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 6. december 2019
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 118
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]&lt;br&gt;[[Stanislava Kašperová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Vlasta Mudríková]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. december 2019
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 119
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2019
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 9. séria (2020)===
'''Víťaz série:''' Remíza (8:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #C28B6C; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 120
| 1 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Hantuchová]]&lt;br&gt;[[Branko Radivojevič]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Nicole Rajičová]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. september 2020
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 121
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Branislav Mosný]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Silvia Soldánová]]&lt;br&gt;[[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kanócz]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. september 2020
| Manželský špeciál
| {{N/A}}
|- 
| 122
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viola Mariner]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Hornyáková]]&lt;br&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Miroslav Dvorský]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 25. september 2020
| Opera vs činohra
| {{N/A}}
|-
| 123
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Fero Mikloško]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alexandra Gachulincová]]&lt;br&gt;[[Miro Čech]]&lt;br&gt;[[Lukáš Kimlička]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. október 2020
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-

| 124
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 9. október 2020
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 125
| 6
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. október 2020
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 126
| 7 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adéla Mojišová]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Štefan Richtárech]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Lucia Hurajová]]&lt;br&gt;[[Jakub Ružička]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 23. október 2020
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 127
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Jančík]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Miko Hladký]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. október 2020
| Muzikantský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 128
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Vačková]]&lt;br&gt;[[Matej Zrebný]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Patrik Slažanský]]&lt;br&gt;[[Lukáš Frlajs]]&lt;br&gt;[[Michal Sabo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. november 2020
| Influencerský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 129
| 10			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Števo Eisel]]&lt;br&gt;[[Juraj Čurný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Michelčíková]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. november 2020
| Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]]
| {{N/A}}
|-
| 130
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Laci Strike]]&lt;br&gt;[[Martina Lacová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Linda Luptáková]]&lt;br&gt;[[Natália Glosíková]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. november 2020
| Tanečný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 131
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Pavol Čekan]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Lužinská]]&lt;br&gt;[[Boris Klempa]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. november 2020
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 132
| 13 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Labuda]]&lt;br&gt;[[Nela Pocisková]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. december 2020
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 133
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Valihora]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[Michal Bugala]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natalia Germani]]&lt;br&gt;[[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Lucia Molnárová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. december 2020
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 134
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Viktória Valúchová]]&lt;br&gt;[[Michal Spišák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Norisová]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kovaľ]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. december 2020
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 135
| 16 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2020
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}

=== 10. séria (2021)===
'''Víťaz série:''' Adela (11:4)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #66A2B6; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 136
| 1 									
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Žampa]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Michalko]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Jakab Rakovská]]&lt;br&gt;[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. september 2021
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 137
| 2 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Sabaka]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Brezová]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Miloš Bubán]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 10. september 2021
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 138
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Dominika Výrosteková]]&lt;br&gt;[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Iveta Pagáčová]]&lt;br&gt;[[Michal Koleják]]&lt;br&gt;[[Barbora Švidraňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 17. september 2021
| Divadelný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 139
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]&lt;br&gt;[[Jarka Vitovičová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslav Janík]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Richard Dedek]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 24. september 2021
| Rozhlasový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 140
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Medlová]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Janus]]&lt;br&gt;[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Rybáriková]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Jozef Žabka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. október 2021
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 141
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Robo Papp]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Gabriel Kocák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milan Zimnýkoval]]&lt;br&gt;[[Petra Tóthová]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. október 2021
| [[Tajomstvo mojej kuchyne]] vs&lt;br&gt;[[Pečie celé Slovensko]]
| {{N/A}}
|-
| 142
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Cyril Žolnír]]&lt;br&gt;[[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Michal Rovňák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Renáta Ryníková]]&lt;br&gt;[[Slávka Halčáková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Palonder]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 22. október 2021
| Herci z Divadla&lt;br&gt;[[La Komika|La Komka]]
| 350 000
|-
| 143
| 8  				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Yael|Matúš Kolárovský]]&lt;br&gt;[[Zdenka Predná]]&lt;br&gt;[[Oskar Rózsa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Jurena Stará]]&lt;br&gt;[[Peter Cmorik]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 29. október 2021
| Muzikantský špeciál I
| {{N/A}}
|-
| 144
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Simanová]]&lt;br&gt;[[Viliam Hauzer]]&lt;br&gt;[[Marek Makara]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Žiačiková]]&lt;br&gt;[[Marek Marušiak]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 5. november 2021
| Moderátori spravodajstva vs&lt;br&gt;Športový moderátori 
| {{N/A}}
|-
| 145
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Andrea Coddington]]&lt;br&gt;[[Rasťo Piško]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 12. november 2021
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 146
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Dávid Králik]]&lt;br&gt;[[Ľudovít Mravec Jakubove]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Roman Veverka]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 19. november 2021
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 147
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[Helena Tomková]]&lt;br&gt;[[Pavol Remenár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dorota Nvotová]]&lt;br&gt;[[René Štúr]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 26. november 2021
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 148
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Šimon Svitok]]&lt;br&gt;[[Michaela Várady]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Dvorský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniel Žulčák]]&lt;br&gt;[[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Daniel Špiner]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. december 2021
| Muzikantský špeciál II
| {{N/A}}
|-
| 149
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Madarová]]&lt;br&gt;[[Adam Jančina]]&lt;br&gt;[[Jana Kovalčíková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Malenovská]]&lt;br&gt;[[Peter Ondrejička]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]
| Remíza
| 10. december 2021
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 150
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Režný]]&lt;br&gt;[[Anikó Vargová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 17. december 2021
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 151
| 16 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Ostrihoňová]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2021
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}

=== 11. séria (2022)===
V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom.

'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 152
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Iveta Gombošová]]&lt;br&gt;[[Ján Hudok]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viliam Stankay]]&lt;br&gt;[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 14. január 2022
| Epizóda 1
| 185 000
|-
| 153
| 2 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petraník]]&lt;br&gt;[[Katarína Ščevlíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Predmerský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Drínová]]&lt;br&gt;[[Jakub Růžička]]&lt;br&gt;[[Lucia Vráblicová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 21. január 2022
| Epizóda 2
| 170 000
|-
| 154
| 3 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Hudák]]&lt;br&gt;[[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Bekim Aziri]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Ivo Ladižinský]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. január 2022
| Stand-up špeciál
| 199 000
|-
| 155
| 4 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karmen Pál-Baláž]]&lt;br&gt;[[Robo Šimko]]&lt;br&gt;[[Peter Hrivňák]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Beláková]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Adamec]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. február 2022
| Epizóda 4
| 177 000
|-
| 156
| 5  					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Pavol Plevčík]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kemková]]&lt;br&gt;[[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. február 2022
| Manželský špeciál
| 177 000
|-
| 157
| 6 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martina Zábranska]]&lt;br&gt;[[Róbert Sipos]]&lt;br&gt;[[Andrea Karnasová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Angelika Sbouli]]&lt;br&gt;[[Naďa Jurkemik]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. február 2022
| Epizóda 6
| 205 000
|-
| 158
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marcel Osztas]]&lt;br&gt;[[Vanessa Šarköziová]]&lt;br&gt;[[Alan Murin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]&lt;br&gt;[[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Robo Opatovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. február 2022
| Muzikantský špeciál
| 203 000
|-
| 159
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milena Minichová]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]]&lt;br&gt;[[Ivan Krúpa]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 4. marec 2022
| Epizóda 8
| 186 000
|-
| 160
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ráchel Šoltésová]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. marec 2022
| Epizóda 9
| 200 000
|-
| 161
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Makranský]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Elena Spasková]]&lt;br&gt;[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]&lt;br&gt;[[Michal Jánoš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. marec 2022
| Epizóda 10
| 207 000
|-
| 162
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Remeník]]&lt;br&gt;[[Ivana Kubáčková]]&lt;br&gt;[[Juraj Ďuriš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Sabová]]&lt;br&gt;[[Marián Viskup]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| Remíza
| 25. marec 2022
| Epizóda 11
| 198 000
|-
| 163
| 12 		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Henrich Platek]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. apríl 2022
| Epizóda 12
| 203 000
|-
| 164
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Radoslav Zemančík]]&lt;br&gt;[[Jeanette Štefankova]]&lt;br&gt;[[Radoslav Šebo]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marta Jančkárová]]&lt;br&gt;[[Barbara Štubňová]]&lt;br&gt;[[Milan Urbaník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. apríl 2022
| Epizóda 13
| 166 000
|-
| 165
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Veronika Vitázková]]&lt;br&gt;[[Adrian Kokoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Janais|Jana Kothajová]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. apríl 2022
| Veľkonočný špeciál
| 335 000
|}

=== 12. séria (2022)===
'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #6EA635; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 166
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sarah Arató]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Konečná]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 9. september 2022
| Epizóda 1
| 299 000
|-
| 167
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dávid Hartl]]&lt;br&gt;[[Mirka Partlová]]&lt;br&gt;[[Vladislav Plevčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dáša Šarközyová]]&lt;br&gt;[[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Monika Drgáňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 16. september 2022
| Epizóda 2
| 278 000
|-
| 168
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jozefína Zaukolcová]]&lt;br&gt;[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ľudovít Vašš]]&lt;br&gt;[[Michal Slanička]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 23. september 2022
| Epizóda 3
| 289 000
|-
| 169
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Oszlík]]&lt;br&gt;[[Andrea Martvoňová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bukový]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Pavel Bruchala|Pavol  Bruchala]]&lt;br&gt;[[Zuzana Marošová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 30. september 2022
| Epizóda 4
| 301 000
|-
| 170
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[ADiss]]&lt;br&gt;[[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Šorty]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Majself]]&lt;br&gt;[[Leia (zpeváčka)|Leia]]&lt;br&gt;[[Kali]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 7. október 2022
| Muzikantský špeciál
| 277 000
|-
| 171
| 6				
| style=&quot;text-align: left;&quot;|  [[Martin Kaprálik]]&lt;br&gt;[[Natália Kóšová]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;|  [[Dominika Žiaranová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Lenka Barilíková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 14. október 2022
| Epizóda 6
| 295 000
|-
| 172
| 7
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Bálint]]&lt;br&gt;[[Simona Simánová]]&lt;br&gt;[[Viliam Stankay]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Suchomel Guzová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Katarína Jarembinská]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 21. október 2022
| Epizóda 7
| 321 000
|-
| 173
| 8
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Vrábová]]&lt;br&gt;[[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Vít Bednárik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dana Gudabová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Branislav Mosný]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. október 2022 
| Epizóda 8 
| 316 000
|-
| 174
| 9
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sebastián Fapšo]]&lt;br&gt;[[Adriana Špronglová]]&lt;br&gt;[[Lucia Lužinská]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milan Ďatelinka]]&lt;br&gt;[[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. november 2022 
| Športový špeciál 
| 314 000
|-
| 175
| 10
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Gurbaľ]]&lt;br&gt;[[Júlia Grejtáková]]&lt;br&gt;[[Titusz Tóbisz]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Šimon Svitok]]&lt;br&gt;[[Katarína Procházková]]&lt;br&gt;[[Dušan Šimo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2022  
| Epizóda 10
| 323 000
|-
|176
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ján Pál]]&lt;br&gt;[[Peter Bažík]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Diana Gábriková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Andrea Zimányiová]]
|Remíza
|25. november 2022
|Epizóda 11
|285 000 
|-
|177
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miro Jaroš]]&lt;br&gt;[[Veronika Hatala]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Zapletalová]]&lt;br&gt;[[Martina Dubovská]]&lt;br&gt;[[Marián Gáborík]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|9. december 2022 
|Mikulášsky špeciál 
|289 000
|-
|178
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Pavol Peschl]]&lt;br&gt;[[Tomáš Palonder]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Valéria Beck]]&lt;br&gt;[[Lukáš Pelč]]&lt;br&gt;[[Mariana Čengel Solčanská]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|16. december 2022 
|Vianočný špeciál 
|306 000
|-
|179
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Václav Kopta]]&lt;br&gt;[[Adrian Jastraban]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]&lt;br&gt;[[Petra Polnišová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|31. december 2022
|Silvestrovský špeciál 
|446 000
|}

=== 13. séria (2023) ===
'''Víťaz série:''' Adela (10:6)
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #142390; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 180
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Victor Ibara]]&lt;br&gt;[[Barbora Bezáková]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
| 13. január 2023
| Epizóda 1
|414 000
|-
|181
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Patrik Mltas]]&lt;br&gt;[[Zuzana Marušiaková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Jana Košíková]]&lt;br&gt;[[Silvia Krpelanová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|20. január 2023
|Moderátorský špeciál
|426 000
|-
|182
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Matej Zrebný]]&lt;br&gt;[[Nikola Kasalová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Frlajs]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|27. január 2023 
|Influencerský špeciál I 
|413 000
|-
|183
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Juraj Hnilica]]&lt;br&gt;[[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Jozef Holly]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Veronika Adamičková]]&lt;br&gt;[[Viktória Vargová]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|3. február 2023 
|Muzikantský špeciál I 
|450 000
|-
|184
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Samuel Hošek]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Cvik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Simona Sedláková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Cíger]]
|Adelin&lt;br&gt;tím  
|10. február 2023 
|Umelecký špeciál
|432 000
|-
|185
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kamila Chomaničová]]&lt;br&gt;[[Martin Vaculík]]&lt;br&gt;[[Attila Végh]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Monika Chochlíková]]&lt;br&gt;[[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|17. február 2023
|Športový špeciál 
|458 000
|-
|186
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Liberty Simon]]&lt;br&gt;[[Lukáš Kimlička]]&lt;br&gt;[[Miro Šimonič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dušan Kajaba]]&lt;br&gt;[[Petra Ficová]]&lt;br&gt;[[Lucia Hablovičová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|3. marec 2023	
|Módný špeciál
|400 000
|-
|187
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Tomáš Zubák]]&lt;br&gt;[[Pavol Smolka]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|10. marec 2023
|Speváci verzus manažeri
|429 000
|-
|188
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Rebeka Jenisová]]&lt;br&gt;[[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Dalibor Jenis]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Daniela Tomešová]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|17. marec 2023
|Muzikantský špeciál II
|424 000
|-
|189
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dominik Haluška]]&lt;br&gt;[[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Natália Pažická]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|24. marec 2023
|Influencerský špeciál II  
|399 000
|-
|190
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Lucia Ondrušová]]&lt;br&gt;[[Martin Škrteľ]]&lt;br&gt;[[Miloš Lačný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Soňa Stanovská]]&lt;br&gt;[[Denis Myšák]]&lt;br&gt;[[Juraj Tarr]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|31. marec 2023
|Futbalisti vs vodáci 
|429 000 
|-
|191
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Rastislav Staňa]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Barbora Chlebcová]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]  
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|14. apríl 2023
|Veľkonočný špeciál
|393 000
|-
|192
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Marek Danko|Mark Dann]]&lt;br&gt;[[Daniela Lovlin]]&lt;br&gt;[[Martin Harich]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Mihaľová]]&lt;br&gt;[[Anita Soul]]&lt;br&gt;[[Eugen Vizváry]]   
|Adelin&lt;br&gt;tím
|21. apríl 2023 
|Muzikantský špeciál III    
|359 000 
|-
|193
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]&lt;br&gt;[[Daniela Šinkorová]]&lt;br&gt;[[Marián Vojtko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Michaela Badinková]]&lt;br&gt;[[Yvetta Blanarovičová]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|28. apríl 2023  
|Epizóda 14
|407 000
|-
|194
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Simona Marhefková]]&lt;br&gt;[[Martin Mašek]]&lt;br&gt;[[Štefan Jurča]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Silvia Pavličková]] &lt;br&gt;[[Tomáš Pohorelec]]&lt;br&gt;[[Juraj Haviar]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|5. máj 2023  
|Epizóda 15
|341 000 
|-
|195
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Rosová Moravčíková]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Moravčík]]&lt;br&gt;[[Marko Pillo]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Michal Candrák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|12. máj 2023  
|Epizóda 16
|340 000 

|}

=== 14. séria (2023{{--}}2024) ===
V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. 

'''Víťaz série:''' Dano (8:10) 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #E60000; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 196
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Martina Zábranská]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|31. december 2023
| Silvestrovský špeciál
|381 000
|-
|197
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Barbora Andrešičová]]&lt;br&gt;[[Juraj Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Svätopluk Malachovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Lesana Krausková]]&lt;br&gt;[[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|12. január 2024 
|Epizóda 2
|390 000
|-
|198
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Daniel Žulčák]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Varecha]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]&lt;br&gt;[[Barbora Krajčírová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. január 2024
|Epizóda 3
|412 000
|-
|199
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jana Kothajová]]&lt;br&gt;[[Bystrík Červený]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Anabela Mollová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Miko Hladký]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|26. január 2024 
|Muzikantský špeciál I
|376 000
|-
|200
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Adam Pavlovčin]]&lt;br&gt;[[Andrea Sabová]]&lt;br&gt;[[Twiins|Veronika Nízlová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Radka Pavlovčinová]]&lt;br&gt;[[Dávid Hartl]]&lt;br&gt;[[Twiins|Daniela Nízlová]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|2. február 2024
|200. jubilejný diel
|330 000
|-
|201
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jany Landl]]&lt;br&gt;[[Vierka Ayisi]]&lt;br&gt;[[Fredy Ayisi]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Anna Strike]]&lt;br&gt;[[Laci Strike]]&lt;br&gt;[[Miroslav Janík]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|9. február 2024
|Jogíni vs tanečníci
|{{N/A}}
|-
|202
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Szocsová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Norisová]]&lt;br&gt;[[Peter Ondrejička]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jana Labajová]]&lt;br&gt;[[Jozef Adamčík]]&lt;br&gt;[[René Štúr]] 
|Danov&lt;br&gt;tím
|16. február 2024
|Herci z Radošinského&lt;br&gt;naivného divadla
|323 000
|-
|203
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matúš Beniak]]&lt;br&gt;[[Kristína Spáčová]]&lt;br&gt;[[Jakub Jablonský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Trokanová]]&lt;br&gt;[[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Vladislav Plevčík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|23. február 2024
|Epizóda 8
|350 000
|-
|204
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Majself]]&lt;br&gt;[[Saimonsa]]&lt;br&gt;[[Opak (raper)|Opak]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Maroš Goga]]&lt;br&gt;[[Daniela Lovlin]]&lt;br&gt;[[Peter Cmorik]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|1. marec 2024
|Muzikantský špeciál II
|362 000
|-
|205
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Monika Szabo Horváthová]]&lt;br&gt;[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marta Maťová]]&lt;br&gt;[[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|8. marec 2024
|Epizóda 10
|325 000
|-
|206
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Petra Dzvoníková]]&lt;br&gt;[[Jozef Fatrsík]]&lt;br&gt;[[Denis Kováč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Nikoleta Vujisić]]&lt;br&gt;[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Milan Bardún]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|15. marec 2024
|Epizóda 11 
|{{N/A}}
|-
|207
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Rózsa Ružičková]]&lt;br&gt;[[Petra Torkošová]]&lt;br&gt;[[Adam Sedlický]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Daniel Čapkovič]]&lt;br&gt;[[Andrea Vizvári]]&lt;br&gt;[[Martin Gyimesi]]
|Danov&lt;br&gt;tím 
|22. marec 2024
|Operní speváci&lt;br&gt;vs dirigenti
|{{N/A}}
|-
|208
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Tomáš Mihálik]]&lt;br&gt;[[Peter Čambor]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Katarína Van Derham]]&lt;br&gt;[[Alexandra Gachulincová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|5. apríl 2024
|Epizóda 13
|{{N/A}}
|-
|209
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Sára Polyaková]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Kucianová]]&lt;br&gt;[[Veronika Hatala]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
|Danov&lt;br&gt;tím 
|12. apríl 2024
|Epizóda 14
|313 000
|-
|210 
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Alex Maďar]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Annamária Janeková]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Karol Csino]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. apríl 2024 
|Epizóda 15 
|346 000
|-
|211
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Stanislav Slovák]]&lt;br&gt;[[Lucia Šoralová]]&lt;br&gt;[[Dušan Kollár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|3. máj 2024
|Epizóda 16
|343 000
|-
|212
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Tomáš Kramár]]&lt;br&gt;[[Marián Gáborík]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Denisa Šebenová]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|10. máj 2024
|Hokejový špeciál 
|{{N/A}}
|-
|213
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Branislav Bajza]]&lt;br&gt;[[Barbora Žiačiková]]&lt;br&gt;[[Peter Opet]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Boris Lettrich]]&lt;br&gt;[[Barbora Švidraňová]]&lt;br&gt;[[Mário Tománek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|17. máj 2024 
|Polemic vs Aya 
|284 000
|}

=== 15. séria (2024 – 2025) ===
'''Víťaz série:''' Adela (12:6) 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #E2B700; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 214
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Juraj Podmanický]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
|31. december 2024
|Silvestrovský špeciál
|320 000
|-
|215
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michal Spielmann]]&lt;br&gt;[[Jana Labajová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Konečná]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|10. január 2025
| Epizóda 2
|416 000
|-
|216
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jakub Grigar]]&lt;br&gt;[[Eliška Mintálová]]&lt;br&gt;[[Matej Beňuš]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Martin Mikovič]]&lt;br&gt;[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
|17. január 2025
| Futbalisti vs vodáci	
|{{N/A}}
|-
|217
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Pavel Achs]]&lt;br&gt;[[Martina Jančeková]]&lt;br&gt;[[Viliam Stankay]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|24. január 2025
| Moderátori vs herci zo&lt;br&gt;seriálu [[Dotyk života]]
|{{N/A}}
|-
|218
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Peter Lacho]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Markus Daniel]]&lt;br&gt;[[Jana Golisová]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
|31. január 2025
| Sieň Slávy
| 448 000
|-
|219
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dana Droppová]]&lt;br&gt;[[Peter Kiss]]&lt;br&gt;[[Adam Bárdy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Veronika Strapková]]&lt;br&gt;[[Filip Šebesta]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|7. február 2025
| Epizóda 6
|{{N/A}}
|-
|220
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Sarah Arató]]&lt;br&gt;[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Eva Javorská]]&lt;br&gt;[[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Boris Srník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|14. február 2025
| Epizóda 7
| 409 000
|-
|221
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Tereza Mihalíková]]&lt;br&gt;[[Rebecca Šramková]]&lt;br&gt;[[Norbert Gomboš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Samuel Volárik]]&lt;br&gt;[[Bronislava Borovičková]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|21. február 2025
| Basketbalisti vs&lt;br&gt;tenisti
|{{N/A}}
|-
|222
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ivan Šándor]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Michal Domonkoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lenka Debnárová]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|28. február 2025
| Dabingový špeciál
|369 000
|-
|223
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Milan Švikruha]]&lt;br&gt;[[Dominika Dadíková]]&lt;br&gt;[[Martin Chynoranský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Botíková]]&lt;br&gt;[[Ivana Ilgová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|7. marec 2025
|Rozhlasový špeciál
|{{N/A}}
|-
|224
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Anikó Vargová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jozef Adamčík]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Svätopluk Malachovský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|14. marec 2025
|Epizóda 11
|{{N/A}}
|-
|225
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Mihaľová]]&lt;br&gt;[[Jakub Šedivý]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Diana Ristová]]&lt;br&gt;[[Alexandra Okálová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
|21. marec 2025
|Muzikantský špeciál
|{{N/A}}
|-
|226
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Octavia McKenzie]]&lt;br&gt;[[Andrea Ena]]&lt;br&gt;[[Miguel Mandez]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Hana Rapantová]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|28. marec 2025
|Zahraniční rodáci vs &lt;br&gt;moderátori
|400 000
|-
|227
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Erik Žibek]]&lt;br&gt;[[Marek Fašiang]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|4. apríl 2025
|Epizóda 14
|359 000
|-
|228
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dalibor Ludvig]]&lt;br&gt;[[Petra Dzvoníková]]&lt;br&gt;[[Dominik Haluška]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Sedláčková]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
|11. apríl 2025
|Epizóda 15
|{{N/A}}
|-
|229
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Erika Palkovičová]]&lt;br&gt;[[Matúš Očkaik]]&lt;br&gt;[[Alexandra Gachulincová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Kocianová]]&lt;br&gt;[[Michaela Hlaváčková]]&lt;br&gt;[[Marek Kosorín]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|2. máj 2025
|Modelingový špeciál
|{{N/A}}
|-
|230
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Juraj Hnilica]]&lt;br&gt;[[Petra Ázacis]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Klára Lapinová]]&lt;br&gt;[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
|16. máj 2025
|Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]]
|{{N/A}}
|-
|231
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]&lt;br&gt;[[Radka Kopriva]]&lt;br&gt;[[Marek Rozkoš]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emma Funtová]]&lt;br&gt;[[Lívia Bielovič]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|23. máj 2025
|Epizóda 18
|{{N/A}}
|}
=== 16. séria (2025-2026) ===
Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]].

'''Víťaz série:''' Sajfa (7:10)  
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Mateja &quot;Sajfu&quot; Cifru
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 232
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marcel Forgáč]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Marián Čekovský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|31. december 2025
|Silvestrovský špeciál
|488 000
|-
|233
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Barbora Števulová]]&lt;br&gt;[[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Martina Kohlová]]&lt;br&gt;[[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím 
|27. február 2026
|Športový špeciál
|{{N/A}}
|-
|234
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ladislav Bédi]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Alexander Bárta]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emily Bédi Drobňáková]]&lt;br&gt;[[Adriana Kemková]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|6. marec 2026
|Manželský špeciál
|{{N/A}}
|-
|235
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kali]]&lt;br&gt;[[Alan Murin]]&lt;br&gt;[[Lina Mayer]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Tina (speváčka)|Tina]]&lt;br&gt;[[Yael|Matúš Kolárovský]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|13. marec 2026
|Muzikantský špeciál 
|{{N/A}}
|-
|236
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Andrea Belányiová]]&lt;br&gt;[[Aneta Parišková]]&lt;br&gt;[[Ján Mečiar]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|20. marec 2026
|Moderátori TV JOJ
|{{N/A}}
|-
|237
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Mária Schumerová]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|27. marec 2026
|[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]]
|{{N/A}}
|-
|238
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Daniel Špiner]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kandráč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Viktória Vargová]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|3. apríl 2026
|Veľkonočný špeciál	
|{{N/A}}
|-
|239
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Fischer]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|10. apríl 2026
|Opera vs činohra
|{{N/A}}
|-
|240
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Martina Zábranská]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Denis Kováč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Bekim Aziri]]&lt;br&gt;[[Samuel Procházka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|17. apríl 2026
|Rozhlasový špeciál
|{{N/A}}
|-
|241
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katarína Mošovská]]&lt;br&gt;[[Daniel Feranec]]&lt;br&gt;[[Samuel Miškov]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[René Zobola]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]&lt;br&gt;[[Oliver Oswald]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|24. apríl 2026
|Influencerský špeciál
|{{N/A}}
|-
|242
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Ivan Kostra]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Hudák]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|1. máj 2026
|Stand-up špeciál
|{{N/A}}
|-
|243
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Noël Czuczor|Noel Czuczor]]&lt;br&gt;[[Andrej Kraus|Andy Kraus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dana Droppová]]&lt;br&gt;[[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|8. máj 2026
|Epizóda 12
|{{N/A}}
|-
|244
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]&lt;br&gt;[[Radovan Ležovič]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Rastislav Staňa]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Richard Lintner]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|15. máj 2026
|Hokejový špeciál
|{{N/A}}
|-
|245
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Peter Šimun]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Danica Matúšová]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|22. máj 2026
|Herci z [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadla&lt;br&gt;Astorka]]
|{{N/A}}
|-
|246
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Natalia Germani]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo st.]]&lt;br&gt;[[Károly Tóth]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;|[[Peter Ondrejička]]&lt;br&gt;[[Sisa Sklovská]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|29. máj 2026
|Epizóda 15
|{{N/A}}
|-
|247
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Alexandra Orviská]]&lt;br&gt;[[Alexandra Hynková]]&lt;br&gt;[[Erika Barkolová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
|Remíza
|5. jún 2026
|[[Top Star]] vs&lt;br&gt;[[Dobre vedieť]] 
|{{N/A}}
|-
|248
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]&lt;br&gt;[[Martin Škrteľ]]&lt;br&gt;[[Juraj Kucka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Denisa Mendrejová]]&lt;br&gt;[[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Lenka Poláčková]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|12. jún 2026
|Modelky vs futbalisti
|{{N/A}}
|-
|249
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Monika Drgáňová]]&lt;br&gt;[[Dávid Hartl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lucia Vráblicová]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. jún 2026
|[[Divadlo Nová scéna|Nová scéna]] vs [[GUnaGU|GuNaGu]]
|{{N/A}}
|}
=== 17. séria (2026) ===
'''Víťaz série:''' ? (3:1)
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Mateja &quot;Sajfu&quot; Cifru
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #33CC33; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 250
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|4. september 2026
|Epizóda 1
|{{N/A}}
|-
|251
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Peter Novák]]&lt;br&gt;[[Martin Žúži]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jana Golisová]]&lt;br&gt;[[Barbora Švidraňová]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím 
|11. september 2026
|[[Hex (slovenská skupina)|Hex]] vs [[Fragile]]
|{{N/A}}
|-
|252
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Silvia Soldanová]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Richard Autner]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Diana Klamová]]&lt;br&gt;[[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Branislav Mosný]]
|Adelin&lt;br&gt;tím  
|18. september 2026
|Epizóda 3
|{{N/A}}
|-
|253
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dominika Krčmáriková]]&lt;br&gt;[[Jany Landl]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|25. september 2026
|Epizóda 4
|{{N/A}}
|-
|254
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dárius Koči]]&lt;br&gt;[[Peter Oszlík]]&lt;br&gt;[[Vladislav Plevčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Konečná]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]
|? 
|2. október 2026
|Epizóda 5
|{{N/A}}
|-
|255
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]&lt;br&gt;-&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Milo Kráľ]]&lt;br&gt;[[Lucia Siposová]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
|? 
|9. október 2026
|Epizóda 6
|{{N/A}}
|-
|255
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|16. október 2026
|Epizóda 7
|{{N/A}}
|-
|256
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|23. október 2026
|Epizóda 8
|{{N/A}}
|-
|257
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|30. október 2026
|Epizóda 9
|{{N/A}}
|-
|258
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|6. november 2026
|Epizóda 10
|{{N/A}}
|-
|259
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|13. november 2026
|Epizóda 11
|{{N/A}}
|-
|260
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|20. november 2026
|Epizóda 12
|{{N/A}}
|-
|261
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|27. november 2026
|Epizóda 13
|{{N/A}}
|-
|262
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|4. december 2026
|Mikulášsky špeciál
|{{N/A}}
|-
|263
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|11. december 2026
|Epizóda 15
|{{N/A}}
|-
|264
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|18. december 2026
|Vianočný špeciál
|{{N/A}}
|-
|265
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|31. december 2026
|Silvestrovský špeciál	
|{{N/A}}
|}

== Štatistiky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tímy STVR
!Tím
!Počet výher
!Počet remíz
|-
|Danov tím
!98
! rowspan=&quot;2&quot; |6
|-
|Adelin tím
!112
|-
|Šokov tím
!8
! rowspan=&quot;2&quot; |1
|-
|Stankin tím
!6
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tímy TV JOJ
!Tím
!Počet výher
!Počet remíz
|-
|Sajfov tím
!11
! rowspan=&quot;2&quot; |1
|-
|Adelin tím
!10
|}

=== Zaujímavosti ===
* Najviac účastí súťažiaceho: '''9''' ([[Marián Miezga]])
* Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72)
* Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166)
* Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32)
* Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria)
* Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria)
* Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]])
* Vo finálovom točení pri kolese šťastia bola '''15-krát''' vytočená '''100'''
* Vo finálovom točení pri kolese šťastia bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka'''

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]
* [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u
* {{Csfd film|337518}}
* {{Imdb film|6293736}}
* {{Kinobox film|463506}}

[[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]]
[[Kategória:Zábavné televízne programy]]
[[Kategória:Hudobné televízne programy]]
[[Kategória:Televízne súťaže]]</text>
      <sha1>0j3242n3hpqc3m1c95awbajbota6lbc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bedľa červenejúca</title>
    <ns>0</ns>
    <id>497898</id>
    <revision>
      <id>8371426</id>
      <parentid>8268410</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:10:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>LR0725</username>
        <id>228416</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Macrolepiota rhacodes JPG3.jpg]] → [[File:Chlorophyllum rhacodes JPG3.jpg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error) · Species has since been reclassified</comment>
      <origin>8371426</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26286" sha1="hafftesikcr0ig8hvcwg6zcnxigm8mq" xml:space="preserve">{{Infobox huby|
Názov=bedľa červenejúca|
Obrázok= 2011-05-01 Chlorophyllum rachodes (Vittadini) Vellinga 144047.jpg|
Titulok=|
Skry5=áno| 
Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota|
Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina|
Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po latinsky=Hymenomycetes|
Podtrieda po slovensky= |Podtrieda po latinsky=Agaricomycetidae|
Rad po slovensky= [[pečiarkotvaré]]|Rad po latinsky=Agaricales|
Čeľaď po slovensky= [[pečiarkovité]]|Čeľaď po latinsky=Agaricaceae|
Rod po slovensky= [[bedľa]]|Rod po latinsky=Chlorophyllum|
Druh po slovensky=bedľa červenejúca|Druh po latinsky=Chlorophyllum rhacodes|
Binomické meno=Chlorophyllum rhacodes| 
Klasifikátor1=|
Dátum1=|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Bedľa červenejúca''' (staršie: '''bedľa červenajúca'''&lt;ref&gt;KUBJATKO, F. Poľnohospodárska botanika 2. Bratislava: Príroda, 1980. S. 29&lt;/ref&gt;, '''bedľa červenkastá'''&lt;ref&gt;PILÁT, A., UŠÁK, O. Vreckový atlas húb. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1965. S. 168&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČERVENKA, M. Základy systému výtrusných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1965, S. 195&lt;/ref&gt;; {{V jazyku|lat|''Chlorophyllum rhacodes''}} [do roku 2017 písané aj: ''rachodes''], do roku 2002: ''Macrolepiota rhacodes'' [alebo ''rachodes''], ďalšie lat. synonymá pozri nižšie) je [[Huby|huba]] z rodu [[bedľa]] (''Chlorophyllum'') z čeľade [[pečiarkovité]].

== Vedecké názvy ==
Nasledujú latinské názvy bedle červenejúcej v užšom zmysle (o vymedzení bedle červenejúcej v užšom zmysle pozri nižšie kapitolu Rozsah druhu):&lt;ref name=SF/&gt;&lt;ref&gt;VELLINGA, E. C., PENNYCOOK, S. R. Making a case for the original spelling of an epithet: 'Correction' of the original spelling of Agaricus rachodes to Agaricus rhacodes (Basidiomycota) is unjustified. Taxon, Vol. 59, No. 2 (April 2010), str. 623-627&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = bedla červenající Chlorophyllum rachodes (Vittad.) Vellinga 2002 | url = https://www.mykoweb.cz/houba/chlorophyllum-rachodes | vydavateľ = mykoweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;DEMOULIN, L., DEMOULIN, V. The sad story of Agaricus rhacodes/rachodes: Why would an orthographical error with limited current use become accepted through conservation? TAXON 62 (5) • October 2013: 1019–1024 [https://orbi.uliege.be/bitstream/2268/169810/1/1019_1024_Demoulin.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=FM/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guillaume | meno = Péan | autor = | odkaz na autora = | titul = MycoDB : Fiche de Chlorophyllum rhacodes | url = https://www.mycodb.fr/fiche.php?genre=Chlorophyllum&amp;espece=rhacodes | vydavateľ = mycodb.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Vel2003/&gt;&lt;ref name=&quot;Kok&quot;&gt;KOK, R.P.J. DE, VELLINGA, E.C. Notulae ad floram agaricinam neerlandicam - XXXII Macrolepiota. In: PERSOONIA Volume 17. Pan 1.69-79 (1998) [https://www.mykoweb.com/systematics/journals/Persoonia/Persoonia%20v17n1.pdf]&lt;/ref&gt;
* ''Agaricus procerus'' [[James Sowerby|Sowerby]] 1777 &lt;small&gt;[non Scop. 1772]&lt;/small&gt;
* ''Agaricus procerus'' ([var.] ''rachodes'' et [var.] ''subtomentosus'') Rabenh. 1844 / ''Agaricus procerus'' (var. ''rhacodes'' et var. ''subtomentosus'') (Rabenh. 1844) auct.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rabenhorst | meno = Ludwig | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutschlands Kryptogamen-Flora: Bd. Pilze | vydanie = | vydavateľ = E. Kummer | miesto = | rok = 1844 | počet strán = 642 | url = https://books.google.sk/books?id=2FlGAAAAYAAJ&amp;pg=PA586&amp;dq=Agaricus+procerus+c+subtomentosus&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwj32q_sju6KAxW1YPEDHbz1A1AQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&amp;q=Agaricus%20procerus%20c%20subtomentosus&amp;f=false| isbn = | kapitola = | strany = 574-575| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* ''Agaricus procerus'' [var.] ''tepidarius'' Weinm. 1836&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Weinmann | meno = Johann Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Hymeno- et Gastero-Mycetes hucusque in Imperio Rossico (Pars prodromi florae Rossicae) | vydanie = | vydavateľ = Inpensis Academiae Imperialis Scientiarum | miesto = | rok = 1836 | počet strán = 676 | url = https://books.google.sk/books?id=SD9jWHMq7x8C&amp;pg=PA8&amp;dq=procerus+%C3%9F+tepidarius&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiB-Ky7ku6KAxWYQfEDHbvtAiUQ6AF6BAgIEAI#v=onepage&amp;q=procerus%20%C3%9F%20tepidarius&amp;f=false| isbn = | kapitola = | strany = 8| jazyk = }}&lt;/ref&gt; &lt;small&gt;[Podľa niektorých názorov je tento taxón synonymum druhu ''Macrolepiota venenata''.]&lt;/small&gt;
* ''Agaricus rachodes'' Vittad. 1835 / ''Agaricus rhacodes'' (Vittad. 1835) auct. &lt;small&gt;[Je sporné, či Vittad. 1835 týmto názvom mal naozaj na mysli bedľu červenejúcu v užšom zmysle.]&lt;/small&gt;
* ''Agaricus rachodes'' var. ''candidus'' Bagl. 1886&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuovo giornale botanico italiano | vydanie = | vydavateľ = Società botanica italiana | miesto = | rok = 1886 | počet strán = 380 | url = https://books.google.sk/books?id=6owtAQAAMAAJ&amp;pg=PA233&amp;dq=rachodes+%22var.+candidus%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiRtaij3uuKAxX3RfEDHXIDBNoQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&amp;q=rachodes%20%22var.%20candidus%22&amp;f=false| isbn = | kapitola = | strany = 233| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* ''Agaricus subtomentosus'' Kromb. 1836
* ''Agaricus tepidarius'' Weinm. 1824 &lt;small&gt;[non G.H. Otth. 1857]&lt;/small&gt; &lt;small&gt;[Podľa niektorých názorov je tento taxón synonymum druhu ''Macrolepiota venenata''.]&lt;/small&gt;
* ''Chlorophyllum rachodes'' Vellinga 2002 / ''Chlorophyllum rhacodes'' (Vellinga 2002) auct.
* ''Hypophyllum columella'' Paul. 1808-1835
* ''Lepiota procera'' var. ''rachodes'' Massee 1893 / ''Lepiota procera'' var. ''rhacodes'' (Massee 1893) auct.
* ''Lepiota rachodes'' (var. ''rachodes''/subsp. ''rachodes''/ f. ''rachodes'') Quél. 1872 / ''Lepiota rhacodes'' (Quél. 1872) auct.
* ''Lepiota racodes'' [sic!] Helen Smith 1954
* ''Lepiota rachodes'' f. ''riograndensis'' Rick 1939
* ''Lepiota subprocera'' Saut. 1876
* ''Lepiotophyllum rachodes'' (var. ''rachodes'') Locq. 1942 / ''Lepiotophyllum rhacodes'' (var. ''rhacodes'') (Locq. 1942) auct.
* ''Leucocoprinus rachodes'' Pat. 1900 / ''Leucoprinus rhacodes'' (Pat. 1900) auct.
* ''Macrolepiota rachodes'' (var. ''rachodes'') Singer 1951 / ''Macrolepiota rhacodes'' (Singer 1951) auct.
* ''Macrolepiota rachodes'' f. ''rachodes'' auct. / ''Macrolepiota rhacodes'' f. ''rhacodes'' auct.
* ''Macrolepiota rachodes'' var. ''bohemica'' auct./ ''Macrolepiota rhacodes'' var. ''bohemica'' auct.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What's Become of Macrolepiota rachodes? | url = https://www.svims.ca/council/Chloro.htm | vydavateľ = svims.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; &lt;small&gt;[Týmto názvom sa častejšie označuje bedľa záhradná - pozri nižšie.]&lt;/small&gt;
* ''Mastocephalus rhacodes'' Kuntze 1891&lt;ref&gt;KUNTZE, O. Revisio generum plantarum:vascularium omnium atque cellularium multarum secundum leges nomenclaturae internationales cum enumeratione plantarum exoticarum in itinere mundi collectarum ... pars. 2. 1891. S. 860 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/7554#page/486/mode/1up]&lt;/ref&gt;/ ''Mastocephalus rachodes'' (Kuntze 1891) auct.
Dlhé roky panoval spor, či sa má v názve tohto taxónu zachovať pôvodné písanie ''rachodes'' (porov. vyššie Vittad. 1835), alebo či sa má toto slovo upraviť na (podľa niektorých názorov jazykovo správnejší) tvar ''rhacodes''. V roku 2017 bolo nakoniec oficiálne rozhodnuté, že sa musí písať ''rhacodes'', a tento konkrétny prípad bolo dokonca prevzatý ako jeden z príkladov úpravy pravopisu názvu druhu do Medzinárodného kódu nomenklatúry rias, húb a ratlín z roku 2018.&lt;ref&gt;čl. 60. In: Turland et al. (Eds.):International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Shenzhen Code) adopted by the Nineteenth International Botanical Congress Shenzhen, China, July 2017 Regnum Vegetabile - Koeltz Scientific Books, 2018. https://www.iaptglobal.org/icn{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Rozsah druhu ==
Staršie sa do bedle červenejúcej popri jej dnešnom rozsahu obyčajne zahŕňali aj viaceré dnes samostatné druhy. Staršie sa teda celkovo bedľa červenejúca (t. j. bedľa červenejúca &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt; - ''Chlorophyllum rhacodes'' &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt;; do roku 2002: ''Macrolepiota rhacodes'' &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt;; tradične ''Lepiota rhacodes'' &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt;) často skladala z týchto taxónov:
* bedľa červenejúca &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt; (''Chlorophyllum rhacodes'' &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt;; do roku 2002: ''Macrolepiota rhacodes'' &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt;; tradične: ''Lepiota rhacodes'' &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt;) - Toto je bedľa červenejúca v ponímaní väčšiny súčasných textov. V rámci bedle červenejúcej &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt; sa obyčajne zaraďovala ako varieta ''Macrolepiota rhacodes'' var. ''rhacodes''. Bedľa červenejúca &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt; je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie.
* [[bedľa Olivierova]] (''Chlorophyllum olivieri''; do roku 2002: ''Macrolepiota olivieri''; tradične: ''Lepiota olivieri'') - V rámci bedle červenejúcej &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt; sa obyčajne zaraďovala ako varieta ''Macrolepiota rhacodes'' var. ''olivieri'' či ako forma ''Macrolepiota rhacodes'' f. ''olivieri''. V niektorých dnešných systémoch sa naďalej považuje za súčasť bedle červenejúcej (to v dnešných systémoch znamená: súčasť bedle červenejúcej &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt;). Bedľa Olivierova je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie.
* [[bedľa česká]] (''Chlorophyllum bohemicum''; do roku 2002: ''Macrolepiota bohemica''; tradične: ''Lepiota bohemica'') - V rámci bedle červenejúcej &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt; sa obyčajne zaraďovala ako varieta [[bedľa červenejúca česká]] (''Macrolepiota rachodes'' var. ''bohemica''). Bedľa česká sa často považuje za synonymum bedle záhradnej (resp. staršie sa niekedy bedľa záhradná považovala za synonymum bedle českej), i keď niektorí autori ju považujú za synonymum bedle červenejúcej &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt; alebo bedle Olivierovej. Bedľa česká je (mierne) jedovatá, resp. podľa iných názorov je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie.
* [[bedľa záhradná]] (''Chlorophyllum brunneum''/''Chlorophyllum hortensis''; do roku 2002: ''Macrolepiota brunnea''/''Macrolepiota hortensis''; tradične: ''Lepiota brunnea'') - V rámci bedle červenejúcej &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt; sa obyčajne zaraďovala ako varieta [[bedľa červenejúca záhradná]] (''Macrolepiota rachodes'' var. ''brunnea''/''Macrolepiota rachodes'' var. ''hortensis''). Ojedinele (Marhold 1998) sa (spolu s bedľou českou) považuje za synonymum bedle Olivierovej. Bedľa záhradná je (mierne) jedovatá, resp. podľa iných názorov je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie. Treba upozorniť, že tento taxón nie je zhodný s podobne pomenovaným druhom ''[[Chlorophyllum hortense]]'' (staršie: ''Leucoagaricus hortensis'', ''Lepiota hortensis'').
* [[bedľa jedovatá]]&lt;ref&gt;GAVORNÍK, P., ŠKUBLA, P. Otravy jedovatými hubami. Bratislava: Veda, 2002, S. 84&lt;/ref&gt; (''Macrolepiota venenata''/''Chlorophyllum venenatum''; tradične ''Lepiota venenata''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LEPIOTA VENENATA | url = https://fungi.fr/Html/lepvnnt_descript.html | vydavateľ = fungi.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) - V rámci bedle červenejúcej &lt;small&gt;v širšom zmysle&lt;/small&gt; sa obyčajne zaraďovala ako varieta [[bedľa červenejúca jedovatá]] (''Macrolepiota rachodes var. venenata''). Dnes sa bedľa jedovatá niekedy považuje za synonymum bedle záhradnej. Bedľa jedovatá je jednoznačne jedovatá. Treba upozorniť, že slovenským názvom bedľa jedovatá sa staršie označoval druh [[bedlička jedovatá]] (''Lepiota halveola'')&lt;ref&gt;KUBJATKO, František. Poľnohospodárska botanika 2. Bratislava: Príroda, 1980. S. 29&lt;/ref&gt;. 

Dávnejšie sa do bedle červenajúcej niekedy navyše zahŕňal aj dnes samostatný druh [[bedlica hustošupinatá]]/[[bedľa hustošupinatá]] (''Leucoagaricus nympharum''/''Leucoprinus nympharum''/''Macrolepiota puellaris'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Species Fungorum - GSD Species | url = https://www.speciesfungorum.org/Names/GSDSpecies.asp?RecordID=901243 | vydavateľ = speciesfungorum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hagara | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Ottova encyklopédia húb | vydanie = | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2015 | počet strán = 1152 | url = | isbn = 978-80-7451-408-1 | kapitola = | strany = 917| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Pre úplnosť treba dodať, že niektorí autori označujú názvom ''Chlorophyllum rhacodes'' (alebo ''Macrolepiota rhacodes'') špeciálne len to, čo je hore označené ako bedľa Olivierova a iní autori len to, čo je hore označené ako bedľa záhradná.

Nasledujúci text článku sa zaoberá len bedľou červenejúcou &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt;, t. j. prvou odrážkou vyššie uvedeného zoznamu.

&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly:&lt;ref name=SF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Species Fungorum - Search Page | url = https://www.speciesfungorum.org/Names/Names.asp | vydavateľ = speciesfungorum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Vel2003&gt;Vellinga, Else. (2003). Chlorophyllum and Macrolepiota (Agaricaceae) in Australia. Australian Systematic Botany - Aust. Systematic Botany. 16. 10.1071/SB02013.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kok/&gt;&lt;ref name=FM&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martinetti | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Chlorophyllum rhacodes - Funghi Magazine | url = https://funghimagazine.it/chlorophyllum-rhacodes/ | vydavateľ = funghimagazine.it | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Ros&quot;&gt; Bedla červenající (Chlorophyllum rhacodes). In: Rostou [https://web.archive.org/web/20131203001011/http://www.rostou.cz/houba/76/bedla-cervenajici/]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Gav&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gavorník | meno = P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozor na červenajúce bedle a bedličky | url = https://www.quark.sk/pozor-na-cervenajuce-bedle-a-bedlicky/ | vydavateľ = quark.sk | dátum vydania = 2022-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = What's Become of Macrolepiota rachodes? | url = https://www.svims.ca/council/Chloro.htm | vydavateľ = svims.ca | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto =  | jazyk = }} a [https://www.svims.ca/council/Lepiot.htm]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Friebes, Gernot. (2013). Über die komplizierte Gruppe der Safran- und Riesenschirmlinge: Die Gattungen Chlorophyllum und Macrolepiota. Tintling. 83. 4–27. [https://www.researchgate.net/publication/292919241_Uber_die_komplizierte_Gruppe_der_Safran-_und_Riesenschirmlinge_Die_Gattungen_Chlorophyllum_und_Macrolepiota]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Hagara&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hagara | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Ottova encyklopédia húb | vydanie = | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2015 | počet strán = 1152 | url = | isbn = 978-80-7451-408-1 | kapitola = | strany = 897 - 900| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;MARHOLD, K. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. 1998 [https://ibot.sav.sk/checklist/index.php?lang=sk&amp;doc=about] (prístup 11.1.2025)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CHLOROPHYLLUM RHACODES | url = http://fungi.fr/Html/leprhcd_descript.html | vydavateľ = fungi.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Arnould | odkaz na autora = | titul = CHLOROPHYLLUM BRUNNEUM | url = http://fungi.fr/Html/chlbrnn_descript.html | vydavateľ = fungi.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Pat&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toxicology - Prof. RNDr. Jiří Patočka, DrSc - Otravy houbami v Japonsku | url = https://www.toxicology.cz/modules.php?name=News&amp;file=article&amp;sid=1001 | vydavateľ = toxicology.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Barseghyan, Gayane &amp; Kosakyan, Anush &amp; Isikhuemhen, Omoanghe &amp; Didukh, Maryna &amp; Wasser, Solomon. (2012). Phylogentic Analysis within Genera Morchella (Ascomycota, Pezizales) and Macrolepiota (Basidiomycota, Agaricales) Inferred from rDNAITS and EF-1a Sequences. 10.1201/b11606-8. S. 171 [https://www.researchgate.net/publication/230559773_Phylogentic_Analysis_within_Genera_Morchella_Ascomycota_Pezizales_and_Macrolepiota_Basidiomycota_Agaricales_Inferred_from_rDNAITS_and_EF-1a_Sequences]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dvorský | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = BEDĽA: Ako spoznať jedlú bedľu? | url = https://radimeako.sk/bedla-druhy-ako-rozoznat-jedlu-bedlu/#bedla-zahradna | vydavateľ = radimeako.sk | dátum vydania = 2021-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chlorophyllum rachodes (Bedla červenající) | url = https://www.mykologie.net/index.php/houby/podle-morfologie/lupenate/item/2410-chlorophyllum-rachodes | vydavateľ = mykologie.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zíbarová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Chlorophyllum olivieri (Bedla šedohnědá) | url = https://www.mykologie.net/index.php/houby/item/62-macrolepiota_racodes | vydavateľ = mykologie.net | dátum vydania = 2012-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zíbarová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Chlorophyllum brunneum (Bedla zahradní) | url = https://www.mykologie.net/index.php/houby/podle-morfologie/lupenate/item/1536:chlophyllum-brunneum | vydavateľ = mykologie.net | dátum vydania = 2015-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Wild&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brown Parasol | url = https://www.wildfooduk.com/mushroom-guide/brown-parasol/ | vydavateľ = wildfooduk.com | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KIBBY, G., HENRICI, A. Notes on British Chlorophyllum Species. In: Field Mycology, Volume 12, Issue 3, July 2011, Pages 89-93 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1468164111000193?ref=pdf_download&amp;fr=RR-2&amp;rr=9007b3fb4dec0a7b]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;VELLINGA, E. C. Chlorophyllum in Great Britain. In: Field Mycology, 7 (4) (2006), pp. 136-140 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1468164110605804?ref=pdf_download&amp;fr=RR-2&amp;rr=9007b1a13f210a7b]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Gminder | meno = Andreas | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karasch | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Das Kosmos Handbuch Pilze (Mit über 1200 Zeichnungen. 1400 Arten im Porträt.) | vydanie = | vydavateľ = Kosmos | miesto = | rok = 2023 | počet strán = 720 | url = https://books.google.sk/books?id=3jXdEAAAQBAJ&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false| isbn = 978-3-440-50581-6 | kapitola = | strany = 352| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Флюк | meno = Маркус | autor = | odkaz na autora = | titul = Грибы | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 418 | url = https://books.google.sk/books?id=QnxtEAAAQBAJ&amp;pg=PA268&amp;dq=%22Macrolepiota+hortensis%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwi9sMmy-OuKAxUfSfEDHQpWDzgQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&amp;q=%22Macrolepiota%20hortensis%22&amp;f=false| isbn = 978-5-04439392-9 | kapitola = | strany = 268| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Phillips | meno = Roger | autor = | odkaz na autora = | titul = Mushrooms | vydanie = | vydavateľ = Pan Macmillan | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 384 | url = https://books.google.sk/books?id=nRKwAAAAQBAJ&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false| isbn = 978-1-4472-6402-6 | kapitola = | strany = 126| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;MAUBET, Y. et al. Introducing a new member of the genus Chlorophyllum: Chlorophyllum sapukai sp. nov., and new records from Paraguay. Plant and Fungal Systematics 67(2): 75–85, 2022 [https://pfsyst.botany.pl/pdf-158348-85186?filename=Introducing%20a%20new%20member.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

== Výskyt ==
Rastie od konca júna do polovice novembra. Vyskytuje sa v listnatých aj ihličnatých lesoch v nížinách, pohoriach, pahorkatinách i horách (nie vo vysokohorskom stupni), a to hojne.&lt;ref name=Hagara/&gt;

== Opis ==
Šírka [[klobúk]]a je 60 - 120/180 mm. Na vrchnej strane klobúka sú šupiny a medzi nimi plôšky bez šupín. Šupiny sú väčšinou usporiadené pravidelne v koncentrických radoch, sú červenkastohnedé až sivohnedé, plôšky medzi nimi sú väčšinou biele či krémové. [[Lupeň|Lupene]] sú pripojené na kolár, spočiatku sú biele, neskôr aj s červenkastým nádychom; po otlačení hnednú.&lt;ref name=Hagara/&gt; 

[[Hlúbik]] má rozmery 80 - 150/200 x 10 - 30 mm, jeho báza je neodsadená; jeho hladká, holá pokožka je za mladi belavá (po otlačené červenie), ale na starobu stmavne na hnedočervenkasto.&lt;ref name=Hagara/&gt; 

[[Dužina]] je biela, na reze trochu červenie. Jej vôňa je jemná a neutrálna.&lt;ref name=Hagara/&gt;

=== Podobné druhy ===
Od podobnej [[bedľa Olivierova|bedle Olivierovej]] sa odlišuje šupinami - u bedle červenejúcej boli opísané vyššie; u bedle Olivierovej je menší rozdiel medzi farbou šupín a okolitých plôšiek, šupiny môžu mať aj olivový nádych a sú usporiadané viac-menej lúčovito.&lt;ref name=Hagara/&gt; 

Od podobnej [[bedľa záhradná|bedle záhradnej]] sa dá bezpečne odlíšiť tvarom [[cheilocystida|cheilocystíd]] - u bedle červenejúcej sú kyjovité, u  bedle záhradnej sú guľaté a so stopkou. Často (ale nie vždy) sa dá od bedle záhradnej odlíšiť aj šupinami na vrchnej strane klobúka - u bedle červenejúcej sú skôr pravidelne rozmiestnené a vyvýšené, u bedle záhradnej sú skôr usporiadené nepravidelne a sú nevyvýšené. A často sa dá odlíšiť aj bázou hlúbika - u bedle červenejúcej je neodsadená, z bedle záhradnej je odsadená.&lt;ref name=Hagara/&gt;

== Jedlosť ==
V minulosti sa bedľa červenejúca v literatúre mylne uvádzala ako jedlá bezproblémová huba. Skutočnosť je taká, že hoci v nej neboli objavené žiadne toxické látky, u niektorých ľudí vyvoláva alergické reakcie, ktoré majú často príznaky pravých otráv (žalúdočné problémy, opuchliny, problémy s dýchaním, sčervenanie pokožky, vyrážky). Kožné prejavy možno pozorovať najmä u ľudí, ktorí túto bedľu konzumujú spolu s alkoholom. Niekedy sa problémy s touto hubou mylne pripisujú tomu, že dotyčný v skutočnosti skonzumoval podobný druh bedľa záhradná (resp. česká; porov. vyššie), čo je problematickejšia (možno jedovatá) bedľa, ktorá sa vyskytuje väčšinou mimo lesa, alebo sa mylne pripisujú tomu, že konzumovaný jedinec bedle červenejúcej rástol (podobne ako bedľa záhradná) mimo lesa, napríklad na mieste starej skládky, ktorá hubu kontaminovala. V skutočnosti však zdravotné problémy u niektorých ľudí spôsobujú aj bedle červenejúce pochádzajúce z normálneho čistého lesa. Každopádne platí, že keďže menej problematická bedľa červenejúca rastie v lese (alebo na okraji lesa) a problematickejšia (možno jedovatá) bedľa záhradná mimo lesa (v záhradách, parkoch) a tieto druhy sa dajú ľahko zameniť, odporúča sa vôbec nekonzumovať to, čo daný hubár subjektívne považuje za bedľu červenejúcu, pokiaľ to našiel rásť mimo lesa.&lt;ref name=Ros/&gt;&lt;ref name=Pat/&gt;&lt;ref name=Gav/&gt;&lt;ref name=Wild/&gt;

== Galéria ==
&lt;center&gt;&lt;gallery&gt;
File:Knolparasolzwammen. 09-11-2023. (d.j.b).jpg|mladé jedince
File:Chlorophyllum rhacodes JPG3.jpg|pohľad zhora
&lt;/gallery&gt;&lt;/center&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Pečiarkovité]]</text>
      <sha1>hafftesikcr0ig8hvcwg6zcnxigm8mq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marcelo Vieira da Silva Júnior</title>
    <ns>0</ns>
    <id>513126</id>
    <revision>
      <id>8371368</id>
      <parentid>8209879</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:40:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava a doplnenie výhonku</comment>
      <origin>8371368</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19382" sha1="sv0x30sevgkbkyxbemtpj05byt5jbyc" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
| meno = Marcelo
| celé meno = Marcelo Vieira da Silva Júnior
| foto = FC RB Salzburg versus Real Madrid (Testspiel, 7. August 2019) 16.jpg
| popis obrázku = Marcelo v drese Realu Madrid v roku 2019
| dátum narodenia = {{dnv|1988|5|12}}
| miesto narodenia = [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]]
| štát = [[Brazília]]
| výška = 174 cm
| pozícia = [[Obranca (futbal)|ľavý obranca]]
| mládežnícke roky = 2002 – 2005
| mládežnícke kluby = [[Fluminense FC|Fluminense]]
| roky = 2005 – 2007&lt;br /&gt;2007 – 2022&lt;br /&gt;2022 – 2023&lt;br /&gt;2023 – 2024
| kluby = [[Fluminense FC|Fluminense]]&lt;br /&gt;[[Real Madrid CF|Real Madrid]]&lt;br /&gt;[[Olympiakos FC|Olympiakos]]&lt;br /&gt;[[Fluminense FC|Fluminense]]
| zápasy(góly) = 40 (6)&lt;br /&gt;546 (38)&lt;br /&gt;10 (3)&lt;br /&gt;68 (5)
| reprezentačné roky = 2005&lt;br /&gt;2007&lt;br /&gt;2008 – 2012&lt;br /&gt;2006 – 2018
| národné mužstvo = Brazília U17&lt;br /&gt;Brazília U20&lt;br /&gt;Brazília U23&lt;br /&gt;[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 3 (1)&lt;br /&gt;4 (0)&lt;br /&gt;13 (1)&lt;br /&gt;58 (6)
| súčasný klub = ukončil kariéru
}}

'''Marcelo Vieira da Silva Júnior''' (* [[12. máj]] [[1988]], [[Rio de Janeiro]], Brazília), známy ako '''Marcelo''' alebo '''Marcelo Vieira''', je bývalý brazílsky [[futbal]]ista, ktorý hrával na pozícii [[Obranca (futbal)|ľavého obrancu]]. Väčšinu svojej profesionálnej kariéry strávil v [[Real Madrid CF|Reale Madrid]], za ktorý odohral 546 súťažných zápasov a získal 25 trofejí. Stal sa najúspešnejším hráčom v histórii klubu podľa počtu získaných trofejí.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Official announcement: Marcelo retires
| url = https://www.realmadrid.com/en-US/news/club/announcements/cominicado-oficial-06-02-2025
| vydavateľ = Real Madrid
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

S Realom Madrid získal päťkrát [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]], šesťkrát [[La Liga|španielsku ligu]], štyrikrát [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA|Majstrovstvá sveta klubov FIFA]], trikrát [[Superpohár UEFA|Superpohár UEFA]], dvakrát [[Copa del Rey]] a päťkrát [[Supercopa de España]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Marcelo Vieira - History and honours
| url = https://www.realmadrid.com/en-US/the-club/history/football-legends/marcelo-vieira
| vydavateľ = Real Madrid
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za [[Brazílske národné futbalové mužstvo|brazílsku reprezentáciu]] odohral 58 zápasov a strelil šesť gólov. Získal [[Pohár konfederácií FIFA]] 2013 a olympijské medaily – bronz v roku 2008 a striebro v roku 2012.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Um dos grandes laterais da Seleção, Marcelo se despede dos gramados
| url = https://www.cbf.com.br/selecao-brasileira/noticias/selecao-masculina/a/um-dos-grandes-laterais-da-selecao-marcelo-se-despede-dos-gramados
| vydavateľ = Confederação Brasileira de Futebol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Dňa 6. februára 2025 vo veku 36 rokov oznámil ukončenie profesionálnej hráčskej kariéry.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Official announcement: Marcelo retires
| url = https://www.realmadrid.com/en-US/news/club/announcements/cominicado-oficial-06-02-2025
| vydavateľ = Real Madrid
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Fluminense ===

Marcelo vyrastal v mládežníckej akadémii [[Fluminense FC|Fluminense]] a do profesionálneho mužstva sa dostal v roku 2005 ako sedemnásťročný. V roku 2006 sa definitívne presadil v seniorskom tíme a zaujal svojimi výkonmi na ľavej strane obrany. Za Fluminense vo svojom prvom období odohral 40 súťažných zápasov a strelil šesť gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Cria de Xerém, lateral-esquerdo completa 33 anos
| url = https://www.fluminense.com.br/noticia/cria-de-xerem-lateral-esquerdo-completa-33-anos
| vydavateľ = Fluminense FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

S Fluminense získal v roku 2005 [[Campeonato Carioca]] a [[Taça Rio]]. Jeho výkony pritiahli pozornosť európskych klubov a na konci roka 2006 prestúpil do Realu Madrid.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Cria de Xerém, lateral-esquerdo completa 33 anos
| url = https://www.fluminense.com.br/noticia/cria-de-xerem-lateral-esquerdo-completa-33-anos
| vydavateľ = Fluminense FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Real Madrid ===

V novembri 2006 prestúpil Marcelo do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] ako osemnásťročný. Za klub debutoval 7. januára 2007 v ligovom zápase proti [[Deportivo La Coruña|Deportivu La Coruña]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Marcelo Vieira - History and honours
| url = https://www.realmadrid.com/en-US/the-club/history/football-legends/marcelo-vieira
| vydavateľ = Real Madrid
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V prvých sezónach sa postupne adaptoval na španielsky futbal a získaval miesto v zostave. V sezóne 2006/2007 získal s Realom Madrid svoj prvý ligový titul a v nasledujúcej sezóne klub titul obhájil.

Počas pôsobenia v Reale Madrid sa Marcelo postupne stal jedným z najvýraznejších ľavých obrancov svojej generácie. Vyznačoval sa technickou kvalitou, driblingom, prácou s loptou a výrazným zapájaním sa do útočnej fázy hry.

V sezóne 2013/2014 získal s Realom Madrid [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Vo finále proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] skóroval v predĺžení a prispel k víťazstvu 4:1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Marcelo Vieira - History and honours
| url = https://www.realmadrid.com/en-US/the-club/history/football-legends/marcelo-vieira
| vydavateľ = Real Madrid
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V rokoch 2016 až 2018 sa Real Madrid stal prvým klubom, ktorý získal [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]] trikrát za sebou v ére tejto súťaže. Marcelo bol súčasťou mužstva vo všetkých troch triumfoch v sezónach 2015/2016, 2016/2017 a 2017/2018.

V sezóne 2021/2022 získal Marcelo s Realom Madrid svoju piatu Ligu majstrov. V tom istom roku získal aj svoj šiesty ligový titul a stal sa hráčom s najvyšším počtom získaných trofejí v histórii klubu.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Official announcement: Marcelo retires
| url = https://www.realmadrid.com/en-US/news/club/announcements/cominicado-oficial-06-02-2025
| vydavateľ = Real Madrid
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Počas šestnástich sezón odohral za Real Madrid 546 súťažných zápasov a strelil 38 gólov. V posledných rokoch pôsobil aj ako kapitán mužstva a v roku 2022 ako kapitán zdvihol nad hlavu trofej za víťazstvo v Lige majstrov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Marcelo Vieira - History and honours
| url = https://www.realmadrid.com/en-US/the-club/history/football-legends/marcelo-vieira
| vydavateľ = Real Madrid
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny 2021/2022 Real Madrid opustil.

=== Olympiakos ===

V septembri 2022 podpísal Marcelo zmluvu s gréckym klubom [[Olympiakos FC|Olympiakos]]. Za klub debutoval v októbri 2022 v zápase [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] proti [[Qarabağ FK|Qarabağu]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Marcelo no Olympiacos: 10 jogos e três gols em seis meses
| url = https://ge.globo.com/futebol/futebol-internacional/noticia/2023/02/24/marcelo-no-olympiacos-10-jogos-e-tres-gols-em-seis-meses.ghtml
| vydavateľ = ge
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Počas krátkeho pôsobenia v Grécku odohral desať súťažných zápasov a strelil tri góly. Vo februári 2023 zmluvu s klubom ukončil.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Marcelo no Olympiacos: 10 jogos e três gols em seis meses
| url = https://ge.globo.com/futebol/futebol-internacional/noticia/2023/02/24/marcelo-no-olympiacos-10-jogos-e-tres-gols-em-seis-meses.ghtml
| vydavateľ = ge
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Návrat do Fluminense ===

Vo februári 2023 sa Marcelo vrátil do Fluminense po viac ako šestnástich rokoch strávených v Európe.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ele está de volta! Fluminense acerta a contratação de Marcelo
| url = https://www.fluminense.com.br/noticia/ele-esta-de-volta-fluminense-acerta-a-contratacao-de-marcelo
| vydavateľ = Fluminense FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V roku 2023 pomohol Fluminense k zisku [[Campeonato Carioca]] a historicky prvého triumfu klubu v [[Pohár osloboditeľov|Copa Libertadores]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = NOTA OFICIAL: Marcelo Vieira
| url = https://www.fluminense.com.br/noticia/nota-oficial-marcelo-vieira
| vydavateľ = Fluminense FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V roku 2024 získal s Fluminense aj [[Recopa Sudamericana]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = NOTA OFICIAL: Marcelo Vieira
| url = https://www.fluminense.com.br/noticia/nota-oficial-marcelo-vieira
| vydavateľ = Fluminense FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za Fluminense počas svojho druhého pôsobenia odohral 68 súťažných zápasov a strelil päť gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Fluminense anuncia rescisão com Marcelo
| url = https://ge.globo.com/futebol/times/fluminense/noticia/2024/11/02/fluminense-anuncia-rescisao-com-marcelo.ghtml
| vydavateľ = ge
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V novembri 2024 sa Fluminense a Marcelo dohodli na ukončení zmluvy.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Fluminense anuncia rescisão com Marcelo
| url = https://ge.globo.com/futebol/times/fluminense/noticia/2024/11/02/fluminense-anuncia-rescisao-com-marcelo.ghtml
| vydavateľ = ge
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

Marcelo reprezentoval Brazíliu už v mládežníckych kategóriách. V roku 2005 sa s tímom do 17 rokov predstavil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 17 rokov|majstrovstvách sveta do 17 rokov]], kde Brazília získala strieborné medaily.

Za brazílsku reprezentáciu debutoval v septembri 2006. Postupne sa stal pravidelnou súčasťou mužstva a počas reprezentačnej kariéry odohral 58 zápasov a strelil šesť gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Um dos grandes laterais da Seleção, Marcelo se despede dos gramados
| url = https://www.cbf.com.br/selecao-brasileira/noticias/selecao-masculina/a/um-dos-grandes-laterais-da-selecao-marcelo-se-despede-dos-gramados
| vydavateľ = Confederação Brasileira de Futebol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá sveta ===

Marcelo bol súčasťou brazílskej reprezentácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|majstrovstvách sveta 2014]] v Brazílii. V úvodnom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] si strelil vlastný gól, no Brazília následne zvíťazila 3:1.

Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|majstrovstvách sveta 2018]] v Rusku nastúpil v štyroch zápasoch. Brazília vypadla vo štvrťfinále po porážke 1:2 s [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgickom]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = #WorldCupAtHome: Red Devils upset Brazil
| url = https://inside.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/2018russia/news/worldcupathome-brazil-belgium-russia-2018-3072226
| vydavateľ = FIFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Olympijské hry ===

Marcelo získal s Brazíliou bronzovú medailu na [[Letné olympijské hry 2008|Letných olympijských hrách 2008]] v Pekingu a striebornú medailu na [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hrách 2012]] v Londýne.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Um dos grandes laterais da Seleção, Marcelo se despede dos gramados
| url = https://www.cbf.com.br/selecao-brasileira/noticias/selecao-masculina/a/um-dos-grandes-laterais-da-selecao-marcelo-se-despede-dos-gramados
| vydavateľ = Confederação Brasileira de Futebol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Pohár konfederácií ===

V roku 2013 bol Marcelo členom brazílskeho tímu, ktorý vyhral [[Pohár konfederácií FIFA]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Um dos grandes laterais da Seleção, Marcelo se despede dos gramados
| url = https://www.cbf.com.br/selecao-brasileira/noticias/selecao-masculina/a/um-dos-grandes-laterais-da-selecao-marcelo-se-despede-dos-gramados
| vydavateľ = Confederação Brasileira de Futebol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Herný štýl ==

Marcelo bol ofenzívne orientovaný ľavý obranca, ktorý sa výrazne zapájal do kombinácie a útočnej fázy hry. Vyznačoval sa technikou, driblingom, prácou s loptou a schopnosťou vytvárať príležitosti z ľavej strany ihriska.

Počas pôsobenia v Reale Madrid často vytváral útočné situácie spolu s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] a ďalšími ofenzívnymi hráčmi. Jeho herný štýl umožňoval Realu Madrid využívať ľavú stranu ihriska nielen na obrannú, ale aj na tvorivú a útočnú činnosť.

== Štatistiky ==

Počas profesionálnej kariéry odohral Marcelo za [[Fluminense FC|Fluminense]] vo svojom prvom období 40 súťažných zápasov a strelil šesť gólov. Za [[Real Madrid CF|Real Madrid]] odohral 546 zápasov a strelil 38 gólov. V [[Olympiakos FC|Olympiakose]] nastúpil na 10 zápasov a zaznamenal tri góly. Po návrate do Fluminense odohral ďalších 68 zápasov a strelil päť gólov. Celkovo tak v seniorskej klubovej kariére nastúpil na 664 súťažných zápasov a strelil 52 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Marcelo
| url = https://www.zerozero.pt/jogador/marcelo/30693/epocas
| vydavateľ = ZeroZero
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliu]] odohral 58 reprezentačných zápasov a strelil šesť gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Um dos grandes laterais da Seleção, Marcelo se despede dos gramados
| url = https://www.cbf.com.br/selecao-brasileira/noticias/selecao-masculina/a/um-dos-grandes-laterais-da-selecao-marcelo-se-despede-dos-gramados
| vydavateľ = Confederação Brasileira de Futebol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

=== Fluminense ===

* [[Campeonato Carioca]]: [[Campeonato Carioca 2005|2005]], [[Campeonato Carioca 2023|2023]]
* [[Taça Rio]]: 2005
* [[Pohár osloboditeľov|Copa Libertadores]]: 2023
* [[Recopa Sudamericana]]: 2024&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = NOTA OFICIAL: Marcelo Vieira
  | url = https://www.fluminense.com.br/noticia/nota-oficial-marcelo-vieira
  | vydavateľ = Fluminense FC
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

=== Real Madrid ===

* [[La Liga]]: 2006/2007, 2007/2008, 2011/2012, 2016/2017, 2019/2020, 2021/2022
* [[Copa del Rey]]: 2010/2011, 2013/2014
* [[Supercopa de España]]: 2008, 2012, 2017, 2019/2020, 2021/2022
* [[Liga majstrov UEFA]]: 2013/2014, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2021/2022
* [[Superpohár UEFA]]: 2014, 2016, 2017
* [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]]: 2014, 2016, 2017, 2018&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Marcelo Vieira - History and honours
  | url = https://www.realmadrid.com/en-US/the-club/history/football-legends/marcelo-vieira
  | vydavateľ = Real Madrid
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

=== Brazília U17 ===

* [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 17 rokov]]: striebro 2005

=== Brazília U23 ===

* [[Letné olympijské hry 2008|Letné olympijské hry 2008]]: bronz
* [[Letné olympijské hry 2012|Letné olympijské hry 2012]]: striebro

=== Brazília ===

* [[Pohár konfederácií FIFA]]: [[Pohár konfederácií FIFA 2013|2013]]&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Um dos grandes laterais da Seleção, Marcelo se despede dos gramados
  | url = https://www.cbf.com.br/selecao-brasileira/noticias/selecao-masculina/a/um-dos-grandes-laterais-da-selecao-marcelo-se-despede-dos-gramados
  | vydavateľ = Confederação Brasileira de Futebol
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

== Individuálne ocenenia ==

* '''[[FIFPro World XI|FIFA FIFPRO World 11]]''': 2012, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019
* '''Tím roka UEFA''': 2011, 2017, 2018
* '''FIFA World Cup Dream Team''': 2014, 2018
* '''UEFA Champions League Squad of the Season''': 2010/2011, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018
* '''La Liga Team of the Season''': 2015/2016
* '''ESM Team of the Year''': 2015/2016, 2016/2017
* '''L'Équipe Team of the Season''': 2011, 2016, 2017, 2018
* '''ESPN FC100 – najlepší ľavý obranca''': 2017, 2018
* '''IFFHS Men's World Team''': 2017, 2018
* '''IFFHS World Team of the Decade''': 2011 – 2020
* '''IFFHS CONMEBOL Team of the Decade''': 2011 – 2020

Marcelo bol v roku 2011 prvýkrát zaradený do UEFA Team of the Year. Neskôr sa do výberu dostal aj v rokoch 2017 a 2018.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = UEFA.com Team of the Year 2011 announced
| url = https://www.uefa.com/news-media/news/01f9-0e7b893e4b3e-774e8fb6367b-1000--uefa-com-team-of-the-year-2011-announced/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

IFFHS ho zaradila do World Team of the Decade za obdobie 2011 – 2020.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = IFFHS World's Man Team of the Decade 2011-2020
| url = https://iffhs.com/en/news/iffhs-worlds-man-team-of-the-decade-2011-2020-919
| vydavateľ = IFFHS
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Koniec kariéry ==

Po ukončení zmluvy s Fluminense v novembri 2024 zostal Marcelo bez klubu. Dňa 6. februára 2025 oznámil ukončenie profesionálnej kariéry vo veku 36 rokov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Fluminense anuncia rescisão com Marcelo
| url = https://ge.globo.com/futebol/times/fluminense/noticia/2024/11/02/fluminense-anuncia-rescisao-com-marcelo.ghtml
| vydavateľ = ge
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Um dos grandes laterais da Seleção, Marcelo se despede dos gramados
| url = https://www.cbf.com.br/selecao-brasileira/noticias/selecao-masculina/a/um-dos-grandes-laterais-da-selecao-marcelo-se-despede-dos-gramados
| vydavateľ = Confederação Brasileira de Futebol
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Externé odkazy ==

* [https://www.realmadrid.com/en-US/the-club/history/football-legends/marcelo-vieira Marcelo Vieira – oficiálny profil Realu Madrid]
* [https://www.fluminense.com.br/noticia/ele-esta-de-volta-fluminense-acerta-a-contratacao-de-marcelo Marcelo – oficiálna stránka Fluminense]

== Referencie ==

{{Referencie}}

{{Futbalisti Real Madrid CF}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Brazílski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Fluminense FC]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči Olympiakos FC]]
[[Kategória:Brazílski olympionici]]
[[Kategória:Brazílski strieborní olympijskí medailisti]]
[[Kategória:Brazílski bronzoví olympijskí medailisti]]
[[Kategória:Osobnosti z Rio de Janeira]]
[[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]]
[[Kategória:Víťazi Pohára konfederácií FIFA]]</text>
      <sha1>sv0x30sevgkbkyxbemtpj05byt5jbyc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ali G</title>
    <ns>0</ns>
    <id>515613</id>
    <revision>
      <id>8371447</id>
      <parentid>5765341</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:28:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Zrušené presmerovanie na [[Sacha Baron Cohen]]</comment>
      <origin>8371447</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="335" sha1="7b8pv08chpap8sreo4rhey920l2sjk7" xml:space="preserve">'''Ali G''' može byť:
* postava vytvorená Sacha Baronom Cohenom, pozri [[Ali G (postava)]]
* britský film z roku 2002, pozri ''[[Ali G Indahouse]]''
* americký film z roku 2026, pozri ''[[Ali G: Gdo som?]]''
* šou z roku 1999, pozri ''[[Ali G, Innit]]''
* šou z roku 2000, pozri ''[[Da Ali G Show]]''

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>7b8pv08chpap8sreo4rhey920l2sjk7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA</title>
    <ns>0</ns>
    <id>529422</id>
    <revision>
      <id>8371423</id>
      <parentid>8205884</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:55:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VelkomroavskáRíša</username>
        <id>270638</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* */  oprava nespravneho zápisu textu.</comment>
      <origin>8371423</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15996" sha1="dzrczrum2noamzmddpie9eqd85c3tky" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Politická strana
|Názov = SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA
|Logo strany =Logo-obcan-4.svg 
|Skratka = SOS
|Predseda = Tibor Hanuliak
|Podpredseda = Dominik Mihálik

|Iné1 názov = Politické spektrum
|Iné1 = [[krajná ľavica]]
|Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]]
31788050
|Iné2 = 31788050
|Iné3 názov =Počet členov 450
|Mládežnícka =Mladý pomáhajú SOS Spoločne Občania Slovenská 
|Medzinárodné = [[Medzinárodná koordinácia revolučných strán a organizácií|ICOR]] 
|Sídlo = Valaská Dubová 102 &lt;br /&gt;  03496 [[Valaská Dubová]]
|Noviny = Časopis SOS
|Farby = {{colorbox|#ad342b}} {{colorbox|#1a3e3e}} [[Červená]], modrá
|Web = https://www.sosstrana.sk/vedenie-strany/
|Podpredsedovia=|Založenie=2022|Ideológie=Cirylo-Metodské zákony}}

{{Politika na Slovensku}}

'''SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA'''&lt;ref name=&quot;ives&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153080 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-05-03 | miesto = Bratislava | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; (v rokoch 2014{{--}}2023: '''VZDOR – strana práce''', skratka '''VZDOR'''; 2011{{--}}2014: '''SLOBODA'''; 2010{{--}}2011: '''Socialistická strana občianskej slobody'''; 2006{{--}}2010: '''Živnostenská strana'''; 2006: '''Živnostenská strana SR'''; 1998{{--}})&lt;ref name=&quot;ives&quot; /&gt; je [[Slovensko|slovenská]] [[Ľavica (politika)|ľavicová]] mimoparlamentná [[politická strana]]

== Vedenie strany ==
* Mgr. Tibor Hanuliak PhDr. – predseda 
* Dominik Mihálik - podpredseda pre vnútornú politiku  
* Ing. Dušan Šutty  – podpredseda pre domáce záležitosti
*Peter Smolka  – člen predsedníctva
*Robert Winkler - člen predsedníctva 
Podľa informácií na stránkach SOS– strany práce bol 2. zjazdom strany v roku 2018 zvolený za predsedu Mgr.Tibor Hanuliak PhDr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prebehol II. Zjazd Vzdoru-strany práce: Strana je odhodlaná vytvoriť silnú alternatívu voči koaličným a opozičným stranám a kapitalizmu|url=http://vzdor.org/?p=4634|dátum vydania=26.03.2018|dátum prístupu=11.09.2020|vydavateľ=Vzdor - strana práce}}&lt;/ref&gt;, avšak výročná správa strany za roky [[2019]] a [[2020]] uvádza ako predsedu stále Stanislava Pirošíka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Vzdor - strana práce|titul=Výročná správa za rok 2019 politickej strany Vzdor - strana práce|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2019/VS_31788050_I_20200730.pdf|dátum vydania=2020|dátum prístupu=11.09.2020|vydavateľ=Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|strany=10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výročná správa za rok 2020 politickej strany Vzdor - strana práce|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2020/VS_31788050_I_2020_20210727.pdf|dátum prístupu=2022-01-01|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2021}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Strana bola zaregistrovaná na ministerstve vnútra [[16. február]]a [[1998]] pod názvom Béčko – Revolučná robotnícka strana. Krátke obdobie od [[3. október|3. októbra]] [[2006]] do [[7. november|7. novembra]] 2006 vystupovala pod názvom Živnostenská strana SR. V novembri 2006 sa premenovala na Živnostenskú stranu. Od mája 2010 do januára 2011 fungovala strana ako Socialistická strana občianskej slobody.

Strana VZDOR vznikla po právnej stránke [[20. február]]a [[2014]], a to premenovaním strany SLOBODA, ktorá fungovala od januára 2011. VZDOR-strana práce je zastupiteľským nástrojom občianskeho združenia VZDOR-hnutie práce, ktoré bolo založené v septembri 2013. V roku 2014 sa strana zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu s ľavicovým euroskeptickým programom a dosiahnutým výsledkom 0,31 %.&lt;ref name=&quot;euractiv14&quot;/&gt;

Na druhom zjazde VZDOR-u 24. marca 2018 bol za nového predsedu strany zvolený [[Miroslav Pomajdík]], ktorý nahradil Stanislava Pirošíka, ktorý ostal podpredsedom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predstavujeme Vám nového predsedu Vzdoru-strany práce Miroslava Pomajdíka: Naším poslaním je presadzovanie a ochrana práv pracujúcich a sociálnych výdobytkov|url=http://vzdor.org/?p=4685|vydavateľ=vzdor.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-06}}&lt;/ref&gt; Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019]] sa strana spojila do koalície s [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickou stranou Slovenska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VZDOR - strana práce|url=https://www.parlamentnelisty.sk/profily/VZDOR-strana-prace-2141/clanek/Zjednotena-lavicova-koalicia-KSS-a-Vzdor-SP-smeruje-k-volbam-do-parlamentu-EU-692|vydavateľ=parlamentnelisty.sk|dátum prístupu=2019-11-06}}&lt;/ref&gt; Ich slogany boli ''Nie zbrojeniu, áno znižovaniu výdavkov na armádu!'', ''Nie americkým základniam a väzniciam na území Európy!'' a ''Spojme sily, v boji za práva pracujúcich v celej Európe!''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grafiky Koalície KSS a Vzdoru-strany práce vo voľbách do EP 2019 nájdete v článku|url=http://vzdor.org/?p=5220|vydavateľ=vzdor.org|dátum prístupu=2019-11-06}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Spolu však získali iba  6 199 hlasov (0,62 %), čo predstavuje len asi tretinu oproti percentuálnej úspešnosti oboch samostatne kandidujúcich strán v predošlých voľbách v roku 2014.&lt;ref name=&quot;vys vol ep 19&quot;/&gt; Žiaden mandát nezískali.

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách 2020]] kandidovali niektorí členovia strany na kandidátke strany [[Socialisti.sk]] [[Eduard Chmelár|Eduarda Chmelára]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na kandidátke hnutia Socialisti.sk sú aj zástupcovia iných strán: Stotožnili sa s programom|url=https://www.topky.sk/cl/1003067/1840731/Na-kandidatke-hnutia-Socialisti-sk-su-aj-zastupcovia-inych-stran--Stotoznili-sa-s-programom|dátum vydania=23. 11. 2019|dátum prístupu=2022-01-02|vydavateľ=Topky.sk}}&lt;/ref&gt;, ktorá získala 0,55% hlasov.

31. januára 2022 oznámilo vedenie strán [[Socialisti.sk]] a Vzdor podpísanie dohody o spolupráci a plán zlúčenia oboch subjektov pod hlavičku Socialistov. Strana Socialisti.sk na sociálnych sieťach takisto oznámila, že do nadchádzajúcich [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|komunálnych]] a [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2022|župných volieb]] strany pôjdu spoločne s ďalším mimoparlamentným ľavicovým hnutím [[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby|Solidarita]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strany Socialisti.sk a Vzdor-SP sa zjednocujú|url=https://www.facebook.com/Socialisti.SK/posts/302177555276036|dátum vydania=2022-01-31}}&lt;/ref&gt;

==  Program strany a ideové zameranie ==
Strana bola vo svojej histórii prevažne krajne ľavicovo orientovaná, s výnimkou rokov, kedy fungovala ako Živnostenská strana. Vo svojom programe strana presadzuje [[Socialistický ekonomický systém|socialistickú ekonomiku]], [[Samospráva pracujúcich|demokratické riadenie výroby]], vystúpenie z [[Eurozóna|eurozóny]] ako aj z [[EÚ]] a [[NATO]], povinné [[odbory]] v podnikoch, dostupnosť služieb bez ohľadu na ich ziskovosť, trestné stíhanie za diskrimináciu pracovníkov, zrušenie pracovných agentúr a posilnenie právomoci finančnej polície proti finančným machináciám. 

V programe strany je plánované [[znárodňovanie]] strategických podnikov ako aj vodných a nerastných zdrojov, stanovenie maximálnej výšky hypoték, podpora národných a [[Družstvo (ekonómia)|družstevných podnikov]], legalizácia marihuany na liečebné účely, štátna podpora talentov ale zároveň obmedzenie vysokých honorárov umelcov.&lt;ref&gt;http://vzdor.org/?page_id=4720&lt;/ref&gt;

== Zahraničná politika ==
VZDOR-strana práce je členom medzinárodnej organizácie [[Medzinárodná koordinácia revolučných strán a organizácií|ICOR]] a organizácií, ktorá združuje [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninské]] strany, organizácie a iniciatívy z celého sveta.

[[Európska únia|Európsku úniu]] strana považuje za &quot;ekonomický a politický projekt úzkej skupiny kapitalistov s cieľom hospodársky ovládnuť a zotročiť európske štáty medzinárodným kapitálom&quot;. Podľa ich názoru v dôsledku &quot;celoplošného [[Vykorisťovanie|vykorisťovania]]&quot; narastá v krajinách EÚ nacionalizmus, rasizmus a fašizmus. Z tohto dôvodu strana navrhuje EÚ zrušiť a na jej troskách vybudovať &quot;medzinárodné zoskupenie socialistických krajín, v ktorom národy budú pracovať pre seba a hospodársky si navzájom pomáhať&quot;.&lt;ref&gt;http://vzdor.org/?p=549&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;euractiv14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = V slovenských eurovoľbách bude aj krajná ľavica
 | url = https://euractiv.sk/section/europa-dnes/news/v-slovenskych-eurovolbach-bude-aj-krajna-lavica-022154/
 | vydavateľ = euractiv.sk
 | dátum vydania = 2014-03-11
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-06
 | miesto = 
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Strana sa zapájala do protestov za vystúpenie Slovenska z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]&lt;ref&gt;http://vzdor.org/?p=2266&lt;/ref&gt;, v roku 2015 sa zúčastnila blokády amerického konvoja.&lt;ref&gt;http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/992732-obrazom-odporcovia-vitali-americky-konvoj-hlasnym-fuuuj/&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;http://www.parlamentnelisty.sk/politika/politici-volicom/Pirosik-VZDOR-sp-Blokada-americkeho-konvoja-je-malym-historickym-plus-v-dejinach-slovenskeho-naroda-252880&lt;/ref&gt;Vládu [[Ukrajina|Ukrajiny]] považuje strana za &quot;zločineckú&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vzdor.org/?p=1127 |dátum prístupu=2016-01-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310051820/http://vzdor.org/?p=1127 |dátum archivácie=2016-03-10 }}&lt;/ref&gt; a postavili sa proti ekonomickým sankciám namiereným proti Rusku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vzdor.org/?p=1385 |dátum prístupu=2016-01-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310060446/http://vzdor.org/?p=1385 |dátum archivácie=2016-03-10 }}&lt;/ref&gt;V [[Občianska vojna v Sýrii|sýrskej občianskej vojne]] konkrétne v boji proti tureckej vláde a tzv. [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]] strana vyjadruje podporu viacerým kurdským a tureckým ľavicovým ozbrojeným milíciám. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vzdor.org/?p=1655 |dátum prístupu=2016-01-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310051839/http://vzdor.org/?p=1655 |dátum archivácie=2016-03-10 }}&lt;/ref&gt;

Za príčinu a hlavného vinníka medzinárodnej migrácie strana vníma &quot;globálny [[kapitalizmus]] a [[neokolonializmus]]&quot;; zároveň podporuje mnohé hnutia v krajinách tretieho sveta.&lt;ref&gt;http://vzdor.org/?p=1458&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;http://vzdor.org/?p=1280&lt;/ref&gt; 

== Kritika ==
V roku 2015 košický aktivista Ladislav Rovinský kvôli billboardu zobrazujúceho [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra I. Lenina]] s citovaným výrokom ''&quot;Sila kapitálu a burzy sú všetkým. Parlament a voľby sú len bábky&quot;'' podal na stranu trestné oznámenie pre podozrenie z potláčania práv a slobôd.&lt;ref&gt;http://www.tvnoviny.sk/domace/1792496_bilbord-strany-vzdor-rozputal-vasne-v-kosiciach&lt;/ref&gt;

Podľa nepotvrdených informácií, ktoré zverejnila Blanka Koleníková na stránke IHS Jane's Intelligence Review; získala strana v roku [[2015]] od spoločnosti IHS Inc. sponzorský dar od spoločnosti BigBoard, ktorá je aktívna hlavne v [[Rusko|Rusku]] a [[Bielorusko|Bielorusku]], na billboardovú kampaň namierenej proti členstvu Slovenska v NATO.&lt;ref&gt;https://www.liveleak.com/view?i=7e2_1428076757&amp;theme_id=1&lt;/ref&gt;

Predseda strany Stanislav Pirošík bol v [[November 2016|novembri 2016]] počas demonštrácie proti kapitalizmu v Bratislave zadržaný políciou. Po zapálení červenej dymovnice pred [[Grasalkovičov palác|Prezidentským palácom]] mu kvôli výtržníctvu udelili pokutu 200 EUR.&lt;ref&gt;https://www.academia.edu/36156082/Prevencia_nenávistných_a_extrémistických_prejavov_v_školskom_prostredí&lt;/ref&gt;

== Volebné výsledky ==
* [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1998|1998 (parlamentné voľby)]] – 0,13 %
* [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2002|2002 (parlamentné voľby)]] – 0,09 %
* [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – ''nezúčastnila sa''
* [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|2006 (parlamentné voľby)]] – ''nezúčastnila sa''
* [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – ''nezúčastnila sa''
* [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2010|2010 (parlamentné voľby)]] – ''nezúčastnila sa''
* [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – 0,31 %
* [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016 (parlamentné voľby)]] – 0,12 %
* [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – 0,62 % (v koalícii s [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]])&lt;ref name=&quot;vys vol ep 19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Euro voľby 2019 na Slovensku
 | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/euro-volby/strana/325-koalicia-komunisticka-strana-slovenska-vzdor-strana-prace/2019
 | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-06
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* [[2020]] ([[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2020|parlamentné voľby]]) – ''samostatne sa nezúčastnila,'' ''niektorí členovia Vzdoru kandidovali na kandidátke strany [[Socialisti.sk]], ktorá získala 0,55 %''

== Volebné preferencie ==
Volebné preferencie strany sú také nízke, že ich [http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm Štatistický úrad Slovenska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060423180830/http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm |date=2006-04-23 }} nezaznamenáva.

Preferencie strany podľa agentúry FOCUS:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = FOCUS
 | url = http://www.focus-research.sk/?section=show&amp;id=10
 | vydavateľ = focus-research.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-06
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Rok!!I!!II!!III!!IV!!V!!VI!!VII!!VIII!!IX!!X!!XI!!XII
|-
!scope=&quot;row&quot;|'''2018'''
|0,2||.||0,6||0,3||.||0,1||.||0,2||0,4||.||0,2||0,0
|-
!scope=&quot;row&quot;|'''2019'''
|0,0||0,2||0,3||0,4||.||0,1/0,0||.||N/A/0,1||N/A||N/A||.||.
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://vzdor.org/ Oficiálna stránka]

{{Politické strany na Slovensku}}

[[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]]</text>
      <sha1>dzrczrum2noamzmddpie9eqd85c3tky</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Unčovice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>541376</id>
    <revision>
      <id>8371481</id>
      <parentid>7951599</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T02:40:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371481</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5955" sha1="99sdhjlepq2skr6e3vutbvalv0whaqc" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
| name               = Unčovice
| other_name         = časť mesta [[Litovel]]
| category           = dedina
| image              = Uncovice tvrz.jpg
| image_size         = 250px
| image_caption      = Pomerne zachovaná renesančná [[tvrdza]] v Unčoviciach, využívaná jako správna budova poľnohospodárskeho družstva. Pohľad z juhozápadu na okrúhly [[arkier]].
| country            = Česko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Olomoucký kraj]]
| histregion         = Morava
| district           = [[Olomouc]]
| municipality       = súčasť mesta&lt;br/&gt; [[Litovel]]
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 49
| lat_m              = 40
| lat_s              = 0
| lat_NS             = S
| long_d             = 17
| long_m             = 6
| long_s             = 21
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| area               = 11.16
| population         = 429&lt;ref name=&quot;Obyvatele&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Český štatistický úrad|odkaz na korporáciu=Český štatistický úrad|titul=Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl|url=http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$File/13n106cd1.pdf|strany=656, 657|lokácia=záznam 42-10|dátum vydania=2007-03-03|dátum prístupu=2015-02-18|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20211215134626/https://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$File/13n106cd1.pdf|dátum archivácie=2021-12-15}}&lt;/ref&gt;
| population_date    = 2001
| population_density = 
| established        = 1349
| established_type   = Prvá pís.zmienka
| mayor              = 
| mayor_party        = 
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| map_compl          = {{LocMap |Česko |lat_deg=49|lat_min=40|lat_sec=0|lon_deg=17|lon_min=6|lon_sec=21|label=Unčovice|mark=Red pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }}
| map_compl_caption   = Poloha na mape Česka 
| map_locator        = 
| postal_code        = 784 01
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
| commons            = Unčovice
| statistics         = 
| website            = 
}}

'''Unčovice''' ({{V jazyku|deu|''Huntschowitz''}}) je miestna časť mesta [[Litovel]] s asi 429 obyvateľmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.litovel.eu/o-meste/integr-obce/pruvodce-integrovanymi-obcemi.html |dátum prístupu=2015-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090818025004/http://www.litovel.eu/o-meste/integr-obce/pruvodce-integrovanymi-obcemi.html |dátum archivácie=2009-08-18 }}&lt;/ref&gt; Obec bola založená roku [[1349]]. Nachádza sa tu [[knižnica]] aj kultúrny dom. Obec leží v blízkosti [[Rýchlostná cesta R35 (Česko)|rýchlostnej komunikácie R35]] vedúcej z [[Olomouc]]a do [[Mohelnice (okres Šumperk)|Mohelnice]], na obec sa priamo napája nájazd na túto komunikáciu.&lt;ref&gt;[http://www.mikroregionlitovelsko.cz/cil/361/popis &quot;Tvrz v Litovli - Unčovicích&quot;]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Průvodce mikroregionem Litovelsko http://www.mikroregionlitovelsko.cz/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140223083620/http://www.mikroregionlitovelsko.cz/ |date=2014-02-23 }}, accessed 28.3.2012.&lt;/ref&gt;

Narodil sa tu [[František Stratil]] (1849 – 1911), advokát a politický predstaviteľ českej menšiny na Opavsku.&lt;ref name=&quot;Svet18890726&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = |titul = Dr. František Stratil | periodikum = Světozor | odkaz na periodikum = Světozor | ročník = 23 | číslo = 35 | dátum = 1889-07-26 | strany = 2 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=SvetozorII/23.1889/3536/418.png | dátum prístupu = 2015-02-18}}&lt;/ref&gt; Narodil sa tu a pôsobil tiež [[Josef Staroštík]] (1862 – 1929), starosta obce a poslanec [[Ríšska rada (Rakúsko)|Ríšskej rady]] a [[Moravský zemský snem|Moravského zemského snemu]]; jeden zo zakladateľov agrárnej strany na Morave.&lt;ref name=&quot;Moravský almanach&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Brumovský
 | meno = V.
 | odkaz na autora = Vavřín Brumovský
 | titul = Almanach moravského sněmu zemského zvoleného od 11. listopadu do 7. prosince 1906
 | url = http://camea.svkos.cz/search/i.jsp?pid=uuid:65512840-51cc-11df-94d8-0013d398622b
 | vydavateľ = Česká novinářská a insertní kancelář V. Brumovského v Brně
 | miesto = Brno
 | rok = 1906
 | počet strán = 254
 | kapitola = 
 | strany = 192 – 193
 | isbn = 
 | jazyk = česky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150219074028/http://camea.svkos.cz/search/i.jsp?pid=uuid:65512840-51cc-11df-94d8-0013d398622b
 | dátum archivácie = 2015-02-19
 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Staroštík&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = kmol.cz
| titul = Staroštík, Josef, 1862-1929
| url = http://www.kmol.cz/Clavius/ger/l.dll?hal~1000121890
| jazyk = po česky
| dátum prístupu = 2015-02-18
| url archívu = https://web.archive.org/web/20150219072554/http://www.kmol.cz/Clavius/ger/l.dll?hal~1000121890
| dátum archivácie = 2015-02-19
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Unčovice}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Unčovice|11408083}}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;margin:0.5em auto; font-size:90%&quot;
! colspan=12|Mesto Litovel – časti
|-
| [[Březové]] • [[Chořelice]] • [[Chudobín]] • [[Litovel]] • [[Myslechovice]] • [[Nasobůrky]] • [[Nová Ves (Litovel)|Nová Ves]] • [[Rozvadovice]] • [[Savín]] • [[Tři Dvory (Litovel)|Tři Dvory]] • '''Unčovice''' • [[Víska (Litovel)|Víska]]
|}

{{Moravský výhonok}}

[[Kategória:Litovel]]
[[Kategória:Haná]]
[[Kategória:Dediny okresu Olomouc]]</text>
      <sha1>99sdhjlepq2skr6e3vutbvalv0whaqc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ukrajinská ľudová republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>557044</id>
    <revision>
      <id>8371434</id>
      <parentid>8370900</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:30:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Direktoriát */ wl.</comment>
      <origin>8371434</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13933" sha1="k1tc2dv4he91g6651ft92j0k1sqk20w" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Ukrajinská ľudová republika
| originálny názov        = Українська Народна Республіка&lt;br /&gt;Ukrajinska Narodna Respublika
| rok vzniku              = 1917
| rok zániku              = 1921
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Ruská republika
| pred 1 vlajka           = Flag of Russia.svg
| pred 2                  = Ukrajinská sovietska republika
| pred 2 vlajka           = Red flag.svg
| pred 3                  = Ukrajinský štát
| pred 3 vlajka           = Flag of Ukraine (1917–1921).svg
| pred 4                  = Západoukrajinská ľudová republika
| pred 4 vlajka           = Flag of Ukraine (1917–1921).svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Ukrajinská ľudová republika sovietov
| po 1 vlajka             = Flag of Ukrainian People's Republic of the Soviets.svg
| po 2                    = Odeská sovietska republika
| po 2 vlajka             = Red flag.svg
| po 3                    = Donecko-krivorožská sovietska republika
| po 3 vlajka             = Red flag.svg
| po 4                    = Ukrajinský štát
| po 4 vlajka             = Flag of Ukraine (1917–1921).svg
| po 5                    = Druhá poľská republika
| po 5 vlajka             = Flag of Poland (1919–1928).svg
| po 6                    = Ústredné veliteľstvo Ozbrojených síl Južného Ruska
| po 6 vlajka             = Flag of Russia.svg
| po 7                    = Machnovščina
| po 7 vlajka             = Махновское знамя.svg
| po 8                    = Ukrajinská sovietska socialistická republika
| po 8 vlajka             = Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg
| po 9                    = Exilová vláda Ukrajinskej ľudovej republiky
| po 9 vlajka             = Flag of Ukraine (1917–1921).svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Ukraine (1917–1921).svg
| článok o vlajke         = Vlajka Ukrajiny
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of arms of the Ukrainian People's Republic.svg
| článok o znaku          = Štátny znak Ukrajiny
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]&lt;br /&gt;(Ešte Ukrajina nezomrela)&lt;br /&gt; 
| článok o hymne          = Šče ne vmerla Ukrajina
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Ukrainian People's Republic in Europe.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Návrh územia Ukrajinskej ľudovej republiky, ktoré predstavila ukrajinská delegácia na [[Parížska mierová konferencia (1919)|Parížskej mierovej konferencii]] v roku 1919
| hlavné mesto            = [[Kyjev]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          =  
| počet obyvateľov poznámka =
| jazyky                  = [[ukrajinčina]], [[jidiš]]
| národnostné zloženie    = [[Ukrajinci]], [[Rusi]], [[Židia]]
| náboženstvo             = [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]]
| štátne zriadenie        = [[parlamentná republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = [[ukrajinská hrivna]]
| vznik                   = [[20. november|20. novembra]] [[1917]] (Centrálna rada vyhlásila širšiu autonómiu ukrajinských území od [[Ruská republika|Ruska]])&lt;br /&gt;[[22. január]]a [[1918]] (vyhlásenie nezávislosti Ukrajinskej ľudovej republiky)
| zánik                   = [[18. marec|18. marca]] [[1921]] ([[Rižský mier]])
}}

'''Ukrajinská ľudová republika''' (skratka: '''UĽR'''; {{vjz|ukr|Українська Народна Республіка (УНР)|''Ukrajinska Narodna Respublika (UNR)''}}) bola väčšia z dvoch ukrajinských republík, ktoré vzišli z [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]]. UĽR vznikla na konci [[november|novembra]] [[1917]], keď Centrálna rada vyhlásila širšiu autonómiu ukrajinských území od [[Ruská republika|Ruska]]. V [[január]]i [[1918]] Centrálna rada vyhlásila nezávislosť Ukrajinskej ľudovej republiky. Vo [[február]]i [[1919]] boľševici dobyli [[Kyjev]] a Ukrajina tak upadla do chaosu. Žiadna z armád nakoniec nebola schopná konečného víťazstva a celú situáciu vyriešil až [[Rižský mier]] z [[18. marec|18. marca]] [[1921]]. Najvýznamnejším predstaviteľom Ukrajinskej ľudovej republiky bol [[Symon Petliura]].

== Autonómia ==
Vo [[február]]i [[1917]] prebehla vo vtedajšom hlavnom meste [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] [[Petrohrad]]e tzv. [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]], ktorá zmietla z trónu cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] a moci sa chopila dočasná vláda na čele s politikmi [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenským]] a [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Ľvovom]].

V [[jún]]i 1917 reagovala na zmenu podmienok v ruskej politike ''Centrálna rada Ukrajiny'' a vyhlásila autonómiu v rámci novovzniknutej [[Ruská republika|Ruskej republiky]]. Hlavným vládnym orgánom sa stal ''Generálny sekretariát'', v ktorého čele stál [[Volodymyr Vynnyčenko]]. Kerenskij uznal sekretariát ako výkonnú moc dočasnej vlády nad Ukrajinou a poveril ho správou piatich gubernií (Volyň, Kyjev, Podolie, Poltava a Černihiv), ktoré boli považované za ukrajinské.

[[Októbrová revolúcia]] v roku [[1917]] zvrhla Dočasnú vládu a k moci sa dostali [[boľševici]]. Tí pripravili v novembri 1917 povstanie v Kyjeve. Kyjevský Generálny sekretariát sa pokúsil povstaniu zabrániť, ale Centrálna rada sa postavila za boľševikov, a tak sa ruské vojská sekretariátu z Kyjeva stiahli.

Dňa [[20. november|20. novembra]] 1917 Centrálna rada vyhlásila širšiu autonómiu od Ruska v existujúcich guberniách a rozšírila svoju pôsobnosť ďalej na [[Charkov]], [[Dnipro|Jekaterinoslav]], [[Cherson]] a na časť [[Tavridská gubernia|Tavridskej gubernie]] (bez [[Krym (polostrov)|Krymu]]). [[Voronežská gubernia|Voronežská]], [[Kurská gubernia|Kurská]] a [[Cholmská gubernia]] sa mohli pripojiť po chystanom referende.

Po krátkom prímerí medzi boľševikmi a Radou si Červení uvedomili, že rada nemieni podporovať boľševickú revolúciu. V [[december|decembri]] 1917 bol zvolaný snem sovietskych predstaviteľov na Ukrajine s cieľom prevziať kontrolu nad Ukrajinou. Po neúspešnom puči v Kyjeve sa boľševici presunuli do Charkova a vyhlásili [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku]]. V tom čase na Ukrajinu dorazili prvé jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] z Ruska s rozkazmi podporovať miestnu boľševickú vládu. Následne na Ukrajine vznikla na juhozápade [[Odeská sovietska republika]] a na východe [[Donecko-krivorožská sovietska republika]].

== Nezávislosť ==
Reakciou na boľševický útok na ukrajinské územia bolo vyhlásenie nezávislého ukrajinského štátu [[22. január]]a [[1918]]. To však Červenú armádu nezastavilo a mesiac na to mali boľševici pod kontrolou rozsiahle ukrajinské územie vrátane Kyjeva.

=== Nemecký protektorát ===
Centrálna rada v tejto zúfalej situácii bola nútená hľadať pomoc v zahraničí. Vo [[február]]i [[1918]] tak podpísala [[Brestlitovský mier]] (tzv. Chlebový mier) a Ukrajina sa tak stala nemeckým [[protektorát]]om. Nemci okamžite poslali na Ukrajinu svoje vojská a vytlačili boľševikov späť do Ruska. Toho mesiaca [[Kubánska ľudová republika]] deklarovala federatívne pripojenie s Ukrajinou.

Brestlitovský mier zaradil celú Ukrajinu do sféry vplyvu Nemecka a mnoho Ukrajincov v tom videlo ochranu pred spúšťou, ktorú tu spôsobila Červená armáda. Ale jediným nemeckým cieľom bolo vyhrať vojnu, ktorá stále prebiehala na západnej fronte. Ukrajina tak začala slúžiť ako zásobáreň potravín pre nemecké vojsko. Do čela protektorátu bol povolaný generál Hermann von Eichhorn. Po svojom nástupe nechal zatknúť členov Centrálnej rady a zrušil sociálne reformy, ktoré komplikovali vývoz potravín z Ukrajiny. Nakoniec prebehol Nemcami organizovaný prevrat a Centrálnu radu nahradil Hajtmanát.

=== Hetmanát ===
[[Súbor:Map of Ukraine for Paris Peace Conference.svg|thumb|Navrhované hranice Ukrajinskej ľudovej republiky, ktoré predstavila ukrajinská delegácia na [[Parížska mierová konferencia (1919)|Parížskej mierovej konferencii]] v roku 1919]]

Po prevrate sa chopila vlády konzervatívna vláda hetmana [[Pavlo Skoropadskyj|Pavla Skoropadského]] a vyhlásila tzv. Ukrajinský štát. Hajtman Skoropadskyj bol síce iba bábkou Nemcov, ale vytvoril akcieschopnú vládu, ktorá si zakladala na podpore veľkostatkárov. Jeho vláda nebola populárna, ale na rozdiel od Centrálnej rady sa jej podarilo vytvoriť fungujúcu správu krajiny, nadviazať diplomatické vzťahy s inými krajinami a vyjednať mierovú zmluvu so sovietskym Ruskom. V tomto období bolo otvorených veľa ukrajinských škôl, dve ukrajinské univerzity a Ukrajinská akadémia vied.

Hajtmanát podporoval navrátenie pôdy veľkostatkárom, ktorým ju znárodnili boľševici. Často tak za podpory nemeckých jednotiek dochádzalo k násiliu a roľníckym povstaniam. Vytvorilo sa tak následne partizánske hnutie bojujúce proti hajtmanátu. Vrcholom odporu bol úspešný atentát na generála von Eichhorna, ktorý bol faktickým vládcom štátu v júli [[1918]]. Cez prázdniny [[1918]] začínalo byť jasné, že Nemecko vojnu nevyhrá. Nemci nakoniec úplne stiahli svoje jednotky z Ukrajiny. Hajtman Skoropadskyj následne vytvoril novú vládu tvorenou prevažne ruskými monarchistami. Ako odpoveď bol vytvorený socialistami tzv. ''Direktoriát'' v novembri [[1918]].

=== Direktoriát ===
Direktor si medzi Ukrajincami získal veľkú obľubu. Prešlo k nemu aj niekoľko Skoropadskyho vojenských jednotiek, ktoré následne obkľúčili Kyjev. Hajtman Skoropadskyj abdikoval a zvyšok síl Hajtmanátu sa následne vzdalo jednotkám direktoriátu. Do čela Ukrajiny sa postavil [[Symon Vasyľovyč Petľura|Symon Petľura]].

Absenciu cudzích vojsk hneď využili boľševici a v decembri [[1918]] zaútočili na Ukrajinu v blízkosti [[Kursk]]u. V januári 1919 bola oficiálne vyhlásená vojna medzi sovietskym Ruskom a Ukrajinou. Na konci januára sa k direktoriátu pripojila tzv. [[Západoukrajinská ľudová republika]] so sídlom v [[Ľvov]]e. Došlo tak k zjednoteniu dvoch ukrajinských republík, ktoré celú dobu existovali vedľa seba.

== Koniec nezávislosti ==
[[Súbor:Rząd URL 1920.jpg|right|300px|thumb|Členovia Diretkoriátu v roku 1920 (Petljura sedí uprostred)]]

Vo [[február]]i [[1919]] boľševici dobyli Kyjev. Ukrajina tak upadla do chaosu. Na jej území sa pohybovali vedľa jednotiek boľševikov a ukrajinskej armády aj vojská bielogvardejcov, poľská armáda, jednotky [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], [[Zelená armáda]] a partizánska Revolučná povstalecká armáda Ukrajiny pod vedením [[Nestor Ivanovyč Machno|Nestora Machna]]. V tejto dobe dochádzalo k najhorším zverstvám počas celej [[Ruská občianska vojna|Ruskej občianskej vojny]]. Úplne bežnými sa stali židovské [[pogrom]]y, rabovanie, znásilňovanie a vraždenie civilného obyvateľstva.

Žiadna z armád nakoniec nebola schopná konečného víťazstva a celú situáciu vyriešil až [[Rižský mier]] z [[18. marec|18. marca]] [[1921]]. Územie Ukrajiny bolo rozdelené medzi [[Druhá poľská republika|Poľskú republiku]] a sovietske Rusko. [[Halič (región)|Halič]] a [[Volyň]] pripadla Poliakom a juh a východ Ukrajiny boľševikom. Zvyšky jednotiek Direktoriátu boli rozdrvené Červenou armádou a hlavní predstavitelia emigrovali a založili exilovú vládu.

== Odkaz UĽR ==
Vláda UĽR sa uchýlila do exilu do Paríža, kde začala plánovať partizánske akcie proti boľševikom. Jej činnosť veľmi nevôľou niesli predstavitelia [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a začali podnikať kroky k jej zastaveniu. V roku [[1926]] bol zavraždený hlavný predstaviteľ ukrajinského odboja Symon Petljura. Vrahom bol židovský anarchista Sholom Schwartzbard, ktorý bol neskôr označený ako agent sovietskej tajnej služby OGPU. Aktívne vydržala exilová vláda až do znovuzískania ukrajinskej nezávislosti a oficiálne bola rozpustená v roku [[1992]].

V roku [[1991]] vznikla samostatná Ukrajina po kolapse ZSSR. Novovzniknutý štát prevzal štátne symboly od Karpatskej Ukrajiny ako je Vlajka a štátna hymna, štátny znak Ukrajiny bol prevzatý od Kyjevskej Rusi Deň [[22. január]] [[1919]] zjednotenie UĽR so Západoukrajinskou ľudovou republikou sa oslavuje na Ukrajine ako štátny sviatok ''Deň zjednotenia''.

== Prezidenti ==
* [[1917]] – 1918 – Mychajlo Hruševskyj
* [[1918]] – 1919 – Volodymyr Vynnyčenko
* [[1919]] – Symon Petljura

=== V exile ===
* [[1926]] – [[1954]] – Andrij Livyckyj
* [[1954]] – [[1965]] – Stepan Vytvyckyj
* [[1965]] – [[1989]] – Mykola Livyckyj
* [[1989]] – [[1992]] – Mykola Plavjuk

== Literatúra ==
* ŠMIGEĽ, Michal: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). In: ''Historická revue'', roč. XXXVI, 2025, č. 2, s. 36 – 41.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Ukrajinská lidová republika|12792196}}

[[Kategória:Dejiny Ukrajiny]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]</text>
      <sha1>k1tc2dv4he91g6651ft92j0k1sqk20w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veltrusy (prírodná pamiatka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>579748</id>
    <revision>
      <id>8371499</id>
      <parentid>6345317</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T05:56:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371499</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7110" sha1="2977v56ojs59n254l3khd3o2qxdndnz" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                = Veltrusy
| other_name          = 
| category            = [[prírodná pamiatka]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image               = Zámek Veltrusy - pohled z hlavní cesty.jpg
| image_caption       = PP Veltrusy
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| symbol              = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology           = 
| official_name       = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country             = Česko
| country_flag        = 1
| state               = 
| region              = Stredočeský kraj
| district            = Okres Mělník
| commune             = 
| municipality        = [[Veltrusy]]
| municipality_type   = Lokalita
| location            = 
| elevation          = 165 - 171
| lat_d              = 50
| lat_m              = 16
| lat_s              = 57
| lat_NS             = S
| long_d             = 14
| long_m             = 20
| long_s             = 8
| long_EW            = V

&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length              = 
| length_orientation  = 
| width               = 
| width_orientation   = 
| area                = 255.49
| area_unit           = ha0
| area1               = 
| area1_type          = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established         = [[22. jún]] [[2013]]&lt;ref name=&quot;drusop&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&amp;SHOW_ONE=1&amp;ID=14476| titul=Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2016-07-23|jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt;
| established1        = Krajský úrad Stredočeského kraja
| established1_type   = Vyhlásil
| management          = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]]
| management_label    = 
| management_location = 
| management_location_type = 
| management_location_label = 
| management_lat_d    = 
| management_long_d   = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code                = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&amp;SHOW_ONE=1&amp;ID=14476 6004]
| code_type           = Kód AOPK ČR
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| category_iucn       = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free                = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_compl           = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=16|lat_sec=57|lon_deg=14|lon_min=20|lon_sec=8|label=Veltrusy|mark=Green pog.svg |position=bottom |width=260 |float=center |caption= }}
| map_compl_caption   = Poloha na mape Česka
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons             = Veltrusy (natural monument)
| statistics          = 
| website             = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes           = '''[[Európsky významná lokalita]]'''&lt;br/&gt;CZ0213083
}}

'''Prírodná pamiatka Veltrusy''' sa nachádza v [[Okres Mělník|okrese Mělník]], na pravom brehu [[Vltava|Vltavy]] v nadmorskej výške 165-171 m, na severnom okraji mesta [[Veltrusy]] v blízkosti [[Zámok Veltrusy|rovnomenného zámku]]. Chránené územie s rozlohou 255,49 ha bolo vyhlásené 22. júna [[2013]] na ochranu [[biotop]]ov v [[Územie európskeho významu|európsky významnej lokalite]] s výskytom [[Pižmovec hnedý|pižmovca hnedého]] ''(Osmoderma eremita)'' a [[Roháč veľký|roháča veľkého]] ''(Lucanus cervus)''.&lt;ref name=&quot;drusop&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

== Popis územia a predmet ochrany ==
Prírodná pamiatka sa nachádza v oblasti Dolného Povltavia medzi mestom Veltrusy a obcou Všestudy. Jedná sa o park anglického štýlu s Veltruským zámkom nachádzajúcim sa v južnej časti. Park má tvar podkovy, ktorá obopína pole preťaté alejou a tromi remízkami. Celým parkom preteká Všestudský náhon, ktorého prítok sa nachádza v juhozápadnej časti parku, kde je napájaný Vltavou. Ďalej preteká zámockou zvernicou v juhovýchodnej časti parku. Vo východnej a severnej časti parku Všestudský náhon miestami prechádza z udržiavaného toku do malých tôní a mokradí.

=== Prírodné pomery ===
Podložie Veltruského parku je tvorené [[pliocén]]nymi a [[pleistocén]]nymi riečnymi pieskami, ílovcami, štrkmi, proteozoickými bridlicami a drobmi so sprašovými presahmi. Toto podložie je prekryté [[fluvizem]]ami.

=== Flóra ===
Park je upravovaný tvrdý luh s niektorými vysadenými druhmi. Prevažne je tvorený [[Buk lesný|bukom lesným]] ''(Fagus sylvatica)'', [[Dub letný|dubom letným]] ''(Qercus robur)'', [[hrab|hrabmi]] ''(Carpinus L.)'', [[Javor|javormi]] ''(Acer)'', [[Brest (strom)|brestmi]] ''(Ulmus)'', [[Jaseň (rod)|jaseňmi]] ''(Fraxinus)'', [[Vŕba|vŕbami]] ''(Salix)''. Aleje sú tvorené [[Lipa|lipami]] ''(Tillia)'' a v malej časti i [[pagaštan konský|pagaštanom konským]] ''(Aesculus hippocastanum)''.

=== Fauna ===
Okrem už spomínaných druhov roháča veľkého ''(Lucanus cervus)'' a pižmovca hnedého ''(Osmoderma eremita)''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Páchník hnědý a roháč obecný|url=http://www.nova-ves.cz/obec-7/zajimavosti-a-turistika/pachnik-a-rohac/|vydavateľ=Obec Nová Ves|miesto=Nová Ves, okres Mělník|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-06-09}}&lt;/ref&gt; sa na tejto lokalite nachádzajú [[Svetlušky (rod)|svetlušky]] ''(Lampyris)'', [[roháčik obyčajný|roháčiky obyčajné]] (''Dorcus parallelipipedus''), a veľké množstvo druhov [[Drobčíkovité|drobčíkov]] ''(Staphylinidae)''. V pomaly tečúcej až stojatej vode v severnej časti Všestudského potoka žije [[mlok bodkovaný]] ''(Lissotriton vulgaris)''. Z vtáctva sa tu vyskytuje napríklad [[rybárik riečny]] ''(Alcedo atthis)'' a [[volavka popolavá]] ''(Ardea cinerea)''. V obore je chovaný [[daniel škvrnitý]] ''(Dama dama)'', ktorý spása mladé stromčeky a náletové dreviny, čím udržuje oboru presvetlenú. V mnohých po parku rozmiestnených altánoch a pavilónoch zimujú netopiere.

== Ohrozenie lokality ==
Veltruský park bol v priebehu histórie mnohokrát zatopený pri záplavách, naposledy v rokoch 2002 a 2013. Po nich bolo vyrúbaných veľké množstvo stromov v rámci plošného prečisťovania parku od poškodených a umierajúcich stromov, čo môže mať negatívny vplyv na populácie roháča veľkého ''( Lucanus cervus)''.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Všestudský náhon.jpeg|Všestudský náhon - JZ
Tři_duby.jpg
Ruiny_u_sfingy.jpg|
Všestudský_náhon_-_SV.jpg
Osová_alej.jpg
Všestudský_náhon_-_SV.jpg
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam chránených území v okrese Mělník]]
* [[Veltrusy]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.zamek-veltrusy.cz/cs Stránky zámku Veltrusy]
* [http://www.veltrusy.cz/sites/default/files/dokumenty/2016/strategplan2016.pdf Strategický plán mesta Veltrusy - január 2016] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160820025632/http://www.veltrusy.cz/sites/default/files/dokumenty/2016/strategplan2016.pdf |date=2016-08-20 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Veltrusy (přírodní památka)|13791634}}

{{Chránené územia v okrese Mělník}}

[[Kategória:Chránené územia v okrese Mělník]]
[[Kategória:Veltrusy]]
[[Kategória:Územia európskeho významu v Česku]]
[[Kategória:Středolabská tabule]]</text>
      <sha1>2977v56ojs59n254l3khd3o2qxdndnz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pierbattista Pizzaballa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>582603</id>
    <revision>
      <id>8371506</id>
      <parentid>8251446</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:08:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ephendi1</username>
        <id>198825</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>titul Mons. sa už u kardinála nepoužíva. Mons. je pápežský kaplán.</comment>
      <origin>8371506</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12404" sha1="49r5q0ppu4oqgly2yjr3bv057cxmn56" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| 1. funkcia = Patriarcha Jeruzalemského latinského patriarchátu
| 1. funkcia - obdobie = [[24. október]] [[2020]]{{--}}
| 1. funkcia - predchodca = [[Fouad Boutros Twal]]
| aktuálny titul = jeruzalemský patriarcha latinského obradu
| 1. spolusvätiteľ funkcia = emeritný patriarcha jeruzalemský
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Fouad Boutros Twal]]
| biskupské svätenie dátum = {{duv|2016|09|10|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Leonardo Sandri]]
| biskupské svätenie miesto = [[Bergamo (mesto)|Bergamo]], [[Taliansko]]
| biskupský svätiteľ funkcia = prefekt Kongregácie pre východné cirkvi
| cirkev = rkc
| 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup bergamský
| 2. funkcia = Titulárny arcibiskup Verbe
| 2. funkcia - obdobie = [[24. jún]] [[2016]]{{--}}[[24. október]] [[2020]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Teodoro Mendes Tavares]]
| 2. funkcia - nástupca = 
| dátum narodenia = {{dnv|1965|04|21}} &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt;
| diakonát dátum = {{duv|1990|01|27|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1990|09|15|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| kňazský svätiteľ funkcia = biskup bolonský
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Giacomo Biffi]]
| menovanie dátum = {{duv|2016|06|24|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| menovanie osoba = [[František (pápež)|František]]
| miesto narodenia = [[Cologno al Serio]], [[Taliansko]]
| typ = kardinál &lt;!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --&gt;
| štát pôsobenia = {{Minivlajka|Palestína|w}}
| typ dodatok = &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt;
| rehoľa = [[Rád menších bratov]]
| heslo = Sufficit tibi Gratia mea
| večné sľuby dátum = {{duv|1989|10|14|1965|04|21|k=0}}
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Francesco Beschi]]
| kardinál dátum = {{duv|2023|09|30|1965|04|21|k=0}}
| kardinál menujúci = František (pápež)
| kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz
| titulárny kostol = Sant'Onofrio al Gianicolo
| portrét = Card. Pierbattista Pizzaballa.jpg
| podpis = Pierbattista Pizzaballa signature.svg&lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo po slovensky = Stačí ti moja milosť
| erb = Coat of arms of Pierbattista Pizzaballa (cardinal).svg
}}

[[Jeho eminencia|J.Em.]] '''Pierbattista''' [[kardinál]] '''Pizzaballa''' O.F.M. (* [[21. apríl]] [[1965]], [[Cologno al Serio]], [[Taliansko]]) je taliansky rímskokatolícky kardinál a patriarcha [[Latinský patriarchát Jeruzalema|Jeruzalemského latinského patriarchátu]].

== Životopis ==
Základné filozofické a teologické štúdia absolvoval v [[Rím|Ríme]] na Pápežskej univerzite Antonianum. Neskôr študoval na Hebrejskej univerzite v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]]. Stal sa docentom [[Hebrejčina|hebrejčiny]] na Františkánskej fakulte biblických vied a archeológie v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pierbattista Pizzaballa OFM bol opäť zvolený za kustóda Svätej zeme|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100525015|dátum vydania=2010-05-25|dátum prístupu=2016-09-10|vydavateľ=TK KBS}}&lt;/ref&gt; 

Vstúpil do rehole k [[Františkáni|Menším bratom františkánom]], kde dňa [[7. september|7. septembra]] [[1985]] zložil prvé sľuby a dňa [[14. október|14. októbra]] [[1989]] zložil doživotné večné sľuby. Diakonskú vysviacku prijal [[27. január|27. januára]] [[1990]] a za kňaza ho vysvätil [[15. september|15. septembra]] [[1990]] kardinál Mons. [[Giacomo Biffi]], arcibiskup [[Bologna|Bologne]]. 

Od [[15. máj|15. mája]] [[2004]] do [[20. máj|20. mája]] [[2016]] bol kustódom [[Svätá zem|Svätej zeme]] a strážcom Hory [[Sion (Jeruzalem)|Sion]]. 

Dňa [[24. jún]]a [[2016]] ho [[František (pápež)|pápež František]] vymenoval za apoštolského administrátora [[Latinský patriarchát Jeruzalema|Jeruzalemského latinského patriarchátu]] a povýšil ho do hodnosti titulárneho arcibiskupa diecézy [[Verbe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápežské menovania pre Jeruzalem, Krigizsko a akadémiu sociálnych vied|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624023|dátum vydania=2016-06-24|dátum prístupu=2016-09-10|vydavateľ=TK KBS}}&lt;/ref&gt; Úrad prebral [[15. júl|15. júla]] [[2016]] a biskupskú vysviacku prijal [[10. september|10. septembra]] [[2016]] v [[Bergamo (mesto)|Bergame]]. Vysvätil ho kardinál [[Leonardo Sandri]], prefekt Kongregácie pre východné cirkvi spolu s [[Fouadom Boutrosom Twalom]], emeritným latinským patriarchom v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] a [[Francesco Beschi|Francescom Beschi]], biskupom v [[Bergamo (mesto)|Bergame]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Nový biskup Jeruzalema Mons. Pizzaballa prijal vysviacku v Bergame|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160910003|dátum vydania=2016-06-10|dátum prístupu=2016-09-10|vydavateľ=TK KBS}}&lt;/ref&gt; Tiež je členom Kongregácie pre východné cirkvi v [[Rím|Ríme]]. 

Dňa [[24. október|24. októbra]] [[2020]] bol pápežom Františkom vymenovaný za patriarchu [[Latinský patriarchát Jeruzalema|Jeruzalemského latinského patriarchátu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mons. Pizzaballa menovaný za jeruzalemského latinského patriarchu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201024006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2020-10-24|priezvisko=www.tkkbs.sk}}&lt;/ref&gt;

Po vypuknutí vojny v [[Pásmo Gazy|Gaze]] v októbri 2023 odsúdil [[Útok Hamasu na Izrael|útoky Hamasu z 7. októbra]] ako „barbarské“ a „hrôzostrašné“.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pizzaballa: Anything to allow hostages to be freed | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2023-10/cardinal-pizzaballa-latin-patriatch-jerusalmen-offering-peace.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Merlo | meno = Francesca}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jerusalem Catholic patriarch offers himself in exchange for children kidnapped by Hamas | url = https://www.christianpost.com/news/jerusalem-patriarch-offers-himself-in-exchange-for-hamas-hostages.html | vydavateľ = Christian Post | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Kamman | meno = Samantha | dátum vydania = 2023-10-17}}&lt;/ref&gt; Ponúkol sa ako [[rukojemník]] výmenou za izraelské deti držané v Gaze.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Opakovane navštevoval Gazu, koordinoval humanitárnu pomoc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cardinal Pizzaballa: 'Concrete actions' needed to rebuild trust in Holy Land | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2026-02/cardinal-pizzaballa-holy-land-peace-israel-palestine-christians.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Paglialonga | meno = Roberto}}&lt;/ref&gt; Vyzýval na okamžité prímerie, ukončenie okupácie a dodávky humanitárnej pomoci.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patriarch Pizzaballa: Bombing Gaza is not the solution - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2023-10/pizzaballa-bombing-gaza-is-not-the-solution.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Piana | meno = Federico}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cardinal Pizzaballa: 'Gaza is a disaster. Do not leave the Holy Land alone' - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2026-07/pizzaballa-holy-land-palestine-gaza-conflict-peace-dialogue.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2026-07-01 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Gallone | meno = Guglielmo}}&lt;/ref&gt; Kritizoval tiež blokádu pomoci ako „neakceptovateľnú a morálne neospravedlniteľnú“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cardinal calls Israel’s policy in Gaza ‘morally unjustifiable’ after visit|url=https://www.theguardian.com/world/2025/jul/22/cardinal-pizzaballa-gaza-visit-israel-criticism|periodikum=The Guardian|dátum=2025-07-22|dátum prístupu=2026-07-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Emma|priezvisko=Graham-Harrison}}&lt;/ref&gt;

Dňa 30. septembra 2023 pápež František kreoval Pizzaballu za kardinála s titulárnym kostolom Sant'Onofrio al Gianicolo v [[Rím|Ríme]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Appointments at the Dicastery for Institutes of Consecrated Life and Societies of Apostolic Life | url = https://www.usgroma.org/l/new-appointments-at-the-dicastery-for-institutes-of-consecrated-life-and-societies-of-apostolic-life/ | vydavateľ = Unione Superiori Generali | dátum vydania = 2025-06-26 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Po smrti pápeža Františka v roku 2025 sa kardinál zúčastnil pápežského [[konkláve]], ktoré sa konalo v máji 2025. Bol považovaný za jedného z možných kandidátov ([[papabile]]), najmä vďaka svojim skúsenostiam z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a absencii silných kontroverzných postojov v doktrinálnych otázkach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Papabile’ of the Day: Cardinal Pierbattista Pizzaballa | url = https://cruxnow.com/papal-transition/2025/04/papabile-of-the-day-cardinal-pierbattista-pizzaballa/ | vydavateľ = Crux | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Allen | meno = John L. Jr.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cardinal Pizzaballa, advocate for peace, is a top candidate — but probably not at this conclave | url = https://www.ncronline.org/vatican/cardinal-pizzaballa-advocate-peace-top-candidate-probably-not-conclave | vydavateľ = National Catholic Reporter | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | meno = Christopher | priezvisko = White}}&lt;/ref&gt;

V júni 2025 kardinála pápež [[Lev XIV.]] vymenoval za člena Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a v júli 2025 aj za člena Dikastéria pre medzináboženský dialóg.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Resignations and Appointments | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2025/07/03/250703c.html | vydavateľ = Sala Stampa della Santa Sede | dátum prístupu = 2026-07-03 | dátum vydania = 2025-07-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope appoints Pizzaballa and Mathieu to Vatican’s interreligious dialogue office | url = https://www.ewtnnews.com/world/us/pope-appoints-cardinals-pizzaballa-and-mathieu-to-vatican-s-interreligious-dialogue-office | vydavateľ = EWTN News | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Elhabbal | meno = Madalaine}}&lt;/ref&gt;

== Slovensko ==
Dňa 5. júla 2026 kardinál Pizzabella navštívil [[Slovensko]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rádio LUMEN prenesie hlas kardinála Pierbattista Pizzaballu z Mariánskej hory v Levoči priamo k Vám! | url = https://www.lumen.sk/aktualita/radio-lumen-prenesie-hlas-kardinala-pierbattista-pizzaballu-z-marianskej-hory-v-levoci-priamo-k-vam-.html | vydavateľ = Rádio Lumen | miesto =  | dátum vydania = 2026-07-03 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Táto návšteva sa uskutočnila pri príležitosti vyvrcholenia tradičnej Levočskej púte a osláv 250. výročia založenia [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; V [[Levoča|Levoči]] bol pri tejto príležitosti hlavným celebrantom a kazateľom nedeľnej slávnostnej [[Svätá omša|svätej omše]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pizzaballa, Pierbattista}}
[[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Členovia Rytierského rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme]]</text>
      <sha1>49r5q0ppu4oqgly2yjr3bv057cxmn56</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371507</id>
      <parentid>8371506</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:08:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ephendi1</username>
        <id>198825</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>titul Mons. už kardinál nepoužíva</comment>
      <origin>8371507</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12398" sha1="ijzzv9ukhkt22rml15j06grzycs3onc" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| 1. funkcia = Patriarcha Jeruzalemského latinského patriarchátu
| 1. funkcia - obdobie = [[24. október]] [[2020]]{{--}}
| 1. funkcia - predchodca = [[Fouad Boutros Twal]]
| aktuálny titul = jeruzalemský patriarcha latinského obradu
| 1. spolusvätiteľ funkcia = emeritný patriarcha jeruzalemský
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Fouad Boutros Twal]]
| biskupské svätenie dátum = {{duv|2016|09|10|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Leonardo Sandri]]
| biskupské svätenie miesto = [[Bergamo (mesto)|Bergamo]], [[Taliansko]]
| biskupský svätiteľ funkcia = prefekt Kongregácie pre východné cirkvi
| cirkev = rkc
| 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup bergamský
| 2. funkcia = Titulárny arcibiskup Verbe
| 2. funkcia - obdobie = [[24. jún]] [[2016]]{{--}}[[24. október]] [[2020]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Teodoro Mendes Tavares]]
| 2. funkcia - nástupca = 
| dátum narodenia = {{dnv|1965|04|21}} &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt;
| diakonát dátum = {{duv|1990|01|27|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1990|09|15|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| kňazský svätiteľ funkcia = biskup bolonský
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Giacomo Biffi]]
| menovanie dátum = {{duv|2016|06|24|1965|04|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| menovanie osoba = [[František (pápež)|František]]
| miesto narodenia = [[Cologno al Serio]], [[Taliansko]]
| typ = kardinál &lt;!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --&gt;
| štát pôsobenia = {{Minivlajka|Palestína|w}}
| typ dodatok = &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt;
| rehoľa = [[Rád menších bratov]]
| heslo = Sufficit tibi Gratia mea
| večné sľuby dátum = {{duv|1989|10|14|1965|04|21|k=0}}
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Francesco Beschi]]
| kardinál dátum = {{duv|2023|09|30|1965|04|21|k=0}}
| kardinál menujúci = František (pápež)
| kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz
| titulárny kostol = Sant'Onofrio al Gianicolo
| portrét = Card. Pierbattista Pizzaballa.jpg
| podpis = Pierbattista Pizzaballa signature.svg&lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo po slovensky = Stačí ti moja milosť
| erb = Coat of arms of Pierbattista Pizzaballa (cardinal).svg
}}

[[Jeho eminencia|J.Em.]] '''Pierbattista''' [[kardinál]] '''Pizzaballa''' O.F.M. (* [[21. apríl]] [[1965]], [[Cologno al Serio]], [[Taliansko]]) je taliansky rímskokatolícky kardinál a patriarcha [[Latinský patriarchát Jeruzalema|Jeruzalemského latinského patriarchátu]].

== Životopis ==
Základné filozofické a teologické štúdia absolvoval v [[Rím|Ríme]] na Pápežskej univerzite Antonianum. Neskôr študoval na Hebrejskej univerzite v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]]. Stal sa docentom [[Hebrejčina|hebrejčiny]] na Františkánskej fakulte biblických vied a archeológie v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pierbattista Pizzaballa OFM bol opäť zvolený za kustóda Svätej zeme|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100525015|dátum vydania=2010-05-25|dátum prístupu=2016-09-10|vydavateľ=TK KBS}}&lt;/ref&gt; 

Vstúpil do rehole k [[Františkáni|Menším bratom františkánom]], kde dňa [[7. september|7. septembra]] [[1985]] zložil prvé sľuby a dňa [[14. október|14. októbra]] [[1989]] zložil doživotné večné sľuby. Diakonskú vysviacku prijal [[27. január|27. januára]] [[1990]] a za kňaza ho vysvätil [[15. september|15. septembra]] [[1990]] kardinál [[Giacomo Biffi]], arcibiskup [[Bologna|Bologne]]. 

Od [[15. máj|15. mája]] [[2004]] do [[20. máj|20. mája]] [[2016]] bol kustódom [[Svätá zem|Svätej zeme]] a strážcom Hory [[Sion (Jeruzalem)|Sion]]. 

Dňa [[24. jún]]a [[2016]] ho [[František (pápež)|pápež František]] vymenoval za apoštolského administrátora [[Latinský patriarchát Jeruzalema|Jeruzalemského latinského patriarchátu]] a povýšil ho do hodnosti titulárneho arcibiskupa diecézy [[Verbe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápežské menovania pre Jeruzalem, Krigizsko a akadémiu sociálnych vied|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624023|dátum vydania=2016-06-24|dátum prístupu=2016-09-10|vydavateľ=TK KBS}}&lt;/ref&gt; Úrad prebral [[15. júl|15. júla]] [[2016]] a biskupskú vysviacku prijal [[10. september|10. septembra]] [[2016]] v [[Bergamo (mesto)|Bergame]]. Vysvätil ho kardinál [[Leonardo Sandri]], prefekt Kongregácie pre východné cirkvi spolu s [[Fouadom Boutrosom Twalom]], emeritným latinským patriarchom v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] a [[Francesco Beschi|Francescom Beschi]], biskupom v [[Bergamo (mesto)|Bergame]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Nový biskup Jeruzalema Mons. Pizzaballa prijal vysviacku v Bergame|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160910003|dátum vydania=2016-06-10|dátum prístupu=2016-09-10|vydavateľ=TK KBS}}&lt;/ref&gt; Tiež je členom Kongregácie pre východné cirkvi v [[Rím|Ríme]]. 

Dňa [[24. október|24. októbra]] [[2020]] bol pápežom Františkom vymenovaný za patriarchu [[Latinský patriarchát Jeruzalema|Jeruzalemského latinského patriarchátu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mons. Pizzaballa menovaný za jeruzalemského latinského patriarchu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201024006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2020-10-24|priezvisko=www.tkkbs.sk}}&lt;/ref&gt;

Po vypuknutí vojny v [[Pásmo Gazy|Gaze]] v októbri 2023 odsúdil [[Útok Hamasu na Izrael|útoky Hamasu z 7. októbra]] ako „barbarské“ a „hrôzostrašné“.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pizzaballa: Anything to allow hostages to be freed | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2023-10/cardinal-pizzaballa-latin-patriatch-jerusalmen-offering-peace.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Merlo | meno = Francesca}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jerusalem Catholic patriarch offers himself in exchange for children kidnapped by Hamas | url = https://www.christianpost.com/news/jerusalem-patriarch-offers-himself-in-exchange-for-hamas-hostages.html | vydavateľ = Christian Post | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Kamman | meno = Samantha | dátum vydania = 2023-10-17}}&lt;/ref&gt; Ponúkol sa ako [[rukojemník]] výmenou za izraelské deti držané v Gaze.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Opakovane navštevoval Gazu, koordinoval humanitárnu pomoc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cardinal Pizzaballa: 'Concrete actions' needed to rebuild trust in Holy Land | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2026-02/cardinal-pizzaballa-holy-land-peace-israel-palestine-christians.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Paglialonga | meno = Roberto}}&lt;/ref&gt; Vyzýval na okamžité prímerie, ukončenie okupácie a dodávky humanitárnej pomoci.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patriarch Pizzaballa: Bombing Gaza is not the solution - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2023-10/pizzaballa-bombing-gaza-is-not-the-solution.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Piana | meno = Federico}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cardinal Pizzaballa: 'Gaza is a disaster. Do not leave the Holy Land alone' - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/church/news/2026-07/pizzaballa-holy-land-palestine-gaza-conflict-peace-dialogue.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2026-07-01 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Gallone | meno = Guglielmo}}&lt;/ref&gt; Kritizoval tiež blokádu pomoci ako „neakceptovateľnú a morálne neospravedlniteľnú“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cardinal calls Israel’s policy in Gaza ‘morally unjustifiable’ after visit|url=https://www.theguardian.com/world/2025/jul/22/cardinal-pizzaballa-gaza-visit-israel-criticism|periodikum=The Guardian|dátum=2025-07-22|dátum prístupu=2026-07-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Emma|priezvisko=Graham-Harrison}}&lt;/ref&gt;

Dňa 30. septembra 2023 pápež František kreoval Pizzaballu za kardinála s titulárnym kostolom Sant'Onofrio al Gianicolo v [[Rím|Ríme]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Appointments at the Dicastery for Institutes of Consecrated Life and Societies of Apostolic Life | url = https://www.usgroma.org/l/new-appointments-at-the-dicastery-for-institutes-of-consecrated-life-and-societies-of-apostolic-life/ | vydavateľ = Unione Superiori Generali | dátum vydania = 2025-06-26 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Po smrti pápeža Františka v roku 2025 sa kardinál zúčastnil pápežského [[konkláve]], ktoré sa konalo v máji 2025. Bol považovaný za jedného z možných kandidátov ([[papabile]]), najmä vďaka svojim skúsenostiam z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a absencii silných kontroverzných postojov v doktrinálnych otázkach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Papabile’ of the Day: Cardinal Pierbattista Pizzaballa | url = https://cruxnow.com/papal-transition/2025/04/papabile-of-the-day-cardinal-pierbattista-pizzaballa/ | vydavateľ = Crux | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Allen | meno = John L. Jr.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cardinal Pizzaballa, advocate for peace, is a top candidate — but probably not at this conclave | url = https://www.ncronline.org/vatican/cardinal-pizzaballa-advocate-peace-top-candidate-probably-not-conclave | vydavateľ = National Catholic Reporter | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | meno = Christopher | priezvisko = White}}&lt;/ref&gt;

V júni 2025 kardinála pápež [[Lev XIV.]] vymenoval za člena Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a v júli 2025 aj za člena Dikastéria pre medzináboženský dialóg.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Resignations and Appointments | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2025/07/03/250703c.html | vydavateľ = Sala Stampa della Santa Sede | dátum prístupu = 2026-07-03 | dátum vydania = 2025-07-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope appoints Pizzaballa and Mathieu to Vatican’s interreligious dialogue office | url = https://www.ewtnnews.com/world/us/pope-appoints-cardinals-pizzaballa-and-mathieu-to-vatican-s-interreligious-dialogue-office | vydavateľ = EWTN News | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = en | priezvisko = Elhabbal | meno = Madalaine}}&lt;/ref&gt;

== Slovensko ==
Dňa 5. júla 2026 kardinál Pizzabella navštívil [[Slovensko]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rádio LUMEN prenesie hlas kardinála Pierbattista Pizzaballu z Mariánskej hory v Levoči priamo k Vám! | url = https://www.lumen.sk/aktualita/radio-lumen-prenesie-hlas-kardinala-pierbattista-pizzaballu-z-marianskej-hory-v-levoci-priamo-k-vam-.html | vydavateľ = Rádio Lumen | miesto =  | dátum vydania = 2026-07-03 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Táto návšteva sa uskutočnila pri príležitosti vyvrcholenia tradičnej Levočskej púte a osláv 250. výročia založenia [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; V [[Levoča|Levoči]] bol pri tejto príležitosti hlavným celebrantom a kazateľom nedeľnej slávnostnej [[Svätá omša|svätej omše]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pizzaballa, Pierbattista}}
[[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Členovia Rytierského rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme]]</text>
      <sha1>ijzzv9ukhkt22rml15j06grzycs3onc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Arran (ostrov)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>592765</id>
    <revision>
      <id>8371250</id>
      <parentid>6455753</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:31:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */</comment>
      <origin>8371250</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4768" sha1="28tvuzrscxov4rzaaod7mgiyoax8muj" xml:space="preserve">{{Geobox|Island
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Arran
| native_name        = {{vjz|eng|(Isle of) Arran}}, {{V jazyku|gla|(Eilean) Arainn}}
| other_name         = 
| category           = ostrov
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = UK Arran.PNG
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Spojené kráľovstvo
| state = Škótsko
| state_type = [[Konštituentná krajina]] 
| district           = 
| district_type      = 
| district_label     = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = [[Atlantický oceán]]
| parent_type        = Oceán
| parent_label       = Oceán, v ktorom sa ostrov nachádza
| free               = [[Firth of Clyde]]
| free_type          = Záliv
| free_label         = Záliv, v ktorom sa ostrov nachádza
| free1              = [[Lamlash]]
| free1_type         = Najväčšie sídlo
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| lat_d              = 55
| lat_m              = 34
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 5
| long_m             = 15
| long_s             = 
| long_EW            = Z
| coordinates_type   =
| highest            = [[Goat Fell]] (''Gaoda Bheinn'')
| highest_elevation  = 874
&lt;!-- *** Rozmery *** --&gt;
| area               = 432
| length             = 32
| width              = 16
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 4629
| population_date    = 2011
| population_note    = &lt;ref&gt;[http://www.scotlandscensus.gov.uk/documents/censusresults/release1c/rel1c2sb.pdf 2011 Census: First Results on Population and Household Estimates for Scotland - Release 1C (Part Two) ]&lt;/ref&gt;
| population_density = auto
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology            = 
| geology1           = 
| geology2           = 
| orogeny            = 
| period             = 
| period1            = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map = Scotland relief location map.jpg
| map_caption = Poloha v rámci Škótska
| map_locator = Škótsko
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website            = 
| commons            = Isle of Arran
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Mull''' ({{vjz|eng|''(Isle of) Arran''}}, {{V jazyku|gla|''(Eilean) Arainn''}}, [[staroseverčina|starosever.]] ''Herrey'') je [[ostrov]] v [[záliv]]e [[Firth of Clyde]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], ležiaci bezprostredne pri západnom pobreží [[Škótsko|Škótska]] (od polostrova [[Kintyre]] ho oddeľuje prieliv [[Kilbrannan Sound]]). Je to najväčší ostrov v zálive a celkovo siedmy najväčší ostrov Škótska.

Podľa sčítania v roku 2011 na ostrove žije 4 629 obyvateľov, čo je mierny pokles oproti sčítaniu v roku 2001, kedy tu žilo 5 058 obyvateľov. V roku 1821 tu žilo doterajšie maximum, a to 6 600 ľudí. V lete sa na ostrove zdržiava množstvo turistov. Za hlavné sídlo na ostrove býva označovaný prístav [[Brodick]], kde žije okolo 600 ľudí. Najväčšie sídlo na ostrove je však [[Lamlash]] s asi tisíc obyvateľmi. Podľa sčítania v roku 2001 [[škótska gaelčina|škótsku gaelčinu]] ovládajú len 2 percentá obyvateľov. 

Hlavné ekonomické aktivity na ostrove sú popri [[turizmus|cestovnom ruchu]] – hlavnou atrakciou je zámok [[Brodick Castle]] – [[rybolov]], [[poľnohospodárstvo]], lesné hospodárstvo a pálenie whisky ([[Arran (pálenica)|pálenica Arran]]). Na ostrove funguje aj malý pivovar. Ostrov Arran patrí do administratívnej oblasti ''[[North Ayrshire Council Area|North Ayrshire]]''. Pred územnosprávnou reformou v roku 1975 patril ostrov do grófstva [[Bute (grófstvo)|Bute]]. 

== Geografia ==
Arran býva označovaný ako miniatúra Škótska (nachádza sa tu aj nížina aj vysočina), pretože sa napriek svojej relatívne malej rozlohe vyznačuje krajinnou pestrosťou. Podnebie ostrova je mierne oceánske a veľmi vlhké. Najvyšší vrch ostrova, [[Goat Fell]] (''Gaoda Bheinn''), dosahuje výšku {{mnm|874}} Ostrov je spojený trajektami so škótskou pevninou, najlepšie spojenie má s mestom [[Ardrossan (Škótsko)|Ardrossan]].

V okolí Arranu ležia tri malé ostrovy – ''Holy Isle'', ''Paddan'' a ''Hamilton Isle''.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Arran's northern hills from Ardrossan ferry.jpg|Severné vrchy na ostrove, pohľad z trajektu
Brodick Castle Main Building East 01.jpg|Zámok [[Brodick Castle]]
Isle of Arran OS OpenData map.png|Automapa ostrova
Sorbus arranensis.JPG|Endemický druh jarabiny (Sorbus arranensis)
Lochranza.jpg|Dedina Lochranza a miestny zámok
Arran satellite.jpg|Satelitný záber
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Isle of Arran}}

== Zdroj ==
*{{Preklad|en|Isle of Arran|767534919}}

[[Kategória:Ostrovy Spojeného kráľovstva]]</text>
      <sha1>28tvuzrscxov4rzaaod7mgiyoax8muj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Axolotl mexický</title>
    <ns>0</ns>
    <id>598718</id>
    <revision>
      <id>8371545</id>
      <parentid>8187503</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:00:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50903-98</username>
        <id>305907</id>
      </contributor>
      <origin>8371545</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12270" sha1="1k6phgqn5oq1v0xksf9clt91qzsq5g3" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov= Axolotl mexický|
Obrázok=Аксолотль мексиканской амбистомы (Ambystoma mexicanum).jpg|
Titulok= |
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/CR}} |
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[obojživelníky]]|Trieda po latinsky=Amphibia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=|
Rad po slovensky= [[mlokotvaré]]|Rad po latinsky=Urodela|
Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=|
Čeľaď po slovensky= [[axolotlovité]]|Čeľaď po latinsky=Ambystomatidae|
Rod po slovensky= |Rod po latinsky=|
Druh po slovensky= axolotl mexický|Druh po latinsky= Ambystoma mexicanum|
Binomické meno= Ambystoma mexicanum|
Klasifikátor1=|
Dátum1=1758|
Synonymá= | |
Titulok2=|
}}

'''Axolotl mexický'''&lt;ref&gt;{{beliana|1|axolotl|}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: staršie: '''axolotel&lt;ref name=AZ&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = axolotel
| priezvisko = Ivanová-Šalingová
| meno = Mária
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Maníková
| meno2 = Zuzana
| odkaz na autora2 = 
| titul = Slovník cudzích slov: A/Z
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: A/Z
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| rok = 1979
| počet strán = 943
| strany = 
}}&lt;/ref&gt; metlicky'''

&lt;nowiki&gt;;&lt;/nowiki&gt; mimo taxonómie&lt;nowiki&gt;:&lt;/nowiki&gt; '''axolot(e)l'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = axolotel
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 138
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AZ&quot; /&gt;; [[Latinčina|lat]]. ''Amb(l)ystoma mexicanum'', ďalšie názvy pozri nižšie) je stredne veľký [[Obojživelníky|obojživelník]] z rodu [[Axolotl (rod)|axolotl]] (''Amb(l)ystoma''), vyskytujúci sa v mexických jazerách [[Lago de Xochimilco]] a [[Lago de Chalco]].  Axolotly mexické sú medzi obojživelníkmi nezvyčajné tým, že dosiahnu dospelosť bez toho, aby prešli [[Metamorfóza (biológia)|metamorfózou]].

== Alternatívna systematika ==
=== Poddruh ===
Staršie sa axolotl mexický u niektorých autorov považoval za súčasť (často poddruh) druhu [[axolotl škvrnitý]] (''Amb(l)ystoma tigrinum''); ako poddruh sa označoval názvom ''Amb(l)ystoma tigrinum mexicanum''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cagé | meno = Christophe | autor = | odkaz na autora = | titul = AMBYSTOMA TIGRINUM | url = http://batraciens.net/a_tigrinum.php | vydavateľ = batraciens.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Berichte Biochemie und Biologie | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 1970 | počet strán = 598 | url = https://books.google.sk/books?id=ii0wAAAAIAAJ&amp;q=%22Ambystoma+tigrinum+mexicanum%22&amp;dq=%22Ambystoma+tigrinum+mexicanum%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwixiIS03eLxAhWo_7sIHSg0CxQQ6AEwA3oECAIQAg| isbn = | kapitola = | strany =  177| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Ambystoma mexicanum v širšom zmysle ===
Alternatívne sa vyššie spomínaný široko poňatý druh (t.j. druh, ktorému zodpovedá dnešný druh ''[[Ambystoma tigrinum]]'' vrátane niekoľkých príbuzných dnešných druhov, medzi ktorými bol aj dnešný druh ''Ambystoma mexicanum'') niekedy označoval nie vedeckým názvom ''Amb(l)ystoma tigrinum'', ale vedeckým názvom ''Amb(l)ystoma mexicanum'' (v širšom zmysle); jeho slovenský názov bol axolotl škvrnitý (v širšom zmysle).&lt;ref name=Mas&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Amblystoma
| titul = Masarykův slovník naučný
| odkaz na titul = Masarykův slovník naučný
| zväzok = 1. A{{--}}Č
| miesto = Praha
| vydavateľ = Československý kompas
| rok = 1925
| počet strán = 1166
| strany = 127
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965 (Poznámka: K latinskému názvu A. mexicanum je uvedený slovenský ekvivalent axolotl škvrnitý. Tým názvom sa ale nemôže myslieť A. mexicanum v užšom zmysle, pretože ten nemá škvrny.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Зубовский Н. Н. | odkaz na autora = | titul = Альбом картин по зоологии рыб, земноводных и пресмыкающихся | vydanie = | vydavateľ = Directmedia | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 142 | url = | isbn = 978-5-4458-5620-7 | kapitola = | strany = 9| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Axolotl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 2. Leipzig 1905, S. 206&lt;/ref&gt;

Druh ''Ambystoma mexicanum'' v širšom zmysle môže byť definovaný aj inak. Podľa niektorých autorov z druhej polovice 20. storočia totiž druh ''Ambystoma mexicanum'' (v širšom zmysle) zahŕňa to, čo iní autori považujú za samostatné druhy ''Ambystoma mexicanum'' (t.j. predmet tohto článku), ''Ambystoma mavortium'', ''Ambystoma flavipiperatum'', ''Ambystoma andersoni'', ''Ambystoma amblycephalum'' a ''Ambystoma taylori''. &lt;ref name=AOTW&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ambystoma mexicanum (Shaw and Nodder, 1798) | url = https://amphibiansoftheworld.amnh.org/Amphibia/Caudata/Ambystomatidae/Ambystoma/Ambystoma-mexicanum | vydavateľ = amphibiansoftheworld.amnh.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Nasledujúci text článku sa zaoberá len druhom ''Ambystoma mexicanum'' v užšom zmysle.

=== Larva ako samostatný druh ===
V minulosti (v 1. polovici 19. storočia) sa larva tohto druhu (resp. skôr vyššie spomínaného druhu ''Ambystoma tigrinum'' v širšom zmysle) mylne považovala za samostatný druh spravidla označovaný ako ''Siredon pisciformis''. Rozlišovali sa teda dva druhy: ''Siredon pisciformis'' a ''Ambystoma tigrinum'' (''Ambystoma mexicanum'').&lt;ref&gt;mloky. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Det/&gt;

Neskôr, keď už bolo jasné, že obidva údajné druhy sú len jeden druh, sa istý čas názvom axolot(e)l označovala len larva (teda bývalý &quot;druh&quot; ''Siredon pisciformis'').&lt;ref name=Mas/&gt;

== Vedecké názvy ==
Vedecké názvy druhu sú:&lt;ref name=AOTW/&gt;&lt;ref name=Det&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = T.A. Dettlaff | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vassetzky | meno2 = Sergei G. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Animal Species For Developmental Studies (Vertebrates) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science &amp; Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 466 | url = | isbn = 978-1-4615-3654-3 | kapitola = | strany = 204| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*''Ambystoma mexicanum''
*''Amblystoma mexicanum''
*''Ambystoma edule''
*''Amblystoma weismanni''
*''Axolotus pisciformis''
*''Axolotl pisciformis''
*''Axolotes guttata'' 
*''Axoloteles guttatus''
*''Stegoporus pisciformis''
*''Stegoporus mexicanus''
*''Stegoporus mexicanum''
*''Siren axolotl''
*''Siren pisciformis''
*''Sirenodon pisciformis''
*''Siredon pisciformis''
*''Siredon mexicanus'' 
*''Siredon mexicanum''
*''Siredon alba''
*''Siredon axolotl''
*''Siredon edule''
*''Siredon Humboldtii''
*''Gyrinus mexicanus''
*''Triton mexicanus''
*''Philhydrus pisciformis''
*''Phyllhydrus pisciformis''
*''Hypochton pisciformis''
*''Hemitriton mexicanum''
*''Necturus axolotel''&lt;ref&gt;Necturus. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 11. Altenburg 1860, S. 765.&lt;/ref&gt;

== Vyhynutie ==
V roku [[2010]] došlo k takmer úplnému [[Vyhynutie (biológia)|vyhynutiu]] axolotlov mexických žijúcich v prírode z dôvodu urbanizácie v [[Mexiko (mesto)|meste Mexiko]] a následnému znečisteniu vôd. V súčasnosti sa označuje ako ohrozený druh, vo voľnej prírode s klesajúcou populáciou, a je zákonom chránený. 

== Význam ==
Axolotly mexické sa vo vedeckom výskume používajú najmä pre svoju schopnosť [[Regenerácia|regenerácie]] končatín.

== Opis ==
Väčšinou sú tmavého sfarbenia, majú širokú hlavu, po stranách im vyčnievajú háčikovité [[žiabre]]. Na chvoste je viditeľný kožný lem. Predné končatiny majú štyri, zadné päť prstov. Majú veľkú schopnosť [[Regenerácia|regenerácie]]. Vonkajšie žiabre sa používajú na [[dýchanie]], hoci axolotl môže na vháňanie [[Kyslík|kyslíka]] do [[Pľúca|pľúc]] využiť aj lícnu pumpu (prehĺta vzduch z hladiny).
[[Súbor:Ambystoma mexicanum - Teresa Such Ferrer.jpg|vľavo|náhľad|Prehľad tela a žiabričiek]]
Axolotly mexické majú štyri pigmentačné [[Gén|gény]]; keď [[Mutácia (genetika)|mutujú]], vytvárajú rôzne farebné varianty. Normálne divoké axolotly mexické sú hnedé/pálené so zlatými škvrnami a podtónmi olív. Štyri mutantné farby sú leukistická (svetloružová s čiernymi očami), albino (zlatá so zlatými očami), axantská (sivá s čiernymi očami) a melanoidná (čierny jedinec s minimálnymi tmavo-modrými škvrnami).

Axolotly mexické majú aj určitú obmedzenú schopnosť meniť svoju farbu a vylepšiť tak svoju kamufláž; robia to zmenou relatívnej veľkosti a hrúbky svojich [[Melanofor|melanoforov]].

== Starostlivosť v zajatí ==
Axolotl mexický patrí k živočíchom, ktoré sú chované v zajatí. Ideálna teplota na ich chov je 16 až 18 °C, pričom teplota vyššia ako 24 °C im môže spôsobiť zrýchlenie metabolizmu vedúce až k [[smrť|smrti]]. Nižšie teploty naopak spôsobujú pomalší [[Látková premena|metabolizmus]] a nezdravo zníženú chuť do jedla. Škodlivý je tiež [[chlór]] z bežného vodovodného kohútika. Vyžaduje si zhruba 40 cm vysokú nádrž s hĺbkou vody najmenej 15 cm. Axolotly mexické trávia väčšinu času v spodných častiach nádrže. Sú znášanlivé aj s inými druhmi axolotlov.
[[Súbor:Ambystoma mexicanum 4.jpg|náhľad|Axolotl mexický biely v zajatí]]

Majú rady skôr mäsitú stravu, napríklad mrazené patentky, menšie rybky, [[dážďovky]], či iné červy. Najlepšie je ho kŕmiť pinzetou, aby chovateľ presne vedel, koľko toho axolotl mexický zožerie; priveľa stravy by mu mohlo privodiť zdravotné problémy. Kŕmi sa zvyčajne každý deň, hoci prežije aj dva dni bez jedla. Vhodné je, aby štrk v nádrži bol jemný, pretože axolotl mexický patrí k druhom živočíchov, ktorí zjedia všetko čo sa im hýbe pri ústach a bežný štrk v akváriu by sa im mohol ťažšie stráviť. V zajatí a za dobrých podmienok sa zvykne dožiť aj 25 rokov.

== Rozmnožovanie ==
Pohlavne zrelé bývajú zvyčajne okolo 14 až 25 mesiacov.  V období [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovania]] samec vypustí [[spermatofor]], ktorý následne samička nasaje do [[Kloaka (anatómia)|kloaky]]. Po vnútornom oplodnení samička kladie vajíčka na vodné rastliny.

Zvláštnosťou je, že dosiahnu sexuálnu zrelosť bez toho, aby prešli [[Metamorfóza (zoológia)|metamorfózou]]. Mnohé druhy sú buď úplne [[Neoténia|neotenické]] alebo majú neotenické populácie.

== Referencie ==
{{referencie|1}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ambystoma mexicanum}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Axolotl mexický|783507427}}

{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obojživelníky]]
[[Kategória:Mlokotvaré]]
[[Kategória:Kriticky ohrozené druhy]]</text>
      <sha1>1k6phgqn5oq1v0xksf9clt91qzsq5g3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371546</id>
      <parentid>8371545</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:01:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50903-98</username>
        <id>305907</id>
      </contributor>
      <origin>8371546</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12172" sha1="3sm0ga7rapor28kpxm96s6kdtgd2tbv" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov= Axolotl mexický|
Obrázok=Аксолотль мексиканской амбистомы (Ambystoma mexicanum).jpg|
Titulok= |
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/CR}} |
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[obojživelníky]]|Trieda po latinsky=Amphibia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=|
Rad po slovensky= [[mlokotvaré]]|Rad po latinsky=Urodela|
Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=|
Čeľaď po slovensky= [[axolotlovité]]|Čeľaď po latinsky=Ambystomatidae|
Rod po slovensky= |Rod po latinsky=|
Druh po slovensky= axolotl mexický|Druh po latinsky= Ambystoma mexicanum|
Binomické meno= Ambystoma mexicanum|
Klasifikátor1=|
Dátum1=1758|
Synonymá= | |
Titulok2=|
}}

'''Axolotl mexický'''&lt;nowiki&gt;;&lt;/nowiki&gt; mimo taxonómie&lt;nowiki&gt;:&lt;/nowiki&gt; '''axolot(e)l'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = axolotel
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 138
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AZ&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = axolotel
| priezvisko = Ivanová-Šalingová
| meno = Mária
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Maníková
| meno2 = Zuzana
| odkaz na autora2 = 
| titul = Slovník cudzích slov: A/Z
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: A/Z
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| rok = 1979
| počet strán = 943
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;; [[Latinčina|lat]]. ''Amb(l)ystoma mexicanum'', ďalšie názvy pozri nižšie) je stredne veľký [[Obojživelníky|obojživelník]] z rodu [[Axolotl (rod)|axolotl]] (''Amb(l)ystoma''), vyskytujúci sa v mexických jazerách [[Lago de Xochimilco]] a [[Lago de Chalco]].  Axolotly mexické sú medzi obojživelníkmi nezvyčajné tým, že dosiahnu dospelosť bez toho, aby prešli [[Metamorfóza (biológia)|metamorfózou]].

== Alternatívna systematika ==
=== Poddruh ===
Staršie sa axolotl mexický u niektorých autorov považoval za súčasť (často poddruh) druhu [[axolotl škvrnitý]] (''Amb(l)ystoma tigrinum''); ako poddruh sa označoval názvom ''Amb(l)ystoma tigrinum mexicanum''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cagé | meno = Christophe | autor = | odkaz na autora = | titul = AMBYSTOMA TIGRINUM | url = http://batraciens.net/a_tigrinum.php | vydavateľ = batraciens.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Berichte Biochemie und Biologie | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 1970 | počet strán = 598 | url = https://books.google.sk/books?id=ii0wAAAAIAAJ&amp;q=%22Ambystoma+tigrinum+mexicanum%22&amp;dq=%22Ambystoma+tigrinum+mexicanum%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwixiIS03eLxAhWo_7sIHSg0CxQQ6AEwA3oECAIQAg| isbn = | kapitola = | strany =  177| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Ambystoma mexicanum v širšom zmysle ===
Alternatívne sa vyššie spomínaný široko poňatý druh (t.j. druh, ktorému zodpovedá dnešný druh ''[[Ambystoma tigrinum]]'' vrátane niekoľkých príbuzných dnešných druhov, medzi ktorými bol aj dnešný druh ''Ambystoma mexicanum'') niekedy označoval nie vedeckým názvom ''Amb(l)ystoma tigrinum'', ale vedeckým názvom ''Amb(l)ystoma mexicanum'' (v širšom zmysle); jeho slovenský názov bol axolotl škvrnitý (v širšom zmysle).&lt;ref name=Mas&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Amblystoma
| titul = Masarykův slovník naučný
| odkaz na titul = Masarykův slovník naučný
| zväzok = 1. A{{--}}Č
| miesto = Praha
| vydavateľ = Československý kompas
| rok = 1925
| počet strán = 1166
| strany = 127
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965 (Poznámka: K latinskému názvu A. mexicanum je uvedený slovenský ekvivalent axolotl škvrnitý. Tým názvom sa ale nemôže myslieť A. mexicanum v užšom zmysle, pretože ten nemá škvrny.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Зубовский Н. Н. | odkaz na autora = | titul = Альбом картин по зоологии рыб, земноводных и пресмыкающихся | vydanie = | vydavateľ = Directmedia | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 142 | url = | isbn = 978-5-4458-5620-7 | kapitola = | strany = 9| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Axolotl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 2. Leipzig 1905, S. 206&lt;/ref&gt;

Druh ''Ambystoma mexicanum'' v širšom zmysle môže byť definovaný aj inak. Podľa niektorých autorov z druhej polovice 20. storočia totiž druh ''Ambystoma mexicanum'' (v širšom zmysle) zahŕňa to, čo iní autori považujú za samostatné druhy ''Ambystoma mexicanum'' (t.j. predmet tohto článku), ''Ambystoma mavortium'', ''Ambystoma flavipiperatum'', ''Ambystoma andersoni'', ''Ambystoma amblycephalum'' a ''Ambystoma taylori''. &lt;ref name=AOTW&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ambystoma mexicanum (Shaw and Nodder, 1798) | url = https://amphibiansoftheworld.amnh.org/Amphibia/Caudata/Ambystomatidae/Ambystoma/Ambystoma-mexicanum | vydavateľ = amphibiansoftheworld.amnh.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Nasledujúci text článku sa zaoberá len druhom ''Ambystoma mexicanum'' v užšom zmysle.

=== Larva ako samostatný druh ===
V minulosti (v 1. polovici 19. storočia) sa larva tohto druhu (resp. skôr vyššie spomínaného druhu ''Ambystoma tigrinum'' v širšom zmysle) mylne považovala za samostatný druh spravidla označovaný ako ''Siredon pisciformis''. Rozlišovali sa teda dva druhy: ''Siredon pisciformis'' a ''Ambystoma tigrinum'' (''Ambystoma mexicanum'').&lt;ref&gt;mloky. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Det/&gt;

Neskôr, keď už bolo jasné, že obidva údajné druhy sú len jeden druh, sa istý čas názvom axolot(e)l označovala len larva (teda bývalý &quot;druh&quot; ''Siredon pisciformis'').&lt;ref name=Mas/&gt;

== Vedecké názvy ==
Vedecké názvy druhu sú:&lt;ref name=AOTW/&gt;&lt;ref name=Det&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = T.A. Dettlaff | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vassetzky | meno2 = Sergei G. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Animal Species For Developmental Studies (Vertebrates) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science &amp; Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 466 | url = | isbn = 978-1-4615-3654-3 | kapitola = | strany = 204| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*''Ambystoma mexicanum''
*''Amblystoma mexicanum''
*''Ambystoma edule''
*''Amblystoma weismanni''
*''Axolotus pisciformis''
*''Axolotl pisciformis''
*''Axolotes guttata'' 
*''Axoloteles guttatus''
*''Stegoporus pisciformis''
*''Stegoporus mexicanus''
*''Stegoporus mexicanum''
*''Siren axolotl''
*''Siren pisciformis''
*''Sirenodon pisciformis''
*''Siredon pisciformis''
*''Siredon mexicanus'' 
*''Siredon mexicanum''
*''Siredon alba''
*''Siredon axolotl''
*''Siredon edule''
*''Siredon Humboldtii''
*''Gyrinus mexicanus''
*''Triton mexicanus''
*''Philhydrus pisciformis''
*''Phyllhydrus pisciformis''
*''Hypochton pisciformis''
*''Hemitriton mexicanum''
*''Necturus axolotel''&lt;ref&gt;Necturus. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 11. Altenburg 1860, S. 765.&lt;/ref&gt;

== Vyhynutie ==
V roku [[2010]] došlo k takmer úplnému [[Vyhynutie (biológia)|vyhynutiu]] axolotlov mexických žijúcich v prírode z dôvodu urbanizácie v [[Mexiko (mesto)|meste Mexiko]] a následnému znečisteniu vôd. V súčasnosti sa označuje ako ohrozený druh, vo voľnej prírode s klesajúcou populáciou, a je zákonom chránený. 

== Význam ==
Axolotly mexické sa vo vedeckom výskume používajú najmä pre svoju schopnosť [[Regenerácia|regenerácie]] končatín.

== Opis ==
Väčšinou sú tmavého sfarbenia, majú širokú hlavu, po stranách im vyčnievajú háčikovité [[žiabre]]. Na chvoste je viditeľný kožný lem. Predné končatiny majú štyri, zadné päť prstov. Majú veľkú schopnosť [[Regenerácia|regenerácie]]. Vonkajšie žiabre sa používajú na [[dýchanie]], hoci axolotl môže na vháňanie [[Kyslík|kyslíka]] do [[Pľúca|pľúc]] využiť aj lícnu pumpu (prehĺta vzduch z hladiny).
[[Súbor:Ambystoma mexicanum - Teresa Such Ferrer.jpg|vľavo|náhľad|Prehľad tela a žiabričiek]]
Axolotly mexické majú štyri pigmentačné [[Gén|gény]]; keď [[Mutácia (genetika)|mutujú]], vytvárajú rôzne farebné varianty. Normálne divoké axolotly mexické sú hnedé/pálené so zlatými škvrnami a podtónmi olív. Štyri mutantné farby sú leukistická (svetloružová s čiernymi očami), albino (zlatá so zlatými očami), axantská (sivá s čiernymi očami) a melanoidná (čierny jedinec s minimálnymi tmavo-modrými škvrnami).

Axolotly mexické majú aj určitú obmedzenú schopnosť meniť svoju farbu a vylepšiť tak svoju kamufláž; robia to zmenou relatívnej veľkosti a hrúbky svojich [[Melanofor|melanoforov]].

== Starostlivosť v zajatí ==
Axolotl mexický patrí k živočíchom, ktoré sú chované v zajatí. Ideálna teplota na ich chov je 16 až 18 °C, pričom teplota vyššia ako 24 °C im môže spôsobiť zrýchlenie metabolizmu vedúce až k [[smrť|smrti]]. Nižšie teploty naopak spôsobujú pomalší [[Látková premena|metabolizmus]] a nezdravo zníženú chuť do jedla. Škodlivý je tiež [[chlór]] z bežného vodovodného kohútika. Vyžaduje si zhruba 40 cm vysokú nádrž s hĺbkou vody najmenej 15 cm. Axolotly mexické trávia väčšinu času v spodných častiach nádrže. Sú znášanlivé aj s inými druhmi axolotlov.
[[Súbor:Ambystoma mexicanum 4.jpg|náhľad|Axolotl mexický biely v zajatí]]

Majú rady skôr mäsitú stravu, napríklad mrazené patentky, menšie rybky, [[dážďovky]], či iné červy. Najlepšie je ho kŕmiť pinzetou, aby chovateľ presne vedel, koľko toho axolotl mexický zožerie; priveľa stravy by mu mohlo privodiť zdravotné problémy. Kŕmi sa zvyčajne každý deň, hoci prežije aj dva dni bez jedla. Vhodné je, aby štrk v nádrži bol jemný, pretože axolotl mexický patrí k druhom živočíchov, ktorí zjedia všetko čo sa im hýbe pri ústach a bežný štrk v akváriu by sa im mohol ťažšie stráviť. V zajatí a za dobrých podmienok sa zvykne dožiť aj 25 rokov.

== Rozmnožovanie ==
Pohlavne zrelé bývajú zvyčajne okolo 14 až 25 mesiacov.  V období [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovania]] samec vypustí [[spermatofor]], ktorý následne samička nasaje do [[Kloaka (anatómia)|kloaky]]. Po vnútornom oplodnení samička kladie vajíčka na vodné rastliny.

Zvláštnosťou je, že dosiahnu sexuálnu zrelosť bez toho, aby prešli [[Metamorfóza (zoológia)|metamorfózou]]. Mnohé druhy sú buď úplne [[Neoténia|neotenické]] alebo majú neotenické populácie.

== Referencie ==
{{referencie|1}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ambystoma mexicanum}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Axolotl mexický|783507427}}

{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obojživelníky]]
[[Kategória:Mlokotvaré]]
[[Kategória:Kriticky ohrozené druhy]]</text>
      <sha1>3sm0ga7rapor28kpxm96s6kdtgd2tbv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371562</id>
      <parentid>8371546</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:14:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-50903-98|~2026-50903-98]] ([[User_talk:~2026-50903-98|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ</comment>
      <origin>8144770</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12231" sha1="ru25n1jkgx6jxir8ybakw53f5v2e7u1" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov= Axolotl mexický|
Obrázok=Аксолотль мексиканской амбистомы (Ambystoma mexicanum).jpg|
Titulok= |
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/CR}} |
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[obojživelníky]]|Trieda po latinsky=Amphibia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=|
Rad po slovensky= [[mlokotvaré]]|Rad po latinsky=Urodela|
Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=|
Čeľaď po slovensky= [[axolotlovité]]|Čeľaď po latinsky=Ambystomatidae|
Rod po slovensky= |Rod po latinsky=|
Druh po slovensky= axolotl mexický|Druh po latinsky= Ambystoma mexicanum|
Binomické meno= Ambystoma mexicanum|
Klasifikátor1=|
Dátum1=1758|
Synonymá= | |
Titulok2=|
}}

'''Axolotl mexický'''&lt;ref&gt;{{beliana|1|axolotl|}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: staršie: '''axolotel&lt;ref name=AZ&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = axolotel
| priezvisko = Ivanová-Šalingová
| meno = Mária
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Maníková
| meno2 = Zuzana
| odkaz na autora2 = 
| titul = Slovník cudzích slov: A/Z
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: A/Z
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| rok = 1979
| počet strán = 943
| strany = 
}}&lt;/ref&gt; mexický'''; mimo taxonómie: '''axolot(e)l'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = axolotel
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 138
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=AZ/&gt;; [[Latinčina|lat]]. ''Amb(l)ystoma mexicanum'', ďalšie názvy pozri nižšie) je stredne veľký [[Obojživelníky|obojživelník]] z rodu [[Axolotl (rod)|axolotl]] (''Amb(l)ystoma''), vyskytujúci sa v mexických jazerách [[Lago de Xochimilco]] a [[Lago de Chalco]].  Axolotly mexické sú medzi obojživelníkmi nezvyčajné tým, že dosiahnu dospelosť bez toho, aby prešli [[Metamorfóza (biológia)|metamorfózou]].

== Alternatívna systematika ==
=== Poddruh ===
Staršie sa axolotl mexický u niektorých autorov považoval za súčasť (často poddruh) druhu [[axolotl škvrnitý]] (''Amb(l)ystoma tigrinum''); ako poddruh sa označoval názvom ''Amb(l)ystoma tigrinum mexicanum''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cagé | meno = Christophe | autor = | odkaz na autora = | titul = AMBYSTOMA TIGRINUM | url = http://batraciens.net/a_tigrinum.php | vydavateľ = batraciens.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Berichte Biochemie und Biologie | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 1970 | počet strán = 598 | url = https://books.google.sk/books?id=ii0wAAAAIAAJ&amp;q=%22Ambystoma+tigrinum+mexicanum%22&amp;dq=%22Ambystoma+tigrinum+mexicanum%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwixiIS03eLxAhWo_7sIHSg0CxQQ6AEwA3oECAIQAg| isbn = | kapitola = | strany =  177| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Ambystoma mexicanum v širšom zmysle ===
Alternatívne sa vyššie spomínaný široko poňatý druh (t.j. druh, ktorému zodpovedá dnešný druh ''[[Ambystoma tigrinum]]'' vrátane niekoľkých príbuzných dnešných druhov, medzi ktorými bol aj dnešný druh ''Ambystoma mexicanum'') niekedy označoval nie vedeckým názvom ''Amb(l)ystoma tigrinum'', ale vedeckým názvom ''Amb(l)ystoma mexicanum'' (v širšom zmysle); jeho slovenský názov bol axolotl škvrnitý (v širšom zmysle).&lt;ref name=Mas&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Amblystoma
| titul = Masarykův slovník naučný
| odkaz na titul = Masarykův slovník naučný
| zväzok = 1. A{{--}}Č
| miesto = Praha
| vydavateľ = Československý kompas
| rok = 1925
| počet strán = 1166
| strany = 127
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965 (Poznámka: K latinskému názvu A. mexicanum je uvedený slovenský ekvivalent axolotl škvrnitý. Tým názvom sa ale nemôže myslieť A. mexicanum v užšom zmysle, pretože ten nemá škvrny.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Зубовский Н. Н. | odkaz na autora = | titul = Альбом картин по зоологии рыб, земноводных и пресмыкающихся | vydanie = | vydavateľ = Directmedia | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 142 | url = | isbn = 978-5-4458-5620-7 | kapitola = | strany = 9| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Axolotl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 2. Leipzig 1905, S. 206&lt;/ref&gt;

Druh ''Ambystoma mexicanum'' v širšom zmysle môže byť definovaný aj inak. Podľa niektorých autorov z druhej polovice 20. storočia totiž druh ''Ambystoma mexicanum'' (v širšom zmysle) zahŕňa to, čo iní autori považujú za samostatné druhy ''Ambystoma mexicanum'' (t.j. predmet tohto článku), ''Ambystoma mavortium'', ''Ambystoma flavipiperatum'', ''Ambystoma andersoni'', ''Ambystoma amblycephalum'' a ''Ambystoma taylori''. &lt;ref name=AOTW&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ambystoma mexicanum (Shaw and Nodder, 1798) | url = https://amphibiansoftheworld.amnh.org/Amphibia/Caudata/Ambystomatidae/Ambystoma/Ambystoma-mexicanum | vydavateľ = amphibiansoftheworld.amnh.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Nasledujúci text článku sa zaoberá len druhom ''Ambystoma mexicanum'' v užšom zmysle.

=== Larva ako samostatný druh ===
V minulosti (v 1. polovici 19. storočia) sa larva tohto druhu (resp. skôr vyššie spomínaného druhu ''Ambystoma tigrinum'' v širšom zmysle) mylne považovala za samostatný druh spravidla označovaný ako ''Siredon pisciformis''. Rozlišovali sa teda dva druhy: ''Siredon pisciformis'' a ''Ambystoma tigrinum'' (''Ambystoma mexicanum'').&lt;ref&gt;mloky. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Det/&gt;

Neskôr, keď už bolo jasné, že obidva údajné druhy sú len jeden druh, sa istý čas názvom axolot(e)l označovala len larva (teda bývalý &quot;druh&quot; ''Siredon pisciformis'').&lt;ref name=Mas/&gt;

== Vedecké názvy ==
Vedecké názvy druhu sú:&lt;ref name=AOTW/&gt;&lt;ref name=Det&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = T.A. Dettlaff | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vassetzky | meno2 = Sergei G. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Animal Species For Developmental Studies (Vertebrates) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science &amp; Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 466 | url = | isbn = 978-1-4615-3654-3 | kapitola = | strany = 204| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*''Ambystoma mexicanum''
*''Amblystoma mexicanum''
*''Ambystoma edule''
*''Amblystoma weismanni''
*''Axolotus pisciformis''
*''Axolotl pisciformis''
*''Axolotes guttata'' 
*''Axoloteles guttatus''
*''Stegoporus pisciformis''
*''Stegoporus mexicanus''
*''Stegoporus mexicanum''
*''Siren axolotl''
*''Siren pisciformis''
*''Sirenodon pisciformis''
*''Siredon pisciformis''
*''Siredon mexicanus'' 
*''Siredon mexicanum''
*''Siredon alba''
*''Siredon axolotl''
*''Siredon edule''
*''Siredon Humboldtii''
*''Gyrinus mexicanus''
*''Triton mexicanus''
*''Philhydrus pisciformis''
*''Phyllhydrus pisciformis''
*''Hypochton pisciformis''
*''Hemitriton mexicanum''
*''Necturus axolotel''&lt;ref&gt;Necturus. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 11. Altenburg 1860, S. 765.&lt;/ref&gt;

== Vyhynutie ==
V roku [[2010]] došlo k takmer úplnému [[Vyhynutie (biológia)|vyhynutiu]] axolotlov mexických žijúcich v prírode z dôvodu urbanizácie v [[Mexiko (mesto)|meste Mexiko]] a následnému znečisteniu vôd. V súčasnosti sa označuje ako ohrozený druh, vo voľnej prírode s klesajúcou populáciou, a je zákonom chránený. 

== Význam ==
Axolotly mexické sa vo vedeckom výskume používajú najmä pre svoju schopnosť [[Regenerácia|regenerácie]] končatín.

== Opis ==
Väčšinou sú tmavého sfarbenia, majú širokú hlavu, po stranách im vyčnievajú háčikovité [[žiabre]]. Na chvoste je viditeľný kožný lem. Predné končatiny majú štyri, zadné päť prstov. Majú veľkú schopnosť [[Regenerácia|regenerácie]]. Vonkajšie žiabre sa používajú na [[dýchanie]], hoci axolotl môže na vháňanie [[Kyslík|kyslíka]] do [[Pľúca|pľúc]] využiť aj lícnu pumpu (prehĺta vzduch z hladiny).
[[Súbor:Ambystoma mexicanum - Teresa Such Ferrer.jpg|vľavo|náhľad|Prehľad tela a žiabričiek]]
Axolotly mexické majú štyri pigmentačné [[Gén|gény]]; keď [[Mutácia (genetika)|mutujú]], vytvárajú rôzne farebné varianty. Normálne divoké axolotly mexické sú hnedé/pálené so zlatými škvrnami a podtónmi olív. Štyri mutantné farby sú leukistická (svetloružová s čiernymi očami), albino (zlatá so zlatými očami), axantská (sivá s čiernymi očami) a melanoidná (čierny jedinec s minimálnymi tmavo-modrými škvrnami).

Axolotly mexické majú aj určitú obmedzenú schopnosť meniť svoju farbu a vylepšiť tak svoju kamufláž; robia to zmenou relatívnej veľkosti a hrúbky svojich [[Melanofor|melanoforov]].

== Starostlivosť v zajatí ==
Axolotl mexický patrí k živočíchom, ktoré sú chované v zajatí. Ideálna teplota na ich chov je 16 až 18 °C, pričom teplota vyššia ako 24 °C im môže spôsobiť zrýchlenie metabolizmu vedúce až k [[smrť|smrti]]. Nižšie teploty naopak spôsobujú pomalší [[Látková premena|metabolizmus]] a nezdravo zníženú chuť do jedla. Škodlivý je tiež [[chlór]] z bežného vodovodného kohútika. Vyžaduje si zhruba 40 cm vysokú nádrž s hĺbkou vody najmenej 15 cm. Axolotly mexické trávia väčšinu času v spodných častiach nádrže. Sú znášanlivé aj s inými druhmi axolotlov.
[[Súbor:Ambystoma mexicanum 4.jpg|náhľad|Axolotl mexický biely v zajatí]]

Majú rady skôr mäsitú stravu, napríklad mrazené patentky, menšie rybky, [[dážďovky]], či iné červy. Najlepšie je ho kŕmiť pinzetou, aby chovateľ presne vedel, koľko toho axolotl mexický zožerie; priveľa stravy by mu mohlo privodiť zdravotné problémy. Kŕmi sa zvyčajne každý deň, hoci prežije aj dva dni bez jedla. Vhodné je, aby štrk v nádrži bol jemný, pretože axolotl mexický patrí k druhom živočíchov, ktorí zjedia všetko čo sa im hýbe pri ústach a bežný štrk v akváriu by sa im mohol ťažšie stráviť. V zajatí a za dobrých podmienok sa zvykne dožiť aj 25 rokov.

== Rozmnožovanie ==
Pohlavne zrelé bývajú zvyčajne okolo 14 až 25 mesiacov.  V období [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovania]] samec vypustí [[spermatofor]], ktorý následne samička nasaje do [[Kloaka (anatómia)|kloaky]]. Po vnútornom oplodnení samička kladie vajíčka na vodné rastliny.

Zvláštnosťou je, že dosiahnu sexuálnu zrelosť bez toho, aby prešli [[Metamorfóza (zoológia)|metamorfózou]]. Mnohé druhy sú buď úplne [[Neoténia|neotenické]] alebo majú neotenické populácie.

== Referencie ==
{{referencie|1}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ambystoma mexicanum}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Axolotl mexický|783507427}}

{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obojživelníky]]
[[Kategória:Mlokotvaré]]
[[Kategória:Kriticky ohrozené druhy]]</text>
      <sha1>ru25n1jkgx6jxir8ybakw53f5v2e7u1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pochod za život</title>
    <ns>0</ns>
    <id>602153</id>
    <revision>
      <id>8371341</id>
      <parentid>8213105</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:54:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>sk</comment>
      <origin>8371341</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9279" sha1="om58pud1e4qwq8av1fkez0xml6kv1tx" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], [[eutanázia|eutanázie]] a podobne. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS
  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct
  | dátum vydania = 22.9.2019 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-09-23
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>om58pud1e4qwq8av1fkez0xml6kv1tx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371346</id>
      <parentid>8371341</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:17:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>apodobne</comment>
      <origin>8371346</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10174" sha1="saso4oddl6oj220uk5gl43u3qx3lxz1" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Pochod za život (Slovensko)]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS
  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct
  | dátum vydania = 22.9.2019 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-09-23
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>saso4oddl6oj220uk5gl43u3qx3lxz1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371348</id>
      <parentid>8371346</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:17:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <origin>8371348</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10173" sha1="aek2i8h8q0nogge0zpzwthdvecmw21u" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život)]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS
  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct
  | dátum vydania = 22.9.2019 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-09-23
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>aek2i8h8q0nogge0zpzwthdvecmw21u</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371350</id>
      <parentid>8371348</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:17:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>dr.</comment>
      <origin>8371350</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10172" sha1="n2l12f6mlxthhkzqvzxku06opi1bdgw" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS
  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct
  | dátum vydania = 22.9.2019 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-09-23
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>n2l12f6mlxthhkzqvzxku06opi1bdgw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371431</id>
      <parentid>8371350</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:19:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>vo svete</comment>
      <origin>8371431</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12306" sha1="rdw4hkivje3di92bqvm8ujmmonkawbv" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Pochody za život vo svete ==
* ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974)

* ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)
* ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998)
* ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) 
* ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002)
* ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005)
* ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) 
* ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006)
* ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007)
* ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008)
* ''Marșul pentru viață'', [[Bukurešť]] a desiatkach ďalších miest, Rumunsko (2008)
* ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010)  
* ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010)
* ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011)
* ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] (2011) 
* ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012)
* ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012)
* ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013)
* ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013)
* ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018)
* ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019)
* ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024)
* ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024)

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS
  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct
  | dátum vydania = 22.9.2019 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-09-23
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>rdw4hkivje3di92bqvm8ujmmonkawbv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371484</id>
      <parentid>8371431</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T03:47:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>ref</comment>
      <origin>8371484</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13472" sha1="9f46jluzso7dw4rnh8my5h11l113aqd" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Pochody za život vo svete ==
* ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974)

* ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998)
* ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) 
* ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002)
* ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005)
* ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) 
* ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006)
* ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007)
* ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008)
* ''Marșul pentru viață'', [[Bukurešť]] a desiatkach ďalších miest, Rumunsko (2008)
* ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010)  
* ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010)
* ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011)
* ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] (2011) 
* ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012)
* ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012)
* ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013)
* ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013)
* ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018)
* ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019)
* ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024)
* ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024)

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková  | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>9f46jluzso7dw4rnh8my5h11l113aqd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371489</id>
      <parentid>8371484</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T04:49:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>kategória</comment>
      <origin>8371489</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13505" sha1="3u665h1hxdls73ahokr7qv6l4e4lxvi" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Pochody za život vo svete ==
* ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974)

* ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998)
* ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) 
* ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002)
* ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005)
* ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) 
* ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006)
* ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007)
* ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008)
* ''Marșul pentru viață'', [[Bukurešť]] a desiatkach ďalších miest, Rumunsko (2008)
* ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010)  
* ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010)
* ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011)
* ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] (2011) 
* ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012)
* ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012)
* ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013)
* ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013)
* ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018)
* ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019)
* ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024)
* ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024)

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková  | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pochody za život]]
[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>3u665h1hxdls73ahokr7qv6l4e4lxvi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371490</id>
      <parentid>8371489</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T04:50:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Iné projekty */ dr.</comment>
      <origin>8371490</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13507" sha1="5y6sn54zja7je4dlkuww5m2nhpcq83z" xml:space="preserve">::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].''
[[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]]
'''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. 

Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]].

== Pochody za život vo svete ==
* ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974)

* ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998)
* ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) 
* ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002)
* ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005)
* ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) 
* ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006)
* ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007)
* ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008)
* ''Marșul pentru viață'', [[Bukurešť]] a desiatkach ďalších miest, Rumunsko (2008)
* ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010)  
* ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010)
* ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011)
* ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] (2011) 
* ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012)
* ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012)
* ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013)
* ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013)
* ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018)
* ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019)
* ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024)
* ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024)

== Jednotlivé štáty ==
=== Slovensko ===
{{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}}

Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt; bola [[Konferencia biskupov Slovenska]].

Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}&lt;/ref&gt;

Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/&lt;/ref&gt;. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml  Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková  | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]].

=== Česko ===
[[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]]
V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000&lt;ref&gt;https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113&lt;/ref&gt; (podľa organizátorov 7 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}&lt;/ref&gt;) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.&lt;ref&gt;http://pochodprozivot.cz/&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===
Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]].

=== Španielsko ===
29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“.

=== Poľsko ===
[[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]]
Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''.

=== Spojené štáty americké ===
Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}&lt;/ref&gt; Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]].

Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]).

=== Kanada ===
V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}}

[[Kategória:Pochody za život| ]]
[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>5y6sn54zja7je4dlkuww5m2nhpcq83z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>602355</id>
    <revision>
      <id>8371264</id>
      <parentid>8370868</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:40:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Augustín Vološin – 20. september 2026.</comment>
      <origin>8371264</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="80813" sha1="su4hge2h2bo8w8vutmcgnikoloq9cvb" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Nikolaj Homičkov =
špecifická príprava projektu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Ondrej Serebíni =
špecifická príprava projektu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Jozef Hložník =
špecifická príprava projektu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Ivan Havrylovyč Kolomijec =
vkladaný bude až slovenský text.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Augustín Vološin =
'''Augustín Vološin''' (* 17. marec 1874, Kelečyn, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina – † 19. júl 1945, Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko) bol rusínsky gréckokatolícky kňaz, učiteľ, politik, cirkevný, kultúrny, občiansky a politický činiteľ s proukrajinským smerovaním.

Od 11. do 26. októbra 1938 zastával funkciu ministra sociálnej ochrany a zdravotníctva Karpatskej Ukrajiny. Od 27. októbra 1938 do 15. marca 1939 bol predsedom autonómnej vlády Karpatskej Ukrajiny (zároveň počas prvej svojej vlády – od 26. októbra do 1. decembra 1938 zastával funkcie ministra financií, priemyslu, obchodu a živností, ministra školstva a ministra poľnohospodárstva). Od februára 1939 bol poslancom Podkarpatského autonómneho snemu. V marci 1939 sa stal prezidentom autonómnej Karpatskej Ukrajiny. V roku 1944 bol zatknutý orgánmi NKVD a uväznený do väznice Butirka, kde neskôr zomrel. V roku 2002 získal štátne vyznamenanie ''Hrdina Ukrajiny'' (po ukrajinsky ''Heroj Ukrajiny'') in memoriam. Aktuálne prebieha proces beatifikácie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopčak | meno = Vasyľ | titul = Naš baťko Vološyn | url = https://www.saintjosaphat.org/dzvin-z-fatimy/2024-rik/no4-135-lipen-serpen-2024-rb?tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&amp;tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=News&amp;tx_news_pi1%5Bnews%5D=6002&amp;cHash=6861896e3efbdf98c369e7dee4256aa3 | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2026-09-02 | vydavateľ = Sviaščenyče Bratstvo Sviatoho Sviaščennomučenyka Josafata | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Pôvod ==
Ivan Vološin, starý otec, pochádzal z obec Velyki Lučky, kde pôsobil v priebehu 20. a 30. rokov 19. storočia ako miestny kňaz. Velyki Lučky sa stali významnými tým, že mnohí obyvatelia obce boli uvoľnení z nevoľníctva – po vykonaní služby získali pôdu, a až do 18. storočia boli oslobodení od feudálnych povinností. V rámci výkonu svojej služby obyvatelia museli doručovať poštu. Schönbornovci ako noví hospodári v regióne v priebehu 18. storočia opätovne uviedli miestnych obyvateľov do nevoľníckeho stavu. Prvá zmienka o pôsobenia otca Ivana Vološina v obci Velyki Lučky pochádza z roku 1830. So svojou ženou, s Emilijou Zambor-Vološin, mal jediného syna Augustína a tri dcéry – Oľhu, Olenu a Eleonoru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beheš | meno = Mykola | titul = Avhustyn Vološyn u spohadach pleminnyci Emiliji Dutky | url = https://zakarpattya.net.ua/News/36786-Avhustyn-Voloshyn-u-spohadakh-pleminnytsi-Emilii-Dutky- | dátum vydania = 2009-03-26 | dátum prístupu = 2026-09-06 | vydavateľ = Novyny Zakarpaťťa | priezvisko2 = Basarab | meno2 = Volodymyr | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Rovnako ako on aj syn Ivan, otec Augustína Vološina, sa stal kňazom, a tak pokračoval v otcovom poslaní. Za kňaza bol vysvätený v roku 1867, neskôr začal pôsobiť ako kňaz v obci Kelečyn.

== Životopis ==
Augustín Vološin sa narodil 17. marca 1874 v obci Kelečyn v rodine miestneho kňaza Ivana Vološina a Emilije Zambir.

Medzi rokmi 1884 až 1892 študoval na užhorodskom gymnáziu. Následne pokračoval v štúdiu na teologickej fakulty budapeštianskej univerzity. Štúdium však po roku kvôli zhoršeniu zdravotného stavu musel prerušiť. Preto sa vrátil do mesta Užhorod, kde v štúdiu teológie pokračoval. V roku 1897 bol Augustín Vološin vysvätený za kňaza, začal pôsobiť v Preobraženskom chráme (respektíve v Chráme Premenenia pána) v Užhorode.

Augustín Vološin v roku 1900 ukončil štúdium na vysokej škole pedagogickej v meste Budapešť. Stal sa tak stredoškolským učiteľom matematiky a fyziky. Do roku 1917 vyučoval a následne až do októbra 1938 zastával funkciu riaditeľa Užhorodského učiteľského semináru v meste Užhorod.

Od roku 1919 sa aktívne angažoval v rusínskych občiansko-politických organizáciách pôsobiacich v regióne Podkarpatskej Rusi. Československá vláda 18. novembra 1919 vymenovala Dočasné direktórium autonómnej Podkarpatskej Rusi, ktorá mala šesť členov (Grigorij Žatkovič, Julij Braščajko, Augustín Vološin, Julij Hadžega, Kiril Prokop, Emil Toronský).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|kapitola=Podkarpatská Rus v Československé republice (1919 – 1939)|strany=303, 304, 309, 366, 367|isbn=80-7277-237-6|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Založil a medzi rokmi 1923 až 1939 bol predsedom Kresťansko-ľudovej strany Podkarpatskej Rusi, za ktorú počas rokov 1925 až 1929 bol poslancom československého parlamentu. Zastával funkciu predsedu Učiteľskej spoločnosti Podkarpatskej Rusi.

V roku 1933 pápež Pius XII. Vymenoval Augustína Vološina za preláta Mukačevskej eparchie.

Augustín Vološin aktívne vystupoval proti miestnym prorusky orientovaným občianskym činiteľom – predovšetkým angažujúcich sa v ''Spoločnosti Alexandra Duchnoviča'' (iný názov: ''Spoločenstvo Alexandra Duchnoviča''; rusínsky názov: ''Obščestvo imeni Aleksandra Duchnoviča'' alebo ''Russkoje kuľturno-prosvititeľnoje obščestvo imeni Aleksandra Vasylievyča Duchnovyča''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo imeni Oleksandra Duchnovyča'' alebo ''Ruske kuľturno-prosvitnycke tovarystvo imeni Oleksandra Duchnovyča''), ktorí sa usilovali o postupné nahradenie miestnych dialektov za ruštiny prostredníctvom výučby na školách a publikovaných kníh. Ostro kritizoval tzv. jazykový plebiscit zo 14. septembra 1937, podľa ktorého sa malo na podkarpatských školách vyučovať podľa gramatiky Jevmenija Ivanovyča Sabova, verzie zostavenej na základe tzv. jazyčija, ruštiny a karpatských dialektov, a tak ukrajinské štandardy jazyka šli do úzadia. V boji proti proruskému smerovaniu začal spolupracovať s karpatskými komunistami, s ktorým zorganizoval aj spoločný míting.

26. októbra 1938 po tom, čo československá vláda zatkla Andreja Bródyho za vlastizradu, sa Augustín Vološin stal predsedom autonómnej vlády Karpatskej Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Autonómna Podkarpatská Rus a Karpatská Ukrajina (1868{{--}}1914), Autonómna Podkarpatská Rus a Karpatská Ukrajina (1938{{--}}1939)|strany=337, 342, 345, 346|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=|vydanie=1}}&lt;/ref&gt; 15. marca 1939 sa v budove chustského gymnázia konalo prvé a posledné zasadnutie snemu Podkarpatskej Rusi-Karpatskej Ukrajiny, kde bola vyhlásená nezávislosť Karpatskej Ukrajiny. Na sneme sa konalo hlasovanie, na základe ktorého sa prezidentom Karpatskej Ukrajiny stal Augustín Vološin.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1322&quot; /&gt; 18. marca 1939 sa skončila operácia maďarských jednotiek pri obsadzovaní územia Podkarpatskej Rusi, čo zároveň aj ukončilo pôsobenie Augustína Vološina vo funkcii prezidenta Karpatskej Ukrajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|kapitola=Podkarpatská Rus v Československé republice (1919 – 1939)|strany=375, 388, 389, 393|isbn=80-7277-237-6|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Augustín Vološín počas maďarskej okupácie Podkarpatskej Rusi spolu s ďalšími členmi vlády emigroval. Presťahoval sa do mesta Praha, kde sa venoval vedeckej a pedagogickej činnosti. Pôsobil na Ukrajinskej svobodnej univerzite (po slovensky ''Ukrajinská slobodná univerzita'') ako profesor, zastával aj funkcie dekana a rektora. V roku 1945 sa usiloval o to, aby univerzita naďalej v meste Praha existovala.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Soholovska | meno = Anastasija | titul = Miunchen. Ukrajinskzj viľnyj universytet | url = https://www.ukrainer.net/munkhen-universytet/ | dátum vydania = 2020-10-20 | dátum prístupu = 2026-09-16 | dátum archivácie = 2020-10-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/ | vydavateľ = Ukrajiner | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Sovietske špeciálne služby SMERŠ 11. mája 1945 zatkli Augustína Vološina a následne previezli do Sovietskeho zväzu. Augustín Vološin zomrel 19. júla 1945 o 15:20 v moskovskej väznici Butirka (podľa oficiálnej verzie) na následky infarktu.

Miesto pochovania však nie je známe. Existujú dva kenotafy – na Olšanskom cintoríne v meste Prahe (spolu s Oľhou Dutko, s jeho neterou, a s jej manželom) a v meste Užhorod pri hrobe jeho manželky (na území miestneho skanzenu).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klym-Kašuba | meno = Teťana | titul = Baťko naš Vološyn. Žytťa i try mohyly peršoho j ostanňoho prezydenta Karpatskoji Ukrajiny | url = https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/ | dátum vydania = 2024-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-16 | vydavateľ = Varosh | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Leonid Danylovyč Kučma 15. marca 2022 Augustínovi Vološinovi posmrtne udelil štátne vyznamenanie ''Hrdina Ukrajiny'' (po ukrajinsky ''Heroj Ukrajiny'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukaz prezydenta Ukrajiny Pro prysvojenňa zvanňa Heroj Ukrajiny | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/257/2002#Text | dátum vydania = 2002-03-15 | dátum prístupu = 2026-09-16 | vydavateľ = Verchovna rada Ukrajiny | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Jeho manželka bola Iryna Petryk. Nemali deti, a preto sa rozhodli vytvoriť si sirotinec domáceho typu vo svojom veľkom dvojposchodovom dome, kde vychovali spolu 22 sirôt. Dom z vlastných peňazí kúpil sám Augustín Vološin. O deti bolo veľmi dobre postarané – mali zabezpečenú stravu, oblečenia, vzdelanie aj rozvoj v oblasti tvorivých zručnosti. Viacerí z nich vedeli hrať na hudobné nástroje.

Iryna Petryk náhle po dvoch dňoch choroby zomrela 13. marca 1936 v ich dome v meste Užhorod. Pohreb občianskej činiteľky výrazne angažujúcej sa v živote žien a jednoduchej i láskavej ženy sa uskutočnil v ''Užhorodskom kafedraľnom sobore'' (po slovensky ''Užhorodský katedrálny chrám'') v meste Užhorod pri účasti veľkého množstva ľudí. Augustínovi Vološinovi vyjadril aj československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.

== Vedecká a novinárska činnosť ==
Augustín Vološin v priebehu rokov 1899 až 1944 napísal a publikoval viac ako 40 učebníc a príručiek z rôznych vedeckých disciplín.

Medzi rokmi 1903 až 1918 prispieval do novín ''Hazeta'' (po slovensky ''Noviny'') – do v tej dobe jediných rusínskych, respektíve ukrajinských noviny vydávaných na území Rakúsko-Uhorska, ktoré počas obdobia prvej Československej republiky v rokoch 1920 až 1938 vychádzali pod názvom ''Svoboda'' (po slovensky ''Sloboda'').

Redigoval náboženský časopis ''Blahovisnyk'' (po slovensky ''Evangelista'') vychádzajúci počas obdobia rokov 1922 až 1938. Patril k zakladateľom tovarišstva ''Prosvita'' (po slovensky ''Osveta'').&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Angažoval sa v spolkoch ''Učyteľska hromada'' (po slovensky ''Spoločenstvo učiteľov'') a ''Etnohrafične tovarystvo Pidkarpatskoji Rusi'' (po slovensky ''Etnografické tovarišstvo Podkarpatskej Rusi''), ktoré existovali až do maďarskej okupácie v marci 1939. Augustín Vološin zastával pozíciu predsedu v spolku ''Etnohrafične tovarystvo Pidkarpatskoji Rusi'' (po slovensky ''Etnografické tovarišstvo Podkarpatskej Rusi'').

Augustín Vološin napísal aj práce na významné témy ohľadom problematiky literárneho jazyka na Podkarpatskej Rusi. ''Metodičeskaja grammatika ugro-russkogo literaturnogo jazyka dľa narodnych škol'' (po slovensky ''Metodická gramatika uhro-ruského literárneho jazyka pre ľudové školy''),&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|kapitola=Podkarpatská Rus v rakousko-uherské monarchii|strany=251|isbn=80-7277-237-6|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt; prvá príručka Augustína Vološina z roku 1901, bola opätovne pod názvom ''Metodičeskaja grammatika karpato-russkogo jazyka dľa narodnych škol'' (po slovensky ''Metodická gramatika karpatskoruského jazyka pre ľudové školy'') vydaná v roku 1919, kedy už obsahovala prvky ľudovej a hovorovej reči. Tretia jazyková príručka pod názvom ''Metodična gramatika karpato-russkogo jazyka dľa nizšich klas narodnych škol'' (po slovensky ''Metodická gramatika karpatskoruského jazyka pre nižšie triedy ľudových škôl'') sa v plnej miere zakladá na bežnej reči podkarpatských Rusínov a Ukrajincov. Pred vojnou bola viackrát vydaná.

Svoju náklonnosť k bežnému ľudovému jazyku prejavil ešte v publikácii ''Praktyčna hramatyka maloruskoji (rutenskoji) movy'' (po slovensky ''Praktická gramatika maloruského (rusínskeho) jazyka'') z roku 1907, kde opísal pravidlá jazyka karpatských Rusínov s tendenciou „zliterárňovať“ miestny dialekt prostredníctvom tradičných knižných prvkov a etymologického pravopisu.

V úvode práve Augustín Vološin trval na samostatnosti ukrajinčiny.

V písanom živom jazyku napísanej ''Čytanke dľa ruskoji molodežy'' (po slovensky ''Čítanka pre ruskú mládež'') vychádzajúcej počas 20. a 30. rokov publikoval diela miestnych aj ukrajinských spisovateľov. V rámci vývoja ukrajinského literárneho jazyka na Podkarpatskej Rusi zohrala významnú úlohu brožúra Augustína Vološina ''O pismennom jazyci podkarpatskich rusinov'' (po slovensky ''O písomnom jazyku podkarpatských Rusínov'') z roku 1921.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vološin|meno=Augustín|titul=O pismennom jazyci podkarpatskich Rusinov|vydanie=1|vydavateľ=Unio|miesto=Užhorod|rok=1921|dátum archivácie=2011-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Brožúra zároveň predstavovala aj reakciu na výklad promoskovsky orientovaného Igor Gusnaja. Igor Gusnaj vo svojej brožúre ''Jazykovyj vopros v Podkarpatskoj Rusi'' (po slovensky ''Jazyková otázka na Podkarpatskej Rusi'') z roku 1921, podľa ktorého je potrebné ukrajinský jazyk vnímať v celku, a preto sa literárnym jazykom na Podkarpatskej Rusi mala stať ruština.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ševčenko|meno=Kiril|titul=Education System in Subcarpathian Rus during Interwar Period in the Estimates of the Rusyn Politicians and Public Figures|periodikum=Czech-polish historical and pedagogical journal|vydavateľ=Pedagogická fakulta Masarykové univerzity|miesto=Brno|dátum=2021-01-13|ročník=13|strany=149–156|issn=1803-6546|url=https://doi.org/10 .5817/cphpj-2021-010|dátum prístupu=2026-09-20|priezvisko2=Bogatko|meno2=Anna|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Augustín Vološin vyvracal tieto tézy a názory. Argumentoval tým, že literárny jazyk na Podkarpatskej Rusi sa mal prirodzene zbližovať s ukrajinským literárnym jazykom, k čomu koncom 30. rokov 20. storočia aj došlo.

Augustín Vološin sa aktívne zapojil do boja proti snahám uhorskej vlády na začiatku 20. storočia o zámenu cyriliky za maďarskú latinku v jazyku používanom na Podkarpatskej Rusi a v prešovskom regióne.

Po maďarskej okupácii Podkarpatskej Rusi v roku 1939 emigroval do mesta Praha, kde stal profesorom pedagogiky na Ukrajinskej svobodnej univerzite (po slovensky ''Ukrajinská slobodná univerzita''). Keď sovietske vojská 9. mája 1945 vstúpili do mesta Praha, Andrij Jakovliv, rektor univerzity, s niektorými vedcami utiekol do Nemecka. Rektorom sa tak stal Augustín Vološin, ktorého však 11. mája 1945 zatkli sovietske služby.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V. Marčuk, spoluväzeň Augustína Vološina vo väznici Butirka, spomínal na Augustína Vološina:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Ukrajina miž svitovymy vijnamy (1914 – 1939): Podiji. Ľudy. Dokumenty: Narysy istoriji: Navčaľnyj posibnyk|vydanie=1|vydavateľ=Škola|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-661-294-1|meno2=Ihor Anatolijovyč|priezvisko2=Koľada|jazyk=uk|poznámka=544 strán}}&lt;/ref&gt;

{{Citát|Ku mne do cely umiestnili Augustína Vološina... Bol to nie príliš vysoký tučný muž, mohol mať po 70. Mal chorý žalúdok a nemoholo jesť. Svoje jedlo nechával mne. Každý deň rozprával o Ježišovi Kristovi, tiež o sebe, ako jazdil do Ríma, do Prahy. Dozvedel som sa, že Augustín Vološin sa stretol s Ribbentropom, so Stepanom Banderom, s Andrijom Meľnykom... Každým dňom Augustín Ivanovič slabol. Nakoniec ani sám nedokázal vyjsť na vychádzku. Zobrali sme ho pod ruky a išli sa prejsť... Do konca života som si zapamätal tohto dobrého a múdreho človeka...|V. Marčuk, spoluväzeň}}

== Pamiatka ==
Na počesť Augustína Vološina boli odhalené viaceré pamätníky:

* V meste Užhorod bol v roku 2004 odhalený pamätník Augustína Vološina.
* V roku 2006 bol na počesť Augustína Vološina odhalený pamätník v obci Kelečyn.
* 15. marca 2021 pri príležitosti 82. výročia vyhlásenia nezávislosti Karpatskej Ukrajiny Jeho Blaženosť vladyka Sviatoslav Ševčuk v meste Kyjev na Askoldovej mohyle vysvätil pamätník Augustína Vološina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heroj zmahanňa ukrajinciv za svoje: Hlava UHKC osviatyv u Kyjevi pam'iatnyk o. Avhustynu Vološynu | url = https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svoe-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyevi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/ | dátum vydania = 2021-03-16 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Synov jepyskopiv Ukrajinskoji Hreko-Katolyckoji Cerkvy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlava UHKC osviatyv pam'iatnyk otciu Avhustynovi Vološynu – prezydentovi Karpatskoji Ukrajiny. | url = Hlava UHKC osviatyv pam'iatnyk otciu Avhustynovi Vološynu – prezydentovi Karpatskoji Ukrajiny. | dátum vydania = 2021-03-16 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Relihijna pravda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* V meste Užhorod sa nachádzajú aj dve pamätné dosky venované pamiatke Augustína Vološina. Jedna je na Kapituľnej ulici umiestnená na budove právnickej fakulty Užhorodskej národnej univerzity, kde sídlil učiteľský seminár, v ktorom Augustín Vološin učil a neskôr zastával aj pozíciu riaditeľa. Druhá sa nachádza na budove (ulica Vološyna 36), kde žil a pracoval.
* V meste Mukačevo na začiatku ulice Avhustyna Vološyna je nainštalovaná pamätná doska venovaná Augustínovi Vološinovi.
* Pamätná doska na počesť Augustína Vološina sa nachádza v meste Chust.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Chusti memoriaľnu došku A. Vološynu vnoči zaľapaly farboju (FOTO) | url = https://zakarpattya.net.ua/News/152964-U-KHusti-memorialnu-doshku-A.Voloshynu-vnochi-zaliapaly-farboiu-FOTO | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Zakarpatťa onlajn | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; V meste 15. marca 2024 odhalil ďalšiu pamätnú dosku aj na fasáde mestskej rady.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Chusti vidkryly memoriaľnu došku prezydentu Karpatskoji Ukrajiny Avhustynu Vološynu | url = https://khust-miskrada.gov.ua/https-khust-miskrada-gov-ua-category-news/u-khusti-vidkryly-memorial-nu-doshku-prezydentu-karpats-koi-ukrainy-avhustynu-voloshynu/ | dátum vydania = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Chustska miska rada | miesto = Chust | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na počesť Augustína Vološina boli pomenované ulice vo viacerých mestách na Ukrajine: Užhorod, Mukačevo, Svaľava, Chust, Velykyj Bereznyj, Slavsko, Čynadijovo, Šenborn, Pavšyno, Nove Davydkovo, Koľčyno, Ľvov, Ivano-Frankivsk, Stryj, Chodoriv, Buštín, Ťačiv, Veľký Bočkov, Korolevo, Chmeľnyckyj, Dnepropetrovsk, Seredne Voďane.

V roku 2017 bola ulica Jaroslava Halana v meste Kyjev premenovaná na ulicu Augustína Vološina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivrada perejmenuvala Internacionaľnu plošču i 10 vulyc | url = https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/ | dátum vydania = 2017-10-12 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Ukrajinska pravda | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; V rodnom meste Kelečyn bola hlavná ulica pomenovaná po Augustínovi Vološinovi.

Na Ukrajine sú na počesť Augustína Vološina pomenované aj viaceré vzdelávacie inštitúcie:

* V meste Chust sa nachádza ''Chustska škola n. 1 imeni Avhustyna Vološyna'' (po slovensky ''1. Chustská škola Augustína Vološina'').
* V meste Užhorod sa na ulici Hojdu nachádza ''Karpatskyj universytet imeni Avhustyna Vološyna'' (po slovensky ''Karpatská univerzita Augustína Vološina''. V meste sa na ulici Herojiv 128-ji bryhady nachádza tiež ''Užhorodskyj licej imeni Avhustyna Vološyna'' (po slovensky ''Užhorodské lýceum Augustína Vološina'').

V júli 2024 na stenu novej budovy na Kapušanskej ulici v meste Užhorod bola nanesená nástenná maľba Augustína Vološina, prvého prezidenta Karpatskej Ukrajiny. Autormi nástennej maľby sú Oles Baziuk a sestry Oľha a Lesia Melčynuky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do 150-riččia Avhustyna Vološyna prykarpatci podruvaly Užhorodu mural z zobraženňam prezydenta Karpatskoji Ukrajiny (FOTO) | url = https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-Ukrainy-FOTO | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Zakarpatťa onlajn | dátum vydania = 2024-07-12 | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avtorom muralu Avhustynu Vološynu v Užhorodi je vidomyj chudožnyk z Ivano-Frankivska Oles Baziuk | url = https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ | dátum vydania = 2024-07-12 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Trybuna | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Od roku 2001 prebieha proces beatifikácie za blahorečenie Augustína Vološina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Labinska | meno = Kateryna | titul = “Maju moraľnu pevnisť, čo usi ci ľudy dijsno poterpily za viru” | url = https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048 | dátum vydania = 2010-09-23 | dátum prístupu = 2026-09-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048 | vydavateľ = Relihijno-informacijna služba Ukrajiny | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Волошин Августин Іванович|45913705}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914, Koniec starého a vznik nového poriadku (1918{{--}}1919), Podkarpatská Rus v medzivojnovom Československu (1918{{--}}1919), Autonómna Podkarpatská Rus a Karpatská Ukrajina (1938{{--}}1939), Podkarpatská Rus/Zakarpatsko v Sovietskom zväze (1945{{--}}1991)|strany=177, 227, 235, 241, 271, 334, 340 – 346, 389|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=286{{--}}288|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v Československé Republice}}.

= Mychajlo Petrovyč Staryckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Staryckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ
 | Portrét            = Mykhaylo staryckyy.jpg
 | Dátum narodenia    = [[14. december]] [[1840]]
 | Miesto narodenia   = [[Kliščynci]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1904|4|27|1840|12|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kyjev]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Rodičia            = Petro Ivanovyč Staryckyj,{{break}}Anastasija Zacharivna
 | Manželka           = [[Sofija Vitalijivna Starycka]]
 | Deti               = [[Marija Mychajlivna Starycka|Marija]],{{break}}[[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska|Ľudmyla]],{{break}}[[Oksana Mychajlivna Stešenko|Oksana]],{{break}}Jurij,{{break}}Oľha
 | Alma mater         = [[Kyjevská univerzita]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Staryckyj''' (* [[14. december]] [[1840]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1840 – narodyvsia Mychajlo Staryckyj | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/gruden/14/1840-narodyvsya-myhaylo-staryckyy | dátum prístupu = 2026-08-24 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; [[Kliščynci]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. apríl]] [[1904]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]], [[básnik]], [[prozaik]], [[dramatik]], [[Divadlo (umenie)|divadelný]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrny]] činiteľ. Účinkoval v jednom z prvých kvalitnejších ukrajinských [[Divadelný súbor|divadelných súborov]]{{--}}''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov'').

[[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska]], jeho dcéra, bola [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Spisovateľ|spisovateľka]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľka]].

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Staryckyj sa narodil [[14. december|14. decembra]] [[1840]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; v obci [[Kliščynci]] v šľachtickej rodine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kravcov|meno=Andrij|titul=Metryčnyj zapys pro narodžeňňa ta chreščeňňa Mychajla Petrovyča Staryckoho (do 180-riččia z dňa narodženňa)|periodikum=Siverianskyj litopys|vydavateľ=Vydavnyctvo Decna Polihraf|miesto=Černihiv|dátum=2019-11-06|ročník=25|číslo=4, 5|strany=223 – 230|issn=2518-7422|url=https://www.siver-litopys-library.cn.ua/uploads/journal/journal_2019_4-5_1767457009.pdf|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Petro Ivanovyč Staryckyj, otec, [[rotmajster]] v zálohe, zomrel, keď mal 7 rokov. Anastasija Zacharivna, mama, pochádzala z rodiny [[Lysenkovci|Lysenkovcov]]. Zomrela v roku [[1852]], a tak Mychajlo Petrovyč Staryckyj osirel. Vyrastal v rodine svojho strýka z druhého kolena{{--}}[[Vitalij Romanovyč Lysenko|Vitalija Romanovyča Lysenka]], otca [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykolu Vitalijovyča Lysenka]].

Medzi rokmi [[1851]] až [[1856]] študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]], ktoré sa v tom čase vyznačovalo vysokou kvalitou.
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Staryckyj spolu s [[Mykola Vitalijovyč Lysensko|Mykolom Vitalijovyčom Lysenskom]] od roku [[1858]] študoval na [[Charkovská univerzita|Charkovskej univerzite]]. [[Lysenkovci]] sa v roku [[1860]] presťahovali do mesta [[Kyjev]], a tak obaja začali študovať na fyzikálno-matematickej fakulte [[Kyjevská univerzita|Kyjevskej univerzity]]. Počas štúdia sa vstúpili do kyjevskej organizácie ukrajinskej inteligencie ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Starý spolok''), ktorých členov spájal vzťah k [[Ukrajinčina|ukrajinskému jazyku]], [[Ukrajinská literatúra|literatúre]], [[Ukrajinská hudba|hudbe]] a [[Dejiny Ukrajiny|histórii]]. V tovarišstve sa spriatelili s [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlom Petrovyčom Drahomanovom]] a s [[Petro Antonovyč Kosač|Petrom Antonovyčom Kosačom]]. Spolu otvárali a prevádzkovali [[Nedeľná škola|nedeľné školy]] a knižnice.

Oslavy nového roka [[1861]] Mychajlo Petrovyč Staryckyj a [[Mykola Vitalijovyč Lysensko]] spolu strávili v [[Poltavský región|poltavskom regióne]] u svojho priateľa{{--}}u [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]]. Keď peši cestovali po [[Ukrajina|Ukrajine]], zbierali [[Folklór (kultúra)|folklór]]. Spolu so svojimi spolužiakmi na [[Kyjevská univerzita|Kyjevskej univerzite]]{{--}}s [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlom Petrovyčom Drahomanovom]], s [[Petro Antonovyč Kosač|Petrom Antonovyčom Kosačom]], s [[Tadej Rozeslanovyč Ryľskyj|Tadejom Rozeslanovyčom Ryľským]], s Mykolom Vitalijovyčom Lysenkom sa zúčastnil ceremónie, keď sa v máji [[1861]] uskutočnila exhumácia tela [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. V tom istom roku sa vrátil do obce [[Kliščynci]], aby sa staral o majetok svojich rodičov.
[[Súbor:Mykhailo Starytsky (1863).jpg|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1863.]]
V roku [[1862]] sa oženil s o 11 rokov mladšou [[Sofija Vitalijivna Lysenko|Sofijou Vitalijivnou Lysenko]], so sestrou [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykolu Vitalijovyča Lysenka]]. Svadbu mali v susednej obci.

Od roku [[1864]] rok študoval na právnickej fakulte [[Kyjevskej univerzity]].

Mychajlo Petrovyč Staryckyj sa v roku [[1871]] sa usadil v meste [[Kyjev]]. Začal spolupracovať s [[Mykol Vitalijovyč Lysenko|Mykolom Vitalijovyčom Lysenkom]]. Založili a organizovali ''Tovarystvo ukrajinskych sceničnych aktoriv'' (po slovensky ''Tovarišstvo ukrajinských scénických hercov''). Venoval sa zápisom [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]], ktoré následne spolu v prepracovanej podobe vydávali. Písal [[Libreto|libretá]] [[Opera|opier]] Mykolu Vitalijovyča Lysenka (''Harkuša'', ''Čornomorci'', ''Rizdviana nič'', ''Taras Buľba'', ''Utoplena''...).

[[17. december|17. decembra]] [[1872]] sa v priestoroch základnej školy sestier Marije a Sofije Lindfors uskutočnilo prvé predstavenie ukrajinského [[Hudobné divadlo|hudobného divadla]] v meste [[Kyjev]] – ''Čornomorci'' (po slovensky ''Čierno-morci''), autorom ktorého bol [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]] a [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] na [[Opera|operu]] spracoval Mychajlo Petrovyč Staryckyj.

Pod nátlakom zo strany vlády sa na určitý čas stiahol zo spoločenského života a zdržiaval sa na rodinnom majetku. Podľa niektorých zdrojov počas tohto obdobia žil v zahraničí, ale táto informácia sa nepotvrdila. Do spoločenského života sa vrátil až po dvoch rokoch. V rokoch 1883 a 1884 v dvoch vydaniach publikoval [[almanach]] ''[[Rada (almanach)|Rada]]'' (po slovensky ''Rada'').

Mychajlo Petrovyč Staryckyj v auguste [[1883]] dostal ponuku, aby viedol ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov''){{--}}jeden z prvých kvalitnejších [[Ukrajinské divadlo|ukrajinských]] divadelných súborov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mychajlo Staryckyj: pysmennyk i kuľturnyj dijač, ščo požertvuvav statkom zarady ukrajinskoho teatru|url=https://givingtuesday.ua/statti/myhajlo-staryczkyj-pysmennyk-i-kulturnyj-diyach-shho-pozhertvuvav-statkom-zarady-ukrayinskogo-teatru/|dátum vydania=2025-11-07|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=Ščedryj vivtorok|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Stal sa jeho kľúčovým [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}aby získali peniaze, predal svoj majetok v obci [[Karpivka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Prociuk|meno=Anton|titul=Teatr počynajeťsia zi Staryckoho: ščo patron zrobyv dľa ukrajinskoji sceny?|url=https://bit.ua/2020/10/metsenat-starytskyy/|dátum vydania=2020-10-30|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=bit.ua|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mychajlo Staryckyj|url=https://www.odb.km.ua/?dep=1&amp;dep_up=1687&amp;dep_cur=1738#gsc.tab=0|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=Chmeľnycka oblasne biblioteka dľa ditej imeni T. H. Ševčenka|miesto=Chmeľnyckyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Divadelný súbor v auguste [[1882]] vytvoril [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]], ktorý sa v ňom stal [[Režisér|režisérom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nechaj Ukrajina u ščasti buja, u tim nahoroda i v ticha moja. Mychajlo Staryckyj|url=https://kntu.net.ua/ukr/Struktura/Viddili/Biblioteka-HNTU/Kalendar-znamennih-ta-pam-yatnih-dat/Nehaj-Ukrayina-u-schasti-buya-u-tim-nagoroda-i-vtiha-moya-.-Mihajlo-Staric-kij|dátum vydania=2020-12-08|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=Chersonskyj nacionaľnyj techničnyj universytet|miesto=Cherson|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Tvorili ho 30 herci ([[Mykola Karpovyč Sadovskyj]], [[Panas Karpovyč Saksahanskyj]], [[Marija Kosťantynivna Zaňkovecka]], [[Ivan Karpovyč Karpenko-Karyj]]...). Herci mali vyššie honoráre oproti hercom na cárskej scéne, krajšiu výzdobu či kostýmy. ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov'') mal úspech v celej [[Ruská ríša|Ruskej ríši]].

Kvôli viacerým dôvodom v roku [[1885]] opustil ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov'') a založil si vlastný [[divadelný súbor]] s mladými [[Herectvo|hercami]].
[[Súbor:Mykhailo Starytsky.jpg|náhľad|Fotografia približne z roku 1900.]]
Divadlu sa venoval ešte 10 rokov, neskôr už iba [[Literatúra|literárnej]] činnosti.

Mychajlo Petrovyč Staryckyj zomrel [[27. apríl|27. apríla]] [[1904]] na následky problémov so [[Srdce (orgán)|srdcom]] v meste [[Kyjev]]. Bol pochovaný na miestnom [[Bajkovyj cintorín|Bajkovom cintoríne]].

Na jeho hrobe bol v roku [[1948]] železný kríž nafarbený na blankytnú modrú a tabuľka s nápisom ''Nechaj Ukrajina u ščasti buja, u tim nahoroda i vticha moja'' (po slovensky ''Nech Ukrajina prekvitá, to je pre mňa odmena a útecha''){{--}}citát z jeho [[Poéma|poémy]] ''Morituri'' na žlto-modrú.

== Tvorba ==
Prvé diela Mychajla Petrovyča Staryckého boli publikované v roku [[1865]]. Stal sa učiteľom nastupujúcej generácie [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských spisovateľov]] a zohral významnú úlohu v literárnom a v spoločenskom živote počas obdobia 90. rokov 19. storočia.

Mychajlo Petrovyč Staryckyj prerábal [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] a inscenoval [[Próza|prozaické]] diela iných autorov hlavne v čase, keď viedol [[divadelný súbor]] ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov''). Takým spôsobom vytvoril napríklad divadelné hry: ''Rizdviana nič'' (po slovensky ''Noc na Vianoce''), ''Utoplena'' (po slovensky ''Utopená''), ''Soročynskyj jarmarok'' (po slovensky ''Soročynský jarmok''), ''Taras Buľba'', ''Cyhanka Aza'' (po slovensky ''Cigánka Aza''), ''Za dvoma zajciamy'' (po slovensky ''Dvaja zbabelci''), ''Po-modňomu'' (po slovensky ''Podľa módy'')...

Svoju básnickú tvorbu Mychajlo Petrovyč Staryckyj začal [[Preklad (jazykoveda)|prekladmi]] rôznych autorov ([[Alexandr Sergejevič Puškin]], [[Michail Jurievič Lermontov]], [[Nikolaj Aleksejevič Nekrasov]], [[Heinrich Heine]], [[George Gordon Byron]], [[Adam Mickiewicz]]...) či srbských piesní.

V tom období písal aj vlastné [[Báseň|básne]], ktoré publikoval v [[Halič (región)|haličských]] [[Periodikum|periodikách]]. V meste [[Kyjev]] boli v roku [[1873]] publikované Mychajlom Petrovyčom Staryckým vytvorené [[Preklad (jazykoveda)|preklady]] [[Rozprávka|rozprávok]] [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]], pri ktorých používal [[pseudonym]] M. Staryčenko a tvorili ich ilustrácie od [[Mykola Ivanovyč Muraško|Mykolu Ivanovyča Muraška]]. Ďalej v meste [[Kyjev]] boli vydané napríklad zbierky ''Serbski narodni dumy i pisni'' (po slovensky ''Srbské ľudové dumy a piesne'', 1876), ''Z davňoho zšytku. Pisni i dumy'' (po slovensky ''Zo starého zošitu. Piesne a dumy'', 1881 – 1883).

Dôležitým míľnikom sa stal preklad [[Tragédia|tragédie]] ''[[Hamlet]]'' [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]] od Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1882]].

Hlavnú časť [[Báseň|básnickej]] tvorby Mychajla Petrovyča Staryckého predstavuje [[spoločenská lyrika]] s výraznými [[Spoločnosť (sociológia)|sociálnymi]], [[Patriotizmus|patriotickými]] motívmi, motívmi oslavy historických udalostí či vyjadrenia protestu proti [[Ruská ríša|cárskemu režimu]] (''Švačka'', ''Do Ukrajiny'', ''Do molodi'', ''Morituri'', ''Do Ševčenka''...). Osobitnú časť tvorby tvorí [[intímna lyrika]] (napríklad báseň ''Monolohy pro kochaňňa'').

Viaceré [[Lyrika|lyrické]] [[Báseň|básne]] Mychajla Petrovyča Staryckého sa stali [[Poloľudová pieseň|poloľudovými piesňami]]: ''Nič taka, Hospody, misiačna, zoriana'' (po slovensky ''Noc taká, Hospodine, mesačná, hviezdnatá''), ''Och i de ty, ziroňko...'' (po slovensky ''Och, kde si hviezdička...''), ''Tuman chvyľamy ľahaje'' (po slovensky ''Hmla vlnami padá'')....

Mychajlo Petrovyč Staryckyj zohral podstatnú úlohu v rámci rozvoja [[Ukrajinská dráma|ukrajinskej drámy]]. Najskôr začal vytvárať [[Divadelná inscenácia|inscenácie]] na základe [[Próza|prozaických]] diel a prepracovania divadelný hier určených pre malú scénu. Napísal však aj veľa vlastných divadelných hier{{--}}predovšetkým na [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] témy: ''Ne sudylos'' (po slovensky ''Nebolo osudné'', 1881), ''U temriavi'' (po slovensky ''V tme'', 1893), ''Talan'' (po slovensky ''Údel'', 1893).

Zvlášť známou sa stala jeho [[dráma]] ''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď, Hryc, na priadky'', 1890).

Významné miesto v rámci jeho tvorby majú historické drámy ''Bohdan Chmeľnyckyj'' (po slovensky ''Bohdan Chmeľnyckyj'', 1897), ''Marusia Bohuslavka'' (po slovensky ''Marusia Bohuslavka'', 1899).

Mychajlo Petrovyč Staryckyj v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] vynikol tým, ako vo svojich [[Divadelná inscenácia|divadelných hrách]] zobrazil dramatické situácie a silné [[Charakter (výrazné vlastnosti)|charaktery]].

V posledných rokoch svojho života, keď už mal ťažké zdravotné problémy, napísal v [[Ruština|ruštine]]: [[historický román]] ''Oborona Buši'' (po slovensky ''Obrana Buše'', 1894), [[Román|romány]] ''Pered bureju'' (po slovensky ''Pred vzburou'', 1897), ''Molodisť Mazepy'' (po slovensky ''Mladosť Mazepu'', 1898), ''Rozbijnyk Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'', 1903)...

Dielo ''Rozbijnyk Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'') bolo prvýkrát publikované v [[Noviny|novinách]] ''[[Moskovskij listok]]'' (po slovensky ''Moskovský lístok''), knižne vyšlo v meste [[Moskva]] až v roku [[1908]]. V [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] bolo publikované v mestách [[Ľvov]] ([[1909]], [[1910]]) a [[Černivci]] ([[1927]]). [[Román]] pod názvom ''Karmeľuk'' (po slovensky ''Karmeľuk'') vyšiel v rokoch [[1927]] a [[1928]] v meste [[Kyjev]], vydanie redigovala [[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska]]. V rokoch [[1957]] a [[1959]] bol publikovaný v trochu skrátenom vydaní vo vydavateľstve ''Centraľného komitetu Leninskoji komunistyčnoji spilky molodi Ukrajiny'' (po slovensky ''Ústredný výbor Leninského komunistického zväzu mládeže Ukrajiny'') ''Moloď'' (po slovensky ''Mládež''). Román pod názvom ''Rozbojnik Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'') v [[Ruština|ruštine]] v roku [[1965]] publikovalo vydavateľstvo ''Dnipro'' (po slovensky ''Dneper''). O šesť rokov román vydalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].

== Rodina ==
Mychajlo Petrovyč Staryckyj mal so svojou ženou [[Sofija Vitalijivna Starycka|Sofijou]] štyri dcéry{{--}}[[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska|Ľudmylu]], [[Oksana Mychajlivna Stešenko|Oksanu]], [[Marija Mychajlivna Starycka|Mariju]], ktoré sa angažovali v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskom kultúrnom]] živote, a Oľhu, ktorá zomrela ako jedenásťročná. Jurij, jediný syn, bol [[právnik]].
[[Súbor:Михайла Старицького могила.jpg|náhľad|Hrob Mychajla Petrovyča Staryckého.]]

== Pamiatka ==

* [[Verchovna rada Ukrajiny]] [[3. december|3. decembra]] [[2019]] prijala uznesenie o ''Stanovení pamätných dní a výročí v roku 2020'', na základe ktorého sa v nasledujúcom roku na štátnej úrovni pripomenulo 180. výročie narodenia Mychajla Petrovyča Staryckého: ''„14. decembra bude 180 rokov od narodenia Mychajla Staryckého (1840''{{--}}''1904), spisovateľa, dramatika, režiséra, prekladateľa, kultúrneho a občianskeho činiteľa.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Postanova Verchovnoji Rady Ukrajiny Pro vidznačenňa pam'iatnych dat i juvilejiv u 2020 roci | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/325-20#Text | dátum vydania = 2020-09-20 | dátum prístupu = 2026-08-24 | vydavateľ = Verchovna rada Ukrajiny | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* V meste [[Kyjev]] sa nachádza ''Muzej Mychajla Staryckoho'' (po slovensky ''Múzeum Mychajla Staryckého''). Múzeum sa nachádza v dome, kde Mychajlo Petrovyč Staryckyj strávil posledné roky svojho života. Po rozsiahlej rekonštrukcii budovy bolo otvorené [[24. august|24. augusta]] [[2002]].
* Na počesť Mychajla Petrovyča Staryckého boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[12. november|12. novembra]] [[2020]] bola vydaná [[poštová známka]] venovaná Mychajlovi Petrovyčovi Staryckému v nominálnej hodnote 9 [[Ukrajinská hrivna|hrivien]] pri príležitosti 180. výročia narodenia spisovateľa. Do obehu vyšlo 130 000 kusov poštových známok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zmijov | meno = Antonij | titul = Novi poštovi marky vydatnych ukrajinciv možna prydbaty na Holovpoštamti Kramatorska | url = https://www.kramatorskpost.com/novi-postovi-marki-vidatnix-ukrayinciv-mozna-pridbati-na-golovpostamti-kramatorska_82645 | dátum vydania = 2020-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-24 | vydavateľ = Kramatorska post | miesto = Kramatorsk | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==

=== Zbierky básní ===

* ''Z davňoho zšytku. Pisni i dumy'' (po slovensky ''Zo starého zošita. Piesne a dumy'', 1881, 1883).
* ''Poeziji M. P. Staryckoho'' (po slovensky ''Básne M. P. Staryckého'', 1908).

=== Próza ===

* ''Obloha Buši. Istoryčna povisť z časiv Chmeľnyččyny'' (po slovensky ''Obliehanie Buše. Historická románová novela z obdobia povstania Bohdana Chmeľnyckého'', 1891).

* ''Bohdan Chmeľnyckyj''{{--}}[[románová novela]] vydaná medzi rokmi [[1895]] až [[1897]] v troch dieloch{{--}}''Pered bureju'' (po slovensky ''Pred vzburou''), ''Buria'' (po slovensky ''Vzbura'') a ''Biľa prystani'' (po slovensky ''Pri stanovišti'').
* ''Molodisť Mazepy'' (po slovensky ''Mladosť Mazepu'', 1898).
* ''Rozbijnyk Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'', 1903).

=== Dráma ===

* ''Jak kovbasa ta čarka, to myneťsia j svarka'' (po slovensky ''Ako klobáska a pohárik, tak zmizne aj hádka'', 1872).
* ''Čornomorci'' (po slovensky ''Čiernomorci'') je [[Dráma|dramatické]] dielo Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1872]], ktoré vytvoril na základe dramatického diela [[Jakiv Herasymovyč Kucharenko|Jakova Herasymovyča Kucharenka]]{{--}}''Čornomorskyj pobyt na Kubani miž 1794 i 1796 rokamy'' (po slovensky ''Čiernomorský život na Kubáni v rokoch 1794 až 1796'').
* ''Ne sudylos'' (''Nebolo osudné'', 1881).
* ''Utoplena, abo Rusalčyna nič'' (po slovensky ''Utopená alebo Rusalkina noc'', 1881) je [[Dráma|dramatické]] dielo Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1881]], ktoré vytvoril prerobením [[Románová novela|románovej novely]] [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaja Vasilieviča Gogoľa]]{{--}}''Majskaja noč, ili Utoplennica'' (po slovensky ''Májová noc alebo utopená'').
* ''Soročynskyj jarmarok'' (po slovensky ''Soročinský jarmok'', 1883).
* ''Rizdviana nič'' (po slovensky ''Noc na Vianoce'', 1883).
* ''Za dvoma zajciamy'' (po slovensky ''Dvaja zbabelci'') je [[komédia]] Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1883]], ktorú vytvoril prerobením [[Divadelná inscenácia|divadelnej hry]] [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]]{{--}}''Na kožum'iakach'' (po slovensky ''U remenárov'').
* ''Kruty, ta ne perekručyj'' (po slovensky ''Obráťte, nie je prekrútený'', 1886).
* ''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'', 1890).
* ''Taras Buľba'' (po slovensky ''Taras Buľba'') je [[Dráma|dramatické]] dielo Mychajla Petrovyča Staryckého, ktoré bolo napísané v rokoch [[1893]] a [[1897]]. Je známe aj pod názvom ''Pid Dubnom'' (po slovensky ''Pod Dubnom''). Prvá verzia [[Divadelná inscenácia|divadelnej hry]] z roku [[1893]] sa skladala z piatich [[Dejstvo|dejstiev]], ale [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] dielo zakázala. Cenzori divadelnú hru skladajúcu sa už zo siedmich dejstiev (druhé redigované vydanie) neskôr povolili, a tak inscenácia bola od roku [[1897]] hrávaná v [[Ukrajina|ukrajinských]] divadlách. V knižnej podobe vyšlo prvýkrát v roku [[1910]] v meste [[Moskva]] v zbierke divadelných hier Mychajla Petrovyča Staryckého. Neskôr v zbierkach diel Mychajla Petrovyča Staryckého vyšla v meste [[Kyjev]] v rokoch [[1965]] a [[1984]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Povisť M. Hohoľa &quot;Taras Buľba&quot; i jiji interpretaciji v odnojmennych dramach M. Staryckoho ta K. Vančenka-Pysaneckoho (do problemy tekstolohičnoho porivňanňa)|periodikum=Literatura ta kuľtura Polissia: zbirnyk naukovych prac|číslo=8|strany=214-268|priezvisko=Samojlenko|meno=H. V.|vydavateľ=Nižynskyj deržavnyj universytet imeni Mykoly Hohoľa|miesto=Nižyn|dátum=2017-12-21|ročník=5|issn=2520-6966|url=https://www.ndu.edu.ua/images/stories/polissya/88.pdf#:~:text=Member%20of%20the%20National%20Academy,2017.|dátum prístupu=2026-08-24|poznámky=Publikované v rámci série, respektíve rubriky Istoryčni nauky.|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Samojlenko|meno=H. V.|titul=Hryhorij Samijlenko. Povisť Mykoly Hohoľa &quot;Taras Buľba&quot; v ukrajinskomu tekstolohičnomu, sociolohičnomu ta mysteckomu vymiriach: monohrafija|kapitola=Povisť M. Hohoľa &quot;Taras Buľba&quot; i jiji interpretaciji v odnojmennych dramach M. Staryckoho ta K. Vančenka-Pysaneckoho (do problemy tekstolohičnoho porivňanňa)|vydanie=1|vydavateľ=Nižynskyj deržavnyj universytet imeni Mykoly Hohoľa|miesto=Nižyn|rok=2018|isbn=978-617-527-187-2|strany=123 - 183|poznámka=262 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''U temriavi'' (po slovensky ''V tme'', 1893).
* ''Talan'' (po slovensky ''Šťastný osud'', 1893).
* ''Bohdan Chmeľnyckyj'' (po slovensky ''Bohdan Chmeľnyckyj'', 1897).
* ''Marusia Bohuslavka'' (po slovensky ''Marusia Bohuslavka'', 1899).

=== Preklady ===

* ''Serbski narodni dumy i pisni'' (po slovensky ''Srbské ľudové dumy a piesne'', 1876).
* ''Hamlet, Prync Danskyj. Trahedija u V dijach V. Šekspira'' (po slovensky ''Hamlet, princ dánsky. Tragédia v piatich dejstvách'', 1882).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Literatúra ==

* {{Preklad|uk|Старицький Михайло Петрович|47419481}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lazanska|meno=Tamara Ivanivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2012|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=944|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Staryckyj Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=811|zväzok=9|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-1290-5|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Levčyk|meno=Nadija|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=938, 939, 940|jazyk=uk|kapitola=heslo Staryckyj Mychajlo Petrovyč|zväzok=5}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1962|strany=1833, 1834|jazyk=uk|kapitola=heslo Staryckyj Mychajlo|zväzok=7 (kniha 14)}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor Oleksijovyč|titul=U pam'iati Kyjeva: istoryčnyj naukovyj dovidnyk|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2005|isbn=966-8567-01-3|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor Oleksijovyč|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori: Literaturno-publicystyčne vydanňa|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=978-966-8567-13-1|strany=72-74, 107-110, 120, 129, 266|poznámka=312 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor Oleksijovyč|titul=Čerkaščyna. Universaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=VPK Ekspres-Polihraf|miesto=Kyjev|rok=2010|isbn=978-966-8567-14-8|strany=814, 815|poznámka=1104 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Mychajlo Staryckyj|periodikum=Literaturno-naukovyj visnyk|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902-05|ročník=5|číslo=18|strany=43-67|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/ukr0000017525|dátum prístupu=2025-08-25|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|poznámky=5. kniha; 160 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|meno=|titul=Michail Petrovič Starickij. Pamiati tovarišča|periodikum=Kijevskaja Starina|priezvisko=Olena Pčilka|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1904-05|ročník=23, 24|strany=400-449|jazyk=ru}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Zo mli mynuloho: Uryvky spohadiv|periodikum=Nova hromada|miesto=Kyjev|dátum=1906|ročník=1|číslo=8|strany=60-80|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Zerov|meno=Mykola Kosťantynovyč|titul=Literaturna pozycija M. Staryckoho|periodikum=Žytťa i revoľucija|vydavateľ=Deržavne vydavnyctvo Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=06-1929|ročník=5|číslo=6|strany=77-92|url=https://tarnawsky.artsci.utoronto.ca/elul/history/Zerov/Nove-pysmenstvo/Stattia%202.html|dátum prístupu=2026-08-25|poznámky=158 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kurylenko|meno=J. M.|titul=M. P. Staryckyj (žytťa i tvorčisť)|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Kyjivskoho Deržavnoho universytetu|miesto=Kyjev|rok=1960|poznámka=64 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poezija M. P. Staryckoho (žanrovi ta obrazno-styľovi osoblyvosti)|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1990|jazyk=uk|poznámka=124 strán; zostavila Nadija Volodymirivna Levčyk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Sokyrko|meno=Luka Hryhorovyč|titul=M. P. Staryckyj krytyko-biohrafičnyj narys|vydanie=1|vydavateľ=Deržlitvydav|miesto=Kyjev|rok=1960|jazyk=uk|poznámka=171 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Skrypnyk|meno=I|titul=Materialy do vyvčeňňa istoriji ukrajinskoji literatury|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=1960|zväzok=III|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Komyšančenko|meno=Maksym Pavlovyč|titul=Mychajlo Staryckyj. Literaturnyj portret|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1968|poznámka=112 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bileckyj|meno=Oleksandr Ivanovyč|titul=Ukrajinski pysmennyky: bio-bibliohrafičnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Deržvydav chudožňoji literatury|miesto=Kyjev|rok=1963|strany=3|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Novykov|meno=Anatolij Oleksandrovyč|titul=Ukrajinskyj teatr i dramaturhija: vid najdavnišych časiv do počatku XX st.: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Charkivske istoryko-filolohične tovarystvo|miesto=Charkov|rok=2015|isbn=978-966-1630-28-3|poznámka=412 strán|strany=142|kapitola=Nova era ukrajinskoho teatru, 1880 - 1900 roky (Trupa Mychajla Staryckoho)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij|titul=Kyjiv: encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=281 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ľapkalo | meno = Ľudmyla | titul = Čornobajivščyna sviatkuvala juvilej Staryckoho | url = https://web.archive.org/web/20130501032828/http://pres-centr.ck.ua/tape/16500 | dátum vydania = 2010-12-14 | dátum prístupu = 2026-08-25 | vydavateľ = Pres-Centr | miesto = Čerkasy | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mychajlo Staryckyj i prorvani nym kanony | url = https://uacrisis.org/uk/myhajlo-starytskyj-i-prorvani-nym-kanony | dátum vydania = 2023-07-10 | dátum prístupu = 2026-08-25 | vydavateľ = Ukrajine crisis media center | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.

=== Vydania diel Mychajla Petrovyča Staryckého ===

* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=1|jazyk=uk|poznámka=168 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=176 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=3|jazyk=uk|poznámka=208 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=4|jazyk=uk|poznámka=195 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poeziji M. P. Staryckoho. 1861 - 1904|vydanie=1|vydavateľ=Drukarňa S. A. Borysova|miesto=Kyjev|rok=1908|strany=471|zväzok=4|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Jak kovbasa ta čarka, to myneťsia j svarka : komedija zi spivamy na 1 diju: iz staroji podiji|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Rusalka|miesto=Ľvov|rok=1925|poznámka=30 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Staryckyj M. P. Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Literatura i mystectvo, Nacionaľna biblioteka Ukrajina imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Charkov, Kyjev|rok=1931, 2018|poznámka=185 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Za dvoma zajciamy. Komedija na 4 diji|edícia=Biblioteka ukrajinskoji dramaturhiji|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1945, 2019|jazyk=uk|poznámka=128 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Zymovyj večir: dramatyčnyj eťud u 2 odslonach|edícia=Biblioteka ukrajinskoji samodijaľnosti|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo|miesto=Kyjev|rok=1946|jazyk=uk|poznámka=52 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Oj ne chody, Hryciu, ta na večornyci|vydanie=1., 2.|vydavateľ=Deržavne literaturne vydavnyctvo, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1941, 2018|poznámka=145 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ne sudylos (Panske boloto)|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo|miesto=Kyjev|rok=1954|poznámka=132 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Krest žizni|vydanie=1|vydavateľ=Deržlitvydav Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1956|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Chrest žyťťa|vydanie=1|vydavateľ=Deržlitvydav URSR|miesto=Kyjev|rok=1958|jazyk=uk|poznámka=168 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poetyčni tvory|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1958|poznámka=544 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Piesy|vydanie=1|miesto=Ľvov|vydavateľ=Iskusstvo|rok=1958|poznámka=603 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1959|poznámka=807 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Tryzub|miesto=Winnipeg|rok=1960|poznámka=289 strán|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Tryzub|miesto=Winnipeg|rok=1961|poznámka=286 strán|jazyk=uk|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Tryzub|miesto=Winnipeg|rok=1962|poznámka=286 strán|jazyk=uk|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Pered buriej|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1960|poznámka=679 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Buria|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1961|jazyk=ru|poznámka=504 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=U pristani|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1962|poznámka=676 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Tvory: v 8-my tomach|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1964, 1965|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Stichi|vydanie=1|vydavateľ=Chudožestvennaja literatura|miesto=Moskva|rok=1965|poznámka=183 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1967|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1971|poznámka=466 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1971|poznámka=708 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=P'iesy|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo|miesto=Kyjev|rok=1984|poznámka=308 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Tvory: u 2 t.|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1984|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Povesti i rasskazy|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1986|poznámka=434 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poetyčni tvory, Dramatyčni tvory|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1987|poznámka=572 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbojnik Karmeľuk|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1988|isbn=5-308-00209-6|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Tvory: u 6 t.|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1989, 1990|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Bogdan Chmeľnickij|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1991|isbn=5-308-01170-2|zväzok=1|poznámka=643 strán; diel Pered buriej|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Bogdan Chmeľnickij|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1991|isbn=5-308-01171-0|zväzok=2|poznámka=569 strán; diel Buria|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Bogdan Chmeľnickij|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1991|isbn=5-308-01172-9|zväzok=3|poznámka=622 strán; diel U pristani|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Za dvoma zajciamy|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1996|poznámka=94 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rujina; Obloha Buši|vydanie=1|vydavateľ=Centr duchovnoji kuľtury|miesto=Kyjev|rok=1996|isbn=5-7707-6287-1|poznámka=277 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ostanni Orly|vydanie=1|vydavateľ=Podiľľa|miesto=Chmeľnyckyj|rok=1996|isbn=966-7158-00-4|poznámka=670 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rujina : istoryčna proza|vydanie=1|vydavateľ=Fakt|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-637-631-5|poznámka=621 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ruina|vydanie=1|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-03-4248-4|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ne sudylosia|vydanie=1|vydavateľ=Škola|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-333-815-0|poznámka=301 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Obloha Buši|vydanie=1|vydavateľ=Škola|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-339-797-9|poznámka=206 strán|jazyk=uk}}.
* .

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Referencie =
&lt;references /&gt;a

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Jevgenij Leopoldiovič Nedzeľskij =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Antonín Hartl =
špecifická príprava projektu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Stepan Doboš =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Stepan Doboš
 | Popis osoby        = pedagóg a literárny vedec
 | Dátum narodenia    = [[8. december]] [[1912]]
 | Miesto narodenia   = [[Obava (okres Mukačevo)|Obava]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1978|2|23|1912|12|8}}
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Československo]],{{break}}[[Maďarské kráľovstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[pedagóg]], [[literárna veda|literárnz vedec]]
 | Známy vďaka        = prvý rektor [[Užhorodská univerzia|užhorodskej univerzity]]
 | Rodičia            = Vasyľ Doboš,{{break}}Melanija Marynec
 | Alma mater         = [[Karlova univerzita]]
}}'''Stepan Doboš''' (* [[8. december]] [[1912]], [[Obava (okres Mukačevo)|Obava]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. február]] [[1978]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Učiteľ|pedagóg]], [[Literárna veda|literárny vedec]], jeden zo zakladateľov a prvý [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] [[Užhorodská univerzita|Užhorodskej univerzity]].

== Životopis ==
Stepan Doboš sa narodil [[8. december|8. decembra]] [[1912]] v obci [[Obava (okres Mukačevo)|Obava]] v rodine dedinského [[Sakristián|kostolníka]] a [[Učiteľ|učiteľa]] Vasyľa Doboša a Melanije Marynec. Detstvo prežil v obci [[Dubyno]].

Základné vzdelanie počas rokov [[1918]] až [[1923]] získal v [[Ľudová škola|ľudovej škole]] v obci [[Nelipyne]], následne pokračoval v osemročnom štúdiu na [[Reálne gymnázium|reálnom gymnáziu]] v meste [[Mukačevo]]. Na gymnáziu učili hlavne [[Rusi]] a miestni rusofili, čo malo značný vplyv na výučbu, ako aj na formovanie názorov žiakov. Práve to sformovalo názor Stepana Doboša, že [[Rusíni|karpatskí Rusíni]] predstavujú neoddeliteľnú časť ruského národa.

Po štúdiu na gymnáziu v roku [[1931]] odišiel do [[Praha|Prahy]], aby študoval na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. Stepan Doboš podľa tvrdení [[Eliáš Galajda|Eliáša Galajdu]] chcel študovať na teologickej fakulte{{--}}na jedinej škole, kde bolo štúdium zadarmo. [[Teológia|Teológiu]] napokon však nešiel študovať, pretože nemal hlas potrebný na [[prejav]] pri [[Bohoslužba|bohoslužbách]]. Najskôr podal prihlášku na lekársku fakultu, no dostal sa na právnickú fakultu Karlovej univerzity, kde strávil iba jeden rok. Stepan Doboš medzi rokmi [[1932]] až [[1937]] študoval na filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

Po ukončení štúdia sa vrátil do rodného regiónu, aby sa venoval [[Pedagógia|pedagogickej]] činnosti, avšak nevedel nájsť voľné miesto učiteľa. Školský referent pre región [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] ho odmietol prijať na pozíciu [[Učiteľ|učiteľa]] z dôvodu, že vtedy nebolo žiadne voľné miesto na miestnych [[Stredná škola|stredných školác]]&lt;nowiki/&gt;h. Po tom, čo na jeho obranu prišli s vyhlásením noviny ''[[Naše cesta]]'' (po slovensky ''Naša cesta''), bol v novembri [[1937]] prijatý na [[gymnázium]] v meste [[Berehovo]] ako učiteľ [[Ruština|ruštiny]]. V období [[Jazyková otázka na Podkarpatskej Rusi|jazykového sporu na Podkarpatskej Rusi]] (roku [[1938]]) sa mu ako rusofilovi veľmi náročne pracovalo na ukrajinskom gymnáziu. Preto odišiel učiť do [[Ľudová škola|obecnej školy]] v obci [[Čynadijovo]], kde poznal riaditeľa [[Ivan Kovač|Ivana Kovača]].

Stepan Doboš po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] naďalej zastával názor, že [[Podkarpatská Rus]] naďalej mala zostať súčasťou [[Česko-Slovenská republika|Československa]]. Bol nútený presťahovať sa do mesta [[Svaľava]], kde učil do marca [[1939]]. Ostal osem mesiacov bez práce. Až v novembri [[1939]] bol prijatý na [[Mukačevo|mukačevské]] [[gymnázium]], kde už predtým učil. Na gymnáziu pôsobil do decembra [[1944]]. V priebehu septembra a októbra [[1944]] bol spojkou [[Partizán|partizánskej]] jednotky [[Vasiľ Rusín|Vasiľa Rusína]].

Počas prvých dní oslobodenia [[Mukačevo|Mukačeva]] spod [[Maďarské kráľovstvo|maďarskej]] okupácie začal pracovať na mestskom úrade. Ako hosť sa zúčastnil [[Prvý kongres ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny|Prvého kongresu ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny]], ktorý sa konal [[26. november|26. novembra]] [[1944]], kde zástupcovia jednotlivých obcí v regióne hlasovali za vstup [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].

Na krátky čas od decembra [[1944]] pôsobil na pozícii riaditeľa ''Mukačevskej torhoveľnej akademije'' (po slovensky ''Mukačevská obchodná akadémia''). [[7. január|7. januára]] [[1945]] sa stal školským inšpektorom v meste [[Užhorod]].

Patril k členom prípravnej komisie pre založenie [[Užhorodská univerzita|Užhorodskej univerzity]]. [[27. september|27. septembra]] [[1945]] správa školstva vyhlásila Stepana Doboša za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Užhorodskej univerzity.

Stepan Doboš bol v septembri a v októbri [[1945]] predvolený na výsluch na [[Smerš|SMERŠ]]. Následne [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Česko-Slovensko|Československa]].

Keď získal [[Česko-Slovensko|československé]] občianstvo, od novembra [[1945]] až do konca svojho života učil na rôznych [[Stredná škola|stredných]] a [[Vysoká škola|vysokých školách]] v Československu ([[Prešov]], [[Košice]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Bratislava]]). Na [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]], kde pôsobil medzi rokmi [[1959]] až [[1978]], bol 8 rokov vedúcim katedry ruského jazyka a literatúry.

Stepan Doboš zomrel [[23. február|23. februára]] [[1978]], keď doma v svojej pracovni dokončoval odborný článok.

== Činnosť v rámci spoločenského života ==
Stepan Doboš už priebehu štúdia prejavoval záujem o spoločenský život, keď sa na univerzite angažoval ako organizátor študentského života: počas akademického roka 1935/36 bol zástupcom a v nasledujúcom{{--}}akademickom roku 1936/37 vedúcim ''Ústredného zväzu podkarpatskoruských študentov'', ktorý zjednocoval približne desať rusínsky študentských organizácií. V roku [[1936]] sa stal zástupcom vedúceho ''[[Ústřední svaz československého studentstva|Ústředního svazu československého studentstva]]'' (po slovensky ''Ústredný zväz československého študenta''). Počas rokov [[1935]] a [[1936]] pracoval ako zástupca vedúceho výboru ''[[Karpatoruská kolej|Karpatoruskej koleje]]'' (po slovensky ''Karpatskoruská koľaj''). Okrem toho sa v tom období angažoval v gymnaziálno-študentských organizáciách ''Druh'' (po slovensky ''Priateľ'') v meste [[Mukačevo]] a ''Rodyna'' (po slovensky ''Rodina'') v obci [[Čynadijovo]], v tovarišstve [[Rusíni|karpatskorusínskych]] študentov ''Vozroždenije'' (po slovensky ''Obrodenie'') a v tovarišstve karpatskorusínskych [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] študentov ''Prolom'' (po slovensky ''Prelom'') pôsobiacich v meste [[Praha]].

Ako študent [[Vysoká škola|vysokej školy]] prejavoval záujem o [[Politika|politický]] život na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}v roku [[1935]] sa dostal do vedenia ''Ruskej národno-autonómnej strany'' vedenej [[Štefan Fencik|Štefanom Fencikom]]. Príčinou toho bola skutočnosť, že Štefan Fencik v tej dobe bol azda jediný politik z regiónu Podkarpatskej Rusi, ktorý sa zaujímal o študentov.

Počas prvých dní oslobodenia [[Mukačevo|Mukačeva]] spod [[Maďarské kráľovstvo|maďarskej]] okupácie začal pracovať na mestskom úrad{{--}}stal sa členom mestskej rady. Ako hosť sa zúčastnil [[Prvý kongres ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny|Prvého kongresu ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny]], ktorý sa konal [[26. november|26. novembra]] [[1944]], kde zástupcovia jednotlivých obcí v regióne hlasovali za vstup [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Na kongrese bola tiež ustanovená [[Národná rada Zakarpatskej Ukrajiny]]. Predsedom sa stal známy [[spisovateľ]] a [[novinár]] [[Ivan Kerča]], ktorý sa v značnej miere angažoval pri reforme procesu [[Vzdelávanie|vzdelávania]] v regióne vrátane jeho prispôsobenia sovietskemu modelu. Do procesu reformy zaangažoval aj svojho priateľa Stepana Doboša, s ktorým sa zoznámil už v období, keď učili na gymnáziu a na univerzite.

== Vedecká činnosť ==
Stepan Doboš sa už počas [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] prejavil ako talentovaný [[publicista]]{{--}}v regionálnych periodikách publikoval viac ako 20 článkov venujúcich sa študentskému životu a viacero literárnych štúdií. Kým počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] žil v meste [[Mukačevo]], venoval sa predovšetkým odbornému [[Výskum|výskumu]], ktorého výsledkom sa stala [[monografia]] ''Istorija podkarpatskoj literatury'' (po slovensky ''História podkarpatskej literatúry'').

''Istorija podkarpatskoj literatury'' (po slovensky ''História podkarpatskej literatúry'') je [[monografia]] publikovaná v roku [[1942]], kde Stepan Doboš uviedol veľké množstvo faktov o vývoji [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúry od najdávnejších čias až do začiatku [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]]. Stepan Doboš taktiež zaujal rázny opozičný postoj voči [[Maďarské kráľovstvo|maďarskej]] vláde v rámci [[Jazyková otázka na Podkarpatskej Rusi|jazykovej otázky na Podkarpatskej Rusi]]. Dokazuje to [[Literárna kritika|kritická]] recenzia [[Učebnica|učebnice]] ''Grammatika ugrorusskoho jazyka'' publikovanej v roku [[1940]] (autormi recenzie okrem Stepana Doboša boli napríklad [[Heorhij Julianovyč Herovskyj]], [[Vasyľ Krajňanycia]], [[Petro Lintur]] a ďalší), v dôsledku čoho v rámci vzdelávacieho procesu prestala byť používaná.

Kými žil v [[Prešov|prešovskom]] regióne, Stepan Doboš pokračoval vo svojej [[Vedecká činnosť|vedeckej práci]]. V roku [[1952]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor filozofie|doktora filozofie]] a v roku [[1970]] získal titul [[Kandidát vied|kandidáta vied]], v roku [[1961]] sa stal [[Docent|docentom]]. Stepan Doboš v tom období publikoval rad odborných článkov na témy z histórie [[Karpatskorusínska literatúra|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatskoukrajinská literatúra|zakarpatskoukrajinskej]] literatúry, viaceré [[Učebnica|učebnice]] [[Ruština|ruštiny]] aj [[Monografia|monografie]] ''Adoľf Ivanovič Dobrianskij. Očerk žizni i dejateľnosti'' (po slovensky ''Adolf Ivanovič Dobriansky. Náčrt života a histórie'', 1956) a ''Julij Ivanovič Stavrovskij-Popradov. Očerk žizni i tvorčestva'' (po slovensky ''Julij Ivanovič Stavrovskij-Popradov. Náčrt života a tvorby'', 1975). Posledné práce predstavujú vrchol vedeckého výskumu Stepana Doboša a zároveň aj doteraz najpodrobnejší obsah informácií o [[Rusíni|karpatskorusínskych]] buditeľoch. Odborné publikácie Stepana Doboša v roku [[1976]] získali ''[[Cena Ivana Franka|Cenu Ivana Franka]]'', ktorú udeľuje [[Literárny fond]]. Stepan Doboš v roku [[1977]] získal titul [[národný učiteľ]] za dlhoročnú pedagogickú činnosť.

Začiatkom roka [[1945]] sa začalo pracovať na vytvorení [[Užhorodská univerzita|Užhorodskej univerzity]] ako novej inštitúcie. Stepan Doboš patril k členom prípravnej komisie pre založenie Užhorodskej univerzity. [[27. september|27. septembra]] [[1945]] správa školstva vyhlásila Stepana Doboša za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Užhorodskej univerzity. Slávnostné otvorenie univerzity sa uskutočnilo [[18. október|18. októbra]] [[1945]]. Stepan Doboš svoj príhovor začal so slovami: ''„Tento deň je dňom nášho víťazstva...“''.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Добош Степан Васильович|46657333}}ю
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Peňak|meno=P. S.|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 716 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=978-966-02-4458-0|url=https://esu.com.ua/article-22351|zväzok=8|jazyk=uk|vydanie=1|priezvisko2=Zymomria|meno2=Mykola Ivanovyč}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = dobos | url = http://www.rusynacademy.sk/rusynski/d/d_59.htm | dátum prístupu = 2026-08-27 | vydavateľ = www.rusynacademy.sk | jazyk = rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stepan Doboš – fundator Užhorodskoho universytetu | url = https://mukachevo.net/post/stepan-dobosh-fundator-uzhorodskoho-universytetu_13180.html | dátum vydania = 2007-12-10 | dátum prístupu = 2026-08-27 | vydavateľ = mukachevo.net | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štefan Doboš 8. 1. 2019 | url = https://www.rusyn.fm/archiv/stefan-dobos-8-1-2019/ | dátum vydania = 2019-01-09 | dátum prístupu = 2026-08-27 | vydavateľ = rusyn.fm | jazyk = rue | miesto = Bratislava}}.

= Jozef Hanuľa =
špecifická príprava projektu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Viktor Gebej =
špecifická príprava projektu.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;a

= Heorhij Jachymovyč =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Ivan Havryškevyč =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Antonij Petruševyč =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Ivan Naumovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Josyp Lozynskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Antin Mohyľnyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Mychajlo Popeľ =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Orest Advykovyskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Antonij Zubko =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Sydir Vorbkevyč =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Markel Popeľ =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Oleksij Zaklynskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Mykola Ustyjanovyč =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Vasyľ Zalozeckyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Danylo Mordovec =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Omeľan Partyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Pavlo Hrabovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Osyp Makovej =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Stepan Rudanskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Oksana Oleksandrivna Drahomanova =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Nikolaj Homičkov =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Oleksa Petrovyč Storoženko =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Jozef Miklošík =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a</text>
      <sha1>su4hge2h2bo8w8vutmcgnikoloq9cvb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tibor Alexy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>611407</id>
    <revision>
      <id>8371358</id>
      <parentid>8022569</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:54:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371358</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3889" sha1="1kb5hry60gve66k37yja85dxt0ve3x4" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Tibor Alexy
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský architekt, urbanista
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1929|7|22}}
 | Miesto narodenia   = [[Padarovce]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|2018|09|02|1929|07|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Národnosť          = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Podpis             = 
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
}}
'''Tibor Alexy''' (* [[22. júl]] [[1929]], [[Padarovce]] – † [[2. september]] [[2018]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[architekt]], [[urbanista]]. Predstaviteľ [[Slovenská urbanistická škola|Slovenskej urbanistickej školy]].

Pedagogicky pôsobil v rámci predmetu Vývoj stavby miest, ktorému vtlačil osobitý ráz a novodobú interpretáciu. Zameriaval sa aj na problematiku urbanistickej rekonštrukcie, kde výsledky vlastného vedeckého bádania nových teórií priamo aplikoval v tvorivej praxi. Je autorom teórie vývoja a štrukturálneho pretvárania urbánneho prostredia. Výsledky tohto skúmania sa v podobe publikácií ''Rekonštrukcia sídel'' a ''Vývoj a premena urbanistickej štruktúry'' premietli aj do študijnej literatúry a procesu vzdelávania. Viedol ateliérovú tvorbu a diplomový projekt. Osobitný bol najmä jeho prínos v oblasti metodiky ateliérovej tvorby, kde presadzoval formovanie konceptu prostredníctvom pracovného modelu.

Tibor Alexy bol súčasťou trojice urbanistov - pod skratkou AKT - uznávanej aj v zahraničí (Tibor Alexy, [[Ján Kavan]] a [[Filip Trnkus]]).

*1955{{--}}Ing. arch.
*1968{{--}}CSc. (PhD)
*1973{{--}}docent
*1986{{--}}DrSc.
*1987{{--}}profesor
*1988 až 1990{{--}}vedúci Katedry urbanizmu a územného plánovania FA STU
*1990 až 1993{{--}}vedúci Katedry urbanisticko-architektonických súborov FA STU

== Zdroje ==
* Alexy, E.: Anatómia mesta. Urbanista Tibor Alexy. Rozhovory. boomboom 2022, Bratislava, 276 s. ISBN 978-80-971297-2-9 
* Bencová, J., Hianik, I., Winková, N.: ''Emanuel Hruška a Slovenská urbanistická škola - Výber z celoživotného diela optikou troch profesorov architektov urbanistov''. SPEKTRUM STU, 1/2017, Bratislava, náklad 55 ks, ISBN 9788022746625
* Hianik, I., Winková, N.: 3 Profesori Architekti - Urbanisti Prof. Ing. arch. Tibor ALEXY, DrSc., Prof. Ing. arch. Ján KAVAN, PhD., Prof. Ing. arch. Filip TRNKUS, PhD. Vystavujú výber z diela (1965 - 1995), 2014, Bratislava - katalóg z výstavy
* https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/historia_uuup.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211026173934/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/uu/dokum/historia_uuup.pdf |date=2021-10-26 }}
* https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/archvzdel_hist.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211026170721/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/uu/dokum/archvzdel_hist.pdf |date=2021-10-26 }}
* https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/zoznam_absolventov.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211026172502/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/uu/dokum/zoznam_absolventov.pdf |date=2021-10-26 }}
* https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/zamestnanci_hist.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171229052313/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/zamestnanci_hist.pdf |date=2017-12-29 }}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Alexy, Tibor}}
[[Kategória:Osobnosti z Padaroviec]]
[[Kategória:Slovenskí architekti]]
[[Kategória:Urbanisti]]
[[Kategória:Laureáti Ceny Emila Belluša]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]</text>
      <sha1>1kb5hry60gve66k37yja85dxt0ve3x4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Valeria Schulczová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>612433</id>
    <revision>
      <id>8371485</id>
      <parentid>8226430</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T04:08:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371485</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17000" sha1="5a8h9bq4d1tzisaid0na6warffgbgkj" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno = Valeria Schulczová
 | Rodné meno = Valéria Schulczová&lt;ref&gt;[http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0078199-Schulczova-Valeria-1975/ Heslár SFÚ &gt; Schulczová, Valéria, 1975-]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
 | Popis osoby = 
 | Portrét = 
 | Veľkosť portrétu = 
 | Popis portrétu = 
 | Dátum narodenia = {{dnv|1975|1|31}}
 | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt; 
 | Miesto úmrtia = 
 | Bydlisko = 
 | Iné mená = Valeria Schulzova&lt;ref&gt;[https://www.aktuality.sk/clanok/742278/scenaristi-za-sklom-hrozi-nam-diktatura-a-v-diktature-sa-nerozhoduje-podla-dokazov/ Scenáristi Za sklom: Hrozí nám diktatúra. A v diktatúre sa nerozhoduje podľa dôkazov]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/293230/inscenacia-24-a-projekt-fashion-ballet-22-v-snd Inscenácia 24 a projekt Fashion Ballet 22 v SND]&lt;/ref&gt;
 | Národnosť = 
 | Zamestnanie = [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]] (2021 – súčasnosť) &lt;br /&gt;{{small|Vedúca odd. divad. manažmentu}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = BACHYNEC, Matúš
 |titul            = Valeria Schulczová: Kamenné divadlá sa snažia „pochytať“ väčšinového diváka
 |url              = https://www.smenarodne.sk/post/valeria-schulczov%C3%A1-kamenn%C3%A9-divadl%C3%A1-sa-sna%C5%BEia-pochyta%C5%A5-v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inov%C3%A9ho-div%C3%A1ka
 |dátum vydania    = 1.6.2021
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = smenarodne.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920173311/https://www.smenarodne.sk/post/valeria-schulczov%C3%A1-kamenn%C3%A9-divadl%C3%A1-sa-sna%C5%BEia-pochyta%C5%A5-v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inov%C3%A9ho-div%C3%A1ka
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt;
 | Známa vďaka = 
 | Alma mater = [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|ČaBF VŠMU]] (1994 – 1999) &lt;br /&gt;{{small|(divadelná réžia a dramaturgia)}}&lt;ref&gt;[https://performingarts.theatre.sk/sk/pJENv/xvYMv/WGZev/ Slovenské scénické umenie &gt; Valéria Schulczová]&lt;/ref&gt;
 | Profesia = [[manažér]]ka •[[režisér]]ka • [[scenár]]istka • [[dramaturg]]ička • [[prekladateľ]]ka
 | Aktívne roky = 1999 – súčasnosť
 | Podpis = 
 | Webstránka = 
 | Poznámky = 
}}

'''Valeria Schulczová''' (* [[31. január]] [[1975]], [[Bratislava]])&lt;ref&gt;[http://www.avf.sk/aboutus/committees/committee11/valeriaschulczova.aspx Valeria Schulczová] - audiovizuálny fond&lt;/ref&gt; je slovenská televízna scenáristka a divadelná režisérka.

== Životopis ==
Spoluautorka divadelných hier ''Leni'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Kvasnička|meno=Matúš
|url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/419024-slovenski-dramatici-uspeli-v-beverly-hills/
|titul=Slovenskí dramatici uspeli v Beverly Hills
|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-1-18
|vydavateľ=Pravda}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=HOSTIA V ŠTÚDIU: Zdena Studenková a Valéria Schulczová o predstavení Leni
|url=https://www.ta3.com/clanok/1031578/hostia-v-studiu-zdena-studenkova-a-valeria-schulczova-o-predstaveni-leni.html
|dátum vydania=
|dátum prístupu=2018-1-18
|vydavateľ=TA3
|url archívu=https://web.archive.org/web/20180119120101/https://www.ta3.com/clanok/1031578/hostia-v-studiu-zdena-studenkova-a-valeria-schulczova-o-predstaveni-leni.html
|dátum archivácie=2018-01-19
}}&lt;/ref&gt; ''Doktor Macbeth''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko= Dvořáková|meno= Helena  
|priezvisko2 = Sedláková|meno2 = Katarína 
|titul=Valéria Schulczová: Holokaust ani revolúcia nie sú pre mňa tabu
|url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/318611-holokaust-ani-revolucia-nie-su-pre-mna-tabu/
|dátum vydania=2014-5-25|dátum prístupu= 2018-1-18
|vydavateľ=Pravda}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Hrbotický |meno=Saša 
|titul=Miroslav Etzler: Naše doba je amorální. Je smutné sledovat, kam se dostalo Národní divadlo
|url=https://magazin.aktualne.cz/kultura/divadlo/miroslav-etzler-nase-doba-je-amoralni-je-smutne-sledovat-kam/r~4ebdce02ed4d11e6a8cc002590604f2e/
|dátum vydania=2017-2-8|dátum prístupu=2018-1-18
|vydavateľ=aktualne.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko= Fajnerová|meno= Lucia 
|titul=Aj zamatové revolúcie vyplavujú špinu
|url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/316191-aj-zamatove-revolucie-vyplavuju-spinu/
|dátum vydania=2014-1-5|dátum prístupu=2018-1-18
|vydavateľ=Pravda}}&lt;/ref&gt; a ''Rodáci'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Jaburkova|meno=Natalia
|titul=Autori hry Rodáci Valéria Schulczová a Roman Olekšák: Odmietame sa pasovať do roly sudcov sveta
|url=https://fici.sme.sk/c/20696929/autori-hry-rodaci-valeria-schulczova-a-roman-oleksak-odmietame-sa-pasovat-do-roly-sudcov-sveta.html
|dátum vydania= 2018-1-4|dátum prístupu=2018-1-18
|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; ktoré napísala spoločne s [[Roman Olekšák|Romanom Olekšákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Opoldusová|meno=Jena
|titul= Valeria Schulczová: Varovné signály sú tu už dlhšie
|url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/431443-valeria-schulczova-varovne-signaly-su-tu-uz-niekolko-rokov/
|dátum vydania= 2017-6-3|dátum prístupu= 2018-1-18
|vydavateľ=sme.sk}}&lt;/ref&gt;

V rokoch [[2002]] až [[2010]] pôsobila v Česku, kde spolupracovala s divadlami ako režisérka, dramaturgička&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko= Meszáros|meno= Josef 
|titul= „Hračička“ Valeria Schulczová
|url=http://www.scena.cz/index.php?d=1&amp;o=1&amp;c=3505&amp;r=3
|dátum vydania=2004-7-4|dátum prístupu= 2018-1-18
|vydavateľ=scena.cz}}&lt;/ref&gt; a taktiež v rokoch [[2004]]{{--}}[[2009]] pracovala pre [[Prima family|TV PRIMA]].

Podieľala sa na seriáloch televízie [[TV JOJ|JOJ]] ''[[Odsúdené]]'', ''[[Za sklom]]'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Štiflová|meno=Alena
|titul=Scenáristka kriminálky: Pozor, polícia vás zadrží, nie zatkne
|url=https://kultura.sme.sk/c/20355755/scenaristka-kriminalky-pozor-policia-vas-zadrzi-nie-zatkne.html
|dátum vydania= 2016-101-14|dátum prístupu=2018-1-18
|vydavateľ=SME}}&lt;/ref&gt; ''[[Nevinní (seriál)|Nevinní]]''. Pre [[TV Markíza|Markízu]] pracovala v rokoch [[2011]]{{--}}[[2013]] ako šéfka Oddelenia vývoja nových formátov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=|meno=
|titul=Valéria Schulczová novou šéfkou Oddelenia vývoja nových projektov v MediaPro Entertainment Slovakia
|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/754664-valeria-schulczova-novou-sefkou-oddelenia-vyvoja-novych-projektov-v-mediapro-entertainment-slovakia
|dátum vydania= 2011-11-10|dátum prístupu= 2018-1-18
|vydavateľ=STRATÉGIE}}&lt;/ref&gt; Ako kreatívna producentka je podpísaná pod seriálmi ''[[Horúca krv]]'', či ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''. Je spoluautorkou seriálu ''[[Detektív Dušo]]''.

== Divadelná práca ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Divadelné hry (spoluautorka) ===
* [[1999]]: ''Stačí povedať NIE!'' • v spol. s [[Peter Kuba|Kubom]]
* [[2004]]: ''Hra(j)!'' • v spol. s [[Iva Klestilová|Volánkovou]]&lt;ref name=HD2004&gt;[https://www.ced-brno.cz/toolkit/download.php?file=2507 Hodnocení umělecké činnosti HaDivadla 2004] (str. 8 – 9)&lt;/ref&gt;
* [[2005]]: ''Barbíny'' • v spol. s Volánkovou&lt;ref name=barbiny/&gt;
* [[2013]]: ''Leni'' • v spol. s [[Roman Olekšák|Olekšákom]]&lt;ref name=leni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SND &gt; ''Leni'' |url=https://snd.sk/inscenacia/3075/leni |dátum prístupu=2022-09-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220920163319/https://snd.sk/inscenacia/3075/leni |dátum archivácie=2022-09-20 }}&lt;/ref&gt;
* [[2014]]: ''Doktor Macbeth'' • v spol. s Olekšákom&lt;ref name=dm/&gt; 
* [[2017]]: ''Sametová noc'' • v spol. s Olekšákom&lt;ref name=sametova/&gt;
* 2017: ''Rodáci'' • v spol. s Olekšákom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SND &gt; ''Rodáci'' |url=https://snd.sk/inscenacia/2964/rodaci |dátum prístupu=2022-09-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220920163641/https://snd.sk/inscenacia/2964/rodaci |dátum archivácie=2022-09-20 }}&lt;/ref&gt;
{{col-2}}
=== Divadelné preklady ===
* [[2002]]: Volánková: ''Minach''
* 2004: [[Nicolas E. Baehr|Baehr]]: ''Incident''&lt;ref name=HD2004/&gt;
* 2004: [[Simon Stephens|Stephens]]: ''Herons/Volavky''&lt;ref name=HD2004/&gt;
* [[2015]]: Harrower: ''Blackbird'' • v spol. s Olekšákom&lt;ref name=blackbird/&gt;
* [[2016]]: [[Petr Zelenka|Zelenka]]: ''Job Interviews''
* [[2020]]: Kocábová: ''Sova''&lt;ref name=sova/&gt;
{{col-end}}
=== Divadelná réžia ===
* [[2001]]: [[Sofokles]]: ''Élektra'' • [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|ČaBF VŠMU]], Bratislava
* 2002: [[Knut Hamsun|Hamsun]]/[[Šimon Dlouhý|Dlouhý]]: ''Hlad'' • [[HaDivadlo]], [[Brno]] ([[premiéra|p.]] 1.3.2002) • &lt;u&gt;[[poznámka|pozn.]]&lt;/u&gt; iba réžijná spol. ([[réžia]]: [[Tomáš Matonoha|T. Matonoha]])&lt;ref&gt;[https://www.ced-brno.cz/toolkit/download.php?file=2510 Hodnocení umělecké činnosti HaDivadla 2002] (str. 11)&lt;/ref&gt;
* 2002: Volánková: ''Minach'' • Divadelný ústav – Štúdio 12, Bratislava (p. 6.5.2002)&lt;ref&gt;[https://www.studio12.sk/archiv/2002 Štúdio 12 &gt; Archív &gt; 2002 &gt; Minach]&lt;/ref&gt;
* 2004: Volánková/Schulczová: ''Hra(j)!'' • HaDivadlo, Brno (p. 10.3.2004)&lt;ref name=HD2004/&gt;
* 2004: [[Witold Gombrowicz|Gombrowicz]]: ''Yvonna, princezna Burgundánská'' • HaDivadlo, Brno  (p. 27.3.2004)&lt;ref name=HD2004/&gt;
* 2004: [[Ben Elton|Elton]]: ''Popcorn'' • [[Divadlo Petra Bezruče]], [[Ostrava]] (p. 15.10.2004)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Popcorn
  | kapitola       = „Režie“ a „premiéra“
  | url            = https://www.bezruci.cz/hra/27-popcorn
  | dátum vydania  = 2004
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = bezruci.cz}}&lt;/ref&gt;
* 2005: Volánková/Schulczová: ''Barbíny'' • [[Divadlo Na zábradlí]] (v rámci cyklu „Československé jaro“), [[Praha]] (p. 29.5.2005)&lt;ref name=barbiny&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Československé jaro v Divadle Na zábradlí
 |kapitola         = „Iva Volánková, Valeria Schulczová - BARBÍNY“
 |url              = https://www.divadlo.cz/?clanky=ceskoslovenske-jaro-v-divadle-na-zabradli
 |dátum vydania    = 6.4.2005
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = divadlo.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920170524/https://www.divadlo.cz/?clanky=ceskoslovenske-jaro-v-divadle-na-zabradli
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt;
* [[2009]]: [[William Mastrosimone|Mastrosimone]]: ''Krajní meze'' • [[Západočeské divadlo]] – Studio D, [[Cheb]] (p. 3.4.2009)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Krajní meze
  | kapitola       = „Premiéra“ a „Režie“
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/zapadoceske-divadlo-v-chebu/krajni-meze
  | dátum vydania  = 2009
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz}}&lt;/ref&gt; 
* [[2011]]: [[Yasmina Reza|Reza]]: ''Bůh masakru'' • Západočeské divadlo – Studio D, Cheb (p. 14.5.2011)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Bůh masakru
  | kapitola       = „Premiéra“ a „Režie“
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/zapadoceske-divadlo-v-chebu/buh-masakru
  | dátum vydania  = 2011
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz}}&lt;/ref&gt;
* 2013: Olekšák/Schulczová: ''Leni'' • [[Slovenské národné divadlo|SND]] – [[Nová budova Slovenského národného divadla|NB]], Modrý salón, Bratislava (p. 13.12.2013)&lt;ref name=leni/&gt;
* 2014: Olekšák/Schulczová: ''Doktor Macbeth'' • [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava (p. 7.5.2014)&lt;ref name=dm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = HLODÁKOVÁ, Jana
  | titul          = O tom, ako choroba doby súvisí s geneticky vrodenou túžbou po moci
  | kapitola       = „Premiéra“ a „Režie“
  | url            = https://monitoringdivadiel.sk/o-tom-ako-choroba-doby-suvisi-s-geneticky-vrodenou-tuzbou-po-moci/
  | dátum vydania  = 10.5.2015
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = monitoringdivadiel.sk}}&lt;/ref&gt;
* 2014: [[Alexander Nikolajevič Ostrovskij|Ostrovskij]]: ''Aj múdry schybí'' • MDPOH, Bratislava (p. 13.12.2014)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Dotyky a spojenia
 |kapitola         = „Aj múdry schybí“
 |strany           = 31
 |url              = https://www.turieconline.sk/download/2015/06/das-katalog.pdf
 |dátum vydania    = 2015
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = turieconline.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920171044/https://www.turieconline.sk/download/2015/06/das-katalog.pdf
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt;
* 2015: [[David Harrower|Harrower]]: ''Blackbird'' • [[Slovenské komorné divadlo|SKD]] – Štúdio, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] (p. 24.4.2015)&lt;ref name=blackbird&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = David Harrower – Blackbird
  | strany         = 3
  | url            = https://skdmartin.sk/files/pdf/1308-blackbird_buletin-4.pdf
  | dátum vydania  = 2015
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = skdmartin.sk}}&lt;/ref&gt;
* 2016: [[Alberto Moravia|Moravia]]: ''Rimanka'' • [[Štátne divadlo Košice|ŠD]] – Historická budova, [[Košice]] (p. 15.4.2016) • &lt;u&gt;pozn.&lt;/u&gt; aj dramatizácia (táto v spol. s Olekšákom)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Alberto Moravia: RIMANKA
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.sdke.sk/sk/cinohra/alberto-moravia-rimanka
  | dátum vydania  = 2016
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = sdke.sk}}&lt;/ref&gt;
* 2016: Zelenka: ''Job Interviews'' • MDPOH, Bratislava (p. 25.11.2016)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]]
 |titul            = Job Interviews
 |kapitola         = „Informácie“
 |url              = https://dpoh.sk/job-interviews/
 |dátum vydania    = 2016
 |dátum prístupu   = 10.5.2020
 |vydavateľ        = dpoh.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20211127055210/https://dpoh.sk/job-interviews/
 |dátum archivácie = 2021-11-27
}}&lt;/ref&gt;
* 2017: Olekšák/Schulczová: ''Sametová noc'' • [[Divadlo v Řeznické]], Praha (p. 28.2.2017) • &lt;u&gt;pozn.&lt;/u&gt; aj [[výprava]]&lt;ref name=sametova&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Sametová noc
  | kapitola       = „Premiéra“ a „Výprava a režie“
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/sametova-noc
  | dátum vydania  = 2009
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz}}&lt;/ref&gt; 
* [[2018]]: [[Neil Simon|Simon]]: ''Perníková dáma'' • MDPOH, Bratislava (p. 4.5.2018)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = DPOH
 |titul          = Perníková dáma
 |url            = https://dpoh.sk/pernikova-dama/
 |dátum vydania  = 2018
 |dátum prístupu = 16.9.2022
 |vydavateľ      = dpoh.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; 
* 2020: [[Natálie Kocábová|Kocábová]]: ''Sova'' • SND – NB, Modrý salón, Bratislava (p. 20.10.2020)&lt;ref name=sova&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SND &gt; ''Sova'' |url=https://snd.sk/inscenacia/3536/sova |dátum prístupu=2022-09-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220920163808/https://snd.sk/inscenacia/3536/sova |dátum archivácie=2022-09-20 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=10381963|meno=Valeria Schulzova}} 
* {{Csfd meno|id=262276|meno=Valéria Schulczová}} {{ces icon}}
* {{Fdb meno|id=65071|meno=Valéria Schulczová}} {{ces icon}}
* [https://www.kinobox.cz/osoba/65071-valeria-schulczova ''Valéria Schulczová''] na Kinobox.cz {{ces icon}}
* [https://www.i-divadlo.cz/profily/valeria-schulczova ''Valeria Shulczová''] na i-divadlo.cz {{ces icon}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Schulczová, Valeria}}
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]</text>
      <sha1>5a8h9bq4d1tzisaid0na6warffgbgkj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Žobrákov dom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>615079</id>
    <revision>
      <id>8371305</id>
      <parentid>7167528</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:53:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWikiSK</username>
        <id>241458</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Dejiny */</comment>
      <origin>8371305</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3178" sha1="7tn4c8jw7bdzdvbnihysd68et1okbri" xml:space="preserve">{{Geobox | building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Žobrákov dom
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = meštiansky dom
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = ŽobrákovDom.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Slovensko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = Košický kraj
| district           = [[Košice I (okres)|Košice I]]
| commune_type       = Mesto
| commune            = Košice
| municipality_type  = Mestská časť
| municipality       = [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d              = 48.722774
| long_d             = 21.257264
| coordinates_type   = 

 | nkp pred rokom 2002      = 
 | súčasť nkp               =  
 | názov nkp pred 2002      = 
 | dátum nkp                = 
 | číslo nkp                = 
 | dátum uzpf               = 13.02.1981
 | číslo uzpf               = 3442/1
 | názov UNESCO             = 
 | dátum UNESCO             = 
 | kategorizovať            = 
 | kraj                     = Košický
 | okres                    = Košice I.
 | obec                     = Košice
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 18909
 | PUSR web dátum citovania = 15.3.2018 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha v rámci Košíc
| map_locator        = Košice
| map1_caption       = Poloha v rámci Starého Mesta
| map1_locator       = Košice Staré Mesto
}}

'''Žobrákov dom''' je meštiansky dom v [[Košice|Košiciach]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]].

== Dejiny ==
Pôvodne to bol [[gotika|gotický]] dom zo [[14. storočie|14. storočia]], v [[18. storočie|18. storočí]] viackrát prestavaný. V rokoch [[1720]] a [[1760]] bol opäť upravovaný. Jeho posledná prestavba sa konala v roku [[1898]] v pôvabnom romanticko-secesnom štýle s alegorickou maľbou od košického maliara Júliusa Édera. Táto alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou nevhodnej rekonštrukcie z roku [[1956]]. V roku [[1995]] bola budova komplexne zrekonštruovaná a alegorická maľba odkrytá.

Na štíte budovy sa nachádza takzvaná socha žobráka, ale v skutočnosti sa jedná skôr o sochu dobového kupca či obchodníka, o čom svedčí kupecká kapsa na jeho pravom boku. Známa košická legenda vraví, že dom dal postaviť istý mestský žobrák za nažobrané peniaze.&lt;ref&gt;Žobrákov dom - keturist.sk - [http://www.keturist.sk/info/kam-za-pamiatkami/zobrakov-dom/ Dostupné online]&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Kosice (Slovakia) - The House of Beggar.jpg|Budova na výšku
Košice - Žobrákov dom - nástenná maľba.jpg|Nástenná maľba
Košice - Žobrákov dom - socha.jpg|Socha na vrchole
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:The House of Beggar}}

{{Portál|Košice|Košický|Architektúra|}}
{{Architektonický výhonok}}
{{NKP v Košiciach}}

[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Košice I]]
[[Kategória:Stavby v Košiciach]]</text>
      <sha1>7tn4c8jw7bdzdvbnihysd68et1okbri</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľkonočné obdobie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>616563</id>
    <revision>
      <id>8371505</id>
      <parentid>8346047</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T06:51:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371505</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2337" sha1="cp3w0z8n4q8s07sk280p41onletf4em" xml:space="preserve">'''Veľkonočné obdobie''' je časť [[liturgický rok|liturgického roka]]. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] o ňom (okrem iného) hovoria, že:
{{Citát|Obdobie päťdesiatich dní od Nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa“.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Sv. Atanáz, Epist. fest., 1: PG 26, 1366.&lt;/ref&gt;

Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Aleluja.|Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári; hlava 1: Liturgický rok, titul II.: Ročný cyklus, II. Veľkonočné obdobie, 22.&lt;ref name=&quot;VSoLRaoK&quot;&gt;[https://lh.kbs.sk/default.htm Liturgia hodín.sk &gt; Texty &gt; Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;}}

V [[latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] veľkonočné obdobie trvá od [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania]] do nedele [[Turíce|Zoslania Ducha Svätého (Turíce)]], spolu 50 dní (osem týždňov). Prvých osem dní sa slávi ako [[Veľkonočná oktáva]], 40. deň je slávnosťou [[Nanebovstúpenie Krista|Nanebovstúpenia Pána]]. Veľkonočnému obdobiu predchádza [[Veľkonočné triduum|Veľkonočné trojdnie]] a [[pôstne obdobie]], nasleduje po ňom [[cezročné obdobie]].&lt;ref name=&quot;VSoLRaoK&quot; /&gt;

V [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku]] je veľkonočný kruh súčasťou Slávnostnej časti cirkevného roka. Zahŕňa šesť [[Pôstne obdobie|pôstnych nedieľ]], [[Svätý týždeň]], [[Veľká noc|Veľkú Noc]] a päť nedieľ po veľkej noci. Bezprostredne po ňom nasleduje [[svätodušné obdobie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ECAV |url=http://ecav.sk/?p=info/INFrok/rok |dátum prístupu=2018-04-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180413234020/http://www.ecav.sk/?p=info/INFrok/rok |dátum archivácie=2018-04-13 }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Liturgický rok}}
{{Liturgický rok v byzantskom obrade}}

[[Kategória:Veľká noc]]
[[Kategória:Liturgický rok]]</text>
      <sha1>cp3w0z8n4q8s07sk280p41onletf4em</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ousmane Dembélé</title>
    <ns>0</ns>
    <id>619849</id>
    <revision>
      <id>8371403</id>
      <parentid>8370989</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:55:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie informácií</comment>
      <origin>8371403</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27973" sha1="j6q30bcw4lghy022dsrksfdr6io34zm" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
| meno = Ousmane Dembélé
| celé meno = Masour Ousmane Dembélé
| foto = Ousmane Dembele France v Senegal 16 June 2026-341 (cropped).jpg
| popis = Ousmane Dembélé v drese Francúzska na majstrovstvách sveta 2026
| dátum narodenia = {{dnv|1997|5|15}}
| miesto narodenia = [[Vernon (Eure)|Vernon]], [[Francúzsko]]
| štát = [[Francúzsko]]
| výška = 178 cm
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]]
| súčasný klub = [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
| klubové číslo = 10
| mládežnícke roky = 2004 – 2009&lt;br /&gt;2009 – 2010&lt;br /&gt;2010 – 2014
| mládežnícke kluby = ALM Évreux&lt;br /&gt;Évreux FC&lt;br /&gt;[[Stade Rennais FC|Stade Rennais]]
| roky = 2014 – 2015&lt;br /&gt;2015 – 2016&lt;br /&gt;2016 – 2017&lt;br /&gt;2017 – 2023&lt;br /&gt;2023 –
| kluby = [[Stade Rennais FC|Stade Rennais II]]&lt;br /&gt;[[Stade Rennais FC|Stade Rennais]]&lt;br /&gt;[[Borussia Dortmund]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
| zápasy(góly) = 22 (13)&lt;br /&gt;29 (12)&lt;br /&gt;50 (10)&lt;br /&gt;185 (40)&lt;br /&gt;137 (61)&lt;br /&gt;
| reprezentačné roky = 2013&lt;br /&gt;2014 – 2015&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;2016 –
| národné mužstvo = Francúzsko U17&lt;br /&gt;Francúzsko U18&lt;br /&gt;Francúzsko U19&lt;br /&gt;Francúzsko U21&lt;br /&gt;[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 8 (4)&lt;br /&gt;5 (0)&lt;br /&gt;3 (1)&lt;br /&gt;4 (0)&lt;br /&gt;64 (11)
| pkupdate = 20. september 2026
| nmupdate = 4. júl 2026
}}

'''Masour Ousmane Dembélé''' (* [[15. máj]] [[1997]], [[Vernon (Eure)|Vernon]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii [[Útočník (futbal)|útočníka]] za [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo|francúzsku reprezentáciu]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Profesionálnu kariéru začal v [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]], odkiaľ v roku 2016 prestúpil do [[Borussia Dortmund|Borussie Dortmund]] a o rok neskôr do [[FC Barcelona]]. Od roku 2023 pôsobí v Paris Saint-Germain.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

S Paris Saint-Germain získal viacero domácich trofejí a v rokoch 2025 a 2026 pomohol klubu k dvom po sebe idúcim triumfom v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. V roku 2025 získal aj [[Zlatá lopta|Zlatú loptu]] a ocenenie [[The Best FIFA Football Awards|The Best FIFA Men's Player]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé wins 2025 Men's Ballon d'Or
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029d-1ec96c30aa3f-f6868c869cbd-1000--ousmane-dembele-wins-2025-men-s-ballon-d-or/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembele wins The Best FIFA Men's Player Award 2025
| url = https://www.fifa.com/en/articles/mens-player-2025-winner-ousmane-dembele
| vydavateľ = FIFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za Francúzsko debutoval v roku 2016. Bol členom mužstva, ktoré získalo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|majstrovstvá sveta 2018]], a nastúpil aj na majstrovstvách sveta 2022 a 2026. Na majstrovstvách sveta 2026 strelil šesť gólov a pridal dve asistencie.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = L'Équipe de France à la Coupe du Monde 2026
| url = https://voyages.fff.fr/fr/categorie/coupe-du-monde-2026/equipe-de-france
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Mladosť ===

Dembélé začal s futbalom v roku 2004 v klube ALM Évreux. Neskôr pôsobil v mládežníckom tíme Évreux FC a v roku 2010 sa pripojil k akadémii [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé signe chez les pros
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/ousmane-dembele-signe-chez-les-pros
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2014/2015 nastupoval za rezervný tím Stade Rennais v súťaži CFA2. V 18 zápasoch strelil 13 gólov a v októbri 2015 podpísal s klubom svoju prvú profesionálnu zmluvu.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé signe chez les pros
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/ousmane-dembele-signe-chez-les-pros
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Stade Rennais ===

V prvom tíme Stade Rennais debutoval počas sezóny 2015/2016. Vo veku 18 rokov sa rýchlo zaradil medzi najvýraznejších hráčov mužstva a v ligovej súťaži strelil 12 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Saison 2015-2016 : Les statistiques individuelles des Rouge et Noir
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/saison-2015-2016-les-statistiques-individuelles-des-rouge-et-noir
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V celej sezóne nastúpil za prvý tím v 29 súťažných zápasoch a strelil 12 gólov. Zároveň zaznamenal päť asistencií v Ligue 1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Saison 2015-2016 : Les statistiques individuelles des Rouge et Noir
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/saison-2015-2016-les-statistiques-individuelles-des-rouge-et-noir
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Jeho výkony mu vyniesli ocenenie [[UNFP Ligue 1 Young Player of the Year|najlepší mladý hráč Ligue 1]] za sezónu 2015/2016.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Borussia Dortmund ===

V lete 2016 prestúpil Dembélé do [[Borussia Dortmund|Borussie Dortmund]]. V prvej sezóne odohral 32 zápasov [[Bundesliga|Bundesligy]], v ktorých strelil šesť gólov a pridal 13 asistencií. Vo všetkých súťažiach nastúpil na 49 zápasov a zaznamenal desať gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé in Champions League debut
| url = https://www.bvb.de/
| vydavateľ = Borussia Dortmund
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

S Dortmundom získal v sezóne 2016/2017 [[DFB-Pokal]], pričom vo finále proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] strelil úvodný gól víťazstva 2:1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.bvb.de/
| vydavateľ = Borussia Dortmund
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] debutoval proti [[Legia Varšava|Legii Varšava]] a svoj prvý gól v súťaži strelil v odvetnom zápase, ktorý Dortmund vyhral 8:4.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé in the Champions League
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211c60a5eb04-753a65259af9-1000--ousmane-dembele-in-the-champions-league-records-stats-who-h/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Po jedinej sezóne v Dortmunde prestúpil v auguste 2017 do FC Barcelona.

=== FC Barcelona ===

V auguste 2017 prestúpil Dembélé do [[FC Barcelona]]. Prestupová suma bola podľa oficiálnych údajov Barcelony 105 miliónov eur plus ďalšie bonusy.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za Barcelonu debutoval 9. septembra 2017 proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]] a pri víťazstve 5:0 asistoval pri góle [[Luis Suárez|Luisa Suáreza]]. Krátko nato utrpel vážne zranenie stehna, ktoré ho na niekoľko mesiacov vyradilo z hry.

Po návrate pokračoval v Barcelone aj v ďalších sezónach, pričom jeho pôsobenie opakovane ovplyvňovali zranenia. Napriek tomu sa postupne stal jedným z kľúčových ofenzívnych hráčov tímu.

V sezóne 2018/2019 odohral vo všetkých súťažiach 42 zápasov a strelil 14 gólov, čo bola jeho najproduktívnejšia sezóna v drese Barcelony.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembelé stats
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2021/2022 zaznamenal v La Lige 13 asistencií a stal sa najlepším nahrávačom súťaže. V ročníku 2022/2023 sa vrátil po ďalšom zranení a pomohol Barcelone k zisku ligového titulu.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za FC Barcelona odohral počas šiestich sezón 185 súťažných zápasov a strelil 40 gólov. Získal tri tituly [[La Liga|La Ligy]], dve [[Copa del Rey|Copa del Rey]], dva [[Supercopa de España|Španielske superpoháre]] a [[Supercopa de Catalunya|Katalánsky superpohár]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V lete 2023 prestúpil do Paris Saint-Germain.

=== Paris Saint-Germain ===

V auguste 2023 prestúpil Dembélé do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], kde dostal dres s číslom 10. V prvých dvoch sezónach sa postupne prepracoval medzi najdôležitejších ofenzívnych hráčov mužstva.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2023/2024 získal s PSG [[Ligue 1]], [[Coupe de France]] a [[Trophée des Champions]]. V Ligue 1 zaznamenal osem asistencií a patril medzi najlepších nahrávačov súťaže.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = BALLON D’OR 2025: A HISTORIC CEREMONY FOR PARIS SAINT-GERMAIN, OUSMANE DEMBÉLÉ NAMED THE WORLD’S BEST PLAYER
| url = https://www.psg.fr/en/content/ballon-d-or-2025-a-historic-ceremony-for-paris-dembele-named-the-worlds-best-player-2025-2026
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Sezóna 2024/2025 bola pre Dembélé prelomová. Vo všetkých súťažiach odohral 53 zápasov, v ktorých strelil 35 gólov a pridal 16 asistencií.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ballon d'Or 2025: A historic ceremony for Paris, Dembélé named world's best player
| url = https://www.psg.fr/en/content/ballon-dor-2025-a-historic-ceremony-for-paris-dembele-named-worlds-best-player-2025-2026
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov 2024/2025]] strelil osem gólov a pridal šesť asistencií v 15 zápasoch. UEFA ho vyhlásila za [[UEFA Champions League Player of the Season|hráča sezóny Ligy majstrov]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé named 2024/25 UEFA Champions League Player of the Season
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029a-1de593cb29ee-c04434a97ebb-1000--ousmane-dembele-named-2024-25-/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

PSG v sezóne 2024/2025 získalo [[Ligue 1]], [[Coupe de France]], [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]] a [[Trophée des Champions]]. Následne v auguste 2025 získalo aj [[Superpohár UEFA]], pričom Dembélé bol vyhlásený za hráča zápasu.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2025 UEFA Super Cup: Paris fight back to beat Tottenham on penalties
| url = https://www.uefa.com/uefasupercup/history/2025/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V decembri 2025 získalo PSG aj [[Interkontinentálny pohár FIFA|Interkontinentálny pohár FIFA]]. Klub tak v kalendárnom roku 2025 získal šesť trofejí.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Le Paris Saint-Germain remporte la Coupe Intercontinentale de la FIFA 2025
| url = https://www.psg.fr/content/news-le-paris-saint-germain-remporte-la-coupe-intercontinentale-de-la-fifa-2025
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Dembélé získal za sezónu 2024/2025 [[Zlatá lopta|Zlatú loptu]], [[The Best FIFA Football Awards|The Best FIFA Men's Player]], ocenenie najlepšieho hráča Ligy majstrov a cenu pre najlepšieho hráča Ligue 1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé wins 2025 Men's Ballon d'Or
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029d-1ec96c30aa3f-f6868c869cbd-1000--ousmane-dembele-wins-2025-men-s-ballon-d-or/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembele wins The Best FIFA Men's Player Award 2025
| url = https://www.fifa.com/en/articles/mens-player-2025-winner-ousmane-dembele
| vydavateľ = FIFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dembélé voit double au coeur d’un palmarès bigarré
| url = https://www.unfp.org/2026/05/dembele-voit-double-au-coeur-dun-palmares-bigarre/
| vydavateľ = UNFP
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/2026 PSG obhájilo titul v Ligue 1 aj v Lige majstrov. Vo finále Ligy majstrov proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] Dembélé v 65. minúte premenil pokutový kop na vyrovnávajúci gól; PSG následne zvíťazilo v penaltovom rozstrele.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Paris retain Champions League: Holders edge Arsenal on penalties
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a5-20c02e59f219-15e92acdc717-1000/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/2026 zároveň získal s PSG [[Trophée des Champions]] a **tretí ligový titul za sebou**. V januári 2026 strelil vo finále Trophée des Champions proti [[Olympique Marseille|Olympique Marseille]] jeden z gólov PSG pri víťazstve po penaltovom rozstrele.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Paris Saint-Germain wins the 2025 Trophée des Champions
| url = https://www.psg.fr/en/content/pr-paris-saint-germain-wins-the-2025-trophee-des-champions-in-kuwait-city
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Na začiatku sezóny 2026/2027 zostal Dembélé hráčom PSG s číslom 10. K septembru 2026 má za klub 137 súťažných zápasov a 61 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé :: 2026/2027
| url = https://www.playmakerstats.com/player/ousmane-dembele/488324
| vydavateľ = Playmakerstats
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

Dembélé reprezentoval Francúzsko v mládežníckych kategóriách U17, U18, U19 a U21. Za A-mužstvo debutoval 1. septembra 2016 v prípravnom zápase proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]], ktorý Francúzsko vyhralo 3:1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá sveta 2018 ===

V roku 2018 bol Dembélé súčasťou francúzskeho mužstva na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|majstrovstvách sveta v Rusku]]. Francúzsko získalo titul majstra sveta po víťazstve nad [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] 4:2 vo finále.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá Európy 2020 ===

Dembélé bol súčasťou francúzskeho výberu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|majstrovstvách Európy 2020]], ktoré sa konali v roku 2021. Francúzsko vypadlo v osemfinále po penaltovom rozstrele so [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarskom]].

=== Majstrovstvá sveta 2022 ===

Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|majstrovstvách sveta 2022]] v Katare nastúpil za Francúzsko, ktoré postúpilo až do finále. Francúzsko v ňom prehralo s [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] po penaltovom rozstrele.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá Európy 2024 ===

Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|majstrovstvách Európy 2024]] odohral Dembélé päť zápasov. Francúzsko postúpilo do semifinále, kde prehralo so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] 1:2.

=== Liga národov 2024/2025 ===

V [[Liga národov UEFA 2024/2025|Lige národov 2024/2025]] pomohol Francúzsku k tretiemu miestu. V zápase o tretie miesto proti Nemecku sa Francúzsko zvíťazilo 2:0.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá sveta 2026 ===

Dembélé bol nominovaný do francúzskeho tímu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta 2026]]. Francúzsko postúpilo zo skupiny z prvého miesta a následne vyradilo [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]], [[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroko]] a postúpilo do semifinále. V semifinále prehralo so Španielskom 0:2 a v zápase o tretie miesto podľahlo [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] 4:6.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = L'Équipe de France à la Coupe du Monde 2026
| url = https://voyages.fff.fr/fr/categorie/coupe-du-monde-2026/equipe-de-france
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Na turnaji Dembélé nastúpil v piatich zápasoch a strelil šesť gólov, čím sa stal druhým najlepším strelcom Francúzska na turnaji za [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]]. Pridal aj dve asistencie.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = L'Équipe de France à la Coupe du Monde 2026
| url = https://voyages.fff.fr/fr/categorie/coupe-du-monde-2026/equipe-de-france
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za Francúzsko má k 4. júlu 2026 na konte 64 zápasov a 11 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Herný štýl ==

Dembélé je ofenzívny hráč schopný nastupovať na oboch krídlach aj v centrálnejšej pozícii. Je obojnohý a počas kariéry využíval predovšetkým rýchlosť, dribling, prácu s loptou a schopnosť meniť smer hry.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Počas pôsobenia v PSG sa jeho úloha postupne posunula od klasického krídelníka k univerzálnejšiemu ofenzívnemu hráčovi. Pod vedením [[Luis Enrique|Luisa Enriqueho]] sa častejšie zapájal do kombinácie, napádania rozohrávky a zakončenia.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé named 2024/25 UEFA Champions League Player of the Season
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029a-1de593cb29ee-c04434a97ebb-1000--ousmane-dembele-named-2024-25-/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Štatistiky ==

Za Stade Rennais odohral Dembélé v prvom tíme 29 súťažných zápasov a strelil 12 gólov. Za Borussiu Dortmund nastúpil na 50 zápasov a zaznamenal 10 gólov. Za FC Barcelona odohral 185 súťažných zápasov a strelil 40 gólov. Za Paris Saint-Germain má k septembru 2026 na konte 137 súťažných zápasov a 61 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembelé stats
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé :: 2026/2027
| url = https://www.playmakerstats.com/player/ousmane-dembele/488324
| vydavateľ = Playmakerstats
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Celkovo tak za tieto štyri prvé tímy odohral **401 súťažných zápasov a strelil 123 gólov**. Okrem toho nastupoval aj za rezervný tím Stade Rennais, za ktorý zaznamenal 22 zápasov a 13 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé signe chez les pros
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/ousmane-dembele-signe-chez-les-pros
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

=== Stade Rennais ===

* [[UNFP Ligue 1 Young Player of the Year|Najlepší mladý hráč Ligue 1]]: 2015/2016

=== Borussia Dortmund ===

* [[DFB-Pokal]]: [[DFB-Pokal 2016/2017|2016/2017]]

=== FC Barcelona ===

* [[La Liga]]: [[La Liga 2017/2018|2017/2018]], [[La Liga 2018/2019|2018/2019]], [[La Liga 2022/2023|2022/2023]]
* [[Copa del Rey]]: [[Copa del Rey 2017/2018|2017/2018]], [[Copa del Rey 2020/2021|2020/2021]]
* [[Supercopa de España]]: 2018, 2022
* [[Supercopa de Catalunya]]: 2018&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Ousmane Dembélé
  | url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
  | vydavateľ = FC Barcelona
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

=== Paris Saint-Germain ===

* [[Ligue 1]]: 2023/2024, 2024/2025, 2025/2026
* [[Coupe de France]]: 2023/2024, 2024/2025
* [[Trophée des Champions]]: 2023, 2024, 2025
* [[Liga majstrov UEFA]]: 2024/2025, 2025/2026
* [[Superpohár UEFA]]: 2025
* [[Interkontinentálny pohár FIFA]]: 2025&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = The six trophies won in 2025 on display at the Parc des Princes
  | url = https://www.psg.fr/en/content/the-six-trophies-won-in-2025-on-display-at-the-parc-des-princes-psg-league-1-records-2025-2026
  | vydavateľ = Paris Saint-Germain
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Paris crowned champions with win over Lens!
  | url = https://www.psg.fr/en/content/paris-crowned-champions-with-win-over-lens-psg-ligue-1-champions-2025-2026
  | vydavateľ = Paris Saint-Germain
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Paris Saint-Germain wins the Champions League for the second consecutive season
  | url = https://www.psg.fr/en/content/paris-saint-germain-wins-the-champions-league-for-the-second-consecutive-season-uefa-champions-league-arsenal-2025-2025
  | vydavateľ = Paris Saint-Germain
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===

* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]]
* [[Liga národov UEFA 2020/2021|Liga národov UEFA]]: 2021&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Ousmane DEMBÉLÉ
  | url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
  | vydavateľ = Fédération Française de Football
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

== Individuálne ocenenia ==

* [[UNFP Ligue 1 Young Player of the Year|Najlepší mladý hráč Ligue 1]]: 2015/2016
* [[La Liga|Najlepší nahrávač La Ligy]]: 2021/2022
* Spolunajlepší nahrávač Ligue 1: 2023/2024
* [[Tím sezóny UEFA Champions League|UEFA Champions League Player of the Season]]: 2024/2025
* [[Tím sezóny UEFA Champions League|UEFA Champions League Team of the Season]]: 2024/2025, 2025/2026
* [[Ligue 1|Najlepší hráč Ligue 1]]: 2024/2025, 2025/2026
* [[Ligue 1|Najlepší strelec Ligue 1]]: 2024/2025
* [[Zlatá lopta]]: 2025
* [[The Best FIFA Football Awards|The Best FIFA Men's Player]]: 2025
* [[Onze d'Or]]: 2025
* Trophée UNFP za najlepší gól Ligue 1: 2025/2026&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Dembélé voit double au coeur d’un palmarès bigarré
  | url = https://www.unfp.org/2026/05/dembele-voit-double-au-coeur-dun-palmares-bigarre/
  | vydavateľ = UNFP
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

V sezóne 2024/2025 bol Dembélé zaradený aj do tímu sezóny Ligue 1 a do tímu sezóny Ligy majstrov UEFA. V Ligue 1 sa zároveň stal spoločným najlepším strelcom s 21 gólmi.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Information kits – UEFA Champions League 2025
| url = https://www.uefa.com/news-media/mediaservices/informationkits/competitions/uefachampionsleague/2025/match/2044466/officials/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/2026 bol opäť vybraný do tímu sezóny Ligy majstrov UEFA. UEFA ho však za hráča sezóny tejto súťaže tentoraz nevyhlásila; toto ocenenie získal jeho spoluhráč [[Khvicha Kvaratskhelia]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2025/26 UEFA Champions League Team of the Season
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a5-20c1d7d33d69-be4f6ab11b0a-1000/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Externé odkazy ==

* [https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele Ousmane Dembélé – profil na oficiálnej stránke Paris Saint-Germain]
* [https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html Ousmane Dembélé – profil na stránke Francúzskej futbalovej federácie]
* [https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele Ousmane Dembélé – profil na FC Barcelona]

== Referencie ==

{{Referencie}}


{{Zlatá lopta}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Dembélé, Ousmane}}
[[Kategória:Francúzski futbalisti]]
[[Kategória:Francúzski reprezentanti vo futbale]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Stade Rennais FC]]
[[Kategória:Hráči Borussia Dortmund]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]]
[[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]]
[[Kategória:Víťazi Zlatých lôpt]]</text>
      <sha1>j6q30bcw4lghy022dsrksfdr6io34zm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371404</id>
      <parentid>8371403</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:58:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava kat.</comment>
      <origin>8371404</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27882" sha1="2clqm0yex0d61gzxu76eike2lxf9jvd" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
| meno = Ousmane Dembélé
| celé meno = Masour Ousmane Dembélé
| foto = Ousmane Dembele France v Senegal 16 June 2026-341 (cropped).jpg
| popis = Ousmane Dembélé v drese Francúzska na majstrovstvách sveta 2026
| dátum narodenia = {{dnv|1997|5|15}}
| miesto narodenia = [[Vernon (Eure)|Vernon]], [[Francúzsko]]
| štát = [[Francúzsko]]
| výška = 178 cm
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]]
| súčasný klub = [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
| klubové číslo = 10
| mládežnícke roky = 2004 – 2009&lt;br /&gt;2009 – 2010&lt;br /&gt;2010 – 2014
| mládežnícke kluby = ALM Évreux&lt;br /&gt;Évreux FC&lt;br /&gt;[[Stade Rennais FC|Stade Rennais]]
| roky = 2014 – 2015&lt;br /&gt;2015 – 2016&lt;br /&gt;2016 – 2017&lt;br /&gt;2017 – 2023&lt;br /&gt;2023 –
| kluby = [[Stade Rennais FC|Stade Rennais II]]&lt;br /&gt;[[Stade Rennais FC|Stade Rennais]]&lt;br /&gt;[[Borussia Dortmund]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
| zápasy(góly) = 22 (13)&lt;br /&gt;29 (12)&lt;br /&gt;50 (10)&lt;br /&gt;185 (40)&lt;br /&gt;137 (61)&lt;br /&gt;
| reprezentačné roky = 2013&lt;br /&gt;2014 – 2015&lt;br /&gt;2015&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;2016 –
| národné mužstvo = Francúzsko U17&lt;br /&gt;Francúzsko U18&lt;br /&gt;Francúzsko U19&lt;br /&gt;Francúzsko U21&lt;br /&gt;[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 8 (4)&lt;br /&gt;5 (0)&lt;br /&gt;3 (1)&lt;br /&gt;4 (0)&lt;br /&gt;64 (11)
| pkupdate = 20. september 2026
| nmupdate = 4. júl 2026
}}

'''Masour Ousmane Dembélé''' (* [[15. máj]] [[1997]], [[Vernon (Eure)|Vernon]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii [[Útočník (futbal)|útočníka]] za [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo|francúzsku reprezentáciu]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Profesionálnu kariéru začal v [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]], odkiaľ v roku 2016 prestúpil do [[Borussia Dortmund|Borussie Dortmund]] a o rok neskôr do [[FC Barcelona]]. Od roku 2023 pôsobí v Paris Saint-Germain.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

S Paris Saint-Germain získal viacero domácich trofejí a v rokoch 2025 a 2026 pomohol klubu k dvom po sebe idúcim triumfom v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. V roku 2025 získal aj [[Zlatá lopta|Zlatú loptu]] a ocenenie [[The Best FIFA Football Awards|The Best FIFA Men's Player]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé wins 2025 Men's Ballon d'Or
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029d-1ec96c30aa3f-f6868c869cbd-1000--ousmane-dembele-wins-2025-men-s-ballon-d-or/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembele wins The Best FIFA Men's Player Award 2025
| url = https://www.fifa.com/en/articles/mens-player-2025-winner-ousmane-dembele
| vydavateľ = FIFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za Francúzsko debutoval v roku 2016. Bol členom mužstva, ktoré získalo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|majstrovstvá sveta 2018]], a nastúpil aj na majstrovstvách sveta 2022 a 2026. Na majstrovstvách sveta 2026 strelil šesť gólov a pridal dve asistencie.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = L'Équipe de France à la Coupe du Monde 2026
| url = https://voyages.fff.fr/fr/categorie/coupe-du-monde-2026/equipe-de-france
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Mladosť ===

Dembélé začal s futbalom v roku 2004 v klube ALM Évreux. Neskôr pôsobil v mládežníckom tíme Évreux FC a v roku 2010 sa pripojil k akadémii [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé signe chez les pros
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/ousmane-dembele-signe-chez-les-pros
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2014/2015 nastupoval za rezervný tím Stade Rennais v súťaži CFA2. V 18 zápasoch strelil 13 gólov a v októbri 2015 podpísal s klubom svoju prvú profesionálnu zmluvu.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé signe chez les pros
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/ousmane-dembele-signe-chez-les-pros
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Stade Rennais ===

V prvom tíme Stade Rennais debutoval počas sezóny 2015/2016. Vo veku 18 rokov sa rýchlo zaradil medzi najvýraznejších hráčov mužstva a v ligovej súťaži strelil 12 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Saison 2015-2016 : Les statistiques individuelles des Rouge et Noir
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/saison-2015-2016-les-statistiques-individuelles-des-rouge-et-noir
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V celej sezóne nastúpil za prvý tím v 29 súťažných zápasoch a strelil 12 gólov. Zároveň zaznamenal päť asistencií v Ligue 1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Saison 2015-2016 : Les statistiques individuelles des Rouge et Noir
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/saison-2015-2016-les-statistiques-individuelles-des-rouge-et-noir
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Jeho výkony mu vyniesli ocenenie [[UNFP Ligue 1 Young Player of the Year|najlepší mladý hráč Ligue 1]] za sezónu 2015/2016.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Borussia Dortmund ===

V lete 2016 prestúpil Dembélé do [[Borussia Dortmund|Borussie Dortmund]]. V prvej sezóne odohral 32 zápasov [[Bundesliga|Bundesligy]], v ktorých strelil šesť gólov a pridal 13 asistencií. Vo všetkých súťažiach nastúpil na 49 zápasov a zaznamenal desať gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé in Champions League debut
| url = https://www.bvb.de/
| vydavateľ = Borussia Dortmund
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

S Dortmundom získal v sezóne 2016/2017 [[DFB-Pokal]], pričom vo finále proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] strelil úvodný gól víťazstva 2:1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.bvb.de/
| vydavateľ = Borussia Dortmund
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] debutoval proti [[Legia Varšava|Legii Varšava]] a svoj prvý gól v súťaži strelil v odvetnom zápase, ktorý Dortmund vyhral 8:4.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé in the Champions League
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211c60a5eb04-753a65259af9-1000--ousmane-dembele-in-the-champions-league-records-stats-who-h/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Po jedinej sezóne v Dortmunde prestúpil v auguste 2017 do FC Barcelona.

=== FC Barcelona ===

V auguste 2017 prestúpil Dembélé do [[FC Barcelona]]. Prestupová suma bola podľa oficiálnych údajov Barcelony 105 miliónov eur plus ďalšie bonusy.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za Barcelonu debutoval 9. septembra 2017 proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]] a pri víťazstve 5:0 asistoval pri góle [[Luis Suárez|Luisa Suáreza]]. Krátko nato utrpel vážne zranenie stehna, ktoré ho na niekoľko mesiacov vyradilo z hry.

Po návrate pokračoval v Barcelone aj v ďalších sezónach, pričom jeho pôsobenie opakovane ovplyvňovali zranenia. Napriek tomu sa postupne stal jedným z kľúčových ofenzívnych hráčov tímu.

V sezóne 2018/2019 odohral vo všetkých súťažiach 42 zápasov a strelil 14 gólov, čo bola jeho najproduktívnejšia sezóna v drese Barcelony.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembelé stats
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2021/2022 zaznamenal v La Lige 13 asistencií a stal sa najlepším nahrávačom súťaže. V ročníku 2022/2023 sa vrátil po ďalšom zranení a pomohol Barcelone k zisku ligového titulu.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za FC Barcelona odohral počas šiestich sezón 185 súťažných zápasov a strelil 40 gólov. Získal tri tituly [[La Liga|La Ligy]], dve [[Copa del Rey|Copa del Rey]], dva [[Supercopa de España|Španielske superpoháre]] a [[Supercopa de Catalunya|Katalánsky superpohár]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V lete 2023 prestúpil do Paris Saint-Germain.

=== Paris Saint-Germain ===

V auguste 2023 prestúpil Dembélé do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], kde dostal dres s číslom 10. V prvých dvoch sezónach sa postupne prepracoval medzi najdôležitejších ofenzívnych hráčov mužstva.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2023/2024 získal s PSG [[Ligue 1]], [[Coupe de France]] a [[Trophée des Champions]]. V Ligue 1 zaznamenal osem asistencií a patril medzi najlepších nahrávačov súťaže.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = BALLON D’OR 2025: A HISTORIC CEREMONY FOR PARIS SAINT-GERMAIN, OUSMANE DEMBÉLÉ NAMED THE WORLD’S BEST PLAYER
| url = https://www.psg.fr/en/content/ballon-d-or-2025-a-historic-ceremony-for-paris-dembele-named-the-worlds-best-player-2025-2026
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Sezóna 2024/2025 bola pre Dembélé prelomová. Vo všetkých súťažiach odohral 53 zápasov, v ktorých strelil 35 gólov a pridal 16 asistencií.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ballon d'Or 2025: A historic ceremony for Paris, Dembélé named world's best player
| url = https://www.psg.fr/en/content/ballon-dor-2025-a-historic-ceremony-for-paris-dembele-named-worlds-best-player-2025-2026
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov 2024/2025]] strelil osem gólov a pridal šesť asistencií v 15 zápasoch. UEFA ho vyhlásila za [[UEFA Champions League Player of the Season|hráča sezóny Ligy majstrov]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé named 2024/25 UEFA Champions League Player of the Season
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029a-1de593cb29ee-c04434a97ebb-1000--ousmane-dembele-named-2024-25-/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

PSG v sezóne 2024/2025 získalo [[Ligue 1]], [[Coupe de France]], [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]] a [[Trophée des Champions]]. Následne v auguste 2025 získalo aj [[Superpohár UEFA]], pričom Dembélé bol vyhlásený za hráča zápasu.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2025 UEFA Super Cup: Paris fight back to beat Tottenham on penalties
| url = https://www.uefa.com/uefasupercup/history/2025/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V decembri 2025 získalo PSG aj [[Interkontinentálny pohár FIFA|Interkontinentálny pohár FIFA]]. Klub tak v kalendárnom roku 2025 získal šesť trofejí.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Le Paris Saint-Germain remporte la Coupe Intercontinentale de la FIFA 2025
| url = https://www.psg.fr/content/news-le-paris-saint-germain-remporte-la-coupe-intercontinentale-de-la-fifa-2025
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Dembélé získal za sezónu 2024/2025 [[Zlatá lopta|Zlatú loptu]], [[The Best FIFA Football Awards|The Best FIFA Men's Player]], ocenenie najlepšieho hráča Ligy majstrov a cenu pre najlepšieho hráča Ligue 1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé wins 2025 Men's Ballon d'Or
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029d-1ec96c30aa3f-f6868c869cbd-1000--ousmane-dembele-wins-2025-men-s-ballon-d-or/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembele wins The Best FIFA Men's Player Award 2025
| url = https://www.fifa.com/en/articles/mens-player-2025-winner-ousmane-dembele
| vydavateľ = FIFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dembélé voit double au coeur d’un palmarès bigarré
| url = https://www.unfp.org/2026/05/dembele-voit-double-au-coeur-dun-palmares-bigarre/
| vydavateľ = UNFP
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/2026 PSG obhájilo titul v Ligue 1 aj v Lige majstrov. Vo finále Ligy majstrov proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] Dembélé v 65. minúte premenil pokutový kop na vyrovnávajúci gól; PSG následne zvíťazilo v penaltovom rozstrele.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Paris retain Champions League: Holders edge Arsenal on penalties
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a5-20c02e59f219-15e92acdc717-1000/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/2026 zároveň získal s PSG [[Trophée des Champions]] a **tretí ligový titul za sebou**. V januári 2026 strelil vo finále Trophée des Champions proti [[Olympique Marseille|Olympique Marseille]] jeden z gólov PSG pri víťazstve po penaltovom rozstrele.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Paris Saint-Germain wins the 2025 Trophée des Champions
| url = https://www.psg.fr/en/content/pr-paris-saint-germain-wins-the-2025-trophee-des-champions-in-kuwait-city
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Na začiatku sezóny 2026/2027 zostal Dembélé hráčom PSG s číslom 10. K septembru 2026 má za klub 137 súťažných zápasov a 61 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé :: 2026/2027
| url = https://www.playmakerstats.com/player/ousmane-dembele/488324
| vydavateľ = Playmakerstats
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

Dembélé reprezentoval Francúzsko v mládežníckych kategóriách U17, U18, U19 a U21. Za A-mužstvo debutoval 1. septembra 2016 v prípravnom zápase proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]], ktorý Francúzsko vyhralo 3:1.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá sveta 2018 ===

V roku 2018 bol Dembélé súčasťou francúzskeho mužstva na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|majstrovstvách sveta v Rusku]]. Francúzsko získalo titul majstra sveta po víťazstve nad [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] 4:2 vo finále.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá Európy 2020 ===

Dembélé bol súčasťou francúzskeho výberu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|majstrovstvách Európy 2020]], ktoré sa konali v roku 2021. Francúzsko vypadlo v osemfinále po penaltovom rozstrele so [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarskom]].

=== Majstrovstvá sveta 2022 ===

Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|majstrovstvách sveta 2022]] v Katare nastúpil za Francúzsko, ktoré postúpilo až do finále. Francúzsko v ňom prehralo s [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] po penaltovom rozstrele.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá Európy 2024 ===

Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|majstrovstvách Európy 2024]] odohral Dembélé päť zápasov. Francúzsko postúpilo do semifinále, kde prehralo so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] 1:2.

=== Liga národov 2024/2025 ===

V [[Liga národov UEFA 2024/2025|Lige národov 2024/2025]] pomohol Francúzsku k tretiemu miestu. V zápase o tretie miesto proti Nemecku sa Francúzsko zvíťazilo 2:0.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá sveta 2026 ===

Dembélé bol nominovaný do francúzskeho tímu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta 2026]]. Francúzsko postúpilo zo skupiny z prvého miesta a následne vyradilo [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]], [[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroko]] a postúpilo do semifinále. V semifinále prehralo so Španielskom 0:2 a v zápase o tretie miesto podľahlo [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] 4:6.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = L'Équipe de France à la Coupe du Monde 2026
| url = https://voyages.fff.fr/fr/categorie/coupe-du-monde-2026/equipe-de-france
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Na turnaji Dembélé nastúpil v piatich zápasoch a strelil šesť gólov, čím sa stal druhým najlepším strelcom Francúzska na turnaji za [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]]. Pridal aj dve asistencie.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = L'Équipe de France à la Coupe du Monde 2026
| url = https://voyages.fff.fr/fr/categorie/coupe-du-monde-2026/equipe-de-france
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Za Francúzsko má k 4. júlu 2026 na konte 64 zápasov a 11 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane DEMBÉLÉ
| url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
| vydavateľ = Fédération Française de Football
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Herný štýl ==

Dembélé je ofenzívny hráč schopný nastupovať na oboch krídlach aj v centrálnejšej pozícii. Je obojnohý a počas kariéry využíval predovšetkým rýchlosť, dribling, prácu s loptou a schopnosť meniť smer hry.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Počas pôsobenia v PSG sa jeho úloha postupne posunula od klasického krídelníka k univerzálnejšiemu ofenzívnemu hráčovi. Pod vedením [[Luis Enrique|Luisa Enriqueho]] sa častejšie zapájal do kombinácie, napádania rozohrávky a zakončenia.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé named 2024/25 UEFA Champions League Player of the Season
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/029a-1de593cb29ee-c04434a97ebb-1000--ousmane-dembele-named-2024-25-/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Štatistiky ==

Za Stade Rennais odohral Dembélé v prvom tíme 29 súťažných zápasov a strelil 12 gólov. Za Borussiu Dortmund nastúpil na 50 zápasov a zaznamenal 10 gólov. Za FC Barcelona odohral 185 súťažných zápasov a strelil 40 gólov. Za Paris Saint-Germain má k septembru 2026 na konte 137 súťažných zápasov a 61 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembelé stats
| url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
| vydavateľ = FC Barcelona
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé
| url = https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele
| vydavateľ = Paris Saint-Germain
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé :: 2026/2027
| url = https://www.playmakerstats.com/player/ousmane-dembele/488324
| vydavateľ = Playmakerstats
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

Celkovo tak za tieto štyri prvé tímy odohral **401 súťažných zápasov a strelil 123 gólov**. Okrem toho nastupoval aj za rezervný tím Stade Rennais, za ktorý zaznamenal 22 zápasov a 13 gólov.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ousmane Dembélé signe chez les pros
| url = https://www.staderennais.com/actualites/equipe-pro/ousmane-dembele-signe-chez-les-pros
| vydavateľ = Stade Rennais FC
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

=== Stade Rennais ===

* [[UNFP Ligue 1 Young Player of the Year|Najlepší mladý hráč Ligue 1]]: 2015/2016

=== Borussia Dortmund ===

* [[DFB-Pokal]]: [[DFB-Pokal 2016/2017|2016/2017]]

=== FC Barcelona ===

* [[La Liga]]: [[La Liga 2017/2018|2017/2018]], [[La Liga 2018/2019|2018/2019]], [[La Liga 2022/2023|2022/2023]]
* [[Copa del Rey]]: [[Copa del Rey 2017/2018|2017/2018]], [[Copa del Rey 2020/2021|2020/2021]]
* [[Supercopa de España]]: 2018, 2022
* [[Supercopa de Catalunya]]: 2018&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Ousmane Dembélé
  | url = https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele
  | vydavateľ = FC Barcelona
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

=== Paris Saint-Germain ===

* [[Ligue 1]]: 2023/2024, 2024/2025, 2025/2026
* [[Coupe de France]]: 2023/2024, 2024/2025
* [[Trophée des Champions]]: 2023, 2024, 2025
* [[Liga majstrov UEFA]]: 2024/2025, 2025/2026
* [[Superpohár UEFA]]: 2025
* [[Interkontinentálny pohár FIFA]]: 2025&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = The six trophies won in 2025 on display at the Parc des Princes
  | url = https://www.psg.fr/en/content/the-six-trophies-won-in-2025-on-display-at-the-parc-des-princes-psg-league-1-records-2025-2026
  | vydavateľ = Paris Saint-Germain
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Paris crowned champions with win over Lens!
  | url = https://www.psg.fr/en/content/paris-crowned-champions-with-win-over-lens-psg-ligue-1-champions-2025-2026
  | vydavateľ = Paris Saint-Germain
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }} &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Paris Saint-Germain wins the Champions League for the second consecutive season
  | url = https://www.psg.fr/en/content/paris-saint-germain-wins-the-champions-league-for-the-second-consecutive-season-uefa-champions-league-arsenal-2025-2025
  | vydavateľ = Paris Saint-Germain
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

=== Francúzsko ===

* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]]
* [[Liga národov UEFA 2020/2021|Liga národov UEFA]]: 2021&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Ousmane DEMBÉLÉ
  | url = https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html
  | vydavateľ = Fédération Française de Football
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

== Individuálne ocenenia ==

* [[UNFP Ligue 1 Young Player of the Year|Najlepší mladý hráč Ligue 1]]: 2015/2016
* [[La Liga|Najlepší nahrávač La Ligy]]: 2021/2022
* Spolunajlepší nahrávač Ligue 1: 2023/2024
* [[Tím sezóny UEFA Champions League|UEFA Champions League Player of the Season]]: 2024/2025
* [[Tím sezóny UEFA Champions League|UEFA Champions League Team of the Season]]: 2024/2025, 2025/2026
* [[Ligue 1|Najlepší hráč Ligue 1]]: 2024/2025, 2025/2026
* [[Ligue 1|Najlepší strelec Ligue 1]]: 2024/2025
* [[Zlatá lopta]]: 2025
* [[The Best FIFA Football Awards|The Best FIFA Men's Player]]: 2025
* [[Onze d'Or]]: 2025
* Trophée UNFP za najlepší gól Ligue 1: 2025/2026&lt;ref&gt;
  {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Dembélé voit double au coeur d’un palmarès bigarré
  | url = https://www.unfp.org/2026/05/dembele-voit-double-au-coeur-dun-palmares-bigarre/
  | vydavateľ = UNFP
  | dátum prístupu = 2026-09-20
  }}

  &lt;/ref&gt;

V sezóne 2024/2025 bol Dembélé zaradený aj do tímu sezóny Ligue 1 a do tímu sezóny Ligy majstrov UEFA. V Ligue 1 sa zároveň stal spoločným najlepším strelcom s 21 gólmi.&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Information kits – UEFA Champions League 2025
| url = https://www.uefa.com/news-media/mediaservices/informationkits/competitions/uefachampionsleague/2025/match/2044466/officials/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/2026 bol opäť vybraný do tímu sezóny Ligy majstrov UEFA. UEFA ho však za hráča sezóny tejto súťaže tentoraz nevyhlásila; toto ocenenie získal jeho spoluhráč [[Khvicha Kvaratskhelia]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2025/26 UEFA Champions League Team of the Season
| url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a5-20c1d7d33d69-be4f6ab11b0a-1000/
| vydavateľ = UEFA
| dátum prístupu = 2026-09-20
}} &lt;/ref&gt;

== Externé odkazy ==

* [https://www.psg.fr/en/players/ousmane-dembele Ousmane Dembélé – profil na oficiálnej stránke Paris Saint-Germain]
* [https://www.fff.fr/equipe-nationale/joueur/8736-dembele-ousmane/fiche.html Ousmane Dembélé – profil na stránke Francúzskej futbalovej federácie]
* [https://players.fcbarcelona.com/en/player/2664-dembele-ousmane-dembele Ousmane Dembélé – profil na FC Barcelona]

== Referencie ==

{{Referencie}}


{{Zlatá lopta}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Dembélé, Ousmane}}
[[Kategória:Francúzski futbalisti]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Stade Rennais FC]]
[[Kategória:Hráči Borussia Dortmund]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]]
[[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]]</text>
      <sha1>2clqm0yex0d61gzxu76eike2lxf9jvd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Róbert Švec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>627683</id>
    <revision>
      <id>8371509</id>
      <parentid>8365004</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:26:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-51160-42</username>
        <id>305895</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371509</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16827" sha1="5f1n2be61us5fi0lcm9goz9cvl5ddwv" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Róbert Švec
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           = Švec.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Róbert Švec v RTVS
 | Poradie           = súčasný
 | Úrad              = predseda strany [[Slovenské Hnutie Obrody]]
 | Začiatok obdobia  = [[15. máj]]a [[2019]]
 | Koniec obdobia    = 
 | Predchodca        = ''Strana vznikla''
 | Nástupca          = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1976|8|21}}
 | Miesto narodenia  = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] &lt;small&gt;(od 2019)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavská univerzita]]
 | Profesia          = politik
 | Národnosť         = slovenská
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manžel            = 
 | Manželka          = 
 | Partner           = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Róbert Švec''' (* [[21. august]] [[1976]], [[Nitra]]) je slovenský Komunistický potkan a predseda občianskeho združenia [[Slovenské Hnutie Obrody]]. Od roku [[2019]] je predseda politickej strany [[Slovenské Hnutie Obrody]], ktorá je označovaná médiami ako extrémistická a spájaná s otvorenými sympatiami k [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]], [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] a proruskými postojmi.&lt;ref name=&quot;:87&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:88&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto =  | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kreslo pre kandidáta: Róbert Švec | url = https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/kreslo-pre-kandidata/899862-kreslo-pre-kandidata-robert-svec | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20240311161020/https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/kreslo-pre-kandidata/899862-kreslo-pre-kandidata-robert-svec | dátum archivácie = 2024-03-11 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2019: Kto je Róbert Švec | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/657618/prezidentske-volby-2019-kandidati-kto-je-robert-svec/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Prezidentské voľby | dátum prístupu = 2021-01-26 }}&lt;/ref&gt; Dlhodobo presadzuje vystúpenie Slovenska z [[Európska únia|EÚ]] a [[NATO]].&lt;ref name=&quot;:87&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:88&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:89&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=V Brezne sa boja zo zneužitia osobných údajov v prospech Ruska. Polícia začala trestné stíhanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Aqpl3qr/v-kauze-mozneho-falsovania-peticie-v-prospech-ruska-nastal-posun-ako-mohli-uniknut-data-obyvatelov-brezna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-19|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;

V rokoch [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]]&lt;ref name=&quot;netky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Prezidentské voľby 2019: Róbert Švec | url = http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum vydania = 16.1.2019 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-01-30 | vydavateľ = Netky | miesto =  | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190130162453/http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum archivácie = 2019-01-30 }}&lt;/ref&gt; a [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] kandidoval ako nezávislý kandidát na prezidenta SR.&lt;ref name=&quot;vyhovel&quot; /&gt;

== Životopis ==
Švec sa narodil v Nitre, vyštudoval politológiu na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref name=&quot;netky&quot;/&gt;

== Politická kariéra ==
Mediálnu pozornosť si vyslúžil svojimi výrokmi o optimalizácii obyvateľstva, keď okrem iného hovoril o tom, že „po páde súčasného dekadentného režimu prebehne radikálna optimalizácia v mediálnej oblasti, aby naša mládež nevyrastala pod vplyvom úpadkovej kultúry a bulváru.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc|url=https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2016-09-28|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Benčík}}&lt;/ref&gt;

=== Kandidatúry na prezidenta SR ===
Koncom mája 2018 Švec oznámil, že sa rozhodol kandidovať ako nezávislý kandidát s podporou jeho [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|voľbách prezidenta SR v roku 2019]]. [[28. január]]a [[2019]] odovzdal viac než 18 000 podpisov potvrdzujúcich jeho kandidatúru na prezidenta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Švec odovzdal podpisy, uchádza sa o post prezidenta| url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/500061-robert-svec-odovzdal-podpisy-uchadza-sa-o-post-prezidenta/ | dátum vydania = 28.1.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-30| vydavateľ = [[Pravda]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; V prvom kole volieb v marci [[2019]] získal Švec 6 567 hlasov (0,30 % hlasov, 11. miesto spomedzi kandidátov) a do druhého kola nepostúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby prezidenta Slovenskej republiky | url = https://volby.statistics.sk/prez/prez2019/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Švec 12.februára 2024 podal žalobu na predsedu parlamentu [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Švec bol presvedčený, že predseda parlamentu (a zároveň kandidát na prezidenta) porušil jeho práva, keď odmietol Švecovu kandidatúru a zároveň dokument podpísal podpredseda parlamentu, [[Peter Žiga]]. Dôvodom odmietnutia kandidatúry bolo nedosiahnutie predpísaného množstva 15 tisíc hlasov. [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyšší správny súd]] Švecovej žiadosti vyhovel a umožnil mu kandidovať.&lt;ref name=&quot;vyhovel&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Róbert Švec môže kandidovať na prezidenta, súd vyhovel žalobe podanej na Pellegriniho|periodikum=SITA|miesto=Bratislava|dátum=2024-02-17|url=https://sita.sk/robert-svec-moze-kandidovat-na-prezidenta-sud-vyhovel-zalobe-podanej-na-pellegriniho-ktory-vraj-zneuziva-politicku-moc/|dátum prístupu=2024-02-25}}&lt;/ref&gt;

20. marca sa počas diskusie kandidátov na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] kandidatúry vzdal v prospech [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]], aby „prispel k tomu, aby sa prezidentom stal vlastenecký kandidát“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Švec v diskusii prezidentských kandidátov oznámil odstúpenie z volieb, podporil Harabina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23299110/robert-svec-volby-prezidentske-odstupenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-03-23}}&lt;/ref&gt; V prvom kole volieb získal 1 876 (0,08 %) platných hlasov a skončil na poslednom, 11. mieste.&lt;ref name=&quot;teraz-volby-2024&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}&lt;/ref&gt;

=== Založenie strany SHO a voľby do NR SR 2020 ===
Po prezidentských voľbách v máji [[2019]] založil Švec politickú stranu [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenské Hnutie Obrody]], ktorej sa stal predsedom. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] kandidoval ako líder kandidátky SHO. Strana však získala len 1 966 hlasov (0,06 % platných hlasov, 20. miesto) a žiaden mandát nezískala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Kontroverzie ==
Švec verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] s tvrdením, že o nich bolo „dobre postarané“, a naznačil, že by sa k takýmto táborom malo vrátiť aj dnes.&lt;ref name=&quot;:87&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:88&quot; /&gt; Švec je niektorými autormi považovaný za [[Neofašizmus|neofašistu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Once in the Shadows, Europe’s Neo-Fascists Are Re-emerging (Published 2017)|url=https://www.nytimes.com/2017/03/19/world/europe/europe-neo-fascist-revival-slovakia.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-03-19|dátum prístupu=2020-11-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rick|priezvisko=Lyman}}&lt;/ref&gt; Najkontroverznejšie sú jeho rasistické - antisemitské a antirómske citáty a neonacistické poznámky o &quot;optimalizácii&quot; počtu nežiaducich ľudí na jeho sociálnych sieťach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blog N: Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc | url = https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk-SK | meno = Ján | priezvisko = Benčík}}&lt;/ref&gt;

== Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií ==
V roku 2025 [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenské hnutie obrody]] (SHO) organizovalo petíciu za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala [[Sankcia (trest)|sankcie]] [[Európska únia|Európskej únie]] voči [[Rusko|Rusku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt; V marci Švec vyzval [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a hnutie [[REPUBLIKA]] na verejnú podporu tejto petície.&lt;ref name=&quot;:85&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Martiška|meno=Roman|titul=Petícia SHO má 280-tisíci podpis! Švec vyzval Uhríka k činu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt; Uhrík v reakcii petíciu osobne podpísal a vyzval k podpore predsedu SNS [[Andrej Danko|Andreja Danka]], ktorý ju podporil tiež.&lt;ref name=&quot;:86&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Postoj|odkaz na autora=|titul=Danko sa pridal k Uhríkovi Chce predložiť uznesenie, ktorým vyzve Fica blokovať protiruské sankcie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/173715/andrej-danko-podporil-peticiu-na-vyhlasenie-referenda-o-zruseni-protiruskych-sankcii|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-11|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Podporujem referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií | url = https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260721201252/https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | vydavateľ = facebook.com | miesto =  | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2026-07-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Petíciu ďalej podporili [[Štefan Harabin]], Zoroslav Kollár, Pavol Slota, [[Ján Čarnogurský]], [[Peter Staněk]], [[Daniel Bombic]], Michala Ganovská, Mimi Šramová, Marek Šoun, Tibor Eliot Rostas a ďalší jednotlivci a organizácie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:85&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto =  | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Petícia čelila vážnym podozreniam z falšovania [[Podpis|podpisov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Palác našiel v petícii za Rusko trikrát podpis vlastného zamestnanca. Tvrdí, že ju nepodpísal|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/podpisy-od-polovice-obyvatelov-brezna-peticia-proti-ruskym-sankciam-mohla-byt-zmanipulovana|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:89&quot; /&gt; Prezident [[Peter Pellegrini]] sa v júni 2025 rozhodol referendum nevyhlásiť, pretože podľa neho nespĺňalo [[Ústava|ústavné]] podmienky na vyhlásenie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Prezident nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku. Neboli splnené podmienky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/referendum-o-stopnuti-sankcii-voci-rusku-nie-je-mozne-vyhlasit-uviedol-prezident|dátum prístupu=2026-07-21|odkaz na autora=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini nahnevá proruskú scénu: odmietol referendum o sankciách. Varoval pred podpismi vyrobenými AI|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4675501/pellegrini-nahneva-prorusku-scenu-odmietol-referendum-o-sankciach-varoval-pred-podpismi-vyrobenymi-ai/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Švec, Róbert}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]</text>
      <sha1>5f1n2be61us5fi0lcm9goz9cvl5ddwv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371512</id>
      <parentid>8371509</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:45:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8371509|8371509]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-51160-42|~2026-51160-42]] ([[User talk:~2026-51160-42|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8371512</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16849" sha1="hclgurskk06pcrp96m8p9jjm6sneia4" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Róbert Švec
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           = Švec.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Róbert Švec v RTVS
 | Poradie           = súčasný
 | Úrad              = predseda strany [[Slovenské Hnutie Obrody]]
 | Začiatok obdobia  = [[15. máj]]a [[2019]]
 | Koniec obdobia    = 
 | Predchodca        = ''Strana vznikla''
 | Nástupca          = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1976|8|21}}
 | Miesto narodenia  = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] &lt;small&gt;(od 2019)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavská univerzita]]
 | Profesia          = politik
 | Národnosť         = slovenská
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manžel            = 
 | Manželka          = 
 | Partner           = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Róbert Švec''' (* [[21. august]] [[1976]], [[Nitra]]) je slovenský [[Nacionalizmus|nacionalistický]] politik a predseda občianskeho združenia [[Slovenské Hnutie Obrody]]. Od roku [[2019]] je predseda politickej strany [[Slovenské Hnutie Obrody]], ktorá je označovaná médiami ako extrémistická a spájaná s otvorenými sympatiami k [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]], [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] a proruskými postojmi.&lt;ref name=&quot;:87&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:88&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto =  | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kreslo pre kandidáta: Róbert Švec | url = https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/kreslo-pre-kandidata/899862-kreslo-pre-kandidata-robert-svec | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20240311161020/https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/kreslo-pre-kandidata/899862-kreslo-pre-kandidata-robert-svec | dátum archivácie = 2024-03-11 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2019: Kto je Róbert Švec | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/657618/prezidentske-volby-2019-kandidati-kto-je-robert-svec/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Prezidentské voľby | dátum prístupu = 2021-01-26 }}&lt;/ref&gt; Dlhodobo presadzuje vystúpenie Slovenska z [[Európska únia|EÚ]] a [[NATO]].&lt;ref name=&quot;:87&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:88&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:89&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=V Brezne sa boja zo zneužitia osobných údajov v prospech Ruska. Polícia začala trestné stíhanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Aqpl3qr/v-kauze-mozneho-falsovania-peticie-v-prospech-ruska-nastal-posun-ako-mohli-uniknut-data-obyvatelov-brezna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-19|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;

V rokoch [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]]&lt;ref name=&quot;netky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Prezidentské voľby 2019: Róbert Švec | url = http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum vydania = 16.1.2019 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-01-30 | vydavateľ = Netky | miesto =  | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190130162453/http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum archivácie = 2019-01-30 }}&lt;/ref&gt; a [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] kandidoval ako nezávislý kandidát na prezidenta SR.&lt;ref name=&quot;vyhovel&quot; /&gt;

== Životopis ==
Švec sa narodil v Nitre, vyštudoval politológiu na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref name=&quot;netky&quot;/&gt;

== Politická kariéra ==
Mediálnu pozornosť si vyslúžil svojimi výrokmi o optimalizácii obyvateľstva, keď okrem iného hovoril o tom, že „po páde súčasného dekadentného režimu prebehne radikálna optimalizácia v mediálnej oblasti, aby naša mládež nevyrastala pod vplyvom úpadkovej kultúry a bulváru.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc|url=https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2016-09-28|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Benčík}}&lt;/ref&gt;

=== Kandidatúry na prezidenta SR ===
Koncom mája 2018 Švec oznámil, že sa rozhodol kandidovať ako nezávislý kandidát s podporou jeho [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|voľbách prezidenta SR v roku 2019]]. [[28. január]]a [[2019]] odovzdal viac než 18 000 podpisov potvrdzujúcich jeho kandidatúru na prezidenta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Švec odovzdal podpisy, uchádza sa o post prezidenta| url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/500061-robert-svec-odovzdal-podpisy-uchadza-sa-o-post-prezidenta/ | dátum vydania = 28.1.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-30| vydavateľ = [[Pravda]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; V prvom kole volieb v marci [[2019]] získal Švec 6 567 hlasov (0,30 % hlasov, 11. miesto spomedzi kandidátov) a do druhého kola nepostúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby prezidenta Slovenskej republiky | url = https://volby.statistics.sk/prez/prez2019/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Švec 12.februára 2024 podal žalobu na predsedu parlamentu [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Švec bol presvedčený, že predseda parlamentu (a zároveň kandidát na prezidenta) porušil jeho práva, keď odmietol Švecovu kandidatúru a zároveň dokument podpísal podpredseda parlamentu, [[Peter Žiga]]. Dôvodom odmietnutia kandidatúry bolo nedosiahnutie predpísaného množstva 15 tisíc hlasov. [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyšší správny súd]] Švecovej žiadosti vyhovel a umožnil mu kandidovať.&lt;ref name=&quot;vyhovel&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Róbert Švec môže kandidovať na prezidenta, súd vyhovel žalobe podanej na Pellegriniho|periodikum=SITA|miesto=Bratislava|dátum=2024-02-17|url=https://sita.sk/robert-svec-moze-kandidovat-na-prezidenta-sud-vyhovel-zalobe-podanej-na-pellegriniho-ktory-vraj-zneuziva-politicku-moc/|dátum prístupu=2024-02-25}}&lt;/ref&gt;

20. marca sa počas diskusie kandidátov na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] kandidatúry vzdal v prospech [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]], aby „prispel k tomu, aby sa prezidentom stal vlastenecký kandidát“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Švec v diskusii prezidentských kandidátov oznámil odstúpenie z volieb, podporil Harabina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23299110/robert-svec-volby-prezidentske-odstupenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-03-23}}&lt;/ref&gt; V prvom kole volieb získal 1 876 (0,08 %) platných hlasov a skončil na poslednom, 11. mieste.&lt;ref name=&quot;teraz-volby-2024&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}&lt;/ref&gt;

=== Založenie strany SHO a voľby do NR SR 2020 ===
Po prezidentských voľbách v máji [[2019]] založil Švec politickú stranu [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenské Hnutie Obrody]], ktorej sa stal predsedom. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] kandidoval ako líder kandidátky SHO. Strana však získala len 1 966 hlasov (0,06 % platných hlasov, 20. miesto) a žiaden mandát nezískala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Kontroverzie ==
Švec verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] s tvrdením, že o nich bolo „dobre postarané“, a naznačil, že by sa k takýmto táborom malo vrátiť aj dnes.&lt;ref name=&quot;:87&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:88&quot; /&gt; Švec je niektorými autormi považovaný za [[Neofašizmus|neofašistu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Once in the Shadows, Europe’s Neo-Fascists Are Re-emerging (Published 2017)|url=https://www.nytimes.com/2017/03/19/world/europe/europe-neo-fascist-revival-slovakia.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-03-19|dátum prístupu=2020-11-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rick|priezvisko=Lyman}}&lt;/ref&gt; Najkontroverznejšie sú jeho rasistické - antisemitské a antirómske citáty a neonacistické poznámky o &quot;optimalizácii&quot; počtu nežiaducich ľudí na jeho sociálnych sieťach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blog N: Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc | url = https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk-SK | meno = Ján | priezvisko = Benčík}}&lt;/ref&gt;

== Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií ==
V roku 2025 [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenské hnutie obrody]] (SHO) organizovalo petíciu za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala [[Sankcia (trest)|sankcie]] [[Európska únia|Európskej únie]] voči [[Rusko|Rusku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt; V marci Švec vyzval [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a hnutie [[REPUBLIKA]] na verejnú podporu tejto petície.&lt;ref name=&quot;:85&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Martiška|meno=Roman|titul=Petícia SHO má 280-tisíci podpis! Švec vyzval Uhríka k činu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt; Uhrík v reakcii petíciu osobne podpísal a vyzval k podpore predsedu SNS [[Andrej Danko|Andreja Danka]], ktorý ju podporil tiež.&lt;ref name=&quot;:86&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Postoj|odkaz na autora=|titul=Danko sa pridal k Uhríkovi Chce predložiť uznesenie, ktorým vyzve Fica blokovať protiruské sankcie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/173715/andrej-danko-podporil-peticiu-na-vyhlasenie-referenda-o-zruseni-protiruskych-sankcii|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-11|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Podporujem referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií | url = https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260721201252/https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | vydavateľ = facebook.com | miesto =  | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2026-07-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Petíciu ďalej podporili [[Štefan Harabin]], Zoroslav Kollár, Pavol Slota, [[Ján Čarnogurský]], [[Peter Staněk]], [[Daniel Bombic]], Michala Ganovská, Mimi Šramová, Marek Šoun, Tibor Eliot Rostas a ďalší jednotlivci a organizácie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:85&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto =  | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Petícia čelila vážnym podozreniam z falšovania [[Podpis|podpisov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Palác našiel v petícii za Rusko trikrát podpis vlastného zamestnanca. Tvrdí, že ju nepodpísal|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/podpisy-od-polovice-obyvatelov-brezna-peticia-proti-ruskym-sankciam-mohla-byt-zmanipulovana|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:89&quot; /&gt; Prezident [[Peter Pellegrini]] sa v júni 2025 rozhodol referendum nevyhlásiť, pretože podľa neho nespĺňalo [[Ústava|ústavné]] podmienky na vyhlásenie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Prezident nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku. Neboli splnené podmienky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/referendum-o-stopnuti-sankcii-voci-rusku-nie-je-mozne-vyhlasit-uviedol-prezident|dátum prístupu=2026-07-21|odkaz na autora=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini nahnevá proruskú scénu: odmietol referendum o sankciách. Varoval pred podpismi vyrobenými AI|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4675501/pellegrini-nahneva-prorusku-scenu-odmietol-referendum-o-sankciach-varoval-pred-podpismi-vyrobenymi-ai/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|dátum prístupu=2026-07-21}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Švec, Róbert}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]</text>
      <sha1>hclgurskk06pcrp96m8p9jjm6sneia4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Avengers: Endgame</title>
    <ns>0</ns>
    <id>631920</id>
    <revision>
      <id>8371411</id>
      <parentid>8266849</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:22:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371411</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34526" sha1="d9mshd7naws7dwv9pdxf3tdj7geqaxw" xml:space="preserve">{{Infobox Film
|Názov          = Avengers: Endgame
|Originál       = Avengers: Endgame
|Poster         = Avengers Endgame Logo Black.svg
|Žáner          = [[Akčný film|akčný]]&lt;br /&gt;dobrodružný&lt;br /&gt;[[Sci-fi|sci-fi]]&lt;br /&gt;[[Fantasy|fantasy]]&lt;br /&gt;superhrdinský
|Námet          = [[Avenger|Avengers]] od [[Stan Lee|Stana Leeho]] a Jacka Kirbyho
|Dĺžka          = 181 minút
|Krajina        = {{flagicon|USA}} [[USA]]
|Jazyk          = [[angličtina|anglický]]
|Rok            = [[2019]]
|Dátum uvedenia = {{flagicon|USA}} [[26. apríl]] [[2019]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Slovakia}} [[25. apríl]] [[2019]]
|Spoločnosť     = [[Marvel Studios]]&lt;br/&gt;[[Walt Disney Pictures]]
|Rozpočet       = $356 miliónov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Anthony D'Alessandro
 | odkaz na autora = 
 | titul = ‘Avengers: Endgame’ To Near Rare Breakeven Point With $1.1B Global Opening
 | url = https://deadline.com/2019/04/avengers-endgame-breakeven-profit-after-opening-weekend-box-office-marvel-1202603237/
 | vydavateľ = deadline.com
 | dátum vydania = 2019-04-27
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-04-29
 | miesto = 
 | jazyk = eng
}}&lt;/ref&gt;
|Zárobok        = $2,798 miliárd&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Avengers: Endgame (2019) - Box Office Mojo
 | url = https://www.boxofficemojo.com/movies/?id=marvel2019.htm
 | vydavateľ = boxofficemojo.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-05-16
 | miesto = 
 | jazyk = eng
}}&lt;/ref&gt;
|Ocenenia       = 
|Réžia          = Anthony a Joe Russo
|Produkcia      = [[Kevin Feige]]
|Scenár         = Christopher Markus a Stephen McFeely
|Hudba          = [[Alan Silvestri]]
|Kamera         = Trent Opaloch
|Strih          = Jeffrey Ford a Matthew Schmidt
|Obsadenie      = [[Robert Downey Jr.]]&lt;br/&gt;[[Chris Hemsworth]]&lt;br/&gt;[[Mark Ruffalo]]&lt;br/&gt;[[Chris Evans]]&lt;br/&gt;[[Scarlett Johanssonová|Scarlett Johansson]]&lt;br/&gt;[[Benedict Cumberbatch]]&lt;br/&gt;[[Don Cheadle]]&lt;br/&gt;[[Tom Holland (herec)|Tom Holland]]&lt;br/&gt;[[Chadwick Boseman]]&lt;br/&gt;[[Paul Bettany]]&lt;br/&gt;[[Elizabeth Olsen]]&lt;br/&gt;[[Anthony Mackie]]&lt;br/&gt;[[Sebastian Stan]]&lt;br/&gt;[[Danai Gurira]]&lt;br/&gt;[[Letitia Wright]]&lt;br/&gt;[[Dave Bautista]]&lt;br/&gt;[[Zoe Saldana]]&lt;br/&gt;[[Josh Brolin]]&lt;br/&gt;[[Chris Pratt]]&lt;br/&gt;[[Jeremy Renner]]&lt;br/&gt;[[Evangeline Lilly]]&lt;br/&gt;[[Paul Rudd]]&lt;br/&gt;[[Samuel L. Jackson]]&lt;br/&gt;[[Michael Douglas]]&lt;br/&gt;[[Michelle Pfeiffer]]&lt;br/&gt;[[Brie Larson]]
|Obsadenie2     = 
|Predchádzajúci = [[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]
|Nasledujúci    = [[Spider-Man: Ďaleko od domova]]
|Commons        = Avengers: Endgame
|imdb_id        = 4154796
|csfd_id        = 393332
}}

'''''Avengers: Endgame''''' je americký [[Superhrdina|superhrdinský]] film z roku 2019 založený na superhrdinskom tíme [[Avengers (komiks)|Avengers]] z komiksov [[Marvel Comics]]. Film produkovalo štúdio [[Marvel Studios]] a distribuovalo štúdio [[Walt Disney Studios Motion Pictures]]. Je priamym pokračovaním filmu ''[[Avengers: Nekonečná vojna|Avengers: Infinity War]]'' (2018) a 22. filmom v rámci filmového vesmíru [[Marvel Cinematic Universe]] (MCU). Film režírovali [[Bratia Russovci|Anthony a Joe Russo]] a scenár napísali [[Christopher Markus a Stephen McFeely]]. V hlavných úlohách sa predstavili [[Robert Downey Jr.]], [[Chris Evans]], [[Mark Ruffalo]], [[Chris Hemsworth]], [[Scarlett Johanssonová|Scarlett Johansson]], [[Jeremy Renner]], [[Don Cheadle]], [[Paul Rudd]], [[Brie Larson]], [[Karen Gillan]], [[Danai Gurira]], [[Benedict Wong]], [[Jon Favreau]], [[Bradley Cooper]], [[Gwyneth Paltrowová|Gwyneth Paltrow]] a [[Josh Brolin]]. Vo filme sa preživší členovia [[Avengers (Marvel Cinematic Universe)|Avengers]] a ich spojenci pokúšajú zvrátiť [[Thanos (Marvel Cinematic Universe)|Thanosove]] činy z filmu ''Infinity War'', ktoré zničili polovicu všetkého života vo vesmíre. 

Film bol oznámený v októbri 2014 pod názvom ''Avengers: Infinity War – Part 2'', ale Marvel Studios neskôr tento názov zrušil. Bratia Russo sa k projektu pridali ako režiséri v apríli 2015 a o mesiac neskôr sa k scenáru pripojili Markus a McFeely. Film je záverom doterajšieho príbehu MCU a uzatvára príbehy viacerých hlavných postáv. Dej filmu sa vracia k viacerým momentom z predchádzajúcich filmov a prináša späť hercov a prostredia z celej série. Nakrúcanie začalo v auguste 2017 v [[Trilith Studios|Pinewood Atlanta Studios]] v [[Fayette Country|Fayette County v Georgii]], kde sa nakrúcalo súbežne s filmom ''Infinity War'', a skončilo v januári 2018. Ďalšie natáčanie prebiehalo v oblasti [[Downtown Atlanta|metra a centra Atlanty]], v štáte [[New York (štát USA)|New York]], [[Škótsko|Škótsku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Oficiálny názov bol oznámený v decembri 2018. S odhadovaným rozpočtom 356–400 miliónov dolárov je tento film jedným z najdrahších filmov, aké kedy boli natočené. 

Film ''Avengers: Endgame'' mal premiéru v [[Los Angeles Convention Center]] 22. apríla 2019 a v Spojených štátoch bol uvedený do kín 26. apríla ako súčasť [[Marvel Cinematic Universe: Tretia fáza|tretej fázy]] MCU. Film získal pozitívne recenzie od kritikov, ktorí chválili réžiu, herecké výkony, hudbu, akčné scény, vizuálne efekty a emocionálnu hĺbku, pričom kritici vyzdvihovali vyvrcholenie príbehu 22 filmov. Celosvetovo zarobil 2,799 miliardy dolárov, čím za jedenásť dní prekonal celkový zisk filmu ''Infinity War'' a stanovil viacero rekordov v návštevnosti kín. Od júla 2019 do marca 2021 bol najúspešnejším filmom všetkých čias, kým ho opäť neprekonal predchádzajúci rekordman, film ''[[Avatar (film z roku 2009)|Avatar]]'' (2009). Film ''Endgame'' bol nominovaný na cenu za najlepšie vizuálne efekty na [[Academy Awards|92. ročníku udeľovania cien Akadémie]], okrem mnohých ďalších ocenení. Ďalšie dva filmy, ''[[Avengers: Doomsday]]'' a ''[[Avengers: Tajné vojny|Avengers: Secret Wars]]'', majú premiéru naplánovanú na roky 2026 a 2027.

== Dej ==
{{Spoiler}}
Tri týždne potom, čo Thanos s použitím Kameňov nekonečna vyhladil polovicu života vo vesmíre, Carol Danversová (Captain Marvel) zachráni Nebulu a Tonyho Starka ([[Iron Man (komiks)|Iron Man]]) blúdiacich hlbokým vesmírom. Vráti sa späť na Zem a pripájajú sa k zostávajúcim Avengerom - Nataši Romanovovej (Black Widow), Bruceovi Bannerovi ([[Hulk (komiks)|Hulk]]), Stevovi Rogersovi ([[Captain America]]), Rocketovi, Thorovi a Jamesovi Rhodesovi (War Machine). Priletia k neobývanej planéte, kde žije osamelý Thanos a živí sa ako prostý farmár. Thanos im po ich útoku odhalí, že zničil Kamene nekonečna ich vlastnou silou, aby sa tak vyhubenie polovice vesmíru stalo nezvratným. Thor následne Thanosovi v hneve odsekne hlavu.

O päť rokov neskôr, Danversová odlieta do hlbokého vesmíru, Scott Lang unikne z kvantovej ríše tunelom v jeho opustenej dodávke a stretne sa nielen so svojou dcérou Cassie, ale aj Romanovovou a Rogersom. Langovi miesto piatich rokov uplynulo iba päť hodín, a navrhuje, aby časovú nestálosť v kvantovej ríši využili čoby stroj času a zabránili Thanosovmu osudnému lusknutiu. Požiadajú preto Tonyho Starka o pomoc, ale ten odmieta, pretože má s Pepper Pottsovou malú dcéru a obáva sa zmien časovej osi - hrátky s časom sú nebezpečná vec. Z toho dôvodu sa trojica obráti na Bannera (ktorý sa naučil ovládať Hulkovu stránku a zároveň zostať úplne inteligentný) a ten súhlasí, že im pomôže vyvinúť stroj času. Stark nakoniec zmení názor a pomôže Bannerovi dokončiť projekt.

S novou nádejou cestuje Romanovová do Japonska, kde sa Clint Barton ([[Hawkeye (postava)|Hawkeye]]) stal vydedencom-zabijakom v dôsledku dezintegrácie celej jeho rodiny pred piatimi rokmi, a privedie ho späť do Ameriky. Rovnako tak cestujú Banner a Rocket do Nórska, kde preživší z Asgardu založili malú rybársku ves menom Nový Asgard. Tu nájdu Thora, z ktorého sa stal tučný opilec, a presvedčia ho, aby sa vrátil k Avengers.

Znovuzjednotenie Avengers je rozdelené do troch skupín. Banner, Rogers, Lang a Stark cestujú do New Yorku v roku 2012. Banner navštívi newyorskú Svätyňu a presvedčí Prastarú, aby mu dala Kameň času s tým, že jej ho opäť vráti. Rogers prekoná tajných agentov Hydry a jeho vlastné minulé ja a získa tak Lokiho žezlo (s Kameňom mysli), ale pokus Starka a Langa tajne ukradnúť Tesseract (s Kameňom priestoru) zlyháva a Loki s jeho pomocou uniká preč. Rogers a Stark použijú posledné ampulky s Pymovými časticami - s pomocou ktorých cestujú časom - pre cestu do roku 1970. Tu sa dostanú do ústredia SHIELD, ukradnú skôršiu verziu Tesseractu a niekoľko ampuliek s Pymovými časticami od mladého Hanka Pyma, a vrátia sa späť do budúcnosti.

Rocket a Thor cestujú na Asgard do roku 2013, aby získali Aether (s Kameňom reality) z Jane Fosterovej. To sa podarí, Thor sa opäť porozpráva so svojou matkou a získa späť svoje kladivo, s ktorým vie vyvolať elementárne búrky. Medzitým Barton a Romanovová cestujú na Vormir roku 2014 a od strážca Kameňa duše - Red Skull - zisťujú, že je nutné vykonať obeť milovaného. Nakoniec sa obetuje Romanovová, čím Barton získava Kameň duše. Toho istého roku na planéte Morag, Rhodes a Nebula ukradnú Orb (s Kameňom sily) skôr, než ho ukradne Peter Quill (Star-Lord). Rhodes sa vracia do prítomnosti aj s Orbom, ale Nebula tohto časového skoku nie je schopná v dôsledku poruchy implantátov - jej minulé ja sa prepojilo s jej budúce ja. Vďaka tomuto prepojeniu Thanos minulosti zisťuje všetko ohľadom plánov Avengers. Nebula minulosti spacifikuje svoje budúce ja a v prestrojení za ňou cestuje do budúcnosti.

Všetky Kamene nekonečna, zhromaždené v budúcnosti, použije Banner k tomu, aby vrátil všetkých, čo sa pred piatimi rokmi obrátili v prach. To napokon vyjde, ale Nebula minulosti použije stroj času na prepravu Thanosa a jeho bojového krížnika do budúcnosti, kde krížnik rozbombarduje sídlo Avengers. Gamora z minulosti, taktiež cestuje s Thanosom do budúcnosti, prejaví súcit a oslobodí Nebulu z budúcnosti, ktorá následne zastrelí svoje minulé ja. Thanos sa následne teleportuje na povrch, aby s Avengers bojoval osobne. Vysvetlí im, že chce použiť Kamene nekonečna k zničeniu existujúceho vesmíru a vytvorenie nového, lepšieho. Thanos premôže Avengers a zvolá svoju armádu, aby obkľúčili Zem. Stephen Strange však príde s posilami vrátane jeho kolegov čarodejníkov, ostatných Avengers, ktorí sa pred piatimi rokmi zmenili v prach, Strážcov Galaxie aj s Nebulou a armádou Asgardu, Wakandou a plieniteľov. Prepukne veľký boj, ku ktorému sa nakoniec pripojí aj Danversová, ktorá zničí Thanosov krížnik. Stark následne použje Kamene nekonečna k tomu, aby obrátil Thanosa a jeho armádu v prach, ale tento čin ho zabíja.

Krátko po Starkovom pohrebe, Thor menuje Valkýru kráľovnou Nového Asgardu a pridáva sa ku Strážcom Galaxie. Rogers pomocou nového stroja času vracia Kamene nekonečna späť na ich miesta v čase a sám následne zostáva v minulosti s Peggy Carterovou. V súčasnosti, Rogers už ako starec odovzdáva svoj štít Samu Wilsonovi (Falcon), z ktorého sa stáva nový Captain America. Jedna éra sa končí, druhá začína...
{{Endspoiler}}

== Obsadenie ==
* [[Robert Downey Jr.]] ako [[Iron Man (komiks)|Tony Stark / Iron Man]]:&lt;br/&gt;Dobrodinec [[Avengers (Marvel Cinematic Universe)|Avengers]], ktorý sa opisuje ako „génius, miliardár, playboy a filantrop“ s elektromechanickými brneniami, ktoré sám vyrobil. Podľa režisérov Joea a Anthonyho Russoovcov bol Downey jediným hercom, ktorý dostal celý scenár k filmu. Scenáristi Christopher Markus a Stephen McFeely vedeli, že Starkova smrť je nevyhnutná ako „krok k nesebeckosti“ a ako koniec „kapitoly“, ktorú Stark začal. Cítili, že si zaslúžil smrť po tom, čo mu poskytli „dokonalý dôchodkový život... To je život, o ktorý sa snažil Oženili sa, mali dieťa, bolo to skvelé. Je to dobrá smrť. Nepôsobí to ako tragédia. Pôsobí to ako hrdinský, naplnený život.“ Joe Russo povedal, že Stark „vždy vedel, že zomrie, pretože sa nikdy nedokázal zmieriť s myšlienkou, že nechráni vesmír“, a bol najviac vzdorovitý zo všetkých Avengerov: „Stark je najobávanejší zo všetkých kvôli svojmu srdcu.“ Russoovci požiadali Downeyho o súhlas so Starkovým príbehom, ktorý vyvíjali od filmu ''[[Captain America: Občianska vojna|Captain America: Civil War]]'' (2016).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Avengers: Endgame’ Directors on Seeking Robert Downey Jr.’s Blessing and Marvel’s First Gay Character | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/robert-downey-jr-had-mixed-emotions-avengers-endgame-ending-1206174/ | dátum vydania = 2019-05-01 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Aaron | priezvisko = Couch}}&lt;/ref&gt;
* [[Chris Evans]] ako [[Captain America|Steve Rogers /]] [[Captain America]]:&lt;br/&gt;Vodca Avengers, veterán [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a bývalý utečenec, bol vďaka experimentálnemu séru zdokonalený na vrchol ľudských fyzických schopností a zmrazený v stave pozastaveného života, než sa prebudil v modernom svete. Markus opísal Rogersa ako niekoho, kto „smeruje k nejakému druhu osvieteného vlastného záujmu“. McFeely vedel, že Rogers „dostane svoj tanec“, ktorý sľúbil Peggy Carterovej v filme ''[[Captain America: Prvý Avenger|Captain America: The First Avenger]]'' (2011). Spočiatku plánoval uzavrieť Rogersov príbeh jeho smrťou, vzhľadom na dlhý život postavy vzhľadom na jej povolanie, ale nakoniec sa rozhodol, že Rogers opustí svoj štít. Patrick Gorman poskytol na pľaci referenciu pre staršieho Stevea Rogersa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avengers: Endgame's Body Double for Old Man Captain America Has Been Found | url = https://comicbook.com/marvel/news/avengers-endgame-body-double-captain-america-old-man/ | dátum vydania = 2019-05-21 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Megan | priezvisko = Peters}}&lt;/ref&gt;
* [[Mark Ruffalo]] ako [[Hulk (komiks)|Bruce Banner / Hulk]]:&lt;br/&gt;Avenger a geniálny vedec, ktorý sa v dôsledku vystavenia gama žiareniu mení na monštrum, keď je rozzúrený alebo rozrušený. Banner v tomto filme vyrovnáva svoje dve stránky experimentovaním s gama žiarením, čo mu umožňuje spojiť svoju inteligenciu so silou a fyzickou postavou Hulka na základe svojej komiksovej identity „Profesor Hulk“. V porovnaní s ostatnými hrdinami, ktorých demotivovala prehra s Thanom, je Banner jediná postava, ktorá si zachováva nádej. Podľa Anthonyho Russoa „Banner je jediná postava, ktorá skutočne smeruje k svetlej novej budúcnosti, snaží sa vybudovať niečo úplne nové a nájsť niečo úplne nové Banner je v tom zmysle najhrdinskejší, že si zachováva vôľu pokračovať v snahe.“ Tým sa uzatvára príbeh postavy, ktorý začal vo filme ''[[Thor: Ragnarok]]'' (2017) a pokračoval vo filme ''[[Avengers: Nekonečná vojna|Avengers: Infinity War]]'' (2018).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Apparently Mark Ruffalo And Kevin Feige Have Planned A Special Trilogy For The Hulk | url = https://www.cinemablend.com/news/1712449/apparently-mark-ruffalo-and-kevin-feige-have-planned-a-special-trilogy-for-the-hulk | vydavateľ = Cinemablend | dátum vydania = 2017-10-10 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en | meno = Eric Eisenberg | priezvisko = published}}&lt;/ref&gt;
* [[Chris Hemsworth]] ako [[Thor (komiks)|Thor]]:&lt;br/&gt;Avenger a kráľ Asgardu, založený na rovnomennom bohu zo severskej mytológie. Thor teraz používa mystickú sekeru známu ako Stormbreaker po zničení svojho kladiva Mjolnir vo filme ''Thor: Ragnarok''. Vo filme sa Thor stal nadváhou trpiacim, opitým vládcom utečencov z Asgardu v nórskom meste Tønsberg. Hemsworth o tejto drastickú zmene postavy povedal: „Proste som mal názor. Tentoraz som chcel urobiť niečo iné. Chcel som to v každom filme, najmä v posledných dvoch, a oni súhlasili.“ A dodal: „Nakrúcali sme mnoho hodín a dní a diskutovali sme, ako ďaleko môžeme (Thora) posunúť a čo môžeme urobiť inak.“ Podľa Anthonyho Russoa „aj keď je v filme veľa zábavy s jeho fyzickou kondíciou, nie je to vtip. Je to prejav toho, kde sa nachádza na úrovni postavy, a myslíme si, že je to jeden z najviac identifikovateľných aspektov jeho charakteru. Myslím tým, že je to veľmi bežná reakcia na depresiu a bolesť.“ Thorov príbeh bol Russoovým obľúbeným: „Súčasťou Chrisovho kúzla ako komediálneho herca je jeho oddanosť hĺbke postavy na veľmi úprimnej úrovniJe to tak zákerné a subverzívne, keď komédia vychádza z úplného oddanosti a emocionálnej komplexnosti.“ Hemsworth podstúpil približne trojhodinovú prácu kaderníkov a vizážistov, aby sa premenil, čo si tiež vyžadovalo, aby nosil veľký silikónový protetický oblek; na pľaci si hovoril „Lebowski Thor“. Thor sa pôvodne mal vrátiť k svojej „starej vyrezávanej podobe“ uprostred filmu ''Endgame'', ale Hemsworth chcel zachovať Thorovu novú postavu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chris Hemsworth on Secrets of Playing ‘Lebowski Thor’ in ‘Avengers: Endgame’ | url = https://variety.com/2019/film/news/chris-hemsworth-fat-thor-avengers-endgame-1203226429/ | dátum vydania = 2019-05-28 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Ramin | priezvisko = Setoodeh}}&lt;/ref&gt;
* [[Scarlett Johanssonová|Scarlett Johansson]] ako [[Black Widow (komiks)|Natasha Romanoff / Black Widow]]:&lt;br/&gt;Avengerka, vysoko vyškolená špiónka a bývalá agentka S.H.I.E.L.D. Romanoff na začiatku filmu naďalej velí viacerým tímom z celej galaxie v centrále Avengers, čo podľa Joea Russoa vyplýva z jej neschopnosti prekonať neúspech pri zastavení Thanosa: „Robí všetko, čo môže, aby udržala komunitu pohromade Stále je strážkyňou na múre.“ K rozhodnutiu Romanoffovej obetovať sa, aby Barton získal Kameň duše a priviedol všetkých späť, Joe Russo povedal, že to bolo súčasťou širšej témy túžby obetovať sa alebo chrániť v ''Infinity War'': „Keď sa dostane do tej scény [s Kameňom duše], myslím, že pochopí, že jediný spôsob, ako priviesť komunitu späť, je obetovať sa.“ McFeely povedal: „Jej cesta sa podľa nás skončila, ak mohla priviesť Avengers späť. Pochádza z takého zneužívajúceho, strašného prostredia, kde ovládali mysle, takže keď sa dostane na Vormir a má šancu priviesť rodinu späť, je to niečo, čo by za to vymenila.“ Aby sa pripravila na film, Johanssonová začala intenzívne cvičiť, čo zahŕňalo plyometrické cvičenia, olympijské vzpieranie, gymnastiku a diétu s obmedzeným časom. Všetko pod dohľadom jej dlhoročného trénera Erica Johnsona, s ktorým spolupracovala od filmu ''[[Iron Man 2]]'' (2010) – filmu, v ktorom sa jej postava po prvýkrát objavila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scarlett Johansson’s ‘Avengers’ Workout: How to Get a Black Widow Body | url = https://www.hollywoodreporter.com/news/general-news/scarlett-johanssons-avengers-workout-how-get-a-black-widow-body-1204043/ | dátum vydania = 2019-04-26 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Kathryn | priezvisko = Romeyn}}&lt;/ref&gt;
* [[Jeremy Renner]] ako [[Hawkeye (postava)|Clint Barton / Hawkeye]]:&lt;br/&gt;Majster lukostreľby, bývalý člen Avengers a agent S.H.I.E.L.D., ktorý bol nedávno v domácom väzení. McFeely opísal Bartonov temný obrat ako „dobrý príklad ľudí, ktorí mali po Snapovi oveľa silnejšie príbehy“. Chladný začiatok filmu, s rozpadom Bartonovej rodiny, mal pôvodne byť v ''Infinity War'' po Thanosovom Snapu; bol však presunutý do ''Endgame'', pričom Markus povedal, že to „zmierni brutalitu toho, čo [Thanos] urobil“. Joe Russo to nazval „veľmi tragickou scénou na začiatok filmu. Je to jedna z mála scén vo filme, pri ktorej sa mi naozaj tlačia slzy do očí, keď ju pozerám, pretože myslím na svoju vlastnú rodinu. A potom premýšľate o tom, čo by sa stalo s vami ako otcom. Stali by ste sa veľmi sebadeštruktívnym.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avengers Endgame: 26 Spoilers Explained By The Directors And Writers | url = https://www.empireonline.com/movies/features/avengers-endgame-26-spoilers-explained-directors-writers/ | vydavateľ = Empire | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* [[Don Cheadle]] ako [[War Machine (komiks)|James „Rhodey“ Rhodes / War Machine]]:&lt;br/&gt;Dôstojník amerického letectva a člen Avengers, ktorý ovláda brnenie War Machine. Cheadle opísal Rhodesovo nové začlenenie do Avengers ako „nie tak veľmi balansovanie jednou nohou v armáde. Je oveľa viac na strane Avengers, ako bol predtým.“ To sa odráža na Rhodesovom inštinktívnejšom a realistickejšom pohľade na svet uprostred stretnutia s fantastickým; podľa Cheadlea „má určite viac ako ostatní postoj typu ‚čo sa to sakra deje‘, vzhľadom na svoje zázemie. Ale je to skúška ohňom a on sa rýchlo prispôsobil tomu, čo [hrozba] je, namiesto toho, čo by si prial, aby bola. “&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Don Cheadle says 'Avengers: Endgame' was kept secret from actors | url = https://ew.com/movies/2019/04/11/don-cheadle-avengers-endgame/ | vydavateľ = EW.com | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* [[Paul Rudd]] ako [[Ant-Man|Scott Lang / Ant-Man]]:Bývalý drobný zločinec a člen Avengers, ktorý získal oblek, ktorý mu umožňuje zmenšovať sa alebo zväčšovať a zároveň zvyšovať svoju silu. Langa stvárňujú dvojčatá Bazlo a Loen LeClair ako dieťa, Jackson A. Dunn vo veku 12 rokov a Lee Moore vo veku 93 rokov. Bol to Mooreov posledný film pred jeho smrťou v auguste 2018. Markus vysvetlil, že pridanie Langa pomohlo pri implementácii cestovania v čase do filmu, keď povedal: „Mali sme k nemu prístup v druhom filme a skutočnosť, že priniesol celú podmnožinu technológií, ktoré mali niečo spoločné s odlišným konceptom času, bola ako narodeninový darček.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Avengers: Endgame’ Writers Share Ideas Abandoned Along the Way | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/avengers-endgame-writers-suggested-x-men-storyline-marvel-1209732/ | dátum vydania = 2019-05-11 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Aaron | priezvisko = Couch}}&lt;/ref&gt;
* [[Brie Larson]] ako [[Captain Marvel (komiks)|Carol Danvers / Captain Marvel]]:&lt;br/&gt;Bývalá stíhačka amerického letectva a členka Avengers, ktorej DNA bola počas nehody zmenená, čím získala nadľudskú silu, schopnosť premietať energiu a lietať. Markus povedal, že Danversovej schopnosti sú na úrovni, aká v MCU doteraz neexistovala, a porovnal jej osobnosť s Rogersovou, „ktorá je takým človekom, ktorý má pravdu, vie, že má pravdu, a nechce počuť, keď mu poviete, že sa mýli“. . Danvers má vo filme málo priestoru, čo McFeely vysvetlil slovami: „Nie je to príbeh, ktorý sa snažíme rozprávať – pôvodní Avengers sa vyrovnávajú so stratou a dochádzajú k záveru, a ona je nová, čerstvá krv.“ Larson nakrútila svoje scény pre Endgame predtým, ako začala pracovať na svojom sólovom filme ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' (2019), ktorý bol uvedený do kín ako prvý. Režiséri filmu ''Captain Marvel'' Anna Boden a Ryan Fleck boli prítomní pri nakrúcaní jej scén vo filme ''Endgame'' a dali Danversovej charakteristike vo filme svoje požehnanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Captain Marvel Has on More Make-Up in Endgame Than Her Solo Movie | url = https://gizmodo.com/why-captain-marvel-has-on-more-make-up-in-endgame-than-1833895029 | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Germain | priezvisko = Lussier}}&lt;/ref&gt;
* [[Karen Gillan]] ako [[Nebula (komiks)|Nebula]]:&lt;br/&gt;Adoptovaná dcéra Thanosa a Avengera, ktorá vyrastala s Gamorou. Po tom, čo bola v predchádzajúcich filmoch MCU antagonistkou alebo antihrdinkou, Nebula prechádza procesom vykúpenia a napravuje svoje minulé činy (vrátane stretnutia so svojou minulosťou); podľa Gillanovej „hľadí svojej minulosti priamo do očí a je jasné, ako ďaleko sa dostala od tej nahnevanej, zatrpknutej a pokrivenej osoby. Začína nadväzovať kontakty s inými ľuďmi a nachádza určitú mieru odpustenia.“ Gillan tušila, že Nebula bude hrať v filme významnú úlohu, keď si uvedomila, že ''Infinity War'' a ''Endgame'' budú adaptáciou komiksu The Infinity Gauntlet, ktorý čítala, keď bola pôvodne obsadená do úlohy Nebuly vo filme ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Guardians of the Galaxy]]'' (2014). Gillan mala vo filme niekoľko scén s Downeym, z ktorých väčšina bola improvizovaná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Avengers: Endgame’s’ Karen Gillan tells all about Nebula’s surprising redemption (and Marvel future) | url = https://www.latimes.com/entertainment/movies/la-et-mn-avengers-endgame-spoilers-nebula-karen-gillan-20190510-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2019-05-10 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | priezvisko = X}}&lt;/ref&gt;
* [[Danai Gurira]] ako [[Okoye (komiks)|Okoye]]: Generálka Dora Milaje, skupiny elitných bojovníčok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel changes Avengers: Endgame poster after fan outcry over Danai Gurira’s credit omission | url = https://www.polygon.com/2019/3/14/18266126/marvel-avengers-endgame-poster-danai-gurira-credits/ | vydavateľ = Polygon | dátum vydania = 2019-03-14 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en | meno = Petrana | priezvisko = Radulovic}}&lt;/ref&gt;
* [[Benedict Wong]] ako [[Wong (komiks)|Wong]]: Majster mystických umení a spoločník Doktora Strangea.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avengers 4 Reshoots: Chris Hemsworth Headed to Set, Benedict Wong Already There | url = https://screenrant.com/avengers-4-reshoots-chris-hemsworth-benedict-wong-set/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2018-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en | meno = Ana | priezvisko = Dumaraog}}&lt;/ref&gt;
* [[Jon Favreau]] ako [[Happy Hogan (komiks)|Happy Hogan]]: Bývalý šéf bezpečnosti v Stark Industries, Starkov priateľ a bývalý vodič.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avengers: Endgame--All The MCU Characters Who Appear In The Movie | url = https://www.gamespot.com/gallery/avengers-endgame-all-the-mcu-characters-who-appear/2900-2735/#35 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;
* [[Bradley Cooper]] ako [[Rocket (komiks)|Rocket]]:&lt;br/&gt;Člen Strážcov a Avengerov, geneticky upravený lovec odmien, žoldnier a majster zbraní a bojových taktík, ktorý má podobu [[Medvedík čistotný|mývala]]. Sean Gunn opäť nahradil Rocketa počas nakrúcania, pričom jeho herecký výkon a mimika slúžili ako pohybová referencia pre postavu. Rocketov vzhľad nadväzuje na príbeh, ktorý vytvoril scenárista a režisér ''Guardians of the Galaxy'' a výkonný producent ''Endgame'' James Gunn v prvých dvoch filmoch ''Guardians of the Galaxy'', pokračoval v ''Infinity War'' a ''Endgame'' a uzavrel sa v [[Strážcovia Galaxie 3|''Guardians of the Galaxy Vol. 3'']] (2023).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Guardians Of The Galaxy’ Director James Gunn Breaks Silence On High-Profile Disney Firing, &amp; What He Learned From The Career Crisis That Followed — Deadline Disruptors | url = https://deadline.com/2019/05/james-gunn-guardians-of-the-galaxy-suicide-squad-offensive-tweets-interview-news-1202610248/ | dátum vydania = 2019-05-15 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Mike Fleming | priezvisko = Jr}}&lt;/ref&gt;
* [[Gwyneth Paltrowová|Gwyneth Paltrow]] ako [[Pepper Potts (komiks)|Pepper Potts]]:&lt;br/&gt;Starkova manželka a generálna riaditeľka Stark Industries. Potts nosí zbraňovú exoskeletovú zbroj, ktorú pre ňu vyrobil Stark na základe záchrannej zbroje. Paltrow povedala, že toto bude jej posledné veľké vystúpenie v MCU.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwyneth Paltrow to Exit Marvel Cinematic Universe | url = https://variety.com/2019/film/news/gwyneth-paltrow-marvel-exit-1203142428/ | dátum vydania = 2019-02-19 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Ramin | priezvisko = Setoodeh}}&lt;/ref&gt;
* [[Josh Brolin]] ako [[Thanos (Marvel Cinematic Universe)|Thanos]]:&lt;br/&gt;Medzigalaktický vojvodca z Titanu, ktorý v ''Infinity War'' získal všetkých šesť Kameňov nekonečna a spustil Snap, čím zabil polovicu všetkého života vo vesmíre. Joe Russo povedal, že po tom, ako Thanos uspel v ''Avengers: Infinity War'', bol „hotový“ a „odišiel do dôchodku“. Markus a McFeely mali ťažkosti s začlenením staršieho Thanosa po ''Infinity War'' do filmu (pretože postava už mala Infinity Stones), kým výkonný producent Trinh Tran nenavrhol, aby Thanosa zabili v prvej časti filmu. Markus povedal, že skorá smrť postavy zlepšila jeho zámer. Thanos má v ''Endgame'' menej času na plátne ako v Infinity War, kde bol považovaný za hlavnú postavu. Podľa McFeelyho „museli sme si dovoliť trochu ustúpiť zloduchovi. Nemyslím si, že by niekto v prvej polovici filmu hovoril: ‚Ach, keby tu bol nejaký zloduch‘. Prežívate stratu a časovú krádež a myslíte si, že je to akési Avengers proti prírode.“ Mladšia verzia Thanosa dostala od filmárov prezývku „Warrior Thanos“. Okrem dabovania postavy Brolin urobil aj motion capture. Joe Russo bol náhradníkom Thanosa v niektorých scénach s Nebulou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avengers: Endgame Director Played Thanos in Karen Gillan’s Nebula Scenes | url = https://comicbook.com/marvel/news/avengers-endgame-director-joe-russo-played-thanos-karen-gillan-nebula-scenes/ | dátum vydania = 2019-11-08 | dátum prístupu = 2025-08-07 | jazyk = en-US | meno = Cameron | priezvisko = Bonomolo}}&lt;/ref&gt;
Niekoľko hercov z filmu ''Infinity War'' si zopakuje svoje úlohy aj v ''Endgame'', vrátane [[Benedict Cumberbatch|Benedicta Cumberbatcha]] ako Dr. [[Stephen Strange (Marvel Cinematic Universe)|Stephena Strangea]], [[Chadwick Boseman|Chadwicka Bosemana]] ako [[Black Panther (komiks)|T'Challu / Black Panthera]], [[Tom Holland (herec)|Toma Hollanda]] ako [[Spider-Man (komiks)|Petera Parkera / Spider-Mana]], [[Zoe Saldanová|Zoe Saldañu]] ako [[Gamora (komiks)|Gamoru]], [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsen]] ako [[Wanda Maximoff (Marvel Cinematic Universe)|Wandu Maximoff]], [[Anthony Mackie|Anthonyho Mackieho]] ako [[Sam Wilson (Marvel Cinematic Universe)|Sama Wilsona / Falcona]], [[Sebastian Stan|Sebastiana Stana]] ako [[Bucky Barnes (Marvel Cinematic Universe)|Buckyho Barnesa / Winter Soldiera]], [[Tom Hiddleston|Toma Hiddlestona]] ako [[Loki (komiks)|Lokiho]], [[Pom Klementieffová|Pom Klementieff]] ako [[Mantis (Marvel Cinematic Universe)|Mantis]], [[Dave Bautista]] ako [[Drax the Destroyer (Marvel Cinematic Universe)|Drax the Destroyer]], [[Letitia Wrightová|Letitia Wright]] ako [[Shuri (Marvel Cinematic Universe)|Shuri]], [[William Hurt]] ako [[Thaddeus Ross (Marvel Cinematic Universe)|Thaddeus Ross]], [[Cobie Smuldersová|Cobie Smulders]] ako [[Maria Hill (Marvel Cinematic Universe)|Maria Hill]], [[Winston Duke]] ako [[M'Baku (Marvel Cinematic Universe)|M'Baku]], [[Tom Vaughan-Lawlor]] ako [[Ebony Maw (Marvel Cinematic Universe)|Ebony Maw]], [[Jacob Batalon]] ako [[Ned (Marvel Cinematic Universe)|Ned]], [[Vin Diesel]] ako [[Groot (Marvel Cinematic Universe)|Groot]], [[Chris Pratt]] ako [[Star-Lord (komiks)|Peter Quill / Star-Lord]], [[Samuel L. Jackson]] ako [[Nick Fury (Marvel Cinematic Universe)|Nick Fury]], [[Ross Marquand]] ako [[Stonekeeper (Marvel Cinematic Universe)|Red Skull / Stonekeeper]], [[Michael James Shaw]] ako [[Corvus Glaive (Marvel Cinematic Universe)|Corvus Glaive]], [[Terry Notary]] ako [[Cull Obsidian (Marvel Cinematic Universe)|Cull Obsidian]] a [[Kerry Condon]] ako hlas Starkovho obleku AI F.R.I.D.A.Y. [[Monique Ganderton]] opäť poskytla motion capture pre Proxima Midnight.

== Hudba ==
V júni [[2016]] bolo odhalené, že sa [[Alan Silvestri]], ktorý zložil hudbu pre Avengers, vracia a zloží hudbu tak ako pre [[Avengers: Nekonečná vojna]], tak aj pre film Avengers: Endgame.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Avengers Composer Alan Silvestri To Return For Infinity War
 | url = https://comicbook.com/marvel/2016/06/07/avengers-composer-alan-silvestri-to-return-for-infinity-war/
 | vydavateľ = comicbook.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-04-29
 | miesto = 
 | jazyk = eng
}}&lt;/ref&gt;

== Premiéra ==
Premiéra Avengers: Endgame sa na Slovensku uskutočnila [[25. apríla]] [[2019]], v Spojených štátoch o deň neskôr, teda [[26. apríla]] [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Avengers: Endgame
 | url = https://www.csfd.cz/film/393332-avengers-endgame/prehled/
 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-04-29
 | miesto = Praha
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Avengers: Endgame|17192955}}

[[Kategória:Sci-fi akčné filmy USA]]
[[Kategória:Dobrodružné filmy USA]]
[[Kategória:Filmové pokračovania]]
[[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]]
[[Kategória:Filmy z 2019]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy o cestovaní v čase]]</text>
      <sha1>d9mshd7naws7dwv9pdxf3tdj7geqaxw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FC Košice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>633899</id>
    <revision>
      <id>8371578</id>
      <parentid>8371021</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:48:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>/* Aktuálna súpiska */</comment>
      <origin>8371578</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11273" sha1="k28trwlgu1p9omrlfw2phu76q5ebopa" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = FC Košice
| obrázok =
| celýnázov = FC Košice, a. s.
| prezývka = Žlto-modrí
| založený  = [[27. apríl]] [[2018]]
| majiteľ =
| štadión   = [[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] ([[2025]]-súčasnosť)
| kapacita = 12 555
| predseda = Dušan Trnka
| tréner  = [[Peter Černák]]
| liga        = [[Niké liga]]
| sezóna      = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]]
| pozícia     = 7. miesto
| vzor_lp1    = _kosice2627h
| vzor_t1     = _kosice2627h
| vzor_pp1    = _kosice2627h
| vzor_tr1    = _kosice2627h
| vzor_po1    = _3_stripes_blue
| ľavéplece1  = FFF200
| telo1       = FFF200
| pravéplece1 = FFF200
| trenírky1   = FFF200
| ponožky1    = FFF200
| vzor_lp2    = _kosice2627a
| vzor_t2     = _kosice2627a
| vzor_pp2    = _kosice2627a
| vzor_tr2    = _kosice2627a
| vzor_po2    = _3_stripes_yellow
| ľavéplece2  = 0000DD
| telo2       = FFFFFF
| pravéplece2 = FFF200
| trenírky2   = FFFFFF
| ponožky2    = FFFFFF
| vzor_lp3    = _kosice2425t
| vzor_t3     = _kosice2425t
| vzor_pp3    = _kosice2425t
| vzor_tr3    = _kosice2425t
| vzor_po3    = _3_stripes_black
| ľavéplece3  = 0000DD
| telo3       = FFFFFF
| pravéplece3 = 0000DD
| trenírky3   = FFFFFF
| ponožky3    = FFFFFF
| krátkynázov = FCKE
}}

'''FC Košice''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Košice|Košíc]]. Vznikol po rozpade [[FC VSS Košice]] spojením klubov TJ FK Vyšné Opátske - FK Košice-Barca. V sezóne [[3. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/2019]] dokázal postúpiť do [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]], ktorú si zahral v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/2020]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Emotívna a nádherná oslava postupu|url=https://www.fckosice.sk/emotivna-a-nadherna-oslava-postupu-a19-439|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-6-3|vydavateľ=FC Košice}}&lt;/ref&gt;. V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/2023]] sa stal klub víťazom 2. ligy a postúpil do [[Niké liga|najvyššej súťaže]].

== História ==

==== 2022/2023 ====
V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]] klub vyhral [[2. slovenská futbalová liga|2. ligu]] a postúpil do najvyššej súťaže. Počas celej sezóny zaostávali za [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] a vyzeralo to tak, že Košice sa o postup budú musieť pobiť v baráži, ale zlá forma Prešova ku koncu sezóny znamenala že víťazom ligy sa stali práve Košice. Z 30 zápasov nazbierali 20 víťazstiev, 6 remíz a iba 4 prehry. Pred druhým Prešovom mali náskok štyroch bodov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=TASR|titul=Sme späť! Košice sa po ôsmich rokoch vracajú do najvyššej súťaže|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/667220-presov-zakopol-kosice-sa-po-osmich-rokoch-vracaju-do-najvyssej-sutaze/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-12|dátum prístupu=2023-05-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=II. liga (2022/2023) - tabuľky|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/3914/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

==== 2023/2024 ====
Historicky prvý zápas klubu v [[Niké liga|Niké lige]] odohrali hráči Košíc 29. júla 2023 proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]]. Zápas sa skončil remízou 0:0. Zápas bol vypredaný.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nováčik z Košíc obral Slovan o body, ten doplatil na zlú koncovku|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-fc-kosice-slovan-bratislava-vysledok-1-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Prvé víťazstvo Košíc v Niké lige sa zrodilo 25. augusta v zápase vonku proti [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovciam]]. Košické FC zápas vyhralo 0:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovce rozobrali za 5 minút. Východniarske derby ovládli Košice|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-michalovce-kosice-vysledok-5-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

==== 2024/2025 ====
V sezóne [[Niké liga 2024/2025|2024/25]] sa klub umiestnil na [[Niké liga 2024/2025#Nadstavbová časť|5. mieste]], čím dosiahol svoje dovtedy najlepšie ligové umiestnenie.

==== 2025/2026 ====
Výrazný úspech dosiahol klub v [[Slovnaft Cup 2025/2026|Slovnaft Cupe]]. Po víťazstve nad [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]] vo [[Slovnaft Cup 2025/2026#Štvrťfinále|štvrťfinále]] sa v semifinále stretol s [[FC Tatran Prešov]]. Po remíze {{Ku|2|2}} v prvom zápase zvíťazil v odvete v Košiciach {{Ku|2|1}} po predĺžení. Vo finále 1. mája 2026 prehral s [[MŠK Žilina]] {{Ku|1|3}}.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Šurín
 | meno = Peter
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slovnaft Cup 2025/26 – Finále: Káčer sa (na tretíkrát) napil z pohára
 | url = https://futbalsfz.sk/slovnaft-cup-202526-finale-kacer-sa-na-tretikrat-napil-z-pohara/
 | vydavateľ = futbalsfz.sk
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2026-05-01
 | dátum prístupu = 2026-09-19
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Predchádzajúce názvy ==
* ŠK Vyšné Opátske ''([[1921]])''
* TJ Sokol Vyšné Opátske ''([[1948]])''
* TJ FK Turkon Vyšné Opátske ''([[2006]])''
* TJ FK Vyšné Opátske ''([[2014]])''
* FC Košice ''([[2018]] – súčasnosť)''

== Partnerské kluby ==
'''Partnerské kluby FC Košice:'''

* FK Galaktik Košice
* Slávia TUKE Košice
* MFK Veľké Kapušany
* MŠK Stropkov
* ŠK Pyramída Košice
* FA Buzica
* FK Spišská Nová Ves
* MFK Rožňava
* SGA (Star Goal Academy) Stará Ľubovňa
* MŠK Moldava nad Bodvou

== Sponzori ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rok
!Výrobca dresov
!Hlavný sponzor
|- bgcolor=&quot;#FDEE00&quot;
|[[2021]] – súčasnosť
|[[Adidas]]
|HELL Energy&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor =| odkaz na autora =| titul = Košice predstavili zvučného zahraničného sponzora. Známy je aj zo sveta F1| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/fc-kosice-novy-sponzor-hell-energy-druha-liga-2021-2022/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-10-08| dátum prístupu = 2021-12-18}}&lt;/ref&gt;
|}

== FC Košice v európskych súťažiach ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Súťaž
!Kolo
!Klub
!Doma
!Vonku
!Celkovo
|-
|[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]]
|[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{minivlajka|Bielorusko}} [[FK Neman Grodno|FK Ňoman Hrodna]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;| {{ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;| {{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;| '''{{ku|3|4}}'''
|}

== Aktuálna súpiska ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=19. september 2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Mário Rabatin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Lichý]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Milan Dimun]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Dávid Gallovič]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Edin Julardžija]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Jakúbek]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Milan Polča]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Miroslav Sovič ml.]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Tomáš Ďurko]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Daniel Magda]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Kira]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Madleňák]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Dominik Kružliak]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Marek Zsigmund]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Sebastian Kóša]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Osman Kakay]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Kahvić]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Taylor Moore]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Filip Kalanin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Juraj Teplan]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Maxim Mateáš]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=47|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Leonardo Lukačević]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=51|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Taiga Seguchi]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Čierna Hora|poz=O|meno=[[Bojan Damjanović]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Milan Šimon Rehuš]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=80|nár=Estónsko|poz=Z|meno=[[Kevor Palumets]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=87|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Viliam Vrábel]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Čierna Hora|poz=Ú|meno=[[Aleksa Maraš]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

=== Hráči na hosťovaní ===
* {{SVK}} [[Tomáš Husarčík]] – [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]]
* {{AUT}} [[Emilian Metu]] – [[Inter Bratislava]]

&lt;small&gt;Zdroj: &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hráči|url=https://www.fckosice.sk/hraci|dátum vydania=|dátum prístupu=2026-9-19|vydavateľ=FC Košice}}&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

== Realizačný tím ==

* '''Hlavný tréner:''' {{SVK}} [[Peter Černák]]
* '''Športový riaditeľ:''' {{ENG}} [[Terry Westley]]
* '''Manažér A-tímu:''' {{SVK}} Roman Šimko

== Vedenie klubu ==

* '''Predseda predstavenstva:''' Ing. Dušan Trnka
* '''Člen predstavenstva:''' Tamás Szabó
* '''Predseda dozornej rady:''' Gergely Sántha
* '''Riaditeľ klubu:''' Mgr. Ádám Geri
* '''Športový riaditeľ:''' Terry Westley

== B-tím ==
B-tím FC Košice pôsobil v sezóne [[3. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/2026]] v [[3. liga|III. lige Východ]]. Klub jeho činnosť ukončil k 1. júnu 2026 v rámci zmeny stratégie zameranej na rozvoj mladých hráčov. Následne bolo družstvo FC Košice B zo súťaže odhlásené.&lt;ref&gt;[https://www.fckosice.sk/stanovisko-klubu-fc-kosice-k-b-timu-a19-2723 Stanovisko klubu FC Košice k B-tímu] – FC Košice&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.fckosice.sk/ Oficiálna stránka klubu]
* [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/fc-kosice/ Profil klubu na futbalnet.sk]

== Zdroj ==
{{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}}
{{Preklad|en|FC Košice|1373355863}}

{{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

[[Kategória:Šport v Košiciach]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Košice]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 2018|Košice]]</text>
      <sha1>k28trwlgu1p9omrlfw2phu76q5ebopa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2018/2019</title>
    <ns>0</ns>
    <id>636598</id>
    <revision>
      <id>8371520</id>
      <parentid>8359757</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:04:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371520</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9450" sha1="f4xxlmtkihrvpizm81yao7ror0ccama" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2018/2019
|začiatok              = [[23. august]] [[2018]]
|koniec                = [[3. jún]] [[2019]]
|majster               = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|2_miesto              = [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|3_miesto              = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|zostup                = [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|počet_mužstiev         = 10
|odohraté_zápasy        = 90
|počet_gólov            = 
|priemer_gólov_na_zápas = 
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2018/2019]]}}
'''1. slovenská futbalová liga žien 2018/2019''' bol 26. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien na Slovensku]]. Futbalistky [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] v nej obhájili víťazstvo z predošlej sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belasé majsterkami Slovenska! | url = https://www.skslovan.com/6902 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Do druhej ligy vypadol [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] a postúpil z nej [[FK Poprad (ženy)|FK Poprad]].

Sezóna začala 25. augusta 2018 a skončila 3. júna 2019. Každý tím odohral 18 zápasov.

== Tabuľka ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!'''Kvalifikácia'''
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff
|align=center|1.
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|18
|align=center|16
|align=center|1
|align=center|1
|align=center|67:6
|align=center|  22
|align=center|'''49'''
|align=center|Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|- 
|align=center|2.
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|align=center|18
|align=center|14
|align=center|3
|align=center|1
|align=center|47:10
|align=center|  18
|align=center|'''45'''
|
|- 
|align=center|3.
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|align=center|18
|align=center|14
|align=center|1
|align=center|3
|align=center|53:21
|align=center|  19
|align=center|'''43'''
|
|- 
|align=center|4.
|[[NŠK 1922 Bratislava (ženy)|NMŠK Bratislava]]
|align=center|18
|align=center|8
|align=center|2
|align=center|8
|align=center|30:20
|align=center| -1
|align=center|'''26'''
|
|- 
|align=center|5.
|[[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
|align=center|18
|align=center|7
|align=center|4
|align=center|7
|align=center|46:40
|align=center| -2
|align=center|'''25'''
|
|- 
|align=center|6.
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
|align=center|18
|align=center|5
|align=center|3
|align=center|10
|align=center|21:37
|align=center| -9
|align=center|'''18'''
|
|- 
|align=center|7.
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
|align=center|18
|align=center|5
|align=center|3
|align=center|10
|align=center|37:45
|align=center| -9
|'''18'''
|
|- 
|align=center|8.
|[[TJ Lokomotíva Košice (ženy)|TJ Lokomotíva Košice]]
|align=center|18
|align=center|4
|align=center|2
|align=center|12
|align=center|19:51
|align=center| -13
|align=center|'''14'''
|
|- 
|align=center|9.
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
|align=center|18
|align=center|2
|align=center|4
|align=center|12
|align=center|10:46
|align=center| -17
|align=center|'''10'''
|
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|align=center|10.
|[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|align=center|18
|align=center|2
|align=center|3
|align=center|13
|align=center|19:73
|align=center| -18
|align=center|'''9'''
|Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien 2019/2020|2. ligy]]
|}

== Zápasy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Doma / Vonku
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[NŠK 1922 Bratislava (ženy)|NŠK]]
![[FC Nitra (ženy)|NIT]]
![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[TJ Lokomotíva Košice (ženy)|KOŠ]]
![[Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]]
![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]]
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|0}}
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|2}}
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|4}}
|-
![[NŠK 1922 Bratislava (ženy)|NMŠK Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
|-
![[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|4}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|1}}
|-
![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|0}}
|-
![[TJ Lokomotíva Košice (ženy)|TJ Lokomotíva Košice]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|9}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
|-
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
|-
![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|7}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
|'''×'''
|}

'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí
==Referencie==
{{Referencie}}{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}


[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2018]]
[[Kategória:Futbal v 2019]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]</text>
      <sha1>f4xxlmtkihrvpizm81yao7ror0ccama</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Matej Jakúbek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>636850</id>
    <revision>
      <id>8371571</id>
      <parentid>8201785</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:37:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>úprava a doplnenie výhonku</comment>
      <origin>8371571</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10174" sha1="s195ksw64bcml79n8yj35qn4rgtxiu4" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
|meno=Matej Jakúbek
|foto=
|popis=
|celé meno=
|dátum narodenia={{dnv|1995|1|19}}
|miesto narodenia=[[Považská Bystrica]]
|štát=[[Slovensko]]
|dátum úmrtia=
|miesto úmrtia=
|štát úmrtia=
|výška=186 [[cm]]
|pozícia=stredný záložník
|súčasný klub=[[FC Košice]]
|klubové číslo=13
|mládežnícke roky=&lt;br/&gt;2010{{--}}2012
|mládežnícke kluby=[[FK MŠK Považská Bystrica|Považská Bystrica]]&lt;br/&gt;[[FK Dubnica|Dubnica]]
|roky=2012{{--}}2013&lt;br/&gt;2013{{--}}2016&lt;br/&gt;2014&lt;br/&gt;2016{{--}}2018&lt;br/&gt;2017{{--}}2018&lt;br/&gt;2018{{--}}2019&lt;br/&gt;2019{{--}}2020&lt;br/&gt;2020&lt;br/&gt;2020{{--}}2023&lt;br/&gt;2025{{--}}
|kluby=[[FK Dubnica|Dubnica]]&lt;br/&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br/&gt;→ [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]] (hosť.)&lt;br/&gt;[[MFK Nová Dubnica|Nová Dubnica]]&lt;br/&gt;→ [[FK Dubnica|Dubnica]] (hosť.)&lt;br/&gt;[[FK Dubnica|Dubnica]]&lt;br/&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;→ [[FK Dubnica|Dubnica]] (hosť.)&lt;br/&gt;[[FC Košice]]&lt;br/&gt;[[FC Košice]]
|zápasy(góly)=28 (1)&lt;br/&gt;6 (0)&lt;br/&gt;3 (0)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;28 (6)&lt;br/&gt;6 (0)&lt;br/&gt;7 (2)&lt;br/&gt;75 (15)&lt;br/&gt;32 (3)
|reprezentačné roky=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;2012&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;2013
|národné mužstvo=Slovensko U15&lt;br/&gt;Slovensko U16&lt;br/&gt;Slovensko U17&lt;br/&gt;Slovensko U18&lt;br/&gt;[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]
|reprezentačné zápasy(góly)=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;3 (0)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;3 (1)
|trénerské roky=
|trénerské kluby=
|pkupdate=21.9.2026
|nmupdate=
}}

'''Matej Jakúbek''' (* [[19. január]] [[1995]], [[Považská Bystrica]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá na poste stredného záložníka za [[FC Košice]].

== Klubová kariéra ==

Jakúbek začínal s futbalom v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] a v mládežníckom veku pôsobil aj v [[FK Dubnica|Dubnici]]. V roku 2012 začal v Dubnici svoju profesionálnu kariéru.

=== Dubnica a Slovan Bratislava ===

V drese [[FK Dubnica]] debutoval v seniorskom futbale v sezóne 2012/13. Počas svojho prvého pôsobenia v klube odohral v druhej najvyššej slovenskej súťaži 28 zápasov a strelil jeden gól.

V roku 2013 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava]]. Za Slovan nastúpil aj v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] a v domácej súťaži. V roku 2014 hosťoval v [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskej Strede]], kde odohral tri ligové zápasy.

Po pôsobení v Slovane sa v roku 2016 presunul do [[MFK Nová Dubnica]]. V sezóne 2017/18 zároveň hosťoval v Dubnici.

V roku 2018 sa do Dubnice vrátil natrvalo a v sezóne 2018/19 odohral 28 ligových zápasov, v ktorých strelil šesť gólov.

=== Spartak Trnava ===

V lete 2019 prestúpil do [[FC Spartak Trnava]]. V najvyššej slovenskej súťaži za Spartak odohral v sezónach 2019/20 a 2020/21 spolu šesť ligových zápasov.

Vo februári 2020 sa vrátil na hosťovanie do Dubnice, za ktorú v druhej lige odohral sedem zápasov a strelil dva góly. S Dubnicou následne získal titul v druhej najvyššej slovenskej súťaži, pričom mužstvo neuspelo v baráži o postup do najvyššej súťaže proti [[FC Nitra]].&lt;ref&gt;[https://www.fckosice.sk/matej-jakubek-novym-hracom-fc-kosice--a19-809 Matej Jakúbek novým hráčom FC Košice!] – FC Košice, 22. 9. 2020&lt;/ref&gt;

=== FC Košice ===

V septembri 2020 prestúpil zo Spartaka Trnava do [[FC Košice]].&lt;ref&gt;[https://www.fckosice.sk/matej-jakubek-novym-hracom-fc-kosice--a19-809 Matej Jakúbek novým hráčom FC Košice!] – FC Košice, 22. 9. 2020&lt;/ref&gt;

V Košiciach sa zaradil medzi stabilných členov mužstva a počas svojho prvého pôsobenia v klube nastúpil v druhej najvyššej slovenskej súťaži na 75 zápasov, v ktorých strelil 15 gólov. V sezóne 2022/23 pomohol FC Košice k víťazstvu v druhej lige a k postupu do najvyššej súťaže.

Posledný súťažný zápas pred nútenou prestávkou odohral 12. mája 2023 proti [[Spartak Myjava|Spartaku Myjava]], keď FC Košice spečatili postup do najvyššej súťaže.&lt;ref&gt;[https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/kosican-jakubek-a-jeho-spoved-v-hlave-to-budem-mat-do-smrti-2025020407450916315 Košičan Jakúbek a jeho spoveď: V hlave to budem mať do smrti] – Šport.sk, 4. 2. 2025&lt;/ref&gt;

=== Disciplinárny trest ===

V júni 2023 začala voči Jakúbekovi disciplinárna komisia [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]] konanie pre podozrenie z narušenia regulárnosti a integrity súťaže.&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-46-zo-dna-2-6-2023/ Úradná správa SFZ č. 46, zo dňa 2. 6. 2023] – Slovenský futbalový zväz&lt;/ref&gt;

Disciplinárna komisia SFZ ho následne uznala vinným z narušenia regulárnosti súťaže. Podľa rozhodnutia mal prostredníctvom SMS správ ponúknuť hráčom [[MŠK Považská Bystrica]] finančnú odmenu za výsledok, ktorý by pomohol FC Košice v boji o postup proti [[FC Tatran Prešov]]. Dňa 6. júla 2023 mu bol uložený trest pozastavenia výkonu športu na 30 mesiacov.&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-1-zo-dna-7-7-2023/ Úradná správa SFZ č. 1, zo dňa 7. 7. 2023] – Slovenský futbalový zväz&lt;/ref&gt;

V decembri 2024 disciplinárna komisia SFZ podmienečne upustila od výkonu zvyšku trestu s účinnosťou od 1. februára 2025. Zároveň mu stanovila skúšobnú dobu do 30. júna 2026 a uložila povinnosť zúčastniť sa piatich preventívno-vzdelávacích podujatí organizovaných oddelením integrity SFZ.&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-23-zo-dna-6-12-2024/ Úradná správa SFZ č. 23, zo dňa 6. 12. 2024] – Slovenský futbalový zväz&lt;/ref&gt;

=== Návrat do FC Košice ===

Od 1. februára 2025 sa Jakúbek mohol opäť zapojiť do súťažného futbalu. Prvý zápas po viac ako dvadsaťmesačnej pauze odohral v prípravnom stretnutí proti poľskému klubu [[Stal Rzeszów]].

Následne sa opäť zaradil do kádra FC Košice. V sezóne 2024/25 odohral v najvyššej slovenskej súťaži 14 zápasov a vo všetkých súťažiach spolu 17 stretnutí.&lt;ref&gt;[https://www.nikeliga.sk/hrac/915-matej-jakubek Matej Jakúbek] – Niké liga&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d65725e86dc8b72382e2122/matej-jakubek/ Matej Jakúbek] – Sportnet&lt;/ref&gt;

V sezóne 2025/26 patril medzi pravidelne nasadzovaných hráčov FC Košice. V najvyššej súťaži nastúpil v 18 zápasoch a strelil tri góly. Vo všetkých súťažiach odohral 19 stretnutí.&lt;ref&gt;[https://www.nikeliga.sk/hrac/915-matej-jakubek Matej Jakúbek] – Niké liga&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d65725e86dc8b72382e2122/matej-jakubek/ Matej Jakúbek] – Sportnet&lt;/ref&gt;

Prvý gól v sezóne strelil hneď v úvodnom ligovom kole proti [[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezovej]]. Ďalšie dva góly zaznamenal v derby zápasoch proti [[FC Tatran Prešov|Tatranu Prešov]], doma aj vonku.&lt;ref&gt;[https://www.fckosice.sk/fc-kosice-predlzil-zmluvu-s-matejom-jakubekom-a19-2714 FC Košice predĺžil zmluvu s Matejom Jakúbekom] – FC Košice, 23. 5. 2026&lt;/ref&gt;

Záver sezóny 2025/26 mu predčasne ukončilo zranenie kolena, ktoré si vyžiadalo operáciu menisku.&lt;ref&gt;[https://www.kosiceonline.sk/rehabilitujuci-jakubek-potesil-deti-podpismi-na-ms-fandi-messiho-argentine Rehabilitujúci Jakúbek potešil deti podpismi, na MS fandí Messiho Argentíne] – Košice Online&lt;/ref&gt;

V máji 2026 FC Košice oznámili predĺženie jeho zmluvy. Jakúbek tak zostal súčasťou klubu aj v sezóne 2026/27. Okrem hráčskych povinností sa má podieľať aj na mentorovaní mladších hráčov a postupne sa zapájať do ďalších činností v klubovej štruktúre.&lt;ref&gt;[https://www.fckosice.sk/fc-kosice-predlzil-zmluvu-s-matejom-jakubekom-a19-2714 FC Košice predĺžil zmluvu s Matejom Jakúbekom] – FC Košice, 23. 5. 2026&lt;/ref&gt;

Na začiatku sezóny 2026/27 pokračoval v rehabilitácii po operácii menisku a do ligových zápasov zatiaľ nezasiahol.&lt;ref&gt;[https://www.nikeliga.sk/tim/2026/27-fc-kosice Informácie o tíme FC Košice] – Niké liga&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

Jakúbek reprezentoval [[Slovensko]] v mládežníckych kategóriách.

V roku 2012 bol súčasťou slovenskej reprezentácie do 17 rokov, s ktorou sa predstavil aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 17 rokov 2012|majstrovstvách Európy hráčov do 17 rokov]]. V tejto vekovej kategórii odohral tri reprezentačné zápasy.&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/nominacia-timu-sr-17-na-kvalifikacny-turnaj-v-estonsku/ Nominácia tímu SR &quot;17&quot; na kvalifikačný turnaj v Estónsku] – Slovenský futbalový zväz&lt;/ref&gt;

V roku 2013 reprezentoval Slovensko do 19 rokov. Zúčastnil sa kvalifikačných turnajov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 19 rokov 2014|majstrovstvá Európy do 19 rokov]] a v tejto kategórii odohral tri zápasy, v ktorých strelil jeden gól. Bol zároveň kapitánom mužstva v niektorých stretnutiach.&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/jakubek-zabudnut-na-posledne-zapasy-s-greckom-hrame-jednoznacne-na-vyhru/ Jakúbek: „Zabudnúť na posledné zápasy, s Gréckom hráme jednoznačne na výhru“] – Slovenský futbalový zväz, 15. 11. 2013&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

'''FC Košice'''

* [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]]: [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/2023]]

'''FK Dubnica'''

* [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]]: 2019/2020

'''ŠK Slovan Bratislava'''

* [[Slovenská futbalová liga|Slovenská liga]]: 2013/2014

== Externé odkazy ==

* [https://www.nikeliga.sk/hrac/915-matej-jakubek Profil hráča na stránke Niké ligy]
* [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d65725e86dc8b72382e2122/matej-jakubek/ Profil hráča na stránke Sportnet]
* [https://futbalsfz.sk/member/1252905/ Profil hráča na stránke Slovenského futbalového zväzu]
* [https://www.transfermarkt.com/matej-jakubek/profil/spieler/168405 Profil hráča na stránke Transfermarkt]

== Referencie==

{{DEFAULTSORT:Jakúbek, Matej}}
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví stredopoliari]]
[[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]]
[[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Hráči FC Košice]]
[[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]]

{{Autoritné údaje}}</text>
      <sha1>s195ksw64bcml79n8yj35qn4rgtxiu4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tomáš Brngál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>637068</id>
    <revision>
      <id>8371381</id>
      <parentid>8225217</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:09:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371381</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9577" sha1="f801man8op1zuzu2i9e0ddeq3yakegk" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Tomáš Brngál
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský podnikateľ
 | Portrét            =
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1992|3|8}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Tomáš Brngál''' (* [[8. marec]] [[1992]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] technologický podnikateľ, zakladateľ a spolumajiteľ slovenských softvérových firiem VIRTUAL MEDICINE a VIRTUAL EVERYTHING. Spolu s Milošom Svrčekom, [[Michal Tkáč|Michalom Tkáčom]], [[Filip Šandor|Filipom Šandorom]] a ich tímom, je tvorcom aplikácie Human Anatomy VR (virtuálna anatómia tela), ktorý používajú ľudia vo viac ako 150 krajinách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výmysel slovenského študenta zažíva úspech po celom svete. VR aplikáciu využívajú ľudia už v 149 krajinách|url=https://refresher.sk/41354-Vymysel-slovenskeho-studenta-zaziva-uspech-po-celom-svete-VR-aplikaciu-vyuzivaju-ludia-uz-v-149-krajinach|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2019-08-17|jazyk=sk|priezvisko=REFRESHER}}&lt;/ref&gt;

== Vzdelanie ==
* [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot; /&gt;
Počas štúdia na Gymnáziu Ladislava Sáru v Bratislave reprezentoval Slovensko v zahraničí aj ako tanečník [[Umelecký súbor Lúčnica|umeleckého súboru Lúčnica]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JERGY Talks - Tomáš Brngál (podcast)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/833824/jergy-talks-tomas-brngal-podcast/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lúčnica|url=https://www.lucnica.sk/zoznam/index.php|vydavateľ=www.lucnica.sk|dátum prístupu=2021-02-03}}&lt;/ref&gt;

== Human Anatomy VR ==
Human Anatomy VR (Virtual Reality) je aplikácia, ktorá uľahčuje (nielen medikom) pochopiť priestorové usporiadanie anatomických štruktúr v ľudskom tele. Je produktom firmy Virtual Medicine. Do obchodu [[Gear VR]] | [[Oculus VR|Oculus]] bola prvá verzia pridaná 4 januára 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Newsletter Sign Up|url=https://www.oculus.com/experiences/gear-vr/1658650407494367/|vydavateľ=oculus.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-06|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Pre tieto zariadenia je základ bezplatný ale ďalšie ľudské časti musia byť dokúpené. V playstation store stojí 19,99€.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Human Anatomy VR on PS4 {{!}} Official PlayStation™Store Slovakia|url=https://store.playstation.com/en-sk/product/EP5449-CUSA15437_00-VIRTUALMEDICINEX|vydavateľ=store.playstation.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-06|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Ďalší produkt firmy Anatomy Explorer je určený pre univerzitných učiteľov a študentov. 

Verzia produktu pre smartfóny na platforme [[IOS]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AR Anatomy|url=https://apps.apple.com/sk/app/ar-anatomy/id1518527899?l=sk|vydavateľ=App Store|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt; a [[Android (operačný systém)|Android]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AR Anatomy – Aplikácie v službe Google Play|url=https://play.google.com/store/apps/details?id=com.virtualmedicine.aranatomy&amp;hl=sk&amp;gl=US|vydavateľ=play.google.com|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; sa nazýva '''AR Anatomy'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4ka Android Code: Najlepšie svetové slovenské aplikácie|url=https://www.mojandroid.sk/najlepsie-svetove-slovenske-aplikacie-2020/|vydavateľ=MojAndroid.sk|dátum vydania=2020-12-07|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. 

== Aktivizmus ==
Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie COVID-19]] spoluzaložil iniciatívu hackvirus.sk&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iniciatíva startupistov prepája nemocnice s dobrovoľníkmi. V databáze sú ich stovky|url=https://www.forbes.sk/iniciativa-startupistov-prepaja-nemocnice-s-dobrovolnikmi-v-databaze-su-ich-stovky/|vydavateľ=Forbes|dátum vydania=2020-03-31|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HackVirus|url=https://hackvirus.sk/|vydavateľ=hackvirus.sk|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210120224323/https://hackvirus.sk/|dátum archivácie=2021-01-20}}&lt;/ref&gt; a dobrovoľnícku platformu smepripraveni.sk&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boj proti koronavírusu na Slovensku: smepripraveni.sk (VIDEO TOUCHIT) {{!}} TOUCHIT|url=https://touchit.sk/boj-proti-koronavirusu-na-slovensku-smepripraveni-sk-video-touchit/284178|vydavateľ=touchit.sk|dátum vydania=2020-03-31|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staň sa dobrovoľníkom pri boji s COVID-19 - smepripraveni.sk|url=https://www.smepripraveni.sk/|vydavateľ=www.smepripraveni.sk|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210106204146/https://www.smepripraveni.sk/|dátum archivácie=2021-01-06}}&lt;/ref&gt; spájajúcu študentov medicíny a zdravotníckych dobrovoľníkov s nemocnicami. Do platformy sa zaregistrovalo 1 504 zdravotníckych dobrovoľníkov a podporila 61 nemocníc a zdravotníckych inštitúcií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staň sa dobrovoľníkom pri boji s COVID-19 - smepripraveni.sk|url=https://www.smepripraveni.sk/|vydavateľ=www.smepripraveni.sk|dátum prístupu=2021-02-03|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210106204146/https://www.smepripraveni.sk/|dátum archivácie=2021-01-06}}&lt;/ref&gt;.

== Ocenenia ==
* 2016 – Student Entrepreneur Award&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medik UK Tomáš Brngál víťazom Študentskej podnikateľskej ceny 2016|url=https://www.fmed.uniba.sk/detail-aktuality/browse/6/back_to_page/aktuality-12/article/medik-uk-tomas-brngal-vitazom-studentskej-podnikatelskej-ceny-2016/|vydavateľ=www.fmed.uniba.sk|dátum prístupu=2019-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* 2017 – Ambassador of the youth&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľvyslanectvo mladých|url=http://www.velvyslanec-mladych.sk/velvyslanectvo-mladych-2017-pozname-vitazov-siesteho-rocnika/|dátum vydania=2017-04-28|dátum prístupu=2019-08-17|meno=Veľvyslanectvo|priezvisko=mladých|url archívu=https://web.archive.org/web/20190817222910/http://www.velvyslanec-mladych.sk/velvyslanectvo-mladych-2017-pozname-vitazov-siesteho-rocnika/|dátum archivácie=2019-08-17}}&lt;/ref&gt;
* 2018 – [[Forbes (magazín)|Forbes]] 30pod30&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tomáš Brngál patrí medzi #30pod30 — Forbes|url=https://30pod30.forbes.sk/30.php?d=tomas-brngal|vydavateľ=30pod30.forbes.sk|dátum prístupu=2019-08-17}}&lt;/ref&gt;
* 2018 – Cena podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu „Mladý inovatívny podnikateľ z oblasti IT sektora“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poznáme víťazov súťaže Mladý inovatívny podnikateľ 2018|url=http://www.teraz.sk/ekonomika/pozname-vitazov-sutaze-mlady-inov/333819-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-08-17|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;
* 2018 – [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2018]] v kategórii Inovácie a [[Startup|startupy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krištáľové krídlo|url=https://kristalovekridlo.sk/laureat/tomas-brngal/|dátum prístupu=2019-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot;&gt;Tomáš Brngál In: {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK
 | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Tomas+Brngal
 | vydavateľ = Univerzita Komenského
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-08-17
 | miesto = Bratislava
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201128142915/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Tomas+Brngal
 | dátum archivácie = 2020-11-28
 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==

* https://www.medicinevirtual.com/

{{Nositelia Krištáľového krídla}}

{{DEFAULTSORT:Brngál, Tomáš}}
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]
[[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>f801man8op1zuzu2i9e0ddeq3yakegk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Národný pochod za život</title>
    <ns>0</ns>
    <id>638051</id>
    <revision>
      <id>8371311</id>
      <parentid>8371179</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:09:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>päť</comment>
      <origin>8371311</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17379" sha1="7ng9qzqvk6rn341judmimllnjigswza" xml:space="preserve">{{Infobox
 | zahlavie     = Národný pochod za život
 | obrazok      = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg
 | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013)
 | popis1  = Druh podujatia
 | data1   = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod
 | popis2  = Prvé konanie
 | data2   = [[22. september]] [[2013]]
 | popis3  = Dátum konania
 | data3   = [[september]]
 | popis4  = Miesto konania
 | data4   = {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Košice]]
 | popis5  = 
 | data5   = 
 | popis6  = Organizátor
 | data6   = [[Konferencia biskupov Slovenska]]&lt;br&gt;Kanet
 | popis7  = 
 | data7   = 
 | popis25 = Web
 | data25  = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk]
 }}

'''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa uskutočňuje na Slovensku od roku 2013. Cieľom podujatia poukázať na ochranu života a dôstojnosť človeka od počatia po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;[https://slovensko.hnonline.sk/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, hnonline.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://snn.sk/news/pochod-za-zivot-podporilo-desattisice-ludi/ Pochod za život podporilo desaťtisíce ľudí, snn.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 Národný pochod za život 2019, Bratislavská arcidiecéza]&lt;/ref&gt;

Doteraz sa na Slovensku konalo päť Národných pochodov za život. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život je [[Konferencia biskupov Slovenska]], ktorá ich spoluorganizuje s neziskovou organizáciou Kanet. Na pochode spolupracujú ďalšie kresťanské cirkvi, spoločenstvá, pro-life organizácie a tí, ktorí sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2013 ==
Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;[http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, teraz.sk]&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Pochod mal tiež za cieľ podporu rodinu, ktorá je založená na manželstve muža a ženy &lt;ref&gt;[https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Historicky prvý Národný pochod za život na Slovensku pozdravil aj pápež František., teraz.sk]&lt;/ref&gt;. Podujatie sa začalo na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu pochodu.

Pochod za život sa v roku 2013 a 2014  uskutočnil aj v týchto krajinách:
* 24. marec 2013: ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]]
* marec 2013: ''Oui à la Vie'', [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]]
* 14. apríl2013: ''Marsz dla Życia Szczecin'', [[Štetín]], [[Poľsko]]
* 12. máj 2013: ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]]
* 09. máj 2013: ''National March for Life'', [[Ottawa]], [[Kanada]]
* máj 2013: ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]]
* 06. júl 2013: ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]]
* 14. september 2013: ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]
* 21. september 2013: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]]
* 07. december 2013: ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]]
* 19. 01. 2014: ''Marche pour le respect de la Vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]]
* 22. január 2014: ''March for Life'', [[Washington]], [[USA]]
* 23. marec 2014: ''Celostátní Pochod pro život'', [[Praha]], [[Česko]]
* 20. marec 2014: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]]

== Národný pochod za život 2015 ==
Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/ 85.000 ľudí – Národný Pochod Za Život 2015, ]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/ Na Národný pochod za život prišli do Bratislavy desaťtisíce ľudí, aktuality.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://domov.sme.sk/c/20866301/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot.html Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život, sme.sk]&lt;/ref&gt; Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]]
== Národný pochod za život 2019 ==
Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Heslom pochodu je: ''Za najmenších z nás''.&lt;ref&gt;[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život]&lt;/ref&gt;

Manifest Národného pochodu za život si kladie sedem cieľov:
* 1. Zrušenie diskriminácie nenarodených, lebo ľudské práva patria všetkým ľuďom, vrátane tých nenarodených;
* 2. Ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na matkách v mene „možnosti voľby“ a „práva na súkromie“;
* 3. Ochrana a úcta ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti;
* 4. Rešpektovanie dôstojnosti každého človeka;
* 5. Pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným matkám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, ako aj uznanie a podpora organizáciám, ktoré takúto pomoc poskytujú;
* 6. Ochrana manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti;
* 7. Rešpekt a garancia osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019| url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19| vydavateľ = Národný pochod za život| miesto =| jazyk = sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum archivácie = 2020-05-13}}&lt;/ref&gt;

Pochod za život postupne podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  titul = KDH - Ideme na Pochod za Život| url = | dátum vydania = 17.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = KDH - facebooková stránka| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vašečka| meno = Richard| odkaz na autora =  | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode!| url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode| dátum vydania = 19.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = 
  | meno =  | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka| url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/| dátum vydania = 20.9.2019| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život| url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html| dátum vydania = 20.9.2019  | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = MY Trnava| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život
  | url =   | dátum vydania = 8.9.2019  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadrila [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Pochod za život  | url =   | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Pochod za život - youtube kanál  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =  | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov| url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov  | dátum vydania = 16.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj| miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004| dátum vydania = 22.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

=== Priebeh pochodu ===
Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky z USA a Nigérie, Sue Thayer, resp. Obianuju Ekeocha. Manifest pochodu za život prečítal herec [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Štefan Bučko]]. Na pódiu spievali [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = TK KBS  | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí  | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu-  | dátum vydania = 21.9.2019  | dátum aktualizácie = 22.9.2019  | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = Postoj
  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Pre veľký počet účastníkov stihla pôvodnú trasu pochodu z Námestia slobody cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo]] a [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] a naspäť severovýchodne a východne na Námestie slobody prejsť iba časť účastníkov, zvyšná bola na Kollárovom námestí odklonená späť na Námestie slobody, lebo by nestihla trasu prejsť do konca doby vyhradenej na pochod.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;/&gt; V čase okolo 15:40, kedy sa začiatok pochodu už vrátil na námestie (reálne vyštartoval cca 14:45), ešte stále časť účastníkov námestie ani neopustila.

Kritika sa zniesla na niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami s logom ĽSNS a zneužili tak pochod na stranícke politické účely. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a na okolitých ľudí vulgárne reagovali. Žiadosti organizátorov nerešpektovali ani vlajky a slogany [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenského hnutia obrody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela  | odkaz na autora =   | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct  | dátum vydania = 22.9.2019
  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = SME  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2024 ==
Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024. Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;/&gt; Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;/&gt; V rámci podujatia sa tiež odslúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; S prejavom vystúpil tiež apoštolský nuncius na Slovensku, [[Nicola Girasoli]], skrze ktorého pochod pozdravil [[František (pápež)|pápež František]].&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2026 ==
Piaty Národný pochod za život sa koná v dvoch dňnoch, v sobotu [[19. septembra]] a v nedeľu [[20. septembra]] [[2026]], v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o celoslovenské pro-life podujatie, ktorého hlavným cieľom je legislatívna a spoločenská ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, ochrana nenarodených detí, pomoc matkám v ťažkých situáciách a úplný zákaz surogácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Námestí slobody v Bratislave bude v nedeľu piaty Národný pochod za život| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260914031| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Pochod za život]]

== Externé odkazy ==
* [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk]
* [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku]

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Udalosti v Bratislave]]
[[Kategória:Udalosti v Košiciach]]</text>
      <sha1>7ng9qzqvk6rn341judmimllnjigswza</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371339</id>
      <parentid>8371311</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:53:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Tom78*w premiestnil stránku [[Pochod za život (Slovensko)]] na [[Národný pochod za život]]: presný názov</comment>
      <origin>8371311</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17379" sha1="7ng9qzqvk6rn341judmimllnjigswza" xml:space="preserve">{{Infobox
 | zahlavie     = Národný pochod za život
 | obrazok      = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg
 | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013)
 | popis1  = Druh podujatia
 | data1   = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod
 | popis2  = Prvé konanie
 | data2   = [[22. september]] [[2013]]
 | popis3  = Dátum konania
 | data3   = [[september]]
 | popis4  = Miesto konania
 | data4   = {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Košice]]
 | popis5  = 
 | data5   = 
 | popis6  = Organizátor
 | data6   = [[Konferencia biskupov Slovenska]]&lt;br&gt;Kanet
 | popis7  = 
 | data7   = 
 | popis25 = Web
 | data25  = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk]
 }}

'''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa uskutočňuje na Slovensku od roku 2013. Cieľom podujatia poukázať na ochranu života a dôstojnosť človeka od počatia po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;[https://slovensko.hnonline.sk/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, hnonline.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://snn.sk/news/pochod-za-zivot-podporilo-desattisice-ludi/ Pochod za život podporilo desaťtisíce ľudí, snn.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 Národný pochod za život 2019, Bratislavská arcidiecéza]&lt;/ref&gt;

Doteraz sa na Slovensku konalo päť Národných pochodov za život. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život je [[Konferencia biskupov Slovenska]], ktorá ich spoluorganizuje s neziskovou organizáciou Kanet. Na pochode spolupracujú ďalšie kresťanské cirkvi, spoločenstvá, pro-life organizácie a tí, ktorí sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2013 ==
Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;[http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, teraz.sk]&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Pochod mal tiež za cieľ podporu rodinu, ktorá je založená na manželstve muža a ženy &lt;ref&gt;[https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Historicky prvý Národný pochod za život na Slovensku pozdravil aj pápež František., teraz.sk]&lt;/ref&gt;. Podujatie sa začalo na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu pochodu.

Pochod za život sa v roku 2013 a 2014  uskutočnil aj v týchto krajinách:
* 24. marec 2013: ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]]
* marec 2013: ''Oui à la Vie'', [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]]
* 14. apríl2013: ''Marsz dla Życia Szczecin'', [[Štetín]], [[Poľsko]]
* 12. máj 2013: ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]]
* 09. máj 2013: ''National March for Life'', [[Ottawa]], [[Kanada]]
* máj 2013: ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]]
* 06. júl 2013: ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]]
* 14. september 2013: ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]
* 21. september 2013: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]]
* 07. december 2013: ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]]
* 19. 01. 2014: ''Marche pour le respect de la Vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]]
* 22. január 2014: ''March for Life'', [[Washington]], [[USA]]
* 23. marec 2014: ''Celostátní Pochod pro život'', [[Praha]], [[Česko]]
* 20. marec 2014: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]]

== Národný pochod za život 2015 ==
Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/ 85.000 ľudí – Národný Pochod Za Život 2015, ]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/ Na Národný pochod za život prišli do Bratislavy desaťtisíce ľudí, aktuality.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://domov.sme.sk/c/20866301/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot.html Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život, sme.sk]&lt;/ref&gt; Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]]
== Národný pochod za život 2019 ==
Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Heslom pochodu je: ''Za najmenších z nás''.&lt;ref&gt;[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život]&lt;/ref&gt;

Manifest Národného pochodu za život si kladie sedem cieľov:
* 1. Zrušenie diskriminácie nenarodených, lebo ľudské práva patria všetkým ľuďom, vrátane tých nenarodených;
* 2. Ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na matkách v mene „možnosti voľby“ a „práva na súkromie“;
* 3. Ochrana a úcta ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti;
* 4. Rešpektovanie dôstojnosti každého človeka;
* 5. Pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným matkám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, ako aj uznanie a podpora organizáciám, ktoré takúto pomoc poskytujú;
* 6. Ochrana manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti;
* 7. Rešpekt a garancia osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019| url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19| vydavateľ = Národný pochod za život| miesto =| jazyk = sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum archivácie = 2020-05-13}}&lt;/ref&gt;

Pochod za život postupne podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  titul = KDH - Ideme na Pochod za Život| url = | dátum vydania = 17.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = KDH - facebooková stránka| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vašečka| meno = Richard| odkaz na autora =  | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode!| url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode| dátum vydania = 19.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = 
  | meno =  | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka| url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/| dátum vydania = 20.9.2019| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život| url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html| dátum vydania = 20.9.2019  | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = MY Trnava| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život
  | url =   | dátum vydania = 8.9.2019  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadrila [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Pochod za život  | url =   | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Pochod za život - youtube kanál  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =  | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov| url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov  | dátum vydania = 16.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj| miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004| dátum vydania = 22.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

=== Priebeh pochodu ===
Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky z USA a Nigérie, Sue Thayer, resp. Obianuju Ekeocha. Manifest pochodu za život prečítal herec [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Štefan Bučko]]. Na pódiu spievali [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = TK KBS  | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí  | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu-  | dátum vydania = 21.9.2019  | dátum aktualizácie = 22.9.2019  | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = Postoj
  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Pre veľký počet účastníkov stihla pôvodnú trasu pochodu z Námestia slobody cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo]] a [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] a naspäť severovýchodne a východne na Námestie slobody prejsť iba časť účastníkov, zvyšná bola na Kollárovom námestí odklonená späť na Námestie slobody, lebo by nestihla trasu prejsť do konca doby vyhradenej na pochod.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;/&gt; V čase okolo 15:40, kedy sa začiatok pochodu už vrátil na námestie (reálne vyštartoval cca 14:45), ešte stále časť účastníkov námestie ani neopustila.

Kritika sa zniesla na niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami s logom ĽSNS a zneužili tak pochod na stranícke politické účely. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a na okolitých ľudí vulgárne reagovali. Žiadosti organizátorov nerešpektovali ani vlajky a slogany [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenského hnutia obrody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela  | odkaz na autora =   | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct  | dátum vydania = 22.9.2019
  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = SME  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2024 ==
Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024. Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;/&gt; Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;/&gt; V rámci podujatia sa tiež odslúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; S prejavom vystúpil tiež apoštolský nuncius na Slovensku, [[Nicola Girasoli]], skrze ktorého pochod pozdravil [[František (pápež)|pápež František]].&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2026 ==
Piaty Národný pochod za život sa koná v dvoch dňnoch, v sobotu [[19. septembra]] a v nedeľu [[20. septembra]] [[2026]], v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o celoslovenské pro-life podujatie, ktorého hlavným cieľom je legislatívna a spoločenská ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, ochrana nenarodených detí, pomoc matkám v ťažkých situáciách a úplný zákaz surogácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Námestí slobody v Bratislave bude v nedeľu piaty Národný pochod za život| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260914031| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Pochod za život]]

== Externé odkazy ==
* [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk]
* [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku]

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Udalosti v Bratislave]]
[[Kategória:Udalosti v Košiciach]]</text>
      <sha1>7ng9qzqvk6rn341judmimllnjigswza</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371399</id>
      <parentid>8371339</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:41:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371399</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17431" sha1="8zpdctygepac8rfcvxikk9v6w4u9vop" xml:space="preserve">{{Pracuje sa|Aktualizácia, doplnenie informácií}}
{{Infobox
 | zahlavie     = Národný pochod za život
 | obrazok      = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg
 | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013)
 | popis1  = Druh podujatia
 | data1   = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod
 | popis2  = Prvé konanie
 | data2   = [[22. september]] [[2013]]
 | popis3  = Dátum konania
 | data3   = [[september]]
 | popis4  = Miesto konania
 | data4   = {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Košice]]
 | popis5  = 
 | data5   = 
 | popis6  = Organizátor
 | data6   = [[Konferencia biskupov Slovenska]]&lt;br&gt;Kanet
 | popis7  = 
 | data7   = 
 | popis25 = Web
 | data25  = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk]
 }}
'''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa uskutočňuje na Slovensku od roku 2013. Cieľom podujatia poukázať na ochranu života a dôstojnosť človeka od počatia po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;[https://slovensko.hnonline.sk/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, hnonline.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://snn.sk/news/pochod-za-zivot-podporilo-desattisice-ludi/ Pochod za život podporilo desaťtisíce ľudí, snn.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 Národný pochod za život 2019, Bratislavská arcidiecéza]&lt;/ref&gt;

Doteraz sa na Slovensku konalo päť Národných pochodov za život. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život je [[Konferencia biskupov Slovenska]], ktorá ich spoluorganizuje s neziskovou organizáciou Kanet. Na pochode spolupracujú ďalšie kresťanské cirkvi, spoločenstvá, pro-life organizácie a tí, ktorí sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2013 ==
Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;[http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, teraz.sk]&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Pochod mal tiež za cieľ podporu rodinu, ktorá je založená na manželstve muža a ženy &lt;ref&gt;[https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Historicky prvý Národný pochod za život na Slovensku pozdravil aj pápež František., teraz.sk]&lt;/ref&gt;. Podujatie sa začalo na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu pochodu.

Pochod za život sa v roku 2013 a 2014  uskutočnil aj v týchto krajinách:
* 24. marec 2013: ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]]
* marec 2013: ''Oui à la Vie'', [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]]
* 14. apríl2013: ''Marsz dla Życia Szczecin'', [[Štetín]], [[Poľsko]]
* 12. máj 2013: ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]]
* 09. máj 2013: ''National March for Life'', [[Ottawa]], [[Kanada]]
* máj 2013: ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]]
* 06. júl 2013: ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]]
* 14. september 2013: ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]
* 21. september 2013: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]]
* 07. december 2013: ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]]
* 19. 01. 2014: ''Marche pour le respect de la Vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]]
* 22. január 2014: ''March for Life'', [[Washington]], [[USA]]
* 23. marec 2014: ''Celostátní Pochod pro život'', [[Praha]], [[Česko]]
* 20. marec 2014: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]]

== Národný pochod za život 2015 ==
Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/ 85.000 ľudí – Národný Pochod Za Život 2015, ]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/ Na Národný pochod za život prišli do Bratislavy desaťtisíce ľudí, aktuality.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://domov.sme.sk/c/20866301/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot.html Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život, sme.sk]&lt;/ref&gt; Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]]
== Národný pochod za život 2019 ==
Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Heslom pochodu je: ''Za najmenších z nás''.&lt;ref&gt;[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život]&lt;/ref&gt;

Manifest Národného pochodu za život si kladie sedem cieľov:
* 1. Zrušenie diskriminácie nenarodených, lebo ľudské práva patria všetkým ľuďom, vrátane tých nenarodených;
* 2. Ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na matkách v mene „možnosti voľby“ a „práva na súkromie“;
* 3. Ochrana a úcta ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti;
* 4. Rešpektovanie dôstojnosti každého človeka;
* 5. Pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným matkám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, ako aj uznanie a podpora organizáciám, ktoré takúto pomoc poskytujú;
* 6. Ochrana manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti;
* 7. Rešpekt a garancia osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019| url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19| vydavateľ = Národný pochod za život| miesto =| jazyk = sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum archivácie = 2020-05-13}}&lt;/ref&gt;

Pochod za život postupne podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  titul = KDH - Ideme na Pochod za Život| url = | dátum vydania = 17.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = KDH - facebooková stránka| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vašečka| meno = Richard| odkaz na autora =  | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode!| url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode| dátum vydania = 19.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = 
  | meno =  | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka| url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/| dátum vydania = 20.9.2019| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život| url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html| dátum vydania = 20.9.2019  | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = MY Trnava| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život
  | url =   | dátum vydania = 8.9.2019  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadrila [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Pochod za život  | url =   | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Pochod za život - youtube kanál  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =  | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov| url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov  | dátum vydania = 16.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj| miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004| dátum vydania = 22.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

=== Priebeh pochodu ===
Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky z USA a Nigérie, Sue Thayer, resp. Obianuju Ekeocha. Manifest pochodu za život prečítal herec [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Štefan Bučko]]. Na pódiu spievali [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = TK KBS  | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí  | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu-  | dátum vydania = 21.9.2019  | dátum aktualizácie = 22.9.2019  | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = Postoj
  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Pre veľký počet účastníkov stihla pôvodnú trasu pochodu z Námestia slobody cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo]] a [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] a naspäť severovýchodne a východne na Námestie slobody prejsť iba časť účastníkov, zvyšná bola na Kollárovom námestí odklonená späť na Námestie slobody, lebo by nestihla trasu prejsť do konca doby vyhradenej na pochod.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;/&gt; V čase okolo 15:40, kedy sa začiatok pochodu už vrátil na námestie (reálne vyštartoval cca 14:45), ešte stále časť účastníkov námestie ani neopustila.

Kritika sa zniesla na niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami s logom ĽSNS a zneužili tak pochod na stranícke politické účely. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a na okolitých ľudí vulgárne reagovali. Žiadosti organizátorov nerešpektovali ani vlajky a slogany [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenského hnutia obrody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela  | odkaz na autora =   | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct  | dátum vydania = 22.9.2019
  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = SME  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2024 ==
Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024. Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;/&gt; Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;/&gt; V rámci podujatia sa tiež odslúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; S prejavom vystúpil tiež apoštolský nuncius na Slovensku, [[Nicola Girasoli]], skrze ktorého pochod pozdravil [[František (pápež)|pápež František]].&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2026 ==
Piaty Národný pochod za život sa koná v dvoch dňnoch, v sobotu [[19. septembra]] a v nedeľu [[20. septembra]] [[2026]], v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o celoslovenské pro-life podujatie, ktorého hlavným cieľom je legislatívna a spoločenská ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, ochrana nenarodených detí, pomoc matkám v ťažkých situáciách a úplný zákaz surogácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Námestí slobody v Bratislave bude v nedeľu piaty Národný pochod za život| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260914031| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Pochod za život]]

== Externé odkazy ==
* [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk]
* [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku]

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Udalosti v Bratislave]]
[[Kategória:Udalosti v Košiciach]]</text>
      <sha1>8zpdctygepac8rfcvxikk9v6w4u9vop</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371435</id>
      <parentid>8371399</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:36:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizovný a upravený lead, doplnené informácie za rok 2026</comment>
      <origin>8371435</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21589" sha1="mcrnuyy4cq8x96gqwhbnbtfbq2clyc1" xml:space="preserve">{{Pracuje sa|Aktualizácia, doplnenie informácií}}
{{Infobox
 | zahlavie     = Národný pochod za život
 | obrazok      = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg
 | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013)
 | popis1  = Druh podujatia
 | data1   = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod
 | popis2  = Prvé konanie
 | data2   = [[22. september]] [[2013]]
 | popis3  = Dátum konania
 | data3   = [[september]]
 | popis4  = Miesto konania
 | data4   = {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Košice]]
 | popis5  = 
 | data5   = 
 | popis6  = Organizátor
 | data6   = [[Konferencia biskupov Slovenska]]&lt;br&gt;Kanet
 | popis7  = 
 | data7   = 
 | popis25 = Web
 | data25  = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk]
 }}
'''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa koná na Slovensku od roku 2013.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-22|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Deklarovaným cieľom pochodu je podpora ochrany ľudského života a dôstojnosti človeka od počatia po prirodzenú smrť a podpora rodiny založenej na manželstve muža a ženy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný pochod za život 2019 (priebežne aktualizované) | url = https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 | vydavateľ = [[Bratislavská arcidiecéza]] | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku konalo päť Národných pochodov za život.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Národný pochod za život bude 20. septembra v Bratislave, záštitu nad ním prevzala KBS|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-21|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/bratislava/c/narodny-pochod-za-zivot-bude-20-septembra-v-bratislave-zastitu-nad-nim-prevzala-kbs|dátum prístupu=2026-09-20|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt; Národný pochod za život v roku 2026 organizovalo občianske združenie Národný pochod za život pod záštitou [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] (KBS).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Predchádzajúce ročníky sa konali v rokoch 2013 a 2024 v Košiciach, v rokoch 2015 a 2019 v Bratislave,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; pričom KBS bola ich iniciátorom a spoluorganizátorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave podporilo &quot;najmenších z nás&quot; približne 50 000 ľudí | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922006 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Na Slovensku bude tento rok prvý Národný pochod za život|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/257572-na-slovensku-bude-tento-rok-prvy-narodny-pochod-za-zivot|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Katolicka cirkev na Slovensku | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/hladat/p/ostatne-dokumenty/c/deklaracia-o-spolupraci-pri-organizovani-narodneho-pochodu-za-zivot-2024-v-kosiciach | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Partnermi pochodu bývajú ďalšie pro-life organizácie, kresťanské cirkvi a spoločenstvá.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2013 ==
Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.&lt;ref&gt;[http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, teraz.sk]&lt;/ref&gt; Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Pochod mal tiež za cieľ podporu rodinu, ktorá je založená na manželstve muža a ženy &lt;ref&gt;[https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Historicky prvý Národný pochod za život na Slovensku pozdravil aj pápež František., teraz.sk]&lt;/ref&gt;. Podujatie sa začalo na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu pochodu.

== Národný pochod za život 2015 ==
Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000 &lt;ref&gt;[http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/ 85.000 ľudí – Národný Pochod Za Život 2015, ]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/ Na Národný pochod za život prišli do Bratislavy desaťtisíce ľudí, aktuality.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://domov.sme.sk/c/20866301/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot.html Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život, sme.sk]&lt;/ref&gt; Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]]
== Národný pochod za život 2019 ==
Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]&lt;/ref&gt; Heslom pochodu je: ''Za najmenších z nás''.&lt;ref&gt;[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život]&lt;/ref&gt;

Manifest Národného pochodu za život si kladie sedem cieľov:
* 1. Zrušenie diskriminácie nenarodených, lebo ľudské práva patria všetkým ľuďom, vrátane tých nenarodených;
* 2. Ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na matkách v mene „možnosti voľby“ a „práva na súkromie“;
* 3. Ochrana a úcta ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti;
* 4. Rešpektovanie dôstojnosti každého človeka;
* 5. Pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným matkám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, ako aj uznanie a podpora organizáciám, ktoré takúto pomoc poskytujú;
* 6. Ochrana manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti;
* 7. Rešpekt a garancia osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019| url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19| vydavateľ = Národný pochod za život| miesto =| jazyk = sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum archivácie = 2020-05-13}}&lt;/ref&gt;

Pochod za život postupne podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  titul = KDH - Ideme na Pochod za Život| url = | dátum vydania = 17.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = KDH - facebooková stránka| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vašečka| meno = Richard| odkaz na autora =  | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode!| url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode| dátum vydania = 19.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = 
  | meno =  | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka| url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/| dátum vydania = 20.9.2019| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život| url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html| dátum vydania = 20.9.2019  | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = MY Trnava| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život
  | url =   | dátum vydania = 8.9.2019  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadrila [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Pochod za život  | url =   | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Pochod za život - youtube kanál  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =  | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov| url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov  | dátum vydania = 16.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj| miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004| dátum vydania = 22.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

=== Priebeh pochodu ===
Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky z USA a Nigérie, Sue Thayer, resp. Obianuju Ekeocha. Manifest pochodu za život prečítal herec [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Štefan Bučko]]. Na pódiu spievali [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = TK KBS  | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí  | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu-  | dátum vydania = 21.9.2019  | dátum aktualizácie = 22.9.2019  | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = Postoj
  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Pre veľký počet účastníkov stihla pôvodnú trasu pochodu z Námestia slobody cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo]] a [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] a naspäť severovýchodne a východne na Námestie slobody prejsť iba časť účastníkov, zvyšná bola na Kollárovom námestí odklonená späť na Námestie slobody, lebo by nestihla trasu prejsť do konca doby vyhradenej na pochod.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;/&gt; V čase okolo 15:40, kedy sa začiatok pochodu už vrátil na námestie (reálne vyštartoval cca 14:45), ešte stále časť účastníkov námestie ani neopustila.

Kritika sa zniesla na niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami s logom ĽSNS a zneužili tak pochod na stranícke politické účely. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a na okolitých ľudí vulgárne reagovali. Žiadosti organizátorov nerešpektovali ani vlajky a slogany [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenského hnutia obrody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela  | odkaz na autora =   | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct  | dátum vydania = 22.9.2019
  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = SME  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2024 ==
Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024. Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;/&gt; Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;/&gt; V rámci podujatia sa tiež odslúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; S prejavom vystúpil tiež apoštolský nuncius na Slovensku, [[Nicola Girasoli]], skrze ktorého pochod pozdravil [[František (pápež)|pápež František]].&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2026 ==
Piaty Národný pochod za život sa konal 20. septembra 2026 v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; V tomto roku organizovalo pochod novozaložené [[občianske združenie]] Národný pochod za život.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník =  | titul = Národný pochod za život | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542098484615427038 | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra SR]] | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt; V jeho prípravnom výbore boli Juraj Šúst, Martina Kostolanská, Tomáš Kováčik, Patrik Daniška a jeho predsedami sa stali Dušan Škurla a Patrik Daniška.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Program pochodu získal vysokú podporu z Fondu na podporu umenia v mimoriadnej výzve ministerstva kultúry vo výške 50-tisíc eur prostredníctvom Nadácie Fides et Ratio, ktorá je jedným z kľúčových partnerov podujatia.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Jánošová|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kern|meno2=Šimon|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Doteraz najmenší pochod za život priniesol tému náhradného materstva. Organizátori chcú, aby sa trestalo|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5573108/doteraz-najmensi-pochod-za-zivot-priniesol-temu-nahradneho-materstva-organizatori-chcu-aby-sa-trestalo/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-09-20|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;

Podľa organizátorov sa na pochode zúčastnilo 30 000 ľudí.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Na Národnom pochode za život sa podľa organizátorov zúčastnilo 30-tisíc ľudí, odkaz poslal aj pápež|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-09-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/v-bratislave-sa-uskutocnil-narodny-pochod-za-zivot-odkaz-poslal-aj-papez|dátum prístupu=2026-09-20|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt; Účastníkov pozdravil aj pápež [[Lev XIV.|Lev XIV]], ktorého posolstvo tlmočil [[apoštolský nuncius]] na Slovensku Mons. [[Nicola Girasoli]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Národný pochod za život, ktorý pozdravil pápež Lev XIV., prišlo 30 tisíc ľudí | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260920005 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Vystúpili aj zahraniční hostia Marie-Lys Pellissier z Francúzka ( hovorkyňa pochodu La Marche pour la vie), Francesca Romana Poleggi z Talianska (členka riadiacej rady asociácie Pro Vita &amp; Famiglia), Olivia Maurel z Francúzska (výkonná riaditeľka Casablanskej deklarácie za celosvetový zákaz náhradného materstva) a Aleš Primc zo Slovinska, ktorý vedie organizáciu Hlas za deti a rodinu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Na pochode vystúpili hudobníci ako Peter Křemen, Dominika Gurbaľová či rapper [[Augustín (raper)|Augustín]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Vystúpil aj riaditeľ Slovenského rozhlasu a pesničkár [[Peter Janků]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Nevystúpili [[Momo (raper)|Momo]] a [[Yael]], ktorí zložili pre pochod hymnu, no po vlne kritiky sa od podujatia dištancovala a hymna na pochode nezaznela.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ako súčasť programu vystúpili aj viacerí cirkevní predstavitelia ako bratislavský arcibiskup [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolíckej cirkvi]] [[Stanislav Zvolenský]], košický eparchiálny biskup [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi]] [[Cyril Vasiľ]], tajomník Úradu metropolitnej rady [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávnej cirkvi]] protorej Peter Bzík a farár [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] [[Martin Šefranko]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Pochod za život]]

== Externé odkazy ==
* [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk]
* [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku]

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Udalosti v Bratislave]]
[[Kategória:Udalosti v Košiciach]]</text>
      <sha1>mcrnuyy4cq8x96gqwhbnbtfbq2clyc1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371459</id>
      <parentid>8371435</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:18:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>najmä red. úpravy</comment>
      <origin>8371459</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23181" sha1="hxbtmklta3buci0eqivdn7ezhxqdyw4" xml:space="preserve">{{Pracuje sa|Aktualizácia, doplnenie informácií}}
{{Infobox
 | zahlavie     = Národný pochod za život
 | obrazok      = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg
 | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013)
 | popis1  = Druh podujatia
 | data1   = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod
 | popis2  = Prvé konanie
 | data2   = [[22. september]] [[2013]]
 | popis3  = Dátum konania
 | data3   = [[september]]
 | popis4  = Miesto konania
 | data4   = [[Bratislava]], [[Košice]]
 | popis5  = 
 | data5   = 
 | popis6  = Organizátor
 | data6   = Národný pochod za život
 | popis7  = 
 | data7   = 
 | popis25 = Web
 | data25  = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk]
 }}
'''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa koná na Slovensku od roku 2013.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-22|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Deklarovaným cieľom pochodu je podpora ochrany ľudského života a dôstojnosti človeka od počatia po prirodzenú smrť a podpora rodiny založenej na manželstve muža a ženy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný pochod za život 2019 (priebežne aktualizované) | url = https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 | vydavateľ = [[Bratislavská arcidiecéza]] | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Organizátori požadujú úplný zákaz [[Interrupcia|interrupicií]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Na Slovensku konalo päť Národných pochodov za život.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Národný pochod za život bude 20. septembra v Bratislave, záštitu nad ním prevzala KBS|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-21|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/bratislava/c/narodny-pochod-za-zivot-bude-20-septembra-v-bratislave-zastitu-nad-nim-prevzala-kbs|dátum prístupu=2026-09-20|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt; Národný pochod za život v roku 2026 organizovalo občianske združenie Národný pochod za život pod záštitou [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] (KBS).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Predchádzajúce ročníky sa konali v rokoch 2013 a 2024 v Košiciach, v rokoch 2015 a 2019 v Bratislave,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; pričom KBS bola ich iniciátorom a spoluorganizátorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave podporilo &quot;najmenších z nás&quot; približne 50 000 ľudí | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922006 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Na Slovensku bude tento rok prvý Národný pochod za život|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/257572-na-slovensku-bude-tento-rok-prvy-narodny-pochod-za-zivot|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Katolicka cirkev na Slovensku | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/hladat/p/ostatne-dokumenty/c/deklaracia-o-spolupraci-pri-organizovani-narodneho-pochodu-za-zivot-2024-v-kosiciach | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Partnermi pochodu bývajú ďalšie pro-life organizácie a zapájajú sa aj iné kresťanské cirkvi a spoločenstvá.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2013 ==
Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla podľa organizátorov 80 000.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia periodika|autor=|titul=Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html|issn=|vydavateľ=[[TASR]]|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-22|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Účastníci pochodu svojou účasťou podporili Manifest Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Manifest Národného pochodu za život 2013 | url = http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101011337/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20 | dátum archivácie = 2015-01-01 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podujatie sa začalo popoludní na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu pochodu.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Pochod pozdravil aj [[František (pápež)|pápež František]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-22|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Národný pochod za život 2015 ==
Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-09|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot|dátum prístupu=2026-09-21|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt; Podľa organizátorov dosiahla účasť 70 000 až 85 000.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Účastníci svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2019 ==
[[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]]
Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. O jeho zorganizovaní rozhodli slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava opäť privíta pochod za život | url = https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml | vydavateľ = [[Katolícke noviny]] | dátum vydania = 2018-07-04 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk =  | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Heslom pochodu bolo: „Za najmenších z nás“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = www.tkkbs.sk | dátum vydania = 2019-09-07}}&lt;/ref&gt;

Podujatie podporili politici [[Juraj Blanár]] ([[Smer-SD]]), Tibor Bernaťák ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Peter Pčolinský]] ([[SME RODINA|Sme Rodina]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Pochod za život postupne tiež podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  titul = KDH - Ideme na Pochod za Život| url = | dátum vydania = 17.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = KDH - facebooková stránka| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vašečka| meno = Richard| odkaz na autora =  | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode!| url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode| dátum vydania = 19.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = 
  | meno =  | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka| url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/| dátum vydania = 20.9.2019| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život| url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html| dátum vydania = 20.9.2019  | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = MY Trnava| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život
  | url =   | dátum vydania = 8.9.2019  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadrila aj [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Pochod za život  | url =   | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Pochod za život - youtube kanál  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;{{Bez citácie}} Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =  | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov| url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov  | dátum vydania = 16.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj| miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004| dátum vydania = 22.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Rovnako ako predchádzajúce roky bol zostavený Manifest národného pochodu za život 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019| url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19| vydavateľ = Národný pochod za život| miesto =| jazyk = sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum archivácie = 2020-05-13}}&lt;/ref&gt;

V súvislosti s pochodom vznikol aj spor okolo použitia piesne „Blízko“ v pozvánke organizátorov pochodu, ktorá odkazovala aj na záhradu a spisovateľa [[Vincent Šikula|Vincenta Šikulu]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor =  | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = K piesni, ktorou pozývajú na Pochod za život, má výhrady Veronika Šikulová: Zneužili meno môjho otca aj jeho záhradu | url = https://www.omediach.com/marketing/16310-k-piesni-ktorou-pozyvaju-na-pochod-za-zivot-ma-vyhrady-veronika-sikulova-zneuzili-meno-mojho-otca-aj-jeho-zahradu-video | vydavateľ = Omédiach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-09-17 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho dcéra namietala, že rodina súhlasila s pôvodným videoklipom, nie však s jeho spojením s kampaňou pochodu a pohrozila trestným oznámením.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Organizátori následne príspevok zmazali.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

=== Priebeh pochodu ===
Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky Sue Thayer z [[Spojené štáty|USA]] a Obianuju Ekeocha z [[Nigéria|Nigérie]]. Manifest pochoduprečítal herec [[Štefan Bučko]]. Vystúpili hudobníci [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = TK KBS  | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí  | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu-  | dátum vydania = 21.9.2019  | dátum aktualizácie = 22.9.2019  | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = Postoj
  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Pre veľký počet účastníkov prešla pôvodnú trasu cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo námestie]], [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] iba časť účastníkov, zatiaľ čo ostatní boli na Kollárovom námestí odklonení späť na Námestie slobody.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;/&gt;

Kritike čelilo niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami a logom ĽSNS. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a reagovali vulgárne. Podobne výzvy organizátorov nerešpektovali ani účastníci s vlajkami a sloganmi [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenského hnutia obrody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela  | odkaz na autora =   | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct  | dátum vydania = 22.9.2019
  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = SME  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2024 ==
Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot; /&gt; Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;/&gt; Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;/&gt; V rámci podujatia sa tiež slúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; S prejavom vystúpil tiež [[Apoštolský nuncius na Slovensku|apoštolský nuncius]] na Slovensku [[Nicola Girasoli]], ktorý tlamočil aj pozdrav [[František (pápež)|pápeža Františka]].&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2026 ==
Piaty Národný pochod za život bol dvojdenným podujatím a samotný pochod sa konal 20. septembra 2026 v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Pochod organizovalo novozaložené [[občianske združenie]] Národný pochod za život.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník =  | titul = Národný pochod za život | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542098484615427038 | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra SR]] | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt; V jeho prípravnom výbore boli Juraj Šúst, Martina Kostolanská, Tomáš Kováčik, Patrik Daniška a jeho predsedami sa stali Dušan Škurla a Patrik Daniška.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Program pochodu získal vysokú podporu viac ako 50-tisíc eur z Fondu na podporu umenia v mimoriadnej výzve ministerstva kultúry vedeného [[Martina Šimkovičová|Martinou Šimkovičovou]] prostredníctvom Nadácie Fides et Ratio, ktorá bola partnerom podujatia.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Jánošová|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kern|meno2=Šimon|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Doteraz najmenší pochod za život priniesol tému náhradného materstva. Organizátori chcú, aby sa trestalo|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5573108/doteraz-najmensi-pochod-za-zivot-priniesol-temu-nahradneho-materstva-organizatori-chcu-aby-sa-trestalo/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-09-20|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=FPU už podporuje aj „kultúru života“. Viac než 50-tisíc eur získal pochod za život|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5365399/fpu-uz-podporuje-aj-kulturu-zivota-viac-nez-50-tisic-eur-ziskal-pochod-za-zivot/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-29|dátum prístupu=2026-09-21}}&lt;/ref&gt;

Podľa organizátorov sa na pochode zúčastnilo 30 000 ľudí.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Na Národnom pochode za život sa podľa organizátorov zúčastnilo 30-tisíc ľudí, odkaz poslal aj pápež|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-09-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/v-bratislave-sa-uskutocnil-narodny-pochod-za-zivot-odkaz-poslal-aj-papez|dátum prístupu=2026-09-20|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt; Účastníkov pozdravil aj pápež [[Lev XIV.|Lev XIV]], ktorého posolstvo tlmočil apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Národný pochod za život, ktorý pozdravil pápež Lev XIV., prišlo 30 tisíc ľudí | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260920005 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Vystúpili aj zahraniční hostia Marie-Lys Pellissier z Francúzka ( hovorkyňa pochodu La Marche pour la vie), Francesca Romana Poleggi z Talianska (členka riadiacej rady asociácie Pro Vita &amp; Famiglia), Olivia Maurel z Francúzska (výkonná riaditeľka Casablanskej deklarácie za celosvetový zákaz náhradného materstva) a Aleš Primc zo Slovinska, ktorý vedie organizáciu Hlas za deti a rodinu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Na pochode vystúpili hudobníci ako Peter Křemen, Dominika Gurbaľová či rapper [[Augustín (raper)|Augustín]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Vystúpil aj riaditeľ Slovenského rozhlasu a pesničkár [[Peter Janků]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Nevystúpili [[Momo (raper)|Momo]] a [[Yael]], ktorí zložili pre pochod hymnu, no po vlne kritiky sa od podujatia dištancovala a hymna na pochode nezaznela.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ako súčasť programu vystúpili aj viacerí cirkevní predstavitelia ako bratislavský arcibiskup [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolíckej cirkvi]] [[Stanislav Zvolenský]], košický eparchiálny biskup [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi]] [[Cyril Vasiľ]], tajomník Úradu metropolitnej rady [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávnej cirkvi]] protorej Peter Bzík a farár [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] [[Martin Šefranko]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Pochod za život]]

== Externé odkazy ==
* [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk]
* [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku]

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Udalosti v Bratislave]]
[[Kategória:Udalosti v Košiciach]]</text>
      <sha1>hxbtmklta3buci0eqivdn7ezhxqdyw4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371476</id>
      <parentid>8371459</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:55:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>drobné úpravy</comment>
      <origin>8371476</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23193" sha1="paf7wvl91i5kvz4n6x98whm7cgi2seq" xml:space="preserve">{{Pracuje sa|Aktualizácia, doplnenie informácií}}
{{Infobox
 | zahlavie     = Národný pochod za život
 | obrazok      = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg
 | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013)
 | popis1  = Druh podujatia
 | data1   = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod
 | popis2  = Prvé konanie
 | data2   = [[22. september]] [[2013]]
 | popis3  = Dátum konania
 | data3   = [[september]]
 | popis4  = Miesto konania
 | data4   = [[Bratislava]], [[Košice]]
 | popis5  = 
 | data5   = 
 | popis6  = Organizátor
 | data6   = Národný pochod za život
 | popis7  = 
 | data7   = 
 | popis25 = Web
 | data25  = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk]
 }}
'''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa koná na Slovensku od roku 2013.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-22|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Deklarovaným cieľom pochodu je podpora ochrany ľudského života a dôstojnosti človeka od počatia po prirodzenú smrť a podpora rodiny založenej na manželstve muža a ženy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný pochod za život 2019 (priebežne aktualizované) | url = https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 | vydavateľ = [[Bratislavská arcidiecéza]] | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Organizátori požadujú úplný zákaz [[Interrupcia|interrupicií]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

V roku 2026 pochod organizovalo občianske združenie Národný pochod za život pod záštitou [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] (KBS).&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Národný pochod za život bude 20. septembra v Bratislave, záštitu nad ním prevzala KBS|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-21|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/bratislava/c/narodny-pochod-za-zivot-bude-20-septembra-v-bratislave-zastitu-nad-nim-prevzala-kbs|dátum prístupu=2026-09-20|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku sa konalo doteraz päť Národných pochodov za život.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Predchádzajúce ročníky sa konali v rokoch 2013 a 2024 v Košiciach a v rokoch 2015 a 2019 v Bratislave,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; pričom KBS bola ich iniciátorom a spoluorganizátorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave podporilo &quot;najmenších z nás&quot; približne 50 000 ľudí | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922006 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Na Slovensku bude tento rok prvý Národný pochod za život|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/257572-na-slovensku-bude-tento-rok-prvy-narodny-pochod-za-zivot|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Katolicka cirkev na Slovensku | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/hladat/p/ostatne-dokumenty/c/deklaracia-o-spolupraci-pri-organizovani-narodneho-pochodu-za-zivot-2024-v-kosiciach | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Partnermi pochodu bývajú ďalšie pro-life organizácie a zapájajú sa do neho aj iné kresťanské cirkvi a spoločenstvá.&lt;ref&gt;http://pochodzazivot.sk/&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2013 ==
Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla podľa organizátorov 80 000 účastníkov.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia periodika|autor=|titul=Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html|issn=|vydavateľ=[[TASR]]|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-22|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Účastníci pochodu svojou účasťou podporili Manifest Národného pochodu za život 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Manifest Národného pochodu za život 2013 | url = http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101011337/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20 | dátum archivácie = 2015-01-01 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podujatie sa začalo popoludní na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Pochod pozdravil aj [[František (pápež)|pápež František]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-22|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Národný pochod za život 2015 ==
Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-09|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot|dátum prístupu=2026-09-21|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt; Podľa organizátorov dosiahla účasť 70 000 až 85 000 účastníkov,&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; ktorí svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2019 ==
[[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]]
Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. O jeho zorganizovaní rozhodli slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava opäť privíta pochod za život | url = https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml | vydavateľ = [[Katolícke noviny]] | dátum vydania = 2018-07-04 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk =  | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Heslom pochodu bolo: „Za najmenších z nás“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = www.tkkbs.sk | dátum vydania = 2019-09-07}}&lt;/ref&gt;

Podujatie podporili politici [[Juraj Blanár]] ([[Smer-SD]]), Tibor Bernaťák ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Peter Pčolinský]] ([[SME RODINA|Sme Rodina]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Pochod za život postupne tiež podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  titul = KDH - Ideme na Pochod za Život| url = | dátum vydania = 17.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = KDH - facebooková stránka| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vašečka| meno = Richard| odkaz na autora =  | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode!| url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode| dátum vydania = 19.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = 
  | meno =  | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka| url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/| dátum vydania = 20.9.2019| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život| url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html| dátum vydania = 20.9.2019  | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = MY Trnava| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život
  | url =   | dátum vydania = 8.9.2019  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadrila aj [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Pochod za život  | url =   | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-21  | vydavateľ = Pochod za život - youtube kanál  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;{{Bez citácie}} Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno =   | odkaz na autora =  | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov| url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov  | dátum vydania = 16.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj| miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =   | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004| dátum vydania = 22.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Rovnako ako predchádzajúce roky bol zostavený Manifest národného pochodu za život 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019| url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19| vydavateľ = Národný pochod za život| miesto =| jazyk = sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum archivácie = 2020-05-13}}&lt;/ref&gt;

V súvislosti s pochodom vznikol spor okolo použitia piesne „Blízko“ v pozvánke organizátorov pochodu, ktorá odkazovala aj na záhradu a spisovateľa [[Vincent Šikula|Vincenta Šikulu]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor =  | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = K piesni, ktorou pozývajú na Pochod za život, má výhrady Veronika Šikulová: Zneužili meno môjho otca aj jeho záhradu | url = https://www.omediach.com/marketing/16310-k-piesni-ktorou-pozyvaju-na-pochod-za-zivot-ma-vyhrady-veronika-sikulova-zneuzili-meno-mojho-otca-aj-jeho-zahradu-video | vydavateľ = Omédiach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-09-17 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho dcéra namietala, že rodina súhlasila s pôvodným videoklipom, nie však s jeho spojením s kampaňou pochodu a pohrozila trestným oznámením.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Organizátori následne príspevok zmazali.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

=== Priebeh pochodu ===
Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky Sue Thayer z [[Spojené štáty|USA]] a Obianuju Ekeocha z [[Nigéria|Nigérie]]. Manifest pochoduprečítal herec [[Štefan Bučko]]. Vystúpili hudobníci [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = TK KBS  | meno =   | odkaz na autora =   | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí  | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu-  | dátum vydania = 21.9.2019  | dátum aktualizácie = 22.9.2019  | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = Postoj
  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Pre veľký počet účastníkov prešla pôvodnú trasu cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo námestie]], [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] iba časť účastníkov, zatiaľ čo ostatní boli na Kollárovom námestí odklonení späť na Námestie slobody.&lt;ref name=&quot;priebeh&quot;/&gt;

Kritike čelilo niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami a logom ĽSNS. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a reagovali vulgárne. Podobne výzvy organizátorov nerešpektovali ani účastníci s vlajkami a sloganmi [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenského hnutia obrody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Hajčáková
  | meno = Daniela  | odkaz na autora =   | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS  | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct  | dátum vydania = 22.9.2019
  | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu = 2019-09-23  | vydavateľ = SME  | miesto =   | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2024 ==
Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot; /&gt; Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;/&gt; Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;/&gt; V rámci podujatia sa tiež slúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.&lt;ref name=&quot;preucastnikov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto =  | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; S prejavom vystúpil tiež [[Apoštolský nuncius na Slovensku|apoštolský nuncius]] na Slovensku [[Nicola Girasoli]], ktorý tlamočil aj pozdrav [[František (pápež)|pápeža Františka]].&lt;ref name=&quot;postoj24&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}&lt;/ref&gt;

== Národný pochod za život 2026 ==
Piaty Národný pochod za život bol dvojdňovým podujatím a samotný pochod sa konal 20. septembra 2026 v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Pochod organizovalo novozaložené [[občianske združenie]] Národný pochod za život.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník =  | titul = Národný pochod za život | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542098484615427038 | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra SR]] | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt; V jeho prípravnom výbore boli Juraj Šúst, Martina Kostolanská, Tomáš Kováčik, Patrik Daniška a jeho predsedami sa stali Dušan Škurla a Patrik Daniška.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Program pochodu získal vysokú podporu viac ako 50-tisíc eur z Fondu na podporu umenia v mimoriadnej výzve ministerstva kultúry vedeného [[Martina Šimkovičová|Martinou Šimkovičovou]] prostredníctvom Nadácie Fides et Ratio, ktorá bola partnerom podujatia.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Jánošová|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kern|meno2=Šimon|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Doteraz najmenší pochod za život priniesol tému náhradného materstva. Organizátori chcú, aby sa trestalo|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5573108/doteraz-najmensi-pochod-za-zivot-priniesol-temu-nahradneho-materstva-organizatori-chcu-aby-sa-trestalo/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-09-20|dátum prístupu=2026-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=FPU už podporuje aj „kultúru života“. Viac než 50-tisíc eur získal pochod za život|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5365399/fpu-uz-podporuje-aj-kulturu-zivota-viac-nez-50-tisic-eur-ziskal-pochod-za-zivot/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-29|dátum prístupu=2026-09-21}}&lt;/ref&gt;

Podľa organizátorov sa na pochode zúčastnilo 30 000 ľudí.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Na Národnom pochode za život sa podľa organizátorov zúčastnilo 30-tisíc ľudí, odkaz poslal aj pápež|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-09-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/v-bratislave-sa-uskutocnil-narodny-pochod-za-zivot-odkaz-poslal-aj-papez|dátum prístupu=2026-09-20|odkaz na autora=SITA}}&lt;/ref&gt; Účastníkov pozdravil aj pápež [[Lev XIV.|Lev XIV]], ktorého posolstvo tlmočil apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Národný pochod za život, ktorý pozdravil pápež Lev XIV., prišlo 30 tisíc ľudí | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260920005 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Vystúpili aj zahraniční hostia Marie-Lys Pellissier z Francúzka ( hovorkyňa pochodu La Marche pour la vie), Francesca Romana Poleggi z Talianska (členka riadiacej rady asociácie Pro Vita &amp; Famiglia), Olivia Maurel z Francúzska (výkonná riaditeľka Casablanskej deklarácie za celosvetový zákaz náhradného materstva) a Aleš Primc zo Slovinska, ktorý vedie organizáciu Hlas za deti a rodinu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Na pochode vystúpili hudobníci ako Peter Křemen, Dominika Gurbaľová či rapper [[Augustín (raper)|Augustín]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Vystúpil aj riaditeľ Slovenského rozhlasu a pesničkár [[Peter Janků]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Nevystúpili [[Momo (raper)|Momo]] a [[Yael]], ktorí zložili pre pochod hymnu, no po vlne kritiky sa od podujatia dištancovala a hymna na pochode nezaznela.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ako súčasť programu vystúpili aj viacerí cirkevní predstavitelia ako bratislavský arcibiskup [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolíckej cirkvi]] [[Stanislav Zvolenský]], košický eparchiálny biskup [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi]] [[Cyril Vasiľ]], tajomník Úradu metropolitnej rady [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávnej cirkvi]] protorej Peter Bzík a farár [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] [[Martin Šefranko]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Pochod za život]]

== Externé odkazy ==
* [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk]
* [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku]

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Udalosti v Bratislave]]
[[Kategória:Udalosti v Košiciach]]</text>
      <sha1>paf7wvl91i5kvz4n6x98whm7cgi2seq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Miroslav Schlesinger</title>
    <ns>0</ns>
    <id>642215</id>
    <revision>
      <id>8371357</id>
      <parentid>8216549</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:52:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50978-18</username>
        <id>305854</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie údajov s odkazom na konferenciu, ktorá sa konala na Univerzite Komenského v Bratislave.</comment>
      <origin>8371357</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21797" sha1="g3vkd9y03gdfwb8ryksf0zxow5xm5ms" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
| Meno = Miroslav Schlesinger
| Popis osoby = slovenský spisovateľ, kouč, mentor, motivátor a odborník v oblasti prevencie kriminality,
| Dátum narodenia = {{dnv|1971}}
| Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Slovensko]]
| Roky pôsobenia = [[1997]]{{--}}súčasnosť
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť = [[Slovensko]]
| Zamestnanie = spisovateľ, kouč, odborný poradca komisára pre deti,
| Bydlisko = [[Piešťany]]
}}

[[PhDr.]] '''Miroslav Schlesinger''' (* [[1971]], [[Piešťany]]) je slovenský spisovateľ, [[Koučovanie (ekonomika)|biznis kouč]], [[mentor]], odborník v oblasti prevencie kriminality&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikysová | meno = Jana | titul = Odborník vysvetľuje akí sú ľudia, ktorí hejtujú a ako na nenávistné komentáre reagovať (Rozhovor) | url = https://refresher.sk/98389-Odbornik-vysvetluje-aki-su-ludia-ktori-hejtuju-a-ako-na-nenavistne-komentare-reagovat | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = 2021-05-18 | dátum prístupu = 2021-05-18}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paulík | meno = Jakub | titul = Predátori si pri deťoch neodpustia vulgárne sexuálne poznámky. Obete hľadajú na sociálnych sieťach (Rozhovor) | url = https://refresher.sk/94547-Predatori-si-pri-detoch-neodpustia-vulgarne-sexualne-poznamky-Obete-hladaju-na-socialnych-sietach-Rozhovor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = 2021-02-17 | dátum prístupu = 2021-07-06}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra SR | odkaz na autora = minv.sk | titul = Otvorenie bratislavskej Informačnej kancelárie dopadlo na výbornú| url = https://www.minv.sk/?prevencia_aktuality&amp;sprava=otvorenie-bratislavskej-informacnej-kancelarie-dopadlo-na-vybornu| vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR| dátum vydania = 2019-05-31 | dátum aktualizácie = 2021-07-27 | dátum prístupu = 2019-05-31| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, čestný riaditeľ a zakladateľ občianskeho združenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = msp| odkaz na autora = | titul = Koordinátor prevencie kriminality| url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&amp;cat=2007-01&amp;article=29| vydavateľ = Časopis Pezinčan| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2007-01| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
== Životopis ==
Narodil sa v roku 1971 v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Vyštudoval na [[Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Univerzita sv. Cyrila a Metoda]] v Trnave a tiež [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Trnavskej univerzite]] v Bratislave. Následne sa venoval štúdiu gestaltpedagogiky, [[Mentoring|mentoringu]] a [[Koučing|koučingu]]. Veľkú časť svojho profesionálneho, ale aj osobného života venuje [[Psychológia osobnosti|psychológii]], [[Liečebná pedagogika|liečebnej pedagogike]], [[Detská kresba|diagnostike kresby]], [[Grafológia|analýze rukopisu]], motivácii a programom na rozvoj osobnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mediátor Bratislava|url=https://martinbiskupic.sk/konzultant/|dátum prístupu=2020-06-15|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Vzdelanie získal aj pod vedením psychoterapeuta [[prof. Alberta Höfera]], člena Európskej akadémie vied a umení. Je vyhľadávaným odborníkom v oblasti krízovej intervencie, najmä so zameraním na deti, tzv. problémovú mládež a obete trestných činov. V uvedených oblastiach vzdeláva školské podporné tímy, pedagógov, pracovníkov prevencie kriminality, sociálnych pracovníkov, pričom vzdelával aj sudcov, vyšších súdnych úradníkov a mediátorov.

Miroslav Schlesinger&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Občianske združenie – Spoločne proti kriminalite – INFO OZ-SPK – KONTAKTY|url=https://www.oz-spk.sk/info/kontakty/?id=1|vydavateľ=www.oz-spk.sk|dátum prístupu=2020-06-12}}&lt;/ref&gt; je tiež [[tréner]]om [[bojové umenie|bojových umení]]&lt;ref&gt;https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20180910TBB00155&lt;/ref&gt; a odborníkom v oblasti prevencie kriminality.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čabala | meno = Ľuboš | titul = Rozhovor: Naletel na podvodnú reklamu a prišiel o 35 000 € a psychicky sa zrútil. Poznám aj horšie prípady. (Rozhovor) | url = https://fontech.startitup.sk/rozhovor-naletel-na-podvodnu-reklamu-prisiel-o-35-000-e-a-psychicky-sa-zrutil-poznam-aj-horsie-pripady/ | vydavateľ = fontech.startitup.sk | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2021-07-27}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ďurkovič | meno = Simona | titul = Ako sa chrániť pred podvodnými telefonátmi a neprísť o stovky eur (Rozhovor) | url = https://indexmag.sk/2021/07/01/ako-sa-chranit-pred-podvodnymi-telefonatmi-a-neprist-o-stovky-eur/ | vydavateľ = indexmag.sk | dátum vydania = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2021-07-27}}&lt;/ref&gt; Jeho projekty boli už štyrikrát zaradené medzi najlepšie v Európskej únii (2007 Portugalsko, 2009 Švédsko, 2012 Cyprus, 2018 Rakúsko) a patria medzi 20 najúspešnejších v EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodnému kolu súťaže ECPA 2018 dominovali Fíni|url=https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini|vydavateľ=prevenciakriminality.sk|dátum prístupu=2020-06-12|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20200612124036/https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini|dátum archivácie=2020-06-12}}&lt;/ref&gt; Za tieto a ďalšie aktivity v oblasti sociálnej a charitatívnej, získal viacero ocenení na národnej i medzinárodnej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šinka| meno = Franišek, Mgr., CsC| autor = | odkaz na autora = | titul = Naše projekty obstáli aj v medzinárodnej konfrontácii| url = http://ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2008-02.pdf| vydanie = Polícia – noviny odborového zväzu polície v SR| vydavateľ = Odborový zväz polície v Slovenskej republike|strany = 8| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2008-02-12| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = msp| odkaz na autora = | titul = Prezentácia v Lisabone| url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&amp;cat=2007-12&amp;article=6655| vydanie = Časopis Pezinčan| vydavateľ = Mesto Pezinok|strany = | dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2007-12| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pochvalne sa k jeho práci v roku 2003 vyjadril v osobnom liste aj prezident Slovenska [[Rudolf Schuster]], v ktorom ocenil jeho aktivity v oblasti prevencie kriminality ako aj publikačnú činnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Občianske združenie – Spoločne proti kriminalite – NOVINKY|url=https://www.oz-spk.sk/novinky/detail/?id=33|vydavateľ=www.oz-spk.sk|dátum prístupu=2010-10-02}}&lt;/ref&gt; V roku 2024, spolu s komisárom pre deti a za podpory ZMOS, uviedol na národnej úrovni do praxe svoje nové poznatky z problematiky šikanovania a postupne pomáhal zavádzať inovatívne prístupy do práce s deťmi a mládežou v školách na národnej úrovni. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZMOS a Úrad komisára pre deti spustia projekt prevencie šikany | url = https://www.zmos.sk/mid/536720/zmos-a-urad-komisara-pre-deti-spustia-projekt-prevencie-sikany-oznam.html | vydavateľ = www.zmos.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}&lt;/ref&gt;

Publikoval v rôznych odborných periodikách a je autorom viac než tridsiatich publikácií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Občianske združenie – Spoločne proti kriminalite – PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ – KNIHY|url=https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/knihy/|vydavateľ=www.oz-spk.sk|dátum prístupu=2020-06-12}}&lt;/ref&gt; V počiatkoch svojej literárnej tvorby sa zameriaval najmä na písanie krátkych poučných príbehov a myšlienok na zamyslenie. Neskôr vydal súkromnú zbierku básní a dve odborné publikácie zamerané na prevenciu kriminality. V úspešnom historickom románe s príznačným názvom „''Začni žiť odznova''“, prejavil svoju náklonnosť k východnej kultúre a zameraniu na oblasť motivácie. Po vydaní štyroch publikácií so zameraním na prevenciu kriminality a bezpečie pre rodiny, prišla v jeho doterajšej tvorbe významná zmena. Tou bola rozprávková kniha ''Rozprávky o hľadaní dobra''&lt;ref&gt;[https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/knihy/?id=19 Rozprávky o hľadaní dobra]&lt;/ref&gt;. Jej najnovšie dvojdielne spracovanie malo oproti pôvodnej verzii veľkú výhodu v tom, že má rozsiahlejšie využitie. Najmä v oblastiach ako psychoterapia, liečebná pedagogika a pod. Autor v nej zúročil svoje viac než dvadsaťpäťročné skúsenosti s prácou s deťmi, mládežou i dospelými. Tieto rozprávky svojim štýlom pripomínajú svetoznámu knihu [[Malý princ (kniha)|Malý princ]].

Pracoval ako hovorca mesta [[Bánovce nad Bebravou]] a súčasne ako koordinátor prevencie kriminality. V tejto pozícii vytvoril spoluprácu s Kynologických záchranným zborom SR a lektorsky jeho členom zabezpečil odborné školenie. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Mestskí policajti v Bánovciach nad Bebravou sa školia v sebaobrane| url = https://www.24hod.sk/mestski-policajti-v-banovciach-nad-bebravou-sa-skolia-v-sebaobrane-cl615224.html| vydavateľ = 24hod.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu =2018-09-10| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Spolupráca s Kynologickým záchranným zborom| url = https://www.banovce.sk/?program=51&amp;module_action__0__id_ci=117995&amp;print_demand=1.html| vydavateľ = 24hod.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu =2017-01-03| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Pôsobil ako člen Krajskej komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti v [[Trnava|Trnave]] a Komisie pre ochranu verejného poriadku v [[Malacky|Malackách]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika| priezvisko = Chabadová| meno = Natália| autor = | odkaz na autora = | titul = Ako skoncovať so šikanovaným| periodikum = Malacký hlas| odkaz na periodikum = | url = https://malackyhlas.sk/archiv/2011/eMH_19_2011.pdf| issn = | vydavateľ = Malacky| miesto = | dátum = 2011-11-8| dátum prístupu = }}&lt;/ref&gt; Spolupracoval na viacerých lokálnych, národných i medzinárodných projektoch a prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského v Bratislave,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠOLTÉSOVE DNI 2026 | url = https://www.portalvs.sk/sk/konferencie-a-seminare/zobrazit/soltesove-dni-2026 | vydavateľ = www.portalvs.sk | dátum prístupu = 2026-09-18 | url archívu = https://www.portalvs.sk/sk/konferencie-a-seminare/zobrazit/soltesove-dni-2026 | dátum archivácie = 2026-09-18 }} Katolíckej univerzite v Ružomberku, na Trnavskej univerzite v Trnave,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVINKY - VÝZNAMNÁ PRESTÍŽ OZ-SPK | url = https://www.oz-spk.sk/novinky/detail/?id=121 | vydavateľ = oz-spk.sk | dátum vydania = 2012-03-05 | dátum prístupu = 2021-07-06}}&lt;/ref&gt;aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVINKY - INFORMÁCIE PRE VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV Z PRVEJ RUKY | url = https://www.komisarpredeti.sk/aktuality/informacie-pre-vysokoskolskych-studentov-z-prvej-ruky/ | vydavateľ = komisarpredeti.sk | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2026-02-20}}&lt;/ref&gt; Pôsobí ako konzultant pre prípady s prvkami násilia &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KONZULTANT - PRÍPADY S PRVKAMI NÁSILIA | url = https://martinbiskupic.sk/konzultant/ | vydavateľ = martinbiskupic.sk | dátum prístupu = 2021-07-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210626035515/https://martinbiskupic.sk/konzultant/ | dátum archivácie = 2021-06-26 }}&lt;/ref&gt; pracoval v pozícii koordinátora na regionálnej úrovni Bratislava v krajskej Informačnej kancelárii pre obete trestných činov, ktorú zastrešuje Odbor prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR (OPK KMV SR). &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otvorenie bratislavskej Informačnej kancelárie dopadlo na výbornú | url = https://www.minv.sk/?prevencia_aktuality&amp;sprava=otvorenie-bratislavskej-informacnej-kancelarie-dopadlo-na-vybornu | vydavateľ = www.komisarpredeti.sk | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt; Pracoval ako odborný poradca komisára pre deti, aj ako hlavný štátny radca na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naše poznatky obohacujú aj sudcov | url = https://www.komisarpredeti.sk/aktuality/nase-poznatky-obohacuju-aj-sudcov/ | vydavateľ = www.komisarpredeti.sk | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia ==
* ''Ďakovný list primátora mesta Piešťany'' za aktivity v oblasti sociálnej, zdravotníckej, charitatívnej a humanitárnej uskutočnené v roku 2001, v roku [[2002]].&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/foto/?idk=7&lt;/ref&gt; (&quot;Certifikáty a osvedčenia&quot;)
* ''Cena primátora mesta Piešťany'' za aktivity v oblasti sociálnej, zdravotníckej, charitatívnej a humanitárnej, v roku [[2003]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena primátora mesta Piešťany za aktivity v oblasti sociálnej, zdravotníckej, charitatívnej a humanitárnej, Ocenení od roku 2000 | url = https://www.piestany.sk/e_download.php?file=data/editor/188sk_4.pdf&amp;original=Oceneni_Cenou_primatora-new2.pdf| vydavateľ = Mesto Piešťany| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Prvé miesto v národnej súťaži v oblasti prevencie kriminality'', ktorú organizovalo Ministerstvo vnútra SR, v roku [[2007]]. Projekt &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot;.&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/media/detail/?id=1&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' v Portugalsku - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot;, ktorý prezentoval tematickú oblasť: &quot;Prevencia kriminality s dôrazom na prevenciu domáceho násilia.&quot; Bol zaradený medzi 15 najlepších projektov realizovaných v EÚ v roku [[2007]].&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/media/detail/?id=1&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' vo Švédsku - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot; v tematickej oblasti: &quot;Prevencia kriminality a viktimizácie medzi deťmi a mládežou; súčasné a budúce výzvy – škola, kybernetický svet a verbovanie do zločineckých skupín.&quot; Z zaradenie projektu medzi najlepšie projekty realizované v EÚ v roku [[2009]].&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/media/detail/?id=3&amp;print=2&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' na Cypre - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot; v tematickej oblasti: &quot;Opatrenia na miestnej úrovni ako nástroj prevencie kriminality voči krádežiam, domácemu násiliu a kriminalite mládeže.&quot; Z zaradenie projektu medzi najlepšie projekty realizované v EÚ v roku [[2012]].&lt;ref&gt;https://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0167994&lt;/ref&gt;
* ''Ďakovná plaketa od Mestskej polície Vysoké Tatry'', za doterajšiu spoluprácu v oblasti prevencie kriminality, v roku [[2012]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnotenie prevencie kriminality za rok 2012 (pdf)| url = https://www.msppezinok.sk/save.php?cesta=img/dokument/55/vyhodnotenie_prevencie_2012_web.pdf| vydavateľ = MsP Pezinok| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200627155544/https://www.msppezinok.sk/save.php?cesta=img/dokument/55/vyhodnotenie_prevencie_2012_web.pdf| dátum archivácie = 2020-06-27}}&lt;/ref&gt;
* ''Ďakovná plaketa primátora mesta Bánovce nad Bebravou'' za osobný prínos v oblasti skvalitňovania prevencie kriminality v meste Bánovce nad Bebravou, v roku [[2017]].&lt;ref&gt;http://www.banovecko.eu/index.php/430-31-10-2017&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' v Rakúsku - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot; v tematickej oblasti: &quot;Komunitná policajná činnosť“ – spolupráca polície s verejnosťou.&quot; Z zaradenie projektu medzi 20 najlepších projektov realizovaných v EÚ v roku [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini |dátum prístupu=2020-06-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200612124036/https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini |dátum archivácie=2020-06-12 }}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
* ''Začni už žiť'' ([[1997]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-171-X
* ''Potrebuješ skutočnosť'' ([[1998]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-225-2
* ''Počúvaj a konaj'' ([[2000]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-295-3
* ''Kroky k svetlu'' ([[2000]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-284-8&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Kroky k svetlu kniha od: Miroslav Schlesinger| url = https://www.databazeknih.cz/knihy/kroky-k-svetlu-185099| vydavateľ = Databazeknih.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Iný pohľad'' ([[2002]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-392-5
* ''Spoznaj nástrahy, príbehy zo života'' ([[2003]]), Mestská knižnica Piešťany, podtitul: ''Výberová bibliografia (Drogy)''
* ''Východisko z beznádeje'', Dobrá kniha, ([[2004]]), ISBN 80-7141-458-1
* ''Niečo nové pre život'' ([[2006]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-529-4
* ''Povzbudenia'' ([[2006]]), Dobrá kniha, ISBN 978-80-7141-632-6
* ''Človek, si jedinečný'' ([[2009]]), Dobrá kniha, ISBN 978-80-7141-653-1
* ''Príbehy, ktoré zmenia...'' ([[2010]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970609-5-4
* ''Povzbudenia II'' ([[2011]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970951-0-9
* ''Ako vyjadriť nevysloviteľné'' ([[2012]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970951-1-6
* ''Inovatívna prax v drogovej prevencii'' ([[2013]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970951-2-3
* ''Začni žiť odznova'' ([[2016]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-972463-0-3
* ''Rady nielen pre seniorov'' ([[2017]]), Mesto Bánovce nad Bebravou, ISBN 978-80-972783-5-9 (doplnené vydanie: 2017, ISBN 978-80-972817-2-4)
* ''Rady nielen pre rodičov'' ([[2017]]), Mesto Bánovce nad Bebravou, ISBN 978-80-972783-6-6
* ''Rozprávky o hľadaní dobra'' ([[2018]]), Kníhtlač Gerthofer
* ''Rady dobrého suseda'' ([[2018]]), Seniorské informačné centrum (SIC)
* ''Začni žiť odznova'' ([[2020]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89783-22-9, ISBN 978-80-89783-23-6
* ''Ranné motivácie pre ženy'' ([[2020]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89783-23-6
* ''Analýza dopadov na prevenciu opakovanej viktimizácie'' (spoluautor) Ministerstvo spravodlivosti SR. Bratislava. ([[2020]]). 
* ''Teraz dýchaj pokoj'' ([[2021]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89789-29-8
* ''Zvyšovanie efektívnosti a kvality justičného systému v oblasti ochrany maloletých ako obetí trestných činov a v rámci rodinných právnych sporov'' (spoluautor) Ministerstvo spravodlivosti SR. ([[2021]]). 
* ''Povstaň ako Fénix - Motivácia &amp; Mentoring &amp; Coaching'' ([[2022]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89783-32-8
* ''Zvyšovanie poznatkov o výhodách prevencie opakovanej viktimizácie'' (spoluautor) Ministerstvo spravodlivosti SR. Bratislava. ([[2024]]). 
* ''Iný pohľad na šikanovanie'' ([[2024]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-1-7
* ''Z úcty k tebe'' ([[2024]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-2-4
* ''Ľudské práva a slobody v školskom prostredí'' ([[2024|2025]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-4-8
* ''Hľadanie odpovedí na život'' ([[2025]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-6-2
* ''Nové motivácie pre ženy'' ([[2026]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-89783-25-0

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Miroslav Schlesinger}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/knihy/ Publikačná činnosť autora]
* [https://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0167994 Profil na stránkach Piešťanského informačného centra]
* [https://martinbiskupic.sk/konzultant/ Profil na stránke mediačnej kancelárie]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{DEFAULTSORT:Schlesinger, Miroslav}}

[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Kresťanskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí hovorcovia]]
[[Kategória:Slovenskí tréneri]]
[[Kategória:Slovenskí kouči]]
[[Kategória:Osobnosti z Piešťan]]</text>
      <sha1>g3vkd9y03gdfwb8ryksf0zxow5xm5ms</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371359</id>
      <parentid>8371357</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:06:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50978-18</username>
        <id>305854</id>
      </contributor>
      <comment>/* Ocenenia */</comment>
      <origin>8371359</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21795" sha1="m7xj2zheusq19pn4emptakyqywpk4yz" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
| Meno = Miroslav Schlesinger
| Popis osoby = slovenský spisovateľ, kouč, mentor, motivátor a odborník v oblasti prevencie kriminality,
| Dátum narodenia = {{dnv|1971}}
| Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Slovensko]]
| Roky pôsobenia = [[1997]]{{--}}súčasnosť
| Národnosť = slovenská
| Štátna príslušnosť = [[Slovensko]]
| Zamestnanie = spisovateľ, kouč, odborný poradca komisára pre deti,
| Bydlisko = [[Piešťany]]
}}

[[PhDr.]] '''Miroslav Schlesinger''' (* [[1971]], [[Piešťany]]) je slovenský spisovateľ, [[Koučovanie (ekonomika)|biznis kouč]], [[mentor]], odborník v oblasti prevencie kriminality&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikysová | meno = Jana | titul = Odborník vysvetľuje akí sú ľudia, ktorí hejtujú a ako na nenávistné komentáre reagovať (Rozhovor) | url = https://refresher.sk/98389-Odbornik-vysvetluje-aki-su-ludia-ktori-hejtuju-a-ako-na-nenavistne-komentare-reagovat | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = 2021-05-18 | dátum prístupu = 2021-05-18}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paulík | meno = Jakub | titul = Predátori si pri deťoch neodpustia vulgárne sexuálne poznámky. Obete hľadajú na sociálnych sieťach (Rozhovor) | url = https://refresher.sk/94547-Predatori-si-pri-detoch-neodpustia-vulgarne-sexualne-poznamky-Obete-hladaju-na-socialnych-sietach-Rozhovor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = 2021-02-17 | dátum prístupu = 2021-07-06}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra SR | odkaz na autora = minv.sk | titul = Otvorenie bratislavskej Informačnej kancelárie dopadlo na výbornú| url = https://www.minv.sk/?prevencia_aktuality&amp;sprava=otvorenie-bratislavskej-informacnej-kancelarie-dopadlo-na-vybornu| vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR| dátum vydania = 2019-05-31 | dátum aktualizácie = 2021-07-27 | dátum prístupu = 2019-05-31| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, čestný riaditeľ a zakladateľ občianskeho združenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = msp| odkaz na autora = | titul = Koordinátor prevencie kriminality| url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&amp;cat=2007-01&amp;article=29| vydavateľ = Časopis Pezinčan| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2007-01| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
== Životopis ==
Narodil sa v roku 1971 v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Vyštudoval na [[Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Univerzita sv. Cyrila a Metoda]] v Trnave a tiež [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Trnavskej univerzite]] v Bratislave. Následne sa venoval štúdiu gestaltpedagogiky, [[Mentoring|mentoringu]] a [[Koučing|koučingu]]. Veľkú časť svojho profesionálneho, ale aj osobného života venuje [[Psychológia osobnosti|psychológii]], [[Liečebná pedagogika|liečebnej pedagogike]], [[Detská kresba|diagnostike kresby]], [[Grafológia|analýze rukopisu]], motivácii a programom na rozvoj osobnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mediátor Bratislava|url=https://martinbiskupic.sk/konzultant/|dátum prístupu=2020-06-15|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Vzdelanie získal aj pod vedením psychoterapeuta [[prof. Alberta Höfera]], člena Európskej akadémie vied a umení. Je vyhľadávaným odborníkom v oblasti krízovej intervencie, najmä so zameraním na deti, tzv. problémovú mládež a obete trestných činov. V uvedených oblastiach vzdeláva školské podporné tímy, pedagógov, pracovníkov prevencie kriminality, sociálnych pracovníkov, pričom vzdelával aj sudcov, vyšších súdnych úradníkov a mediátorov.

Miroslav Schlesinger&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Občianske združenie – Spoločne proti kriminalite – INFO OZ-SPK – KONTAKTY|url=https://www.oz-spk.sk/info/kontakty/?id=1|vydavateľ=www.oz-spk.sk|dátum prístupu=2020-06-12}}&lt;/ref&gt; je tiež [[tréner]]om [[bojové umenie|bojových umení]]&lt;ref&gt;https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20180910TBB00155&lt;/ref&gt; a odborníkom v oblasti prevencie kriminality.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čabala | meno = Ľuboš | titul = Rozhovor: Naletel na podvodnú reklamu a prišiel o 35 000 € a psychicky sa zrútil. Poznám aj horšie prípady. (Rozhovor) | url = https://fontech.startitup.sk/rozhovor-naletel-na-podvodnu-reklamu-prisiel-o-35-000-e-a-psychicky-sa-zrutil-poznam-aj-horsie-pripady/ | vydavateľ = fontech.startitup.sk | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2021-07-27}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ďurkovič | meno = Simona | titul = Ako sa chrániť pred podvodnými telefonátmi a neprísť o stovky eur (Rozhovor) | url = https://indexmag.sk/2021/07/01/ako-sa-chranit-pred-podvodnymi-telefonatmi-a-neprist-o-stovky-eur/ | vydavateľ = indexmag.sk | dátum vydania = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2021-07-27}}&lt;/ref&gt; Jeho projekty boli už štyrikrát zaradené medzi najlepšie v Európskej únii (2007 Portugalsko, 2009 Švédsko, 2012 Cyprus, 2018 Rakúsko) a patria medzi 20 najúspešnejších v EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodnému kolu súťaže ECPA 2018 dominovali Fíni|url=https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini|vydavateľ=prevenciakriminality.sk|dátum prístupu=2020-06-12|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20200612124036/https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini|dátum archivácie=2020-06-12}}&lt;/ref&gt; Za tieto a ďalšie aktivity v oblasti sociálnej a charitatívnej, získal viacero ocenení na národnej i medzinárodnej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šinka| meno = Franišek, Mgr., CsC| autor = | odkaz na autora = | titul = Naše projekty obstáli aj v medzinárodnej konfrontácii| url = http://ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2008-02.pdf| vydanie = Polícia – noviny odborového zväzu polície v SR| vydavateľ = Odborový zväz polície v Slovenskej republike|strany = 8| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2008-02-12| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = msp| odkaz na autora = | titul = Prezentácia v Lisabone| url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&amp;cat=2007-12&amp;article=6655| vydanie = Časopis Pezinčan| vydavateľ = Mesto Pezinok|strany = | dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2007-12| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pochvalne sa k jeho práci v roku 2003 vyjadril v osobnom liste aj prezident Slovenska [[Rudolf Schuster]], v ktorom ocenil jeho aktivity v oblasti prevencie kriminality ako aj publikačnú činnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Občianske združenie – Spoločne proti kriminalite – NOVINKY|url=https://www.oz-spk.sk/novinky/detail/?id=33|vydavateľ=www.oz-spk.sk|dátum prístupu=2010-10-02}}&lt;/ref&gt; V roku 2024, spolu s komisárom pre deti a za podpory ZMOS, uviedol na národnej úrovni do praxe svoje nové poznatky z problematiky šikanovania a postupne pomáhal zavádzať inovatívne prístupy do práce s deťmi a mládežou v školách na národnej úrovni. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZMOS a Úrad komisára pre deti spustia projekt prevencie šikany | url = https://www.zmos.sk/mid/536720/zmos-a-urad-komisara-pre-deti-spustia-projekt-prevencie-sikany-oznam.html | vydavateľ = www.zmos.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}&lt;/ref&gt;

Publikoval v rôznych odborných periodikách a je autorom viac než tridsiatich publikácií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Občianske združenie – Spoločne proti kriminalite – PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ – KNIHY|url=https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/knihy/|vydavateľ=www.oz-spk.sk|dátum prístupu=2020-06-12}}&lt;/ref&gt; V počiatkoch svojej literárnej tvorby sa zameriaval najmä na písanie krátkych poučných príbehov a myšlienok na zamyslenie. Neskôr vydal súkromnú zbierku básní a dve odborné publikácie zamerané na prevenciu kriminality. V úspešnom historickom románe s príznačným názvom „''Začni žiť odznova''“, prejavil svoju náklonnosť k východnej kultúre a zameraniu na oblasť motivácie. Po vydaní štyroch publikácií so zameraním na prevenciu kriminality a bezpečie pre rodiny, prišla v jeho doterajšej tvorbe významná zmena. Tou bola rozprávková kniha ''Rozprávky o hľadaní dobra''&lt;ref&gt;[https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/knihy/?id=19 Rozprávky o hľadaní dobra]&lt;/ref&gt;. Jej najnovšie dvojdielne spracovanie malo oproti pôvodnej verzii veľkú výhodu v tom, že má rozsiahlejšie využitie. Najmä v oblastiach ako psychoterapia, liečebná pedagogika a pod. Autor v nej zúročil svoje viac než dvadsaťpäťročné skúsenosti s prácou s deťmi, mládežou i dospelými. Tieto rozprávky svojim štýlom pripomínajú svetoznámu knihu [[Malý princ (kniha)|Malý princ]].

Pracoval ako hovorca mesta [[Bánovce nad Bebravou]] a súčasne ako koordinátor prevencie kriminality. V tejto pozícii vytvoril spoluprácu s Kynologických záchranným zborom SR a lektorsky jeho členom zabezpečil odborné školenie. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Mestskí policajti v Bánovciach nad Bebravou sa školia v sebaobrane| url = https://www.24hod.sk/mestski-policajti-v-banovciach-nad-bebravou-sa-skolia-v-sebaobrane-cl615224.html| vydavateľ = 24hod.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu =2018-09-10| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Spolupráca s Kynologickým záchranným zborom| url = https://www.banovce.sk/?program=51&amp;module_action__0__id_ci=117995&amp;print_demand=1.html| vydavateľ = 24hod.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu =2017-01-03| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Pôsobil ako člen Krajskej komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti v [[Trnava|Trnave]] a Komisie pre ochranu verejného poriadku v [[Malacky|Malackách]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika| priezvisko = Chabadová| meno = Natália| autor = | odkaz na autora = | titul = Ako skoncovať so šikanovaným| periodikum = Malacký hlas| odkaz na periodikum = | url = https://malackyhlas.sk/archiv/2011/eMH_19_2011.pdf| issn = | vydavateľ = Malacky| miesto = | dátum = 2011-11-8| dátum prístupu = }}&lt;/ref&gt; Spolupracoval na viacerých lokálnych, národných i medzinárodných projektoch a prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského v Bratislave,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠOLTÉSOVE DNI 2026 | url = https://www.portalvs.sk/sk/konferencie-a-seminare/zobrazit/soltesove-dni-2026 | vydavateľ = www.portalvs.sk | dátum prístupu = 2026-09-18 | url archívu = https://www.portalvs.sk/sk/konferencie-a-seminare/zobrazit/soltesove-dni-2026 | dátum archivácie = 2026-09-18 }} Katolíckej univerzite v Ružomberku, na Trnavskej univerzite v Trnave,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVINKY - VÝZNAMNÁ PRESTÍŽ OZ-SPK | url = https://www.oz-spk.sk/novinky/detail/?id=121 | vydavateľ = oz-spk.sk | dátum vydania = 2012-03-05 | dátum prístupu = 2021-07-06}}&lt;/ref&gt;aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVINKY - INFORMÁCIE PRE VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV Z PRVEJ RUKY | url = https://www.komisarpredeti.sk/aktuality/informacie-pre-vysokoskolskych-studentov-z-prvej-ruky/ | vydavateľ = komisarpredeti.sk | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2026-02-20}}&lt;/ref&gt; Pôsobí ako konzultant pre prípady s prvkami násilia &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KONZULTANT - PRÍPADY S PRVKAMI NÁSILIA | url = https://martinbiskupic.sk/konzultant/ | vydavateľ = martinbiskupic.sk | dátum prístupu = 2021-07-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210626035515/https://martinbiskupic.sk/konzultant/ | dátum archivácie = 2021-06-26 }}&lt;/ref&gt; pracoval v pozícii koordinátora na regionálnej úrovni Bratislava v krajskej Informačnej kancelárii pre obete trestných činov, ktorú zastrešuje Odbor prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR (OPK KMV SR). &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otvorenie bratislavskej Informačnej kancelárie dopadlo na výbornú | url = https://www.minv.sk/?prevencia_aktuality&amp;sprava=otvorenie-bratislavskej-informacnej-kancelarie-dopadlo-na-vybornu | vydavateľ = www.komisarpredeti.sk | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt; Pracoval ako odborný poradca komisára pre deti, aj ako hlavný štátny radca na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naše poznatky obohacujú aj sudcov | url = https://www.komisarpredeti.sk/aktuality/nase-poznatky-obohacuju-aj-sudcov/ | vydavateľ = www.komisarpredeti.sk | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia ==
* ''Ďakovný list primátora mesta Piešťany'' za aktivity v oblasti sociálnej, zdravotníckej, charitatívnej a humanitárnej uskutočnené v roku 2001, v roku [[2002]].&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/foto/?idk=7&lt;/ref&gt; (&quot;Certifikáty a osvedčenia&quot;)
* ''Cena primátora mesta Piešťany'' za aktivity v oblasti sociálnej, zdravotníckej, charitatívnej a humanitárnej, v roku [[2003]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena primátora mesta Piešťany za aktivity v oblasti sociálnej, zdravotníckej, charitatívnej a humanitárnej, Ocenení od roku 2000 | url = https://www.piestany.sk/e_download.php?file=data/editor/188sk_4.pdf&amp;original=Oceneni_Cenou_primatora-new2.pdf| vydavateľ = Mesto Piešťany| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Prvé miesto v národnej súťaži v oblasti prevencie kriminality'', ktorú organizovalo Ministerstvo vnútra SR, v roku [[2007]]. Projekt &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot;.&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/media/detail/?id=1&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' v Portugalsku - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot;, ktorý prezentoval tematickú oblasť: &quot;Prevencia kriminality s dôrazom na prevenciu domáceho násilia.&quot; Bol zaradený medzi 15 najlepších projektov realizovaných v EÚ v roku [[2007]].&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/media/detail/?id=1&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' vo Švédsku - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot; v tematickej oblasti: &quot;Prevencia kriminality a viktimizácie medzi deťmi a mládežou; súčasné a budúce výzvy – škola, kybernetický svet a verbovanie do zločineckých skupín.&quot; Z zaradenie projektu medzi najlepšie projekty realizované v EÚ v roku [[2009]].&lt;ref&gt;https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/media/detail/?id=3&amp;print=2&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' na Cypre - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot; v tematickej oblasti: &quot;Opatrenia na miestnej úrovni ako nástroj prevencie kriminality voči krádežiam, domácemu násiliu a kriminalite mládeže.&quot; Z zaradenie projektu medzi najlepšie projekty realizované v EÚ v roku [[2012]].&lt;ref&gt;https://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0167994&lt;/ref&gt;
* ''Ďakovná plaketa od Mestskej polície Vysoké Tatry'', za doterajšiu spoluprácu v oblasti prevencie kriminality, v roku [[2012]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnotenie prevencie kriminality za rok 2012 (pdf)| url = https://www.msppezinok.sk/save.php?cesta=img/dokument/55/vyhodnotenie_prevencie_2012_web.pdf| vydavateľ = MsP Pezinok| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200627155544/https://www.msppezinok.sk/save.php?cesta=img/dokument/55/vyhodnotenie_prevencie_2012_web.pdf| dátum archivácie = 2020-06-27}}&lt;/ref&gt;
* ''Ďakovná plaketa primátora mesta Bánovce nad Bebravou'' za osobný prínos v oblasti skvalitňovania prevencie kriminality v meste Bánovce nad Bebravou, v roku [[2017]].&lt;ref&gt;http://www.banovecko.eu/index.php/430-31-10-2017&lt;/ref&gt;
* ''Medzinárodná súťaž Európskej únie - EUCPN'' v Rakúsku - reprezentácia Slovenskej republiky s projektom &quot;Poznaním k hodnotnému životu&quot; v tematickej oblasti: &quot;Komunitná policajná činnosť“ – spolupráca polície s verejnosťou.&quot; Zaradenie projektu medzi 20 najlepších projektov realizovaných v EÚ v roku [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini |dátum prístupu=2020-06-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200612124036/https://prevenciakriminality.sk/clanok/6-sekretariat-rvpk/54-medzinarodnemu-kolu-sutaze-ecpa-2018-dominovali-fini |dátum archivácie=2020-06-12 }}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
* ''Začni už žiť'' ([[1997]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-171-X
* ''Potrebuješ skutočnosť'' ([[1998]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-225-2
* ''Počúvaj a konaj'' ([[2000]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-295-3
* ''Kroky k svetlu'' ([[2000]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-284-8&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Kroky k svetlu kniha od: Miroslav Schlesinger| url = https://www.databazeknih.cz/knihy/kroky-k-svetlu-185099| vydavateľ = Databazeknih.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Iný pohľad'' ([[2002]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-392-5
* ''Spoznaj nástrahy, príbehy zo života'' ([[2003]]), Mestská knižnica Piešťany, podtitul: ''Výberová bibliografia (Drogy)''
* ''Východisko z beznádeje'', Dobrá kniha, ([[2004]]), ISBN 80-7141-458-1
* ''Niečo nové pre život'' ([[2006]]), Dobrá kniha, ISBN 80-7141-529-4
* ''Povzbudenia'' ([[2006]]), Dobrá kniha, ISBN 978-80-7141-632-6
* ''Človek, si jedinečný'' ([[2009]]), Dobrá kniha, ISBN 978-80-7141-653-1
* ''Príbehy, ktoré zmenia...'' ([[2010]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970609-5-4
* ''Povzbudenia II'' ([[2011]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970951-0-9
* ''Ako vyjadriť nevysloviteľné'' ([[2012]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970951-1-6
* ''Inovatívna prax v drogovej prevencii'' ([[2013]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-970951-2-3
* ''Začni žiť odznova'' ([[2016]]), OZ-Spoločne proti kriminalite, ISBN 978-80-972463-0-3
* ''Rady nielen pre seniorov'' ([[2017]]), Mesto Bánovce nad Bebravou, ISBN 978-80-972783-5-9 (doplnené vydanie: 2017, ISBN 978-80-972817-2-4)
* ''Rady nielen pre rodičov'' ([[2017]]), Mesto Bánovce nad Bebravou, ISBN 978-80-972783-6-6
* ''Rozprávky o hľadaní dobra'' ([[2018]]), Kníhtlač Gerthofer
* ''Rady dobrého suseda'' ([[2018]]), Seniorské informačné centrum (SIC)
* ''Začni žiť odznova'' ([[2020]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89783-22-9, ISBN 978-80-89783-23-6
* ''Ranné motivácie pre ženy'' ([[2020]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89783-23-6
* ''Analýza dopadov na prevenciu opakovanej viktimizácie'' (spoluautor) Ministerstvo spravodlivosti SR. Bratislava. ([[2020]]). 
* ''Teraz dýchaj pokoj'' ([[2021]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89789-29-8
* ''Zvyšovanie efektívnosti a kvality justičného systému v oblasti ochrany maloletých ako obetí trestných činov a v rámci rodinných právnych sporov'' (spoluautor) Ministerstvo spravodlivosti SR. ([[2021]]). 
* ''Povstaň ako Fénix - Motivácia &amp; Mentoring &amp; Coaching'' ([[2022]]), Kníhtlač Gerthofer, ISBN 978-80-89783-32-8
* ''Zvyšovanie poznatkov o výhodách prevencie opakovanej viktimizácie'' (spoluautor) Ministerstvo spravodlivosti SR. Bratislava. ([[2024]]). 
* ''Iný pohľad na šikanovanie'' ([[2024]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-1-7
* ''Z úcty k tebe'' ([[2024]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-2-4
* ''Ľudské práva a slobody v školskom prostredí'' ([[2024|2025]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-4-8
* ''Hľadanie odpovedí na život'' ([[2025]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-974866-6-2
* ''Nové motivácie pre ženy'' ([[2026]]), Gerthofer, s.r.o. ISBN 978-80-89783-25-0

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Miroslav Schlesinger}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.oz-spk.sk/publikacna_cinnost/knihy/ Publikačná činnosť autora]
* [https://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0167994 Profil na stránkach Piešťanského informačného centra]
* [https://martinbiskupic.sk/konzultant/ Profil na stránke mediačnej kancelárie]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{DEFAULTSORT:Schlesinger, Miroslav}}

[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Kresťanskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí hovorcovia]]
[[Kategória:Slovenskí tréneri]]
[[Kategória:Slovenskí kouči]]
[[Kategória:Osobnosti z Piešťan]]</text>
      <sha1>m7xj2zheusq19pn4emptakyqywpk4yz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Teória Slnka a Mesiaca</title>
    <ns>0</ns>
    <id>643886</id>
    <revision>
      <id>8371336</id>
      <parentid>7732388</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:49:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371336</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3736" sha1="9rwrs23zs6lhf7pvzo21iasn2799sxv" xml:space="preserve">[[Súbor:Innozenz3.jpg|náhľad|Pápež [[Inocent III.]], uznávaný kánonista bol za svojho živote prezývaný aj ''lux mundi'' (svetlo sveta)&lt;ref name=DCP&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Vladár
|meno=Vojtech
|odkaz na autora=Vojtech Vladár
|titul=Dejiny cirkevného práva
|vydavateľ=[[Leges]]
|miesto=Praha
|rok=2017
|isbn=978-80-7502-238-7
|strany=294{{--}}295}}&lt;/ref&gt;]]
'''Teória Slnka a Mesiaca''' je stredoveká politicko-právna [[Teokracia|teokratická]] teória [[13. storočie|13. storočia]], podľa ktorej svetská moc podlieha moci duchovnej (pápežskej).

Zástancom tejto teórie bol vrcholný predstaviteľ nadradenosti moci pápežstva [[Inocent III.]] Myšlienky teórie sa prejavili v Inocentovom dekréte ''Venerabilem'' z roku [[1202]], či na [[Štvrtý lateránsky koncil|štvrtom lateránskom koncile]]. Podstatou teórie bola metafora či [[alegória]]: [[Mesiac]] je menší a menej výrazný, svieti len vďaka svetlu odrazenému od väčšieho [[Slnko|Slnka]]. Podobne svetský panovník má mať moc len vďaka moci a autorite [[pápež]]a, zástupcu [[Boh]]a na zemi. Len pápežovi podľa teórie prislúchala plná moc (''plenitudo potestas''). Pápež ako Kristov vikár vládne dvojakou mocou (Krista kráľa a Krista kňaza) nad celou Cirkvou. Cirkev síce podľa teórie je od svetskej moci oddelená a zásadne sa nemá do angažovať do jej záležitostí inak než napomínaním, avšak vo výnimočných prípadoch (''causaliter, certis causus inspectis'') pápež môže priamo zasiahnuť aj do svetskej moci. Pápež napr. podľa teórie môže zasahovať do výberu kandidátov pre svetský trón (napr. voľba cisára v [[1198]]).&lt;ref name=DCP /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko= Krsková
|meno= Alexandra
|odkaz na autora= Alexandra Krsková
|titul= Dejiny politickej a právnej filozofie
|vydavateľ= Iura Edition
|miesto= Bratislava
|rok= 2011
|isbn= 978-80-8078-385-3
|strany= 190{{--}}191}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Sun and moon allegory
|url=http://self.gutenberg.org/article/whebn0047576991/sun%20and%20moon%20allegory
|dátum prístupu=3.1.2020
|vydavateľ=World Heritage Encyclopedia
|url archívu=https://web.archive.org/web/20200103145152/http://self.gutenberg.org/article/whebn0047576991/sun%2520and%2520moon%2520allegory
|dátum archivácie=2020-01-03
}}&lt;/ref&gt;

{{Citát
|Práve tak, ako Stvoriteľ sveta ustanovil dve veľké svetlá na oblohe, väčšie aby vládlo dňu a menšie aby svietilo noci, tak ustanovil aj dve dôstojnosti (autority) v Cirkvi. Väčšiu aby vládla dňu, ktorým sú duše a menšie, aby vládlo noci, ktorou sú telá. Týmito autoritami sú pápežská moc a kráľovská (svetská) moc. Práve tak, ako Mesiac odvodzuje svoje svetlo zo Slnka, a je v ňom kvantitou i kvalitou menší, tak aj kráľovská moc odvodzuje nádheru svojej dôstojnosti z pápežskej autority...
| List pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]] prefektovi Acerbiovi a toskánskym šľachticom z roku [[1198]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Medieval Sourcebook: Innocent III (r.1198-1216): Letters on Papal Polices
|url=https://sourcebooks.fordham.edu/source/inniii-policies.asp
|vydavateľ=sourcebooks.fordham.edu
|dátum prístupu=2020-01-03}}&lt;/ref&gt;}}


== Pozri aj ==
* [[teória dvoch mečov]]
* [[dejiny kresťanstva]]
* [[cézaropapizmus]] ([[Východný cézaropapizmus|východný]] a [[Západný cézaropapizmus|západný]])
* [[boj o investitúru]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.treccani.it/enciclopedia/duo-luminaria_%28Federiciana%29/ teória Slnka a Mesiaca na treccani.it]

[[Kategória:Politické teórie]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Dejiny politiky]]</text>
      <sha1>9rwrs23zs6lhf7pvzo21iasn2799sxv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Letisko Solún</title>
    <ns>0</ns>
    <id>651298</id>
    <revision>
      <id>8371296</id>
      <parentid>8097056</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:42:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>úvod, infobox, update</comment>
      <origin>8371296</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5389" sha1="oirb3skjze7yr7ya3g5etsftp4oq6qa" xml:space="preserve">{{Infobox Letisko
|názov           = Letisko Solún „Makedonia“
|iné názvy       = Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»&lt;br /&gt;''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''
|obrázok         = SELANIK.THESSALONIKI 1 - panoramio.jpg
|popis obrázku   = Terminál 1 (T1)
|IATA            = SKG
|ICAO            = LGTS
|typ             = medzinárodné verejné civilné / vojenské
|majiteľ         = [[vláda Gréckej republiky|Grécka vláda]]
|prevádzkovateľ  = [[Fraport|Fraport Greece]]
|otvorené        = [[1930]]
|zatvorené       = 
|mesto           = [[Thermi]], [[Grécko]]
|nadmorská výška = 6,83
|zemepisná šírka = 40.519722
|zemepisná dĺžka = 22.970917
|dráha 1         = 10/28
|dĺžka 1         = 3 440
|povrch 1        = [[asfalt]]
|dráha 2         = 16/34
|dĺžka 2         = 2 424
|povrch 2        = asfalt
|rok štatistiky  = 2025
|cestujúcich     = 7 982 798
|lietadiel       = 61 141
|webstránka      = {{url|https://www.skg-airport.gr/en/}}
|poznámky        = 
}}

'''Letisko Solún''' ([[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''SKG''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LGTS'''), oficiálne '''Letisko Solún „Makedonia“'''&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; ({{vjz|gre|Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»|''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''}}) a v minulosti známe ako '''Letisko Mikra''', je medzinárodné [[letisko]] obsluhujúce [[Solún]], druhé najväčšie mesto [[Grécko|Grécka]]. Nachádza sa v meste [[Thermi]], 13 [[kilometer|km]] juhovýchodne od Solúna.

Je tretím najväčším letiskom v krajine po [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Medzinárodnom letisku Atény]] a [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Medzinárodnom letisku Iraklio]]. Otvorené bolo v roku [[1930]].&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; Komerčná prevádzka začala v roku [[1948]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Letisko je vo vlastníctve [[vláda Gréckej republiky|gréckej vlády]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Prevádzkuje ho spoločnosť [[Fraport|Fraport Greece]].

V roku [[2016]] bolo druhým najvyťaženejším letiskom v Grécku podľa počtu letov a tretím najvyťaženejším podľa počtu cestujúcich, keď vybavilo viac ako 6 miliónov cestujúcich. Je hlavným letiskom severného Grécka a okrem Solúna obsluhuje aj obľúbenú turistickú oblasť [[Chalkidiki]] a okolité mestá v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]]. Linka medzi [[Atény|Aténami]] a Solúnom je s 1,8 milióna cestujúcich desiatou najvyťaženejšou leteckou linkou v [[Európska únia|Európskej únii]]. S cieľom zvládnuť rastúci dopyt bol v spolupráci so spoločnosťou Fraport vybudovaný druhý terminál, ktorý bol oficiálne otvorený v roku [[2021]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;/&gt;

Letisko má dve [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletové a pristávacie dráhy]] v smeroch 10/28 a 16/34, pričom obe majú osvetlenie zo solárnej energie.&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;/&gt; V roku [[2025]] letisko vybavilo 7,9 milióna cestujúcich a uskutočnilo sa 61 141 pohybov lietadiel.&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;ypa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hellenic Civil Aviation Authority - Our Airports - Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = http://www.ypa.gr/en/our-airports/kratikos-aerolimenas-8essalonikhs-makedonia-ka8m | vydavateľ = ypa.gr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | vydavateľ = fraport-greece.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181007200922/https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | dátum archivácie = 2018-10-07 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki International Airport, Macedonia | url = https://www.airport-technology.com/projects/thessaloniki-international-airport-macedonia/ | vydavateľ = airport-technology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki Airport is ready for Solar Runway Lighting | url = https://solutions4ga.com/project/thessaloniki-airport-ready-solar-runway-lighting/ | vydavateľ = solutions4ga.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.skg-airport.gr/en/ Oficiálna stránka] {{eng icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Letiská v Grécku|Solún]]
[[Kategória:Solún]]</text>
      <sha1>oirb3skjze7yr7ya3g5etsftp4oq6qa</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371297</id>
      <parentid>8371296</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:42:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>wl.</comment>
      <origin>8371297</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5411" sha1="me8ap9ltsle6lks5jxzqyv842w5qf2p" xml:space="preserve">{{Infobox Letisko
|názov           = Letisko Solún „Makedonia“
|iné názvy       = Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»&lt;br /&gt;''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''
|obrázok         = SELANIK.THESSALONIKI 1 - panoramio.jpg
|popis obrázku   = Terminál 1 (T1)
|IATA            = SKG
|ICAO            = LGTS
|typ             = medzinárodné verejné civilné / vojenské
|majiteľ         = [[vláda Gréckej republiky|Grécka vláda]]
|prevádzkovateľ  = [[Fraport|Fraport Greece]]
|otvorené        = [[1930]]
|zatvorené       = 
|mesto           = [[Thermi]], [[Grécko]]
|nadmorská výška = 6,83
|zemepisná šírka = 40.519722
|zemepisná dĺžka = 22.970917
|dráha 1         = 10/28
|dĺžka 1         = 3 440
|povrch 1        = [[asfalt]]
|dráha 2         = 16/34
|dĺžka 2         = 2 424
|povrch 2        = asfalt
|rok štatistiky  = 2025
|cestujúcich     = 7 982 798
|lietadiel       = 61 141
|webstránka      = {{url|https://www.skg-airport.gr/en/}}
|poznámky        = 
}}

'''Letisko Solún''' ([[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''SKG''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LGTS'''), oficiálne '''Letisko Solún „Makedonia“'''&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; ({{vjz|gre|Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»|''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''}}) a v minulosti známe ako '''Letisko Mikra''', je medzinárodné [[letisko]] obsluhujúce [[Solún]], druhé najväčšie mesto [[Grécko|Grécka]]. Nachádza sa v meste [[Thermi]], 13 [[kilometer|km]] juhovýchodne od Solúna.

Je tretím najväčším letiskom v krajine po [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Medzinárodnom letisku Atény]] a [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Medzinárodnom letisku Iraklio]]. Otvorené bolo v roku [[1930]].&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; Komerčná prevádzka začala v roku [[1948]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Letisko je vo vlastníctve [[vláda Gréckej republiky|gréckej vlády]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Prevádzkuje ho spoločnosť [[Fraport|Fraport Greece]].

V roku [[2016]] bolo druhým najvyťaženejším letiskom v Grécku podľa počtu letov a tretím najvyťaženejším podľa počtu cestujúcich, keď vybavilo viac ako 6 miliónov cestujúcich. Je hlavným letiskom severného Grécka a okrem Solúna obsluhuje aj obľúbenú turistickú oblasť [[Chalkidiki]] a okolité mestá v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]]. Linka medzi [[Atény|Aténami]] a Solúnom je s 1,8 milióna cestujúcich desiatou najvyťaženejšou leteckou linkou v [[Európska únia|Európskej únii]]. S cieľom zvládnuť rastúci dopyt bol v spolupráci so spoločnosťou Fraport vybudovaný druhý terminál, ktorý bol oficiálne otvorený v roku [[2021]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;/&gt;

Letisko má dve [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletové a pristávacie dráhy]] v smeroch 10/28 a 16/34, pričom obe majú osvetlenie zo [[slnečná energia|solárnej energie]].&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;/&gt; V roku [[2025]] letisko vybavilo 7,9 milióna cestujúcich a uskutočnilo sa 61 141 pohybov lietadiel.&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;ypa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hellenic Civil Aviation Authority - Our Airports - Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = http://www.ypa.gr/en/our-airports/kratikos-aerolimenas-8essalonikhs-makedonia-ka8m | vydavateľ = ypa.gr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | vydavateľ = fraport-greece.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181007200922/https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | dátum archivácie = 2018-10-07 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki International Airport, Macedonia | url = https://www.airport-technology.com/projects/thessaloniki-international-airport-macedonia/ | vydavateľ = airport-technology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki Airport is ready for Solar Runway Lighting | url = https://solutions4ga.com/project/thessaloniki-airport-ready-solar-runway-lighting/ | vydavateľ = solutions4ga.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.skg-airport.gr/en/ Oficiálna stránka] {{eng icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Letiská v Grécku|Solún]]
[[Kategória:Solún]]</text>
      <sha1>me8ap9ltsle6lks5jxzqyv842w5qf2p</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371299</id>
      <parentid>8371297</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:45:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371299</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5421" sha1="jflnw7bl1h60ldx894f7fh4e2qh21ay" xml:space="preserve">{{Infobox Letisko
|názov           = Letisko Solún „Makedonia“
|iné názvy       = Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»&lt;br /&gt;''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''
|obrázok         = SELANIK.THESSALONIKI 1 - panoramio.jpg
|popis obrázku   = Terminál 1 (T1)
|IATA            = SKG
|ICAO            = LGTS
|typ             = medzinárodné verejné civilné / vojenské
|majiteľ         = [[vláda Gréckej republiky|Grécka vláda]]
|prevádzkovateľ  = [[Fraport|Fraport Greece]]
|otvorené        = [[1930]]
|zatvorené       = 
|mesto           = [[Thermi]], [[Grécko]]
|nadmorská výška = 6,83
|zemepisná šírka = 40.519722
|zemepisná dĺžka = 22.970917
|dráha 1         = 10/28
|dĺžka 1         = 3 440
|povrch 1        = [[asfalt]]
|dráha 2         = 16/34
|dĺžka 2         = 2 424
|povrch 2        = asfalt
|rok štatistiky  = 2025
|cestujúcich     = 7 982 798
|lietadiel       = 61 141 lietadiel
|webstránka      = {{url|https://www.skg-airport.gr/en/}}
|poznámky        = 
}}

'''Letisko Solún''' ([[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''SKG''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LGTS'''), oficiálne '''Letisko Solún „Makedonia“'''&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; ({{vjz|gre|Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»|''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''}}) a v minulosti známe ako '''Letisko Mikra''', je medzinárodné [[letisko]] obsluhujúce [[Solún]], druhé najväčšie mesto [[Grécko|Grécka]]. Nachádza sa v meste [[Thermi]], 13 [[kilometer|km]] juhovýchodne od Solúna.

Je tretím najväčším letiskom v krajine po [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Medzinárodnom letisku Atény]] a [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Medzinárodnom letisku Iraklio]]. Otvorené bolo v roku [[1930]].&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; Komerčná prevádzka začala v roku [[1948]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Letisko je vo vlastníctve [[vláda Gréckej republiky|gréckej vlády]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Prevádzkuje ho spoločnosť [[Fraport|Fraport Greece]].

V roku [[2016]] bolo druhým najvyťaženejším letiskom v Grécku podľa počtu letov a tretím najvyťaženejším podľa počtu cestujúcich, keď vybavilo viac ako 6 miliónov cestujúcich. Je hlavným letiskom severného Grécka a okrem Solúna obsluhuje aj obľúbenú turistickú oblasť [[Chalkidiki]] a okolité mestá v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]]. Linka medzi [[Atény|Aténami]] a Solúnom je s 1,8 milióna cestujúcich desiatou najvyťaženejšou leteckou linkou v [[Európska únia|Európskej únii]]. S cieľom zvládnuť rastúci dopyt bol v spolupráci so spoločnosťou Fraport vybudovaný druhý terminál, ktorý bol oficiálne otvorený v roku [[2021]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;/&gt;

Letisko má dve [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletové a pristávacie dráhy]] v smeroch 10/28 a 16/34, pričom obe majú osvetlenie zo [[slnečná energia|solárnej energie]].&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;/&gt; V roku [[2025]] letisko vybavilo 7,9 milióna cestujúcich a uskutočnilo sa 61 141 pohybov lietadiel.&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;ypa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hellenic Civil Aviation Authority - Our Airports - Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = http://www.ypa.gr/en/our-airports/kratikos-aerolimenas-8essalonikhs-makedonia-ka8m | vydavateľ = ypa.gr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | vydavateľ = fraport-greece.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181007200922/https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | dátum archivácie = 2018-10-07 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki International Airport, Macedonia | url = https://www.airport-technology.com/projects/thessaloniki-international-airport-macedonia/ | vydavateľ = airport-technology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki Airport is ready for Solar Runway Lighting | url = https://solutions4ga.com/project/thessaloniki-airport-ready-solar-runway-lighting/ | vydavateľ = solutions4ga.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.skg-airport.gr/en/ Oficiálna stránka] {{eng icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Letiská v Grécku|Solún]]
[[Kategória:Solún]]</text>
      <sha1>jflnw7bl1h60ldx894f7fh4e2qh21ay</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371300</id>
      <parentid>8371299</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:47:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>IB</comment>
      <origin>8371300</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5421" sha1="2h1yz2gxhceq78xwpfvf6u3e7xpqvry" xml:space="preserve">{{Infobox Letisko
|názov           = Letisko Solún „Makedonia“
|iné názvy       = Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»&lt;br /&gt;''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''
|obrázok         = SELANIK.THESSALONIKI 1 - panoramio.jpg
|popis obrázka   = Terminál 1 (T1)
|IATA            = SKG
|ICAO            = LGTS
|typ             = medzinárodné verejné civilné / vojenské
|majiteľ         = [[vláda Gréckej republiky|Grécka vláda]]
|prevádzkovateľ  = [[Fraport|Fraport Greece]]
|otvorené        = [[1930]]
|zatvorené       = 
|mesto           = [[Thermi]], [[Grécko]]
|nadmorská výška = 6,83
|zemepisná šírka = 40.519722
|zemepisná dĺžka = 22.970917
|dráha 1         = 10/28
|dĺžka 1         = 3 440
|povrch 1        = [[asfalt]]
|dráha 2         = 16/34
|dĺžka 2         = 2 424
|povrch 2        = asfalt
|rok štatistiky  = 2025
|cestujúcich     = 7 982 798
|lietadiel       = 61 141 lietadiel
|webstránka      = {{url|https://www.skg-airport.gr/en/}}
|poznámky        = 
}}

'''Letisko Solún''' ([[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''SKG''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LGTS'''), oficiálne '''Letisko Solún „Makedonia“'''&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; ({{vjz|gre|Κρατικός Αερολιμένας Θεσσαλονίκης «Μακεδονία»|''Kratikos Aerolimenas Thessalonikis „Makedonia“''}}) a v minulosti známe ako '''Letisko Mikra''', je medzinárodné [[letisko]] obsluhujúce [[Solún]], druhé najväčšie mesto [[Grécko|Grécka]]. Nachádza sa v meste [[Thermi]], 13 [[kilometer|km]] juhovýchodne od Solúna.

Je tretím najväčším letiskom v krajine po [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Medzinárodnom letisku Atény]] a [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Medzinárodnom letisku Iraklio]]. Otvorené bolo v roku [[1930]].&lt;ref name=&quot;ypa&quot;/&gt; Komerčná prevádzka začala v roku [[1948]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Letisko je vo vlastníctve [[vláda Gréckej republiky|gréckej vlády]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt; Prevádzkuje ho spoločnosť [[Fraport|Fraport Greece]].

V roku [[2016]] bolo druhým najvyťaženejším letiskom v Grécku podľa počtu letov a tretím najvyťaženejším podľa počtu cestujúcich, keď vybavilo viac ako 6 miliónov cestujúcich. Je hlavným letiskom severného Grécka a okrem Solúna obsluhuje aj obľúbenú turistickú oblasť [[Chalkidiki]] a okolité mestá v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]]. Linka medzi [[Atény|Aténami]] a Solúnom je s 1,8 milióna cestujúcich desiatou najvyťaženejšou leteckou linkou v [[Európska únia|Európskej únii]]. S cieľom zvládnuť rastúci dopyt bol v spolupráci so spoločnosťou Fraport vybudovaný druhý terminál, ktorý bol oficiálne otvorený v roku [[2021]].&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;/&gt;

Letisko má dve [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletové a pristávacie dráhy]] v smeroch 10/28 a 16/34, pričom obe majú osvetlenie zo [[slnečná energia|solárnej energie]].&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;/&gt; V roku [[2025]] letisko vybavilo 7,9 milióna cestujúcich a uskutočnilo sa 61 141 pohybov lietadiel.&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;ypa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hellenic Civil Aviation Authority - Our Airports - Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = http://www.ypa.gr/en/our-airports/kratikos-aerolimenas-8essalonikhs-makedonia-ka8m | vydavateľ = ypa.gr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;fraport-greece-thessaloniki-airport-makedonia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Thessaloniki Airport &quot;Makedonia&quot; | url = https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | vydavateľ = fraport-greece.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181007200922/https://www.fraport-greece.com/eng/airport-profiles/thessaloniki | dátum archivácie = 2018-10-07 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;airport-technology&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki International Airport, Macedonia | url = https://www.airport-technology.com/projects/thessaloniki-international-airport-macedonia/ | vydavateľ = airport-technology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;solutions4ga&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thessaloniki Airport is ready for Solar Runway Lighting | url = https://solutions4ga.com/project/thessaloniki-airport-ready-solar-runway-lighting/ | vydavateľ = solutions4ga.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.skg-airport.gr/en/ Oficiálna stránka] {{eng icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Letiská v Grécku|Solún]]
[[Kategória:Solún]]</text>
      <sha1>2h1yz2gxhceq78xwpfvf6u3e7xpqvry</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tribunál (časopis)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>652642</id>
    <revision>
      <id>8371428</id>
      <parentid>8365873</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:17:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371428</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2172" sha1="px74zzef0a0gnu5buq0obh4quzg9oiy" xml:space="preserve">'''Tribunál''' bol odborný slovenský [[časopis]] zaoberajúci sa oblasťou katolíckeho [[Kánonické právo|kánonického]] a [[Konfesné právo|konfesného]] [[Právo|práva]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Nové číslo časopisu Tribunál
|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2003101014
|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|Tlačová kancelária biskupov Slovenska]]
|dátum prístupu=2020-07-11}}&lt;/ref&gt; Časopis založil mons. prof. [[Ján Duda]], PhD., predseda [[Slovenská spoločnosť kánonického práva|Slovenskej spoločnosti kánonického práva]], profesor [[Kánonické právo|kánonického práva]], sudca tribunálu [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovenská spoločnosť kánonického práva
|url=http://sskp.kapitula.sk/jan-duda/
|dátum prístupu=2020-07-11
|url archívu=https://web.archive.org/web/20200926112327/http://sskp.kapitula.sk/jan-duda/
|dátum archivácie=2020-09-26
}}&lt;/ref&gt; Časopis publikovala  [[Slovenská spoločnosť kánonického práva]] a vychádzal v rokoch 2002{{--}}2011 [[Imprimatur (katolícka cirkev)|s církevnom schválením]], spišského biskupa [[František Tondra|Františka Tondra]] a [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzora]] [[Alojz Frankovský|Alojza Frankovského]].&lt;ref name=red&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Časopis Tribunál. Tiráž
|url=http://tribunal.kapitula.sk/tiraz/tiraz.htm
|vydavateľ=tribunal.kapitula.sk
|dátum prístupu=2020-07-11
}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam katolíckych novín a časopisov]]

== Externé odkazy ==
* [http://tribunal.kapitula.sk/pdf/pdf.htm archív časopisu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210730192731/http://tribunal.kapitula.sk/pdf/pdf.htm |date=2021-07-30 }}

{{Kresťanský výhonok}}
[[Kategória:Kánonické právo]]
[[Kategória:Konfesné právo]]
[[Kategória:Kresťanské časopisy]]
[[Kategória:Katolícka tlač]]
[[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]]
[[Kategória:Slovenské odborné časopisy]]</text>
      <sha1>px74zzef0a0gnu5buq0obh4quzg9oiy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mária Bellová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>657561</id>
    <revision>
      <id>8371510</id>
      <parentid>8229386</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:41:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Nositelia Radu práce]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8371510</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10533" sha1="7vbeh8w8018atvylimr7sj4pgyl7hpn" xml:space="preserve">{{Infobox Vedec
 | Meno               = Mária Bellová
 | Rodné meno         = 
 | Portrét            = &lt;!-- len názov súboru --&gt;
 | Profesia           = lekárka ftizeologička
 | Polia pôsobnosti   = [[ftizeológia]]
 | Známa vďaka        = historicky prvá slovenská lekárka
 | Významné práce     = 
 | Vedecké pôsobenie  = 
 | Počet citácií      = 
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštianska univerzita]]
 | Akademický titul   = 
 | Vedecká hodnosť    = 
 | Významní profesori = 
 | Významní študenti  = 
 | Vplyvy             = 
 | AutorBot           = 
 | AutorZoo           = 
 | Ocenenia           = [[Rad práce]] (1955)
 | Dátum narodenia    = [[10. november]] [[1885]]
 | Miesto narodenia   = [[Liptovský Peter|Liptovský Svätý Peter]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1973|11|20|1885|11|10}}
 | Miesto úmrtia      = [[Príbovce]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko)
 | Národnosť          = [[Slováci|slovenská]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Miesto pobytu      = 
 | Rodičia            = Jana Bellová, rod. Karlovská &lt;small&gt;(1856-1903)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Štefan Bella]] &lt;small&gt;(1844{{--}}1909)&lt;/small&gt;
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = Oľga Bellová &lt;small&gt;(1878{{--}}?)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Štefan Vladimír Bella]] &lt;small&gt;(1880{{--}}1952)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;Želmíra Bellová &lt;small&gt;(1882{{--}}?)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;Natália Bellová &lt;small&gt;(1888{{--}}?)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;Igor Bella &lt;small&gt;(1901{{--}}?)&lt;/small&gt;
 | Podpis             = &lt;!-- len názov súboru --&gt;
 | Webstránka         = &lt;!-- {{url|adresa|názov}} --&gt;
 | E-mail             = 
 | Údaje              = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Medicína
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Mária Bellová''' (* [[10. november]] [[1885]], [[Liptovský Peter|Liptovský Svätý Peter]] – † [[20. november]] [[1973]], [[Príbovce]]) bola slovenská [[lekár]]ka [[Ftizeológia|ftizeologička]], ktorá sa venovala hlavne liečbe detskej [[Tuberkulóza|tuberkulózy]] (tbc)&lt;ref name=MES&gt;{{harvbz|''Malá encyklopédia Slovenska''|Ref={{harvid|Malá encyklopédia Slovenska}}|St=42}}&lt;/ref&gt; a je známa aj ako historicky prvá slovenská lekárka. Jej dlhodobým a najvýznamnejším pôsobiskom bol Ústav pre tuberkulózne deti v [[Dolný Smokovec|Dolnom Smokovci]] (dnes, resp. od roku [[2004]] [[Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Dolný Smokovec|Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb]]).

== Život ==

=== Detstvo a štúdium ===
Narodila sa ako piate zo siedmich detí v rodine Jany Bellovej, rod. Karlovskej (* 1856{{--}}† 1903) a evanjelického farára, publicistu a kultúrneho pracovníka [[Štefan Bella|Štefana Bellu]] (* 1844{{--}}† 1909).&lt;ref&gt;{{Harvbz|''Slovenský biografický slovník''|Ref={{harvid|Slovenský biografický slovník1}}|St=194}}&lt;/ref&gt; Jedným z jej súrodencov bol [[Štefan Vladimír Bella]] (* 1880{{--}}† 1952), ktorý sa stal [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] vodného staviteľstva a patril k popredným európskym odborníkom v oblasti melioračných stavieb.&lt;ref&gt;{{Harvbz|''Slovenský biografický slovník''|Ref={{harvid|Slovenský biografický slovník2}}|Sst=194-195}}&lt;/ref&gt; Jej ďalší brat Igor (* 1901{{--}}† ?) absolvoval evanjelickú teológiu, sestra Oľga (* 1878{{--}}† ?) sa stala učiteľkou, Želmíra (* 1882{{--}}† ?) poštovou úradníčkou a Natália (* 1888{{--}}† ?) študovala na konzervatóriu, no zomrela ešte pred jeho dokončením.&lt;ref&gt;{{Harvbz|''Prvá''|Ref={{harvid|Prvá}}|Pr=}}&lt;/ref&gt;

Navštevovala dievčenskú školu v [[Pančevo|Pančeve]] a meštiansku školu v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], následne v rokoch 1901{{--}}1905 absolvovala externé štúdium [[Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici|Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici]]. Po zmaturovaní nastúpila na lekársku fakultu [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštianskej univerzity]], kde bola najskôr mimoriadnou (1905{{--}}1906) a vzápätí riadnou poslucháčkou (1906{{--}}1910), pričom v roku [[1911]] spromovala a získala titul doktorky všeobecného lekárstva. Ako súčasť svojej prípravy na lekársku dráhu v rokoch 1911{{--}}1912 absolvovala študijné pobyty v [[Berlín]]e, [[Paríž]]i a v [[Brusel]]i.{{#tag:ref|{{Harvbz|Falisová|2010|St=96}} spomína len, že ''„absolvovala študijný pobyt v Berlíne a v Paríži“'', {{Harvbz|''Slovenský biografický slovník''|Ref={{harvid|Slovenský biografický slovník3}}|St=196}} sa zmieňuje o tom, že ''„r.''[oku] ''1912'' [bola] ''na študijnej ceste v Berlíne a Paríži“'' a {{Harvbz|''Lexikón slovenských žien''|Ref={{harvid|Lexikón slovenských žien}}|St=24}} uvádza, že ''„v r.''[okoch] ''1911 – 1912 absolvovala študijné pobyty v Berlíne, Paríži a v Bruseli.“''|group=pozn}} V rámci promočnej praxe pracovala ako praktikantka na psychiatrickom oddelení nemocnice v [[Pécs]]i (1910) a potom krátko v [[Trenčín]]e.&lt;ref name=SBS&gt;{{Harvbz|''Slovenský biografický slovník''|Ref={{harvid|Slovenský biografický slovník3}}|St=196}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Harvbz|Falisová|2010|Sst=95-96}}&lt;/ref&gt;

=== Lekárska kariéra ===
Od roku [[1913]] bolo jej pôsobiskom chirurgické oddelenie nemocnice v [[Târgu Mureș|Târgu Mureși]] v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]], vtedajšej súčasti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], kde zotrvala ako vojenská lekárka počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] (1914{{--}}1918) a vzápätí v rokoch 1918{{--}}1921 ako primárka detského oddelenia.&lt;ref name=SBS/&gt;

V roku [[1921]] sa vrátila do vlasti, [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]], kde nastúpila do funkcie [[Sekundár (medicína)|sekundárnej lekárky]] chirurgického oddelenia nemocnice v [[Košice|Košiciach]]. Na tejto pozícii zotrvala do roku [[1925]], kedy sa jej novým pôsobiskom stal Ústav pre tuberkulózne deti v [[Dolný Smokovec|Dolnom Smokovci]], v ktorom pôsobila až do roku [[1957]],&lt;ref name=MES/&gt; najskôr ako „radová“ lekárka, následne ako [[Primár (medicína)|primárka]].&lt;ref name=SBS/&gt; Ako lekárka ftizeologička skúmala nové dietetické a hygienické metódy liečenia tbc, využitie liečivých bylín pri liečbe tbc kože a i., pričom vo svojej liečebnej praxi dosahovala mimoriadne dobré výsledky. Podieľala sa tiež na výchove a vzdelávaní zdravotníckeho personálu a osvetovej činnosti (organizovala prednášky o prevencii tbc, ochrane detí v rizikovom prostredí a pod.). V roku [[1955]] získala za svoje zásluhy [[Rad práce]].&lt;ref name=SBS/&gt;&lt;ref&gt;{{Harvbz|Falisová|2010|St=96}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1957]] odišla do [[Starobný dôchodok|starobného dôchodku]].&lt;ref name=SBS/&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Použitá literatúra ==
* {{Citácia Harvard
 | Heslo = BELLA, Štefan
 | Rok = 1986
 | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]]
 | Diel = I. zväzok, A – D
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Martin
 | Vydavateľ = [[Matica slovenská]]
 | Strana = 194
 | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník1}}
}}
* {{Citácia Harvard
 | Heslo = BELLA, Štefan Vladimír
 | Rok = 1986
 | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)
 | Diel = I. zväzok, A – D
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Martin
 | Vydavateľ = Matica slovenská
 | Strany = 194-195
 | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník2}}
}}
* {{Citácia Harvard
 | Heslo = BELLOVÁ, Mária
 | Rok = 1986
 | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)
 | Diel = I. zväzok, A – D
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Martin
 | Vydavateľ = Matica slovenská
 | Strana = 196
 | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník3}}
}}
* {{Citácia Harvard
 | Heslo = Bellová Mária, 1885-1973
 | Rok = 1987
 | Titul = [[Malá encyklopédia Slovenska]]
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
 | Strana = 42
 | Ref = {{harvid|Malá encyklopédia Slovenska}}
}}
* {{Citácia Harvard
 | Heslo = BELLOVÁ, Mária
 | Rok = 2003
 | Titul = [[Lexikón slovenských žien]]
 | Vydanie = 
 | Miesto = Martin
 | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav
 | ISBN = 80-89023-30-4
 | Strana = 24
 | Ref = {{harvid|Lexikón slovenských žien}}
}}
* {{Citácia Harvard
 | Heslo = BELLOVÁ Mária
 | Priezvisko = Falisová
 | Meno = Anna
 | OdkazNaAutora = 
 | Rok = 2010
 | Titul = Lekári na Slovensku do roku 2000
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Veda
 | ISBN = 978-80-224-1166-0
 | Strany = 95-96
 | Ref = {{harvid|Lekári na Slovensku do roku 2000}}
}}
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = 
 | Meno = 
 | OdkazNaAutora = 
 | Rok = c2020
 | Príspevok = Mária Bellová
 | Titul = Prvá : Female first
 | URL = http://prvezeny.sk/bellova/
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = CHARACTER - Film Development Association
 | DátumVydania = 
 | DátumPrístupu = 2020-11-07
 | Ref = {{harvid|Prvá}}
}}

== Externé odkazy ==
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Šátková
 | Meno = Eva
 | OdkazNaAutora = 
 | Rok = 2020
 | Titul = Prvá slovenská lekárka chcela bojovať s tuberkulózou, ale musela poraziť predsudky
 | URL = https://www.zenyvmeste.sk/prva-slovenska-lekarka-maria-bellova-tuberkuloza-zena-zivotopis-predsudky
 | Periodikum = Ženy v meste.sk
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Webinak, s.r.o
 | DátumVydania = 2020-03-01
 | DátumPrístupu = 2020-11-07
}}
* Anna Malíková Jakubcová: [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino7c.pdf Mária Bellová – prvá slovenská lekárka]
* [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:33S7-9RQW-9817?i=402&amp;cc=1554443&amp;personaUrl=%2Fark%3A%2F61903%2F1%3A1%3AKZ95-W35 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 132 – evanjelická farnosť; pokrstená ako Maria Božena Bella

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Bellová, Mária}}
[[Kategória:Osobnosti z Liptovského Petra]]
[[Kategória:Slovenskí lekári]]
[[Kategória:Slovenskí ftizeológovia]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]]
[[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]]
[[Kategória:Nositelia Radu práce]]</text>
      <sha1>7vbeh8w8018atvylimr7sj4pgyl7hpn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Večeradlo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>659051</id>
    <revision>
      <id>8371503</id>
      <parentid>8345841</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T06:48:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371503</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6606" sha1="5j3i613mkoha4fm82fmh5d7woh7a3cl" xml:space="preserve">[[Súbor:Jerusalem-Abendmahlssaal-06-2010-gje.jpg|náhľad]]

'''Večeradlo''' (latinsky ''cēnāculum,'' teda &quot;Horná miestnosť&quot;) je [[Rímskokatolícka cirkev|Rímsko-katolíckou cirkvou]] považovaný za prvý kresťanský chrám v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]]. Iné denominácie udeľujú toto prvenstvo Chrámu svätého Petra. Večeradlo je kresťanmi tradične považované za miesto konania  [[Posledná večera|Poslednej Pánovej večere]] v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]], pri ktorej [[Ježiš Kristus]] jedol s [[Apoštol|apoštolmi]] veľkonočného baránka pred svojím [[Ukrižovanie|ukrižovaním]]. Podľa kresťanskej tradície bola táto miestnosť aj miestom [[Zoslanie Ducha svätého|zostúpenia Ducha Svätého]] na jedenástich apoštolov počas [[Turíce|Turíc]]. 

== Budova ==
Večeradlo je budovou s dvomi podlažiami, ktorá sa nachádza na vrchole hory Sion v blízkosti Opátstva Zosnutia Panny Márie. Miestnosť prístupná verejnosti bola zreštaurovaná františkánmi v roku 1335. Po ich vyhnaní a transformácii budovy na mešitu a neskôr synagógu je neustále vymáhaná Rímsko-katolíckou cirkvou. V súčasnosti v nej môžu františkáni slúžiť liturgiu dvakrát v roku - na Zelený štvrtok a na Turíce.

== História ==

=== Nový zákon a prvotné obdobie Cirkvi ===
Večeradlo je najskôr spájané s udalosťami [[Zelený štvrtok|Zeleného štvrtku]]. Na prízemí budovy prebehlo pravdepodobne Ježišove umývanie nôh apoštolom (Jn 13,1-11) a v Hornej miestnosti sa uskutočnila Posledná večera s ustanovením [[Eucharistia|Eucharistie]] (Mt 26,26). 

Pravdepodobne na tomto mieste sa [[Zmŕtvychvstanie Pána|zmŕtvychvstaný]] Kristus zjavil apoštolom, ktorí sa tam ukrývali. Apoštoli sa tam zdržiavali v čase od [[Nanebovstúpenie Krista|Nanebovstúpenia]] do Turíc.

Večeradlo bolo miestom zoslania Ducha Svätého: ''&quot;Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali [[Peter (apoštol)|Peter]] a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, [[Bartolomej (apoštol)|Bartolomej]] a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a [[Júda Jakubov]].''&quot; (Sk 1,13&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biblia - Sväté Písmo Generovanie veršov podľa súradníc|url=https://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk+1,13|vydavateľ=svatepismo.sk|dátum prístupu=2020-12-08}}&lt;/ref&gt;).

Takisto sa pokladá za miesto nasledujúcich udalostí: 

* voľby Mateja za dvanásteho apoštola namiesto [[Judáš Iškariotský|Judáša]] (Sk 1,15-26)
* prvého koncilu nazývaného &quot;[[Apoštolský koncil]]&quot; (Sk 15,4-19)

=== Ďalšie dejiny ===
V 4. storočí [[Epifanius zo Salamis]] napísal, vychádzajúc z dokumentov z 2. storočia, že Hadrián našiel zničené mesto, okrem chrámu Večeradla, ktoré bolo prvotne synagógou. Túto budovu nechal zreštaurovať Maximus Jeruzalemský, neskôr z nariadenia cisára [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosiusa I]]. ju zrekonštruoval Ján II. Jeruzalemský, ktorý ju v roku [[394]] posvätil a v roku [[415]] do nej umiestnil relikvie [[Štefan Prvomučeník|sv. Štefana]].

Peržania ho za vlády kráľa [[Husrav II.|Husrava II.]] v roku [[614]] zničili. Na jeho základoch vystavali [[križiaci]] chrám a kláštor Svätej Márie, nazývaný ''Mater omnium Ecclesiarum.''  Kým v roku [[1187]] ho [[sultán]] [[Saladin (sultán)|Saladin]] ušetril, budovy boli v ruku [[1219]] zničené sultánom Malik al-Mu'azzam Musa.

V roku [[1335]] sa budov zmocnili [[františkáni]], ktorí ich zreštaurovali s gotickou klenbou. V 14. storočí dochádza k ich vypudeniu, až boli napokon v roku [[1523]] vytlačení a Horná miestnosť sa pretransformovala na [[Mešita|mešitu]], kým spodná miestnosť (na prízemí) bola zmenená na [[Synagóga|synagógu]].

Čakajúc na opätovné zmocnenie sa Večeradla vybudovali františkáni druhé sanktuárium ''ad Cœnaculum.'' V 20. storočí bol v blízkosti Večeradla vybudovaný chrám na hore Sion s kryptou pripomínajúcou Zosnutie Panny Márie. Do roku [[1948]] bolo toto miesto zverené rodine Dajani.

Od Izraelsko-arabskej vojny v rokoch 1948-1949 až do roku 1967 bolo iba toto miesto starého mesta prístupné Izraelčanom, zvyšok bol kontrolovaný [[Jordánsko|Jordánskom]].

Večeradlo navštívil v roku [[1964]] [[pápež]] [[Pavol VI.]] a [[Ján Pavol II.]] mohol výnimočne (akékoľvek vykonávanie kultu tu bolo zakázané) sláviť omšu počas jeho cesty v roku [[2000]]. Išlo o symbolickú bohoslužbu na mieste, kde Ježiš ustanovil eucharistiu. Pápež [[František (pápež)|František]] tiež slúžil omšu v Hornej miestnosti 26. mája [[2014]] počas svojej cesty v [[Izrael|Izraeli]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Program púte pápeža Františka do Svätej zeme|url=http://www.archivioradiovaticana.va/storico/2014/04/03/program_p%C3%BAte_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_do_sv%C3%A4tej_zeme/slo-785470|vydavateľ=www.archivioradiovaticana.va|dátum prístupu=2020-12-08}}&lt;/ref&gt;.

== Prenesený význam ==
V slovenčine sa v prenesenom význame ako večeradlo označuje aj:

* miesto, kde sa zhromažďujú [[Kresťan|kresťania]], aby zotrvali v spoločných [[Modlitba|modlitbách]], 
* samotné modlitebné zhromaždenie,
* typ súboru mariánskych modlitieb (najčastejšie používaná brožúra Večeradlo - Modlitby s Pannou Máriou&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Večeradlo. Modlitby s Pannou Máriou|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=1993|isbn=|strany=96}}&lt;/ref&gt;), ktorých centrálnou časťou je zvyčajne modlitba [[Ruženec (modlitba)|ruženca]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Večeradlá {{!}} Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie|url=https://www.maria.sk/veceradla-0|vydavateľ=www.maria.sk|dátum prístupu=2020-12-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20201024010416/https://maria.sk/veceradla-0|dátum archivácie=2020-10-24}}&lt;/ref&gt;. 
Modlitba večeradla je na Slovensku rozšírenou kresťanskou aktivitou a organizuje sa na úrovni [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekanátu]] alebo [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Koná sa podľa možnosti v kostole, často pred vystavenou [[Sviatosť Oltárna|Sviatosťou Oltárnou]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Eucharistia]]
* [[Turíce]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|fr|Cénacle de Jérusalem|171547854|en|Cenacle|991204347|cs|Večeřadlo|19152241}}

[[Kategória:Ježiš Kristus]]
[[Kategória:Posledná večera]]
[[Kategória:Kresťanstvo]]
[[Kategória:Kostoly v Jeruzaleme]]</text>
      <sha1>5j3i613mkoha4fm82fmh5d7woh7a3cl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:KormiSK</title>
    <ns>3</ns>
    <id>661404</id>
    <revision>
      <id>8371580</id>
      <parentid>8371162</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:51:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otázka od Sabixo (04:02, 20. september 2026) */ odpoveď</comment>
      <origin>8371580</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="54681" sha1="ctgvg02zoc6mce50i2v365u1yvlsyou" xml:space="preserve">{| class=&quot;wikitable&quot; 
|- style=&quot;border: 2px solid black; background: #EEE; font-size: 133%;&quot;
| Archívy starších diskusií: [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2021 – 2022|2021 – 2022]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2023|2023]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2024|2024]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2025|2025]]
|}

__TOC__

== Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (18:01, 3. január 2026) ==

Dobrý deň 

volám sa Jana Belková a som slovenská autorka rozprávok z Turzovky. 


Rada by som, aby na Wikipédii vznikol článok o mojej tvorbe. Viem, že články musia byť neutrálne a dobre zdrojované, a chcela by som požiadať o radu alebo spoluprácu pri jeho príprave.  

Ďakujem veľmi pekne za Vašu pomoc a čas. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 18:01, 3. január 2026 (UTC)

:{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, je to presne tak - [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]], a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Taktež, presne ako píšete, musia byť články neutrálne a využívať [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Odporúčame, aby teda stránku o Vás vytvoril niektor iný so všetkými týmito náležitosťami. My ako správcovia/mentori s tvorbou obsahu priamo nepomáhame - môžeme však poradiť, čo na stránke chýba, alebo ju upraviť v rámci formátovania. Stránku môže niekto založiť napr. na svojom pieskovisku a potom, po posúdaní niekoho skúsenejšieho, môže byť presunutá do hlavného priestoru pre ostatných čitateľov. Keby bola potreba nejaká ďalšia rada, pokojne sa ozvite. Veľa zdaru! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:34, 3. január 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (09:14, 4. január 2026) ==

Dobrý deň,
ďakujem za Vašu odpoveď a usmernenie.
Chcela by som Vás ešte poprosiť o radu, či by ste mi vedeli odporučiť niekoho skúsenejšieho z redaktorov, kto by mi vedel pomôcť alebo aspoň nasmerovať pri samotnej tvorbe obsahu článku. Ako začiatočníčka by som si to veľmi vážila. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 09:14, 4. január 2026 (UTC)

:{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, odporúčam pozrieť sa na [[Portál:Ľudia/Ako napísať biografický článok|túto stránku]] a inšpirovať sa niektorými lepšími článkami o osobnostiach, napríklad [[Ján Gunčaga (lekár)]], [[Jana Jurčová]] alebo [[Simone de Beauvoir]]. Ohľadne kritiky sa môžete obrátiť na mňa; prípadne sa môžem spýtať niekoho ďalšieho, či by mal záujem/bol ochotný pomôcť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:07, 5. január 2026 (UTC)
::Ďakujem veľmi za ochotu, pozriem si stránky. Ak by bol niekto ochotný podujať sa pomôcť,  bola by som vďačná.S pozdravom J.Belkova --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 08:05, 6. január 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] (11:58, 11. január 2026) ==

Dobrý deň, môžem sa opytať, že školu v ktorej som riaditeľom a poskytuje vzdelavanie môžem pridať ? 

S pozdravom

Mgr. Lukáš Bis, MBA --[[Redaktor:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] ([[Diskusia s redaktorom:St.Wenceslas School|diskusia]]) 11:58, 11. január 2026 (UTC)

:{{Re|St.Wenceslas School}} Dobrý deň, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]] a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé]] [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Vo Vašom prípade nie ste nezávislá osoba. Článok okrem toho musí byť [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|napísaný neutrálne]]. Ak bude toto všetko splnené, článok by na Wiki mohol byť; odporúčam ale, aby stránku vytvoril niekto iný. Veľa šťastia a v prípade ďalších otázok sa na mňa neváhajte obrátiť. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:38, 12. január 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:X3n2x|X3n2x]] (12:08, 18. január 2026) ==

Zdravím,

bolo by možné checknúť moje úpravy a nový článok, neviem ako na to štylisticky, najmä u toho portrétu. ďakujem --[[Redaktor:X3n2x|X3n2x]] ([[Diskusia s redaktorom:X3n2x|diskusia]]) 12:08, 18. január 2026 (UTC)

:{{Re|X3n2x}} Zdravím, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Hribik&amp;diff=8150211&amp;oldid=8150158 na stránku som doplnil infobox a kategórie]. Z obsahu stránky mi nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]], takže som doplnil i adekvátne údržbové šablóny. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 18. január 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Vepivepi|Vepivepi]] (12:15, 25. január 2026) ==

Ak chcem pridať niečo o sebe , je to možné? --[[Redaktor:Vepivepi|Vepivepi]] ([[Diskusia s redaktorom:Vepivepi|diskusia]]) 12:15, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|Vepivepi}} Zdravím, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]]. Články obsiahnuté na Wikipédii by mali spĺňať podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedickej významnosti]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:30, 25. január 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] (07:53, 20. február 2026) ==

Dobrý deň,
veľmi prosím o radu ako zmeniť historická názov školy Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove na aktuálny Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove. Potreboval by som to zmeniť na tejto stránke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_podnikania_ISM_Slovakia_v_Pre%C5%A1ove --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 07:53, 20. február 2026 (UTC)

:{{Re|VŠTEvPrešove}} Zdravím, na stránke v možnostiach hore by malo byť Presunúť. Stránku som každopádne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&amp;diff=8168777&amp;oldid=8168775 už presunul]. Nakoľko však jej aktuálny obsah porušoval autorské práva, tak sme Vaše [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&amp;diff=8168811&amp;oldid=8168777 úpravy vrátili do predchádzajúceho stavu]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:55, 20. február 2026 (UTC)
::Zdravim, velmi pekne dakujem za pomoc. Mozem Vas kontaktovat aj do buducna, ak budem potrebovat pomoct?  --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:12, 20. február 2026 (UTC)
:::{{Re|VŠTEvPrešove}} Samozrejme, moja diskusná stránka je vždy dostupná. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:15, 20. február 2026 (UTC)
::::Dakujem pekne :) Pekny den prajem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:16, 20. február 2026 (UTC)
::::Zdravim Vas. Velmi prosim o pomoc. Potreboval by som tuto stranku [[Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove]] prelozit do anglickej verzie wikipedie. Som zamestnancom danej institucie a dostal som to ako ulohu od veduceho. Neviem si s tym vsak velmi poradit, nakolko wikipediu som v minulosti nepouzival. V pripade, ze by ste potrebovali dodat presny nazov vysokej skoly v anglickom jazyku a presne nazvy studijnych programov v anglickom jazyku, velmi rad Vam ich poslem. Vopred dakujem krasne za Vas cas a pomoc.  --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 10:59, 26. február 2026 (UTC)
:::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Články na žiadosť nezakladáme. Na anglickej Wikipédii možno vyhľadať názov školy a potom kliknúť na červený odkaz, ktorá naznačuje, že stránke ešte neexistuje. Alternatívne môžete rovno napísať názov škole do URL v prehliadači, podobne ako to funguje na slovenskej Wikipédii. Potom stránku upravíte rovnakým spôsobom, ako ste to urobili na našej Wiki. Podotýkam však, že Wikipédia neslúži ako reklama a že na anglickej Wikipédii sú pravidlá trochu prísnejšie, než u nás. Z rovnakého dôvodu som odstránil zoznam ponúkaných odborov - neuvádzame ich ani na iných stránkach univerzít či vysokých škôl; ale zachoval som tam citáciu, takže koho to zaujíma, ten si môže odkaz rozkliknúť. Predsa len, sme encyklopédia, nie Zlaté stránky. :) Až stránku vytvoríte, dajte mi vedieť, prepojím Vám ich, aby bolo jasné, že ide o tú istú inštitúciu. Taktiež by potom bolo vhodné na anglickej Wiki uviesť, že ide o preklad slovenského textu; to by som Vám tam potom tiež doplnil. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:53, 26. február 2026 (UTC)
::::::Dakujem pekne za informacie. Stranku na anglickej wikipedii som prave vytvoril. Pevne dufam, ze mi ju teda nezmazu kvoli prisnym pravidlam. Posielam Vam link https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Institute_of_Technology_and_Business_in_Pre%C5%A1ov a prosim o prepojenie s SK verziou a taktiez doplnenie ze ide o preklad slovenskeho textu. Velmi pekne dakujem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 14:47, 26. február 2026 (UTC)
:::::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Na diskusiu som doplnil, že je to preklad; každopádne nakoľko je to Draft, tak sa tá jazyková verzia napojiť nedá. Dajte mi teda vedieť, až bude stránka publikovaná. Alternatívne potom na [https://www.wikidata.org/wiki/Q29426479 Wikiúdajoch v spodnej sekcii] môžete medzi Wikipedia pridať anglickú (Edit - pridáte &quot;en&quot; a potom do políčka názov anglickej stránky). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:03, 26. február 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:12, 10. marec 2026) ==

Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile na Wikipedii. Mám ich vo vlastníctve, ale nemôžem ich uploadnúť. Ďakujem za pomoc. 

S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:12, 10. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Juraj Marušiak}} Dobrý deň, obrázok je nutné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]] a odtiaľ je potom možné ho použiť na Wikipédii. Ak ste jeho autorom, tak ho môžete nahrať rovno; ak nie ste autorom, tak k nemu má autorské právo niekto iný a ten ho musí nahrať. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 11. marec 2026 (UTC)

== Selešťany – doplnenie historických údajov ==

Dobrý deň,

doplnil som do článku historické údaje o Selešťanoch podľa odbornej literatúry:

SITÁR, Tomáš: Osídlenie novohradskej stolice v stredoveku (2019)
NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku II (2008)

Ak bol problém vo formátovaní alebo šablónach, rád text upravím do vhodnej encyklopedickej podoby.

Cieľom bolo doplniť chýbajúce historické informácie a zdroje.

Ďakujem za prípadné usmernenie. --[[Redaktor:MarHody44|MarHody44]] ([[Diskusia s redaktorom:MarHody44|diskusia]]) 11:42, 16. marec 2026 (UTC)

:{{Re|MarHody44}} Zdravím, pardon za oneskorenú odpoveď, bol som pracovne odcestovaný. Stránka skutočne nemôže ostať v stave, kedy sú tam nefunkčné šablóny infoboxu alebo citácií. Vidím ale, že v medzičase ste upravili do rozumnej podoby i so zjednotenými citáciami, takže super práca. Keby niečo, ozvite sa znovu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 19. marec 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Evolution Shock|Evolution Shock]] (18:24, 21. marec 2026) ==

Dobrý deň,
vyrvoril som článok Evolution Shock. Naštudoval som si pravidlá tvorby Wiki a článok som vytvoril neutrálne a veľmi stručne. Následne som dostal upozornenie: Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pochopil som to tak, že je príliš stručný, tak som ho rozšíril. Je to za Vás takto v poriadku? Ďakujem vopred :-) --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 18:24, 21. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Evolution Shock}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď. Stránka je rozhodne v lepšom stave, no [[Wikipédia:NIE|Wikipédie neslúži ako reklama]] (súdiac podľa Vášho prihlasovacieho mena a názvu stránky) a taktiež mi na stránke stále chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|preukázanie významnosti]] (typicky dokladanú pomocou [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Väčšinu webov by som nepokladal za dostatočne spoľahlivú a relevantnú. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 23. marec 2026 (UTC)
::Rozumiem. Aktuálne mi nenapadá, ako článok vylepšiť. V tejto téme sa ťažko hľadajú zdroje :-( --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 09:38, 23. marec 2026 (UTC)
::Dobrý deň, dôjde teda k zmazaniu?  Môžem ešte článok nejako prípadne vylepšiť? Ďakujem --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 07:35, 1. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Evolution Shock}} Zdravím, ako som povedal, stále si nie som istý doložením 2NNSZ. Ak neviete nájsť zdroje, tak je kapela možno príliš mladá a málo významná, aby mala článok na Wiki. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 1. apríl 2026 (UTC)

==Vymazávanie==
Ahoj, nepochopil som prosím úplné vymazanie (podľa mňa regulárnych) presmerovacích stránok [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]. Jednak neviem nájsť rozlišovacie stránky Alexander Nevský a Ján Žižka (ich existencia by ako tak odôvodňovala zrušenie tých presmerovacích), no zároveň, keďže tieto stránky boli v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania, ich zmazaním (a nedoplnením existujúcich stránok, kam smerovali, do tejto kategórie) ostal v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania chudák Čapajev sám ... doplnil som do tejto kategórie aspoň strány pod pôvodnými menami, ktoré sú ale nie celkom najšťastnejšie, len prekopávať to akosi nevládzem, to radšej napíšem niečo nové  ... pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 09:55, 22. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Martingazak}} Ahoj, ono totiž na slovenskej Wikipédii nie je zvykom presmerovávať stránky s upresnením, tzn. so zátvorkou na konci. To je aktuálny konsenzus, [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|ktorý sa riešil asi rok a pol dozadu]] - na takýchto názvoch by vždy mal byť nejaký článok. Existujú návrhy, že potenciálne to zmysel má, pretože pri vkladaní wikilinkov niekto bude hľadať napr. toho Jána Žižku a nie ten partizánsky oddiel, viď tú diskusiu a názor Scholastika, ale zatiaľ sme však nedošli k inému konsenzu.
:Čo sa týka tohto konkrétneho stavu:
:* z článku, kde sú uvedené ich mená, môžeš rovno odkázať na ten partizánsky oddiel (i keď odkaz bude viesť ako keby z ich mena)
:* vytvoriť rozlišovaciu stránku, kde bude odkaz priamo na ten partizánsky oddiel (za predpokladu, že tie dve mená sú &quot;dostatočne významné&quot; - nie na to, aby mali svoj vlastný článok, ale aby ich niekto chcel dostatočne vyhľadávať; na rozlišovacej stránke tiež nemusí byť úplne každý jeden Ján Žižka, ak nie je dostatočne významný)
:Existencia jediného článku v kategórii nie je nutne problémová, ak tam je potenciál na rozšírenie o ďalšie články; ak taký potenciál neexistuje, možno by bolo lepšie kategorizovať do nejakej nadradenej kategórie.
:Snáď to takto dáva aspoň trochu zmysel - žiaľ jedným z problémov tohto projektu je malá snaha riešiť obdobné situácie, diskutovať o nich (na čo sme narazili i v nejakej konverzácii včera, neviem, či si tam ešte bol) a hľadať riešenia, kvôli nízkej aktivite a záujmu (týmto cením všetkých, ktorí sa zapájajú). Niektoré skostnatelé postupy tu panujú doteraz, i keď už dávno nie úplne dávajú zmysel. Alternatívne by to chcelo aktualizovať niektoré odporúčania a doplniť ich o novovzniknuté situácie, k čomu sa ale tiež veľmi nemáme... rád by som to ale s niektorými tento rok urobil. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:06, 22. marec 2026 (UTC)
::Mimochodom, toto je off topic, ale podľa mojich skúseností, len málokedy niekto reaguje, keď sa napíše do diskusie ku článku, ale k veci. Vďaka tejto konverzácii som si otvoril článok o Žižkovi a zaujalo ma, že ho tu máme ako Jána a nie Jana. Nebolo by to potrebné presunúť? Nezvykneme meniť Marie na Márie, Josefov na Jozefov atď. A pri zbežnom prezretí slovenských stránok, kde sa o ňom píše som tiež nepostrehol, že by jeho prvé meno niekde bolo slovakizované. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 12:30, 22. marec 2026 (UTC)
:::Ano, pravda, moja presmerovacia stranka bola s dlznom. Ale bola Kormim zmazana.
:::Original stranka (ktoru som nezakladal) je OK: [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola]] --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 12:34, 22. marec 2026 (UTC)
::::{{Re|Gitanes232}} Dobrý postreh, áno, to by bolo vhodné skontrolovať, keby sme stránky ponechali. V tomto momente však ako píše IP nižšie nie je štandard tieto stránky zakladať a používať; svoj názov môžeš prípadne vyjadriť v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Kategorizácia presmerovaní|patričnej diskusii]]. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:16, 23. marec 2026 (UTC)
:::::O diskusii viem. Ja som myslel teraz priamo stránku [[Ján Žižka]], preto som písal, že je to off topic. Tá sa predpokladám ponechávať bude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:56, 23. marec 2026 (UTC)

#presmerovania stránok so zátvorkovým tvarom sa na slovenskej wikipédii nerobia (ani z rozlišovacích stránok)
#na presmerovacie stránky sa na slovenskej wikipédii kategórie nedávajú.
To je súčasný stav na slovenskej wikipédii a nič sa na tom nezmenilo.  --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 13:00, 22. marec 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:50, 22. marec 2026) ==

Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile. Nejaké svoje fotky som nahral na Commons, ale neviem, ako to vymeniť na stránke Wikipedie. Neponúka sa mi tam žiadna možnosť výmeny obrázka. 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Maru%C5%A1iak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:50, 22. marec 2026 (UTC)
:Nejakú fotku som tam vymenil, iné som na commons nenašiel, môže byť? --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:09, 22. marec 2026 (UTC)
::Ďakujem, je to ok.
::S pozdravom, Juraj Marušiak  --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:11, 22. marec 2026 (UTC)
:::Ešte ju skúsim orezať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:13, 22. marec 2026 (UTC)
::::Ďakujem.  --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC)
:::::Hotovo, takto je to lepšie. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-17956-05|&amp;#126;2026-17956-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-17956-05|diskuse]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC)
::::::Ďakujem obom za promptné vyriešenie. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:14, 23. marec 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem, dlho som si nad tým lámal hlavu, ako to vyriešiť.  --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 11:04, 23. marec 2026 (UTC)

== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==

Ahoj KormiSK, 
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. 

Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. 
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. 

Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. 

Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)

budem rád za tvoj názor

Zároveň tento post som pridal aj do diskusie Jetam2 --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:17, 28. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Asceno}} Ahoj, nemá, články týkajúce sa Slovenska sa nepridávajú, len články týkajúce sa ostatných území strednej a východnej Európy. Máš to aj priamo na úvodnej stránke v sekcii O čom písať?: Všeobecne môžete pripiesvať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.--[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:27, 28. marec 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Daviddggallo|Daviddggallo]] (11:46, 9. apríl 2026) ==

Dobrý deň,

Pripravujem wiki page pre značku Rowenta. Som zamestnanec spolocnosti. Mám to ako pracovný task. 
Keďže budem písať informácie z prvej ruky, neviem ako označovať citácie. Okrem toho tiež budem pridávať obrázky z našej spoločnosti, ktoré neviem ci su licencovane, ale mám prístup na ich pouzitie.

Prosim Vas mam moznost napisat tento clanok jednoduchsie ako normalne vdaka tomu ze pracujem v spolocnosti o ktorej pisem.

Ďakujem a prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:46, 9. apríl 2026 (UTC)

: {{Re|Daviddggallo}} Dobrý deň, na rovinu poviem, že toto nie je dobrý prístup, nakoľko [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]]. Firma Rowenta každopádne [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|určite významná je]], ale informácie na stránke musia byť každopádne doložené [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivými zdrojmi]] (pričom stránka ako taká musí spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Taktiež sa v takom prípade obávam [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestrannosti obsahu]]. Čo sa týka obrázkov, tie je možné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]], ale musia mať slobodnú licenciu. Ak by šlo o firemné veci, tak by malo byť možné [[:commons:Commons:Verifying_permissions|e-mailom vyriešiť to, že máte právo/povolenie nahrávať dané fotografie na Commons]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:54, 9. apríl 2026 (UTC)
::Dobrý deň, nepripravujem to ako reklamu. Ide jedine o informácie o značke ako je na Wikipédii veľa dostupných článkov iných značiek. Neporovnávam nič s konkurenciou a nepisem ani nič podobné, čo by mohlo vyvolať pocit reklamy alebo nám zaručiť nejakú konkurenčnú výhodu. Aj v takomto prípade to je proti požiadavkám Wikipedie? Okrem toho, ďakujem za pomoc, skúsim sa obrátiť na odporúčané linky. V prípade ďaľších otázok Vás budem kontaktovať. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:53, 14. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Daviddggallo}} Zdravím, obdobné konanie na iných Wiki je väčšinou riešené trvalým blokom; u nás to len silne neodporúčame alebo stránky mažeme ako reklamy. Ak bude písaná neutrálne a s doloženými zdrojmi, osobne by som to za veľký problém nepokladal, práve na základe existencie iných firiem... potenciálne problémy som zmienil vyššie. Ak sa im predíde... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 14. apríl 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] (19:20, 25. apríl 2026) ==

ahoj, chcela by som vytvoriť príspevok o slovenskej autorke, ktorá má menovkyňu, už známu na wikipédii. Obe aktívne publikujú odborné články, ale bohužiaľ autorstvo tej &quot;mojej&quot; je pripisované jej menovkyni. Už som to pred časom riešila s SNK, ale knižnice sťahujú biografické údaje z wiki, presto sa stále opakuje problém s autorstvom Ako na to? --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 19:20, 25. apríl 2026 (UTC)

:{{Re|Klaudia Gal}} Ahoj, no to je nemilá situácia. Stránka sa danej autorke určite dá založiť, avšak autorka musí byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|dostatočne významná]] (a spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Ak také zdroje doložíš, tak nie je problém - pokojne ti so stránkou pomôžem(e), aby odpovedala štandardu, ale je nutné dodať tie informácie.
:Že by SNK šla podľa Wiki sa mi nezdá, musia predsa vedieť, že existuje kopa iných ľudí, ktorých na Wiki nemáme. Podľa mňa by sa mali riadiť nejakým iným zoznamom autorov. {{Re|Teslaton|Scholastikos|Jetam2}} Neviete o tom niečo? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 26. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Klaudia Gal}} Btw, o koho vlastne ide? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pre info: [[Slovenská Wikipédia#Využitie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:32, 26. apríl 2026 (UTC)
:::[[Katarína Nádaská]], tú druhú osobu rovnakého mena má rozpracovanú na svojej [[Redaktor:Klaudia Gal|redaktorskej stránke]]. Problém podľa mňa nie je asi vo Wikipédii, možno skôr vo Wikidata, tam pozerám je len jedna Katarína Nádaská, ktorá má u nás článok. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:35, 26. apríl 2026 (UTC)
::::Ako sa určuje význam autorky? V našom svete histórie, umenia, výskumu má určite význam, v rozpracovanom príspevku som uviedla publikačnú činnosť a aj významnejšie ocenenia --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-25546-64|&amp;#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-25546-64|diskuse]]) 17:51, 26. apríl 2026 (UTC)
::Ahoj, ďakujem za odpoveď, snk nepoužíva prioritne Wiki, ale iné knižnice pri katalogizovani automaticky sťahujú biografické údaje odtiaľ a vytvárajú personálne autority vo svojom systéme. Ja som s SNK riešila tento problém pred cca 2 rokmi v  súbornom katalógu a upratali sme autorstvo, napriek tomu sa situácia opakuje.  Ide o: Katarína Nádaská - všeobecne známa etnologička , tá druhá, ktorú by som chcela odlíšiť je menovkyňa Katarína Nádaská (1983) historička, tiež historička umenia, kurátorka, pomerne často publikujúca, autorka viacerých odborných publikácií. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-25546-64|&amp;#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-25546-64|diskuse]]) 17:43, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Riešením by teda bolo vytvoriť ten druhý článok, prepojiť s Wikidátami a upozorniť SNK? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC)
::::SNK už je vyriešené, ale na webe to potrebujeme nejako ošetriť  --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-25546-64|&amp;#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-25546-64|diskuse]]) 18:48, 26. apríl 2026 (UTC)
:::::Na akom webe? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:51, 26. apríl 2026 (UTC)
::::::{{Re|Klaudia Gal}} Významnosť sa určuje primárne podľa odporúčanie o [[Wikipédia:2NNSZ|dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojoch]]. Na tej [[Redaktor:Klaudia Gal|redaktorskej stránke]] zatiaľ takéto zdroje nevidím (ten rozhovor sa skoro dá počítať za jeden taký zdroj; i keď je to zdroj primárny, asi je to ok, na konci je o nej trochu viac textu ako o osobe). Podotýkam, že [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je zoznam všetkého]], takže by som tam rozhodne nedával výčet všetkého, čo pani kedy urobila, a radšej sa zameral obsahovo na to, prečo by mala byť významná - čomu sa venuje atp. Zoznam kníh, článkov a rozhovorov patrí do jej životopisu, nie na Wikipédiu ako internetovú encyklopédiu.
::::::Inak bolo by fajn používať ten založený účet. ;) I keď to nie je povinnosť, ale potom chodia upozornenia a tak. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:54, 26. apríl 2026 (UTC)
:::::::absolútne tomuto nerozumiem prepáčte ... na webe - myslela som tým, že keď si niekto zadá do vyhľadávača meno Katarína Nádaská, objaví sa menovkyňa s vytvoreným odkazom na wiki, a nejde teda len o wiki -  t. j. vznikajú nedorozumenia, ktoré časom už začínajú byť obťažujúce. čím viacej &quot;moja&quot; autorka publikuje, tým viac nedorozumení. Preto sme sa rozhodli vytvoriť odkaz na wiki. Aby bolo zrejmé, to nelobujem za kamarátku, je to pracovná záležitosť, a pravda je, že sa absolútne nevyznám ... hľadám riešenie --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 07:36, 27. apríl 2026 (UTC)
::::::::Vytvoril som rozlišovaciu stránku [[Katarína Nádaská]] a stránku na [[Wikidata:Q139569632|Wikiúdajoch]]. Či by bol encyklopedicky významný samotný článok o „Vašej autorke“, to bude treba posúdiť samostatne na základe zdrojov použitých v prípade jeho vytvorenia. Na Vašej redaktorskej stránke však ten obsah dlhodobo zostať nemôže. Ak by ste ten obsah chceli premeniť na samostatnú stránku, museli by ste ho prepracovať v zmysle encyklopedického štýlu (pozrite sa, ako tu vyzerajú biografické stránky, z mnou vytvorených na rýchlo napr. [[Alexandra Krsková]], [[Ľudmila Thurzová]], [[Anton Aškerc]]). Zároveň však: samotná existencia stránky algoritmy na internete nezmení... tam zohráva úlohu viacero skutočností, nielen Wikipédia. Etnologička Nádaská má zároveň aj viacero registrácií v knižničných databázach,... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:39, 27. apríl 2026 (UTC)
:::::::::Ďakujem pekne - skúsim to ešte prepracovať - a áno, problém menovkýň pretrváva aj v knižničných databázach, aj napriek úpravám v SNK a Súbornom katalógu knižníc, ale toto je asi na dlhé lakte ;) (nemenovaná štátna vedecká knižnica si naozaj sťahuje bio z wiki - aj napriek tomu, že to sami nepovažujú za korektné) --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 08:43, 27. apríl 2026 (UTC)
::::::::::Tvorba rozlišovacej stránky, ak tá druhý stránka nie je encyklopedicky významná (hypoteticky - to zatiaľ nevieme) je trochu pofidérne konanie, úprimne. Zvyšok inak súhlasím so Scholastikom. 
::::::::::{{Re|Klaudia Gal}} Akurát podotýkam, že nahrávanie fotografií na Wikimedia Commons, ktorých nie ste autorom/neboli vydané pod slobodnou licenciou, nie je vhodné - pod akou licenciou bol zverejnený obrázok [[:commons:File:Katarína_Nádaská.png]]? Nechce sa mi veriť, že je to pod CC-BY-SA 2.5. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:32, 28. apríl 2026 (UTC)
:::::::::::je to pracovná fotografia, so súhlasom autorky (v rámci našej organizácie) - potrebujeme ešte nejaké ďalšie potvrdenia od autorky? --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 13:57, 28. apríl 2026 (UTC)
::::::::::::{{Re|Klaudia Gal}} Štandardne sa posiela e-mail s nejakým potvrdením/vyjadrením autora, ale zatiaľ by som to teda neriešil. Fotografiu potenciálne niekto môže označiť na zmazanie, tak až potom by som niečo také riešil. Skôr pozor do budúcna. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:26, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Trenčín - formátovanie ==

Ďakujem za informáciu! Zapamätám si. [[Trenčín]]  @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC)

== Náhrady pri referenciách ==

Ahoj, dalo by sa v článkoch Wiki botom zrealizovať [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&amp;curid=6729&amp;diff=8215931&amp;oldid=8215922] daný úkon masívnejšie? Pomohlo by to hlavne, v tom aby dávalo referencie do viac stĺpcov (ako v prikladanom linku). Teda pôvodný tvar &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references /&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; zmeniť na &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Referencie}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:54, 19. máj 2026 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Realizujem to ako súčasť iných úprav, na samostatnú hromadnú úpravu tisícov čl. mi to príde ako marginálna blbosť, inak by som to dávno nahradil. Pričom teda ďalší samostatný aspekt je, že čisté riešenie je požiadať cez phab o zapnutie responzívnych stĺpcov v konfigurácii skwiki. Potom bude aj reflist cez tag defaultne vyplúvať stĺpce responzívne (ak to nie je explicitne potlačné parametrom resp. fixným počtom stĺpcov, čo je rovnako už zastaraný prístup). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 19. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Fillos X.|Teslaton}} Podľa mňa by pokojne malo zmysel o to požiadať, ale neviem, ako sa to robí. Stojí nám to za to? Určite by to cez Phabricator bolo jednoduchšie, než botom upravovať každú jednu stránku s daným tagom. Potreba na to konsenzus vo Wikipolitike? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC)

== [[Zoznam SD objektov 2]] ==

Hello! Sorry for writing in English. I was just wondering if it would be possible to undelete [[Zoznam SD objektov 2]] and e.g. move it to my user-space (maybe [[User:A smart kitten/Zoznam SD objektov 2]])?

The reason I'm making this request is because an old revision of that page seems to cause a bug in MediaWiki / [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid|Parsoid]] that hasn't yet been fully investigated (tracked on [[mw:Special:MyLanguage/Phabricator|Phabricator]] in [[phab:T416112|T416112]]), and I believe it may be easier to work out what's going wrong if the page is visitable onwiki. (To be clear, I'm making this request myself as a volunteer, not e.g. on behalf of anyone else.)

Let me know if you have any queries :) Best, [[user:a smart kitten|a smart kitten]] ([[user talk:a smart kitten|diskusia]]) 13:21, 21. máj 2026 (UTC)

:{{Re|a smart kitten}} Hi, no problem! I have recovered the page onto the page you requested. Some pages in the history are entirely non-viewable, but can be viewed through a bot - let me know if you have any questions! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:46, 22. máj 2026 (UTC)
::For the record:
::* plain wikitext content of such unparseable/unrenderable pages (and page revisions) can be viewed by adding an &lt;code&gt;action=raw&lt;/code&gt; URL param, e.g. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=6558488&amp;action=raw], no need for bots or API calls.
::* similarly, a rendered output using old parser can be obtained using &lt;code&gt;useparsoid=0&lt;/code&gt; param
::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:06, 22. máj 2026 (UTC)

== Žiadosť o pomoc ==

Dobrý deň,

obraciam sa na vás s prosbou o radu alebo pomoc pri príprave článku na Wikipédii.

Chcel by som, aby vznikol encyklopedický článok o značke Rowenta, ktorá je dlhodobo známa aj medzinárodne. Mám pripravené podklady, zdroje aj obrazový materiál, no keďže pravidlá Wikipédie sú pomerne rozsiahle a nechcem urobiť chybu ani vytvoriť text, ktorý by pôsobil reklamne, rád by som sa poradil so skúsenejším editorom.

Chcel by som sa preto opýtať, či je možné, aby niekto zo skúsených používateľov pomohol s vytvorením alebo úpravou článku tak, aby spĺňal pravidlá Wikipédie, bol neutrálny, vecný a založený na overiteľných zdrojoch.

Samozrejme, viem dodať všetky dostupné podklady a zdroje. Nejde mi o reklamný text, ale o korektne spracovaný encyklopedický článok.

Vopred ďakujem za akúkoľvek radu alebo nasmerovanie, ako v takomto prípade správne postupovať.

Prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 12:07, 26. máj 2026 (UTC)

:{{Re|Daviddggallo}} Zdravím, článok môžete vytvoriť napr. u [[Redaktor:Daviddggallo/pieskovisko|seba na pieskovisku]] a niekto z nás (napr. ja) ho môžeme skontrolovať predtým, než by sa publikoval do hlavného priestoru (tzn. priamo na [[Rowenta]]). Skúste tam článok teda vytvoriť (inšpirujte sa napr. článkami [[Sencor]] a [[BMW]] čo sa týka obsahu a formátovania) a dajte mi vedieť, až to budete mať pripravené. Veľa zdaru! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:52, 26. máj 2026 (UTC)
::Dobrý deň, 
::Pripravil som článok podľa kritérií v pieskovisku. Posielam link- [[Redaktor:Daviddggallo/pieskovisko]] .
::Požiadal by som Vás o kontrolu a oznámenie nedostatkov alebo chýb.
::Je to prosím Vás pripravené na publikáciu?
::Vopred ďakujem a prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 13:34, 2. jún 2026 (UTC)
:::Dobrý deň, sú tam minimálne 2 problémy a to: 1. všetky použité zdroje sú primárne, teda priamo od Rowenty, čo nespĺňa požiadavku minimálne dvoch nezávislých zdrojov 2. treba tam doplniť aspoň nejaké wikilinky --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:41, 2. jún 2026 (UTC)
::::Dobrý deň,
::::Ďakujem za oznámenie chýb.
::::Chyby som upravil- [[Redaktor:Daviddggallo/pieskovisko]]
::::Je tam ešte niečo nedokonalé prosím Vás? --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 13:53, 2. jún 2026 (UTC)
::::Dobrý deň,
::::Prosím Vás vedeli by ste mi to skontrolovať, ďakujem pekne. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 08:53, 8. jún 2026 (UTC)

== Odoberanie/pridávanie kategórií do minerálov. ==

Ahoj, tá odobratá kategória (Fosfáty, arzenáty a vanadáty). Nie je to čisto chemické triedenie, ale podľa [[Strunzova klasifikácia minerálov]]. Preto ten názov. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 08:55, 29. máj 2026 (UTC)

:{{Re|peko}} Ahoj, viď [[Diskusia ku kategórii:Fosfátové minerály]]. Inak teda neviem vôbec, o ktorom článku alebo prípade hovoríš... ale prosím smeruj komentáre do tamtej diskusie keď tak. Budem rád, keď sa vyjadríš - téme sa rozumieš viac než ja. :) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:57, 29. máj 2026 (UTC)

== Podpora WikiPride ==

Dobrý deň, veľmi nás oslovila aktivita WikiPride a radi by sme ju podporili mediálne a cenami. Je možné sa s vami nejako kontaktovať? Ďakujem.


Ondrej za Dúhovú iniciatívu --[[Redaktor:Ondrejvrabel|Ondrejvrabel]] ([[Diskusia s redaktorom:Ondrejvrabel|diskusia]]) 17:14, 8. jún 2026 (UTC)

:{{Re|Ondrejvrabel}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď! Teší ma Váš záujem, poslal som Vám e-mail ohľadne možnej spolupráce. Pekný deň. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:06, 8. jún 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:DuNéant|DuNéant]] (14:34, 14. jún 2026) ==

Dobrý deň,

viete mi prosím poradiť, ako si môžem uložiť stránku, ktorá ešte nie je pripravená na publikovanie?

S pozdravom,
Iva --[[Redaktor:DuNéant|DuNéant]] ([[Diskusia s redaktorom:DuNéant|diskusia]]) 14:34, 14. jún 2026 (UTC)

:{{Re|DuNéant}} Zdravím - stránku si môžete uložiť napríklad na [[Redaktor:DuNéant/Pieskovisko|svoje pieskovisko]]. Až bude stránka hotová, tak ju možno presunúť do hlavného priestoru. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:21, 14. jún 2026 (UTC)

== Vyznamenanie ==

{{Vyznamenanie|text=Udeľujem Ti toto vyznamenanie za tvoju  ochotnosť pomáhať iným redaktorom.|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:21, 21. jún 2026 (UTC)|kod=7003}} 
{{clear}}

== AWB clean-up ==

Nazdar. To šachovanie s poradím viacnásobných cit. (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8241359][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8241361] a ďalšie úpravy) nie je bez širšej dohody úplne šťastné. Ako som už písal inde, človek môže mať ev. aj dobré dôvody, prečo uviedol viaceré citácie za tvrdením v nejakom konkrétnom poradí. Nepríde mi preto ok mechanicky to prehadzovať do poradia podľa vzostupného indexu referencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:42, 30. jún 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Ahoj, síce nevidím absolútne žiadny dôvod, prečo by človek neuvádzal citácie v poradí so zvyšujúcim sa číslom, ale budiž. Môžem AWB clean-up vypnúť, nie je to žiadny problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 30. jún 2026 (UTC)
::Typické prípady: 
::* poradie podľa postupnosti niečoho v tvrdení (Jetam by samozrejme namietal, že to treba v takom prípade ''nevyhnutne'' rozsomriť po celej vete, aj keď to bude znamenať redundancie a vizuálny sajrajt)
::* poradie podľa časovej chronológie
::* poradie podľa relevancie/šírky záberu zdrojov
::Ako nie sú to asi moc časté scenáre (kde na explicitnom poradí záleží) a hej, bežne je prirodzené poradie to, pri ktorom budú indexy vzostupne. Aj tak sa mi ale mechanické shufflovanie nepozdáva, príde mi to prosto ako potenciálny neželaný zásah do zámerov autora. Škoda že tam tieto cleanup features nejdú vypínať/zapínať jednotlivo cez nejaké feature flagy (resp. neskúmal som, možno nejak idú). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:55, 30. jún 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton|s=1}} Mám pocit, že nejdú, aspoň o tom neviem, je tam len jedno &quot;apply general fixes&quot;. Možno nejak to ide. Každopádne v tom prvom by som s Jetamom súhlasil a i to tak robím, ak je to súvetie, zdroj má ísť za každú časť vety, ktorú zdrojuje. Snáď nechceme po čitateľovi, aby si dohľadával všetky referencie [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Umiestňovanie referencií za vety/na koniec kapitoly|(súvisí vlastne i s týmto]]). Chronológiu a relevanciu som asi nikdy nepočul, že by niekto riešil, ale nech, asi si to predstaviť viem. Nezaregistroval som, že by s tým u AWB bol problém (že by to robil nesprávne atp.), ale čo je fakt - teraz keď o tom hovoríš, AWB nehýbe správne s {{tl|rp}}, keď prehadzuje citácie (napr. [[Special:Diff/8170927|v tejto úprave na riadku 537]]), [https://phabricator.wikimedia.org/T418237 čo som kedysi založil i na Phabricatori], bez odpovede. Tu som však prešiel všetky úpravy manuálne (kvôli tomu, aby mi Oleksandrovyča neprepísalo u iných ľudí náhodou), ale i tak. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:05, 30. jún 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Vito Fila|Vito Fila]] (14:52, 17. júl 2026) ==

Ako vložím obrázok do infoboxu? --[[Redaktor:Vito Fila|Vito Fila]] ([[Diskusia s redaktorom:Vito Fila|diskusia]]) 14:52, 17. júl 2026 (UTC)

:{{Re|Vito Fila}} Zdravím, v prípade {{tl|Infobox Osobnosť}} je nutné vyplniť parameter &lt;code&gt;Portrét&lt;/code&gt; s názvom súboru (napr. &lt;code&gt;Mama1994.jpg&lt;/code&gt;). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 17. júl 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Skimountainer|Skimountainer]] (16:35, 19. júl 2026) ==

Dobrý deň, prosím Vás, vedeli by ste nám poradiť, ako splníme požiadavky na schválenie článku Pavol Cabadaj?
Snažili sme sa všetky informácie doveryhodne podložiť článkami a kniznymi textami. Mohli by ste predĺžiť lehotu na vymazanie príspevku aby sme všetko stihli splniť a naša práca nevyšla na zmar? Ďakujem --[[Redaktor:Skimountainer|Skimountainer]] ([[Diskusia s redaktorom:Skimountainer|diskusia]]) 16:35, 19. júl 2026 (UTC)

:{{Re|Skimountainer}} Zdravím, stránku som upravil a šablónu odobral, myslím, že článok je spracovaný dostatočne dobre. Inak do budúcna, lehota sa predĺžiť nedá, stránka sa dá ale prípadne presunúť na [[Redaktor:Skimountainer/pieskovisko|Vaše pieskovisko]], kde by ste na nej ešte mohli pracovať pred zverejnením. Nech sa darí a dúfam, že budú i ďalšie články. ;) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:42, 20. júl 2026 (UTC)
::ďakujem veľmi pekne, prajem všetko dobré 🙂👋 --[[Redaktor:Skimountainer|Skimountainer]] ([[Diskusia s redaktorom:Skimountainer|diskusia]]) 09:21, 20. júl 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Caput22|Caput22]] (11:20, 21. júl 2026) ==

Ahoj, cez víkend som publikoval svoj prvý článok na wiki - https://sk.wikipedia.org/wiki/Emil_Vidra. Snažil som sa opraviť formálne chyby - pôvodne som tam nemal infobox, kategórie a externé odkazy. Tie som tam dodatočne doplnil. Díval som sa tiež na štandard pre minimálny článok a snáď by som ho mal splňovať. Vedel by si ma ešte usmerniť pri jeho vylepšení? Ďakujem za každú radu. --[[Redaktor:Caput22|Caput22]] ([[Diskusia s redaktorom:Caput22|diskusia]]) 11:20, 21. júl 2026 (UTC)

:{{Re|Caput22}} Ahoj, článok aktuálne vyzerá veľmi dobre! Dovolím si len pár drobností:
:* wikilinky uvádzaj vždy v nominatíve, aby odpovedali názvu stránky na Wiki
:* taktiež nie je nutné odkazovať na tú istú vec niekoľkokrát za sebou (tu Klub 321, Perzekúcia, Politické procesy na Slovensku) - stačí raz. Vhodné to je, ak ide o rôzne sekcie napr.; u takto krátkeho textu je to zbytočné
:* úvodzovky používame slovenské, tzn. dolné-horné, nie horné-horné (nájdeš ich prípadne v špeciálnych znakoch)
:* nie je vhodné z textu odkazovať na externé stránky - zákony sa citujú pomocou {{tl|Citácia právneho predpisu}}
:* mojou preferenciou je osobám referovať len priezviskom - použiť celé meno nie je nesprávne, ale podľa mňa len priezvisko pôsobí lepšie. Niekedy však môže byť dôvod použiť i celé meno (napr. rozlíšenie osôb s rovnakým priezviskom)
:Toto sú fakt malé chybky, [[Špeciálne:Diff/8250418|ktoré som ti rovno opravil]]. Zvyšok textu je fakt super, len tak ďalej! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:44, 21. júl 2026 (UTC)

== Otázka od redaktora [[User:MichalPerhac|MichalPerhac]] dňa [[:Wikipédia:Žiadané články|Wikipédia:Žiadané články]] (15:01, 27. júl 2026) ==

Dobrý deň, ako mám vytvoriť stránku? --[[Redaktor:MichalPerhac|MichalPerhac]] ([[Diskusia s redaktorom:MichalPerhac|diskusia]]) 15:01, 27. júl 2026 (UTC)

:{{Re|MichalPerhac}} Dobrý deň, stránku vytvoríte niekoľkými spôsobmi: 
:* môžete napr. kliknúť na červený odkaz v inom článku
:* vyhľadať názov stránky v hľadaní a následne kliknúť na &quot;''Vytvorte na tejto wiki stránku „Názov stránky“!''&quot;
:* napísať si názov stránky do URL a upraviť ju odtiaľ
:Podotýkam len, že pri tvorbe stránok sa treba riadiť zásadami slovenskej Wikipédie - hlavne o [[Wikipédia:WV|významnosti témy]] a používaní [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]] na dokladanie tvrdení. O čom konkrétne by ste chceli písať? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:08, 27. júl 2026 (UTC)

== Otázka od redaktora [[User:Źimoslav Friški|Źimoslav Friški]] dňa [[:Krasznokvajda|Krasznokvajda]] (09:53, 7. august 2026) ==

Dobrý deň, neviem upraviť stránku o Krasznokvajde. Ostatné stránky mi idú v poriadku, ale na Krasznokvajde mi vždy nedovolí uverejniť zmeny. Napíšem svoj text, stlačím to modrú šipku (na mobile) a potom mi tam napíše &quot;Před zvěřejnením&quot; a zasekne sa mi to. Pomoc? --[[Redaktor:Źimoslav Friški|Źimoslav Friški]] ([[Diskusia s redaktorom:Źimoslav Friški|diskusia]]) 09:53, 7. august 2026 (UTC)

:{{Re|Źimoslav Friški}} Dobrý deň, vidím, že ste ju pred asi 6 týždňami upravovali a Vaša zmena bola vrátená. Stránka však nie je zamknutá ani iným spôsobom by nemala byť neprístupná; je možné, že zrovna prebehol problém na serveri. Skúste to keď tak neskôr, prosím. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:10, 7. august 2026 (UTC)

== Prosba o posúdenie pracovnej verzie článku Bratislava a jej premeny ==

Dobrý deň,

chcel by som Vás poprosiť o krátke posúdenie pracovnej verzie článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]].

Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný pre nedostatočne doloženú encyklopedickú významnosť. Návrh som odvtedy prepracoval a doplnil o nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum.

Žiadosť o posúdenie som vložil aj do Kaviarne: [[Wikipédia:Kaviareň#Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny]]

Budem vďačný za názor, či je súčasná verzia vhodná na obnovenie, prípadne čo ešte treba upraviť.

&lt;nowiki&gt;Ďakujem. --~~~~&lt;/nowiki&gt; --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:18, 27. august 2026 (UTC)

:Žiadosť tu ignorujem na základe jej duplikátu v Kaviarni. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:49, 6. september 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Sabixo|Sabixo]] (04:02, 20. september 2026) ==
Pekne ráno 
Ja som tu stratena 
Ako môžem urobiť prvý článok 
Ďakujem Sabi --[[Redaktor:Sabixo|Sabixo]] ([[Diskusia s redaktorom:Sabixo|diskusia]]) 04:02, 20. september 2026 (UTC)

:{{Re|Sabixo}} Ahoj, prepáč za oneskorenú odpoveď, bol som na konferencii. Stránka sa dá vytvoriť rôznymi spôsobmi: kliknutím na červený odkaz v inom článku; vyhľadaním danej stránky vo vyhľadávaní na Wikipédii a kliknutím na odkaz &quot;''Vytvorte na tejto wiki stránku „Názov stránky“!''&quot;; alebo potom jednoducho prepísaním URL odkazu (https://sk.wikipedia.org/wiki/Názov_stránky). 
:Pri vyvtáraní však pozor, že daná téma musí byť [[Wikipédia:WV|významná]], doložená [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivými zdrojmi]] a [[Wikipédia:NIE|nesmie ísť o reklamu]]. Ak by si mala ďalšie otázky, daj vedieť. :) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:51, 21. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>ctgvg02zoc6mce50i2v365u1yvlsyou</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tours Mercuriales</title>
    <ns>0</ns>
    <id>661780</id>
    <revision>
      <id>8371406</id>
      <parentid>7517515</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:09:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371406</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2454" sha1="lrojxlfn499053p2q3tkxoj1lwq7liq" xml:space="preserve">{{Geo|48_52_2.744_N_2_24_55.996_E_type:landmark_region:FR|48° 52′ 2.744″ s.š., 2° 24′ 55.996″ v.d.}}
{{Infobox mrakodrap
| Názov            = Tours Mercuriales
| obrázok          =
| obrázok popis    = Tours Mercuriales
| Titul            = 
| Predtým          = 
| Potom            = 
| Štát             = {{FRA}} [[Francúzsko]]
| Mesto            = [[Bagnolet]]
| Ulica            = 
| geo              = 
| Výška antény     = 
| Výška strechy    = {{m|122|m}}
| Počet podlaží    = 33
| Podlahová plocha = {{m2|80000|m2}}
| Cena             = 
| Architekt        = Serge Lana, Alfred H. Milh
| Developer        = 
| Využitie         = kancelárie
| Konštrukcia      =
| Stav             = 
| Výstavba         = [[1975]]
| Demolácia        = 
| Adresa           = 40 rue Jean Jaurès,{{break}}F-93170 Bagnolet
| Web              = 
| commons          = Tours Mercuriales
}}

'''Tours Mercuriales''' sú dve kancelárske veže v [[Bagnolet (kantón)|Bagnolet]]e v departemente [[Seine-Saint-Denis]].

Dve veže postavené v roku 1975 spoločnosťou SAEP a spoločnosťou Eiffage Holding, sa nachádzajú na okraji [[Boulevard périphérique|parížskeho okruhu]] v blízkosti ''Porte de Bagnolet'' v štvoruholníku vymedzenom ulicami Jean-Jaurès, Adélaïde-Lahaye, Sadi-Carnot a avenue Gambetta. Volajú sa ''Tour Levant'' (na východe) a ''Tour Ponant'' (na západe).&lt;ref&gt;[https://www.leparisien.fr/seine-saint-denis-93/aubervilliers-93300/les-mercuriales-quel-succes-15-04-2011-1408402.php Les Mercuriales, quel succès !]&lt;/ref&gt;

Tieto veže boli súčasťou veľkého projektu obchodnej štvrte na východ od [[Paríž]]a, ktorého cieľom bolo vyrovnať západnú časť štvrte [[La Défense]].&lt;ref&gt;[https://www.pss-archi.eu/immeubles/FR-93006-74.html Les Mercuriales - Tour Ponant]&lt;/ref&gt;

Architektúra je inšpirovaná architektúrou dvojičiek veží [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] v [[New York (mesto)|New York]]u.

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://patrimoine.seinesaintdenis.fr/Les-Mercuriales Tours Mercuriales] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231002202033/https://patrimoine.seinesaintdenis.fr/Les-Mercuriales |date=2023-10-02 }} v ''patrimoine.seinesaintdenis.fr''


{{Parížske mrakodrapy}}

[[Kategória:Mrakodrapy v Paríži]]
[[Kategória:Seine-Saint-Denis]]
[[Kategória:Architektúra z 1975]]</text>
      <sha1>lrojxlfn499053p2q3tkxoj1lwq7liq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gregor Hološka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>662829</id>
    <revision>
      <id>8371535</id>
      <parentid>8367936</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:02:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>aú</comment>
      <origin>8371535</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6898" sha1="fjbcqprxaaspp640fk36slqh2q0kzza" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno                             = Gregor Hološka
 | fotka                            = Gregor_Holoska.jpg
 | veľkosť fotky                    = 
 | komentár                         = Hološka ako minister vnútra v seriáli ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]]''
 | celé meno                        = 
 | dátum narodenia                  = {{dátum narodenia a vek|1977|06|10}}
 | miesto narodenia                 = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]])
 | dátum úmrtia                     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto úmrtia                    = 
 | prezývky                         = 
 | alma mater                       = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]
 | povolanie                        = [[slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[dabér]]
 | roky pôsobenia                   = 
 | manželka                         =Miroslava 
 | priateľka                        = 
 | deti                             = 
 | rodičia                          = 
 | ovplyvnenie                      = 
 | webstránka                       = 
}}

'''Gregor Hološka''' (* [[10. jún]] [[1977]], [[Myjava (mesto)|Myjava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[dabér]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{csfd meno|63138}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.fdb.cz/lidi/214457-gregor-holoska.html&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Gregor Hološka pochádza z umeleckej rodiny, nakoľko je jeho otec [[výtvarník]], mama [[učiteľ]]ka [[Slovenský jazyk|slovenského jazyka]], sestra [[maliarka]] a brat [[sochárstvo|sochár.]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Osem rokov sa venoval hre na klavír. Po ukončení základnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]]. Následne vyštudoval herectvo na [[VŠMU]], ktoré absolvoval v roku [[2000]]. Popri tom sa rok venoval [[Francúzsky jazyk|francúzštine]] a [[Výtvarné umenie|výtvarnému umeniu]]. 

Po skončení VŠMU sa prihlásil na konkurz do [[Divadlo Jána Palárika|divadla Jána Palárika]] v [[Trnava|Trnave]]. Členom tohto divadla bol 14 rokov. Počas toho sa objavoval aj v divadlách [[Divadlo Aréna|Aréna]] a [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|Pavla Országha Hviezdoslava]] na [[Malá scéna|Malej scéne]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v rokoch [[2014]] - [[2023]] pôsobil na voľnej nohe. Stálym členom SND sa stal v marci 2023. &lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gregor Hološka {{!}} Slovenské národné divadlo | url = https://snd.sk/profil/3356/gregor-holoska | vydavateľ = snd.sk | dátum prístupu = 2025-04-29}}&lt;/ref&gt;

Za divadelné výkony bol viackrát ocenený Cenou literárneho fondu, napr. v r. 2000 za postavu Charlesa Bovaryho, v roku [[2003]] za postavu Ďura Ľavka v hre ''Statky-zmätky''. Výročnú Cenu literárneho fondu získal za rok [[2012]] za postavu otca v inscenácii hry ''Stavitelia budúcnosti''. Filmovú cenu SFTA [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] [[2019]] za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe dostal za stvárnenie postavy Gujdu vo filme ''Amnestie''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Okrem hrania v [[divadlo (umenie)|divadlách]] a [[televízny seriál|televíznych seriáloch]] sa uplatňuje aj ako [[dabing]]ový [[herec]]. 

S manželkou Mirkou sa spoznal už počas gymnázia, no do vzťahu vstúpili až po ukončení vysokej školy. Spoločne vychovávali aj manželkinu dcéru z prvého manželstva Kristínu.

== Filmografia ==
=== Filmy ===
* [[2023]]: [[A máme, čo sme chceli|''A máme, čo sme chceli'']]
* 2024: ''[[Miki|MIKI]]''
* 2025: ''ČERNÁK''
* [[2023]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]''
* [[2022]]: [[Kôň (film)|''Kôň'']]
* [[2022]]: ''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''
* [[2020]]: ''Legacy''
* 2020: ''Návrat''
* [[2019]]: ''Amnestie''
* 2019: ''Malá ríša''
* 2019: ''Ostrým nožem''
* 2019: ''Čarovný kamienok'' (TV film)
* [[2017]]: ''Padla tma''
* [[2016]]: ''VGBND'' (študentský film)
* [[2015]]: ''Spievankovo 5: O povolaniach''
* [[2014]]: ''Almost There'' (študentský film)
* 2014: ''Chlapec, ktorý blúdil mestom'' (študentský film)
* 2014: ''Premiér'' (študentský film)
* 2014: ''Vox Populi''
* [[2013]]: ''Dobrý deň, milá pani''
* [[2012]]: ''Momo''
* [[2008]]: ''Veľký rešpekt''
* [[1997]]: ''Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas''
* [[1999]]: ''Z kapsy rozprávkára''

=== Seriály ===
* [[2025]]: [[Sľub (seriál)|''Sľub'']] (Ján Horváth)
* [[2023]]: ''[[Dunaj, k vašim službám]]''
* [[2021]]: ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]''
* [[2020]]: ''[[Prázdniny (seriál)|Prázdniny]]'' (4. séria, 6. epizóda)
* [[2019]]: ''Prázdniny'' (3. séria, 6. epizóda)
* [[2019]]  [[Za sklom]] ako Fúzatý, minister vnútra SR. Po vražde novinára prišiel o funkciu. (druhá séria: hosť, tretia séria: vedľajšia)
* [[2018]]: ''[[Oteckovia]]'' (ako Roman)
* 2018: ''[[Detektív Dušo]]'' (1.{{--}}7. epizóda)
* 2018: ''Milenky'' (1.{{--}}6. epizóda)
* 2018: ''Ministři'' (1. séria, 2. a 11. epizóda)
* [[2017]]: ''Divoký Zapadákov''
* 2017: ''Pravá tvár'' (2., 4., 5., 7., 8., 11., 15. a 16. epizóda)
* 2017: ''Prázdniny'' (1. séria, 5. epizóda)
* 2017: ''[[Rex (seriál)|Rex]]'' (1.{{--}}13. epizóda)
* [[2016]]: ''Skutočné príbehy''
* [[2014]]: ''Superhrdinovia'' (3. epizóda)
* [[2013]]: ''[[Chlapi neplačú]]''
* 2013: ''Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou''
* [[2012]]: ''Horúca krv''
* 2012: ''[[Rodinné prípady]]''
* [[2011]]: ''[[Dr. Ludsky]]'' (7. epizóda)
* [[2010]]: ''Aféry'' (1. séria, 3. epizóda)
* [[2010]]: ''Nesmrteľní'' (6. epizóda)
* [[2009]]: ''Odsúdené''
* 2009: ''[[V mene zákona]]'' (1. séria, 7. epizóda – Ján Horáček)
* [[2008]]: ''[[Kutyil s.r.o.]]''
* 2008: ''Mesto tieňov'' (1. séria, 3. epizóda)
* 2008: ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]''
* 2008: ''[[Priateľky]]''
* [[2007]]: ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''

=== Dokumenty ===
* [[2021]]: ''13. komnata'' (17. séria, 4. epizóda)

=== Hudobné videoklipy ===
* [[2014]]: Poetry In Telegrams – „Juliet and Romeo“

=== Divadelné záznamy ===
* [[2014]]: ''Vrátila sa raz v noci''

== Hosť ==
=== TV relácie ===
* [[2014]]: ''Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina''

== Ocenenia ==
* [[2020]]: ''Amnestie'' (Slnko v sieti)

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}}
{{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hološka, Gregor}}
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Osobnosti z Myjavy]]
[[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]]
[[Kategória:Riadni členovia SFTA]]</text>
      <sha1>fjbcqprxaaspp640fk36slqh2q0kzza</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Obrázky týždňa/48 2021</title>
    <ns>10</ns>
    <id>670231</id>
    <revision>
      <id>8371588</id>
      <parentid>8188607</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ziv</username>
        <id>201445</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>([[c:GR|GR]])  [[File:Reflection of Annapurna I.jpg]] → [[File:Reflection of Annapurna South.jpg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] · Annapurna I is further right</comment>
      <origin>8371588</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="518" sha1="s7lq09yhapabijgmjl2zjl6sz6n92t0" xml:space="preserve">{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka)
 | obrázok              = Reflection of Annapurna South.jpg
 | názov obrázku        = Zrkadlenie Annapurny
 | veľkosť              = 
 | popis                = Zrkadlenie vrcholu '''[[Annapurna|Annapurny]]''' ({{mnm|8091|w}}) v centrálom [[Nepál|Nepále]]. Annapurna bola prvá zdolaná osemtisíckovka.
 | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:MarijaGrujovska|MarijaGrujovska]]
}}
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>s7lq09yhapabijgmjl2zjl6sz6n92t0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>The Greedies</title>
    <ns>0</ns>
    <id>670892</id>
    <revision>
      <id>8371345</id>
      <parentid>8028295</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:08:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371345</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6167" sha1="7lo3y9elp1p0a8m81wfss4erehgz4ss" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
| Názov skupiny = The Greedies
| Obrázok = Phil &amp; Pete.jpg
| Popis obrázku = The Greedy Bastards v roku 1978
| Iné názvy = The Greedy Bastards (1978)
| Krajina pôvodu = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}{{minivlajka|Anglicko}}[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Greedies discography - RYM/Sonemic|url=https://rateyourmusic.com/artist/greedies|vydavateľ=Rate Your Music|dátum prístupu=2021-12-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| Žáner = [[Hard rock]], [[punk rock]]
| Roky pôsobenia = [[1978]], [[1979]]
| Hudobný vydavateľ = [[Vertigo Records|Vertigo]]
| Súvisiace články = [[Thin Lizzy]], [[Sex Pistols]], [[The Damned]], [[The Boomtown Rats]]
| Bývalí členovia = [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]], [[Gary Moore]], [[Chris Spedding]], [[Steve Jones (hudobník)|Steve Jones]], [[Paul Cook]], [[Brian Downey]], [[Gary Holton]], [[Jimmy Bain]], [[Johnnie Fingers]], [[Rat Scabies]], [[Bob Geldof]], [[Pete Briquette]]
|Portál 1=Spojené kráľovstvo}}
'''The Greedies''' (v roku 1978 '''The Greedy Bastards''') bola krátkodobá [[ad hoc]] [[superskupina]], ktorú vytvoril frontman skupiny [[Thin Lizzy]] [[Phil Lynott]] v roku 1978 počas tichého obdobia svojej hlavnej skupiny. Vzišla z Lynottovho záujmu o [[punk rock]] a jeho priateľstva s členmi skupiny [[Sex Pistols]], [[The Damned]] a [[The Boomtown Rats]]. Občasnými členmi boli [[Bob Geldof]] a [[Pete Briquette]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Sunday Magazine: A Merry Jingle by The Greedies|url=https://colognoisseur.com/the-sunday-magazine-a-merry-jingle-by-the-greedies/|dátum vydania=2017-12-17|dátum prístupu=2022-12-27|jazyk=en-US|meno=mark|priezvisko=behnke|url archívu=https://web.archive.org/web/20221227203441/https://colognoisseur.com/the-sunday-magazine-a-merry-jingle-by-the-greedies/|dátum archivácie=2022-12-27}}&lt;/ref&gt; Nasledujúca zostava sa sústredila okolo Lynotta, členov Thin Lizzy [[Scott Gorham|Scotta Gorhama]] a [[Gary Moore|Garyho Moora]], [[Chris Spedding|Chrisa Speddinga]], [[Steve Jones (hudobník)|Steva Jonesa]] a [[Paul Cook|Paula Cooka]] zo skupiny Sex Pistols. Vďaka tejto agregácii sa Thin Lizzy, Sex Pistols a dokonca aj [[Stevie Wonder]] objavili na štyroch vystúpeniach v [[Londýn]]e a troch v [[Írsko|Írsku]].

Neskôr, po vydaní singla „A Merry Jingle“, sa členovia skupiny potichu rozišli, pretože Phil Lynott pokračoval so skupinou Thin Lizzy a Cook a Jones vytvorili skupinu [[The Professionals]].

== A Merry Jingle ==
{{Infobox Singel|Názov=A Merry Jingle|Interpret=The Greedies|Album=|Dátum vydania=[[1. december]] [[1979]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rare songs that Philip Lynott have been involved with. Thin Lizzy Guide made by Peter Nielsen|url=https://www.thinlizzyguide.com/Songs/a_z/rare_songs.htm|vydavateľ=www.thinlizzyguide.com|dátum prístupu=2022-10-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20231216101623/https://www.thinlizzyguide.com/Songs/a_z/rare_songs.htm|dátum archivácie=2023-12-16}}&lt;/ref&gt;|Žáner=[[Hard rock]], [[punk rock]]|Dĺžka=3:08 (skladba)&lt;br/&gt;6:16 (singel)|Vydavateľ=[[Vertigo Records|Vertigo]], [[Mercury Records|Mercury]]|Predchádzajúci singel=–|Tento singel='''„A Merry Jingle“'''&lt;br/&gt;(1979)|Nasledujúci singel=–|Strana B=„A Merry Jangle“}}
Turné skupiny [[Thin Lizzy]] po [[USA]] zabránilo ďalším aktivitám až do konca roku 1979, keď nahrávanie v zložení Lynott, Cook, Jones, Gorham a bubeník Thin Lizzy [[Brian Downey]] prinieslo vianočný singel „A Merry Jingle“ ([[medley]] piesní „[[Jingle Bells]]“ a „[[We Wish You a Merry Christmas]]“), ktorý vyšiel v decembri 1979.&lt;ref name = &quot;allmusic&quot;&gt;{{Allmusic|id=mn0001892933}}&lt;/ref&gt; [[John Peel]] ho počas začiatku sviatkov niekoľkokrát odvysielal vo svojej ''John Peel Show'' rozhlasovej stanice [[British Broadcasting Corporation|BBC Radio One]]. Podľa Lynotta im jeho produkcia trvala tri hodiny. Pri prvom predstavení Peel uviedol: ''„Je potrebné povedať, že páni Cook a Jones skutočne vedia, ako posunúť nahrávku, keď sa k nej dostanú.“''&lt;ref&gt;''John Peel Show'', [[British Broadcasting Corporation|BBC Radio One]], 1979-12-03.&lt;/ref&gt; Televízne vystúpenia v ''[[The Kenny Everett Video Show]]'' a ''[[Top of the Pops]]''&lt;ref name=&quot;allmusic&quot;/&gt; nahrávku posilnili a v britských rebríčkoch sa dostala na 28. miesto. Dodnes sa ale nikdy neobjavila na žiadnom oficiálnom vydaní Thin Lizzy, singel vyšiel v [[USA]] a bol jediným vydaním skupiny The Greedies. Singel obsahuje aj B-stranu, „A Merry Jangle“, čo je vlastne A-strana hraná odzadu.

== Členovia skupiny (1979) ==
&lt;gallery&gt;
Phil Lynott and Scott Gorham Thin Lizzy 1978.jpg|[[Phil Lynott]] a [[Scott Gorham]]
Brian Downey - TopPop 1974 (cropped).png|[[Brian Downey]] 
Sex Pistols in Paradiso - Steve Jones.jpg|  [[Steve Jones (hudobník)|Steve Jones]]
CookCropped.jpg|[[Paul Cook]]
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://secondhandsongs.com/artist/145111 The Greedies na SecondHandSongs]
* [http://cookandjones.co.uk/TheGreediesPictures_01.html Výstrižky článkov o skupine The Greedies z novín na cookandjones.co.uk]

== Zdroje ==
* [https://peel.fandom.com/wiki/Greedies The Greedies na John Peel Wiki] stránky [[Fandom]]
* [https://www.discogs.com/artist/395719-The-Greedies The Greedies] na [[Discogs]]
* [http://www.metalmusicarchives.com/artist/the-greedies The Greedies na metalmusicarchives.com]
* {{Citácia elektronického dokumentu|titul=A sweet vintage Christmas jam from members of Thin Lizzy and the Sex Pistols: ‘A Merry Jingle’|url=https://dangerousminds.net/comments/a_sweet_vintage_christmas_jam_from_members_of_thin_lizzy_and_the_sex_pistol|vydavateľ=DangerousMinds|dátum vydania=2015-12-16|dátum prístupu=2021-12-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20211216231954/https://dangerousminds.net/comments/a_sweet_vintage_christmas_jam_from_members_of_thin_lizzy_and_the_sex_pistol|dátum archivácie=2021-12-16}}

[[Kategória:Punkrockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1979]]</text>
      <sha1>7lo3y9elp1p0a8m81wfss4erehgz4ss</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Záporožská Sič (územie)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>682962</id>
    <revision>
      <id>8371326</id>
      <parentid>8350179</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:00:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371326</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5469" sha1="qsw6cym91y5x1le1djynzl2bv8py6at" xml:space="preserve">[[Súbor:Ukraine-Zaporozzhya.png|thumb|Záporožská Sič (Zobrazené je územie v čase najväčšieho rozsahu)]]
[[Súbor:Location_of_Cossack_Hetmanate.png|thumb|Záporožská Sič v polovici 17. stor. ako najjužnejšia časť [[Hajtmančina|Hajtmančiny]] (Hajtmančina bola v tom čase sporné územie medzi Poľskom a Ruskom)]]

'''Záporožská Sič'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Záporožská Sič
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 806
}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Záporožská Seč'''&lt;ref name=P/&gt;,  [ako územie aj:] '''Záporožie'''; {{vjz|rus|Запорожская Сечь / Запорожье|Zaporožskaja Seč / Zaporožie}}, {{vjz|ukr|Запорозька Січ / Запорoжжя|Zaporozka Sič/ Zaporožžia}}) bola vojensko-politická organizácia a príslušné autonómne územie (kvázištát) [[kozáci|kozákov]] od približne polovice 16. storočia do roku [[1775]] severne od dnešnej [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej vodnej nádrže]]. Presnejšie sa rozkladala približne na území medzi (vrátane) Kachovskou nádržou na juhu, riekou [[Syňucha]] na západe, riekou [[Oriľ]] ([[Oreľ]]) na severe a dnešným mestom [[Doneck]] na východe, pričom ale východná hranica istý čas siahala až po ústie [[Don]]u do [[Azovské more|Azovského mora]]. (Hlavní) obyvatelia Záporožskej Siče sa nazývajú '''Záporožskí Kozáci''' alebo '''Záporožci'''. Záporožská Sič bola (ako územie so zvláštnym postavením) formálne najprv súčasťou [[Litva|Litvy]], potom (od roku 1569) [[Poľsko|Poľska]] a napokon od 50./60. rokov 17. storočia [[Rusko|Ruska]], ale do 17. storočia si toto územie nárokovali (resp. občas aj obsadili) aj susedné štáty [[Osmanská ríša]] a [[Krymský chanát]]. Názvom '''Záporožie''' sa označuje aj všeobecne (historické) územie zodpovedajúce vyššie uvedenému územiu Záporožskej Siče.&lt;ref name=P&gt;{{Citácia periodika
| titul = Záporožie
| periodikum = Pyramída
| odkaz na periodikum = Pyramída (encyklopedický časopis)
| vydavateľ = Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor
| miesto = Bratislava
| rok = 1987
| mesiac = marec
| ročník = XVI
| číslo = 189
| strany = 6029{{--}}6030
| issn = 0231-9047
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Seč Zaporožšskaja. In: Boľšaja Sovetskaja Enciklopedija [http://bse.sci-lib.com/article101792.html]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krupnytsky
| meno = Borys
| priezvisko2 = Zhukovsky
| meno2 = Arkadii
| titul = Zaporizhia The
| url = http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CZ%5CA%5CZaporizhiaThe.htm
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 2.6.2022
| vydavateľ = Canadian Institute of Ukrainian Studies
| miesto = Toronto
| poznámka = Internet Encyclopedia of Ukraine
}}; {{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krupnytsky
| meno = Borys
| priezvisko2 = Okinshevych
| meno2 = Lev
| titul = Hetman state
| url = http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CH%5CE%5CHetmanstate.htm
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 2.6.2022
| vydavateľ = Canadian Institute of Ukrainian Studies
| miesto = Toronto
| poznámka = Internet Encyclopedia of Ukraine
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| titul =  the Sich in the second half XVII
| url = https://geomap.com.ua/en-uh8/315.html
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 2.6.2022
| vydavateľ = 
| miesto = 
| poznámka = mapa Ukraine in 1667 - 1687 рр
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| titul =  the Sich in the second half XVII
| url = https://geomap.com.ua/en-uh8/315.html
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 2.6.2022
| vydavateľ = 
| miesto = 
| poznámka = mapa Ukraine at the end of the XVII - beginning of XVIII century
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| titul = WHKMLA : Historical Atlas, Crimean Tatars Page
| url = http://www.zum.de/whkmla/histatlas/russia/haxcrimeantatars.html
| dátum vydania = 22.2.2005
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 2.6.2022
| vydavateľ = 
| miesto = 
| jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Záporožská Sič je pomenovaná podľa jej [[Záporožská Sič (pevnosť)|rovnomenného sídla, ktorého poloha sa neustále menila (pozri samostatný článok)]]. Právny systém Siče bol definitívne zakotvený v [[Ústava Pilipa Orlika|Ústave ukrajinských kozákov z roku 1710]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Zhukovsky
| meno = Arkadii
| titul = Zaporozhian Sich
| url = http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CZ%5CA%5CZaporozhianSich.htm
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 2.6.2022
| vydavateľ = Canadian Institute of Ukrainian Studies
| miesto = Toronto
| poznámka = Internet Encyclopedia of Ukraine
}}&lt;/ref&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
{{Referencie}}

{{Dejepisný výhonok}}

[[Kategória:Dejiny Ukrajiny]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Kozáci]]</text>
      <sha1>qsw6cym91y5x1le1djynzl2bv8py6at</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jake Allen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686583</id>
    <revision>
      <id>8371425</id>
      <parentid>8180805</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:08:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dobrovolnylucifer</username>
        <id>186936</id>
      </contributor>
      <origin>8371425</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16346" sha1="o3xerbxrfeyqxdmnakmhqbi182hyfaa" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Jake Allen|Portrét=Jake Allen during the 2019 St Louis Blues Stanley Cup Parade.jpg|Štátna príslušnosť=Kanada|Popis=Jake Allen počas osláv Stanley-Cupu v roku 2019|Dátum narodenia={{dnv|1990|8|7}}|Miesto narodenia=[[Fredericton]], [[New Brunswick]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=188|Váha=86|Tím=[[Montreal Canadiens]] (NHL)|Bývalé tímy=[[St. Louis Blues]] (NHL) &lt;br&gt;
[[Chicago Wolves]] (AHL) &lt;br&gt;
[[Peoria Rivermen]] (AHL)|Draft=2. kolo (34. celkovo),&lt;br&gt;[[St. Louis Blues]], 2008|Rok1=2010|Rok2=súčasnosť|Prezývka=Jake the Snake}}

'''Jake Allen''' (* [[7. august]] [[1990]], [[Fredericton]], [[New Brunswick]], [[Kanada]]) je [[Kanada|kanadský]] profesionálny hokejový [[brankár]] aktuálne pôsobiaci v tíme [[New Jersey Devils]] v [[National Hockey League]]. Preslávil sa najmä svojim pôsobením v tíme [[St. Louis Blues]], kde v roku [[2019]] získal [[Stanleyho pohár]].

Najväčšie individuálne úspechy Allen dosiahol ešte pred vstupom do NHL. V roku [[2010]] získal cenu [[Jacques Plante|Jacqua Planta]] za najlepšieho brankára [[QMJHL]] a v roku [[2014]] cenu Baza Bastiena za najlepšieho brankára [[American Hockey League]].

V roku [[2015]] bol vyhlásený za najlepšieho nováčika spomedzi brankárov v [[NHL]].

Na úrovni medzinárodného hokeja Allen raz reprezentoval [[Kanada|Kanadu]] na [[Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta juniorov v ľadovom hokeji]] do 18 rokov ([[2008]], zlatá medaila, vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja) a raz do 20 rokov ([[2010]], strieborná medaila).

Jake Allen bol draftovaný v roku [[2008]] v 2. kole (celkovo ako 34.) tímom [[St. Louis Blues]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elite Prospects - NHL Entry Draft 2008|url=https://www.eliteprospects.com/draft/nhl-entry-draft/2008|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
[[Súbor:Jake Allen in white jersey.jpg|vľavo|náhľad|Allen na tréningu s juniorským výberom Kanady]]

=== Juniorský hokej ===
Jake Allen hokejovo vyrastal vo svojom rodnom meste [[Fredericton]], kde najskôr zastáva pozíciu korčuliara, ale neskôr sa presunul na brankársky post.

V roku [[2007]] odchádza z regionálnej juniorskej ligy a presúva sa do [[QMJHL]]. Tu najskôr pôsobí v tíme [[St. John Fog]], kde chytáva ako brankárska dvojka za Nemcom [[Timo Pielmeier|Timom Pielmeierom]]. Napriek tomu sú však Allenove výkoný presvedčivé a tím [[Kanada]] si ho vyberá ako brankára na [[Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta juniorov do 18 rokov]]. Allen na šampionáte zažiaril a zo 7 štartov získal až 6 víťazstiev a udržal si až 94,8% úspešnosť zákrokov, 1,43 priemer inkasovaných gólov na zápas a dve čisté kontá. Kanada nakoniec na šampionáte získala zlatú medailu. Allen bol tak jednoznačne vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja.

Výkony na Majstrovstvách mu výrazne pomohli v Drafte, keď bol vybraný už v 2. kole (celkovo 34.) ako štvrtý najvyššie draftovaný brankár toho roku. Z brankárov, ktorí sa v  [[NHL]] presadili ho predbehol len Švéd [[Jacob Markström]], ktorý bol vybraný z 31. miesta. Allena draftoval tím [[St. Louis Blues]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elite Prospects - NHL Entry Draft 2008|url=https://www.eliteprospects.com/draft/nhl-entry-draft/2008|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

[[22. október|22. októbra]] [[2008]] podpísal so [[St. Louis Blues]] vstupný 5-ročný kontrakt vo výške 4,170 834 [[Americký dolár|amerických dolárov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jake Allen Contract, Cap Hit, Salary and Stats - CapFriendly - NHL Salary Caps|url=https://www.capfriendly.com/players/jake-allen|vydavateľ=CapFriendly|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220828232101/https://www.capfriendly.com/players/jake-allen|dátum archivácie=2022-08-28}}&lt;/ref&gt;

Allenova kariéra pokračovala v [[QMJHL]], kde v rokoch 2008-2010 pôsobil ešte v kluboch [[Montreal Juniors]] a [[Drummondville Voltigeurs]]. Jeho čísla sa postupne vylepšovali a kľúčovým úspechom bola pre neho sezóna 09/10, keď v 22 zápasoch v drese Drummondvillu udržal až 93,3% úsepešnosť zákrokov a odchytal aj 14 zápasov v Play-Off. Po sezóne bol vyhlásený nielen za najlepšieho brankára [[QMJHL]], ale celej asociácie elitných kanadsko-amerických juniorských líg [[CHL]]. 

V roku [[2010]] odchytal v drese [[Kanada|Kanady]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta  hráčov do 20 rokov]], kde sa predstavil v 5 zápasoch, z ktorých 4 vyhral. Kanada na šampionáte získala striebornú medailu.

=== Vstup do NHL ===
Od sezóny 10/11 Allen začal pôsobiť v seniorskom hokeji. Jeho prvým profesionálnym tímom boli [[Peoria Rivermen (AHL)|Peoria Rivermen]] hrajúci v [[American Hockey League]]. V bránkovisku sa delil o priestor s talentovaným [[Ben Bishop|Benom Bishopom]] a spoločne vytvorili stabilné duo. Allen odchytal 47 zápasov, v ktorých si pripísal  25 výhier a 91,7% úspešnosť zákrokov. V tíme pokračoval aj v nasledujúcej sezóne 10/11, v ktorej si udržal podobnú výkonnosť. V 38 zápasoch získal 13 výhier a 91,5% úspešnosť zákrokov. 

Svoj debut v [[NHL]] zažil [[30. apríl|30. apríla]] [[2012]] v Play-Off sérii pro[[Los Angeles Kings|ti Los Angele Kings]], keď vystriedal [[Brian Elliot|Briana Elliota]]. V krátkom predstavení sa v drese Blues neinkasoval. 

V poslednej sezóne svojho vstupného kontraktu, ktorá bola skrátená čiastočným Lockoutom, zasiahol až do 15 stretnutí, keď zaskakoval za zraneného [[Jaroslav Halák|Jaroslava Haláka]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslav Halak re-injures groin|url=https://www.sbnation.com/nhl/2013/2/12/3980702/jaroslav-halak-injury-update-st-louis-blues|vydavateľ=SBNation.com|dátum vydania=2013-02-12|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=en|meno=Matt|priezvisko=Brigidi}}&lt;/ref&gt; Vyhral 9 zápasov a pripísal si 90,5% úspešnosť zákrokov. Zvyšok sezóny Allen strávil v [[AHL]]. 

[[25. júl|25. júla]] [[2013]] s ním Blues predĺžili kontrakt o dva roky, pričom v každom z nich si zarobil 800,000 $. 

Sezóna 13/14 bola jeho posledná v [[American Hockey League]] a zároveň aj finálnou previerkou jeho pripravenosti na [[NHL]]. Allen v nej pôsobil v drese [[Chicago Wolves]] a v 52 zápasoch si pripísal 92,8% úspešnosť zákrokov a 2,03 priemer inkasovaného gólu na zápas. Wolves priviedol aj do druhého kola Play-Off. Po sezóne dostal ocenenie za najlepšieho brankára [[AHL]].

=== St. Louis Blues ===
[[Súbor:Jake Allen - Blues vs Lightning (2).jpg|náhľad|Jake Allen a Brian Elliot v drese St. Louis Blues]]
Stálou súčasťou zostavy Blues bol Allen od sezóny 14/15. V nej pôsobil na pozícii dvojky za [[Brian Elliot|Brianom Elliotom]]. Stabilnou výkonnosťou si však rýchlo vytvoril dôveru a odchytal až 37 zápasov so ziskom 91,3% úspešnosti zákrokov, Elliota sa mu podarilo úplne vytlačil z bránky v Play-Off. V prvom kole Blues podľahli v 6 zápasoch [[Minnesota Wild|Minnesote Wild]]. Vo všetkých šiestich stretnutiach sa predstavil Allen, ktorý si pripísal 90,4% úspešnosť zákrokov. 

V lete [[2015]] Allen podpísal ďalší, tentokrát už plný, kontrakt s Blues v hodnote 4,700 000 $ a začali sa objavovať špekulácie, kto bude prvým brankárom tímu. Elliot v minulosti odchytal síce historickú sezónu 11/12, v ktorej si pripísal až 94%nú úspešnosť zákrokov, ale jeho výkonnosť nebola stabilná a v minulosti ho z popredného miesta vytláčali [[Ryan Miller]] a [[Jaroslav Halák]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advantage Elliott? Back spasms sideline Jake Allen|url=https://nhl.nbcsports.com/2015/09/19/advantage-elliott-back-spasms-sideline-jake-allen/|dátum vydania=2015-09-19|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=en-US|meno=James|priezvisko=O'Brien}}&lt;/ref&gt; 

V sezóne 15/16 však obaja brankári predviedli nadpriemerné výkony. Sezónu si rozdelili na polovicu a kým Allen v 42 zápasoch získal 92,0% úspešnosť zákrokov, Elliot znova zažiaril a blysol sa až 93,0% úspešnosťou. Elliot bol jasnou jednotkou aj v Play-Off, v ktorom odchytal 18 zápasov a priviedol Blues do finále konferencie. Allen zasiahol iba do piatich, z ktorých vyhral jediný.

Napriek tomu, že po sezóne sa predpokladalo, že tandem Elliot-Allen bude pokračovať, vedenie Blues sa rozhodlo Elliota vymeniť za 2. a podmienečný 3. výber v drafte 2017. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advantage Elliott? Back spasms sideline Jake Allen|url=https://nhl.nbcsports.com/2015/09/19/advantage-elliott-back-spasms-sideline-jake-allen/|dátum vydania=2015-09-19|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=en-US|meno=James|priezvisko=O'Brien}}&lt;/ref&gt;

Allen sa v sezóne 16/17 tak stal novou jednotkou tímu a zaskvel sa slušnou výkonnosťou. V 61 zápasoch si udržal 91,5% úspešnosť zákrokov a Blues sa znova dostali do Play-Off. Tu Allen pokračoval v excelentných výkonoch a v 11 zápasoch si udržal až 93,5% úspešnosť zákrokov a priemer inkasovaného gólu na zápas 1,96. 

Po sezóne s ním [[1. júl|1. júla]] Blues predĺžili zmluvu na ďalšie 4 roky v hodnote 17,400 000$ (4,35 miliónov ročne). 

Sezóna 17/18 pre Blues ani Allena však nebola šťastná a do Play-Off sa neprebojovali. Allen si pripísal v 59 zápasoch 90,6% úspešnosť zákrokov a začali sa vynárať pochybnosti o jeho schopnosti byť prvým brankárom. 

Aj keď sezónu 18/19 začínal na poste jednotky, výkonnostne sa znova trápil a v 46 zápasoch získal 19 výhier a 90,5% úspešnosť zákrokov. Z bránky bol vytlačený mladým [[Jordan Binnington|Jordanom Binningtonom]], ktorý fantastickými výkonmi v Play-Off získal pre Blues historicky prvý [[Stanleyho pohár]]. Allen v Play-off iba krátko zasiahol do jediného stretnutia. 

Po úspechu Blues bol Allen znova vytlačený do pozície náhradníka a hlavný priestor dostával Binnington. Allen si však svoju pozíciu v tíme obhájil a v 24 zápasoch získal 92,7% úspešnosť zákrokov a v Play-Off sa zhostil role prvého brankára po tom čo Binnington nedokázal nadviazať na svoje predošlé úspechy. Blues vypadli v prvom kole proti [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]]. Allen si v 5 zápasoch pripísal 93,5% úspešnosť zákrokov. 

V lete [[2020]] vedenie Blues prehodnotilo svoju situáciu v bránkovisku  a rozhodli sa udržať si mladého Binningtona. Allen bol spolu s výberom v 7. kole draftu vymemený do [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]] za výber v 3. a 7. kole. 
[[Súbor:Jake Allen - Canadiens Capitals Hockey (51706735671).jpg|vľavo|náhľad|Allen v drese Canadiens v roku 2021]]

=== Montreal Canadiens ===
Montreal dlhodobo zháňal vhodného náhradníka k ich elitnému brankárovi [[Carey Price|Careymu Priceovi]]. Zisk Allena mal pre bránkovisko priniesť stabilitu v prípade Priceovho zranenia. 

V sezóne 20/21 Allen zasiahol iba do 29 stretnutí a udržal si 90,7% úspešnosť zákrokov. Montreal sa prekvapivo dostal až do finále Play-Off, ale Price Allena do bránky nepustil ani na jediný zápas. Montreal nakoniec podľahol [[Tampa Bay Lightning|Tampe Bay Lightning]] a [[Stanleyho pohár]] nezískal. 

Po sezóne Carey Price oznámil, že kvôli zraneniu a terapii bude dlhodobo zraneným hráčom. Montreal následne podpísal nový dvojročný kontrakt s Allenom vo výške 5,75 milióna $. 

V sezóne 21/22 Allen nastupoval ako prvý brankár tímu. Avšak na pozícii stihol odchytať iba 35 zápasov, keď [[9. apríl|9. apríla]] [[2022]] utrpel zranenie dolnej časti tela, ktoré ho vyradilo zo zvyšku sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jake Allen, Montreal Canadiens, G - News, Stats, Bio|url=https://www.cbssports.com/nhl/players/1639336/jake-allen/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V bránke ho tak musel zastúpiť neskúsený [[Sam Mountembeault]] a Montreal skončil v ligovej tabuľke na úplne poslednom mieste. 

Priceove zranenie sa však predĺžilo a Allen pokračoval v tandeme s Montembeaultom v sezóne 2022/2023. V sezóne 2023/2024 sa Habs rozhodli pokračovať s tandemom Montembeault / [[Cayden Primeau]] a Allen bol vymenený do [[New Jersey Devils]].

=== New Jersey Devils ===
Allen v tíme Devils vytvoril tandem s prvým brankárom tímu [[Jacob Markström|Jacobom Markströmom]]. Devils sa za prvé tri roky Allenovho pôsobenia prebojovali do Play-Off iba raz, vypadli v 1. kole a Allen do hry nezasiahol. Na pozícii náhradníka mal v rokoch 2024-2026 stabilné čísla a patril k najspoľahlivejším druhým brankárom lige. V sezóne 2026/2027 by mal vyrtvoriť tandem s [[David Rittich|Davidom Rittichom]] a [[Nico Daws|Nicom Dawsom]], pričom by mal zastávať pozíciu prvého brankára tímu.l 

== Štatistiky v NHL ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|12-13
|[[St. Louis Blues]]
|15
|9-4-0
|2.46
|'''.905'''
|1
|-
|14-15
|St. Louis Blues
|37
|22-7-4
|2.28
|'''.913'''
|4
|-
|15-16
|St. Louis Blues
|47
|26-15-3
|2.35
|'''.920'''
|6
|-
|16-17
|St. Louis Blues
|61
|33-20-5
|2.42
|'''.915'''
|4
|-
|17-18
|St. Louis Blues
|59
|27-25-3
|2.75
|'''.906'''
|1
|-
|18-19
|St. Louis Blues
|46
|19-17-8
|2.83
|'''.905'''
|3
|-
|19-20
|St. Louis Blues
|24
|12-6-3
|2.15
|'''.927'''
|2
|-
|20-21
|Montréal Canadiens
|29
|11-12-5
|2.68
|'''.907'''
|0
|-
|21-22
|Montréal Canadiens
|35
|9-20-4
|3.30
|'''.905'''
|2
|-
|22-23
|Montréal Canadiens
|42
|15-24-3
|3.55
|'''.891'''
|1
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |23-24
|Montréal Canadiens
|21
|6-12-3
|3.65
|'''.892'''
|0
|-
|New Jersey Devils
|13
|6-6-1
|3.11
|'''.900'''
|0
|-
|24-25
|New Jersey Devils
|31
|13-16-1
|2.66
|'''.908'''
|4
|-
|25-26
|New Jersey Devils
|37
|17-17-2
|2.74
|'''.904'''
|1
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Play-Off
!Sezóna
!Tím
!Z
!V
!P
!GAA
!SV%
!SO
|-
|2011/12
|[[St. Louis Blues]]
|1
|0
|0
|0,0
|0
|0
|-
|2014/15
|St. Louis Blues
|6
|2
|4
|2,20
|90,4%
|0
|-
|2015/16
|St. Louis Blues
|5
|1
|1
|2,49
|89,7%
|0
|-
|2016/17
|St. Louis Blues
|11
|6
|5
|1,96
|93,5%
|0
|-
|2018/19
|St. Louis Blues
|1
|0
|0
|2,50
|75,0%
|0
|-
|2019/20
|St. Louis Blues
|5
|2
|2
|1,89
|93,5%
|0
|}

== História zmlúv v NHL&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jake Allen Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/jake-allen/contracts | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Rok začiatku
!Rok konca
!CAP HIT
!Typ zmluvy
|-
|[[St. Louis Blues]]
|2010
|2013
|875 000 $
|dvojcestná, nováčikovská
|-
|St. Louis Blues
|2013
|2015
|800 000 $
|dvojcestná
|-
|St. Louis Blues
|2015
|2017
|2 350 000 $
|jednocestná
|-
|St. Louis Blues
| rowspan=&quot;2&quot; |2017
| rowspan=&quot;2&quot; |2021
| rowspan=&quot;2&quot; |4 350 000 $
| rowspan=&quot;2&quot; |jednocestná
|-
|[[Montreal Canadiens]]
|-
|Montreal Canadiens
|2021
|2023
|2 875 000 $
|jednocestná
|-
|Montreal Canadiens
| rowspan=&quot;2&quot; |2023
| rowspan=&quot;2&quot; |2025
| rowspan=&quot;2&quot; |3 850 000 $
| rowspan=&quot;2&quot; |jednocestná
|-
|[[New Jersey Devils]]
|-
|New Jersey Devils
|2025
|2030
|1 800 000 $
|jednocestná
|}

== Prehľad výmen ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Dátum
!Odkiaľ
!S kým / S čím
!Kam
!Za koho / Za čo
|-
|2.9.2020
|[[St. Louis Blues]]
|7. kolo draftu 2022 (Miguel Tourigny)
|[[Montreal Canadiens]]
|3. kolo draftu 2020 (Dylan Peterson), 7. kolo draftu 2020 
|-
|8.3.2024
|[[Montreal Canadiens]]
| -
|[[New Jersey Devils]]
|3. kolo draftu 2025 (Arseni Radkov)
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{DEFAULTSORT:Allen, Jake}}
[[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hráči St. Louis Blues]]
[[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]]
[[Kategória:Hráči Peoria Rivermen (AHL)]]
[[Kategória:Brankári St. Louis Blues]]
[[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]]
[[Kategória:Brankári New Jersey Devils]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom St. Louis Blues]]
[[Kategória:Osobnosti z New Brunswicku]]</text>
      <sha1>o3xerbxrfeyqxdmnakmhqbi182hyfaa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brazil (film)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>691231</id>
    <revision>
      <id>8371371</id>
      <parentid>8220576</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:45:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnená kategória</comment>
      <origin>8371371</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10238" sha1="0zlljycebbok4k0xh258gkwuh3hjl0z" xml:space="preserve">{{Infobox Film|Farba=#FFDEAD|Názov=Brazil|Poster=|Originál=Brazil|Žáner=čierna komédia/distópia/satira/film-noir|Krajina=[[Spojené kráľovstvo]]|Rok=1985|Dĺžka=143|Jazyk=[[angličtina|anglický]]|Rozpočet=15 000 000 $|Zárobok=9 900 000 (USA)|Spoločnosť=Embassy International Pictures|Réžia=[[Terry Gilliam]]|Scenár=[[Terry Gilliam]], Charles McKeown, Tom Stoppard|Produkcia=[[Arnon Milchan]]|Hudba=[[Michael Kamen]]|Obsadenie=[[Jonathan Pryce]] &lt;br /&gt;
[[Robert De Niro]] &lt;br /&gt;
[[Katherine Helmond]] &lt;br /&gt;
[[Ian Holm]] &lt;br /&gt;
[[Bob Hoskins]] &lt;br /&gt;
[[Michael Palin]] &lt;br /&gt;
[[Ian Richardson]] &lt;br /&gt;
[[Peter Vaughan]] &lt;br /&gt;
[[Kim Greist]] &lt;br /&gt;}}

'''Brazil''' je [[Antiutópia|dystopická]] čierna komédia z roku [[1985]], ktorú režíroval [[Terry Gilliam]] a napísali ju Gilliam, Charles McKeown a [[Tom Stoppard]]. Vo filme si hlavnú úlohu zahral [[Jonathan Pryce]] a ďalej účinkujú [[Robert De Niro]], [[Kim Greist]], [[Michael Palin]], [[Katherine Helmond]], [[Bob Hoskins]] a [[Ian Holm]].

Film sa sústreďuje na Sama Lowryho, nízko postaveného [[Úradník|úradníka]], ktorý sa snaží nájsť ženu, ktorá sa mu zjavuje v snoch. Zatiaľ čo pracuje v nezáživnej práci a žije v malom byte, zasadenom do dystopického sveta, v ktorom sú ľudia nadmerne závislí na zle udržiavaných a dosť náladových strojoch. Film Brazil je satirou na [[Technokracia|technokraciu]], [[Byrokracia|byrokraciu]], hyperdozor, [[korporativizmus]] a [[štátny kapitalizmus]]. Pripomína román [[George Orwell|Georgea Orwella]] [[1984 (román)|1984]] z roku [[1949]] a bola nazvaná [[Franz Kafka|kafkovskou]] a [[Absurdita|absurditnou]].

Sarah Streetová v ''British National Cinema'' ([[1997]]) opisuje film ako &quot;fantasy satiru o byrokratickej spoločnosti&quot; a John Scalzi v ''Rough Guide to Sci-Fi Movies'' ([[2005]]) ho opisuje ako &quot;dystopickú satiru&quot;. Jack Mathews, filmový kritik a autor knihy ''The Battle of Brazil'' ([[1987]]), opisuje film ako &quot;satiru na byrokratický, zväčša nefunkčný priemyselný svet, ktorý Gilliama celý život privádzal do šialenstva.&quot; Napriek svojmu názvu film nie je o krajine [[Brazília]], ani sa v nej neodohráva. Je pomenovaný podľa opakujúcej sa ústrednej piesne Aryho Barrosa &quot;''Aquarela do Brasil''&quot;, ktorú britské publikum pozná jednoducho ako &quot;Brazil&quot;, v podaní [[Geoff Muldaur|Geoffa Muldaura]].

Hoci mal film v [[Európa|Európe]] úspech, pri prvom uvedení v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] nebol úspešný. Odvtedy sa stal kultovým filmom. V roku [[1999]] [[Britský filmový inštitút]] označil Brazil za 54. najlepší britský film všetkých čias. V roku [[2017]] sa v ankete 150 hercov, režisérov, scenáristov, producentov a kritikov pre časopis [[Time Out|''Time Out'']] umiestnil na 24. mieste najlepších britských filmov vôbec. 

== Dej ==
{{spoiler}}
V [[Antiutópia|dystopickej]], znečistenej, hyperkonzumnej, panovačnej byrokratickej [[Totalitarizmus|totalitnej]] budúcnosti kdesi v [[20. storočie|20. storočí]] je Sam Lowry nízko postavený vládny zamestnanec, ktorý často sníva o sebe ako o okrídlenom bojovníkovi zachraňujúcom dámu v núdzi. Jedného dňa, krátko pred [[Vianoce|Vianocami]], sa v ďalekopise zasekne mucha, ktorá nesprávne vytlačí kópiu zatykača, ktorý bol práve obdržaný. To vedie k zatknutiu - a následne smrti pri výsluchu - obuvníka Archibalda Buttla namiesto odpadlíckeho teplárenského inžiniera a podozrivého teroristu Archibalda Tuttla. 

Sam na chybu príde, keď zistí, že za zatknutie bol odpísaný nesprávny bankový účet. Navštívi [[Vdova|vdovu]] po Buttleovi, aby jej vrátil peniaze, kde zazrie jej susedku z poschodia Jill Laytonovú, vodičku nákladného auta, a s prekvapením zistí, že Jill sa podobá na ženu z jeho snov. Sam sa horúčkovito pokúša priblížiť k Jill, ale tá zmizne skôr, ako ju nájde. Jill sa snaží pomôcť pani Buttleovej zistiť, čo sa stalo s jej manželom, ale jej snahu brzdí byrokracia. Nevedno prečo, teraz ju považujú za Tuttleovu komplicku, pretože sa pokúsila nahlásiť neoprávnené zatknutie Buttlea.

Medzitým Sam nahlási poruchu klimatizácie vo svojom byte. Centrálne služby nespolupracujú, ale potom mu nečakane príde na pomoc Tuttle, ktorý kedysi pracoval pre Centrálne služby, ale odišiel kvôli svojej nechuti voči únavnému a opakovanému sa papierovaniu. Teraz pracuje ako vykurovací inžinier na voľnej nohe (čo sa považuje za nelegálne). Tuttle opraví Samovu klimatizáciu, ale keď prídu dvaja pracovníci Central Services, Spoor a Dowser, Sam musí odvádzať ich pozornosť, aby Tuttle mohol utiecť. Pracovníci sa neskôr vrátia, aby zdemolovali Samove rozvody a pod zámienkou opravy systému sa zmocnili jeho bytu.

Sam zistí, že Jilline záznamy boli utajené a jediný spôsob, ako sa k nim dostať, je povýšiť na pozíciu vyhľadávača informácií. Predtým odmietol povýšenie, ktoré mu zariadila jeho vysokopostavená matka Ida, ktorá je posadnutá omladzujúcimi [[Plastická chirurgia|plastickými operáciami]] plastického chirurga doktora Jaffeho. Sam odvolá svoje odmietnutie rozhovorom s námestníkom ministra pánom Helpmannom na večierku, ktorý organizuje Ida. Po získaní Jilliných záznamov ju Sam vypátra skôr, ako ju stihne zatknúť. Sam nešikovne vyzná Jill lásku a pri úteku pred vládnymi agentmi spôsobia chaos. Zastavia sa v nákupnom centre a vystraší ich teroristický bombový útok. Potom prídu vládni agenti a zajmú Sama. Ten sa prebudí a je nakrátko zadržaný v policajnej väzbe.

V práci je Sam pokarhaný svojím novým šéfom pánom Warrennom za nedostatočnú produktivitu. Sam sa vracia domov a zisťuje, že dvaja pracovníci centrálnych služieb mu obsadili byt. Tuttle sa potom tajne objaví a pomôže Samovi vykonať pomstu na Spoorovi a Dowserovi tým, že naplní ich ochranný oblek splaškami. Jill nájde Sama pred jeho bytom a obaja sa uchýlia do Idinho neobývaného domu. Sam sfalšuje vládne záznamy, aby uviedol jej smrť, čo jej umožní uniknúť prenasledovaniu. Obaja spolu prežijú romantickú noc, ale ráno ich pod hrozbou použitia zbrane zadrží vláda. Samovi povedia, že Jill bola zabitá, keď kládla odpor pri zatýkaní. Obvinený z [[Vlastizrada|vlastizrady]] za zneužitie svojho nového postavenia je Sam pripútaný na stoličku vo veľkej prázdnej valcovej miestnosti, aby ho [[Mučenie|mučil]] jeho starý priateľ Jack Lint.

Keď sa Jack chystá začať s mučením, Tuttle a ďalší členovia odboja vtrhnú na ministerstvo, zastrelia Jacka, zachránia Sama a vyhodia budovu ministerstva do vzduchu. Sam a Tuttle spolu utečú, ale Tuttle zmizne uprostred množstva útržkov papierov zo zničenej budovy. Sam narazí na pohreb Idinej priateľky, ktorá zomrela po nepodarenej chirurgickej operácii. Sam zistí, že jeho matka sa teraz podobá na Jill a je príliš zaneprázdnená obletovaním mladých mužov, než aby sa zaujímala o synovu ťažkú situáciu. Vládni agenti prerušia pohreb a Sam spadne do otvorenej rakvy. Cez čiernu prázdnotu pristane na ulici zo svojich snov a snaží sa uniknúť polícii a príšerám tak, že vylezie na hromadu ohybných potrubí. Otvorí dvere, prejde cez ne a s prekvapením sa ocitne v nákladnom aute, ktoré riadi Jill. Obaja spolu opúšťajú mesto. Tento &quot;šťastný koniec&quot; je však klam: ukáže sa, že Sam je stále pripútaný k stoličke v mučiarni. Jack a pán Helpmann si uvedomia, že Sam upadol do nevratného stavu šialenstva, vyhlásia ho za stratený prípad a odídu z miestnosti. Sam zostáva v kresle, usmieva sa a pre seba si mumle melódiu &quot;''Aquarela do Brasil''&quot;.

{{endspoiler}}

== Hrajú v hlavných úlohách ==

* [[Jonathan Pryce]] ako '''Sam Lowry'''. Pryce označil túto úlohu za vrchol svojej kariéry, spolu s úlohou Lyttona Stracheyho vo filme ''Carrington''. Do tejto úlohy bol zvažovaný aj [[Tom Cruise]].
* [[Kim Greist]] ako '''Jill Laytonová'''. Gilliamovou prvou voľbou pre túto rolu bola [[Ellen Barkinová|Ellen Barkin]]; zvažovali sa aj [[Jamie Lee Curtisová|Jamie Lee Curtis]], [[Rebecca De Mornay]], Rae Dawn Chong, Joanna Pacuła, [[Rosanna Arquettová|Rosanna Arquette]], Kelly McGillis a [[Madonna]]. Gilliam bol údajne nespokojný s výkonom Greistovej, a preto sa rozhodol niektoré jej scény vystrihnúť alebo upraviť.
* [[Robert De Niro]] ako '''Archibald &quot;Harry&quot; Tuttle'''. De Niro chcel vo filme hrať aj po tom, čo mu bola odmietnutá úloha Jacka Linta, a tak mu Gilliam ponúkol menšiu úlohu Tuttlea.
* [[Katherine Helmond]] ako pani '''Ida Lowry'''. Podľa Helmondovej jej Gilliam zavolal a povedal: &quot;Mám pre teba úlohu a chcem, aby si prišla a zahrala si ju, ale nebudeš v nej vyzerať veľmi pekne.&quot; Líčenie jej robila Gilliamova manželka Maggie. Počas natáčania trávila Helmondová desať hodín denne s maskou prilepenou na tvári; jej scény museli byť odložené kvôli pľuzgierom, ktoré jej to spôsobilo.
* [[Ian Holm]] ako pán '''Kurtzmann''', Samov šéf.
* [[Bob Hoskins]] v úlohe '''Spoora''', vládneho zamestnanca, vykurovacieho inžiniera, ktorý neznáša Harryho Tuttlea
* [[Michael Palin]] ako '''Jack Lint'''. Robert De Niro si prečítal scenár a prejavil záujem o úlohu, ale Gilliam už predtým prisľúbil úlohu Palinovi, priateľovi a pravidelnému spolupracovníkovi. Palin opísal postavu ako &quot;niekoho, kto bol všetkým, čím postava Jonathana Prycea nebola. Je stabilný, mal rodinu, bol usadený, pohodlný, pracovitý, šarmantný, spoločenský - a úplne a totálne bezohľadný. To bol spôsob, akým sme chceli vyzdvihnúť zlo v Jackovi Lintovi.&quot;
* [[Ian Richardson]] ako pán '''Warrenn''', Samin nový šéf v spoločnosti Information Retrieval
* [[Peter Vaughan]] ako pán '''Eugene Helpmann''', námestník ministra informácií

== Zdroj ==
{{preklad|en|Brazil (1985 film)}}

== Externé odkazy ==

* {{imdb film|id=0088846|názov=Brazil}}

[[Kategória:Filmové komédie]]
[[Kategória:Britské filmové komédie]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy z 1985]]
[[Kategória:Filmy Terryho Gilliama]]</text>
      <sha1>0zlljycebbok4k0xh258gkwuh3hjl0z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eğirdir Gölü</title>
    <ns>0</ns>
    <id>691281</id>
    <revision>
      <id>8371249</id>
      <parentid>8324197</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:31:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8371249</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6291" sha1="7hqv33y9hqi9xhx2k28lor269apd8iy" xml:space="preserve">{{Geobox | Lake
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Eğirdir Gölü
| other_name         = skôr: Eğridir Gölü
| category           = [[sladkovodné jazero]] tektonického pôvodu v Turecku
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = ISS061-E-14342 - View of Turkey.jpg
| image_caption      = Satelitná snímka jazera Eğirdir Gölü (tmavomodré vľavo), vpravo sa nachádza jazero [[Beyşehir]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          =
| nickname           =
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Turecko
| country_flag       = TUR
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             =
| tributary_left     =
| tributary_right    =
| city               =
| landmark           =
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| lat_d              = 38.056667
| long_d             = 30.866111
| elevation          = 924
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 35
| width              = 16
| area = 520
| depth              =
| watershed          =
| discharge          =
| discharge_location =
| discharge_max      =
| discharge_min      =
| map_caption        = Poloha jazera v rámci Turecka
| map_locator        = Turecko
| commons            = Lake Eğirdir}}
 
'''Eğirdir Gölü''' alebo len '''Eğirdir''' (skôr: ''Eğridir Gölü'' alebo len ''Eğridir''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=[[Malá slovenská encyklopédia]]
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav SAV]]
|rok=1993
|isbn=80-85584-12-3
|miesto=Bratislava
|strany=176
|kapitola zborník = Eğridir}}&lt;/ref&gt;) je [[jazero]] [[Tektonický proces|tektonického pôvodu]] na polostrove [[Malá Ázia]] v [[Turecko|Turecku]]. Nachádza sa juhozápadne od [[Anatólska plošina|Anatólskej plošiny]] a severovýchodne od mesta [[Isparta|İsparta]]. Leží v nadmorskej výške 924 m n. m. Vďaka ploche 468&lt;ref name=EEER&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Yerli
|meno=Sedat Vahdet
|titul=Evaluation of the Ecological and Economical Results of the Introduced Alien Fish Species in Lake Eğirdir, Turkey
|periodikum=Turkish Journal of Fisheries and Aquatic Sciences
|ročník=2013
|číslo=13
|strany=795{{--}}809
|issn=1303-2712
|spoluautori=et al.}}&lt;/ref&gt;/520&lt;ref name=&quot;bel&quot; /&gt; km² drží status štvrtého najväčšieho jazera v Turecku a druhého najväčšieho sladkovodného ekosystému po jazere [[Beyşehir Gölü|Beyşehir]].&lt;ref name=EEER /&gt; Priemerná hĺbka jazera je 7 m, najhlbšie miesta dosahujú hĺbku viac ako 13 m.&lt;ref name=EEER/&gt;
 
Pôvodný názov ''Eğridir'' vznikol z gréckeho ''Akrotiri'', no pre negatívne konotácie v [[Turečtina|turečtine]] („zakrivený“) bol na žiadosť obyvateľov zmenený.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=Turkey
|url=https://archive.org/details/michelinneosguid00mich_0
|vydavateľ=Michelin Travel Publications
|rok=2000
|miesto=Watford
|isbn=9782068556019
|strany=[https://archive.org/details/michelinneosguid00mich_0/page/514 507]}}&lt;/ref&gt; Severná časť jazera sa nazýva ''Hoyran''. Z jazera vyteká [[rieka]] [[Aksu]].&lt;ref name=&quot;bel&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|zväzok= 3. Č{{--}}Eg
|strany=
|miesto= Bratislava
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|isbn=80-224-0761-5
|kapitola zborník = Eğirdir Gölü
|url= https://beliana.sav.sk/heslo/egirdir-golu}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MČE&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul = Malá československá encyklopedie
|kapitola zborník=Eğridir
|odkaz na titul = Malá československá encyklopedie
|zväzok = II. D{{--}}CH
|vydanie text = Vyd. 1.
|miesto = Praha
|vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|rok = 1985
|strany = 267}}&lt;/ref&gt; Jazero naopak zásobuje takmer 40 povrchových prameňov, z ktorých niektoré vysychajú počas [[Obdobie sucha|obdobia sucha]].&lt;ref name=EEER /&gt;
 
Hoci sú ľudia žijúci v okolí jazera väčšinou poľnohospodári, niektorí z nich sa vždy venovali rybolovu.&lt;ref name=EEER /&gt; [[Turistika]] prekvitá najmä v rovnomennom meste [[Eğirdir (mesto)|Eğirdir]]. Voda v jazere je vhodná na pitie a [[zavlažovanie]].&lt;ref name=EEER /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=Water Resources of Turkey
|vydavateľ=[[Springer]]
|rok=2019-06-04
|isbn=978-3-030-11729-0
|meno=Nilgun B
|priezvisko=Harmancioglu
|meno2=Dogan
|priezvisko2=Altinbilek
|miesto=Cham
|strany=220}}&lt;/ref&gt;
 
== Fauna v jazere ==
[[Súbor:Lake_Egirdir.jpg|vľavo|náhľad|Pohľad na mesto a jazero Eğirdir]]
[[Sladká voda]] v jazere vytára dobré podmienky pre život fauny a flóry v jazere.
 
Až do 50. rokov 20. storočia žilo v jazere 9 pôvodných druhov rýb z ekonomicky málo výnosnej čeľade [[kaprovité]]. Niektoré z nich, ako napríklad ''Pseudophoxinus handlirschi'', ''Schizothorax prophylax'' či ''Varicorhinus pestai'' boli [[Endemit|endemické]]. V roku 1955 bola v jazere z ekonomických dôvodov vysadená desaťtisícová populácia [[Zubáč veľkoústy|zubáča veľkoústeho]] (''Sander lucioperca'') privezeného z [[Rakúsko|Rakúska]].&lt;ref name=EEER /&gt;
 
[[Súbor:Swimming Pink Clouds.jpg|vľavo|náhľad|Pohľad na jazero Eğirdir a hory v pozadí]]
[[Zubáč veľkoústy]] postupne vytlačil pôvodné populácie, z ktorých v jazere prežili iba druhy [[kapor obyčajný]] (''Cyprinus carpio'') a [[nosáľ sťahovavý]] (''Vimba vimba''). Rybožravá ryba nebola z tohto dôvodu schopná nájsť dostatočné množstvo koristi, a preto sa zvýšilo percento [[Kanibalizmus (zoológia)|kanibalizmu]]. Pre nedostatok koristi a nepretržitý [[rybolov]] sa populácia zubáča nakoniec v 80. rokoch z veľkej časti skonzumovala. Od 90. rokoch 20. storočia bolo preto do jazera zavlečených mnoho nových druhov rýb, ktoré mali slúžiť ako korisť pre populáciu zubáčov.&lt;ref name=EEER /&gt;
 
Okrem rýb žije v jazere aj [[rak bahenný]] (''stacus leptodactylus''), ktorého produkcia tvorila v rokoch 1970 až 1985{{--}}teda do vypuknutia infekčného račieho moru {{--}}75 % produkcie rakov v Turecku&lt;ref name=EEER /&gt;.
 
== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Egridir Gölü.jpg|Pohľad na jazero Eğirdir
Súbor:EGİRDİR GÖLÜ.jpg|Jazero Eğirdir s horami v pozadí
Súbor:Nördliche Dedegöl Dağları 29 04 1998 Eğirdirsee.jpg|Jazero Eğirdir a okolitá krajina
Súbor:Eğirdir View 001.jpg|Jazero Eğirdir
&lt;/gallery&gt;
 
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Jazerá v Turecku]]</text>
      <sha1>7hqv33y9hqi9xhx2k28lor269apd8iy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>5 proti 5</title>
    <ns>0</ns>
    <id>702477</id>
    <revision>
      <id>8371514</id>
      <parentid>8365024</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:59:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38804-74</username>
        <id>299862</id>
      </contributor>
      <origin>8371514</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4806" sha1="c4kw7vv02f8au88rxnienn0jgh3ju8m" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
 | sk                       = 5 proti 5
 | en                       = 
 | druhý názov              = 
 | logo                     = 
 | typ                      = zábavná-sutažná relácia
 | formát                   =Family Feud 
 | tvorca                   = Mark Goodson
 | scenár                   = 
 | réžia                    = [[Laco Halama]] (2007–2022)&lt;br&gt;[[Peter Marcin]] (2026–)
 | moderátori               = [[Andrej Bičan]] (2007–2022)&lt;br&gt;[[Andy Kraus]] (2026–)
 | porota                   = 
 | rozprávač                =[[Peter Marcin]] (2026–) 
 | hudba                    = [[Marián Čurko]]
 | slogan                   = 
 | krajina                  = {{SVK}} [[Slovensko]]&lt;br&gt;(pôvodne {{USA|w}})
 | počet sérií              = 
 | počet epizód             = 
 | zoznam epizód            = 
 | výkonní producenti       = 
 | produkcia                = [[Peter Núñez]]
 | strih                    = [[Beáta Hegedušová]], [[Peter Ďurica]]
 | produkčná spoločnosť     = [[Slovenská televízia|STV]] (2007–2009)&lt;br&gt;[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] (2011–2022)&lt;br&gt;[[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] (2026–)&lt;br&gt;Fremantle
 | dĺžka                    = [[cirka|cca]] 40 min.
 | vysielanie               = [[2007]]{{--}}[[2022]]; [[2026]] {{--}}
 | tv                       = [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (2007-2009; 2011-2022; 2026-súčasnosť)&lt;br&gt;[[TV JOJ]] ([[2010]])
 | formát obrazu            = 4:3 ([[2007]]{{--}}[[2010]])&lt;br&gt;16:9 ([[2011]]{{--}}[[2022]]; [[2026]] {{--}})
 | tv com id                = 
}}

'''''5 proti 5''''' je [[Slovensko|slovenská]] zábavná relácia s [[Andrej Kraus|Andym Krausom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 proti 5|url=https://www.tv-archiv.sk/5-proti-5|vydavateľ=www.tv-archiv.sk|dátum prístupu=2023-09-30|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Relácia sa začala vysielať od roku [[2007]] do roku 2009&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 5 proti 5 v júni definitívne skončí | url = https://medialne.trend.sk/televizia/5-proti-5-juni-definitivne-skonci | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2009-03-27 | dátum prístupu = 2025-02-16 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; a neskôr od septembra 2011&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 5 proti 5 sa dnes vracia s novou scénou. Pozrite si ju | url = https://medialne.trend.sk/televizia/5-proti-5-dnes-vracia-novou-scenou-pozrite-ju | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2011-09-12 | dátum prístupu = 2025-02-16 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; do mája 2022 na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]] s [[Andrej Bičan|Andrejom Bičanom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/5proti5.SK/?locale=sk_SK|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-09-30}}&lt;/ref&gt; Neskôr nasadila televízia reprízy a jej vysielanie skončilo v decembri [[2022]] po vyše polroku vysielania repríz a nahradila ju šou ''[[Traf to!]]'' s [[Juraj Tabaček|Jurajom Tabačkom]], ktorá bola po pol roku vysielania zrušená.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osud 5 proti 5 definitívne spečatený: Bičan končí, takto bude vyzerať nová denná šou RTVS!|url=https://mediaboom.sk/osud-5-proti-5-definitivne-specateny-bican-konci-takto-bude-vyzerat-nova-denna-sou-rtvs|dátum vydania=2022-11-30|dátum prístupu=2023-09-30|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt; V roku [[2010]] sa relácia vysielala na [[TV JOJ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joj vracia na obrazovky 5 proti 5 od augusta. Odvysiela časti, ktoré draho zaplatila STV|url=https://medialne.trend.sk/televizia/joj-vracia-obrazovky-5-proti-5-augusta-odvysiela-casti-ktore-draho-zaplatila-stv|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2010-07-20|dátum prístupu=2023-10-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 5 proti 5 sa vrátila na obrazovky STVR v septembri 2026 s novým moderátorom [[Andrej Kraus|Andym Krausom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nečakaný návrat 5 proti 5 na STVR: Bičana nahradí Kraus, poznáme termín štartu!|url=https://mediaboom.sk/necakany-navrat-5-proti-5-na-stvr-bicana-nahradi-kraus-pozname-termin-startu|dátum vydania=2026-01-31|dátum prístupu=2026-01-31|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Účinkujúci ==
* [[Andrej Kraus|Andy Kraus]] (moderátor)
* [[Peter Marcin]] (rozprávač)
* vždy 2 rodiny proti sebe

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Filmový|Bratislava|Bratislavský|Slovensko|Slovenský}}
* {{Csfd film|id=252570|názov=5 proti 5}}
* {{Fdb film|id=56231|názov=5 proti 5}}
* ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/23219 5 proti 5]'' v [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]

[[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]]
[[Kategória:Televízne súťaže]]</text>
      <sha1>c4kw7vv02f8au88rxnienn0jgh3ju8m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Javier Milei</title>
    <ns>0</ns>
    <id>705573</id>
    <revision>
      <id>8371466</id>
      <parentid>8241403</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:49:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50958-87</username>
        <id>305881</id>
      </contributor>
      <origin>8371466</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34371" sha1="0hx663gb66h7odfyzz95kzm01jtm7kq" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Alma mater        = Universidad de Belgrano&lt;br&gt;Instituto de Desarrollo Económico y Social&lt;br&gt;Torcuato di Tella University
 | Portrét           = Presidente Javier Milei 2023-12-10.jpg
 | Popis portrétu    = Javier Milei v roku 2023
 | Poradie           = 58.
 | Úrad              = [[Zoznam prezidentov Argentíny|prezident Argentíny]]
 | Začiatok obdobia  = [[10. december]] [[2023]]
 | Predchodca        = [[Alberto Fernández]]
 | Podpis            = Javier Milei signature.svg
 | Meno              = Javier Milei
 | Rodné meno        = Javier Gerardo Milei
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1970|10|22}}
 | Miesto narodenia  = [[Buenos Aires]], [[Argentína]]
 | Politická strana  = [[Libertariánska strana (Argentína)|Libertariánska]]
 | Partnerka         = Fátima Flórez &lt;small&gt;(2023 -)&lt;/small&gt;
 | Profesia          = politik&lt;br&gt;ekonóm&lt;br&gt;spisovateľ
 | Úrad2             = Poslanec Poslaneckej snemovne Argentiny
 | Začiatok obdobia2 = [[10. december]] [[2021]]
 | Viceprezident     = [[Victoria Villarruel|Victoria Villarruelová]]
 | Koniec obdobia2   = [[10. december]] [[2023]]
}}'''Javier Gerardo Milei''' (* [[22. október]] [[1970]], [[Buenos Aires]]) je [[Argentína|argentínsky]] [[Ekonómia|politik]], [[Ekonómia|ekonóm]] a [[spisovateľ]], ktorý je od roku 2023 [[Zoznam prezidentov Argentíny|prezidentom Argentíny]].

Ekonomicky sa radí medzi zástancov [[Rakúska ekonomická škola|Rakúskej ekonomickej školy]], postavenej proti štátnemu intervencionizmu a presadzujúcej ekonomickú liberalizáciu. Kritizoval fiškálnu politiku rôznych argentínskych samospráv a obhajoval zníženie vládnych výdavkov. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] ekonómie. Je autorom mnohých publikácií a moderoval rozhlasové programy. V roku 2021 vstúpil do politiky a bol zvolený za poslanca v poslaneckej snemovni za mesto Buenos Aires ako kandidát [[Libertarianizmus|pravicovo-libertariánskej]] koalície La Libertad Avanza. Počas svojho funkčného obdobia sa zameral na kritiku toho, čo opisuje ako argentínsku ''„[[Teória elity|politickú elitu]]“'' a jej sklon k vysokým verejným výdavkom. Milei sa zaviazal, že nebude zvyšovať dane a vzdal sa svojho poslaneckého platu. V argentínskych voľbách v roku 2023 kandidoval na prezidenta spoločne s [[Victoria Villarruel|Victoriou Villarruelovou]] ako jeho viceprezidentskou kandidátkou. Postúpil do druhého kola prezidentských volieb, v ktorých sa stretol so Sergiom Massom. Dňa 19. novembra 2023 vyhral druhé kolo prezidentských volieb s 55% proti Massovým 45% a stal sa tak zvoleným prezidentom.

Politicky je rôzne označovaný ako [[Pravicový extrémizmus|krajne-pravicový]] alebo [[Politický extrémizmus|extrémny]] [[Libertarianizmus|libertarián]], ultralibertarián, ultrakonzervatívec či [[Hospodársky liberalizmus|ultraliberál]], zatiaľ čo on sám sa označuje ako ''„liberálny libertarián“,'' zhodujúci sa s [[Minarchizmus|minarchistickými]] a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalistickými]] princípmi a nasledujúci myšlienky osobností ako sú napríklad [[Henry Hazlitt]], [[Ludwig von Mises]], [[Murray Rothbard]], [[Friedrich August von Hayek]], [[Walter Block]], [[Milton Friedman]], [[Robert E. Lucas|Robert Lucas]] a [[Ayn Rand]]. Filozofickým presvedčením je anarchokapitalista, ktorý sa v prechodnom období zo [[Štát|štátneho zriadenia]] k anarchii [[Pragmatizmus|pragmaticky]] chová ako minarchista, ku čomu sa vyjadruje nasledovne: ''„som anarchokapitalista, pretože [[Anarchizmus|štát je nepriateľ]]. Ale žijete v realite a musíte stáť oboma nohami na zemi. V tomto kontexte som minarchista – teda niekto, kto verí, že štát by mal mať na starosti iba bezpečnosť a spravodlivosť.“''

== Detstvo a mladosť ==
Javier Gerardo Milei sa narodil v roku 1970 v štvrti Palermo v [[Buenos Aires]]. Jeho otec, Norberto, bol vodičom autobusu, matka, Alicia, bola ženou v domácnosti. Milei neskôr vyhlásil, že ho rodičia bili a psychicky týrali, kvôli čomu sa s nimi niekoľko rokov nerozprával.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Criales | meno = José Pablo | titul = Javier Milei: The ultra-right libertarian and ‘anarcho-capitalist’ who represents angry Argentina | url = https://english.elpais.com/international/2023-08-14/javier-milei-the-ultra-right-libertarian-and-anarcho-capitalist-who-represents-angry-argentina.html | dátum vydania = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2023-12-01 | dátum archivácie = 2023-08-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230818130823/https://english.elpais.com/international/2023-08-14/javier-milei-the-ultra-right-libertarian-and-anarcho-capitalist-who-represents-angry-argentina.html | vydavateľ = EL PAÍS | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V detstve navštevoval [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícke]] školy, kde dostal prezývku ''El Loco'' („Šialenec“), kvôli svojim výbuchom hnevu a agresívnym prejavom. Ako mladistvý spieval v lokálnej skupine Everest, ktorá hrala najmä cover verzie piesní od [[The Rolling Stones]]. Do roku 1989 tiež hral na pozícii brankára vo futbalovom tíme [[Club Atlético Chacarita Juniors|CA Chacarita Juniors]].

Milei vyrastal v období vlády vojenskej junty (1976–1983), počas ktorej sa výrazne zhoršila ekonomická situácia krajiny. Ekonomické represie vojenskej junty priviedli okolo 400 000 podnikov ku krachu a prejavovali sa vysokou mierou korupcie. Situácia vyústila do krízy [[Platobná bilancia|platobnej bilancie]] a [[Stagflácia|stagflácie]]. V rokoch 1989 a 1990 sa už jednalo o [[Hyperinflácia|hyperinfláciu]]. Mileia stav ekonomiky krajiny veľmi zaujal, aj preto sa rozhodol študovať [[Ekonómia|ekonómiu]]. Tú vyštudoval na súkromnej [[Universidad de Belgrano]] v Buenos Aires. Druhý magisterský titul získal na súkromnej [[Universidad Torcuato Di Tella]].

== Ekonomická kariéra ==
Celkom 21 rokov pôsobil ako univerzitný profesor [[Makroekonómia|makroekonómie]], [[Mikroekonómia|mikroekonómie]] a [[Matematika|matematiky]] pre ekonómov. Zameriaval sa najmä na [[hospodársky rast]].

Súčasne pôsobil ako ekonóm v privátnych fondoch a finančný poradca v poradenských firmách, ako aj vo vláde. Od roku 2012 viedol ekonomický úsek [[Think tank|think-tanku]] [[Fundación Acordar]]. Pätnásť rokov pracoval ako hlavný ekonóm spoločnosti [[Corporación América]].

Je členom ekonomickej skupiny v [[Medzinárodná obchodná komora|Medzinárodnej obchodnej komore]], členom [[Svetové ekonomické fórum|Svetového ekonomického fóra]] a poradcom v [[G20]].

Za svoju kariéru spísal niekoľko kníh, vrátane ''El camino del libertario'' („Cesta libertariána“) z roku 2022. Veľmi často bol pozývaný ako odborník do televíznych spravodajských a iných programov. V roku 2018 bol vyhodnotený ako najpozývanejší argentínsky ekonóm, kedy účinkoval v 235 rozhovoroch. Mal tiež vlastnú rádiovú reláciu s názvom ''Demoliendo mitos'' („Búranie mýtov“).

== Politická kariéra ==

=== Počiatky ===
Už v období desiatych rokov 21. storočia si vybudoval kontroverznú povesť, kedy v televíznych programoch opakovane hrubo urážal svojich názorových oponentov.

V roku 2017 kontroverzne vyznal obdiv ku [[Domingo Cavallo|Domingovi Cavallovi]], ktorý bol v deväťdesiatych rokoch 20. storočia argentínskym ministrom pre ekonomiku. Cavallovi sa pomocou naviazania meny na [[americký dolár]] podarilo zastaviť infláciu. Súčasne podnikol sériu krokov k podpore [[Trhová ekonomika|trhovej ekonomiky]] vrátane [[Privatizácia|privatizácie]] štátnych podnikov. Počas svojho druhého pôsobenia vo funkcii ministra počas hospodárskej krízy v roku 2001 však presadil radikálny reštriktívny návrh proti výberom úspor občanov, čo viedlo k násilným nepokojom z decembra 2001 a rezignácii prezidenta [[Fernando de la Rúa|Fernanda de la Rúu]]. Medzi občanmi Argentíny sa tak Cavallo stal veľmi neobľúbeným politikom. V tom istom roku Milei vyvolal pozdvihnutie, keď obvinil Univerzitu v Buenos Aires, respektíve tamojšiu fakultu ekonómie, že je ovládaná keynesiánstvom a [[Marxizmus|marxizmom]] a ovplyvňuje tak budúcich ekonómov.

V júni 2018 označil novinárku Teresitu Frías za „oslicu“ po tom, čo jeho názory označila za [[Totalitarizmus|totalitárne]]. Milei sa odmietol ospravedlniť. Miestny súd nariadil jeho psychologické vyšetrenie a následne mu bolo zakázané zúčastňovať sa politických debát na území mesta Metan.

V roku 2019 ho týždenník ''Noticias'' vyhlásil za jednu z najvplyvnejších osobností v krajine.
[[Súbor:Javier_Milei_en_una_entrevista_de_TN.png|náhľad| Javier Milei vo vysielaní televíznej stanice [[Todo Noticias]] (2019)]]

=== Poslanec ===
V roku 2020 vstúpil do [[Pravica (politika)|pravicovej]] [[Libertarianizmus|libertariálnej]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] frakcie Avanza Libertad. Programovo frakcia deklarovala, že chce Argentínu vrátiť do jej ekonomickej a kultúrnej veľkosti, ktorú mala v roku 1900. Frakcia bola kritizovaná, že medzi jej členmi boli aj [[Neonacizmus|neonacisti]] a podporovatelia vlády vojenskej junty.

V roku 2021 kandidoval za Avanza Libertad do Poslaneckej snemovne argentínskeho Kongresu za hlavné mesto Buenos Aires. Jeho kampaň bola lacná a sústredila sa na podomové návštevy obyvateľov daného okrsku Buenos Aires. Jeho preferencie postupne rástli. Najväčší úspech mal medzi generáciou narodenou počas argentínskej krízy v rokoch 1999 až 2002, na ktorú navyše začala dopadať nová ekonomická stagnácia. V marci 2023 prieskumy ukazovali, že by ho takmer pätina voličov Argentíny chcela za prezidenta. Podľa prieskumov k nemu prešli aj skorší voliči [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]], ktorí s ním síce nesúhlasili v ekonomických otázkach, ale napriek tomu dostal ich protestné hlasy.

V júli 2021 cez [[Libertariánska strana (Argentína)|Libertariánsku stranu]], ktorú viedol, sformoval politickú koalíciu [[La Libertad Avanza]] a vo voľbách do Poslaneckej snemovne s ňou skončil na treťom mieste s 17% hlasov. Koalícia bola definovaná ako antisystémové a antipolitické zoskupenie [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicových]] a pravicových strán spájajúce libertariánov a konzervatívcov. Viedol kampaň pod sloganom „''Neprišiel som sem vodiť jahňatá, ale prebúdzať levy“''. Odsúdil ostatných politikov, ktorých označil za „''zločincov a neužitočných parazitov, ktorí nikdy nepracovali''“. Odozvu zaznamenal hlavne u mladých, na ktorých svojou agresívnou rétorikou zacielil aj na sociálnych sieťach. Vo svojich sľuboch sa zaviazal, že nikdy nezdvihne dane ani nezavedie nové a nikdy nesiahne na súkromné vlastníctvo. Už ako poslanec odmietol brať poslanecký plat (zo štátnych financií) a každý mesiac ho daroval náhodnému človeku pod heslom „''navrát peňazí daňovým poplatníkom''“.

Ako poslanec bol do polovice roku 2023 prítomný na rokovaniach snemovne v 52% prípadov, avšak nepodal žiaden návrh zákona ani sa nezúčastnil žiadnych poslaneckých výborov. Zožal kritiku za to, že kvôli jednej svojej absencii umožnil vláde vyhlasovať zvýšenie daní.

V júli 2023 čelil vyšetrovaniu za údajný predaj miest na kandidátnych listinách La Libertad Avanza, Milei však obvinenia odmietol.[[Súbor:Javier_Milei_VIVA22_(3).jpg|náhľad| Javier Milei a [[Victoria Villarruel]] (2022)]]

=== Prezidentské voľby v roku 2023 ===
V roku 2023 kandidoval na prezidenta Argentíny ako predseda Libertariánskej strany. Jeho kandidátkou na viceprezidentku bola poslankyňa [[Victoria Villarruel|Victoria Villarruelová]]. Voľby sa konali počas situácie, kedy v máji 2023 inflácia prekonala hranicu 100%. Počas kampane v prezidentských primárkach predniesol rad kontroverzných výrokov, vrátane zámeru umožniť voľný predaj zbraní a ľudských orgánov. Súčasne odmietol právo na [[Interrupcia|interrupciu]] a naopak podporil právo na život. Postupom roka sa ekonomická kríza zhoršovala a do chudoby sa prepadlo už 40% obyvateľov Argentíny. Milei následne uviedol, že nemá v úmysle rušiť programy sociálnej podpory. V augustových primárkach zvíťazil s takmer 30% hlasov. Na druhom mieste sa umiestnil poslanec [[Sergio Massa]] zo stredo-ľavej koalície. K víťazstvu mu zablahoželali pravicoví politici ako [[Jair Bolsonaro]], [[José Antonio Kast]], [[Santiago Abascal Conde|Santiago Abascal]], alebo americký republikánsky senátor [[Ted Cruz]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republican Senator Ted Cruz Advocates for Freedom Advances Candidate Milei in Party Debate Lineup | url = https://bnn.network/politics/republican-senator-ted-cruz-advocates-for-freedom-advances-candidate-milei-in-party-debate-lineup/ | vydavateľ = BNN Breaking | dátum vydania = 2023-08-20 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en-US | meno = María Alejandra | priezvisko = Trujillo }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Right-wing politicians congratulate Milei on primaries win | url = https://buenosairesherald.com/politics/elections/right-wing-politicians-congratulate-milei-on-primaries-win | dátum vydania = 2023-08-16 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en-US | meno = Buenos Aires | priezvisko = Herald}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Javier_Milei_and_Santiago_Abascal.jpg|náhľad|Javier Milei a [[Santiago Abascal Conde|Santiago Abascal]] (2022)]]
Pred riadnymi októbrovými voľbami vyvolal ďalšie kontroverzie svojimi tvrdeniami, že napríklad nastaví výhodný [[menový kurz]] na výmenu [[Argentínske peso|pesa]] za americký dolár (tzv. dolarizácia) a podmaní si alebo zruší argentínsku centrálnu banku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novozvolený prezident Argentíny / Javier Milei chce zrušiť centrálnu banku, je proti potratom a nadáva Františkovi | url = https://www.postoj.sk/142057/javier-milei-chce-zrusit-centralnu-banku-je-proti-potratom-a-nadava-frantiskovi | vydavateľ = www.postoj.sk | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = sk | meno = Lukáš | priezvisko = Krivošík | dátum vydania = 2023-11-20}}&lt;/ref&gt; V druhom kole volieb s účasťou 76% oprávnených voličov zvíťazil proti Massaovi so ziskom 55,65% hlasov. Jeho schopnosť na plnenie jeho sľubov bola ihneď spochybnená, pretože jeho aliancia nezískala politickú väčšinu v kongrese. Po zvolení ho znovu podporili [[Jair Bolsonaro]] alebo aj bývalý americký prezident [[Donald Trump]] a podnikateľ [[Elon Musk]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Trump and Bolsonaro salute Javier Milei as far right rejoice around the world|url=https://www.theguardian.com/world/2023/nov/20/trump-bolsonaro-javier-milei-argentina-far-right|periodikum=The Guardian|dátum=2023-11-20|dátum prístupu=2023-12-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Phillips|meno2=Josefina|priezvisko2=Salomón|meno3=Lili|priezvisko3=Bayer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Musk, Trump and Bolsonaro hail Milei's win in Argentina {{!}} Buenos Aires Times | url = https://www.batimes.com.ar/news/argentina/elon-musk-donald-trump-and-jair-bolsonaro-hail-javier-mileis-win-in-argentina.phtml | vydavateľ = www.batimes.com.ar | dátum prístupu = 2023-12-01}}&lt;/ref&gt;

== Prezident Argentíny ==

=== Inaugurácia ===
[[Súbor:Zelensky en la Casa Rosada 3.jpg|náhľad|Milei a ukrajinský prezident [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] v Buenos Aires, 10. decembra 2023]]
[[Súbor:Javier Milei visit to Israel, February 2024 (GPOHZ1 4564).jpg|náhľad|Milei a izraelský prezident [[Jicchak Herzog]] v Jeruzaleme, 6. február 2024]]
Javier Milei bol [[Inaugurácia|inaugurovaný]] 10. decembra 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentínsky prezident Javier Milei zložil prísahu | url = https://dennikn.sk/minuta/3722600/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2023-12-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Vo svojom prvom prejave vo funkcii prezidenta Milei varoval pred ekonomickým šokom, ktorý bol z ekonomického hľadiska opísaný ako šoková terapia, ktorá sa má použiť ako prostriedok na nápravu ekonomických problémov Argentíny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentine President Milei warns economic shock unavoidable in maiden speech | url = https://www.cnbc.com/2023/12/10/argentine-president-milei-warns-economic-shock-unavoidable-in-maiden-speech.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In inaugural speech, Argentina's Javier Milei prepares nation for painful shock adjustment | url = https://apnews.com/article/argentina-milei-inauguration-president-46b73d6a705e1c4652303022a37dbbb0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = en | priezvisko = Biller | meno = David | priezvisko2 = Rey | meno2 = Débora}}&lt;/ref&gt; Po jeho inaugurácii jeho obľúbenosť stúpla. Po prvých vládnych a ekonomických reformách jeho a jeho kabinetu malo podľa prieskumu Aresco z 15. decembra 53% Argentínčanov na neho dobrý alebo veľmi dobrý názor.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una encuesta midió la primera semana de Javier Milei y cómo impactó en la sociedad el anuncio del ajuste | url = https://www.infobae.com/politica/2023/12/16/una-encuesta-midio-la-primera-semana-de-javier-milei-y-como-impacto-en-la-sociedad-el-anuncio-del-ajuste/ | vydavateľ = infobae | dátum vydania = 2023-12-16 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = es-ES | meno = Facundo | priezvisko = Chaves}}&lt;/ref&gt;

=== Prvé akty ===
V Mileiho kabinete sú ministri z [[La Libertad Avanza]] (Mileiova koalícia) a Juntos por el Cambio (koalícia strán vedená [[Republikánsky návrh|Republikánskym návrhom]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peleas y reacomodamientos: comienza el gobierno que transformará para siempre al PRO y a Juntos por el Cambio | url = https://www.infobae.com/politica/2023/12/10/peleas-y-reacomodamientos-comienza-el-gobierno-que-transformara-para-siempre-al-pro-y-a-juntos-por-el-cambio/ | vydavateľ = infobae | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = es-ES | meno = Ricardo | priezvisko = Carpena | dátum archivácie = 2023-12-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211000552/https://www.infobae.com/politica/2023/12/10/peleas-y-reacomodamientos-comienza-el-gobierno-que-transformara-para-siempre-al-pro-y-a-juntos-por-el-cambio/}}&lt;/ref&gt; Vo svojich prvých aktoch vo funkcii prezidenta podpísal Milei 13 dekrétov, ktoré sa väčšinou týkali členov jeho kabinetu. Znížil počet ministerstiev z 18 na 9, a po úprave zákona o zákaze menovania rodinných príslušníkov tiež vymenoval tri sekretariáty s portfóliovou hodnosťou vrátane svojej sestry do funkcie generálnej tajomníčky predsedníctva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nicolás Posse, el hombre clave para el futuro de las empresas públicas de acuerdo al diseño del nuevo gabinete | url = https://www.lanacion.com.ar/economia/posse-el-hombre-clave-para-el-futuro-de-las-empresas-publicas-de-acuerdo-al-diseno-del-nuevo-nid11122023/ | vydavateľ = LA NACION | dátum vydania = 2023-12-11 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = es | priezvisko = Cabot | meno = Diego | dátum archivácie = 2023-12-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211124323/https://www.lanacion.com.ar/economia/posse-el-hombre-clave-para-el-futuro-de-las-empresas-publicas-de-acuerdo-al-diseno-del-nuevo-nid11122023/}}&lt;/ref&gt;

Milei podpísal dekrét 70/2023 o deregulácii argentínskej ekonomiky. Tento dekrét podlieha schváleniu Kongresom, ktorý bol zvolaný na mimoriadne zasadnutie, ktoré sa má konať v prvých mesiacoch roku 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina's Milei orders major deregulation of economy|url=https://www.thehindu.com/news/international/argentinas-milei-orders-major-deregulation-of-economy/article67662339.ece|periodikum=The Hindu|dátum=2023-12-22|dátum prístupu=2024-03-10|issn=0971-751X|jazyk=en-IN|priezvisko=AFP}}&lt;/ref&gt; V rámci opatrenia bude ovplyvnených odhadom 5 000 zamestnancov verejného sektora.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina's new president lays off 5,000 government employees hired in 2023, before he took office | url = https://apnews.com/article/argentina-milei-layoffs-cutbacks-economy-7dc274816cdea2fbed6242a39aa94a54 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-12-26 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Argentínsky súd zastavil pracovné reformy, ktoré boli súčasťou dekrétu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Buschschlüter | meno = Vanessa | titul = Court deals blow to Argentine leader Milei's plan for labour reform | url = https://www.bbc.com/news/world-latin-america-67881300 | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-03-10 | vydavateľ = BBC News | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; CGT, jeden z najväčších pracovných odborov v krajine, zorganizoval generálny štrajk proti navrhovanej politike, do ktorého sa zapojili desaťtisíce argentínskych pracujúcich v 12-hodinovom štrajku, ktorý viedol k zrušeniu stoviek letov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Misculin | meno = Nicolás | titul = Argentine unions raise challenge to Milei with major strike, protest | url = https://www.reuters.com/world/americas/argentina-labor-union-holds-strike-biggest-challenge-yet-milei-2024-01-24/ | dátum vydania = 2024-01-25 | dátum prístupu = 2024-03-10 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dubé | meno = Ryan | titul = Argentina’s President Promised a Free-Market Revolution, and Says He’s Delivering | url = https://www.wsj.com/world/americas/argentinas-president-promised-a-free-market-revolution-and-says-hes-delivering-d9ff0eca?mod=hp_lead_pos7 | dátum vydania = 2024-01-28 | dátum prístupu = 2024-03-10 | vydavateľ = The Wall Street Journal | priezvisko2 = Tucker | meno2 = Emma | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Mileiova administratíva odložila plány na pripojenie sa k zoskupeniu [[BRICS]], ku ktorému sa mala Argentína pripojiť 1. januára 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentína odmietla vstúpiť do zoskupenia BRICS | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/argentina-odmietla-vstupit-do-zoskupe/764286-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-12-29 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

V marci 2024 schválil Milei dodávku dvoch vojenských vrtuľníkov [[Mil Mi-17]] Ukrajine, ktoré neskôr Ukrajina prijala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina Sends Russian-Made Helicopters to Ukraine | url = https://thedefensepost.com/2024/03/05/argentina-russia-helicopter-ukraine/?expand_article=1 | dátum vydania = 2024-03-05 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en-US | meno = Juster | priezvisko = Domingo}}&lt;/ref&gt;

18. apríla 2024 Mileiova administratíva formálne podala žiadosť [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], aby sa stala globálnym partnerom NATO.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina asks to join NATO as President Milei seeks a more prominent role for his nation | url = https://apnews.com/article/president-milei-argentina-nato-f16s-military-bf56ef4b18646438500c921250c66e93 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý bol zverejnený časopisom ''Clarín'' 7. júna 2024, mala väčšina Argentínčanov kladný názor na svojho prezidenta a optimistický pohľad na ekonomické opatrenia plánované exekutívou, a to napriek opozičných protestom a štrajkom. Na konci mája malo 50% Argentínčanov pozitívny názor na Mileia, kým okolo 40% taký názor nemalo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una nueva encuesta midió para las legislativas 2025 y dejó un número soñado para Javier Milei: 47,6% | url = https://www.clarin.com/politica/nueva-encuesta-midio-legislativas-2025-dejo-numero-sonado-javier-milei-476_0_Ql0Yz1vl0l.html | vydavateľ = Clarín | dátum vydania = 2024-06-07 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = es | meno = Eduardo | priezvisko = Paladini}}&lt;/ref&gt;

=== Hospodárstvo ===
Inflácia v Argentíne sa spomalila už druhý mesiac po sebe vo februári, keďže Milei pokračoval v pretláčaní úsporných a deregulačných opatrení v snahe oživiť argentínske problémové hospodárstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina inflation slows for a second month as President Milei keeps pushing austerity measures | url = https://apnews.com/article/argentina-inflation-milei-economy-b742f06a3565fbcea24ff925420adf38 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-03-12 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Argentínske medzinárodné dlhopisy denominované v dolároch medzitým dosiahli v marci nové vrcholy, pričom emisie na roky 2029 a 2030 sa blížili k rekordne vysokým cenám alebo ich už presiahli. Dlhopisy sa zotavili z najnižšieho bodu v júli 2022, ktokuré vyniesli emisiu na rok 2030 nastavili na 18,125 centov, čo bolo poháňané stávkami investorov, že Mileiov kabinet bude schopný úspešne transformovať argentínsku ekonomiku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Campos | meno = Rodrigo | titul = Argentina dollar bonds hit record highs as Milei rally powers on | url = https://www.reuters.com/markets/rates-bonds/argentina-dollar-bonds-hit-record-highs-milei-rally-powers-2024-03-22/ | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-09-13 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Podľa štúdie Katolíckej univerzity Argentíny z februára 2024 stúpla miera chudoby v januári 2024 na 57%, čo bolo sčasti pripísané Mileiovej devalvácii argentínskej meny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina's poverty levels hit 57% of population, a 20-year high in January, study finds | url = https://apnews.com/article/argentina-poverty-levels-uca-study-milei-devaluation-d5cb0a20b1e768efdeafbad5bf05eded | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-02-19 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Politické a osobné postoje ==
Na argentínskej politickej scéne je nezvyčajný svojimi radikálnymi a heterodoxnými postojmi, navrhol napríklad [[Centrálna banka|zrušenie]] Argentínskej centrálnej banky, čo by malo de facto za následok dolarizovanú ekonomiku a rozsiahlu prestavbu fiškálnej a štrukturálnej politiky krajiny. Rovnako sa dôrazne postavil proti [[Interrupcia|interrupcii]], ktorú považoval za porušenie libertariánskeho princípu neagresie, otázku potratov pokladal za majetkový spor, presnejšie ako [[Vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícku otázku]] namiesto [[Etika|otázky etickej]], a potraty prirovnal ku [[Krádež|krádeži]]. Taktiež je aj proti eutanázii a povinnému očkovaniu a podporuje voľnejší predaj zbraní a privatizáciu školstva a zdravotníctva. Rovnaký dôraz kládol na [[Antikomunizmus|odpor]] voči [[Marxizmus|marxistickému mysleniu]], vrátane toho, čo označil za ''„kultúrny marxizmus“''. Naproti tomu však podporuje [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvo párov rovnakého pohlavia]], legalizáciu [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Prostitúcia|prostitúcie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cinco definiciones fuertes de Javier Milei: armas, drogas, homosexualidad, aborto y el Estado como enemigo | url = https://www.cronista.com/economia-politica/cinco-definiciones-fuertes-de-javier-milei-aborto-drogas-armas-homosexualidad-y-el-estado-enemigo/ | vydavateľ = www.cronista.com | dátum vydania = 2021-08-09 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; V zahraničnej politike preferuje vzťahy s USA a Izraelom,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Javier Milei: “Si soy presidente, mis aliados son EEUU e Israel” | url = https://www.diariolasamericas.com/america-latina/javier-milei-si-soy-presidente-mis-aliados-son-eeuu-e-israel-n5341381 | vydavateľ = diariolasamericas.com | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = es-US}}&lt;/ref&gt; je opartný vo vzťahoch s Čínou,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina’s Milei Says He’d Reject ‘Assassin’ China, Leave Mercosur|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2023-08-16/milei-s-foreign-policy-reject-assassin-china-leave-mercosur|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2023-08-16|dátum prístupu=2023-12-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; podporuje [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajinu proti Rusku]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nutti | meno = Francisco | titul = ¡Insólita sesión! Milei llegó embanderado de Ucrania y otro diputado en monopatín | url = https://www.cronica.com.ar/politica/Insolita-sesion-Milei-llego-embanderado-de-Ucrania-y-otro-diputado-en-monopatin-20220301-0095.html | dátum vydania = 2022-01-03 | dátum prístupu = 2023-12-01 | vydavateľ = cronica.com.ar | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a obhajuje dialóg o [[Vojna o Falklandy|falklandskej vojne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milei presidente: qué es la ideología libertaria y qué tanto se adhiere a ella el presidente electo de Argentina | url = https://www.bbc.com/mundo/articles/c19l9k4j9g4o | vydavateľ = BBC News Mundo | dátum vydania = 2023-08-19 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; V rámci svojho anarchokapitalistického presvedčenia navrhol umožnenie voľného trhu [[Obchodovanie s ľuďmi|s ľudskými orgánmi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentine Congressman Javier Milei favors trade of human organs | url = https://en.mercopress.com/2022/06/03/argentine-congressman-javier-milei-favors-trade-of-human-organs | vydavateľ = MercoPress | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Milei sa hlásil ku katolíckej viere, ale súčasne kritizoval katolícku cirkev pod vedením [[František (pápež)|pápeža Františka]], ktorého pri rôznych príležitostiach označil za ''„[[Spoločnosť Ježišova|jezuitu]], ktorý propaguje [[Teológia oslobodenia|komunizmus]]“''. Pri svojej kritike štátneho zriadenia nezriedka citoval z Biblie, štát označil za ''„[[Satan|dielo diablovo]]“'' a jeho pohŕdanie štátom bolo také, že sám seba postavil pred radikálnu dilemu: ''„Keby som si mal vybrať medzi štátom a mafiou, [[Agorizmus|vybral by som si mafiu]]. Pretože mafia má svoj kódex, mafia sa adaptuje, mafia neklame. A predovšetkým, mafia [[Trhová konkurencia|súťaží]].“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Javier Milei WINS Argentina's presidential election | url = https://www.dailymail.co.uk/news/article-12768883/Javier-Milei-wins-Argentinian-presidential-election-Pro-Trump-libertarian-loves-THREESOMES-no-prior-government-experience.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2023-12-01 | meno = Stephen M. | priezvisko = Lepore}}&lt;/ref&gt; V roku 2023 bol pod vedením [[Moderný ortodoxný judaizmus|moderne ortodoxného rabína]] Shimona Axela Wahnisha v procese konverzie k judaizmu, denne sa venoval štúdiu [[Tóra|Tóry]] a navštívil hrob [[Chasidizmus|chasidského rabína]] [[Menachom Mendel Schneerson|Menachema Mendela Schneersona]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina’s President-Elect To Visit Grave Of World-Famous Rabbi Where He Had Asked For Electoral Victory | url = https://www.dailywire.com/news/argentinas-president-elect-to-visit-grave-of-world-famous-rabbi-where-he-had-asked-for-electoral-victory | vydavateľ = The Daily Wire | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina’s New President Embraces Judaism. But Will He Be ‘Good for the Jews’?|url=https://www.haaretz.com/jewish/2023-11-21/ty-article/.premium/argentinas-new-president-embraces-judaism-but-will-he-be-good-for-the-jews/0000018b-f199-d117-abcf-f7ffb49e0000|periodikum=Haaretz|dátum prístupu=2023-12-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Milei sa venuje [[Cosplay|cosplayu]] so svojou superhrdinskou postavou menom ''„Generál AnKap“'', odkazujúcou na jeho anarchokapitalistické presvedčenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uráží papeže, obdivuje Trumpa. Divoký Milei chce radikálně &quot;vyléčit&quot; Argentinu {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/divoky-javier-milei-chce-byt-radikalnim-lekem-argentiny/r~29a363ca885511ee8c6f0cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2023-11-21 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Make Argentina Right Again. Co chystá prezident Milei se svou motorovkou? | url = https://forbes.cz/make-argentina-right-again-co-chysta-prezident-milei-se-svou-motorovkou/ | dátum vydania = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs | meno = Adéla | priezvisko = Hrdličková}}&lt;/ref&gt;
== Pozri tiež ==
* [[Hennadij Balašov]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Javier Milei|23424576|en|Javier Milei|1187837139}}

{{Prezidenti Argentíny}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Milei, Javier}}
[[Kategória:Argentínski politici]]
[[Kategória:Prezidenti Argentíny]]
[[Kategória:Argentínski anarchisti]]
[[Kategória:Argentínski ekonómovia]]
[[Kategória:Libertariáni]]
[[Kategória:Anarchokapitalisti]]
[[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Argentínske osobnosti chorvátskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]]</text>
      <sha1>0hx663gb66h7odfyzz95kzm01jtm7kq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371473</id>
      <parentid>8371466</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:35:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8371466|8371466]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-50958-87|~2026-50958-87]] ([[User talk:~2026-50958-87|diskusia]]) bola vrátená vandalizmus</comment>
      <origin>8371473</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34329" sha1="52xqxn75tnwtb2azb5e3p0fm0ma0e1q" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Alma mater        = Universidad de Belgrano&lt;br&gt;Instituto de Desarrollo Económico y Social&lt;br&gt;Torcuato di Tella University
 | Portrét           = Presidente Javier Milei 2023-12-10.jpg
 | Popis portrétu    = Javier Milei v roku 2023
 | Poradie           = 58.
 | Úrad              = [[Zoznam prezidentov Argentíny|prezident Argentíny]]
 | Začiatok obdobia  = [[10. december]] [[2023]]
 | Predchodca        = [[Alberto Fernández]]
 | Podpis            = Javier Milei signature.svg
 | Meno              = Javier Milei
 | Rodné meno        = Javier Gerardo Milei
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1970|10|22}}
 | Miesto narodenia  = [[Buenos Aires]], [[Argentína]]
 | Politická strana  = [[Libertariánska strana (Argentína)|Libertariánska]]
 | Partnerka         = Fátima Flórez &lt;small&gt;(2023 -)&lt;/small&gt;
 | Profesia          = politik&lt;br&gt;ekonóm&lt;br&gt;spisovateľ
 | Úrad2             = Poslanec Poslaneckej snemovne Argentiny
 | Začiatok obdobia2 = [[10. december]] [[2021]]
 | Viceprezident     = [[Victoria Villarruel|Victoria Villarruelová]]
 | Koniec obdobia2   = [[10. december]] [[2023]]
}}'''Javier Gerardo Milei''' (* [[22. október]] [[1970]], [[Buenos Aires]]) je [[Argentína|argentínsky]] [[Ekonómia|politik]], [[Ekonómia|ekonóm]] a [[spisovateľ]], ktorý je od roku 2023 [[Zoznam prezidentov Argentíny|prezidentom Argentíny]].

Ekonomicky sa radí medzi zástancov [[Rakúska ekonomická škola|Rakúskej ekonomickej školy]], postavenej proti štátnemu intervencionizmu a presadzujúcej ekonomickú liberalizáciu. Kritizoval fiškálnu politiku rôznych argentínskych samospráv a obhajoval zníženie vládnych výdavkov. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] ekonómie. Je autorom mnohých publikácií a moderoval rozhlasové programy. V roku 2021 vstúpil do politiky a bol zvolený za poslanca v poslaneckej snemovni za mesto Buenos Aires ako kandidát [[Libertarianizmus|pravicovo-libertariánskej]] koalície La Libertad Avanza. Počas svojho funkčného obdobia sa zameral na kritiku toho, čo opisuje ako argentínsku ''„[[Teória elity|politickú elitu]]“'' a jej sklon k vysokým verejným výdavkom. Milei sa zaviazal, že nebude zvyšovať dane a vzdal sa svojho poslaneckého platu. V argentínskych voľbách v roku 2023 kandidoval na prezidenta spoločne s [[Victoria Villarruel|Victoriou Villarruelovou]] ako jeho viceprezidentskou kandidátkou. Postúpil do druhého kola prezidentských volieb, v ktorých sa stretol so Sergiom Massom. Dňa 19. novembra 2023 vyhral druhé kolo prezidentských volieb s 55% proti Massovým 45% a stal sa tak zvoleným prezidentom.

Politicky je rôzne označovaný ako [[Pravicový extrémizmus|krajne-pravicový]] alebo [[Politický extrémizmus|extrémny]] [[Libertarianizmus|libertarián]], ultralibertarián, ultrakonzervatívec či [[Hospodársky liberalizmus|ultraliberál]], zatiaľ čo on sám sa označuje ako ''„liberálny libertarián“,'' zhodujúci sa s [[Minarchizmus|minarchistickými]] a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalistickými]] princípmi a nasledujúci myšlienky osobností ako sú napríklad [[Henry Hazlitt]], [[Ludwig von Mises]], [[Murray Rothbard]], [[Friedrich August von Hayek]], [[Walter Block]], [[Milton Friedman]], [[Robert E. Lucas|Robert Lucas]] a [[Ayn Rand]]. Filozofickým presvedčením je anarchokapitalista, ktorý sa v prechodnom období zo [[Štát|štátneho zriadenia]] k anarchii [[Pragmatizmus|pragmaticky]] chová ako minarchista, ku čomu sa vyjadruje nasledovne: ''„som anarchokapitalista, pretože [[Anarchizmus|štát je nepriateľ]]. Ale žijete v realite a musíte stáť oboma nohami na zemi. V tomto kontexte som minarchista – teda niekto, kto verí, že štát by mal mať na starosti iba bezpečnosť a spravodlivosť.“''

== Detstvo a mladosť ==
Javier Gerardo Milei sa narodil v roku 1970 v štvrti Palermo v [[Buenos Aires]]. Jeho otec, Norberto, bol vodičom autobusu, matka, Alicia, bola ženou v domácnosti. Milei neskôr vyhlásil, že ho rodičia bili a psychicky týrali, kvôli čomu sa s nimi niekoľko rokov nerozprával.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Criales | meno = José Pablo | titul = Javier Milei: The ultra-right libertarian and ‘anarcho-capitalist’ who represents angry Argentina | url = https://english.elpais.com/international/2023-08-14/javier-milei-the-ultra-right-libertarian-and-anarcho-capitalist-who-represents-angry-argentina.html | dátum vydania = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2023-12-01 | dátum archivácie = 2023-08-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230818130823/https://english.elpais.com/international/2023-08-14/javier-milei-the-ultra-right-libertarian-and-anarcho-capitalist-who-represents-angry-argentina.html | vydavateľ = EL PAÍS | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V detstve navštevoval [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícke]] školy, kde dostal prezývku ''El Loco'' („Šialenec“), kvôli svojim výbuchom hnevu a agresívnym prejavom. Ako mladistvý spieval v lokálnej skupine Everest, ktorá hrala najmä cover verzie piesní od [[The Rolling Stones]]. Do roku 1989 tiež hral na pozícii brankára vo futbalovom tíme [[Club Atlético Chacarita Juniors|CA Chacarita Juniors]].

Milei vyrastal v období vlády vojenskej junty (1976–1983), počas ktorej sa výrazne zhoršila ekonomická situácia krajiny. Ekonomické represie vojenskej junty priviedli okolo 400 000 podnikov ku krachu a prejavovali sa vysokou mierou korupcie. Situácia vyústila do krízy [[Platobná bilancia|platobnej bilancie]] a [[Stagflácia|stagflácie]]. V rokoch 1989 a 1990 sa už jednalo o [[Hyperinflácia|hyperinfláciu]]. Mileia stav ekonomiky krajiny veľmi zaujal, aj preto sa rozhodol študovať [[Ekonómia|ekonómiu]]. Tú vyštudoval na súkromnej [[Universidad de Belgrano]] v Buenos Aires. Druhý magisterský titul získal na súkromnej [[Universidad Torcuato Di Tella]].

== Ekonomická kariéra ==
Celkom 21 rokov pôsobil ako univerzitný profesor [[Makroekonómia|makroekonómie]], [[Mikroekonómia|mikroekonómie]] a [[Matematika|matematiky]] pre ekonómov. Zameriaval sa najmä na [[hospodársky rast]].

Súčasne pôsobil ako ekonóm v privátnych fondoch a finančný poradca v poradenských firmách, ako aj vo vláde. Od roku 2012 viedol ekonomický úsek [[Think tank|think-tanku]] [[Fundación Acordar]]. Pätnásť rokov pracoval ako hlavný ekonóm spoločnosti [[Corporación América]].

Je členom ekonomickej skupiny v [[Medzinárodná obchodná komora|Medzinárodnej obchodnej komore]], členom [[Svetové ekonomické fórum|Svetového ekonomického fóra]] a poradcom v [[G20]].

Za svoju kariéru spísal niekoľko kníh, vrátane ''El camino del libertario'' („Cesta libertariána“) z roku 2022. Veľmi často bol pozývaný ako odborník do televíznych spravodajských a iných programov. V roku 2018 bol vyhodnotený ako najpozývanejší argentínsky ekonóm, kedy účinkoval v 235 rozhovoroch. Mal tiež vlastnú rádiovú reláciu s názvom ''Demoliendo mitos'' („Búranie mýtov“).

== Politická kariéra ==

=== Počiatky ===
Už v období desiatych rokov 21. storočia si vybudoval kontroverznú povesť, kedy v televíznych programoch opakovane hrubo urážal svojich názorových oponentov.

V roku 2017 kontroverzne vyznal obdiv ku [[Domingo Cavallo|Domingovi Cavallovi]], ktorý bol v deväťdesiatych rokoch 20. storočia argentínskym ministrom pre ekonomiku. Cavallovi sa pomocou naviazania meny na [[americký dolár]] podarilo zastaviť infláciu. Súčasne podnikol sériu krokov k podpore [[Trhová ekonomika|trhovej ekonomiky]] vrátane [[Privatizácia|privatizácie]] štátnych podnikov. Počas svojho druhého pôsobenia vo funkcii ministra počas hospodárskej krízy v roku 2001 však presadil radikálny reštriktívny návrh proti výberom úspor občanov, čo viedlo k násilným nepokojom z decembra 2001 a rezignácii prezidenta [[Fernando de la Rúa|Fernanda de la Rúu]]. Medzi občanmi Argentíny sa tak Cavallo stal veľmi neobľúbeným politikom. V tom istom roku Milei vyvolal pozdvihnutie, keď obvinil Univerzitu v Buenos Aires, respektíve tamojšiu fakultu ekonómie, že je ovládaná keynesiánstvom a [[Marxizmus|marxizmom]] a ovplyvňuje tak budúcich ekonómov.

V júni 2018 označil novinárku Teresitu Frías za „oslicu“ po tom, čo jeho názory označila za [[Totalitarizmus|totalitárne]]. Milei sa odmietol ospravedlniť. Miestny súd nariadil jeho psychologické vyšetrenie a následne mu bolo zakázané zúčastňovať sa politických debát na území mesta Metan.

V roku 2019 ho týždenník ''Noticias'' vyhlásil za jednu z najvplyvnejších osobností v krajine.
[[Súbor:Javier_Milei_en_una_entrevista_de_TN.png|náhľad| Javier Milei vo vysielaní televíznej stanice [[Todo Noticias]] (2019)]]

=== Poslanec ===
V roku 2020 vstúpil do [[Pravica (politika)|pravicovej]] [[Libertarianizmus|libertariálnej]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] frakcie Avanza Libertad. Programovo frakcia deklarovala, že chce Argentínu vrátiť do jej ekonomickej a kultúrnej veľkosti, ktorú mala v roku 1900. Frakcia bola kritizovaná, že medzi jej členmi boli aj [[Neonacizmus|neonacisti]] a podporovatelia vlády vojenskej junty.

V roku 2021 kandidoval za Avanza Libertad do Poslaneckej snemovne argentínskeho Kongresu za hlavné mesto Buenos Aires. Jeho kampaň bola lacná a sústredila sa na podomové návštevy obyvateľov daného okrsku Buenos Aires. Jeho preferencie postupne rástli. Najväčší úspech mal medzi generáciou narodenou počas argentínskej krízy v rokoch 1999 až 2002, na ktorú navyše začala dopadať nová ekonomická stagnácia. V marci 2023 prieskumy ukazovali, že by ho takmer pätina voličov Argentíny chcela za prezidenta. Podľa prieskumov k nemu prešli aj skorší voliči [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]], ktorí s ním síce nesúhlasili v ekonomických otázkach, ale napriek tomu dostal ich protestné hlasy.

V júli 2021 cez [[Libertariánska strana (Argentína)|Libertariánsku stranu]], ktorú viedol, sformoval politickú koalíciu [[La Libertad Avanza]] a vo voľbách do Poslaneckej snemovne s ňou skončil na treťom mieste s 17% hlasov. Koalícia bola definovaná ako antisystémové a antipolitické zoskupenie [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicových]] a pravicových strán spájajúce libertariánov a konzervatívcov. Viedol kampaň pod sloganom „''Neprišiel som sem vodiť jahňatá, ale prebúdzať levy“''. Odsúdil ostatných politikov, ktorých označil za „''zločincov a neužitočných parazitov, ktorí nikdy nepracovali''“. Odozvu zaznamenal hlavne u mladých, na ktorých svojou agresívnou rétorikou zacielil aj na sociálnych sieťach. Vo svojich sľuboch sa zaviazal, že nikdy nezdvihne dane ani nezavedie nové a nikdy nesiahne na súkromné vlastníctvo. Už ako poslanec odmietol brať poslanecký plat (zo štátnych financií) a každý mesiac ho daroval náhodnému človeku pod heslom „''navrát peňazí daňovým poplatníkom''“.

Ako poslanec bol do polovice roku 2023 prítomný na rokovaniach snemovne v 52% prípadov, avšak nepodal žiaden návrh zákona ani sa nezúčastnil žiadnych poslaneckých výborov. Zožal kritiku za to, že kvôli jednej svojej absencii umožnil vláde vyhlasovať zvýšenie daní.

V júli 2023 čelil vyšetrovaniu za údajný predaj miest na kandidátnych listinách La Libertad Avanza, Milei však obvinenia odmietol.[[Súbor:Javier_Milei_VIVA22_(3).jpg|náhľad| Javier Milei a [[Victoria Villarruel]] (2022)]]

=== Prezidentské voľby v roku 2023 ===
V roku 2023 kandidoval na prezidenta Argentíny ako predseda Libertariánskej strany. Jeho kandidátkou na viceprezidentku bola poslankyňa [[Victoria Villarruel|Victoria Villarruelová]]. Voľby sa konali počas situácie, kedy v máji 2023 inflácia prekonala hranicu 100%. Počas kampane v prezidentských primárkach predniesol rad kontroverzných výrokov, vrátane zámeru umožniť voľný predaj zbraní a ľudských orgánov. Súčasne odmietol právo na [[Interrupcia|interrupciu]] a naopak podporil právo na život. Postupom roka sa ekonomická kríza zhoršovala a do chudoby sa prepadlo už 40% obyvateľov Argentíny. Milei následne uviedol, že nemá v úmysle rušiť programy sociálnej podpory. V augustových primárkach zvíťazil s takmer 30% hlasov. Na druhom mieste sa umiestnil poslanec [[Sergio Massa]] zo stredo-ľavej koalície. K víťazstvu mu zablahoželali pravicoví politici ako [[Jair Bolsonaro]], [[José Antonio Kast]], [[Santiago Abascal Conde|Santiago Abascal]], alebo americký republikánsky senátor [[Ted Cruz]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republican Senator Ted Cruz Advocates for Freedom Advances Candidate Milei in Party Debate Lineup | url = https://bnn.network/politics/republican-senator-ted-cruz-advocates-for-freedom-advances-candidate-milei-in-party-debate-lineup/ | vydavateľ = BNN Breaking | dátum vydania = 2023-08-20 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en-US | meno = María Alejandra | priezvisko = Trujillo }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Right-wing politicians congratulate Milei on primaries win | url = https://buenosairesherald.com/politics/elections/right-wing-politicians-congratulate-milei-on-primaries-win | dátum vydania = 2023-08-16 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en-US | meno = Buenos Aires | priezvisko = Herald}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Javier_Milei_and_Santiago_Abascal.jpg|náhľad|Javier Milei a [[Santiago Abascal Conde|Santiago Abascal]] (2022)]]
Pred riadnymi októbrovými voľbami vyvolal ďalšie kontroverzie svojimi tvrdeniami, že napríklad nastaví výhodný [[menový kurz]] na výmenu [[Argentínske peso|pesa]] za americký dolár (tzv. dolarizácia) a podmaní si alebo zruší argentínsku centrálnu banku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novozvolený prezident Argentíny / Javier Milei chce zrušiť centrálnu banku, je proti potratom a nadáva Františkovi | url = https://www.postoj.sk/142057/javier-milei-chce-zrusit-centralnu-banku-je-proti-potratom-a-nadava-frantiskovi | vydavateľ = www.postoj.sk | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = sk | meno = Lukáš | priezvisko = Krivošík | dátum vydania = 2023-11-20}}&lt;/ref&gt; V druhom kole volieb s účasťou 76% oprávnených voličov zvíťazil proti Massaovi so ziskom 55,65% hlasov. Jeho schopnosť na plnenie jeho sľubov bola ihneď spochybnená, pretože jeho aliancia nezískala politickú väčšinu v kongrese. Po zvolení ho znovu podporili [[Jair Bolsonaro]] alebo aj bývalý americký prezident [[Donald Trump]] a podnikateľ [[Elon Musk]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Trump and Bolsonaro salute Javier Milei as far right rejoice around the world|url=https://www.theguardian.com/world/2023/nov/20/trump-bolsonaro-javier-milei-argentina-far-right|periodikum=The Guardian|dátum=2023-11-20|dátum prístupu=2023-12-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Phillips|meno2=Josefina|priezvisko2=Salomón|meno3=Lili|priezvisko3=Bayer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Musk, Trump and Bolsonaro hail Milei's win in Argentina {{!}} Buenos Aires Times | url = https://www.batimes.com.ar/news/argentina/elon-musk-donald-trump-and-jair-bolsonaro-hail-javier-mileis-win-in-argentina.phtml | vydavateľ = www.batimes.com.ar | dátum prístupu = 2023-12-01}}&lt;/ref&gt;

== Prezident Argentíny ==

=== Inaugurácia ===
[[Súbor:Zelensky en la Casa Rosada 3.jpg|náhľad|Milei a ukrajinský prezident [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] v Buenos Aires, 10. decembra 2023]]
[[Súbor:Javier Milei visit to Israel, February 2024 (GPOHZ1 4564).jpg|náhľad|Milei a izraelský prezident [[Jicchak Herzog]] v Jeruzaleme, 6. február 2024]]
Javier Milei bol [[Inaugurácia|inaugurovaný]] 10. decembra 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentínsky prezident Javier Milei zložil prísahu | url = https://dennikn.sk/minuta/3722600/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2023-12-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Vo svojom prvom prejave vo funkcii prezidenta Milei varoval pred ekonomickým šokom, ktorý bol z ekonomického hľadiska opísaný ako šoková terapia, ktorá sa má použiť ako prostriedok na nápravu ekonomických problémov Argentíny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentine President Milei warns economic shock unavoidable in maiden speech | url = https://www.cnbc.com/2023/12/10/argentine-president-milei-warns-economic-shock-unavoidable-in-maiden-speech.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In inaugural speech, Argentina's Javier Milei prepares nation for painful shock adjustment | url = https://apnews.com/article/argentina-milei-inauguration-president-46b73d6a705e1c4652303022a37dbbb0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = en | priezvisko = Biller | meno = David | priezvisko2 = Rey | meno2 = Débora}}&lt;/ref&gt; Po jeho inaugurácii jeho obľúbenosť stúpla. Po prvých vládnych a ekonomických reformách jeho a jeho kabinetu malo podľa prieskumu Aresco z 15. decembra 53% Argentínčanov na neho dobrý alebo veľmi dobrý názor.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una encuesta midió la primera semana de Javier Milei y cómo impactó en la sociedad el anuncio del ajuste | url = https://www.infobae.com/politica/2023/12/16/una-encuesta-midio-la-primera-semana-de-javier-milei-y-como-impacto-en-la-sociedad-el-anuncio-del-ajuste/ | vydavateľ = infobae | dátum vydania = 2023-12-16 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = es-ES | meno = Facundo | priezvisko = Chaves}}&lt;/ref&gt;

=== Prvé akty ===
V Mileiho kabinete sú ministri z [[La Libertad Avanza]] (Mileiova koalícia) a Juntos por el Cambio (koalícia strán vedená [[Republikánsky návrh|Republikánskym návrhom]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peleas y reacomodamientos: comienza el gobierno que transformará para siempre al PRO y a Juntos por el Cambio | url = https://www.infobae.com/politica/2023/12/10/peleas-y-reacomodamientos-comienza-el-gobierno-que-transformara-para-siempre-al-pro-y-a-juntos-por-el-cambio/ | vydavateľ = infobae | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = es-ES | meno = Ricardo | priezvisko = Carpena | dátum archivácie = 2023-12-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211000552/https://www.infobae.com/politica/2023/12/10/peleas-y-reacomodamientos-comienza-el-gobierno-que-transformara-para-siempre-al-pro-y-a-juntos-por-el-cambio/}}&lt;/ref&gt; Vo svojich prvých aktoch vo funkcii prezidenta podpísal Milei 13 dekrétov, ktoré sa väčšinou týkali členov jeho kabinetu. Znížil počet ministerstiev z 18 na 9, a po úprave zákona o zákaze menovania rodinných príslušníkov tiež vymenoval tri sekretariáty s portfóliovou hodnosťou vrátane svojej sestry do funkcie generálnej tajomníčky predsedníctva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nicolás Posse, el hombre clave para el futuro de las empresas públicas de acuerdo al diseño del nuevo gabinete | url = https://www.lanacion.com.ar/economia/posse-el-hombre-clave-para-el-futuro-de-las-empresas-publicas-de-acuerdo-al-diseno-del-nuevo-nid11122023/ | vydavateľ = LA NACION | dátum vydania = 2023-12-11 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = es | priezvisko = Cabot | meno = Diego | dátum archivácie = 2023-12-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211124323/https://www.lanacion.com.ar/economia/posse-el-hombre-clave-para-el-futuro-de-las-empresas-publicas-de-acuerdo-al-diseno-del-nuevo-nid11122023/}}&lt;/ref&gt;

Milei podpísal dekrét 70/2023 o deregulácii argentínskej ekonomiky. Tento dekrét podlieha schváleniu Kongresom, ktorý bol zvolaný na mimoriadne zasadnutie, ktoré sa má konať v prvých mesiacoch roku 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina's Milei orders major deregulation of economy|url=https://www.thehindu.com/news/international/argentinas-milei-orders-major-deregulation-of-economy/article67662339.ece|periodikum=The Hindu|dátum=2023-12-22|dátum prístupu=2024-03-10|issn=0971-751X|jazyk=en-IN|priezvisko=AFP}}&lt;/ref&gt; V rámci opatrenia bude ovplyvnených odhadom 5 000 zamestnancov verejného sektora.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina's new president lays off 5,000 government employees hired in 2023, before he took office | url = https://apnews.com/article/argentina-milei-layoffs-cutbacks-economy-7dc274816cdea2fbed6242a39aa94a54 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-12-26 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Argentínsky súd zastavil pracovné reformy, ktoré boli súčasťou dekrétu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Buschschlüter | meno = Vanessa | titul = Court deals blow to Argentine leader Milei's plan for labour reform | url = https://www.bbc.com/news/world-latin-america-67881300 | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-03-10 | vydavateľ = BBC News | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; CGT, jeden z najväčších pracovných odborov v krajine, zorganizoval generálny štrajk proti navrhovanej politike, do ktorého sa zapojili desaťtisíce argentínskych pracujúcich v 12-hodinovom štrajku, ktorý viedol k zrušeniu stoviek letov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Misculin | meno = Nicolás | titul = Argentine unions raise challenge to Milei with major strike, protest | url = https://www.reuters.com/world/americas/argentina-labor-union-holds-strike-biggest-challenge-yet-milei-2024-01-24/ | dátum vydania = 2024-01-25 | dátum prístupu = 2024-03-10 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dubé | meno = Ryan | titul = Argentina’s President Promised a Free-Market Revolution, and Says He’s Delivering | url = https://www.wsj.com/world/americas/argentinas-president-promised-a-free-market-revolution-and-says-hes-delivering-d9ff0eca?mod=hp_lead_pos7 | dátum vydania = 2024-01-28 | dátum prístupu = 2024-03-10 | vydavateľ = The Wall Street Journal | priezvisko2 = Tucker | meno2 = Emma | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Mileiova administratíva odložila plány na pripojenie sa k zoskupeniu [[BRICS]], ku ktorému sa mala Argentína pripojiť 1. januára 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentína odmietla vstúpiť do zoskupenia BRICS | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/argentina-odmietla-vstupit-do-zoskupe/764286-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-12-29 | dátum prístupu = 2024-03-10 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

V marci 2024 schválil Milei dodávku dvoch vojenských vrtuľníkov [[Mil Mi-17]] Ukrajine, ktoré neskôr Ukrajina prijala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina Sends Russian-Made Helicopters to Ukraine | url = https://thedefensepost.com/2024/03/05/argentina-russia-helicopter-ukraine/?expand_article=1 | dátum vydania = 2024-03-05 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en-US | meno = Juster | priezvisko = Domingo}}&lt;/ref&gt;

18. apríla 2024 Mileiova administratíva formálne podala žiadosť [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], aby sa stala globálnym partnerom NATO.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina asks to join NATO as President Milei seeks a more prominent role for his nation | url = https://apnews.com/article/president-milei-argentina-nato-f16s-military-bf56ef4b18646438500c921250c66e93 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý bol zverejnený časopisom ''Clarín'' 7. júna 2024, mala väčšina Argentínčanov kladný názor na svojho prezidenta a optimistický pohľad na ekonomické opatrenia plánované exekutívou, a to napriek opozičných protestom a štrajkom. Na konci mája malo 50% Argentínčanov pozitívny názor na Mileia, kým okolo 40% taký názor nemalo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una nueva encuesta midió para las legislativas 2025 y dejó un número soñado para Javier Milei: 47,6% | url = https://www.clarin.com/politica/nueva-encuesta-midio-legislativas-2025-dejo-numero-sonado-javier-milei-476_0_Ql0Yz1vl0l.html | vydavateľ = Clarín | dátum vydania = 2024-06-07 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = es | meno = Eduardo | priezvisko = Paladini}}&lt;/ref&gt;

=== Hospodárstvo ===
Inflácia v Argentíne sa spomalila už druhý mesiac po sebe vo februári, keďže Milei pokračoval v pretláčaní úsporných a deregulačných opatrení v snahe oživiť argentínske problémové hospodárstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina inflation slows for a second month as President Milei keeps pushing austerity measures | url = https://apnews.com/article/argentina-inflation-milei-economy-b742f06a3565fbcea24ff925420adf38 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-03-12 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Argentínske medzinárodné dlhopisy denominované v dolároch medzitým dosiahli v marci nové vrcholy, pričom emisie na roky 2029 a 2030 sa blížili k rekordne vysokým cenám alebo ich už presiahli. Dlhopisy sa zotavili z najnižšieho bodu v júli 2022, ktokuré vyniesli emisiu na rok 2030 nastavili na 18,125 centov, čo bolo poháňané stávkami investorov, že Mileiov kabinet bude schopný úspešne transformovať argentínsku ekonomiku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Campos | meno = Rodrigo | titul = Argentina dollar bonds hit record highs as Milei rally powers on | url = https://www.reuters.com/markets/rates-bonds/argentina-dollar-bonds-hit-record-highs-milei-rally-powers-2024-03-22/ | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-09-13 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Podľa štúdie Katolíckej univerzity Argentíny z februára 2024 stúpla miera chudoby v januári 2024 na 57%, čo bolo sčasti pripísané Mileiovej devalvácii argentínskej meny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina's poverty levels hit 57% of population, a 20-year high in January, study finds | url = https://apnews.com/article/argentina-poverty-levels-uca-study-milei-devaluation-d5cb0a20b1e768efdeafbad5bf05eded | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-02-19 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Politické a osobné postoje ==
Na argentínskej politickej scéne je nezvyčajný svojimi radikálnymi a heterodoxnými postojmi, navrhol napríklad [[Centrálna banka|zrušenie]] Argentínskej centrálnej banky, čo by malo de facto za následok dolarizovanú ekonomiku a rozsiahlu prestavbu fiškálnej a štrukturálnej politiky krajiny. Rovnako sa dôrazne postavil proti [[Interrupcia|interrupcii]], ktorú považoval za porušenie libertariánskeho princípu neagresie, otázku potratov pokladal za majetkový spor, presnejšie ako [[Vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícku otázku]] namiesto [[Etika|otázky etickej]], a potraty prirovnal ku [[Krádež|krádeži]]. Taktiež je aj proti eutanázii a povinnému očkovaniu a podporuje voľnejší predaj zbraní a privatizáciu školstva a zdravotníctva. Rovnaký dôraz kládol na [[Antikomunizmus|odpor]] voči [[Marxizmus|marxistickému mysleniu]], vrátane toho, čo označil za ''„kultúrny marxizmus“''. Naproti tomu však podporuje [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvo párov rovnakého pohlavia]], legalizáciu [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Prostitúcia|prostitúcie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cinco definiciones fuertes de Javier Milei: armas, drogas, homosexualidad, aborto y el Estado como enemigo | url = https://www.cronista.com/economia-politica/cinco-definiciones-fuertes-de-javier-milei-aborto-drogas-armas-homosexualidad-y-el-estado-enemigo/ | vydavateľ = www.cronista.com | dátum vydania = 2021-08-09 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; V zahraničnej politike preferuje vzťahy s USA a Izraelom,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Javier Milei: “Si soy presidente, mis aliados son EEUU e Israel” | url = https://www.diariolasamericas.com/america-latina/javier-milei-si-soy-presidente-mis-aliados-son-eeuu-e-israel-n5341381 | vydavateľ = diariolasamericas.com | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = es-US}}&lt;/ref&gt; je opartný vo vzťahoch s Čínou,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina’s Milei Says He’d Reject ‘Assassin’ China, Leave Mercosur|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2023-08-16/milei-s-foreign-policy-reject-assassin-china-leave-mercosur|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2023-08-16|dátum prístupu=2023-12-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; podporuje [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajinu proti Rusku]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nutti | meno = Francisco | titul = ¡Insólita sesión! Milei llegó embanderado de Ucrania y otro diputado en monopatín | url = https://www.cronica.com.ar/politica/Insolita-sesion-Milei-llego-embanderado-de-Ucrania-y-otro-diputado-en-monopatin-20220301-0095.html | dátum vydania = 2022-01-03 | dátum prístupu = 2023-12-01 | vydavateľ = cronica.com.ar | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a obhajuje dialóg o [[Vojna o Falklandy|falklandskej vojne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milei presidente: qué es la ideología libertaria y qué tanto se adhiere a ella el presidente electo de Argentina | url = https://www.bbc.com/mundo/articles/c19l9k4j9g4o | vydavateľ = BBC News Mundo | dátum vydania = 2023-08-19 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; V rámci svojho anarchokapitalistického presvedčenia navrhol umožnenie voľného trhu [[Obchodovanie s ľuďmi|s ľudskými orgánmi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentine Congressman Javier Milei favors trade of human organs | url = https://en.mercopress.com/2022/06/03/argentine-congressman-javier-milei-favors-trade-of-human-organs | vydavateľ = MercoPress | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Milei sa hlásil ku katolíckej viere, ale súčasne kritizoval katolícku cirkev pod vedením [[František (pápež)|pápeža Františka]], ktorého pri rôznych príležitostiach označil za ''„[[Spoločnosť Ježišova|jezuitu]], ktorý propaguje [[Teológia oslobodenia|komunizmus]]“''. Pri svojej kritike štátneho zriadenia nezriedka citoval z Biblie, štát označil za ''„[[Satan|dielo diablovo]]“'' a jeho pohŕdanie štátom bolo také, že sám seba postavil pred radikálnu dilemu: ''„Keby som si mal vybrať medzi štátom a mafiou, [[Agorizmus|vybral by som si mafiu]]. Pretože mafia má svoj kódex, mafia sa adaptuje, mafia neklame. A predovšetkým, mafia [[Trhová konkurencia|súťaží]].“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Javier Milei WINS Argentina's presidential election | url = https://www.dailymail.co.uk/news/article-12768883/Javier-Milei-wins-Argentinian-presidential-election-Pro-Trump-libertarian-loves-THREESOMES-no-prior-government-experience.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2023-12-01 | meno = Stephen M. | priezvisko = Lepore}}&lt;/ref&gt; V roku 2023 bol pod vedením [[Moderný ortodoxný judaizmus|moderne ortodoxného rabína]] Shimona Axela Wahnisha v procese konverzie k judaizmu, denne sa venoval štúdiu [[Tóra|Tóry]] a navštívil hrob [[Chasidizmus|chasidského rabína]] [[Menachom Mendel Schneerson|Menachema Mendela Schneersona]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina’s President-Elect To Visit Grave Of World-Famous Rabbi Where He Had Asked For Electoral Victory | url = https://www.dailywire.com/news/argentinas-president-elect-to-visit-grave-of-world-famous-rabbi-where-he-had-asked-for-electoral-victory | vydavateľ = The Daily Wire | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina’s New President Embraces Judaism. But Will He Be ‘Good for the Jews’?|url=https://www.haaretz.com/jewish/2023-11-21/ty-article/.premium/argentinas-new-president-embraces-judaism-but-will-he-be-good-for-the-jews/0000018b-f199-d117-abcf-f7ffb49e0000|periodikum=Haaretz|dátum prístupu=2023-12-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Milei sa venuje [[Cosplay|cosplayu]] so svojou superhrdinskou postavou menom ''„Generál AnKap“'', odkazujúcou na jeho anarchokapitalistické presvedčenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uráží papeže, obdivuje Trumpa. Divoký Milei chce radikálně &quot;vyléčit&quot; Argentinu {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/divoky-javier-milei-chce-byt-radikalnim-lekem-argentiny/r~29a363ca885511ee8c6f0cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2023-11-21 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Make Argentina Right Again. Co chystá prezident Milei se svou motorovkou? | url = https://forbes.cz/make-argentina-right-again-co-chysta-prezident-milei-se-svou-motorovkou/ | dátum vydania = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs | meno = Adéla | priezvisko = Hrdličková}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Javier Milei|23424576|en|Javier Milei|1187837139}}

{{Prezidenti Argentíny}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Milei, Javier}}
[[Kategória:Argentínski politici]]
[[Kategória:Prezidenti Argentíny]]
[[Kategória:Argentínski anarchisti]]
[[Kategória:Argentínski ekonómovia]]
[[Kategória:Libertariáni]]
[[Kategória:Anarchokapitalisti]]
[[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Argentínske osobnosti chorvátskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]]</text>
      <sha1>52xqxn75tnwtb2azb5e3p0fm0ma0e1q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Laacher See</title>
    <ns>0</ns>
    <id>708712</id>
    <revision>
      <id>8371586</id>
      <parentid>7786190</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */</comment>
      <origin>8371586</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3452" sha1="kkfc1de6rbs683f7da9p5et5x0s6xy4" xml:space="preserve">{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Laacher See
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = [[kaldera]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Laacher See - Luftaufnahme.jpg
| image_caption      = Pohľad na jazero zo vzduchu.
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Nemecko
| country_flag       = 1
| region             = Porýnie-Falcko
| region_type        = Spolková krajina
| region_label       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| elevation          = 
| lat_d              = 50
| lat_m              = 24
| lat_s              = 45
| lat_NS             = S 
| long_d             = 7
| long_m             = 16
| long_s             = 12
| long_EW            = V
| coordinates_type   =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology            = [[fonolit]]
| geology1           = 
| geology2           = 
| orogeny            = 
| period             = 
| free               = ~ 10 900 pred Kr.
| free_type          = Najmladšia sopečná{{break}}aktivita
| free_label         = 
| free1              = 
| free1_type         = 
| free1_label        = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Relief Map of Germany.svg
| map_caption        = Poloha sopky na mape Nemecka
| map_background     = 
| map_locator        = Nemecko
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website            = 
| commons            = Laacher See
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
'''Laacher See''' ([[Slovenčina|slov.]] Laachske jazero) je [[sopka|sopečné]] [[jazero]], vodou zaplavená [[kaldera]] vo východnej časti [[kvartér|kvartérneho]] vulkanického poľa v oblasti Východného [[Eifel]]u, ktoré sa nachádza pri obci [[Glees]] v nemeckej spolkovej krajine [[Porýnie-Falcko]].

Jazero vzniklo pri [[Plínijská erupcia|plínijskej erupcii]] približne 10 900 pred Kr. Podľa odhadov bolo do vzduchu vymrštených okolo 6,3 km³ materiálu, čo umožňuje zaradiť explóziu podľa [[Index vulkanickej explozivity|indexu vulkanickej explozivity]] (VEI) k hodnote 6, čo je vysoko výbušná erupcia. Silou približne medzi erupciou sopky [[Saint Helens]] (1980) a [[Pinatubo]] v roku 1991.&lt;ref&gt;Klerk, P. de, Janke, W., Kühn, P., Theuerkauf, M., 2008: Environmental impact of the Laacher See eruption at a large distance from the volcano: Integrated palaeoecological studies from Vorpommern (NE Germany). Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 270, 1–2, s. 196-214&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Baales, M., Joris, O., Street, M., Bittmann, F., Weniger, B., Wiethold, J., 2002: Impact of the Late Glacial eruptions of the Laacher See volcano, central Rhineland, Germany. Quat. Res., 58, 273-288.&lt;/ref&gt; Sopka produkovala [[fonolit]]ovú magmu. Sopečná aktivita vo forme [[Mofeta|mofiet]] na juhovýchodnom brehu jazera môže byť znakom spiaceho vulkanizmu.

Sopečná aktivita celého Eifelského vulkanického poľa súvisí s vývojom [[Európsky kenozoický riftový systém|európskeho kenozoického riftového systému]].

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Laacher See, Mofetten.jpg|center|náhľad|[[Mofeta]] v Laacher See
Map Laacher See.jpg|center|náhľad|Topografická mapa oblasti okolo jazera Laacher See
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}


{{Geologický výhonok}}

[[Kategória:Kaldery]]
[[Kategória:Sopky Nemecka]]
[[Kategória:Jazerá v Nemecku]]
[[Kategória:Geografia Porýnia-Falcka]]</text>
      <sha1>kkfc1de6rbs683f7da9p5et5x0s6xy4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Univerzita v Zürichu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>713289</id>
    <revision>
      <id>8371480</id>
      <parentid>8226410</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T02:27:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371480</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27696" sha1="n44mrto7mybwh5gnuvavi2ogqji8bdz" xml:space="preserve">{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = Univerzita v Zürichu
|Obrázok        = Universität Zürich - Hauptgebäude - Portal 2011-08-17 19-36-18 ShiftN.jpg
|Popis          = Vstup do hlavnej budovy Univerzity v Zürichu
|Logo           =
|Popis loga     = Logo univerzity
|Motto          = 
|Pôvodný názov  = Universität Zürich
|Latinský názov = Universitas Turicensis
|Poloha         = [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]
|Skratka        = UZH
|Typ            = Verejná univerzita
|Zameranie      = 
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 =
|Rok založenia          = 1833
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = 
|Prorektor      = 
|Kvestor        = 
|Predseda       = 
|Prezident      = 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Riaditeľ       = Michael Schaepman
|Kancelár       = 
|Počet fakúlt   = 7
|Počet zamestnancov       = 2 051 (ekvivalent plného pracovného úväzku)&lt;ref name=&quot;F&amp;F2012&quot;&gt;{{cite web |title=Facts and Figures 2015 |url=https://issuu.com/uzhch/docs/uzh_factsfigures_2015/ |publisher=Executive Board of the University of Zurich |year=2015 |accessdate=2024-05-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20161028015915/https://issuu.com/uzhch/docs/uzh_factsfigures_2015/ |archivedate=2016-10-28 }}&lt;/ref&gt;
|Počet študentov          = 25 732&lt;ref name=&quot;AR2018&quot;&gt;{{cite web |title=Annual Report 2018 |url=https://www.uzh.ch/en/about/portrait/annualreport.html#3-8 |publisher=University of Zurich |year=2018 |accessdate=2024-05-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20151107013503/https://www.uzh.ch/en/about/portrait/annualreport.html#3-8 |archivedate=2015-11-07 }}&lt;/ref&gt;
|Pregraduálni študenti    = 
|Postgraduálni študenti   = 
|Doktorandi               = 
|Rozpočet                 = 1,578 miliardy švajčiarskych frankov&lt;ref name=&quot;AR2022&quot;&gt;{{cite web |title=Annual Report 2022 |url=https://www.jahresbericht.uzh.ch/en/2022/facts |publisher=University of Zurich |year=2022 |accessdate=2024-05-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240521165851/https://www.jahresbericht.uzh.ch/en/2022/facts |archivedate=2024-05-21 }}&lt;/ref&gt;
|Kampus                   = 
|Školské farby            = [[čierna]], [[biela]], [[modrá]], [[sivá]], oriešková&lt;ref&gt;[https://www.cd.uzh.ch/de/grundlagen/grundelemente/farben.html Die Hausfarben der Universität Zürich] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191231193830/https://www.cd.uzh.ch/de/grundlagen/grundelemente/farben.html |date=2019-12-31 }} – website of the University of Zurich&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cd.uzh.ch/dam/jcr:00000000-1f73-28ca-ffff-ffff9377064f/UZH_CDManual_Basiselemente.pdf CD-Manual: Basiselemente] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191231193833/https://www.cd.uzh.ch/dam/jcr:00000000-1f73-28ca-ffff-ffff9377064f/UZH_CDManual_Basiselemente.pdf |date=2019-12-31 }} – website of the University of Zurich&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;{{color box|#000000}} {{color box|#ffffff}} {{color box|#0028a5}} {{color box|#a3adb7}} {{color box|#dc6027}}
|Školská hymna            = 
|Maskot                   = 
|Školský časopis          = 
|Športová reprezentácia   = 
|Člen                     = 
|Nositelia Nobelovej ceny = 
|Miesto                   = 
|Adresa                   = 
|Telefón                  = 
|Web                      = {{URL|http://www.uzh.ch/en.html|uzh.ch}}
|Mail                     = 
}}
'''Univerzita v Zürichu''' ('''UZH''', {{vjz|deu|''Universität Zürich''}}) je verejná výskumná univerzita so sídlom v meste [[Zürich]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Je to najväčšia univerzita vo Švajčiarsku,&lt;ref&gt;{{cite web |title=University of Zurich |url=https://www.coursera.org/zurich |publisher = Coursera |access-date = May 6, 2017}}&lt;/ref&gt; ktorá má 28 000 zapísaných študentov (stav: jeseň 2022).&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/portrait/portrait.html |title=The University of Zurich – At a Glance |access-date=September 18, 2020 |year=2020 |publisher=University of Zurich |accessdate=2024-05-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20190331180112/https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/portrait/portrait.html |archivedate=2019-03-31 }}&lt;/ref&gt; Bola založená v roku 1833 tým, že sa nová [[Filozofia|filozofická]] [[fakulta]] zlúčila s kolégiami [[Teológia|teológie]], [[Objektívne právo|práva]] a [[Medicína|medicíny]]. Počiatky týchto kolégií siahajú až do roku 1525.

V súčasnosti (2024) má univerzita sedem fakúlt: [[Filozofia|filozofickú]], [[Medicína|medicínsku]], [[Ekonómia|ekonomickú]], právnickú, fakultu matematiky a prírodných vied, [[Teológia|teologickú]] a [[Veterinárna medicína|veterinárnu]]. Univerzita ponúka najširšiu škálu predmetov a kurzov zo všetkých švajčiarskych vysokých škôl.&lt;ref&gt;{{cite web|year=2021|title=Faculties of the University of Zurich|url=https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/faculties.html|access-date=December 2, 2021|publisher=University of Zurich|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230305215615/https://www.uzh.ch/cmsssl/en/about/faculties.html|archivedate=2023-03-05}}&lt;/ref&gt;

== História ==
[[Súbor:ETH-BIB-Zürich,_Universität-LBS_H1-015388.tif|náhľad|Letecký pohľad (1953)]]
Univerzita v Zürichu bola založená 29. apríla 1833,&lt;ref&gt;{{cite web | title = Dies academicus | publisher = University of Zurich | date = August 26, 2009 | url = http://www.uzh.ch/about/portrait/dies_en.html | access-date = May 6, 2017 | accessdate = 2024-05-09 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20200827093342/https://www.uzh.ch/en/about/portrait/dies.html | archivedate = 2020-08-27 }}&lt;/ref&gt; Vznikla tým, že sa existujúce kolégium teológie, ''[[Carolinum, Zürich|Carolinum]]'' založené [[Ulrich Zwingli|Huldrychom Zwinglim]] v roku 1525, a kolégiá práva a medicíny zlúčili s novou filozofickou fakultou. Bola to prvá univerzita v Európe, ktorú založil štát a nie panovník alebo cirkev.

V prvých rokoch univerzity spôsobilo veľkú kontroverziu, keď bol v roku 1839 za hlavu katedry teológie vymenovaný nemecký teológ [[David Strauss|David Friedrich Strauss]]. Strauss totiž tvrdil, že zázraky v kresťanskom [[Nový zákon|Novom zákone]] sú iba mytologizovaným prerozprávaním normálnych udalostí, a teda, že na nich nie je v skutočnosti nič nadprirodzené.&lt;ref&gt;''The Life of Jesus, Critically Examined'' by David Friedrich Strauss 2010 {{ISBN|1-61640-309-8}} pages 39–43 and 87–91&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;''The Making of the New Spirituality'' by James A. Herrick 2003 {{ISBN|0-8308-2398-0}} pages 58–65&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Fami81&gt;''Familiar Stranger: An Introduction to Jesus of Nazareth'' by Michael J. McClymond (March 22, 2004) {{ISBN|0802826806}} page 82&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;See [http://www.chora-strangers.org/article/mcgaughey1994 Douglas R McGaughey, &quot;On D.F. Strauß and the 1839 Revolution in Zurich&quot;] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140201204703/http://www.chora-strangers.org/article/mcgaughey1994 |date=February 1, 2014 }}&lt;/ref&gt; Úrady nakoniec Straussovi ponúkli dôchodok skôr, ako mal možnosť začať vykonávať svoje povinnosti, a tak zabránili eskalovaniu tejto kontroverzie.

Univerzita umožnila ženám navštevovať prednášky filozofie od roku 1847 a v roku 1866 prijala prvú doktorandku. V roku 1901 pribudla Fakulta veterinárskeho lekárstva, ktorá je druhou najstaršou fakultou tohto typu na svete. V roku 1914 sa univerzita presťahovala do nových priestorov navrhnutých architektom [[Karl Moser|Karlom Moserom]] na Rämistrasse 71.&lt;ref name=History&gt;{{cite book | last1 = Ganz | first1 = Michael T. | last2 = Stucki | first2 = Heinzpeter | title = History in brief | publisher = University of Zurich | year = 2008 | url = http://www.uzh.ch/about/portrait/history_en.html | access-date = January 31, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200824061818/https://www.uzh.ch/en/about/portrait/history.html |date=2020-08-24 }}&lt;/ref&gt;

== Kampus ==
Univerzita je roztrúsená po celom meste [[Zürich]]. Hlavné kampusy sa nachádzajú v centre mesta, Irchelpark a Oerlikon.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Campuses|url=http://www.uzh.ch/en/about/info/sites.html|access-date=2021-12-02|website=www.uzh.ch|language=en|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211127043827/https://www.uzh.ch/en/about/info/sites.html|archivedate=2021-11-27}}&lt;/ref&gt; Členovia univerzity môžu využívať niekoľko knižníc, vrátane knižnice [[ETH]] a [[Zentralbibliothek Zürich|centrálnej knižnice v Zürichu]], ktorá obsahuje viac ako 5 miliónov zväzkov. V roku 1962 navrhla Prírodovedecká fakulta zriadiť areál [[Irchelpark]] na ''Strickhofareale''. Prvá etapa výstavby univerzitných budov sa začala v roku 1973 a kampus bol slávnostne otvorený v roku 1979.&lt;ref name=&quot;uzh-geschichte&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html|title=Irchelpark|publisher=Universität Zürich|language=de|access-date=December 20, 2014|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html|archivedate=2018-06-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;gsz-irchelpark&quot;/&gt; Výstavba druhej etapy trvala od roku 1978 do roku 1983.&lt;ref name=&quot;gsz-irchelpark&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.stadt-zuerich.ch/ted/de/index/gsz/natur-_und_erlebnisraeume/park-_und_gruenanlagen/irchelpark.html|title=Irchelpark|publisher=Grün Stadt Zürich|language=de|access-date=December 20, 2014|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141220034725/https://www.stadt-zuerich.ch/ted/de/index/gsz/natur-_und_erlebnisraeume/park-_und_gruenanlagen/irchelpark.html|archivedate=2014-12-20}}&lt;/ref&gt; V areáli sa nachádza aj Antropologické múzeum ({{vjz|deu|''Anthropologisches Museum''}})&lt;ref name=&quot;uzh-anthropologie&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.uzh.ch/outreach/museums/anthropologisches-museum.html|title=Anthropologisches Museum|publisher=Universität Zürich|language=de|access-date=December 20, 2014|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200726143235/https://www.uzh.ch/de/outreach/museums/anthropologisches-museum.html|archivedate=2020-07-26}}&lt;/ref&gt; a kantonálny mestský archív v Zürichu ({{vjz|deu|''[[Staatsarchiv Zürich]]''}}).&lt;ref name=&quot;staatarchiv&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.staatsarchiv.zh.ch/internet/justiz_inneres/sta/de/ueber_uns/veroeffentlichungen/_jcr_content/contentPar/downloadlist_1/downloaditems/download_stark_reduz.spooler.download.1282746601230.pdf/zh_verfassungsgeschichte.pdf|title=Kleine Zürcher Verfassungsgeschichte 1218–2000|publisher=[[Staatsarchiv Zürich]]|language=de|access-date=December 20, 2014}}&lt;/ref&gt;

=== Múzeá ===
Inštitút a múzeum pre dejiny medicíny sú súčasťou univerzity.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mhiz.uzh.ch/|title=UZH - Universität Zürich|website=Mhiz.uzh.ch|access-date=January 14, 2018|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200612100239/https://www.uzh.ch/de.html|archivedate=2020-06-12}}&lt;/ref&gt; K univerzite patrí okrem iného aj 13 múzeí: Múzeum anatomickej zbierky, Múzeum [[Archeológia|archeologickej]] zbierky, Botanické múzeum, Múzeum voskových škvŕn, Vedecké exploratórium, Múzeum veterinárnej histórie, Zürišské múzeum herbárov, Múzeum [[Antropológia|antropológie]], Botanická záhrada, Etnografické múzeum, [[Paleontológia|Paleontologické]] múzeum, Múzeum zbierky veterinárnej anatómie a Zoologické múzeum.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Museums and Collections|url=http://www.uzh.ch/en/outreach/museums.html|access-date=2021-12-02|website=www.uzh.ch|language=en|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211202230803/https://www.uzh.ch/en/outreach/museums.html|archivedate=2021-12-02}}&lt;/ref&gt;

== Akademické zázemie ==
[[Súbor:Zürich_-_Universität_Zürich_IMG_1204.JPG|náhľad|Hlavná budova navrhnutá [[Karl Moser|Karlom Moserom]]. (pohľad z juhu)]]
V oblasti biologických vied a financií existuje úzka spolupráca medzi Univerzitou v Zürichu a [[ETH]] (Federálny technologický inštitút). Príklady spoločných iniciatív medzi týmito dvoma inštitúciami zahŕňajú Univerzitu medicíny v Zürichu a Prekladové centurum Wyss v Zürichu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.google.com/maps/dir/ETH+Bibliothek,+R%C3%A4mistrasse,+Z%C3%BCrich,+Switzerland/University+of+Zurich,+R%C3%A4mistrasse,+Z%C3%BCrich,+Switzerland/@47.3754976,8.5493221,18z/|title=Google Maps|website=Google Maps|access-date=January 14, 2018}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Partnerships|url=https://www.uzh.ch/en/explore/portrait/basics/partnerships.html|access-date=December 14, 2023|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231214181406/https://www.uzh.ch/en/explore/portrait/basics/partnerships.html|archivedate=2023-12-14}}&lt;/ref&gt;

=== Umiestnenie v rebríčkoch ===
* [[Akademický rebríček svetových univerzít|Rebríček Shanghai Jiao Tong University]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.shanghairanking.com/institution/university-of-zurich|title= Academic Ranking of World Universities 2023|access-date=14 December 2023|publisher=Shanghai Ranking Consultancy}}&lt;/ref&gt; (veľký dôraz na výsledky výskumu – citácie, Nobelove ceny atď.) Celkovo sa Univerzita v Zürichu umiestnila v tomto rebríčku na 59. mieste, ako aj na 5. a 10. mieste v pododboroch Ekológia a Biologické vedy o človeku.
* [[QS World University Rankings]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.topuniversities.com/universities/university-zurich|title=QS World University Rankings 2024|access-date=14 December 2023}}&lt;/ref&gt; (veľký dôraz na peer review) Univerzita v Zürichu získala v tomto rebríčku 91. miesto celkovo a 56. miesto v medicíne, čo z Univerzity v Zürichu robí najvyššie hodnotenú univerzitu vo Švajčiarsku pre medicínu podľa QS.
* [[Svetový rebríček univerzít|The World University Rankings]] 2024&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2024/world-ranking|title=THE World University Rankings 2024|date=December 14, 2023|access-date=December 14, 2023}}&lt;/ref&gt; Univerzita v Zúrichu získala v tomto rebríčku 80. miesto celkovo a 42. miesto v subdisciplíne obchod a ekonomika.

Katedra ekonómie Univerzity v Zürichu je obzvlášť silná a v roku 2017 bola [[Handelsblatt]]om zaradená na prvé miesto v nemecky hovoriacej oblasti.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.econ.uzh.ch/en/department/rankings/handelsblatt.html|title=Handelsblatt Ranking|newspaper=Handelsblatt|access-date=September 8, 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200610153409/https://www.econ.uzh.ch/en/department/rankings/handelsblatt.html |date=2020-06-10 }}&lt;/ref&gt; V roku 2009 bola Obchodná fakulta na treťom mieste v nemecky hovoriacej oblasti.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Handelsblatt Ranking Betriebswirtschaftslehre 2009 |url=http://tool.handelsblatt.com/tabelle/?id=29 |newspaper=Handelsblatt |access-date=November 11, 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200701175205/https://tool.handelsblatt.com/tabelle/?id=29 |date=2020-07-01 }}&lt;/ref&gt;

=== Jazyková politika ===
[[Súbor:Lichthof_Uzh.jpg|náhľad|Atrium Central]]
[[Súbor:Zürich_-_Oberstrass_-_Irchelpark_-_Oerlikon_-_Seebach_-_Uetlibergturm_IMG_1566.JPG|náhľad|Irchel Kampus, novšie a vzdialenejšie umiestnené budovy univerzity v Zürichu]]
[[Súbor:Statue_at_University_of_Zurich.JPG|náhľad|Socha pri vchode do hlavnej budovy Univerzity v Zürichu]]
Bakalárske kurzy sa vyučujú vo [[Švajčiarska štandardná nemčina|švajčiarskej štandardnej nemčine]] (''Hochdeutsch''), ale používanie angličtiny je na mnohých fakultách čoraz bežnejším. Jediným bakalárskym programom vyučovaným výlučne v angličtine je program „Anglický jazyk a literatúra“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.degrees.uzh.ch/en/50000007/50306169/50307167#voraussetzungen|title=Studying|website=Degrees.uzh.ch|access-date=January 14, 2018}}&lt;/ref&gt; Všetky magisterské kurzy na Prírodovedeckej fakulte prebiehajú v anglickom jazyku. Magisterské kurzy v odbore ekonómia a financie sa uskutočňujú hlavne v angličtine, zatiaľ čo magisterské štúdium v odbore kvantitatívne financie prebieha výlučne v angličtine.

== Študentský život ==
Univerzitný akademický športový zväz (ASVZ) ponúka študentom univerzity široké možnosti športového vyžitia. Študentský zbor je zastúpený prostredníctvom Združenia študentov Univerzity v Zürichu ({{vjz|deu|''Verband der Studierenden der Universität Zürich, VSUZH''}}), ktorý organizuje podujatia a je zapojený do správy univerzity.&lt;ref&gt;{{Cite web |title=VSUZH - Verband der Studierenden der Universität Zürich |url=https://www.vsuzh.ch/ |access-date=2022-12-07 |website=VSUZH |language=de}}&lt;/ref&gt;

== Významní absolventi a profesori ==

=== Politika, právo a spoločnosť ===
* [[Jacqueline Badran]], politik a podnikateľ
* [[Johannes Baumann]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Johann Jakob Blumer]], švajčiarsky štátnik a historik
* [[Peter Bodenmann]], prezident Sociálnej demokratickej strany Švajčiarska
* [[Ernst Brugger]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Emil Brunner]], profesor systémovej a praktickej teológie
* [[Carl Jacob Burckhardt]], švajčiarsky diplomat a politik
* [[Felix Calonder]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Ignazio Cassis]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Leandra Columberg]], politik
* [[Adolf Deucher]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Alphons Egli]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Philipp Etter]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Sigi Feigel]] (1921{{--}}2004), švajčiarsky advokát, predseda [[Israelitische Cultusgemeinde Zürich]] (ICZ) a známy svojimi kampaňami proti antisemitizmu a rasizmu
* [[Ludwig Forrer]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Kurt Furgler]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Jonas Furrer]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Athol Gill]], austrálsky teológ
* [[Balthasar Glättli]], politička Strany zelených Švajčiarska
* [[Christoph Beat Graber]], profesor práva, mediálne právo
* [[Bernhard Hammer]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Robert Haab]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Heinrich Häberlin]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Joachim Heer]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Arthur Hoffmann]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Fritz Honegger]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Eugen Huber]], švajčiarsky právnik a tvorca švajčiarskeho občianskeho zákonníka
* [[Max Huber]], švajčiarsky právnik a diplomat
* [[Daniel Jositsch]], profesor práva a politik za Sociálnodemokratickú stranu Švajčiarska
* [[Jakob Kellenberger]], švajčiarsky diplomat a predseda Medzinárodného výboru [[Červený kríž|Červeného kríža]]
* [[Florence Kelley]], americká ekonómka, sociálna a politická reformátorka, jedna z prvých žien, ktorá zastávala celoštátnu funkciu hlavnej továrenskej inšpektorky štátu Illinois
* [[Stephan Klapproth]], švajčiarsky novinár a televízny moderátor
* [[Elisabeth Kopp]], švajčiarska politička a prvá žena zvolená do Švajčiarskej federálnej rady
* [[Ursula Koch]] (nar. 1941), švajčiarska politička
* [[Moritz Leuenberger]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Doris Leuthard]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Rosa Luxemburg]], marxistická teoretička, filozofka, ekonómka a aktivistka poľského židovského pôvodu
* [[Min Li Marti]], švajčiarsky politik a vydavateľ
* [[Albert Meyer]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Mattea Meyer]], švajčiarsky politik
* [[Heather Neff]], americký novelista
* [[Max Petitpierre]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Adeline Rittershaus]] (1876{{--}}1924), filologička, znalkyňa starej škandinávskej literatúry a bojovníčka za rovnoprávnosť žien
* [[Carl Victor Ryssel]], teológ
* [[Roger Sablonier]] (1941{{--}}2010), švajčiarsky historik a spisovateľ (fakulta, ''Emeritierter Ordinarius für Geschichte des Mittelalters'')
* [[Marionna Schlatter]]
* [[Leon Schlumpf]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Barbara Schmid-Federer]], člen Národnej rady Švajčiarska
* [[Ernst Sieber]] (1927{{--}}2018), švajčiarsky pastor, sociálny pracovník, spisovateľ a bývalý politik EVP
* [[Cornelio Sommaruga]], švajčiarsky humanitárny pracovník, právnik a diplomat
* [[Willy Spühler]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Walther Stampfli]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Hashim Thaçi]], predseda vlády Kosovskej republiky
* [[Wangpo Tethong]] (nar. 1963), švajčiarsko-tibetský aktivista, spisovateľ, hovorca pre [[Greenpeace]] Švajčiarsko a člen 15. tibetského exilového parlamentu
* [[Daniel Thürer]], švajčiarsky právnik
* [[Klaus Tschütscher]], bývalá hlava vlády [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]] v pozícii predsedu vlády
* [[Ernst Wetter]], prezident švajčiarskej konfederácie
* [[Sigmund Widmer]] (1919{{--}}2003), švajčiarsky politik
* [[Dölf Wild]] (nar. 1954), švajčiarsky historik a archeológ
* [[Josephina Theresia Zürcher]], jedna z prvých lekárok v Osmanskej ríši
* [[Sam Ratulangi]], indonézsky národný hrdina, štátnik, učiteľ, novinár, politik, prvý Celebes/[[Sulawesi]] guvernér a bývalý indonézsky partizán (doktor matematiky)
* [[Ernest Douwes Dekker]], indonézsky národný hrdina, holandsko-indonézsky politik, spisovateľ

=== Ekonomika, obchod a manažment ===
* [[Christoph Blocher]], švajčiarsky politik, industrialista a bývalý člen Švajčiarskej federálnej rady
* [[Karl Brunner]], švajčiarsky ekonóm
* [[Markus U. Diethelm]], švajčiarsky podnikateľ a hlavný poradca skupiny [[UBS AG]]
* [[Martin Ebner]] (nar. 1945), švajčiarsky miliardár a podnikateľ
* [[Marc Faber]], investičný analytik a podnikateľ
* [[Alan Frei]], švajčiarsky podnikateľ
* [[Bruno Frey]], švajčiarsky ekonóm
* [[Thomas Gottstein]] (nar. 1964), švajčiarsky bankár, riaditeľ [[Credit Suisse]]&lt;ref&gt;{{cite web |title=Thomas P. Gottstein |url=https://www.credit-suisse.com/about-us/en/our-company/our-management/executive-board/thomas-p-gottstein.html |website=Credit Suisse |access-date=7 February 2020 |accessdate=2024-05-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201101012743/https://www.credit-suisse.com/about-us/en/our-company/our-management/executive-board/thomas-p-gottstein.html |archivedate=2020-11-01 }}&lt;/ref&gt;
* [[Walter Haefner]], podnikateľ, majiteľ a chovateľ dostihových koní plemena [[Thoroughbred]] v Írsku
* [[Jörg Kachelmann]], moderátor, novinár a podnikateľ v oblasti meteorológie&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.ohb.de/en/magazine/germany-is-a-global-center-for-superstition|title=Germany is a global center for superstition|website=OHB SE|accessdate=2024-05-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200930212413/https://www.ohb.de/en/magazine/germany-is-a-global-center-for-superstition/|archivedate=2020-09-30}}&lt;/ref&gt;
* [[Raynold Kaufgetz]], švajčiarsky ekonóm
* [[Peter Kurer]], švajčiarsky manažér a právnik
* [[Adriano B. Lucatelli]], švajčiarsky manažér a podnikateľ
* [[Dominique Rinderknecht]], švajčiarska modelka a [[Miss Švajčiarsko]] 2013
* [[Marcel Rohner]], švajčiarsky podnikateľ, UBS AG
* [[Stephan Schmidheiny]], švajčiarsky podnikateľ a miliardár

=== Veda ===
* [[Artur Avila]], profesor na Inštitúte pre matematiku a držiteľ ocenenia [[Fieldsova medaila]]
* [[Christian Beyel]], švajčiarsky matematik
* [[Brigitta Danuserová]], medicína
* [[Petrus Josephus Wilhelmus Debye|Peter Debye]], holandský fyzik a chemik
* [[Albert Einstein]], teoretický fyzik, ktorý získal doktorát na univerzite v Zürichu v roku 1905 a bol vymenovaný za mimoriadneho profesora na univerzite v roku 1909
* [[Anna Fischer-Dückelmann]], jedna z prvých žien, ktoré získali lekársky diplom v nemecky hovoriacej krajine
* [[Natalie Gramsová]], nemecká lekárka, spisovateľka a [[Vedecká komunikácia|vedecká komunikátorka]]
* [[Paul Herrling]] (Ph.D. 1975), švajčiarsky vedúci podnikového výskumu, profesor
* [[Albert Hofmann]], švajčiarsky vedec a objaviteľ [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD-25]]
* [[Max Holzmann]], švajčiarsky kardiológ
* [[Edith Humphrey]], chemička a prvá Britka, ktorá získala doktorát z chémie
* [[Hugo Iltis]], biológ, životopisec Gregora Mendela
* [[Maximilian Janisch]], švajčiarsky matematik, najmladší doktorand vo Švajčiarsku
* [[Alfred Kleiner]], experimentálny fyzik
* [[Hanna Kokko]], biológ
* [[Jean Lindenmann]] (1924{{--}}2015), švajčiarsky imunológ a virológ; spoluobjaviteľ [[interferón]]u
* [[Rachel Lloyd]] (1839{{--}}1900), americká chemička
* [[Rolf Pfeifer]], informatika a umelá inteligencia
* [[Wilhelm Röntgen]], fyzik a inžinier, ktorý objavil [[röntgenové žiarenie]]
* [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, ktorý bol profesorom v rokoch 1921 až 1927
* [[Heinrich Willi]], švajčiarsky pediater
* [[Heidi Wunderli-Allenspach]] (nar. 1947), švajčiarska biologička a prvá ženská riaditeľka ETH Zürich
* [[Gazi Yaşargil]], muž storočia v neurochirurgii 1950{{--}}1999, profesor a predseda oddelenia neurochirurgie (1973{{--}}1993)

=== Filozofia a teológia ===
* Eberhard Jüngel (1934{{--}}2021), nemecký luteránsky teológ

=== Umenie a hudba ===
* Luzia von Wyl (nar. 1985), švajčiarska skladateľka a klaviristka

=== Laureáti Nobelovej ceny ===
S univerzitou je spojených 12 nositeľov [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]], predovšetkým za [[Nobelova cena za fyziku|fyziku]] a [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|chémiu]].
[[Súbor:Einstein_1921_portrait2.jpg|náhľad|[[Albert Einstein]]]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Rok
! Odbor
! Laureát
|-
| 1901
| [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]]
| [[Wilhelm Röntgen|Wilhelm Conrad Röntgen]]
|-
| 1902
| [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Literatúra]]
| [[Theodor Mommsen]]
|-
| 1913
| [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]]
| [[Alfred Werner]]
|-
| 1914
| [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]]
| [[Max von Laue]]
|-
| 1921
| [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]]
| [[Albert Einstein]]
|-
| 1933
| [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]]
| [[Erwin Schrödinger]]
|-
| 1936
| [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]]
| [[Petrus Josephus Wilhelmus Debye|Peter Debye]]
|-
| 1937
| [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]]
| [[Paul Karrer]]
|-
| 1939
| [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Chémia]]
| [[Leopold Ružička|Lavoslav Ružička]]
|-
| 1949
| [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Medicína]]
| [[Walter Rudolf Hess]]
|-
| 1987
| [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]]
| [[Karl Alexander Müller|Karl Alex Müller]]
|-
| 1996
| [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Medicína]]
| [[Rolf M. Zinkernagel]]
|}

== Pridružené inštitúcie ==
* [[Corpus Córporum]], digitálna knižnica vytvorená a spravovaná univerzitným Inštitútom pre grécku a latinskú filológiu.
* [[Švajčiarske národné superpočítačové centrum]]

==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.stura.uzh.ch/ Únia študentských združení univerzity v Zürichu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080410073333/http://www.stura.uzh.ch/ |date=2008-04-10 }}
* [http://www.universityrankings.ch Rebríček švajčiarskych univerzít]

[[Kategória:Stavby v Zürichu]]
[[Kategória:Univerzita v Zürichu]]
[[Kategória:Univerzity vo Švajčiarsku]]</text>
      <sha1>n44mrto7mybwh5gnuvavi2ogqji8bdz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sebastian Kóša</title>
    <ns>0</ns>
    <id>715938</id>
    <revision>
      <id>8371565</id>
      <parentid>7903408</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:19:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie výhonku</comment>
      <origin>8371565</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11146" sha1="oy150sqnsuh4yv3dykglvm5y30ys3k8" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
| meno                       = Sebastian Kóša
| dátum narodenia            = {{dnv|2003|09|13}}
| miesto narodenia           = [[Nové Zámky]]
| štát                       = [[Slovensko]]
| výška                      = 191 cm
| pozícia                    = stredný obranca
| súčasný klub               = [[FC Košice]]
| klubové číslo              = 26
| mládežnícke roky           = 2008{{--}}2010&lt;br /&gt;2010{{--}}2011&lt;br /&gt;2011{{--}}2016&lt;br /&gt;2016{{--}}2020
| mládežnícke kluby          = FC Komjatice&lt;br /&gt;TJ Slovan Nitra-Chrenová&lt;br /&gt;[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]&lt;br /&gt;[[FC Nitra|Nitra]]
| roky                       = 2020&lt;br /&gt;2020{{--}}2024&lt;br /&gt;2024{{--}}&lt;br /&gt;2026{{--}}
| kluby                      = [[FC Nitra|Nitra]]&lt;br /&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br /&gt;[[Real Zaragoza|Zaragoza]]&lt;br /&gt;→ [[FC Košice]] (hosťovanie)
| zápasy(góly)               = 5 (1)&lt;br /&gt;133 (6)&lt;br /&gt;6 (0)&lt;br /&gt;22 (1)
| národné mužstvo            = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 15 rokov|Slovensko U15]]&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U17]]&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Slovensko U18]]&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Slovensko U20]]&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]
| reprezentačné roky         = 2017{{--}}2018&lt;br /&gt;2019{{--}}2020&lt;br /&gt;2021&lt;br /&gt;2021{{--}}2022&lt;br /&gt;2022{{--}}2023&lt;br /&gt;2021{{--}}2025&lt;br /&gt;2024{{--}}
| reprezentačné zápasy(góly) = 4 (0)&lt;br /&gt;6 (0)&lt;br /&gt;2 (0)&lt;br /&gt;5 (0)&lt;br /&gt;7 (0)&lt;br /&gt;13 (0)&lt;br /&gt;1 (0)
| pkupdate                   = 21. september 2026
| nmupdate                   = 21. september 2026
}}

'''Sebastian Kóša''' (* [[13. september]] [[2003]], [[Nové Zámky]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá na poste [[Obranca (futbal)|stredného obrancu]] za [[FC Košice]] na hosťovaní zo španielskeho klubu [[Real Zaragoza|Real Zaragoza]] a [[Slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentáciu Slovenska]].

== Klubová kariéra ==

Kóša začínal s futbalom v [[FC Komjatice|Komjaticiach]]. Neskôr pôsobil v mládežníckych kategóriách TJ Slovan Nitra-Chrenová, [[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn-u Zlaté Moravce]] a [[FC Nitra|FC Nitra]]. V roku 2020 sa presunul do [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]].

=== FC Nitra ===

V drese [[FC Nitra]] debutoval v najvyššej slovenskej súťaži 13. júna 2020 v zápase proti [[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn-u Zlaté Moravce]]. V sezóne 2019/20 nastúpil aj v dvoch zápasoch baráže o zotrvanie v najvyššej súťaži.

&lt;ref&gt;[https://mynitra.sme.sk/c/22425797/najmladsi-od-stocha-sestnastrocny-debutant-hral-bez-zmluvy.html Najmladší od Stocha. Šestnásťročný debutant hral bez zmluvy] – MY Nitra, 16. 6. 2020&lt;/ref&gt;

=== Spartak Trnava ===

18. júla 2020 prestúpil do [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]].&lt;ref&gt;[https://www.trnavskyhlas.sk/c/28838-spartak-angazoval-troch-novych-futbalistov-stavil-na-perspektivnych-hracov/ Spartak angažoval troch nových futbalistov, stavil na perspektívnych hráčov] – Trnavský Hlas, 18. 7. 2020&lt;/ref&gt;

Dňa 25. októbra 2020 strelil svoj prvý gól v najvyššej slovenskej súťaži v zápase proti [[AS Trenčín]]. Vo veku 17 rokov, 1 mesiaca a 11 dní sa stal najmladším strelcom Spartaka Trnava, keď prekonal rekord [[Jozef Adamec|Jozefa Adamca]].&lt;ref&gt;[https://sita.sk/mladik-z-trnavy-prekonal-adamca-jeho-gol-sa-zap%C3%ADsal-do-historie-klubu/ Mladík z Trnavy prekonal Adamca, jeho gól sa zapísal do histórie klubu] – SITA, 25. 10. 2020&lt;/ref&gt;

Postupne sa zaradil medzi stabilných členov trnavskej obrany. V najvyššej slovenskej súťaži odohral za Spartak 94 zápasov a strelil tri góly. Okrem ligy nastupoval aj v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]] a [[Konferenčná liga UEFA|UEFA Konferenčnej lige]]. Celkovo za Spartak odohral 133 súťažných zápasov a strelil šesť gólov.

So Spartakom získal dvakrát [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v sezónach [[Slovenský pohár vo futbale 2021/2022|2021/2022]] a [[Slovenský pohár vo futbale 2022/2023|2022/2023]].

V sezóne 2023/24 odohral v [[Konferenčná liga UEFA|UEFA Konferenčnej lige]] 12 zápasov a strelil jeden gól.

V roku 2022 bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hráča v kategórii do 19 rokov v rámci Grassroots Football Gala, ktoré organizoval [[Slovenský futbalový zväz]].&lt;ref&gt;[https://fcspartaktrnava.com/clanek.asp?id=8926 Sebastian Kóša najlepším hráčom SR do 19 rokov] – FC Spartak Trnava, 24. 2. 2022&lt;/ref&gt;

=== Real Zaragoza ===

V auguste 2024 prestúpil zo Spartaka Trnava do španielskeho klubu [[Real Zaragoza]]. So Zaragozou podpísal zmluvu na štyri sezóny do roku 2028.&lt;ref&gt;[https://www.realzaragoza.com/noticias/sebastian-kosa-nuevo-jugador-del-real-zaragoza Sebastian Kóša, nuevo jugador del Real Zaragoza] – Real Zaragoza&lt;/ref&gt;

Za Zaragozu debutoval 29. októbra 2024 v zápase [[Copa del Rey]] proti CD L'Hospitalet. Do stretnutia nastúpil v základnej zostave, no po prvom polčase bol vystriedaný. V zápase si poranil meniskus pravého kolena.&lt;ref&gt;[https://www.realzaragoza.com/noticias/real-zaragoza-estreno-copa-del-rey-victoria-hospitalet Real Zaragoza se estrena con buen pie en Copa ante L'Hospitalet (1-5)] – Real Zaragoza&lt;/ref&gt;

Následne podstúpil artroskopickú operáciu poškodeného vonkajšieho menisku pravého kolena a jeho ďalšie pôsobenie v Zaragoze ovplyvnilo zranenie.&lt;ref&gt;[https://www.realzaragoza.com/noticias/sebastian-kosa-ya-ha-sido-intervenido-de-su-lesion-en-el-menisco Sebastian Kóša ya ha sido intervenido de su lesión en el menisco] – Real Zaragoza&lt;/ref&gt;

V sezóne 2024/25 odohral za Zaragozu štyri ligové zápasy v [[Segunda División]] a jeden zápas v Copa del Rey. V sezóne 2025/26 už v ligovej súťaži nenastúpil a odohral jeden ďalší zápas v domácom pohári.

=== FC Košice ===

V januári 2026 odišiel na hosťovanie do [[FC Košice]] do konca sezóny 2025/26.&lt;ref&gt;[https://www.realzaragoza.com/noticias/sebastian-kosa-jugara-cedido-en-el-fc-kosice Sebastian Kóša jugará cedido en el FC Košice] – Real Zaragoza&lt;/ref&gt; Do Košíc prišiel s cieľom pravidelne nastupovať a pomôcť mužstvu v jarnej časti sezóny.

V jarnej časti sezóny 2025/26 nastúpil za FC Košice v 11 ligových zápasoch a troch stretnutiach [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]]. Košice sa v tejto sezóne prebojovali až do finále Slovenského pohára, v ktorom prehrali s [[MŠK Žilina]] 1:3.

1. júla 2026 bolo jeho hosťovanie v FC Košice predĺžené o ďalšiu sezónu. Kóša tak zostal súčasťou mužstva aj v sezóne 2026/27.&lt;ref&gt;[https://www.fckosice.sk/sebastian-kosa-bude-aj-v-novej-sezone-sucastou-fc-kosice-a19-2744 Sebastian Kóša bude aj v novej sezóne súčasťou FC Košice] – FC Košice, 1. 7. 2026&lt;/ref&gt;

Po ôsmich kolách sezóny 2026/27 mal Kóša na konte osem ligových štartov a jeden gól.&lt;ref&gt;[https://www.nikeliga.sk/hrac/1810-sebastian-kosa Sebastian Kóša] – Niké liga&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

Kóša reprezentoval [[Slovensko]] vo všetkých mládežníckych kategóriách od U15 až po U21.

V roku 2022 bol súčasťou slovenskej reprezentácie do 19 rokov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 19 rokov 2022|majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov]]. Slovensko na turnaji obsadilo piate miesto a Kóša patril medzi hráčov základnej zostavy.&lt;ref&gt;[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/me-u21-pamatne-duely-s-talianskom-a-zaujimavosti-z-kadra-sr-21-na-me-2025/ ME U21 – Pamätné duely s Talianskom a zaujímavosti z kádra SR 21 na ME 2025] – Sportnet&lt;/ref&gt;

V roku 2023 bol súčasťou slovenskej reprezentácie do 20 rokov na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2023|majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]] v Argentíne.

V decembri 2022 dostal prvú pozvánku do [[Slovenské národné futbalové mužstvo|seniorskej reprezentácie Slovenska]] na sústredenie v [[NTC Senec|Národnom tréningovom centre v Senci]].&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/muzi-a-patdnovy-treningovy-kemp-dolezity-pre-buducnost-reprezentacie/ Muži A – Päťdňový tréningový kemp, dôležitý pre budúcnosť reprezentácie] – SFZ, 29. 11. 2022&lt;/ref&gt;

Seniorský reprezentačný debut absolvoval 23. marca 2024 v prípravnom zápase proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]], keď nastúpil ako striedajúci hráč. Slovensko prehralo 0:2.&lt;ref&gt;[https://www.uefa.com/european-european-qualifiers/friendlies/match/2039978--slovakia-vs-austria/timeline/ Slovakia 0 - 2 Austria] – UEFA&lt;/ref&gt;

V júni 2024 bol zaradený do 26-člennej nominácie Slovenska na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|majstrovstvá Európy 2024]] v Nemecku. Na turnaji však nezasiahol do žiadneho zápasu.&lt;ref&gt;[https://www.trnavskyhlas.sk/c/37557/spartakovec-kosa-o-nominacii-na-sampionat-je-to-splneny-sen-palivo-do-buducna/ Spartakovec Kóša o nominácii na šampionát: Je to splnený sen, palivo do budúcna] – Trnavský Hlas, 10. 6. 2024&lt;/ref&gt;

V marci 2025 nastúpil v prípravných zápasoch reprezentácie do 21 rokov proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Nemecku]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Francúzsku]].&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/zapas/67974fd718cc1a6fba64b473/ Slovensko U21 – Nemecko U21] – SFZ, 21. 3. 2025&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/zapas/679b9e16379b6f6436a88943/ Slovensko U21 – Francúzsko U21] – SFZ, 24. 3. 2025&lt;/ref&gt;

Pôvodne bol zaradený do širšej nominácie Slovenska na [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025|majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov 2025]], ktoré sa konali na Slovensku. Z konečnej nominácie však vypadol pred začiatkom turnaja spolu s Dominikom Veselovským.&lt;ref&gt;[https://futbalsfz.sk/u21-domaci-turnaj-bez-obrancu-kosu-a-stredopoliara-veselovskeho/ U21 – Domáci turnaj bez obrancu Kóšu a stredopoliara Veselovského] – SFZ, 4. 6. 2025&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

'''Spartak Trnava'''

* [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]: [[Slovenský pohár vo futbale 2021/2022|2021/2022]], [[Slovenský pohár vo futbale 2022/2023|2022/2023]]

'''Individuálne'''

* Najlepší slovenský hráč do 19 rokov v rámci Grassroots Football Gala: 2021

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Kóša, Sebastian}}
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Hráči FC Nitra]]
[[Kategória:Hráči FC Košice]]
[[Kategória:Hráči Realu Zaragoza]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]]
[[Kategória:Futbaloví obrancovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Nových Zámkov]]</text>
      <sha1>oy150sqnsuh4yv3dykglvm5y30ys3k8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>The Tortured Poets Department</title>
    <ns>0</ns>
    <id>717514</id>
    <revision>
      <id>8371353</id>
      <parentid>8252386</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:29:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371353</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="97262" sha1="me783pxlpz8zj7hdvrm1o6kkapmvyc3" xml:space="preserve">{{Infobox album|Názov=The Tortured Poets Department|Obrázok albumu=The Tortured Poets Department Logo.png|Interpret=[[Taylor Swiftová]]|Typ=[[Štúdiový album]]|Dátum vydania=[[19. apríl]] [[2024]]|Žáner=[[Pop]]|Dĺžka=65:08 (štandardná edícia) • 122:22 (The Anthology edícia)|Vydavateľ=[[Republic Records]]|Producent=[[Taylor Swiftová]], &lt;br&gt; [[Jack Antonoff]], &lt;br&gt; [[Aaron Dessner]], &lt;br&gt; [[Patrik Berger]]|Miesto nahratia=Audu ([[Brooklyn]]) &lt;br&gt;
Big Mercy ([[New York]]) &lt;br&gt;
Conway Recording ([[Hollywood]]) &lt;br&gt;
The Dwelling (New York) &lt;br&gt;
Electric Lady (New York) &lt;br&gt;
Electric Feel ([[Los Angeles]]) &lt;br&gt;
Esplanade ([[New Orleans]]) &lt;br&gt;
Hutchinson Sound (Brooklyn) &lt;br&gt; 
Long Pond ([[Hudson Valley]]) &lt;br&gt; 
Miloco ([[Londýn]]) &lt;br&gt; 
Narwhal ([[Chicago]]) &lt;br&gt;
Pleasure Hill ([[Portland]]) &lt;br&gt;
Prime Recording ([[Nashville]]) &lt;br&gt;
Rue Boyer ([[Paríž]]) &lt;br&gt;
Smilo Sound ([[Ostrov Kosatok]]) &lt;br&gt;|Predchádzajúci album=[[1989 (Taylor's Version)]]}}

'''The Tortured Poets Department'''&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Skrátené aj na '''''Tortured Poets''''' alebo skrátene ako '''''TTPD'''''&lt;/ref&gt; je jedenásty štúdiový album americkej speváčky a skladateľky [[Taylor Swiftová|Taylor Swiftovej]]. Bol vydaný 19. apríla 2024 prostredníctvom vydavateľstva [[Republic Records]]. Dve hodiny po vydaní bol rozšírený na dvojalbum '''The Anthology''', ktorý obsahuje druhý zväzok skladieb. 

Swiftová začala písať The Tortured Poets Department krátko po dokončení svojho 10. štúdiového albumu [[Midnights]] v roku 2022 a pokračovala v jeho vývoji počas [[The Eras Tour]] v roku 2023. Piesne podrobne opisujú jej verejný a súkromný život, nepokoj a smútok prostredníctvom sebauvedomenia. Album, produkovaný [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]] a [[Aaron Dessner|Aaronom Dessnerom]] obsahuje minimalistický [[synthpop]], [[folkpop]] a [[komorný pop]] s [[Rock|rockovými]] a [[country]] štýlmi. Kompozícia obsahuje z veľkej časti stredné [[Tempo (hudba)|tempo]], ktoré je poháňané zmesou [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátora]] a [[Bicí automat|bicieho automatu]] s [[Klavír|klavírom]] a [[Gitara|gitarou]]. Vizuálna estetika je inšpirovaná [[Dark Academia|Dark Academiou]]. 

Album prekonal rôzne predajné a streamovacie rekordy. Dosiahol najvyššie jednodňové a jednotýždňové streamy pre album na [[Spotify]] a umiestnil sa na vrchole rebríčkov v Európe, Ázii, Tichomorí a Amerike. V Spojených štátoch si za prvý týždeň zarobil 2,6 milióna dolárov a umiestnil sa na vrchole [[Billboard 200|rebríčka Bilboard 200]] na 13 týždňov za sebou. Swiftová sa tak stala jediným umelcom, ktorý obsadil prvých 14 pozícii v rebríčku [[Billboard Hot 100]], pričom na čele bol singel „[[Fortnight (singel)|Fortnight]]“. 

Kritici boli po vydaní albumu polarizovaní. Väčšina recenzií bola pozitívna a chválila Swiftovej katarzný spev a jeho emocionálnu rezonanciu a vtip, no niektorým sa zdal album až príliš dlhý a chýba mu hĺbka. Následné hodnotenia ocenili hudobné a textové nuansy albumu, ktoré sa objavili pri ďalších počúvaniach a spochybnili vierohodnosť počiatočnej kritiky, ktorá sa zameriavala skôr na kritiku Swiftovej než jej umelecké zásluhy. Swiftová zaradila skladby z albumu do vylepšeného zoznamu skladieb The Eras Tour. 

== Pozadie a koncepcia ==
Swiftová vydala 21. októbra 2022 svoj desiaty štúdiový album [[Midnights]], ktorý bol ocenený kritikou a komerčným úspechom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MacIntosh | meno = Steven | titul = Taylor Swift: Midnights praised by critics despite lack of radio hits | url = https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-63341633 | dátum vydania = 2022-10-21 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Unterberger | meno = Andrew | titul = Five Reasons Why Taylor Swift Was Able to Make Chart History With Her ‘Midnights’ Debut Week | url = https://www.billboard.com/music/chart-beat/taylor-swift-midnights-chart-history-hot-100-1235163645/ | dátum vydania = 2022-10-31 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt; V roku 2023 vydala nanovo nahrané albumy [[Speak Now (Taylor's Version)|''Speak Now (Taylor's Version)'']] a ''[[1989 (Taylor's Version)]]'', ako súčasť svojho projektu opätovného nahrávania svojich albumov po [[Spor Taylor Swiftovej o jej albumy|spore o vlastníctvo]] jej prvých šesť štúdiových albumov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wickman | meno = Kase | titul = Taylor Swift Arrives at the Grammys 2024 | url = https://www.vanityfair.com/style/taylor-swift-arrives-grammys-2024 | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2024-02-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parkel | meno = Inga | titul = Why Taylor Swift is re-recording her old albums, from Reputation to 1989 | url = https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/taylor-swift-taylors-version-albums-timeline-b2528845.html | dátum vydania = 2024-04-15 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt; Oba albumy boli vydané počas jej šiesteho hlavného koncertného turné [[The Eras Tour]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Adamczyk | meno = Alicia | titul = Taylor Swift’s latest master stroke is a blockbuster re-recording of her breakthrough pop album—and it could reshape the music industry as we know it | url = https://fortune.com/2023/11/06/taylor-swift-1989-rerecording-album-music-industry-impact/ | dátum vydania = 2023-11-07 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spangler | meno = Todd | titul = Taylor Swift’s ‘Eras’ Tour Hits Record-Setting $1 Billion in 2023, Projected to Top $2 Billion Total | url = https://variety.com/2023/music/news/taylor-swift-eras-tour-record-1-billion-2023-ticket-sales-1235829395/ | dátum vydania = 2023-12-08 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt; Na [[Grammy Award 2024|66. odovzdávaní cien Grammy]] 4. februára 2024 Swiftová vyhrala ceny: [[Cena Grammy za album roka|album roka]] a [[Cena Grammy za najlepší vokálny popový album|najlepší popový vokálny album]] za Midnights. Počas svojej ďakovnej reči oznámila, že vydá ''The Tortured Poets Department'' ako nový štúdiový album, na ktorom pracovala od roku 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = West | meno = Bryan | titul = Taylor Swift announces brand-new album at Grammys: 'Tortured Poets Department' | url = https://eu.usatoday.com/story/entertainment/music/2024/02/04/taylor-swift-announces-brand-new-album-tortured-poets-department/72476449007/ | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2024-02-06}}&lt;/ref&gt; Toto oznámenie sa stretlo s prekvapením od jej fanúšikov, ktorí očakávali, že oznámi znovu-nahrávanie jej albumu ''[[Reputation (album)|Reputation]]'' z roku 2017 na základe jej indícií na sociálnych sieťach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smyth | meno = Tom | titul = The Ties Were Black, the Lies Were White … and Now So Is Taylor Swift’s Profile Picture | url = https://www.vulture.com/2024/02/taylor-swifts-black-and-white-profile-pic.html | dátum vydania = 2023-02-04 | dátum prístupu = 2024-02-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martoccio | meno = Angie | titul = Taylor Swift Announces New Album ‘Tortured Poets Department’ at Grammys | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-grammys-tortured-poets-department-1234960908/ | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt;

Swiftová začala vytvárať album ihneď po zverejnení albumu Midnights s nahrávacím štúdiom [[Republic Records]] a pokračovala v práci na ňom počas počas americkej časti The Eras Tour.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blistein | meno = Jon | titul = Taylor Swift Reveals ‘Tortured Poets Department’ Back Up Plan In Case She Didn’t Win a Grammy | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-tortured-poets-department-backup-plan-tokyo-1234963303/ | dátum vydania = 2024-02-07 | dátum prístupu = 2024-02-07}}&lt;/ref&gt; Počas vytvárania albumu bol jej život široko pokrytou témou v tlači, ktorá informovala o jej vzťahoch s [[Joe Alwyn|Joe Alwynom]], [[Matty Healy|Mattym Healym]] a [[Travis Kelce|Travisom Kelcem]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sisario | meno = Ben | titul = Taylor Swift’s ‘Poets’ Arrives With a Promotional Blitz (and a Second LP) | url = https://www.nytimes.com/2024/04/19/arts/music/taylor-swift-tortured-poets-department.html | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Abad-Santos | meno = Alex | titul = It’s impossible to be neutral about Taylor Swift | url = https://www.vox.com/culture/24134094/taylor-swift-tortured-poets-department-album-criticism-praise-pop-music-discourse | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt; V koncerte v [[Melbourne]] vo februári 2024 Swiftová povedala, že ''The Tortured Poets Department'' bol pre ňu „záchranným lanom“ a albumom, ktorý „naozaj potrebovala“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilkes | meno = Emma | titul = Taylor Swift says writing new album ‘The Tortured Poets Department’ was a “lifeline” | url = https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-says-writing-new-album-the-tortured-poets-department-was-a-lifeline-3589651 | dátum vydania = 2024-02-19 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt; a pri jeho písaní zistila, že písanie piesní je neoddeliteľnou súčasťou jej života.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dailey | meno = Hannah | titul = Taylor Swift Unveils ‘The Bolter’ Edition of ‘Tortured Poets Department’ With Exclusive Bonus Track | url = https://www.billboard.com/music/pop/taylor-swift-tortured-poets-department-new-edition-bonus-track-1235609563/ | dátum vydania = 2024-02-16 | dátum prístupu = 2024-02-16}}&lt;/ref&gt; V príspevku na [[Instagram|Instagrame]] Swiftová opísala album ako „antológiu nových diel, ktorá odráža udalosti, názory a pocity z prchavého a fatalistického okamihu v čase taký, ktorý bol senzačný aj smutný v rovnakej miere.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nanji | meno = Noor | titul = Taylor Swift: The Tortured Poets Department broke Spotify record | url = https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-68863614 | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt;

== Zloženie ==

=== Témy a texty ===
&lt;gallery widths=&quot;150&quot; heights=&quot;150&quot;&gt;
Súbor:Post Malone at the 2019 American Music Awards.png|[[Post Malone]] vystupuje v piesni „[[Fortnight]]“
Súbor:Florence and the Machine-01.jpg|[[Florence Welchová]], frontmanka skupiny [[Florence and the Machine]] vystupuje v piesni „[[Florida!!! (pieseň)|Florida!!!]]“
&lt;/gallery&gt;Štandardné vydanie pozostáva zo 16 skladieb. Swiftová tri z nich sama napísala a zvyšok z väčšiny napísala z [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]] a [[Aaron Dessner|Aaronom Dessnerom]]. [[Post Malone]] vystupoval v skladbe „[[Fortnight]]“ a bol jej spoluautorom a [[Florence and the Machine]] vystupovala v skladbe „[[Florida!!!]]“, na ktorom sa podieľala frontmanka skupiny [[Florence Welchová]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garcia | meno = Thania | titul = Taylor Swift Shares Tracklist for ‘The Tortured Poets Department,’ Featuring Post Malone and Florence + Machine | url = https://variety.com/2024/music/news/taylor-swift-tracklist-the-tortured-poets-department-post-malone-florence-machine-1235898976/ | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-05}}&lt;/ref&gt; Swiftová produkovala všetky skladby s Antonoffom a Dessnerom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jones | meno = Damian | titul = Taylor Swift’s ‘The Tortured Poets Department’: Here are the full album credits | url = https://www.nme.com/news/music/taylor-swifts-the-tortured-poets-department-here-are-the-full-album-credits-3619931 | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-07-01}}&lt;/ref&gt;

Album je zakorenený v osobnom písaní piesní a skúma Swiftovej introspekcie na udalosti v jej súkromnom a verejnom živote.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kurp | meno = Josh | titul = Taylor Swift’s ‘The Tortured Poets Department’ Isn’t The Breakup Album You Were Expecting — It’s Better | url = https://uproxx.com/pop/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lipshutz | meno = Jason | titul = Taylor Swift’s ‘The Tortured Poets Department’ Is Messy, Unguarded And Undeniably Triumphant: Critic’s Take | url = https://www.billboard.com/music/pop/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review-1235660621/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; Inšpirovali ju búrlivé vzťahy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilson | meno = Carl | titul = The Problem With Taylor Swift’s New Album | url = https://slate.com/culture/2024/04/taylor-swift-tortured-poets-department-album-review.html | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; a verejné vnímanie celebrít&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shafer | meno = Ellise | titul = Taylor Swift Reveals Meaning of ‘Fortnight,’ ‘Clara Bow,’ ‘Florida!!!’ and More ‘Tortured Poets Department’ Tracks in Amazon Music Commentary | url = https://variety.com/2024/music/news/taylor-swift-tortured-poets-department-meaning-fortnight-clara-bow-florida-1235977904/ | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jenkins | meno = Craig | titul = The Performative Poets Department | url = https://www.vulture.com/article/the-tortured-poets-department-taylor-swift-album-review.html | dátum vydania = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt;, aby vytvorila album, ktorý je chaotický, nespútaný a nestrážený&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roberts | meno = Ellie | titul = Album: Taylor Swift - The Tortured Poets Department: The Anthology | url = https://theartsdesk.com/new-music/album-taylor-swift-tortured-poets-department-anthology | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum prístupu = 2024-04-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Light | meno = Alan | titul = With The Tortured Poets Department, Taylor Swift Makes One for Herself | url = https://www.esquire.com/entertainment/music/a60560613/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review/ | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-22}}&lt;/ref&gt;, obsahujúci odkazy na jej osobný život prostredníctvom narážok.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift Strikes Out Looking on The Tortured Poets Department | url = https://www.pastemagazine.com/music/taylor-swift/taylor-swift-strikes-out-looking-on-the-tortured-poets-department | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breihan | meno = Tom | titul = Premature Evaluation: Taylor Swift The Tortured Poets Department | url = https://www.stereogum.com/2260059/premature-evaluation-taylor-swift-the-tortured-poets-department/reviews/premature-evaluation/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; Primárnou témou je zlomené srdce&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sheffield | meno = Rob | titul = Come for the Torture, Stay for the Poetry: This Might Be Taylor Swift’s Most Personal Album Yet | url = https://www.rollingstone.com/music/music-album-reviews/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review-1235006977/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Perez | meno = Lexy | titul = Taylor Swift Chronicles Stages of Heartbreak in New Album ‘The Tortured Poets Department’ | url = https://www.hollywoodreporter.com/news/music-news/taylor-swift-heartbreak-new-album-the-tortured-poets-department-1235873222/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-05-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Willman | meno = Chris | titul = Taylor Swift Renews Her Vows With Heartbreak in Audacious, Transfixing ‘Tortured Poets Department’: Album Review | url = https://variety.com/2024/music/album-reviews/the-tortured-poets-department-review-taylor-swift-album-1235975690/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hunter-Tilney | meno = Ludovic | titul = Taylor Swift: The Tortured Poets Department review — heartbreak inspires anguish, anger and a career highlight | url = https://www.ft.com/content/66753273-04d3-49c4-ac5a-6e48a7d3a27c | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; vyjadrené témami ako klam, hnev, smútok a smrť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kelly | meno = Caroline | titul = Album Review: Taylor Swift, The Tortured Poets Department | url = https://www.hotpress.com/music/album-review-taylor-swift-the-tortured-poets-department-23019758 | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2024-05-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ahlgrim | meno = Callie | titul = Taylor Swift new album 'The Tortured Poets Department' is getting mixed reviews — here's what critics are saying | url = https://www.businessinsider.com/taylor-swift-tortured-poets-department-album-reviews-critics-reviews-2024-4 | dátum vydania = 2024-04-26 | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brigewater | meno = Paul | titul = Taylor Swift finds new ways to open up on the sophisticated pop of The Tortured Poets Department | url = https://www.thelineofbestfit.com/albums/taylor-swift-tortured-poets-department | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Olivier | meno = David | titul = Taylor Swift's 'Tortured Poets Department' and when lyrics about dying, grief, heartbreak trigger you | url = https://eu.usatoday.com/story/life/health-wellness/2024/04/19/taylor-swift-tortured-poets-department-lyrics-triggering/73381175007/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-21}}&lt;/ref&gt; Hoci texty evokujú zraniteľné a zničujúce pocity, obsahujú aj humor a hyperbolu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Kritici to považovali za sebavedomé.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leszkiewicz | meno = Anna | titul = The tortured Taylor Swift | url = https://www.newstatesman.com/culture/music/2024/04/taylor-swift-new-album-tortured-poets-department-lyrics-review | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-22}}&lt;/ref&gt; Swiftová považovala album za katarzné cvičenie&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Savage | meno = Mark | titul = Taylor Swift Tortured Poets Department review: Album finds star vulnerable but vicious | url = https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-68846376 | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; a jeho obsah považovala za „fatalistický“.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

[[Ann Powersová]] napísala v [[National Public Radio|NPR]], že v celom albume sa „Swiftová snaží prísť na to, ako dochádza k emocionálnemu násiliu.“&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Powers | meno = Ann | titul = Taylor Swift's 'Tortured Poets' is written in blood | url = https://www.npr.org/2024/04/19/1245630721/taylor-swift-tortured-poets-department-review | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; V ''[[The Conversation]]'' sa hudobný profesor Samuel Murray vyjadril, že album používa [[Melodráma|melodrámu]] ako rozprávačský prostriedok na „oslavu emocionálnej zraniteľnosti, keď zdieľa svoje najvnútornejšie myšlienky.“&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Murray | meno = Samuel | titul = Taylor Swift’s The Tortured Poets Department and the art of melodrama | url = https://theconversation.com/taylor-swifts-the-tortured-poets-department-and-the-art-of-melodrama-228421 | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; Callie Ahlgrimová z ''[[Business Insider]]'' opísala obsah albumu ako Swiftovej „najneporiadnejší, nadržanejší a najzábavnejší album.“&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ahlgrim | meno = Callie | titul = Taylor Swift's 'The Tortured Poets Department' is the messiest, horniest, and funniest album she's ever made | url = https://www.businessinsider.in/entertainment/news/taylor-swiftaposs-aposthe-tortured-poets-departmentapos-is-the-messiest-horniest-and-funniest-album-sheaposs-ever-made/slidelist/109440024.cms | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240420034341/https://www.businessinsider.in/entertainment/news/taylor-swiftaposs-aposthe-tortured-poets-departmentapos-is-the-messiest-horniest-and-funniest-album-sheaposs-ever-made/slidelist/109440024.cms | dátum archivácie = 2024-04-20 }}&lt;/ref&gt; V ''[[The Independent]]'' Helen Brownová navrhla, že Swiftovej tvorba piesní vychádzala z koreňov [[Country|country hudby]], aby preskúmala príbehy plné detailov.&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Helen | titul = Taylor Swift, The Tortured Poets Department review: Irresistible, country-hued tales of relationships past and present | url = https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/reviews/taylor-swift-tortured-poets-department-album-review-b2530867.html | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; Zatiaľ čo niektorí kritici tvrdili, že album je vo svojej podstate autobiografický.&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McCormick | meno = Neil | titul = Taylor Swift, The Tortured Poets Department: a sharp, savage attack on her British exes | url = Taylor Swift, The Tortured Poets Department: a sharp, savage attack on her British exes | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; Shaad D'Souza z ''[[Pitchfork Media|Pitchforku]]'' tvrdil, že sa pohybuje na pomedzí spovedného a fiktívneho rozprávania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D'Souza | meno = Shaad | titul = 8 Takeaways From Taylor Swift’s New Album The Tortured Poets Department | url = https://pitchfork.com/thepitch/takeaways-from-taylor-swift-new-album-the-tortured-poets-department/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; 

=== Produkcia a hudba ===
Produkovali ho hlavne Swiftová a Antonoff. Štandardná časť albumu je primárne [[Synthpop|synthpopová]] so stredným [[Tempo (hudba)|tempom]] obsahujúca tlmené [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a zriedkavo aj [[Bicí automat|bicie automaty]]. Kritici považovali produkciu za minimalistickú a porovnali tento syntetizátorový zvukový prístup so zvukom ''Midnights''. ''[[PopMatters]]'' ho opísal ako „jednoduchý, nezávislý a takmer tlmený album“&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bannikov | meno = Igor | titul = Taylor Swift Overcomes Breakup on ‘The Tortured Poets Department | url = https://www.popmatters.com/taylor-swift-tortured-poets-department | dátum vydania = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt;, Alexis Petridis z ''[[The Guardian]]'' napísal, že navyše obsahuje „lesklý pop-rock ovplyvnený 80. rokmi“ zo Swiftovej albumu ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]''&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petridis | meno = Alexis | titul = Taylor Swift: The Tortured Poets Department review – fame, fans and former flames in the line of fire | url = https://www.theguardian.com/music/2024/apr/19/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review-fame-fans-and-former-flames-in-the-firing-line | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; a Will Hodgkinson z ''[[The Times]]'' opísali album ako amalgám synthpopu a silných [[Balada|balád]] z 80. rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hodgkinson | meno = Will | titul = Príbeh každej piesne na novom albume Taylor Swift — a The Anthology | url = https://www.thetimes.com/culture/music/article/taylor-swift-tortured-poets-department-track-by-track-guide-zp7qjwszr | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; Swiftová väčšinou spieva vo svojom spodnom vokálnom registri, aby dodala konverzačné verše podobné [[Rap|rapu]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt; Podľa [[The Economist]] je hudba v albume „sklonená“ a odchyľuje sa od tanečného popu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Has Taylor Swift peaked? | url = https://www.economist.com/culture/2024/04/24/has-taylor-swift-peaked | dátum vydania = 2024-05-31 | dátum prístupu = 2024-05-31}}&lt;/ref&gt; 

Niekoľko skladieb obsahuje oklieštenejší zvuk, poháňaný klavírom&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt; alebo gitarou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Esposito | meno = Suzy | titul = Taylor Swift’s The Tortured Poets Department – And Its Surprise Companion, The Anthology – Mine The Darkness To Pop Perfection | url = https://www.vogue.co.uk/article/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; so štýlmi rôznych žánrov: „[[But Daddy I Love Him]]“ a „[[Gilty as Sin?]]“ zahŕňajú živé bicie a vplyvy country a rocku&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kornhaber | meno = Spencer | titul = Taylor Swift Is Having Quality-Control Issues | url = https://www.theatlantic.com/culture/archive/2024/04/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review/678121/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt;; „[[Down Bad]]“ evokuje [[Rhythm and blues|R&amp;B]] vo svojich dynamických posunoch a kadenciách&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;; „Fresh Out the Slammer“ obsahuje [[western]] rockové elektrické gitary&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; a „I Can Fix Him (No Really I Can)“, „[[Florida!!!]]“ a „[[Who's Afraid of Little Old Me]]“ experimentuje s južanskou gotikou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Snapes | meno = Laura | titul = Breakups, fantasies and her most cutting lyrics: inside Taylor’s Swift’s The Tortured Poets Department | url = https://www.theguardian.com/music/2024/apr/19/taylor-swift-album-the-tortured-poets-department-lyrics | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-05-03}}&lt;/ref&gt; Tyler Foggart z ''[[The New Yorker]]'' nazval ''The Tortured Poets Department'' zmes vysnívaného popu a južanskej gotiky naplnenú „vidieckymi vibráciami“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Foggart | meno = Tyler | titul = It’s Taylor Swift Day, Again | url = https://www.newyorker.com/culture/goings-on/its-taylor-swift-day-again | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-05-03}}&lt;/ref&gt;, kým Josh Kurp z ''[[Uproxx]]'' si myslel, že album je žánrovo nenáročný.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

Druhá časť dvojalbumu s podtitulom ''The Anthology'', pozostáva prevažne z [[Komorný pop|komorno-popových]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lancia | meno = Claudio | titul = Taylor Swift
The Tortured Poets Department | url = https://www.ondarock.it/recensioni/2024-taylorswift-thetorturedpoetsdepartment.htm | dátum vydania = 2024-04-21 | dátum prístupu = 2024-05-08}}&lt;/ref&gt; a [[Folkpop|folkpopových]]&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; klavírnych balád.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sheffield | meno = Rob | titul = Taylor Swift Busts Out the Quill Pen and Delivers an Epic Double Album with ‘TTPD: The Anthology’ | url = https://www.rollingstone.com/music/music-album-reviews/taylor-swift-the-tortured-poets-department-the-anthology-review-1235007309/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; Swiftová a Dessner vyprodukovali väčšinu druhého zväzku, ktorý má akustický, ľudovo orientovaný zvuk&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hudson | meno = Alex | titul = Taylor Swift's 'The Tortured Poets Department' Is Full of Sound and Fury, Signifying Nothing | url = https://exclaim.ca/music/article/taylor-swift-the-tortured-poets-department-album-review | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt; s vyberanou akustickou [[Gitara|gitarou]], [[Klavír|klavírom]] a jemnými syntetizátormi,&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt; ktorý kritici prirovnávajú k zvukom albumov ''[[Folklore (album)|Folklore]]'' a ''[[Evermore (album)|Evermore]]'' z roku 2020. Neil McCormick z ''[[The Daily Telegraph]]'' tvrdil, že tento jemnejší zvuk umožňuje viac jemnosti v textoch.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt; 

== Propagácia a zverejnenie ==
[[Súbor:The Tortured Poets Department Logo v2.png|náhľad|Logo albumu obsahuje skratku názvu. ]]
Propagačná fotografia, ktorú odfotila [[Beth Garrabrant]], je čiernobiela [[Glamour|glamour fotografia]], na ktorej Swiftová leží na posteli v čiernej bielizni a má priehľadný top a šortky s vysokým pásom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sen | meno = Mailika | titul = Taylor Swift announces new album: The Tortured Poets Department | url = https://apnews.com/live/2024-grammy-awards-updates-winners#0000018d-771c-d410-ad8f-ff7f0d420000 | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2024-02-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morin | meno = Alyssa | titul = How Mary-Kate and Ashley Olsen Played a Role in Taylor Swift's Tortured Poets Department Cover | url = https://www.eonline.com/news/1394555/how-mary-kate-and-ashley-olsen-played-a-role-in-taylor-swifts-tortured-poets-department-cover | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-02-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vasquez | meno = Ingrid | titul = Taylor Swift Shares the Sexy Cover of New Album The Tortured Poets Department: 'All's Fair in Love and Poetry' | url = https://people.com/2024-grammys-taylor-swift-new-album-cover-tortured-poets-department-8558634 | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-02-06}}&lt;/ref&gt; od [[Row]] a [[Yves Saint Laurent (značka)|Yves Saint Laurent]].&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dailey | meno = Hannah | titul = Everything We Know About Taylor Swift’s New Album ‘The Tortured Poets Department’ So Far | url = https://www.billboard.com/lists/taylor-swift-the-tortured-poets-department-everything-we-know/ | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-06}}&lt;/ref&gt; Album aj názov boli parodované mnohými značkami, organizáciami, športovými tímami a franšízami a inšpirovali mnohé [[Mém|mémy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ahlgrim | meno = Callie | titul = All the best reactions to Taylor Swift's surprise album announcement at the Grammys | url = https://www.businessinsider.com/taylor-swift-new-album-grammys-reactions-memes-2024-2 | dátum vydania = 2024-02-07 | dátum prístupu = 2024-02-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leishman | meno = Rachel | titul = Did Taylor Swift Know Her New Album Name Would Inspire This Many Memes? | url = https://www.themarysue.com/taylor-swift-tortured-poets-department-the-best-memes-from-taylor-swifts-new-album-announcement/ | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-02-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Follett | meno = Gilian | titul = See how brands recreated Taylor Swift’s new album cover | url = https://adage.com/article/digital-marketing-ad-tech-news/brands-recreated-taylor-swifts-new-album-cover/2540411 | dátum vydania = 2023-02-07 | dátum prístupu = 2023-02-07}}&lt;/ref&gt; Vizuálna estetika je inšpirovaná [[Dark Academia|Dark Academiou]] a [[Gotická subkultúra|gotiky]].&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Power | meno = Ed | titul = If you expected a Taylor Swift revenge album, you were wrong | url = https://inews.co.uk/culture/music/taylor-swift-tortured-poets-department-review-revenge-album-3013042 | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Madden | meno = Emma | titul = What Tortured Poets Think About Taylor Swift's Album Title | url = https://www.nytimes.com/2024/02/06/style/taylor-swift-tortured-poets-department-album.html | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gibson | meno = Kelsie | titul = 10 Ways Taylor Swift Teased The Tortured Poets Department with Her Outfits | url = https://people.com/taylor-swift-the-tortured-poets-department-outfits-photos-8635605 | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2024-05-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Green | meno = Matthew | titul = Why Taylor Swift’s gothic work is as important as the novels of Mary Shelley or Bram Stoker | url = https://theconversation.com/why-taylor-swifts-gothic-work-is-as-important-as-the-novels-of-mary-shelley-or-bram-stoker-233518 | dátum vydania = 2024-07-19 | dátum prístupu = 2024-07-22}}&lt;/ref&gt; 

Po oznámení [[Grammy Award]] Swiftová odhalila štandardný zoznam skladieb prostredníctvom sociálnych sietí 6. februára 2024.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Swiftová mala štyri fyzické vydania, z ktorých každá bola pomenovaná po zodpovedajúcej bonusovej skladbe: „The Manuscript“, „The Bolter“, „The Albatros“ a „[[The Black Dog]]“; posledné tri edície oznámila počas austrálskej a singapurskej časti The Eras Tour.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hughes | meno = Army | titul = The Black Dog': Taylor Swift Announces Final Variant of Upcoming 'Tortured Poets Department' | url = https://qthemusic.com/p/taylor-swift-black-dog-tortured-poets/ | dátum vydania = 2024-03-04 | dátum prístupu = 2024-05-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240512070112/https://qthemusic.com/p/taylor-swift-black-dog-tortured-poets/ | dátum archivácie = 2024-05-12 }}&lt;/ref&gt; Spolupracovala s [[Target Corporations|Target]] na exkluzívnej zberateľskej vinylovej edícii „Phantom Clear“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gibson | meno = Kelsie | titul = Everything to Know About Taylor Swift's New Album, The Tortured Poets Department | url = https://people.com/taylor-swift-the-tortured-poets-department-album-everything-to-know-8558643 | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-06}}&lt;/ref&gt; 

Album bol propagovaný na digitálnych platformách ako [[Apple Music]], [[Spotify]], [[YouTube]], [[Instagram]] a [[Threads]], čo prinútilo fanúšikov Swiftovej hľadať [[Easter egg]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Murray | meno = Conor | titul = Taylor Swift’s New Album Rollout Has Spotify, Social Media Companies And More Fighting For Swiftie Attention | url = https://www.forbes.com/sites/conormurray/2024/04/17/taylor-swifts-new-album-rollout-has-spotify-social-media-companies-and-more-fighting-for-swiftie-attention/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt; Zahŕňalo to: päť zoznamov skladieb Apple Music spravovaných Swiftovou, ktoré obsahovali jej staršie piesne inšpirované [[Päť fáz smútku|piatimi štádiami smútku]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Millman | meno = Ethan | titul = Taylor Swift Soundtracks the Five Stages of Grief With New Apple Music Playlists | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-stages-grief-playlists-apple-music-1234999955/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt;; [[Pop-up maloobchod|pop-up]] knižnica kurátorských článkov v [[The Grove]] v [[Los Angeles]], ktorú prevádzkuje Spotify&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dailey | meno = Hannah | titul = Taylor Swift to Launch ‘Tortured Poets Department’ Spotify Library Installation in Los Angeles | url = https://www.billboard.com/music/music-news/taylor-swift-launch-tortured-poets-spotify-library-los-angeles-1235657429/ | dátum vydania = 2024-04-15 | dátum prístupu = 2024-04-05}}&lt;/ref&gt;; nástenné maľby s [[QR kód|QR kódom]] v rôznych mestách po celom svete, ktoré viedli k neuvedeným krátkym videám YouTube na kanáli Swiftovej&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kriste | meno = Giovana | titul = Taylor Swift escolhe loja em Pinheiros para divulgar seu novo álbum | url = https://www.cnnbrasil.com.br/entretenimento/taylor-swift-escolhe-loja-em-pinheiros-para-divulgar-seu-novo-album/ | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum prístupu = 2024-04-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = West | meno = Bryan | titul = 'Error 321': Chicago QR code mural links to 'Tortured Poets' and Taylor Swift | url = https://eu.usatoday.com/story/entertainment/music/2024/04/15/chicago-qr-code-mural-links-to-taylor-swift-error-321/73336892007/ | dátum vydania = 2024-04-15 | dátum prístupu = 2024-04-16}}&lt;/ref&gt;; odpočítavanie do vydania albumu odhalené po obnovení profilu Swiftovej na Instagrame a špeciálne trblietavé efekty na príspevkoch Threads označených hashtagmi súvisiacimi so Swiftovou a albumom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aniftos | meno = Rania | titul = Instagram &amp; Threads Are Celebrating Taylor Swift’s Upcoming Album With Easter Eggs for Swifties | url = https://www.billboard.com/music/music-news/instagram-threads-taylor-swift-album-easter-eggs-swifties-1235657346/ | dátum vydania = 2024-04-15 | dátum prístupu = 2024-04-15}}&lt;/ref&gt; [[iHeartRadio]] a [[Sirius XM]] oznámili špeciálne programy s exkluzívnym obsahom od Swiftovej na oslavu vydania albumu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Everything To Know About Taylor Swift Week On iHeartRadio | url = https://www.iheart.com/content/2024-04-16-everything-to-know-about-taylor-swift-week-on-iheartradio/ | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum prístupu = 2024-04-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dailey | meno = Hannah | titul = Taylor Swift SiriusXM Channel to Play ‘Tortured Poets Department’ on Loop for Debut Weekend | url = https://www.billboard.com/business/radio/taylor-swift-radio-siriusxm-channel-1235647121/ | dátum vydania = 2024-04-02 | dátum prístupu = 2024-04-18}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Stevie Nicks 2.jpg|vľavo|náhľad|Kópie albumu obsahujú báseň od [[Stevie Nicksová|Stevie Nicksovej]] (na obrázku). ]]
''The Tortured Poets Department'' vyšlo 19. apríla 2024. Edícia s podtitulom ''The Anthology'' a obsahujúca 15 bonusových skladieb bola vydaná o dve hodiny neskôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zemler | meno = Emily | titul = Taylor Swift Unveils Double Album ‘The Tortured Poets Department: The Anthology’ | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-the-tortured-poets-department-the-anthology-announcement-1235007251/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; Dva dni predtým uniklo štandardné vydanie albumu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nanji | meno = Noor | titul = Taylor Swift: Fans react as new album is apparently leaked | url = https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-68844317 | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt;, čo viedlo k dočasnému zákazu vyhľadávania frázy „Taylor Swift leak“ na platforme [[Twitter|X]] (predtým Twitter).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duran | meno = Anagricel | titul = ‘Taylor Swift leak’ banned from search on Twitter/X ahead of ‘Tortured Poets Department’ release | url = https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-leak-banned-from-search-on-twitter-x-ahead-ahead-of-tortured-poets-department-release-3619647 | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; The Tortured Poets Department bolo dostupné v 19 fyzických variantoch – deväť CD, šesť vinylových a štyri kazetové, pričom luxusné CD a kazety boli exkluzívne na oficiálnej webovej stránke Swiftovej.&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caufield | meno = Keith | titul = Taylor Swift Makes Historic Debut at No. 1 on Billboard 200 With ‘The Tortured Poets Department’ | url = https://www.billboard.com/lists/taylor-swift-tortured-poets-department-debut-number-one-billboard-200-chart/ | dátum vydania = 2024-04-28 | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt; Fyzické kópie albumu obsahovali báseň americkej speváčky a skladateľky [[Stevie Nicksová|Stevie Nicksovej]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift: fans and critics react to new surprise double album The Tortured Poets Department | url = https://www.theguardian.com/music/2024/apr/19/taylor-swift-the-tortured-poets-department-fans-critics-reactions-new-album-reviews-lyrics | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; „Fortnight“ bol vydaný ako hlavný singel spolu s albumom, sprevádzaný hudobným videom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mier | meno = Tomás | titul = Taylor Swift Drops Dystopic, Post Malone-Featuring Trailer for ‘Fortnight’ | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-fortnight-trailer-post-malone-1235007158/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; [[Universal Music Group|Universal Music]] dalo 2. júla talianskemu rádiu pieseň „[[I Can Do It with a Broken Heart]]“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mompellio | meno = Gabriel | titul = TAYLOR SWIFT-I Can Do It With a Broken Heart | url = https://radiodate.it/radio-date/taylor-swift-i-can-do-it-with-a-broken-heart-236897-02-07-2024-radiodate/ | dátum vydania = 2024-07-02 | dátum prístupu = 2024-07-07}}&lt;/ref&gt; 
[[Súbor:Taylor Swift Eras Tour TTPD Set Fortnight 2.jpg|náhľad|Taylor Swiftová zmenila zoznam hraných pesničiek na The Eras Tour, aby obsahovala nové piesne z The Tortured Poets Department.  ]]
Od mája 2024, počnúc [[Paríž|parížskymi]] vystúpeniami, Swiftová prepracovala zoznam turné The Eras Tour tak, aby zahŕňala piesne z ''The Tortured Poets Department.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dailey | meno = Hannah | titul = Taylor Swift Says She’s ‘SO Fired Up’ to Play New ‘Tortured Poets’ Set for the Rest of the Eras Tour | url = https://www.billboard.com/music/music-news/taylor-swift-performing-tortured-poets-eras-tour-1235681173/ | dátum vydania = 2024-05-13 | dátum prístupu = 2024-05-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paul | meno = Larisha | titul = Taylor Swift Celebrates ‘Tortured Poets’ Induction Into Eras Tour Set List: It’s ‘Female Rage the Musical’ | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-tortured-poets-eras-tour-set-list-post-1235019481/ | dátum vydania = 2024-05-13 | dátum prístupu = 2024-05-13}}&lt;/ref&gt; Swiftová následne vydala hrané verzie ako bonusové skladby na fyzickom albume prostredníctvom svojej webovej stránky výhradne pre amerických zákazníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caufield | meno = Keith | titul = Taylor Swift Scores Fifth Week Atop Billboard 200 With ‘The Tortured Poets Department’ | url = https://www.billboard.com/music/chart-beat/taylor-swift-tortured-poets-department-fifth-week-one-billboard-200-billie-eilish-two-1235693273/ | dátum vydania = 2024-05-26 | dátum prístupu = 2024-05-27}}&lt;/ref&gt; Ďalšie limitované edície CD obsahovali akustickú verziu buď „But Daddy I Love Him“, „Fortnight“, „Fresh Out the Slammer“, „Down Bad“ alebo „Guilty as Sin?“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift pops into London to see Cara Delevigne in ‘Cabaret’ | url = https://www.ks95.com/taylor-swift-pops-into-london-to-see-cara-delevigne-in-cabaret/ | dátum vydania = 2024-06-02 | dátum prístupu = 2024-06-17}}&lt;/ref&gt; Obmedzené digitálne varianty obsahovali prvý návrh telefónnych [[demo]] nahrávok&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paul | meno = Larisha | titul = Taylor Swift Expands ‘Tortured Poets Department’ (Again) With Limited Edition First Draft Phone Memos | url = https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-tortured-poets-department-phone-memos-1235022927/ | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum prístupu = 2024-05-27}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Tortured Poets Department Standard Digital Album + &quot;My Boy Only Breaks His Favorite Toys&quot; (First Draft Phone Memo) | url = https://store.taylorswift.com/products/the-tortured-poets-department-standard-digital-album-my-boy-only-breaks-his-favorite-toys-first-draft-phone-memo | dátum vydania = 2023-02-02 | dátum prístupu = 2024-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240803182623/https://store.taylorswift.com/products/the-tortured-poets-department-standard-digital-album-my-boy-only-breaks-his-favorite-toys-first-draft-phone-memo | dátum archivácie = 2024-08-03 }}&lt;/ref&gt; a živé nahrávky The Eras Tour.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hernandez | meno = Brian Anthony | titul = Taylor Swift Is Selling Live Versions of 3 Tortured Poets Department Surprise Songs for a Very Limited Time | url = https://people.com/taylor-swift-releases-live-from-paris-tortured-poets-acoustic-collection-surprise-songs-8653469 | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-27}}&lt;/ref&gt; Vydanie limitovanej edície verzií bonusových skladieb bolo pre Swiftovú a jej fanúšikov spôsobom, ako si udržať prvé miesto albumu v rebríčkoch v porovnaní s novými albumami  [[Billie Eilish]] a [[Charli XCX]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Romano | meno = Aja | titul = Billie Eilish vs. Taylor Swift: Is the feud real? Who’s dissing who? | url = https://www.vox.com/culture/352998/billie-eilish-taylor-swift-feud-what-happened | dátum vydania = 2024-06-01 | dátum prístupu = 2024-06-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Murray | meno = Conor | titul = Taylor Swift Could Block Billie Eilish From Debuting New Album At No. 1 As Fan Rivalry Grows | url = https://www.forbes.com/sites/conormurray/2024/05/22/taylor-swift-could-block-billie-eilish-from-debuting-new-album-at-no-1-as-fan-rivalry-grows/ | dátum vydania = 2024-05-23 | dátum prístupu = 2024-06-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D'Souza | meno = Shaad | titul = Taylor Swift may have captured the charts, but Charli XCX captured the zeitgeist | url = https://www.theguardian.com/music/article/2024/jun/14/taylor-swift-may-have-captured-the-charts-but-charli-xcx-captured-the-zeitgeist | dátum vydania = 2024-06-14 | dátum prístupu = 2024-06-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sisario | meno = Ben | titul = Taylor Swift Is No. 1 Again, With Little Competition on the Way | url = https://www.nytimes.com/2024/06/03/arts/music/taylor-swift-tortured-poets-six-weeks-chart.html | dátum vydania = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2024-06-23}}&lt;/ref&gt; 

== Kritika ==

=== Recenzie ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Hodnotenie ''The Tortured Poets Department'' 
! colspan=&quot;2&quot; |Súhrnné skóre
|-
!Zdroj
!Hodnotenie
|-
|[[AnyDecent Music?]]
|{{Rating|7.5|10}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Tortured Poets Department | url = http://www.anydecentmusic.com/review/13932/Taylor-Swift-The-Tortured-Poets-Department.aspx | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-25}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Metacritic]]
|76/100&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Podľa Metacritic získalo štandardné vydanie skóre 76/100, zatiaľ čo ''zväzok The Anthology'' získal skóre 69/100&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Recenzné skóre
|-
!Zdroj
!Hodnotenie
|-
|[[AllMusic]]
|{{Rating|3|5}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thomas | meno = Fred | titul = The Tortured Poets Department | url = https://www.allmusic.com/album/the-tortured-poets-department-mw0004210541 | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Clash (magazín)|Clash]]
|{{Rating|8|10}}&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Webb | meno = Lauren | titul = Taylor Swift – The Tortured Poets Department | url = https://www.clashmusic.com/reviews/taylor-swift-the-tortured-poets-department/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt;
|-
|''[[The Daily Telegraph]]''
|{{Rating|4|5}}&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Neil McCormick z ''The Daily Telegraph'' ohodnotil štandardné vydanie azväzok ''The Anthology 4/5''&lt;/ref&gt;
|-
|''[[The Guardian]]''
|{{Rating|4|5}}&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;
|-
|''[[The Independent]]''
|{{Rating|5|5}}&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;
|-
|''[[NME]]''
|{{Rating|3|5}}&lt;ref name=&quot;:29&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Molloy | meno = Laura | titul = Taylor Swift – ‘The Tortured Poets Department’ review: a rare misstep | url = https://www.nme.com/reviews/album/taylor-swift-the-tortured-poets-department-lyrics-tracklist-3619454 | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Pitchfork Media]]
|{{Rating|6.6|10}}&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;''Kritici Pitchforku'' ohodnotili štandardné vydanie 6.6/10 a ''zväzok The Anthology'' 6.0/10&lt;/ref&gt;
|-
|''[[Rolling Stone]]''
|{{Rating|5|5}}&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Rob Sheffield z ''Rolling Stone'' ohodnotil štandardné vydanie 5/5 a ''zväzok The Anthology'' 4/5&lt;/ref&gt;
|-
|''[[Slant Magazine]]'' 
|{{Rating|3.5|5}}&lt;ref name=&quot;:30&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Keefe | meno = Jonathan | titul = Taylor Swift The Tortured Poets Department Review: A Tone Poem in Need of Editing | url = https://www.slantmagazine.com/music/taylor-swift-the-tortured-poets-department-album-review/ | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-22}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[The Times]] 
|{{Rating|5|5}}&lt;ref name=&quot;:31&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cairms | meno = Dan | titul = The Tortured Poets Department | url = https://www.thetimes.com/culture/music/article/taylor-swift-tortured-poets-department-review-new-album-t5bcbr6wt | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt;
|}
Publikácie popisovali kritický konsenzus po zverejnení ako pozitívny&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = May | meno = Naomi | titul = Taylor Swift Just Responded To Reviews Of 'The Tortured Poets Department' In The Best Possible Way | url = https://www.elle.com/uk/life-and-culture/culture/a60563492/taylor-swift-tortured-poets-department-reviews/ | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sisario | meno = Ben | titul = The Tortured Poets Department | url = https://www.nytimes.com/2024/04/29/arts/music/taylor-swifts-tortured-poets-department-billboard-chart.html | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2024-05-08}}&lt;/ref&gt; alebo zmiešaný.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift's Tortured Poets Department hits number one, breaking records as it goes | url = https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-68908399 | dátum vydania = 2024-04-26 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; Podľa [[Metacritic]] dostalo The Tortured Poets Department „vo všeobecnosti priaznivé recenzie“ na základe priemerného skóre 76 zo 100 z 24 hodnotení kritikov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Tortured Poets Department | url = https://www.metacritic.com/music/the-tortured-poets-department/taylor-swift/critic-reviewshttps://www.metacritic.com/music/the-tortured-poets-department/taylor-swift/critic-reviews | dátum prístupu = 2024-04-23 }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Jeho druhá časť, ''The Anthology'' získala 69 zo 100 zo 6 hodnotení kritikov.&lt;ref name=&quot;:43&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Tortured Poets Department: The Anthology | url = https://www.metacritic.com/music/the-tortured-poets-department-the-anthology/taylor-swift/critic-reviews | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt; 

Množstvo kritikov považovalo album za medzník vo Swiftovej diskografii. Recenzie od Helen Brownovej z ''[[The Independent]]''&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;'','' Ellie Robertsovej z ''[[The Arts Desk]]''&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;'','' Dana Cairnsa z ''[[The Times]]''&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt;''',''' Jeffreyho Daviesa z ''[[PopMatters]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davies | meno = Jeffrey | titul = Taylor Swift’s ‘The Tortured Poets Department’ Is Ambitious and Experimental | url = https://www.popmatters.com/taylor-swift-tortured-poets-review | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; a Willa Harrisa z ''[[Q (časopis)|Q]]'' chválili album ako jeden z najlepších albumov Swiftovej.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harris | meno = Will | titul = First Impressions: Taylor Swift's 'The Tortured Poets Department' Is Every Bit the Epic Affair It Was Expected to Be | url = https://qthemusic.com/p/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240421124948/https://qthemusic.com/p/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review/ | dátum archivácie = 2024-04-21 }}&lt;/ref&gt; Iní vrátane Chrisa Willmana z ''[[Variety (magazín)|Variety]]''&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;, Eda Powera z [[I]]&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; a Kitty Empire z ''[[The Observer]]'' ho nazvali typickým albumom Swiftovej.&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Empire | meno = Kitty | titul = Taylor Swift: The Tortured Poets Department review – a whole lotta love gone bad | url = https://www.theguardian.com/music/2024/apr/20/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review-joe-alwyn | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; 

Swiftovej písanie piesní bolo zdrojom komplimentov. Paul Bridgewater z ''[[The Line of Best Fit]]'' to označil za jej doteraz najsúdržnejšie dielo, pričom hudbu považoval za sofistikovanú a text za symbolický.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Alexis Petridis z ''[[The Guardian]]'' a Alex Hopper zo skupiny ''[[American Songwriter]]'' si mysleli, že album obsahuje tie najvtipnejšie texty Swiftovej a že je „ochotná riskovať v ére popu, ktorá odmieta riskovať“ a „neustále sa vyvíja a posúva svoje limity“.&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:43&quot; /&gt; Iné, ako napríklad Lindsay Zoladzová z ''[[The New York Times]]'', Jonathan Keefe z ''časopisu [[Slant Magazine|Slant]]'' a Alex Hudson opísali niektoré texty ako slabé a prepísané. Hudson tvrdil, že mnohé z skladieb si „mýlia výrečnosť s poéziou.“&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:37&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zoladtz | meno = Lindsay | titul = The Tortured Poets Department | url = https://www.nytimes.com/2024/04/19/arts/music/taylor-swift-album-tortured-poets-department-review.html | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt;

Vyzdvihnutá bola aj búrlivá nálada a neviazaná emócia textov. Viaceré recenzie dopĺňali ťažké, nefiltrované emócie albumu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruggieri | meno = Melissa | titul = Taylor Swift's 'Tortured Poets' is hauntingly brilliant, even the 15 surprise songs | url = https://eu.usatoday.com/story/entertainment/music/2024/04/19/taylor-swift-tortured-poets-department-review/73342235007/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; Lauren Webbová zo skupiny ''Clash'' album opísala ako „ viažuci, toxický, chaotický album“.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt; V podobnej perspektíve boli aj recenzie od Roba Sheffielda z [[Rolling Stone|Rolling ''Stone'']] a Chrisa Willmana z ''[[Variety (magazín)|Variety]],'' ktorí album opísali ako „nádherne chaotický a odvážny“.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Pre Willmana tento album spája „chytrosť s katarziou“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Mary Siroky z ''[[Consequence]]'' na druhej strane, považovala tento štýl albumu za rušivý a miestami „úplne bizarný“ a mala pocit, že album je skôr pokusom o sebaparódiu než výkladnou skriňou Swiftovej talentu na písanie piesní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siroky | meno = Maria | titul = On The Tortured Poets Department, Taylor Swift Gets Lost in the Shadow of Taylor Swift | url = https://consequence.net/2024/04/taylor-swift-tortured-poets-department-review/ | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; 

Mnohí kritici, vrátane Zoladzovej&lt;ref name=&quot;:37&quot; /&gt;, Laury Molloyovej z [[NME]]&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt; a Toma Breihana zo ''[[Stereogum]]'', tvrdili, že spolupráca Swiftovej a Antonoffa na The Tortured Poets Department nebola invenčná kvôli zvukovej podobnosti s ich predchádzajúcimi spoluprácami.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paul | meno = Larisha | titul = Taylor Swift and Jack Antonoff Have Reached Their Limit | url = https://www.rollingstone.com/music/music-features/taylor-swift-jack-antonoff-partnership-limit-1235007767/ | dátum vydania = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-05-12}}&lt;/ref&gt; Amanda Petrusich skôr uprednostňovala Dessnerov vstup do albumu ako „jemnejší, nežnejší a prekvapivejší.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrusich | meno = Amanda | titul = Taylor Swift’s Tortured Poetry | url = https://www.newyorker.com/magazine/2024/05/06/taylor-swifts-tortured-poetry | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; Hornová a Mark Savage z [[British Broadcasting Corporation|BBC]] mali pocit, že melódie sú zvukovo monotónne a „nehybné“&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:36&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horn | meno = Olivia | titul = The Tortured Poets Department / The Anthology | url = https://pitchfork.com/reviews/albums/taylor-swift-the-tortured-poets-department-the-anthology/ | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-22}}&lt;/ref&gt;, ale iní tvrdili, že minimalistický prístup dopĺňa Swiftovej hyper-osobné texty.&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Hopper vyjadril názor, že „popularita Swiftovej ako umelca je na vrchole“.&lt;ref name=&quot;:35&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hopper | meno = Alex | titul = The Gloves are off on Taylor Swift’s Double Album, ‘The Tortured Poets Department’ | url = https://americansongwriter.com/the-gloves-are-off-on-taylor-swifts-double-album-the-tortured-poets-department/ | dátum prístupu = 2024-04-22 | dátum vydania = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; Podľa Mary Kate Carrovej z ''[[The AV Club]]'' je album „dokonale dobrý“, no prišiel v čase, keď už Swiftová „nemá čo dokazovať“, čo vedie k stagnácii jej umenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carr | meno = Mary-Kate | titul = Taylor Swift's The Tortured Poets Department is stuck in the past | url = https://www.avclub.com/taylor-swift-the-tortured-poets-department-review-1851419476 | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; Túto myšlienku zdieľala aj anonymná negatívna recenzia ''[[Paste]]'', ktorá kritizovala album ako unáhlený, prázdny a nespojiteľný.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; 

=== Komentáre po recenzii ===
Rôzni novinári a publicisti skúmali kritické prijatie albumu. Publikácie považovali ''The Tortured Poets Department'' za polarizujúci album.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hiatt | meno = Brian | titul = The Old Taylor Swift Is Dead — This Time for Real | url = https://www.rollingstone.com/music/music-features/tortured-poets-department-track-by-track-1235010675/ | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; Nathan Hubbard z [[The Ringer 's|''The Ringer'' 's]] považoval album za najkontroverznejší album Swiftovej od ''[[Reputation (album)|Reputation]]'' v roku 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Princiotti | meno = Nora | titul = Is ‘The Tortured Poets Department’ Taylor Swift’s Most Controversial Album Ever? | url = https://www.theringer.com/2024/4/21/24135197/taylor-swift-tortured-poets-department-album-review | dátum vydania = 2024-04-21 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; Novinári z ''[[The New York Times]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stevens | meno = Matt | titul = Taylor Swift Has Given Fans a Lot. Is It Finally Too Much? | url = https://www.nytimes.com/2024/04/22/arts/music/taylor-swift-album-fatigue.html | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-22}}&lt;/ref&gt; a ''[[Vox]]'' pripisovali tento fenomén zvýšenej sláve Swiftovej a súvisiacej mediálnej „pozornosti“. Anonymná recenzia z Paste bola označená inými publikáciami ako „ničivá“.&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chitwood | meno = Adam | titul = Paste’s Review of Taylor Swift’s ‘Tortured Poets Department’ Publishes Without a Byline to Avoid ‘Threats of Violence’ From Fans | url = https://www.thewrap.com/paste-taylor-swift-tortured-poets-department-review-author-fans/ | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt; Sumnima Kandangwa z ''[[South China Morning Post]]'' sa domnievala, že skryli identitu svojho recenzenta, pretože fanušikovia Swiftovej „môžu byť dosť temperamentní, pokiaľ ide o ochranu Swiftovej.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kandangwa | meno = Sumnina | titul = ‘Cringeworthy?’ 4 scathing reviews of Taylor Swift’s TTPD album: the 31-song, 2-piece record has already broken Spotify records and earned a 5-star rating from some outlets – but haters gonna hate … | url = https://www.scmp.com/magazines/style/people/celebrities/article/3260066/cringeworthy-4-scathing-reviews-taylor-swifts-ttpd-album-31-song-2-piece-record-has-already-broken | dátum vydania = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt; ''[[Sputnikmusic]]'' publikoval recenzie s tromi rôznymi hodnoteniami v krátkom časovom období, z ktorých každá mala nižšie hodnotenie ako tá predtým. Minh Anhová z ''[[L'Officiel]]'' zistila, že je to mätúci spôsob hodnotenia hudby.&lt;ref name=&quot;:38&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anh | meno = Minh | titul = What's going on with Taylor Swift? | url = https://www.lofficielibiza.com/music/taylor-swift-new-album-tortured-poets-reviews-record-label | dátum vydania = 2024-05-08 | dátum prístupu = 2024-05-13}}&lt;/ref&gt; Swiftová zdieľala pozitívne recenzie albumu na svojich sociálnych sieťach a označila príslušných autorov, čo niektorí považovali za reakciu na ''Paste'' a iné nepriaznivé recenzie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kaufman | meno = Gil | titul = Taylor Swift Posts Responses to ‘Tortured Poets Department’ Reviews Using Album Lyrics | url = https://www.billboard.com/music/pop/taylor-swift-response-tortured-poets-department-reviews-album-lyrics-1235662540/ | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harding | meno = Laura | titul = Taylor Swift responds to reviews of latest album amid mixed reception | url = https://www.breakingnews.ie/entertainment/taylor-swift-responds-to-reviews-of-latest-album-amid-mixed-reception-1616390.html | dátum vydania = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt; 

Viacerí komentátori sa domnievali, že počiatočné recenzie demonštrovali chybný prístup mainstreamovej hudobnej kritiky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:39&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karl | meno = Jessica | titul = Taylor Swift Is Proof That How We Critique Music Is Broken | url = https://www.bloomberg.com/opinion/articles/2024-04-23/taylor-swift-s-tortured-poet-s-department-has-too-many-hasty-reviews | dátum vydania = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-04-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:40&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Darcy | meno = Oliver | titul = I judged Taylor Swift’s album immediately after it came out. Here’s why I was wrong | url = https://edition.cnn.com/2024/04/26/entertainment/taylor-swift-album-quick-to-judge/index.html | dátum vydania = 2024-04-26 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; Jessica Karlová z [[Bloomberg News]] napísala, že „dlhé“ trvanie albumu prinútilo recenzentov „zostať hore až do rána, kým album dopočúvajú“, aby  zverejnili svoje recenzie, čím prispeli k niektorým recenziám, ktoré boli unáhlené. Nora Princiotti v knihe ''[[The Ringer]]'' pripísala polarizujúce recenzie neočakávanému vydaniu dvojitého albumu. Karlová zastávala názor, že niektoré „renomované publikácie“ namiesto serióznej umeleckej analýzy poskytovali klebety&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt;, kým Anhová zdôraznila, že recenzie spomínali aspekty verejného imidžu Swiftovej namiesto toho, aby sa zameriavali na hudbu.&lt;ref name=&quot;:38&quot; /&gt; Sinéad O'Sullivanová z ''The New Yorker'' tvrdila, že Swiftovej albumy obsahujú viacero vrstiev „tradícií“, pričom napísala, že nepriaznivé recenzie boli spôsobené tým, že to kritici nezohľadnili alebo nevenovali dostatok času na počúvanie albumu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Sullivan, Sinéad | titul = Why Normal Music Reviews No Longer Make Sense for Taylor Swift | url = https://www.newyorker.com/culture/cultural-comment/why-normal-music-reviews-no-longer-make-sense-for-taylor-swift | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum prístupu = 2024-05-0}}&lt;/ref&gt; 

Niektorí prví kritici albumu vyhlásili, že sa s recenziami na album „unáhlili“. Chris Molanphy zo [[Slate]] vo svojom komentári povedal, že ''The Tortured Poets Department'' „na vás urobí dojem“ po ďalších počúvaniach. Molanphy tiež uviedol, že sa mu album páčil viac ako pred týždňom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Molanphy | meno = Chris | titul = Taylor Swift Is Doing Michael Jackson–Level Numbers, but Does She Have a “Billie Jean”? | url = https://slate.com/culture/2024/05/taylor-swift-fortnight-song-tortured-poets-department-billboard.html | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2024-05-04}}&lt;/ref&gt; Oliver Darcy zo [[CNN]] povedal, že posúdil album veľmi rýchlo, pričom uviedol, že ho preskúmal, pričom mal na mysli jeho zmiešané kritické prijatie a zistil, že album je príliš dlhý a nevýrazný v súlade s ostatnými kritikmi, ale o týždeň neskôr povedal, že „po keď trávim pri počúvaní albumu, som pripravený vyhlásiť, že je to jedno zo Swiftovej najlepších diel.“ Darcy sa tiež vyjadril, že album sa nedá vypočuť „rýchlosťou [[TikTok|TikToku]]“ a kritizoval recenzentov, ktorí nenechajú hudobné albumy „marinovať“ a namiesto toho očakávajú „okamžitú spokojnosť“.&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt; 

== Komerčný výkon ==
''The Tortured Poets Department'' prekonalo početné rekordy v streamoch, čo viedlo ''denník The Guardian'' ku komentáru, že „Swiftová je najväčšia popová hviezda tohto storočia“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ahmed | meno = Aneesa | titul = Taylor Swift debuts new tracks as she returns to The Eras Tour | url = https://www.theguardian.com/music/article/2024/may/09/swift-debuts-new-tracks-as-she-returns-to-the-eras-tour | dátum vydania = 2024-05-09 | dátum prístupu = 2024-06-08}}&lt;/ref&gt; Na [[Spotify]] sa stal najuloženým albumom všetkých čias. Stal sa najstreamovanejším albumom za jeden deň, ktorý prekonal 200 miliónov a potom 300 miliónov streamov a prekonal rekord všetkých čias, ktorý predtým držal Swiftovej ''Midnights'' a prvý album, ktorý nazbieral miliardu streamov za jediný týždeň, a to za päť dní.&lt;ref name=&quot;:41&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dailey | meno = Hannah | titul = ‘The Tortured Poets Department’: All the Records Taylor Swift’s New Album Has Broken (So Far) | url = https://www.billboard.com/lists/taylor-swift-tortured-poets-department-records-broken/ | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2024-05-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilman | meno = Chris | titul = Taylor Swift’s Record-Breaking First Day at Spotify With ‘Tortured Poets’ Didn’t Stop at 200 Million Streams — It Actually Surpassed 300 Million | url = https://variety.com/2024/music/news/spotify-300-million-streams-tortured-poets-department-taylor-swift-1235977306/ | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum prístupu = 2024-04-20}}&lt;/ref&gt; Album sa tiež stal najstreamovanejším albumom za jeden deň na [[Amazon Music]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elis | meno = Maddie | titul = ‘The Tortured Poets Department’: Breaking down Taylor Swift’s ‘sensational and sorrowful’ album | url = https://www.today.com/popculture/music/live-blog/taylor-swift-tortured-poets-department-live-updates-rcna148230 | dátum vydania = 2024-04-19 | dátum prístupu = 2024-04-19}}&lt;/ref&gt; a najstreamovanejším popovým albumom za jeden deň na [[Apple Music]].&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; Počas prvého týždňa dostupnosti zhromaždil celosvetovo 1,76 miliardy streamov, čo je rekord všetkých čias.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frankenberg | meno = Eric | titul = Taylor Swift’s ‘The Tortured Poets Department’ Breaks Global Streaming Record in Its First Week | url = https://www.billboard.com/music/chart-beat/taylor-swift-tortured-poets-department-breaks-global-streaming-record-1235671798/ | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2024-05-02}}&lt;/ref&gt; 

V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] sa na albume za štyri dni nahromadilo 1,6 milióna streamov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caufield | meno = Keith | titul = Taylor Swift Sets Single-Week Streaming Record With ‘The Tortured Poets Department’ | url = https://www.billboard.com/music/chart-beat/taylor-swift-the-tortured-poets-department-first-day-sales-release-week-1235662005/ | dátum vydania = 2024-04-21 | dátum prístupu = 2024-04-21}}&lt;/ref&gt;, z ktorých sa predalo 700 000 vinylových albumov, čím prekonal rekord v najvyššom jednotýždňovom predaji vinylov, ktorý predtým držal Swiftovej album ''[[1989 (Taylor's Version)]]'' z roku 2023.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; Album prekonal aj jednotýždňový streamovací rekord, ktorý predtým držal [[Drake|Drakeov]] ''[[Scorpion (album)|Scorpion]]'' z roku 2018, pričom za šesť dní nazbieral 799 miliónov streamov.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; Po celom týždni od vydania debutovalo ''The Tortured Poets Department'' na vrchole rebríčka ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] s 2,61 miliónmi streamov. Stal sa jej 14. albumom číslo 1 v Bilboard 200, čím sa s [[Jay-Z]] zaradila medzi najlepších sólistov rebríčka. Album zostal na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'' 200 ďalších trinásť týždňov po sebe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caufield | meno = Keith | titul = Taylor Swift’s ‘Tortured Poets Department’ Clocks 14th Week at No. 1 on Billboard 200 | url = https://www.billboard.com/music/chart-beat/taylor-swift-tortured-poets-department-14th-week-number-one-billboard-200-chart-1235750808/ | dátum vydania = 2024-08-11 | dátum prístupu = 2024-08-16}}&lt;/ref&gt;, čo viedlo k vydaniam iných umelcov debutujúcich na druhom mieste, ako napríklad ''[[Radical Optimism]]'' od [[Dua Lipa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caufield | meno = Keith | titul = Taylor Swift Rules Billboard 200 for Third Week With ‘The Tortured Poets Department’ | url = https://www.billboard.com/music/chart-beat/taylor-swift-tortured-poets-number-one-third-week-billboard-200-chart-1235681057/ | dátum vydania = 2024-05-12 | dátum prístupu = 2024-08-16}}&lt;/ref&gt;, [[Billie Eilish]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Coscarelli | meno = Joe | titul = Billie Eilish and Taylor Swift Race for No. 1 | url = https://www.nytimes.com/2024/05/23/arts/music/billie-eilish-taylor-swift-billboard-chart.html | dátum vydania = 2024-05-23 | dátum prístupu = 2024-08-16}}&lt;/ref&gt; s ''[[Hit Me Hard and Soft]]'', a [[¥ $]] s ''[[Vultures 2]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garcia | meno = Thania | titul = Taylor Swift’s ‘Tortured Poets Department’ Ends Kanye West’s Streak of No. 1 Albums as ‘Vultures 2’ Comes in Second on Billboard 200 | url = https://variety.com/2024/music/news/taylor-swift-tortured-poets-blocks-kanye-west-vultures-two-1236104107/ | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-16}}&lt;/ref&gt; Je to tiež tretí album v histórii a prvý album umelkyne, ktorý strávil prvých 13 týždňov na vrchole rebríčka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caufield | meno = Keith | titul = Taylor Swift Hits Career-Best 12th Week at No. 1 on Billboard 200 With ‘Tortured Poets Department’ | url = https://www.billboard.com/music/chart-beat/taylor-swift-career-best-12th-week-number-one-billboard-200-tortured-poets-department-1235730713/ | dátum vydania = 2024-07-14 | dátum prístupu = 2024-07-14}}&lt;/ref&gt; 

Všetkých 31 skladieb z ''The Anthology'' debutovalo v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] a po prvý raz v histórii rebríčka obsadili celú top 14 súčasne. Album strávil 13 po sebe idúcich týždňov na prvom mieste v ''Billboard'' 200 a stal sa najdlhšie vedúcim albumom v Swiftovej kariére; je to tretí album v histórii a prvý album umelkyne, ktorý tak dlho strávil na vrchole rebríčka. Predaje podporili viaceré varianty albumu na digitálnych a CD nosičoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aswad | meno = Jem | titul = Taylor Swift, Olivia Rodrigo, K-Pop Acts See a Huge Boost in 2024 Sales With ‘Variants’: The Same Album in Different Packages | url = https://variety.com/2024/music/news/taylor-swift-olivia-rodrigo-sales-boost-variants-1236074095/ | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2024-07-17}}&lt;/ref&gt; 

The Tortured Poets Department lámalo rekordy v rebríčkoch v iných krajinách. V [[Nemecko|Nemecku]] debutoval  na vrchole rebríčka s najvyšším týždňom počtom predajov pre medzinárodného sólového umelca za posledných sedem rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift mit Rekordstart auf Platz 1 der Offiziellen Deutschen Charts | url = https://www.offiziellecharts.de/news/item/1381-taylor-swift-mit-rekordstart-auf-platz-1-der-offiziellen-deutschen-charts | dátum prístupu = 2024-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240426131515/https://www.offiziellecharts.de/news/item/1381-taylor-swift-mit-rekordstart-auf-platz-1-der-offiziellen-deutschen-charts | dátum archivácie = 2024-04-26 }}&lt;/ref&gt; V [[Spojené štáty|Spojenom kráľovstve]] sa stal najrýchlejšie predávaným albumom akéhokoľvek umelca za sedem rokov a nebritského umelca za 18 rokov a vyrovnal Swiftovú s [[Madonna|Madonnou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smith | meno = Carl | titul = Taylor Swift’s The Tortured Poets Department secures UK’s biggest opening week in seven years | url = https://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-tortured-poets-department-fortnight-uk-number-1-chart-double/ | dátum vydania = 2024-04-26 | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt; Stal sa najrýchlejšie predávaným vinylovým albumom od roku 1994.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smith | meno = Carl | titul = Record Store Day and Taylor Swift's The Tortured Poets Department deliver highest weekly vinyl sales in 30 years | url = https://www.officialcharts.com/chart-news/record-store-day-taylor-swift-tortured-poets-department-biggest-weekly-vinyl-sales/ | dátum vydania = 2024-05-01 | dátum prístupu = 2024-05-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smirke | meno = Richard | titul = Taylor Swift Helps Lift UK Vinyl and CD Music Sales to Half-Year High | url = https://www.billboard.com/pro/uk-music-sales-2024-midyear-taylor-swift-vinyl-cd-totals/ | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2024-07-16}}&lt;/ref&gt; V austrálskom rebríčku [[Australian Recording Industry Association|ARIA]] bol ''The Tortured Poets Department'' Swiftovej 13. albumom, čo sa umiestnil na 1. mieste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor takes the top 10 | url = https://www.aria.com.au/charts/news/taylor-takes-the-top-10 | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt; Album debutoval na vrchole kanadského rebríčka albumov ako 14. priečka rebríčka Swiftovej za sebou a zaznamenal najvyšší predaj vinylov za jeden týždeň.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lapierre | meno = Megan | titul = Taylor Swift Smashes Canadian Records with 'The Tortured Poets Department' | url = https://exclaim.ca/music/article/taylor-swift-smashes-canadian-records-with-the-tortured-poets-department | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2024-05-04}}&lt;/ref&gt; Desať skladieb z albumu debutovalo v [[Billboard Brasil Hot 100|''Billboard'' Brasil Hot 100]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Calazans | meno = Bruna | titul = Taylor Swift emplaca 10 músicas de novo álbum entre as mais ouvidas do país | url = https://billboard.com.br/taylor-swift-emplaca-10-musicas-de-novo-album-entre-as-mais-ouvidas-do-pais/ | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum prístupu = 2024-05-28}}&lt;/ref&gt; 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb|Hlavička=The Tortured Poets Department|dĺžka1=3:48|titul1=[[Fortnight]] feat. [[Post Malone]]|autorstvo=áno|skladateľ1=[[Taylor Swiftová]], [[Jack Antonoff]], [[Post Malone]]|extra1=Swiftová, Antonoff, [[Louis Bell]]|extra stĺpec=Producenti|titul2=The Tortured Poets Department|dĺžka2=4:53|skladateľ2=Swiftová, Antonoff|extra2=Swiftová, Antonoff|titul3=[[My Boy Only Breaks His Favorite Toys]]|dĺžka3=3:23|skladateľ3=Swiftová|extra3=Swiftová, Antonoff|titul4=[[Down Bad]]|dĺžka4=4:21|skladateľ4=Swiftová, Antonoff|extra4=Swiftová, Antonoff|titul5=[[So Long London]]|dĺžka5=4:22|skladateľ5=Swiftová, [[Aaron Dessner]]|extra5=Swiftová, Dessner, Antonoff|titul6=[[But Daddy I Love Him]]|dĺžka6=5:40|skladateľ6=Swiftová, Dessner|extra6=Swiftová, Dessner, Antonoff|titul7=Fresh Out the Slammer|dĺžka7=3:30|skladateľ7=Swiftová, Antonoff|extra7=Swiftová, Antonoff|titul8=[[Florida!!!]] feat. [[Florence and the Machine]]|dĺžka8=3:35|skladateľ8=Swiftová, [[Florence Welchová]]|extra8=Swiftová, Antonoff|titul9=[[Guilty as Sin]]|dĺžka9=4:14|skladateľ9=Swiftová, Antonoff|extra9=Swiftová, Antonoff|titul10=[[Who's Afraid of Little Old Me?]]|dĺžka10=5:34|skladateľ10=Swiftová|extra10=Swiftová, Antonoff|titul11=I Can Fix Him (No Really I Can)|dĺžka11=2:36|skladateľ11=Swiftová, Antonoff|extra11=Swiftová, Antonoff|titul12=[[Loml]]|dĺžka12=4:37|skladateľ12=Swiftová, Dessner|extra12=Swiftová, Dessner|titul13=[[I Can Do It with a Broken Heart]]|dĺžka13=3:38|skladateľ13=Swiftová, Antonoff|extra13=Swiftová, Antonoff|titul14=[[The Smallest Man Who Ever Lived]]|dĺžka14=4:05|skladateľ14=Swiftová, Dessner|extra14=Swiftová, Dessner|titul15=[[The Alchemy]]|dĺžka15=3:16|skladateľ15=Switfová, Antonoff|extra15=Swiftová, Antonoff|titul16=[[Clara Bow]]|dĺžka16=3:36|skladateľ16=Swiftová, Dessner|extra16=Swiftová, Dessner|celková_dĺžka=65:08}}{{Zoznam skladieb|Hlavička=The Tortured Poets Department: The Anthology|autorstvo=áno|extra stĺpec=Producent|titul1=[[The Black Dog]]|dĺžka1=3:58|skladateľ1=Swiftová|extra1=Swiftová, Antonoff|titul2=Imgonnagetyouback|dĺžka2=3:42|skladateľ2=Swiftová, Antonoff|extra2=Swiftová, Antonoff|titul3=The Albatross|dĺžka3=3:03|skladateľ3=Swiftová, Dessner|extra3=Switfová, Dessner|titul4=Chloe or Sam or Sophia or Marcus|dĺžka4=3:33|skladateľ4=Switfová, Dessner|extra4=Switfová, Dessner|titul5=How Did It End|dĺžka5=3:58|skladateľ5=Switfová, Dessner|extra5=Switfová, Dessner|titul6=[[So High School]]|dĺžka6=3.48|skladateľ6=Switfová, Dessner|extra6=Switfová, Dessner|titul7=[[Thank You Aimee]]|dĺžka7=4:23|skladateľ7=Switfová, Dessner|extra7=Switfová, Dessner, Antonoff|titul8=I Look in People's Windows|dĺžka8=2:11|skladateľ8=Switfová, Antonoff, Patrik Berger|extra8=Switfová, Antonoff, Berger|titul9=The Prophecy|dĺžka9=4:09|skladateľ9=Switfová, Dessner|extra9=Switfová, Dessner|titul10=Cassandra|dĺžka10=4:00|skladateľ10=Switfová, Dessner|extra10=Switfová, Dessner|titul11=Peter|dĺžka11=4.43|skladateľ11=Swiftová|extra11=Switfová, Dessner|titul12=The Bolter|dĺžka12=3:58|skladateľ12=Switfová, Dessner|extra12=Switfová, Dessner|titul13=Robin|dĺžka13=4:00|skladateľ13=Switfová, Dessner|extra13=Switfová, Dessner|titul14=The Manuscript|dĺžka14=3:44|skladateľ14=Switfová, Dessner|extra14=Switfová, Dessner|celková_dĺžka=122:21|titul15=I Hate It Here|dĺžka15=4:03|skladateľ15=Swiftová, Dessner|extra15=Swiftová, Dessner}}

== Grafy ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+Týždenné grafy v rebríčku pre ''The Tortured Poets Department''
!Graf (2024)
!Pozícia
|-
!Argentínske albumy ([[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|CAPIF]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Los discos más vendidos | url = https://www.diariodecultura.com.ar/rankings/los-discos-mas-vendidos-de-la-semana-3/ | dátum prístupu = 2024-05-27}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Austrálske albumy ([[ARIA]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://australian-charts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-10}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Rakúske albumy ([[Ö3 Austria Top 40|Ö3 Austria]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift - The Tortured Poets Department | url = https://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-01}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Belgické albumy ([[Ultratop Flanders]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift – The Tortured Poets Department | url = https://www.ultratop.be/nl///album/8271f/Taylor-Swift-The-Tortured-Poets-Department | dátum prístupu = 2024-04-28}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Belgické albumy ([[Ultratop Wallonia]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift - The Tortured Poets Department | url = https://www.ultratop.be/fr///album/8271f/Taylor-Swift-The-Tortured-Poets-Department | dátum prístupu = 2024-04-28}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Kanadské albumy (''[[Billboard]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Billboard Canadian Albums | url = https://www.billboard.com/artist/taylor-swift/chart-history/cna/ | dátum prístupu = 2024-04-30}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Chorvátske medzinárodné albumy ([[HDU]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lista prodaje 17. tjedan 2024 | url = https://www.top-lista.hr/www/lista-prodaje-strano-17-tjedan-2024/ | dátum prístupu = 2024-05-01}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!České albumy ([[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|ČNS IFPI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CZ - ALBUMS - TOP 100 | url = https://ifpicr.cz/hitparada/14?weekId= | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Dánske albumy ([[Hitlisten]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://danishcharts.dk/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-10}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Holandské albumy ([[100 najlepších holandských albumov|100 najlepších albumov]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift - The Tortured Poets Department | url = https://dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Fínske albumy ([[Suomen virallinen lista]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift
THE TORTURED POETS DEPARTMENT | url = https://ifpi.fi/lista/artistit/Taylor+Swift/The+Tortured+Poets+Department/ | dátum prístupu = 2024-04-27}}&lt;/ref&gt;
|2
|-
!Francúzske albumy ([[SNEP]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://lescharts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-10}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Nemecké albumy ([[Offizielle Top 100]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Offizielle Deutsche Charts | url = https://www.offiziellecharts.de/charts/album-details-534303 | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Grécke albumy ([[IFPI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official IFPI Charts
Top-75 Albums Sales Chart (Combined) | url = https://www.ifpi.gr/charts_el.html | dátum prístupu = 2024-05-17}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Maďarské albumy ([[MAHASZ]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Album Top 40 slágerlista | url = https://slagerlistak.hu/album-top-40-slagerlista/2024/17 | dátum prístupu = 2024-05-02}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Islandské albumy ([[Plötutíðindi]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Streymi, spilun og sala viku 32. | url = https://plotutidindi.is/tonlistinn/ | dátum prístupu = 2024-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250221214631/https://plotutidindi.is/tonlistinn/ | dátum archivácie = 2025-02-21 }}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Írske albumy ([[OCC]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Irish Albums Chart | url = https://www.officialcharts.com/charts/irish-albums-chart/20240426/ie7502/ | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Talianske albumy ([[FIMI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://italiancharts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-10}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Japonské albumy ([[Oricon]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Týždenný rebríček albumov | url = https://www.oricon.co.jp/rank/ja/w/2024-04-29/ | dátum prístupu = 2024-04-24}}&lt;/ref&gt;
|4
|-
!Japonské kombinované albumy (Oricon)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Celkové týždenné poradie albumov | url = https://www.oricon.co.jp/rank/coa/w/2024-04-29/ | dátum prístupu = 2024-04-25}}&lt;/ref&gt;
|4
|-
!Japonské horúce albumy (''[[Billboard Japan]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bilboard Japan | url = https://billboard-japan.com/charts/detail?a=hot_albums&amp;year=2024&amp;month=04&amp;day=29 | dátum prístupu = 2024-04-25}}&lt;/ref&gt;
|5
|-
!Litovské albumy ([[AGATA]]) 
''The Tortured Poets Department: The Anthology''&lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 17-os savaitės klausomiausi (TOP 100) | url = https://www.agata.lt/lt/naujienos/s17-3/ | dátum prístupu = 2024-04-25}}&lt;/ref&gt;
|3
|-
!Litovské albumy (AGATA)&lt;ref name=&quot;:42&quot; /&gt;
|4
|-
!Novozélandské albumy ([[RMNZ]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://charts.nz/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-04-25}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Nórske albumy ([[VG-lista]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Album 2024 uke 17 | url = https://topplista.no/charts/albums/2024-w17/ | dátum prístupu = 2024-04-07}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Poľské albumy (ZPAV)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OLiS | url = https://www.olis.pl/charts/oficjalna-lista-sprzedazy/albumy | dátum prístupu = 2024-05-02}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Portugalské albumy ([[AFP]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://portuguesecharts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240501155620/https://portuguesecharts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=THE+TORTURED+POETS+DEPARTMENT&amp;cat=a | dátum archivácie = 2024-05-01 }}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Škótske albumy ([[Official Charts Company|OCC]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Scottish Albums Chart | url = https://www.officialcharts.com/charts/scottish-albums-chart/20240426/40/ | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Slovenské albumy ([[ČNS IFPI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SK - ALBUMS - TOP 100 | url = https://ifpicr.cz/hitparada/36?weekId=2898 | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Španielske albumy ([[Productores de Música de España|PROMUSICAE]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://spanishcharts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240509170605/https://spanishcharts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum archivácie = 2024-05-09 }}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Švédske albumy ([[Sverigetopplistan]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAYLOR SWIFT - THE TORTURED POETS DEPARTMENT (ALBUM) | url = https://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Taylor+Swift&amp;titel=The+Tortured+Poets+Department&amp;cat=a | dátum prístupu = 2024-05-10}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Švajčiarske albumy ( [[Schweizer Hitparade]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift – The Tortured Poets Department | url = http://swisscharts.com/album/Taylor-Swift/The-Tortured-Poets-Department-534303 | dátum prístupu = 2024-05-10}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!Albumy Spojeného kráľovstva ([[OCC]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Albums Chart Top 100 | url = https://www.officialcharts.com/charts/albums-chart/20240426/7502/ | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt;
|1
|-
!USA [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bilboard | url = https://www.billboard.com/artist/taylor-swift/chart-history/tlp/ | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt;
|1
|}

=== Mesačný graf výkonnosti ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Graf (2024)
!Pozícia
|-
!Japonské albumy (Oricon) 
|7&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesačné hodnotenie albumov | url = https://www.oricon.co.jp/rank/ja/m/2024-04/ | dátum prístupu = 2024-05-08}}&lt;/ref&gt;
|}

== Certifikácie ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+Certifikáty pre The Tortured Poets Department 
!región
!Certifikácia
!Certifikované jednotky / predaj
|-
!Austrália ([[Australian Recording Industry Association|ARIA]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ARIA TITLE ACCREDITATIONS REPORT | url = https://www.dropbox.com/scl/fo/orr9fphn3kyhykimwm11l/AFgM1TZNjohD6vrl6jU1QcI/July%202024%20Album%20Accreds.pdf?rlkey=b5et6u9n5p7f3gkxgmqhivbyf&amp;e=1 | dátum prístupu = 2024-05-28}}&lt;/ref&gt;
|Platina
|70 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Rakúsko ([[IFPI Austria]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IFPI | url = https://ifpi.at/auszeichnungen/?fwp_per_page=100&amp;fwp_interpret=Taylor%20Swift&amp;fwp_titel=The%20Tortured%20Poets%20Department&amp;fwp_format=album | dátum prístupu = 2024-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240801205824/https://ifpi.at/auszeichnungen/?fwp_per_page=100&amp;fwp_interpret=Taylor%20Swift&amp;fwp_titel=The%20Tortured%20Poets%20Department&amp;fwp_format=album | dátum archivácie = 2024-08-01 }}&lt;/ref&gt;
|Zlato
|7 500 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Dánsko ([[IFPI Danmark]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taylor Swift &quot;THE TORTURED POETS DEPARTMENT&quot; | url = http://ifpi.dk/node/13938 | dátum prístupu = 2024-05-29}}&lt;/ref&gt;
|Platina
|20 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Francúzsko ([[Syndicat National de l'Édition Phonographique|SNEP]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SNEP | url = https://snepmusique.com/les-certifications/?categorie=Albums&amp;interprete=Taylor+Swift&amp;titre=The+Tortured+Poets+Department | dátum prístupu = 2024-07-08}}&lt;/ref&gt;
|Platina
|100 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Nemecko ([[BVMI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GOLD-/PLATIN-Datenbank | url = https://www.musikindustrie.de/wie-musik-zur-karriere-werden-kann/markt-bestseller/gold-/platin-und-diamond-auszeichnung/datenbank/?action=suche&amp;strTitel=The+Tortured+Poets+Department&amp;strInterpret=Taylor+Swift&amp;strTtArt=alle&amp;strAwards=checked | dátum prístupu = 2024-08-14}}&lt;/ref&gt;
|Zlato
|75 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Taliansko ([[Federazione Industria Musicale Italiana|FIMI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIMI | url = https://www.fimi.it/top-of-the-music/certification-form.kl#/certificationform/12527 | dátum prístupu = 2024-07-15 | url archívu = https://archive.today/20211222143856/https://www.fimi.it/top-of-the-music/certification-form.kl%23/certificationform/1821#/certificationform/12527 | dátum archivácie = 2021-12-22 }}&lt;/ref&gt;
|Platina
|50 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Nový Zéland ([[RMNZ]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Top 40 Albums | url = https://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=5816 | dátum prístupu = 2024-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240605191901/https://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=5816 | dátum archivácie = 2024-06-05 }}&lt;/ref&gt;
|2× platina
|30 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Poľsko ([[Związek Producentów Audio Video|ZPAV]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OLiS | url = https://www.olis.pl/charts/oficjalna-lista-wyroznien | dátum prístupu = 2024-07-03}}&lt;/ref&gt;
|Platina
|20 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Portugalsko ([[AFP]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.audiogest.pt/uploads/files/file | url = https://www.audiogest.pt/uploads/files/file | dátum prístupu = 2024-08-01}}&lt;/ref&gt;
|Platina
|7 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Španielsko ([[Productores de Música de España|PROMUSICAE]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROMUSICAE | url = https://www.elportaldemusica.es/album/taylor-swift-the-tortured-poets-department | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt;
|Platina
|40 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Švajčiarsko ([[IFPI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IFPI | url = http://www.swisscharts.com/search_certifications.asp?search=The_Tortured_Poets_Department | dátum prístupu = 2024-06-17}}&lt;/ref&gt;
|Zlato
|10 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
!Spojené kráľovstvo ([[BPI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BPI | url = https://www.bpi.co.uk/award/19928-1598-2 | dátum prístupu = 2024-06-17}}&lt;/ref&gt;
|2× platina
|600 000 &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
| colspan=&quot;3&quot; |&lt;small&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; Údaje o predaji a streamovaní založené len na certifikácii.&lt;/small&gt;
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=The Tortured Poets Department}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|The Tortured Poets Department|1240686734}}
[[Kategória:Albumy Taylor Swiftovej]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2024]]
[[Kategória:Albumy Republic Records]]</text>
      <sha1>me783pxlpz8zj7hdvrm1o6kkapmvyc3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor</title>
    <ns>3</ns>
    <id>718492</id>
    <revision>
      <id>8371257</id>
      <parentid>8371167</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:26:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nefunkční zdroje */ odpoveď</comment>
      <origin>8371257</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11298" sha1="1g25xwrc2ajycdsa0q5sgce0ifclule" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC)
{{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC)

== Banskoštiavnický geopark ==
{{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC)

:ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC)

== Paulo Dybala ==
{{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

== João Cancelo ==
{{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC)

== Oskar Kokoschka ==
{{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC)

:Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;, kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC)

::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. &quot;''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''...&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC)
:::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC)

== Rollins Band ==

Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 14:30, 25. september 2024 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

{{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC)

::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC)
:::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC)

::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) 
:::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC)

::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto &quot;Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil&quot; si naozaj odpusti.

:::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC)

::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC)

:::::::::&quot;nevidim nič zle čo som napísal&quot; Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? &quot;tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie.&quot; - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC)
::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC)

Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC)

== Nefunkční zdroje ==
{{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie, linky som upravil a všetky sú už funkčné. Ak bude treba ešte doplniť viac informácií, tak v pohode sa s tým ešte pohrám. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:26, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>1g25xwrc2ajycdsa0q5sgce0ifclule</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371259</id>
      <parentid>8371257</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:36:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nefunkční zdroje */ odpoveď</comment>
      <origin>8371259</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11497" sha1="9xk0xfqlohl6sf58bnvpzgihrxpcvwy" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC)
{{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC)

== Banskoštiavnický geopark ==
{{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC)

:ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC)

== Paulo Dybala ==
{{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

== João Cancelo ==
{{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC)

== Oskar Kokoschka ==
{{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC)

:Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;, kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC)

::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. &quot;''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''...&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC)
:::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC)

== Rollins Band ==

Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 14:30, 25. september 2024 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

{{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC)

::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC)
:::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC)

::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) 
:::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC)

::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto &quot;Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil&quot; si naozaj odpusti.

:::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC)

::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC)

:::::::::&quot;nevidim nič zle čo som napísal&quot; Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? &quot;tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie.&quot; - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC)
::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC)

Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC)

== Nefunkční zdroje ==
{{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie, linky som upravil a všetky sú už funkčné. Ak bude treba ešte doplniť viac informácií, tak v pohode sa s tým ešte pohrám. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:26, 20. september 2026 (UTC)
::Vhodné by bolo povytvárať aj červené (neexistujúce) kategórie v článkoch. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:36, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>9xk0xfqlohl6sf58bnvpzgihrxpcvwy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371312</id>
      <parentid>8371259</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:10:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nefunkční zdroje */ odpoveď</comment>
      <origin>8371312</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11734" sha1="lz9v6171x4mhnh4v1bjq2kbmhzfq8xh" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC)
{{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC)

== Banskoštiavnický geopark ==
{{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC)

:ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC)

== Paulo Dybala ==
{{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

== João Cancelo ==
{{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC)

== Oskar Kokoschka ==
{{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC)

:Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;, kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC)

::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. &quot;''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''...&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC)
:::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC)

== Rollins Band ==

Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 14:30, 25. september 2024 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

{{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC)

::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC)
:::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC)

::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) 
:::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC)

::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto &quot;Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil&quot; si naozaj odpusti.

:::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC)

::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC)

:::::::::&quot;nevidim nič zle čo som napísal&quot; Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? &quot;tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie.&quot; - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC)
::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC)

Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC)

== Nefunkční zdroje ==
{{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie, linky som upravil a všetky sú už funkčné. Ak bude treba ešte doplniť viac informácií, tak v pohode sa s tým ešte pohrám. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:26, 20. september 2026 (UTC)
::Vhodné by bolo povytvárať aj červené (neexistujúce) kategórie v článkoch. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:36, 20. september 2026 (UTC)
::Spíš by mne zajímalo, jak se citovalo z nedostupných zdrojů. Typicky mám zkušenost, že je v takovém případě generuje AI, ale třeba se pletu... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:10, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>lz9v6171x4mhnh4v1bjq2kbmhzfq8xh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371360</id>
      <parentid>8371312</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:08:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nefunkční zdroje */ odpoveď</comment>
      <origin>8371360</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11882" sha1="sr99citycnpo2d6lja862097ib3gnje" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC)
{{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC)

== Banskoštiavnický geopark ==
{{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC)

:ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC)

== Paulo Dybala ==
{{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

== João Cancelo ==
{{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC)

== Oskar Kokoschka ==
{{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC)

:Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;, kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC)

::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. &quot;''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''...&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC)
:::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC)

== Rollins Band ==

Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 14:30, 25. september 2024 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

{{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC)

::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC)
:::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC)

::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) 
:::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC)

::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto &quot;Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil&quot; si naozaj odpusti.

:::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC)

::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC)

:::::::::&quot;nevidim nič zle čo som napísal&quot; Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? &quot;tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie.&quot; - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC)
::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC)

Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC)

== Nefunkční zdroje ==
{{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie, linky som upravil a všetky sú už funkčné. Ak bude treba ešte doplniť viac informácií, tak v pohode sa s tým ešte pohrám. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:26, 20. september 2026 (UTC)
::Vhodné by bolo povytvárať aj červené (neexistujúce) kategórie v článkoch. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:36, 20. september 2026 (UTC)
::Spíš by mne zajímalo, jak se citovalo z nedostupných zdrojů. Typicky mám zkušenost, že je v takovém případě generuje AI, ale třeba se pletu... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:10, 20. september 2026 (UTC)
:::Nepleteš --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:08, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>sr99citycnpo2d6lja862097ib3gnje</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371361</id>
      <parentid>8371360</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:09:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nefunkční zdroje */ odpoveď</comment>
      <origin>8371361</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12042" sha1="3ufcpnpr5b093kkb3rmmd3nclgnpwpp" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC)
{{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC)

== Banskoštiavnický geopark ==
{{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC)

:ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC)

== Paulo Dybala ==
{{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

== João Cancelo ==
{{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC)

== Oskar Kokoschka ==
{{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC)

:Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;, kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC)

::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. &quot;''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''...&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC)
:::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC)

== Rollins Band ==

Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 14:30, 25. september 2024 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

{{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC)

::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC)
:::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC)

::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) 
:::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC)

::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto &quot;Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil&quot; si naozaj odpusti.

:::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC)

::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC)

:::::::::&quot;nevidim nič zle čo som napísal&quot; Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? &quot;tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie.&quot; - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC)
::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC)

Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC)

== Nefunkční zdroje ==
{{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie, linky som upravil a všetky sú už funkčné. Ak bude treba ešte doplniť viac informácií, tak v pohode sa s tým ešte pohrám. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:26, 20. september 2026 (UTC)
::Vhodné by bolo povytvárať aj červené (neexistujúce) kategórie v článkoch. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:36, 20. september 2026 (UTC)
:::Kat. sú už hotové. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:09, 20. september 2026 (UTC)
::Spíš by mne zajímalo, jak se citovalo z nedostupných zdrojů. Typicky mám zkušenost, že je v takovém případě generuje AI, ale třeba se pletu... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:10, 20. september 2026 (UTC)
:::Nepleteš --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:08, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>3ufcpnpr5b093kkb3rmmd3nclgnpwpp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371419</id>
      <parentid>8371361</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:48:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>odporúčanie</comment>
      <origin>8371419</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12348" sha1="fat0al992sbleisjwaylxr89sqgzih5" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC)
{{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC)

== Banskoštiavnický geopark ==
{{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC)

:ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC)

== Paulo Dybala ==
{{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

== João Cancelo ==
{{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC)

== Oskar Kokoschka ==
{{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC)

:Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;, kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC)

::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. &quot;''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''...&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC)
:::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC)

== Rollins Band ==

Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 14:30, 25. september 2024 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

{{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC)

::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC)
:::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC)

::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) 
:::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC)

::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto &quot;Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil&quot; si naozaj odpusti.

:::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC)

::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC)

:::::::::&quot;nevidim nič zle čo som napísal&quot; Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? &quot;tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie.&quot; - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC)
::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC)

Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC)

== Nefunkční zdroje ==
{{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie, linky som upravil a všetky sú už funkčné. Ak bude treba ešte doplniť viac informácií, tak v pohode sa s tým ešte pohrám. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:26, 20. september 2026 (UTC)
::Vhodné by bolo povytvárať aj červené (neexistujúce) kategórie v článkoch. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:36, 20. september 2026 (UTC)
:::Kat. sú už hotové. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:09, 20. september 2026 (UTC)
::Spíš by mne zajímalo, jak se citovalo z nedostupných zdrojů. Typicky mám zkušenost, že je v takovém případě generuje AI, ale třeba se pletu... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:10, 20. september 2026 (UTC)
:::Nepleteš --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:08, 20. september 2026 (UTC)

== Poradie záverečných sekcií ==

Prosím, udržuj záverečné sekcie v poradí podľa:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A9_sekcie
--[[Redaktor:Feriontly17x17x7|Feriontly17x17x7]] ([[Diskusia s redaktorom:Feriontly17x17x7|diskusia]]) 22:47, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>fat0al992sbleisjwaylxr89sqgzih5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371567</id>
      <parentid>8371419</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:24:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nefunkční zdroje */ odpoveď</comment>
      <origin>8371567</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12476" sha1="5fosyzddksyj4zr87e67no28bagl3ze" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC)
{{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC)

== Banskoštiavnický geopark ==
{{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC)

:ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC)

== Paulo Dybala ==
{{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC)

== João Cancelo ==
{{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC)

== Oskar Kokoschka ==
{{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC)

:Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii &quot;Degenerované umenie a Druhá svetová vojna&quot;, kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC)

::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. &quot;''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''...&quot;--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC)
:::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC)

== Rollins Band ==

Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 14:30, 25. september 2024 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

{{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC)

::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC)
:::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC)

::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) 
:::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC)

::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto &quot;Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil&quot; si naozaj odpusti.

:::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC)

::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC)

:::::::::&quot;nevidim nič zle čo som napísal&quot; Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? &quot;tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie.&quot; - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC)
::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC)

Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC)

:Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC)

== Nefunkční zdroje ==
{{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie, linky som upravil a všetky sú už funkčné. Ak bude treba ešte doplniť viac informácií, tak v pohode sa s tým ešte pohrám. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:26, 20. september 2026 (UTC)
::Vhodné by bolo povytvárať aj červené (neexistujúce) kategórie v článkoch. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:36, 20. september 2026 (UTC)
:::Kat. sú už hotové. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:09, 20. september 2026 (UTC)
::Spíš by mne zajímalo, jak se citovalo z nedostupných zdrojů. Typicky mám zkušenost, že je v takovém případě generuje AI, ale třeba se pletu... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:10, 20. september 2026 (UTC)
:::Nepleteš --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:08, 20. september 2026 (UTC)
::::Nevyužívejte AI k tvorbě obsahu. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:24, 21. september 2026 (UTC)

== Poradie záverečných sekcií ==

Prosím, udržuj záverečné sekcie v poradí podľa:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A9_sekcie
--[[Redaktor:Feriontly17x17x7|Feriontly17x17x7]] ([[Diskusia s redaktorom:Feriontly17x17x7|diskusia]]) 22:47, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>5fosyzddksyj4zr87e67no28bagl3ze</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>721478</id>
    <revision>
      <id>8371355</id>
      <parentid>8367283</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:39:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mr.inkognito123</username>
        <id>145903</id>
      </contributor>
      <comment>/* 4. séria (2026) */</comment>
      <origin>8371355</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21059" sha1="d0xdxbd1a340kylihg5lacirt0he1ak" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom
| formát = [[televízny program|relácia]]
| moderátori = [[Jakub Gulík]]
| krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií = 4
| počet epizód = 47
| zoznam epizód = #Časti
| dĺžka = 30 – 60 minút
| vysielanie = [[30. máj]] [[2023]] – súčasnosť
| typ = [[talk show]]
| réžia = [[Lucia Pazičová]]
| scenár = [[Jakub Gulík]]&lt;br /&gt;[[Lucia Pazičová]]
| tv = [[Aktuality.sk]]
| tvorca = [[Lucia Pazičová]]
| produkcia = [[Lucia Pazičová]]
| produkčná spoločnosť = Nicetry
| súvisiace = [[Ťažký týždeň]]
| webstránka = https://tazkytyzden.sk
| csfd id = 1598250
}}

'''''Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom''''' je [[internet]]ová diskusná relácia, ktorá mala premiéru 30. mája 2023 na spravodajskom portáli ''[[Aktuality.sk]]'' v rámci predplatného ''Aktuality Navyše''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GdJCo64/tazky-rozhovor-s-jakubom-gulikom-o-elektromobiloch/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-11-17 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

== Ťažké rozhovory o kultúre ==
''[[Ťažký týždeň]]'' v spolupráci s platformou ''Otvorená kultúra'' pod záštitou ''Aktuality.sk'' uviedli sériu diskusií s názvom '''''Ťažké rozhovory o kultúre'''''. Hosťami prvej diskusie s [[Jakub Gulík|Jakubom Gulíkom]], ktorá sa uskutočnila 27. novembra 2024 v Robotníckom dome v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], boli moderátorka [[Adela Vinczeová]], herec [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]] [[Roman Poláčik]] a bývalý riaditeľ Inštitútu kutlúrnej politiky [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] Marcel Čas.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorená Kultúra|url=https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02KBzboSkGHovzu93eyX914L29YgUhDfhXXRcDQMFAHi8zdkPzsCSMhwirmLDtd5uLl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tootoot|url=https://www.facebook.com/tootoot.fm/posts/pfbid0iM4rXbyJQcJARrQLv7Q6154WWqgKvssgRDRrFJW5yJr1ckEidp9CiexG29eSd6fyl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-29|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

4. apríla 2025 sa v Akropole v [[Kremnica|Kremnici]] uskutočnil ďalší ''Ťažký rozhovor o kultúre''. Hosťami Jakuba Gulíka boli herečka [[Henrieta Mičkovicová]] a teoretik a historik umenia Július Barczi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | titul = Akropola Kremnica | url = https://www.facebook.com/AkropolaKremnica/posts/pfbid0FkyULY2h9y1coHsyTycc2hQb4Bjv6NoBDnDi8DbuEg7x6iuUmWaYTX1zzUUGbHKhl | dátum prístupu = 2025-03-21 | vydavateľ = www.facebook.com}}&lt;/ref&gt; 16. apríla 2025 v kultúrnom centre v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Gulík vyspovedal herečku [[Jana Kovalčiková|Janku Kovalčikovú]], ktorá nahradila [[Tomáš Maštalír|Tomáša Maštalíra]] pre jeho účasť na galaprograme [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], a exriaditeľa [[Slovenské národné divadlo|SND]] [[Matej Drlička|Mateja Drličku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | titul = Otvorená Kultúra | url = https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02xckRtg14q4koyfK4PSNk5HGS8ja1rXVg9M9tyjy8diez3rupvM5Ft9P4LxwpoPJjl | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | titul = Ťažký rozhovor o kultúre | url = https://www.facebook.com/events/979166527699022?post_id=992563599692648 | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}&lt;/ref&gt;

== Série ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan = &quot;2&quot; rowspan = &quot;2&quot; | Séria
! rowspan = &quot;2&quot; | Časti
! colspan = &quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan = &quot;2&quot; | Zverejnené na
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#808000; width:1%;&quot; |
| [[#1. séria (2023)|1]]
| 5
| 30. máj 2023
| 21. november 2023
| rowspan = &quot;4&quot; | [[Aktuality.sk]]
|-
| style=&quot;background:#A52A2A; width:1%;&quot; |
| [[#2. séria (2024)|2]]
| 14
| 30. január 2024
| 10. december 2024
|-
| style=&quot;background:#008B8B; width:1%;&quot; |
| [[#3. séria (2025)|3]]
| 14
| 22. január 2025
| 5. december 2025
|-
| style=&quot;background:#B22222; width:1%;&quot; |
| [[#4. séria (2026)|4]]
| {{N/A}}
| 27. január 2026
| december 2026
|}

== Časti ==
=== 1. séria (2023) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Marek Pokrývka
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. máj 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor s Rasťom Ilievom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Rastislav Iliev]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27. jún 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Chcete mať väčšie šance pri dievčatách? Buďte ako Jakub Gulík, nie ako Andrew Tate
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Vladimír Šnídl]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. august 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Ťažký rozhovor s vrecami na hlave
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zomri]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. august 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| Ťažký rozhovor s Rastislavom Káčerom a Petrom Bárdym
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Rastislav Káčer]]&lt;br /&gt;[[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. november 2023
|}

=== 2. séria (2024) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor s Ferom Jokeom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. január 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor s Vladimírom Šuchom o „diktáte“ Bruselu
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Vladimír Šucha]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. február 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Ťažký rozhovor s Laurou Kellö Kalinskou o jej novej knihe
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Laura Kellö Kalinská
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. marec 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Ťažký rozhovor s Martinom Suchým: Peniaze v krabiciach od šampusu, CTčko a iné kauzičky
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Martin Suchý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. marec 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| Ťažký rozhovor s Matejom Príbelským o najznámejšom telefónnom čísle na Slovensku
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Matej Príbelský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. apríl 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| Ťažký rozhovor o tom, aký majú europoslanci plat a ako voliči rozhodnú, kto ho bude poberať
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Robert Sermek
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. máj 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| Ťažký rozhovor o peniazoch
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Marek Nemky
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. júl 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| Ťažký rozhovor s obľúbeným novinárom Andreja Danka
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. júl 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| Ťažký rozhovor o organizovaní slniečkarského festivalu na Orave
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Balcerčík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. október 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| Ťažký rozhovor o kultúre
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matej Drlička]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. október 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| Ťažký rozhovor s mužom, ktorý sa infiltroval do Hlavných správ
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jakub Goda
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. november 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| Ťažký rozhovor so ženou, ktorá sa venuje bezdomovcom, ale sama má kde bývať{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor o ľuďoch bez domova|group=&quot;p&quot;}}
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alexandra Kárová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. november 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| Ťažký rozhovor s konkurenciou Ťažkého týždňa{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor s Adamom z Piatočka|group=&quot;p&quot;}}
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Adam Blaško
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. december 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| Ťažký rozhovor o kultúre
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Adela Vinczeová]]&lt;br /&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br /&gt;Marcel Čas
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. december 2024
|}

=== 3. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor o kultúre: S Milanom Ondríkom a Matejom Drličkom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Ondrík]]&lt;br /&gt;[[Matej Drlička]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. január 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor o kultúre: S Veronikou Němcovou a Tomášom Maštalírom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Němcová&lt;br /&gt;[[Tomáš Maštalír]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: Hlavný dôvod, prečo Robert Fico „nevykopne“ dezinformátora Kotlára
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jakub Goda
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. marec 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Čo sa skrýva za nepodanou rukou? Ťažký rozhovor so študentom o Slovensku a jeho budúcnosti
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Simon Omaník
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. apríl 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| V Ťažkom rozhovore prišla reč na to, ako súčasná garnitúra naťahuje „chápadlá“ k vzácnym obrazom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br /&gt;Július Barczi
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. máj 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| Ťažký rozhovor: Kto vysoko lieta, nízko padá. Robert Fico sa ale prepadol, hovorí Peter Bárdy
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. jún 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| Ťažký rozhovor s Ivetou Radičovou: Keď je niekto hlupák, netreba chodiť okolo horúcej kaše, a treba mu to povedať
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Iveta Radičová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. júl 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| Ťažký rozhovor: O fašistickej princeznej a Machalovi
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Wanda Adamík Hrycová]]&lt;br /&gt;[[Richard Stanke]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. júl 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| Ťažký rozhovor: O vládnom rozhodnutí, ktoré bude mať najzávažnejšie následky v histórii Slovenska
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. október 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| Ťažký rozhovor: Koľko môžeš ukradnúť, aby ti to prešlo
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Martin Suchý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| Veriaci vs. neveriaci v Ťažkom rozhovore s Jakubom Gulíkom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Páter Peter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| Ťažký rozhovor: Peter Bárdy o Robertovi Ficovi a Vladimírovi Mečiarovi
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 32
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| Ťažký rozhovor: Iveta Radičová vymenovala celý zoznam udalostí, ktoré usvedčujú Roberta Fica z klamstva o 17. novembri
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Iveta Radičová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 33
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| Ťažký rozhovor: Trampoty Matúša Šutaja Eštoka sa nekončia. Tentoraz ide o veľmi veľké peniaze
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Júlia Zelenková&lt;br /&gt;Martin Suchý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. december 2025
|}

=== 4. séria (2026) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 34
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor: Moderátor Iliev porozprával, ako Richard Sulík „vytočil“ Borisa Kollára otázkami o hádzaní dieťaťom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Rastislav Iliev]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27. január 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 35
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor: Bývalý šéf NAKA „po lopate“ priblížil, koho všetkého môže spoza mreží dostať odstavenie kajúcnikov
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Júlia Zelenková&lt;br /&gt;Ľubomír Daňko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 36
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Ťažký rozhovor s Tomášom Hudákom: Slovensko sa ponára do marazmu a politici preto siahajú po starej „finte“
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Tomáš Hudák]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 37
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Ťažký rozhovor: Šéfredaktor Bárdy zrátal, zhruba koľkým Slovákom pomáha premiér
| style=&quot;text-align: center;&quot; rowspan = &quot;2&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 38
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| Ťažký rozhovor: Máme sa pripraviť na vojnu?
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 39
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| Chceme zmenu aj za cenu vojny (Ťažký rozhovor s Nasi)
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. marec 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 40
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: Fico je monštrum
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. marec 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 41
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| Ťažký rozhovor: Jeden verí, druhý neverí. Ako sa dá rozprávať na úrovni a nezabiť sa
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Páter Peter&lt;br /&gt;Samuel Kováčik
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. marec 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 42
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: V Maďarsku halászlé, v Amerike celé zlé
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. marec 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 43
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: V Čurillom a Kubinom: Nič nevytočí protistranu tak, ako keď sa im smejú
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ján Čurilla&lt;br /&gt;Peter Kubina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. apríl 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 44
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| Z ruského pohľadu sme prílepok Maďarska
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Arpád Soltész]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. apríl 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 45
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| Ťažký rozhovor so Zastavme korupciu: Útočia na nás, lebo nás sledujú aj ich voliči
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Martin Suchý&lt;br /&gt;Zuzana Petková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. máj 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 46
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| Ťažký rozhovor s Petrosom Michopulosom: Keď som počul Turka hovoriť, vedel som, že je to debil
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Petros Michopulos]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. máj 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 47
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| Ťažký rozhovor s s Katkou Koščovou: Vedenie kultúry robí veci z čírej pomstychtivosti
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Katarína Koščová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. máj 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 48
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| Šéfredaktor Bárdy zhrnul, prečo Moskva nemusí Robertovi Ficovi platiť ani cent
| style=&quot;text-align: center;&quot; rowspan = &quot;2&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. máj 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 49
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| Ťažký rozhovor s Bárdym: Opäť sa ukázalo, že celý štát nie je „ich”
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15. jún 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 50
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| Ťažký rozhovor: Expert na AI upozornil na slabinu, ktorá sa takmer vôbec nespomína
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Martin Spano]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. jún 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 51
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| Tažký rozhovor s Bárdym&amp;Káčerom: Fico je opitý nielen mocou
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]&lt;br /&gt;[[Rastislav Káčer]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. júl 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 52
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| Ťažký rozhovor s Piatočkom: Lož má hranatú hlavu
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Adam Blaško
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. júl 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 53
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| Ťažký rozhovor s Bárdym: V politike dnes stačí byť hajzel
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. júl 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 54
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| Ťažký rozhovor s Václavom Moravcom: V Česku je vláda plná influencerov
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Václav Moravec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31. júl 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 55
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| Ťažký rozhovor s Bárdym: Fico je Putinov veľvyslanec v Európskej únii
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8. september 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 56
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| Ťažký rozhovor so Samom Marcom: Sociálne siete musia byť zničené
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Samo Marec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. september 2026
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* ''{{Oficiálna stránka|https://tazkytyzden.sk|Oficiálna webstránka}}''
* {{Csfd film|1598250}}

[[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Talk show]]
[[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]]</text>
      <sha1>d0xdxbd1a340kylihg5lacirt0he1ak</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727240</id>
    <revision>
      <id>8371515</id>
      <parentid>8359759</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T07:59:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371515</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7442" sha1="q98yv4d43sq1drawxoz2ty4zt2iwxb8" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2020/2021
|začiatok              = 15. august 2020
|koniec                = 
|majster               = 
|2_miesto              = 
|3_miesto              = 
|zostup                = 
|počet_mužstiev         = 10
|odohraté_zápasy        = 30
|počet_gólov            = 184
|priemer_gólov_na_zápas = 6,13
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2020/2021]]}}

'''1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021''' bol 28. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Táto sezóna sa anulovala kvôli pandémii [[COVID-19]]. Keďže ženská súťaž nemá štatút profesionálnej súťaže, nevzťahovala sa na ňu výnimka zo zákazu organizovania hromadných podujatí. [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]] rozhodlo, že [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|Ligu majsteriek]] si zahrá [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – Pred štartom ženských súťaží sa stretli zástupcovia klubov | url = https://futbalsfz.sk/sfz-pred-startom-zenskych-sutazi-sa-stretli-zastupcovia-klubov-2/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-07-20 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = sk | meno = Branislav | priezvisko = Sarňák}}&lt;/ref&gt; Tím síce bol na prvom mieste tabuľky, ale odohral o dva zápasy viac ako druhý [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]], čím sa Bardejov cítil poškodený a ďalšiu sezónu sa do súťaže neprihlásil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chceli hrať Ligu majstrov. Ženský futbal v Bardejove končí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/partizan-bardejov-koniec-zeny/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Do tohto ročníka sa prihlásilo len 9 tímov (NŠK 1922 Bratislava sa neprihlásili), preto sa liga doplnila tímom z nižšej ligy a do FC Petržalkou.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Základná časť ==
Základná časť začala 15. augusta 2020.

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|align=center|'''1.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|7
|align=center|6
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|50:3
|align=center| -9
|align=center|'''18'''
|-
|align=center|'''2.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|align=center|5
|align=center|5
|align=center|0
|align=center|0
|align=center|24:0
|align=center| -12
|align=center|'''15'''
|-
|align=center|'''3.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|align=center|6
|align=center|4
|align=center|0
|align=center|2
|align=center|36:5
|align=center| -15
|align=center|'''12'''
|-
|align=center|'''4.'''
|[[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
|align=center|5
|align=center|4
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|18:15
|align=center| -15
|align=center|'''12'''
|-
|align=center|'''5.'''
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
|align=center|7
|align=center|4
|align=center|0
|align=center|3
|align=center|20:27
|align=center| -15
|align=center|'''12'''
|-
|align=center|'''6.'''
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
|align=center|6
|align=center|3
|align=center|0
|align=center|3
|align=center|19:16
|align=center| -18
|align=center|'''9'''
|-
|align=center|'''7.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
|align=center|6
|align=center|2
|align=center|0
|align=center|4
|align=center|7:24
|align=center| -21
|align=center|'''6'''
|-
|align=center|'''8'''
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
|align=center|6
|align=center|1
|align=center|1
|align=center|4
|align=center|7:21
|align=center| -23
|align=center|'''4'''
|-
|align=center|'''9.'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
|align=center|6
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|5
|align=center|2:39
|align=center| -26
|align=center|'''1'''
|-
|align=center|'''10.'''
|[[FK Poprad (ženy)|FK Poprad]]
|align=center|6
|align=center|0
|align=center|0
|align=center|6
|align=center|1:34
|align=center| -27
|align=center|'''0'''
|}

=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Doma / Vonku
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[FC Nitra (ženy)|NIT]]
![[AS Trenčín (ženy)|TRE]]
![[FC Petržalka (ženy)|PET]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]]
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]]
![[FK Poprad (ženy)|POP]]
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|1}}
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|13|0}}
|
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|10|0}}
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
|
|align=center|'''×'''
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|13|0}}
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|0}}
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|0}}
|
|-
![[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|10}}
|
|
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|1}}
|
|
|-
![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
|
|
|
|
|align=center|'''×'''
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
|
|
|-
![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
|
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|5}}
|align=center|'''×'''
|
|
|
|
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
|
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|3}}
|align=center|'''×'''
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|-
![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
|
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
|
|align=center|'''×'''
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
|-
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|6}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
|
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|align=center|'''×'''
|
|-
![[FK Poprad (ženy)|FK Poprad]]
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|9}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|6}}
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
|
|
|
|align=center|'''×'''
|}
'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí

Odohrali sa všetky zápasy po 5. kolo, v 6. kole sa odohrali len 4 zápasy. A tiež sa odohral jeden zápas z 8. kola.

==Referencie==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2020]]
[[Kategória:Futbal v 2021]]</text>
      <sha1>q98yv4d43sq1drawxoz2ty4zt2iwxb8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2019/2020</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727242</id>
    <revision>
      <id>8371519</id>
      <parentid>8359758</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:02:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371519</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7983" sha1="b0pyzufwntfbz4z3zgresldndyoaeh5" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2019/2020
|začiatok              = 17. august 2019
|koniec                = 
|majster               = 
|2_miesto              = 
|3_miesto              = 
|zostup                = 
|počet_mužstiev         = 10
|odohraté_zápasy        = 45
|počet_gólov            = 211
|priemer_gólov_na_zápas = 4,68
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2019/2020]]}}

'''1. slovenská futbalová liga žien 2019/2020''' bol 27. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Pôvodne sa stretnutia ženského futbalu v jarnej časti kvôli pandémii [[COVID-19]] odkladali&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úradná správa SFZ č. 37, zo dňa 27.3.2020 | url = https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-37-zo-dna-2732020/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-03-27 | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk | meno = Milan | priezvisko = Vojtek}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úradná správa SFZ č. 41, zo dňa 24.4.2020 | url = https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-41-zo-dna-2442020/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-04-24 | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk | meno = Milan | priezvisko = Vojtek}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úradná správa SFZ č. 44, zo dňa 15.5.2020 | url = https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-44-zo-dna-1552020/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk | meno = Milan | priezvisko = Vojtek}}&lt;/ref&gt; až SFZ prijalo rozhodnutie všetky neodohrané stretnutia ženského futbalu zrušiť a súťaže predčasne ukončiť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úradná správa SFZ č. 46, zo dňa 29.5.2020 | url = https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-46-zo-dna-2952020/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-05-29 | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk | meno = Milan | priezvisko = Vojtek}}&lt;/ref&gt;

== Základná časť ==
Základná časť začala 17. augusta 2019.

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|align=center|'''1.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|9
|align=center|8
|align=center|1
|align=center|0
|align=center|58:4
|align=center| -2
|align=center|'''25'''
|-
|align=center|'''2.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|align=center|9
|align=center|7
|align=center|2
|align=center|0
|align=center|35:3
|align=center| -4
|align=center|'''23'''
|-
|align=center|'''3.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|align=center|9
|align=center|6
|align=center|1
|align=center|2
|align=center|35:9
|align=center| -8
|align=center|'''19'''
|-
|align=center|'''4.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
|align=center|9
|align=center|5
|align=center|1
|align=center|3
|align=center|15:17
|align=center| -11
|align=center|'''16'''
|-
|align=center|'''5.'''
|[[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
|align=center|9
|align=center|4
|align=center|1
|align=center|4
|align=center|21:18
|align=center| -14
|align=center|'''13'''
|-
|align=center|'''6.'''
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
|align=center|9
|align=center|4
|align=center|1
|align=center|4
|align=center|13:20
|align=center| -14
|align=center|'''13'''
|-
|align=center|'''7.'''
|[[NŠK 1922 Bratislava]]
|align=center|9
|align=center|3
|align=center|2
|align=center|4
|align=center|14:17
|align=center| -16
|align=center|'''11'''
|-
|align=center|'''8'''
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
|align=center|9
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|6
|align=center|13:30
|align=center| -20
|align=center|'''7'''
|-
|align=center|'''9.'''
|[[FK Poprad (ženy)|FK Poprad]]
|align=center|9
|align=center|1
|align=center|0
|align=center|8
|align=center|5:41
|align=center| -24
|'''3'''
|-
|align=center|'''10.'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
|align=center|9
|align=center|0
|align=center|0
|align=center|9
|align=center|2:52
|align=center| -27
|align=center|'''0'''
|}

=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Doma / Vonku
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[FC Nitra (ženy)|NIT]]
![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]]
![[NŠK 1922 Bratislava|NŠK]]
![[AS Trenčín (ženy)|TRE]]
![[FK Poprad (ženy)|POP]]
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]]
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|
|
|
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|
| align=center|'''×'''
|
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|10|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| align=center|'''×'''
|
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|0}}
|
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|
|-
![[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
|
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
|
|-
![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|8}}
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
|
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|-
![[NŠK 1922 Bratislava]]
|
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|0}}
|-
![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
|
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|
|-
![[FK Poprad (ženy)|FK Poprad]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|7}}
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
|
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|-
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|17}}
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|8}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
|
|
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
|
| align=center|'''×'''
|}
Každý tím odohral len 9 zápasov z pôvodne plánovaných 18.

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2019]]
[[Kategória:Futbal v 2020]]</text>
      <sha1>b0pyzufwntfbz4z3zgresldndyoaeh5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2017/2018</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727458</id>
    <revision>
      <id>8371521</id>
      <parentid>8359756</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:09:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371521</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10758" sha1="6zhx1tclkt0y9f2ys1k11m3idcsiwfi" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2017/2018
|začiatok              = [[26. august]] [[2017]]
|koniec                = [[27. máj]] [[2018]]
|majster               = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|2_miesto              = [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|3_miesto              = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|zostup                = [[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MFK Zemplín Michalovce]]
|počet_mužstiev         = 10
|odohraté_zápasy        = 90
|počet_gólov            = 377
|priemer_gólov_na_zápas = 4,18
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2017/2018]]}}
'''1. slovenská futbalová liga žien 2017/2018''' bol 25. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien na Slovensku]]. Futbalistky z [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] vyhrali prvú ligu trinásty krát. Do druhej ligy vypadol [[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MFK Zemplín Michalovce]].

Sezóna začala 26. augusta 2017 a skončila 27. mája 2018. Každý tím odohral 18 zápasov.

Dňa 24. augusta 2017 sa z ligy odhlásil tím [[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úradná správa SFZ č. 9 zo dňa 26. 8. 2017 | url = https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-sfz-c-9-zo-dna-26-8-2017/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2017-08-25 | dátum prístupu = 2025-09-05 | jazyk = sk | meno = Milan | priezvisko = Vojtek}}&lt;/ref&gt;. Bolo to po vyžrebovaní súťaže, preto im SZF uložil pokutu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uradná správa SFZ č. 11 zo dňa 9. 9. 2017 | url = https://futbalsfz.sk/uradna-sprava-c-11-zo-dna-9-9-2017/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2017-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-05 | jazyk = sk | meno = Milan | priezvisko = Vojtek}}&lt;/ref&gt;

== Tabuľka ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orange liga - Ženy - Archív {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/orange-liga-zeny/archiv/#/2017-2018/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-21 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=center|'''1.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|18
|align=center|17
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|69:9
|align=center|24
|align=center|'''51'''
| align=&quot;center&quot; |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|-
|align=center|'''2.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|align=center|18
|align=center|17
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|71:11
|align=center|24
|align=center|'''51'''
|
|-
|align=center|'''3.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|align=center|18
|align=center|10
|align=center|3
|align=center|5
|align=center|53:33
|align=center|6
|align=center|'''33'''
|
|-
|align=center|'''4.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
|align=center|18
|align=center|10
|align=center|2
|align=center|6
|align=center|39:30
|align=center|5
|align=center|'''32'''
|
|-
|align=center|'''5.'''
|[[NŠK 1922 Bratislava (ženy)|NŠK 1922 Bratislava]]
|align=center|18
|align=center|7
|align=center|3
|align=center|8
|align=center|22:28
|align=center| -3
|'''24'''
|
|-
|align=center|'''6.'''
|[[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
|align=center|18
|align=center|8
|align=center|0
|align=center|10
|align=center|46:43
|align=center| -3
|align=center|'''24'''
|
|-
|align=center|'''7.'''
|[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|align=center|18
|align=center|4
|align=center|6
|align=center|8
|align=center|33:42
|align=center| -9
|align=center|'''18'''
|
|-
|align=center|'''8'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|Sport Ladies Club Banská Bystrica]]
|align=center|18
|align=center|1
|align=center|5
|align=center|12
|align=center|13:47
|align=center| -19
|align=center|'''8'''
|
|-
|align=center|'''9.'''
|[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
|align=center|18
|align=center|1
|align=center|5
|align=center|12
|align=center|16:60
|align=center| -19
|align=center|'''8'''
|
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|align=center|'''10.'''
|[[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MFK Zemplín Michalovce]]
|align=center|18
|align=center|2
|align=center|2
|align=center|14
|align=center|15:74
|align=center| -19
|align=center|'''8'''
| align=&quot;center&quot; |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien 2018/2019|2. ligy]]
|}

== Zápasy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orange liga - Ženy - Archív {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/orange-liga-zeny/archiv/#/2017-2018/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-21 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[NŠK 1992 Bratislava (ženy)|NŠK]]
![[FC Nitra (ženy)|NIT]]
![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]]
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|SLC]]
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]]
![[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MIC]]
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|11|0}}
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|0}}
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|2}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|6}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|-
![[NŠK 1922 Bratislava (ženy)|NŠK 1922 Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|-
![[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|5}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|0}}
|-
![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|3}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
|-
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|Sport Ladies Club Banská Bystrica]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
|-
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|6}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
|-
![[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MFK Zemplín Michalovce]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|8}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|6}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|5}}
|align=center|'''×'''
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}

[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2017]]
[[Kategória:Futbal v 2018]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]</text>
      <sha1>6zhx1tclkt0y9f2ys1k11m3idcsiwfi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2016/2017</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727511</id>
    <revision>
      <id>8371522</id>
      <parentid>8359755</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:14:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371522</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10234" sha1="jhfgfwjn5ee0nv33u3lgfkp0kt2h7q1" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2016/2017
|začiatok              = [[27. august]] [[2016]]
|koniec                = [[3. jún]] [[2017]]
|majster               = [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|2_miesto              = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|3_miesto              = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|zostup                = [[FC Union Nové Zámky]]
|počet_mužstiev         = 10
|odohraté_zápasy        = 90
|počet_gólov            = 340
|priemer_gólov_na_zápas = 3,78
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2016/2017]]}}
'''1. slovenská futbalová liga žien 2016/2017''' bol 24. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien na Slovensku]]. Futbalistky [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] prvýkrát vyhrali prvú ligu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naše ženy sú opäť majsterky! – iBardejov.sk | url = https://ibardejov.sk/nase-zeny-su-opat-majsterky/ | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Do druhej ligy vypadol [[FC Union Nové Zámky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Michalovské futbalistky zvládli záchranárske práce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/michalovske-futbalistky-zvladli-zachranarske-prace/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Sezóna začala 27. augusta 2016 a skončila 3. júna 2017. Každý tím odohral 18 zápasov.

== Tabuľka ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia (Women) 2016/17 | url = https://www.rsssf.org/tabless/slow-wom2017.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-03-19}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=center|'''1.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|align=center|18
|align=center|15
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|58:14
|align=center|20
|align=center|'''47'''
|Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|-
|align=center|'''2.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|18
|align=center|15
|align=center|1
|align=center|2
|align=center|72:9
|align=center|19
|align=center|'''46'''
|
|-
|align=center|'''3.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
|align=center|18
|align=center|12
|align=center|3
|align=center|3
|align=center|37:20
|align=center|12
|align=center|'''39'''
|
|-
|align=center|'''4.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|align=center|18
|align=center|8
|align=center|5
|align=center|5
|align=center|27:24
|align=center|2
|align=center|'''29'''
|
|-
|align=center|'''5.'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|Sport Ladies Club Banská Bystrica]]
|align=center|18
|align=center|9
|align=center|2
|align=center|7
|align=center|29:17
|align=center|2
|align=center|'''29'''
|
|-
|align=center|'''6.'''
|[[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
|align=center|18
|align=center|7
|align=center|2
|align=center|9
|align=center|41:48
|align=center| -4
|align=center|'''23'''
|
|-
|align=center|'''7.'''
|[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šala]]
|align=center|18
|align=center|4
|align=center|5
|align=center|9
|align=center|21:30
|align=center| -10
|align=center|'''17'''
|
|-
|align=center|'''8'''
|[[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
|align=center|18
|align=center|4
|align=center|2
|align=center|12
|align=center|29:46
|align=center| -13
|align=center|'''14'''
|
|-
|align=center|'''9.'''
|[[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MFK Zemplín Michalovce]]
|align=center|18
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|15
|align=center|14:56
|align=center| -20
|align=center|'''7'''
|
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|align=center|'''10.'''
|[[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|18
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|15
|align=center|12:76
|align=center| -20
|align=center|'''7'''
|Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien 2017/2018|2. ligy]]
|}

== Zápasy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga Ženy (2015/2016) | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/1043/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]]
![[FC Nitra (ženy)|NIT]]
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|ŠAL]]
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|TTE]]
![[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MIC]]
![[FC Union Nové Zámky|ZÁM]]
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|10|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|0}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|0}}
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|1}}
|-
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|Sport Ladies Club Banská Bystrica]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
|-
![[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|8}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
|-
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šala]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|0}}
|-
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
|-
![[MFK Zemplín Michalovce (ženy)|MFK Zemplín Michalovce]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|8}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|-
![[FC Union Nové Zámky]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|7}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|8}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|7}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|7}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|3}}
|align=center|'''×'''
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}
[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2016]]
[[Kategória:Futbal v 2017]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]</text>
      <sha1>jhfgfwjn5ee0nv33u3lgfkp0kt2h7q1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2015/2016</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727512</id>
    <revision>
      <id>8371523</id>
      <parentid>8359754</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:17:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371523</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9693" sha1="ap3h4eqilshakx4h8hnd04mrge8qm7z" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2015/2016
|začiatok              = [[21. august]] [[2015]]
|koniec                = [[5. jún]] [[2016]]
|majster               = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|2_miesto              = [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|3_miesto              = [[FC Union Nové Zámky]]
|zostup                = [[FC Baník Prievidza (ženy)|FC Baník HN Prievidza &amp; Handlová]]
|počet_mužstiev         = 9
|odohraté_zápasy        = 72
|počet_gólov            = 289
|priemer_gólov_na_zápas = 4,01
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2015/2016]]}}
'''1. slovenská futbalová liga žien 2015/2016''' bol 23. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien na Slovensku]]. Víťazkami sa stali futbalistky zo [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]. [[FK REaMOS Kysucký Lieskovec]] z ligy odstúpil a do druhej ligy vypadol [[FC Baník Prievidza (ženy)|FC Baník HN Prievidza &amp; Handlová]].

Sezóna začala 21. augusta 2015 a skončila 5. júna 2016. Každý tím odohral 16 zápasov.

== Tabuľka ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia (Women) 2015/16 | url = https://www.rsssf.org/tabless/slow-wom2016.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív tabuľka{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2015-2016/tabulky | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umiestnenie jednotlivých družstiev po sezóne 2015/2016 - FC Baník Prievidza | url = https://fcbanikprievidza.sk/blog/umiestnenie-jednotlivych-druzstiev-po-sezone-2015-2016/ | dátum vydania = 2016-06-16 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=center|'''1.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|16
|align=center|14
|align=center|1
|align=center|1
|align=center|46:9
|align=center|19
|align=center|'''43'''
|align=center|Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|-
|align=center|'''2.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|align=center|16
|align=center|11
|align=center|3
|align=center|2
|align=center|41:19
|align=center|12
|align=center|'''36'''
|
|-
|align=center|'''3.'''
|[[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|16
|align=center|9
|align=center|2
|align=center|5
|align=center|36:23
|align=center|5
|align=center|'''29'''
|
|-
|align=center|'''4.'''
|[[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
|align=center|16
|align=center|7
|align=center|2
|align=center|7
|align=center|38:32
|align=center| -1
|align=center|'''23'''
|
|-
|align=center|'''5.'''
|[[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
|align=center|16
|align=center|7
|align=center|2
|align=center|7
|align=center|31:25
|align=center| -1
|align=center|'''23'''
|
|-
|align=center|'''6.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|align=center|16
|align=center|5
|align=center|3
|align=center|8
|align=center|26:36
|align=center| -6
|align=center|'''18'''
|
|-
|align=center|'''7.'''
|[[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
|align=center|16
|align=center|5
|align=center|2
|align=center|9
|align=center|29:44
|align=center| -7
|align=center|'''17'''
|
|-
|align=center|'''8.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
|align=center|16
|align=center|5
|align=center|2
|align=center|9
|align=center|31:35
|align=center| -7
|align=center|'''17'''
|
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|align=center|'''9.'''
|[[FC Baník Prievidza (ženy)|FC Baník HN Prievidza &amp; Handlová]]
|align=center|16
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|15
|align=center|11:66
|align=center| -23
|align=center|'''1'''
|align=center|Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien 2016/2017|2. ligy]]
|-
|align=center|'''10.'''
|[[FK REaMOS Kysucký Lieskovec (ženy)|FK REaMOS Kysucký Lieskovec]]
| colspan=&quot;8&quot; align=&quot;center&quot; |odstúpené
|}
== Zápasy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga Ženy (2015/2016) | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/1043/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív zápasy{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2015-2016/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[FC Union Nové Zámky|ZÁM]]
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|TTE]]
![[FC Nitra (ženy)|NIT]]
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[ŠK Selce (ženy)|SEL]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[FC Baník Prievidza (ženy)|PRI]]
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
|-
![[FC Union Nové Zámky]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|-
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|4}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
|-
![[FC Nitra (ženy)|FC Nitra]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|-
![[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|6}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|4}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
|-
![[FC Baník Prievidza (ženy)|FC Baník HN Prievidza &amp; Handlová]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|6}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|6}}
|align=center|'''×'''
|}
'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}

[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2015]]
[[Kategória:Futbal v 2016]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]</text>
      <sha1>ap3h4eqilshakx4h8hnd04mrge8qm7z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2014/2015</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727531</id>
    <revision>
      <id>8371524</id>
      <parentid>8359753</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:22:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371524</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10484" sha1="pmi7w4pax5xmij433lsy5kiiatnumbp" xml:space="preserve">[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2014]]
[[Kategória:Futbal v 2015]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2014/2015|začiatok=[[30. august]] [[2014]]|koniec=[[7. jún]] [[2015]]|majster=[[FC Union Nové Zámky]]|2_miesto=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|3_miesto=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|zostup=[[ŠK Štich Humenné]], [[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]]|počet_mužstiev=9 (pôvodne 10)|odohraté_zápasy=72|počet_gólov=411|priemer_gólov_na_zápas=5,71|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2014/2015]]}}'''1. slovenská futbalová liga žien 2014/2015''' bol 22. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien na Slovensku]]. Tretíkrát po sebe vyhrali prvú ligu futbalistky z [[FC Union Nové Zámky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Union spečatil titul, so Slovanom len o prestíž | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/7835210/union-specatil-titul-so-slovanom-len-o-prestiz.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt; Do druhej ligy zostúpili tímy [[ŠK Štich Humenné]] a [[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]]. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Úradná správa SFZ č. 50, I. liga ženy|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=2015-06-27|ročník=69|číslo=147|strany=6|dátum prístupu=2025-08-26|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:c10bafd3-b927-4ca9-a4bb-1e95d22031af?page=uuid:22eaf3cc-2ed5-463d-9f1f-b11ffb4efbb6}}&lt;/ref&gt;

Sezóna začala 30. augusta 2014 a skončila 7. júna 2015.

== Tabuľka ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia (Women) 2014/15 | url = https://www.rsssf.org/tabless/slow-wom2015.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. Liga žien (2014/2015) | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2014-2015/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[FC Union Nové Zámky]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |85:11
| align=&quot;center&quot; |17
| align=&quot;center&quot; |'''41'''
| align=&quot;center&quot; |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |62:9
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |'''36'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |56:8
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |'''34'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |65:24
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |'''24'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |38:26
| align=&quot;center&quot; | -1
| align=&quot;center&quot; |'''23'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |41:33
| align=&quot;center&quot; | -4
| align=&quot;center&quot; |'''20'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|[[FC Baník Prievidza (ženy)|FC Baník Prievidza]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |44:63
| align=&quot;center&quot; | -8
| align=&quot;center&quot; |'''16'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |17:60
| align=&quot;center&quot; | -14
| align=&quot;center&quot; |'''10'''
|
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|[[ŠK Štich Humenné]]
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |3:177
| align=&quot;center&quot; | -24
| align=&quot;center&quot; |'''0'''
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot; |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien 2015/2016|2. ligy]]
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]]
| colspan=&quot;7&quot; align=&quot;center&quot; |odstúpené
|}

== Zápasy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Zápasy {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2014-2015/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[FC Union Nové Zámky|ZÁM]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|TTE]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|ŠAL]]
![[FC Baník Prievidza (ženy)|PRI]]
![[ŠK Selce (ženy)|SEL]]
![[ŠK Štich Humenné|HUM]]
![[FK Dúbravka (ženy)|DÚB]]
|-
![[FC Union Nové Zámky]]
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|5|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|4|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|7|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|6|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|13|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|11|0}}
|
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|5|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|5|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|13|0}}
|
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|5|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|7|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|5|1}}
|-
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|9|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|8|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|16|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|3|1}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|9|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|0}}
|-
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|2|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|16|0}}
|
|-
![[FC Baník Prievidza (ženy)|FC Baník Prievidza]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|1|5}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|7}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|1|8}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|3|5}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|4|2}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|16|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|2|2}}
|-
![[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|1|5}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|10}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|5}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|5|1}}
|
|-
![[ŠK Štich Humenné]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|15}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|16}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|14}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|13}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|10}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|7}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|1|8}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|5}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|-
![[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|6}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|3}}
|
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{ku|1|1}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|7|0}}
| align=&quot;center&quot; |'''×'''
|}
Výsledky zo zápasov jarnej časti FK Dúbravka sa do tabuľky nezapočítavajú, z dôvodu ich odstúpenia.

==Referencie==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;
{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}</text>
      <sha1>pmi7w4pax5xmij433lsy5kiiatnumbp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2013/2014</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727532</id>
    <revision>
      <id>8371525</id>
      <parentid>8359752</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:29:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371525</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11210" sha1="b31sk14r64qplpvcfb3pfitig1ls5xx" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2013/2014
|začiatok              = [[24. august]] [[2013]]
|koniec                = [[15. jún]] [[2014]]
|majster               = [[FC Union Nové Zámky]]
|2_miesto              = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|3_miesto              = [[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
|zostup                = 
|počet_mužstiev         = 8 (z toho 1 tím odstúpil)
|odohraté_zápasy        = 54
|počet_gólov            = 248
|priemer_gólov_na_zápas = 4,59
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2013/2014]]|najlepší_strelec=[[Nikola Rybanská]], Petra Manová (obe 17 gólov)}}

'''1. slovenská futbalová liga žien 2013/2014''' bol 21. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien na Slovensku]]. Do skupiny o titul postúpili tímy na prvých štyroch miestach základnej skupiny ([[FC Union Nové Zámky]], [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]], [[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]] a [[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]), v tejto skupine sa k bodom prirátavajú aj bonifikačné body za juniorky.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky Unionu nesmú zaváhať | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/7198647/futbalistky-unionu-nesmu-zavahat.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;

Víťazkami sa stali druhýkrát po sebe futbalistky z [[FC Union Nové Zámky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky Union Nové Zámky obhájili titul | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/7230410/futbalistky-union-nove-zamky-obhajili-titul.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt; [[Lady Team Bratislava]] z ligy odstúpil.

Sezóna začala 24. augusta 2013 a skončila 15. júna 2014.

== Základná časť ==

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia (Women) 2013/14 | url = https://www.rsssf.org/tabless/slow-wom2014.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Tabuľka základná časť{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2013-2014/tabulky/?partId=5f7305e7d3c65d7b74845d93 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''1.'''
|[[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|12
|align=center|11
|align=center|1
|align=center|0
|align=center|53:4
|align=center|16
|align=center|'''34'''
|align=center rowspan=&quot;4&quot; |Postup do skupiny o titul
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''2.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|12
|align=center|9
|align=center|1
|align=center|2
|align=center|41:13
|align=center|10
|align=center|'''28'''
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''3.'''
|[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
|align=center|12
|align=center|5
|align=center|3
|align=center|4
|align=center|25:21
|
|align=center|'''18'''
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''4.'''
|[[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
|align=center|12
|align=center|5
|align=center|2
|align=center|5
|align=center|35:25
|align=center| -1
|align=center|'''17'''
|-
|align=center|'''5.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
|align=center|12
|align=center|4
|align=center|4
|align=center|4
|align=center|28:17
|align=center| -2
|align=center|'''16'''
|
|-
|align=center|'''6.'''
|[[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
|align=center|12
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|9
|align=center|14:38
|align=center| -11
|align=center|'''7'''
|
|-
|align=center|'''7.'''
|[[ŠK Štich Humenné]]
|align=center|12
|align=center|0
|align=center|0
|align=center|12
|align=center|0:78
|align=center| -18
|align=center|'''0'''
|
|-
|align=center|'''8.'''
|[[Lady Team Bratislava]]
|align=center colspan=&quot;7&quot; |odstúpené
|
|}
=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív zápasy základná skupina {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2013-2014/vysledky/?partId=5f7305e7d3c65d7b74845d93 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[FC Union Nové Zámky|ZÁM]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|ŠAL]]
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|TTE]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[ŠK Selce (ženy)|SEL]]
![[ŠK Štich Humenné|HUM]]
|-
![[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|14|0}}
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|-
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|4}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
|-
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|10|0}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|0}}
|-
![[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|6}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|-
![[ŠK Štich Humenné]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|12}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|7}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|6}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
|align=center|'''×'''
|}
'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí

== Skupina o titul ==

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív tabuľka skupina o titul {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2013-2014/tabulky/?partId=5f7305e6d3c65d7b74845d8c | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|BB|Bonifikačné body za juniorky}}&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=center|'''1.'''
|[[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|6
|align=center|4
|align=center|2
|align=center|0
|align=center|20:4
|align=center|16
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |'''18'''
| align=&quot;center&quot; |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|-
|align=center|'''2.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|6
|align=center|2
|align=center|2
|align=center|2
|align=center|10:15
|align=center|10
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |'''15'''
|
|-
|align=center|'''3.'''
|[[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
|align=center|6
|align=center|3
|align=center|1
|align=center|2
|align=center|17:16
|align=center| -1
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |'''13'''
|
|-
|align=center|'''4.'''
|[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
|align=center|6
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|5
|align=center|5:17
|
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |'''4'''
|
|}
=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív zápasy skupina o titul{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2013-2014/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[FC Union Nové Zámky|ZÁM]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|TTE]]
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|ŠAL]]
|-
![[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|-
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|4}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|-
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|4}}
|align=center|'''×'''
|}
'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí

==Referencie==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}

[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2013]]
[[Kategória:Futbal v 2014]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]</text>
      <sha1>b31sk14r64qplpvcfb3pfitig1ls5xx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2012/2013</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727533</id>
    <revision>
      <id>8371533</id>
      <parentid>8359751</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:58:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <origin>8371533</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12424" sha1="d32yebejzzasywaarp0g0ujfzopocg7" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                  = 1. slovenská futbalová liga žien
|sezóna                = 2012/2013
|začiatok              = [[18. august]] [[2012]]
|koniec                = [[15. jún]] [[2013]]
|majster               = [[FC Union Nové Zámky]]
|2_miesto              = [[Lady Team Bratislava]]
|3_miesto              = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|zostup                = [[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]], [[OFK Dunajská Lužná (ženy)|OFK Dunajská Lužná]]
|počet_mužstiev         = 9 (pôvodne 10)
|odohraté_zápasy        = 84
|počet_gólov            = 
|priemer_gólov_na_zápas = 
|najlepší_strelec=Katarína Dugovičová (28 gólov)|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2012/2013]]}}

'''1. slovenská futbalová liga žien 2012/2013''' bol 20. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien na Slovensku]].

Do skupiny o titul postúpili tímy na prvých štyroch miestach základnej skupiny ([[FC Union Nové Zámky|FC Union Nové Zámky,]] [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]], [[Lady Team Bratislava]] a [[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]).

Víťazkami sa stali futbalistky z [[FC Union Nové Zámky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovan zdolaný, titul potvrdený. | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/6838481/slovan-zdolany-titul-potvrdeny.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt; [[OFK Dunajská Lužná (ženy)|OFK Dunajská Lužná]] z ligy odstúpila a do druhej ligy vypadla [[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]].

== Základná časť ==

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Tabuľka základná časť{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2012-2013/tabulky/?partId=5f73280cd3c65d7b74847517 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia (Women) 2012/13 | url = https://www.rsssf.org/tabless/slow-wom2013.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-03-19}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''1.'''
|[[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|16
|align=center|13
|align=center|0
|align=center|3
|align=center|51:16
|align=center|'''39'''
|align=center rowspan=&quot;4&quot; |Postup do skupiny o titul
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''2.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|16
|align=center|12
|align=center|3
|align=center|1
|align=center|39:15
|align=center|'''39'''
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''3.'''
|[[Lady Team Bratislava]]
|align=center|16
|align=center|11
|align=center|1
|align=center|4
|align=center|52:20
|align=center|'''34'''
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
|align=center|'''4.'''
|[[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
|align=center|16
|align=center|6
|align=center|5
|align=center|5
|align=center|33:28
|align=center|'''23'''
|-
|align=center|'''5.'''
|[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
|align=center|16
|align=center|5
|align=center|2
|align=center|9
|align=center|18:30
|align=center|'''17'''
|
|-
|align=center|'''6.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
|align=center|16
|align=center|4
|align=center|3
|align=center|9
|align=center|28:44
|align=center|'''15'''
|
|-
|align=center|'''7.'''
|[[ŠK Štich Humenné]]
|align=center|16
|align=center|4
|align=center|3
|align=center|9
|align=center|13:47
|align=center|'''15'''
|
|-
|align=center|'''8.'''
|[[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
|align=center|16
|align=center|3
|align=center|3
|align=center|10
|align=center|16:36
|align=center|'''12'''
|
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|align=center|'''9.'''
|[[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]]
|align=center|16
|align=center|3
|align=center|2
|align=center|11
|align=center|17:31
|align=center|'''11'''
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot; |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien 2013/2014|2. ligy]]
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|align=center|'''10.'''
|[[OFK Dunajská Lužná (ženy)|OFK Dunajská Lužná]]
|align=center colspan=&quot;6&quot; |odstúpené
|}
=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Zápasy základná časť{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2012-2013/vysledky/?partId=5f73280cd3c65d7b74847517 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[FC Union Nové Zámky|ZÁM]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[Lady Team Bratislava|LTB]]
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|TTE]]
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|ŠAL]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[ŠK Štich Humenné|HUM]]
![[ŠK Selce (ženy)|SEL]]
![[FK Dúbravka (ženy)|DÚB]]
|-
![[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|7|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
|-
![[Lady Team Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|6|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|-
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|-
![[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|5|5}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|3}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
|-
![[ŠK Štich Humenné]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|-
![[ŠK Selce (ženy)|ŠK Selce]]
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|5}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
|align=center|'''×'''
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|0}}
|-
![[FK Dúbravka (ženy)|FK Dúbravka]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|4}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|8|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|align=center|'''×'''
|}
'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí

== Skupina o titul ==

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Tabuľka nadstavbová časť{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2012-2013/tabulky/?partId=5f73280cd3c65d7b74847510 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=center|'''1.'''
|[[FC Union Nové Zámky]]
|align=center|6
|align=center|4
|align=center|1
|align=center|1
|align=center|17:7
|align=center|'''13'''
|align=center|Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|-
|align=center|'''2.'''
|[[Lady Team Bratislava]]
|align=center|6
|align=center|4
|align=center|0
|align=center|2
|align=center|22:13
|align=center|'''12'''
|
|-
|align=center|'''3.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|align=center|6
|align=center|1
|align=center|2
|align=center|3
|align=center|11:13
|align=center|'''5'''
|
|-
|align=center|'''4.'''
|[[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
|align=center|6
|align=center|1
|align=center|1
|align=center|4
|align=center|6:23
|align=center|'''4'''
|
|}
=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Zápasy nadstavbová časť{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2012-2013/vysledky/?partId=5f73280cd3c65d7b74847510 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!Doma / Vonku
![[FC Union Nové Zámky|ZÁM]]
![[Lady Team Bratislava|LTB]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|TTE]]
|-
![[FC Union Nové Zámky]]
!'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|4|1}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|1}}
|-
![[Lady Team Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
!'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|4|2}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|9|0}}
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|3|3}}
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
!'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{ku|4|1}}
|-
![[MŠK Slovan Trenčianske Teplice (ženy)|MŠK Slovan Trenčianske Teplice]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|3}}
| bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|4|3}}
| bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
!'''×'''
|}
'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí

==Referencie==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}

[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2012]]
[[Kategória:Futbal v 2013]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]</text>
      <sha1>d32yebejzzasywaarp0g0ujfzopocg7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Perejaslavská dohoda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>734465</id>
    <revision>
      <id>8371378</id>
      <parentid>8121018</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:04:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50796-56</username>
        <id>305861</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pozri aj */ Odstránili sa opakovania a pridal sa odkaz na článok o pokračovaní týchto udalostí a ďalšom dôležitom kozáckom dokumente.</comment>
      <origin>8371378</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8910" sha1="jlry4plbyymibng630f0bdabvz6y1qx" xml:space="preserve">[[Súbor:1954. 300-летие воссоединения Украины с Россией.jpg|náhľad|Perejaslavská dohoda na poštovej známke z roku [[1954]] v rámci 300. výročia samotnej zmienky.]]
[[Súbor:Bogdan Chmelnitskiy's letter to Alexis I of Russia (8 June 1648, RGADA).jpg|náhľad|List kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckeho.]]
[[Súbor:Portrait of Tsar Alexei Mikhailovich.jpg|náhľad|Cár [[Alexej I. (Rusko)|Alexej Michajlovič Romanov]], ktorému v úvode roka [[1654]] odprisahal kozácky hajtman [[Bohdan Chmeľnyckyj]] vernosť, pričom [[Ukrajina]] nemala žiadne záruky svojej autonómie. Zaujímavosťou sú slová titulatúry portrétovaného vladára, ktoré znejú: „veľký knieža moskovský“ („magnus dux moscoviae“) teda nie cár Ruska.]]
[[Súbor:Boyar Buturlin receiving an oath of loyalty to the Russian Tsar from Bogdan Khmelnitsky.jpeg|náhľad|Bojar menom Vasilij Buturlin počas prijatia patronátu pod ruského cára Bohdanom Chmeľnyckym.]]
[[Súbor:Location of Cossack Hetmanate.png|náhľad|Kozácky hejtmanát. Rekonštrukcia územia na súčasnej fyzickej mape.]]
'''Perejaslavská dohoda''' predstavovala diplomatickú zmluvu medzi kozákmi a [[Ruské cárstvo|cárskym Ruskom]] zo dňa [[18. január]]a roku [[1654]] v meste [[Perejaslav]]. Išlo o vyvrcholenie kozácko-ruského zbližovania. Kozácka rada v dohodách s ruským posolstvom prijala uznesenie o poddaní sa územia [[Ukrajina|Ukrajiny]] voči [[Ruské cárstvo|Rusku]] pod korunou cára z rodu Romanovovcov, čím vyhlásila odtrhnutie sa od [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]]. Napriek počiatočným sľubom však [[Ruské cárstvo|cárske Rusko]] nerešpektovalo kozácke privilégiá.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148}}&lt;/ref&gt;

== Diplomatická predohra ==
Keďže sa kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] snažil dohodnúť o zabezpečení suverenity svojho územia s [[Vysoká porta|Vysokou Portou]] a moldavským kniežaťom, nakoniec sa rozhodol pre [[Ruské cárstvo|Rusko]]. Jeho diplomatické styky siahali ešte do roku [[1648]], keď dňa [[18. júl|18. júla]] napísal list [[Alexej I. (Rusko)|cárovi Alexejovi Michajlovičovi]], ktorému sa ponúkol s vojskom, ktoré mal k dispozícií pre spoločné vojnové ťaženie proti [[Republika oboch národov|Republike oboch národov]]. Koncom roku [[1650]] prevládol v [[Ruské cárstvo|Rusku]] názor, podľa ktorého by práve kozáci boli vhodným spojencom pre zisk stratených území vo vojne v rokoch [[1633]] až [[1634]]. Vo februári roku [[1651]] sa ruský krajinský sobor vyslovil za vypovedanie mieru s [[Republika oboch národov|Republikou oboch národov]], pričom v júli toho istého roku dostal kozácky hajtman [[Bohdan Chmeľnyckyj]] slovné uistenie cára o budúcej podpore. V apríli roku [[1653]] došlo k návšteve kozáckej delegácie u [[Alexej I. (Rusko)|cára Alexeja Michajloviča]] a požiadala ho o prijatie [[Kozáci|kozákov]] pod cársku ochranu. V júli roku [[1653]] sa krajinský sobor vyslovil pre prijatie krajiny [[Kozáci|kozákov]] pod ochranu cára. Dňa [[2. júl|2. júla]] roku [[1653]] poslal cár Chmeľnickému zvláštnu listinu (''gramota''), v ktorej oznamoval svoju vôľu prevziať [[Ukrajina|Ukrajinu]] pod „nášho Cárskeho veličenstva vysokou rukou“ čo dňa [[11. október|11. októbra]] formálne schválil taktiež krajinský sobor.

== Konečné vyhlásenie ==
Dňa [[9. január]]a roku [[1654]] prišla do Perejaslavu juhovýchodne od [[Kyjev]]a ruská delegácia pod vedením moskovského bojara menom Vasilija Buturlina. Po kratšom čase, presnejšie dňa [[17. január]]a roku [[1654]] sa kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj]] stretol s generálnou staršinou a plukovníkmi v otázke pre uzavretie dohody.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan et al|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=122; 123}}&lt;/ref&gt; Ďalší deň, presnejšie dňa [[18. január]]a roku [[1654]] zvolávali bubny kozákov smerom na majdan. Práve vtedy dorazil [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckyj]] a to v slávnostnom plášti a so všetkými odznakmi moci. Hlučný dav sa utíšil, pričom následne kozácky hajtman prehovoril: „''Páni plukovníci, assaulovia, kapitáni, celé záporožské vojsko a všetci pravoslávni kresťania ! Je Vám známe, akým spôsobom nás Boh oslobodil od nepriateľov, prenasledujúcich Cirkev Božiu, čo spôsobilo hnev všetkého kresťanstva východného obradu. Posledných šesť rokov žijeme v našom kraji bez kráľa, v prebiehajúcich vojnách pri prelievaní krvi s hanebnými našimi protivníkmi, ktorí prahnú od základu zničiť naše kostoly, aby bolo ruské meno v našej krajine zabudnuté. Sprotivil sa nám taký život. Preto som Vás zvolal na dnešnú radu, aby ste si vybrali zo štyroch pánov jedného, ktorého budete chcieť.“''

[[Kozáci]] sa mali rozhodnúť buď pre osmanského sultána, ktorý už niekoľkokrát naznačil svoj záujem, alebo krymského chána. Bola taktiež možnosť byť pod vládou poľského kráľa, ktorý preukázal ochotu ich vziať späť pod svoje „ochranné krídla“ či dokonca si vybrať gosudara pravoslávnej veľkej Rusi, cára a veľkého kniežaťa, [[Alexej I. (Rusko)|Alexeja Michajloviča]], východného samoderžavšieho, ktorého už šesť rokov [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckyj]] neustále povolával. Následne položil kozákom otázku: „''Vyberte si teda, koho chcete ?''“.

Kozácky hajtman [[Bohdan Chmeľnyckyj]] predniesol ešte celý rad argumentov, prečo je najlepšie prijať cárovu zvrchovanosť, keďže poľská šľachta podľa jeho slov rešpektovala „radšej Žida a psa než kresťana nášho, brata nášho.“

Po hajtmanovom slávnostnom a sugestívnom prejave obišiel dookola celé zhromaždenie perejaslavský plukovník menom Pavol Tetera s otázkou smerovanou na všetky strany: „''Súhlasíte s tým všetci ?“'' Všetci prítomní na jeho výzvu práve hlasnými výkrikmi schválili voľbu cára slovami: „Nech tak zostane ! Súhlasíme s Tvojou mocnou cárskou rukou !“ Rozkríkol sa na kozácke zhromaždenie [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckyj]].

Po tomto momente dostal slovo cársky vyslanec Buturlin, ktorý kládol dôraz pre schválenie voľby všetky domnelé historické práva, podložené spoločnými tradíciami a náboženskou vierou. Potvrdil, že dostal od cára pre [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] ''gramotu'' (listinu) o ruskej ochrane [[Ukrajina|Ukrajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=FUKALA|meno=Radek|titul=Povstání Bohdana Chmelnického - Kozáci na planoucí Ukrajine 1648 - 1654|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Epocha, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-278-0173-2|strany=338; 339}}&lt;/ref&gt;

== Zmeny v územiach ==
Perejaslavská rada priniesla kozákom územnú zmenu. Išlo o spojenie tzv. ľavobrežnej Ukrajiny s [[Ruské cárstvo|Ruskom]] pod korunou cára&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin: 1492–1914|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=128}}&lt;/ref&gt;. To však jednak diplomacia ale aj vojská [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] nehodlali pripustiť. Ruský cár bol teda pripravený brániť svoje nové územie, pričom práve jeho zásluhou boli na [[Ukrajina|Ukrajine]] pod [[Bohdan Chmeľnyckyj|Chmeľnyckého]] kontrolou zriaďované vojenské posádky a to najprv v [[Kyjev|Kyjeve]] a následne v ďalších mestách.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan et al|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=125}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* FUKALA, Radek. (2024). ''Povstání Bohdana Chmelnického - Kozáci na planoucí Ukrajine 1648 - 1654''. Praha: Vydavatelství Epocha, s.r.o. ISBN 978-80-278-0173-2.
* ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.
* RYCHLÍK, Jan et al. (2015). ''Dějiny Ukrajiny''. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. 978-80-7106-409-1.
* SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin: 1492–1914''. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]].

== Pozri aj ==
* [[Ústava Pilipa Orlika]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|pl|Ugoda perejasławska|76163033}}

[[Kategória:Rusko-ukrajinské vzťahy]]
[[Kategória:Medzinárodné zmluvy]]
[[Kategória:Kozáci]]
[[Kategória:1654]]</text>
      <sha1>jlry4plbyymibng630f0bdabvz6y1qx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Charlie Kirk</title>
    <ns>0</ns>
    <id>736381</id>
    <revision>
      <id>8371461</id>
      <parentid>8370833</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:38:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>uvoľnenie, dlhší čas nebudem rozširovať</comment>
      <origin>8371461</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="109203" sha1="e1r1bkhpzurnia2w7bosafjjbhxqi5c" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Charlie Kirk
 | Rodné meno         = Charles James Kirk
 | Popis osoby        = americký politický aktivista
 | Portrét            = Charlie Kirk (53952923573) (headshot cropped).jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = Kirk v roku 2024
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1993]]
 | Miesto narodenia   = Arlington Heights, [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|2025|9|10|1993|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = Orem, [[Utah]], USA
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = podpore [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a hnutia MAGA;&lt;br/&gt;[[islamofóbia|islamofóbnym]], [[homofóbia|homofóbnym]] a výrokom s [[rasizmus|rasovým]] podtextom;&lt;br/&gt;šíreniu [[dezinformácia|dezinformácií]] a [[konšpiračná teória|konšpiračných teórií]]
 | Alma mater         = Wheeling High School &lt;small&gt;(stredná škola)&lt;/small&gt;
 | Profesia           = politický [[aktivizmus|aktivista]], [[spisovateľ]], manažér, mediálna osobnosť
 | Aktívne roky       = [[2012]]{{--}}[[2025]]
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = [[Erika Kirk]] &lt;small&gt;(od 2021)&lt;/small&gt;
 | Partnerka          = 
 | Deti               = dcéra a syn
 | Podpis             = Charlie kirk.svg
 | Webstránka         = {{url|https://www.charliekirk.com}}
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Politika
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Charles James Kirk''' (* [[14. október]] [[1993]], Arlington Heights, [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[10. september]] [[2025]], Orem, [[Utah]]) bol americký politický [[aktivizmus|aktivista]], [[spisovateľ]] a mediálna osobnosť, blízky spojenec [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a výrazná tvár hnutia [[Make America Great Again|MAGA]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk, Right-Wing Force and a Close Trump Ally, Dies at 31|url=https://www.nytimes.com/2025/09/10/us/politics/charlie-kirk-dead.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Clay|priezvisko=Risen|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt; Býva spájaný s kresťanským nacionalizmom,&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:65&quot; /&gt; pričom politológovia ho zaraďujú k radikálnej pravici&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Emergence of a Global Radical Right|url=https://online.ucpress.edu/currenthistory/article/125/867/3/215169/The-Emergence-of-a-Global-Radical-Right|periodikum=Current History|dátum=2026-01-01|dátum prístupu=2026-09-18|ročník=125|číslo=867|strany=3–8|issn=0011-3530|doi=10.1525/curh.2026.125.867.3|jazyk=en|meno=Rita|priezvisko=Abrahamsen|meno2=Michael C.|priezvisko2=Williams}}&lt;/ref&gt; a niektoré zdroje ku krajnej pravici.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:66&quot; /&gt;

Kritici poukazujú na jeho výroky s [[Rasizmus|rasovým]] podtextom, [[Islamofóbia|islamofóbne]] a [[Homofóbia|homofóbne]] komentáre, šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]].&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk in his own words: ‘prowling Blacks’ and ‘the great replacement strategy’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/11/charlie-kirk-quotes-beliefs|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Stein}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What to know about Charlie Kirk, Trump ally and conservative activist | url = https://www.bbc.co.uk/news/articles/cdxqnkwerj7o | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 2025-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-GB | priezvisko = Evans | meno = Gareth | miesto = Washington DC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:66&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk’s rhetoric inspired supporters, enraged foes|url=https://www.reuters.com/world/us/charlie-kirks-rhetoric-inspired-supporters-enraged-foes-2025-09-13/?|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-09-10|jazyk=en-US|priezvisko=Coster|meno=Helen|miesto=New York|dátum=2025-09-13|priezvisko2=Tsvetkova|meno2=Maria|odkaz na periodikum=Reuters}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

V roku 2012 založil neziskovú organizáciu [[Turning Point USA]] (TPUSA), vďaka ktorej sa stal známym a ktorú viedol až do smrti.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Erika Kirk named CEO of Turning Point USA|url=https://edition.cnn.com/2025/09/18/politics/erika-kirk-turning-point-ceo|periodikum=CNN|dátum=2025-09-18|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|meno=Michael|priezvisko=Williams|odkaz na periodikum=CNN|vydavateľ=Warner Bros.|miesto=Atlanta}}&lt;/ref&gt; TPUSA sa stala vplyvnou konzervatívnou politickou silou,&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is Turning Point USA? What to know about Charlie Kirk’s organization | url = https://www.usatoday.com/story/news/politics/2025/09/20/what-is-turning-point-usa-charlie-kirk/86206499007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Kathryn | priezvisko = Palmer | dátum vydania = 2025-09-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; zároveň však čelila kritike za rasistické škandály,&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Case Study of the Hard Right: 2024 Year in Hate &amp; Extremism | url = https://www.splcenter.org/resources/reports/turning-point-usa-case-study-hard-right-2024/ | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | priezvisko = Fugardi | meno = Rachael | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}&lt;/ref&gt; prevody miliónov dolárov darcov na firmy spojené s jej vedením&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = At This Trump-Favored Charity, Financial Reporting Is Questionable and Insiders Are Cashing In | url = https://www.propublica.org/article/at-this-trump-favored-charity-financial-reporting-is-questionable-and-insiders-are-cashing-in | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Mike | priezvisko = Spies | meno2 = Jake | priezvisko2 = Pearson | vydavateľ = Propublica}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=How Trump's MAGA movement helped a 29-year-old activist become a millionaire|url=https://apnews.com/article/election-2024-trump-turning-point-maga-d08a98e439fa4e902cb756d7e35153db|periodikum=AP News|dátum=2023-10-10|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en|vydavateľ=[[Associated Press]]|miesto=New York City|priezvisko=Slodysko|meno=Brian}}&lt;/ref&gt; a presadzovanie kresťanského nacionalizmu&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=‘The devil is not gonna win’: how Charlie Kirk became a Christian nationalist martyr|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/20/charlie-kirk-martyr-christian-nationalist-movement|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-20|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=J. Oliver|priezvisko=Conroy}}&lt;/ref&gt; a [[Sedem vrchov|mandátu siedmich vrchov]].&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk leaves behind a sweeping MAGA Christian network | url = https://religionnews.com/2025/09/12/in-death-charlie-kirk-leaves-behind-a-sweeping-trumpian-christian-network/ | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = Jenkins | vydavateľ = Religion News Service}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt;

== Mladosť a vzdelanie ==
Charlie Kirk sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1993]] na chicagskom predmestí Arlington Heights v štáte [[Illinois]] a vyrastal v neďalekom Prospect Heights.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho matka bola poradkyňa v oblasti duševného zdravia a otec architekt.&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk's Parents: What to Know About the Late Conservative Activist's Mom and Dad|url=https://people.com/all-about-charlie-kirk-parents-11807941|periodikum=People|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|priezvisko=Comiter|meno=Jordana|vydavateľ=People Inc.|miesto=New York City|dátum=2025-10-14|issn=2169-2157}}&lt;/ref&gt; Absolvoval strednú školu Wheeling High School.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt; Bol členom skautskej organizácie Boy Scouts of America.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

V roku 2012, v čase, keď [[Steve Bannon]] nastúpil do funkcie výkonného predsedu, napísal pre alt-right médium ''[[Breitbart News]]'' esej, v ktorej tvrdil, že stredoškolské učebnice sú liberálne zaujaté.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kirk: 7 Years Later Shows Me Why I Am Thankful for Breitbart | url = https://www.breitbart.com/politics/2019/04/27/kirk-7-years-later-shows-me-why-i-am-thankful-for-breitbart/ | vydavateľ = Breitbart News | dátum vydania = 2019-04-27 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | meno = Charlie | priezvisko = Kirk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=What Is Breitbart News?|url=https://www.nytimes.com/2016/08/18/business/media/what-is-breitbart-news.html|periodikum=The New York Times|dátum=2016-08-17|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jonah Engel|priezvisko=Bromwich|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt; Vďaka tomu následne vystúpil v programe ''Fox Business''.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;

V roku 2012 krátko študoval na Harper College v Palatine v Illinoise, ale po jednom semestri odišiel.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk: Trump ally and divisive provocateur who became US right’s ‘youth whisperer’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/10/who-is-charlie-kirk-profile|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Smith}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Hlásil sa na [[West Point Academy|vojenskú akadémiu vo West Point]], kde ho však neprijali.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Turning Point USA (2012{{--}}2025) ==
Kirkov život ovplyvnilo stretnutie s Billom Montgomerym, aktivistom Tea Party a podnikateľom, ktorý ho presvedčil, aby vynechal vysokú školu a venoval sa politike naplno.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who was Charlie Kirk? The activist who turned campus politics into national influence | url = https://theconversation.com/who-was-charlie-kirk-the-activist-who-turned-campus-politics-into-national-influence-265056 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.p9u3nxj6w | jazyk = en-US | meno = Stephanie A. (Sam) | priezvisko = Martin}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk | url = https://www.britannica.com/biography/Charlie-Kirk | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum vydania = 2026-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Spolu s ním Kirk v roku 2012 založil TPUSA. Krátko nato na [[Republikánska strana (USA)|republikánskom]] sneme získal prvého veľkého sponzora pre TPUSA, [[Wyoming|wyomingského]] miliardára a megadonora kresťanskej pravice, Fostera Friessa, ktorý organizácii daroval 10 000 dolárov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Foster Friess, Big Donor to Republicans, Dies at 81|url=https://www.nytimes.com/2021/05/28/us/politics/foster-friess-dead.html|periodikum=The New York Times|dátum=2021-05-29|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Neil|priezvisko=Genzlinger|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt; TPUSA organizovalo diskusie na školách a univerzitných kampusoch, pričom deklarovalo, že ich cieľom je podpora konzervatívnych hodnôt, [[Voľný trh|voľného trhu]] a obmedzenej úlohy vlády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://tpusa.com/about/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | vydavateľ = Turning Point USA}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; Kritici TPUSA charakterizujú ako vplyvnú MAGA mládežnícku organizáciu, ktorá mobilizuje mladých voličov pre [[Donald Trump|Donalda Trumpa]], vedie kultúrnu vojnu na univerzitných kampusoch proti „woke“ ideológii, presadzuje tvrdú kresťansko-konzervatívnu agendu a označujú ju za projekt kresťanského nacionalizmu.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Where Charlie Kirk Stood on Key Political Issues|url=https://www.nytimes.com/2025/09/11/us/charlie-kirk-views-guns-gender-climate.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-11|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ashley|priezvisko=Ahn|meno2=Maxine|priezvisko2=Joselow|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How Charlie Kirk turned campuses into cultural battlefields – and ushered in Trump’s assault on universities|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/13/charlie-kirk-campus-culture-wars|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-13|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alice|priezvisko=Speri}}&lt;/ref&gt; Na čele TPUSA pôsobil až do svojej smrti, po ktorej vedenie organizácie prevzala jeho manželka Erika Kirková.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

=== Finančné kontroverzie TPUSA ===
[[Súbor:Erika &amp; Charlie Kirk (51327028199).jpg|alt=Charlie Kirk s manželkou Erikou počas Student Action Summit 2021, ktorý organizovala TPUSA na Floride.|náhľad|Charlie Kirk s manželkou Erikou počas Student Action Summit 2021, ktorý organizovala TPUSA na Floride.]]
Investigatívny portál ''ProPublica'' v roku 2020 upozornil, že „nezávislé“ audity TPUSA robila účtovná firma s väzbami na spoluzakladateľa Billa Montgomeryho, ktorý zároveň pôsobil ako pokladník.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; Jeho spoločnostiam pritom organizácia vyplácala statisíce dolárov za tlač a prenájom kancelárie.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; ''[[Associated Press]]'' v roku 2023 uviedol, že TPUSA presmerovala najmenej 15,2 milióna [[Dolár|dolárov]] firmám prepojeným s vedúcimi predstaviteľmi, ich priateľmi a spolupracovníkmi.&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; Kirkov plat v organizácii vzrástol z 27-tisíc dolárov v roku 2016 na viac ako 407-tisíc v roku 2021.&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; V tom istom roku TPUSA preplatila aj svadobnú recepciu Kirka a Eriky Frantzveovej v luxusnom hoteli, ktorú oficiálne vykázala ako oslavu deviateho výročia organizácie spojenú so získavaním finančných príspevkov.&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;

=== Databáza profesorov ===
[[Súbor:Steve Bannon &amp; Charlie Kirk (53066648972).jpg|alt=Steve Bannon a Charlie Kirk na konferencii Turning Point Action Conference 2023 vo West Palm Beach na Floride.|náhľad|[[Steve Bannon]] a Charlie Kirk sa rozprávajú s účastníkmi konferencie Turning Point Action Conference 2023 v kongresovom centre vo West Palm Beach na [[Florida|Floride]].]]
V novembri 2016 spustila TPUSA webovú databázu profesorov „Professor Watchlist“, ktorá zverejňovala mená vysokoškolských učiteľov označovaných za ľavicových či nepriateľských voči konzervatívnym študentom, spolu s ich fotografiami a údajmi o pracovisku.&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Professor Watchlist Is Seen as Threat to Academic Freedom|url=https://www.nytimes.com/2016/11/28/us/professor-watchlist-is-seen-as-threat-to-academic-freedom.html|periodikum=The New York Times|dátum=2016-11-28|dátum prístupu=2026-09-12|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Christopher|priezvisko=Mele|miesto=New York City|vydavateľ=A. G. Sulzberger|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Being Watched | url = https://www.insidehighered.com/news/2016/11/22/new-website-seeks-register-professors-accused-liberal-bias-and-anti-american-values | vydavateľ = Inside Higher Ed | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en | meno = Colleen | priezvisko = Flaherty | dátum vydania = 2016-11-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Professor Watchlist website elicits both fear and ridicule in US universities|url=https://www.theguardian.com/us-news/2016/dec/02/professor-watchlist-website-academic|periodikum=The Guardian|dátum=2016-12-02|dátum prístupu=2026-09-12|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Mazin|priezvisko=Sidahmed}}&lt;/ref&gt; Návštevníkov zároveň vyzývala, aby nahlasovali ďalších akademikov.&lt;ref name=&quot;:33&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Podľa kritikov ohrozoval akademickú slobodu, označovali ho za formu politického zastrašovania a obťažovania učiteľov.&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Kirk a TPUSA tento zoznam obhajovali ako informačný nástroj pre študentov, rodičov a darcov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The group that wants to 'out' liberal professors|url=https://www.bbc.com/news/blogs-trending-38103800|periodikum=BBC News|dátum=2016-11-26|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en-GB|vydavateľ=[[BBC]]|miesto=Londýn}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt;

Zoznam sa postupne rozšíril na viac ako 1 100 akademikov.&lt;ref name=&quot;:35&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turning Point USA's Professor Watchlist is down. Instructors describe its impact | url = https://www.nbcwashington.com/investigations/turning-point-usa-professor-watchlist-instructors-impact/4151613/ | dátum vydania = 2026-09-08 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Tracee | priezvisko = Wilkins | meno2 = Rick | priezvisko2 = Yarborough | meno3 = Steve | priezvisko3 = Jones | vydavateľ = NBC Washington | miesto = Washington DC}}&lt;/ref&gt; Neskoršie reportáže zdokumentovali prípady vyhrážok smrťou, znásilnením a ďalšieho obťažovania akademikov zaradených na zoznam.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Illinois professors face threats after landing on Charlie Kirk group watch list | url = https://chicago.suntimes.com/the-watchdogs/2025/09/19/illinois-professors-watchlist-charlie-kirk-turning-point-usa | vydavateľ = Chicago Sun-Times | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en | meno = Mawa | priezvisko = Iqbal}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Charlie Kirk’s Professor Watchlist reshaped free speech on campus | url = https://www.nbcnews.com/news/us-news/charlie-kirk-professor-watchlist-free-speech-college-campus-rcna231448 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Rasizmus v TPUSA ===
[[Súbor:Charlie Kirk &amp; Donald Trump (53067467229).jpg|alt=Charlie Kirk a prezident Donald Trump na konferencii Turning Point Action Conference 2023 vo West Palm Beach na Floride.|náhľad|Charlie Kirk a prezident [[Donald Trump]] na konferencii Turning Point Action Conference 2023 vo West Palm Beach na [[Florida|Floride]].]]
V decembri 2017 časopis ''[[The New Yorker]]'' zverejnil snímky textových správ, v ktorých vtedajšia národná riaditeľka práce v teréne Crystal Clantonová vyjadrovala otvorene [[Rasizmus|rasistické]] postoje voči černochom.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Trump Praises Conservative Group After Former Member’s ‘I Hate Black People’ Text Surfaces|url=https://www.newsweek.com/trump-turning-points-hate-black-people-756918|periodikum=Newsweek|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en|vydavateľ=Newsweek Publishing|miesto=New York City|dátum=2017-12-22|issn=2572-5343}}&lt;/ref&gt; Clantonová pôsobila v organizácii päť rokov ako fakticky druhá najvyššie postavená osoba po Kirkovi a Kirk ju predtým v knihe ''Time for a Turning Point'' označil za „najlepší nábor, aký sme mohli urobiť“.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turning Point USA's blooming romance with the alt-right | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/turning-point-usas-blooming-romance-alt-right/ | dátum vydania = 2018-02-16 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | priezvisko = Kelley | meno = Brendan Joel | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}&lt;/ref&gt; Clantonová nakoniec po incidente z TPUSA odišla.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Clarence Thomas Hires Clerk Accused of Writing “I HATE BLACK PEOPLE” | url = https://www.vanityfair.com/news/clarence-thomas-hires-clerk-crystal-clanton | vydavateľ = Vanity Fair | dátum vydania = 2024-02-24 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = McCordick}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 ''Miami New Times'' zverejnil obsah chatu študentskej skupiny TPUSA na Florida International University, v ktorom členovia žartovali o znásilnení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chats Show FIU Turning Point USA Members Sharing Racist Memes and Rape Jokes | url = https://www.miaminewtimes.com/news/turning-point-usa-fiu-chapter-shares-racist-sexist-pepe-memes-10827433/ | dátum vydania = 2018-10-16 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jerry | priezvisko = Iannelli | vydavateľ = Miami New Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIU Professors: Kick TPUSA Off Campus for Racist Comments, Rape Jokes | url = https://www.miaminewtimes.com/news/fiu-professors-demand-turning-point-usa-be-kicked-out-10832502/ | dátum vydania = 2018-10-17 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jerry | priezvisko = Iannelli | vydavateľ = Miami New Times}}&lt;/ref&gt;

=== 6. január 2021 ===
[[Súbor:Charlie Kirk with attendee (54507197738).jpg|alt=Charlie Kirk počas podujatia turné „American Comeback Tour“ na Purdue University v Indiane.|náhľad|Charlie Kirk počas podujatií turné „American Comeback Tour“ na Purdue University v [[Indiana|Indiane]].]]
Dva dni pred útokom na [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitol]], 4. januára 2021, Kirk uviedol, že Turning Point Action posiela do [[Washington, D. C.|Washingtonu, D. C.]] viac ako 80 autobusov s podporovateľmi Trumpa, „aby bojovali za tohto prezidenta“.&lt;ref name=&quot;:36&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk Says Not Everyone in Capitol Mob Was an Insurrectionist | url = https://www.newsweek.com/charlie-kirk-insurrection-buses-washington-tweet-1560727 | vydavateľ = Newsweek | dátum vydania = 2021-01-12 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en | priezvisko = Palmer | meno = Ewan}}&lt;/ref&gt; Príspevok neskôr zmazal.&lt;ref name=&quot;:36&quot; /&gt; Turning Point Action bola podľa vlastného vyjadrenia aj sponzorom zhromaždenia 6. januára.&lt;ref name=&quot;:37&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=How Trump’s pied pipers rallied a faithful mob to the Capitol|url=https://www.reuters.com/article/world/how-trumps-pied-pipers-rallied-a-faithful-mob-to-the-capitol-idUSKBN29H00G/|periodikum=Reuters|dátum=2021-01-12|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en-GB|meno=Joseph Tanfani, Michael|priezvisko=Berens|meno2=Ned|priezvisko2=Parker|odkaz na periodikum=Reuters|miesto=Londýn}}&lt;/ref&gt; Organizácia následne uviedla, že príspevok bol nepresný a že nakoniec išlo o sedem autobusov s približne 350 študentmi.&lt;ref name=&quot;:37&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:36&quot; /&gt; Pred výborom [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] vyšetrujúcim útok na Kapitol sa Kirk pri otázkach o autobusoch aj o vlastnej úlohe odvolal na piaty dodatok Ústavy USA (právo nevypovedať proti sebe).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk pleads the Fifth when asked his age by Jan. 6 committee | url = https://www.newsweek.com/charlie-kirk-pleads-fifth-asked-his-age-jan-6-committee-1768952 | vydavateľ = Newsweek | dátum vydania = 2022-12-22 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en | miesto = New York City}}&lt;/ref&gt; Najmenej jeden obvinený z násilia pri Kapitole podľa súdneho podania prišiel do Washingtonu autobusom organizovaným Turning Point USA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Capitol rioter who ‘hit cops with fire extinguisher’ bused to DC by Turning Point USA | url = https://www.independent.co.uk/news/world/americas/capitol-riot-fire-extinguisher-charlie-kirk-bus-b1812096.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2021-03-03 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en | priezvisko = O'Connell | meno = Oliver | miesto = London}}&lt;/ref&gt;

=== Ovplyvňovanie volieb do študentských samospráv na univerzitách ===
V roku 2017 ''[[The New Yorker]]'' uviedol, že TPUSA sa snaží ovplyvňovať dianie na univerzitných kampusoch aj „smerovaním peňazí do volieb študentských samospráv“ a podporou konzervatívnych kandidátov.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt; ''Chronicle of Higher Education'' a neskôr ''Politico'' tento postup opísali v rámci programu Campus Victory Project, ktorý vyhľadával konzervatívnych kandidátov, poskytoval im podporu a na ktorý bolo z TPUSA vyčlenených 12 ľudí na plný úväzok.&lt;ref name=&quot;:38&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Guinto|meno=Joseph|titul=Trump’s Man on Campus|periodikum=Politico|vydavateľ=Axel Springer SE|miesto=Berlin|dátum=2018-04-06|issn=2381-1595|url=https://www.politico.com/magazine/story/2018/04/06/trump-young-conservatives-college-charlie-kirk-turning-point-usa-217829|dátum prístupu=2026-09-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:39&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside a Stealth Plan for Political Influence | url = https://www.chronicle.com/article/inside-a-stealth-plan-for-political-influence/ | vydavateľ = The Chronicle of Higher Education | dátum vydania = 2017-05-07 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = Vasquez | miesto = Washington DC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=With a tip and some FOIA requests, the Chronicle of Higher Education broke open a student government scandal - Poynter|url=https://www.poynter.org/newsletters/2017/with-a-tip-and-some-foia-requests-the-chronicle-of-higher-education-broke-open-a-student-government-scandal/|periodikum=Poynter|dátum=2017-05-09|dátum prístupu=2026-09-13|jazyk=en-US|meno=James|priezvisko=Warren|vydavateľ=Poynter Institute|miesto=St. Petersburg}}&lt;/ref&gt; Podľa tohto zdroja prebiehalo financovanie kandidátov na najmenej ôsmich univerzitách, vrátane University of Maryland, [[Ohio State University]], Pennsylvania State University a University of Wisconsin.&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:38&quot; /&gt; Mnohí kandidáti po odhalení tejto podpory prehrali alebo odstúpili.&lt;ref name=&quot;:38&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt; TPUSA si pripisovalo zásluhy za desiatky víťazstiev, ktorých počet ''Politico'' v roku 2018 ale spochybnilo.&lt;ref name=&quot;:38&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk And Candace Owens’ Campus Tour Is All About The Owns | url = https://www.buzzfeednews.com/article/annehelenpetersen/charlie-kirk-candace-owens-turning-point-usa-montana | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2019-05-01 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Anne Helen | priezvisko = Petersen | miesto = New York City}}&lt;/ref&gt;

== Falkirk Center for Faith and Liberty (2019{{--}}2020) ==
[[Súbor:Charlie Kirk &amp; Jerry Falwell Jr. (49270620853).jpg|alt=Charlie Kirk a Jerry Falwell Jr. počas 2. ročníka galavečera Turning Point USA Winter Gala v klube Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride.|náhľad|Charlie Kirk a Jerry Falwell Jr. počas 2. ročníka galavečera Turning Point USA Winter Gala v klube Mar-a-Lago v [[Palm Beach]] na [[Florida|Floride]].]]
V novembri 2019 Kirk spolu s vtedajším prezidentom Liberty University [[Jerry Falwell ml.|Jerrym Falwellom ml.]] založil na tejto evanjelikálnej univerzite vo Virgínii [[think tank]] Falkirk Center for Faith and Liberty.&lt;ref name=&quot;:29&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Conservative Activist Charlie Kirk Leaves Liberty University Think Tank|url=https://www.nytimes.com/2021/03/16/us/charlie-kirk-liberty-falwell-falkirk.html|periodikum=The New York Times|dátum=2021-03-16|dátum prístupu=2026-09-12|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ruth|priezvisko=Graham|vydavateľ=A.G. Sulzberger|miesto=New York City|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Severns|meno=Maggie|titul=In final years at Liberty, Falwell spent millions on pro-Trump causes|periodikum=Politico|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Axel Springer SE|miesto=Berlin|dátum=2020-14-12|issn=2381-1595|url=https://www.politico.com/news/2020/12/14/jerry-falwell-trump-liberty-university-444661|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Názov vznikol z priezvisk Falwell a Kirk a zároveň odkazuje na bitku pri Falkirku (1298).&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt; Centrum formálne fungovalo pod Liberty University&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt; a jej deklarovaným poslaním bolo „ísť do ofenzívy&quot; na obranu judeokresťanských zásad, chrániť Cirkev v Amerike, „zorganizovať armádu veriacich vo viere a slobode“ a bojovať proti [[Sekularizmus|skulárnej]] ľavici.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty University opens Falkirk Center to fight attacks on Jesus, Constitution | url = https://www.washingtonexaminer.com/news/washington-secrets/2755359/liberty-university-opens-falkirk-center-to-fight-attacks-on-jesus-constitution/ | dátum vydania = 2019-11-30 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Paul | priezvisko = Bedard | vydavateľ = Washington Examiner | miesto = Washington DC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Think Tank Launched By Liberty University | url = https://www.prnewswire.com/news-releases/new-think-tank-launched-by-liberty-university-300966870.html | vydavateľ = prnewswire.com | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en | meno = Liberty | priezvisko = University | dátum vydania = 2019-11-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;
[[Súbor:Charlie Kirk, James Lindsay &amp; Eric Metaxas (52586746464).jpg|alt=Charlie Kirk, James Lindsay a Eric Metaxas na podujatí AmericaFest 2022 vo Phoenixe.|náhľad|Charlie Kirk, [[James Lindsay]] a [[Eric Metaxas]] na podujatí AmericaFest 2022 vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]].]]
''The New York Times'' uviedol, že po vzniku sa centrum rýchlo stalo ústredím evanjelikálneho trumpizmu na kampuse Liberty University.&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt; K jeho spolupracovníkom ({{V jazyku|eng|fellow}}) patrili okrem iných bývalý Trumpov poradca [[Sebastian Gorka]], vtedajšia Trumpova právnička [[Jenna Ellis]] a komentátor [[Eric Metaxas]].&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;
[[Súbor:Donald Trump, Jr., Kimberly Guilfoyle, Charlie Kirk &amp; Sebastian Gorka (46402677102).jpg|alt=Donald Trump Jr., Kimberly Guilfoyle, Charlie Kirk a Sebastian Gorka počas podujatia Student Action Summit 2018, ktoré organizovala Turning Point USA vo West Palm Beach na Floride.|náhľad|[[Donald Trump Jr.]], Kimberly Guilfoyle, Charlie Kirk a [[Sebastian Gorka]] počas podujatia Student Action Summit 2018, ktoré organizovala Turning Point USA vo West Palm Beach na [[Florida|Floride]].]]
Kritici upozorňovali, že centrum nie je akademickým think tankom, ale slúži najmä ako nástroj kultúrnej vojny a predvolebnej mobilizácie.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reforming Liberty University in the post-Falwell era should begin with the Falkirk Center | url = https://religionnews.com/2020/09/09/reforming-liberty-university-in-the-post-falwell-era-should-begin-with-the-falkirk-center/ | dátum vydania = 2020-09-09 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = John | priezvisko = Fea | vydavateľ = Regional News Service}}&lt;/ref&gt; Historik John Fea po Falwellovom odstúpení vyzval, aby univerzita ako prvý krok centrum zrušila.&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt; Bývalá profesorka Liberty University Karen Swallow Prior uviedla, že centrum pre ňu reprezentuje „všetko, čo bolo na Liberty za Jerryho zlé“.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt; Alumni skupina a študentská petícia Liberty United Against Falkirk tvrdili, že centrum „vedie vojnu proti slušnosti, úcte a kresťanskému milosrdenstvu“, poškodzuje dobré meno školy a slúži ako „brána pre vlkov v ovčom rúchu“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Student-led petition calls for Liberty University to close Falkirk Center, its political think tank | url = https://religionnews.com/2020/12/30/student-led-petition-calls-for-liberty-university-to-close-falkirk-center-its-political-think-tank/ | dátum vydania = 2020-12-30 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Emily McFarlan | priezvisko = Miller | vydavateľ = Religion News Service}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;

Počas prezidentskej predvolebnej kampane v roku 2020 nakúpilo centrum na [[Facebook|Facebooku]] reklamu a najmenej 50 000 dolárov bolo použitých na politické účely vrátane výziev „modlite sa za nášho prezidenta“ s portrétom Donalda Trumpa, hoci organizácie so statusom [[501(c)(3) organization|501(c)(3)]] nesmú zasahovať do volebnej kampane.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt; Falwell podľa ''Politica'' v posledných rokoch na Liberty University nasmeroval do protrumpovských aktivít milióny dolárov z prostriedkov univerzity.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;

Po prezidentských voľbách 2020 centrum hostilo [[Rudi Giuliani|Rudiho Giulianiho]] s tvrdeniami o masívnych volebných podvodoch a spolupracovníci Ellis a Metaxas podporovali snahy o zvrátenie výsledku volieb.&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt;

Po sérii sexuálnych a finančných škandálov Falwell z pozície prezidenta v auguste 2020 odstúpil, Liberty University na jeseň 2020 neobnovila Kirkovi zmluvu a centrum premenovala.&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk out at Liberty University’s Falkirk Center | url = https://religionnews.com/2021/03/17/charlie-kirk-out-at-liberty-universitys-falkirk-center/ | dátum vydania = 2021-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = Jenkins | vydavateľ = Religion News Service}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Liberty University, Jerry Falwell Jr. settle legal and personal disputes|url=https://apnews.com/article/jerry-falwell-jr-liberty-university-settlement-e277dd23022c54bcc7c7c9b31837d106|periodikum=AP News|dátum=2024-07-29|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en|vydavateľ=The Associated Press|miesto=New York City}}&lt;/ref&gt; Kirk v tom istom období ohlásil vznik cirkevného programu Turning Point Faith, ktorým preniesol prepojenie evanjelikálnej politiky z prostredia Liberty University do štruktúr TPUSA.&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk out at Liberty University’s Falkirk Center | url = https://religionnews.com/2021/03/17/charlie-kirk-out-at-liberty-universitys-falkirk-center/ | dátum vydania = 2021-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = Jenkins | vydavateľ = Religion News Service}}&lt;/ref&gt;

== ''The Charlie Kirk Show'' (2019{{--}}2025) ==
[[Súbor:Andrew Kolvet &amp; JD Vance (55238995306).jpg|alt=JD Vance a Andrew Kolvet na podujatí turné „This Is The Turning Point“ na University of Georgia.|náhľad|[[JD Vance]] a Andrew Kolvet na podujatí turné „This Is The Turning Point“ na University of Georgia.]]
V roku 2019 Kirk spustil, spoločne s neskorším hovorcom TPUSA [[Andrew Kolvet|Andrewom Kolvetom]], politický podcast a rozhlasovú [[talkshow]] ''The Charlie Kirk Show'', ktorá obsahovo nadväzovala na jeho pôsobenie v TPUSA.&lt;ref name=&quot;:40&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What to know about Charlie Kirk, Trump ally and conservative activist | url = https://www.bbc.com/news/articles/cdxqnkwerj7o | vydavateľ = [[BBC]] | dátum vydania = 2025-09-20 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-GB | priezvisko = Evans | meno = Gareth | miesto = Washington DC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=It’s time to treat tech platforms like publishers|url=https://www.washingtonpost.com/opinions/2019/07/11/its-time-treat-tech-platforms-like-publishers/|periodikum=The Washington Post|dátum=2019-07-11|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Charlie|priezvisko=Kirk|vydavateľ=Jeff D'Onofrio|miesto=Washington DC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Opinion {{!}} Is Anything Holding MAGA Together?|url=https://www.nytimes.com/2025/12/11/opinion/andrew-kolvet-interesting-times.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-12-11|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ross|priezvisko=Douthat|meno2=Victoria|priezvisko2=Chamberlin|miesto=New York City|vydavateľ=A. G. Sulzberger|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt; Od októbra 2020 ju vysielala sieť Salem Radio Network.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:41&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=The Rise of a Conservative Radio Juggernaut|url=https://www.nytimes.com/2022/10/17/technology/salem-media-charlie-kirk-sebastian-gorka.html|periodikum=The New York Times|dátum=2022-10-17|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Cecilia|priezvisko=Kang|meno2=Tiffany|priezvisko2=Hsu|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt; Relácia preberala MAGA agendu a venovala sa najmä kritike univerzít a médií, volebným sporom, imigrácii a evanjelikálnej politike.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Charlie Kirk Show | url = https://salemmedia.com/nationally-syndicated-talk-shows/the-charlie-kirk-show/ | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-US | dátum archivácie = 2022-07-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220708221045/https://salemmedia.com/nationally-syndicated-talk-shows/the-charlie-kirk-show/ | vydavateľ = Salem Media Network}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Charlie Kirk, the new faith-focused enforcer of Trumpism? | url = https://religionnews.com/2025/01/07/who-is-charlie-kirk-the-new-faith-focused-enforcer-of-trumpism/ | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-US | meno = Jack | priezvisko = Jenkins | vydavateľ = Religion News Service | miesto = Washington DC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Kirk prostredníctvom nej mobilizoval mladých voličov pre Trumpa&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Key to Victory: The MAGA Hat | url = https://www.youtube.com/watch?v=PFifmvP7NUM | dátum vydania = 2024-05-29 | dátum prístupu = 2026-09-13 | priezvisko = Kirk | meno = Charlie | vydavateľ = The Charlie Kirk Show | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a témy kampusových kultúrnych vojen prenášal do celoštátnej talkshow.&lt;ref name=&quot;:42&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;

=== Blake Neff ===
V júli 2020 ''CNN'' odhalilo, že [[Blake Neff]], vtedy hlavný textár relácie ''Tucker Carlson Tonight'', roky pod aliasom na internetovom fóre uverejňoval [[Rasizmus|rasistické]] a [[Mizogýnia|misogýnne]] príspevky.&lt;ref name=&quot;:43&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Tucker Carlson’s top writer resigns after secretly posting racist and sexist remarks in online forum|url=https://www.cnn.com/2020/07/10/media/tucker-carlson-writer-blake-neff|periodikum=CNN Business|dátum=2020-07-10|dátum prístupu=2026-09-13|jazyk=en|meno=Oliver|priezvisko=Darcy|vydavateľ=[[CNN]]|miesto=Atlanta}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:44&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Writer for Tucker Carlson Resigns After ‘Abhorrent’ Online Posts Are Revealed|url=https://www.nytimes.com/2020/07/11/business/media/tucker-carlson-writer-blake-neff.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-07-11|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michael M.|priezvisko=Grynbaum|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City}}&lt;/ref&gt; Z ''Fox News'' po zverejnení zistení odišiel.&lt;ref name=&quot;:43&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:44&quot; /&gt; Koncom roka 2022 ho Kirk zamestnal ako producenta ''The Charlie Kirk Show.'' V júni 2023 ho verejne predstavil ako člena tímu, tento jeho vstup označil za poctu a tvrdil, že „najhorší ľudia na svete sa pokúsili zničiť Blakeov život“ a že to nedovolia.&lt;ref name=&quot;:45&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ward|meno=Ian|titul=Charlie Kirk’s Lieutenant Has Second Thoughts|periodikum=Politico|vydavateľ=Axel Springer SE|miesto=Berlin|dátum=2026-09-10|issn=2381-1595|url=https://www.politico.com/news/magazine/2026/09/10/blake-neff-charlie-kirk-media-conspiracies-01040799|dátum prístupu=2026-09-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:46&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex-Tucker Writer Too Racist for Fox Resurfaces on MAGA Show | url = https://www.thedailybeast.com/blake-neff-tucker-carlson-writer-deemed-too-racist-for-fox-resurfaces-on-maga-show/ | vydavateľ = The Daily Beast | dátum vydania = 2023-06-22 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | priezvisko = Baragona | meno = Justin}}&lt;/ref&gt; Neff tak zostal v Kirkovom najbližšom okruhu aj po odchode z televízie, ktorá ho pre neprijateľné výroky prepustila.&lt;ref name=&quot;:46&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:45&quot; /&gt;

== Atentát a smrť (2025) ==
[[Súbor:Donald Trump &amp; Erika Kirk (54820385113).jpg|alt=Prezident Donald Trump a Erika Kirková počas spomienkového podujatia na Charlieho Kirka v Arizone.|náhľad|Prezident [[Donald Trump]] a Erika Kirková počas spomienkového podujatia na Charlieho Kirka v [[Arizona|Arizone]].]]
Dňa [[10. september|10. septembra]] [[2025]] bol na podujatí TPUSA v rámci turné „Prove Me Wrong“ počas verejnej diskusie na Utah Valley University v Oreme postrelený do krku.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Trumpovho zaklínača mladých zastrelili. Kto bol Charlie Kirk, rastúca hviezda konzervatívnej pravice? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23542889/charlie-kirk-zomrel-kto-to-bol-strelba-trump.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Conservative activist Charlie Kirk assassinated at Utah university|url=https://apnews.com/article/charlie-kirk-conservative-activist-shot-546165a8151104e0938a5e085be1e8bd|periodikum=AP News|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|priezvisko=Schoenbaum|meno=Hannah|miesto=New York|priezvisko2=Richer|meno2=Alanna Durkin|priezvisko3=Sherman|meno3=Mark|vydavateľ=[[Associated Press]]}}&lt;/ref&gt; Kirk v čase útoku odpovedal na otázku študenta o transrodových masových strelcoch v USA pred davom niekoľkých tisíc ľudí.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Útočník vystrelil jednu ranu z pušky zo strechy neďalekej budovy.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Ťažkým zraneniam krátko po útoku podľahol v neďalekej nemocnici Timpanogos Regional Hospital.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Podozrivý 22-ročný Tyler Robinson sa vzdal polícii večer 11. septembra.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=A timeline of Charlie Kirk's assassination and the arrest of a suspect|url=https://apnews.com/article/charlie-kirk-assassination-timeline-robinson-arrest-bab1ccce01dbacb449b79fd52c3de94f|periodikum=AP News|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en|vydavateľ=[[Associated Press]]|miesto=New York}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Who is Tyler Robinson, the suspect in Charlie Kirk's murder?|url=https://www.reuters.com/world/us/who-is-tyler-robinson-suspect-charlie-kirks-murder-2025-09-12/|periodikum=Reuters|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en|meno=Andrew|priezvisko=Hay|meno2=Nathan|priezvisko2=Layne|meno3=Joseph|priezvisko3=Ax|odkaz na periodikum=Reuters}}&lt;/ref&gt; Úrady zadržanie oficiálne oznámili ráno 12. septembra.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Podľa vyšetrovateľov sa predtým priznal svojim rodičom, ktorí ho presvedčili, aby sa prihlásil.&lt;ref name=&quot;:67&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Suspect left note saying he planned to kill Charlie Kirk, later confessed in texts, prosecutor says|url=https://apnews.com/article/charlie-kirk-tyler-robinson-court-death-penalty-f541df08a936e06497ee2342296bc398|periodikum=AP News|dátum=2025-09-16|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en|vydavateľ=[[Associated Press]]|priezvisko=Bedayn|meno=Jesse|miesto=New York City|priezvisko2=Schoenbaum|meno2=Hannah|priezvisko3=Seewer|meno3=John}}&lt;/ref&gt; Polícia našla pušku zabalenú v uteráku v neďalekom lesíku.&lt;ref name=&quot;:68&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Suspect arrested in Charlie Kirk killing, Tyler Robinson, confessed to his father, officials say - CBS News | url = https://www.cbsnews.com/news/charlie-kirk-shooting-arrest-tyler-robinson/ | vydavateľ = CBS News | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | priezvisko = Breen | meno = Kerry}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Na nevystrelených nábojniciach boli vyryté texty ako „Hej, fašista! Chytaj!“ alebo „Ak toto čítaš, si gay.“ &lt;ref name=&quot;:68&quot; /&gt;

16. septembra prokuratúra obvinila Robinsona z vraždy s priťažujúcimi okolnosťami a ďalších trestných činov.&lt;ref name=&quot;:67&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:69&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=What to know about the case against Tyler Robinson, accused of killing Charlie Kirk|url=https://www.reuters.com/legal/government/what-know-about-case-against-tyler-robinson-accused-killing-charlie-kirk-2025-09-16/|periodikum=Reuters|dátum=2025-09-16|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Oliphant|odkaz na periodikum=Reuters|miesto=Londýn}}&lt;/ref&gt; Prokuratúra tvrdí, že útok mal politický motív súvisiaci s Kirkovými názormi a žiada trest smrti.&lt;ref name=&quot;:67&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:69&quot; /&gt; V júli 2026 prebehlo predbežné pojednávanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hearing adjourns until September for man charged with killing Charlie Kirk | url = https://apnews.com/live/charlie-kirk-tyler-robinson-hearing-07-10-2026 | vydavateľ = AP News | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | priezvisko = Yee | meno = Curtis | miesto = New York City | priezvisko2 = Warren | meno2 = Michael | priezvisko3 = Clark | meno3 = Nell}}&lt;/ref&gt; Sudca v septembri 2026 rozhodol, že prípad pôjde na súd.&lt;ref name=&quot;:70&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Defendant pleads not guilty in Charlie Kirk capital murder case|url=https://www.reuters.com/legal/government/utah-judge-decide-if-accused-killer-charlie-kirk-will-stand-trial-face-death-2026-09-01/|periodikum=Reuters|dátum=2026-09-01|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en|meno=Jim|priezvisko=Urquhart|meno2=Andrew|priezvisko2=Hay|odkaz na periodikum=Reuters|miesto=Londýn}}&lt;/ref&gt; Robinson sa v ten istý deň vyhlásil za nevinného vo všetkých bodoch obžaloby.&lt;ref name=&quot;:70&quot; /&gt;

== Náboženské postoje a aktivizmus ==
Kirk bol [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnym kresťanom]], ktorý preberal a popularizoval myšlienky spojené s Novou apoštolskou reformáciou ({{V jazyku|eng|New Apostolic Reformation}}, NAR) a stratégiou „siedmich vrchov“, prepájal ich s konzervatívnou politikou, hnutím MAGA a organizáciou Turning Point Faith, ktorá bola náboženským krídlom TPUSA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Behind Charlie Kirk’s Spiritual Journey That Fused Christianity and Politics|url=https://www.nytimes.com/2025/09/22/us/charlie-kirk-christian-faith-politics.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-09-22|dátum prístupu=2026-09-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elizabeth|priezvisko=Dias|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk and the ‘Third Great Awakening’ | url = https://www.theatlantic.com/politics/archive/2025/09/charlie-kirk-spiritual-warfare/684389/ | dátum vydania = 2025-09-27 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en | meno = Stephanie | priezvisko = McCrummen | vydavateľ = The Atlantic}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; Turning Point Faith založil spoločne s evanjelikálnym [[Pastor|pastorom]] Robom McCoyom, ktorý bol vstúpencom [[Sedem vrchov|mandátu siedmich vrchov]] ({{V jazyku|eng|Seven Mountains Mandate}}) a zároveň jeho osobným pastorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = His book on Charlie Kirk was about to come out. Then his subject was murdered. | url = https://www.motherjones.com/politics/2025/09/matthew-boedy-book-on-charlie-kirk-was-about-to-come-out-then-his-subject-was-murdered/ | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en-US | meno = Kiera | priezvisko = Butler | dátum vydania = 2025-09-17 | vydavateľ = Mother Jones}}&lt;/ref&gt;

== Politické postoje a aktivizmus ==
[[Súbor:Donald Trump &amp; Charlie Kirk (54235549714).jpg|alt=Donald Trump a Charlie Kirk na podujatí AmericaFest 2024 v kongresovom centre Phoenix Convention Center vo Phoenixe.|náhľad|[[Donald Trump]] a Charlie Kirk na podujatí AmericaFest 2024 v kongresovom centre Phoenix Convention Center vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]].]]
Bol členom konzervatívnej politickej organizácie Council for National Policy, ktorá prepája [[Republikánska strana (USA)|republikánskych]] aktivistov s donormi.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Videos show closed-door sessions of leading conservative activists: ‘Be not afraid of the accusations that you’re a voter suppressor’|url=https://www.boston.com/news/politics/2020/10/14/council-for-national-policy-videos/|periodikum=The Boston Globe|dátum=2020-10-14|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0743-1791|jazyk=en-US|meno=Robert  Jr.|priezvisko=O'Harrow|priezvisko2=Washington Post}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = September 2020 Membership Directory | url = https://s3.documentcloud.org/documents/7280937/Council-for-National-Policy-Membership-Directory.pdf | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-09-11 | vydavateľ = Council for National Policy | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Členstvo je doložené uniknutým zoznamom a reportážou ''Washington Post''.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V marci 2025 ho prezident [[Donald Trump]] vymenoval do akademickej rady [[United States Air Force Academy|Akadémie Vojenského letectva Spojených štátov]] (USAFA) spoločne s [[Michael Flynn|Michaelom Flynnom]] a dcérou [[Steve Bannon|Stevea Bannona]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Starcevic|meno=Sebastian|titul=Trump stacks military academy boards with MAGA loyalists, including Michael Flynn and Charlie Kirk|periodikum=Politico|vydavateľ=Axel Springer SE|miesto=Berlin|dátum=2025-03-17|issn=2381-1595|url=https://www.politico.com/news/2025/03/17/michael-flynn-charlie-kirk-trump-appointments-00234637|dátum prístupu=2026-09-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Podporovateľ Donalda Trumpa ===
[[Súbor:Eric Trump &amp; Charlie Kirk (26640273318).jpg|alt=Eric Trump a Charlie Kirk na konferencii Conservative Political Action Conference 2018 v Marylande.|náhľad|Eric Trump a Charlie Kirk na konferencii Conservative Political Action Conference 2018 v [[Maryland|Marylande]].]]
Kirk sa stal podporovateľom Donalda Trumpa počas [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|prezidentských volieb v USA v roku 2016]], pričom sa aktívne zapojil do jeho kampane.&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = For Charlie Kirk, Conservative Activist, the Virus Is a Cudgel (Published 2020)
| dátum vydania = 2020-04-19
| jazyk = en
| url = https://www.nytimes.com/2020/04/19/us/politics/charlie-kirk-conservatives-coronavirus.html
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt;

V júli 2019 Turning Point Action prevzala značku a mediálne účty [[Students for Trump]].&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = This MAGA Influencer Attacks Dems for DUIs. That’s Rich. | url = https://www.thedailybeast.com/maga-influencer-and-students-for-trump-co-founder-ryan-fournier-attacks-democrats-for-duis-despite-his-own/ | vydavateľ = The Daily Beast | dátum vydania = 2022-10-26 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | meno = Roger Sollenberger Senior Political | priezvisko = Reporter}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Turning Point Action Launches 2020 Expansion, Acquires ‘Students for Trump’ | url = https://cdn01.dailycaller.com/wp-content/uploads/2019/07/TPA-Press-Release-3.pdf | vydavateľ = Turning Point Action | miesto = Phoenix | dátum vydania = 2019-07-02 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Kirk sa stal predsedom a pôvodný spoluzakladateľ Fournier zostal spolupredsedom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Singman
| meno = Brooke
| titul = Charlie Kirk launches GOTV campaign to enlist 1 million 'Students for Trump' in 2020
| periodikum = Fox News
| url = https://www.foxnews.com/politics/charlie-kirk-launches-gotv-campaign-to-enlist-students-for-trump-on-campus
| dátum vydania = 2019-07-01
| jazyk = en-US
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; Zakladatelia tejto skupiny z roku 2015, Ryan Fournier a John Lambert už v roku 2016 vystupovali ako falošná právnická kancelária a okradli klientov o viac ako 46 000 dolárov.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Students for Trump founder arrested, accused of striking girlfriend with gun|url=https://www.theguardian.com/us-news/2023/nov/29/students-for-trump-domestic-violence-arrest-charge|periodikum=The Guardian|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Edward|priezvisko=Helmore}}&lt;/ref&gt; Lambert neskôr dostal 13 mesiacov väzenia, Fournier ako spoluobvinený vyviazol vďaka spolupráci s prokuratúrou bez trestu.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;

Bol jedným z prvých investorov vo firme 1789 Capital zaoberajúcej sa tzv. [[Rizikový kapitál|rizikovým kapitálom]] a investíciami do firiem, ktoré presadzujú víziu hnutia MAGA a Donalda Trumpa. V novembri 2024 sa partnerom firmy stal [[Donald Trump Jr.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Donald Trump Jr. Has Big Plans for Monetizing MAGA | url = https://www.bloomberg.com/news/features/2025-03-10/donald-trump-jr-and-1789-capital-have-big-plans-for-maga-investing | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Firmu v roku 2023 založili [[Rebekah Mercer]], Omeed Malik a Chris Buskirk.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Trump son Don Jr joining venture capital firm 1789 Capital, sources say|url=https://www.reuters.com/world/us/trump-son-don-jr-joining-venture-capital-firm-1789-capital-sources-say-2024-11-12/|periodikum=Reuters|dátum=2024-11-12|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en|meno=Alexandra|priezvisko=Ulmer|meno2=|odkaz na periodikum=Reuters}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Lara Trump &amp; Charlie Kirk (53809043904).jpg|alt=Lara Trump a Charlie Kirk počas podujatia The People's Convention v Detroite.|náhľad|[[Lara Trump]] a Charlie Kirk počas podujatia The People's Convention v [[Detroit|Detroite]].]]
Pred [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentskými voľbami v roku 2024]] navštívil Kirk približne 25 univerzitných kampusov v rámci turné s názvom „Vymývajú vám mozgy“. Jeho cieľom bolo podnietiť väčšiu volebnú účasť [[generácia Z|generácie Z]]. Priamo sa zapájal do diskusií so študentami. Podľa Turning Point Action malo turné približne dve miliardy zhliadnutí na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].&lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citácia periodika
| titul = Charlie Kirk took conservatism to college campuses ahead ...
| periodikum = Newsweek
| url = https://www.newsweek.com/charlie-kirk-turning-point-trump-reelection-1983029
| dátum vydania = 2024-11-08
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt; Turné bolo označené za „kľúčové“ pri znovuzvolení Donalda Trumpa za prezidenta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Trump is taking Charlie Kirk’s advice on who will serve in his administration
| periodikum = The Independent
| url = https://www.the-independent.com/news/world/americas/us-politics/charlie-kirk-trump-administration-b2645711.html
| dátum vydania = 2024-11-12
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt;

Pred týmito prezidentskými voľbami sa TPUSA tiež zapojila aj do  turné Courage Tour, predvolebnej cesty po kľúčových okresoch v tzv. swing štátoch.&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=‘We have to be voting biblically’: the Courage Tour rallies Christians to get Trump in office|url=https://www.theguardian.com/us-news/article/2024/aug/02/trump-christians-courage-tour|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-02|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alice|priezvisko=Herman}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:65&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Dickinson|meno=Tim|autor=|odkaz na autora=|titul=Christian Nationalists Team Up on Illicit Push to Get Churches to Campaign for Trump|periodikum=Rolling Stone|odkaz na periodikum=|url=https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/christian-nationalists-churches-campaign-trump-charlie-kirk-1234947887/|issn=2169-7396|vydavateľ=Penske Media Corporation|miesto=New York City|dátum=2024-01-17|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = God and QR Codes for Trump; The Courage Tour Goes to Michigan | url = https://washingtonspectator.org/michigan/ | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | priezvisko = Nelson | meno = Anne | vydavateľ = The Washington Spectator}}&lt;/ref&gt; Turné viedol kazateľ [[Lance Wallnau]], jedna z hlavných postáv hnutia Siedmich vrchov, ktoré presadzuje získanie kresťanského vplyvu nad siedmimi sférami spoločnosti: vládou, vzdelávaním, médiami, podnikaním, rodinou, náboženstvom a kultúrou.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the ‘Seven Mountains Mandate’ and how is it linked to political extremism in the US? | url = https://theconversation.com/what-is-the-seven-mountains-mandate-and-how-is-it-linked-to-political-extremism-in-the-us-260034 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.ujk477nmq | jazyk = en-US | meno = Art | priezvisko = Jipson}}&lt;/ref&gt; Turné spájalo evanjelikálne zbory s kampaňou za Donalda Trumpa a politiku podávalo ako duchovný boj o tieto „vrchy“.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:65&quot; /&gt; Partnermi boli Turning Point Action aj Turning Point Faith.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christian Leaders Announce 'Courage Tour' Across Swing States | url = https://americanfaith.com/christian-leaders-announce-courage-tour-across-swing-states/ | dátum vydania = 2024-03-09 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Sarah | priezvisko = Wagner | vydavateľ = American Faith}}&lt;/ref&gt; Na podujatiach vystupovali MAGA politici, napríklad [[Marjorie Taylor Greene]].&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance campaigns to ‘Trump prophets’ crowd but avoids Lance Wallnau | url = https://baptistnews.com/article/jd-vance-campaigns-to-trump-prophets-crowd-but-avoids-lance-wallnau/ | dátum vydania = 2024-10-04 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | meno = Steve | priezvisko = Rabey | vydavateľ = Baptist News}}&lt;/ref&gt; Jadro programu tvorili charizmatickí kazatelia blízki hnutiu Siedmich vrchov a samozvaní [[Prorok|proroci]].&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;

=== Propagácia pravicových konšpiračných teórií ===
[[Súbor:Charlie Kirk &amp; Tulsi Gabbard (54111012915).jpg|alt=Charlie Kirk a Tulsi Gabbard počas rozhovoru s účastníkmi podujatia turné „You're Being Brainwashed“ na Arizonskej univerzite.|náhľad|Charlie Kirk a [[Tulsi Gabbardová|Tulsi Gabbard]] počas rozhovoru s účastníkmi podujatia turné „You're Being Brainwashed“ na Arizonskej univerzite.]]
Podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbesu]]'' bol Kirk známy „svojím odmietaním liberálneho vysokoškolského vzdelania a prijatím protrumpovských [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]]“.&lt;ref name=&quot;Solender&quot;&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Solender
| meno = Andrew
| titul = Trump Gives Conservative Youth Activist Charlie Kirk ‘Patriotic Education’ Post During Last-Minute Hiring Blitz
| periodikum = Forbes
| url = https://www.forbes.com/sites/andrewsolender/2020/12/18/trump-gives-conservative-youth-activist-charlie-kirk-patriotic-education-post-during-last-minute-hiring-blitz/
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt;

Kirk propagoval [[Antisemitizmus|antisemitskú]] konšpiračnú teóriu kultúrneho marxizmu a popísal univerzity ako „ostrovy [[Totalitarizmus|totality]]“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Braune | meno = Joan | autor = | odkaz na autora = | titul = Who’s Afraid of the Frankfurt School? : “Cultural Marxism” as an Antisemitic Conspiracy Theory | periodikum = Journal of Social Justice | odkaz na periodikum = | url = https://transformativestudies.org/wp-content/uploads/Joan-Braune.pdf | issn = 2164-7100 | vydavateľ = Transformative Studies Institute | miesto = | dátum =2019 | rok =  | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 9 | strany = | dátum prístupu = 2025-09-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Cambridge Union allowed far right-linked Turning Point to invite three members of their own debate opposition
| periodikum = Varsity Online
| url = https://www.varsity.co.uk/news/16994
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt; V apríli 2025 odmietol snahu Trumpovej administratívy o potrestanie propalestínskych študentov na amerických univerzitách ako útok na [[Sloboda slova|slobodu prejavu]] v Spojených štátoch a uviedol, že: „Akonáhle sa ‚antisemitizmus‘ stane platným dôvodom k cenzúre alebo dokonca uväzneniu niekoho, dôjde k zbesilému úsiliu označiť všetky druhy prejavov za antisemitské – rovnako ako ľavica označuje všetky druhy prejavov za ‚[[Rasizmus|rasistické]]‘, aby ospravedlnila umlčovanie svojich oponentov.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Conservative influencer and Israel advocate Charlie Kirk shot dead at Utah event|url=https://www.timesofisrael.com/conservative-influencer-and-israel-advocate-charlie-kirk-shot-dead-at-utah-event/|periodikum=The Times of Israel|dátum=2025-09-10|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0040-7909|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

V prejave na Liberty Forum of Silicon Valley v roku [[2015]] Kirk uviedol, že sa prihlásil na [[United States Military Academy|Vojenskú akadémiu Spojených štátov]] a nebol prijatý.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Trump’s man on campus
| periodikum = Politico
| dátum vydania = 
| jazyk = en-US
| url = https://www.politico.eu/article/charlie-kirk-donald-trump-man-on-campus-turning-point-usa/
| dátum prístupu = 2025-09-11
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190401074336/https://www.politico.eu/article/charlie-kirk-donald-trump-man-on-campus-turning-point-usa/
| dátum archivácie = 2019-04-01
|priezvisko=Guinto|meno=Joseph|vydavateľ=Axel Springer SE|dátum=2018-04-07|issn=2381-1595|miesto=Berlin}}&lt;/ref&gt; Povedal, že „miesto, ktoré považoval za svoje, pripadlo ‚omnoho menej kvalifikovanému kandidátovi iného pohlavia a iného presvedčenia‘“, ktorého výsledky testov údajne pozná. V roku [[2017]] povedal denníku ''[[The New Yorker]]'', že keď to povedal, „bol sarkastický“.&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Mayer
| meno = Jane
| titul = Allegations of Racial Bias and Illegal Campaign Activity at a Conservative Nonprofit That Seeks to Transform College Campuses
| periodikum = The New Yorker
| dátum vydania = 2017-12-21
| issn = 0028-792X
| jazyk = en-US
| url = https://www.newyorker.com/news/news-desk/a-conservative-nonprofit-that-seeks-to-transform-college-campuses-faces-allegations-of-racial-bias-and-illegal-campaign-activity
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Donald Trump with Charlie Kirk and Robert F. Kennedy Jr.jpg|alt=Charlie Kirk s Donaldom Trumpom a Robertom F. Kennedy Jr.|náhľad|Charlie Kirk s [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] a Robertom F. Kennedy Jr.]]
V júli 2018 Kirk na sociálnych sieťach falošne tvrdil, že štatistiky ministerstva spravodlivosti ukazujú nárast zatknutí za obchodovanie s ľuďmi z 1 952 v roku [[2016]] na 6 087 v prvej polovici roku [[2018]]. Následujúci deň tweet bez vysvetlenia zmazal potom, čo overovateľ faktov poukázal na to, že falošné číslo z roku [[2018]] pochádza z konšpiračného webu [[8chan]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Perspective {{!}} How conspiracy theories spread from the Internet’s darkest corners
| periodikum = The Washington Post
| dátum vydania = 2018-09-18
| issn = 0190-8286
| jazyk = en-US
| url = https://www.washingtonpost.com/outlook/2018/09/18/how-conspiracy-theories-spread-internets-darkest-corners/
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = How A QAnon Talking Point Traveled From 8Chan To Charlie Kirk’s Twitter Account {{!}} Contemptor
| periodikum = Contemptor {{!}} Unfiltered. Unrestrained. Unapologetic.
| dátum vydania = 
| jazyk = en-US
| url = https://contemptor.com/2018/09/12/charlie-kirk-qanon-deleted-tweet/
| dátum prístupu = 2025-09-11
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210506174037/https://contemptor.com/2018/09/12/charlie-kirk-qanon-deleted-tweet/
| dátum archivácie = 2021-05-06
|priezvisko=View|meno=Travis|dátum=2018-09-13}}&lt;/ref&gt;

V decembri 2018 Kirk falošne tvrdil, že demonštranti z francúzskeho [[hnutie žltých viest|hnutia žltých viest]] skandovali: „Chceme Trumpa“.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Tieto falošné tvrdenia neskôr zopakoval aj samotný prezident Trump.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Baudoin-Laarman  | meno =Louis  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = No, French protesters are not chanting, 'We want Trump' | url = https://factcheck.afp.com/no-french-protesters-are-not-chanting-we-want-trump | vydavateľ = AFP Fact Check | miesto =New York  | dátum vydania = 2018-12-04 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk =en  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181208222105/https://factcheck.afp.com/no-french-protesters-are-not-chanting-we-want-trump | dátum archivácie = 2018-12-08 |priezvisko2=Daudin|meno2=Guillaume}}&lt;/ref&gt;

Podľa kritikov Kirk šíril konšpiračné teórie o volebných podvodoch&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Culliford
| meno = Elizabeth
| titul = REFILE-Iowa official slams viral claim of suspicious voter registration activity as false
| periodikum = Reuters
| dátum vydania = 2020-02-04
| jazyk = en
| url = https://www.reuters.com/article/business/refile-iowa-official-slams-viral-claim-of-suspicious-voter-registration-activity-idUSL1N2A31MT/
| dátum prístupu = 2025-09-11
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Funke
| meno = Daniel
| titul = Report about potential Iowa voter fraud is false
| periodikum = PolityFact
| url = https://www.politifact.com/factchecks/2020/feb/03/charlie-kirk/conservative-organizations-are-spreading-misinform/
| jazyk = en-US
| dátum prístupu = 2025-09-11
|vydavateľ=The Poynter Instiute}}&lt;/ref&gt; a [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVIDu-19]].&lt;ref name=&quot;Solender&quot; /&gt;

Kirk v marci 2024 na [[Instagram]]u napísal, že „Veľká výmena nie je teória, je to realita“, čím odkazoval na konšpiračnú teóriu Veľkej výmeny ({{V jazyku|eng|Great Replacement}}) hovoriacu, že prostredníctvom politiky [[imigrácia|masovej imigrácie]] je obyvateľstvo západnej Európy a Severnej Ameriky postupne nahradzované ľuďmi iného etnického pôvodu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Ferral
| meno = Katelyn
| titul = Undocumented immigrants are not proof of conspiracy
| periodikum = PolitiFact
| url = https://www.politifact.com/factchecks/2024/mar/01/facebook-posts/undocumented-immigrants-are-not-proof-of-a-scheme/
| jazyk = en-US
| dátum prístupu = 2025-09-11
|vydavateľ=The Poynter Institute|dátum=2024-03-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is the ‘great replacement theory’? A scholar of race relations explains | url = https://theconversation.com/what-is-the-great-replacement-theory-a-scholar-of-race-relations-explains-224835 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2026-09-11 | doi = 10.64628/AAI.rkc6fwqyk | jazyk = en-US | meno = Rodney | priezvisko = Coates}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Replacement theory | url = https://www.britannica.com/topic/replacement-theory | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Názory ==

=== Ukrajina ===
[[Súbor:Tucker Carlson &amp; Charlie Kirk (31551280757).jpg|alt=Tucker Carlson a Charlie Kirk na podujatí Student Action Summit 2018, ktoré organizovala Turning Point USA vo West Palm Beach na Floride.|náhľad|[[Tucker Carlson]] a Charlie Kirk na podujatí Student Action Summit 2018, ktoré organizovala Turning Point USA vo West Palm Beach na [[Florida|Floride]].]]
Po začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|plnohodnotnej ruskej invázie v roku 2022]] Kirk odmietal americkú vojenskú a finančnú pomoc [[Kyiv|Kyivu]].&lt;ref name=&quot;:54&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Zakharchenko|meno=Kateryna|titul=Charlie Kirk, Trump Ally Who Opposed US Aid to Ukraine, Shot Dead in Utah|periodikum=Kyiv Post|vydavateľ=Businessgroup|miesto=Kyiv|dátum=2025-09-11|issn=1563-6429|url=https://www.kyivpost.com/post/59880|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt; Pomoc mietal ako míňanie na „vojny, ktoré nevyhráte“, kým podľa neho Ameriku „napádajú ľudia [migranti], ktorých nepoznáte“.&lt;ref name=&quot;:55&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = He was against aid to Ukraine, called for giving Crimea to Russia, and criticized Zelenskyy: what is Charlie Kirk known for? | url = https://unn.ua/en/news/he-was-against-aid-to-ukraine-called-for-giving-crimea-to-russia-and-criticized-zelenskyy-what-is-charlie-kirk-known-for | vydavateľ = Ukrainian National News | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | priezvisko = Bashynskyi | meno = Pavlo}}&lt;/ref&gt; Konflikt označoval za „hraničný spor“.&lt;ref name=&quot;:54&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Podozrivý z vraždy Charlieho Kirka čelí obžalobe, hrozí mu trest smrti|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/QgJulDs/podozriveho-v-pripade-charlieho-kirka-obzalovali-z-vrazdy-hrozi-mu-trest-smrti/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-16|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt; Preberal naratívy ruskej štátnej televízie, prezidenta [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] označoval za bábku [[Central Intelligence Agency|CIA]] a [[Krym (polostrov)|Krym]] územím, ktoré má patriť Rusku.&lt;ref name=&quot;:54&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:55&quot; /&gt;

=== Rasa a občianske práva ===
Na konferencii AmericaFest v decembri 2023 označil prijatie Civil Rights Act z roku 1964 za „obrovskú chybu“ a [[Martin Luther King, Jr.|Martina Luthera Kinga Jr.]] za „strašného“ a „nie dobrého človeka“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How Charlie Kirk Plans to Discredit Martin Luther King Jr. and the Civil Rights Act|url=https://www.wired.com/story/charlie-kirk-tpusa-mlk-civil-rights-act/|periodikum=Wired|dátum=2024-01-12|dátum prístupu=2026-09-13|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=William|priezvisko=Turton}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:56&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk once said passing the Civil Rights Act was a 'huge mistake' | url = https://www.snopes.com/fact-check/kirk-civil-rights-act-mistake/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Megan | priezvisko = Loe}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk called Martin Luther King Jr. 'awful' | url = https://www.snopes.com//fact-check/charlie-kirk-mlk-awful/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Nur Ibrahim, Megan | priezvisko = Loe}}&lt;/ref&gt; Neskôr na podcaste potvrdil, že to myslel vážne, a zákon označil za základ „trvalej DEI byrokracie“ a „proti-bielej zbrane“.&lt;ref name=&quot;:56&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk: The Civil Rights Act &quot;created a beast, and that beast has now turned into an anti-white weapon&quot; | url = https://www.mediamatters.org/charlie-kirk/charlie-kirk-civil-rights-act-created-beast-and-beast-has-now-turned-anti-white-weapon | vydavateľ = Media Matters for America | dátum vydania = 2024-04-16 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V januári 2024 na podcaste povedal: „Ak vidím čierneho pilota, poviem si: dúfam, že je kvalifikovaný.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real Charlie Kirk quote about Black pilot qualifications circulates online | url = https://www.snopes.com//fact-check/charlie-kirk-black-pilots/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Joey | priezvisko = Esposito}}&lt;/ref&gt; O Georgeovi Floydovi, afroameričanovi, ktorého v máji 2020 v [[Minneapolis|Minneapolise]] zabil pri zatýkaní policajt, v roku 2021 uviedol, že „to bol scumbag“, zároveň že si smrť nezaslúžil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk once said George Floyd was a 'scumbag.' Here's context | url = https://www.snopes.com//fact-check/charlie-kirk-george-floyd-scumbag/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-24 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Aleksandra | priezvisko = Wrona}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Right-wing celeb Charlie Kirk thinks George Floyd is a ‘scumbag’ - Raw Story | url = https://www.rawstory.com/charlie-kirk-george-floyd/ | vydavateľ = Raw Story | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | priezvisko = Eischens | meno = Rilyn}}&lt;/ref&gt; V júli 2023 na ''The Charlie Kirk Show'' o štyroch čiernych ženách – Joy Reid, [[Michelle Obamová|Michelle Obamovej]], Sheile Jackson Lee a Ketanji Brown Jackson povedal, že „nemajú mozgový výkon“, aby ich brali vážne, a že „museli ukradnúť miesto belochovi“.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk once said prominent Black women didn't have 'brain processing power' to be taken seriously | url = https://www.snopes.com//fact-check/charlie-kirk-black-women/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Anna | priezvisko = Rascouët-Paz}}&lt;/ref&gt;

=== Židia a antisemitizmus ===
[[Súbor:DHS Secretary Kristi Noem Travels to Florida - 54658831443.jpg|alt=Ministerka vnútornej bezpečnosti USA Kristi Noem počas rozhovoru s Charliem Kirkom na podujatí Turning Point USA Student Action Summit 2025 na Floride 12. júla 2025.|náhľad|Ministerka vnútornej bezpečnosti USA [[Kristi Noem]] počas rozhovoru s Charliem Kirkom na podujatí Turning Point USA Student Action Summit 2025 na Floride 12. júla 2025.]]
Verejne sa označoval za proizraelského a za obrancu Židov a [[Benjamin Netanjahu|Benjamin Netanyahu]] ho označil po smti za „priateľa Izraela so statočným srdcom.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Who Was Charlie Kirk?|url=https://www.nytimes.com/2026/07/06/us/who-was-charlie-kirk.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-07-06|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jack|priezvisko=Healy|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Zároveň bol opakovane obviňovaný z antisemitizmu aj konzervatívcami.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;

Po [[Útok Hamasu na Izrael|útoku Hamásu]] v októbri 2023 v relácii povedal, že „židovskí donori“ sú „číslo jeden“ pri financovaní „radikálnej politiky otvorených hraníc“, kvázi-marxistických inštitúcií a neziskoviek, „beštia stvorená sekulárnymi Židmi“.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:57&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk once said Jewish money was ruining US culture | url = https://www.snopes.com/fact-check/charlie-kirk-jewish-money-quote/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Anna | priezvisko = Rascouët-Paz}}&lt;/ref&gt; Dodal, že nejde len o univerzity, ale aj o [[Hollywood]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:57&quot; /&gt; V novembri 2023 povedal, že Židia patria k „najväčším donorom kultúrneho [[Marxizmus|marxizmu]]“.&lt;ref name=&quot;:57&quot; /&gt;

Krátko pred smrťou v súkromnej skupine na WhatsApp písal, že TPUSA prišla o židovského donora v hodnote dvoch miliónov dolárov ročne, lebo neodvolala [[Tucker Carlson|Tuckera Carlsona]] z podujatia TPUSA.&lt;ref name=&quot;:58&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk's leaked text messages before murder show frustration over Jewish donors|url=https://www.haaretz.com/us-news/2025-10-11/ty-article/charlie-kirks-leaked-text-messages-before-murder-show-frustration-over-jewish-donors/00000199-d294-da09-a1bb-d2be7e000000|periodikum=Haaretz|dátum prístupu=2026-09-13|jazyk=en|priezvisko=Lapin|meno=Andrew|vydavateľ=Haaretz Group|miesto=Tel Aviv|dátum=2025-10-11|issn=1565-3323}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:59&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk lost donors over support for Tucker Carlson {{!}} The Jerusalem Post | url = https://www.jpost.com/international/article-869781 | vydavateľ = The Jerusalem Post | dátum vydania = 2025-10-08 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Opinion {{!}} Megyn Kelly Knows Which Way the Winds Are Blowing|url=https://www.nytimes.com/2025/10/06/opinion/republicans-conspiracies-charlie-kirk.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-10-07|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michelle|priezvisko=Goldberg|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=A. G. Sulzberger|miesto=New York City}}&lt;/ref&gt; Donori podľa neho „hrajú na všetky stereotypy“ a nenechá sa takto šikanovať a zvažoval, že od proizraelskej línie odstúpi.&lt;ref name=&quot;:58&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:59&quot; /&gt; Texty v októbri 2025 potvrdil hovorca TPUSA.&lt;ref name=&quot;:58&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:59&quot; /&gt; Po atentáte z nich časť pravice odvodzovala nepodložené tvrdenia, že za smrťou stojí Izrael.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Over 10K posts tie Charlie Kirk's murder to Israel as conspiracy theories explode online: ADL report | url = https://nypost.com/2025/09/12/media/over-10k-posts-tie-charlie-kirks-murder-to-israel-as-conspiracy-theories-explode-online-adl-report/ | dátum vydania = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-US | priezvisko = Herzlich | meno = Taylor | vydavateľ = New York Post}}&lt;/ref&gt;

=== Islám ===
[[Súbor:Cenk Uygur &amp; Charlie Kirk (54233800112).jpg|alt=Cenk Uygur a Charlie Kirk počas podujatia AmericaFest 2024 vo Phoenixe.|náhľad|[[Cenk Uygur]] a Charlie Kirk počas podujatia AmericaFest 2024 vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]].]]
Kirk označoval [[Islam]] za nebezpečenstvo pre Spojené štáty a za nezlučiteľný so západnou civilizáciou.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk says it &quot;doesn't feel right&quot; for London and New York City to have Muslim mayors | url = https://www.mediamatters.org/charlie-kirk/charlie-kirk-says-it-doesnt-feel-right-london-and-new-york-city-have-muslim-mayors | vydavateľ = Media Matters for America | dátum vydania = 2025-06-25 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:60&quot; /&gt; Pred smrťou na sociálne sieti napísal: Islam je meč, ktorý ľavica používa na podrezanie hrdla Ameriky.“&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V súvislosti s Islamom hovoril o „hodnotách dobývania“, o snahe ovládnuť územie a Európu nazval „dobytým kontinentom“.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:61&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk: &quot;Large dedicated Islamic areas are a threat to America&quot; | url = https://www.mediamatters.org/charlie-kirk/charlie-kirk-large-dedicated-islamic-areas-are-threat-america | vydavateľ = Media Matters for America | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V apríli 2025 povedal, že Amerika má slobodu náboženstva, ale „veľké oddané islamské oblasti sú hrozbou pre Ameriku“.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:61&quot; /&gt; Pred primárkami v New Yorku spájal moslimského kandidáta [[Zohran Mamdani|Zohrana Mamdaniho]] s útokmi z 11. septembra.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; V [[Tokio|Tokiu]] v septembri 2025 povedal, že cudzinci a zástancovia masovej migrácie chcú Japonsko „vymazať, nahradiť a vyhladiť“ príchodom Indonézanov, Arabov a moslimov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=From ‘hellhole’ UK to anti-Muslim rhetoric in Japan, Charlie Kirk took his message abroad|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/11/hellhole-uk-stolen-elections-south-korea-charlie-kirk-took-message-abroad|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-11|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry|meno2=Jon|priezvisko2=Henley|meno3=Raphael|priezvisko3=Rashid}}&lt;/ref&gt;

=== Interrupcie ===
[[Súbor:Charlie Kirk &amp; Rand Paul (49271284072).jpg|alt=Charlie Kirk a senátor Rand Paul počas 2. ročníka galavečera Turning Point USA Winter Gala v klube Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride.|náhľad|Charlie Kirk a Rand Paul počas 2. ročníka galavečera Turning Point USA Winter Gala v klube Mar-a-Lago v [[Palm Beach]].]]
Kirk interrupcie takmer bez výnimky odmietal.&lt;ref name=&quot;:62&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What did Charlie Kirk say and believe? A look back 1 year after death | url = https://www.azcentral.com/story/news/politics/arizona/2026/09/09/what-did-charlie-kirk-believe/91682391007/ | vydavateľ = The Arizona Republic | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-US | meno = Laura | priezvisko = Gersony | priezvisko2 = Murray | meno2 = Stephanie}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:63&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk once said he would want a 10-year-old daughter who was raped to deliver the baby | url = https://www.snopes.com//fact-check/charlie-kirk-10-year-old-rape/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-16 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Jack | priezvisko = Izzo}}&lt;/ref&gt; Výnimku pripúšťal pri ohrození života matky, zároveň však hovoril o „rastúcej zhode“ v [[Pro-life hnutie|pro-life]] svete, že [[interrupcia]] „nikdy nie je medicínsky nevyhnutná“.&lt;ref name=&quot;:62&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:63&quot; /&gt; V debate Surrounded na kanáli ''Jubilee'' (2024) na otázku, či by pri znásilnení desaťročnej dcéry chcel, aby dieťa donosila, povedal, že otázka je „hrozne explicitná“ ale „odpoveď znie áno, dieťa by sa narodilo.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Charlie Kirk in his own words: ‘prowling Blacks’ and ‘the great replacement strategy’|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/11/charlie-kirk-quotes-beliefs|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Stein}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:63&quot; /&gt; Tvrdil, že dieťa počaté zo znásilnenia sa v ľudských právach nelíši od iného a že najhoršie by bolo „zabiť bytosť v nej“.&lt;ref name=&quot;:62&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:63&quot; /&gt;

=== Zbrane ===
Kirk odmietal sprísnenie kontroly zbraní.&lt;ref name=&quot;:64&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What were Charlie Kirk’s views on guns, LGBT+ rights and the future of the country? | url = https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/charlie-kirk-political-views-guns-lgbt-trump-b2824580.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | priezvisko = Sommerlad | meno = Joe | miesto = Londýn}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; 5. apríla 2023 na podujatí TPUSA Faith v Salt Lake City povedal, že ozbrojená spoločnosť nikdy nebude bez obetí strelných zbraní, ale že „stojí za to“ znášať „niektoré úmrtia strelnou zbraňou každý rok“, aby ostal Druhý dodatok ako ochrana „Bohom daných práv“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk says gun deaths &quot;unfortunately&quot; worth it to keep 2nd Amendment | url = https://www.newsweek.com/charlie-kirk-says-gun-deaths-worth-it-2nd-amendment-1793113 | vydavateľ = Newsweek | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | priezvisko = Mordowanec | meno = Nick | dátum aktualizácie = 2025-09-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk once said some gun deaths 'worth it' in order to have Second Amendment | url = https://www.snopes.com//fact-check/charlie-kirk-gun-deaths-quote/ | vydavateľ = Snopes | dátum vydania = 2025-09-10 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Jordan | priezvisko = Liles}}&lt;/ref&gt; Po atentáte ho médiá často citovali ako tragickú iróniu, keďže zomrel pri debate o zbraniach.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:64&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How the Charlie Kirk shooting unfolded – in maps, videos and images|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/sep/11/charlie-kirk-shooting-maps-videos-images|periodikum=The Guardian|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Scruton|meno2=Chris|priezvisko2=Watson|meno3=Laure|priezvisko3=Boulinier}}&lt;/ref&gt;

=== LGBT ===
[[Súbor:Charlie Kirk &amp; Jordan Peterson (42927960131).jpg|alt=Charlie Kirk a Jordan Peterson počas podujatia Young Women's Leadership Summit 2018, ktoré organizovala TPUSA v Dallase.|náhľad|Charlie Kirk a [[Jordan Peterson]] počas podujatia Young Women's Leadership Summit 2018, ktoré organizovala TPUSA v [[Dallas|Dallase]].]]
Odmietal „genderovú ideológiu“, Pride a medicínsku [[Tranzícia (rod)|tranzíciu]].&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:64&quot; /&gt; V článku On Sexual Anarchy (2021) písal, že existujú len dve pohlavia a že „transgenderizmus ubližuje ľuďom a zneužíva deti“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On Sexual Anarchy | url = https://americanmind.org/salvo/on-sexual-anarchy/ | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-US | priezvisko = Kirk | meno = Charlie | dátum vydania = 2021-10-13 | vydavateľ = The American Mind}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk's anti-LGBTQ+ controversies explored – including calls for violence | url = https://www.thepinknews.com/2025/09/11/charlie-kirk-lgbtq-views-shooting/ | dátum vydania = 2025-09-11 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-US | meno = Sophie | priezvisko = Perry | vydavateľ = The Pink News}}&lt;/ref&gt; V júni 2024 na relácii ''ThoughtCrime'' prirovnal homosexualitu k „chybe“, ktorú treba korigovať, podobne ako alkoholizmus alebo drogovú závislosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Donald Trump shares stage with rightwing activist who's discussing stoning gay people to death | url = https://www.lgbtqnation.com/2024/06/donald-trump-shares-stage-with-rightwing-activist-whos-discussing-stoning-gay-people-to-death/ | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Bollinger | vydavateľ = LGBTQ Nation}}&lt;/ref&gt; Volal po väzení a „norimberských procesoch“ pre lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť súvisiacu s tranzíciou.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;

=== Ženy ===
Presadzoval tradičné manželstvo a materstvo.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Vysokú školu pre ženy spájal predovšetkým s hľadaním manžela.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk Tells 14-Year-Old Girl She Should Go to College Not to Study But Just to ‘Get an MRS Degree’ | url = https://www.mediaite.com/opinion/charlie-kirk-tells-14-year-old-girl-she-should-go-to-college-not-to-study-but-just-to-get-an-mrs-degree/ | dátum vydania = 2025-06-18 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Sarah | priezvisko = Rumpf}}&lt;/ref&gt; [[Antikoncepcia|Antikoncepciu]] kritizoval ako zdroj „nahnevaných a zatrpknutých“ žien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk Blames Birth Control for Creating ‘Very Angry and Bitter Young Ladies’ While Weighing in on Women’s ‘Prime’ | url = https://www.mediaite.com/media/news/charlie-kirk-blames-birth-control-for-creating-very-angry-and-bitter-young-ladies-while-weighing-in-on-womens-prime/ | dátum vydania = 2024-04-03 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en | meno = Isaac | priezvisko = Schorr | vydavateľ = Mediate}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charlie Kirk slammed for calling women in their 30s 'not at their prime' | url = https://www.washingtonexaminer.com/news/2952528/charlie-kirk-slammed-for-calling-women-in-their-30s-not-at-their-prime/ | dátum vydania = 2024-04-04 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en-US | meno = Heather | priezvisko = Hunter | vydavateľ = Washington Examiner}}&lt;/ref&gt;

=== Klimatická zmena ===
Kirk klimatickú zmenu bagatelizoval a tvrdil, že o globálnom otepľovaní neexistuje vedecká zhoda.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; V decembri 2024 ju pred členmi  Turning Point UK nazval „úplným nezmyslom“.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;

== Reakcie na atentát na Slovensku ==

=== Reakcie politikov ===
[[Súbor:Jack Posobiec &amp; Charlie Kirk (50756136183).jpg|alt=Jack Posobiec a Charlie Kirk počas podujatia Student Action Summit 2020, ktoré organizovala Turning Point USA vo West Palm Beach na Floride.|náhľad|[[Jack Posobiec]] a Charlie Kirk počas podujatia Student Action Summit 2020, ktoré organizovala Turning Point USA vo West Palm Beach na [[Florida|Floride]].]]
Konzervatívna politická scéna a scéna blízka [[Vláda Roberta Fica|vláde Roberta Fica]] udalosť politizovala a ešte pred zverejnením motívu útoku ju spojila s „progresívcami“ a liberálnymi médiami.&lt;ref name=&quot;:47&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Paľovčíková|meno=Barbora|titul=Na smrť ultrakonzervatívca Kirka v USA reagovali Smer či Republika. Vinia opozíciu aj médiá|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-12|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/svet/c/na-smrt-ultrakonzervativca-kirka-v-usa-reaguju-smer-ci-republika-vinia-opoziciu-aj-media|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Robert Fico a Milan Mazurek sa na Facebooku zhodli. Kto zastrelil amerického komentátora, vedeli skôr ako FBI|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/8WCqW4d/robert-fico-a-milan-mazurek-sa-na-facebooku-zhodli-kto-zastrelil-americkeho-komentatora-vedeli-skor-ako-fbi/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-12|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:48&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oslava mieru v Pekingu a inštrumentalizácia smrti pre šírenie nenávisti. Slovensko pokračuje v používaní osvedčených metód | url = https://www.adaptinstitute.org/sk/oslava-mieru-v-pekingu-a-instrumentalizacia-smrti-pre-sirenie-nenavisti-slovensko-pokracuje-v-pouzivani-osvedcenych-metod-bi-weekly-report-o-nastupujucich-dezinformacnych-trendoch-19-september-2025/19/09/2025/ | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk =  | meno = Peter | priezvisko = Dubóczi | vydavateľ = Adapt Institute}}&lt;/ref&gt; Bezpečnostný [[think tank]] [[Adapt Institute]] útoky na deklarovaných vinníkov označil za „inštrumentalizáciu smrti pre šírenie nenávisti“ a upozornil v tomto smere aj na angažovanie sa [[Dezinformácia|dezinformačnej]] scény.&lt;ref name=&quot;:48&quot; /&gt;

[[Robert Fico|Premiér Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) atentát prirovnal k útoku na seba z mája 2024 slovami: „Ak nemáte jeden jediný povinný správny názor, ktorý od vás vyžadujú progresívci alebo liberáli, tak vás treba zastreliť. Ja som mal na rozdiel od Kirka o milimeter viac šťastia.“&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt;

Poslanec Smeru [[Richard Glück]] 11. septembra 2025 na sociálnej sieti napísal, že Kirka „popravili pre jeho názory a snahu debatovať“ a že „obrovský podiel“ na vražde majú „extrémistické progresívne médiá“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Dlhopolec|meno=Peter|titul=News digest: Back on the squares. Familiar chants, fresh anger.|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-11|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/news-digest-slovakia-back-on-the-squares-familiar-chants-fresh-anger|dátum prístupu=2026-09-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V ten istý deň na straníckej tlačovej konferencii uviedol, že po nálepkovaní oponentov ako „nacista“ či „ruský agent“ príde „progresívny blázon a zastrelí ich“.&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt;
[[Súbor:Vivek Ramaswamy &amp; Charlie Kirk (54034338016).jpg|alt=Vivek Ramaswamy a Charlie Kirk počas podujatia turné „You're Being Brainwashed“ na University of Pittsburgh.|náhľad|[[Vivek Ramaswamy]] a Charlie Kirk počas podujatia turné „You're Being Brainwashed“ na University of Pittsburgh.]]
Z hnutia [[REPUBLIKA|Republika]] reagovali europoslanci [[Milan Uhrík]] a [[Milan Mazurek]].&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:49&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Čaranová|meno=Bernadetta|autor=|odkaz na autora=|titul=Protrumpovského aktivistu Charlieho Kirka zastrelili na pôde univerzity, na tragédiu v USA reagujú aj slovenskí politici|periodikum=Bratislavák|odkaz na periodikum=|url=https://www.bratislavak.sk/clanky/9629/protrumpovskeho-aktivistu-charlieho-kirka-zastrelili-na-pode-univerzity-na-tragediu-v-usa-reaguju-aj-slovenski-politici|issn=|vydavateľ=Online Media Holding|miesto=|dátum=2025-09-11|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt; Uhrík uviedol, že Kirka „popravili progresívci, lebo chcel diskutovať a otvárať mladým ľuďom oči“, a označil progresívnu ideológiu za „hrozbu, ktorá zabíja“.&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt; Mazurek tvrdil, že „progresívci a všetky tie liberálne, svetové médiá si môžu gratulovať“, lebo ich „fanatická, nenávistná kampaň má ďalšiu obeť“&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; Mazurek útočil konkrétne aj na ''[[Denník N]]''.&lt;ref name=&quot;:48&quot; /&gt;

Predseda [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] [[Milan Majerský]] prijal správu o Kirkovej smrti zo zármutkom a dodal: „Jeho odchod je tragickou pripomienkou toho, že iný názor nemôže byť presadzovaný násilím, ale iba dialógom.“&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt;

Minister vnútra [[Matúš Šutaj Eštok]] ([[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]]) predstavil Kirka ako bojovníka proti „zvrátenej a extrémistickej ideológii progresivizmu“ a smrť prirovnal k atentátu na Fica, za ktorým podľa neho tiež stál stúpenec progresívneho zmýšľania.&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt;

=== Reakcie štandardných médií ===
[[Súbor:Pete Hegseth - 54820253518.jpg|alt=Minister vojny Pete Hegseth počas spomienkového podujatia na Charlieho Kirka v Glendale.|náhľad|Minister vojny [[Pete Hegseth]] počas spomienkového podujatia na Charlieho Kirka v [[Glendale (Arizona)|Glendale]].]]
Štandardné médiá atentát opísali ako vraždu, politické násilie či tragický čin, sprostredkovali jeho odsúdenie politickými lídrami a zároveň Kirka predstavili ako kontroverzného ultrakonzervatívneho aktivistu.&lt;ref name=&quot;:60&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štrba|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Trump mu vďačí za mladých voličov, tých však nabádal často k extrémizmu. Kto bol zastrelený Charlie Kirk|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/KHjIcVp/trump-prisiel-o-hlavnu-tvar-mladych-konzervativcov-kto-bol-zastreleny-influencer-charlie-kirk/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-11|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|titul=Vplyvného konzervatívneho aktivistu a Trumpovho spojenca zastrelili počas podujatia v Utahu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/svet/c/vplyvneho-pravicoveho-aktivistu-a-trumpovho-spojenca-postrelili-pocas-podujatia-v-utahu|dátum prístupu=2026-09-13|priezvisko2=TASR|odkaz na autora2=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:50&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto bol Charles Kirk, ktorého zastrelili na univerzite v Utahu:|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4843190/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-11|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt; Denník ''[[SME]]'' 11. septembra 2025 napríklad uverejnil profil, v ktorom Kirka označil za ultrakonzervatívneho influencera a pripomenul jeho postoje k zbraniam, interrupciám, migrácii, právam [[LGBT]] aj šírenie nepravdivých informácií o klíme, [[COVID-19]] a prezidentských voľbách v USA v roku 2020.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; ''Denník N'' v ten istý deň uviedol, že Kirk oponoval právam transrodových ľudí, spochybňoval klimatickú krízu a podporoval tvrdé protiimigračné opatrenia.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt; Adapt Institute v správe z 19. septembra 2025 konštatoval, že tradičné médiá vrátane ''Denníka N'' násilie odsúdil a Mazurekovo tvrdenie, že ''Denník N'' „odôvodňoval, prečo si Kirk zaslúžil zomrieť“, označil za manipulatívne a za inštrumentalizáciu Kirkovej smrti.&lt;ref name=&quot;:48&quot; /&gt; Neskôr prišli komentáre, ktoré odmietali mučenícky naratív a analyzovali Kirkove názory i politizáciu smrti napríklad od [[Beata Balogová|Beaty Balogovej]] (16. 9.) v ''SME'' či [[Miroslav Kocúr|Miroslava Kocúra]] (18. 9.) a [[Ján Markoš|Jána Markoša]] (23. 9.) v ''Denníku N''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Balogová|meno=Beata|titul=Po atentáte na Kirka: Trump a Fico medzi mocou a nenávisťou|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-16|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/komentare/c/po-atentate-na-kirka-trump-a-fico-medzi-mocou-a-nenavistou-pise-beata-balogova|dátum prístupu=2026-09-13|odkaz na autora=Beata Balogová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kocúr|meno=Miroslav|autor=|odkaz na autora=|titul=Za facku do basy?|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4853461/za-facku-do-basy/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-18|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Markoš|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=O Charliem Kirkovi a našich hlavách zo skla|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4864178/o-charliem-kirkovi-a-nasich-hlavach-zo-skla/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-23|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt;

=== Podujatia ===
[[Súbor:Elon Musk (54817938249).jpg|alt=Elon Musk na spomienkovom podujatí na Charlieho Kirka v Glendale.|náhľad|[[Elon Musk]] na spomienkovom podujatí na Charlieho Kirka v [[Glendale (Arizona)|Glendale]].]]
Dňa 17. septembra 2025 sa v bratislavskom Dóme svätého Martina konala svätá omša za Kirka a jeho pozostalú rodinu, ktorú iniciovala [[Nadácia Fides et Ratio]], ktorej správcom je Jozef Filko.&lt;ref name=&quot;:51&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Obšitník|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Sviečky pri americkej ambasáde V Bratislave si uctili zavraždeného Charlieho Kirka|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/182096/v-bratislave-si-uctili-zavrazdeneho-charlieho-kirka|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-19|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto sme | url = https://nfr.sk/kto-sme/ | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk =  | vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio}}&lt;/ref&gt;

O dva dni neskôr, 19. septembra 2025, sa pred budovou veľvyslanectva USA v Bratislave uskutočnila pietna spomienka, ktorú zorganizovali vysokoškolský učiteľ Šimon Sádovský a lektor [[Mathias Corvinus Collegium]] Samuel Trizuljak – obaja členovia [[Spoločenstvo Ladislava Hanusa|Spoločenstva Ladislava Hanusa]] (SLH).&lt;ref name=&quot;:51&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Samuel Trizuljak | url = https://mcc.hu/en/person/samuel-trizuljak | vydavateľ = Mathias Corvinus Collegium | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa jej približne dvadsať ľudí, medzi nimi aj politik [[Milan Krajniak]] z [[Kresťanská únia|Kresťanskej únie]].&lt;ref name=&quot;:51&quot; /&gt; Po krátkych príhovoroch sa účastníci pomodlili [[Otčenáš]], zaspievali [[Salve Regina]] a pri plote ambasády zapálili sviečky.&lt;ref name=&quot;:51&quot; /&gt; Organizátori vyzvali aj verejnosť, aby priniesla sviečky.&lt;ref name=&quot;:51&quot; /&gt;

V októbri 2025 sa o Kirkovej osobnosti a vplyve diskutovalo aj na festivale Košické Hanusove dni, ktorý organizuje SLH.&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Postoj na Košických Hanusových dňoch Kto bol naozaj Charlie Kirk?|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/187977/kto-bol-naozaj-charlie-kirk|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2026-01-09|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=promo|odkaz na autora=|titul=Košické Hanusove dni o Roku zmierenia štartujú už v pondelok|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/183622/kosicke-hanusove-dni-uz-od-pondelka-o-roku-zmerenia|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-17|dátum prístupu=2026-09-13}}&lt;/ref&gt; V diskusii „Kto bol naozaj Charlie Kirk?“ vystúpili Trizuljak, psychologička a koučka Dana Sumbalová a redaktor denníka ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'' Michal Lukáč a diskusiu moderoval Jozef Wallenfels.&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto bol naozaj Charlie Kirk? | url = https://hanusovedni.sk/en/events/462/kto-bol-naozaj-charlie-kirk/ | vydavateľ = Hanusove Dni | dátum vydania = 2026-10-12 | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
[[Súbor:Donald Trump &amp; Erika Kirk (54820365834).jpg|alt=Prezident Donald Trump a Erika Kirk počas spomienkového podujatia na Charlieho Kirka v Glendale.|náhľad|Prezident Donald Trump a [[Erika Kirk]] počas spomienkového podujatia na Charlieho Kirka v [[Glendale (Arizona)|Glendale]].]]
V decembri 2020 sa zasnúbil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What we know about Charlie Kirk’s family | url = https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/erika-charlie-kirk-wife-family-kids-turning-point-b2830788.html | vydavateľ = [[The Independent]] | dátum vydania = 2025-09-21 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | priezvisko = Sommerlad | meno = Joe | priezvisko2 = Marcus | meno2 = Josh}}&lt;/ref&gt; a v máji 2021 sa v Scottsdale oženil s [[Erika Kirk|Erikou Kirk]] (rodenou Frantzve), ktorá v roku 2012 vyhrala titul Miss Arizona.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Blair|meno=Caroline|titul=Charlie Kirk's Family: Everything to Know About the Late Right-Wing Commentator's Wife and Kids|periodikum=People|odkaz na periodikum=|vydavateľ=People Inc.|miesto=New York|dátum=2025-09-22|issn=1096-2832|url=https://people.com/charlie-kirk-family-everything-to-know-11807677|dátum prístupu=2026-09-11|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V auguste 2022 sa im narodila dcéra a v máji 2024 syn.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Ocenenia ==
Kirk bol v roku 2018 zaradený v rebríčku ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' v kategórii 30 pod 30 v oblasti Právo a Politika.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Under 30 2018: Law &amp; Policy | url = https://www.forbes.com/30-under-30/2018/law-policy/ | vydavateľ = [[Forbes]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en | dátum vydania = 2018}}&lt;/ref&gt; V máji 2019 mu bol udelený [[čestný doktorát]] v oblasti humanitných vied ({{V jazyku|eng|Doctor of Humanities}}) na [[Liberty University]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jerry Vines, Ben Carson address Liberty University graduates at Baccalaureate Service | url = https://www.liberty.edu/news/2019/05/10/jerry-vines-ben-carson-address-liberty-university-graduates-at-baccalaureate-service/ | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en-US | vydavateľ = Liberty Univesity | dátum vydania = 2019-05-10}}&lt;/ref&gt; súkromnej evanjelikálnej univerzite v Lynchburgu vo Virgínii, ktorú médiá opisujú ako baštu krajnej pravice.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty University | url = https://www.britannica.com/topic/Liberty-University | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=‘This Is Not of God’: When Anti-Trump Evangelicals Confront Their Brethren|url=https://www.nytimes.com/2018/05/23/us/anti-trump-evangelicals-lynchburg.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-05-23|dátum prístupu=2026-09-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Laurie|priezvisko=Goodstein|odkaz na periodikum=The New York Times}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Kirk je autorom šiestich kníh. Posledné tri tituly vyšli vo vydavateľstve Winning Team Publishing, ktoré spoluzakladal [[Donald Trump|Donald Trump Jr.]] a Sergio Gor.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Roeloffs|meno=Mary Whitfill|titul=Trump Just Promoted Charlie Kirk’s New Book – And His Family Could Profit From It, Too|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum=Forbes|vydavateľ=Forbes Media|miesto=Jersey City|dátum=2025-12-10|issn=0015-6914|url=https://www.forbes.com/sites/maryroeloffs/2025/12/10/trump-just-promoted-charlie-kirks-new-book---and-he-could-profit-from-it-too/|dátum prístupu=2026-09-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|priezvisko2=Hamachek|meno2=Brent|titul=Time for a Turning Point: Setting a Course Toward Free Markets and Limited Government for Future Generations|miesto=New York|vydavateľ=Post Hill Press|rok=2016|isbn=978-1-68261-247-7|jazyk=en}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=Campus Battlefield: How Conservatives Can WIN the Battle on Campus and Why It Matters|miesto=New York|vydavateľ=Post Hill Press|rok=2018|isbn=978-1-64293-094-8|jazyk=en}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=The MAGA Doctrine: The Only Ideas That Will Win the Future|miesto=New York|vydavateľ=Broadside Books|rok=2020|isbn=978-0-06-297468-6|jazyk=en}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=The College Scam: How America's Universities Are Bankrupting and Brainwashing Away the Future of America's Youth|vydavateľ=Winning Team Publishing|rok=2022|isbn=978-1-73550-373-8|jazyk=en|miesto=Lewes}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=Right Wing Revolution: How to Beat the Woke and Save the West|vydavateľ=Winning Team Publishing|rok=2024|isbn=978-1-73550-379-0|jazyk=en|miesto=Lewes}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kirk|meno=Charlie|titul=Stop, in the Name of God: Why Honoring the Sabbath Will Transform Your Life|vydavateľ=Winning Team Publishing|rok=2025|isbn=979-8-21877-792-0|jazyk=en|miesto=Lewes}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==

* [[Evanjelikálne hnutie]]
* [[Donald Trump]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.charliekirk.com/ Oficiálny web] {{eng icon}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kirk, Charlie}}

[[Kategória:Osobnosti z Illinoisu]]
[[Kategória:Aktivisti USA]]
[[Kategória:Politickí spisovatelia]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]
[[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]]
[[Kategória:Zastrelené osobnosti]]
[[Kategória:Obete atentátov]]</text>
      <sha1>e1r1bkhpzurnia2w7bosafjjbhxqi5c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adéla (speváčka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>739424</id>
    <revision>
      <id>8371440</id>
      <parentid>8370539</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:54:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dixxy</username>
        <id>46100</id>
      </contributor>
      <comment>štylizácia, obrázok, aktualizácia rebríčkov</comment>
      <origin>8371440</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23460" sha1="kd95wfwv68rmlrax5p7eorizm1uload" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Adéla
 | Obrázok           = ADELAINNYC.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = Adéla v roku 2026
 | Popis umelca      = 
 | Rodné meno        = Adéla Jergová
 | Umelecké mená     = Adéla
 | Dátum narodenia   = {{dnv|2003|11|27}}
 | Miesto narodenia  = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = [[Los Angeles]], [[Kalifornia|California]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Alma mater        = [[Anglická národná škola baletu]] 
 | Pôsobenie         = [[Spevák|speváčka]], skladateľka, [[tanečník|tanečníčka]]
 | Žáner             = [[Pop (hudobný žáner)|pop]]
 | Hrá na nástrojoch = 
 | Typ hlasu         = 
 | Roky pôsobenia    = 2024{{--}}súčasnosť 
 | Manžel            = 
 | Priateľ           = 
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = [[Beyoncé]], [[Lady Gaga]], [[Ariana Grande]] 
 | Hudobný vydavateľ = [[Capitol Records]], [[Polydor Records|Polydor]], [[Universal Music Group|UMG]]
 | Webstránka        = {{url|https://www.adelaxo.com}}&lt;br /&gt;[[Súbor:Adéla Jergova's Signature.svg|100px]]&lt;br /&gt;''podpis Adély''
}}

'''Adéla''' (vlastným menom '''Adéla Jergová'''; * [[27. november]] [[2003]], [[Bratislava]])&lt;ref name=&quot;pravda-260727&quot; /&gt; je [[Slováci|slovenská]] [[Spevák|speváčka]], skladateľka a [[tanečník|tanečníčka]] pôsobiaca v [[Spojené štáty|USA]]. Pred hudobnou kariérou, ktorú začala v roku 2024, sa venovala baletu a do popredia sa dostala ako súťažiaca v televíznej talentovej šou ''Dream Academy''. Po podpísaní zmluvy s [[Capitol Records]] vydala svoje debutové [[Extended play|EP]] ''The Provocateur'' (2025). 

V roku 2026 vystupovala, ako predskokanka americkej speváčky [[Demi Lovato]], na turné It's Not That Deep.

Adélin prvý štúdiový album ''[[Prima (album)|Prima]]'' (2026) debutoval na štvrtom mieste v rebríčku [[Billboard 200]]. Single „[[Ain't in LA]]“ a „[[Nicole Kidman (skladba)|Nicole Kidman]]“ zaznamenali jej prvé umiestnenia v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]] a spravili z nej prvého slovenského interpreta v histórii, ktorý sa v tomto rebríčku objavil.

== Mladosť a začiatky ==
Adéla Jergová sa narodila 27. novembra 2003 v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;pravda-260727&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Gáfrik | meno = Zdeno | autor = | odkaz na autora = | titul = Napísali o nej, že je zrodená stať sa hviezdou! Slovenka Adéla má nový klip, sú v ňom kroje, bratislavská fontána a za pár dní ho videlo vyše milióna ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://www.pravda.sk/koktail/z-obrazovky/clanok/2013763-napisali-o-nej-ze-je-zrodena-stat-sa-hviezdou-slovenka-adela-ma-novy-klip-su-v-nom-kroje-bratislavska-fontana-a-za-par-dni-ho-videlo-vyse-miliona-ludi | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-27 | dátum prístupu = 2026-09-01}}&lt;/ref&gt; Vo veku troch rokov začala navštevovať hodiny baletu v [[Moskva|Moskve]]. Vyhlásila, že sledovanie amerického tínedžerského sitcomu ''[[Hannah Montana]]'' v troch rokoch ju inšpirovalo k tomu, aby sa stala speváčkou. Angličtinu sa učila sama, od ôsmich rokov, sledovaním amerických televíznych seriálov a rozhovorov s americkými spevákmi; plynule hovorila už v deviatich rokoch.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Franzini
| meno = Sam
| titul = Adéla is writing destiny on her own terms
| periodikum = [[The Line of Best Fit]]
| url = https://www.thelineofbestfit.com/features/interviews/adela-writing-destiny-her-own-terms
| dátum vydania = 2025-06-30
| dátum prístupu = 2025-08-10
| url archívu = https://web.archive.org/web/20250708074503/https://www.thelineofbestfit.com/features/interviews/adela-writing-destiny-her-own-terms
| dátum archívu = 2025-07-08
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Opísala, že používanie internetu v detstve ju „amerikanizovalo“ a zoznámilo ju s liberálnejšími myšlienkami, ktoré podľa nej vyvolali pocit odcudzenia od slovenskej spoločnosti. Ako dieťa sa začala zaujímať o hudobnú produkciu a [[mastering]]. V mladosti sa presťahovala do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stala členkou Viedenského štátneho baletu, a neskôr do [[Londýn|Londýna]], aby navštevovala Anglickú národnú školu baletu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Summers
| meno = Joan
| titul = ADÉLA JERGOVÁ Premieres &quot;SUPERSCAR&quot; Music Video
| periodikum = Paper
| url = https://www.papermag.com/adela-superscar-premiere
| dátum vydania = 2024-12-02
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Kariéra ==

=== 2022{{--}}2023: Začiatky kariéry a ''Dream Academy'' ===
V roku 2022 sa Adéla presťahovala do [[Los Angeles]], aby sa venovala hudobnej kariére.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Študovala hudbu na Santa Monica College. V roku 2023 sa po boku ďalších 19 súťažiacich zúčasnila reality šou ''[[Dream Academy]]'' spoločností Hybe Corporation a [[Geffen Records]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Turek
| meno = Pavel
| titul = Pochopila som, že človek musí byť v úvodzovkách Američan, aby prerazil
| periodikum = [[Respekt]]
| url = https://www.respekt.cz/rozhovor/pochopila-jsem-ze-clovek-musi-byt-v-uvozovkach-american-aby-prorazil
| dátum vydania = 2025-04-25
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Počas prvej výzvy predviedla skupinový tanec na pieseň „Pink Venom“ od skupiny [[Blackpink]], no bola jednou z prvých súťažiacich, ktoré boli vyradené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Aniftos
| meno = Rania
| titul = HYBE x Geffen’s ‘The Debut: Dream Academy’ First Episode Is Here
| url = https://www.billboard.com/music/music-news/hybe-x-geffens-the-debut-dream-academy-girl-group-teams-1235405338/
| vydavateľ = [[Billboard]]
| dátum vydania = 2023-09-01
| dátum prístupu = 2025-11-12
| jazyk = en-US
}}&lt;/ref&gt; Súťaž neskôr opísala ako „najhorší rok svojho života“.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Víťazky neskôr vytvorili dievčenskú skupinu Katseye. Adéla sa objavila aj v dokumentárnom seriáli od [[Netflix|Netflixu]] z roku 2024 ''Pop Star Academy: Katseye'', ktorý zachytáva zákulisie súťaže.&lt;ref name=&quot;marieclaire&quot;&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = LeGardye
| meno = Quinci
| titul = Meet the Most Talented Teens From Across the Globe Who Were Scouted to Appear on Netflix's 'Pop Star Academy: KATSEYE'
| periodikum = [[Marie Claire]]
| url = https://www.marieclaire.com/culture/tv-shows/pop-star-academy-katseye-cast-netflix/
| dátum vydania = 2024-08-27
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt;

=== 2024{{--}}súčasnosť: ''The Provocateur'' a ''Prima'' ===
V septembri 2024 debutovala ako sólová interpretka so singlom „Homewrecked“, ktorý magazín ''Out'' zaradil medzi najlepšie skladby týždňa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Henderson
| meno = Taylor
| titul = Tiny purses, new 'brat' remixes, &amp; KATSEYE! These are the new queer tracks we're obsessed with this week
| periodikum = Out
| url = https://www.out.com/gay-music/new-music-bronze-avery-troye-sivan-charli-xcx-katseye
| dátum vydania = 2024-09-13
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt; Druhý singel „Superscar“ vyšiel v októbri 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Slovenka Adéla Jergová boduje v Amerike
| periodikum = Rádio Viva
| url = https://radioviva.zoznam.sk/cl/slovenka-adela-jergova-boduje-v-amerike/
| dátum vydania = 2024-12-10
| jazyk = sk
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt;

Tretí singel „Machine Girl“ vydala v februári 2025. Na jeho produkcii sa podieľala kanadská hudobníčka [[Grimes (hudobníčka)|Grimes]], ktorá Adélu oslovila po tom, čo počula „Homewrecked“ na TikToku. Vo videoklipe k piesni účinkovala herečka [[Sofia Wylie]] a objavila sa v ňom aj Grimes.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jones
| meno = Damian
| titul = Grimes produces ADÉLA's new single 'Machine Girl', cameos in raunchy video
| url = https://www.nme.com/news/grimes-produces-adelas-new-single-machine-girl-cameos-in-raunchy-video-3842350
| vydavateľ = [[NME]]
| dátum vydania = 2025-02-28
| jazyk = en-GB
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt; V máji 2025 Adéla oznámila, že podpísala zmluvu s vydavateľstvom Capitol Records. V júli 2025 vydala prvý singel pod týmto vydavateľstvom – „DeathByDevotion“, ktrorý produkovali Dylan Brady a Zhone.

Jej debutové EP s názvom The Provocateur vyšlo 22. augusta 2025. Vydanie EP posunula o týždeň, aby naň mohla zaradiť záverečnú skladbu „FinallyApologizing“. Spolu s EP vydala aj singel „SexOnTheBeat“ s videoklipom, v ktorom sa objavila [[Christina Aguilerová|Christina Aguilera]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Kelly
| meno = Tyler Damara
| titul = ADÉLA announces debut EP, The Provocateur
| periodikum = The Line of Best Fit
| url = https://www.thelineofbestfit.com/news/adela-announces-debut-ep-the-provocateur
| dátum vydania = 2025-07-14
| jazyk = en-US
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt; V septembri 2025 potom k tomuto singlu vydala čisto choreografické video. V októbri 2025 absolvovala svoje prvé turné s názvom The ProvocaTour.

V apríli a máji 2026 vystupovala ako predskokan na turné [[Demi Lovato]] It's Not That Deep Tour.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = King
| meno = Ariel
| titul = Demi Lovato Announces 'It's Not That Deep Tour'
| url = https://news.pollstar.com/2025/10/27/demi-lovato-announces-its-not-that-deep-tour/
| dátum vydania = 2025-10-27
| jazyk = en-US
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt; V rovnakom mesiaci vydala singel „KGB“. Deň po svojom poslednom vystúpení v rámci It's Not That Deep Tour oznámila nové vlastné hlavné turné Red Bottoms, ktoré sa má začať koncom augusta 2026. Po vydaní singla „Ain't in LA“ oznámila vydanie svojho debutového albumu ''Prima'', ktorého vydanie je plánované na 4. septembra 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “KGB” proves ADÉLA is a pop provocateur | url = https://www.melodicmag.com/news/kgb-proves-adela-is-a-pop-provocateur/ | dátum prístupu =  | priezvisko = Nguyen | meno = August | dátum vydania = 18.4.2026}}&lt;/ref&gt; V auguste 2026 vystúpila na festivale Lollapalooza, pričom jej vystúpenie získalo uznanie od viacerých médií.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Olson
| meno = Samantha
| titul = The 6 Best Lollapalooza 2026 Sets We’ll Be Thinking About Until Next Summer
| periodikum = [[Cosmopolitan]]
| url = https://www.cosmopolitan.com/entertainment/music/a73272373/best-lollapalooza-sets-2026/
| dátum vydania = 2026-08-03
| dátum prístupu = 2026-08-19
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Gutierrez
| meno = Lia
| titul = Adéla is on her way to world domination
| periodikum = Lifestyle Inquirer
| url = https://lifestyle.inquirer.net/578397/adela-is-on-her-way-to-world-domination/
| dátum vydania = 2026-08-08
| dátum prístupu = 2026-08-19
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Krátko po festivale sa ako prvá Slovenka dostala do amerického rebríčka [[Billboard Hot 100]] so singlom „Ain't in LA“, ktorý debutoval na 85. mieste.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Maxa
| meno = Filip
| titul = Slovenka Adéla prekonala na Spotify obrovský míľnik, mieri k legendárnemu moderátorovi
| periodikum = Živé.sk
| url = https://zive.aktuality.sk/clanok/Qojox1Y/slovenka-adela-prekonala-na-spotify-obrovsky-milnik-mieri-k-legendarnemu-moderatorovi/
| dátum vydania = 2026-09-13
| jazyk = sk
| dátum prístupu = 2026-08-27
}}&lt;/ref&gt;
== Umelecký štýl a vplyvy ==
Adélina hudba je žánrovo zaraďovaná k [[Pop (hudobný žáner)|popu]].&lt;ref name=&quot;OutInt&quot;&gt;{{cite web|title='Pop Star Academy's Adéla is going solo—and she's spilling the tea on stan feuds &amp; unethical competition|url=https://www.out.com/gay-music/pop-star-academy-adela-interview|website=[[Out (magazine)|Out]]|last=Henderson|first=Taylor|date=2024-09-13|access-date=2024-12-08|archive-date=2024-10-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20241013094104/https://www.out.com/gay-music/pop-star-academy-adela-interview|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Svoje texty, ktoré často reflektujú jej sexuálnu identitu a prejav, označila za „zveličené“ a „nadnesené“ verzie prežitých udalostí jej života.&lt;ref name=&quot;FaderInt&quot;&gt;{{cite web|title=Adéla wants to make you uncomfortable|url=https://www.thefader.com/2025/08/25/adela-pop-star-academy-grimes-sex-interview|website=[[The Fader]]|last=Bell|first=Crystal|date=25 August 2025|access-date=24 October 2025|archive-date=2025-10-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20251021154112/https://www.thefader.com/2025/08/25/adela-pop-star-academy-grimes-sex-interview|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 

Za svoje hudobné vzory uvádza Adéla speváčky: [[Beyoncé]], [[Lady Gaga]]. O sebe vyhlásila, že je „tou najväčšou fanúšičkou Beyoncé (členkou BeyHive), akú ste kedy mohli stretnúť“. Medzi jej prvými inšpiráciami k tomu aby sa začala venovať spevu menuje [[Mariah Careyová|Mariah Careyovú]], [[Patti LaBelle]], [[Whitney Houstonová|Whitney Houstonovú]], [[Céline Dionová|Céline Dionovú]] a [[Aretha Franklinová|Arethu Franklinovú]]. Z pohľadu práce s harmóniami zas označila za vzory osobnosti ako je anglická speváčka [[Imogen Heapová]], či [[Američania (USA)|Američanky]] [[Ariana Grande]] a [[Beyoncé]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=Adéla Talks Pop Star Academy, New Single 'Homewrecked', Katseye|url=https://www.j-14.com/posts/adela-talks-pop-star-academy-new-single-homewrecked-katseye/|website=J-14|last=Wickes|first=Hanna|date=13. septembra 2024|access-date=8. decembra 2024|archive-date=2024-12-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20241208194609/https://www.j-14.com/posts/adela-talks-pop-star-academy-new-single-homewrecked-katseye/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;PaperScar&quot;&gt;{{cite web|title=Adéla Jergová Premieres 'Superscar' Music Video|url=https://www.papermag.com/adela-superscar-premiere#rebelltitem1|website=[[Paper (magazine)|Paper]]|last=Summers|first=Joan|date=2 December 2024|access-date=8 December 2024|archive-date=2024-12-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20241203232655/https://www.papermag.com/adela-superscar-premiere#rebelltitem1|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Hess
| meno = Liam
| titul = Adéla Was Born to Be a Pop Star
| periodikum = [[Vogue]]
| url = https://www.vogue.com/article/adela-the-provocateur-ep-interview
| dátum vydania = 2025-08-23
| jazyk = en-US
| dátum prístupu = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt; V prístupe k tvorbe [[Videoklip|hudobných videí]] sú pre ňu príkladmi videoklipy k piesňam „[[Rock with U]]“ od [[Janet Jacksonová|Janet Jacksonovej]], „[[Bad Romance]]“ od Lady Gaga, inšpiráciou pre ňu je aj filmová verzia albumu ''[[Lemonade (album)|Lemonade]]'' (2016) od speváčky Beyoncé.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite web |last=Kylene |first=Jazmin |date=2026-08-10 |title=Student Becomes Master: ADÉLA Interviewed |url=https://www.clashmusic.com/features/student-becomes-master-adela-interviewed/ |access-date=2026-08-13 |website=Clash Magazine |language=en-GB}}&lt;/ref&gt;
;&lt;nowiki&gt;Medzi hlavné umelecké vplyvy pre kariéru speváčky Adély patria:&lt;/nowiki&gt;:
&lt;gallery&gt;
Beyoncé - Tottenham Hotspur Stadium - 1st June 2023 (11 of 118) (52946364483) (cropped).jpg|[[Beyoncé]]
Lady Gaga performing Joanne, 2017-09-06 2 (v2, cropped).jpg|[[Lady Gaga]]
&lt;/gallery&gt;

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Rok 
! rowspan=&quot;2&quot; | Názov 
! colspan=&quot;11&quot; |Umiestnenie v rebríčkoch
|- style=&quot;font-size:smaller;&quot;
!SVK
!CZ
!AUS
!AUT
!BEL&lt;br&gt;(FL)
!IRE
!NLD
!NZ
!SCO
!UK
!US
|-
| 2026 
|align=&quot;left&quot;| ''[[Prima (album)|Prima]]'' 
* Dátum vydania: 4. september 2026
* Formát: [[Kompaktný disk|CD]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]], [[Audiokazeta|MC]], [[Sťahovanie hudby|digitálne stiahnutie]], [[streaming|stríming]]
* Vydavateľstvo: [[Capitol Records]]
|'''1'''
|4
|6
|2
|'''1'''
|5
|'''1'''
|7
|'''1'''
|2
|4
|}

=== EP ===
{| class=&quot;wikitable&quot; 
! Rok 
! Názov 
|-
| 2025 
| ''[[The Provocateur]]'' 
* Dátum vydania: 22. august 2025
* Formát: [[Kompaktný disk|CD]], [[Dlhohrajúca platňa|LP]], [[Sťahovanie hudby|digitálne stiahnutie]], [[streaming|stríming]]
* Vydavateľstvo: [[Capitol Records]], [[Polydor Records]]
|}

=== Single ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Rok 
! rowspan=&quot;2&quot; | Názov 
! colspan=&quot;14&quot; |Umiestnenie v rebríčkoch
! rowspan=&quot;2&quot; |Ocenenie!! rowspan=&quot;2&quot; | Album
|- style=&quot;font-size:smaller;&quot;
!SVK&lt;br&gt;Dig.
!SVK&lt;br&gt;Dig.&lt;br&gt;SK
!SVK&lt;br&gt; Air.&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;SK - RADIO - TOP 100&quot;&gt;Vrcholové pozície singlov Adély v rebríčku TOP 100 najhranejších singlov v slovenských rádiách:
*{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ifpicr.cz/hitparada/40/adela/machine-girl/176532 | titul = Machine Girl – Adéla | vydavateľ = ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]] | dátum prístupu = 2025-11-15}}
*{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ifpicr.cz/hitparada/40/adela/sexonthebeat/177769 | titul = SexOnTheBeat – Adéla | vydavateľ = ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]] | dátum prístupu = 2025-11-15}}&lt;/ref&gt;
!SVK&lt;br&gt;Air.&lt;br&gt;SK
!CZ&lt;br&gt;Dig.
!CZ&lt;br&gt;Dig.&lt;br&gt;CZ
!AUS
!CAN
!IRE
!NZ
!PHL
!UK
!US 
!WW
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2024 
|align=&quot;left&quot;| „Homewrecked“ 
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|
| rowspan=&quot;5&quot; | ''[[The Provocateur]]'' (EP)
|-
| align=&quot;left&quot; | „[[Superscar]]“ 
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2025 
| align=&quot;left&quot; | „Machine Girl“ 
|—
|—
|55
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|
|-
| align=&quot;left&quot; | „DeathByDevotion“ 
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|
|-
| align=&quot;left&quot; | „[[Sex on the Beat|SexOnTheBeat]]“ 
|—
|—
|57
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |2026
| align=&quot;left&quot; |„[[KGB (skladba)|KGB]]“
|28
|23
|60
|8
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|
| rowspan=&quot;4&quot; |''[[Prima (album)|Prima]]''
|-
| align=&quot;left&quot; |„[[Red Bottoms]]“
|32
|26
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|—
|
|-
| align=&quot;left&quot; |„[[Ain't in LA]]“
|3
|2
|5
|'''1'''
|6
|5
|13
|25
|9
|7
|'''1'''
|12
|30
|9
|
* SVK: Zlato
|-
| align=&quot;left&quot; |„[[Nicole Kidman (skladba)|Nicole Kidman]]“
|7
|6
|—
|30
|17
|16
|14
|50
|23
|8
|77
|15
|45
|59
|
|-
|- style=&quot;font-size:smaller;&quot; 
|-bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|
| align=&quot;left&quot; |'''Single č. 1'''
|0
|0
|0
|1
|0
|0
|0
|0
|0
|0
|1
|0
|0
|0
|
|
|-bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|
| align=&quot;left&quot; |'''Single v TOP 10'''
|2
|2
|1
|2
|1
|1
|0
|0
|1
|2
|1
|0
|0
|1
|
|
|-
| colspan=&quot;18&quot; |&lt;small&gt; &quot;—&quot; Označuje titul, ktorý sa neumiestnil v rebríčku, alebo nebol vydaný v tejto krajine.&lt;/small&gt;
|}

=== Ostatné umiestnené skladby ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Rok 
! rowspan=&quot;2&quot; | Názov 
! colspan=&quot;5&quot; |Umiestnenie v rebríčkoch!! rowspan=&quot;2&quot; | Album
|- style=&quot;font-size:smaller;&quot;
!SVK
Dig.
!SVK
Dig. SK
!NZ Hot
!US
Bub.
!US
Dance/
Pop
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |2026
| align=&quot;left&quot; |„I'm the Man“
|37
|30
|7
|—
|—
| rowspan=&quot;6&quot; |''Prima''
|-
| align=&quot;left&quot; |„Boys“
|24
|20
|6
|24
|8
|-
| align=&quot;left&quot; |„Fantasize“
|62
|—
|—
|—
|—
|-
| align=&quot;left&quot; |„Hitachi“
|67
|—
|—
|—
|—
|-
| align=&quot;left&quot; |„Marijuana“
|57
|49
|—
|—
|—
|-
| align=&quot;left&quot; |„Starving Artist“
|61
|—
|—
|—
|—
|-
| colspan=&quot;8&quot; |&lt;small&gt; &quot;—&quot; Označuje titul, ktorý sa neumiestnil v rebríčku, alebo nebol vydaný v tejto krajine.&lt;/small&gt;
|}

== Videografia ==

=== Televízia ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Názov
! scope=&quot;col&quot; | Rola
! scope=&quot;col&quot; class=&quot;unsortable&quot; | Poznámky
! scope=&quot;col&quot; class=&quot;unsortable&quot; | Ref.
|-
| 2023
| ''[[Dream Academy]]''
| samu seba (súťažiaca)
| Talentovo-súťažná reality šou
| style=&quot;text-align:center&quot; | &lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Levine
| meno = Nick
| titul = ADÉLA is relishing her role as pop's newest provocateur
| periodikum = [[NME]]
| url = https://www.nme.com/features/music-interviews/adela-the-provocateur-interview-3884261
| dátum vydania = 2025-08-13
| dátum prístupu = 2025-08-13
| url archívu = https://web.archive.org/web/20250813085245/https://www.nme.com/features/music-interviews/adela-the-provocateur-interview-3884261
| dátum archívu = 2025-08-13
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2024
| ''[[Pop Star Academy: Katseye]]''
| samu seba
| [[Netflix]] dokuséria; 8 epizód
| style=&quot;text-align:center&quot; | &lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Delgado
| meno = Sara
| titul = Pop Star Academy's Adéla Was 'Heartbroken, Not Shattered' After Elimination
| periodikum = [[Teen Vogue]]
| url = https://www.teenvogue.com/story/adela-jergova-pop-star-academy-katseye-drama-going-solo-interview
| dátum vydania = 2024-10-14
| dátum prístupu = 2024-12-08
| url archívu = https://web.archive.org/web/20241209220457/https://www.teenvogue.com/story/adela-jergova-pop-star-academy-katseye-drama-going-solo-interview
| dátum archívu = 2024-12-09
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Videoklipy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! scope=&quot;col&quot; |Rok
! scope=&quot;col&quot; |Názov
! scope=&quot;col&quot; |Režisér(i)
!Album
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |2024
| „Homewrecked“
| style=&quot;text-align:left&quot; |Emily Oreste
| rowspan=&quot;5&quot; |''The Provocateur'' (EP)
|-
| „Superscar“
| style=&quot;text-align:left&quot; |Likeromeo, Miguel Zárate a Adéla Jergová
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |2025
| „Machine Girl“
| style=&quot;text-align:left&quot; |Mitch deQuilettes
|-
| „DeathByDevotion“
| style=&quot;text-align:left&quot; |St Clair Bryant
|-
| „SexOnTheBeat“
| style=&quot;text-align:left&quot; |91 Rules
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |2026
|„KGB“
| style=&quot;text-align: left;&quot; |Rachel Dunkel
| rowspan=&quot;4&quot; |''Prima''
|-
|„Red Bottoms“
| style=&quot;text-align: left;&quot; |Emma Berson
|-
|„Ain't in LA“
| style=&quot;text-align: left;&quot; |Fred Gervais
|-
|„Nicole Kidman“
| style=&quot;text-align: left;&quot; |Hannah Lux Davis
|}

== Koncertné turné ==

==== Ako hlavný umelec ====
* The ProvocaTour (2025)
* Red Bottoms Tour (2026 – 2027)

==== Ako predskokan ====
* [[Demi Lovato]] – It's Not That Deep Tour (2026)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}
* [https://www.allmusic.com/artist/ad%C3%A9la-jergova-mn0004807803 Adéla Jergova] na [[AllMusic]]
* [https://www.discogs.com/artist/16581248-Ad%C3%A9la-Jergov%C3%A1 Adéla Jergová] na [[Discogs]]
* {{Imdb meno|15203885}}
* {{Csfd meno|1006384|Adéla Jergová}}

{{Adéla}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Adéla (speváčka)| ]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Slovenské popové speváčky]]
[[Kategória:Slovenské tanečnice]]
[[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]]
[[Kategória:Interpreti Capitol Records]]
[[Kategória:Interpreti Universal Music Group]]</text>
      <sha1>kd95wfwv68rmlrax5p7eorizm1uload</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tevdore</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742003</id>
    <revision>
      <id>8371335</id>
      <parentid>8357407</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:46:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371335</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14399" sha1="og64sdh31wxku666edizezhp1hi13et" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Tevdore
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = gruzinsky [[Maliar (umelec)|maliar]]
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[11. storočie]]
 | Miesto narodenia   = 
 | Dátum úmrtia       = [[12. storočie]]
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = [[Gruzínske kráľovstvo]]
 | Národnosť          = [[Gruzínci|gruzínska]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[]]{{--}}[[]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Manželka           = 
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               =
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Umenie
 | Portál2            = Byzantská ríša
 | Portál3            = }}

'''Tevdore'''&lt;ref&gt;{{Beliana|zväzok=5|heslo=gruzínske výtvarné umenie|strany=366}}&lt;/ref&gt; ({{V jazyku|kat|თევდორე|''Tevdore''}}, {{V jazyku|hye|Տևդորե|''Tevdore''}}; [[11. storočie|11.]]{{--}}[[12. storočie]]) bol [[Stredovek|stredoveký]] [[Gruzínci|gruzínsky]] [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Freska|fresiek]], ktorý pôsobil v [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskom kráľovstve]], najmä na kráľovskom dvore [[Dávid IV. (Gruzínsko)|Dávida IV. Budovateľa]]. Je známy predovšetkým freskovou výmaľbou štyroch chrámov v Hornej Svanetii. Jeho neskorá tvorba sa vyznačuje dekoratívnosťou, dynamickou kresbou a zvýrazneným trojrozmerným poňatím postáv.&lt;ref name=KSE&gt;{{Citácia knihy
 | meno zborník = ნ
 | priezvisko zborník = ალადა­შვი­ლი
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = თევდორე
 | titul = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედია
 | vydavateľ = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია
 | miesto = თბილისი 
 | rok = 1979
 | isbn =
 | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/19434
 | diel =4. ეგევსი{{--}}თუთა
 | typ dielu = ტომი
 | strany = 632
 | jazyk = kat
 | poznámka = [Aladašvili, N. Tevdore In: ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 4. Egevsi{{--}}Tuta]
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | meno zborník = 
 | priezvisko zborník =
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = თევდორე
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი
 | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა
 | miesto =  თბილისი 
 | rok = 
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/en/00008925/
 | diel =
 | typ dielu = 
 | strany = 
 | jazyk = kat
 | poznámka = [Tevdore. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka]
}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
O jeho živote sa zachovalo len veľmi obmedzené množstvo priamych historických prameňov. Napriek tomu patrí k ojedinelým stredovekým gruzínskym maliarom, ktorých meno sa dochovalo spolu s ich dielom. Tevdore bol činný na prelome [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočia]], teda v období zlatého veku Gruzínskeho kráľovstva. Pôsobil ako dvorný maliar [[Dávid IV. (Gruzínsko)|Dávida IV.]], čo svedčí o jeho blízkom vzťahu k panovníkovi a vysokom postavení v dobovej spoločenskej hierarchii.&lt;ref name=&quot;KSE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Dielo ==
[[Súbor:Theodore Stratelates. Iprari church fresco. 1096.jpg|náhľad|Freska zobrazujúca svätého [[Theodóros Stratélates|Theodóra Stratélata]], 1096, Chrám archanjelov, Irpari]]
Jeho tvorba je úzko spätá s regiónom Hornej Svanetii, kde sa podieľal na výzdobe viacerých chrámov. Podľa zachovaných prameňov vymaľoval štyri chrámy, z ktorých najstaršou známou realizáciou je súbor nástenných malieb v Chráme archanjelov v Iprari. Tento súbor sa vyznačuje mimoriadne bohatou výzdobou, ktorá sa zachovala v dobrom stave. Freskový nápis umiestnený na víťaznom oblúku uvádza, že chrám vymaľoval „''kráľov maliar Tevdore''“ v roku [[1096]].&lt;ref name=&quot;KSE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | meno zborník = ნ
 | priezvisko zborník = ალადა­შვი­ლი
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = თევდორე
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = ქართული ენციკლოპედია
 | vydavateľ = ქართული ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია
 | miesto =  თბილისი 
 | rok = 2012
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 3. ენდრონიკა{{--}}თეზამი
 | typ dielu = Tom.
 | strany = 
 | jazyk = kat
 | poznámka = [Aladašvili, N. Tevdore. In: ''Enciklopedia sakartvelo''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 3. Endronika{{--}}Tezami]
}}&lt;/ref&gt;

Nástenné maľby v Iprari sú vyhotovené v dekoratívno-lineárnom štýle, v ktorom sa autor usiloval o naznačenie objemu postáv prostredníctvom zaoblených línií drapérie. V [[Apsida (architektúra)|apside]] je zobrazená kompozícia [[deésis]], pod ktorou sa nachádzajú postavy troch svätých hierarchov ([[Ján Zlatoústy]], [[Bazil Veľký]] a [[Gregor Naziánsky]]) obklopených dvoma horiacimi svietnikmi. Fresky na stenách a klenbách sú usporiadané v dvoch horizontálnych pásoch: na severnej stene je Ježišov krst, [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]], [[Michal (anjel)|archanjel Michael]] a [[Jozue (prorok)|prorok Jozue]]; na južnej stene je [[Vianoce|Narodenie Pána]], [[Gabriel (anjel)|archanjel Gabrie]]&lt;nowiki/&gt;l, [[Theodóros Stratélates]], [[Theotokos|Bohorodička]] a [[Anna (svätica)|svätá Anna]]; a na západnej stene je [[Zvestovanie presvätej Bohorodičke|Zvestovanie]] a postavy [[Svätá Barbora|svätej Barbory]] a [[Katarína Alexandrijská|Kataríny]]. Súčasťou ikonografického programu sú aj postavy svätých Kirika a Julity, [[Demeter Solúnsky|Demetra Solúnskeho]] a [[Štefan Prvomučeník|apoštola Štefana]]. Exteriér južnej fasády chrámu, orientovaný smerom k obci, bol tiež úplne pokrytý nástennými maľbami. Táto exteriérová výmaľba, datovaná do 12. storočia, je dielom neznámeho miestneho maliara a zahŕňa kompozíciu deésis a zobrazenie svätého Eustacha.&lt;ref name=&quot;KSE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
[[Súbor:Torture of Saint George on the wheel. A fresco from Nakipari, Georgia. 1130.jpg|vľavo|náhľad|Freska zobrazujúca mučenícku smrť svätého Juraja, 1130, Chrám svätého Juraja, Nakipari]]
Tevdorove diela sa vyznačujú prísnosťou a monumentalitou, čo už v jeho ranom období svedčí o vyspelosti umeleckého prejavu. Ten istý nápis na víťaznom oblúku  zároveň potvrdzuje autorstvo výmaľby Chrámu svätého Kirika a Julity, známeho ako Lagurka, pri obci Khe. Podľa datovania Šalvu Amiranašviliho pochádza táto maľba z roku [[1112]]. V porovnaní s Iprari je v Lagurke výraznejšie rozvinutá emocionálna stránka vyobrazených figúr. Ďalším Tevdorovým dielom je výmaľba Chrámu svätého Juraja v Nakipari, datovaná na základe nápisu do roku [[1130]]. Fresky sa zachovali prevažne v dobrom stave. Monumentálny charakter, farebný kolorit a spôsob kresby, založený na rozložení plôch nadväzuje na predchádzajúce realizácie, zároveň však vykazujú isté odlišnosti. V Nakipari sa Tevdor obmedzil na použitie farebných akcentov a vyhýba sa tyrkysovým tónom. Chronologicky nasleduje táto maľba po Iprari a Lagurke a zreteľne dokumentuje vývoj autorovho štýlu, predovšetkým v prehĺbení emocionality a dramatickosti výrazu.&lt;ref name=&quot;KSE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Tevdorovi sa pripisujú fresky v Chráme Spasiteľa v Tsvirmi. Spôsob maľby, farebná schéma a ikonografické riešenie zobrazovanej témy poukazujú na výraznú príbuznosť s maliarskym rukopisom Tevdora. Pre jeho tvorbu je charakteristický ľahký a uvoľnený pohyb postáv v kompozícii, ktorý predstavuje odklon od tradičného staticko-frontálneho zobrazovania tvárí typického pre staršie vývojové obdobia. Precízne vedené obrysy odevov a detailné spracovanie záhybov látky verne vyjadrujú anatómiu a telesnú stavbu postáv. Na základe týchto formálnych a výrazových znakov je Tevdore považovaný za významného predstaviteľa gruzínskeho monumentálneho maliarstva na prelome 11. a 12. storočia.&lt;ref name=&quot;KSE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = 
 | priezvisko zborník =
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Тевдоре
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Православная Энциклопедия
 | vydavateľ = Церковно-научный центр РПЦ «Православная энциклопедия»
 | miesto = Москва
 | rok = 2023
 | isbn =978-5-89572-078-3
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 69. Томский Богородице-Алексиевский монастырь{{--}}Угрешская икона Божией Матери «Взыграние»
 | typ dielu = Том.
 | strany = 666{{--}}669
 | jazyk = rus
 | poznámka = [Tevdore. In: ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“. Tom. 69. Tomskij Bogorodice-Aleksijevskij monastyr{{--}}Ugrešskaja ikona Božijej Materi „Vzygranije“]
}} 

* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Аладашвили
 | meno = Н
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori  = и др.
 | titul = Росписи художника Тевдоре в Верхней Сванетии
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Мецниереба
 | miesto = Тбилиси
 | rok = 1966
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = rus
 | poznámka = [ALADAŠVILI, N. i dr. '' Rospisi chudožnika Tevdore v Verchnej Svanetii''. Tbilisi : Mecnijereba]
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = ბერიძე
 | meno = ვ
 | odkaz na autora = 
 | titul = ველი ქართველი ოსტატები
 | vydanie = 
 | vydavateľ = საბჭოთა საქართველო
 | miesto = თბილისი
 | rok = 1967
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = kat
 | poznámka = [BERIDZE, V. ''Veli kartveli ostatebi''. Tbilisi : Sabkota sakartvelo]
}} 
* {{Citácia knihy
 | priezvisko =  მირანაშვილი 
 | meno = შ
 | odkaz na autora = 
 | titul = ქართუ­ლი ხელოვნების ისტორია
 | vydanie = 
 | vydavateľ = ხელოვნება
 | miesto = თბილისი
 | rok = 1971
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = kat
 | poznámka = [AMIRANAŠVILI, Š. ''Kartuli chelovnebis istoria''. Tbilisi : Chelovneba]
}}  
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Beridse
 | meno = Wachtang
 | priezvisko2 = Neubauer
 | meno2 = Edith
 | odkaz na autora = 
 | titul = Die Baukunst des Mittelalters in Georgien vom 4. bis zum 18. Jahrhundert.
 | vydanie = 
 | vydavateľ = BlnUnion
 | miesto = Berlin
 | rok = 1980
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = deu
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Аладашвили
 | meno = Н
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori  = и др.
 | titul = Живописная школа Сванети
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Мецниереба
 | miesto = Тбилиси
 | rok = 1983
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | poznámka = [ALADAŠVILI, N. i dr. ''Živopisnaja škola Svaneti''. Tbilisi : Mecnijereba]
 | jazyk = rus
}}
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = 
 | priezvisko zborník =
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Տևդորե
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Հայկական սովետական հանրագիտարան
 | vydavateľ = «Հայկական հանրագիտարան» հրատարակչություն
 | miesto = Երևան
 | rok = 1985
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | zväzok = 11. ՍՈՎԵՏԱԿԱՆ{{--}}ՏԻԵԶԵՐՔ
 | typ dielu = Tom.
 | strany = 657
| poznámka = [TEVDORE. In: ''Hajkakan sovetakan hanragitaran''. Tom. 11. Sovetakan{{--}}Tiezerk. Jerevan : Hajkakan SSH gitoitjoinneri akademia, 1985.]
 | jazyk = hye
}} 
* {{Citácia periodika
 | priezvisko = Chichinadze
 | meno = Nina
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = &quot;King's Painter&quot; Tevdore and his Inscriptions
 | periodikum = Zograf
 | odkaz na periodikum = 
 | vydavateľ = Faculty of Philosophy, Institute of Art History
 | miesto = Belgrade
 | rok = 2018
 | mesiac = 
 | ročník = 
 | číslo = 42
 | strany = 2536
 | url = 
 | dátum prístupu = 2025-12-17
 | issn = 2406-0755
 | jazyk = en
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://sellauto.ge/wall-paintings-of-the-church-of-the-archangels-at-iprari/ Nástenné maľby v Chráme archanjelov v Iprari] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260106205019/https://sellauto.ge/wall-paintings-of-the-church-of-the-archangels-at-iprari/ |date=2026-01-06 }} (po anglicky)

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tevdore}}
[[Kategória:Narodenia v 11. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 12. storočí]]
[[Kategória:Gruzínski maliari]]
[[Kategória:Gruzínski freskári]]</text>
      <sha1>og64sdh31wxku666edizezhp1hi13et</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nikolaj Nikolajevič Judenič</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742803</id>
    <revision>
      <id>8371405</id>
      <parentid>8319363</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:07:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>dopl.</comment>
      <origin>8371405</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7576" sha1="ql8gc22wwd7cktw8kr41b1rng0ru3zx" xml:space="preserve">{{Infobox Vojak
|Meno=Nikolaj Nikolajevič Judenič
|Portrét=Nikolai_Nikolaevich_Yudenich._Die_Kaukasusfront._Grosser_Bilderatlas_des_Weltkrieges,_Bruckmann.jpg

|Dátum narodenia=[[30. júl]] [[1862]]
|Miesto narodenia=[[Moskva]], [[Rusko]]

|Dátum úmrtia={{dátum úmrtia a vek|1933|10|5|1862|7|30}}
|Miesto úmrtia=[[Saint-Laurent-du-Var]], [[Francúzsko]]
|

}}
'''Nikolaj Nikolajevič Judenič''' ''(rusky Николай Николаевич Юденич; * 18. júl – † 5. októbra 1933)'' bol ruský cársky dôstojník, generál pechoty (1915). Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v rokoch 1915 - 1917 velil kaukazskému frontu. Počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] sa stal jedným z najvýznamnejších vodcov [[Biela armáda|Bielej armády]]. V roku 1919 viedol ofenzívu bielogvardejských vojsk na [[Petrohrad]]. Neskôr velil bielym vojskám na severozápade Ruska. Po neúspechu sa na jeseň 1919 stiahol so zvyškom armády do [[Estónsko|Estónska]]. V roku 1920 emigroval na Západ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Judenič Nikolaj Nikolajevič Universaľnaja enciklopedia Kirilla i Mefodija / Юденич Николай Николаевич | url = https://megabook.ru/article/%d0%ae%d0%b4%d0%b5%d0%bd%d0%b8%d1%87%20%d0%9d%d0%b8%d0%ba%d0%be%d0%bb%d0%b0%d0%b9%20%d0%9d%d0%b8%d0%ba%d0%be%d0%bb%d0%b0%d0%b5%d0%b2%d0%b8%d1%87 | vydavateľ = megabook.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Život ==
=== Prvá svetová vojna ===
Na začiatku [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol Judenič menovaný za náčelníka štábu ruskej Kaukazskej armády. V januári 1915 bol Judenič povýšený na [[Generál pechoty|generála pechoty]] a nahradil grófa [[Ilarion Ivanovič Voroncov-Daškov|Ilariona Ivanoviča Voroncova-Daškova]] vo funkcii veliteľa [[Kaukazský front|kaukazského frontu]]. So striedavými úspechmi viedol boje proti Osmanskej ríši.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Nikolay Yudenich {{!}} White Army, Civil War, Commander {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Nikolay-Yudenich|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;ref&gt;

V roku 1916 Judenič úspešne vykonal ofenzívu pri Erzurume (1916) a kampaň pri Trapezunde. V lete toho istého roku jeho sily odrazili turecký protiútok, ktorý vyvrcholil bitkou pri Erzincane, v ktorej sa zúčastnil aj osmanský generál [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafa Kemal]]. Počas bitky bol Judenič vyznamenaný Radom svätého Juraja (2. stupňa), čo bolo posledné udelenie tohto vyznamenania v Ruskej ríši.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yudenich, Nikolaĭ Nikolayevich / 1.1 / encyclopedic | url = https://encyclopedia.1914-1918-online.net/article/yudenich-nikolai-nikolayevich-1-1/ | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

Po [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcii]] bol Judenič v roku 1917 znovu menovaný za veliteľa Kaukazského frontu, ale v máji ho ruská dočasná vláda odvolala z velenia pre neposlušnosť. Na priamy rozkaz [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]] odišiel z armády do dôchodku. Judenič sa potom presťahoval z [[Tbilisi]] do [[Petrohrad]]u, kde podporoval [[Kornilovove povstanie]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Biela armáda ==
Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] v roku 1917 sa Judenič skrýval pred boľševikmi. V januári 1919 sa mu podarilo utiecť do exilu vo Fínsku. V Helsinkách sa Judenič pridal k „Ruskému výboru“, ktorý vznikol v novembri 1918 na odpor proti boľševikom, a bol vyhlásený za vodcu [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] v severozápadnom Rusku s absolútnou mocou. Na jar 1919 Judenič navštívil [[Štokholm]], kde sa stretol s diplomatickými zástupcami Británie, Francúzska a Spojených štátov a s obmedzeným úspechom sa pokúsil získať pomoc pri vytváraní ruského dobrovoľníckeho zboru na boj proti boľševikom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V júni 1919 sa Judenič spojil s Všeruskou vládou admirála [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Alexandra Kolčaka]] so sídlom v [[Omská oblasť|Omsku]], ktorá ho následne uznala za veliteľa všetkých ruských ozbrojených síl operujúcich proti boľševikom v Baltskom mori a v severozápadnom Rusku. Kolčak tiež poskytol veľmi potrebné finančné prostriedky na platenie a vybavenie svojich síl. V júni 1919 sa Judenič vydal do [[Tallinn]]u, aby sa stretol s generálom Alexandrom Rodzjankom, veliteľom [[Biela armáda|Bielej ruskej]] severnej armády, ktorá formálne útočila na Petrohrad pod estónskym vrchným velením. Judenič vymenoval Rodzjanka za svojho asistenta.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Začiatkom októbra 1919 Judenič viedol svoju armádu proti Petrohradu, ktorý bol len slabo bránený, pretože [[Červená armáda]] sa aktívne angažovala na niekoľkých ďalších frontoch v bojoch proti [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakovým]] silám na Sibíri a niekoľkým kozáckym armádam na Ukrajine a juhu Ruska. Judeničov priateľ z ruskej cárskej armády, generál [[Carl Gustaf Emil Mannerheim]], požiadal fínskeho prezidenta Kaarla Juha Ståhlberga, aby sa pridal k Judeničovým silám a zaútočil na Petrohrad s pomocou fínskych Bielych gárd. Judenič by uznal nezávislosť Fínska a boli by uznané aj vzťahy krajiny v pro-Dohode. Keďže [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčak]], nominálne vodca [[Biela armáda|Bielych armád,]] neuznal nezávislosť Fínska, Ståhlberg Mannerheimovu žiadosť odmietol. Celkovo bola Severozápadná armáda pro-monarchistická a odmietala etnický partikularizmus a separatizmus. Jej najvyšší predstavitelia vo všeobecnosti verili v zjednotené Rusko a stavali sa proti separatistom, ktorí chceli vytvoriť národné štáty.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mannerheim, Carl Gustaf Emil / 1.0 / encyclopedic | url = https://encyclopedia.1914-1918-online.net/article/mannerheim-carl-gustaf-emil/ | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

Boľševici sa však napokon postavili Judeničovým silám na odpor a jeho demoralizované jednotky boli prinútené ustúpiť do Estónska. 28. januára 1920 generál [[Stanisław Bulak-Bałachowicz]] spolu s niekoľkými ruskými dôstojníkmi a estónskou políciou zatkli Judeniča, keď sa pokúšal utiecť do západnej Európy. Judenič bol neskôr prepustený z väzenia a odišiel do exilu vo Francúzsku.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Ďalej sa angažoval v ruskom exilovom bielom hnutí.

Zomrel 5. októbra 1933 v [[Saint-Laurent-du-Var]] blízko [[Nice]].

== Dedičstvo ==
Judenič je spomínaný ako kompetentný vojenský veliteľ [[Biela armáda|Bielej armády]] a je uctievaný medzi antikomunistami v Rusku po boku [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]], [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľa]] a [[Anton Ivanovič Denikin|Denikina]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
{{Preklad|en|Nikolai Yudenich|}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Judenič, Nikolaj Nikolajevič}}
[[Kategória:Príslušníci Bielej armády]]
[[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]]
[[Kategória:Ruské osobnosti prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Ruské vojenské osobnosti]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Juraja (Rusko)]]</text>
      <sha1>ql8gc22wwd7cktw8kr41b1rng0ru3zx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenská ženská hokejová liga</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747185</id>
    <revision>
      <id>8371532</id>
      <parentid>8367118</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T08:55:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>šabl. záv. sekcie</comment>
      <origin>8371532</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8279" sha1="t6qlc1rk496v96mlupbiitmtv61np2d" xml:space="preserve">Kaufland '''Slovenská ženská hokejová liga''' (SŽHL) je najvyššia [[hokej]]ová súťaž žien na Slovensku, ktorú zastrešuje [[Slovenský zväz ľadového hokeja|Slovenský zväz ľadového hokeja]] (SZĽH). Historické názvy: 1. Liga žien (od sezóny 2004/05 až 2013/14, 2015/16), Liga žien (2014/2015), Extraliga žien (2016/17 – 2022/23), Slovenská ženská hokejová liga (2023/24), Kaufland Slovenská ženská hokejová liga (od sezóny 2024/25 až po súčasnosť).

== Sezóny - medailové umiestnenie ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#dddddd&quot;
!Ročník
![[Súbor:Med_1.png]] Majster
![[Súbor:Med_2.png]] Vicemajster
![[Súbor:Med_3.png]] Tretí
|-
|2025/26
|[[HC Slovan Bratislava (ženy)|HC Slovan Bratislava]]
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2024/25
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|[[HC Slovan Bratislava (ženy)|HC Slovan Bratislava]]
|-
|2023/24
|[[ŽHK 2000 – Šarišanka Prešov|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov]]
|ŽHK Poprad
|[[HC OSY Spišská Nová Ves|HC Osy Spišská Nová Ves]]
|-
|2022/23
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2021/22
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|HC Osy Spišská Nová Ves
|-
|2020/21
|''sezóna zrušená''
|
|
|-
|2019/20
|''sezóna zrušená''
|
|
|-
|2018/19
|ŽHK Poprad
|[[MHK Martin (ženy)|MHK-Martin]]
|Šarišanka Prešov
|-
|2017/18
|HC ŠKP BRATISLAVA
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|ŽHK Poprad
|-
|2016/17
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|HC Osy Spišská Nová Ves
|-
|2015/16
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|HC Osy Spišská Nová Ves
|-
|2014/15
|HC Petržalka
|HC Osy Spišská Nová Ves
|ŽHK Poprad
|-
|2013/14
|ŽHK Poprad
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2012/13
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2011/12
|ŽHK Poprad
|HC Spišská Nová Ves
|HC Topoľčany
|-
|2010/11
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK Poprad
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|-
|2009/10
|HC Spišská Nová Ves
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|ŽHK Poprad
|-
|2008/09
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2007/08
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|
|
|-
|2006/07
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|HK Poprad
|[[HC OSY Spišská Nová Ves|HC Osy Spišská Nová Ves]]
|-
|2005/06
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|
|
|-
|2004/05
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|[[HC OSY Spišská Nová Ves|HC Osy Spišská Nová Ves]]
|[[MHK Martin (ženy)|Martin]]
|-
|2003/04
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|[[HC OSY Spišská Nová Ves|HC Osy Spišská Nová Ves]]
|[[ŽHK 2000 – Šarišanka Prešov|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov]]
|-
|2002/03
|HC Topoľčany
|[[HC OSY Spišská Nová Ves|HC Osy Spišská Nová Ves]]
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|-
|2001/02
|HC Topoľčany
|[[MHK Martin (ženy)|Martin]]
|Zvolen
|-
|2000/01
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|
|
|-
|1999/00
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|HKŽ Spišská Nová Ves
|HC VTJ KIMEX Topoľčany
|-
|1998/99
|[[MHK Martin (ženy)|MHK Martin]]
|Šarišanka Prešov
|ŽHC Renomal Poprad
|-
|1997/98
|HK Medokýš Turčianske Teplice&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=aš|titul=Majstrom Turčianske Teplice|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1998-03-18|ročník=LII.|číslo=64|strany=20|dátum prístupu=2026-07-28|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:7a5ae532-dd9e-404b-bbb3-6a5a89d3f004?page=uuid:364a994c-c5f3-4c69-88b7-7158cbe945a4}}&lt;/ref&gt;
|Poprad
|Prešov
|-
|1996/97&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=I. liga žian|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1997-09-16|ročník=LI.|číslo=212|strany=47|dátum prístupu=2026-07-28|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:012f92ad-1923-4def-bfc2-1034916e18e8?page=uuid:bb260e42-a506-447a-a94f-566b77df7598}}&lt;/ref&gt;
|ŽHC Renomal Poprad
|Turčianske Teplice
|Topoľčany
|-
|1995/96
|HK Spartak Dubnica
|Turčianske Teplice
|Poprad
|-
|1994/95&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Barát, Škovran|meno=|titul=Slovenský hokej v kocke - I. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1995-07-12|ročník=IL.|číslo=160|strany=15|dátum prístupu=2026-07-28|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:e5c4d47c-f9a2-43d1-930a-f7134963c3b6?page=uuid:2be9b567-91cb-4cea-9da4-e3d6bba9afe1}}&lt;/ref&gt;
|HKP Žilina
|HK Spartak Dubnica
|MHKŽ Bratislava
|-
|1993/94
|HK Spartak Dubnica&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=ra|titul=Ženský hokej|periodikum=Predstih|strany=6|dátum prístupu=2026-07-28|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:40e56dce-ce41-415f-82c5-23fae9bb0e1e?page=uuid:0118230d-502b-45c1-b7db-838e050e4f44|vydavateľ=Vedenie štátneho podniku Závody ťažkého strojárstva|miesto=Dubnica nad Váhom|dátum=1994-03-24|ročník=XLVI,|číslo=11 - 12}}&lt;/ref&gt;
|HK Amazonky Žilina&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|HC Dom Športu Levice
|-
|1992/93&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=aš|titul=Dubničanky víťazne|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1993-03-27|ročník=XLVII.|číslo=72|strany=5|dátum prístupu=2026-07-28|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:00ccbf6d-effc-4296-96df-fc0aad4e033b?page=uuid:59eeb41f-0676-463c-914a-bed942594fa2}}&lt;/ref&gt;
|HK Capeh Dubnica
|HK Levice
|HK Žilina
|-
|1991/92
|HK Žilina&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=šp|titul=Stručne|periodikum=Cieľ|vydavateľ=Cieľ s.r.o.|miesto=Žilina|dátum=1992-03-18|ročník=45.|číslo=12|strany=8|dátum prístupu=2026-07-28|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:f1a0b852-3b14-440f-b70a-b05f44b15f8b?page=uuid:25640edf-e5f2-47c7-b2dc-550b14617f07}}&lt;/ref&gt;
|VSŽ Košice&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|Dubnica&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=žam|titul=Dievčatá nesklamali|periodikum=Predstih|vydavateľ=Vedenie štátneho podniku Závody ťažkého strojárstva|miesto=Dubnica nad Váhom|dátum=1992-03-19|ročník=XLIV.|číslo=10|strany=4|dátum prístupu=2026-07-28|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:1e20392b-a31c-417c-959b-77cdf781bec8?page=uuid:5b456267-7e24-4ad0-9a6e-169bdd128e93}}&lt;/ref&gt;
|}
Zdroj: SZĽH, Elite Prospects, zenskyhokej.sk&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženský hokej na Slovensku - História | url = http://zenskyhokej.sk/index.php?v=900 | vydavateľ = zenskyhokej.sk | dátum prístupu = 2026-07-28}}&lt;/ref&gt;

== Ženské ligové kluby v sezóne 2026/27 ==
V sezóne 2026/27 v nej hrá 9 družstiev.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Kaufland SLOVENSKÁ ŽENSKÁ HOKEJOVÁ LIGA {{!}} Tímy {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/1200/kaufland-slovenska-zenska-hokejova-liga | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-09-08}}&lt;/ref&gt; 
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%; width:100%; text-align:left&quot;
!Klub
!Mesto
!Arena
|-
|[[ŽHK 2000 – Šarišanka Prešov|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov]]
|[[Prešov]]
|[[Zimný štadión Prešov]]
|-
|[[HC Slovan Bratislava (ženy)|HC Slovan Bratislava]]
|[[Bratislava]]
|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]]
|-
|ŽHK Dukla Michalovce
|[[Michalovce]]
|TiposBet aréna, [[Michalovce]]
|-
|[[MHK Martin (ženy)|MHK-Martin]]
|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]
|Zimný štadión Martin
|-
|ICE DREAM Čaňa
|[[Čaňa]]
|Zimný štadión Čaňa 
|-
|ŽHK Poprad (Popradské líšky)
|[[Poprad]]
|[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]]
|-
|[[HC OSY Spišská Nová Ves|HC Osy Spišská Nová Ves]]
|[[Spišská Nová Ves]]
|[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]
|-
|Vlci Žilina
|[[Žilina]]
|[[Zimný štadión Vojtecha Závodského|Niké aréna]]
|-
|HK Nitra
|[[Nitra]]
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/home/1134/kaufland-slovenska-zenska-hokejova-liga Slovenská ženská hokejová liga] na stránkach SZĽH
* [https://www.eliteprospects.com/league/slovakia-w Elite Prospects]

{{Najvyššie ligy na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské súťaže v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Klubové ženské súťaže v ľadovom hokeji]]</text>
      <sha1>t6qlc1rk496v96mlupbiitmtv61np2d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Transformovňa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749399</id>
    <revision>
      <id>8371418</id>
      <parentid>8205602</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:37:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371418</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2396" sha1="jzi4hyz3muf6cekbmj9hc6l9tdu97ue" xml:space="preserve">[[Súbor:Turmstation.jpg|náhľad|Transformovňa vežovitého typu v Nemecku]]
'''Transformovňa''' je [[elektrická stanica]], ktorá je „určená na zmenu [[Elektrické napätie|elektrického napätia]] s rovnakým [[Frekvencia (fyzika)|kmitočtom]] a na jeho rozvádzanie alebo na [[galvanické oddelenie]] jednej časti siete od druhej“.&lt;ref name=&quot;javys-energeticky-slovnik&quot;/&gt;

V praxi sú rôzne typy elektrických staníc kombinované, napríklad spoločne môžu byť dve rozvodne, transformovňa a kompenzačná stanica. Spoločne sa však zjednodušene označujú ako rozvodňa.&lt;ref name=&quot;svetenergie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rozvodny a transformační stanice | url = https://www.svetenergie.cz/energetika-ctive/distribuce-elektriny/rozvodny-a-transformacni-stanice | vydavateľ = svetenergie.cz | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20260430185157/https://www.svetenergie.cz/energetika-ctive/distribuce-elektriny/rozvodny-a-transformacni-stanice | dátum archivácie = 2026-04-30 }}&lt;/ref&gt; Na Slovensku [[Stredoslovenská distribučná]] prevádzkuje 62 transformovní na úrovni [[Veľmi vysoké napätie|veľmi vysokého]] alebo [[Vysoké napätie|vysokého napätia]].&lt;ref name=&quot;energie-portal-ssd&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;javys-energeticky-slovnik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Energetický slovník | url = https://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik/T/transformovna#r | vydavateľ = [[Jadrová a vyraďovacia spoločnosť]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;energie-portal-ssd&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odpadové teplo z transformátorov distribučky nevyužívajú. A majú vysvetlenie | url = https://www.energie-portal.sk/Dokument/odpadove-teplo-z-transformatorov-distribucky-nevyuzivaju-a-maju-vysvetlenie-105170.aspx | vydavateľ = energie-portal.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 }}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Prenos elektriny]]</text>
      <sha1>jzi4hyz3muf6cekbmj9hc6l9tdu97ue</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric za Filmovú tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750845</id>
    <revision>
      <id>8371277</id>
      <parentid>8371076</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:15:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi cien/prémií */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371277</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="85296" sha1="6w3xc3aadq14spz6i2602n6juhnwbrm" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Filmovú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] 
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 1967|1967]] 
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 35 
|-
| '''Počet udelených prémií'''
| 51
|}

'''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&amp;nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien a&amp;nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF). Do&amp;nbsp;roku [[Igric 1997|1997]] bola známa aj ako '''Oblasť hraného filmu''', od&amp;nbsp;roku [[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''.  

Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&amp;nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od titulnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované len [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.&lt;ref name=Št2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7)
 |dátum vydania    = 22.02.2016
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2017-03-03
}}&lt;/ref&gt; V&amp;nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&amp;nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[Kostymér|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].&lt;ref name=Št2008/&gt;&lt;ref name=Št2011/&gt;

Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obdržať početní laureáti,&lt;ref name=kinoinformácie/&gt; ju v&amp;nbsp;aktuálnej podobe udeľujú výlučne singulárnemu [[Víťaz (osoba)|víťazovi]] na ročník. Najviac ocenení v&amp;nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluautor scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&amp;nbsp;tromi soškami (1968 – 1969 a&amp;nbsp;[[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony.

== Historické súvislosti == 
V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „kategória“ nemožno v&amp;nbsp;prípade Igricov vždy formulovať striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&amp;nbsp;tzv. „oblastiach“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na oblasť či kategóriu,&lt;ref name=kinoinformácie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Kinoinformácia č. 3 
 |url              = 
 |lokácia          = (s. 6–8)
 |dátum vydania    = 22.12.1969
 |poznámka         = Občasník, redig. Š. Vraštiak
 |dátum prístupu   = 05.04.2026
 |vydavateľ        = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
}}&lt;/ref&gt; jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&amp;nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&amp;nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&amp;nbsp;v&amp;nbsp;dodatočných disciplínach ([[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná televízna alebo Ostatná tvorba]], [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]], [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]], [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]]).&lt;ref name=Št2008&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008)
 |url              = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |lokácia          = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.1.2008
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2026-05-15
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Št2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.10.2011
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2012-04-04
}}&lt;/ref&gt;

Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&amp;nbsp;ranej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&amp;nbsp;podružným rozlišovaním odmeňovaných výkonov („subkategórií“), kým v&amp;nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&amp;nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor          = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona
 | titul          = Cena za každú cenu?
 | periodikum     = Film.sk 
 | odkaz na periodikum = 
 | rok            = 2001
 | mesiac         = 
 | ročník         = 2
 | číslo          = 9
 | strany         = 22–24
 | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/
 | dátum prístupu = 2024-02-17
 | issn           = 1335-8286
 | poznámky       = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov)
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/
 |dátum archivácie = 2024-02-17
}}&lt;/ref&gt; 

U Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&amp;nbsp;dvoch prípadoch: 
* v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ad litteram ([[Igric 1995|1995]])&lt;ref name=VýPr1995/&gt; 
* v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&amp;nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.&lt;ref name=VýPr2002/&gt;&lt;ref name=Gašparovičová/&gt; Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} 

K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&amp;nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])&lt;ref name=VýPr1996/&gt;&lt;ref name=AlAl/&gt; a&amp;nbsp;za iný TV počin,&lt;ref name=AlAl/&gt; ďalšie v&amp;nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvojici hercov ([[Július Satinský|Satinský]]-[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ich vlastnej kategórie]].&lt;ref name=KrRa/&gt;&lt;ref name=DáPaNaNaDu/&gt; V&amp;nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali početné, alebo tie Osobitné&lt;ref name=VýPr1995/&gt;&lt;ref name=VýPr1994/&gt; (viď [[Igric za Televíznu tvorbu|Tele]]/[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]]).

=== Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov ===
Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&amp;nbsp;protokolov pravidelne zverejňovaných svojho času aj v&amp;nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom &lt;u&gt;Hraná filmová tvorba pre kiná&lt;/u&gt;.&lt;ref name=VýPr1998/&gt; Samotné prémie v&amp;nbsp;tomto žánri sa v&amp;nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za &lt;u&gt;Hraný film&lt;/u&gt;&lt;ref name=VýPr1998/&gt;&lt;ref name=OrPi/&gt; – teda pod termínom zavedeným ešte v&amp;nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967&lt;ref name=PaZá/&gt;&lt;ref name=TaPrMe/&gt; – 1969&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;) alebo tých neskorších (od r. 1993), hoci vtedy menovite za &lt;u&gt;Oblasť hraného filmu&lt;/u&gt;.&lt;ref name=VýPr1993/&gt;&lt;ref name=VýPr1994/&gt;&lt;ref name=VýPr1995/&gt;&lt;ref name=VýPr1997/&gt; 

Počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora s&amp;nbsp;medziročnými výsledkami ocenení, publikované už zväčša v&amp;nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'', používajú u&amp;nbsp;kategórie označenie &lt;u&gt;Hraná tvorba pre kiná&lt;/u&gt; (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&amp;nbsp;kombinácii s&amp;nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2006&lt;ref name=Barabáš/&gt; – [[Igric 2007|2007]]&lt;ref name=VýPr2007-LF/&gt;a&amp;nbsp;[[Igric 2020|2020]]&lt;ref name=VýPr2020/&gt; až 2022&lt;ref name=VýPr2021/&gt;&lt;ref name=VýPr2022/&gt;) zároveň. V&amp;nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&amp;nbsp;prémií vyskytli aj iné aliasy ako &lt;u&gt;Hraný film pre kiná&lt;/u&gt; (2022)&lt;ref name=VýPr2022/&gt;či &lt;u&gt;Hraný film do kín&lt;/u&gt; ([[Igric 2023|2023]]).&lt;ref name=VýPr2023/&gt;

Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavnej ceny v&amp;nbsp;90. rokoch u kinofilmov, a&amp;nbsp;to z&amp;nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie ich výroby, prípadné odchýlky v&amp;nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len u&amp;nbsp;dvoch ročníkov, presnejšie 1995 a&amp;nbsp;1996. V&amp;nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával za &lt;u&gt;Filmovú (a&amp;nbsp;televíznu) tvorbu&lt;/u&gt;&lt;ref name=VýPr1995/&gt;&lt;ref name=VýPr1996/&gt; v&amp;nbsp;závislosti na médiu, respektíve príslušnej oblasti či kategórii.

== Víťazi cien/prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so&amp;nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
|
* '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''&lt;ref name=PaZá&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Panna zázračnica
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2023-02-07
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''&lt;ref name=PaZá/&gt;
* '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v&amp;nbsp;histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.&lt;ref name=Koliesko/&gt; Vzhľadom k&amp;nbsp;hranej forme víťazného diela bol v&amp;nbsp;prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v&amp;nbsp;tom roku nebol odmenený v&amp;nbsp;rovnakej kategórii za kameru.|group=&quot;p.&quot;}} – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=Koliesko&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Koliesko
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/
 |lokácia          = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ 
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
* '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i&amp;nbsp;za hudbu k&amp;nbsp;''Ohnivým riekam,''&lt;ref name=HÉ-web&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014
 |url              = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |poznámka          = (abecedný zoznam vrátane rokov)
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = SFZ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |dátum archivácie = 2019-09-22}}&lt;/ref&gt; za ktorú bol v&amp;nbsp;oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v&amp;nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&amp;nbsp;udeleným cenám a&amp;nbsp;vynecháva r.&amp;nbsp;„1993“)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=OhRi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ohnivé rieky
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ 
 |dátum vydania    = 17.05.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo&amp;nbsp;svojom zozname ocenených filmov s&amp;nbsp;príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group=&quot;p.&quot;}} – [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''&lt;ref name=PaZá/&gt;
* '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''&lt;ref name=TaPrMe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tango pre medveďa
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ 
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|
* '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i&amp;nbsp;za kameru prvého diela,&lt;ref name=HÉ-web/&gt; bol však spoluautorom scenára.&lt;ref name=KrRo/&gt; ZatiaĽ čo ročenka LF u&amp;nbsp;zvyšného titulu kredituje umelca iba v&amp;nbsp;zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia&lt;ref name=LF/&gt; – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;1968).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zbehovia
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/
 |lokácia          = PH – druh, žáner, forma
 |poznámka         = „stredometrážne filmy“
 |dátum vydania    = 24.02.2026 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=KrRo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kristove roky 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2025-01-26
}}&lt;/ref&gt; 
* '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.&lt;ref name=LF/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tri dcéry
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2025-12-11 
}}&lt;/ref&gt;  
* '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''&lt;ref name=KrRo/&gt; 
* '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Drak sa vracia
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2025-04-19
}}&lt;/ref&gt;   
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
| 
* '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zbehovia a pútnici
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-12-26
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).&lt;ref name=VýPr1993/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1993&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(obsahuje tlačové i&amp;nbsp;faktické chyby)''&lt;/span&gt; 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')&lt;ref name=AnMi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Anjel milosrdenstva
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-01
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')&lt;ref name=AnMi/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| 
* '''[[Martin Slivka]] – celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a&amp;nbsp;„etnológie“,&lt;ref name=VýPr1995/&gt; ročenka LF „etnografie“.&lt;ref name=LF/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''udelené iba osobitné prémie''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| 
* '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''&lt;ref name=Záhrada&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Záhrada
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-03
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')&lt;ref name=Záhrada/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=AlAl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Albert, Albert [film] (1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“
 |dátum vydania    = 16.02.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 

| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = HLADÍK, Dalibor
 |titul            = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')&lt;ref name=OrPi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Orbis pictus
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')&lt;ref name=OrPi/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')&lt;ref name=RiOfBa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Rivers of Babylon
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')&lt;ref name=RiOfBa/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')&lt;ref name=VšMoBl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Všichni moji blízcí
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“
 |dátum vydania    = 15.03.2006
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')&lt;ref name=VšMoBl/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka  (film)|Krajinka]]'')'''&lt;ref name=Krajinka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Krajinka
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Sokoliar Tomáš
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2017-05-23 
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')&lt;ref name=Krajinka/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
|
* '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.&lt;ref name=LF/&gt; Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2002/&gt; denníku ''SME''&lt;ref name=vt-ve&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = vt; ve
 |titul            = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov 
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov
 |lokácia          = 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(bez súpisu prémií)''&lt;/span&gt;
 |dátum vydania    = 23.06.2002
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;reportáž v&amp;nbsp;''Hospodárskom denníku''&lt;ref name=Gašparovičová&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena
 |titul            = Horúco na Art Filme
 |url              = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“
 |dátum vydania    = 24.06.2002
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Hospodársky denník
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; jeho ocenenie potvrdzujú.|group=&quot;p.&quot;}} – kamera (''[[Samota  (film)|Samota]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
|
* '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''&lt;ref name=KrRa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kruté radosti
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Július Satinský]]&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; – posledný film (''Kruté radosti'')&lt;ref name=KrRa/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')&lt;ref name=DáPaNaNaDu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dážď padá na naše duše
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“
 |dátum vydania    = 23.11.2005 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2023-02-07
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (ods. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nevěrné hry
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zostane to medzi nami
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Jesenná (zato) silná láska
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“
 |dátum vydania    = 23.11.2025
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'').&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&amp;nbsp;Bratislave 15.6.2005)    
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ s&amp;nbsp;logom SFZ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.06.2005
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; O dve slabiky pozadu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Slnečný štát
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Šílení
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“
 |dátum vydania    = 25.01.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2025-11-15
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Obsluhoval jsem anglického krále
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')&lt;ref name=VýPr2007-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006
 |url              = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm
 |lokácia          = Ceny IGRIC 2006
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(protokol v&amp;nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&amp;nbsp;predošlým)''&lt;/span&gt;
 |dátum vydania    = 2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = LitFond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm
 |dátum archivácie = 2024-07-09}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Muzika
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“
 |dátum vydania    = 24.07.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Návrat bocianov
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film
 |dátum archivácie = 2022-10-28}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Rozhovor s nepriateľom
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Bathory
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“
 |dátum vydania    = 24.07.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-08-15
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')&lt;ref name=VeRe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Veľký rešpekt
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“
 |dátum vydania    = 24.03.2010
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')&lt;ref name=VeRe/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nedodržaný sľub
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“
 |dátum vydania    = 08.04.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2022-10-01
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pokoj v duši 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“
 |dátum vydania    = 13.02.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2025-01-24
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Líštičky
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“
 |dátum vydania    = 24.03.2010
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Legenda o lietajúcom Cypriánovi
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“
 |dátum vydania    = 14.03.2011
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Občanský průkaz
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Lóve
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; eŠteBák
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“
 |dátum vydania    = 15.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; 7 dní hříchů
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2022-10-06
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Až do mesta Aš
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-08-15
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tigre v meste
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“
 |dátum vydania    = 15.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| 
* '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kandidát
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Miluj ma alebo odíď
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'')
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| 
* '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'')
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')'''
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Čiara
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Out
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| 
* '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| 
* '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')'''  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| 
* '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| 
* '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| 
* '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]] – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Svetloplachosť
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“
 |dátum vydania    = 17.01.2025
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
|
* '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.&lt;ref name=VýPr2025/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''[[Martin Gonda]] – réžia (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]] – scenár (''[[Kronika večných snílkov]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Adam Suzin]] – kamera (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'')
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo&lt;!--{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument{{•}} --&gt; &lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]] 
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 5 cien
* [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár)

; 3 ceny
* [[Juraj Jakubisko]] (1×réžia, 1×réžia/kamera, 1×výtvarné návrhy)

; 2 ceny
* [[Ján Ďuriš]] (2×kamera)
* [[Juraj Nvota]] (2×réžia)
* [[Ilja Zeljenka]] (2×hudba)
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 5 prémií
* [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (5×kamera)

; 2 prémie
* [[Peter Bebjak]] (2×réžia)
* [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (2×kamera)
* [[Miloslav Luther]] (2×réžia)
* [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (2×kamera)
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric za Filmovú tvorbu}}
{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]]</text>
      <sha1>6w3xc3aadq14spz6i2602n6juhnwbrm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric za Televíznu tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750846</id>
    <revision>
      <id>8371276</id>
      <parentid>8371074</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:14:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi cien/prémií */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371276</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="84602" sha1="i51ptcld1uu9yejt82gtdo0byxtdjt8" xml:space="preserve">  {{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Televíznu tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[dramatické umenie|televízna dráma]] 
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 1967|1967]] 
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 26 
|-
| '''Počet udelených prémií'''
| 52
|}

'''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Televíznu''', inokedy '''Dramatickú tvorbu''', je jednou z&amp;nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien a&amp;nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF). Zatiaľ čo v&amp;nbsp;ranej ére súťaže sa udeľovala menovite za '''Oblasť televízie''' ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), pravdepodobne od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Televízna dramatická tvorba'''. 

Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané primárne na poli pôvodnej [[dramatické umenie|televíznej drámy]], príležitostne tiež v inom [[televízny film|TV žánri]] (napr. [[televízny dokumentárny film|hraný dokument]]). Obdobne ako u [[Igric za Filmovú tvorbu|kinotvorby]], samotné ceny sa aj v zastúpení tzv. „Telekategórie“ udeľujú bez prípadného obmedzenia [[povolanie (zamestnanie)|tvorivých profesií]]. Vedľajšími prémiami odmeňujú už len [[réžia|režisérske]], [[scenár]]istické alebo [[kameraman|kameramanské výkony]].&lt;ref name=Št2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7)
 |dátum vydania    = 22.02.2016
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2017-03-03 
}}&lt;/ref&gt; Svojho času však boli tieto prípustné medziiným za&amp;nbsp;[[hudba|hudbu]], [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]], [[herectvo|herecké výkony]] či [[dramaturg]]iu.&lt;ref name=Št2008&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008)
 |url              = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.1.2008
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2026-05-15
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Št2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.10.2011
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2012-04-04
}}&lt;/ref&gt; 

V kontraste ku zvyšným súťažným kategóriám, žiadnemu z&amp;nbsp;jej laureátov sa nepodarilo získať víťaznú trofej opakovane. S&amp;nbsp;ohľadom i&amp;nbsp;na celkový počet získaných prémií, najčastejšie odmeňovaným umelcom bol režisér [[Stanislav Párnický]], ktorý okrem suverénnej výhry ([[Igric 2001|2001]]) nahromaždil štyri prémie vrátane troch súbežných (v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 2010|2010]] – [[Igric 2012|2012]] a [[Igric 2017|2017]]). Rovnaký počet prémií, no už bez prípadnej sošky, obdržal tiež kameraman [[Tomáš Juríček]] ([[Igric 2003|2003]] – [[Igric 2004|2004]], [[Igric 2018|2018]] a&amp;nbsp;[[Igric 2021|2021]]).

== Historické súvislosti == 
{{Pozri aj|Igric za Filmovú tvorbu#Historické súvislosti{{!}}Historické súvislosti vo Filmovej tvorbe}}
V priebehu pätnástich z 36. doterajších ročníkov titulná cena v tejto súťažnej disciplíne nebola vyhlásená, pričom u&amp;nbsp;dvoch ceremoniálov (1996 – [[Igric 1997|1997]]) udelili na jej vrub iba neštatutárnu Osobitnú cenu. Počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] je odovzdávaná už neprerušovane. 

Na rozdiel od historických ceremónií (1967 – 1969), kedy ocenenie mohli získať viacerí kandidáti, je v&amp;nbsp;novodobej forme udeľovaná iba jednému víťazovi na ročník. [[Televízna reportáž|Publicistické]], [[spravodajstvo|spravodajské]], [[dokumentárny film|dokumentárne]] či iné [[televízny program|umelecké útvary]] z&amp;nbsp;TV produkcie sa odmeňujú alebo odmeňovali už prostredníctvom „prémiovej“ kategórie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatnú televíznu]], respektíve [[Prémia za Ostatnú tvorbu|Ostatnú tvorbu]] neskôr.

== Víťazi cien/prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
|
* '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Sudca a jeho kat]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Sudca a jeho kat [film] (1966)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti televízie Martinovi Hollému za réžiu“ 
 |dátum vydania    = 07.08.2023
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516191248/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Dušan Hanák]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia,&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; ročenka LF&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&amp;nbsp;udeleným cenám)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt; či databáza SFÚ&lt;ref name=Analógie/&gt;&lt;ref name=Impresia/&gt; uvádzajú u&amp;nbsp;Hanáka v&amp;nbsp;tom roku iba dve súťažné diela, oficiálny web aj dodatočný krátky dokument ''Prišiel k&amp;nbsp;nám Old Shatterhand''.&lt;ref name=HÉ-web&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014
 |url              = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |poznámka          = (abecedný zoznam vrátane rokov)
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = SFZ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |dátum archivácie = 2019-09-22}}&lt;/ref&gt; (Vraštiak i oficiálne stránky navyše archivujú prvé dielo ako „Analógia.“)|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Analógie]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref name=Analógie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Analógie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ 
 |dátum vydania    = 23.02.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516191349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;{{•}} ''[[Impresia(film)|Impresia]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref name=Impresia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Impresia
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ 
 |dátum vydania    = 14.04.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516191624/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;)'''
* '''[[Břetislav Truhlář]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje umelca „za námet a&amp;nbsp;scenáristickú prípravu súťažného TV seriálu“,&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; ročenka LF len za scenár.&lt;ref name=LF/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[námet]]/[[scenár]] (''Univerziáda'')'''
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
| align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|
* '''[[Stanislav Barabáš]]{{#tag:ref|Kým ročenka LF kredituje umelca aj za scenár,&lt;ref name=LF/&gt; Vraštiakova retrospektívna štúdia&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; či oficiálny web organizátora súťaže&lt;ref name=HÉ-web/&gt; iba za réžiu oceneného diela.|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia (''[[Krotká (film)|Krotká]]'')'''&lt;ref name=Krotká&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Krotká [film] (1967)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1968 S. Barabášovi za réžiu filmu a Igric 1968 Zdeňkovi Liškovi za hudbu“ 
 |dátum vydania    = 13.02.2026
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250423172505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/
 |dátum archivácie = 2025-04-23 
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Zdeněk Liška]] – [[filmová hudba|hudba]] (''Krotká'')'''&lt;ref name=Krotká/&gt;
* '''[[Gustáv Valach]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Svätý experiment]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Svätý experiment [film] (1967)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ 
 |dátum vydania    = 07.08.2023
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Peter Balgha]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Balghu za „tvorivú dramaturgiu TV filmov“,&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; ročenka LF za „dramaturgickú činnosť v&amp;nbsp;TV filmovej tvorbe“.&lt;ref name=LF/&gt; Oficiálny web ho uvádza menovite a&amp;nbsp;bez výkonu.&lt;ref name=HÉ-web2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2014
 |url              = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |poznámka          = (abecedný zoznam držiteľov)
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = SFZ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf
 |dátum archivácie = 2024-02-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[dramaturg]]ia TV filmov (všeobecne)'''
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=2 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené &lt;br /&gt;(mimo tých osobitných v r. 1994)''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
|  
* '''[[Ladislav Kraus]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Most (film)|Most]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Most [film] (1992
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za televíznu tvorbu za rok 1994 kameramanovi Ladislavovi Krausovi za mimoriadne invenčné obrazové stvárnenie videofilmu Most“
 |dátum vydania    = 18.09.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516191928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vanda Tureková]] – herecký výkon (''[[Na Bukvovom dvore]]'')&lt;ref name=NaBuDv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na Bukvovom dvore [film] (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky [...], Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za kameru Jánovi Ďurišovi za videofilm Na Bukvovom dvore“
 |dátum vydania    = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/
 |dátum archivácie = 2026-04-09
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''Na Bukvovom dvore'')&lt;ref name=NaBuDv/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľuba Velecká]] – réžia (''[[K.O. (film)|K.O.]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; K.O. [film] (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za réžiu Ľube Veleckej za televíznu inscenáciu K.O.“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260415042814/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/
 |dátum archivácie = 2026-04-15 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Puškáš]] – scenár (''[[Prípad na vidieku]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Prípad na vidieku [film] (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za scenár Jozefovi Puškášovi za pôvodný videofilm Prípad na vidieku“
 |dátum vydania    = 12.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516192107/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;   
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''udelená iba osobitná cena''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Hajdu]] – herecký výkon (''[[Diagnóza: vajíčko]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Diagnóza: vajíčko [film] (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“
 |dátum vydania    = 09.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/
 |dátum archivácie = 2024-03-04
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Karol Horák]] a [[Martin Kákoš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' ocenuje len Horáka.&lt;ref name=VýPr1996/&gt; Podľa zápisu SFÚ spoluautorom scenára bol aj Kákoš, režisér príslušného videofilmu.&lt;ref name=NáHr/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – scenár (''[[Jonáš Záborský|Národný hriešnik]]'')&lt;ref name=NáHr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Národný hriešnik [film] (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Karolovi Horákovi a Martinovi Kákošovi za scenár k dvojdielnemu videofilmu Národný hriešnik“
 |dátum vydania    = 19.09.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240302235945/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/
 |dátum archivácie = 2024-03-02
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Alojz Hanúsek]] – kamera (''[[Advent (film)|Advent]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Advent [film] (1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Alojzovi Hanúskovi za kameru v televíznej inscenácii Advent“
 |dátum vydania    = 10.07.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516192513/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''udelená iba osobitná cena''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Prášky na spanie]]'')&lt;ref name=PrNaSp&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Prášky na spanie [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie [...] postavy mladej ženy [...] – Juraj Nvota za [...] réžiu [...] a Osobitná cena poroty - Dušan Dušek za scenár pôvodného televízneho filmu Prášky na spanie“
 |dátum vydania    = 12.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (''Prášky na spanie'')&lt;ref name=PrNaSp/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Koniec veľkých prázdnin [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby – Miloslav Luther za réžiu [...] koprodukčného televízneho seriálu Koniec veľkých prázdnin“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516193701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokoly cien z r. 1997&lt;ref name=VýPr1997/&gt; i 2008&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; – obidva zverejnené v&amp;nbsp;''SME'' – uvádzajú kategóriu ako „Televízna &lt;u&gt;a&lt;/u&gt; dramatická tvorba“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov (bez spojky).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
|
* '''[[Zita Furková]] – herecký výkon (''[[Priateľstvá padajúceho lístia]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“
 |dátum vydania    = 25.09.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Rihák|Jaro Rihák]] – réžia (''[[Smutný valčík]]'')&lt;ref name=SmVa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Smutný valčík [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba režisérovi Jarovi Rihákovi [...] a [...] kameramanovi Milošovi Krmíčkovi za televízny film Smutný valčík“
 |dátum vydania    = 07.08.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516194317/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miloš Krmíček]] – kamera (''Smutný valčík'')&lt;ref name=SmVa/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Dušek]] – scenár ([[večerníček]] ''[[Veselý strach]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Veselý strach 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Dušan Dušek za scenár večerníčkov Veselý strach“
 |dátum vydania    = 08.03.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260520222041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[František Lipták (scénograf)|František Lipták]], Dušan Dušek a [[Martin Šulík]] – námet/scenár (''[[Zabíjačka]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zabíjačka [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - František Lipták, Dušan Dušek a Martin Šulík za námet a scenár televíznej inscenácie Zabíjačka“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516194423/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Ferenčík]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy scény]] (''[[Prstene pre dámu]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Prstene pre dámu [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Milan Ferenčík za výtvarné návrhy scény pre videofilm Prstene pre dámu“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516194653/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* '''[[Stanislav Párnický]] – réžia (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Článok z&amp;nbsp;denníka ''SME'' s&amp;nbsp;čiastočným prokotolom cien z&amp;nbsp;uvedeného ročníka uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik 
 |lokácia          = (odst. 1–4)
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(bez súpisu všetkých prémií; čl. chybne uvádza iba ich počet: „8“ - zámenou za počet príslušných kategórií)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 24.06.2001
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}})'''&lt;ref name=Klietka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Klietka [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii televíznej dramatickej tvorby Stanislavovi Párnickému za réžiu [...], Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Elene Antalovej za scenár televíznej inscenácie Klietka“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Miloslav Luther – réžia (''[[Zámok na juhu]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zámok na juhu [film] (2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Miloslavovi Lutherovi za réžiu televíznej inscenácie Zámok na juhu“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260520221431/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/
 |dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Elena Antalová]] – scenár (''Klietka'')&lt;ref name=Klietka/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| 
* '''[[Jindro Vlach]] a [[Zdeno Vlach]]– réžia/kamera (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Čo rozprávala teta srna 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba kameramanom a režisérom televízneho seriálu Čo rozprávala teta srna Jindrovi a Zdenovi Vlachovcin za citlivú interpretáciu rozprávkového sveta zvierat - 13. výročné ceny“
 |dátum vydania    = 11.06.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Porubjak]] – dramaturgia (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Chaos [film] (2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Martin Porubjak za dramaturgiu televíznej inscenácie Chaos“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/
 |dátum archivácie = 2026-05-21 
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ján Ďuriš – kamera (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Voľnomyšlienkár [film] (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - Ján Ďuriš za kameru televíznej inscenácie Voľnomyšlienkár“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
|
* '''[[Laura Siváková]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Sivákovú všeobecne za film,&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; oficiálny web za réžiu,&lt;ref name=HÉ-web/&gt; protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' aj ako scenáristku.&lt;ref name=VýPr2003/&gt; (Výrobné údaje súťažného diela ju označujú za jeho režisérku, scenáristku i&amp;nbsp;architektku zároveň.&lt;ref name=Quartétto/&gt;)|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár (''[[Quartétto]]'')'''&lt;ref name=Quartétto&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Laura Siváková za autorské uchopenie komornej témy, Prémia [...] - Tomáš Juríček za mimoriadny kameramanský debut v celovečernom filme, Prémia [...] - Peter Groll, hudobný skladateľ“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221028183400/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film
 |dátum archivácie = 2022-10-28
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Juríček]] – kamera (''Quartétto'')&lt;ref name=Quartétto/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Groll]] – hudba (''Quartétto'')&lt;ref name=Quartétto/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* '''[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – kamera (''[[Záchranári]]'': „Paradoxy“)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Záchranári [film] (2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Martin Štrba za nekonvenčné obrazové stvárnenie televízneho seriálu Záchranári 3. diel Paradoxy režiséra Vladimíra Michálka“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250808182035/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/
 |dátum archivácie = 2025-08-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2004-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KÚDELOVÁ, Kristína
 |titul            = Na Moste slávy pribudol Kvietik
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |lokácia          = Kapitola: „Igric“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.06.2004
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] – réžia (''[[Dlhá krátka noc]]'')&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt;&lt;ref name=DlKrNo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Dlhá krátka noc [film] (2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Peter Krištúfek za režijný debut [...] - Tomáš Juríček za obrazové stvárnenie atmosféry v televíznom filme Dlhá krátka noc“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Tomáš Juríček – kamera (''Dlhá krátka noc'')&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt;&lt;ref name=DlKrNo/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
|
* '''[[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Formálne kreditovaný za autorstvo filmu všeobecne.&lt;ref name=HÉ-web/&gt;&lt;ref name=Človecina/&gt;&lt;ref name=VýPr2005/&gt; Vyjme jeho hereckého obsadenia bol Štepka autorom scenára súťažného diela.|group=&quot;p.&quot;}} – scenár (''[[Človečina (film)|Človečina]]'')'''&lt;ref name=Človecina&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Človečina [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&amp;idx=sfu_un_auth*0184728
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba Stanislavovi Štepkovi za svojský autorský pohľad na morálne a sociálne problémy [...], Prémia [...] Jurajovi Nvotovi za režisérsky prínos [...], Prémia [...] Ladislavovi Krausovi za žánrovo čisté stvárnenie televízneho obrazu vo filme Človečina“
 |dátum vydania    = 10.07.2023
 |dátum prístupu   = 10.07.2023
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&amp;idx=sfu_un_auth%2A0184728
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Juraj Nvota – réžia (''Človečina'')&lt;ref name=Človecina/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ladislav Kraus – kamera (''Človečina'')&lt;ref name=Človecina/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Ticho (film)|Ticho]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ticho [film] (2005)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Zuzana Liová za scenár a réžiu televízneho dramatického debutu“
 |dátum vydania    = 26.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;&lt;ref name=Barabáš/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&amp;nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* '''[[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Ďalšie dejstvo]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu Mátyásovi Priklerovi za tvorivý prínos v oblasti réžie hraného filmu Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“
 |dátum vydania    = 17.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Zima kúzelníkov]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zima kúzelníkov [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Dodovi Šimončičovi za kameramanskú prácu vo filme Zima kúzelníkov“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mariana Čengel Solčanská|Mariana Čengel-Solčanská]] – réžia (''[[Ábelov čierny pes]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ábelov čierny pes 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Mariane Čengel-Solčanskej za réžiu televízneho filmu Ábelov čierny pes“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20211130181511/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2021-11-30
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* '''[[Róbert Šveda]] – réžia/scenár (''[[Démoni|Démoni]]'')'''&lt;ref name=Démoni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Démoni
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda za scenár a réžiu [...], Tvorivá prémia [...] - Peter Kelíšek a Martin Žiaran za kameru filmu Démoni“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kelíšek]] a [[Martin Žiaran]] – kamera (''Démoni'')&lt;ref name=Démoni/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Polčas rozpadu (film)|Polčas rozpadu]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Polčas rozpadu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ivan Finta za kameru filmu Polčas rozpadu“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220926223134/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2022-09-26
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
|
* '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Optimista]]''&lt;sup&gt;HD&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Optimista
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Dušan Trančík (réžia filmu Optimista)“
 |dátum vydania    = 05.08.2010
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201530/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Róbert Šveda]] – réžia (''[[Mesto tieňov]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mesto tieňov [film] (2008)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda (réžia častí televízneho seriálu Mesto tieňov)“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marta Ferencová]] – réžia (''[[Leto (film)|Leto]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Leto
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Marta Ferencová (réžia študentského filmu Leto)“
 |dátum vydania    = 03.06.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Stanislav Párnický – réžia (''[[Dôverní nepriatelia]]'')&lt;ref name=DôNe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Dôverní nepriatelia [film] (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Stanislav Párnický za réžiu televíznej inscenácie Dôverní nepriatelia, Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Jana Kákošová za námet a scenár [...]“
 |dátum vydania    = 14.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Kákošová]] – námet/scenár (''Dôverní nepriatelia'')&lt;ref name=DôNe/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ján Ďuriš – kamera (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Obhliadka [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ján Ďuriš za kameru filmu Obhliadka z cyklu Filmoviedky“
 |dátum vydania    = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Stanislav Párnický – réžia (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „Hon na legendu“)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Hon na legendu [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní“
 |dátum vydania    = 11.10.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516202523/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Stanislav Párnický – réžia (''[[Čerešňový chlapec]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Čerešňový chlapec [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Čerešňový chlapec“
 |dátum vydania    = 02.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516202757/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ladislav Kraus – kamera (''Filmoviedky:'' „Výstrel navyše“)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Výstrel navyše [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ladislav Kraus za kameru filmu Výstrel navyše z cyklu Filmoviedky“
 |dátum vydania    = 02.10.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516203025/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* '''[[Jozef Puškáš]] – námet/scenár (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Dušičky seniorov [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Jozef Puškáš za námet a scenár filmu Dušičky seniorov“
 |dátum vydania    = 02.10.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Yvonne Vavrová]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Náhradná matka“{{#tag:ref|Dielo niekedy uvádzané aj s podtitulom: „Evina krížová cesta“.&lt;ref name=NáMa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}})&lt;ref name=NáMa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Náhradná matka [film] : Evina krížová cesta (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Yvonne Vavrová za réžiu filmu Náhradná matka – Evina kríživá cesta z cyklu Filmoviedky“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516203411/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Karol Vosátko]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Nočný trezor“)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Nočný trezor [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Karol Vosátko za réžiu filmu Nočný trezor z cyklu Filmoviedky“
 |dátum vydania    = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516203619/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Sebechlebský]] – réžia (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Ján Sebechlebský za réžiu televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto II“
 |dátum vydania    = 12.03.2026
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
|
* '''[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]], [[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] a [[Soňa Čermáková Uličná]]{{#tag:ref|Oficiálny web ÚSTT kredituje umelkyne výhradne za scenár.&lt;ref name=ÚSTT&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = FILMY OCENENÉ IGRICOM / NOSITELIA CENY IGRIC 1967–2017 
 |url              = https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/
 |poznámka          = (abecedný zoznam diel/držiteľov)
 |dátum vydania    = 2017
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = ÚSTT
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-12}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– námet/scenár (''[[Tajné životy]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jonáš Karásek]] a [[Marika Beňadik Majorová|Marika Majorová]] – réžia (''[[Moje povstanie]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Stanislav Párnický – réžia (''[[Zázračný nos]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Tomáš Juríček – kamera (''[[Mária Terézia (miniséria)|Mária Terézia]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mária Terézia [film] (2017)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia“
 |dátum vydania    = 13.11.2025
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251112141846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/
 |dátum archivácie = 2025-11-12
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Kelíšek – kamera (''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]], [[Laura Siváková-Paššová]], [[Tomáš Konařík]] a [[Adam Doležal]] – scenár (''[[Inšpektor Max]]'')
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* '''[[Alena Bodingerová]], [[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]] a [[Naďa Jurkemik]] – scenár (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Branislav Mišík|Braňo Mišík]] – réžia (''Hniezdo'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami používa dva termíny – „Televízna a&amp;nbsp;dramatická tvorba“ pre hlavnú cenu, bez spojky pre zmenu u&amp;nbsp;prémie.&lt;ref name=VýPr2020/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| 
* '''[[Juraj Štepka]] – réžia (''[[Moje povstanie|Moje povstanie 3]]'': „Mlčanie“&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Tomáš Juríček – kamera (''[[O liečivej vode]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| 
* '''Braňo Mišík – réžia (''[[Priznanie]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (''Priznanie'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
|
* '''[[Martin Rau]] – kamera (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Chlpík]] – kamera (''[[Pošta pani Kolníkovej]]''&lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| 
* '''[[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Matematika zločinu]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Líšková]] a Mariana Čengel Solčanská – scenár (''[[Tri zlaté dukáty]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| 
* '''[[Scarlett Čanakyová]] – scenár (''[[Čas nádejí]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|-  
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''Ivan Finta – kamera (seriál ''[[Neuer]]'')'''
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument&lt;!-- {{•}} &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]] --&gt; 
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; (—)
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 4 prémie
* [[Tomáš Juríček]] (4xkamera)
* [[Stanislav Párnický]] (4×réžia)

; 3 prémie
* [[Ján Ďuriš]] (3×kamera)

; 2 prémie
* [[Mariana Čengel Solčanská]] (1×réžia, 1×scenár)
* [[Dušan Dušek]]  (1×scenár, 1×námet/scenár)
* [[Peter Kelíšek]] (2×kamera)
* [[Ladislav Kraus]] (2×kamera)
* [[Miloslav Luther]] (2×réžia)
* [[Juraj Nvota]] (2×réžia)
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric za Televíznu tvorbu}}
{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Televízna tvorba]]</text>
      <sha1>i51ptcld1uu9yejt82gtdo0byxtdjt8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric za Dokumentárnu tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750847</id>
    <revision>
      <id>8371278</id>
      <parentid>8371070</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:16:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi cien/prémií */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371278</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="111430" sha1="jv5ywfadnhv0ecawjdtxv7ylk8pljl9" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Dokumentárnu tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| {{nowrap|[[dokumentárny film]]}}
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 1967|1967]] 
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 39
|-
| {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}}
| 62
|}

'''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Dokumentárnu tvorbu''', inokedy '''Filmový dokument''', je jednou z&amp;nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&amp;nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Filmová a televízna dokumentárna tvorba'''. 

Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&amp;nbsp;oblasti [[dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Bok po boku [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovanej kategórie]] je jednou zo&amp;nbsp;[[filmový žáner|žánrových]] disciplín a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;hľadiska doteraz udelených odmien i&amp;nbsp;tou najfrekventovanejšie zastúpenou v&amp;nbsp;histórii súťaže.

V bilančnom prehľade jej mnohonásobných laureátov vedú s&amp;nbsp;počtom troch hlavných ocenení dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 2006|2006]], [[Igric 2010|2010]] a&amp;nbsp;[[Igric 2015|2015]]) a&amp;nbsp;[[Robert Kirchhoff]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2014|2014]] a&amp;nbsp;[[Igric 2015|2016]]); Vojtek je navyše držiteľom piatich tvorivých prémií.

== Historické súvislosti == 
S výnimkou štyroch úvodných ročníkov súťaže jej novodobej éry ([[Igric 1993|1993]] až 1996) je počnúc rokom 1997 už odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historických ceremoniálov ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), kedy ocenenie mohli obdŕžať početní laureáti, je v&amp;nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne singulárnemu víťazovi na ročník.

== Víťazi cien/prémií == 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
|
* '''[[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Zakliata dolina]]'''''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=ZaDo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zakliata dolina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 Štefanovi Kamenickému za réžiu filmu [...] Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ 
 |dátum vydania    = 07.09.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260226091238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-02-26
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Pavol Sýkora]] – [[scenár]] (''[[Vlado, Marienka, Jojo, starý otec]]'''''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vlado Marienka Jojo starý otec
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 Pavlovi Sýkorovi za scenár filmu“ 
 |dátum vydania    = 26.08.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20231208201010/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2023-12-08
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Oskar Šághy]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo ročenka LF kredituje Šághyho iba za tituly ''Cesta...'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt; oficálny web pre zmenu za ''Cestu'' a&amp;nbsp;''Zakliatu dolinu.''&lt;ref name=HÉ-web&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014
 |url              = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |poznámka          = (abecedný zoznam vrátane rokov)
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = SFZ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |dátum archivácie = 2019-09-22}}&lt;/ref&gt; Podľa záznamov SFÚ&lt;ref name=ZaDo/&gt;&lt;ref name=Cesta/&gt;&lt;ref name=PrKNáOlSh/&gt; i&amp;nbsp;štúdie Štefana Vraštiaka z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2004,&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;
 menovaný bol ocenený za všetky tri diela vedno.|group=&quot;p.&quot;}} – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Cesta...]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref name=Cesta&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Cesta...
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ 
 |dátum vydania    = 24.03.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190921173241/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2019-09-21
}}&lt;/ref&gt;{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref name=PrKNáOlSh&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Prišiel k nám Old Shatterhand
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „ Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ 
 |dátum vydania    = 03.06.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260208192733/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-02-08
}}&lt;/ref&gt;{{•}} ''Zakliata dolina''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref name=ZaDo/&gt;)'''
* '''[[Ladislav Kupkovič]]{{#tag:ref|Oficálny web organizátora kredituje [[Ilja Zeljenka|Zeljenku]] miesto Kupkoviča.&lt;ref name=HÉ-web/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[filmová hudba|hudba]] (''[[Ohnivé rieky]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;''')&lt;ref name=OR&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ohnivé rieky
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ 
 |dátum vydania    = 17.05.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260517182731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-17
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Dostupné zdroje u tvorcu nešpecifikujú i&amp;nbsp;súťažnú oblasť. Vzhľadom však k&amp;nbsp;tomu, že v&amp;nbsp;tom istom ročníku bol v&amp;nbsp;rámci dokumentov za réžiu ocenený aj Köszeghy-Kamenický, Slivka bol tak pravdepodobne formálne kreditovaný už za oblasť populárno-vedeckých filmov. S&amp;nbsp;ohľadom na žáner bolo preto jeho dielo takisto pričlenené k Dokumentárnej tvorbe.|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Ikony (film)|Ikony]]'''''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ikony
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 Martin Slivka za réžiu filmu“ 
 |dátum vydania    = 14.04.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260517183032/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-17
}}&lt;/ref&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) 
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|
* '''[[Karol Skřipský]]{{#tag:ref|Ročenka LF u Skřipského neuvádza konkrétne výkony, iba príslušné diela.&lt;ref name=LF/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia/scenár/kamera (''[[Sená na Doščonke]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Sená na Doščonke
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ 
 |dátum vydania    = 24.06.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250320110619/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2025-03-20
}}&lt;/ref&gt;{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Štyri dni Ľudovíta Csonku
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ 
 |dátum vydania    = 08.07.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250320122842/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2025-03-20
}}&lt;/ref&gt;{{•}} ''[[Mašinka]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mašinka
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ 
 |dátum vydania    = 03.05.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260517184016/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-17
}}&lt;/ref&gt;)'''
* '''[[Alexander Strelinger]] – kamera (''[[Piesok do očí]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Piesok do očí
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 - Alexander Strelinger za kameru filmov Peklo a Piesok do očí“ 
 |dátum vydania    = 24.05.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260517184450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-17
}}&lt;/ref&gt;{{•}} ''[[Hr. Peklo]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;&lt;ref name=&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Hr. Peklo
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1967 Alexander Strelinger za kameru filmov Hr. Peklo a Piesok do očí“ 
 |dátum vydania    = 24.05.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260517184725/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-17
}}&lt;/ref&gt;)'''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|
* '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'''''&lt;sup&gt;'''HD/KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1968 D. Trančíkovi za réžiu filmu“ 
 |dátum vydania    = 07.04.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260517185111/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-17
}}&lt;/ref&gt;
* '''Martin Slivka{{#tag:ref|Aj keď dostupné zdroje súťažnú oblasť nešpecifikujú u&amp;nbsp;žiadneho z&amp;nbsp;ocenených v&amp;nbsp;tomto ročníku, Slivka bol pravdepodobne opäť formálne ocenený za oblasť populárno-vedeckého filmu.|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár (''[[Odchádza človek]]'''''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Odchádza človek
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1968 Martin Slivka za réžiu a scenár filmu“ 
 |dátum vydania    = 16.05.2005
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260517181940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-17
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Balco]] – réžia (hudobné [[Video Home System|VHS]] ''[[Opera Session]]''{{#tag:ref|Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Hoffmanove poviedky''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Opera session [film] (1992) 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Hoffmanove poviedky [slo] [názov uvedený na námete]“ 
 |dátum vydania    = 31.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518000512/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}})
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1993&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''&lt;/span&gt; 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Oparty]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Stanko Mužík]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Stanko Mužík
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/
 |poznámka         = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za autorský film Jánovi Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík [...]  Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...]- spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M. Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“
 |dátum vydania    = 29.06.2005
 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 
 |dátum prístupu   = 29.06.2005
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240301063418/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-01
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jiří Fojtík]] – kamera (''[[Karel Kryl – Kdo jsem ... ?]]''{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka ...]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;{{•}} ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group=&quot;p.&quot;}})&lt;ref name=SFU3&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/
 |poznámka         = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za individuálny tvorivý výkon Jiřímu Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (oba, réžia - Dušan Rapoš) a Nemali nás v láske (réžia - Peter Hledík), Osobitná prémia SFZ a LF SR Dušanovi Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka...“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum aktualizácie = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/
 |dátum archivácie = 2024-03-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dežo Ursiny]]&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcu všeobecne za film.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Výrobné údaje samotného diela ho menujú aj ako režiséra, autora námetu či hudby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = FDb
 |titul            = Obrázky z výletu za plot blázince
 |url              = https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci
 |lokácia          = Herci a tvůrci
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Filmová databáza|FDb]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518005636/https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci
 |dátum archivácie = 2026-05-18}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/hudba/námet&lt;/span&gt; (''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Fajnor]] – réžia/scenár (''[[Čosi ako hlava]]''&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Čosi ako hlava [film] (1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jánovi Fajnorovi za scenár a réžiu filmu Čosi ako hlava“
 |dátum vydania    = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518062847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Kočner]] – réžia (''[[Pred nami potopa]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF''')&lt;/sup&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Pred nami potopa [film] (1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Ivanovi Kočnerovi za scenár a réžiu filmu Pred nami potopa“
 |dátum vydania    = 11.04.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518062957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lea Gallová]] – [[publicistika]] (''[[Rómovia, ako žijete a z čoho]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;{{•}} ''[[Kde je tvoj domov]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Kuboš]] – réžia/scenár (''[[Cesta fotografa]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Cesta fotografa (1995)
 |lokácia          = Inf. poznámka a Poznámky
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Marekovi Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa“
 |dátum aktualizácie = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240302235952/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/
 |dátum archivácie = 2024-03-02
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („dokumentárna tvorba“ o&amp;nbsp;i.). Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
|
* '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''&lt;ref name=PaHl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Papierové hlavy 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-03-13
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.&lt;ref name=ZaDe/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Zabudnuté deti]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=ZaDe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zabudnuté deti [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/
 |lokácia          = Réžia a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/
 |dátum archivácie = 2023-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kataklizma nádeje [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/
 |dátum archivácie = 2023-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')&lt;ref name=PaHl/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.&lt;ref name=OTrDňVJaKl/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár&lt;/span&gt; (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=OTrDňVJaKl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; O troch dňoch v Jasovskom kláštore
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““
 |dátum vydania    = 14.08.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2023-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
|
* '''[[Dežo Ursiny]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; a [[Ivo Brachtl]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo Vraštiakova štúdia či ročenka LF kreditujú oboch tvorcov všeobecne za (video)film,&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt; protokol cien za ich autorstvo ako také.&lt;ref name=VýPr1998/&gt; Oficiálny web uvádza u&amp;nbsp;ocenených výkonov menovite réžiu, scenár, kameru, zvuk i&amp;nbsp;strih zároveň.&lt;ref name=HÉ-web/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[autor]]i (''[[Času je málo a voda stúpa]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Času je málo a voda stúpa [film] (1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Igric '98 v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dežovi Ursinymu in memoriam a Ivovi Brachtlovi za videofilm Času je málo a voda stúpa“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250706192555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/
 |dátum archivácie = 2025-07-06
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mario Homolka]] – réžia/kamera (''[[Rodáci (film)|Rodáci]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Rodáci [film] (1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii dokumentu režisérovi a kameramanovi Máriovi Homolkovi za film Rodáci “
 |dátum vydania    = 11.04.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518092450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Kočnerová]] – réžia/scenár (''[[Operená sezóna]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.&lt;ref name=OpSe/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=OpSe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Operená sezóna [film] (1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/
 |lokácia          = Inf. poznámka a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii dokumentu režisérke a scenáristke Zuzane Kočnerovej za film Operená sezóna“
 |dátum vydania    = 31.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518091857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
|
* '''[[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia kredituje tvorcu všeobecne za film&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; a&amp;nbsp;ročenka LF za autorský dokument,&lt;ref name=LF/&gt; oficiálny web menovite za réžiu i&amp;nbsp;scenár.&lt;ref name=HÉ-web/&gt; Podľa záznamu SFÚ bol tiež autorom jeho námetu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ladomírske morytáty a legendy
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Inf. poznámka a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 11.08.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518131053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár&lt;/span&gt; (''[[Ladomírske morytáty a legendy]]'''''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Dušan Trančík – réžia (''[[Tisovy stíny]]''&lt;sup&gt;'''[[Česká televize|ČT]]/SF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ladislav Gašpar]]{{#tag:ref|Protokol cien z archívu SFÚ uvádza meno umelca chybne (ako „Ladislav Gašparovič“).|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár (''[[Spieva Karel Gott]]''&lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Spieva Karel Gott [film] (1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162296-Spieva-Karel-Gott-film-1998/
 |lokácia          = Inf. poznámka a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Ladislav Gašpar za scenár a réžiu filmu Spieva Karel Gott“
 |dátum vydania    = 17.04.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518125846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162296-Spieva-Karel-Gott-film-1998/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
|
* '''[[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia či ročenka LF kredituje tvorkyňu všeobecne za film&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt; oficiálny web menovite za réžiu i&amp;nbsp;scenár.&lt;ref name=HÉ-web/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár (''[[Lepší život]]'''''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Pašteka]] – réžia (''[[O zodpovednosti]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; O zodpovednosti [film] (1999)
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139778-O-zodpovednosti-film-1999/
 |lokácia          = Inf. poznámka a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Pašteka za réžiu dokumentárneho filmu O zodpovednosti“
 |dátum vydania    = 31.03.2023
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260525154730/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139778-O-zodpovednosti-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-05-25
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Čierne slovo - Kálo láv]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Čierne slovo [film] (1999)
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042331-cierne-slovo-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Martin Kollár za kameru v dokumentárnom filme Čierne slovo / Kálo lav“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260525154941/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042331-cierne-slovo-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-05-25
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
|
* '''[[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje tvorcu za réžiu a&amp;nbsp;kameru,&lt;ref name=HÉ-web/&gt; článok v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'' pre zmenu réžiu a&amp;nbsp;scenár,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Tohtoročné ocenenia Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2001
 | ročník           = 2
 | číslo            = 9
 | strany           = 25
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf#page=26
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521210038/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt; kým protokol publikovaný [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik 
 |lokácia          = (ods. 1–4)
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 24.06.2001
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; zápis SFÚ&lt;ref name=TaMa/&gt; i tlačová správa z jeho archívu&lt;ref name=VýPr2001/&gt; či takisto ročenka LF&lt;ref name=LF/&gt; výlučne za réžiu.|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/kamera&lt;/span&gt; (''[[Tajomné Mamberamo]]'')'''&lt;ref name=TaMa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tajomné Mamberamo
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Pavlovi Barabášovi za réžiu filmu Tajomné Mamberamo“
 |dátum vydania    = 21.04.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241013230749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2024-10-13
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Hudec]] – réžia (''[[Svedok (film)|Svedok]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Svedok [film] (2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042561-Svedok-film-2000/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dušanovi Hudecovi za réžiu dokumentu Svedok“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260525160926/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042561-Svedok-film-2000/
 |dátum archivácie = 2026-05-25
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Vojtek]] – réžia (''[[Vtedy na východe]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vtedy na východe [film] (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za réžiu dokumentu Vtedy na východe“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521213303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
|
* '''[[Matej Mináč]] – réžia (''[[Sila ľudskosti – Nicholas Winton]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Sila ľudskosti – Nicholas Winton
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba režisérovi Matejovi Mináčovi za film Sila ľudskosti“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518171555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia/scenár (''[[(Ne)chcené deti]]:'' „Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; (Ne)chcené deti [film]. [4. časť], Nevedel som, že ťa budem mať tak rád (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Juraj Lehotský za scenár a réžiu dokumentárneho filmu Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“
 |dátum vydania    = 30.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521152213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kubela]] – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/kamera&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk u tvorcu nešpecifikuje aj ocenený výkon.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa titulkov samotného diela tento bol jeho režisérom i kameramanom.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''V tieni'' © STS, s.r.o. [[TV Markíza]] 2001, dramaturgia: Zuzana Zelinová, technická spolupráca: Martin Bartušek, zábery z archívu Jozefa Kratochvíla, hudba: Miro Slavo Švický, zvuk: Vladimír Hestera, strih: Andrej Chovanec, produkcia: Braňo Bauch, kamera a réžia: Peter Kubela.&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} (''[[V tieni]]'': „Na poľo“&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
|
* '''[[Robert Kirchhoff]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.&lt;ref name=HÉ-web/&gt; Protokol cien,&lt;ref name=VýPr2003/&gt; samotný zápis SFÚ&lt;ref name=HeYoSl/&gt; či ročenka LF&lt;ref name=LF/&gt; všeobecne. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] bol tiež autorom scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]]
 |titul            = Hej, Slováci!
 |url              = https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scenář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = csfd.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240424133351/https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/
 |dátum archivácie = 2024-04-24
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Hej, Slováci (film)|Hej, Slováci]]'')'''&lt;ref name=HeYoSl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Hey, you Slovaks [film] (2002)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Robert Kirchhoff za objavné uchopenie kontroverznej témy“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518172638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jaroslav Vojtek – všeobecne (''[[Blázonko]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Blázonko [film] (2002)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Jaroslav Vojtek za humánne posolstvo a spracovanie nevšednej témy“
 |dátum vydania    = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518173427/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Hledík]] – všeobecne (''[[Väzeň č. 9000: Príbeh lekára]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Väzeň č. 9000 [film] : /príbeh lekára/ (2002)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Hledík za étos a profesionálne spracovanie intímnej témy s celospoločenským významom“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518173123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (ods. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
|
* '''[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.&lt;ref name=HÉ-web/&gt; Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Domáce kinečko o dome a domove''.&lt;ref name=HoMo/&gt;&lt;ref name=VýPr2004-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KÚDELOVÁ, Kristína
 |titul            = Na Moste slávy pribudol Kvietik
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |lokácia          = Kapitola: „Igric“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.06.2004
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia (''[[Home movie]]'')'''&lt;ref name=HoMo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Home movie [film] : domáce kinečko o dome a domove (2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Mišo Suchý za úprimnú výpoveď a citlivé stvárnenie osudov emigrantov vo filme Home Movie“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518192110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Kerekes – všeobecne (''[[66 sezón]]'')&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; 66 sezón
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Kerekes za invenčné zobrazenie životných príbehov ľudí jedného mesta vo filme 66 sezón“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518192412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Oľga Pohanková]] – všeobecne (''[[Posolstvá pre život]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
|
* '''Dušan Hudec{{#tag:ref|Oficiálny web&lt;ref name=HÉ-web/&gt; i zápis SFÚ&lt;ref name=MiBlSv/&gt; kreditujú tvorcu za autorstvo. Podľa titulkov samotného diela bol jeho režisérom i&amp;nbsp;autorom scenára.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Miluj blížneho svojho ...'' © [[Slovenská televízia|STV]] a Transfax Film Production ([[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) 2004 /&lt;!-- dramaturg: Peter Ďureje / odborná spolupráca: Ivan Kamenec / výber hudby: Milan Šustek a Lygia Vojtková / zvuk: Martin Janušica / strih: Darina Smržová /--&gt; produkcia: Miroslava Prizmová a Radoslava Blizniaková / producent: Ivan Janovský / kamera: Ivan Plesník a Radoslav Blizniakov / scenár a réžia: Dušan Hudec).&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Miluj blížneho svojho ...]]'''''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=MiBlSv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Miluj blížneho svojho [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Dušanovi Hudecovi za hlboký ponor do histórie pamäti národa a za statočnosť pri obhajobe svojho autorského posolstva vo filme Miluj blížneho svojho“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518202900/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/
 |dátum archivácie = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Barabáš – kamera (''[[Amazonia vertical]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Amazonia vertical
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Pavlovi Barabášovi za nápaditú a profesionálnu kompozíciu dokumentárnej kamery vo filme Amazonia Vertical“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230324103956/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2023-03-24
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Ostrochovský]] – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia&lt;/span&gt; (''[[Menšie zlo ]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Menšie zlo [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Ivanovi Ostrochovskému za originálny dokumentárny prístup v zobrazení závažnej spoločenskej udalosti vo filme Menšie zlo“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518203722/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/
 |dátum archivácie = 2025-05-18}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
|
* '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár/kamera&lt;ref name=Barabáš/&gt; (''[[My zdes]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; My zdes
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaroslav Vojtek za scenár, réžiu a kameru - za mimoriadne filmárske úsilie pri stvárnení súčasnej témy“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518205143/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-18}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Poláček]]{{#tag:ref|Oficiálne ocenený len za scenár a&amp;nbsp;réžiu. Podľa titulkov samotného diela bol tiež autorom jeho námetu.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Anjeli'' © štúdio LUX communication 2004 / produkcia: Ján Heteš a Maťo Lišhák / strih: Iva Kúšiková a Jaromír Ferianc / zvuk a hudba: Miroslav Šibík / dramaturgia: Ivan Kočner / kamera: Bystrík Priwitzer / námet, scenár a réžia: Marek Poláček).&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár (''[[Moja misia]]:'' „Anjeli“&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moja misia [film], Anjeli (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Marek Poláček za scenár a réžiu dokumentárneho filmu“
 |dátum vydania    = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518205508/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/
 |dátum archivácie = 2026-05-18}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Barabáš – autor (''[[Pururambo]]'')&lt;ref name=Barabáš/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* '''[[Marko Škop]] – réžia/scenár (''[[Iné svety|Iné svety: made in Šariš]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Iné svety
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Podnázov a Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Markovi Škopovi za scenár a réžiu filmového svedectva o meniacom sa svete v období globalizácie“
 |dátum vydania    = 30.04.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518213914/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-18}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Cesta za snom]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Cesta za snom [film] : slovenský sen 2004-2006 (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisérovi Jaroslavovi Vojtekovi za sociologickú a morálnu reflexiu o dnešnej spoločnosti vo filme Cesta za snom“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518214220/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-18}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Vlčková]] – [[dramaturg]]ia/[[strihač|strih]] (''[[O Soni a jej rodine]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; O Soni a jej rodine [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/
 |lokácia          = Inf. poznámka
 |poznámka         = „študentský dokumentárny film“
 |dátum vydania    = 30.05.2017
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518214825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-18}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Martin Slivka
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy“
 |dátum vydania    = 18.07.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521003940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Kristina Vlachová]] – scenár (''[[Dračí setba]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Stoka (film)|Stoka (Epilóg)]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Stoka [film] (2007)
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Stoka“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 17.04.2023
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521004408/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* '''[[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''&lt;sup&gt;TV/SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš (réžia filmu Moderná architektúra Slovenska)“
 |dátum vydania    = 22.10.2025
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260520235043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Juraj Lehotský – réžia (''[[Slepé lásky]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Slepé lásky
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Juraj Lehotský (réžia filmu Slepé lásky)“
 |dátum vydania    = 04.05.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240908223620/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2024-09-08}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Branislav Jašš]] – réžia (''[[Laci Strike: Cesta tanečníka]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Laci Strike [film] : cesta tanečníka (2008)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Branislav Jašš (réžia filmu Laci Strike - Cesta tanečníka)“
 |dátum vydania    = 27.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260520235611/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/
 |dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* '''Jaroslav Vojtek – režia/scenár/námet (''[[Hranica (film)|Hranica]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Hranica
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Jaroslav Vojtek za námet, scenár a réžiu filmu Hranica“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521052352/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marko Škop – réžia/scenár (''[[Veľké Slemence|Osadné]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Osadné 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marko Škop za scenár a réžiu filmu Osadné“
 |dátum vydania    = 25.01.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521052656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Dušan Hudec – réžia/scenár (''[[Slovenské národné povstanie 1944(film)|SNP 1944]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slovenské národné povstanie 1944 [film] (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Hudec za scenár a réžiu filmu Slovenské národné povstanie 1944“
 |dátum vydania    = 17.04.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521052932/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* '''Ivan Ostrochovský – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ilja
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ladislav Kaboš – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zmenil tvár Šanghaja
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“
 |dátum vydania    = 21.01.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Šulík – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; 25 ze šedesátých. 1. a 2. část
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;   
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* '''Marek Poláček – réžia (''[[Kláštorisko]]''&lt;sup&gt;TV/KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kláštorisko [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Poláček za réžiu filmu Kláštorisko“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521055716/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zuzana Piussi – réžia (''[[Nemoc tretej moci]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nemoc tretej moci
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Nemoc tretej moci“
 |dátum vydania    = 22.01.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521055519/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Matej Mináč a Patrik Pašš st. – scenár (''[[Nickyho rodina]]''&lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nickyho rodina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521055256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“
 |dátum vydania    = 20.01.2014
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Hodina dejepisu [film] (2013)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“
 |dátum vydania    = 24.04.2025
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zvonky šťastia
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“
 |dátum vydania    = 25.01.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| 
* '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kauza Cervanová
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“
 |dátum vydania    = 25.01.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ladislav Kaboš – réžia ''[[Všetky moje deti]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Všetky moje deti
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“
 |dátum vydania    = 08.02.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| 
* '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár (''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tak ďaleko, tak blízko
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za scenár a réžiu (Jaro Vojtek)“
 |dátum vydania    = 26.01.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521094638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Šulík – réžia/scenár (''[[Milan Čorba]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Lančarič]] – réžia/scenár (''[[Marek Brezovský#Diela o Marekovi Brezovskom|Hrana]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Hrana
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za scenár a réžiu (P. Lančarič)“
 |dátum vydania    = 26.01.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521094731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| 
* '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Para nad riekou]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marek Šulík – réžia (''[[Hudobníci]]:'' „[[Martin Burlas]]“&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lenka Moravčíková-Chovanec]] – réžia (''[[Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]:'' „[[Ľudmila Pajdušáková]]“&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* '''[[Miroslav Remo|Miro Remo]] – réžia (''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nespoznaný
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný“
 |dátum vydania    = 26.01.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521101738/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Hledík – réžia (''[[Zlatá lýra]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Erik Praus]] – réžia (''[[Zem, ktorá hľadá svoje nebo]]'')
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* '''[[Soňa Maletzová]] – réžia (''[[Marián Varga#Marián Varga v popkultúre|Varga]]''&lt;sup&gt;SF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Varga
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga“
 |dátum vydania    = 02.02.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521084205/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Šulík – réžia (''[[Ťažká duša]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ťažká duša
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša“
 |dátum vydania    = 06.04.2018
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521084322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tereza Nôtová]] – réžia (''[[Vladimír Mečiar#V médiách|Mečiar]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mečiar
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Tereza Nôtová za réžiu filmu Mečiar“
 |dátum vydania    = 05.04.2018
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521084147/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
|
* '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Barabáš – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tieň jaguára
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“
 |dátum vydania    = 02.02.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* '''[[Tomáš Krupa]] – réžia/scenár (''[[Dobrá smrť]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; The good death
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Krupa za réžiu a scenár filmu Dobrá smrť“
 |dátum vydania    = 04.02.2021
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521080811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Dušan Hudec – réžia (''[[Bol som blízko neba]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| 
* '''[[Richard Krivda]] – kamera/námet (''[[Peter Scherhaufer (1942)|Múdry blázon]]''&lt;sup&gt;TV/SF&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Viera Čákanyová]] – réžia (''[[Biela na bielej]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
|
* '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Miro Remo{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.&lt;ref name=VýPr2022/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i&amp;nbsp;špeciálnych efektov či jedným z&amp;nbsp;producentov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Láska pod kapotou
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“
 |dátum vydania    = 30.11.2022
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Láska pod kapotou]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
|
* '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,&lt;ref name=VýPr2023/&gt; protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.&lt;ref name=VýPr2023/&gt; Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ČSFD
 |titul            = Drsne a nežne
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/
 |lokácia          = Režie, Scénář, Kamera a Střih
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = csfd.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/kamera&lt;/span&gt; (''[[Drsne a nežne]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
|
* '''Viera Čákanyová{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=VýPr2024/&gt; i protokol cien zverejnený SFÚ&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt; kreditujú tvorkyňu všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela bola okrem réžie, kamery či strihu takisto autorkou jeho námetu a&amp;nbsp;scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Poznámky z Eremocénu
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.07.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521074201/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/kamera&lt;/span&gt; (''[[Poznámky z Eremocénu]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Tretí koniec palice]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
|
* '''[[Daniela Meressa Rusnoková]] – réžia (''[[Šedá zóna]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Martin Pollack: Pohľad do priepasti]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|-  
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''Martin Kollár – réžia (''[[Letopis (film z roku 2025)|Letopis]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zuzana Piussi – réžia (''[[Hlas lesa]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]] 
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 3 ceny
* [[Robert Kirchhoff]] (3×réžia)
* [[Jaroslav Vojtek]] (réžia/scenár/námet/kamera)&lt;sup&gt;variabilne&lt;/sup&gt;

; 2 ceny
* [[Martin Slivka]] (1×réžia, 1×réžia/scenár)
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 5 prémií
* Jaroslav Vojtek (4×réžia, 1×všeobecne)

; 3 prémie
* [[Pavol Barabáš]] (1×autor, 1×réžia, 1×kamera)
* [[Dušan Hudec]] (2×réžia, 1×réžia/scenár)
* [[Zuzana Piussi]] (3×réžia)
* [[Martin Šulík]] (2×réžia, 1xréžia/scenár)

; 2 prémie
* [[Lea Gallová]] (1×réžia, 1×publicistika)
* [[Peter Hledík]] (1×réžia, 1×všeobecne)
* [[Ladislav Kaboš]] (2×réžia)
* [[Peter Kerekes]] (2×všeobecne)
* [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] (1×réžia, 1xréžia/scenár)
* [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] (1×strih, 1×scenár)
* [[Dušan Trančík]] (2×réžia)
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric za Dokumentárnu tvorbu}}
{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Dokumentárna tvorba]]</text>
      <sha1>jv5ywfadnhv0ecawjdtxv7ylk8pljl9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric za Animovanú tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750848</id>
    <revision>
      <id>8371279</id>
      <parentid>8371079</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:17:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi cien/prémií */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371279</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="92553" sha1="idri0vsqk8cb9rgv5bhbxw7gvuy37rg" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Animovanú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| {{nowrap|[[animácia (film)|animovaný film]]}}
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 1968|1968]] 
|- 
| '''Počet udelených cien'''
| 21
|-
| {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}}
| 53 
|}

'''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Animovanú tvorbu''', inokedy '''Animovaný film''', je jednou z&amp;nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF). Do roku [[Igric 1997|1997]] sa udeľovala aj za '''Oblasť animovaného filmu''', prípadne '''Oblasť animovanej tvorby'''.

Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&amp;nbsp;oblasti [[animácia (film)|kreslených filmov]] alebo [[animovaný seriál|seriálov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Popri [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|dokumentárnej]] je druhou [[filmový žáner|žánrovou]] a – po [[Igric za Celoživotné dielo|čestnej]] – i tou druhou najmenej zastúpenou naprieč súťažnými ročníkmi v&amp;nbsp;celkovom počte udelených odmien.

S celkovým počtom štyroch sošiek je v tejto disciplíne najviac zastúpená [[Katarína Kerekesová]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2011|2011]], [[Igric 2014|2014]] a [[Igric 2018|2018]]).

== Historické súvislosti == 
Počas šestnástich ceremónií titulná cena v tejto oblasti nebola udelená. Od roku [[Igric 2021|2021]] je vyhlasovaná každoročne. 

== Víťazi cien/prémií == 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená (prémie neudeľované)''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre&amp;nbsp;r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) 
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|
* '''[[Jan Dudešek]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia oceňuje Dudeška za réžiu,&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; kým ročenka LF u tvorcu neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné dielo,&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&amp;nbsp;udeleným cenám a&amp;nbsp;vynecháva rok „1993“)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt; ktoré oficiálny web definuje ako TV seriál.&lt;ref name=HÉ-web&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014
 |url              = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |poznámka          = (abecedný zoznam vrátane rokov)
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = SFZ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |dátum archivácie = 2019-09-22}}&lt;/ref&gt; V databáze SFÚ je titul zaradený o.i medzi krátke TV animované filmy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = SFD &gt; Strašiak Matej
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-026187-Strasiak-Matej-animovany-film/
 |lokácia          = PH – druh, žáner, forma
 |poznámka         = „animované [...] televízne [...] krátkometrážne filmy“
 |dátum vydania    = 03.10.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260526185051/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-026187-Strasiak-Matej-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-26
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– [[filmová réžia|réžia]] (''[[Strašiak Matej]]''&lt;sup&gt;TV/KF&lt;/sup&gt;)'''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená (prémie neudeľované)''&lt;/span&gt;
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena ani druhá prémia neudelené''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Helena Slavíková-Rabarová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''&lt;ref name=VýPr1993/&gt; oceňuje Slavíkovú-Rabarovú ako režisérku, Vraštiakova štúdia&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; či zápis SFÚ už iba všeobecne za film. Podľa výrobných údajov samotného diela bola i autorkou jeho námetu či scenára.&lt;ref name=DrPú/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/námet&lt;/span&gt; (''[[Drotárska púť]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DrPú&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Drotárska púť
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008130-Drotarska-put-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia LF a SFZ za animovaný film – H. Slavíková-Rabarová za rok 1992“
 |dátum vydania    = 09.03.2005
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240303000008/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008130-Drotarska-put-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1993&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| rowspan=2| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavné ceny ani prémie neudelené''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vanda Raýmanová]], [[Katarína Kerekesová|Katarína Urbanová]], [[Matej Kladek]], [[Martin Snopek]], [[Martina Matlovičová]], [[Karol Holubčík]], [[Michal Struss]], [[Vladimír Král]] a [[Maroš Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcov všeobecne a bezmenne ako študentov [[Ateliér animovanej tvorby VŠMU|KAT]] [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]].&lt;ref name=VýPr1996/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela títo sú kreditovaní ako jeho spolurežiséri.&lt;ref name=Kroky/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Kroky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom - Vande Raýmanovej, Kataríne Urbanovej, Matejovi Kladekovi, Martinovi Snopekovi, Martine Matlovičovej, Karolovi Holubčíkovi, Michalovi Strussovi, Vladimírovi Královi, Marošovi Končokovi študentom Katedry animovanej tvorby FTF VŠMU za [...] animovaný film [...] Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne“
 |dátum vydania    = 09.08.2006
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240303000011/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-03}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Čepek]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Rozprávky z celého sveta]]''&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Rozprávky z celého sveta
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019158-Rozpravky-z-celeho-sveta-animovany-film/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby Tomášovi Čepekovi za výtvarné návrhy vo filme Rozprávky z celého sveta, za originálne výtvarné riešenie“
 |lokácia          = PH – všeobecné a Poznámky
 |dátum vydania    = 09.01.2007
 |dátum prístupu   = 02.03.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240304011118/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019158-Rozpravky-z-celeho-sveta-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-04}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („animovaná tvorba“ o i.). Zápisy SFÚ citujú „oblasť animovanej tvorby“.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia'&lt;/u&gt;: Katarína Urbanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Urbanovú všeobecne,&lt;ref name=VýPr1997/&gt; zápis SFÚ za „tvorivý prínos v animácii“. Podľa výrobných údajov súťažného diela bola jeho režisérkou, animátorkou či vedúcou výroby, u ostatných výkonov je už vedená v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=MiBeŠi/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;[[animácia (film)|animácia]] (''[[Milenci bez šiat]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=MiBeŠi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Milenci bez šiat
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/
 |lokácia         = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Katarína Urbanová za tvorivý prínos v animácii vo filme „Milenci bez šiat“ – autorka [...]“
 |dátum vydania    = 29.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260526201728/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-26
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Vanda Raýmanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Raýmanovú všeobecne,&lt;ref name=VýPr1997/&gt; zápis SFÚ za réžiu a výtvarný výkon. Podľa výrobných údajov súťažného diela je okrem réžie kreditovaná za animáciu a výtvarné návrhy. U ostatných príspevkov je už uvádzaná v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=ODvĽu/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/výtvarný výkon (''[[O dvoch ľuďoch]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=ODvĽu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; O dvoch ľuďoch
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Vanda Raýmanová za režisérsky a výtvarný výkon v animovanom filme „O dvoch ľuďoch“ – autorka“
 |dátum vydania    = 26.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260526204442/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-26
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Vladimír Král – réžia/animácia (''[[Keď nie, tak nie!]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Keď nie, tak nie!
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028290-Ked-nie-tak-nie-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii animovanej tvorby režisérovi a animátorovi Vladimírovi Královi za film Keď nie, tak nie“
 |dátum vydania    = 29.11.2007
 |dátum prístupu   = 27.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527092745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028290-Ked-nie-tak-nie-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dagmar Hložková]] – výtvarné stvárnenie (''[[Rozprávky starého Inku]]'': „Najrýchlejší posol ríše“&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Rozprávky starého Inku. [1. časť]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020423-Rozpravky-stareho-Inku-1-cast-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba – Dagmar Hložková za výtvarné stvárnenie filmu“
 |dátum vydania    = 07.03.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527093636/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020423-Rozpravky-stareho-Inku-1-cast-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Snopek – réžia/animácia (''[[Havran a líška]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Havran a líška
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028338-Havran-a-liska-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba - Martin Snopek za réžiu a animáciu filmu Havran a líška“
 |dátum vydania    = 29.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527094039/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028338-Havran-a-liska-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-27
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
|
* '''Michal Struss{{#tag:ref|Ročenka LF u Strussa neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné dielo.&lt;ref name=LF/&gt; Protokoly cien zverejnené v denníkoch ''SME''&lt;ref name=VýPr2000/&gt; a ''Práca'',&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt; či zápis SFÚ,&lt;ref name=VKocke/&gt; tieto ho oceňujú všeobecne za film, kým oficiálny web špecifikuje už réžiu a scenár.&lt;ref name=HÉ-web/&gt; Podľa výrobných údajov diela je tiež autorom jeho námetu i výtvarných návrhov, u ostatných výkonov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=VKocke/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/[[scenár]]&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/[[námet|&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;námet&lt;/span&gt;]]&lt;/span&gt; (''[[V kocke]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VKocke&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; V kocke
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028039-V-kocke-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii animovaný film – Michal Struss za film V kocke“
 |dátum vydania    = 21.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250808175959/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028039-V-kocke-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-08-08
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ondrej Slivka]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v ''SME'' nešpecifikuje u Slivku výkon,&lt;ref name=VýPr2000/&gt; tlačová správa organizátora&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]]
 |titul            = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny  prémie
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Tlačová správa z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 14.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; či zápis SFÚ ho oceňujú za réžiu a výtvarné návrhy.&lt;ref name=BrRo/&gt; Protokol z ''Práce'' uvádza aj animáciu.&lt;ref name=VýPr2000-Práca/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/výtvarné návrhy&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/animácia&lt;/span&gt;&lt;ref name=VýPr2000-Práca/&gt;(''[[Bratislavské rozprávky]]'': „Toporťan“&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca/&gt;&lt;ref name=BrRo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Bratislavské rozprávky. [14. časť]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017899-Bratislavske-rozpravky-14-cast-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii animovaný film – Ondrej Slivka za réžiu a výtvarné návrhy rozprávky Toporťan “
 |dátum vydania    = 23.11.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527112459/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017899-Bratislavske-rozpravky-14-cast-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2000&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901371-Na-Art-Filme-udelovali-ceny-Igric-clanok/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Malík]] – réžia (''[[Prečo...]]''&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Prečo...
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-016418-Preco-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii animovaného filmu Vladimírovi Malíkovi za réžiu seriálu Prečo“
 |dátum vydania    = 18.09.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527105436/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-016418-Preco-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Košťál]] – réžia (''[[Anatómia myšlienky]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Anatómia myšlienky
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-014085-Anatomia-myslienky-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii animovaného filmu Petrovi Košťálovi za réžiu filmu Anatómia myšlienky“
 |dátum vydania    = 26.06.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527105117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-014085-Anatomia-myslienky-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Snopek – réžia (''[[Každodenná paša]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Každodenná paša
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027764-Kazdodenna-pasa-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii animovaný film – Martin Snopek za réžiu filmu Každodenná paša“
 |dátum vydania    = 14.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527111413/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027764-Kazdodenna-pasa-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
|
* '''[[Katarína Kerekesová]]{{#tag:ref|Ročenka LF&lt;ref name=LF/&gt; i zápis SFÚ kreditujú Kerekesovú všeobecne za dielo,&lt;ref name=PôSv/&gt; oficiálny web za réžiu.&lt;ref name=HÉ-web/&gt; Podľa výrobných údajov je jeho výlučnou režisérkou i autorkou výtvarných návrhov, u ostatných príspevkov je už uvádzaná v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=PôSv/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/výtvarné návrhy&lt;/span&gt; (''[[Pôvod sveta (film z roku 2002|Pôvod sveta)]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=PôSv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015367-Povod-sveta-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Animovaná tvorba – Katarína Kerekesová za priekopnícke dielo v slovenskom animovanom filme“
 |dátum vydania    = 16.08.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527113223/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015367-Povod-sveta-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[František Jurišič]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v ''SME'' výkon u Jurišiča neuvádza,&lt;ref name=VýPr2003/&gt; zápis SFÚ oceňuje tvorcu všeobecne „za prácu“. Podľa výrobných údajov diela bol okrem réžie i vedúcim výroby, u ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=HliRo/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Hlinené rozprávky]]'': „Z hlinenej placky, divadelné masky“&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=HliRo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Hlinené rozprávky. [15. časť]
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017652-Hlinene-rozpravky-15-cast-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Animovaný film – František Jurišič za profesionálnu prácu s netradičným materiálom“
 |dátum vydania    = 15.11.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527113815/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017652-Hlinene-rozpravky-15-cast-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Popovič]] a [[Dávid Popovič]] – výtvarné spracovanie (''[[Mať tak o koliesko viac! (seriál)|Mať tak o koliesko viac!]]'': „Mrakodrap“&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mať tak o koliesko viac!. [3. časť]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018418-Mat-tak-o-koliesko-viac-3-cast-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Animovaný film – Ivan Popovič, Dávid Popovič za výtvarné spracovanie didaktickej témy“
 |dátum vydania    = 13.12.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527113338/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018418-Mat-tak-o-koliesko-viac-3-cast-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (ods. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v&amp;nbsp;8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
|
* '''[[Jana Slovenská]]{{#tag:ref|Oficiálny web oceňuje Slovenskú za réžiu,&lt;ref name=HÉ-web/&gt; protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; či zápis SFÚ „za poetické spracovanie“. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho animátorkou, autorkou výtvarných návrhov či vedúca výroby. U ostatných príspevkov je uvádzaná už v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=StTr/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/animácia/výtvarné návrhy&lt;/span&gt; (''[[Steblá trávy]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=StTr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Steblá trávy
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030142-Stebla-travy-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „ Igric v kategórii Animovaná tvorba - Jana Slovenská za poetické spracovanie animovaného absolventského filmu Steblá trávy“
 |dátum vydania    = 16.11.2008
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527115821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030142-Stebla-travy-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ivan Popovič a Dávid Popovič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk'' oceňuje dvojicu všeobecne, kým názov oceneného diela uvádza zámenou za ''Tajomné obrazy''.&lt;ref name=VýPr2004/&gt; Podľa titulkov samotného diela sú obaja jeho režiséri. U samostatných príspevkov majú už každý odlišné výkony.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Tajomné odkazy / Mysterious Messages'' © Ivan Popovič – MY STUDIO v spol. s Medzinárodným domom umenia pre deti, [[Bienále ilustrácií Bratislava|Bibiana]], 2003, námet, scenár, výtvarné návrhy: Ivan Popovič, dramaturgia projektu: Eva Čárska, animácia a strih: Dávid Popovič, kamera: [[Ľubo Belák]], Dávid Popovič, hudba a zvuk: Ľubo Belák, réžia: Dávid a Ivan Popovič.&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Tajomné odkazy]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lenka Pšenčíková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; i zápis SFÚ kreditujú Pšenčíkovú za autorský debut. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho výtvarníčkou, animátorkou a autorkou námetu aj scenára.&lt;ref name=Fóbia/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[autor]] (''[[Fóbia (film z roku )|Fóbia]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Fóbia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Fóbia
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030128-Fobia-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba - Lenka Pšenčíková za autorský debut v animovanom filme Fóbia“
 |dátum vydania    = 16.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527123421/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030128-Fobia-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005/&gt; i zápis SFÚ oceňujú Uhrína všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho scenáristom, animátorom a autorom výtvarných návrhov.&lt;ref name=SuSu/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/animácia/výtvarné návrhy&lt;/span&gt; (''[[Super superman]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=SuSu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Super superman
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030280-Super-Superman-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii animovaná tvorba Michalovi Uhrínovi za kreslenú metaforu životnej kariéry jednej celebrity vo filme Super Superman“
 |dátum vydania    = 18.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527141701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030280-Super-Superman-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ivan Popovič a Dávid Popovič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005/&gt; i zápis SFÚ oceňujú dvojicu všeobecne. Podľa výrobných údajov filmu sú okrem réžie obaja jeho scenáristmi a autormi výtvarných návrhov. U samostatných či iných spoluatorských príspevkov majú už každý rozdielne výkony.&lt;ref name=GuPe/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/výtvarné návrhy&lt;/span&gt; (''Mať tak o koliesko viac!'': „Guľôčkové pero“&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=GuPe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mať tak o koliesko viac!. [14. časť]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0030473-Mat-tak-o-koliesko-viac-film-14-cast-Gulockove-pero-2004/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii animovaná tvorba Ivanovi a Dávidovi Popovičovcom za netradičné a humorné spracovanie náučnej tematiky v animovanej eseji Guľôčkové pero“
 |dátum vydania    = 13.12.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527115359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018430-Mat-tak-o-koliesko-viac-14-cast-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
|
* '''[[Ivana Zajacová]] a [[Jozef Mitaľ]] – réžia (''[[Nazdravíčko!]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nazdravíčko!
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027819-Nazdravicko-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za animovanú tvorbu – Ivana Zajacová, Jozef Mitaľ za kultivované spracovanie bábkovej animácie“
 |dátum vydania    = 15.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527221504/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027819-Nazdravicko-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2006/&gt; i zápis SFÚ oceňuje Šebestovú za animovanú interpretáciu. Podľa výrobných údajov diela bola jeho režisérkou, animátorkou, autorkou námetu, scenára i výtvarných návrhov.&lt;ref name=LiMi/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/námet/animácia/výtvarné návrhy&lt;/span&gt;(''[[Lionardo Mio]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=LiMi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Lionardo Mio
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030405-Lionardo-mio-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za animovanú tvorbu – Ivana Šebestová za pozoruhodnú a znamenitú animovanú interpretáciu vzniku da Vinciho Mony Lízy“
 |dátum vydania    = 21.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260527144404/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030405-Lionardo-mio-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Šimon Matrka]] – výtvarné riešenie (''[[Osud prasiatka]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Osud prasiatka
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030413-Osud-prasiatka-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za animovanú tvorbu – Šimon Matrka za vtipné a výtvarné riešenie animovaného filmu“
 |dátum vydania    = 22.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250810123624/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030413-Osud-prasiatka-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-08-10
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: František Jurišič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2007/&gt; i zápis SFÚ oceňujú Jurišiča za spracovanie. Podľa výrobných údajov filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára.&lt;ref name=Ekomorfóza/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/námet&lt;/span&gt; (''[[Ekomorfóza]]'')&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;&lt;ref name=Ekomorfóza&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ekomorfóza
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019398-Ekomorfoza-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu Františkovi Jurišičovi za humorné spracovanie ekologickej témy vo filme Ekomorfóza“
 |dátum vydania    = 31.01.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528095038/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019398-Ekomorfoza-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Snopek – réžia/výtvarné návrhy (''[[Pik a Nik]]'')&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pik a Nik
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-022823-Pik-a-Nik-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu Martinovi Snopekovi za výtvarné návrhy a réžiu filmu Pik a Nik“
 |dátum vydania    = 27.06.200
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528093046/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-022823-Pik-a-Nik-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2007&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
|
* '''Ivana Šebestová – réžia/scenár/animácia (''[[Štyri (film z roku 2007|Štyri]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Štyri
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-035190-styri-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za animovanú tvorbu - Ivana Šebestová za scenár, réžiu a animáciu filmu Štyri za originálne spracovanie témy lásky a jej tajomstiev“
 |dátum vydania    = 19.06.2008
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528100416/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-035190-styri-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Daniela Krajčová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2008/&gt; i zápis SFÚ oceňujú Krajčovú všeobecne. Podľa výrobných údajov filmu bola jeho režisérkou.&lt;ref name=DĺPo/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Dĺžka podnájmu]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DĺPo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dĺžka podnájmu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-087747-Dlzka-podnajmu-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Daniela Krajčová za film Dĺžka podnájmu za netradičné výtvarné zobrazenie sociálnej situácie prisťahovalcov“
 |dátum vydania    = 10.04.2012
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528100525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-087747-Dlzka-podnajmu-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Andrej Kolenčík]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Izidor (film)|Izidor]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Izidor
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058317-Izidor-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Andrej Kolenčík za scenár, réžiu, kameru a animáciu filmu Izidor“
 |dátum vydania    = 08.09.2010
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240603153225/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058317-Izidor-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2024-06-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2008&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
|
* '''[[Boris Šima]]{{#tag:ref|Oficiálny web oceňuje Šimu iba za réžiu,&lt;ref name=HÉ-web/&gt; protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2009/&gt; či zápis SFÚ aj za výtvarné návrhy. Podľa výrobných údajov diela bol tiež jeho animátorom či autorom námetu a scenára.&lt;ref name=ChHo/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/výtvarné návrhy (''[[Chyťte ho!]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=ChHo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Chyťte ho!
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-253630-Chytte-ho-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Igric za animovanú tvorbu - Boris Šima (réžia filmu Chyťte ho!) za réžiu, výtvarné návrhy a láskavý humor v detskej rozprávke“
 |dátum vydania    = 13.04.2017
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250430093441/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-253630-Chytte-ho-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-04-30
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michaela Čopíková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2009/&gt; i zápis SFÚ oceňujú Čopíkovú všeobecne. Podľa výrobných údajov diela bola okrem réžie takisto jeho animátorkou a autorkou námetu i výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je uvádzaná už v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=AbSoAnLo/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/námet/animácia/výtvarné návrhy&lt;/span&gt; (''[[O ponožkách a láske]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=AbSoAnLo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; About socks and love
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038490-About-socks-and-love-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michaela Čopíková za originálne vyjadrenie a vtipnú skratku v príbehu o žene a mužovi“
 |dátum vydania    = 21.10.2008 
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528102045/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038490-About-socks-and-love-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Branislav Hollý]] – animácia (''[[Cesta (film z roku 2007)|Cesta]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Cesta
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-255141-Cesta-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Branislav Hollý (réžia filmu Cesta) za výtvarne čistú a hravú 3D animáciu študenta Súkromnej strednej priemyslovej školy animovanej tvorby“
 |dátum vydania    = 07.06.2017
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528101551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-255141-Cesta-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2009&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Filip Janega]] – réžia/scenár/námet (''[[LoveBook]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group=&quot;p.&quot;}})&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; LoveBook [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137175-LoveBook-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Filip Janega za námet, scenár a réžiu filmu LoveBook“
 |dátum vydania    = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528183525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137175-LoveBook-film-2010/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Budinský]] – réžia/scenár/námet (''[[Bird of Prey]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Bird of prey
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-252524-Bird-of-prey-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Peter Budinský za námet, scenár a réžiu filmu Bird of Prey“
 |dátum vydania    = 17.02.2017
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528183247/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-252524-Bird-of-prey-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* '''Katarína Kerekesová – réžia (''[[Kamene (film)|Kamene]]''&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Stones
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za animovanú tvorbu - Katarína Kerekesová za réžiu filmu Kamene“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20211208065715/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2021-12-08
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mária Oľhová]] – réžia (''[[Drum'n'bass]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Drum'n'bass
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Mária Oľhová za réžiu filmu Drum'n'bass“
 |dátum vydania    = 12.01.2017
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528185024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Vanda Raýmanová – réžia (''[[Kto je tam?]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kto je tam?
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „ Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Vanda Raýmanová za réžiu filmu Kto je tam?“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528184414/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* '''Martin Snopek a Ivana Laučíková – réžia (''[[Posledný autobus]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Posledný autobus
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090570-Posledny-autobus-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za animovanú tvorbu - Martin Snopek a Ivana Laučíková za réžiu filmu Posledný autobus“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220621030123/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090570-Posledny-autobus-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2022-06-21
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ivan Popovič a Dávid Popovič – scenár/námet (''Mať tak o koliesko viac!''&lt;sup&gt;'''TV/KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mať tak o koliesko viac!
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018415-Mat-tak-o-koliesko-viac-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Ivan Popovič a Dávid Popovič za námet a scenár televízneho seriálu Mať tak o koliesko viac“
 |dátum vydania    = 13.12.2006
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528192314/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018415-Mat-tak-o-koliesko-viac-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-28
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Haruštiak]] – réžia (''[[Pár milimetrov pod koreňom]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pár milimetrov pod koreňom
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245810-Par-milimetrov-pod-korenom-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michal Haruštiak za réžiu Pár milimetrov pod koreňom“
 |dátum vydania    = 20.09.2016
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528192509/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245810-Par-milimetrov-pod-korenom-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-27
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt; 
|-  
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* '''[[Ondrej Rudavský]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Mesiac (film z roku 2012)|Mesiac]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Moon
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „ Igric za animovanú tvorbu - Ondrej Rudavský za scenár, réžiu, kameru a animáciu filmu Mesiac“
 |dátum vydania    = 05.09.2016
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528233841/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Michaela Čopíková a [[Veronika Obertová]] – réžia (''[[O láske nepoznanej]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; O láske nepoznanej
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michaela Čopíková a Veronika Obertová za réžiu filmu O láske nepoznanej“
 |dátum vydania    = 07.09.2016
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528234040/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Júlia Koleňáková]] – réžia (''[[Kufor (film z roku 2012)|Kufor]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kufor [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Júlia Koleňáková za réžiu filmu Kufor“
 |dátum vydania    = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528234313/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| 
* '''Katarína Kerekesová – réžia/námet/výtvarné stvárnenie (''[[Mimi &amp; Líza]]''&lt;sup&gt;TV/KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mimi &amp; Líza
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za animovanú tvorbu – Katarína Kerekesová za námet, réžiu a výtvarné stvárnenie seriálu Mimi a Líza“
 |dátum vydania    = 01.08.2016
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528235551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ivana Šebestová – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Sneh (film z roku 2013)|Sneh]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Sneh
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu – Ivana Šebestová za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Sneh“
 |dátum vydania    = 11.12.2013
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260528235804/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| 
* '''[[Joanna Kożuch]] – réžia/scenár/animácia (''[[Fongopolis]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Petra Heleninová]] – réžia/scenár/námet/výtvarné návrhy/animácia/strih (''[[Aion]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Smatana]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Rosso Papavero]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Žiaková]] – animácia (''[[Braček Jelenček]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 23.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dávid Štumpf]] – animácia (''[[Kovbojsko]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* '''Vanda Raýmanová – réžia (''[[Drobci]]''&lt;sup&gt;TV/KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.01.2019
 |dátum prístupu   = 29.05.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martina Mikušová]] – réžia (''[[Chilli)]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Bubeníček]] – réžia (''[[Smrteľné historky]]''&lt;sup&gt;kombinovaný&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* '''Katarína Kerekesová – réžia (''[[Websterovci]]''&lt;sup&gt;TV/KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Websterovci. [1. séria]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-310152-Websterovci-1-seria-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za animovanú tvorbu - Katarína Kerekešová za réžiu animovaného seriálu Websterovci“
 |dátum vydania    = 10.02.2023
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529003552/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-310152-Websterovci-1-seria-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Joanna Kożuch a Boris Šima – réžia/scenár/animácia (''[[39 týždňov, 6 dní]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; 39 týždňov, 6 dní
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-259202-39-tyzdnov-6-dni-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Joanna Kozuch a Boris Šíma za scenár, réžiu a animáciu filmu 39 týždňov, 6 dní“
 |dátum vydania    = 10.10.2017
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250430095503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-259202-39-tyzdnov-6-dni-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-04-30
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ivana Šebestová – réžia/animácia (''[[Žltá (film)|Žltá)]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Žltá
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347291-zlta-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Ivana Šebestová za réžiu a totálnu animáciu filmu Žltá“
 |dátum vydania    = 24.04.2026
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529003236/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347291-zlta-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
|
* '''Martin Snopek – réžia/animácia (''[[Monštrum (film z roku 2018)|Monštrum]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.01.2019
 |dátum prístupu   = 29.05.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909010657/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Kristína Saganová]]{{#tag:ref|Uvádzaná aj ako Kriss Sagan.&lt;ref name=VýPr2019/&gt;&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár/animácia (''[[Poetika Anima]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Jasaň]] – réžia/scenár/námet (''[[Cesta (film z roku 2018)|Cesta]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Smatana – réžia/scenár/animácia (''[[Šarkan (film)|Šarkan]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 29.05.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Joanna Kożuch – réžia (''[[Music Box]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2020-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
|
* '''[[Andrea Pátková]] a [[Veronika Valentová]]{{#tag:ref|Titul známejší ako [[Videoklip|hudobný videoklip]] k skladbe [[Peter Lipa|P. Lipu]].&lt;ref name=PrSPr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Problémy s problémami
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302408-Problemy-s-problemami-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Anotácia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 19.04.2022
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529094357/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302408-Problemy-s-problemami-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-29
}}&lt;/ref&gt; Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje dvojicu za spracovanie témy a animáciu,&lt;ref name=VýPr2021/&gt; ten z AIC za videoklip všeobecne.&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela jeho režisérkou bola výlučne Pátková, spoločne sú kreditované len za 2D animáciu, umelecké pozadie a farby.&lt;ref name=PrSPr/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – animácia („[[Dobré meno#Zoznam skladieb|Problémy s problémami]]“&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Veronika Kocourková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kocourkovú za réžiu, výtvarné návrhy a stvárnenie,&lt;ref name=VýPr2021/&gt; ten z AIC iba za réžiu a návrhy.&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/výtvané návrhy&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;stvárnenie&lt;/span&gt; (''[[Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
|
* '''Joanna Kożuch – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Bolo raz jedno more...]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}
&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Andrea Pátková{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Pátkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z AIC iba za réžiu a návrhy.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Zadig]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
|
* '''Peter Budinský{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2023/&gt; i ten na webe AIC&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; oceňujú Budinského všeobecne za film. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režiérom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Tvojazem [film] (2022) 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.01.2026
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529103405/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/
 |dátum archivácie = 2025-05-29
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Tvojazem]]'')'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Klára Fedora Homzová]] – réžia/scenár (''[[Ja ešte nechcem odísť!]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| 
* '''[[Filip Pošivač]] – réžia (''[[Tonko, Slávka a kúzelné svetlo]]'')'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Timotej Lukovič]] – réžia/animácia (''[[Pustatina]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| 
* '''[[Kristína Bajaníková]] – réžia (''[[Ako medveď zložil pieseň]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Matúš Vizár]] – réžia/animácia (''[[Slobodu sliepkam!]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]] – réžia (''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Jelínková]] – réžia/scenár/výtvarné návrhy (''[[Strážcovia brány]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo &lt;!--{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]] --&gt; 
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 4 ceny
* [[Katarína Kerekesová|Katarína Kerekesová&lt;sup&gt;Urbanová&lt;/sup&gt;]](3×réžia, 1×réžia/námet/stvárnenie)

; 2 ceny
* [[Joanna Kożuch]] (1×réžia/scenár/animácia, 1×réžia/návrhy/animácia)
* [[Ivana Laučíková|Ivana Laučíková&lt;sup&gt;Zajacová&lt;/sup&gt;]] (2×réžia)
* [[Martin Snopek]] (1×réžia, 1×réžia/animácia)

{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 4 prémie
* [[Dávid Popovič]] (2×réžia, 1×spracovanie, 1×scenár/námet)
* [[Ivan Popovič]] (2×réžia, 1×spracovanie, 1×scenár/námet)
* Martin Snopek (2×réžia, 1×réžia/animácia, 1×réžia/návrhy)

; 3 prémie
* [[Vanda Raýmanová]] (2×réžia, 1×réžia/výtvar. výkon)
* [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]] (1×réžia, 1×réžia/animácia, 1×réžia/návrhy/animácia)

; 2 prémie
* [[Michaela Čopíková]] (2×réžia)
* [[František Jurišič]] (2×réžia)
* Joanna Kożuch (1×réžia, 1×réžia/scenár/animácia)
* Katarína Kerekesová (1×réžia, 1×animácia)
* [[Vladimír Král]] (1×réžia, 1×réžia/animácia)
* [[Martin Smatana]] (1×réžia/scenár/animácia, 1×réžia/scenár/kamera/animácia)
{{col-end}} 

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric za Animovanú tvorbu}}
{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Animovaná tvorba]]</text>
      <sha1>idri0vsqk8cb9rgv5bhbxw7gvuy37rg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750849</id>
    <revision>
      <id>8371284</id>
      <parentid>8371081</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:21:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Samostatné herecké kategórie (od r. 2013) */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371284</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="93453" sha1="avnxydh0gwsyvxt94tx77hul3bi2iis" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Herecký výkon &lt;br /&gt;vo filmovom alebo televíznom diele
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[herectvo]] 
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 2001|2001]] – [[Igric 2012|2012]]
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 11 
|-
| '''Počet udelených prémií'''
| 23 
|}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Mužský herecký výkon &lt;br /&gt;vo filmovom alebo televíznom diele
|-
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| herci
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 2013|2013]]
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 14
|-
| '''Počet udelených prémií'''
| 27
|-
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Ženský herecký výkon &lt;br /&gt;vo filmovom alebo televíznom diele
|-
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| herečky
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. 2013
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 14
|-
| '''Počet udelených prémií'''
| 28
|}

'''[[Igric (súťaž)|Igric(e)]] za Mužský''' a '''Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele''' sú dve z&amp;nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako také oceňujú [[herectvo|herecké umenie]] v&amp;nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]).

Kým úvodné ročníky súťaže sa ceny i príslušné prémie za [[hlavná postava|herecké postavy]] formálne udeľovali na vrub [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovej]] či [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznej tvorby]] ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), na rovnakej báze boli nepravidelne odovzdávané aj v&amp;nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]] – [[Igric 2000|2000]]). Po založení prvej hereckej kategórie bola táto v&amp;nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] známa ako '''Herecký výkon vo&amp;nbsp;filmovom alebo televíznom diele''' ([[Igric 2001|2001]] – [[Igric 2012|2012]]). Vzhľadom na jej univerzálny formát oceňovala hercov i&amp;nbsp;herečky spoločne, bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. Ustanovením dvoch samostatných hereckých kategórii v&amp;nbsp;roku [[Igric 2013|2013]] pôvodná zanikla.

S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 2014|2014]] – [[Igric 2015|2015]], [[Igric 2017|2017]]) a&amp;nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]); každá s&amp;nbsp;tromi soškami zvlášť. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryovej]] (2001 a&amp;nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&amp;nbsp;jednu prémiu zároveň v&amp;nbsp;oboch hereckých kategóriách (spoločnej aj tej ženskej). Z&amp;nbsp;mužských zástupcov bol zatiaľ duplicitne ocenený [[Milan Ondrík]] (2020, [[Igric 2026|2026]]), pričom [[Tomáš Maštalír]] naakumuloval akurát štyri prémie naprieč kategóriami.

V bilancii prémií oddelene, v&amp;nbsp;univerzálnej kategórii vedie [[Lukáš Latinák]] s&amp;nbsp;dvomi, v&amp;nbsp;mužskej Ondrík s&amp;nbsp;Maštalírom s&amp;nbsp;tromi individuálnymi, v&amp;nbsp;tej ženskej [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]], taktiež s&amp;nbsp;tromi prémiamí.

== Historické súvislosti == 
V&amp;nbsp;historickej ére súťaže vyhrali Igricov za herecký výkon iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&amp;nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|oblasti Hraného filmu]] (1967)&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tango pre medveďa
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ 
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Svätý experiment [film] (1967)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ 
 |dátum vydania    = 07.08.2023
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 

V&amp;nbsp;druhej polovici 90. rokov ocenili formou vedľajších prémií niekoľko ďalších hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),&lt;ref name=VýPr1995/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na Bukvovom dvore [film] (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“
 |dátum vydania    = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/
 |dátum archivácie = 2026-04-09
}}&lt;/ref&gt; [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Záhrada
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-03
}}&lt;/ref&gt; [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Diagnóza: vajíčko [film] (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“
 |dátum vydania    = 09.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/
 |dátum archivácie = 2024-03-04
}}&lt;/ref&gt; (obaja v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 1996|1996]])&lt;ref name=VýPr1996/&gt; či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).&lt;ref name=VýPr1997/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Prášky na spanie [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“
 |dátum vydania    = 12.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; S&amp;nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za teledrámu. Nedlho pred založením univerzálnej hereckej kategórie sa vôbec prvou držiteľkou hlavnej ceny za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), tiež ešte v&amp;nbsp;zastúpení Teletvorby.&lt;ref name=VýPr1998/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“
 |dátum vydania    = 25.09.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  

Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už vo&amp;nbsp;vlastnej, no ešte zlúčenej kategórii, v roku&amp;nbsp;[[Igric 2003|2003]] boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,&lt;ref name=VýPr2003/&gt; a&amp;nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho „labutiu rolu“,&lt;ref name=VýPr2003/&gt;&lt;ref name=KrRa/&gt; a&amp;nbsp;[[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej detský debut pred kamerou.&lt;ref name=VýPr2003/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dážď padá na naše duše
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“
 |dátum vydania    = 23.11.2005 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2023-02-07
}}&lt;/ref&gt;

=== Názvy kategórií v priebehu ročníkov ===
Častý výskyt variabilných aliasov u&amp;nbsp;spoločnej hereckej kategórie dokumentujú výročné protokoly samotného organizátora, tak tých publikovaných nech už v&amp;nbsp;denníku ''[[SME]]'' či mesačníku ''Film.sk'':
* oficiálna tlačová správa z&amp;nbsp;úvodného ročníku založenia príslušnej kategórie (2001) ju prezentovala ako &lt;u&gt;Herecký výkon vo&amp;nbsp;filmovom alebo televíznom diele&lt;/u&gt; u&amp;nbsp;hlavnej ceny, kým čoby &lt;u&gt;Herecký výkon v&amp;nbsp;dramatickom diele&lt;/u&gt;&lt;ref name=VýPr2001/&gt; už v&amp;nbsp;zastúpení prémií (dodatočné zápisy [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] z&amp;nbsp;tohto obdobia preto tiež nie sú u&amp;nbsp;ocenených diel ustálené&lt;ref name=Klietka/&gt;&lt;ref name=Krajinka/&gt;)
* v druhom ([[Igric 2002|2002]])&lt;ref name=VýPr2002/&gt;&lt;ref name=Voľnomyšlienkár/&gt;&lt;ref name=PoHl/&gt; i treťom ročníku (2003)&lt;ref name=VýPr2003/&gt;&lt;ref name=NaKoHr/&gt;&lt;ref name=KrRa/&gt; jej vyhlasovania sa bez ohľadu na fyzické či virtuálne médium vyskytuje v&amp;nbsp;protokoloch pre zmenu výlučne krátený termín jej pomenovania – za &lt;u&gt;Herecký výkon&lt;/u&gt; všeobecne
* ďalšie dva ročníky ([[Igric 2004|2004]]&lt;ref name=VýPr2004/&gt;&lt;ref name=NeHr/&gt; – [[Igric 2005|2005]]&lt;ref name=VýPr2005/&gt;&lt;ref name=Človečina/&gt;) demonštrujú všeobecný ekvivalent z&amp;nbsp;tých predchádzajúcich&lt;ref name=DlKrNo/&gt; v&amp;nbsp;kombinácii s&amp;nbsp;&lt;u&gt;Hereckým výkonom vo&amp;nbsp;filme alebo (v)&amp;nbsp;televíznom diele&lt;/u&gt; zároveň.
Až počnúc rokom 2006 sú už všetky dobové záznamy ustálené a&amp;nbsp;jednotné. 

Podľa dostupných [[organizačný predpis|štatútov]] nielen zo sporných rokov, oficiálny názov univerzálnej hereckej kategórie bol od&amp;nbsp;roku jej zavedenia '''Herecký výkon vo&amp;nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''&lt;ref&gt;Archivované štatúty podľa jednotlivých ročníkov z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2003 až 2012:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny 2003
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20031227083229/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2003-12-27}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2006
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 30.1.2006
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20070612215536/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2007-06-12}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2008
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 21.1.2008
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2026-05-15}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2010
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 25.1.2010
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20100507033902/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2010-05-07}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2012
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 24.10.2011
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2012-04-04}}&lt;/ref&gt; bez ohľadu na prípadné odchýlky v&amp;nbsp;medziročných citáciách jednotlivých protokolov. K&amp;nbsp;jedinej zmene v&amp;nbsp;jej názve došlo až oddelením hercov od&amp;nbsp;herečiek v&amp;nbsp;roku 2013, založením dvoch samostatných kategórií – '''Mužský''' a&amp;nbsp;'''Ženský herecký výkon vo&amp;nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2013
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (čl. II, ods. 2., vo formáte [[Microsoft Word|.doc]])
 |dátum vydania    = 28.01.2013
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = sweb.cz
 |url archívu      = hhttps://web.archive.org/web/20131008104158/http://avatar1one.sweb.cz/24.Igric%202013%20%C5%A1tat%C3%BAt.doc
 |dátum archivácie = 2012-04-04}}&lt;/ref&gt;

== Víťazi cien/prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, &lt;br /&gt;v zastúpení iných kategórií''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r.&amp;nbsp;„1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=8 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony &lt;br /&gt;udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(obsahuje tlačové i&amp;nbsp;faktické chyby)''&lt;/span&gt; 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Spoločná herecká kategória (2001 – 2012) ===
; Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| width=70%|
* '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=Klietka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Klietka [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Databáze &gt; Oběti a vrazi 
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi
 |lokácia          = Ocenění
 |poznámka         = „Ceny Igric [...] 2001  [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = Filmový přehled
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi
 |dátum archivácie = 2025-04-19
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.&lt;ref name=VýPr2001/&gt;&lt;ref name=Krajinka/&gt;&lt;ref name=FiPř/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')&lt;ref name=Krajinka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Krajinka
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=FiPř&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Databáze &gt; Musíme si pomáhat
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat
 |lokácia          = Ocenění
 |poznámka         = „Ceny Igric [...] 2001  [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = Filmový přehled
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat 
 |dátum archivácie = 2025-07-12
}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
|
* '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = vt; ve
 |titul            = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov 
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov
 |lokácia          = 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(bez súpisu prémií)''&lt;/span&gt;
 |dátum vydania    = 23.06.2002
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=Voľnomyšlienkár&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Voľnomyšlienkár [film] (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=PoHl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Pod hladinou [film] (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Chaos [film] (2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/
 |dátum archivácie = 2026-05-21 
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| 
* '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=NaKoHr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na konci hry [film] (2002)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')&lt;ref name=KrRa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kruté radosti
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')&lt;ref name=KrRa/&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=DlKrNo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Dlhá krátka noc [film] (2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DlKrNo/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')&lt;ref name=NeHr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nevěrné hry
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=Človečina&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Človečina [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&amp;idx=sfu_un_auth*0184728
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 10.07.2023
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&amp;idx=sfu_un_auth%2A0184728
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Človečina/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ticho [film] (2005)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“
 |dátum vydania    = 26.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Slnečný štát
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“
 |dátum vydania    = 23.11.2005
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Obsluhoval jsem anglického krále
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Attila Mokos]]{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006
 |url              = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm
 |lokácia          = Ceny IGRIC 2006
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(protokol v&amp;nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&amp;nbsp;predošlým)''&lt;/span&gt;
 |dátum vydania    = 2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = LitFond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm
 |dátum archivácie = 2024-07-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=ĎaDe/&gt; Aj keď titulky samotného diela túto tiež nešpecifikujú, Mokos v&amp;nbsp;ňom stvárňoval bezmenného divadelného herca pokúšajúceho sa o&amp;nbsp;samovraždu.|group=&quot;p.&quot;}} – herec oblastného divadla (''[[Ďalšie dejstvo]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=ĎaDe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“
 |dátum vydania    = 17.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Muzika
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“
 |dátum vydania    = 24.07.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Démoni
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Návrat bocianov
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“
 |dátum vydania    = 08.01.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film
 |dátum archivácie = 2022-10-28
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mesto tieňov [film] (2008)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Leto
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž)
 |dátum vydania    = 03.06.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Malé oslavy
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“
 |dátum vydania    = 11.11.2008
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pokoj v duši 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“
 |dátum vydania    = 13.02.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2025-01-24
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nedodržaný sľub
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“
 |dátum vydania    = 08.04.2009
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2022-10-01
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Dôverní nepriatelia [film] (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''&lt;/span&gt;
 |dátum vydania    = 14.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Obhliadka [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“
 |dátum vydania    = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; In delirium
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Dlhá cesta domov]]“&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Dlhá cesta domov [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“
 |dátum vydania    = 09.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
|  
* '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Lóve
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Cigán
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Samostatné herecké kategórie (od r. 2013) ===
; Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| width=70%|
* '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zradení [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“
 |dátum vydania    = 02.10.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')&lt;ref name=7DnHr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; 7 dní hříchů
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2022-10-06
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DuSe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Dušičky seniorov [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“
 |dátum vydania    = 02.10.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;  
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ve stínu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-06-21
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')&lt;ref name=7DnHr/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DuSe/&gt;
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
|
* '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''&lt;ref name=Kandidát&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kandidát
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')&lt;ref name=Kandidát/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')&lt;ref name=ĎaDo2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ďakujem, dobre
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film
 |dátum archivácie = 2022-10-28
}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;   
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Colette
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film
 |dátum archivácie = 2025-01-24
}}&lt;/ref&gt; a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')&lt;ref name=ĎaDo2012/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Miluj ma alebo odíď
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“
 |dátum vydania    = 12.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; a ''[[Dobrý človek]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“
 |dátum vydania    = 12.03.2026
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
|
* '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'')
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'')
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
|
* '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'')
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
|
* '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
-----
** &lt;u&gt;Špeciálne uznanie&lt;/u&gt;: [[Ladislav Chudík]]&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|Protokoly cien publikované v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2017/&gt; či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.01.2019
 |dátum prístupu   = 29.05.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt; posmrtnú formu neuvádzajú, počas ceremónie bol však Chudík ocenený [[in memoriam]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Archív &gt; Igric 2017
 |url              = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#1081
 |lokácia          = Požadovaný segment začína krátko pred 19. minútou záznamu.
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 04.10.2017
 |dátum prístupu   = 31.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260118142043/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#1081
 |dátum archivácie = 2026-01-18}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – Janetka, farár (''Červený kapitán'')
| rowspan=2 align=center| &lt;ref name=VýPr2017&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
|
* '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''&lt;ref name=Nina&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;   
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Únos
 |url              =  http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky 
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ 
 |dátum vydania    = 03.06.2016 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026 
 |vydavateľ        = skcinema.sk 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ 
 |dátum archivácie = 2025-01-24 }}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Bába z ledu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2022-05-22
}}&lt;/ref&gt;    
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Špina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;    
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')&lt;ref name=Nina/&gt;
|-
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
|
* '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'')
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r.&amp;nbsp;[[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z&amp;nbsp;tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; DOGG
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/
 |lokácia          = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2024-05-24
}}&lt;/ref&gt; |group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'')
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
|
* '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v&amp;nbsp;seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TÓTHOVÁ, Roberta
 |titul            = Kultúra &gt; Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák
 |url              = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/
 |lokácia          = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“
 |dátum vydania    = 28.09.2021
 |dátum prístupu   = 27.02.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/
 |dátum archivácie = 2025-05-13}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
| rowspan=2 align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v&amp;nbsp;seriáli ''[[Červené pásky]]''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; (sestra Lea).|group=&quot;p.&quot;}} – Lada (''Slovania''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
|
* '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'')
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'')
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
|
* '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
| rowspan=2 align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''&lt;ref name=VýPr2023/&gt; (manželka).|group=&quot;p.&quot;}} – matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinčina|ukr.]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/
 |lokácia          = Kapitola: „Variant(y) hesla“
 |poznámka         = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“
 |dátum vydania    = 24.02.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/
}}&lt;/ref&gt; |group=&quot;p.&quot;}} – Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'')
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
|
* '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Tak zle, ako sa len dá
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/
 |lokácia          = Kapitola: „Podnázov“
 |poznámka         = „historky z parku“
 |dátum vydania    = 05.09.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}})
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'')
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''&lt;sup&gt;KF/ŠF&lt;/sup&gt;)''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'')
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
|
* '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Attila Matusek]] – Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)
| rowspan=2 align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|-  
| style=background:#E5E4E2|
* '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'')
|- 
! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''Milan Ondrík – titul. postava (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Pantlikáš]] – Alexander (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Juraj Loj – titul. postava (''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'')
| rowspan=2 align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| style=background:#E5E4E2|
* '''[[Sára Chripáková]] – Mara (''Potopa'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zuzana Mauréry – [[Hilda Múdra]] (''[[Nepela (film)|Nepela]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Kristína Spáčová]] – Jessica (''[[Kronika večných snílkov]]'')
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo&lt;!--{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument{{•}}--&gt; &lt;br/&gt;&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 3 ceny
* [[Zuzana Mauréry]]
* [[Soňa Norisová]]

; 2 ceny
* [[Milan Ondrík]]
* [[Emília Vášáryová]]
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 4 prémie
* [[Tomáš Maštalír]] 

; 3 prémie
* [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]]
* [[Lukáš Latinák]] 
* Milan Ondrík

; 2 prémie
* [[Richard Autner]]
* [[Marián Geišberg]]
* [[Monika Hilmerová]]
* [[Csongor Kassai]]
* Zuzana Mauréry
* [[Attila Mokos]]
* Emília Vášáryová
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}}
{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]]</text>
      <sha1>avnxydh0gwsyvxt94tx77hul3bi2iis</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric za Celoživotné dielo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750850</id>
    <revision>
      <id>8371285</id>
      <parentid>8371094</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:22:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi cien */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371285</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39933" sha1="hwlfje4vqi3quzhg10pl0uw4xnd8hi3" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric za Celoživotné dielo
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| celoživotná tvorba
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 1993|1993]] 
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 23
|}

'''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Celoživotné dielo''', inokedy '''Celoživotný prínos''', je špeciálnou kategóriou každoročne vyhlasovanou v&amp;nbsp;rámci výročných cien a&amp;nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF). Od&amp;nbsp;roku [[Igric 2015|2015]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Celoživotné dielo v&amp;nbsp;audiovizuálnej oblasti'''. 

Na rozdiel od iných kategórií je nesúťažná, aj keď štatutárna, odovzdávaná výhradne na báze čestnej ceny či formou tzv. Siene slávy. Ako mimoriadna sa obyčajne udeľuje za celoživotnú tvorbu ňou ocenených tvorcov, na základe individuálnych návrhov členov poroty. Vzhľadom k&amp;nbsp;neraz prerušovanej tradícii v&amp;nbsp;jej vyhlasovaní, patrí táto z&amp;nbsp;hľadiska počtu udelených cien k&amp;nbsp;najmenej zastúpenej v&amp;nbsp;histórii súťaže. 

Najmladším čestným nositeľom je kameraman [[Alojz Hanúsek]] ([[Igric 2000|2000]]), ktorý sošku získal [[in memoriam|symbolicky]], vo veku nedožitých 61 rokov, tým najstarším pre zmenu [[Rudolf Urc]] ([[Igric 2025|2025]]), tento až ako 88-ročný. Z&amp;nbsp;celkovo 22 doterajších držiteľov tohto ocenenia – vrátane jedného pocteného opätovne ([[Stanislav Szomolányi|Szomolányi]] v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 1998|1998]] a [[Igric 2020|2020]]) – je zatiaľ jedinou ženou herečka [[Božidara Turzonovová]] ([[Igric 2022|2022]]).

== Historické súvislosti == 
Jej formálny výskyt v dostupných štatútoch bol často podriadený iba tými ročníkmi, v&amp;nbsp;ktorých sa cena vyhlasovala. Pravdepodobne aj v&amp;nbsp;dôsledku toho bol v&amp;nbsp;roku [[Igric 1995|1995]] jej jediný „nečestný držiteľ“ ([[Martin Slivka]]) docenený prostredníctvom [[Igric za Filmovú tvorbu|jednej z&amp;nbsp;ústredných kategórií]].&lt;ref name=VýPr1995/&gt; 

Rané štatúty nie sú dochované, podľa však kompilačnej retroštúdie Štefana Vraštiaka ''Igric 1967 – 2004'' jeden z&amp;nbsp;tých historických citoval: „V&amp;nbsp;zmysle štatútu môžu byť [ceny] udelené výnimočne i&amp;nbsp;za celoživotnú tvorbu“&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt; (s&amp;nbsp;odkazom na občasník ''Kinoinformácia'' [[číslo|č.]]&amp;nbsp;3 z&amp;nbsp;roku 1969, ktorý autor redigoval). 

K druhej zvláštnej situácii došlo v&amp;nbsp;roku 2020, kedy čestný titul Igric obdržal už jeho nositeľ z&amp;nbsp;jedného z&amp;nbsp;predchádzajúcich ročníkov (Stanislav Szomolányi v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;1998). 

Pri príležitosti jubilejného 30. ročníka súťaže (2019) bola bok po boku čestnej disciplíny vyhlásená i štatutárna Mimoriadna cena, táto už bez náležitého statusu. Jediným takto oceneným bol [[Peter Jaroš]],&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2019/&gt; ktorý ju získal za [[adaptácia (zmena žánru)|filmovú adaptáciu]] jeho vlastnej [[sága (literatúra)|románovej ságy]] ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' či iné spoluautorské alebo dramaturgické príspevky (''[[Pacho, hybský zbojník]]'' a ''[[Noční jazdci (film)|Noční jazdci]]'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Archív &gt; Igric 2019
 |url              = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14722/200621#3754
 |lokácia          = Požadovaný segment začína krátko po 64. minúte záznamu.
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2019
 |dátum prístupu   = 20.06.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260531125747/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14722/200621#3754
 |dátum archivácie = 2026-05-31}}&lt;/ref&gt; 

Hoci všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] z&amp;nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'' prezentujú kategóriu počnúc rokom 2015 pod synonymným aliasom &lt;u&gt;Celoživotný prínos slovenskej kinematografii&lt;/u&gt; (vyjme r.&amp;nbsp;2020), v&amp;nbsp;samotných štatútoch je definovaná ako/za &lt;u&gt;Celoživotné dielo v audiovizuálnej oblasti&lt;/u&gt;.&lt;ref&gt;Archivované štatúty podľa jednotlivých ročníkov z r. 2015 až 2024:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny 2015
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2. vo formáte [[Microsoft Word|.doc]])
 |dátum vydania    = 26.01.2015
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = igric.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20150816082658/http://igric.sk/files/STATUT%20CENY%2026%20IGRIC.doc
 |dátum archivácie = 2017-03-03}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2016 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 22.02.2016
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2017-03-03}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2018 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 29.01.2018
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = igric.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190922185850/http://www.igric.sk/-statut
 |dátum archivácie = 2019-09-22}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2019 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 02.12.2019
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = igric.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200527195422/http://www.igric.sk/-statut 
 |dátum archivácie = 2020-05-27}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2021 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 25.02.2021
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = igric.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20210801032226/http://www.igric.sk/-statut 
 |dátum archivácie = 2021-08-01}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2022
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 06.03.2022
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220625221410/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/igric-2022-statut/
 |dátum archivácie = 2022-06-25}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2023 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 22.3.2023
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = igric.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230927173513/http://www.igric.sk/-statut
 |dátum archivácie = 2023-12-27}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF
 |titul            = Štatút ceny 2024 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 16.1.2024
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240221021825/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2024-02-21}}&lt;/ref&gt;

== Víťazi cien ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''čestná cena neudeľovaná''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
|
* '''[[Štefan Uher]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – za celoživotné dielo'''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ pravdepod. z r 2004 &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r.&amp;nbsp;„1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;&lt;!-- &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Uher, Štefan, 1930-1993
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002523-Uher-stefan-19301993/
 |lokácia          = Biografická pozn.
 |poznámka         = „V roku 1993 získal cenu Igric in memoriam ‚za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie‘.“ (autor: R. Šmatláková, 2015)
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260418100655/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002523-Uher-stefan-19301993/
 |dátum archivácie = 2026-04-18
}}&lt;/ref&gt; --&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| 
* '''[[Peter Solan]] – za celoživotné dielo'''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&amp;nbsp;udeleným cenám)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Solan, Peter, 1929-2013
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001003-Solan-Peter-19292013/
 |lokácia          = Biografická pozn.
 |poznámka         = „V roku 1994 získal cenu Igric za celoživotné dielo“ (autor: Renáta Šmatláková, február 2015)
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260311061414/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001003-Solan-Peter-19292013/
 |dátum archivácie = 2026-03-11
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
|  
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''cena udelená v zastúpení [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovej tvorby]]''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| 
* '''[[Viktor Kubal]] – za celoživotné dielo'''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| 
* '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – za celoživotné dielo'''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
|
* '''[[Stanislav Szomolányi]] – za celoživotné dielo&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* '''[[Albert Marenčin]] – za celoživotné dielo'''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
|
* '''[[Alojz Hanúsek]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – za celoživotné dielo'''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
|
* '''[[Tibor Vichta]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – za celoživotné dielo'''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''čestná cena neudeľovaná''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* '''[[Tibor Biath]] – za celoživotné dielo'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Biath, Tibor, 1925-2012
 |url              = 
 |lokácia          = Biografická pozn.
 |poznámka         = „Igric za celoživotné dielo“ (autor: R. Šmatláková, 2015)
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200721185027/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001436-Biath-Tibor-19252012/
 |dátum archivácie = 2020-07-21
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* '''[[Ladislav Chudík]] – za celoživotné dielo'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* '''[[Ivan Teren]] – za celoživotné dielo'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| rowspan=7 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''čestná cena neudeľovaná''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| 
* '''[[Vido Horňák]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| 
* '''[[Roman Rjachovský]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* '''[[František Jurišič]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* '''[[Juraj Jakubisko]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Jakubisko, Juraj, 1938-2023
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002568-Jakubisko-Juraj-19382023/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii - Juraj Jakubisko“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20231209212608/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002568-Jakubisko-Juraj-19382023/
 |dátum archivácie = 2023-12-09
}}&lt;/ref&gt;  
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| 
* '''[[Eduard Grečner]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* '''Stanislav Szomolányi – za celoživotné dielo'''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| 
* '''[[Dušan Hanák]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| 
* '''[[Božidara Turzonovová]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| 
* '''[[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| 
* '''[[Juraj Lihosit]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| 
* '''[[Rudolf Urc]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''[[Dušan Dušek]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]
|}

== Superlatívy ==
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 2 ceny
* [[Stanislav Szomolányi]]

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric za Celoživotné dielo}}
{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Celoživotné dielo]]</text>
      <sha1>hwlfje4vqi3quzhg10pl0uw4xnd8hi3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prémia za Študentskú tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750974</id>
    <revision>
      <id>8371286</id>
      <parentid>8371087</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:23:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Cena Jána Fajnora (od r. 2015) */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371286</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="84782" sha1="eg1vf3n96743ce399q3ehzxm0u4blno" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Študentskú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[filmové dielo|študentské filmy]] 
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 1996|1996]] – [[Igric 2013|2013]]  
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 33
|}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Cena Petra Mihálika
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| študentské filmy
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 2014|2014]]  
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 3
|}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Cena Jána Fajnora
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| tvorcovia do 35 r.
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 2015|2015]]  
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 35
|}

'''Prémia za Študentskú tvorbu''' bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Ako taká odmeňovala v&amp;nbsp;rokoch [[Igric 1996|1996]] až [[Igric 2013|2013]] prácu študentov filmových škôl v&amp;nbsp;ľubovoľnej [[povolanie (zamestnanie)|tvorivej profesii]], prevažne za [[filmová réžia|réžiu]].

Po jej zrušení bola v&amp;nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] dočasne nahradená v&amp;nbsp;podobe neštatutárnej '''Ceny [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Petra Mihálika]]''', ktorá sa odovzdávala počas jediného ročníka – táto aj so&amp;nbsp;zreteľom na&amp;nbsp;žáner [[filmové dielo|hraného]], [[dokumentárny film|dokumentárneho]] i [[animácia (film)|animovaného filmu]] zároveň. V&amp;nbsp;roku [[Igric 2015|2015]] bola dodatočne premenovaná na '''Cenu [[Ján Fajnor|Jána Fajnora]]''' a&amp;nbsp;garantovaná už mladým tvorcom do 35 rokov všeobecne. Obdobne ako jej predchodkyňa, udeľuje sa obyčajne trom laureátom v&amp;nbsp;troch [[žáner (umelecký druh)|príslušných disciplínach]].  

[[Arnold Kojnok]] a [[Stano Petrov]] obdržali individuálne po dve študentské prémie, [[Peter Zákuťanský]] kombinovane po jednej z&amp;nbsp;oboch neskoršie ustanovených cien; [[Peter Podolský]] a [[Imrich Kútik]] získali obaja samostatne dve z&amp;nbsp;aktuálne vyhlasovaných ocenení.

== Víťazi cien/prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''ceny udelené výlučne za iné tvorivé výkony &lt;br /&gt;(prémie neudeľované)''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''ceny a prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Študentské prémie (1996 – 2013) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| width=70%|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Vojtek]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' oceňuje Vojteka bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1996/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.&lt;ref name=NeOnMnAnJaJu/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[filmová réžia|réžia]] (''[[... nepozná ona mňa, ani ja ju]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=NeOnMnAnJaJu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = SFD &gt; ... nepozná ona mňa, ani ja ju.
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti študentskej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za citlivú sondu do patológie rodinných vzťahov vo filme Nepozná ona mňa, ani ja ju“
 |dátum vydania    = 16.09.2014
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601171350/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; 
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Budeme mať výkony, budeme mať diplomy]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Budeme mať výkony, budeme mať diplomy [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti študentskej tvorby - Juraj Lehotský za invenčnú réžiu dokumentárneho filmu Budeme mať výkony, budeme mať diplomy“
 |dátum vydania    = 10.03.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601172951/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Repka]] – réžia (''[[Plávanie (film z roku 1997)|Plávanie]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Barbora Paššová]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[S farbou von]]{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Král]] – réžia (''[[Dvojhlasná invencia a-mol]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dvojhlasná invencia a-mol
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Vladimír Král za réžiu filmu Dvojhlasná invencia a-mol“
 |dátum vydania    = 16.11.2006
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601174707/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Kuboš]] – réžia (''[[Hlas 98#Film Hlas 98 (1999)|Hlas 98]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Hlas 98 [film] (1999)
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Marek Kuboš za réžiu filmu Hlas 98“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601174934/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Štefan (film z roku 1999)|Štefan]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lenka Moravčíková]] – réžia (''[[Listy prezidentovi (film z roku 1999)|Listy prezidentovi]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Listy prezidentovi [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“
 |dátum vydania    = 27.03.2023 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Pirohová]] – réžia (''[[To sme my]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; To sme my [film] (2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Jane Pirohovej za réžiu videofilmu To sme my“
 |dátum vydania    = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601182817/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivana Laučíková|Ivana Zajacová&lt;sup&gt;Laučíková&lt;/sup&gt;]] – réžia (''[[Vedieť|Vedieť]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vedieť
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Ivane Zajacovej za réžiu filmu Vedieť“
 |dátum vydania    = 06.12.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601183149/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Škopa bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.&lt;ref name=RóDo/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Rómsky dom]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=RóDo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Rómsky dom [film] (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Marko Škop za réžiu dokumentárneho filmu Rómsky dom“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601184613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Uhrína bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára, výtvarných návrhov a animátorom.&lt;ref name=Líškylovenie/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Líškylovenie]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Líškylovenie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Líškylovenie
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Michal Uhrín za réžiu animovaného filmu Líškylovenie“
 |dátum vydania    = 15.11.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601184052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Boris Šima]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2003/&gt; oceňuje Šimu bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa zápisu SFÚ i výrobných údajov súťažného filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára a výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=DnMáPrRa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Dnes mám prvé randevú]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DnMáPrRa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dnes mám prvé randevú
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba – Boris Šima za výnimočný profesionálny výkon a obrazovú hravosť v študentskom filme“
 |dátum vydania    = 14.11.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250430104856/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-04-30
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Balcar]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2003/&gt; oceňuje Balcara bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bol ocenený za kameru v hranom KF ''Mesto kostolov''.&lt;ref name=CSFD-Balcar/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – kamera (''[[Mesto kostolov]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=CSFD-Balcar&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = bpeter
 |titul            = Peter Balcar
 |url              = https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/
 |lokácia          = Biografie
 |poznámka         = „Spolupracoval na takých projektoch ako je krátky film Mesto kostolov (réžia Andrea Horečná, 2001), za ktorý získal v roku 2003 cenu Igric (študentská prémia za kameru v absoloventskom filme)“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601192020/https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; i zápis SFÚ&lt;ref name=Výmet/&gt; oceňuje Piussi bez špecifického výkonu, zatiaľ čo výsledky publikované už v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2004-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KÚDELOVÁ, Kristína
 |titul            = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003)
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.06.2004
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; neuvádzajú u oceneného tvorcu ani názov diela. Podľa jeho výrobných údajov bola jeho režisérkou.&lt;ref name=Výmet/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Výmet (film z roku 2003)|Výmet]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Výmet&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Výmet [film] (2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Zuzana Piussi za odvážne spracovanie tabuizovanej témy vo filme Výmet“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603150108/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Stano Petrov]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; oceňuje Petrova bez špecifického výkonu, kým iný publikovaný v denníku ''SME'' neuvádza ani názov diela.&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt; Podľa jeho titulkov bol jeho režisérom.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Z ulice'' © [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU, Bratislava]] 2003 [uváza] cvičenie 3. ročníka filmovej a televíznej réžie. Účinkovali Šimon, Oki, Stano, Martin Kočiško, Micho, [[Viktor Frešo]], Zuzka a Milko, Ivetka a ďalší; zvuk Peter Surový; strih Braňo Guniš; produkcia Lukáš Zednikovič, Martin Petruš; kamera Martin Žiaran; réžia Stano Petrov; inšpirované fotografiou Henri Cartier{{•}} Bressona.&lt;/ref&gt; Protokol z archívu SFÚ ho však oceňuje i za dramaturgiu.&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004)    
 |url              = 
 |poznámka         = 2-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ 
 |lokácia          = IGRICE A PRÉMIE
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/[[dramaturgia]] (''[[Z ulice]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Samuel Jaško]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Jaška bez špecifického výkonu či názvu diela,&lt;ref name=VýPr2005/&gt; ten z archívu SFÚ čoby autora filmu z r. 2004,&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt; uvádzaného tiež ako ''Haker''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; H4XØR [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/
 |lokácia          = Inf. poznámka, Réžia a Variant(y) hesla 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.10.2018
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606150801/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''H4XØR''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&amp;nbsp;Bratislave 15.6.2005)    
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ s&amp;nbsp;logom SFZ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.06.2005
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Tutoky]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Tutokyho bez špecifického výkonu či názvu diela.&lt;ref name=VýPr2005/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''Kohútik jarabý''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Mináriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2006/&gt; aj tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš/&gt; oceňujú Minárikovú všeobecne. Podľa zápisu SFÚ bola jeho režisérkou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zo života hydiny [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/
 |lokácia          = Inf. poznámka a Réžia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.10.2024
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606152811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt; a podľa ČSFD i scenáristkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Zo života hydiny (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 06.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606153159/https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Zo života hydiny]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Daniela Rusnoková]] – réžia (''[[O Soni a jej rodine]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Zednikovič]] – kamera (''[[Ďalšie dejstvo]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu Tomášovi Zednikovičovi za výtvarný a estetický prínos kamery vo filme Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“
 |dátum vydania    = 17.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Agnes Dimun]] – réžia/[[scenár]]/kamera (''[[Kde je?!]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kde je?! [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Agnes Dimun za scenár, réžiu a kameru filmu Kde je?!“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607141011/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Iveta Grófová]] – réžia/scenár (''[[Gastarbeiteri]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Arnold Kojnok]] – réžia (''[[Muzikológ a tvorca]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Muzikológ a tvorca [film] (2008)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok (réžia filmu Muzikológ a tvorca)“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607163835/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Matúš Krajňák]] – réžia (''[[Polnočný hrdina]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Polnočný hrdina [film] (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Matúš Krajňák (réžia filmu Polnočný hrdina)“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607163848/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mátyás Prikler]] – réžia/scenár (''[[Ďakujem, dobre]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ďakujem, dobre
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Mátyás Prikler za scenár a réžiu filmu Ďakujem, dobre“
 |dátum vydania    = 15.06.2012
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260106052034/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film
 |dátum archivácie = 2026-01-06
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miroslav Remo]] – réžia/scenár (''[[Arsy-Versy]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Arnold Kojnok – réžia (''[[Pomsta (film z roku 2010)|Pomsta]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Pomsta [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok za réžiu filmu Pomsta“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607165102/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Stano Petrov – réžia (''[[In delirium]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; In delirium
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Stano Petrov za réžiu filmu In delirium“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kováč]] – réžia (''[[Slameníkové zeme]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slameníkove zeme [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Peter Kováč za réžiu filmu Slameníkove zeme“
 |dátum vydania    = 17.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607170854/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Budinský]] – réžia (''[[Twins (film z roku 2011)|tWINs]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Janičík]] – réžia (''[[Kino Svet]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kino Svet [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Marek Janičík za réžiu filmu Kino Svet“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607171329/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Roman Fábian]] – réžia (''[[Ja som baník, kto je viac...]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Cena Petra Mihálika (2014) === 
; neštatutárna študentská cena
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| width=70%| → HRANÝ FILM
* '''[[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Dobrý človek]]''{{#tag:ref|Titul niekedy uvádzaný ako ''Zoltán, dobrý človek.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zoltán, dobrý človek [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 31.01.2015
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172135/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNY FILM
* '''[[Peter Zákuťanský]] – réžia (''[[Odchod na korze]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Odchod na korze [film] (2013)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Petra Mihálika – Peter Zákuťanský za réžiu dokumentárneho filmu Odchod na korze“
 |dátum vydania    = 31.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
→ ANIMOVANÝ FILM
* '''[[Tomáš Danay]] – réžia (''[[Pán Mrkva]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pán Mrkva
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Petra Mihálika – Tomáš Danay za réžiu animovaného filmu Pán Mrkva“
 |dátum vydania    = 14.06.2016
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172620/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Cena Jána Fajnora (od r. 2015) ===
; neštatutárna cena pre tvorcov do 35 rokov
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| width=70%| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Tomáš Stanek]] – kamera (''[[Deti (film z roku 2014)|Deti]]'')'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''Miroslav Remo – réžia (''[[Comeback (film z roku 2014)|Comeback]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Comeback
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Jána Fajnora pre mladých tvorcov do 35 rokov pre Mira Rema za réžiu dokumentárneho filmu Comeback“
 |dátum vydania    = 26.01.2021
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608104630/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Veronika Obertová]] a [[Michaela Čopíková]] – réžia/[[animácia (film)|animácia]]/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Nina (film z roku 2014)|Nina]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Michal Baláž]] – réžia (''[[True Štúr]]''{{#tag:ref|Kombinovaný, TV hraný dokument s prvkami animovaného filmu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; True Štúr [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/
 |lokácia          = Inf. poznámka
 |poznámka         = „televízny hraný dokument s prvkami animovaného filmu“
 |dátum vydania    = 19.06.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608110134/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt; Režisérom animovanej časti diela je [[Norbert Držiak|Noro Držiak]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = True Štúr (festivalový název)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260217054523/https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-02-17
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;SF/HD/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Lucia Halmová]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Lucia Pacek Halmová.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Under my spell [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = „Lucia Pacek Halmová“
 |dátum vydania    = 19.06.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608112033/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Under My Spell]]''&lt;sup&gt;SF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Marta Prokopová]] – animácia (''[[Mila Fog]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
* '''[[Marek Jasaň]] – réžia (''[[Mňau]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Pavol Čižmár]] – réžia (''[[Manžel Ján s rodinou]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Pavel Smejkal]] a Peter Zákuťanský – réžia (''[[Iná hudba]]''&lt;sup&gt;SF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Eva Sekerešová]] – réžia (''[[Jahodové dni]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Michal Blaško]] – réžia (''[[Atlantída, 2003]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Atlantída, 2003 [film] (2017)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Jána Fajnora (Cena je určená mladým tvorcom do 35 rokov) v kategórii Hraná filmová a televízna tvorba - Michal Blaško za réžiu filmu Atlantída 2003“
 |dátum vydania    = 01.04.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608113847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Denisa Buranová]] – kamera (''[[Budujeme Slovensko]]:'' „Cukrovar v Šuranoch“&lt;sup&gt;KF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''cena neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Nick Kollár]] – kamera (''[[Výlet (film)|Výlet]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Lenka Kušnieriková]] – réžia (''[[Expremiéri]]:'' „[[Mikuláš Dzurinda]]“&lt;sup&gt;KF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Veronika Kocourková]] – réžia/animácia (''[[Tresky plesky]]''&lt;sup&gt;KF/AF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Jakub Medvecký]] a [[Teodor Kuhn]] – scenár (''[[Ostrým nožom]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''cena neudelená''
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Michaela Mihályiová]] a [[Dávid Štumpf]] – réžia/scenár (''[[Sh_t Happens]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2020-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Alica Bednáriková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; i na webe AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; oceňujú Bednárikovú všeobecne. Okrem réžie bola i scenáristkou diela.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Nuda (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608120655/https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia (''Nuda''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''[[Dorota Vlnová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; i na webe AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; oceňujú Vlnovú všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérkou a spoluatorkou scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ikony. [1. séria ; 3. časť] 
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2022
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608121437/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Ikony (dokumentárny seriál)|Ikony]]'': „Neuhnúť, [[Ferdinand Milučký]]“&lt;sup&gt;KF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Lukáš Ďurica]] a [[Juraj Mäsiar]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; kredituje dvojicu za réžiu i vizuálne efekty, ten publikovaný na webe AIC len za režiu.&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela sú obidvaja kreditovaní spoločne aj za hudbu a strih.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; On the hill
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 04.05.2022
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608122536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/[[vizuálny efekt|vizuálne efekty]] (''On the Hill''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Zuzana Jacková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Jackovú všeobecne,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režisérku&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; (podľa ČSFD spolupracovala na scenári i strihu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Dovidenia (Goodbye) (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608124920/https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;). Obidva zdroje s výsledkami navyše uvádzajú meno tvorkyne chybne (ako „Lacková“).|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia (''Dovidenia''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''[[Peter Podolský]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Podolského všeobecne,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Memoria
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.12.2022 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608130251/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''Memoria''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Imrich Kútik]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za výtvarné návrhy, scenár a námet,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bol aj jeho animátorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mathias
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.11.2021
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608131800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;scenár/[[námet]]/výtvarné návrhy (''Mathias''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Vladimír Horník]] – réžia (''O mŕtvych len v dobrom''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''Peter Podolský – réžia (''Lesy a pobrežia pri Zingste''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Peter Kološ]]{{#tag:ref|Uvádzaný tiež ako Peter S. Kološ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Spojení (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Peter S. Kološ“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608133507/https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia (''Connected''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Monika Mahútová]]{{#tag:ref|Podľa výrobných údajov oceneného diela bola Mahútová i spoluautorkou námetu a scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nablízku
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 14.04.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608135859/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Nablízku]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Katarína Gramatová]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Gramatovú za scenár a réžiu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režisérku.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa ČSFD bola i jeho kamerankou či strihačkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Dom Strom
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/
 |lokácia          = Režie, Kamera, Scénář a Střih
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260209031842/https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-02-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár (''[[Dom Strom]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''Imrich Kútik{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za réžiu a animáciu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom, autorom výtvarných návrhov či trikových kompozícií a spoluautorom scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Silo
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.10.2024
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608135425/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/animácia (''[[Silo]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Hannah Dale]] – réžia (''[[Tak zajtra]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Rebeka Bizubová]] – réžia (''[[Spoveď (film z roku 2024)|Spoveď]]''&lt;sup&gt;SF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Rebeka Vakrčková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Vakrčkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,&lt;ref name=VýPr2025/&gt; ten z webu SFÚ ako režisérku.&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou, autorkou námetu, scenára či výtvarných návrhov a spoluanimátorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Hostina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.04.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608141000/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– réžia/animácia/výtvarné návrhy (''[[Hostina (film z roku 2024)|Hostina]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Gregor Valentovič]] – réžia (''[[Nepela (film)|Nepela]]'')'''
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Tereza Smetanová]] – réžia (''[[Prístavy|Seablindness]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Wanda Przeworska]] – réžia (''[[Bublina (film z roku 2025)|Bublina]]''&lt;sup&gt;KF/AF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumetárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film&lt;!--{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film--&gt;{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument&lt;!--&lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]--&gt; 
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 2 ceny
* [[Imrich Kútik]] (2×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
* [[Peter Podolský]] (2×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
* [[Peter Zákuťanský]] (1×Cena P.&amp;nbsp;Mihálika, 1×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 2 prémie
* [[Arnold Kojnok]] (2×réžia)
* [[Stano Petrov]] (1×réžia/dramaturgia, 1×réžia)
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric (súťaž)}}
[[Kategória:Igric (súťaž)|Študentská tvorba]]</text>
      <sha1>eg1vf3n96743ce399q3ehzxm0u4blno</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751314</id>
    <revision>
      <id>8371281</id>
      <parentid>8371084</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:20:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi prémií */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371281</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="91695" sha1="cg42zsl33omnphb6eca4utconlud8iw" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[televízne umenie|TV]] (mimo [[dramatické umenie|drámu]])
|-
| '''Odovzdávané'''
| v&amp;nbsp;r. [[Igric 1995|1995]] – [[Igric 2013|2013]] 
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 38
|}
{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Ostatnú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[filmové umenie|film]] a TV
|-
| '''Odovzdávané'''
| od&amp;nbsp;r. [[Igric 2014|2014]]   
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 18
|}
'''Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu''', inokedy tiež '''Inú televíznu tvorbu''', bola jednou z&amp;nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pôvodne založená ako '''Oblasť TV zábavy, vzdelávania, dokumentu a&amp;nbsp;publicistiky''', udeľovala sa počas 19. ročníkov za [[dokumentárny film|dokumentárne]], [[publicistika|publicistické]] či [[Spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajské počiny]] (do r.&amp;nbsp;[[Igric 2009|2009]]) alebo kultúrne magazíny (do r.&amp;nbsp;[[Igric 2011|2011]]).  

V&amp;nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] bola rovnako ako [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská]] a&amp;nbsp;[[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]] zrušená, respektíve predefinovaná na '''Ostatnú tvorbu''' ako takú. So&amp;nbsp;záberom rozšíreným aj o&amp;nbsp;formát [[filmové dielo|kinofilmu]], je v&amp;nbsp;súčasnej podobe štatutárne klasifikovaná už ako '''Ostatná filmová a&amp;nbsp;televízna tvorba'''. Zatiaľ čo v&amp;nbsp;minulosti odmeňovala rozličné [[umelecká činnosť|tvorivé príspevky]] vrátane napríklad [[dramaturg]]ie, [[redaktor|redaktorskej činnosti]] či [[dabing]]u,&lt;ref name=Št2008&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008)
 |url              = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.1.2008
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2026-05-15
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Št2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.10.2011
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2012-04-04
}}&lt;/ref&gt; aktuálne zastrešuje odmeny iba v&amp;nbsp;prospech [[réžia|režisérov]], [[scenár]]istov a&amp;nbsp;[[kameraman|kameramanov]].&lt;ref name=Št2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7)
 |dátum vydania    = 22.02.2016
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2017-03-03 
}}&lt;/ref&gt; Na rozdiel od bývalých ceremónií, počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] sa prémie v tejto oblasti odovzdávajú početným zástupcom len za kolektívne výkony.

Spomedzi ôsmich dvojnásobných držiteľov príslušných odmien, [[Zuzana Liová]] a [[Juraj Nvota]] obdržali doteraz ako jediní po jednej z&amp;nbsp;oboch „ostatných“ prémií.

== Historické súvislosti ==
S výnimkou dvoch ojedinelých ročníkov ([[Igric 1993|1993]] a [[Igric 1994|1994]]), kedy obe vzájomné disciplíny – kombinovane – absentovali v&amp;nbsp;súťaži, patrí oblasť Ostatnej tvorby po [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárnej]] k&amp;nbsp;druhej najčastejšie zastúpenej z&amp;nbsp;hladiska celkového počtu poskytnutých prémií na kategóriu i&amp;nbsp;jej pravidelných výskytov v doterajšej histórii samotných ceremónií.

=== Názvy kategórií/oblastí v priebehu ročníkov ===
Od jej založenia mapuje i '''Ostatná televízna tvorba''' rozličné historické aliasy pomenovania. Zatiaľ čo vo&amp;nbsp;svojom úvodnom ročníku bola známa ešte pod rozšíreným názvom, a&amp;nbsp;to ako &lt;u&gt;Oblasť televíznej zábavy, vzdelávania, dokumentu a&amp;nbsp;publicistiky&lt;/u&gt; ([[Igric 1995|1995]]),&lt;ref name=VýPr1995/&gt; v&amp;nbsp;ďalších dvoch už pod všeobecnejšími ekvivalentami čoby &lt;u&gt;Oblasť inej televíznej tvorby&lt;/u&gt; ([[Igric 1996|1996]])&lt;ref name=Škriatok/&gt;&lt;ref name=ČoRoTeSr/&gt; či &lt;u&gt;Oblasť ostatnej televíznej tvorby&lt;/u&gt; ([[Igric 1997|1997]]).&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Po&amp;nbsp;jej predefinovaní na „kategóriu“, po dobu ďalších 12 ročníkov si svoje štandardné označenie udržala ([[Igric 1998|1998]] – 2009). Na&amp;nbsp;prelome [[10. roky 21. storočia|prvých dvoch dekád nového milénia]] bola najprv prechodne premenovaná na&amp;nbsp;&lt;u&gt;Ostatnú televíznu a&amp;nbsp;seriálovú tvorbu&lt;/u&gt; ([[Igric 2010|2010]] – [[Igric 2013|2013]]) a&amp;nbsp;dodatočne pretransformovaná na&amp;nbsp;univerzálnu kategóriu, teda '''Ostatnú filmovú a&amp;nbsp;televíznu tvorbu''' (od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2014)

== Víťazi prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudeľované''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=2 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudelené &lt;br /&gt;(mimo tých osobitných v r. 1994)''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Ostatná televízna tvorba (1995 – 2013) === 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| width=70%|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miloslav Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Končoka všeobecne.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Pravdepodobne bol režisérom slovenského znenia francúzskeho TV seriálu.|group=&quot;p.&quot;}} – [[dabing|slovenská verzia]] (''[[Veľké dni nášho storočia]]''{{#tag:ref|Metráž diela – pravdepodobne dokumentárneho žánru – neznáma.|group=&quot;p.&quot;}})
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Začková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Začkovú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bola režisérkou TV cyklu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Eko ďalej (TV film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Katarína Začková“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609085628/https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Eko ďalej...?]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Trančíka bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Podľa výrobných údajov samotných diel [[Česko-slovenská televízia|ČST]], resp. [[Česká televize|ČT]], je ich režisérom, autorom námetu aj scenára&lt;ref name=GEN-MiŠa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = GEN &gt; MILAN ŠAMÁNEK pohledem DUŠANA TRANČÍKA 
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=359
 |lokácia          = Námět, Scénář, Kamera a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.05.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308044441/https://febio.cz/tvorba.php?sid=359
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = OKO &gt; NEJKRATŠÍ HRANICE
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=416
 |lokácia          = Námět, Scénář a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 14.03.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308051709/https://febio.cz/tvorba.php?sid=416
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = OKO &gt; TŘETÍ NÁVRAT aneb SLOVENSKÉ TANGO 2
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=429
 |lokácia          = Námět, Scénář a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 10.10.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308042248/https://febio.cz/tvorba.php?sid=429
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt; a – v prípade prvého – i spolukameramanom.&lt;ref name=GEN-MiŠa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/námet&lt;/span&gt; (''[[GEN - Galerie elity národa|GEN]]'': „Milan Šamánek“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;, ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;a ''[[Nejkratší hranice]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Kocka]] – réžia (hraný seriál ''[[Škriatok (seriál)|Škriatok]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Škriatok&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Škriatok [film] (1995) 
 |url              = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za inú televíznu tvorbu režisérovi Ľubovi Kockovi za nápadité a obrazovo príťažlivé skĺbenie reálneho a fantazijného sveta v seriáli Škriatok“
 |dátum vydania    = 29.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240302235938/http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/
 |dátum archivácie = 2024-03-02
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jindro Vlach]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'': „č. 8 – 14“&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;&lt;ref name=ČoRoTeSr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  |autor            = SFÚ  |titul            = SFD &gt; Čo rozprávala teta srna   |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/  |lokácia          = Poznámky  |poznámka         = „Prémia za inú televíznu tvorbu Jindrovi Vlachovi za réžiu a kameru filmu Čo rozprávala teta srna (časti 8-14), za úspešné kameramanské snímky z prírody a za ich tvorivú režijnú interpretáciu - 7. výročné ceny“  |dátum vydania    = 11.06.2024  |dátum prístupu   = 26.03.2026  |vydavateľ        = skcinema.sk  |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/  |dátum archivácie = 2026-05-16  }}&lt;/ref&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú &lt;u&gt;Inú TV tvorbu&lt;/u&gt;.|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Pašteka]] a [[Jaroslav Mikuš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Podľa zápisu SFÚ&lt;ref name=KrDoZn&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Krok do známa [film], Ekosystémy vodných tokov (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.08.2016
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609104506/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;záznamu ČSFD&lt;ref name=PoNaPr/&gt; boli spolurežisérmi 5-dielnej TV dokusérie. Kým SFÚ však archivuje dielo pod názvom „Ekosystémy vodných tokov“ v&amp;nbsp;rámci cyklu ''Krok do známa'',&lt;ref name=KrDoZn/&gt; ČSFD už pod aliasom „Ekosystémy Slovenska“ a&amp;nbsp;s&amp;nbsp;nosným názvom ''Poznáte našu prírodu?''.&lt;ref name=PoNaPr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Poznáte našu prírodu? Ekosystémy Slovenska (seriál)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Tomáš Pašteka, Jaroslav Mikuš“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609105105/https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Krok do známa]]'': „Ekosystémy vodných tokov“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Dimitrov]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na iný TV hudobný dokument ''C'est la vie''&lt;ref name=VýPr1998/&gt; (28 min).|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Ten-tet]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Dimitrov&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ocenenia
 |url              = http://peterdimitrov.sk/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Bonus LF, SFZ and USTT  r. 1998 za filmy Ces't la vie a Ten - Tet / Bonus LF, SFZ and USTT r.2006 za film Vízie z Inferna“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = peterdimitrov.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20211218132914/http://peterdimitrov.sk/
 |dátum archivácie = 2021-12-18
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor]] (kultúr. magazín ''[[Oko (televízny magazín)|Oko]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}})
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lea Gallová]] – réžia/[[scenár]] (''[[Na starej fare]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na starej fare [film] (1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Lea Gallová za scenár a réžiu filmu Na starej fare“
 |dátum vydania    = 30.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Boris Lindtner]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[V tieni]]'': „Zhasnuté svetlá rámp“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zhasnuté svetlá rámp [film] (1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Boris Lindtner za kameru a réžiu filmu Zhasnuté svetlá rámp“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ladislav Bariak – réžia/scenár (''[[Fidlikant v Nitre]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Fidlikant v Nitre [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba – Ladislav Bariak za scenár a réžiu publicistického filmu Fidlikant v Nitre“
 |dátum vydania    = 22.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609120138/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Katarína Začková{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=VýPr2001/&gt; oceňuje Začkovú všeobecne „za tvorivý vklad do TV publicistického cyklu [[Slovenská televízia|STV]]“. Vvýrobné údaje k&amp;nbsp;samotnému dielu nedostupné. Vychádzajúc z&amp;nbsp;retrospektívneho rozhovoru Začkovej pre ''[[Denník N]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MIKUŠOVIČ, Dušan
 |titul            = Katarína Začková z Reportérov: Šokuje ma, ako Rezník klame. Takto nás vedenie televízie osočovalo za Mečiara
 |url              = https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Začala som robiť cyklus, ktorý sa volal „Mýtus o…“. Prvý bol „Mýtus o slovenskej kapitálotvornej vrstve“, potom prišli „Mýtus o slovenskom zázraku“, tak isto som nakrútila mýtus o Gabčíkove“
 |dátum vydania    = 18.10.2020
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''[[Denník N]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121021000/https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt; či zápisov SFÚ o jej iných príspevkoch,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Začková, Katarína
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&amp;field=AUK2&amp;term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0053887%5C*230a%5C*as%5E%22
 |lokácia          = Názvy filmových diel
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609143326/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&amp;field=AUK2&amp;term=%22%5Esfu_un_auth%5C%2A0053887%5C%2A230a%5C%2Aas%5E%22
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; pravdepodobne bola jeho režisérkou.|group=&quot;p.&quot;}} – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia&lt;/span&gt; (''[[Mýtus o...]] slovenskej kapitálotvornej vrstve''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Zelinová]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=VýPr2001/&gt; i&amp;nbsp;zápis SFÚ&lt;ref name=VTieni/&gt; oceňujú Zelinovú všeobecne. Bola dramaturgičkou publicistického cyklu [[TV Markíza]].|group=&quot;p.&quot;}} – [[dramaturg]]ia (''V&amp;nbsp;tieni''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VTieni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V tieni [film]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zuzane Zelinovej za tvorivý vklad do televízneho publicistického cyklu V tieni - 12. výročné ceny [...] Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Natália Vídenská za citlivý prístup k ľudským osudom v televíznom cykle V tieni - 15. výročné ceny“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Valér Mikula]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Mikulu bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa záznamu denníka ''SME'' bol moderátorom i scenáristom TV kultúrneho magazínu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ba
 |titul            = Litera sa vracia
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Po takmer ročnej prestávke sa na televízne obrazovky vracia obľúbený kultúrny magazín Litera [...] informoval literárny kritik Valér Mikula, ktorý je staronovým scenáristom i sprievodcom tejto relácie
 |dátum vydania    = 11.01.2003
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609150253/https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2
 |dátum archivácie = 2026-06-09}}&lt;/ref&gt; |group=&quot;p.&quot;}} – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;scenár&lt;/span&gt; (kultúr. magazín ''[[Kultúra v čase – Litera]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Beáta Arvayová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'', oceňuje Arvayovú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Pravdepodobne bola jeho dramaturgičkou.|group=&quot;p.&quot;}} – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;dramaturgia&lt;/span&gt; (''[[Solamente naturali]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group=&quot;p.&quot;}})
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Žilčayová]] a [[Pavol Korec]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'', oceňuje dvojicu bez špecifických výkonov či názvu diela,&lt;ref name=VýPr2003/&gt; kým iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;perodika ''Synchron'' ich kredituje za 6-dielny TV dokuseriál ''Propeler'',&lt;ref name=VýPr2003-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku
 | periodikum       = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2003
 | ročník           = 2
 | číslo            = 4
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum archivácie = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt; uvádzaný niekedy i&amp;nbsp;s&amp;nbsp;podtitulom (Subkultúry mládeže).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Propeler - subkultúry mládeže (TV film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = „Pavol Korec, Jana Žilčayová“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609154858/https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autori (''[[Propeler (dokumentárny seriál)|Propeler]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Samuel Ivaška]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'', oceňuje Ivašku bez špecifického výkonu či názvu diela.&lt;ref name=VýPr2003/&gt; Podľa jeho oficiálnych stránok&lt;ref name=Ivaška&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Autorské filmy
 |url              = https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Doma mu Slovenský filmový zväz, Únia televíznych tvorcov a Literárny fond Slovenskej republiky udelili v roku 2003 v Trenčianskych Tepliciach ocenenie za nekonvenčné posolstvo alternatívneho života za film „Malé tajomstvo krovín“.“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Samuel Ivaška|samoivaska.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230528142039/https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/
 |dátum archivácie = 2023-05-28
}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;výsledkov publikovaných v&amp;nbsp;periodiku ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt; bol ocenený za „nekonvenčné posolstvo alternatívneho života“, respektíve ''Malé tajomstvo krovín''.|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Malé tajomstvo krovín]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt;&lt;ref name=Ivaška/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Jarošová]] a [[Jaroslav Rihák]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=Ateliér/&gt; oceňujú dvojicu bez špecifických výkonov. Podľa protokolu z archívu SFÚ boli ocenení „za magazín o výtvarnom umení“.&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004)    
 |url              = 
 |poznámka         = 2-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ 
 |lokácia          = IGRICE A PRÉMIE
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[autor]]i (''[[Ateliér]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Ateliér&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ateliér - portréty [film]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Zuzana Jarošová a Jaro Rihák za pozoruhodný magazín o výtvarnom umení Ateliér“
 |dátum vydania    = 17.06.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609163615/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'', oceňuje Vídenskú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2004/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;autorka&lt;/span&gt; (''V&amp;nbsp;tieni''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VTieni/&gt;&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Petro]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje filmového strihača bez špecifického výkonu či názvu diela,&lt;ref name=VýPr2005/&gt; protokol z archívu SFÚ za strih filmu ''Metamorfózy''.&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – strih (''Metamorfózy''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group=&quot;p.&quot;}})&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&amp;nbsp;Bratislave 15.6.2005)    
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ s&amp;nbsp;logom SFZ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.06.2005
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zdeno Vlach]] – kamera (''[[V ríši kamzíka tatranského]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V ríši kamzíka tatranského [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zdenovi Vlachovi za náročný tvorivý kameramanský výkon vo filme V ríši kamzíka tatranského“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609162540/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Dimitrov{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=VíZIn/&gt; oceňujú Dimitrova bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie aj jeho scenáristom.&lt;ref name=VíZIn/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár&lt;/span&gt; (''[[Vízie z inferna]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Dimitrov/&gt;&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=VíZIn&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vízie z Inferna
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Peter Dimitrov za mimoriadne presvedčivú umeleckú výpoveď o holocauste“
 |dátum vydania    = 05.01.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609112140/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Šuda]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=Šuda/&gt; oceňujú Šudu bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Lida Mlichová Ján Vrtílek [film] : rozhovory s otcom (2005)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = „Ján Šuda“
 |dátum vydania    = 20.02.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609122322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Európski knihári]]'': „Rozhovory s&amp;nbsp;otcom“&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=Šuda&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Šuda, Ján, 1939-2012
 |url              = 
 |lokácia          = Biografická pozn.
 |poznámka         = „Rozhovory s otcom (2005, Prémia LF, SFZ a ÚSTT v kategórii Ostatná televízna tvorba 2006)“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
-----
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tina Diosi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=MeLiSl/&gt; oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou i scenáristkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Město létajících slov
 |url              = https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov
 |lokácia          = O filmu
 |poznámka         = „Režie Tina Diosi / Scénář Martina Diosi “
 |dátum vydania    = 2006
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|KVIFF]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260211033531/https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov
 |dátum archivácie = 2026-02-11
}}&lt;/ref&gt; Vzhľadom k jeho žánru bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group=&quot;p.&quot;}} – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;scenár (''[[Mesto lietajúcich slov]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=MeLiSl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mesto lietajúcich slov [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&amp;nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r.&amp;nbsp;2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Richard Krivda]] – kamera (''[[Sám proti sebe]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Sám proti sebe [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu Richardovi Krivdovi za výtvarne pojatú kameru vo filme Sám proti sebe“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609174204/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Poláček]] – réžia/scenár (''[[Moja misia]]'': „Padre Alegría“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moja misia [film], Padre Alegría (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu scenáristovi a režisérovi Marekovi Poláčekovi za šírenie humanizmu a radosti v portréte misionára vo filme Padre Alegría z cyklu Moja misia“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609174623/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zdeno Vlach – réžia/scenár/kamera (''[[V pralesoch Karpát]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V pralesoch Karpát [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Zdeno Vlach za scenár, kameru a réžiu filmu V pralesoch Karpát“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609181432/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Homolka]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Noc na švédskom vale]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Noc na Švédskom vale [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Milan Homolka za námet, scenár a réžiu filmu Noc na švédskom vale“
 |dátum vydania    = 30.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609181043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Johanides]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Emília Vášáryová]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN.sk [film] : galéria elity národa, Prof. Emília Vášáryová, herečka (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Juraj Johanides (réžia filmu z cyklu GEN.sk Emília Vášáryová)“
 |dátum vydania    = 07.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609182613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Dodo Šimončič (kamera filmu Moderná architektúra Slovenska)“
 |dátum vydania    = 22.10.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260520235101/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-05-20
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Nvota]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ivan Žucha]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Šulík]] – réžia (''[[Zlatá šedesátá]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zlatá šedesátá
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Martin Šulík za réžiu televízneho seriálu Zlatá šedesátá“
 |dátum vydania    = 23.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609183230/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Hledík]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ľubomír Feldek]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN.sk [film] : galéria elity národa, Ľubomír Feldek, spisovateľ (2010)
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Peter Hledík za réžiu filmu GEN.sk Ľubomír Feldek“
 |dátum vydania    = 07.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184047/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Hulík]] – réžia (''[[Návrat rysov]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Návrat rysov [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Tomáš Hulík za réžiu filmu Návrat rysov“
 |dátum vydania    = 16.06.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľuba Koľová]] – réžia (''[[Pieseň pre mamu]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SNITKOVÁ, Tatiana
 |titul            = Porota ocenila dokument Ľuby Koľovej
 |url              = https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivú prémiu v kategórii ostatná televízna a seriálová tvorba udelila porota [...] Ľube Koľovej za réžiu dokumentu Pieseň pre mamu“
 |dátum vydania    = 03.04.2012
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''[[Korzár (denník)|Korzár]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609102945/https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Hledík – réžia (''GEN.sk'': „[[Vladimír Popovič]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Liová]] – réžia (''[[Slovenské kino]]'': „Ženy (od lásky k hnevu)“&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slovenské kino [film], Ženy ; od lásky k hnevu (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Zuzana Liová za réžiu televízneho filmu Žena v slovenskom filme z cyklu Slovenské kino“
 |dátum vydania    = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184855/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Farkašová]] – dramaturgia (''[[Zbohom, súdruhovia!]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zbohom, súdruhovia! [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Katarína Farkašová za dramaturgiu televízneho seriálu Zbohom, súdruhovia!“
 |dátum vydania    = 29.04.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609185037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Ostatná tvorba (od r. 2014) === 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| width=70%| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rudolf Urc]] – scenár/námet (''[[Čarovný svet animovaného filmu]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF/AF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=ČaSvAnFi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Čarovný svet animovaného filmu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu – Rudolf Urc za námet a scenár televízneho seriálu Čarovný svet animovaného filmu“
 |dátum vydania    = 04.09.2014
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609185751/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr2014&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Na rozdiel od protokolu cien zverejneného v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' s&amp;nbsp;už novým názvom kategórie,&lt;ref name=VýPr2014/&gt; iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku ešte jej ekvivalent z&amp;nbsp;predchádzajúcich rokov („Ostatná televízna a&amp;nbsp;seriálová tvorba“)&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt; Zápisy SFÚ demonštrujú už jej premenovanie na „Ostatnú filmovú a&amp;nbsp;televíznu tvorbu“.&lt;ref name=ČaSvAnFi/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Hudec]] – réžia/scenár (''[[Neznámi hrdinovia]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zuzana Liová – réžia/scenár (''[[ Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]'': „[[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hana Gregorová]]“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Hnát]] – réžia (hraný film ''[[Balada o Tereze a Šimonovi]]''{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený organizátorom v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' uvádza názov diela ako ''Baladu o Šimonovi a Tereze'',&lt;ref name=VýPr2016/&gt; ten z webu AIC už pre zmenu čoby ''Balada o Tereze a Šimonovi''.&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt; Zápis SFÚ demonštruje druhý ekvivalent.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Balada o Tereze a Šimonovi [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/ 
 |lokácia          = Inf. poznámka
 |poznámka         = „študentský hraný film (komorná dráma)“
 |dátum vydania    = 28.06.2016
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609195224/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Blaško]] – réžia (hraný film ''[[Strach (film z roku 2015)|Strach]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Bučka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaná aj pod rodným priezviskom Kovalčíková, príp. kombinovane ako Jana Bučka Kovalčíková alebo Kovalčíková-Bučka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Bučka, Jana, 1981-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Kovalčíková, Jana, 1981- [meno ženy za slobodna] / Kovalčíková-Bučka, Jana, 1981- [slo] / Bučková, Jana, 1981- [slo] / Bučka Kovalčíková, Jana, 1981- [slo]“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521090052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''Prvá'': „[[Izabela Textorisová]]“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Juraj Nvota – réžia (''[[Masky Juraj Steiner]]''&lt;sup&gt;'''SF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – réžia (hraná miniséria ''[[Spravedlnost]]''&lt;sup&gt;'''[[Česká televize|ČT]]/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Bebjak, Peter, 1970-
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Peter Bebjak za réžiu minisérie Spravedlnost nakrútenej pre Českú televíziu“
 |dátum vydania    = 19.09.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Branislav Molnár]] – réžia (''[[Žijem Dunajom]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Žijem Dunajom
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Branislav Molnár za réžiu televízneho dokumentárneho filmu Žijem Dunajom“
 |dátum vydania    = 16.07.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609204948/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lihosit]] – réžia (''[[Vycestovacia doložka pre Dubčeka]]''&lt;sup&gt;'''DF/HD'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Miroslav Válek|Válek]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]] a [[Vít Janeček]] – réžia (''[[Obliehanie mesta]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Ostrochovský]] – réžia (hraný film ''[[Služobníci]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)'''''&lt;ref name=&quot;VýPr2021-AIC&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;'''''
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Palúcha za námet, scenár a réžiu,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC výlučne za réžiu.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia/scenár/námet (''[[Ivan Palúch|Herec: Ivan Palúch]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jana Bučka – réžia (''[[Môj emigrant]]'': „Elena“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2023/&gt; i&amp;nbsp;ten na webe AIC&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; uvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom ročníku neštandardný názov kategórie („Ostatná televízna a&amp;nbsp;filmová tvorba“)&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; Zápisy SFÚ k&amp;nbsp;máju 2026 bez záznamu.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Slivka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaný aj ako Ľubomír Ján Slivka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slivka, Ľubomír, 1957-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Slivka, Ľubomír Ján, 1957- [slo]“
 |dátum vydania    = 04.10.2018
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221018114212/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/
 |dátum archivácie = 2022-10-18
}}&lt;/ref&gt; Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2024/&gt; i ten na webe SFÚ&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; oceňujú Slivku bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie i jeho spoluproducentom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Andy Warhol
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609214133/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – réžia (''[[Andy Warhol|Andy Warhol: Americký sen]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michaela Zakuťanská]] – scenár (hraný film ''[[Kavej]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)'''''&lt;ref name=&quot;VýPr2025-SFÚ&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;'''''
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Hannah Dale]] – réžia (''[[Neznáme miesto]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumetárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument &lt;!--&lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]--&gt; &lt;br /&gt;Publicistické relácie sú v prehľade klasifikované ako podžáner dokumentárneho filmu 
|}

== Superlatívy ==
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 2 prémie
* [[Ladislav Bariak]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Jana Bučka]] (2×Ostatná tvorba)
* [[Peter Dimitrov]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Peter Hledík]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Zuzana Liová]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba)
* [[Juraj Nvota]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba)
* [[Zdeno Vlach]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Katarína Začková]] (2×Ostatná TV tvorba)

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Ostatná tvorba]]</text>
      <sha1>cg42zsl33omnphb6eca4utconlud8iw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prémia za Teóriu a kritiku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751343</id>
    <revision>
      <id>8371282</id>
      <parentid>8371085</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:21:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi prémií */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371282</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="90327" sha1="lrsdqrcx6o5saqq2i2jpnk6nm646y3u" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Teóriu a kritiku
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| {{nowrap|[[filmová kritika|filmová teória a kritika]]}}
|-
| '''Odovzdávané'''
| od&amp;nbsp;r. [[Igric 1994|1994]]
|-
| {{nowrap|'''Počet udelených prémii'''}}
| 47
|}

'''Prémia za Teóriu a kritiku''', inokedy '''Oblasť filmovej''' alebo '''televíznej teórie a kritiky''', je jednou z&amp;nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pravdepodobne od roku&amp;nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Audiovizuálna teória a kritika'''.

Disciplína ako taká odmeňuje okrem iných prevažne [[filmológia|filmológov]] či [[historická veda|historikov]] a&amp;nbsp;spravidla za&amp;nbsp;[[literárne dielo|literárnu činnosť]], a&amp;nbsp;to v&amp;nbsp;zastúpení [[teória|teoretických]], [[filmová kritika|kritických]], [[encyklopédia|encyklopedických]] alebo iných [[historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických diel]]. 

Najviac tvorivých premíí v doterajšej histórii súťaže naakumuloval [[Martin Kaňuch]] – trikrát samostatne ako editor a&amp;nbsp;[[redaktor]], dvakrát už v&amp;nbsp;menovitej spolupráci s&amp;nbsp;inými. 

== Víťazi prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z&amp;nbsp;dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudeľované''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Václav Macek]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami oceňuje Macka všeobecne „za publikáciu“.&lt;ref name=VýPr1994/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Katalóg &gt; K dejinám slovenského dokumentárneho filmu [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047144-K-dejinam-slovenskeho-dokumentarneho-filmu-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Macek, Václav - Autor“
 |dátum vydania    = 30.07.2009
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230601064108/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047144-K-dejinam-slovenskeho-dokumentarneho-filmu-kniha/
 |dátum archivácie = 2023-06-01
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[autor]] (''[[K dejinám slovenského dokumentárneho filmu]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Mihálika všeobecne „za prácu“, kým názov diela uvádza chybne (ako ''Zrod slovenskej kinematografie'').&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896-1948 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047125-Vznik-slovenskej-narodnej-kinematografie-18961948-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Mihálik, Peter - Autor“
 |dátum vydania    = 30.07.2009
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610202628/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047125-Vznik-slovenskej-narodnej-kinematografie-18961948-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896 – 1948]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Šmatlák]] – [[publicistika|publicista]] (všeobecne za r.&amp;nbsp;1993 až 1995)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lexmann]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Lexmanna všeobecne za publikáciu.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Slovenská filmová hudba 1896-1996 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-072797-Slovenska-filmova-hudba-18961996-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Lexmann, Juraj - Autor“
 |dátum vydania    = 04.07.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610205218/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-072797-Slovenska-filmova-hudba-18961996-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Slovenská filmová hudba 1896 – 1996]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Lexmann, Juraj, 1941-2025
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003959-Lexmann-Juraj-19412025/
 |lokácia          = Biografická pozn.
 |poznámka         = „Slovenská filmová hudba 1896-1996 (1996, Prémia LF SR, SFZ a ÚSTT za tvorbu roku 1996 v oblasti filmovej teórie a kritiky udelená v roku 1997)“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610205406/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003959-Lexmann-Juraj-19412025/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Eva Vženteková|Eva Dzúriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Dzúrikovú všeobecne za publikáciu.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Vženteková, Eva - Autor“ (meno Dzúrikovej za slobodna)
 |dátum vydania    = 16.08.2008
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240301063448/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/
 |dátum archivácie = 2024-03-01
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie|Dejiny filmovej distribúcie v&amp;nbsp;organizácii a&amp;nbsp;správe slovenskej kinematografie]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jelena Paštéková]] a Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu všeobecne za publikáciu.&lt;ref name=VýPr1998/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautori.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Dejiny slovenskej kinematografie [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047151-Dejiny-slovenskej-kinematografie-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Macek, Václav - Autor / Paštéková, Jelena - Autor, 1951-“ 
 |dátum vydania    = 30.07.2009
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610213156/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047151-Dejiny-slovenskej-kinematografie-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autori (''[[Dejiny slovenskej kinematografie]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rudolf Urc]]{{#tag:ref|Tlačová správa s&amp;nbsp;výsledkami oceňuje Urca všeobecne „za dielo“.&lt;ref name=VýPr1999/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Traja veteráni za kamerou
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-076176-Traja-veterani-za-kamerou/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Urc, Rudolf - Autor“ 
 |dátum vydania    = 30.07.2009
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221204051327/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-076176-Traja-veterani-za-kamerou/
 |dátum archivácie = 2022-12-04
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor ([[dizertačná práca|dizer. práca]] ''[[Traja veteráni za kamerou]]'')
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Brázda]], [[Ľubica Mistríková]]{{#tag:ref|Neskôr známa už pod priezviskom Orechovská.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Orechovská, Ľubica, 1974- 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024064-Orechovska-lubica-1974/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Mistríková, Ľubica, 1974- [meno ženy za slobodna]“
 |dátum vydania    = 19.07.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221028231017/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024064-Orechovska-lubica-1974/
 |dátum archivácie = 2022-10-28
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} a [[Martin Štetina]] – publicisti (''[[Kino-Ikon]]'' č. 3/98&lt;sup&gt;'''Č'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Pavel Branko]]{{#tag:ref|Protokol cien uvrejnený v&amp;nbsp;''SME''&lt;ref name=VýPr2000/&gt; i tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=TS2000&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]]
 |titul            = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny  prémie
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Tlačová správa z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 14.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; oceňujú Branka všeobecne „za knihu“, kým protokol už z denníka ''Práca'' „za knihu filmových kritík a štúdií“.&lt;ref name=VýPr2000-Práca/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Straty a nálezy 1948-1998 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011346-Straty-a-nalezy-19481998-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Branko, Pavel / Macek, Václav - Editor, 1952- / Styan, Martin Clifford - Prekladateľ“
 |dátum vydania    = 28.10.2005
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610220205/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011346-Straty-a-nalezy-19481998-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Straty a nálezy 1948 – 1998]]''&lt;sup&gt;'''Z'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=TS2000/&gt;&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2000&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami oceňuje Slivku všeobecne „za publikáciu“.&lt;ref name=VýPr2001/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Karol Plicka [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-010669-Karol-Plicka-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Slivka, Martin - Autor“
 |dátum vydania    = 09.05.2000
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610221123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-010669-Karol-Plicka-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Karol Plicka: básnik obrazu]]''&lt;sup&gt;'''A'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Dudková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Dudkovú všeobecne za dielo.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho autorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029359-Linie-kruhy-a-svety-Emira-Kusturicu-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Dudková, Jana - Autor“
 |dátum vydania    = 31.12.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610224455/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029359-Linie-kruhy-a-svety-Emira-Kusturicu-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu]]''&lt;sup&gt;'''B'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Gindl-Tatárová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje Gindl-Tatárovú všeobecne za dielo.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho autorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Hollywoodoo [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029356-Hollywoodoo-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Gindl-Tatárová, Zuzana - Autor“
 |dátum vydania    = 31.12.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260124195441/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029356-Hollywoodoo-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-01-24
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Hollywoodoo: Filmové ilúzie podľa zaručených receptov]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Macka všeobecne za dielo.&lt;ref name=VýPr2003/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Štefan Uher 1930-1993 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011452-stefan-Uher-19301993-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Macek, Václav - Autor“ 
 |dátum vydania    = 01.12.2005
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610230420/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011452-stefan-Uher-19301993-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-10
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Štefan Uher 1930 – 1993]]''&lt;sup&gt;'''A'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Hanák]], [[Miroslav Ulman]], Marián Brázda a [[Jozef Krajčovič (dramaturg)|Jozef Krajčovič]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' uvádza Ulmana chybne (ako „Miloslava“).&lt;ref name=VýPr2003/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[dramaturgia]]/príprava ([[DVD-Video|DVD]] ''[[Obrazy starého sveta]]''&lt;sup&gt;'''V'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku
 | periodikum       = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2003
 | ročník           = 2
 | číslo            = 4
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum archivácie = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Miroslav Ulman a [[Peter Ulman]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje bratov všeobecne za dielo,&lt;ref name=VýPr2004/&gt; ten z archívu SFÚ za „zhromaždenie a spracovanie profilov“.&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ/&gt; Podľa záznamov Katalógu SFÚ sú u&amp;nbsp;jeho prvého vydania z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2001 kreditovaní ako hlavní spoluautori,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Sprievodca klubovým filmom [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011273-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Ulman, Miroslav - Autor / Ulman, Peter, 1966- - Autor“ 
 |dátum vydania    = 09.09.2005
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611080858/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011273-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt; u&amp;nbsp;neskoršieho a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2003 už čoby zostavovatelia, resp. kompilátori.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Sprievodca klubovým filmom [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011233-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „ Ulman, Miroslav - Zostavovateľ / Kompilátor; Ulman, Peter, 1966- - Zostavovateľ / Kompilátor“ 
 |dátum vydania    = 09.09.2005
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230130040141/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011233-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/
 |dátum archivácie = 2023-01-30
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autori (''[[Sprievodca klubovým filmom]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004)    
 |url              = 
 |poznámka         = 2-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ 
 |lokácia          = IGRICE A PRÉMIE
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marián Brázda a [[Martin Kaňuch]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje dvojicu všeobecne za dielo,&lt;ref name=VýPr2004/&gt; ten z archívu SFÚ za „redakčnú prípravu“.&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho zodpovednými, resp. výkonnými spoluredaktormi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; 5 scenárov [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011296-5-scenarov-kniha/
 |lokácia          = Zodpovednosť
 |poznámka         = „zodpovedný redaktor Marián Brázda ; výkonný redaktor Martin Kaňuch“ 
 |dátum vydania    = 23.09.2005
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611081355/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011296-5-scenarov-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[redaktor]]i ([[kniha|kniž. vydanie]] ''[[5 scenárov]]'')&lt;ref name=VýPr2004-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje Branka bez špecifického výkonu či názvu diela.&lt;ref name=VýPr2005/&gt; Podľa iného, z archívu SFÚ, bol ocenený za „teoretický prínos v dvoch štúdiách o dokumentárnej tvorbe“ zverejnený v kino-časopise.&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&amp;nbsp;Bratislave 15.6.2005)    
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ s&amp;nbsp;logom SFZ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.06.2005
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|group=&quot;p.&quot;}} – publicista (''Kino-Ikon''&lt;sup&gt;'''Č'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Mojžiš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje Mojžiša bez špecifického výkonu či názvu diela,&lt;ref name=VýPr2005/&gt; ten z archívu SFÚ za „esejistické spracovanie závažnej filmovej témy“ vo svojej knihe.&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt; Katalóg SFÚ jeho autorstvo potvrdzuje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Použi ma ako stránku knihy [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011191-Pouzi-ma-ako-stranku-knihy-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Mojžiš, Juraj - Autor“ 
 |dátum vydania    = 08.09.2005
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611090013/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011191-Pouzi-ma-ako-stranku-knihy-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''Použi ma ako stránku knihy''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Kaňuch – redaktor&lt;ref name=StANá2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Straty a nálezy 2 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011945-Straty-a-nalezy-2-kniha/
 |lokácia          = Zodpovednosť / Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „výkonný redaktor: Martin Kaňuch / Branko, Pavel - Autor / Kaňuch, Martin - Editor, 1973-“ 
 |dátum vydania    = 17.03.2006
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611083743/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011945-Straty-a-nalezy-2-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt; (Pavel Branko: ''[[Straty a nálezy 2]]''&lt;sup&gt;'''Z'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Renáta Šmatláková]] a Martin Šmatlák{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2006/&gt; i&amp;nbsp;tlačová správa s&amp;nbsp;výsledkami publikovaná na webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš/&gt; oceňujú manželov všeobecne „za spracovanie encyklopedického diela“. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho hlavnými spoluautormi (titul je niekedy uvádzaný s&amp;nbsp;podnázvom ''Slovenskí režiséri hraných filmov'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Filmové profily [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011950-Filmove-profily-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Šmatláková, Renáta - Autor / Šmatlák, Martin, 1961- - Autor“ 
 |dátum vydania    = 17.03.2006
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611092433/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011950-Filmove-profily-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autori (''[[Filmové profily]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&amp;nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r.&amp;nbsp;2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Rudolf Urc a [[Gabriela Gavalčinová]]&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2007/&gt; či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt; oceňujú dvojicu za „portréty osobností“ v&amp;nbsp;menovanej príručke. Katalóg SFÚ obsahuje u&amp;nbsp;náležitého titulu dva príbuzné záznamy – kým u&amp;nbsp;jedného je uvádzaný výlučne Urc a&amp;nbsp;ako autor,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Galéria osobností [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-272814-Galeria-osobnosti-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Urc, Rudolf - Autor“ 
 |dátum vydania    = 06.05.2019
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230128111442/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-272814-Galeria-osobnosti-kniha/
 |dátum archivácie = 2023-01-28
}}&lt;/ref&gt; u&amp;nbsp;toho dvojjazyčného iba Gavalčinová a&amp;nbsp;čoby redaktorka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Galéria osobností BAB [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-059181-Galeria-osobnosti-BAB-kniha/
 |lokácia          = Zodpovednosť / Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „redakcia Gabriela Gavalčinová / Gavalčinová, Gabriela - Editor, 1944-2006“ 
 |dátum vydania    = 27.09.2010
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611111330/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-059181-Galeria-osobnosti-BAB-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor/redaktorka ([[príručková publikácia|účel. publikácia]] festivalu [[Bienále animácie Bratislava|BAB]] ''[[Galéria osobností]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Gavalier]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2007/&gt; či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt; oceňujú Gavaliera za esej všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Spletité cesty Wima Wendersa [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-042419-Spletite-cesty-Wima-Wendersa-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Gavalier, Peter - Autor“ 
 |dátum vydania    = 16.02.2009
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611112654/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-042419-Spletite-cesty-Wima-Wendersa-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Spletité cesty Wima Wendersa]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2007&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Juraj Mojžiš{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2008/&gt; či ''SME''&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt; oceňujú Mojžiša za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Albert Marenčin - filmár na križovatkách času [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-028609-Albert-Marencin-filmar-na-krizovatkach-casu-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Mojžiš, Juraj - Autor“ 
 |dátum vydania    = 11.12.2007
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250123000114/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-028609-Albert-Marencin-filmar-na-krizovatkach-casu-kniha/
 |dátum archivácie = 2025-01-23
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Albert Marenčin – filmár na križovatkách času]]''&lt;sup&gt;'''B'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2008/&gt; či ''SME''&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt; oceňujú Branka za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Straty a nálezy 3 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-023101-Straty-a-nalezy-3-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Branko, Pavel - Autor“ 
 |dátum vydania    = 03.07.2007
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611113500/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-023101-Straty-a-nalezy-3-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Straty a nálezy 3]]''&lt;sup&gt;'''Z'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2008&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Macka za štúdiu všeobecne.&lt;ref name=VýPr2009/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Ján Kadár [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-035487-Jan-Kadar-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Macek, Václav - Autor“ 
 |dátum vydania    = 26.06.2008
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251016104050/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-035487-Jan-Kadar-kniha/
 |dátum archivácie = 2025-10-16
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Ján Kadár]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jana Dudková{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Dudkovú za dielo všeobecne.&lt;ref name=VýPr2009/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavnou autorkou (titul je niekedy uvádzaný s&amp;nbsp;podnázvom ''Balkanizmus a srbský film 90. rokov'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Balkán alebo metafora [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-040868-Balkan-alebo-metafora-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Dudková, Jana - Autor“ 
 |dátum vydania    = 09.01.2009
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611130110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-040868-Balkan-alebo-metafora-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Balkán alebo Metafora]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2009&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mária Ferenčuhová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Ferenčuhovú za dielo všeobecne.&lt;ref name=VýPr2010/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou (titul je niekedy uvádzaný s&amp;nbsp;podnázvom ''Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Odložený čas [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-050022-Odlozeny-cas-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Ferenčuhová, Mária - Autor“ 
 |dátum vydania    = 12.11.2009
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611124857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-050022-Odlozeny-cas-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Odložený čas]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Rudolf Urc, [[Ingrid Mayerová]] a [[René Lužica]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje trojicu za dielo všeobecne.&lt;ref name=VýPr2010/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho spolueditormi (titul je niekedy uvádzaný s&amp;nbsp;podnázvom ''Martin Slivka'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Ostáva človek [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-046836-Ostava-clovek-kniha/
 |lokácia          = Zodpovednosť
 |poznámka         = „editori: Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, René Lužica“ 
 |dátum vydania    = 17.07.2009
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240518205328/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-046836-Ostava-clovek-kniha/
 |dátum archivácie = 2024-05-18
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – editori (''[[Ostáva človek]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2010&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Petra Hanáková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2011/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt; oceňujú Hanákovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Hanáková, Petra - Autor“ 
 |dátum vydania    = 17.06.2010
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611132227/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Rudolf Urc{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2011/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt; oceňujú Urca za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej hlavným autorom (titul je niekedy uvádzaný s&amp;nbsp;podnázvom ''Filmár, výtvarník, humorista'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Viktor Kubal [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Urc, Rudolf - Autor“ 
 |dátum vydania    = 18.08.2008
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611132858/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Viktor Kubal]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2012/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt; oceňujú Branka za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jeho autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Proti prúdu [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-082873-Proti-prudu-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Branko, Pavel - Autor“ 
 |dátum vydania    = 07.04.2010
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251016101608/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-082873-Proti-prudu-kniha/
 |dátum archivácie = 2025-10-16
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Proti prúdu (kniha Pavla Branka)|Proti prúdu]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Kaňuch – editor (''Kino-Ikon''&lt;sup&gt;'''Č'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jana Dudková{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2013/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt; oceňujú Dudkovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Slovenský film v ére transkulturality [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Dudková, Jana - Autor“ 
 |dátum vydania    = 03.02.2010
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611141407/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Slovenský film v ére transkulturality]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Kaňuch a [[Michal Michalovič]] – editori (''[[Poetika zločinu]]''{{#tag:ref|Titul je niekedy uvádzaný s&amp;nbsp;podnázvom ''Francúzsky film noir''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Poetika zločinu [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/
 |lokácia          = Podnázov / Zodpovednosť
 |poznámka         = „francúzsky film noir / Martin Kaňuch, Michal Michalovič (eds.)“ 
 |dátum vydania    = 04.06.2015
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611142333/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''Z'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2013&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| width=70%|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Eva Vženteková{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2014/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt; oceňujú Vžentekovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavnou autorkou (zdroj uvádza i&amp;nbsp;príležitostný podnázov ''Analýza ako východisko reinterpretácie'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Diptych Štefana Uhra - Organ a Tri dcéry [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Vženteková, Eva - Autor / Macek, Václav - Autor úvodu, atď., 1952-“ 
 |dátum vydania    = 14.06.2013
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611143743/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2014&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; 
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] a [[Vlastimil Zuska]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2015/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt; oceňujú dvojicu za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautormi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Rozprava o westerne [kniha]
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-148353-Rozprava-o-westerne-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Michalovič, Peter - Autor / Zuska, Vlastimil, 1951- - Autor“ 
 |dátum vydania    = 24.03.2014
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611144556/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-148353-Rozprava-o-westerne-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autori (''[[Rozprava o westerne]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[František Gyárfáš]] a [[Juraj Malíček]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2015/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt; oceňujú dvojicu za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautormi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Naše filmové storočie [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-197111-Nase-filmove-storocie-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Gyárfáš, František - Autor / Malíček, Juraj, 1974- - Autor“ 
 |dátum vydania    = 13.01.2015
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250323070911/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-197111-Nase-filmove-storocie-kniha/
 |dátum archivácie = 2025-03-23
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autori (''[[Naše filmové storočie]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Eduard Grečner]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2016/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt; oceňujú Grečnera za publikáciu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Film ako voľný verš [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-218911-Film-ako-volny-vers-kniha/
 |lokácia          = Zodpovednosť
 |poznámka         = „Eduard Grečner ; [zodpovedný redaktor: Marián Brázda ; výkonný redaktor: Martin Kaňuch]“ 
 |dátum vydania    = 22.06.2015
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611145822/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-218911-Film-ako-volny-vers-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Film ako voľný verš]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2016/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt; oceňujú Palúcha za publikáciu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-238520-Autorsky-dokumentarny-film-na-Slovensku-po-roku-1989-kniha/
 |lokácia          = Zodpovednosť
 |poznámka         = „Martin Palúch ; recenzenti: Peter Michalovič, Mária Ridzoňová-Ferenčuhová ; [zodpovedný redaktor: Martin Kaňuch ; jazyková redakcia: Jaroslav Hochel ; redaktor knižnej edície: Peter Šulej ; menný a názvový register: Branislav Frlička]“ 
 |dátum vydania    = 23.02.2016
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241205061334/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-238520-Autorsky-dokumentarny-film-na-Slovensku-po-roku-1989-kniha/
 |dátum archivácie = 2024-12-05
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudelené''&lt;/span&gt;&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Palúch{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2018/&gt; i na webe AIC&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=Palúch/&gt; oceňujú Palúcha za prácu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989 [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-263062-Cenzura-a-dokumentarny-film-po-roku-1989-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Palúch, Martin - Autor“ 
 |dátum vydania    = 30.01.2018
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611151256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-263062-Cenzura-a-dokumentarny-film-po-roku-1989-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Palúch&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Palúch, Martin, 1977-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034175-Paluch-Martin-1977/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku - Martin Paluch za prácu Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989“
 |dátum vydania    = 30.10.2024
 |dátum prístupu   = 25.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260625125004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034175-Paluch-Martin-1977/
 |dátum archivácie = 2026-06-25
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2018&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' v&amp;nbsp;uvedenom ročníku prezentuje kategóriu ako „Teoretické, encyklopedické alebo historiografické dielo“.&lt;ref name=VýPr2018/&gt; Iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;webu AIC demonštruje už jej štandardný názov.&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudelené''&lt;/span&gt;&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Yvonne Vavrová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2020/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2020-AIC/&gt; oceňujú Vavrovú za teoretickú prácu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Etika režiséra [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-299401-Etika-rezisera-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Vavrová, Yvonne - Autor“ 
 |dátum vydania    = 21.01.2022
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611152214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-299401-Etika-rezisera-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Etika režiséra]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Monika Mikušová]] – zostavenie [[metodická príručka|metod. príručky]] (DVD/[[Blu-ray]] ''[[Obchod na korze]]''&lt;sup&gt;'''V'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' v&amp;nbsp;uvedenom ročníku vynecháva výsledky v&amp;nbsp;príslušnej kategórii.&lt;ref name=VýPr2021/&gt; Iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;webu AIC ich výskyt demonštruje.&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2022/&gt; či na webe AIC&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; oceňujú Trančíka za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Poznámky o filmovej reči [kniha]
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/
 |lokácia          = Zodpovednosť
 |poznámka         = „Dušan Trančík ; recenzenti: Peter Michalovič, Jan Bernard ; [editorka: Valéria Koszoruová]“ 
 |dátum vydania    = 26.05.2021
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611154303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autor (''[[Poznámky o filmovej reči]]''&lt;sup&gt;'''U'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Martin Kaňuch{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Kaňucha čoby editora,&lt;ref name=VýPr2023/&gt; ten z webu AIC za knihu všeobecne.&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; Podľa záznamu Katalógu SFÚ je takisto jej zodpovedným redaktorom, resp. imprimátorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Abecedár slovenského filmu 1921–2021
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Kaňuch, Martin - Editor, Zodpovedný redaktor / Imprimátor“ 
 |dátum vydania    = 11.01.2023
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611155136/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – editor (''[[Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021]]''&lt;sup&gt;'''Z'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Michalovič{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2024/&gt; a&amp;nbsp;na webe SFÚ&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; oceňujú Michaloviča čoby editora, resp. za editorskú prácu. Podľa záznamu Katalógu SFÚ editorom knihy je Martin Kaňuch, kým Michalovič jedným z&amp;nbsp;mnohých autorov jej príspevkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Rodinné filmové striebro [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-313449-Rodinne-filmove-striebro-kniha/
 |lokácia          = Poznámky / Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Autori príspevkov: [...] Martin Kaňuch [...] Peter Michalovič [...]“ / „Kaňuch, Martin - Editor“ 
 |dátum vydania    = 01.06.2023
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611162041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-313449-Rodinne-filmove-striebro-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – editor (''[[Rodinné filmové striebro]]''&lt;sup&gt;'''Z'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Petra Hanáková{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Hanákovú ako autorku,&lt;ref name=VýPr2025/&gt; ten z webu SFÚ všeobecne za knihu.&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt; Záznam Katalógu SFÚ jej autorstvo potvrdzuje (titul je niekedy uvádzaný s&amp;nbsp;podnázvom ''Slovenská filmová kultúra a&amp;nbsp;propaganda 1939 – 1945'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Máme svoj film! [kniha]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-324445-Mame-svoj-film-kniha/
 |lokácia          = Autorská a iná zodpoved.
 |poznámka         = „Hanáková, Petra - Autor“ 
 |dátum vydania    = 03.06.2024
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260611163054/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-324445-Mame-svoj-film-kniha/
 |dátum archivácie = 2026-06-11
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – autorka (''[[Máme svoj film!]]''&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jana Dudková – autor (''[[Človek na okrAI]]''{{#tag:ref|Ttul je niekedy uvádzaný s podnázvom ''Postantropocén Viery Čákanyovej''.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''A'''&lt;/sup&gt; [[Autobiografia]]{{•}} &lt;sup&gt;'''B'''&lt;/sup&gt; [[Biografia]]{{•}} &lt;sup&gt;'''Č'''&lt;/sup&gt; [[Časopis]]{{•}} &lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt; [[Monografia]]{{•}} &lt;sup&gt;'''U'''&lt;/sup&gt; [[Učebnica]]{{•}} &lt;sup&gt;'''V'''&lt;/sup&gt; [[Videonahrávka|Videozáznam]]{{•}} &lt;sup&gt;'''Z'''&lt;/sup&gt; [[Zborník]] &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]
|}

== Superlatívy ==
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 5 prémií
* [[Martin Kaňuch]] (2×redaktor, 3×editor)

; 4 prémie
* [[Pavel Branko]] (3×autor, 1×publicista)
* [[Jana Dudková]] (4×autor)
* [[Václav Macek]] (4×autor)
* [[Rudolf Urc]] (3×autor, 1×editor)

; 3 prémie
* [[Marián Brázda]] (1×publicista, 1×dramaturgia/príprava, 1×redaktor)

; 2 prémie
* [[Petra Hanáková]] (2×autor)
* [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] (1×autor, 1×editor)
* [[Juraj Mojžiš]] (2×autor)
* [[Martin Palúch]] (2×autor)
* [[Martin Šmatlák]] (2×autor)
* [[Miroslav Ulman]] (1×dramaturgia/príprava, 1×autor)
* [[Eva Vženteková|Eva Vženteková&lt;sup&gt;Dzúriková&lt;/sup&gt;]] (2×autor)

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric (súťaž)}}
[[Kategória:Igric (súťaž)|Teória a kritika]]</text>
      <sha1>lrsdqrcx6o5saqq2i2jpnk6nm646y3u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam držiteľov cien Igric a prémií</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751523</id>
    <revision>
      <id>8371274</id>
      <parentid>8371055</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:12:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Legenda a použité zdroje */ aktual. zdrojov</comment>
      <origin>8371274</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="109709" sha1="eelxla7v4wuosmckb7m37vd4nio3jph" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; align:center; width:33%&quot;
! style=&quot;background:#ed8; font-size:120%&quot;| Zoznam držiteľov cien Igric a prémií
|- 
| align=center| '''&lt;u&gt;Najvyšší počet cien&lt;/u&gt;'''
|-
| align=center| [[Martin Šulík]]{{•}} 6× ([[Igric 2021|2021]]) &lt;br /&gt;[[Katarína Kerekesová]]{{•}} 4× ([[Igric 2018|2018]]) &lt;!-- &lt;br /&gt;[[Juraj Jakubisko]]{{•}} 3× ([[Igric 2009|2009]]) + špeciálna (2018) --&gt;
|-
| align=center| '''&lt;u&gt;Najvyšší počet prémií&lt;/u&gt;'''
|- 
| align=center| [[Marián Brázda]]{{•}} 8× ([[Igric 2013|2013]]) &lt;br /&gt;[[Pavol Barabáš]]{{•}} 8× ([[Igric 2019|2019]]) &lt;br /&gt;Martin Šulík{{•}} 6× (2018) &lt;br /&gt; [[Jaroslav Vojtek]]{{•}} 6× ([[Igric 2025|2025]])   
|-
| colspan=2 style=background:#ed8|
|-
| colspan=2 style=&quot;font-size:80%;&quot; align=center| ''špeciálne ceny vynímajúc''{{#tag:ref|Oficiálny štatút ocenení ich definuje ako „[[súťaž]]“. Do súhrnu boli preto započítané výhradne kategórie podliehajúce súťažným pravidlám. Čestné, osobitné či iné neštatutárne ceny, prémie alebo uznania – tieto nie sú hlavným predmetom záujmu tejto súťaže a&amp;nbsp;ako také sa vymykajú jej všeobecným predpisom. Pre podrobný prehľad víťazov špecifických ocenení, viď požadovanú sekciu nižšie.|group=&quot;p.&quot;}}
|}
 
Najoceňovanejším [[umelec|umelcom]] v '''histórii súťaže [[Igric (súťaž)|Igric]]''' je so&amp;nbsp;šiestimi titulnými soškami [[filmový režisér]] [[Martin Šulík]]. S&amp;nbsp;výnimkou úvodných troch ročníkov, obdržal v&amp;nbsp;každej zo&amp;nbsp;zvyšných štyroch dekád jej každoročného vyhlasovania prinajmenšom jednu víťaznú trofej – z&amp;nbsp;toho päťkrát za&amp;nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|Hranú tvorbu]] ([[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2019|2019]], [[Igric 2021|2021]]), raz za [[Igric za Filmovú tvorbu|Dokument]] ([[Igric 2008|2008]]).  

So štyrmi suverénnymi cenami nasleduje [[animácia (film)|animátorka]] [[Katarína Kerekesová]] – táto na poli [[Igric za Animovanú tvorbu|kresleného filmu]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2011|2011]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2018|2018]]), avšak takisto prevažne za réžiu. Zahŕňajúc i&amp;nbsp;špeciálne ceny, tretím najúspešnejším laureátom je iný [[výtvarník]], a&amp;nbsp;to [[Juraj Jakubisko]], ktorý okrem troch „kinovýhier“ za rozličné tvorivé výkony ([[Igric 1968|1968]] – [[Igric 1969|1969]], [[Igric 2009|2009]]) obdržal neskôr i&amp;nbsp;[[Igric za Celoživotné dielo|čestný titul]] (2018). 

Po tri samostatné ceny v&amp;nbsp;hlavných kategóriách však získali aj iní, menovite tvorca populárno-náučného žánru [[Martin Slivka]] ([[Igric 1967|1967]], 1969, [[Igric 1995|1995]]), dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (2006, [[Igric 2010|2010]], [[Igric 2015|2015]]) a&amp;nbsp;[[Robert Kirchhoff]] (2003, 2014, [[Igric 2015|2016]]) či herečky [[Zuzana Mauréry]] (2014 – 2015, [[Igric 2017|2017]]) alebo [[Soňa Norisová]] ([[Igric 2013|2013]], [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]). 

Deväť ojedinelých osobností bolo v&amp;nbsp;súťaži poctených [[in memoriam]] – jeden prostredníctvom hlavnej ceny ([[Dežo Ursiny]]), traja formou čestného titulu ([[Štefan Uher]], [[Alojz Hanúsek]], [[Tibor Vichta]]), štyria v&amp;nbsp;podobe prémie ([[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]], Ursiny, [[Július Satinský]], [[Gabriela Gavalčinová]]) a&amp;nbsp;dvaja Špeciálnym ([[Ladislav Chudík]]) alebo Zvláštnym uznaním ([[Katarína Vanžurová]]).

== Držitelia cien ==
=== Držitelia hlavných cien === 
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; 6 cien
* {{nowrap|[[Martin Šulík]]&lt;sup&gt;5×FT, DT&lt;/sup&gt;}}

; 4 ceny
* {{nowrap|[[Katarína Kerekesová]]&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole denníka ''[[SME]]'' z&amp;nbsp;roku 1997&lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; i zápise SFÚ&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom - Vande Raýmanovej, Kataríne Urbanovej [...] študentom Katedry animovanej tvorby FTF VŠMU za [...] animovaný film [...] Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne“
 |dátum vydania    = 09.08.2006
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240303000011/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-03}}&lt;/ref&gt; uvádzaná za slobodna ako Katarína Urbanová.|group=&quot;p.&quot;}}}}

; 3 ceny
* {{nowrap|[[Juraj Jakubisko]]&lt;sup&gt;3×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Robert Kirchhoff]]&lt;sup&gt;3×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Mauréry]]&lt;sup&gt;3×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Soňa Norisová]]&lt;sup&gt;3×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Slivka]]&lt;sup&gt;2×DT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jaroslav Vojtek]]&lt;sup&gt;3×DT&lt;/sup&gt;}} 

; 2 ceny
* {{nowrap|[[Peter Bebjak]]&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Ďuriš]]&lt;sup&gt;2×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dušan Hanák]]&lt;sup&gt;TT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kerekes]]&lt;sup&gt;DT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Joanna Kożuch]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivana Laučíková]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2001&lt;ref name=VýPr2001/&gt; a 2006&lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; uvádzaná za slobodna ako Ivana Zajacová.|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Juraj Nvota]]&lt;sup&gt;2×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Milan Ondrík]]&lt;sup&gt;2×mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ivan Ostrochovský]]&lt;sup&gt;DT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Snopek]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marko Škop]]&lt;sup&gt;FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]&lt;sup&gt;TT, HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]&lt;sup&gt;TT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dušan Trančík]]&lt;sup&gt;DT, TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Emília Vášáryová]]&lt;sup&gt;HV, žHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ilja Zeljenka]]&lt;sup&gt;2×FT&lt;/sup&gt;}}

; 1 cena
* {{nowrap|[[Kristína Bajaníková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Balgha]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Éva Bandor]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Barabáš]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stanislav Barabáš]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alexander Bárta]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Alfonz Bednár]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alena Bodingerová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivo Brachtl]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Budinský]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] &lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Noël Czuczor]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viera Čákanyová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Scarlett Čanakyová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Mariana Čengel Solčanská]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Soňa Čermáková Uličná]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tina Diosi]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Denis Dobrovoda]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Gabriela Dolná]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Norbert Držiak]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jan Dudešek]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Katarína Farkašová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Finta]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zita Furková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Martin Gonda]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Igor Hrabinský]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Dušan Hudec]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Sára Chripáková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Juríček]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Naďa Jurkemik]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Kaboš]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Štefan Kamenický]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Kanócz]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Korec]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ľuboš Kostelný]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Kovár]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ladislav Kraus]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Richard Krivda]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Kronerová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Krupa]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Juraj Kukura]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Kupkovič]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viera Lacková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Milan Lasica]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Marek Leščák]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Liová]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zdeněk Liška]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Juraj Loj]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Igor Luther]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miloslav Luther]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Majeský]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Soňa Maletzová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Gabriela Marcinková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Mikulík]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matej Mináč]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Tomáš Mischura]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Branislav Mišík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jozef Mitaľ]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Attila Mokos]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Diana Mórová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Stanislav Párnický]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Andrea Pátková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Judit Pecháček]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2012&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt; a 2015&lt;ref name=VýPr2015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; uvádzaná za slobodna ako Judit Bárdos.|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Pavol Pekarčík]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Poláček]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Rebeka Poláková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viliam Polónyi]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Filip Pošivač]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Mátyás Prikler]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jozef Puškáš]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Táňa Radeva]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Rau]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vanda Raýmanová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miroslav Remo]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Romančík]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Vincent Rosinec]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Robert Roth]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ondrej Rudavský]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Daniela Rusnoková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole z roku 2025&lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt; uvádzaná už ako Daniela Meressa Rusnoková.|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Laura Siváková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Karol Skřipský]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Slovák]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Slovenská]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alexander Strelinger]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Struss]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Sýkora]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Oskar Šághy]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Boris Šima]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Štepka]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Róbert Šveda]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Dominik Tatarka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Szidi Tobias]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Břetislav Truhlář]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Štefan Uher]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dežo Ursiny]]&lt;sup&gt;† DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Dávid Uzsák]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Gustáv Valach]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Veronika Valentová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Natália Vídenská]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Višňovský]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jindro Vlach]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Zdeno Vlach]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Žiaran]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:99%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|+ Vysvetlivky značiek 
|- style=&quot;background:white;&quot;
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''FT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Filmovú tvorbu|FILMOVÚ TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot; width=1%| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''HV'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|HERECKÝ VÝKON]]
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''TT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Televíznu tvorbu|TELEVÍZNU TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''mHV'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON]]
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''DT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|DOKUMENTÁRNU TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''žHV'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držiteľky ceny za [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON]]
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;&quot;| '''AT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Animovanú tvorbu|ANIMOVANÚ TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|  '''†'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení [[in memoriam]] 
|}

=== Držitelia čestnej ceny === 
Z celkom 22 nositeľov [[Igric za Celoživotné dielo|čestného titulu Igric]] vrátane jedného pocteného opakovane, desiati sú vyhradní. Ostatní umelci majú v&amp;nbsp;súťaži menovité zastúpenie prinajmenšom v&amp;nbsp;jednej z&amp;nbsp;jej štandardných oblastí, bez ohľadu na formu ich odmeny (cena/prémia/uznanie). 
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
* {{nowrap|[[Tibor Biath]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dušan Dušek]]}}
* {{nowrap|[[Eduard Grečner]]}}
* {{nowrap|Dušan Hanák}}
* {{nowrap|[[Vido Horňák]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Hollý}}
* {{nowrap|[[Ladislav Chudík]]}}
* {{nowrap|Juraj Jakubisko}}
* {{nowrap|[[František Jurišič]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viktor Kubal]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Lihosit]]}}
* {{nowrap|[[Albert Marenčin]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Roman Rjachovský]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Peter Solan]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Stanislav Szomolányi]]&lt;sup&gt;2×ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jozef Šimončič}}
* {{nowrap|[[Ivan Teren]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Božidara Turzonovová]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Štefan Uher&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Rudolf Urc]]}}
* {{nowrap|[[Tibor Vichta]]&lt;sup&gt;† ф&lt;/sup&gt;}}
}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:99%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|- style=&quot;background:white;&quot;
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''ф'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} výhradní držitelia [[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot; width=1%| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%|  '''†'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam
|}

=== Držitelia iných cien === 
Osobitné ceny boli udelené iba počas dvoch ceremónií ([[Igric 1996|1996]] a&amp;nbsp;[[Igric 1997|1997]]), tzv. Mimoriadna pri príležitosti jubilejného ročníka ([[Igric 2019|2019]]), kým „študentská“ [[Cena Petra Mihálika]] takisto v&amp;nbsp;rámci jediného roka ([[Igric 2014|2014]]) – táto však už početným laureátom. [[Cena Jána Fajnora|Ceny Jána Fajnora]] sa odovzdávajú od&amp;nbsp;roku [[Igric 2015|2015]], taktiež v&amp;nbsp;závislosti na [[žáner (umelecký druh)|žánri]] ([[filmové dielo|hraný]], [[dokumentárny film|dokumentárny]], [[animácia (film)|animovaný film]]).  
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; Osobitná cena
* {{nowrap|Dušan Dušek}}
* {{nowrap|[[Iveta Ištóková]]}}

; Mimoriadna cena
* {{nowrap|[[Peter Jaroš]]}}

; Cena Petra Mihálika
* {{nowrap|[[Tomáš Danay]]}}
* {{nowrap|[[Csaba Molnár]]}}
* {{nowrap|[[Peter Zákuťanský]]}} 

; Cena Jána Fajnora
* {{nowrap|[[Michal Baláž]]}}
* {{nowrap|[[Alica Bednáriková]]}}
* {{nowrap|[[Rebeka Bizubová]]}}
* {{nowrap|[[Michal Blaško]]}} 
* {{nowrap|[[Denisa Buranová]]}}
* {{nowrap|[[Pavol Čižmár]]}}
* {{nowrap|[[Michaela Čopíková]]}}
* {{nowrap|[[Hannah Dale]]}}
* {{nowrap|[[Lukáš Ďurica]]}}
* {{nowrap|[[Katarína Gramatová]]}}
* {{nowrap|[[Lucia Halmová]]}}
* {{nowrap|[[Vladimír Horník]]}}
* {{nowrap|[[Zuzana Jacková]]}}
* {{nowrap|[[Marek Jasaň]]}}
* {{nowrap|[[Veronika Kocourková]]}}
* {{nowrap|[[Nick Kollár]]}}
* {{nowrap|[[Peter Kološ]]}}
* {{nowrap|[[Teodor Kuhn]]}}
* {{nowrap|[[Lenka Kušnieriková]]}}
* {{nowrap|[[Imrich Kútik]]&lt;sup&gt;2×&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Monika Mahútová]]}}
* {{nowrap|[[Juraj Mäsiar]]}}
* {{nowrap|[[Jakub Medvecký]]}}
* {{nowrap|[[Michaela Mihályiová]]}}
* {{nowrap|[[Veronika Obertová]]}} 
* {{nowrap|[[Peter Podolský]]&lt;sup&gt;2×&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marta Prokopová]]}}
* {{nowrap|[[Wanda Przeworska]]}}
* {{nowrap|Miroslav Remo}}
* {{nowrap|[[Eva Sekerešová]]}}
* {{nowrap|[[Pavel Smejkal]]}}
* {{nowrap|[[Tereza Smetanová]]}}
* {{nowrap|[[Tomáš Stanek]]}}
* {{nowrap|[[Dávid Štumpf]]}} 
* {{nowrap|[[Rebeka Vakrčová]]}}
* {{nowrap|[[Gregor Valentovič]]}}
* {{nowrap|[[Dorota Vlnová]]}}
* {{nowrap|Peter Zákuťanský}} 
}}

=== Držitelia uznaní ===  
[[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné]] ([[Igric 1994|1994]]), [[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné čestné]] ([[Igric 1999|1999]]) i Špeciálne uznanie ([[Igric 2017|2017]]) boli každé udelené jediný raz, zatiaľ čo [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne]] sa odovzdáva pravidelne (od r. [[Igric 2015|2015]]). Vyjme toho „špeciálneho“ a&amp;nbsp;priznaného za [[herectvo|herecký výkon]], ostatné boli či sú vyhradené [[producent (umenie)|producentom]], respektíve príslušným subjektom.
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; {{nowrap|Osobitné uznanie{{#tag:ref|Bez finančného ohodnotenia.|group=&quot;p.&quot;}}}} 
* {{nowrap|[[Rudolf Biermann]]}}

; {{nowrap|Osobitné čestné uznanie}}
* {{nowrap|[[Marian Urban]]}}

; Špeciálne uznanie 
* {{nowrap|Ladislav Chudík&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}}


; Zvláštne uznanie
* {{nowrap|[[Peter Badač]]}} 
* {{nowrap|[[Barbora Budinská]]}} 
* {{nowrap|[[Lívia Filusová]]}}
* {{nowrap|[[Attila Forgács]]}} 
* {{nowrap|[[Tomáš Gič]]}} 
* {{nowrap|[[Juraj Krasnohorský]]}} 
* {{nowrap|[[Katarína Krnáčová]]}} 
* {{nowrap|Csaba Molnár}}
* {{nowrap|[[Lucia Molnár Satinská]]}} 
* {{nowrap|Ivan Ostrochovský}} 
* {{nowrap|[[Helena Osvaldová]]}} 
* {{nowrap|[[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]]}} 
* {{nowrap|[[Rastislav Šesták]]}} 
* {{nowrap|[[Marek Urban]]}} 
* {{nowrap|[[Katarína Vanžurová]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}} 
}}

== Držitelia prémií ==
Vzhľadom k neštandardnej schéme súťaže, ktorá odmeňuje tvorcov variabilne, pod pojmom „prémia“ sa u&amp;nbsp;Igricov nerozumie automaticky [[Nominácia (ocenenie)|nominácia]]. Prípadnou výnimkou sú výlučne herecké kategórie, v&amp;nbsp;ktorých sa oceňujú vždy formálne totožné výkony. 
Hlavné ceny ako také sú udeľované zástupcom ľubovoľných tvorivých profesií, prémie sú prípustné už iba pre niektoré. Prémie sa s&amp;nbsp;výnimkou čestnej či Zvláštnej „producentskej“ kategórie, odovzdávajú naprieč všetkými ostatnými, víťazné sošky iba u&amp;nbsp;tých vybraných.  
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; 8 prémií
* {{nowrap|Pavol Barabáš&lt;sup&gt;3×DT, 5xTD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Brázda]]&lt;sup&gt;3×TK, 5xTD&lt;/sup&gt;}}

; 6 prémií
* {{nowrap|Martin Šulík&lt;sup&gt;FT, TT, 3×DT, OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jaroslav Vojtek&lt;sup&gt;5×DT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 

; 5 prémií
* {{nowrap|Peter Bebjak&lt;sup&gt;2×FT, HV, OT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Kaňuch]]&lt;sup&gt;5×TK&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]]&lt;sup&gt;FT, 2×DT, ŠT, TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Piussi]]&lt;sup&gt;3×DT, OT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Marko Škop&lt;sup&gt;FT, DT, ŠT, 2×TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Štrba&lt;sup&gt;5×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Rudolf Urc&lt;sup&gt;OT, 4×TK&lt;/sup&gt;}} 

; 4 prémie
* {{nowrap|[[Pavel Branko]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Dudková]]&lt;sup&gt;4×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ján Ďuriš&lt;sup&gt;FT, 3×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Hledík]]&lt;sup&gt;2×DT, 2×OTT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|Dušan Hudec&lt;sup&gt;3×DT, TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Tomáš Juríček&lt;sup&gt;4×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Miloslav Luther&lt;sup&gt;2×FT, 2×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Václav Macek]]&lt;sup&gt;4×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Maštalír]]&lt;sup&gt;HV, 3×mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Juraj Nvota&lt;sup&gt;2×TT, OTT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Stanislav Párnický&lt;sup&gt;4×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dávid Popovič]]&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Popovič]]&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Snopek&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jozef Šimončič&lt;sup&gt;2×FT, TT, OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Dušan Trančík&lt;sup&gt;2×DT, OTT, TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miroslav Ulman]]&lt;sup&gt;2×TK, 2×TD&lt;/sup&gt;}} 

; 3 prémie
* {{nowrap|[[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]]&lt;sup&gt;3×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Brázda]]&lt;sup&gt;3×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Bučka]]&lt;sup&gt;DT, 2×OT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Mariana Čengel Solčanská&lt;sup&gt;FT, 2×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Lea Gallová]]&lt;sup&gt;2×DT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Martin Kollár&lt;sup&gt;2×FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jozef Krajčovič]]&lt;sup&gt;TK, 2×TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Král]]&lt;sup&gt;2×AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Patrik Lančarič]]&lt;sup&gt;FT, DT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Lukáš Latinák]]&lt;sup&gt;2×HV, mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Zuzana Liová&lt;sup&gt;TT, OTT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Milan Ondrík&lt;sup&gt;3×mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Martin Palúch]]&lt;sup&gt;OT, 2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Patrik Pašš st.&lt;sup&gt;FT, 2×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Vanda Raýmanová&lt;sup&gt;3×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubomír Slivka]]&lt;sup&gt;FT, DT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ivana Šebestová&lt;sup&gt;3×AT&lt;/sup&gt;}}

; 2 prémie
* {{nowrap|[[Richard Autner]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Balco]]&lt;sup&gt;FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Bariak]]&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Rastislav Boroš]]&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Peter Budinský&lt;sup&gt;AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Michaela Čopíková&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Dimitrov]]&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Dušan Dušek&lt;sup&gt;2×TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Ivan Finta&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Geišberg]]&lt;sup&gt;HV, mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Iveta Grófová]]&lt;sup&gt;FT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Vladimír Hajdu]]&lt;sup&gt;TT, HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Petra Hanáková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Monika Hilmerová]]&lt;sup&gt;HV, žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Jurišič]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ladislav Kaboš&lt;sup&gt;2×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Csongor Kassai]]&lt;sup&gt;HV, mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kelíšek]]&lt;sup&gt;2×TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Peter Kerekes&lt;sup&gt;2×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Katarína Kerekesová&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Arnold Kojnok]]&lt;sup&gt;2×ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Joanna Kożuch&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Juraj Krasnohorský&lt;sup&gt;FT, TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ladislav Kraus&lt;sup&gt;2×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Kuboš]]&lt;sup&gt;DT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Zuzana Mauréry&lt;sup&gt;2×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Mojžiš]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Attila Mokos&lt;sup&gt;HV, mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Lenka Moravčíková-Chovanec|Lenka Moravčíková]]&lt;sup&gt;DT, ŠT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokoloch denníkov ''Práca''&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt; a ''SME''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; (obidva z roku 2000) uvádzaná ako Lenka Moravčíková, v tlačovej správe organizátorai&lt;ref name=TS2000/&gt; či zápise SFÚ z rovnakej ceremónie už čoby Lenka Moravčíková-Chovanec.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Listy prezidentovi [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“
 |dátum vydania    = 27.03.2023 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt; V protokoloch z roku 2016 je opäť kreditovaná variabilne – ''Film Press'' uvádza „Lenka Moravčík“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; AIC pre zmenu „Lenka Moravčíková-Chovanec“.&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|Ivan Ostrochovský&lt;sup&gt;DT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Pašteka]]&lt;sup&gt;DT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Alena Pätoprstá]]&lt;sup&gt;FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stano Petrov]]&lt;sup&gt;2×ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Marek Poláček&lt;sup&gt;DT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Mátyás Prikler&lt;sup&gt;FT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Miroslav Remo&lt;sup&gt;DT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Repka]]&lt;sup&gt;FT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jaroslav Rihák]]&lt;sup&gt;TT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Martin Smatana]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Boris Šima&lt;sup&gt;AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Anna Šišková]]&lt;sup&gt;TT, žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Šmatlák]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Šulík]]&lt;sup&gt;2×DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Michal Uhrin]]&lt;sup&gt;AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Emília Vášáryová&lt;sup&gt;HV, žHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Yvonne Vavrová]]&lt;sup&gt;TT, TK&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|Zdeno Vlach&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Eva Vženteková]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole z roku 1997 uvádzaná za slobodna ako Eva Dzúriková.&lt;ref name=VýPr1997/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Katarína Začková]]&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Žiaran&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}}

; 1 prémia
* {{nowrap|[[Elena Antalová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Beáta Arvayová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Balcar]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Balko]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Éva Bandor&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Alexander Bárta&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Marika Beňadik Majorová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Michal Blaško&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Bubeníček]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Štefan Bučka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Peter Csordáš]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viktor Csudai]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Henrieta Cvangová]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Viera Čákanyová&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Čepek]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Milan Čorba]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Hannah Dale&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Agnes Dimun]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Tina Diosi{{#tag:ref|Protokol v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; iný a publikovaný na webe Pavla Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; i zápis SFÚ&lt;ref name=MeLiSl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mesto lietajúcich slov [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Vzhľadom k žánru samotného diela bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Adam Doležal]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dana Droppová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Dubecký]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Beáta Dubielová]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Roman Fábian]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Fajnor]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Boris Farkaš]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Katarína Farkašová&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Klára Fedora Homzová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marta Ferencová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Milan Ferenčík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Mária Ferenčuhová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Fialová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jiří Fojtík]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Mira Fornay]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Galvánek]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Gašpar]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Gabriela Gavalčinová]]&lt;sup&gt;† TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Gavalier]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Gerža]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Zuzana Gindl-Tatárová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jakub Gogál]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Eduard Grečner]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Groll]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[František Gyárfáš]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Monika Haasová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Dušan Hanák&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dávid Hartl]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Haruštiak]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Hasák]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Petra Heleninová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dagmar Hložková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Hnát]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Holloš]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Branislav Hollý]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Karol Holubčík]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Mario Homolka]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Milan Homolka]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Karol Horák]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Hubinská]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Hulík]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Chlpík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Samuel Ivaška]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vít Janeček]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Filip Janega]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Janičík]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Janošťák]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Zuzana Jarošová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Marek Jasaň&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Samuel Jaško]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Branislav Jašš]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Jedľovský]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Katarína Jelínková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Johanides]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Kákoš]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Kákošová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Zuzana Kanócz&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jonáš Karásek]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Michal Kaščák]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matej Kladek]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubomír Kocka]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Veronika Kocourková&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kočiš]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Kočner]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Zuzana Kočnerová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Andrej Kolenčík]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Júlia Koleňáková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Katarína Kolníková]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľuba Koľová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Konařík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Maroš Končok]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miloslav Končok]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Konečná]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Pavol Korec&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Košťál]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Peter Kováč]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ondrej Kovaľ]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Krähenbiel]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Daniela Krajčová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Krajčovič]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matúš Krajňák]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[György Kristóf]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Richard Krivda&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Timotej Križka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Miloš Krmíček]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jakub Kroner]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Zuzana Kronerová&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kubela]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Michal Kubovčík]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Kvantiková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Labuda]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Milan Lasica&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Ivana Laučíková&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Lexmann]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Juraj Lihosit&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Boris Lindtner]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Lipták (scénograf)|František Lipták]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Lipták]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Líšková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|Juraj Loj&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Roman Luknár]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Timotej Lukovič]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[René Lužica]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Kamila Magálová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Malíček]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Malík]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Martinka]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martina Matlovičová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Šimon Matrka]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Attila Matusek]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ingrid Mayerová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Meliš]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Miezga]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]&lt;sup&gt;† TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Michalovič]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Valér Mikula]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Milan Mikulčík]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jaroslav Mikuš]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martina Mikušová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Monika Mikušová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Matej Mináč&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jana Mináriková]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubica Mistríková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Branislav Mišík&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Mižigár]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Mojžiš]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Branislav Molnár]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Csaba Molnár&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dominika Morávková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole online-revue ''Film Press'' z roku 2018&lt;ref name=VýPr2018&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt; či zápise SFÚ&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Špina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; uvádzaná ako Dominika Zeleníková-Morávková (v protokole AIC čoby Dominika Morávková&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;).|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Eva Mores]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Nádasdi]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Bibiana Nováková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tereza Nôtová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Tereza Nvotová]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Veronika Obertová&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Obšil]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Mária Oľhová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Oparty]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jozef Pantlikáš]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Barbora Paššová]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jelena Paštéková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Andrea Pátková&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Judit Pecháček&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Petro]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Anežka Petrová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Pirohová]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Oľga Pohanková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Rebeka Poláková&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Porubjak]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Erik Praus]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Lenka Pšenčíková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jozef Puškáš&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Daniel Rihák]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ivan Romančík&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Daniela Rusnoková&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Kristína Saganová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Július Satinský]]&lt;sup&gt;† FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Sebechlebský]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Laura Siváková&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Helena Slavíková-Rabarová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Slivka&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ondrej Slivka]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vita Smačeľuk]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Slavomír Solovic]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Kristína Spáčová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Samuel Spišák]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Michal Struss&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Adam Suzin]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Kristína Svarinská]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Šicko]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Štetina]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Renáta Šmatláková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubomír Štecko]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Dávid Štumpf&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Šuda]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ondrej Šulaj]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alexander Šurkala]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Róbert Šveda&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Szidi Tobias&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vanda Tureková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Tutoky]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Ulman]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Dežo Ursiny&lt;sup&gt;† DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Anikó Vargová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľuba Velecká]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Júlia Valentová Vidrnáková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Natália Vídenská&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Pavol Višňovský&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matúš Vizár]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jindro Vlach&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Kristína Vlachová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jana Vlčková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Karol Vosátko]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Michaela Zakuťanská]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Zednikovič]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Zelinová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viliam Zelmanovič]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vlastimil Zuska]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Žiaková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Žilčayová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:99%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|+ Vysvetlivky značiek 
|- style=&quot;background:white;&quot;
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''FT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za FILMOVÚ TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot; width=1%| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''OTT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|OSTATNÚ TV TVORBU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''TT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za TELEVÍZNU TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''OT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú tvorbu|OSTATNÚ TVORBU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''DT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za DOKUMENTÁRNU TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''TK'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Teóriu a kritiku|TEÓRIU A KRITIKU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''AT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za ANIMOVANÚ TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''ŠT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Študentskú tvorbu|ŠTUDENTSKÚ TVORBU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''HV'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za HERECKÝ VÝKON
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| '''TD'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|TVORBU DISKOV]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;'''‡'''&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''mHV'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| colspan=2 style=&quot;background:white; font-size:10pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; text-align:right&quot;| {{farba|silver|(‡ indikuje kategórie zastúpené iba formou prémií)}} 
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;&quot;| '''žHV'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držiteľky prémie za ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|  '''†'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam
|}

=== Držitelia iných prémií ===
Osobitné prémie boli udelené iba počas dvoch ročníkov ([[Igric 1994|1994]] a&amp;nbsp;[[Igric 1995|1995]]). Z&amp;nbsp;celkom desiatich náležitých držiteľov iba dvaja z&amp;nbsp;nich obdržali aj tie štandardné – Homolka a&amp;nbsp;Trančík (ostatný menovaný je navyše držiteľom dvoch hlavných cien). 
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; Osobitná prémia
* {{nowrap|[[Richard Blech]]}}
* {{nowrap|[[Július Dzurek]]}}
* {{nowrap|Mario Homolka}}
* {{nowrap|[[Milan Markovič]]}}
* {{nowrap|[[Jozef Novan]]}}
* {{nowrap|[[Dušan Rapoš]]}}
* {{nowrap|[[Milan Stráňava]]}}
* {{nowrap|[[Eugen Šinko]]}}
* {{nowrap|Dušan Trančík}}
* {{nowrap|[[Štefan Vraštiak]]}}
}}

== Faktické chyby v&amp;nbsp;tlačových správach ==
[[Bulletin|Výročné bulletiny]] organizátora s každoročne zverejňovanými zoznamami ''Nositeľov cien Igric'' vrátane toho abecedného už podľa ocenených titulov, k&amp;nbsp;35. ročníku ([[Igric 2024|2024]]) opakovane chybne uvádzajú: 

* [[Ilja Zeljenka|Ilju Zeljenku]] ako trojnásobného laureáta ocenenia&lt;ref name=Bulletin2019&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = FORRAYOVÁ, Marianna; [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]]; KLAUČOVÁ, Gabriela; STRELECKÁ, Lenka
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2019
 | periodikum       = 30. Igric 2019
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2019
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 11
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10
 | dátum prístupu   = 2026-06-27
 | issn             = 
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260919181111/https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10
 | dátum archivácie = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2021&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2021
 | periodikum       = 32. Igric 2021
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2021
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 12
 | poznámky         = PDF
 | url              = http://www.igric.sk/data/624d7582174fb_igric2021_bulletin.pdf#page=12
 | dátum prístupu   = 2024-02-27
 | issn             = 978-80-570-2880-2
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240227005953/http://www.igric.sk/data/624d7582174fb_igric2021_bulletin.pdf#page=12
 | dátum archivácie = 2024-02-27}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2022&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2022
 | periodikum       = 33. Igric 2022
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2022
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 12
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7
 | dátum prístupu   = 2026-06-26
 | issn             = 978-80-974133-1-6
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260626182045/https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7
 | dátum archivácie = 2026-06-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2023&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2023
 | periodikum       = 34. Igric 2023
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2023
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 12
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7
 | dátum prístupu   = 2026-06-26
 | issn             = 978-80-974133-2-3
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260626182150/https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7
 | dátum archivácie = 2026-06-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2024&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2024
 | periodikum       = 35. Igric 2024
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2024
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 11
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10
 | dátum prístupu   = 2026-06-26
 | issn             = 978-80-974133-3-0
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260627114120/https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10
 | dátum archivácie = 2026-06-27}}&lt;/ref&gt; – pravdepodobne zámenou „jeho“ jednej ceny s&amp;nbsp;iným skladateľom, [[Ladislav Kupkovič|Ladislavom Kupkovičom]] ([[Igric 1967|1967]]). Zeljenku totiž organizátori chybne kreditujú i&amp;nbsp;za hudbu k&amp;nbsp;''[[Ohnivé rieky|Ohnivým riekam]]'', ktorú zložil druhý menovaný.
* [[Mariana Čengel Solčanská|Marianu Čengel Solčanskú]]&lt;ref name=Bulletin2024/&gt; a [[Karol Skřipský|Karola Skřipského]]&lt;ref name=Bulletin2019/&gt;&lt;ref name=Bulletin2021/&gt;&lt;ref name=Bulletin2022/&gt;&lt;ref name=Bulletin2023/&gt;&lt;ref name=Bulletin2024/&gt; ako dvojnásobných. Obaja sú držiteľmi jediného Igrica – režisérka za [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovú tvorbu]] ([[Igric 2011|2011]]), dokumentarista za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]] ([[Igric 1968|1968]]). Čengel Solčanská bola dodatočne odmenená akurát tromi prémiami ([[Igric 2007|2007]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2024|2024]]), dve z&amp;nbsp;týchto už na vrub [[Igric za Televíznu tvorbu|Teletvorby]]. 
* [[Monika Hilmerová|Moniku Hilmerovú]] a [[Kamila Magálová|Kamilu Magálovú]] ako držiteľky jedného ocenenia.&lt;ref name=Bulletin2019/&gt;&lt;ref name=Bulletin2021/&gt;&lt;ref name=Bulletin2022/&gt;&lt;ref name=Bulletin2023/&gt;&lt;ref name=Bulletin2024/&gt; Obidve herečky získali bok po boku v&amp;nbsp;roku [[Igric 2019|2019]] samostatné prémie za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele#Spoločná herecká kategória (2001–2012)|svoje herecké výkony]], kým Hilmerová v&amp;nbsp;roku [[Igric 2001|2001]] prednostne tiež inú. Žiadna z&amp;nbsp;menovaných však zatiaľ neobdržala v&amp;nbsp;rámci ceremónií Igric cenu.

== Legenda a použité zdroje ==
Vzhľadom k objemnému množstvu kompilovaných [[historiografia (zapisovanie dejín)|historických údajov]] boli z&amp;nbsp;dôvodu zachovania prehľadnosti uprednostnené v&amp;nbsp;obsahu [[vysvetlivka|špecifické značky]] pred početnými [[bibliografický odkaz|bibliografickými odkazmi]]. Prehľady boli zostavené na základe [[tlačová správa|výročných protokolov]] jednotlivých ročníkov alebo iných [[správa (žurnalistika)|dochovaných záznamov]] z&amp;nbsp;[[noviny|dobovej tlače]] v&amp;nbsp;konfrontácii so&amp;nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na&amp;nbsp;ocenenom tvorcovi, prípadne [[autorské dielo|titule]]. 

Použité zdroje chronologicky popisuje sekcia s&amp;nbsp;výročnými protokolmi nižšie a&amp;nbsp;demonštrujú i&amp;nbsp;[[:Kategória:Igric (súťaž)|primárne články]] k&amp;nbsp;príslušným [[filmové ocenenie|filmovým oceneniam]]. Poďakovanie patrí dlhoročnej akademickej pracovníčke SFÚ Renáte Šmatlákovej za poskytnutie digitálnych záznamov k&amp;nbsp;inak nedostupným archívnym dokumentom.
; Historická éra
* '''1967 – 1969:''' Retroštúdia ''Igric 1967 – 2004''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1993–2004“ (str. 3–5)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;historická ročenka [[Literárny fond|LF]] mapujúca obdobie rokov 1954 až 2004&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v&amp;nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). [[Portable Document Format|PDF]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publ. neobsahuje úplné údaje k&amp;nbsp;udeleným cenám a&amp;nbsp;vynecháva r.&amp;nbsp;1993 i&amp;nbsp;2004)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt; &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(''obidva zdroje boli sekundárne použité aj pre konfrontáciu údajov z&amp;nbsp;dodatočných protokolov, a&amp;nbsp;to k&amp;nbsp;ročníkom 1993 až 2004'')&lt;/span&gt;
; Novodobá éra
{{col-begin}}
{{col-2}}
* '''1993:''' Výsledky z denníkov ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Článok z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(obsahuje tlačové i&amp;nbsp;faktické chyby)''&lt;/span&gt; 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 01.02.1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt; a bratislavský ''[[Večerník (Bratislava)|Večerník]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (el)
 |titul            = Ceny Igric udelené
 |url              = 
 |poznámka         = Článok z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 01.06.1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''Večerník''}}&lt;/ref&gt;
* '''1994:''' Protokol z archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]&lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
* '''1995:''' Protokol z denníka ''[[SME]]''&lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
* '''1996:''' Protokol z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
* '''1997:''' Protokol z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
* '''1998:''' Protokol z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
* '''1999:''' Protokol z archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt; 
* '''2000:''' Protokoly z denníkov ''SME''&lt;ref name=VýPr2000&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;''[[Práca (dielo)|Práca ]]''&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;archívu SFÚ&lt;ref name=TS2000&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]]
 |titul            = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny a prémie
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Tlačová správa z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 14.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;  
* '''2001:''' Protokol z archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;  
* '''2002:''' Protokol z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt; 
* '''2003:''' Protokoly z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2003-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2003
 | ročník           = 2
 | číslo            = 4
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240621132101/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt; 
* '''2004:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004)    
 |url              = 
 |poznámka         = 2-str. dokument z archívu SFÚ 
 |lokácia          = IGRICE A PRÉMIE
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
* '''2005:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 4 prémiových kategórií)''&lt;/span&gt;
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&amp;nbsp;Bratislave 15.6.2005)    
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ s&amp;nbsp;logom SFZ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.06.2005
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt; 
* '''2006:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2006-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = 17. IGRICE 2006
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 5
 | číslo            = 3
 | strany           = 30
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240621073607/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu [[Pavol Barabáš|P. Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; 
* '''2007:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2007&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 2 prémiových kategórií)''&lt;/span&gt;
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;
* '''2008:''' Protokoly z denníka ''SME'',&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2008&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2008-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 | odkaz na autora = 
 | titul            = 19. IGRIC 2007
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 7
 | číslo            = 3
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = PDF 
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240621222629/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt;
* '''2009:''' Protokoly z online-revue ''Film Press'',&lt;ref name=VýPr2009&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = TVORIVĚ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt; štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2009-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = 20. IGRIC 2009
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2009
 | ročník           = 8
 | číslo            = 3
 | strany           = 9–10
 | poznámky         = PDF 
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240620153920/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu LF&lt;ref name=VýPr2009-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = Ceny Igric &lt;s&gt;2008&lt;/s&gt; &lt;u&gt;2009&lt;/u&gt;
 |url              = http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = PDF &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(protokol v&amp;nbsp;nadpise chybne zamieňa rok ceremónie s&amp;nbsp;predošlým)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20091014002844/http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf
 |dátum archivácie = 2009-10-14}}&lt;/ref&gt;
* '''2010:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2010&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu LF&lt;ref name=VýPr2010-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 21. IGRIC 2010
 |url              = http://litfond.sk/subory/Ceny_výboru_Sekcie_pre_tvorivú_činnosť_v_oblasti_televízie,_filmu_a_videotvorby.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Ceny výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby. PDF
 |dátum vydania    = 2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260614210902/http://litfond.sk/subory/Ceny_v%C3%BDboru_Sekcie_pre_tvoriv%C3%BA_%C4%8Dinnos%C5%A5_v_oblasti_telev%C3%ADzie,_filmu_a_videotvorby.pdf
 |dátum archivácie = 2026-06-14}}&lt;/ref&gt;
* '''2011:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;
{{col-2}}
* '''2012:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2013:''' Protokoly z online revue ''Film Press'',&lt;ref name=VýPr2013&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2013-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Na Slovensku se udělovaly výroční tvůrčí ceny IGRIC
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2013
 | ročník           = 12
 | číslo            = 2
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF 
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240620173340/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2024-06-20}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
* '''2014:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2014&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
* '''2015:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov LF,&lt;ref name=VýPr2015-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = Ceny a prémie 26. ročníka súťaže IGRIC 2015
 |url              = http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = PDF
 |dátum vydania    = 2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303082426/http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf
 |dátum archivácie = 2017-03-03}}&lt;/ref&gt; AIC&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2015-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/igric-2015/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260213214805/https://sfu.sk/novinky/igric-2015/
 |dátum archivácie = 2026-02-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2016:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2016-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 23.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251007002657/https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-07}}&lt;/ref&gt;
* '''2017:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2017&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;/span&gt;&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2017-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251214165810/https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-12-14}}&lt;/ref&gt;
* '''2018:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2018&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2018-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260123000422/https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-01-23}}&lt;/ref&gt;
* '''2019:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2019-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250623060809/https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-23}}&lt;/ref&gt;
* '''2020:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov LF,&lt;ref name=VýPr2020-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = CENY IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE IGRIC 
 |url              = http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu. PDF
 |dátum vydania    = 2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20201020223756/http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf
 |dátum archivácie = 2020-10-20}}&lt;/ref&gt; AIC&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2020-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260118082818/https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-01-18}}&lt;/ref&gt;
* '''2021:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2021-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.10.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909101127/https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-02-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2022:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2022-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/33-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260213230148/https://sfu.sk/novinky/33-igric/
 |dátum archivácie = 2026-02-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2023:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2023-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.10.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251229113224/https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-12-29}}&lt;/ref&gt;
* '''2024:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu SFÚ&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
* '''2025:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu SFÚ&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
* '''2026:''' Protokoly z webov ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]&lt;ref name=VýPr2025-TASR&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = rt, gra
 |titul            = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu
 |url              = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.09.2026
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = tasr.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt; 
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric (súťaž)}}
[[Kategória:Igric (súťaž)|Držitelia cien a prémií]]</text>
      <sha1>eelxla7v4wuosmckb7m37vd4nio3jph</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371289</id>
      <parentid>8371274</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:30:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Legenda a použité zdroje */ dopl. zdroja</comment>
      <origin>8371289</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="110172" sha1="tb6eiwtucsb49gtpyf83rrwh5mu2wf6" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; align:center; width:33%&quot;
! style=&quot;background:#ed8; font-size:120%&quot;| Zoznam držiteľov cien Igric a prémií
|- 
| align=center| '''&lt;u&gt;Najvyšší počet cien&lt;/u&gt;'''
|-
| align=center| [[Martin Šulík]]{{•}} 6× ([[Igric 2021|2021]]) &lt;br /&gt;[[Katarína Kerekesová]]{{•}} 4× ([[Igric 2018|2018]]) &lt;!-- &lt;br /&gt;[[Juraj Jakubisko]]{{•}} 3× ([[Igric 2009|2009]]) + špeciálna (2018) --&gt;
|-
| align=center| '''&lt;u&gt;Najvyšší počet prémií&lt;/u&gt;'''
|- 
| align=center| [[Marián Brázda]]{{•}} 8× ([[Igric 2013|2013]]) &lt;br /&gt;[[Pavol Barabáš]]{{•}} 8× ([[Igric 2019|2019]]) &lt;br /&gt;Martin Šulík{{•}} 6× (2018) &lt;br /&gt; [[Jaroslav Vojtek]]{{•}} 6× ([[Igric 2025|2025]])   
|-
| colspan=2 style=background:#ed8|
|-
| colspan=2 style=&quot;font-size:80%;&quot; align=center| ''špeciálne ceny vynímajúc''{{#tag:ref|Oficiálny štatút ocenení ich definuje ako „[[súťaž]]“. Do súhrnu boli preto započítané výhradne kategórie podliehajúce súťažným pravidlám. Čestné, osobitné či iné neštatutárne ceny, prémie alebo uznania – tieto nie sú hlavným predmetom záujmu tejto súťaže a&amp;nbsp;ako také sa vymykajú jej všeobecným predpisom. Pre podrobný prehľad víťazov špecifických ocenení, viď požadovanú sekciu nižšie.|group=&quot;p.&quot;}}
|}
 
Najoceňovanejším [[umelec|umelcom]] v '''histórii súťaže [[Igric (súťaž)|Igric]]''' je so&amp;nbsp;šiestimi titulnými soškami [[filmový režisér]] [[Martin Šulík]]. S&amp;nbsp;výnimkou úvodných troch ročníkov, obdržal v&amp;nbsp;každej zo&amp;nbsp;zvyšných štyroch dekád jej každoročného vyhlasovania prinajmenšom jednu víťaznú trofej – z&amp;nbsp;toho päťkrát za&amp;nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|Hranú tvorbu]] ([[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2019|2019]], [[Igric 2021|2021]]), raz za [[Igric za Filmovú tvorbu|Dokument]] ([[Igric 2008|2008]]).  

So štyrmi suverénnymi cenami nasleduje [[animácia (film)|animátorka]] [[Katarína Kerekesová]] – táto na poli [[Igric za Animovanú tvorbu|kresleného filmu]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2011|2011]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2018|2018]]), avšak takisto prevažne za réžiu. Zahŕňajúc i&amp;nbsp;špeciálne ceny, tretím najúspešnejším laureátom je iný [[výtvarník]], a&amp;nbsp;to [[Juraj Jakubisko]], ktorý okrem troch „kinovýhier“ za rozličné tvorivé výkony ([[Igric 1968|1968]] – [[Igric 1969|1969]], [[Igric 2009|2009]]) obdržal neskôr i&amp;nbsp;[[Igric za Celoživotné dielo|čestný titul]] (2018). 

Po tri samostatné ceny v&amp;nbsp;hlavných kategóriách však získali aj iní, menovite tvorca populárno-náučného žánru [[Martin Slivka]] ([[Igric 1967|1967]], 1969, [[Igric 1995|1995]]), dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (2006, [[Igric 2010|2010]], [[Igric 2015|2015]]) a&amp;nbsp;[[Robert Kirchhoff]] (2003, 2014, [[Igric 2015|2016]]) či herečky [[Zuzana Mauréry]] (2014 – 2015, [[Igric 2017|2017]]) alebo [[Soňa Norisová]] ([[Igric 2013|2013]], [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]). 

Deväť ojedinelých osobností bolo v&amp;nbsp;súťaži poctených [[in memoriam]] – jeden prostredníctvom hlavnej ceny ([[Dežo Ursiny]]), traja formou čestného titulu ([[Štefan Uher]], [[Alojz Hanúsek]], [[Tibor Vichta]]), štyria v&amp;nbsp;podobe prémie ([[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]], Ursiny, [[Július Satinský]], [[Gabriela Gavalčinová]]) a&amp;nbsp;dvaja Špeciálnym ([[Ladislav Chudík]]) alebo Zvláštnym uznaním ([[Katarína Vanžurová]]).

== Držitelia cien ==
=== Držitelia hlavných cien === 
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; 6 cien
* {{nowrap|[[Martin Šulík]]&lt;sup&gt;5×FT, DT&lt;/sup&gt;}}

; 4 ceny
* {{nowrap|[[Katarína Kerekesová]]&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole denníka ''[[SME]]'' z&amp;nbsp;roku 1997&lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; i zápise SFÚ&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom - Vande Raýmanovej, Kataríne Urbanovej [...] študentom Katedry animovanej tvorby FTF VŠMU za [...] animovaný film [...] Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne“
 |dátum vydania    = 09.08.2006
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240303000011/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2024-03-03}}&lt;/ref&gt; uvádzaná za slobodna ako Katarína Urbanová.|group=&quot;p.&quot;}}}}

; 3 ceny
* {{nowrap|[[Juraj Jakubisko]]&lt;sup&gt;3×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Robert Kirchhoff]]&lt;sup&gt;3×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Mauréry]]&lt;sup&gt;3×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Soňa Norisová]]&lt;sup&gt;3×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Slivka]]&lt;sup&gt;2×DT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jaroslav Vojtek]]&lt;sup&gt;3×DT&lt;/sup&gt;}} 

; 2 ceny
* {{nowrap|[[Peter Bebjak]]&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Ďuriš]]&lt;sup&gt;2×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dušan Hanák]]&lt;sup&gt;TT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kerekes]]&lt;sup&gt;DT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Joanna Kożuch]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivana Laučíková]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2001&lt;ref name=VýPr2001/&gt; a 2006&lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; uvádzaná za slobodna ako Ivana Zajacová.|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Juraj Nvota]]&lt;sup&gt;2×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Milan Ondrík]]&lt;sup&gt;2×mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ivan Ostrochovský]]&lt;sup&gt;DT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Snopek]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marko Škop]]&lt;sup&gt;FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]&lt;sup&gt;TT, HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]&lt;sup&gt;TT, FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dušan Trančík]]&lt;sup&gt;DT, TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Emília Vášáryová]]&lt;sup&gt;HV, žHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ilja Zeljenka]]&lt;sup&gt;2×FT&lt;/sup&gt;}}

; 1 cena
* {{nowrap|[[Kristína Bajaníková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Balgha]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Éva Bandor]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Barabáš]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stanislav Barabáš]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alexander Bárta]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Alfonz Bednár]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alena Bodingerová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivo Brachtl]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Budinský]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] &lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Noël Czuczor]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viera Čákanyová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Scarlett Čanakyová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Mariana Čengel Solčanská]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Soňa Čermáková Uličná]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tina Diosi]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Denis Dobrovoda]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Gabriela Dolná]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Norbert Držiak]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jan Dudešek]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Katarína Farkašová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Finta]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zita Furková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Martin Gonda]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Igor Hrabinský]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Dušan Hudec]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Sára Chripáková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Juríček]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Naďa Jurkemik]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Kaboš]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Štefan Kamenický]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Kanócz]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Korec]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ľuboš Kostelný]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Kovár]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ladislav Kraus]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Richard Krivda]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Kronerová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Krupa]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Juraj Kukura]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Kupkovič]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viera Lacková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Milan Lasica]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Marek Leščák]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Liová]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zdeněk Liška]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Juraj Loj]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Igor Luther]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miloslav Luther]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Majeský]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Soňa Maletzová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Gabriela Marcinková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Mikulík]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matej Mináč]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Tomáš Mischura]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Branislav Mišík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jozef Mitaľ]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Attila Mokos]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Diana Mórová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Stanislav Párnický]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Andrea Pátková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Judit Pecháček]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2012&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt; a 2015&lt;ref name=VýPr2015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; uvádzaná za slobodna ako Judit Bárdos.|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Pavol Pekarčík]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Poláček]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Rebeka Poláková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viliam Polónyi]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Filip Pošivač]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Mátyás Prikler]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jozef Puškáš]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Táňa Radeva]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Rau]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vanda Raýmanová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miroslav Remo]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Romančík]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Vincent Rosinec]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Robert Roth]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Ondrej Rudavský]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Daniela Rusnoková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole z roku 2025&lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt; uvádzaná už ako Daniela Meressa Rusnoková.|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Laura Siváková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Karol Skřipský]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Slovák]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Slovenská]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alexander Strelinger]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Struss]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Sýkora]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Oskar Šághy]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Boris Šima]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Štepka]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Róbert Šveda]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Dominik Tatarka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Szidi Tobias]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Břetislav Truhlář]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Štefan Uher]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dežo Ursiny]]&lt;sup&gt;† DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Dávid Uzsák]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Gustáv Valach]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Veronika Valentová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Natália Vídenská]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Pavol Višňovský]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jindro Vlach]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Zdeno Vlach]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Žiaran]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:99%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|+ Vysvetlivky značiek 
|- style=&quot;background:white;&quot;
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''FT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Filmovú tvorbu|FILMOVÚ TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot; width=1%| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''HV'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|HERECKÝ VÝKON]]
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''TT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Televíznu tvorbu|TELEVÍZNU TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''mHV'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON]]
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''DT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|DOKUMENTÁRNU TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''žHV'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držiteľky ceny za [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON]]
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;&quot;| '''AT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Animovanú tvorbu|ANIMOVANÚ TVORBU]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|  '''†'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení [[in memoriam]] 
|}

=== Držitelia čestnej ceny === 
Z celkom 22 nositeľov [[Igric za Celoživotné dielo|čestného titulu Igric]] vrátane jedného pocteného opakovane, desiati sú vyhradní. Ostatní umelci majú v&amp;nbsp;súťaži menovité zastúpenie prinajmenšom v&amp;nbsp;jednej z&amp;nbsp;jej štandardných oblastí, bez ohľadu na formu ich odmeny (cena/prémia/uznanie). 
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
* {{nowrap|[[Tibor Biath]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dušan Dušek]]}}
* {{nowrap|[[Eduard Grečner]]}}
* {{nowrap|Dušan Hanák}}
* {{nowrap|[[Vido Horňák]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Hollý}}
* {{nowrap|[[Ladislav Chudík]]}}
* {{nowrap|Juraj Jakubisko}}
* {{nowrap|[[František Jurišič]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viktor Kubal]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Lihosit]]}}
* {{nowrap|[[Albert Marenčin]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Roman Rjachovský]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Peter Solan]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Stanislav Szomolányi]]&lt;sup&gt;2×ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jozef Šimončič}}
* {{nowrap|[[Ivan Teren]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Božidara Turzonovová]]&lt;sup&gt;ф&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Štefan Uher&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Rudolf Urc]]}}
* {{nowrap|[[Tibor Vichta]]&lt;sup&gt;† ф&lt;/sup&gt;}}
}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:99%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|- style=&quot;background:white;&quot;
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''ф'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} výhradní držitelia [[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot; width=1%| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%|  '''†'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam
|}

=== Držitelia iných cien === 
Osobitné ceny boli udelené iba počas dvoch ceremónií ([[Igric 1996|1996]] a&amp;nbsp;[[Igric 1997|1997]]), tzv. Mimoriadna pri príležitosti jubilejného ročníka ([[Igric 2019|2019]]), kým „študentská“ [[Cena Petra Mihálika]] takisto v&amp;nbsp;rámci jediného roka ([[Igric 2014|2014]]) – táto však už početným laureátom. [[Cena Jána Fajnora|Ceny Jána Fajnora]] sa odovzdávajú od&amp;nbsp;roku [[Igric 2015|2015]], taktiež v&amp;nbsp;závislosti na [[žáner (umelecký druh)|žánri]] ([[filmové dielo|hraný]], [[dokumentárny film|dokumentárny]], [[animácia (film)|animovaný film]]).  
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; Osobitná cena
* {{nowrap|Dušan Dušek}}
* {{nowrap|[[Iveta Ištóková]]}}

; Mimoriadna cena
* {{nowrap|[[Peter Jaroš]]}}

; Cena Petra Mihálika
* {{nowrap|[[Tomáš Danay]]}}
* {{nowrap|[[Csaba Molnár]]}}
* {{nowrap|[[Peter Zákuťanský]]}} 

; Cena Jána Fajnora
* {{nowrap|[[Michal Baláž]]}}
* {{nowrap|[[Alica Bednáriková]]}}
* {{nowrap|[[Rebeka Bizubová]]}}
* {{nowrap|[[Michal Blaško]]}} 
* {{nowrap|[[Denisa Buranová]]}}
* {{nowrap|[[Pavol Čižmár]]}}
* {{nowrap|[[Michaela Čopíková]]}}
* {{nowrap|[[Hannah Dale]]}}
* {{nowrap|[[Lukáš Ďurica]]}}
* {{nowrap|[[Katarína Gramatová]]}}
* {{nowrap|[[Lucia Halmová]]}}
* {{nowrap|[[Vladimír Horník]]}}
* {{nowrap|[[Zuzana Jacková]]}}
* {{nowrap|[[Marek Jasaň]]}}
* {{nowrap|[[Veronika Kocourková]]}}
* {{nowrap|[[Nick Kollár]]}}
* {{nowrap|[[Peter Kološ]]}}
* {{nowrap|[[Teodor Kuhn]]}}
* {{nowrap|[[Lenka Kušnieriková]]}}
* {{nowrap|[[Imrich Kútik]]&lt;sup&gt;2×&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Monika Mahútová]]}}
* {{nowrap|[[Juraj Mäsiar]]}}
* {{nowrap|[[Jakub Medvecký]]}}
* {{nowrap|[[Michaela Mihályiová]]}}
* {{nowrap|[[Veronika Obertová]]}} 
* {{nowrap|[[Peter Podolský]]&lt;sup&gt;2×&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marta Prokopová]]}}
* {{nowrap|[[Wanda Przeworska]]}}
* {{nowrap|Miroslav Remo}}
* {{nowrap|[[Eva Sekerešová]]}}
* {{nowrap|[[Pavel Smejkal]]}}
* {{nowrap|[[Tereza Smetanová]]}}
* {{nowrap|[[Tomáš Stanek]]}}
* {{nowrap|[[Dávid Štumpf]]}} 
* {{nowrap|[[Rebeka Vakrčová]]}}
* {{nowrap|[[Gregor Valentovič]]}}
* {{nowrap|[[Dorota Vlnová]]}}
* {{nowrap|Peter Zákuťanský}} 
}}

=== Držitelia uznaní ===  
[[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné]] ([[Igric 1994|1994]]), [[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné čestné]] ([[Igric 1999|1999]]) i Špeciálne uznanie ([[Igric 2017|2017]]) boli každé udelené jediný raz, zatiaľ čo [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne]] sa odovzdáva pravidelne (od r. [[Igric 2015|2015]]). Vyjme toho „špeciálneho“ a&amp;nbsp;priznaného za [[herectvo|herecký výkon]], ostatné boli či sú vyhradené [[producent (umenie)|producentom]], respektíve príslušným subjektom.
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; {{nowrap|Osobitné uznanie{{#tag:ref|Bez finančného ohodnotenia.|group=&quot;p.&quot;}}}} 
* {{nowrap|[[Rudolf Biermann]]}}

; {{nowrap|Osobitné čestné uznanie}}
* {{nowrap|[[Marian Urban]]}}

; Špeciálne uznanie 
* {{nowrap|Ladislav Chudík&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}}


; Zvláštne uznanie
* {{nowrap|[[Peter Badač]]}} 
* {{nowrap|[[Barbora Budinská]]}} 
* {{nowrap|[[Lívia Filusová]]}}
* {{nowrap|[[Attila Forgács]]}} 
* {{nowrap|[[Tomáš Gič]]}} 
* {{nowrap|[[Juraj Krasnohorský]]}} 
* {{nowrap|[[Katarína Krnáčová]]}} 
* {{nowrap|Csaba Molnár}}
* {{nowrap|[[Lucia Molnár Satinská]]}} 
* {{nowrap|Ivan Ostrochovský}} 
* {{nowrap|[[Helena Osvaldová]]}} 
* {{nowrap|[[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]]}} 
* {{nowrap|[[Rastislav Šesták]]}} 
* {{nowrap|[[Marek Urban]]}} 
* {{nowrap|[[Katarína Vanžurová]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;}} 
}}

== Držitelia prémií ==
Vzhľadom k neštandardnej schéme súťaže, ktorá odmeňuje tvorcov variabilne, pod pojmom „prémia“ sa u&amp;nbsp;Igricov nerozumie automaticky [[Nominácia (ocenenie)|nominácia]]. Prípadnou výnimkou sú výlučne herecké kategórie, v&amp;nbsp;ktorých sa oceňujú vždy formálne totožné výkony. 
Hlavné ceny ako také sú udeľované zástupcom ľubovoľných tvorivých profesií, prémie sú prípustné už iba pre niektoré. Prémie sa s&amp;nbsp;výnimkou čestnej či Zvláštnej „producentskej“ kategórie, odovzdávajú naprieč všetkými ostatnými, víťazné sošky iba u&amp;nbsp;tých vybraných.  
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; 8 prémií
* {{nowrap|Pavol Barabáš&lt;sup&gt;3×DT, 5xTD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Brázda]]&lt;sup&gt;3×TK, 5xTD&lt;/sup&gt;}}

; 6 prémií
* {{nowrap|Martin Šulík&lt;sup&gt;FT, TT, 3×DT, OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jaroslav Vojtek&lt;sup&gt;5×DT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 

; 5 prémií
* {{nowrap|Peter Bebjak&lt;sup&gt;2×FT, HV, OT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Kaňuch]]&lt;sup&gt;5×TK&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]]&lt;sup&gt;FT, 2×DT, ŠT, TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Piussi]]&lt;sup&gt;3×DT, OT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Marko Škop&lt;sup&gt;FT, DT, ŠT, 2×TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Štrba&lt;sup&gt;5×FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Rudolf Urc&lt;sup&gt;OT, 4×TK&lt;/sup&gt;}} 

; 4 prémie
* {{nowrap|[[Pavel Branko]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Dudková]]&lt;sup&gt;4×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ján Ďuriš&lt;sup&gt;FT, 3×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Hledík]]&lt;sup&gt;2×DT, 2×OTT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|Dušan Hudec&lt;sup&gt;3×DT, TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Tomáš Juríček&lt;sup&gt;4×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Miloslav Luther&lt;sup&gt;2×FT, 2×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Václav Macek]]&lt;sup&gt;4×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Maštalír]]&lt;sup&gt;HV, 3×mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Juraj Nvota&lt;sup&gt;2×TT, OTT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Stanislav Párnický&lt;sup&gt;4×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dávid Popovič]]&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Popovič]]&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Snopek&lt;sup&gt;4×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jozef Šimončič&lt;sup&gt;2×FT, TT, OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Dušan Trančík&lt;sup&gt;2×DT, OTT, TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miroslav Ulman]]&lt;sup&gt;2×TK, 2×TD&lt;/sup&gt;}} 

; 3 prémie
* {{nowrap|[[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]]&lt;sup&gt;3×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Brázda]]&lt;sup&gt;3×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Bučka]]&lt;sup&gt;DT, 2×OT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Mariana Čengel Solčanská&lt;sup&gt;FT, 2×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Lea Gallová]]&lt;sup&gt;2×DT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Martin Kollár&lt;sup&gt;2×FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jozef Krajčovič]]&lt;sup&gt;TK, 2×TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Král]]&lt;sup&gt;2×AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Patrik Lančarič]]&lt;sup&gt;FT, DT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Lukáš Latinák]]&lt;sup&gt;2×HV, mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Zuzana Liová&lt;sup&gt;TT, OTT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Milan Ondrík&lt;sup&gt;3×mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Martin Palúch]]&lt;sup&gt;OT, 2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Patrik Pašš st.&lt;sup&gt;FT, 2×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Vanda Raýmanová&lt;sup&gt;3×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubomír Slivka]]&lt;sup&gt;FT, DT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ivana Šebestová&lt;sup&gt;3×AT&lt;/sup&gt;}}

; 2 prémie
* {{nowrap|[[Richard Autner]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Balco]]&lt;sup&gt;FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Bariak]]&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Rastislav Boroš]]&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Peter Budinský&lt;sup&gt;AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Michaela Čopíková&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Dimitrov]]&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Dušan Dušek&lt;sup&gt;2×TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Ivan Finta&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Geišberg]]&lt;sup&gt;HV, mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Iveta Grófová]]&lt;sup&gt;FT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Vladimír Hajdu]]&lt;sup&gt;TT, HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Petra Hanáková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Monika Hilmerová]]&lt;sup&gt;HV, žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Jurišič]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ladislav Kaboš&lt;sup&gt;2×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Csongor Kassai]]&lt;sup&gt;HV, mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kelíšek]]&lt;sup&gt;2×TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Peter Kerekes&lt;sup&gt;2×DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Katarína Kerekesová&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Arnold Kojnok]]&lt;sup&gt;2×ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Joanna Kożuch&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Juraj Krasnohorský&lt;sup&gt;FT, TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ladislav Kraus&lt;sup&gt;2×TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Kuboš]]&lt;sup&gt;DT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Zuzana Mauréry&lt;sup&gt;2×žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Mojžiš]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Attila Mokos&lt;sup&gt;HV, mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Lenka Moravčíková-Chovanec|Lenka Moravčíková]]&lt;sup&gt;DT, ŠT&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokoloch denníkov ''Práca''&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt; a ''SME''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; (obidva z roku 2000) uvádzaná ako Lenka Moravčíková, v tlačovej správe organizátorai&lt;ref name=TS2000/&gt; či zápise SFÚ z rovnakej ceremónie už čoby Lenka Moravčíková-Chovanec.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Listy prezidentovi [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“
 |dátum vydania    = 27.03.2023 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt; V protokoloch z roku 2016 je opäť kreditovaná variabilne – ''Film Press'' uvádza „Lenka Moravčík“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; AIC pre zmenu „Lenka Moravčíková-Chovanec“.&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|Ivan Ostrochovský&lt;sup&gt;DT, OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Pašteka]]&lt;sup&gt;DT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Alena Pätoprstá]]&lt;sup&gt;FT, DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stano Petrov]]&lt;sup&gt;2×ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Marek Poláček&lt;sup&gt;DT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Mátyás Prikler&lt;sup&gt;FT, ŠT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Miroslav Remo&lt;sup&gt;DT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Repka]]&lt;sup&gt;FT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jaroslav Rihák]]&lt;sup&gt;TT, OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Martin Smatana]]&lt;sup&gt;2×AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Boris Šima&lt;sup&gt;AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Anna Šišková]]&lt;sup&gt;TT, žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Šmatlák]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Šulík]]&lt;sup&gt;2×DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Michal Uhrin]]&lt;sup&gt;AT, ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Emília Vášáryová&lt;sup&gt;HV, žHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Yvonne Vavrová]]&lt;sup&gt;TT, TK&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|Zdeno Vlach&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Eva Vženteková]]&lt;sup&gt;2×TK&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole z roku 1997 uvádzaná za slobodna ako Eva Dzúriková.&lt;ref name=VýPr1997/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Katarína Začková]]&lt;sup&gt;2×OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Žiaran&lt;sup&gt;FT, TT&lt;/sup&gt;}}

; 1 prémia
* {{nowrap|[[Elena Antalová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Beáta Arvayová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Balcar]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Balko]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Éva Bandor&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Alexander Bárta&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Marika Beňadik Majorová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Michal Blaško&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Bubeníček]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Štefan Bučka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Peter Csordáš]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viktor Csudai]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Henrieta Cvangová]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Viera Čákanyová&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Čepek]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Milan Čorba]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Hannah Dale&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Agnes Dimun]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Tina Diosi{{#tag:ref|Protokol v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; iný a publikovaný na webe Pavla Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; i zápis SFÚ&lt;ref name=MeLiSl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mesto lietajúcich slov [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Vzhľadom k žánru samotného diela bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Adam Doležal]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dana Droppová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Dubecký]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Beáta Dubielová]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Roman Fábian]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Fajnor]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Boris Farkaš]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Katarína Farkašová&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Klára Fedora Homzová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marta Ferencová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Milan Ferenčík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Mária Ferenčuhová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Fialová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jiří Fojtík]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Mira Fornay]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Galvánek]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Gašpar]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Gabriela Gavalčinová]]&lt;sup&gt;† TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Gavalier]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Gerža]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Zuzana Gindl-Tatárová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jakub Gogál]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Eduard Grečner]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Groll]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[František Gyárfáš]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Monika Haasová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Dušan Hanák&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dávid Hartl]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Haruštiak]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Hasák]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Petra Heleninová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dagmar Hložková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Hnát]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Holloš]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Branislav Hollý]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Karol Holubčík]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Mario Homolka]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Milan Homolka]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Karol Horák]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Hubinská]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Hulík]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Chlpík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Samuel Ivaška]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vít Janeček]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Filip Janega]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marek Janičík]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ladislav Janošťák]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Zuzana Jarošová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Marek Jasaň&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Samuel Jaško]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Branislav Jašš]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Jedľovský]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Katarína Jelínková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Johanides]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Kákoš]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Kákošová]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Zuzana Kanócz&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jonáš Karásek]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Michal Kaščák]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matej Kladek]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubomír Kocka]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Veronika Kocourková&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kočiš]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Kočner]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Zuzana Kočnerová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Andrej Kolenčík]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Júlia Koleňáková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Katarína Kolníková]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľuba Koľová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Konařík]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Maroš Končok]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Miloslav Končok]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Konečná]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Pavol Korec&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Košťál]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Peter Kováč]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ondrej Kovaľ]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Krähenbiel]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Daniela Krajčová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Krajčovič]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matúš Krajňák]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[György Kristóf]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Richard Krivda&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Timotej Križka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Miloš Krmíček]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jakub Kroner]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Zuzana Kronerová&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Kubela]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Michal Kubovčík]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Kvantiková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Labuda]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Milan Lasica&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Ivana Laučíková&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Lexmann]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Juraj Lihosit&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Boris Lindtner]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[František Lipták (scénograf)|František Lipták]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Lipták]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Líšková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|Juraj Loj&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Roman Luknár]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Timotej Lukovič]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[René Lužica]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Kamila Magálová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Malíček]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Malík]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ivan Martinka]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martina Matlovičová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Šimon Matrka]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Attila Matusek]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ingrid Mayerová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Meliš]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Miezga]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]&lt;sup&gt;† TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Michal Michalovič]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Valér Mikula]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Milan Mikulčík]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jaroslav Mikuš]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martina Mikušová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Monika Mikušová]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Matej Mináč&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jana Mináriková]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubica Mistríková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Branislav Mišík&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Mižigár]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Mojžiš]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Branislav Molnár]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Csaba Molnár&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Dominika Morávková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V protokole online-revue ''Film Press'' z roku 2018&lt;ref name=VýPr2018&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt; či zápise SFÚ&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Špina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; uvádzaná ako Dominika Zeleníková-Morávková (v protokole AIC čoby Dominika Morávková&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;).|group=&quot;p.&quot;}}}}
* {{nowrap|[[Eva Mores]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Nádasdi]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Bibiana Nováková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tereza Nôtová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Tereza Nvotová]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Veronika Obertová&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vladimír Obšil]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}  
* {{nowrap|[[Mária Oľhová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Oparty]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jozef Pantlikáš]]&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Barbora Paššová]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jelena Paštéková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Andrea Pátková&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Judit Pecháček&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Petro]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Anežka Petrová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Pirohová]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Oľga Pohanková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Rebeka Poláková&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Porubjak]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Erik Praus]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Lenka Pšenčíková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jozef Puškáš&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Daniel Rihák]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Ivan Romančík&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Daniela Rusnoková&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Kristína Saganová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Július Satinský]]&lt;sup&gt;† FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Sebechlebský]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Laura Siváková&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Helena Slavíková-Rabarová]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Martin Slivka&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ondrej Slivka]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vita Smačeľuk]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Slavomír Solovic]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Kristína Spáčová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Samuel Spišák]]&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Michal Struss&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Adam Suzin]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Kristína Svarinská]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Šicko]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Martin Štetina]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Renáta Šmatláková]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľubomír Štecko]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Dávid Štumpf&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ján Šuda]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ondrej Šulaj]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Alexander Šurkala]]&lt;sup&gt;FT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Róbert Šveda&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Szidi Tobias&lt;sup&gt;HV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vanda Tureková]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Marián Tutoky]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Peter Ulman]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|Dežo Ursiny&lt;sup&gt;† DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Anikó Vargová]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Ľuba Velecká]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Júlia Valentová Vidrnáková]]&lt;sup&gt;žHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Natália Vídenská&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Pavol Višňovský&lt;sup&gt;mHV&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Matúš Vizár]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|Jindro Vlach&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Kristína Vlachová]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Jana Vlčková]]&lt;sup&gt;DT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Karol Vosátko]]&lt;sup&gt;TT&lt;/sup&gt;}} 
* {{nowrap|[[Michaela Zakuťanská]]&lt;sup&gt;OT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Tomáš Zednikovič]]&lt;sup&gt;ŠT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Zelinová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Viliam Zelmanovič]]&lt;sup&gt;TD&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Vlastimil Zuska]]&lt;sup&gt;TK&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Zuzana Žiaková]]&lt;sup&gt;AT&lt;/sup&gt;}}
* {{nowrap|[[Jana Žilčayová]]&lt;sup&gt;OTT&lt;/sup&gt;}}
}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:99%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|+ Vysvetlivky značiek 
|- style=&quot;background:white;&quot;
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''FT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za FILMOVÚ TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot; width=1%| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white&quot; width=4%| '''OTT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white&quot; align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|OSTATNÚ TV TVORBU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''TT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za TELEVÍZNU TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''OT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú tvorbu|OSTATNÚ TVORBU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''DT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za DOKUMENTÁRNU TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''TK'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Teóriu a kritiku|TEÓRIU A KRITIKU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''AT'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za ANIMOVANÚ TVORBU
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''ŠT'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Študentskú tvorbu|ŠTUDENTSKÚ TVORBU]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''HV'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za HERECKÝ VÝKON
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| '''TD'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|TVORBU DISKOV]]{{farba|silver|&lt;sup&gt;'''‡'''&lt;/sup&gt;}}
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white&quot;| '''mHV'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| colspan=2 style=&quot;background:white; font-size:10pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; text-align:right&quot;| {{farba|silver|(‡ indikuje kategórie zastúpené iba formou prémií)}} 
|-
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;&quot;| '''žHV'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left | {{farba|white|–}} držiteľky prémie za ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON
| style=&quot;background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white&quot;| 
| style=&quot;background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|  '''†'''
| style=&quot;background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam
|}

=== Držitelia iných prémií ===
Osobitné prémie boli udelené iba počas dvoch ročníkov ([[Igric 1994|1994]] a&amp;nbsp;[[Igric 1995|1995]]). Z&amp;nbsp;celkom desiatich náležitých držiteľov iba dvaja z&amp;nbsp;nich obdržali aj tie štandardné – Homolka a&amp;nbsp;Trančík (ostatný menovaný je navyše držiteľom dvoch hlavných cien). 
{{Stĺpce|3|šírka=10em|
; Osobitná prémia
* {{nowrap|[[Richard Blech]]}}
* {{nowrap|[[Július Dzurek]]}}
* {{nowrap|Mario Homolka}}
* {{nowrap|[[Milan Markovič]]}}
* {{nowrap|[[Jozef Novan]]}}
* {{nowrap|[[Dušan Rapoš]]}}
* {{nowrap|[[Milan Stráňava]]}}
* {{nowrap|[[Eugen Šinko]]}}
* {{nowrap|Dušan Trančík}}
* {{nowrap|[[Štefan Vraštiak]]}}
}}

== Faktické chyby v&amp;nbsp;tlačových správach ==
[[Bulletin|Výročné bulletiny]] organizátora s každoročne zverejňovanými zoznamami ''Nositeľov cien Igric'' vrátane toho abecedného už podľa ocenených titulov, k&amp;nbsp;35. ročníku ([[Igric 2024|2024]]) opakovane chybne uvádzajú: 

* [[Ilja Zeljenka|Ilju Zeljenku]] ako trojnásobného laureáta ocenenia&lt;ref name=Bulletin2019&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = FORRAYOVÁ, Marianna; [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]]; KLAUČOVÁ, Gabriela; STRELECKÁ, Lenka
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2019
 | periodikum       = 30. Igric 2019
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2019
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 11
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10
 | dátum prístupu   = 2026-06-27
 | issn             = 
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260919181111/https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10
 | dátum archivácie = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2021&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2021
 | periodikum       = 32. Igric 2021
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2021
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 12
 | poznámky         = PDF
 | url              = http://www.igric.sk/data/624d7582174fb_igric2021_bulletin.pdf#page=12
 | dátum prístupu   = 2024-02-27
 | issn             = 978-80-570-2880-2
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240227005953/http://www.igric.sk/data/624d7582174fb_igric2021_bulletin.pdf#page=12
 | dátum archivácie = 2024-02-27}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2022&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2022
 | periodikum       = 33. Igric 2022
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2022
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 12
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7
 | dátum prístupu   = 2026-06-26
 | issn             = 978-80-974133-1-6
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260626182045/https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7
 | dátum archivácie = 2026-06-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2023&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2023
 | periodikum       = 34. Igric 2023
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2023
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 12
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7
 | dátum prístupu   = 2026-06-26
 | issn             = 978-80-974133-2-3
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260626182150/https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7
 | dátum archivácie = 2026-06-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bulletin2024&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VAVROVÁ, Yvonne; a kol.
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Nositelia ceny Igric 1967 – 2024
 | periodikum       = 35. Igric 2024
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2024
 | ročník           = 
 | číslo            = 
 | strany           = 10 – 11
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10
 | dátum prístupu   = 2026-06-26
 | issn             = 978-80-974133-3-0
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260627114120/https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10
 | dátum archivácie = 2026-06-27}}&lt;/ref&gt; – pravdepodobne zámenou „jeho“ jednej ceny s&amp;nbsp;iným skladateľom, [[Ladislav Kupkovič|Ladislavom Kupkovičom]] ([[Igric 1967|1967]]). Zeljenku totiž organizátori chybne kreditujú i&amp;nbsp;za hudbu k&amp;nbsp;''[[Ohnivé rieky|Ohnivým riekam]]'', ktorú zložil druhý menovaný.
* [[Mariana Čengel Solčanská|Marianu Čengel Solčanskú]]&lt;ref name=Bulletin2024/&gt; a [[Karol Skřipský|Karola Skřipského]]&lt;ref name=Bulletin2019/&gt;&lt;ref name=Bulletin2021/&gt;&lt;ref name=Bulletin2022/&gt;&lt;ref name=Bulletin2023/&gt;&lt;ref name=Bulletin2024/&gt; ako dvojnásobných. Obaja sú držiteľmi jediného Igrica – režisérka za [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovú tvorbu]] ([[Igric 2011|2011]]), dokumentarista za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]] ([[Igric 1968|1968]]). Čengel Solčanská bola dodatočne odmenená akurát tromi prémiami ([[Igric 2007|2007]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2024|2024]]), dve z&amp;nbsp;týchto už na vrub [[Igric za Televíznu tvorbu|Teletvorby]]. 
* [[Monika Hilmerová|Moniku Hilmerovú]] a [[Kamila Magálová|Kamilu Magálovú]] ako držiteľky jedného ocenenia.&lt;ref name=Bulletin2019/&gt;&lt;ref name=Bulletin2021/&gt;&lt;ref name=Bulletin2022/&gt;&lt;ref name=Bulletin2023/&gt;&lt;ref name=Bulletin2024/&gt; Obidve herečky získali bok po boku v&amp;nbsp;roku [[Igric 2019|2019]] samostatné prémie za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele#Spoločná herecká kategória (2001–2012)|svoje herecké výkony]], kým Hilmerová v&amp;nbsp;roku [[Igric 2001|2001]] prednostne tiež inú. Žiadna z&amp;nbsp;menovaných však zatiaľ neobdržala v&amp;nbsp;rámci ceremónií Igric cenu.

== Legenda a použité zdroje ==
Vzhľadom k objemnému množstvu kompilovaných [[historiografia (zapisovanie dejín)|historických údajov]] boli z&amp;nbsp;dôvodu zachovania prehľadnosti uprednostnené v&amp;nbsp;obsahu [[vysvetlivka|špecifické značky]] pred početnými [[bibliografický odkaz|bibliografickými odkazmi]]. Prehľady boli zostavené na základe [[tlačová správa|výročných protokolov]] jednotlivých ročníkov alebo iných [[správa (žurnalistika)|dochovaných záznamov]] z&amp;nbsp;[[noviny|dobovej tlače]] v&amp;nbsp;konfrontácii so&amp;nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na&amp;nbsp;ocenenom tvorcovi, prípadne [[autorské dielo|titule]]. 

Použité zdroje chronologicky popisuje sekcia s&amp;nbsp;výročnými protokolmi nižšie a&amp;nbsp;demonštrujú i&amp;nbsp;[[:Kategória:Igric (súťaž)|primárne články]] k&amp;nbsp;príslušným [[filmové ocenenie|filmovým oceneniam]]. Poďakovanie patrí dlhoročnej akademickej pracovníčke SFÚ Renáte Šmatlákovej za poskytnutie digitálnych záznamov k&amp;nbsp;inak nedostupným archívnym dokumentom.
; Historická éra
* '''1967 – 1969:''' Retroštúdia ''Igric 1967 – 2004''&lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1993–2004“ (str. 3–5)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;historická ročenka [[Literárny fond|LF]] mapujúca obdobie rokov 1954 až 2004&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v&amp;nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). [[Portable Document Format|PDF]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publ. neobsahuje úplné údaje k&amp;nbsp;udeleným cenám a&amp;nbsp;vynecháva r.&amp;nbsp;1993 i&amp;nbsp;2004)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt; &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(''obidva zdroje boli sekundárne použité aj pre konfrontáciu údajov z&amp;nbsp;dodatočných protokolov, a&amp;nbsp;to k&amp;nbsp;ročníkom 1993 až 2004'')&lt;/span&gt;
; Novodobá éra
{{col-begin}}
{{col-2}}
* '''1993:''' Výsledky z denníkov ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Článok z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(obsahuje tlačové i&amp;nbsp;faktické chyby)''&lt;/span&gt; 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 01.02.1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt; a bratislavský ''[[Večerník (Bratislava)|Večerník]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (el)
 |titul            = Ceny Igric udelené
 |url              = 
 |poznámka         = Článok z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 01.06.1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''Večerník''}}&lt;/ref&gt;
* '''1994:''' Protokol z archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]&lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
* '''1995:''' Protokol z denníka ''[[SME]]''&lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
* '''1996:''' Protokol z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
* '''1997:''' Protokol z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
* '''1998:''' Protokol z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
* '''1999:''' Protokol z archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt; 
* '''2000:''' Protokoly z denníkov ''SME''&lt;ref name=VýPr2000&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;''[[Práca (dielo)|Práca ]]''&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;archívu SFÚ&lt;ref name=TS2000&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]]
 |titul            = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny a prémie
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Tlačová správa z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 14.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;  
* '''2001:''' Protokol z archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;  
* '''2002:''' Protokol z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt; 
* '''2003:''' Protokoly z denníka ''SME''&lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2003-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2003
 | ročník           = 2
 | číslo            = 4
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240621132101/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt; 
* '''2004:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004)    
 |url              = 
 |poznámka         = 2-str. dokument z archívu SFÚ 
 |lokácia          = IGRICE A PRÉMIE
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
* '''2005:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 4 prémiových kategórií)''&lt;/span&gt;
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;archívu SFÚ&lt;ref name=VýPr2005-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&amp;nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&amp;nbsp;Bratislave 15.6.2005)    
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. dokument z&amp;nbsp;archívu SFÚ s&amp;nbsp;logom SFZ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.06.2005
 |dátum prístupu   = 15.06.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt; 
* '''2006:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2006-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = 17. IGRICE 2006
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 5
 | číslo            = 3
 | strany           = 30
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240621073607/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu [[Pavol Barabáš|P. Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; 
* '''2007:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2007&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 2 prémiových kategórií)''&lt;/span&gt;
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;
* '''2008:''' Protokoly z denníka ''SME'',&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; mesačníka ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2008&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2008-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 | odkaz na autora = 
 | titul            = 19. IGRIC 2007
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 7
 | číslo            = 3
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = PDF 
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240621222629/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt;
* '''2009:''' Protokoly z online-revue ''Film Press'',&lt;ref name=VýPr2009&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = TVORIVĚ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt; štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2009-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = 20. IGRIC 2009
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2009
 | ročník           = 8
 | číslo            = 3
 | strany           = 9–10
 | poznámky         = PDF 
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240620153920/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11
 | dátum archivácie = 2024-06-21}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu LF&lt;ref name=VýPr2009-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = Ceny Igric &lt;s&gt;2008&lt;/s&gt; &lt;u&gt;2009&lt;/u&gt;
 |url              = http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = PDF &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(protokol v&amp;nbsp;nadpise chybne zamieňa rok ceremónie s&amp;nbsp;predošlým)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20091014002844/http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf
 |dátum archivácie = 2009-10-14}}&lt;/ref&gt;
* '''2010:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2010&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu LF&lt;ref name=VýPr2010-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 21. IGRIC 2010
 |url              = http://litfond.sk/subory/Ceny_výboru_Sekcie_pre_tvorivú_činnosť_v_oblasti_televízie,_filmu_a_videotvorby.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Ceny výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby. PDF
 |dátum vydania    = 2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260614210902/http://litfond.sk/subory/Ceny_v%C3%BDboru_Sekcie_pre_tvoriv%C3%BA_%C4%8Dinnos%C5%A5_v_oblasti_telev%C3%ADzie,_filmu_a_videotvorby.pdf
 |dátum archivácie = 2026-06-14}}&lt;/ref&gt;
* '''2011:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;
{{col-2}}
* '''2012:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2013:''' Protokoly z online revue ''Film Press'',&lt;ref name=VýPr2013&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; štvrťročníka ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2013-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Na Slovensku se udělovaly výroční tvůrčí ceny IGRIC
 | periodikum       = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2013
 | ročník           = 12
 | číslo            = 2
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF 
 | url              = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 1213-9181
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20240620173340/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2024-06-20}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
* '''2014:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2014&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu AIC&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
* '''2015:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov LF,&lt;ref name=VýPr2015-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = Ceny a prémie 26. ročníka súťaže IGRIC 2015
 |url              = http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = PDF
 |dátum vydania    = 2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303082426/http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf
 |dátum archivácie = 2017-03-03}}&lt;/ref&gt; AIC&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2015-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/igric-2015/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260213214805/https://sfu.sk/novinky/igric-2015/
 |dátum archivácie = 2026-02-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2016:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2016-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 23.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251007002657/https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-07}}&lt;/ref&gt;
* '''2017:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2017&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;/span&gt;&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2017-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251214165810/https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-12-14}}&lt;/ref&gt;
* '''2018:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2018&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2018-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260123000422/https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-01-23}}&lt;/ref&gt;
* '''2019:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2019-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250623060809/https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-23}}&lt;/ref&gt;
* '''2020:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov LF,&lt;ref name=VýPr2020-LF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = CENY IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE IGRIC 
 |url              = http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu. PDF
 |dátum vydania    = 2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20201020223756/http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf
 |dátum archivácie = 2020-10-20}}&lt;/ref&gt; AIC&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2020-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260118082818/https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-01-18}}&lt;/ref&gt;
* '''2021:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2021-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.10.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909101127/https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-02-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2022:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2022-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/33-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260213230148/https://sfu.sk/novinky/33-igric/
 |dátum archivácie = 2026-02-13}}&lt;/ref&gt;
* '''2023:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov AIC&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;SFÚ&lt;ref name=VýPr2023-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník udeľovania cien IGRIC
 |url              = https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.10.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251229113224/https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2026-12-29}}&lt;/ref&gt;
* '''2024:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu SFÚ&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
* '''2025:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webu SFÚ&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
* '''2026:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi ceny IGRIC 2026
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/vitazi-ceny-igric-2026
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 20.09.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;webov ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2026-Film.sk&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]&lt;ref name=VýPr2025-TASR&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = rt, gra
 |titul            = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu
 |url              = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.09.2026
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = tasr.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt; 
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Igric (súťaž)}}
[[Kategória:Igric (súťaž)|Držitelia cien a prémií]]</text>
      <sha1>tb6eiwtucsb49gtpyf83rrwh5mu2wf6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zvláštne uznanie (Igric)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751534</id>
    <revision>
      <id>8371287</id>
      <parentid>8371097</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:24:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>/* Víťazi uznaní */ aktual. zdroja</comment>
      <origin>8371287</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="56719" sha1="abmwu436ionhees1jrsghd38eykcf8n" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Zvláštne uznanie
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%|  [[Produkcia (film)|produkcia]]
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 1994|1994]]
|-
| '''Počet udelených uznaní'''
| 17
|}
'''Zvláštne''', inokedy '''Osobitné uznanie''', je jednou zo špeciálnych kategórií vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Od roku [[Igric 2015|2015]] je štatutárne klasifikované ako '''Zvláštne uznanie poroty producentovi'''.

Ocenenie ako také je neštatutárne a bez [[peniaze|finančného ohodnotenia]]. Jeho vyjadrením je diplom a&amp;nbsp;udeľuje sa výlučne [[producent (umenie)|zástupcom produkcie]], prípadne [[obchodná spoločnosť (právo)|takému subjektu]].

Žíadny z&amp;nbsp;ocenených producentov zatiaľ neobdržal menovité uznanie opakovane, na vrub [[filmové štúdio|filmovej spoločnosti]] ALEF Štúdio, resp. jej neskoršej odnože zvanej ALEF Film &amp; Media Group, však boli udelené dve takto kombinované ([[Igric 1994|1994]] a&amp;nbsp;[[Igric 1999|1999]]). Z&amp;nbsp;individuálne odmenených producentov figurujú v&amp;nbsp;retrospektívnom prehľade [[Marian Urban|Marian]] ([[Igric 1999|1999]]) a&amp;nbsp;[[Marek Urban]]ovci ([[Igric 2018|2018]]), obaja už za rozdielne filmové štúdia, no za rovnaké výkony čoby [[otec]] a&amp;nbsp;[[syn]] samostatne.

== Historické súvislosti ==
Formálne sa cena uznania vyskytuje až v štatútoch od roku 2015&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny 2015
 |url              = 
 |lokácia          = Zvláštne uznanie poroty producentovi
 |poznámka         = [[Článok|Čl.]] III – [[odsek|ods.]] 2. (vo formáte [[Microsoft Word|.doc]])
 |dátum vydania    = 26.01.2015
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = igric.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20150816082658/http://igric.sk/files/STATUT%20CENY%2026%20IGRIC.doc
 |dátum archivácie = 2017-03-03}}&lt;/ref&gt; a v rovnakom duchu ju prezentoval aj protokol z vtedajšej ceremónie.&lt;ref name=VýPr2015/&gt; Totožná forma odmeny bola však príležitostne vyhlásená už v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch minulého storočia]]. Prvý raz ako &lt;u&gt;Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia&lt;/u&gt; udelené početným produkčným subjektom,&lt;ref name=VýPr1994/&gt; druhý raz pre zmenu čoby &lt;u&gt;Osobitné čestné uznanie&lt;/u&gt; a už výlučne jedinému producentovi.&lt;ref name=VýPr1994/&gt;

Aj keď oficiálne jej slávnostné udelenie sprevádza iba diplom, v ojedinelých ročníkoch bola odovzdaná vrátane fyzickej či rentabilnej odmeny. Pri príležitosti 4. ročníka ([[Igric 2016|2016]]) jej vyhlásenia obdržal víťaz napr. plastiku „Diera do sveta“ vytvorenej na návrh [[sklárstvo|umeleckého sklára]] Achileasa Zdukosa,&lt;ref name=STVR2016/&gt; zatiaľ čo o 2 roky neskôr dve letenky na ostrov [[Thasos (ostrov)|Thasos]] ([[Igric 2018|2018]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Archív &gt; Igric 2018
 |url              = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/13703/168937#824
 |lokácia          = Požadovaný segment začína krátko pred 13. minútou záznamu.
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.10.2018
 |dátum prístupu   = 31.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260118142041/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/13703/168937#764
 |dátum archivácie = 2026-01-18}}&lt;/ref&gt;

== Víťazi uznaní ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| Ref. &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''uznania neudeľované''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''uznania neudeľované''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
|
* '''ALEF Štúdio – produkcia (''[[Stanko Mužík]]''&lt;sup&gt;SF/DF&lt;/sup&gt;{{•}} ''[[Páter Juraj Vojenčiak]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}{{•}} cyklus ''Dejiny Slovenska''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=StMu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Stanko Mužík
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/
 |poznámka         = „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia [...] spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M.&amp;nbsp;Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“
 |dátum vydania    = 29.06.2005
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602170551/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dejiny Slovenska
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/
 |poznámka         = „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...] Alef Štúdio za filmy Stanko Mužík (r. J&amp;nbsp; Oparty), Páter Juraj Vojenčiak (r. M.&amp;nbsp;Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“
 |dátum vydania    = 13.09.2010
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616081051/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058468-Dejiny-Slovenska-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-16
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Rudolf Biermann]] za [[Kino Lumière|Charlie's]] – produkcia (všeobecne)'''
* '''WN Danubius Film – produkcia (''[[Ruský román]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ruský román
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281409-Rusky-roman-hrany-film/
 |poznámka         = „Osobitné uznanie SFZ a&amp;nbsp;LF spoločnosti WN Danubius film za produkciu filmu“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260413114043/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281409-Rusky-roman-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-04-13
}}&lt;/ref&gt;
* '''Welcome Film and TV – produkcia (''[[Karel Kryl – kdo jsem...?]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka...]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Karel Kryl - Kdo jsem...? [film] (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/
 |poznámka         = „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia spoločnosti Welcome Film &amp; TV Ltd. za produkciu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a&amp;nbsp;Bratříčku, zavřel jsi vrátka... (r. D.&amp;nbsp;Rapoš)“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/
 |dátum archivácie = 2024-03-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1994&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| rowspan=4 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''uznania neudelené''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
|
* '''[[Marian Urban]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za ALEF Film &amp; Media Group&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokol z archívu&lt;ref name=VýPr1999/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=RiOfBa/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. ALEF Film a&amp;nbsp;Media Group.&lt;ref name=RiOfBa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – produkcia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')'''&lt;ref name=RiOfBa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Rivers of Babylon
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba a Poznámky
 |poznámka         = „Osobitné čestné uznanie poroty za produkciu filmu Rivers of Babylon - Marian Urban“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616123349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| rowspan=15 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''uznania neudelené''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2001
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
|
* '''[[Lívia Filusová]] za Furia Film – produkcia&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt; &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(''V tichu'')&lt;/span&gt;'''{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2015/&gt; či webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov oceneného diela. Pravdepodobne ním však bol film ''V&amp;nbsp;tichu'' (r. Zdeňek Jiráský), za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i koprodukovaný spol. FURIA FILM&lt;ref name=VTichu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; V tichu
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-232725-V-tichu-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „FURIA FILM“
 |dátum vydania    = 27.01.2015
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616125225/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-232725-V-tichu-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;odmenený v&amp;nbsp;príslušnom ročníku takisto prémiou za Ženský herecký výkon.&lt;ref name=VýPr2015/&gt;&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
| align=center| &lt;ref name=VýPr2015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = ods. 3 (prezentácia nových kategórií)
 |poznámka         = „po prvý raz sa udeľovali 3 Ceny Jána Fajnora, určené mladým tvorcom do 35 rokov, a tiež Zvláštne uznanie producentovi“
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
|
* '''[[Barbara Janišová Feglová]] za Hitchhiker Cinema – produkcia&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt; &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(''Diera v&amp;nbsp;hlave'')&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;&lt;/span&gt;'''{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2016/&gt; či webu AIC&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;meno producenta či názov oceneného diela. Ocenenie však prevzala menovaná zakladateľka odmeného subjektu, ktorá na ceremónii obdržala plastiku zvanú „Diera do sveta“.&lt;ref name=STVR2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Archív &gt; Igric 2016
 |url              = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/11225/106939#592
 |lokácia          = Požadovaný segment začína krátko pred 10. minútou záznamu.
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2016
 |dátum prístupu   = 31.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260118141942/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/11225/106939#508
 |dátum archivácie = 2026-01-18}}&lt;/ref&gt; Pravdepodobne bol preto ocenený odhadovaný dokument, za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. HITCHHIKER Cinema.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Diera v hlave
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289086-Diera-v-hlave-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „HITCHHIKER Cinema“
 |dátum vydania    = 26.01.2021
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616132451/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289086-Diera-v-hlave-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
| align=center| &lt;ref name=VýPr2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
|
* '''[[Vladimír Burianek]] za [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2017/&gt; či webu AIC&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;meno producenta. Ocenenie však prevzal menovaný šéfproducent pôvodnej tvorby RTVS, ktorý sa na ceremónii poďakoval v mene vtedajšieho programového riaditeľa Tibora Búzu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Archív &gt; Igric 2017
 |url              = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#436
 |lokácia          = Požadovaný segment začína krátko po 8. minúte záznamu.
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 04.10.2017
 |dátum prístupu   = 31.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260118142043/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#436
 |dátum archivácie = 2026-01-18}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – produkcia (''[[Zlatá lýra 1966 – 1998]]'')&lt;sup&gt;SF/DF&lt;/sup&gt;'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2017&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
|
* '''[[Marek Urban]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za sentimentalfilm&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Kým protokol z online-revue ''Film Press'' v&amp;nbsp;uvedenom roku nedopatrením vynecháva príslušnú kategóriu,&lt;ref name=VýPr2018/&gt; protokol z&amp;nbsp;webu AIC neuvádza i&amp;nbsp;názov oceneného subjektu.&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov odmeneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. sentimentalfilm.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Out
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „sentimentalfilm“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– produkcia (''[[Out (film)|Out]]'')'''&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2018&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
|
* '''[[Katarína Vanžurová]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; (v z. [[Ľubomír Ján Slivka|Ľ. Slivku]]){{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2019/&gt; či webu AIC&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa filmografie ocenenej posledné dva filmy, na ktorých sa producentsky podieľala boli o&amp;nbsp;i. koprodukované spol. Attack Film. Jeden dokumentárny, uvedený ešte pred jej smrťou,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Filmografia &gt; Pavúk: horolezec storočia
 |url              = https://www.attackfilm.sk/pavuk-horolezec-storocia
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „producent Katarína Vanžurová“ a „premiéra 19.06.2018“
 |dátum vydania    = 2018
 |dátum prístupu   = 17.06.2026
 |vydavateľ        = attackfilm.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = 2026-06-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pavúk
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289653-Pavuk-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „ATTACK FILM“
 |dátum vydania    = 11.02.2021
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260617122853/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289653-Pavuk-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-17}}&lt;/ref&gt; druhý až po jej skone, krátko pred jeho premiérou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Na hudbe k filmu Dôverný nepriateľ sa podieľali E. Drobná a O. Gregor Brzobohatý
 |url              = https://www.radiokosice.sk/na-hudbe-k-filmu-doverny-nepriatel-sa-podielali-e-drobna-a-o-gregor-brzobohaty
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „v&amp;nbsp;produkcii spoločnosti Attack Film [...] Producentmi filmu sú Katarína Vanžurová [...] Slovenská distribučná premiéra snímky je naplánovaná na 16. augusta.“
 |dátum vydania    = 23.05.2018
 |dátum prístupu   = 17.06.2026
 |vydavateľ        = [[Rádio Košice]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260617125916/https://www.radiokosice.sk/na-hudbe-k-filmu-doverny-nepriatel-sa-podielali-e-drobna-a-o-gregor-brzobohaty
 |dátum archivácie = 2026-06-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dôverný nepriateľ
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269592-Doverny-nepriatel-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „ATTACK FILM“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260617123054/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269592-Doverny-nepriatel-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-17}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za Attack Film&lt;/span&gt; – produkcia&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt; &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(''Pavúk: Horolezec storočia''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt; a&amp;nbsp;''Dôverný nepriateľ'')&lt;/span&gt;'''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
|
* '''[[Ivan Ostrochovský]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za Punkchart films&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2020/&gt; či webu AIC&lt;ref name=VýPr2020-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov ocenených diel boli všetky filmy za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukované spol. Punkchart films.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Frem
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289616-Frem-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „Punkchart films“
 |dátum vydania    = 10.02.2021
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616154657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289616-Frem-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; The Sound Is Innocent 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289626-The-sound-is-innocent-dokumentarny-film//
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „Punkchart films“
 |dátum vydania    = 10.02.2021
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240223043429/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289626-The-sound-is-innocent-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2024-02-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Punk je hned!
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281398-Punk-je-hned-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „Punkchart films“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616154957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281398-Punk-je-hned-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– produkcia (''[[Frem]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;{{•}} ''[[The Sound Is Innocent]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;{{•}} ''[[Punt je hned!]]'')'''&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
|
* '''[[Rastislav Šesták]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za D.N.A.&lt;/span&gt;{{#tag:ref|S prihliadnutím na seriál ''[[Herec (seriál)|Herec]]''. Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; či webu AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. D.N.A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Správa
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288045-Sprava-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „D.N.A.“
 |dátum vydania    = 22.12.2020
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616161621/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288045-Sprava-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – produkcia (''[[Správa (film)|Správa]]'')'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
|
* '''[[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za Trigon Production&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2022/&gt; či webu AIC&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. Trigon Production.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pandémia SK. [1.–9. časť]
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=G&amp;term=Trigon+pandemia+sk
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „TRIGON PRODUCTION“
 |dátum vydania    = 22.04.2022
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616163151/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=G&amp;term=Trigon+pandemia+sk
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– produkcia (''[[Pandémia SK]]''&lt;sup&gt;SF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
|
* '''[[Barbora Budinská]] a [[Peter Badač]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za BFILM&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2023/&gt; či webu AIC&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. BFILM.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Tvojazem [text]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-307465-Tvojazem-text/
 |lokácia          = Datovanie 
 |poznámka         = „BFILM“
 |dátum vydania    = 25.11.2022
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616164724/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-307465-Tvojazem-text/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – produkcia (''[[Tvojazem]]''&lt;sup&gt;AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
|
* '''[[Juraj Krasnohorský]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za Artichoke&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2024/&gt; či webu SFÚ&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. Artichoke.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Projects &gt; White Plastic Sky
 |url              = https://www.artichoke.sk/project/wps/
 |lokácia          = Production
 |poznámka         = „In Co-Production with: Salto Films, Artichoke, Proton Cinema, RTVS“
 |dátum vydania    = 2023
 |dátum prístupu   = 16.06.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240917124046/https://www.artichoke.sk/project/wps/
 |dátum archivácie = 2024-09-17}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}''' '''– produkcia (''[[Umelohmotné nebo]]'')'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
|
* '''[[Attila Forgács]], [[Lucia Molnár Satinská]], [[Csaba Molnár]] a [[Helena Osvaldová]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za Pressburg Partners Production&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2025/&gt; či webu SFÚ&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt; neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. Pressburg Partners Production.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Pressburg &gt; Details
 |url              = https://www.imdb.com/title/tt26776601/companycredits/
 |lokácia          = Production Companies 
 |poznámka         = „Pressburg Partners Production“
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Internet Movie Database|IMDb]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260616174524/https://www.imdb.com/title/tt26776601/companycredits/
 |dátum archivácie = 2026-06-16}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – produkcia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''&lt;sup&gt;KF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''[[Katarína Krnáčová]] a [[Tomáš Gič]] &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za SilverArt&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. SilverArt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Potopa
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-342731-Potopa-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „Silverart“
 |dátum vydania    = 30.05.2025
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – produkcia (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')'''
| align=center| &lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumentárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo &lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]] 
|}

== Superlatívy ==
=== Viacnásobní držitelia uznaní ===
; 2 uznania
* ALEF Štúdio &lt;sup&gt;(al. ALEF Film &amp; Media Group)&lt;/sup&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

{{Zvláštne uznanie}}
{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|Zvláštne uznanie]]</text>
      <sha1>abmwu436ionhees1jrsghd38eykcf8n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2026/2027</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751965</id>
    <revision>
      <id>8371240</id>
      <parentid>8368856</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:15:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <origin>8371240</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11798" sha1="k5hp4maphnl36rwitv8nom4gbgv21r1" xml:space="preserve">{{Športová aktualita|futbal}}
{{Infobox ligová sezóna|sezóna=2026/2027|začiatok=15. august 2026|počet_mužstiev=10|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2026/2027|2. liga 2026/27]]|liga=1. slovenská futbalová liga žien}}

'''1. slovenská futbalová liga žien 2026/2027''' (názov podľa sponzora: '''Orange liga 2026/2027'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženský futbal chce na Slovensku ďalej rásť. Najvyššia súťaž ponesie názov mobilného operátora | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-najvyssia-zenska-sutaz-nazov-zmena-orange-liga-2026-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;) je 34. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala 15. augusta 2026.

Z 2. ligy postúpil jej víťaz [[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] a tiež [[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Budúci ročník súťaže bez Bardejova, nahradí ho Banská Bystrica | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-buduci-rocnik-sutaze-bez-bardejova-nahradi-ho-banska-bystrica/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-06-25 | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt; ktorý postúpil po neprihlásení tímu [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chaos v tradičnom klube. Vedenie poslalo prihlášku do ligy neskoro, hráčky z tímu odchádzajú | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-partizan-bardejov-prihlaska-termin-prva-liga-zeny-2026-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;{{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.385|long=18.394|label=[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.738611|long=19.156944|label=[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]|position=right}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2026/2027.}}

== Základná skupina ==

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Tabuľka ZS 2026/2027{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/orange-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|-
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |46:4
| align=&quot;center&quot; | 6
| align=&quot;center&quot; |'''18'''
| align=&quot;center&quot;  rowspan=&quot;5&quot; |Postup do skupiny o titul
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |28:7
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |'''15'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |23:7
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |'''13'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |5:9
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |'''10'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |13:14
| align=&quot;center&quot; | -3
| align=&quot;center&quot; |'''9'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |12:12
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''9'''
| align=&quot;center&quot;  rowspan=&quot;5&quot; |Postup do skupiny udržanie
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |9:20
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |'''7'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |6:23
| align=&quot;center&quot; | -6
| align=&quot;center&quot; |'''3'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |7:31
| align=&quot;center&quot; | -6
| align=&quot;center&quot; |'''3'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |4:26
| align=&quot;center&quot; | -8
| align=&quot;center&quot; |'''1'''
|}
=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zápasy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orange liga - Ženy (2026/2027) - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/orange-liga-zeny/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
!
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[AS Trenčín (ženy)|TRE]]
![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]]
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]]
![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|ZMO]]
![[KFC Komárno (ženy)|KOM]]
![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]]
![[FC Petržalka (ženy)|PET]]
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]]
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|5|1}}
|
|
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|8|0}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|11|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|11|0}}
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|5|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|7|0}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|7|0}}
|-
![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
|
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|5|1}}
|
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|7|0}}
|
|
|-
![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
|
|
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|1|0}}
|
|-
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|7}}
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|7|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
|-
![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]]
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|1}}
|
|
|-
![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|2}}
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|2|6}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|
|
|-
![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|4}}
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|0}}
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; |
|
|-
![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|6}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|6}}
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
|
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|-
![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|2|3}}
|
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|}

== Štatistiky hráčok ==

=== Hetriky ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Kolo
!Hráčka
!Tím
!Súper
!Výsledok
!Dátum
!
|-
|1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Klára Cabúková
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|6}} (vonku)
|15. august 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Petržalka - AS Trenčín {{!}} Orange liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6a3c4179e5a4847e627532af/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|[[Andrea Bogorová]]
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|11|0}} (doma)
|15. august 2026
|&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - MFK Dukla Banská Bystrica {{!}} Orange liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6a3c4178e5a4847e627531a6/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Zuzana Nina Nárožná
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|11|0}} (doma)
|15. august 2026
|&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|-
|2. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Klára Cabúková
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
|[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|7|0}} (doma)
|22. august 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AS Trenčín - MFK Ružomberok {{!}} Orange liga - Ženy 2. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6a3c4179e5a4847e62753212/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Tamara Kramlíková
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|11|1}} (doma)
|5. september 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Petržalka {{!}} Orange liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6a3c4179e5a4847e627533bb/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-06 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:1. slovenská futbalová liga žien]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]
[[Kategória:Futbal v 2027]]</text>
      <sha1>k5hp4maphnl36rwitv8nom4gbgv21r1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric 2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752037</id>
    <revision>
      <id>8371273</id>
      <parentid>8371088</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:07:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>porota + protokol z Film.sk</comment>
      <origin>8371273</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15466" sha1="m8gy1qgdgjt7b4akltjyvkrjqlnfi34" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 2026
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Kino Tatra Bratislava.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Niekdajšia [[Tatra revue]] zastrešila jeden ročník
|-
| '''Dátum konania'''|| [[18. september]] [[2026]] 
|-
| {{nowrap|'''Miesto konania'''}}|| [[Štúdio L+S]], [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 7 + 3 zvláštne + 1 uznanie
|- 
| '''Počet prémií'''|| 10
|- 
| '''[[Televízia (prenos)|TV network]]'''|| [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]: [[Dvojka (STVR)|2]] (záznam)
|-
| '''Moderátor'''|| [[Štefan Chrappa]]
|-
| colspan=2 style=background:#ed8| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2025|2025]]'''
| align=right style=font-size:100%| &lt;!-- '''[[Igric 2027|2027]] ►''' --&gt;
|}

'''37. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]] a prémií''' sa uskutočnil v&amp;nbsp;[[piatok]], [[18. september|18. septembra]] [[2026]] v&amp;nbsp;bratislavskom [[Štúdio L+S|Štúdiu L+S]].&lt;ref name=ÚSTT/&gt;&lt;ref name=MAK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KVASNIČKA, Matúš (mak)
 |titul            = Igric 2026 ocení Dušana Dušeka aj Martina Gazíka
 |url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-oceni-dusana-duseka-aj-martina-gazika/
 |lokácia          = úvod. odst
 |dátum vydania    = 09.09.2026
 |dátum prístupu   = 12.09.2026
 |vydavateľ        = Film.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260912200452/https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-oceni-dusana-duseka-aj-martina-gazika/
 |dátum archivácie = 2026-09-12
}}&lt;/ref&gt; Aj keď pôvodné plány počítali s&amp;nbsp;ich udeľovaním až [[20. september|o&amp;nbsp;2&amp;nbsp;dni neskôr]] a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;[[Dom kultúry|DK]] [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový háj]],&lt;ref name=OaTZ2026/&gt; začiatkom septembra oznámila [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]] zmenu dátumu i&amp;nbsp;samotnej lokácie.&lt;ref name=ÚSTT&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]
 |titul            = 37. IGRIC 2026
 |url              = https://94c4b90266.cbaul-cdnwnd.com/0cab683b1b7e243b0f64b7bfcf1b4b95/200000764-565d2565d3/IGRIC%202026%20Pozvánka%20Gala%20večer%2018.9.2026%20(1).pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „v piatok 18.9.2026 o 18.hod. v Śtúdiu L+S [...]. Cenu za celoživotný prínos audiovizuálnej tvorbe prevezme [...] Dušan Dušek. Galaprogram [...] moderuje Štefan Chrappa.“ [[Portable Document Format|PDF]]
 |dátum vydania    = 04.09.2026
 |dátum prístupu   = 13.09.2026
 |vydavateľ        = unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260913095738/https://94c4b90266.cbaul-cdnwnd.com/0cab683b1b7e243b0f64b7bfcf1b4b95/200000764-565d2565d3/IGRIC%202026%20Pozva%CC%81nka%20Gala%20vec%CC%8Cer%2018.9.2026%20(1).pdf
 |dátum archivácie = 2026-09-13}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom [[tlačová správa|tlačovej správy]] dodatočne zverejnenej aj v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'', organizátori zároveň odhalili meno [[Dušan Dušek|čestného držiteľa]].&lt;ref name=ÚSTT/&gt;&lt;ref name=MAK/&gt; 

V&amp;nbsp;[[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál dodatočne odvysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]], a&amp;nbsp;to v&amp;nbsp;[[sobota|sobotu]], [[3. október|3. októbra]], štandardne na svojom [[Dvojka (STVR)|druhom okruhu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2026
 |url              = https://www.stvr.sk/televizia/program/23897/622241
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Sobota 3.10.2026 20:10“
 |dátum vydania    = 2026
 |dátum prístupu   = 14.09.2026
 |vydavateľ        = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260914175515/https://www.stvr.sk/televizia/program/23897/622241
 |dátum archivácie = 2026-09-14}}&lt;/ref&gt;. Moderátorom galavečera bol [[Štefan Chrappa]].&lt;ref name=ÚSTT/&gt;

== Porota ==
; Predseda poroty&lt;ref name=VýPr2026/&gt;
* [[Jaroslav Rihák]] – [[režisér]]

; Členovia poroty&lt;ref name=VýPr2026/&gt;
* [[Adam Hanuljak]] – režisér, [[dokumentaristika|dokumentarista]]
* [[Gabriela Klaučová]] – [[animácia (film)|animátorka]]
* [[Olga Kmeťová]]&lt;sup&gt;(Stajková)&lt;/sup&gt; – [[dramaturg]]ička
* [[Róbert Šveda]] – režisér, [[scenár]]ista
* [[Tatiana Rusnáková]] – dramaturgička
* [[Martin Šmatlák]] – [[filmológia|filmový teoretik]]

== Prihlasovanie diel ==
Termín uzávierky prihlasovania [[filmové dielo|filmových]] či iných [[autorské dielo|autorských diel]] do súťaže mal pôvodne vypršať [[31. máj]]a 2026.&lt;ref name=OaTZ2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Organizačné a technické zabezpečenie súťaže 37.IGRIC 2026
 |url              = http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260627120750/http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf
 |dátum archivácie = 2026-06-27
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Prihlaska2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = IGRIC 2026 (prihláška)
 |url              = https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = fillout.com
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260627122627/https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska
 |dátum archivácie = 2026-06-27
}}&lt;/ref&gt; [[1. jún]]a ho však organizátor predĺžil o ďalších 10 dní, respektíve do [[10. jún]]a. Samotné prihlášky sa podávali výlučne [[online]] prostredníctvom oficiálnych [[web page|webstránok]] hlavného organizátora a&amp;nbsp;požadovaný manipulačný poplatok za každé prihlásené dielo činilo 20&amp;nbsp;[[Euro|€]].&lt;ref name=OaTZ2026/&gt; &lt;!-- Povinné údaje v prihláške zahrňovali názov diela, jeho rok výroby i&amp;nbsp;vydania, žáner, minutáž (u&amp;nbsp;seriálov aj počet dielov), výrobcu diela, držiteľa copyrightu, internetové odkazy s&amp;nbsp;audiovizuálnym záznamom diela (pre členov poroty vrátane), meno a&amp;nbsp;priezvisko tvorcu, jeho email, telefón, štátnu príslušnosť, špecifikáciu nominácie či návrh na cenu a&amp;nbsp;kópiu potvrdenia o&amp;nbsp;zaplatení poplatku.&lt;ref name=Prihlaska2026/&gt; --&gt;

== Kategórie ==
=== Hlavné kategórie ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=background:#ed8| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]]
|-
|
* '''[[Martin Gonda]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]] – [[scenár]] (''[[Kronika večných snílkov]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Adam Suzin]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'')
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]]
|- 
|
* '''[[Ivan Finta]] – kamera (seriál ''[[Neuer]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8|[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|- 
|
* '''[[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – réžia (''[[Letopis (film z roku 2025)|Letopis]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Hlas lesa]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|- 
|
* '''[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]] – réžia (''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]''&lt;sup&gt;AF&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Jelínková]] – réžia/scenár/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Strážcovia brány]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- 
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumentárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo
|}

=== Vedľajšie kategórie ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná tvorba]]&lt;sup&gt;┼‡&lt;/sup&gt;
|- 
|
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Hannah Dale]] – réžia (''[[Neznáme miesto]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|- 
| 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Dudková]] – [[autor]] (''[[Človek na okrAI]]''{{#tag:ref|Ttul je niekedy uvádzaný s podnázvom ''Postantropocén Viery Čákanyovej''.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na médium{{•}} &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film &lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt; [[Monografia]]
|}

=== Herecké kategórie ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|- 
|
* '''[[Milan Ondrík]] – [[hlavná postava|titul. postava]] (''Otec'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Pantlikáš]] – Alexander (''Potopa'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Loj]] – titul. postava (''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'')
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; 
|- 
|
* '''[[Sára Chripáková]] – Mara (''Potopa'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Mauréry]] – [[Hilda Múdra]] (''[[Nepela (film)|Nepela]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Kristína Spáčová]] – Jessica (''Kronika večných snílkov'')
|- 
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na médium &lt;!-- &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo --&gt;
|}

=== Špeciálne kategórie === 
==== Cena pocty ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]]
|-
| 
* '''[[Dušan Dušek]]'''&lt;ref name=MAK/&gt;
|}

==== Zvláštne ceny a uznania ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Cena Jána Fajnora]]
|-
| valign=top| → &lt;u&gt;Hraná tvorba&lt;/u&gt;
* '''[[Gregor Valentovič]] – réžia (''Nepela'')'''
→ &lt;u&gt;Dokumentárna tvorba&lt;/u&gt;
* '''[[Tereza Smetanová]] – réžia (''[[Prístavy|Seablindness]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''
→ &lt;u&gt;Animovaná tvorba&lt;/u&gt;
* '''[[Wanda Przeworska]] – réžia (''[[Bublina (film z roku 2025)|Bublina]]''&lt;sup&gt;KF/AF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''
|-
! style=background:#ed8| [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne uznanie]]
|-
|
* '''[[Katarína Krnáčová]] a [[Tomáš Gič]] &lt;br /&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za SilverArt&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. SilverArt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Potopa
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-342731-Potopa-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „Silverart“
 |dátum vydania    = 30.05.2025
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[Produkcia (film)|produkcia]] (''Potopa'')'''
|- 
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumentárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film 
|} 

Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače&lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2025-TASR&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = rt, gra
 |titul            = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu
 |url              = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.09.2026
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = tasr.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2025-NaseKosice&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]; Naše Košice
 |titul            = Ocenenia Igric 2026: Významné uznania pre slovenskú filmovú a televíznu tvorbu
 |url              = https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.09.2026
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = NaseKosice.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260918202218/https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;&lt;!-- v&amp;nbsp;konfrontácii so&amp;nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na súťažnom titule --&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt; 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska Igric 2026 – Prihlasovanie diel] (oficiálne stránky) 
* [http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf Igric 2026 – Organizačno-technické zabezpečenie] (na webe [[Literárny fond|LF]] vo formáte [[Portable Document Format|PDF]]) 

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|37. ročník (2026)]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]</text>
      <sha1>m8gy1qgdgjt7b4akltjyvkrjqlnfi34</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371280</id>
      <parentid>8371273</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:18:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>revizia popisov zdrojov</comment>
      <origin>8371280</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15466" sha1="n96n7yj5q56je2ilqp724tapw4bmtqd" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 2026
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Kino Tatra Bratislava.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Niekdajšia [[Tatra revue]] zastrešila jeden ročník
|-
| '''Dátum konania'''|| [[18. september]] [[2026]] 
|-
| {{nowrap|'''Miesto konania'''}}|| [[Štúdio L+S]], [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 7 + 3 zvláštne + 1 uznanie
|- 
| '''Počet prémií'''|| 10
|- 
| '''[[Televízia (prenos)|TV network]]'''|| [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]: [[Dvojka (STVR)|2]] (záznam)
|-
| '''Moderátor'''|| [[Štefan Chrappa]]
|-
| colspan=2 style=background:#ed8| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2025|2025]]'''
| align=right style=font-size:100%| &lt;!-- '''[[Igric 2027|2027]] ►''' --&gt;
|}

'''37. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]] a prémií''' sa uskutočnil v&amp;nbsp;[[piatok]], [[18. september|18. septembra]] [[2026]] v&amp;nbsp;bratislavskom [[Štúdio L+S|Štúdiu L+S]].&lt;ref name=ÚSTT/&gt;&lt;ref name=MAK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KVASNIČKA, Matúš (mak)
 |titul            = Igric 2026 ocení Dušana Dušeka aj Martina Gazíka
 |url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-oceni-dusana-duseka-aj-martina-gazika/
 |lokácia          = úvod. odst
 |dátum vydania    = 09.09.2026
 |dátum prístupu   = 12.09.2026
 |vydavateľ        = Film.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260912200452/https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-oceni-dusana-duseka-aj-martina-gazika/
 |dátum archivácie = 2026-09-12
}}&lt;/ref&gt; Aj keď pôvodné plány počítali s&amp;nbsp;ich udeľovaním až [[20. september|o&amp;nbsp;2&amp;nbsp;dni neskôr]] a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;[[Dom kultúry|DK]] [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový háj]],&lt;ref name=OaTZ2026/&gt; začiatkom septembra oznámila [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]] zmenu dátumu i&amp;nbsp;samotnej lokácie.&lt;ref name=ÚSTT&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]
 |titul            = 37. IGRIC 2026
 |url              = https://94c4b90266.cbaul-cdnwnd.com/0cab683b1b7e243b0f64b7bfcf1b4b95/200000764-565d2565d3/IGRIC%202026%20Pozvánka%20Gala%20večer%2018.9.2026%20(1).pdf
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „v piatok 18.9.2026 o 18.hod. v Śtúdiu L+S [...]. Cenu za celoživotný prínos audiovizuálnej tvorbe prevezme [...] Dušan Dušek. Galaprogram [...] moderuje Štefan Chrappa.“ [[Portable Document Format|PDF]]
 |dátum vydania    = 04.09.2026
 |dátum prístupu   = 13.09.2026
 |vydavateľ        = unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260913095738/https://94c4b90266.cbaul-cdnwnd.com/0cab683b1b7e243b0f64b7bfcf1b4b95/200000764-565d2565d3/IGRIC%202026%20Pozva%CC%81nka%20Gala%20vec%CC%8Cer%2018.9.2026%20(1).pdf
 |dátum archivácie = 2026-09-13}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom [[tlačová správa|tlačovej správy]] dodatočne zverejnenej aj v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'', organizátori zároveň odhalili meno [[Dušan Dušek|čestného držiteľa]].&lt;ref name=ÚSTT/&gt;&lt;ref name=MAK/&gt; 

V&amp;nbsp;[[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál dodatočne odvysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]], a&amp;nbsp;to v&amp;nbsp;[[sobota|sobotu]], [[3. október|3. októbra]], štandardne na svojom [[Dvojka (STVR)|druhom okruhu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2026
 |url              = https://www.stvr.sk/televizia/program/23897/622241
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Sobota 3.10.2026 20:10“
 |dátum vydania    = 2026
 |dátum prístupu   = 14.09.2026
 |vydavateľ        = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260914175515/https://www.stvr.sk/televizia/program/23897/622241
 |dátum archivácie = 2026-09-14}}&lt;/ref&gt;. Moderátorom galavečera bol [[Štefan Chrappa]].&lt;ref name=ÚSTT/&gt;

== Porota ==
; Predseda poroty&lt;ref name=VýPr2026/&gt;
* [[Jaroslav Rihák]] – [[režisér]]

; Členovia poroty&lt;ref name=VýPr2026/&gt;
* [[Adam Hanuljak]] – režisér, [[dokumentaristika|dokumentarista]]
* [[Gabriela Klaučová]] – [[animácia (film)|animátorka]]
* [[Olga Kmeťová]]&lt;sup&gt;(Stajková)&lt;/sup&gt; – [[dramaturg]]ička
* [[Róbert Šveda]] – režisér, [[scenár]]ista
* [[Tatiana Rusnáková]] – dramaturgička
* [[Martin Šmatlák]] – [[filmológia|filmový teoretik]]

== Prihlasovanie diel ==
Termín uzávierky prihlasovania [[filmové dielo|filmových]] či iných [[autorské dielo|autorských diel]] do súťaže mal pôvodne vypršať [[31. máj]]a 2026.&lt;ref name=OaTZ2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Organizačné a technické zabezpečenie súťaže 37.IGRIC 2026
 |url              = http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260627120750/http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf
 |dátum archivácie = 2026-06-27
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Prihlaska2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = IGRIC 2026 (prihláška)
 |url              = https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = fillout.com
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260627122627/https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska
 |dátum archivácie = 2026-06-27
}}&lt;/ref&gt; [[1. jún]]a ho však organizátor predĺžil o ďalších 10 dní, respektíve do [[10. jún]]a. Samotné prihlášky sa podávali výlučne [[online]] prostredníctvom oficiálnych [[web page|webstránok]] hlavného organizátora a&amp;nbsp;požadovaný manipulačný poplatok za každé prihlásené dielo činilo 20&amp;nbsp;[[Euro|€]].&lt;ref name=OaTZ2026/&gt; &lt;!-- Povinné údaje v prihláške zahrňovali názov diela, jeho rok výroby i&amp;nbsp;vydania, žáner, minutáž (u&amp;nbsp;seriálov aj počet dielov), výrobcu diela, držiteľa copyrightu, internetové odkazy s&amp;nbsp;audiovizuálnym záznamom diela (pre členov poroty vrátane), meno a&amp;nbsp;priezvisko tvorcu, jeho email, telefón, štátnu príslušnosť, špecifikáciu nominácie či návrh na cenu a&amp;nbsp;kópiu potvrdenia o&amp;nbsp;zaplatení poplatku.&lt;ref name=Prihlaska2026/&gt; --&gt;

== Kategórie ==
=== Hlavné kategórie ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=background:#ed8| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]]
|-
|
* '''[[Martin Gonda]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]] – [[scenár]] (''[[Kronika večných snílkov]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Adam Suzin]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'')
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]]
|- 
|
* '''[[Ivan Finta]] – kamera (seriál ''[[Neuer]]''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8|[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|- 
|
* '''[[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – réžia (''[[Letopis (film z roku 2025)|Letopis]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Hlas lesa]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|- 
|
* '''[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]] – réžia (''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]''&lt;sup&gt;AF&lt;/sup&gt;)'''
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Jelínková]] – réžia/scenár/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Strážcovia brány]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- 
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumentárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo
|}

=== Vedľajšie kategórie ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná tvorba]]&lt;sup&gt;┼‡&lt;/sup&gt;
|- 
|
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Hannah Dale]] – réžia (''[[Neznáme miesto]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- 
! style=background:#ed8| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|- 
| 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Dudková]] – [[autor]] (''[[Človek na okrAI]]''{{#tag:ref|Ttul je niekedy uvádzaný s podnázvom ''Postantropocén Viery Čákanyovej''.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt;)
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na médium{{•}} &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film &lt;sup&gt;'''M'''&lt;/sup&gt; [[Monografia]]
|}

=== Herecké kategórie ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|- 
|
* '''[[Milan Ondrík]] – [[hlavná postava|titul. postava]] (''Otec'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Pantlikáš]] – Alexander (''Potopa'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Loj]] – titul. postava (''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'')
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; 
|- 
|
* '''[[Sára Chripáková]] – Mara (''Potopa'')''' 
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Mauréry]] – [[Hilda Múdra]] (''[[Nepela (film)|Nepela]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Kristína Spáčová]] – Jessica (''Kronika večných snílkov'')
|- 
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na médium &lt;!-- &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo --&gt;
|}

=== Špeciálne kategórie === 
==== Cena pocty ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]]
|-
| 
* '''[[Dušan Dušek]]'''&lt;ref name=MAK/&gt;
|}

==== Zvláštne ceny a uznania ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
|-
! style=background:#ed8| [[Cena Jána Fajnora]]
|-
| valign=top| → &lt;u&gt;Hraná tvorba&lt;/u&gt;
* '''[[Gregor Valentovič]] – réžia (''Nepela'')'''
→ &lt;u&gt;Dokumentárna tvorba&lt;/u&gt;
* '''[[Tereza Smetanová]] – réžia (''[[Prístavy|Seablindness]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''
→ &lt;u&gt;Animovaná tvorba&lt;/u&gt;
* '''[[Wanda Przeworska]] – réžia (''[[Bublina (film z roku 2025)|Bublina]]''&lt;sup&gt;KF/AF/ŠF&lt;/sup&gt;)'''
|-
! style=background:#ed8| [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne uznanie]]
|-
|
* '''[[Katarína Krnáčová]] a [[Tomáš Gič]] &lt;br /&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;za SilverArt&lt;/span&gt;{{#tag:ref|Protokoly neuvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom roku i&amp;nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&amp;nbsp;i. koprodukovaný spol. SilverArt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Potopa
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-342731-Potopa-hrany-film/
 |lokácia          = Výroba 
 |poznámka         = „Silverart“
 |dátum vydania    = 30.05.2025
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} – [[Produkcia (film)|produkcia]] (''Potopa'')'''
|- 
| style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumentárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film 
|} 

Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače&lt;ref name=VýPr2026&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor            = red
 | titul            = Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer 
 | dátum vydania    = 19.09.2026
 | poznámka         = 
 | url              = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-pre-potopu-letopis-aj-serial-neurer/
 | dátum prístupu   = 2026-09-20
 | vydavateľ        = Film.sk
 | url archívu      = 
 | dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2026-TASR&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = rt, gra
 |titul            = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu
 |url              = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.09.2026
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = tasr.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VýPr2026-NaseKosice&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]; Naše Košice
 |titul            = Ocenenia Igric 2026: Významné uznania pre slovenskú filmovú a televíznu tvorbu
 |url              = https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.09.2026
 |dátum prístupu   = 18.09.2026
 |vydavateľ        = NaseKosice.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260918202218/https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu
 |dátum archivácie = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;&lt;!-- v&amp;nbsp;konfrontácii so&amp;nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na súťažnom titule --&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt; 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska Igric 2026 – Prihlasovanie diel] (oficiálne stránky) 
* [http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf Igric 2026 – Organizačno-technické zabezpečenie] (na webe [[Literárny fond|LF]] vo formáte [[Portable Document Format|PDF]]) 

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|37. ročník (2026)]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]</text>
      <sha1>n96n7yj5q56je2ilqp724tapw4bmtqd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vatikánske observatórium</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752969</id>
    <revision>
      <id>8371492</id>
      <parentid>8366027</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T04:56:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371492</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15311" sha1="eawhmxxfehwwx5e67gm1myqk2jw8boc" xml:space="preserve">{{Infobox Observatórium
| názov              = Vatikánske observatórium
| obrázok            = Pontifical palace and Vatican Observatory, Castel Gandolfo.jpg
| titulok            = 
| alternatívne názvy = 
| pomenované po      = mestský štát [[Vatikán]]
| organizácia        = [[Svätá stolica]]
| kód                = 036&lt;ref name=&quot;MPC&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = List Of Observatory Codes
 | vydavateľ = [[Centrum pre malé planétky|MPC]]
 | dátum prístupu = 17.7.2026
 | url = https://www.minorplanetcenter.net/iau/lists/ObsCodesF.html
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;
| poloha             = [[Castel Gandolfo]], [[Lazio]], [[Taliansko]]
| súradnice          = {{Súradnice|41|44|50|S|12|39|2|V}}
| nadmorská výška    = 430
| pozorovací čas     = 
| založené           = [[1579]]&lt;ref name=&quot;KE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = ВАТИКАНСКАЯ ОБСЕРВАТОРИЯ
 | vydavateľ = [[Katoličeskaja enciklopedija]]
 | dátum prístupu = 17.7.2026
 | url = http://xn--j1al4b.xn--p1acf/page/693
 | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt; (prvá pozorovateľňa)&lt;br/&gt; [[1891]]&lt;ref name=&quot;Foundation&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = FAQs
 | vydavateľ = Vatican Observatory Foundation
 | dátum prístupu = 17.7.2026
 | url = https://www.vaticanobservatory.org/contact/
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; (organizácia)
| zánik              = 
| web                = [https://www.vaticanobservatory.va/en/ vaticanobservatory.va]
| architekt          = 
| sloh               = 
| ďalekohľad1_názov  = Zeiss Visual Refractor Telescope
| ďalekohľad1_typ    = [[Refraktor|šošovkový]]
| ďalekohľad2_názov  = Zeiss Double Astrograph
| ďalekohľad2_typ    = [[Reflektor (astronómia)|zrkadlový]]
| ďalekohľad3_názov  = [[Vatican Advanced Technology Telescope]]
| ďalekohľad3_typ    = [[Reflektor (astronómia)|zrkadlový]]
| ďalekohľad4_názov  = 
| ďalekohľad4_typ    = 
| ďalekohľad5_názov  = 
| ďalekohľad5_typ    = 
| portál 1           = Vatikán
}}

'''Vatikánske observatórium''' ({{V jazyku|ita|''Specola Vaticana''}}&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Observatory&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = History
 | vydavateľ = Vatican Observatory
 | dátum prístupu = 17.7.2026
 | url = https://www.vaticanobservatory.va/en/history
 | jazyk = po anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260718011341/https://www.vaticanobservatory.va/en/history
 | dátum archivácie = 2026-07-18
 }}&lt;/ref&gt; alebo ''Specola Astronomica Vaticana'',&lt;ref name=&quot;CE&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | kapitola zborník = Vatican Observatory
 | titul = [[The Catholic Encyclopedia]]
 | meno zborník = John
 | priezvisko zborník =Hagen
 | odkaz na autora zborník = 
 | vydavateľ = Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press
 | miesto = New York
 | rok = 1912
 | url = https://www.newadvent.org/cathen/15309a.htm
 | dátum prístupu = 2026-07-19
 | zväzok = 15. Tournon{{--}}Zwirner
 | typ zväzku = Vol.
 | strany = 309{{--}}311
}}
&lt;/ref&gt; [[Centrum pre malé planétky|MPC]] kód: '''036'''&lt;ref name=&quot;MPC&quot; /&gt;) je [[Observatórium|astronomické observatórium]]. Je jednou z najstarších astronomických inštitúcií na svete.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;KBS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vatikánske observatórium pomenovalo po pápežovi Gregorovi XIII. asteroid
 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]]
 | dátum prístupu = 17.7.2026
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230303022
}}&lt;/ref&gt;

Hlavným poslaním observatória je prepájať [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícku cirkev]] s [[Veda|vedou]].&lt;ref name=&quot;Foundation&quot; /&gt; Počiatky observatória siahajú už do roku [[1579]], keď bola vo [[Vatikán]]e postavená prvá astronomická pozorovateľňa.&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; Samotné observatórium ako organizácia vzniklo v roku [[1891]].&lt;ref name=&quot;Foundation&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;

Jeho prevádzkovateľom je [[Svätá stolica]].&lt;ref name=&quot;Musei&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Visits to the Pope’s astronomical observatory at Castel Gandolfo are underway
 | vydavateľ = Musei Vaticani
 | dátum prístupu = 17.7.2026
 | url = https://www.museivaticani.va/content/museivaticani/en/eventi-e-novita/notizie/2023/specola-vaticana-visite-guidate.html
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Observatórium v súčasnosti sídli v talianskom meste [[Castel Gandolfo]] v blízkosti [[Pápežský palác v Castel Gandolfo|Pápežského paláca]], no prevádzkuje tiež ďalekohľad [[Vatican Advanced Technology Telescope]] v [[Arizona|Arizone]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].&lt;ref name=&quot;Foundation&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;

== Dejiny ==
V roku [[1578]] pápež [[Gregor XIII.]] založil výbor v súvislosti s pripravovanou reformou [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]].&lt;ref name=&quot;Foundation&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;KBS&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Musei&quot; /&gt; Jeho členmi boli [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskí]] matematici a astronómovia z [[Rímske kolégium|Rímskeho kolégia]]&lt;ref name=&quot;Foundation&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;KBS&quot;/&gt; na čele s [[Christopher Clavius|Christopherom Claviom]].&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Musei&quot; /&gt; Pápež tiež nariadil výstavbu [[Veža vetrov|Veže vetrov]], ktorá mala slúžiť na astronomické pozorovania.&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt; Dokončená bola v roku 1579.&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt;

V neskoršom období [[pápežstvo]] prevádzkovalo tri astronomické pozorovateľne.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;

V roku [[1774]] vzniklo observatórium na Rímskom kolégiu,&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; tam sa uskutočnila väčšina pozorovaní.&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; [[Rudjer Josip Bošković]] neskôr navrhol preniesť astronomické prístroje z Veže vetrov na Rímske kolégium, čo sa uskutočnilo po roku [[1787]].&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt; Najväčšie úspechy observatórium zaznamenalo medzi rokmi [[1839]] až [[1878]],&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; najmä vďaka [[Angelo Secchi|Angelovi Secchimu]],&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; ktorý tu ako prvý zaviedol [[Spektrálna klasifikácia#Secchiove triedy|spektrálne triedy]] na klasifikáciu [[Hviezda|hviezd]] podľa ich spektier.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] znárodnilo observatórium v roku [[1870]].&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; O osem rokov neskôr observatórium zaniklo.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;

Vežu vetrov v [[18. storočie|18. storočí]] spravovali vatikánski knihovníci, v roku [[1780]] sa tejto funkcie ujal [[Francesco Saverio de Zelada|Francesco Saverio kardinál de Zelada]].&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt; Hornú časť veže venoval observatóriu.&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt; Vatikánske observatórium ({{V jazyku|ita|''Specula Vaticana''}},&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; prípadne ''Specola Pontificia Vaticana''&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt;) oficiálne jestvovalo medzi rokmi [[1789]] až [[1821]].&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; V roku [[1797]] získal kardinál de Zelada od pápeža [[Pius VI.|Pia VI.]] schválenie na prevádzku a umiestnil nápis ''Specula Vaticana'' nad vchod do veže.&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt; Správu observatória prevzal astronóm [[Filippo Luigi Gilii]].&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt; Po jeho smrti v roku 1821 bolo observatórium zrušené.&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt;

[[Súbor:Specola1.jpg|náhľad|Jedna z kupol observatória v Castel Gandolfo]]

V rokoch [[1827]] až [[1870]] tiež pôsobilo observatórium na vrchu [[Kapitol]].&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;

[[14. marec|14. marca]] [[1891]] pápež [[Lev XIII.]] aktom [[motu proprio]] ''Ut mysticam''&lt;ref name=&quot;KBS2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vatikánske observatórium oslávilo 125 rokov od svojho znovuzaloženia
 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]]
 | dátum prístupu = 18.7.2026
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160316028
}}&lt;/ref&gt; obnovil Vatikánske observatórium&lt;ref name=&quot;Foundation&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; ako reakciu na tvrdenia o brzdení vedeckého pokroku [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]].&lt;ref name=&quot;KBS2&quot; /&gt; Okrem Veže vetrov&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; sa pozorovania uskutočňovali aj z veže vzdialenej približne 400 metrov od Veže vetrov.&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt; Začalo sa uvažovať o tom, že Veža vetrov bude prestavaná na archív.&lt;ref name=&quot;CE&quot; /&gt;

Observatórium sa podieľalo na medzinárodnom projekte [[Carte du Ciel]], ktorého cieľom bolo zmapovať pozície všetkých hviezd do 11. [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|magnitúdy]].&lt;ref name=&quot;AC&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Astrographic Catalogue History and Zone Information
 | vydavateľ = [[United States Naval Observatory|U.S. Naval Observatory]]
 | dátum prístupu = 18.7.2026
 | url = http://ad.usno.navy.mil/proj/AC/
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170812215501/http://ad.usno.navy.mil/proj/AC/
 | dátum archivácie = 12.8.2017
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; V roku [[1928]] observatórium vydalo desať zväzkov katalógu hviezd pre rozpätie [[Deklinácia (astronómia)|deklinácií]] +50° až +64° s údajmi o približne 500&amp;nbsp;000 hviezdach.&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; Do projektu Carte du Ciel boli použité údaje o približne 256&amp;nbsp;000 hviezdach s deklináciami +55° až +64°.&lt;ref name=&quot;AC&quot; /&gt;

V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] sa [[svetelné znečistenie]] vplyvom rozvoja [[Rím]]a a zavádzania nočného osvetlenia zvýšilo natoľko, že z observatória nebolo možné pozorovať takmer žiadne hviezdy.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;KBS&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Musei&quot; /&gt; Pápež [[Pius XI.]] preto nariadil presťahovanie observatória do blízkosti svojho letného sídla v [[Castel Gandolfo]].&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;KBS&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Musei&quot; /&gt; Observatórium bolo presunuté v roku [[1939]]&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; a zverené jezuitom.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; V novom sídle boli postavené dva nové ďalekohľady a zriadené astrofyzikálne laboratórium.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;

V ďalších desaťročiach sa Rím a jeho okolie naďalej rozvíjali, kvôli čomu vzrástla úroveň svetelného znečistenia aj v okolí mesta Castel Gandolfo.&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; V roku [[1981]] observatórium založilo svoje druhé výskumné stredisko − Výskumnú skupinu Vatikánskeho observatória&lt;ref name=&quot;KBS&quot; /&gt; ({{V jazyku|eng|''Vatican Observatory Research Group''}},&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Musei&quot; /&gt; skr. ''VORG'') v [[Tucson]]e, [[Arizona]] v Spojených štátoch. Sídli v priestoroch [[University of Arizona]].&lt;ref name=&quot;Observatory&quot; /&gt; V roku [[1993]] bola dokončená výstavba ďalekohľadu [[Vatican Advanced Technology Telescope]]&lt;ref name=&quot;KBS&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Musei&quot; /&gt; a v súčasnosti s ním observatórium uskutočňuje väčšinu pozorovaní.&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; Nachádza sa na hore [[Mount Graham]].&lt;ref name=&quot;KBS&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Musei&quot; /&gt;

== Činnosť a organizácia observatória ==
Vatikánske observatórium sa už dlhý čas venuje štúdiu hviezd, ich pohybu, výskumu [[Elektromagnetické spektrum|spektier]] a [[Fotometria (astronómia)|fotometrii]].&lt;ref name=&quot;KE&quot; /&gt; V súčasnosti však robí výskum v mnohých oblastiach astronómie,&lt;ref name=&quot;KBS&quot; /&gt; okrem stelárnej astronómie tiež v [[Kozmológia|kozmológii]], skúma [[Galaxia|galaxie]], [[Malé teleso slnečnej sústavy|malé telesá slnečnej sústavy]] a [[Extrasolárna planéta|extrasolárne planéty]].&lt;ref name=&quot;Vyskum&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Highlights (Research)
 | vydavateľ = Vatican Observatory
 | dátum prístupu = 18.7.2026
 | url = https://www.vaticanobservatory.va/en/research/highlights
 | jazyk = po anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260730002642/https://www.vaticanobservatory.va/en/research/highlights
 | dátum archivácie = 2026-07-30
 }}&lt;/ref&gt;

V hlavnom sídle v [[Castel Gandolfo]] observatórium pravidelne organizuje letnú školu astronómie.&lt;ref name=&quot;KBS&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Lskola&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vatican Observatory Summer School
 | vydavateľ = Vatican Observatory
 | dátum prístupu = 18.7.2026
 | url = https://www.vaticanobservatory.va/en/education/voss
 | jazyk = po anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260730002642/https://www.vaticanobservatory.va/en/education/voss
 | dátum archivácie = 2026-07-30
 }}&lt;/ref&gt;

== Vybavenie observatória ==
=== Ďalekohľady ===
Observatórium prevádzkuje dva ďalekohľady v Castel Gandolfo. Oba boli uvedené do prevádzky v roku [[1935]]. Prvým z nich je Zeiss Visual Refractor Telescope. Je to [[Refraktor|šošovkový ďalekohľad]], používa [[Montáž ďalekohľadu#Nemecká montáž|nemeckú montáž]] a jeho [[ohnisková vzdialenosť]] je 6 metrov. Druhý je Zeiss Double Astrograph. Je to [[Reflektor (astronómia)|zrkadlový ďalekohľad]] s ohniskovou vzdialenosťou 2,4 metra a dvomi [[Sekundárne zrkadlo|sekundárnymi zrkadlami]].&lt;ref name=&quot;Dalekohlady&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Telescopes in Castel Gandolfo
 | vydavateľ = Vatican Observatory
 | dátum prístupu = 18.7.2026
 | url = https://www.vaticanobservatory.va/en/research/facilities/telescopes-in-castel-gandolfo
 | jazyk = po anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260419055521/https://www.vaticanobservatory.va/en/research/facilities/telescopes-in-castel-gandolfo
 | dátum archivácie = 2026-04-19
 }}&lt;/ref&gt;

Najväčší je ďalekohľad Vatican Advanced Technology Telescope v Arizone. Je to zrkadlový ďalekohľad s priemerom [[Primárne zrkadlo|primárneho zrkadla]] 1,83 metra a ohniskovou vzdialenosťou 16,48 metra.&lt;ref name=&quot;VATT&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Our Telescopes: Instrumentation
 | vydavateľ = Vatican Observatory Foundation
 | dátum prístupu = 19.7.2026
 | url = https://www.vaticanobservatory.org/telescopes/us/instrumentation/
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;gallery&gt;
Súbor:Castel gandolfo telescope 1987 pic 1.jpg|Zeiss Visual Refractor Telescope
Súbor:Telescope! (13629647314).jpg|Zeiss Double Astrograph
Súbor:VaticanObservatory VATT.jpg|[[Vatican Advanced Technology Telescope]]
&lt;/gallery&gt;

=== Zbierka meteoritov ===
Observatórium vlastní vyše 1&amp;nbsp;100 kusov [[meteorit]]ov. Táto zbierka je jednou z najväčších na svete.&lt;ref name=&quot;Meteority&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Meteorite Collection
 | vydavateľ = Vatican Observatory
 | dátum prístupu = 17.7.2026
 | url = https://www.vaticanobservatory.va/en/research/facilities/meteorite-collection
 | jazyk = po anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260717232857/https://www.vaticanobservatory.va/en/research/facilities/meteorite-collection
 | dátum archivácie = 2026-07-17
 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka|https://www.vaticanobservatory.va/en/}}
* [https://www.vaticanobservatory.org/ Oficiálny web nadácie observatória]

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Astronomické observatóriá v Taliansku]]
[[Kategória:Svätá stolica]]
[[Kategória:Stavby v Laziu]]
[[Kategória:Náboženstvo a veda]]
[[Kategória:Vzniklo v 1579]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1891]]</text>
      <sha1>eawhmxxfehwwx5e67gm1myqk2jw8boc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Európska liga UEFA 2026/2027</title>
    <ns>0</ns>
    <id>753429</id>
    <revision>
      <id>8371375</id>
      <parentid>8370211</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T18:50:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ready2Ride</username>
        <id>298352</id>
      </contributor>
      <comment>→Zápasy</comment>
      <origin>8371375</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="114115" sha1="1n0zoclrvowbbjifk65s1r8gxg4tbua" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Európska liga UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Commerzbank-Arena_(Haupttribüne).JPG |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]] vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]] |dátum=''Kvalifikácia:''&lt;br/&gt;9. júl 2026 – 27. august 2026&lt;br/&gt;''Vlastná súťaž:''&lt;br/&gt;16. september 2026 – 26. máj 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&amp;nbsp;25+11&lt;br/&gt;''Celkovo:''&amp;nbsp;45+31 (zo 41 zväzov) |víťaz= |druhý= |tretí= |počet zápasov=18 |počet gólov=47 |návštevnosť=1365948 |najlepší strelec={{NOR}} [[Tobias Guddal]]&lt;br/&gt;(za {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]])&lt;br/&gt;(2 góly) |hráč= |predchádzajúci=[[Európska liga UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Európska liga UEFA 2027/2028|2027/2028]]}}

'''Európska liga UEFA 2026/2027''' je 56. sezónou druhej európskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 18. sezónou od jej premenovania z Pohára UEFA na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu UEFA]].

[[Aston Villa FC|Aston Villa]] sa ako víťaz z predchádzajúcej sezóny automaticky kvalifikovala do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|skupinovej fázy Ligy majstrov]] a nemohla obhájiť svoj titul, pretože nový formát neumožňuje klubom sa od úrovne skupinovej fázy presunúť z [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] do Európskej ligy.

== Priradenie tímov z členských zväzov ==
Celkovo sa Európskej ligy UEFA 2026/2027 zúčastňuje 76 tímov zo 41 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa použil rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA.&lt;ref name=&quot;regulations&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Europa League, 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Europa-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-01 |dátum prístupu=2026-03-01 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

* Zväzy na 1. – 12. mieste majú po dva tímy.
* Zväzy na 13. – 33. mieste (okrem Ruska) &lt;sup&gt;[pozn. RUS]&lt;/sup&gt; majú po jednom tíme.
* Víťaz [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026]] získal miesto v skupinovej fáze, ak by sa nekvalifikoval do Ligy majstrov alebo Európskej ligy prostredníctvom umiestnenia v domácej lige.
* Tímy vyradené v kvalifikačných kolách a v baráži o skupinovú fázu [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Ligy majstrov UEFA 2026/2027]] (okrem prvého kvalifikačného kola) boli presunuté do Európskej ligy.

=== Rebríček zväzov UEFA ===
Pre Európsku ligu UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.&lt;ref name=&quot;country coefficients&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Európskej ligy, ako je uvedené nižšie:
* &lt;sup&gt;LM&lt;/sup&gt; : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Ligy majstrov UEFA
* &lt;sup&gt;KL&lt;/sup&gt; : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Konferenčnej ligy UEFA

{|
|+'''Poradie zväzov pre Európsku ligu UEFA 2026/2027'''
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:75%&quot;
!#
!Zväz
!Koef.
!Tímy
!Pozn.
|-
!1.
|{{ENG}} [[Anglicko]]
| align=&quot;right&quot; |115,196
| rowspan=&quot;12&quot; align=&quot;center&quot; |2
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!2.
|{{ITA}} [[Taliansko]]
| align=&quot;right&quot; |97,231
|
|-
!3.
|{{ESP}} [[Španielsko]]
| align=&quot;right&quot; |94,453
|
|-
!4.
|{{GER}} [[Nemecko]]
| align=&quot;right&quot; |86,331
|
|-
!5.
|{{FRA}} [[Francúzsko]]
| align=&quot;right&quot; |73,093
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!6.
|{{NED}} [[Holandsko]]
| align=&quot;right&quot; |67,150
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!7.
|{{POR}} [[Portugalsko]]
| align=&quot;right&quot; |62,266
|
|-
!8.
|{{BEL}} [[Belgicko]]
| align=&quot;right&quot; |56,850
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!9.
|{{CZE}} [[Česko]]
| align=&quot;right&quot; |44,100
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!10.
|{{TUR}} [[Turecko]]
| align=&quot;right&quot; |43,900
|
|-
!11.
|{{NOR}} [[Nórsko]]
| align=&quot;right&quot; |39,687
|
|-
!12.
|{{GRE}} [[Grécko]]
| align=&quot;right&quot; |39,312
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!13.
|{{AUT}} [[Rakúsko]]
| align=&quot;right&quot; |36,450
| rowspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot; |1
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!14.
|{{SCO}} [[Škótsko]]
| align=&quot;right&quot; |35,550
|&lt;small&gt;+2 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!15.
|{{POL}} [[Poľsko]]
| align=&quot;right&quot; |35,000
|&lt;small&gt;+2 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!16.
|{{DEN}} [[Dánsko]]
| align=&quot;right&quot; |33,981
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!17.
|{{SUI}} [[Švajčiarsko]]
| align=&quot;right&quot; |33,625
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!18.
|{{ISR}} [[Izrael]]
| align=&quot;right&quot; |31,625
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|}
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:75%&quot;
!#
!Zväz
!Koef.
!Tímy
!Pozn.
|-
!19.
|{{CYP}} [[Cyprus]]
| align=&quot;right&quot; |27,537
| rowspan=&quot;7&quot; align=&quot;center&quot; |1
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!20.
|{{SWE}} [[Švédsko]]
| align=&quot;right&quot; |27,125
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!21.
|{{CRO}} [[Chorvátsko]]
| align=&quot;right&quot; |27,025
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!22.
|{{SRB}} [[Srbsko]]
| align=&quot;right&quot; |25,500
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!23.
|{{UKR}} [[Ukrajina]]
| align=&quot;right&quot; |24,400
|
|-
!24.
|{{HUN}} [[Maďarsko]]
| align=&quot;right&quot; |24,400
|
|-
!25.
|{{ROU}} [[Rumunsko]]
| align=&quot;right&quot; |23,250
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!26.
|{{RUS}} [[Rusko]]
| align=&quot;right&quot; |22,632
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |0
|&lt;small&gt;&lt;sup&gt;[RUS]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!27.
|{{SVK}} [[Slovensko]]
| align=&quot;right&quot; |21,250
| rowspan=&quot;7&quot; align=&quot;center&quot; |1
|
|-
!28.
|{{SVN}} [[Slovinsko]]
| align=&quot;right&quot; |20,343
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!29.
|{{BUL}} [[Bulharsko]]
| align=&quot;right&quot; |19,875
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!30.
|{{AZE}} [[Azerbajdžan]]
| align=&quot;right&quot; |19,625
|
|-
!31.
|{{IRL}} [[Írsko]]
| align=&quot;right&quot; |14,968
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!32.
|{{MDA}} [[Moldavsko]]
| align=&quot;right&quot; |14,500
|
|-
!33.
|{{ISL}} [[Island]]
| align=&quot;right&quot; |13,520
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!34.
|{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]]
| align=&quot;right&quot; |13,031
| rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; |0
|
|-
!35.
|{{ARM}} [[Arménsko]]
| align=&quot;right&quot; |12,250
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!36.
|{{LAT}} [[Lotyšsko]]
| align=&quot;right&quot; |12,250
|
|}
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:75%&quot;
!#
!Zväz
!Koef.
!Tímy
!Pozn.
|-
!37.
|{{KOS}} [[Kosovo]]
| align=&quot;right&quot; |12,041
| rowspan=&quot;19&quot; align=&quot;center&quot; |0
|
|-
!38.
|{{FIN}} [[Fínsko]]
| align=&quot;right&quot; |11,750
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!39.
|{{KAZ}} [[Kazachstan]]
| align=&quot;right&quot; |11,125
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!40.
|{{FRO}} [[Faerské ostrovy]]
| align=&quot;right&quot; |10,750
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!41.
|{{MLT}} [[Malta]]
| align=&quot;right&quot; |8,500
|
|-
!42.
|{{NIR}} [[Severné Írsko]]
| align=&quot;right&quot; |8,333
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!43.
|{{LTU}} [[Litva]]
| align=&quot;right&quot; |8,250
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!44.
|{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]]
| align=&quot;right&quot; |8,000
|
|-
!45.
|{{EST}} [[Estónsko]]
| align=&quot;right&quot; |7,957
|
|-
!46.
|{{ALB}} [[Albánsko]]
| align=&quot;right&quot; |7,875
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!47.
|{{MNE}} [[Čierna Hora]]
| align=&quot;right&quot; |7,208
|
|-
!48.
|{{LUX}} [[Luxembursko]]
| align=&quot;right&quot; |6,875
|
|-
!49.
|{{WAL}} [[Wales]]
| align=&quot;right&quot; |6,791
|
|-
!50.
|{{GEO}} [[Gruzínsko]]
| align=&quot;right&quot; |6,625
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!51.
|{{MKD}} [[Severné Macedónsko]]
| align=&quot;right&quot; |6,166
|
|-
!52.
|{{BLR}} [[Bielorusko]]
| align=&quot;right&quot; |6,000
|
|-
!53.
|{{AND}} [[Andorra]]
| align=&quot;right&quot; |5,498
|
|-
!54.
|{{GIB}} [[Gibraltár]]
| align=&quot;right&quot; |5,457
|&lt;small&gt;+1 &lt;sup&gt;[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
!55.
|{{SMR}} [[San Maríno]]
| align=&quot;right&quot; |2,498
|
|}
|}

=== Rozdelenie tímov ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
! style=&quot;width: 25%&quot; colspan=&quot;2&quot; |
! style=&quot;width: 35%&quot; |Tímy vstupujúce&lt;br/&gt;v tomto kole
! style=&quot;width: 20%&quot; |Tímy postupujúce&lt;br/&gt;z predchádzajúceho kola
! style=&quot;width: 20%&quot; |Tímy presunuté&lt;br/&gt;z Ligy majstrov
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Prvé kvalifikačné kolo&lt;br/&gt;(12 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
* 12 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 21.{{--}}33. mieste (okrem Ruska) &lt;sup&gt;[pozn. RUS]&lt;/sup&gt;
| valign=&quot;top&quot; |
| valign=&quot;top&quot; |
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Druhé kvalifikačné kolo&lt;br/&gt;(18 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
* 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 16.{{--}}20. mieste
* 6 tímov z 3. miesta zo zväzov na 7.{{--}}12. mieste
* 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 6. mieste
| valign=&quot;top&quot; |
* 6 víťazov z prvého kvalifikačného kola
| valign=&quot;top&quot; |
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Tretie kvalifikačné kolo&lt;br/&gt;(26 tímov)
! valign=&quot;top&quot; |Majstrovská vetva&lt;br/&gt;(12 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
| valign=&quot;top&quot; |
| valign=&quot;top&quot; |
* 12 porazených tímov z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov  (majstrovská vetva)
|-
! valign=&quot;top&quot; |Nemajstrovská vetva&lt;br/&gt;(14 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
* 3 víťazi domáceho pohára zo zväzov na 13.{{--}}15. mieste
| valign=&quot;top&quot; |
* 9 víťazov z druhého kvalifikačného kola
| valign=&quot;top&quot; |
* 2 porazené tímy z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov  (nemajstrovská vetva)
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Baráž o skupinovú fázu&lt;br/&gt;(24 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
* 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 8.{{--}}12. mieste
| valign=&quot;top&quot; |
* 13 víťazov z tretieho kvalifikačného kola
| valign=&quot;top&quot; |
* 6 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov  (majstrovská vetva)
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Skupinová fáza&lt;br/&gt;(36 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
* Víťaz [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]]
* 7 víťazov domáceho pohára zo zväzov na  1.{{--}}7. mieste
* 5 tímov z 5. miesta zo zväzov na  1.{{--}}5. mieste
| valign=&quot;top&quot; |
* 12 víťazov z baráže o skupinovú fázu
| valign=&quot;top&quot; |
* 5 porazených tímov z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov  (majstrovská vetva)
* 4 porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov  (nemajstrovská vetva)
* 2 porazené tímy z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov  (nemajstrovská vetva)
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Baráž o osemfinále&lt;br/&gt;(16 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
| valign=&quot;top&quot; |
* 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy
| valign=&quot;top&quot; |
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Osemfinále&lt;br/&gt;(16 tímov)
| valign=&quot;top&quot; |
| valign=&quot;top&quot; |
* 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy
* 8 víťazov z baráže o osemfinále
| valign=&quot;top&quot; |
|}
Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny:
* Víťaz pohára zväzu na 16. mieste (Dánsko) vstúpil do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola.

Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa]]) kvalifikoval do Ligy majstrov prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny:
* Víťazi domáceho pohára zo zväzov na 17. – 20. mieste (Švajčiarsko, Izrael, Cyprus, Švédsko) vstúpili do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola.

=== Tímy ===
Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola:
* 3., 4., 5. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne

Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo boli presunuté z Ligy majstrov, sú označené horným indexom:
* &lt;sup&gt;KL&lt;/sup&gt; : Víťaz Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026
* &lt;sup&gt;VP&lt;/sup&gt; : Víťazi domáceho pohára
* &lt;sup&gt;LM&lt;/sup&gt; : Presun z Ligy majstrov
** &lt;sup&gt;BS MV/NV&lt;/sup&gt; : Porazené tímy z baráže o skupinovú fázu (majstrovská/nemajstrovská vetva)
** &lt;sup&gt;K3 MV/NV&lt;/sup&gt; : Porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva)
** &lt;sup&gt;K2 MV/NV&lt;/sup&gt; : Porazené tímy z druhého kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva)

Tretie kvalifikačné kolo bolo rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV''').

{|
|+'''Tímy kvalifikované do Európskej ligy UEFA 2026/2027'''
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:85%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 10%&quot; |Vstupné kolo
! colspan=&quot;4&quot; |Tímy
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;6&quot; |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]]
|{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]&lt;small&gt; ([[Premier League 2025/2026|6.]])&lt;/small&gt;
|{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]&lt;small&gt; ([[Premier League 2025/2026|7.]])&lt;/small&gt;
|{{ITA}} [[AC Miláno|Miláno]]&lt;small&gt; ([[Serie A 2025/2026|5.]])&lt;/small&gt;
|-
|{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]&lt;small&gt; ([[Serie A 2025/2026|6.]])&lt;/small&gt;
|{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Copa del Rey 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]&lt;small&gt; ([[La Liga 2025/2026|6.]])&lt;/small&gt;
|{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]&lt;small&gt; ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|5.]])&lt;/small&gt;
|-
|{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]&lt;small&gt; ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|6.]])&lt;/small&gt;
|{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]&lt;small&gt; ([[Ligue 1 2025/2026|5.]])&lt;/small&gt;
|{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]&lt;small&gt; ([[Ligue 1 2025/2026|6.]])&lt;/small&gt;
|{{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[KNVB Cup 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Taça de Portugal 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;3&quot; |[[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž o skupinovú fázu]]
|{{BEL}} [[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]]&lt;small&gt; ([[Belgická Pro League 2025/2026|3.]])&lt;/small&gt;
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]&lt;small&gt; ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|3.]])&lt;sup&gt; [CZE]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{TUR}} [[Trabzonspor|Trabzonspor]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Ziraat Türkiye Kupası|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[NM Cup 2025|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Kypello Elladas 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
! rowspan=&quot;5&quot; |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]]
! rowspan=&quot;3&quot; |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}}
|{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}}
|{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]&lt;small&gt; ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])&lt;/small&gt;
|{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]]&lt;small&gt; ([[Scottish Premiership 2025/2026|3.]])&lt;/small&gt;
|{{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]&lt;small&gt; ([[Ekstraklasa 2025/2026|3.]])&lt;/small&gt;
|{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
| colspan=&quot;3&quot; |
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;3&quot; |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]]
|{{NED}} [[FC Twente|Twente]]&lt;small&gt; ([[Eredivisie 2025/2026|4.]])&lt;/small&gt;
|{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]&lt;small&gt; ([[Primeira Liga 2025/2026|3.]])&lt;/small&gt;
|{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]&lt;small&gt; ([[Belgická Pro League 2025/2026|4.]])&lt;/small&gt;
|{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]&lt;small&gt; ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|4.]])&lt;sup&gt; [CZE]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]&lt;small&gt; ([[Süper Lig 2025/2026|4.]])&lt;/small&gt;
|{{NOR}} [[Tromsø IL|Tromsø]]&lt;small&gt; ([[Eliteserien 2025|3.]])&lt;/small&gt;
|{{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]]&lt;small&gt; ([[Grécka Super Liga 2025/2026|3.]])&lt;/small&gt;
|{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Pokalen 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Schweizer Cup 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Gvia HaMedina 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Cyperský pohár 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{SWE}} [[Hammarby IF|Hammarby IF]]&lt;small&gt; ([[Allsvenskan 2025|2.]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;3&quot; |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]]
|{{CRO}} [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]&lt;small&gt; ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|2.]])&lt;/small&gt;
|{{SRB}} [[FK Vojvodina|Vojvodina]]&lt;small&gt; ([[Superliga Srbije 2025/2026|2.]])&lt;/small&gt;
|{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Ukrajinský pohár 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Magyar Kupa 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]]&lt;small&gt; ([[Liga I 2025/2026|2.]])&lt;/small&gt;
|{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Slovnaft Cup 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Pokal Nogometne zveze Slovenije 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Kupa na Bălgarija 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|-
|{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]&lt;small&gt; ([[Premyer Liqası 2025/2026|2.]])&lt;/small&gt;
|{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]]&lt;small&gt; ([[League of Ireland Premier Division 2025|2.]])&lt;/small&gt;
|{{MDA}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Cupa Moldovei 2025/2026|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]]&lt;small&gt;&lt;sup&gt; [[Bikarkeppni karla 2025|VP]]&lt;/sup&gt;&lt;/small&gt;
|}
|}
Súťaže sa zúčastňujú dva tímy, ktoré nehrajú najvyššiu národnú ligu: [[SCU Torreense|Torreense]] ([[Liga Portugal 2 2026/2027|2. liga]]) a [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] ([[1. deild karla 2026|2. liga]]).

Poznámky:
* &lt;sup&gt;CZE&lt;/sup&gt; '''Česko''': Do baráže o skupinovú fázu sa ako víťaz [[Pohár FAČR|Českého pohára]] pôvodne kvalifikovala [[MFK Karviná|Karviná]], ale tá bola neskôr diskvalifikovaná pre zapojenie sa do škandálu s manipuláciou zápasov. [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], ktorá sa pôvodne kvalifikovala do druhého kvalifikačného kola, následne postúpila do baráže o skupinovú fázu a z Konferenčnej ligy ju nahradil presunutý [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]. Miesto Hradca Králové v Konferenčnej lige potom obsadil [[FK Jablonec|Jablonec]].&lt;!--&lt;ref&gt;https://disciplinary.uefa.com/02a7-210235a9ffb1-94d355b2f32c-1000/&lt;/ref&gt;--&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=MFK Karviná ineligible to participate in UEFA club competitions and replacements |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-2102415476f1-9ae4d180640b-1000--mfk-karvina-ineligible-to-participate-in-uefa-club-competiti/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-02 |dátum prístupu=2026-07-03 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
* &lt;sup&gt;RUS&lt;/sup&gt; '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022-02-28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

== Harmonogram ==
Harmonogram súťaže je nasledovný.&lt;ref name=circular&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Circular Letter No49: Men’s international match calendar and access list for the 2026/27 season |url=https://editorial.uefa.com/resources/029d-1ea02fc38447-640d13cb2154-1000/20250901_circular_2025_49_en.zip |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-01 |dátum prístupu=2026-04-22 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Okrem finále, ktoré sa bude hrať v stredu, sú jednotlivé zápasy naplánované najmä na štvrtky, hoci výnimočne sa môže hrať aj v utorok alebo stredu kvôli kolidujúcim zápasom.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! style=&quot;width: 180px&quot; |Fáza
! style=&quot;width: 180px&quot; |Kolo
! style=&quot;width: 180px&quot; |Dátum žrebovania
! style=&quot;width: 180px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 180px&quot; |Druhý zápas
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |Kvalifikačná fáza
|Prvé kvalifikačné kolo
|16. jún 2026
|9. júl 2026
|16. júl 2026
|-
|Druhé kvalifikačné kolo
|17. jún 2026
|23. júl 2026
|30. júl 2026
|-
|Tretie kvalifikačné kolo
|20. júl 2026
|6. august 2026
|13. august 2026
|-
|Baráž o skupinovú fázu
|3. august 2026
|20. august 2026
|27. august 2026
|-
| rowspan=&quot;8&quot; |Skupinová fáza
|1. kolo
| rowspan=&quot;8&quot; |28. august 2026
| colspan=&quot;2&quot; |16. – 17. september 2026
|-
|2. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |15. október 2026
|-
|3. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |22. október 2026
|-
|4. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |5. november 2026
|-
|5. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |26. november 2026
|-
|6. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |10. december 2026
|-
|7. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |21. január 2027
|-
|8. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |28. január 2027
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |Vyraďovacia fáza
|Baráž o osemfinále
| rowspan=&quot;1&quot; |29. január 2027
|18. február 2027
|25. február 2027
|-
|Osemfinále
|26. február 2027
|11. marec 2027
|18. marec 2027
|-
|Štvrťfinále
| rowspan=&quot;3&quot; |–
|8. apríl 2027
|15. apríl 2027
|-
|Semifinále
|29. apríl 2027
|6. máj 2027
|-
|Finále
| colspan=&quot;2&quot; |26. máj 2027, [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]
|}

== Kvalifikačné kolá ==
=== Prvé kvalifikačné kolo ===
Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df98688ab5-6d1e6644990c-1000--uefa-europa-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Prvé zápasy sa odohrali 9. júla a odvetné zápasy 16. júla 2026.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do druhého kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]].

{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]'''{{UKR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|0|0}}&lt;small&gt; ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])&lt;/small&gt;'''
| align=&quot;left&quot; |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|0}}&lt;small&gt; ([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Karabach FK|Karabach]]''' {{AZE}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|6|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|0}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]''' {{CRO}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|3|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|2}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' {{BUL}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|5|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]''' {{MDA}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|1|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|0}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FK Vojvodina|Vojvodina]] {{SRB}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|1|5}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|3}}
|}

=== Druhé kvalifikačné kolo ===
Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df986c481c-c6f50cdfcae5-1000--uefa-europa-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Prvé zápasy sa odohrali 23. júla a odvetné zápasy 30. júla 2026.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]].

{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Hammarby IF]] {{SWE}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|2|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|3}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|0|0}}&lt;small&gt; ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])&lt;/small&gt;'''
| align=&quot;left&quot; |{{BUL}} '''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|0}}&lt;small&gt; ([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Tromsø IL|Tromsø]] {{NOR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|1|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{CZE}} '''[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|3}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FC Twente|Twente]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|3|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|2}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|0}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]] {{CRO}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|2|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{CYP}} '''[[Pafos FC|Pafos]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|4}}&lt;small&gt; ([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] {{MDA}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|0|6}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ISR}} '''[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|5}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FC St. Gallen|St. Gallen]] {{SUI}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|2|6}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{POR}} '''[[SL Benfica|Benfica]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|5}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]] {{UKR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|2|5}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{GRE}} '''[[PAOK FC|PAOK]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|2}}
|}

=== Tretie kvalifikačné kolo ===
Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-211a52dae2c1-7f4984de0afd-1000--uefa-europa-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Prvé zápasy sa odohrali 4., 5. a 6. augusta a odvetné zápasy 11., 13. a 14. augusta 2026.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Konferenčnej ligy]].

'''Majstrovská vetva'''
{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|1|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|2}}&lt;small&gt; ([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|1|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{CYP}} '''[[AC Omonia|Omonia]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Kuopion Palloseura|KuPS]] {{FIN}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|2}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] {{IRL}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|4|6}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|5}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Lech Poznań|Lech Poznań]]''' {{POL}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|6|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|5|0}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[FC Thun|Thun]]''' {{SUI}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|5|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|3}}
|}
'''Nemajstrovská vetva'''
{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|0|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{TUR}} '''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]''' {{POL}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|3|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[PAOK FC|PAOK]] {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|2|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|3}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]''' {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|4|3}}'''&lt;sup&gt; a)&lt;/sup&gt;
| align=&quot;left&quot; |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|3}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[SL Benfica|Benfica]]''' {{POR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|7|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|6|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] {{ISR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|3|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{BUL}} '''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' {{HUN}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|2|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|1}}
|}
Poznámky:
* &lt;sup&gt;a)&lt;/sup&gt; : Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe vymenené, pretože Red Bull Arena v Salzburgu hostila 12. augusta 2026 Superpohár UEFA.

== Baráž o skupinovú fázu ==
Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-2133e89302a0-0f089a6fa056-1000--uefa-europa-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Prvé zápasy sa odohrali 20. augusta a odvetné zápasy 27. augusta 2026.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. Porazené tímy budú presunuté do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Skupinovú fázu|skupinovej fázy Konferenčnej ligy]].

{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Trabzonspor|Trabzonspor]] {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|0|5}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|4}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] {{ROU}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|1|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ARM}} '''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|3|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{CYP}} '''[[AC Omonia|Omonia]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|4}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] {{SRB}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|4|5}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{CZE}} '''[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|5}}&lt;small&gt; ([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|1|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{NOR}} '''[[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|2}}&lt;small&gt; ([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]''' {{POL}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|6|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|0|4}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{AUT}} '''[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|3}}
|-
| align=&quot;right&quot; |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|0|6}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]'''
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|3}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Lech Poznań|Lech Poznań]]''' {{POL}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|9|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|7|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|2}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |'''[[SL Benfica|Benfica]]''' {{POR}}
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|6|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|1}}
|-
| align=&quot;right&quot; |{{GRE}} '''[[OFI Kréta|OFI]]'''
| align=&quot;center&quot; |'''{{Ku|5|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|2|0}}
|}

== Skupinová fáza ==
&lt;div style=&quot;display: flex; flex-direction: row; align-items: flex-start; justify-content: flex-start; width: 100%; gap: 15px; margin: 0; padding: 0;&quot;&gt;

&lt;div style=&quot;width: 210px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;&quot;&gt;
{{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Európskej ligy UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places=
{{LocMap~|Benelux|lat=50.846667|long=4.3525|label='''Brusel'''|mark=Black pog.svg|position=bottom}}
{{LocMap~|Benelux|lat=51.038056|long=7.001944|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=left}}
{{LocMap~|Benelux|lat=52.612778|long=4.742222|label=[[AZ (futbalový klub)|AZ]]|position=top}}
{{LocMap~|Benelux|lat=51.822451|long=5.837236|label=[[NEC Nijmegen|NEC]]|position=left}}
}}
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;position: relative; width: 690px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;&quot;&gt;
{{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Európskej ligy UEFA 2026/2027'''|places=
{{LocMap~|Európa|lat=40.1316|long=44.3319|label=[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=47.046111|long=15.454444|label=[[SK Sturm Graz|Sturm]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=47.81626|long=12.99823|label=[[FC Red Bull Salzburg|Salzburg]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.846667|long=4.3525|label='''Brusel'''|mark=Black pog.svg|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=42.698334|long=23.319941|label=[[PFK CSKA Sofija|Levski]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=45.818858|long=16.018078|label=[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=35.166667|long=33.366667|label=[[AC Omonia|Omonia]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.03042|long=14.28182|label=[[AC Sparta Praha|Sparta]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=49.75|long=13.385556|label=[[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.735278|long=-1.838333|label={{nowrap|[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]}}|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=51.377|long=-0.0957|label=[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=54.906|long=-1.381|label=[[Sunderland AFC|Sunderland]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=43.2697|long=5.3958|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=48.107385|long=-1.712821|label=[[Stade Rennais FC|Rennes]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=45.7485|long=4.8467|label=[[Olympique Lyonnais|Lyon]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=51.038056|long=7.001944|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=49.2386|long=8.8885|label=[[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=37.9461|long=23.6644|label=[[Olympiakos FC|Olympiakos]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=35.337|long=25.114|label=[[OFI Kréta|OFI]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=47.4979|long=19.0402|label=[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=33.37315|long=34.779361|label={{nowrap|[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]}}&lt;br/&gt;{{small|(pozri detail)}}|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=32.45315|long=34.779361|mark=Arrow full down.svg|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=45.109444|long=7.641111|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=45.484461|long=9.147675|label=[[AC Miláno|Miláno]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=52.612778|long=4.742222|label=[[AZ (futbalový klub)|AZ]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=51.822451|long=5.837236|label=[[NEC Nijmegen|NEC]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=59.9625|long=11.0635|label=[[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=53.105972|long=23.149306|label=[[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=52.3975|long=16.857778|label=[[Lech Poznań|Lech]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=38.7|long=-9.183333|label=[[SL Benfica|Benfica]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=39.0948969|long=-9.2592028|label=[[SCU Torreense|Torreense]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=55.84971|long=-4.20559|label=[[Celtic FC|Celtic]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=46.246667|long=15.27|label=[[NK Celje|Celje]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=42.211842|long=-8.739711|label={{nowrap|[[Celta de Vigo|Celta]]}}|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=43.30138|long=-1.97362|label=[[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=41.074435|long=28.765670|label=[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]|position=right}}

{{LocMap~|Európa|mark=TransparentPlaceholder.png|marksize=1|lat=61.5|long=-24|label=&lt;div style=&quot;width:150px; font-size:90%; line-height:1.5em;&quot;&gt;'''Bruselské tímy'''&lt;br /&gt;&lt;span style=&quot;display: inline-flex; align-items: center;&quot;&gt;[[
File:Red pog.svg|8px|link=]]&amp;nbsp;[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style=&quot;display: inline-flex; align-items: center;&quot;&gt;[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&amp;nbsp;[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;|position=right}}
}}

&lt;div style=&quot;position: absolute; top: 4px; right: -4px; width: 105px; max-height: 195px; border: 1px solid #d3d3d3; background: #f8f9fa; z-index: 10; margin: 0; padding: 0; box-shadow: none;&quot;&gt;
 {{LocMap+|Izrael|width=105|float=none|caption=|places={{
LocMap~|Izrael|lat=31.27315|long=34.779361|label={{nowrap|[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]}}|position=left}}
}}
&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
Skupinová fáza Európskej ligy UEFA 2026/2027 sa začala 16. septembra 2026 a skončí 28. januára 2027. Súťaží v nej 36 tímov, z ktorých vzíde 24 tímov postupujúcich do vyraďovacej fázy Európskej ligy UEFA 2026/2027.

[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]], [[AFC Bournemouth|Bournemouth]], [[NK Celje|Celje]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]], [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]], [[NEC Nijmegen|NEC]], [[OFI Crete FC|OFI]], [[Sunderland AFC|Sunderland]] a [[SCU Torreense|Torreense]] si odkrútili svoje prvé zápasy od zavedenia skupinovej fázy (aj keď NEC sa už predtým objavil v skupinovej fáze Pohára UEFA). Ararat-Armenia, Bournemouth, Lillestrøm, OFI, Sunderland a Torreense sa prvýkrát predstavili vo veľkej súťaži UEFA alebo v skupinovej fáze, pričom Bournemouth a Torreense sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovali do európskych súťaží. Ararat-Armenia je prvým tímom z Arménska, ktorý hrá v skupinovej fáze Európskej ligy.

V skupinovej fáze je zastúpených celkovo 22 národných zväzov.

Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Klubový koeficient UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; &lt;sup&gt;KL&lt;/sup&gt; označuje úradujúceho víťaza Konferenčnej ligy, &lt;sup&gt;BS&lt;/sup&gt; označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu Európskej ligy, &lt;sup&gt;MV&lt;/sup&gt; označuje porazené tímy z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (majstrovská vetva), &lt;sup&gt;NV&lt;/sup&gt; označuje porazené tímy z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (nemajstrovská vetva), &lt;sup&gt;K3&lt;/sup&gt; označuje porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov (nemajstrovská vetva). Bournemouth, Sunderland a Torreense sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnili žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto neboli zaradené do rebríčka; ich koeficient 23,903 zodpovedá 20 % koeficientu anglického, resp. 14,633 zodpovedá 20 % koeficientu portugalského zväzu.
{|
! style=&quot;width: 225px&quot; align=&quot;left&quot; |'''Kôš 1'''
! style=&quot;width: 225px&quot; align=&quot;left&quot; |'''Kôš 2'''
! style=&quot;width: 225px&quot; align=&quot;left&quot; |'''Kôš 3'''
! style=&quot;width: 225px&quot; align=&quot;left&quot; |'''Kôš 4'''
|-
|{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]&lt;small&gt; (9.)&lt;br/&gt;'''KK UEFA: 105,000'''&lt;/small&gt;
|{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]&lt;small&gt; (50.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br/&gt;'''KK UEFA: 51,250'''&lt;/small&gt;
|{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]&lt;small&gt; (79.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|K3]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 28,000'''&lt;/small&gt;
|{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]&lt;small&gt; (112.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 18,580'''&lt;/small&gt;
|-
|{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]&lt;small&gt; (14.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 90,000'''&lt;/small&gt;
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]&lt;small&gt; (51.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 50,500'''&lt;/small&gt;
|{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]&lt;small&gt; (81.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 27,250'''&lt;/small&gt;
|{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]&lt;small&gt; (123.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 15,500'''&lt;/small&gt;
|-
|{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]&lt;small&gt; (25.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 72,250'''&lt;/small&gt;
|{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]&lt;small&gt; (54.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|K3]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 48,000'''&lt;/small&gt;
|{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]&lt;small&gt; (86.)&lt;sup&gt; [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|KL]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 23,903'''&lt;/small&gt;
|{{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]&lt;small&gt; ({{--}})&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 14,633'''&lt;/small&gt;
|-
|{{ITA}} [[AC Miláno|Miláno]]&lt;small&gt; (30.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 66,000'''&lt;/small&gt;
|{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]&lt;small&gt; (56.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 46,500'''&lt;/small&gt;
|{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]&lt;small&gt; ({{--}})&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 23,903'''&lt;/small&gt;
|{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]&lt;small&gt; (132.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 14,000'''&lt;/small&gt;
|-
|{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]&lt;small&gt; (31.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 65,750'''&lt;/small&gt;
|{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]&lt;small&gt; (57.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 45,000'''&lt;/small&gt;
|{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]&lt;small&gt; ({{--}})&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 23,903'''&lt;/small&gt;
|{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]&lt;small&gt; ({{--}})&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 13,585'''&lt;/small&gt;
|-
|{{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]&lt;small&gt; (35.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 62,875'''&lt;/small&gt;
|{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]&lt;small&gt; (58.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 44,000'''&lt;/small&gt;
|{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]&lt;small&gt; (89.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 23,000'''&lt;/small&gt;
|{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]&lt;small&gt; ({{--}})&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 9,682'''&lt;/small&gt;
|-
|{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]&lt;small&gt; (36.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|K3]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 62,250'''&lt;/small&gt;
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]&lt;small&gt; (64.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|K3]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 38,250'''&lt;/small&gt;
|{{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]&lt;small&gt; (93.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 22,000'''&lt;/small&gt;
|{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]&lt;small&gt; (204.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 8,427'''&lt;/small&gt;
|-
|{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]&lt;small&gt; (43.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 57,000'''&lt;/small&gt;
|{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]&lt;small&gt; (66.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 35,000'''&lt;/small&gt;
|{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]&lt;small&gt; (97.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 21,250'''&lt;/small&gt;
|{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]&lt;small&gt; (222.)&lt;sup&gt; [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 7,000'''&lt;/small&gt;
|-
|{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]&lt;small&gt; (48.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 54,000'''&lt;/small&gt;
|{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]&lt;small&gt; (72.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 30,750'''&lt;/small&gt;
|{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]&lt;small&gt; (104.)&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 19,409'''&lt;/small&gt;
|{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]&lt;small&gt; (224.)&lt;sup&gt; [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|BS]]&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;'''KK UEFA: 7,000'''&lt;/small&gt;
|}

=== Žreb ===
Žreb skupinovej fázy sa uskutočnil 28. augusta 2026 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]], spolu so žrebovaním skupinovej fázy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy]].
{|
|+'''Súperi v skupinovej fáze podľa tímov'''
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable hover-highlight plainrowheaders sticky-header-multi&quot; style=&quot;font-size:80%&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 120px&quot; |Tím
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 210px&quot; |Súperi z 1. koša
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 210px&quot; |Súperi z 2. koša
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 210px&quot; |Súperi z 3. koša
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 210px&quot; |Súperi zo 4. koša
|-
! style=&quot;width: 105px&quot; |Doma
! style=&quot;width: 105px&quot; |Vonku
! style=&quot;width: 105px&quot; |Doma
! style=&quot;width: 105px&quot; |Vonku
! style=&quot;width: 105px&quot; |Doma
! style=&quot;width: 105px&quot; |Vonku
! style=&quot;width: 105px&quot; |Doma
! style=&quot;width: 105px&quot; |Vonku
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{POR}}&lt;br/&gt;[[SL Benfica|Benfica]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ITA}}&lt;br/&gt;[[Juventus FC|Juventus]]
| [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ITA}}&lt;br/&gt;[[AC Miláno|Miláno]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{FRA}}&lt;br/&gt;[[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{NED}}&lt;br/&gt;[[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{GRE}}&lt;br/&gt;[[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ESP}}&lt;br/&gt;[[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{FRA}}&lt;br/&gt;[[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{HUN}}&lt;br/&gt;[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{CZE}}&lt;br/&gt;[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union&lt;br/&gt;Saint-Gilloise]]
| [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{CRO}}&lt;br/&gt;[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{SCO}}&lt;br/&gt;[[Celtic FC|Celtic]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{CZE}}&lt;br/&gt;[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{FRA}}&lt;br/&gt;[[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{BEL}}&lt;br/&gt;[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{AUT}}&lt;br/&gt;[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{POL}}&lt;br/&gt;[[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ENG}}&lt;br/&gt;[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ENG}}&lt;br/&gt;[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ENG}}&lt;br/&gt;[[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{SLO}}&lt;br/&gt;[[NK Celje|Celje]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{CYP}}&lt;br/&gt;[[AC Omonia|Omonia]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ESP}}&lt;br/&gt;[[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{GER}}&lt;br/&gt;[[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{TUR}}&lt;br/&gt;[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{POR}}&lt;br/&gt;[[SCU Torreense|Torreense]]
| [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[Celtic FC|Celtic]]
| [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel&lt;br/&gt;Beer Ševa]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[OFI Kréta|OFI]]
| [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{NED}}&lt;br/&gt;[[NEC Nijmegen|NEC]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[Juventus FC|Juventus]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| [[AC Omonia|Omonia]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{GRE}}&lt;br/&gt;[[OFI Kréta|OFI]]
| [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| [[SL Benfica|Benfica]]
| [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| [[Lech Poznań|Lech Poznań]]
| [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
| [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{NOR}}&lt;br/&gt;[[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
| [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
| [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{BUL}}&lt;br/&gt;[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ARM}}&lt;br/&gt;[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
| [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| [[AC Miláno|Miláno]]
| [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| [[NK Celje|Celje]]
| [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| [[NEC Nijmegen|NEC]]
| [[SCU Torreense|Torreense]]
|}
|}

=== Tabuľka ===
Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží.

''Tabuľka bude aktualizovaná najneskôr po odohratí všetkých zápasov daného kola.''
{{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}}
{{turnaj|por=1|tím={{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}}
{{turnaj|por=2|tím={{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}}
{{turnaj|por=3|tím={{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}}
{{turnaj|por=4|tím={{ITA}} [[AC Miláno|Miláno]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}}
{{turnaj|por=5|tím={{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}}
{{turnaj|por=6|tím={{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}}
{{turnaj|por=7|tím={{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}}
{{turnaj|por=8|tím={{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}}
{{turnaj|por=9|tím={{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}}
{{turnaj|por=10|tím={{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}}
{{turnaj|por=11|tím={{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}}
{{turnaj|por=12|tím={{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}}
{{turnaj|por=13|tím={{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}}
{{turnaj|por=14|tím={{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}}
{{turnaj|por=15|tím={{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}}
{{turnaj|por=16|tím={{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}}
{{turnaj|por=17|tím={{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}}
{{turnaj|por=18|tím={{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}}
{{turnaj|por=19|tím={{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}}
{{turnaj|por=20|tím={{POL}} [[Lech Poznań]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}}
{{turnaj|por=21|tím={{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}}
{{turnaj|por=22|tím={{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}}
{{turnaj|por=23|tím={{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}}
{{turnaj|por=24|tím={{SLO}} [[NK Celje|Celje]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}}
{{turnaj|por=25|tím={{POL}} [[Jagiellonia Białystok]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}}
{{turnaj|por=26|tím={{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=27|tím={{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=28|tím={{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=29|tím={{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=30|tím={{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=31|tím={{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=32|tím={{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=33|tím={{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=34|tím={{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=35|tím={{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
{{turnaj|por=36|tím={{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}}
|}
Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 15. septembru 2026''. Zdroj: [https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/standings UEFA]

=== Zápasy ===
Zoznam zápasov bol oznámený 29. augusta 2026. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa zápasy tímov z Ligy majstrov a Konferenčnej ligy hrajúce v rovnakých mestách nehrali v rovnakom termíne.

V zásade platí, že žiadny tím neodohrá viac ako dva domáce zápasy alebo dva zápasy vonku za sebou, a v rámci prvých dvoch aj posledných dvoch hracích dní odohrá jeden domáci zápas a jeden zápas vonku. Zápasy sa odohrajú 16. – 17. septembra (exkluzívny týždeň), 15. októbra, 22. októbra, 5. novembra, 26. novembra a 10. decembra 2026, 21. januára a 28. januára 2027. Všetky zápasy sa odohrajú vo štvrtok, s výnimkou exkluzívneho týždňa súťaže, ktorý zahŕňa aj stredu. Plánované časy výkopov sú o 18:45 hod. (približne polovica zápasov v každom dni) a 21:00 hod. (zostávajúce zápasy) SEČ/SELČ. Jedinou výnimkou je záverečný hrací deň, kedy sa všetky zápasy odohrajú súčasne o 21:00 hod. Vo výnimočných prípadoch (napr. pri zápasoch hraných v krajinách s výrazným časovým posunom, ako je Arménsko, Cyprus, Izrael či Turecko) môže UEFA určiť skorší začiatok zápasu.
{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;&quot;
|+ style=&quot;caption-side: top; text-align: center;&quot; |
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 1. kolo
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 2. kolo
|-
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;&quot; | Hostia
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Hostia
|-
| align=&quot;right&quot; | [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|1|4}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} '''[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[AC Omonia|Omonia]]''' {{CYP}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|1|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AZ (futbalový klub)|AZ]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[AC Miláno|Miláno]] {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|0|2}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} '''[[SL Benfica|Benfica]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[AC Miláno|Miláno]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|2|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{SLO}} [[NK Celje|Celje]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Lech Poznań]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|0|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[NK Celje|Celje]] {{SLO}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|2|1}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Olympique Lyonnais|Lyon]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|1|2}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} '''[[Olympique Lyonnais|Lyon]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|0|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SCU Torreense|Torreense]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[Sunderland AFC|Sunderland]]''' {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|1|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AFC Bournemouth|Bournemouth]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[OFI Kréta|OFI]]''' {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|2|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|0|1}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} '''[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|4|1}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]''' {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|4|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Lech Poznań]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} '''[[Royale Union Saint-Gilloise|Union St-Gilloise]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]
|-
| align=&quot;right&quot; | '''[[Juventus FC|Juventus]]''' {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|5|0}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]] {{NOR}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|1|2}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} '''[[SCU Torreense|Torreense]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Stade Rennais FC|Rennes]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | '''{{Ku|1|2}}'''
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} '''[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]'''
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]] {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | 15. október
| align=&quot;left&quot; | {{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
|}
{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;&quot;
|+ style=&quot;caption-side: top; text-align: center;&quot; |
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 3. kolo
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 4. kolo
|-
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;&quot; | Hostia
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Hostia
|-
| align=&quot;right&quot; | [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Miláno|Miláno]] {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]] {{NOR}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Lech Poznań]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[OFI Kréta|OFI]] {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[AFC Bournemouth|Bournemouth]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[AC Miláno|Miláno]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Stade Rennais FC|Rennes]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AZ (futbalový klub)|AZ]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]] {{NOR}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[NK Celje|Celje]] {{SLO}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SCU Torreense|Torreense]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{SLO}} [[NK Celje|Celje]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Lech Poznań]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]] {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | 22. október
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Sunderland AFC|Sunderland]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 5. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
|}
{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;&quot;
|+ style=&quot;caption-side: top; text-align: center;&quot; |
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 5. kolo
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 6. kolo
|-
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;&quot; | Hostia
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Hostia
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AZ (futbalový klub)|AZ]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[AC Miláno|Miláno]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Lech Poznań]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Stade Rennais FC|Rennes]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Miláno|Miláno]] {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{SLO}} [[NK Celje|Celje]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Lech Poznań]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[OFI Kréta|OFI]] {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[NK Celje|Celje]] {{SLO}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Olympique Lyonnais|Lyon]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Olympique Lyonnais|Lyon]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[SCU Torreense|Torreense]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Sunderland AFC|Sunderland]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]] {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | 26. novem.
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 10. decem.
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]
|}
{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;&quot;
|+ style=&quot;caption-side: top; text-align: center;&quot; |
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 7. kolo
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;&quot; | 8. kolo
|-
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;&quot; | Hostia
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Domáci
! style=&quot;width: 90px;&quot; | Skóre
! style=&quot;width: 180px;&quot; | Hostia
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Miláno|Miláno]] {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{SLO}} [[NK Celje|Celje]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AFC Bournemouth|Bournemouth]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]] {{NOR}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[NK Celje|Celje]] {{SLO}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[OFI Kréta|OFI]] {{GRE}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Lech Poznań]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[AZ (futbalový klub)|AZ]] {{NED}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Olympique Lyonnais|Lyon]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[RC Celta de Vigo|Celta Vigo]] {{ESP}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Lech Poznań]] {{POL}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SCU Torreense|Torreense]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[AC Miláno|Miláno]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] {{BEL}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[Sunderland AFC|Sunderland]] {{ENG}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Stade Rennais FC|Rennes]] {{FRA}}
| align=&quot;center&quot; | 21. január
| align=&quot;left&quot; | {{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]
| align=&quot;right&quot; style=&quot;border-left: 2px solid #a2a9b1;&quot; | [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]] {{GER}}
| align=&quot;center&quot; | 28. január
| align=&quot;left&quot; | {{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]
|}

== Vyraďovacia fáza ==
Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy.

Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný:
* Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy.
* Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy.

Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím.

=== Pavúk ===
&lt;div style=&quot;width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;&quot;&gt;
{| cellpadding=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;&quot;

| style=&quot;vertical-align: top;&quot; |
{{Play-off16-2-zápasy-baráž
| RD0             = Baráž o osemfinále

| RD0-team01      = 
| RD0-score01-1   = 
| RD0-score01-2   = 
| RD0-score01-agg = 

| RD0-team02      = 
| RD0-score02-1   = 
| RD0-score02-2   = 
| RD0-score02-agg = 

| RD0-team03      = 
| RD0-score03-1   = 
| RD0-score03-2   = 
| RD0-score03-agg = 

| RD0-team04      = 
| RD0-score04-1   = 
| RD0-score04-2   = 
| RD0-score04-agg = 

| RD0-team05      = 
| RD0-score05-1   = 
| RD0-score05-2   = 
| RD0-score05-agg = 

| RD0-team06      = 
| RD0-score06-1   = 
| RD0-score06-2   = 
| RD0-score06-agg = 

| RD0-team07      = 
| RD0-score07-1   = 
| RD0-score07-2   = 
| RD0-score07-agg = 

| RD0-team08      = 
| RD0-score08-1   = 
| RD0-score08-2   = 
| RD0-score08-agg = 

| RD0-team09      = 
| RD0-score09-1   = 
| RD0-score09-2   = 
| RD0-score09-agg = 

| RD0-team10      = 
| RD0-score10-1   = 
| RD0-score10-2   = 
| RD0-score10-agg = 

| RD0-team11      = 
| RD0-score11-1   = 
| RD0-score11-2   = 
| RD0-score11-agg = 

| RD0-team12      = 
| RD0-score12-1   = 
| RD0-score12-2   = 
| RD0-score12-agg = 

| RD0-team13      = 
| RD0-score13-1   = 
| RD0-score13-2   = 
| RD0-score13-agg = 

| RD0-team14      = 
| RD0-score14-1   = 
| RD0-score14-2   = 
| RD0-score14-agg = 

| RD0-team15      = 
| RD0-score15-1   = 
| RD0-score15-2   = 
| RD0-score15-agg = 

| RD0-team16      = 
| RD0-score16-1   = 
| RD0-score16-2   = 
| RD0-score16-agg = 
}}

| style=&quot;width: 0px;&quot; | &amp;nbsp;

| style=&quot;vertical-align: top; padding-top: 1px;&quot; |
{{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas
| RD1             = Osemfinále
| RD2             = Štvrťfinále
| RD3             = Semifinále
| RD4             = Finále

| RD1-team01      = 
| RD1-score01-1   = 
| RD1-score01-2   = 
| RD1-score01-agg = 

| RD1-team02      = 
| RD1-score02-1   = 
| RD1-score02-2   = 
| RD1-score02-agg = 

| RD1-team03      = 
| RD1-score03-1   = 
| RD1-score03-2   = 
| RD1-score03-agg = 

| RD1-team04      = 
| RD1-score04-1   = 
| RD1-score04-2   = 
| RD1-score04-agg = 

| RD1-team05      = 
| RD1-score05-1   = 
| RD1-score05-2   = 
| RD1-score05-agg = 

| RD1-team06      = 
| RD1-score06-1   = 
| RD1-score06-2   = 
| RD1-score06-agg = 

| RD1-team07      = 
| RD1-score07-1   = 
| RD1-score07-2   = 
| RD1-score07-agg = 

| RD1-team08      = 
| RD1-score08-1   = 
| RD1-score08-2   = 
| RD1-score08-agg = 

| RD1-team09      = 
| RD1-score09-1   = 
| RD1-score09-2   = 
| RD1-score09-agg = 

| RD1-team10      = 
| RD1-score10-1   = 
| RD1-score10-2   = 
| RD1-score10-agg = 

| RD1-team11      = 
| RD1-score11-1   = 
| RD1-score11-2   = 
| RD1-score11-agg = 

| RD1-team12      = 
| RD1-score12-1   = 
| RD1-score12-2   = 
| RD1-score12-agg = 

| RD1-team13      = 
| RD1-score13-1   = 
| RD1-score13-2   = 
| RD1-score13-agg = 

| RD1-team14      = 
| RD1-score14-1   = 
| RD1-score14-2   = 
| RD1-score14-agg = 

| RD1-team15      = 
| RD1-score15-1   = 
| RD1-score15-2   = 
| RD1-score15-agg = 

| RD1-team16      = 
| RD1-score16-1   = 
| RD1-score16-2   = 
| RD1-score16-agg = 

| RD2-team01      = 
| RD2-score01-1   = 
| RD2-score01-2   = 
| RD2-score01-agg = 

| RD2-team02      = 
| RD2-score02-1   = 
| RD2-score02-2   = 
| RD2-score02-agg = 

| RD2-team03      = 
| RD2-score03-1   = 
| RD2-score03-2   = 
| RD2-score03-agg = 

| RD2-team04      = 
| RD2-score04-1   = 
| RD2-score04-2   = 
| RD2-score04-agg = 

| RD2-team05      = 
| RD2-score05-1   = 
| RD2-score05-2   = 
| RD2-score05-agg = 

| RD2-team06      = 
| RD2-score06-1   = 
| RD2-score06-2   = 
| RD2-score06-agg = 

| RD2-team07      = 
| RD2-score07-1   = 
| RD2-score07-2   = 
| RD2-score07-agg = 

| RD2-team08      = 
| RD2-score08-1   = 
| RD2-score08-2   = 
| RD2-score08-agg = 

| RD3-team01      = 
| RD3-score01-1   = 
| RD3-score01-2   = 
| RD3-score01-agg = 

| RD3-team02      = 
| RD3-score02-1   = 
| RD3-score02-2   = 
| RD3-score02-agg = 

| RD3-team03      = 
| RD3-score03-1   = 
| RD3-score03-2   = 
| RD3-score03-agg = 

| RD3-team04      = 
| RD3-score04-1   = 
| RD3-score04-2   = 
| RD3-score04-agg = 

| RD4-team01      = 
| RD4-score01     = 
| RD4-team02      = 
| RD4-score02     = 
}}
|}
&lt;/div&gt;

=== Baráž o osemfinále ===
Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 18. februára a odvetné zápasy 25. februára 2027.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále.

{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 1'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 2'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 3'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 4'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 5'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 6'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 7'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 8'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |18. február
| align=&quot;center&quot; |25. február
|}

=== Osemfinále ===
Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 11. marca a odvetné zápasy 18. marca 2027.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále.

{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 1'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 2'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 3'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 4'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 5'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 6'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 7'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 8'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |11. marec
| align=&quot;center&quot; |18. marec
|}

=== Štvrťfinále ===
Prvé zápasy sa odohrajú 8. apríla a odvetné zápasy 15. apríla 2027.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále.

{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 1'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |8. apríl
| align=&quot;center&quot; |15. apríl
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 2'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |8. apríl
| align=&quot;center&quot; |15. apríl
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 3'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |8. apríl
| align=&quot;center&quot; |15. apríl
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 4'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |8. apríl
| align=&quot;center&quot; |15. apríl
|}

=== Semifinále ===
Prvé zápasy sa odohrajú 29. apríla a odvetné zápasy 6. mája 2027.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále.

{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
! style=&quot;width: 270px&quot; |Domáci v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Celkové skóre
! style=&quot;width: 270px&quot; |Hostia v prvom zápase
! style=&quot;width: 120px&quot; |Prvý zápas
! style=&quot;width: 120px&quot; |Druhý zápas
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 1'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |29. apríl
| align=&quot;center&quot; |6. máj
|-
| align=&quot;right&quot; |
| align=&quot;center&quot; |'''Zápas 2'''
| align=&quot;left&quot; |
| align=&quot;center&quot; |29. apríl
| align=&quot;center&quot; |6. máj
|}

=== Finále ===
Finále sa uskutoční 26. mája 2027 na [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]] v [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím.

{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. máj]] [[2026]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Deutsche Bank Park|Waldstadion]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]|divákov=|rozhodca=&lt;br/&gt;}}

== Štatistiky ==
Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá a baráž o skupinovú fázu.

=== Najlepší strelci turnaja ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;width: 30px&quot; |Por.
! style=&quot;width: 180px&quot; |Hráč &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League – Top Scorers |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/statistics/players/?sortBy=goals |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-09-16 |jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;width: 180px&quot; |Tím
! style=&quot;width: 60px&quot; |Góly
! style=&quot;width: 60px&quot; |Minutáž
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1.
|{{NOR}} [[Tobias Guddal]]
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
| style=&quot;text-align:center;&quot; |90
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2.
| colspan=&quot;2&quot; |''Štyridsaťsedem hráčov''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |{{--}}
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |5.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |8.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |9.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10.
|
|
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
| style=&quot;text-align:center;&quot; |
|}
Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 17. septembru 2026''.

=== Najlepšia jedenástka turnaja ===
Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov:
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;width: 30px&quot; |Por.
! style=&quot;width: 180px&quot; |Hráč
! style=&quot;width: 180px&quot; |Tím
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |{{Tooltip|BR|Brankár}}
|&amp;nbsp;
|
|-
| rowspan=&quot;4&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; |{{Tooltip|OB|Obranca}}
|&amp;nbsp;
|
|-
|&amp;nbsp;
|
|-
|&amp;nbsp;
|
|-
|&amp;nbsp;
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}}
|&amp;nbsp;
|
|-
|&amp;nbsp;
|
|-
|&amp;nbsp;
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; |{{Tooltip|ÚT|Útočník}}
|&amp;nbsp;
|
|-
|&amp;nbsp;
|
|-
|&amp;nbsp;
|
|}


=== Hráč sezóny ===


=== Mladý hráč / Objav sezóny ===


== Pozri tiež ==
* [[Liga majstrov UEFA 2026/2027]]
* [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]]
* [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]]
* [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]]

== Referencie ==
{{Reflist}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/ Oficiálna webová stránka]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|2026–27 UEFA Europa League|1366478557}}

{{Zoznam sezón Európskej ligy UEFA}}

[[Kategória:Futbal v 2026]]
[[Kategória:Futbal v 2027]]
[[Kategória:Európska liga UEFA]]</text>
      <sha1>1n0zoclrvowbbjifk65s1r8gxg4tbua</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jan Hradil</title>
    <ns>0</ns>
    <id>754174</id>
    <revision>
      <id>8371579</id>
      <parentid>8371174</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:50:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>ref</comment>
      <origin>8371579</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4272" sha1="q9rhd2i52ssop4n0n85wr8loay3hlwy" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = biskup
| aktuálny titul = slovenský biskup Cirkvi československej husitskej
| portrét = Jan Hradil.jpg
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Česko-Slovensko|w}}
{{minivlajka|Česko|w}}
{{minivlajka|Slovensko|w}}
| 1. funkcia = biskup [[Slovenská diecéza (CČSH)|Slovenskej diecézy]]
| 2. funkcia = starosta [[Újezd u Brna|Újezdu u Brna]]
| 1. funkcia - obdobie = [[2000]]{{--}}
| 1. funkcia - predchodca = funkcia vznikla
| 2. funkcia - obdobie = [[2002]]{{--}}[[2018]]
| dátum narodenia = [[28. september]] [[1952]] (73 rokov)
| miesto narodenia = [[Semily]], [[Českú socialistickú republiku |ČSR]]
| alma mater = [[Husova československá bohoslovecká fakulta v Prahe]]
| cirkev = [[Cirkev československá husitská]]
| ordinácia dátum = [[1975]]
| biskupské svätenie dátum = [[2000]]
}}

[[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jan Hradil''' Th.D. dr. h.c. (* [[28. september]] [[1952]], [[Semily]]) je [[Česi|český]] [[Duchovenstvo|duchovný]] [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej husitskej]], biskup [[Slovenská diecéza (CČSH)|Slovenskej diecézy]], správca Náboženskej obce [[Cirkev československá husitská|CČSH]] v [[Bratislava|Bratislave]] a komunálny politik&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hradil Jan| url = https://rg-encyklopedie.soc.cas.cz/index.php/Hradil_Jan| vydavateľ = Sociologický ústav AV ČR, Religionistická encyklopedie| dátum vydania = 2025-12-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

== Život ==
Po absolvovaní [[Husova československá bosholovecká fakulta v Prahe|Husovej československej bosholoveckej fakulty v Prahe]] bol v roku [[1975]] vysvätený za kňaza. Pôsobil v náboženských obciach:

* [[Náměšť nad Oslavou]] ([[1976]]{{--}}[[1982]])
* [[Moravská Třebová]] ([[1982]]{{--}}[[1983]])
* [[Mělník]] ([[1984]]{{--}}[[1988]])

Od roku [[1988]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás| url = https://www.ccsh.sk/o-n%C3%A1s| vydavateľ = Cirkev Československá Husitská v Slovenskej Republike| dátum vydania = 2025-12-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Po roku [[1990]] pôsobil ako generálny vikár pre [[Slovensko]] a mal zásadný podiel na obnove a etablovaní [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej husitskej]] na Slovensku na ekumenickej úrovni a vo vzťahu k [[Slovensko|Slovenskej republike]] po roku [[1993]]. V roku [[2000]] sa stal biskupom novovzniknutej [[Slovenská diecéza (CČSH)|Slovenskej diecézy]]. V rokoch [[2007]] až [[2008]] spravoval aj [[Pražská diecéza (CČSH)|Pražskú diecézu]]. Pôsobí ako predseda legislatívno-právneho výboru pre [[Olomoucká diecéza (CČSH)|Olomouckú]] a [[Pražská diecéza (CČSH)|Pražskú diecézu]].

Žije v [[Újezd u Brna|Újezdu u Brna]], kde v rokoch [[2002]] až [[2018]] vykonával funkciu starostu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JAN HRADIL – Mé vyjádření k Moravské národní obci| url = https://zamoravu.eu/2011/06/jan-hradil-me-vyjadreni-k-moravske-narodni-obci/| vydavateľ = Za Moravu.eu| dátum vydania = 2011-06-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Je autorom publikácie ''Město Újezd u Brna: historie a současnost'' ([[2006]]). V [[Brno|Brne]] pôsobil v pozícii člena vedeckej rady Farmaceutickej fakulty ([[2014]] až [[2018]]) a etickej komisie Fakultnej nemocnice v [[Bohunicích]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Pozri aj ==
* [[Cirkev československá husitská|Cirkev československa husitská]]
* [[Cirkev československá husitská na Slovensku]]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Jan Hradil|26080817}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hradil, Jan}}
[[Kategória:Narodenia 28. septembra]]
[[Kategória:Narodenia v 1952]]
[[Kategória:Českí kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí kňazi]]
[[Kategória:Biskupi Cirkvi československej husitskej]]
[[Kategória:Kňazi Cirkvi československej husitskej]]</text>
      <sha1>q9rhd2i52ssop4n0n85wr8loay3hlwy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trnávka (prítok Prestavlckého potoka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>754223</id>
    <revision>
      <id>8371436</id>
      <parentid>8353436</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:45:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371436</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8571" sha1="9bwr3nl4wkt2i9pkzmwnk1bfd2hp86l" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                   = Trnávka
| category               = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                = Slovensko
| country_flag           = 1
| state                  = 
| region                 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| region_type            = kraj
| district               = [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]]
| commune                = 
| municipality           = [[Prestavlky]]
| municipality1          = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                 = [[Žiarska kotlina]], [[Prestavlky]] 
| source_type            = Prameň
| source_location        = Horný diel
| source_elevation       = 326
| source_lat_d           = 48.5802
| source_long_d          = 18.7518
| mouth                  = [[Žiarska kotlina]], [[Prestavlcký potok]]  
| mouth_location         = [[Prestavlky]]  
| mouth_elevation        = 253
| mouth_lat_d            = 48.5735
| mouth_long_d           = 18.7840
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                 = 2.8 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption            = Poloha ústia
| map_locator            = Banskobystrický kraj
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free                   = V.
| free_type              = Rád toku
| free_label             = Rád toku
| free1                  = 4-23-04-938
| free1_type             = Číslo hydronyma
| free1_label            = Číslo hydronyma
}}
'''Trnávka'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2026-07-15].&lt;/ref&gt; je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Prestavlky]] v okrese [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Žiarska kotlina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Prestavlcký potok|Prestavlckého potoka]]. Má dĺžku {{km|2,8}} a je tokom V. rádu. 
== Prameň ==
Pramení v {{mnm|326}} v poľnohospodárskom [[extravilán]]e územia obce [[Prestavlky]] v katastrálnom území Horná Trnávka na južnom okraji lúky a poľa Horný diel v okrese [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. 
== Opis toku ==
Od prameňa tečie severovýchodným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] obce [[Prestavlky]] v katastrálnom území Horná Trnávka, veľkým oblúkom mení smer na východ a juhovýchod, vteká do [[intravilán]]u obce [[Prestavlky]] v časti obce Horná Trnávka, preteká stredom intravilánu a meandruje, pravým brehom obteká agrofarmu, napája prietočnú vodnú nádrž Horná Trnávka, opúšťa [[intravilán]] a vteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, ľavým brehom obteká pole Pasienky a pravým brehom pole Trnávske, priteká na obecnú hranicu medzi obcou [[Prestavlky]] a obcou [[Lovča]] a zároveň v {{mnm|253}} v poľnohospodárskom [[extravilán]]e katastrálneho územia Horná Trnávka [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Prestavlcký potok|Prestavlckého potoka]] ako jeho pravostranný prítok. [[Prestavlcký potok]] ďalej ústi do vodného toku [[Zákruty]]&lt;ref&gt;Priebeh Trnávky v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14338?pos=48.577167,18.767938,16]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}[cit. 2026-08-10]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt; Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 52. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 119. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;. Patrí do okresu [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, tečie a ústi do [[Zákruty|Zákrut]] na území obce [[Prestavlky]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Žiarska kotlina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-08-08&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 91. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-08-06
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Trnávka nemá prítok&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.78405y=48.57350ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. 
== Pôvod názvu ==
Názov vodného toku Trnávka má pôvod v názve časti obce Horná Trnávka, na území ktorej pramení, preteká a ústi. Druhá zložka dvojčlenného názvu časti obce bola bez zmeny prenesená na vodný tok a tým bolo utvorené jednočlenné hydronymum v podobe Trnávka ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán  
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt; s významom vodný tok patriaci  na územie obce (dnes časti obce) Horná Trnávka&lt;ref&gt;KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 242. ISBN 978-80-8083-511-5.&lt;/ref&gt;. Pôvod názvu niekdajšej samostatnej obce Horná Trnávka, od roka 1971 zlúčenej do obce [[Prestavlky]] ako časť obce&lt;ref&gt;{{ Citácia knihy
 | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) 
  | zväzok = I
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998 
  | počet strán = 600
  | strany = 238
  | isbn = 80-224-0530-2
}}&lt;/ref&gt;, je spájaný s výskytom tŕňového porastu, tŕnia rozšíreného starobylým formantom -ava v podobe zdrobneniny -ávka. Rozšírenie o prídavné meno horná na odlíšenie od susednej obce Dolná Trnávka.
Názov vodného toku Trnávka bol štandardizovaný v roku 2010&lt;ref&gt;Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 44 - 47. S. 47. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf] [cit. 2026-08-10.]&lt;/ref&gt;. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Trnávka nie je jedinečným hydronymom; na Slovensku sú tri vodné toky s týmto štandardizovaným názvom (august 2026).
== Referencie ==  
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Zákrut}}
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žiar nad Hronom]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Žiarskej kotline]]
[[Kategória:Prestavlky]]
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>9bwr3nl4wkt2i9pkzmwnk1bfd2hp86l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>HK Dukla Trenčín v sezóne 2026/27</title>
    <ns>0</ns>
    <id>754595</id>
    <revision>
      <id>8371351</id>
      <parentid>8370493</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:19:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peter 51345</username>
        <id>269569</id>
      </contributor>
      <comment>edit</comment>
      <origin>8371351</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18895" sha1="gkbalgwbg3fhy7k7qutpi4vo7wlfomh" xml:space="preserve">{{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2026/2027|data2=0–0–0–0|popis3=Skóre doma|data3=0–0–0–0|popis4=Skóre vonku|data4=0–0–0–0|popis5=Strelené góly|data5=0|popis6=Inkasované góly|data6=0|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann (1965)|Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Woodcroft]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=TBA|popis1=Poradie|data1=TBA|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=TBA|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}}'''Sezóna 2026/2027''' bude pre '''HK Dukla Trenčín''' 61. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 34. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Dukla Trenčín {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/1197/tipsport-liga/team/670396/hk-dukla-trencin | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-08-16}}&lt;/ref&gt;

== Harmonogram a výsledky ==

=== Predsezóna ===
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;9&quot; |'''Predsezóna:''' '''2–0–1–3 (doma: 1–0–1–1; vonku: 1–0–0–2)'''
|-
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |14. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|3|2}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[Vlci Žilina|Žilina]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |20. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[PSG Berani Zlín|Zlín]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|2|3}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |3
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |21. august
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[Vlci Žilina|Žilina]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|5|3}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |2–0–0–1
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |4
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |26. august
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |{{Ku|1|2}}
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |[[PSG Berani Zlín|Zlín]]
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |PP
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2–0–1–1
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |5
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |5. september
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[Vienna Capitals|Vienna]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|3|0}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |2–0–1–2
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |6
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |8. september
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|3|5}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[HKM Zvolen|Zvolen]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |2–0–1–3
|}

=== Tatranský pohár ===
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;9&quot; |'''Tatranský pohár: 2–0–1–0 (doma: 2–0–0–0; vonku: 0–0–1–0)'''
|-
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |28. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|6|3}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[HC 19 Humenné|Humenné]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |29. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|6|0}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[Dunaújvárosi Acélbikák|Dunaújváros]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |3
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |30. august
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |[[HK Poprad|Poprad]]
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |{{Ku|5|4}}
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |SN
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2–0–1–0
|}
=== Základná časť ===
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''September: 0–1–1–1 (doma: 0–0–1–0; vonku: 0–1–0–1)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |1
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |15. september
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[Vlci Žilina|Žilina]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|5|2}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |3 377
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |0–0–0–1
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |0
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. HK DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1197/tipsport-liga/match/159856/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |18. september
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |{{Ku|3|4}}
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |SN
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2 718
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |0–0–1–1
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |1
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1197/tipsport-liga/match/159861/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |3
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |19. september
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |{{Ku|3|4}}
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |PP
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |718
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |0–1–1–1
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |3
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. HK DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1197/tipsport-liga/match/159869/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt;
|-
|4
|25. september
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|27. september
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Október: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|2. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|4. október
|[[HC Prešov|Prešov]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|9. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Nitra|Nitra]]
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|11. október
|[[HC Košice|Košice]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|16. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Poprad|Poprad]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|17. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|23. október
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|25. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|28. október
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|10
|30. október
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''November: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|1. november
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|11. november
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|13. november
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|15. november
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Prešov|Prešov]]
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|20. november
|[[HK Nitra|Nitra]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|22. november
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Košice|Košice]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|24. november
|[[HK Poprad|Poprad]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|27. november
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|29. november
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''December: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|4. december
|[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|6. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|15. december
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|18. december
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|20. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|22. december
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|26. december
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|28. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Nitra|Nitra]]
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|30. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Január: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|3. január
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|5. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|8. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|10. január
|[[HK Nitra|Nitra]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|15. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|17. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|22. január
|[[HC Prešov|Prešov]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|24. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Nitra|Nitra]]
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|29. január
|[[HC Košice|Košice]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|10
|30. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Poprad|Poprad]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Február: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|2. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|5. február
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|7. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|14. február
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|19. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|21. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|26. február
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|28. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Prešov|Prešov]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Marec: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|2. marec
|[[HK Nitra|Nitra]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|5. marec
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Košice|Košice]]
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|7. marec
|[[HK Poprad|Poprad]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|}
'''''Legenda:'''''
{|
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Výhra (3 body)
|-
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body)
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body)
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Prehra (0 bodov)
|}

== Referencie ==
{{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}}
{{Referencie}}{{KLÍČŘAZENÍ:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}}
[[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]]</text>
      <sha1>gkbalgwbg3fhy7k7qutpi4vo7wlfomh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371352</id>
      <parentid>8371351</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T17:28:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peter 51345</username>
        <id>269569</id>
      </contributor>
      <origin>8371352</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22414" sha1="awca3kpreechs3czc69tz2zkmc4gq8y" xml:space="preserve">{{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2026/2027|data2=0–0–0–0|popis3=Skóre doma|data3=0–0–0–0|popis4=Skóre vonku|data4=0–0–0–0|popis5=Strelené góly|data5=0|popis6=Inkasované góly|data6=0|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann (1965)|Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Woodcroft]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=TBA|popis1=Poradie|data1=TBA|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=TBA|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}}'''Sezóna 2026/2027''' bude pre '''HK Dukla Trenčín''' 61. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 34. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Dukla Trenčín {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/1197/tipsport-liga/team/670396/hk-dukla-trencin | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-08-16}}&lt;/ref&gt;

== Harmonogram a výsledky ==

=== Predsezóna ===
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;9&quot; |'''Predsezóna:''' '''2–0–1–3 (doma: 1–0–1–1; vonku: 1–0–0–2)'''
|-
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |14. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|3|2}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[Vlci Žilina|Žilina]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |20. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[PSG Berani Zlín|Zlín]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|2|3}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |3
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |21. august
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[Vlci Žilina|Žilina]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|5|3}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |2–0–0–1
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |4
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |26. august
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |{{Ku|1|2}}
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |[[PSG Berani Zlín|Zlín]]
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |PP
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2–0–1–1
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |5
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |5. september
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[Vienna Capitals|Vienna]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|3|0}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |2–0–1–2
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |6
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |8. september
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|3|5}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[HKM Zvolen|Zvolen]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |2–0–1–3
|}

=== Tatranský pohár ===
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;9&quot; |'''Tatranský pohár: 2–0–1–0 (doma: 2–0–0–0; vonku: 0–0–1–0)'''
|-
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |28. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|6|3}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[HC 19 Humenné|Humenné]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |1–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |29. august
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |{{Ku|6|0}}
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |[[Dunaújvárosi Acélbikák|Dunaújváros]]
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |2–0–0–0
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |3
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |30. august
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |[[HK Poprad|Poprad]]
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |{{Ku|5|4}}
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |SN
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2–0–1–0
|}
=== Základná časť ===
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''September: 0–1–1–1 (doma: 0–0–1–0; vonku: 0–1–0–1)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |1
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |15. september
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |[[Vlci Žilina|Žilina]]
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |{{Ku|5|2}}
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |3 377
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |0–0–0–1
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |0
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. HK DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1197/tipsport-liga/match/159856/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-09-18}}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |18. september
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |{{Ku|3|4}}
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |SN
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |Latkóczy
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |2 718
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |0–0–1–1
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |1
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1197/tipsport-liga/match/159861/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |3
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |19. september
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |{{Ku|3|4}}
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |Trenčín
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |PP
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |Hrenák
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |718
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |0–1–1–1
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |3
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. HK DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1197/tipsport-liga/match/159869/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt;
|-
|4
|25. september
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|27. september
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Október: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|2. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|4. október
|[[HC Prešov|Prešov]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|9. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Nitra|Nitra]]
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|11. október
|[[HC Košice|Košice]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|16. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Poprad|Poprad]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|17. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|23. október
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|25. október
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|28. október
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|10
|30. október
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''November: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|1. november
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|11. november
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|13. november
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|15. november
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Prešov|Prešov]]
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|20. november
|[[HK Nitra|Nitra]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|20. septembra 2027vember
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Košice|Košice]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|24. november
|[[HK Poprad|Poprad]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|27. november
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|29. november
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''December: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|4. december
|[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|6. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|15. december
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|18. december
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|20. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|22. december
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|26. december
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|28. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Nitra|Nitra]]
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|30. december
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Január: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|3. január
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|5. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|8. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|10. január
|[[HK Nitra|Nitra]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|15. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|17. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|22. január
|[[HC Prešov|Prešov]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|24. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Nitra|Nitra]]
|
|
|
|
|
|
|-
|9
|29. január
|[[HC Košice|Košice]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|10
|30. január
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK Poprad|Poprad]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Február: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|2. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[Vlci Žilina|Žilina]]
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|5. február
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|7. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]
|
|
|
|
|
|
|-
|4
|14. február
|[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|5
|19. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HKM Zvolen|Zvolen]]
|
|
|
|
|
|
|-
|6
|21. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]]
|
|
|
|
|
|
|-
|7
|26. február
|[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|8
|28. február
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Prešov|Prešov]]
|
|
|
|
|
|
|}
{| width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #ffd404;&quot; |
|-
| colspan=&quot;11&quot; |'''Marec: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)'''
|-
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;background: #581424;&quot; |
|-
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''#'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Dátum'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Doma'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Výsledok'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Vonku'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''PP'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Brankár'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Návštevnosť'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Skóre'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Body'''
| style=&quot;background: #e0dcdc;&quot; |'''Ref.'''
|-
|1
|2. marec
|[[HK Nitra|Nitra]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|-
|2
|5. marec
|Trenčín
|{{Ku||}}
|[[HC Košice|Košice]]
|
|
|
|
|
|
|-
|3
|7. marec
|[[HK Poprad|Poprad]]
|{{Ku||}}
|Trenčín
|
|
|
|
|
|
|}
'''''Legenda:'''''
{|
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Výhra (3 body)
|-
| style=&quot;background: #cae9f5;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body)
|-
| style=&quot;background: #ffe5b4;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body)
|-
| style=&quot;background: #ffd6d6;&quot; |&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Prehra (0 bodov)
|}

== Súpiska ==
&lt;small&gt;Aktualizované 20. septembra 2027.&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;950&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 100%&quot;
!Č.
!{{Tooltip|Nár|Národnosť}}
!Hráč
!{{Tooltip|Poz|Pozícia}}
!{{Tooltip|Str|Strela}}
!Dátum narodenia
!Miesto narodenia
|-
|'''1'''
|{{SVK}}
|[[Adam Kukuča]]
|B
|Ľ
|7. december 2005
|[[Trenčín]], [[Slovensko]]
|-
|'''30'''
|{{SVK}}
|[[Šimon Latkóczy]]
|B
|P
|1. jún 2002
|[[Trenčín]], [[Slovensko]]
|-
|'''34'''
|{{SVK}}
|[[Dávid Hrenák]]
|B
|Ľ
|5. máj 1998
|[[Považská Bystrica]], [[Slovensko]]
|-
! colspan=&quot;7&quot; |
|-
|'''2'''
|{{SVK}}
|[[Juraj Mikuš]]
|O
|Ľ
|30. november 1998
|[[Trenčín]], [[Slovensko]]
|-
|'''5'''
|{{SVK}}
|[[Marcus Kršák]]
|O
|Ľ
|5. máj 2007
|[[Bratislava]], [[Slovensko]]
|-
|'''7'''
|{{SVK}}
|[[Samuel Hain]]
|O
|P
|3. apríl 1997
|[[Topoľčany]], [[Slovensko]]
|-
|'''33'''
|{{SVK}}
|[[Andrej Hatala]]
|O
|P
|26. február 1997
|[[Trenčín]], [[Slovensko]]
|-
|'''44'''
|{{SVK}}
|[[Marko Hrenák]]
|O
|P
|23. november 2005
|[[Považská Bystrica]], [[Slovensko]]
|-
|'''58'''
|{{CAN}}
|[[Ryan Merkley]]
|O
|P
|14. august 2006
|[[Oakville (Ontário)|Oakville]], [[Kanada]]
|-
|'''74'''
|{{SVK}}
|[[Matúš Hlaváč]]
|O
|Ľ
|11. júl 2001
|[[Trenčín]], [[Slovensko]]
|-
|'''77'''
|{{SVK}}
|[[Samuel Kupec]]
|O
|Ľ
|14. január 2006
|[[Bánovce nad Bebravou]], [[Slovensko]]
|-
|'''89'''
|{{SVK}}
|[[Jakub Ferenc]]
|O
|P
|21. jún 1989
|[[Levoča]], [[Slovensko]]
|-
! colspan=&quot;7&quot; |
|-
|'''4'''
|{{CAN}}
|[[Jaedon Descheneau]]
|Ú
|P
|22. február 1995
|[[Leduc]], [[Kanada]]
|-
|'''9'''
|{{SVK}}
|[[Juraj Šiška]]
|Ú
|Ľ
|17. máj 1996
|[[Nitra]], [[Slovensko]]
|-
|'''11'''
|{{SVK}}
|[[Tomáš Dudáš]]
|Ú
|Ľ
|14. júl 2004
|[[Žilina]],[[Slovensko]]
|-
|'''12'''
|{{SVK}}
|[[Kristián Rezničák]]
|Ú
|Ľ
|30. apríl 2008
|[[Rotherham]], [[Anglicko]]
|-
|'''13'''
|{{CZE}}
|[[Dominik Lakatoš]]
|Ú
|Ľ
|8. apríl 1997
|[[Kolín]], [[Česko]]
|-
|'''14'''
|{{SVK}}
|[[Andrej Krajčovič]]
|Ú
|Ľ
|25. august 2002
|[[Trenčín]], [[Slovensko]]
|-
|'''16'''
|{{SVK}}
|[[Marek Seiler]]
|Ú
|P
|23. august 2008
|[[Púchov]], [[Slovensko]]
|-
|'''17'''
|{{SVK}}
|[[Adam Stránský]]
|Ú
|Ľ
|5. november 2002
|[[Trenčín]], [[Slovensko]]
|-
|'''18'''
|{{SVK}}
|[[Martin Kalis]]
|Ú
|Ľ
|12. január 2007
|[[Trstená]], [[Slovensko]]
|-
|'''22'''
|{{SVK}}
|[[Lukáš Lunter]]
|Ú
|P
|10. apríl 1999
|[[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
|-
|'''25'''
|{{SVK}}
|[[Andrej Párička]]
|Ú
|Ľ
|3. máj 2005
|[[Poprad]], [[Slovensko]]
|-
|'''26'''
|{{CAN}}
|[[Travis Barron]]
|Ú
|Ľ
|17. august 1998
|[[Brampton (Ontário)|Brampton]], [[Kanada]]
|-
|'''41'''
|{{SVK}}
|[[Andrej Kudrna]]
|Ú
|Ľ
|11. máj 1991
|[[Nové Zámky]], [[Slovensko]]
|-
|'''51'''
|{{CAN}}
|[[Ryan Spooner]]
|Ú
|Ľ
|30. január 1992
|[[Ottawa]], [[Kanada]]
|-
|'''71'''
|{{SVK}}
|[[Ondrej Maruna]]
|Ú
|Ľ
|29.jún 2006
|[[Piešťany]], [[Slovensko]]
|-
|'''72'''
|{{USA}}
|[[Ture Linden]]
|Ú
|P
|6. júl 1997
|[[Great Falls (Virgínia)|Great Falls]], [[Spojené štáty]]
|-
|'''91'''
|{{SVK}}
|[[Samuel Krajč]]
|Ú
|P
|6. február 2002
|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]
|-
|'''92'''
|{{SVK}}
|[[Miloš Bubela]]
|Ú
|P
|25. august 1992
|[[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
|-
|'''93'''
|{{CAN}}
|[[Matthew Sop]]
|Ú
|Ľ
|4. február 2003
|[[Kitchener (Ontário)|Kitchener]], [[Kanada]]
|-
! colspan=&quot;7&quot; |
|-
|'''Tréner'''
|{{CAN}}
|[[Todd Woodcroft]]
| colspan=&quot;2&quot; |
|15. august 1972
|[[Toronto]], [[Kanada]]
|}

== Referencie ==
{{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}}
{{Referencie}}{{KLÍČŘAZENÍ:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}}
[[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]]</text>
      <sha1>awca3kpreechs3czc69tz2zkmc4gq8y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Obrázky týždňa/39 2026</title>
    <ns>10</ns>
    <id>754948</id>
    <revision>
      <id>8371470</id>
      <parentid>8359855</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T00:00:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typografia</comment>
      <origin>8371470</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="592" sha1="rex67y0r8fv6c06yxavjnujk24gxok3" xml:space="preserve">{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka)
 | obrázok              = Schmannewitz Macrolepiota procera-05.jpg
 | názov obrázku        = 
 | veľkosť              = 
 | popis                = Mladá [[bedľa vysoká]] (''Macrolepiota procera''), jedlá huba. Jej vajcovitý hnedý klobúk sa rastom rozvinie do plochého, šupinkami pokrytého a smerom k okrajom špinavobieleho klobúka, ktorý si hnedú farbu ponechá len v strede. 
 | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Radler59|Radler59]]
}}
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>rex67y0r8fv6c06yxavjnujk24gxok3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Jan Hcn/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>755464</id>
    <revision>
      <id>8371260</id>
      <parentid>8370898</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:37:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jan Hcn</username>
        <id>298924</id>
      </contributor>
      <comment>/* Technická realizácia */ Vloženie obrázku - Jitter (zobrazenie odchýlky) a úprava textu</comment>
      <origin>8371260</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28582" sha1="to0kf9v7a5ocivjzhkz9ec9ll1s7tgx" xml:space="preserve">[[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]]
'''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rabiner1975&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}&lt;/ref&gt; Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt;), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu.

V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas &lt;math&gt;t&lt;/math&gt; nahrádza diskrétny index vzorky &lt;math&gt;n&lt;/math&gt; (&lt;math&gt;t \to nT_s&lt;/math&gt;). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť &lt;math&gt;x[n]&lt;/math&gt;, prípadne v staršej literatúre ako &lt;math&gt;x(n)&lt;/math&gt;.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;

Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie.

Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;

== Princíp a matematický opis ==
Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] &lt;math&gt;T_s&lt;/math&gt;, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (&lt;math&gt;f_s = 1/T_s&lt;/math&gt;), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz).

Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu &lt;math&gt;x(t)&lt;/math&gt; s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] &lt;math&gt;\delta(t)&lt;/math&gt;:&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot; /&gt;

:&lt;math&gt;x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)&lt;/math&gt;

== Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu ==
Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy:

* [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia &lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt; musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie &lt;math&gt;f_{max}&lt;/math&gt; obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (&lt;math&gt;f_s &gt; 2 \cdot f_{max}&lt;/math&gt;).
* [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu.
* Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (&lt;math&gt;f_s / 2&lt;/math&gt;), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot; /&gt;

&lt;div style=&quot;border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;&quot;&gt;
'''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''&lt;br /&gt;
Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| &gt; ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí:
:&lt;math&gt;\omega_s &gt; 2\omega_M&lt;/math&gt;
Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;'' a menšia ako ''ω&lt;sub&gt;s&lt;/sub&gt; - ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''.
&lt;/div&gt;

== Technická realizácia ==
[[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]]
[[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]]

V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:&lt;ref name=&quot;oppenheim1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals &amp; Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“&lt;/ref&gt;
* Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&amp;H): keďže samotný proces A/D prevodu pozostávajúci z merania napätia a jeho premeny na číslo trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore (''C'')

[[Súbor:Quantization error.png|thumb|vpravo|250px|Vzorkovanie spojitého analógového signálu (zelená) v presných časových bodoch. Odchýlka od ideálnej osi ''jitter'' (žltá), alebo zaokrúhlenie hodnoty (kvantizačná chyba) generujú v signáli parazitný šum (červená). ''„Obrázok: Gregory Maxwell, CC BY 3.0.“'']]

* Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''Inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas. Riešením tohto javu je použitie tzv. Nyquistovho tvarovania impulzov (napr. filter s priebehom vyvýšeného kosínusu), ktoré majú upravený frekvenčný prechod a v čase sa ustália rýchlejšie, čím minimalizujú ISI a zabraňujú degradácii výsledného digitálneho audia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}&lt;/ref&gt; To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Príklad praktického diskrétneho riešenia ===
V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989.

Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&amp;H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''.

Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}&lt;/ref&gt;), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až &lt;math&gt;10^{12}\,\Omega&lt;/math&gt;) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot; /&gt; Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&amp;H čipu.

== Príklady využitia vzorkovacích frekvencií ==
Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;eng_experiments&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}&lt;/ref&gt;

=== Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy ===
* Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot; /&gt;
* Rádovo minúty (&lt;math&gt;1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}&lt;/math&gt;): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,&lt;ref name=&quot;wmo_guide&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach).
* Rádovo sekundy (&lt;math&gt;0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}&lt;/math&gt;): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot; /&gt;
* Rádovo milisekundy (&lt;math&gt;10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}&lt;/math&gt;): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),&lt;ref name=&quot;ecg_sampling&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}&lt;/ref&gt; a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz).

=== Akustické pásmo a telekomunikácie ===
* 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_48&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_96&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis a kol.| titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = http://aes.org | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou od 2,8224 MHz (64-násobok CD) až po desiatky megahertzov.&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://researchgate.net | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát nevyhnutné, nakoľko umožňujú pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý vzniká pri jednobitovej modulácii ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma, spravidla nad 60 kHz, čo v praxi vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers &amp; Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = http://aes.orgdocuments/ | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot; /&gt;

=== Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi ===
Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|- style=&quot;background:#f2f2f2;&quot;
! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (&lt;math&gt;T&lt;/math&gt;) !! Vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f&lt;/math&gt;)
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 &lt;math&gt;\text{mHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 8 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 44,1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 48 / 96 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt; || ~ 5,21 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 192 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot; /&gt; || ~ 2,83 / 2,6 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 352,8 / 384 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;4&quot; | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }}

* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }}

== Pozri aj ==
* [[Diskrétny signál]]
* [[Digitálny signál]]
* [[Pulzná kódová modulácia]]
* [[Nyquistov-Shannonov teorém]]
* [[Aliasing]]
* [[Analógovo-digitálny prevodník]]

&lt;!-- odkomentovať pri zverejnení 
[[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]]
[[Kategória:Digitálny zvuk]]
[[Kategória:Videotechnika]]
--&gt;</text>
      <sha1>to0kf9v7a5ocivjzhkz9ec9ll1s7tgx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371266</id>
      <parentid>8371260</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:52:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jan Hcn</username>
        <id>298924</id>
      </contributor>
      <comment>/* Technická realizácia */ oprava popisu obrázku</comment>
      <origin>8371266</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28543" sha1="ky3tdc4rtq22lwg24as3vsgi6j0okzu" xml:space="preserve">[[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]]
'''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rabiner1975&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}&lt;/ref&gt; Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt;), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu.

V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas &lt;math&gt;t&lt;/math&gt; nahrádza diskrétny index vzorky &lt;math&gt;n&lt;/math&gt; (&lt;math&gt;t \to nT_s&lt;/math&gt;). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť &lt;math&gt;x[n]&lt;/math&gt;, prípadne v staršej literatúre ako &lt;math&gt;x(n)&lt;/math&gt;.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;

Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie.

Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;

== Princíp a matematický opis ==
Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] &lt;math&gt;T_s&lt;/math&gt;, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (&lt;math&gt;f_s = 1/T_s&lt;/math&gt;), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz).

Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu &lt;math&gt;x(t)&lt;/math&gt; s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] &lt;math&gt;\delta(t)&lt;/math&gt;:&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot; /&gt;

:&lt;math&gt;x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)&lt;/math&gt;

== Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu ==
Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy:

* [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia &lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt; musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie &lt;math&gt;f_{max}&lt;/math&gt; obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (&lt;math&gt;f_s &gt; 2 \cdot f_{max}&lt;/math&gt;).
* [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu.
* Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (&lt;math&gt;f_s / 2&lt;/math&gt;), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot; /&gt;

&lt;div style=&quot;border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;&quot;&gt;
'''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''&lt;br /&gt;
Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| &gt; ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí:
:&lt;math&gt;\omega_s &gt; 2\omega_M&lt;/math&gt;
Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;'' a menšia ako ''ω&lt;sub&gt;s&lt;/sub&gt; - ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''.
&lt;/div&gt;

== Technická realizácia ==
[[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]]
[[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]]

V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:&lt;ref name=&quot;oppenheim1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals &amp; Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“&lt;/ref&gt;
* Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&amp;H): keďže samotný proces A/D prevodu pozostávajúci z merania napätia a jeho premeny na číslo trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore (''C'')

[[Súbor:Quantization error.png|thumb|vpravo|250px|Príklad vzorkovania spojitého analógového signálu (zelená) v presných časových bodoch. Odchýlka od ideálnej osi ''jitter'' (žltá), alebo zaokrúhlenie hodnoty (kvantizačná chyba) generujú v signáli parazitný šum (červená).]]

* Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''Inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas. Riešením tohto javu je použitie tzv. Nyquistovho tvarovania impulzov (napr. filter s priebehom vyvýšeného kosínusu), ktoré majú upravený frekvenčný prechod a v čase sa ustália rýchlejšie, čím minimalizujú ISI a zabraňujú degradácii výsledného digitálneho audia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}&lt;/ref&gt; To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Príklad praktického diskrétneho riešenia ===
V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989.

Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&amp;H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''.

Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}&lt;/ref&gt;), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až &lt;math&gt;10^{12}\,\Omega&lt;/math&gt;) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot; /&gt; Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&amp;H čipu.

== Príklady využitia vzorkovacích frekvencií ==
Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;eng_experiments&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}&lt;/ref&gt;

=== Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy ===
* Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot; /&gt;
* Rádovo minúty (&lt;math&gt;1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}&lt;/math&gt;): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,&lt;ref name=&quot;wmo_guide&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach).
* Rádovo sekundy (&lt;math&gt;0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}&lt;/math&gt;): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot; /&gt;
* Rádovo milisekundy (&lt;math&gt;10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}&lt;/math&gt;): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),&lt;ref name=&quot;ecg_sampling&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}&lt;/ref&gt; a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz).

=== Akustické pásmo a telekomunikácie ===
* 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_48&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_96&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis a kol.| titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = http://aes.org | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou od 2,8224 MHz (64-násobok CD) až po desiatky megahertzov.&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://researchgate.net | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát nevyhnutné, nakoľko umožňujú pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý vzniká pri jednobitovej modulácii ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma, spravidla nad 60 kHz, čo v praxi vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers &amp; Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = http://aes.orgdocuments/ | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot; /&gt;

=== Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi ===
Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|- style=&quot;background:#f2f2f2;&quot;
! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (&lt;math&gt;T&lt;/math&gt;) !! Vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f&lt;/math&gt;)
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 &lt;math&gt;\text{mHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 8 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 44,1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 48 / 96 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt; || ~ 5,21 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 192 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot; /&gt; || ~ 2,83 / 2,6 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 352,8 / 384 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;4&quot; | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }}

* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }}

== Pozri aj ==
* [[Diskrétny signál]]
* [[Digitálny signál]]
* [[Pulzná kódová modulácia]]
* [[Nyquistov-Shannonov teorém]]
* [[Aliasing]]
* [[Analógovo-digitálny prevodník]]

&lt;!-- odkomentovať pri zverejnení 
[[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]]
[[Kategória:Digitálny zvuk]]
[[Kategória:Videotechnika]]
--&gt;</text>
      <sha1>ky3tdc4rtq22lwg24as3vsgi6j0okzu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371283</id>
      <parentid>8371266</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:21:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jan Hcn</username>
        <id>298924</id>
      </contributor>
      <comment>/* Akustické pásmo a telekomunikácie */  Vyčlenenie samostatnej podkapitoly pre DSD signály s doplnením 1 bit vzorkovacích frekvencií o 11,28, 22,57 a 45,15 MHz, doplnenie zdrojov</comment>
      <origin>8371283</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29676" sha1="jxte1sqafmvqsk5z3brgzhw4fvb6g1e" xml:space="preserve">[[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]]
'''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rabiner1975&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}&lt;/ref&gt; Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt;), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu.

V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas &lt;math&gt;t&lt;/math&gt; nahrádza diskrétny index vzorky &lt;math&gt;n&lt;/math&gt; (&lt;math&gt;t \to nT_s&lt;/math&gt;). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť &lt;math&gt;x[n]&lt;/math&gt;, prípadne v staršej literatúre ako &lt;math&gt;x(n)&lt;/math&gt;.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;

Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie.

Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;

== Princíp a matematický opis ==
Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] &lt;math&gt;T_s&lt;/math&gt;, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (&lt;math&gt;f_s = 1/T_s&lt;/math&gt;), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz).

Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu &lt;math&gt;x(t)&lt;/math&gt; s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] &lt;math&gt;\delta(t)&lt;/math&gt;:&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot; /&gt;

:&lt;math&gt;x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)&lt;/math&gt;

== Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu ==
Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy:

* [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia &lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt; musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie &lt;math&gt;f_{max}&lt;/math&gt; obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (&lt;math&gt;f_s &gt; 2 \cdot f_{max}&lt;/math&gt;).
* [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu.
* Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (&lt;math&gt;f_s / 2&lt;/math&gt;), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot; /&gt;

&lt;div style=&quot;border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;&quot;&gt;
'''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''&lt;br /&gt;
Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| &gt; ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí:
:&lt;math&gt;\omega_s &gt; 2\omega_M&lt;/math&gt;
Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;'' a menšia ako ''ω&lt;sub&gt;s&lt;/sub&gt; - ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''.
&lt;/div&gt;

== Technická realizácia ==
[[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]]
[[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]]

V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:&lt;ref name=&quot;oppenheim1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals &amp; Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“&lt;/ref&gt;
* Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&amp;H): keďže samotný proces A/D prevodu pozostávajúci z merania napätia a jeho premeny na číslo trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore (''C'')

[[Súbor:Quantization error.png|thumb|vpravo|250px|Príklad vzorkovania spojitého analógového signálu (zelená) v presných časových bodoch. Odchýlka od ideálnej osi ''jitter'' (žltá), alebo zaokrúhlenie hodnoty (kvantizačná chyba) generujú v signáli parazitný šum (červená).]]

* Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''Inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas. Riešením tohto javu je použitie tzv. Nyquistovho tvarovania impulzov (napr. filter s priebehom vyvýšeného kosínusu), ktoré majú upravený frekvenčný prechod a v čase sa ustália rýchlejšie, čím minimalizujú ISI a zabraňujú degradácii výsledného digitálneho audia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}&lt;/ref&gt; To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Príklad praktického diskrétneho riešenia ===
V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989.

Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&amp;H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''.

Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}&lt;/ref&gt;), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až &lt;math&gt;10^{12}\,\Omega&lt;/math&gt;) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot; /&gt; Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&amp;H čipu.

== Príklady využitia vzorkovacích frekvencií ==
Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;eng_experiments&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}&lt;/ref&gt;

=== Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy ===
* Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot; /&gt;
* Rádovo minúty (&lt;math&gt;1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}&lt;/math&gt;): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,&lt;ref name=&quot;wmo_guide&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach).
* Rádovo sekundy (&lt;math&gt;0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}&lt;/math&gt;): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot; /&gt;
* Rádovo milisekundy (&lt;math&gt;10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}&lt;/math&gt;): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),&lt;ref name=&quot;ecg_sampling&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}&lt;/ref&gt; a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz).

=== Akustické pásmo a telekomunikácie ===
* 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_48&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_96&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis | autor = a kol. | titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2025/03/report2017.pdf | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

==== Formát signálu DSD ====
[[Súbor:PCM-vs-DSD.svg|náhľad|vpravo|300px|Vizuálne porovnanie vzorkovania multibitového PCM (hore) a 1-bitového DSD (dole).]]
Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou. Základný formát, označovaný ako '''DSD64''', pracuje na frekvencii 2,8224 MHz (64-násobok CD). Moderná štúdiová prax a požiadavky na archiváciu v najvyššej kvalite však posunuli tento formát k ultra vysokým vzorkovacím frekvenciám, ktoré dosahujú desiatky megahertzov: '''DSD128''' (Double-rate DSD) s frekvenciou 5,6448 MHz, '''DSD256''' (Quad-rate DSD) s frekvenciou 11,2896 MHz a v špičkových aplikáciách až '''DSD512''' (Octa-rate DSD) s frekvenciou 22,5792 MHz.&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://www.researchgate.net/publication/289595500_Subjective_evaluation_of_high_resolution_recordings_in_PCM_and_DSD_audio_formats | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát technologicky nevyhnutné. Umožňujú totiž pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý prirodzene vzniká pri jednobitovej modulácii, ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma. Pri základnom DSD64 začína tento šum výrazne stúpať už nad 20 kHz, a spravidla dosahuje vrchol nad 60 kHz. No pri prechode na ultra vysoké frekvencie (DSD128 a DSD256) sa táto šumová krivka posúva ešte hlbšie do ultrazvukového pásma (nad 50 kHz, resp. 100 kHz), čo v praxi zjednodušuje návrh analógových filtrov a vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers &amp; Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = https://aes2.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1002.2.15-02_1.pdf | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot; /&gt;

=== Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi ===
Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|- style=&quot;background:#f2f2f2;&quot;
! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (&lt;math&gt;T&lt;/math&gt;) !! Vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f&lt;/math&gt;)
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 &lt;math&gt;\text{mHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 8 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 44,1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 48 / 96 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt; || ~ 5,21 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 192 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot; /&gt; || ~ 2,83 / 2,6 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 352,8 / 384 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;4&quot; | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }}

* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }}

== Pozri aj ==
* [[Diskrétny signál]]
* [[Digitálny signál]]
* [[Pulzná kódová modulácia]]
* [[Nyquistov-Shannonov teorém]]
* [[Aliasing]]
* [[Analógovo-digitálny prevodník]]

&lt;!-- odkomentovať pri zverejnení 
[[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]]
[[Kategória:Digitálny zvuk]]
[[Kategória:Videotechnika]]
--&gt;</text>
      <sha1>jxte1sqafmvqsk5z3brgzhw4fvb6g1e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371288</id>
      <parentid>8371283</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:27:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jan Hcn</username>
        <id>298924</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi */ Doplnenie prehľadovej tabuľky o vzorkovacie frekvencie z predchádzajúcej podkapitoly.</comment>
      <origin>8371288</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29797" sha1="8jo99ccta7nnmkjmiv1jes1odv98jdu" xml:space="preserve">[[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]]
'''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rabiner1975&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}&lt;/ref&gt; Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt;), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu.

V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas &lt;math&gt;t&lt;/math&gt; nahrádza diskrétny index vzorky &lt;math&gt;n&lt;/math&gt; (&lt;math&gt;t \to nT_s&lt;/math&gt;). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť &lt;math&gt;x[n]&lt;/math&gt;, prípadne v staršej literatúre ako &lt;math&gt;x(n)&lt;/math&gt;.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;

Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie.

Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;

== Princíp a matematický opis ==
Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] &lt;math&gt;T_s&lt;/math&gt;, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (&lt;math&gt;f_s = 1/T_s&lt;/math&gt;), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz).

Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu &lt;math&gt;x(t)&lt;/math&gt; s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] &lt;math&gt;\delta(t)&lt;/math&gt;:&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot; /&gt;

:&lt;math&gt;x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)&lt;/math&gt;

== Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu ==
Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy:

* [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia &lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt; musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie &lt;math&gt;f_{max}&lt;/math&gt; obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (&lt;math&gt;f_s &gt; 2 \cdot f_{max}&lt;/math&gt;).
* [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu.
* Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (&lt;math&gt;f_s / 2&lt;/math&gt;), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot; /&gt;

&lt;div style=&quot;border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;&quot;&gt;
'''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''&lt;br /&gt;
Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| &gt; ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí:
:&lt;math&gt;\omega_s &gt; 2\omega_M&lt;/math&gt;
Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;'' a menšia ako ''ω&lt;sub&gt;s&lt;/sub&gt; - ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''.
&lt;/div&gt;

== Technická realizácia ==
[[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]]
[[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]]

V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:&lt;ref name=&quot;oppenheim1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals &amp; Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“&lt;/ref&gt;
* Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&amp;H): keďže samotný proces A/D prevodu pozostávajúci z merania napätia a jeho premeny na číslo trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore (''C'')

[[Súbor:Quantization error.png|thumb|vpravo|250px|Príklad vzorkovania spojitého analógového signálu (zelená) v presných časových bodoch. Odchýlka od ideálnej osi ''jitter'' (žltá), alebo zaokrúhlenie hodnoty (kvantizačná chyba) generujú v signáli parazitný šum (červená).]]

* Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''Inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas. Riešením tohto javu je použitie tzv. Nyquistovho tvarovania impulzov (napr. filter s priebehom vyvýšeného kosínusu), ktoré majú upravený frekvenčný prechod a v čase sa ustália rýchlejšie, čím minimalizujú ISI a zabraňujú degradácii výsledného digitálneho audia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}&lt;/ref&gt; To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Príklad praktického diskrétneho riešenia ===
V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989.

Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&amp;H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''.

Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}&lt;/ref&gt;), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až &lt;math&gt;10^{12}\,\Omega&lt;/math&gt;) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot; /&gt; Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&amp;H čipu.

== Príklady využitia vzorkovacích frekvencií ==
Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;eng_experiments&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}&lt;/ref&gt;

=== Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy ===
* Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot; /&gt;
* Rádovo minúty (&lt;math&gt;1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}&lt;/math&gt;): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,&lt;ref name=&quot;wmo_guide&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach).
* Rádovo sekundy (&lt;math&gt;0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}&lt;/math&gt;): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot; /&gt;
* Rádovo milisekundy (&lt;math&gt;10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}&lt;/math&gt;): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),&lt;ref name=&quot;ecg_sampling&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}&lt;/ref&gt; a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz).

=== Akustické pásmo a telekomunikácie ===
* 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_48&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_96&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis | autor = a kol. | titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2025/03/report2017.pdf | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

==== Formát signálu DSD ====
[[Súbor:PCM-vs-DSD.svg|náhľad|vpravo|300px|Vizuálne porovnanie vzorkovania multibitového PCM (hore) a 1-bitového DSD (dole).]]
Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou. Základný formát, označovaný ako '''DSD64''', pracuje na frekvencii 2,8224 MHz (64-násobok CD). Moderná štúdiová prax a požiadavky na archiváciu v najvyššej kvalite však posunuli tento formát k ultra vysokým vzorkovacím frekvenciám, ktoré dosahujú desiatky megahertzov: '''DSD128''' (Double-rate DSD) s frekvenciou 5,6448 MHz, '''DSD256''' (Quad-rate DSD) s frekvenciou 11,2896 MHz a v špičkových aplikáciách až '''DSD512''' (Octa-rate DSD) s frekvenciou 22,5792 MHz.&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://www.researchgate.net/publication/289595500_Subjective_evaluation_of_high_resolution_recordings_in_PCM_and_DSD_audio_formats | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát technologicky nevyhnutné. Umožňujú totiž pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý prirodzene vzniká pri jednobitovej modulácii, ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma. Pri základnom DSD64 začína tento šum výrazne stúpať už nad 20 kHz, a spravidla dosahuje vrchol nad 60 kHz. No pri prechode na ultra vysoké frekvencie (DSD128 a DSD256) sa táto šumová krivka posúva ešte hlbšie do ultrazvukového pásma (nad 50 kHz, resp. 100 kHz), čo v praxi zjednodušuje návrh analógových filtrov a vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers &amp; Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = https://aes2.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1002.2.15-02_1.pdf | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot; /&gt;

=== Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi ===
Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|- style=&quot;background:#f2f2f2;&quot;
! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (&lt;math&gt;T&lt;/math&gt;) !! Vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f&lt;/math&gt;)
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 &lt;math&gt;\text{mHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 8 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 44,1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 48 / 96 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt; || ~ 5,21 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 192 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot; /&gt; || ~ 2,83 / 2,6 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 352,8 / 384 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;5&quot; | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Experimentálne spracovanie a ultra-high-end (DSD1024 / 16×SACD) || ~ 22,14 ns || 45,1584 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }}

* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }}

== Pozri aj ==
* [[Diskrétny signál]]
* [[Digitálny signál]]
* [[Pulzná kódová modulácia]]
* [[Nyquistov-Shannonov teorém]]
* [[Aliasing]]
* [[Analógovo-digitálny prevodník]]

&lt;!-- odkomentovať pri zverejnení 
[[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]]
[[Kategória:Digitálny zvuk]]
[[Kategória:Videotechnika]]
--&gt;</text>
      <sha1>8jo99ccta7nnmkjmiv1jes1odv98jdu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371298</id>
      <parentid>8371288</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:44:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jan Hcn</username>
        <id>298924</id>
      </contributor>
      <comment>/* Technická realizácia */ optimalizácia rozloženia obrázkov k textom</comment>
      <origin>8371298</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29798" sha1="k5y0xae7pi0zovs1j1yf3nro1ci4e50" xml:space="preserve">[[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]]
'''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rabiner1975&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}&lt;/ref&gt; Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt;), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu.

V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas &lt;math&gt;t&lt;/math&gt; nahrádza diskrétny index vzorky &lt;math&gt;n&lt;/math&gt; (&lt;math&gt;t \to nT_s&lt;/math&gt;). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť &lt;math&gt;x[n]&lt;/math&gt;, prípadne v staršej literatúre ako &lt;math&gt;x(n)&lt;/math&gt;.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;

Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie.

Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;

== Princíp a matematický opis ==
Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] &lt;math&gt;T_s&lt;/math&gt;, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (&lt;math&gt;f_s = 1/T_s&lt;/math&gt;), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz).

Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu &lt;math&gt;x(t)&lt;/math&gt; s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] &lt;math&gt;\delta(t)&lt;/math&gt;:&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot; /&gt;

:&lt;math&gt;x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)&lt;/math&gt;

== Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu ==
Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy:

* [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia &lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt; musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie &lt;math&gt;f_{max}&lt;/math&gt; obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (&lt;math&gt;f_s &gt; 2 \cdot f_{max}&lt;/math&gt;).
* [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu.
* Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (&lt;math&gt;f_s / 2&lt;/math&gt;), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot; /&gt;

&lt;div style=&quot;border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;&quot;&gt;
'''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''&lt;br /&gt;
Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| &gt; ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí:
:&lt;math&gt;\omega_s &gt; 2\omega_M&lt;/math&gt;
Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;'' a menšia ako ''ω&lt;sub&gt;s&lt;/sub&gt; - ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''.
&lt;/div&gt;

== Technická realizácia ==
[[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]]

V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:&lt;ref name=&quot;oppenheim1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals &amp; Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“&lt;/ref&gt;
* Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&amp;H): keďže samotný proces A/D prevodu pozostávajúci z merania napätia a jeho premeny na číslo trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore (''C'')

[[Súbor:Quantization error.png|thumb|vpravo|250px|Príklad vzorkovania spojitého analógového signálu (zelená) v presných časových bodoch. Odchýlka od ideálnej osi ''jitter'' (žltá), alebo zaokrúhlenie hodnoty (kvantizačná chyba) generujú v signáli parazitný šum (červená).]]

* Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''Inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas. Riešením tohto javu je použitie tzv. Nyquistovho tvarovania impulzov (napr. filter s priebehom vyvýšeného kosínusu), ktoré majú upravený frekvenčný prechod a v čase sa ustália rýchlejšie, čím minimalizujú ISI a zabraňujú degradácii výsledného digitálneho audia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}&lt;/ref&gt; To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Príklad praktického diskrétneho riešenia ===

[[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]]
V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989.

Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&amp;H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''.

Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}&lt;/ref&gt;), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až &lt;math&gt;10^{12}\,\Omega&lt;/math&gt;) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot; /&gt; Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&amp;H čipu.

== Príklady využitia vzorkovacích frekvencií ==
Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;eng_experiments&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}&lt;/ref&gt;

=== Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy ===
* Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot; /&gt;
* Rádovo minúty (&lt;math&gt;1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}&lt;/math&gt;): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,&lt;ref name=&quot;wmo_guide&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach).
* Rádovo sekundy (&lt;math&gt;0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}&lt;/math&gt;): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot; /&gt;
* Rádovo milisekundy (&lt;math&gt;10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}&lt;/math&gt;): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),&lt;ref name=&quot;ecg_sampling&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}&lt;/ref&gt; a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz).

=== Akustické pásmo a telekomunikácie ===
* 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_48&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_96&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis | autor = a kol. | titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2025/03/report2017.pdf | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

==== Formát signálu DSD ====
[[Súbor:PCM-vs-DSD.svg|náhľad|vpravo|300px|Vizuálne porovnanie vzorkovania multibitového PCM (hore) a 1-bitového DSD (dole).]]
Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou. Základný formát, označovaný ako '''DSD64''', pracuje na frekvencii 2,8224 MHz (64-násobok CD). Moderná štúdiová prax a požiadavky na archiváciu v najvyššej kvalite však posunuli tento formát k ultra vysokým vzorkovacím frekvenciám, ktoré dosahujú desiatky megahertzov: '''DSD128''' (Double-rate DSD) s frekvenciou 5,6448 MHz, '''DSD256''' (Quad-rate DSD) s frekvenciou 11,2896 MHz a v špičkových aplikáciách až '''DSD512''' (Octa-rate DSD) s frekvenciou 22,5792 MHz.&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://www.researchgate.net/publication/289595500_Subjective_evaluation_of_high_resolution_recordings_in_PCM_and_DSD_audio_formats | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát technologicky nevyhnutné. Umožňujú totiž pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý prirodzene vzniká pri jednobitovej modulácii, ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma. Pri základnom DSD64 začína tento šum výrazne stúpať už nad 20 kHz, a spravidla dosahuje vrchol nad 60 kHz. No pri prechode na ultra vysoké frekvencie (DSD128 a DSD256) sa táto šumová krivka posúva ešte hlbšie do ultrazvukového pásma (nad 50 kHz, resp. 100 kHz), čo v praxi zjednodušuje návrh analógových filtrov a vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers &amp; Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = https://aes2.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1002.2.15-02_1.pdf | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot; /&gt;

=== Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi ===
Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|- style=&quot;background:#f2f2f2;&quot;
! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (&lt;math&gt;T&lt;/math&gt;) !! Vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f&lt;/math&gt;)
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 &lt;math&gt;\text{mHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 8 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 44,1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 48 / 96 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt; || ~ 5,21 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 192 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot; /&gt; || ~ 2,83 / 2,6 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 352,8 / 384 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;5&quot; | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Experimentálne spracovanie a ultra-high-end (DSD1024 / 16×SACD) || ~ 22,14 ns || 45,1584 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }}

* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }}

== Pozri aj ==
* [[Diskrétny signál]]
* [[Digitálny signál]]
* [[Pulzná kódová modulácia]]
* [[Nyquistov-Shannonov teorém]]
* [[Aliasing]]
* [[Analógovo-digitálny prevodník]]

&lt;!-- odkomentovať pri zverejnení 
[[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]]
[[Kategória:Digitálny zvuk]]
[[Kategória:Videotechnika]]
--&gt;</text>
      <sha1>k5y0xae7pi0zovs1j1yf3nro1ci4e50</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371310</id>
      <parentid>8371298</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:03:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jan Hcn</username>
        <id>298924</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Akustické pásmo a telekomunikácie */ oprava autorov v referencii</comment>
      <origin>8371310</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29788" sha1="q2hl8bshylul0ftwfta5v6b9iw4126d" xml:space="preserve">[[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]]
'''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rabiner1975&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}&lt;/ref&gt; Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt;), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu.

V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas &lt;math&gt;t&lt;/math&gt; nahrádza diskrétny index vzorky &lt;math&gt;n&lt;/math&gt; (&lt;math&gt;t \to nT_s&lt;/math&gt;). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť &lt;math&gt;x[n]&lt;/math&gt;, prípadne v staršej literatúre ako &lt;math&gt;x(n)&lt;/math&gt;.&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;

Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie.

Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;

== Princíp a matematický opis ==
Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] &lt;math&gt;T_s&lt;/math&gt;, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (&lt;math&gt;f_s = 1/T_s&lt;/math&gt;), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz).

Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu &lt;math&gt;x(t)&lt;/math&gt; s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] &lt;math&gt;\delta(t)&lt;/math&gt;:&lt;ref name=&quot;oppenheim1989&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;rozinaj1997&quot; /&gt;

:&lt;math&gt;x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)&lt;/math&gt;

== Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu ==
Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy:

* [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia &lt;math&gt;f_s&lt;/math&gt; musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie &lt;math&gt;f_{max}&lt;/math&gt; obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (&lt;math&gt;f_s &gt; 2 \cdot f_{max}&lt;/math&gt;).
* [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu.
* Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (&lt;math&gt;f_s / 2&lt;/math&gt;), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot; /&gt;

&lt;div style=&quot;border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;&quot;&gt;
'''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''&lt;br /&gt;
Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| &gt; ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí:
:&lt;math&gt;\omega_s &gt; 2\omega_M&lt;/math&gt;
Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;'' a menšia ako ''ω&lt;sub&gt;s&lt;/sub&gt; - ω&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt;''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''.
&lt;/div&gt;

== Technická realizácia ==
[[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]]

V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:&lt;ref name=&quot;oppenheim1997&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals &amp; Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“&lt;/ref&gt;
* Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&amp;H): keďže samotný proces A/D prevodu pozostávajúci z merania napätia a jeho premeny na číslo trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore (''C'')

[[Súbor:Quantization error.png|thumb|vpravo|250px|Príklad vzorkovania spojitého analógového signálu (zelená) v presných časových bodoch. Odchýlka od ideálnej osi ''jitter'' (žltá), alebo zaokrúhlenie hodnoty (kvantizačná chyba) generujú v signáli parazitný šum (červená).]]

* Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''Inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas. Riešením tohto javu je použitie tzv. Nyquistovho tvarovania impulzov (napr. filter s priebehom vyvýšeného kosínusu), ktoré majú upravený frekvenčný prechod a v čase sa ustália rýchlejšie, čím minimalizujú ISI a zabraňujú degradácii výsledného digitálneho audia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}&lt;/ref&gt; To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Príklad praktického diskrétneho riešenia ===

[[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]]
V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989.

Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&amp;H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''.

Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}&lt;/ref&gt;), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až &lt;math&gt;10^{12}\,\Omega&lt;/math&gt;) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).&lt;ref name=&quot;teslakatalog1986&quot; /&gt; Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&amp;H čipu.

== Príklady využitia vzorkovacích frekvencií ==
Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;eng_experiments&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}&lt;/ref&gt;

=== Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy ===
* Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.&lt;ref name=&quot;environmental_sensing&quot; /&gt;
* Rádovo minúty (&lt;math&gt;1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}&lt;/math&gt;): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,&lt;ref name=&quot;wmo_guide&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach).
* Rádovo sekundy (&lt;math&gt;0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}&lt;/math&gt;): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.&lt;ref name=&quot;datalogging_principles&quot; /&gt;
* Rádovo milisekundy (&lt;math&gt;10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}&lt;/math&gt;): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),&lt;ref name=&quot;ecg_sampling&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}&lt;/ref&gt; a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz).

=== Akustické pásmo a telekomunikácie ===
* 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).&lt;ref name=&quot;kotuliakova2001&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_48&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;high_resolution_96&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis a kol. | titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2025/03/report2017.pdf | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

==== Formát signálu DSD ====
[[Súbor:PCM-vs-DSD.svg|náhľad|vpravo|300px|Vizuálne porovnanie vzorkovania multibitového PCM (hore) a 1-bitového DSD (dole).]]
Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou. Základný formát, označovaný ako '''DSD64''', pracuje na frekvencii 2,8224 MHz (64-násobok CD). Moderná štúdiová prax a požiadavky na archiváciu v najvyššej kvalite však posunuli tento formát k ultra vysokým vzorkovacím frekvenciám, ktoré dosahujú desiatky megahertzov: '''DSD128''' (Double-rate DSD) s frekvenciou 5,6448 MHz, '''DSD256''' (Quad-rate DSD) s frekvenciou 11,2896 MHz a v špičkových aplikáciách až '''DSD512''' (Octa-rate DSD) s frekvenciou 22,5792 MHz.&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://www.researchgate.net/publication/289595500_Subjective_evaluation_of_high_resolution_recordings_in_PCM_and_DSD_audio_formats | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát technologicky nevyhnutné. Umožňujú totiž pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý prirodzene vzniká pri jednobitovej modulácii, ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma. Pri základnom DSD64 začína tento šum výrazne stúpať už nad 20 kHz, a spravidla dosahuje vrchol nad 60 kHz. No pri prechode na ultra vysoké frekvencie (DSD128 a DSD256) sa táto šumová krivka posúva ešte hlbšie do ultrazvukového pásma (nad 50 kHz, resp. 100 kHz), čo v praxi zjednodušuje návrh analógových filtrov a vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers &amp; Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = https://aes2.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1002.2.15-02_1.pdf | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt; Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.&lt;ref name=&quot;high_resolution_trends&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;aestd1002&quot; /&gt;

=== Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi ===
Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|- style=&quot;background:#f2f2f2;&quot;
! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (&lt;math&gt;T&lt;/math&gt;) !! Vzorkovacia frekvencia (&lt;math&gt;f&lt;/math&gt;)
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 &lt;math&gt;\mu\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 &lt;math&gt;\text{mHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia &lt;math&gt;\text{CO}_2&lt;/math&gt; || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;2&quot; | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 &lt;math&gt;\text{Hz}&lt;/math&gt;
|-

| Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 8 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 44,1 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 48 / 96 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)&lt;ref name=&quot;pohlmann2010&quot; /&gt; || ~ 5,21 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 192 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)&lt;ref name=&quot;dxd_specification&quot; /&gt; || ~ 2,83 / 2,6 &lt;math&gt;\mu\text{s}&lt;/math&gt; || 352,8 / 384 &lt;math&gt;\text{kHz}&lt;/math&gt;
|-

| rowspan=&quot;5&quot; | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|-

| Experimentálne spracovanie a ultra-high-end (DSD1024 / 16×SACD) || ~ 22,14 ns || 45,1584 &lt;math&gt;\text{MHz}&lt;/math&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }}

* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }}

== Pozri aj ==
* [[Diskrétny signál]]
* [[Digitálny signál]]
* [[Pulzná kódová modulácia]]
* [[Nyquistov-Shannonov teorém]]
* [[Aliasing]]
* [[Analógovo-digitálny prevodník]]

&lt;!-- odkomentovať pri zverejnení 
[[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]]
[[Kategória:Digitálny zvuk]]
[[Kategória:Videotechnika]]
--&gt;</text>
      <sha1>q2hl8bshylul0ftwfta5v6b9iw4126d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tuzla</title>
    <ns>0</ns>
    <id>755540</id>
    <revision>
      <id>8371462</id>
      <parentid>8366227</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:40:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8371462</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42894" sha1="pqve2dhjgd9xpugrzubfymdo0a69wfo" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Tuzla
| native_name        = Tuzla
| other_name         = Тузла
| category           = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 
| image_caption      = 
| image_compl        = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
| nickname_note      = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Bosna a Hercegovina
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = [[Hercegovina]]
| region             = Tuzlanský kantón
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 
| long_d             = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 
| population_date    = 
| population_density = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = 
| timezone_DST       = 
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
| code1_type         = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = 
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
| map2               = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Tuzla''' (v srbskej [[cyrilika|cyrilike]] '''Тузла''') je mesto v severovýchodnej časti [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] a administratívnym centrom [[Tuzlanský kantón|Tuzlanského kantónu]] [[Federácie Bosny a Hercegoviny]]. Leží 80&amp;nbsp;km severovýchodne od Sarajeva na sútoku riek Jala a Solina. V roku 2013 tu žilo 80 570 obyvateľov a bolo tak po [[Sarajevo|Sarajevu]] a [[Banja Luka|Banje Luke]] tretím najväčším [[Zoznam miest v Bosne a Hercegovine|mestom štátu]]. Je dopravnou križovatkou tejto časti zeme a priemyselným centrom, ktoré sa špecializuje na výrobu soli,&lt;ref name=&quot;BH-30&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Phillips
 | meno = Douglas A.
 | odkaz na autora = 
 | titul = Modern World Nations: Bosnia and Herzegovina
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Chelsea House Publishers
 | miesto = 
 | rok = 2004
 | počet strán = 117
 | isbn = 0-7910-7911-2
 | kapitola = 
 | strany = 30
 | jazyk = en
 | url = https://archive.org/details/bosniaherzegovin0000phil
}}.&lt;/ref&gt; na chemický priemysel a výrobu nábytku.

== Názov ==
Názov ''Tuzla'' je [[turečtina|tureckého]] pôvodu a označuje [[soľ]], resp. [[soľná baňa]].&lt;ref name=&quot;CCBH-110&quot;&gt;
{{Citácia knihy
 | priezvisko = Carmichael
 | meno = Catherine
 | odkaz na autora = 
 | titul = A concise history of Bosnia
 | url = https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2015
 | isbn = 978-1-107-01615-6
 | kapitola = 
 | strany = [https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm/page/110 110]
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt; Pôvodný názov odkazuje nie len na minulosť súvisiacou s ťažbou soli, ale tiež aj na dlhé obdobie [[Osmanská ríša|tureckej]] nadvlády. Slovanský starší názov mesta, resp. pôvodnej osady, znel ''Soli''. V najstarších dobách sa tento názov preberal do ďalších jazykov, napr. ''Castron de Salenes'' v [[Latinské písmo|latinke]].&lt;ref name=&quot;6uka-sr&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Upoznajte porijeklo naziva gradova u BiH: Zašto se grad u kojem živite baš tako zove?
 | url = https://www.6yka.com/novosti/upoznajte-porijeklo-naziva-gradova-u-bih-zasto-se-grad-u-kojem-zivite-bas-tako-zove
 | periodikum = buka
 | dátum prístupu = 2021-12-22
 | jazyk = sr
}}&lt;/ref&gt; Obec s rovnakým názvom sa tiež vyskytuje aj v blízkosti tureckého mesta Istanbul a vzájomne sú partnerskými mestami.

== Poloha a klimatické podmienky ==
[[File:Tuzla - Jala River 1 (2019).jpg|náhled|Rieka Jala v Tuzle]]
Tuzla sa nachádza v kopcovitej oblasti juhovýchodne od pohoria [[Majevica]]. Rozprestiera sa v širokom údolí rieky [[Jala]], ktorá neďaleko jazera [[Modrac]] ústi do rieky [[Spreča]], západné od Tuzly.

Klíma je mierna, ale skôr vnútrozemná s chladnými zimami a horúcimi letami. Priemerná ročná teplota dosahuje 10 °C; priemerný [[úhrn zrážok]] je 895 mm.

Najnižšia nameraná teplota bola −25,8 °C (24. január 1963) a najvyššia 39,5&amp;nbsp;°C (6. júl 1988).

== História ==
Podľa archeologických prieskumov uskutočnených v jeho okolí sa na mieste súčasného mesta nachádzali osady už v čase [[neolit]]u. Ovplyvnené boli [[Vinčanská kultúra|vinčanskou kultúrou]].&lt;ref&gt;Sabine Plakolm: The urban development of cities in Bosnia and Herzegovina during austro-hungarian rule between 1878 and 1918 {{en}}, str. 11.&lt;/ref&gt;Pred príchodom [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] bolo územie dnešného mesta pod nadvládou ilýrskeho kmeňa [[Breuci]]. Rimania ho neskôr začlenili do svojej provincie [[Dalmácia (provincia)|Dalmácia]]. Rímska osada bola zničená po [[Sťahovanie národov|sťahovaní národov]].

Prvá zmienka o osídlení na súčasnom mieste pochádza z roku [[950]] z dokumentu [[De Administrando Imperio]] byzantského cisára a historika [[Konstantin VII. Porfyrogennetos|Konstantina VII. Porfyrogenneta]]. Územie súčasnej severovýchodnej Bosny bolo v tej dobe miestom bojov medzi Byzanciou a [[Uhorsko|Uhorskom]]. Vtedajší [[Grécke jazyky|grécky]] názov znel ''Salines'' (''Σαλήνες''), ktorý bol v miestnom slovansku jazyky upravený do tvaru ''Soli''. Do príchodu Turkov bola Tuzla súčasťou stredovekého [[Bosnianske kráľovstvo|Bosnianského kráľovstva]]. V roku [[1447]] sa prvý krát spomína kláštor sv. Márie v Hornej Tuzle.

V roku [[1473]] sa dostala do rúk rodu Berislavić, ktorí osadu spolu s okolím spravovali do roku [[1512]], v ktorom spolu s regiónom [[Usora]] celú oblasť získali [[Osmanská ríša|Turci]]. V rámci Osmanskej ríše bola Tuzla súčastou [[Zvornický sandžak|Zvornického sandžaku]]. Vďaka ťažbe soli sa ešte za tureckej nadvlády rozvinula do podoby malého mesta. Mesto bolo opevnené (existovali štyri brány – ''Atik'', ''Džindijska'', ''Jalska'' a ''Poljska''). V 17. storočí tu pôsobili aj rády umelcov, ako napr. [[Muhamed Hevaji Uskufi]], ktorý bol autorom prvého slovníku z [[turečtina|turečtiny]] do miestného slovanského jazyka. Tiež v tomto storočí bola miestna pevnosť nad mestom prestavaná na prachárňu.&lt;ref name=&quot;klix-bs&quot;&gt;
{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Počela rekonstrukcija tuzlanske barutane: Osmanska utvrda koja je grad štitila od vojske 
 | url = https://www.klix.ba/magazin/kultura/pocela-rekonstrukcija-tuzlanske-barutane-osmanska-utvrda-koja-je-grad-stitila-od-vojske/211211065
 | periodikum = klix 
 | odkaz na periodikum = 
 | rok vydání = 
 | měsíc vydání = 
 | ročník = 
 | číslo = 
 | strany = 
 | url = 
 | issn = 
 | jazyk = bs 
 | dátum prístupu = 2021-12-22
}}.&lt;/ref&gt;

V rokoch [[1730]] až [[1835]] bola oficiálne centrum tzv. kapetanie.

Turecká nadvláda trvala do roku [[1878]], kedy bolo na [[Berlínsky kongres|Berlínskom kongrese]] rozhodnuté o odovzdaní správy nad Bosnou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].

Príchod rakúskej armády v polovice roku [[1878]] nezostal bez odpovede. V Tuzle bola zorganizovaná obrana počtom tisíc mužov a Rakúšanom trvalo zhruba mesiac, kým do mesta vstúpili. Rakúšania urobili z Tuzly regionálne centrum správy. V Tuzle tiež slúžili aj českí vojaci, ktorí pôsobili v armáde [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Vzhľadom k blízkosti hraníc so [[Srbsko|Srbskom]], s ktorým po roku [[1908]] malo Rakúsko komplikované vzťahy, získala Tuzla značný význam i z vojenského hľadiska. V roku [[1913]] bol v [[Predlitavsko|Predlitavsku]] schválený zákon, ktorý predpokladal výstavbu železničných tratí z Tuzly do [[Doboj]]e a do [[Brčko (mesto)|Brčka]].&lt;ref&gt;Sabine Plakolm: The urban development of cities in Bosnia and Herzegovina during austro-hungarian rule between 1878 and 1918 {{en}}, str. 35.&lt;/ref&gt; Behom niekoľko desiatok rokov rakúske vlády mesto získavalo stále viac európsky ráz, ktorý postupne vytláčal orientálny charakter. V počte obyvateľov Bosny patrilo k prvej päťke.

[[File:Durch Bosnien und die Herzegovina kreuz und quer; Wanderungen (1897) (14595283388).jpg|vľavo|náhľad|Pohľad na mesto v r. 1897]]
V závere 19. storočia bola v Tuzle založená moderná továreň na výrobu soli, ktorá sa rýchlo stala jednou z najznámejších v celom Rakúsko-Uhorsku. Zatiaľ čo na začiatku tureckej okupácie bolo z Tuzly vyvážaných len niekoľko sto tón soli ročne, za prvej svetovej vojny to už bolo 44 000.&lt;ref name=&quot;dw-bs&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tuzla - grad na obodu iščezlog mora
 | url = https://www.dw.com/sr/tuzla-grad-na-obodu-i%C5%A1%C4%8Dezlog-mora/a-49763120
 | periodikum = Deutsche Welle
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 
 | mesiac = 
 | ročník = 
 | číslo = 
 | strany = 
 | url = 
 | dátum prístupu = 2021-12-22
 | issn = 
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt; V roku 1895 bola v blízkosti obce Kreka otvorený taký uhoľná baňa, ktorá bola najväčšia v svojej dobe v celej Bosne a Hercegovine; v danom roku otvorila svoje brány aj tuzlanská tehelňa, ktorá pred vypuknutím [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] vyprodukovala 3,5 miliónov tehál. Vďaka tomu sa z malého mesta začala Tuzla rozvíjať ako mesto, na svoju dobu, moderné. Prichádzali ľudia z celého regiónu a pribúdali nové domy. V roku 1895 žilo v Tuzle celkovo 11 034 obyvateľov, pred 20 rokmi tu bola len polovica z toho. V danom roku boli tiež zbúrané staré turecké opevnenia. V r. [[1886]] získala Tuzla tiež [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodné]] železničné spojenie.&lt;ref&gt;Sabine Plakolm: The urban development of cities in Bosnia and Herzegovina during austro-hungarian rule between 1878 and 1918 {{en}}, str. 31.&lt;/ref&gt; To bolo naprosto kľúčové pre ďalšiu intenzifikáciu hlavne v oblasti ťažby a tiež priemyslu.

Liberalizované boli aj náboženské pomery; postavené boli nové kostoly, katolícke i pravoslávne. Bolo tu sídlo [[Srbská pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] eparchie. V roku 1898 sa tu otvorilo prvé moderné európske divadlo v celej Bosne a Hercegovine. Okrem toho vznikli nové úradné budovy, školy, pošty, hotely, stanice, nemocnice a kasárne, z ktorých niektoré (najmä v historickom centre mesta) sa zachovali dodnes. Postavené boli tiež kúpele pre liečbu reumatických chorôb.{{Bez citácie}} Zásobovanie vodou bolo zmodernizované, postavená bola kanalizácia a tiež verejné osvetlenie. Miestnu židovskú komunitu zahrňovalo zhruba okolo 400 ľudí, celkový počet obyvateľov Tuzly bol okolo 12 000.

Od roku [[1918]] bola Tuzla spolu s celou Bosnou súčasťou územia [[Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]] a neskôr [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávie]]. Obdobie chabého ekonomického rozvoja medzi vojnami charakterizovali v Tuzle tiež robotnícke štrajky. V roku 1920 napríklad protestovali baníci z blízkej obce [[Husino]], ktorí požadovali zvýšenie mzdy za kompenzáciu [[inflácie]], ktorá spôsobovala rast cien. Protest sa rozšíril do [[Povstanie v Husine|ozbrojeného povstania]]. Od roku [[1929]] bolo mesto súčasťou [[Drinská bánovina|Drinskej bánoviny]] (predtým bolo [[Tuzlanská oblasť|oblastným]] sídlom).

Medzi jednou z málo pamiatok medzivojnovej doby patrí modernistický most so štyrmi sochami a atypickým osvetlením.

Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pripadlo mesto [[Nezávislý štát Chorvátsko|nezávislému štátu Chorvátsko]]. V rámci neho sa nachádzalo v nemeckej okupovačnej zóne.&lt;ref name=&quot;SBG-196&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = R. Donija
 | meno = Robert
 | odkaz na autora = 
 | titul = Sarajevo: biografija grada
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Izdavač za istoriju
 | miesto = Sarajevo
 | rok = 2006
 | počet strán = 462
 | isbn = 
 | kapitola = 9958-9642-8-7
 | strany = 196
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt; V meste pôsobili miestne moslimské milície, ktoré viedol [[Muhamed Hadžiefendić]], a ktoré bojovali s partizánskou armádou.&lt;ref name=&quot;CCBH-78&quot;&gt;
{{Citácia knihy
 | priezvisko = Carmichael
 | meno = Catherine
 | odkaz na autora = 
 | titul = A concise history of Bosnia
 | url = https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2015
 | počet strán = 
 | isbn = 978-1-107-01615-6
 | kapitola =
 | strany = [https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm/page/78 78]
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt; Dňa [[2. október|2. októbra]] [[1943]] bola Tuzla oslobodená jednotkami [[Juhoslovanskí partizáni|juhoslovanských partizánov]].&lt;ref name=&quot;J-40&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dolničar
 | meno = Ivan
 | odkaz na autora = 
 | titul = Jugoslavija 1941 – 1981
 | vydavateľ = eksport pres
 | miesto = Bělehrad
 | rok = 1981
 | počet = 
 | isbn = 
 | kapitola =
 | strany = 40
 | jazyk = sh
}}.&lt;/ref&gt; V roku [[1944]] na mesto neúspěšne zaútočili [[četnici]] [[Dragoljub Mihailović|Dragoljuba Mihailoviće]].&lt;ref name=&quot;SBG-211&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = R. Donija
 | meno = Robert
 | odkaz na autora = 
 | titul = Sarajevo: biografija grada
 | vydavateľ = Izdavač za istoriju
 | mesto = Sarajevo
 | rok = 2006
 | počet strán = 462
 | isbn = 9958-9642-8-7
 | kapitola = 
 | strany = 211
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt;

V období existencie socialistickej [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]], t. j. po roku [[1945]], bola Tuzla rozsiahlym spôsobom industrializovaná. Bola modernizovaná a rozšírená železnica – pôvodná úzkorozchodná trať bola do roku 1951 prestavaná na štandardný [[rozchod koľaje|koľajový rozchod]]. V blízkosti mesta bola vybudovaná tepelná elektráreň, ktorá využívala uhlie z neďalekých povrchových baní. V Tuzle bol tiež sústredený potravinársky priemysel a výroba spotrebného tovaru v rámci Juhoslávie. Výrobné podniky v Tuzle boli organizované do troch [[kombinát]]ov – ''Titovi rudnici uglja'', ''Sodaso'' a ''Igmin''. Chemické závody boli vybudované po vojne ako úplne nové. [[Josip Broz Tito]] navštívil Tuzlu v roku [[1966]].&lt;ref name=&quot;JP-681&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Biserko
 | meno = Sonja
 | odkaz na autora = 
 | titul = Jugoslavija: Poglavlje 1980–1991
 | url = 
 | vydavateľ = Helsinški odbor za ljudska prava u Srbiji
 | miesto = Bělehrad
 | rok = 2021
 | počet strán = 
 | isbn = 978-86-7208-221-0
 | kapitola = 
 | strany = 681
 | jazyk = sr
}}.&lt;/ref&gt;

Centrum mesta bolo úplne prestavané, pôvodné nízke domy na mnohých miestach nahradili výškové budovy a štvorprúdové cesty. V lokalite [[Slatina (Tuzla)|Slatina]] bolo vybudované panelové sídlisko. Ďalšie panelové domy vyrástli aj v okolí rieky [[Jala]], ktorá tvorí základnú osu Tuzly a na východným okraji mesta v lokalite ''Brčanska malta''.

Vrchol dosiahol tiež aj priemysel ťažby a spracovania soli. V roku 1991 bolo len v Tuzle vyťažených 205 005 tón. Rozvoj priemyslu prilákal do Tuzly ďalšie obyvateľstvo, čo podstatným spôsobom ovplyvnilo už dovtedajší vysoký stupeň miery multietnickosti demografickej štruktúry Tuzly. V roku [[1961]] žilo v Tuzle 37 760 osôb, v roku [[1971]] to bolo 53 926 ľudí a v roku [[1981]], desať rokov pred rozpadom [[Juhoslávia (1943 – 1992)|SFRJ]], malo 65 091 obyvateľov.

Získala tiež aj svoju univerzitu&lt;ref name=&quot;ISJ-423&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Petranović
 | meno = Branko
 | odkaz na autora = 
 | titul = ISTORIJA JUGOSLAVIJE, knjiga III – SOCIJALISTIČKA JUGOSLAVIJA 1955–1988 
 | vydavateľ = 
 | miesto = 
 | rok = 
 | počet strán = 
 | isbn = 
 | kapitola =
 | strany = 423
 | jazyk = sh
}}.&lt;/ref&gt; a otvorená tu bola aj hudobná škola.&lt;ref name=&quot;J-120&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dolničar
 | meno = Ivan
 | odkaz na autora = 
 | titul = Jugoslavija 1941 – 1981
 | vydavateľ = eksport pres
 | miesto = Belehrad
 | rok = 1981
 | počet = 
 | isbn = 
 | kapitola =
 | strany = 120
 | jazyk = sh
}}.&lt;/ref&gt;

[[File:Brčanska Malta - panoramio.jpg|vpravo|náhľad|Panelové sídlisko Brčanská malta]]
[[File:Tuzla - slana jezera.jpg|vpravo|náhľad|Slané jazero v centre mesta]]
I v Tuzle, ktorá bola vysoko industrializovaným mestom, bola očividná nespokojnosť s ekonomickými pomermi v zemi vhľadom ku kríze socialistického zriadenia a ekonomiky. Problém protestov a nespokojnosť robotníkov v Tuzle bol prítomný permanentne od roku [[1988]], robotníci väčšinou protestovali pred budovami miestnej samosprávy a žiadali zmenu predpisov, ktoré bránili v rýchlejším zvyšovaní platov. V roku [[1989]] došlo k radikalizácii protestov, zrážkam s bezpečnostnými zložkami a pod. V roku [[1990]] miestní baníci uskutočnili demonštráciu v [[Sarajevo|Sarajeve]], kde požadovali zvyšovanie platov, aby im bola kompenzovaná stále klesajúca hodnota ich mzdy vzhľadom k inflácii [[Juhoslávský dinár|juhoslávskeho dináru]].&lt;ref name=&quot;SBG-277&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = R. Donija
 | meno = Robert
 | odkaz na autora = 
 | titul = Sarajevo: biografija grada
 | vydavateľ = Izdavač za istoriju
 | miesto = Sarajevo
 | rok = 2006
 | počet stran = 462
 | isbn = 9958-9642-8-7
 | kapitola = 
 | strany = 277
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt; V uhoľných baniach bola odsúhlasený [[generálny štrajk]]. V roku [[1991]] bola ďalším šokom pre miestne továrne [[Vojna v Chorvátsku|vojna v Chorvátsku]], nakoľko došlo k prerušeniu vnútroštátnych obchodných tokov, problémom s dodávkami tovaru a jeho odberom.

Počas [[Rozpad Juhoslávie|rozpadu Juhoslávie]] bola Tuzla jedným z málo miest, kde v prvých slobodných voľbách nezvíťazili [[nacionalizmus|nacionalistické]] strany.&lt;ref name=&quot;SBG-289&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = R. Donija
 | meno = Robert
 | odkaz na autora = 
 | titul = Sarajevo: biografija grada
 | vydavateľ = Izdavač za istoriju
 | miesto = Sarajevo
 | rok = 2006
 | počet stran = 462
 | isbn = 9958-9642-8-7
 | kapitola = 
 | strany = 289
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt; Preto sa Tuzla na začiatku [[Vojna v Bosne a Hercegovine|vojny v Bosne a Hercegovine]] stala na dlhú dobu ukážkou tolerantného mesta. Starostom mesta sa v prvých slobodných voľbách stal [[Selim Bešlagić]]. Dňa [[30. marec|30. marca]] [[1992]], v predvečer [[vyhlásenia nezávislosti Bosny a Hercegoviny]], prijalo miestne zastupiteľstvo deklaráciu, v ktorej odsudzovalo rozdelenie obyvateľstva na jednotlivé národnosti. Dňa [[15. máj|15. máj]] [[1992]] boli jednotky 92. motorizované brigády [[Juhoslovanská ľudová armáda|Juhoslovanskej ľudovej armády]] prepadnutí jednotkami [[Teritoriálna obrana Bosny a Hercegoviny|bosnianskej teritoriálnej obrany]] pri [[Incident v kolone Juhoslovanskej ľudovej armády v Tuzle|pokuse o stiahnutia z mesta]].&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Roknić |first1=Aleksandar |title=Conviction of Ex-Bosnian Police Commander Questioned |url=https://iwpr.net/global-voices/conviction-ex-bosnian-police-commander-questioned |work=Institute for War and Peace Reporting |date=3 October 2009}}&lt;/ref&gt; Behom incidentu bolo zabitých 54 juhoslovanských vojakov a 44 bolo zranených.&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Skokić |first1=Edin |title=Tuzlanska kolona teška mrlja na obrazu Tuzle |url=https://www.nezavisne.com/novosti/bih/Tuzlanska-kolona-teska-mrlja-na-obrazu-Tuzle/192218 |work=[[Nezavisne novine]] |date=15 May 2013}}&lt;/ref&gt; V roku 2009 bol Ilija Jurišić, bývalý [[Chorváti v Bosne a Hercegovine|bosnianskochorvátský]] dôstojník, odsúdený srbským súdom na 12 rokov za útok, kým ho odvolací súd v roku 2015 nezbavil viny s odvolaním sa na nedostatok dôkazov.&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Muslimovic |first1=Admir |title=Bosnian Serbs Move Tuzla Attack Commemoration |url=https://balkaninsight.com/2017/05/08/bosnian-serbs-move-tuzla-attack-commemoration-05-08-2017/ |work=Balkan Insight |date=8 May 2017}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1992]] začalo mesto Tuzla vyberať špeciálne vojnové dane.

Po celé tri roky bola Tuzla ušetrená väčšiny vojnového besnenia,&lt;ref name=&quot;BDCH-183&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Walasek
 | meno = Helen
 | odkaz na autora = 
 | titul = Bosnia and the Destruction of Cultural Heritage
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = Burlington
 | rok = 2015
 | počet stran = 
 | isbn = 978-1-409-43705-5
 | kapitola =
 | strany = 183
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt; v máji r. [[1995]] bolo ale zasiahnuté delostreleckou paľbou zo strany jednotiek [[Armáda Republiky srbskej|armády republiky srbskej]], ktoré si vyžiadala 71 mŕtvych&lt;ref name=&quot;SBG-361&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = R. Donija
 | meno = Robert
 | odkaz na autora = 
 | titul = Sarajevo: biografija grada
 | vydavateľ = Izdavač za istoriju
 | miesto = Sarajevo
 | rok = 2006
 | počet stran = 462
 | isbn = 9958-9642-8-7
 | kapitola = 
 | strany = 361
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dw-bs&quot;/&gt; a 240 zranených. Najmladšiemu civilistovi, ktorý pri [[Tuzlanský masaker|tomto masakru]] zomrel, bolo iba dva roky.&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Muslimovic |first1=Admir |title=Bosnian Parents Mourn Child Victims of Tuzla Massacre |url=https://balkaninsight.com/2018/05/25/bosnian-parents-mourn-child-victims-of-tuzla-massacre-05-23-2018/ |work=Balkan Insight |date=25 May 2018}}&lt;/ref&gt; Mesto bolo evidované medzinárodnými silami ako tzv. [[Bezpečné zóny OSN|bezpečná zóna OSN]].&lt;ref name=&quot;TCY-79&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Finlan
 | meno = Alastair
 | priezvisko2 = 
 | meno2 = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = The Collapse of Yugoslavia 1991-1999
 | vydavateľ = Osprey Publishing
 | miesto = Oxford
 | rok = 2004
 | počet stran = 
 | isbn = 978-1841768052
 | kapitola = 
 | strany = 79
 | jazyk = en
 | url-access = registration
 | url = https://archive.org/details/collapseofyugosl00alas
 }}.&lt;/ref&gt; Po skončení vojny pripadla Tuzla do [[Federácia Bosny a Hercegoviny|Federácie Bosny a Hercegoviny]]. 

Po skončení konfliktu sa mesto snaží prilákať turisti, ktorých ročne pred vypuknutím pandémie choroby [[COVID-19]] dorazilo cez sto tisíc. Po skončení pandémie bola obnova turistického ruchu v Tuzle v porovnaní s inými častiam zeme zložitejšia. Len v roku [[2021]] sa Tuzla v počte prenocovaní podieľala na celobosnianskej miere cestovného ruchu iba 2,17 %.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Ima li uopšte turizma u Tuzli: Od ukupnog broja turista u BiH, ovaj grad posjetilo 2,77 posto
 | periodikum = Klix.ba
 | dátum vydania = 2022-04-03
 | url = https://www.klix.ba/biznis/privreda/ima-li-uopste-turizma-u-tuzli-od-ukupnog-broja-turista-u-bih-ovaj-grad-posjetilo-2-77-posto/220429103
 | dátum prístupu = 2022-05-09
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt;

Hlavnou atrakciou sú tri slaná jazera (tzv. Panonské jazerá)&lt;ref name=&quot;CCBH-1&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Carmichael
 | meno = Catherine
 | odkaz na autora = 
 | titul = A concise history of Bosnia
 | url = https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2015
 | počet stran = 
 | isbn = 978-1-107-01615-6
 | kapitola =
 | strany = [https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm/page/1 1]
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;b92&quot;&gt;[https://www.b92.net/putovanja/vesti.php?yyyy=2021&amp;mm=06&amp;dd=09&amp;nav_id=1871823 Článok na portály b92.net] (po srbsky).&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dw-bs&quot;/&gt; umiestnené východne od centra mesta a pri ňom vytvorený Soľný trh, t. j. Soľné múzeum. Východobosnianské múzeum vystavuje bohaté archeologické, historické a etnologické pamiatky. K ďalším turistickým cieľom patrí galérie a knižný festival [[Meša Selimović]], ktorý sa koná každoročne a je pomenovaný po známom [[balkán]]skom spisovateľovi.

V roku [[2014]] Tuzlu, rovnako ako v rade ďalších miest na území [[Federace Bosny a Hercegoviny]], zasiahli [[Sociálne nepokoje v Bosne a Hercegovine (2014)|sociálne nepokoje]].&lt;ref name=&quot;CCBH-175&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Carmichael
 | meno = Catherine
 | odkaz na autora = 
 | titul = A concise history of Bosnia
 | url = https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2015
 | počet stran = 
 | isbn = 978-1-107-01615-6
 | kapitola =
 | strany = [https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm/page/n198 175]
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt; Bola vypálená budova regionálnej správy a uskutočnilo sa niekoľko demonštrácií.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko1 = Slezáková
 | meno1 = Magdalena
 | titul = V Tuzle hoří vládní budova, bosenská média píší o povstání
 | periodikum = Lidovky.cz
 | dátum vydania = 2014-02-07
 | url = https://www.lidovky.cz/svet/v-tuzle-hori-vladni-budova-bosenska-media-pisi-o-revoluci.A140207_150921_ln_zahranici_msl
 | dátum prístupu = 2020-05-02
}}&lt;/ref&gt; Medzi problémy súčasného mesta patrí kvalita životného prostredia; v roku [[2016]] [[Svetová zdravotnícka organizácia]] označila Tuzlu za druhé najznečistenejšie mesto [[Európa|Európy]] hneď po [[Severná Macedónia|severnomacedónskom]] [[Tetovo|Tetovu]]. Napriek tomu pri porovnaní s ostatnými bosnianskymi mestami má Tuzla značný počet parkov a zelených plôch.&lt;ref name=&quot;b92&quot;/&gt;

V roku [[2021]] získala [[općina]] Tuzla po dlhom administratívnom procesu konečne status mesta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Kako je Tuzla postala grad slučaj: Građani i dalje čekaju na mjesne izbore, politika sve koči
 | periodikum = Klix.ba
 | dátum vydania = 2022-04-02
 | url = https://www.klix.ba/vijesti/bih/kako-je-tuzla-postala-grad-slucaj-gradjani-i-dalje-cekaju-na-mjesne-izbore-politika-sve-koci/220224098
 | dátum prístupu = 2022-05-09
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt;

== Obyvateľstvo ==

Počet obyvateľov mesta Tuzla dlhodobo klesá.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Bijela kuga / Bh. grad polako se gasi: Mladi odlaze 'trbuhom za kruhom'
 | periodikum = Radio Sarajevo
 | dátum vydania = 2022-01-24
 | url = https://radiosarajevo.ba/vijesti/bosna-i-hercegovina/bh-grad-polako-se-gasi-mladi-odlaze-trbuhom-za-kruhom/444771
 | dátum prístupu = 2022-05-09
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt; V roku [[1991]] v samotnom meste Tuzla žilo 83 770 obyvateľov, v roku [[2013]] žilo 74 457 ľudí.&lt;ref name=&quot;stat&quot;&gt;[http://www.statistika.ba/?show=12&amp;id=11088 Štatistické zobrazenie výsledkov sčítania ľudí BiH v roku 2013] (po bosniansky).&lt;/ref&gt;

V roku 2013 sa v miestnom sčítaní obyvateľov deklarovalo 72,8 % obyvateľov ako [[Bosniaci]] (v roku [[1991]] to bolo 47,6 %), ďalej 13,9 % ako [[Chorváti]] (v roku [[1991]] to bolo 15,5 %) a tri percentá ako [[Srbové]] (v roku [[1991]] 15,4 %). Podiel Srbov klesol v súvislosti s [[Vojna v Bosne a Hercegovine|vojnou v Bosne a Hercegovine]]. 8,2 % sa prihlásilo k iným národnostiam. V roku [[1991]] sa 16,7 % obyvateľov mesta prihlásilo k [[Juhoslovania (národnosť)|juhoslovanskej]] národnosti. Pri porovnavaní so situáciou pred vojnou v 90. rokov sa zvýšil podiel Bosniakov a znížil podiel Chorvátov a Srbov.&lt;ref name=&quot;stat&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dnevnik.ba-bs&quot;&gt;{{Citácia periodika
| titul = Je li Tuzla uistinu multikulturalna i tolerantna ili je riječ o velikoj podvali?
| periodikum = dnevnik.ba
| jazyk = bs
| url = https://www.dnevnik.ba/teme/je-li-tuzla-uistinu-multikulturalna-i-tolerantna-ili-je-rijec-o-velikoj-podvali-2500200
| dátum prístupu = 2022-05-09
}}.&lt;/ref&gt;

V roku 2013 sa 73 % Tuzlanov považovalo za [[Islam v Bosne a Hercegovine|moslimov]], 13,3 % za [[Rímskokatolická cirkev v Bosne a Hercegovine|katolíkov]] a 3,2 % za [[Srbská pravoslávna cirkev|pravoslávnych]]. Čísla v podstate zodpovedajú štatistikám podľa národnostných skupín. 2,7 % populáce uviedlo, že sú ateistami. [[Židia|Židovská]] komunita Tuzly sa skladá z približne sto ľudí. Ich pôvod siahá do [[19. storočie|19. storočia]], kedy sa [[Sefardskí Židia]] začali prisidľovať do Tuzly.&lt;ref name=&quot;jevreji&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | titul = U Tuzli sve manje Jevreja, a oronulo groblje svjedoči o postojanju i smrti jednog naroda
 | periodikum = Klix.ba
 | dátum vydania = 2022-01-29
 | url = https://www.klix.ba/vijesti/bih/u-tuzli-sve-manje-jevreja-a-oronulo-groblje-svjedoci-o-postojanju-i-smrti-jednog-naroda/220129057
 | dátum prístupu = 2022-05-09
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt;

== Samospráva ==
V čele mesta Tuzly stojí starosta, ktorý je v komunálnych voľbách volený na štvorročné [[volebné obdobie]]. Zastupiteľstvo mesta Tuzla má celkovo 30 členov, volení sú na základe kandidátnych listín, ktorí uspejú vo voľbách. Jedno zastupiteľské kreslo je ale vyčlenené pre zástupcu menšín.

Od roku 2001 je dlhodobým starostom mesta [[Jasmin Imamović]], ktorý bol v roku [[2020]] v komunálnych voľbách zvolený už do svojho šiesteho volebného obdobia.

=== Miestné časti ===
* [[Šikara]],
* [[Ljepunice]],
* [[Milešići]],
* [[Bukinje]],
* [[Šićki Brod]],
* [[Simin Han]].

== Doprava ==
[[File:Tuzla train station.jpg|vpravo|náhľad|Miestna železnica]]
Tuzla je napojená na bosniansku cestnú sieť, nemá však diaľničné spojenie. Hlavné ťahy z Tuzly smerujú do miest [[Doboj]], [[Srebrenik]], [[Bijeljina]], [[Zvornik]], na juh cez horské údolie a priesmyky následne do [[Sarajevo|Sarajeva]].

Tuzla bola do roku 2019 jedným z uzlov [[železničná doprava v Bosne a Hercegovine|železničnej dopravy v zemi]]. Vedie sem niekoľko tratí, napr. [[Železničná trať Doboj – Tuzla|Doboj – Tuzla]], [[Železničná trať Tuzla – Zvornik|Tuzla – Zvornik]] alebo [[Železniční trať Brčko – Banovići|Brčko – Banovići]]. Vďaka železnici bol v druhej polovici 20. storočia umožnený rozvoj ťažkého priemyslu. Z Tuzly boli vypravené priame osobní vlaky do [[Sarajevo|Sarajeva]], [[Záhřeb]]u a [[Bělehrad]]u. Táto železničná doprava bola ku konci roku 2019 zrušená.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = 133-year-old Train Traffic abolished in Tuzla
 | periodikum = Sarajevo Times
 | dátum vydania = 2020-01-22
 | url = https://sarajevotimes.com/156406-2/
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt;

V neďalekej obce [[Dubrave]] se nachádza [[Letiště Tuzla|mezinárodné letisko Tuzla]] (IATA: TZL). Letisko vzniklo prestavbou a úpravou pôvodného vojenského letiska. Po odchode jednotek [[SFOR]] bola pôvodná základňa prestavaná a vzdušný prístav teraz slúži predovšetkým pre [[Europská unia|európskych]] nízkonákladových leteckých dopravcov. V roku 2017 letisko vybavilo cez pol miliónov ľudí.

V samotnom meste zajišťujú mestskú dopravu autobusy.

== Ekonomika ==
[[File:Tuzla Thermal Power Plant02A.jpg|vpravo|náhľad|Tepelná elektráreň v Tuzle]]
Po [[Sarajevo|Sarajevu]] a [[Banja Luka|Banje Luka]] je Tuzla tretím významným priemyselným mestom na území Bosny a Hercegoviny. V meste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú rôzne závody ťažkého, chemického a potravinárskeho priemyslu. V obci Šićki Brod na západe mesta sa nachádza tepelná elektráreň a v neďalekom Lukavaci je cementáreň. V roku 2018 bola plánovaná výstavba novej elektrárne o výkone 450 MW.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Elektrárna, nebo členství v EU: Brusel se přetahuje s Čínou o Bosnu
 | periodikum = Euro.cz
 | dátum vydania = 2018-10-02
 | url = https://www.euro.cz/byznys/elektrarnu-nebo-budouci-clenstvi-brusel-se-pretahuje-s-cinou-o-bosnu-1423320
 | dátum prístupu = 2020-05-02
}}&lt;/ref&gt; Kvôli negativnému vlyvu elektrárne na životné prostredie sa v meste uskutočnujú demonštrácie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Nejen Dillí nebo Kalkata. Na čele žebříčku měst s nejšpinavějším vzduchem se ocitlo i Sarajevo
 | periodikum = ČT24
 | dátum vydania = 2020-02-06
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3043797-nejen-dilli-nebo-kalkata-na-cele-zebricku-mest-s-nejspinavejsim-vzduchem-se-ocitlo-i
 | dátum prístupu = 2020-05-02
}}.&lt;/ref&gt;

Vzhľadom k ekonomickým zmenám v 90. rokov 20. storočia ale význam priemyslu poklesol a celé odvetia zanikli, napr. chemický priemysel.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Kako je pokopana kemijska industrija Tuzle
 | periodikum = Deutsche Welle
 | dátum vydania = 2014-02-07
 | url = https://www.dw.com/hr/kako-je-pokopana-kemijska-industrija-tuzle/a-17415572
 | dátum prístupu = 2020-05-02
 | jazyk = bs
}}.&lt;/ref&gt;

== Kultúra ==
V Tuzle pôsobí množstvo kultúrnych inštitúcií:

* [[Národné divadlo Tuzla]], ktoré v meste pôsobí od roku [[1949]]. Od 60. rokov zahŕňa tiež baletnú školu a symfonický orchester. Divadelné tradíce v Tuzle siahajú k roku 1898.
* [[Múzeum východnej Bosny]] ([[bosniačtina|bosniansky]] ''Muzej istočne Bosne'') má etnologickú, historickú, biologickú, numizmatickú a umeleckú zbierku, vystavuje celkovo 50 000 exponátov.
* [[Múzeum výroby soli]], ktoré pôsobí v rámci tuzlanskej [[Salina (nádrž)|saliny]]. Disponuje fotografickou zbierkou histórie výroby soli.
* [[Historický archív v Tuzle]] má 22 zbierok, najstaršie dokumenty, ktoré zhromažďuje, pocházajú z 17. storočia.
* Galérie portrétov, ktorá vystavuje diela miestnych [[maliarsvo|maliarov]].

V Tuzle také vznikla skupina [[Jutro (skupina)|Jutro]].&lt;ref name=&quot;JP-903&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Biserko
 | meno = Sonja
 | odkaz na autora = 
 | titul = Jugoslavija: Poglavlje 1980–1991
 | url = 
 | vydavateľ = Helsinški odbor za ljudska prava u Srbiji
 | miesto = Bělehrad
 | rok = 2021
 | počet stran = 
 | isbn = 978-86-7208-221-0
 | kapitola = 
 | strany = 903
 | jazyk = sr
 }}.&lt;/ref&gt;

Medzi kultúrne pamiatky na území mesta Tuzly patria napríklad:

* Objekt srbsko pravoslávnej [[Zvornicko-tuzlanská eparchie|zvornicko-tuzlanskej eparchie]], historický komplex.
* Hastahana, prvá historická nemocnica v Tuzle, vybudovaná ešte v dobách existencie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].
* [[Židovský cintorín v Tuzle]].
* Historická budova [[Kino Centar|kina Centar]].
* Nekropola so [[stećak|stećkami]] v obci [[Donje Breške]].
* [[Turalibegova mešita]] s priľahlým cintorínom.
* Pravoslávny kostol sv. Georgije v [[Trnovac (Tuzla)|Trnovaci]].
* Pravoslávny kostol v [[Požarnica|Požarnici]].
* Historická budova solany.
* Chrám Nanebovzatia presvätej Bohorodičky.
* Areál kláštora dcér Božej lásky v [[Josipovac]]i.
* [[Farebná mešita (Tuzla)|Farebná mešita]] spolu s Behram-begovou [[medresa|medresou]].
* [[Židovský cintorín (Tuzla)|židovský cintorín]] (vyhlásený pamiatkou roka [[2018]]).&lt;ref name=&quot;jevreji&quot;/&gt;

&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Tuzla - Jalska džamija 4 (2019).jpg|Jalská mešita
Tuzla Stara Gimnazija.jpg|Staré gymnázium
Tuzla - Saints Peter and Paul Catholic Church 1 (2019).jpg|Katolícky kostol&lt;br&gt;sv. Petra a Pavla
Sarena Dzamija, Tuzla (1).jpg|[[Barevná mešita (Tuzla)|Farebná mešita]]&lt;br&gt;(Šarena džamija)
Crkva Uspenja Presvete Bogorodice u Tuzli 1 (2019).jpg|Pravoslávny chrám
Tuzla - Poljska (Turali-begova) džamija (2019).jpg|[[Turalibegova mešita]]
Fountain in Tuzla - panoramio (1328).jpg|Fontána v centre mesta.
Tuzla Massacre memorial complex.jpg|Pamätník masakru v Tuzle (1995)
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

Celkovo je na území mesta evidované 20 kultúrnych pamiatok.&lt;ref&gt;[https://www.klix.ba/magazin/kultura/tuzla-ima-20-nacionalnih-spomenika-o-vrijednom-naslijedju-brinu-tek-rijetki/200804066 Článok na portály klix.ba] (po bosniansky).&lt;/ref&gt;

== Školstvo ==

[[File:SaobracajnaSK4.png|vpravo|náhľad|Dopravná škola v Tuzle.]]
Prvná [[medresa]] bola v Tuzle otvorená v 17. storočí (Behrambegová medresa). V súčastnej dobe existuje v Tuzle 23 základných a 17 stredných škôl, ktoré majú celkovo 25 000 študentov. [[Univerzita v Tuzle]] bola založená v roku [[1976]], hoci už v 50. rokov 20. storočia tu boli už niektoré fakulty vysokých škôl.

Na univerzite študuje okolo 15 000 študentov, vzhľadom k priemyselnému charakteru mesta i jeho okolia sa tu nachádza napríklad aj banicko-geologicko-stavebná fakulta. Okrem univerzity sa v Tuzle nachádza aj dramatická akadémia a niekoľko ďalších súkromných vysokých škol a inštitúcií.

== Zdravotníctvo ==
V roku 1874 bola založená Hastahana, prvá miestna nemocnica. V súčasnej dobe pôsobí v Tuzle prvé univerzitné klinické centrum, čo je najväčší zdravotné zariadenie v regióne. Má 43 organizačných jednotiek, 9 ústavov a 13 [[klinika|kliník]]. Disponuje celkovo 1800 lôžkami, zamestnáva 2 400 ľudí a z nich je 400 lekárov s rôznymi špecializáciami. Okrem toho existuje v Tuzle tiež [[poliklinika]] (dom zdravia, [[bosniačtina|bosniansky]] ''dom zdravlja''), ktorá poskytuje základnú starostlivosť.

== Šport ==
[[File:Tuzla - Tušanj Stadium 17 (2019).jpg|vpravo|náhľad|Stadion Tušanj]]
[[File:Tuzla - Tušanj Stadium 12 (2019).jpg|vpravo|náhľad|Stadion Tušanj]]
V roku 1904 bolo v Tuzle založené ''Gombolaško društvo'' (gymnaziálne družstvo). V medzivojnovom období sa tu nachádzali tri futbalové tímy: Obilić, Makabi a Gorki.

Dnes v meste pôsobí 74 športových organizácií, ktoré sa venujú 19 rôznym športom. Pôsobí tu okolo šesť a pol tisíc rôznych športovcov. Z Tuzly pochádzala množstvo v regióne známych športovcov, medzi ktoré patrili napr. [[Zlatan Saračevic]], ktorý sa stal európskym šampiónom v hode guľou. V roku 1989 získali basketbalistky týmu [[Jedinstvo (basketbal)|Jedinstvo]] európsky titul.

Veľký športový štadión sa nachádza v miestnej časti [[Tušanj]].

V Tuzle pôsobí napr. nasledujúce športové tímy:

* Gymnastický klub Tuzla.
* FK Sloboda.
* KK Sloboda-Dita.
* KK Jedinstvo-Trocal.
* Karate klub Tuzla Sinbra.
* KK Salinass Fallconss.
* Hádzanarský klub Sloboda.
* Plavecký klub Zmaj-Alpamm Tuzla.
* Plavecký klub Sloboda Tuzla.

V roku [[1960]] sa mestom Tuzla začalo udeľovať pravidelné ocenenie [[Športovec roka (Tuzla)|Športovec roka]].

== Osobnosti ==
* [[Šukrija Alagić]] (1881 – 1936), pedagóg a spisovateľ.
* [[Mehmed Teufik Azabagić]] (1838 – 1918), islamský duchovný.
* [[Lepa Brena]] (* 1960), speváčka.
* [[Šefkija Gluhić]] (1878 – 1927), politik.
* [[Svetlana Kitićová]] (* 1960), hádzanárka.
* [[Andrea Petkovicová]] (* 1987), nemecká tenistka srbského pôvodu.
* [[Biljana Plavšićová]] (* 1930), prezidentka [[Republika srbská|Republiky srbské]].
* [[Meša Selimović]]&lt;ref name=&quot;CCBH-109&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Carmichael
 | meno = Catherine
 | odkaz na autora = 
 | titul = A concise history of Bosnia
 | url = https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2015
 | počet stran = 
 | isbn = 978-1-107-01615-6
 | kapitola =
 | strany = [https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm/page/n132 109]
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt; (1910 – 1982), spisovateľ.
* [[Osman Vilović]] (cca 1870 – 1945), juhoslovánsky politik.
* [[Hilde Zaloscer]] (1903 – 1999), rakúska egyptologička.
* [[Faruk Prcić]], bežec.
* [[Mirza Delibašić]],&lt;ref name=&quot;CCBH-116&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Carmichael
 | meno = Catherine
 | odkaz na autora = 
 | titul = A concise history of Bosnia
 | url = https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2015
 | počet stran = 
 | isbn = 978-1-107-01615-6
 | kapitola =
 | strany = [https://archive.org/details/concisehistoryof0000carm/page/n139 116]
 | jazyk = en
}}.&lt;/ref&gt; športovec.
* [[Ismet Mujezinović]], umelec.
* [[Planinka Jurišić-Atić]], pedagóg.
* [[Mirsad Hadžiefendić]], umelec.
* [[Denis Azabagić]], gitarista.
* [[Dejan Ivanović]], gitarista.
* [[Predrag Stanković]], hudobný pedagóg.
* [[Vladimir Valjarević]], koncertný pianista.
* [[Emir Delalić]], umelec.
* [[Svetlana Kitić]], hádzanárka.
* [[Razija Mujanović]], basketbalistka.
* [[Vlado Kerošević]], herec.
* [[Emir Hadžihafizbegović]], herec.
* [[Dejan Slavuljica]], umelec.
* [[Dževad Šećerbegović]], futbalista.
* [[Damir Mršić]], basketbalista.
* [[Sanel Redžić]], gitarista.
* [[Ćazim Sarajlić]], riaditeľ Medzinárodnej galérie portrétov.
* [[Mile Kekin]], spevák skupiny [[Hladno Pivo]].
* [[Miroslav Tadić]], gitarista.
* [[Šefket Kurt]], islamský duchovný.
* [[Sanja Maletić]], speváčka.

== Partnerská mesta ==
* Beşiktaş, Turecko;
* Bologna;
* L'Hospitalet de Llobregat;
* Linec;
* Osijek;
* Pécs;
* Saint-Denis;
* [[Tuzla (Turecko)|Tuzla]], [[Turecko]].

== Referencie ==
{{Referencie}}
&lt;!--{{Překlad|bs|Tuzla|3134549|de|Tuzla|195607498|fr|Tuzla|168447640}}--&gt;

== Literatúra ==
* Dino Šakanović: Industrija Tuzle u vremenu tranzicije (1988 – 2008).

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.tuzla.ba Oficiálna stránka mesta]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150216151224/http://www.tuzla.ba/ |date=2015-02-16 }}
* [http://www.youtube.com/watch?v=AL3Wm9eKAnY Welcome to Tuzla – Promo video]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Tuzla|26067797}}

&lt;!--{{Tuzlanský kantón}}
{{Bosna a Hercegovina}}--&gt;

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Tuzla| ]]
[[Kategória:Mestá v Bosne a Hercegovine]]
[[Kategória:Tuzlanský kantón]]</text>
      <sha1>pqve2dhjgd9xpugrzubfymdo0a69wfo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Peter Menky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>755573</id>
    <revision>
      <id>8371573</id>
      <parentid>8370265</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:38:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>wl</comment>
      <origin>8371573</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6390" sha1="g0s308ibmuel1jzql2wkcilwi885v78" xml:space="preserve">{{UU|20260906}}{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Peter Menky
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1986|03|21}}
 | Miesto narodenia   = [[Nitra]]
 | Popis osoby        = slovenský manažér a bývalý model
 | Alma mater         = [[Masarykova univerzita v Brne]]
 | Profesia           = [[manažér]]
 | Známy vďaka        = víťaz súťaže Muž roka &lt;small&gt;(2009)&lt;/small&gt;&lt;br/&gt;
víťaz Manhunt International &lt;small&gt;(2010)&lt;/small&gt;
}}

'''Peter Menky''' (* 21. marca 1986, [[Nitra]]) je [[Slováci|slovenský]] manažér a bývalý [[Modelka|model]] a [[atlét]]. V roku 2009 zvíťazil v slovenskej časti súťaže [[Muž roka]] a v roku 2010 vyhral medzinárodnú modelingovú súťaž [[Manhunt International]].&lt;ref name=&quot;idnes2010&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slovenský Muž roku Menky slaví prvenství na světové soutěži krásy
 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/slovensky-muz-roku-menky-slavi-prvenstvi-na-svetove-soutezi-krasy.A101123_153827_lidicky_ved
 | vydavateľ = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2010-11-23
 | dátum prístupu = 2026-09-06
|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Po skončení modelingovej kariéry pôsobil v manažérskych pozíciách.&lt;ref name=&quot;muni&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Peter Menky
 | url = https://www.econ.muni.cz/o-nas/nasi-absolventi/peter-menky
 | vydavateľ = Ekonomicko-správní fakulta Masarykovy univerzity
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;

== Športová kariéra ==

Pred modelingovou kariérou sa Menky venoval atletike, predovšetkým [[Hod oštepom|hodu oštepom]]. Súťažil za Športové gymnázium Nitra a v mládežníckych kategóriách reprezentoval Slovensko aj na medzinárodných atletických podujatiach.&lt;ref name=&quot;atletika2003&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Atletické výkony 2003
 | url = https://www.atletika.cz/storage/_web/stranky/zpravodajstvi/statisticke-publikace/docs/2003.pdf
 | vydavateľ = Český atletický svaz
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2003 získal ako dorastenec titul majstra Slovenska v kategórii juniorov v hode oštepom s výkonom 52,64 metra.&lt;ref name=&quot;sazMajstri&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Prehľad majstrov Slovenska v kategóriách mládeže – chlapci
 | url = https://www.atletika.sk/wp-content/uploads/2021/12/Slovenska_Atletika_04_2021_Web.pdf
 | vydavateľ = Slovenský atletický zväz
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt; V tom istom období štartoval aj na medzinárodných mládežníckych súťažiach. V roku 2003 je v atletických výsledkoch evidovaný ako slovenský reprezentant v hode oštepom.&lt;ref name=&quot;atletika2003&quot; /&gt;

== Vzdelanie ==

Menky vyštudoval podnikové hospodárstvo na [[Ekonomicko-správna fakulta Masarykovej univerzity|Ekonomicko-správnej fakulte]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne, kde v roku 2010 získal titul inžinier.&lt;ref name=&quot;muni&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Najkrajší model sveta, Peter Menky, je už inžinier|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/43806-najkrajsi-model-sveta-peter-menky-je-uz-inzinier|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt;

== Modeling ==

V roku 2009 zvíťazil v slovenskej časti súťaže [[Muž roka]].&lt;ref name=&quot;idnes2009&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Češi si za Muže roku zvolili sportovce, Slováci modela
 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/cesi-si-za-muze-roku-zvolili-sportovce-slovaci-modela.A090829_143925_lidicky_ved
 | vydavateľ = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2009-08-29
 | dátum prístupu = 2026-09-06
|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2010 reprezentoval Slovensko na medzinárodnej modelingovej súťaži [[Manhunt International]] na [[Taiwan|Taiwane]], kde získal celkové prvenstvo.&lt;ref name=&quot;idnes2010&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bacharová|meno=Nina|autor=|odkaz na autora=|titul=Najkrajší model sveta Menky: Predviesť tehličky na bruchu nestačí|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/43658-najkrajsi-model-sveta-menky-predviest-tehlicky-na-bruchu-nestaci|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2010-12-11|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt;

Po víťazstve pokračoval v profesionálnom modelingu. V roku 2011 pôsobil v [[Singapur|Singapure]], kde podpísal kontrakt s modelingovou agentúrou Mannequin Studio a objavil sa na titulnej strane singapurského vydania časopisu ''[[Men's Health]]''.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Z Petra Menkyho je hviezda! Pózuje na titulke prestížneho magazínu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/44989-z-petra-menkyho-je-hviezda-pozuje-na-titulke-prestizneho-magazinu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2011-04-15|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt; V tom období absolvoval módne prehliadky a reklamné zákazky pre viaceré medzinárodné značky.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Manažérska kariéra ==

Po skončení modelingovej kariéry pôsobil v manažérskych pozíciách v spoločnosti Panasonic a neskôr v technologicko-logistickej spoločnosti DODO, kde sa stal Chief Operating Officer&lt;ref name=&quot;dnoviny&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Novým komerčním ředitelem DoDo se stal Peter Menky
 | url = https://www.dnoviny.cz/expresni-sluzby/novym-komercnim-reditelem-dodo-se-stal-peter-menky
 | vydavateľ = Dopravní noviny
 | dátum vydania = 2021-10-16
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2025 členom predstavenstva DoDo Group SE.&lt;ref name=&quot;rejstrik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Výpis z obchodního rejstříku – DoDo Group SE
 | url = https://verejnerejstriky.msp.gov.cz/vypis/983403
 | vydavateľ = Ministerstvo spravedlnosti České republiky
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;muni&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Slovenskí manažéri]]
[[Kategória:Slovenskí modeli]]
[[Kategória:Slovenskí oštepári]]
[[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]</text>
      <sha1>g0s308ibmuel1jzql2wkcilwi885v78</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371576</id>
      <parentid>8371573</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:47:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>-UU, format je ok, nie je samotne PR, vyznamnost vyhrou v sutazi splnena</comment>
      <origin>8371576</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6375" sha1="lzlx1dv5bf64fvmpdoimqsqsaqh1v14" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Peter Menky
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1986|03|21}}
 | Miesto narodenia   = [[Nitra]]
 | Popis osoby        = slovenský manažér a bývalý model
 | Alma mater         = [[Masarykova univerzita v Brne]]
 | Profesia           = [[manažér]]
 | Známy vďaka        = víťaz súťaže Muž roka &lt;small&gt;(2009)&lt;/small&gt;&lt;br/&gt;
víťaz Manhunt International &lt;small&gt;(2010)&lt;/small&gt;
}}

'''Peter Menky''' (* 21. marca 1986, [[Nitra]]) je [[Slováci|slovenský]] manažér a bývalý [[Modelka|model]] a [[atlét]]. V roku 2009 zvíťazil v slovenskej časti súťaže [[Muž roka]] a v roku 2010 vyhral medzinárodnú modelingovú súťaž [[Manhunt International]].&lt;ref name=&quot;idnes2010&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slovenský Muž roku Menky slaví prvenství na světové soutěži krásy
 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/slovensky-muz-roku-menky-slavi-prvenstvi-na-svetove-soutezi-krasy.A101123_153827_lidicky_ved
 | vydavateľ = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2010-11-23
 | dátum prístupu = 2026-09-06
|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Po skončení modelingovej kariéry pôsobil v manažérskych pozíciách.&lt;ref name=&quot;muni&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Peter Menky
 | url = https://www.econ.muni.cz/o-nas/nasi-absolventi/peter-menky
 | vydavateľ = Ekonomicko-správní fakulta Masarykovy univerzity
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;

== Športová kariéra ==

Pred modelingovou kariérou sa Menky venoval atletike, predovšetkým [[Hod oštepom|hodu oštepom]]. Súťažil za Športové gymnázium Nitra a v mládežníckych kategóriách reprezentoval Slovensko aj na medzinárodných atletických podujatiach.&lt;ref name=&quot;atletika2003&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Atletické výkony 2003
 | url = https://www.atletika.cz/storage/_web/stranky/zpravodajstvi/statisticke-publikace/docs/2003.pdf
 | vydavateľ = Český atletický svaz
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2003 získal ako dorastenec titul majstra Slovenska v kategórii juniorov v hode oštepom s výkonom 52,64 metra.&lt;ref name=&quot;sazMajstri&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Prehľad majstrov Slovenska v kategóriách mládeže – chlapci
 | url = https://www.atletika.sk/wp-content/uploads/2021/12/Slovenska_Atletika_04_2021_Web.pdf
 | vydavateľ = Slovenský atletický zväz
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt; V tom istom období štartoval aj na medzinárodných mládežníckych súťažiach. V roku 2003 je v atletických výsledkoch evidovaný ako slovenský reprezentant v hode oštepom.&lt;ref name=&quot;atletika2003&quot; /&gt;

== Vzdelanie ==

Menky vyštudoval podnikové hospodárstvo na [[Ekonomicko-správna fakulta Masarykovej univerzity|Ekonomicko-správnej fakulte]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne, kde v roku 2010 získal titul inžinier.&lt;ref name=&quot;muni&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Najkrajší model sveta, Peter Menky, je už inžinier|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/43806-najkrajsi-model-sveta-peter-menky-je-uz-inzinier|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt;

== Modeling ==

V roku 2009 zvíťazil v slovenskej časti súťaže [[Muž roka]].&lt;ref name=&quot;idnes2009&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Češi si za Muže roku zvolili sportovce, Slováci modela
 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/cesi-si-za-muze-roku-zvolili-sportovce-slovaci-modela.A090829_143925_lidicky_ved
 | vydavateľ = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2009-08-29
 | dátum prístupu = 2026-09-06
|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2010 reprezentoval Slovensko na medzinárodnej modelingovej súťaži [[Manhunt International]] na [[Taiwan|Taiwane]], kde získal celkové prvenstvo.&lt;ref name=&quot;idnes2010&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bacharová|meno=Nina|autor=|odkaz na autora=|titul=Najkrajší model sveta Menky: Predviesť tehličky na bruchu nestačí|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/43658-najkrajsi-model-sveta-menky-predviest-tehlicky-na-bruchu-nestaci|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2010-12-11|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt;

Po víťazstve pokračoval v profesionálnom modelingu. V roku 2011 pôsobil v [[Singapur|Singapure]], kde podpísal kontrakt s modelingovou agentúrou Mannequin Studio a objavil sa na titulnej strane singapurského vydania časopisu ''[[Men's Health]]''.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Z Petra Menkyho je hviezda! Pózuje na titulke prestížneho magazínu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/44989-z-petra-menkyho-je-hviezda-pozuje-na-titulke-prestizneho-magazinu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2011-04-15|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt; V tom období absolvoval módne prehliadky a reklamné zákazky pre viaceré medzinárodné značky.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Manažérska kariéra ==

Po skončení modelingovej kariéry pôsobil v manažérskych pozíciách v spoločnosti Panasonic a neskôr v technologicko-logistickej spoločnosti DODO, kde sa stal Chief Operating Officer&lt;ref name=&quot;dnoviny&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Novým komerčním ředitelem DoDo se stal Peter Menky
 | url = https://www.dnoviny.cz/expresni-sluzby/novym-komercnim-reditelem-dodo-se-stal-peter-menky
 | vydavateľ = Dopravní noviny
 | dátum vydania = 2021-10-16
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2025 členom predstavenstva DoDo Group SE.&lt;ref name=&quot;rejstrik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Výpis z obchodního rejstříku – DoDo Group SE
 | url = https://verejnerejstriky.msp.gov.cz/vypis/983403
 | vydavateľ = Ministerstvo spravedlnosti České republiky
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;muni&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Slovenskí manažéri]]
[[Kategória:Slovenskí modeli]]
[[Kategória:Slovenskí oštepári]]
[[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]</text>
      <sha1>lzlx1dv5bf64fvmpdoimqsqsaqh1v14</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371577</id>
      <parentid>8371576</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:48:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8371577</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6400" sha1="owjo7vf7buv12v5sfrsv0yxkzouvpnh" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Peter Menky
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1986|03|21}}
 | Miesto narodenia   = [[Nitra]]
 | Popis osoby        = slovenský manažér a bývalý model
 | Alma mater         = [[Masarykova univerzita v Brne]]
 | Profesia           = [[manažment (pracovníci)|manažér]]
 | Známy vďaka        = víťaz súťaže Muž roka &lt;small&gt;(2009)&lt;/small&gt;&lt;br/&gt;
víťaz Manhunt International &lt;small&gt;(2010)&lt;/small&gt;
}}

'''Peter Menky''' (* 21. marca 1986, [[Nitra]]) je [[Slováci|slovenský]] manažér a bývalý [[Modelka|model]] a [[atlét]]. V roku 2009 zvíťazil v slovenskej časti súťaže [[Muž roka]] a v roku 2010 vyhral medzinárodnú modelingovú súťaž [[Manhunt International]].&lt;ref name=&quot;idnes2010&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slovenský Muž roku Menky slaví prvenství na světové soutěži krásy
 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/slovensky-muz-roku-menky-slavi-prvenstvi-na-svetove-soutezi-krasy.A101123_153827_lidicky_ved
 | vydavateľ = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2010-11-23
 | dátum prístupu = 2026-09-06
|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Po skončení modelingovej kariéry pôsobil v manažérskych pozíciách.&lt;ref name=&quot;muni&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Peter Menky
 | url = https://www.econ.muni.cz/o-nas/nasi-absolventi/peter-menky
 | vydavateľ = Ekonomicko-správní fakulta Masarykovy univerzity
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;

== Športová kariéra ==

Pred modelingovou kariérou sa Menky venoval atletike, predovšetkým [[Hod oštepom|hodu oštepom]]. Súťažil za Športové gymnázium Nitra a v mládežníckych kategóriách reprezentoval Slovensko aj na medzinárodných atletických podujatiach.&lt;ref name=&quot;atletika2003&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Atletické výkony 2003
 | url = https://www.atletika.cz/storage/_web/stranky/zpravodajstvi/statisticke-publikace/docs/2003.pdf
 | vydavateľ = Český atletický svaz
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2003 získal ako dorastenec titul majstra Slovenska v kategórii juniorov v hode oštepom s výkonom 52,64 metra.&lt;ref name=&quot;sazMajstri&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Prehľad majstrov Slovenska v kategóriách mládeže – chlapci
 | url = https://www.atletika.sk/wp-content/uploads/2021/12/Slovenska_Atletika_04_2021_Web.pdf
 | vydavateľ = Slovenský atletický zväz
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt; V tom istom období štartoval aj na medzinárodných mládežníckych súťažiach. V roku 2003 je v atletických výsledkoch evidovaný ako slovenský reprezentant v hode oštepom.&lt;ref name=&quot;atletika2003&quot; /&gt;

== Vzdelanie ==

Menky vyštudoval podnikové hospodárstvo na [[Ekonomicko-správna fakulta Masarykovej univerzity|Ekonomicko-správnej fakulte]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne, kde v roku 2010 získal titul inžinier.&lt;ref name=&quot;muni&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Najkrajší model sveta, Peter Menky, je už inžinier|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/43806-najkrajsi-model-sveta-peter-menky-je-uz-inzinier|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt;

== Modeling ==

V roku 2009 zvíťazil v slovenskej časti súťaže [[Muž roka]].&lt;ref name=&quot;idnes2009&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Češi si za Muže roku zvolili sportovce, Slováci modela
 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/cesi-si-za-muze-roku-zvolili-sportovce-slovaci-modela.A090829_143925_lidicky_ved
 | vydavateľ = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2009-08-29
 | dátum prístupu = 2026-09-06
|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2010 reprezentoval Slovensko na medzinárodnej modelingovej súťaži [[Manhunt International]] na [[Taiwan|Taiwane]], kde získal celkové prvenstvo.&lt;ref name=&quot;idnes2010&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bacharová|meno=Nina|autor=|odkaz na autora=|titul=Najkrajší model sveta Menky: Predviesť tehličky na bruchu nestačí|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/43658-najkrajsi-model-sveta-menky-predviest-tehlicky-na-bruchu-nestaci|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2010-12-11|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt;

Po víťazstve pokračoval v profesionálnom modelingu. V roku 2011 pôsobil v [[Singapur|Singapure]], kde podpísal kontrakt s modelingovou agentúrou Mannequin Studio a objavil sa na titulnej strane singapurského vydania časopisu ''[[Men's Health]]''.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Z Petra Menkyho je hviezda! Pózuje na titulke prestížneho magazínu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/koktail/hviezdne-kauzy/clanok/44989-z-petra-menkyho-je-hviezda-pozuje-na-titulke-prestizneho-magazinu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2011-04-15|dátum prístupu=2026-09-17}}&lt;/ref&gt; V tom období absolvoval módne prehliadky a reklamné zákazky pre viaceré medzinárodné značky.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Manažérska kariéra ==

Po skončení modelingovej kariéry pôsobil v manažérskych pozíciách v spoločnosti Panasonic a neskôr v technologicko-logistickej spoločnosti DODO, kde sa stal Chief Operating Officer&lt;ref name=&quot;dnoviny&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Novým komerčním ředitelem DoDo se stal Peter Menky
 | url = https://www.dnoviny.cz/expresni-sluzby/novym-komercnim-reditelem-dodo-se-stal-peter-menky
 | vydavateľ = Dopravní noviny
 | dátum vydania = 2021-10-16
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2025 členom predstavenstva DoDo Group SE.&lt;ref name=&quot;rejstrik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Výpis z obchodního rejstříku – DoDo Group SE
 | url = https://verejnerejstriky.msp.gov.cz/vypis/983403
 | vydavateľ = Ministerstvo spravedlnosti České republiky
 | dátum prístupu = 2026-09-06
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;muni&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Slovenskí manažéri]]
[[Kategória:Slovenskí modeli]]
[[Kategória:Slovenskí oštepári]]
[[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]</text>
      <sha1>owjo7vf7buv12v5sfrsv0yxkzouvpnh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Peter Menky</title>
    <ns>1</ns>
    <id>755591</id>
    <revision>
      <id>8371575</id>
      <parentid>8370279</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:47:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Encyklopedická významnosť */ odpoveď</comment>
      <origin>8371575</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2963" sha1="cnxzdrnlthn8cn76g7u53ihjoa7lh2s" xml:space="preserve">
== Encyklopedická významnosť ==

Ahoj, ďakujem za upozornenie. Článok som medzitým prepracoval do encyklopedickejšej podoby a doplnil ďalšie nezávislé zdroje.

K významnosti: osoba je predmetom samostatného a netriviálneho mediálneho pokrytia vo viacerých nezávislých zdrojoch a v rôznych obdobiach, napr. iDNES/ČTK (2009, 2010), Pravda (2009–2011), Aktuality.sk (2011), Forbes Slovensko (2025) a CzechCrunch (2025). Nejde teda iba o jednorazové víťazstvo v súťaži ani o firemné PR; nezávislé pokrytie existuje počas približne 15 rokov.

Ak niektoré z uvedených zdrojov podľa teba nespĺňajú [[WP:2NNSZ]], budem rád za konkrétnu spätnú väzbu, ktoré a prečo. --[[Redaktor:Johan374|Johan374]] ([[Diskusia s redaktorom:Johan374|diskusia]]) 21:15, 6. september 2026 (UTC)

:{{ping|KormiSK}} Ahoj, rád by som sa k tomu po niekoľkých dňoch vrátil. Článok bol od označenia podstatne prepracovaný, doplnený o ďalšie nezávislé sekundárne zdroje a upravený do encyklopedickejšej podoby.

:Prosím o kontrolu, či dôvody šablóny „Urgentne upraviť“ ešte trvajú. Ak áno, budem rád za konkrétne uvedenie, čo ešte treba upraviť alebo doplniť pred 20. 9.

:Ďakujem. [[Redaktor:Johan374|Johan374]] ([[Diskusia s redaktorom:Johan374|diskusia]]) 13:51, 16. september 2026 (UTC)
::Ahoj, urobil som ti tam rýchle úpravy, ako sa to javí mne primeranejšie pre wiki. Kľudne to vrátať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:44, 16. september 2026 (UTC)
:::Ďakujem za úpravy. Určite ich nechcem vracať, cieľom je, aby článok zodpovedal štandardom Wikipédie.
:::Keďže na článku stále zostáva šablóna „Urgentne upraviť“ s termínom 20. 9., môžem sa prosím spýtať, či podľa teba po týchto úpravách ešte existuje konkrétny dôvod na jej ponechanie? Ak áno, budem rád za informáciu, čo ešte treba upraviť.
:::[[Redaktor:Johan374|Johan374]] ([[Diskusia s redaktorom:Johan374|diskusia]]) 08:44, 17. september 2026 (UTC)
::::Môj názor je taký, že článok v tomto stave spĺňa základné štandardy a rozsah je primeraný, neobsahuje PR alebo len marginálne. S formálnou stránkou sa dá ešte pracovať, urobil som len rýchlu úpravu obsahu. Skúsim ešte pomôcť, ale posúdenie a odstránenie šablóny nechám na kolegov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 09:30, 17. september 2026 (UTC)
::::::Ďakujem, rozumiem. Cením si úpravy aj spätnú väzbu. Počkám teda na posúdenie ďalšieho redaktora k šablóne. [[Redaktor:Johan374|Johan374]] ([[Diskusia s redaktorom:Johan374|diskusia]]) 11:07, 17. september 2026 (UTC)
:::::::Myslím, že teraz je to ok. [https://www.wikidata.org/wiki/Q141520643 Stránku som napojil i na Wikiúdajoch]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:47, 21. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>cnxzdrnlthn8cn76g7u53ihjoa7lh2s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>755707</id>
    <revision>
      <id>8371424</id>
      <parentid>8370995</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:05:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>výsledky osemfinále 2/3</comment>
      <origin>8371424</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33046" sha1="1lamjwwie38zcft19akbxyd4ip1i0nj" xml:space="preserve">{{Športová aktualita|volejbal}}
{{Infobox medzinárodné športové podujatie
| názov turnaja          = Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov
| rok                    = 2026
| iný názov              = 
| logo                   =
| veľkosť loga           =
| popis loga             = 
| usporiadateľ           = Bulharsko
| 2 usporiadateľ         = Fínsko
| 3 usporiadateľ         = Rumunsko
| 4 usporiadateľ         = Taliansko
| dátum                  = [[9. september]]{{--}}[[26. september]] [[2026]]
| počet tímov            = 24
| počet dejísk           = 7
| počet miest            = 7
| dejiská                = [[Miláno]], [[Turín]]&lt;br /&gt;[[Neapol]], [[Modena]]&lt;br /&gt;[[Sofia]]&lt;br /&gt;[[Tampere]]&lt;br /&gt;[[Kluž]]
| víťaz                  = 
| víťazný tím            = &lt;!-- čo sa napíše, to sa zobrazí --&gt;
| víťaz - muži           = &lt;!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --&gt;
| víťaz - ženy           = &lt;!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --&gt;
| počet titulov          =
| počet titulov - muži   = &lt;!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --&gt;
| počet titulov - ženy   = &lt;!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --&gt;
| zápasy                 =
| góly                   = 
| návštevnosť            =
| najproduktívnejší hráč = 
| najužitočnejší hráč    =
| aktualizácia           =
| rok pred               = 2023
| rok po                 = 2028
}}

'''Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026''' je v poradí 34. turnaj [[Majstrovstvá Európy vo volejbale|majstrovstiev Európy vo volejbale]] mužov, ktoré organizuje [[Európska volejbalová konfederácia]] (CEV). Koná sa od [[9. september|9.]] do [[26. september|26. septembra]] [[2026]] v siedmych mestách v [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]] a v [[Taliansko|Taliansku]] za účasti 24 tímov.

Po štvrtýkrát prebiehajú ME mužov v štyroch hostiteľských štátoch. Finálové zápasy sa uskutočnia v [[Taliansko|Taliansku]].

== Kvalifikácia ==
{{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026}}

{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;500&quot;
!Podujatie
!Miestenky
!Kvalifikanti
|- align=&quot;center&quot;
|Organizátori
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;left&quot; |{{BUL|vm|1}}&lt;br /&gt;{{FIN|vm|1}}&lt;br /&gt;{{ROU|vm|1}}&lt;br /&gt;{{ITA|vm|1}}
|- align=&quot;center&quot;
|Priamy postup z [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2023|ME 2023]]
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;left&quot; |{{POL|vm|1}}&lt;br /&gt;{{SLO|vm|1}}&lt;br /&gt;{{FRA|vm|1}}&lt;br /&gt;{{NED|vm|1}}&lt;br /&gt;{{SRB|vm|1}}&lt;br /&gt;{{UKR|vm|1}}&lt;br /&gt;{{GER|vm|1}}&lt;br /&gt;{{POR|vm|1}}
|- align=&quot;center&quot;
|Postup z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026|kvalifikácie na ME 2026]]
|12
| align=&quot;left&quot; |{{DEN|vm|1}}&lt;br /&gt;{{BEL|vm|1}}&lt;br /&gt;{{CZE|vm|1}}&lt;br /&gt;{{EST|vm|1}}&lt;br /&gt;{{SUI|vm|1}}&lt;br /&gt;{{GRE|vm|1}}&lt;br /&gt;{{SVK|vm|1}}&lt;br /&gt;{{LAT|vm|1}}&lt;br /&gt;{{TUR|vm|1}}&lt;br /&gt;{{ISR|vm|1}}&lt;br /&gt;{{SWE|vm|1}}&lt;br /&gt;{{MKD|vm|1}}
|}

== Výsledky ==

=== Základné skupiny ===

==== Skupina A ====

* [[Modena]]

{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=90px|Dátum
!width=160px|Družstvo 1
!Výsledok
!width=160px|Družstvo 2
!width=40px|1. set
!width=40px|2. set
!width=40px|3. set
!width=40px|4. set
!width=40px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|10. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{ITA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SWE|vm|1}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|25|17}}
|
|
|'''{{ku|75|60}}'''
|5 914
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84508 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{CZE|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{GRE|vm|1}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|25|23}}
|
|'''{{ku|98|86}}'''
|280
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84509 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |{{SVK|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{SLO|vm|1}}'''
|{{ku|29|31}}
|{{ku|15|25}}
|{{ku|18|25}}
|
|
|'''{{ku|62|81}}'''
|459
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84510 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |{{SWE|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{CZE|vm|1}}'''
|{{ku|22|25}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|13|15}}
|'''{{ku|108|105}}'''
|797
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84511 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |{{GRE|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{ITA|vm|1}}'''
|{{ku|23|25}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|16|25}}
|
|
|'''{{ku|62|75}}'''
|4 200
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84512 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{SLO|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SWE|vm|1}}
|{{ku|25|16}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|25|12}}
|
|
|'''{{ku|75|49}}'''
|850
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84513 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{ITA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SVK|vm|1}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|25|27}}
|{{ku|25|10}}
|{{ku|25|19}}
|
|'''{{ku|100|73}}'''
|4 392
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84514 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |{{SVK|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{CZE|vm|1}}'''
|{{ku|21|25}}
|{{ku|14|25}}
|{{ku|20|25}}
|
|
|'''{{ku|55|75}}'''
|414
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84515 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |{{SLO|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{GRE|vm|1}}'''
|{{ku|18|25}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|20|25}}
|
|'''{{ku|86|94}}'''
|511
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84516 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{GRE|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SWE|vm|1}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|17|25}}
|{{ku|25|20}}
|
|'''{{ku|92|89}}'''
|398
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84517 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |{{CZE|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{ITA|vm|1}}'''
|{{ku|25|23}}
|{{ku|16|25}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|20|25}}
|
|'''{{ku|81|98}}'''
|4 487
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84518 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{SWE|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SVK|vm|1}}
|{{ku|19|25}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|25|19}}
|
|'''{{ku|94|88}}'''
|351
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84519 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |{{CZE|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{SLO|vm|1}}'''
|{{ku|26|24}}
|{{ku|13|25}}
|{{ku|25|27}}
|{{ku|23|25}}
|
|'''{{ku|87|101}}'''
|630
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84520 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|17. september
| align=&quot;right&quot; |{{SVK|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{GRE|vm|1}}'''
|{{ku|17|25}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|17|25}}
|
|'''{{ku|81|96}}'''
|275
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84521 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|17. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{ITA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SLO|vm|1}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|27|29}}
|{{ku|19|25}}
|{{ku|15|9}}
|'''{{ku|111|104}}'''
|4 798
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84522 správa]
|}&lt;br&gt;
{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center
!width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}}
!width=160px| Družstvo
!width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20px| {{tooltip|P|Prehry}}
!width=50px| Sety
!width=70px| Lopty
!width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}}
!width=20px| {{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCEECC
|1.
| align=&quot;left&quot; |{{ITA|vm|1}}
|5
|5
|0
|{{ku|15|4}}
|{{ku|459|380}}
| +79
|'''14'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|2.
| align=&quot;left&quot; |{{SLO|vm|1}}
|5
|3
|2
|{{ku|12|7}}
|{{ku|447|403}}
| +44
|'''10'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|3.
| align=&quot;left&quot; |{{GRE|vm|1}}
|5
|3
|2
|{{ku|10|9}}
|{{ku|430|429}}
| +1
|'''9'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|4.
| align=&quot;left&quot; |{{CZE|vm|1}}
|5
|3
|2
|{{ku|11|9}}
|{{ku|446|448}}
| −2
|'''8'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|5.
| align=&quot;left&quot; |{{SWE|vm|1}}
|5
|1
|4
|{{ku|6|13}}
|{{ku|400|435}}
| −35
|'''4'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|6.
| align=&quot;left&quot; |{{SVK|vm|1}}
|5
|0
|5
|{{ku|3|15}}
|{{ku|359|446}}
| −87
|'''0'''
|}

==== Skupina B ====

* [[Sofia]]

{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=90px|Dátum
!width=160px|Družstvo 1
!Výsledok
!width=160px|Družstvo 2
!width=40px|1. set
!width=40px|2. set
!width=40px|3. set
!width=40px|4. set
!width=40px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|9. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{BUL|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{MKD|vm|1}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|18}}
|
|
|'''{{ku|75|54}}'''
|8 892
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84477 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|10. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{POL|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{POR|vm|1}}
|{{ku|25|12}}
|{{ku|25|18}}
|{{ku|25|20}}
|
|
|'''{{ku|75|50}}'''
|867
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84811 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|10. september
| align=&quot;right&quot; |{{ISR|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{UKR|vm|1}}'''
|{{ku|22|25}}
|{{ku|19|25}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|19|25}}
|
|'''{{ku|85|97}}'''
|289
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84479 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{UKR|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{MKD|vm|1}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|10}}
|
|
|'''{{ku|75|54}}'''
|453
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84480 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |{{POR|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{BUL|vm|1}}'''
|{{ku|18|25}}
|{{ku|18|25}}
|{{ku|20|25}}
|
|
|'''{{ku|56|75}}'''
|10 678
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84481 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{POL|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ISR|vm|1}}
|{{ku|25|16}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|25|18}}
|
|
|'''{{ku|75|51}}'''
|1 876
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84482 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |{{BUL|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{UKR|vm|1}}'''
|{{ku|23|25}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|21|25}}
|
|'''{{ku|91|96}}'''
|11 689
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84483 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |{{POR|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{ISR|vm|1}}'''
|{{ku|25|19}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|7|15}}
|'''{{ku|99|104}}'''
|288
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84484 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |{{MKD|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{POL|vm|1}}'''
|{{ku|19|25}}
|{{ku|16|25}}
|{{ku|13|25}}
|
|
|'''{{ku|48|75}}'''
|876
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84485 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{UKR|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{POR|vm|1}}
|{{ku|25|18}}
|{{ku|25|18}}
|{{ku|25|19}}
|
|
|'''{{ku|75|55}}'''
|257
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84486 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{BUL|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ISR|vm|1}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|15}}
|{{ku|25|20}}
|
|'''{{ku|98|82}}'''
|9 865
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84487 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |{{MKD|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{POR|vm|1}}'''
|{{ku|13|25}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|20|25}}
|
|
|'''{{ku|53|75}}'''
|59
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84488 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{POL|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{UKR|vm|1}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|25|13}}
|{{ku|25|22}}
|
|
|'''{{ku|75|55}}'''
|1 314
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84489 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |{{ISR|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{MKD|vm|1}}'''
|{{ku|21|25}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|22|25}}
|
|
|'''{{ku|66|75}}'''
|657
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84490 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |{{POL|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{BUL|vm|1}}'''
|{{ku|25|20}}
|{{ku|29|31}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|18|20}}
|'''{{ku|120|115}}'''
|13 186
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84491 správa]
|}&lt;br&gt;
{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center
!width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}}
!width=160px| Družstvo
!width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20px| {{tooltip|P|Prehry}}
!width=50px| Sety
!width=70px| Lopty
!width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}}
!width=20px| {{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCEECC
|1.
| align=&quot;left&quot; |{{POL|vm|1}}
|5
|4
|1
|{{ku|14|3}}
|{{ku|420|319}}
| +101
|'''13'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|2.
| align=&quot;left&quot; |{{UKR|vm|1}}
|5
|4
|1
|{{ku|12|5}}
|{{ku|398|360}}
| +38
|'''12'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|3.
| align=&quot;left&quot; |{{BUL|vm|1}}
|5
|4
|1
|{{ku|13|6}}
|{{ku|454|408}}
| +46
|'''11'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|4.
| align=&quot;left&quot; |{{POR|vm|1}}
|5
|1
|4
|{{ku|5|12}}
|{{ku|335|382}}
| −47
|'''4'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|5.
| align=&quot;left&quot; |{{MKD|vm|1}}
|5
|1
|4
|{{ku|3|12}}
|{{ku|284|366}}
| −82
|'''3'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|6.
| align=&quot;left&quot; |{{ISR|vm|1}}
|5
|1
|4
|{{ku|5|14}}
|{{ku|388|444}}
| −56
|'''2'''
|}

==== Skupina C ====

* [[Tampere]]

{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=90px|Dátum
!width=160px|Družstvo 1
!Výsledok
!width=160px|Družstvo 2
!width=40px|1. set
!width=40px|2. set
!width=40px|3. set
!width=40px|4. set
!width=40px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|10. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{FIN|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{DEN|vm|1}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|25|20}}
|
|
|'''{{ku|75|59}}'''
|6 583
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84579 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |{{NED|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{BEL|vm|1}}'''
|{{ku|14|25}}
|{{ku|25|18}}
|{{ku|17|25}}
|{{ku|14|25}}
|
|'''{{ku|70|93}}'''
|1 753
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84580 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{SRB|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{EST|vm|1}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|26|24}}
|{{ku|26|28}}
|{{ku|25|22}}
|
|'''{{ku|102|97}}'''
|2 203
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84581 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{DEN|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{NED|vm|1}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|25|20}}
|
|
|'''{{ku|75|57}}'''
|6 124
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84582 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |{{BEL|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{FIN|vm|1}}'''
|{{ku|25|23}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|19|25}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|10|15}}
|'''{{ku|99|111}}'''
|12 338
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84583 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |{{EST|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{DEN|vm|1}}'''
|{{ku|26|28}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|16|25}}
|
|
|'''{{ku|64|78}}'''
|6 467
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84584 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{FIN|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SRB|vm|1}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|25|23}}
|
|
|'''{{ku|75|63}}'''
|10 929
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84585 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{SRB|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{NED|vm|1}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|30|28}}
|{{ku|25|15}}
|{{ku|17|15}}
|'''{{ku|115|108}}'''
|876
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84586 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |{{EST|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{BEL|vm|1}}'''
|{{ku|17|25}}
|{{ku|25|18}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|14|25}}
|
|'''{{ku|77|93}}'''
|1 002
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84587 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{BEL|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{DEN|vm|1}}
|{{ku|19|25}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|23}}
|
|'''{{ku|94|87}}'''
|2 482
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84588 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |{{NED|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{FIN|vm|1}}'''
|{{ku|25|18}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|26|24}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|11|15}}
|'''{{ku|103|107}}'''
|6 106
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84589 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |{{DEN|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{SRB|vm|1}}'''
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|14|16}}
|'''{{ku|108|106}}'''
|843
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84590 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |{{NED|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{EST|vm|1}}'''
|{{ku|25|27}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|25|18}}
|{{ku|23|25}}
|
|'''{{ku|95|95}}'''
|1 023
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84591 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|17. september
| align=&quot;right&quot; |{{SRB|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{BEL|vm|1}}'''
|{{ku|19|25}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|16|25}}
|
|
|'''{{ku|56|75}}'''
|3 018
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84592 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|17. september
| align=&quot;right&quot; |{{FIN|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{EST|vm|1}}'''
|{{ku|25|22}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|11|15}}
|'''{{ku|104|107}}'''
|9 813
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84593 správa]
|}&lt;br&gt;
{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center
!width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}}
!width=160px| Družstvo
!width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20px| {{tooltip|P|Prehry}}
!width=50px| Sety
!width=70px| Lopty
!width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}}
!width=20px| {{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCEECC
|1.
| align=&quot;left&quot; |{{BEL|vm|1}}
|5
|4
|1
|{{ku|14|6}}
|{{ku|454|401}}
| +53
|'''13'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|2.
| align=&quot;left&quot; |{{FIN|vm|1}}
|5
|4
|1
|{{ku|14|7}}
|{{ku|472|431}}
| +41
|'''11'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|3.
| align=&quot;left&quot; |{{SRB|vm|1}}
|5
|3
|2
|{{ku|9|11}}
|{{ku|442|463}}
| −21
|'''7'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|4.
| align=&quot;left&quot; |{{DEN|vm|1}}
|5
|2
|3
|{{ku|9|9}}
|{{ku|407|396}}
| +11
|'''7'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|5.
| align=&quot;left&quot; |{{EST|vm|1}}
|5
|2
|3
|{{ku|8|12}}
|{{ku|440|472}}
| −32
|'''5'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|6.
| align=&quot;left&quot; |{{NED|vm|1}}
|5
|0
|5
|{{ku|6|15}}
|{{ku|433|485}}
| −52
|'''2'''
|}

==== Skupina D ====

* [[Kluž]]

{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=90px|Dátum
!width=160px|Družstvo 1
!Výsledok
!width=160px|Družstvo 2
!width=40px|1. set
!width=40px|2. set
!width=40px|3. set
!width=40px|4. set
!width=40px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|9. september
| align=&quot;right&quot; |{{ROU|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{LAT|vm|1}}'''
|{{ku|24|26}}
|{{ku|25|18}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|24|26}}
|
|'''{{ku|94|95}}'''
|1 750
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84492 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|10. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{FRA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SUI|vm|1}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|31|29}}
|{{ku|25|21}}
|
|
|'''{{ku|81|73}}'''
|700
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84493 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|10. september
| align=&quot;right&quot; |{{TUR|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{GER|vm|1}}'''
|{{ku|25|23}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|19|25}}
|
|'''{{ku|87|98}}'''
|1 200
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84494 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{GER|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{LAT|vm|1}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|25|16}}
|
|
|'''{{ku|75|56}}'''
|800
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84495 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|11. september
| align=&quot;right&quot; |{{SUI|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{ROU|vm|1}}'''
|{{ku|21|25}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|25|13}}
|{{ku|20|25}}
|
|'''{{ku|89|88}}'''
|3 127
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84496 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{FRA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{TUR|vm|1}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|20}}
|{{ku|25|19}}
|
|
|'''{{ku|75|58}}'''
|1 350
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84497 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|12. september
| align=&quot;right&quot; |{{ROU|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{GER|vm|1}}'''
|{{ku|22|25}}
|{{ku|23|25}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|15}}
|{{ku|13|15}}
|'''{{ku|108|102}}'''
|4 382
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84498 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |{{SUI|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{TUR|vm|1}}'''
|{{ku|23|25}}
|{{ku|19|25}}
|{{ku|19|25}}
|
|
|'''{{ku|61|75}}'''
|600
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84499 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|13. september
| align=&quot;right&quot; |{{LAT|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{FRA|vm|1}}'''
|{{ku|12|25}}
|{{ku|16|25}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|13|25}}
|
|'''{{ku|66|97}}'''
|650
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84500 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{GER|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SUI|vm|1}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|25|21}}
|
|'''{{ku|97|82}}'''
|400
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84501 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|14. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{ROU|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|1}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{TUR|vm|1}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|25|18}}
|
|'''{{ku|95|83}}'''
|3 875
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84502 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |{{LAT|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{SUI|vm|1}}'''
|{{ku|22|25}}
|{{ku|19|25}}
|{{ku|25|16}}
|{{ku|22|25}}
|
|'''{{ku|88|91}}'''
|400
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84503 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|15. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{FRA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{GER|vm|1}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|25|19}}
|
|
|'''{{ku|75|57}}'''
|650
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84504 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#D2D2D2&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |{{TUR|vm|2}}
|'''{{ku|1|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{LAT|vm|1}}'''
|{{ku|24|26}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|24|26}}
|{{ku|16|25}}
|
|'''{{ku|89|100}}'''
|600
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84505 správa]
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot;
|16. september
| align=&quot;right&quot; |{{FRA|vm|2}}
|'''{{ku|2|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{ROU|vm|1}}'''
|{{ku|25|16}}
|{{ku|27|25}}
|{{ku|20|25}}
|{{ku|33|35}}
|{{ku|12|15}}
|'''{{ku|117|116}}'''
|5 350
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84506 správa]
|}&lt;br&gt;
{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center
!width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}}
!width=160px| Družstvo
!width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20px| {{tooltip|P|Prehry}}
!width=50px| Sety
!width=70px| Lopty
!width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}}
!width=20px| {{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCEECC
|1.
| align=&quot;left&quot; |{{FRA|vm|1}}
|5
|4
|1
|{{ku|14|4}}
|{{ku|445|370}}
| +75
|'''13'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|2.
| align=&quot;left&quot; |{{GER|vm|1}}
|5
|4
|1
|{{ku|12|7}}
|{{ku|429|408}}
| +21
|'''11'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|3.
| align=&quot;left&quot; |{{ROU|vm|1}}
|5
|3
|2
|{{ku|12|10}}
|{{ku|501|486}}
| +15
|'''9'''
|- bgcolor=&quot;#CCEECC&quot;
|4.
| align=&quot;left&quot; |{{LAT|vm|1}}
|5
|2
|3
|{{ku|8|11}}
|{{ku|405|446}}
| −41
|'''6'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|5.
| align=&quot;left&quot; |{{TUR|vm|1}}
|5
|1
|4
|{{ku|6|12}}
|{{ku|392|429}}
| −37
|'''3'''
|- bgcolor=&quot;#e6e6e6&quot; 
|6.
| align=&quot;left&quot; |{{SUI|vm|1}}
|5
|1
|4
|{{ku|5|13}}
|{{ku|396|429}}
| −33
|'''3'''
|}

=== Play-off ===

{|class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;margin:0;background:#ffffff;text-align:center&quot;
|-bgcolor=#AAAAFF
!width=90px|Dátum
!width=130px|Družstvo 1
!Výsledok
!width=130px|Družstvo 2
!width=40px|1. set
!width=40px|2. set
!width=40px|3. set
!width=40px|4. set
!width=40px|5. set
!Lopty spolu
!Diváci
!Správa
|- style=&quot;background:lightblue&quot;
|colspan=12 align=left|'''Osemfinále''' ([[Turín]], [[Sofia]])
|- bgcolor=#e6e6e6
|19. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{POL|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{LAT|vm|1}}
|{{ku|25|17}}
|{{ku|25|16}}
|{{ku|25|16}}
|
|
|'''{{ku|75|49}}'''
|1 376
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85075 správa] 
|- bgcolor=#D2D2D2
|19. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{GER|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{BUL|vm|1}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|25|19}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|15|12}}
|'''{{ku|107|104}}'''
|12 198
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85076 správa] 
|- bgcolor=#e6e6e6 
|20. september
| align=&quot;right&quot; |{{UKR|vm|2}}
|'''{{ku|0|3}}'''
| align=&quot;left&quot; |'''{{ROU|vm|1}}'''
|{{ku|22|25}}
|{{ku|21|25}}
|{{ku|28|30}}
|
|
|'''{{ku|71|80}}'''
|544
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85078 správa] 
|- bgcolor=#D2D2D2
|20. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{FIN|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|2}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{GRE|vm|1}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|25|16}}
|{{ku|22|25}}
|{{ku|25|23}}
|{{ku|15|13}}
|'''{{ku|109|102}}'''
|2 861
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85080 správa] 
|- bgcolor=#e6e6e6 
|20. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{FRA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{POR|vm|1}}
|{{ku|25|21}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|21}}
|
|
|'''{{ku|75|64}}'''
|644
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85077 správa] 
|- bgcolor=#D2D2D2
|20. september
| align=&quot;right&quot; |'''{{ITA|vm|2}}'''
|'''{{ku|3|0}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{DEN|vm|1}}
|{{ku|25|22}}
|{{ku|25|16}}
|{{ku|25|11}}
|
|
|'''{{ku|75|49}}'''
|7 580
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85079 správa] 
|- bgcolor=#e6e6e6 
|21. september
| align=&quot;right&quot; |{{BEL|vm|2}}
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{CZE|vm|1}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85081 správa] 
|- bgcolor=#D2D2D2
|21. september
| align=&quot;right&quot; |{{SLO|vm|2}}
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{SRB|vm|1}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85082 správa] 
|- style=&quot;background:lightblue&quot;
|colspan=12 align=left|'''Štvrťfinále''' ([[Turín]], [[Sofia]])
|- bgcolor=#e6e6e6 
|22. september
| align=&quot;right&quot; |{{FRA|vm|2}}
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{ROU|vm|1}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85084 správa] 
|- bgcolor=#D2D2D2
|22. september
| align=&quot;right&quot; |{{POL|vm|2}}
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{GER|vm|1}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85083 správa] 
|- bgcolor=#e6e6e6 
|23. september
| align=&quot;right&quot; |{{ITA|vm|2}}
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |{{FIN|vm|1}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85085 správa] 
|- bgcolor=#D2D2D2
|23. september
| align=&quot;right&quot; |
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85086 správa] 
|- style=&quot;background:lightblue&quot;
|colspan=12 align=left|'''Semifinále''' ([[Miláno]])
|- bgcolor=#e6e6e6 
|25. september
| align=&quot;right&quot; |
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85087 správa] 
|- bgcolor=#D2D2D2
|25. september
| align=&quot;right&quot; |
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85088 správa] 
|- bgcolor=#FFDAB9
|colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' ([[Miláno]])
|- bgcolor=#e6e6e6 
|26. september
| align=&quot;right&quot; |
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85089 správa] 
|- bgcolor=#F7F6A8
|colspan=12 align=left|'''Finále''' ([[Miláno]])
|- bgcolor=#e6e6e6 
|26. september
| align=&quot;right&quot; |
|'''{{ku||}}'''
| align=&quot;left&quot; |
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|{{ku||}}
|
|
|'''{{ku||}}'''
|
|[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85090 správa] 
|}

== Konečné poradie ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{tooltip|Por|Poradie}}.
! width=&quot;170&quot; |Družstvo
|- bgcolor=&quot;#F7F6A8&quot;
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Gold_medal_europe.svg|17x17bod]]
|
|- bgcolor=&quot;#DCE5E5&quot;
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Silver_medal_europe.svg|17x17bod]]
|
|- bgcolor=&quot;#E5C585&quot;
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Bronze_medal_europe.svg|17x17bod]]
|
|-
| align=&quot;center&quot; |4.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |5.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |6.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |7.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |8.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |9.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |10.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |11.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |12.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |13.
|
|-
| align=&quot;center&quot; |14.
|{{DEN|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |15.
|{{LAT|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |16.
|{{POR|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |17.
|{{EST|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |18.
|{{SWE|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |19.
|{{TUR|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |20.
|{{MKD|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |21.
|{{SUI|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |22.
|{{ISR|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |23.
|{{NED|vm|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |24.
|{{SVK|vm|1}}
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026]]

== Externé odkazy ==
* [https://eurovolley.cev.eu/en/2026/men/ ME 2026 na stránke Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}}
* [https://www.cev.eu/ Oficiálna stránka Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|2026 Men's European Volleyball Championship|1375684775}}

{{Majstrovstvá Európy vo volejbale}}

[[Kategória:Volejbal v 2026]]
[[Kategória:Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov]]
[[Kategória:Športové podujatia v Bulharsku|Volejbal]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku|Volejbal]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rumunsku|Volejbal]]
[[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Volejbal]]
[[Kategória:2026 v Bulharsku]]
[[Kategória:2026 vo Fínsku]]
[[Kategória:2026 v Rumunsku]]
[[Kategória:2026 v Taliansku]]</text>
      <sha1>1lamjwwie38zcft19akbxyd4ip1i0nj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prima (album)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>755819</id>
    <revision>
      <id>8371449</id>
      <parentid>8370629</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:39:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dixxy</username>
        <id>46100</id>
      </contributor>
      <comment>obrázok</comment>
      <origin>8371449</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26044" sha1="j7l9c6vtbw82hm7c2n8zpqp38fiquxp" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Adéla (speváčka)|Adéla]]
 | Názov                = Prima
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = Adela Prima logo.webp
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[Pop music|Pop]]&lt;br /&gt;[[electropop]]&lt;br /&gt;[[Contemporary R&amp;B|R&amp;B]]
 | Dĺžka                = 31:12
 | Dátum vydania        = [[4. september]] 2026
 | Miesto nahratia      = 
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Capitol Records|Capitol]]
 | Producent            = [[Dylan Brady]]&lt;br /&gt;[[Blake Slatkin]]&lt;br /&gt;[[The Dare]]&lt;br /&gt;[[Cashmere Cat]]&lt;br /&gt;Count Baldor&lt;br /&gt;Atlgrandma&lt;br /&gt;[[Isaac Eiger]]&lt;br /&gt;Billy Walsh&lt;br /&gt;[[Julia Michaels]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
* MC – 69/100&lt;ref name=metacritic&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |id=prima/adela| autor = metacritic |typ kapitoly=hudba |dátum prístupu=2026-09-07}}&lt;/ref&gt;
* ADM – 6.6/10&lt;ref name=anydecentmusic&gt;{{Cite web |title=Prima by Adéla reviews |url=http://www.anydecentmusic.com/review/14722/Adela-Prima.aspx |access-date=2026-09-07 |website=AnyDecentMusic?}}&lt;/ref&gt;
* ''[[Clash (časopis)|Clash]]'' – 8/10&lt;ref&gt;{{Cite web|date=4 September 2026 |title=ADÉLA – PRIMA|url=https://www.clashmusic.com/reviews/adela-prima/|work=[[Clash (časopis)|Clash]]|last=Murray|first=Robin|access-date=6 September 2026}}&lt;/ref&gt;
* ''[[The Guardian]]'' – {{rating|3|5}}&lt;ref name=&quot;:The Guardian&quot;&gt;{{Cite news |date=4 September 2026 |title=Adéla: Prima review – Slovakian star smashes the fourth wall to bask in pop’s cynicism and seduction |url=https://www.theguardian.com/music/2026/sep/03/adela-prima-review-polydor |work=[[The Guardian]]|last=Petridis|first=Alexis|author-link=Alexis Petridis}}&lt;/ref&gt;
* ''[[The Line of Best Fit]]'' – 6/10&lt;ref name=&quot;:The Line of Best Fit&quot;&gt;{{Cite web |last=Jardim |first=Douglas |title=ADÉLA: PRIMA review - showy, spoiled by stock slow jams |url=https://www.thelineofbestfit.com/albums/adela-plays-dress-up-with-pop-history-on-prima |access-date=2026-09-05 |website=[[The Line of Best Fit]] |language=en-US}}&lt;/ref&gt;
* ''[[NME]]'' – {{rating|3.5|5}}&lt;ref name=&quot;:NME&quot;&gt;{{Cite web |last=Slater |first=Bailey |date=2026-09-04 |title=ADÉLA – ‘Prima’ review: pop star’s enthralling bid for a seat at the table |url=https://www.nme.com/reviews/album/adela-prima-review-3966971 |access-date=2026-09-05 |website=[[NME]] |language=en}}&lt;/ref&gt;
* ''[[Rolling Stone]]'' – {{rating|3.5|5}}&lt;ref name=&quot;:Rolling Stone&quot;&gt;{{Cite web |date=4 September 2026 |title=Adéla’s Risk-Taking Pays Off on ‘Prima’ |url=https://www.rollingstone.com/music/music-album-reviews/adela-prima-album-review-1235620983/ |magazine=[[Rolling Stone]]|last=Paul|first=Larisha}}&lt;/ref&gt;
* ''[[Slant Magazine]]'' – {{rating|3.5|5}}&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Bedsaul|first=Dylan|date=3 September 2026 |title=Adéla ‘Prima’ Review: A New Main Pop Girl Has Entered the Chat|url=https://www.slantmagazine.com/music/adela-prima-album-review/|access-date=6 September 2026 |work=[[Slant Magazine]]}}&lt;/ref&gt;
* ''[[The Sydney Morning Herald]]'' – {{rating|5|5}}&lt;ref&gt;{{Cite web|date=4 September 2026 |title=Missing out on Katseye was the best thing to happen to this rising pop star|url=https://www.smh.com.au/culture/music/missing-out-on-katseye-was-the-best-thing-to-happen-to-this-rising-pop-star-20260827-p60s6z.html |work=[[The Sydney Morning Herald]]|last=Moran|first=Robert|first2=Barry|last2=Divola|access-date=6 September 2026}}&lt;/ref&gt;
* ''[[Pitchfork]]'' – 5.7/10&lt;ref name=&quot;Pitchfork&quot;&gt;{{Cite web|url=https://pitchfork.com/reviews/albums/adela-prima/ |title=PRIMA - ADÉLA ' |date=September 9, 2026 |first=Walden |last=Green |work=[[Pitchfork (časopis)|Pitchfork]] |access-date=September 10, 2026}}&lt;/ref&gt;
 | Farba pozadia        = #B0C4DE
 | Predchádzajúci album = [[The Provocateur]]&lt;br /&gt; (2025)
 | Tento album          = Prima&lt;br/&gt; (2026)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- Názov albumu &lt;br/&gt; (rok vydania) --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
{{Single
  | Názov           = Prima
  | Farba pozadia   = #B0C4DE
  | Singel 1        = [[KGB (skladba)|KGB]]
  | Singel 1 dátum  = [[17. apríl]] 2026
  | Singel 2        = [[Red Bottoms]]
  | Singel 2 dátum  = [[12. jún]] 2026
  | Singel 3        = [[Ain't in LA]]
  | Singel 3 dátum  = [[23. júl]] 2026
  | Singel 4        = [[Nicole Kidman (skladba)|Nicole Kidman]]
  | Singel 4 dátum  = [[4. september]] 2026
  | Singel 5        = 
  | Singel 5 dátum  = 
  | Singel 6        = 
  | Singel 6 dátum  = 
  | Singel 7        = 
  | Singel 7 dátum  = 
  | Singel 8        = 
  | Singel 8 dátum  = 
  | Singel 9        = 
  | Singel 9 dátum  = 
  | Singel 10       = 
  | Singel 10 dátum = 
  | Singel 11       = 
  | Singel 11 dátum = 
  | Singel 12       = 
  | Singel 12 dátum = 
  }}
}}

'''''Prima''''' (štylizované veľkými písmenami) je debutový [[štúdiový album]] slovenskej speváčky a skladateľky [[Adéla (speváčka)|Adély]]. Album oficiálne publikovalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Capitol Records]] dňa [[4. september|4. septembra]] [[2026]]. Žánrovo obsahuje prevažne popové nahrávky ovlpyvnené prvkami [[electropop]]u a [[Contemporary R&amp;B|R&amp;B]]. Texty piesní sú inšpirované neistotami, toxickými vzťahmi, úspechmi a osobnou identitou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=&quot;I want this record to sound exactly like a 22-year-old girl&quot;: ADÉLA reveals debut album PRIMA |url=https://www.thelineofbestfit.com/news/ad%C3%A9la-reveals-debut-album-prima |dátum prístupu=2026-09-04 |vydavateľ = The Line of Best Fit |jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; Názov albumu vychádza z pojmu „prima ballerina“, ktorý označuje najvyšší post, aký môže [[Balet|baletná tanečnica]] dosiahnuť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stanković |meno = Anja |date=2026-09-04 |titul =Adéla Jergová’s debut album is a manifesto for the pop star she intends to become |url=https://vogueadria.com/adela-jergova-prima-debut-album/ |dátum prístupu=2026-09-05 |vydavateľ = [[Vogue Adria]] |jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Album sprevádzali štyri [[singel (hudba)|single]]: „KGB“, „Red Bottoms“, „Ain't in LA“ a „Nicole Kidman“. Skladba „Ain't in LA“ sa stala prvou piesňou slovenského interpreta, ktorá sa umiestnila v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Cite web |date=2026-08-18 |title=If You Want To Know What’s Good In Pop, Look To The Bottom Of The Charts |url=https://www.nylon.com/entertainment/bottom-of-the-charts-audrey-hobert-adela |access-date=2026-08-20 |website=Nylon |language=en}}&lt;/ref&gt; a zaznamenala virálny úspech aj na sociálnej sieti [[TikTok]].

Album sa umiestnmil na prvej priečke [[Holandsko|holandského hudobného rebríčka]]. V [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Írsko|Írsku]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] a v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bol v rebríčkoch album na pozíciách v Top&amp;nbsp;10. V rámci propagácie albumu sa Adéla vydala na turné ''Red Bottoms Tour'', ktoré sa začalo [[25. august]]a 2026 v [[Londýn]]e a má plánované ukončenie dňa [[3. február]]a 2027 vo [[Varšava|Varšave]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite web |last=Johnson |first=Laura |title=ADELA Announces 2027 UK And European Shows For The Red Bottoms Tour - Stereoboard |url=https://www.stereoboard.com/content/view/252637/9 |access-date=2026-09-04 |website=Stereoboard.com |language=en}}&lt;/ref&gt;

== Pozadie vzniku ==
Po účinkovaní a následnom vyradení v súťažnej reality šou ''Dream Academy'' (2023) spoločností [[Hybe Corporation|Hybe]] a [[Geffen Records]], kde súperila s devätnástimi ďalšími účastníčkami&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Mehrotra |first=Kriti |date=2024-08-21 |title=Adéla Jergova: Where is the Pop Star Academy Trainee Now? |url=https://thecinemaholic.com/adela-jergova/ |access-date=2025-07-17 |website=The Cinemaholic |language=en-US}}&lt;/ref&gt; a po vystúpení v dokumente z [[Netflix]]u, „Pop Star Academy: Katseye“&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Delgado |first=Sara |date=2024-10-14 |title=Pop Star Academy's Adéla Was 'Heartbroken, Not Shattered' After Elimination |url=https://www.teenvogue.com/story/adela-jergova-pop-star-academy-katseye-drama-going-solo-interview |access-date=2025-07-18 |website=Teen Vogue |language=en-US}}&lt;/ref&gt; sa speváčka Adéla rozhodla vydať na sólovú dráhu. Dňa [[13. september|13. septembra]] 2024 vydala svoj debutový [[Singel (hudba)|singel]] „Homewrecked“, ktorý predchádzal jej debutovému [[Extended play|EP]], ktoré vyšlo dňa [[22. august]]a [[2025]] pod názvom ''[[The Provocateur]]''.&lt;ref name=&quot;hb&quot;&gt;{{cite web |last=Calfee |first=Joel |date=3. októbra 2025 |title=Adéla Wants to Be Among the Pop Star Greats |url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a68281421/adela-music-interview-provocateur-ep-first-tour/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20251003205514/https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a68281421/adela-music-interview-provocateur-ep-first-tour/ |archive-October 3, 2025 |access-date=October 3, 2025 |magazine=[[Harper's Bazaar]]}}&lt;/ref&gt;

== Hudobná a textová stránka ==
V skladbe „KGB“ po hymnickom úvode nasleduje [[dance-pop|dance]] a [[Synthpop|electro-popová]] kompozícia doplnená o prvky zaužívané v nahávkach v štýle [[rave music|rave]] a [[tech house]].&lt;ref&gt;{{cite web |last1=Hussain |first1=Shahzaib |title=ADÉLA's 'KGB' Is An Avowal Of Her Pop Credentials |url=https://www.clashmusic.com/news/adelas-kgb-is-an-avowal-of-her-pop-credentials/ |access-date=20 April 2026 |magazine=[[Clash (časopis)|Clash]] |date=20 April 2026}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Melodic&quot;&gt;{{cite web |last1=Nguyen |first1=August |title=&quot;KGB&quot; proves ADÉLA is a pop provocateur |url=https://www.melodicmag.com/news/kgb-proves-adela-is-a-pop-provocateur/ |access-date=18 April 2026 |magazine=[[Melodic (magazine)|Melodic]] |date=18 April 2026}}&lt;/ref&gt; V texte využíva fenomén skratky [[KGB]] – z názvu bývalej tajnej polície [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] – ako [[Metafora|metaforu]] pre svoj neúnavný tréning a prípravu na kariérnu dráhu popovej hviezdy.&lt;ref name=&quot;Melodic&quot;/&gt; Nahrávka „Ain't in LA“ je [[synth-pop]]ová pieseň, v ktorej vynikajú výrazné [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a hlboký basový hlas.&lt;ref name=&quot;Euphoria&quot;&gt;{{cite web|last1=Nmesoma |first1=Shahzaib |title=Adéla – Ain't In LA |url=https://www.euphoriazine.com/blog/2026/07/music/tracks-adela-aint-in-la/ |access-date=27 July 2026 |magazine=Euphoria |date=27 July 2026}}&lt;/ref&gt; V texte skladby odmieta myšlienku, že predpoklad dosiahnutia úspechu je podmienený výlučne spätosťou s mestom [[Los Angeles|Los Angeles]].&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Butler |first1=Sinead |title=Čo je to tiktokový trend „Can't always be LA“? Ľudia vyjadrujú lásku k miestam, odkiaľ pochádzajú |url=https://www.indy100.com/viral/cant-always-be-la-tiktok-trend |access-date=27 July 2026 |website=[[Indy100]] |date=27 July 2026}}&lt;/ref&gt;

== Vydanie albumu a jeho propagácia ==
Dňa [[17. apríl]]a 2026 vyšla ako hlavný singel z albumu ''Prima'' nahrávka skladby „KGB“. Po nej nasledovali „Red Bottoms“ ([[12. jún]]a) a „Ain't in LA“ ([[23. júl]]a). Posledný menovaný singel pre Adélu znamenal medzinárodný prielom. Bol prvou piesňou slovenského interpreta, ktorá sa umiestnila v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; a dosiahla aj virálny úspech na sociálnej sieti [[TikTok]]. Pieseň sa umiestnila na prvom mieste hudobného rebríčka na [[Filipíny|Filipínach]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.officialseacharts.com/weeklychart|titul=The Official Southeast Asia Charts – This Week's Official Philippines Chart Top 20 from 08/21/2026 to 08/27/2026|vydavateľ = [[International Federation of the Phonographic Industry]]|dátum prístupu = 2026-09-01|typ vydania = Select year 2026 and Week 35 to see chart with the peak.}}&lt;/ref&gt; v [[Holandsko|Holandsku]] bola tretia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://dutchcharts.nl/weekchart.asp?cat=st&amp;year=2026&amp;dátum=20260905|titul=DC Tip 30 – 05/09/2026|dátum prístupu = 2026-09-05|vydavateľ = [[Dutch Charts]]|jazyk=nl}}&lt;/ref&gt; a v [[Singapur]]e bola piata.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.rias.org.sg/the-official-singapore-charts/|titul=The Official Singapore Charts Week 35 (21 - 27 Aug 2026)|vydavateľ=[[Recording Industry Association Singapore|RIAS]]|dátum prístupu=2026-09-01|dátum archivácie=2026-09-01|url archívu=https://ghostarchive.org/archive/20260901070958/https://www.rias.org.sg/the-official-singapore-charts/}}&lt;/ref&gt; Po vydaní skladby „Ain't in LA“ ohlásila Adéla na [[Instagram]]e plánované vydanie albumu ''Prima''. Predpokladaný dátum vydania bol určený na [[4. september]] 2026. Súčasne s vydaním boli sprístupnené fyzické [[Kompaktný disk|CD]], [[Dlhohrajúca platňa|vinylové platne]] ako aj [[merch]] k albumu ''Prima''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Hussain |meno = Shahzaib |dátum=2026-07-24 |titul=ADÉLA Announces Debut Album 'Prima' |url=https://www.clashmusic.com/news/adela-announces-debut-album-prima/ |dátum-prístupu=2026-08-04 |web=Clash Magazine |jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ďalší singel, skladba „[[Nicole Kidman (skladba)|Nicole Kidman]]“, vyšiel dňa [[4. september|4. septembra]], spolu s celým albumom ''Prima''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=4. septembra 2026 |titul=Adéla Channels Her Inner Movie Star in ‘Nicole Kidman’ Music Video |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/adela-nicole-kidman-music-video-1235621284/ |vydavateľ = Rolling Stone}}&lt;/ref&gt;

Pred vydaním albumu sa Adéla vydala na svoje druhé [[koncertné turné]], ktoré bolo nazvané ''Red Bottoms Tour''. Bol to podporný projekt pre albumy, EP ''The Provocateur'' a aj pre ''Prima''. Turné sa začalo [[25. august]]a 2026 v [[Londýn]]e v [[Anglicko|Anglicku]] a má sa skončiť [[3. február]]a [[2027]] v [[poľsko]]m hlavnom meste, [[Varšava|Varšave]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V rámci ďalšej propagácie albumu ''Prima'' sa Adéla objavila na obálkach viacerých periodík vrátane časopisov ''[[Clash (časopis)|Clash]]'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=4. septembra 2026 |titul=Adela is the third face of Clash, Issue #134 |url=https://www.clashmusic.com/magazine/adela-is-the-third-face-of-clash-134/ |magazine=Clash Magazine |issue=134}}&lt;/ref&gt; ''[[Teen Vogue]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2026-08-18 |titul=Adéla Ascending (Cover and Interview) |url=https://www.teenvogue.com/story/adela-prima-cover-interview |dátum prístupu = 2026-09-05 |magazine=Teen Vogue}}&lt;/ref&gt; a ''[[Vogue|Vogue Czechoslovakia]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Patočková |meno = Tereza |dátum=2026-08-24 |titul=The baddest bitches ain't in LA, they're in Vogue. Hviezda septembrového vydania, Adéla, od Michala Pudelku |url=https://www.vogue.cz/clanek/vogue-cs-in-english/tereza-patockova/the-baddest-bitches-ain-t-in-la-they-re-in-vogue-cover-star-of-the-september-issue-adela-by-michal-pudelka |dátum prístupu=2026-09-05 |časopis=Czechoslovakian Vogue |číslo=|ročník=september}}&lt;/ref&gt; V auguste 2026 vystúpila s piesňami z albumu na festivale [[Lollapalooza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Olson |meno=Samantha |dátum=2026-08-03 |titul=The 6 Best Lollapalooza 2026 Sets We’ll Be Thinking About Until Next Summer |url=https://www.cosmopolitan.com/entertainment/music/a73272373/best-lollapalooza-sets-2026/ |dátum prístupu=2026-08-19 | web=Cosmopolitan |jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Gutierrez |meno=Lia | dátum=2026-08-08 |titul=Adéla is on her way to world domination
|url=https://lifestyle.inquirer.net/578397/adela-is-on-her-way-to-world-domination/ |dátum prístupu=2026-08-19 | web=Lifestyle Inquirer|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Ohlasy kritiky ==
Stránka ''AnyDecentMusic?'' na základe hodnotení šiestich kritikov udelila albumu vážený priemerný výsledok 6,6 z 10.&lt;ref name=anydecentmusic&gt;{{Cite web |title=Prima by Adéla reviews |url=http://www.anydecentmusic.com/review/14722/Adela-Prima.aspx |access-date=2026-09-07 |website=AnyDecentMusic?}}&lt;/ref&gt; Podľa portálu ''Metacritic'' získal album „vo všeobecnosti priaznivé“ recenzie, pričom, na základe hodnotení ôsmich kritikov, dosiahol vážený priemer 69 zo 100.

Jem Aswad z časopisu ''Variety'' označil album za „pamätnejší a nezvyčajnejší“ než Adéline predchádzajúce nahrávky.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Aswad |first=Jem |date=2026-09-04 |title=Rising Pop Badass Adéla Arrives in a Big Way With ''Prima'': Album Review |url=https://variety.com/2026/music/reviews/adela-prima-album-review-1236851079/ |access-date=2026-09-05 |website=[[Variety (magazine)|Variety]] |language=en-US}}&lt;/ref&gt; Hoci Alexis Petridis z denníka ''[[The Guardian]]'' udelil albumu tri hviezdičky z piatich, vyjadril názor, že nahrávka „prináša osobitý pohľad na to najlepšie z [[Hedonizmus|hedonizmu]] nultých rokov“.&lt;ref name=&quot;:The Guardian&quot; /&gt; Časopis ''[[Rolling Stone]]'' ohodnotil album 3,5 hviezdičkami z piatich.&lt;ref name=&quot;:Rolling Stone&quot; /&gt; Kyle Denis v článku pre časopis ''[[Billboard]]'' uviedol, že album má síce slabšie momenty, no tie „len sotva zatieňujú celú nahrávku“. Ďalej uviedol: „V ére plnej popových [[Spevák|spevákov]], ktorí v podstate ani presne nevedia, čo chcú povedať alebo prečo chcú tvoriť hudbu, Adéla svojím albumom ''Prima'' celú hudobnú scénu na seba upozornila.“&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Denis |first=Kyle |date=2026-09-04 |title=ADÉLA’s ‘PRIMA’: All 11 Tracks Ranked |url=https://www.billboard.com/lists/adela-prima-songs-ranked-album-review-dream-academy/ |access-date=2026-09-05 |website=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |language=en-US}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička      = Zoznam skladieb na albume ''Prima''
| extra stĺpec  = Producent(i)
| celková_dĺžka  = 31:12
| autorstvo       = áno
| titul1        = [[KGB (skladba)|KGB]]
| skladateľ1       = [[Adéla Jergová]]/Billy Walsh/[[Ali Tamposi]]/[[Blake Slatkin]]/[[Dylan Brady]]/[[Harrison Smith]]
| extra1        = Slatkin/Brady/[[The Dare]]
| dĺžka1       = 2:38
| titul2        = [[Nicole Kidman (skladba)|Nicole Kidman]]
| skladateľ2       = Jergová/Walsh/[[Julia Michaels]]/[[Uffie]]/Slatkin/Brady
| extra2        = Michaels/Brady
| dĺžka2       = 3:01
| titul3        = I'm the Man
| skladateľ3       = Jergová/Walsh/[[Caroline Ailin]]/Slatkin/[[Magnus Høiberg]]
| extra3        = Slatkin/[[Cashmere Cat]]
| dĺžka3       = 2:30
| titul4        = Boys
| skladateľ4       = Jergová/Walsh/Michaels/Michaels/Brady
| extra4        = Michaels/Brady
| dĺžka4       = 2:24
| titul5        = Red Bottoms
| skladateľ5       = Jergová/Walsh/Michaels/Michaels/Brady
| extra5        = Michaels/Brady
| dĺžka5       = 3:06
| titul6        = Hitachi
| skladateľ6       = Jergová/Walsh/Michaels/Brady/Slatkin
| extra6        = Slatkin
| dĺžka6       = 3:36
| titul7        = Fantasize
| skladateľ7       = Jergová/Michaels/[[Olivia Waithe]]/Michaels/Slatkin
| extra7        = Michaels/Count Baldor|Brady
| dĺžka7       = 3:03
| titul8        = Starving Artist
| skladateľ8       = Jergová/Walsh/Michaels/Michaels/Brady
| extra8        = Michaels/Brady
| dĺžka8       = 3:00
| titul9        = Marijuana
| skladateľ9       = Jergová/Walsh/Slatkin/[[Isaac Eiger]]/ATLGrandma
| extra9        = Michaels/Eiger|ATLGrandma
| dĺžka9       = 1:50
| titul10       = Therapy
| skladateľ10      = Jergová/Brady
| extra10       = Brady/Michaels/Walsh/Michaels
| dĺžka10      = 3:00
| titul11       = [[Ain't in LA]]
| skladateľ11      = Jergová/Walsh/[[Theron Thomas]]/Michaels/Brady
| extra11       = Michaels/Brady
| dĺžka11      = 3:04
}}
{{Zoznam skladieb
| Hlavička      = Bonusová skladba digitálnej verzie z webovej stránky&lt;ref&gt;{{cite web | title=PRIMA (exclusive bonus track edition) | website=ADÉLA Official Store | url=https://shop.adelaxo.com/products/prima-exclusive-bonus-track-edition | access-date=4 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| extra stĺpec  = 
| celková_dĺžka  = 33:30
| autorstvo       = áno
| titul12       = Nasty Dirty Gross
| skladateľ12      = Jergová
| extra12       = 
| dĺžka12      = 2:18
}}
{{Zoznam skladieb
| Hlavička      = [[iTunes Store]]: bonusová skladba&lt;ref&gt;{{cite web | title=PRIMA (Bonus Track) by ADÉLA on Apple Music | website=Apple Music - Web Player | date=4 September 2026 | url=https://music.apple.com/us/album/prima-bonus-track/6802430624 | access-date=4 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| extra stĺpec  = Producent(i)
| celková_dĺžka  = 33:50
| autorstvo       = áno
| titul12       = Kiss Here
| skladateľ12      = Jergová/Michaels/Brady/Walsh/Michaels
| extra12       = Brady/Michaels/Walsh/Michaels
| dĺžka12      = 2:38
}}

=== Poznámky ===
* Skladba „Boys“ obsahuje hovorené úryvky od [[Lara Raj|Lary Raj]], ktoré nie sú uvedené v zozname účinkujúcich.
* Na fyzických nosičoch albumu ''Prima'' obsahuje druhá [[sloha]] skladby „[[Nicole Kidman (skladba)|Nicole Kidman]]“ odlišný text oproti verzii, ktorá vyšla digitálne.
** Skladba „Fantasize“ má tiež predĺžený úvod. K zmenám v texte však nedošlo.

== Výroba albumu ==
Údaje o tvorcoch sú prevzaté zo služby [[Tidal]].&lt;ref name=&quot;Tidal&quot;&gt;{{cite web |title=Prima / Adéla / Credits |url=https://tidal.com/album/556252688/credits |publisher=[[Tidal (service)|Tidal]] |access-date=4 September 2026}}&lt;/ref&gt;
* [[Adéla (speváčka)|Adéla]] – spev
* [[Blake Slatkin]] – zvuková technika (všetky skladby), produkcia vokálov (1 – 9), syntetizátor (1 – 6, 9, 11), bicie nástroje (1), programovanie bicích (2 – 6, 8, 11), klávesové nástroje (2, 4 – 9, 11), gitara (2, 5, 7, 11), [[Mellotron]] (2), basová gitara (4), mixáž (5)
* [[Dylan Brady]] – syntetizátor (1, 11), bicie nástroje (1), programovanie bicích (2, 4, 5, 8, 11), klávesové nástroje (2, 4, 5, 7, 8, 11), basgitara (4); klavír, programovanie (10)
* [[The Dare]] – basová gitara (1)
* [[Julia Michaels]] – vokály (2)
* Benny Bock – dodatočné klávesové nástroje (3), syntetizátor (11)
* [[Cashmere Cat]] – programovanie bicích, klávesové nástroje, syntetizátor (3)
* [[Pino Palladino]] – basová gitara (3)
* Billy Walsh – vokály (4)
* [[Rob Moose]] – sláčikové nástroje (5, 6)
* [[Zac Rae]] – klavír (6)
* Count Baldor – klávesové nástroje (7)
* ATLGrandma – basová gitara, programovanie bicích, klávesové nástroje, syntetizátor, zvuková technika (9)
* Bart Schoudel – zvuková technika vokálov (1), produkcia vokálov (2 – 9, 11), zvuková technika (2 – 9)
* Ruairi O'Flaherty – mastering
* Jay Franco – asistencia pri masteringu (2–4, 6–10)
* Rob Domos – asistencia pri masteringu (2–4, 6–10)
* Brad Lauchert – mixáž (6, 7, 10)
* Jon Castelli – mixáž (6, 7, 10)
* [[Manny Marroquin]] – mixáž (8, 9, 11)
* [[Serban Ghenea]] – mixáž (1 – 5)
* Bryce Bordone – mixáž (1 – 4)
* Francesco Di Giovanni – dodatočná mixáž (8, 9, 11)
* Ramiro Fernandez-Seoane – dodatočná mixáž (8, 9, 11)

== Rebríčky ==
{| class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+ Umiestnenie albumu ''Prima'' v rebríčkoch
! scope=&quot;col&quot;| Rebríček (2026)
! scope=&quot;col&quot;| Najvyššia&lt;br /&gt;pozícia
|-
! scope=&quot;row&quot;| Australian Albums ([[ARIA Charts|ARIA]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.aria.com.au/charts/albums-chart/2026-09-14|title=ARIA Top 50 Albums Chart|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|date=14 September 2026|access-date=11 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 6
|-
{{album chart|Austria|2|artist=Adéla|album=Prima|rowheader=true|access-date=13 September 2026}}
|-
{{album chart|Netherlands|1|artist=Adéla|album=Prima|rowheader=true|access-date=11 September 2026}}
|-
{{album chart|Finland|7|artist=Adela|album=Prima|rowheader=true|access-date=12 September 2026}}
|-
{{album chart|Germany|6|id=570275|artist=Adéla|album=Prima|rowheader=true|access-date=11 September 2026}}
|-
{{album chart|Ireland3|5|date=20260911|rowheader=true|access-date=12 September 2026}}
|-
! scope=&quot;row&quot;| Lithuanian Albums ([[AGATA (organization)|AGATA]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.agata.lt/naujienos/s37-5/|title=2026 37-os savaitės klausomiausi (Top 100)|publisher=[[AGATA (organization)|AGATA]]|language=lt|date=11 September 2026|access-date=12 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 21
|-
! scope=&quot;row&quot;| New Zealand Albums ([[Recorded Music NZ|RMNZ]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://aotearoamusiccharts.co.nz/archive/albums/2026-09-11|title=Official Top 40 Albums|publisher=[[Recorded Music NZ]]|date=11 September 2026|access-date=11 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 7
|-
! scope=&quot;row&quot;| Norwegian Albums ([[IFPI Norge]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://topplista.no/charts/albums/2026-w37/|title=Album 2026 uke 37|publisher=[[IFPI Norge]]|language=no|access-date=12 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 25
|-
{{album chart|Scotland|1|date=20260911|rowheader=true|access-date=12 September 2026}}
|-
! scope=&quot;row&quot;| Swedish Albums ([[Sverigetopplistan]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.sverigetopplistan.se/chart/54?dspy=2026&amp;dspp=37|title=Veckolista Album, vecka 37, 2026|publisher=[[Sverigetopplistan]]|access-date=12 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 52
|-
{{album chart|UK2|2|date=20260911|rowheader=true|access-date=12 September 2026}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Prima (album)|1374681618}}

{{Adéla}}

[[Kategória:Albumy speváčky Adély]]
[[Kategória:Debutové albumy]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2026]]</text>
      <sha1>j7l9c6vtbw82hm7c2n8zpqp38fiquxp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Liga majsteriek UEFA 2026/2027</title>
    <ns>4</ns>
    <id>755932</id>
    <revision>
      <id>8371468</id>
      <parentid>8370151</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T23:58:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ready2Ride</username>
        <id>298352</id>
      </contributor>
      <comment>/* Za */ odpoveď</comment>
      <origin>8371468</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7536" sha1="lq52j0eiz8xc8k2zszep5l57lz1x7kv" xml:space="preserve">== [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] ==
Duplicita k [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027]]. Autor o tom druhom článku vedel, detailnejšie riešené v [[Diskusia:Liga_majsteriek_UEFA_2026/2027|diskusii k článku]], kde mimo iného jeho autor obviňuje ostatných z osobných útokov (ale neuviedol žiadny príklad). Taktiež [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Článok s horším (strojovým) prekladom_vs. článok s pedantnejším prekladom|prebehlo i vo Wikipolitike]]. Možnosťou je i články spojiť, ale je zbytočné mať tu dva. {{Re|Ready2Ride}} Ping na zakladateľa, {{Re|Lekvarnička|Feriontly17x17x7|Jetam2}} ping na účastníkov daných diskusií. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 14. september 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Prešiel som genézu len z rýchlika, ale nebudem pchať hlavu do piesku. Je potrebné rozhodnúť. Mal byť upravovaný už existujúci článok. K vyhroteniu sporu prišlo práve pre neochotu spolupracovať na existujúcom článku a voľbou vytvoriť druhého článku. Nie je podstatné, ktorý je lepší, úpravy sa dajú preniesť. Podstatné je, že nový článok nemal vzniknúť a spor o názov sa mal riešiť diskusiou už v zárodku. @Ready2Ride skús to hodiť za hlavu prosím. Spája vás spoločný záujem o tému. Zapracuj zmeny inkrementálne do pôvodného článku. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:29, 15. september 2026 (UTC)
#:Skúšal som opraviť ten katastrofálny strojový preklad s nelogickou terminológiou s názvom Liga majstrov žien UEFA (už samotný názov je neslovenský, ale o jeho opravu som sa radšej ani nepokúsil) a nahradiť ho viac ako 60 rokov (áno, toľko som už v tejto brandži) používanou športovou terminológiou. Bohužiaľ, tunajší administrátori zjavne preferujú strojové preklady a nedovolia mi ich opraviť. Keď som sa v piatich rôznych diskusiách snažil argumentovať, len na mňa osobne útočili. Je mi ľúto, že sa tu kašle na to, o čo sa snažili zakladatelia wikipedie a o čo bojuje anglická wikipédia, totiž proti strojovým prekladom. Keby toto vedeli administrátori a užívatelia iných jazykových verzií wikipedie, minimálne by si poťukali na čelo, čo choré sa tu deje. Hanba je to tých, čo sú uvedení nižšie. Len prosím nespájajte tie 2 články dohromady, článok Liga majsteriek UEFA si takú hanbu nezaslúži. Prekladal som to pre všetkých užívateľov, ale keďže je tu dopyt radšej po strojovom preklade s nelogickou terminológiou, ja proti tomuto papalášizmu nič nezmôžem. [[Redaktor:Ready2Ride|Ready2Ride]] ([[Diskusia s redaktorom:Ready2Ride|diskusia]]) 23:58, 20. september 2026 (UTC)
# {{Za}} Ide viac-menej o duplikát, ktorý bol založený neskôr. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:35, 14. september 2026 (UTC)
# {{Za}} - kvôli duplicite. Ale je tu aj druhá vec, a síce fakt, že autor prekopal funkčnú stránku s logickou terminológiou, a po jednom reverte založil duplicitný článok. Ak by sme teraz išli posudzovať vec ako dva rovnocenné články a ponechať lepší z nich, vznikne tým docela zvláštny precedens. --[[Redaktor:Feriontly17x17x7|Feriontly17x17x7]] ([[Diskusia s redaktorom:Feriontly17x17x7|diskusia]]) 22:52, 14. september 2026 (UTC)
#
# {{Za}} duplikát.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:55, 15. september 2026 (UTC)
# {{Za}} Už z dôvodu duplikátu pôvodného článku (o ktorom autor vedel).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:14, 16. september 2026 (UTC)

==== Proti ====
::&lt;s&gt;{{Proti}} To som fakt zvedava. Na prvy pohlad je vidno, ze stranku Liga majsteriek pise niekto, kto sa futbalu rozumie, bud byvaly futbalista alebo novinar. Ma to aj pekne upravene a doplnene o informacie, ktore v Liga majstrov zien nie su. Ja som za to, aby sa ponechala radsej Liga majsteriek. Aj gramaticky to znie lepsie, ako Liga majstrov zien. Autorovi druheho clanku zablokovali moznost editovat. Za mna nemazat, naopak zmazat Liga majstrov zien. {{Nepodpísal|~2026-49848-56}}&lt;/s&gt; &lt;small&gt;Neprihlásení redaktori nemajú hlasovacie právo. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:50, 15. september 2026 (UTC)&lt;/small&gt;
::&lt;s&gt;{{Proti}} vysvetlim preco. som tu novy, doteraz len ako citatel, ale vidim vela chyb, ktore by som vedel opravit. preto som sa dostal asi do tejto diskusie. netusil som, že to tu funguje na sposob elitarskeho klubu, nieco v style ochrany svojich ludi (a la fico). niektorym uzivatelom tu dovoluju robit upravy clankov, niektorym nie. namiesto toho, aby sa vytvoril jeden kvalitny clanok, uzivatelovi znemoznili opravit nemozny strojovy preklad. ked urobil kvalitny preklad anglickeho clanku, autorka povodneho clanku Liga majstrov zien 2026/2027 sa urazila a osobne zautocila na neho. chapem, ze sa to dotklo jej ega, ale takto by sa to asi riesit nemalo. ani to, ze autor noveho clanku urobi novy clanok, ale asi nemal na vyber, kedze ho administrator blokol, resp vratil opravu clanku spat do strojoveho prekladu. potom sa tu zhrkli dalsi uzivatelia, vyzera to na administratorov, ktori brania povodny, menej kvalitny clanok a su ochotni vymazat kvalitnejsi clanok, ktory vznikol neskor (Liga majsteriek 2026/2027). nepacia sa mi tieto ich papalaske maniere. myslel som, ze clanky by mali byt kvalitne, ale ich jediny dovod na vymazanie clanku je ten, ze prisiel neskor. na anglickej wikipedii som sa docital, ze pred rokmi boli vymazane statisice strojovych prekladov a tunajsi administratori radsej ponechaju horsi strojovy preklad len preto, ze bol prvy. {{Nepodpísal|MoreDaysMoreNights|21:52, 15. september 2026 (UTC)}}&lt;/s&gt; &lt;small&gt;redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:42, 16. september 2026 (UTC)&lt;/small&gt;
#

==== Zdržal(a) sa ====
# {{Neutral}} Zatiaľ takto. Jeden z nich sa určite musí zmazať; aktuálne neposúdim, ktorý je lepší. Ideálne by bolo ich spojiť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 14. september 2026 (UTC)
# {{Neutral}} Chcem len poprosiť ak sa stane, že sa články spoja v článku odo mna sú niektoré veci cez lst šablony z podstránok kvalifikácie a potom ligovej fázy, tak nech sa to zachová aby sa nemuseli potom dve stránky vždy aktualizovať, ale len jedna, a tiež je potom otázka či sa zmení terminológia vo všetkých stránkach mužskej a ženskej LM, keďže ja som šla podľa už existujúcich článkov. A ja sa teda zdržiavam hlasovania, a nebudem ako druhý redaktor si vytvárať nové účty aby som hlasovala za svoj článok aj keď podľa pravidiel nemá hlasovacie právo. [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:39, 16. september 2026 (UTC)
# {{Neutral}} Podľa mňa by sa to malo zlúčiť, ''Liga majsteriek UEFA 2026/2027'' prípadne ponechať ako presmerovanie, možno by bolo dobré založiť [[Wikipédia:WikiProjekt Futbal|WikiProjekt Futbal]], kde by sa dohodla záväzná terminológia. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:46, 16. september 2026 (UTC)

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>lq52j0eiz8xc8k2zszep5l57lz1x7kv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ain't in LA</title>
    <ns>0</ns>
    <id>755952</id>
    <revision>
      <id>8371442</id>
      <parentid>8369740</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T21:59:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dixxy</username>
        <id>46100</id>
      </contributor>
      <comment>oprava linku</comment>
      <origin>8371442</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16301" sha1="qyl5fruk4gkhhnc4htcdg8ra3xckv8a" xml:space="preserve">{{Infobox singel
| Názov = Ain't in LA
| z Albumu = ''[[Prima (album)|Prima]]''
| Interpret = [[Adéla (speváčka)|Adéla]]
| Interpret2 =
| Obrázok = 
| Veľkosť obrázku = 
| Popis =
| Strana A = 
| Strana B = 
| Formát = [[Sťahovanie hudby|Digital download]]
| Dátum vydania = [[23. júl]] [[2026]]
| Nahrané = 
| Žáner = [[Synth-pop]]
| Dĺžka = 3:04
| Vydavateľ = [[Capitol Records|Capitol]]
| Textár = 
| Skladateľ = [[Adéla (speváčka)|Adéla]]&lt;br /&gt;[[Blake Slatkin]]&lt;br /&gt;[[Dylan Brady]]&lt;br /&gt;Billy Walsh&lt;br /&gt;[[Theron Thomas]]
| Producent = [[Dylan Brady]]&lt;br /&gt;[[Blake Slatkin]]
| URL text = [https://genius.com/Adela-aint-in-la-lyrics genius.com: Adela-aint-in-la-lyrics]
| Certifikácie = 
| Recenzie =
| Umiestnenie v rebríčkoch = 
| Predchádzajúci singel = „[[Red Bottoms]]“&lt;br /&gt;(2026)
| Tento singel = „Ain't in LA“&lt;br /&gt;(2026)
| Nasledujúci singel = „[[Nicole Kidman (skladba)|Nicole Kidman]]“&lt;br /&gt;(2026)    
| Misc = 
}}
„'''Ain't in LA'''“ je názov piesne slovenskej speváčky a skladateľky [[Adéla (speváčka)|Adély]], ktorá pochádza z jej debutového [[štúdiový album|štúdiového albumu]] ''[[Prima (album)|Prima]]'' ([[2026]]). Dňa [[23. júl]]a [[2026]] ju ako  ako tretí [[Singel (hudba)|singel]] oficiálne publikovalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Capitol Records]]. Nahrávka obsadila prvé miesto v hudobnom rebríčku na Filipínach a dostala sa do Top&amp;nbsp;20 v Austrálii, Írsku a v Spojenom kráľovstve. Zároveň išlo o prvú skladbu od slovenského interpreta, ktorá sa umiestnila v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-08-18 |title=If You Want To Know What's Good In Pop, Look To The Bottom Of The Charts |url=https://www.nylon.com/entertainment/bottom-of-the-charts-audrey-hobert-adela |access-date=2026-08-20 |website=Nylon |language=en}}&lt;/ref&gt;

== Pozadie vzniku a vydanie ==
V máji 2025 Adéla oznámila, že podpísala zmluvu s vydavateľstvami [[Capitol Records|Capitol]] a [[Polydor Records]].&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Adéla has forged her own path to stardom|url=https://hungermag.com/features-section/adela-has-forged-her-own-path-to-stardom|website=Hunger|language=en|date=11. júla 2025|access-date=18. júla 2025|archive-date=15. augusta 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20250815180357/https://hungermag.com/features-section/adela-has-forged-her-own-path-to-stardom|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Svoj debutový [[extended play|EP]] album s názvom ''[[The Provocateur]]'' vydala dňa [[22. august|22. augusta]] [[2025]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=Adéla announces debut EP, The Provocateur|url=https://www.thelineofbestfit.com/news/adela-announces-debut-ep-the-provocateur|website=[[The Line of Best Fit]]|last=Kelly|first=Tyler Damara|date=14. júla 2025|access-date=10. augusta 2025|archive-date=25. augusta 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20250825210348/https://www.thelineofbestfit.com/news/adela-announces-debut-ep-the-provocateur|url-status=live}}&lt;/ref&gt;  Od [[8. apríl|8. apríla]] 2026 vystupovala ako predskokanka na turné ''[[It's Not That Deep Tour]]'' americkej speváčky [[Demi Lovato]]. Počas koncertov zahrala niekoľko nových skladieb vrátane piesne „Ain't in LA“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=King |first1=Ariel |title=Demi Lovato Announces &quot;It's Not That Deep Tour&quot; |url=https://news.pollstar.com/2025/10/27/demi-lovato-announces-its-not-that-deep-tour/ |access-date=27. októbra 2025 |magazine=[[Pollstar]] |date=27. októbra 2025}}&lt;/ref&gt; Prvé dva single z pripravovaného albumu, „[[KGB (skladba)|KGB]]“ a „[[Red Bottoms]]“, vydala postupne [[17. apríl|17. apríla]] a [[12. jún|12. júna]]. Dňa [[23. júl|23. júla]] Adéla ohlásila vydanie svojho debutového [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] [[Prima (album)|''Prima'']] a zverejnila k nemu tretí singel, nahrávku „Ain't in LA“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Hussain |first1=Shahzaib |title=Adéla Announces Debut Album 'Prima' |url=https://www.clashmusic.com/news/adela-announces-debut-album-prima/ |access-date=24. júla 2026 |magazine=[[Clash (magazine)|Clash]] |date=24. júla 2026}}&lt;/ref&gt;

== Kompozícia a text ==
„Ain't in LA“ je skladba v [[synth-pop|synth-popovom]] štýle. Sú pre ňu charakteristické výrazné syntetizátory a hlboký basový hlas, ktorý zaznie v jej úvode.&lt;ref name=&quot;Euphoria&quot;&gt;{{cite web|last1=Nmesoma |first1=Shahzaib |title=Adéla – Ain't In LA |url=https://www.euphoriazine.com/blog/2026/07/music/tracks-adela-aint-in-la/ |access-date=27. júla 2026 |magazine=Euphoria |date=27. júla 2026}}&lt;/ref&gt; V texte speváčka vzdáva hold rodnému mestu, [[Bratislava|Bratislave]] na [[Slovensko|Slovensku]].&lt;ref name=&quot;Indy100&quot;&gt;{{cite web|last1=Butler |first1=Sinead |title=What is the 'Can't always be LA' TikTok trend? People are showing love for where they're from |url=https://www.indy100.com/viral/cant-always-be-la-tiktok-trend |access-date=27. júla 2026 |website=[[Indy100]] |date=27. júla 2026}}&lt;/ref&gt; Zamieta myšlienku, že úspech je spätý výlučne s [[Los Angeles]], a povzbudzuje poslucháčov, aby si išli za svojimi ambíciami bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Refrén hlása: „Možno dnes večer nemusíme utekať preč/ Je to celé klamstvo, tie najúžasnejšie baby nie sú v L.A.“, čím spochybňuje predstavu, že toto mesto je jediným miestom, kde sa sny plnia.&lt;ref name=&quot;Euphoria&quot;/&gt;

Počas živého vystúpenia s touto skladbou Adéla vysvetlila, že ju inšpirovala jej vlastná skúsenosť slovenskej imigrantky žijúcej v Los Angeles a že chcela vyzdvihnúť všetkých prisťahovalcov a ľudí, ktorí do mesta prišli a prispeli k jeho rozvoju.&lt;ref name=&quot;Euphoria&quot;/&gt; Uviedla tiež, že inšpiráciou pre ňu bolo objavenie fotografií jej matky vo veku 18 rokov, ako pózuje pred stenou pokrytou obrázkami západnej [[Populárna kultúra|popkultúry]]. Podnietilo ju to k úvahám o „krásnych dievčatách so snami“, ktorým sa nikdy nedostalo uznania.&lt;ref name=&quot;Stereogum&quot;&gt;{{cite web|last1=Chelosky |first1=Danielle |title=Adéla Announces Debut Album ''Prima'': Hear &quot;Ain't In LA&quot;|url=https://stereogum.com/2506124/adela-announces-debut-album-prima-hear-aint-in-la/music |access-date=23 July 2026 |website=[[Stereogum]] |date=23 July 2026}}&lt;/ref&gt; Vďaka tomu sa skladba zmenila z prostého odmietnutia výnimočnosti Los Angeles na poctu jej matke a ďalším ženám, ktorých sny existovali mimo zorného poľa zábavného priemyslu.&lt;ref name=&quot;Stardust&quot;&gt;{{cite web|last1=Juvet |first1=Aedan |title=ADÉLA Looks Beyond Hollywood on New Single &quot;Ain't In LA&quot;|url=https://thestardustmag.com/music/adela-looks-beyond-hollywood-with-single-aint-in-la |access-date=24 July 2026 |website=Stardust |date=24 July 2026}}&lt;/ref&gt;

Skladba „Ain't in LA“ býva prirovnávaná k piesni „[[We Can't Stop]]“ ([[2013]]) od [[Miley Cyrusová|Miley Cyrusovej]]. [[Theron Thomas]], ktorý sa podieľal na písaní oboch skladieb, podobnosť priznáva. Skladbu „We Can't Stop“ označil za „kultovú klasiku“ a so žartom poznamenal, že na ňu možno „znovu narazili“.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Denis |first=Kyle |date=2026-09-03 |title=Theron Thomas Co-Wrote ADÉLA’s Breakout Hit ‘Ain’t in LA’ &amp; Miley Cyrus’ ‘We Can’t Stop.’ Does He Think They Sound the Same? |url=https://www.billboard.com/music/features/adela-aint-in-la-miley-cyrus-we-cant-stop-theron-thomas-1236332591/ |access-date=2026-09-04 |website=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |language=en-US}}&lt;/ref&gt;

== Videoklip ==
Režisérom videoklipu, ktorý bol k skladbe „Ain't in LA“ nakrútený bol Fred Gervais. Klip sa natáčal v speváčkinom rodnom meste, na Slovensku v Bratislave.&lt;ref name=&quot;Stereogum&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Stardust&quot;/&gt; Videoklip speváčku zasadzuje do prostredia plného prvkov americkej kultúry [[Celebrita|celebrít]], no v slovenskom kontexte – „tisíce míľ od [[Hollywood|Hollywoodu]]“. Zvýrazňuje týmto spôsobom hlavnú myšlienku piesne, že ambície nie sú výsadou podmienenou životom Los Angeles.&lt;ref name=&quot;Stardust&quot;/&gt;

== Rebríčky ==
{| class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center&quot;|Rebríčky pre singel „Ain't in LA“
|-
! scope=&quot;col&quot;| Rebríček (2026)
! scope=&quot;col&quot;| Najvyššia&lt;br /&gt;pozícia
|-
! scope=&quot;row&quot;| Australia ([[ARIA Charts|ARIA]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.aria.com.au/charts/singles-chart/2026-09-14|title=ARIA Top 50 Singles Chart|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|date=14 September 2026|access-date=11 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 15
|-
! scope=&quot;row&quot;|Austria (Ö3 Austria Top 40)
| 24
|-
! scope=&quot;row&quot;| Canada [[Canadian Hot 100|Hot 100]] (''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'')&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/charts/canadian-hot-100/2026-09-19/|title=''Billboard'' Canadian Hot 100: Week of September 19, 2026|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=15 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 25
|-
! scope=&quot;row&quot;| Croatia International Airplay ([[Top lista]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.top-lista.hr/www/airplay-radio-chart-top100-7-rujna-2026/|title=Airplay Radio Chart Top100 – 7. rujna 2026.|trans-title=Airplay Radio Chart Top100 – 7 September 2026|lang=hr|publisher=[[Top lista]]|date=September 7, 2026|access-date=September 7, 2026}}&lt;/ref&gt;
| 66
|-
! scope=&quot;row&quot;| Czech Republic Singles Digital (ČNS IFPI)
| 6
|-
! scope=&quot;row&quot;| Estonia Airplay (TopHit)
|81
|-
! scope=&quot;row&quot;| Germany (GfK)
|31
|-
! scope=&quot;row&quot; | [[Billboard Global 200|Global 200]] (''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'')&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/charts/Billboard-global-200/2026-09-12/|title=''Billboard'' Global 200: Week of September 12, 2026|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=10 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 35
|-
! scope=&quot;row&quot;| Greece International ([[IFPI Greece|IFPI]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.ifpi.gr/digital_iel.html|title=Official IFPI Charts − Digital Singles Chart (International) − Εβδομάδα: 35/2026|publisher=[[IFPI Greece]]|access-date=9 September 2026|language=el|archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20260909070344/https://www.ifpi.gr/digital_iel.html|archive-date=9 September 2026|url-status=deviated}}&lt;/ref&gt;
| 56
|-
! scope=&quot;row&quot;| Iceland ([[Billboard (magazine)|''Billboard'']])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/charts/iceland-songs-hotw/2026-09-19/|title=Iceland Songs: Week of September 19, 2026|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=15 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 24
|-
! scope=&quot;row&quot;| Ireland (IRMA)
| 12
|-
! scope=&quot;row&quot;| Lithuania ([[AGATA (organization)|AGATA]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.agata.lt/naujienos/s37-5/|title=2026 37-os savaitės klausomiausi (Top 100)|publisher=[[AGATA (organization)|AGATA]]|language=lt|date=11 September 2026|access-date=12 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 43
|-
! scope=&quot;row&quot;| [[Official Malaysia Chart|Malaysia]] ([[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.officialseacharts.com/weeklychart|title=The Official Southeast Asia Charts – This Week's Official Malaysia Chart Top 20 from 09/04/2026 to 09/10/2026|publisher=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|access-date=15 September 2026}} [Select 2026 Week 37]&lt;/ref&gt;
| 19
|-
! scope=&quot;row&quot;|Holandsko (Dutch Top 40)
| 29
|-
! scope=&quot;row&quot;|Netherlands (Single Top 100)
| 61
|-
! scope=&quot;row&quot;| New Zealand ([[Recorded Music NZ]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://aotearoamusiccharts.co.nz/archive/singles/2026-09-11|title=Official Top 40 Singles|publisher=[[Recorded Music NZ]]|date=11 September 2026|access-date=11 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 8
|-
! scope=&quot;row&quot;| Norway ([[IFPI Norge]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://topplista.no/charts/singles/2026-w37/|title=Singel 2026 uke 37|publisher=[[IFPI Norge]]|access-date=12 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 83
|-
! scope=&quot;row&quot;| [[Official Philippines Chart|Philippines]] ([[IFPI]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.officialseacharts.com/weeklychart|title=The Official Southeast Asia Charts – This Week's Official Philippines Chart Top 20 from 08/21/2026 to 08/27/2026|publisher=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|access-date=1 September 2026|type=Select year 2026 and Week 35 to see chart with the peak.}}&lt;/ref&gt;
| 1
|-
! scope=&quot;row&quot;| Philippines (IFPI)
|1
|-
! scope=&quot;row&quot;| Portugal ([[Associação Fonográfica Portuguesa|AFP]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.audiogest.pt/uploads/files/file_2026-09-08-13-48-42.pdf|title=Top 200 Singles: Semana 36 de 2026|page=10|publisher=[[Associação Fonográfica Portuguesa]]|access-date=8 September 2026|language=pt-pt}}&lt;/ref&gt;
| 162
|-
! scope=&quot;row&quot;| [[Romania Songs|Romania]] ([[Billboard (magazine)|''Billboard'']])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/charts/romania-songs-hotw/2026-09-19/|title=Romania Songs: Week of September 19, 2026|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=15 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 22
|-
! scope=&quot;row&quot;| Singapore ([[Recording Industry Association Singapore|RIAS]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rias.org.sg/the-official-singapore-charts/|title=The Official Singapore Charts Week 37 (4 - 10 Sep 2026)|publisher=[[Recording Industry Association Singapore]]|access-date=15 September 2026|archive-date=15 September 2026|archive-url=https://ghostarchive.org/archive/D8MVP}}&lt;/ref&gt;
| 3
|-
! scope=&quot;row&quot;| Slovakia Airplay (ČNS IFPI)
| 13
|-
! scope=&quot;row&quot;| Slovakia Singles Digital (ČNS IFPI)[34]
| 3
|-
! scope=&quot;row&quot;| Sweden ([[Sverigetopplistan]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.sverigetopplistan.se/chart/41/?dspy=2026&amp;dspp=37|title=Veckolista Singlar, vecka 37, 2026|publisher=[[Sverigetopplistan]]|language=sv|access-date=12 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 58
|-
! scope=&quot;row&quot;| Switzerland (Schweizer Hitparade)
|49
|-
! scope=&quot;row&quot;| UK Singles (Official Charts)
|12
|-
! scope=&quot;row&quot; | US [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]&lt;ref name=&quot;Hot 100&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/charts/hot-100/2026-09-19/|title=''Billboard'' Hot 100: Week of September 19, 2026|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=15 September 2026}}&lt;/ref&gt;
| 30
|}

==Certifikácie==
{{Certification Table Top|caption=Certifikácie}}
{{Certification Table Entry|region=Slovakia ([[ČNS IFPI]])|certref=&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://ifpicr.cz/hitparada/43?weekId=3033|title=SK - Singles Digital - Top 100: 37. týden 2026|publisher=[[ČNS IFPI]]|access-date=14 September 2026|language=cs}} ''Note: Scroll to position'' 57 ''to view certification.''&lt;/ref&gt;|award=Gold|salesamount=850,000|salesref=&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://ifpicr.cz/files/page/4b/9c/4b9c16f09271779fffe0975269b85eed/Pravidla-pre-udelovanie-oceneni-od-9.3.2026-SR-2084.pdf|title=Pravidla pro udělování ocenění dle metodiky ČNS IFPI (od 9. 3. 2026) – Slovenská republika|trans-title=Rules for awarding awards according to the ČNS IFPI methodology (from 9. 3. 2026) – Slovak Republic|publisher=[[ČNS IFPI]]|access-date=14 September 2026|language=cs}}&lt;/ref&gt;}}
{{Certification Table Bottom|nosales=true|noshipments=true|streaming=true|streamsonly=true}}

== História vydaní ==
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Oblasť
! scope=&quot;col&quot; | Dátum
! scope=&quot;col&quot; | Formát
! scope=&quot;col&quot; | Vydavateľ
! scope=&quot;col&quot; | Ref.
|-
! scope=&quot;row&quot; | Rôzne
| [[23. júl]] [[2026]]
| [[Sťahovanie hudby|Digital download]]&lt;br /&gt; [[Stríming]]
| rowspan=&quot;2&quot; | [[Capitol Records|Capitol]]
| style=&quot;text-align:center&quot; | &lt;ref&gt;{{cite web|title=Ain't in LA – Song by ADÉLA|url=https://music.apple.com/us/album/aint-in-la-single/6796149321|website=Apple Music|date=23 July 2026|access-date=23 July 2026}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| Spojené štáty
| [[18. august]] 2026
| [[Contemporary hit radio]]
| style=&quot;text-align:center&quot; | &amp;nbsp;
|-
! scope=&quot;row&quot;| Taliansko
| [[18. september]] 2026
| [[Airplay|Radio airplay]]
| [[EMI Records|EMI]]
| style=&quot;text-align:center&quot; | &lt;ref&gt;{{cite web |last1=Cipressi |first1=Sofia |title=Ain't in LA - ADÉLA |url=https://earone.com/post/65de1dcfeb58/adela-aint-in-la |website=EarOne |access-date=6 September 2026 |language=it |date=4 September 2026}}&lt;/ref&gt;
|}


== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Ain't in LA|1375057106}}

{{Adéla}}

[[Kategória:Single speváčky Adély]]
[[Kategória:Single z 2026]]</text>
      <sha1>qyl5fruk4gkhhnc4htcdg8ra3xckv8a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Symon Vasyľovyč Petľura</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756060</id>
    <revision>
      <id>8371252</id>
      <parentid>8371139</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T12:47:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ úvod. def.</comment>
      <origin>8371252</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5544" sha1="9wcmsj4v36dcl2m2qmy5c1cc8fh879h" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Symon Vasyľovyč Petľura
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|UĽR]]
 | Portrét            = Symon Petlura. Photo 1919.jpg
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[22. máj]] [[1879]] 
 | Miesto narodenia   = [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1926|5|25|1879|5|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Dátum pochovania   = 
 | Miesto pochovania  = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- RRRR{{--}}RRRR --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Manželka           = 
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Symon Vasyľovyč Petľura''' ({{V jazyku|ukr|Симон Васильович Петлюра}}, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * [[22. máj]] [[1879]] [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] – †[[25. máj]] [[1926]] [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Petľura sa narodil v [[Poltava (mesto)|Poltave]] v rodine [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do [[Krasnodar|Jekaterinodaru]], aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil  pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Frankom]] a [[Volodymyr Hnatiuk|Volodymyrom Hnatiukom]] pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči.

Po tom, čo [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]] v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená [[Ukrajinská ľudová republika]] a Petľura bol v máji 1917 zvolený za predsedu Ukrajinského vojenské sovietu. Po ukrajinskom štátnom prevrate v apríli 1918 vláda Pavla Skoropadského zatkla Petljuuru a uväznila ho na štyri mesiace v [[Bila Cerkva|Bilej Cerkvi]]. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku.

Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 11. februára 1919. Po tlaku [[Biela armáda|bielogvardejských]] a [[Červená armáda|boľševických]] síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku [[Karpaty|Karpatom]] a napokon prejsť na [[Partizánska vojna|partizánsky spôsob boja]]. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom [[Józef Piłsudski|Pilsudským]] s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.&lt;ref&gt;Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41&lt;/ref&gt;

[[Poľsko-boľševická vojna]] skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži.

V Paríži na [[Rue Racine]] neďaleko [[Boulevard Saint-Michel]] naňho 25. mája 1926 spáchal atentát židovský anarchista Sholem Schwarzbard, ktorý sa následne vzdal polícii so slovami, že sa pomstil za smrť tisícov obetí pogromov na Ukrajine, ktoré boli zmasakrované Petľurovými silami. Podľa neskorších odhalení bol Schwarzbard v skutočnosti agentom [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]].

Petľura bol pochovaný na cintoríne [[Cimetière du Montparnasse]] v Paríži.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Symon Petliura}}

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Petľura, Symon Vasyľovyč}}
[[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]]
[[Kategória:Ukrajinskí novinári]]
[[Kategória:Ukrajinskí politici]]
[[Kategória:Obete atentátov]]</text>
      <sha1>9wcmsj4v36dcl2m2qmy5c1cc8fh879h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>João Félix</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756066</id>
    <revision>
      <id>8371292</id>
      <parentid>8371166</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:36:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>oprava wl a kat.</comment>
      <origin>8371292</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16395" sha1="2knm3h4611ulxah9fn2bkm85v5z386d" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260920}}{{Infobox futbalista
| meno = João Félix
| celé meno = João Félix Sequeira
| dátum narodenia = {{dnv|1999|11|10}}
| miesto narodenia = [[Viseu]], [[Portugalsko]]
| štát = {{POR}}
| výška = 1,79 m
| foto = João Félix 2019b.jpg
| popis = João Félix v drese [[Atlético Madrid]] v roku 2019
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]]
| číslo dresu = 14
| aktuálny klub = [[Al-Nassr FC]]
| mládežnícke roky = 2007 – 2008&lt;br /&gt;2008 – 2015&lt;br /&gt;2011 – 2013&lt;br /&gt;2014 – 2015&lt;br /&gt;2015 – 2018
| mládežnícke kluby = AEF Pestinhas&lt;br /&gt;[[FC Porto]]&lt;br /&gt;Dragon Force&lt;br /&gt;Padroense&lt;br /&gt;[[Benfica Lisabon|Benfica]]
| roky = 2018 – 2019&lt;br /&gt;2019 – 2024&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;2023 – 2024&lt;br /&gt;2024 – 2025&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;2025 –
| kluby = [[Benfica Lisabon|Benfica]]&lt;br /&gt;[[Atlético Madrid]]&lt;br /&gt;→ [[Chelsea FC]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;→ [[FC Barcelona]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;[[Chelsea FC]]&lt;br /&gt;→ [[AC Miláno]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;[[Al-Nassr FC]]
| zápasy(góly) = 43 (20)&lt;br /&gt;131 (34)&lt;br /&gt;20 (4)&lt;br /&gt;44 (10)&lt;br /&gt;20 (7)&lt;br /&gt;15 (2)&lt;br /&gt;39 (22)
| roky reprezentácie = 2019 –
| reprezentácia = [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]
| zápasy(góly reprezentácie) = 57 (12)
}}

'''João Félix Sequeira''' (* [[10. november]] [[1999]], [[Viseu]], [[Portugalsko]]) je portugalský [[futbal]]ista, ktorý nastupuje na poste [[útočník (futbal)|útočníka]]. V súčasnosti pôsobí v saudskoarabskom klube [[Al-Nassr FC]] a je reprezentantom [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]].

Félix je odchovancom [[Benfica Lisabon|Benficy]], v ktorej sa počas sezóny 2018/2019 výrazne presadil v seniorskom futbale. Po zisku portugalského majstrovského titulu prestúpil v roku 2019 do [[Atlético Madrid]] za približne 126 miliónov eur. V tom istom roku získal ocenenie [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]] pre najlepšieho mladého futbalistu pôsobiaceho v Európe.&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.slbenfica.pt/en-us/agora/noticias/2019/05/26/futebol-benfica-joao-felix-entrevista-epoca-2018-19 |title=João Félix: “It was a dream season” |publisher=SL Benfica |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;atletico2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/noticias/joao-felix-signs-for-atletico-madrid |title=João Félix signs for Atlético de Madrid |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Počas pôsobenia v Atléticu získal v sezóne 2020/2021 titul v [[La Liga|La Lige]]. Neskôr pôsobil na hosťovaniach v [[Chelsea FC]] a [[FC Barcelona]], pričom v roku 2024 sa stal hráčom Chelsea natrvalo. V roku 2025 krátko pôsobil na hosťovaní v [[AC Miláno]] a následne prestúpil do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 pomohol klubu k zisku titulu v [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] a bol vyhlásený za hráča sezóny súťaže.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/2025-26-spl-awards-winners-felix-jesus-al-juwayr-al-elewa-honoured |title=2025-26 SPL Awards winners: Felix, Jesus, Al Juwayr, Al Elewa honoured |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Mladosť ===

João Félix začal s futbalom v klube AEF Pestinhas. Neskôr pôsobil v mládežníckych štruktúrach [[FC Porto]], kde prešiel aj akadémiami Dragon Force a Padroense. V roku 2015 prestúpil do akadémie [[Benfica Lisabon|Benficy]].&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;/&gt;

=== Benfica ===

V seniorskom futbale debutoval za prvý tím Benficy v sezóne [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]. Prvý ligový gól strelil v zápase proti [[Sporting Lisabon|Sportingu Lisabon]]. Počas svojej prvej sezóny v seniorskom futbale odohral vo všetkých súťažiach 43 zápasov a strelil 20 gólov. Pomohol pritom Benfice k zisku portugalského majstrovského titulu.&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;/&gt;

Výrazne sa presadil najmä v druhej polovici sezóny. V zápase [[Európska liga|Európskej ligy UEFA]] proti [[Eintracht Frankfurt]] strelil [[hetrik]]. Vo veku 19 rokov sa tým stal najmladším portugalským strelcom hetriku v histórii súťaže.&lt;ref name=&quot;uefa2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0e99a3642c6a-499850d9801b-1000--joao-felix-the-inside-line-on-atletico-s-big-signing/ |title=João Félix: the inside line on Atlético's big signing |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po úspešnej sezóne získal ocenenie [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]] 2019 a stal sa jedným z najžiadanejších mladých hráčov v Európe.

=== Atlético Madrid ===

V júli 2019 podpísal s [[Atlético Madrid]] sedemročnú zmluvu. Prestupová suma bola približne 126 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;atletico2019&quot;/&gt;

Vo svojej prvej sezóne v Madride nastúpil pravidelne v útoku a v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] zaujal napríklad výkonom proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. V ďalších sezónach sa jeho postavenie v základnej zostave menilo.

V sezóne [[La Liga 2020/2021|2020/2021]] pomohol Atléticu k zisku ligového titulu. V lige zaznamenal 7 gólov a 6 asistencií.&lt;ref name=&quot;atletico2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/ |title=Atlético de Madrid – oficiálna stránka klubu |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Félix postupne získal v Atléticu významnejšiu úlohu. UEFA ho v sezóne 2021/2022 označila za jedného z kľúčových hráčov tímu a vyzdvihovala jeho rýchlosť, priamočiarosť, pracovitosť, techniku a gólový inštinkt.&lt;ref name=&quot;uefa2022&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0273-149e7fbbe2f8-c11b38450046-1000--champions-league-quarter-finals-atletico-bayern-benfica-liverpo/ |title=Champions League quarter-finals: Atlético, Bayern, Benfica, Chelsea, Liverpool, Man. City, Real Madrid, Villarreal |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Celkovo odohral za Atlético vo všetkých súťažiach 131 zápasov a strelil 34 gólov.&lt;ref name=&quot;atletico2024&quot;/&gt;

=== Chelsea FC – prvé hosťovanie ===

V januári 2023 odišiel Félix na hosťovanie do [[Chelsea FC]] do konca sezóny. Vo svojom debute proti [[Fulham FC|Fulhamu]] skóroval, no Chelsea zápas prehrala 1:2.

Počas hosťovania odohral 20 súťažných zápasov a strelil 4 góly. Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.&lt;ref name=&quot;chelsea2023&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-new-chelsea-contract |title=João Félix at Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

=== FC Barcelona ===

V sezóne 2023/2024 pôsobil na hosťovaní v [[FC Barcelona]]. Do klubu prišiel z Atlética Madrid bez opcie na trvalý prestup.&lt;ref name=&quot;barcelona2023&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3665837/joao-felix-loaned-to-fc-barcelona |title=João Félix loaned to FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Za Barcelonu odohral vo všetkých súťažiach 44 zápasov a strelil 10 gólov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Lige majstrov UEFA]] sa strelecky presadil aj proti Atléticu Madrid.&lt;ref name=&quot;barcelona2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4029924/joao-felix-leaves-fc-barcelona |title=João Félix leaves FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.

=== Návrat do Chelsea ===

V auguste 2024 prestúpil João Félix do Chelsea natrvalo a podpísal sedemročnú zmluvu.&lt;ref name=&quot;chelsea2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-for-chelsea |title=João Félix signs for Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 2024/2025 odohral za Chelsea vo všetkých súťažiach 20 zápasov a strelil 7 gólov.&lt;ref name=&quot;chelsea2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V januári 2025 odišiel na hosťovanie do talianskeho [[AC Miláno]].

=== AC Miláno ===

Hosťovanie v AC Miláno bolo dohodnuté do konca sezóny 2024/2025. Félix za taliansky klub odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.&lt;ref name=&quot;milan2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.acmilan.com/en/news/articles/team/2025-02-04/joao-felix-is-a-new-ac-milan-player |title=João Félix is a new AC Milan player |publisher=AC Milan |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny sa vrátil do Chelsea, no v klube už nepokračoval.

=== Al-Nassr ===

Dňa 29. júla 2025 prestúpil João Félix z Chelsea do saudskoarabského klubu [[Al-Nassr FC]].&lt;ref name=&quot;alnassr2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V prvej sezóne v [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] sa stal jedným z najproduktívnejších hráčov súťaže. V ligovej sezóne 2025/2026 odohral 33 zápasov, strelil 20 gólov a zaznamenal 13 asistencií. Al-Nassr získal ligový titul a Félix bol následne vyhlásený za hráča sezóny Saudi Pro League.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

Počas sezóny zaznamenal aj tri hetriky a deväťkrát bol vyhlásený za hráča zápasu.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

V úvode sezóny 2026/2027 pokračoval v klube. V prvom ligovom zápase proti [[Al-Fateh SC]] skóroval pri víťazstve Al-Nassr 3:0.&lt;ref name=&quot;spl2026start&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/felix-on-fire-costa-celebrates-ronaldo-revels-al-nassr-debut-dazzles |title=Felix on fire, Costa celebrates, Ronaldo revels: Postecoglou's Al Nassr debut dazzles |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

João Félix reprezentoval Portugalsko v mládežníckych kategóriách a v roku 2019 debutoval za seniorské [[Portugalské národné futbalové mužstvo|portugalské národné mužstvo]].

Bol súčasťou tímu, ktorý získal [[Liga národov UEFA 2018/2019|prvý ročník Ligy národov UEFA]] v roku 2019. Neskôr reprezentoval Portugalsko aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy 2020]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy 2024]].&lt;ref name=&quot;fpf&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 |title=João Félix Sequeira |publisher=Federação Portuguesa de Futebol |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V roku 2025 získal s Portugalskom svoj druhý titul v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]].&lt;ref name=&quot;fpf&quot;/&gt;

V kvalifikácii a prípravných zápasoch v roku 2026 naďalej figuroval v portugalskej reprezentácii. UEFA ho v roku 2026 evidovala ako hráča Al-Nassr s číslom 14 v klube a číslom 11 v reprezentácii.&lt;ref name=&quot;uefa2026&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ |title=João Félix |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

K 19. septembru 2026 odohral za portugalskú reprezentáciu 57 zápasov a strelil 12 gólov.

== Herný štýl ==

João Félix je ofenzívny hráč, ktorý môže nastupovať ako druhý útočník, podhrotový hráč alebo na krídle. Jeho hlavnými prednosťami sú technická kvalita, práca s loptou v stiesnených priestoroch, pohyb medzi líniami, prihrávky do finálnej tretiny a schopnosť zakončovať.

Už počas pôsobenia v Benfice zaujal kombináciou techniky, pohybu a gólovej produktivity. UEFA pri jeho prestupe do Atlética vyzdvihovala jeho technické schopnosti, pohyb bez lopty, univerzálnosť a gólový inštinkt.&lt;ref name=&quot;uefa2019&quot;/&gt;

Jeho prirodzená pozícia však nebola vždy jednoznačná. V priebehu kariéry nastupoval ako druhý útočník, ofenzívny stredopoliar, klasický útočník aj z ľavej strany. Táto univerzálnosť mu umožňuje zapojiť sa do kombinácie a hľadať voľné priestory, zároveň však znamená, že jeho najefektívnejšie využitie závisí od systému mužstva.

Félix je typologicky výrazne odlišný od klasického silového útočníka. Viac využíva pohyb, techniku, kombináciu a prácu medzi obrannou a stredovou líniou súpera než súboje chrbtom k bráne alebo fyzickú hru v pokutovom území.

== Kariérne problémy a pôsobenie vo veľkých kluboch ==

Napriek výraznému talentu sa Félix po prestupe z Benficy nedokázal dlhodobo stabilne presadiť ako jednoznačná ofenzívna opora v žiadnom z troch veľkých európskych klubov, v ktorých následne pôsobil – Atléticu Madrid, Chelsea a FC Barcelona. Dôvody však nemožno zúžiť na jediný faktor.

V Atléticu sa musel prispôsobiť systému Diega Simeoneho, ktorý tradične kladie veľký dôraz na tímovú disciplínu, intenzitu a plnenie taktických úloh. Félix mal v systéme svoje dobré obdobia a v sezóne 2021/2022 ho UEFA označovala za kľúčového hráča tímu, jeho postavenie však nebolo počas celého pôsobenia stabilné.&lt;ref name=&quot;uefa2022&quot;/&gt;

Významnú úlohu zohrávalo aj hľadanie jeho ideálnej pozície. Félix nebol klasickou deviatkou ani typickým krídelníkom. Jeho najlepšie výkony často prichádzali v úlohe voľnejšieho ofenzívneho hráča alebo druhého útočníka, čo môže byť v niektorých taktických systémoch náročnejšie využiť.

Ďalším faktorom bola častá zmena prostredia. Po odchode z Atlética strávil čas v Chelsea, následne v Barcelone, opäť v Chelsea a krátko v AC Miláne. Hosťovania mu poskytli možnosť hrať v rôznych systémoch, zároveň však znamenali opakované prispôsobovanie sa novému trénerovi, spoluhráčom a hernému modelu.

Jeho kariéra preto predstavuje skôr príklad hráča, ktorého individuálne schopnosti a produktivita boli výrazné, ale ktorého optimálne využitie v dlhodobom tímovom systéme sa v európskych veľkokluboch hľadalo ťažšie.

Výrazný obrat prišiel po prestupe do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 zaznamenal 20 gólov a 13 asistencií v Saudi Pro League a získal ocenenie hráča sezóny. Jeho výkony zároveň ukázali, že pri stabilnejšej úlohe v ofenzívne orientovanom tíme dokáže svoju kreativitu a produktivitu využívať výrazne efektívnejšie.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

== Úspechy ==

; [[Benfica Lisabon|Benfica]]

* [[Primeira Liga]]: [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]

; [[Atlético Madrid]]

* [[La Liga]]: [[La Liga 2020/2021|2020/2021]]

; [[Al-Nassr FC]]

* [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]]: [[Saudi Pro League 2025/2026|2025/2026]]

; [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]

* [[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov UEFA]]: 2019
* [[Liga národov UEFA 2024/2025|Liga národov UEFA]]: 2025

; Individuálne

* [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]]: 2019
* Hráč sezóny [[Saudi Pro League]]: 2025/2026

== Štatistiky ==

Za Benficu odohral João Félix 43 súťažných zápasov a strelil 20 gólov. V Atléticu Madrid nastúpil na 131 zápasov a zaznamenal 34 gólov. Počas hosťovania v Chelsea v roku 2023 odohral 20 zápasov a strelil 4 góly.

Za FC Barcelona odohral počas sezóny 2023/2024 44 súťažných zápasov a strelil 10 gólov. Po návrate do Chelsea odohral v sezóne 2024/2025 20 zápasov a strelil 7 gólov. Za AC Miláno následne odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.

V prvej sezóne v Al-Nassr odohral v Saudi Pro League 33 zápasov, v ktorých strelil 20 gólov a pridal 13 asistencií.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

Za portugalskú reprezentáciu odohral k 19. septembru 2026 celkovo 57 zápasov a strelil 12 gólov.

== Referencie ==
{{Reflist}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 João Félix na stránke Portugalskej futbalovej federácie]
* [https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ João Félix na UEFA]

[[Kategória:Portugalskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]
[[Kategória:Hráči SL Benfica Lisabon]]
[[Kategória:Hráči Atlético Madrid]]
[[Kategória:Hráči Chelsea FC]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči AC Miláno]]
[[Kategória:Hráči Al-Nassr FC]]

{{Futbalový výhonok}}</text>
      <sha1>2knm3h4611ulxah9fn2bkm85v5z386d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371547</id>
      <parentid>8371292</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:08:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>malá úprava</comment>
      <origin>8371547</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16365" sha1="l7uf1gp8n8sedx0xw4yiehx5u05q18y" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
| meno = João Félix
| celé meno = João Félix Sequeira
| dátum narodenia = {{dnv|1999|11|10}}
| miesto narodenia = [[Viseu]], [[Portugalsko]]
| štát = {{POR}}
| výška = 1,79 m
| foto = João Félix 2019b.jpg
| popis = João Félix v drese [[Atlético Madrid]] v roku 2019
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]]
| číslo dresu = 14
| aktuálny klub = [[Al-Nassr FC]]
| mládežnícke roky = 2007 – 2008&lt;br /&gt;2008 – 2015&lt;br /&gt;2011 – 2013&lt;br /&gt;2014 – 2015&lt;br /&gt;2015 – 2018
| mládežnícke kluby = AEF Pestinhas&lt;br /&gt;[[FC Porto]]&lt;br /&gt;Dragon Force&lt;br /&gt;Padroense&lt;br /&gt;[[Benfica Lisabon|Benfica]]
| roky = 2018 – 2019&lt;br /&gt;2019 – 2024&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;2023 – 2024&lt;br /&gt;2024 – 2025&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;2025 –
| kluby = [[Benfica Lisabon|Benfica]]&lt;br /&gt;[[Atlético Madrid]]&lt;br /&gt;→ [[Chelsea FC]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;→ [[FC Barcelona]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;[[Chelsea FC]]&lt;br /&gt;→ [[AC Miláno]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;[[Al-Nassr FC]]
| zápasy(góly) = 43 (20)&lt;br /&gt;131 (34)&lt;br /&gt;20 (4)&lt;br /&gt;44 (10)&lt;br /&gt;20 (7)&lt;br /&gt;15 (2)&lt;br /&gt;39 (22)
| roky reprezentácie = 2019 –
| reprezentácia = [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]
| zápasy(góly reprezentácie) = 57 (12)
}}

'''João Félix Sequeira''' (* [[10. november]] [[1999]], [[Viseu]], [[Portugalsko]]) je portugalský [[futbal]]ista, ktorý nastupuje na poste [[útočník (futbal)|útočníka]]. V súčasnosti pôsobí v saudskoarabskom klube [[Al-Nassr FC]] a je reprezentantom [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]].

Félix je odchovancom [[Benfica Lisabon|Benficy]], v ktorej sa počas sezóny 2018/2019 výrazne presadil v seniorskom futbale. Po zisku portugalského majstrovského titulu prestúpil v roku 2019 do [[Atlético Madrid]] za približne 126 miliónov eur. V tom istom roku získal ocenenie [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]] pre najlepšieho mladého futbalistu pôsobiaceho v Európe.&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.slbenfica.pt/en-us/agora/noticias/2019/05/26/futebol-benfica-joao-felix-entrevista-epoca-2018-19 |title=João Félix: “It was a dream season” |publisher=SL Benfica |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;atletico2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/noticias/joao-felix-signs-for-atletico-madrid |title=João Félix signs for Atlético de Madrid |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Počas pôsobenia v Atléticu získal v sezóne 2020/2021 titul v [[La Liga|La Lige]]. Neskôr pôsobil na hosťovaniach v [[Chelsea FC]] a [[FC Barcelona]], pričom v roku 2024 sa stal hráčom Chelsea natrvalo. V roku 2025 krátko pôsobil na hosťovaní v [[AC Miláno]] a následne prestúpil do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 pomohol klubu k zisku titulu v [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] a bol vyhlásený za hráča sezóny súťaže.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/2025-26-spl-awards-winners-felix-jesus-al-juwayr-al-elewa-honoured |title=2025-26 SPL Awards winners: Felix, Jesus, Al Juwayr, Al Elewa honoured |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Mladosť ===

João Félix začal s futbalom v klube AEF Pestinhas. Neskôr pôsobil v mládežníckych štruktúrach [[FC Porto]], kde prešiel aj akadémiami Dragon Force a Padroense. V roku 2015 prestúpil do akadémie [[Benfica Lisabon|Benficy]].&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;/&gt;

=== Benfica ===

V seniorskom futbale debutoval za prvý tím Benficy v sezóne [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]. Prvý ligový gól strelil v zápase proti [[Sporting Lisabon|Sportingu Lisabon]]. Počas svojej prvej sezóny v seniorskom futbale odohral vo všetkých súťažiach 43 zápasov a strelil 20 gólov. Pomohol pritom Benfice k zisku portugalského majstrovského titulu.&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;/&gt;

Výrazne sa presadil najmä v druhej polovici sezóny. V zápase [[Európska liga|Európskej ligy UEFA]] proti [[Eintracht Frankfurt]] strelil [[hetrik]]. Vo veku 19 rokov sa tým stal najmladším portugalským strelcom hetriku v histórii súťaže.&lt;ref name=&quot;uefa2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0e99a3642c6a-499850d9801b-1000--joao-felix-the-inside-line-on-atletico-s-big-signing/ |title=João Félix: the inside line on Atlético's big signing |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po úspešnej sezóne získal ocenenie [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]] 2019 a stal sa jedným z najžiadanejších mladých hráčov v Európe.

=== Atlético Madrid ===

V júli 2019 podpísal s [[Atlético Madrid]] sedemročnú zmluvu. Prestupová suma bola približne 126 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;atletico2019&quot;/&gt;

Vo svojej prvej sezóne v Madride nastúpil pravidelne v útoku a v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] zaujal napríklad výkonom proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. V ďalších sezónach sa jeho postavenie v základnej zostave menilo.

V sezóne [[La Liga 2020/2021|2020/2021]] pomohol Atléticu k zisku ligového titulu. V lige zaznamenal 7 gólov a 6 asistencií.&lt;ref name=&quot;atletico2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/ |title=Atlético de Madrid – oficiálna stránka klubu |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Félix postupne získal v Atléticu významnejšiu úlohu. UEFA ho v sezóne 2021/2022 označila za jedného z kľúčových hráčov tímu a vyzdvihovala jeho rýchlosť, priamočiarosť, pracovitosť, techniku a gólový inštinkt.&lt;ref name=&quot;uefa2022&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0273-149e7fbbe2f8-c11b38450046-1000--champions-league-quarter-finals-atletico-bayern-benfica-liverpo/ |title=Champions League quarter-finals: Atlético, Bayern, Benfica, Chelsea, Liverpool, Man. City, Real Madrid, Villarreal |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Celkovo odohral za Atlético vo všetkých súťažiach 131 zápasov a strelil 34 gólov.&lt;ref name=&quot;atletico2024&quot;/&gt;

=== Chelsea FC – prvé hosťovanie ===

V januári 2023 odišiel Félix na hosťovanie do [[Chelsea FC]] do konca sezóny. Vo svojom debute proti [[Fulham FC|Fulhamu]] skóroval, no Chelsea zápas prehrala 1:2.

Počas hosťovania odohral 20 súťažných zápasov a strelil 4 góly. Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.&lt;ref name=&quot;chelsea2023&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-new-chelsea-contract |title=João Félix at Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

=== FC Barcelona ===

V sezóne 2023/2024 pôsobil na hosťovaní v [[FC Barcelona]]. Do klubu prišiel z Atlética Madrid bez opcie na trvalý prestup.&lt;ref name=&quot;barcelona2023&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3665837/joao-felix-loaned-to-fc-barcelona |title=João Félix loaned to FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Za Barcelonu odohral vo všetkých súťažiach 44 zápasov a strelil 10 gólov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Lige majstrov UEFA]] sa strelecky presadil aj proti Atléticu Madrid.&lt;ref name=&quot;barcelona2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4029924/joao-felix-leaves-fc-barcelona |title=João Félix leaves FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.

=== Návrat do Chelsea ===

V auguste 2024 prestúpil João Félix do Chelsea natrvalo a podpísal sedemročnú zmluvu.&lt;ref name=&quot;chelsea2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-for-chelsea |title=João Félix signs for Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 2024/2025 odohral za Chelsea vo všetkých súťažiach 20 zápasov a strelil 7 gólov.&lt;ref name=&quot;chelsea2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V januári 2025 odišiel na hosťovanie do talianskeho [[AC Miláno]].

=== AC Miláno ===

Hosťovanie v AC Miláno bolo dohodnuté do konca sezóny 2024/2025. Félix za taliansky klub odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.&lt;ref name=&quot;milan2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.acmilan.com/en/news/articles/team/2025-02-04/joao-felix-is-a-new-ac-milan-player |title=João Félix is a new AC Milan player |publisher=AC Milan |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny sa vrátil do Chelsea, no v klube už nepokračoval.

=== Al-Nassr ===

Dňa 29. júla 2025 prestúpil João Félix z Chelsea do saudskoarabského klubu [[Al-Nassr FC]].&lt;ref name=&quot;alnassr2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V prvej sezóne v [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] sa stal jedným z najproduktívnejších hráčov súťaže. V ligovej sezóne 2025/2026 odohral 33 zápasov, strelil 20 gólov a zaznamenal 13 asistencií. Al-Nassr získal ligový titul a Félix bol následne vyhlásený za hráča sezóny Saudi Pro League.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

Počas sezóny zaznamenal aj tri hetriky a deväťkrát bol vyhlásený za hráča zápasu.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

V úvode sezóny 2026/2027 pokračoval v klube. V prvom ligovom zápase proti [[Al-Fateh SC]] skóroval pri víťazstve Al-Nassr 3:0.&lt;ref name=&quot;spl2026start&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/felix-on-fire-costa-celebrates-ronaldo-revels-al-nassr-debut-dazzles |title=Felix on fire, Costa celebrates, Ronaldo revels: Postecoglou's Al Nassr debut dazzles |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

João Félix reprezentoval Portugalsko v mládežníckych kategóriách a v roku 2019 debutoval za seniorské [[Portugalské národné futbalové mužstvo|portugalské národné mužstvo]].

Bol súčasťou tímu, ktorý získal [[Liga národov UEFA 2018/2019|prvý ročník Ligy národov UEFA]] v roku 2019. Neskôr reprezentoval Portugalsko aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy 2020]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy 2024]].&lt;ref name=&quot;fpf&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 |title=João Félix Sequeira |publisher=Federação Portuguesa de Futebol |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V roku 2025 získal s Portugalskom svoj druhý titul v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]].&lt;ref name=&quot;fpf&quot;/&gt;

V kvalifikácii a prípravných zápasoch v roku 2026 naďalej figuroval v portugalskej reprezentácii. UEFA ho v roku 2026 evidovala ako hráča Al-Nassr s číslom 14 v klube a číslom 11 v reprezentácii.&lt;ref name=&quot;uefa2026&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ |title=João Félix |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

K 19. septembru 2026 odohral za portugalskú reprezentáciu 57 zápasov a strelil 12 gólov.

== Herný štýl ==

João Félix je ofenzívny hráč, ktorý môže nastupovať ako druhý útočník, podhrotový hráč alebo na krídle. Jeho hlavnými prednosťami sú technická kvalita, práca s loptou v stiesnených priestoroch, pohyb medzi líniami, prihrávky do finálnej tretiny a schopnosť zakončovať.

Už počas pôsobenia v Benfice zaujal kombináciou techniky, pohybu a gólovej produktivity. UEFA pri jeho prestupe do Atlética vyzdvihovala jeho technické schopnosti, pohyb bez lopty, univerzálnosť a gólový inštinkt.&lt;ref name=&quot;uefa2019&quot;/&gt;

Jeho prirodzená pozícia však nebola vždy jednoznačná. V priebehu kariéry nastupoval ako druhý útočník, ofenzívny stredopoliar, klasický útočník aj z ľavej strany. Táto univerzálnosť mu umožňuje zapojiť sa do kombinácie a hľadať voľné priestory, zároveň však znamená, že jeho najefektívnejšie využitie závisí od systému mužstva.

Félix je typologicky výrazne odlišný od klasického silového útočníka. Viac využíva pohyb, techniku, kombináciu a prácu medzi obrannou a stredovou líniou súpera než súboje chrbtom k bráne alebo fyzickú hru v pokutovom území.

== Kariérne problémy a pôsobenie vo veľkých kluboch ==

Napriek výraznému talentu sa Félix po prestupe z Benficy nedokázal dlhodobo stabilne presadiť ako jednoznačná ofenzívna opora v žiadnom z troch veľkých európskych klubov, v ktorých následne pôsobil – Atléticu Madrid, Chelsea a FC Barcelona. Dôvody však nemožno zúžiť na jediný faktor.

V Atléticu sa musel prispôsobiť systému Diega Simeoneho, ktorý tradične kladie veľký dôraz na tímovú disciplínu, intenzitu a plnenie taktických úloh. Félix mal v systéme svoje dobré obdobia a v sezóne 2021/2022 ho UEFA označovala za kľúčového hráča tímu, jeho postavenie však nebolo počas celého pôsobenia stabilné.&lt;ref name=&quot;uefa2022&quot;/&gt;

Významnú úlohu zohrávalo aj hľadanie jeho ideálnej pozície. Félix nebol klasickou deviatkou ani typickým krídelníkom. Jeho najlepšie výkony často prichádzali v úlohe voľnejšieho ofenzívneho hráča alebo druhého útočníka, čo môže byť v niektorých taktických systémoch náročnejšie využiť.

Ďalším faktorom bola častá zmena prostredia. Po odchode z Atlética strávil čas v Chelsea, následne v Barcelone, opäť v Chelsea a krátko v AC Miláne. Hosťovania mu poskytli možnosť hrať v rôznych systémoch, zároveň však znamenali opakované prispôsobovanie sa novému trénerovi, spoluhráčom a hernému modelu.

Jeho kariéra preto predstavuje skôr príklad hráča, ktorého individuálne schopnosti a produktivita boli výrazné, ale ktorého optimálne využitie v dlhodobom tímovom systéme sa v európskych veľkokluboch hľadalo ťažšie.

Výrazný obrat prišiel po prestupe do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 zaznamenal 20 gólov a 13 asistencií v Saudi Pro League a získal ocenenie hráča sezóny. Jeho výkony zároveň ukázali, že pri stabilnejšej úlohe v ofenzívne orientovanom tíme dokáže svoju kreativitu a produktivitu využívať výrazne efektívnejšie.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

== Úspechy ==

; [[Benfica Lisabon|Benfica]]

* [[Primeira Liga]]: [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]

; [[Atlético Madrid]]

* [[La Liga]]: [[La Liga 2020/2021|2020/2021]]

; [[Al-Nassr FC]]

* [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]]: [[Saudi Pro League 2025/2026|2025/2026]]

; [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]

* [[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov UEFA]]: 2019
* [[Liga národov UEFA 2024/2025|Liga národov UEFA]]: 2025

; Individuálne

* [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]]: 2019
* Hráč sezóny [[Saudi Pro League]]: 2025/2026

== Štatistiky ==

Za Benficu odohral João Félix 43 súťažných zápasov a strelil 20 gólov. V Atléticu Madrid nastúpil na 131 zápasov a zaznamenal 34 gólov. Počas hosťovania v Chelsea v roku 2023 odohral 20 zápasov a strelil 4 góly.

Za FC Barcelona odohral počas sezóny 2023/2024 44 súťažných zápasov a strelil 10 gólov. Po návrate do Chelsea odohral v sezóne 2024/2025 20 zápasov a strelil 7 gólov. Za AC Miláno následne odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.

V prvej sezóne v Al-Nassr odohral v Saudi Pro League 33 zápasov, v ktorých strelil 20 gólov a pridal 13 asistencií.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

Za portugalskú reprezentáciu odohral k 19. septembru 2026 celkovo 57 zápasov a strelil 12 gólov.

== Referencie ==
{{Reflist}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 João Félix na stránke Portugalskej futbalovej federácie]
* [https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ João Félix na UEFA]

[[Kategória:Portugalskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]
[[Kategória:Hráči SL Benfica Lisabon]]
[[Kategória:Hráči Atlético Madrid]]
[[Kategória:Hráči Chelsea FC]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči AC Miláno]]
[[Kategória:Hráči Al-Nassr FC]]

{{Futbalový výhonok}}</text>
      <sha1>l7uf1gp8n8sedx0xw4yiehx5u05q18y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371554</id>
      <parentid>8371547</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T10:32:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8371547|8371547]] používateľa [[Special:Contributions/SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[User talk:SlovakWikiEditor|diskusia]]) bola vrátená (väščina referencii stále nefunguje)</comment>
      <origin>8371554</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16395" sha1="2knm3h4611ulxah9fn2bkm85v5z386d" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260920}}{{Infobox futbalista
| meno = João Félix
| celé meno = João Félix Sequeira
| dátum narodenia = {{dnv|1999|11|10}}
| miesto narodenia = [[Viseu]], [[Portugalsko]]
| štát = {{POR}}
| výška = 1,79 m
| foto = João Félix 2019b.jpg
| popis = João Félix v drese [[Atlético Madrid]] v roku 2019
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]]
| číslo dresu = 14
| aktuálny klub = [[Al-Nassr FC]]
| mládežnícke roky = 2007 – 2008&lt;br /&gt;2008 – 2015&lt;br /&gt;2011 – 2013&lt;br /&gt;2014 – 2015&lt;br /&gt;2015 – 2018
| mládežnícke kluby = AEF Pestinhas&lt;br /&gt;[[FC Porto]]&lt;br /&gt;Dragon Force&lt;br /&gt;Padroense&lt;br /&gt;[[Benfica Lisabon|Benfica]]
| roky = 2018 – 2019&lt;br /&gt;2019 – 2024&lt;br /&gt;2023&lt;br /&gt;2023 – 2024&lt;br /&gt;2024 – 2025&lt;br /&gt;2025&lt;br /&gt;2025 –
| kluby = [[Benfica Lisabon|Benfica]]&lt;br /&gt;[[Atlético Madrid]]&lt;br /&gt;→ [[Chelsea FC]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;→ [[FC Barcelona]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;[[Chelsea FC]]&lt;br /&gt;→ [[AC Miláno]] (hosťovanie)&lt;br /&gt;[[Al-Nassr FC]]
| zápasy(góly) = 43 (20)&lt;br /&gt;131 (34)&lt;br /&gt;20 (4)&lt;br /&gt;44 (10)&lt;br /&gt;20 (7)&lt;br /&gt;15 (2)&lt;br /&gt;39 (22)
| roky reprezentácie = 2019 –
| reprezentácia = [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]
| zápasy(góly reprezentácie) = 57 (12)
}}

'''João Félix Sequeira''' (* [[10. november]] [[1999]], [[Viseu]], [[Portugalsko]]) je portugalský [[futbal]]ista, ktorý nastupuje na poste [[útočník (futbal)|útočníka]]. V súčasnosti pôsobí v saudskoarabskom klube [[Al-Nassr FC]] a je reprezentantom [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]].

Félix je odchovancom [[Benfica Lisabon|Benficy]], v ktorej sa počas sezóny 2018/2019 výrazne presadil v seniorskom futbale. Po zisku portugalského majstrovského titulu prestúpil v roku 2019 do [[Atlético Madrid]] za približne 126 miliónov eur. V tom istom roku získal ocenenie [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]] pre najlepšieho mladého futbalistu pôsobiaceho v Európe.&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.slbenfica.pt/en-us/agora/noticias/2019/05/26/futebol-benfica-joao-felix-entrevista-epoca-2018-19 |title=João Félix: “It was a dream season” |publisher=SL Benfica |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;atletico2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/noticias/joao-felix-signs-for-atletico-madrid |title=João Félix signs for Atlético de Madrid |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Počas pôsobenia v Atléticu získal v sezóne 2020/2021 titul v [[La Liga|La Lige]]. Neskôr pôsobil na hosťovaniach v [[Chelsea FC]] a [[FC Barcelona]], pričom v roku 2024 sa stal hráčom Chelsea natrvalo. V roku 2025 krátko pôsobil na hosťovaní v [[AC Miláno]] a následne prestúpil do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 pomohol klubu k zisku titulu v [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] a bol vyhlásený za hráča sezóny súťaže.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/2025-26-spl-awards-winners-felix-jesus-al-juwayr-al-elewa-honoured |title=2025-26 SPL Awards winners: Felix, Jesus, Al Juwayr, Al Elewa honoured |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Mladosť ===

João Félix začal s futbalom v klube AEF Pestinhas. Neskôr pôsobil v mládežníckych štruktúrach [[FC Porto]], kde prešiel aj akadémiami Dragon Force a Padroense. V roku 2015 prestúpil do akadémie [[Benfica Lisabon|Benficy]].&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;/&gt;

=== Benfica ===

V seniorskom futbale debutoval za prvý tím Benficy v sezóne [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]. Prvý ligový gól strelil v zápase proti [[Sporting Lisabon|Sportingu Lisabon]]. Počas svojej prvej sezóny v seniorskom futbale odohral vo všetkých súťažiach 43 zápasov a strelil 20 gólov. Pomohol pritom Benfice k zisku portugalského majstrovského titulu.&lt;ref name=&quot;benfica2019&quot;/&gt;

Výrazne sa presadil najmä v druhej polovici sezóny. V zápase [[Európska liga|Európskej ligy UEFA]] proti [[Eintracht Frankfurt]] strelil [[hetrik]]. Vo veku 19 rokov sa tým stal najmladším portugalským strelcom hetriku v histórii súťaže.&lt;ref name=&quot;uefa2019&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0e99a3642c6a-499850d9801b-1000--joao-felix-the-inside-line-on-atletico-s-big-signing/ |title=João Félix: the inside line on Atlético's big signing |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po úspešnej sezóne získal ocenenie [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]] 2019 a stal sa jedným z najžiadanejších mladých hráčov v Európe.

=== Atlético Madrid ===

V júli 2019 podpísal s [[Atlético Madrid]] sedemročnú zmluvu. Prestupová suma bola približne 126 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;atletico2019&quot;/&gt;

Vo svojej prvej sezóne v Madride nastúpil pravidelne v útoku a v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] zaujal napríklad výkonom proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. V ďalších sezónach sa jeho postavenie v základnej zostave menilo.

V sezóne [[La Liga 2020/2021|2020/2021]] pomohol Atléticu k zisku ligového titulu. V lige zaznamenal 7 gólov a 6 asistencií.&lt;ref name=&quot;atletico2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/ |title=Atlético de Madrid – oficiálna stránka klubu |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Félix postupne získal v Atléticu významnejšiu úlohu. UEFA ho v sezóne 2021/2022 označila za jedného z kľúčových hráčov tímu a vyzdvihovala jeho rýchlosť, priamočiarosť, pracovitosť, techniku a gólový inštinkt.&lt;ref name=&quot;uefa2022&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0273-149e7fbbe2f8-c11b38450046-1000--champions-league-quarter-finals-atletico-bayern-benfica-liverpo/ |title=Champions League quarter-finals: Atlético, Bayern, Benfica, Chelsea, Liverpool, Man. City, Real Madrid, Villarreal |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Celkovo odohral za Atlético vo všetkých súťažiach 131 zápasov a strelil 34 gólov.&lt;ref name=&quot;atletico2024&quot;/&gt;

=== Chelsea FC – prvé hosťovanie ===

V januári 2023 odišiel Félix na hosťovanie do [[Chelsea FC]] do konca sezóny. Vo svojom debute proti [[Fulham FC|Fulhamu]] skóroval, no Chelsea zápas prehrala 1:2.

Počas hosťovania odohral 20 súťažných zápasov a strelil 4 góly. Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.&lt;ref name=&quot;chelsea2023&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-new-chelsea-contract |title=João Félix at Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

=== FC Barcelona ===

V sezóne 2023/2024 pôsobil na hosťovaní v [[FC Barcelona]]. Do klubu prišiel z Atlética Madrid bez opcie na trvalý prestup.&lt;ref name=&quot;barcelona2023&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3665837/joao-felix-loaned-to-fc-barcelona |title=João Félix loaned to FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Za Barcelonu odohral vo všetkých súťažiach 44 zápasov a strelil 10 gólov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Lige majstrov UEFA]] sa strelecky presadil aj proti Atléticu Madrid.&lt;ref name=&quot;barcelona2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4029924/joao-felix-leaves-fc-barcelona |title=João Félix leaves FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.

=== Návrat do Chelsea ===

V auguste 2024 prestúpil João Félix do Chelsea natrvalo a podpísal sedemročnú zmluvu.&lt;ref name=&quot;chelsea2024&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-for-chelsea |title=João Félix signs for Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 2024/2025 odohral za Chelsea vo všetkých súťažiach 20 zápasov a strelil 7 gólov.&lt;ref name=&quot;chelsea2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V januári 2025 odišiel na hosťovanie do talianskeho [[AC Miláno]].

=== AC Miláno ===

Hosťovanie v AC Miláno bolo dohodnuté do konca sezóny 2024/2025. Félix za taliansky klub odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.&lt;ref name=&quot;milan2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.acmilan.com/en/news/articles/team/2025-02-04/joao-felix-is-a-new-ac-milan-player |title=João Félix is a new AC Milan player |publisher=AC Milan |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny sa vrátil do Chelsea, no v klube už nepokračoval.

=== Al-Nassr ===

Dňa 29. júla 2025 prestúpil João Félix z Chelsea do saudskoarabského klubu [[Al-Nassr FC]].&lt;ref name=&quot;alnassr2025&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V prvej sezóne v [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] sa stal jedným z najproduktívnejších hráčov súťaže. V ligovej sezóne 2025/2026 odohral 33 zápasov, strelil 20 gólov a zaznamenal 13 asistencií. Al-Nassr získal ligový titul a Félix bol následne vyhlásený za hráča sezóny Saudi Pro League.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

Počas sezóny zaznamenal aj tri hetriky a deväťkrát bol vyhlásený za hráča zápasu.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

V úvode sezóny 2026/2027 pokračoval v klube. V prvom ligovom zápase proti [[Al-Fateh SC]] skóroval pri víťazstve Al-Nassr 3:0.&lt;ref name=&quot;spl2026start&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/felix-on-fire-costa-celebrates-ronaldo-revels-al-nassr-debut-dazzles |title=Felix on fire, Costa celebrates, Ronaldo revels: Postecoglou's Al Nassr debut dazzles |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

João Félix reprezentoval Portugalsko v mládežníckych kategóriách a v roku 2019 debutoval za seniorské [[Portugalské národné futbalové mužstvo|portugalské národné mužstvo]].

Bol súčasťou tímu, ktorý získal [[Liga národov UEFA 2018/2019|prvý ročník Ligy národov UEFA]] v roku 2019. Neskôr reprezentoval Portugalsko aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy 2020]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy 2024]].&lt;ref name=&quot;fpf&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 |title=João Félix Sequeira |publisher=Federação Portuguesa de Futebol |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

V roku 2025 získal s Portugalskom svoj druhý titul v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]].&lt;ref name=&quot;fpf&quot;/&gt;

V kvalifikácii a prípravných zápasoch v roku 2026 naďalej figuroval v portugalskej reprezentácii. UEFA ho v roku 2026 evidovala ako hráča Al-Nassr s číslom 14 v klube a číslom 11 v reprezentácii.&lt;ref name=&quot;uefa2026&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ |title=João Félix |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}&lt;/ref&gt;

K 19. septembru 2026 odohral za portugalskú reprezentáciu 57 zápasov a strelil 12 gólov.

== Herný štýl ==

João Félix je ofenzívny hráč, ktorý môže nastupovať ako druhý útočník, podhrotový hráč alebo na krídle. Jeho hlavnými prednosťami sú technická kvalita, práca s loptou v stiesnených priestoroch, pohyb medzi líniami, prihrávky do finálnej tretiny a schopnosť zakončovať.

Už počas pôsobenia v Benfice zaujal kombináciou techniky, pohybu a gólovej produktivity. UEFA pri jeho prestupe do Atlética vyzdvihovala jeho technické schopnosti, pohyb bez lopty, univerzálnosť a gólový inštinkt.&lt;ref name=&quot;uefa2019&quot;/&gt;

Jeho prirodzená pozícia však nebola vždy jednoznačná. V priebehu kariéry nastupoval ako druhý útočník, ofenzívny stredopoliar, klasický útočník aj z ľavej strany. Táto univerzálnosť mu umožňuje zapojiť sa do kombinácie a hľadať voľné priestory, zároveň však znamená, že jeho najefektívnejšie využitie závisí od systému mužstva.

Félix je typologicky výrazne odlišný od klasického silového útočníka. Viac využíva pohyb, techniku, kombináciu a prácu medzi obrannou a stredovou líniou súpera než súboje chrbtom k bráne alebo fyzickú hru v pokutovom území.

== Kariérne problémy a pôsobenie vo veľkých kluboch ==

Napriek výraznému talentu sa Félix po prestupe z Benficy nedokázal dlhodobo stabilne presadiť ako jednoznačná ofenzívna opora v žiadnom z troch veľkých európskych klubov, v ktorých následne pôsobil – Atléticu Madrid, Chelsea a FC Barcelona. Dôvody však nemožno zúžiť na jediný faktor.

V Atléticu sa musel prispôsobiť systému Diega Simeoneho, ktorý tradične kladie veľký dôraz na tímovú disciplínu, intenzitu a plnenie taktických úloh. Félix mal v systéme svoje dobré obdobia a v sezóne 2021/2022 ho UEFA označovala za kľúčového hráča tímu, jeho postavenie však nebolo počas celého pôsobenia stabilné.&lt;ref name=&quot;uefa2022&quot;/&gt;

Významnú úlohu zohrávalo aj hľadanie jeho ideálnej pozície. Félix nebol klasickou deviatkou ani typickým krídelníkom. Jeho najlepšie výkony často prichádzali v úlohe voľnejšieho ofenzívneho hráča alebo druhého útočníka, čo môže byť v niektorých taktických systémoch náročnejšie využiť.

Ďalším faktorom bola častá zmena prostredia. Po odchode z Atlética strávil čas v Chelsea, následne v Barcelone, opäť v Chelsea a krátko v AC Miláne. Hosťovania mu poskytli možnosť hrať v rôznych systémoch, zároveň však znamenali opakované prispôsobovanie sa novému trénerovi, spoluhráčom a hernému modelu.

Jeho kariéra preto predstavuje skôr príklad hráča, ktorého individuálne schopnosti a produktivita boli výrazné, ale ktorého optimálne využitie v dlhodobom tímovom systéme sa v európskych veľkokluboch hľadalo ťažšie.

Výrazný obrat prišiel po prestupe do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 zaznamenal 20 gólov a 13 asistencií v Saudi Pro League a získal ocenenie hráča sezóny. Jeho výkony zároveň ukázali, že pri stabilnejšej úlohe v ofenzívne orientovanom tíme dokáže svoju kreativitu a produktivitu využívať výrazne efektívnejšie.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

== Úspechy ==

; [[Benfica Lisabon|Benfica]]

* [[Primeira Liga]]: [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]

; [[Atlético Madrid]]

* [[La Liga]]: [[La Liga 2020/2021|2020/2021]]

; [[Al-Nassr FC]]

* [[Saudi Professional League|Saudi Pro League]]: [[Saudi Pro League 2025/2026|2025/2026]]

; [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]

* [[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov UEFA]]: 2019
* [[Liga národov UEFA 2024/2025|Liga národov UEFA]]: 2025

; Individuálne

* [[Golden Boy (cena)|Golden Boy]]: 2019
* Hráč sezóny [[Saudi Pro League]]: 2025/2026

== Štatistiky ==

Za Benficu odohral João Félix 43 súťažných zápasov a strelil 20 gólov. V Atléticu Madrid nastúpil na 131 zápasov a zaznamenal 34 gólov. Počas hosťovania v Chelsea v roku 2023 odohral 20 zápasov a strelil 4 góly.

Za FC Barcelona odohral počas sezóny 2023/2024 44 súťažných zápasov a strelil 10 gólov. Po návrate do Chelsea odohral v sezóne 2024/2025 20 zápasov a strelil 7 gólov. Za AC Miláno následne odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.

V prvej sezóne v Al-Nassr odohral v Saudi Pro League 33 zápasov, v ktorých strelil 20 gólov a pridal 13 asistencií.&lt;ref name=&quot;spl2026&quot;/&gt;

Za portugalskú reprezentáciu odohral k 19. septembru 2026 celkovo 57 zápasov a strelil 12 gólov.

== Referencie ==
{{Reflist}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 João Félix na stránke Portugalskej futbalovej federácie]
* [https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ João Félix na UEFA]

[[Kategória:Portugalskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]
[[Kategória:Hráči SL Benfica Lisabon]]
[[Kategória:Hráči Atlético Madrid]]
[[Kategória:Hráči Chelsea FC]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči AC Miláno]]
[[Kategória:Hráči Al-Nassr FC]]

{{Futbalový výhonok}}</text>
      <sha1>2knm3h4611ulxah9fn2bkm85v5z386d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jaroslav Askarov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756086</id>
    <revision>
      <id>8371265</id>
      <parentid>8371150</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:42:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371265</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5613" sha1="rsldfrbsemidm6pzz8706orae70kazl" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Jaroslav Askarov|Štátna príslušnosť=Rusko|Portrét=Yaroslav Askarov San Jose Sharks.jpg|Dátum narodenia={{dnv|2002|6|16}}|Miesto narodenia=[[Omsk]], [[Rusko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 11. celkovo, 2020{{break}}
[[Nashville Predators]]|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}}
[[Nashville Predators]] (2022-2024){{break}}{{break}}
''[[AHL]]''{{break}}
[[Milwaukee Admirals]] (2022-2024){{break}}
[[San Jose Barracuda]] (2024-2025){{break}}{{break}}
''[[KHL]]''{{break}}
[[SKA Petrohrad]] (2020-2022){{break}}{{break}}
''[[Vyššia hokejová liga | VHL]]''{{break}}
[[SKA-Neva Petrohrad]] (2019-2022)|Popis=|Tím=''[[NHL]]''{{break}}
[[San Jose Sharks]] (od 2024)|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Jaroslav Vladimirovič Askarov}}

'''Jaroslav Vladimirovič Askarov''' (*16. jún, 2002, [[Omsk]], [[Rusko]]) je ruský profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v klube [[San Jose Sharks]] v [[National Hockey League]]. Patrí k najvyraznejším mladým brankárskym talentom na svete. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov - Stats, Contract, Salary &amp; More | url = https://www.eliteprospects.com/player/552036/yaroslav-askarov | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum vydania = 2026-04-15 | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Jaroslav Askarov hokejovo vyrastal v akadémii klubu [[Avangard Omsk]]. Neskôr sa presťahoval do [[Petrohrad|Petrohradu]], kde pôsobil v organizácii [[SKA Petrohrad]]. Za Petrohrad nastupoval aj v elitnej ruskej mládežníckej lige [[MHL]], druhej najvyššej seniorskej lige [[Vyššia hokejová liga|VHL]] a najvyššej [[KHL]].

Do [[NHL]] bol v roku 2020 draftovaný klubom [[Nashville Predators]] vysoko. Vybrali si ho už v 1. kole (celkovo ako 11.). 

Do zámoria sa presunul v roku 2022 a začal nastupovať za [[Milwaukee Admirals]] v [[American Hockey League]]. Vďaka svojim výkonom v klube sa dvakrát zúčastnil [[AHL All-Star Game]] (2023, 2024). 

V NHL debutoval za Nashville pri zdravotnej indispozícii [[Kevin Lankinen|Kevina Lankinena]] 12. januára 2023 proti [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]]. Zápas Predators prehrali 3:4 a Askarov urobil 31 zákrokov z 35 striel.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov | url = https://hockeygoalies.org/bio/askarov.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt; Dohromady však za Nashville nastúpil iba v troch zápasoch. 

V lete 2024 bol Askarov súčasťou veľkej výmeny do [[San Jose Sharks]], ktorí v tom čase prechádzali veľkou tímovou prestavbou.

Väčšinu sezóny 2024/2025 strávil v [[San Jose Barracuda]] v [[AHL]], kde sa zúčastnil svojej tretej All-Star Game. Sezónu dokončil už v prvom tíme Sharks, kde si v 13 zápasoch pripísal 89,6% úspešnosť zárkokov. V sezóne 2025/2026 nastupoval v tandeme s [[Alex Nedeljkovic|Alexom Nedeljkovicom]] ako prvý brankár tímu. V 47 zápasov si pripísal 88,4% úspešnosť zákrokov. 

== Reprezentačná kariéra ==
Jaroslav Askarov mal mimoriadne úspešnú juniorskú reprezentačnú kariéru. Získal zlatú medailu na medzinárodnom turnaji hráčov do 17 rokov (2019), dvakrát sa zúčastnil [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026|Majstrovstiev sveta do 20 rokov]] (2020, 2021), kde získal jednu striebornú medailu a jedných [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstiev sveta do 18 rokov]], kde získal taktiež striebornú medailu (2019) a bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja.

Dvakrát sa zúčastnil aj [[Hlinka Gretzky Cup|Hlinka Gretzky Cupu]], kde získal bronzovú (2019) a zlatú medailu (2020). 

== Štatistiky v NHL ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|22-23
|[[Nashville Predators]]
|1
|0-1-0
|4.15
|'''.886'''
|0
|-
|23-24
|Nashville Predators
|2
|1-0-0
|1.47
|'''.943'''
|0
|-
|24-25
|[[San Jose Sharks]]
|13
|4-6-2
|3.10
|'''.896'''
|0
|-
|25-26
|San Jose Sharks
|47
|21-20-4
|3.63
|'''.884'''
|0
|}

== História zmlúv v NHL&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/yaroslav-askarov | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Rok začiatku
!Rok konca
!CAP HIT*
!Typ zmluvy**
|-
|[[Nashville Predators]]
| rowspan=&quot;2&quot; |2022
| rowspan=&quot;2&quot; |2025
| rowspan=&quot;2&quot; |925 000 $
| rowspan=&quot;2&quot; |dvojcestná, nováčikovská
|-
|[[San Jose Sharks]]
|-
|San Jose Sharks
|2025
|2027
|2 000 000 $
|jednocestná
|}

== Prehľad výmen&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov Transactions {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/yaroslav-askarov/transactions?player=18364 | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-20}}&lt;/ref&gt; ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Dátum
!Odkiaľ
!S kým / S čím
!Kam
!Za koho / Za čo
|-
|23.8.2024
|[[Nashville Predators]]
|Nolan Burke
|[[San Jose Sharks]]
|[[Magnus Chrona]], David Edstrom, 1. kolo draftu 2025 (Ryker Lee)
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{KLÍČŘAZENÍ:Askarov_Jaroslav}}
[[Kategória:Ruskí hokejisti]]
[[Kategória:Ruskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Nashville Predators]]
[[Kategória:Brankári Nashville Predators]]
[[Kategória:Brankári San Jose Sharks]]
[[Kategória:Hráči SKA Petrohrad]]</text>
      <sha1>rsldfrbsemidm6pzz8706orae70kazl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tiché rádio</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756094</id>
    <revision>
      <id>8371295</id>
      <parentid>8371200</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:41:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Multiregionálne slovenské rozhlasové stanice]]; pridaná [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8371295</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3350" sha1="t3n1g2x7q5frmj6kgdje7lh91wvdei5" xml:space="preserve">{{Infobox Rozhlasová stanica
| názov           = Tiché rádio
| logo            = Tiche_square_3000x3000.png
| popis           = 
| príjem          = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie
| typ stanice     = komerčná
| krajina         = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| sídlo           = [[Trnava]]
| riaditeľ        = Dušan Vančo
| premiéra        = [[11. január]] [[2026]]
| cieľová skupina = 30 – 65
| hudobný formát  = Soft AC
| slogan          = „Hity pre chvíle pohody“
| čistý príjem    = 
| kľúčoví ľudia   = Pavol Jurák, Dušan Vančo
| člen skupiny    = 
| webstránka      = https://ticheradio.sk/
| poznámky        = 
}}

'''Tiché rádio''' je slovenská súkromná rozhlasová stanica. Hudobne je profilovaná vo formáte [[Adult contemporary|Soft AC]], zameranom na poslucháčov vo veku 30 až 65 rokov s väčším dôrazom na ženské publikum. Program je koncipovaný ako pokojný hudobný prúd s minimom hovoreného slova a bez výrazne dynamických hudobných prvkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Slovensko má nové rádio. Dnes o 11:11 odštartovalo Tiché rádio, sľubuje pokoj a moderný zvuk
| url = https://www.radia.sk/spravy/5247_slovensko-ma-nove-radio-dnes-o-11-11-odstartovalo-tiche-radio-slubuje-pokoj-a-moderny-zvuk
| vydavateľ = Radia.sk
| dátum vydania = 2026-01-11
| dátum prístupu = 2026-09-20
| jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Tiché rádio začalo vysielať 11. januára 2026 na frekvencii 90,2 MHz, na ktorej nahradilo [[Rádio Piešťany]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Tiché rádio
| url = https://www.radia.sk/radia/tiche
| vydavateľ = Radia.sk
| dátum prístupu = 2026-09-20
| jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; V marci 2026 rozšírilo terestriálne vysielanie do [[Nitra|Nitry]] na frekvencii 93,6 MHz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Oáza pokoja rozširuje pokrytie. Tiché rádio už aj na druhej frekvencii
| url = https://www.radia.sk/spravy/5307_oaza-pokoja-rozsiruje-pokrytie-tiche-radio-uz-aj-na-druhej-frekvencii
| vydavateľ = Radia.sk
| dátum vydania = 2026-03-27
| dátum prístupu = 2026-09-20
| jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

== Vysielače ==
{{LocMap+ | Slovensko
 | float = right
 | width = 400
 | caption = Sieť vysielačov Tichého rádia
 | relief = 1
 | places =

  {{LocMap~ | Slovensko
  | label = Nitra
  | lat = 48.308211
  | lon = 18.078064
  | position = right
}}
{{LocMap~ | Slovensko
  | label = Vrbové
  | lat = 48.623331
  | lon = 17.690275
  | position = left
}}
}}

{| class=wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Frekvencia&lt;br /&gt;[[MHz]]
!Vysielač&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Trnavské Rádio | url = https://www.radia.sk/radia/trnavske/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
!Vyžiarený výkon&lt;br /&gt; [[kW]]
|-
|90,2
|[[Vrbové]] – Pod Malou Pecou
|0,20
|-
|93,6
|[[Nitra]] – mesto
|0,05
|-
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://ticheradio.sk/ Oficiálna stránka]

{{Rozhlasové stanice RegioMedia}}
{{Rozhlasové stanice na Slovensku}}
[[Kategória:Vzniklo v 2026]]
[[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]]</text>
      <sha1>t3n1g2x7q5frmj6kgdje7lh91wvdei5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Petro Konaševyč-Sahajdačnyj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756096</id>
    <revision>
      <id>8371268</id>
      <parentid>8371221</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T13:55:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Pelex premiestnil stránku [[Petro Konaševič Sagaidachnyj]] na [[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj]]: prepis z ukrajinčiny</comment>
      <origin>8371221</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2889" sha1="r88rrhnad1h2sgbzit1ln54t5unv39b" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Petro Konaševič Sagaidachnyj
|titul             = 
|obrázok           = Історія України-Русі. 1912. Гетьман Петро Сагайдачний (За ним битва з Турком).jpg
|popis obrázku     = Obrázok z diela Michaila Gruševského o dejinách Ukrajiny, 1912
|panovanie         = [[1606]]{{--}}[[1622]]
|dátum narodenia   = 1582
|miesto narodenia  = Ruské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ľvovská oblasť]])
|dátum úmrtia      = [[20. apríla]] [[1622]]
|miesto úmrtia     = [[Kiev]], Republika oboch národov)
|miesto pochovania = 
|vierovyznanie     = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]]
|dynastia          =  
}}

'''Petro Konaševič Sagaidachnyj''' ({{V jazyku|ukr|Петро Конашевич-Сагайдачний}}, ([[1582]] – † [[20. apríl]] [[1622]]) bol ukrajinským kozáckym vodcom, ktorý bol za svoje mnohé úspechy opakovane znovuzvolený za hejtmana. Zorganizoval desiatky výprav [[Záporožská Sič (územie)|záporožských kozákov]] proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši a Moskovskému cárstvu, z ktorých najznámejšou bol pochod na Moskvu v roku 1618.&lt;ref&gt;[https://all-generals.ru/index.php Петр САГАЙДАЧНЫЙ (1577 г. - 1622 г.)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://kau.com.ua/istoriia-iaku-prykhovuvaly-sovity-pokhid-sahajdachnoho-na-moskvu/ Історія яку приховували “совіти”. Похід Сагайдачного на Москву]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://warhistory.ukrlife.org/2_02_10.htm ПЕТРО КОНАШЕВИЧ САГАЙДАЧНИЙ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=DOP&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Konashevich_Sagaidachny КОНАШЕВИЧ-САГАЙДАЧНИЙ ПЕТРО КОНОНОВИЧ]&lt;/ref&gt;

== Pamäť ==

=== V umení ===
[[Obrázok:Repin-Cossacks on the Black Sea (1908).jpg|thumb|Maľba Iľju Repina „Na Čiernom mori“.&lt;ref&gt;[https://www.wikiart.org/ru/ilya-repin/kazaki-na-chernom-more-1908 Казаки на Черном море]&lt;/ref&gt;]]

=== V hudbe ===
Jednou z najstarších dúm v staroukrajinskom jazyku je Duma o Sahajdačnom.&lt;ref&gt;[https://krytyka.com/ua/reviews/lytsar-i-smert-duma-pro-hetmana-petra-konashevycha-sahaydachnoho Лицар і смерть. Дума про гетьмана Петра Конашевича-Сагайдачного]&lt;/ref&gt;

=== V kine ===
* Cesta na Sič (Дорога на Січ, 1994)

=== Názvy ===
Fregata ukrajinského námorníctva je pomenovaná na jeho počesť.&lt;ref&gt;[https://ports.ua/fregat-getman-sagajdachnij-vivedenij-z-ladu/ Фрегат «Гетьман Сагайдачний» виведений з ладу]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>r88rrhnad1h2sgbzit1ln54t5unv39b</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371270</id>
      <parentid>8371268</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:00:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>opravy</comment>
      <origin>8371270</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3339" sha1="ehkmc6ljjxi59bwgqfe5jcgk35oxlxy" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Petro Konaševič Sagaidachnyj
|titul             = 
|obrázok           = Історія України-Русі. 1912. Гетьман Петро Сагайдачний (За ним битва з Турком).jpg
|popis obrázku     = Obrázok z diela Michaila Gruševského o dejinách Ukrajiny, 1912
|panovanie         = [[1606]]{{--}}[[1622]]
|dátum narodenia   = 1582
|miesto narodenia  = Ruské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ľvovská oblasť]])
|dátum úmrtia      = [[20. apríla]] [[1622]]
|miesto úmrtia     = [[Kiev]], Republika oboch národov)
|miesto pochovania = 
|vierovyznanie     = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]]
|dynastia          =  
}}

'''Petro Konaševyč-Sahajdačnyj''' ({{V jazyku|ukr|Петро Конашевич-Сагайдачний}}, (* [[1582]] – † [[20. apríl]] [[1622]]) bol ukrajinský kozáck veliteľ, hajtman kozáckeho vojska. Zorganizoval desiatky výprav [[Záporožská Sič (územie)|záporožských kozákov]] proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši a Moskovskému cárstvu, z ktorých najznámejšou bol pochod na Moskvu v roku 1618.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Петр САГАЙДАЧНЫЙ | url = https://all-generals.ru/index.php?id=1549 | vydavateľ = all-generals.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = taison25raket@gmail.com | odkaz na autora = | titul = Історія яку приховували “совіти”. Похід Сагайдачного на Москву | url = https://kau.com.ua/istoriia-iaku-prykhovuvaly-sovity-pokhid-sahajdachnoho-na-moskvu/ | vydavateľ = kau.com.ua | miesto = | dátum vydania = 2023-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://warhistory.ukrlife.org/2_02_10.htm ПЕТРО КОНАШЕВИЧ САГАЙДАЧНИЙ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = КОНАШЕВИЧ-САГАЙДАЧНИЙ ПЕТРО КОНОНОВИЧ | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=DOP&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Konashevich_Sagaidachny | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Pamiatka ==
=== V hudbe ===
Jednou z najstarších dúm v staroukrajinskom jazyku je Duma o Sahajdačnom.&lt;ref&gt;[https://krytyka.com/ua/reviews/lytsar-i-smert-duma-pro-hetmana-petra-konashevycha-sahaydachnoho Лицар і смерть. Дума про гетьмана Петра Конашевича-Сагайдачного]&lt;/ref&gt;

=== V kine ===
* Cesta na Sič (Дорога на Січ, 1994)

=== Názvy ===
Fregata ukrajinského námorníctva je pomenovaná na jeho počesť.&lt;ref&gt;[https://ports.ua/fregat-getman-sagajdachnij-vivedenij-z-ladu/ Фрегат «Гетьман Сагайдачний» виведений з ладу]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>ehkmc6ljjxi59bwgqfe5jcgk35oxlxy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371271</id>
      <parentid>8371270</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T14:02:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>opr.</comment>
      <origin>8371271</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3341" sha1="0lkl2ihnyssy6rl13nu2c450lpbx56f" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Petro Konaševyč-Sahajdačnyj
|titul             = 
|obrázok           = Історія України-Русі. 1912. Гетьман Петро Сагайдачний (За ним битва з Турком).jpg
|popis obrázku     = Obrázok z diela Michaila Gruševského o dejinách Ukrajiny, 1912
|panovanie         = [[1606]]{{--}}[[1622]]
|dátum narodenia   = 1582
|miesto narodenia  = [[Ruské cárstvo]], [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ľvovská oblasť]])
|dátum úmrtia      = [[20. apríla]] [[1622]]
|miesto úmrtia     = [[Kyjev]], Republika oboch národov
|miesto pochovania = 
|vierovyznanie     = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]]
|dynastia          =  
}}

'''Petro Konaševyč-Sahajdačnyj''' ({{V jazyku|ukr|Петро Конашевич-Сагайдачний}}, (* [[1582]] – † [[20. apríl]] [[1622]]) bol ukrajinský kozáck veliteľ, hajtman kozáckeho vojska. Zorganizoval desiatky výprav [[Záporožská Sič (územie)|záporožských kozákov]] proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši a Moskovskému cárstvu, z ktorých najznámejšou bol pochod na Moskvu v roku 1618.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Петр САГАЙДАЧНЫЙ | url = https://all-generals.ru/index.php?id=1549 | vydavateľ = all-generals.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = taison25raket@gmail.com | odkaz na autora = | titul = Історія яку приховували “совіти”. Похід Сагайдачного на Москву | url = https://kau.com.ua/istoriia-iaku-prykhovuvaly-sovity-pokhid-sahajdachnoho-na-moskvu/ | vydavateľ = kau.com.ua | miesto = | dátum vydania = 2023-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://warhistory.ukrlife.org/2_02_10.htm ПЕТРО КОНАШЕВИЧ САГАЙДАЧНИЙ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = КОНАШЕВИЧ-САГАЙДАЧНИЙ ПЕТРО КОНОНОВИЧ | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=DOP&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Konashevich_Sagaidachny | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Pamiatka ==
=== V hudbe ===
Jednou z najstarších dúm v staroukrajinskom jazyku je Duma o Sahajdačnom.&lt;ref&gt;[https://krytyka.com/ua/reviews/lytsar-i-smert-duma-pro-hetmana-petra-konashevycha-sahaydachnoho Лицар і смерть. Дума про гетьмана Петра Конашевича-Сагайдачного]&lt;/ref&gt;

=== V kine ===
* Cesta na Sič (Дорога на Січ, 1994)

=== Názvy ===
Fregata ukrajinského námorníctva je pomenovaná na jeho počesť.&lt;ref&gt;[https://ports.ua/fregat-getman-sagajdachnij-vivedenij-z-ladu/ Фрегат «Гетьман Сагайдачний» виведений з ладу]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>0lkl2ihnyssy6rl13nu2c450lpbx56f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371397</id>
      <parentid>8371271</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:38:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>spresn.</comment>
      <origin>8371397</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3391" sha1="tjzv6zf0m052ilt8xl88ih2vtrzvggt" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Petro Konaševyč-Sahajdačnyj
|titul             = 
|obrázok           = Історія України-Русі. 1912. Гетьман Петро Сагайдачний (За ним битва з Турком).jpg
|popis obrázku     = Obrázok z diela Michaila Gruševského o dejinách Ukrajiny, 1912
|panovanie         = [[1606]]{{--}}[[1622]]
|dátum narodenia   = 1582
|miesto narodenia  = [[Ruské cárstvo]], [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ľvovská oblasť]])
|dátum úmrtia      = [[20. apríla]] [[1622]]
|miesto úmrtia     = [[Kyjev]], Republika oboch národov
|miesto pochovania = 
|vierovyznanie     = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]]
|dynastia          =  
}}

'''Petro Konaševyč-Sahajdačnyj''' ({{V jazyku|ukr|Петро Конашевич-Сагайдачний}}, (* [[1582]] – † [[20. apríl]] [[1622]]) bol ukrajinský kozáck veliteľ, hajtman kozáckeho vojska. Zorganizoval desiatky výprav [[Záporožská Sič (územie)|záporožských kozákov]] proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši a Moskovskému cárstvu, z ktorých najznámejšou bol pochod na Moskvu v roku 1618 spolu s Poliakmi na konci obdobia [[Smuta|smuty]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Петр САГАЙДАЧНЫЙ | url = https://all-generals.ru/index.php?id=1549 | vydavateľ = all-generals.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = taison25raket@gmail.com | odkaz na autora = | titul = Історія яку приховували “совіти”. Похід Сагайдачного на Москву | url = https://kau.com.ua/istoriia-iaku-prykhovuvaly-sovity-pokhid-sahajdachnoho-na-moskvu/ | vydavateľ = kau.com.ua | miesto = | dátum vydania = 2023-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://warhistory.ukrlife.org/2_02_10.htm ПЕТРО КОНАШЕВИЧ САГАЙДАЧНИЙ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = КОНАШЕВИЧ-САГАЙДАЧНИЙ ПЕТРО КОНОНОВИЧ | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=DOP&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Konashevich_Sagaidachny | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Pamiatka ==
=== V hudbe ===
Jednou z najstarších dúm v staroukrajinskom jazyku je Duma o Sahajdačnom.&lt;ref&gt;[https://krytyka.com/ua/reviews/lytsar-i-smert-duma-pro-hetmana-petra-konashevycha-sahaydachnoho Лицар і смерть. Дума про гетьмана Петра Конашевича-Сагайдачного]&lt;/ref&gt;

=== V kine ===
* Cesta na Sič (Дорога на Січ, 1994)

=== Názvy ===
Fregata ukrajinského námorníctva je pomenovaná na jeho počesť.&lt;ref&gt;[https://ports.ua/fregat-getman-sagajdachnij-vivedenij-z-ladu/ Фрегат «Гетьман Сагайдачний» виведений з ладу]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>tjzv6zf0m052ilt8xl88ih2vtrzvggt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371446</id>
      <parentid>8371397</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T22:16:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DmitriulyVolnyi</username>
        <id>305879</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Nemalo by sa zamieňať Ruske vojvodstvo 1434–1772 , poľská správno-územná jednotka so sídlom v Ľvove, s Ruským cárstvom so sídlom v Moskve.</comment>
      <origin>8371446</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3387" sha1="8tklph3i6rjpwfpf1dyngg1b69ct2li" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Petro Konaševyč-Sahajdačnyj
|titul             = 
|obrázok           = Історія України-Русі. 1912. Гетьман Петро Сагайдачний (За ним битва з Турком).jpg
|popis obrázku     = Obrázok z diela Michaila Gruševského o dejinách Ukrajiny, 1912
|panovanie         = [[1606]]{{--}}[[1622]]
|dátum narodenia   = 1582
|miesto narodenia  = Dedina Kulčyci, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ľvovská oblasť]])
|dátum úmrtia      = [[20. apríla]] [[1622]]
|miesto úmrtia     = [[Kyjev]], Republika oboch národov
|miesto pochovania = 
|vierovyznanie     = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]]
|dynastia          =  
}}

'''Petro Konaševyč-Sahajdačnyj''' ({{V jazyku|ukr|Петро Конашевич-Сагайдачний}}, (* [[1582]] – † [[20. apríl]] [[1622]]) bol ukrajinský kozáck veliteľ, hajtman kozáckeho vojska. Zorganizoval desiatky výprav [[Záporožská Sič (územie)|záporožských kozákov]] proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši a Moskovskému cárstvu, z ktorých najznámejšou bol pochod na Moskvu v roku 1618 spolu s Poliakmi na konci obdobia [[Smuta|smuty]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Петр САГАЙДАЧНЫЙ | url = https://all-generals.ru/index.php?id=1549 | vydavateľ = all-generals.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = taison25raket@gmail.com | odkaz na autora = | titul = Історія яку приховували “совіти”. Похід Сагайдачного на Москву | url = https://kau.com.ua/istoriia-iaku-prykhovuvaly-sovity-pokhid-sahajdachnoho-na-moskvu/ | vydavateľ = kau.com.ua | miesto = | dátum vydania = 2023-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://warhistory.ukrlife.org/2_02_10.htm ПЕТРО КОНАШЕВИЧ САГАЙДАЧНИЙ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = КОНАШЕВИЧ-САГАЙДАЧНИЙ ПЕТРО КОНОНОВИЧ | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=DOP&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Konashevich_Sagaidachny | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Pamiatka ==
=== V hudbe ===
Jednou z najstarších dúm v staroukrajinskom jazyku je Duma o Sahajdačnom.&lt;ref&gt;[https://krytyka.com/ua/reviews/lytsar-i-smert-duma-pro-hetmana-petra-konashevycha-sahaydachnoho Лицар і смерть. Дума про гетьмана Петра Конашевича-Сагайдачного]&lt;/ref&gt;

=== V kine ===
* Cesta na Sič (Дорога на Січ, 1994)

=== Názvy ===
Fregata ukrajinského námorníctva je pomenovaná na jeho počesť.&lt;ref&gt;[https://ports.ua/fregat-getman-sagajdachnij-vivedenij-z-ladu/ Фрегат «Гетьман Сагайдачний» виведений з ладу]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>8tklph3i6rjpwfpf1dyngg1b69ct2li</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>3. slovenská futbalová liga 2015/2016</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756099</id>
    <revision>
      <id>8371256</id>
      <timestamp>2026-09-20T13:24:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox ligová sezóna|liga=3. slovenská futbalová liga|sezóna=2015/2016|sezóna_pred=3. slovenská futbalová liga 2014/2015|sezóna_po=3. slovenská futbalová liga 2016/2017|začiatok=|koniec=|majster=[[ŠK Svätý Jur]] (Bratislava)&lt;br&gt;[[FC ŠTK 1914 Šamorín]] (Západ)&lt;br&gt;[[MŠK Fomat Martin]] (Stred)&lt;br&gt;FK KRÁSNA (Východ)|postup=|2_miesto=|3_miesto=|baráž=|zostup=|počet_mužstiev=Bratislava: 16&lt;br&gt;Západ: 18&lt;br&gt;Stred: 16&lt;br&gt;Východ: 16|odohraté_z...“</comment>
      <origin>8371256</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16733" sha1="sv14xr5dww2pl0b3c6u6iqksu5kqpj6" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna|liga=3. slovenská futbalová liga|sezóna=2015/2016|sezóna_pred=3. slovenská futbalová liga 2014/2015|sezóna_po=3. slovenská futbalová liga 2016/2017|začiatok=|koniec=|majster=[[ŠK Svätý Jur]] (Bratislava)&lt;br&gt;[[FC ŠTK 1914 Šamorín]] (Západ)&lt;br&gt;[[MŠK Fomat Martin]] (Stred)&lt;br&gt;FK KRÁSNA (Východ)|postup=|2_miesto=|3_miesto=|baráž=|zostup=|počet_mužstiev=Bratislava: 16&lt;br&gt;Západ: 18&lt;br&gt;Stred: 16&lt;br&gt;Východ: 16|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|počet_divákov=|najproduktívnejší_hráč=|najlepší_strelec=|výhra_doma=|výhra_vonku=|najvyššie_skóre=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga 2014/2015|2. liga 2014/2015]]|poznámka=}}'''3. slovenská futbalová liga 2015/2016''' bola 23. ročníkom [[3. liga|tretej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]].

Víťazmi skupín a do 2. ligy postúpili tímy: ŠK Svätý Jur (Bratislava), [[FC ŠTK 1914 Šamorín]] (Západ), [[MŠK Fomat Martin]] (Stred) a FK KRÁSNA (Východ).

== Skupina Bratislava ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3. liga Bratislava 2015/2016 {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/bfz/s/majstrovstva-regionu-iv-liga-bfz/archiv/#/2015-2016/tabulky | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
! align=&quot;center&quot; |#
!Tím
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|Z|Zápasy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|V|Výhry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|R|Remízy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|P|Prehry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
!
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[ŠK Svätý Jur]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |89:34
| align=&quot;center&quot; |'''66'''
|Postup do [[DOXXbet liga 2015/2016|2. ligy]]
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[FK Inter Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |70:21
| align=&quot;center&quot; |'''60'''
| rowspan=&quot;15&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[FC Rohožník]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |65:32
| align=&quot;center&quot; |'''60'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[FK Rača]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |54:26
| align=&quot;center&quot; |'''51'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[ŠK Báhoň]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |46:37
| align=&quot;center&quot; |'''51'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[TJ Rovinka]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |46:37
| align=&quot;center&quot; |'''49'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|[[ŠK Tomášov]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |46:37
| align=&quot;center&quot; |'''44'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[PŠC Pezinok|PSČ Pezinok]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |47:46
| align=&quot;center&quot; |'''43'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|[[FK Slovan Most pri Bratislave]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |43:41
| align=&quot;center&quot; |'''40'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[FK Slovan Ivanka pri Dunaji]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |40:47
| align=&quot;center&quot; |'''37'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''11.'''
|[[FK Lokomotíva Devínska Nová Ves|Lokomotíva Devínska Nová Ves]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |43:42
| align=&quot;center&quot; |'''36'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''12.'''
|[[MŠK Králová pri Senci]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |38:53
| align=&quot;center&quot; |'''30'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''13.'''
|[[ŠK Bernolákovo]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |33:62
| align=&quot;center&quot; |'''26'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''14.'''
|[[ŠK Lozorno]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |34:72
| align=&quot;center&quot; |'''26'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''15.'''
|[[TJ Slovan Viničné]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |36:87
| align=&quot;center&quot; |'''23'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''16.'''
|[[OŠK Slovenský Grob]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |22
| align=&quot;center&quot; |28:79
| align=&quot;center&quot; |'''18'''
|}

== Skupina Západ ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3. liga Západ 2015/2016 {{!}} yoursport ZsFZ - Archív {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/zsfz/s/majstrovstva-regionu-iv-liga-macron-yoursport-zsfz/archiv/#/2015-2016/tabulky | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
! align=&quot;center&quot; |#
!Tím
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|Z|Zápasy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|V|Výhry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|R|Remízy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|P|Prehry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
!
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[FC ŠTK 1914 Šamorín]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |61:32
| align=&quot;center&quot; |'''66'''
|Postup do [[DOXXbet liga 2015/2016|2. ligy]]
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[MŠK Púchov]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |53:29
| align=&quot;center&quot; |'''60'''
| rowspan=&quot;17&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[FC Spartak Trnava|FC Spartak Trnava C]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |68:40
| align=&quot;center&quot; |'''58'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[MŠK Thermál Veľký Meder]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |52:39
| align=&quot;center&quot; |'''57'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[FK Slovan Nemšová|FKS Nemšová]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |46:34
| align=&quot;center&quot; |'''51'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |41:30
| align=&quot;center&quot; |'''51'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|TJ Družstevník Veľké Ludince
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |44:39
| align=&quot;center&quot; |'''47'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[FC Baník Prievidza|FC Baník HN Prievidza &amp; Handlová]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |51:45
| align=&quot;center&quot; |'''47'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|[[KFC Komárno]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |51:51
| align=&quot;center&quot; |'''46'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[FKM Nové Zámky]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |43:39
| align=&quot;center&quot; |'''42'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''11.'''
|ŠK LR Crystal Lednické Rovne
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |37:44
| align=&quot;center&quot; |'''42'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''12.'''
|[[FC Slovan Galanta]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |51:60
| align=&quot;center&quot; |'''39'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''13.'''
|[[FK Spartak Vráble]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |30:45
| align=&quot;center&quot; |'''36'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''14.'''
|[[MFK Topvar Topoľčany]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |31:55
| align=&quot;center&quot; |'''31'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''15.'''
|[[FK Dubnica nad Váhom|MFK Dubnica nad Váhom]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |27:43
| align=&quot;center&quot; |'''30'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''16.'''
|[[FC Neded]]
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |17
| align=&quot;center&quot; |40:62
| align=&quot;center&quot; |'''27'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''17.'''
|OTJ Palárikovo
| align=&quot;center&quot; |32
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |21
| align=&quot;center&quot; |23:62
| align=&quot;center&quot; |'''15'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''18.'''
|OFC Russel Gabčíkovo
| colspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot; |Tím odstúpil
|}

== Skupina Stred ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3. liga Východ 2015/2016 {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/ssfz/s/majstrovstva-regionu-iv-liga-ssfz/archiv/#/2015-2016/tabulky | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
! align=&quot;center&quot; |#
!Tím
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|Z|Zápasy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|V|Výhry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|R|Remízy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|P|Prehry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
!
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[MŠK Fomat Martin|MŠK FOMAT Martin]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |24
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |76:17
| align=&quot;center&quot; |'''76'''
|Postup do [[DOXXbet liga 2015/2016|2. ligy]]
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|TJ ŠK Kremnička
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |62:28
| align=&quot;center&quot; |'''62'''
| rowspan=&quot;15&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|ŠKM Liptovský Hrádok
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |62:25
| align=&quot;center&quot; |'''60'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|MFK Žarnovica
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |61:52
| align=&quot;center&quot; |'''58'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[MŠK Námestovo]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |52:30
| align=&quot;center&quot; |'''53'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|ŠK Javorník Makov
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |64:58
| align=&quot;center&quot; |'''46'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|TJ Baník Kalinovo
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |55:44
| align=&quot;center&quot; |'''44'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[FK Železiarne Podbrezová|FK Železiarne Podbrezová B]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |49:44
| align=&quot;center&quot; |'''42'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|FK Čadca
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |45:51
| align=&quot;center&quot; |'''39'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|TJ Družstevník Liptovská Štiavnica
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |47:52
| align=&quot;center&quot; |'''39'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''11.'''
|[[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|TATRAN Krásno nad Kysucou]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |39:42
| align=&quot;center&quot; |'''37'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''12.'''
|[[MFK Detva]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |46:57
| align=&quot;center&quot; |'''34'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''13.'''
|FK LAFC Lučenec
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |43:55
| align=&quot;center&quot; |'''32'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''14.'''
|MFK Nová Baňa
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |17
| align=&quot;center&quot; |43:56
| align=&quot;center&quot; |'''31'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''15.'''
|MFK Bytča
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |40:84
| align=&quot;center&quot; |'''29'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''16.'''
|[[FK Pohronie|FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa B]]
| align=&quot;center&quot; |30
|0
|2
|28
|20:109
|'''2'''
|}

== Skupina Východ ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tabuľka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3. liga Východ 2015/2016 {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/majstrovstvo-regionu-iv-liga-vychod/archiv/#/2015-2016/tabulky | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
! align=&quot;center&quot; |#
!Tím
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|Z|Zápasy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|V|Výhry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|R|Remízy}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|P|Prehry}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
! align=&quot;center&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
!
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|FK KRÁSNA
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |24
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |65:18
| align=&quot;center&quot; |'''74'''
|Postup do [[DOXXbet liga 2015/2016|2. ligy]]
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[ŠK Odeva Lipany|Odeva Lipany]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |54:17
| align=&quot;center&quot; |'''67'''
| rowspan=&quot;15&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|TJ FK Vyšné Opátske
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |63:21
| align=&quot;center&quot; |'''64'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|MŠK Tesla Stropkov
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |47:48
| align=&quot;center&quot; |'''47'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[MFK Vranov nad Topľou]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |34:31
| align=&quot;center&quot; |'''46'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[FK Slavoj Trebišov|Slavoj Trebišov]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |38:53
| align=&quot;center&quot; |'''41'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|MFK Slovan Sabinov
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |38:38
| align=&quot;center&quot; |'''40'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|ŠK Milenium 2000 Bardejovská Nová Ves
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |49:42
| align=&quot;center&quot; |'''39'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|Futbalový klub Sobrance -Sobranecko
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |29:31
| align=&quot;center&quot; |'''39'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[MFK Slovan Giraltovce]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |38:43
| align=&quot;center&quot; |'''38'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''11.'''
|FK Družstevník Plavnica
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |28:37
| align=&quot;center&quot; |'''36'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''12.'''
|[[1. FC Tatran Prešov|FC TATRAN Prešov B]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |17
| align=&quot;center&quot; |36:49
| align=&quot;center&quot; |'''33'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''13.'''
|[[MFK Snina]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |32:42
| align=&quot;center&quot; |'''33'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''14.'''
|[[ŠK Futura Humenné]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |37:44
| align=&quot;center&quot; |'''33'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''15.'''
|FK Rozvoj Pušovce
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |29:44
| align=&quot;center&quot; |'''32'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''16.'''
|[[FK Bodva Moldava nad Bodvou]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |23
| align=&quot;center&quot; |27:86
| align=&quot;center&quot; |'''13'''
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

[[Kategória:Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:Futbal v 2015]]
[[Kategória:Futbal v 2016]]</text>
      <sha1>sv14xr5dww2pl0b3c6u6iqksu5kqpj6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-50659-81</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756100</id>
    <revision>
      <id>8371261</id>
      <timestamp>2026-09-20T13:38:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8371261</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" sha1="5pssul33fnubn6rfmt35cxccxrupe0g" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:38, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>5pssul33fnubn6rfmt35cxccxrupe0g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-50657-41</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756101</id>
    <revision>
      <id>8371263</id>
      <timestamp>2026-09-20T13:38:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8371263</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" sha1="5pssul33fnubn6rfmt35cxccxrupe0g" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:38, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>5pssul33fnubn6rfmt35cxccxrupe0g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Petro Konaševič Sagaidachnyj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756102</id>
    <redirect title="Petro Konaševyč-Sahajdačnyj" />
    <revision>
      <id>8371269</id>
      <timestamp>2026-09-20T13:55:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>Pelex premiestnil stránku [[Petro Konaševič Sagaidachnyj]] na [[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj]]: prepis z ukrajinčiny</comment>
      <origin>8371269</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45" sha1="hvaynvg6r16gfomjoz1qn649pknemup" xml:space="preserve">#presmeruj [[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj]]</text>
      <sha1>hvaynvg6r16gfomjoz1qn649pknemup</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Hráči Al-Nassr FC</title>
    <ns>14</ns>
    <id>756103</id>
    <revision>
      <id>8371294</id>
      <timestamp>2026-09-20T14:39:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>new</comment>
      <origin>8371294</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="85" sha1="4o3f2db05c40pqnx7ei5e9ebhwakp7e" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Futbalisti v Saudskej Arábii podľa klubu|Al-Nassr FC]]</text>
      <sha1>4o3f2db05c40pqnx7ei5e9ebhwakp7e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ústava Pilipa Orlika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756104</id>
    <revision>
      <id>8371316</id>
      <timestamp>2026-09-20T15:49:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>jeden z najdôležitejších dokumentov v dejinách Ukrajiny</comment>
      <origin>8371316</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4092" sha1="nnuz63at52mok7r3yqqjlhdds4capeq" xml:space="preserve">'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – ústavula [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím americkej a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;.
== Pamätník ==
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.
== Pozri aj ==
* [[Kozácky hetmanát]]
== Referencie ==</text>
      <sha1>nnuz63at52mok7r3yqqjlhdds4capeq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371320</id>
      <parentid>8371316</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T15:54:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371320</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4137" sha1="13aeteu1vnaw4rrtuw65dk14tcmzvoy" xml:space="preserve">'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím [[Ústava Spojených štátov|americkej]] a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.
== Pozri aj ==
* [[Kozácky hetmanát]]
== Referencie ==</text>
      <sha1>13aeteu1vnaw4rrtuw65dk14tcmzvoy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371379</id>
      <parentid>8371320</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:04:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50796-56</username>
        <id>305861</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pozri aj */</comment>
      <origin>8371379</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4190" sha1="518pm126ni2va02rup4kxts9wiexeaw" xml:space="preserve">'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím [[Ústava Spojených štátov|americkej]] a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.
== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]

== Referencie ==</text>
      <sha1>518pm126ni2va02rup4kxts9wiexeaw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371384</id>
      <parentid>8371379</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:14:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50796-56</username>
        <id>305861</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371384</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5193" sha1="tw8l7s395cz1wmcojj7qifrpm1ybr42" xml:space="preserve">'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Okrem Pylypa Orlyka dokument podpísali aj košový ataman Kosť Hordijenko a švédsky kráľ Karol XII. jako spojenec. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím [[Ústava Spojených štátov|americkej]] a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;. 

V rokoch 1711 a 1713 podnikol Pilip Orlik s podporou krymských Tatárov a švédskej armády vojenské výpravy na Pravobrežnú Ukrajinu, s cieľom vyhnať ruské vojská a obnoviť hetmanskú vládu. Kým Orlykove kozácke oddiely ovládali určité územia na pravom brehu Dnepra, miestne ukrajinské obyvateľstvo uznávalo jeho autoritu a na územiach pod jeho kontrolou nadobudli účinnosť ustanovenia ústavy &lt;ref&gt;[ https://poltava.to/project/6691/Відчайдушна спроба визволити Україну з-під московського царя: до 310-річчя походу гетьмана Пилипа Орлика на Правобережну Україну&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.myslenedrevo.com.ua/uk/Sci/History/UkrPolRos/Nezhuta.html Похід Пилипа Орлика 1711 року на Правобережну Україну]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.
== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]

== Referencie ==</text>
      <sha1>tw8l7s395cz1wmcojj7qifrpm1ybr42</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371385</id>
      <parentid>8371384</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:14:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50796-56</username>
        <id>305861</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371385</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5193" sha1="j8c5ndu4ci0yd6tj8unwvj50u5ccb8s" xml:space="preserve">'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Okrem Pylypa Orlyka dokument podpísali aj košový ataman Kosť Hordijenko a švédsky kráľ Karol XII. jako spojenec. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím [[Ústava Spojených štátov|americkej]] a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;. 

V rokoch 1711 a 1713 podnikol Pilip Orlik s podporou Krymských Tatárov a švédskej armády vojenské výpravy na Pravobrežnú Ukrajinu, s cieľom vyhnať ruské vojská a obnoviť hetmanskú vládu. Kým Orlykove kozácke oddiely ovládali určité územia na pravom brehu Dnepra, miestne ukrajinské obyvateľstvo uznávalo jeho autoritu a na územiach pod jeho kontrolou nadobudli účinnosť ustanovenia ústavy &lt;ref&gt;[ https://poltava.to/project/6691/Відчайдушна спроба визволити Україну з-під московського царя: до 310-річчя походу гетьмана Пилипа Орлика на Правобережну Україну&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.myslenedrevo.com.ua/uk/Sci/History/UkrPolRos/Nezhuta.html Похід Пилипа Орлика 1711 року на Правобережну Україну]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.
== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]

== Referencie ==</text>
      <sha1>j8c5ndu4ci0yd6tj8unwvj50u5ccb8s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371390</id>
      <parentid>8371385</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:29:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50796-56</username>
        <id>305861</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8371390</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6183" sha1="dtmd5ike8y5rice2fvyh3icvdhvpcyr" xml:space="preserve">'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Okrem Pylypa Orlyka dokument podpísali aj košový ataman Kosť Hordijenko a švédsky kráľ Karol XII. jako spojenec. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím [[Ústava Spojených štátov|americkej]] a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú (Generálna rada &lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/10704496/page:6/ Система органів влади та управління на Січі]&lt;/ref&gt;) výkonnú (hejtman a starší &lt;ref&gt;[https://movahistory.org.ua/index.php/%D0%9A%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D1%88%D0%B8%D0%BD%D0%B0 КОЗАЦЬКА СТАРШИНА ]&lt;/ref&gt;) a súdnu (Generálny súd &lt;ref&gt;[https://combat-horting.org.ua/node/1056 Судочинство в Запорізькій Січі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[http://radnuk.info/statti/250-istoriuaprava/15003-2011-01-21-04-12-09.html ПРАВОВИЙ СТАТУС СУДДІВ У СИСТЕМІ ВЛАДИ ЗАПОРОЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lex-line.com.ua/?go=full_article&amp;id=4011 СИСТЕМИ КОЗАЦЬКОГО СУДОЧИНСТВА ЗАПОРІЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://protocol.ua/amp/ua/sudi_i_pokarannya_u_kozakiv/ Суди і покарання у козаків Запорізької Січі]&lt;/ref&gt;) zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;. 

V rokoch 1711 a 1713 podnikol Pilip Orlik s podporou Krymských Tatárov a švédskej armády vojenské výpravy na Pravobrežnú Ukrajinu, s cieľom vyhnať ruské vojská a obnoviť hetmanskú vládu. Kým Orlykove kozácke oddiely ovládali určité územia na pravom brehu Dnepra, miestne ukrajinské obyvateľstvo uznávalo jeho autoritu a na územiach pod jeho kontrolou nadobudli účinnosť ustanovenia ústavy &lt;ref&gt;[ https://poltava.to/project/6691/Відчайдушна спроба визволити Україну з-під московського царя: до 310-річчя походу гетьмана Пилипа Орлика на Правобережну Україну&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.myslenedrevo.com.ua/uk/Sci/History/UkrPolRos/Nezhuta.html Похід Пилипа Орлика 1711 року на Правобережну Україну]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.
== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]

== Referencie ==</text>
      <sha1>dtmd5ike8y5rice2fvyh3icvdhvpcyr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371392</id>
      <parentid>8371390</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:31:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>urgent - strojový preklad</comment>
      <origin>8371392</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6214" sha1="7aye114fs3x82eevewr741owkyp3yyl" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260920}}
'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Okrem Pylypa Orlyka dokument podpísali aj košový ataman Kosť Hordijenko a švédsky kráľ Karol XII. jako spojenec. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím [[Ústava Spojených štátov|americkej]] a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú (Generálna rada &lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/10704496/page:6/ Система органів влади та управління на Січі]&lt;/ref&gt;) výkonnú (hejtman a starší &lt;ref&gt;[https://movahistory.org.ua/index.php/%D0%9A%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D1%88%D0%B8%D0%BD%D0%B0 КОЗАЦЬКА СТАРШИНА ]&lt;/ref&gt;) a súdnu (Generálny súd &lt;ref&gt;[https://combat-horting.org.ua/node/1056 Судочинство в Запорізькій Січі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[http://radnuk.info/statti/250-istoriuaprava/15003-2011-01-21-04-12-09.html ПРАВОВИЙ СТАТУС СУДДІВ У СИСТЕМІ ВЛАДИ ЗАПОРОЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lex-line.com.ua/?go=full_article&amp;id=4011 СИСТЕМИ КОЗАЦЬКОГО СУДОЧИНСТВА ЗАПОРІЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://protocol.ua/amp/ua/sudi_i_pokarannya_u_kozakiv/ Суди і покарання у козаків Запорізької Січі]&lt;/ref&gt;) zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;. 

V rokoch 1711 a 1713 podnikol Pilip Orlik s podporou Krymských Tatárov a švédskej armády vojenské výpravy na Pravobrežnú Ukrajinu, s cieľom vyhnať ruské vojská a obnoviť hetmanskú vládu. Kým Orlykove kozácke oddiely ovládali určité územia na pravom brehu Dnepra, miestne ukrajinské obyvateľstvo uznávalo jeho autoritu a na územiach pod jeho kontrolou nadobudli účinnosť ustanovenia ústavy &lt;ref&gt;[ https://poltava.to/project/6691/Відчайдушна спроба визволити Україну з-під московського царя: до 310-річчя походу гетьмана Пилипа Орлика на Правобережну Україну&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.myslenedrevo.com.ua/uk/Sci/History/UkrPolRos/Nezhuta.html Похід Пилипа Орлика 1711 року на Правобережну Україну]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.
== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]

== Referencie ==</text>
      <sha1>7aye114fs3x82eevewr741owkyp3yyl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371394</id>
      <parentid>8371392</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:32:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50796-56</username>
        <id>305861</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pamätník */</comment>
      <origin>8371394</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6316" sha1="rmyuhy9fk6c9rnxe83mpfbo3r4jyh19" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260920}}
'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Okrem Pylypa Orlyka dokument podpísali aj košový ataman Kosť Hordijenko a švédsky kráľ Karol XII. jako spojenec. Považuje sa za jednu z prvých ústav na svete, ktoré zakotvili demokratický systém, keďže bola vypracovaná ešte pred prijatím [[Ústava Spojených štátov|americkej]] a francúzskej ústavy &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú (Generálna rada &lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/10704496/page:6/ Система органів влади та управління на Січі]&lt;/ref&gt;) výkonnú (hejtman a starší &lt;ref&gt;[https://movahistory.org.ua/index.php/%D0%9A%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D1%88%D0%B8%D0%BD%D0%B0 КОЗАЦЬКА СТАРШИНА ]&lt;/ref&gt;) a súdnu (Generálny súd &lt;ref&gt;[https://combat-horting.org.ua/node/1056 Судочинство в Запорізькій Січі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[http://radnuk.info/statti/250-istoriuaprava/15003-2011-01-21-04-12-09.html ПРАВОВИЙ СТАТУС СУДДІВ У СИСТЕМІ ВЛАДИ ЗАПОРОЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lex-line.com.ua/?go=full_article&amp;id=4011 СИСТЕМИ КОЗАЦЬКОГО СУДОЧИНСТВА ЗАПОРІЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://protocol.ua/amp/ua/sudi_i_pokarannya_u_kozakiv/ Суди і покарання у козаків Запорізької Січі]&lt;/ref&gt;) zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;. 

V rokoch 1711 a 1713 podnikol Pilip Orlik s podporou Krymských Tatárov a švédskej armády vojenské výpravy na Pravobrežnú Ukrajinu, s cieľom vyhnať ruské vojská a obnoviť hetmanskú vládu. Kým Orlykove kozácke oddiely ovládali určité územia na pravom brehu Dnepra, miestne ukrajinské obyvateľstvo uznávalo jeho autoritu a na územiach pod jeho kontrolou nadobudli účinnosť ustanovenia ústavy &lt;ref&gt;[ https://poltava.to/project/6691/Відчайдушна спроба визволити Україну з-під московського царя: до 310-річчя походу гетьмана Пилипа Орлика на Правобережну Україну&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.myslenedrevo.com.ua/uk/Sci/History/UkrPolRos/Nezhuta.html Похід Пилипа Орлика 1711 року на Правобережну Україну]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
[[Obrázok:Invigning minnesskulptur Filip Orlik.jpg|thumb|200px|Odhalenie pamätníka vo Švédsku]]
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.

== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]

== Referencie ==</text>
      <sha1>rmyuhy9fk6c9rnxe83mpfbo3r4jyh19</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371396</id>
      <parentid>8371394</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:38:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50713-81</username>
        <id>305862</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Najdôležitejšie informácie a odkazy boli pridané.</comment>
      <origin>8371396</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6110" sha1="5z0d8syd7i91jqvme9jlae89nb8qtxg" xml:space="preserve">'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]]. &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]
Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Okrem Pylypa Orlyka dokument podpísali aj košový ataman Kosť Hordijenko a švédsky kráľ Karol XII. jako spojenec &lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú (Generálna rada &lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/10704496/page:6/ Система органів влади та управління на Січі]&lt;/ref&gt;) výkonnú (hejtman a starší &lt;ref&gt;[https://movahistory.org.ua/index.php/%D0%9A%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D1%88%D0%B8%D0%BD%D0%B0 КОЗАЦЬКА СТАРШИНА ]&lt;/ref&gt;) a súdnu (Generálny súd &lt;ref&gt;[https://combat-horting.org.ua/node/1056 Судочинство в Запорізькій Січі]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[http://radnuk.info/statti/250-istoriuaprava/15003-2011-01-21-04-12-09.html ПРАВОВИЙ СТАТУС СУДДІВ У СИСТЕМІ ВЛАДИ ЗАПОРОЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.lex-line.com.ua/?go=full_article&amp;id=4011 СИСТЕМИ КОЗАЦЬКОГО СУДОЧИНСТВА ЗАПОРІЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://protocol.ua/amp/ua/sudi_i_pokarannya_u_kozakiv/ Суди і покарання у козаків Запорізької Січі]&lt;/ref&gt;) zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]] &lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;. 

V rokoch 1711 a 1713 podnikol Pilip Orlik s podporou Krymských Tatárov a švédskej armády vojenské výpravy na [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnú Ukrajinu]], s cieľom vyhnať ruské vojská a obnoviť hetmanskú vládu. Kým Orlykove kozácke oddiely ovládali určité územia na pravom brehu Dnepra, miestne ukrajinské obyvateľstvo uznávalo jeho autoritu a na územiach pod jeho kontrolou nadobudli účinnosť ustanovenia ústavy &lt;ref&gt;[ https://poltava.to/project/6691/Відчайдушна спроба визволити Україну з-під московського царя: до 310-річчя походу гетьмана Пилипа Орлика на Правобережну Україну&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.myslenedrevo.com.ua/uk/Sci/History/UkrPolRos/Nezhuta.html Похід Пилипа Орлика 1711 року на Правобережну Україну]&lt;/ref&gt;.

== Pamätník ==
[[Obrázok:Invigning minnesskulptur Filip Orlik.jpg|thumb|200px|Odhalenie pamätníka vo Švédsku]]
Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku &lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;.

== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]

== Referencie ==</text>
      <sha1>5z0d8syd7i91jqvme9jlae89nb8qtxg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371407</id>
      <parentid>8371396</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:11:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371407</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6108" sha1="451i6d3hu9zpko5eh4uodp7aapej6fy" xml:space="preserve">[[Obrázok:Pechersk 28 09 13 409.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Kyjeve]]
[[Obrázok:Gerard and Leonard Valk, map, 1710, Ukraine.jpg|thumb|Mapa ukrajinských území, ktorú v roku 1710 vytvorili Gerard a Leonard Valkovci]]
[[Obrázok:Letters of Pylyp Orlyk 02.jpg|thumb|Text ústavy]]

'''Ústava Pilipa Orlika''' (úplný názov: '''Zmluvy a ustanovenia o právach a slobodách Záporožského štátu''') – [[ústava|ústavula]] [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]], vypracovanú v roku 1710 pod osobným vedením Pilipa Orlika, vtedajšieho vodcu [[Kozáci|kozákov]], ktorá kodifikovala usporiadanie pomerov v záporožských krajinách v podobe, v akej existovali od čias [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnického povstania]].&lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/vyborcha-systema-u-kozakiv Виборча система у запорозьких козаків]&lt;/ref&gt;

Dokument bol vyhotovený v staroukrajinčine a jeho latinský preklad bol označený ako „Pacta et Constitutiones Legum Libertatumque Exercitus Zaporoviensis“, podpísaná v meste [[Bendery]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], 5. apríla 1710. Okrem Pylypa Orlyka dokument podpísali aj košový ataman Kosť Hordijenko a švédsky kráľ Karol XII. jako spojenec&lt;ref&gt;[https://library.chnpu.edu.ua/persha-konstitutsiya-u-sviti/ Перша конституція у світі]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.rada.gov.ua/news/Novyny/156743.html
«5 квітня 1710 р. була прийнята перша Конституція Пилипа Орлика, і тим започаткований процес творення Конституції в Україні», - Андрій Парубій]&lt;/ref&gt;. Tento právny akt zakotvil princíp voliteľnosti hajtmana či atamana (čo predstavovalo prvý volebný systém v Európe) a rozdelenie moci na zákonodarnú (Generálna rada&lt;ref&gt;[https://studfile.net/preview/10704496/page:6/ Система органів влади та управління на Січі]&lt;/ref&gt;) výkonnú (hejtman a starší&lt;ref&gt;[https://movahistory.org.ua/index.php/%D0%9A%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D1%88%D0%B8%D0%BD%D0%B0 КОЗАЦЬКА СТАРШИНА ]&lt;/ref&gt;) a súdnu (Generálny súd&lt;ref&gt;[https://combat-horting.org.ua/node/1056 Судочинство в Запорізькій Січі]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://radnuk.info/statti/250-istoriuaprava/15003-2011-01-21-04-12-09.html ПРАВОВИЙ СТАТУС СУДДІВ У СИСТЕМІ ВЛАДИ ЗАПОРОЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.lex-line.com.ua/?go=full_article&amp;id=4011 СИСТЕМИ КОЗАЦЬКОГО СУДОЧИНСТВА ЗАПОРІЗЬКОЇ СІЧІ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://protocol.ua/amp/ua/sudi_i_pokarannya_u_kozakiv/ Суди і покарання у козаків Запорізької Січі]&lt;/ref&gt;) zložku. Súčasťou ustanovení bolo obmedzenie povoľujúce pobyt na Ukrajine iba pravoslávnemu obyvateľstvu, pričom Židia, [[Republika oboch národov|Poliaci]] a všetci ľudia iných vierovyznaní, boli považovaní za nepriateľov, napriek tomu Orlik v dokumente osobne trvá na zlepšení vzťahov s [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]]. Pôvodný dokument, ktorý bol spolu s ďalšími [[Rusifikácia|skonfiškovaný v ére Ruskej ríše]], je uložený v Ruskom štátnom archíve starých listín, zatiaľ čo jeho prvý preklad do latinčiny sa nachádza vo Švédskom národnom archíve, a to vďaka spojenectvu, ktoré predtým v roku 1708 uzavrel [[Ivan Mazepa]].&lt;ref&gt;[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyy-tekst Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2022_04_07.php Конституція Пилипа Орлика]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ridna.ua/2016/10/konstytutsiya-pylypa-orlyka-povnyj-tekst/ Конституція Пилипа Орлика (повний текст)]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.huri.harvard.edu/blog/constitution-pylyp-orlyk The Constitution of Pylyp Orlyk]&lt;/ref&gt;

V rokoch 1711 a 1713 podnikol Pilip Orlik s podporou Krymských Tatárov a švédskej armády vojenské výpravy na [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnú Ukrajinu]], s cieľom vyhnať ruské vojská a obnoviť hetmanskú vládu. Kým Orlykove kozácke oddiely ovládali určité územia na pravom brehu Dnepra, miestne ukrajinské obyvateľstvo uznávalo jeho autoritu a na územiach pod jeho kontrolou nadobudli účinnosť ustanovenia ústavy.&lt;ref&gt;[ https://poltava.to/project/6691/Відчайдушна спроба визволити Україну з-під московського царя: до 310-річчя походу гетьмана Пилипа Орлика на Правобережну Україну&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.myslenedrevo.com.ua/uk/Sci/History/UkrPolRos/Nezhuta.html Похід Пилипа Орлика 1711 року на Правобережну Україну]&lt;/ref&gt;

== Pamätník ==
[[Obrázok:Invigning minnesskulptur Filip Orlik.jpg|thumb|200px|Odhalenie pamätníka vo Švédsku]]

Vo švédskom meste Kristianstad sa nachádza pamätník pripomínajúci túto ústavu a ďalší stojí neďaleko pevnosti Bender v Moldavsku.&lt;ref&gt;[https://onmedu.edu.ua/the-constitution-of-pylyp-orlyk-is-the-first-ukrainian-constitution/?lang=en The Constitution of Pylyp Orlyk is the first Ukrainian Constitution]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.kristianstad.se/upplevaochgora/kultur/konst/offentligkonst/monumentavfiliporlik.5168.html Monument av Filip Orlik]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://sweden.mfa.gov.ua/en/news/1801-u-shvedsykomu-misti-kristianstad-urochisto-vidkrili-pamjatnik-ukrajinsykomu-getymanu-pilipu-orliku in the Swedish city of Kristianstad the sculpture and the commemoration plate to the Ukrainian Hetman Pypyl Orlik were inaugurated dedicated to 300th anniversary of Constitution written by Pylyp Orlik and 15th anniversary of the modern Constitution of Ukr]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zborovská dohoda]]
* [[Kozácky hetmanát]]
* [[Perejaslavská dohoda]]</text>
      <sha1>451i6d3hu9zpko5eh4uodp7aapej6fy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Grigorjevovo povstanie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756105</id>
    <revision>
      <id>8371329</id>
      <timestamp>2026-09-20T16:30:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-50906-07</username>
        <id>305844</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Bitka |konflikt= Grigorijevovo povstanie |súčasť= [[Občianska vojna v Rusku|Občianskej vojny]] |obrázok= Kropyvnytskyi - Synagogue at streets crossing.jpg |text k obr= [[Kropyvnyckyj]], Veľká zborová synagóga, miesto masových vrážd na konci povstania |dátum= [[7 mai]] [[1919]] - [[23 mai]] [[1919]] |miesto= dnes [[Kirovohradská oblasť]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Chersonská oblasť]], [[Záporožská oblasť]] |casus=  |územie=  |v...“</comment>
      <origin>8371329</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2551" sha1="q7txvkbeqr23clz4ey2yo0a7p63n7i2" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Grigorijevovo povstanie
|súčasť= [[Občianska vojna v Rusku|Občianskej vojny]]
|obrázok= Kropyvnytskyi - Synagogue at streets crossing.jpg
|text k obr= [[Kropyvnyckyj]], Veľká zborová synagóga, miesto masových vrážd na konci povstania
|dátum= [[7 mai]] [[1919]] - [[23 mai]] [[1919]]
|miesto= dnes [[Kirovohradská oblasť]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Chersonská oblasť]], [[Záporožská oblasť]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= 
|protivník1= [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietske Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Sovietska Ukrajina]]
|sila2= Grigorjevova jednotky, roľníci
|straty1= 
|straty2= 
|straty3=
|poznámky= 
}}
'''Grigorijevovo povstanie''' (v sovietskych novinách sa to označovalo ako '''vojensko-politická kríza na Ukrajinskej SSR''') toto bolo najväčšie povstanie proti sovietskej vláde, vyvolané [[Červený teror|červeným terorom]] a boľševickou politikou núteného rekvírovania obilia, ktorá viedla k hladomoru – a bolo zorganizované v máji 1919 desaťtisícami vojakov pod vedením Nikifora Grigorieva &lt;ref&gt;[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Grygoreva_povstannya_1919 ГРИГОР'ЄВА ПОВСТАННЯ 1919]&lt;/ref&gt;.
[[Obrázok:Ataman Nikifor Grigoriev 1919.jpg|thumb|180px|Nikifor Grigorjev]]
Začalo sa na území dnešnej Kirovohradskej oblasti. Grigorjev sa vo svojom manifeste obrátil na ukrajinský ľud a vyzval na boj proti Čeke &lt;ref&gt;[https://hai-nyzhnyk.in.ua/doc2/1919(05)09.otaman_grygorev.php Отаман Григор’єв. Універсал до українського народу]&lt;/ref&gt;. Povstanie vyvrcholilo v meste Jelisavetgrad sériou protižidovských pogromov. Rozšírilo sa po strednej a južnej Ukrajine a bolo potlačené iba s pomocou jednotiek [[Červená armáda|Červenej armády]] prichádzajúcich zo Sovietskeho Ruska &lt;ref&gt;[https://www.jnsm.com.ua/h/0509Q/ Повстання
отамана Григор'єва]&lt;/ref&gt;.
== V kultúre ==
Grigoriev slúžil ako prototyp hlavného protivníka v slávnom sovietskom filme z roku 1967 &quot;Svadba v Malinovke&quot; &lt;ref&gt;[https://mnk.org.ua/archive/mifi-filmu-vesillja-v-malinivci-abo-jak-pravilno-glum/ Міфи фільму &quot;Весілля в Малинівці&quot; або як правильно глумитися над власними дідами]&lt;/ref&gt;
== References ==</text>
      <sha1>q7txvkbeqr23clz4ey2yo0a7p63n7i2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371343</id>
      <parentid>8371329</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T16:58:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>drobné typo</comment>
      <origin>8371343</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2555" sha1="bitvusjj9p74g3w1s8h7jxwea4npwtb" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Grigorijevovo povstanie
|súčasť= [[Občianska vojna v Rusku|Občianskej vojny]]
|obrázok= Kropyvnytskyi - Synagogue at streets crossing.jpg
|text k obr= [[Kropyvnyckyj]], Veľká zborová synagóga, miesto masových vrážd na konci povstania
|dátum= [[7 mai]] [[1919]] - [[23 mai]] [[1919]]
|miesto= dnes [[Kirovohradská oblasť]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Chersonská oblasť]], [[Záporožská oblasť]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= 
|protivník1= [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietske Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Sovietska Ukrajina]]
|sila2= Grigorjevova jednotky, roľníci
|straty1= 
|straty2= 
|straty3=
|poznámky= 
}}
'''Grigorijevovo povstanie''' (v sovietskych novinách sa to označovalo ako '''vojensko-politická kríza na Ukrajinskej SSR''') bolo najväčšie povstanie proti sovietskej vláde, vyvolané [[Červený teror|červeným terorom]] a boľševickou politikou núteného rekvírovania obilia, ktorá viedla k hladomoru. Bolo zorganizované v máji 1919 desaťtisícami vojakov pod vedením Nikifora Grigorieva.&lt;ref&gt;[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Grygoreva_povstannya_1919 ГРИГОР'ЄВА ПОВСТАННЯ 1919]&lt;/ref&gt;
[[Obrázok:Ataman Nikifor Grigoriev 1919.jpg|thumb|180px|Nikifor Grigorjev]]
Začalo sa na území dnešnej Kirovohradskej oblasti. Grigorjev sa vo svojom manifeste obrátil na ukrajinský ľud a vyzval na boj proti Čeke.&lt;ref&gt;[https://hai-nyzhnyk.in.ua/doc2/1919(05)09.otaman_grygorev.php Отаман Григор’єв. Універсал до українського народу]&lt;/ref&gt; Povstanie vyvrcholilo v meste Jelisavetgrad sériou protižidovských pogromov. Rozšírilo sa po strednej a južnej Ukrajine a bolo potlačené iba s pomocou jednotiek [[Červená armáda|Červenej armády]] prichádzajúcich zo Sovietskeho Ruska.&lt;ref&gt;[https://www.jnsm.com.ua/h/0509Q/ Повстання
отамана Григор'єва]&lt;/ref&gt;

== V kultúre ==
Grigoriev slúžil ako prototyp hlavného protivníka v slávnom sovietskom filme z roku 1967 &quot;Svadba v Malinovke&quot; &lt;ref&gt;[https://mnk.org.ua/archive/mifi-filmu-vesillja-v-malinivci-abo-jak-pravilno-glum/ Міфи фільму &quot;Весілля в Малинівці&quot; або як правильно глумитися над власними дідами]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>bitvusjj9p74g3w1s8h7jxwea4npwtb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371409</id>
      <parentid>8371343</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T20:14:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371409</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2569" sha1="1hg9k3cnx287jkakzx2x1b2njec5ohd" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Grigorijevovo povstanie
|súčasť= [[Občianska vojna v Rusku|Občianskej vojny]]
|obrázok= Kropyvnytskyi - Synagogue at streets crossing.jpg
|text k obr= [[Kropyvnyckyj]], Veľká zborová synagóga, miesto masových vrážd na konci povstania
|dátum= [[7. máj]] [[1919]]{{--}}[[23. máj]] [[1919]]
|miesto= dnes [[Kirovohradská oblasť]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Chersonská oblasť]], [[Záporožská oblasť]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= 
|protivník1= [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietske Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Sovietska Ukrajina]]
|sila2= Grigorjevova jednotky, roľníci
|straty1= 
|straty2= 
|straty3=
|poznámky= 
}}

[[Obrázok:Ataman Nikifor Grigoriev 1919.jpg|thumb|180px|Nikifor Grigorjev]]

'''Grigorijevovo povstanie''' (v sovietskych novinách sa to označovalo ako '''vojensko-politická kríza na Ukrajinskej SSR''') bolo najväčšie povstanie proti sovietskej vláde, vyvolané [[Červený teror|červeným terorom]] a boľševickou politikou núteného rekvírovania obilia, ktorá viedla k hladomoru. Bolo zorganizované v máji 1919 desaťtisícami vojakov pod vedením Nikifora Grigorieva.&lt;ref&gt;[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Grygoreva_povstannya_1919 ГРИГОР'ЄВА ПОВСТАННЯ 1919]&lt;/ref&gt;

Začalo sa na území dnešnej Kirovohradskej oblasti. Grigorjev sa vo svojom manifeste obrátil na ukrajinský ľud a vyzval na boj proti Čeke.&lt;ref&gt;[https://hai-nyzhnyk.in.ua/doc2/1919(05)09.otaman_grygorev.php Отаман Григор’єв. Універсал до українського народу]&lt;/ref&gt; Povstanie vyvrcholilo v meste Jelisavetgrad sériou protižidovských pogromov. Rozšírilo sa po strednej a južnej Ukrajine a bolo potlačené iba s pomocou jednotiek [[Červená armáda|Červenej armády]] prichádzajúcich zo Sovietskeho Ruska.&lt;ref&gt;[https://www.jnsm.com.ua/h/0509Q/ Повстання
отамана Григор'єва]&lt;/ref&gt;

== V kultúre ==
Grigoriev slúžil ako prototyp hlavného protivníka v slávnom sovietskom filme z roku 1967 „Svadba v Malinovke“.&lt;ref&gt;[https://mnk.org.ua/archive/mifi-filmu-vesillja-v-malinivci-abo-jak-pravilno-glum/ Міфи фільму &quot;Весілля в Малинівці&quot; або як правильно глумитися над власними дідами]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>1hg9k3cnx287jkakzx2x1b2njec5ohd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pochod za život (Slovensko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756106</id>
    <redirect title="Národný pochod za život" />
    <revision>
      <id>8371340</id>
      <timestamp>2026-09-20T16:53:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>Tom78*w premiestnil stránku [[Pochod za život (Slovensko)]] na [[Národný pochod za život]]: presný názov</comment>
      <origin>8371340</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41" sha1="qylnstmakm6rn7qkq71qj8chbqp7dgn" xml:space="preserve">#presmeruj [[Národný pochod za život]]</text>
      <sha1>qylnstmakm6rn7qkq71qj8chbqp7dgn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Samuelskere</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756107</id>
    <revision>
      <id>8371349</id>
      <timestamp>2026-09-20T17:17:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8371349</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="204" sha1="dlcbme60jm9egwijkubhs8wsmqtu4m6" xml:space="preserve">{{Exp3N}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:17, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>dlcbme60jm9egwijkubhs8wsmqtu4m6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>12 opíc</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756108</id>
    <revision>
      <id>8371369</id>
      <timestamp>2026-09-20T18:41:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Založenie</comment>
      <origin>8371369</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6706" sha1="2ln2cgbq11y4rpv33n0l9nofu6cxkz9" xml:space="preserve">{{Infobox Film
 | Názov                      = l2 opíc
 | Poster                     = 
 | veľkosť obrázku            = 
 | popis obrázku              = 
 | Originál                   = l2 opíc
 | Názov2                     = 
 | Žáner                      = [[vedecko-fantastický film|vedecká fantázia]], distópia, [[Post-apokalyptický žáner|postapokalyptická budúcnosť]]
 | Dĺžka                      = 131
 | Krajina                    = [[Spojené štáty]]
 | Jazyk                      = [[angličtina]]
 | Rok                        = [[1995]]
 | Dátum uvedenia             = [[27. december]] [[1995]]
 | Spoločnosť                 = [[Universal Pictures]]
 | Produkčná spoločnosť       = 
 | Distribučná spoločnosť     = 
 | Rozpočet                   = 
 | Zárobok                    = 
 | Ocenenia                   = 
 | Veková prístupnosť         = 
 | Réžia                      = [[Terry Gilliam]]
 | Scenár                     = [[David Webb Peoples]], Janet Peoplesová, Chris Marker
 | Predloha                   = krátky čierno-biely film ''[[Rampa]]'' (1962)
 | Námet                      = 
 | Produkcia                  = 
 | Hudba                      = Paul Buckmaster
 | Kamera                     = Roger Pratt
 | Strih                      = Mick Audsley
 | Zvuk                       = 
 | Scénografia                = 
 | Kostýmy                    = 
 | Masky                      = 
 | Špeciálne efekty           = 
 | Obsadenie                  = [[Bruce Willis]]&lt;br /&gt;[[Madeleine Stowe]]&lt;br /&gt;[[Brad Pitt]]&lt;br /&gt;[[Christopher Plummer]]
 | Obsadenie2                 = 
 | Predchádzajúci             = 
 | Nasledujúci                = 
 | Portál1                    = 
 | Portál2                    = 
 | Portál3                    = 
}}

'''''12 opíc''''' je [[Vedecko-fantastický film|vedecko-fantastický]] [[Filmové dielo|film]] z roku [[1995]] o [[Cestovanie v čase|cestovaní v čase]] od [[Režisér|režiséra]] [[Terry Gilliam|Terryho Gilliama]], ktorý bol inšpirovaný krátkym [[Čiernobiely film|čierno-bielym]] [[Francúzsko|francúzskym]] filmom ''[[Rampa]]'' (''La Jetée'') z roku [[1962]]. Vo filme sa prelínajú časové línie z [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] a z post-apokalyptickej budúcnosti. V hlavných úlohách sa predstavili [[Bruce Willis]], [[Brad Pitt]] a [[Madeleine Stoweová]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12 opic (1995) – FDb.cz | url = https://www.fdb.cz/film/28-12-opic | dátum vydania = 23. 5. 1996 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Film ''12 opíc'' bol nominovaný v kategórii najlepší herec vo vedľajšej úlohe a najlepší návrh kostýmov na 68. ročníku udeľovania [[Academy Awards|Oscarov]], na 22. ročníku [[Saturn Awards]] premenil tri zo siedmych nominácií, a to najlepší vedecko-fantastický film, najlepší herec vo vedľajšej úlohe a najlepšie kostýmy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Academy Awards, USA (1996) - IMDb | url = https://www.imdb.com/event/ev0000003/1996/1/ | vydavateľ = www.imdb.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saturn Awards, USA (1996) - IMDb | url = https://www.imdb.com/event/ev0000004/1996/1/ | vydavateľ = www.imdb.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

==Dej==
V roku 2035 je celá populácia sveta schovaná pred smrteľným vírusom, ktorý sa objavil v roku 1996 a zabil 5 miliárd ľudí. James Cole ([[Bruce Willis]]) je väznený v podzemnej skrýši pod [[Philadelphia|Philadelphiou]] a vracia sa mu rovnaký sen: na letisku je akýsi muž zastrelený políciou v prítomnosti neznámej ženy a scéne sa z diaľky prizerá malý chlapec.

Vedecká komisia si Cola vyberá na prieskumnú misiu na povrchu a následne na špeciálnu misiu s cestovaním do minulosti. Keďže minulosť nie je možné zmeniť, má v roku 1996 zozbierať vzorky prvotného nezmutovaného vírusu, ktoré by umožnili vývoj účinnej vakcíny. 

Cole sa dostáva do [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]], ale píše sa rok 1990 a on sa ocitá na psychiatrickej klinike, keďže je ešte stále zmätený po cestovaní v čase. Všimne si ho doktorka Kathryn Raillyová ([[Madeleine Stoweová]]) a stretne iného pacienta, Jeffreyho Goinesa ([[Brad Pitt]]), kritika systému a syna významného virológa.

Vedecká komisia v postapokalyptickej budúcnoti vyspovedá Cola a zverí mu novú misiu. Má vypátrať Armádu dvanástich opíc, ktorá je podľa všetkého zodpovedná za vypustenie vírusu. Kým sa Cole dostane do roku 1996, krátko sa ocitá na bojisku 1. svetovej vojny a je postrelený do nohy.

V roku 1996 Cole unesie Raillyovú po jej prednáške o [[Kassandrin komplex|Kassandrinom komplexe]]. Pátra po 12 opiciach a zisťuje, že túto skupinu aktivistov vedie mladý Goines. Doktorka sa spojí s jeho otcom a požiada ho, aby zvýšil zabezpečenie svojho virologického laboratória. On touto úlohou poveruje vrchného asistenta doktora Petersa. 

Cole opäť vypovedá pred komisiou, ktorá je spokojná a sľubuje mu odpustenie zvyšku trestu. Opäť je poslaný do minulosti a v roku 1996 vyhľadá Raillyovú, aby ho liečila. Tá je ale teraz presvedčená o reálnosti jeho varovaní a spolu pátrajú po Jeffovi Goinesovi. Ukáže sa, že 12 opíc sú environmentalisti, ktorí vypustia zo ZOO zvieratá, takže Cole sa pokúsi nechať odkaz do budúcnosti na telefónnom záznamníku, že Armáda dvanástich opíc je falošná stopa.

Cole sa už nehodlá vrátiť späť a plánuje v prestrojení odletieť s doktorkou na [[Florida|Floridu]]. Raillyová na letisku spoznáva doktora Petersa a chce mu zabrániť vypustiť vírus. Cole ho chce zastreliť zbraňou, ktorú práve získal od iného cestovateľa v čase, ale polícia ho eliminuje, čím sa naplní vízia z jeho sna. Peters sa dostáva do lietadla aj s kufríkom. Na vedľajšom sedadle sedí členka vedeckej komisie z budúcnosti.

==Obsadenie==

* [[Bruce Willis]] ako James Cole 
* [[Madeleine Stowe]] ako Kathryn Raillyová
* [[Brad Pitt]] ako Jeffrey Goines
* [[Christopher Plummer]] ako doktor Goines

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=3311}}
* {{Imdb film|id=0114746}}
* {{Kinobox film|id=2337}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy z 1995]]
[[Kategória:Sci-fi filmy USA]]
[[Kategória:Filmy o cestovaní v čase]]
[[Kategória:Filmy Universal Studios]]
[[Kategória:Postapokalyptické filmy]]
[[Kategória:Filmové remaky]]
[[Kategória:Filmy Terryho Gilliama]]</text>
      <sha1>2ln2cgbq11y4rpv33n0l9nofu6cxkz9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371402</id>
      <parentid>8371369</parentid>
      <timestamp>2026-09-20T19:55:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371402</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6781" sha1="3sbzjxlmnvl9btn45xoko2k65762pad" xml:space="preserve">{{Infobox Film
 | Názov                      = l2 opíc
 | Poster                     = 12 Monkeys ( Fernsehserie ) Vector Logo.svg
 | veľkosť obrázku            = 
 | popis obrázku              = 
 | Originál                   = l2 opíc
 | Názov2                     = 
 | Žáner                      = [[vedecko-fantastický film|vedecká fantázia]], distópia, [[Post-apokalyptický žáner|postapokalyptická budúcnosť]]
 | Dĺžka                      = 131
 | Krajina                    = [[Spojené štáty]]
 | Jazyk                      = [[angličtina]]
 | Rok                        = [[1995]]
 | Dátum uvedenia             = [[27. december]] [[1995]]
 | Spoločnosť                 = [[Universal Pictures]]
 | Produkčná spoločnosť       = 
 | Distribučná spoločnosť     = 
 | Rozpočet                   = 
 | Zárobok                    = 
 | Ocenenia                   = 
 | Veková prístupnosť         = 
 | Réžia                      = [[Terry Gilliam]]
 | Scenár                     = [[David Webb Peoples]], Janet Peoplesová, Chris Marker
 | Predloha                   = krátky čierno-biely film ''[[Rampa]]'' (1962)
 | Námet                      = 
 | Produkcia                  = 
 | Hudba                      = Paul Buckmaster
 | Kamera                     = Roger Pratt
 | Strih                      = Mick Audsley
 | Zvuk                       = 
 | Scénografia                = 
 | Kostýmy                    = 
 | Masky                      = 
 | Špeciálne efekty           = 
 | Obsadenie                  = [[Bruce Willis]]&lt;br /&gt;[[Madeleine Stowe]]&lt;br /&gt;[[Brad Pitt]]&lt;br /&gt;[[Christopher Plummer]]
 | Obsadenie2                 = 
 | Predchádzajúci             = 
 | Nasledujúci                = 
 | Portál1                    = 
 | Portál2                    = 
 | Portál3                    = 
}}

'''''12 opíc''''' je [[Vedecko-fantastický film|vedecko-fantastický]] [[Filmové dielo|film]] z roku [[1995]] o [[Cestovanie v čase|cestovaní v čase]] od [[Režisér|režiséra]] [[Terry Gilliam|Terryho Gilliama]], ktorý bol inšpirovaný krátkym [[Čiernobiely film|čierno-bielym]] [[Francúzsko|francúzskym]] filmom ''[[Rampa]]'' (''La Jetée'') z roku [[1962]]. Vo filme sa prelínajú časové línie z [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] a z post-apokalyptickej budúcnosti. V hlavných úlohách sa predstavili [[Bruce Willis]], [[Brad Pitt]] a [[Madeleine Stoweová]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12 opic (1995) – FDb.cz | url = https://www.fdb.cz/film/28-12-opic | dátum vydania = 23. 5. 1996 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Film ''12 opíc'' bol nominovaný v kategórii najlepší herec vo vedľajšej úlohe a najlepší návrh kostýmov na 68. ročníku udeľovania [[Academy Awards|Oscarov]], na 22. ročníku [[Saturn Awards]] premenil tri zo siedmych nominácií, a to najlepší vedecko-fantastický film, najlepší herec vo vedľajšej úlohe a najlepšie kostýmy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Academy Awards, USA (1996) - IMDb | url = https://www.imdb.com/event/ev0000003/1996/1/ | vydavateľ = www.imdb.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saturn Awards, USA (1996) - IMDb | url = https://www.imdb.com/event/ev0000004/1996/1/ | vydavateľ = www.imdb.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

== Dej ==
V roku 2035 je celá populácia sveta schovaná pred smrteľným vírusom, ktorý sa objavil v roku 1996 a zabil 5 miliárd ľudí. James Cole ([[Bruce Willis]]) je väznený v podzemnej skrýši pod [[Philadelphia|Philadelphiou]] a vracia sa mu rovnaký sen: na letisku je akýsi muž zastrelený políciou v prítomnosti neznámej ženy a scéne sa z diaľky prizerá malý chlapec.

Vedecká komisia si Cola vyberá na prieskumnú misiu na povrchu a následne na špeciálnu misiu s cestovaním do minulosti. Keďže minulosť nie je možné zmeniť, má v roku 1996 zozbierať vzorky prvotného nezmutovaného vírusu, ktoré by umožnili vývoj účinnej vakcíny.

Cole sa dostáva do [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]], ale píše sa rok 1990 a on sa ocitá na psychiatrickej klinike, keďže je ešte stále zmätený po cestovaní v čase. Všimne si ho doktorka Kathryn Raillyová ([[Madeleine Stoweová]]) a stretne iného pacienta, Jeffreyho Goinesa ([[Brad Pitt]]), kritika systému a syna významného virológa.

Vedecká komisia v postapokalyptickej budúcnoti vyspovedá Cola a zverí mu novú misiu. Má vypátrať Armádu dvanástich opíc, ktorá je podľa všetkého zodpovedná za vypustenie vírusu. Kým sa Cole dostane do roku 1996, krátko sa ocitá na bojisku 1. svetovej vojny a je postrelený do nohy.

V roku 1996 Cole unesie Raillyovú po jej prednáške o [[Kassandrin komplex|Kassandrinom komplexe]]. Pátra po 12 opiciach a zisťuje, že túto skupinu aktivistov vedie mladý Goines. Doktorka sa spojí s jeho otcom a požiada ho, aby zvýšil zabezpečenie svojho virologického laboratória. On touto úlohou poveruje vrchného asistenta doktora Petersa.

Cole opäť vypovedá pred komisiou, ktorá je spokojná a sľubuje mu odpustenie zvyšku trestu. Opäť je poslaný do minulosti a v roku 1996 vyhľadá Raillyovú, aby ho liečila. Tá je ale teraz presvedčená o reálnosti jeho varovaní a spolu pátrajú po Jeffovi Goinesovi. Ukáže sa, že 12 opíc sú environmentalisti, ktorí vypustia zo ZOO zvieratá, takže Cole sa pokúsi nechať odkaz do budúcnosti na telefónnom záznamníku, že Armáda dvanástich opíc je falošná stopa.

Cole sa už nehodlá vrátiť späť a plánuje v prestrojení odletieť s doktorkou na [[Florida|Floridu]]. Raillyová na letisku spoznáva doktora Petersa a chce mu zabrániť vypustiť vírus. Cole ho chce zastreliť zbraňou, ktorú práve získal od iného cestovateľa v čase, ale polícia ho eliminuje, čím sa naplní vízia z jeho sna. Peters sa dostáva do lietadla aj s kufríkom. Na vedľajšom sedadle sedí členka vedeckej komisie z budúcnosti.

== Obsadenie ==
* [[Bruce Willis]] ako James Cole 
* [[Madeleine Stowe]] ako Kathryn Raillyová
* [[Brad Pitt]] ako Jeffrey Goines
* [[Christopher Plummer]] ako doktor Goines

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=3311}}
* {{Imdb film|id=0114746}}
* {{Kinobox film|id=2337}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy z 1995]]
[[Kategória:Sci-fi filmy USA]]
[[Kategória:Filmy o cestovaní v čase]]
[[Kategória:Filmy Universal Studios]]
[[Kategória:Postapokalyptické filmy]]
[[Kategória:Filmové remaky]]
[[Kategória:Filmy Terryho Gilliama]]</text>
      <sha1>3sbzjxlmnvl9btn45xoko2k65762pad</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Filmy Terryho Gilliama</title>
    <ns>14</ns>
    <id>756109</id>
    <revision>
      <id>8371370</id>
      <timestamp>2026-09-20T18:44:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Založenie</comment>
      <origin>8371370</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="67" sha1="azoze41nti2duj9swens8nyuwcs3e9d" xml:space="preserve">{{DEFAULTSORT:Gilliam, Terry}}

[[Kategória:Filmy podľa réžie]]</text>
      <sha1>azoze41nti2duj9swens8nyuwcs3e9d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:12 opíc</title>
    <ns>1</ns>
    <id>756110</id>
    <revision>
      <id>8371374</id>
      <timestamp>2026-09-20T18:48:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>https://fountain.toolforge.org/editathons/wiki-miluje-film-2026</comment>
      <origin>8371374</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20" sha1="gj5ci0svf84xdx4iij01gix43j12yz4" xml:space="preserve">{{Wiki miluje film}}</text>
      <sha1>gj5ci0svf84xdx4iij01gix43j12yz4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Víťazi Pohára konfederácií FIFA</title>
    <ns>14</ns>
    <id>756111</id>
    <revision>
      <id>8371376</id>
      <timestamp>2026-09-20T18:52:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <origin>8371376</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="52" sha1="28eey45vejrk5hhviq5vfkeu22zvri2" xml:space="preserve">[[Kategória: Víťazi Pohára konfederácií FIFA]]</text>
      <sha1>28eey45vejrk5hhviq5vfkeu22zvri2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-50796-56</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756112</id>
    <revision>
      <id>8371391</id>
      <timestamp>2026-09-20T19:29:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8371391</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="300" sha1="e7qf4fbme33xwnn1gu4r42gv7t6r2tc" xml:space="preserve">== Upozornenie ==
Prestaň prosím vkladať do článkov obsah, ktorý tam nepatrí a nesúvisí s témou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:29, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>e7qf4fbme33xwnn1gu4r42gv7t6r2tc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-50906-07</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756113</id>
    <revision>
      <id>8371393</id>
      <timestamp>2026-09-20T19:32:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8371393</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="244" sha1="j5ef5s759ozoloxledbnxn5rgxtvz4l" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť autor|Ústava Pilipa Orlika}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:31, 20. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>j5ef5s759ozoloxledbnxn5rgxtvz4l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Piotr Konaševič-Sagaidačnyj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756114</id>
    <redirect title="Petro Konaševyč-Sahajdačnyj" />
    <revision>
      <id>8371395</id>
      <timestamp>2026-09-20T19:36:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>redirect</comment>
      <origin>8371395</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44" sha1="mgv9eo7xrp07603xldh3d34c4kryy57" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj]]</text>
      <sha1>mgv9eo7xrp07603xldh3d34c4kryy57</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Symon Petľura</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756115</id>
    <redirect title="Symon Vasyľovyč Petľura" />
    <revision>
      <id>8371433</id>
      <timestamp>2026-09-20T21:29:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>redirect</comment>
      <origin>8371433</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="40" sha1="31lca9pt42x33semxfr4cf10do4mroz" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Symon Vasyľovyč Petľura]]</text>
      <sha1>31lca9pt42x33semxfr4cf10do4mroz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brüno</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756116</id>
    <redirect title="Bruno" />
    <revision>
      <id>8371437</id>
      <timestamp>2026-09-20T21:47:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie nového presmerovania.</comment>
      <origin>8371437</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20" sha1="e123vfypviwps7ub4iyepxnz7w39ngp" xml:space="preserve">#PRESMERUJ [[Bruno]]</text>
      <sha1>e123vfypviwps7ub4iyepxnz7w39ngp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brüno (postava)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756117</id>
    <revision>
      <id>8371441</id>
      <timestamp>2026-09-20T21:54:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie novej stránky.</comment>
      <origin>8371441</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1840" sha1="m1myl061vnlcyu47nrlxs1dtcht2hzu" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Infobox Postava
 | Meno                 = Brüno
 | Dielo                = 
 | Obrázok              = Brüno.JPG
 | Veľkosť obrázku      = 
 | Popis                = 
 | Autor                = [[Sacha Baron Cohen]]
 | Ilustrátor           = 
 | Herec                = [[Sacha Baron Cohen]]
 | Dabing               = 
 | Slovenský dabing     = 
 | Prvý výskyt          = ''[[Bruno (film)]]'' {{Small|([[]])}}
 | Posledný výskyt      = 
 | Typ diela            = 
 | Celé meno            = Brüno Gehard
 | Prezývka             = 
 | Dátum narodenia      = 
 | Miesto narodenia     = 
 | Dátum úmrtia         = 
 | Miesto úmrtia        = 
 | Pohlavie             = muž
 | Druh bytosti         = 
 | Schopnosť            = 
 | Povolanie            = 
 | Rodina               = 
 | Manžel(ka)           = 
 | Potomkovia           = 
 | Náboženstvo          = 
 | Národnosť            = 
 | Portál 1             = 
 | Portál 2             = Film
 | Portál 3             = Spojené kráľovstvo
 | Portál 4             = 
 | Portál 5             = 
}}

'''Brüno''', celým menom '''Brüno Gehard''' je satirická [[fiktívna postava]], ktorú vytvoril a stvárnil komik [[Sacha Baron Cohen]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urquhart | meno = Jeremy | autor = | odkaz na autora = | titul = Now's the Time to Stream One of the Most Controversial Comedies of the Last 20 Years | url = https://collider.com/bruno-sacha-baron-cohen-netflix-controversial/ | vydavateľ = collider.com | miesto = | dátum vydania = 2025-12-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* []

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Brüno Gehard|}}

[[Kategória:Postavy Sacha Barona Cohena]]</text>
      <sha1>m1myl061vnlcyu47nrlxs1dtcht2hzu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Pochody za život</title>
    <ns>14</ns>
    <id>756118</id>
    <revision>
      <id>8371488</id>
      <timestamp>2026-09-21T04:49:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „[[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Protesty]] [[Kategória:Interrupcie]] [[Kategória:Eutanázia]] [[Kategória:Surogátne materstvo]] [[Kategória:Bioetika]]“</comment>
      <origin>8371488</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="167" sha1="p6lor2d9iwmcje7zu7mdjbzew0fvt7i" xml:space="preserve">[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Protesty]]
[[Kategória:Interrupcie]]
[[Kategória:Eutanázia]]
[[Kategória:Surogátne materstvo]]
[[Kategória:Bioetika]]</text>
      <sha1>p6lor2d9iwmcje7zu7mdjbzew0fvt7i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371491</id>
      <parentid>8371488</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T04:55:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>Commons</comment>
      <origin>8371491</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="227" sha1="e365oc29ntg1y54fmvx3emvijiokkwg" xml:space="preserve">{{catmore|Pochod za život}}
{{Commonscat|March for Life}}

[[Kategória:Pro-life hnutia]]
[[Kategória:Protesty]]
[[Kategória:Interrupcie]]
[[Kategória:Eutanázia]]
[[Kategória:Surogátne materstvo]]
[[Kategória:Bioetika]]</text>
      <sha1>e365oc29ntg1y54fmvx3emvijiokkwg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Surogátne materstvo</title>
    <ns>14</ns>
    <id>756119</id>
    <revision>
      <id>8371493</id>
      <timestamp>2026-09-21T05:01:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „ [[Kategória:Gynekológia a pôrodníctvo]] [[Kategória:Medicínska etika]] [[Kategória:Bioetika]] [[Kategória:Tehotenstvo]]“</comment>
      <origin>8371493</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="128" sha1="dqrv25aotj7kwz8mdrfo62j3isrjea2" xml:space="preserve">
[[Kategória:Gynekológia a pôrodníctvo]]
[[Kategória:Medicínska etika]]
[[Kategória:Bioetika]]
[[Kategória:Tehotenstvo]]</text>
      <sha1>dqrv25aotj7kwz8mdrfo62j3isrjea2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371494</id>
      <parentid>8371493</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T05:04:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tom78*w</username>
        <id>290507</id>
      </contributor>
      <comment>Commons</comment>
      <origin>8371494</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="153" sha1="inxv5swvjzgsprwskd1kwc7192ukbho" xml:space="preserve">{{Commonscat|Surrogacy}}

[[Kategória:Gynekológia a pôrodníctvo]]
[[Kategória:Medicínska etika]]
[[Kategória:Bioetika]]
[[Kategória:Tehotenstvo]]</text>
      <sha1>inxv5swvjzgsprwskd1kwc7192ukbho</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hladušová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756120</id>
    <revision>
      <id>8371498</id>
      <timestamp>2026-09-21T05:45:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starček</username>
        <id>199741</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná nová stránka Hladušová. 2026-09-21. Starček.</comment>
      <origin>8371498</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8207" sha1="26w0bbs4xuyvy58hhv8g013ptcpdxu0" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                   = Hladušová
| category               = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                = Slovensko
| country_flag           = 1
| state                  = 
| region                 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| region_type            = kraj
| district               = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]]
| commune                = 
| municipality           = [[Brusno (obec)|Brusno]] 
| municipality1          = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                 = [[Veporské vrchy]], [[Brusno (obec)|Brusno]]  
| source_type            = Prameň
| source_location        = Hladušová
| source_elevation       = 482
| source_lat_d           = 48.7844
| source_long_d          = 19.4021
| mouth                  = [[Veporské vrchy]], [[Brusnianka (potok)|Brusnianka]]  
| mouth_location         = [[Veporské vrchy]], [[Brusno (obec)|Brusno]]   
| mouth_elevation        = 420
| mouth_lat_d            = 48.7890
| mouth_long_d           = 19.3929
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                 = 1.0 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption            = Poloha ústia
| map_locator            = Banskobystrický kraj
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free                   = IV.
| free_type              = Rád toku
| free_label             = Rád toku
| free1                  = 4-23-02-2746
| free1_type             = Číslo hydronyma
| free1_label            = Číslo hydronyma
}}
'''Hladušová'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2026-07-15].&lt;/ref&gt; je [[potok]] v regióne [[Horehronie]] na území obce [[Brusno (obec)|Brusno]] v katastrálnom území Brusno v okrese [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Brusnianka (potok)|Brusnianky]]. Má dĺžku {{km|1,0}} a je tokom IV. rádu. 
== Prameň == 
Pramení v {{mnm|482}} na pokraji lesného [[extravilán]]u obce [[Brusno (obec)|Brusno]] v katastrálnom území Brusno v severozápadnej časti trvalého trávneho porastu Hladušová, v okrese [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. 
== Opis toku ==
Od prameňa tečie severozápadným smerom cez lesný [[extravilán]] obce [[Brusno (obec)|Brusno]] katastrálne územie Brusno v dĺžke {{km|0,2}}, vteká do [[intravilán]]u obce v jej kúpeľnej časti, pravým brehom obteká kúpeľnú infraštruktúru (ubytovacie zariadenie, kotolňa, trafo), ľavým brehom obteká kúpeľnú kaplnku svätej Anny, tečie popri ulici Kúpeľná ulica, v {{mnm|422}} podteká Kúpeľnú ulicu z východnej strany na západnú stranu, v {{mnm|420}} na okraji kúpeľnej časti obce [[Brusno (obec)|Brusno]] v katastrálnom území Brusno [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Brusnianka (potok)|Brusnianky]] ako jej pravostranný prítok. [[Brusnianka (potok)|Brusnianka]] ďalej ústi do [[Hron]]a&lt;ref&gt;Priebeh Hladušovej v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14683?pos=48.786735,19.397496,17][cit. 2026-09-17]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt; Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 27-29. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 18. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;. Patrí do okresu [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Brusnianka (potok)|Brusnianky]] na území obce [[Brusno (obec)|Brusno]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] a v ich geomorfologickom podcelku [[Čierťaž (geomorfologický podcelok)|Čierťaž]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-09-09&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 18. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-08-31
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Potok Hladušová nemá prítoky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.39290y=48.78904ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. 
== Pôvod názvu ==
Názov potoka Hladušová má pôvod v rovnakom názve trvalého trávneho porastu Hladušová, v priestore ktorého potok pramení. Názov lúky a pasienka Hladušová bol bez zmeny prenesený na vodný tok&lt;ref&gt;KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 68. ISBN 978-80-8083-511-5.&lt;/ref&gt;. Jednočlenné hydronymum Hladušová sa zaradilo ako súčasť skupiny jednočlenných názvov v slovenskej toponymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán  
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;. 
Najpravdepodobnejší pôvod názvu trvalého trávneho porastu Hladušová je v osobnom mene vlastníka, užívateľa alebo osoby ináč spájanej s týmto geografickým objektom a to v osobnom mene – v miestnej prezývke Hladuš. Toto osobné meno vo funkcii priezviska na Slovensku v súčasnosti nie je doložené&lt;ref&gt;Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998. Dostupné online [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Hladu%C5%A1&amp;s=exact&amp;k=3264&amp;cs=&amp;d=priezviska#] [cit. 2026-09-17.]&lt;/ref&gt;.
Názov vodného toku Hladušová bol štandardizovaný v roku 2008&lt;ref&gt;Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1 a č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 1 - 11. S. 3. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodaj1-2008.pdf] [cit. 2026-09-21.].&lt;/ref&gt;. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Hladušová je jedinečným hydronymom (september 2026).
== Referencie ==  
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Brusnianky}}
[[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Bystrica]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky vo Veporských vrchoch]]
[[Kategória:Brusno (obec)]]
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>26w0bbs4xuyvy58hhv8g013ptcpdxu0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bukovinský potok (prítok Štiavnice)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756121</id>
    <revision>
      <id>8371501</id>
      <timestamp>2026-09-21T06:34:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <origin>8371501</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8495" sha1="dton394k65vx38mertkkx1p4jdwr25x" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Bukovinský potok
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| region1                   = 
| district                  = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Prenčov]]
| municipality1             = 
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Štiavnické vrchy]], [[Skalka (podcelok)|Skalka]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Na uhoľnicu&lt;/nowiki&gt;, [[Prenčov]] 
| source_elevation          = cca 600
| source_lat_d              = 48.3804
| source_long_d             = 18.9498
| mouth                     = [[Štiavnické vrchy]], [[Prenčovská kotlina]]
| mouth_location            = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]], [[Prenčov]]
| mouth_elevation           = cca 305
| mouth_lat_d               = 48.3675
| mouth_long_d              = 18.9217
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 3,5
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Banskobystrický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-24-03-227
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Bukovinský potok'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=Geo/&gt; je vodný tok v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-21
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]]. Je ľavostranným prítokom [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 3,5 km a je tokom IV. rádu. Celou dĺžkou preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]].&lt;ref name=Tm/&gt;

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Skalka (podcelok)|Skalka]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, v lokalite Na uhoľnicu&lt;ref name=vku/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|600}}&lt;ref name=UGK/&gt; Od prameňa v súvislom lesnom poraste tečie južným smerom, údolím zovretým od východu Sárskym vrchom ({{Mnm|712}}) a od západu Štádlovým vrchom ({{Mnm|510}}). V oblasti Bukovina&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 138: Štiavnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-138-stiavnicke-vrchy-8-vydanie-2021/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; sa postupne stáča na juhozápad a severným úpätím masívu Hlavy ({{Mnm|619}}) pokračuje zalesneným údolím. V strednej časti tečie bez významnejších prítokov oblasťou Štádlov&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.375914,18.941783,15
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-09-21
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, kde sa mierne stáča viac k juhu. V tejto časti súvislý les postupne ustupuje podhorským lúkam a vodný tok sa stáča na západ.&lt;ref name=mcz/&gt; Opúšťa podcelok [[Skalka (podcelok)|Skalka]]&lt;ref name=GP/&gt; a pokračuje do [[Prenčovská kotlina|Prenčovskej kotliny]], ktorá je už súčasťou podcelku [[Sitnianska vrchovina]].&lt;ref name=G/&gt; V závere vteká do obce [[Prenčov]]&lt;ref name=Tm/&gt;, kde sa v blízkosti [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|hlavnej cesty]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|305}}&lt;ref name=UGK/&gt; ľavostranne vlieva do [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.92191&amp;y=48.36744&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Bukovinský potok pramení a preteká iba územím obce [[Prenčov]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=18 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&amp;id=1015715598&amp;ds=1&amp;x=18.9287967&amp;y=48.3699177&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Štiavnické vrchy]], [[Skalka (podcelok)|Skalka]], [[Sitnianska vrchovina]], [[Prenčovská kotlina]]
* [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.92191&amp;y=48.36744&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ)}}

[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Povodie Ipľa]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]]
[[Kategória:Prenčov]]</text>
      <sha1>dton394k65vx38mertkkx1p4jdwr25x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-50882-96</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756122</id>
    <revision>
      <id>8371530</id>
      <timestamp>2026-09-21T08:48:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8371530</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" sha1="0m6tiop91qsyeitg05dho1lta6pxn8d" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:48, 21. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>0m6tiop91qsyeitg05dho1lta6pxn8d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-51160-42</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756123</id>
    <revision>
      <id>8371534</id>
      <timestamp>2026-09-21T09:02:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8371534</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" sha1="rrvtr2ucnh6cxp79gvzinuxlag56wah" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:02, 21. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>rrvtr2ucnh6cxp79gvzinuxlag56wah</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bruno</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756124</id>
    <revision>
      <id>8371537</id>
      <timestamp>2026-09-21T09:14:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Fillos X. premiestnil stránku [[Bruno]] na [[Bruno (meno)]]</comment>
      <origin>8371537</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27" sha1="7qo9irbexzept5bea9vkol13hqskdwi" xml:space="preserve">#presmeruj [[Bruno (meno)]]</text>
      <sha1>7qo9irbexzept5bea9vkol13hqskdwi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371539</id>
      <parentid>8371537</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T09:23:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Zrušené presmerovanie na [[Bruno (meno)]]</comment>
      <origin>8371539</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="580" sha1="cp7ommlt80l2dwq9tpacaeb012hcol4" xml:space="preserve">'''Bruno''' alebo '''Brüno''' môže byť:

* ksné meno, pozri [[Bruno (meno)]]
* film  z roku 2009, pozri ''[[Bruno (film)]]''
* postava vytvorená Sacha Baronom Cohenom, pozri [[Brüno (postava)]]
* britský seriál z roku 2018, pozri ''[[Bruno (seriál)]]''
* francúzsky televízny film z roku 1967, pozri ''[[Bruno (film z roku 1967)]]''
* filipínsky film z roku 1988, pozri ''[[Bruno (film z roku 1988)]]''
* americký film z roku 2000, pozri ''[[Bruno (film z roku 2000)]]''
* britský film z roku 2019, pozri ''[[Bruno (film z roku 2019)]]''

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>cp7ommlt80l2dwq9tpacaeb012hcol4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-50958-02</title>
    <ns>3</ns>
    <id>756125</id>
    <revision>
      <id>8371560</id>
      <timestamp>2026-09-21T10:57:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8371560</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" sha1="issfzjscae1bd9ohm0nu8b93tmiojj7" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 21. september 2026 (UTC)</text>
      <sha1>issfzjscae1bd9ohm0nu8b93tmiojj7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:MonikaKubasakova</title>
    <ns>2</ns>
    <id>756126</id>
    <revision>
      <id>8371561</id>
      <timestamp>2026-09-21T11:05:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MonikaKubasakova</username>
        <id>243646</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „Ahoj! Jmenuji sa Monika a upravujú rôzne témy, zvlášť sa zaujímam o články týkajúce sa žien, biografie, preklady a šport.  Na slovenskú Wikipedii poskytujem dobrovoľníctvo v rámci svojej nezávislej konzultačnej práce. Nepracuji pre žiadnu PR ani sprostredkovateľskú agentúru, nie som pridružený k žiadnej organizácii a pracujem nezávisle. Některé z mých příspěvků jsou neplacené, zatímco jiné mohou být poskytnuty za odmenu nebo...“</comment>
      <origin>8371561</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="871" sha1="0q4bqp1xva3d3yyj9ujyhjy732ng3nd" xml:space="preserve">Ahoj! Jmenuji sa Monika a upravujú rôzne témy, zvlášť sa zaujímam o články týkajúce sa žien, biografie, preklady a šport.

Na slovenskú Wikipedii poskytujem dobrovoľníctvo v rámci svojej nezávislej konzultačnej práce. Nepracuji pre žiadnu PR ani sprostredkovateľskú agentúru, nie som pridružený k žiadnej organizácii a pracujem nezávisle. Některé z mých příspěvků jsou neplacené, zatímco jiné mohou být poskytnuty za odmenu nebo v souvislosti s možným střetem zájmů. Môže sa jednať o platiacich klientov, známe, známe alebo odporúčané subjekty prostredníctvom osobných kontaktov.

Z transparentnosti, pred vytvorením alebo iným spôsobom pridruženého článku, najprv pridám príslušnú informáciu na túto používateľskú stránku.

Zaplatené príspevky a potenciálne konflikty záujmov:

[[Penta Bank]],</text>
      <sha1>0q4bqp1xva3d3yyj9ujyhjy732ng3nd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371563</id>
      <parentid>8371561</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:15:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MonikaKubasakova</username>
        <id>243646</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8371563</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1020" sha1="019dbmt0iklhq3wr8mf4ujzlaq0m50f" xml:space="preserve">{{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento užívateľ na Wikipédii pôsobí {{vek v rokoch a dňoch|2017|03|18}}}}
Ahoj! Jmenuji sa Monika a upravujú rôzne témy, zvlášť sa zaujímam o články týkajúce sa žien, biografie, preklady a šport.

Na slovenskú Wikipedii poskytujem dobrovoľníctvo v rámci svojej nezávislej konzultačnej práce. Nepracuji pre žiadnu PR ani sprostredkovateľskú agentúru, nie som pridružený k žiadnej organizácii a pracujem nezávisle. Některé z mých příspěvků jsou neplacené, zatímco jiné mohou být poskytnuty za odmenu nebo v souvislosti s možným střetem zájmů. Môže sa jednať o platiacich klientov, známe, známe alebo odporúčané subjekty prostredníctvom osobných kontaktov.

Z transparentnosti, pred vytvorením alebo iným spôsobom pridruženého článku, najprv pridám príslušnú informáciu na túto používateľskú stránku.

Zaplatené príspevky a potenciálne konflikty záujmov:

[[Penta Bank]],</text>
      <sha1>019dbmt0iklhq3wr8mf4ujzlaq0m50f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Hráči FC Košice</title>
    <ns>14</ns>
    <id>756127</id>
    <revision>
      <id>8371566</id>
      <timestamp>2026-09-21T11:21:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SlovakWikiEditor</username>
        <id>255480</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <origin>8371566</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34" sha1="bggfvy7mprwwokdqls8mlmbzyn6zku9" xml:space="preserve">[[Kategória:Hráči FC Košice ]]</text>
      <sha1>bggfvy7mprwwokdqls8mlmbzyn6zku9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371569</id>
      <parentid>8371566</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:26:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Hráči FC Košice]]; pridaná [[Kategória:Futbalisti podľa klubu]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8371569</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="38" sha1="ajbx8zt7qjvrjtmk1vg1ltwlpb0z563" xml:space="preserve">[[Kategória:Futbalisti podľa klubu]]</text>
      <sha1>ajbx8zt7qjvrjtmk1vg1ltwlpb0z563</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8371570</id>
      <parentid>8371569</parentid>
      <timestamp>2026-09-21T11:27:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Futbalisti podľa klubu]]; pridaná [[Kategória:Futbalisti na Slovensku podľa klubu]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8371570</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="51" sha1="erirza8yf6xd2k4owkc9oab8zkghdtk" xml:space="preserve">[[Kategória:Futbalisti na Slovensku podľa klubu]]</text>
      <sha1>erirza8yf6xd2k4owkc9oab8zkghdtk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>White power</title>
    <ns>0</ns>
    <id>756128</id>
    <revision>
      <id>8371589</id>
      <timestamp>2026-09-21T11:56:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>nč</comment>
      <origin>8371589</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3224" sha1="591x4fbmngnjw1n2bejx9s43vftjxtp" xml:space="preserve">[[Súbor:Racist Aryan Fist or White Power Fist used by white supremacists.svg|náhľad|Symbol bielej zdvihnutej [[päsť|päste]], ktorý niektorí zástancovia nadradenosti bielej rasy používajú na vyjadrenie „bielej moci“.]]
'''White power''' (z angl. ''Biela sila'') je politický slogan a [[rasizmus|rasistická]] ideológia, alebo [[Hnutie (sociológia)|sociálne hnutie]] založené na nadradenosti [[Europoidná rasa|bielej rasy]].&lt;ref&gt;Dobratz, B. A., Shanks-Meile, S., 1997: “White Power, White Pride!” The White Separatist Movement in the United States. Twayne Publishers, New York.&lt;/ref&gt; Tento slogan a jeho variácie sa často používajú ako heslo stúpenci nadradenosti bielej rasy. Pôvodne sa tento slogan používal v súvislosti s určitým druhom „pan-bielej“ nadradenosti bielej rasy, ktorú presadzoval [[George Lincoln Rockwell]], na rozdiel od iných foriem bieleho rasizmu, ktoré uprednostňovali [[Árijská rasa|árijské]] alebo [[Nordická rasa|nordické]] koncepcie rasizmu a vylučovali [[Slovania|slovanské]] či stredomorské národy, alebo od tradičných [[Rasizmus v USA|amerických foriem rasizmu]], ktoré boli [[Antikatolicizmus|protikatolícke]]. Tento termín sa tiež niekedy používa všeobecne na označenie mnohých rôznych foriem bieleho rasistického aktivizmu ako celku, alebo ako obzvlášť extrémneho prúdu nadradenosti bielej rasy. Je to tiež názov hnutia a subkultúry, ktorá sa riadi touto ideológiou – hnutia „white power“. 

V Spojených štátoch sa toto hnutie vyvíjalo z rôznych predchodcov, ako bol [[Kukluxklan]] a rôzne neonacistické organizácie.&lt;ref&gt;Berlet, C., Vysotsky S., 2006: Overview of U.S. White Supermacist Groups. Journal of Political &amp; Military Sociology, 34, 1, Special Issue on &quot;The White Power Movement in th U.S.&quot;, s. 11-48&lt;/ref&gt; Subkultúra „white power“ je aktívna tak v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], ako aj v Európe, z čoho vychádza hudobná scéna „white power“ a [[skinhead]]i „white power“.

Slogan „white power“ vymyslel v roku 1966 neonacistický politický aktivista [[George Lincoln Rockwell]], zakladateľ [[Americká nacistická strana|Americkej nacistickej strany]], ako protislogan k „[[Black power]]“. S tým súvisel posun v Rockwellovej politike od nacistickej rasovej politiky k verzii „white power“ pan-bielej rasovej nadradenosti, ktorá sa stala rasovou ideológiou „white power“. Krátko po jeho vytvorení Rockwell tento slogan využil pri veľmi sledovanom protidemonštrácii proti [[Martin Luther King, Jr.|Martinovi Lutherovi Kingovi ml.]] v [[Chicago|Chicagu]], čo viedlo k mediálnemu pokrytiu tohto sloganu. Táto ideológia rozšírila príťažlivosť idey nadradenosti bielej rasy v Amerike a je populárna medzi stúpencami bielej nadradenosti, ktorí nasledujú Rockwella. Rockwell tieto myšlienky rozvinul v knihe s názvom „White Power“, ktorá bola vydaná posmrtne po jeho zavraždení v roku 1967. Ideológia „white power“ ovplyvnila aj vývoj bieleho nacionalizmu.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Preklad ==
{{Preklad|en|White power|1375849218}}

[[Kategória:Rasizmus]]
[[Kategória:Nadradenosť bielej rasy]]</text>
      <sha1>591x4fbmngnjw1n2bejx9s43vftjxtp</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>